Hlas ľudu 6/2022 by NVU Hlas ľudu

Deň mesta Nový Sad pripomenuli si početnými podujatiami

ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

5. 2. 2022 | 6 /4997/

Dôstojným biskupom SEAVC Jaroslavom Javorníkom bola v nedeľu 30. januára v padinskom evanjelickom chráme Božom za farárku ordinovaná Lýdia Zlochová. Farárka Zlochová, inak padinská rodáčka, po inštalácii farársku púť začne v slovenskom evanjelickom cirkevnom zbore vo Vojlovici.

Uzávierka čísla: 2. 2. 2022

Dlhoročná petrovská lekárka na dôchodku Dr. Antónia Kriváková, ktorá celý svoj život zasvätila liečeniu chorých, ešte vždy je vitálna a aj v dobrej mentálnej kondícii, hoci 24. januára oslávila sté narodeniny. Boli sme jej zagratulovať a pri kávičke sme si pohovorili o zašlých časoch. Rozhovor s ňou prinášame na stranách rubriky Ľudia a udalosti. Pred naším fotografickým aparátom spoločne pri rodinnej oslave zapózovali najstaršia a najmladší v rodine, teda Dr. Antónia Kriváková a jej osem pravnúčat. J. Čiep

O. Glóziková-Jonášová

Pokrajinský sekretariát pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo Autonómnej pokrajiny Vojvodiny vyhlásil novú súťaž na pridelenie finančných prostriedkov na dofinancovanie nákupu závlahových zariadení a iných zariadení pre sektor ovocie a vinič, zelenina a kvety a ostatné plodiny. Súťaž bude otvorená do 18. februára 2022. Granty na podporu týchto investícií sú stanovené do výšky 60 % oprávnených nákladov a pre osoby mladšie ako 40 rokov do 70 %. Maximálna výška nenávratných finančných prostriedkov na jednu žiadosť nemôže presiahnuť 7 700 000 dinárov. Ľ. Sýkorová

V organizácii Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova, Obce Stará Pazova a Strediska pre kultúru Stará Pazova v stredu 26. januára udelili zlaté, strieborné a bronzové plakety Svetlost najúspešnejším jednotlivcom a kolektívom v roku 2021 v oblasti kultúry. Medzi odmenenými je aj najúspešnejší jednotlivec v roku 2021. Toto prestížne uznanie sa dostalo Jane Rumanovej zo Starej Pazovy, najlepšej recitátorke Srbska, kým sa jej mentorka Anna Simonovićová ovenčila ďakovnou listinou a zlatou plaketou Svetlost. A. Lešťanová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľka NVU Hlas ľudu: Milana Arňašová Radićová Úradujúca zodpovedná redaktorka: Olinka Glóziková-Jonášová Zástupkyňa úradujúcej zodpovednej redaktorky: Andrea Rojková Redakcia: Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Miroslav Pap, Ľubica Sýkorová. Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová

Poznáme spoločnosť vôkol nás? Olinka Glóziková-Jonášová

týždni, ktorý plynie, máme pred sebou dni, ktorými si na svetovej úrovni pripomíname ochranu ekosystémov, zároveň význam zasväteného života, ako aj boj proti chorobe modernej doby – rakovine. Jedným z tých dní je aj Svetový deň bez mobilu. Uvedený deň vznikol z iniciatívy francúzskeho spisovateľa Phila Marsoa a pripomíname si ho každoročne od 6. februára 2001. Mobil ako jeden z prvkov technológie, ktorá charakterizuje modernú dobu, možno ani nie je taký nebezpečný ako rakovina, ale predsa ničí niektoré z vitálnych vrstiev našej bytosti. Pre mnohých ľudí podstata, ktorú tento deň predstavuje, znamená koniec sveta – takého, aký ho dnes poznáme. Ale opýtajme sa sami seba – koľko vlastne poznáme spoločnosť vôkol nás, ak sme stratili hmatateľný a osobný kontakt s ňou? Je výzvou pre nás ľudí, aby sme sa zamysleli nad svojimi životmi pod vplyvom týchto

komunikačných prostriedkov. Moderné technológie z jednej strany život uľahčujú, ale sú aj nebezpečne nákazlivé. Pre ne sme sa stali zraniteľnejšími. Súčasná technológia by nám mala čas šetriť, nie nám ho uberať. My sme sa však stali jej otrokmi. Mobil nám umožnil, aby nám bolo jednoduché spojiť sa s hociktorou osobou na tejto planéte. Avšak na druhej strane máme problém nadviazať skutočný kontakt s ľuďmi, ktorí žijú bezprostredne vedľa nás. Netreba byť odporcom mobilov, avšak mali by sme byť radi, ak by sme ich dokázali raz za čas aspoň na ten jeden deň nedvíhať a nepoužívať. Preto skúsme aspoň na chvíľu odložiť mobilné telefóny. Vymeňme mobil za rozhovor s rodinou a priateľmi. Pobavme sa s našimi blízkymi osobne, nie v rozhovore cez telefónnu linku, vo všeobecnosti. Dajme krok do prírody – pri tej chôdzi prídeme na rôzne konštruktívne myšlienky, ktoré svetu vôkol nás a nášmu pôsobeniu v ňom môžu pridať skutočnú hodnotu.

Grafická redaktorka: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 101 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565

V tomto čísle TÝŽDEŇ

9 Čoskoro v zozname UNESCO

ĽUDIA A UDALOSTI 15 Kam spejú dediny?

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

KULTÚRA

32 Zvýšil sa počet vypožičaných kníh

ŠPORT

51 Zlatko a jeho družina

23 Vyššia cena kukurice

Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Tlač:

Na titulnej strane: Hlavné mesto Vojvodiny a druhé najväčšie mesto Srbska Nový Sad 1. februára oslávilo 274. výročie založenia. Nový Sad sa v tomto roku nesie v znamení európskeho hlavného mesta kultúry. Foto: Danuška Berediová-Banovićová

VP Službeni glasnik Belehrad

• •

•

6 /4997/ 5. 2. 2022

Týždeň 7 DNÍ

Čísla ukazujú na rast priemyselnej výroby Pripravil: Miroslav Pap

ačiatok každého roka je najčastejšie usmernený na bilancovanie toho minulého a nastolenie plánov na aktuálny. Republikový štatistický ústav v januári zverejnil údaje, ktoré hlavne kladne definovali ekonomické postavenie Srbska. Industrializácia na celosvetovej úrovni dosahuje stále väčší objem. Priemysel sa rýchlo rozvíja, otvárajú sa nové továrne – hlavne v súkromnom sektore, ale aj tie, za ktorými stojí štát, ktorý podporuje ich výstavbu vo vlastný prospech. Priemysel v Srbsku patrí medzi odvetvia, ktoré majú kľúčový význam pre ekonomický rast. V roku 2021 sa zvýšila priemyselná výroba o 6,3 percenta v porovnaní s rokom 2020. Len v decembri minulého roka zaznamenala priemyselná produkcia v porovnaní s rovnakým mesiacom v roku 2020 rast o 3,3 percenta. Napríklad v decembri baníctvo zvýšilo svoju produkciu až

o 40,6 percenta, spracovateľský priemysel sa zvýšil o 2,3 percenta, pričom v odvetviach, ktoré sú zodpovedné za zásobovanie elektrinou, plynom, parou a vzduchotechnikou, bol zaznamenaný pokles o 7,5 percenta. Najväčší vplyv na medziročný rast priemyselnej produkcie v decembri mala: ťažba kovových rúd, výroba základných farmaceutických výrobkov a prípravkov, výroba nápojov, potravinárskych výrobkov a výroba strojov a zariadení. Pokiaľ ide o rast priemyslu za celý rok 2021 v porovnaní s predchádzajúcim rokom, najväčší prínos mali: ťažba kovových rúd, výroba koksu a ropných derivátov, výroba vozidiel, výroba elektrických zariadení a výroba strojov a zariadení. * Aj zahraničný obchod v minulom roku by sa dal charakterizovať ako veľmi dobrý. Najmä počas celého minulého roku zahraničný obchod Srbska dosiahol 55,2 miliardy eur, čo predstavuje nárast

o 25,5 percenta v porovnaní s predchádzajúcim rokom, pričom export bol vyšší o 26,8 percenta a import o 24,6 percenta, zverejnil Republikový štatistický úrad. Počas 12 mesiacov sa vyviezol tovar v hodnote 21,62 miliardy eur a zasa ten zahraničný sa doviezol do Srbska v hodnote 28,6 miliardy eur. Deficit zahraničného obchodu je aktuálne 6,98 miliardy eur, čo je o 18,3 percenta viac ako v predchádzajúcom roku. Pokrytie dovozu vývozom vzrástlo oproti predchádzajúcemu roku na 75,6 percenta. Asi je všeobecne známa skutočnosť, že najväčšie percento vývozu bolo evidované vo Vojvodine (34,8 %) a zase najväčší dovoz mal Belehradský región (46,0 %). Štatistika tvrdí, že najväčší zahraničný obchod malo Srbsko s krajinami Európskej únie, a to hlavne s tými, s ktorými má podpísanú zmluvu o slobodnom trhu. Presnejšie Európska únia tvorila až 60,3 percenta zahraničného trhu. Najväčším zahraničným partnerom bolo Nemecko, do ktorého

sa tovar zo Srbska vyviezol v hodnote 2,7 miliardy eur a doviezol sa v hodnote 3,77 miliardy eur. Dobrými obchodnými partnermi boli aj krajiny CEFTA (Stredoeurópska zóna voľného obchodu): Severné Macedónsko, Albánsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora a Moldavsko. Zakladateľmi spomenutej zóny obchodu boli Poľsko, Maďarsko a Československo, ktoré ju v roku 2004 odpustili. Pre zahraničný trh prišla koncom januára ďalšia dobrá správa. Najmä Saudská Arábia potvrdila, že má záujem o poľnohospodárske výrobky zo Srbska. Ide hlavne o hovädzie a jahňacie mäso, ale aj o mlieko a mliečne výrobky. Aj Ministerstvo poľnohospodárstva, vodohospodárstva a lesníctva podpísalo obchodnú zmluvu s Indonéziou, do ktorej by sa mali vyvážať jablká a kukurica. Ministerstvo aktuálne rokuje aj s Egyptom a Čínou, do ktorých by mala pocestovať tiež kukurica zo Srbska. Zdroj: RTV Vojvodina

EKOLOGICKÝ INFOSYSTÉM

Aplikáciou gReact k zlepšeniu životného prostredia Pripravil: M. Pap

inisterstvo ochrany životného prostredia spustilo unikátny Ekologicko-informačný systém, prostredníctvom ktorého budú môcť obyvatelia prihlásiť environmentálne problémy zo svojho okolia. „Je to veľmi dôležitá správa pre občanov Srbska, pretože aktuálne testujeme systém, prostredníctvom ktorého budú môcť prihlásiť environmentálne problémy, s ktorými sa stretávajú vo svojom prostredí. Správcovia informačného systému budú zbierať údaje z terénu, ktoré dostanú od občanov, následne budú kontaktovať kompetentné služby, aby reagovali a následne problémy vyriešili. Budú to pre-

www.hl.rs

dovšetkým inšpekcie a iné služby v miestnych samosprávach, ako aj republiková inšpekcia ochrany životného prostredia,“ informovala Irena Vujovićová, ministerka pre

problémy v krajine. Na jednotlivých organizáciách je potom reagovať, aby problémy čo najskôr a čo najefektívnejšie vyriešili. Obyvatelia budú môcť posielať údaje o environmentálnych problémoch cez mobilnú a webovú aplikáciu gReact (Green Reaction), ktorú si budú môcť bezplatne stiahnuť prostredníctvom webových aplikačných obchodov Google Play a App Store a taktiež je možné posielať údaje o environmentálnych problémoch esemeskou na Prostredníctvom aplikácie gReact sa telefónne číslo 066-5555-001, dajú nahlásiť ekologické problémy alebo zavolať na Kontaktné centrum na číslo 0800-003-003 ochranu životného prostredia. v pracovných dňoch od 7.30 do Týmto ministerstvo vyzýva oby- 15.30 hodiny. vateľov Srbska, aby poukázali na Systém podľa ministerky počíta ekologické / environmentálne aj s monitorovaním lokalít nelegál-

Informačno-politický týždenník

nych skládok: „V Srbsku je okolo 3 500 nelegálnych skládok odpadu. Minulého roku sa nám podarilo vyčistiť 500 lokalít. V najbližších dňoch vyhlásime novú výzvu na pokračovanie čistenia nelegálnych skládok odpadu. V tomto roku sme vyčlenili aj financie na inštaláciu kamier, ktoré budú monitorovať stav regulovaných a nelegálnych skládok. Ešte raz vyzývam občanov, aby nás upozorňovali na environmentálne problémy, a týmto aby sme zvýšili povedomie o význame ekológie a zlepšovali kvalitu životného prostredia a aby sme spoločne pracovali pre čistejšie a zdravšie Srbsko a tým aj pre lepšiu životnú úroveň,“ uzavrela ministerka Vujovićová. Zdroj: RTV Vojvodina • TÝŽDEŇ •

ÚSEK DIAĽNICE PRELJINA – PAKOVRAĆE JE OTVORENÝ

Desaťročia očakávané, konečne realizované Pripravil: Ján Pálik

remiérka Srbska Ana Brnabićová sa v nedeľu 30. januára zúčastnila na otvorení úseku Diaľnice Miloša

Veľkého z Preliny pri Čačku do dediny Pakovraće v dĺžke približne 11,5 kilometra. Premiérka, ktorá sa na otváraní tohto úseku zúčastnila namiesto srbského prezidenta

• TÝŽDEŇ •

Aleksandra Vučića, sa po novej časti diaľnice previezla autobusom. Pred vstupom do autobusu odovzdala čínskym robotníkom pozdrav prezidenta Vučića, s tým, že v týchto dňoch im príde

osobne poďakovať a poskytne podporu na ďalšie práce. Brnabićová počas jazdy autobusom pripomenula, že v Srbsku sa momentálne buduje celkovo 12 diaľnic a rýchlostných ciest v

hodnote 3,8 miliardy eur. Uviedla, že po dnešnom otvorení tohto úseku zostáva ukončiť necelých 20 kilometrov diaľnice do Požegy, s tým, že tento úsek je na výstavbu veľmi náročný, vzhľadom na to, že jedna tretina trasy je v tuneloch a mostoch. Premiérka zdôraznila, že v

zariadenia a investuje sa do životného prostredia. Povedala, že prvý ekologický katamarán vyrobený v Srbsku bude v dedine Međuvršje, a dodala, že len na výstavbu kanalizácie a čistenie odpadových vôd v obciach Moravica a Zlatibor bude vyčlenených 74 miliónov eur.

rozpočte je dostatok peňazí na všetky začaté projekty, tiež, že pri tom všetkom verejný dlh Srbska nerastie a že Srbsko má silnú ekonomiku vďaka fiškálnej konsolidácii a teraz, po 30 rokoch, sa budujú aj nové energetické

Tieto projekty sa realizujú vďaka fondom EÚ IPA a v partnerstve s čínskymi partnermi v rámci projektu Čisté Srbsko v mnohých mestách a obciach.

6 /4997/ 5. 2. 2022

Zdroj a foto: vláda RS

Týždeň STRETNUTIE S MEDIÁTORMI EURÓPSKEHO PARLAMENTU

Úspešný dialóg o voľ bách Pripravil: Ján Pálik

rezident Srbska Aleksandar Vučić a predsedníčka vlády Srbska Ana Brnabićová sa v piatok 28. januára stretli s mediátormi Európskeho parlamentu v rámci medzistraníckeho dialógu, presnejšie s poslancami Európskeho parlamentu Tanjou Fajonovou, Vladimírom Bilčíkom a bývalými poslancami Knutom

dávneho referenda a podporili ukončenie tohto dôležitého kroku reformy ústavy s cieľom posilniť nezávislosť súdnictva v súlade so strategickým rozhodnutím Srbska – stať sa členským štátom Európskej únie. Uviedli, že práca na nezávislosti súdnictva musí pokra-

Spresnili kľúčové body aprílových volieb

Pochválili úsilie premiérky

Fleckensteinom a Eduardom Kukanom, s ktorými prediskutovali návrhy a podnety o nadchádzajúcich voľbách v Srbsku. Mediátori Európskeho parlamentu pochválili výsledok ne-

čovať, lebo nezávislosť súdnictva je jedným z najsilnejších pilierov každej modernej demokracie. Zhodnotili aj rozhovor s predstaviteľmi opozície ako konštruktívny a informovali prezidenta o

niektorých podnetoch týkajúcich sa priebehu volieb, o navrhovaných zmenách zákona o voľbách poslancov, ako aj o práci dočasného orgánu pre sledovanie médií. Na stretnutí sa hovorilo aj o spôsobe zastupovania politických strán počas volebnej kampane vo verejnoprávnych programoch a školení pozorovateľov. Prezident Vučić poukázal na to, že od začiatku prejavoval pripravenosť a ochotu vypočuť si všetky odôvodnené návrhy a že sa už urobilo veľa na zlepšení volebných podmienok. Navrhol, aby sa adekvátne vytvorila atmosféra dôvery a zodpovednosti všetkých účastníkov najserióznejšieho demokratického procesu v krajine, ako sú voľby. V tomto zmysle prezident poukázal najmä na početné a

neustále obštrukcie, ktorými v Prištine, v rozpore so všetkými demokratickými štandardmi a európskymi hodnotami, oberajú Srbov z Kosova a Metóchie o ich volebné právo v aprílových voľbách. Premiérka Brnabićová povedala europoslancom, že ich misia bola úspešná, čo potvrdzuje aj fakt, že žiadna strana nebude bojkotovať voľby a že výsledky referenda ukazujú, že Srbsko je odhodlané pokračovať v reformách v súlade so svojím strategickým rozhodnutím vstúpiť do Európskej únie. Nakoniec účastníci rozhovoru pochválili premiérku Brnabićovú, ktorá navštívila Brusel a nadviazala dobrú spoluprácu počas medzistraníckeho dialógu. Zdroj a foto: vláda Republiky Srbsko

PODPORA PRE ŠTUDENTOV. Minister mládeže a športu Vanja Udovičić a veľvyslanec Francúzska v Srbsku Pierre Cochard a riaditeľ Francúzskeho inštitútu v Srbsku Stanislas Pierret 31. januára podpísali dohodu, ktorá definuje, že štipendisti Nadácie pre mladé talenty Srbska, ktorí sa zapíšu na magisterské a doktorandské štúdiá vo Francúzsku, získajú štipendium vlády Francúzskej republiky. Podľa ministra Udovičića uvedená dohoda predstavuje dobré vzťahy medzi Srbskom a Francúzskom, ale aj možnosť, aby sa študenti zo Srbska počas štúdií zoznámili s francúzskou kultúrou a rozšírili si vedomosti, ktoré neskôr budú aj doma uplatňovať. Dohoda medzi dvomi vládami je limitovaná na štyri roky. Získaním štipendia francúzskej vlády študenti automaticky budú aj poistení. Zdroj a foto: vláda RS mp

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

VZDELÁVANIE JE PILIEROM SILNÉHO ŠTÁTU A ÚSPEŠNEJ SPOLOČNOSTI

Do školstva sa bude naďalej investovať Pripravil: Ján Pálik

redsedníčka vlády Republiky Srbsko Ana Brnabićová na tradičnej Akadémii svätého Sávu vyhlásila, že vzdelávanie je pilierom silného štátu a úspešnej spoločnosti, a uviedla, že v nasledujúcich piatich rokoch sa do obnovy a výstavby bude investovať ďalších 135 miliónov eur. V Srbsku dnes pracuje 176 955 učiteľov a profesorov. Základné a stredné školy navštevuje 1 050 000 žiakov, pričom je evidovaných ďalších 285 000 študentov. Premiérka uviedla, že

investície do školstva sa každým rokom zvyšujú a v súčasnosti sú na úrovni 252 miliárd dinárov, čo je o 43 percent viac ako v roku 2017. Pozornosť sa podľa nej bude venovať zvyšovaniu platov v školstve, pretože platy zďaleka nie sú vyhovujúce vzhľadom na to, koľko by si pedagógovia zaslúžili. „Srbsko sme nikdy nevideli ako krajinu lacnej pracovnej sily, práve naopak, Srbsko víťazí vďaka vzdelávaciemu systému a kreativite, ako aj inteligencii a novým ideám,“ zhodnotila Brnabićová.

Príhovor premiérky počas Akadémie svätého Sávu

Premiérka povedala, že štát bude aj naďalej investovať do štandardu zamestnancov v školstve, pretože bez kvalitných a

odborných ľudí neexistuje dobrá budúcnosť. Zdroj a foto: vláda Republiky Srbsko

ZASADAL VÝBOR PRE VZDELÁVANIE

roku. Navrhuje sa podporovať motiváciu žiakov pri zápise do slovenských tried, podporovať slovenskú triedu v Erdevíku, hudobné a divadelné zájazdy informatickéžiakov do slovenských prosho odboru tredí s možnosťou zapojenia na Gymnáziu domácich žiakov, pokračovať Jána Kollára s prekladom učebníc pre ZŠ so žiackym doa SŠ a začať s vypracovaním movom v Báčučebníc pre stredné školy zo skom Petrovci, pokračovanie Členovia Výboru pre vzdelávanie za pracovnej at- slovenského jazyka a hudobnej kultúry, ako i pracovné listy na projekte mosféry (foto: z archívu NRSNM) pre predškolské ustanovizne. V dištančného vzdelávania a na projekte vy- okrem už bežných aktivít v ob- pokračovaní zasadnutia sa člen pracovania a prekladu učebníc lasti vzdelávania aj zapojenie VPV Rasťo Dudok poďakoval pre základné a stredné školy. do pozdvihovania národného Národnostnej rade za pomoc Plán práce a finančný plán VPV povedomia Slovákov pri sčíta- pri otvorení slovenskej triedy v na rok 2022 by mal obsahovať ní obyvateľstva koncom tohto Erdevíku.

Veľké plány pre menšinové školstvo PaedDr. Svetlana Zolňanová

piatok 14. januára zasadal Výbor pre vzdelávanie NRSNM. Členov výboru pozdravila predsedníčka, ktorá pochválila minuloročnú prácu v oblasti menšinového vzdelávania. V pokračovaní zasadnutia členovia Výboru pre vzdelávanie schválili správu o činnosti VPV za rok 2021. Ako najzávažnejšie aktivity sa považujú otvorenie slovenskej triedy v Erdevíku, nového

PODPÍSANÁ VEDECKO-VÝSKUMNÁ ZMLUVA. V rámci celosvetovej výstavy Expo 2020, ktorá sa koná v Dubaji, podpísaná bola vedecko-výskumná zmluva medzi Inštitútom pre biologické výskumy Sinišu Stankovića (IBSS) v Belehrade a Univerzitou v Sharjah v Spojených arabských emirátoch. Zmluvu podpísali: Dr. Mirjana Mihajlovićová, riaditeľka IBSS, a prof. Dr. Qutayba Hamiid Al Heialy zo Sharjah. V rámci výstavy Expo 2020 Ministerstvo školstva, výskumu a technologického rozvoja predstavilo potenciál vedecko-výskumných inštitútov a univerzít. Počas tzv. Týždňa zdravia bol na výstave predstavený potenciál Lekárskej fakulty v Belehrade, Univerzity v Kragujevci, Inštitútu pre nukleárnu energiu, Inštitútu pre biologické výskumy Sinišu Stankovića a Archeologického inštitútu. Zdroja a foto: Ministerstvo školstva, výskumu a technologického rozvoja mp • TÝŽDEŇ •

6 /4997/ 5. 2. 2022

Týždeň NOVÝ SAD OSLÁVIL 274. NARODENINY

Slávnostná akadémia, ocenenia a poštová známka Pripravil: Miroslav Pap

enie získal Divjaković za svoju tvorbu, ktorá je mnohostranná, bohatá a reprezentuje tohto umelca nielen ako úspešného skladateľa, ale aj ako kultúrneho reprezentanta, ktorého skladby sa hrajú takmer vo všetkých krajinách Európy. V rámci programu vystúpil orchester Camera Novi Sad. Prítomní

lavné mesto Vojvodiny a druhé najväčšie mesto Srbska oslávilo 274. výročie založenia. Z tejto príležitosti sa 1. februára v Mestskom dome konala slávnostná akadémia, v rámci ktorej boli udelené početné ocenenia. Primátor mesta Miloš Vučević odovzdal Februárovú cenu skladateľovi klasickej hudby Stevanovi Divjakovićovi. Túto cenu mesto udeľuje jednotlivcom, ktorí sú úspešní v oblastiach kultúry, vzdelania, medziľudských práv či zdravotníctva. Udeľuje sa každoročne 1. februára, v deň, keď v roku 1748 bol Nový Sad vyhlásený za slobodné kráľovské mesto. Prestížne mestské ocen- Stevan Divjaković a Miloš Vučević

Umelecký program slávnostnej akadémie

mali možnosť pozrieť si niekoľko filmov o Novom Sade, ktorý je tento rok centrom európskeho kultúrneho života ako európske hlavné mesto kultúry. VP Pošta Srbska pri príležitosti oslavy tohto prestížneho titulu v spolupráci s Nadáciou Nový Sad – Európske hlavné mesto kultúry, vytvorila pamätnú poštovú známku venovanú Novému Sadu, ktorá bude oficiálne vydaná a zaslaná do všetkých miest. „Byť dnes Novosadčanom zna-

mená byť občanom európskeho hlavného mesta kultúry, byť svedkom mnohých investícií. Nový Sad interpretuje príbeh o všetkých nás. Mesto získalo slobodu 1. februára pred 274 rokmi a s ňou aj postavenie, ako aj možnosť, aby sa mesto rozvíjalo. Som hrdý na to, že sa nám v týchto ťažkých časoch pandemickej krízy a strachu podarilo ísť vpred,“ uviedol Vučević počas slávnostnej akadémie. Zdroj a foto: Mesto Nový Sad

ČÍNSKY FESTIVAL SVETLA V NOVOM SADE

Svetelné symboly Číny spestrili park Jasmina Pániková

štedrosť, ktorú preukazujú jemu, členom jeho skupiny Balkanopolis, ako aj iným skupinám vystupujúcim v Číne. Festival úradne otvoril novosadský primátor Miloš Vučević. „Európske hlavné mesto kultúry je hrdé na priateľstvo so všetkými

ešiť sa spolu s Číňanmi žijúcimi v Novom Sade a veľkým ohňostrojom privítať čínsky Nový rok mali možnosť návštevníci novosadského Limanského parku v pondelok 31. januára. Z tejto príležitosti otvorili aj Čínsky festival svetla, ktorý sa v našej krajine usporadúva po štvrtýkrát. Súbežne prebieha v Novom Sade a Belehrade. Zakladateľom tohto festivalu je hudobník Slobodan Trkulja. Ako v príhovore povedal, festival, čiže výstava symbolov starobylej Číny, je jedným zo spôsobov, ako sa odvďačiť Zakladateľ festivalu Slobodan Trkulja čínskemu národu za a primátor Nového Sadu Miloš Vučević

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

národmi a krajinami, bez ohľadu na to, z ktorej časti sveta prichádzajú. S našimi čínskymi priateľmi oslavujeme lunárny Nový rok, ktorý Symbolika Číny v novosadskom parku je venovaný V porovnaní s minulým rokom vodnému tigrovi. Hovoria, že rok bude stabilný, ale dynamický, že je viac svetelných exponátov, nás očakáva veľa udalostí a výziev. o ktoré sa tentoraz postarala Dúfam, že budeme schopní využiť skupina umelcov z provincie S‘ho a ďalej ako spoločnosť, mesto čchuan. Festival prebieha pod a krajina prosperovať,“ povedal patronátom vlády Republiky Srbprimátor Vučević. Zároveň vyjadril sko a mesta Nový Sad, s podporou očakávanie, že v nadchádzajúcich Veľvyslanectva Čínskej ľudovej rokoch budú svetelné inštalácie republiky. Potrvá do 13. februára v celom parku, a festival označil a svetelné exponáty sa budú ako niečo, čo prináša optimiz- zapájať každý deň o 17. hodine. mus, ktorý, ako povedal, všetci potrebujeme. Foto: N. Mihajlović • TÝŽDEŇ •

PEVNOSŤ V BÁČI

Čoskoro v zozname UNESCO pripravila: Danuška Berediová-Banovićová

rbsko nominovalo pevnosť v Báči na zápis do zoznamu UNESCO. Kultúrna oblasť Báča je časťou južného obvodového priestoru Panónskej nížiny, prírodne ohraničený pôvodným a terajším tokom Dunaja. Zápis tejto pevnosti do svetového zoznamu dedičstva má veľký význam, zvlášť preto, že Srbsko po

prvýkrát nominuje novú kategóriu kultúrny statok – kultúrnu oblasť. Aj preto, že naša krajina nerealizovala samostatnú nomináciu od roku 2007. „Na tomto terasovitom teréne s množstvom vegetácie, vôd a prírodnej pevniny sa sleduje kontinuita obývania, z ktorej vyplynula aj výrazná kultúrna diverzita, o ktorej svedčí bohatstvo zachovaného hmotného a nehmotného kultúrneho de-

Pevnosť v Báči bola prednedávnom obnovená prostriedkami Európskej únie

AIR SERBIA: NOVÉ LETY DO NEMECKA A RAKÚSKA. Spoločnosť Air Serbia informuje, že pokračuje s rozširovaním siete priamych letov z Belehradu. Od 3. júna lietadlá srbskej spoločnosti budú priamo letieť do nemeckého Hannoveru, od 6. júna do Nürnbergu a od 7. júna do rakúskeho Salzburgu. Týmto rozšírením siete z Belehradu do Nemecka bude 6 priamych odletov: do Berlína, Frankfurtu, Düsseldorfu, Stuttgartu, Nürnbergu a Hannoveru, ako aj dva z Nišu: na letiská Frankfurt-Hahn a Kolín. Ako pre Tanjug vyhlásil manažér plánovania letového poriadku v Air Serbia Bojan Aranđelović, nemecký trh bol vždy veľmi dôležitý pre našu leteckú spoločnosť. J. Pániková Foto: Wikipédia • TÝŽDEŇ •

Vznik terajšej pevnosti historici spájajú s obdobím od roku 1338 do roku 1342

dičstva,“ uvádzajú z Ministerstva kultúry a informovania. Po úspešnom ukončení procesu nominácie Kultúrna oblasť Báča bude prvá kultúrna oblasť v Srbsku, ale aj v regióne, ktorej výnimočná univerzálna hodnota prevyšuje národné rámce a ktorá dostane osobitný druh medzinárodnej ochrany v rámci Konvencie o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva. Vznik terajšej pevnosti historici spájajú s obdobím od roku 1338 do roku 1342, keď kráľ Karol Róbert z Anjou zosilnil hranice Uhorského kráľovstva. Predsa

práce na dokončení a spevnení hradieb trvali takmer dve storočia. Tento objekt bol prednedávnom obnovený prostriedkami Európskej únie. Veža s piatimi poschodiami je úplne zrekonštruovaná. Na prvom a treťom poschodí sú nainštalované archeologické exponáty vykopané okolo pevnosti. So svojimi obsahmi veža je pre turistické návštevy dostupná počas celého roku. Zdroj: Ministerstvo kultúry a informovania Srbska, EÚ v Srbsku Foto: EÚ v Srbsku

VIAC TURISTOV AKO V MINULOM ROKU. V decembri minulého roku v Srbsku bol zaznamenaný 139-percentný nárast počtu turistov v porovnaní s decembrom 2020. Počet prenocovaní sa zvýšil o 101 percent, zverejnil Republikový štatistický ústav. V decembri minulého roku bol počet prenocovaní domácich turistov vyšší o 71 percent, čo predstavuje prajnú víziu domáceho cestovného ruchu. Údaje o počtoch prenocovaných a ubytovaných turistov povinne musia evidovať všetky ubytovacie zariadenia v krajine. Tatjana Matićová, ministerka obchodu, turizmu a telekomunikácií, uviedla, že podľa správy Národnej banky Srbska predstavoval prílev devíz z cestovného ruchu v Srbsku za prvých jedenásť mesiacov roku 2021 1,4 miliardy eur. mp Foto: Serbia Travel 6 /4997/ 5. 2. 2022

Ľudia a udalosti ORDINÁCIA FARÁRKY V PADINE

Lýdia Zlochová ustanovená za zborovú farárku vo Vojlovici Olinka Glóziková-Jonášová

nedeľu 30. januára v slovenskom evanjelickom chráme v Padine bola dôstojným biskupom SEAVC Jaroslavom Javorníkom do farárskej práce ordinovaná Lýdia Zlochová. Or-

aj zamestnaným v nemocnici,“ vysvetľuje Zlochová. Potom vykonávala úlohu rezidentky nemocničnej kaplnky a napokon svoju špecializáciu ukončila ako detská nemocničná kaplánka. Ešte pred vypuknutím celosvetovej pandémie zamierila

práce a vybrala sa na farársku dráhu v malej slovenskej dedinke, vo Vojlovici. Slávnosť ordinácie prebiehala v jej rodisku, v padinskom evanjelickom kostole, v ktorom bola Lýdia Zlochová matkou Annou a otcom Vladimírom, ale aj jej duchovným otcom – zborovým farárom Jánom Cickom privedená ku Farárke pred prísahou farár Cicka poslúžil Večeru Pánovu krstu, ale aj konfirmácii. Na úvod slávnostných sluv našej cirkvi. Majú aj ostatní, sažieb Božích prítomných veriacich, mozrejme, ale my hľadíme naše, tiež hostí privítal padinský zbo- s čím zápasíme. Sme veľmi vďační rový farár Ján Cicka, menovite Pánu Bohu, ale aj cirkevnému dôstojného pána biskupa SEAVC zboru v Padine a rodičom farárky Jaroslava Javorníka, vznešeného Zlochovej, že ju vychovali. Po tejto seniora banátskeho a farára jáno- ordinácii vysielame ju s Božou

Spoločná fotografia

dinovanej farárke Lýdii Zlochovej domov, aj keď nie s cieľom navždy z Padiny do služby zverili cirkevný tu zakotviť, ale iba dočasne sa zbor vo Vojlovici. pozastaviť. Jej plány sa však po Farárka Zlochová po ukončení vypuknutí a rozšírení pandémie kovačického gymnázia všeobec- na tieto priestranstvá doslova ného zamerania absolvovala te- zmenili. Po čase a dlhom uvažoologické štúdium na Evanjelickej vaní rozhodla sa prijať ponuku od bohosloveckej fakulte Univerzity Biskupského úradu, aby sa ujala Komenského v Bratislave. Dlhé roky žila a pôsobila v zahraničí, v Spojených štátoch amerických v Minnesote, Pensylvánii, New Yorku a Connecticute. Najprv v rámci vzdelávacieho programu CPE – Clinical Pastoral Education pôsobila ako nemocničná kaplánka v presbyterskej nemocnici v New Yorku. „Je to klinická nemocničná pastorálna starostlivosť, ktorej úlohou je poskytoOrdináciu vykonal dôstojný biskup SEAVC vať duchovnú, náboženJaroslav Javorník za pomoci seniora skú a emočnú podporu banátskeho a farára jánošíckeho Slađana ľuďom v nemocnici tak Daniela Srdića a predsedu Kňazských pacientom v každom konferencií a farára novosadského stave a ich rodinám, ako Branislava Kulíka

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Početní Padinčania prišli svoju spoluobčianku vyprevadiť na farársku cestu

šíckeho Slađana Daniela Srdića, predsedu Kňazských konferencií a farára novosadského Branislava Kulíka, farára kovačického Martina Bajzu a farárku, teraz už vojlovickú, Lýdiu Zlochovú. Farárke pred prísahou farár Cicka poslúžil Večeru Pánovu, po čom menovaná verejne podala sľub, že bude slúžiť Bohu a cirkevnému zboru. Ordináciu vykonal dôstojný pán biskup Jaroslav Javorník a vyjadril nadšenie z toho, že sa do rodiny evanjelickej dostala nová farárka. „Je to veľmi významná udalosť pre nás, vzhľadom na to, že máme nedostatok kňazov

pomocou, aby slúžila našej cirkvi aj cirkevnému zboru.“ Prítomným sa na záver služieb prihovorila a vykonala požehnanie aj samotná farárka. Výkon farárskych povinností po obrade vysviacky začne už v túto nedeľu a hovorí: „Dúfam, že budem dobrou podporou pre ľudí a že im budem slúžiť tak ako potrebujú. Mám nádej, že splním ich očakávania, aj dôveru, ktorú mi poverilo vedenie SEAVC.“ Slávnosť ordinácie spestrilo vystúpenie cirkevného spevokolu pod vedením kantora Pavla Petroviča. • ĽUDIA A UDALOSTI •

CIRKEVNÝ ZBOR V ŠÍDE

Skromný život malého zboru Blaženka Dierčanová

poplatku za predchádzajúcich päť rokov, na rozdiel od toho, ako lovenský evanjelický augs- to máme bežne. Do rodiny nášburského vierovyznania cir- ho zboru tak pribudlo 54 nových kevný zbor v Šíde patrí me- členov, medzi nimi sú aj tí, ktorí si dzi najmenšie slovenské cirkevné z niektorých dôvodov prestali platiť zbory vo Vojvodine. Za posledných párové. Toto by som vyzdvihla ako desať rokov počet členov výrazne veľký úspech, lebo nám je dôležité klesol a tým aj do pokladnice pri- aj členstvo nášho zboru, nie iba tá búdalo menej financií. Pred novou finančná strana. Okrem toho Obec dozorkyňou Katkou Kolárovou, Šíd nám prostredníctvom konkurzu pred rokom zvolenou, bola neľahká pre náboženské spoločenstvá vyúloha – vyriešiť problémy týkajúce členila 150 000 dinárov. Využili sme sa existencie zboru. Avšak vďaka ich na drobnejšie opravy v kostole. štedrým darcom to sa jej podarilo. Veľmi sme vďační aj za poskytnutú Značná pomoc bola poskytnutá aj pomoc z Biskupského úradu SEAVC z Biskupského úradu SEAVC v No- v Novom Sade, od ktorého sme vom Sade, z Obce Šíd a z cirkevné- dostali sumu 200 000 dinárov na ho zboru Padina. V nasledujúcich duchovnú činnosť. Nášmu dôsriadkoch prinášame rozhovor s tojnému biskupovi Jaroslavovi Javorníkovi sme dali vedieť o ťažkej finančnej situácii. Úprimne ďakujeme za pochopenie a značnú dotáciu, ktorá nám bola veľmi potrebná. Náš cirkevný zbor nie je samostatný, v našom majetku vlastníme iba 5 Farárka – administrátorka CZ Šíd Anna Petrovićová jutár zeme, taks deťmi že naše príjmy sú skromné, a z dozorkyňou Katkou Kolárovou, druhej strany zase máme dosť ktorý sme usporiadali po konvente výdavkov. Okrem finančnej pomoci v šídskom cirkevnom zbore dňa Biskupský úrad nás veľmi prekvapil 23. januára t. r. vianočnými balíkmi pre našich Ako hodnotíte rok 2021, keď najmladších. Na Vianoce sme doide o duchovnú činnosť a iné stali aj dotáciu z cirkevného zboru aktivity v CZ Šíd? z Padiny – 25 000 dinárov, trochu „Ako menší a chudobnejší slo- sme doložili a naše deti mali krásne venský evanjelický cirkevný zbor vianočné darčeky. Chcela by som sa vo Vojvodine zápasíme s úpadkom aj pri tejto príležitosti poďakovať členstva a nedostatkom financií. bratom a sestrám z Padiny, že si Ale aj napriek tomu ako dozorkyňa spomenuli na nás.“ Keď ide o štatistiku, koľko CZ zboru môžem povedať, že sme predsa spokojní a máme dôvod na Šíd má aktuálne členov a koľko to. Trochu sme si pomohli sami, a ste v roku 2021 mali krstov, soto tak, že sme rok 2021 vyhlásili za bášov a pohrebov? milostivý. To znamená, že sme po„Aktuálne máme asi 260 členov. volili, aby sa zapísali noví členovia V minulom roku bolo 8 pohrebov, bez povinnosti platenia párového 4 krsty a iba jeden sobáš. Pri kon-

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Predseda Obce Šíd Zoran Semenović, kantorka Nataša Kolárová, dozorkyňa Katka Kolárová, zapisovateľka Blaženka Dierčanová a predseda Zhromaždenia obce Šíd Tihomir Stamenković

firmácii boli dvaja chlapci a jedno dievča.“ Do tohto cirkevného zboru patria aj dva filiálne, Višnjićevo a Bijeljina. Aká je tam situácia? „Žiaľ, môžem konštatovať, že je aj tam situácia príliš ťažká. Višnjićevčanom sme pomohli v rámci našich možností a obávam sa, že o rok budeme musieť podporiť aj Bijeljinčanov, lebo im financie z obce nepostačia na výdavky. V Bijeljine je asi 70 členov a vo Višnjićeve iba 25.“

dôvodu som veľmi vďačná za dotácie a verím, že s Božou pomocou zvládneme aj tento rok. Veľkú podporu máme aj od našej farárky administrátorky Anny Petrovićovej, ktorá nám prichádza raz mesačne vykonať služby Božie a s nami sa snaží zachovať život v tomto zbore. Do plánov sme zaradili líčenie kostola, jestvuje návrh, aby sme na kostole nainštalovali videodozor, keďže náš kostol nemá nádvorie, je priamo na ulici a monitorovanie videodozorom je skutočne

Členovia cirkevnej správy s dôstojným biskupom SEAVC Jaroslavom Javorníkom a jeho manželkou

V tomto cirkevnom zbore ste prednedávnom mali konvent. Aké sú plány na rok 2022? „Keď som ako nová dozorkyňa na začiatku roka 2021 prebrala účty, uvedomila som si, že niečo budeme musieť urobiť alebo vymeniť. Obávala som sa, že ak by sme zamestnancom znížili honoráre (ktoré sú aj tak iba symbolické), vzdali by sa tejto práce a ťažké by ich bolo nahradiť, keď aj tak máme veľmi málo členov. Aj z toho

nevyhnutné. Okrem toho plánujeme pestrú duchovnú činnosť a zborové návštevy zosúladíme s epidemickou situáciou.“ I keď malý zbor, jeho členovia svorne pracujú na vinici Pánovej a pochváliť sa môžu stále aktívnym oltárnym spevokolom, ktorý vedie kantorka Nataša Kolárová, a práve tejto jari si spoločne pripomenú jej jubileum – 20 rokov kantorskej práce. Foto: z archívu CZ Šíd

6 /4997/ 5. 2. 2022

Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

Mystický Tibet Anna Lešťanová

organizácii Horolezecko-športového klubu Stará Pazova sa v stredu 26. januára vo veľkej obecnej zasadačke konala horolezecká tribúna pod názvom Mystický Tibet. Hoci je spolok relatívne mladý, jeho vedenie usilovne pracuje a má ambiciózne plány. V roku 2019 začali s usporadúvaním tribún, na ktorých hosťovali a svoje skúsenosti členom spolku a tamojším milovníkom alpinizmu a prírody preniesli významní horolezci, medzi ktorými boli Iso Planić, predseda Horolezeckého spolku Srbska a jeden

z najúspešnejších horolezcov na tomto priestranstve, a Dragan Jovović, prvý a zatiaľ jediný Srb, ktorý dobyl Južný pól. Nový rok začali s ďalšou informačno-edukačnou tribúnou, ktorej hosťom bol Dragan Pavlović z Belehradu, ktorý patrí medzi najznámejších horolezcov s precestovaným takmer celým svetom. Pavlović hovoril o svojich skúsenostiach a horolezeckých avantúrach na Tibete a pohorí Kailas, ktoré sa nachádza na severnom úbočí horského reťazca Himaláje. Ako najvyšší horský systém na planéte Zem rozprestierajú sa na území Číny, Indie, Nepálu, Bhutánu a Pakistanu,

Hosť tribúny (v strede) s organizátormi podujatia

medzi povodňami horných tokov riek Indus a Brahmaputra na severe a Indogangskou nížinou na juhu. Kailas, známa ako posvätná hora, má výšku 6 638 metrov. Po ukončení tribúny návštevníci veľkú sieň tzv. Bielej budovy opustili pod silnými dojmami. Podľa slov Milana Marića, predsedu Horolezecko-športového

klubu Stará Pazova, aj napriek pandemickej situácii minulý rok im bol veľmi úspešný. V roku 2021 usporiadali okolo 25 podujatí, v ktorých sa zúčastnilo zo tisíc ľudí. Toho času v tomto spolku prebieha začlenenie sa na bežný rok, a ako nám povedal Marić, vlani v spolku mali 262 členov. Foto: z archívu spolku

DRUHÝ POLROK NA KOVAČICKOM GYMNÁZIU

Energia je všade vôkol nás, nech tak aj zostane Anna-Andrea Holíková

ruhý polrok bežného školského roku sa vo všetkých školách najprv vo Vojvodine, a potom aj v ostatných častiach nášho štátu začal poznačený neblahou epidemickou situáciou. Inými slovami stredoškoláci prvý týždeň po prázdninách sledovali výučbu online, čiže podľa tretieho modelu výučby, kým už od druhého týždňa výučba prebieha podľa druhého modelu. Tento druhý model predstavuje rozdelenie žiakov do skupín a striedavú online výučbu s priamou, ktorá prebieha v školách. O tom, ako sa s takýmto tempom výučby pasujú na Gymnáziu Mihajla Pupina v Kovačici, sa vyjadrila riaditeľka Tatiana Brtková: „Takáto výučba je dosť nevýhodná aj pre profesorov, ale ešte viac pre samotných žiakov. Je to dosť zložité zorganizovať a rozdeliť všetkých do skupín, čo platí najmä pre odborné školy, kde patrí aj náš odbor elektrotechnik informačných technológií. Jeden z problémov je nedostatok technických zariadení, ktoré si takýto striedavý model výučby vyžaduje, keďže žiaci, ktorí nie sú

www.hl.rs

v ten deň v škole, majú sledovať ale aj kreatívne myslieť pri realizácii hodiny naživo online. Ďalším, asi aj nápadov, ktoré môžu prispieť k závažnejším, je zabezpečiť všetkým lepšiemu pochopeniu problému, skupinám rovnaké vedomosti, za čo ktorému čelíme. Výzvu prijali a svoje profesori dodatočne vynaložia veľké práce na konkurz zaslali početní úsilie, vlastne musia robiť dvojitú žiaci kovačického gymnázia, zároprácu, zasielať veň zožali aj pekné materiály, byť úspechy. Prvou cenou stále v kontakv kategórii stredných te so žiakmi, škôl, v disciplíne mulaby zaistili, že timediálna prezentábola daná látka cia, bola odmenená zvládnutá.“ Anđela Petrićová, Avšak začiaktorej mentorky boli profesorky Kostanca tok druhej polovice školského Đolovićová a Romanroku prinieslo ca Lupulescuová. Tredo kovačickétiu cenu v rovnakej ho gymnázia aj Štvrták Samuel Barca, odme- disciplíne obsadil Sadobré zvesti. V nený treťou cenou za multi- muel Barca, ktorému prvom polroku mediálnu prezentáciu na tému mentorom bol profeprebiehala vý- obnoviteľných zdrojov energie sor Martin Nemček. zva zúčastniť sa Viac o svojej účasti v projektu Energia je všade vôkol nás tomto projekte porozprával štvrták 2021. Tento projekt vznikol z inicia- Samuel Barca: „Mojou témou bol tívy Centra pre rozvoj a aplikáciu nedostatok obnoviteľnej energie. vedy, techniky a informatiky a má Pozoroval som projekty, ktoré boli za cieľ zvýšiť povedomie o problé- v tejto oblasti doteraz realizované, me energetiky medzi najmladšími a analyzoval som, prečo sa vlastne členmi našej spoločnosti. Okrem nevydarili, takže moja práca mala za toho cieľom je nielen upozorniť cieľ poukázať na potrebu zdokonaliť žiakov na energetické problémy, existujúce projekty a poukázať

Informačno-politický týždenník

na to, že ich netreba robiť iba na základe ich masívnosti,“ vysvetlil. Treťou cenou bola odmenená aj Milana Nedićová, ale v disciplíne modely a makety, ktorej mentorom bol profesor Daniel Susa. Profesori Susa a Lupulescuová boli tiež osobitne odmenení za početné práce, ktoré mentorovali. Úspech na ďalšom konkurze, tentoraz literárnom, pod názvom Multikultúrnosť v mojej dedine, ktorý zverejnil FESAP a Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, zožala štvrtáčka Valentína Chalupová získaním tretej ceny za svoju prácu, ktorú napísala v slovenčine. Okrem spomenutých gymnazisti si primeraným spôsobom pripomenuli aj Deň sv. Sávu. Pripomínanie si školského sviatku svätého Sávu bolo tiež neobvyklé, keďže žiacky program, ktorý nahrali v spolupráci s lokálnou RTV OK, bol 27. januára zverejnený a odvysielaný na facebookovej stránke školy. V rámci videoprogramu sa predstavil školský chór a čítané boli rôzne texty zamerané na osobnosť sv. Sávu a samotný slávnostný deň. • ĽUDIA A UDALOSTI •

V ZÁKLADNEJ ŠKOLE V KULPÍNE

Tradičný program venovaný svätému Sávovi Katarína Gažová

iaci a učitelia Základnej školy Jána Amosa Komenského vo štvrtok 27. januára, keď sa oslavoval Deň svätého Sávu, v aule školy uspo-

Z osláv školskej slavy v Kulpíne

riadali príležitostný program. Riaditeľka školy Milina Grňová v úvodnom príhovore privítala prítomných, menovite hostí: biskupa SEAVC a kulpínskeho evanjelického kňaza Jaroslava Javorníka, ako aj kulpínskeho pravoslávneho kňaza Zorana Regodića. Pripomenula, že minulý rok program nemali pre situáciu

s pandémiou, ale tohto roku sa rozhodli ho usporiadať, hoci za menšej prítomnosti obecenstva. K školskej slave základnej škole, jej zamestnancom a žiakom zablahoželal kňaz Zoran Regodić. V príhovore sa zmienil o svätom Sávovi, vlastným menom Rastkovi Nemanjićovi, prvom srbskom archiepiskopovi a osvietencovi, o jeho charaktere a pôsobení. Hovoril o práci učiteľov s deťmi a ich veľkej zodpovednosti,

Žiacke divadielko zo života sv. Sávu

ako aj o zodpovednosti rodičov vo výchove detí. Podľa jeho slov v súčasnej dobe sa viac usmerňuje pozornosť dospelých na to materiálne a menej sa venujú deťom. Poukázal na potrebu prizrieť sa na svätosavlje, aby sme boli O svätom Sávovi zarecitovali aj najmladší

lepší a čestnejší všetci. Žiakom poprial zdravie, aby sa dobre učili, a najdôležitejšie zo všetkého je, ako pripomenul, aby sa z nich stali dobrí ľudia. Kňaz Regodić na tvári miesta vykonal obrad posvätenia slavského koláča a koljiva. Nasledoval žiacky program venovaný sv. Sávovi. Deti čítali jeho životopis, recitovali o ňom básne, spievali pesničky a zahrali aj divadielko zo života sv. Sávu.

DEŇ SVÄTÉHO SÁVU V ŠÍDE

Svätosávske listiny žiakom a učiteľom Lazar Pavković

Deň sv. Sávu 27. januára v Kultúrno-vzdelávacom spolku v Šíde sa uskutočnila Svätosávska akadémia, na ktorej žiakom a učiteľom základných a stredných škôl pôsobiacich na území Šídskej obce udelili svätosávske listiny. S cieľom afirmácie tvorivosti u žiakov tak v základných, ako i v stredných školách listiny sa udeľujú za dosiahnuté mimoriadne úspechy v oblasti literatúry, prírodných a spoločenských vied, hudby, výtvarného umenia a te• ĽUDIA A UDALOSTI •

lesnej výchovy. Uvedená listina sa v tomto roku dostala do rúk trinástim žiakom a deviatim učiteľom. Slávnostného udeľovania listín sa zúčastnil aj predseda Obce Šíd Zoran Semenović, ktorý vo svojom prejave zagratuloval odmeneným, ale aj všetkým tým, ktorí sa uberajú cestou vedomostí, a tým, ktorí prostredníctvom

svojej práce zveľaďujú osobnosť a dielo sv. Sávu. Program slávnostnej akadémie svojím prejavom o sv. Sávovi poctili Anastazija Dedijer, herci Ochotníckeho divadla Branislava

Nušića, žiaci ZŠ Branka Radičevića, Gymnázia Savu Šumanovića a Základnej hudobnej školy Filipa Višnjića so scénkou Sávova cesta. Foto: Kopernikus RTV Šíd

6 /4997/ 5. 2. 2022

Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

Akcia dobrovoľného darcovstva krvi Anna Lešťanová

miestnostiach staropazovskej ZŠ hrdinu Janka Čmelíka sa v sobotu 29. januára uskutočnila prvá tohtoročná akcia dobrovoľného darcovstva krvi v Starej Pazove. Akciu spoločne organizovali Pokrajinský ústav pre transfúziu krvi v Novom Sade a Červený kríž Stará Pazova.

Na vytvorenie stabilnejších zásob krvi aj táto akcia sa úspešne uskutočnila (od 9.00 do 13.00 h) a zúčastnilo sa jej 43 plnoletých občanov. Tentoraz aj napriek dobrej vôli dve osoby lekári odmietli, takže nemohli darovať túto drahocennú tekutinu. Na základe plánu akcie dobrovoľného darcovstva krvi v Staropazovskej obci na rok 2022

O nehatený priebeh akcie sa postarali aj tamojší dobrovoľníci Červeného kríža

Organizátori akcie sú spokojní s nemalým ohlasom ľudí

sobotňajšia akcia v Starej Pazove bola v poradí tretia a pred ňou sa uskutočnili v Nových Bánovciach (9. januára) a v Novej Pazove (23. januára). Ďalšia naplánovaná akcia bude v Golubinciach (4. februára) a v Starej Pazove by mala byť 26. februára. V tomto roku je úhrnne naplánovaných 29 akcií vo všetkých dedinách Staropazovskej obce. V samotnom meste okrem tejto januárovej akcie dobrovoľného

darcovstva krvi malo by sa uskutočniť ešte 13 akcií, z ktorých dve aj v staropazovských stredných školách. Okrem týchto akcií malo by sa uskutočniť ešte niekoľko aj vo väčších podnikoch v Starej Pazove, ale dátum ešte nie je presne definovaný, tak nie sú zaradené do oficiálneho plánu na bežný rok. Foto: z archívu Červeného kríža Stará Pazova

STARÁ PAZOVA

Nepriaznivá epidemiologická situácia A. Lešťanová

d začiatku nového roka aj na území Staropazovskej obce sa epidemiologická situácia v značnej miere zhoršila. V polovici decembra lanského roka počet nakazených koronavírusom sa pohyboval od 5 až 10 percent z počtu otestovaných, kým napr. v polovici januára z väčšieho počtu i otestovaných evidovali viac ako 60 percent nových prípadov. Po novoročných sviatkoch došlo k zhoršeniu epidemiologickej situácie a až dve tretiny z otestovaných v tomto období bolo, t. j. je nakazených. Aj zamestnanci staropazovského Domu zdravia Dr. Jovana Jovanovića-Zmaja odporúčajú na ochranu zdravia 14

www.hl.rs

a získanie kolektívnej imunity predpísané opatrenia, nosili rúška očkovanie. Hoci aj v tejto naj- v zatvorenom priestore a vyhýbali novšej vlne koronavírusu mnohí sa masovejším zoskupeniam. očkovaní ľudia boli nakazení, Medzi nakazenými je najviac predsa dávky vakcín ich zachránili pracovne aktívnych ľudí. pred ťažšími prípadmi ochoreBudova na komplexe pazovnia a nemocničnej liečby. Podľa ských bazénov je aj naďalej očslov zdravotníckych pracovníkov kovacím punktom a hoci občania v prípade očkovaných osôb klinický obraz týchto ľudí je omnoho jemnejší, nevyžaduje si hospitalizáciu a zotavovanie prechádza ako obyčajná vírusová infekcia. K väčšiemu počtu nakazených osôb došlo po uplynulých sviatkoch, a preto odborníci aj naďalej apelujú, aby ľudia uctievali Covid ambulancia v Starej Pazove

Informačno-politický týždenník

k dispozícii majú niekoľko druhov vakcín, záujem občanov o imunizáciu klesol a na dennej úrovni evidujú okolo 50 ľudí. Zhoršenie epidemiologickej situácie a tlačenice ľudí sú príznačné aj pred covid ambulanciou a mikrobiologickým oddelením v Starej Pazove. V dôsledku neprajnej situácie sú dodatočne angažovaní aj lekári so svojím zdravotníckym personálom. V tomto oddelení mikrobiológie sa občania môžu otestovať aj na vlastnú žiadosť (podľa platného cenníka), za čo dostanú potvrdenie (dvojrečové srbsko-anglické), ktoré je nevyhnutné najmä pre občanov, ktorí cestujú do zahraničia. V týchto prípadoch sa uctievajú potvrdenia iba zo štátnych zdravotných ustanovizní a inštitútov. • ĽUDIA A UDALOSTI •

DEMOGRAFICKÉ ÚDAJE V HAJDUŠICI ZNEPOKOJUJÚ

Kam spejú dediny? Vladimír Hudec

zomrelo 15 mužov a 14 žien. vykonaný sobáš. Vyše polovice (16) vlani zosnuNa druhej strane v zahraničí, daje o demografických lých boli Slováci, štyria boli Srbi, presnejšie na Slovensku sa toho pohyboch vo Vojvodine traja Maďari a šiesti už dávno neveštia nič Macedónci. dobrého. Už dávno K týmto znepototiž píšeme o veľkojujúcim údajom kom počte úmrtí na priložme aj ďalší, jednej a malom počte že vlani v Hajdušici novorodeniatok na nebolo ani jedného druhej strane. V mnosobáša. Predsa dva hých dedinách posnúbenecké páry čet narodených detí v roku za nami si zaa sobášov možno ložili mimomanželnapočítať na prstoch ský vzťah a jednému jednej ruky, kým na z nich Stefanovi a Tanapočítanie zomremare Mamojkovcom tých často nepostačia sa narodil aj syn. Od prsty ani na rukách matrikárky Dubravky a veru ani na nohách. Kocevskej sa dozvePráve taká situácia dáme, že na území už mnoho rokov celého matričného pretrváva aj v malej obvodu so sídlom vo juhobanátskej dedinVeľkej Grede, ktorý ke Hajdušica. Aj vlani zahŕňa 5 dedín s viac Aco Anđelovski s manželkou Majou sa sa narodili iba 4 deti ako 2 000 obyvateľ- rozhodli žiť v Hajdušici a ich dcéra Milica Filip Mamojka so svojimi rodičmi Stefanom mi, dvaja pôsobiaci vlani dostala sestričku Mariju a zomrelo 29 osôb. Novému členu ro- a Tamarou matrikári neuzavreli diny sa tešili v štyroch ani jedno manželstvo. V istej času nachádza vyše 50 hlavne hajdušických rodinách – trom Umierali ľudia v pokročilom chvíli v matrike sobášených mladých ľudí, od ktorých treba chlapcom a jednému dievčaťu. veku, ale aj vo veku, o ktorom v tomto obvode sú vykonané očakávať, že si založia rodinu Narodili sa Aleksandar, Mari- obyčajne hovoría budú mať deti. Zrejme ja, Todor a Filip. Ich národnost- me, že je privčas ťažko povedať, či to uronú príslušnosť však nemožno na umieranie. Najbia na Slovensku, alebo sa presne určiť, lebo sú manželstvá starší medzi zosnuvrátia žiť do rodiska. Niekto takmer výlučne národnostne lými bol 95-ročný z nich sa možno aj vráti, zmiešané. Povedzme však, že Michal Cesnak, ktoale mladé manželské páry, iba malý Filip Mamojka má aj rého mnohé geneako aj viacerí mladí ľudia, slovenský pôvod tak z otcovej, rácie hajdušických ktorí sa zamestnali a tým ako aj z matkinej strany. Tri deti žiakov pamätajú aj presťahovali do Vršca, sú svojim rodičom prvé dieťa ako obľúbeného Zreňanina, Nového Sadu, a iba malá Marija Anđelovská a usilovného školPančeva, Belehradu, sotvamá aj staršiu sestričku, čiže je níka báťa Miša. Vo že sa už vrátia. A takých svojim rodičom druhé dieťa. veku 81 až 90 rokov tiež nie je málo. Všetko to Zaujímavé je, že zo štyroch zomreli jedenásti nasvedčuje, že budúcnosť mladých matiek iba jedna je aj Hajdušičania a vo tejto dediny vonkoncom rodom z Hajdušice, kým ostatné ôsmom desaťročí Hajdušičania sa rozlúčili aj s dlhoročným obľúbeným nie je ružová. Žiaľ, táto malá tri sú z okolitých dedín. To zasa života ďalší deviati. školníkom a vo chvíli smrti najstarším občanom banátska dedina v tomto neznamená, že vydajom do Pominuli sa aj piati Hajdušice Michalom Cesnakom nie je osamelá, čiže podobHajdušice prispeli k zväčšeniu šesťdesiatnici a jený osud má veľmi mnoho počtu obyvateľov, lebo v tej istej den päťdesiatnik a najmladšia dodatočné zápisy troch sobášov dedín v celom Srbsku. chvíli aj dievky z Hajdušice sa vlani zosnulá bola 39-ročná občanov, ktorí žili a sobášili sa Foto: z archívu rodín vydali do iných prostredí. Zorica Zlatanovićová, ktorá v bývalých juhoslovanských Mamojkovej, Anđelovskej Už podľa zvyku omnoho dlhší vykonala samovraždu. Vlani republikách, ale ani jeden tuná a Cesnakovej

• ĽUDIA A UDALOSTI •

je zoznam zosnulých. Vlani sa Hajdušičania rozlúčili s 29 svojimi spoluobčanmi, čo je až o 13 viac ako v roku predtým a najviac za posledných desať rokov.

6 /4997/ 5. 2. 2022

Ľudia a udalosti NA POSEDENÍ SO STOROČNOU PETROVČANKOU DR. ANTÓNIOU KRIVÁKOVOU

Život venovala liečeniu chorých Jaroslav Čiep

sku, v mnohodetnej rodine, kde mala deviatich súrodencov a bola oci v súčasnosti prekročila siedme dieťa v rodine. Aj v súčasaj tú pomyselnú hrani- nosti si Dr. Kriváková živo pamätá cu – sto rokov, petrovská na detstvo, na školenie doma, aj lekárka na dôchodku Dr. Antó- v Daruváre a vo Virovitici a na nia Kriváková ešte vždy je nielen príchod druhej svetovej vojny, kde mentálne v dobrej kondícii, ale aj sa traja jej bratia pridali k partizázdravotne, čiže telesne, je na tom nom, a preto často jej rodina, aj pomerne dobre, hoci v posled- ona sama, mali vytriasačky v dome nom čase prekonala nielen veľký a výsluchy zo strany ustašovskej zápal pľúc, zlomeninu a preležala moci. Neskôr sa aj sama pridala aj covid ochorenie. Neklesá du- do organizácie SKOJ-a a pracovala chom. V domácom pohodlí v byte aj na tlačovom útvare v hlavnom v budove oproti petrovskému výbore. gymnáziu, kde žije spolu s dcérou O tom naše médiá už písali a vyMarienou Krivákovou-Stankovićo- sielali aj v minulých rokoch. Nás Rodina Kriváková v Petrovci v polovici 60. rokov minulého storočia vou, sme ju navštívili, pozhovárali skôr pri tejto príležitosti zaujímalo to, ako cesta pani doktorku zavied- ky na učenie. Neskôr po rokoch všetky Slovenky, tak som rýchlo la k Slovákom a do slovenského som sa presťahovala do Českého ovládala slovenčinu. Nakoniec domu, kde bývali študenti. Tu sme sa aj vzali roku 1956. Manžel prostredia vo Vojvodine. – Na konci vojny náš štát dostal som sa zoznámila aj v budúcim potom išiel na vojenčinu, ale jeho ponuku od viacerých štátov na šti- manželom Samuelom Krivákom kasáreň bola iba 500 metrov od pendistov. Ja som sa rozhodla pre (1929 – 1998) z Petrovca, ktorý bol môjho ubytovania v Ćupriji, kde štúdiá v Prahe a v roku 1945 som aj môj kolega v štvrtom ročníku na som bola stážistkou v nemocnici. Ako ste to mali na profesiozapísala medicínu. Myslela som fakulte a zblížilo nás spoločné učenálnej dráhe? nie. Na internáte v izbe som mala si: Praha mi je bližšie, český ovlá– Manželovi ponúkli pracovdam a ľahšie budem né miesto v Padine. Nevedeli študovať. V tú jeseň vtedy, že sme spolu dvaja. Tak som ochorela, dostala nás prijali oboch. Odišli sme som chrípku, horúčka tam, aj sa nám tam páčilo a ľuneprechádzala, tak sa dia boli príjemní. Zvykli sme lekár, kde som praxosi na nich. Muž chodieval aj Antónia Valentová ako maturantka vala, naľakal, že som na gymnáziu vo Virovitici 1943 dva dni v týždni do susednej niečo nachytala na dediny Samoš. Mal tam robiť jeho oddelení. Potom pol pracovného času, ale chosa a posedeli si pri kávičke deň po som v nemocnici ledieval ráno a vracal sa večer, tom, čo pani doktorka Kriváková žala päť mesiacov a keď si urobil robotu. Tu sa nám oslávila sté narodeniny. odtiaľ som aj skladanarodili aj dve dcéry, Marienka Na úvod som jej zagratuloval a la predmety. Ďalších a Alenka. Neskôr v apatieke opýtal sa jej, či ma spoznáva, lebo päť mesiacov som sa mali nejaké kšefty a my sme sme sa dlhšie nevideli. Hneď sa zotavovala v Tatrách nechceli robiť kadečo nepoprezradila, že dobre pozná rodinu a po návrate som volené, čo nebolo po ich vôli. Čiepovú, veď „vraj tvoj starý otec nenašla nikoho zo Chceli sme mať čistú robotu býval v Ulici partizánskej a bol známych v Prahe. Tak a bez chvostov, bez súkromnej dobrého zdravia, kým mamička som sa aj ja vrátila do ordinácie. Naštvali na nás obecnie až tak dobrého“. Prikývol som, Juhoslávie a v štúdiný dom a tak sa muž nahneval hoci to boli moji prastarí rodičia, ách som pokračovala a dal výpoveď. To málo, čo sme ale nechcel som staršiu pani mý- v Belehrade, kde už mali, nakládli sme na kamión liť, veď roky aj tak rýchlo bežia od skôr ako dôstojník a vrátili sme sa domov k jeho a generácie sa míňajú... pracoval aj môj brat Táto teraz už storočná pani sa a ma zo začiatku pri- Petrovskí zdravotníci roku 1964 na vchode rodičom do Petrovca. Neskôr narodila 24. januára 1922 v českej chýlil. V Belehrade som novej budovy Domu zdravia; stoja: (zľava) prichádzali prosby z KovačicDr. Andrej Ferko, Dr. Oľga Dubovská, Dr. Antónia rodine Valentovcov v chorvátskej sprvu bývala v žen- Kriváková a Dr. Samuel Krivák; dolu zdravotné kej obce, aby sme sa vrátili, aj dedinke Dežanovec, v súčasnosti skom domove, kde sestry: Zuzana Šimonová, Anna Šusterová, Ka- všeličo sľubovali, ale už bolo neskoro. Dežanovac v západnom Slavón- som nemala podmien- tarína Srnková a Anna Liptáková.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Už ste teda boli v Petrovci. Čo vás tu dočkalo? – Na jar roku 1959 sme prišli do Petrovca, mladšia dcéra mala iba dva mesiace. Petrovec vtedy bol ako aj iné dediny a mestečká, bez asfaltových ciest, a prachu bolo neúrekom. Mali sme ponuku odísť aj do Palanky, ale už sme nechceli ísť nikam. Tu nás dočkali lekári Ferko a Dubovská. Bývali sme u starých Krivákovcov, tam sme prijímali aj pacientov. Otec

lancie, kde je aj teraz, a roku 1963 nutia, zápaly hrdla a pľúc. V tom Vieme, že ste v rodine boli sme sa aj presťahovali. Detská čase sme v zimnom období mali desať bratov a sestier. Je z nich ambulancia vtedy mala vchod od aj prednášky zo zdravotníctva ešte niekto živý a čo si myslíte, lekárne a múry sme mali omaľova- a Petrovčanom sme hovorili komu alebo čomu dlhujete dlhovekosť? né postavami z kreslených filmov a snežienkami, aby deťom bolo – Mám živú sestru, ona je o štyri bližšie, aby sa nebáli a pobavili sa, roky mladšia odo mňa. Ale zažila nejakú porážku, takže už tridsať keď čakali na rad. Omaľoval to vtedy zubárkin Domanovićovej syn. – štyridsať rokov ani nevie o sebe, Aké vtedy choroby mali deti ale žije. Jej dcéra s manželom sa a dospelí a aké formy zdravotnej obetovali a opatrujú ju. Aj brat ochrany boli aktuálne? v Kanade žil nad 90 rokov. K dĺžke – Neboli až také veľké epidéživota najviac prispieva spôsob mie, najčastejšie života. O sebe nemôžem povedať, prechladnutia, že som žila nejako extra, ale naveobčas rígle, ovky bolo tak: nič nadmieru. Myslím čie drobnice, si, že som žila striedmo. Nikdy behačky, brušsom sa ani neopila, iba ak oblizla ká, ale nebolo alkohol, ani veľmi horké (štipľavé) toho tak veľa. a slané nemám rada. Jedávam po Spočiatku ani trochy zo všetkého, aj mäso, aj nebolo až tak sladké, cestoviny mám rada. Ale veľa pacientov, Antónia Kriváková deň po oslave všetko s mierou. Inak rada čítam tak do mojej or- stých narodenín knihy. Keď sa objavila choroba dinácie chodili aj u mňa, vždy som si myslela, že dospelí. Aj vtedy o ochoreniach a preventívnych ju zdolám, a tak som sa hádam K narodeninám prijala množstvo gratulácií mali ľudia svojho opatreniach. Dohodli sme sa, že aj cítila. Nikdy som nebola až taká a potešila sa aj monografii o rodnej dedinke lekára, ale keď každý lekár má cez zimu prichystať chorá, žeby som stratila nádej, že bolo súrne, tak po štyri prednášky. Pamätám si, že zomriem. Nádej pomôže človekovi Dežanovec ich prijal ten, kto najväčší záujem bol o prednášky zdolať choroby. Krivák rýchlo na podstienku do- mal službu. Robila som s deťmi o rakovine. Bola plná sieň posluNa záver sa chcem ešte opýtať staval ešte dva múry a tam nám v ordinácii, mali sme aj dežúrstvá, cháčov v škole alebo v ženskom jedno. Narodili ste sa v českom bola ambulancia na ďalšie dva ale som obchádzala aj starších spolku, lebo vtedy to bolo niečo prostredí a dlhé roky žijete v sloroky. Potom sme venskom. V ktorom jazyku sa chytili stavať si rozmýšľate? aj vlastný dom. Zo – Tak úprimne: po českozačiatku sme pra-slovensky. Ale slovenčina covali doma v Kriprevláda, lebo dlhé roky žijem vákovcov a neskôr v slovenskom prostredí. Stávalo sa mi, kým som chodila v starej budove ambulancie. Tá k rodičom, že prídem tam bola oproti súčasa hovorím po česky, ale viac nej budove Matice. po slovensky, vrátim sa do Vedľa ambulancie Petrovca, rozprávam viac po bola aj lekáreň. česky. Prenášam si to a miešaTu sme pracovali jú sa mi tie dva jazyky. Ale keď štyria: Ferko, Dudlho nemením prostredie, tak bovská a my dvaja prevláda jazyk prostredia. Krivákovci. Boli aj Slovenčina mi je teraz bližšia štyri sestry. Mali ako čeština. sme tam dve orxxx Ešte sme sa bavili a prezedinácie a striedali sme sa. Jedni prarali fotografie, evokovali spoRadosť Dr. Krivákovej z rodinnej oslavy; spoločne sme odfotografovali oslávenkyňu covali predpoludmienky a práve, keď som bol s dcérami a ich rodinami vrátane 5 vnúčat a 8 pravnúčat ním a druhí poobena odchode od Krivákovcov, de. Ja som hneď po poštár potešil oslávenkyňu. príchode dostala detskú ordináciu občanov po domoch, keď som nové, nie také známe. To ľudia Totiž do daru dostala monografiu a tam som pracovala ďalších tri- vedela, že nie sú v stave prísť najradšej počúvali. Mali sme pred- z rodnej dedinky Dežanovec a pri dsať rokov. Na začiatku 60. rokov k nám, lebo nám na nich záležalo. nášky aj o výžive a o všetkom, čo spomienke na detstvo pri listovaní sa vystavala nová budova ambu- U dospelých sa liečili prechlad- sa hodilo k zdraviu. knihy sa jej zarosili oči. • ĽUDIA A UDALOSTI •

6 /4997/ 5. 2. 2022

Ľudia a udalosti MLADÝ AMBICIÓZNY KUCHÁR – STEFAN TEREK Z ODŽAKOV

Diagnóza – kuchár Miroslav Pap

astronomický sektor je jeden z najrýchlejšie rastúcich v oblasti cestovného ruchu, ktorý uspokojuje ľudské potreby, prezentuje tradičnosť a sleduje súčasne trendy. Tvrdí sa, že hlavným faktom kvality jedla je práve spokojný kuchár, ktorý svojou produktivitou vie ponúknuť kvalitné jedlo, s ktorým je aj zákazník spokojný. Samozrejme, recipročne, spokojný zákazník predstavuje pre kuchára určitú motiváciu, ale aj príležitosť, že sa opäť v danom gastronomickom podniku zastaví. O gastronomický sektor prejavujú veľký záujem aj mladí ľudia, ktorí svoje kulinárske vlohy excelentne prezentujú doma a v zahraničí. Takú cestu si kliesni aj Stefan Terek z Odžakov, ktorého rodinné korene siahajú do Lalite. Základnú školu absolvoval v Odžakoch a Strednú technickú školu – odbor kuchár, v Apatíne. No po skončení strednej školy ho cesta viedla do Belehradu, a to na Vysokú hoteliersku školu odborných vied. Čo vás motivovalo svoj život usmerniť na gastronomický sektor? „Pre mňa to nebolo ani ťažké, ani problematické rozhodnutie, keďže som ešte od základnej školy vedel, že budem kuchár. Za týmto snom som si vždy poctivo stál a doposiaľ sa mi všetko podarilo, aby sa mi tento sen pomaly aj napĺňal. Od detstva som mal ten inštinkt, ktorý ma viedol do kuchyne, kde som sa vždy cítil produktívne. Postupne som sa pri matke naučil určité základy, ktoré som potom rozširoval do iných sfér. V strednej škole, keďže som sa zapísal na kuchársky odbor, sa táto moja kuchárska túžba ešte zdvojnásobnila. Už v prvom ročníku strednej školy som išiel pracovať 18

www.hl.rs

ako kuchár začiatočník, alebo skôr pomocník na loď a v treťom ročníku som získal prvé miesto na republikovej súťaži kuchárov stredoškolákov.“ Vráťme sa k tej lodi. Čo vám táto prax ako začiatočníkovi dala? „Aby sme to spresnili, išlo o riečnu loď. Osobne aj naďalej tvrdím, že práca kuchárov na riečnych lodiach je omnoho zaujímavejšia a tvorivejšia, ako na

Stefan Terek – milovník gastronómie (foto: I. Jurišin)

zaoceánskych lodiach, kde títo kuchári nemajú ani voľný čas, ani dostatočný oddych. Takýto preťažený kuchár nemôže dať ani pozoruhodný výsledok. Plavba na lodi začínala v Budapešti a smerovala do Nemecka a naspäť. Počas plavby starší kuchári nás učili nové techniky, nové jedlá, nové spôsoby prípravy jedál a pod. Bolo to, samozrejme, veľmi užitočné a v každom prípade aj zaujímavé, keďže kuchári na riečnych lodiach majú aj voľný čas, čiže majú možnosť sa prejsť po mestách, v ktorých sa loď zastaví.“ Aktuálne ste začínajúcim študentom na Vysokej hotelierskej škole, kde sa upriamujete na gastronomický sektor. Ako hodnotíte doterajšie štúdium? „Pravdupovediac štúdium mi dá zabrať, ale je to odbor, ktorý

Informačno-politický týždenník

Skúsený v zložitejších prípravách jedál (foto: I. Jurišin)

ma baví, takže je to potom ľahšie. Ale teší ma, že máme na vysokej škole pravidelnú prax, presnejšie raz týždenne.“ Ktoré jedlá najradšej chystáte? „Určite sú to slané jedlá. Viac sa mi všeobecne daria v porovnaní so sladkými. Samozrejme, týmto nechcem povedať, že sa nevenujem sladkým jedlám, ale mojou srdcovkou sú slané jedlá, pri ktorých je takpovediac väčšia sloboda; čiže sú to mäsité jedlá, a potom zeleninové jedlá. Výhodou je, že poznám tak slovenskú, ako aj srbskú gastronómiu, takže ich môžem kombinovať. Veľmi ma zaujíma aj európska kuchyňa, ale dokonca aj ázijská.“

Na Tortiáde v Laliti

Boli ste členom odbornej poroty na Tortiáde v Laliti. Aká to bola skúsenosť pre vás? „Keď ma povolali do tejto poroty, bol som veľmi poctený. Mal som česť spolupracovať s cukrárom Petrom Kuzmanovićom, od ktorého som sa aj veľa naučil.

V každom prípade na Tortiáde som uplatnil svoje vedomosti a praktické skúsenosti a veľmi ma potešilo to, že moje hodnotenie bolo veľmi podobné ostatným členom komisie, takže verím, že som na tej správnej ceste.“ Ako hodnotíš gastronómiu v Srbsku? „Čo sa týka tradičnej gastronómie, tak tá je na celkom dobrej úrovni. Tu ešte stále dominujú tradičné jedlá, o ktoré je najväčší záujem. A v konečnom dôsledku tie tradičné jedlá tak väčšinového národa, ako aj menšinových sú veľmi kvalitné. Moderná gastronómia z druhej strany je na nižšej úrovni. Nájdeme ju iba vo väčších mestách. Dúfam, že sa aj táto časť gastronómie rýchlo vyvinie v Srbsku.“ Plány do budúcna? „Samozrejme, ukončiť fakultu a zapísať sa aj na magisterské štúdium. Čo sa týka určitých dlhodobých plánov, tak tu by som zaradil otvorenie vlastnej gastronomickej prevádzky. Možno ma životná cesta zavedie niekde do zahraničia. Odporúčam najmä mladým, ktorí majú blízko ku gastronómii, kuchárstvu, aby sa toho nevzdávali. Je to krásne povolanie, no musím zdôrazniť, že pri ňom nestačí iba láska, ale je tu aj tvrdá práca, ktorá časom určite dá aj dobré výsledky. Pevne verím, že sa aj mne moje stanovené ciele splnia.“ • ĽUDIA A UDALOSTI •

BÁČSKY PETROVEC

Zimné prikrmovanie vtáctva Jaroslav Čiep

poločnosť pre ochranu a štúdium vtáctva Srbska už tretí rok zorganizovala súťaž v prikrmovaní vtákov s túžbou zamerať sa na vtáky prezimujúce v našom prostredí a pomoc, ktorú potrebujú na prežitie v chladných dňoch, keď jedla je málo. Súťaž je rozdelená do niekoľkých kategórií tak, aby si každý našiel aktivitu pre seba, zapojil sa a prispel. Cieľom súťaže je tiež poukázať na to, ako môže byť kŕmenie vtákov chovateľskou zimnou zábavou: poznávanie druhov, počítanie vtákov, fotografovanie alebo kreslenie. Tešia sa aj z výsledkov. Slovom, štatistiky uvádzajú: 2 882 napočítaných jedincov a 31 druhov vtákov, ktorým pomohli privítať jar. Z celkového počtu 77 súťažiacich 35 zaznamenalo vtákov na kŕmidlách a v ich okolí. Na kŕmidlá najčastejšie chodili sýkorky, vrabce poľné a domáce, ale aj divé holuby. Do tvorivých aktivít zimného kŕmenia sa za ten čas zapojilo 44 súťažiacich: do súťaže prišlo 63 fotografií a 47 výtvarných prác detí. Rudo-Ján Cefera z Báčskeho Petrovca pri jednom pozorovaní spoznal a zbadal na svojich 5 kŕmidlách 11 rôznych druhov vtákov: hrdličku, straku, viac druhov sýkoriek, vrabca poľného, lykožrúta, žltačku, zelienku a iné. Cenou v kategórii s najviac druhov vtákov, v ktorej Rudo obsadil prvé misto, bola populárna stolová hra Wingspan a poskytuje ju Gaming Center MIPL. Vyhľadali sme mladého muža Ruda-Jána Ceferu (narodeného roku 1987) a prezradil nám, že už šesť rokov spolupracuje so Spoločnosťou pre ochranu a štúdium vtáctva Srbska. Už od skôr má záľubu v oblasti or• ĽUDIA A UDALOSTI •

nitológie, ktorá bola aj súčasťou štúdií na Fakulte lesníctva kedysi v Slovenskej republike. Mali tam v programe aj oblasť poľovníctvo a v nej zoológiu a tým aj ornitológiu.

suté vždycky upozorňujú ostatné vtáctvo na nebezpečenstvo v blízkosti. Aj vrabce ako plaché vždycky prvé poplašia ostatné vtáky. Vypozorovali sme, že už ostatné druhy akoby si povedali:

Rudo-Ján Cefera pri vlastnom kŕmidle pre vtáky

„Keďže je zima, vtáctvo si ťaž- tak teda vy odleťte a my sa tu šie vyhľadáva potravu na svoju zostaneme kŕmiť. Je to také existenciu. Preto je cieľom tejto zvláštne,“ pridal Rudo. akcie trochu napomôcť vtáctvu, „Okrem prikrmovania v jaaby mohlo zimu ľahšie prežiť nuári sa koná aj popis vtákov a aby mohlo fungovať. Je to zároveň aj monitoring, sledovanie vzťahov, ktoré sú medzi vtáctvom. Migračné druhy sa už pred zimným obdobím presťahovali. Väčšinou sú už v Afrike. Nám sú v tomto prípade stredobodom záujmu tie, ktoré zostanú a prezimujú u nás v našom podnebí,“ povedal pre Zverejnené ocenenie pre Petrovčana naše noviny. „Pri prikrmovaní u pinkovitých druhov sme si všimli, vodných povrchov a stanože majú určité pravidlá. Inak ony víšť. Táto spoločnosť so sídlom sú spevavé vtáky a ľudia si ich v Belehrade a v Novom Sade, aj najviac všímajú. Fungujú ako s ktorou spolupracujem, si dala jedna veľká rodina. Na jednom záležať na tom, aby mali vyplmieste najprv sa objavia druhy, nenú databázu, spolupracujú akými je napr. pinka lesná, po- aj s podobnými spoločnosťami tom sa k nim pridá zelienka, v iných krajinách a navzájom si žltačka, kým neskoršie sa pridajú pomáhame,“ zdôveril sa mladý aj ďalšie,“ poznamenal náš spo- nadšenec a k tomu pridal: lubesedník. „V súčasnosti v Báčskom Pet„Je mnoho indikácií, ako spo- rovci na domácom kŕmidle na ločne nažívajú. Napr. sýkorky našom dvore sme zachytili desať

– jedenásť druhov, tých pinkovitých boli tri – štyri druhy, boli tri druhy sýkoriek, tiež vrabce, potešil som sa aj hrdličkám, lebo ako je známe, pred desiatimi rokmi bol problém s nimi, s ich nedostatkom. Bol ich menší počet, lebo sa veľmi pytliačilo a chodievali k nám aj Taliani na ich odstrel. Tešilo ma, že sa vyskytla aj sýkorka uhliarka, lebo ich nie je veľký počet u nás, skôr sídli v ihličnanoch. Boli to tie typické druhy, ktoré zostávajú u nás,“ takmer v jednom dychu nám povedal spolubesedník a na otázku kŕmnych chyžiek povedal: „Sú tu aj chyžky, ale tie ani nie sú potrebné vo väčšom množstve. V závislosti od druhu vtákov. Povedzme niektoré sa budú stravovať vyššie, musia byť na konároch, lebo im je tak ľahšie. Daktorým druhom stačí, keď im hodíte priamo k zemi. Prídu sa samy nakŕmiť, takže tuná nemusia byť ani chyžky.“ Na úplnú a celistvú informáciu pre čitateľov súťaž Ptice moje hranilice (Vtáky môjho kŕmidla) obsahuje viacero kategórií. Okrem Petrovčana Ruda-Jána Ceferu v ďalšej kategórii bola ocenená aj Biljana Marinovićová z Kovina, ktorá v jedno zasnežené ráno napočítala na svojich 8 kŕmidlách 262 vtákov. Porota v zložení: Bojana Lukićová, výtvarná umelkyňa, Kalman Moldvai, grafický dizajnér, a Uroš Stojiljković, vizuálny umelec, rozhodla aj o najkrajšej fotografii v súťaži a autorom je Mišo Zlatarov a v rámci výtvarných prác detí prvá bola Jana Marčetová, druhé miesto obsadil Zengő Kozma a tretie Ivana Španovićová.

6 /4997/ 5. 2. 2022

DETSKÝ KÚTIK

Keď narastiem budem...

Peter Marčok, 7. 1 ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Keď narastiem, chcem byť zverolekárka. Zverolekárka je veľmi zaujímavá práca, pretože liečiš a ochraňuješ živočíchy. Páči sa mi uzdravovať živočíchy a starať sa o ne. Už teraz mám doma svojho psíka, osem papagájov a osemnásť malých rybičiek. O všetkých sa starám každodenne. Všetky sú veľmi milé živočíchy a som rada, že ich mám. Ariana Juricová, 4. 2 ZŠ maršala Tita v Padine

Simeon Pintír, 1. 1 ZŠ 15. októbra, Pivnica

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

1. 1 maň, ca á K t r Róbe bra, Pivni . októ ZŠ 15

Cez zaujímavé životné rozprávky starých rodičov sa dozvedáte, ako sa žilo v minulosti. Zaujímavé sú rozprávania starších o niekdajších detských hrách, keď deti žili skromnejšie a nemali parádne hračky. Medzi krásne zimné hry patrila aj sánkovačka na saniach ťahaných koňmi. Dnes je to pre deti zaujímavé, lebo také hry už takmer nieto. Dnes prevládajú moderné technológie a také sú aj hry pre deti. Snehu je omnoho menej ako bolo v minulosti a aj tých hier so snehom je menej. Občas deti urobia snehuliaka, ak napadá viac snehu, alebo sa korčuľujú na ľade, ak majú príležitosť. O tom, ako to bolo v zašlých časoch, si prečítate aj v tomto Detskom kútiku. Katuša

Milan Martinko, 6. 1 ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč • DETSKÝ KÚTIK •

Žiaci 4. a ZŠ Jána Amosa Komenského, Kul pín

Simo ZŠ Jána na Sklabinská, 1 Amosa K .a omensk ého, Kulpín

Rozprávala mi moja stará mama o sánkovačke

Mám rada zimu a sneh. Po tieto roky neboli veľké snehy, ale keď moja stará mama bola mladá, snehy boli veľké. Jedného dňa, keď moja stará mama bola malá, bol veľký sneh. Mojej starej mamin otec mal kone, tak sa nazbierali deti z ulice a mojej starej mamin otec zakvačil sane o kone. Deti si posadali na sane a kone ich začali ťahať. Chlapci si zaviazali menšie sane o ich veľké. Keď sa išli skrútnuť do uličky, chlapci by sa vždy prevrhli do snehu. Boli celí mokrí, lebo snehu bolo veľmi veľa. Niekedy museli očistiť svoje sane, lebo boli veľmi snehové. Sane boli vtedy veľké a mali kožuchové sediská. Aby deťom nebola zima, rodičia ich pozakrývali pokrovcami. Deti, ktoré sa nevozili, robili zo snehu gule a hádzali jeden do druhého. Celý deň sa deti vozili a guľovali. Išli z ulice do ulice a zbierali deti. Kone boli oddýchnuté a išli rýchlo. Niektoré deti sa preto nechceli voziť. Sneh bol vyše pása. Keď kone ustali, odkvačili sane a odviedli ich do stajne. Mama deťom uvarila čaj a dala im koláčiky, ktoré napiekla. Tento zážitok mi rozprávala moja stará mama. Voľakedy bolo inak ako dnes a deti mali rozličné hry a zábavy, ktoré boli bez internetu a bez technológií. Dnes je úplne inak, ale aj dnes sa môže využiť pekný čas a odísť sa von hrať.

Dávid Čapanda, 4. a ZŠ Jána Kollára, Selenča

Dária Plachtinská, 1. a ZŠ Jána Amosa Komenského, Kul pín • DETSKÝ KÚTIK •

ilustrácia: pixabay

Petra Súšerská, 4. a, ZŠ Jána Amosa Komenského v Kulpíne

5. 1 olkman, č Adrián F y , K sá íta Štúra v o d u Ľ Š Z

6 /4997/ 5. 2. 2022

Diagnostika a liečba problémov sterility Prof. Dr. sci. med. Artur Bjelica špecialista na gynekológiu a pôrodníctvo subšpecialista na endokrinológiu

DIAGNOSTIKA FAKTORA ŽENSKEJ NEPLODNOSTI • Základnou analýzou je odhad ovulácie pomocou analýzy hormónov, ako FSH, LH, E2, AMH, prolaktínu a hormónov štítnej žľazy. Vykonáva sa aj ultrazvukové vyšetrenie vaječníkov, ktoré zahŕňa odhad funkčného stavu vaječníkov a odhad rastu folikulov. • Na kontrolu priechodnosti vajíčkovodov je možné urobiť RTG vyšetrenie vajíčkovodov, ultrazvukové posúdenie priechodnosti pomocou špeciálneho kontrastu, ako aj laparoskopiu (klasickú – abdominálnu laparoskopiu alebo transvaginálnu laparoskopiu s hysteroskopiou). Ako sa diagnostikuje mužská neplodnosť? • Analýza spermií: zisťuje problémy so spermiami, ako je nízky počet spermií a slabá pohyblivosť a/alebo zlá morfológia. Niektorí muži (ktorí nemajú spermie v ejakuláte) potrebujú biopsiu ihlou na získanie spermií 22

www.hl.rs

je typ technológie asistovanej reprodukcie (ART). To zahŕňa zber vajíčok na konci stimulácie a oplodnenie spermiami v laboratóriu. Po 3 až 5 dňoch sa vytvorené embryá vrátia do maternice. – intracytoplazmatická injek-

Foto: unsplash

Z medicíny

cia spermií (ICSI): Tento postup je podobný IVF. Embryológ vstrekne jednu spermiu priamo do každého vajíčka. Niektoré páry potrebujú aj darovanie vajíčok alebo spermií. Pokračovanie nabudúce Preložila: Mária Domoniová

zo semenníkov a testovanie. • Krvný test: dokáže skontrolovať hladiny testosterónu, štítnej žľazy a iných hormónov. • Genetické testy: odhalia chromozómové abnormality. • Ultrazvuk mieška: identifikuje varikokélu alebo iné problémy semenníkov. Liečba neplodnosti Liečba neplodnosti u žien zahŕňa vyvolanie ovulácie zmenou liekov alebo chirurgickou korekciou vajíčkovodov alebo maternice. U mužov sa využívajú doplnková terapia, hormonálne prípravky alebo chirurgická liečba. Techniky asistovanej reprodukcie Mnoho párov s problémom neplodnosti potrebuje ďalšiu pomoc pri otehotnení. Tam patria: – vnútromaternicová inseminácia (IUI): Lekár pomocou dlhej tenkej trubice vloží spermie pripravené v embryologickom laboratóriu priamo do maternice. – in vitro fertilizácia (IVF): IVF

Informačno-politický týždenník

• Z MEDICÍNY •

Poľnohospodárske

Ročník XLX 5. 2. 2022

rozhľady

PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

Číslo 3/ 2049 Z PRODUKČNEJ BURZY

Vyššia cena kukurice

AKTUÁLNE

Nové pokrajinské tendre

Ľ. Sýkorová

a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 24. do 28. 1. bol zaznamenaný najmä rast ceny kukurice. S kukuricou sa v uvedenom období obchodovalo za cenu od 26,50 do 27,50 din./kg bez DPH. Priemerná cena bola Ľubica Sýkorová 27,00 din./kg bez DPH, čo je nárast o 2,95 Pokrajinský sekretariát pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo % oproti predchádzajúcemu týždňu. Autonómnej pokrajiny Vojvodiny vyhlásil súťaž o pridelenie finančných prostriedTrh so pšenicou bol pokojný. Predávala kov na dofinancovanie nákupu závlahových zariadení a iných zariadení pre lepší sa za cenu od 30,70 din./kg bez DPH do vodný, vzdušný a tepelný režim rastlín na rok 2022. Na realizáciu tejto súťaže o 31,50 din./kg. Priemerná cena bola 31,50 spolufinancovanie je plánovaná celková suma až 370 000 000 dinárov. din./kg bez DPH, čo je nárast o 1,03 %. ranty na podporu týchto agregáty na spúšťanie zavlažo- ženým zariadením Sója sa na novosadskej burze predávala investícií sú stanovené vacích čerpadiel (150 000 RSD/ (50 000 RSD/ha, 55 začiatkom týždňa za 74,70 din./kg bez do výšky 60 % opráv- ha, 165 000 RSD/ha); potrubné 000 RSD/ha); filtračné DPH a na konci týždňa za 74,00 din./kg nených nákladov a pre osoby zariadenia (30 % z hodnoty systémy, fertigačné bez DPH. Priemerná cena bola 74,46 din./ mladšie ako 40 rokov do 70 %. oprávnených nákladov alebo systémy (50 000 RSD/ kg bez DPH. Maximálna výška nenávratných do 800 RSD/m, 30 % z hodnoty ha, 55 000 RSD/ha); S močovinou sa obchodovalo za finančných prostriedkov na oprávnených nákladov alebo potrubné vedenia s cenu 865,00 €/t v ekvivalente dinárov jednu žiadosť nemôže pre- do 880 RSD/m); materiály na postrekovačmi (100 000 v strednom kurze NBS a s dusičnasiahnuť 7 700 000 dinárov a pri zakrytie plodín s cieľom ochra- RSD/ha, 110 000 RSD/ nom amónnym za cenu 725,00 €/t. výpočte sa zohľadňuje hodnota ny pred mrazom: agrotextílie, ha); vodné delá a systémy Trh s dusíkatými hnojivami veľmi investície bez dane z pridanej agrál a mulčovacia fólia (30 bočných krídel (100 000 rýchlo zareagoval na oznámenie hodnoty (DPH). 000 RSD/ha, 33 000 RSD/ha); RSD/ha, 110 000 RSD/ha); o potenciálnom zásahu štátu. Dá Pre sektor ovocie a vinič gran- systémy solárnych panelov tifóny (800 000 RSD/kus, 880 sa očakávať, že v nasledujúcom ty sú určené na obstaranie napr. so sprievodným vybavením – 000 RSD/kus); vybavenie studobdobí dôjde k ešte väčším kvapkových závlah s pridruže- solárne čerpadlá, fotovoltaické ní (50 000 RSD/ha, 55 000 RSD/ cenovým korekciám. ným zariadením (150 000 RSD/ panely, invertor, regulátor, ha); zavlažovacie čerpadlá (50 Slnečnicové výlisky sa preha, 165 000 RSD/ha); potrubné batéria solárneho systému a 000 RSD/ha, 55 000 RSD/ha);… dávali za 30,00 din./kg bez vedenia s postrekovačmi (150 ďalšie sprievodné elektrické a Súťaž bude otvorená do DPH. ○ 000 RSD/ha, 165 000 RSD/ha); mechanické vybavenie (1 200 18. 2. 2022. Celková suma je filtračné systémy, fertigačné 000 RSD, 1 320 000 RSD). 370 000 000 dinárov, s cieľom systémy (100 000 RSD/ha, 110 Veľmi podobné granty sú zväčšiť plochy ornej pôdy pod 000 RSD/ha); vybavenie studní zabezpečené aj pre sektor ze- zariadeniami a zavlažovacími (50 000 RSD/ha, 55 000 RSD/ lenina a kvety a sektor ostatné systémami vo Vojvodine, ako aj ho, vzdušnéha); zavlažovacie čerpadlá (100 plodiny, napr. systémy pre ochrana pôdy pred mrazom či ho a tepelného 000 RSD/ha, 110 000 RSD/ha); kvapkovú závlahu s pridru- burinami so zlepšením vodné- režimu rastlín. ○

Z obsahu Aj ovocie, aj zelenina s. 3

Vtáčiky s bielou kostrčou

Do vášho receptára s. 6 a 7

s. 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO POZORNOSTI!

Nový súbeh o dotácie pre živočíšnu výrobu Ľ. Sýkorová Riaditeľstvo pre agrárne platby vyhlásilo 2. verejnú výzvu na predkladanie žiadostí o určenie nároku na čerpanie grantov v rámci projektu konkurencieschopného poľnohospodárstva Srbska v roku 2022. Termín podávania žiadostí je od 24. januára do 23. februára 2022.

redmetom 2. verejnej výzvy sú investície a oprávnené náklady súvisiace so zvýšením konkurencieschopnosti prvovýroby živočíšnej výroby v oblastiach výroby mlieka, výroby mäsa, včelárstva a akvakultúry. Na realizáciu 2. verejnej výzvy v roku 2022 sú vyčlenené finančné prostriedky vo výške 360 000 000,00 dinárov. Celková hodnota investícií v individuálnom podnikateľskom pláne je v dinárovom ekvivalente 20 000 až 50 000 eur, minimálna výška grantu je 10 000 – 25 000 eur. PROJEKT KONKURENCIESCHOPNÉHO POĽNOHOSPODÁRSTVA Projekt konkurencieschopného poľnohospodárstva v Srbsku je

spoločná iniciatíva Ministerstva pôdohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva a Svetovej banky, ktorá zavádza nový model financovania na posilnenie mikro, malých a stredných poľnohospodárskych výrobcov a podnikov a na zlepšenie poľnohospodárskej výroby a konkurencieschopnosti. Projekt poskytuje prijímateľom možnosť získať dotáciu vo výške 50% z celkovej hodnoty investície vrátane daní, 40% úverového financovania v spolupráci s komerčnými bankami len s 10 % vlastnej spoluúčasti. Informácie o vyhlásenej 2. verejnej výzve sú dostupné na e-mailovej adrese: info@scap.rs. ○

OVOCNÁ ZÁHRADA

Postrek ovocných stromov meďnatými prípravkami Ľubica Sýkorová Predjarným postrekom ničíme všetkých škodcov prezimujúcich na ovocných a okrasných drevinách. Ničenie prezimujúcich škodcov je dôležitou súčasťou celoročnej ochrany ovocných a okrasných drevín, pretože škodcov zasiahneme v štádiu vajíčok alebo lariev, teda ešte skôr, než spôsobia väčšie škody. Sú to predovšetkým vošky, roztoče a roztoče, štítničky, puklice, méra jabloňová, piadivky a pod.

dňoch bez mrazu možno robiť postrek ovocných drevín. Postrekovou látkou treba stromy dôkladne „umyť“, aby bolo ošetrenie účinné. Priaznivé dni bez mrazov využívame taktiež na chemické ošetrenie broskýň proti kučeravosti listov. Teplota by sa mala pohybovať okolo 5 – 7 °C. Používame postrekovač s väčším otvorom tak, aby ani jedno miesto nezostalo neošetrené. Na postrek v čase vegetačného pokoja používame meďnaté prípravky. Postrek musíme ukončiť do začiatku na-

lievania pukov, pretože po tomto termíne je už neúčinný. Pomerne vysoké teploty (okrem posledných pár dní) umožnili prezimovanie veľkého počtu škodcov, ktoré môžu spôsobiť obrovské škody v ovocných sadoch. Zimný postrek sa robí po reze a mechanickom ošetrení ovocných stromov. Zimná ochrana sa robí v období pokoja. Najlepšie výsledky ničenia škodlivých organizmov dosiahneme vtedy, keď ochranné opatrenia vykonáme v druhej polovici februára

až začiatkom marca. Kôstkoviny, maliny a černice ošetrujeme o niečo skôr, pretože tieto druhy vstupujú do vegetácie skôr. Zimným postrekom sa zničia početní prezimujúci škodcovia – listové vošky (srb. lisne vaši), roztoče (srb. grinje), štítničky (srb. štitaste vaši), kvetárka jabloňová (srb. jabukin cvetojed), psota broskyňová a slivková (srb. breskvin i šljivin moljac) a iní. Na kôre a v rôznych puklinách ovocných stromov prezimuje veľký počet škodcov. Aby sme určili ich prítomnosť a početnosť, musíme urobiť aj podrobnú prehliadku pomocou lupy alebo mikroskopu v niektorom laboratóriu. Zimný postrek robíme vtedy, keď sú konáre stromov suché a nesmie fúkať vietor. V tomto období sa môžu používať kombinácie minerálneho oleja

a meďnatých prípravkov, napr. červený olej, ktorý súčasne pôsobí na škodcov aj choroby. NEBEZPEČENSTVO INFEKCIE Z MUMIFIKOVANÝCH PLODOV Mnohí pestovatelia podceňujú nebezpečenstvo infekcie šíriacej sa z mumifikovaných plodov. Množstvo drobných spór, ktoré sa uvoľňujú z ponechaných plodov, ľahko nainfikujú kvety v jarnom období a v čase zrelosti plodov sa výskyt monílie opakuje. Základom nechemickej ochrany ovocnín proti chorobám a škodcom je preventívne odstraňovanie zdroja nákazy – na všetkých stromoch treba pooberať všetky mumifikované plody. Na kôstkovinách (marhule, broskyne, nektárinky, slivky a ringloty) nestačí odtrhnúť mumifikovaný plod, ale musíme odrezať aj časť konárika, lebo aj v ňom je zdroj infekcie. ○

6 /4997/ 5. 2. 2022

VYSKÚŠAJTE PESTOVAŤ REBARBORU

Aj ovocie, aj zelenina Ľubica Sýkorová Rebarbora (srb. rabarbara) – Rheum L. je viacročná, trváca rastlina, ktorá na jednom mieste vydrží desať až pätnásť rokov. Ak sa pestuje ako intenzívna kultúra, obyčajne sa pestuje 7 až 9 rokov. Obľúbená je pre svoje šťavnaté listové stonky.

POČASIE

5. 2. – 11. 2. 2022

ebarbora je rastlina mohutných rozmerov s hlbokými koreňmi. Skoro na jar vytvára listové stonky, pre ktoré sa pestuje. Druhy rodu Rheum L. sú rozdelené do niekoľkých skupín. Najznámejšia je napr. rebarbora vlnitá Rheum rhabarbarum L., ktorá je bežne pestovaná ako zelenina pre listové stonky. Pochádza z východnej Sibíri a severného Mongolska. Patrí do čeľade stavikrvovitých a pestuje sa v celej Európe. Iba štyri trsy tejto rastliny bohato stačia zásobiť šesťčlennú rodinu. Podľa sfarbenia rozdeľujeme rebarboru na zelenostopkatú a červenostopkatú. Táto dáva síce menšiu úrodu, ale má jemnejšiu chuť. Má mimoriadne veľký obsah vápnika, horčíka, mangánu a draslíka. PESTOVANIE Rebarboru môžeme dopestovať zo semena alebo delením starých trsov a odkopkami zo starších rastlín. Výhodnejšie je rozmnožovanie druhým spôsobom. Pred sadením musíme pripraviť pôdu. Aj keď rebarbora nemá na pôdu žiadne mimoriadne nároky, musíme si uvedomiť, že na jednom mieste bude rásť veľa rokov. Preto treba pôdu prevrstviť do hĺbky aspoň 60 cm a zásobiť kvalitným maštaľným hnojom a kompostom. V druhom roku pridávame aj fosfor a draslík. Rebarbora je vďaka svojmu pôvodu veľmi odolná proti nízkym teplotám. Na jar znesie jarné mrazy aj do -4 °C bez poškodenia.

Pre veľké listy počas vegetácie potrebuje veľa vody. Najmenej dva mesiace pred plánovanou výsadbou je potrebné hlboké spracovanie pôdy. Rebarboru môžeme sadiť na jeseň, no vhodnejšia je jarná výsadba, najlepšie v druhej polovici marca. Jesennú výsadbu by sme mali urobiť do polovice októbra. Jednotlivé rizómy sadíme 40 až 60 cm od seba, vzdialenosť radov by mala byť od 1,5 do 2 m. Každý rizóm musí mať aspoň dva – tri zdravé puky. Do pôdy ho sadíme tak, aby vrcholový puk bol asi 4 až 6 cm pod povrchom. Rastlinu dobre zalejeme. Koreňový systém rebarbory je mohutný, takže si vie vytiahnuť vodu aj z väčšej hĺbky, no vo všeobecnosti tejto rastline vyhovujú vlhkejšie (no nie trvalo premočené) pôdy. Polievanie je dôležité najmä pri dlhšie trvajúcom suchu. Po vegetačnej sezóne nadzemná časť rebarbory odumiera, takže ju je potrebné odstrániť a položiť v jej okolí mulč. Vhodným mulčom je napríklad vrstva (5 cm) kompostu, ktorú je vhodné položiť v okolí rastliny (nie však priamo na korunku/srdce rebarbory). Takýto mulč zabezpečí pre rastlinu živiny na ďalšiu sezónu, udržiava vlhkosť a obmedzuje rast burín. Ak sa na rebarbore objavia kvety, je vhodné ich čo najrýchlejšie odstrániť, aby rastlina smerovala svoju energiu do rastu stoniek. Každých

5 – 6 rokov rebarbore prospeje, ak jej základňu rozdelíme na viac častí a zasadíme ich osobitne (je to aj vhodná príležitosť na množenie rebarbory). Rozdelenie vykonávame v období vegetačného pokoja (na jeseň alebo predjarie). CHOROBY A ŠKODCOVIA Rebarbora je veľmi odolná rastlina, aj čo sa týka škodcov a chorôb. Z chorôb ju môže ohroziť hniloba, ktorá môže postihnúť stonky alebo základňu rastliny. Len čo sa objavia známky hniloby, potrebné je napadnutú časť rebarbory čo najrýchlejšie odstrániť a ponechať len zdravé časti. Okrem hniloby môžu rebarboru napadnúť aj slimáky. ZBER Prvý rok po výsadbe lisové stopky nezberáme, aby sme rastlinu nevyčerpali. V ďalších rokoch zberáme tak, že od apríla do júla postupne odlamujeme vyvinuté hrubé listy z rastlín. Listovú stopku chytíme čo najnižšie a miernym pootočením a tlakom von z listovej ružice ju vylomíme. Listovú čepeľ hneď odrežeme, zabránime tým uvädnutiu stopky. Dva až tri listy môžeme odtrhnúť dvakrát do týždňa. Na každej rastline ponecháme aspoň štvrtinu listov, aby sa vytvorili veľké trsy na budúci rok. Ak chceme mať pekne vyvi-

nuté rastliny, musíme dbať, aby sa nevytvorili kvetné puky. Včas ich zrežeme, aby tvorba kvetov rastlinu neoslabovala. PREČO KONZUMOVAŤ REBARBORU? Obsahuje množstvo vitamínov skupiny B, horčík, fosfor, železo, jód, draslík, mangán. Na seba viaže tuk, a teda je prospešná pri chudnutí. Detoxikuje organizmus, je močopudná, podporuje trávenie a pomáha proti zápche. Posilňuje tiež tvorbu krvi, pokožku a vlasy. Keďže obsahuje kyselinu šťaveľovú, je dôležitá jej správna príprava. Po očistení a zbavení tuhých vláken ju tepelne upravte varením alebo dusením, či sterilizujte v pohároch, inak môže byť aj nebezpečná – vylučuje vápnik z tela. Rozhodne by ju nemali konzumovať ľudia trpiaci dnou, reumatizmom a ľadvinovými kameňmi, či problémami s močovými cestami. Vyhnúť by sa jej mali aj malé deti a tehotné ženy. Rebarbora je vhodnou surovinou na prípravu kompótov, želé, štiav, krémov, marmelád. Môžeme z nej vyrobiť i víno, upiecť výborný koláč, môžeme ju vysmážať v cestíčku. Listy sa používajú na liečbu popálenín a rôznych poranení. Pre zaujímavú chuť je vhodnou prílohou aj k mäsu. ○

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

11˚ | -1˚

8˚ | 3˚

12˚| 3˚

11˚ | 1˚

12˚ | 2˚

13˚ | 3˚

10˚ | 1˚

III

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Čo komplikuje ochranu repky proti škodcom – skúsenosti z Čiech a zo Slovenska Ján Tancik, Peter Bokor, Marek Seidenglanz, Jaroslav Šafář, Pavel Kolařík, Eva Hrudová, Jiří Havel, František Kocourek, Jitka Stará, Pavel Tóth, Leona Víchová, Romana Bajerová, María Muñoz Na Slovensku rovnako ako v Česku v posledných rokoch stúpa význam skočky repkovej (Psylliodes chrysocephala) ako škodcu. Niekoľko rokov narastá výskyt tohto škodcu. V rámci českého a slovenského územia boli problémy so skočkou najprv zaznamenané v Čechách, neskoršie na Morave a v poslednom čase aj na Slovensku. Na jar sa ukáže, aká bola úspešná ochrana porastov proti tomuto škodcovi v jeseni. Ukážu to počty lariev v rastlinách.

ýchlo sa začnú v porastoch objavovať tiež prví krytonosi, a to dva druhy: k. štvorzubý a k. repkový (Ceutorhynchus pallidactylus a C. napi). Migrácie budú zrejme začínať skôr a budú roztiahnuté. Početnosť v posledných rokoch tiež narastala. To sú pre ochranu komplikujúce faktory. Dúfajme, že aspoň výskyty blyskáčika repkového (Brassicogethes aeneus) nevzrastú a že zostanú nízke, pretože by nebolo ľahké vzhľadom na ich rezistenciu kontrolovať v porastoch ich výskyt. SKOČKA REPKOVÁ – LARVY V RASTLINÁCH Populácie skočky repkovej vyskytujúce sa na poli prežívajú zimu v troch vývojových štádiách. Určitú časť roku, približne od konca septembra do začiatku apríla, sa v poraste repky napadnutom týmto škodcom môžeme stretnúť s dospelcami, vajíčkami a larvami súčasne. Pomer zastúpenia jednotlivých vývojových štádií sa v priebehu uvedeného obdobia, samozrejme, mení. Najprv sú najpočetnejšou skupinou dospelci (september, október), neskoršie larvy (približne od novembra až do jari). Komplikáciám vyplývajúcim zo spôsobu správania sa skočky repkovej a postupnému nárastu počtu lariev v rastlinách počas jesene, v teplých obdo-

biach zimy a na začiatku jari sa dá zabrániť účinne jedine tým, že sa dospelci z porastu odstránia (respektíve zníži sa ich počet pod nebezpečnú hodnotu) účinným zásahom na začiatku obdobia kladenia vajíčok. Zásah, ktorý sa obvykle proti skočkám robí s cieľom zachrániť vzchádzajúce

Krytonos repkový

porasty (začiatok septembra), ktorý je dôležitý a opodstatnený a farmári ho majú zažitý, nemá ale z hľadiska vplyvu na počet lariev v rastlinách veľký význam. Veľa imág sa dostáva do porastov totiž neskoršie (migrujú dlho) a aj po tomto zásahu. Ak chceme predísť problémom s larvami, musí sa aplikácia urobiť na začiatku poslednej dekády septembra (v teplých oblastiach v polovici septembra). I keď ide o larvy, zásah smeruje proti dospelcom. Teda musíme vedieť ich citlivosť k registrova-

ným insekticídom. Registrované sú pyretroidy (cypermethrin, deltamethrin, gamma-cyhalothrin, lambda-cyhalothrin, zeta-cypermethrin). Testovania skočky repkovej na citlivosť k pyretroidom sme robili len v ČR (pre Slovensko dáta zatiaľ nemáme). Z výsledkov je zrejmé, že pri pomerne vysokom podiele populácií časť jedincov prítomných v porastoch postreky pyretroidom prežije. To platí pre Českú republiku. Na Slovensku to bude zrejme trochu lepšie, nedá sa na to ale veľmi spoliehať. Jedinci, ktorí prežívajú postrek, ho prežívajú preto, že sú pre to lepšie vybavení (rezistencia vďaka enzymatickej výbave). V poraste po prvej pyretroidnej aplikácii na vzchádzajúcom poraste teda zostávajú preživší jedinci. Aspoň v ČR. S druhým postrekom (na začiatku kladenia vajíčok, druhá polovica septembra) ideme proti populácii, ktorá je viac preselektovaná (prvým postrekom) a je teda viac odolná – rezistentná. Časť farmárov v ČR v jeseni 2021 opakovala zásahy trikrát a viackrát. Každá ďalšia aplikácia je ale z dôvodov už vyššie popísaných menej účinná a selektuje populáciu smerom k vyššej rezistencii. A k rozmnožovaniu sú pripustení len tí jedinci, ktorí postreky prežívajú. Ich potomstvo (teraz ide o larvy v rastlinách) bude opäť menej citlivé. Za tejto situácie je nutné ochranu postaviť (okrem rôznych agronomických možností) i na iných latkách ako sú pyretroidy, aby bolo možné tieto insekticídy striedať s niečím, čo funguje na inom mechanizme účinku. Preto je dôležité i používanie insekticídnych moridiel (cyanotraniliprole, flupyradifurone) a zaraďovanie

(ak dôjde k opakovaným aplikáciám) doposiaľ jediného ďalšieho registrovaného insekticídu v ČR na skočku repkovú indoxacarbu (Avaunt). A to i napriek tomu, že moridlá majú dĺžku účinku časove obmedzenú a že indoxacarb nepatrí medzi najúčinnejšie insekticídy na skočky, ale dostávame tam cez ne niečo inak fungujúce ako pyretroidy. Predlžujeme tým pyretroidom život. Účinnosť predjarných, respektíve skorých jarných aplikácií na zníženie počtu lariev v rastlinách nie je vysoká bez ohľadu na použitý insekticíd. Napriek tomu je možné niečomu pomôcť. Po prvé je možné zabrániť novému kladeniu vajíčok, ku ktorému dochádza po oteplení na konci zimy a začiatkom jari, i keď to nie je také podstatné (z vajíčok nakladených po zime vznikajú larvy pre porast omnoho menej nebezpečné). Po druhé je možné časť lariev prítomných v rastlinách zlikvidovať (maximálna účinnosť 40 – 50 %). Larvy skočiek totiž niekedy prostredie vnútorných pletív opúšťajú a preliezajú do iných listov. K tomu dochádza v predjarí, keď začínajú stonky, v ktorých zimovali, hniť. Môžu sa vtedy načas vyskytnúť i na povrchu rastlín, čo je príležitosť pre kontaktný účinok pyretroidov. Pretože tieto aplikácie nie je možné presne načasovať, je dobré kombinovať pyretroid s neonikotinoidom. KRYTONOS STONKOVÝ A PYRETROIDY Citlivosť stonkových krytonosov k pyretroidom sa znižuje – to ale nie je hlavný problém. Pri stonkových krytonosoch sú väčším problémom skôr tieto faktory: časté výrazné nadprahové výskyty, veľmi dlhé obdobie kladenia vajíčok, skoré (včasnej-

6 /4997/ 5. 2. 2022 šie) migrácie do porastu spojené so skorším začiatkom kladenia vajíčok, ale tiež pretiahnutie obdobia kladenia do neskorších fenologických fáz a zákaz používania organofosfátov (chlorpyrifos-ethyl a chlorpyrifos-methyl). Toto platí pre Česko i Slovensko. Čo sa týka testovania ich citlivosti k pyretroidom, v roku 2021 sme zaznamenali iba populácie citlivé (stupeň 2) a vysoko citlivé (stupeň 1). I keď ide o české populácie (slovenské populácie doteraz testované neboli), podľa nášho názoru je možné z nich tiež usudzovať na situácii na Slovensku. Tieto výsledky ukazujú, že situácia je celkom dobrá, ale treba byť v strehu. V predchádzajúcich sezónach, v rokoch 2019 a 2020, sme na niektorých lokalitách ČR už narazili na populácie k. štvorzubého so zníženou citlivosťou k pyretroidom (šlo o stredne rezistentné populácie = stupeň 3 a v jednom prípade o rezistentné populácie = stupeň 4). A vzhľadom na to, že ochrana porastov je založená (rovnako ako u skočiek) hlavne na pyretroidoch, je nutné využívať ich obozretne (musíme sa vyhnúť rezistencii stoj čo stoj). Situácia je niekedy komplikovaná preto, že sa tu nachádza niekoľko ďalších negatívnych faktorov: zákaz organofosfátov, ktoré vzhľadom na svoju dlhú reziduálnu účinnosť boli aj v obťažnejších sezónach (veľký výskyt, dlhé obdobie kladenia vajíčok), veľmi spoľahlivé a hlavne pre užívateľa komfortné (načasovanie mohlo byť aj nevhodné); výrazný nárast výskytu a predlženia obdobia kladenia (celkove nárast nebezpečnosti) u oboch druhov stonkových krytonosov, čo vyvoláva potrebu intenzívnejšej kontroly. To v praxi znamená častejšie opakovanie aplikácií a vo väčšine prípadov ide a pôjde o pyretroidy. Tak ako v prípade skočky repkovej je nutné do ochrany porastov proti stonkovým krytonosom vnášať niečo iné než pyretroidy – znížiť selekčný tlak vyvíjaný na populáciu hmyzu touto skupinou

a spomaliť vývoj rezistentných populácií. Z nepyretroidných insekticídov je na stonkové krytonosy registrovaný neonikotinoid acetamiprid (v prípravkoch Mospilan, Gazelle…). Z laboratórnych testov vykonaných v roku 2021 (opäť len na českých populáciách) vyplýva vysoká úroveň citlivosti krytonosov (testované na populáciách k. štvorzubého) k tomuto insekticídu. Acetamiprid je teda dobrý partner v

je nová informácia, je to známe už niekoľko rokov. Z výsledkov získaných v roku 2021 tiež vyplýva, že situácia na Slovensku, i keď nie je zďaleka ideálna v tomto zmysle, sa nezhoršovala za posledných niekoľko rokov tak dramaticky ako v ČR. Rozdiel medzi rezistenciou blyskáčikov v ČR a SK nie je pomerne markantný. Pyretroidy teda v prípade väčšieho výskytu nepomôžu. Istou výnimkou medzi týmito insekticídmi je etofenprox (napr. Trebon, Magma…), k nim si blyskáčik repkový aspoň čiastočne citlivosť zatiaľ zachoval. Za možnú, ale zďaleka nie ideálnu alternatívu najmä v ČR miesto zlyhávajúcich pyretroidov je možné považovať neonikotinoid acetaLarvy stonkových krytonosov škodiace miprid. Z výsledkov testovania citlivosti v stonke repky blyskáčikov k tejto kombinácii s pyretroidom, kde látke v roku 2021 vyplýva, že sa môže plniť rolu akéhosi „brzdiča“ hlavne v ČR vyskytujú i značne vývoja rezistencie k pyretroidom necitlivé populácie k tejto látke. a posilniť účinnosť pyretroidov. Na Slovensku sa javí situácia podZ poľných pokusov tiež ale vyplý- statne lepšie. V ČR sa, bohužiaľ, va nie príliš vysoká účinnosť ace- znižuje aj citlivosť na indoxacarb. tamipridu zabrániť poškodeniam No aj napriek tomu je táto látka spôsobeným krytonosmi (najmä stále najviac účinná na blyskáčiky pri ich vysokom výskyte a dlhom v ČR aj SK. období kladenia vajíčok), ak je AKO INSEKTICÍDY ZASAHUJÚ aplikovaný sólo (bez pyretroidu). DO VÝVOJA BLYSKÁČIKA? Acetamiprid teda treba dávať v Na problematiku blyskáčika kombinácii s pyretroidom. repkového sa môžeme podíLEN ABY ZOSTAL VÝSKYT vať aj inak. Škodlivým štádiom BLYSKÁČIKA NÍZKY je dospelec (imágo). Citlivosť Rezistencia blyskáčikov sa na insekticídy sa logicky testunejaví ako veľký problém, kým je tak v laboratórnych, ako i v sú ich výskyty nízke, ako tomu poľných podmienkach práve na bolo za niekoľko posledných dospelcoch, pretože proti nim rokov. Prakticky sa dosah rezis- sa zasahuje. Na rastlinách repky tencie javí až pri vyšších výsky- (v pukoch a v kvetoch) sa tiež toch. Blyskáčik neprestal byť vyvíjajú ich larvy. Tie samotné nebezpečným škodcom repky. neškodia, ale vzniknú z nich Z výsledkov, v ktorých sú zhrnuté dospelci, ktorí naletia do repky výsledky testovania českých a na nasledujúci rok (blyskáčik slovenských populácií na citlivosť vytvorí jednu generáciu do roka). k lambda-cyhalothrinu, je zrejmé, Z výsledkov popísaných vyššie že bežné esterické pyretroidy vieme, že citlivosť dospelcov v poľných podmienkach úplne na insekticídy stále klesá, najzlyhajú v Česku a tiež na mno- mä pri pyretroidoch. V ČR už hých lokalitách Slovenska. To nie aj pri ďalších latkách. Ako ale

zasahujú insekticídy, napríklad aj tie, ktoré z testov rezistencie vychádzajú zle (pyretroidy), do vývoja tohto druhu na repke? Ako sa líšia dosahy aplikovaných insekticídov v zmysle zníženia početnosti budúcej generácie? Má zmysel ich aplikovať aspoň z tohto dôvodu, keď nezaberajú na dospelce? Tu sa snažíme nahliadnuť na niečo, čo by sme mohli nazvať dlhodobejší dosah. Z výsledkov našich pozorovaní vyplýva, že sa vplyv aplikácií insekticídu na vývoj nasledujúcej generácie tohto škodcu výrazne líši v závislosti od zvoleného prípravku. Z výsledku je viditeľné, že pyretroidy všeobecne do vývoja blyskáčika nezasahujú, početnosť lariev neznižujú. Nemá ich teda zmysel proti blyskáčikom používať ani z tohto dlhodobejšieho dôvodu. Nezaberú na dospelce a ani neznížia početnosť nasledujúcej populácie. Naopak relatívne vysoký vplyv na zníženie početnosti lariev bol preukázaný pri neonikotinoide acetamipride a thiaclopride (tento je už zakázaný) a ďalej pri spinetorame (tento je, bohužiaľ, tiež pre prax nedostupný). Štatisticky významný, zrejme však krátkodobý efekt na zníženie početnosti lariev má i indoxacarb. Nejde ale len o insekticídy. Do vývoja blyskáčika repkového zasahujú i jeho prirodzení nepriatelia. Relatívne vysoký podiel lariev môže byť parazitovaný lumkami z podčeľade Tersilochinae. Z hľadiska pestovateľa sa ako najzaujímavejší javí, samozrejme, taký insekticíd, ktorý významne redukuje počet lariev v kvetoch. Na druhej strane však minimálne komplikuje život parazitoidom (postrek sa neprejaví znížením parazitácie). To je ťažké zadanie, čo potvrdzujú aj výsledky našich pokusov. Z nich vyplýva, že každý insekticídny zásah úroveň parazitácie znižuje. To sa týka tak bežných syntetických insekticídov, ako aj látok považovaných za látky k prírode bližšie, environmentálne prijateľnejšie (napr. spinetoram, neemazal). 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ZO SVETA VOJVODINSKEJ AVIFAUNY (47)

Vtáčiky s bielou kostrčou DrSc. Ján Babiak

s bielym hrdlom a pásom nad „juú“ a „hjuít“, ako i trilkovanie, okom. Prsia má červenkasté, kým aj švitorenie tvrdými tónmi. V staršej terminológii jednej skupinke operencov z čeľade koniec chvosta je tmavohnedý. PŔHĽAVIAR muchárovité (Muscicapidae) bol doslovne prevzatý aj náSamička má menšie kontrasty ČIERNOHLAVÝ – SAXICOLA zov z češtiny a dlho sme ju poznali ako podčeľaď beloritiek sfarbenia peria a samček má TORQUATA (RUBICOLA), (Oenanthe). Základná charakteristika všetkých druhov bola v období párenia výrazne tmavLinné 1766 biela farba zadnej časti trupu, teda kostrče (ritky) s typickým šie líca. Keď prejde obdonákresom na chvoste. bie párenia, aj tie rozdiely ch biotop je otvorený skal- užšie rozdiely, ktoré nútia na takmer zmiznú. Mláďatá nato-trávny terén, na ktorom formovanie poddruhov (rás), prvé operenie získajú po z posedu na vyššom mieste ale je to v texte len periférne 2,5 týždňa, keď pomerne prihliadajú na hlavne insekti- spomenuté, aj to iba vtedy, keď rýchle nadobudnú materský vornú korisť. Preto sú spravidla sa to vzťahuje na druh v regióne šat. Pohlavne dozrievajú sťahovavé. Ide o prevažne malé AP Vojvodiny. v druhom roku. vtáčky, čo si stavajú hniezda celPŔHĽAVIAR Hniezdenie: Hniezdo robí kom nízko alebo aj na samej ČERVENKASTÝ – SAXICOLA samička v trávnatom húští, zemi, čo aj ako drobné spevavce RUBETRA, Linné 1758 v trsoch alebo v kroví, obsvojím hlasným spevom dajú Je to drobček (menší od vrab- čas aj na zemi, v jamke o sebe vedieť. V súčasnej kla- ca), ktorého možno vidieť na ot- prekrytej trávou. Hrubú sifikácii sem patria 3 rody pod vorenom, neobhospodárenom konštrukciu tvoria drobné menom: pŕhľaviar (Saxicola), priestore, najčastejšie osamele, konáriky a vnútro je obloskaliarik (Oenanthe) a skaliar na vyvýšených miestach, odkiaľ žené živočíšnou srsťou. Do (Monticola). si pre zháňanie potravy pozerá neho samička znesie 3 – 6 svoj lovný terén. (7) vajíčok tyrkysovej farby. Pŕhľaviar čiernohlavý – samček Rozšírenie: Je domi- Inkubácia trvá okolo 13 nantne európsky vtáčik, dní. Hniezdnu starostlivosť mimo starého kontinen- ďalšie dva týždne majú obaja Je operenec a jeho európsky tu s malým rozšírením rodičia. Frekvencia hniezdenia variant (rubicola) má celoročv Ázii, od stredného Za- je dvakrát v roku. ný areál v západnej Európe uralska až po Mongolsko, Potrava: Konzumuje prevažne a v Stredozemí. Na jar sa miale ho je aj na pomed- hmyz a drobné bezstavovce, gračná populácia posúva na zí Čierneho mora severovýchod a hniezdi a Kaspického jazera. v pásme od širšieho okoV západnej, južnej a lia Beneluxu, Podunajska, v najsevernejšej časti Ukrajiny až po pomedzie Európy ho niet. Je Čierneho mora a Kaspicsťahovavý a prezimukého jazera, aby sa o pol je v predrovníkovej roka vrátila na priestory a juhovýchodnej Afrijužného Stredomoria ke. U nás je pomerne a do Mezopotámie, hoci Pŕhľaviar červenkastý častý v nízkom pozriedkavejšie časť popuraste v údoliach riek lácie prezimuje aj u nás. V rámci týchto rodov dva od konca marca do začiatku Naša populácia do našich druhy pŕhľaviarov (červenkastý októbra. krajov prichádza kona čiernohlavý) sú u nás najBiotop: Spravidla preferuje com februára a od nás častejšie, skaliarika sivého je otvorené trávnaté priestory Pŕhľaviar čiernohlavý – samička po hniezdení odchádza značne menej, kým dva druhy s riedkou robustnou vegezačiatkom októbra. Biooperencov z rodu skaliarov je táciou a nízkym krovím, ale aj červy, pavúky a mäkkýše, v je- top, ktorý tento druh preferuje, tu najmenej (skaliar pestrý má vlhké lúky a slatinné priestory, seni aj semená a bobule. Korisť sú rovinné a briežkovité kraje, endemické rozšírenie a skaliar ako i priestranné pasienky a štr- si vyhliadne z posedu a chytá lesostep, vlhké lúky, nábrežia okrový je celkom vzácny). Treba koviská. Obýva aj podhorie, až ju na zemi alebo aj vo vzduchu. riek, kanálov, jám a močiarov. napomenúť aj to, že skoro pri stredohorie do výšky 1 200 m. Spev: Je hlasný s krátkym Samček má čiernu hlavu a chrkaždom druhu týchto operen- n. m. prerušovaním. Najčastejšie je to bát, bielu škvrnu po stranách cov v daných geografických Rozlíšenie: Samček na hornej cvakavé „tyk-tik“, „víit-tak-tak“, krku a hrdzavú hruď. Samička regiónoch ich rozšírenia sú aj časti tela je hnedosivej farby, „cŕŕŕ-crr-crr“, ale aj hvízdavé je sfarbením bližšia k predchá-

6 /4997/ 5. 2. 2022 dzajúcemu druhu, teda v rámci kajú materský šat so šupinovou druhu je prítomný pohlavný kresbou, ktorá časom mizne. dimorfizmus. Mláďatá sú po prvom operení strakaté. Miesto hniezdenia si volí ako jeho rodák, ale hniezdo je pokryté a má vstupný tunel. Počet vajíčok v násade je 5 – 6. Sú sivkasto-modravé s hnedavými škvrnami (hustejšie na hrubom konci). Na nich sedí iba samička, ale starostlivosť o mláďatá si podelí so samčekom. Frekvencia násady: dve znášky v roku, v období máj – júl. Jedálny lístok je podobný ako u predchádSkaliarik sivý zajúceho rodáka. Hlási sa tvrdým „cak“, „cak-cak“, ale aj „viít“, „tik-cak“. Spieva rýchlo, Pre hniezdo skaliarik hľadá švitorivo a štebotavo. skalnatý priestor, veď preto SKALIAR SIVÝ – má aj také meno, obyčajne OENANTHE OENANTHE, nízko nad zemou v dierach Linné 1758 alebo krovinách. Hniezdi dvakrát Je vtákom severnej pologule, v roku, keď samička znesie 4 – 6 najmä východnej. Na eurá- jasnomodrých vajec, na ktorých zijskom kontinente má skoro sedia obaja rodičia. Inkubácia plynulý letný areál v pásme trvá 13 – 14 dní a hniezdna 30 – 75 ° s. z. š. Je sťahovavý starostlivosť ďalšie 2,5 týždňa. a zimuje v predrovníkovej Afrike (vo východnej aj južnejšie). Je zaujímavé, že aj skaliariky z pobrežia Grónska a kanadských ostrovov zimujú v Afrike a na tej ceste prvou prekážkou im je priestranný Atlantik. Biotop skaliarika je otvorená aj kamenistá krajina s lúkami, potom slatiny, trávnaté nábrežia a pastviská, ale aj obrábané plochy, pod podmienkou, že sa tam nájdu dutinky na kamenných alebo hlinených svahoch. Také podmienky u nás má na Telečke, Fruškej hore a v južnom Banáte, Skaliar pestrý kde aj hniezdi. Je veľkosti vrabca. Bežne je ťažké rozlíšiť samičku od samče- Živí sa hmyzom a pavúkmi, ktoré ka (až na malé rozdiely), ale uloví na zemi alebo vo vzduchu. v období párenia samček má Hlási sa „titiriti-tíi-tíi“, upozorňuje zvýraznenú čiernu masku cez s „ček-ček“. Spieva škrípavo, ale oči (samička ju nemá), hnedo- vie aj švitoriť. čierne krídla a koniec chvosta. SKALIAR PESTRÝ – Nad okom má biely prúžok a tiež MONTICOLA SAXATILIS, biele bruško a kostrč. Samička Linné 1758 má chrbát sivohnedý, krídla Je eurázijský vták. Obýva hnedé a iba koniec chvosta horské oblasti v úzkom pásme čierny. Mláďatá po operení zís- od severného Mediteránu po

strednú Áziu. Vojvodina je už geografických priestoroch je severná geografická hranica jeho to rieka Sáva a Dunaj. Biotop rozšírenia a tak tento pestrák skaliara okrového sú kamenné má už len ostrovčekovitý areál. priestory s pasienkami, s roztrHniezdi vo Fruškej hore. Prefe- úsenými krovinami a krpatou ruje strmé skalnaté stráne alebo lesostepou, pozdĺž horských až vysokohorské lúky. Aj z tých potokov, najčastejšie nižšie od dôvodov je u nás zriedkavý. Je 600 m. n. m. Na priestoroch sťahovavý a zimuje vo východnej mimo Španielska je obvyklejší časti rovníkovej Afriky. U nás ho tmavo-biely poddruh (rasa) možno vidieť od polovice apríla Oenanthe hispanica melanoledo konca augusta. uca (Güldenstädt, 1775), kde Samček je jeden z našich naj- je okrový odtienok menej prípestrejších vtákov. Hlava a horná tomný, a tak je tento variant aj časť chrbta je modrá, kostrč tu prezentovaný. biela, krídla, ako aj stredná časť Je to malý, štíhly vták. V obchvosta čiernohnedé. Dolná časť dobí párenia samček je s čiertela je hrdzavočervená, aj late- nym hrdlom a krídlami, ako rálne chvostové letky. Svadobný aj koncom chvosta. Ostatná šat po období párenia stratí. časť tela je biela s okrovými Samička je skromne sfarbená odtienkami, vďaka čomu aj – chrbát tmavohnedý, bruško žltohnedé a po celom tele má vlnkovaný nákres (je jarabá). Operené mláďatá majú materský šat s väčšou prítomnosťou bielych škvŕn. Hniezdi v skalných štrbinách alebo v hromade kamenia. Robí miskovité hniezdo z trávy. Znáška je raz Skaliar okrový v roku. Vajíčka sú okrúhlejšie, sivkasto-bielej v slovenskej terminológii dostal farby a v hniezde ich býva 4 svoje druhové meno. Aj kostrč – 5 (6). Reprodukčné obdobie je biela. Samček je na jar farbou je máj – jún. Po ňom skaliar je peria kontrastnejší, ale ten konprelietavcom. Požiera hmyz, trast po párení tratí. Samička pavúky, červy, ale aj malé jaš- je miernejšie sfarbená, takmer terice a na doplnok aj bobule na celom tele hore žltohnedá, a semená. Hlási sa krátkym s čiernohnedými krídlami. Aj prenikavým „viht“, „uit“, aj koniec chvosta a bruško sú biele. cvakavým „ček“. Počas letu U nás nie je dokázané hniezdespieva čisto, melodicky, flau- nie, aj jeho prítomnosť sa skôr tové melancholické tóny označuje ako veľmi zriedkavá, podobné spevu drozda ale, božemôj, ťažko je vtáčikovi čierneho. preletieť Sávu alebo Dunaj. SKALIAR OKROVÝ – Konzumný lístok tohto druhu OENANTHE HISPANICA, je ako pri jeho rodákoch. Ozýva Linné 1758 sa sykotom „bršč“ a prenikavým Je vtáčik teplého mediterán- „ček“. Varovný znak je hvizd skeho pobrežia, ale aj kontinen- „viü“. Spieva krátko švitorivo, tálneho Turecka a okolia Kaspic- napr.: „čičyrrče-čučirr-tri“, ale kého mora. Z týchto krajov pred vie aj kombinovať švitorenie zimou prelieta do zasaharskej s hvízdaním a imitáciou iných Afriky. Severná hranica jeho vtákov.  areálu je 45 ° s. z. š. a v našich Fotografie: z internetu

VII

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Pečené koleno s medovou glazúrou

Bravčový guláš s haluškami

Suroviny: bravčové koleno, 2 bobkové listy, 5 zrniek celého nového korenia, 5 zrniek čierneho korenia (celé), 1 KL celej rasce, 1 KL soli, 1 mrkva, 1 cibuľa, 3 strúčiky cesnaku, 1/2 malého zeleru, 500 ml piva (svetlé, tmavé...); Na glazúru: 1 PL oleja, 1 PL medu, 1 PL plnotučnej horčice, 1 PL sójovej omáčky Takto sa to podarí: Koleno umyjeme pod tečúcou vodou, vložíme do veľkého hrnca a pridáme koreniny (soľ, čierne korenie, rascu, nové korenie a bobkový list). Zeleninu očistíme a do hrnca ku kolienku pridáme prepolenú cibuľu, celé strúčiky cesnaku a na kocky pokrájanú mrkvu a zeler. Všetko zalejeme tmavým pivom a vodou tak, aby bolo mäso kompletne zaliate. Na miernom ohni privedieme k varu, zakryjeme a varíme zhruba ho-

Suroviny: 1 kg bravčového pliecka, 2 PL bravčovej masti, 3 veľké cibule, 2 PL sladkej mletej papriky, 2 PL paradajkového pretlaku, 3 paradajky, 2 kápie, 1 čili paprička, 1 liter hovädzieho vývaru, podľa chuti soľ, mleté čierne korenie; Na halušky: 500 g hladkej múky, 1 KL soli, 1 vajce, 350 ml vody, 2 PL masla alebo masti na omastenie Takto sa to podarí: Bravčové mäso pokrájame na kocky a cibuľu nasekáme na menšie kúsky. Vo väčšom hrnci zahrejme masť a pridáme cibuľku, ktorú orestujeme do sklovita. Pridáme mäso, osolíme a okoreníme a opekáme, kým sa nezatiahne. Potom mäsko zaprášime paprikou, pridáme pretlak a spoločne restujeme asi 2 minútky. Potom postupne pridáme na kocky pokrájané paradajky, na tenké prúžky pokrájanú kapiu, na kolieska nakrájanú čili papričku, krátko opražíme a podlejeme vývarom toľko, aby mäso nebolo

dinu a pol, pričom zhruba po hodine koleno otočíme. Potom koleno spolu so zeleninu uložíme do pekáča, podlejeme pivovým vývarom, potrieme medovou omáčkou a dáme do rúry vyhriatej na 160 °C a pečieme približne rovnaký čas, ako sme koleno varili – 90 minút. Počas pečenia koleno pravidelne polievame vývarom a v zhruba polovici ho otočíme a potrieme zvyškom medovej omáčky. Podávame s chlebíkom, chrenom, nakladanými feferónkami, horčicou a dobre vychladeným pivom.

Vyprážané brazílske guľôčky Suroviny: Na cesto: 1 vajce, 120 ml mlieka, 60 g kryštálového cukru, 180 g hladkej múky, 1/2 KL vanilkového extraktu, 1 KL kypriaceho prášku; olej na vyprážanie, jemný kryštálový cukor, škorica Takto sa to podarí: Celé vajce vyšľaháme v miske spolu s mliekom a cukrom. Pridáme vanilkový extrakt a potom po tretinách zapracujeme odváženú múku. Cesto necháme postáť, kým sa nám v menšej hlbokej panvici zahreje olej, a tesne pre vyprážaním primiešame do cesta kypriaci prášok. Cesto naberáme na kávovú lyžičku a druhou ho

sťahujeme do horúceho oleja. Guľôčky vyprážame asi 5 minút a medzitým ich otáčame, aby boli krásne zlatohnedé z každej strany. Vypražené guľôčky ukladáme na papierovú utierku a následne ich obalíme v jemnom kryštálovom cukre, v ktorom sme rozmiešali lyžičku škorice.

Tradičné fánky (Božie milosti) Suroviny: 300 g hladkej múky, 1/2 ČL prášku do pečiva, 1/4 ČL soli, 1 PL práškového cukru, 1 balíček vanilkového cukru, trochu citrónovej kôry, 75 g zmäknutého masla, 2 žĺtky, 6 PL kyslej smotany, 2 PL rumu, olej alebo bravčová masť na vyprážanie, práškový a vanilkový cukor na posypanie Takto sa to podarí: Vo väčšej mise si zmiešame múku s práškom do pečiva a soľou. Pridáme aj práškový a vanilkový cukor a trošku citrónovej kôry. Ku sypkým surovinám pridáme zmäknuté maslo, žĺtky, kyslú smotanu a rum. Vypracujeme cesto, ktoré necháme cca 20 až 30 minút odležať. Odležané cesto vyvaľkáme a radielkom narežeme na obdĺžniky – v každom urobíme

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 549 | Pripravuje: Ľubica Sýkorová | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

úplne ponorené. Guláš zakryjeme, stiahneme plameň a necháme variť, kým nebude mäsko mäkké, 30 až 40 minút. Medzitým si pripravíme halušky: múku nasypeme do misky, pridáme celé vajce, soľ a postupne prilievame vodu a miešame. Výsledné cesto by malo byť hladké, ale nie úplne riedke. Cesto pretlačíme cez haluškovač do osolenej vriacej vody a potom, čo halušky vyplávajú na povrch, ich ešte povaríme zhruba 2 minútky. Halušky scedíme a premiešame s trochou masla alebo masti. Guláš podávame s haluškami a všetko ešte posypeme nasekanou jarnou cibuľkou.

ešte jeden alebo dva zárezy. Ak urobíme jeden zárez, tak cesto môžeme ešte cez otvor „prevliecť“. Chytíme jednu stranu cesta a prevlečieme ju cez otvor v strede cesta. Pripravené fánky vyprážame v horúcom oleji. Následne ich zbavíme prebytočného oleja pomocou papierových obrúskov. Hotové fánky posypeme zmesou práškového a vanilkového cukru a podávame.  Zdroj: recepty.sk Výber: Ľ. Sýkorová

Kultúra STARÁ PAZOVA

Jana Rumanová – najúspešnejší jednotlivec v roku 2021 Anna Lešťanová

organizácii Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova, Obce Stará Pazova a Strediska pre kultúru Stará Pazova v stredu 26. januára sa konala slávnosť v staropazovskej divadelnej sále, na ktorej udelili zlaté, strieborné a bronzové plakety Svetlost najúspešnejším jednotlivcom a kolektívom v roku 2021 v oblasti kultúry. Udeľovanie najvyšších uznaní z oblasti kultúry po 20-ročnej prestávke obnovili pred 10 rokmi. Organizátori podujatia v roku 2020 odmenili najúspešnejších kultúrnych dejateľov za rok 2019, no vlani sa táto slávnosť pre koronavírus nekonala, keďže pred dvomi rokmi nebolo ochotníckych prehliadok a festivalov, a tým vystali aj ich výsledky na hodnotenie. Medzi nositeľmi ďakovnej listiny a bronzovej plakety Svetlost sú aj: Dávid Simendić za účasť na pokrajinskej prehliadke recitátorov a Anna Horvátová za účasť na pokrajinskej prehliadke folklórnej tradície. Ďakovná listi-

za získanú plaketu na pokrajinskej prehliadke divadelnej tvorby detí. Ovenčení ďakovným diplomom a zlatou plaketou Svetlost sú: Jana Rumanová a jej mentorka Anna Simonovićová, Lora Meršaková a Andrej Simendić za účasť na republikovej prehliadke recitátorov a MKUS svätého Savu v Novej Najúspešnejší v roku 2021 v kategórii jednotlivec a kolektív odmenení ďakovnou listinou a zlatou plaketou Svetlost a nositelia špeciálnych odmien

ochotníci boli usilovní a pracovali v súlade s danými možnosťami. Usporiadaných bolo viacero prehliadok a festivalov buď online, alebo naživo. Medzi odmenenými je aj najúspešnejší jednotlivec v roku 2021. Toto prestížne uznanie sa

prihovorila, Ivana Nenadićová, vedúca Oddelenia pre spoločenské činnosti Obce Stará Pazova, a Petar Nerandžić, tajomník tamojšieho zväzu ochotníkov. V mene odmenených sa poďakovala Katarína Verešová, manželka nebohého Jána Vereša.

Anna Simonovićová s recitátormi Janou Rumanovou a Andrejom Simendićom

Pazove za účasť na republikových prehliadkach ľudovej tvorby a folklórnych skupín. Na slávnosti odmenili 43 jed-

Nositelia ďakovnej listiny a bronzovej plakety Svetlost

Odmenení ďakovnou listinou a striebornou plaketou Svetlost

na a strieborná plaketa Svetlost sa tentoraz dostalia aj: Tatiane Babinkovej za získanú plaketu na pokrajinskej prehliadke recitátorov a ZŠ hrdinu Janka Čmelíka • KULTÚRA •

notlivcov a kolektívov za dosiahnuté úspechy na pokrajinských a republikových súťažiach. Hoci rok za nami nebol ľahký pre kultúrnych dejateľov, pazovskí

dostalo Jane Rumanovej zo Starej Pazovy, najlepšej recitátorke Srbska. Najúspešnejším kolektívom v roku 2021 sa stal MKUS svätého Savu v Novej Pazove, kým špeciálne uznania za dlhoročný prínos k rozvoju ochotníckej tvorby dostali Ján Vereš (posthumne) a Vladislav Forgáč zo Starej Pazovy, vedúci ľudového orchestra pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Uznania najúspešnejším udelili Nataša Mićićová, predsedníčka ZO Stará Pazova, ktorá sa na začiatku programu prítomným aj

Program, ktorý pozostával aj z poeticko-hudobných bodov (vystúpili mužská spevácka skupina a sólistka Jelena Miljevićová MKUS svätého Savu z Novej Pazovy, ženská spevácka skupina a sólistka A. Horvátová Združenia pazovských žien pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka za sprievodu harmonikára V. Forgáča a recitátorka J. Rumanová), moderovala Anđelka Maliová, ktorá je zároveň i predsedníčkou Správnej rady Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova.

6 /4997/ 5. 2. 2022

Kultúra UPLYNULÝ ROK V KNIŽNICI ŠTEFANA HOMOLU V PETROVCI

Zvýšil sa počet vypožičaných kníh Iste predpokladáte, čo je s populárnou knihou, keď sa šte stále sme v období dlhšie nevracia späť: iste ide ročných súvah a s tým z ruky do ruky... cieľom sme sa skontak„Pri vypožičiavaní populártovali s Annou Spevákovou, nej, aktuálnej knihy hneď riaditeľkou Knižnice Štefana pripomenieme nášmu čiHomolu v Báčskom Petrovtateľovi, že kniha je hľaci. Spoločne sme sa pozreli daná, poprosíme ho, aby do spätného zrkadla tejto nezdržiaval knihu dlho u inštitúcie, ale nakukli aj do seba. Svedomitý čitateľ tohtoročných plánov. má vzťah ku knihe a uctieNa začiatku tejto našej va si aj druhých čitateľov pravidelnej výročnej súvaa knihu sa snaží vrátiť v hy zaujímajú nás čísla, ale i dohovorenom termíne. A to, čo tie čísla prezrádzajú. z druhej strany je tu čitaČi sa líšia od štandardu, teľ, ktorý čaká na hľadanú teda akéhosi priemeru a knihu. Ten trochu počká, teda či tam nájdeme následponúkneme mu niečo iné ky vysťahovaleckej vlny na čítanie, a tým spôsonašich spoluobčanov na bom situáciu doriešime Slovensko, ako i pretrváv prospech oboch strán. vajúcej pandémie. Milé slovo dokáže robiť „Ako bodka za uplynulým veľké veci... Zatiaľ sme rokom je štatistika, ktorú Z otvorenia výstavy venovanej Paľovi Sabovi Bohušovi; riaditeľka Anna väčší problém nemali.“ majú na starosti naše kni- Speváková sa prihovára návštevníkom Ako si vynovujete hovníčky. Tie koncoročné knižničný fond? Koľko čísla nám dávajú prehľad počtu ale aj z iných okolitých dedín, a boli aktuálne témy s tematikou titulov pribudlo vlani? Sú tam čitateľov, kúpených kníh, vypoži- môžem povedať, že sú to sku- druhej svetovej vojny. Záujem je aj dary od priateľov knižnice? čaných kníh podľa žánru, odboru, točne aktívni čitatelia.“ aj o ľúbostné a historické romány, „Prvá a podstatná funkcia veku a čím ďalej tá štatistika si Koľko bolo vlani vypožiča- ale aj príbehy zo života, čiže z knižnice je zabezpečiť knihy vyžaduje viac a viac údajov, čiže ných, predpokladáme, že aj každého rožka troška.“ pre našich čitateľov. Snažíme tých čísel. Určite nám poslúži pri prečítaných kníh z vášho sa byť aktuálni, pokiaľ ide o súvahe daného roka a v porov- fondu? Čo sa najviac číta? knihy. Keďže dnešné vydavananí s predchádzajúcimi rokmi. „Na základe našej štateľstvá majú vo svojej ponuke Koncoročná štatistika za rok 2021 tistiky, ktorú si svedomite naozaj bohatý výber kníh, aj sa nám líši od predchádzajúcich robíme (ako si to všimli aj naše zásobovania knihami sú rokov v počte zapísaných členov, naši čitatelia pri vypožičastejšie. Dali sme si za úlohu, ktorých je menej, no z druhej čiavaní kníh), a robíme si že budeme kúpu kníh konať strany počet vypožičaných kníh ju najprv na mesačnej, a štyrikrát v roku, no museli sa zvýšil, to znamená, že čitatelia potom na ročnej úrovni, sme ten počet zvýšiť. Od roku navštevujú knižnicu a čítajú. No máme zapísaných za rok 2021 naša knižnica je bohatsamozrejmá vec, že my v knižnici 2021 vypožičaných 14 883 šia o 1 950 kníh, či už ide o si želáme, aby tých čitateľov bolo kníh z nášho knižničnékúpu kníh, alebo tituly od viac, lebo my sme tu pre nich.“ ho fondu. Čitatelia našej našich darcov, ktorým patrí Odkiaľ sú členovia vašej knižnice sú rozličných veľká vďaka za ich štedrosť.“ knižnice, ktorú mnohí podľa vekových skupín, ale aj Knižnica už dávno nie je jej niekdajšieho názvu stále odborov, a také sú aj ich len miesto, kde sa vypoživolajú obecná? záujmy o literárne druhy, čiavajú knihy... Výstav ste „V súvislosti s tým názvom resp. žánre – rozličné. si asi vlani pre známu panobecná mnohí pokladajú, že Osobná nálada každého demickú situáciu nemohli členovia našej knižnice sú iba z nás tiež môže ovplyvnaplánovať viac, ale máte obyvatelia Petrovskej obce. Nie niť výber v danej chvíli. vynovený Detský kútik. Vynovený Detský kútik je to celkom tak. Áno, je pravda, Na základe požiadaviek, „S knihovníčkami StanislaAnna Francistyová

www.hl.rs

že veľká väčšina členov sú z tejto obce, no členský lístok našej knižnice vlastnia aj obyvatelia z Kysáča, zo Selenče, Silbaša, z Iloku, Rumenky, Ravného Sela,

Informačno-politický týždenník

ktoré každodenne počujeme, uzavrela by som, že v prevahe sú detektívky, kriminálna literatúra, a to predovšetkým škandinávskych autorov. V jednom období

• KULTÚRA •

vou Valentíkovou a Olinou Dorčovou sa snažíme získať čím viac čitateľov do našej knižnice. Každý nám je vzácny a sme rady, keď sa nám príde začleniť niekto nový. Popularizovať knihu sa usilujeme rozličnými spôsobmi. Organizujeme prednášky, dielne pre deti, literárne večierky, výstavy. V tomto pandemickom období tieto naše aktivity sú obmedzené. Za vlaňajší rok sme si do plánu pre pandemické ochorenia dali iba dve výstavy. Obe zaplánované výstavy sme realizovali. Prvá bola v apríli a venovaná bola 100. výročiu narodenia Paľa Saba Bohuša. Knižnica v spolupráci s obcou a Miestnym odborom Matice slovenskej v Báčskom Petrovci organizovali nášmu petrovskému bardovi k 100. výročiu narodenia príležitostný kultúrno-umelecký program. Knižnica mala na starosti výstavnú časť, ktorú sme pomenovali podľa Bohušovej básne Predsa koľaj. Už tradične naša knižnica býva zapojená do programu Slovenských národných slávností. Vlani v dňoch pred Slávnosťami v čitárni našej knižnice bola otvorená výstava venovaná knižnici Naša knižnica – náš poklad. Do výstavy sme zhrnuli kniž-

• KULTÚRA •

Záznamy z akcií usporiadaných v spolupráci so žiackym domovom Gymnázia Jána Kollára

ničnú činnosť a podali sme ju verejnosti prostredníctvom výňatkov z novín, dokumentov a fotografií. Rok 2021 pre našu knižnicu bude pamätný aj vy-

novením Detského kútika, na ktorý sme hrdé. Novým Detským kútikom sme získali viac miesta v oddelení odbornej literatúry, ale aj osobitné oddelenie pre detskú a tínedžerskú literatúru. Nový Detský kútik ponúka väčší a priehľadnejší priestor na knihy, no výhodný je aj pre detské dielne a detské stretnutia.“ Nie tak dávno prostredníctvom Knižnice Štefana Homolu dostávali sa práce našich žiakov na Slovensko do súťaže Ex libris... Zrejme to pandémia zastavila... Aké máte plány na realizáciu v tomto roku? „Súťaž Ex libris sa uskutočňuje každé dva roky v mestečku Hlohovec na Slovensku. Aj vlani bola tá súťaž a konala sa online. Na výzvu, ktorú sme poslali do škôl, sme, žiaľ, nedostali žiadnu odpoveď. Predpokladám, že aj

v školách bol rovnaký problém. Žiaci boli na online vyučovaní a je to osobitná technika, ktorú z domu ťažko zvládnu bez pomoci svojej profesorky. Dúfame, že už do nasledujúcej súťaže budú zapojení aj žiaci z našich prostredí. Z roku 2021 si spomínam na jednu novú, pozoruhodnú a skvelú spoluprácu. Z iniciatívy profesorky slovenského jazyka, ktorá je vychovávateľkou v žiackom domove Gymnázia Jána Kollára, zapojili sme sa do projektu Mensa Srbsko, ktorá v októbri organizovala medzinárodný vzdelávací projekt Deň inteligencie. Zverenci internátu, deti zo združenia YMCA, prišli do Detského kútika a čitárne, kde sa konalo kreatívne čítanie rozprávok, čo mali na starosti žiaci zo žiackeho domova. Bol to skvelý podvečer v knižnici pod názvom Malými krokmi k veľkým dielam. Takýto druh spolupráce je veľmi vítaný a teším sa na pokračovanie.“ Obohatení novými informáciami na najbližšie dni sme si naplánovali ďalšiu návštevu tejto našej kultúrnej inštitúcie. Ako sa obyčajne žartovne prihovárame stále usmiatym a ochotným knihovníčkam a riaditeľke, doplníme im knižničný fond ich vlastnými titulmi, už po ktoviekoľkýkrát prečítanými, aby sa do nich mohli vhĺbiť ďalší a ďalší milovníci kníh zo zoznamu členov Knižnice Štefana Homolu v Báčskom Petrovci.

6 /4997/ 5. 2. 2022

Foto: z archívu knižnice

Kultúra ZASADNUTIE DRAMATURGICKEJ RADY KRAJANSKEJ NEDELE 2022

Téma na folklórne spracovanie: remeslá Ján Slávik

pripravená prehliadka Slovenského oblastného domu, kde návštevo dvojročnej prestávke za- níkov sprevádzal András Kisely. príčinenej pandémiou CoPodľa pripraveného a na zavid-19, počas ktorej členovia sadnutí schváleného rokovacieho Dramaturgickej rady Krajanskej programu členovia Dramaturnedele mali len jedno online za- gickej rady Krajanskej nedele na sadnutie, znovu sa osobne stretli. čele s Dr. Vlastimilom Fabišikom, predsedom kultúrnej komisie Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a režisérom programov na začiatku zasadnutia zhrnuli stav príprav Krajanskej nedele v roku 2022. Potom nasledovala rozprava o harmonograme pobytu účastníkov Krajanskej nedele v dňoch 7. – 11. júla Časť Dramaturgickej rady na zasadnutí 2022 a následne rov Békešskej Čabe: (zľava) Ján Slávik, Marijan kovanie o samom Pavlov, Vlastimil Fabišik a Andráš Častvan scenári programu 47. Krajanskej nedele Sú v nej predstavitelia slovenských na 55. ročníku Folklórnych slávkrajanských komunít z Česka, Ma- ností pod Poľanou v Detve. Sám ďarska, Rumunska, Chorvátska a zo program Krajanskej nedele bude Srbska. Tentoraz svoje tradičné uvedený 10. júla 2022 o 13.30. januárové zasadnutie uskutočnili Hlavným garantom Krajanskej v priestoroch Domu slovenskej nedele je Úrad pre Slovákov žikultúry v Békešskej Čabe (Ma- júcich v zahraničí a realizátorom

Záber z Krajanskej nedele v roku 2019

ďarsko) v sobotu 22. januára, kde ich privítala vedúca regionálneho strediska Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku Hajnalka Krajcsovicsová. Pred samotným rokovaním bola

www.hl.rs

Folklórny spolok Púčik z Českej republiky. Názov programu Krajanskej nedele je Remeslo má zlaté dno a je zameraný na dávno zabudnuté remeslá. Remeslo je špecializovaná

Informačno-politický týždenník

nepoľnohospodárska malovýroba založená na ručnej práci výrobcu vlastnými nástrojmi vyžadujúca primeranú inštitucionálne získanú odbornú kvalifikáciu a spoločensko-stavovskú organizovanosť. Remeslá vznikali spoločenskou

mov Krajanskej nedele od roku 2022 do roku 2030, ktorý vypracovali už pred piatimi rokmi spolu s realizátorom Krajanskej nedele Folklórnym spolkom Púčik. Ako povedal predseda Dramaturgickej rady Krajanskej nedele a zároveň

Na Krajanskej nedeli boli už i Pazovčania

deľbou práce oddelením od poľ- aj režisér programov Krajanskej nohospodárstva. Po príchode oby- nedele Vlastimil Fabišik, snahou vateľov zo západnej Európy (naprí- všetkých činiteľov, ktorí tento klad počas nemeckej kolonizácie) segment Folklórnych slávností boli strediskami remesiel mestá, pod Poľanou pripravujú, je to, aby sa folklórne súbory a skupipredtým služobnícke osady. V pripravovanom programe ny mohli s predstihom pripraviť Krajanskej nedele organizátori chcú ukázať prácu remeselníkov, remeselné obyčaje, remeselnícke tance, spevy o remeslách a remeselníkoch, zábavy remeselníkov a remeselný jarmok. Do programu budú pozvané súbory, ktoré boli vybrané pre rok 2020. Sú to súbory Našu krajanskú komunitu predstavila z týchto štátov: z Ka- spevom Katarína Mosnáková-Bagľašová nady, Česka, Francúz- za sprievodu Ondreja Maglovského ska, Maďarska, Poľska, Rumunska a spracovať danú tému tak, aby a zo Srbska (dva súbory: Folklór- korešpondovala so zameraním ny súbor KOS Jednota z Hložian Krajanskej nedele v danom roku. a Folklórny súbor V šírom poli Na záver tohto stretnutia v Béhruška pri Dome kultúry 3. októbra kešskej Čabe bol spresnený plán v Kovačici). činnosti Dramaturgickej rady V pokračovaní zasadnutia v Bé- Krajanskej nedele na rok 2022. kešskej Čabe členovia Dramaturgickej rady Krajanskej nedele Foto: z archívu M. Fabišika, spresnili plán zamerania prograM. Pavlova a J. Slávika • KULTÚRA •

Z PROGRAMOV PROJEKTU SEOBE V RÁMCI PLÁNOV NOVÝ SAD – EURÓPSKE HLAVNÉ MESTO KULTÚRY 2022

Kroje na putovnej výstave Anna Francistyová

nití), ktorý realizuje Kultúrne centrum Mladost z Futogu ový Sad, ako európske a spolufinancuje Nadácia hlavné mesto kultú- Nový Sad – európske hlavné ry v roku 2022, bude mesto kultúry 2022 v rámci hostiteľom početných výstav, programu Seobe. koncertov, performancií, ktoré Ako na otvorení výstavy obohatia tento významný rok. v Bigu povedal Milan StePredstavia sa v ňom umelci panov z KC Mladost, kroje z našej krajiny, ale aj zo zahra- inštalované na tejto výstave ničia. Je potešiteľné, že sa do sú z bohatej zbierky tohto týchto programov zapojili i lo- centra. Je to bohatá klenotnikálne kultúrno-umelecké spolky ca minulých čias a dôkazom a súbory. Svojím angažovaním krásy, zručnosti, vynaliezaprispejú tak k tomu, aby sa vosti a kreativity v živote našich predkov. Niektoré kroje sú originálne exponáty z terénu, niektoré vznikli Lahôdka pre milovníkov ľudovej tradície v obchodnom stredisku Big rekonštruovaním v Novom Sade podľa originálnych vzorov a vy- Slovákov žijúcich v Srbsku je tu hovaniam a vplyvu migrácií na pracované sú tradič- kroj z Padiny. Ináč sú tu kroje kreovanie tradičných ľudových z okolia Leskovca, Gnjilana, odevov. Pozvaní prednášatelia nými technikami. Okrem vernisáže Ivanjice, Vlasiny, Krupnja, Beleh- sú zo Srbska, ale i z Chorvátska organizátori pripra- radu, tiež ukážky ľudovej tradí- a Bosny a Hercegoviny. Od štvrtka 10. februára do vili i primerané ob- cie Maďarov z Báčky, Chorvátov sahy pre najmlad- zo západnej Báčky, Rumunov 31. marca bude táto výstava krojov v priestoroch usporiaších návštevníkov: z Uzdina v Banáte... Táto výstava má putovný ráz. dateľa – v Galérii Kultúrneho na detských dielňach malí výtvar- Po prvej zastávke v obchodnom centra Mladost vo Futogu. Stále níci podľa vzorov centre Big už 5. februára bude ju budú sprevádzať dielne pod jednotlivých krojov návštevníkom k dispozícii v His- názvom Azbuka nošnje (Azbuka maľovali tradičné vzorky a tak sa zoNa výstave krojov aj „predstaviteľ“ Slovákov znamovali s touto žijúcich v Srbsku: ľudový odev z Padiny ľudovou tradíciou. toto naše hlavné mesto kultúry Nechýbali pôvodné hudobné predstavilo v čím veľkolepejšom čísla ochotníkov KC Mladosť svetle. – vystúpili spevácka skupina a Sem priraďujeme i seriál vý- orchester. Ozajstnú radosť mali stav, prednášok a dielní veno- i všetci náhodní okoloidúci, ktovaných ľudovým krojom, ktoré rí si práve tento víkend zvolili organizujú mladí z Futogu. Kon- na nákup v tomto novosadskom torickom archíve Mesta Nový krojov). Ako organizátori prisľúkrétne výstava ľudových ode- obchodnom stredisku. A nielen Sad (Ulica Filipa Višnjića 2 a). bili, i potom budú vo všetkých vov zo Srbska zaujala pozornosť posledný januárový víkend, Tu bude doplnená odborným mestách, ktoré sú zaradené do najprv návštevníkov Obchod- lebo výstava tu bola postavená seminárom Kroj ako zrkadlo projektu Nový Sad – európske identity – podobné a rozdielne hlavné mesto kultúry 2022, ného strediska Big v Novom do piatka 4. februára. Sade, kde bola inštalovaná v soNa výstave krojov z rôznych a promenádou krojov so scé- usporiadané primerané dielne botu 29. januára. Bol to úvod do krajov Srbska je aj náš „predsta- nickým programom. Odborné pre deti predškolského a záklaprojektu Putevima niti (Cestou viteľ“: ukážkou ľudového odevu sústredenie bude venované sťa- doškolského veku.

• KULTÚRA •

6 /4997/ 5. 2. 2022

Kultúra ĎALŠIA VÝZVA PRE AUTOROV (NIELEN) DRAMATICKÝCH TEXTOV

Literárna súťaž ako súčasť seminára Anna Francistyová

námy seminár tvorivého písania Píšeš? Píšem! prebiehal v organizácii Ochotníckeho divadla Janka Čemana v Pivnici vždy v auguste celých

desať rokov. Počas uplynulých dvoch pandemických rokov sa nekonal. Dobrým signálom na jeho obnovenie bola najprv výzva z tohto pivnického divadla na 5. ročník miniseminára Poď sa vypísať a potom i jeho realizácia. Tento malý seminár prebiehal doteraz v decembri, tentoraz v januári. V dňoch januárového víkendu od 14. do 16. januára 2022 v priestoroch OD Janka Čemana v Pivnici záujemcovia absolvovali jednu (alebo i viac) z troch pripravených dielní a pracovalo sa tam prioritne s textom. V súlade s harmonogramom seminára Píšeš? Píšem! je tu už výzva na jej druhú časť. Je ňou literárna súťaž pôvodných textov viacerých žánrov. Totiž Ochotnícke divadlo Janka Čemana vyhlásilo 5. ročník literárnej súťaže pôvodných: dramatických textov – divadelných hier (rôzne žánre), prozaických, poetických 36

www.hl.rs

a rozhlasových textov, textov piesní, námetov na storyteller, filmových scenárov k dokumentárnemu a hranému filmu alebo muzikálu. Keďže seminár vznikol a prebieha v rámci Ochotníckeho divadla Janka Čemana, spresníme ešte, že tie dramatické predlohy môžu byť texty pre deti inscenované dospelými alebo texty pre deti inscenované deťmi. V rámci týchto dvoch zaradení môžu to byť nielen „veľké“ divadelné hry, ale i jednoaktovky, monodrámy, skeče, divadelné dialógy, bez určenia žánru, bez limitovania počtu postáv, prostredia a času. Ako sa v súťaži uvádza, určená je pre autorov bez vekového obmedzenia, rozdelená je iba do žánrových kategórií. Autori môžu poslať do súťaže neobmedzený počet textov, a to i do viacerých určených kategórií. Podmienkou

O seminár Píšeš? Píšem! stále vládne veľký záujem. Svedčí o tom i táto fotografia z roku 2017.

a napísané na počítači. Môžu sa zapojiť aj zahraniční Slováci žijúci na území iných štátov. Práce treba zaslať mailom na adresu: seminar.pises.pisem@ gmail.com najneskoršie do 27. marca 2022. Kvôli bližším informáciám možno kontaktovať Ochotnícke divadlo Janka Čemana. Slávnostné vyhodnotenie súťaže bude 10. apríla 2022 v Pivnici, a to v rámci vyhlásenia odmenených na tradičnom

Potom už nasleduje tá tretia časť seminára – augustová realizácia odmenených dramatických textov. Víťazné texty budú realizované v rámci 11. ročníka seminára Píšeš? Píšem!, ktorý sa bude konať od 14. do 21. augusta 2022 v spolupráci s Kolektívom kreatívnych amatérov (KOKRAM) v Kovačici. Toto je výzva pre všetkých autorov spomenutých textov prejaviť sa verejne, postúpiť na

Spravidla sa seminár končí spoločným fotografovaním. Táto fotografia z roku 2014 vyvolá aj smutné spomienky, lebo niektorí účastníci už nie sú medzi nami.

je iba, aby zaslané príspevky neboli zatiaľ nikde publikované, aby boli v slovenskom jazyku

Informačno-politický týždenník

festivale Divadelné inscenácie dolnozemských autorov (DIDA), ktorý sa tiež pripravuje.

posúdenie svoju tvorbu a zároveň podporiť a zveľadiť našu pôvodnú tvorbu. • KULTÚRA •

ĎALŠIA ROČENKA SPOLKU NOVOSADSKÝCH SPISOVATEĽOV

Prišli na rad eseje A. Francistyová

polok novosadských spisovateľov (DNK – Društvo novosadskih književnika) bol založený v júni 2018 v Malej sieni Matice srbskej. Jeho členovia si dali za úlohu pôsobiť ako reprezentačná a relevantná literárna organizácia, ktorá obohatí kultúrny a literárny život Nového Sadu. Toto predsavzatie sa im veru darí. Aj vďaka bohatej vydavateľskej činnosti. Už od samého začiatku si založili viacero edícii a jednou z nich sú Almanachy. Keďže ide o ročenku, každý rok publikujú jednu knihu. V roku 2019 vydali Almanah priča DNK (zostavovateľkou je Nataša Bundalo Mikić), v roku 2020 Almanah poezije DNK (zostavovateľmi sú Zoran Đerić a Nataša Bundalo Mikić) a na sklonku roku 2021 vyšiel Almanah eseja DNK (zostavovateľkami sú Zdenka Valentová-Belićová a Nataša Bundalo Mikić). V roku 2022 plánujú vydať Almanah drama DNK, ktorý zostaví Zoran Đerić. Následne to budú almanachy kritiky a iných žánrov a potom po čase znovu poézie. V pláne je publikovať i preklady týchto kníh do anglič-

tiny a iných jazykov. Tieto publikácie sú svojráznym oficiálnym preukazom tohto mestského literárneho zoskupenia, lebo sa v nich publikujú len

texty členov tohto združenia. Ich poslaním je teda prezentovať členov združenia a predstaviť verejnosti túto spisovateľskú organizáciu. Autori, ktorí sú zaradení do týchto ročeniek, sú poprední predstavitelia písaného slova v Novom Sade, ale i v Srbsku. V Almanachu esejí, ktorý vyšiel naposledy, sa na takmer 230 strán

nachádza 28 literárnych esejí členov Spolku novosadských spisovateľov. V nich autori písali na rôzne témy, rôznymi prístupmi a štýlmi: o Novom Sade, Petrovaradíne, o Julijane Palanačkej a Lazovi Kostićovi, o samote, poézii, jazyku, literatúre všeobecne, o malých jazykoch, o svojich literárnych inšpiráciách a zdrojoch. Početné z týchto esejí vyšli preložené do slovenčiny v našom časopise Nový život. Takto boli po slovensky predstavení Nenad Šaponja, Stevan Tontić, Đorđe Despić, Zoran Đerić, Vladimir Pištalo... v preklade Edity Povolnej-Kmeťkovej. V almanachu sú abecedným poradím predstavení títo autori: Miroslav Aleksić, Joan Baba, Győző Bordás, Nataša Bundalo Mikić, Zdenka Valentová-Belićová (Kap žive vode), Vladimír Valentík (Biblioestetizam kod nas), Simon Grabovac, Sava Damjanov, Đorđe Despić, Zoran Đerić, Gordana Đilas, Miloš Jocić, Vladimir Kopicl, Boris Lazić, Mario Liguori, Jelena Marićević Balać, Ivan Negrišorac, Franja Petrinović, Đorđe Pisarev, Nastasja Pisarev, Vladimir Pištalo, Olena Plančak Sakač, Selimir Radulović, Bojan

Samson, Đorđo Sladoje, Stevan Tontić, Nikola Šanta a Nenad Šaponja. Aj keď si zostavovateľky netrúfajú týmto výberom esejí urobiť antologický pohľad do aktuálneho stavu v tomto žánri v novosadskom literárnom svete, uisťujeme potenciálnych čitateľov, že ich tento almanach skutočne obohatí a tým najpresvedčivejším spôsobom zoznámi s jednotlivými autormi. Okrem ročenky Almanach v Spolku novosadských spisovateľov sú aj ďalšie edície: Nové duchovné mosty (doteraz tu vyšli tieto tituly: Nový Sad – Temešvár, Nový Sad – Bratislava a Nový Sad – Budapešť), Edícia DNK (tituly: Novosadska rok poezija, Nova priča Novog Sada, Pesnici Novog Sada, Novi Sad – pesnička prestonica) a Izuzetak (titul: Tako je – obrnuto autora Ioana Babu). Na záver pripomeňme, že aktuálnym predsedom Spolku novosadských spisovateľov je Nenad Šaponja a podpredsedníčkou Zdenka Valentová-Belićová. Zo slovenských spisovateľov členmi tohto združenia sú okrem podpredsedníčky Valentovej-Belićovej i Ladislav Čáni a Vladimír Valentík.

NOVÉ DIVADLO ŽIJE ĎALEJ. Divadelníci Kultúrno-umeleckého strediska Zvolen v Kulpíne po niekoľkoročnej prestávke inscenovali nové predstavenie a úspešnú premiéru mali v sobotu 22. januára 2022. V nasledujúcu sobotu 29. januára predviedli priam husársky kúsok: svoju novú hru Skúsené, neskúsené a tie iné v réžii Maríny Dýrovej reprízovo zahrali hneď dvakrát – o 18. a o 20. hodine. Ide o malú javiskovú formu a aj v súlade s protipandemickými opatreniami v sieni KUS Zvolen je ohraničený počet sedísk pre divákov, preto je o toto nové kulpínske divadlo stále veľký záujem. Vedúci divadelnej sekcie sľubujú i ďalšiu reprízu, tešia ich pozvania na vystúpenia do iných našich prostredí a s touto svojou novou inscenáciou sa plánujú zúčastniť na všetkých troch našich divadelných sústredeniach: na festivale Divadelné inscenácie dolnozemských autorov (DIDA) v Pivnici, na Prehliadke slovenských ochotníckych divadelných súborov Divadelný vavrín v Starej Pazove a na Festivale Zuzany Kardelisovej v Kysáči. A. F. • KULTÚRA •

6 /4997/ 5. 2. 2022

Kultúra

VÝKLAD NOVÝCH KNÍH

Slovenská hudba vo Vojvodine 2020 (ISBN 978-86-87947-55-9) Jaroslav Čiep

edemnásty ročník muzikologickej konferencie Slovenská hudba vo Vojvodine sa uskutočnil v sobotu 11. decembra 2021 v sídle Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade a niesol sa v znamení tvorby Kvetoslavy Benkovej (1951 – 2014). Pri tej príležitosti do verejnosti sa dostal aj ďalší zväzok zborníka z predchádzajúcej konferencie, ktorú zorganizovali vo štvrtok 29. októbra 2020. Zborník Slovenská hudba vo Vojvodine 2020 obsahuje príspevky popredných domácich muzikológov a hudobníkov a kultúrnych pracovníkov. Táto edícia zborníka bola v znamení témy Výročia v oblasti hudby a aktuálne otázky z hudobného života vojvodinských Slovákov. Jednou z tém tej konferencie, ako i zborníka, ktorý vyšiel zo zoskupených materiálov z nej, je aj päťdesiat rokov Súťaže

o slovenskú hudobnú tvorbu. Festival sa usporadúval v Selenči, Báči a v Báčskom Petrovci. Na túto tému svoje príspevky uverejnili dlhoročný predseda organizačného výboru festivalu Ján Šimoni, prvá riaditeľka ÚKVS Mgr. art. Milina Sklabinská, PhD., novinárka Annamária Boldocká-Grbićová, skladateľ Jovan Adamov a dlhoročný predseda organizačného výboru festivalu Jozef Gašparovský. Televízny producent Pavel Gaža si posvietil na Festival nových slovenských lyrických piesní Kulpín a spoločne hudobný pedagóg Pavel Tomáš ml. a riaditeľ DK v Kovačici Ján Tomáš na Festival slovenskej populárnej tvorby pre deti Letí pieseň, letí v Kovačici. Ďalšie tri príspevky sa týkajú výročia 50 rokov Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... v Hložanoch a na túto tému sa

rozpísali profesorka hudobnej kultúry Anna Medveďová, dlhoročný predseda organizačného výboru festivalu Michal Hataľa a dirigentka Mgr. art. Slovenka Benková-Martinková, ArtD. Ďalšie dva príspevky sa týkajú oblasti vážnej hudby. Organizátorka podujatia Katarína Melegová-Melichová píše v ústrety 25. Festivalu vážnej hudby Jarné nôty v Báčskom Petrovci a diplomovaná muzikologička Mariena Stankovićová-Kriváková o prejdenej dvadsaťročnej ceste Komorného zboru Musica viva z Báčskeho Petrovca. V časti Výskumy master muzikológie Anna Zorňanová predstavila tému Etnomuzikologická analýza slovenských svadobných ľudových piesní z Pivnice a ich zastúpenie v súčasnosti, ktorá mimochodom už vyšla aj ako

osobitná publikácia. Všetky ročníky konferencie a zborníky sú vzácnou klenotnicou sebareflexie jedinečnej hudobnej tradície, ktorú na týchto priestoroch máme. Naša hudobná tradícia sa vďaka tejto sebareflexii stala rovnoprávnou zložkou ďalších kultúrnych odvetví našej súčasnej kultúry. Zborník zostavila Milina Sklabinská, ktorá prichystala aj úvodné slová, abstrakty vytlačené aj po slovensky, aj po srbsky a heslá o autoroch. Publikáciu Slovenská hudba vo Vojvodine 2020 s podtitulom Zborník prác 16. Konferencie muzikológov a hudobných odborníkov Nový Sad 29. októbra 2020 záverečne dotvára fotogaléria. Vydal ju Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade. Zlepená je do mäkkej väzby rozmeru 20 x 15 cm. Vytlačená je na kriedovom papieri v kolore v rozsahu 152 strán. V náklade 100 výtlačkov a s vročením 2021 ju vytlačila tlačiareň SP print v Novom Sade.

Narodeniny a výročia vo februári 2022 1. februára 1957 sa v Kovačici narodil Martin Kizúr, akademický maliar a grafik. Teraz žije a pôsobí v Austrálii. (Blahoželáme k 65. narodeninám.) 3. februára 1812 v Záborí (Slovensko) sa narodil Jonáš Záborský, slovenský básnik, prozaik, dramatik, historik, novinár, kňaz a teológ. Zomrel 23. januára 1876 v Župčanoch. (Pripomíname si 210. výročie narodenia.) 5. februára 1862 sa v Petrovci narodil Ján Radomil Kvačala, pedagóg, zakladateľ komeniológie, cirkevný historik a evanjelický farár. Zomrel 9. júna 1934 vo Viedni. (Pripomíname si 160. výročie narodenia.) 14. februára 1867 v Zmajeve zomrel Ján Bysterský, organizátor študentského národného hnutia a evanjelický farár. (Pripomíname si 155. výročie smrti.) 38

www.hl.rs

18. februára 1827 sa v Aradáči narodil Leopold Branislav Abafi, básnik, prozaik, dramatik a evanjelický farár. Zomrel 27. februára 1883 v Aradáči. (Pripomíname si 195. výročie narodenia.) 19. februára 1937 sa v Kysáči narodil Pavel Grňa, prozaik, autor literatúry pre deti, televízneho seriálu, bol redaktor Kysáčskych novín, učiteľ v Aradáči, Báčskom Petrovci a v Kysáči, kde žije na dôchodku. (Blahoželáme k 85. narodeninám.) 23. februára 1932 sa v Banskej Štiavnici (Slovensko) narodil Anton Hykisch, slovenský prozaik, dramatik, autor literatúry pre deti a mládež, odbornej literatúry, esejí, rozhlasovej tvorby, scenáristiky. (Blahoželáme k 90. narodeninám.) 24. februára 2007 v Sriemskej Kamenici zomrel Ján Bažík. Ako profesor matematiky

Informačno-politický týždenník

pôsobil v Petrovci, Pivnici, Kulpíne, Báčskej Palanke a v Hložanoch, kde učil i informatiku a bol aj riaditeľom základnej školy. V Hložanoch sa angažoval i v Miestnom spoločenstve, v Miestom odbore Matice slovenskej, združení športových rybárov a ďalších spolkoch a združeniach. Zostal v pamäti zvlášť ako mimoriadne úspešný enigmatik – zostavovateľ a lúštiteľ krížoviek. Narodil sa 25. januára 1957 v Báčskom Petrovci. (Pripomíname si 15. výročie smrti.) 27. februára 1812 sa v Hornej Lehote (Slovensko) narodil Samo Chalupka, slovenský romantický básnik a evanjelický kňaz. Zomrel 19. mája 1883 v rodisku – v Hornej Lehote. (Pripomíname si 210. výročie narodenia.) Pripravila: A. Francistyová • KULTÚRA •

IN MEMORIAM

Ľudovít Pomichal 19. 10. 1957 – 14. 1. 2022

udovít Pomichal sa narodil v Bratislave 19. októbra 1957. Základnú školu absolvoval v Senci, gymnázium navštevoval tiež v Senci, no zmaturoval na gymnáziu v Banskej Bystrici. Jeho životná cesta sa potom usmernila na novinárstvo. Študoval žurnalistiku na Leningradskej štátnej univerzite, ktorú úspešne ukončil v roku 1981. Pracovnú kariéru začal ako športový redaktor v denníku Šport a neskôr sa uplatnil aj v denníkoch Pravda, Práca a Smena. Pôsobil i v Českoslo-

• OZNAMY •

venskom rozhlase v Bratislave, v redakcii pre mládež a vzdelávanie. Deväťdesiate roky znamenali pre Ľudovíta Pomichala prácu novinára na voľnej nohe. Totiž pravidelne prispieval do početných novín a časopisov. Aktívne písal do Ľudových novín Slovákov v Maďarsku, kde bol aj členom redakčnej rady. Do týchto novín hlavne písal príspevky

o Slovensku. Jeho posledným pracoviskom bol Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, v ktorom sa podieľal na realizovaní mnohých projektov. Jeho srdcovou záležitosťou bola organizácia Letnej školy žurnalistiky, resp. Tvorivej školy žurnalistiky, ktorú ÚSŽZ organizoval pre krajanov, a bol aj členom Informačno-mediálnej komisie úradu. Patril medzi organizátorov Stálej konferencie Slovenská republika a Slováci

žijúci v zahraničí, Pamätného dňa zahraničných Slovákov a Krajanského dvora na Folklórnych slávnostiach pod Poľanou v Detve. Ľudo Pomichal zanechal hlbokú stopu na Dolnej zemi, s ktorou ho viazala citová a rodinná niť. Jeho matka sa narodila v Pitvároši a do Československa sa presťahovala po druhej svetovej vojne. Patril medzi osobnosti, ktoré bezpochyby vynaložili veľké úsilie v podpore zachovania identity dolnozemských Slovákov. Umrel 14. januára 2022 vo veku 64 rokov. Česť jeho pamiatke! mp

6 /4997/ 5. 2. 2022

Oznamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 6 autor: JÁN BAŽÍK

1. časť odhadom tajničky

gram

Island

zlý čin

zemepisná karta

autori premet umelecvo kých diel vzduchu

V tajničke je meno a priezvisko slovenského vojvodinského osvetového pracovníka.

joga suché obilie vlastnoručne

končatina chytanie zvierat

OZNÁMENIE

ženský spevácky hlas batožina

rybie vajíčko dve samohlásky sever

AS HL DU ĽU

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

značka áut zbierka máp

vzácny kov rozkaz psovi

avenue

o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu

terbium

kobalt

vlastne

nobélium

minulý rok kto zvoní

2. časť tajničky karát rachotanie predložka s drevená doska

Ruma recept listnatý strom

polovica

Nositeľ projektu CETIN, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Adamovićevo naselje, Ul. Laze Nančića číslo 47, na katastrálnej parcele číslo 3129/1, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 1. marca 2022. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písomnej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 2. marca 2022 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, o 13.00 h.

kde plní tlačením long play

inak

osobné zámeno

jeden z prstov

kyslík

odborník v slavistike

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 5 – VODOROVNE: fraktúra, rátal, um, Adam, lm, nik, Be, H, to, motor, I, Padina, šestka, n, etika, hi, K, na, meč, ZA, voči, PL, maska, redaktor TAJNIČKA: FRANTIŠEK HEČKO Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 5 z čísla 5 Hlasu ľudu z 29. januára 2022 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: ZUZANA RYBÁRSKA, Ul. kulpínska č. 24, 21 470 BÁČSKY PETROVEC. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs 40

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu LIVE COMPANY SERVIS, s. s r. o., Nový Sad, Vase Stajića č. 24/4, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Dielňa na reparovanie (recykláciu) využitých tonerových kaziet, v kruhu komplexu Pobeda, na katastrálnej parcele číslo 496/26, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 28. januára 2022 schválila rozhodnutie číslo VI-501-841/21, že nie je potrebný odhad vplyvov predmetového projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

Republika Srbsko Autonómna pokrajina Vojvodina Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá Bulvár Mihajla Pupina 16 21 000 Nový Sad tel.: +381 21 487 48 67; 487 41-57 ounz@vojvodinа.gov.rs ČÍSLO: 128-451-88/2022 DÁTUM: 2. 2. 2022

Podľa článku 3 Pravidiel o pridelení rozpočtových prostriedkov Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá na financovanie a spolufinancovanie programov a projektov v oblasti základného a stredoškolského vzdelávania a výchovy v Autonómnej pokrajine Vojvodine (Úradný vestník APV, č. 10/20) a v súvislosti s Pokrajinským parlamentným uznesením o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2022 (Úradný vestník APV, č. 54/21) Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá vypísal

SÚBEH NA FINANCOVANIE A SPOLUFINANCOVANIE PROJEKTOV V OBLASTI ZVYŠOVANIA KVALITY VÝCHOVNO-VZDELÁVACIEHO PROCESU STREDOŠKOLSKÉHO VZDELÁVANIA – VÝDAVKY ORGANIZOVANEJ PREPRAVY ŽIAKOV STREDNÝCH ŠKÔL SO SÍDLOM V AP VOJVODINE NA VEĽTRH VZDELÁVANIA V NOVOM SADE V ROKU 2022 Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá v súlade s finančným plánom a finančnými možnosťami v rozpočtovom roku 2022 bude financovať a spolufinancovať projekty v oblasti zvyšovania kvality výchovno-vzdelávacieho procesu stredoškolského vzdelávania – výdavky organizovanej prepravy žiakov stredných škôl so sídlom v AP Vojvodine na Veľtrh vzdelávania v Novom Sade v roku 2022 vo výške 2 000 000,00 dinárov. Právo účasti na súbehu majú ustanovizne stredoškolského vzdelávania na území AP Vojvodiny založené Republikou Srbsko, autonómnou pokrajinou alebo jednotkou lokálnej samosprávy. Uvedené prostriedky sú určené na zvyšovanie kvality výchovno-vzdelávacieho procesu stredoškolského vzdelávania – výdavky organizovanej prepravy žiakov stredných škôl so sídlom v AP Vojvodine na Veľtrh vzdelávania, ktorý sa bude konať od 9. do 10. marca 2022 v Novom Sade. Žiadateľ má k prihláške na súbeh pripojiť: 1) fotokópiu osvedčenia o daňovom identifikačnom čísle; 2) neviazanú ponuku ceny prepravy žiakov na Veľtrh vzdelávania v Novom Sade s uvedeným počtom užívateľov služieb. ROZHODOVANIE O ŽIADOSTIACH A SPÔSOB UCHÁDZANIA SA O pridelení finančných prostriedkov príjemcom rozhoduje pokrajinský tajomník zodpovedný za vzdelávacie záležitosti na návrh komisie na realizáciu súbehu, ktorá posudzuje prijaté žiadosti. Kritériá na pridelenie prostriedkov, v súlade s článkom 11 bod 2 alinea 1, 2 a 5 Pravidiel о pridelení rozpočtových prostriedkov Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá na financovanie a spolufinacovanie programov a projektov v oblasti základného a stredoškolského vzdelávania a výchovy v Autonómnej pokrajine Vojvodine, sú nasledujúce: – veľkosť cieľovej skupiny, – stupeň zapojenia cieľovej skupiny, pre ktorú je projekt určený, – zapojenie partnerských inštitúcií do realizácie projektu. Sekretariát si vyhradzuje právo žiadať si, ak treba, od podávateľa prihlášky dodatočnú dokumentáciu alebo informácie. Ak je žiadosť podpísaná osobou podliehajúcou oprávneniu, potrebné je pripojiť náležité oprávnenie na jej podpisovanie. Prihláška na súbeh sa predkladá v písomnej podobe na jednotnom formulári, ktorý sa uverejňuje na webovej stránke sekretariátu. Jedna právnická osoba môže predložiť jednu prihlášku. Výsledky súbehu sa uverejňujú na webovej stránke sekretariátu. Lehota podávania prihlášok na súbeh je 18. februára 2022. Prihlášky s potrebnou dokumentáciou sa podávajú na adresu: Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá Súbeh o výdavky na organizovanú prepravu žiakov na Veľtrh vzdelávania Bulvár Mihajla Pupina 16 21 000 Nový Sad Komisia nebude rozoberať: – neúplné žiadosti; – oneskorené žiadosti; – neprípustné žiadosti (predložené neoprávnenými osobami a subjektmi, ktoré neboli plánované v súbehu); – žiadosti, ktoré nesúvisia so súbehom plánovanými účelmi; – žiadosti užívateľov, ktorí v predchádzajúcom období neopodstatnili pridelené prostriedky vo finančných a opisných správach. Tlačivo dotazníka si môžete stiahnuť od 2. februára 2022 z oficiálnej webovej prezentácie Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá: www.puma.vojvodina.gov.rs. Informácie v súvislosti so súbehom možno získať na telefónnych číslach: 021/ 487 48 67, 487 41 57. POKRAJINSKÝ TAJOMNÍK Zsolt Szakállas

• OZNAMY •

6 /4997/ 5. 2. 2022

Kultúra • Oznamy

„Hlasať“ neboli Anna Horvátová

ednou z občianskych povinností je aj uctievanie pozvania na účasť na voľbách, keď občania svojimi hlasmi či vyjadrovaním vplývajú na možné zmeny v krajine. Po voľbách sa formujú vždy dve skupiny, tí spokojní a nespokojní. Najviac v tomto všetkom nespokojnosti pridáva nezáujem o vyjadrovanie sa v spisovnej slovenčine. Totiž

svedkami sme, že sme boli „hlasať“, alebo že sme „hlasali“. Čo je príčinou týchto novovzniknutých slovenskosrbských formulácií?! Azda naša ľahostajnosť voči spisovnej slovenčine a perfektná prispôsobivosť iným trendom. V srbčine na to sú výrazy: glasati, glasanje, čo je v poriadku. Čo nie je v poriadku, sú novotvary vzniknuté zo srbských slov: „hlasať“, „hlasali“. Slovenčine sú tieto termí-

DROBNÝ OZNAM

ny cudzie. Na činnosť odovzdávať svoj hlas pri voľbe, pri rozhodovaní o niečom v spisovnej slovenčine máme slovesá: hlasovať za alebo proti: za koho, za čo, proti komu, proti čomu. Hlasovali za zmeny. Hlasovali proti zmenám. Hlasovali za riaditeľku. Hlasovali proti žene. Voliť je ďalším ekvivalentom, ktorým vyjadríme činnosť pri voľbách. Volili medzi dvoma uchádzačmi. Volili svoj-

POSLEDNÝ POZDRAV

na rozlúčku čestnému členovi

KUPUJEM

ho predstaviteľa. Volili poslancov. Voliť si odbor štúdia. Hlasovací a volebný sú spisovné prídavné mená. „Hlasací“ ako prídavné meno v slovenčine neobstojí, ide o nevydarený preklad srbského prídavného mena glasački. Tak bude hlasovací lístok, nie „hlasací“, hlasovacie právo, nie „hlasacie“. Prídavné meno volebný použijeme v týchto prípadoch: volebné právo, volebná komisia.

SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE

So smútkom v srdci oznamujem, že ma navždy opustila moja manželka

staré a nové perie, alebo mením za paplóny,

JURAJOVI SEMARTONSKÉMU

vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie;

KATARÍNA ĎURÍKOVÁ

rod. Lačoková 7. 11. 1949 – 20. 1. 2022 z Báčskeho Petrovca

Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05

Združenie poľnohospodárov Hložany

Zarmútený manžel Ján

a 021/782-278.

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s drahým manželom

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s otcom a apkom

JURAJOM SEMARTONSKÝM

12. 4. 1953 – 19. 1. 2022 z Hložian

Len ten, kto stratil toho, koho mal rád, pochopí, čo je ťarcha, bolesť a žiaľ. Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza moja láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Manželka Anna

www.hl.rs

Život vyhasol bez posledných slov rozlúčky. Opustil si nás náhle a nečakane. Nestačili sme sa Ťa ani opýtať, poradiť... Chýbaš nám. Na Teba nikdy nezabudnú: syn Juraj s manželkou Katarínou, vnukovia Michal a Martin a vnučka Magdaléna

Informačno-politický týždenník

POSLEDNÉ ZBOHOM sestre, švagrinej a tetke

KATARÍNE ĎURÍKOVEJ

rod. Lačokovej 7. 11. 1949 – 20. 1. 2022 z Báčskeho Petrovca S láskou si na Teba budú spomínať Tvoji najmilší: sestra Zuzana s manželom a synovci Jaroslav s rodinou a Rastislav so synom • KULTÚRA • OZNAMY •

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

MÁRIOU TANCIKOVOU

MÁRIA TANCIKOVÁ

s manželkou, mamou a starou mamou

rod. Spevákovou 2. 10. 1954 – 28. 1. 2022 z Báčskeho Petrovca

Zarmútení: manžel Pavel a synovia Jaroslav a Pavel-Miroslav s rodinou

rod. Speváková 2. 10. 1954 – 28. 1. 2022 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si na Teba budú spomínať: sestra Anna s manželom a rodiny Pucovská a Myjavcová

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s manželom, otcom, starým otcom a prastarým otcom

s mamou, starkou a prastarkou

ZUZANOU MEDOVARSKOU rod. Ušiakovou 7. 2. 1936 – 20. 1. 2022 z Petrovca

JANKOM ŠUSTEROM 8. 4. 1948 – 16. 1. 2022 z Pivnice

Odišiel si nečakane. Ten večný pokoj Ti prajeme a spomienku na Teba si navždy zachováme. S láskou a úctou sa s Tebou lúčia a nikdy na Teba nezabudnú: manželka Anna, syn Jaroslav s manželkou Zlatuškou, vnučka Silvia s manželom Milošom, pravnuci Ivan, Lazar a Jovan, vnuk Vladimír, dcéra Vlasta s manželom Miroslavom a vnukovia Dávid a Lukáš • KULTÚRA • OZNAMY •

Bolesťou unavená tíško si zaspala, opúšťajúc všetkých, ktorých si rada mala. Žiarila z Teba láska a dobrota, budeš nám chýbať do konca života. S Tebou sa lúčia:

dcéry Zuzana a Mariena s manželom a vnúčatá s rodinami

Potrebujeme predavača Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu súrne potrebuje kolportéra (predavača) Hlasu ľudu v Báčskom Petrovci. Úhrada sa reguluje zmluvou. Záujemcovia sa môžu ohlásiť v NVU Hlas ľudu, Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V, alebo na tel. č.: 021/4720-840, 063/47-20-84, 062/762-947 (služba predaja). Hlas ľudu 6 /4997/ 5. 2. 2022

Oznamy POSLEDNÝ POZDRAV

SMUTNÁ ROZLÚČKA s našou kmotrou

MÁRIOU TANCIKOVOU

MÁRII TANCIKOVEJ

rod. Spevákovou 2. 10. 1954 – 28. 1. 2022 z Petrovca

rod. Spevákovej 2. 10. 1954 – 28. 1. 2022 z Báčskeho Petrovca

Odišla si nečakane... Ten večný pokoj Ti prajeme a spomienku na Teba si navždy zachováme. Svatovci Majerovci

SMUTNÁ ROZLÚČKA s manželom a otcom

Kmotrovci Cerovskovci a krstné deti Mariena a Ján s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 25. januára 2022 na večný odpočinok odišiel náš otec a deda

VLADIMÍROM SABOM

VLADIMÍR SABO

5. 9. 1943 – 25. 1. 2022 z Kysáča

Tichou modlitbou vyprosme dar pokoja, kým sa nám duše raz naveky nespoja. Neopusti ma, Hospodine, môj Bože! Nevzďaľuj sa odo mňa! Žalm 38, 22 Manželka Mária a syn Vladimír

POSLEDNÝ POZDRAV

matičiarovi a dlhoročnému členovi Správnej rady MOMS Kysáč

5. 9. 1943 – 25. 1. 2022 z Kysáča

Prišla tá posledná hodina, keď si nás nečakane navždy opustil... Tvoji: dcéra Mária Naďová, zať Robert a vnučka Robertína s Markom

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 30. januára 2022 uplynulo 10 rokov, čo nás navždy opustil náš dedo

ŽIVKO KRSTIĆ

VLADIMÍROVI SABOVI

1943 – 2012 – 2022 z Petrovca

5. 9. 1943 – 25. 1. 2022 z Kysáča

S láskou a úctou si na neho spomínajú:

MOMS Kysáč

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

dcéra, zať, vnuk a vnučka s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA so spolužiačkou

MÁRIOU TANCIKOVOU

rod. Spevákovou 1954 – 2022 z Báčskeho Petrovca

Spolužiaci 8. c triedy – generácia 1968/69

SMUTNÁ ROZLÚČKA s mojím dedom

VLADIMÍROM SABOM 5. 9. 1943 – 25. 1. 2022 z Kysáča

Všetko zmizne, len stopy Tvojej lásky a spomienky na predobré srdce mi zostanú. Vnučka Robertína

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynuli tri smutné roky, čo nás opustil

JURAJ CHRČEK – ĎURI

18. 1. 1942 – 7. 2. 2019 – 2022 z Pivnice

Silnejšia od lásky a vôle do života bola smrť, ktorá Ťa od nás odtrhla. V srdciach Ťa nosíme a nikdy na Teba nezabudneme. Tvoji: manželka Juliana, syn Zdenko s manželkou Ankou a vnúčatá Kristián a Stefánia • OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA s naším milovaným

POSLEDNÝ POZDRAV

MICHALOM KOZOM

Neplačte, že som odišiel, len večný pokoj mi prajte a v srdci milé spomienky zachovajte.

Spomienka na Teba zostane navždy v našich srdciach.

Na Tvoju lásku a dobrotu si navždy budú spomínať: Tvoji najbližší

brat, andika a Milko

SMUTNÁ ROZLÚČKA s bratrancom

MICHALOM SOKOLOM

sesternica Anna Vozárová s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

MICHALOM SOKOLOM

27. 3. 1960 – 23. 1. 2022 z Kysáča

S láskou a úctou si na Teba bude spomínať

rodina Fulmeková

• OZNAMY •

27. 3. 1960 – 23. 1. 2022 z Kysáča

Nikdy na Teba nezabudneme. Teta Julka Šmitová so synmi Pavlom a Jánom s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA s bratrancom

MICHALOM SOKOLOM

1960 – 2022 z Kysáča

Bolesťou unavený tíško si zaspal, dlhý boj dobojoval. Ten večný pokoj Ti praje a s láskou si na Teba spomínať bude:

MICHALOM SOKOLOM

1960 – 2022 z Kysáča

Posledná rozlúčka so zosnulým bola 3. januára 2022 v krematóriu v Bratislave.

s bratrancom

MICHALOVI SOKOLOVI

1934 – 2021 rodom z Báčskeho Petrovca žijúcim v Bratislave

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

MICHALOM SOKOLOM

1960 – 2022 z Kysáča

Vo svojich spomienkach si ho navždy zachová

1960 – 2022 z Kysáča

S láskou a úctou si na Teba budeme spomínať.

bratranec Michal Majera s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

Rodina Nátoňová

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

MICHALOM SOKOLOM

1960 – 2022 z Kysáča

Na Tvoju lásku a dobrotu nikdy nezabudneme. Rodiny: Nátoňová, Kováčová, Bosićová a Plačková

1960 – 2022 z Kysáča

Na Teba si budeme stále spomínať.

Rodiny: Abelovská, Čemanová, Francistyová, Vozárová a Leňová

6 /4997/ 5. 2. 2022

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 4. februára 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Spektrum (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň ( repríza: utorok 17.35) Nedeľa 6. februára 10.30 Zostrih zo 40. Festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč, 2. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Vysielanie pre penzistov (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Utorok 8. februára 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Dobrý večer, Vojvodina. Najnovšie vydanie pravidelnej kolážovej relácie aj tentoraz prinesie príspevky z viacerých oblastí spoločenského života v našich prostrediach. Spektrum. V poslednej polhodinke predvíkendového bloku pozornosť bude venovaná školskej problematike. S hosťami v štúdiu sa bude hovoriť o aktualitách v slovenských základných a stredných školách. Dúhovka. Vyhradený termín nedeľného vysielania má názov Hon na šakala v Brehoch 2009. Šakal je psovitá šelma, ktorá zapríčiňuje veľké škody v lovných revíroch v celom regióne. Preto poľovnícke združenia všade tam, kde sa jeho počet enormne zvýši, organizujú tradičné, hojne navštevované poľovačky. Takýto hon na šakala organizovaný brehovskými poľovníkmi v roku 2009 nahral výrobný štáb TV Vojvodina. Vysielanie pre penzistov. Na záver nedeľného bloku vo vysielaní venovanom seniorom sa bude hovoriť o tom, ako trávia zimné chvíle, s osobitným dôrazom na ochranu ich zdravia.

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 4. februára – Sedem Sobota 5. februára – Na smrť ťa ľúbim Pondelok 7. februára – Cudzinec Utorok 8. februára – Zachráňte vojaka Rajana Streda 9. februára – Pianista Štvrtok 10. februára – Moja krásna učiteľka

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 6. februára Film: Piadinôžka Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Šesť dní, sedem nocí Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná relácia na aktuálnu tému Nedeľa

18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

15.05 15.30 16.00 16.10 16.20 16.25 16.55 17.00

10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí

17.15 17.30 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 18.10 Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15

týždňa

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

www.hl.rs

Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

Informačno-politický týždenník

Nedeľa 6. februára 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Hudobný program Utorok 8. februára 16.00 Tradičné slovenské jedlá, 4. epizóda Kreslený film: Trojský kôň a ďalšie grécke povesti

RÁDIO STARÁ PAZOVA

RÁDIO PETROVEC 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Piatok 11. februára 16.00 Príspevky z TV archívu

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA Utorok – piatok

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

18.20 18.40

Na modrej vlne – každý pracovný deň Správy z regiónu Stalo sa na dnešný deň Správy z Kovačickej obce Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Kalendárium Udalosti dňa Citáty do vrecka Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Zaujímavosti zo sveta Humor Správy z Kovačickej obce Zaujímavosti zo sveta Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Citáty do vrecka Poézia

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 6. februára 7.00 Repríza relácie Dobrý deň Streda 9. februára 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport

TRÉNUJE AJ PETROVSKÁ MLADOSŤ

Je z čoho voliť... Juraj Pucovský

trnásteho januára si prvýkrát tohto roku športový úbor obliekli a kopačky obuli futbalisti petrovskej Mladosti, keď aj úradne začali prípravy na jarnú sezónu. Tréner Svetozar Sovilj na každom tréningu má 20 až 25 hráčov. Pravdaže, to ešte nie sú všetci členovia klubu, lebo viacerí najprv musia dokázať, že spĺňajú kritériá, aby zostali vo Vrbare. Zatiaľ vieme, že z mužstva, ktoré v jeseni obsadilo 7. miesto vo Vojvodinskej lige – severnej skupine, dres Mladosti si na jar nebudú obliekať Aljoša Zorić (skončil kariéru), Siniša Petej a Luka Savić

(odišli do silbašskej Našej hviezdy), s Petrovčanmi sa rozlúčil aj Stevan Leškov, kým sa Nikola Mrkaić ešte nikomu v klube neohlásil. Do Vrbary prišli stredný útočník Aleksandar Grković z radov menovkyne z Báčskeho Jarku a Petar Vladisav z Našej hviezdy. Do tréningového procesu zapojili aj niekoľko talentovaných dorastencov. Je tu aj Filip Požarev, hráč kysáčskej Tatry, dobrý stredopoliar, ktorý bol dlhší čas zranený, ale čas a prípravné zápasy ukážu, či zostane vo Vrbare. Nedávno zvolený nový predseda Mladosti Jaroslav Ferko nám povedal, že všetkých najviac potešil návrat na trávnik po zraneniach zotavených Jaroslava Jakuša a

AŠK ARADÁČ V ÚSTRETY JARNEJ ČASTI MAJSTROVSTIEV

Významne posilnení Dejan Striško

aradáčskom AŠK zimnú prestávku využili na posilnenie mužstva. Klub totiž nateraz neopustil ani jeden hráč, ktorý hral v jesennej časti, a mužstvo dostalo aj dve posily. Do Aradáča sa vrátil Jovan Ponorac, útočník, ktorý sa prejavil ako skvelý útočník a strelec po kratšom pobyte v mužstve Begeja

v Žitišti, znovu bude hájiť farby aradáčskeho klubu. Druhou posilou je Slaviša Bojanić, ktorý hrá hlavne na pozícii pravého stopéra. Bol frekventantom mládežníckej školy FK Radnički zo Zreňaninu a v seniorskej konkurencii vystupoval v mužstvách Omladinca Botoš, Crvenej zvezdy z dediny Vojvoda Stepa a Begeja zo Žitišta, odkiaľ aj prestúpil do AŠK. Má 21 rokov a bude významnou posilou v obra-

ZOVŠADIAĽ KRÁTKO

Prípravy našich klubov Pavel Kocka, Vladimír Hudec, Lazar Pavković TATRA – PROLETER NS (mládežníci) 1 : 1 (1 : 1). Meranie síl kysáčskej Tatry s mládežníkmi superligového mužstva Proletera sa skončilo spravodlivou remízou. Domáci sa ujali vedenia gólom Radina už v tretej minúte. Po tomto góle domáci mali ešte niekoľko výhľadných príležitostí, keď Svitić strieľal nad brvno, Radin vedľa brány, Grubović triafal do brankára. • ŠPORT •

Dve – tri príležitosti mali aj hostia a najlepšia bola tá, keď trafili brvno. V 45. minúte po chybe obrany Tatry hostia vyrovnali na 1 : 1. Po zmene strán sa vo väčšine hralo na strede ihriska, s tým, že domáci ešte niekoľkokrát boli nepresní. V konečnom sa zápas skončil spravodlivou remízou tak, že domáci predsa len boli bližší k výhre. TATRA: Munjaz, Đorđević, Šmit, Apić, Đaković, Svitić, Vrhovac, Radin, Laković, Pekić, Grubović; hrali ešte aj Kosturanov, Petrović,

Vladimíra Fábryho, ako aj skutočnosť, že aspoň do leta zostane aj spoľahlivý hráč obrany Marko Beronja. Predseda zdôrazňuje, že sa klub mieni zamerať na hráčov z Petrovca a okolia, ktorí musia tvoriť kostru mužstva. Od neho sa očakávajú góly: nováčik v mužstve Pritom sú najväčšie Mladosti Aleksandar Grković (vľavo) očakávania od toho, čo vychová z Turije vo Vrbare. Ďalším súperom FŠ Mladosť a dorast. Dobre je, že 12. februára bude odžacký Tekstihráči troch selekcií FŠ pod vede- lac, potom OFK Vrbas (19. februára) ním trénera Jána Čániho a jeho a generálka pred majstrovským pomocníka Jána Trabaka, ako aj štartom s Bačkou z Pačiru 5. mardorast pod taktovkou Jána Jakuša ca má byť s kysáčskou Tatrou 27. pravidelne trénovali počas zimy februára, ako aj všetky zápasy v športovej hale, iba okrem dní, predtým vo Vrbare. Ak sa naskytne keď boli školské prázdniny. možnosť a termín, medzičasom Prvý prípravný zápas zverenci Mladosť zohrá ešte niektorý prítrénera Sovilja si naplánovali na pravný zápas so zatiaľ neznámym stredu 2. februára s menovkyňou súperom. ne aradáčskeho mužnasledujú aj 4 prístva. Treba povedať, pravné zápasy. že po dlhej prestávke Prvý zohrajú už vyvolanej zranením na nedeľu s mužsa na trávnik vracia stvom padinskej aj skúsený záložník a Doliny a po začiatok majstrovstiev stredopoliar Vladimír odohrajú aj zápaĎuríček. Pod taktovkou nosy s mužstvami vého trénera Željka Legenda zreňaninského ŽSK Žabalj, OFK Stanića aradáčski fut- Proletera a ex-Yu futbalu Gradnulica a Hajbalisti začali prípravy v Željko Stanić je novým dušice. Jarná časť sobotu 29. januára. Na stratégom aradáčskeho majstrovstiev sa AŠK prvom tréningu bolo začína 6. marca a prítomných 18 hráčov, kým ostatní Aradáčania v prvom kole uvítajú svoju neprítomnosť ospravedlnili. Polet z Nakova. Po kratších kondičných prípravách Foto: z archívu AŠK Aradáč Marojević, Višnjovac, Ožvát HAJDUŠICA. Tréner Hajdušice Milorad Mršić zoskupil svojich futbalistov v nedeľu 23. januára. Prípravy sú najprv kondičné a v pokračovaní sa budú hrať aj priateľské zápasy. Mužstvo v majstrovstvách bude pokračovať s viac-menej nepozmeneným mužstvom, keďže klub nikto neopustil. Boli síce obavy, že najlepší hráč a strelec A. Ružić, ktorý dostal viacero lákavých ponúk, opustí klub, ale on tie ponuky odmietol a zostane v Hajdušici hrať bez úhrady, kvôli kamarátstvu a dobrej nálade v mužstve. Do Hajdušice z Jánošíka prišiel Goran Gužvica a očakávajú sa aj ďalšie

posily. Už na nedeľu Hajdušičania zohrajú prvý priateľský zápas s mužstvom Karaša z Jasenova, členom Druhej juhobanátskej ligy – východnej skupiny, ktorý si nárokuje, že postúpi do vyššej ligy. ŠÍD – ERDEVÍK. Kožená sa rozkotúľala aj na futbalových ihriskách v Šídskej obci. Počas minulého víkendu prvé prípravné zápasy zohrali aj erdevícka Sloga a Radnički zo Šídu. Erdevíčania si sily zmerali so susedmi z Višnjićeva a vyhrali 2 : 1. Futbalisti Radničkého zohrali zápas s mužstvom Podunavca Belegiš na trávniku Domu futbalu v Starej Pazove. Hostia zo Šídu boli lepší a vyhrali výsledkom 2 : 0.

6 /4997/ 5. 2. 2022

Šport Z VÝROČNÉHO ZASADNUTIA ŠACHOVÉHO KLUBU KULPÍN

Kulpín má úspešných šachistov Katarína Gažová

Podľa jeho slov v roku 2021 sa šachisti Kulpína stretli 94-krát. lenovia Šachového klubu Stretávali sa vo štvrtok a v nedeľu. Kulpín sa stretli, síce v men- Ako pripomenul, mnohé turnaje, šom počte ako obvykle, v na ktorých sa aj kulpínsky klub hostinci Dane v Kulpíne v sobotu roky zúčastňoval, vlani neboli 29. januára. Náplňou ich stretnu- usporiadané v dôsledku pandétia bolo sumovanie minuloroč- mie. Šachová ekipa Kulpína sa ných aktivít a plánovanie tohto- však predsa zúčastnila Medzioročných. Stretnutie šachistov je becnej ligy Báčska Palanka, Báč, však vždy aj príležitosťou zahrať Báčsky Petrovec, kde z ôsmich klubov zaujala pozoruhodné štvrté miesto. Okrem toho doma v Kulpíne v marci po výročnom zasadnutí zorganizovali bleskový turnaj podľa švajčiarskeho systému (sedem kôl po 10 minút). Účinkovalo Na výročnom zasadnutí Šachového klubu Kulpín 14 šachistov – tak domácich, ako aj si šach. Medzi sebou privítali i hostí. Najúspešnejší bol Kulpínhostí: kolegov šachistov z Hložian čan Petar Radosavljev, druhý bol a Maglića. Správu o činnosti klu- Siniša Stanivuk z Maglića a tretí bu v minulom roku a plán práce tiež Kulpínčan Ján Zelenák. V na tento rok podal predseda ŠK polovici júla sa kulpínski šachisti Kulpín Radoslav Kolarski. Maksim Teslić a Petar Radosavl-

jev zúčastnili medzinárodného turnaja v Báčskom Petrovci. Koncom júla počas osláv Kulpína, teda aj Predslávnosťových dní ŠK Kulpín, zorganizoval tradičný obecný šachový turnaj v hostinci Dane. Turnaj mal dve časti: turnaj jednotlivcov Rapid (15-minútové par tie), zúčastnilo sa ho 14 šachistov: prvý bol Juraj Červenák z Hložian, Šachové partie boli neodmysliteľnou časťou aj výročnej druhý Maksim schôdze Teslić a tretí Branislav Beláni, obaja z Kulpí- ŠK Kulpín, účinkovali iba v dvoch na. V druhej časti obecný turnaj súťaženiach: Svätosávskom turjednotlivcov v bleskovom šachu naji v januári a na obvodovej šaCuger (5-minútové partie) hralo chovej súťaži v máji. Zo Základnej 18 šachistov z územia Obce Báč- školy Jána Amosa Komenského v sky Petrovec. Víťazom bol tiež Kulpíne súťažili Aleksandar Rakić Juraj Červenák a druhé a tretie a Nikola Benša. miesto obsadili Petar RadosaDo klubu z inventúry pribudla vljev a Branislav Beláni. Kulpín- nová tlačiarnička a klub vlani čania sa zúčastnili aj na turnaji hospodáril pozitívne. Po skončení v Petrovci počas SNS 2021. Na schôdze nasledovala šachová turnaji vo Vrbase v decembri klub súťaž a potom občerstvenie.

NA ŠACHOVÝCH MAJSTROVSTVÁCH ZŠ BRATSTVO V ARADÁČI

Menej účastníkov než obvykle Vladimír Hudec

ďaka entuziazmu členov Šachového klubu Aradáč v Základnej škole Bratstvo v Aradáči už mnoho rokov úspešne pôsobí šachová sekcia, z ktorej po rokoch vyrástli početní skvelí šachisti. Okrem pravidelných tréningov každoročne v škole organizujú aj majstrovstvá školy a tí najlepší potom účinkujú na obecných súťažiach, kde tiež zaznamenávajú pozoruhodné výsledky. Tohtoročné školské majstrovstvá prebiehali v nedeľu 30. januára. Zúčastnilo sa ich však

www.hl.rs

omnoho menej členov než obvykle. Dôvod nie je nezáujem o túto starobylú hru, ale príliš

banálna záležitosť– narodeniny a iné oslavy. „Nemôžem pochopiť, že rodičia nemôžu povedať deťom, čo je prioritnejšie, či narodeniny u príbuzného, alebo školská súťaž. Tréner Goran Petrović a ja sme boli veľmi sklamaní. Veď kedy sa deťom vštepí vzťah k prioritám, ak nie Účastníci tohtoročnej súťaže s predsedom ŠK Aradáč teraz...“ rozčuľuje Srđanom Popovom (vľavo) a rozhodcom Aleksejom sa profesor VlaBartošom (v úzadí) dimir Jovanov,

Informačno-politický týždenník

predstavovali Vladimír Kriška (4. miesto), Rastislav Širka (5. miesto) a Maksim Teslić (6.). Na turnaji Gimnazijalac v Báčskej Palanke Kulpínčan Rastislav Širka obsadil 3. miesto. V decembri sa uskutočnil aj medzinárodný turnaj v Petrovci. Zo ŠK Kulpín sa zúčastnili Maksim Teslić, Rastislav Širka a Petar Radosavljev. Keď ide o prácu šachovej sekcie

vedúci šachovej sekcie v aradáčskej škole. Predsa koho nieto, bez toho sa dá, a tak namiesto viac ako dvadsať mladých šachistov, koľko minimálne každoročne účinkuje, toho roku sa školskej súťaže zúčastnili iba dvanásti – ôsmi chlapci a štyri dievčence. Najúspešnejší medzi nimi bol šiestak Mihajlo Rajčević, druhé miesto obsadil Gavrilo Trifunjagić a tretí bol tiež šiestak Aleksandar Šogorov. Najlepšie umiestnené dievča bola Sofija Trifunjagićová, ktorá obsadila piate miesto. Rozhodcom na tomto zápase bol Aleksej Bartoš, stredoškolák, ktorý dnes hrá pre ŠK Aradáč a v úspešného šachistu vyrástol práve v tejto sekcii. Foto: V.Jovanov • ŠPORT •

NA ZAČIATKU JARNEJ ČASTI VOLEJBALOVÝCH MAJSTROVSTIEV

Kulpínčania presvedčiví v Belehrade ŽELEZNIČAR : KULPÍN 0 : 3 (24 : 26, 24 : 26, 20 : 25)

Katarína Gažová

sobotu 29. januára sa začala druhá – jarná časť majstrovstiev v Prvej B volejbalovej lige Srbska. Volejbalisti Kulpína hosťovali v Belehrade, kde si sily

zmerali s mužstvom Železničara, inak najstarším belehradským volejbalovým klubom, a po Červenej hviezde a Partizane aj najlepším a najpopulárnejším klubom v Belehrade. Z tých dôvodov zápas v sídelnom

Usmiate tváre po víťazstve: členovia kulpínskej výpravy v Belehrade – hráči, časť vedenia a fanúšikovia, ktorí ich sprevádzajú na všetkých zápasoch

DRUHÁ VOLEJBALOVÁ LIGA SRBSKA – SEVERNÁ SKUPINA

Prekvapenie na štarte MLADOSŤ – VOJVODINA NS SEME 3 0 : 3 (22 : 25, 22 : 25, 19 : 25) Vladimír Hudec

olejbalisti petrovskej Mladosti nepríjemne prekvapili svojich fanúšikov, keď v prvom kole pokračovania majstrovstiev utŕžili porážku na vlastnej pôde. Majú však na to aj objektívne ospravedlnenie. Totižto Mladosť mala zdravotné

problémy, keďže dvaja strední blokátori neboli dostatočne zotavení z ochorenia, a tým neboli pripravení na zápas. K tomu zo zdravotných dôvodov nebol prítomný ani Branislav Benka a z profesionálnych dôvodov ani Aleksandar Petej. Na to všetko aj kapitán mužstva Vladimír Krnáč sa počas zohrievania zranil.

meste bolo derby prvého jarného kola a bol veľmi kvalitný, bojovný, ale aj férový a korektný. Kulpínčania majú dobré mužstvo a počas celého zápasu hrali dobre a obetavo. V prvých dvoch setoch domáci viedli, ale hostia výsledok obrátili vo svoj prospech, čo dokážu iba kvalitné a mentálne silné mužstvá. Prvé dva sety boli nezvestné do konca a Kulpínčania nad nimi vyhrali „na rozdiel“ identickým výsledkom 26 : 24. Tento výsledok nasvedčuje o vyrovnanosti dvoch mužstiev. V treťom sete hrali omnoho lepšie, vytvorili si prednosť, ktorú hostia nemohli vynahradiť. V mužstve Kulpína je veľmi dobrá nálada, ktorá sa reflektuje aj na zápasoch, a aj v Belehrade zvíťazil tím, nie jednotlivci, a k úspechu prispeli všetci hráči. VK KULPÍN: Relota, Zima, Peť-

Skúsil síce hrať, ale veľmi rýchlo musel opustiť palubovku. Vcelku teda Mladosť bola podstatne oslabená, čo sa odzrkadlilo aj na hre. Na druhej strane proti sebe mali naladené a veľmi kvalitné mužstvo Vojvodiny, ktoré hralo na výbornú. Predsa aj napriek všetkému domáci v prvých dvoch setoch boli príliš rovnocenní. Hostia však prevahu získali tam, kde Petrovčania na tomto zápase boli najslabší – na sieti, kde domáci blokátori nehrali na obvyklej úrovni. V treťom sete však hostia dosiahli významnejšiu prednosť a v konečnom si domov zaslúžene

UDELILI CENY NAJLEPŠÍM ŠPORTOVCOM V OBCI BÁČ. Toto slávnostné udeľovanie cien najlepším športovcom Báčskej obce sa konalo 24. januára v športovej hale. Za najúspešnejšieho pioniera Obce Báč bol vyhlásený Dávid Čapanda. Patrí medzi najúspešnejších členov Stolnotenisového klubu Selenča. Je členom národnej reprezentácie v kategórii U11, víťaz štátneho podujatia Športové hry mladých v kategórii do 12 rokov a reprezentantom Srbska na medzinárodnom finále tohto podujatia. Niektoré zo svojich najväčších úspechov dosiahol v roku 2021, keď získal zlato na veľkých turnajoch, akými sú Trofej Belehradu a Novoročný turnaj. Dávid je aktuálne na 1. mieste v štátnom rebríčku v kategórii mladších kadetov, stolných tenistov do 12 rokov. Ocenenie za dlhoročnú prácu na rozvoji športu získal Ján Mandáč, člen STK Selenča. Za najperspektívnejšiu športovkyňu do 12 rokov vyhlásili Milicu Kovačevićovú, ktorú stolný tenis trénuje František Čapanda. mp • ŠPORT •

kovský, Lekár, N. Petrović, Ž. Babić, Barišić, D. Babić, Grubešić, Ćirić, Emer, Bojkov a Nedeljković Iné výsledky 12. kola: Ribnica 2 – Banat 3 : 0, Vojvodina 2 Šumadija 3 : 1, Užice – MOK Topličanin 97 2 : 3, Kosovska Mitrovica – Bečej 3 : 0, Loznica – Futog 0 : 3 Nasledujúci víkend Kulpínčania doma privítajú výnimočne dobré mužstvo Vojvodiny z Nového Sadu. Foto: z archívu klubu

1. Šumadija 12 10 2. Vojvodina 2 12 9 3. MOK Topličanin 12 9 4. Železničar 12 8 5. Kulpín 12 8 6. Kos. Mitrovica 12 7 7. Futog 12 6 8. Užice 12 5 9. Bečej 12 5 10. Banat 12 3 11. Ribnica 2 12 2 12. Loznica 12 0

2 3 3 4 4 5 6 7 7 9 10 12

32 : 16 30 : 13 29 : 18 26 : 17 26 : 17 28 : 17 22 : 22 21 : 24 20 : 24 13 : 28 12 : 32 5 : 36

26 27 24 24 22 24 18 18 15 10 7 1

odniesli 3 body. VK MLADOSŤ: V. Krnáč, B. Krnáč, Darko a Daniel Stojanovićovci, Sýkora, Brkić, Dukljanin, Unković, Babić, Barna, Anđelić Iné výsledky 12. kola: Proleter – Kikinda 3 : 0, Bavanište – Vest 3 : 1, Stražilovo – Hajduk 3 : 0, Mladost (NP) – Partizan 0 : 3, Srem Iton – Dunav Volley 0 : 3. S vierou, že sa im zdravotný stav v mužstve stabilizuje, Petrovčania na nedeľu pocestujú do Nového Sadu, kde si sily zmerajú s mužstvom Dunav Volley.

1. Mladosť 2. Kikinda 3. Partizan 4. Dunav Volley 5. Stražilovo 6. Proleter 7. Vojvodina 3 8. Srem Iton 9. Bavanište 10. Vest 11. Hajduk 12. Mladost (NP)

6 /4997/ 5. 2. 2022

12 10 12 9 12 9 12 8 12 8 12 8 12 7 12 6 12 3 12 3 12 1 12 0

2 3 3 4 4 4 5 6 9 9 11 12

30 : 12 31 : 13 28 : 12 25 : 15 26 : 14 25 : 18 25 : 16 22 : 23 16 : 29 12 : 29 10 : 33 0 : 36

29 28 26 24 23 22 21 17 12 9 5 0 49

Šport PRÍPRAVY FUTBALISTOV STAROPAZOVSKEJ JEDNOTY

Na úvod remíza

JEDNOTA – 1. MAJ 1 : 1 (0 : 1) Matej Bzovský

utbalisti staropazovskej Jednoty vedomí si toho, čo ich očakáva v boji o záchranu, začali so sústavnými zimnými prípravami na oveľa ťažšiu jar už 17. januára. Tréningový proces teda potrvá omnoho dlhšie než obvykle. Počas prestupového obdobia, ale aj predtým, bolo oveľa viac príchodov ako odchodov. Pribudlo dosť kvalitných posíl, takže počas tréningov a prípravných zápasov zostavia oveľa silnejší celok pre ťažký a neistý boj o záchranu. Totižto početné posily spolu s jesenným hráčskym kádrom majú prispieť k

zachovaniu statusu člena Srbskej ligy – skupina Vojvodina. A snaha súčasnej zostavy sa čiastočne videla na prvej previerke v stretnutí s mužstvom Prvého mája z Rumy, ktorý súťaží v tej istej lige ako aj Jednota, ale v jeseni skončilo na oveľa lepšom umiestnení v porovnaní s pazovským mužstvom. Na ploche športového strediska Futbalového zväzu Srbska v Starej Pazove zohrali republikoví ligisti zaujímavý zápas, ale viac behavý a obetavý ako kvalitný, ktorý sa skončil nerozhodným výsledkom 1 : 1 (0 : 1). V prvej časti podnikavejší hostia sa ujali vedenia v 26. minúte po peknej krídelnej akcii, ktorú po odcentrovanej lopte

V STAROPAZOVSKOM SÚKROMNOM KLUBE FENIKS 1995

Uvažujú o postupe M. Bzovský

taropazovskí členovia republikovej ligy s rozličnými cieľmi čakajú jarnú časť majstrovstiev. Kým Jednotu očakáva urputný a veľmi napínavý boj o záchranu, jej omnoho mladší mestský rival Feniks 1995 má oveľa väčšie ambície. Po úspešnej

Srbska, čo by skutočne bolo veľkým úspechom pre staropazovský futbal s 103-ročnou tradíciou. Feniks 1995 má priam perfektné podmienky na prípravy, takže hráči v tomto klube nerozmýšľajú o odchode do iných prostredí. Sú tu dve hracie plochy s umelou a zelenou plochou, čoskoro pribudne aj balón sála, tiež moderné

Štadión FK Feniks poskytuje výborné podmienky na prácu

jeseni, keď sa usadili na kótu dva, s iba jedným bodom menej od prvého OFK Vršac, v tomto súkromnom klube právom rozmýšľajú o postupe medzi prvoligistov

www.hl.rs

šatne a priestory na odpočinok hráčov medzi dvoma tréningami. Predsa Feniks 1995 počas zimnej prestávky zostal bez šiestich, v jesennej časti štandardných hrá-

Informačno-politický týždenník

využil Kudić. V tejto časti domáci pôsobili neškodne a po niekoľkých protiútokoch zmárnili dve príležitosti. Viac ich ani nemali. V druhom polčase domáci obrátili zápas na svoju stranu. Mali loptu viac vo svojich nohách a hru oveľa lepšie kontrolovali, ale len so sporadickými väznejšími

Spoľahlivý obranca Miloš Trivić

akciami a niekoľkými šancami. Prvú na vyrovnanie nevyužil Danilo Živanović v 56. minúte, jeho prudká strela zvnútra pokutového územia mierila ponad bránu. Tento veľmi dobrý stredopoliar, ktorý sa vrátil z Derventy, kde hral jednu sezónu, vyrovnal zo správne nariadenej penalty v 81. minúte. Po ukončenie zápasu, ale aj predtým sa hralo spomaleným tempom bez vyložených šancí na oboch stranách JEDNOTA: Marković, Matović, Stevanović, Trivić, Tmušić, Krkobabić, Žiža, Milivojević, Obradović, Živanović, Pilipović. Striedali: Stailković, Stanar, Ivetić, Beljić, Kuridža, Valent, Marinković, Šahurić, Perišić Jednota ďalší prípravný zápas zohrá na sobotu so susedovcami z blízkosti Dunaja – Omladincom z Nových Bánoviec.

čov Bulata, Kačavyložených šancí a revića, Zečevića, dve priam stoperMašića. Najväčšiu centné, ktoré nestratu však klub presnými strelami má z odchodu nepozorne zahodili. stredopoliara VuDo ukončenia poljasina do Nemecčasu sa im podarilo ka a krídelného udržať bezgólový útočníka Milutivýsledok. novića do radov V druhom polsuperligového čase však rozhodla mužstva Spartak Zapísal sa do listiny skvelá kvalita a Ždrepčeva krv v strelcov: Marko Šimun najmä oveľa lepšia Subotici. Pribudli fyzická pripravenosť však veľmi kvalitní a skúsení hráči domáceho mužstva. V mužstve Marjanović (Mačva 1929 Bogatić), obetavo hrajúcich hostí bolo Spasić (Radnički Sr. Mitrovica), cítiť nedostatok kondície, lebo Dragić (Teleoptik Zemun), Pa- prípravy začali neskoršie. Práve nović (Prvý máj Ruma) a Matić tento segment aj rozhodol o ví(Loznica), takže sa tento odchod ťazovi, i keď sa domáci trápili a priveľmi nepocíti. svoje šance realizovali až v závere Takto posilnení kvalitnými hráč- zápasu v 70. a 84. minúte. mi Feniks 1995 určite bude od FENIKS 1995: Lazić, Anđelkozačiatku jari útočiť na najvyššiu vić, Cvijetinović, Marjanović, priečku. Minulú sobotu mali aj Spajić, Šalipur, Grubješić, Juriprvú skúšku. Na umelej ploche ša, Dimitrić, Dević, Ilić. Striedali: Národného domu futbalu si zme- Mihajlović, Popović, Radišić, rali sily s mužstvom Jedinstva z Milaković, D. Lazić, Ćalić, Šimun, Rumenky a vyhrali 2 : 0 (0 : 0). Panović, Mijatović. Členovia Novosadskej oblastnej V ďalšom prípravnom zápase ligy sa predstavili vo veľmi dob- Feniks 1995 sa na nedeľu doma rom svetle. V prvom polčase viac stretne s Omladincom z Nových ako úspešne odolávali, mali aj viac Bánoviec. • ŠPORT •

STOLNÝ TENIS: NOVOSADČANIA A SELENČANIA ZNOVA V ŠPS VOJVODINA

Zlatko a jeho družina Juraj Pucovský

port je fyzický, mentálny a zdravotný proces takmer dennej činnosti miliónov ľudí hádam v každom kúte našej planéty. Nepredstavuje iba súťaže, aby sa zistilo, ktoré družstvo alebo jednotlivec sú silnejší, pripravenejší, talentovanejší... Pravdaže, to je okrem iných činiteľov predpokladom na víťazstvo nad súpermi, na získanie viac pohárov, medailí, trofejí, v profesionálnom športe aj čoraz väčšie sumy peňazí na vlastných účtoch. Práve športovci zvyknú povedať, že šport má aj druhú stranu mince. Účastníci tohtoročného stretnutia STK Spin a STK Selenča To sa jednoducho volá hra a priateľstvo. Roky to pekne dokazujú stolní šéftrénerovi paraolympijskej reprezentácie súhlasili vrátane Zlatka Keslera a predtenisti, členovia novosadského STK Spin a STK Selenča. Raz v roku selenčská Srbska rovnako „patria“ tak Selenčania, sedu STK Selenča Františka Čapandu, že výprava s veľkými batohmi, v ktorých sú aj ako aj Novosadčania. Prečo? Nuž preto, selenčský stolný tenis neustále získava na všelijaké dobroty pre spoločné posedenie, že sa Zlatko narodil a hosťuje v Novom Sade, kde so zdravotne žil v Selenči a Báči, má postihnutými hráčmi a hráčkami STK Spin tam hodne príbuzných, vždy nezištne napomáha zohrá priateľský zápas. Nemôžeme nepovedať, že sa o to vari stolný tenis v rodisku. Na najviac, lepšie povedané rozhodujúco, druhej strane so spinovpričinil Zlatko Kesler, dlhoročný reprezen- cami dosiahol najväčšie tant paraolympijskej reprezentácie našej úspechy nie iba klubokrajiny, nositeľ desiatok medailí z najväčších vé, ale aj reprezentačné; svetových súťaží: z piatich paraolympiád, s Ilijom, Bebou, Nadou, viacerých šampionátov sveta, majstrovstiev Mitrom... Preto sú tieto Európy a nespočetných iných podujatí stretnutia obzvlášť hodnotné pre oba kluby. stolných tenisPred týždňom 29. tov. Je to pekné, januára 2022 sa zo až milé stretnustolnotenisovej sietie športovcov, ne ŠPS Vojvodina ktoré vždy pretakmer štyri hodi- Uhádnite, kto vyhral? bieha v hre s rany znova rozliehalo ketou a celuloidobre známe pindovou loptičkou, gpong, pingpong, pingpong... To už kvalite. Je to predovšetkým vďaka dobrému v dobrej nálade spomenutý zápas hrali po dve mužstvá vedeniu klubu, kvalitnej práci trénerky a priateľskom stolných tenistov a tenistiek Spinu Nady Banjcovej, ale aj talentu, vôľovým ovzduší. Veríme, a Selenče. Tí prví najviac v invalidných vlastnostiam a chuti pracovať, aby boli čím že nechybíme, ak vozíkoch mali oproti sebe mladučkých, lepší; tak Dávid Čapanda, Kristián Trusina, skonštatujeme, že perspektívnych Selenčanov, ale i nie- Marián Sabo, Milica Kovačevićová, Alen sú to chvíle určekoľkých veteránov. Výsledky, pravdaže, Slonka, Štefan Lojdl, ako aj ďalší. né len pre Zlatka Fanúšik Spinu Slavko Po tradičnom posedení stolní tenisti a jeho družinu. Džudžar s jednou z dvoch neboli primárne. Predsa ich spomeTo tvrdíme pre- tort, ktorú hádam nikto na nieme: Spin 1 – Selenča 1 12 : 6, Spin dvoch priateľských klubov sa rozišli s po2 – Selenča 2 14 : 4. Po skončení všetci zdravom: „Dovidenia o rok!“ to, že terajšiemu posedení neodmietol

27. Detský folklórny festival Zlatá brána 2021

Mladšia detská tanečná skupina KUS Petrovská družina Báčsky Petrovec prvé miesto

Foto: z archívu KUS Petrovská družina

Pokračovanie nabudúce

Hlas ľudu 6/2022

Articles inside

Vyššia cena kukurice

Kam spejú dediny?

Čoskoro v zozname UNESCO

Zlatko a jeho družina