Kultúra SLOVENSKÝ SVETOVÝ KALENDÁR NA OBYČAJNÝ ROK 2022
Zmapovaný krajanský život Anna Francistyová
N
ajprv sme mali iba Národný kalendár, potom pribudol Pazovský, pred šiestimi rokmi Slovenský svetový a najnovšie už máme aj Kovačický. V každom si čitateľ nájde zaujímavé čítanie, zostavovatelia všetkých týchto ročeniek sa snažia obsahom pripútať záujem potenciálnych záujemcov. Ale pokiaľ ide o distribúciu, iba Slovenský svetový kalendár má aj internetovú obmenu, po ktorej možno siahnuť kedykoľvek a kdekoľvek. Túto výhodu oceňujú aj tvorcovia, aj konzumenti, lebo minuloročný kalendár v tlačenej podobe pre protipandemické opatrenia v celom svete – predovšetkým pre obmedzenia v cestovaní – sa len ťažko dostával do konečného cieľa. Zakladateľom a šéfredaktorom Slovenského svetového kalendára je Vladimír Valentík a zástupkyňou šéfredaktora Katarína Mosnáková-Bagľašová. V príhovore čitateľom na vstupných stranách tejto ročenky ozrejmili, že neprajné podmienky zapríčinené pandémiou nevplývali podstatne na jej prípravu a tak ona aj ďalej zotrváva vo svojom poslaní, a to je zostať súčasťou krajanského života na celom svete. Vďaka širokej sieti spolupracovníkov v tomto čísle si čitatelia nájdu príspevky z vyše dvadsiatich krajín sveta. Ide tu o fungovanie slovenských spolkov a iných foriem krajanskej činnosti, tiež paberky z minulosti takého organizovaného života. Len na tomto mieste sa môžeme dozvedieť, že v Gerone (Španielsko) založili Spolok slovensko-španielskej únie, že v Sarvaši (Maďarsko) si tamojšia slovenská komunita pripomína 300 rokov pretrvávania na tom 34
www.hl.rs
priestore, že si Slováci v Bulharsku a Ukrajine odhalením pamätných tabúľ pripomínajú a budúcim generáciám takto nechávajú do vienka spomienky na významné osobnosti zo
svojich radov, či na medzníky v živote slovenskej komunity. Svoje miesto si aj v tejto ročenke našli príspevky venované najmladším krajanom. Zhrnieme to takto: v časti kalendára pod názvom Slováci vo svete môžete vyhľadať texty z Aus-
trálie, Bulharska, Česka, Čiernej Hory, Francúzska, Chorvátska, Kanady, Libanonu, Luxemburgu, Maďarska, Nemecka, Poľska, Rakúska, Rumunska, zo Slovinska, Spojených arabských emirátov, Srbska, Španielska, z Talianska, Ukrajiny a USA. Sú tu i riporty zo života krajanov na Slovensku a dve krajanské témy. Slovenský svetový kalendár svojím obsahom je predsa špecifický, preto tu nemôžete hľadať osobitné časti napríklad venované poľnohospodárstvu, športu, deťom, aj keď texty na tieto témy nájdete. V kalendári však nemôže vystať kalendárium a táto časť je tentoraz spestrená fotografiami budov, v ktorých jednotlivé krajanské organizácie a spolky sídlia. Ako zostavovatelia V. Valentík a K. Mosnáková-Bagľašová konštatujú, v značnej miere sa im takýto fotomateriál podarilo zabezpečiť, ale pritom zistili, že iba v krajinách východnej Európy majú krajanské spolky priestory pre pôsobenie vo svojom vlastníctve, kým v krajinách západnej Európy si ich
prenajímajú. A najnovšie, v roku 2021 svoj dom dostala slovenská komunita v Rijeke (Chorvátsko). Nuž a tých dvanásť budov Slovákov vo svete v kalendáriovej časti najnovšieho Slovenského svetového kalendára sú z Austrálie, zo Španielska, Švajčiarska, z Ukrajiny, Talianska, Poľska, zo Srbska, z Rumunska, Chorvátska, Česka, Maďarska a z Poľska. S finančnou podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (Bratislava) a Pokrajinského sekretariátu pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami (Srbsko) Slovenský svetový kalendár vydal Slovenský kultúrny klub v Srbsku. Má až 270 strán a na obálke tohto šiesteho čísla, v ktorom sme si zalistovali, je fotografia Alžbety Šúrovej, členky Univerzitného folklórneho súboru Mladosť z Banskej Bystrice (Slovensko). S partou a v kroji mladuchy zahrala si v tanečnom divadle Obrazy z Dolnej zeme, ktoré si vlani vďaka zahraničnému zájazdu tohto súboru mohli pozrieť aj diváci v Srbsku.
Čo pre teba znamená byť Slovákom? Viera Pridalová D‘Agostini
A
k sa spýtate človeka „Čo pre vás znamená byť Slovákom?“, každý určite odpovie inak. Odpoveď tých, čo žijú neustále na Slovensku, môže byť úplne inakšia, ako tých, čo žijú z rôznych dôvodov v zahraničí. Preto sa môžeme často stretnúť i s úplným nepochopením u zastupiteľov našich štátnych inštitúcií či úradov pri rôznych patriotických akciách Slovákov žijúcich v zahraničí. Môj manžel, cudzinec, za 50 prežitých rokov v láske a tolerancii so mnou dokázal lepšie pochopiť potrebu, činnosť, slobodu a existenciu Slováka, ako mnohí iní, pre ktorých by to malo byť jasné, lebo je to ich povolanie či poslanie pomáhať a chápať Slovákov v zahraničí. On videl ten nesúhlas či nepochopenie a vystihol ho vo vete: „Jeden z vás žije na Zemi a druhý na Mesiaci, ale nepoviem vám, kto je kde.“ Za jeho pochopenie slovenskej duše, podporu pri rôznych skutkoch a slovenských akciách by si bol zaslúžil už dávno titul honorárny Slovák, ale škoda, nikto mu ho nikdy oficiálne neudelil, len ja... a množstvo priateľov... Keďže sme každý iný, motivácia žiť tam či tam bola a je pre každého iná. (úryvok z príspevku v časti Slovenského svetového kalendára Slováci vo Francúzsku)
Informačno-politický týždenník
• KULTÚRA •
