Hlas ľudu 24/2022

Prezident Srbska Aleksandar Vučić zúčastnil sa panela Európska únia a Srbsko: Strategické partnerstvo pre budúcnosť v rámci Fóra GLOBSEC 2022, ktoré sa uskutočnilo v Bratislave. Počas pobytu v Bratislave stretol sa aj s európskymi predstaviteľmi.

J. Pálik

Foto: predsednik.rs

Festival slovenských populárnych piesní pre deti Na krídlach piesní vlani založil Komorný zbor Musica viva v Báčskom Petrovci na čele s dirigentkou Marienou Stankovićovou-Krivákovou. Jeho druhý ročník sa uskutočnil v nedeľu 5. júna v Slovenskom vojvodinskom divadle a na ňom zaznelo 24 hudobných bodov. Spievali predškolské a školské deti z Báčskeho Petrovca, ale aj hostia z Kulpína, Hložian a Selenče.

J. Čiep

Spolok kulpínskych žien v máji absolvoval štyri dielne maľovania slovenských ľudových motívov. Počas prvých dvoch dielní ženy a dievčatá omaľovávali drevené lopáriky a varešky a nasledujúce dve dielne v miestnostiach ženského spolku v Kulpíne boli zamerané na maľovanie slovenských motívov na plátenné tašky a bavlnené tričká. Vedúcou dielní bola skúsená umelkyňa Anna Legíňová z Petrovca, organizáciu mali na starosti Kulpínčanky Nataša Zimanová, členka SKŽ, a Katarína Zorňanová, predsedníčka spolku.

K. Gažová

Obecná knižnica v Kovačici usporiadala prezentáciu dokumentárnych fotografií z archívu Nikolu Petkova ako svojrázne doplnenie májových osláv 220. výročia založenia Kovačice. O týchto fotografiách píšeme v prílohe Obzory.

S. Lenhart

Foto: z archívu Obecnej knižnice v Kovačici

ZAKLADATEĽ:

NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY

VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA

NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ

USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU

V NOVOM SADE

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA

1944 V BÁČSKOM PETROVCI

OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE

ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY

SO STRIEBORNÝM VENCOM

Riaditeľka NVU Hlas ľudu: Milana Arňašová Radićová

Úradujúca zodpovedná redaktorka: Olinka Glóziková-Jonášová

Zástupkyňa úradujúcej zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová

Redakcia: Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Miroslav Pap, Ľubica Sýkorová

Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Gra cká redaktorka: Irena Lomenová

Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 101 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs

E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs

Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844

Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042

Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565

Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

Bude nám Medardova kvapka kvapkať?

Olinka Glóziková-Jonášová

písania tohto úvodníka vonku bola premenlivá oblačnosť až zamračené, miestami aj pršalo. Kalendár však naznačuje, že je 8. júna a podľa slovenského evanjelického kalendára dnes meniny oslavujú Medardovia. Je Medarda a prší! Takto to bude aj ďalších 40 dní? Lebo podľa starovekej pranostiky, keď na Medarda prší, bude vraj daždivo aj ďalších 40 dní. Máme azda v júni na slnko a letné teploty zabudnúť? Dúfame, že nie, lebo skutočne v posledných rokoch stáročné pranostiky príliš nevychádzajú a klíma sa veľmi zmenila. Začiatok júna nám teda prináša pranostiku založenú na skúsenostiach a tradícii našich predkov. Jún je mesiac, ktorý skutočne rozvoniava dažďom. Je obdobím presunu práce ľudí do našich úrodných polí. A preto chceme veriť, že sa Medardova hrozba vyplní iba čiastočne a len natoľko, aby bola v prospech všetkým a všetkému.

Počas

Týždeň, ktorý plynie, predstavuje pre nás viac než 23. týždeň bežného roku, viac než iba nových 7 dní ďalšieho júna v histórii ľudstva, nakoniec – viac než iba ďalšie číslo, ktoré chystáme pre vás. Nám tieto dni, ako zora ukončenia prvej polovice kalendár-

neho roku, ktorým spolu s vami úspešne šliapeme, prinášajú príležitosť, aby sme vás ešte viac písaným slovom priblížili jedných k druhým. Rozbehnutý jún končí prvú polovicu 12-mesačného obdobia, ktorým meriame čas, ale zároveň predstavuje úvod do mesiacov druhej polovice roka a roztáča leto ako ročné obdobie, ktorému sa drvivá väčšina ľudstva teší. Paleta bohatých kultúrno-spoločenských udalostí druhého júnového týždňa v bežnom roku siaha od kuleniády v Erdevíku, detského festivalu populárnych piesní v Petrovci a pripomínania si sviatku Turíce, až po informácie o recitačnej súťaži Slovákov v Rumunsku. Pritom vám priblížime aktuality a zaujímavosti z celoštátnych podujatí, akým je napríklad Poľnohospodársky veľtrh v Novom Sade a preskúmame aj nové obzory, ktoré sa otvárajú v Múzeu súčasného umenia Vojvodiny. Kruh tém pestrého čísla nabitého dianiami uzatvárame medzi inými aj najnovšími recenziami literárnej tvorby Slovákov na Dolnej zemi.

Nech vás číslo nášho týždenníka, ktoré práve čítate, priláka i na správy a informácie, ktoré vám prinesieme v ďalších číslach. Je to krásny pocit: uvedomiť si skutočnosť, že je o čom písať – ľudia o ľuďoch. Preto sa na to tešme spolu.

Tlač: VP Službeni glasnik Belehrad titulnej strane: Vo víre staropazovských tancov a tancov zo Slovenska a v interpretácii piesní vynikajúcich spevákov niesol sa výročný koncert Folklórneho súboru Klasy, ktorý sa uskutočnil 4. júna na pazovskom javisku. Koncertom FS Klasy oslávil 30. výročie pôsobenia pod týmto menom. Bola to príležitosť, aby sa za dlhodobú činnosť v súbore odmenili tanečníci a hudobníci.

Foto: Darko Iker

Týždeň

Prezident

Pripravila:

Srbska Aleksandar

Vučić participoval na samite

Otvorený Balkán v Ochride a vo vyhláške pre média ozrejmil, že iniciatíva Otvorený Balkán nie je alternatíva EÚ, ale určite prináša blahobyt všetkým. „Nikto nehovorí, že iniciatíva Otvorený Balkán prinesie viac blahobytu než Európska únia, ale že prinesie blahobyt všetkým, to určite. Do Ochridu som prišiel predovšetkým s návrhmi pre lepšiu vzájomnú spoluprácu a pomoc troch krajínčleniek počas zimného obdobia,“ vysvetlil a dodal : „Otvorený Balkán je určite najlepšia iniciatíva v poslednom desaťročí. Prezident Vučić sa v Ochride stretol s Dimitrom Kovačevskim, premiérom Severného Macedónska, Edijom Ramom, premiérom Albánska a Dritanom Abazovićem, premiérom Čiernej Hory ako aj predstaviteľom Rady

ministrov Bosny a Hercegoviny Zoranom Tegeltijom.

***

Ministerstvo osvety, vedy a technologického rozvoja Srbska oznámilo, že účastníci dielne, na ktorej bola prerokovaná úspešnosť realizácie druhého pilot programu štátnych maturitných skúšok, ktoré žiaci absolvovali v dňoch 5 až 8.apríla, podali niekoľko návrhov pre vylepšenie rovnakej. Dielne sa zúčastnili predstavitelia rezortného ministerstva, Ústavu pre hodnotenie kvality vzdelávania a vychovávania, spoločnosť škôl, náčelníci všetkých školských správ ako aj predstavitelia projektu EÚ, ktorý poskytuje podporu pri realizácii štátnych maturitných skúšok.

Vedomosti si preverili žiaci záverečných ročníkov všetkých stredných škôl v Srbsku. Cieľom druhého pilot programu, okrem previerky vedomostí je aj príprava škôl pre uvedenie štátnych maturitných skúšok, ktoré budú povinné od

roku 2024. Podľa mienky väčšieho počtu účastníkov procedúry sú jasné, od prihlasovania sa, cez distribúciu materiálov po organizáciu skúšok na školách.

Generácia, ktorá bude skladať štátne maturitné skúšky absolvuje ešte dve skúšobné previerky vedomostí. Prvú v máji roku 2023 a druhú v roku 2024, píše sa v oznámení rezortného ministerstva.

***

Minister mládeže a športu Vanja Udovičić viedol 19. zasadnutie Rady pre mladých, na ktorom hovorili o najdôležitejších aktivitách a výsledkoch dosiahnutých od posledného zasadnutia tohto telesa.

Prerokovali všetky aktivity týkajúce sa procesu vypracovania náčrtu zákona o výmene a doplnkoch Zákona o mladých, ale aj implementácii Nacionálnej stratégie pre mladých za obdobie rokov 2015 – 2025.

Okrem uvedeného vyzneli aj výsledky prieskumu o postavení

a potrebách mladých v našej krajine. Tento prieskum bol vypracovaný v roku 2021.

Udovičić po zasadnutí povedal „Cieľom je prostredníctvom práce Rady pre mladých vytvoriť kontinuovaný a konštruktívny dialóg s mladými lebo je to najlepší spôsob ako spoločne prísť k riešeniu a najlepším výsledkom,“ vysvetlil a podotkol „Dialóg s mladými je bod nášho štartu, lebo sú prioritou našej práce. Všetko čo robíme, robíme s nimi a pre nich.“

Minister okrem iného zdôraznil, že každoročne sa zvyšuje počet, ale aj výška štipendií Fondu pre mladé talent vďaka projektom, ktoré majú za cieľ podporovať zdokonaľovanie, zamestnávanie a samozamestnávanie mladých. Týmto spôsobom opäť ukazujeme, že sme tím ktorý víťazí a že nestačí len rozprávať o budúcnosti, ale je potrebné vkladať veľké úsilie v súčasnosti aby tá budúcnosť bola ešte lepšia, mieni minister Udovičić.

Pripravil: Ján Pálik

Prezident

Srbska Aleksandar Vučić zúčastnil sa panela Európska únia a Srbsko: Strategické partnerstvo pre budúcnosť v rámci Fóra GLOBSEC 2022, ktoré sa uskutočnilo v Bratislave. Počas pobytu na Slovensku stretol sa s európskymi predstaviteľmi, menovite s Marošom Šefčovičom, podpredsedom Európskej komisie pre medzi inštitucionálne vzťahy a strategické prognózovanie s ktorým rokoval o flexibilite a udržateľnosti energetických systémov v súčasnej situácii, o nakladaní so surovinami zo Srbska v rámci EÚ, ale aj o ďalších spoločných projektoch.

Prezident sa stretol aj s Miroslavom Lajčákom, špeciálnym vyslancom EÚ pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou. Menovaný sa v rozhovore zhodli ohľadom regionálnej spolupráce pri zachovaní mieru a stability, ktoré považujú za jedinú správnu cestu napredovania západného Balkánu. Uzodli sa aj že splnenie záväzkov Bruselskej dohody zostáva kľúčovým odkazom pre akékoľvek ďalšie rozhovory.

Prezident Vučić vytýčil plné odhodlanie Srbska pokračovať v konštruktívnom dialógu s Prištinou a úsilie o dosiahnutie kompromisného riešenia s cieľom vytvoriť lepšie vzťahy medzi Srbmi a Albáncami.

Olinka Glóziková-Jonášová

Prezident Srbska Aleksandar Vučić zúčastnil sa panela Európska únia a Srbsko: Strategické partnerstvo pre budúcnosť v rámci Fóra GLOBSEC 2022

Na paneli venovanom vzťahom medzi EÚ a Srbskom srbský pre zident poukázal na to, že priori tou Srbska je členstvo v EU a že Srbsko pracuje na diverzifikácii

Srbskom a Ruskom a ukrajinskej kríze na ich výsledok, ale aj o tom, prečo je Belehrad stále spojencom Moskvy, prezident povedal, že takáto otázka mu dáva príležitosť

naopak, ale preto, že kto si to jasne pamätá, čo sa stalo Srbsku v roku 1999. „V tom čase Srbsko bombardovalo devätnásť krajín NATO a jeho územná celistvosť nebola braná do úvahy. Dnes o tom počúvame každý deň, ale vtedy sa územná celistvosť Srbska nebrala do úvahy. Prepáčte, že som úprimný,“ uzavrel.

Vučić okrem iného podotkol, že Srbsko a Rusko majú tradične dobré vzťahy, ktoré nie je vždy ľahké vysvetliť, ale zároveň by sme mali konať pragmaticky, smerovať

prísť. „Politicky a právne sa sprá vame principiálne pretože Srbsko je vždy na strane ukrajinskej územ nej celistvosti, ale znovu sa pýtam, prečo tak dnes všetci tí, ktorí sú hlasujú za zachovanie územnej celistvosti Ukrajiny, nepovedali to aj v roku 1999? Zásady – buď máte, alebo nemáte,“ povedal a dodal „Nebudeme súčasťou vojny na Ukrajine, pretože to nechceme. Mier potrebujeme čo najskôr.“ Poznamenal, že niektorí neočakávajú totálne víťazstvo Ukrajiny, ale totálnu porážku

dodávok plynu. „Vždy sme boli stopercentne závislí od ruského plynu. V rovnakej pozícii sú aj ďalšie krajiny EÚ. Pracujeme na diverzifikácii našich dodávok,“ uviedol a zdôraznil, že je dôležité vybudovať plynovodné prepoje nie medzi Bulharskom a Srbskom, ako aj Severným Macedónskom a Srbskom. „Až potom môžeme diverzifikovať našu ponuku. To nám dá možnosť získať ďalší plyn. Musíme prežiť a konať racionálne,“ vysvetlil prezident a vyjadril nádej, že Bulharsko bude schopné získať dostatok skvapalneného ropného plynu, ako sľúbil Washington, ale vyjadril aj určité pochybnosti, že by to bolo možné. „Niet po chýb, že plynu je pre nás málo. Pred šiestimi rokmi som išiel do Baku a hovoril som s prezidentom Azerbajdžanu, ale nevedeli nám poskytnúť dostatočné množstvo. Teraz míňame trikrát viac ako predtým a spotreba neustále ras tie,“ povedal Vučić.

Zopakoval, že hlavným strate gickým cieľom Srbska je stať sa členom EÚ, zároveň však zdôraznil, že existujú špecifické problémy, ktoré Srbsko potrebuje vyriešiť, vrátane Kosova a Metóchie, teda problému, ktorý Belehrad vníma inak ako jednotliví členovia EÚ.

V odpovedi na otázku o voľbách v Srbsku, o vplyve vzťahov medzi

povedať pravdu. „Myslím si, že občania sa vo voľbách vyjadrili tak, ako si želali,“ povedal a dodal „Moja strana dosiahla horší výsledok ako v predchádzajúcich voľbách, ale prvá ďalšia sila získala približne 12 % hlasov, pričom pravicové strany získali veľkú podporu, práve pre rusko-ukrajinský konflikt.“

Zopakoval ešte, že Srbsko

reagovalo na krízu v Ukrajine zodpovedne a že mnohí voliči sú nahnevaní, pretože krajina na Valnom zhromaždení OSN hlasovala proti ruskej agresii proti Ukrajine, nie preto, že by Srbi niečo mali proti Ukrajincom, práve

k EÚ, čo ako uviedol, zdôraznil vo svojich príhovoroch.

Poukázal aj na to, že treba chápať politickú situáciu, pretože Srbsko malo pri otázky Kosova a Metóchie vždy podporu Ruska a Číny a o takúto podporu nechce

druhej strany, čo je veľký rozdiel. „Neverím v totálne víťazstvo a totálnu porážku, potrebujeme mier. V mieri môžete poraziť os tatných oveľa ľahšie ako vojensky. Môžeme sa filozoficky rozprávať, keď denne zomierajú tisíce ľudí. Verím, že mier potrebujeme čo najskôr a potom riešiť problémy o ďalších 15 alebo 20 rokov. Jeden deň znamená veľa, teda na tisíce zachránených životov,“ zdôraznil.

V rozhovore o nadchádza júcom summite EÚ – západný Balkán, ktorý sa uskutočný 23. júna povedal, že neočakáva, že budú prijaté významné rozhodnutia týkajúce sa urýchlenia európskej integrácie a že členské štáty EÚ a Brusel by mali ukázať odhodlanie a povedať, či naozaj plánujú s krajinami západného Balkánu alebo nie.

Zdroj a foto: predsednik.rs

Vučić rozprával bratislavskom fóre GLOBSEC 2022

Týždeň

Pripravil: Ján Pálik

Prezident Srbska Aleksandar Vučić prijal Aleksandra Bocana-Haračenka, veľvyslanca Ruska v Srbsku s ktorým prediskutoval o dôvodoch zrušenia návštevy Srbska Sergeja Lavrova, ministra zahraničných vecí Ruska.

Ako informoval veľvyslanec Bocan-Haračenko ministrovi Lavrovovi zabránili prísť, pretože lietadlo ruskej vlády nedostalo potrebné povolenia na let na linke Moskva – Belehrad, pričom menovaný odovzdal prezidentovi Vučićovi príslušné dokumenty a zároveň sa poďakoval srbským orgánom moci za pomoc pri príprave návštevy ruského ministra.

Prezident Vučić vo svojom prejave vyjadril nespokojnosť s okolnosťami, ktoré zabránili a zru-

šili príchod ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova. Uviedol však, že napriek všetkému

si Srbsko aj ďalej zachová svoju nezávislosť a autonómiu v politickom rozhodovaní, bude pokračovať v európskej ceste pri udržiavaní tradičných priateľských a partnerských vzťahov s krajinami na všetkých kontinentoch ale aj pri zachovávaní vojenskej neutrality.

Na stretnutí Vučića a Bocana-Haračenka odznelo, že sa predsa čoskoro očakáva stretnutie šéfov srbskej a ruskej diplomacie Nikolu Selakovića a Sergeja Lavrova. Prezident Vučić povedal, že dúfa, že čas mieru a spolupráce sa čoskoro vráti a že dialóg a rozhovor sa stanú jediným prostriedkom komunikácie v modernom svete.

Okrem toho menovaní diskutovali o mnohých témach ohľadom bilaterálnych vzťahov medzi Srbskom a Ruskom, pričom poukázali na potrebu podrobnejších rozhovorov na všetkých úrovniach

Foto: vucic.rs

prírodnými, turistickými a hospodárskymi potenciálmi, ako ochránené oblasti prvej kategórie

prostredia, ako aj na ďalšie zdokonalenie týchto ochránených oblastí.

V utorok7. júna sa uskutočnilo 15. zasadnutie Zhromaždenia AP Vojvodiny. Rokovací poriadok bol rozšírený o niekoľko bodov, ktoré sa týkali vymenovania členov Rady niektorých fakúlt v pokrajine.

Pokrajinskí poslanci rokovali o vypracovaní priestorového plánu oblasti so zvláštnym určením Špeciálnej rezervácie prírody Cárska bara, ako aj Špeciálnej rezervácie prírody Obedská bara. Posledné priestorové plány pre tieto rezervácie prírody sú z rokov 2006 a 2009 a medzičasom bol prijatý aj nový zákon o ochrane prírody a preto boli nevyhnutné nové priestorové plány. Obe rezervácie majú výnimočný význam s bohatými

s až tromi stupňami ochrany. V nových plánoch sa dôraz dá na ochranu a zachovanie životného

Na rokovacom programe bolo aj rozhodnutie o počte a priestorovom rozvrhu verejných stred-

ných škôl na území AP Vojvodiny, správa o riadení verejným vlastníctvom AP Vojvodiny na rok 2021, ako aj výročné správy pokrajinského ombudsmana a rozvojovej agentúry Vojvodiny na rok 2021.

Pokrajinský ombudsman Zoran Pavlović vyhlásil, že výročná správa na rok 2021 sa najviac týka práv dieťaťa, práv národnostných menšín a rodovej rovnosti. Keď ide o uskutočnenie práv, podľa neho je na veľmi uspokojivej úrovni, ale že sa na tom netreba zastaviť, ale že tie okruhy práce treba aj naďalej zdokonaľovať.

Keď ide o tento rok, pokrajinský ombudsman povedal, že veľký dôraz na práva starých, lebo sme krajina, v ktorej je čoraz viac starých v porovnaní so strednou a mladšou populáciou

Danuška Berediová-Banovićová

Zo stretnutia prezidenta Srbska Aleksandra Vučića a Aleksandra Bocana-Haračenka, veľvyslanca Ruska v Srbsku

Neustále posúva hranice

Anna Legíňová

Nedávno sa nám dostala do uší správa, že umelec z Kysáča Pavel Surový získal významné ocenenia v zahraničí. V súvise s tým sme ho požiadali o interview.

Vážený pán Surový, už dva roky sa zaoberáte skúmaním vymožeností fotogra e, prekročujete hranice, experimentujete a fakty ukazujú, že sa Vám v tom výnimočne darí. Najprv bola úspešná výstava Doček Slava a teraz ste získali svetové ocenenia vo Francúzsku, teda dve strieborné medaily a jednu bronzovú. Po prvé gratulujeme k významnému úspechu z kolekcie Trón na svetovej súťaži profesionálnych fotografov WPE International Photography Awards v Paríži. Zaujíma nás, ako sa taký teraz už špičkový umelec dostal do Paríža?

„Všetko sa zrodilo z lásky ku slovenskému ľudovému kroju. Začal som zbierať archaické slovenské ľudové kroje po celej Vojvodine a ešte stále ich zbieram. Výskumom som prišiel na to, že naše staré slovenské ľudové kroje sú inšpirované tereziánskou dobou a veľmi sa podobajú, čiže približujú ku šľachtickým a kráľovským oblekom. To osvietenie, nadšenie a tá vedomosť vo mne prebudila vášeň najmä v období začiatku pandémie, keď svet zastal a bol zákaz pohybu. Moja nazbieraná kreativita praskla a tak nastala foto kolekcia Corona – Koruna, ktorá prezentovala kultúrne bohatstvo Slovákov v Srbsku na jeden nový spôsob. Prekrásne slovenské dievčatá na umeleckých fotogra ách v alegóriách, ktoré hovoria o príbehoch svetových osobností, ktoré nosia slovenské ľudové kroje zo slovenských prostredí.

To ihneď spoznala Simonida Stankovićová, svetová umelkyňa,

ktorá aj napísala kritiku pod názvom Časostroj surového Princa Pavla, Eros a Tanatos transcedentovanej tradície budúcnosti. Mira Mojsilovićová Bobićová hneď pripravila reláciu o fotogra ách Corona a celé Srbsko sa zoznámilo s mojím umením. Spoznali to doktori umenia z celého sveta v Rusku, kde som získal prvú cenu za módnu fotogra u na prestížnom festivale

úspešných fotografov. Povďačný som Bohu, rodine, rodičom a Anne Čúsovej, ktorá bola asistentkou na týchto projektoch.“

nančnej pomoci Mesta Nový Sad a primátora Miloša Vučevića sa tieto veci realizujú.“

Etnomódy, potom Ministerstvo kultúry Srbska, mesto Nový Sad, Fondácia Európske mesto kultúry Nový Sad 2022, Etnology Fest a Belgrade Waterfront, kde je ešte stále výstava fotogra í slovenských ľudových krojov Koruna v Belehrade na Sava promenáde. Ešte stále slovenské kroje krášlia dunajské nábrežie. Stojí si za to pozrieť si ju. Je to vizitka nás, Slovákov. Niet väčšieho zadosťučinenia ako prezentovať svoj národ na takej vysokej úrovni v hlavnom meste. Potom prišiel Paríž a 12-členná porota, ktorá potvrdila 2 roky mojej tvrdej práce. Aj anglicko-nemecké vydavateľstvo mi chce vydať knihu. Tí lovia talenty a

Byť úspešným nastoľuje iný životný štýl, neobyčajný, teda rozlišuje sa od ustálenej rutiny. Aká je u Vás tá neustálená rutina? Ako máte plánovaný deň, keďže ste aj poslancom, aj riaditeľom aj umeleckým fotografom. Hovorí sa, že je krása v oku pozorovateľa. Akú krásu ste Vy videli, akú ste zvečnili a akú stvárate? „Môj deň nemá konca. Fotografovanie mi príde skôr ako relax. Samozrejme, vediem hlboký duchovný,lozo cký, kresťanský a kreatívny život. Taktiež som spoločensky veľmi aktívny a mediálne exponovaný. Mám rodinu, ktorá trpí najviac. Snažím sa nastoliť rovnováhu. Podarilo sa mi vytvoriť jeden nový svet v umení, svet ktorý ako vidno, získava publikum a postupne celý svet. Je toho ešte mnoho čo chcem urobiť. Hľadám kozmickú ženskú krásu od prapočiatku. Spoznávaním mystiky ľudových krojov, ľudových povier a mýtov v rozličných epochách ľudstva a kultúr, korunujem archetyp Afroditinej božskej krásy. Vytváram jeden nový etno art smer a koncept slovanského tradičného kultúrneho bohatstva budúcnosti. Používam alegóriu ako svoj lozo cký, duchovný a umelecký výraz a spôsob komunikácie, ktorá spája minulosť a budúcnosť. Teraz sa venujem zveľaďovaniu Kultúrneho centra Kysáč a Etno domu v Kysáči. To sú mi priority, aby Kysáč bol ešte viac atraktívnejší a viditeľnejší. Mám dlhodobú víziu čo potrebujeme spraviť. Ďakujúc

Urobiť perfektné fotky, výstavu, ktorú novinári ocharakterizovali ako veľmi úspešnú a reprezentačnú nielen pre Slovákov, ale aj pre celé Srbsko bolo treba vedieť organizovať, aby dopadla tak ako mala dopadnúť. Tiež bolo treba zháňať aj modelky a Vám sa to podarilo, keďže máte na fotkách Mariju Žeželjovú, Kiku Jovanovićovú, tiež staré kroje a artefakty. Skade toľká zanietenosť, zápal a motivácia? Ako dlho trval ten tvorivý proces?

„Proces bol vyčerpávajúci, trval celý rok. Koľko vložíte lásky do projektu - toľko sa vráti. Zápal bol prítomný od začiatku projektu. Chcel som urobiť niečo čo trvale zmení lokálne pohľady a tradicionalistické predsudky na kultúrne dedičstvo. Až teraz po všetkých odmenách a úspechu, ktorý fotogra e získavajú, môžem povedať, že sa mi to podarilo. Moje umelecké fotogra e sú silná energia, svetlo, ktoré sa šíri... Niet väčšej priazne a uznania umelcovi ako keď Srbsko a Mesto Nový Sad dajú takú česť, že si práve zvolili umelca Slováka, aby vyrozprával duchovné, lozo cké a svetské hodnoty a tradíciu a kultúru celého Balkánu pre taký významný titul akým je Európske mesto kultúry Nový Sad 2022. Výstava Slava, ktorej som autorom a kde prezentujem srbské kroje z celého regiónu, slovenské, maďarské, rumúnske, chorvátske, rusínske, bunjevačke a šokačke kroje bola veľkolepé otvorená na 7. lokalitách v Kultúrnych staniciach mesta Nového Sadu a pre veľkú popularitu ju predĺžili ešte o 3 týždne. Nespomínam si, žeby v Srbsku jeden umelec mal v tom

Týždeň

istom čase na 7. lokalitách ume leckú výstavu. Som vyštudovaný manažér, ekonóm – informatik, takže manažovať procesy a pro jekt nebolo problémom, ale bol projekt dlhodobo ná ročný. Tu bola aj veľká pomoc pani Čúsovej z Báčskeho Petrovca, modelky líčila Maja Pu covská taktiež z Báč skeho Petrovca, účesy robila Alena Páliková z Kysáča, a prispeli aj mnohí kolekcionári a asistenti.“

Hovorí sa, že umelci komunikujú s múza mi. Ktorá múza Vám darovala do vienka tento talent?

„Niečo je od Boha, niečo je aj v génoch. Surovci, Miháľovci, Marčokovci, Súdiov ci... a na samotný rast vplýva osvietenie, vzdelávanie, rozhľadenosť, du chovné a filozofické aspekty, chápanie kreativity a estetiky, rodina, okolie, šťastie...Potom je tu Eros a Tanatos, múzy Erato, Klio a Polichimnia a najväčšia reálna múza je pre mňa moja manželka Dragana. Keď pozriete moje fotografie, na nich uvidíte dva svety kresťanský a svetský, tuzemský. Život je boj! Tu sú tuzemské márne perly, dukáty, kvety, party oproti krížom, ka lichоm, archanjelom, Ježišovi Kristovi a Bohu! Kto má uši, nech počúva! (Matúš 13:9)“

Fotografiu ste neštudova li, ako ste sa dopracovali k úspechu, odkiaľ ste čerpali vzdelávanie? Čo by ste pove dali mladým, ktorí možno pre chádzajú podobnou fázou, čo všetko treba, aby sa tá krivka úspechu zdvihla?

„Veľa vzdelávania, praxe, ex perimenty, talent, nadšenie, vy trvalosť, kreativita a vždy znovu všetko opakovať a poučiť sa z chýb. Fotografovať môže každý, ale dosiahnuť svetovú kvalitu umenia, to si vyžaduje vlohy,

ale i veľké sebazapieranie. Len keď začnete súťažiť so svetovými umelcami, uvidíte, kde je vaše miesto. Či vôbec máte kvality v estetickom vnímaní, v technic

som získal svetové ocenenia v grafickom dizajne v rokoch 2010, 2011 a 2012 a teraz v oblasti fotografie 2021 a 2022. Mana žérom na rôznych pozíciách som vyše 12 rokov. Proste stal som sa umelcom t. j. moje ume lecké diela ma pasovali do tej pozície. Moja estetika je špeci fická, ovplyvnená kresťanstvom a históriou, ako i mojím štýlom v grafickom dizajne. Musíte mať srdce, lásku, preskočiť svoj tieň, musíte chcieť všetky kultúry a kroje a aj svoj národ so všetkými jeho nedostatkami! Kombinujem minulosť s budúcnosťou! Је to časostroj surového Princa Pavela. Kritiku pre výstavu a knihu Tron mi píše svetoznáma doktorka umenia a histórie, výskumníčka z Európskeho inštitútu pre históriu a kultúru Tamara Ognjevićová. To už samo o sebe svedčí o aký kaliber ide.“

kých zručnostiach, kreativite a či vôbec poznáte zákonitosti svetla. Ak sa snažíte robiť fotky lokálne, aby sa páčili Vášmu oko liu, ďaleko nezájdete. Nedovoľte si, aby Vás okolie formovalo a aby ste kvôli nemu ro bili kompromisy. Mladí musia spoznať seba, sle dovať svetové trendy a osobnosti, porovnávať sa so svetovými špičkami a stále tvrdo pracovať na sebe t. j. na duchovnom a filozofickom raste. Pre mladých chystám ško lenia a kurzy z rôznych oblastí. Chcem z nich spraviť nových lídrov v našej slovenskej men šine.“

Brány umenia sú Vám otvorené už koľko ro kov? Ako ste uspeli poviazať ekonomiku, informatiku a estetiku pozerania cez objektív? Ako ste to zladili?

„Moja mama mi vždy hovorie vala, že môžem ukončiť každú školu a stať sa čím chcem. Najprv

Na fotkách máte ženy, sú to mladé, šarmantné modelky, ktoré prezentujú artefakty, kroje, ale aj vlastnú krásu. Prečo ste ich nazvali srbskými bojovníčkami, anjelmi? Prečo ste svoj ópus rozšírili balkán skymi krojmi?

bojujú, aby boli najkrajšie a preto každý na tomto svete vedome alebo nevedome túži po moci a Tróne! To je jeden aspekt. Preto sú Srbky znázornené ako bojov níčky a druhý aspekt protipól moci je dobro duchovno. To sú biblické príbehy a postavy Anjeli, Rajská Eva, Mária Magda léna, Matka Mária, Ježiš Kristus, mníšky, Betlehemská hviezda, Mojžiš... aj v Biblii na Tróne sedí Boh а po pravici Otca јеho syn Ježiš Kristus! Moje fotky v sebe ukrývajú mystiku, hru, alegóriu, duchovný skrytý svet a samo zrejme krásu a sú konzumné pre všetky vrstvy publika a najmä pre mladých ako im vyčariť ľudové kroje, ktoré u nich nebudia zá ujem. To sa aj potvrdilo mojou výstavou Slava. Mesto Nový Sad a Fondácia EPK NS 2022 si ma zvolilo spomedzi všetkých foto grafov v Srbsku, aby som urobil cyklus Slava balkánskych krojov a to sa stalo vďaka slovenským krojom na fotografiách Corona, lebo videli ako som pozdvihol Slovákov v Srbsku a ich kultúr ne dedičstvo. Keby neboli slo venské kráľovné a princezné v slovenských ľudových krojoch, neboli by ani srbské bojovníčky, anjeli, kráľovné, grófky a biblické postavy.“

Máme nádej, že sa pri tomto nezastavíte a budete skúmať aj ďalej svoje vlastné hrani ce, ale aj hranice objektívov, svetiel, tieňov, farieb, krásy a umenia...Možno naznačenie budúceho projektu...Želám Vám ešte mnoho tvorivých chvíľ a nové opusy fotografií, v ktorých sa budeme kochať nielen my, ale aj celý svet! Ne rozlúčim sa s Vami so: Všetko dobré!, ale: Všetko pekné!... do nového cvaknutia fotoa parátu.

„Výstava bude nosiť názov TRÓN! O Trón sa musí bojovať. Každý národ, každá žena, svojou krásou bojuje s inými ženami, kroje svojou krásou medzi sebou

„Tento rok pokračujem na opuse Corony a Trónu a ku koncu roka začínam nový projekt Etno Renesanca. V pláne je aj módny etno projekt pod názvom PS Mira Brtka.“

Foto: Pavel Surový

Ľudia a udalosti

Vynárali sa spomienky na zašlé časy a na ľudí, ktorí pôsobili v minulosti

Alena Kulíková

z mnohých naplánovaných podujatí z príležitosti osláv 100. výročia osamostatnenia cirkvi bolo aj stretnutie, ktoré sa uskutočnilo v piatok 3. júna na Biskupskom úrade. Stretli sa tu aktívni kňazi, penzisti, teológovia, vdovy po farároch, potomkovia bývalých biskupov a kňazi, ktorí pôsobia v zahraničí. Podmienkou bolo, aby sa farár narodil na území nášho štátu. Na úvod početných prítomných na

Jedno

úvod privítal dôstojný pán biskup Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi

v Srbsku, Mgr. Jaroslav Javorník, PhD.

Kázeň slova Božieho predniesol kovačický pán farár Mgr. Martin Bajza, ktorý z tej príležitosti začrel do minulých čias a spomenul si na vzácne mená, ktoré pôsobili v dejinách našej cirkvi.

Krásnym slovom, ktoré vynáralo spomienky, prihovorili sa aj prítomní, ktorí svojou účasťou podporili toto milé a vzácne stretnutie. Prihovorili sa dlhoroční seniori Mgr. Pavel Andrášik a Mgr. Ján Vinkovič. Zaspomínali si na svoje pôsobenie vo vedení našej cirkvi, ako aj na časy strávené práve v budove Biskupského úradu. Potomkovia zosnulých biskupov SEAVC

Adama Vereša, Dr. Juraja Struhárika a Dr. Andreja Berédiho pochválili pána biskupa Mgr. Jaroslava Javorníka, PhD., za výborný nápad zvolať takéto stretnutie. Niektorí si zaspomínali na časy, keď žili v tejto budove. Boli to Ľudmila Berediová-Stupavská, Rastislav Struhárik a Tatiana Milina Turanová (rod. Verešová). Rovnako sa slova ujali aj vdovy po zosnulých senioroch a farároch, ktoré sa tiež vedľa svojich manželov svojím spôsobom pričinili o chod Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi, Viera Kolárová, Anna Demrovská a Ružena Sľúková. Na záver sa pomodlil novosadský pán farár a predseda Kňazskej konferencie, PhDr. Mgr. Branislav Kulík. Nechýbalo ani občerstvenie, ale aj potešujúce a povzbudzujúce slova, slova útechy, ale aj šťastia, že sa niektorí po mnohých časoch stretli práve na tom mieste, kde ich cesta často viedla počas pôsobenia. Pri pohostení pani tajomníčke BÚ Evke Hlavatej pomáhali aj členky novosadského Oltárneho

krúžku žien.

Zaujímavé bolo aj pamätné fotenie, ktoré si urobili potomkovia biskupov pri izbách, ktoré po rekonštrukcii biskupského úradu nesú mená ich blížnych, všetkých biskupov SEAVC.

Ako pamiatku na toto stretnutie odniesli si okrem dojmov aj vzácne darčeky, ktoré pripravil Biskupský úrad pre oslavu vzácneho výročia, storočnice Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku.

Foto: Vladimír Vaňa Valent

Trojlístok dvojdňových osláv

Katarína Gažová

Užtradičné koncojúlové oslavy Kulpína tohto roku usporiadajú v sobotu 30. a v nedeľu 31. júla. Prvé zasadnutie organizačného výboru osláv bolo v piatok 3. júna v priestoroch Miestneho spoločenstva Kulpín.

Prvé rámcové dohovory náplne osláv boli usmernené na

Poľovníckeho domu PS Fazan v Kulpíne. Súťažiť budú rybári a šachisti na svojich lokalitách. Vedľa Poľovníckeho domu budú mať spolky a združenia výstavno-predajné stánky, a to hlavne na tému svadby. Nevystane ani tradičná Tortiáda Spolku kulpínskych žien.

Týždeň pred Predslávnosťovými dňami v Kulpíne, teda v sobotu 23. júla MOMS Kulpín

jednotlivé programy. Celkovo obsah osláv bude podobný tomu z minulého roka a väčšina programov sa bude diať v areále

usporiada Slovenský výtvarný tábor v poradí už šiesty. Otvorenie výstavy obrazov namaľovaných počas tábora a obrazov

Výtvarnej skupiny KEBY... bude v sobotu 30. júla v exteriéri Poľovníckeho domu. Ústredným podujatím v prvý

deň osláv bude večerný Galakoncert, kde vystúpia domáci spolkári z KUS Zvolen a ich hostia – chystajú choreogra u na tému svadby. Po galakoncerte nasleduje koncert hudobných skupín, žúr a zábava pre návštevníkov osláv Kulpína.

V nedeľu 31. júla budú už tradičné podujatia: príležitostné služby Božie a potom už podujatia v organizácii samotných poľovníkov Kulpína: súťaž v streľbe do hlinených terčov a vo varení poľovníckeho paprikáša. Na záver bude futbalový zápas Tuční –Chudí na ihriskách FK Kulpín.

ZBER TOXICKÝCH OBALOV V PETROVCI , V KULPÍNE A V HLOŽANOCH pokračoval aj tohto roku. Užitočná akcia pre Obec Báčsky Petrovec pretrváva v tomto prostredí od roku 2014, kedy Združenie Secpa, teda združenie zahraničných výrobcov chemických postrekových výrobkov a Obec Báčsky Petrovec zorganizovali akciu zbierky toxickej ambaláže v Báčskom Petrovci a v Hložanoch. Zúčastniť sa v akcii vyzvali predovšetkým domácich poľnohospodárov, ktorí používajú pesticídy. Dovtedy tie zvyšné obaly neraz skončili vedľa ciest, v chotári alebo na miestnej skládke. Prvý tohtoročný zber sa konal v pondelok 6. mája predpoludním. Veľký nákladný kamión s vlečkou zopár hodín pobudol na vopred určenom mieste aj v Kulpíne, aj v Petrovci, aj v Hložanoch. Akcie sa zúčastnili aj združenia poľnohospodárov a početní jednotlivci. Na určenom mieste sa striedali ako na páse a prinášali opláchnuté zabalené do vriec tieto využité obaly. Obecná inšpektorka pre ochranu životného prostredia Tatiana Milina Turanová s potešením konštatovala, že sa vyzbieralo viac ako 3 tony toxickej ambaláže, ale aj že medzi prázdnymi boli aj plné fľaše. „Takýmto konaním si zneucťujeme združenie Secpa, ktoré nám tento odpad odnesie z dediny. Zdarma. Prosím o porozumenie v ďalších akciách, lebo sa koná odber iba prázdnych iaš. Pre všetky informácie ohľadom nestrovených pesticídov sa informujte v poľnohospodárskych lekárňach alebo priamo u výrobcu,“ prízvukovala inšpektorka a zahlásila, že nasledovná akcia bude v septembri a vrecia si možno zabezpečiť v obci.

J. Čiep

Absolvovali úspešné kreatívne dielne

Katarína Gažová

kulpínskych žien počas mája realizoval štyri dielne. Prvú z dielní maľovania slovenských vzoriek usporiadali kulpínske spolkárky v sobotu 7. mája vo svojich priestoroch v rámci Muzeálneho komplexu v Kulpíne. A potom každú nasledujúcu sobotu sa tam stretávali a kreatívne tvorili.

Spolok

– V rámci projektu sme absolvovali štyri dielne, ktoré zorganizovala členka Spolku kulpínskych žien Nataša Zimanová a úspešne viedla Anna Legíňová z Petrovca. Prvé dve dielne boli práca na dre-

ve, teda skrášľovanie drevených varešiek a lopárikov slovenskými ľudovými motívmi. Počas nasledujúcich dvoch dielní ženy a dievčatá z Kulpína nanášali slovenské ľudové vzorky na plátno: na tašky a na pamukové tričká. Každá účastníčka dielní vložila do práce chuť

a pevnú vôľu, ako aj svoj vlastný talent, hlavne v maľovaní vzoriek – vysvetlila predsedníčka SKŽ Katarína Zorňanová.

Zo šesť naplánovaných dielní štyri teda realizovali v máji a dve si nechali na október a november. Tie posledné dve budú venované vyšívaniu slovenských ľudových motívov na plátno, teda bude to klasické vyšívanie. Z prvých štyroch dielní vznikli pestrofarebné vzorne skrášlené suveníry s namaľovanou slovenskou vzorkou: varešky, lopáriky, plátenné tašky a pamukové tričká.

– Tieto suveníry vyrobené počas má-

jových dielní budeme vystavovať na predaj na podujatiach v iných prostrediach, kde budeme účinkovať, a taktiež ich budeme dávať ako darčeky naším hosťom u nás v Kulpíne. Sme hrdé, že sme mali pozoruhodný záujem žien a dievčat, ktoré účinkovali v práci dielní. Posledné dve dielne sme si nechali na jeseň, lebo Spolok kulpínskych žien ako jeden z organizátorov tradičných osláv Kulpína koncom júla a našej už tradičnej Svadby voľakedy a dnes, sa už pomaly pripráva na tie ústredné kulpínske podujatia.

Organizátorka dielní Nataša

Zimanová vyjadrila spokojnosť, že sa im ženy a dievčatá odozvali a zúčastnili sa dielní. Ako uchádzačky si vyberali aj staršie aj mladšie osoby, ktoré sú kreatívne a majú vzťah k umeniu. Všetky štyri dielne realizovali úspešne a na jeseň pokračujú ďalej. Projekt Spolku kulpínskych žien podporili: Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá.

Foto: N. Zimanová

Z dielne maľovania slovenských ľudových motívov na tričká: maľuje členka SKŽ Anna Babiaková

Aj na tričkách vznikli pestré motívy

Drevené lopáriky a varešky skrášlené slovenskými vzorkami vypracované počas prvých dvoch dielní

Práca v dielni s tričkami: maľuje Jarka Krnáčová

Plátenné tašky sa im tiež pekne vydarili

Aj dievčatkám sa kresliť vzorky na tričká zapáčilo: Marcele Lei Zimanovaej sa to veľmi darilo

Aj menšie dievčatá ako Timotea Martuliaková sa zapojili do dielne maľovania

Fénix a priatelia na priadkach

Anna Lešťanová

Podvoch rokoch a štyroch mesiacoch sa posledného mája v miestnostiach Klubu pre denný pobyt (budova v mestskom parku) v Starej Pazove konali v poradí 108. priadky pod názvom Fénix a priatelia.

Dlhá pandemická situácia spôsobila narušenie pravidelných mesačných stretnutí, ktoré tradične a na potešenie všetkých – tak členov, ako aj priateľov tejto veľkej „rodiny“ – úspešne organizuje tamojší Spolok pre a rmáciu invalidov Fénix.

V Starej Pazove Fénix pôsobí 28

rokov, a preto aj toto opätovné stretnutie na priadkach bolo veľmi emotívne a mnohým sa od radosti zajagali aj slzy v očiach. Ako povedala predsedníčka spolku Jelica Despotová, Fénix je oázou lásky, uctievania a porozumenia, kde sú všetci rovnakí.

Najnovšie 108. priadky sa začali piesňou, ktorú venovali práve predsedníčke Despotovej. Textárom piesne je Stevan Korać z Vojky a zo srdca ju zaspieval Zdravko Knežević, básnik a hu-

dobník zo Starej Pazovy. V druhej časti programu na dobrú náladu zaspievala speváčka Danka Stojiljkovićová za hudobného sprievodu Miroslava Opavského a Jána Čemerského-Čemeho.

Cieľom takýchto zoskupení je, aby osoby s invaliditou neboli zatvorené medzi štyrmi stenami, lež aby sa socializovali a boli viditeľné v spoločnosti. Usporadúvanie priadok, ktoré vždy pozostáva z niekoľkých častí, je iba jednou z aktivít tohto staropazovského spolku.

STRETNUTIE GENERÁCIE PRI OKRÚHLOM ŽIVOTNOM JUBILEU. Vzácna súdržnosťou je generácia žiakov petrovského gymnázia, ktorá opustila túto školu roku 1979. Boli to maturanti vtedajšieho 2. ročníka všeobecného stredného vzdelávania. Zaradení do šiestich tried so spomienkami na školské časy stretli sa pri 25. výročí tejto matúry, pri 35. výročí tiež. Dva roky pred 45. výročím si povedali: „Poďme spolu osláviť životnú šesťdesiatku!“ spolužiaci a kamaráti. Prišli z Petrovca, Kulpína, Hložian, Maglića, Pivnice, Nového Sadu, Iloku a zo Silbaša. Minútkou ticha najprv vzdali úctu spolužiakom, ktorí už nie sú medzi nami. V živej debate a pri živej hudbe v speve a tanci strávili potom vzácne spoločné chvíle do neskorých nočných hodín. Vychutnávajúc tortu ozdobenú číslom 1962 si generácia tohto ročníka povedala, že v roku 2024 nevynechá ďalšiu oslavu výročia svojej matúry. Toľko toho ešte zostalo nedopovedané... A iste prídu i ďalší bývalí spolužiaci, ktorým tentoraz pre iné záväzky nevyšiel krok.

A. Francistyová / Foto: Ján Diňa

Speváčka Danka Stojiljkovićová, hostka priadok

Z úvodnej časti programu

Miroslav Pap

a váľanie májov v Pivnici by sme mohli zaradiť do obyčajovej kultúry, ktoré je v tomto prostredí pomerne živá. Aj tohto roku v Pivnici boli z 30. apríla na 1. máj postavené tri máje – pred Slovenským kultúrno-umeleckým spolkom Pivnica, pred Loveckým spolkom a na rohu ulíc Štefániková a Rybárska. Pôvodne však máje chlapci – mládenci stavali pred domami mladých dievčat, no postupne sa máje začali stavať na rohoch ulíc, či pred spolkami, čím získali na masovosti. Treba však zdôrazniť, že v Pivnici váľanie májov predstavuje určitú udalosť – slávnosť, ktorej sa zúčastňuje veľký počet ľudí, čiže oveľa väčší akcent sa kladie na váľanie májov, ako na samotné stavanie. Pôvodne sa máje váľali na svätodušný pondelok, no v súčasnosti sa táto

Stavanie

slávnostná udalosť koná hlavne počas celého víkendu.

Pred Slovenským kultúrno-umeleckým spolkom Pivnica sa v sobotu 4. júna zišiel veľký počet milovníkov dobrej zábavy, ľudovej veselice a detskej hry. Stretli sa tu všetky vekové kategórie. V pred-

Od predvečera sa na dvore SKUS Pivnica začala aj ľudová veselica, na ktorú sa tak Pivničania, ako aj návštevníci z iných slovenských prostredí veľmi tešili, nakoľko

Vsobotu

4. júna sa v Erdevíku konala 23. Sriemska kuleniáda, ktorú spoločne organizovali Miestne spoločenstvo Erdevík, Regionálna obchodná komora zo Sremskej Mitrovice, Turistická organizácia Šíd a Kultúrno-vzdelávacie stredisko. Podujatie otvoril predseda Obce Šíd Zoran Seme-

nović a po slávnostnom otvorení nasledovalo odovzdávanie cien.

Súťaž sa začala niekoľko dní skôr odovzdaním vzoriek na vyhodnotenie. Vzorky hrubej klobásy ocenili členovia odbornej poroty a okrem nich aj porota profesionálnych kuchárov. Novinkou od tohto roku je kategória súťažiacich mimo územia Sremu. Komisia v zložení: Dr. Milenko Perić, Dr. Branislav Sojić a Dr. Slaviša Stajić mala náročnú a zodpovednú úlohu ochutnať a oceniť zo 73 vzoriek výrobkov. Absolútnym víťazom vo výrobe klobásy v prírodnom obale je tento rok výro-

máje sprevádzané veselicou po dvojročnej prestávke opäť potešili mnohých. Treba zdôrazniť, že veľký počet prítomných, tak detí

večer sa mladí mužský členovia SKUS Pivnica dali do odkopávania máju, ktorý bol ozdobený stužkami, obrusmi, uterákmi a ručníčkami. Ako je to už zvykom, po zvalení máju sa deti rozbehli uchopiť si jeden ozdobný prvok.

a mládeže, ako aj dospelých bolo oblečených do tradičného odevu.

Na dobrú náladu hrali muzikanti Vladimír Valentík, Miroslav Hemela, Vlastislav Týr a Vladislav Vachula.

Skutočnosť, že sa s tradíciou stavania a váľania májov pokračuje, potešila všetkých. Veľká návštevnosť azda tomu najviac naznačuje.

Foto: Igor Zabunov

bok poľnohospodárskej farmy Sašu Vojinovića z Kuzmina, ktorý kvalitu svojich výrobkov prednedávnom potvrdil aj na Poľnohospodárskom veľtrhu v Novom Sade. Absolútnym víťazom vo výrobe klobásy v úzkom obale je poľnohospodárske gazdovstvo Lemaić.

Podľa mienky víťaza Mladena Lemaića, takéto podujatie, na ktorom sa zoskupujú výrobcovia produktov z bravčoviny, má význam, lebo má za úlohu promóciu domácich údených výrobkov. Na otázku, aký je návod na výrobu kvalitnej klobásy, Lemaić odpovedal: – Keď sa človek s láskou venuje tomu, čo robí, tak výsledky určite nevystanú. Základom kvalitného výrobku je dobré mäso a kvalitná

paprika.

Hospodársko-turistické podujatie v Erdevíku navštívil aj predseda pokrajinskej vlády Igor Mirović. Okrem bohatej ponuky údených produktov z bravčového mäsa. Erdevíčania a ich hostia mohli ochutnať a nakúpiť si kvalitné vína, syr, koláče, džem a iné domáce výrobky. Na veľkom javisku, ktoré bolo v strede dediny, bol usporiadaný celodenný program: tancovali a spievali členovia kultúrno-umeleckých spolkov zo šídskej obce a podujatie bolo uzavreté koncertom tamburášskej skupiny Gospon tamburaši a veľkým ohňostrojom.

Blaženka Dierčanová

VÁĽANIE MÁJA PRED SKUS PIVNICA

Krojovaný začiatok veselice v SKUS Pivnica

Vzorky klobásy

Váľanie májov vždy najviac zaujme deti

Ľudia a udalosti

Anna Lešťanová

mája sa v Nových Bánovciach konalo tradičné podujatie Srem u srcu, na ktorom prezentovali kultúru a tra díciu Sriemu viacerými spôsobmi – piesňou, hudbou a tradičnými jedlami. Organizátorom podujatia bolo Združenie občanov Eko ban a jeho usporiadanie podporili Obec Stará Pazova, Miestne spo ločenstvo Stará Pazova, Turistická organizácia Stará Pazova a Stre disko pre kultúru Stará Pazova.

Koncom

Medzi vystavovateľmi boli početné združenia žien, včelá ri, vinári, výrobcovia údenín... A práve na tomto podujatí, ktoré sa uskutočnilo po 6-krát, prvú cenu pre najchutnejší sladký ro žok získala Marína Očovajová zo Starej Pazovy. Ako sme sa dozve deli, jej vyškolenou profesiou je manažment kultúry a turizmu na UKF v Nitre, kde získala aj ma gistratúru.

Lásku k príprave jedál, najmä pečív a koláčov, odhalila celkom náhodou keďže zistila, že vlastní určité potrebné predpoklady i pre túto prácu, akými sú talent, usilovnosť a pevná vôľa.

„Začala som najprv vypekať a chystať jedlá pre moju ro dinu a príbuz ných. Chystám koláče, torty, rožky, nadlacke a teraz už nielen pre nich, lež aj na objednávku,“ pripomenula M. Očovajová.

Pripravený mi kvalitnými koláčmi a pe čivami sa za čala postupne zúčastňovať

i na viacerých pod ujatiach. „Moje prvé verejné vystúpenie s pripravenými jedlami bolo pred niekoľkými rokmi v Podgorici, v Čiernej hore, kde sa mi dostala i ďakovná listina. Vlani som sa taktiež zúčastnila v Nových Bánovciach, kde som obsadila prvú cenu pre najchutnejší starodávny múčnik –šušťovnike,“ povedala spolubesedníčka a do ložila, že „staršie recep ty mám od starej mamy a tie novšie recepty od mamy, od nich som sa i vlastne naučila piecť rozličné sladkosti a pe

tradíciou a som pyšná keď si ho obliekam, lebo na ten spôsob si zachovávam tú našu slovenskosť“.

Očovajová sa zúčastňovala aj na podujatiach v Čeneji, veľkonoč ných bazároch v Starej Pazove, tiež na oslave Dní Obce Stará Pazova, na podujatí v Múzeu Macura… A tiež plánuje zúčast niť sa na podujatí Gastro Srem začiatkom septembra v Starej Pazove. Marína bola neraz aj na humanitárnych podujatiach v Starej Pazove, kde sa predáva li a zbierali dobrovoľné peňažné príspevky pre choré deti, ktoré potrebovali peniaze na liečbu.

čivá. Moja rodina mi je najväčšou podporou, za čo som jej nesmierne povďačná“. Na podujatiach sa neraz vyparádi aj do staropazov ského sloven ského ľudového kroja, ktorý sa jej veľmi páči „pre tože je to našou

Jej veľkým koníčkom je pesto vanie kaktusov a má ich vyše 100 rôzných druhov. „Pačia sa mi, lebo sa odlišuju od iných kvetov. Hoci sú plné tŕňov, predsa sú veľmi jemné a maju tie najkrajšie kvety,“ povedala na záver rozhovoru Očovajová, ktorá je aj zamest naná, no predsa stačí aj piecť aj sa zúčastňovať na podujatiach, a v tomto plánuje pokračovať aj v budúcnosti.

Foto: z archívu spolubesedníčky

Marína Očovajová

Doterajšie

Dvadsať rokov kantorskej služby

Blaženka Dierčanová

deviatich piesní.

Kresťanský

sviatok zoslania Ducha Svätého na apoš tolov si pripomenuli aj v cirkevnom zbore v Šíde.

Na začiatky svojej kantorskej služby Nataša Kolárová si spo menula takto:

Hlavné, slávnostné služby Božie boli pred obedom a vykonala ich farárka administrátorka Anna Petrovićová. Slávnosť v tomto cirkevnom zbore bola bohatšia o koncert zborového spevokolu, ktorý bol usporiadaný poobede, po hlavných službách a z príleži tosti jubilea kantorky Nataše Ko lárovej, ktorá kantorskú službu vy konáva už dvadsať rokov. Okrem cirkevníkov zo šídskeho zboru, na koncerte sa zúčastnili a jubilantke zablahoželali aj predstavitelia cirkevných zborov z Bingule, Er devíka, ako i z fílií šídskeho zboru z Višnjićeva a Bijeljiny. Všetkých hostí privítala dozorkyňa Katka Kolárová a kantorke Kolárovej zablahoželala a poďakovala za jej obetavosť a vytrvalosť. Koncert duchovných piesní pozostával z

– Spomínam si, keď ma bývalý dozorca Stefan Farkaš spolu s novou farárkou Olinou Kolárovou pozvali do zbo ru a navrhli, aby som skúsila kan torovať a vymeniť dovtedajšieho kantora Stupav ského, ktorý sa, blížiac sa k svo jej 90. vzdali tejto úlohe. Dovtedy som tak často nechodievala na služby, takže som ani nevedela aká práca ma čaká.

Hudbu a spev som vždy mala blíz ko, tak som sa s vôľou a ochotou

prijala novej úlohy. Učila som sa hrať na syntetizátore, absolovovala som semináre pre kan torov a to mi bolo k osohu. Spevokol v niektorých pesnič kách sprevádzam aj na akordeóne. Pred asi desiatimi rokmi do nášho spevokolu boli zapojení aj muži, spievali sme tri a štyri hlasy. Nahrali sme aj dve cédeč ká. Dnes je do zbo rového spevokolu zapojených deväť žien. Som spokojná ako sa nám darí a povďačná Pánu, že si ma za túto úlohu

zvolil. Jemu na česť a slávu spie vame.

V mene cirkevného zboru a spevokolu kyticu kvetov Nataše odovzdala Mária Kolárová, ktorá je zapojená do spevokolu viac ako 40 rokov. Na záver sa pri hovorila aj farárka Petrovičová. Poďakovala kantorke za dobrú spoluprácu, zá krásne piesne pri službách, krstoch a sobášoch, tiež za čas strávený pri práci s deťmi, konfirmandmi a mládežníckym spevokolom nie len v šídskom, ale i filiálnych zboroch. Okrem toho, Nataša je aj prečitateľkou a snaží sa svoje úlohy v zbore vykonať dokonale. Nech je požehnaná jej ďalšia práca na vinici Pánovej.

EDUKÁCIA V KYSÁČSKEJ ŠKOLE. Dňa 31. mája v ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči prebiehala edukácia Čo máš vedieť o puberte? pre dievčatá šiesteho ročníka. Prednášku mala na starosti biologička Jelena Divjaková, ktorá to koná v rámci projektu, ktorý sa realizuje v Srbsku v spolupráci s kompániou Procter & Gam ble. Dievčatám boli vysvetlené procesy a manifestácie v tele počas puberty, dozvedeli sa o menštruačnom cykle a o tom, ako sa majú otvorene rozprávať s profesorkami o tom, čo ich trápi a požiadať o pomoc. Prezentácia a prednáška sa žiačkam páčila. Na snímke je záber z prednášky.

Anna Legíňová

Nataša Kolárová

Kytica pre jubilantku

Zborový spevokol a jubilantka

Ľudia a udalosti

Anna Legíňová

Dni5. a 6. júna sú na prvý pohľad obyčajné dni, ale pre kresťanov sú veľmi významné. Tak sa aj v kysáčskom evanjelickom chráme Božom ve-

riaci v čele s farárom Vladimírom Lovásom snažili dôstojne ich osláviť. Z tej príležitosti bol slávnostne ozdobený oltár a, samozrejme, boli aj iné ozdoby, predovšetkým dievčatá a chlapec v slovenskom ľudovom kroji. Okrem babičiek, ktoré pravidelne chodievajú do kostola v krojoch a je ich málo, k slávnostnej chvíli a oslave Turíc či zoslania Ducha Svätého na apoštolov prispeli aj deti.

Pán farár sa úvodom krásne prihovoril veriacim. Zdôraznil, že sme všetci

súčasťou stavby, ktorú vybudoval Svätý Duch. Svätodušná nedeľa patrí medzi 3 významné slávnostné kruhy kresťanskej cirkvi, ktoré sa nadväzujú a prelínajú. Treba spoznávať hlbší, pravý odkaz Kristovho zasľúbenia ohľadom cirkvi, ktorý sa začal spĺňať. Vznikla v srdciach učeníkov, nie organizačne. Pravá cirkev je tam, kde sú dary Ducha Svätého.

Na slávnostných službách Božích v nedeľu vystúpil aj zborový spevokol pod vedením Ľudmily Berediovej-Stupavskej a primeranú báseň prečítala Miluška Vranková. Večer Kysáčania pri-

vítali hostí z Aradáča či zborový spevokol Vivit.

Aj pondelok bol svätodušným sviatkom, ktorý veriaci tiež oslávili nepracovne a návštevou služieb Božích.

Svätodušné

sviatky alebo Turíčne sviatky oslavujú veriaci všetkých zborov. V niekoľkých zboroch Banátskeho seniorátu je však zvykom vyzdobiť chrám haluzím topole a ručníkmi, ktoré sú súčasťou ženského ľudového kroju. Tento

zvyk je najvýraznejší v Kovačici, kde sa celým stredom chrámu a na oltáre zelenie haluzie a pestrejú sa ručníky. Súčasní Kovačičania nie sú si celkom istí, odkedy traduje táto obyčaj, dokonca ani tí najstarší, čo iba poukazuje na jej dlhodobosť.

Svätodušné sviatky alebo Zoslanie Ducha Svätého si kresťa-

nia pripomínajú v 50. deň po Veľkej noci. Je to deň, keď cirkev slávi narodeniny. Udalosť Turíc je vtelenie Ducha Svätého do života učeníkov, znovuzrodenie mysle Ježišových učeníkov. Ako čítame v Biblii, s darom Ducha Ježišove životné udalosti dostali nový zmysel, stali sa zdrojom nádeje a odvahy pre prvých svedkov Jeho diela.

Tieto udalosti sviatku sú predstavené v symbolike výzdoby chrámu. Listy topoľa pripomínajú tvar srdca, ale aj jazyka. Listy tak majú pripomínať kres-

ťanskú lásku a jazyky učeníkov – apoštolov, ale aj všetkých veriacich, ktorí šíria svedectvo kresťanstva. Z druhej strany sú tu ručníky, a to slávnostné hodvábne a tie, ktoré sa nosia na hlave. Ich pestrosť a rôznorodosť symbolizuje hojnosť darov Ducha Svätého.

V nedeľu 5. júna sa na slávnostných službách zúčastnili aj najmladší členovia cirkevného zboru Kovačica, deti z Detskej besiedky a svojím spevom slávnosť spestrili aj zborové spevokoly.

Anna-Andrea Holíková

Kysáčsky farár a veriaci

Vyzdobený oltár

Krojované

Kovačický chrám počas Turíčnych sviatkov

Vzácna návšteva

Vladimír Sabo

VoSvätodušnú nedeľu 5. júna predvečer v kysáč skom chráme Božom bolo slávnostne a udiala sa vzácna a nezabudnuteľná návšteva ara dáčskeho spevokolu Vivit, ktorý prezentoval cédečko pod ná zvom Božie cesty.

Organovú hudbu mal na sta rosti a spevokol sprevádzal Vla dimír Gabriel Lovás, ktorý hral skladbu J. S. Bacha Preludium C-dur BWV 553. Bolo to pekne po čuť, organy akoby sa triasli, silná hudba a ešte krajšie vchádzanie spevokolu.

dinou pôsobil v Aradáči a tam sa zapojil s rodinou do spevokolu.

Ako sa dozvedáme zo slov farára Lovása a vedú cej spevokolu Vivit Vierky Godovej, spevokol spieva a cappella, štvorhlasne. Stretávajú sa pravidelne raz týždenne, nacvičujú piesne a pripravujú sa na ďalšie koncerty. Je tomu desať rokov ako v Aradáči pôsobí spevokol Vivit.

Vivit znamená Žije. Spevokol je zostavený z mladších ľudí. Ako nám vedúca spevokolu povedala, členovia nie sú školení hudobníci.

Hostí z Aradáča, ako aj domá cich veriacich, predstaviteľov a farárov z iných cirkevných zborov v Kysači privítal farár ThMgr. Vla dimír Lovás. Po kratšom privítaní a vysvetlení o aký koncert ide, farár Vladimír Lovás sa pripojil k spevokolu. Pred príchodom do kysáčskeho CZ, farár Lovás s ro

Písať o spevoko le však nestačí, tre ba ich počuť ako spievajú, aké hlasy majú, akú farbu hlasu, všimnúť si aké dýchanie pri speve majú, ako pozerajú, sledujú dirigentskú palicu, ktorú načim vedieť čítať. To spevokol Vivit všetko má a rozumie, myslíme si, že vedúca keď si vyberala spevokol najprv ich vyskúšala a potom ich rozdelila podľa hlasov.

Striedali sa piesne, ktoré sú nahrané aj na cédečku a prime rané nábožné texty a recitácie. Jaroslava Števková prečítala Prečo ľudia kričia, Helena Bartošová sa zmienila textom Boh dokazuje

Na tému Keď zomrieš zmienila sa Olinka Lovásová. Text Menej vzdychaj prečítali Anna Ľavroško vá a Mariana Zahorcová. Olinka Lovásová ešte raz sa prihovorila textom Láska je trpezlivá, tak tiež Helena Bartošová čítala Ó, hospodine, na záver Jaroslava Števková prečítala primeraný text Predstavte si, že Po skončení pies ní a primeraných textov a recitácií, farár V. Lovás za končili stretnutie modlitbou. Potom členovia cirkevnej správy odovzda li vedúcej kyticu kvetov a každému členovi spevokolu i primerané darčeky.

Pani Vierka Godová sa poďa kovala a povedala, že ani neoča kávala toľko veriacich, čiže náv števníkov koncertu. Aradáčania tiež prekvapili kysáčskeho farára darom a jeho manželku veľkým košíkom kvetov.

Po koncerte bolo občerstvenie v sieni farského úradu. Počas občerstvenia kysáčsky zborový spevokol taktiež hosťom zaspie val pieseň.

Ako bolo počuť od prítomných v kostole, ale aj vo farskej sieni,

Kysáčania hovorili: Veľmi krásne, nadšení sme vašim spevom, bolo vás pekne počúvať, ďakujeme vám...

Veď áno, bolo pekne a ešte je krajšie, keď sa piesňami a slovom oslavuje Pán Boh.

Foto: Anna Bičiarová

Pri opekačke a kamarátení sa aj duchovne povzbudili

Alena Kulíková

cirkevný zbor zorganizoval na Sväto dušnú nedeľu popoludní zborové stretnutie rodín, kamará tenie mladých ľudí na Popovici, v prírode Fruškej hory.

Novosadský

Pri Božom slove a modlitbe, opekačke, hrách pre deti i dospe lých a zábave zúčastnilo sa sedem mladých rodín s deťmi. Z týchto sedem mladých rodín boli spolu

15 detí, čo bol pekný počet a uka zuje na skutočnosť, že novosadskí Slováci majú budúcnosť. Na sám začiatok prítomným sa prihovo ril novosadský farár PhDr. Mgr. Branislav Kulík, ktorý modlitbou a krátkym vysvetlením zdôraznil význam svätodušných sviatkov.

Celé popoludnie bolo naplnené priateľ skými rozhovormi, ale i dobrým jedlom a skve lou atmosférou. Deti sa mohli zabaviť pri loptových, vodových hrách a iných činnos tiach. Pre tie mladšie deti katechétka novo sadského zboru a uči teľka náboženstva v základných školách Lýdia Čiefová pripravila primeranú lekciu pre deti veno vanú tomuto veľkému cirkev nému sviatku. Pritom sa naučili

aj novú pieseň. Muži sa postarali o opekačku a dokonca sa pripojili deťom v rôznych hrách na ved ľajšej lúke.

Nálada bola výborná, o čom svedčí fakt, že odchádzali domov v neskorých hodinách s nádejou a žiadosťou, aby takéto družby pokračovali aj v budúcnosti a častejšie.

Rodinné spoločenstvo to nie je len pre manželské páry, rodiny, ale pre všetkých mladých členov v zbore, ktorí túžia po spoločenstve s Pánom Ježišom Kristom, duchov nom naplnení, ale aj kamarátení. To aj bol cieľ, aby všetci tvorili týmto rodinným spoločenstvom jednu veľkú Božiu rodinu.

Nazáverečnej oslave Európ skeho zeleného týždňa v Belehrade Združenie skau tov Srbska vyhlásilo víťazov súťaže Jarná výzva (Prolećno izazivanje) s cieľom trvalo udržateľného rozvoja. Kovačickí skauti získali druhú cenu.

Skautský oddiel Jánošík z Kova čice realizoval výrobu plagátov z recyklovaného aj nerecyklovaného papiera, so všetkými výhodami a nevýhodami obidvoch druhov, na čo sa upozornilo na osobitnom paneli. Následne zorganizovali vzdelávacie prednášky, v ktorých identifikovali 12 kreatívnych nápa dov na opätovné využitie papiera, z ktorých zrealizovali dva: brikety na zapálenie ohňa a zmes na sadenie rastlín. Obidva nápady sú veľmi inovatívne a možno budú zaradené

ako návrh na pravidelné skautské aktivity v rámci programu Zväzu skautov Srbska.

mie vo svojich od deleniach a miest nych komunitách o téme produkcie a recyklácie odpadu;

– spozorované

Výsledky Jarnej výzvy:

– na recykláciu sa odovzdáva viac ako 2 tony surovín a mnohé ďalšie čakajú na odovzdanie;

– miestne jednotky identifiko vali množstvo príležitostí v oblasti recyklácie a opätovného použitia, ktoré môžu byť pre nich užitočné pri ďalšej práci;

– všetci účastníci rozšírili povedo

bolo viac ako 30 rôznych spôso bov opätovného použitia papiera;

– identifikované boli falošné en

vironmentálne produkty a rôzne spôsoby inteligent ného nakupovania, ktoré môžu znížiť produkciu odpadu;

– všetky príklady dobrej praxe, ktoré boli zaslané, boli uznané ako súčasť budúcich prieskumných aktivít v rámci pokynov programu.

Text a fotografie: Skautský oddiel Jánošík z Kovačice

Mnohí kupovali, iní obzerali...

Juraj Pucovský

NaNovosadskom výstavis ku koncom mája znova bolo rušno, hlučno, zá bavne a veselo. To preto, že tam od 21. do 27. mája 2022 prebiehal 89. Medzinárodný poľnohospo dársky veľtrh. Na tomto podujatí 1 100 vystavovateľov z 21 krajín predstavilo najnovšie výdobytky v poľnohospodárstve, dobytkár stve, zeleninárstve, ovocinárstve, záhradkárstve, potravinárskom priemysle a poskytovaní rôz

kupcov, roľníkov, návštevníkov a obyčajných zvedavcov zorga nizovali početné podnikateľské stretnutia, dohovory, prednášky, ktoré mali za cieľ nielen poskyt núť žiaduce informácie o exponátoch, ale aj uzavrieť zmluvy o kúpe strojov, dobytka, rôzneho vybavenia a náhradných dielcov.

Spomenieme, že najdrahší stroj na veľtrhu – silážový kom bajn predali už v prvý deň za 450 000 eur. O nákladný auto mobil značky Land rover bolo viac záujemcov a najšťastnejší z nich ho zaplatil 59 990 eur. Predané sú aj všetky vylože né stroje na balenie mäsových výrobkov za cenu 100 000 až 150 000 eur. Veľký záujem bol o sl nečné panely na strechy obytných objektov. Cena pa nelu na krov domu veľkosti 100 štvor cových metrov je 5 500 eur.

nych služieb hlavne v týchto oblastiach. Pravdaže, nechýbali ani dobre jedlá, aj organického pôvodu, kvalitná pálenka, víno, pivo, ovocné šťavy...

Pre výrobcov, predajcov,

Pozornosť veľkého počtu z celkove viac ako 140 000 ľudí, ktorí prešli cez brány výstaviska vyvolala aj Národná výstava do bytka chovateľov Srbska. Tak zo 154 kusov hovädzieho dobytka

predali asi polovicu. Jeden chovateľ za 10 kusov jalovíc zinkaso val 35 000 eur. O naj ťažšieho býka Velišu vážiaceho 1 700 kilo gramov nebolo záu jemcov, takže sa vrátil do maštale majiteľa Radenka Jeremića v dedine Salaš Crnobar ski. Z 519 vystavených oviec majitelia predali iba dvadsať za 250 až 600 eur. Na veľtrhu tentoraz bolo 85 koní, a predaný je iba jeden za 14 000 eur.

Počas veľtrhových potuliek sme si všimli, že mnohí kupovali, iní len obzerali... Tak bolo v minu losti, teraz a asi aj v budúcnosti.

Štvorzáprah v cvale

Traktory na výber

Slnečné panely si návštevníci so záujmom obzreli

BOLI

Obojstranná sympatia

Jahniatko sa pritúlilo

Soňa Francistyová,7. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Prvý deň v škole

Môj prvý deň v škole bol úžasný, veľmi som sa tešila,ale som sa aj bála.

Pamätám si, že keď som prišla do školy, hneď somsi ju obľúbila. Potom som prišla do triedy a videla sommoje meno a biele tričko na stole. Hneď som vedela,že to je moje miesto. Keď všetci prišli, popri mne sedelDominik Svetlík. Vedľa nás sedeli Adam Sucháneka Ema Hrková. Pamätám si ešte, že nám pani učiteľkadelila tašky a mne sa moja veľmi páčila, lebo všetkydievčatá mali rovnaké ako ja. Potom sme kreslili sebaa pani učiteľka ma pochválila. Potom nás učiteľkasprevádzala po celej škole. Najprv som si myslela, že ješkola malá keď sme sa prechádzali, ale keď sme vyšlivon odrazu mi bola veľmi veľká. Potom sme zišli dnua videla som jedáleň a milé kuchárky. Popri jedálnibola zborovňa. Pani učiteľka nám povedala, že tamnesmieme vchádzať. Keď sme išli do triedy videla sompána policajta ako prísne hľadel na nás. Potom smevyšli von a pani učiteľka nám delila prezuvky.V škole sa mi veľmi páčilo a nemohla som sa dočkaťvšetkým porozprávať ako mi bolo v škole.

Katarína Siromová, 4. 1,ZŠ mladých pokolení v Kovačici

Zážitky zo školy

Posledné týždne školského roka sú aj obdobím, keď sa niektorí žiaci lúčia so svojou školou. A zasa tí mladší štvrtáci sa lúčia s dovtedajším školským životom v nižších ročníkoch a s učiteľmi, ktorí ich viedli školou prvé štyri roky. Žiaci štvrtáci z Kovačice na túto tému napísali vydarené slohové práce, plné sú zážitkov, emócií, spomienok a rozmýšľaní, ako bude ďalej v škole vo vyšších ročníkoch. Žiaci z Kysáča pripravili krásne ilustrácie hlavne zábery z prírody a bežného života v tomto období roka. Tešíme sa, že nám zaslali práce do Detského kútika, a tak sa zároveň dostanú aj k vám milí kamaráti.

Katuša

Sára Kardelisová, 5. 2,ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Prvý deň v škole

Ešte stále si pamätám na prvý deň v škole. Deň predprvým septembrom som sa trochu i bála ako budev škole, ale som sa upokojila, schystala si veci pre školua šla spať. Nastal i ten deň.

Bolo ráno, keď som prišla do školy. V školskejchodbe stáli i druhé deti. Medzi tými deťmi stáli i mojispolužiaci zo škôlky, s ktorými som sa už zoznámilaa priala som si, aby aspoň niektorí z nich zostali mojispolužiaci aj v škole. Všetci sme čakali príchod učiteliek.Prišla i naša pani učiteľka, mala úsmev na tvári a všetcisme zišli do triedy. Spoznala som spolužiakov, našlanových priateľov a vedela som, že mi v tej škole budedobre. Tie dve hodiny nám rýchlo ubehli. Hoci somprvý deň v škole mala strach zo všetkého neznámeho,na druhý deň som sa už nemohla dočkať príchodu doškoly.

Odvtedy ubehli 4 roky. Skamarátila som sa sospolužiakmi, ale aj so žiakmi z iných tried. Je mi v školestále zaujímavo učiť sa nové veci a rada do nej chodím.

Iskra Hajková, 4. 2,ZŠ mladých pokolení v Kovačici

Zážitky zo školy

Septembrové ráno otvorilo bránu školy, ktoré nás detizavolalo do jej lavíc. Stala som sa žiačkou, prváčkou.Prvé dni strávené v škole pre mňa boli nové prekvapenia,nové záväzky a spoznanie nových kamarátov. Najviac mipomohla moja nová pani učiteľka, ktorá vždy bola dobrá apomáhala deťom. Pani učiteľka ma naučila abecedu, malé iveľké písmená, dvojhlásky, slabiky. Naučila ma rátať, sčitovať,odčitovať, nie ľahkú násobilku spravila ľahšou aby som juľahšie pochopila. Prvá trieda sa zakončila veľmi rýchlo. Hneďi druhá a tretia. Ešte rýchlejšie. Teraz som štvrtáčka. O rokbudem piatačka. Spolu s kamarátmi a učiteľmi sme sa hralispoločné aktivity. Spoznali sme nových učiteľov a predmety.Verím, že donesieme nové spomienky aj z vyšších ročníkov.S pani učiteľkou nám bolo veľmi pekne, preto že sme sapekne rozprávali a hrali. Vo vyšších ročníkoch musíme byťzodpovednejší a lepší.Znovu slnečné ráno zasvietilo do našej 4. 1 triedy. Zvoneczazvonil na koniec školského roka. Zobrali sme si tašku plnúvedomostí a spomienok ktoré nám dala naša pani učiteľka znižších ročníkov.

Tea Poliaková, 4. 1,ZŠ mladých pokolení v Kovačici

Iva Chrťanová,

Lana Jambrichová, 8.

Iris Tordajová, 5. 2,ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Z medicíny

Ultrazvuk

Prečo sa robí ultrazvuk v prvom trimestri?

Ultrazvuk v prvom trimestri tehotenstva sa robí v období medzi 11. a 14. týždňom, teda keď má dieťatko od temena po zadoček dĺžku 45 až 80 mm. Vykonáva sa ultrazvukové vyšetrenie, okrem vyšetrenia morfológie plodu a zhodnotenia rizika najčastejších chromozomálnych porúch.

Čo sa dá vidieť počas ultrazvuku v prvom trimestri?

Keď sa robí ultrazvuk v prvom trimestri, možno vidieť kompletnú morfológiu plodu, resp. jeho vzhľad. Vyšetruje sa lebka – osi kácia, vzhľad, mozog – rozdelenie na dve hemisféry, primerané naplnenie lebky mozgovou hmotou, tvár, hrudník – pľúca a srdce, žalúdok – existencia a poloha v abdómene, vloženie pupočníka do prednej brušnej steny, ruky, nohy, močový mechúr... Kontroluje sa tep bábätka a takzvané „markery“ chromozomopatie – existencia nosovej kosti, prietok cez niektoré cievy bábätka a hrúbka krku bábätka.

Pri ultrazvukovom vyšetrení je možné všetko vidieť?

Bábätko je v tom období veľmi maličké a časti tela nie sú jasne viditeľné ako v neskoršom tehotenstve, ale aj v tomto období možno tušiť veľké anomálie.

Ako sa určuje riziko chromozomopatie na základe ultrazvukového vyšetrenia v prvom trimestri?

Existujú štyri parametre, ktoré určujú riziko – ak má dieťa normálne osi kovanú nosovú kosť, časť za krkom dieťaťa je v normálnych hodnotách pre gestáciu, normálny prietok cez krvné cievy v pečeni a cez pravú komoru plodu, riziká sa znižujú.

Čo ak sa niektoré parametre pri ultrazvukovom skríningu odchyľujú od normálu?

Po ultrazvuku v prvom trimestri sa vykonáva biochemický skríning chromozomopatií. Na základe hodnoty kombinovaného testu – ultrazvukového vyšetrenia a biochemického skríningu sa rozhodne, či pokračovať v ďalších testoch alebo

nie. Záchytnosť najčastejších chromozomopatií je pri kombinovanom teste asi 85 %, falošne pozitívnych asi 5 % a v testoch je možné pokračovať analýzou voľnej bunkovej DNA plodu v krvi matky (NIPT) alebo karyotypizáciou (diagnostika chromozomopatie).

Kedy sa robí ultrazvuk v druhom trimestri?

Druhý trimester tehotenstva sa začína po 14. týždni tehotenstva a končí okolo 28. týždňa, ale ideálny čas na ultrazvuk v druhom trimestri je medzi 20. a 25. týždňom. Predtým je bábätko malé a ľahko sa otáča a niektoré štruktúry nie sú dostatočne vyvinuté, aby sa dali podrobne preskúmať. Potom je už bábätko dostatočne veľké a nevie sa ľahko otočiť, takže by bolo privedené do želanej polohy. Ultrazvukové vyšetrenie v druhom trimestri je výrazne rozšírené a pokračovanie ultrazvukového vyšetrenia v prvom trimestri je oveľa podrobnejšie.

Čo sa pozoruje pri ultrazvukovom vyšetrení v druhom trimestri?

Na ultrazvuku v druhom trimestri tehotenstva lekár vyšetrí všetky morfologické štruktúry –lebku, mozog, tvár, krk, hrudník, srdce, brucho, gastrointestinálny trakt, nohy, ruky, chrbticu... Detaily sú viditeľné na každej

časti tela dieťaťa, ktoré sa vyšetrujú. Na tvári napríklad očné jamky, šošovky, pro l, horná a dolná pera, predná časť tvrdého podnebia... na rukách nadlaktie, predlaktie – dve kosti, dĺžka, poloha, obe ruky, počet prstov a ich častí... Dajú sa vidieť aj mozgové pologule, vo vnútri mozgu, zadnej lebečnej jamke... Fetálna neurosonogra a je ešte detailnejšie vyšetrenie mozgu dieťaťa a fetálna echokardiogra a je ešte detailnejšie vyšetrenie srdca dieťaťa, ktoré sa vykonáva aj v druhom trimestri tehotenstva.

Čo robiť, ak ultrazvukové vyšetrenie ukáže problém? Ďalšie kroky závisia od toho, čo je vidieť pri ultrazvukovom vyšetrení v druhom trimestri –niektoré anomálie sú časté a bez väčších následkov pre bábätko a matku, niektoré sú náročnejšie a vyžadujú si ďalšie kroky. Z ďalších vyšetrení podľa toho, čo bolo na prehliadke vidieť, sa dajú urobiť ešte podrobnejšie, konziliárne vyšetrenia, ktorých súčasťou je účasť väčšieho počtu odborníkov vrátane detských chirurgov, kardiológov, kardiochirurgov, nefrológov, neurochirurgov a v niektorých prípadoch sa môže vykonať aj karyotypizácia (diagnostika chromozomopatie) alebo magnetická rezonancia.

Preložila: Anna Horvátová

Prof. Dr. sci. med. Artur Bjelica na a pôrodníctvo

Obzory

Z obsahu

Ján Púček: Karpaty! s. 3 – 5 Martinská jednomyseľnosť v odbobí dualizmu s. 6 – 7

Dokumentárne fotogra e z archívu Nikolu Petkova s. 8

Smelé a inovačné umelkyne

Pripravil: Stevan Lenhart

Medzinárodná

kolektívna výstava pod názvom Feministická avantgarda sedemdesiatich v Múzeu súčasného umenia Vojvodiny predstavuje tvorbu 37 svetoznámych autoriek, ktorých práce sú pre túto príležitosť vybrané z viedenskej kolekcie Verbund. Medzi umelkyňami zastúpenými na tejto výstave, sú Dara Birnbaum, Judy Chicago, Sanja Iveković, Katalin Ladik, Ana Mendieta, Gina Pane, Cindy Sherman, Birgit Jürgenssen, Brigitte Lang, Hannah Wilke, Francesca Woodman a iné. Ich tvorba mala priekopnícky a posmeľujúci význam vo vývine súčasného ženského umenia a tieto autorky získali a rmáciu najmä v období rozmachu neoavantgardy počas 70. rokov dvadsiateho storočia. „V priebehu dejín, ženy boli znázorňované ako projekcie mužských fantázií, predsudkov a vzťahov,“ poznamenáva autorka koncepcie výstavy, kustódka Gabriele Schorová. „Ale počas 70. rokov sa udiala zmena v spôsobe, akým sa ženy prezentovali v umení. S cieľom vytvoriť alternatívne pohľady na ženskú identitu, tieto umelkyne začali skúmať vizuálne znázorňovanie ich vlastných bytostí. Výsledkom boli radikálne, poetické, ironické, nahnevané, cynické a srdečné umelecké výrazy. Ale boli to nanajvýš úprimné prejavy, ktorých autorky zdieľali určité kolektívne vedomie, prehodnocovali a odmietali dovtedajšie dominantné spôsoby tvorby

a vybrali si nové možnosti vyjadrovania sa v oblastiach fotogra e, performancie, lmu a videa.“

umeleckou praxou prekročili hranice tradičných mediálnych a rodových pozícií, pôsobiac buď v lokálnom alebo medzinárodnom kultúrnom priestore. Sú to Katalin Ladik, Milica Mrđa, Tanja Ostojić, Vesna Perunović, Bogdanka Poznanović, Jelena Radić, Judita Šalgo, Vesna Tokin a Milica Tomić, pričom niektoré z nich (B. Poznanović, K. Ladik, J. Šalgo) svoju umeleckú prax vyvíjali ešte v 60. a 70. rokoch dvadsiateho storočia.

príklad umelkyne novosadského pôvodu Katalin Ladik, ktorej práce sa nachádzajú zároveň vo viedenskej kolekcii Verbund a v kolekcii MSUV.

Novosadská výstava prác z viedenskej kolekcie Verbund je doplnená prácami tunajších autoriek z kolekcie Múzea súčasného umenia Vojvodiny (a táto časť výstavy je pomenovaná Na ceste k slobode). Ako sa uvádza v katalógu, ide o autorky, ktoré svojou

Kustódka Dr. Sanja Kojić Mladenov v sprievodnom texte poznamenáva, že obdobie aktivity niektorých tunajších autoriek, ako aj ich tematické a mediálne prístupy, možno porovnávať s činnosťou umelkýň z viedenskej kolekcie Verbund, čo svedčí o existencii angažovaných umeleckých prúdov v lokálnom prostredí, ktoré pôsobili paralelne s inovačnými a radikálnymi umeleckými praxami na medzinárodnej scéne. Túto konštatáciu potvrdzuje

Keď ide o práce autoriek z neskoršieho obdobia (Milica Mrđa začala pôsobiť v 80. rokoch minulého storočia a ďalšie autorky ešte neskoršie), Dr. Sanja Kojić Mladenov poznamenáva, že ich zaradenie do výstavy bolo podmienené samou kolekciou MSUV (čiže umeleckými prácami, ktoré boli v danej chvíli k dispozícii), ale aj spoločensko-politickým kontextom 90. rokov, v ktorom došlo k opätovnej a rmácii kritickej umeleckej praxe blízkej umeleckému jazyku z konca 60. a začiatku 70. rokov. Vybrané umelecké diela totiž v období ich vzniku – a vzhľadom na mediálny vývin súčasného umenia a situáciu na lokálnej umeleckej scéne – možno pozorovať ako inovačné a kriticky koncipované, čím boli vlastne blízke vtedajšej zahraničnej

„Čo je to vlastne pekná ženská tvár? Spoločnosť žiada, aby žena mala peknú tvár a pekné telo. Túto žiadosť som považovala za nespravodlivú. A ten svoj protest som vyjadrila v performanciách, v ktorých som bola zamaskovaná alebo som sa objavila bez vlasov, plešivá. V performancii Poemim som ten protest vyjadrila s pomocou kusu okenného skla, ktoré si kladiem na tvár a pritláčaním sa mi tvár deformuje v groteskný výraz. Áno, aj to som ja!“

(Katalin

Renate Eisenegger: z cyklu Izolácia (1972)

Katalin Ladik: video/performancia Poemim

umeleckej produkcii.

Práce na aktuálnej výstave v Múzeu súčasného umenia Vojvodiny majú všeobecne charakter neoavantgardného umenia, v ktorom sa významne zmenila pozícia čiže úloha ženského tela a identity v umeleckom diele vzhľadom na predchádzajúce obdobia.

ČASOPISY

S. Lenhart

Vobdobí prípravy tohto čísla slovenského literárneho časopisu Fraktál začala sa ukrajinská vojna, ktorá je hlavnou témou v úvodníku šéfredaktorky Stanislavy Chrobákovej Repar. Dotýka sa psychologického, sociologického a politického aspektu vojny, a to z osobného a jazykovo- lozockého hľadiska. „Vojna prináša živé svedectvá iba o vojne – a tí, čo nemali predstavivosť ani skúsenosti, teraz vidia jej ničivú silu v ľudskom aj materiálnom zmysle“, konštatuje autorka v úvodníku.

Témou vojny sa zaoberá aj Martin Makara v eseji Predpoklady vojny a otázka zodpovednosti, ale na vojnu reaguje aj báseň Divé husi Petra Gettinga, pokým

Ján Zambor vo svojom príspevku o poézii Ivana Franka (1856 – 1916) o. i. poznamenáva, že „pochopiť zápas Ukrajincov a Ukrajiny o slobodu nám môže pomôcť poznanie ich poézie“; univerzálny motív vojny spracúva krátka próza O dvoch zlých kráľovstvách Dávida Dziaka.

Témou čísla je brak a jeho prítomnosť v umení, o čom vo svojich textoch hovoria Peter Michalovič (Čo s tebou, (umelecký) brak náš každodenný?), Martin Boszorád (A-brak-adabra! Niekoľko slov o eskamotážach s brakom) a Lenka Rišková (Knižky ľudového čítania a ich miesto v slovenskom literárnom vývine).

Rozhovor s  lozofom Ondrejom Marchevským pripravila Laura Kladeková, ktorá tiež píše o Marchevského knihe Kant v Rusku (ne)milovaný; roz-

„Žena už nepredstavuje iba nemý objekt (najčastejšie sexuálny), ale sa stáva aj subjektom umeleckej tvorby v dielach umelkýň, ktoré sú zároveň aktérky. Ich identita a telo sa vlastne stávajú ich médiami, ktoré sa prezentujú rôznymi spôsobmi: znázornením skutočného života umelkyne pred obecenstvom, verejne v performancii a body-arte, alebo súkromne v umeleckom videu, fotogra i, inštalácii alebo v texte. Využívajúc vlastnú identitu ako priestor stretávania sa súkromného a verejného, tieto umelkyne prenášajú problematiku identity a tela z oblasti súkromia do oblasti umenia a spoločenských vzťahov“ – uvádza vo svojom texte Dr. Sanja Kojić Mladenov. Kustódka sa v katalógu detailnejšie zaoberá témami, kto-

ré sú prítomné vo vystavených prácach umelkýň a týkajú sa tela a sexuality, prírody a náboženstva, vojny, násilia a migrácií.

Výstava Feministická avantgarda 70. rokov – Na ceste k slobode v Múzeu súčasného umenia Vojvodiny trvá od 19. mája do 21. júna 2022.

Foto: z katalógu MSUV, Alfa Video

hovor s literárnym vedcom Jaroslavom Šrankom viedol Róbert Šedivý. Ako obvykle, číslo obsahuje aj poéziu (Marta Hlušíková, Boris Mihalkovič, Ján Zambor, Mila Haugová) a prózu (Stanislava Matejovičová, Iveta

Bartalos Tóth), ako aj preklady z talianskej literatúry (Simone Cavagna, Elsa Morante, Nadia Terranova) a z maďarskej literatúry (Krisztina Tóth).

V rubrike Kritika je šesť recenzií, ale ďalšie literárnokritické články možno čítať aj v rubrikách V zábere (o literárnej tvorbe S. Chrobákovej Repar píšu Marína Šimáková Speváková a Dana Podracká) a Kyvadlo (o aktuálnych knihách Ballu a Lukáša Cabalu píšu Marta Součková, Dalfar, Martina Buzinkaiová a Mária Klapáková).

Hlavným podporovateľom časopisu Fraktál je Fond na podporu umenia a vydanie publikácie podporil aj fond LITA.

Viac informácií o časopise: www.fraktal.sk

Karpaty!

Potulky po skutočnej i vymyslenej krajine

O čom mlčí strom Žije vôbec ešte ktosi z tamtých čias? Pamätá si dakto tie nenormálne dni? Ak aj áno, veľa nám nepovedia. Hanba im zalepila pery a vymazala pamäť. O takom sa predsa nehovorí.

Nikto nič neprezradí.

Nikto si na nič nespomenie.

Čo kde zmizlo, čo sa stratilo, kto vyrazil dvere na kaštieli, kto mal v ruke zbraň.

No predsa je tu jeden spoľahlivý svedok. Stojí konča veľkého parku. Týči sa nad všetkým a nad všetkými, pokojný a pokorný. Stál tu aj vtedy, musí si pamätať. Dobrý strážca. Živý strom. Mlčí o všetkom. Slovka nepovie. A predsa rozpráva.

Človek je priviazaný k svojim stromom. Najmä k tým, ktoré za života vysadil. Ktoré vložil do hlbín planéty, aby rástli. Ich korene mu prenikajú do tela, ovíjajú vnútorné orgány, v mysli mu prúdi ich miazga. Všetky tie jablone, marhule, orechy. Všetky smreky, borovice, tisy, brezy a platany. Najmä to je človek. Tie stromy, čo vysadil.

Grófka Dušenka bola zakorenená hlboko v zemi. Preto dobre vedela: „V tejto zelenej ríši sú dvaja vládcovia, ktorých nemožno zbaviť trónov – kráľ a kráľovná rastlín. Kráľom je bezpochyby Strom – symbol všetkej vládnucej sily, ochrany. A kráľovná? Kto iný by ňou mal byť než najkrajšia, najľúbeznejšia a zároveň najpyšnejšia kvetina, dáma v prírode – Ruža.“ Stromy i ruže milovali už jej predkovia, a tak sa okolo kaštieľa v Dolnej Krupej rozprestieralo skutočné kráľovstvo. Mocná ríša stromov a ruží. Do jazyka miestnych tu presiaklo pekné slovo – panšula. Mohol by to byť mäkký nedeľný koláč. Ovocný. Najskôr broskyňový. S mračnami šľahačky. V skutočnosti je to však škôlka pre mladé stromky, Baumschule. Škôlka

sa rozrástla na park a kvetinová záhrada na rozárium. Grófka Dušenka tu po prvej svetovej vojne pestovala viac ako šesťtisíc druhov týchto ušľachtilých kvetín. Skúšame si predstaviť tú záplavu farieb, takú silnú vôňu, až ju muselo byť vidno.

Grófka Dušenka bola vždy na strane slabších. Keď horár Talo strašne zbil jednu ženu z Krupej, ktorá po tomto útoku „zostala bledá, nezrozumiteľne rozprávala a polovicu tela mala takú dobitú, že som nevedela, čo s ňou mám robiť“, apelovala na svojho otca, aby násilníka prepustil a potrestal.

Grófka Dušenka však okolo seba a kaštieľa rozosiala aj niekoľko fantastických fám a každá z nich bola pravdivá. Napríklad o tom, ako začiatkom devätnásteho storočia chodieval do kaštieľa rodinný priateľ Ludwig van Beethoven, ktorý

Aby pomohli s láskou, ktorej okolnosti neprajú.

Alebo príbeh da Vinciho obrazu svätej Cecílie, ktorý visel na stene vo veľkej sále kaštieľa. Keď sa jej reportér Neues Wiener Journal v roku 1932 opýtal, či naozaj ide o originál Leonar-

v Krupej našiel svoju „Unsterbliche Geliebte“ a zložil tu pre ňu aj svoju slávnu tklivú Sonátu mesačného svitu. Milostné listy si vraj nechávali v dutine starého pagaštanu, a tak to má byť. Aj na to sú stromy.

da da Vinci, ohradila sa proti tejto otázke s poznámkou, že členovia jej rodu by ani minútu nestrpeli, aby steny ich kaštieľa zdobil nejaký falzi kát. Obraz je dnes v zbierke Slovenskej národnej galérie a ako jeho autor je uvedený „Taliansky maliar“.

Rada tiež spomínala svoju prasesternicu Žo u, vojvodkyňu z Hohenbergu, ktorú spolu s jej manželom arcivojvodom Františkom Ferdinandom zavraždil 28. júna 1914 srbský nacionalista Gavrilo Princip. Po tomto dni sa rozpútalo peklo na zemi, ktoré znamenalo začiatok postupného úpadku sveta, do ktorého sa Grófka Dušenka narodila. Nezostalo jej vlastne nič len príbehy. Príbehy a ruže. Človek je priviazaný k svojim stromom. Aj k tým, ktorých život ukončil. Sekerou či pílou. Nenaliehajú. Nevyčítajú. No občas sa ozvú. Ako matná spomienka. Jama uprostred spánku. Pád napoly vo sne a napoly v skutočnosti. Mrazivé precitnutie, priehlbina, nepochopiteľný strach. „Smrť ma preskočila,“ hovoríme, keď sa náhodou pootvoria tie dvierka do temnôt a zavanie z nich čosi mŕtvolné.

Začalo sa to tak, že vody Krupského potoka sa zakalili a aj jazierko pod kaštieľom zahnedlo. Ako mliečna káva. Pár stoviek metrov nad Prekážkou, v dolinke pod Cerovým vrchom, kládli Nemci do potoka obrovské betónové kocky, protitankové zábrany. Kdesi tam. Tam, kde bol pred dvesto rokmi Škobrákov mlyn. Skalená voda sa o pár dní znova vyčírila, no zlý pocit zostal. A nastalo čakanie. Kedy to príde? A z ktorej strany? Mala by utiecť? Ukryť sa? Osemdesiatdvaročná kontesa. Posledná zo svojho rodu. Posledná svojho druhu. Zostala na mieste. Na zemi, v ktorej sa zakorenila, ktorá pre ňu toľko znamenala. Nemala totiž kam utiecť. Nemala nikoho. Jej svet sa scvrkol a obrovský kaštieľ so svojím nedozerným parkom sa na začiatku apríla 1945 premenili na väzenie. Väzenie s mrežami zo šípových ruží.

Vrazili do kaštieľa, rozhádzali knihy, rozpárali periny, rozbili, čo sa rozbiť dalo, kričali, dupali, hrešili, pľuli na zem, rozlievali víno, vyspevovali oplzlé piesne. Kto? Ľudia. Nejakí. Nahnevaní. Nebáli sa zhodiť ju z postele, aby zistili, či pod sebou neukrýva rodinný poklad. Ležala tam na zemi, sledovala nervózne pobiehajúce nohy návštevníkov, počúvala úsečné slová, slovenské i ruské, a zdalo sa jej, že niektoré z tých topánok dobre pozná z uličiek Krupej. Oblizla si suché pery a ucítila chuť krvi.

Na konci jazyka jej uviazlo akési slovo, malo celkom neznámy tvar, v živote ho nepoužila. A predsa zúrivo tĺklo na bránu a chcelo sa dostať von. To slovo znelo „svoloč“. Nepustila ho. Zostalo tam, unavené sa oprelo o vnútornú stranu líca a napokon spadlo späť, odkiaľ prišlo. Usmiala sa. No nie na svojich nepozvaných hostí. Skôr dovnútra. Na všetko to, čo mala ukryté hlboko v sebe. Ona, ktorá navštívila pápeža Pia PÚČEK

Grófka Mária Henrieta Choteková

v krupskom kroji, začiatok 20. storočia (fotogra a z archívu Stanislava Petráša a OZ Korompa Dolná Krupá)

X., videla Svätú zem i Orient, konverzovala s krásnou Sissi a hlboko sa skláňala pred cisárom Františkom Jozefom. Teraz pozerá na zablatené topánky, ktoré dupú po huňatom koberci, a zdá sa jej, že kdesi na okolí sa k zemi rúcajú obrovské stromy. Tak to je asi ten koniec sveta…

Človek je priviazaný k svojim stromom. Najmä k tým, ktoré preňho zasadili iní. Pri jeho narodení. S myšlienkou na celkom nové bezbranné ľudské mláďa. Dva životy sa začnú súčasne. V tejto zemi. A na tejto zemi.

Tak ako to urobil aj grófkin otec.

Boli to veľmi neobvyklé stromy. Trpezliví velikáni. Vyklíči len jedno z miliardy ich semien, no keď sa to podarí, môžu dorásť až do výšky sto metrov a dožiť sa pokojne aj štyritisíc rokov.

Tí velikáni boli štyria. Jeden patril jej, druhý sestre Anne, ktorá zomrela ako šestnásťročná, tretí bratovi Rudolfovi a štvrtý najmladšej sestre Gabriele. Zo štvorice súrodencov prežil len ten najstarší. A niet sa čo diviť. Práve ona mala k tejto zemi najbližšie, a tak je prirodzené, že ani jej strom ju neopustil.

Videl všetko, čo sa stalo v apríli 1945, a videl aj to, čo sa dialo neskôr, keď si ju vzali pod ochranu mníšky z rádu Dcér Božskej Lásky, ktoré žili v neďalekom kláštore. Dodnes tu stromisko stojí a mlčí. A hoci ho doráňali búrky, smršte aj ľudia, ak sa ho opýtate, všetko vám vyrozpráva. O grófke, ktorá všetkých láskavo volala „duša“, a preto sa sama stala Dušenkou. O grófke Márii Henriete, ktorej na hrob napíšu: Deum a ctos naturamque toto corde amavit (Boha, trpiacich a prírodu milovala celým srdcom) a bude to už onedlho. O grófke, ktorá sa vraj pred smrťou úplne pomiatla. O grófke, ktorú opustili všetky sily. A teraz sa z okna pozerá na celkom nový a nepochopiteľný svet. Z toho starého zostali len základné pojmy. Napokon, o viac ani nestojí.

Toto je strom. Toto je dom.

Toto je ruža.

Hovorí nám. Opakujme po nej.

Toto je strom. Toto je dom. Toto je ruža.

Výlet 26. júna 1975

Pamätám si to veľmi dobre. Učiteľ zariadil autobus, ráno o ôsmej nás čakal pred školou. Zaprášená hrdzavá uhorka s bledomodrým pásom, ktorá občas vozieva aj tetky na družstevné zájazdy. Nasúkali sme sa na tvrdé sedadlá a vozidlo sa s ohromným rámusom pohlo vpred.

Učiteľ prechádzal uličkou, pridŕžal sa koženkových operadiel a mlčky nás počítal. Na tvári mal úsmev, pretože nikto okrem neho ešte netušil, kam vlastne máme namierené. Malo to byť prekvapenie. Prekvapenie na úplný koniec základnej školy. Prázdniny preletia ako besné a každý z nás už mal plnú hlavu toho, čo malo nasledovať od prvého septembra; Hollého gymnázium, dopravná priemyslovka, stavebná, zdravotnícka, elektrotechnická, jedno, druhé, tretie. Dokonca aj nejaká ŠUP-ka či konzervatórium v Bratislave. No keď sme vyšli zo Smoleníc, všetko sa to zrazu zdalo byť veľmi ďaleko. Ešte naposledy sme boli spolužiaci. Ešte naposledy sme boli ako jeden bzučiaci úľ. Autobus prehrkotal cez koľajnice a pokračoval do Trstína, kde kúsok za kostolom skrútil na Vrbové. Starý stroj sťažka vzdychal, keď sa začal šplhať do príkreho kopca okolo Hájička, a to mal pred sebou ešte dve či tri omnoho prudšie stúpania. Motor nad cintorínom zanariekal a krajina pred autobusom sa doširoka otvorila.

Učiteľ si až po hodnej chvíli sadol na predné sedadlo, kde učitelia zvyčajne cestou na výlety sedávajú a rozprávajú sa so šoférmi alebo medzi sebou, ak ich je tam viac. On však nie. On hľadel cez veľké predné okno na cestu skrúcajúcu sa pomedzi polia a kde-tu gliarsky žmurkol na naše nedočkavé tváre, ktoré vídaval posledných päť rokov

nielen na hodinách dejepisu a slovenčiny, ale stretával sa s nimi aj ako triedny.

Zakrátko sme prešli cez Naháč. Autobus sa spustil dolu strmým briežkom a my sme sa začali báť, že sa každú chvíľu rozsype na šrot. Niektorým už bolo z tej kľukatej cesty plnej strmých stúpaní a prudkých klesaní trochu zle. Nebolo ani desať hodín, no v autobuse nás už morila horúčava a veľkou skúškou pre naše žalúdky bol aj odporný naftový smrad. Ešte jedno stúpanie a autobus vybuchne! Ešte jeden zjazd a všetci tu zomrieme! Na ďalšom kopčeku uhorka z ničoho nič zastavila na kraji cesty a dvere sa otvorili. Pomysleli sme si, že už asi prišlo, čo malo prísť, a družstevný autobus de nitívne dodýchal. Učiteľ však vyhlásil, že sme na mieste a ďalej už

kamenistej poľnej ceste vedúcej kamsi pod horu. Po oboch stranách ju lemovalo len husté krovie (šípky, baza, trnky), za ktorým sa po pravej ruke črtali obrysy Dechtíc. Slnko už začalo poriadne pripekať (prvé frfanie), preto nám padlo vhod, keď sme po čosi vyše kilometri konečne vošli do lesa.

Bol som zvedavý, kam sme sa vybrali a čo za prekvapenie má pre nás učiteľ pripravené, preto som sa nebadane vzdialil od chalanov uzatvárajúcich náš zástup a postupne sa pretĺkol až dopredu k učiteľovi. Rozprával práve o farárovi Jurajovi Fándlym, ktorý pôsobil v Naháči, venoval sa včelárstvu a vyšľachtil tam aj jabloň, čo síce nekvitne, no napriek tomu rodí malé žlté jabĺčka. Potom si priložil prst k ústam a ukázal na neďaleký tenký kmeň mladého javora. Dolu hlavou sa po ňom špacíroval drobný modravý vtáčik s čiernou páskou cez oči. Brhlík, zašepkal učiteľ a hľadel na kmeň ešte dlho po tom, čo vtáčik odletel.

pôjdeme pešo. Vysúkali sme sa z tej plechovej rakvy a sledovali, ako sa na uzučkej ceste pokúša otočiť. Zabralo to hádam desať minút, počas ktorých učiteľ neustále smiešne gestikuloval, vykrikoval na šoféra a chytal sa za hlavu. Družstevný kolos sa však napokon úspešne obrátil, zatrúbil nám na rozlúčku a zmizol za zákrutou smerom k Naháču.

Ktosi sa spýtal, kedy sa po nás vráti, na čo učiteľ s tajuplným úsmevom odvetil, že nikdy. Dohliadol na to, aby sme sa všetci bezpečne dostali na druhú stranu cesty, a potom rýchlo prebehol do čela nášho malého deviatackého sprievodu.

Ocitli sme sa na hrboľatej

Po chvíli sa pred nami otvorila krásna rozľahlá lúka. Uprostred nej stál starý drevorubačský dom a v kúte sa z krovia ako prízrak vypínala zrúcanina kláštora. Bola to už len kostra. Bez strechy, bez okien. Pár trámov ešte ležalo pod holými múrmi a rozpadalo sa na práchno. Vedel som, že kdesi nad Naháčom je takáto ruina, no až dodnes som na Katarínke nikdy nebol. Učiteľ nám porozprával, že sochy štyroch mníchov, ktoré sú dnes rozostavené okolo Kaplnky svätého Vendelína nad pál yovskou hrobkou v Smoleniciach, kedysi stáli na veži kláštorného kostola a každý z nich pozeral do inej svetovej strany. Keď pál yovci videli, že špička veže sa onedlho zrúti, rozhodli sa zachrániť aspoň sochy. Nechali ich vraj zhodiť do veľkých kôp haluzia, aby sa im pri páde nič nestalo.

Učiteľ nám prezradil, že sochy vytesal mních Romuald

z tunajšieho kláštora, ktorý sa sochárskemu umeniu priučil počas svojich misionárskych ciest po Ázii. A naozaj, keď sa kamenným mníšskym tváram prizriete zbližša, poľahky v nich rozoznáte akési samurajské črty. Chýbajú len katany, meče ostré ako britva.

Od Katarínky sme pokračovali ďalej po lesnej cestičke. Prešli sme krajom rozľahlej lúky so starým kravínom a po chvíli sme sa ponorili do mäkučkého bukového lesa.

Dávno sme už zistili, že náš učiteľ vie o tomto kraji veľmi veľa. Viacerí z nás videli doma jeho knihy o jaskyni Driny, o chemických závodoch a u niektorých sa už objavila aj najnovšia knižka o Smoleniciach. Mysleli sme si, že určite musí byť odtiaľto, keď to tu má tak veľmi rád. Boli sme si istí, že je rodený Smoleničan a že tu žili aj všetci jeho dávni predkovia. V skutočnosti však pochádzal od Trenčína, z dedinky Chocholná-Velčice, no prezradil nám, že má vlastne dve rodiská. Jedno tam, pod vrchom Kykula, druhé tu, v Malých Karpatoch. Navyše, žije tu už tak dlho, že v Smoleniciach raz isto bude mať aj svoj hrob, čo je možno ešte dôležitejšie ako miesto, kde sa narodil, pretože tu zostane už navždy.

Cestou z Piešti na Dobrú Vodu nám porozprával o tom, ako pred rokmi pomáhal pri výskume na hradisku Molpír. Až tam vraj človek pochopí, že je len zvlhnutou zápalkou vo vyhasnutej pahrebe zmiznutých civilizácií a že nemá najmenší dôvod veriť vo vlastnú večnosť či nesmrteľnosť. Na Molpíri sa človek môže naučiť pokore, ak si skúsi predstaviť, že aj jeho kosti raz vykope budúci archeológ a uloží ich do dákej krabice na dne depozitu. Porozprával nám aj o tom, ako často navštevoval mnohých starších Smoleničanov, pomáhal im písať rôzne úradné listy a zároveň sa od nich učil nielen povesti či pesničky, ale vypytoval sa ich napríklad aj na to, aké mali zvyky a čo si bežne obliekali. Páčili sa mu

všetky tie staré slová; oplečko, lajblík, jupka, kacabajka, pruclek, povedal, že v ušiach mu zneli ako hudba, ako dáka stará pesnička. Ale najviac ho aj tak zaujímali ľudia. Videli ste už, ako vyzerajú ruky, ktoré celý život robili s drevom, deti?

Na Dobrej Vode sme zašli k hrobu Jána Hollého, kde nám zarecitoval kúsok básne Na krásnú zahradu, a ja som si povedal, že takto by mali vyzerať všetky vyučovacie hodiny. Pod holým nebom, ďaleko od zvončeka, čiernej tabule i mrzutých tvárí

prvého padáka. Banič veril, že jeho vynález pomôže zachrániť mnoho životov, čo sa v prvej svetovej vojne aj potvrdilo. Ako mohol obyčajný sedliak z Nešticha vymyslieť padák, opýtal sa ktosi z mojich spolužiakov. Učiteľ sa vtedy zastavil a povedal, že nezáleží na tom, odkiaľ človek je. Stačí, aby mal dostatočne silné sny. Aby mal chuť ich naplniť. Aby sa nebál učiť sa stále nové a nové veci. Možnože si Banič kdesi tam v ďalekej Amerike pri vymýšľaní svojho padáka predstavoval,

kaštieľ, urobí z neho múzeum. Bude tam expozícia o Molpíri, o dejinách Smoleníc, o Pálffyovcoch, o Štefanovi Baničovi, krojoch i smolenických džbánkaroch a napokon aj o faune a  óre z nášho okolia. Bude to nádhera. Na Smolenický zámok chodia všetky možné múdre hlavy z Akadémie a oni ako Smoleničania budú môcť byť na svoje múzeum právom hrdí.

Páčili sa mi učiteľove slová. V mojich detských predstavách narástli do ohromných rozmerov. Zdalo sa mi, že aj múzeá v Bratislave sa budú pred tým naším červenať od hanby.

v rámoch na stene.

Na chvíľu sme sa zastavili aj pod zrúcaninou dobrovodského hradu. Pojedli sme svoje chlebíky so salámou, a keďže mal každý so sebou aj za hrsť čerstvých čerešní, celkom prirodzene sa rozpútala krátka, ale intenzívna kôstková vojna medzi Turkami a obrancami hradu.

Pred nami bol posledný úsek výletu – do Hradišťa pod Vrátnom. Vtedy sa ktosi učiteľa opýtal na toho starého Neštišana, čo vraj v Amerike vymyslel padák. Je to tak, pritakal učiteľ. Volal sa Štefan Banič. Pred pár rokmi sa mu podarilo zachrániť patentnú listinu, v ktorej Banič presne popísal fungovanie svojho vynálezu, a po vytrvalej korešpondencii s rôznymi americkými úradmi potvrdil, že tam kdesi ďaleko za morom ho skutočne považujú za konštruktéra

ako na ňom letí ponad Karpaty. A možno práve to mu pomohlo. Učiteľ sa na nás skúmavo zadíval. Prechádzal pohľadom z jednej tváre na druhú, akoby odhadoval, v ktorom z nás sa skrýva nejaký podobný talent, kto z nás môže mať také silné sny ako Banič. Nikdy netreba zabúdať na to, odkiaľ človek pochádza, dodal.

Na stanicu v Hradišti sme prišli pred treťou a do odchodu vlaku nám tak zostávala takmer trištvrte hodinka. Sedeli sme mlčky pred staničnou budovou a všetci sme už boli trochu unavení. Učiteľ si utrel spotené čelo a trochu zasnene nám začal rozprávať o tom, že do dôchodku mu zostávajú už len dva roky. Nebude však zaháľať, na ďalšie roky už má veľké plány. Keď sa v Smoleniciach konečne dostavia nová budova školy a žiaci uvoľnia pál yovský

Z múzea v pálffyovskom kaštieli však napokon nič nebolo. Keď spod jeho strechy odišli žiaci, obsadili ho družstevníci a potom zostal na hanbu sveta celkom pustý. Náš učiteľ zomrel šesť rokov po výlete na Katarínku. Neužil si vysnívaný dôchodok a nevidel už ani to, ako kaštieľ prišiel o strechu a ako doň dlhé roky pršalo, až ho napokon postihla úplná skaza aj so všetkými plánmi a snami. Múzeum, ktoré učiteľ tak dlho nosil v hlave, napokon zriadili v budove starej fary. Je pekné. A je dobré, že ho máme. No v porovnaní s tým, čo mi náš učiteľ vytetoval do predstáv, sa mi to zdá predsa len málo. Bolo to už naozaj dávno, tento náš školský výlet, ubehol od neho už skoro celý môj život, no stále si ho dobre pamätám. A keď si spomeniem na učiteľov silný sen, o ktorom nám rozprával na stanici v Hradišti, zakaždým ma pichne pri srdci.

Vidím to miesto uprostred Smoleníc, kde kedysi stával kaštieľ, a je to ako diera po vytrhnutom zube. Škoda, hovorím si. Zdá sa, že niekedy ani tie najsilnejšie sny nestačia.

Poznámka: Výber z knihy Karpaty! Jána Púčeka (vydavateľstvo EJ Publishing, 2022) publikujeme so súhlasom autora.

Ilustrácie: Kristína Mičová

Školský výlet na Katarínku s triednymi učiteľmi Štefanom Jastrabíkom a Štefanom Orolínom, rok 1965 (z archívu Štefana Jastrabíka, fotogra u poskytol Pavel Jastrabík)

DrSc. Ján Babiak

Rok 1867 zdá sa byť pre Slovákov skoro osudným. Po prehre habsburského vojska vo vojne s Pruskom, aj horúci zemiak sa musel prehltnúť. Rakúsko bolo prinútené posypať sa popolom a uzavrieť manželstvo z rozumu, so subordinačným štátnym útvarom, čo bol v rámci jeho hraníc – s Uhorskom. Tak Rakúska už nebolo a formoval sa tu duálny štát Rakúsko-Uhorsko, s rovnoprávnym partnerstvom cisárskej ríše s maďarským kráľovstvom a František Jozef I. musel svätoštefanskú korunu jednako uctievať ako korunu svojej dynastie. Toto vyrovnanie využilo potom Uhorsko a ako rovnoprávna polovička v čierno-žltej monarchii hneď si začalo spĺňať túžby, čo ich otvorene žiadalo ešte pred rokom 1848. V tak získanom pol-kresle maďarizačné tendencie rástli do nekonečna a všetko sa riešilo vždy na úkor tých malých národov, čo nezneli ako „historické“, čo v uhorských dejinách „nemali svoju minulosť“. V uhorskom parlamente sa vtedy na plné ústa hovorilo o najslobodnejšom štáte a v skutku išlo o pravý žalár národov. Do takej maďarizačne vedenej prokrustovskej orientácii sa nové maďarizačné vedenie snažilo vtesnať aj slovenský národ.

Prológ

Ešte od prvých dní pôsobenia Matice slovenskej v Martine dalo sa také správanie Uhorska aj očakávať, lebo celý ten matičný rúch na Slovensku, ako aj cisárske povolenie, aby Matica slovenská bola založená, maďarizačne nastrojeným vrchnostiam v Pešti sa vôbec nepáčili. Preto ich odbojný postoj na vymáhanie slovenskej slobody rástol ešte pred rakúsko-uhorským vyrovnaním.

Aj v predvečer Tretieho valného zhromaždenia Matice slovenskej, keď sa na 8. augusta 1865 zahlásilo slávnostné otvorenie matičnej svetlice, uhorské vrchnosti už vtedy mali svoj plán akcie. Aj keď slovenská hrdosť rástla do výšin, lebo národ bez vlasti sa hneď po založení Matice zmohol aspoň na svoj stánok, svoje rodné a domovské miesto, bolo celkom jasné na čo sa usmernila tá druhá strana, lebo na voľbách do uhorského snemu všetci slovenskí kandidáti prepadli. Rozčarovaný Š. Moyses sa potom vzdal politického pôsobenia.

Aj rok 1866 bude pre Slovákov ešte osudnejší, až čierny. Vypukne v ňom, hneď na jar prusko-rakúska vojna, vojna Nemcov proti Nemcom, v ktorej aj Slovania, aj Slováci budú vylievať svoju krv. V nej Rakúsko bude porazené a následky vojny –bieda, hlad, cholera – budú lomcovať aj na Horniakoch. Potom práve v polovici augusta v Štubianských Tepliciach umrel Karol Kuzmány, superintendent evanjelickej cirkvi a  podpredseda Matice slovenskej. Celý Martin sa odel do čierneho, aj

už obvyklé matičné augustovské zhromaždenie sa posunulo na september. Na toto zhromaždenie už ani Moyses nepríde. Predsa, na post podpredsedu zvolí sa Viliam Paulíny-Tóth, a pre smútok už ani tých príznačných matičných osláv nebude. Len oslava pamiatky Mikuláša Zrinského, stanovená tesne pred valným zhromaždením, sa uskutoční celkom skromne a po duševnom občerstvení zoskupila sa spoločnosť, nie v hostinci, ale v národnom dome, aby v tichosti, bez hudby, vzdali hold tejto pamiatke. Martin však, aj v tie pre Slovákov čierne časy, víťazí a na návrh pravotára Jána Jesenského prijíma akciu o založení nižšieho slovenského evanjelického patronátneho gymnázia v Turč. Sv. Martine.

Ale jedno sa zrodí – druhé padne, lebo už v nasledovnom roku župan Radvánszky rozoženie všetkých slovenských profesorov z Moysesovho gymnázia v Banskej Bystrici. Ale Matica slovenská a hoci aj „skrčená“, zredukovaná, spolu s novozaloženým gymnáziom v Martine zostane. Aj bude čeliť maďarizačným vrchnostiam ešte pár rokov. To slovenské v Martine, predsa tak ľahko sa udusiť nemôže, ba aj napriek nátlaku sa tým viac rozmáha. Kuzmány tu ešte aj po smrti, akoby držal opraty. Hej, „koho dar nezvezie, hrozba neskloní, tomu moja pieseň slávou zazvoní!“

A pridá k tomu ešte aj Viliam Paulíny-Tóth, pred výročie Memoranda, keď povie: „Každý národ, bratia moji, má toľko slobody, koľko jej zaslúži; my Slováci jej dosiaľ nemnoho máme, no

bohužiaľ nezaslúžime jej viacej, ale, sláva Bohu, sme na tej ceste, na ktorej sa jej bohumilým rozvojom ducha a srdca iste domôžeme. Bez práce to pravda nejde. Vzdelanosť, osveta, voľnosť a sláva nepršia z oblakov; tých krvopotne domáhať sa načim.“

V tých krušných časoch, keď sa to slovenské pred maďarizačnou výstrahou už otvorene bráni, Turiec neprestáva byť strediskom slovenského diania.

Na 6. augusta 1869 zvolá sa celá Slovač do tejto „slovenskej kotliny“. Dôvod: bude tu šieste valné zhromaždenie Matice slovenskej, ale aj konvent evanjelickej strednej školy v Martine, ako i prvý podnet na zriadenie katolíckeho gymnázia v Kláštore pod Znievom. Vzoprel sa Slovák v Turci celkovým uhorským tendenciám? Zmôžu sily martinskí sokoli? Budú úspešní? Dokáže čas!

MATICA V OHROZENÍ – SLÁVNOSTI NÁDEJNÉ

Aj napriek týmto nepriaznivým podmienkam Martin v tie časy, aj na truc opozičnému, maďarizačne nastrojenému okoliu priam vrie. Tak – po slovensky! Veď akoby nie, keď aj v týchto krážoch sa konajú znovu voľby do uhorského snemu. Aj martinský okres má svojho kandidáta, aj mošovský okres – pravých slovensky orientovaných kandidátov. Už aj preto Martin dostane aj vojsko na „grbaču“, čo si bude hodlať priamo v miestnostiach matičnej svetlice, lebo tento objekt rozhodnutím sily čo rinčí zbraňou bol premenený na vojenskú kasáreň. A tak, pýtate sa ako prešli voľby? Márnosť šedivá. Aj rovno tak to bolo na celom Slovensku. Ibaže tam, ďaleko na juhu monarchie, niekde na Dolnej zemi v srbsko-slovenskom volebnom okrese, v Kulpíne, zvolili Viliama Paulínyho-Tótha za poslanca uhorského snemu. Tento nátlak zbrane na Maticu v Martine predseda Matice slovenskej Štefan Moyses už neprežije. Umrie na srdcovú porážku, dňa 5. júla 1869. Ale smrť jedného velikána, znamená aj zrod druhého. V Martine sa, ešte kým bol Moyses živý, konali horúčkovité prípravy na založenie spolku slovenských žien Živena. To slovenské ženy nechcú viac, neželajú si byť iba osobami, čo varia, perú

a šijú. Aj ich národné veci bavia! A tak, rozhodli sa, že dňa 4. augusta 1869 – znovu ten už chýrečný augustovský deň – zadržia zriaďujúce valné zhromaždenie. Tak, mimo siedmeho matičného valného zhromaždenia, už svetochýrne, svätomartinské lipy budú svedkami zrodu ešte jedného nemluvniatka, spolku, čo ešte akú úlohu v budúcnosti odohrá. S právom, veď ženy sú predsa polovica sveta, aj toho slovenského, čo sa domáha svojich práv. Tak tá krajšia polovička si zastane po boku mužov. Aj akoby sa predpokladali zlé časy v tom istom auguste 1869 mládež už navrhla založiťspolok – Slovenská omladina – teda mládež, čo má sľubnú slovenskú budúcnosť. Veď to je predsa mladosť – a na mladých svet zostáva.

Aj keď už prešlo desaťročie od Memorandu slovenského národa, bola to chvíľa nekaždodenná a nevšedná. Veď „v čase prejdeného desaťročia sa z nášho mestečka nebadane stalo centrum: sídlovište a sredovište, osa, ohnište, národná Mekka, Betlehem života slovenského. Stalo sa vskutku a našťastie nebadane Áno, v šesťdesiatych rokoch sa udiala martinská národná koncentrácia nesmierneho, ba nedoceniteľného historického dosahu...“ Lebo, za ten čas „duch mesta už vyrástol na mohutný strom: má mocné, hlboko do storočí zapustené korene, a korunu košatú, pod nárazmi víchrov súdržnú a nepoddajnú“.1

Preto to chvály hodné jubileum bolo potrebné aj osláviť. Začalo to ešte v máji, keď sa pri matičnom dome ohradil priestor a vysadil lipami, symbolmi to Slovanstva. Na pozemku slovenského národa, pracovnými národnými brigádami vyrástla záhrada, stromkami vysadená, pre pohodlie nášho človeka, keď príde na slávnosti do Martina. Aj záujem o podujatie bol veľký a tak nie div, že na slávnostiach neboli prítomní len martinskí, ale aj „okolní národovci a národovkyne... v tak valnom počte, ako sme to ani neočakávali“; ani to, že pri sadení lipy spieval martinský zbor a recitovali sa národovecké básne. Až nakoniec bola voľná zábava, počas ktorej sa prečítali pozdravné telegramy, aby napokon „prišla hudba, a tancochtivá

mládež i stárež zabávali sa dlho, dlho až do pozdnej noci“. 2

A potom už tak na prekvapenie pozornosť upútali matičné slávnosti. Počuli ste? Nie oslavy, ale slávnosti – matičné slávnosti alebo, zažije tu od tých rokov aj nový pojem – národné slávnosti Na počesť založenia Matice slovenskej, jej neustáleho a úspešného pôsobenia a konečne na uctenie tej povedomej časti slovenského národa, čo ešte stále, aj napriek sťaženej situácii pôsobenia na roli národa dedičnej, predsa na nej nepretržite a neúnavne pracuje. To národné začína na týchto krážoch dominovať, začína kliesniť svoju cestu do života. A v tom smere podčiarkuje to aj nový podpredseda Matice Viliam Paulíny-Tóth. V jeho korešpondencii pre matičné slávnosti nájdete iba ten výraz – národné slávnosti. Aj pričiní sa pri nich, aj vedľa svojich početných politických, spoločenských a národných záväzkov. Aj nápomocná je tu Anna Pivková, predsedníčka spolku Živena a ďalší.

Ale vtedy už protislovenská kampaň na Slovensku bola celkom vypuklá a hoci priehľadne nehanebná a vo svojej nepravde priam zákerná, predsa čím diaľ tým viac získava čoraz o ciálnejšiu a organizovanejšiu podobu. Turč. Sv. Martin to všetko akoby nepriznával, tváril sa, že nič nevie o tom. Aj ďalej si dýchal slovenským životom, hoci cítil maďarizačné tendencie, aj národné ochabovanie. Predsa zotrvával, hoci tŕpol nad osudom každého z výdobytkov, ťažko získaných. Aj vrchnosti akoby čítali jeho mienku. Vedia, čo živí slovenskú vetvu v martinskej kotline, veď vyučovať deti v materčine a povzbudzovať slovenský ľud na vlastnú tvorbu na kultúrnom poli je „obrovským nebezpečím“ pre uhorský štát. Preto svoje otravné strely usmernili priamo do terču. Na slovenské kultúrne inštitúcie. Aj konali to takticky a systematicky. Najprv 20. augusta 1874 zrušili veľkorevúcke gymnázium a potom aj ďalšie dve: znievské a martinské.

Ani Matica nežila potom ešte dlho. Prvé obavy, že dožije osud gymnázií začali sa 29. decembra 1874, keď hlavný náčelník polície z Pešti pri návšteve matičného ústredia zvestoval začiatok vyšetrovania proti pôsobeniu Matice slovenskej a zhabal aj matičnú dokumentáciu. Potom dňa 1. apríla 1875 aj minister vnútra Koloman Tiszo na ministerskej konferencii podal správu o „prie-

behu“ vyšetrenia. Matici zazlieval, že sa nezaoberá rozvojom literatúry, ale že politizuje v panslavistickom duchu, že v publikáciách vyvoláva nenávisť voči maďarskému štátu a že majetok využíva v rozpore so stanovami. Preto na základe takých obvinení dňa 6. apríla 1875 bola riešením uhorského kráľovského ministra vnútra činnosť Matice slovenskej zastavená a 13. apríla aj župné orgány o tom podali správu matičnému vedeniu a Maticu jednoducho – zatvorili.

Toto odokatívne, kruté, mocensky formované rozhodnutie, bez faktického obvinenia, vyšetrovania, dokazovania a súdneho pojednávania, bolo priam hanebné a preto Matica podala sťažnosť. Ako odpoveď na všetko, na ministerskej konferencii z dňa 9. novembra 1875 sa neodpovedalo, ale ešte len precizoval Tiszov postoj, že Maticu treba rozpustiť a všetok jej majetok zhabať. Tak Matica slovenská bola zatvorená skôr ako čo sa vskutku konalo hocijaké vyšetrovanie, alebo aspoň aj to formálne ukončilo, ba čo viac o zastavení Matice bol aj cisár patričným dokumentom oboznámený s dvojtýždňovým meškaním.

Na Slovensku – tma. Všetko je stratené. Niet tu už ani jednej jedinej kultúrnej inštitúcie a aj Martin, to „slovenské slnko“ už akoby zašlo za oblaky. Aj Koloman Tiszo víťazne konštatuje, „že slovenského národa – niet“, lebo aj ten Turóc Szent Márton, „hniezdo panslavizmu“, už je na kolenách.

AJ V NAJŤAŽŠÍCH ROKOCH – MARTINSKÉ NÁRODNÉ

SLÁVNOSTI

Až štyri roky potrvá ten život „pod ľadom“, to národné ochabnutie, útlm, celonárodná tichosť, hluchota, či nemota. Akoby slovenská Mekka zbierala smelosť, priberala novú silu. A potom, dňa 6. augusta 1879 zvoláva práve Živena, na počesť svojej desaťročnice trvania a na pamiatku matičného pôsobenia v Martine, svoje valné zhromaždenie. A účastníci tejto manifestácie stanú sa svedkami aj prvých augustových národných martinských

slávností Tak spolok slovenských žien Živena, čo bola „založená pod memorandovými lipami roku 1869, po zavretí gymnázií a Matice, štyri roky živorila: umrieť nechcela, žiť nesmela“ píše Šoltésová, ale popri všetkom národnú pohromu ako jediná z národných spolkov prežila: Pešť azda kývla rukou nad voľákym ženským spolkom, hoci založeným v protivnom Turócz Szent Mártone. Päť rokov nemala valné zhromaždenie – na šiesty rok ho do Martina zvolala. Pohyb v jej radoch začal prípravami na jeho realizáciu. „No čosi iné ešte i mohutnejšie poletuje vo vzduchu: potreba zaplniť čímsi tú veľkú národnú prázdnotu po gymnáziách a najmä Matici. Treba obnovovať otrasené slovenské sebavedomie, už-už umŕtvenú sebadôveru vo vlastné sily.“ 3

Aj budú trvať tieto martinské slávnosti, aj s výnimkou v roku 1881 sa budú konať každý rok. A budú tu aj programové novinky. V roku 1887 sa v Martine usporiada výstava slovenských ľudových výšiviek a Věšínových obrazov. Boli to výšivky, ktoré zozbierali „výstavkové odbory“ a ktoré, roztrúsené a neznáme, prišli z pätnástich slovenských stolíc, ba aj zo slovenského susedstva. Syn starého Hurbana plesá: európsky svet nás považuje za Maďarov – tieto výšivky aj Věšínove obrazy konečne nás zviditeľnia ako národ! Vajanský srdečne a slávnostne víta „vtiahnutie umenia do nášho Slovenska!“ A vďačí sa umelcovi za veľký zážitok, za to, že „pozdvihol duše naše a posilnil vôľu našu k ďalšej borbe za našu slovenskú národnosť.“ A výšivky? To zase sám ľud predstupuje pred naše zraky, nie ako žobrajúci chudobný, ale rozdávajúci boháč: „mozolné, prácou zhrublé ruky slovenskej prostej ženy vylúdili krásne vzorky a ornamenty na plátno, celé pokolenia pozorovali na predmetoch, venovaných čisto vyšším požiadavkám životným, venovaných kráse a ozdobe každodenného žitia.“4 To naše národné umenie teraz predstúpilo pred verejnosť, aj začalo dokazovať svoju autenticitu, aj slovenskosť. Aj dokázalo. Epilóg

Aj budú trvať martinské národné slávnosti, tieto pre národ dôležité, až sebazáchovné slovenské hody. Budú záchrana v čase, keď žiť sa muselo: ale po slovensky myslieť sa

nemohlo, hovoriť nesmelo, národne organizovať sa bránilo a boriť sa za Slovač trestalo. Pretrvajú ony aj v zlome dvoch storočí, aj budú veľkolepé, keď roku 1906 sa tu znovu v auguste položí základ muzeálnej budovy. Aj slávnosti budú čeliť pre nemaďarské národy najbezohľadnejším Apponyiho školským zákonom, podľa ktorých týmto národom v Uhorsku už odzvonilo. Slávnosti budú oporou aj vtedy, keď sa Uhorsko stane opravdivým „žalárom národov“ a keď si na stranu zotročených a zneuctievaných zastanú aj svetové veľsily, aj vynikajúci svetoví borci za práva národov a človeka vôbec.

V rôznych obmenách budú sa diať v Turčianskom Sv. Martine celé polstoročie. Od tých prvých osláv Memoranda slovenského národa, keď predstavovali len anticipáciu národných slávností, po augustovské oslavy víťazstva matičnej idey a jej trvania, keď v značnej časti už dostali aj svoju formu pôsobenia, až po akcie Živeny po zákaze Matice, keď boli aj nominované tým pravým menom – martinské národné slávnosti. Vtedy aj budú pre všetkých rodu verných Slovákov aj najviacej znamenať, lebo budú jediná manifestácia, priam inštitúcia slovenského presvedčenia, slovenskej zotrvačnosti, aj základným žriedlom odporu v odnárodňovaní Slovákov. Odvtedy, od toho historického augusta roku 1879, a až po prvú svetovú vojnu, budú tieto slávnosti inšpiráciou tej malej hŕstke „posledných Slovákov“, čo vo svojej slovenskosti ešte zotrvali, pre ich ďalšie akcie. Budú ich zoskupovať, aj posmeľovať, aj utvrdzovať ich presvedčenie: „Len vydržať, len vydržať!“

Trvalo to až do začiatku prvej svetovej vojny, keď – znovu v auguste – teda 5. augusta 1914, jednostranným rozhodnutím a, dá sa asi predpokladať, že z prinútenia novou vojnovou situáciou, Slovenská národná rada svojim memorandom vyhlásila oddanosť a poddanosť Jeho Veličenstvu, zastavujúc tým aj všetky činnosti spolkov. Aj martinských slávností v tom roku, čo už boli v príprave a po inercii, veď vojna trvala, aj v tie nasledovné, vo vojnových rokoch.

Tie po vojne, v novej slobode, sa už ani zastaviť nedali.

Fotogra e: Wikipédia, archív autora J. Vanovič: Tretia kniha o starom Martine. Literárne informačné centrum, Bratislava 1999, s. 14-15. Ibidem, s. 39-40.

Anna Pivková, predsedníčka Živeny

Kovačica, pozabudli

knižnica v Kovačici dňa 20. mája usporiadala posedenie s prezentáciou dokumentárnych fotografií z archívu Nikolu Petkova z Crepaje. Ide o fotografie z minulosti Kovačice, na ktorých sú zvečnené dnes už zväčša zabudnuté podujatia a udalosti, akými boli kultúrno-umelecké a spoločenské programy, koncerty, zábavy, pracovné akcie a športové zápasy, ale aj budovy a domy, ktorých dnes už niet.

Obecná

Fotografie vznikli prevažne v období 80. rokov a v prvej polovici 90. rokov dvadsiateho storočia a ich nedávnou prezentáciou si tunajšia knižnica pripomenula 220. výročie založenia Kovačice. Autora prezentácie Nikolu Petkova sme poprosili o odpovede na niekoľko otázok.

Ako vznikla idea o usporiadaní prezentácie týchto fotografií? Podujatie bolo na plagáte ohlásené heslom Kovačica, na akú ste možno pozabudli... O aké zábery ide a v čom je špeci ckosť týchto snímok?

– Prezentáciu týchto fotografií na tému dejín Kovačice navr-

hol riaditeľ Obecnej knižnice Slobodan Stevanovski a bolo to vlastne svojrázne doplne-

nie programu tohtoročných májových osláv. Väčšina týchto fotografií je časťou obsiahleho

– Väčšina fotografií je vypracovaná klasickým, chemickým postupom vo fotografickej laboratórii, a neskoršie boli digitalizované a prispôsobené na použitie v nových médiách. Takto pripravené fotografie boli už niekoľko krát verejne prezentované s príslušnými komentármi a poznámkami, čo bolo často veľmi emotívne prijaté.

Čo je cieľom takýchto prezentácií? Plánujete aj vydanie knižnej fotomonogra e s prácami z vášho archívu?

– Nová doba nám vnucuje zabúdanie ako novú ideológiu,

archívu, ktorý vznikol v období činnosti Fotoklubu Mládežníckej organizácie v Crepaji, prevažne v období od roku 1978 až do konca 80. rokov, keď činnosť klubu zanikla. Ostatné prezentované fotografie, ktoré vznikli v neskorších rokoch, sú výsledkom mojej záľuby dokumentovať a zvečňovať realitu vôkol nás. Znázornené sú rôzne udalosti a výjavy z našej obce, pracovné akcie, politické a športové podujatia...

Akou technikou sú vypracované a upravené prezentované fotogra e?

ktorej sa ja vlastne vzpieram takýmito prezentáciami. Boli už určité neoficiálne rozhovory o príprave knihy s týmto materiálom.

Zaoberáte sa fotogra ou aj v súčasnosti?

– Moje dnešné zaoberanie sa fotografiou súvisí s občasnými dojmami v prírode a pri stretnutiach s ľuďmi. Snažím sa do tých fotografií vniesť nejaký osobný a umelecký zážitok, nakoľko je to možné.

Foto: z archívu N. Petkova

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Stevan Lenhart • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. • S finančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad ISSN 2466-5169 • COBISS ID=226828044

Stevan Lenhart

Pracovná

Rockový koncert v strede Kovačice (1993)

Program k príležitosti

Zápas

Druhá

Jaroslav Čiep

edícia Festivalu slovenských populárnych piesní pre deti Na krídlach piesní, ktorý vlani založil Komorný zbor Musica viva na čele s dirigentkou Marienou Stankovićovou-Krivákovou, bol v nedeľu večer 5. júna v Slovenskom vojvodinskom divadle v Báčskom Petrovci.

V Petrovci už od skôr existuje tradícia usporadúvania tohto druhu festivalu. Lebo kedysi na Súťaži o slovenskú hudobnú tvorbu v Selenči, potom aj v Petrovci, neskoršie premenovanej na Zlatý kľúč, odzneli tri koncerty, z ktorých jeden bol koncert detských piesní. Potom sa festival odmlčal a po oživení pre tento žáner piesní viac na ňom nie je miesta. V súčasnosti existuje iba jeden menšinový festival tohto druhu a to v Kovačici Festival populárnych piesní pre deti Letí pieseň, letí.

Pred rokom z podnetu vedúcej Komorného zboru Musica viva Marieny Stankovićovej-Krivákovej vznikol ďalší detský festival, v ktorom účastníci programu sú mladí sólisti z viacerých slovenských prostredí. V tohtoročnej edícii mali zastúpenie Petrovec, Kulpín, Hložany a Selenča.

Cieľom tohto podujatia je, ako sa vyjadrili organizátori, umožniť mladým začínajúcim spevákom vyskúšať svoje hudobné schopnosti i v žánri zábavnej detskej hudby priamo na javisku. Klenotnica slovenských populárnych detských piesní vo Vojvodine je veľmi bohatá, avšak nedostatočne prezentovaná. V tomto žánri sa vyskúšali počet-

ní autori a skladatelia. Prispeli do nej svojou inšpirujúcou hudbou, čerpajúc námety zo zbierok slovenských spisovateľov z Vojvodiny a zo Slovenska.

Na spomenutom nedeľňajšom programe odzneli piesne Ľuboslava Majeru, Miroslava Schi ela, Janka

Matušku, Juraja Berédiho, Alojza Čobeja, Jána Nosála, Marieny Stankovićovej-Krivákovej, Zlatka Klinovského, Maríny Kaňovej, Jána Ďuricu, Jána Petráša, Jaroslava Fúseka, Miroslavy Urbánekovej, Samuela Kováča, Karola Valečku a Juraja Súdiho ml. Dokopy diváci mali možnosť vypočuť si 24 hudobných čísel. Spevákov nacvičili Mariena Stankovićová-Kriváková, Olivera Popadićová a Juraj Súdi.

Vystúpili deti z Petrovca – skupina Perličky z Ymkárne, Anna Majerová, Zara Rakočevićová, Timea Stupavská (Hložany), Lilia Michaela Dítěová, Lucia Hodoličová, Valentína Báďonská,

Rea Šušerská a Nora Širková, Lana Sabolčká, Dajana Pavlovová (Selenča), Ema Povolná, ako aj trochu starší sólisti Petra Dobríková (Hložany), Janko Zajac, Petra Gedeľovská, Sára Chalupková, Martina Sklabinská (Kulpín), Mia Čemanová, Anita Fábryová, Lenka Hodoličová, Simona Sýkorová a Patrik Jocha (Selenča). Kým mladších spevákov sprevádzala skupina Perličky, tých starších spevácka skupina žiakov z Petrovca a Kulpína.

sprievodu nahrávok z počítača, spolu so sprievodom živého prednesu. Na syntetizátore hral Ivan Galamboš a na gitare Samuel Kováč.

Hosťami koncertu boli mladí muzikanti – autista Matej Gagulić, skupina Čarodejníci z Kulpína: Martina Sklabinská, Branislav Varga a Filip Šušerský. Väčšina piesní odznela za

Obecenstvo privítala organizátorka podujatia Mariena Stankovićová-Kriváková, ktorá všetkým účastníkom festivalu na záver rozdelila spomienkové diplomy a primerané darčeky. Koncert sa úspešne zorganizoval aj vďaka podpore Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, Matice slovenskej v Srbsku, MOMS Petrovec a Obce Báčsky Petrovec. Javisko bolo pekne upravené a dotvorilo náplň a poslanie festivalu. Koncert moderovala Andrea Stanivuková. Festival nie je súťažného rázu, ale má za cieľ vytvoriť priestor pre spevavé deti, ktoré nemajú často možnosť vystupovať na populárnu nôtu, lebo ostatné festivaly sú pre ľudový spev. Prvoradým zámerom podujatia je priviesť deti na javisko a sústavne ich priprávať na verejné vystupovanie. Treba tvoriť, spievať a prezentovať, aby sa na pekné pesničky nezabudlo a preto aj tento festival má budúcnosť.

Na záver všetkým účastníkom rozdelili diplomy a darčeky

DRUHÝ FESTIVAL PIESNÍ PRE DETI V PETROVCI piesní

Mladšia skupina speváčok

Janko Zajac a žiačky vyšších ročníkov základnej školy

Kultúra

Krok za krokom

Anna Simonovićová

lebo deň pred koncertom nás navždy opustil.

Krok

za krokom, rok za rokom a Folklórny súbor Klasy SKUS-u hrdinu Janka Čmelíka si vyšliapal tridsaťročnú cestičku, odkedy pracuje pod týmto menom. Výročný koncert k jubileu, ktorý pomenovali Krok za krokom, sa uskutočnil v sobotu 4.

Nasledovala gratulácia k jubileu Gordany Čomićovej, ministerky pre ľudské a menšinové práva a spoločenský dialóg, ktorá sa poďakovala súboru za tridsaťročné úsilie v pestovaní tancov a piesní, ktoré Vojvodinu robia krajšou. Ministerka Čomićová zagratulovala aj k nedávnemu 250. výročiu príchodu Slovákov do Pazovy, ktorý svojou poctivosťou, láskavosťou, svojou kultúrou a tradíciou vybudovali geogra u Vojvodiny.

júna na staropazovskom javisku. Koncert sa začal choreogra ou pri harmonike, ktorou, ako aj dlhým potleskom vzdali úctu Michalovi Čemerskému, profesorovi hudobnej kultúry a prvému umeleckému vedúcemu orchestra Klasov, ktorý, žiaľ, na vystúpeniach nebude viac hrať,

Potom sa koncert niesol v znamení tancov prvého súboru Klasov, ktorý si z bohatého repertoáru – až tridsať choreogra í – zvolili prvú choreogra u, ktorú pripravili – Frajerôčka moja, tiež vojenské tance Verbung, tance z Myjavy, Liptova a Horehronia. Veteráni zatancovali choreogra u Anka čierna a prípravný, čiže starší detský súbor choreogra u Ej, na Dunaji. Zaspievali vynikajúci speváci, ktorí boli aj tanečníkmi Klasov: Boris Babík, Jaroslava Vršková Opavská, Ján a Katarína Šagovci, mladá nádejná speváčka Martina Bzovská a harmonikár Mário Mitnáver.

Z FOLKLÓRNYCH DEJÍN

Od príchodu Slovákov na Dolnú zem naši predkovia spievali, lebo s piesňou bolo všetko ľah-

šie. Pieseň povzbudila pri práci, rozveselila, ale aj vyvolala slzu v oku. Spievalo sa a tancovalo na veseliciach a zábavách, ale aj u Kiršnerov v krčme, kde roku 1902

bol predvedený prvý nacvičený tanec. Od roku 1928, keď sa vybudoval Slovenský národný dom, začali sa organizovať čulejšie folklórne aktivity, ktoré

boli prerušené vo vojnovom období. Po vojne aktivita sa znovu rozprúdila a v roku 1992 zo sekcie sa stal folklórny súbor pomenovaný Klasy. Vďaka za to patrí hercovi Zdenkovi Kožíkovi a novinárovi Jánovi Filipovi, ktorý bol aj prvým umeleckým vedúcim súboru. Blahoprajný telegram Jána Filipa, toho času žijúceho v Žiline, prečítala moderátorka Zdenka Kožíková.

Po Filipovi umeleckými vedúcimi boli Vladislav Pop, Ale-

Tance z Horehronia

Takto sa tancuje na Liptove

Charakteristický

xander Kuľhavý, Zdenko Uheli a Zlatko Ruman, ktorý podpísal takmer všetky choreografie, kto rými sa snaží zachovať tradíciu a najmä zvyky, ktoré na javis ko postavuje v rozprávkovej a divadelnej podobe. Niekoľko choreografií podpísali aj Hana Rumanová a Irena Babíková. Po Michalovi Čemerskom vedúci orchestra boli Milan Bulog, Mi roslav Pap, Ján Ďurčík, Miroslav Opavský a aktuálnym vedúcim je Vladislav Forgáč.

KLASY POCHODILI MNOHÉ

KRAJINY

Za 30 rokov FS Klasy mal veľa vystúpení nielen v rodisku, ale aj v zahraničí. Na Slovensku vystú pili na Detve, Myjave, v Hrušo

ska, Rakúska, Poľska, Nemecka, ale aj do ďalekej Austrálie.

Za tri desaťročia nadviazali dobrú spoluprácu so súbormi vo

odovzdali uznania. Ďakovnou listinou a soškou odmenení sú tanečníci: Anna Filipová, Andrea Rumanová, Ivona Zolnajová, Milinka Domoniová, Branislav Folťan, Marko Podlavický, Milan Vranješ a hudobníci Miroslav Malko, Mário Mitnáver a Darko Uheli a tiež moderátorka Zdenka Kožíková.

ve, Bratislave, Žiline, Terchovej. Cesta ich zaviedla aj do Česka, Slovinska, Macedónska, Rumun

Vojvodine (z Kysáča, Kovačice, Boľoviec, Vojlovice), ale aj so súbormi zo Slovenska (Partizán

zo Slovenskej Ľupče, Stavbár zo Žiliny, Zobor z Nitry). Účinkovali vo filme Anka z Brehov, nahrali CD s piesňami Na prameni ži vej vody. Vo FS Klasy tancovalo mnoho generácií, ktoré za 30 rokov získali šesť zlatých plakiet na Folklórnom festivale Tancuj, tancuj..., niekoľko strieborných a bronzových, ako aj uznania na celoštátnych súťažiach. Or chester pracoval so spevákmi, ktorí vyrástli z tanečníkov a ktorí sa zúčastnili na festivale Rozo spievaný Sriem a Stretnutie v pivnickom poli.

ODMENY ZA DLHODOBÚ ČINNOSŤ Tak, ako sa zlaté klasy kolíšu na vojvodinskej rovine, tak pa zovské Klasy tancujú na nej. A za dlhodobú činnosť z tejto generácie Klasov na záver vý ročného koncertu predsedníčka spolku Libuška Lakatošová a výkonný riaditeľ Zdenko Uheli

Predsedníčka spolku a pred sedníčka NRSNM Libuška Laka tošová sa poďakovala za krásny takmer dvojhodinový večierok, ktorého réžiu mali na starosti Zlatko Ruman a Vladislav For gáč. „Sme hrdí, že máme takýto folklórny súbor, ktorý prezentuje nielen spolok, ale aj Slovákov zo Starej Pazovy,“ poznamenala Lakatošová. A za to veľká vďaka patrí Zlatkovi a Hane Ruma novcom, ktorí boli odmenení obrazom a carving melónom Pavla Chrťana.

Pred začiatkom výročného koncertu v predsieni divadla Libuška Lakatošová otvorila vý stavu obrazov známeho carving majstra Pavla Chrťana z Kysáča. Reprodukcie jeho obrazov pre mietali počas celého koncertu na video bime, lebo on maľuje práve zvyky a obyčaje Slovákov. Zvláštnu, pestrú a zaujímavú knihu venovanú Masterovi chef carvingu Pavlovi Chrťanovi pred stavil jej zostavovateľ Martin Prebudila.

Foto: autorka a z archívu FS Klasy

OBECNÁ PREHLIADKA HUDOBNEJ TVORBY – TRADÍCIA. V organizácii Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova sa vo štvrtok 2. júna v Dome kultúry vo Vojke konala obecná prehliadka hudobnej tvorby – tradícia. Na prehliadke sa zúčastnilo 9 skupín a 2 vokálni sólisti. Vystúpila tam aj spevácka skupina Združenia pazovských žien pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove (na fotografii z archívu spolku) a sólistka Anna Horvátová, ktoré postúpili do oblastnej súťaže. Spe vácku skupinu a sólistku pripravovala Ružena Červenská a ďalšie kolo súťaže pazovské speváčky absolvujú v druhej polovici júna. Lš.

Predstavili sa aj veteráni

Tanec vojakov Verbung

Kultúra

Jaroslav Čiep Patrí

do hudobnej rodiny. Aj jej otec a starý otec sa natrvalo zapísali na slovenskej vojvodinskej hudobnej scéne. A ona naplno pokračuje v ich stopách. Pravdaže, ide o Ivetu Kováčovú (2003) z Báčskeho Petrovca.

rovca sa uskutočnil v slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci v piatok 3. júna. Ide o prvý sólistický koncert húževnatej a nadanej hudobníčky, pre ktorý sa pripravovala minuciózne. Jeho obsah prítomné obecenstvo oslovil a za jej umenie ju nahradilo veľkým potleskom a kyticami kvetov. Bola to svojrázna generálna skúška pred maturitným koncertom v Novom Sade.

V prvej časti Iveta Kováčová hrala prelúdium a fúgu Johanna Sebastiana Ba-

tu Iveta s citom zahrala Etúdy Alexandra Scriabina a Sergeja Bortkiewicza, Rapsódiu Johanna Brahmsa a Passamezo Ongaro Stevana Kovacsa Tickmayera, ktorú potom zahrala ešte raz.

Na úvod prítomných pozdravil otec Samuel Kováč, tiež uznávaný hudobník, a zavďačil sa všetkým pedagógom, ktorý jeho dcéru usmerňovali správnou cestou, tiež aj rodine, známym a médiám, ktorí aj doteraz sledovali vývoj mladej hudobníčky.

Ivetina školiteľka v strednej hudobnej škole Edit Miavcová sa o svojej žiačke vyjadrila takto: „Všimla som si ju ako veľmi muzikálne dievča, bola a zostala temperamentná a po čase sa ukázalo – aj veľmi pracovitá. Doteraz sme

Spokojná s dosiahnutým

Naša kultúrna verejnosť Ivetu Kováčovú mala možnosť sledovať od malých nôh. Dospela aj v speve a prednese zábavných a ľudových piesní a je aj kompletnou autorkou piesní, ktoré neraz boli oceňované na našich festivaloch.

Iveta bola žiačkou a práve končí Strednú hudobnú školu Isidora Bajića v Novom Sade. Je nádejnou klaviristkou v triede Edit Miavcovej, ktorá ju usmerňovala posledné tri roky jej školenia sa. Predmaturitný koncert nádejnej klaviristky Ivety Kováčovej z Báčskeho Pet-

cha a tri stavy Sonáty č. 31 Ludvigha van Beethovena.

V krátkej prestávke obecenstvu sa predstavila huslistka, žiačka rovnomennej školy a maturantka Đurđina Konstantinovićová interpretáciou diel Rodeho a Paganiniho. V pokračovaní koncer-

veľmi dobre spolupracovali, veľmi veľa postúpila a verím, že na akadémii bude pokračovať v rozvíjaní vlastného talentu. Verím, že sa jej bude dariť a že nielen na osobnom pláne, ale aj na poli hudby sa jej budú stávať pekné veci.“

Tento svoj prvý sólistický koncert Iveta Kováčová zhodnotila slovami: „Som veľmi šťastná, že sa tento koncert vôbec uskutočnil. Po čase pandémie, kedy bolo

menej koncertov, teraz my hudobníci zase viac účinkujeme na tomto poli a tvoríme. Profesorka Miavcová ma viedla dobrou cestou a plánujem sa aj ďalej zaoberať hudbou. Vyžadovalo to veľa cvičenia, zriekania sa mnohých vecí a som šťastná, že sa to dobre ukončilo.“ Na otázku kto z klasických skladateľov jej najviac leží, Ivetka nám prezradila, že rád hrá Bacha, ale má rada aj Chopina a Brahmsa.

Po vyjadrených blahoželaniach z vydareného koncertu a prianiach všetkého dobrého v ďalšom

živote a školení Iveta Kováčová nám prezradila, že od jesene plánuje študovať na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, kde už aj zložila prijímacie skúšky.

Rodina

V nádeji na folklórnu renesanciu

Anna Francistyová

nás, žečitateľov Hlasu ľudu môžeme informovať o obsahu blížiaceho sa Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... Jubilejné 50. folklórne podujatie vojvodinských Slovákov bude prebiehať už o týždeň – v sobotu 18. júna v Hložanoch. Vzácne detaily z prípravy a z jeho koncepcie zistili sme v rozhovore s Danicou Vŕbovou, koordinátorkou 50. FF TT.

Teší

problémov je vlastne ľudstvo. Nie ani masovosť, ale základné ľudstvo. Ľudia asi stratili motiváciu, zistili, že sa dá žiť aj bez folklóru a teraz je ich ťažko prilákať, aby sa k tomu vrátili. Kvôli tomu problému, nedostatku členov, v hložianskom am teátri tohto roku uvidíme napr. len jeden súbor zo Sriemu.“

Ako bolo pripravovať Folklórny festival Tancuj, tancuj... po niekoľkoročnej prestávke?

„Po niekoľkoročnej prestávke sme všetci z organizačného tímu veľmi radi, že sme sa do tohto dali a že sa náš významný festival organizuje v obvyklej podobe a v stálom termíne. Bolo to výzvou pre všetkých nás. Spočiatku to vyzeralo dosť pesimisticky, keď som zvolávala spolky, aby sa zúčastnili festivalu, lebo spätné informácie neboli ani zblízka ružové, no postupom času sa situácia zlepšila. Tá dvojročná prestávka v kultúrno-umeleckej činnosti nám nikomu neurobila dobre, ale na nás ostáva, aby sme sa z toho vrátili do koľají a urobili si akúsi folklórnu renesanciu.“

Aká je situácia v našich prostrediach na tom folklórnom poli?

„Keď ide o naše prostredia, každé z nich situácia, ktorú sme prekonali, inak zasiahla. Niektoré spolky pracovali s menšou, niektoré s väčšou prestávkou, kým niektoré len nedávno začali pracovať, keď úplne prestal platiť zákaz zoskupovania. Problémov vždy bolo, a to najmä v malých prostrediach, na ktoré som veľmi citlivá, keďže sama pochádzam z takého. Jedným z najpálčivejších

Aká je koncepcia tohtoročného festivalu?

„Tohtoročný festival je koncipovaný rovnako, ako aj minulé. O 9. hodine je naplánovaný príchod účastníkov, po ňom budú prebiehať priestorové skúšky prihlásených súborov, a následne aj nácvik otváracieho programu. Na 13. hodinu je plánovaný koncert speváckych skupín a ľudových orchestrov v Dome kultúry, a o 16. hodine tradičný sprievod dedinou krojovaných účastníkov festivalu v podobe slávnostného de lé.

O 17. hodine v am teátri bude prebiehať ceremoniál otvorenia tohto jubilejného festivalu, kým už od 17.30 zatancujú súbory

zaradené do prvého koncertu tanečných skupín. O 20. hodine bude prebiehať druhý koncert tanečných skupín, po ktorom bude nasledovať revuálna časť festivalu a vyhlásenie výsledkov. V revuálnej časti sa predstavia FS Vila z Nového Sadu a Univerzitný folklórny súbor Mladosť z Banskej Bystrice. Teší skutočnosť, že sa FFTT podarilo udržať charakter medzinárodného, keďže sa okrem hostí zo Slovenska predstavia aj hostia z Chorvátska, a to Iločania zoskupení v SKUS Ľudovíta Štúra pri MOMS Ilok.“

Koľko súborov sa predstaví obecenstvu, tak speváckych, ako i tanečných, koľko orchestrov?

„Ako som už spomenula, bola som príliš pesimistická spočiatku, keď som začala komunikáciu so spolkami ohľadom festivalu, no situácia sa postupne polepšila, a tak sme zakotvili na čísle 18, keď ide o folklórne skupiny, máme 15 speváckych skupín a 3 ľudové orchestre. Berúc do úvahy pokles členov a obyvateľstva všeobecne, môžeme byť spokojní tým, že sa kultúrno-umelecká činnosť predsa udržala v značnej miere a mať nádej, že sa o rok v Hložanoch stretneme v omnoho väčšom počte a že folklórna činnosť bude iba prúdiť.“

Kto bude v odborných porotách?

„Zloženie odborných porôt sa veľmi nebude líšiť od toho v minulom festivalovom ročníku. Výkon tanečných skupín budú hodnotiť Ružena Červenská zo Starej Pazovy, Michal Spišiak z Vojlovice a Milorad Lonić z Nové-

ho Sadu. Spevákov posúdia Pavel Tomáš st. z Kovačice, PaedDr. Juraj Súdi, PhD., zo Selenče a Nataša Kolárová zo Šídu. Ľudový odev bude hodnotiť etnológ Patrik Rago zo Selenče. Všetci členovia porôt sú vedomí skutočnosti, že je víťazstvom vôbec to, že sa má kto festivalu zúčastniť, teda, že sa ochotnícka činnosť aj po veľkej prestávke udržala, ale na úroveň a kvalitu prednesu musíme však vždy prihliadať.“

Ktoré sprievodné podujatia sú naplánované?

„Ani tohto roku nebude chýbať jarmok v organizácii Asociácie slovenských spolkov žien a Spolku žien Slovenka z Hložian, ktorý sa už tradične uskutoční v areáli am teátra. V Dome kultúry budú počas trvania festivalu nainštalované nasledovné výstavy: výstava starých fotogra í v organizácii MOMS Hložany, výstava sviatočného ženského odevu a príprava výbavy pre mladuchu, ktorú organizuje Spolok žien Slovenka.“

Organizátori, spoluorganizátori, podporovatelia...

„Spoluorganizátormi jubilejného 50. Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... sú Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Miestne spoločenstvo Hložany, KOS Jednota Hložany, Obec Báčsky Petrovec a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov. Generálnym sponzorom festivalu je podnik Agroplod z Hložian. Organizačno-správna rada v čele s Michalom Hataľom, realizačný výbor festivalu, ale aj početní hložianski dobrovoľníci sa usilujú o to, aby festivalová úroveň neklesla ani v tomto ročníku.“

Veríme, že sa priania účastníkov, organizátorov a priamych hostiteľov Hložančanov splnia a že už o týždeň budeme svedkami ďalšieho úspešného ročníka nášho tradičného folklórneho sviatku.

Kultúra

Pozoruhodný nárast kvality prednesu

Katarína Melegová-Melichová

ohľade vojvodinskí Slováci sú vzorom pre Slovákov žijúcich mimo hraníc Slovenskej republiky, zvlášť pre Dolnozemcov. Vzorom, napríklad, pri vzniku Festivalu Cez Nadlak je... bolo naše podujatie Stretnutie v pivnickom poli. Rozhlasová súťaž recitátorov, ktorej 47 ročníkov má za sebou Redakcia programov v slovenskej reči Novosadského rozhlasu, poslúžila ako vzor pre vznik ďalšieho podujatia – Prehliadky Adama Suchánskeho v umeleckom prednese. Nultý ročník tohto podujatia odznel roku 2020, ktorý v dôsledku pandemických opatrení, prebiehal iba v online

zátorom podujatia je Spoločnosť pre edukáciu a kultúru v čele s jej predsedom Pavlom Hlásnikom.

V nejednomV tomto roku sa organizátorom podujatie podarilo zaradiť do o ciálneho kalendára podujatí Ministerstva školstva Rumunska (MŠR) nateraz ako župnú prehliadku. Následne sa budú snažiť prejsť do medzižupnej etapy a v perspektíve aj do celoštátnej prehliadky. V praxi zaradenie podujatia do kalendára MŠR pre pedagógov znamená to, že tí, ktorí sa angažujú na príprave recitátorov, si budú môcť do svojho portfólia vykázať túto činnosť ako činnosť pod patronátom MŠR a tá má lepšiu boni káciu ako podujatia organizované mimo tohto kalendára. Keď ide o slovenskú menšinu v Rumunsku, je

podujatia do kalendára MŠR následne rezultovalo na nej aj prítomnosťou inšpektorky pre národnostné menšiny zo Školskej správy Aradskej župy Ibolye Illyes, zástupcov riaditeľky Teoretického

Polačekovú. Druhú cenu získali Daria Annamária Horváthová a Martina Slávka Čajanová, kým tretími cenami odmenili Sáru Denisu Nikorašovú a Dávida Boncea. V najstaršej vekovej kategórii po-

formáte. Preto, že vlaňajší ročník prebiehal už prezenčne, hoci bez prítomnosti publika, považuje sa za prvý ročník podujatia. Po skončení medzinárodnej konferencie Osobnosti dolnozemských Slovákov v literatúre a kultúre v sobotu 21. mája na sídle Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku (DZSČR) usporiadali aj seminár na tému práce s recitátormi, ktorý viedla Katarína Melegová-Melichová.

Tohtoročný 2. ročník sa realizoval v Nadlaku v piatok 3. júna na sídle DZSČR za prítomnosti hostí a publika. Iniciátorom a organi-

to prvé výlučne slovenské podujatie, ktoré je zapísané v kalendári MŠR.

Čo sa týka samotných účastníkov, tí si vo svojom životopise môžu uviesť účasť, je to považované za dobrovoľnícku činnosť a môže to pre nich znamenať určitý bonus pri uchádzaní sa o určitý typ školy. Tí žiaci, ktorí získajú niektoré z ocenení, môžu získať jednorazové štipendium.

Toto udeľuje tá-ktorá škola pre ocenených žiakov na rôznych súťažiach. Ide o  nančnú motiváciu, čo je pre dnešnú mládež zaujímavé a lákavé. Zaradenie

lýcea Jozefa Gregora Tajovského Liany Porubskej a Dušana Šomráka.

Účastníci boli z Teoretického lýcea Jozefa Gregora Tajovského. Úhrnne ich bolo 44. Ich prednesy hodnotila porota v zložení: predsedníčka Katarína Melegová-Melichová a členovia Ľudmila Šomráková a Janko Gubáni. V 1. kategórii súťažilo 18 žiakov od 1. do 4. ročníka. Prvú cenu získala Anna Viktória Zimbranová, druhé Teodora Rãcaruová a Dávid Černota a dve tretie ceny So a Mária Halašiová a Bianka Šušláková. V tejto kategórii porota udelila aj štyri čestné uznania.

V 2. vekovej kategórii vo veku od 5. do 8. ročníka súťažilo 17 žiakov. Prvú cenu udelili Paulovi Porubskému, dve druhé Andrei Márii Pantea a Matteovi Adrianovi Unc a dve tretie Tobiasovi Andrejovi Paraschivovi a Richardovi Markovi Roskošovi. Porota sa rozhodla udeliť aj tri čestné uznania.

V 3. vekovej kategórii súťažilo deväť stredoškolákov. Aj keď táto skupina bola málopočetnejšia, konkurencia tu bola najsilnejšia. Porota za najlepší prednes odmenila Jasminu Annamáriu

rota udelila aj dve čestné uznania.

Porota, vzhľadom na to, že v piatok večer bol maturitný večierok, rozhodla o nositeľoch cien v sobotňajšie predpoludnie. Následne ich udelia keď aj koncoročné vysvedčenia žiakom a ostatné ocenenia. Všetci účastníci získali ďakovný list za účasť a vecný darček. Podujatie moderovala generálna tajomníčka DZSČR Bianca Unc.

Záverom prítomných recitátorov a ich pedagógov oslovil básnik Ivan Miroslav Ambruš, ktorý vyjadril vďaku všetkým, ktorí sa pričinili o toto podujatie, ktoré ožíva básnické slovo a odhaľuje jeho nové významové roviny. Vo svojom príhovore orodoval aj o väčšie zastúpenie tvorby dolnozemských básnikov na tejto súťaži.

Na margo 2. Prehliadky Adama Suchánskeho v umeleckom prednese treba konštatovať nielen značný nárast počtu účastníkov v porovnaní s 1. ročníkom podujatia, ale aj evidentný vzostup kvality práce s recitátormi, rôznorodosť veršov a poväčšine ich primeranosť veku a hlasovým schopnostiam recitátorov.

Foto: z archívu KMM

Recitátori strednej a najstaršej vekovej kategórie s porotou a moderátorkou podujatia

Recitátori

NADLAK

Užtakmer polstoročie mladých potenciálnych literátov zo stredného Banátu a obcí Titel a Kikinda zoskupuje podujatie Básnická štafeta. Jej prvým kormidelníkom bol spisovateľ Ljubivoje Ršumović, tentoraz ju koordinoval spisovateľ Uglješa Šajtinac. I tohto roku, v poradí táto už 48. pomyselná

štafeta žiackej tvorivosti, kotvila v 60 školách, čím sa spolu so Zmajovými detskými hrami zaradila medzi najmasovejšie na týchto našich priestoroch. Takmer 10 000 mladých tvorcov sa vyskúšalo v literárnej tvorbe a podľa slov členov odbornej poroty, nebolo ľahko vybrať tých najlepších. Preto verejne pochválili všetkých.

Pred slávnostným vyhlásením najlepších a udelením hodnotných cien 26. mája na námestí pred Mestskou ľudovou knižnicou v Zreňanine odznel bohatý kultúrno-umelecký program. Pripravili ho vo svojich tvorivých „kuchyniach“ žiaci základných

škôl Vuka Karadžića a Đuru Jakšića. Saňa Sojáková, žiačka 5. ročníka ZŠ Bratstva a jednoty v Bielom Blate za mentorskej pomoci profesorky Adely Obšustovej za svoju báseň s romantickým názvom Ráno získala 2. miesto. Báseň je napísaná v Saninom materinskom jazyku – v slovenčine. Ako zaujímavosť uvedieme, že z bieloblatskej školy v tohtoročnej Básnickej štafete účinkovalo až 60 mladých

autorov. Verejné pochválenie si zaslúžia nielen samotní žiaci, ale aj ich učitelia, ktorí ich v tom podporujú a posmeľujú. Veríme, že pekné slovo, romantika a nová poézia zotrvajú v týchto časoch, keď sa čítanie kníh a pestovanie kultúry písania dostáva do ústrania.

Knihovnícky krúžok ZŠ Bratstva a jednoty v Bielom Blate

Foto: z archívu školy

Tohtoročný

58. Festival ochotníckych divadiel Vojvodiny sa konal v Báčskej Palanke, v tamojšom mestskom kine, kým jedno predstavenie bolo zahrané v divadle v Báčskom Petrovci.

Na prehliadke odznelo sedem predstavení z naplánovaných ôsmich (nevystúpili divadelníci z Kruščića) a preto toto podujatie, ktoré sa začalo 24. mája, bolo ukončené deň skôr – teda nie 1. júna, ako bolo plánované, ale 31. mája. Na základe rozhodnutia odbornej poroty (predseda Ľuboslav Majera, režisér, a členovia Predrag Momčilović, herec, a Ivan Pravdić, dramaturg) prvú cenu získali ochotníci z Novej Pazovy z Ochotníckeho divadla Mirka Talovića Ćiru s predstave-

ním Ljubomira Simovića  Putujuće pozorište Šopalović v réžii Alexandra Baka. Druhé miesto obsadili divadelníci z Crvenky a tretie ochotníci z Rumy. Tieto divadlá budú prezentovať Vojvodinu na 63. republikovom festivale v Kule (od 11. do 19. júna). V slávnostnej časti zatvorenia prehliadky udelených bolo aj 15 špeciálnych uznaní. Alexandrovi Bakovi sa dostalo aj uznanie za najlepšiu réžiu a z tohto súboru odmenení sú aj Spasoje Milić za stvárnenie postavy Miluna, ktorému sa dostal diplom za epizódnu úlohu, a Bojana Uroševićová za stvárnenie postavy Giny dostala ďakovnú listinu za herecký výkon. Novopazovský súbor je odmenený aj diplomami za scénickú reč, kostýmy a scénogra u. Organizátorom festivalu

boli Zväz umeleckej tvorby ochotníkov Vojvodiny a Kultúrne centrum Báčska Palanka a spoluorganizátorom festivalu Kultúrne centrum Vojvodiny. Prehliadka sa každoročne koná v máji na základe kalendára pod-

ujatí zväzu (výnimkou boli dva uplynulé roky pre pandemickú situáciu).

Na prehliadke vystúpili aj divadelníci z Kovinu, z Ruského Kerestúra, Inđije a zo Šídu.

Foto: z archívu A. Baka

Anna Lešťanová

Odmenená Saňa Sojáková s profesorkou Adelou Obšustovou

Na pamiatku spoločná fotografia

Alexander Bako (v

Kultúra

Jaroslav Čiep Zdenka

Valentová-Belićová nepochybne patrí k našim najuznávanejším umelec kým prekladateľkám, za čo získala mnohé ocenenia doma a v zahra ničí. Okrem umeleckému, venuje sa aj odbornému prekladaniu v prekladateľskej službe pokrajin skej administrácie. Avšak literatúra a umelecký preklad zostáva jej srdcovou záležitosťou. „Preklada nie ako aj písanie poézie, kritiky a eseje ako dominantné pole môjho pôsobenia vyplynulo z potreby ko munikovať s literárnym textom, čo pre mňa dodnes má meditatívnu a katarznú funkciu, podobne ako divadlo. Je to priestor, v ktorom oddychujem, podebatím si so sve tom ideí, fantázie a mágie“, vyjad rila sa Zdenka Valentová-Belićová. Nielenže sa venuje prekladateľskej činnosti, ale Zdenka Valentová -Belićová (1975) z Nového Sadu je aj poetka, esejistka, autorka

pre deti a aktuálna šéfredaktorka mesačníka pre literatúru a kultúru Nový život. Najnovšie sa venuje aj vedeckému bádaniu a vydala i dizertačnú prácu. Zdenka Valento vá-Belićová doteraz vydala jednu knihu esejí a kritík po slovensky Zvuk eurydikiných krokov (2019). Vlani tlačou vyšla aj jej druhá kniha v tejto žánrovej oblasti, tentokrát pre srbskú čitateľskú obec. Kniha O poeziji i drugim vrlinama v úvode prináša stať Refleksije. V nej sa Valentová-Belićová ponára do pojmov jazyk, literatúra, identita, zahľadí sa poza hranice a končí túto stať s piatimi slovenskými románmi o slobode Antona Ba láža, Stanislav Rákusa, Vincenta Šikulu, Dušana Mitanu a Pavla Vilikovského. Okrem tejto úvod nej časti kniha obsahuje i ďalšie tri. Druhou časťou sú Relacije , v ktorej analyzuje poéziu Selimira Radulovića, Zorana Đerića, Igora Mirovića, Miroslava Aleksića, Oleny Plančakovej-Sakačovej, Danila

Jokanovića, Snežany Aleksićovej -Stanojlovićovej, Ladislava Čániho, Dragana Jovanovića Danilova a Ivana Negrišorca. V časti Rein

tegracije pozostávajúcej z troch štúdií Valentová-Belićová sa ve nuje vojvodinským Slovákom a ich literatúre. Píše o autoobra ze vojvodinských Slovákov ako odraze kultúrnej príslušnosti, in terkulturálnosti a multietnickej

spoločnosti v slovenskej vojvo dinskej postmodernej próze, ako aj o etickom a literárnom senti mentalizme Albíny Podhradskej. Poslednou časťou v knihe je časť Recepcije. Táto prináša šesť recen zií. Valentová-Belićová sa rozpisuje o zbierke poézie Ivana Negrišorca, o antológii slovenskej prózy druhej polovice 20. storočia v prekla de Michala Harpáňa do srbčiny, o románe Michala Hvoreckého, o románe Svetlany Žuhovej, o knihe kritických textov Michala Babiaka a o románe Laury Barnovej. Vedec ký nádych tejto publikácii dodala aj záverečná časť Reference, ktorej integrálne časti sú menný register a biografická poznámka o autorke. Knihu esejí, štúdií a kritík O poeziji i drugim vrlinama vydal Kultúrny centrum Vojvodiny Miloša Crnjan ského v Novom Sade. Kniha vyšla v Edícii (P)Ogledi. Táto publikácia rozmerov 22 x 14 cm, vytlačená na ofsetovom papieri, zlepená do mäkkej väzby, v rozsahu 144 strán, vyšla s vročením 2021. V náklade 500 kusov ju vytlačila tlačiareň Donat Graf, d. o. o., v Grocke.

Michal

Čemerský sa na rodil v sedliacko-robot níckej rodine. V rodisku zakončil základnú školu, stred nú hudobnú školu a Hudobnú akadémiu skončil v Belehrade v roku1977. Dva roky pred skon čením už učil hudobnú výchovu v troch stredných školách – na Gymnáziu Branka Radičevića, v Strednej ekonomickej a Strednej technickej škole, kde odpracoval až 42 rokov. Od roku 2016 bol na zaslúženom dôchodku.

Michal Čemerský sa do sveta hudobnej kultúry zapojil už ako sedemročný chlapček. Na poli hudby, folklóru a slovenskej

piesne dosiahol tie špičkové vý sledky a úspechy, predovšetkým ako profesor hudby a s veľkou ochotou lásku k hudbe prenášal na početné generácie súčasných hudobníkov a spevákov tak v škole, ako aj pod strechou SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Hrával ako sólista na harmonike, ale aj ako člen orchestra Pazovskí pajtáši. Roku 2008 spolu nahrali cédečko Pazovská pamiatka. Okrem hudobného a umelec kého poslania veľmi úspešne sa podieľal pri organizovaní počet ných vydarených hudobno-lite rárnych večierkov v pazovskom Slovenskom národnom dome,

v mnohých slovenských pro strediach, ale aj na Slovensku. Značne sa pričinil aj pri oslavách 200. výročia príchodu Slovákov do Pazovy, a to pri organizovaní ústredného programu.

mého obnovenia bol členom Matice slovenskej v Juhoslávii/v Srbsku a správy jej miestneho odboru v Starej Pazove. Má zá sluhy aj vo vydaní kníh Pazovské piesne a Znie hudbou každý verš (na vydanie ich pripravil Juraj Miškovic).

Za všestrannú činnosť Michala Čemerského na Slovenských ná rodných slávnostiach v Báčskom Petrovci mu roku 2001 Matica slovenská v Juhoslávii udelila Osobitné uznanie za zásluhy na poli vzdelávania, výchovy a zveľaďovania slovenského jazy ka, jazykovej kultúry, umenia a národných tradícií.

Bol veľmi činný vo výkonnom výbore slovakistov v sriemskej regionálnej pobočke. Od sa

Posledná rozlúčka s Michalom Čemerským bola 6. júna 2022 na staropazovskom cintoríne. Česť jeho pamiatke.

A. Simonovićová

IN MEM o RIAM

Oznamy

JÚNOVÝ VZLET. So zmrzlinou na titulnej str ane jú nový Vzlet víta leto a prázdniny a lúči sa s ešte jedným škol ským rokom. Ale predtým sa zaoberá dôležitými témami, ako je násilie a prečo je dôležité nahlásiť ho. V rubrike Svet zvierat si prečítajte všetko o psoch Base toch a v rubrike O ko mikse o šmolkovskej družine. V rubrike PC píšeme o vývine di gitálnej fotografie a odporúčame PC hru Minecraft 1.19, ktorá vychádza v júni. Film The Northman je predstavený v rubrike Film a seriál Severance v rubrike Tv. Rozptýľte sa pri krížovke, osemsmerovke a horoskope a skúste si urobiť zenovú minizáhradu, ktorá je tentoraz v rubrike DIY – urob si sám. Prajeme vám krásne leto!

D. Berediová-Banovićová

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Záko na o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE

o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS175, NSU175, NSL175, NSJ175 NS-KAMENJAR III, číslo 43, rad II na katastrálnej parcele číslo 3978, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad.

Nositeľ projektu Telekom Srbija a. s., Takovska 2, Belehrad podal žiadosť o poskytovanie sú hlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS175, NSU175, NSL175, NSJ175 NS-KAMENJAR III, číslo 43, rad II na katastrálnej par cele číslo 3978, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad.

Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu život ného prostredia dňa 2. júna 2022 schválila rozhodnutie číslo VI-501-359/22, ktorým sa posky tuje súhlas , že je potrebné určovanie objemu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie.

Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs

Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia v prostriedkoch verejného informovania.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zve rejňuje

OZNÁMENIE

o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS01, NSH01, NSU01, NSL01, NSO01, NSJ01 NS-ŽELEZNIČNÁ STANICA.

Nositeľ projektuTelekom Srbija a. s., Takovska 2, Belehrad podal žiadosť o poskytovanie sú hlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS01, NSH01, NSU01, NSL01, NSO01, NSJ01 NS-ŽELEZNIČNÁ STANICA, Ul. Bulvár Oslo bodenia 1, v Novom Sade na katastrálnej parcele čísla 4692/2 ,k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad.

Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu život ného prostredia dňa 6. júna 2022 schválila rozhodnutie číslo VI-501-437/22, ktorým sa posky tuje súhlas , že je potrebné určovanie objemu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie.

Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia v prostriedkoch verejného informovania.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

OZNÁMENIE

o podanej žiadosti o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vply vov na životné prostredie

Nositeľ projektu EMS, a. s., Belehrad, Ul. Kneza Miloša č. 11, podal žiadosť o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia prípojovo-rozvodového zariadenia 220 KV Kovačica.

Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliad nutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu ži votného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39) na tel. č.: 021/4874690 alebo otázkou na adresu olivera.vucinic@vojvodina. gov.rs a natasa.knezevic@vojvodina.gov.rs .

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu sekretariátu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na zákla de článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE

o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu

Podnik W-LINE a. s., z Belehradu, po spnomocnení nositeľa projektu A1 Srbija a. s., Belehrad, Milutina Milankovića 1ž, Nový Belehrad,podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu zá kladnej stanice mobilnej telefónie NS1487_03, NS _Novi_ Sad Novosadskog sajma/Branimira Ćosića, v Ulici Branimira Ćosića číslo 2, v Novom Sade, na ka tastrálnej parcele číslo6900/35, k. o. Nový Sad I , Mesto Nový Sad.

Údaje a dokuentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliad nutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mes ta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

OZNÁMENIE

o podanej žiadosti o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vply vov na životné prostredie

Nositeľ projektu EM, a. s., Belehrad, Ul. Kneza Miloša č. 11, podal žiadosť o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba diaľkovodu 110 kV Perlez-Zreňanin 2.

Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliad nutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu ži votného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39) na tel. č.: 021/4874690 alebo otázkou na adresu olivera.vucinic@vojvodina. gov.rs a natasa.knezevic@vojvodina.gov.rs .

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu sekretariátu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na zákla de článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE

o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu

Podnik W-LINE a. s., z Belehradu, po spnomocnení nositeľa projektu A1 Srbija a. s., Belehrad, Milutina Milankovića 1ž, Nový Belehrad,podal žiadosť o rozho dovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS2455_02, NS _Novi_ Sad Rumenački put, v Ulici Rumenački put na katastrálnej parcele číslo 10342, k. o. Futog, Mesto Nový Sad.

Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliad nutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

40 OZNAMYwww.hl.rs Informačno-politický týždenník

autor: JÁN BAŽÍK

obyvateľ ostrova stroncium

tajný policajt naša planéta mestečko v Srieme vzlet spojka

HLASĽUDU

1. časť tajničky rénium Sombor obviazal pulz druh tanca nedobre dozrievala plavidlo juh naša speváčka

2. časť tajničky Oregon

V tajničke je meno a priezvisko ruského básnika.

čuchový orgán Lesotho

pretorádius umelý násyp šuchám, drvím obyvateľ Padiny písomné potvrdenie rádioklub krtica vlečenie vrecovitý obal Poľsko liter nalej! luhá pohyb k zemi šiator Niš osobné zámeno dusík dôveruj! pomoc, záchrana vpíšte G N letenie zhotovovať tkaninu

– VODOROVNE: strieška, pral, kar, lek, masa, NS, koráb, tur, trs, O, mor, IK, Sk, kat, á, tok, div, alasi, Li, teta, nad, ona, kone, korekcia

TAJNIČKA: ARABSKÁ NOC Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 22 z čísla 22 Hlasu ľudu zo 4 . júna 2022 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: ALENA PEŠKOVÁ, Ul. republiková 62, 21 412 Hložany. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

Oznamy

Republika Srbsko Autonómna pokrajina Vojvodina Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad T: +381 21 487 40 35, +381 21 487 43 30 ounz@vojvodina.gov.rs vojin.jovancevic@vojvodina.gov.rs gorana.kukobat@vojvodina.gov.rs ČÍSLO: 128-17-7/2022-01 DÁTUM: 30. 5. 2022

Podľa článku 15 pokrajinského parlamentného uznesenia o pokrajinskej správe (Úradný vestník APV, č. 37/2014, 54/2014 – iný predpis, 37/2016, 29/2017 a 24/19), článku 6 odsek 3 pokrajinského parlamentného uznesenia o ustanovení odmeny Autonómnej pokrajiny Vojvodiny a pokrajinských uznaní (Úradný vestník APV, číslo 54/2018), článku 4 a článku 5 odsek 2 pokrajinskej vyhlášky o postupe udelenia pokrajinských uznaní (Úradný vestník APV, číslo 6/2019), záveru komisie na udelenie odmeny Autonómnej pokrajiny Vojvodiny a pokrajinských uznaní číslo: 137-404-87/2019-04 z 30. októbra 2019, Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá zverejňuje

VEREJNÚ VÝZVU

na predloženie návrhu na udelenie pokrajinského uznania v oblasti vzdelávania – Uznanie ĐORĐE NATOŠEVIĆ

Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá vyhlasuje verejnú výzvu všetkým zainteresovaným predškolským zariadeniam, základným a stredným školám, učiteľom predškolských zariadení, učiteľom na základných a stredných školách a pedagógom a psychológom v týchto ustanovizniach v Autonómnej pokrajine Vojvodine, aby sa prihlásili pre Uznanie ĐORĐE NATOŠEVIĆ, ktoré sa udeľuje za mimoriadne výsledky dosiahnuté v roku 2021 vo výchovno-vzdelávacej práci.

Právo navrhnúť kandidátov na získanie pokrajinského uznania v oblasti vzdelávania majú právnické a fyzické osoby.

Právo na pokrajinské uznanie má fyzická alebo právnická osoba, ktorá má bydlisko, resp. sídlo v Autonómnej pokrajiny Vojvodiny.

Návrh sa predkladá písomne s vysvetlením, údajmi o kandidátovi a výsledkoch jeho práce dosiahnutej v roku 2021. K návrhu sa priloží príslušná dokumentácia, ktorá sa po rozhodnutí o udelení pokrajinského uznania žiadateľovi nevracia. Rozhodnutie o udelení pokrajinského uznania vynáša Komisia pre udelenie ocenenia Autonómnej pokrajiny Vojvodiny a pokrajinských uznaní.

Podávatelia návrhu sú povinní predložiť nasledujúcu POŽADOVANÚ DOKUMENTÁCIU:

1. Tlačivo – návrh na udelenie pokrajinského uznania v oblasti vzdelávania – Uznanie ĐORĐE NATOŠEVIĆ, ktoré sa udeľuje za mimoriadne výsledky dosiahnuté vo výchovno-vzdelávacej práci – stiahnuť z webovej stránky www.puma.vojvodina.gov.rs

2. fotokópiu občianskeho preukazu, resp. prečítaný občiansky preukaz, ktorý je fyzickou osobou, resp. výpis z príslušného registra právnickej osoby, ako dôkaz o tom, že kandidát má bydlisko na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, 3. fotokópiu osvedčenia o daňovom identi kačnom čísle – DIČ – pre právnické osoby, 4. dôkaz o dosiahnutých výsledkoch v oblasti vzdelávania v roku 2021, 5. profesionálnu biogra u a 6. fotokópie NAJVÝZNAMNEJŠÍCH ocenení a uznaní.

Lehota a spôsob predkladania návrhov: Verejná výzva na predkladanie návrhu na udelenie pokrajinského uznania v oblasti vzdelávania – Uznanie ĐORĐE NATOŠEVIĆ trvá do 31. októbra 2022. Návrhy sa podávajú doporučenou poštou s poznámkou Verejná výzva na predloženie návrhu na udelenie pokrajinského uznania v oblasti vzdelávania – Uznanie Đorđe Natošević, Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad.

Pokrajinské uznanie v oblasti vzdelávania – Đorđe Natošević sa udeľuje 25. novembra 2022. Pokrajinské uznanie sa udeľuje vo forme diplomu a v peňažnej čistej sume 100 000,00 dinárov s príslušnými daňami a odvodmi.

Ďalšie informácie možno získať v Pokrajinskom sekretariáte pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá telefonicky 021/487-4035, 021/487-4330 alebo e-mailom: vojin.jovancevic@vojvodina.gov.rs alebo gorana.kukobat@vojvodina.gov.rs

POKRAJINSKÝ TAJOMNÍK Zsolt Szakállas Báčskeho Petrovca

Odišli ste cestou, ktorou ide každý sám,

42 • OZNAMYwww.hl.rsInformačno-politický týždenník

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s otcom

PAVLOM HAVJAROM

20. 3. 1941 – 29. 5. 2022 z Kovačice

Utíchol hlas, srdce zastalo biť, ja v žiali navždy budem žiť. Ďakujem Ti za všetku lásku a dobrotu.

Manželka Anna

Na Tvoju lásku a dobrotu nezabudneme, večne Ťa v srdciach nosiť budeme a krásne spomienky na Teba si zachováme.

S láskou a úctou dcéra Ružena Štaubová s manželom Pavlom

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 5. júna 2022 uplynul rok, čo nás opustil môj manžel, náš otec, starý otec a prastarý otec

MICHAL 7. 4. 1943 – 5. 6. 2021 z Kysáča

V duši sa zotmelo, v srdci je chlad, veď odišiel niekto, kto život mal tak rád... Spomienka na Teba bude súčasťou nášho života.

Manželka Zuzana a dcéra Zuzana Ožvátová s rodinou

KUPUJEM staré a nové perie, alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/2282-278. 3. 1941 – 29. 5.

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s apkom

PAVLOM HAVJAROM

20. 3. 1941 – 29. 5. 2022 z Kovačice

Navždy sa budeme pamätať na Teba a Tvoju nekonečnú lásku a dobrotu, obetavosť, starostlivosť a všetko pekné, čo sme spolu zažili.

Tvoje vnúčatá Tatiana, Karol s priateľkou Aňou, a Magdalénka s priateľom Michalom

SMUTNÁ ROZLÚČKA s vynikajúcim hudobníkom, profesorom hudobnej výchovy 6. 1953 Starej Pazovy

Klesli ruky, ktoré virtuózne preberali na harmonike. Nech hudbou znie každý verš aj z nebeských výšin. Za všetko krásne Ti ďakuje SKUS hrdinu Janka Čmelíka

Tvoja mama

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

KATARÍNA MAGLOVSKÁ rod. Kopčoková

5. 2. 1933 – 24. 5. 2022 z Báčskeho Petrovca

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia.

S láskou a úctou: manžel Ján, dcéry Katarína a Jasna so svojimi rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

na manžela, otca, starkého a báťuška starkého

J OZE fA S PI š JAKA 1945 – 2021 – 2022

Studená slza stiekla po tvári, chýba úsmev, čo vždy zažiaril. Smútok a ticho doliehajú na náš dom, veľmi nám chýbaš v ňom.

Boľavé výročie bez Teba si pripomínajú manželka Lida, syn Michal a dcéry Marjena a Magdalena s rodinami, brat Jano s rodinou, brat Mišo s manželkou a manželkina sestra Anka s rodinou

RTV Panoráma

TELEVÍZIA

Piatok 10. júna

20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30)

21.30 Spektrum (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30)

22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35)

Nedeľa 12. júna

10.30 Zostrih z Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... z roku 2018, 5. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35)

11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30)

11.30 Agrosféra (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00)

Utorok 14. júna

11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35)

17.30 Čaroslovník

Pondelok – sobota 18.00 Denník

Dobrý večer, Vojvodina. V piatkovom kolážovom vysielaní diváci uvidia i záznamy z Petrovca: zo sólistického koncertu Ivety Kováčovej a z Festivalu slovenských populárnych piesní pre deti Na krídlach piesní.

Spektrum. Vďaka rozhovoru s hosťami v štúdiu diváci sa dozvedia o prípravách na jubilejný 50. Folklórny festival Tancuj, tancuj..., ktorý bude v Hložanoch prebiehať po dvojročnej prestávke. Dúhovka. Popredný akademický maliar Milan Súdi, povolaním novinár v Slovenskej redakcii Novosadského rozhlasu, v týchto dňoch jubiluje. Verejnosť ho pozná ako šikovného novinára, majstra rozhlasových reportáží, či maliara zaujatého tajomstvami človeka, asociatívnych krajiniek, gurálnych kompozícií a náladoviek. Odvysielaný bude jeho portrét nahraný pri príležitosti odchodu do dôchodku. Agrosféra. Časť relácie bude venovaná situácii s obilninami v Srieme. Odborníci zhodnotia, ako počasie vplýva na siatiny a aké výnosy predvídajú. Nevystanú príspevky venované zeleninárstvu, dobytkárstva a ďalším témam týkajúcich sa poľnohospodárstva.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA

Každý pracovný deň

18.25 Objektív v slovenskej reči

TV PETROVEC

Pondelok – sobota

18.25 Začiatok vysielania

18.30 Dokumentárny lm

18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený lm 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 10. júna

– Vlk z Wakk Street

Sobota 11. júna

– Klik – život na diaľkové ovládanie

Pondelok 13. júna

– V pekle noci

Utorok 14. júna

– Pevnosť

Streda 15. júna

– Zmluva s diablom

Štvrtok 16. júna

– Čo to dievča chce 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Nedeľa 12. júna

17.00 Film: Ako si vycvičiť draka 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Problémy v raji 24.00 Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix

Každý piatok 18.15 Výber z programu

TV Kovačica

Každú sobotu 18.15 Výber z programu

TV Pančevo

RÁDIO PETROVEC

Utorok – piatok 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná relácia na aktuálnu tému Nedeľa

10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí týždňa 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania

Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

TV STARÁ PAZOVA

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA

Utorok – piatok 18.00 Ohlásenie programu 18.10 Meniny 18.15 Na dnešný deň 18.30 Kultúrna pozvánka 18.45 Servisné informácie 19.00 Správy 19.30 Malé oznamy 19.45 Hlas ľudu (piatok) 20.00 Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia)

Sobota 15.00 Ohlásenie programu 15.10 Meniny, Na dnešný deň 16.00 Zvončeky – vysielanie pre deti 16.30 Malé oznamy 19.30 Malé oznamy 19.40 Príspevky v rámci výmeny

Nedeľa 7.00 Ohlásenie, Servis 7.30 Malé oznamy 8.05 Meniny, Na dnešný deň 8.30 Slovo nášho Boha 9.30 Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA

Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Nedeľa 12. júna

6.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň

Deň školy ZŠ maršala Tita – z nášho archívu

Utorok 14. júna

16.00 Humoristicko-hudobné pásmo Piatok 17. júna

Kultúrno-umelecký program

V kovačickom ríte, 2. časť

TELEVÍZIA PANČEVO

Nedeľa 12. júna 7.00 Repríza relácie Dobrý deň

Streda 15. júna 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

RÁDIO NOVÝ SAD 3

Predpoludňajší program

Každý pracovný deň 8.00 – 10.00

Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň

Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.00 Správy 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti

Popoludňajší program

14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota)

15.00 Správy

15.05 Rádiošport (pondelok)

Kronika našich osád (utorok)

Hudobné vysielanie (streda)

Inteen (streda o 16.00)

Súzvuky (štvrtok)

Z každého rožka troška (piatok)

Kaleidoskop (sobota)

15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa)

16.00 Motívy (nedeľa)

17.00 Rozhlasové noviny

17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota)

Nočný program

23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok)

24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

Šport

AŠK – VOJVODINA 0 : 1 (0 : Dejan Striško

Výsledok

nedeľňajšieho zápasu pre domáce muž stvo bolo iba otázkou pre stíže, lebo si už skôr zabezpečili obstátie v lige. Na druhej strane hostia mali byť motivovanejší vyhrať, lebo sa nachádzali na hranici nebezpečného pásma na zostup. Predsa v prvom polčase to neprejavovali a za teplého a sparného počasia sa hralo dosť mierne, medzi dvomi šestnást kami bez vyložených šancí pre gól na oboch stranách.

Na začiatku druhého polčasu Tasić mal peknú príležitosť, ale ju nepozorne zahodil. Trochu neskoršie Nenin trafil žrď z ne patrnej blízkosti. Aj do konca zápasu domáci boli lepší, ale tú svoju prevahu nedokázali korunovať aspoň jedným gólom. Nuž a ako to často býva, vo finiši zápasu prišiel trest. Vijoglavin využil neobozretnosť obrany

AŠK, vyrazil sám pred Eötvösa, ľahko ho pre konal a svojmu celku priniesol tri vzácne body. Inak na tomto zápase sa AŠK rozlúčil s jedným z

lepších hráčov, nebez pečným útočníkom Milenkom Adamovim, ktorý z rodinných dô vodov rozhodol zakvačiť kopačky o klin.

AŠK: Eötvös, Lončarski, Bir manac (Đurić), Adamov (Bre tšnajder), Zakić, Mijić, Tasić, Ponorac, Vesin, Bojanić, Nenin (Korać)

Aradáčanom toto bol posledný zápas v tejto majstrovskej sezóne, ke ďže v súlade s rozvrhom v poslednom kole sú voľní. Konečné umiestnenie v ta buľke však závisí od výsled kov zápasov v poslednom kole. V najhoršom prípade Aradáčania majstrovstvá môžu skončiť na 12. mieste, ak že ich nedeľňajší súper Vojvodina a mužstvo Kra jina na nedeľu vyhrajú svo jich súperov. Teda mohlo byť aj lepšie, ale výhre sa

do zubov nehľadí a Aradáčania už aj tým, že aj tretí rok zaradom budú hrať v oblastnej lige, vy hrali a dosiahli úspech, ktorý pred nimi nezaznamenala ani jedna generácia aradáčskych futbalistov.

1. ŽAK 27 22 2 3 69 : 23 68 Polet 27 20 3 4 70 : 30 63

3. ŽFK Banat 27 16 5 6 51 : 19 53 Budućnost 27 13 4 10 46 : 35 43

5. Banat 27 11 8 8 46 : 37 41

6. Rusanda 27 12 4 11 50 : 41 40

7. Napredak 27 10 8 9 60 : 39 38

8. Delija 27 10 5 12 39 : 55 35

9. Mladost (BD) 27 10 4 13 40 : 50 34

10. AŠK 28 8 8 12 41 : 44 32

11. Vojvodina (NM) 27 8 6 13 36 : 54 30

12. Krajina 27 9 3 15 41 : 69 30

13. Mladost (L) 27 8 4 15 46 : 63 28

14. Vojvodina (B) 27 7 0 20 37 : 86 21

15. Borac 27 6 2 19 40 : 67 20

Darko Sládeček

Nazáver úspešnej sezóny bieloblatskí futbalisti sa poriadne zahanbili. V po slednom kole v dedine Jaša Tomić mali zohrať zápas s mužstvom Radnički 1911, ktorý si vybojoval postup do zreňaninskej oblastnej ligy. Zápas sa však neodohral, lebo sa hostia po svadobnej ve selici svojho spoluhráča Viktora Nécsova nezozbierali a neodces tovali do Jaša Tomića. Za to klub bude musieť zaplatiť peňažnú pokutu, čo bude dodatočný vý davok pre klub, ktorý beztak zá pasí s nedostatkom prostriedkov. Okrem toho futbalové fóra mesta Zreňanin FK Mladosť trestali aj

odňatím jedného bodu, ale sa to našťastie neodzrkadlilo na konečné umiestnenie v tabuľke.

Predsa, ak sa zanedbá táto

nerozvážnosť, hráči a vedenie Mladosti musia byť spokojní so sezónou, ktorá sa práve skončila, keďže majstrovstvá ukončili na 6. mieste so 44 bodmi. Svojráznou kuriozitou je, že tento úspech dosiahli aj napriek negatívnemu pome ru daných a prijatých gólov, čiže prijali 15 gólov viac ako čo dali. Najlepším strelcom je znovu Janko Poničan aj napriek tomu, že v jesennej časti majstrovstiev pre zra nenie mal dlhšiu prestávku. Nasleduje ho Pavel Kalapiš, ktorý nastrieľal 15 gólov.

Na nasledujúce dve nedele na programe je pohárová

súťaž FZ mesta Zreňanin. Bie loblatčania sa v prvom kole mali stretnúť s mužstvom FK Gradnuli ca, ktorý však z tejto súťaže vystú pil, takže sa Mladosť automaticky dostala do druhého kola a 19. júna sa stretne s lepším zo stretnutia Jedinstvo Ečka – Lehel Mužlja. : 31 64 OFK Stajićevo 19 4 3 95 : 29 61 Zadrugar 26 18 6 2 106 : 26 60 Bilećanin (-1) 26 14 2 10 71 : 46 43 Mladosť 26 13 2 11 55 : 70 40 OFK Klek 12 3 11 77 : 71 39 OFK Gradnulica 26 10 4 12 50 : 61 Naftagas 7 4 15 46 : 74 25 Potisje 26 5 8 13 54 : 73 23 Tamiš 26 5 7 14 51 : 84 22 Lehel 26 5 6 15 38 : 69 21 Partizan 26 4 3 19 27 : 104 14 Tisa (-2) 26 1 2 22 30 : 128 3

Milenko Adamov skončil futbalovú kariéru

Drvivá prevaha bez šancí

BORAC 46 (O) – BUDÚCNOSŤ 1 : 1 (0 : 1) Ján Murtín

Vpredposlednom kole oblastnej futbalovej ligy Sombor Hložančania na horúcom hosťovaní v Obrovci aj napriek lepšej a organizovanejšej hre nepremohli súpera, ktorý už opúšťa ligu. Mali hostia viac loptu v nohách, no bola to drvivá prevaha bez konkrétnych šancí. Modrobieli sa znenazdajky ujali vedenia, keď Brkljačovu strelu brankár Đukić odrazil iba do nabiehajúceho Ralevića, ktorý iba v druhom pokuse priniesol

OBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA

vedenie Hložančanom. Toto vedenie mohol v 45. minúte zdvojnásobniť Đilas, no jeho strela skončila na brvne domácej brány.

V druhom polčase sa zobudili aj domáci, ale viac vynikali nervozitou a nešportovým správaním sa ako futbalovými ťahmi, takže im rozhodca Manić ukázal až 5 žltých a jednu červenú kartu. Konečný výsledok zápasu už v 67. minúte stanovil domáci útočník Milovac, keď využil váhanie obrany Budúcnosti a matoval bezmocného Dukića.

Domáci diktovali tempo

Vo niši zápasu sa mohol presláviť náhradník Carić, no jeho hlavička v nadstavenom čase iba lizla brvno brány skameneného Đukića a zostalo 1 : 1. Táto remíza by v prípade výhry v poslednom kole mala stačiť na záchranu, ale poznávajúc pomery v našom futbale nikdy nepovedz nikdy. V radoch hostí ožltli nedisciplinovaní Ralević a Đilas.

BUDÚCNOSŤ: Dukić, Malešević (Bučík), Jakuš (Katiak), Đumić, Dokić, Papić (Damjanović), Žembery, Duvnjak, Đilas, Carić, Ralević a Brkljača

Iné výsledky 29. kola: ŽAK – Radnički (S) 2 : 0, Lipar – Budućnost (M) 2 : 0, Vojvodina – Brat-

stvo 2019 1 : 10, Crvenka –Naša hviezda 3 : 0, Radnički 1918 (R) – Kordun 2 : 0, Borac (BG) – Budućnost (P) 3 : 2, Rusín – Polet 4 : 3

1. Bratstvo 2019 29 28 0 1 116 : 10 84

2. Radnički 1918 (R) 29 20 4 5 65 : 32 64

3. ŽAK 29 19 5 5 62 : 19 62

4. Rusín 29 18 1 10 64:44 55

5. Kordun 29 12 6 11 48:45 42

6. Borac (BG) 29 12 6 11 40:54 42

7. Polet 29 12 5 12 59:41 41

8. Budućnost (M) 29 13 2 14 43:40 41

9. Budućnost (P) 29 11 7 11 50 : 50 40

10. Crvenka 29 12 3 14 68 : 64 39

11. Naša Hviezda (-1) 29 11 5 13 52 : 47 37

12. Lipar 29 11 3 15 48 : 68 36

13. Budúcnosť (H) 29 11 2 16 51 : 64 35

14. Borac 46 (O) 29 9 3 17 45 : 62 30

15. Vojvodina 29 5 3 21 36 : 87 18

16. Radnički (S) 29 0 1 28 13 : 133 1

Vposlednom majstrovskom kole sa v Pivnici stretli dve nerovnocenné mužstvá. Domáci od začiatku diktovali tempo. Hralo sa hlavne na polovici hostí. Útoky boli prevažne rýchle a presné, ale sa hralo aj pomaly na šírku. Vytvorili si domáci aj množstvo šancí, ktoré nepozorne zahadzovali. Niekoľkokrát sa však vyznamenal aj brankár hostí Dejan  Šmitran, ktorý zachránil svoje mužstvo od väčšej prehry. Na druhej strane hostia počas celého zápasu ani raz vážnejšie nepohrozili domácemu brankárovi Šusterovi. Je to skupina už starších hráčov, fyzicky slabo pripravených, ktorí svoje skromné futbalové vedomosti vynahrádzajú

bojovnosťou.

Už prvý útok domácich v tretej minúte bol úspešný. Po veľkej skrumáži pred bránou Borca Bolehradský zblízka loptu zaslal za chrbát hosťujúceho brankára. Po tomto góle domáci zvýšili nátlak na bránu hostí z Vizića. Pekné príležitosti zvýšiť náskok mali Kirti, Bolehradský a Čobrda, ale oni zostali nevyužité. V 25. minúte rýchla akcia domácich po pravej strane, Petrović odcentroval pred bránu súpera, kde najrýchlejší bol Kirti a zblízka loptu zaslal do siete. Aj po tomto góle domáci zahodili ešte niekoľko skvelých príležitostí.

V druhom polčase podobná situácia. Domáci útočia a hostia sa bránia. V 50. minúte Benka z ľavej strany centroval a Boleh-

radský z 5 metrov hlavičkuje nad bránu. V 55. minúte akciu domácich po strede ihriska skončil Kuchta, ale rozhodca gól neuznal pre ofsajd. V 66. minúte Bolehradský po pravej strane odbehol strážcovi, zaslal loptu pred bránu, no Badinský zblízka loptu zaslal nad brvno. V 70. minúte sa pohašterili Petrović a hosťujúci hráč Petković. Rozhodca Petrovićovi ukázal červenú a Petkovićovi iba žltú kartu. Aj keď počtom slabší, domáci aj ďalej majú prevahu, a v 76. minúte po peknej prihrávke Kirtiho, Bolehradský dal svoj druhý gól a stanovil výsledok zápasu.

SLÁVIA: Dávid Šuster, Bolehradský, Záskalický, Denis Šuster (Vinković), Benka, Beláni (Badinský), Kuchta, Petrović, Čobrda, Kirti Zabunov  Zápas slabo viedol roz-

hodca Boris Fekete z Hložian, čo vyvolalo nespokojnosť v hľadisku, lebo nerozumnými rozhodnutiami niekoľkokrát oškodnil domácich.

Iné výsledky 24. kola: Slavija – Tvrđava 2 : 2, Neštin – Orlovi 3 : 2 Kriváň – Kulpín 4 : 6, Maglić – Bačka 5 : 3, Soko –Mladost 3 : 2. Voľný bol Bački Hajduk.

1. Soko 24 21 1 2 77 : 18 64

2. Tvrđava 24 19 2 3 80 : 19 59

3. Maglić 24 14 5 5 67 : 33 47

4. Bačka 24 15 2 7 71 : 44 47

5. Orlovi 24 15 1 8 62 : 36 46

6. Slávia 24 14 3 7 63 : 24 45

7. Kulpín (-1) 24 10 3 11 56 : 58 32

8. Neštin 24 9 2 13 53 : 55 29

9. Kriváň 24 7 2 15 41 : 73 23

10. Mladost 24 6 4 14 40 : 47 22

11. Bački Hajduk 24 6 2 16 30 : 66 20

12. Borac 24 3 3 18 19 : 87 12

13. Slavija 24 1 2 21 20 : 119 5

SLÁVIA – BORAC 3 : 0 (2 : 0)

Ján Šuster

Šport

Hostia lepší od hostiteľov

Výsledky predposledného kola nemohli vplývať na poradie v tabuľke a preto sa väčšina zápasov hrala iba pre prestíž. Už pred tým totiž bolo jasné, že titul majstra získali Kovinčania a do nižšej súťaže pojdu Jabučania, Stari Tamiš a Debeljačania a Ivanovo, ktoré ešte na polovici majstrovstiev opustilo súťaž. Stále sa však nevie, kto bude druhý a získa právo hrať baráž na postup do vyššej ligy. Po tomto kole táto možnosť sa núka Kačarevčanom a Padinčanom. Nikto z možných kandidátov sa však hlasne nevyjadruje a v zákulisí sa povráva, že príčinou sú peniaze, ktoré nikto nemá dosť. Posledné kolo zrejme dorieši aj túto dilemu.

Vysledky 29. kola: Jedinstvo Stević - Partizan (G) 2 : 1, Spartak 1911 – Partizan (U) 2 : 1, Potporanj – Vulturul 3 : 2, Hajdušica – Crvena zvezda 0 : 2, Sloga – Dolina 0 : 1, Stari Tamiš – Dolovo 2 : 1, Radnički – Budućnost 7 : 3.  Voľná bola Jugoslavija.

SLOGA – DOLINA      0 : 1   (0 : 0)

kazila dobre hrajúca obrana hostí. Domácim sa útoky nedarili a nevy tvorili si žiadnu gólovú šancu. Na druhej strane hostia nebezpečne útočili a mali mno ho šancí. V prvom polčase sa sieť do máceho brankára nevlnila, lebo hostia nepresne strieľali.

hráčom hostí nemohli vážnejšie čeliť. Oba celky treba pochváliť za veľmi korektnú hru a príkladné správanie sa. Rozhodcovia v čele

Zihriska

v Banátskom Novom

Sele sa ťažko odnášajú body, lebo domáci neradi prehrá vajú. Tentoraz však hostia z Padiny boli lepší od svojich hostiteľov a položili ich na lopatky. Od začiatku zápasu hráči Doliny diktovali hru a držali všetko pod kontrolou. Domáci sa pokúšali zorganizovať ten-ktorý protiútok, ale im plány

Hneď po pre stávke stredopoliar Popović prudko vystrelil z veľkej diaľky. Lopta na ceste k bráne trafila domá ceho obrancu, zmenila smer a našla sa v sieti bezmocného brankára Slogy. Od 46. minúty teda Dolina viedla 1 : 0. Hostia z Padiny boli lepši vo všetkých prvkoch futbalovej hry a mohli nastrieľať omnoho viac gólov. Lopta však viac nechcela do siete a domáci sa tešili mini málnej prehre, lebo rozohraným

Spoľahlivý Darko Radenković (vpravo) nedovolil domácim aby sa presadili pred bránu Doliny

s Markom Markovićom z Vršca nemali veľa práce.

DOLINA: Králik, Čížik (Jan ković), Kolak, Tanasković, Mit kovski (Ilić), Abramović (Kočić), Kelečević, Radenković, Popović, Bančov, Josimovski (Hlavča).

Foto: M. Hlavča

Naznak podpory mladému Petrovi Mršićovi, ktorý je na zápase v Grebenci mi nulú nedeľu ťažšie zranený, futba listi Hajdušice na trávnik vybehli s tričkom, na ktorom písalo Pero sme s tebou

Od prvej minúty zápasu však Hajdušičania zahrali bez vôle a sla bo. Hostia to využili a prevzali iniciatívu. Nebola to síce drvivá prevaha, ale sa predsa počas celé ho prvého polčasu hralo častejšie pred bránou Melicha, pri čom hostia z Pavliša počas prvej pol hodinky zahodili dve pekné príle žitosti a dali dva góly. Najprv v 10. minúte presnú strelu z 20 metrov Melich kryl. Pár minút neskoršie hostia kombinovali a vyrazili pred Melicha, ale ich útočník strieľal vedľa. V 19. minúte po centri z tzv. skráteného rohu v skrumá

ži pred bránou Hajdušice sa najlepšie vynašiel útočník hostí a zaslal loptu do siete. V pokračo vaní sa hrá hlavne medzi dvomi šestnástkami, ale bez šancí. Nuž a potom v 32. minúte pospaná domáca obrana pustila útočníka hostí a tento presnou strelou aj druhýkrát matoval Melicha pre 0 : 2. Iba dve minúty neskoršie Hajdušičania založili prvý váž nejší útok. A. Ružić unikol, utekal sám na bránu keď ho hosťujúci útočník zrazil. Rozhodca v súlade s pravidlami útočníkovi ukázal červenú, ale nie aj jedenástku, keďže faul bol mimo šestnástky. Bola to iskra nádeje, že početnejší Hajdušičania dokážu obrátiť vý sledok. Žiaľ, počtovú prednosť domáci nevedeli využiť a hostia hrali akoby boli kompletní.

Po zmene strán domáci boli omnoho agilnejší a nebezpeč nejší. Pekné príležitosti mal A.

Ružić, ale jeho strelu obranca hostí odrazil na roh. Pekne strieľal aj Cvetićanin a Gužvica odrazenú loptu hlavičkoval vedľa. Skúšali Hajdušičania aj z diaľky, ale márne. Výsledok sa nemenil. Na druhej strane hostia čoraz viac podľa už veľmi dobre známeho scenára konali obštrukciu hry, odkopávali loptu ďaleko mimo ihriska do oko litých záhrad, simulovali zranenie, odťahovali s vracaním lopty do hry, za čo sa bývalému hráčovi Hajdušice Pomorišcovi dostala aj žltá karta. Všetko to zrejme zner

vóznilo domácich, ktorí vo finiši hrali príliš konfúzne, často nepo trebne kľučkovali, a v konečnom zápas celkom zaslúžene prehrali.

HAJDUŠICA: Melich, Pejčić (Ćulum), Pavlovic, Z. Lipták, Folťan, Knežević (Radović), Cvetićanin (Beriša), Gužvica (Petrović), A. Ružić, A. Lipták, N. Ružić

Hajdušičania aj napriek druhej prehre zaradom zostali na šiestom mieste so 41. bodmi. Na nedeľu v poslednom kole si v Padine sily zmerajú s domácou Dolinou

Vladimír Hudec

Ján Bokor

Hosťujúci aj sám medzi piatimi domácimi hráčmi trafil

VOJVODINSKA LIGA SEVERNÁ

Domáci omnoho lepší

MLADOST (T) MLADOSŤ (BP) 3 : 0

Ján Mučaji

V Turiji

sa očakával dobrý zápas dvoch rovnopráv nych celkov, ktorý rozho doval o konečnom rozmiestnení vo vrchu tabuľky. Mladosť potre bovala aspoň bod, aby v koneč nom majstrovstvá skončila na historickom treťom mieste. Na tomto zápase však nedokázala čeliť kvalitnému domácemu muž stvu a utrpela najväčšiu porážku v tejto sezóne.

Zápas sa odohral na dobre pripravenom trávniku, za veľmi teplého a sparného počasia. Ťažké podmienky pre hru akoby viac vyhovovali domácim, ktorí už v 3. minúte zápasu pekne prenik li po ľavej strane, a Savin presne strelil a rozvlnil sieť za chrbtom brankára Mladosti Vučića. V 8. minúte po prvom rohovom kope pre Petrovčanov Beronja strelil presne do brankára. V 18. minúte domáci z voľného kopu z asi 25

metrov strelili nad brvno. O mi nútu neskoršie identická situácia pred bránou Mladosti, ale znovu bez dobrej realizácie. Domáci v prvom polčase boli omnoho lepší a svoju prevahu korunovali v 29. minúte, keď Jović dobre reagoval na odrazenú loptu a zaslúžene zvýšil náskok na 2 : 0. Petrovčania sa síce snažili korigovať výsledok, ale všetky ich pokusy buď boli ne presné, alebo ich výborný domáci brankár Šmit kryl.

V druhom polčase tréner Sovilj zviedol do hry náhradníkov A. Šprocha a Požareva, ktorí svojím dobrým výkonom ukázali, že si možno zaslúžili hrať aj od začiat ku. V 61. minúte z asi 30-metro vej diaľky Grković dobre strieľal, ale aj brankár dobre reagoval. O minútu neskoršie Petrovčania znovu ohrozili domácu bránu. Po centre z rohu strieľal Troja nović, ale znovu do brankára.

V 64. minúte sa svojím dobrým výkonom vyznamenal aj brankár

Vučić, keď úspešne kryl dve strely domácich. Možno konštatovať, že v druhom polčase Mladosť dobre če lila domácim, ale všetky ná deje, že môžu získať aspoň bod, stroskotali v 81. minúte, keď Bajić po dobrom protiútoku dal tretí gól, a tak potvrdil vysokú výhru Turijčanov. Do konca zá pasu príležitosť aspoň korigovať výsledok mal aj Vladisav, ale aj on nepresne hlavičkoval nad bránu.

Prvé miesto a postup do vyššej ligy si vybojovalo mužstvo Stanišić z rovno mennej dediny. Do nižšej ligy zostúpia posledný Njegoš z Lovćenca a pred posledná Bačka z Pačiru, kým čelarevský ČSK a Ta vankut čakajú rozuzlenie vo vyšších ligách. Mladosť so 48 bodmi majstrovstvá skončila na piatom mieste.

MLADOSŤ: Vučić, Ožvát, Brajković, V. Šproch, Stojisavljević, Šišljagić (A. Šproch), Gr ković, Trojanović (Vla disav), Jakuš (Požarev), Ikrašev, Beronja

Minulý týždeň svo je posledné zápasy v tejto sezóne odohrali aj mladšie kategórie Mladosti. Dorastenci trénera Jakuša v Pet rovci prehrali od maj stra ligy Borca z Báčske ho Gračca 1 : 2, pionieri trénera Čániho doma vyhrali ČSK 3 : 1 a kohútiky vyhrali Vojvodinu z Tovariševa 1 : 0

1. Stanišić 30 22 0 8 72 : 41 66

2. Bačka 1901 (S) 30 17 6 7 69 : 43 57

3. Mladost (T) 30 14 8 8 41 : 22 50

4. Bajša 30 14 6 10 61 : 35 48

5. Mladosť (BP) 30 14 6 10 47 : 32 48

6. Senta 30 13 7 10 52 : 32 46

7. Vojvodina 30 14 3 13 58 : 48 45

8. Preporod 30 12 5 13 42 : 39 41

9. Krila Krajine 30 11 8 11 40 : 44 41

10. Sloga 30 13 2 15 44 : 81 41

11. OFK Mladost (A)

(-1) 30 12 4 14 50 : 48 39

12. Hercegovac 30 12 3 15 42 : 64 39

13. Tavankut 30 10 7 13 33 : 33 37

14. ČSK Pivara 30 11 4 15 28 : 42 37

15. Bačka (P) 30 9 5 16 39 : 51 32

16. Njegoš 30 3 4 23 32 : 95 13

šestnástky.

Napriek

tomu, že nenastú pili až piati štandardní hráči, futbalisti Tatry si z Bukovca, ľahšie než to očakávali, odniesli kompletný zisk. Domáci zápas začali príliš uvoľnene, čo hostia vedeli využiť. Od štartu sa pred domácou bránou strie dali šance, takže domáci bran kár Šurlan mal mnoho práce, aby zachránil vlastnú sieť. Taká ofenzívna hra sa oplatila v 34. minúte, keď sa gólom Đakovića Tatra ujala vedenia. Domáci sa pokúsili vyrovnať, ale bez ideí, konkrétnych šancí a realizácie. Ich útoky končili hlavne na okraji

Na začiatku druhého polčasu domáci nemali viac čo kalkulovať a začali omnoho agresívnejšie. Súboj sa viedol hlavne na strede ihriska. Zdalo sa, že domáci môžu nastoliť svoj rytmus hry a že sa im podarí vyrovnať. Tieto nádeje však v 58. minúte pokazil Grubo vić, ktorý strieľal z čiary trestného územia a brankár Šurlan slabo intervenoval, takže sa lopta ocitla v sieti. Po tomto góle domáci spo malili tempo, ale predsa mali dve príležitosti. Najprv strela Kantara skončila vedľa brány a potom iba pár minút neskoršie Čergić zaslal prudkú strelu a Kosturanov pa rádne zachránil istý gól. Vo finiši

zápasu, v 89. mi núte hostia dali aj tretí gól. Đa ković sa zmocnil lopty na svojej polovici ihriska, prebehol s ňou takmer 50 metrov, prihral osamelému Grubovićovi, ktorému nebolo ťažko dať svoj druhý, a pre Tatru tretí gól.

Futbalisti Tatry (v modrých tričkách) pred domácou bránou v idylickom ambiente Fruškej hory

TATRA: Kosturanov, Šmit, Đorđević, Petrović, Laković, Marojević, Grubović (Munjaz), Vrhovac, Mušikić (Radin), Đa ković, Apić

Touto výhrou Tatra pokračuje

na ceste k druhému miestu a baráže na postup do Vojvodinskej ligy. Kým sa tieto riadky dostanú k čitateľom, futbalisti Tatry budú za sebou mať aj zápas s novosad ským Borcom doma, z ktorého očakávajú výhru. Nuž a o tom, kto pôjde do baráže, rozhodne zápas posledného kola na nedeľu s priamym konkurentom muž stvom Šajkaš v Šajkaši.

Pavel Kocka

Matej Bzovský

Vposlednom

jarnom vystúpení a neslávnej, našťastie iba dočasnej rozlúčky so Srbskou ligou, hráči Jednoty sa znovu zahanbili. Dostali ešte jednu poriadnu facku, tentoraz od oveľa kvalitnejšieho Dinama 1945 z Pančeva. Za horúceho počasia zápas priniesol zaujímavú hru, hlavne v réžii hostí, ktorí potvrdili, že boli najlepším mužstvom v jarnej časti, keď získali viac bodov ako prvoumiestnený OFK Vršac. V prvom polčase za necelých 30 minút na oboch stranách ihriska bolo množstvo šancí. Útoky sa valili najprv na domácu bránu, keď hostia nevyužili tri stopercentné príležitosti a potom aj na opačnú. Domáci totiž odpovedali rovnakou mierou a po rýchlom vedení hosti (2 : 0) podarilo sa im do ukončenia polčasu vyrovnať.

pre rýchle kontry. Domáci v tejto časti produkovali zbabelý výkon a aby sa diváci nenudili, postarali sa pohotoví hostia, ktorí mohli rozčarovaných málopočetných domácich fanúšikov vyprevadiť domov aj vo väčšom smútku.

Ihneď po zápase však prišla radostnejšia správa. FK Fenix 1945 po veľmi úspešnej dvojročnej účasti v republikovej spoločnosti a FK Jednota sa nečakane zlúčili do jedného klubu, čím Fenix zanikol a klub aj ďalej bude pôsobiť pod menom Jednota. To znamená, že Fenix Jednote ponechal aj svoj státus člena Republikovej ligy a priaznivci futbalu v Starej Pazove aj ďalej budú môcť pozerať kvalitné zápasy v treťom rangu futbalových súťaží v Srbsku. Svoje zápasy Jednota do budúcna bude hrať na pekne upravenej Fenix Arene štadiónu FK Fenix. Či to bude už na jeseň alebo až na jar, rozhodne sa v rokovaniach majiteľa, teraz už bývalého klubu a vedenia Staropazovskej obce. Zatiaľ je v hre viacero možností. Jedno je však isté a to je, že bude podstatne zmenený hráčsky káder. Keď ide o trénerov, situácia je dosť jasná. Doterajší tréner Jednoty Radojica

V druhom  dejstve stretnutie malo iný priebeh. Oveľa aktívnejší hostia obrátili zápas na svoju stranu, kým domáci len v úvode trochu vážnejšie pohrozili niekoľkými pološancami. Hostia hrali jednoducho, pridali tri ďalšie góly, lebo im slabo hrajúca domáca obrana otvárala veľa priestoru

Vasić skončil svoje pôsobenie na ihrisku Jednoty. Za krátky čas svojimi vedomosťami nemohol prispieť výsledkom zle selektovaného hráčskeho kádru Jednoty. Vedúcim odborného štábu bude Milan Vujasin, avšak zatiaľ je nie isté, kto mu bude zástupcom. Táto, práve skončená sezóna, ako i dve minulé sezóny boli na zabudnutie. A čo prinesie nová umelá tvorba? Treba počkať a nerobiť predčasné predpoklady.

1. OFK Vršac 30 19 5 6 64 : 37 62

2. Feniks 1995 30 15 6 9 38 : 23 51

3. Borac (Š) 30 14 7 9 35 : 32 49

4. Tekstilac 30 14 6 10 62 : 38 48

5. Radnički 1912(S) 30 14 5 11 41 : 39 47

6. Omladinac 30 14 3 13 51 : 38 45

7. Borac (S) 30 12 8 10 58 : 39 44

8. OFK Bečej 1918 30 13 5 12 51 : 56 44

9. Dinamo 1945 30 13 4 13 46 : 45 43

10. 1. maj Ruma 30 12 6 12 39 : 38 42

11. Tisa 30 12 5 13 58 : 54 41

12. Radnički (ZR) 30 12 4 14 35 : 48 40

13. Hajduk 1912 30 12 3 15 53 : 59 39

14. Jednota 30 9 4 17 36:62 31

15. OFK Stari Grad 30 9 2 18 37 : 65 30

Foto: z archívu FK Fenix 1945

FUTBALOVÁ KRONIKA NAŠICH DEDÍN

bodov a majstrovstvá skončil na 5. mieste.

PRVÁ

26. kolo: BOĽOVCE: POSAVAC TIŠMA –Umka (Umka) 2 : 4 Boľovčania majstrovstvá skončili na ôsmom mieste s 34 bodmi.

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA – ZÁPADNÁ SKUPINA

26. kolo: UZDIN: Unirea – MLADOSŤ (Vojlovica) 6 : 1 Vojlovická Mladosť sa nachádza na 7. mieste a má 26 bodov

16. OFK Kikinda 30 8 2 20 24 : 55 26

OBECNÁ LIGA ALIBUNÁR –PLANDIŠTE

18. kolo: VLADIMIROVAC: Vladimirovac – JÁNOŠÍK 2 : 2

Jánošíčania majstrovstvá skončili na 3. mieste s 33 bodmi.

Podľa webovej stránky: Srbijasport.net: V. Hudec

Možno už na Arene, budúcna RADNIČKI – Cement (Beočin) 2 : 0 Erdevícka Sloga majstrovstvá skončila na 6. mieste a má 44 bodov, kým Radnički má 45

Stevan Lenhart

Po dvojročnej prestávke (spôsobenej pandémiou koronavírusu) matičný kolkársky turnaj v Kovačici sa znovu usporiadal v nedeľu 5. júna v kolkárni domáceho Kolkárskeho klubu Slávia. Organizáciu turnaja mali spoločne na starosti MOMS Kovačica a KK Slávia.

Zúčastnilo sa 13 skupín (7 mužských a 6 ženských) z Kovačice a zo susednej Padiny. V konkurencii mužov súťažili Fagan, Penzisti, Dolina 1, Dolina 2, Okno, Elkov a Nebojša, pokým v konkurencii žien hrali 50 plus, Ćirovci, Čertice, Okno, MOMS a Penzistky.

„Matičný kolkársky turnaj je tradíciou

v tomto prostredí, kde sa tento šport vyvíja už desaťročia“, hovorí Tomáš Siroma, predseda Kolkárskeho klubu Slávia. „Na turnaji hrávajú hlavne kolkári z Kovačice a Padiny, kde jestvujú podmienky na vývin tohto športu.

V tomto roku turnaj prebiehal v znaku 220. výročia založenia Kovačice, takže sme týmto podujatím prispeli k programu osláv. V každej skupine je šesť hráčov a každý z nich má 24 hodov. Víťazom je skupina s najväčším počtom získaných bodov. O turnaj býva príliš veľký záujem, lebo predovšetkým ide o kamarátenie a dobrú náladu.“

Matičný kolkársky turnaj sa usporadúva aj s cieľom a rmácie tohto športu medzi mladšími generácia-

mi. Od predsedu KK Slávia Tomáša Siromu sa dozvedáme, že v Kovačici majú v súčasnosti v klube veľký počet mladých členov a detí, čo je dobrým predpokladom na kvalitnú hru aj do budúcna. Na turnaji sa však pravidelne zúčastňujú aj predstavitelia starších generácií a penzisti.

Najmladšia účastníčka turnaja bola 6-ročná, najstarší bol 79-ročný účastník. Možno teda povedať, že ide o hru pre všetky generácie.

Na záver turnaja prihovoril sa predseda MOMS Kovačica Pavel Baláž, ktorý udeľoval diplomy víťazom a účastníkom. V mužskej konkurencii zvíťazila ekipa Fagan a v ženskej konkurencii prvé miesto obsadila skupina Okno.

Pokračovalo sa v družnom posedení pri spoločnom obede a ľudovej hudbe.

MATIČNÝ

Tomáš Siroma, predseda KK Slávia Kovačica

V tomto