Hlas ľudu 39/2021 by NVU Hlas ľudu

September na Novosadskom veľtrhu Návrat do bežných tokov života a práce ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

V aule staropazovskej divadelnej sály sa v piatok 17. septembra konalo slávnostné udeľovanie zmlúv užívateľom subvencií: nezamestnaným osobám na samozamestnávanie a zamestnávateľom na zamestnávanie osôb z evidencie Národnej služby pre zamestnávanie. Slávnosti sa zúčastnila aj Darija Kisićová-Tepavčevićová, ministerka pre prácu, zamestnávanie, bojovnícke a sociálne otázky, ktorá zmluvy udelila. Na fotografii je s mladým pazovským zamestnávateľom Jánom Verešom. A. Lešťanová

Nové padinské divadelné predstavenie z produkcie Fedor teátra pod názvom Kabaret 2 malo predpremiéru 18. septembra v priestore Domu kultúry Michala Babinku. Ide o komédiu, ktorá vznikla na základe dvoch textov – Myš Branislava Nušića a Okrúhly stôl Fedora Popova – a hrajú v nej predstavitelia mladej a strednej generácie hercov ochotníkov. S. Lenhart

25. 9. 2021 | 39 /4978/

Uzávierka čísla: 22. 9. 2021

Uplynulú sobotu 18. septembra v Spolku petrovských žien v Báčskom Petrovci sa stretli predstaviteľky početných spolkov žien z pätnástich slovenských prostredí. Zoskupila ich Asociácia slovenských spolkov žien na celodenné podujatie pomenované Dielňa pšenice – výroba úžitkových predmetov zo slamy a príprava jedál zo zrna pšenice. J. Čiep

Príloha Obzory prináša rozhovor s Ingrid Rudavskou, všestrannou umelkyňou zo Slovenska, ktorá sa v rámci projektu Love My Science zaoberá elektronickou hudbou. Hovorí o svojich hudobných začiatkoch a nástrojoch, na ktorých hrá, ako aj o koncepcii a odkaze skladieb z albumu Perfect Disorder, cieľoch umenia v dnešnom svete... S. Lenhart Foto: z archívu I. Rudavskej

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľka NVU Hlas ľudu: Milana Arňašová-Radićová Úradujúca zodpovedná redaktorka: Anna Francistyová Redakcia: Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Olinka Glóziková-Jonášová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Miroslav Pap, Ľubica Sýkorová. Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Grafická redaktorka: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 101 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844

Život a nové obmeny v ňom Anna Francistyová

dalosťou a častou témou rozhovorov v týchto dňoch sú tri veľké a tradičné podujatia na Novosadskom veľtrhu: Medzinárodný poľnohospodársky veľtrh, Veľtrh lovu a rybolovu a Veľtrh ekológie. Už len pohľad na ich peknú návštevnosť pripomína nám staré dobré časy, keď sa napríklad odchod na Poľnohospodársky veľtrh plánoval aj dlhšie a pre celú rodinu to bol vzácny výlet. Spravidla sa na veľtrh šlo v nedeľu, keď bývali aj obvyklé konské preteky, ktoré pre deti boli skutočným zážitkom. Lákali ich aj iné vystavené zvieratá, cesty mužskej časti rodiny viedli k traktorom a prívesným strojom, ženy sa najlepšie cítili v kráľovstve vystavených kvetov. A tie náhodné stretnutia známych a príbuzných: „Aj vy ste tu?“ Žiaľ, už ani náhodou nestretneme tu známeho fotografa Jaroslava Papa, ktorý bol oficiálnym – povedali by sme i dvorným – fotografom Novosadského veľtrhu bezmála 30 rokov. Dojalo nás krásne gesto organizátorov: inštalovať na jeho počesť

V tomto čísle TÝŽDEŇ

25 Laudácio na SKC Pavla Jozefa Šafárika

SLOVENSKO

34 Stále treba podnecovať národné povedomie

Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565

ĽUDIA A UDALOSTI

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Tlač:

OBZORY

6 Jeden z najuznávanejších veľtrhov v Európe 9 V ekumenickom duchu – potrebujeme bratstvo

Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505

výstavu jeho fotografií. Symbolických 30 k uplynulým trom desaťročiam jeho vytrvalého profesionálneho sledovania dianí na týchto priestoroch. A je tu i jeho posledná fotografia z fotoaparátu, s ktorým „lovil“ krásne zábery na svojej osudovej poslednej postriežke... Septembrové podujatia trvali do piatka 24. septembra, ale výstava priam svetových fotografií Jaroslava Papa v tamojšom Master stredisku bude prístupná záujemcom i naďalej. A ak ste sa začali obávať, či sa nám ešte vrátia naše tradičné festivaly, či sa teda aj naďalej budeme tešiť napríklad i z detskej hravosti a krojovanej krásy na Detskom folklórnom festivale Zlatá brána v Kysáči, máme pre vás peknú správu. Organizátori Zlatej brány si povedali, že urobia festival online: nahrajú detské choreografie priamo v teréne a nahrávky – prípadne i s priamym vystúpením niektorých súborov – ponúknu divákom na ústrednom programe už v októbri. Tak je to teda. Život nezastáva, všetko pokračuje. Niektoré momenty iba možno v trochu inej forme.

22 Pre ekologické myslenie detí

KULTÚRA ŠPORT

51 Veľká snaha Kulpínčanov pred majstrovstvami

Na titulnej strane: Tatjana Matićová, ministerka obchodu, turizmu a telekomunikácií, v sobotu 18. septembra na Novosadskom veľtrhu slávnostne otvorila tri významné podujatia: Medzinárodný poľnohospodársky veľtrh, Veľtrh lovu a rybolovu a Veľtrh ekológie. Foto: z archívu agroklub.com

VP Službeni glasnik Belehrad

• •

•

39 /4978/ 25. 9. 2021

Týždeň

7 DNÍ

Rozvoj digitálnej ekonomiky a inovatívneho podnikania Pripravila: Olinka Glóziková-Jonášová

redsedníčka vlády Republiky Srbsko Ana Brnabićová 20. septembra viedla prvé zasadnutie Rady pre podnet rozvoja digitálnej ekonomiky, inovácií, vysoko-technologického podnikania a digitalizácie – tzv. Rady pre rozvoj digitálnej ekonomiky. Novosformovaná rada je pokračovateľom Rady pre IT a inovatívne podnikanie a dôraz v jej práci bude na digitalizácii celkového hospodárstva. Vo fókuse vlády bude dostupnosť financovania inovatívnych kompánií, rozvoj digitálnej infraštruktúry, vkladania do prieskumov a rozvoja. Na dosiahnutí týchto cieľov sa bude aktívne pracovať prostredníctvom 35 projektov, v hodnote 177,6 milióna eur. Brnabićová pri tejto príležitosti vyzdvihla, že vďaka doterajšej

práci a doterajším výsledkom Rady pre IT a inovatívne podnikanie Srbsko je dnes rozpoznateľné ako krajina, ktorá značne vkladá do rozvoja e-správy, inovácií a digitalizácie. Menovaná dodala, že sú mimoriadne dôležité výsledky dosiahnuté, aj keď hovoríme o vzdelávaní a inovatívnej infraštruktúre, výstavbe vedecko-technologických parkov a start up centier. „Teraz je pred nami 5 nových priorít, a to sú: umelá inteligencia, biotechnológia a biomedicína, smart mestá, budúcnosť mobilnosti i užívanie geopriestorových údajov,“ uviedla premiérka a zvlášť vyjadrila vďaku guvernérky Národnej banky Srbska Jorgovanky Tabakovićovej za podporu, ktorú táto inštitúcia poskytuje v celkovom procese digitalizácie. O tejto téme sa vyjadrila aj ministerka obchodu, turizmu a telekomunikácií Tatjana Ma-

tićová a vyhlásila: „Digitalizácia prispela k dvojnásobnému počtu elektronických transakcií, ktoré z 17,8 miliardy dinárov v roku 2019 stúpli na 32,8 miliardy v roku 2020 a minulý rok skončil s 2 013 online predajní.“ Ministerka uviedla, že ďalší rozvoj tak elektronického obchodu, ako aj digitálnej ekonomiky vidí v dodatočnom rozvoji telekomunikačnej infraštruktúry a digitálnych zručností. Podľa jej slov vlani približne 940 škôl a v tomto roku 950 dostalo nové počítače a zariadenia, kým 90 000 domácností v rurálnych prostrediach dostalo telekomunikačnú infraštruktúru. Riaditeľ Oddelenia pre podnikanie a investície v NALED-e Dušan Vasiljević podotkol, že najväčšou výzvou pre Srbsko je, aby sa zabezpečili väčšie vkladania hospodárstva do výskumov a rozvoja. Ako dobrý príklad praxe menovaný uviedol StarTech program, ktorý realizuje NALED

a ktorý celkove financuje kompánia Philip Morris. „V nasledujúcich troch rokoch prostredníctvom grantov bude udelené viac ako 3,5 milióna dinárov. Z tých prostriedkov bude podporené približne 100 domácich start up tímov, podnikateľov, mikro-, malých a stredných podnikov,“ uzavrel Vasiljević. * Pokrajinský tajomník pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo Čedomir Božić v rámci 88. Medzinárodného veľtrhu poľnohospodárstva udelil dohody poľnohospodárskym výrobcom, ktorí získali právo na subvencie prostredníctvom súbehu na investície do majetku fyzickej osoby poľnohospodárskych gazdovstiev v odvetví ovocinárstva, zeleninárstva a iných plodín. Božić vo svojom príhovore povedal, že pokrajinská vláda prostredníctvom rezortného sekretariátu na tieto účely vyčlenila 100 miliónov dinárov.

ŠTARTOVALA NOVÁ KAMPAŇ

Vojvodinský obed Jasmina Pániková

asť dňa, keď sa okolo stola zoskupí celá rodina, vo Vojvodine vždy bola zvláštna. Je to svojrázny rituál, ktorý zvlášť v nedeľu má osobitné čaro. No Vojvodina je aj rajom pre hedonistov – odznelo na prezentácii novej knihy receptov Vojvodinský obed – neodolateľné chute roviny. Receptár, ako aj začiatok novej gastronomicko-turistickej kampane prezentovali v pondelok 4

www.hl.rs

20. septembra na Veľtrhu poľnohospodárstva. Spoločnými silami Turistickej organizácie Vojvodiny, Hospodárskej komory Vojvodiny a Pokrajinského sekretariátu pre hospodárstvo a turizmus vyšiel receptár, ktorý pozostáva z troch častí: Vojvodinský obed zo sálaša, prinášajúcej prevažne recepty z Báčky, Vojvodinský obed z vinohradov, ktorá obsahuje

Informačno-politický týždenník

Predstavitelia Hospodárskej komory Vojvodiny, Turistickej organizácie Vojvodiny a rezortného sekretariátu • TÝŽDEŇ •

recepty z Banátu, a Vojvodinský obed zo svahov Fruškej hory, v ktorej sú recepty zo Sriemu. Avšak receptár je iba čiastkou kampane. Ako uviedla riaditeľka Turistickej organizácie Vojvodiny Nataša Pavlovićová, už od 1. októbra kampaň odštartuje na sociálnych sieťach, kde okrem receptov budú aj videá zo sálašov a reštaurácií a čoskoro bude spustená aj

webová stránka Vojvodinský obed, kde budú prezentované všetky reštaurácie, ktoré ponúkajú typické vojvodinské recepty. „Naším cieľom je nielen priblížiť gastronómiu, ale aj lokality a všetko, čo jeden región môže ponúknuť. Naši hostitelia, ktorí nám chystali jedlá, sa spolu s nami snažia ukázať najdôležitejšie gastro ponuky – sálaše,

kúpele a vinárne. Zatiaľ máme dohodu s viac ako 130 reštauráciami, ktoré ponúknu svoje recepty a ktoré budú zahrnuté do kampane,“ povedala Pavlovićová a pozvala výrobcov, ktorí dostanú odznak Najlepšie z Vojvodiny, aby sa v nadchádzajúcom období zapojili do kampane. Podľa pokrajinského tajomníka pre hospodárstvo a turiz-

mus Nenada Ivaniševića táto kampaň je aj možnosťou na nové pracovné miesta a zveľadenie práce reštaurácií, ako aj na propagáciu Vojvodiny vo svete. V súvise s tým avizoval účasť na svetovej výstave v Dubaji v nasledujúcom roku. Foto: Pokrajinský sekretariát pre hospodárstvo a turizmus

Z VÝSTAVY ZBRANÍ A VOJENSKÉHO VYBAVENIA

Pokrok vojska spojený s pokrokom krajiny Pripravil: Vladimír Sabo

rezident Srbska Aleksandar Vučić v stredu 15. septembra v parku Ušće v Novom Belehrade navštívil ukážku zbraní a vojenského vybavenia organizovanú Ministerstvom obrany a Vojskom Srbska a pri tej príležitosti poukázal na to, že srbské vojsko je omnoho silnejšie. „Občania môžu byť hrdí na svoje vojsko, ktoré je dobre vybavené,“ poznamenal a dodal: „Dnes rozvíjame naše vojsko, sme vojensky neutrálna, nezávislá, suverénna a slobodná krajina, ktorá sa vie chrániť a nikoho neohrozuje,“ zdôraznil. Okrem iného vo svojom príhovore povedal, že je obnovené všetko a minuté je oveľa viac peňazí ako predtým. „Stav vojska je lepší. To, čo chýba – sú ľudia. To budeme musieť zabezpečiť platmi. Budeme musieť dodatočne motivovať profesionálnych ľudí – vojakov, ktorí nám chýbajú,“ vysvetlil Vučić pripomínajúc pritom, že ide o veci, do ktorých vkladáme nádeje a obnovujeme všetko, čo bolo kedysi zničené. „Tu môžu občania vidieť, ako ďaleko ich vojsko pokročilo, môžu tiež vidieť nepriestrelné vesty a tanky M-35, tanky, pasarsy, Noru, Lazara, Miloša, malých i veľkých, naše pušky a odstreľovacie pušky. Úplne všetko, čo vojsko musí mať,“ • TÝŽDEŇ •

„Pokrok vojska je spojený s celkovým pokrokom krajiny,“ povedal prezident Aleksandar Vučić na prezentácii zbraní a vojenského vybavenia organizovanej Ministerstvom obrany a Vojskom Srbska

povedal prezident Vučić a zároveň pozval všetkých občanov, aby navštívili výstavu a zistili, čo má srbské vojsko k dispozícii. „Pokrok vojska je spojený s celkovým pokrokom krajiny,“ povedal prezident Vučić a dodal, že je potrebné pokračovať so zvyšovaním platov, aby ľudia videli svoju budúcnosť, pretože bez ľudí všetky tieto stroje nestoja za nič. Displej zobrazuje finančné prostriedky z domácej výroby a dovozu, ktoré sa používajú v jednotkách srbského vojska – vrtuľníky, bezpilotné lietadlá, systémy protivzdušnej obrany, obrnené a bojové vozidlá, delostrelecké a raketové systémy a zariadenia špeciálnych jednotiek. Osobitný dôraz sa kladie na výrobky srbského obranného priemyslu, ako sú delostrelecké systémy Nora a Oganj, bojové obrnené vozidlá Lazar a Miloš, ako aj na projekty modernizácie a vývoja zbraní pre potreby ďalšieho vybavenia srbskej armády.

Ukážka z výstavy zbraní a vojenského vybavenia organizovaná Ministerstvom obrany a Vojskom Srbska 39 /4978/ 25. 9. 2021

Zdroj: predsednik.rs Foto: Predsedníctvo, Dimitrije Goll 5

Týždeň OTVORENIE POĽNOHOSPODÁRSKEHO VEĽTRHU

Jeden z najuznávanejších veľtrhov v Európe Pripravila: Danuška Berediová-Banovićová

oľnohospodársky veľtrh bol slávnostne otvorený v sobotu 18. septembra. „Gratulujem Novosadskému veľtrhu, že sa mu po takmer dvoch rokoch podarilo zorganizovať jeden z najuznávanejších veľtrhov v Európe, k tomu toto podujatie je dôkazom neustáleho kolobehu života, ktorý musí pokračovať. Musíme sa naučiť žiť s vírusom Covid-19 a musíme vynaložiť dodatočné úsilie na to, aby očkovanie

viacdesaťročný vysoký rejting, ako aj to, že vybudoval podujatie, na ktoré je Srbsko hrdé, lebo je rozpoznateľné v regionálnych, európskych a svetových rámcoch. Predseda pokrajinskej vlády Igor Mirović povedal, že je otvorenie veľtrhu významný deň v okolnostiach pandémie koronavírusu, s ktorým celý svet žije viac ako rok. „To sa nevzťahuje iba na organizátorov, ale aj na všetkých tých, ktorých veľtrh zoskupuje a ktorí sa na neho už roky tešia: poľnohospodári, majitelia poľnohospodárskych gazdov-

Mirović vyhlásil, že tento veľtrh bude symbolom návratu k zvyčajným tokom života a práce

za prítomnosti vystavovateľov a návštevníkov, významný krok. „Česko rozpoznáva západný Balkán, zvlášť Srbsko, ako významnú krajinu v oblasti poľnohospodárstva a potravinového priemyslu. Od roku 2017 na tomto podujatí máme národný stánok, rovnako ako aj iné krajiny, a uznávame veľtrh v Novom Sade ako ideálne miesto na rozvíjanie terajšej a nadviazanie novej spolupráce,“ povedal Kuchta.

na podporu poľnohospodárov, zvlášť mladých. „Otváraním najväčšieho a najkrajšieho podujatia na Novosadskom veľtrhu nielenže myslíme na zdravie ľudí a prostredia, v ktorom žijeme, ale aj hospodárstva, ktorému týmto spôsobom vdychujeme nový život,“ vyhlásil generálny riaditeľ Novosadského veľtrhu Slobodan Cvetković a dodal: „V týchto špecifických okolnostiach, vďaka vzájomnej dôvere a podpo-

Ministerka obchodu, turizmu a telekomunikácií Tatjana Matićová

bolo úspešnejšie, aby sa vytvorili podmienky na ďalší úspešný rozvoj ekonomiky a poľnohospodárstva a všetkých iných sektorov,“ povedala ministerka obchodu, turizmu a telekomunikácií Tatjana Matićová pri príležitosti otvorenia 88. Medzinárodného poľnohospodárskeho veľtrhu, 53. Medzinárodného veľtrhu lovu a rybolovu a Veľtrhu ekológie. „Som si istá, že počas tohto týždňa Srbsko bude strediskom regiónu, keď ide o poľnohospodársky a potravinársky priemysel, ktoré sú veľmi významné pre rast HDP Srbska, s ohľadom na to, že na tomto prestížnom podujatí je viac ako 800 vystavovateľov zo Srbska a 17 krajín sveta,“ dodala Matićová. Ministerka ďalej poznamenala, že Novosadský veľtrh úspešným organizovaním septembrových veľtrhov potvrdil

www.hl.rs

stiev, podnikateľov, spoločnosti a všetkých, ktorých činnosť je spätá s poľnohospodárstvom, ako aj vystavovateľov zo zahraničia,“ povedal Mirović. Vyhlásil tiež, že tento veľtrh pre výzvy spôsobené pandémiou bude symbolom návratu k zvyčajným tokom života a práce. „K dispozícii máme nemalé hospodárske zdroje a produkčné kapacity, máme aj stáročnú tradíciu v poľnohospodárstve, ktorá je jednou z najdôležitejších vetiev hospodárstva vo Vojvodine a v Srbsku, čo, samozrejme, určuje vzťah pokrajinskej vlády k agrosektoru,“ podčiarkol Mirović. Česko je partnerská krajina Poľnohospodárskeho veľtrhu a veľvyslanec Českej republiky v našej krajine Tomáš Kuchta zdôraznil, že je organizovanie tohto podujatia tradičným spôsobom,

Informačno-politický týždenník

Poľnohospodársky veľtrh zoskupil vystavovateľov zo 17 krajín sveta a Česko je partnerská krajina

Zástupca primátora Mesta Nový Sad Milan Ðurić vyhlásil, že takéto podujatia majú veľký vplyv na rozvoj ekonomiky nie iba Nového Sadu, ale aj širšie, a že Mesto Nový Sad silno podporuje organizáciu Medzinárodného poľnohospodárskeho veľtrhu a z roka na rok zvyšuje prostriedky v rozpočte

re, zoskupili sme vystavovateľov zo 17 krajín sveta a dokázali sme všetky známe segmenty týchto veľtrhov zorganizovať tradičným spôsobom v reálnom priestore veľtrhu.“ Zdroj: Novosadský veľtrh Foto: z archívu Novosadského veľtrhu a pokrajinskej vlády • TÝŽDEŇ •

STARÁ PAZOVA

Zamestnávanie občanov a ponuka kvalitných pracovných miest Anna Lešťanová

Obce Stará Pazova. Povedal, že je uspokojenie o to väčšie, lebo bec Stará Pazova od sa i takýmto spôsobom zveľaďuroku 2012 ročne vyčle- je podnikateľský duch občanov ňuje okolo 10 miliónov Starej Pazovy, a vyjadril nádej, dinárov rozpočtových pros- že obec, v ktorej je viac ako 1 triedkov na podporu zamest- 000 podnikov a viac ako 3 000 návania občanov, hoci stopa zamestnávateľov, dostane ešte nezamestnanosti v tejto sriem- mnoho nových firiem. „My sa aj naďalej venujeme nášmu cieľu, aby sme všetkých našich občanov zamestnali. Konkurencieschopnosť pracovných miest a vyššie platy sú pozitívnymi efektmi silného hospodárstva a hrdí sme na to, že sa nám darí,“ prízvukoval predseda RadinoMedzi zamestnávateľmi, ktorým ministerka vić. Ministerka D. udelila zmluvy, bol i zamestnávateľ Jaroslav Hrebík zo Starej Pazovy Kisićová-Tepavčevićová uviedla, skej obci patrí medzi najnižšie že štát rozhodne a smelo ide k v Srbsku. V aule staropazovskej zníženiu nezamestnanosti a k divadelnej sály sa v piatok 17. zlepšeniu podmienok práce, septembra konalo slávnostné a ďalej pripomenula, že štát udeľovanie zmlúv užívateľom tohto roku vyčlenil 5,8 miliardy subvencií – nezamestnaným dinárov na realizáciu opatrení osobám na samozamestná- aktívnej politiky zamestnávania. vanie a zamestnávateľom na Na základe týchto opatrení nazamestnávanie osôb z evidencie plánované je zamestnať okolo Národnej služby pre zamestná- 18-tisíc osôb, z ktorých 2 185 je vanie (NSZ). osôb s invaliditou. Tejto minislávnosti sa zúčast„Zosilňovaním infraštruktúry, nili aj Darija Kisićová-Tepavče- otváraním pracovných miest vićová, ministerka pre prácu, zlepšujeme podmienky práce, zamestnávanie, bojovnícke a so- hrdo, zodpovedne a prichystane ciálne otázky, Zoran Martinović, ideme vpred k uskutočňovaniu riaditeľ NSZ, so svojím zástup- nových cieľov, silného a prospecom Petrom Jarićom a Marijana rujúceho Srbska,“ zdôraznila Grabićová, riaditeľka Filiálky ministerka Kisićová-TepavčeSriemska Mitrovica NSZ. vićová v Starej Pazove. V úvodnej časti slávnostného V júni bežného roka Obec udeľovania zmlúv sa prihovo- Stará Pazova a NSZ podpísaril Đorđe Radinović, predseda li dohodu, na základe ktorej

• TÝŽDEŇ •

Momentka zo slávnostného udeľovania zmlúv v Starej Pazove

zjednotili finančné prostriedky na samozamestnávanie 22 nezamestnaných osôb a zamestnávanie 11 nezamestnaných osôb u zamestnávateľov z územia Staropazovskej obce.

samozamestnávanie vyčlenia jednorazovú sumu v hodnote 250-tisíc dinárov – pre osoby, ktoré prvý raz začínajú podnikať, Obec Stará Pazova vyčlení 51 percent prostriedkov a NSZ 49

Príhovor predsedu obce Đorđa Radinovića

Na financovanie týchto dvoch programov aktívnej politiky zamestnávania Obec Stará Pazova z rozpočtových prostriedkov vyčlenila 4 milióny dinárov a NSZ 3 843 137,00 dinárov. Nezamestnaným osobám na

percent, kým zamestnávatelia dostanú po 200-tisíc dinárov pri zamestnaní nezamestnanej osoby. Tento súbeh je ešte stále otvorený.

39 /4978/ 25. 9. 2021

>>>

Týždeň „Jestvuje veľký záujem zo strany nezamestnaných osôb, aby svoj status zmenili na status zamestnávateľa. Tohto roku máme 7 000 požiadaviek zo strany nezamestnaných o získanie subvencií NSZ. Zjednotenie prostriedkov NSZ a lokálnych samospráv je dobrým príkladom spolupráce s cieľom zlepšenia podmienok na trhu práce,“ povedal Z. Martinović a ďalej

Po udelení zmlúv nasledovalo spoločné fotografovanie

uviedol, že sú prítomné pozitívne trendy na trhu práce – stopa nezamestnanosti v druhom kvartáli je zmenšená o 1,7 percenta v porovnaní s prvým kvartálom. Počet osôb na evidencii NSZ sa v kontinuite zmenšuje. Okrem uvedených opatrení Obec Stará Pazova už viac rokov samostatne financuje aj program angažovania praktikantov, taktiež za technickej podpory NSZ. Tohto roku na tieto účely bude vyčlenených ešte 4 milióny dinárov.

NOVÝ SAD

Komiks víkend v Novom Sade Pripravil: Vladimír Sabo

ätnásty ročník Komiks víkendu v Novom Sade, ktorý organizuje Študentské kultúrne stredisko Nový Sad, sa tento rok konalo v rekonštruovanom programovom priestore, teda vo Fabrike, v kreatívnej štvrti. Na festivale sa stretli niektorí z najvýznamnejších regionálnych a domácich autorov komiksov a pre návštevníkov boli zorganizované výstavy, propagácie nových vydaní, burza komiksov, ako aj burza gramoplatní a CD nosičov. Podujatie podporilo Mesto Nový Sad a novosadský komiksový víkend navštívil aj člen Mestskej rady pre kultúru Dalibor Rožić. „Na komiksy sa už dlhší čas pozerá nielen ako na zábavu, ale aj ako na formu umenia. Komiks si určite zaslúži pozornosť, pretože v prvom rade zamestnáva mladých ľudí. Pre mnohých veľkých výtvarníkov bol komiks inšpiráciou na tvorbu špičkových diel, a preto mesto víta rozmanitosť kultúrneho života, ktorá umožňuje každému kreatívne 8

www.hl.rs

Pätnásty ročník Komiks víkendu v Novom Sade zapísaný do dejín

Podujatie Komiks víkend v Novom Sade navštívil aj člen Mestskej rady pre kultúru Dalibor Rožić

Informačno-politický týždenník

sa prejaviť. Študentské kultúrne stredisko vždy propagovalo avantgardné programy, alternatívne obsahy, a je dôležité, aby aj táto cieľová skupina výtvarníkov a obdivovateľov mala priestor, v ktorom môže pôsobiť. Som rád, že Fabrika dnes vyzerá tak dobre a že už naplno žije, a mesto vynaloží veľké úsilie na to, aby sa Čínska štvrť úplne rozrástla na kreatívnu štvrť pre kreatívnych tvorcov a výtvarníkov,“ povedal Dalibor Rožić. Riaditeľ Študentského kultúrneho strediska Nový Sad Obrad Škrbić sa poďakoval Mestu Nový Sad za podporu, ktorú poskytuje festivalu a ktorý, ako uviedol, sa koná na radosť aj zberateľov, aj fanúšikov nielen komiksu, ale aj hudby. „Snažíme sa pestovať a propagovať komiksové umenie, ako aj iné druhy umenia, pretože to je naše poslanie – prispievať k rozmanitosti kultúrneho obsahu nášho mesta a zlepšovať kultúrnu ponuku s osobitným dôrazom na propagáciu a potvrdenie mladých talentov,“ uzavrel Škrbić. Zdroj a foto: novisad.rs • TÝŽDEŇ •

Slovensko V ekumenickom duchu – potrebujeme bratstvo PÁPEŽ FRANTIŠEK NA SLOVENSKU

Miroslav Pap

lovensko po početných adresovaniach biskupov a prezidentky Zuzany Čaputovej navštívil v dňoch 12. až 16. septembra pápež František. Ide o pastoračnú, ale aj štátnu návštevu, ktorá sa stala stredobodom pozornosti. Po absolvovaní Eucharistického kongresu v Budapešti pápež sa presunul do Bratislavy. Na Letisku Milana Rastislava Štefánika celú delegáciu z Vatikánu na čele s pápežom oficiálne privítali najvyšší štátni a cirkevní hodnostári. V Bratislave hlava katolíckej cirkvi pobudla dva dni. Počas prvého dňa bolo absolvované ekumenické stretnutie na Apoštolskej nunciatúre. Tu sa s ním stretli predstavitelia cirkevných spoločenstiev na Slovensku, me-

stretnutia zavďačil: „Ďakujem vám za vašu prítomnosť. Mierna a pohostinná povaha typická pre slovenský ľud, tradičné pokojné spolunažívanie medzi vami a vaša spolupráca pre dobro krajiny sú vzácne.“ Štátni predstavitelia mali možnosť počuť svätého otca v záhrade Prezidentského paláca, kde mal príhovor spolu s prezidentkou. O návšteve pápeža sa prezidentka vyjadrila takto: „V dobe, v ktorej žijeme a ktorá je poznačená bolesťou, smútkom, rozdeľovaním spoločnosti, môže byť jeho príchod naozaj nápomocný k stmeleniu, zmiereniu a pokoju.“ Dojímavý príhovor si mohli vypočuť biskupi, kňazi, seminaristi a katechéti v Katedrále sv. Martina v Bratislave. Tu najviac

Pápež František daroval prezidentke medailu (Foto: pluska.sk)

dzi inými aj Ivan Eľko, generálny biskup ECAV na Slovensku. Na konci prvého dňa návštevy sa stretol s členmi Spoločnosti Ježišovej. Celková návšteva pápeža sa niesla početnými stretnutiami s predstaviteľmi iných cirkevných spoločenstiev, keďže sa sám usiluje o prehĺbenie ekumenických vzťahov. V rámci ekumenického • SLOVENSKO •

hovoril o kresťanstve Slovanov, slobode, cyrilo-metodskej tradícii a pod. Pápež František sa v rámci návštevy Bratislavy stretol s predstaviteľmi centra Betlehem, predsedom vlády SR a predstaviteľmi židovskej komunity. V utorok 14. septembra smeroval na východ krajiny. Homí-

lia svätého otca sa uskutočnila v Prešove, kde pápež predsedal na gréckokatolíckej Božskej li-

deň po rozlúčkovom ceremoniáli odletel do Vatikánu. Každý bod návštevy sa niesol v znamení silných emócií prítomných cirkevníkov. Hlavným cieľom jeho príchodu bolo stretnutie s čo najširšou vrstvou veriacich – biskupmi, kňazmi, členmi iných cirkevných spoločenstiev, štátnymi funkcionármi,

Homília svätého otca v Prešove (Foto: markiza.sk)

turgii svätého Jána Zlatoústeho, dobrovoľníkmi, so sociálne znektorá mu nebola neznáma. Ešte výhodnenými a inými, ktorých ako arcibiskup Jorge Mario Ber- vo svojich prejavoch motivoval goglio bol totiž ordinárom pre a povzbudil. veriacich východného obradu Návšteve pápeža predchádzali v Argentíne. Pápež František je známy rôzne štátom stanovené protitým, že sa pravidelne venuje pandemické opatrenia. Najmä problému marginalizovaných – každý, kto chcel prísť na hoskupín ľudí. Z toho dôvodu a zo ciktorú akciu, musel mal buď znamenia integrácie sa stretol aj potvrdenie o zaočkovaní, alebo s rómskou komunitou na Luníku potvrdenie o negatívnom teste, IX. v Košiciach. Nezaobišiel ani alebo prekonanom ochorení. mladých, ktorým sa venoval na Štadióne Lokomotíva v Košiciach a ktorým hovoril o viere, láske, rodine, o vlastných koreňoch a pod. V stredu 15. septembra sa usmernil na severozá- Povzbudzujúce príhovory pápeža (Foto: rtvs.sk) pad do Šaštína, Návšteva pápeža Františka kde sa uskutočnilo modlitebné stretnutie s biskupmi v Národnej na Slovensku bola pozitívne svätyni. Homília svätého otca sa reflektovaná zo strany štátu, konala na otvorenom priestran- ale aj všetkých cirkevných spostve pri Národnej svätyni. Bola ločenstiev. Pred 18 rokmi poto posledná svätá omša a akcia, slednýkrát pobudol na návšteve ktorú vykonal v rámci svojej Slovenska pápež Ján Pavol II., návštevy Slovenska. V rovnaký dnes už svätý. 39 /4978/ 25. 9. 2021

Ľudia a udalosti DELEGÁCIA NRSNM V KOVAČICI, PADINE A STAREJ PAZOVE

Motivácia detí ako motív návštevy Olinka Glóziková-Jonášová

stále môžu spoľahnúť na pomoc a podporu Národnostnej rady piatok 17. septembra v hociktorom tvare a každá v Kovačici pobudla delepomoc, aj rodičom, aj žiakom, gácia Národnostnej rady ale aj škole vždy dobre príde,“ slovenskej národnostnej poznamenala. menšiny v zostave: Libuška Nrsnm podporuje aj Lakatošová, predsedníčka, stredoškolské vzdeláZlatko Šimák, podpredsevanie. Rozhodnutím Výda, a Svetlana Zolňanová, boru pre vzdelávanie koordinátorka Výboru pre je, aby sa podporili aj vzdelávanie. Dôvod ich stredoškoláci, ale iba tí, návštevy bol rovnaký ako ktorí sa zapísali do stredprednedávnom v Báčskom ných škôl s vyučovacím Petrovci, Hložanoch, Silbaši, jazykom slovenským. Na Kulpíne, Pivnici a v iných tie účely bolo vyčleneslovenských prostrediach, ných 800-tisíc dinárov. kde sa v školách vyučuje „Úhrnne je 92 prvákov po slovensky. stredoškolákov zapísaDelegácia najprv zavíných do slovenských tala do Gymnázia Mihajla tried v troch stredných Pupina v Kovačici, kde ich školách, a tak pre kažprivítala riaditeľka Tatiana Z návštevy kovačického Gymnázia Mihajla Pupina (foto: z archívu gymnázia) dého bola vyčlenená Brtková. Potom navštívili ZŠ jednorazová pomoc Mladých pokolení, kde na nich význam tejto pomoci: „Teší nás, 47 piatakov a v ich mene sa v hodnote približne 8 a pol tisíc čakali riaditeľka Anička Bírešová že naši piataci dostali primerané prihovorila riaditeľka Mária Ga- dinára,“ povedala Lakatošová a triedne profesorky Zuzana darčeky z NRSNM, lebo skutoč- lasová a poďakovala sa vedeniu a dodala: „Nie je to však jediná Putniková a Anna Srdićová. V ne ľuďom veľa znamená, keď NRSNM za túto skvelú akciu. „Je pomoc, ktorú poskytuje NRSNM ZŠ maršala Tita v Padine ich pri- vedia, že niekto stojí za nimi. potrebné mať to na vedomí, že stredoškolákom. Už niekoľko rovítali riaditeľka Mária Galasová Keď vedia, že sa niekto stará NRSNM nezabúda na svojich kov NRSNM poskytuje aj štipena Janko Kolárik, predseda diá pre stredoškolákov, Výboru pre vzdelávanie a práve teraz prebieha NRSNM. výzva, na ktorú sa môžu NRSNM podporila všetky prihlásiť druháci, tretiaci základné školy s vyučovaa štvrtáci stredných škôl, cím jazykom slovenským. ktorí výučbu absolvujú Je ich sedemnásť vo Vojpo slovensky. Pre nich je vodine, čiže v Srbsku. „Piaprichystaná dvojrazová takov je 302,“ informovala finančná pomoc.“ Lakatošová a pokračovala: Predstavitelia NRSNM „Kovačická škola je asi najv čele s predsedníčkou početnejšia, má viac ako Libuškou Lakatošovou 400 žiakov. Piatakov je síce v pondelok 20. seplen 32 a odovzdali sme im tembra navštívili stataké skromné darčeky, ropazovskú ZŠ hrdinu ktoré sme prichystali pre Janka Čmelíka a udelili všetkých vojvodinských Návšteva v Starej Pazove (foto: z archívu ZŠ) tamojším 29 žiakom piapiatakov, ktorí výučbu sleteho ročníka, na úspešný dujú po slovensky. Myslíme si, o nás, o náš jazyk, náš národ tu Slovákov, na žiakov, ktorí sa vy- školský začiatok, primerané že im to bude užitočné. Sú tam na Dolnej zemi, že vždy môžu učujú po slovensky. Tak ako sa darčeky. Zabezpečenie týchto zošity, kružidlá, pravítka a po- zaklopať na ich dvere, a keď Matica stará o prvákov, Národ- učebných pomôcok finančne dobné učebné pomôcky. Sú niekto povie, že nezabúda na nostná rada sa stará o piatakov podporil aj Úrad pre Slovákov to darčeky v hodnote do 1 400 nás. Je to jednoducho motív aj a stredoškolákov. Rodičia sa žijúcich v zahraničí.

www.hl.rs

dinárov, teda v súlade s našimi možnosťami,“ vysvetlila. Anička Bírešová, riaditeľka kovačickej základnej školy, vo svojom príhovore vyzdvihla

Informačno-politický týždenník

zapisovať deti do slovenských tried. Veľká vďaka patrí Národnostnej rade za túto podporu, ale aj podobné aktivity.“ V Padine darčeky dostalo

• ĽUDIA A UDALOSTI •

STARÁ PAZOVA

Vymenovaní riaditelia verejných podnikov

Anna Lešťanová

o letnej prestávke výborníci Zhromaždenia obce Stará Pazova opäť zasadali v piatok 17. septembra a na tejto v poradí 12. schôdzi prerokovali šesť bodov rokovacieho programu. V úvodnej časti zasadnutia schválili správu Mandátovo-administratívnej komisie, v ktorej sa uvádza, že výborníčka Jelena Ivančevićová podala demisiu pre odchod na druhú funkciu a na nadchádzajúcej schôdzi namiesto nej vymenujú nového

výborníka z výborníckej skupiny Aleksandar Vučić – Pre naše deti. V pokračovaní väčšinou hlasov staropazovský lokálny parlament vymenoval riaditeľov verejných podnikov na obdobie štyroch rokov. Za riaditeľa VKP Vodovod a kanalizácia Stará Pazova opäť vymenovali Miloša Grkovića, master inžiniera manažmentu z Novej Pazovy. Ináč M. Grković je v čele tohto podniku od roku 2012. Doterajší úradujúci riaditeľ VKP Čistoća Stará Pazova Goran Vranješ, diplomovaný ekonóm z Novej Pazovy, sa na základe rozhodnutia výborníkov od 22.

Z pracovnej časti zasadnutia

septembra stal riaditeľom tohto komunálneho podniku. Aj doterajší úradujúci riaditeľ

V KOSTOLNEJ ZÁHRADE V PETROVCI

Ruža Generál Štefánik

Katarína Pucovská

nedeľu 19. septembra, po ukončení služieb Božích v evanjelickom kostole, v Petrovci v kostolnej záhrade bola zasadená sadenica ruže Generál Štefánik. Vysádzanie tejto ruže, ktoré sa na Slovensku začalo v roku 2019, ktorý vyhlásila vláda Slovenskej republiky za Rok Štefánika, patrí do spomienkového projektu Sto ruží pre Štefánika. Projekt bol schválený Spoločnosťou Milana Rastislava Štefánika, ktorá sa rozhodla aj po roku 2019 pokračovať v akcii a ruže

vysádzať aj v krajinách, v ktorých generál Štefánik zanechal hlbokú stopu. Predseda Nitrianskeho klubu

Spoločnosti M. R. Štefánika Ing. Ján Tancik, PhD., spolu s Dr. Jánom Kišgecim odovzdali sadenicu ruže petrovskému cirkevnému zboru.

Vladimir Jovanović, diplomovaný právnik z Vojky, bude viesť Verejný podnik Obecná stavebná agentúra Stará Pazova, ale ako riaditeľ. Výborníci (37 z 53) schválili aj informáciu o vykonaných žatevných prácach na území Staropazovskej obce. Druhý bod – návrh rozhodnutia o výmenách a doplnkoch plánu dôkladnej regulácie sídliska Nová Pazova stiahli z rokovacieho programu, ako uviedla Nataša Micićová, predsedníčka ZO, pre technickú chybu. Tentoraz výbornícke otázky boli podané v písomnej forme. V kostolnej záhrade petrovského cirkevného zboru usporiadali aj kratší program, v ktorom o živote Štefánika a o projekte sadenia ruží hovoril Mgr. Ján Vida, zborový farár. Potom odznela Rúfusova báseň Nepočuteľné laudácio v prednese Milušky Anušiakovej-Majerovej a pieseň Kto za pravdu horí. Česť zasadiť ružu mala Anna Vrbovská, manželka emeritného biskupa SEAVC v Srbsku Mgr. Samuela Vrbovského. Dve cirkevníčky – Mária Ponigerová z Ulice generála Štefánika a Zuzana Triašková, najstaršia pravidelná účastníčka služieb Božích, sadenie ruže dokončili a príležitostnú slávnosť Mgr. Ján Vida uzavrel slovami generála Štefánika: „Kto si myslí, že mu slobodu vybojujú druhí, ten jej nie je hoden.“

NA NÁDVORÍ MIESTNEHO SPOLOČENSTVA V KYSÁČI v piatok 17. septembra prebiehala pracovná akcia, ktorá sa uskutočnila za pomoci členov Miestnej organizácie starobných penzistov. Predseda Rady Miestneho spoločenstva Ján Vozár povedal, že pracovná akcia mala za cieľ pripraviť a upraviť priestor na stroje, ktoré budú vykonávať práce na výstavbe kanalizácie. Počas prác stroje sa budú odkladať na nádvorí MS Kysáč. To zároveň znamená, že sa dlho očakávané práce na výstavbe kanalizačnej siete v Kysáči čoskoro začnú. Je to priorita a jedna zo začiatočných aktivít nového miestneho spoločenstva. mo Foto: z archívu M. Madackej • ĽUDIA A UDALOSTI •

39 /4978/ 25. 9. 2021

Ľudia a udalosti Asociácia slovenských spolkov žien v petrovci

Dielňa pšenice Jaroslav Čiep

sociácia slovenských spolkov žien minulý víkend zorganizovala podujatie a pomenovala ho Dielňa pšenice – výroba úžitkových predmetov zo slamy a príprava

slovami: „Je to dielňa podporená Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí a týka sa nás, ktorí žijeme na rovine – teda pšenice. Sú to pšenica, úžitkové predmety zo pšenice, čiže zo pšeničnej slamy, ale aj jedlá zo pšeničnej múky, takže sme

Aj naše ženy sa s chuťou dali do práce so slamou

Panel textu a fotografií venovaný pšenici

jedál zo zrna pšenice. Celodenná dielňa sa uskutočnila v sobotu 18. septembra v miestnostiach a na nádvorí Spolku petrovských žien v Báčskom Petrovci. Výzvu na účasť do dielne prijali členky spolkov žien z početných slovenských prostredí. Predsedníčka Asociácie slovenských spolkov žien Viera Miškovicová sa nám prihovorila

zorganizovali spoločnú dielňu pre všetky spolky žien, ktoré dnes mohli prísť, a je ich 15. Všetkých spolu by nás malo byť prítomných 45, nielen z Báčky, ale aj z Banátu a zo Sriemu. Podelíme sa na dve skupiny. Jedna skupina bude robiť novoročné gratulácie a vianočné ozdoby, keďže sa pomaly blížia aj tieto sviatky. Bude to všetko zo slamy.

Záber z otvorenia dielne v Petrovci

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Školiteľka Jozefina Skenderovićová

Niektoré zo suvenírov z dielne tavankutských slamárok

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Druhá skupina bude pridomáci niečím pripravovať jedlá. Tentoraz činili. K tomu sme to budú rezance z popripravili miestlohrubej múky, a budú nosti, organizovali to praclíky – tradičné sme rozvrh: so slajedlá. Pripravíme to ako mou sa bude robiť zákusok pre účastníčky, vnútri a variť vonku, aj aby sme videli, ako máme dobrú podsa tie starodávne jedlá strechu, sporáky na robia, spôsobom, ako vyváranie, rúru na sa kedysi robili, aj teraz pečenie a k tomu ich urobíme. Teda jedna máme aj pekný skupina bude v kuchyni deň.“ Jednoduchá forma: výroba anjelikov a druhá bude robiť úžitNa podujatí príkové predmety zo slamy, tomné spolkárky sme sa pripravili tak, že máme výlučne zo pšeničnej slamy. aj dve prekvapenia pre našu privítala predsedníčka ASSŽ Máme na to dve odborníčky asociáciu. Najprv to, zo združenia z Tavankutu. Vo- že sme urobili panel lajú ich slamárky, a ony sa tým z fotografií, ktoré sme skutočne zaoberajú aj profesi- vyrobili ešte roku onálne, a pre nás začiatočníkov 2007, keď sme mali pripravili dielňu. Ony tú slamu výstavu Žatva v spopriniesli už pripravenú a my ju mienkach. Keďže sa budeme potom krájať, strihať, teraz robí so slamou, viazať, lepiť, aby sme urobili to o pšenici je aktuálozdoby. Dielne budú aj pred- ne. Po druhé, dovopoludním, aj poobede, obed lili sme si ešte jedno máme zabezpečený v reštau- prekvapenie – brošrácii, na záver si aj pochutíme ne, ozdoby pre ženy, na tom, čo naše ženy pripravia.“ kde máme jeden klas, To, ako sa na túto dielňu pri- stonky slamy a maš- Novoročné gratulačné karty zo slamy pravili domáce Petrovčanky, ličku, stužku a z toho je nám prezradila Mária Gašpa- vlastne taká ozdoba pre každú Viera Miškovicová a o samotnej rovská, predsedníčka SPŽ: „My ženu, ktorá príde. Nemuseli sme pšenici uvažovala petrovská to robiť, nebolo to obsiahnuté predsedníčka žien Mária Gašprojektom, ale jednoducho parovská, ktorá si pomohla aj sme chceli, aby sme sa ako slovami Paľa Bohuša a Márie

Na záver aj pochúťky – tvarohové a makové rezance • ĽUDIA A UDALOSTI •

Myjavcovej na túto tému. Bolo počuť aj slová, že život na našej rovine človeku od najútlejšieho detstva vštepoval do duše intímny vzťah k pšenici. Zaúčal ho, aby tvrdý zápas o chlieb prijímal ako súčasť svojej ľudskej existencie. Od narodenia až po hrob. Pšenica je medzi plodinami, ktoré prospievajú na našej žírnej rovine, jedinečná. Jedinečná v tom, že jej cyklus sa začína aj končí na poli. A to pomedzi, medzi začiatkom a koncom, vypĺňal človek svojimi rukami. S prírodným materiálom, akým je slama, treba nakladať s láskou a trpezlivo. Jednou z tých, ktoré sa zaoberajú spracovaním slamy, je aj Jozefina Skenderovićová z Hrvatskeho kulturno-prosvjetneho društva Matiju Gubca z Tavankutu. Ona so svojou kolegyňou prítomné ženy v sobotu zasvätila do tajov tohto materiálu a pomohla im, aby zdolali základné techniky spracovania slamy.

Účastníčky dielne ASSŽ v Báčskom Petrovci

39 /4978/ 25. 9. 2021

Ľudia a udalosti S ODBORNÍKMI O DEZINSEKCII

O sezóne komárov Miroslava Ožvátová

plavové druhy, zastúpené druhmi z rodu Aedes a Ochlerotatus, ktoré poznáme aj ako rurálne, riečne komáre, a v obciach zase nachádzame domové komáre z rodu Culex, ktoré sa liahnu v rôznych nádobách a sú známe i ako urbánne komáre.

oľko toho o komároch viete? Naprší, oteplie sa a čoskoro nás zaskočí premnoženie komárov. Ako sa s nimi vyrovnávať? Stačí organizované striekanie, alebo treba používať repelenty? Premnoženie komárov všetkým prekáža a čoraz viac počuť, že nám hrozia aj zdravotné riziká, ba nakoniec aj smrť. Obce hľadajú spôsoby, ako s nimi systematicky bojovať. Zvyčajne sa siaha po chemických postrekoch, ale treba tiež mať na zreteli, že sa chránené prostredia nesmú striekať a že si striekanie žiada adekvátne počasie. K tomu treba ešte dodať, že komáre môžu migrovať pomocou vetra. O situácii tohto roku, výsledkoch monitoringu a druhoch komárov prítomných u nás nám povedali Igor Stančić a Dario Larvy riečnych, rurálnych komárov Aćimović z Ciklonizacije, jednej z najväčších a najPokiaľ ide o komáre, sezóna starších spoločností v Srbsku sa začína obvykle v máji a trvá a regióne, ktorá sa zaoberá do polovice septembra. Boj ochranou zdravia ľudí a ich ma- proti komárom v roku 2021 sa jetku. Uvedená spoločnosť vy- podobal tomu v minulom roku. konáva monitoring a striekanie Je charakteristická absencia komárov v Novom Sade a okoli- vysokých hladín vody a riek na tých obciach a medzi jej činnosti celom území Vojvodiny na jar, patrí: systematická deratizácia, a potom počas leta konštantdezinsekcia a dezinfekcia, kon- ný rast predovšetkým Dunaja trola komárov, kliešťov, ochrana a Tisy, najmä Dunaja, ktorý skladovaných obilnín, ambrózie v tomto roku priniesol veľkú a mnohé iné oblasti. produkciu tzv. rurálnych komáRozoberali sme dva druhy rov. Keď sa hovorí o rurálnych komárov: kalamitné alebo zá- komároch, myslí sa predovšet-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

kým na riečne komáre, ktoré sa vyskytujú v záplavových oblastiach a prameňoch veľkých riek. Veľké rieky počas roka zostávajú plné a majú kolísanie hladiny vody počas sezóny. Sú to pramene rôznych druhov rurálnych komárov, ktoré odtiaľ môžu migrovať do urbánnych oblastí. „Stav je pravidelne monitorovaný, takže od samého začiatku, keď voda stúpa a keď sa naplnia prameniská. Po uplynutí inkubačného obdobia sa z vajíčka vyliahnu komáre a vtedy ich kontrolujeme v štádiu lariev. Robíme to predovšetkým s biologickými prípravkami na báze účinnej látky Vectobac. Pri aplikácii na plochu záplavového územia komáre ho zožerú a uhynú. Máme dobré výsledky, takmer 90- – 96-percentnú úmrtnosť po kontrole,“ povedal Igor Stančić, diplomovaný biológ a vedúci kontroly komárov a ambrózie v Ciklonizaciji. Vekctobac sa používa tak na európskom, ako aj na americkom a ázijskom kontinente. Sú to vlastne spory baktérie bacillus thuringiensis, ktorá hrá úlohu pri lézii tráviaceho traktu lariev komárov. „Ciklonizacija už 30 rokov vykonáva ošetrenia s ľadovými granulami. Vectobac sa zmrazí do ľadovej granuly

a aplikuje sa z helikoptéry vo forme suchých granúl. Vykonávame aj ošetrenia v tekutej forme s vozidlom, ktoré sa môže dostať do ťažko dostupných terénov a ľahké je sa po nich pohybovať. To sú všetko prípravné segmenty larvicídneho ošetrenia, ktoré vykonávame tak na území Mesta Nový Sad, aj ako na území 22 obcí, ktoré ošetrujeme každú sezónu,“ v pokračovaní uviedol Dario Aćimović, manažér pre styky s verejnosťou. Po období, keď larvy prechádzajú fázami a prejdú do štádia kukly, nastavia sa pasce CDC. Ide o pasce so suchým ľadom a monitoruje sa počet dospelých komárov. Na základe kritickej hodnoty pre konkrétny druh komárov v týchto pascách CDC vykonávajú sa ošetrenia. Každé larvicídne ošetrenie a ošetrenia dospelých komárov znamenajú odber vzoriek pred ošetrením a kontrolné monitorovanie po ošetrení, aby sa zistili účinky. Ak účinok chýba, ošetrenia sa opakujú. „Mali sme extrémne veľký počet vzoriek. Musím spomenúť, že našou kritickou hodnotou je 20 komárov v pasci CDC. Je to pre nás signálom, že treba začať ošetrenia tak zo vzduchu, ako aj zo zeme. Vzhľadom na to, že sme mali záplavy, mali sme vzorky s 1 000 alebo aj 2 000 komármi v jednej CDC pasci na niektorej lokalite,“ povedal Stančić. Dalo by sa usúdiť, že je produkcia riečnych komárov extrémne veľká. Je to veľmi agresívny druh, ktorý sa rýchlo sťahuje a migruje, aby si vzal krvný pokrm a takým spôsobom predlžil svoj vývojový cyklus a zabezpečil rozšírenie populácie. „Čo sa týka samotnej sezóny,

• ĽUDIA A UDALOSTI •

niekde na začiatku júna bol prvý komárov. Jeden druh komárov z Talianska v pneumatikách. rast Dunaja a prvý odtok, kde však púta pozornosť a často Teraz určite tu prezimujú, preDunaj dosiahol nejakých 460 sa vyskytuje v médiách. Je to tože ich máme už roky. Existuje metrov hladiny svetového mora. Úplne celá oblasť od obcí Sombor, Apatin, Báč, Báčska Palanka, Báčsky Petrovec, Nový Sad, Sriemske Karlovce, Beočin, až po Inđiju bola zaplavená a mali sme neustálu produkciu riečnych komárov,“ uviedol Aćimović. Niečo, čo má negatívny vplyv na ošetrenia pri riečnych komároch, je migračný jav. Riečne komáre sa líšia od urbánnych, ktoré zostávajú pri svojich prameňoch. „Podľa vedeckej publikovanej literatúry dokážu za pomoci vetra preletieť 3 alebo 4 a dokonca až 5 kilometrov za Ošetrenia vedú k verejnému zdraviu obyvateľov 24 hodín, čo znamená, že komár, ktorý sa nachádza pri Ka- komár tigrovaný. „Od roku 2018 špeciálny typ pascí, ktorý sa menickej ade, za pomoci vetra sme prvýkrát vzali vzorky Aedes používa pri vzorkovaní týchto za päť dní môže byť v Zreňanine. albopictus, je to komár tig- komárov. Tieto pasce sme naDruhým problémom sú stavili na 18 miestach chránené zóny, ktoré sa v Novom Sade a situnesmú ošetrovať, ako sú áciu neustále monitoKoviljská močarina a oblasť rujeme,“ uviedol Igor v blízkosti Apatina a SomStančić. bora Kopačká močarina, V roku 2012 bol ktorá sa nachádza bližšie západonílsky vírus k Somboru ako k Osijeku. Z prvýkrát oficiálne zaChorvátska máme populáregistrovaný v Srbsku ciu komárov, ktoré migrujú a už v roku 2013 malo do tých zón v Apatine,“ Srbsko najväčšiu epipriblížil nám Stančić. démiu západonílskeho S populáciou riečnych vírusu v Európe. Dario komárov sa monitoruje aj Aćimović v pokračopopulácia tzv. urbánnych vaní vysvetlil, ako sa komárov. To sú komáre prenáša západonílsky charakteristické pre druhú vírus: „Ľudia zvyčajne časť sezóny a komáre, ktospájajú západonílsky ré sa vyskytujú v kanáloch, vírus a komára tigrovažumpách, ale aj všade, kde ného, lebo sa objavujú ľudia odkladajú vodu. Táto v rovnakom období. populácia urbánnych koTigrované komáre u márov z rodu Culex cu- Culex pipiens, prenášateľ západonílskeho nás neprenášajú zápalicidae nebola početná, vírusu donílsky vírus, nie sú ale bola prítomná ako aj základným vektorom. každý rok. To znamená, že sa rovaný, druh charakteristický Hlavným vektorom západonílpočas tejto sezóny predsa bo- pre ázijský kontinent, ktorý sa skeho vírusu z vtákov na ľudí jovalo proti populácii riečnych u nás udomácnil. Vajíčka prišli v Európe je Culex, alebo naše

• ĽUDIA A UDALOSTI •

domové, rurálne komáre. Komár tigrovaný prenáša niektoré druhy tropických chorôb, ako sú horúčka dengue a chikunguya.“ Západonílsky vírus je charakteristický pre teplejšiu časť roka, keď vírus zostáva v rezervoári dostatočne dlho. Rezervoárom vírusu sú vtáky, ktoré migrujú z teplejších do kontinentálnejších oblastí. Komár si dá krvný pokrm a je to prakticky vektor, ktorý prenáša západonílsky vírus. „V priebehu júna a júla sme odoslali 50 až 60 vzoriek z územia AP Vojvodiny. Vzorky sme zasielali aj dva razy v auguste a pripravujú sa aj vzorky na september. Väčšinou boli vzorky negatívne. V druhom kole v Novom Sade sme odobrali vzorku, ktorá bola pozitívna na prítomnosť západonílskeho vírusu,“ vysvetlil Stančić. Sú i niektoré problémy, keď ide o striekanie komárov. Môžu sa vyskytnúť, keď je nepriaznivé počasie. Ak fúka vietor, ak prší, ak je príliš chladno alebo teplo, ošetrenia sa nemôžu, ale aj nesmú vykonávať. V tom prípade sa môže stať, že sa ošetrenia nevykonávajú práve vtedy, keď bolo potrebné. Ako nám však povedali, takéto obdobia trvajú obvykle iba zopár dní. Ošetrenia vedú k verejnému zdraviu obyvateľov. Aj keď sa sezóna končí, stále sa sleduje počet komárov. Pokiaľ ide o larválne štádium, dospelých, tak urbánnych, ako aj rurálnych komárov tejto populácie, snažia sa udržovať ich na biologickom minime v porovnaní s počtom, ktorý sa odoberá počas monitorovania. Foto: z archívu spolubesedníkov

39 /4978/ 25. 9. 2021

Ľudia a udalosti MATEJ TOMÁŠ Z KOVAČICE, ŠTUDENT INŽINIERSKEJ ANIMÁCIE NA FAKULTE TECHNICKÝCH VIED V NOVOM SADE

Využiť každý deň na získavanie nových vedomostí Stevan Lenhart

ladý Kovačičan Matej Tomáš (nar. 2002) v tomto roku ukončil Strednú technickú školu v Zreňanine ako žiak generácie s najlepším prospechom. Odmenený bol plaketou a Vukovým diplomom a získal aj pochvalný list, ktorý za vynikajúce stredoškolské úspechy udeľuje Kráľovský dom Karađorđevićovcov. Je nadšencom animovanej tvorby a v súlade s tým sa zapísal na vysokoškolské štúdium inžinierskej animácie na Fakulte technických vied Univerzity v Novom Sade. „Od malička som obdivoval animované filmy, akými sú Ice Age alebo Finding Nemo a oduševňoval som sa ich realistickou 3D animáciou, ktorou sa odlišovali od dovtedajších kreslených filmov,“ hovorí Matej Tomáš. „Sníval som o tom, že raz sa možno aj sám budem zaoberať takým druhom animácie, akú som videl vo filmoch veľkých štúdií Pixar a Disney. Veľmi ma to zaujímalo, ale nevedel

v Zreňanine v rámci učebného programu okrem iného zaoberajú aj niektorými oblasťami 3D

Matej Tomáš

animácie, takže som sa rozhodol pre zápis do tejto strednej školy. Tam sme sa však prevažne učili strojárskym veciam (napr. odolnosť materiálov a podobne), ale mňa vždy viac zaujímala animácia, takže som túto oblasť skúmal aj samostatne. Vďaka internetu som sa dozvedel o niektorých postupoch pri trojrozmernom modelovaní v počítačovej grafi-

Matej počas práce s programom na 3D modelovanie (foto: S. Lenhart)

som, kde sa môžem učiť také veci, akými sú 3D grafika a počítačová animácia. Dopočul som sa, že sa žiaci Strednej technickej školy 16

www.hl.rs

ke, akými sú rigging a sculpting (digitálna rezba) a začal som aj sám skúšať tieto postupy.“ V pátraní po nových vedo-

Informačno-politický týždenník

mostiach v oblastiach, ktoré ho Matej Tomáš sa ešte stále nevedel zaujímajú, Matej Tomáš sa už rozhodnúť, na ktorú fakultu sa ako stredoškolák zoznámil s prá- zapíše. Nakoniec predsa objavil cou v niektorých počítačových odbor, ktorý ponúka štúdium v programoch na 3D modelovanie oblastiach jeho záujmov. O tom a projektovanie, akým je Auto- hovorí: „Po strednej škole, kde Cad. A vďaka osobnej zručnosti sme sa učili mnoho teoretických v používaní tohto programu mal predmetov, som sa chcel zapísať úspechy v školských súťažiach. na nejaké štúdium, ktoré sa viac „S programom AutoCad sme prakticky zaoberá 3D animáciou pracovali od druhého ročníka a kde sa môže uplatniť aj určistrednej školy. Darilo sa mi to, tý umelecký talent. Vedel som, a tak som sa dostal aj na stredo- že jestvuje štúdium grafického školské súťaže, kde som dosia- dizajnu, ale predsa to nebola hol určité úspechy. V regionálnej oblasť, ktorú som mal na mysli. súťaži v práci s AutoCadom som Jednoducho som nenachádzal obsadil prvé miesto a spolu s ešte ten pravý odbor a uvažoval som dvomi spolužiakmi som sa dostal aj o štúdiu psychológie. Dokonca na republikovú úroveň súťaže, som si pomyslel, že sa nezapíšem čo bola pre mňa významná skú- na fakultu, ale hneď po ukončení senosť,“ spomína si talentovaný strednej školy sa zamestnám. Istý Kovačičan. profesor ma predsa prehovoĎalší program na projektovanie ril, aby som sa ohľadom štúdia pomocou počítača, s ktorým sa poradil aj so školským pedagóMatej Tomáš naučil pracovať, gom, a po tom rozhovore som sa je SolidWorks. Aj tento program patrí do oblasti CAD (čiže: computer-aided design), používa sa najmä v kruhoch inžinierov a dizajnérov a ponúka široké možnosti trojrozmerného modelovania s automatizovaným projektovaním kresieb. „V treťom ročníku strednej školy som sa intenzívne pripravoval na súťaž v práci s prograTomášov trojrozmerný model strojového mom SolidWorks a dobre motora som sa zoznámil s jeho teoretickou a praktickou čas- rozhodol nájsť fakultu, na ktorú ťou. Ale práve potom sa začala sa zapíšem. Tak som nadišiel na epidémia Covid-19 a plánované informácie o štúdiu inžinierskej školské súťaže boli zrušené. V animácie na Fakulte technických tomto programe som však vy- vied v Novom Sade. Oduševnil pracoval trojrozmerný model som sa, že som našiel odbor, vreckového švajčiarskeho nožíka, ktorý mi skutočne zodpovedá. ako aj model strojového motora, Zároveň som sa však obával, či čo bola vlastne aj moja maturitná sa mi podarí zložiť prijímacie práca,“ rozpráva Tomáš. skúšky z matematiky, a uvedomil Pred ukončením strednej školy som si, že potrebujem dodatočné • ĽUDIA A UDALOSTI •

prípravy z tohto predmetu. Niekoľko mesiacov pred ukončením strednej školy začal som sa pripravovať na prijímacie skúšky a pracoval som podľa zbierky úloh z

prijímacej skúške som pobudol celé štyri hodiny a podarilo sa mi dobre urobiť najmä úlohy z geometrie a stereometrie. Získal som 96 z maximálnych 100 bodov, čo

Diplom, plaketa a pochvalný list pre žiaka generácie

matematiky, ktoré bolo potrebné nacvičiť. Venoval som sa týmto úlohám každodenne niekoľko hodín a počas týchto cvičení som

mi umožnilo zapísať sa na zvolený študijný odbor.“ Leto 2021 Matej Tomáš využil na zdokonaľovanie sa v oblasti programovania a zoznamovanie sa s počítačovými programami, akými sú Blender a 3ds Max (niekdajšie 3D Studio). Ten prvý je bezplatný softvér na vytváranie animovaných filmov, vizuálnych efektov, trojrozmerných modelov, projekcií a videohier, pokým pri druhom Pracovný variant 3D modelu starého typu ide o profesionálny automobilu program, ktorý napr. vyplnil nejakých 11 či 12 zošitov. používajú mnohé televízne a V tom období som obetoval iné filmové štúdiá, ako aj výrobcovia svoje záujmy a občas som aj tratil videohier a architektonických vôľu na prípravy, ale predsa som projektov. včas zdolal kompletnú látku. Na „Na fakulte budem študovať

oblasti animácie, počítačovej grafiky, textúry a virtuálneho priestoru, ale budem potrebovať aj vedomosti o programovaní. V strednej škole som získal určité poznatky o programovaní, ale chcem byť lepšie pripravený na štúdium predtým než začnú prednášky, takže som sa počas leta dodatočne informoval a učil,“ poznamenáva Tomáš. „Aj praktické cvičenia v počítačových programoch som robil, tie mi umožňujú využiť vlastnú kreativitu a obrazotvornosť. Takým je program Blender, v ktorom som skúšal možnosti 3D modelovania. Pri trojrozmernom modeli jabĺk som pracoval so znázornením materiálu a textúry, s rozličnou intenzitou svetla, tiež so zobraze-

predmetov v určitom priestore je potrebné napr. mať aj vedomosti z fyziky. A zručnosti, ktoré získam pri týchto praktických cvičeniach, mi pomôžu, aby som počas štúdií viac času mohol venovať teórii.“ Na otázku, čím by sa chcel zaoberať po ukončení štúdia, Matej Tomáš odpovedá: „Som príliš ambiciózny, chcel by som sa zamestnať vo svojom odbore a zaoberať sa vedením alebo plánovaním práce v určitej firme alebo štúdiu. Na uskutočnenie tohto cieľa by som sa mal zamestnať niekde vo väčšom meste, kde sú omnoho lepšie podmienky na vývin oblastí, ktoré ma zaujímajú. Preto sa snažím využiť každý deň na získavanie nových vedomostí. Nie je vždy ľahko prinútiť sám

Trojrozmerný model jabĺk, vypracovaný v programe Blender

ním reflexívnosti svetla a farby určitého materiálu. Práve pracujem s modelom starého automobilu, ktorého som postavil do priestoru púšte. Kým pracujem v týchto programoch, uvedomujem si, že na realistické 3D znázornenie

seba pracovať na niečom. Ale potrebné je zvyknúť si na určitú disciplínu, ktorá sa časom stane rutinou, a potom sa už pracuje omnoho ľahšie.“ Fotografie: z archívu M. Tomáša

STRETNUTIE GENERÁCIE 1972. V sobotu 18. septembra si prišla na svoje generácia narodených v roku 1972. Oslavovala 30 rokov od ukončenia Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci. Generácia, ktorú charakterizuje kompaktnosť, súdržnosť, láska, humánnosť, zodpovednosť, promptnosť a spolupatričnosť, si oprášila spomienky na zašlé pekné, ale aj krízové, bojovné časy. Bola to podľa slov bývalej triednej Anny Medveďovej najlepšia generácia, čiže generácia, ktorá mala najvyšší priemer. Zo žiakov sa stali úspešní učitelia, profesori, inžinieri, remeselníci... Triedna žiakom osvetového odboru bola Anna Medveďová, kulturologického Anna Hansmanová a prírodovedno-matematického Mária Boldocká. Bývalí spolužiaci sa lúčili so sľubom, že sa naďalej budú stretať každý rok. Na fotke sú oslávenci, ktorí o rok plánujú spoločne osláviť päťdesiatku, s triednymi profesorkami. A. Legíňová • ĽUDIA A UDALOSTI •

39 /4978/ 25. 9. 2021

Ľudia a udalosti Z AKTIVÍT ŽENSKÉHO SPOLKU V KOVAČICI

Vyhotovenie pôvodného ľudového odevu Olinka Glóziková-Jonášová

kratšie, teda pomedzi členok a ko- chcieť vypožičať pre umelecké ránce, jedna vyšíva, jedna prišíva leno. V súčasnosti sa nosia po fotenie, nahrávanie filmov, šotov šlingeráj... je to skutočne tímová edenie stojedenročného kolená,“ vysvetlila predsedníčka či už folklórnych bodov, vždy sa práca. Spolok momentálne poŽenského spolku v Kovačici spolku a prízvukovala, číta 43 členiek, sa rozhodlo zachrániť pred že v súčasnosti, aspoň sa avšak nechodia zabudnutím starodávny kovačický jej zdá, že sa ochrancovia do spolku všetľudový odev, ale aj poukázať mlad- ľudových kultúr a tradíky naraz. Dbáme ším a prichádzajúcim generáciám, cií čoraz viac vracajú k aj na momenako ten kroj skutočne vyzeral. Ta- tým pôvodným odevom. tálnu pandekých pôvodných ľudových krojov Preto sa aj rozhodli vyhomickú situáciu,“ je skutočne málo zachovaných. toviť také obleky. „Bude poznamenala Zachované sú predovšetkým na vyhotovený aj všedný predsedníčka starých fotografiách, ktoré aj samy odev, každodenný, poa dodala, že sú po čase blednú. tom taký, v akom kedysi ženičky veľmi Ideu dali na papier, neskoršie dievčence chodili do chtivé, ústretové vypracovali projekt, uchádzali sa školy a po dedine. Ku a kebyže niečo s ním na súbehu, ktorý zverejnila tejto geceli vyhotovíme Vyhotovenie krojov je tímová práca, jedna šije, druhá vyšíva, z látky alebo tretia žehlí,... lokálna samospráva, a dostali pro- aj šatu či keteňu, ktorá nejaká drobnosť striedky na realizáciu svojej idey. spravidla bývala inej farby ako ge- môžu ozvať na adresu spolku. aj chýbala, ochotne ju prinesú Obec Kovačica im na projekt ceľa. Ale vyhotovíme aj sviatočný, Pravdaže, kroje budú vystavené z domu, a tak spoločnými silami pod názvom Pôvodné ľudové taký, aký nosievali 15- – 16-ročné v ich priestoroch a všetci, ktorí plánujú projekt zrealizovať do umenie a ochrana nehmotného dievčatá do kostola a na tanec,“ majú záujem, si ich budú môcť konca novembra. kultúrneho dedičprísť pozrieť. „Keďže teraz Kroje budú predstavené na stva vyčlenila 60-tiprivádzame ku koncu re- výstave, v rámci ktorej bude aj síc dinárov. Z týchto alizáciu projektu, teda na módna prehliadka, teda prezenprostriedkov bude plné obrátky šijeme, vyší- tácia krojov na modeloch. Súčasvyhotovených 5 vame, žehlíme – sme tam ťou výstavy budú aj starodávne dievčenských ľudoskutočne každý deň, keď nás bábiky z kukuričia. Tieto bábiky vých krojov, jeden môžu záujemcovia aj navští- ženičky vyhotovia pre mladšie mužský a jeden detviť. Inokedy sa však ský. Peniaze minuli stretávame dvakrát hlavne na kúpu mav týždni, v pondelok teriálov, ktoré bolo, a piatok,“ povedala ako informovala Stanová. predsedníčka spolJedným z cieľov ku Anna Stanová, projektu je aj snaskutočne ťažko za- Po práci si treba aj oddýchnuť, nuž ako inak, než ha, aby sa kovačická dovážiť. „Snažili sme pri kávičke mládež na kultúrnosa, aby to boli látky -umeleckých podbavlnové, prírodné, teda také, prezradila naša spolubesedníč- ujatiach predstavovala aké naozaj kedysi nosievali naše ka a pokračovala: „Gecele budú v takých pôvodných kromamy, staré mamy a prababky. zberané na tzv. ránce, na ihlu. Pri joch, aké momentálne Snažili sme sa, aby aj dezén, teda mužskom odeve urobíme tiež vyhotovujú, a nie v tých vzorka látky napodobňovala tie dva varianty – všedný, ktorý bude súčasne moderných ligostarodávne kovačické gecele, mať jednu obyčajnú bielu košeľu, tavých, vyšívaných a pod. ktoré sa inak nazývali cvernové,“ a druhá košeľa bude sviatočná, vy- Tieto súčasné kroje sku- Ženičky hovoria „Dvakrát meraj a raz šívaná. Tá sa nosievala do kostola točne strácajú podstatu strihaj!“ vysvetlila Stanová. Už necelý mesiac šikovné a na tanec.“ starodávnych ľudových ženičky zoskupené pri kovačicVyhotovené ľudové odevy budú krojov, a ak si ich chceme zachovať deti. Okrem teda detského kroja kom spolku žien vyhotovujú vlastníctvom Ženského spolku, také, aké pôvodne boli, musíme prítomní budú mať príležitosť spomenuté obleky, ktoré budú ale budú vždy k dispozícii všet- sa posnažiť najmä my starší, aby pozrieť si, s akými bábikami sa napodobňovať obleky, ktoré sa kým občanom, hovoria členky sme tým mladším vštepili lásku dievčatká v minulosti hrali. Výstava nosili v predvojnovom, ale aj v spolku. Ak ich bude niekto po- k pôvodnému, a zároveň ich nau- bude sprevádzaná aj bulletinom povojnovom období, v 50. a 60. trebovať na revuálne vystúpenie čili, ako voľakedy tie kroje vyzerali. či plagátmi. rokoch minulého storočia. „Vo- na jednotlivých festivaloch, na Do realizácie projektu sú zapoFoto: z archívu ľakedy sa nosievali dlhé gecele, ktorých sa hodnotia aj pôvodné jené všetky ženy – členky. „Jedna Ženského spolku až po členok. Neskoršie trošku ľudové kroje, alebo si napr. budú šije, jedna ciguje, jedna zberá na

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

ZŠ JOZEFA MARČOKA-DRAGUTINA V HLOŽANOCH

V ústrety jubilejným oslavám a začiatku školského roka Miroslav Pap

ový školský rok predstavuje aj nové začiatky pre každého vyučujúceho, žiakov, rodičov, ale aj riaditeľov. Sú pred nimi nové výzvy a povinnosti, na ktoré sa musia prichystať. Na začiatku školského roka sme navštívili aj Základnú školu Jozefa Marčoka-Dragutina

Chlpka. Triednictvo v piatom ročníku má Jaroslav Sýkora, v šiestom Alexandra Ilićová, v siedmom Jarmila Vargová a vo ôsmom Daniela Chodáková. Pribudli aj noví učitelia, a to Ľudmila Vicianová, profesorka nemčiny, a Lýdia Speváková, profesorka matematiky. Celodenný pobyt vedú Marína Krišková a Ján Stupavský.

ny pozostávajúce z teoretickej a rekapitulačnej časti a samotného testu na konci. Výsledky testu automaticky získava učiteľ, ktorý dostáva v podstate spätnú väzbu. Je to rozdiel vzhľadom na tzv. videohodiny, kde žiaci neboli dostatočne kontrolovaní. Tento program podporilo aj ministerstvo školstva a Ústav pre hodnotenie kvality vzdelávania a výchovy. V aktuálnom roku sa konajú prípravy na oslavu 250. rokov školstva v Hložanoch, o ktorých sa zmienil riaditeľ školy: „Naše oslavy sa odročili už dvakrát

a teraz ich máme naplánované na polovicu októbra. Aktuálne sa realizuje nahrávanie polhodinového dokumentárneho filmu a pripravujeme aj tematickú panelovú výstavu. V dohľadnom čase bude publikovaná knižná jednotka o školstve v Hložanoch, na ktorej sa podieľa kolektív autorov. Pevne verím, že sa nám podarí zrealizovať oslavy na najvyššej úrovni, a tým zviditeľníme význam školstva v kontexte Slovákov v Hložanoch.“ Foto: z archívu hložianskej základnej školy

Prváci s novými školskými potrebami

v Hložanoch, ktorej riaditeľ Miloš Krstovski nám zosumarizoval základné údaje týkajúce sa vyučovacieho procesu, počtu žiakov a realizačných plánov. V školskom roku 2021/2022 v hložianskej základnej škole povinnú školskú dochádzku absolvuje 117 žiakov. V minulom roku ôsmu triedu ukončilo 10 žiakov, no do prvej triedy nastúpilo 13 žiakov. Zaujímavosťou je, že sa tým aj počet žiakov v porovnaní s minulým rokom zväčšil. Personálne zmeny sú tiež bežnou záležitosťou v každej škole. Prvákov vyučuje učiteľka Andrea Adámeková, ktorá doteraz pracovala v celodennom pobyte, druhákov učí Viera Sklenárová, tretiakov Mariena Bartošová-Korčoková a štvrtákov Ondrej • ĽUDIA A UDALOSTI •

„Tohto roku pokračujeme s projektom Obohatené jednozmenné vyučovanie, do ktorého sa škola zapojila v minulom školskom roku, ale pre pandemickú situáciu bol realizovaný online. V tomto školskom roku budeme pracovať priamo v škole. Sú to dodatočné aktivity, ktoré žiakom umožnia rozvoj intelektuálnych schopností a zručností,“ zdôraznil riaditeľ Miloš Krstovski. Hložianska základná škola sa tohto roku zapojila do programu produkcie tzv. mediálnych vzdelávacích materiálov (e-learning materiálov). Tri učiteľky budú vypracovávať jednotlivé didaktické jednotky. Najmä prostredníctvom servera bude môcť každý žiak sledovať hodi-

DARCOVSTVO KRVI V KYSÁČI TRETÍKRÁT. V utorok 14. septembra v miestnostiach Slovenského národného domu v Kysáči prebiehala akcia darcovstva krvi, ktorá v Kysáči má už dlhu tradíciu. Tajomníčka Červeného kríža Elena Fulmeková povedala, že prihlásených bolo 22, z ktorých dvaja boli odmietnutí. Kysáč má okolo 30 darcov, ktorí v prospech uzdravenia chorých pravidelne darujú krv. Je zaujímavosťou, že sú v Kysáči manželské páry, ktoré sa radi zúčastňujú akcie darcovstva krvi. Pripájajú sa aj tí, ktorí po prvýkrát chcú darovať krv. Z Červeného kríža v Kysáči vyzvali mladších Kysáčanov, aby sa aktívnejšie zapájali do darcovstva krvi a takým spôsobom dali svoj príspevok. mo Foto: z archívu E. Fulmekovej 39 /4978/ 25. 9. 2021

DETSKÝ KÚTIK

Ulica

d z ni n y á r P

Hneď ako som sa narodila, bola v mojom kraji veľmi milá. Vyplnená lístím veľkým, ktoré sa ver páči všetkým.

Dostali sme práce o prázdninách z Padiny. Vidíme, že sa pekne kúpali a slnili. A ostatných sa pýtame: kamarátili ste sa na prázdninách, hrali ste futbal na ulici, či ste jedli mamacinky na prázdninách? Prečítajte si, o tomto píšu naši kamaráti z Bieleho Blata. Danuška

Bez nej by som nezdolala, ešte kým som bola malá, prísť do školy, ’bo mi ona cestu dala. Krásne domy v mojej ulici úsmev šíria nám na líci. Keď sa ňou prechádzam, vždy si niečo zaspievam. Neustále v nej budem, o tom všetkým tu poviem. Nadica Príbeľová, ôsmačka, ZŠ Bratstva a jednoty, Biele Blato

Futbal Keď si oblečiem fialovo-biely dres, s loptou začnem najodvážnejší ples. Je najkrajšia hra na svete, vládne na celej planéte. Predviedol hráčov na správnu cestu dobrý dribling a dobrú strelu, jeho cieľom je správny smer, vtedy povzbudzuje ešte viac. Futbal je pre mňa všetko, mám s ním kamarátstvo! Boban Mitevski, 3. 2, ZŠ maršala Tita, Padina

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Lana Halasová, šiestačka, ZŠ Bratstva a jednoty, Biele Blato • DETSKÝ KÚTIK •

Mamacinky Zbierajú sa ch lapcom slinky, mama robí pal acinky! Lapacinky, cinkalapy, budú z nich skutoční chlap i. Lekvárové mú zy, vyčaria im fúzy . Slivkové či mar huľové zalesknú sa ak o nové. Mamičkine cin ky-linky, tie najsladšie m amacinky!

Ivona Petrášová, 3. 2, ZŠ maršala Tita, Padina

Lucia Valento vá, siedmačka , ZŠ Bratstva a jednoty, Biele Blato

Kamarát

stvo

Nikde le pšie na s vete spojenie nenájde te, aj na zem i celej a aj troch u ďalej. Bez neho by nezvlá dol stráviť je den deň . Kamarát stvo pre m ň a je zábavy p lameň. Vo ôsme j triede m ojej kamarát stva trofe j. Najlepšia je nálada mať svojh o Toto sú m kamaráta. oje myšli enky, tak to bu de navek y!

freepik.com

Števko S tra ZŠ Brats ka, ôsmak, tva a jed noty, Biele Bla to Tamara Kuľová, 3. 2, ZŠ maršala Tita, Padina • DETSKÝ KÚTIK •

39 /4978/ 25. 9. 2021

Ľudia a udalosti EKOPODUJATIE V HLOŽANOCH

Pre ekologické myslenie detí Miroslav Pap

čenie detí ekologickému mysleniu sa javí ako nevyhnutné v súčasnej dobe, keď sa zdroje planéty intenzívnejšie míňajú a príroda je čoraz viac znečistená. Preto je potrebné dať akcent na význam ekológie

na ochranu prírody. Do svojich cieľov zaradili aj vzdelávanie detí, od ktorých bude veľmi závisieť vzhľad tejto planéty. Preto si aj vo štvrtok 16. septembra pripomenuli Medzinárodný deň ochrany ozónového obalu Zeme, ako aj Ekodeň Združenia ekológov Ekos. Podujatie sa konalo v centre

Maľovanie na ekologické témy (foto: M. Balcová)

Prváci zložili slávnostný ekologický sľub (foto: O. Zahorec)

a upriamiť svoj životný štýl na čoraz ekologickejší. Aj v Hložanoch Združenie ekológov Ekos už rad rokov organizuje početné podujatia orientované

Hložian, na trhovisku. V programe sa zúčastnili žiaci nižších ročníkov Základnej školy Jozefa Marčoka-Dragutina, ktorých na začiatku privítala pred-

sedníčka združenia Zuzana Kukučková. Nasledoval krátky program, v ktorom spoločne recitovali Sára Eraková, Mário Pongo, Natália Zahorcová, Milan Ćulibrk, Marína Hricová, Matej Molnár a Hana Murtínová. V programe s prednesmi vystúpili aj druhák Dušan Ferko a tretiačky Irena Krišková a Nina Hrubíková. Viera Turčanová, bývalá predsedníčka združenia, tiež prečítala text o ochrane ozónového obalu. Do podujatia sa zapojili aj najmladší členovia Hložianskej palety, ktorí

na trhovisku mali vlastnú výstavu. Následne prváci zložili slávnostný sľub – ekologickú prísahu a pripojili sa k ostatným žiakom, ktorí farebnými kriedami maľovali na trhovisku. Potom sa všetci spoločne presunuli do areálu poľovníckej bažantnice, kde bol pre štvrtákov organizovaný kvíz na ekologické témy. Tu si žiaci mohli pozrieť vtáctvo cez ďalekohľad ornitológa a člena združenia Miroslava Dudka. Pre prítomných občerstvenie prichystali členky združenia.

STARÁ PAZOVA

Bezpečne a zdravo ekologickou dopravou Anna Lešťanová

ohtoročný európsky týždeň mobility sa konal od 16. do 22. septembra pod heslom Pohybujme sa udržateľne. Zostaňme zdraví. Ideou tejto kampane je propagovať aktívne spôsoby prepravy, akou sú najmä pešia chôdza a cyklistika. Vyvrchole-

ním kampane bol 22. september – Deň bez áut a počas tohto dňa bolo potrebné zdôrazniť a pozornosť upriamiť na mobilitu, ktorá neškodí životnému prostrediu. Európsky týždeň mobility sa po prvý raz konal v roku 2002 a cieľom jeho pripomínania je zdravšia a vyššia kvalita života a menej znečisteného vzduchu

Plagát

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

vôkol nás. Do tejto kampane sa zapojila aj Obec Stará Pazova, presnejšie Rada pre bezpečnosť Obce Stará Pazova. Počas uvedených dní táto lokálna rada pre bezpečnosť propagovala aktívne spôsoby prepravy, ochranu životného prostredia, starostlivosť o vlastné zdravie. Pre väčšiu bezpečnosť účastníkov v doprave usporiadali udelenie darčekov – balíkov cyklistom v niektorých sídliskách obce. Vzhľadom na veľký počet aktívnych cyklistov v Staropazovskej obci, ale aj skutočnosť, že práve táto kategória patrí medzi tie zraniteľné skupiny účastníkov v doprave, deľbou reflektujúcich viest, trubiek a svetiel na bicykle Rada pre bezpečnosť Obce Stará

Vyvrcholením kampane bol 22. september – Deň bez áut

Pazova sa usilovala zveľadiť ich účasť v doprave. Do európskeho týždňa mobility sa zapojilo okolo 3 000 miest v 50 krajinách, kým v Srbsku 26 miest a obcí. Foto: z archívu Rady pre bezpečnosť dopravy Stará Pazova • ĽUDIA A UDALOSTI •

Z obsahu Komplexný výskum dejín spisovnej slovenčiny v prostredí vojvodinských Slovákov v medzivojnovom období s. 4 – 5 Hudba: Love My Science Nové číslo časopisu Fraktál

Nový Sad 25. 9. 2021 Ročník XXXVIII Číslo 9/444

Obzory PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

s. 6 – 7 s. 8

OS O BNO STI

Laudácio na Dagmar Máriu Anoca pri príležitosti udeľovania Ceny Pro Cultura Slovaca 2021

malička. Vďaka tejto inšpiratívnej rodinnej atmosfére sa u nej už v detstve prejavil záujem o knihy a „Píšem i s pocitom, že je to najlepšia cesta, ako slúžiť slovenskej kultúre obvzlášť o literatúru. Nie náhodou v prostredí, kde žijem.“ ju rodičia vychovávali v domienke, yznamenania a ceny rôzne- Kraska, Nadlak). Význam monože bude spisovateľkou. V priebeho druhu sa udeľujú exper- grafie spočíva medziiným v tom, hu času dokázala, že prognóza tom, ktorí vo svojej profesii že sa jej autorka prvá podujala rodičov bola správna. vytvorili trvalé hodnoty slúžiace na napísanie literárnohistorickej Po ukončení slovenskej sekcie na zveľadenie svojej komunity. monografie v oblasti dolnozemskej nadlackého lýcea (1970) vedie jej Takouto významnou osobnosťou literatúry. V knihe zmapovala, cesta na univerzitu v Bukurešti, je naša čerstvá laureátka Ceny systematizovala a syntetizovala kde začína študovať slovenčinu Pro Cultura Slovaca, univerzitná vývinové oblúky literatúry Sloa rumunčinu. Jej výber aprobácie docentka Dagmar Mária Anoca, vákov v Rumunsku, popritom sa predurčuje rodinná tradícia pesveľká dáma rumunskej a v širšom venovala aj širším dolnozemským tovania rovnako akceptovaných, ponímaní dolnozemskej slovakis- kultúrnohistorickým súvislostiam a harmonicky sa prelínajúcich dvoch tiky. Svojou bohato rozvetvenou, jazykov a kultúr: kultúru odborne fundovanou a osobne matky Slovenky a kultúru motivovanou umeleckou, literárotca Rumuna. Pocit dvojnovednou, lingvistickou, pedagodomovosti od mladi vníma gickou, kultúrnohistorickou, ako a prežíva prirodzene, stáva aj prekladateľskou, redaktorskou, sa východiskom jej tolerantpublikačnou a organizačnou činného, otvoreného a prijínosťou sa bezmála už 40 rokov majúceho postoja k iným neúnavne podieľa na formovaní, kultúram. Prejavom toho tvorení, propagovaní, podporoje v súčasnosti napríklad vaní a konštituovaní nadlackého členstvo v národnostnej literárneho fenoménu. Cenou Pro komisii Zväzu spisovateľov Cultura Slovaca sa jednak uznávaRumunska, v ktorej sa sledujú jej dlhodobé a nezištné úsilia jú a oceňujú najhodnotnejvynaložené v tejto oblasti v prošie literárne diela autorov spech duchovného povznesenia rôznych národností žijúcich slovenskej národnosti v Rumunsku, v Rumunsku. Cenu Pro Cultura Slovaca 2021 získali: SKC P. J. Šafárika zo Srbska jednak je jej vyznamenanie venoOd roku 1971 pokračuje (cenu prevzala Vierka Marčoková-Cerovská), Mária Katarína Hrkľová vané pri príležitosti jej blížiaceho v štúdiach svojej pôvodzo Slovenska a Dagmar Mária Anoca z Rumunska (foto: Miroslav Pap) sa okrúhleho životného jubilea. nej aprobácie na FFUK v Dagmar Mária Anoca sa natrvalo vypracovala aj odbornú terminoló- ská Anoca a Vasile Anoca boli Bratislave. Dostáva sa tu do bezzapísala do dejín dolnozemskej giu platnú aj v širšej dolnozemskej nadlackou spoločnosťou uzná- prostredného kontaktu s najnovšíliteratúry, kultúry, literárnej a lin- literárnej vede. Monografia sa vaní a vysoko ctení pedagógovia, mi poznatkami z oblasti slovenskej gvistickej vedy, o čom popri jej stala autorkiným emblematickým ktorí stáli pri zrode a rozvíjaní literárnej vedy a lingvistiky, ktoré impozantnej publikačnej aktivite dielom, ku ktorej prilieha aj jej ďalší slovenského stredného školstva podnetne pôsobia na jej neskorsvedčia početné knižné vydania jej významný vedecko-pedagogický v Rumunsku. Písali a prekladali šiu profesijnú kariéru. Zaujmú ju diel, z ktorých vyniká monografia skutok – vypracovala koncepciu učebnice, koncipovali učebné napr. prednášky profesora Jozefa Slovenská literatúra v Rumunsku vyučovania dolnozemskej literatúry osnovy, neustále sa prekutávali v Minárika o slovenskej ľudovej (2002, 2010, Vydavateľstvo Ivana s osobitným dôrazom na literatúru knihách, čo Dagmar sledovala od slovesnosti, ktoré sa pre ňu stali Prof. Dr. Katarína Šebová Maruzsová

Slovákov v Rumunsku, pre študentov slovakistiky bukureštskej univerzity – ktorú vedenie školy prijalo a zaradilo medzi povinne voliteľné predmety učebných plánov. Dagmar Mária Anoca so svojimi dejinami literatúry Slovákov v Rumunsku a zavedením predmetu – dolnozemská literatúra – do učebného programu univerzity, prispela k zavŕšeniu procesu konštituovania sa literatúry Slovákov v Rumunsku. Dagmar Mária Anoca sa narodila 28. decembra 1951 v rumunskom Nadlaku. Jej rodičia Mária Suchan-

24/II

OSO B NO ST I oporným bodom pri výskume nadlackej slovenskej ľudovej tvorby. Vo svojej monografii Literatúra Slovákov v Rumunsku ju vníma ako základ, na ktorom sa rozvinula neskoršia slovenská literatúra v Rumunsku. V súvislosti s jazykom ľudovej slovesnosti zase nadväzuje na znalosti získané z dialektológie u profesora Pavla Ondrusa. Jej pohľad na poéziu podnetne ovplyvnili významní súdobí básnici Milan Rúfus a Pavol Bunčák, ktorí toho času prednášali na univerzite súčasnú slovenskú a svetovú literatúru. Bratislave môže ďakovať aj za stretnutie a nadviazanie kontaktov s dolnozemskými študentmi zo Srbska a z Maďarska. Jej stretnutie so študentmi z Dolnej zeme z dnešného pohľadu možno vnímať ako zárodok oživotvorenia od druhej polovice 80. rokov minulého storočia sa postupne formujúcej a rozrastajúcej dolnozemskej kultúrnej vzájomnosti. Po návrate z bratislavských štúdií (1975) sa zapája do nadlackého kultúrneho života. Stáva sa členkou literárneho krúžku Ivana Krasku, v rámci ktorého sa aktívne podieľa na realizovaní tvorivého pracovného programu štrukturovaného jeho predsedom Ondrejom Štefankom. Púšťa sa do tejto práce plná elánu, zodpovedne a cieľavedome, pritom sa venuje aj písaniu básní, pripravuje svoju dizertačnú prácu Jazyk a štýl Mila Urbana v komparačnom kontexte, ktorú obháji v roku 1980 v Bukurešti. Učí prváčikov na nadlackej ľudovej škole a na ich podnet sa venuje detskej poézii (Knižka pre prvákov, 1982). Neskôr sa zamestnáva v nadlackom lýceu, kde učí slovenčinu a rumunčinu. Do roku 1980 je členkou miestneho ochotníckeho divadla. Od roku 1982 študuje na Ľudovej škole umenia, na odbore dizajn. Spod jej pera vychádza aj prozaické dielo Kniha príbehov alebo poltóny (1988). V roku 1992 konkurzným konaním sa dostáva na Univerzitu v Bukurešti, kde pôsobí až do odchodu do dôchodku (2018). Ako vysokoškolská pedagogička sa popri vyučovaní venuje aj písaniu vedeckých prác, o čom hovorí takto: „(…) píšem i s pocitom, že je to najlepšia cesta, ako slúžiť slovenskej kultúre v prostredí, kde

25. 9. 2021 • 39 /4978/ žijem.“ Do zväzku Hľadanie sférického priestoru (1997) sú zaradené literárnokritické a esejistické, kým do knihy Literárne reflexie (1997) literárnoteoretické a komparatívne články a štúdie. V roku 1998 vychádza jej lingvistická práca Fonetika a fonológia slovenčiny, v ktorej porovnáva fonetické a fonologické javy slovenčiny a rumunčiny. Kniha Miscellanea slovacica (2012) obsahuje výber článkov o jazyku, literatúre a kultúre Slovákov v Rumunsku. V tvorbe Dagmar Márie Anoca zohráva dôležité miesto aj jej počtom a tematikou bohatá a rozsiahla publikačná činnosť. Písala články, príspevky rôzneho druhu a štúdie o rôznorodých témach – slovenská literatúra; slovenská literatúra v Rumunsku; rumunská literatúra; pedagogika; nadlacké ochotnícke divadlo; nadlacké výtvarné umenie; detská literatúra; preklad; lingvistika – ktoré vychádzali v nespočetných domácich a zahraničných časopisoch, zborníkoch, literárnych periodikách, spoločensko-kultúrnych časopisoch atď. Uvádzame ich iba v limitovanom počte: Literárny týždenník, Slovenská reč, Irodalmi szemle, Barátság, Bárka, Slovenčinár, Ľudové noviny, Slavica Szegediensia, Romanoslavica, Arca, Kriterion, Neue Banater Zeitung, Literika, Orizont, Nový život, Létünk, Variácie (antológia), Naše snahy, Naše snahy plus, Dolnozemský Slovák, Rovnobežné zrkadlá – Oglinzi paralele atď. V posledných vymenovaných časopisoch v jednej osobe bola prispievateľka a redaktorka. Je členkou mnohých spolkov a združení, je laureátkou viacerých odborných a literárnych cien. Pri hodnotení tvorby Dagmar Márie Anoca sa zvyčajne odvoláva na jej všestrannosť, vyplývajúcu z jej talentovosti a nekaždodennej rozhľadenosti umožňujúcej jej úspešne sa preukázať vo viacerých disciplínach. V jej kompletnej tvorbe možno identifikovať istú dominantnú črtu prerážajúcu druhové a žánrové hranice, nakoľko sa jej poézia a vedecké dielo rodí v procese sústavného kladenia si otázok a v zanovitom hľadaní odpovedí. Ťažko je určiť poradie jej prác na rebríčku kvality, veď v každej oblasti vytvorila trvanlivé

hodnoty. Renomovaní posudzovatelia jej tvorby: Peter Andruška, Corneliu Barborică, Michal Harpáň, Michal Babiak, ako aj Patrik Šenkár sa však zhodli na tom, že je v prvom rade poetkou. Doteraz jej vyšli tieto básnické zbierky: Knihy rozlúčok (1985), Synonymia (1993), za ktorú dostala cenu Zväzu spisovateľov v Rumunsku, Kniha stretnutí (1995), Ročné obdobia (1996), Melanchólia (2000), Stratený archetyp (2014), Renesančný kruh (2017). V súlade s vyššou konštatáciou a prihliadnuc aj na možnú priechodnosť medzi jednotlivými disciplínami, radi by sme na konkrétnom príklade poukázali na to, ako sa prepletávajú v poetkinej tvorbe črty dvoch rozličných, avšak v istom zmysle aj podobných činností: tvorba tkaniny a tvorba poézie. Vychádzame z čiernobielej fotografie z roku 1985, v centre ktorej je zachytená mladá intelektuálka – Dagmar Mária Anoca – pri príležitosti krstu svojej prvej básnickej zbierky pre dospelých Knihy rozlúčok. Je oblečená v zaujímavých bielych letných šatách s dlhými rukávmi upozorňujúcimi na seba svojou nepravidelnou fazónou a zdobením. Ich zvláštny význam spočíva hlavne v tom, že od samého návrhu, cez vlastnoručne uháčkovaného úpletu z jemnej vlnenej nite, načrtnutie dizajnu, až po hotové šaty, všetko je výsledkom kreatívnej práce samej autorky – dizajnérky. Pripravila ich ako diplomovú prácu v čase absolvovania ľudovej školy umenia, kde získala diplom dizajnérky. Jej šaty zapadajú práve do kontextu laureátkinej všestrannosti, ktorej sme svedkami aj pri sledovaní niektorých detailov šiat, v ktorých nachádzame isté znaky, nepriamo odkazujúce na paralely medzi tvorbou háčkovaného odevu a umeleckého textu. V oboch fenoménoch možno identifikovať viac styčných bodov, z ktorých vyzdvihujeme tri najtypickejšie. Sú to: asymetria, spiritualita, metafyzika. Asymetria sa na úrovni odevu prejavuje nepravidelným trojfarebným vzdušným čipkovým lemovaním sukňovej časti a zápästia, tvoriacim kontrast k plnšej a tuhšej štruktúre základného úpletu, čo vnímame ako prejav

dynamiky, hravosti a fantázie. V básňach sa taktiež stretávame s asymetrickými poetickými riešeniami týkajúcimi sa hlavne medziľudských vzťahov, nevyjasnených situácií, nerovnocenných postojov v láske, evokujúcich pocit osamotenia, opustenia, sklamania: „budem sa rozprávať s tebou v monológu“; „V tejto láske ťažným koňom sa ja...“ (Knihy rozlúčok, s. 4, 39) a existenciálnej neistoty: „Bojím sa dňa, / keď objavím záhradníkovu sekeru.“ (Renesančný kruh, s. 33) Spiritualita a metafyzika súvisí s poetkiným záujmom o filozofiu, čo sa prirodzene odráža aj v jej postupoch pri práci so slovami, či s niťou. Odzrkadľuje sa to aj pri kurióznom tvarovaní akoby krídla na zadnej, chrbtovej časti traktovaných šiat. Motív krídla ako atribút nadpozemských bytostí im dodáva mystický charakter, poukazujúc na otvorenosť autorky voči veciam, ktoré sú mimo dosahu našej zmyslovej skúsenosti. Krídla symbolizujú aj voľný let vo vyšších, duchovných sférach, čo zase evokuje výraznú intelektuálnu náplň jej poézie reflektujúcej základné metafyzické otázky, akými sú napr. interpretácia sveta: „A čo je tieň / a čo je vôňa / a čo je láska pŕhavá, / či je to duch alebo hmota / čo sa tak s nami zahráva“ (Kniha rozlúčok, s. 86), na ktoré sa nedá jednoznačne odpovedať. Nastolené dilemy sa vyúsťujú do alternatívnych riešení, zakladajúcich sa na umeleckej transformácii osobných skúseností: „Je svet náš priamka, či krivka, milý môj? / To uvidíme až očami potomkov.“ (Kniha rozlúčok, s. 83). Dagmar Mária Anoca svojou doterajšou všestrannou tvorbou, či už ide o poéziu, vedecko-výskumnú činnosť, publicistickú a pedagogickú alebo inú kultúrnu aktivitu, celý svoj doterajší život šírila a šíri dobré meno slovenského dolnozemského umenia a kultúry doma a v zahraničí. Vytvára, prezentuje, propaguje a nezištne aj podporuje tieto fenomény, čím si zaslúžila uznanie svojho bližšieho a širšieho prostredia. K udeleniu jej Ceny Pro Cultura Slovaca, ako aj k jej významnému životnému jubileu úprimne gratulujeme a prajeme jej do budúcnosti pevné zdravie a ešte veľa šťastných a tvorivých rokov.

OS O B NO STI

HLAS ĽUDU • OBZORY

Laudácio na SKC Pavla Jozefa Šafárika

pri príležitosti udeľovania Ceny Pro Cultura Slovaca 2021 Bystrici, v Tisovci, vo Važci, v Ružomberku atď. V iných štátoch: Česko – Rožňov pod odľa svetonázoru anRadhoštěm, festival Jánošíkov tických Achájcov vrch dukát, Poľsko – Krempachy, Olymp predstavoval festival Karnawal Góralsky, stred sveta. A keď sa pozrieChorvátsko – Ilocké leto, Mame na geografiu územia, ďarsko – Sarvaš, festival Gajktoré obývali, netreba nám došov a pastierskych stretnutí, kop múzy, aby sme pochopili, Rumunsko – Nadlak, prehliadprečo prišli k tomuto záveru. ka sólistov slovenských ľudoVrch Olymp dominuje okolivých piesní, Čierna Hora – Bijetými oblasťami. Vztýčený a lo Polje, Mojkovac, Nemecko, hrdý, obkolesený oblakmi a Turecko, Francúzsko, Rakúsko, hviezdami. I ostrovy okolo Taliansko, Slovinsko, Andora, pevniny akoby vytvárali prsteň Monako, Bulharsko, Grécko… práve okolo jej stredobodu, Predsa srdcu najbližšie je teda okolo Olympu. Bolo úspech na našom festito prirodzené a samovale Tancuj, tancuj... Od zrejmé miesto, kde by prvého víťazstva v roku bohovia a hrdinovia 1974 úspech je takmer trávili svoje bezstarostpravidelný. Najmä za né bezsmrteľné dni. Na posledné desaťročia nievrchu stredu sveta. ktorú z cien spravidla My dolnozemskí Slovázískava aj Šafárik. No ci, ktorí nie sme stvárnení niet sa čomu čudovať. z tvrdej stredomorskej Vedúcimi tanečnej, speskaly a slanej morskej váckej či divadelnej a vody, si azda krky vydetskej sekcie väčšinou lomíme, ak máme stále boli ľudia, ktorí svojou pozerať tak hore. Náš osobnosťou presahovali prach zeme je čierny, hranice Nového Sadu, bohatý, plodonosný, Vojvodiny či Európy. kropený potom a krBoli to Dr. Miloš Krno vavými mozoľmi. Naša Cenu Pro Cultura Slovaca dňa 13. augusta v petrovskom gymnáziu v mene a Dr. Ľudovít Mičátek, voda je dunajská, široká, SKC P. J. Šafárika prevzala predsedníčka Vierka Marčoková-Cerovská; cenu pomalá, životodarná. odovzdal Pavel Hlásnik, prvý podpredseda Demokratického zväzu Čechov Igor Branislav Štefánik, Juraj Ferík ml. a Martin a Slovákov v Rumunsku (foto: M. Pap) Náš pohľad nesmeruje Kmeť, Kvetoslava Benhore, ale vpred, rovno ková, Ján Slávik, Pavel Matúch, a do nekonečna. Často, keď ra, ale v prvom rade slavistu šíkových slávnostiach, v PrieMichal Benka a profesor Juraj ho hodíme, či pustíme, aby Pavla Jozefa Šafárika. Pova- chode, Martine, Podlužanoch, Miškovic a mnohí, mnohí iní. voľne šiel, on sa nám vracia hovo, hodnotovo predstavuje v Zuberci na medzinárodnom Sto rokov úspechov, uznaní, dva, alebo aj tri dni, a stáva zoskupenie Slovanov okolo festivale Podroháčske slávnossa, že sa ani nevráti. A v tejto slovenského centra. Ako si ti, na dňoch štátneho sviatku ocenení, ale aj neúnavnej a bezhraničnej, nekonečnej Šafárika privlastňujú mnohí, Slovenska Cyrila a Metoda v intenzívnej práce a zriekania rovine stredobodom sveta, a on je a stále bude iba a len Martine a v Sade Janka Kráľa v sa. Šafárik je pre svojich člehlavným mestom je nám Nový náš, Šafárik zoskupuje mnohé Petržalke – Bratislava, na osla- nov, ako to oni sami zvyknú Sad. A v strede Nového Sadu, národy okolo slovenského vách na Devíne, na Matičnom hovoriť, druhou rodinou. A v tôni slovenského chrámu, je tanca, spevu, hudby, divadla festivale slovenskej mládeže spolu s ostatnými slovenskými umiestnené Slovenské kul- – kultúry. Výrazne prehlbuje v Žiline, v Kozárovciach na spolkami a centrami tvorí náš túrne centrum Pavla Jozefa slovensko-srbské bratstvo, Medzinárodnom festivale kultúrny Panteón. Súhvezdie Šafárika. A toto dovŕšilo svoje ktoré bolo aj srdcovou záleži- ľudových piesní Memoriál slovenského neba. Ďakujem. prvé storočie. tosťou a azda najdôležitejším Márie Švolíkovej, na Myjave, Nenieslo od založenia takéto odkazom života a diela Pavla v Michalovciach, v Banskej Dr. Branislav Kulík

hrdé meno, ale svoje poslanie si vždy plnilo. Zhromažďovať rozptýlené dietky vojvodinské, ktoré slovenské matky poslali na školenie či zárobky. Rovnako pôvodným novosadským Slovákom, ktorí mali svoj podiel aj na zakladaní a na pomenovaní Nového Sadu, slúžiť ako miesto stretávania, kamarátenia, učenia sa. Každé meno má svoj význam, teda niečo znamená. Toto naše slovenské kultúrne centrum krásne a hrdo nesie meno nášho básnika a rekto-

Jozefa Šafárika. V našej krajine Slovenské kultúrne centrum Pavla Jozefa Šafárika prezentovalo slovenskú kultúru vo Valjeve, Lazarevci, Loznici, v Banji Koviljači, Velikej Plane, Tršići, Knjaževci... Čo sa týka slovenských dedín, azda jediné sa môže pochváliť, že ich navštívilo všetky. Na Slovensku vo Východnej, na Podpolianskych slávnostiach v Detve, v Klenovci, na Gemerských slávnostiach, v Heľpe na Horehronských dňoch spevu a tanca, v Terchovej na Jáno-

25/III

R ECENZIA

25. 9. 2021 • 39 /4978/

Komplexný výskum dejín spisovnej slovenčiny v prostredí vojvodinských Slovákov v medzivojnovom období (Samuel Koruniak: Dejiny spisovnej slovenčiny v prostredí vojvodinských Slovákov v medzivojnovom období. Nový Sad : Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov – Báčsky Petrovec : Slovenské vydavateľské centrum 2020) Dr. Anna Margaréta Lačoková

26/IV

oncom roka 2020 vo vydaní Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov a Slovenského vydavateľského centra ako 6. zväzok edície Doktorské dizertácie vyšla publikácia Dejiny spisovnej slovenčiny v prostredí vojvodinských Slovákov v medzivojnovom období. Jej autorom je Samuel Koruniak, doktor slovenského jazyka, ktorý v súčasnosti pôsobí v Nemecku na Inštitúte slavistiky Univerzity v Kolíne ako lektor slovenského jazyka a kultúry. Publikácia je knižným vydaním dizertačnej práce, ktorú Koruniak obhájil v roku 2017 na Katedre slovenského jazyka Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Výskum sa realizoval so zámerom dosiahnuť početné ambiciózne ciele. Okrem hlavného cieľa a predmetu práce, ktorým bolo zhodnotiť a interpretovať vývin spisovnej slovenčiny v prostredí dnešnej Vojvodiny v medzivojnovom období, autor sa podujal preskúmať spôsoby starostlivosti o slovenčinu v menšinovom prostredí v skúmanom období; zistiť, ako verejnosť a kompetentní pracovníci reagovali na zmeny a vplyvy v štruktúre jazyka; zo súdobých prameňov vyexcerpovať percepcie a analýzu slovenčiny a hodnotenie narúšania normatívnych princípov; interpretovať charakteristické znaky v písaných prejavoch;

všimnúť si a analyzovať kontakty slovenčiny s územne blízkymi jazykmi; zistiť, ako sa spisovná varieta slovenčiny uplatňovala a etablovala v rámci štátnej legislatívy; odpovedať na otázku, či možno hovoriť o kontinuite vývoja slovenčiny na novom území ako menšinového jazyka Slovákov

Samuel Koruniak (foto: Miroslav Pap)

vo Vojvodine a nájsť dôvody výskytu špecifických znakov vývinu slovenčiny vo vojvodinskom prostredí z hľadiska jazyka v materskom prostredí. V súlade so stanovenými cieľmi Koruniak danú problematiku v publikácii rozoberá v siedmich kapitolách, ktoré v závere doplňujú tri prílohy: Bibliografia slovenskej knižnej produkcie v medzivojnovom období (1918 – 1944) – v juho-

slovanskom prostredí, Vojvodinská slovenská publicistika v medzivojnovom období – chronologický prehľad a Obrázková príloha. Aj keď sa autor vo výskume sústreďuje na medzivojnové obdobie, analyzované problémy si všíma v širšom dejinnom kontexte: berie do úvahy aj situáciu na prelome storočí a obdobie pred začiatkom, resp. počas trvania vojny vo vojvodinskom prostredí. Podané informácie a základný text doplňujú aj početné vysvetlivky a príklady, poznámky pod čiarou. V prvej kapitole Vojvodinská slovakistika a problematika dejín spisovnej slovenčiny vo vojvodinskom prostredí čítame o výskumoch v oblasti slovenského jazyka vo vojvodinskom prostredí. Je tu zároveň podaný aj stručný prehľad lingvistických prác Daniela Dudka z danej problematiky. Predmetom nasledujúcej časti Slovenčina v prostredí vojvodinských Slovákov pred prvou svetovou vojnou je spoločensko-politický vývin slovenskej menšiny v dnešnej Vojvodine pred prvou svetovou vojnou a vývin slovenčiny vo vojvodinskom prostredí na prelome storočí, keď pospolitá spoločnosť spisovný jazyk pociťovala ako umelý, charakteristický pre inteligenciu. V kapitole

Slováci v Kráľovstve SChS po prvej svetovej vojne (stručný politicko-spoločensko-kultúrny prehľad) je opísaná činnosť kultúrnych inštitúcií vojvodinských Slovákov v danom období. Osobitná podkapitola je venovaná charakteristickému rozdielu medzi štátnym a národnostným povedomím vojvodinských Slovákov. Autor sa v kapitole Oblasti uplatňovania spisovnej slovenčiny v prostredí vojvodinských Slovákov v medzivojnovom období sústreďuje na spôsoby zachovávania a kultivovania slovenského jazyka predovšetkým v rámcoch pôsobenia slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi (po prvú svetovú vojnu a v medzivojnovom období). V tom kontexte si všíma aj cirkevný jazyk a ponúka zaujímavé informácie z dobových prameňov o stave slovenčiny v cirkevnom živote. Ako je uvedené, „tradičná, pritom z hľadiska dnešnej podoby slovenčiny zastaraná, archaická slovná zásoba a stavba viet si pritom vytvorila pevnú ochrannú vrstvu, ktorá znemožňovala v prostredí vojvodinských Slovákov prienik a infiltráciu veľkého množstva inojazyčných (najmä srbochorvátskych) prvkov“ (s. 92), ktoré už boli prítomné napr. u tunajších slovenských autorov. Nasleduje podkapitola o fungovaní spisovnej slovenčiny v oblasti školstva (pred prevratom a v medzivojnovom období), ktoré si v danom období uve-

R ECENZ IA

HLAS ĽUDU • OBZORY bení v praxi a sú tu podané aj iné ortograficko-regulačné postrehy. Zaujímavé sú zistenia súvisiace s percepciou slovenčiny vo vojvodinskom prostredí, resp. myšlienky o rozdieloch v „slovenčinách“, čo znamená, že sa už aj v skúmanom období plne uvedomovali špecifické, svojské elementy v jazyku vojvodinských Slo-

vákov, pričom bola prítomná snaha používať slovenčinu v jej spisovnej podobe. V časti Slovenčina v kontexte medzijazykových kontaktov sa autor zaoberá vzťahmi slovenčiny a rusínčiny, vzťahom maďarského a nemeckého jazyka a slovenčiny, zaujíma ho aj čeština, no v najväčšej miere sa sústreďuje na kontakty so srbčinou, resp. srbochorvátčinou, a na nárečie, ktoré bolo primárnym komunikačným elementom slovenskej menšiny v Kráľovstve. Posledná kapitola Niektoré špecifické prvky v písaných prameňoch vo vojvodinskom prostredí obsahuje rozpracované konkrétne analyzované príklady, akými sú historické udalosti, juhoslovanské mená či názvy inštitúcií v juhoslovanskom kontexte, zapisovanie

slovenských a juhoslovanských názvov miest a ich príslušníkov, ako i frazeologizmy v medzivojnovom období. Dôkladným spracovaním spomenutých problémov Koruniak dospel k záveru, že dejiny spisovnej slovenčiny v kontexte slovenskej enklávy mimo územia dnešného Slovenska ovplyvnili iné vývinové okolnosti a rozdielna percepcia spoločensko-politických udalostí. Vo Vojvodine kontinuálnu existenciu spisovného jazyka v medzivojnovom období zabezpečovali predovšetkým cirkev a jej autorita, školský systém, kultúrno-spoločenskí pracovníci, organizácie, inštitúcie, no rovnako tak aj priestor, ktorý ponúkala umelecká a publicistická tvorba, ale i regionálna, obecná administratíva a kultúrna sféra. Konštatuje, že v skúmanom období malo nárečie dominantné postavenie, bolo prestížnym prvkom každodennej komunikácie a spisovná varieta prestávala byť charakteristickou iba pre inteligenciu. Najväčší vplyv na stupeň kultivovania spisovnej slovenčiny mali kultúrno-osvetoví a konfesionálni pracovníci, ktorí reagovali na narúšanie normy, pričom autor mieni, že zachytené cudzojazyčné prvky sa nemôžu vždy považovať za rušivé, keďže ich často vynútili spoločensko-politické okolnosti. Uzaviera, že celé medzivojnové obdobie je začiatkom najintenzívnejšieho prenikania prvkov z majoritného jazyka. Množstvo zjednotených in-

formácií a komplexnosť ich podania v predloženej knihe sú v určitom zmysle v protiklade so situáciou, v ktorej prebehla jej prezentácia a uvedenie do života, keďže ju priamo ovplyvnila celosvetová pandémia a platné opatrenia v marci 2021 obmedzili počet prítomných v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov. Publikácia, ktorá okrem iného obsahuje i pozitívne a negatívne príklady snáh a spôsobov prežitia slovenského jazyka vo Vojvodine v nových okolnostiach, poučí a osloví nielen odbornú, ale aj širšiu verejnosť, preto ju odporúčame všetkým záujemcom o slovenský jazyk, jeho dejiny a dejiny slovenského národa všeobecne. Na záver si dovolíme poznamenať, že zhrnutím a dôkladnou analýzou vzácnych historických a lingvistických informácií o vývine a viacerých aspektoch stavu a kultivovania spisovnej slovenčiny vo Vojvodine v medzivojnovom období publikácia má ambíciu stať sa učebnicou, ktorá svojím obsahom a použitou metodológiou môže prispieť viacerým vedným disciplínam. Zrealizovaný výskum a získané výsledky majú tendenciu zapojiť sa do komplexného výskumu dejín slovenského jazyka. Sám autor v knihe konštatuje, že dejiny spisovnej slovenčiny vo Vojvodine považuje za nesmierny prínos pre vývin národných dejín spisovného slovenského jazyka, no zároveň si všíma okrajový a ojedinelý záujem odborníkov o slovenčinu mimo hraníc Slovenska. V zmysle vopred uvedeného sme mienky, že publikácia Dejiny spisovnej slovenčiny v prostredí vojvodinských Slovákov v medzivojnovom období Mgr. Samuela Koruniaka, PhD. prispeje k začleneniu výskumov o vojvodinskej slovenčine medzi tie, ktoré sa realizujú v materskej krajine, a zároveň vzbudí záujem o náš jazyk.

27/V

domovalo potrebu zachovať si kontinuitu vzdelávania v slovenčine. Čítame tu o prekážkach, na ktoré školstvo narážalo, akými boli potreba prispôsobovať sa podmienkam nového štátu, či deficit učiteľov alebo problematika učebníc. Ako najserióznejší problém sa však spomína nedostatočný záujem pospolitého človeka o otázky národnosti, školstva. Koruniak sa zmieňuje o ľudových školách, menšinovom elementárnom školstve a o slovenských stredných školách v Kráľovstve SChS. V zmysle kultivovania slovenčiny v tomto kontexte čitateľa môže zaujať zmienka, že sa v danom období v pedagogickom procese „poukazovalo na dôležitosť primárneho ovládania spisovnej slovenčiny dieťaťom predtým, ako začne komunikovať v jazyku väčšiny“ (s. 126), pričom štátny jazyk bol súčasťou vyučovacieho procesu takmer od začiatku. Autor zároveň poukazuje na fakt, že tu možno „hovoriť o zárodku priameho bilingvizmu v rámci slovenskej enklávy“ (s. 126). Vyznieva záver, že slovenské školstvo zabezpečovalo zachovávanie národnej a jazykovej identity, bolo jedným z pilierov, „na ktorých sa budovala a zachovávala národná a jazyková identita slovenskej menšiny mimo územia materského štátu“ (s. 128). Čítame tu okrem iného aj o organizovaných odborných kurzoch pre pedagogických pracovníkov a verejnosť. V rámci danej kapitoly autor sa osobitne zmieňuje aj o slovenčine v administratívnoprávnej oblasti, úradnom styku a v umeleckej tvorbe. Kapitola Jazyková kultúra – kultivovanie a regulácia slovenčiny, prvotné názory o súdobej slovenčine vo vojvodinskom prostredí obsahuje informácie o polemikách v tlači vo vojvodinskom kontexte z hľadiska vývoja spisovnej slovenčiny, jazykovokultivačnom pôso-

HUDB A

25. 9. 2021 • 39 /4978/

INTERVIEW: INGRID RUDAVSKÁ, HUDOBNÝ PROJEKT LOVE MY SCIENCE ZO SLOVENSKA

Celý svet je v podstate jeden veľký chaos Stevan Lenhart

28/VI

edzi protagonistov súčasnej alternatívnej elektronickej hudby na Slovensku patrí aj Ingrid Rudavská s projektom Love My Science. Z jej skladieb počuť výkrik proti dnešnému chaotickému, dehumanizovanému a násilnému svetu, v ktorom jednotlivec nenachádza perspektívu. V tomto roku vydala albumy Perfect Disorder a Patterns, na ktorých sa prejavila ako autorka kompletnej hudby, spieva a hrá na viacerých nástrojoch: syntetizátore, husliach a akustickej gitare. Ingrid Rudavská pochádza z Myjavy, ale od detstva žije v Bratislave, kde vyštudovala anglický jazyk a literatúru a hudobnú výchovu, pracuje ako vychovávateľka na spojenej internátnej škole pre slabozrakých. Zaoberá sa aj výtvarným umením a literatúrou, vyšla jej kniha sci-fi a hororových poviedok Afterparty. Rozpovedzte o vašich hudobných začiatkoch. Kedy ste sa začali vážnejšie zaoberať elektronickou hudbou? Na akých nástrojoch ste hrali a čím ste boli inšpirovaní? – S hudbou som začala v sedemnástich rokoch. Dostala som prvý synťák Yamahu, ktorá mala iba osem zvukov. Fičala som na synth, new wave, takže som si rozšírila paletu zvukov s ďalšou Yamahou, potom ďalšou, až som sa dostala k Logicu, hudobnému programu, s ktorým robím doteraz. Postupne mi nestačili iba synťáky a Logic, chcela som použiť aj živé nástroje: gitary, xylofón, saxofón, klarinet, priečnu flautu, akordeón, husle, čelo… To všetko som si

pokúpila a mám vo svojom nahrávacom štúdiu, obývačke a spálni, čiže v izbe, v ktorej žijem. Bubny si pre susedov a priestor už kúpiť nemôžem. Nemám nafukovací byt. 

dujú“ husle s elektronickými nástrojmi? – Výborne, ale chcem si zaobstarať aj elektrické husle, to bude ešte lepšie. Nespájam s elektronikou len husle, ale

Ingrid Rudavská

Zvuk vášho projektu by sa mohol všeobecne ocharakterizovať ako temný electropunk... Aké okolnosti a ktoré skupiny vás ovplyvnili na vytváranie takéhoto zvuku? – V osemdesiatych rokoch fičal Depeche Mode alebo metal. Ja som bola depešáčka, okrem Depeche som počúvala Duran Duran, Soft Cell, Siouxie and the Banshees, Gary Numan, Visage, punk, new wave, neskôr postpunk, The Cure, Joy Division – i keď s veľkým omeškaním, ale je pravda, že ku gitarám som pričuchla až neskôr a obľúbila si indie, shoegaze… S elektronickým zvukom spájate niektoré klasické hudobné nástroje, akým sú husle... Ako sa navzájom „zho-

aj elektrické čelo a tiež živé nástroje, ako klarinet, saxofón, priečnu flautu, samozrejme, gitary, akordeón… Nebaví ma stále stláčať iba klávesy na synťáku, je to dosť umelé, mám rada kombináciu elektroniky (čo je veda, v podstate technika), neživot so životom,

Obálka albumu Perfect Disorder

s naozajstnými nástrojmi, do ktorých človek vdýchne život, dynamiku. Rada sa vyvíjam, posúvam, to je druhý dôvod, prečo to robím. Ako vyzerajú vaše koncerty? Na akých nástrojoch hrávate naživo? Ide len o inštrumentálny prednes skladieb, alebo do svojho vystúpenia zapájate aj prvky performancie, alebo aj videoprojekcie? – Zatiaľ som mala, bohužiaľ, iba tri koncerty. Hrám na klávesoch, chcela by som zapojiť aj gitaru a nového člena (ten nový člen je Radoslav Pinka), gitaristku, basgitaristu a bubeníka. Na koncertoch používam videoprojekciu, vnímam to skôr ako performanciu, ako súčasť divadelného predstavenia, ako film alebo príbeh, ktorý chcem povedať. Hrať a spievať naživo, niečo tým povedať, tomu prispôsobiť svetlá, videoprojekciu, kostýmy, choreografiu. Rozpovedzte o koncepcii vášho albumu Perfect Disorder. Sám názov odkazuje, že všeličo v dnešnom svete vôbec nie je v poriadku... – Presne tak. Ja som sama takýto prípad, môj svet je presne taký ako ja, a celý svet v podstate je jeden veľký chaos. Nikto nič nevie, nevie, prečo vlastne žije, načo chodí do práce, prečo musí zarábať peniaze… Prežiť je pre mňa málo, tápam, premýšľam, či nie je niekedy niečo viac ako tento násilný nezmyselný kolotoč… To je koncepcia

HUD B A

HLAS ĽUDU • OBZORY celého albumu: premýšľať, analyzovať, niekam sa dostať, ale v podstate sa nedostaneme aj tak nikam, lebo nikto nič nevie. Umenie túto neistotu iba spracúva, podáva druhým, a tým tú neistotu len zväčšuje. Prečo to vôbec teda robiť? Aby sme neboli všetci jedna myseľ, jeden človek, jedno telo, jedna vakcína, jeden vírus, aby sme použili mozgy, začali mať vlastné názory a používali ich už konečne. Tieto večné šablóny

Obálka albumu Patterns

a paradigmy ľuďom strašne vyhovujú, lebo sú leniví premýšľať, lebo myslenie bolí a berie čas, ktorý môžu využiť na žrádlo a nič nerobenie alebo sťažovanie sa.

Ste všestranne tvorivou autorkou. Zaoberáte sa totiž aj výtvarným umením a literatúrou... O aké druhy výtvarných prác a textov ide? – Maľujem rada abstrakty, ale aj klasiky, krajinky, a najradšej mám kombináciu abstraktu s klasikou. Mám rada ilustrácie, dark obrazy. Svoju hororovú zbierku Afterparty som si ilustrovala sama. Píšem horor, sci-fi, absurdné poviedky, romány, novely. Ide o introspekciu, zamyslenie sa nad sebou, psychológiu postáv, vykreslenie atmosféry, zastavenie sa v čase… Ako vplývala pandémia koronavírusu na vaše hudobné a umelecké aktivity? – Výborne, konečne mám na umenie viac času, viac inšpirácie. Pandémia je úžasný hit, experiment na ľuďoch – bohužiaľ, úspešný módny trik, dá sa o nej písať, skladať, inšpirovať sa ňou do nekonečna. Snáď tie veci dakedy aj naživo prednesiem. Netreba to zas preháňať.

„Mám rada kombináciu elektroniky s naozajstnými nástrojmi, do ktorých človek vdýchne život, dynamiku…“

Je kvantum zaujímavejších tém, samozrejme, načo sa opičiť po druhých? Aké máte plány s projektom Love My Science do budúcna? Možno očakávať novú kolekciu skladieb? – Po očkovaní mám následky, v dôsledku čoho nemôžem hrať na husliach, gitare… Ak teda ešte dakedy budem môcť znova hrať ako predtým, rada by som koncertovala, nahrala ďalšie CD, posunula sa kompozične, priniesla niečo nové.

Stále treba pracovať, byť lepší, počúvať, stretávať sa s inými hudobníkmi, rozprávať sa o hudbe, byť otvorený, hrať, skúšať, pracovať na sebe, spájať štýly, oživiť hudbu… Hudbu projektu Love My Science si možno vypočuť na internetovej adrese: lovemyscience.bandcamp.com Foto: z archívu I. Rudavskej

„Stále treba pracovať, počúvať, stretávať sa s inými hudobníkmi, rozprávať sa o hudbe…“

29/VII

Zúčastnili ste sa vo virtuálnom festivale Wave Earplug, ktorý sa usporiadal v auguste 2021. Ako došlo k vášmu vystúpeniu v rámci tohto podujatia a aká to bola pre vás skúsenosť? – Imrich Végh ma oslovil, či by som nenatočila pár skladieb, 10 až 15 minút live hrania. Prečo nie? Ohlas? Asi vďaka tomu sa mi podarilo predať platne a aj viac CD na Bandcampe. Takže ohlas je super. Čo viac si muzikant môže priať, ako dostať sa do povedomia a byť pochopený?

Existujú na Slovensku hudobné projekty a skupiny, ktoré sa zaoberajú zvukom podobným Love My Science? Čiže: možno hovoriť o elektronickej hudobnej scéne na Slovensku? – No, priznám sa, že sú, ale ide skôr o synth, alebo čistú elektroniku, ako I am not či Projekt 231, avšak ja spájam electro s gitarami, s postpunkom, new wavom, asi podobné kapely na Slovensku neexistujú…

N OVELA

25. 9. 2021 • 39 /4978/

VÍŤAZOSLAV HRONEC

Dynastia Beňovských (12) (22) Na Slovensku bolo v roku 2060 vypísané referendum na založenie monarchie, hlasovalo 89,76 percenta občanov, z toho 82,31 sa vyjadrilo za monarchiu. Hneď potom parlament odhlasoval zákon, podľa ktorého sa v posledný deň mandátu prezidenta republiky v roku 2084 pripraví nová ústava a na Slovensku vznikne parlamentná monarchia. Hneď potom začal štát stavať na Námestí Mórica Beňovského mauzóleum, kde po piatich rokoch pochovali pozostatky všetkých ôsmich členov dynastie Beňovských. Približne vtedy vyšla bohato ilustrovaná monografia o Móricovi Beňovskom a náklad 100 000 kusov sa rozpredal takmer obratom. Vydavateľ sľúbil, že každý rok vyjde jedna kniha venovaná jednotlivým členom dynastie, pravdaže, v menšom náklade, lebo niektorí boli vo svojich časoch anonymní alebo sa stali známymi až neskôr. Všetkých desať filmov, ktoré sa natočili počas projektu, sa sústredilo na jeden holografický disk a ten sa stal bestsellerom na celom svete. Monografia o Beňovských sa

Dynastia Beňovských

Pamätník Mórica Beňovského vo Vrbovom na Slovensku (foto: wikimedia)

prekladala do angličtiny, francúzštiny, čínštiny, maďarčiny, nemčiny, poľštiny, portugalčiny, ruštiny a španielčiny. No žiadosti o autorské práva prichádzali aj z ďalších krajín. Dvadsiateho siedmeho mája 2084 bol Adriano Beňovský, inak dôstojník slovenskej armády, korunovaný za kráľa Slovenska. Zo srbčiny preložila Zora Sirácka (Koniec novely)

Móric Beňovský (1746 – 1786)

Mihály Eszterházy (1900 – 1977)

Juraj Kalnický (1763 – 1845)

Serafín Eszterházy (1934 – 2011)

Hedviga Tóth Isaszegyiová (1789 – 1886)

Anastázia Mahfúzová (1985 – 2054)

Dyőző Tóth Isaszegyi (1818 – 1849)

Kasim Mahfúz (2004)

Móric Eszterházy (1848 – 1926)

Adriano Mahfúz-Beňovský (2057)

Č A SO P IS Y

Nezávislý literárny časopis – neľahká, nie však nemožná misia (Fraktál č. 3/2021, ročník 4) Stevan Lenhart

30/VIII

úvodníku aktuálneho čísla slovenského kvartálnika Fraktál šéfredaktorka Stanislava Chrobáková Repar prezrádza niektoré osobné skúsenosti z prípravy tohto nezávislého literárneho časopisu a z jej slov vidno, že je to v dnešnom čase nanajvýš komplexná a neľahká, nie však aj nemožná misia. Lenže na jej uskutočnenie by – ako šéfredaktorka hovorí – bolo potrebné mať aj širšiu podporu a väčšiu kapacitu personálneho obsadenia (treba totiž mať na zreteli, že ide o výrazne objemný, 230-stranový časopis s kvalitným obsahom, vychádzajúci

štyrikrát ročne)… Témou tohto čísla je preklad poézie (a prózy) – o danej problematike v článkoch a esejach hovoria prekladatelia Jana Kantorová-Báliková, Karol Chmel, Ladislav Šimon, Peter Zsoldos a Lucia Duero, k čomu sa uvádzajú aj ukážky niektorých ich prekladov. V rubrike Spomíname ide o spomienky na dve významné osobnosti slovenskej literatúry, ktoré usnuli v tomto roku: Júliusa Vanoviča a Viliama Turčányho. Idea socializmu v 21. storočí je témou rozhovoru

s filozofom Ľubomírom Dunajom, s ktorým sa zhovárala Laura Kladeková. Ďalší rozhovor viedol Róbert Šedivý s literárnou vedkyňou, editorkou a vysokoškolskou p e d a g o gi č k o u Martou Součkovou, ktorá hovorí o svojich náhľadoch na recenzistiku a súčasnú slovenskú prózu, ale aj o vlastných pedagogických skúsenostiach. Rubrika V zábere prináša štúdiu Matúša Mikšíka o hre Petra Karvaša Meteor, ako aj články Jakuba

Macheka (Ženy za pultem i za plotnou – pojetí feminity v normalizačních seriálech) a Martina Navrátila (Nejasné počiatky poézie Vojtecha Mihálika). Aj toto číslo obsahuje slovenskú poéziu (Marián Reisel, Daniela Kováčiková, Peter Hotra) a prózu (Balla, Peter Macsovszky, Štefan Šimko), ale aj haiku (Matúš Nižňanský) a „experimentálnu post-poéziu“ (Zuzana Husárová, Ján Mičko). V rubrike kritika je šesť recenzií a ďalšie texty sú zaradené do rubrík Hmyrom!, Monitor, Z archívov, Kyvadlo, Periféria?, Na ceste… Časopis Fraktál z verejných prostriedkov podporuje Fond na podporu umenia.

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Stevan Lenhart • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. • S finančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad ISSN 2466-5169 • COBISS ID=226828044

Kultúra NOVÉ DIVADELNÉ PREDSTAVENIE V PADINE

Komédia podľa Nušića a Popova Stevan Lenhart

edorovi Popovovi sa darí aj v skromných podmienkach dosahovať pozoruhodné výsledky. Ide totiž o divadelné hry, za ktorými nestoja veľké financie a odborné tímy, ale vďaka režisérovej vízii a entuziazmu niekoľkých talentovaných ochotníkov tieto predstavenia úspešne spĺňajú svoj cieľ: pobavia divákov, poskytnú im hodinu nepreten-

je Popovov text Okrúhly stôl. Pod produkciu hry sa podpisuje Fedor teáter. „Je to neúradné divadlo, čiže neformálna skupina divadelníkov,“ vysvetľuje režisér Fedor Popov. „Ročne nacvičujeme po jedno predstavenie a ide o štandardné herecké zloženie, s ktorým spolupracujem už šesť rokov. Niektoré herečky však medzičasom odišli na štúdiá, takže som si do aktuálnej hry povolal aj

Protagonisti hry Kabaret 2 s režisérom Fedorom Popovom

ciózneho humoru a zároveň „me- jedného staršieho padinského dzi riadkami“ vyjadrujú určitý herca a spolupracuje s nami aj spoločenský komentár (dosiah- jeden mladý herec z Kovačice.“ nutie katarzie je už predsa záležitosťou samého diváka)… Takým je aj najnovší divadelný projekt z dielne Fedora Popova, pomenovaný Kabaret 2, ktorého predpremiéra bola 18. septembra v priestore Domu kultúry Michala Babinku v Padine. Milenec (Ivan Cicka) a manželka (Magdaléna Predstavenie je Štaubová) zložené z dvoch častí – prvá vznikla podľa texV komédii Myš manželka zátu jednoaktovky Myš Branislava možného pána si povolá do Nušića, pokým druhá časť voľne svojho domu milenca, avšak po nadväzuje na prvú a jej základom nečakanom manželovom prí• KULTÚRA •

pozitívne. Irena Ondríková sa ešte pred dvadsiatimi rokmi zúčastnila v niektorých padinských inscenáciách – po dlhej prestávke sa vrátila k divadlu a zaujímavosťou je, že teraz hrá spolu s dcérou AnasSlúžka (Anastázia Ondríková), manžel (Želimír táziou. Herecký návrat po rokoch Marušník) a manželka (Magdaléna Štaubová) urobil aj Želimír chode vzniká dramatické napätie a situáciu dodatočne kompli- Marušník, ktorý si rád spomína kujú slúžka a modistka. Úlohy na účasť v Popovových Satirách a

stvárňujú Magdaléna Štaubová (manželka), Ivan Cicka (milenec), Anastázia Ondríková (slúžka), Irena Ondríková (modistka) a Želimír Marušník (manžel); predstavenie moderovala Jana Galasová. V druhej časti hry pod názvom Okrúhly Irena a Anastázia Ondríkové stôl režisér sám seba autoironicky postavil do úlohy hovorí, že mu osobne zodpovedá prísnej divadelnej autority, čiže takýto druh komédie. A členom mudrlanta, ktorý poúča hercov súboru sa stal aj mladý Ivan Cicka a poukazuje im na nedostatky zo susednej Kovačice. Predpremiéru hry Kabaret 2 ich predstavenia. Z rozhovoru s hercami sme sa v Padine sledoval aj divadelný selektor a hedozvedeli, že príprarec Aleksandar va hry Kabaret 2 bola Dunić s predpre nich vynikajúcou staviteľmi fesskúsenosťou. Napriek tivalu ochotníctomu, že každý z nich kych divadiel má každodenné záFEDRAS, ktorý väzky (pracovné alebo sa v tomto roku školské), predsa sa im usporiada po podarilo nacvičiť hru, jubilejný 50. raz z ktorej majú dobrý v Malom Crnići pocit. Mladé herečky neďaleko PožaMagdaléna Štaubová, revca. Anastázia Ondríková Predstavenie a Jana Galasová hrali podporil Úrad už v niekoľkých predpre Slovákov staveniach Fedora Popova a o spolupráci J e d n o t l i v é č a s t i žijúcich v zas týmto režisérom predstavenia divákom hraničí. sa vyjadrujú veľmi

prezentovala Jana Galasová

39 /4978/ 25. 9. 2021

Kultúra PETROVSKÉ DNI DIVADELNÉ 2021

Festival ešte nie je celkom zatvorený Jaroslav Čiep

nie pre deti a dospelých Divadlu s láskou. V posledný festivalový deň 19. septembra sa malo petrovskému publiku predstaviť Novosadské divadlo – Újvidéki Színház s inscenáciou Anna Kareninová, ktorá je ocenená ako najlepšie predstavenie na Festivale profesionálnej scény Vojvodiny. Podľa správ zo SVD už zopár dní predtým uviedli, že toto predstavenie je celkom zrušené. Predsa organizátor PDD sa vynasnažil nájsť náhradu, a tak sa, ako nám potvrdila riaditeľka SVD Viera Krstovská, v piatok 1.

armonogram tohtoročných Petrovských dní divadelných sa začal sľubne a na potešenie organizátorov sa napĺňal podľa ich prianí. Aj v posledný augustový víkend, keď boli viaceré sprievodné podujatia, ako i samotný čin otvorenia festivalu. Pokračovanie v druhý septembrový Celý bystrický súbor po programe v Petrovci týždeň od 9. do 12. septembra sa programu je Martin Urban a cho- diný na Slovensku do svojho minul tiež bez problémov, hoci reografie urobil aj v spolupráci repertoára zaradil tance a piessa zdravotná situácia s ešte stále s Tatianou Urbanovou, Luciou ne z Dolnej zeme. Sú tu tance neskrotiteľnou pandémiou zhorBielikovou a Katarínou a piesne nielen z vojvodinských šovala. O všetMosnákovou-Bagľa- prostredí, ale sú zastúpené aj kých týchto šovou. Čardáše z Ba- regióny Slovákov žijúcich v Mapredstaveniach nátu a Báčky v tom- ďarsku, Rumunsku a Chorvátsku. a podujatiach to programe spájajú Program pozostáva v úvodnej sme našich činajzaujímavejšie typy časti z archaických tancov, chotateľov detailstarých tancov z voj- rovodov, ktoré pomaly zanikane informovali vodinských prostre- jú. „Chceli sme ukázať svadbu, v predchádzajúdí: Jánošíka, Aradáča, v ktorej tiež boli rôzne zvyky cich číslach Hlasu zo Selenče, z Hložian a starobylé obradové prvky, a ľudu. a Pivnice. Chorovody ďalej vo vojnovej tematike našou Záverečný Ilečke z Jánošíka, spra- inšpiráciou sú prvky tradičnej ľutýždeň, ktorý cované podľa predlohy dovej kultúry, ale dávame to do trval od 16. do Kataríny Mosnákovej- takého moderného šatu, upra19. septembra, -Bagľašovej, do netra- vujeme to a hľadáme toho iného mal na javisko dičných priestorových diváka, ktorý by to prijal a týmto petrovského Pri hrozbe vypuknutia vojny kresieb Tatiany Urba- spôsobom sa dozvedel o zahraSlovenského vojvodinského divadla priviesť októbra predstaví Srbské ná- novej zarezonovali už na celo- ničných Slovákoch, o tej celej ďalšie štyri predstavenia. Najprv rodné divadlo z Nového Sadu slovenskej súťaži choreografií vojne, rozdelení štátov... Máme 16. septembra jeden folklórny s inscenáciou Ko je ubio Dženis v roku 2017. Katarína Mosná- aj divadelné prvky a na záver sa vraciame na ľudovú veprogram zo Slovenska z Banskej Džoplin (Kto zabil selicu, aká vie byť len na Bystrice, ktorého aktéri pricesto- Janis Joplinovú). Dolnej zemi,“ povedala vali do Srbska a tuná uskutočnili Vo štvrtok Mosnáková-Bagľašová. zájazd a vystúpili nielen v Pet- (16. 9.) hostia Hudobnú úpravu mal na rovci, ale aj v Kovačici, Selenči zo Slovenska, starosti Pavel Martinka a a v Novom Sade. Na repertoári z Banskej Bystripri výbere piesní okrem PDD 2021 boli i ďalšie tri tunajšie ce, prilákali do Kataríny Mosnákovejpredstavenia. Najprv sa v piatok siene SVD nielen -Bagľašovej účinkovali 17. septembra malo predstaviť divadelných diaj Juraj a Leonóra SúNárodné divadlo Kikinda s ko- vákov, ale aj fadiovci, bratia Matúš médiou v srbčine Buba u uhu núšikov folklóru, a Ondrej Drugovci a (Chrobák v hlave). To sa však lebo sa predviekostýmovú spolupráneudialo pre zdravotné príčiny dol Univerzitný cu pri tomto programe a toto predstavenie je presunuté folklórny súbor Veselá dolnozemská svadba mali aj s etnológom na sobotu 2. októbra. V sobotu Mladosť, ktorý 18. septembra do Petrovca pri- nacvičil folklórne predstavenie ková-Bagľašová, spoluautorka Patrikom Ragom. UFS Mladosť cestoval súbor Detského divadla Obrazy z Dolnej zeme – 1918. programu, nám prezradila, že pôsobí pri Univerzite Mateja zo Subotice a zahral predstave- Režisérom tohto dynamického tento folklórny súbor prvý a je- Bela v Banskej Bystrici od roku 32

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

1961. Členovia mlažiséri vyjadrujú vďaku dého a dynamického hercom a ich oddakolektívu sú študenti nosti scéne a divadlu. z celého Slovenska a Ako v kaleidoskope repertoár súboru poožívajú rôzne druhy núka pestrú paletu bábok hudbou, tanhudby, spevu a tanca com a šikovnou aniz rôznych regiónov a máciou hercov. Hra, tematík. V súčasnosti v ktorej sa publikum súbor tvoria tri zložky bude túlať za hrani– tanečná, hudobná a cami nekonečného spevácka. mora snov, sa odtúla s Petrovské dni divabábkovým predstavedelné pokračovali v Subotičania sa pohrávali s vizuálnymi efektmi ním.“ Predstavenie sobotu 18. septembra Imelda Veresová, svojráznou pochúťkou, najlepElvira Galová, Ana ším predstavením pre deti v Milosavljevićová, roku 2021 vo Vojvodine poViktorija Palfiová, menovaným Teatru s ljubavlju Greguš Zalan, Endre (Divadlu s láskou) v predvedení Kočiš, Stefan Ostojić Detského divadla zo Subotice. a Mladen Vuković. Nové javiskovo-bábkové divadlo Samotní režiséri sa režírovali prominentní režiséri o predstavení vyBonjo Lungov a Konstantin Karajadrili slovami: „Hra kostov, ktorí navrhli aj kompletDivadlu s láskou je né scénické vizuálne prostredie, odrazom lásky k bábky, kostýmy a choreografie. bábkovému divadV tejto inscenácii hrajú Gertrulu. Obaja autori i re- Herci ako bábky s dvoma tvárami de Fridriková, Danka Balaćová,

Detského divadla zo Subotice Divadlu s láskou bolo na 70. Festivale profesionálnych divadiel Vojvodiny vyhlásené za najlepšiu hru pre deti ako celok. Pri tejto príležitosti Zoran Đerić sa vyjadril, že tvorcovia divadelnej scény pre deti sa snažia držať krok s novými technológiami, spracovávať klasické témy zo školských učebníc moderne, byť aktuálni a zaujímaví, držať krok s dobou, odolávať mediálnej konkurencii, ale aj zachovávať ich autentický divadelný prejav. Petrovské dni divadelné 2021 teda ešte nie sú celkom uzavreté. Ak to objektívne príčiny neprekazia, bodku za týmto ročníkom festivalu položia v prvých dňoch októbra, keď si labužníci divadla, aspoň je taká nádej, prídu na svoje pri predstaveniach divadelných profesionálov z Kikindy a Nového Sadu.

Výklad nových kníh

Paľo Bohuš: Na prahu (ISBN 978-86-7103-573-6)

J. Čiep

lani Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci uzavrelo edíciu Živý prúd, v ktorej kedysi ešte začalo publikovať vydavateľstvo Kultúra. Ako posledná – 100. – kniha v edícii Živý prúd vyšla kniha prof. Dr. Michala Harpáňa (1944), nášho erudovaného literárneho kritika, pomenovaná Súradnice literatúry. Inak edícia Živý prúd vznikla roku 1999 a prvou knihou vydanou v tejto edícii boli literárnovedné štúdie O Paľovi Bohušovi práve z pera Michala Harpáňa. Edícia pôvodnej slovenskej tvorby vo Vojvodine je teraz premenovaná a menuje sa Predsa koľaj, a to podľa prvej zbierky nášho

• KULTÚRA •

básnika, esejistu a lekára špecializovaného na tuberkulózu Paľa Bohuša (1921 – 1997), ktorého 100. výročie narodenia sme si patrične pripomenuli a zaznamenali v apríli. Logo edície a dizajn obálky navrhla Emília Valentíková-Labátová. Na prahu je druhá, ale doposiaľ ako celok nepublikovaná básnická zbierka Paľa Bohuša. Strojopis tejto zbierky autor ešte za života poskytol niektorým literárnym pracovníkom. Na prvej strane strojopisu je datovanie „Petrovec 1943“. Táto zbierka je zostavená z troch cyklov básní: Na prahu (13 básní), Volanie (11 básní) a Ozveny (15 básní), spolu 39 básní. Svojráznym doslovom tohto vydania je aj text Dr. Michala Harpáňa O básnickej

zbierke Paľa Bohuša Na prahu. Harpáň básne v tejto zbierke hodnotí ako „širšie pochopenú

poetiku symbolizmu a výrazný tematicko-motivačný príklon k rodisku, rovine, roľníctvu, k

rodine, matke, otcovi... Tematický rozptyl básní zo zbierky Na prahu je skutočne široký – možno identifikovať niekoľko tematicko-motivačných skupín, ale spoločným menovateľom je poetika a typológia melancholického symbolizmu“. Záverom zbierky je biografické heslo o Paľovi Bohušovi, ktoré napísal Víťazoslav Hronec. Zbierku básní Na prahu Paľa Bohuša vydalo Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci. Na obálke je použitá fotografia Miša Smišeka. Kniha vyšla ako 1. zväzok v edícii Predsa koľaj a zároveň je 278. publikácia vydaná v SVC. Kniha je rozmerov 20 x 14 cm, vytlačená na ofsetovom papieri v rozsahu 80 strán, zlepená do mäkkého prebalu, vyšla s vročením 2021 a v náklade 150 kusov. Vytlačila ju tlačiareň Futura v Novom Sade.

39 /4978/ 25. 9. 2021

Kultúra SEMINÁR PRE UČITEĽKY MATERSKÝCH ŠKÔL Z DOLNEJ ZEME

Stále treba podnecovať národné povedomie Olinka Glóziková-Jonášová

dňoch 17. a 18. septembra v priestoroch Predškolskej ustanovizne Kolibri v Kovačici prebiehal dvojdňový seminár pre učiteľky materských škôl z Dolnej zeme. Štvrtý ročník spomenutého seminára spoločne zorganizovala Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku a Združenie vychovávateľov, osvetových

me v zmiešaných prostrediach, zápasíme s tým, že sa niektorí rodičia rozhodnú deti nezapísať do slovenských tried. Je to ich právo. Musíme uznať. Ale žijeme v štáte, ktorý nám dal túto možnosť. Sú to práva ústavou garantované, a keď ich máme, tak ich treba využiť,“ uviedla vo svojom príhovore a doložila: „Cieľom NRSNM ako republikovej inštitúcie a zastupiteľského orgánu všetkých Slovákov je zachovávať

Škôlkari predviedli krátky program

pracovníkov Slovákov Vojvodiny za finančnej podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Škôlkari kovačickej materskej školy v rámci slávnostného otvorenia seminára predviedli krátky program, ktorý nacvičili vychovávateľky Anna Sabová a Anna Cicková. Na úvod sa prihovorila Adrijana Babková, riaditeľka PU Kolibri, ktorá spoločne so Svetlanou Zolňanovou, koordinátorkou Výboru pre vzdelávanie NRSNM, privítala hostí. Slova sa ujala aj Libuška Lakatošová, predsedníčka NRSNM: „NRSNM sleduje prácu predškolských ustanovizní, lebo sú základom, na ktorom budujeme ďalšie veci. Viem, že vo všetkých krajinách zápasia s malým počtom detí. Je to asi trendom v celom svete – malá natalita, ale zvlášť my, ktorí žije34

www.hl.rs

slovenskosť, tradíciu, kultúru, vzdelávanie a informovanie po slovensky, ale aj používať úradne jazyk a písmo.“ V rámci podujatia účastníci analyzovali vplyv regionálnej výchovy na formovanie národného povedomia u detí a pod rovnakým názvom sa niesol aj tohtoročný seminár. O samotnom seminári hovorila Božena Levárska, predsedníčka Združenia vychovávateľov, osvetových pracovníkov Slovákov Vojvodiny. „Táto téma je veľmi zaujímavá pre naše prostredie. Chceli sme predovšetkým vidieť, kde sa nachádzame v tejto téme my. Koľko sa jej venujeme, keďže je veľmi dôležitá pre našu slovenskú národnostnú spoločnosť. Deťom skutočne treba od malička vštepovať materinský jazyk, kultúru a tradície, aby sme sa čím

Informačno-politický týždenník

Účastníci tohtoročného seminára pre učiteľky materských škôl z Dolnej zeme

dlhšie tu zachovali.“ Konkrétne o tomto sústredení povedala: „Seminár pozostával z praktickej a teoretickej časti. V prvý deň seminára sme usporiadali dielne, v rámci ktorých sme spracovali tradičné hry a hračky, ktoré hlavne v minulosti boli vyrobené z materiálov, ktoré boli po ruke v dome a z prírodných materiálov. Aj hračky mali svoj vývoj a v dnešnej „digitálnej“ dobe sú deťom takéto hračky veľmi zaujímavé a sme mienky, že je mimoriadne dobre ponúknuť im aj takéto veci a zopakovať si ich.“

rok sme v inom štáte a, samozrejme, na rade v tomto roku bolo Srbsko,“ vysvetlila v mene organizátorov Svetlana Zolňanová a doložila: „Konkrétne na tohtoročnom seminári máme 21 vychovávateliek zo Srbska, 3 zo Slovenska a online sa pripojili 3 vychovávateľky z Maďarska, z Békešskej Čaby, a 5 vychovávateliek z Rumunska, z Nadlaku.“ Na záver otváracieho programu seminára predsedníčka Lakatošová odovzdala primerané darčeky pre všetky materské školy, teda predstaviteľom ma-

Seminár pozostával z teoretickej a praktickej časti

Na stretnutí sa zúčastnili slovenskí učitelia materských škôl z Maďarska, Rumunska, zo Slovenska a zo Srbska. „Striedajú sa tieto krajiny v rámci Dolnozemských projektov, čiže každý

terských škôl, resp. účastníkom seminára. Na záver seminára účastníci si pozreli pamätihodnosti Kovačice, navštívili Galériu insitného umenia a Spomienkový dom Martina Jonáša. • KULTÚRA •

PRVÝ SEPTEMBER V PU KOLIBRI

V Kovačici rekordný počet škôlkarov Olinka Glóziková-Jonášová

rvého septembra okrem základných a stredných škôl svoje brány otvorili aj všetky oddelenia Predškolskej ustanovizne Kolibri, ktoré pôsobia na území Obce Kovačica. V tomto školskom roku záväzný predškolský program v Obci Kovačica absolvuje 205 detí, kým úhrnný počet zapísaných detí do tejto škôlky, buď do prípravného predškolského programu, alebo na poldenný či celodenný program, je 473. Z toho najviac predškolákov zapísaných je v Kovačici – 175 a v Padine 83. Z Kolibríka však hovoria, že tento počet detí sa spravidla do konca októbra mierne mení, no výrazné výchylky nebudú.

Škôlkari v Obci Kovačica, vo zástupkyňa riaditeľky PU Kolibri všetkých siedmich oddeleniach, v Kovačici. „V tomto roku je skuprípravný predškolský program točne rekordný počet zapísaných absolvujú v štyroch jazykoch, a to po slovensky, po maďarsky, v rumunčine a po srbsky. Zákon o základoch systému výchovy a vzdelávania určuje povinný prípravný predškolský program v trvaní najmenej 9 mesiacov v roku pred zápisom do Budova PU Kolibri v Kovačici školy. Povinný predškolský program v Kovačici detí, a najmä v Kovačici, až 175, absolvuje 52 a v Padine 48 detí, takže jedna skupina poldenného ako informovala Nataša Kostićová, pobytu pracuje ako celodenný,

V PREDŠKOLSKEJ USTANOVIZNI VČIELKA V KULPÍNE

Práca sa im darí Katarína Gažová

„V

novom pracovnom roku v kulpínskej škôlke je 76 detí. Počet skupín je štyri a pol,“ povedala nám na úvod rozhovoru vedúca vychovávateľka Predškolskej ustanovizne Včielka v Kulpíne Alexandra Pucovská. Všetky skupiny sú vekovo zmiešané: v staršej jasličkovej a zároveň mladšej výchovnej skupine sú 2- a 3-ročné deti, potom je tu skupina a pol celodenného pobytu v slovenskom a srbskom jazyku, kde je 26 detí. S nimi pracujú dve vychovávateľky a jedna zdravotná sestra – vychovávateľka. Ďalej je tu stredná a staršia výchovná skupina, tiež v celodennom pobyte v slovenskom a srbskom jazyku, je tam 24 detí vo veku 4 a 5 rokov, na starosti ich majú tiež dve vychovávateľky. Potom • KULTÚRA •

do 16. hodiny. Niektorí rodičia si zvolili tento variant pre svoje dieťa, niektorí poldenný pobyt, teda deti sú v škôlke do 12. hodiny. S deťmi, ktoré zostávajú aj cez obed v škôlke spať, pracuje ešte jedna vychovávateľka. V škôlke v Kulpíne pracuje úhrnne 7 vychovávateliek, sú tu 1 zdravotná sestra – vychovávateľka,

sú tu staršia a najstaršia výchovná skupina v slovenskom jazyku v poldennom pobyte, kde je 17 detí, a to 5- a 6-ročných. S tými staršími sa už robí príprava pre školu. Staršia a najstaršia výchovná skupina v srbskom jazyku na poldennom pobyte má 9 detí a sú to tiež 5a 6-roční škôlkari. V tomto pracovnom roku majú novinku: rodičom detí na poldennom pobyte bola ponúknutá možnosť, aby svoje deti ponechali na predĺženom pobyte, teda funguje ako Budova škôlky v Kulpíne celodenný pobyt. Deti tak dostávajú stravu ako na 1 kuchárka a 1 upratovačka. Škôlka celodennom pobyte a zostávajú aj naďalej pracuje s opatreniami tu aj spať, domov odchádzajú v súlade s pandemickou situá-

čo výrazne prispelo k zmenšeniu zoznamu prihlásených detí,“ vysvetlila Kostićová. Okrem pravidelnej údržby a sanácie jednotlivých problémov v niektorých oddeleniach PU Kolibri v priebehu leta bola vykonaná sanácia strešnej konštrukcie, ako aj inštalácia hromozvodu na budove Predškolskej ustanovizne Kolibri v Kovačici. Spomenuté práce vedenie škôlky vyfinancovalo vďaka prostriedkom zo súbehu Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá v hodnote milión dinárov a na opravu strechy vyčlenili 50 000 dinárov z vlastných zdrojov.

ciou: dezinfekcia rúk a topánok, meranie teploty, časté umývanie a dezinfikovanie rúk, vetranie izieb, rodičia nevchádzajú do budovy, každodenná dezinfekcia hračiek, ktoré sa používajú, viac aktivít s deťmi vonku. V ustanovizni pracujú podľa projektového plánovania, kde si volia aktivity podľa záujmu detí, veľký dôraz sa dáva na spoluprácu s rodinou a využívanie zdrojov v okolí. Veľa sa pracuje s prírodnými materiálmi, tiež odpadovými, vypracúvajú si nové hračky, učia sa nové hry. Naplánovaná je úprava dvora škôlky, kde plánujú vyzvať rodičov, aby im pomohli. Priestory v budove škôlky prispôsobujú projektovému plánovaniu. S rodičmi viac spolupracujú prostredníctvom Viber skupiny, kde ich oboznamujú s aktivitami, novinkami, opatreniami a všetkým potrebným.

39 /4978/ 25. 9. 2021

Kultúra ZO SPOMIENKOVEJ VÝSTAVY JAROSLAVA PAPA

Oko a okolo všetkých nás Jasmina Pániková

Master stredisku Novosadského veľtrhu v sobotu 18. septembra otvorili spomienkovú výstavu fotografií Oko svih nas nedávno zosnulého fotoreportéra Jaroslava Papa (1957 – 2021), ktorý bezmála 30 rokov bol oficiálnym fotografom Novosadského veľtrhu. Z toho dôvodu vystavili 30 tematických fotografií tak z podujatí

prevažne zišli jeho kolegovia a spolupracovníci, generálny riaditeľ Novosadského veľtrhu Slobodan Cvetković poznamenal, že Jaroslava Papa všetci považovali za člena kolektívu a z toho dôvodu mu takouto výstavou chceli prejaviť úctu. Podľa neho výstava je príležitosťou, aby si všetci ešte raz pripomenuli, čo a ako Jaroslav Pap robil. Jeho kolega Slobodan Šušnjević ocenil, že Jaroslav stanovil

píše, má sa písať tak, aby vetám bolo tesno a myšlienkam široko. Tak vyzerajú fotografie Jaroslava Papa. On sublimoval

na ktorej zaznamenal jeleňa, zviera, vďaka ktorému bol rozpoznateľný vo verejnosti. Jaroslav Pap poznačil a za-

Posledná fotografia

„Jaroslav Pap stanovil veľmi vysoké štandardy vo fotografovaní,“ povedal Slobodan Šušnjević.

veľtrhu, ako aj fotografie prírody, ktoré boli jeho ochrannou známkou. Na otvorení výstavy, kde sa

veľmi vysoké štandardy vo fotografovaní. „Nie je ľahko robiť to, čo robil Jaroslav. Ivo Andrić raz povedal, že keď sa

chvíle a nám ponechal, aby sme hodinami, ba dňami pozerali na jeho fotografie.“ Organizátori nezvolili názov výstavy náhodou. Bol fotografom, ktorý bol vždy okolo nás, a zároveň aj okom všetkých nás. Každú fotografiu pomenovali Umenie chvíle, lebo ako povedali, on bol opravdivým umelcom. Do výstavy zaradili aj jeho poslednú fotografiu,

znamenal životy mnohých. Z toho dôvodu sa jeho spolupracovníci z Novosadského veľtrhu rozhodli založiť Medzinárodné uznanie Jaroslava Papa za najlepšiu fotografiu, ktoré budú udeľovať raz ročne, počas Veľtrhu lovu a rybolovu. Výstava v Master stredisku bude sprístupnená aj po ukončení veľtrhu. Foto: Nenad Mihajlović

Septembrové číslo časopisu Vzlet J. Pániková

o letnej prestávke k čitateľom sa znovu dostal mládežnícky časopis Vzlet, ktorý ako aj obvykle ponúka príspevky na rôznorodé témy. Najlepšia recitátorka v našej krajine Jana Rumanová zo Starej Pazovy nám rozprávala o svojich záľubách a plánoch do budúcna, a o tom, čo pre nich znamená víťazstvo na podujatí s veľkou tradíciou, akou je Gitariáda Vojvodiny, nám povedal 36

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Martin Švec, gitarista nového selenčského bandu Deformitet. Zostali sme vo svete hudby a našim čitateľom sme priniesli aj kúsok z atmosféry Exit festivalu. Samozrejme, vo Vzlete sa venujeme aj iným témam, a tak sme si tentoraz posvietili na problém anxiozity, a nezabudli sme ani na Medzinárodný deň ochrany ozónovej vrstvy, či na dobré a zlé stránky trávenia času na slnku a opaľovanie. Milovníci žiackych prác si prečítajú tvorbu z pera petrovských školákov,

zatiaľ čo do prílohy Rozlety prispela Alexandra Muhová, žiačka petrovského gymnázia. Ilustráciami Rozlety obohatila Sandra Činčuráková z Pivnice. Komixoví fanúšikovia si prečítajú o diele Alan Ford, a ako aj v každom čísle, i teraz je tu príspevok o novinkách zo sveta počítačov, počítačových hier a filmu. Nechýbajú ani horoskop, krížovka, vtipy... Čítajte Vzlet, píšte nám a sledujte nás na sociálnych sieťach.

• KULTÚRA •

STARÁ PAZOVA

Otvorená nová výstavná sezóna Anna Lešťanová

tom, ktorý autor v danom mesiaci bude vystavovať v Galérii Miry Brtkovej, ktorá pôsobí pri Stredisku pre kultúru Stará Pazova, rozhodujú členovia Umeleckej rady v zložení: Ljiljana Subotićová, Vladimír Valentík, Siniša Popov, Vladimir Prica a Zoran Čalija. Podľa slov akademického maliara Marjana Karavlu, Autorove umelecké diela

Miraš Vuksanović v pazovskej galérii

odborného spolupracovníka v Stredisku pre výtvarné umenie, potenciálni autori im mailom zasielajú návrhy svojich prác a niekedy sa k menu

autora ďalšej výstavy dostanú na návrh člena Umeleckej rady galérie. Za 17 rokov úspešného pôsobenia galérie mesačne sa tam striedajú autori s rozličnými umeleckými dielami. Počas každého leta v galérii sú nainštalované stále výstavy a novú výstavnú sezónu 2021/2022 svojimi obrazmi a kresbami otvoril somborský rodák Miraš Vuksanović, akademický maliar z Belehradu. Slávnostné otvorenie výstavy bolo v stredu 15. septembra a 26 umeleckých diel (22 kresieb a 4 obrazy) M. Vuksanovića si milovníci výtvarného umenia môžu pozrieť do 8. októbra. Ako uviedol M. Karavla, táto výstava je skutočne dobrý a kvalitný

začiatok sezóny 2021/2022 v staropazovskej Galérii Miry Brtkovej. Miraš Vuksanović (1975), akademický maliar, ktorý žije a pracuje v Belehrade, je nositeľom prvej ceny nedávno usporiadaného Somborského salóna 2021. Toto uznanie ho veľmi prekvapilo a zároveň potešilo, čo skromne uznal i na stredajšej vernisáži v Starej Pazove. Na salóne sa predstavil dvomi prácami Delovi a Delovi II, o ktorých

inými divadlami a za sebou má úspešne realizované početné predstavenia. Paralelne s prácou v divadle zaoberá sa i maliarstvom. Mal už tri samostatné výstavy (v Sombore, Zemune a Belehrade) a táto v Starej Pazove je jeho štvrtá. Bol účastníkom viacerých kolektívnych výstav, akými sú Somborský salón, Októbrový salón v Belehrade, bienále miniatúr v Gornjom Milanovci... Zaoberá sa i ilustráciou detských kníh a plagátov. Autor M. Vuksanović sa so svojimi dielami, ktoré sú abstraktné a v častiach asociujú niektoré konkrétne predmety, sa staropazovskému obecen-

Početné obecenstvo na vernisáži

Z otvorenia výstavy: (zľava) Zoran Čalija, Miraš Vuksanović a Marjan Karavla • KULTÚRA •

selektor výstavy Sava Stepanov povedal, že sú konštruktívne a majú pevnosť. Vuksanović po ukončení Fakulty úžitkového umenia a dizajnu v Belehrade – odbor scénografia a maliarstvo – odišiel do Maďarska na špecializáciu v oblasti scénografie. Po dvoch rokoch a návrate do Belehradu začal najprv pracovať ako asistent scénografa a neskôr i ako scénograf v Národnom divadle. Spolupracuje aj s mnohými

stvu predstavuje po prvý raz. Česť otvoriť jeho najnovšiu výstavu v Galérii Miry Brtkovej mal Zoran Čalija, ktorý sa zmienil o jeho živote a diele. Ako uviedol, Vuksanović na kresbách a maľbách znázorňuje svoj vnútorný svet plný symbolov a autentických znakov. Zdôraznil tiež, že doteraz v tejto galérii vystavovali mnohí známi umelci s rozličnými poetikami a v tomto je práve jeho tvorba dobrým príkladom.

39 /4978/ 25. 9. 2021

Kultúra DFF ZLATÁ BRÁNA

Tohto roku netradične Miroslava Ožvátová

ilovníci Detského folklórneho festivalu Zlatá brána netrpezlivo čakali na jún, mesiac, v ktorom sa festival pravidelne uskutočňoval. Pre pandemickú situáciu festival sa neuskutočnil a je tu i jedna novinka, o ktorej nám povedali v Kultúrnom centre Kysáč. Detský folklórny festival sa tohto roku uskutoční už 27. raz, ale netradične. Organizátori sa prispôsobili aktuálnym podmienkam a tohtoročný

festival organizujú v inej forme. Z Kultúrneho centra vyzvali všetkých, aby so svojimi

detskými folklórnymi súbormi pripravili choreografiu a zúčastnili sa na festivale. Súčas-

Krásna pamiatka z festivalu Zlatá brána (foto: z archívu KC Kysáč / Peter Brenkus)

DNI EURÓPSKEHO KULTÚRNEHO DEDIČSTVA V BÁČI

Oslava zašlých čias i dneška Renáta Súdiová

očas minulého víkendu v Báči prebiehalo tradičné podujatie Dni európskeho kultúrneho dedičstva. Toto podujatie, ktoré vzniklo z iniciatívy Rady Európy a Európskej komisie, každoročne prebieha v septembri v 49 štátoch Európy. V roku 2021 téma podujatia je Dedičstvo pre všetkých. V Báči akcie v rámci tohto podujatia vždy prebiehajú na Báčskej pevnosti, ale i v rámci františkánskeho kláštora, čo podujatiu dáva nádych zašlých čias, ale zároveň

symbolizuje úctu k dedičstvu predkov. Na Báčskej stredovekej pevnosti mnohé združenia inštalujú svoje stánky, na ktorých sa návštevníci môžu zoznámiť so starými remeslami a vyskúšať si svoje zručnosti v triafaní šípom. V prvý deň tohto medzinárodného podujatia – v piatok 17. septembra v rámci tradičného Koncertu duchovnej hudby vo františkánskom kláštore vystúpil organista Dávid Bertran a predstavili sa i štyri spevácke zbory: spevokol Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Selenči

Selenčský Pramienok na Báčskej pevnosti

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Ozvena a Komorný zbor Zvony zo Selenče, ktoré pracujú pod vedením Dr. Juraja Súdiho, ako i Združené zbory z Báča a Vajsky pod vedením Dávida Bertrana. Ako sólisti sa predstavili Mária Turanská ml. a Jaroslav Pecník, ktorí spolu so zborom Zvony veľmi pôsobivo predviedli pravoslávnu skladbu Carska jektenija. Toto veľkolepé podujatie pokračovalo v sobotu 18. septembra na Báčskej pevnosti, kde sa predstavovali mnohé združenia a remeselníci vystavovali svoje výrobky. Aj selenčská etno-sek-

ne a do konca tohto mesiaca prijímajú prihlášky na účasť na festivale. Organizátori prídu do prihláseného prostredia nahrať choreografiu, ktorú zaradia do konečného programu. Nahraté choreografie všetkých zúčastnených súborov pozrie odborná porota a obsahy budú dostupné aj na internete. Realizácia festivalu a centrálne podujatie sú naplánované na október v Kultúrnom centre Kysáč. Budú sa premietať nahrávky a niektoré súbory sa aj zúčastnia na podujatí. Vyplnené prihlášky je potrebné zaslať na adresu: Kultúrne centrum Kysáč (KC Kysáč), DFF ZLATÁ BRÁNA, Slovenská 22, 21 211 Kysáč, alebo na e-mail: kis.kysac@gmail.com.

cia mala svoj stánok, na ktorom bola prezentovaná slovenská ľudová kultúra. Slávnostnú akadémiu na pevnosti mal česť otvoriť Orchestrík ZŠ Jána Kollára zo Selenče, ktorý okrem hymien Srbska a Európskej únie zahral aj niekoľko skladieb zo svojho repertoáru. Spevácku zložku otvorenia mal na starosti zbor ZŠ Vuka Karadžića z Báča. Obom súborom dirigoval ich učiteľ Juraj Súdi st. Vo folklórnom programe úspešne vystúpil aj Detský folklórny súbor Pramienok ZŠ Jána Kollára zo Selenče pod vedením profesoriek triednej výučby Nataše Klinovskej a Mariany Častvanovej. Foto: z archívu J. Súdiho st.

Združené zbory Ozvena a Zvony vo františkánskom kláštore • KULTÚRA •

K 175. VÝROČIU NARODENIA

Karol Miloslav Lehotský (1846 – 1915) Jaroslav Čiep

rednedávnom uplynulo presne 175 rokov, čo sa narodil Karol Miloslav Lehotský, zvykneme ho označovať – starší, náš významný pedagóg, redaktor, spisovateľ a prekladateľ. Karol Miloslav Lehotský st. sa narodil v Púchove 16. septembra 1846 rodičom Jánovi Lehotskému a Zuzane, rod. Melfelberovej. Pochádzal zo šľachtického rodu Lehotský s predikátmi z Malého Rakova a Bystričky (de Kisrákó et Bisztricska). Umrel 2. októbra 1915 v Hložanoch. Karol Miloslav Lehotský st. študoval na gymnáziu v Trenčíne, v Českom Těšíne, v Modre a v Levoči. Učiteľský diplom získal v Banskej Bystrici. Od roku 1866 pôsobil ako učiteľ v Petrovci, v rokoch 1873 – 1905 v Laliti, kde rozvinul bohatú ľudovýchovnú, pedagogickú a národnopolitickú činnosť, najmä v Nedeľnej škole a v rámci Spolku báč-sriemskych evanjelických učiteľov. Počas svojho pôsobenia podporoval osvetový, kultúrny a hospodársky život dolnozemských Slovákov. Bol autorom osvetových a

pedagogických článkov, cestopisov, krátkych próz a prekladov. Články, cestopisy, krátke prózy a preklady uverejňoval v periodikách Národné noviny, Dom a škola, Cirkevné listy, Obzor, Národný kalendár a v inej dobovej tlači. Písal aj pod pseudonymami Dragutin, Graničar, Drahotín Miloslavský, K. Miloslavský. Bol vydavateľom a redaktorom časopisu Priateľ školy, členom Matice slovenskej a horlivým podporovateľom slovenských kultúrnych ustanovizní a podujatí. V Petrovci si založil rodinu, keď sa 28. novembra 1866 oženil s Emíliou Mrvovou, sestrou petrovského národovca a farára Juraja Mrvu, s ktorou mal deväť detí: Emíliu Boženu, Ľudmilu, Boženu, Dušana, Vladimíra, Darinku, Karola Miloslava ml., Oľgu a Máriu. Prvé tri dcéry sa narodili v Laliti, kde učiteľ Karol Miloslav

Lehotský st. odišiel roku 1873. Pôsobil tam do roku 1905, keď sa presťahoval do Hložian, kde žili jeho dcéry Božena Podhradská a Oľga Turóciová, vydané za hložianskymi učiteľmi. Od roku 1906 bol na odpočinku v Hložanoch. O Karolovi Miloslavovi Lehotskom podrobnejšie bádal náš historik a univerzitný profesor Dr. Samuel Čelovský pri skúmaní dejín školstva a slovenskej vojvodinskej publicistiky. Predovšetkým v referáte Priateľ školy – prvý slovenský pedagogický časopis vo Vojvodine (Z kultúrnych dejín Slovákov vo Vojvodine, 2010). Podľa jeho slov rok 1870 je dôležitým medzníkom slovenského vojvodinského novinárstva a pedagogiky. Koncom tohto roku začal v Petrovci Spolok slovenských učiteľov Báč-sriemskeho seniorátu vydávať rukopisný pedagogický

časopis Priateľ školy, ktorého redaktorom bol pokrokový učiteľ Karol Miloslav Lehotský. Tento časopis podľa stručných zmienok v literatúre zanikol v treťom ročníku. Nakoľko nám je známe, je to jediný slovenský rukopisný pedagogický časopis, z ktorého nie je nateraz známe ani jedno číslo. Na záver Dr. Čelovský konštatuje: „Vydávanie Priateľa školy bolo významným podujatím a medzníkom nielen v dejinách slovenskej publicistiky a pedagogiky vo Vojvodine, ale aj závažným a dôležitým momentom v kultúrnych dejinách Slovákov v Juhoslávii, svedčiacim o kultúrno-organizačných schopnostiach, vyspelosti a obetavosti hŕstky národne uvedomelých slovenských vojvodinských učiteľov a inteligencie v matičných rokoch.“ K tomu uvádza aj údaj, že Priateľ školy bol prvým petrovským časopisom. Ďalším petrovským časopisom bol až na začiatku 20. storočia štvorrečový Báčanský chmeliar, ktorý začal vychádzať roku 1906, kým petrovské časopisectvo zaznamenáva rozkvet medzi dvoma vojnami, a najmä po druhej svetovej vojne do konca šesťdesiatych rokov.

Taká bola „gúžva“...

„G

Anna Horvátová

úžva bola v banke.“; „Na cestách bola veľká gúžva.“; „Príď pozdejšie, teraz mám veľkú gúžvu.“ A donekonečna takto môžeme uvádzať príklady so slovkom „gúžva“. Slová gužva alebo aj frka či blízke buka, dreka, gungula,

• KULTÚRA •

sú srbského pôvodu. V slovenčine nie je ani jeden z týchto termínov, i keď nám, ktorým je srbčina blízka, nie sú neznáme, ba, žiaľ, nevieme sa takmer bez nich zaobísť. Tieto situácie sa dajú vystihnúť aj slovenskými slovami. V Synonymickom slovníku sa uvádzajú tieto slová: tlačenica: pri vlaku nastala tlačenica,

nemohol sa predrať tlačenicou; nával – veľké nahromadenie ľudí: v obchodoch je nával; tiež stisk, síce hovorové: v tržnici / na trhu bol stisk, alebo ešte silnejšie, expresívnejšie: mrvenica, vraj strhla sa mrvenica. Aj motanica: dieťa sa stratilo v motanici, ako i trma-vrma. Najprimeranejšou náhradou populárneho spojenia, ktorým

chceme vyjadriť, že takmer v rovnakej chvíli máme vykonať niekoľko prác, že sa diania uskutočňujú v tom istom čase, u gužvi sam a poslovenčené „v gúžve som“, „mám gúžvu“ je spojenie som v časovej tiesni. Gužva u saobraćaju v srbčine a po našsky „gúžva na cestách“, „gúžva v premávke“ je dopravná zápcha.

39 /4978/ 25. 9. 2021

Oznamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 39 autor: JÁN BAŽÍK

plod liesky

ampér

solmizačna slabika

jadranský ostrov

zimná zrážka

vodná raslina

herečka Gardnerová

osobné zámeno

1. časť tajničky

V tajničke je meno a priezvisko slovenského básnika.

Potrebujeme predavača základne

Taliansko

vrenie otcova sestra budova, stavba

eventuálne ovocná záhrada

2. časť tajničky holmium

dusík

pevná látka

televízia číslovka vodný živočích

časť chôdze nákazlivá choroba citoslovce

kyslík predložka v

Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu súrne potrebuje kolportéra (predavača) Hlasu ľudu v Kysáči. Úhrada sa reguluje zmluvou. Záujemcovia sa môžu ohlásiť v NVU Hlas ľudu, Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V, alebo na tel. č.: 021/4720-840, 063/47-2084, 062/762-947 (služba predaja). Hlas ľudu

rovnaké písmená chlp

vrecovitý obal miesto na obvode

ostrov druh papagája lož

ozvena

rád, radi

uhlík

AS HL DU ĽU

kryptón

kríky

hranie sa

zázrak

pevnosť

arzén

vpíšte ZT

Lesoto

dopustil sa zrady

karát kelvin

spisovateľ Jozef Gregor

hlasludu.info www.hl.rs

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 38 – VODOROVNE: mordovať, Ivana, kA, leto, roh, ara, basa, Ni, tu, Il, ťarcha, I, a, potok, pF, VA, oo, lesa, hlt, ars, trel, UK, Emona, zostatok TAJNIČKA: MILAN FERKO Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 38 z čísla 38 Hlasu ľudu z 18. septembra 2021 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: ANNA VALENTÍKOVÁ, Ul. Črepara č. 1, 21 469 Pivnica. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

SPOMIENKA

na milovanú manželku

SPOMIENKA

MÁRIU ĎURČÍKOVÚ

rod. Rybársku 13. 7. 1953 – 21. 9. 2007 – 2021 zo Starej Pazovy

Manžel Pavel

na milovanú mamu a starú mamu

MÁRIU ĎURČÍKOVÚ

Štrnásť rokov vo večnosti. S láskou a úctou si na Teba spomínam.

SPOMIENKA

na milovanú mamu a starú mamu

rod. Rybársku 13. 7. 1953 – 21. 9. 2007 – 2021 zo Starej Pazovy

Žiješ s nami v našich myšlienkach a srdciach.

Chýbaš nám v srdciach, chýbaš nám v dome a na každom kroku. Syn Janko s manželkou Zlatuškou a dcérami Annou a Máriou

MILOVNÍCI KNÍH Potešte svojich najmilších knižnými vydaniami Hlasu ľudu: 1. Mária Kotvášová-Jonášová: Mať pätnásť je také ťažké alebo Striptíz, poviedky pre tínedžerov, cena 500 din. 2. Elenka Šranková: Hlasľudovská kuchárka – Z kysáčskeho receptára – recepty starých mám a súčasné recepty chutných jedál, cena 600 din. 3. Jaroslav Feldy: Keď v živote nekvitli iba ruže – Ranená mladosť, skutočné životné osudy ľudí zo sriemskych dedín Erdevíka a Bingule, cena 600 din. 4. Zborník prác: Kysáč 1773 – 2013, všetko o Kysáči, od založenia po súčasnosť, cena 2 000 din. 5. Anna Horvátová: Jazykové omyly 2, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu, výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din. 6. Anna Horvátová: Jazykové omyly 3, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu, výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din. 7. Ján Šimoni: Matematika od stredoveku po 18. storočie, príručka určená učiteľom matematiky a prírodných vied, cena 800 din. 8. Ľudmila Berediová-Stupavská: Julinkine uspávanky, venček slovenských ľudových uspávaniek, cena 300 din. 9. Milina Vrtunská: Inde/Poziv na putovanje, reportáže, cena 300 din. 10. Oto Filip: Tak som to videl, mozaika textov a fotoprílohy, cena 500 din. Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, tamasiova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80-042).

Syn Miroslav s manželkou Danušou, synom Máriom a dcérou Naďou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

so šľachetnou a láskyplnou matkou a sestrou

BLAŽENKOU ČINČURÁKOVOU rod. Strešniakovou z Nového Sadu

Vo svojom srdci trvalú a tichú spomienku si na Teba budú zachovávať a stále si spomínať: dcéra Drahuška, sestra Milina a brat Jaroslav

TICHÁ SPOMIENKA

Dňa 25. septembra 2021 je tomu 6 rokov, čo nám do večnosti odišiel náš nenahraditeľný

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu MDJ MOST-NS, a. s., Nový Sad, so sídlom v Novom Sade, severne od Ul. primorskej, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba výrobného objektu – dielne na výrobu košov z armatúry a plátov výšky (P), na katastrálnej parcele číslo 380/5, k. o. Nový Sad IV, severne od Ul. primorskej v Novom Sade. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 20. septembra 2021 schválila rozhodnutie číslo VI-501-610/21, že nie je potrebný odhad vplyvov predmetového projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

ADAM HRK

1947 – 2015 – 2021 profesor vo výslužbe z Kovačice

V srdciach Ťa nosíme a večný pokoj Ti prajeme. Tvoji: manželka Zuzana, dcéra Lýdia, syn Stanislav, zať Pavel a Tvoje milované vnúčatá Filipko a Elenka 39 /4978/ 25. 9. 2021

Oznamy Republika Srbsko Autonómna pokrajina Vojvodina Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad tel.: +381 21 487 46 14, 487 40 36 ounz@vojvodina.gov.rs

Podľa článku 5 Pokrajinského parlamentného uznesenia o prideľovaní rozpočtových prostriedkov na financovanie a spolufinancovanie programových aktivít a projektov v oblasti základného a stredoškolského vzdelávania a výchovy a žiackeho štandardu v Autonómnej pokrajine Vojvodine (Úradný vestník APV, číslo 14/15 a 10/17), článku 3 Pravidiel o prideľovaní rozpočtových prostriedkov na financovanie a spolufinancovanie modernizácie infraštruktúry ustanovizní základného a stredoškolského vzdelávania a výchovy a žiackeho štandardu na území AP Vojvodiny (Úradný vestník APV číslo 4/17) a v súvislosti s Pokrajinským parlamentným uznesením o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2021 (Úradný vestník APV, číslo 66/20, 27/21 a 38/21), Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá (ďalej: sekretariát) vypísal

SÚBEH NA FINANCOVANIE A SPOLUFINANCOVANIE REKONŠTRUKCIE, ADAPTÁCIE, SANÁCIE, INVESTIČNEJ A BEŽNEJ ÚDRŽBY OBJEKTOV USTANOVIZNÍ ZÁKLADNÉHO A STREDOŠKOLSKÉHO VZDELÁVANIA A VÝCHOVY NA ÚZEMÍ AUTONÓMNEJ POKRAJINY VOJVODINY NA ROK 2021 Súbeh sa vypisuje na sumu prostriedkov zabezpečených Pokrajinským parlamentným uznesením o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2021 (Úradný vestník APV, číslo 66/20, 27/21 a 38/21), a to: na financovanie a spolufinancovanie rekonštrukcie, adaptácie, sanácie, investičnej a bežnej údržby objektov ustanovizní základného a stredoškolského vzdelávania a výchovy na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny v celkovej výške 76.000.000,00 dinárov (na úrovni základného vzdelávania a výchovy 57 600 000,00 dinárov a na úrovni stredoškolského vzdelávania a výchovy 18 400 000,00 dinárov). Realizácia finančných záväzkov sa uskutoční v súlade s likvidnými možnosťami rozpočtu Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2021. PODMIENKY SÚBEHU 1. Podávatelia prihlášky Podávatelia prihlášky sú: školy základného a stredoškolského vzdelávania a výchovy na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny založené Republikou Srbsko, AP Vojvodinou a jednotkou miestnej samosprávy. 2. Kritériá prideľovania finančných prostriedkov Kritériá prideľovania finančných prostriedkov podľa Pravidiel o prideľovaní rozpočtových prostriedkov na financovanie a spolufinancovanie modernizácie infraštruktúry ustanovizní základného a stredoškolského vzdelávania a výchovy a žiackeho štandardu na území AP Vojvodiny sú: význam realizácie projektu, pokiaľ ide o bezpečnosť žiakov, učiteľov a zamestnancov, ktorí používajú objekty; význam realizácie projektu na poskytovanie kvalitných podmienok na vykonávanie výchovno-vzdelávacej práce; finančná opodstatnenosť projektu; udržateľnosť projektu; lokálny alebo regionálny význam projektu; aktivity, ktoré sú vykonávané na účely realizácie projektu; zabezpečené zdroje finančných prostriedkov na realizáciu projektu. VŠEOBECNÉ SMERNICE SÚBEHU Ak je technicky možné realizovať projekt v niekoľkých samostatných fázach vykonávania prác, žiadateľ by mal predložiť prihlášku s jasne stanovenými fázami na vykonanie prác a uvedenými finančnými prostriedkami pre všetky fázy. Priložený predbežný výmer a predbežný výpočet prác by mali byť s presne stanovenou sumou prác a s trhovými cenami, keďže finančné prostriedky budú prevedené na žiadateľa v súlade s postupom verejného obstarávania v súlade so Zákonom o verejnom obstarávaní (a najviac do schválenej sumy). Sekretariát nebude financovať zvyšné a nepredvídané práce. Žiadateľ, ktorý sa tiež uchádzal na súbehu o konkrétny projekt na iných miestach, má právo podať prihlášku na daný súbeh, ak v čase podania prihlášky nevedel a ani nemohol vedieť, či mu budú poskytnuté finančné prostriedky na inom súbehu pre predmetný projekt. V prípade podania prihlášky na spolufinancovanie prác prostriedky zabezpečené ako účasť ustanovizne môžu byť z vlastných zdrojov, z darov a z rozpočtov všetkých úrovní moci. Finančné prostriedky sa neprideľujú na práce, ktorých plné financovanie sa poskytuje z iných zdrojov. Pri rozdeľovaní finančných prostriedkov budú zo zdravotných a bezpečnostných dôvodov uprednostnené práce súvisiace s hygienickými uzlami, strešnými konštrukciami a podobnými prácami. Po pridelení finančných prostriedkov na súbehu bude užívateľ povinný: podpísať so sekretariátom zmluvu o pridelení rozpočtových prostriedkov, ktorá upraví vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán; uskutočniť zodpovedajúce konanie obstarania v súlade so Zákonom o verejnom obstarávaní (Úradný vestník RS, č. 91/19); angažovať nezávislú osobu ako odborný dozor nad vykonávaním príslušných prác; sa vo všetkom pridržiavať pokynov na uskutočnenie zmluvy o pridelení finančných prostriedkov z rozpočtu APV na rok 2021. SPÔSOB PODÁVANIA PRIHLÁŠKY Prihláška sa predkladá na súbehovom tlačive sekretariátu. Kompletná súbehová dokumentácia sa môže stiahnuť od 22. 9. 2021 z webovej stránky sekretariátu www. puma.vojvodina.gov.rs. Prihlášky sa doručujú poštou na adresu: Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá s poznámkou: Pre financovanie a spolufinancovanie rekonštrukcie, adaptácie, sanácie a bežnej údržby objektov ustanovizní základného a stredoškolského vzdelávania a výchovy na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2021, Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad, alebo sa podávajú osobne v spisovni pokrajinských orgánov správy v Novom Sade (prízemie budovy pokrajinskej vlády). K prihláške na súbeh sa pripája: А) NA FINANCOVANIE A SPOLUFINANCOVANIE REKONŠTRUKCIE, ADAPTÁCIE, SANÁCIE A INVESTIČNEJ ÚDRŽBY OBJEKTOV kópia technickej dokumentácie, na základe ktorej orgán poverený vydávaním stavebných povolení vydal rozhodnutie o schvaľovaní prác/rozhodnutie o stavebnom povolení (v prípade, že je majiteľ objektu, kde sú práce vykonávané, AP Vojvodina, a ustanovizni sa nepodarilo získať rozhodnutie o schválení výkonu

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

prác/rozhodnutie o stavebnom povolení, táto ustanovizeň predkladá kópiu technickej dokumentácie, na základe ktorej, po obstaraní súhlasu k výkonu prác od pokrajinskej vlády, príslušný orgán vydá rozhodnutie o povolení výkonu prác/rozhodnutie o stavebnom povolení); kópia rozhodnutia o povolení výkonu prác/kópia rozhodnutia o stavebnom povolení, ktoré vydáva orgán poverený vydávaním stavebného povolenia (v prípade, že je majiteľ objektu, na ktorom sa vykonávajú práce, AP Vojvodina, ustanovizne, ktoré si neobstarali rozhodnutie o povolení výkonu prác/rozhodnutie o stavebnom povolení, odovzdávajú akt príslušného orgánu, ktorým sa preukazuje, že odovzdaná technická dokumentácia je kompletná a zodpovedajúca a že sa na základe nej, po získaní súhlasu od pokrajinskej vlády na výkon prác, vydá rozhodnutie o povolení výkonu prác/rozhodnutie o stavebnom povolení); predbežný výmer a predbežný výpočet prác podpísaný a overený zodpovedným projektantom (dokument nie starší ako šesť mesiacov, s očíslovanými stranami, záväzne s dátumom vypracovania); v prípade spolufinancovania poskytnúť dôkaz o zabezpečených finančných prostriedkoch na spolufinancovanie prác (zmluva, rozhodnutie, výpis z rozpočtu jednotky miestnej samosprávy, a pod.) spolu s riadne podpísaným a opečiatkovaným vyhlásením o účasti na spolufinancovaní príslušných prác (vyhlásenie doručiť vo voľnej podobe). B) NA FINANCOVANIE A SPOLUFINANCOVANIE BEŽNEJ ÚDRŽBY OBJEKTOV fotokópiu aktu vystaveného orgánom príslušným na vystavenie stavebného povolenia, ktorým sa potvrdzuje, že је predmetný druh prác v pripojenom predbežnom výmere a predbežnom účte na bežnú údržbu objektov, resp. tých, pre ktoré sa vystavuje rozhodnutie o povolení vykonávania prác/rozhodnutie o stavebnom povolení podľa Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, číslo 72/09, 81/09 – oprava, 64/10 – Uznesenie ÚS, 24/11, 121/12, 42/13 – Uznesenie ÚS, 50/13 – Uznesenie ÚS, 98/13 – Uznesenie ÚS, 132/14, 145/14, 83/18, 31/19 – i. zákon, 9/20 a 52/21); predbežný výmer a predbežný výpočet prác podpísaný a overený zodpovedným projektantom (dokument nie starší ako šesť mesiacov, s očíslovanými stranami, záväzne s dátumom vypracovania); v prípade spolufinancovania poskytnúť dôkaz o zabezpečených finančných prostriedkoch na spolufinancovanie prác (zmluva, rozhodnutie, výpis z rozpočtu jednotky miestnej samosprávy a pod.) spolu s riadne podpísaným a opečiatkovaným vyhlásením o účasti na spolufinancovaní príslušných prác (vyhlásenie doručiť vo voľnej podobe). Lehota podávania prihlášok na súbeh je 4. 10. 2021. Sekretariát si vyhradzuje právo požadovať od žiadateľa dodatočnú dokumentáciu a informácie podľa potreby, alebo určiť splnenie potrebných podmienok na pridelenie finančných prostriedkov. Komisia nebude rozoberať: neúplné prihlášky; oneskorené prihlášky (zaslané po termíne označenom ako posledný deň súbehu); neprípustné prihlášky (predložené neoprávnenými osobami a subjektmi, ktoré nie sú uvedené v súbehu); prihlášky, ktoré nesúvisia s účelmi stanovenými súbehom; prihlášky používateľov, ktorí v predchádzajúcom období nesplnili ustanovenia zmluvy o pridelení prostriedkov z rozpočtu APV; prihlášky používateľov, ktorí v predchádzajúcom období finančnými a naračnými správami neodôvodňovali finančné prostriedky vyčlenené z pokrajinského rozpočtu. Výsledky súbehu sa uverejňujú na internetovej stránke sekretariátu. Záujemcovia dodatočné informácie v súvislosti s realizáciou súbehu môžu získať v sekretariáte na nasledujúcich telefónnych číslach: 021/487-4036 a 021/4874614. Pokrajinský tajomník Zsolt Szakállas Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia v postupe aktualizovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že dňa 7. 9. 2021 schválil rozhodnutie, že nositeľ projektu WindVision Windfarm A, s. s r. o., Omladinskih brigada č. 90 b, z Belehradu, nie je povinný vypracovať novú, ani aktualizovať jestvujúcu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba energetického objektu na výrobu elektrickej energie Veternej elektrárne Alibunar 1 v Banáte. Nahliadnuť do rozhodnutia možno v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia. Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia v postupe aktualizovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že dňa 7. 9. 2021 schválil rozhodnutie, že nositeľ projektu WindVision Windfarm B, s. s r. o., Omladinskih brigada č. 90 b, z Belehradu, nie je povinný vypracovať novú, ani aktualizovať jestvujúcu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba energetického objektu na výrobu elektrickej energie Veternej elektrárne Alibunar 2 v Banáte. Nahliadnuť do rozhodnutia možno v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

• OZNAMY •

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 25 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09 ) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že dňa 8. 9. 2021 schválil rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba a rekonštrukcia Prístavu Nový Sad na katastrálnych parcelách 4142/35, 4142/2, 4142/7, 4142/40, 4142/39, 4142/3, 4142/29, 4144/4, 4144/3, 4142/8, 4142/27, 4142/26, 4142/4 a 10667/1, k. o. Nový Sad I, nositeľa projektu DP World, a. s., Nový Sad, Ul. carinska číslo 1, Nový Sad. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu je schválené na základe návrhu rozhodnutia, ktoré je súčasťou správy Technickej komisie, ako i nahliadnutím do doručenej dokumentácie, v ktorej sa konštatovalo, že predmetový projekt svojou realizáciou nebude negatívne vplývať na životné prostredie, ak sa dodržia predpísané ochranné opatrenia. Pre ochranu činiteľa životného prostredia nositeľ projektu je povinný zabezpečiť podmienky a realizovať opatrenia definované kapitolou 9.0 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie, ako i zabezpečiť realizáciu programu sledovania vplyvov na životné prostredie, predpokladané kapitolou 10. Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu sa môže začať správny spor v Správnom súde v Belehrade v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia. Rozhodnutie a dokumentáciu o vykonanom postupe odhadu vplyvov možno dostať na žiadosť podanú v písomnej forme a doručenú na adresu Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad.

Oznamujte v Hlase ľudu  021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs 39 /4978/ 25. 9. 2021

Oznamy Trvalá spomienka

SMUTNÁ SPOMIENKA

JÁNA ŠIPICKÉHO

JÁNA MARČEKA

1. 1. 1960 – 16. 9. 2021 z Kovačice

Ďakujeme Ti za lásku, obetavosť, starostlivosť, za všetko. Chránime si Ťa navždy v našich srdciach. Manželka Anna, dcéra Majda Šipická Dudášová s manželom Vlastislavom a dcérou Nikou, dcéra Tamara a dcéra Aneta

SMUTNÁ ROZLÚČKA

na manžela a otca

24. 3. 1948 – 22. 9. 2020 – 2021 z Padiny Smútok a ticho dolieha na náš dom, veľmi nám chýbaš v ňom. Len ten, kto stratil toho, koho mal rád, pochopí, čo je to ťarcha, bolesť a žiaľ. So slzami v očiach a s láskou si na Teba spomíname a nikdy na Teba nezabudneme. Manželka Eva a syn Janko SMUTNÁ SPOMIENKA na otca a starého otca

Dňa 11. septembra 2021 nás navždy opustil manžel, otec a starký

JÁNA MARČEKA

24. 3. 1948 – 22. 9. 2020 – 2021 z Padiny

Ťažko je nespomínať, keď v očiach slza stojí, ťažko je zabudnúť, keď srdce stále bolí. Kto ho miloval, nikdy nezabudne. Dcéra Anka s manželom Jánom, vnuk Janko, vnučka Jarka, dcéra Evka s manželom Sašom, vnuk Mirko a vnučka Marína

JÁN VALENTÍK

1. 11. 1942 – 11. 9. 2021 z Kulpína V bolesti si zaspal, zanechajúc všetkých nás vo veľkom žiali. Navždy sa budeme pamätať na Teba a na Tvoju nekonečnú lásku, dobrotu, obetavosť, starostlivosť a všetko pekné, čo sme s Tebou zažili. Smútiaca rodina: manželka Katarína, syn Ján, dcéra Mariena s manželom, vnuk Ivan a vnučka Marína so snúbencom 44

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

SMUTNÁ SPOMIENKA na milovanú manželku, matku a starú mamu

MÁRIU GALÁTOVÚ

rod. Urbanovú 7. 8. 1946 – 27. 9. 2008 – 2021 z Kovačice

hlasludu.info www.hl.rs

Trvalú spomienku na Tvoju lásku a dobrotu si navždy zachovávajú Tvoji najmilší • OZNAMY •

DROBNÝ OZNAM

SMUTNÁ SPOMIENKA na našich rodičov

KUPUJEM staré a nové perie, alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál,

JÁNA VOZÁRA

JULKU VOZÁROVÚ

1937 – 2010 – 2021

B. Petrovec,

1942 – 2011 – 2021

z Kysáča

tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

S láskou a úctou si na Vás spomínajú Vaši synovia Ján a Pavel s rodinami

Náhle a nečakane nás opustil priateľ

JÁN ŠIPICKÝ – ŠOLMAN

1. 1. 1960 – 16. 9. 2021 z Kovačice

S úctou si navždy na Teba budú spomínať spoluhráči z bývalého Basketbalového klubu Slávia v Kovačici

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s mamou

KATARÍNOU STRACINSKOU

rod. Šimovou 24. 11. 1922 – 15. 9. 2021 z Kulpína

POSLEDNÝ POZDRAV

kamarátovi

veľkému divadelníkovi

JANKOVI KMEŤKOVI

JÁNOVI VALENTÍKOVI

7. 9. 1968 – 30. 8. 2021 z Pivnice

1942 – 2021 z Kulpína

Večný pokoj Ti prajú a spomienku na Teba si navždy zachovajú:

Večný pokoj Ti prajú a spomienku na Teba si navždy zachovajú

Anda a Jaca zo Sriemskej Kamenice

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

syn Ondrej

členovia OD Janka Čemana

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

s našou tetou

so strynkou

KATARÍNOU STRACINSKOU

rod. Šimovou 24. 11. 1922 – 15. 9. 2021 z Kulpína

rod. Šimovou 24. 11. 1922 – 15. 9. 2021 z Kulpína Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachovajú

S úctou a láskou si na Teba bude spomínať

• OZNAMY •

POSLEDNÝ POZDRAV

S úctou a láskou si na Teba bude spomínať

rodiny Cerovská a Juríková

39 /4978/ 25. 9. 2021

rodina Stracinská

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 24. septembra 20.00 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Kumštáreň (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 26. septembra 10.30 Zostrih prvej časti festivalu Zlatý kľúč... z roku 2006 (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Behom, či krokom s Petrovským maratónom (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Boh náš je láska (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Utorok 28. septembra 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota Dobrý večer, Vojvodina. Pravidelný piatkový kolážový blok prinesie aktuality z rozličných slovenských prostredí, okrem iného aj z koncertu folklórneho súboru zo Slovenska v Selenči a o dielni v Petrovci, kde predmety zo pšenice vyrábali predstaviteľky ženských spolkov z ASSŽ. Kumštáreň. V septembrovom vydaní Kumštárne uvedú rozhovor s laureátkou Ceny Pro Cultura Slovaca Dagmar Máriou Anoca o fenoméne kultúry a duchovnosti. Predstavia diela sklára Jána Zoričáka vystavené v belehradskej galérii Ulus a najnovšiu publikáciu bratislavského Divadelného ústavu mapujúcu storočnicu profesionálneho divadla na Slovensku. Boh náš je láska. V septembrovom náboženskom vysielaní pre divákov pripravili príspevky z inštalácie farárky Jasminy Kotasovej-Medveďovej v Silbaši a farára kovačického Martina Bajzu. V Dobanovciach si pripomenuli 160 rokov od príchodu Slovákov a 130. výročie založenia cirkevného zboru.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 24. septembra – Dannyho jedenástka Sobota 25. septembra – Včera v noci Pondelok 27. septembra Odcudzené srdcia Utorok 28. septembra Smaragdovozelená Streda 29. septembra – Boľšoj Štvrtok 30. septembra – Everest 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania 18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00

Nedeľa 26. septembra Film: Návrat Mary Popinsovej Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Tvoj snúbenec, môj milenec

24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná

Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

relácia na aktuálnu tému Nedeľa

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 26. septembra 7.00 Repríza relácie Dobrý deň

www.hl.rs

18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

15.05 15.30 16.00 16.10 16.20 16.25 16.55 17.00

17.15 17.30 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 18.10 Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15

Informačno-politický týždenník

Nedeľa 26. septembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Kultúrno-umelecký program Obrazy z Dolnej zeme Utorok 28. septembra 16.00 NRSNM potešila kovačických a padinských piatakov Divadelné predstavenie Zbytočný človek

RÁDIO STARÁ PAZOVA

týždňa

12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí

Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

Streda 29. septembra

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA

9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

18.20 18.40

Na modrej vlne – každý pracovný deň Správy z regiónu Stalo sa na dnešný deň Správy z Kovačickej obce Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Kalendárium Udalosti dňa Citáty do vrecka Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Zaujímavosti zo sveta Humor Správy z Kovačickej obce Zaujímavosti zo sveta Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Citáty do vrecka Poézia

Piatok 1. októbra Príspevky z archívu RTVOK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Kelečević hviezdil

Väčšinu bodov získali mužstvá z hornej časti tabuľky. Hajdušičania kládli silný odpor vedúcemu Partizanu z Gaja. Gajčania predsa slávili minimálne víťazstvo a upevnili sa na čele tabuľky, bez prehratého zápasu. Druhé neporazené mužstvo je Potporanj, ktorý hrá čoraz presvedčivejšie. Gólov nebolo iba v Kačareve, kde druhé Jedinstvo remizovalo s Alibunarom. Najneúspešnejšie boli mužstvá z dolnej časti tabuľky. Okrem Jugoslavije z Jabuky štyri posledné mužstvá nedali gól a utrpeli presvedčivé prehry. Najhoršie prešiel Spartak 1911, lebo doma utrpel gólovú pohromu od hostí z Kovina. Padinčania a Pavlišania boli skromnejší, ale body získali za chotárom. Výsledky 6. kola: Jedinstvo – Budućnost 0 : 0, Partizan (U) – Dolovo 3 : 2, Partizan (G) – Hajdušica 1 : 0, Potporanj – Sloga 5 : 1, Jugoslavija – Stari Tamiš 2 : 0, Spartak 1911 – Radnički 0 : 7, Strela – Dolina 0 : 3, Vulturul – Crvena zvezda 0 : 1.

STRELA – DOLINA Ján Bokor

a hosťovaní v Ivanove Dolina nastúpila obozretne, lebo na takýchto zápasoch v minulosti zaznamenávala najslabšie výsledky. Teraz si hráči dali viac záležať a dokázali, že sú lepší. Podarilo sa im revanšovať sa Strele za minuloročnú prehru v Padine.

0:3

(0 : 1)

Domáci zase chceli získať body, lebo majú veľmi skromné bodové konto. Obaja súperi sa snažili ukázať dobrú hru a tvrdo bojovali. Kvalitnejší hráči Doliny mali viac z hry, ako aj gólových šancí. Po dvoch-troch nevyužitých príležitostiach Dolina začala viesť gólom Kelečevića. Bolo to minimálne vedenie hostí v prvom polčase, lebo domáci si

Kelečević bol úspešným realizátorom a druhým gólom rozhodol, kto bude víťaz primeraného zápasu. Domáci sa akoby vzdali a do konca zápasu Dolina mala iniciatívu a mohla zaznamenať aj presvedčivejšie víťazstvo. Tretím gólom Kelečević uzavrel výsledok a zaznamenal hetrik. Najslabším jednotlivcom na zápase bol rozhodca Stevan Stanković z Pančeva, ktorý pôsobil veľmi stratene. Robil chyby na oboch stranách a Marko Kelečević, kapitán Doliny a strelec domácim toleroval hrubú troch gólov hru. Našťastie, hráči načas pochopili, že rozhodca nie nevytvorili žiadnu šancu. je schopný viesť zápas a zachoZačiatok druhého polčasu vať pokoj, aby k výtržnostiam patril domácim, lebo si vytvorili neprišlo, a zápas sa skončil dve gólové šance. Nemohli ich regulárne. realizovať, lebo brankár Doliny FK DOLINA: Mrčić, Carević, Marko Mrčić dobre strážil svoju Kolak, Mitkovski (Stojkov), sieť. Hralo sa otvorene a šancí Kelečević, Trajčevski (Ilić), bolo na oboch stranách. Po chyRadenković, Popović, Banbe domáceho obrancu, ktorý čov, Josimovski, Trnovský zachytil loptu rukou, rozhod(Hlavča) ca nariadil správnu penaltu.

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Zatiaľ všetky víťazstvá na konte CRVENA ZVEZDA – TATRA 0 : 2 Pavel Kocka

ysáčska Tatra v aktuálnych majstrovstvách zatiaľ bojovne drží na konte všetky výhry. V minulom kole prvé miesto si rozdelila so Sláviou z Nového Sadu, no v 6. kole je už sama na tomto najvyššom mieste. Aj posledný zápas sa futbalovému klubu podarilo vyhrať, keď si sily zmeral s novosadskou Crvenou zvezdou. Prvý polčas zápasu by sa dal charakterizovať ako monotónny, • ŠPORT •

bez využitých dobrých príležitostí, o čom svedčil aj výsledok 0 : 0 na konci polčasu. V ňom mali domáci viac energie, boli pohyblivejší a energickí. Dokonca sa im v 30. minúte podarilo skórovať, ale pomocník stihol zareagovať na faul, takže tento gól bol neakceptovaný. Tatra mala iba dve až tri šance, no nevyužila ich. V druhom polčase domáci tempo hry akoby spomalili, čo dobre využili hostia vo svoj prospech. Už v 42. minúte sa

Grubovićovi podarilo skórovať. Po tomto góle Tatra bola omnoho bojovnejšia, prenikavejšia, čo bolo vidieť aj na výsledku. Už v 54. minúte sa im podarilo dať druhý gól, a tento výsledok zostal nemenný do konca zápasu. Rozhodca Pavle Grurović z Petrovaradína nemal na tomto zápase ťažkú prácu, a čo je dôležité, pískal férovo. Žltú kartu ako jediný dostal Živanović. V nasledujúcom 7. kole sa kysáčska Tatra stretne s novosadskou Sláviou, ktorá je, ako sme už

uviedli, na druhom mieste. Určite to bude ťažký a napínavý zápas, ktorý bude rozhodovať o ďalšom umiestnení týchto dvoch klubov. FK TATRA: Popin, Siljanovski, Đorđević, Živanović, Laković, Mijić (Radić), Kobiljski (Sekulić), Grubović (Radin), Đaković, Vrhovac, Apić Výsledky 6. kola: Bačka 1923 – Jugović 0 : 1, ŽSK – Omladinac 2 : 1, Crvena zvedza – Tatra 0 : 2, Slavija – Petrovaradín 4 : 0, TSK – Šajkaš 1908 2 : 2, Dinamo – Borac 2 : 0, Fruškogorac – Fruškogorski partizan 5 : 2, Jedinstvo – OFK Futog 6 : 0.

39 /4978/ 25. 9. 2021

Šport MEDZIOBECNÁ FUTBALOVÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – BÁČ – BÁČSKY PETROVEC

Selenčsko-pivnické stretnutie mužstiev KRIVÁŇ – SLÁVIA 1 : 0 Ján Šuster

rámci Obecnej futbalovej ligy Báčska Palanka – Báč – Báčsky Petrovec mužstvo pivnickej Slávie hosťovalo v Selenči, kde si zmeralo sily s domácim Kriváňom, a výsledok tohto zápasu je 1 : 0. Po dlhšom čase tieto dve mužstvá si znovu zahrali v majstrovskom stretnutí. Bolo to priemerné stretnutie dvoch výkonom podobných súperov. Hosťom sa v prvom polčase darilo viac držať loptu, no v druhom ju prevzali domáci. Keď sa všetko zoberie do ohľadu, so samou hrou diváci neboli veľmi spokojní, lebo sa hralo tak, že útoky boli poma-

lé, prihrávky nepresné a najčastejšie sa útoky zastavovali pred trestným územím oboch mužstiev, čo z druhej strany znamená, že zadáci boli dobrí a brankári nemali veľa práce. V prvom polčase hostia dvakrát pohrozili, a to cez Kirtiho, ktorého jedna strela odišla ponad bránu a druhú, ktorú poslal z 20-metrovej diaľky, kryl brankár domácich Naď. Hneď na začiatku druhého polčasu dali gól v 46. minúte. Domáci založili rýchly útok po pravej strane, lopta bola nahodená pred bránu súpera, najlepšie sa vynašiel Karačani, ktorý dobre hlavičkoval a loptu z ôsmich metrov zaslal do

pravého uhla, kde bol brankár Zelić bezmocný a obrancovia hostí slabo reagovali. Tento gól akoby dal energiu domácim, ktorí teraz častejšie útočili, ale bez úspechu, lebo tieto útoky boli zastavené načas pred trestným územím. Z druhej strany hostia nevynaložili dostatočné úsilie a bojovnosť, takže šance ani nemali. Na konci sa radovali domáci, ktorí získali prvé body v týchto jesenných majstrovstvách. Zápas viedol rozhodca Bojanović z Báčskej Palanky, ktorý nemal ťažkú prácu, a žlté karty dostali Kočonda (Kriváň) a Kirti (Slávia). Po tomto kole mužstvo Slávie

sa nachádza na desiatom mieste a má 4 body. V nedeľu Slávia na svojom ihrisku uhostí celok Bački hajduk a Kriváň privíta na svojom ihrisku Bačku 1945. FK KRIVÁŇ: Naď, Strehársky, Haška, Kvigić, Karačani (Jovović), Pavlov (Ristić), Spasić (Bujak), Doboš, Radomirović, Kočonda, Mučaji FK SLÁVIA: Zelić, Bolehradský, Čobrda (Zejak), Vinković (Blažek), Ćutilo (Danilov), Obradović, Kuchta, Kirti, Záskalický, Grňa, Šuster (Beláni) Výsledky 5. kola: Bačka 1945 – Maglić 0 : 3, Neštín – Soko 1 : 1, Slavija (B) – Mladost 1 : 2, Borac – Bačka 1 : 3, Tvrđava – Kulpín 6 : 0, Orlovi – Bački hajduk 2 : 0.

VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Zápas s veľkými zraneniami MLADOSŤ – KRILA KRAJINE 2 : 1 Miroslav Pap

etrovská Mladosť má zatiaľ na konte dve výhry, dve remízy a jednu prehru. Počtom bodov (8) sa aktuálne nachádza v strede tabuľky, no do konca majstrovstiev sa umiestnenie ešte môže výrazne zmeniť. V nedeľu 19. septembra si petrovská Mladosť na konto pripísala ďalšiu výhru, keď zdolala Krila Krajine z Báčskej Palanky, ktoré z druhého miesta v tabuľke z Báčskeho Petrovca odchádzali na piatom. Mladosť od samotného začiatku začala hrať bojovne a ukázala, že bude diktovať tempo hry. Kľúčové okamihy sa stali hneď na začiatku zápasu, keď domáci v prvej päťminútovke dokázali súperovi dať dva 48

www.hl.rs

góly. Pri prvom góle Ožvát ako bek centroval pomedzi brankára a stopéra hostí, Serdar to využil, loboval brankára a bolo 1 : 0 pre Petrovec. O dve minúty Petej prsiami spustil dlhú loptu, ktorá sa dostala k Trojanovićovi, ktorý precízne skóroval. Tieto dva góly uvoľnili napätie domácich, a ďalej ich ešte viac motivovali čím viac pribrať. Po chybe Jakuša, ktorý chcel nepremyslene vrátiť loptu stopérovi, využil ju rýchly Batinica a v 26. minúte precízne strelil do brány Leňu, ktorý nemal šance ju zastaviť. V 30. minúte prišlo k prvému ťažkému okamihu, keď Trojanović a hráč hostí v sústredení na loptu narazili do seba, pričom Trojanović dostal ťažký kop do brucha, čo spôsobilo až jeho omdlenie.

Informačno-politický týždenník

Jaroslav Jakuš vyšiel s najväčšími zraneniami (foto: P. Topoľský)

Predsa táto skutočnosť domácich hru neovplyvnila. Držali sa aj ďalej bojovnej a silnej hry. V druhom polčase útočili, hostia sa pokúšali dávať silnejšie kontry, ale neúspešné. Leškov približne z 20-metrovej vzdialenosti zvládol dvoch súperov, no slabým kopom trafil uhol brány, a brankár loptu poslal na rohový

kop, ktorý tiež nebol dostatočne využitý. Na samotnom konci Jaroslav Jakuš v dueli s brankárom a v skoku do výšky zle dopadol na zem a zlomil si ruku. Rozhodca Ľudovít Dudok z Hložian však nemal zložitú úlohu. Išlo o klasický fair play, ktorý diktoval aj tempo samotného zápasu. V nedeľu 26. septembra petrovská Mladosť odcestuje do Bajše, kde v 7. kole bude hrať s domácim celkom. FK MLADOSŤ: Leňa, Ožvát, Beronja, Šproch, Brajković, Trojanović (Leškov), Stojisavljević, Serdar (Đokić), Petej (Zorić), Ikrašev, Jakuš Výsledky 6. kola: Senta – Njegoš 2 : 1, Hercegovac – Preporod 1 : 1, ČSK Pivara – Sloga 2 : 0, Bačka 1901 – Bajša 1 : 1, Mladosť – Krila Krajine 2 : 1, Mladost (T) – SU Stanišić 1920 3 : 1, Bačka (P) – Vojvodina (BG) 2 : 1, Tavankut – Mladost APA 0 : 0. • ŠPORT •

SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Po prestávke poľavili JEDNOTA – HAJDUK 1918 5 : 2 (2 : 0) Matej Bzovský

taropazovským členom Srbskej ligy – skupiny Vojvodina úspešne vyšiel vstup do dôležitého zápasu, ktorý mal po prestávke nečakaný prevrat v réžii strážcu siete hostí. Už v 14. minúte sa ujali zaslúženého vedenia po neustálom tlaku, keď najlepší jednotlivec na ihrisku Aleksandar Maoduš prenikol po ľavej strane, dostal sa k päťke a po veľkej skrumáži sa najlepšie vynašiel a šikovne dorazil loptu do opačného uhla. Hostia odpovedali rovnakým spôsobom. Po vynútenom rohovom kope dobre centrovanú loptu Šušnjar hlavou zachytil, ale na šťastie domácich lopta zakončila tesne popri pravej strane brány. V 32. minúte aktívnejším domácim sa podarilo zdupľovať výsledok. Jovan Bobar po jednoduchej akcii presne strelil z diaľky, jeho strelu krátko odrazil brankár hostí a nabiehajúci Luka Đorđević bez veľkých ťažkostí dorazil loptu do siete. Tesne pred odchodom na oddych hostia nebezpečne po-

hrozili, ale prudkú strelu Arežinu brankár domácich Mane Marković stačil vyraziť na rohový kop, ktorý hostia nevedeli využiť. V úvode druhého polčasu domáci sa tlačili dopredu a v 56. minúte sa im podarilo zvýšiť výsledok na 3 : 0. Pilipović totiž využil chybu váhajúcej obrany hostí a zvnútra šestnástky presnou strelou usmernil loptu do nechránenej siete. Hostia sa však nevzdávali ani po vylúčení nešportovo správajúceho sa brankára Drinčića, ktorý vybehol až do stredu ihriska a pokúsil sa fyzicky zaútočiť na dvoch domácich hráčov, urážal aj rozhodcu Raukovića zo Subotice, a tento ho predčasne poslal von z ihriska. Tým svojim spoluhráčom, ktorí sa snažili výsledok skorigovať, urobil veľkú škodu. Využili veľký psychický pokles v hre mladých a neskúsených domácich hráčov, ktorí sa iba bránili, ale im aj šťastie obrátilo chrbát. Dve pekné strely veľmi dobrého Vujoševića skončili v sieti Markovića, a keď domácim hrozilo vážne nebezpečenstvo zo straty bodov, prišlo k ďalším,

trochu nečaBelehrad) kaným chvía stredný ľam. V nadstaútočník Veljvenom čase ko Ćirić (Manáhradník čva Bogatić). Stefan Tošić V naslevyužil slabú dujúcom obranu hoskole Jednota tí, ktorí všetky sa na pekne sily vrhli do upravenom útokov, ocitol novom štasa zoči-voči s dióne v Nonáhradným vých Bánovbrank árom ciach stretne Golovićom, s domácim a vzápätí ho Omladintento nedocom, ktovoleným spô- Vynikajúci výkon Aleksandra Maoduša r ý má po sobom zrazil šiestom kole v šestnástke. Správne usmerne- rovnaký počet bodov (9) ako nú jedenástku Bobar premenil aj Jednota. na štvrtý gól a strážca siete hostí, FK JEDNOTA: Marković, Igor práve ako i jeho predchodca, Cvetojević, Moravac (Jandrić), videl červenú kartu. Pred po- Maoduš, Nikolić (Plavšić), sledným pískaním Tošić využil Beljić, Radosavljević, Pilipović nepozornosť svojich strážcov (Tošić), Đorđević (Šukunda), a piatym gólom uzavrel skóre Trivić, Bobar zápasu. Výsledky 6. kola: Bečej V posledných chvíľach zdĺ- 1918 – OFK Vršac 1 : 2, Dinahavého letného prestupového mo 1945 – Radnički 1912 1 : termínu vedenie Jednoty sa 2, Stari grad – Prvi maj 0 : 1, postaralo o dve kvalitné mla- Tisa – Tekstilac 1 : 3, Borac (Š) dé posily. Do mužstva pribudli – Omladinac 1 : 0, Borac – OFK stredopoliar Srđan Micić (Hajduk Kikinda 1909 4 : 1.

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Najslabší zápas v aktuálnych majstrovstvách TAMIŠ – MLADOSŤ 4 : 0

Vladimír Gál

ieloblatská Mladosť zohrala najslabší zápas v aktuálnych majstrovstvách. Na začiatku zápasu sa neudialo nič podstatné. Domáci boli zohraní a v 12. minúte po presnej strele loptu chytil Dobrić, ktorý skóroval. Prvú šancu pre hostí mal Kristián Gál, ale dobre loptu

• ŠPORT •

nespracoval Šuľa. V 25. minúte tiež Kristián Gál prijal loptu v polovici ihriska, prihral Poničanovi, ktorý sa pokúsil ísť priamo na brankára, ktorého skúsil lobovať z 20-metrovej diaľky, no lopta padla priamo do jeho rúk. Dobre sa vynašiel protivník Tuba, ktorý prešiel bieloblatskú obranu, ako aj samotného brankára. Tu

ho zastavili traja hostia, ktorých tiež zvládol, a skóroval pre 2 : 0. V druhom polčase mal znovu šancu Poničan, ale jeho strelu perfektne bránil brankár. V 65. minúte padol ďalší gól, keď po kontre domácich a slabom reagovaní obrany Mladosti bol výsledok 3 : 0 pre domácich. Do konca zápasu domáci dali ešte jeden gól, ktorým získali sedem bodov.

Na nedeľu Mladosť privíta mužstvo Bilećanina zo Sečnja. FK MLADOSŤ: Perišić, Nečov, Paraljov, Poničan, Vladimír Gál, Đurić, Šuľa, Kalapiš, Šofranko, Kristián Gál, Kurunci Výsledky 5. kola: OFK Klek – Potisje 6 : 4, OFK Grandulica – Radnički 1911 1 : 4, OFK Stajićevo – Naftagas 3 : 1, Tisa 1933 – MSK 0 : 9, Tamiš – Mladosť 4 : 0, Bilećanin – Lehel 2 : 1, Zadrugar – Partizan 6 : 0.

39 /4978/ 25. 9. 2021

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Potupná prehra

RADNIČKI – PODUNAVAC 0 : 1 Lazar Pavković

o svojej existencii Futbalový klub Radnički zo Šídu nezohral taký slabý zápas ako ten sobotňajší s energickým, mladým, bojovným mužstvom Podunavac z Belegiša. Hostia ukázali na tomto zápase, že sú pánmi, ktorí diktovali tempo počas všetkých deväťdesiatich minút. Hrali kvalitnú hru, držali sa istých formácií a pevne stáli na nohách. Z druhej strany sa Šíďania preukázali v pomerne slabej forme a slabým výkonom, čím rozčarovali málopočetných fanúšikov, z ktorých mnohí v pol-

čase opustili tribúny. V nedeľu Šíďania hosťujú v Nových Bánovciach, kde sa stretnú s domácim mužstvom Dunav. FK RADNIČKI (Š): Nikolić, Utvić, Aperlić, Drča, Stojšić (Vlaisavljević ), Šuša (Pavlović), Krajnović (Mijatović), Sarić, Grumić, Subić, Starovlas (M. Dobrojević) Výsledky 6. kola: Budućnost – Sloga (E) 0 : 4, Radnički (NP) – RFK Novi Sad 1921 1 : 1, Cement – Donji Srem 1 : 1, Mladost – Index 1 : 2, Jedinstvo – Veternik 3 : 0, Sloboda – Sloga (T) 0 : 1, Hajduk – Dunav 5 : 0, Radnički (Š) – Podunavac 0 : 1.

OBECNÁ LIGA – ŠÍD JEDNOTA (Ľ) – BORAC 3 : 2 (1 : 1). Futbalisti domácej Jednoty oslavovali minimálnu výhru nad mužstvom Borac z Iliniec. Na tomto zápase boli mnohé scény, ktoré neboli potrebné Jednote z Ľuby. Avšak hráčom bol za všetko vinný rozhodca Stefan Vučetić z Erdevíka. Strelci Jednoty boli Ruman, Čavić a Ramić. GRANIČAR (J) – JEDNOTA 8 : 0 (6 : 0). Futbalisti šídskej Jednoty v poslednom kole prehrali s domácim mužstvom Graničar výsledkom 8 : 0. OFK BINGUĽA – JEDINSTVO (MOROVIĆ) 2 : 2 (2 : 1). Domáci Binguľčania viedli hru až do 80. minúty, keď súper stanovil remízu. Strelci pre Binguľu boli: Strašňák a Ognjenović. Výsledky 4. kola: Bratstvo – Omladinac 1 : 2, Sinđelić – Napredak 0 : 2, Graničar – Jednota 8 : 0, OFK Binguľa – Jedinstvo (M) 2 : 2, Jedinstvo (Ľ) – Borac 3 : 2. lp

ŠKOLSKÁ SÚŤAŽ V CHYTANÍ RÝB

V Jánošíku pribúdajú malí rybári

sobotu 18. septembra na kanáli Dunaj-Tisa-Dunaj, pri moste medzi Jánošíkom a Jermenovcami, Základná škola T. G. Masaryka v Jánošíku zorganizovala školskú súťaž v chytaní rýb. Súťaž mali na starosti učitelia

Ondrej Urban a Jaroslav Halabrín a podporu dostali aj z jánošíckeho Združenia rybárov Babuška, ktoré darovalo odmeny za prvých päť obsadených miest. Na súťaži sa zúčastnilo 19 žiakov Základnej školy T. G. Masaryka v Jánošíku a najúspešnejší

Sprievodné aktivity podujatia

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

boli: Kristián Kolárik (5. ročník), Ondrej Urban (5. ročník), Srđan Mamojka (4. ročník), Aleksandar Brošćinjanc (6. ročník) a Juraj Staňo (1. ročník). Každý žiak ako odmenu dostal rybársky prút alebo podberák. Keďže v škole bola pracovná

sobota, do prírody vyšli všetci žiaci aj učitelia jánošíckej základnej školy. Učitelia mali na starosti organizáciu rôznych zaujímavých a zábavných aktivít pre žiakov, ako aj chystanie obeda. Text a foto: z archívu školy

Kristián Kolárik získal prvé miesto • ŠPORT •

Z VOLEJBALOVÉHO KLUBU KULPÍN

Veľká snaha Kulpínčanov pred majstrovstvami Katarína Gažová

rvé mužstvo VK Kulpín po postupe do Prvej ligy Srbska v minulej hráčskej sezóne a potom po letnej prestávke zahralo Pohárovú súťaž Vojvodiny. Prvý zápas vo štvrťfinále hrali 9. septembra v Kulpíne s VK Klek. Ide o volejbalové mužstvo, ktoré pred rokom hralo v Superlige, a je to veľmi kvalitný tím. Kulpínčania sú nováčikmi v Prvej lige Srbska a pre toto mužstvo sú neznáma volejbalová skupina. Práve preto Klečania na začiatku zápasu hrali trochu vystatovačne. Kulpínskí hráči počas tohto zápasu hrali obetavo, bojovne a ukázali, že patria do prvej ligy, kde sa aj dostali. Zápas medzi VK Kulpín a VK Klek bol kvalitný a zaslúžene vyhral lepší tím.

VK KULPÍN – VK KLEK 3 : 0 Výsledky setov: 25 : 19, 26 : 24, 26 : 24 VK KULPÍN: Boris Relota, Stanislav Zima, Martin Lekár, Daniel Peťkovský, Nemanja Petrović, Vuk Barišić, Žarko Babić, Darko Ćirić, Nikola Emer, Duško Babić, Aleksa Grubešić, Petar Salatić, Aleksej Bojkov Nasledujúci semifinálový zápas, v ktorom sa rozhodovalo o postupe do finále Pohárovej súťaže Vojvodiny, bol zasa v Kulpíne v sobotu 18. septembra. Domáce mužstvo privítalo silného súpera VK Jedinstvo zo Starej Pazovy. Pazovčania donedávna boli úspešným mužstvom prvej ligy a keďže im to rozpočet klubu dovoľuje, svoju Boris Relota, kapitán a tréner prvého mužhráčsku zostavu stva VK Kulpín posilnili hráčmi z

VK Kulpín v zápase s VK Klek

Kulpínski volejbalisti na ihrisku spolu

Partizana a Vojvodiny. Možno povedať, že je to doteraz najsilnejšie a najkvalitnejšie mužstvo, s ktorým Kulpínčania hrali zápas. Do hry Kulpínčania nastúpili s rešpektom a menšou trémou, ale bojovali zo všetkých síl. Aj napriek všetkému dokázali, že majú kvalitu a hrajú na vysokej úrovni ako rovnocenní protivníci. Predsa zápas vyhral lepší a skúsenejší tím VK Jedinstvo zo Starej Pazovy. A to predovšetkým vďaka chybám domácich. No ale majstrovstvá v Prvej lige Srbska pre Kulpínčanov štartujú o mesiac, takže majú čas na to, aby svoje chyby korigovali počas tréningového obdobia a bojovali za čím lepšie umiestnenie v tabuľke. Mnohopočetní diváci – fanúšikovia VK Kulpín odDuško Babić, dlhoročný hráč kulpínsledovali aj tento, skeho tímu pre VK Kulpín ťažký

zápas a obe mužstvá podporovali silným potleskom. VK KULPÍN – VK JEDINSTVO 0 : 3 VK KULPÍN: Boris Relota, Stanislav Zima, Martin Lekár, Daniel Peťkovský, Nemanja a Rade Petrovićovci, Vuk Barišić, Darko Ćirić, Nikola Emer, Duško a Žarko Babićovci, Aleksa Grubešić, Petar Salatić, Aleksej Bojkov Aj napriek tomu, že nepostúpili do finále Pohárovej súťaže Vojvodiny, najdôležitejšie je to, že Kulpínčania sú chlapci za príklad, ktorí hrajú volejbal z lásky k tomuto športu a Kulpínu, a nie z materiálneho zisku. Aj po tomto zápase, ktorý prehrali so silnejším súperom, im patrí pochválenie za dobrú snaživú hru a Nemanja Petrović, popredný hráč obetavosť. mužstva

Mužstvo Kulpína v ťažkom zápase so staropazovským tímom

Mužstvo MOMS Silbaš

25. Matičný turnaj v Báčskom Petrovci (24. júla 2021)

Viliam Ušiak, Milorad Mladenović, Janko Fabok, Jaroslav Hurág, Nikola Pejak (stoja zľava); Damir Grbić, Darko Belička, Marko Torić (vpredu zľava)

Foto: Miroslav Pap

Hlas ľudu 39/2021

Articles inside

Laudácio na SKC Pavla Jozefa Šafárika

Veľká snaha Kulpínčanov pred majstrovstvami

V ekumenickom duchu – potrebujeme bratstvo

Jeden z najuznávanejších veľtrhov v Európe