Mločina
Časť tretia
Salamandra Sala
Ambrosia Bajtek Ilustrácia: Viktória Szabóová
Nie všetky deti sa v rozprávkach vedia nájsť. Hoci poznáme stovky príbehov o princoch a princeznách, máloktoré z nich opisujú detstvo či dospievanie a problémy ľudí s odlišnou sexuálnou orientáciou alebo rodovou identitou. Rozprávka na pokračovanie s názvom Mločina predsudky búra – opisuje život v rybníku, ktorý sa síce riadi jasnými pravidlami, ale čoskoro sa to zmení. Napísala ju transrodová autorka Ambrosia Bajtek. Prečítajte si tretiu časť, prvé dve sme publikovali v predchádzajúcich číslach.
Zima 2021
Sala sa nervózne obzrela. Ešte stále jej bol v pätách. „Viem, kto si, a musím uznať, že vyzeráš celkom dobre, hoci tvoja kamoška je lepšia,“ kvákal za ňou tlstý, bradavicami obsypaný ropušiak. „Keď si sa už rozhodla byť mločicou, tak ti spravím jednu láskavosť. Kam sa tak ženieš, moja? Zatiaľ sa na mňa žiadna nesťažovala. Poď! Preveziem ťa na svojom lekne. Pre teba to bude zadarmo.“ Ha ha ha! – chichúňal sa starý bradavičiak. Sala si cítila zdesené srdce až v krku, dusivú guču strachu, ktorú nedokázala zhltnúť a musela v tejto situácii ignorovať. Snažila sa čo najrýchlejšie preplávať cez jazero bez toho, aby z nej vycítil paniku. Ropušiak si ju premeriaval. Nevedel, ako ďaleko až môže zájsť, odhadoval mieru jej odporu. Neprestajne sa približoval, dostatočne blízko na to, aby jej to bolo nepríjemné, no v bezpečnej vzdialenosti, keby sa Sala zrazu rozhodla brániť. Sala sa bála, že očividný strach by ropušiakovi len dodal odvahy a prišiel by ešte bližšie. Očividne si to užíval. Vrela v nej krv a odrátavala posledné metre. Po niekoľkominútovej sliedičke konečne dorazila na východný breh jazera a pred ňou sa objavila svetluškami vysvietená cestička. Než zmizla v tme porastu, hnusák ešte stihol za ňou zahučať: „Tak čo, salamandrička, určite si si to nerozmyslela? Lekno je už zahriate, čakáme len na teba!“ a vybuchol v hlasné kvákanie. „Daj mi pokoj!“ zakričala Sala, než sa stratila v priateľskej trstine. Veľmi sa snažila, aby sa jej hlas nezlomil a nezosypala sa. Už je skoro doma. „Dáš to, len žiadna panika, už si skoro doma. Sala, upokoj sa, vydrž. Dáš to, len si zachovaj chladnú hlavu,“ neprestajne si opakovala, až kým sa pred ňou neobjavila známa osika a bola konečne v bezpečí domova.
83
