QYS magazín • PRIDE19

QYS Rozhovor s hovorkyňou Dúhového PRIDE-u Bratislava Natáliou Tomekovou práva o svojej tranzícii a o organizácii PRIDE Košice •

Reporty z EuroPride a z Banskej Bystrice

queen Slaytiiina odhalí svoj príbeh

PRIDE 2019

príbehy

•

•

•

•

Komunitná pracovníčka Zara Kromková poroz-

Organizátor #PRIDE #BB 2019 Milan Zvada zhodnotí jeho prvý ročník

Performancia Bábkového divadla na Rázcestí - Tak či inak, láska

•

Drag

Bosá Noha, starosta Roman Švantner, dobrovoľník Peter Chlapík porozprávajú svoje •

20BiTeen

•

Queer hudba a knihy

•

Pride playlist

Magazín QYS Štvrťročník - magazín Ročník štvrtý Číslo 2/2019 Vydané 15.7.2019 ISSN 2453-9023 EV 5428/16 Nepredajné

Vydavateľ Nomantinels O.Z., Višňová 5, 831 01 Bratislava IČO: 42182603 Kontakt: info@nomantinels.sk Číslo pripravené v spolupráci: Dúhový PRIDE Bratislava O.Z., Rajská 4, 811 08 Bratislava IČO: 50782843 Kontakt: info@duhovypride.sk

Šéfredaktor Andrej Kuruc Redakčná rada Dominika Chrastová Jakub Kováč Matej Somr Róbert Pakan Martin Macko Ďalší redaktori Radovan Jankovič Fotografie Jakub Kováč Titulná fotografia Michal Babinčák Web qys.sk Facebook MagazinQYS

Realizované s finačnou podporou Fondu na podporu umenia

Projekt Zvýšenie akceptácie LGBTI ľudí prostredníctvom pozitívnych príkladov a politík na lokálnej úrovni je podporený z programu ACF Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou.

P P P P P

PRIDE PRIDE PRIDE PRIDE PRIDE Obsah

4

Hovorkyňa PRIDEu Natália Tomeková: Podporujem LGBTI komunitu, lebo chcem rovnosť a rovnakosť pred zákonom

9

Komunitná pracovníčka Zara Kromková: Želám našej spoločnosti, aby sama sebe dovolila spoznať nás, LGBTI ľudí, lebo práve neznalosť je živnou pôdou nenávisti

14

Milan Zvada, organizátor #PRIDE #BB 2019: V globalizovanom

svete veľa vecí so sebou navzájom súvisí, aj keď si to nemusíme uvedomovať v celej komplexnosti

18

Viedeň: EuroPride vymaľoval Viedeň do farieb dúhy

21

Pride Banská Bystrica: Prechod na rovnosť

24

Prečo je potrebné, aby bol tento rok naozaj 20BiTeen?

26

Speváčka Kim Petras prešla tranzíciou už vo veľmi mladom veku

29

Madame X: Madonna vymenila tuctový pop za hudobný experiment

32

Bábkové divadlo na Rázcestí: Performancia Tak či inak, láska

38

Slaytiiina: Tak ako má maliar svoje plátno a sochár svoju sochu, drag queen má svoje telo, na ktoré tvorí

42

Bosá Noha: Pride je aj zábava, ale je to aj boj za ľudské práva a za ľudské slobody všeobecne

48

Roman Švantner: Nevraživosť pochádza z neznalosti, z nevedomosti

52

Dobrovoľník Peter Chlapík: Správne formovanie mysle mládeže je v dnešnej dobe veľmi dôležité

56

Recenzia: Medzi strachom a milovaním je Vášeň

58

20 skladieb, ktoré sa hodia nielen na Pride

60

Dúhový PRIDE Bratislava 2019

67

Komiks: Ako bezpečne prežiť PRIDE

PRIDE19

MAGAZÍN QYS

Dominika Chrastová

Hovorkyňa PRIDEu: Podporujem LGBTI komunitu, lebo chcem rovnosť a rovnakosť pred zákonom

Natália Tomeková začala v roku 2015 spolupracovať s Iniciatívou Inakosť a krátko nato sa stala členkou organizačného tímu PRIDE-u. V rozhovore sa dozviete, čo je na príprave Dúhového pochodu najťažšie, ako vníma ministerkino zastavenie grantov aj dôvod, prečo považuje PRIDE na Slovensku za konzervatívny.

4

MAGAZÍNQYS QYS MAGAZÍN

5

PRIDE19

MAGAZÍN QYS

Prečo ste sa ako heterosexuálka rozhodli podporovať LGBTI komunitu?

Nemyslím si, že podpora LGBTI komunity má nejako súvisieť so sexuálnou orientáciou človeka. Podľa mňa by mala byť základnou výbavou našej DNA, neoddeliteľnou od celku.

Dokonca by sme nad sexuálnou orientáciou ani len nemali premýšľať a mali by sme ju vnímať ako prirodzenú súčasť nášho bytia a žitia. Nemyslím si, že rešpekt k inakosti by sa mal odvíjať od toho, či som lesba alebo ľúbim svojho Ota. Niekedy dokonca rozmýšľam nad tým, či inakosť je to správne slovo na vyjadrenie inej sexuálnej orientácie. Veď v tomto sme rovnaké a rovnakí, chceme cítiť lásku a slobodu, potrebujeme bezpečný domov. Bez rozdielu. Tieto hodnoty sú pre nás rovnaké. Niekedy naozaj preferujem pomenovanie rovnakosť. Rovní a rovnakí pred zákonom, pred povinnosťami a právami. A práve v zabezpečení práv pre páry rovnakého pohlavia ako spoločnosť už dlhodobo zlyhávame.

Podporujem LGBTI komunitu, lebo chcem rovnosť a rovnakosť pred zákonom. Vo všetkom a najmä v dosiahnutí legislatívneho ukotvenia inštitútu životného partnerstva, ktoré by upravovalo spolužitie párov (nielen) rovnakého pohlavia, ale najmä by nerobilo z LGBTI ľudí občianky a občanov druhej kategórie. Lebo tak sa mnohé a mnohí z nich vidia. Ako občianky a občania s rovnakými povinnosťami, ale nerovnakými právami. A to by som chcela zmeniť.

6

gejských.

V tom čase som síce vystupovala na strane donora, ale o to krajšie a silnejšie bolo pre mňa, keď ma organizačný tím Dúhového PRIDE-u prijal medzi seba ako rovnocennú členku tímu. Oficiálne ako hovorkyňu, samu seba by som však skôr zadefinovala ako „vzťahovú manažérku“. Vďaka dlhoročnému pôsobeniu v korporátnej sfére dokážem stále čerpať zo svojich kontaktov nadobudnutých počas práce pre telekomunikačného operátora.

Väčšinou mám pripomienky ku komunikácii, kreatíve, dramaturgii, programu a snažím sa neopomínať excelovské tabuľky, finančné krytie a čísla.

Na čo všetko treba myslieť pri organizovaní PRIDE pochodu?

Festival Dúhový PRIDE a jeho sprievodné aktivity sú z hľadiska eventového marketingu klasické podujatia, pri ktorých treba myslieť na spôsob pozývania účastníkov, produkciu, dramaturgiu, scenár a program, ozvučenie či merchandising.

Výnimočný je však v tom, že omnoho dôležitejšiu a najmä zložitejšiu časť príprav tvorí zaistenie jeho bezpečnosti. Niežeby iné podujatia túto časť neriešili dôsledne, lenže riziká a ohrozenia sú v našom prípade omnoho väčšie a súčinnosť všetkých organizačných, dopravných a bezpečnostných zložiek viac ako nevyhnutná.

Ako dlho už ste v organizačnom tíme PRIDE-u?

Ktorá časť organizovania je najťažšia?

V roku 2015 som začala spolupracovať s Iniciatívou Inakosť na projekte Spolu za všetky rodiny. Názov projektu bol tak fantasticky vymyslený, že ho používame doteraz a podľa mňa dokonale vystihuje podstatu PRIDE-u.

Slovenské rodiny nie sú len tie tradičné, otec, mama a dieťa. Veľakrát sú to slobodné matky, starí rodičia vychovávajúci svoje vnúčatá, osamelý vdovec. Za všetky takéto rodiny sa chceme postaviť. Vrátane tých lesbických či

Určite najťažšou časťou príprav je dohodnúť si termín stretnutia tímu. Udržať ich pravidelnosť je už na úrovni nedosiahnuteľného sna.

Od minulého roka sa náš tím rozrástol o batoľa, ktoré svoje názory vyjadruje hlučne a nekompromisne, takže je to ešte zložitejšie. Ale nie, žartujem. Je to skôr o tom, že máme svoje povolania a PRIDE organizujeme na dobrovoľníckej báze a vo voľnom čase, preto je náročné zosúladiť naše pracovné i rodičovské po-

MAGAZÍN QYS

vinnosti a kalendáre.

Naše stretnutia si však nesmierne užívam, pracujem s úžasnými a talentovanými ľuďmi, pre ktorých je zodpovednosť, pomoc a spolupatričnosť absolútnou prioritou a samozrejmosťou. A preto, aj keď sa vyskytnú i ťažšie chvíle pri vyjednávaniach či zabezpečovaní všetkých administratívnych záležitostí, dokladov a povolení, vieme sa navzájom podporiť v tom, čo je pre nás ultimátnym cieľom. Priniesť do ulíc bratislavského Starého mesta nielen radosť, zábavu, hudbu, smiech, ale najmä upozorniť na to, že časti spoločnosti sú upierané rovnaké práva ako jej zvyšku. Nie „nadpráva“, ale obyčajný a jednoduchý zákon upravujúci ich zväzok a spolužitie.

Ktoré organizácie a jednotlivcov oslovujete, aby podporili PRIDE? Našimi tradičnými spojencami sú už od začiatku ľudskoprávne a ženské mimovládne organizácie. Medzi partnerov už dlhodobo patrí Bratislavský vyšší územný celok, Magistrát hlavného mesta Bratislava, ale najmä Kancelária verejnej ochrankyne práv.

Práve v osobnosti pani profesorky Márie Patakyovej sme našli veľkú oporu a na jej každoročné vystúpenie na PRIDE sa veľmi teším. V čase zneužívania LGBTI témy celým spektrom politických strán či cirkevných spolkov sú triezve a odborné právnické vyjadrenia pani ombudsmanky veľkým povzbudením pre komunitu aj pre všetkých, ktorí pri komunite stoja.

Jej ľudský záujem a podpora navracajú dôstojnosť mnohým účastníčkam a účastníkom stojacim na Hviezdoslavovom námestí. V ich potlesku je to veľmi cítiť. Pre mňa osobne sú jej slová vždy veľkým zážitkom i zadosťučinením.

Naším veľkým podporovateľom je i teológ Ondrej Prostredník, ktorého komentáre sú kázňami a mali by si ich čítať povinne všetci. Na PRIDE nájdete aj stánky mimovládnych organizácií a trend ukazuje, že prirodzených partnerov budeme vedieť v budúcnosti nájsť a už aj nachádzame vo firemnom sektore. Každopádne najviac nás teší podpora od ľudí, rodín,

kamarátok, kolegov a kolegýň z práce či susedov. Čím viac nás v sobotu 20. 7. v uliciach bude, tým silnejší môže byť náš hlas.

V roku 2017 ste povedali, že „sme najkonzervatívnejší pochod PRIDE v Európe“. Na základe čoho si to myslíte?

Takmer všade na svete je PRIDE skôr karnevalom či farebným divadlom spojeným aj s extravagantnými kostýmami, líčením a stylingom. Rovnako ako je konzervatívna naša spoločnosť, je konzervatívny aj náš PRIDE. V krajine, a teraz si dovolím voľnú parafrázu skladby Bez ladu skladu, kde väčšina stále píše len modrým a ružovým perom, je dúha prijateľná len po búrke. Preto aj u nás je asi najväčšou výstrednosťou dúhová vlajka namaľovaná na líci či symbolicky na ramenách spájajúca osoby rovnakého pohlavia.

Ako vnímate zastavenie grantov pre LGBTI projekty?

Rozhodnutie ministerky kultúry považujem za absolútne neprofesionálne, keďže nad objektívne hodnotenie a rozhodnutie nezávislej komisie nadradila a povýšila svoje osobné záujmy a presvedčenie. Rozumiem, že pracovné zaradenie „ministerka“ ju k takémuto konaniu oprávňuje. Na druhej strane som však rada, že to svojím spôsobom aktivizovalo spoločnosť, keď odpoveďou na jej chybné posúdenie nebolo mlčanie, ale hlasná a odmietavá reakcia celej kultúrnej komunity v rámci iniciatívy Stojíme pri kultúre. A nielen to. Je nesmierne potešujúce, keď sa vám v čase diania neprávosti ozývajú mnohí, ktorí vám chcú nezištne pomôcť a podporiť vás. Finančne alebo „len“ čisto ľudsky a morálne.

Z mnohých spomeniem najmä Slovenskú sporiteľňu, ktorá ako jediná banka na Slovensku podpísala Chartu diverzity, ale vo svojich aktivitách išla ešte ďalej a možno aj mimo komfortnú zónu iných firiem. Bola to práve Slovenská sporiteľňa, ktorá nás ako prvá kon-

7

PRIDE19

MAGAZÍN QYS

taktovala po oznámení zastavenia grantov, že nám chce podať pomocnú ruku. Spolu sme následne vymysleli fundraisingovú kampaň Spolu za farebnú kultúru, kde náš partner motivoval potenciálne podporovateľky a potenciálnych podporovateľov nielen úvodným finančným darom, ale aj matchingom vyzbieranej sumy. Vnímam to ako významný signál aj pre ostatných. Nebáť sa zastať a podporiť aj LGBTI komunitu. Finančne, ale najmä morálne, nahlas a s odvahou.

Rada by som ešte vyzdvihla a poďakovala sa aj všetkým ďalším firmám a jednotlivcom, ktorí nás v rámci kampane podporili. Špeciálne poďakovanie patrí mestu Bratislava a jeho primátorovi Matúšovi Vallovi, ktorý nás príde na Dúhový PRIDE podporiť aj osobne a potom kapelám Modré hory, Bad Karma Boy a moderátorovi Petrovi „Šarkanovi“ Novákovi, ktorí sa rozhodli vystúpiť bez nároku na honorár. Úprimne ďakujeme.

Čo si myslíte o vyjadrení politikov, že najskôr treba vyriešiť „dôležitejšie“ problémy a až potom prídu na rad práva homosexuálov? Úprimne som presvedčená, že na rozdiel od mnohých ekonomických a najmä sociálnych problémov, sa tento „problém“ dá vyriešiť pomerne jednoducho. Prijatím jediného zákona. Nemusí sa pritom meniť legislatíva o manželstvách a už vôbec sa neznižuje ich ústavou garantovaná ochrana. Jednoducho, vytvorí sa nový inštitút životného partnerstva pre všetky páry, ktoré dnes manželstvo uzavrieť nemôžu alebo tak z rozličných dôvodov nechcú urobiť. Nikomu to neublíži, ale niektorým to pomôže.

Páry rovnakého pohlavia už čakali dlho a musia dosiahnuť rovnaké zaobchádzanie v právach, keďže v povinnostiach ho majú už veľmi dávno. Toto som ja osobne povýšila za jednu zo svojich životných priorít a som ochotná jej naplneniu venovať veľa času, energie a lásky.

8

Viac informácií o činnosti Dúhového PRIDE Bratislava nájdete na stránkach duhovypride.sk

MAGAZÍN QYS

Andrej Kuruc Jakub Kováč - Fotografia

Komunitná pracovníčka Zara Kromková: Želám našej spoločnosti, aby sama sebe dovolila spoznať nás, LGBTI ľudí, lebo práve neznalosť je živnou pôdou nenávisti Zara Kromoková má 33 rokov, narodila sa v Spišskej Novej Vsi, kde aj žije. V roku 2014 veľmi opatrne začala nahliadať do oblasti práv LGBTI ľudí a naplno sa tejto činnosti venuje od roku 2015. V súčasnosti pracuje ako komunitná pracovníčka v komunitnom a poradenskom centre PRIZMA v Košiciach a podieľa sa na organizovaní PRIDE-u Košice.

9

PRIDE19

10 10

MAGAZÍN QYS

MAGAZÍN QYS

Prečo sa venuješ ľudským právam LGBTI ľudí?

Keď som prechádzala tranzíciou, postupne som prichádzala do kontaktu najmä s požiadavkami lekárok a lekárov na mňa samotnú.

Nevedela som vtedy presne pomenovať, čo sa mi nepáči, ale už vtedy mi pripadalo nezmyselné, keď mi lekárka hovorila, prečo nenosím sukňu, keď tvrdím, že som žena, lebo ženy podľa nej sukne musia nosiť. Sama lekárka, u ktorej som tranzíciou prechádzala, však tieto svojej vlastné normy nespĺňala. Na mňa ale nástojčivo tlačila, aby som ich spĺňala, a tak jej dokazovala, že som skutočná žena. To mi nedávalo žiaden zmysel.

Sama patríš medzi transrodových ľudí, aké to bolo pre teba, aká bola tvoja tranzícia?

Moja tranzícia bola na slovenské pomery a vtedajšiu dobu relatívne jednoduchá a rýchla. Do siedmich mesiacov od prvej návštevy lekárky som dostala hormonálnu terapiu a po ďalších deviatich som prešla právnou tranzíciou – teda zmenou dokladov. Spĺňala som totiž všetky predstavy lekárky o tom, ako má vyzerať žena. Práve preto bola moja medicínska tranzícia naozaj fajn. Je to povrchné a strašidelné, no žiaľ je to tak.

Čo ťa posilňovalo, čo bolo to pozitívne na celom procese?

Vidím to v na seba nadväzujúcich a neoddeliteľných častiach. Najskôr ma posilňovalo žiť v pravde sama so sebou. Potom, v tom najrozhodujúcejšom období (keď som oznámila, že sa volám Zara a používam ženský rod), bolo veľmi dôležité, že som dostala podporu od zamestnávateľa, keďže od dvadsiatky žijem sama. Tá podpora mi dávala istotu, že neprídem o príjem a budem si v procese tranzície a po nej vedieť zabezpečiť základné potreby.

Rovnako tak bola dôležitá podpora zo strany mojich rodičov a sestry. No a pre mňa posledným dôležitým frontom bola podpora mojej najlepšej priateľky Júlie a jej, teraz už manžela, Tomáša. Títo ľudia pri mne stoja a podporujú ma dodnes. Najpozitívnejšie na celom procese bolo a stále je, že som nielen neprišla o najdôležitejších ľudí vo svojom živote, ale našla som nové priateľky a priateľov.

Dnes už aj kolegov a kolegyne. Hovorím najmä o Christiánovi Havlíčkovi z inPoradne a Romine Kollárik z TransFúzie. Nielen že mi pomohli sa zorientovať v medicínskej tranzícii, ale ešte i do mňa vložili obrovské množstvo energie, svojho voľného času, zdieľali so mnou informácie, ktoré mali k dispozícii a stali sa neoddeliteľnou súčasťou môjho života. Boli mojím učiteľom a učiteľkou. Dnes sú pre mňa najbližšími ľuďmi v živote.

Aká bola tvoja podpora od okolia a v rodine?

Ak sa bavíme o mojom najbližšom okolí, tam sa dá hovoriť o bezpodmienečnej podpore.

Od rodičov, cez zamestnávateľa až po priateľky a priateľov. Čo sa širšieho okolia týka, to si prešlo tranzíciou so mnou. Od pohľadov s odporom, šuškaním a ukazovaním prstom na mňa, až po dnes, kedy sa stretávam s tým, že si ma už nevšíma nikto, lebo som úplne obyčajná, alebo naopak, obracajú sa na mňa samotní LGBTI ľudia, lebo som bola v malom meste viditeľná.

Stretla si sa niekedy s diskrimináciou v práci či v inej oblasti?

Stretla som sa najmä s nenávistnými útokmi na internete, ktoré trvali zhruba rok, možno dva. Potom začali prevažovať podporné reakcie a tie sa postarali o to, že tie nenávistné zmizli úplne.

11

PRIDE19

MAGAZÍN QYS

Stala si sa členkou Výboru pre práva LGBTI ľudí, aká bola tvoja motivácia a čomu by si sa tam chcela venovať?

Mojou ambíciou je venovať sa dvom oblastiam. Prvou je dostupnosť kvalitnej zdravotnej starostlivosti spojenej s tranzíciou na východnom Slovensku. Dnes je totiž situácia v oblasti dostupnosti zdravotnej starostlivosti tohto typu v Košickom a Prešovskom kraji kritická.

Druhou je situácia mladých LGBTI ľudí na školách, pretože často počúvam o tom, ako ich problémy pedagogičky a pedagógovia bagatelizujú, a dokonca si zakrývajú oči pred šikanou.

V súčasnosti pôsobíš ako sociálna poradkyňa v komunitnom centre Prizma, čo tam všetko robíš?

V PRIZME sa venujem najmä práci s ľuďmi.

Pracujem ako prvokontakt pre klientky a klientov, ktoré a ktorí sa na nás obrátia, a prípadne ich presmerujem na našu psychologičku.

Vediem podporné skupiny pre transľudí a tiež komunitné stretnutia pre LGBTI+ ľudí s rôznym tematickým obsahom.

Koľko klientov a klientok sa na vás obrátilo od fungovania centra a s akými ťažkosťami?

Doposiaľ sa na nás obrátilo okolo 120 ľudí.

Najviac hľadajú bezpečný priestor a podporu, ktorá často absentuje v rodinách, ale i na školách, kde sa cítia vylúčené a vylúčení z kolektívov. Naopak, najväčšiu mieru podpory pociťujú od priateliek a priateľov.

Je situácia pre LGBTI ľudí na východe Slovenska náročnejšia a prečo?

Neviem, či je náročnejšia, ale s istotou viem povedať, že je iná ako na západe či v Bratislave. V našom regióne je citeľný vplyv katolíc-

12

kej cirkvi a omnoho silnejšie sú tu stereotypné predstavy a mýty v mnohých otázkach. Od rodových rolí, cez domáce násilie na ženách, až po predstavu niektorých ľudí, ktorí veria, že LGBTI ľudia sa snažia zničiť tradičnú rodinu.

Okrem týchto aspektov tu potom absentuje napríklad už spomínaná zdravotná starostlivosť spojená s tranzíciou.

Tiež už niekoľko rokov organizuješ PRIDE Košice v Košiciach, ako si sa k tomu dostala, čo bola tvoja motivácia?

S PRIDE Košice spolupracujem od roku 2015.

V organizačnom tíme PRIDE Košice pôsobím druhý rok ako vedúca dobrovoľníckeho programu. Mojou jasnou motiváciu bolo a stále je, aby sa široká verejnosť dozvedala viac o LGBTI ľuďoch a aby LGBTI ľudia i na východe mali možnosť byť viditeľní a vypočutí.

Čo všetko predstavuje príprava PRIDE-u v Košiciach, s akými prekážkami sa stretávate?

Nevidím konkrétne prekážky, lebo za tých sedem ročníkov sa spolupráca s mestom, ale i s políciou, dostala na veľmi profesionálnu a dobrú úroveň. Keďže sa však prioritne venujem dobrovoľníckemu programu, kde vzdelávame naše dobrovoľníčky a dobrovoľníkov v rôznych oblastiach, možno nevidím problémy, s ktorými sa stretáva náš riaditeľ alebo produkčná.

Na čo sa môžeme tešiť na PRIDE Košice tento rok?

V minulom ročníku najviac zarezonovali diskusie. Preto sme sa tento rok rozhodli zaradiť o čosi viac diskusií. Pripravujeme napríklad diskusiu s účasťou inPoradne z Bratislavy, ale i politickú diskusiu. Pozvanie do politickej diskusie zatiaľ prijalo Progresívne Slovensko a SPOLU – občianska demokracia. Ešte

MAGAZÍN QYS

čakáme na reakciu od SaS a strany Za ľudí.

Tiež sa môžu návštevníci a návštevníčky tešiť na kopec koncertov, ale i na PRIDE Bussines day, či výstavu výtvarných diel LGBTI+ umelkýň a umelcov, ale aj na mnoho workshopov.

Určite príďte, sprievodné podujatia začínajú 17. 8. 2019 a vyvrcholia samotným Pride dňom 24. 8. 2019. V nedeľu 25. 8. 2019 sa už tradične uskutoční ekumenický deň s bohoslužbou.

Zúčastníš sa tento rok aj Dúhového PRIDE-u v Bratislave a prečo?

Dúhového PRIDE Bratislava sa zúčastňujem pravidelne od roku 2014. Mala som iba jedinú výnimku, keď som pracovala v Nemecku.

I tento rok sa samozrejme chystám, veď je to najväčšia akcia (nielen) pre LGBTI ľudí na Slovensku, kde je mnoho mojich priateliek a priateľov. Vždy sa tam cítim vítaná a atmosféra je neopakovateľná.

Čo by si odkázala obyčajným ľuďom v spoločnosti, aby sa LGBTI ľudí nebáli?

Skúsim vyjadriť skôr želania. Mám hneď tri. Želám našej spoločnosti, aby sama sebe dovolila spoznať nás, LGBTI ľudí, lebo práve neznalosť je živnou pôdou nenávisti. Želám rodičom LGBTI ľudí mnoho lásky a odvahy, lebo je nesmierne dôležité, aby sa za nás naši rodičia postavili a podporili nás. No a napokon želám nám, LGBTI ľuďom, mnoho podpory, sebadôvery a odvahy žiť svoje životy otvorene a s pravdou k samým sebe. Nebojte sa, nie sme v tom sami.

Ak potrebujete pomoc, môžete kontaktovať komunitné centrum Prizma v Košiciach pre LGBTI ľudí na www.prizma-kosice.sk Sledovať PRIDE Košice môžete aj na Facebooku @PRIDEkosice

13

PRIDE19

MAGAZÍN QYS

Jakub Kováč

Milan Zvada, organizátor #PRIDE #BB 2019: V globalizovanom svete veľa vecí so sebou navzájom súvisí, aj keď si to nemusíme uvedomovať v celej komplexnosti Milan Zvada má 37 rokov, pochádza z Ružomberka a v súčasnosti je dramaturgom kultúrneho centra Záhrada v Banskej Bystrici. Od roku 2015 je členom neformálnej skupiny INOKRAJ, ktorá sa snaží prepájať LGBTI ľudí v Banskobystrickom kraji so svetom a svet s nimi.

14

MAGAZÍN QYS

15

PRIDE19

MAGAZÍN QYS

Prečo ste sa rozhodli usporiadať PRIDE v Bystrici ?

Prvý, resp. nultý, pokus usporiadať PRIDE vyšiel z iniciatívy pár ľudí okolo neformálneho zoskupenia INOKRAJ už minulý rok. Mali sme pár stretnutí, začali sme v máji, a 30. júna 2018 sme zorganizovali #PRIDE #BB s podtitulom Poďme spolu von! Hlavným cieľom bolo povzbudiť LBGTI ľudí v regiónoch, aby išli von a strávili s nami sobotné popoludnie v bezpečných priestoroch kultúrneho centra Záhrada. Vtedy sme neorganizovali pochod, len hudobný sprievodný program v Záhrade. Akcia bola komorná, prišlo asi 50 ľudí. Už vtedy zaznel interný záväzok, že ďalší rok spravíme aj pochod.

Tento rok sme na prípravu mali viac času a taktiež sa zmenil organizačný tím. Časť z dobrovoľníkov a dobrovoľníčok však pomáhala aj tento rok, najmä na mieste v deň festivalu.

LBGTI-friendly podujatia a aktivity INOKRAJ v spolupráci so Záhradou organizuje už od roku 2015. #PRIDE #BB spojený s „prechodom na rovnosť“ cez mesto bol pre nás prirodzeným medzníkom – ísť von, na verejnosť a byť majákom pre LBGTI ľudí v Banskobystrickom kraji.

Budeme v tom pokračovať aj vďaka dobrým vzťahom s ďalšími organizáciami zo Slovenska a ich zabehnutými kultúrnymi a komunitnými formátmi (napr. Filmový festival inakosti, Živá knižnica a i.)

Kto a prečo ho podporuje?

Druhý ročník #PRIDE #BB podporili niektoré miestne občianske, umelecké a ľudskoprávne iniciatívy, ktoré tiež pracujú s komunitami (Centrum komunitného organizovania, Nie v našom meste – občianska platforma, Literárna Bašta, Kníhkupectvo Artforum BB, Doboška a i.).

Veľkú morálnu podporu, ako aj pomoc s propagáciou, sme dostali od väčšiny LGBTI organizácií zo Slovenska, vrátane Dúhového PRIDE Bratislava a PRIDE Košice. Bez predsudkov sa sprievodného programu zúčastnilo aj raperské zoskupenie Čavalenky zo Záhoria, ktoré akciu

16

zavŕšilo skvelým koncertom s angažovanými textami na rôzne spoločenské témy. Veľmi si to vážime.

Našim očakávaním bolo, že sa pripoja aj ďalšie organizácie z oblasti ochrany životného prostredia a ekológie, no nestalo sa tak – aspoň nie explicitne (jednotlivci, ktorých globálne témy zaujímajú, sa však zúčastnili). Očakávali sme, že niektoré z týchto organizácií budú našu udalosť aspoň zdieľať, keďže v programe boli zastúpené environmentálne a globálne témy. Našim zámerom totiž bolo spájať rôznorodé komunity na základe tém, ktoré sa týkajú všetkých bez rozdielu. Myslíme si, že práve takáto dramaturgia má v budúcnosti potenciál prekonávať rôzne bariéry a predsudky medzi ľuďmi, a už dnes vieme, do ktorých „vôd“ sa pustíme budúci rok. Ako sa ukázalo, téme rovnoprávnosti LGBTI ľudí v spojitosti so záujmami iných sa niektorí pred očami verejnosti stále radšej vyhýbajú.

Ako environmentálne témy súvisia s LGBTI? Prečo ste ich zvolili?

V globalizovanom svete veľa vecí so sebou navzájom súvisí („butterfly effect“), aj keď si to nemusíme uvedomovať v celej komplexnosti. Často to vyžaduje nemalé intelektuálne úsilie a čas na štúdium, aby sme isté globálne fenomény a trendy aspoň čiastočne pochopili. Prvotným impulzom k dramaturgii programu #PRIDE #BB však bolo pomenovanie naratívu, ktorý rámcuje diskurz o LGBTI ľuďoch na Slovensku. Jednoducho povedané – o LGBTI ľuďoch sa vo verejnej debate často hovorí, priamo či nepriamo, ako o tých, ktorí „niečo“ alebo „niekoho“ ohrozujú. Môže to byť tradičná rodina, hodnoty, deti, výchova, kresťanská viera či – doplňte si sami. Mnohé z argumentov bežných ľudí i populistov totiž vychádzajú z istého druhu ohrozenia či strachu, ktoré títo ľudia pociťujú pri pojmoch rodová identita, rodové prejavy či iná sexuálna orientácia.

Začína to pri slovách – nenávistných komentároch a končí pri fyzickom násilí. My sme sa rozhodli postupne odkrývať tento „falošný“ pocit ohrozenia založený na domnienkach a

MAGAZÍN QYS

dlhodobej stigmatizácii našej komunity, ktorá sa, paradoxne, do myšlienkového mainstreamu dostala z lekárskeho prostredia (napr. homosexualita či transrodovosť boli dlho považované za chorobu či úchylku, ktoré „obhajovali“ práve psychiatri na základe konsenzu úzkej skupiny ľudí).

Aký bol teda program PRIDE-u?

Programom #PRIDE #BB sme sa snažili poukázať na to, že hrozba pre spoločnosť spájaná s LGBTI ľuďmi je len fiktívna, a preto by sme sa mali začať zaoberať hrozbami reálnymi. Jednou z nich je, či chceme alebo nie, prebiehajúca klimatická zmena, za ktorú sme ako západná civilizácia a industrializovaná spoločnosť zodpovední svojim konaním, pohodlnosťou a istým druhom kultúrnej nadradenosti. Do programu sme v tejto súvislosti pozvali aj environmentálneho aktivistu Petra Doubravského z Fridays for Future Česká republika, ktorý dal svojej prednáške veľavravný podtitul: Čo robiť, keď je planéta teplejšia než my? Ďalšou spoločenskou hrozbou, ktorú dlhodobo považujeme za hodnú reflexie a kľúčovú pre vývoj občianskej spoločnosti a demokracie, je názorová a ideová polarizácia spoločnosti.

Do programu sme preto zaradili verejnú diskusiu pod názvom Umenie dialógu pri zmene spoločenskej klímy, v ktorej naši hostia debatovali o tom, ako hovoriť s ľuďmi, ktorí nás a priori považujú za chorých či hriešnych.

V širšom kontexte sa tiež diskutovalo o hraniciach tohto dialógu vo verejnom diskurze, tolerancii a rovnoprávnosti.

Jednou ekologickou témou prednášky bolo aj prírodné staviteľstvo v kontexte environmentálnej a sociálnej spravodlivosti. Prezradil by si o tom viac?

Kto by si bol pomyslel, že to môže súvisieť s rodovými stereotypmi a konšteláciami?

Uvedomujeme si, že nekonečný hospodársky rast je len dogmou kapitalizmu. Je dlhodobo

neudržateľné, aby sme v mene osvietenského ideálu lineárneho pokroku ľudstva naďalej devastovali prírodné zdroje a vyčerpávali planétu. Na limity tohto typu pokroku narážame aj vďaka slepej manifestácii archetypu otca – stvoriteľa, ochrancu a dobyvateľa. Takýto prístup k životu a prostrediu je podmieňovaný silným patriarchálnym usporiadaním sveta a tradičnými rodovými rolami a je vo svojej podstate diskriminačný. Málokto však vie, že priekopníčkami v prírodnom staviteľstve sú práve ženy, a medzi nimi lesba Barbara Jones z Veľkej Británie (http://strawworks.co.uk/) Napokon – environmentálne témy súvisia aj s ľudskoprávnymi hodnotami, akými sú najmä rovnosť, sloboda a spravodlivosť. V duchu humanizmu sa práve tieto hodnoty týkajú všetkých ľudí bez rozdielu, nehovoriac o tretej generácii ľudských práv, ktoré definujú tiež právo na zdravé životné prostredie pre všetkých.

Aké sú plány do budúcna s PRIDE-om v Banskej Bystrici?

Plánov do budúcna máme vždy dostatok, no v kontexte akcelerovaného vývoja technológií, ako aj spoločenských a svetových udalostí, bude najdôležitejšie určiť si lokálne priority. Ťažko presne odhadnúť, čo bude tvoriť ducha doby (a „ducha“ Slovenska) o rok. Nejaké dramaturgické linky už máme, témy tiež, a radi by sme do organizácie zapojili aj verejné inštitúcie. Uvidíme, aká bude vôľa, a ktoré z nich budú ochotné prihlásiť sa k hodnotám otvorenej, demokratickej a občianskej spoločnosti v kontexte práv LGBTI menšiny. Od Stonewallu uplynulo 50 rokov a stále je čo robiť – zvlášť na Slovensku, ktoré zatiaľ neuznáva rovnoprávnosť LGBTI ľudí v legislatívnej a v mnohých prípadoch ani v symbolickej rovine. Naďalej budeme organizovať tematické podujatia počas roka a neostáva nám nič iné len riadiť sa heslom: United we stand, divided we fall!

Záhrada – centrum nezávislej kultúry zahradacnk.sk Sledovať Inokraj môžete aj na Facebooku @Inokraj

17

PRIDE19

MAGAZÍN QYS

Jakub Kováč

Viedeň: EuroPride vymaľoval Viedeň do farieb dúhy

Hlavné mesto Rakúska Viedeň hosťovalo 15. júna 2019 najväčšiu udalosť európskej LGBTI komunity. Súčasťou bohatého programu bolo asi 50 podujatí od Lifeballu cez EuroPride Village na Radničnom námestí až po Dúhovú prehliadku. Účasť bola viac ako pól milióna návštevníkov a návštevníčok.

18

MAGAZÍN MAGAZÍN QYS QYS

19

PRIDE19

MAGAZÍN QYS

EuroPride je najväčším spoločným podujatím európskej komunity LGBTI. Každoročne sa koná v inom európskom meste a priťahuje návštevníkov z každého kúta kontinentu. V minulosti Viedeň už hosťovala EuroPride v roku 2001.

Motto Spoločne a hrdo zosobňovalo celý tohtoročný EuroPride. Cieľom bolo pozvať každého, aby sa zúčastnil, zapojil a realizoval svoje vlastné vízie na tejto významnej udalosti.

Už tradične Pride začína pred viedenskou radnicou. Tam postavili Pride Village alebo Pride dedinku s mnohými stánkami a pódiom pre rečníkov, rečníčky a vystupujúcich. Po Pride v okolí parku pri radnici si účastníci a účastníčky pochodu mohli vypočuť známe hudobné skupiny. Na pódiu sme mohli vidieť rakúskeho prezidenta Alexandra Van der Bellena či eurokomisárku pre spravodlivosť Věru Jourovú, ale nechýbalo ani vystúpenie rakúskej divy Conchity Wurst.

Pochod celým okruhom Ringstrasse odštartovali bubny a gajdy. Za nimi nasledovali motorkári, ktorí udali tempo. Niekoľkohodinový pochod končil opäť pri radničnej veži.

Do sprievodu sa zapojilo 105 oficiálnych organizácií a združení, skupín či menšín, ktoré svojou účasťou dali najavo podporu LGBTI komunite. Mnohé organizácie poznáme i na Slovensku v podobe firemných zamestnaneckých skupín, akými sú EAGLE v IBM, GLAMAZON v Amazone a podobne.

Nechýbali ani univerzitní pedagógovia a pedagogičky v dúhových absolventských čiapkach a talároch s heslom #be brave alebo #sei Mutig, čiže buď odvážny.

V celom pochode bolo veľa alegorických vozov, na ktorých sa účastníci zabávali v sprievode motivujúcej hudby, tancovali alebo kráčali popri nich. Nechýbali zaujímaví performeri či perfomerky, ktorí osviežili svojou vizážou pochod mestom a dali pocítiť oslavy výnimočnosti.

EuroPride mal zo strany mesta Viedeň veľa podporovateľov. Spomenieme všadeprítomné Wiener Linien, čiže Viedenské dráhy, ktoré sú už mnoho rokov verným podporovateľom Pride.

V pochode sme mohli vidieť špeciálne električky v dúhovom šate, ktoré premávali počas Pride mesiaca s dúhovou vlajkou na znak pod-

20

pory tolerancie a solidarity. Do predaja uviedli i cestovný lístok v dúhovom dizajne.

Pri radnici sme mohli zazrieť zastávku v dúhovom šate doplnenú o dúhové fľašky Coca-Coly, ale i plagáty s novou reklamou propagujúcou rodičov rovnakého pohlavia.

Nemožno nespomenúť veľkú podporu Viedenskej univerzity, ktorá vyvesila dúhové zástavy na svoje priečelie a obliekla svoje schodisko do farieb dúhy. Stalo sa tak obľúbeným miestom mladých ľudí počas pochodu.

Nápaditým symbolom EuroPridu sa stal pred Burgtheaterom dúhovými farbami do medzier doplnený prechod pre chodcov. Tento symbol ostane vo Viedni i po skončení podujatia na znak tolerancie a kozmopolitizmu.

Viedenský EuroPride s hrdosťou naplnil očakávania svojich účastníkov a účastníčok a odovzdal štafetu gréckemu mestu Solún, známemu tiež ako Thesaloniky, ktoré bude na budúci rok hostiť EuroPride 2020. Veríme, že jedného dňa sa podobnej pocty dostane i hlavnému mestu Slovenska, Bratislave.

MAGAZÍN QYS

Jakub Kováč

Pride Banská Bystrica: Prechod na rovnosť

Banská Bystrica sa stala tretím slovenským mestom, kde ľudia dúhovým pochodom vyjadrili podporu LGBTI komunite. PRIDE v Banskej Bystrici sa niesol v duchu Prechodu na rovnosť. Organizátori chceli poukázať na to že, LGBTI ľudia žijú aj v malých mestách.

21

PRIDE19

MAGAZÍN QYS

PRIDE v Banskej Bystrici prišla podporiť asi stovka účastníkov a účastníčok. Prechádzka mestom začala pri vstupe na pešiu zónu pri kostole svätej Alžbety a pokračovala cez Dolnú ulicu v historickej časti Banskej Bystrice až napokon vyústila do Záhrady – Centra nezávislej kultúry. Pochod prebehol bez komplikácií, vo veľmi príjemnej atmosfére a dobrej nálade.

Prechádzky mestom sa zúčastnilo niekoľko organizácií, ako napríklad Amnesty International či Veľvyslanectvo USA na Slovensku.

V Záhrade – Centre nezávislej kultúry čakali účastníkov a účastníčky pochodu príhovory organizátorov Milana Zvadu, Adama Englera, Ester Vysokej a ďalších. Vystúpil i starosta obce Mýto pod Ďumbierom Roman Švantner.

Po príhovoroch v Záhrade nasledoval pútavý program v podobe diskusie na tému umenie dialógu pri zmene spoločenskej klímy, ktorej sa zúčastnili Ondrej Prostredník (teológ) a Kaja Miková (facilitátorka, školiteľka PDCS).

V Záhrade sme mohli vidieť výstavu fotografky Doroty Holubovej s jej fotožurnalistickým projektom o transrodových ľuďoch na Slovensku pod názvom: Sami sebou.

Náučná bola prednáška Petra Doubravského na tému Klimatická zmena a výzvy do budúcnosti alebo diskusia Kapitalks: Zviditeľnime LGBT+ seniorov a seniorky. Živá knižnica od Amnesty Inernational Slovensko priniesla príbehy štyroch ľudí LGBTI komunity, ktoré sme si mohli naživo vypočuť v priestoroch Záhrady.

O kultúrnu zložku sa postaral DJ Vesnu, ktorý všetkých roztancoval a rozprúdil zábavu po pochode. O večerné vystúpenie sa postarali Action Sisters – drag queens či hudobný koncert raperského zoskupenia Čavalenky. Zábava a príjemná nálada pokračovala až do večerných hodín. Mnohí účastníci a účastníčky ukončili deň na after party PRIDE-u.

22

MAGAZÍN MAGAZÍN QYS QYS

23 23

PRIDE19

MAGAZÍN QYS

Dominika Chrastová

Prečo je potrebné, aby bol tento rok naozaj

20BiT Cara Delevingne, Rosie Spaughton, Tyler Blackburn či Billie Joe Armstrong. To je len pár známych ľudí s bisexuálnou orientáciou, ktorí dobre poznajú nezmyselné reči typu: „Ešte stále môžeš skončiť normálne“ a „Určite ma podvedieš s druhým pohlavím?“ Na počudovanie ich však počuli nielen od heterosexuálnej väčšiny, ale aj od členiek a členov LGBTI komunity.

24

MAGAZÍN QYS

Zatiaľ čo minulý rok dostal prezývku 20GayTeen, tento rok je populárny hashtag 20BiTeen, v rámci ktorého ľudia z bi komunity vyvracajú o sebe viacero mýtov a zdieľajú útržky z tých najbizarnejších rozhovorov. „Keďže si bi, ešte stále môžeš skončiť normálne, že?“ Takto nejako znie zvyčajná heterosexuálna reakcia na bi coming out, po ktorej nasleduje ultimátny facepalm a následné rozhodnutie, či odísť alebo sa pokúsiť o dodatočné vysvetlenie. „Do bratislavských ulíc vyšli gejovia a lesby“ je len jeden z mnohých titulkov po Pride, ktoré zaplavia spravodajské portály a sociálne siete. Čiže ľudia s bisexuálnou orientáciou zostali doma? Nie, len autor a autorka na nich, samozrejme, zabudli, keďže táto orientácia je vraj iba akousi „fázou“. Ďalší častý nezmysel hovorí, že bisexuálky a bisexuáli vás určite podvedú alebo zatiahnu do polygamného vzťahu. Môže sa to stať. Určite však nie preto, lebo by to patrilo do charakteristiky orientácie, ale preto, že ste si našli polovičku, ktorej na vás nezáleží dostatočne alebo s ktorou ste sa vopred neporozprávali o svojich očakávaniach.

Teen?

Taktiež si treba uvedomiť, že byť bi nie je žiaden prechodný stupeň. Keď človek s touto orientáciou začne chodiť s niekým opačného pohlavia, nestane sa hetero, a keď bude chodiť s rovnakým pohlavím, nezaradí sa medzi homosexuálov.

A zároveň, keď je človek „iba“ bisexuál, neznamená to, že je o niečo viac v poriadku vyautovať ho proti jeho vôli. Nie je. Rovnako, ako nie je v poriadku považovať bi ľudí za nepravú súčasť komunity len preto, že môžu skončiť vo vzťahu, v rámci ktorého sa aj na Slovensku budú môcť zosobášiť a adoptovať si deti.

25

PRIDE19

MAGAZÍN QYS

Matej Somr

Speváčka Kim Petras prešla tranzíciou už vo veľmi mladom veku

26-ročná nemecká transrodová speváčka, skladateľka a modelka Kim Petras má na svojom konte množstvo hudobných skvostov ako Heart To Break, I Don‘t Want It At All či jej songy z najnovšieho albumu Clarity. Silná osobnosť, nežnosť, empatickosť a neskutočná charizma. Vďaka tomu sa stala idolom pre mnohých ľudí z LGBTI komunity a ikonou transrodových osôb.

26

MAGAZÍN QYS

27

PRIDE19

MAGAZÍN QYS

Podľa slov jej rodičov Lutza a Konni sa už v dvoch rokoch Kim cítila byť dievčaťom. Spočiatku si mysleli, že ide len o nejakú frázu či hru malého dieťaťa, ale napokon sa obaja starostliví rodičia postavili k situácii zodpovedne a začali ju podporovať kupovaním unisex oblečenia.

S tranzíciou začala už ako 12-ročná Neskôr však jej rodičia z dôvodu neznalosti celej problematiky týkajúce sa transrodových ľudí vyhľadali odbornú pomoc u Bernda Meyenburga z Frankfurtskej univerzity, ktorý bol primárom detskej kliniky a od 70. rokov sa venoval štúdiu transexuálnych ľudí. Ako sám priznal, nikdy nebol zástancom operácie tohto druhu v takom mladom veku, až kým nestretol túto bojovníčku, ktorá je dnes nesmierne šťastná. „V niektorých prípadoch je to správne rozhodnutie,“ dodal na záver Bernd.

Kim Petras začala so svojou tranzíciou vo veľmi mladom veku. Už ako 12-ročnej jej bolo nasadená hormonálna terapia. Poslednú operáciu podstúpila v 16 rokoch: „Pýtali sa ma, či sa teraz cítim ako žena. Pravdou je, že vždy som sa cítila byť ženou,“ prezradila mladá popová hviezda v rozhovore z roku 2009 pre web telegraph.co.uk. V tom čase nové médiá priniesli príbeh o jej tranzícii, čím získala titul najmladšej transosoby na svete.

Neznášam, keď sa moja identita zneužíva ako marketingový nástroj So speváckou kariérou začala od roku 2011, keď svetlo sveta uzrela jej prvotina s názvom One Piece of Tape. V roku 2013 začala spolupracovať s hudobnými producentmi ako The Stereotypes alebo Aaron Joseph. Asi najznámejšia skladba aj v našich končinách je Heart To Break z roku 2018, ktorú špeciálne pripravila pre zamilovaných k Valentínovi. V októbri toho istého roka prišla s albumom Turn Off The Light. Vol. 1, ktorý bol ladený v halloweenskom štýle. Fanúšikovia sa už teraz môžu tešiť z pokračovania tohto albumu s názvom Turn Off The Light, Vol. 2, ktorý vyjde 1. októbra 2019. Pre milovníkov dance štýlu má vo svojej zbierke hitovku s názvom Feeling of Falling v spolupráci s Cheat Codes.

19. júna sa objavila na americkej stanici ABC

28

NEWS v živom vysielaní, kde ju pozvali ako jednu z celebrít na podporu #PrideMonth2019.

Ako v rozhovore uviedla, jej hlavným cieľom nie je byť mainstreamovou umelkyňou. Ďalej prezradila to, ako nenávidí, keď sa jej identita zneužíva ako marketingový nástroj. Podľa jej slov v hudbe ide o pocity, fantáziu, o hlbšieho nahliadnutie do samého seba, nie o to, aká je vaša sexualita či rodová identita. Najväčším potešením pre ňu je, keď ľudia milujú a spievajú jej skladby. V rozhovore ďalej nezabudla podotknúť, že je veľmi hrdá na to, kým je a aj napriek tomu, že sa snaží veľkú časť svojho času venovať hudobnej kariére, jej vedľajšie aktivity sa sústreďujú na podporu iných transrodových ľudí a osvetu v tejto oblasti. „Môžete byť kýmkoľvek a mať život, aký chcete. Síce to bude občas tvrdé, ale je normálne byť trans. Transľudia naozaj existujú!“ odkázala všetkým divákom v štúdiu, ako aj pri obrazovkách doma, na konci relácie.

Nová popová princezná Pri svojej tvorbe sa najviac inšpiruje hviezdami ako Britney Spears, Christina Aguilera, Kylie Minogue, Madonna alebo napríklad aj Spice Girls. „Píšem o chlapcoch, zlomených srdciach, sexe, užívaní si a o veciach, ktorými si prechádzam,“ dodala mladá speváčka. Na blogu Nasty Galaxy ju označili za novú popovú princeznú.

Na konci júna 2019 vydala svoj debutový album s názvom Clarity. Ten obsahuje 12 skvelých skladieb. „Album je o hľadaní samej seba. Začalo to singlom Broken a skončilo skladbou Clarity, pretože odrážajú moju osobnú cestu za posledné dva roky,“ prezradila Kim pre web IDOLATOR o hlbšom význame svojej hudobnej novinky.

MAGAZÍN QYS

Radovan Jankovič

Madame X: Madonna vymenila tuctový pop za hudobný experiment

Nový album kráľovnej popu je spoločenskou kritikou a zároveň novátorstvom.

29

X

PRIDE19

MAGAZĂ?N QYS

M Ma Mad Mada Madam Madame Madame Madame Madame Madam Mada Mad Ma M

30

MAGAZÍN QYS

Chaotický, excentrický a odvážny. Madonna sa po štyroch rokoch vrátila na scénu s novým albumom Madame X a hudobní kritici preň ťažko hľadajú vhodné prívlastky. Americký denník New York Times napríklad označil speváčkin štrnásty album za „temnejší, než je u nej zvykom“, podľa britského The Guardian ide zasa o „bizarný skvost“.

Madonna po rokoch striedania tanečnej hudby a balád siahla po netradičnom a menej komerčnom koncepte. V nových piesňach I Rise a Killers Who Are Partying dáva znova najavo, že je na strane slabších, znevýhodnených a nenávidených. „Budem gejom, ak majú gejov zabíjať. Budem dieťaťom, ak majú deti zneužívať,“ vyhlasuje speváčka považovaná za jednu z najhlasnejších bojovníčok za práva LGBTI ľudí v histórii. Tri roky po masakre v orlandskom gej klube Pulse využila Madonna na prejav súcitu s blízkymi obetí a s celou gejskou komunitou aj skladu God Control. Klip k piesni, ktorá je kritikou americkej vlády za benevolentú politiku v oblasti držania zbraní, je plný krvavých scén odkazujúcich na streľbu, pri ktorej prišlo o život 49 ľudí. Podľa speváčky, ktorá žila posledné dva roky v Portugalsku, má byť jej najnovší počin „budíčkom“ pre americkú politickú reprezentáciu. „Keď si uvedomíte, koľko ľudí zomrelo, bolo zavraždených, zranených, koľkým ľuďom sa nenávratne zmenili životy kvôli tomu, že v Amerike nedokážeme regulovať držanie zbraní, je to obrovský problém,“ vyhlásila Madonna v máji, keď si v New Yorku preberala humanitárnu cenu Advocates For Change.

Oveľa viac než jednoduchými textami s odkazom pútajú piesne pozornosť po inštrumentálnej stránke. Nevynikajú totiž speváčkinými vokálmi, ale osviežujúcim experimentálnym spojením akustickej južanskej hudby a súčasných elektronických prvkov.

Madonna napriek tomu tvrdí, že v Portugalsku pôvodne nehľadala inšpiráciu pre nový album. Vraj ju prirodzene ovplyvnili miestni hudobníci, s ktorými sa za uplynulé roky stretla na juhu Európy a v Afrike. „Títo umelci sa neschádzali preto, aby dostali zaplatené, hudbu robili pre potešenie a s vášňou,“ spovedala sa pre MTV. V tomto kontexte za zmienku určite stojí pieseň Batuka, na ktorej Madonna spolupracovala so speváckym zborom a skupinou portugalsko-kapverdských bubeníkov Batukadeiras. Ako už opis napovedal, výsledok je exotický a originálny. Okrem lokálnych hudobníkov na albume hosťuje kolumbijský raper Maluma, známy hlavne spoluprácou so Shakirou či Rickym Martinom.

Nový Madonnin album na rozdiel od predchodcov nemá ambíciu zasiahnuť masy a ovládnuť rádiá. Takmer celá nahrávka s výnimkou úvodného singlu Medellín je všetkým, len nie hudbou pre komerčné stanice. Čoskoro 61-ročnej speváčke to však zjavne neprekáža, práve naopak – masy ľudí na koncertoch sa rozhodla dobrovoľne vymeniť za hŕstku fanúšikov, pre ktorých bude od septembra vystupovať v divadlách.

Napriek klebetám o návrate za oceán Madonna pre médiá viackrát zopakovala, že nič také neplánuje a život v Portugalsku jej vyhovuje. „Prišla som do Lisabonu kvôli synovi, aby mohol hrať futbal. Ale som veľmi rada, že som odišla z Ameriky – dostala som tak možnosť pozrieť sa na život z úplne iného uhla,“ povedala pre časopis Rolling Stones. A nový uhol cítiť aj z jej hudby.

Album Madame X si totiž nevyslúžil množstvo zmiešaných reakcií a protichodných prívlastkov len za svoju spoločenskú angažovanosť.

31

PRIDE19

MAGAZÍN QYS

Andrej Kuruc Fogorafie z archívu BDnR

Bábkové divadlo na Rázcestí: Performancia Tak či inak, láska

Na Slovensku je manželstvo stále definované ako partnerský vzťah muža a ženy. Svet je však rozmanitejší ako jeho definície. Bábkové divadlo na Rázcestí preto pripravilo tento rok performanciu TAK ČI INAK, LÁSKA. Je zameraná na podporu tolerancie párov rovnakého pohlavia a ľudí s inou rodovou identitou a vznikla ako súčasť projektu Školy za demokraciu. S režisérkou performancie Ivetou Škripkovou a hlavnou predstaviteľkou Viktóriou Jehlárovou sme sa porozprávali o tom, prečo sa rozhodli urobiť takéto vystúpenie, aké sú rekcie publika, ako aj o tom, ako Bábkové divadlo na Rázcestí bojuje za slobodu a ľudské práva.

32

MAGAZÍN QYS

33

PRIDE19

Iveta Škripková je absolventkou Vysokej školy múzických umení v Bratislave a Filozofickej fakulty UKF v Nitre.

V roku 1985 začala pôsobiť ako dramaturgička v Bábkovom divadle na Rázcestí v Banskej Bystrici a v roku 1992 sa stala jeho riaditeľkou, kde sa ako dramaturgička, scenáristka a režisérka venuje dramatickej a literárnej tvorbe pre deti aj dospelých. Niekoľkokrát sa stala finalistkou slovenských i zahraničných dramatických súťaží. Od roku 2002 sa v tvorbe zameriava na problematiku ženskej skúsenosti z hľadiska rodu/genderu, čo v roku 2007 smerovalo k založeniu divadelného Štúdia T.W.I.G.A (Theater Women Improvisation Gender Action).

MAGAZÍN QYS

Autorom fotografie je Dodo Šamaj

Viktória Jehlárová študuje v Ateliéri GPS (grafika – priestor – synergia) na Fakulte výtvarných umení v Banskej Bystrici. Venuje sa najmä grafickému dizajnu, ale počas štúdia si vyskúšala rôzne techniky od grafiky cez sochu, ilustráciu, videotvorbu až po performance.

Spolupracuje s divadelným zoskupením Odivo, rôznymi neziskovými organizáciami a s banskobystrickým Centrom nezávislej kultúry Záhrada.

Autorkou fotografie je Gabriela Bírošová 34

MAGAZÍN QYS

Prečo ste sa rozhodli pripraviť performanciu Tak či inak, láska? Viedla vás k tomu aj nejaká osobná skúsenosť?

Iveta Škripková: Performanciu sme vytvorili v rámci projektu Demokratická živá knižnica pre školy (ako súčasť projektu Školy za demokraciu, v spolupráci s Centrom komunitného organizovania v BB) a my sme si zvolili témy, ktorým sa chceme venovať. Išlo o dva projekty. Prvým bolo inscenované čítanie z knihy poľskej reportérky Angeliky Kuźniak Papuša (Absynt, 2016) o rómskej poetke Bronislawe Wajs a rómskom holokauste, réžia M. Tatarková, a druhý projekt je Tak či inak, láska. Mám dobré priateľky lesby, spolupracovala som s nimi pri našich rodovo citlivých predstaveniach v Košiciach a inde. Okrem toho, pri svojich rodových štúdiách som narazila na líniu lesbického divadla v USA, čo ma zaujalo ľudsky i umelecky. Myslím, že tvoriť sa (zrejme) nedá bez osobnej skúsenosti, ako som už veľakrát uviedla, mám rada ženy a fandím ženám. Podľa mňa je nesmierne dôležité hovoriť a ukazovať ženy z iného uhla pohľadu, ako sa deje v mainstreamových médiách. A Tak či inak, láska s tým súvisí.

Viktória Jehlárová: K realizácii som bola oslovená pani riaditeľkou Bábkového divadla na Rázcestí. Keďže sama patrím medzi LGBTI ľudí, moja osobná skúsenosť je môj vlastný život. Skúsenosť s takouto formou performancie som nemala, keďže som sa doposiaľ venovala najmä abstraktnejšej forme performancie.

Takže som to brala ako zaujímavú príležitosť.

Ako ste postupovali pri tvorbe scenára, resp. pri réžii? Prekvapilo vás niečo v rámci tvorby?

Iveta Škripková: Scenár vznikol v diskusiách s Viktóriou. Prekvapila ma Viktóriina otvorenosť a priamosť v prístupe. Jej odvaha, aj rešpekt k téme. Schopnosť formulovať a neprekrúcať obsahy a myšlienky. Viktória nie je herečka, je talentovaná grafička a výtvarníčka, to malo vplyv na celý proces. Podobný typ predstavenia (s neherečkou, na danú tému) som ešte nerobila. Pri prvom uvedení v škole

ma zase prekvapili obavy pedagógov z reakcií rodičov. Z debaty vyplynuli rôzne, povedzme, radikálne a konzervatívne postoje, ktorým sú pedagógovia/pedagogičky vystavení/vystavené v posledných rokoch zo strany rodičov. To má vplyv na vzťahy vnútri školy a tiež na rozhodovanie, na akú produkciu idú s deťmi, selektujú v zmysle, aby neboli problémy s rodičmi.

O čom je preformancia, čo chce povedať divákom a diváčkam o pároch rovnakého pohlavia?

Viktória Jehlárová: Prostredníctvom osobných výpovedí LGBTI osôb sme sa snažili ľuďom dať možnosť dozvedieť sa, čo ľudia s inakosťou prežívajú, a že to naozaj nie je o voľbe či trende, ako si veľa ľudí myslí. V kombinácii s postavami, kresbami a mojou prítomnosťou sa snažíme vytvoriť odkaz, ktorý snáď rozvinie myslenie mladého jednotlivca, a najmä bude viesť k pochopeniu.

Performanciu ste uvádzali pre študentov a študentky stredných škôl, aké boli ohlasy či reakcie?

Viktória Jehlárová: Reakcie boli rôzne. No doteraz skôr pozitívne. Diskusiu, ktorá po performancii nasleduje, pokladám za veľmi podstatnú. Študenti a študentky majú možnosť sa otvoriť a opýtať sa, čomu nerozumejú alebo povedať, čo si myslia. Opakujem im, že žiadna otázka nie je nesprávna a že sa môžu pýtať čokoľvek. Ak z performancie neodčítajú, že som lesba, vyplynie to z rozhovoru so mnou.

Stalo sa, že sa ma chalani pýtali, či som zadaná a či mám frajera. Pobavili ma, že ich moja orientácia prekvapila. Potom im otvorene odpovedám z vlastnej skúsenosti. Nie som celkom odborníčka, čo sa týka ľudských práv a práv menšín, no môžem im povedať o tom, čo prežívam a s akými ťažkosťami sa stretávam. Tiež sa im snažím vysvetliť, prečo je aj tak jednoduchšie žiť úprimne a otvorene voči

35

PRIDE19

MAGAZÍN QYS

rodine, priateľom, ľuďom.

Bábkové divadlo na Rázcestí bolo tiež objektom diskriminácie, tak ako v súčasnosti kultúrne projekty LGBTI organizácií, ako sa vám to obdobie podarilo zvládnuť?

Iveta Škripková: To je určite zaujímavá téma a otázka: čo a kto je objektom diskriminácie.

Prepáčte mi teda dlhšiu odpoveď. Nespájam diskrimináciu s tým, čo sa stalo BDNR a LGBTI organizáciám. Vnímam osobne túto tému tak (možno sa mýlim), že v bežnom živote (v normálnom demokratickom systéme) je diskriminácia dlhodobý a trvalý sociálny fenomén.

A je nám daný, stále prítomný, historicky a spoločensky podmienený. Je to proces neviditeľných (napriek tomu existujúcich) predsudkov, nevedomých postojov a mechanizmov konania ľudí/spoločnosti, čo znevýhodňujú niekoho voči niekomu, krivdia mu, ponižujú alebo vylučujú niekoho na úkor niekoho iného.

Tento proces je permanentný v našom živote a málokedy je uskutočňovaný s jasným vedomím (hoci sú aj zjavne vedomé prípady). Nech to znie akokoľvek paradoxne, ale robíme tak všetky a všetci, až sa to bojím napísať, ale my všetci a všetky (nevedome a historicky podmienene) diskriminujeme niekoho z hľadiska veku, rasy, rodu, viery, sociálneho postavenia, sexuálnej orientácie atď. Diskriminácia prechádza naprieč oblasťami, generáciami a celým spoločenstvom. To, čo sa stalo BDNR a v súčasnosti LGBTI organizáciám, by som označila ako akty mocenskej sily či zneužitia právomoci. Myslím, že v našom prípade zo strany predsedu ĽSNS (r. 2016 škrtol dotácie na projekt Stop extrémizmu) šlo o tento násilný akt, zneužitie moci na presadenie svojich (nedemokratických a totalitných) názorov.

Išlo o zjavný bossing voči divadlu. Zvládli sme to „nejako“ vďaka zverejneniu problému, vďaka pomoci médií a pomoci verejnosti (boli vyhlásené viaceré zbierky na našu podporu vďaka NOS, ĽudiaĽuďom, Nadácii Orange) a v neposlednom rade vďaka podpore širokej divadelnej obce. Najdôležitejšou bola podpora zo strany vtedajšieho vedenia SND, vtedajší

36

riaditeľ SND M. Chudovský a režisér R. Polák vnímali tento zásah ako hrozbu pre demokraciu, obmedzenie ústavných práv a slobody prejavu v divadle. Keď píšem „nejako“ sme to zvládli, znamená to, že takéto situácie sa vždy podpisujú na zdraví a kondícii každého organizmu, každý sa musí s tým „nejako“ vyrovnať, a to niečo stojí a niekde sa to prejaví. Myslím, že to isté čaká teraz na vás, proces ako ďalej žiť s tým, čo sa stalo, žiť a tvoriť, napriek…

A žiť a tvoriť treba. V našom kraji sa z éry ĽSNS spamätávame doteraz (vlastne nie!, preboha, veď ĽSNS je v parlamente, takže myslím, že dlho budeme všetci hľadať rôzne recepty, ako sa z toho ako tak v zdraví dostať).

Tiež sa venujete v divadle často otázkam slobody a tolerancie, ľudským právam žien, LGBTI ľudí či iných skupín, čo pripravujete v tejto oblasti v nasledujúcom období?

Iveta Škripková: V dlhodobej perspektíve v súčasnosti v BDNR preverujeme náš tvorivý program, ako ďalej pokračovať v tvorbe pre deti a pre mladých ľudí na rázcestí. Konkrétne v oblasti ľudských práv žien sa zaoberáme knihou Zuzany Maďarovej Ženy novembra (a touto témou, ako sa mali a kde sú ženy novembra 1989?), ide o historicky najdôležitejšie výročie v našich dejinách po roku 1918 a rady by sme spolu s autorkou uvažovali o tom, že dejiny utvára naša kolektívna pamäť a tá si niektoré fakty a ľudí akosi prirodzene nevšíma. A rada by som bola, snáď to nezakríknem, keby v roku 2020 vyšla v Divadelnom ústave moja kniha Feminizmy a divadlo.

Myslíte si, že sa za posledné roky nejako zmenilo vnímanie mladých ľudí vo vzťahu k ľuďom s homosexuálnou orientáciou a transrodovým ľuďom? Ak áno, ako?

Viktória Jehlárová: Vnímanie mladých ľudí sa jednoznačne zmenilo. K lepšiemu. Hlavný dôvod zlepšenia je práve dostupnosť informácií prostredníctvom internetu a aj to, že percento

MAGAZÍN QYS

vyoutovaných ľudí je vyššie, a tým aj viditeľnosť LGBTI. Sociálne siete nám však nepomáhajú len pochopiť, ale aj dávajú možnosť šíriť hoaxy, nenávisť či šikanovať ľudí na základe ich inakosti. Čo pokladám v dnešnej dobe za najnebezpečnejšie, je napríklad politik, ktorý inakosť/menšinu, a teda v súčasnosti páry rovnakého pohlavia, využíva ako zbraň – šírením negatívnych názorov získava hlasy. Cez sociálne siete, bilbordy, diskusie v televízii a živých prenosoch. Pozitívne je, že sa nás začali čoraz častejšie zastávať aj heterosexuálni ľudia, známe osobnosti, komerčné značky a nezávislé kultúrne inštitúcie, školy. Posúvame sa pomaly vpred a to, že mladým ľuďom nie je jedno, čo sa okolo nich deje, je len dobre.

Vnímajú svet kriticky, ale aj otvorenejšie.

Bábkové divadlo na rázcestí - bdnr.sk

37

PRIDE19

MAGAZÍN QYS

Róbert Pakan Fotografia - Slaytiiina

Slaytiiina: Tak ako má maliar svoje plátno a sochár svoju sochu, drag queen má svoje telo, na ktoré tvorí

Slaytiiina alebo Adam je mladý slovenský youtuber, ktorý prináša na slovenskú youtube scénu novú formu umenia. Make up artist, make up youtuber, drag queen, pomenovaní by sme mohli nájsť viacero. Zjednodušene ide o chalana, ktorý má záľubu v líčení, stylovaní a obliekaní si rôznych ženských outfitov. Umenie mu prinieslo desaťtisíce fanúšikov a fanúšičiek. Obdivovaná aj zatracovaná, taká je Slaytiiina. Je potrebné vidieť jej tvorbu z nadhľadu ako formu umenia, ktorá má zaujať, možno pohoršiť, ale aj povzbudiť, inšpirovať a potešiť.

38

MAGAZÍN QYS

39

PRIDE19

MAGAZÍN QYS

Kto je Slaytiiina? Kedy a ako vznikla a čo znamená jej meno?

Slaytiiina je moje alter ego. Ako väčšina drag queens žijem dva životy, jeden ako chlapec Adam a druhý ako dievča Slaytiiina. Vďaka tomuto alter egu, ktoré je zároveň ale aj mojou prácou, vyjadrujem svoje kreatívne cítenie, aj keď nie každý tomu rozumie. Vznikla približne pred dvoma rokmi, avšak rozhodne nie zo dna na deň. Bolo to postupné. Spočiatku som experimentoval len s mejkapom a postupom času som sa dostal aj k parochniam, korzetom, opätkom atď. Moje meno pochádza od slova SLAY, ktoré vyjadruje neodolateľnosť, perfektný výzor. Proste keď vidím nejakú naozaj luxusnú drag queen, poviem si: slay!

zí. Dokopy by som svoj drag šatník vyčíslil na tisíce eur.

Poznáme rôzne drag: vintage drags, butch queens, black queens, latino queens, skinny queens, akou drag queen si ty? Ako sa identifikuješ? Čo sa týka zovňajšku, zaradil by som sa medzi skinny, extra queens, občas rád ale skúšam aj gender-fuck drag, a to teda zmiešaninu muža a ženy, niečo androgýnne, čo nejde pomenovať. Nemyslím si ale, že drag je čisto o výzore.

Pomocou dragu vyjadrujem aj myšlienku, že si budem robiť, čo chcem, a názor ostatných ma nezaujíma. Snažím sa tým inšpirovať okolie k sebaláske a nebojácnosti, naučiť ľudí byť samými sebou.

Ako by si nám predstavil Adama? Čo ho zaujíma a kým sa stáva?

Adam som ja. Niekedy sa síce na sociálnych sieťach môže zdať, že v mojom živote prevláda Slaytiiina, ale v skutočnosti som poväčšine Adam, „obyčajný“ chlapec, ktorý študuje filmovú tvorbu a rád číta komiksy. Napriek tomu, že Slaytiiinu vnímam hlavne ako prácu, musím sa priznať, že niekedy sa hranice medzi Adamom a Slaytiiinou začínajú stierať. Snažím sa ale tieto dve osoby vybalansovať, pretože bez Slaytiiiny by Adam prežil, ale naopak nie.

Máš v drag queen kultúre aj svoje vzory alebo idoly?

Čo pre teba znamená drag?

Zaoberáš sa aj hudobnou produkciou. Čo nové chystáš a kam by si sa chcel posunúť?

Drag je pre mňa jedna z najvyšších foriem umenia. Tak ako má maliar svoje plátno a sochár svoju sochu, drag queen má svoje telo, na ktorom môže „tvoriť“. Jediným rozdielom je skutočnosť, že maliar sa nemusí starať o svoju pleť, nemusí držať diéty ani vydržať hodiny v nepohodlných topánkach. Pokiaľ chce niekto dosiahnuť naozaj vysokú formu dragu, musí pre to veľa obetovať. Preto ma vždy hnevá, keď ľudia hovoria: to je iba chlap v parochni. Nie je! Za dosiahnutím tejto ženskej ilúzie stojí veľa práce, energie, času a taktiež peňa-

40

Úprimne, ani nie. Som ten typ, čo si berie z každého rožka troška. Svoje inšpirácie čerpám naozaj zovšadiaľ a snažím sa byť sám sebou, nie kópiou niekoho iného. Ale medzi ľudí, ktorí ma uviedli do sveta dragu, patria rozhodne RuPaul, Amanda Lepore a viac-menej celá club kids scéna z 90. rokov.

Hudbu robím len okrajovo. Nie je to niečo, v čom si myslím, že mám možnosť preraziť. Povedzme si to na rovinu, neviem spievať. Mám ale hudbu veľmi rád, a keďže som kreatívna osoba, z času načas ma chytí potreba písať hudbu a vyjadriť veci inak než len výzorom.

Toto leto plánujem vydať novú skladbu, chcel by som vyskúšať niečo viac experimentálne, určené skôr pre LGBT komunitu.

MAGAZÍN QYS

Mnohí si ťa všimli na PRIDE v roku 2018 v tvojom megatrendy outlooku aj s tvojou kamarátkou Emou. Čo ste si pripravili pre PRIDE 2019?

Oh, honeyyyyy, NIKTO nie je pripravený na naše tohtoročné looky. Ich príprave sa venujeme už asi posledné tri mesiace, deň a noc šijeme, lepíme, vybíjame. Skrátka, všetko si robíme sami. Povedali sme si, že sa chceme challengnúť a presne to sme aj urobili. Nakreslili sme si návrhy našich lookov a potom sme vymýšľali, ako ich zrealizovať. Celý tento proces som sa rozhodol dokumentovať na YouTube, aby mali ľudia možnosť nahliadnuť aj do zákulisia. Chcem, aby ľudia pochopili, že nejde len o pohoršenie verejnosti, aj keď to milujem. Ide o kreatívny proces, za ktorým sú hodiny práce a trápenia, verím ale, že to bude stáť za to.

Je veľmi príjemné sledovať tvoje videá, kde ukazuješ aj viac zo svojho súkromia a rodiny.

Napríklad videá s tvojím bratom, ktorý je od teba mladší. Skús nám priblížiť, ako ťa berie tvoj 16-ročný heterosexuálny brat a ako rodičia.

Myslím, že rodičia odjakživa vedeli, že som trochu iný. Nikdy ma nebavil futbal, ani som sa nehrával s autíčkami. Vždy ma viac bavilo kreslenie, oblečenie, divadlo… skrátka kreatívne veci. Moji rodičia to našťastie vždy podporovali, za čo som neuveriteľne vďačný, pretože viem, že nie každý ma také šťastie. Samozrejme, že chvíľu trvalo, kým si na všetky moje výstrelky navykli, to mi ale príde úplne pochopiteľné, keďže vyrastali za socializmu. Moji súrodenci ma vnímajú úplne normálne, nikdy mi neprišlo, že by sa nad tým, čo robím, pozastavovali. Môj heterobrat mi dokonca niekedy pomáha točiť videá.

videí využívaš ľudí ako svoje kulisy a „pohoršuješ ich“? Ako to máme chápať?

Myslím, že všetko čo robím, je v rámci normy, aj keď to tak väčšine ľudí nepríde. Nikdy som nikoho nediskriminoval, fyzicky nenapadol ani neokradol. Neurobil by som nikomu nič, čo by som nechcel, aby ľudia urobili mne. Myslím, že sú oveľa horšie veci ako dáky buzerant váľajúci sa po zemi v podprsenke. Pohoršovanie okolia milujem, pretože to rozpútava debaty o tom, čo je a čo nie je normálne, rozširuje to obzory ľuďom, ktorí by sa inak o LGBT tému ani nezaujímali. Navyše, je to super spôsob, ako sa presláviť.

Ak by existoval chalan alebo baba, ktorá/ý sa boja prejaviť svoju identitu, lebo majú možno menej tolerantných rodičov alebo neprajné okolie, čo by si im odkázal? Kde si nabral toľko odvahy, aby si mohol byť Slaytiiinou, a hlavne skutočným Adamom?

Treba hľadať v sebe. Nikdy sa nespoliehať na okolie, pretože jediný človek, ktorý tu pre vás vždy bude, ste vy sám. Niekedy je najlepšie robiť veci tak ako ich cítime, aj keď nám rozum hovorí opak. Ako sa hovorí, ísť hlavou proti múru. Nikdy by som nebol tam, kde som, keby som sa riadil okolím. Miliónkrát som počul vety: prezliekaním za ženu sa neuživíš, bez vysokej školy budeš nikto, to, čo robíš, nie je normálne. A úprimne, možno to, čo robím, nie je na 100 % normálne, ale môžem s hrdosťou povedať, že sa živím tým, čo ma baví, a za nič by som to nevymenil. Robte teda hlavne to, čo chcete, vykašlite sa na okolie, a hlavne si život užívajte, pretože život je jedna veľká párty.

Slaytiiinu môžete sledovať na YouTube @slaytiiina alebo na Instagrame @slaytiiina

Niektoré tvoje videá sa verejnosti, ale aj členom a členkám komunity, zdajú kontroverzné.

Sám v nich opakuješ, že „pohoršuješ“ okolie.

Vysmievaš sa v nich bežným ľuďom, urážaš predavačky… Nie je ti ľúto, že pri natáčaní svojich

41

PRIDE19

MAGAZÍN QYS

Andrej Kuruc Fotografia - Jakub Kováč

Bosá Noha: Pride je aj zábava, ale je to aj boj za ľudské práva a za ľudské slobody všeobecne

Vlado (60), v komunite známy aj ako „Bosá noha“, vyštudoval Matematicko-fyzikálnu fakultu na Univerzite Komenského. Známy je tým, že chodí na mnohé akcie LGBTI komunity a na Pride. O práva teplých ľudí, ale aj prevenciu HIV, sa zaujímal už počas socializmu.

Preto sme sa porozprávali o jeho živote a skúsenostiach.

42

MAGAZÍN QYS

43

PRIDE19

MAGAZÍN QYS

Život spojený s Bratislavou Vlado sa narodil v roku 1958 v Šumperku.

O dva roky neskôr sa presťahoval s rodičmi do zadymenej Bratislavy 60. rokov, kde vyrastal a žil celých 32 rokov na viacerých miestach, ako napríklad v Ružovej doline, v Trnávke zahalenej do exhalátov a od roku 1985 v Petržalke. Väčšinu života však býval len s mamou, ktorá sa rozviedla, keď mal sedem a pol roka.

S otcom prichádzal do styku len občas. „Veľmi som si s ním nerozumel, bol to konzervatívec,“ hovorí Vlado. Sexualita u nich v rodine bola tabu. Tú svoju už vnímal ako malé dieťa.

Sám vycítil, že s touto vecou sa nemá nijako chváliť.

Prvé uvedomenie Keď bol menší, páčili sa mu fotky domorodých mužov v prírodovedeckých časopisoch.

Prvé uvedomenie, že by naozaj chcel niečo vyskúšať s mužom, prišlo neskôr, keď išiel v roku 1975 na priemyslovku. Vtedy mal 15 rokov. „Som človek liberálne zmýšľajúci a rebelantský, nevidel som problém mať niečo s mužom. Ale vtedy v tom veku to bolo trestné zo zákona. Hranica pre sex dvoch mužov bola nad 18 rokov vyššie,“ dodáva Vlado. Na priemyslovke boli čisto chlapčenská trieda. Medzi študentmi sa rozprávala historka, ako jeden z nich „stretol pri stanici buzeranta“. Vtedy bola najmä taká všeobecná predstava, že „buzeranti“ sú tí, čo hľadajú po nociach, a kto chce, môže si pri nich zarobiť. „Aj vtedy používali tieto nadávky,“ vysvetľuje.

Ako sa zoznamoval počas vysokej školy Po strednej škole prišla vysoká, kde bolo všetko oveľa otvorenejšie. Netajil sa tým, že sa mu páčia muži aj ženy. Na univerzite študovalo veľa voľnomyšlienkarsky orientovaných ľudí. „Duch sprisahania proti režimu bol silný,“ osvetľuje Vlado. Miest, kde sa stretávali homosexuálni muži, nebolo veľa. Bol to napríklad Krištáľ bar alebo Luxorka kaviareň na Štúrovej ulici. Na výške začal chodievať aj na Šafárikovo námestie a k Redute, čo boli známe mies-

44

ta, kde vyhľadávali muži sexuálne kontakty. „Často sa to točilo okolo verejných záchodov.

Bolo to veľmi nehygienické, nešikovné, nepohodlné, kultúra nula,“ vykresľuje Vlado. Zoznamoval sa aj tak, že rozhalený, prípadne bez košele, chodil po meste alebo v električke, kde hneď zbadal, že nejaký chlapec alebo muž na ňom necháva oči. Tak na neho uprel zrak a občas aj niekoho zbalil. „Koľko je hodín?“ bol tradičný systém balenia. Z rozprávania starších mestských homosexuálov počul, že keď ešte bola pred Redutou konečná zastávka trolejbusu 11, tak tam bol bežný systém nadväzovania kontaktu: „Tiež čakáte na jedenástku?“.

Ako to mal so vzťahmi „Ťažko bolo nájsť stáleho muža, doma bola mama. Keď bola v robote, párkrát sa mi podarilo dotiahnuť domov nejakého kamaráta,“ spomína. Väčšinou sa zoznamoval s chlapcami z vidieka, ktorí prišli a odišli a boli väčšinou ženatí. Raz sa zoznámil s jedným ženatým pánom v električke. Išli k nemu do bytu, kým bola jeho žena na liečení. Vraj to nikdy s mužom ešte nerobil, len so ženou. „Len tam nastal problém. Žena prišla o dva dni skôr z kúpeľov.

On zazmätkoval a namiesto toho, aby ma predstavil ako kolegu, lebo už som vedel kde robí, tak ma strčil do skrine v spálni,“ smeje sa na tom Vlado. Nakoniec musel zliezť z prvého poschodia po hromozvode v noci von do dvora. „A tým sa to skončilo, už bol zase doma pod papučou,“ uzatvára Vlado. Najdlhší vzťah mal štyri roky. Začali si spolu v roku 1983. Priateľa predstavoval mame ako spolužiaka. „On bol zo Slovenska, ale na pohľad vyzeral, ako keby bol z južného Talianska alebo Španielska, veľmi pekný chalan, tmavší, kučeravý, mama ním bola úplne očarená“, zasníva sa Vlado.

Hovorila: „Vidíš, toto je skutočný muž, tento určite nie je teplý.“

Psychiatria a diagnóza 302 Po vysokej škole začal robiť v atómovej elektrárni v Jaslovských Bohuniciach a následne narukoval na rok do Prachatíc. Tam sa mu

MAGAZÍN QYS

však v nesmierne stresujúcom prostredí vrátili nervové tiky, s ktorými mal nejaký čas problém ako 11-ročný. Zavreli ho na útvarovú ošetrovňu, kde ho dva dni pozorovali cez kľúčovú dierku, či nesimuluje. Potom ho poslali na vojenskú psychiatriu do Českých Budějovíc. „Predtým mi však jeden veliteľ opatrne prezradil, že ma na psychiatrii podrobnejšie vyšetria. Vraj mám v záznamoch od kontrašpionáže uvedené, že som na mužov. Že budem musieť ísť na test,“ uvádza Vlado. Potom ho prevelili do Znojma, odtiaľ na vojenskú psychiatriu do Brna, kde išiel na vyšetrenie do fakultnej nemocnice na takzvanú falopletyzmografiu. „Nasadili mi taký prístroj na penis, ktorý zaznamenával jeho jemné zmeny veľkosti, a pritom mi premietali obrázky: nahé ženy, nahých mužov, deti, zvieratá,“ popisuje Vlado. Po poldennej porade konzília vojenských psychiatrov ho nakoniec uznali ako dočasne neschopného vojenskej služby. Prepustili ho s diagnózou 302. V zozname psychických porúch v MKCH 9 to v tom čase bola mužská homosexualita. Dodnes má odloženú ilegálnu fotku vojenskej knižky a správu s diagnózou.

Počas pobytu v Brne na psychiatrii sa o tom, že sa mu páčia muži, dozvedela aj mama. Prišla ho navštíviť a tam jej psychiatri oznámili, čo je vo veci. „Bola z toho paf. Potom sa celý deň vozila po Brne a nevedela sa zastaviť,“ popisuje Vlado. Keď sa vrátil z vojenčiny, tak toho jedného kamaráta, s ktorým bol 4 roky, na nejaký čas akceptovala, chodil k nim, boli spolu. „Ale bolo cítiť, že stále dúfala, že je to dočasné. Že ma to postupne prejde, že sa nejako zacvičím a budem na ženy. Chápala to ako prechodný stupeň,“ dodáva trpko Vlado.

Ako to bolo s homosexualitou za socializmu Vlado sa narodil do doby, keď v 1961 roku odtrestnili homosexualitu, ale to bola jedna stránka veci. „Ak sa o tom v televízii niečo hovorilo, tak väčšinou len v relácii Polícia, kde informovali o tom, aké nebezpečenstvá nočného života číhajú na ľudí. Jedna vec bola zrušiť to na papieri a druhá vec, že stále to policajti a tajná služba zneužívali,“ spomína.

Vie o prípade v roku 1985, keď už bola takzvaná perestrojka, a začalo sa podnikať súkromne, v Brne vznikol teplý podnik na Ružovej ulici Sklípek u Richarda. To bol v Československu

jeden z prvých teplých podnikov. „Neoficiálnych samozrejme, išlo o bar, kam chodili našinci. Polícia tam robila raziu, ľudia vyskákali von oknami a utekali pred policajtmi. Jeden sa schoval do kontajnera, odkiaľ ho vytiahli.

Dlhé roky ho prezývali Kontajnerka. A to boli časy, keď to nebolo trestné. My sme boli krásna ukážka toho, že zákon a ústavné práva boli len zdrap papiera. Jediné, čo z toho platilo, bola vedúca úloha strany,“ hovorí Vlado.

Obdobie HIV/AIDS Vlado sa od malička zaujímal o vedu, a tak sa aj veľmi skoro dozvedel o HIV/AIDS v populárno-vedeckom časopise 100+1. Čítal, že v USA sa začala šíriť záhadná epidémia. Redaktor uvádzal, že niektoré lekárske kruhy to bagatelizujú s tým, že to je porucha imunity spôsobená neprirodzeným spôsobom života, že to len dokazuje neprirodzenosť homosexuality. Ale spovedal aj skutočných vedcov, mikrobiológov z Kalifornie, ktorí potvrdili, že tieto tvrdenia sú nezmysel, že hlavné, čo o tom zatiaľ vieme, je, že nevieme nič, nevieme ako sa to šíri, nevieme, čo to spôsobuje, akurát je veľké podozrenie, že je to vírus. „Medzi prvými som trochu začal šíriť poplachy v komunite, že pozor ľudia, toto sa začalo v USA šíriť a najnovšie informácie sú, že to má inkubačnú dobu okolo dvoch rokov, čo je z epidemiologického hľadiska katastrofa. Dá sa povedať, že som bol jeden z prvých agitátorov v Bratislave, ktorý upozorňoval na blížiace sa nebezpečenstvo,“ chváli sa Vlado. Ešte koncom 80. a začiatkom 90. rokov roznášal nálepky s nápisom „prezervatív znižuje riziko“. Boli dva druhy nálepiek „vernosť znižuje riziko“ a „prezervatív znižuje riziko HIV“, ale on len tie druhé bral a vylepoval ich dokonca aj na kostol pri Redute. Najmä sa však podieľal na čiastočne dobrovoľníckom výskume efektivity vtedajších testov na HIV s cieľom umožniť čo najmasovejšie otestovanie, pretože, keďže testy boli drahé a kupované v tvrdej mene, málo ľudí bolo možné najprv testovať. Počas tých prác však počul aj o snahách z vedenia štátu (strany) akékoľvek testovanie HIV zastaviť, lebo komunisti tvrdili, že celé AIDS je fakticky len

45

PRIDE19

MAGAZÍN QYS

dôsledok zhýralej morálky buržoáznej kapitalistickej spoločnosti a kto sa drží morálneho kódexu budovateľa komunizmu, tak nikdy žiaden AIDS dostať nemôže, spomína Vlado.

90. roky Paradoxné je, že možno viac nenávistných prejavov od bežných ľudí zažíva Vlado v časoch od polovice 90. rokov, keď sa začali etablovať neonacisti. Za minulého režimu fungovala sprisahanecká atmosféra. „Často človek mohol otvorene povedať, že je na chlapov, aj pred tvrdo veriacim. A predsa sme našli spoločnú reč. Spolu sme nadávali na komunistov. Ale dnes by ma poslal do horúcich pekiel,“ delí sa o skúsenosť Vlado. Po revolúcii sa aj veľa zmenilo, začal spolupracovať s hnutím Ganymedes (prvé združenie za práva gejov a lesieb).

Robil vtedy na hydrometeorologickom ústave, kde mal prístup k výpočtovej technike a k tlačiarni. Tlačil im prvé stanovy a vyše sto kusov prvých pozvánok na ihličkovej tlačiarni, ktoré potom večer strihali a rozposielali. Od jesene 1991 až do roku 2010 žil v Banskej Bystrici. Aktivizmu tam bolo málo, spomína. V rámci hnutia Ganymedes vznikali nejaké aktivity. „Celé to neskôr viazlo, ale chytali sa toho iní,“ hovorí. On nemal veľkú možnosť. Mama ho dotiahla na stredné Slovensko, lebo si asi myslela, že ho prerobí na niečo iné. Žil len s ňou a neskôr sa o ňu staral až do jej smrti.

Dúhové pochody Od roku 2011 sa Vlado zúčastňuje na Pride. „Je to aj dobrá zábava a je to aj veľmi silná politická záležitosť. Je to boj za ľudské práva a ľudské slobody všeobecne,“ vraví Vlado. Podľa neho na Pride majú rovnaké miesto okrem homosexuálov aj heterosexuáli, okrem rodín rovnakopohlavných aj rôznopohlavné, pokiaľ chcú presadzovať myšlienku otvorenosti, mnohorakosti a vzájomnej tolerancie, rešpektu. Čiže je to vlastne tiež pochod za rodinu.

Vlado bol už tento rok vo Viedni na EuroPride, zažil šesťhodinový pochod mestom. Viedenský dopravný podnik poskytol alegorické električ-

46

ky, ktoré išli s nimi. „Tak si predstavme, žeby tu počas Dúhového PRIDE-u v Bratislave vyvesili dúhové vlajočky na električkách alebo na radnici ako vo Viedni“, porovnáva situáciu v Rakúsku a na Slovensku. Chystá sa na Pride v Bratislave, ešte v Prahe, v Košiciach, tento rok už bol v Bystrici. Potenciálnym návštevníkom Pridu odkazuje, aby sa ho zúčastnili. „Je to boj za slobodu. Keď za ňu nebudú bojovať a budú sa spoliehať, že príde sama, môže sa stať, že jedného dňa o tom už budú rozmýšľať len cez zamrežované okno alebo niekde v tábore. Samozrejme, je to aj zábava. Tento boj je jednoznačný a nevyhnutný. Ako sa vraví: ,Demokracia a ľudské práva sú krehké kvetinky, ktoré treba neustále hnojiť a pestovať, lebo ináč uhynú,‘“ ukončuje svoje rozprávanie Vlado.

Medicínska história homosexuality Homosexualita bola do 1. 1.

1993 v rámci Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH9) vedená ako diagnóza s kódom 302.0 Homosexualita v kapitole V – Duševné poruchy (302 Sexuálne úchylky a poruchy). Jej definícia znela: „Výlučná alebo prevládajúca náklonnosť k osobám toho istého pohlavia, s pohlavným stykom alebo bez neho.“

MAGAZÍN QYS

Vojenská knížka

47

PRIDE19

MAGAZÍN QYS

Andrej Kuruc Fotografia - Jakub Kováč

Roman Švantner: Nevraživosť pochádza z neznalosti, z nevedomosti

Roman Švantner (55 rokov) pochádza z Valaskej, študoval na Poľnohospodárskej univerzite v Nitre, od roku 2006 pôsobí v samospráve vo funkcii starostu obce Mýto pod Ďumbierom, teraz už štvrté funkčné obdobie. Má farmu, ktorú vedie so svojím partnerom Tomášom, s ktorým je v dlhodobom vzťahu už 26 rokov. Porozprávali sme sa s ním o tom, či to, že je gej, ovplyvnilo jeho pôsobenie v politike, aký bol jeho coming out a ako vníma súčasnú situáciu v krajine vo vzťahu k LGBTI ľuďom.

48

MAGAZÍN QYS

49

PRIDE19

MAGAZÍN QYS

Ako si sa dostal k povolaniu starostu a čo si robil predtým?

Dostal som sa k tomu v roku 2006. Ešte 20 rokov predtým som vyštudoval vysokú školu poľnohospodársku a 20 rokov som pôsobil v poľnohospodárskom družstve v Brezne. Začínal som ako zootechnik, neskôr po novembri 89 som sa stal podpredsedom, hlavným zootechnikom, až nakoniec som bol vo volenej funkcii predsedu družstva od roku 2002 do roku 2006.

Potom som na tej pozícii skončil, neprešiel som o jeden hlas, tak som ostal doma. V roku 2006 boli komunálne voľby a jedna pani ma oslovila, či nechcem kandidovať za starostu obce. Bol som kandidát Agrárnej strany vidieka (dnes je to strana Doma dobre). Je to profesijná strana zameraná na poľnohospodárstvo a vidiek. Som tu štvrté volebné obdobie, so mnou kandidovali poslanci, ktorých mám v zastupiteľstve. V posledných voľbách som už kandidoval sám. Jeden známy elektrikár (poznámka: 82-ročný) mi povedal, že „ja si už ani neviem predstaviť, kto iný by tam bol než ty“.

vysoká cena nehnuteľností, pre mladých ľudí sú domy nedostupné. Odchody mladých ľudí sú najmä pre otázku bývania, lebo zamestnanie tu už je. Aj pre vysokoškolsky vzdelaných ľudí, aj pre remeselníkov. Mladí ľudia utekajúci do zahraničia sa možno snažia vymaniť spod vplyvu rodiny.

Aký bol tvoj coming out?

Dnes, keď je spoločnosť otvorenejšia, by som povedal, že coming out je jednoduchší. Samozrejme, vždy rozhoduje rodinné prostredie.

Najväčší problém ľudí našej orientácie je, ako to prijmú najbližší. U tých najviac, aj u otca, aj u matky, dieťa vždy hľadá oporu. V mojom prípade sa v tom čase o tom hovorilo málo. Možno tým, že som bol dosť silná osobnosť, bol som jediný syn, tak som sa to snažil zvládnuť.

Ja som sa svojim rodičom nikdy nepriznal, že som gej, ale keď videli, že som sa neskôr stretával zväčša s chlapcami, niečo tušili. Už vtedy bola literatúra na túto tému a bol som prekvapený, že bolo možné dostať knihu o coming oute. To bolo koncom 70. rokov.

Aký si mal vzťah k VÚC, keď bol jej predsedom Marian Kotleba?

Obec nemá nadriadený orgán, čiže sme nemuseli spolupracovať s „vúckou“. Keď bol predsedom VÚC Kotleba, rozhodol som sa, že od vúcky nevezmem ani euro. Nechcel som mať s nimi nič spoločné. Až po zmene predsedu sme zažiadali o príspevok na monografiu o obci, tento rok sa pripravuje.

Je to tak, že v súčasnosti z obcí utekajú mladí ľudia?

Taká situácia je vo všetkých dedinách. My máme 530 obyvateľov a 200 chatárov. Máme vyšší priemerný vek obyvateľov, ale postavili sme bytový dom, kde sú nájomné byty, a teraz k nám prišli aj mladé rodiny. Navýšil sa nám počet obyvateľov. Ak sa nebude riešiť nájomné bývanie, ľudia budú odchádzať, lebo je tu

50

Prichádzal si na to sám?

V tom čase jednoznačne sám. Zistil som, že ma priťahujú najmä moji spolužiaci. Väčšinou sme sa vtedy spoznávali v saunách alebo sme chodili do Bratislavy. To už bolo na vysokej.

Tam bolo známe miesto Luxorka kaviareň na rohu Štefánikovej. Dolu bol rýchly bufet, hore kaviareň. Vedelo sa to. A potom Carlton hotel, ten bol otvorený až do polnoci. Stačilo sa stretnúť s jedným, ten podal informáciu ďalej a tak to šlo. Keď som sa dostal na vojenčinu, chodil som do podnikov, ktoré fungovali v Prahe. Jeden bol Déčko a druhý bol blízko stanice Moskovská. To boli dva fungujúce podniky, o ktorých sa v tom vedelo, že sú pre gejov. Keď som ukončil vojenčinu, zostal som doma. Najprv vo Valaskej, neskôr som sa presťahoval do Mýta pod Ďumbierom. Vtedy som sa zoznamoval skôr so staršími mužmi. Komunita sa raz za

MAGAZÍN QYS

čas stretla v reštaurácii, kde sa robila diskotéka, zabávali sme sa, tam sme sa spoznávali.

Necítil si sa ohrozený? Stretol si sa s diskrimináciou?

V tom veku to bolo ešte prijateľné, bol som slobodný a nebolo to podozrivé. Keď som bol starší, tak to začali ľudia vnímať viac a potom som sa stretával len s chalanmi. A keď sa sem Tomáš, môj partner, nasťahoval, tak to bolo jasné. S diskrimináciou som sa nestretol ani raz v živote. Akurát zo žartu mi raz povedal otcov bratranec, boli sme na výlete v Maďarsku, že „ty si náš najteplejší starosta“. Je to o tom, že som odmalička pôsobil v tomto prostredí. Bol som dobrý študent, pracovitý a zvlášť starší ľudia ma mali radi. Tým, že tu boli starí rodičia a profesijne som sa venoval poľnohospodárstvu, starí ľudia na dedine ma vnímali pozitívne. Ich deti nemali o to záujem, ale ja som mal, čiže som s nimi fungoval. Pre nich už to, že som gej, nehralo rolu. Ani medzi kolegami som nič negatívne nezažil. Možno aj vlastnou prácou a životom som si vybudoval nejaké postavenie a to, že som gej, nikto neriešil.

lém ohľadom sexuálnej orientácie?

Obchodoval som ako poľnohospodár s jedným zootechnikom. Raz prišiel za mnou, má dvoch synov a jeden z nich mu povedal, že gej, že čo s tým má robiť. Tak som mu poradil, „viem, že si rozumný človek, nerob z toho nič, naďalej je tvojím synom, nerieš to, ak príde za tebou, že potrebuje pomoc, radu, ak môžeš pomôcť, pomôž, ale nerob nič dramatické“. Rodičia by mali mať možnosť prísť sa opýtať, ako majú ďalej fungovať, čo majú robiť, keď je ich dieťa gej alebo lesba.

V čom vidíš príčinu nenávistných prejavov v spoločnosti?

Nevraživosť pochádza z neznalosti, z nevedomosti. Všeobecne platí, že sa bojíš toho, čo nepoznáš. A to, čo poznáš, a to nielen vo vzťahu ku gejom, to ťa už nestraší. Napríklad mnohí ľudia sa boja úradov, sú z toho vystresovaní, ale keď im poviem, nech sa páči, toto vypíšete, takto to ide. Zrazu zistia, že je to nič a že ten strach bol iracionálny. Nepoznajú nás, nevedia, predstavujú si nás stereotypne.

Bol si už niekedy na Pride?

Ako je to s náboženstvom v obci?

Som neveriaci človek, ale rešpektujem vierovyznanie. Máme v obci aj evanjelikov, aj katolíkov. Rešpektujem ich, úzko s nimi spolupracujem, tvoria komunitu, podieľajú sa na fungovaní obce. Tá súdržnosť by mala byť a ja sa aktívne zúčastňujem na obradoch, spievam tam. U nás v obci boli ľudia naučení tolerancii, keďže tu žili dve vierovyznania, museli sa dohodnúť, museli sa nejakým spôsobom akceptovať, čo možno má vplyv na celkovú atmosféru v dedine, ako prijímajú inakosť, ako napríklad sexuálnu orientáciu. Chodí sem množstvo chalupárov z väčších miest, ktorí sú liberálnejší. Je to iné ako v niektorých obciach na Kysuciach a Orave.

Chodia si k tebe po radu ľudia, keď majú prob-

Nebol som ešte na Pride, ale tohto roku, ak nie do Bystrice, tak do Bratislavy určite pôjdem.

Samozrejme, vždy to závisí od časových možností. Tým, že máme zvieratá, musíme sa o ne postarať, nie vždy sa dalo/dá uvoľniť. Sme odkázaní sami na seba. Čoraz viac človek vie, že je nás tu viac, od tých najstarších, dnes už sedemdesiatnikov, až po tých najmladších.

Myslím si, že tým, že žiadame tolerantnosť, aj my sme tolerantnejší vo vzťahu k čomukoľvek inému. Máme skúsenosť byť v menšine.

51

PRIDE19

MAGAZÍN QYS

Matej Somr Fotografia - Unsplash

Dobrovoľník Peter Chlapík: Správne formovanie mysle mládeže je v dnešnej dobe veľmi dôležité

Turčianske Teplice ležiace v Žilinskom kraji sa radia medzi najstaršie termálne kúpele u nás aj v Európe. Aj do tohto historického centra Horného Turca zavítala potrebná osveta i progresívnejšie myslenie v rámci LGBTI. Zaslúžil sa o to mladý ambiciózny rodák Peter Chlapík (18). Informuje o problematike spojenej s LGBTI, vyvracia časté mylné informácie a v neposlednom rade je členom mestského parlamentu mladých.

Všetky tieto aktivity pomáhajú nielen mestu, ale i obyvateľom Turčianskych Teplíc.

52

MAGAZÍN QYS

53

PRIDE19

MAGAZÍN QYS

Peťo, mesiac jún sa označuje ako PRIDE mesiac. Čo pre teba znamená pride, respektíve hrdosť?

Ja osobne vnímam jún, alebo teda PRIDE MONTH, ako čas, kedy vo veľkom môže LGBTI komunita po celom svete dokázať majoritnej skupine, čiže heterosexuálom, že nie sme vôbec odlišní tak, ako si myslia. Všetky pochody a aktivity spojené s týmto mesiacom vnímam ako pozitívnu vec. Taktiež to dokazuje, že nás, členov LGBTI, nie je vôbec málo, ako si podaktorí ľudia myslia.

Viem o tebe, že si otvorený človek a nemáš problém s vlastnou sexuálnou orientáciou. V podstate si našiel v sebe hrdosť a nehanbíš sa za to, kto si. Ako vlastne u teba prebehol coming out?

Môj coming out prebiehal dlhodobo. Nebol to jeden z tých, ktorý by prebehol za dva, tri dni vďaka jednému príspevku na Facebooku alebo Instagrame. Postupne som o tejto skutočnosti informoval svojich blízkych a keď som si všimol pozitívne reakcie od ľudí vo svojom okolí, nabralo to obrátky a išlo to už vlastne samo. Najťažšie pre mňa osobne bolo povedať to doma. Predsa len oboznámiť rodičov s informáciou, že ich syn je gej, nie je najpríjemnejšia vec. Treba však povedať, že to zobrali veľmi dobre. Aj moji spolužiaci a ináč pre mňa dôležití ľudia. Obzvlášť by som rád poďakoval kamarátkam Laure, Amire a Athine, ktoré celý čas boli pri tom a pomáhali mi aj s tým najťažším v mojom živote.

ktorým na vás záleží, vás budú milovať bez rozdielu. Tí, ktorí vás kvôli takejto banalite zavrhnú, si vašu pozornosť nezaslúžia a nemajú vo vašom živote čo robiť.

Dozvedel som sa, že v Turčianskych Tepliciach, kde študuješ, si sa sám osobne angažoval ohľadom LGBTI osvety na školskej pôde.

Povedz mi, ako to celé začalo a aký to malo priebeh?

Tak… nenazval by som to osvetou. Skôr to bolo také informovanie ľudí o tejto problematike a vyvracanie mylných názorov a pohľadov na vec. Som otvorený človek a na všetko sa pozerám pozitívne. Preto aj keď prišiel za mnou nejaký človek s otázkami rôzneho typu, vždy som sa len pousmial a uviedol ho na pravú mieru.

Nebolo pre teba ťažké robiť osvetu medzi tínedžermi? Nastali situácie, kedy si sám osobne zacítil nátlak zo strany študentov, nejakú nenávisť?

Treba uznať, že na také malé mesto, ako sú Turčianske Teplice, bolo toho hejtu naozaj málo.

Sem-tam len nejaké poznámky typu „čau, teploš“, ale to som nejako nikdy neriešil. Myslím si osobne, že ja som mal jeden z tých lepších prípadov prejavov nenávisti, ktorá bola vždy len pasívna. Nikdy to neprerástlo do fyzického napadnutia.

Prečo si sa rozhodol byť LGBTI aktivistom?

Chystáš sa angažovať aj naďalej v tejto sfére?

Ako dobre vieme, existujú medzi nami ľudia, čo neustále bojujú sami so sebou a nedokážu prijať kto sú. Čo by si im odkázal?

Aby sa nebáli niečoho, čoho sa netreba báť.

Základom je prijať samých seba, akí sme.

Pretože ako môžeš milovať niekoho iného, ak nemiluješ sám seba? Netreba si robiť zbytočnú hlavu z toho, ako to zoberie okolie. Ľudia,

54

Myslím si, že je priskoro ma nazývať aktivistom, ale nepopieram, že to tak môže byť časom. Sám viem, aké je ťažké prijať samého seba, a možno aj preto by som bol rád, keby som vedel hlavne mladým ľuďom pomôcť so sebaprijatím. To je tá najpodstatnejšia vec.

MAGAZÍN QYS

Okrem tejto osvety na gymnáziu, kde študuješ, sa ešte zapájaš do akých aktivít?

Vo všeobecnosti sú to aktivity spojené s dobrovoľníctvom. Som členom mestského parlamentu mladých vo svojom meste, ale taktiež sa zapájam aj do iných aktivít, ktoré majú pomáhať mestu a jeho obyvateľom.

sa programu týka, nemám čo vytknúť. Organizácia bola zvládnutá, tak isto propagácia.

V Banskej Bystrici ťa sprevádzal aj tvoj priateľ. Podporuje ťa v tvojich aktivitách?

Samozrejme, že áno. Hlavne, čo sa školy týka.

Je pre mňa neuveriteľnou oporou každý deň a za to mu veľmi ďakujem.

Máš pred sebou ešte rok na gymnáziu. A každý má nejaké ambície, kým by chcel byť v živote alebo čo by chcel dosiahnuť? Kam ťa tvoje nohy mienia zaviesť?

Po maturite by som rád skúsil šťastie v pedagogickej sfére a v práci s mládežou, ktorá je v dnešnej dobe veľmi dôležitá. Študovať by som rád išiel do Banskej Bystrice na UMB. Chcel by som sa stať učiteľom dejepisu a občianskej náuky. Tieto predmety podľa mňa začínajú byť menej podstatné, a to sa odzrkadľuje aj na dnešnej mládeži a ich zmýšľaní. Treba spraviť osvetu mladej generácie a ja budem rád, ak budem toho súčasťou.

To, čo by si chcel študovať na vysokej škole, chceš využiť aj v prospech LGBTI komunity? Ťažko povedať. Určite by som rozmýšľal aj nad postom výchovného poradcu na škole, kde by som rád pomáhal ľuďom aj z LGBTI komunity.

Myslím však, že aplikovať nejaké témy spojené s LGBTI je pri dnešnom školstve na Slovensku ešte hudbou budúcnosti.

Akých iných akcií s tematikou PRIDE si sa zúčastnil? Ktorá z nich bola podľa teba najlepšia?

Minulý rok som bol prvýkrát na PRIDE v Košiciach, kde to dopadlo nad moje očakávania.

Tá energia a emócie v dave 500 ľudí boli neopísateľné. Pre mňa neskutočným zážitkom bol práve moment, keď sme vyšli do ulíc bez strachu. Ten pochod nebol len o jednotlivcoch, ale práveže o celej skupine ľudí.

Zúčastníš sa ďalších tohtoročných podujatí ako PRIDE Košice 2019 alebo Dúhový PRIDE Bratislava 2019?

Oboch sa mám v pláne zúčastniť spolu s priateľom. Myslím, že si z toho spravím takú tradíciu, že si každý prejdem PRIDE pochodom celé Slovensko. Je to nádherný pocit, ktorý stojí za to zažiť aj viackrát do roka.

Na jednom z tvojich instagramových účtoch (@er_pe_love) sme si mohli všimnúť, že si zúčastnil akcie Pride v Banskej Bystrice. Priblíž nám atmosféru a pokojne aj zhodnoť, čo sa ti páčilo alebo čo by si naopak zmenil.

Akcia sa mne a aj môjmu priateľovi naozaj páčila. Niesla sa v pokojnom duchu a bola tam príjemná atmosféra. Dá sa povedať, že aj čo

55

PRIDE19

MAGAZÍN QYS

Dominika Chrastová Fotografia - Lindeni

Recenzia: Medzi strachom a milovaním je Vášeň

Henri vášnivo zbožňoval Napoleona a Napoleon vášnivo zbožňoval kurence. Villanelle hrala v kasínach o svoje srdce a prehrala. Tak znie stručná anotácia románu Vášeň, ktorý spisovateľka Jeanette Wintersonová vydala už v roku 1987, no my sme sa slovenského prekladu dočkali až teraz.

56

MAGAZÍN QYS

Príbeh zasadený do obdobia napoleonských vojen otvára opis Henriho práce. Keďže bol Napoleonovým obľúbencom, netrvalo dlho, kým si ho v predstavách zidealizoval a splnil mu každé kuchárske želanie. V praxi to znamenalo, že pokiaľ kurence nevaril, vykrúcal im krky a do toho počúval klebety o svojom pánovi. „Bol to najmocnejší muž na svete, a predsa nevedel poraziť Jozefínu v biliarde.“ Celá druhá kapitola patrí Villanelle, dcére benátskeho gondoliera. Pracovala v kasíne a aby mohla nenápadne kradnúť mešce s peniazmi, prezliekala sa za muža. Napriek tomu ju takzvaná Piková dáma veľmi rýchlo odhalila a začala ju vyhľadávať práve pre jej ženskosť.

A tak Villanelle prvýkrát prehrala svoje srdce. „Nemá zmysel milovať niekoho, pri kom sa nemôžete zobúdzať,“ zistila mladá gondolierka, keď sa do Benátok vrátil manžel jej milenky.

A tak svoju slobodu prehrala druhýkrát. Tentoraz impulzívnym rozhodnutím vydať sa za dotieravého, no bohatého nápadníka, ktorému sa páčila najmä v mužskom odeve. Nedokázal si ju však skrotiť ani získať, tak ju napokon predal francúzskym vojakom do Moskvy.

Práve tam ju spoznal Henri a časom zistil, aký je rozdiel medzi zidealizovanou a pravou láskou. Villanelle bola síce bisexuálka, ale nedokázala sa doňho zaľúbiť. Jej srdce aj po rokoch patrilo Pikovej dáme.

Román oceňovanej autorky, ktorá žije so svojou partnerkou Peggy Reynoldsovou, môže v kníhkupectvách pôsobiť gýčovo. Či už pre svoj obal alebo naoko prvoplánový názov. V skutočnosti ho však Henriho naivita a Villanellina pragmatickosť robí nesmierne pútavým. Uprostred opisov sofistikovaných Benátok navyše nájdeme aj podstatu kasín a vášne. „Hráme v nádeji, že vyhráme, ale vzrušuje nás pomyslenie na to, o čo môžeme prísť.“

57

PRIDE19

MAGAZÍN QYS

Dominika Chrastová

20 skladieb, ktoré sa hodia nielen na Pride

Dobrej hudby nie je nikdy dosť, preto vám prinášame výber skladieb, ktoré vás naladia na tohtoročné Pride pochody. Niektoré sú pomalšie a dôležitý je ich text, ďalšie vás roztancujú na after párty či vo vlastnej izbe ešte dlho po dúhových oslavách.

58

MAGAZÍN QYS

1. Ally Hills – Wrong 2. Alyson Stoner – Stripped Bare 3. Ariana Grande – Break Up with Your Girlfriend, I‘m Bored 4. Bastille – Joy 5. Calum Scott – Dancing On My Own 6. CYN – Believer 7. dodie – Sick of Losing Soulmates 8. FLETCHER – Wasted Youth 9. Hayley Kiyoko – Feelings 10. Keiynan Lonsdale – Kiss The Boy 11. LP – Girls Go Wild 12. Matilda – Apologize ft. OMVR 13. of Verona – Dark In My Imagination 14. RuPaul – Sissy That Walk 15. SEE – Potions 16. St. Vincent – Masseduction 17. Sufjan Stevens – Mystery of Love 18. Taylor Swift – You Need To Calm Down 19. The Irrepressibles – Arrow 20. Troye Sivan – My My My

59

PRIDE19

MAGAZÍN QYS

Fotografie - Michal Babinčák

Dúhový PRIDE Bratislava 2019

Festival Dúhový PRIDE Bratislava 2019 vyvrcholí 20. júla 2019 na Hviezdoslavovom námestí. Vyzýva slovenských politikov a političky, aby prestali zneužívať tému práv LGBT ľudí v predvolebných kampaniach, hľadali riešenia problémov, ktoré ľudí naozaj trápia a prijali konečne legislatívu pre páry rovnakého pohlavia a ich rodiny. Na 9. ročníku podujatia vystúpia Bad Karma Boy, Modré hory, Funkiez, Chlapci z chatrče, B-complex a iní.

60

MAGAZÍN QYS

61

PRIDE19 PRIDE19

62 62

MAGAZÍN QYS QYS MAGAZÍN

MAGAZÍN QYS

Deviaty ročník tradičného festivalu Dúhový PRIDE Bratislava sa uskutoční 20. júla 2019 od 15:00 na Hviezdoslavovom námestí. PRIDE je podujatie nadväzujúce na podobné sprievody vo svete, ktoré upozorňujú, že všetci ľudia sú si rovní bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu alebo rodovú identitu. V tomto roku sme sa rozhodli zverejniť výzvu slovenskej politickej reprezentácii a budeme pre ňu hľadať podporu od ľudí.

Od ostatného PRIDEu prebehli troje voľby a o pár mesiacov nás čakajú ďalšie. Namiesto hľadania a presadzovania riešení problémov, ktoré trápia všetkých ľudí na Slovensku, však politická reprezentácia zneužíva tému práv LGBT ľudí ako nástroj politického boja a rozdeľovania spoločnosti. LGBT ľudia sú vyčleňovaní ako niekto, kto nezdieľa rovnaké hodnoty a morálku ako väčšina, a kto ohrozuje rodinu ako inštitúciu či dokonca vlastné deti. Už celá generácia LGBT ľudí vyrastá s tým, že o ich súkromnom a rodinnom živote sa vedie politická diskusia. Politici sa celé desaťročia hádajú o tom, či majú právo vybrať si svojho partnera, založiť rodinu a vychovávať svoje deti. Nikomu z väčšiny by sa nepáčilo, keby uznanie jeho rodinného stavu záležalo od vôle politikov, štátu či cirkví. Vytvorenie všeobecného právneho rámca, ktorý umožní uplatniť základné práva aj ľuďom tvoriacim rozmanité typy rodín, by nemalo závisieť od osobného názoru, presvedčenia, liberálneho či konzervatívneho zmýšľania politika, ktorý má oprávnenie navrhovať a prijímať zákony.

Vo výzve Robte politiku pre ľudí a nie pre boj! preto žiadame od politickej reprezentácie: 1. aby sa v predvolebných kampaniach zdržala akýchkoľvek nenávistných prejavov, nevytvárala z LGBT ľudí na základe falošných tvrdení obraz nepriateľa a kultivovala verejnú diskusiu smerom k hľadaniu riešení na zlepšenie života všetkých ľudí na Slovensku; 2. aby pre páry rovnakého pohlavia zákonom ustanovila podmienky na štátom uznané uzavretie ich rodinného spolužitia a formu obradu pred orgánom štátu, ktorým ho štát akceptuje. Celé znenie s podporujúcimi organizáciami nájdete tu: http://duhovypride.sk/

index.php/politika-pre-ludi/ Týždeň sprievodných podujatí začína v pondelok 15. júla talkshow Hlasy PRIDE, v ktorej moderátor Fedor Blaščák privíta zaujímavých hostí z LGBT komunity. Počas týždňa si naše partnerské organizácie pripravili pestrú zmes podujatí: diskusie, živé knižnice, divadlo, workshopy, filmy, tanec a prednesy. Kompletný program nájdete na stránke: www.duhovypride.sk.

Vyvrcholením programu bude 20. júla festival na Hviezdoslavovom námestí a sprievod mestom. Podujatie bude moderovať Peter Šarkan Novák a od 15:00 vystúpia so svojimi prejavmi hostia festivalu, medzi ktorými nebude chýbať verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová a primátor Bratislavy Matúš Vallo.

Počas bohatého kultúrneho programu trvajúceho až do 20:00 vystúpia Bad Karma Boy, Funkiez, Modré hory, Chalani z chatrče, Erik Žigmund - ERØ, Teri Čikoš a Matia/B-complex.

Na námestí budú stánky rôznych mimovládnych organizácií: Iniciatíva Inakosť, Amnesty International Slovakia, PRIDE Košice, Odyseus, Bratislava bez náckov. V časti námestia budú aj detské dielničky s animátorkou, maľovaním na tvár a henou.

Aj tento rok spolupracujeme s Domom svetla Slovensko, ktorý bude na námestí realizovať testovanie a poradenstvo o HIV a hepatitíde. Reagujú tak na nedostatočnú prevenciu týchto ochorení na školách a fakt, že takéto festivaly sú väčšinou navštevované mladými ľuďmi (nielen z LGBT komunity). Ďakujeme všetkým, vďaka ktorým sa tento ročník festivalu mohol uskutočniť. Hneď po zverejnení rozhodnutia ministerky kultúry nepodporiť náš projekt napriek jeho schváleniu odbornou komisiou sa nám ozvali viaceré firmy a ľudia, ktorí nás chceli podporiť. Dohodli sme sa so Slovenskou sporiteľňou a zverejnili výzvu www.zafarebnukulturu.sk, kde je stále možné prispieť na našu činnosť.

63

FESTI VAL 20/7 PRIDE19

MAGAZÍN QYS

15:00 Príhovory hostí na pódiu, Erik Žigmund - ERØ a Teri Čikoš po 16:00 Sprievod ulicami Starého mesta

17:00 až 20:00 Bad Karma Boy, Funkiez, Modré hory, Chalani z chatrče, Matia/B-complex a Monika Yamamoto and House of Velvet 22:00 Afterparty v troch kluboch na Námestí SNP v centre Bratislavy: Ixel, Bohéma a Fuga.

64

MAGAZÍN MAGAZÍN QYS QYS

65

PRIDE19

Donori

MAGAZÍN QYS

Partneri projektu

Festival Dúhový PRIDE Bratislava 2019 sa uskutoční s finančnou podporou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v rámci dotačného programu na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd a na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie, individuálnej dotácii Bratislavského samosprávneho kraja, Grantového programu hlavného mesta SR Bratislavy Ars Bratislavensis, veľvyslanectva Kanady a sponzorstve spoločností Slovenská sporiteľňa a Lenovo. Projekt Zvýšenie akceptácie LGBTI ľudí prostredníctvom pozitívnych príkladov a politík na lokálnej úrovni je podporený z programu ACF - Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou.

66

MAGAZÍN QYS

Ako bezpečne prežiť Pride

PRIDE LOVE

Dominika Chrastová Ilustrácie - Viktória Szabová

Lucia mieri s priateľmi na Pride...

Príprava na Pride...

Na Pride choďte v skupinke a dávajte si pozor na osobné veci.

Povedzte niekomu blízkemu, kto s vami nejde na Pride, o svojich plánoch.

Mami, idem do Bratislavy, prídem až neskoro večer

Hviezdoslavovo námestie

Hlavná stanica

Petrík

O jednej ťa čakáme na Hviezdku :*

Ak nepochádzate z daného mesta, naštudujte si, kam presne máte ísť, a ktorými spojmi.

Počas pochodu sa držte pri svojej partii a dávajte pozor, aby ste nevrážali do ostatných.

Šafárikovo námestie

Lucia sa o pár minút ocitne v dave sama...

Keďže sa vám blízki môžu v dave stratiť, vopred sa dohodnite, kde sa po Pride stretnete.

Nebojte sa prihovoriť niekomu z davu a požiadať o pomoc.

Hlavné námestie?

To je tým smerom.

Poď, odprevadím ťa.

O 2 hodiny neskôr...

... a vybil sa jej telefón Nezabudnite ísť na Pride s plne nabitým mobilom, prípadne si so sebou vezmite externú nabíjačku.

Som rada, že ma tam kamoši nečakali, pretože inak by som ťa nespoznala.

67

PRIDE19

MAGAZÍN QYS

Hlavné námestie (o niekoľko minút neskôr) Čo máš s telefónom?

Stokrát sme ti volali a hľadali ťa na námestí...

Konečne sme ťa našli!

After párty

Pokračovanie nabudúce...

68