Hlas ľudu 45/2021 by NVU Hlas ľudu

DIDA 2021

Podľa rozhodnutia komisie triumfovali divadelníci z Kysáča ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

Toho času prebieha rehabilitácia štátnej cesty II. A triedy, č. 127, Stará Pazova – Golubinci v dĺžke 9,6 kilometra, ktorú spravuje VP Putevi Srbije. Práce odštartovali 6. októbra a ich ukončenie je naplánované do polovice decembra. Vykonávateľom prác je AS Sremput Ruma, ktorá zabezpečila i adekvátnu dopravnú signalizáciu. Cesta Stará Pazova – Golubinci je veľmi významná pre celú Staropazovskú obec a toho času tam paralelne prebiehajú dve kapitálne investície – úprava a asfaltovanie cesty a výstavba nadjazdu, ktorá sa začala vo februári a pod ktorým má premávať rýchlotrať na trase Belehrad – Nový Sad – Budapešť. A. Lešťanová

6. 11. 2021 | 45 /4984/

Uzávierka čísla: 3. 11. 2021

Veľtrh tvorivosti vidieckych žien vo Vojvodine sa konal v Pančeve v sobotu 30. októbra. Na 12. veľtrhu sa zúčastnilo viac ako 150 spolkov a združení žien z celého územia Vojvodiny. Svojou tvorbou sa predstavili aj spolky a združenia žien z Jánošíka, Kovačice, Padiny, Vojlovice a zo Starej Pazovy. A. Rojková

Finálová časť tohtoročného detského festivalu slovenských ľudových piesní Rozspievané klenoty sa usporiadala 30. októbra v Dome kultúry v Kovačici. Zúčastnilo sa 21 mladých spevákov z viacerých vojvodinských prostredí, ich vystúpenia hodnotila odborná porota a udelené boli aj ceny obecenstva a uznania za autentickosť ľudových krojov. S. Lenhart

V stredu 3. novembra sedemdesiatiny oslávil náš uznávaný režisér a vysokoškolský profesor Ľuboslav Majera. Namiesto prípitku k jeho jubileu na titulnej strane najnovšej Mozaiky prinášame úryvok z prezentovaného textu pri otvorení dokumentárnej výstavy venovanej práve Ľ. Majerovi v rámci uplynulých Petrovských dní divadelných z pera jej autorky Miroslavy Blažićovej. Na fotografii J. Čiepa rodina Ľ. Majeru po otvorení výstavy, ktorú si záujemcovia ešte stále môžu obzrieť v predsieni SVD. J. Čiep

Editoriál

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľka NVU Hlas ľudu: Milana Arňašová Radićová Úradujúca zodpovedná redaktorka: Olinka Glóziková-Jonášová Zástupkyňa úradujúcej zodpovednej redaktorky: Andrea Rojková Redakcia: Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Miroslav Pap, Ľubica Sýkorová. Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Grafická redaktorka: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 101 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Tlač:

Nech rodina zostane jadrom spoločnosti Olinka Glóziková-Jonášová

j v tomto týždni vám píšeme o našom živote. Píšeme vám o tom, čo spája našu minulosť ako životnú skúsenosť s tým, čo dnes robíme. Píšeme teda aj o zvykoch a obyčajach, tých autentických, ako aj o tých prevzatých z iných kultúr. Preto napíšeme slovko-dve aj o sviatku Pamiatky reformácie, ktorý sme si pripomenuli 31. októbra, v deň, keď reformátor Martin Luther v roku 1517 pribil na dvere zámockého kostola vo Wittenburgu 95 téz proti odpustkom. Pamiatka reformácie patrí medzi kresťanské sviatky, ktorú si pripomínajú protestantské cirkvi, zvlášť luteránske. Po tomto sviatku katolícki veriaci si pripomenuli Sviatok všetkých svätých, ktorý katolícka cirkev v kalendári zapisuje na deň 1. novembra, na ktorý 2. novembra nadväzuje deň Spomienky na všetkých verných zosnulých. Veriaci SEAVC v Srbsku si v poslednú nedeľu po Svätej Trojici, ktorá pripadá na 21. novembra, v rámci služieb Božích pripomenú Pamiatku zosnulých. Táto nedeľa bude niesť názov Nedeľa večnosti, a tým ukončíme cirkevný rok. Tento sviatok u nás často mylne nazývame aj Dušičky. Ľudovo nazvaný sviatok Dušičky je výlučne katolícky, lebo evanjelickí veriaci, aj keď konajú služby na Pamiatku zosnulých, nekonajú zádušné služby alebo omše. V súčasnej dobe tento sviatok

je popularizovaný a komercializovaný ako Halloween, predovšetkým pod vplyvom amerikanizácie. Sviatok, ktorý aj v USA dostal svoju podobu až v 19. storočí a je svojím pôvodom keltský, diametrálne je svojou podstatou vzdialený od toho, čo oslavujeme v našom prostredí, keďže je prezentovaný ako sviatok škriatkov, strašidiel a čarov. Treba však povedať, že si naše, slovenské rodiny, svoje súkromie verne chránia pred vplyvom inštitucionalizácie, ktorú priniesol a prináša Halloween, aj to tak, že tento sviatok zo začiatku novembra každoročne pestujú ako oslavu rodinného života, teda spomienky na zosnulých, a nie ako moment roztopaše a zábavy. Je dobre, že si tieto dni pestujeme ako rodinný sviatok, keďže sú príznakom toho, že rodina u nás má stále veľkú prioritu. Veď práve rodina by mala byť jadrom každej spoločnosti. Uvedené sviatky na začiatku novembra sú časom, keď sa ľudia vracajú k členom svojej rodiny a spomínajú si na tých, ktorí rodinu opustili. Našou súčasnosťou sú aktivity, ktorými udržiavame svoju identitu a chránime všetko to krásne, čo slovenská dolnozemská kultúra vytvorila a tvorí v tomto prostredí. Aj o tom sa dočítate v najnovšom čísle a našou budúcnosťou je snaha o to, aby sme zachránili to, čo tu máme – náš život, ktorý mravne a vytrvalo budujeme.

V tomto čísle TÝŽDEŇ

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

5 Moderné vlaky aj na našich tratiach 9 Spomienka stále živá

37 Aby zanikajúca krása celkom nezanikla 49 Predĺžili šnúru výhier

MOZAIKA

26 Tak sme si zvykli na mier Na titulnej strane: Podľa správy posudzovacej komisie 26. festivalu DIDA v Pivnici, ktorej predsedníčkou je Zuzana Tárnociová (na fotografii zľava), bolo to úspešné podujatie. Pravdaže, aj vďaka organizátorom – aktivistom OD Janka Čemana. Koordinácia bola v rukách Organizačného výboru DIDA 2021 v čele s predsedníčkou Andreou Merníkovou-Šimonovou. Foto: Anna Francistyová

VP Službeni glasnik Belehrad

• •

•

45 /4984/ 6. 11. 2021

Týždeň

7 DNÍ

Tretí balík podpory Pripravila: Andrea Rojková

„V

zhľadom na index rastu o 7,5 percenta HDP bude závisieť aj zvýšenie platov a dôchodkov. Je to každoročný výsledok všetkých nás. A preto som spokojný s tempom rastu, ktorý budeme mať, ale celkovo si myslím, že budeme číslo jeden v Európe,“ povedal prezident Srbska Aleksandar Vučić. Podľa prezidenta po 10 mesiacoch index deficitu je 98 miliárd dinárov, teda asi 800 miliónov eur. Z toho vyplýva, ako spomenul, že rok uzavrieme s približne 58 percentami verejného dlhu. Schválené je rozhodnutie o zvýšení minimálnej mzdy o 9,4 percenta. Minimálna mzda bude vynášať 35 027 dinárov. Odhaduje sa, že naša inflácia bude okolo 3,5 percenta. Od 1. januára sa zvýšia dôchodky. Zvýšime dôchodky o 5,5 per-

centa. Občan, ktorý má 60-tisícový dôchodok, bude mať zvýšený dôchodok o 3 300. Tí, ktorí majú 30-tisícový dôchodok, budú mať spolu 31 750. Spolu s tým je tu príspevok 20-tisíc dinárov a bude aj ďalšia pomoc a podpora pre dôchodcov,“ povedal prezident. * Minister financií vo vláde Republiky Srbsko Siniša Mali oznámil, že 1. novembra začína výplata 30 eur všetkým dospelým občanom Srbska, ktorí spĺňajú podmienky na tento druh finančnej podpory od štátu. Celkovo ide o viac ako 5,7 milióna občanov, z toho 1,6 milióna sú dôchodcovia. Každý občan dostane 3 527 dinárov. Táto pomoc sa poskytuje po tretíkrát s cieľom zmenšiť následky pandémie. Minister ozrejmil, že 30 eur je druhá časť podpory z mája tohto roku, keď bolo občanom vyplatených 30 eur, a pripomenul, že v polovici decembra sa plánuje

aj výplata finančnej podpory vo výške 20 eur pre všetkých dospelých občanov. Občania, ktorí v máji požiadali o finančnú podporu vo výške dvakrát po 30 eur, nemusia sa prihlasovať o ďalšiu finančnú podporu – 20 eur, pretože im bude automaticky vyplatená v decembri. K tomu minister zdôraznil, že ani dôchodcovia, prijímatelia sociálnej finančnej pomoci a osoby v Ústave na výkon trestu sa nemusia registrovať, pretože peniaze dostanú automaticky. „Tí dospelí občania Srbska, ktorí majú pobyt na území Republiky Srbsko, platný občiansky preukaz a predtým dvakrát nepožiadali o 30 eur, a teraz chcú získať ďalšiu finančnú pomoc vo výške 20 eur v protidinárovej hodnote, alebo ktorí medzičasom nadobudli právo na podporu, či už dosiahli plnoletosť, alebo získali občianstvo, pobyt alebo občiansky preukaz,

budú môcť požiadať na portáli štátnej pokladnice: idp. trezor. gov.rs, v období od 15. do 30. novembra,“ povedal Mali. Minister financií zároveň vysvetlil, že občanom, ktorí po prijatí prvej časti finančnej podpory – 30 eur v máji zmenili banku a zrušili účet, bude v pôvodnej banke otvorený osobitný účet, na ktorý bude finančná podpora vyplatená. Zdôraznil, že tieto opatrenia pomoci sú súčasťou tretieho balíka na podporu ekonomiky a občanov, s cieľom zmierniť následky pandémie, a pripomenul, že všetky tri balíky majú hodnotu približne osem miliárd eur, teda približne 17,3 percenta HDP, a že tieto balíčky zachránili srbskú ekonomiku. Minister financií Siniša Mali skonštatoval, že štát ukázal svoju silu v ťažkých krízových časoch pre celý svet a opäť sa potvrdilo, že občania sa môžu spoľahnúť na svoj štát.

OBEC BÁČ

Podpísali 74 zmlúv o postupoch energetickej efektivity Pripravila: Katarína Gažová

odpisovanie zmlúv s používateľmi, ktorí sa uchádzali na konkurze na realizáciu postupov energetickej efektivity a ktorí spĺňali predpísané kritériá, usporiadali vo štvrtok 28. októbra v slávnostnej sieni Obce Báč. Obec Báč na tieto postupy vyčlenila 5 miliónov dinárov vlastných prostriedkov a tiež toľko prostriedkov dostala aj od Z odovzdávania zmlúv o energetickej efektivite: zástupkyňa predsedu rezortného ministerstva. Obce Báč Marína Balabanová (zľava) s podpisovateľkou zmluvy Koľko tieto postupy, ktoré jednotka lokálnej samosprávy dôležité, potvrdil aj údaj, že sa ných uchádzačov, pokiaľ patrealizovala s priamou pomocou z územia Obce Báč na konkurze ričná komisia, ktorá rozoberala a v spolupráci so štátom, boli zúčastnilo 106 zainteresova- prihlášky, konštatovala, že 74 4

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

spĺňajú kritériá konkurzu. Zmluvy používateľom odovzdali predseda Obce Báč Dr. Stevan Panić a zástupkyňa predsedu obce Marína Balabanová. Pri tejto príležitosti zároveň gratulovali všetkým, ktorí v ten deň podpísali zmluvy. A tiež vyjadrili nádej, že im inštalovanie nových plastových okien a dverí, ako aj tepelnej izolácie budov zlepší kvalitu života a prispeje k úsporám v rodinných rozpočtoch, predovšetkým počas zimného obdobia, ktoré prichádza. Zdroj a foto: www.bac.rs • TÝŽDEŇ •

SRBSKO

Moderné vlaky aj na našich tratiach Pripravil: Vladimír Sabo

rezident Srbska Aleksandar Vučić 29. októbra osobne privítal príchod nového vlaku Stadler kiss spoločnosti StadlerBussnang AG do Srbska a pri tejto príležitosti poukázal na skutočnosť, že sú rýchle trate a moderné vlaky obrazom našej krajiny. Zdôraznil tiež, že prvý úsek rýchlej trate do Budapešti, z Belehradu do Nového Sadu, bude daný do prevádzky najneskôr začiatkom marca budúceho roka.

„Victor Hugo povedal, že sny vytvárajú budúcnosť. Desaťročia ničíme vlastné zdroje, zanikali nám trate, neudržiavali sme ich, ani neobnovovali. Dnes sa Srbsko môže pochváliť kúpou troch takýchto fantastických súprav vlakov v hodnote takmer 52 miliónov eur, ktoré budú môcť čoskoro premávať po najmodernejších tratiach,“ povedal prezident Vučić a oznámil, že testovanie železnice by malo štartovať asi 15. novembra smerom z Belehradu po Starú Pazovu a okolo pravoslávnych Testovacia jazda

Rýchly vlak Stadler kiss

Vianoc štartuje i testovanie železnice na trase Stará Pazova – Nový Sad. Dodal, že v regióne jedine Srbsko má takéto vlaky, moderné a luxusne vybavené. „Toto je veľká novina a poukazuje na to, ako veľmi sa nám podarilo za pár rokov zmeniť krajinu. Zmenili sme očakávania ľudí, pretože je toho veľa, čo môžete urobiť, a to sa dá vtedy, keď veríte v seba, svoj národ a vo svoje vlastné schopnosti. Sny sa stávajú skutočnosťou, keď v nich veríte, bojujete za ich uskutočnenie a ste si istí, že

to môžete dosiahnuť prácou. Srbsko pôjde preto vpred aj rýchlejšie ako doteraz,“ zdôraznil prezident. Na novej trati Belehrad – Nový Sad dlhej 75 kilometrov by mali vlaky začať premávať od marca budúceho roka dvakrát denne. Tento úsek je súčasťou vysokorýchlostnej trate z Belehradu do Budapešti, ktorej sa výstavba začala koncom roka 2017. Zdroj: predsednik.rs Foto: Predsedníctvo Srbska / Dimitrije Goll

Príhovor prezidenta Aleksandra Vučića • TÝŽDEŇ •

45 /4984/ 6. 11. 2021

Týždeň Z 11. ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA AP VOJVODINY

O realizácii rozpočtu počas prvých 9 mesiacov Danuška Berediová-Banovićová

o štvrtok 28. októbra sa uskutočnilo 11. zasadnutie Zhromaždenia Autonómnej pokrajiny Vojvodiny. Prvý bod rokovacieho programu predstavoval monitorovací list o pôžičke z Európskej banky na obnovu a rozvoj projektu

správami. Ide o pôžičku vo výške 12 miliónov dinárov na 13 rokov. V pokračovaní zasadnutia nasledovala diskusia o realizácii pokrajinského rozpočtu počas prvých 9 mesiacov tohto roku. V zdôvodnení sa uvádza, že v tomto období bola realizácia rozpočtu dobrá, ekonomická a racionálna, zvlášť keď ide o časť, ktorá súvisí s príjmami

Nenad Borović z poslaneckej skupiny Aleksandar Vučić – Pre naše deti

(OBSE) Jan Braathu, ktorý sa potom stretol s predsedom Zhromaždenia APV Istvánom Pásztorom. Hovorili o otázkach ľudských práv a slobôd, o postavení mladých a ich perspektíve, ako aj o vzťahu väčšinového národa a národnostných spoločenstiev. „Srbsko je často predmetom kritík na medzinárodnej scéne. Tie kritiky sú niekedy opodstatnené, ale zdôrazňujem, že sú aj významné úspechy našej Poslanci schválili monitorovací list o pôžičke z Európskej banky na obnovu krajiny, o ktorých sa nea rozvoj projektu na zlepšenie energetickej účinnosti pre viac ako 80 hovorí nadostač. A to je verejných objektov vo Vojvodine

na zlepšenie energetickej účinnosti pre viac ako 80 verejných objektov vo Vojvodine. Podľa slov Nenada Borovića z poslaneckej skupiny Aleksandar Vučić – Pre naše deti mandátny list predstavuje predbežný prvý krok, tzv. predbežnú zmluvu, v ktorej sa spresňujú určité podmienky a ako a akým spôsobom sa bude konať platba. Projekt na zlepšenie energetickej účinnosti pre viac ako 80 verejných objektov na celom území Vojvodiny vypracoval Pokrajinský sekretariát pre energetiku, dopravu a stavebníctvo v spolupráci s lokálnymi samo6

www.hl.rs

z daní, s čím sa zhodla aj opozícia. Keď ide o príjmovú stranu rozpočtu, v správe sa uvádza realizácia vo výške 76,5 percenta, a keď ide o výdavky, realizácia vynáša 62,9 percenta. Na štvrtkovom rokovacom programe okrem iného boli aj správy o podnikaní Pedagogického ústavu Vojvodiny, Turistickej organizácie Vojvodiny, VKP Vode Vojvodine, VP Vojvodinašume a Rozvojovej agentúry Vojvodiny za roky 2019 a 2020. Na zasadnutí bol prítomný aj šéf misie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe

Informačno-politický týždenník

predovšetkým inštitucionálna upravenosť otázok vzťahu väčšiny a menšín. Ten systém, ktorý funguje dvadsať rokov dozadu, ktorý sa neustále implementuje zo strany národnostných rád, ktorý sa rozširuje zo strany zákonodarného orgánu a vlády, je veľkou hodnotnou a významne prispieva k bezpečnosti a mieru, k vzájomnej spolupráci a porozumeniu,“ vyhlásil Pásztor. Braathu vyhlásil, že je OBSE ochotná pomôcť vláde Republiky Srbsko a pokrajinskej vláde, aby úspešne implementovali záväzky, ktoré prevzali ako jedna z členských krajín OBSE.

Braathu a Pásztor hovorili o otázkach ľudských práv a slobôd, o postavení mladých a ich perspektíve, ako aj o vzťahu väčšinového národa a národnostných spoločenstiev (foto: skupstinavojvodine.gov.rs)

• TÝŽDEŇ •

STAROPAZOVSKÁ OBEC

Realizácia kapitálových investícií Anna Lešťanová

vrstva bola odstránená, lebo sa musela vykonať i príprava oho času prebieha reha- iných kamenivových vrstiev, bilitácia štátnej cesty II. po ktorých aj doprava, síce A triedy, č. 127, na trase s menšou intenzitou, prebiehala Stará Pazova – Golubinci v dĺžke vzhľadom na to, že je železnič9,6 kilometra, ktorú spravuje VP ný prechod zatvorený pre výstavbu nadjazdu, pod ktorým má premávať rýchlotrať na dráhe Belehrad – Nový Sad – Budapešť. Obyvatelia Golubiniec do Starej Pazovy cestujú obchôdzkou cez Ljukovo a Inđiju. Vykonávateľom prác je AS SremVýstavba rýchlotrate v Starej Pazove put Ruma, ktorá Putevi Srbije. Práce odštartovali zabezpečila i adekvátnu do6. októbra a ich ukončenie je na- pravnú signalizáciu. plánované do polovice decemCesta na dráhe Stará Pazobra, samozrejme, ak poveternostné a iné podmienky na to budú prajné. V pondelok 1. novembra na uvedenej časti cesty, smerom zo Starej Pazovy, zastihli sme robotníkov so strojmi, ktorí na vozovku dávali prvú z dvoch asfaltových vrstiev. Pred týmito práca- Na každom kroku vidieť majstrov, ktorí usilovne mi stará asfaltová pracujú

Úprava železničnej stanice a jej okolia prebieha v plnom prúde

va – Golubinci je veľmi významná aj pre celú Staropazovskú obec, a toho času tam paralelne prebiehajú dve kapitálové investície – úprava a asfaltovanie cesty a výstavba nadjazdu, ktorá sa začala vo februári. Neďaleko od tohto obrovského staveniska na výstavbe nadjazdu sa konajú i práce na úprave budovy Železničnej stanice Stará Pazova a jej okolia. Budova si zachovala svoj pôvodný výzor a na základe toho, čo sme videli, Prvá asfaltová vrstva na ceste Stará po ukončení týchto ozaj Pazova – Golubinci komplexných prác Stará Pazova sa nájde na mape významnej železničnej dopravy.

Pohľad na výstavbu nadjazdu zo ... a na výstavbu nadjazdu z Golubiniec Starej Pazovy... • TÝŽDEŇ •

Výstavba nadjazdu je obrovským staveniskom 45 /4984/ 6. 11. 2021

Týždeň ZHROMAŽDENIE AP VOJVODINY

Založená Zelená parlamentná skupina Danuška Berediová-Banovićová

álnych spoluprácach s inštitúciami, ktoré sa zaoberajú týmito otázkami, ale aj neformálnymi piatok 29. októbra sa civilnými združeniami. „Mám konalo zakladajúce za- nádej, že vďaka našej práci sadnutie Zelenej parla- Zhromaždenie AP Vojvodiny mentnej skupiny Zhromaždenia bude rozoznané ako dôležité AP Vojvodiny. V tomto mandáte fórum na zosilnenie ochrany Zelenú parlamentnú skupinu životného prostredia, poskytotvorí 73 poslancov a táto nefor- vanie podpory medzistraníckej málna skupina sa bude zaobe- spolupráce a dohody o sporať témami, ktoré sa vzťahujú na ločných prioritách a vo vnútri Zhromaždenia na vplývanie na prijatie predpisov, ktorý propagujú ochranu životného prostredia,“ povedala Hrnjaková. Dražen Maravić, predstaviteľ UNDP (Rozvojový program OSN) vyhlásil, že s veľkým potešením podporujú prácu Zelenej parlamentnej skupiny. Dodal, že neformálne poslanecké skupiny podávajú novú kvalitu práce zastupiteľských telies. Podtajomníčka Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia Brankica Dražen Maravić, predstaviteľ UNDP Tabaková pri tejto ochranu životného prostredia príležitosti vyhlásila, že tento a udržateľného rozvoja. sekretariát rozoznáva hodnoty Stanislavu Hrnjakovú, po- a aktivity, ktoré doteraz ukázala slankyňu v Zhromaždení APV, táto skupina vo svojej práci, zvolili za predsedníčku Zelenej a zaželala im úspech v práci. parlamentnej skupiny v tomto Na záver zakladajúceho zamandáte. Hrnjaková vyhlásila, sadnutia boli prijaté závery so že na jednej strane cieľom tej- smernicami, na základe ktorých to skupiny bude pokračovať bude pracovať Zelená parlav tom, v čom ich predchodco- mentná skupina (ZPS): via začali, a na druhej strane – ZPS bude podporovať vyspolu s edukáciou poslancov tváranie systémových podmiea širšej verejnosti o dôležitosti nok na formulovanie a impletýchto tém hovoriť o potenci- mentovanie politík v oblasti

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Stanislava Hrnjaková, predsedníčka Zelenej parlamentnej skupiny (v strede)

ochrany životného prostredia; – ZPS bude podporovať spoluprácu medzi inštitúciami, ktoré sa zaoberajú ochranou životného prostredia a udržateľ-

ným rozvojom v AP Vojvodine, a inštitúciami, ktoré sú relevantné subjekty vo vytváraní a implementovaní politík tak na regionálnej, ako aj na lokálnej úrovni; – ZPS sa bude zasadzovať o vytváranie systémových podmienok na udržateľný rozvoj s použitím obnoviteľných zdrojov energie – zahŕňajúc ekonomickú, ekologickú a sociálnu dimenziu; – ZPS sa bude zasadzovať o to, aby svojím angažovaním poskytla podporu lokálnym samosprávam v nastolení dobrej praxe tak vo využívaní svojich potenciálov s cieľom ochrany životného prostredia, ako aj vo všetkých oblastiach, Podtajomníčka pokrajinského sekretariátu ktoré prispievajú k pre urbanizmus a ochranu životného vidieckemu a udržaprostredia Brankica Tabaková teľnému rozvoju. • TÝŽDEŇ •

Ľudia a udalosti 28. OKTÓBRA V BÁČSKOM PETROVCI

Spomienka stále živá Jaroslav Čiep

j tohto roku sa vo štvrtok 28. októbra so symbolickým začiatkom o 10. hodine predpoludním na súčasnom nádvorí Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Pet-

to mladých ľudí. Túto smutnú, ale mnohovravnú významnú udalosť pre dejiny Báčskopetrovskej obce z roka na rok opakujú. Prenášajú aj na mladé generácie, aby si uvedomili, že sloboda neprichádza sama, ale neraz si ju treba aj tvrdo zaslúžiť.

Spomienke na túto udalosť na nádvorí divadla je venovaný aj pamätník – kamenná ruža, pri ktorej sa koná sústredenie

rovci zoskupili Petrovčania, aby si sprítomnili výročie tragického popravenia martýrov slobody národnooslobodzovacieho boja, presne na mieste a v čase, kde a kedy sa ukončili ich mladé životy roku 1941. Fašistický okupant ich vtedy odsúdil na smrť obesením, že sa zapojili do synchronizovanej akcie pálenia konôp v južnej Báčke. Uplynulo odvtedy osemdesiat rokov a Petrovčania si ani v súčasnosti nedovolia, aby prach zabudnutia navial na ideály tých-

Harmonogram primeraného príležitostného programu začali pesničkou speváčky Komorného zboru Musica viva, po čom sa prihovorila predsedníčka Obce Báčsky Petrovec Jasna Šprochová a krátky text z dejín predniesla Anna Speváková. Okrem iného bolo počuť: „Pod správu maďarského štátu Báčka sa dostala po vypuknutí vojny na našom území a po porážke Juhoslovanskej ľudovej armády v Aprílovej vojne. Vrchnosti robili nátlak na menši-

Pietna spomienková slávnosť má za cieľ preniesť posolstvo aj na mladšie generácie • ĽUDIA A UDALOSTI •

ny a nútili ich pracovať pre nich. ročne je naplánovaný aj odchod k To leto roku 1941 bolo pekelné. spoločnej hrobke padlých bojovVedľa všetkých nátlakov, ktoré níkov na tzv. partizánskom cintoPetrovčania pociťovali na vlastnej ríne a kladenie kvetov a vencov. koži, nebolo im ťažko v skrýšach Po tom, čo predstavitelia obce organizovať a šíriť antifašistické a Miestneho spoločenstva, ako myšlienky. Revolt a nepokoj sa aj predstaviteľky Spolku petstupňoval u Petrovčanov, ktorý vyvrcholil povstaleckým ohňom a zachvátil osem mladých životov. V jednej nezabudnuteľnej októbrovej neskorej noci roku 1941 najodvážnejší členovia straníckej a SKOJ-ovskej organizácie Spoločnú hrobku na partizánskom cintoríne vykonali svoj plán kvetmi vyzdobili petrovskí žiaci – zapálili konope na všetkých troch vtedajších rovských žien a žiaci petrovskej petrovských konopárňach: Le- základnej školy na spoločnú károvej, Majerovej a družstevnej. hrobku položili veniec a kytice Týmto svojím skutkom spôsobili kvetov, prítomným sa prihovoril veľkú škodu maďarskému štátu, predseda Rady Miestneho spoktorá ich stála mladého života.“ ločenstva Báčsky Petrovec Ján

Múzeum vojvodinských Slovákov pri tejto príležitosti uverejnilo aj spoločnú fotografiu portrétov popravených

V podaní žiačok Jany Švecovej a Karmeny Kováčovej odzneli prednesy primeraných básní. Prvú časť pietnej spomienky uzavreli položením vencov. Vence k pamätníku padlých bojovníkov položili predsedníčka obce Jasna Šprochová s predsedom Zhromaždenia obce Jánom Jovankovičom a predseda Matice slovenskej v Srbsku Branislav Kulík s členom Obecnej rady Aleksandrom Nakićom. Po ukončení prvej časti každo-

Lačok: „... Vám, padlí prvobojovníci: Ján Labáth, Martin Hrubík, Ján Marčok, Braňo Mokić, Pavel Ďuga, Rudo Hrubík, Ljubomir Doroslovački a Jovan Žeravljev, dnes sa s hlbokou pokorou a úctou klaniame, vám, ktorí ste padli za slobodu, aby generácie po vás žili v slobodnej krajine, bez fašistických nástrah a nacionalistických vyhrážaní.“ Po prednese básne Paľa Bohuša v podaní Rastislava Labáta sa prítomní potichu rozišli.

45 /4984/ 6. 11. 2021

Ľudia a udalosti PREZENTÁCIE KNÍH V KYSÁČI

O matičnej činnosti a matičných turnajoch Vladimír Sabo

predsedu MOMS, funkcionárov Správna rada MSJ schválila návrh Matice a všetkých, ktorí sa priči- na ustanovenie Matičného turo štvrtok 28. októbra nili v MOMS Kysáč. Je tu i tablo naja v malom futbale Slovákov v Slovenskom národnom členov Správnej rady MOMS dome bola prezentácia Kysáč 1999 – 2012, portréty knihy Matica slovenská v Srb- zaslúžilých občanov Kysáča, sku MOMS Kysáč – 30 rokov od ktoré sú aj na stene Slovenského obnovenia a práce Miestneho národného domu. Na poslednej strane prezentovanej knihy je prekrásne namaľovaná Óda na Kysáč, pod ktorú sa podpísali kysáčski maliari. Každé podujatie MOMS Kysáč a ďalšie podujatia v Kysáči, teda aj túto prezentáciu recitáciou spríjemnila učiteľka na dôchodku Elena Surová. Tento večierok svojou prítomnosťou poctili Mgr. art. Milina Chrťano- Z prezentačného večierka v Kysáči vá, námestníčka pokrajinského tajomníka pre národnostné žijúcich vo Vojvodine. Slovenské menšiny, Ján Vozár, predseda veľvyslanectvo v Belehrade sa Rady Miestneho spoločenstva zaviazalo, že pre víťaza zabezO aktivitách MOMS detailne Kysáč, s manželkou, milovníci pečí putovný pohár Jeho Excehovoril predseda Rastislav Surový kníh, členovia MOMS Kysáč, lencie slovenského veľvyslanca občania Kysáča. v našej krajine. Podľa dohody odboru MS v Juhoslávii (v SrbMATIČNÉ TURNAJE stretnutia matičných tímov sa sku) v Kysáči autora Rastislava NA JEDNOM MIESTE mali konať vždy týždeň pred Surového. Prezentácia prebieV nedeľu 31. októbra bola hala za pomoci videobeamu a ďalšia prezentácia, a to knihy na druhej strane bola tabuľa s Matičný turnaj v malom futbavyloženými fotografiami z knihy. le o putovný pohár veľvyslanca Viedol ju sám autor knihy, ktorý SR v Srbsku 1997 – 2020 autoprítomným hovoril, čo je na ra Pavla Pálika (1947 – 2021). fotografiách, kedy a aká to bola Prítomných privítal predseda udalosť. Pritom skonštatoval, že, MOMS Kysáč Rastislav Surový, a žiaľ, na niektorých fotografiách to menovite DrSc. Jána Babiaka, sú aj ľudia, ktorí už nie sú medzi predsedu Rady MS Kysáč Jána nami a ktorí pôsobili v rámci Vozára, podpredsedu FK Tatra Matice alebo sa angažovali v Jaroslava Pixiadesa, členov rospoločenskom živote Kysáča. diny zosnulého autora Pavla PáSpoluobčania si na nich s veľkou lika, ako i všetkých prítomných úctou spomínajú. športovcov a občanov Kysáča, Na začiatku knihy sú texty z ktorých bolo pri tejto prezentácii Rodina autora Pavla Pálika usporiadaných udalostí s dá- v chvályhodnom počte. tumami ich realizácie. Sú tu Prezentáciu koordinoval pred- Slovenskými národnými slávi prílohy, v ktorých sú zazname- seda R. Surový a prostredníc- nosťami, podľa toho, ako to určí nané výstavy, literárne večierky, tvom videobeamu sprítomnil Správna rada MSJ. stretnutia, zájazdy a iné aktivity. každý spracovaný turnaj, teda od Prvý turnaj prebiehal 9. augusV knihe sa píše aj o 1. Detskom začiatku podnes. V roku 1997 z ta 1997 a prvými organizátormi folklórnom festivale Zlatá brá- iniciatívy vtedajšieho predsedu boli MOMS Kysáč a FK Tatra. na, ktorý prebiehal 23. mája Matice slovenskej v Juhoslávii Titul šampióna doteraz získali: 1993. Je tu i osobitný prehľad Rastislava Surového a veľvy- Aradáč a Kysáč päťkrát, Padina a 245 rokov Slovákov v Kysáči slanca Slovenskej republiky v Petrovec štyrikrát, Stará Pazova 1773 – 2018, fotografie prvého Belehrade Miroslava Mojžitu a Selenča dvakrát, Kovačica a

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Pivnica raz. Aradáčania, Padinčania, Kysáčania a Petrovčania vďaka trom titulom získali pohár

do trvalého vlastníctva. Veľvyslanectvo zabezpečilo už päť pohárov Jeho Excelencie. V pokračovaní tohto večierka Anna Asodiová prečítala text o Pavlovi Pálikovi. Bol to niekdajší športovec, predseda mládeže, tréner, športový funkcionár a najmä neúnavný dopisovateľ Rádia Kysáč, týždenníka Hlas ľudu, Kysáčskych novín, Televízie Nový Sad, Slovenskej redakcie Rádia Nový Sad, Televízie Petrovec, novosadského Dnevnika a denníka Sportski žurnal. Teraz, keď navždy odišiel, nemôžeme sa neopýtať, kto v tom poslaní bude pokračovať... V roku 1989 sa fanúšikovia a členovia FK Tatra potešili knihe Pavla Pálika o 60. výročí pôsobenia FK Tatra, v roku 2009 brožúrke 40 rokov družby Kysáč – Hontianske Nemce Priateľstvo, ktoré chce dožiť zlaté jubileum a táto jeho tretia kniha prináša spracovaných 24 matičných turnajov v malom futbale. Prezentácia v Kysáči vyznela, ako to vo svojom texte podčiarkla Anna Asodiová, ako blahoželanie autorovi do športového neba k jeho nedožitým 74. narodeninám. • ĽUDIA A UDALOSTI •

V BÁČSKOM PETROVCI

Edukácia mladých cyklistov Katarína Gažová

priestoroch Základnej školy Jána Čajaka v Báčskom Petrovci v piatok 29. októbra prebiehala teoretická a následne aj praktická

ladných škôl. Tréning pozostával z teoretickej časti v učebni školy, kde im o jazde na bicykloch za pomoci ukážok v tvare slajdov a kratších filmov, teda príkladov rôznych situácií, v ktorých sa ocitnú cyklisti zapojení do pre-

Príprava na praktickú časť na polygóne

Piataci z Kulpína na teoretickej časti projektu o cyklistike

edukácia žiakov základných škôl Báčskopetrovskej obce. Usporiadali ju Rada pre bezpečnosť v doprave Obce Báčsky Petrovec a Agentúra pre bezpečnosť v doprave Republiky Srbsko v spolupráci so základnou školou v Petrovci. Projekt Bezpečná jazda cyklistov v tvare tréningu bol určený pre žiakov piateho ročníka zák-

mávky, prednášali predstavitelia Agentúry pre bezpečnosť. Ako vysvetlila Jelena Aksentijevićová z Agentúry pre bezpečnosť v doprave, po teoretickej časti projektu bola realizovaná praktická. Za pomoci asistentov z agentúry deti na polygóne školy vyskúšali aj jazdu na bicykloch, aby si overili vedomosti na tému bezpečný cyklista a

získali nové skúsenosti v jazde a nové zručnosti. A tak sa žiaci budú môcť bezpečne zapájať do premávky ako cyklisti. Ako potvrdil Nebojša Stojisavljević, koordinátor Rady pre bezpečnosť v premávke Obce Báčsky Petrovec, v projekte Bezpečný cyklista sa v ten

ktoré budú uplatňovať v praxi. Rada pre bezpečnosť v premávke Obce Báčsky Petrovec a Agentúra pre bezpečnosť v premávke za pomoci prostriedkov obecného Fondu pre bezpečnosť v premávke žiakom darovala predné a zadné svetlo na bicykel, zvonec a fluorescenčné

Predsedníčka Báčskopetrovskej obce Jasna Šprochová (prvá zľava) odovzdala darčeky žiakom piatakom

Prednášateľ z agentúry dôkladne vysvetlil žiakom pravidlá jazdy

• ĽUDIA A UDALOSTI •

deň zúčastnilo okolo 112 detí, žiakov piatakov zo štyroch škôl Báčskopetrovskej obce. Deti si cez teoretickú časť, a potom aj praktickú overili vedomosti o účasti cyklistov v doprave a získali aj nové osožné vedomosti,

pásy. Darčeky deťom odovzdali Jasna Šprochová, predsedníčka Obce Báčsky Petrovec, a Jelena Aksentijevićová z Agentúry pre bezpečnosť v premávke. Deti sa tešili darčekom a novým vedomostiam o premávke.

45 /4984/ 6. 11. 2021

Ľudia a udalosti S ANNOU VEREŠOVOU, SOCIÁLNOU PRACOVNÍČKOU ZO STAREJ PAZOVY

Pocit, keď niekomu môžem pomôcť, ma vždy napĺňa Anna Lešťanová

a pomáhať tým, ktorí to potrebujú, a ten pocit, keď niekomu môžem pomôcť, alebo poradiť, ma vždy napĺňa.“ Kedy ste začali pracovať v Stredisku pre sociálnu prácu v Starej Pazove? „V roku 2020 som začala vykonávať prax v Stredisku pre sociálnu prácu Stará Pazova v trvaní jedného roka. Zároveň počas praxe som sa venovala aj ďalšiemu vzdelávaniu na Vysokej škole sociálnej práce v Belehrade, v odbore sociálna práca, na ktorej som ukončila štvrtý ročník štúdia a tým získala

skvelom tíme zamestnancov Strediska pre sociálnu prácu Stará Pazova je i Anna Verešová, mladá 26-ročná sociálna pracovníčka. Ukončila Základnú školu hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove, v slovenskom jazyku, a potom v stredoškolskom vzdelávaní pokračovala na staropazovskom Gymnáziu Branka Radičevića – všeobecný odbor. Po ukončení štúdia sa A. Verešová vrátila do Starej Pazovy z dvoch dôvodov. Po prvé, že sú tam jej najbližší, a po druhé, že chcela svoje vedomosti a zručnosti získané na fakulte využiť v praxi a tým spôsobom pomáhať svojim spoluobčanom. Na začiatok nášho rozhovoru sme sa jej opýtali na jej štúdium na Slovensku a ako si zvolila toto povolanie. „Už v strednej škole som sa začala zaujímať o spoločensko-humanitné vedy a práve na základe tohto som sa rozhodla pokračovať v skúmaní týchto vied Anna Verešová na pracovnom mieste aj na vysokej škole. Keďže veľa mladých ľudí, medzi povolanie diplomovaný sociálny ktorými boli aj moji známi, od- pracovník. Po ukončení praxe chádzali na Slovensko na štú- v Stredisku pre sociálnu prácu dium, bolo to aj pre mňa výzvou, naskytla sa mi možnosť zostať tak som sa rozhodla aj ja využiť tu aj pracovať, čiže aktuálne pratúto príležitosť a odísť študovať cujem ako sociálna pracovníčka na Slovensko. Vyštudovala som v rámci služby pre ochranu detí bakalársky stupeň v trvaní troch a mládeže. Môžem povedať, že rokov na Univerzite Konštantína si povolanie sociálneho praFilozofa v Nitre, na Fakulte so- covníka vyžaduje celoživotné ciálnych vied a zdravotníctva vzdelávanie a získavanie nových v odbore sociálne služby a po- vedomostí, zručností a komperadenstvo. Pre túto profesiu tencií s cieľom profesionálneho som sa rozhodla práve preto, zdokonaľovania a skvalitňovania lebo mám rada prácu s ľuďmi poskytovaných služieb, a práve 12

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

toto je cesta, v ktorej plánujem pokračovať aj v budúcnosti.“ Október je mesiac úcty k seniorom. Hoci je už tento mesiac za nami, predsa nás zaujíma, v akom postavení sú seniori v Staropazovskej obci. Čo na základe vašich výskumov v stredisku najviac potrebujú príslušníci tretieho veku? „V rámci Strediska pre sociálnu prácu Stará Pazova v minulých rokoch boli realizované dva výskumy na tému, aké postavenie majú seniori a aká je kvalita života starších ľudí v našej obci, a vlastne čo je to, čo im najviac chýba, s cieľom zlepšiť kvalitu ich života v treťom veku. Výsledky prieskumu hovoria o tom, že v dedinách našej obce, ale aj v samotnej Starej Pazove väčšina starších ľudí žije v rodinnom prostredí, predovšetkým najčastejšie to bývajú viacgeneračné rodiny, v ktorých seniori majú podporu svojich detí, vnukov, prípadne iných príbuzných, a aktívne sa zapájajú a zúčastňujú v každodenných aktivitách v domácnosti. Na druhej strane sú aj starí, ktorí žijú v osamelých domácnostiach, ale je tu prítomná veľmi dobrá susedská pomoc, ako i pomoc a podpora inštitúcií. Ďalšie výsledky prieskumu poukázali aj na to, čo starším ľuďom v našej obci najviac chýba. Najčastejšie sa prejavil záujem o obohacovanie spoločenského života seniorov a o nadväzovanie sociálnych kontaktov aj mimo rodinného prostredia. Okrem toho, že aktuálna situácia s pandémiou toto usporiadať nedovoľuje, predtým problém bol v nedostatku miest určených pre dôchodcov,

zrejme v niektorých dedinách našej obce, čiže miesta, kde by sa starí ľudia mohli častejšie stretávať, tráviť kvalitne voľný čas, zúčastňovať sa v rôznych aktivitách. Skúmaním potrieb našich starších, hlavne tých, ktorí žijú v osamelých domácnostiach, zjavil sa aj záujem o pomoc a podporu inštitúcií, a to hlavne o opatrovateľskú službu a pomoc v domácnosti.“ Aká je a v čom spočíva podpora inštitúcií? Konkrétne danej služby, ktorú máte v Stredisku pre sociálnu prácu Stará Pazova? Ako táto služba vlastne pracuje? „V rámci Strediska pre sociálnu prácu Stará Pazova existuje opatrovateľská služba takmer už 12 rokov. O záujme a kvalite poskytovaných služieb v rámci opatrovateľskej služby hovorí dobrá dlhoročná prax, ako aj vždy plná kapacita používateľov služieb. Často sa stáva, že počet používateľov aj presahuje počet používateľov stanovených knihou pravidiel služby. V rámci tejto služby sa poskytujú tri druhy pomoci starším ľuďom, a to najmä: opatrovateľská činnosť, pomoc pri každodenných aktivitách v domácnosti a pomoc v sprevádzaní v sociálnom prostredí. Keď hovoríme o poskytovaní služieb v rámci opatrovateľskej činnosti, ide o služby, ktoré sa poskytujú starším ľuďom, ktorí sú fyzicky odkázaní na pomoc inej osoby, buď úplne, alebo čiastočne. Hlavne ide o nasledujúce činnosti: kúpanie, sledovanie zdravotného stavu používateľov, podávanie liekov, objednávanie lekárskych prehliadok a pod. Ďalšie služby, ktoré sa poskytujú seniorom, sú pomoc a podpora pri každodenných aktivitách a pod týmto sa chápe pomoc pri nákupe potravín a ostatných potrieb pre domácnosť, udržiavanie hygieny domácnosti, pranie odevu, chystanie obedu a iné aktivity, ktoré daný používateľ potrebuje. Tretí druh služieb, ktoré sa vedia poskytnúť • ĽUDIA A UDALOSTI •

v rámci opatrovateľskej služby, je vlastne aj pomoc a podpora v sociálnom prostredí, a ide tu hlavne o sprostredkovanie a zabezpečovanie prepravy používateľa z domácnosti k lekárovi. Spomenuté služby sa poskytujú podľa individuálnych plánov, ktoré sa vytvárajú pre každého používateľa, a podľa toho sa stanovuje a určuje, aký druh služieb sa poskytne a v akej miere. Používateľom, ktorí majú príjmy nižšie než 12-tisíc dinárov, sa tieto služby vedia poskytnúť aj zadarmo. V prípade, že výška príjmov presahuje túto sumu, služby sa poskytujú podľa presne stanovej škály, ktorá určuje cenu jednej hodiny a stojí to od 72 do 288 dinárov. Okrem toho, že sa poskytovaním takýchto služieb obľahčuje každodenný život seniora, hlavným cieľom poskytovania týchto služieb je vlastne udržiavanie danej osoby čím dlhšie vo svojom prirodzenom prostredí, čiže týmto sa osobe umožňuje mať čím kvalitnejší a plnohodnotnejší život čo najdlhšie je to možné vo svojej domácnosti. Tým činom sa vyhýbajú klasickému inštitucionálnemu umiestňovaniu do ustanovizní sociálnej ochrany, ako sú domovy pre dôchodcov, v akých by napríklad museli meniť svoje každodenné životné návyky, riadiť sa podľa pravidiel a pod. Zostávaním v domácnosti zachovávajú rodinné a sociálne vzťahy a kontakty.“ Požiadať o odbornú či materiálnu pomoc nie je žiadnou hanbou. Kde a na koho sa majú ľudia, ktorí majú daný problém, obrátiť? „Ľudia, ktorí majú hocijaký problém, buď keď potrebujú materiálnu podporu, alebo odbornú pomoc a radu, môžu požiadať o pomoc v Stredisku pre sociálnu prácu. Môžu o pomoc požiadať na viaceré spôsoby, či nás oslovia osobne v stredisku, alebo to môžu spraviť aj telefonicky alebo písomne. Keď hovoríme o pomoci, ktorú v prí• ĽUDIA A UDALOSTI •

padoch hmotnej núdze vieme poskytnúť, hlavne ide o viaceré druhy pomoci: štátne sociálne dávky, jednorazové peňažné dávky, sprostredkúvanie iných druhov pomoci, ako sú napríklad ohrev na zimu, potraviny, odev a pod. Týmto spôsobom sa podporujú rodiny, jednotlivci, starí ľudia, ktorí nemajú žiadne príjmy, alebo sú tie príjmy, dôchodky, veľmi nízke a nestačia zabezpečiť základné životné podmienky.“ Násilie na senioroch je prítomné aj v Staropazovskej obci? „Žiaľ, násilie na senioroch je prítomné aj v našej obci, ako aj v každom inom prostredí. Môžeme povedať, že sa násilie na starších vyskytuje v menšej miere v porovnaní s inými prípadmi násilia. Najčastejšie to býva verbálne, čiže psychické násilie, ale, žiaľbohu, prítomné je aj to fyzické, ekonomické, sociálne násilie, ako je diskri-

Spomínam si roky dozadu, že stredisko a patričná služba organizovali zaujímavé podujatia v rámci Októbrových dní úcty k seniorom. Už druhý rok ich nemáme pre všetkým dobre známe pandemické ochorenie. V týchto programoch budete pokračovať? Októbrové dni úcty k seniorom sa teda organizovali so zámerom, aby aj tie osoby mali dôstojný a kvalitný život. Čo to znamená, aký by on mal byť? A aká je vaša rada, aby sa ľudia v treťom veku predsa dobre cítili? „V rámci Klubu pre dospelých a seniorov, ktorý tu máme v Starej Pazove, už desať rokov dozadu sa v októbri organizovali rôzne podujatia a aktivity určené pre seniorov. Žiaľbohu, už druhý rok pre pandémiu sa tieto Októbrové dní neorganizujú, ale hneď, ako nám to situácia dovolí, samozrejme, že plánujeme

Októbrové dni úcty k starším v Starej Pazove; početné publikum na programe v roku 2014

minácia starších osôb. Na túto tému násilia dovolím si využiť príležitosť a odkázať vašim čitateľom dôležitý apel: keď niekto z nás má informáciu, že osoba trpí hocijakým druhom násilia, neodvracajme hlavu a konajme v takýchto prípadoch správne, čiže mali by sme s prípadom násilia hneď oboznámiť príslušné inštitúcie, buď priamo políciu, alebo aj Stredisko pre sociálnu prácu.“

v tejto už desaťročnej tradícii pokračovať. Autorkou a organizátorkou týchto aktivít v rámci Októbrových dní bola sociálna pracovníčka a koordinátorka opatrovateľskej služby Mirjana Sokolovićová. V rámci podujatia Októbrové dni úcty k seniorom od začiatku ich organizovania od roku 2010 a vrátane aj jubilejného, desiateho ročníka v rámci týchto Októbrových dní, bolo organizovaných dokopy 65 roz-

manitých tematických aktivít, z ktorých bolo: 47 programových večierkov, 7 výstav obrazov, 4 výstavy ručných prác a etnograficko-dokumentárnych výstav, 3 stretnutia klubov a 3 akcie medzigeneračnej solidarity. Program prebiehal každý týždeň počas októbra. Okrem toho, že tam boli medzigeneračné stretnutia, kde starší trávili čas s deťmi a mladými osobami, mali možnosť zúčastniť sa aj v kultúrno-umeleckých programoch, divadelných predstaveniach, hudobných a literárnych večierkoch. Ponúkali sa im aj rôzne zaujímavé prednášky, výstavy, rekreačno-rehabilitačné aktivity, súťaže a pod. Cieľom pôsobenia Klubu pre dospelých a seniorov je vlastne organizovaná pomoc dospelým, starším, ale aj invalidným osobám, a ich stretávanie tam má za cieľ kvalitne tráviť voľný čas, tiež ovplyvňovať ich sociálny rozvoj a osobné potenciály, zabrániť patologické starnutie (izoláciu, osamelosť), čiže sociálne vylúčenie. V klube sa ináč organizujú aktivity pre naplnenie každodenných alebo občasných potrieb seniorov vo viacerých oblastiach, najmä: sociálna integrácia, interakcia a rehabilitácia, edukácia, rozvoj solidarity a svojpomoci, výlety, sociálne poradenstvo a pod. Sme radi, že v našom prostredí seniori majú miesto určené práve pre nich, kde môžu kvalitne a plnohodnotne využiť voľný čas, častejšie vychádzať z domu, nadväzovať nové kontakty a priateľstvá a robiť to, čo im prináša radosť a naplnenie. Okrem zapájania sa do klubu aj cez poskytovanie služieb opatrovateľskej služby sa týmto spôsobom umožňuje kvalitný a plnohodnotný život ľuďom v treťom veku tým, že sa im umožňuje zostať vo svojom prirodzenom prostredí a riadiť svoj život podľa vlastných potrieb a predstáv.“ Foto: z archívu Strediska pre sociálnu prácu Stará Pazova

45 /4984/ 6. 11. 2021

Ľudia a udalosti PANČEVO

Veľ trh tvorivosti vidieckych žien vo Vojvodine Andrea Rojková

sobotu 30. októbra sa konal 12. Veľtrh tvorivosti vidieckych žien vo Vojvodine, ktorého Pančevo bolo po prvýkrát hostiteľom, za spolupráce s Pokrajinským ústavom pre rodovú rovnosť a Juhobanátskym správnym obvodom. Na veľtrhu, ktorý prebiehal na nádvorí budovy Mestského úradu, sa zúčastnilo viac ako 150 spolkov a združení žien z územia Vojvodiny, ktoré na stánkoch prezentovali svoju tvorbu. Podujatie sa konalo pri príležitosti Medzinárodného dňa vidieckych žien. Tohtoročný Medzinárodný deň vidieckych žien sa niesol v znamení hesla Dedinské ženy pripravujú dobré jedlo pre každého. Riadiac sa týmto heslom treba poukázať na to, že ženy a dievčence z vidieka zohrávajú kľúčovú rolu

Príhovor náčelníčky Juhobanátskeho správneho obvodu Maríny Tomanovej

Predsedníčka Ženského spolku Kovačica odovzdala primátorovi Mesta Pančevo Aleksandrovi Stevanovićovi špeciálny darček

vlastnom mene privítal všetkých prítomných a zdôraznil: „Toto podujatie má za cieľ podporovať

koval sa Inštitútu pre rodovú rovnosť, ale aj celému tímu, ktorý sa podieľal na organizácii tohto podujatia. Na záver príhovoru poprial všetkým príjemný deň a pobyt v Pančeve, aby si všetci prítomní užili všetko, čo združenia pripravili. Po ňom sa slova ujala Marína Tomanová, náčelníčka Juhobanátskeho obvodu, ktorá popriala všetkým úspešnú prácu a pokrok v budúcnosti, aby našli inšpiráciu na ďalšiu kreativitu a

vytrvali v nej. Zaželala všetkým dámam, všetkým združeniam, aby vytrvali a nesnívali iba sen, ale aby pracovali na tom, aby svoju víziu zmenili na skutočnosť a ekonomicky silneli. Veľtrh tvorivosti vidieckych žien vo Vojvodine oficiálne otvorila Anna Stanová, predsedníčka Ženského spolku v Kovačici, najstaršieho na území južného Banátu, a odovzdala primátorovi Mesta Pančevo špeciálny darček –knihu Kovačické šikovnice, ktorú vydali minulý rok. Pri tej príležitosti povedala: „Všetkým združeniam prajem veľa úspechov v ďalšej práci a tvorivosti. Aby si zachovali svoju kultúru, nezabudli na tradície svojich národov a predkov. Aby sme sa učili jeden od druhého, spoločne, tak ako sme sa učili od našich predkov.“ Svojou tvorbou sa predstavili aj spolky a združenia žien z Jánošíka, Kovačice, Padiny, Vojlovice a zo Starej Pazovy. Členky Združenia žien Jánošíčanka z Jánošíka sa zúčastnili po šiestykrát na tomto podujatí. Tuná boli prítomné štyri a jedna z nich skonštatovala: „Ženy sú naozajsky kreatívne, všeličo sa dá vidieť a naučiť, čím nadobúdame idey na ďalšiu prácu.“ Na podujatí sa predstavili výšivkami, višňovými výrobkami,

Záber z kultúrno-umeleckého programu

v potravinovom systéme od výroby, cez spracovanie, prípravu, konzumovanie a distribúciu potravín, až po zabezpečenie potravy v domácnosti a komunite. Primátor mesta Pančevo Aleksandar Stevanović v mene mesta Pančevo a vo svojom 14

www.hl.rs

tradíciu, multikultúrnosť, ale aj zveľaďovať naše kultúrne dedičstvo. Okrem toho by nám malo vytýčiť aj jeden cieľ – predstaviť podnikateľský duch a kreativitu všetkých ženských spolkov z územia Vojvodiny a ukázať nám, čo máme k dispozícii.“ Poďa-

Informačno-politický týždenník

Združenie žien Jánošíčanka • ĽUDIA A UDALOSTI •

Združenie staropazovských žien

džemom, likérom, tekvicovým koláčom. Ženský spolok v Kovačici tohto roku oslávil stoprvé narodeniny. Na tomto podujatí sa zúčastňujú pravidelne. Predstavili sa výšivkami, svojím krojom na bábikách. Predstavili partu, v ktorej sa kedysi ženy vydávali,

Spolok žien v Padine

Členky Spolku žien vo Vojlovici • ĽUDIA A UDALOSTI •

so šamlíkmi, ktoré omaľovávajú, rôznymi kvetmi, ktoré vyrábajú zo saténovej stužky a krepového papiera, a nevystala ani ponuka koláčov a tort. Z padinského Spolku žien prišli štyri členky. Predstavili sa svojimi tradičnými herovkami, padinskými buchtami,

sadlovým koláčom a tekvicovým rejtešom. Stánok bol tiež vyzdobený bábikami oblečenými do kroja. Na podujatí sa zúčastňujú každoročne. Predstaviteľky Združenia pazovských žien sa predstavili prácami, ktoré vytvárajú v spolku, výrobkami z dekupáže, magnetkami a zhotovenými výšivkami na váľky. Vystavovali staré veci, ktoré majú od starých mám, uteráky, obrusy. Na veľtrhu sa zúčastnili po prvýkrát. Pochvaľovali si Súťaž v rýchlom pletení podujatie, iba vietor, ktorý je pre tento región charakteristický, narúšal dojem. Členky z Vojlovice priniesli na predaj vojlovické lopty, rejteš a biskupský chlebíček. Každoročne sa zúčastňujú na podujatí. Zúčastnili sa vo všetkých prostrediach, v ktorých doteraz bolo podujatie organizované. Na veľtrhu si návštevníci mohli obzrieť rôzne ručné práce a ochutnať tradičné sladké i slané vojvodinské špeciality. Počas veľtr- Súťaž v rýchlej výrobe praclíkov hu prebiehal kultúrno-umelecký program za účasti zborov, organizovali sa súťaže v folklórnych súborov, tamburáš- rýchlom pletení a rýchlej výrobe skych orchestrov, speváckych praclíkov.

Ženský spolok z Kovačice 45 /4984/ 6. 11. 2021

Ľudia a udalosti KONCERT CHÓRU PENZISTOV VIVA LA MUSICA V KOVAČICI

Najradšej spievajú evergríny Stevan Lenhart

ovačický spevácky zbor penzistov Viva la musica v nedeľu 31. októbra usporiadal svoj piaty celovečerný koncert v sieni domáceho Miestneho spoločenstva. Toto malé jubileum si chóristi pri-

početní priatelia a spolupracovníci, ako aj členovia rodín. Obecenstvu sa prihovorila vedúca chóru Alžbeta Hriešiková, učiteľka hudobnej kultúry na dôchodku, ktorá poznamenala, že tento spevácky zbor vznikol pred šiestimi rokmi z iniciatívy učiteľa Jozefa Šifela. Zaspo-

V chóre Viva la musica sú dnes dvadsiati členovia

pomenuli výberom piesní zo svojho obsiahleho a rôznorodého repertoáru s účasťou hosťujúcich literátov a niekoľkých mladých spevákov. Členovia

Alžbeta Hriešiková, vedúca chóru

Viva la musica svojim spoluobčanom predniesli zábavné a ľúbostné evergrínové piesne, ale aj pomalšie a tradičné ľudové skladby. V obecenstve boli ich 16

www.hl.rs

mínala si na začiatky a prvú skúšku, na ktorej boli prítomní len siedmi nadšenci, a prvá pieseň, ktorú vtedy zaspievali, bola Sobotienka ide. V takom zložení začali vystupovať v rámci rôznych podujatí a postupne sa k nim začali pridávať ďalší členovia, takže chór dnes už počíta dvadsiatich spevákov. Za sebou majú mnohé vystúpenia a hosťovania a v posledných rokoch sa pravidelne zúčastňujú aj na prehliadkach speváckych zborov penzistov Srbska. „Myslím si, že ako chór sa z roka na rok postupne zdokonaľujeme, rozširujeme si repertoár a vyberáme si piesne z rôznych žánrov,“ povedala nám po ukončení koncertu Alžbeta Hriešiková. „Najradšej spievame evergríny, čiže skladby, ktoré si pamätáme z našej mladosti. V repertoári máme hlavne piesne v slovenčine a v srbčine, ale spievali sme napríklad aj

Informačno-politický týždenník

po maďarsky, rusínsky a rumunsky.“ Ohľadom plánov na nasledujúce obdobie vedúca chóru poznamenala: „Dúfame, že sa epidemiologická situácia zlepší, a plánujeme vystúpiť na nasledujúcej prehliadke chórov penzistov, ktorá by sa mala usporiadať v Pančeve. Budeme pokračovať so skúškami a vystúpenia v iných prostrediach budú závisieť od ďalšieho vývinu situácie.“ Chór Viva la musica vznikol na podnet učiteľa Jozefa Šifela, ktorý nám o tejto jeho iniciatíve povedal: „Mnoho rokov som bol členom speváckej skupiny V šírom poli hruška, ktorá pôsobila v rámci kovačického Domu kultúry. Ako dôchodca som však už nevládal chodievať hore po schodoch na tie skúšky, takže som mladšej kolegyni Eržike Hriešikovej povedal, aby

Program moderovala Mária Kotvášová-Jonášová

sa ponáhľala do dôchodku, lebo my penzisti netrpezlivo čakáme na ňu, aby sme spolu spievali. Spočiatku si však myslela, že iba žartujem, ale keď sa stala

penzistkou, vytrvalo som pokračoval v tom mojom úmysle. Natoľko som bol úporný, že nakoniec súhlasila. Uverejnili sme

Ján Chalupa mal aj sólové vystúpenie

výzvu v našej obecnej televízii a na prvú skúšku prišli niekoľkí penzisti, z ktorých všetci ani neboli speváci, ale chceli sa kamarátiť a byť v spoločnosti. Potrebovali sme určitý čas na to, aby sme si naladili hlasy, ale postupne sa nám podarilo nacvičiť niektoré piesne, začali sme aj vystupovať a činnosť chóru sa potom už rozprúdila,“ uzaviera Jozef Šifel. Program piateho koncertu Viva la musica moderovala profesorka a spisovateľka Mária Kotvášová-Jonášová, ktorá ako konferencierka podporuje tento spevácky zbor od jeho začiatkov. Prednesom básní k programu prispeli Đurica Krstin, Zuzana Čížiková a Pavel Jonáš, ako hostia vystúpili aj vnučky a vnukovia niektorých členov chóru. Na záver chóristi zablahoželali svojej vedúcej k okrúhlemu životnému výročiu, ktoré oslavuje v tomto roku. Koncertom Viva la musica sa uzavrel program tohtoročného Kovačického októbra. • ĽUDIA A UDALOSTI •

NA SPOMIENKOVOM DOME NÁRODNÉHO HRDINU JANKA ČMELÍKA

Rekonštrukcia strechy Anna Lešťanová

ompletná rekonštrukcia strechy na Spomienkovom dome národného hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove sa začala 19. októbra v rámci projektu Pazova – dom

S týmto projektom Obec Stará Pazova a Turistická organizácia Obce Stará Pazova sa uchádzali na verejnom súbehu pre financovanie a spolufinancovanie v oblasti ochrany a zachovávania kultúrneho dedičstva v AP Vojvodine v roku 2021, a

sekretariát podporil realizáciu projektu a na tieto účely vyčlenil 1 780 380 dinárov. Okrem rekonštrukcie strechy na Spomienkovom dome národného hrdinu Janka Čmelíka v rámci projektu sa upravia i strechy na pomocných objek-

Práce na rekonštrukcii strechy na Spomienkovom dome národného hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove

pre nás: konzervácia, obnova a revitalizácia domu Janka Čmelíka v Starej Pazove, sídla muzeálnej zbierky.

to v Pokrajinskom sekretariáte pre kultúru, verejné informovanie a styky s náboženskými spoločenstvami. Tento rezortný

toch a na sýpke vo dvore. Dom Janka Čmelíka je vystavaný v prvej polovici 20. storočia a predstavuje typ dedinskej

architektúry, ktorý je pod ochranou štátu ako nehnuteľné kultúrne dedičstvo s osobitným významom, lebo v ňom žil národný hrdina. Vlani v rámci pripomínania si veľkého jubilea – 250 rokov od príchodu Slovákov do Starej Pazovy Turistická organizácia Obce Stará Pazova v spolupráci s Krajským múzeom v Rume a za podpory Ministerstva kultúry a informovania usporiadali etnologickú výstavu. Okrem expozície, ktorá sa vzťahuje na národnooslobodzovací boj Janka Čmelíka (16. november 1905 Stará Pazova – 12. máj 1942 Sriemska Mitrovica), juhoslovanského partizána a národného hrdinu Juhoslávie, v objekte sa nachádza etnografická výstava spätá so životom staropazovských Slovákov a Srbov staroosadlíkov. Foto: z archívu TO Obce Stará Pazova

IN MEMORIAM

Dušan Kereš

26. 6. 1945 – 25. 10. 2021

ednú rady spolupracovníkov, priateľov, dobrých ľudí... V pondelok 25. októbra 2021 po ťažkej chorobe vo veku 76 rokov v Padine umrel Dušan Kereš, podpredseda Miestneho odboru Matice slovenskej v Padine. Dušan Kereš sa narodil 26. júna 1945 v Padine. V rodisku ukončil základnú školu a vo vzdelávaní pokračoval na Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci a na Fyzikálnej fakulte v Belehrade, kde získal titul

• ĽUDIA A UDALOSTI •

profesora fyziky. Celý svoj pracovný vek odpracoval a zaúčal do fyziky mnohé mladé generácie v Základnej škole maršala Tita v Padine ako profesor fyziky, ale aj techniky a matematiky. Do dôchodku odišiel roku 2010. Svoj život venoval aj Matici slovenskej. Od samého obnovenia činnosti MOMS Padina

poctivo pracoval na národa roli dedičnej. Predsedom MOMS Padina sa stal v roku 1995, v tejto funkcii bol celých 22 rokov a od roku 2017 do smrti bol podpredsedom. Pod jeho vedením MOMS usporiadal rad úspešných podujatí, ako sú: Víno – hudba – klobása, Festival slovenských ľudových piesní Padina spieva, Vedecké bohatstvo Padiny... Písal projekty na získavanie finančných prostriedkov, vďaka čomu MOMS vydal jedenásť knižných vydaní.

Je nositeľom uznania za zásluhy a úspechy na poli vzdelávania, výchovy a zveľaďovania slovenského jazyka, jazykovej kultúry, umenia a národných tradícií (2005) a Uznania za dlhodobú a úspešnú činnosť (2017). Odišiel dobrý človek, chtivý a spoľahlivý. Zarmútil mnohých, ale najviac svojich najbližších. Ďakujeme je najmenej, čo v tejto chvíli môžeme povedať. Zaslúžil si omnoho viac za to, čo nielen pre Slovákov urobil predtým, ako sa vybral cestou bez návratu. Dušan Kereš bol pochovaný na padinskom cintoríne v stredu 3. novembra 2021. Česť jeho pamiatke. Ján Kolárik

45 /4984/ 6. 11. 2021

Ľudia a udalosti NA GYMNÁZIU MIHAJLA PUPINA V KOVAČICI

Jesenný festival Anna-Andrea Holíková

triedach do kostýmov vyparádili jednotlivci, iacka iniciatíva je veľ- iné triedy mali skupimi dôležitá, a preto keď nové kostýmy, a nedali členovia Žiackeho parla- sa zahanbiť ani promentu kovačického gymnázia fesori. Po škole sa na navrhli zorganizovať trojdňovú prestávkach precháakciu v znamení jesene, od dzali zdravotnícki prasvojich profesorov, ako i od covníci, majstri, politici riaditeľky školy Tatiany Brtko- a veľvyslanci, ľudia z vej dostali podporu. Posledné 90. či 2000. rokov, či pracovné dni októbra (27. – 29. osobnosti z filmov a Krásna spomienka na Jesenný festival október) sa tak niesli v znamení ďalší. vedy, maškarády a umenia. V piatok bol na chodbe posta- troch kategóriách: multimediál- pripraviť bývalý gymnazista Streda bola dňom vedy – vený stánok na fotografovanie nej, výtvarnej a literárnej, ktoré Pavel Litavský. Helena Stojiljkovićová, predžiaci, ktorí si vybrali voliteľné a večer sa konal tradičný kultúr- posudzovala komisia v zložení programy Aplikované vedy a no-umelecký program Jesenná profesorov. Najúspešnejší boli sedníčka Žiackeho parlamentu, Aplikované vedy 1, teda prváci mozaika. Týmto podujatím, odmenení knižnými darčekmi, sa takto zmienila: „Jesenný fesa tretiaci, pre všetkých ostat- ktoré sa nieslo v znamení jesene ktoré zabezpečili Obecná kniž- tival je koncipovaný tak, aby sa ných gymnazistov prichystali a vyhodnotenia konkurzu 220 nica a gymnázium. V kategórii každý podľa svojho záujmu momultimediálnych prác tretie hol do niečoho zapojiť. Všetky miesto obsadil Sava Mihajlov, tri dni sa žiaci vo veľkom počte druhé Nikolina Antonićová a zapájali do aktivít. Najmä v deň prvý bol Elvis Omić. Spomedzi vedy a maškarády bol bohatý výtvarných prác porotu zaujali ohlas žiakov, čo je naozaj skveNađa Lakičinová, ktorej udeli- lé. Som šťastná, že sa tento li 3. cenu, Paulíne Valentovej nápad podarilo zrealizovať a sa dostala 2. cena a práca Sane Severínyovej bola odmenená 1. cenou. Početné práce hodnotili aj v literárnej kategórii. Tretie miesto patrilo Ivane Beškovej, druhé miesto si rozdelili Marija Dimitrijevićová a Sára VáŽiaci 3. 3 triedy v deň maškarády lovcová, rozdelené bolo i prvé miesto, chemické pokusy. Počas jednej rokov od osídlenia Kovačice, sa ktoré obsadili Krisškolskej hodiny v telocvični gymnázium zapojilo do osláv tína Todorová a Una si prítomní žiaci a profesori tohtoročného Kovačického ok- Brtková. Prítomní si mohli mohli pozrieť pokusy s vákuom, tóbra. V priebehu jednej hodizískavanie kyslíka či uhlíko- ny sa predstavili recitátori vo všetky odmenené vého hada. Ďalej mohli zistiť, všetkých vyučovacích jazykoch, literárne práce vydo ktorého domu v Hogwartsi žiacky chór a orchester, sólisti, počuť a vizuálne patria za pomoci červenej ka- hudobné trio, ktoré zahralo na pozrieť na výstave pusty, napísať odkaz neviditeľ- veselú nôtu ľudovej hudby, rov- v priestoroch školy. Hudobné trio zahralo na veselú nôtu ným atramentom, alebo skúsiť nako aj rocková kapela, ktorá Chvályhodné je to, šťastie s elixírom lásky. zapôsobila s ex-YU piesňami, že celkový program bol pre- že je teraz krásnou spomienŠtvrtok bol vyhradený na a prednesená bola inscenácia zentáciou žiackej usilovnosti kou. Samozrejme, dúfam, že v školských a voľnočasových sa táto žiacka iniciatíva stane maškarádu, keď všetci, ktorí o to Samota. mali záujem, mohli prísť namasV rámci konkurzu 220 rokov od aktivitách. Hudobné body tradíciou na našom gymnáziu kovaní. Pokým sa v niektorých osídlenia Kovačice žiaci súťažili v chóru a orchestra pomohol v budúcnosti.“

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

penzisti v báčskom petrovci

Meranie tlaku a hladiny cukru Jaroslav Čiep

iestna organizácia Zväzu penzistov v Petrovci jesenné a zimné obdobie v minulých rokoch využívala aj na prednáškovú činnosť a edukáciu svojich členov. S cieľom pôsobiť prevenčne a v prípade ochorenia aj v snahe ľahšieho diagnostikovania a vyliečenia rôznych chorôb, petrovskí penzisti si na posedenie do svojich miestností volali lekárov. Pravi-

toho prijali pozvanie petrovských penzistov a uskutočnili akciu. Po vykonanej prehliadke, meraní hladiny cukru a výšky tlaku záujemcom rozdelili aj propagačný materiál týkajúci sa pohybu prospievajúceho zdraviu, ako aj tukov vo výžive v rámci vyrovnaného stravovania sa a uhľohydrátov, teda dobrých a zlých cukrov. Keďže obdobie korony nie je zdravotne prajné obdobie, tieto prehliadky, ktoré zdravotníci

sme vydedukovali, že petrovskí penzisti sú zo zdravotného hľadiska relatívne dobre, ale hodnoty sú už na hornej hrani-

je možné adekvátne dodržiavať protiepidemiologické opatrenia. Najviac starostí im práve spôsobuje dodávka dreva na vykurovanie, ktoré pravidelne pre svojich členov zadovažujú. Situácia nie je ružová a dreva na skladoch nie je nadostač.

Predsedníčka petrovských penzistov Zuzana Hmiráková

ci s nevýhodnými. Zdravotníci V novembri pravidelne každý prízvukovali, že v deň, keď si vy- rok prichádzajú pre penzistov šetrujú stav cukru, záujemcovia humanitárne balíky z PIO fondu, netreba, aby raňajkovali, a o deň takže sa do konca roka budú zaoberať ešte aj týmto. Tohto skôr večera má byť ľahká. Predsedníčka petrovských roku vo svojom zozname majú dôchodcov Zuzana Hmiráková zapísaných 591 členov. V priesa nám prihovorila slovami, že je október mesiac starších ľudí a keďže nemôžu niečo väčšie Zdravotné sestry úspešne skontrolovali zdravotný stav petrovských organizovať, rozhodli sa pre túto penzistov akciu. Pozvali zdravotné sestry delnou aktivitou predstaviteľov zvykli robievať aj dvakrát do zmerať cukor a tlak a tie boli Domu zdravia Báčsky Petrovec roka vo všetkých prostrediach ochotné hneď aj prísť. Keď ide u penzistov bola aj ďalšia zdra- v obci, aj v Petrovci, aj v Kulpíne, o aktivity penzistov, Hmiráková votná starostlivosť pre túto povedala, že tento rok zdravotne rizikovú skupinu ešte relatívne dobre našich spoluobčanov. uchytili. Aj na družbu Aj v utorok 26. októbra si našli čas. V auguste sme sa dopočuli, že sa varili kotlíkovú fazuľu, Dali si vypracovať aj sympatické tam bude niečo diať. Preo ňu penzisti prejavili logo združenia to sme sa vybrali do Domu záujem, takže neskôr penzistov. Tam nás okrem ešte spoločne kotlíko- behu roku v Petrovci z ich radov domácich, vedúcich miestvali aj divinu. Potom ubudlo hodne penzistov, ktorých nych penzistov privítali aj spoločne navštívili aj odprevadili na večný odpočinok. V kancelárii penzistov sme zdravotné sestry Anna Mepodujatie Dani ludaje postrehli aj novú spolupracovdovarská a Anna Greksová. v Kikinde, kde sa príníčku. Ide o Maru Beličkovú, Ako kto z penzistov prijemne pobavili. Teraz ktorá sa prichytila výpomoci pri chádzal, zmerali mu nielen je „nátlak“ členov cesČasť odmien a diplomov v aktivitách petrovských pokladničných prácach, lebo krvný tlak, ale aj hladinu tovať do Belehradu, kde penzistov doterajšia pokladníčka pre chocukru v krvi. Sestry nám je aktuálna výstava šiat robu a podstúpené vyšetrenia to prezradili, že je u nich aktuálna aj v Hložanoch a aj v Maglići, sa Jovanky Brozovej. Aj pri najnemôže pravidelne vykonávať. aktivita týkajúca sa októbra ako v poslednom čase zredukovali. väčšej vôli sa predsa obávajú mesiaca zdravej výživy. V rámci Zo zapísaných údajov prehliadky cestovať autobusom, kde nie • ĽUDIA A UDALOSTI •

45 /4984/ 6. 11. 2021

DETSKÝ KÚTIK

Inšpirácia z prírody Zavítal k nám mesiac november. Jesenná krása prírody neustupuje. Rôznorodosť jej listov, plodov je inšpirujúca aj pre vás, kamaráti. Píšete nám práce o prírode v jesennom období, o ľuďoch, o prácach v okolí. Vidno taktiež, že si dôkladne všímate zmeny, ktoré nám toto obdobie roka prinieslo, a krásne ich viete znázorniť na výtvarných prácach. Inšpirujte sa aj naďalej prírodou a my netrpezlivo čakáme na vaše výtvory. Katuša

Jakub Týr, šesťročný škôlkar z Piv

nice

Jeseň

vská, 4. a, Tatiana Klino ra, Selenča ZŠ Jána Kollá

, 1. b, čeniaková Elena Vrab ča llára, Selen o K a n á J Š Z

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Jeseň znenazdajky prišla do nášho kraja. Privítali sme ju a ona nám dala bohaté dary. V chladné ráno na chodníku pod nohami zašuchotalo suché lístie. So sestrou som sa začal pohrávať s ním, ale mama hneď chytala metlu a začala zametať. Potom na ulicu vyšli susedove deti a dohodli sme sa, že pôjdeme do parku zbierať gaštany. Vysadli sme na bicykle a stretli sme sa so susedom, ktorý uháňal na traktore. Odchádzal do poľa lámať kukuricu. S ním sme sa dohodli, že mu navečer prídeme pomôcť vynášať kukuricu do koša. Sľúbil, že za odmenu dostaneme čokoládu. Bol som na návšteve u starého otca, ktorý v tej chvíli pálil pálenku a stará mama varila slivkový lekvár. Keď príde jeseň, jesto veľa práce doma, v záhrade, v sade, v poli, lebo sa ľudia chystajú na zimu. Dorian Havela, 4. 1, ZŠ Mladých pokolení, Kovačica

• DETSKÝ KÚTIK •

Jeseň v našom kraji

ZŠ Jána

Marína Smišek Amosa ová, 1. Komen a, ského, Kulpín

Teplé letné dni sa zmenili a prišla jeseň. S príchodom jesene mení sa príroda a všetko vôkol nás. Zbadal som, že sú dni kratšie, slniečko menej hreje a často fúka vietor. Listy na stromoch zmenili farbu a pomaly padajú na zem. Lastovičky odletujú do teplých krajov. V jeseni dozrieva úroda a preto ľudia majú mnoho práce v poli, záhrade, ovocných sadoch a vo vinohradoch. V jeseni sa začína nový školský rok a žiaci sa po letných prázdninách znovu stretli v školských laviciach. Jeseň je pekné ročné obdobie. Mám rád jeseň preto, lebo je vtedy zaujímavý sviatok Halloween. Martin Válovec, 4. 1, ZŠ Mladých pokolení, Kovačica

, 1. b, Fabián Horvát ra, Selenča ZŠ Jána Kollá

Zuzana M akovníko vá, 1. a, ZŠ Jána A mosa Kom enského, Kulpín • DETSKÝ KÚTIK •

Jeseň prichádza vždy v rovnakom období, ale je vždy iná. Ona našim očiam ponúka paletu nádherných farieb. Nedávno na ulici začali padať prvé ohnivé listy a vetvičky. Vetrík s listami robí bláznivý kolotoč a ony sa smejú: „Šu, šu, šu!“ „Počujete?“ Pod nohy mi spadol jeden hnedý, zrelý gaštan. Akoby mi jeseň poslala telegram, že je už tu. Na chodníku sa rozprestrel červeno- oranžovo-žltý, pestrý koberec. Koruny stromov mávajú lastovičkám na pozdrav a prajú im šťastnú cestu do teplých krajov. Záhrady a príroda, o ktoré sme sa po celý rok usilovne starali, vydajú nám svoje bohatstvo. Šťavnaté červené jablká, žlté, voňavé hrušky a fialové strapce hrozna prinášame si pre zimu do komôrky. Oranžové, veľké tekvičky si ešte čerpajú posledné teplé, slnečné lúče. Október je jeden pekný, jesenný mesiac a prináša nám krásne farby. Z tohto jesenného času mám veľkú radosť, lebo nám každý deň prináša rôzne čará. Maximilián Pap, 3. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica 45 /4984/ 6. 11. 2021

pixabay.com

Čaro októbrových farieb

Z medicíny

syndróm tehotného otecka (2) Prof. Dr. sci. med. Artur Bjelica špecialista na gynekológiu a pôrodníctvo subšpecialista na endokrinológiu

Aké sú príznaky Couvade syndrómu? Príznaky je možné rozdeliť podľa toho, či majú psychický, alebo fyzický charakter. K psychickým príznakom patrí: anxiozita, depresia, problémy so spánkom, nepokoj, znížená chuť na sex, pričom k fyzickým príznakom môže patriť: nevoľnosť, zvracanie a pálenie záhy, bolesť brucha alebo nadúvanie, zmena chuti do jedla, kŕče v nohách, bolesti chrbta, iritácia genitálií alebo moču, zmena chuti do jedla s následným priberaním na váhe alebo chudnutím. Čo spôsobuje Couvade syndróm? Napriek tomu, že o vývoji Couvade syndrómu bolo poskytnutých niekoľko teórií,

www.hl.rs

odborníci si stále nie sú istí, prečo sa u niektorých mužov vyskytuje a u iných nie. Teórie sú najčastejšie založené na: – pocite oddanosti – budúci oteckovia, ktorí sledujú vývoj svojho nenarodeného dieťaťa, sú na tento syndróm náchylnejší; – psychologických príčinách – vládne mienka, že súcitnejší muži sú náchylnejší na vznik tohto syndrómu. Inými slovami muži, ktorí spolucítia so symptómami ich partneriek počas tehotenstva, majú väčšiu pravdepodobnosť vzniku Couvade syndrómu. Byť otcom po prvý raz je tiež špecifická psychologická situácia, ktorá môže zase prispieť k zvýšeniu úrovne stresu;

Informačno-politický týždenník

– zmene hladiny hormónov – ako sa syndróm vyvíja, hladiny hormónov prolaktínu a estrogénu sa zvyšujú v prvom a treťom trimestri gravidity, pričom hladina testosterónu a hormónu stresu kortizolu klesá; všetky tieto hormonálne zmeny sú zaznamenané u ľudí, u ktorých sa vyvinie tento syndróm. Ako častý je tento jav? Hoci väčšina mužov nehovorí otvorene a priamo o týchto príznakoch, tento jav sa napriek tomu často vyskytuje a je veľmi rozšírený s ohľadom na určité geografické a kultúrne odchýlky. Výskumy v USA ukazujú na jeho častý výskyt pri viac ako 50 % prípadov, zatiaľ čo v niektorých európskych krajinách až 70 %. Je potrebné liečiť Couvade syndróm? Keďže je Couvade syndróm dočasný, neodporúča sa špeciálna liečba. Existuje však nie-

Foto: pixabay

Strach budúcich oteckov, alebo

koľko strategických prístupov k zmierneniu symptómov. Na niektorých mužov priaznivo pôsobia meditácia a joga, obzvlášť na tých, ktorí v rámci syndrómu zažívajú stavy depresie alebo extrémny stres. Je potrebné mať na zreteli, že anxiozita súvisiaca s tehotenstvom a rodičovstvom je podobná anxiozite, ktorú je možné cítiť pre čokoľvek. Rovnako ako pri iných príčinách anxiozity, aj v tomto prípade je možné použiť stratégie zmierňovania stresu – napríklad cvičenie alebo uvoľnenie sa pri pozeraní filmov, čítaní kníh, počúvaní hudby alebo pri športovaní. Rozhovor mužov, ktorí majú príznaky Couvade syndrómu, so svojou partnerkou a blízkymi o tejto problematike je tiež jednoduchým a vždy prospešným „liekom“.

• Z MEDICÍNY •

Mozaika

ROČNÍK XXIII 6. novembra 2021 ČÍSLO 266

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

NAMIESTO PRÍPITKU

Sedemdesiatnik Ľuboslav Majera Miroslava Blažićová

to je Ľuboslav Majera? Režisér. Profesor. Manžel, otec, starý otec... A jeden z nás? Samozrejme, jeden z nás. Vyzerá, že mu nezáležalo byť niečím viac. Pri jednej príležitosti mu Vida Ognjenovićová povedala: „Majera, vy ste skromný.“ Na jeho otázku, či je to chyba, mu vysvetlila, že skromnosť je vlastnosť malých. A on to nie je. Malý, myslím. Majerovi jeho výchova predsa nedovoľuje myslieť si o sebe, že je veľkým a zvláštnym človekom, že nie je jedným z nás – obyčajný človek, ktorý sa nikdy neprestal hrať v divadle, človek, ktorý zbožňuje svoju rodinu, má rád ľudí a život. Ľuboslav Majera sa narodil 3. novembra 1951 v Báčskom Petrovci. Aj keď uvažoval o štúdiu grafiky, absolvoval réžiu v Bratislave. Ako štipendista Rádio-televízie Nový Sad roku 1976 sa najprv zamestnal v televízii a potom v Novosadskom rozhlase, kde pracoval do roku 1993. Tu sa takmer vo všetkých menšinových redakciách osvedčil ako režisér dokumentárnych filmov, reportáží, až po rozhlasové drámy. Jazyk mu v tom nebol prekážkou. Ani neskoršie v divadle. Na začiatku kariéry sa stal známym tým, že začal spolupracovať s ochotníkmi, s ktorými víťazil na festivaloch. Neskoršie sa mu dostávajú angažmány v profesionálnom divadle. Spolupráca s profesionálnymi divadlami prebieha zároveň so spoluprácou s ochotníckymi divadlami, čo potvrdzuje Majerovu ideu, že medzi ochotníkmi a profesionálmi v podstate nie sú veľké rozdiely. Naopak. V deväťdesiatych rokoch odchádza na Slovensko. Možnosť pracovať v rozličných divadlách mu umožňuje zaoberať sa tým, čo najviac má rád – réžiou

a zároveň mu umožňuje živiť rodinu. Už ako renomovaný režisér, hlavne ako umelec na voľnej nohe, pracuje v mnohých ochotníckych a profesionálnych divadlách na Slovensku a v Srbsku. Naskytla sa mu príležitosť pokračovať v rodinnej tradícii a rovnako ako jeho matka Anna sa zaoberá pedagogickou prácou na Akadémii umenia v Novom Sade a Banskej Bystrici. Aj napriek tomu, že by mu pravdepodobne bolo ľahšie žiť v niektorom z miest – v Novom Sade, alebo nikde na Slovensku, predsa Petrovec neopustil. Z Petrovca neúnavne a vytrvalo so svojím kufrom Majera sa hrá, manipuluje, hľadá mieru a zmysel, tvorí a interpretuje, vyvoláva naše pocity a núti premýšľať v Prešove, Trnave, Nitre, Banskej Bystrici, Martine, Zvolene, Tisovci, Brezne, Subotici, Kikinde, Sente, Zreňanine, Novom Sade, Pivnici, Sombore, Ruskom Kerestúre, Erdevíku, Belehrade, Kovačici, Šabci, Užiciach, Kruševci, Budve, Mostare, Iloku a, samozrejme, v Báčskom Petrovci. Za všetky tie odchody a príchody, za všetky tie miesta a mestá, nevlastné postele a vynechané rodinné obedy, pre toľkých ľudí, ktorých treba vzájomne prepojiť a donútiť spolu budovať a tvoriť, je nutná neuveriteľná energia a láska k divadlu a porozumenie pre ľudí. Ľuboslav Majera nielenže neúnavne cestuje z divadla do divadla, ale búra klišé, hľadá nové riešenia a prináša niečo nové a vlastné, špecifické majerovské. To najhodnotnejšie, čo Majera v priebehu svojho života nadobudol k tej stovke predstavení, ktoré režíroval, je láska, sympatia a úcta ľudí, ktorých stretával v a okolo divadla, kým s nimi pracoval. Lebo Majera dáva (seba), neľutuje toho a ľudia si to uctievajú. Obdobné je zbožňovanie i jeho študentov, ktorí v ňom spoznali učiteľa a človeka, ktorý ich z celého srdca pod-

poruje... Pretože Majera veľmi dobre vie doceniť ľudí a spolucíti s nimi. Majerove predstavenia sú rozpoznateľné už na prvý pohľad. Scénografia je redukovaná, zdá sa byť chudobná, ale je viacvýznamová a maximálne využívaná. Ona je kľúčom k pochopeniu hry. Trvajúc na jednoduchosti sa dostáva k neobvyklým riešeniam a núti obecenstvo maximálne využívať svoju predstavivosť. Majera má rád hercov. Vie, ako s nimi pracovať, a oni radi pracujú s ním, pretože sa vždy dozvedia niečo nové. Majera má rad divadlo, lebo je ono hra. Ale sa mi zdá, že Majera nadovšetko miluje život, ktorý je sám o sebe darom. Ľuboslav Majera je a nie je jedným z nás. Pretože urobil mnoho, oveľa viac, ako mnohí z nás. Pretože je dôležitý pre divadlo, ktorému sa maximálne odovzdáva. Pretože je v mnohých ohľadoch prvý, aspoň pokiaľ ide o vojvodinských Slovákov (prvý vyštudovaný režisér, prvý profesor, dokonca na dvoch umeleckých akadémiách, prvý Slovák laureát Sterijovej ceny). Vráťme sa na začiatok rozprávky. Som toho názoru, že je Majera skôr múdrym človekom, než skromným (a preto malým). Múdri ľudia netúžia byť slávnymi a veľkými. Vie, že v živote nejde len o potlesk a chválu, život je oveľa komplexnejší, zložitejší, viacvrstvový, a preto je taký úžasný. Ľuboslav Majera je režisér, ktorý spolupracuje so Slovenským vojvodinským divadlom od jeho založenia, a to nielen ako režisér, ale aj ako predseda Umeleckej rady. V tomto roku pán Majera oslávi sedemdesiatku. Táto výstava je výrazom úcty a vďačnosti Slovenského vojvodinského divadla Ľuboslavovi Majerovi za doterajšiu spoluprácu a podporu. (Časť z textu predneseného na vernisáži dokumentárnej výstavy Majera, ktorú si ešte stále možno pozrieť v aule SVD)

Z obsahu

Laudácio na Jána Kišgeciho

s. 24

Tak sme si zvykli na mier s. 26

Päťdesiat rokov Ceny za autentickosť v Pivnici (2) s. 28

Mozaika INÍ PÍŠU

CENA ONDREJA ŠTEFANKA

Laudácio na Jána Kišgeciho Katarína Melegová-Melichová VERBUM LAUDATUR SI FACTUM SEQUATUR Chválu zožneš slovom, ktoré sprevádzaš činom

ilé dámy, vážení páni, pripadla mi pre mňa čestná úloha predniesť laudácio na tohtoročného laureáta Ceny Ondreja Štefanka za príspevok k rozvoju a propagácii slovenskej literatúry tvorenej v slovenskom zahraničnom svete – prof. Dr. Jána Kišgeciho. Málo je takých všestranných osobností na Dolnej zemi, akou je prof. Dr. Ján Kišgeci. Excelentný vedec, pedagóg, manažér, publicista, kultúrny dejateľ... Narodil sa v Petrovci 10. septembra 1941, kde vychodil základnú školu a slovenské gymnázium a v štúdiu pokračoval na Poľnohospodárskej fakulte v Novom Sade. Po skončení štúdií pôsobil tri roky ako novinár v Novosadskom rozhlase. Roku 1968 sa vracia na svoju alma mater, tam získava hodnosť magistra, doktora (1974), aby sa neskoršie stal profesorom. Ale pero publicistu nikdy neodložil. Špecializáciu v oblasti chmeliarstva urobil začiatkom 70. rokov na jednoročnom štúdiu vo Veľkej Británii a absolvoval aj študijné cesty do najvýznamnejších stredísk chmeliarstva tak v Európe, ako aj v Amerike, Ázii, Austrálii a v Afrike. Zdokonaľoval sa v Číne, Japonsku, Brazílii, Izraeli, Egypte, Rusku, Austrálii... Ako vynikajúci odborník v tejto oblasti v rokoch 1984 až 1988 bol predsedom vedeckej komisie Medzinárodnej chmeliarskej únie (IHB). Svoje bohaté poznatky a skúsenosti plne uplatnil ako riaditeľ Ústavu pre chmeľ, cirok a liečivé rastliny v Petrovci v štyroch funkčných obdobiach (1975 – 1990). Z ústavu sa pod jeho vedením stalo renomované pracovisko pre výskum chmeľu a šľachtenie

a pestovanie ciroku, a zvlášť liečivých rastlín. Inicioval štúdium mladých ľudí z radov vojvodinských Slovákov na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, z ktorých sa stali poprední odborníci a výskumníci v odbore poľnohospodárstva so znalosťou slovenskej odbornej terminológie. Súbežne bol aj pedagógom na Poľnohospodárskej fakulte v Novom Sade.

Zastával post vojvodinského ministra poľnohospodárstva, ministra poľnohospodárstva Srbska a riaditeľa zväzovej správy pre poľnohospodárstvo Juhoslávie. Uplatnil sa aj v Medzinárodnej organizácii pre poľnohospodárstvo (FAO), vo Vedeckej rade Medzinárodného chmeliarskeho združenia (IHB), ako člen Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied (1997) a člen Srbskej akadémie inovačných vied (2007). Za vedecky fundované a hlboké brázdy kontinuálne vyorané na poli vedy Medzinárodná chmeliarska únia ho vyznamenala Radom rytiera chmeľu (1979), Radom dôstojníka chmeľu (2005) a Radom veliteľa rytierov (2007). Je nositeľom Ceny Obce Báčsky Petrovec (1983), Pamätnej medaily ÚSŽZ za zachovávanie a rozvoj Nositeľ Ceny Ondreja Štefanka – Dr. Ján Kišgeci národného, duchovného a kultúr(foto: O. Melich) neho povedomia Patrí medzi zakladateľov Me- a upevňovanie identity Slovádzinárodnej spoločnosti pre kov v zahraničí (2016) a Plakety liečivé a aromatické rastliny NRSNM za výnimočný prínos juhovýchodnej Európy (AMAP- v oblasti vedeckej činnosti a za SEC), založil zbierku 200 druhov zachovávanie, rozvoj a prezentáliečivých rastlín a organizátorom ciu národnej a kultúrnej identity je medzinárodných konferencií. vojvodinských Slovákov (2019). Inicioval založenie a bol prvým Od študentských čias spoluprariaditeľom Zväzového ústavu coval so Slovenskou poľnohosgenetických zdrojov Juhoslávie, podárskou univerzitou v Nitre, ktorý má za úlohu zoskupovať, Génovou bankou v Piešťanoch, chrániť a zveľaďovať biodiverzitu Strediskom pre liečivé rastliny rastlinného a živočíšneho sveta. v Novej Ľubovni, v oblasti zveľa-

denia pestovania chmeľu s Hornou Stredou, okolo výroby liečiv a pestovania liečivých rastlín s Modrou... Zaslúžil sa o mnohé vzájomné kontakty a spoluprácu medzi poprednými srbskými a slovenskými poľnohospodárskymi inštitúciami a podnikmi. Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre mu 23. októbra 2019 za aktívnu spoluprácu pri rozvoji univerzity a osobný prínos k realizácii medzinárodnej vedeckej spolupráce udelila na veľkolepom ceremoniáli čestnú vedeckú hodnosť Doctor honoris causa. Aj pri tej príležitosti prof. Dr. Ján Kišgeci uviedol, že chmeľ ho vyškolil a otvoril mu dvere do sveta. Nielenže mu venoval veľký počet z tých stovák štúdií a vedeckých prác, ale ako človek s koreňmi v černozemi Panónie a svojho rodného Petrovca svoju prvú knižku Chmeliarske pohľadnice (Obzor, Nový Sad 1979) venuje tradícií pestovania chmeľu, predovšetkým v Petrovci. Opatril ju vzácnymi fotografiami o chmeliarstve zo začiatku 20. storočia a medzivojnového obdobia. Vďaka chmeľu v Petrovci mohli naši pokrokoví predkovia založiť kníhtlačiareň, slovenské gymnázium, Slovenské národné slávnosti, založiť Maticu slovenskú v Juhoslávii, vydávať slovenské učebnice, knihy a tak posilniť základy slovenskosti, v ktorých aj v súčasnosti pokračujú generácie Slovákov v Srbsku... Do literatúry faktu patrí aj ďalšia jeho kniha Konope, konope, zelené konope... (1989), ktorá odzrkadľuje usilovnosť a lásku nášho človeka vloženú do pestovania konôp a do výroby klinovníkov, plachtičkov, plátna, slameníc, poňví, vriec, štrángov... Sú tam

HLAS ĽUDU | 6. 11. 2021 • 45 /4984/ aj ilustrácie, fotografie, ľudové piesne, príslovia a „spomienky na dávne zimné večery, keď sa do izby, jednej jedinej izby, okolo sedliackej pece vykúrenej zetkami, uchýlila celá a početná rodina. Tam sa naraz priadlo, motalo, jedlo a spalo. Inokedy zasa súkalo a tkalo a nikomu nič, zrovna nič nechýbalo, ani neprekážalo. Tešili sme sa z mála, lebo sme veľa ani nepoznali. Hojnosť, čo prišla potom, iba potvrdila, že s konopami a všetkým, čo s nimi súviselo, sme utratili kus prirodzenej radosti a pokoja, ktorý vedelo dočariť často aj samo vrndžanie kolovratu.“

bohatý materiál v zápisníkoch a fotoaparátoch, ktoré zverejnil v knihe Objektív na poludníkoch (1996). A odkiaľkoľvek bola reportáž (Egypt, Čína, Japonsko, Thajsko, Austrália, Srí Lanka, Maďarsko, Česko, Francúzsko, Anglicko), stredobodom záujmu jeho pera a objektívu je človek. Odborníci hovoria, že dobrá fotografia povie viac ako tisíc slov. Odcitujem dnes už nebohého kolegu novinára Vladimíra Dorču, ktorý napísal: „Jedna KIŠGECIHO farebná fotografia, to je tisíc a jedno slovo.“ Osobitný vzťah má pán profesor Kišgeci k našim umelcom,

Ján Kišgeci v chmeľnici

O životnej úlohe konôp u Slovákov dal Ján Kišgeci vedieť nielen väčšinovému srbskému národu, ale aj medzinárodnej verejnosti knihou v srbčine a angličtine Konoplji hvala – Praise to Hemp (Konope vďaka 1994), ktorú ilustroval maliar svetového mena – Martin Jonáš. Ich tvorivá spolupráca pokračovala aj v ďalšej knihe Pamätníky kukurice Martina Jonáša (1995) v srbčine, v slovenčine, angličtine, nemčine a vo francúzštine. Výpiskami zo štyroch petrovských kroník pod názvom Petrovská dedina (1997) autor sprístupnil najdôležitejšie fakty, udalosti, pohromy, tragédie, staviteľské a kultúrne udalosti zo života Petrovčanov od ich prisťahovania až do roku 1952. Zo svojich ciest za odbornými poznatkami si priniesol aj

zvlášť k tým, ktorých dielo je zakorenené v slovenskej vojvodinskej dedine a našskom spôsobe jej života. Tak vznikli monografie o našich umelcoch: Zuzka Medveďová (v spoluautorstve, Kultúra, Petrovec 1997), Petrovec a Ivan Križan (MSS, Petrovec 2011), Petrovec Vladimíra Urbančeka (MSS, Petrovec 2013) a kniha karikatúr Ares Petrovský (MSS, Petrovec 2016). Venoval sa aj výskumu poľovníctva, výsledkom čoho je kniha Poľovníctvo v Petrovci počas troch storočí (2016). So zápalom a energiou sa v poslednom desaťročí snaží vzbudiť záujem v Srbsku a na Slovensku o osobnosť poľného maršala panovníčky Márie Terézie Andreja Hadíka, ktorý bol pôvodom Slovák a za jeho vojenské úspechy získal titul grófa

a Futocké panstvo, ku ktorému fií o živote Slovákov na Dolnej patrili tak Petrovec, ako aj Hloža- zemi, o poľnohospodárskych ny. Priniesol k nám prvé sadenice siatinách a úkonoch, ktoré s tým chmeľu, a tak súviseli, ale vlastní aj pred 250 rokbohatstvo vlastných mi tieto mohli fotografií tak z nášbyť vysadené ho prostredia, ako aj v petrovskom z početných zahrachotári. Rozničných ciest. Svoju mach chmelásku k Petrovcu zdieliarstva potom ľa aj jeho manželka následne spôMarica, inžinierka sobil aj rozagronómie, a syn mach hos- Titulná strana monografie Ján. V období, keď o Vladimírovi Urbančekovi podárstva, syn dorástol do strevzdelanosti a kultúry v Petrovci. doškolského veku, pán profesor Združenie pre muzeálne agrárne bol častým hosťom v priestoroch dedičstvo z Kulpína, ktorého je Matice slovenskej v Srbsku, lebo náš laureát predsedom, sa za- sme mu vydali početné knižné slúžilo o reštaurovanie portrétu tituly. Pochválil sa, že syn bude Andreja Hadíka a jeho klobúka, žiakom Gymnázia Jána Kollára ktoré sú umiestnené v jeho v Petrovci. A hrdo dodal: „V slokaštieli vo Futogu. venskej triede. O tom sme ani neĎalším veľkolepým dielom debatovali, je to samozrejmosť.“ nášho laureáta je založenie je- Pán profesor s jeho slovenským diného Poľnohospodárskeho cítením, v rodičovskom dome na múzea v Srbsku, a to v Kulpíne, stole s prestretým prekrásnym v priestoroch klasicistického bielym obrusom s preberaným kaštieľa Dunđerskovcov 20. ja- pásom, popri obdivuhodnej venuára 1993. Ideu starú päť desať- deckej, pedagogickej a riadiacej ročí sa podarilo prof. Kišgecimu práci s takým bohatstvom aktivít realizovať s vynaložením veľké- na skúmaní a zachovaní tradičho úsilia, hoci Vojvodina bola ného kultúrneho dedičstva Slopoľnohospodárskym regiónom. vákov na Dolnej zemi na svojom Múzeum okrem výstav o dejinách konte, ani nemohol inak. Z rodichmeliarstva, pestovania konôp, čovského domu si odniesol úctu ciroku, pšenice, tabaku, mliekar- k zemi – živiteľke, k pracovitosti, stva, pivovarnícale aj pocit patričtva, chovu ošípanosti k slovenskému ných, oviec... orrodu, lásku k svojmu ganizovalo v prrodisku a k prírode. vom desaťročí aj Vážený pán provýstavy umelcov fesor, dovoľ mi vo a kultúrne poduvlastnom mene jatia – koncerty a v mene zriaďovavrcholných inteľov tejto ceny poštrumentalistov, priať Ti pevný krok posedenia so a zdravie do ďalších Titulná strana knihy spisovateľmi... rokov, ešte veľa tvorio petrovských kronikách Vo vedľajšej vých skutkov a vzácbudove kaštieľa upravili pivni- nych knižiek, ktorými zachovávaš cu podľa existujúcich pivníc na aj kus každého z nás. Celý život Slovensku. Od roku 2004 Poľno- si sa riadil výpoveďou, že chválu hospodárske múzeum patrí do zožneš slovom, ktoré sprevádzaš Múzea Vojvodiny. činom. Za tie Tvoje doterajšie činy V rodičovskom dome v Pet- Ti úprimne ďakujeme a k Cene rovci, o ktorý sa s láskou stará, Ondreja Štefanka blahoželáme. je množstvo autentických dokumentov, dobových fotograFoto: z archívu J. Kišgeciho

III

Mozaika SPOMIENKY

Tak sme si zvykli na mier

VČERA, DNES, ZAJTRA...

(Krátky život môjho apka Juraja Fejdiho) Olga Fejdiová Tak sme si zvykli na mier. No celkom blízko stále zúria boje, krvavé vlny zalievajú bóje – aj oči televíznych kamier sa zahmlievajú od ľútosti. (úryvok) Ján Zambor

ko nadpis mojej spomienky na starého otca – apka Juraja Fejdiho som si zvolila symbolické slová slovenského

ktorému nerozumeli a ktorý si neželali, tak ako väčšina ľudí na celom svete, aj v súčasnej dobe. Ja som nepoznala ani jedného, obaja zomreli príliš zavčasu, ich potomkovia zostali sirotami v detskom veku. Dom na terajšej Ulici Kollárovej v Petrovci Apko Fejdi padol vo vojne ako vojak Rakúsko-Uhorska, sa pospytovala otcovej sestry bratia mu závideli. Môžeme sa apko Kubáni mal väčšie Márie Litavskej (už aj ona bola len domyslieť, že po jeho smršťastie, vojnu prežil, hoci okolo deväťdesiatky). Tak som ti vo vojne vzťahy medzi jeho tiež mal namále. sa dozvedela, že Juraj Fejdi bol vdovou a fejdiovskou rodinou Juraj Fejdi sa narodil zostali veľmi chladné. v Báčskom Petrovci 29. Cesty životom sú 6. 1876 do mnohodetnej však nevyspytateľrodiny, ako to bolo bežné. Od obnovených né v tej dobe. Nemám Slovenských národk dispozícii veľa údajov ných slávností chodím o jeho rodine. Jeho rodipravidelne každý rok čia boli Pavel Fejdi (5. 8. do Petrovca. A pravi1838 v Petrovci) a Anna, delne si kupujem klorod. Očovejiová (24. 12. básy u Beličkovcov. 1836 v Petrovci), a bývali No a raz som sa u nich Juraj Fejdi ako vojak Rakúsko-uhorskej na Novom Šore (teraz Ul. stretla s jednou paarmády v 1. svetovej vojne Leninova). Mali 2 dcéry, ňou, zoznámili sme básnika Jána Zambora. V tomto jedna bola obchodníčka, drusa, volala sa Vujková, roku uplynie 145 rokov od ap- há bola vydatá za Myjavcom. a slovo dalo slovo. Za kovho narodenia (29. 6. 1876 Synovia sa volali Jano, Ondriš, slobodna sa volala Báčsky Petrovec) a 105 rokov od Paľo, Juraj (môj apko), Samo, Fejdiová, a tak sme jeho predčasnej smrti vo veku poradie podľa veku neviem, zistili, že sme vlastne 40 rokov na bojisku 1. svetovej ani ďalšie údaje. rodina. Na kúsok pavojny na mieste Vulkan Klanac Hoci u nás v Bratislave 28 piera som si zapísala (dnešné Rumunsko) 24. 10. 1916. rokov bývala stará mama, maniekoľko údajov – jej Prvá svetová vojna, Veľká voj- mička Zuzana Fejdiová (29. 8. otec bol Samo Fejdi na, spôsobila obrovské straty 1878 – 25. 8. 1973), nepamä(nar. 1896), mama r. na životoch. Poznačila civilné tám sa, že by sa o rodine apka Venček na evanjelickom kostole Zbierka v Lip- Denďúrová (1897), súobyvateľstvo na celý život. Obaja rozprávalo. Až po rokoch, keď tovskom Mikuláši rodenci Samuel (1919, moji apkovia, Juraj Fejdi aj Július sa mi dostali do rúk rodné zahynul r. 1941), Ján Kubáni, boli zatiahnutí mobili- listy fejdiovskej rodiny (môj otec najmladší, obchodoval s chme- (1921), Zuzka (1930) a moja záciou do vojnového konfliktu, Pavel Fejdi už vtedy nežil), som ľom a bol veľmi šikovný, a starší nová známa – nová príbuzná

HLAS ĽUDU | 6. 11. 2021 • 45 /4984/

(asi sesternica) Katka (1934). Neskutočné. Ešte viem, že v Ulici kanálskej bývali otcovi bratranci,

som sa ešte „stihla“ narodiť aj ja. Potom bol dom nacionalizovaný. Apko s mamičkou mali 4 deti, najstaršia Zuzka (1901 – 1987), vydatá Lačoková, potom bola Anka (zomrela v detskom veku), syn Pavel (26. 1. 1907 – 15. 5. 1990) – môj otec, a najmladšia Marka (1909 – 2006), vydatá Litavská. Keď apko narukoval do vojny, mal 38 rokov. Zachovalo sa po ňom niekoľko fotografií a tri korešpondenčné lístky z frontu, ktoré písal svojmu synovi, môjmu otcovi. V tom čase, keď on narukoval, môj otec začal chodiť do školy

Karta z 30. 7. 1915 – averz a reverz

aj v Ul. M. Hrubíka, dcéru Zuzku Fejdiovú, vydatú Petrovićovú, som spoznala počas jednej návštevy na Slovenských národných slávnostiach. Apko Fejdi postavil alebo kúpil dom na terajšej Ulici Kollárovej v centre Petrovca niekedy medzi rokmi 1900 – 1907. Teraz v tom dome sídlia petrovskí hasiči. Chmeľový „magacín“ postavil v roku 1911. Rodina tu bývala až do roku 1949, keď sa mamička Zuzana Fejdiová presídlila v rámci akcie Mať volá na Slovensko. V tomto dome

Karta zo 7. 12. 1915

Juraj Fejdi – texty: 30. júla 1915 Mili sinčok moj Tvoju ctenu kartu som obdržal v ktorej sa mi žaluješ že si ma nevydel že ako budeš chodiť do školy sa staráš. Mili sin moj ja Ti už teraz pomost nemožem musite sa len sami opatrit a starat o seba možnože nam Boh dobrotivý pomože Vam doma a mne zase na mojich nebezpečnych cestach. Mili sin môj jestli by si ma viac nevydel tak buď usilovni všetci slavni mužovia keď čitame jich životopis zvetšej čiastky boli ako žiaci chudobný s jich usilovnosti prišli na vysoki stupeň prijmi moju radu mislim že bude dobre Vas šeckich luba Vaš otec

a ako 9-ročný sa stal polosirota. Táto strata naňho hlboko zapôsobila, po celý život nenávidel vojnu, bol tuhý pacifista. O 24 rokov po smrti svojho otca v lete 1942 musel aj on nastúpiť do maďarskej armády, našťastie sa mu podarilo dezertovať. Apko skončil svoj život vo veku 40 rokov na mieste Vulkan Klanac, ako je zapísané v dedičskom konaní. Profesor Jaroslav Miklovic pri svojich výskumoch zistil, že toto miesto sa nachádza v terajšom Rumunsku. Na jeho hrob, ak vôbec niekde bol, nikdy sa nedostal od rodiny kvietok. Neďa-

leko môjho terajšieho bydliska v Liptovskom Mikuláši vo Vrbici je malý evanjelický kostol. Na

Karta z 15. 8. 1915 – averz a reverz

jeho južnej stene pred časom umiestnili kríž a pri ňom zoznam padlých obyvateľov mesta v 1. svetovej vojne. Každý rok si na tomto mieste pripomíname výročie jej ukončenia 11. 11. o 11. hodine. Vlani som tam dala venček môjmu apkovi aj ja. xxx Juraj Fejdi padol v 1. svetovej vojne na mieste Vulkan-Klanac dňa 24. októbra 1916, ako je dokumentované v zápise z dedičského konania dňa 23. júna 1922.

15. augusta 1915 Milovani moj sin! Odpovedam Ti na tvoju kartu že som zdravy sme sa vratili na stare miesto aj mi je nie zle S mojej slobodi neviem či bude voľačo nužale nedbam len nech zostanem až do dokonca takto ako som dosjal bol. Mislim ak mate komu aby ste sušiareň vydali do arendi Vas šeckich pozdravujem Mamu Zusku Teba moj sin Anku aj Marišku Mamičku aj apku Andrašikovych Vas luba Vaš otec 7. XII. 1915 Mili moj sin Tvoje riadki čo si mi pisal som obdržal a čo sa ma pitaš to som zdravý a ešte mi baš tak zle nebolo čo bude ďalej to sam Bôch vie. Inačej Ti šťastne sviatki prajem že si dobry a poslušny. Ťa luba v duchu tvoj otec.

Mozaika

Päťdesiat rokov ceny za autentickosť v Pivnici (2) Ján Čérný

41. Roku 2009 81. Belehrad, Belehrad... (Lýdia Špringeľová – Kulpín, SUS Krajan) 82. Pomaly sa blíži ku jeseni... (Božidar Rablovský – Selenča)

Lomenová – Nový Sad) 47. Roku 2015 93. Čia to labuť... (Jarmila Kolárová – Báč. Petrovec) 94. Sedela Anička... (Andrea Lomenová – Kysáč) 48. Roku 2016 95. Čičíkaj, čičíkaj... (Adriana Jozefína Fúriková – Bihor) 49. Roku 2017 96. Bráneli tebe mňa... (Jarmila Vachulová – Pivnica) 97. Keď som bola panna... (Gabriela Feketová – Kovačica)

REPORTÉRI

50. Roku 2018 98. Čo ty, milá, za srdco máš... (Benjamín Cabuka – Pivnica) 99. A moj muž je taký lumpák... (Gabriela Feketová – Kovačica) 51. Roku 2019 100. Bystrá vodička... (Jarmila Hajková – Kovačica) Katarína Mosnáková, Jánošík 2003 101. Jaj, mamičko Tato cena nebola udelená len moja... (Vladimír Ábelovský – v roku 1975... Aradáč)

Je tu 101 krásnych slovenských ľudových pesničiek z 20 slovenských dedín a miest. Do 20 prostredí speváci – účastníci si odniesli ceny, ale zostali pesničky jedny od druhých zaujímavejšie. Pritom je z Báčky najviac dedín, pesničiek a spevákov. Keď sa pozrieme na prostredia, dostávame nasledujúci prehľad:

Andrea Hrubíková, Petrovec 2008

42. Roku 2010 83. Keď som išou do robote... (Ján Danko – Nový Sad) 84. Ej, mám ja lúčku... (Jaroslav Kriška – Hložany) 43. Roku 2011 85. Povedzte mi, mamo moja... (Iveta Tárnociová – Pivnica) 86. Čo mi, milá, zanecháš... (Ivan Beláni – Báč. Palanka) 44. Roku 2012 87. Chodí milá po strnisku... (Milina Speváková – Báč. Petrovec, KUS) 88. Ej, čo som urobila... (Elena Demrovská – Báč. Petrovec, zbor Musica viva) 45. Roku 2013 89. Poďme, mátke, domou.... (Leonóra Súdiová – Selenča, zbor Zvony) 90. Keď sme išli cez mantalú... (Denis Galas – Padina) 46. Roku 2014 91. Ninto takuo peknuo diouča... (Adam Števko – Aradáč) 92. Ej, riasli, riasli... (Andrea

Dedina, mesto 1. Pivnica 2. Kysáč 3. Petrovec 4. Selenča 5. Hložany 6. Nový Sad 7. Báč. Palanka 8. Silbaš 9. Kulpín Báčka: 9 dedín 10. Kovačica 11. Aradáč 12. Padina 13. Biele Blato 14. Jánošík Banát: 5 dedín 15. Stará Pazova 16. Šíd 17. Lug 18. Boľovce Sriem: 4 dediny 19. Ilok 20. Bihor Zahraničie: 2 dediny

Počet piesní 20 6 7 5 8 9 3 1 2 61 piesní 4 4 3 1 4 16 piesní 13 1 3 3 20 piesní 3 1 4 piesne

Počet spevákov 16 5 6 5 7 8 3 1 2 53 3 4 3 1 3 14 11 1 2 3 17 3 1 4

Prvý – posledný 1969 – 2018 1969 – 2015 1970 – 2015 1970 – 2013 1971 – 2010 1977 – 2014 1989 – 2011 1992 2001 – 2009 1969 – 2018 1969 – 2019 1979 – 2019 1983 – 2013 1986 1988 – 2004 1969 – 2018 1973 – 2006 1987 1989 – 2008 1993 – 2005 1973 – 2008 1970 – 2005 2016 1970 – 2016

Rekapitulácia 1. Báčka 2. Banát 3. Sriem 4. Zahraničie

9 dedín 5 dedín 4 dediny 2 dediny 20 dedín

61 piesní 16 piesní 20 piesní 4 piesne 101 pesničiek

53 spevákov 14 spevákov 17 spevákov 4 speváci 88 spevákov

HLAS ĽUDU | 6. 11. 2021 • 45 /4984/ z Pivnice Cenu za autentickosť Pripomienka: Cena nebola získala trikrát, a to v rokoch udelená v roku 1975; po jedna 1985, 1986 a 1995. Gabriela cena bola udelená trikrát, a to Feketová (Feketyová) v rokoch v roku 1978, 1990 a 2016; po 2017 a 2018. tri ceny boli udelené štyrikrát, a to v rokoch 1969, 1970, 1973 a 1985; na ostatných ročníkoch boli udelené po dve ceny. Nasledujúcich desiatich prostredí: Pivnica (20), Stará Pazova (13), Nový Sad (9), Hložany (8), Báčsky Petrovec (7), Kysáč (6), Selenča (5), Jánošík (4), Kovačica (4) a Aradáč (4) získalo 80 cien za autentickosť. Iveta Tárnociová, Pivnica 2011 Cenu za autentickosť 101 odmenených Na Stretnutí v pivnickom poli pesničiek zaspievalo 88 odznelo mnoho pesničiek, ktoré spevákov – účastníkov teraz prostredníctvom rozhlasu Stretnutia z 20 prostredí. Ceny a televízie žijú medzi naším boli udelené piesňam, ale aj ľudom. Už roky sa na pivnickom ich zberateľom. Pritom treba javisku dokazujú aj nové, pripomenúť, že práve víťazi spevácke talenty, veď tento Stretnutia v rokoch 1974 festival je aj preverená forma ich (Zuzana Varecová, Pazova), odhaľovania, čo má nesmierny 1988 (Zuzana Špringeľová, význam pre obohacovanie Jánošík), 1992 (Rastislav nášho hudobného fondu. Struhár, Hložany), 1996 (Jana Účastníci sa snažili priniesť na Kubečková, Pazova) a 1998 festival to najkrajšie zo svojho (Vlasta Jovnášová, Boľovce) prostredia, ale ak sa im to získali aj Cenu za autentickosť niekedy aj nepodarilo, netreba piesne. Pri tejto príležitosti treba spomenúť aj spevákov – účastníkov, ktorí túto cenu získali dvakrát, a to sú: Vladimír Mega z Petrovca, v rokoch 1970 a 1972, Michal Slávik z Pivnice v rokoch 1972 a 1973, Zuzana Varecová zo St. Pazovy v rokoch 1973 a 1974, Anna Filipová zo St. Pazovy v rokoch 1976 a 1977, Pavel Báďonský z Hložian v rokoch 1984 a 1985, Zdenka Elena Krošláková, Palanka 2006 Tárnociová z Pivnice v rokoch 1987 a 1988, to len im zazlievať. Na podujatí Ľudmila Hrubíková z Lugu v vystupovali speváci z nášho rokoch 1989 a 1990, Ján Ravza štátu, ale aj zo zahraničia. Keď k z Kysáča v rokoch 1997 a 1998, tomu pridáme aj dlhý zoznam Katarína Mosnáková z Jánošíka zberateľov tohto významného v rokoch 2003 a 2004, Andrea umeleckého prejavu, vidieť, Lomenová z Nového Sadu a že ide o skutočnú klenotnicu Kysáča v rokoch 2014 a 2015. slovenskej ľudovej piesne. Jarmila Horňáková-Klúčiková

Stretnutie v pivnickom poli je príležitosťou vyhľadávať aj také pesničky, ktoré sú už pomaly akoby zabudnuté a ktoré ešte naši starí rodičia, a niekedy aj rodičia môžu zaspievať; sú to piesne, ktoré už len veľmi zriedkavo počujeme na tradičných svadbách, rodinných slávnostiach, priadkach... Zbierať starodávne pesničky nebude ťažké, ak aj naďalej budeme usilovní v našich spolkoch, lebo len tak zachováme bohatú ľudovú tvorbu našich predkov! Teda bez trémy, veselo a s úsmevom na tvári ďalej. Sme tej mienky, že sme si skutočne naložili ťažkú úlohu – zbierať a zapisovať neznáme a staré pesničky v našich prostrediach, a to nie je ľahko, ale všetko sa dá zdolať, ak sa na tom pracuje a pôsobí. Aj dnes ešte na našich dedinách, a vôbec tam, kde žijú Slováci, jesto na desiatky pesničiek, ktoré treba zapísať, naučiť sa ich spievať a tak zachovať pre budúce generácie a naše pokolenia. V Pivnici sa stretajú a zoznamujú mladí ľudia zo slovenských dedín, v ktorých sa ešte pestuje slovenská ľudová pieseň, ako aj krásny ľudový slovensky kroj. Keď sa v decembri roku 1965 začali prípravy na prvé Stretnutie v pivnickom poli, nikto netušil, že bude tak dlho trvať a že bude taká masovosť účastníkov a kultúrnych inštitúcií. Pivnické šíre pole plnilo a ešte stále plní svoju funkciu – zbiera slovenské ľudové pesničky a afirmuje nových spevákov. Pri tejto príležitosti ešte raz vyslovujeme slová vďaky všetkým, ktorí sa zamerali na zberateľskú prácu a ponúkajú verejnosti aj tie pomaly už zabudnuté slovenské ľudové pesničky. Týmto spôsobom širšej verejnosti sprístupňujeme to, čo sme na tomto poli dosiahli. Všetkým, čo priložili ruky k dielu, úprimne ďakujeme a želáme si spoluprácu aj do budúcna. Porozumenie

Ľudmila Hrubíková, Lug 1989, ktorá získala aj Cenu za zberateľskú činnosť

a pochopenie potrebujeme čoraz viac, lebo sa nachádzame na prahu ďalšieho ročníka Stretnutia v pivnickom poli, prehliadky slovenských ľudových piesní, spevákov a krojov z rôznych slovenských prostredí. Potešíme sa, keď budeme vidieť už známe tváre, ale radi si vypočujeme aj tých,

Veljko Vidić, Nový Sad 2002

čo do Pivnice prichádzajú po prvýkrát. Dúfame, že nám dievčatá a chlapci svojím spôsobom – pesničkou a ľudovým odevom – sprítomnia zvláštnosť svojej dediny a spolku a že nás potešia, keď znovu prídu súťažiť... Spoločne držme palce, aby sa nám aj nasledujúce hudobné podujatie vydarilo. (dokončenie nabudúce) Foto: z archívu autora a A. Francistyová

VII

Mozaika RADY A NÁPADY IBA PRE LABUŽNÍKOV

Pečené bravčové rebrá

elikatesa, ktorá nemusí byť len výsadou grilovačiek. Príprava: 10 min. Úprava: 170 min. Porcie: 4 Suroviny: 1 kg bravčových rebier, 50 g trstinového cukru, údená paprika, granulovaný cesnak, soľ, mleté čierne korenie podľa chuti; Na omáčku na potretie: 2 PL kečupu, 1 PL dijonskej horčice, 1 KL worčestrovej omáčky, 1 PL medu Takto sa to podarí: 1. O s t r ý m nožom nare žeme blanu na strane s rebrami a stiahneme ju. 2. Rebrá položíme na plech vystlaný alobalom a posypeme cukrom, poprášime mletou paprikou, granulovaným cesnakom. 3. Pridáme soľ, korenie a všetko vmasírujeme do mäsa. 4. Rebrá aj zvrchu prekryjeme alobalom a pomaly pečieme v rúre vyhriatej na 150 °C zhruba 2,5 hodiny. 5. Medzitým vymiešame jednoduchú omáčku na potretie tak, že v miske spolu premiešame kečup, horčicu, worčestrovú omáčku a med. 6. Potom stiahneme vrchný alobal, rebrá potrieme pripravenou omáčkou, rúru vyhrejeme na 200 °C a pečieme ešte ďalších 20 minút. 7. K pečeným rebrám sa výborne hodí nakladaná zelenina a čerstvý chlieb. Zdroj: recepty.aktuality.sk

Makové osie hniezda

oňavé k ysnuté cesto so sladkou makovou plnkou. Perfektné na raňajky, desiatu či k poobedňajšej šálke kávy. Príprava: 90 min. Úprava: 20 min. Porcie: 8 Suroviny: Na kysnuté cesto: 150 ml vlažného mlieka, 1/2 balíčka sušeného droždia (3 g), 150 g polohrubej múky, 100 g hladkej múky, 2 PL kryštálového cukru, štipka soli, 1 žĺtok, 20 g masla; Na makovú plnku: 2 PL masla, 50 ml mlieka, 3 PL cukru alebo medu, 1 KL citrónovej kôry, 150 g mletého maku; Na potretie: mlieko, roztopené maslo Takto sa to podarí: 1. Z teplého mlieka, lyžičky cukru a sušeného droždia vymiešame kvások v menšej miske. Prekryjeme a necháme zhruba 15 minút postáť – zaktivovať. 2. Medzitým do väčšej misky nasypeme obe múky, pridáme cukor, soľ a spolu premiešame. V strede urobíme jamku, do ktorej pridáme žĺtok a zaktivovaný kvások. Premiešame, prilejeme roztopené maslo a vareškou vypracujeme lepivé cesto. 3. Cesto premiestnime na múkou vysypanú pracovnú dosku a rukami ho spracúvame, kým nebude krásne hladké a elastické. Potom z neho

RADY DO DOMÁCNOSTI

Čo sa stane, keď si nohy namočíme na 30 minút do octu? Starí rodičia túto metódu často používali.

amočte si nohy na 30 minút do octu a môžete objaviť rad príjemných efektov. Tento liek zdedený po prarodičoch je úžasný aj dnes. Ocot môže poskytnúť ochranu pred baktériami, hubami a inými škodlivými mikróbmi, takže namáčanie nôh v octe má mnoho zdravotných výhod. Ocot možno použiť na rôzne účely, ako je varenie, čistenie alebo dokonca alternatívna medicína. Ocot ob-

sahuje kyselinu octovú, ktorá má antimikrobiálne vlastnosti. Ocot môže pomôcť zlepšiť nasledujúce podmienky: nepríjemný zápach, huby nôh, bradavice, huby nechtov. Rôzne druhy octov obsahujú rôzne množstvo kyseliny octovej. Napríklad biely ocot obsahuje asi 4 – 7 % kyseliny octovej, zatiaľ čo jablčný ocot a vínny ocot obsahujú asi 5 – 6 %.

Prečo môže byť ocot užitočný pre nohy? Koža na chodidlách má tendenciu sa vysušovať a je často vystavená prostrediu, kde môžu rásť baktérie alebo plesne. Ocot má rad užitočných vlastností, ktoré môžu pomôcť tieto problémy vyriešiť. Čo sa stane, keď si nohy namočíme na 30 minút do octu? 1. Zbavíme sa nepríjemného zápachu nôh. Po 30 minútach z octa vyberte nohy, nechajte niekoľko minút zaschnúť a osušte. 2. Eliminuje baktérie, ktoré sa usadzujú na nohách, a znižuje riziko

Mozaiku číslo 266 pripravil Jaroslav Čiep

VIII

vytvarujeme bochník, ktorý vložíme späť do misky, zakryjeme utierkou a necháme na teplom mieste vykysnúť zhruba hodinu až dve. 4. Maková plnka: v rajnici spolu privedieme k varu mlieko, maslo, cukor (med) a citrónovú kôru. Prisypeme mak a spolu povaríme do hustej roztierateľnej hmoty – asi 5 minút. 5. Vykysnuté cesto premiestnime na pomúčenú dosku, vyvaľkáme obdĺžnikový plát zhruba centimeter hrubý, ktorý potrieme makovou plnkou, zrolujeme a rozrežeme na 8 rovnako hrubých hniezd. 6. Osie hniezda poukladáme na plech vystlaný papierom na pečenie, jemne ich dlaňou roztlačíme, aby neboli príliš vysoké, zakryjeme a potrieme rozpustením maslom vymiešaným s trochou mlieka. 7. Pečieme v rúre vyhriatej na 190 °C zhruba 20 minút. Zdroj: recepty.aktuality.sk

tvorby plesní na nohách. Ak si často umývame nohy octom, naše nechty budú zdravšie a rastú rýchlejšie a päta nepraská. 3. Jablčný ocot pomáha obnoviť jemnosť pokožky nôh. Ak sme veľa na nohách, koža na našich nohách sa môže na konci dňa zdať suchá. Ďalšie využitie octu Ak pridáme do šampónu jablčný ocot, rýchlejšie sa zbavíme lupín a vyhneme sa tiež lámaniu vlasov. Zmiešajte ocot s medom a použite ho na liečbu zapáleného hrdla. Ak nechcete, aby naše topánky nepríjemne páchli, postriekajte ich každú noc a ráno pred nosením jablčným octom.

Kultúra FINÁLE FESTIVALU ROZSPIEVANÉ KLENOTY 2021 V KOVAČICI

Všetci sú víťazi Stevan Lenhart

nad prítomnosťou mladých generácií interpretov, a skrátka si inálová časť tohtoroč- spomenul na dejiny festivalu ného detského festiva- Rozspievané klenoty. V pokračolu Rozspievané klenoty vaní každý z účastníkov zaspiebola usporiadaná 30. októbra val po dve piesne a ich prejav v Dome kultúry v Kovačici. Slo- hodnotila odborná porota, ako venské ľudové piesne interpre- aj obecenstvo, ktoré hlasovalo tovalo 21 mladých účastníkov prostredníctvom lístkov. Huz viacerých vojvodinských pro- dobnú časť programu mal na starosti 12-členný ľudový orchester. Odborná porota pracovala v zložení: Alžbeta Hriešiková, Juraj Súdi a Ján Dišpiter. Podľa ich rozhodnutia najlepšími interpretmi na tohtoročnej prehliadke spevákov v mladšej vekovej kategórii boli Dajana Pavlovová zo Selenče (1. cena), Prvá cena odbornej poroty: Dajana Pavlovová Ema Hrková z Koa Patrik Jocha vačice (2. cena) a Hana Petrášová zo stredí: z Aradáča, Bingule, Jáno- Selenče (3. cena). Spomedzi šíka, Kovačice, Kysáča, Padiny, účastníkov v staršej vekovej Vojlovice a zo Selenče. kategórii odmenení sú traja Podujatie otvoril Pavel Tomáš chlapci: Patrik Jocha zo Selenče st., skúsený kovačický hudobník (1. cena), Alexander Asodi z a učiteľ, ktorý vyjadril potešenie Kysáča (2. cena) a Luka Meseldžija zo Selenče (3. cena). Konštatované bolo, že vlastne všetci účastníci sú víťazmi, ale predsa bolo potrebné určiť tých najlepších interpretov… Cenu obecenstva získali Kovačičanka Ema Hrková v mladšej vekovej kategórii a Kovačičan Martin Benka v staršej vekovej kaDiplomy udeľovali Anička Bírešová, riaditeľka tegórii (výsledky hlaZŠ Mladých pokolení, a Ján Tomáš, riaditeľ sovania obecenstva Domu kultúry 3. októbra

• KULTÚRA •

V ľudovom orchestri boli dvanásti hudobníci

oznámil Adam Jonáš, predseda Rady Miestneho spoločenstva Kovačica). Najmladšou speváč-

autentickosť ľudových krojov a odmenili Hanu Petrášovú zo Selenče, Martina Holoka z Vojlovice, Martina Benku z Kovačice, Stefániu Šterbovú z Jánošíka a Adrianu Čížikovú z Padiny. Diplomy za účasť všetkým spevákom v mene organizátorov podujatia udeľovali Anička Bírešová, riaditeľka ZŠ Mladých pokolení, a Ján Tomáš, riaditeľ Domu kultúry 3. októbra v Kovačici. Cena obecenstva: Ema Hrková a Martin Benka Program moderokou bola Hana Petrášová zo vali Natália Siantová, Matej Hrk Selenče. Členky kovačického a Ivor Brtka, pripravila ich proŽenského spolku hodnotili fesorka Eva Poliaková-Hrková. Účastníci festivalu Rozspievané klenoty 2021: Emina Roháriková (Padina), Hana Petrášová (Selenča), Gabriela Anušiaková (Kysáč), Ema Hrková (Kovačica), Iskra Stamenovová (Kovačica), Dajana Pavlovová (Selenča), Sára Alexandra Sucháneková (Padina), Valentína Čriepková (Vojlovica), Naďa Červenová (Kysáč), Lea Častvenová (Binguľa), Sara Mitrovićová (Vojlovica), Martin Holok (Vojlovica), Alexander Asodi (Kysáč), Luka Meseldžija (Selenča), Ivona Stvorcová (Kovačica), Anna Elena Zvarová (Aradáč), Patrik Jocha (Selenča), Martin Benka (Kovačica), Viktória Bačúrová (Padina), Stefánia Šterbová (Jánošík), Adriana Čížiková (Padina).

45 /4984/ 6. 11. 2021

Kultúra V PIVNICI PREBIEHALA 26. DIDA

Absolútny triumf Kysáčanov Anna Francistyová

ilovníci divadla posledné štyri októbrové dni pookriali pri premyslenom harmonograme 26. festivalu Divadelné inscenácie dolnozemských autorov. Vyprofilovaný divadelný sviatok so známou skratkou DIDA má aj pravidlami určený termín na posledný marcový a prvý aprílový víkend. Zo známych epidemiologických dôvodov vlani sa však nerealizoval a tentoraz sa ho organizátorom podarilo umiestniť do jesenného termínu. Prebiehal teda v neobvyklom termíne, program sa vtesnal do jedného víkendu, ale všetkých nás teší, že si tieto divadelné hody zadržali kontinuitu. Posudzovacia komisia a diváci mohli sledovať šesť divadelných predstavení, z čoho štyri boli v súťažnej časti a dve hosťujúce. Súťažili dve predstavenia z Ochotníckeho divadla KC Kysáč (Bozky – detské predstavenie autora a režiséra Jána Privizera a Dvaja autora Júliusa Barča-Ivana v réžii Jána Privizera), po jedno zo Starej Pazovy (Cesta k šťastiu – detské predstavenie autora Jána Uličianskeho, v réžii Ivana Ječmena a Alexandra Materáka zo Základnej školy Janka Čmelíka) a z Nového Sadu (Predposledný súd autora Vlada Móresa v réžii Rastislava Zorňana zo SKC Pavla Jozefa Šafárika). Hosťujúce boli predstavenia zo Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci (Profesionál autora Dušana Kovačevića v réžii Richarda Sanitru a Jána Chalupku) a z Kovačice (Slúžky autora Jeana Geneta v réžii Dragana Karlečíka zo združenia KOKRAM), ktoré odznelo na záver festivalu na počesť odmenených. 32

www.hl.rs

Organizátor festivalu Ochotnícke divadlo Janka Čemana v Pivnici v piatok 29. októbra po-

nom salóne), výstava plagátov predstavení, ktoré účinkujú na festivale DIDA 2021 (v divadel-

Andrea Merníková-Šimonová doložila, že je výstava súťažného rázu, toto je už 4. ročník

Odmenení účastníci s vedúcimi Organizačného výboru DIDA 2021 a predsedníčkou posudzovacej komisie

volal záujemcov na otvorenie až troch výstav. Tieto sprievodné podujatia si diváci mohli pozrieť pred začiatkom každého predstavenia. Boli to: panelová výstava 25 rokov festivalu DIDA (inštalovaná v divadel-

nom foyeri) a výstava fotografií Filip a Michal Lašutovci na dolnozemskej ochotníckej divadelnej scéne. Program otvorenia výstav moderovala Kvetoslava Imreková-Šusterová a o jednotlivých výstavách hovorili autori, podporovatelia a dobrí znalci: Vladimír Brňa, podpredseda Organizačného výboru festivalu DIDA 2021, Andrea Merníková-Šimonová, predsedníčka Organizačného výboru, Vladimír Francisty, riaditeľ Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, a Ján Guba, divadelný nadšenec a osobný priateľ fotografov Lašutovcov. K panelovej výstave autor Vladimír Brňa zdôraznil, že je to svojrázne svedectvo o štvrťstoročí tohto vyprofilovaného festivalu a ponúka podrobný prehľad ročníkov Z víťazného predstavenia Dvaja v danom časovom roz(Foto: Tiana Kolárová) pätí. K výstave plagátov

Informačno-politický týždenník

a jej cieľom je stále motivovať výtvarných umelcov, dizajnérov a ďalších záujemcov aj takto sa zapojiť do aktivít ochotníckych spolkov. Štvrté sprievodné podujatie sa konalo v sobotu a bol to Spomienkový večierok venovaný profesorovi Dr. Jozefovi Valihorovi (1946 – 2020). V divadelnom salóne ho spolu usporiadali Oddelenie slovakistiky Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade, OD Janka Čemana a MOMS v Pivnici. Bolo to svojrázne splatenie dlhu našej kultúrnej a vedeckej verejnosti uznávanému profesorovi, prekladateľovi, vedcovi, zostavovateľovi učebníc, lebo keď umrel (26. marca 2020), zo známych epidemiologických dôvodov sa nemohli konať žiadne pietne večierky. Na sobotňajšom posedení boli aj jeho najbližší príbuzní (manželka a syn) a z rôznych uhlov o jeho živote a diele hovorili: v mene bývalých študentiek, a potom i kolegýň Jasna Uhláriková, vedúca Od• KULTÚRA •

delenia slovakistiky (prečítala súbehy NRSNM. Zároveň účast- predsedníčka Tárnociová, Cenu i časť príspevku k jeho niekdaj- níkom festivalu zaželala skvelý Janka Čemana, ktorá sa dáva súším narodeninám autorky prof. výkon a divákom obohatenie boru, ktorý svojou inscenáciou Dr. Márie Myjavcovej), a prof. mysle. podá najautentickejší obraz zo Dr. Jarmila Hodoličová, riadna V nedeľu 31. októbra v súlade života dolnozemských Slovákov, profesorka tohto oddelenia vo s programom festivalu opona tohto roku sa rozhodli neudeliť. výslužbe, Vladimír Brňa v mene padla. Za nami je OD Janka Čemana a Gabriela 26. festival DivaGubová-Červená v mene piv- delné inscenácie nického MOMS. Do diskusie sa dolnozemských zapojili Ján Guba a Ján Salčák. autorov v Pivnici. Večierok bol doplnený premie- Vďaka smelosti taním fotografií poskytnutých a vytrvalosti orgaz viacerých zdrojov a prítomní nizátora festivalu svojmu zosnulému spoluob- O c h o t n í c k e h o čanovi, profesorovi a kolegovi divadla Janka Čevzdali úctu aj minútkou ticha. mana posledné dni Pred večierkom usporiadatelia v októbri sme znotohto podujatia boli na piv- vu žili divadlom. Pri nickom cintoríne, kde položili vyhodnotení podukvety i na hrob ďalšieho vzác- jatia bolo zverejneneho pivnického rodáka prof. né, i kto získal Cenu Dr. Michala Týra. za najkreatívnejší Otvorenie festivalu sa konalo plagát účinkujúcich v divadelnej sieni v piatok 29. súborov a predoktóbra. V súlade s platnými stavení. Porota protipandemickými opatre- v zložení Andrea niami diváci medzi sebou mali Merníková-Šimo- Predstavitelia OD Kultúrneho centra v Kysáči si jedno voľné miesto a mali rúška. nová a Miroslav z 26. festivalu DIDA odniesli až sedem ocenení Najprv ich oslovila moderátorka Pap jednohlasne Kvetoslava Imreková-Šusterová cenu udelila autorovi plagátu Nebola udelená ani Cena za a po podnetných slovách o po- predstavenia Dvaja Ochotníc- dramaturgiu, ktorá sa udeľuje solstve divadla pripomenula keho divadla Kultúrneho centra za dramaturgickú úpravu, alebo nedávny odchod do večnosti Kysáč Ivanovi Sabovi. za dramatizáciu starších textov dvoch velikánov pivnického Posudzovacia komisia pra- prispôsobených súčasnosti. divadla. Vzápätí minútkou ticha covala v stálom zložení: predCenu Eleny Hložanovej, ktorá prítomní vzdali úctu Jozefovi sedníčka Zuzana Tárnociová, sa udeľuje za najúspešnejší auChrčkovi a Jánovi Kmeťkovi. Auditóriu sa prihovorila i Andrea Merníková-Šimonová, predsedníčka Organizačného výboru DIDA 2021. Na otvorení festivalu boli osobitne ako hostia privítaní: Milan Čavić, predseda Zhromaždenia obce Báčska Palanka, Anna Čapeľová, predsedníčka Výboru pre kultúru NRSNM, Anna Čásarová, predsedníčka Rady Miestneho spoločenstva Pivnica, a Ján Zahorec, farár pivnického zboru SEAVC. Štvrtým sprievodným podujatím bol Spomienkový večierok venovaný Festival slávnostne otvorila profesorovi Dr. Jozefovi Valihorovi (1946 – 2020). Zúčastnili sa ho aj Libuška Lakatošová, pred- jeho najbližší príbuzní. sedníčka NRSNM. Osobitne vyzvala našich divadelných členovia Vladimír Valentík a Dr. torský text alebo dramatizáciu autorov, aby sa na obojstrannú Zuzana Týrová. Podľa ich sprá- pre detské divadlo, udelili Járadosť prihlásili na dva vypísané vy, ktorú na javisku prečítala novi Privizerovi, autorovi textu • KULTÚRA •

detského predstavenia Bozky, v podaní detí OD KC Kysáč. Zároveň tomuto autorovi udelili aj Cenu za nový inscenovaný text dolnozemského autora. Posudzovacia komisia sa rozhodla tohto roku udeliť Osobitnú cenu za úspešný spoločný herecký výkon deťom z divadelného predstavenia Cesta k šťastiu zo Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy. Prvú cenu za herecký výkon, teda Cenu Jozefa Chrčka, ako prvý podľa nových pravidiel dostal Branislav Čeman za stvárnenie postavy Augusta v predstavení Dvaja. Druhú cenu si zaslúžil Kristián Križan za stvárnenie postavy Maura v predstavení Dvaja a tretiu cenu tohto roku odovzdali Jane Čižmanskej za stvárnenie úlohy Hany v predstavení Bozky a Martine Benkovej za stvárnenie úlohy Júlie v predstavení Predposledný súd. K absolútnemu triumfu Kysáčanov a kysáčskeho divadla je tu i Cena Jána Kmeťka za najúspešnejšie predstavenie slovenského autora, ktoré festival DIDA predstaví na Palárikovej Rakovej v Čadci, v Slovenskej republike. Aj táto cena sa dostala do rúk Ochotníckeho divadla KC Kysáč za predstavenie Dvaja autora Júliusa Barč-Ivana a v réžii Jána Privizera. Pripomeňme, že predstavenia Novosadčanov, Kysáčanov (Dvaja) a Kovačičanov sledovala aj odborná porota Prehliadky slovenských ochotníckych divadelných súborov Divadelný vavrín v zložení: Miroslav Benka, Alexander Bako a Miroslav Fábry. Na záver spolu s členmi posudzovacej komisie oceňujeme smelosť organizátorov, ochotu účinkujúcich v predstaveniach, ale i verné pivnické obecenstvo. Diváci síce sedeli na každej druhej stoličke, s rúškami, ale aj keď ich bolo v hľadisku iba polovica, tlieskali účinkujúcim, akoby sieň bola plná.

45 /4984/ 6. 11. 2021

Kultúra GALAPROGRAM SÚBORU SĽUK V KOVAČICI

Krížom-krážom po Slovensku Stevan Lenhart

enský fľaškový tanec zo Zemplína, veselý príbeh zo života slovenských pastierov na salaši, prekáranie s huculmi, ľudové tance a piesne z Podpoľania, Terchovej a z Liptova, veľký párový tanec z Horehronia... Sú to niektoré časti bohatého hudobno-tanečného programu, ktorý členovia Slovenského ľudového umeleckého kolektívu (SĽUK) prezentovali večer 27. októbra pred početným obecenstvom v kovačickom Dome kultúry.

Ženský fľaškový tanec

Príbeh zo života slovenských pastierov

Program v Kovačici bol vlastne súčasťou miniturné slovenských folkloristov, v rámci ktorého mali niekoľko vystúpení v Srbsku a v Maďarsku. „Boli sme tu na pozvanie Srbského národného súboru Kolo, s ktorým sme mali spoločné predstavenie v rámci podujatia Etno Summit v Užiciach, tiež sme vystupovali v Belehrade a na záver v Kovačici. Cestou do Srbska sme sa zastavili aj v Békešskej Čabe v Maďarsku a zahrali sme program pre tamojších Slovákov.“ Ako vznikla srbsko-slovenská spolupráca medzi súbormi Kolo a SĽUK? „Pre nás sú takéto stretnutia a spolupráce veľmi zaujímavé,“ poznamenáva Stanislav Marišler. „V minulosti sme už mali spo-

„Tento mozaikový program sme pomenovali Krížom-krážom, a teda ako už sám názov napovedá, je to svojrázne putovanie po Slovensku,“ povedal nám Stanislav Marišler, umelecký vedúci súboru SĽUK. „Ide o tradičné choreografie, v ktorých sme ukázali tanečné a hudobné čísla z rôznych regiónov Slovenska, od výBohatstvo ľudových piesní a krojov chodu na západ.“ 34

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ločné predstavenie s poľským štátnym súborom a veľmi úzko spolupracujeme s profesionálnym súborom z Českej republiky. Získali sme kontakt na súbor Kolo a pred dvomi rokmi sme na ich pozvanie ako hostia pobudli na Etno summite v Srbsku. V tomto roku sme usporiadali spoločný program v podobe dvojkoncertu (v prvej časti sme vystupovali my, v druhej oni), a teraz plánujeme zavolať Kolo k nám na Slovensko.“ Ľudový orchester SĽUK má 9 členov a hrá pod vedením Zuzky Pokornej. Zaujímavosťou celkového prednesu tohto súboru je miešanie tradičných folklórnych prvkov zo Slovenska s prvkami niektorých iných žánrov, akými sú napr. džezová, ambientná a experimentálna hudba. Umelecký vedúci Stanislav Marišler nám o tom povedal: „Snažíme sa hľadať rôzne cesty, ako prezentovať ľudovú hudbu a ľudový tanec, takže niekedy oslovujeme aj choreografov alebo skladateľov, ktorí sa pohybujú v iných žánroch, ale inšpirujú sa ľudovou hudbou. V repertoári SĽUK-u

tak máme žánrovo rôznorodé programy – napríklad program Slovenské Vianoce, ktorého prvá časť je vyslovene experimentálna. V tom programe znázorňujeme stvorenie sveta podľa Biblie, takže naši tanečníci predstavujú vodu a stvorenie prvých organizmov, nasledujú čísla Rajská záhrada a Adam a Eva. Druhá časť toho programu je folklórna a v nej znázorňujeme, ako sa tie biblické témy pretavili do tradičnej kultúry. Keď ide o hudbu, máme koncert pod názvom Ornamenty, kde sme sa spojili s džezovou kapelou Pacora trio a s inštrumentalistom Markom Pastírikom.“

Hra na fujare

Na začiatku programu v Kovačici obecenstvu sa prihovoril Juraj Hamar, generálny riaditeľ SĽUK, ktorý si spomenul na hosťovanie súboru v tomto prostredí pred niekoľkými rokmi. Poznamenal tiež, že v rámci ich Centra pre tradičnú ľudovú kultúru (ktoré funguje ako osobitné oddelenie SĽUK) by chceli spolupracovať s Kovačicou aj v nasledujúcom období.

• KULTÚRA •

ERDEVÍK

Vydarený výchovný koncert Blaženka Dierčanová

a potešenie Slovákov v Erdevíku po dlhšej prestávke v sieni SKOS Erdevík bolo rušno a veľmi veselo. Prispeli k tomu mladé speváčky Základnej školy Savu Šumanovića v Erdevíku, hostky zo Šídu a Bingule, ako i členovia Orchestríka Základnej školy Jána Kollára v Selenči. Idea o usporiadaní takéhoto výchovného koncertu sa zrodila prednedávnom, na detskom festivale v Šíde, a to z iniciatívy profesorky slovenčiny Ruženky Ďuríkovej a profesora hudby Dr. Juraja Súdiho. Podujatie usporiadali v piatok 29. októbra ako výchovný večierok venovaný deťom vo veku 6 až 16 rokov s cieľom motivovať ich k spevu, hudbe, prilákať mladých hudobníkov a posmeliť ich v prejave pred obecenstvom. Prítomní si okrem slovenských ľudových piesní vypočuli aj skladby vážnej hudby, srbské piesne, ako i skladby Đorđa Balaševića. Žiačky z Erdevíka – speváčky a moderátorky – pri tejto

Dária Matúšová z Erdevíka

príležitosti pripravila učiteľka Ruženka Ďuríková a pomáhala jej i kolegyňa z Ľuby Soňa Sládeková. V škole pripravujú rôzne programy, ale deti sa zvlášť • KULTÚRA •

potešia takýmto koncertom, potvrdila nám učiteľka Ďuríková: „V našom SKOS Erdevík sme po prvýkrát privítali členov Orchestríka v čele s vedúcim profesorom Jurajom Súdim. Máme plány aj do budúcna, aby nás Orchestrík Účastníci koncertu s organizátormi podujatia navštevoval častejšie, aby sme spoločnými kantorka cirkevného zboru v silami predviedli nášmu obe- Šíde. Pre Leu tento koncert bol censtvu slovenské pesničky, ale generálnou skúškou, lebo sa aj klasiku, srbské piesne a aby už na druhý deň zúčastnila na to bolo edukatívne z viacerých festivale Rozspievané klenoty v aspektov. Pred koncertom sme Kovačici. Po festivaloch v Šíde sa s našimi hosťami poprechádzali po Erdevíku. Boli sme pri jazerách, a tak sa aj z tej strany naši hostia zoznámili s krásou, akú máme v Srieme.“ Všetky speváčky boli oblečené v ľudovom kroji. Spievali Erdevíčanky: Sára Činčuráková, Anđela Vukićová, Karolína Mijatovićová a jej mladšia šesťročná sestrička Nikolina. Obecenstvo veľkým po- Lea Častvenová z Bingule tleskom odmenilo stre- a Lugu toto bol tretí koncert doškoláčku usporiadaný tejto jesene, ktoDáriu Matú- rým mladí Selenčania podpošovú z Erde- rili činnosť menších spolkov v víka, dievča, Srieme. Je to gesto hodné úcty, ktoré veľmi keďže je známe, že sa počas rada spieva, pandémie v týchto spolkoch a pieseň, kto- menej pracovalo. Výchovné rú predvied- koncerty bavia deti a sú motila, zahrala aj na harmonike. váciou a podnetom do ďalšej Hostky boli Hana Ćosićová zo práce, povedal okrem iného Šídu a Lea Častvenová z Bingu- profesor Juraj Súdi: „My sme sem neprišli s ciele. Obe sólistky na tento konľom pochváliť sa, ale pomôcť cert pripravila Nataša Kolárová,

spevákom, aby sa prejavili pred domácim obecenstvom a zdolali trému. Ukázali sme, ako to my robíme. Myslím si, že netreba robiť dlhý koncert, prajeme si len, aby obecenstvo z toho prednesu malo pôžitok.“ Večierok veru bol vydarený. Obecenstvo s nadšením a pozorne sledovalo aj hudobné čísla hostí zo Selenče, ktorí sa predstavili nielen ako skvelí hudobníci, ale aj ako interpreti, ktorí ľahučko a dokonale vládnu javiskom. Koncert ukončili piesňou Po nábreží, ktorú účastníci výchovného večierka zaspievali spoločne s divákmi. Podujatie sa uskutočnilo vďaka finančnej podpore Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Vo vynikajúcej spolupráci so slovenskými spolkami v Srieme Orchestrík pod vedením Dr. Juraja Súdiho plánuje pokračovať aj do budúcna. Foto: Nebojša Mitrović

45 /4984/ 6. 11. 2021

Kultúra VÝSTAVA MARJANA KARAVLU V ÚKVS

Jazyk pravidelných geometrických plôch Danuška Berediová-Banovićová

vlu predstavil ako významného predstaviteľa strednej generácie našich výtvarníkov. Absolvoval ýstava Tretí rozmer plochy vysokoškolské štúdium na Vyautora Marjana Karavlu zo sokej škole výtvarných umení Starej Pazovy bola otvore- v Bratislave na oddelení grafiky ná vo štvrtok 28. októbra v Ústa- a maľby v roku 1995 a postgrave pre kultúru vojvodinských duálne štúdium v roku 1997 Slovákov. u profesora Vladimíra Popoviča. Odvtedy svoje práce pravidelne vystavuje na početných výstavách doma i v zahraničí. O diele Marjana Karavlu a o výstave hovoril Ladislav Čáni. „Marjan Karavla je významným a dá sa povedať svojím spôsobom Autor výstavy Tretí rozmer plochy Marjan Karavla aj charakteristickým reprezentanRiaditeľ ÚKVS Vladimír Francis- tom súčasného umenia vojvoty privítal prítomných a akade- dinských Slovákov, v ktorom sa mického maliara Marjana Kara- v posledných desaťročiach ako

školiteľa Vladimíra Popoviča a že sa autor neskoršie priklonil k abstraktnému umeniu. „Táto zmena v poetike Marjana Karavlu priniesla odklon od individuality a subjektivity a príklon k snahe o zachytenie a vyjadrenie podstaty sveta jazykom univerzálnym. V tomto prípade je to jazyk pravidelných geometrických plôch a pravých uhlov, pričom je farebnosť prečistená a zredukovaná na tri základMladá gitaristka Anna Havranová né farby – modrú, červenú a žltú a farbu bielu, ktorá je jeden z najsilnejších prúdov vyprofiloval abstraktný výtvarný syntézou všetkých farieb, a farbu prejav,“ povedal na začiatok čiernu, ktorú možno vnímať ako Čáni. Dodal, že v jeho diele sú absenciu farebnosti,“ povedal prítomné oba základné prúdy Čáni. Na vernisáži svoj talent po abstraktného umenia, aj lyrický, aj geometrický. Vysvetlil, že prvé prvýkrát v ÚKVS ukázala mladá tvorivé obdobie po ukončení gitaristka Anna Havranová, tiež štúdia na Vysokej škole výtvar- Pazovčanka, a predviedla dve ných umení v Bratislave je v istej vety sonáty v D-dure Joaquína miere poznačené vplyvom jeho Turinu.

STARÁ PAZOVA

K výročiu knižnice dva programy Anna Lešťanová

Ľudovej knižnici Dositeja Obradovića v Starej Pazove prednedávnom oslávili jubileum – 143 rokov od založenia ustanovizne. Pri tejto príležitosti za dva dni, na veľké potešenie milovníkov kníh, usporiadali dva programy. Najprv v pondelok 18. októbra bolo literárne stretnutie so spisovateľom Ljubivojom Ršumovićom a Detské oddelenie knižnice tentoraz bolo primalé pre veľký záujem tak detí, ako aj dospelých o tento program. Práve k výročiu knižnice detské oddelenie dostalo i krajší výzor vďaka novým interiérovým obsahom, ktorým sa najmladší čitatelia knižnice veľmi potešili. Ljubivoje Ršumović (Ljubiš 36

www.hl.rs

1939) je významný detský spiso- Pazove zahlásil, že do konca roku Rudo 1966) so zbierkou básní Boje vateľ a autor kultových detských tlačou vyjdú aj iné jeho diela, kde ljubavi. Už dlhší čas žije a pracuje vysielaní Fazoni i fore, Dvogled, zaradil i novú autobiografickú v Starej Pazove. Zamestnaná je vo Hiljadu zašto... Napísal viac ako 90 knihu Dva JaJa na oko. Verejnom komunálnom podniku kníh, hlavne pre deti, a je Čistoća, ktorý podporil jedným zo zakladateľov vydanie tejto jej tretej a prvý predseda Výboru básnickej zbierky. Je pre ochranu práv dieťačlenkou Združenia ťa Srbska pri organizácii spisovateľov Poeta, Priatelia detí Srbska. Do založeného v roku Starej Pazovy na literár2004 v Belehrade, ne stretnutie pricestoval i neraz odmeňovanou s najstarším z troch syautorkou na viacerých nov. So zámerom politerárnych súbehoch. môcť talentovaným de- S novými obsahmi je detské oddelenie krajšie a funkčnejšie O jej najnovšej knihe ťom pre literatúru, aby pre malých čitateľov pri tejto príležitosti boli ešte lepšie najmä v písanom V rámci tohto výročia a deň hovoril literárny kritik Veselin vyjadrovaní sa, Ršumović so synmi neskôr – 19. októbra na Oddelení Celetović. Na ukážku z jej najzaložil nadáciu a Akadémiu Sarad- pre dospelých sa po prvýkrát pred novšej tvorby úryvky prečítanici Sunca. Okrem družby s deťmi domácim obecenstvom predsta- la Teodora Kušićová, herečka zo a ich rodičmi, ktorí hlavne vyrastali vila poetka Dragojla Divjak Topa- Starej Pazovy. so seriálom Fazoni i fore, v Starej lovićová (Bosna a Hercegovina, Foto: z archívu knižnice

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

O KNIHE ONDREJA MIHÁĽA V HLOŽANOCH

Aby zanikajúca krása celkom nezanikla Anna Francistyová

eúnavný fotokronikár Ondrej Miháľ, pôvodom zo Silbaša, ktorý už roky žije a pôsobí v Kanade, vydal ďalšiu knihu venovanú tradičným hodnotám vojvodinských Slovákov. Publikáciu pod názvom Zanikajúca krása slovenských domov vo Vojvodine II vo štvrtok 28. októbra prezentoval

fotografie, ale tie, ktoré majú niečo spoločné. My dokladáme, že každá rozpráva svoj vlastný príbeh, lebo je svedkom istej doby i života ľudí, ktorí v tom dome bývali. Ináč tento fotografický projekt sa začal roku 2005, väčšina fotiek z druhej knihy vznikla v rokoch 2008 – 2012 a projekt sa celkom uzavrel roku 2019. V tomto archíve sú fotografie nielen starých sloven-

Na pamiatku spoločná fotografia účastníkov večierka

v Kanade, o jeho doteraz publikovaných knihách. S osobitným zanietením hovoril o hodnote tých niekdajších slovenských domov, teší ho, že mladšie generácie niektoré z nich s vkusom a uctievaním určitých parametrov renovujú, a urobilo by mu radosť, keby v každej slovenskej dedine aspoň jeden taký typický dom zostal. Autorkou fotografií v knihe Zanikajúca krása slovenských domov vo Vojvodine II je okrem Ondreja Miháľa i Jarmila Hašková z Kulpína (1965 – 2019). Jej

zdôraznené i pri tejto príležitosti. Dôkazom týchto slov je i skutočnosť, že aj sama v takom zrenovovanom dome bývala. Na tomto večierku boli i jej mama a brat s manželkou. Večierok bol obohatený autorovými videoprezentáciami – svojráznou virtuálnou prechádzkou miest, kde z týchto Autor Ondrej Miháľ s jedným z obrazov z výstavy, na podnet ktorej niekdajších krás zostala iba ruipotom pripravil a vydal aj dve tematické knihy na. Všetkým prítomným sa autor zavďačil i malým darčekom – v Hložanoch. Večierok prebiehal ských sedliackych domov, ale aj primerane zdobeným medovv skutočne primeranom priesto- nemeckých, srbských, rumunníčkom – a spevom toto podure – v Etnodome Tulip. ských, rusínskych, maďarských jatie spestrili členky speváckej Táto kniha je do istej miery a českých. skupiny KOS Jednota pokračovaním prvej knihy, tiež Na prezentácii auv Hložanoch Vesna zloženej z fotografií pôvodných tora Ondreja Miháľa Murtínová a Jana Stuarchitektonických skvostov, a všetkých prítompavská za sprievodu akých je v našich slovenských ných privítala Tatiaharmonikára Ivana dedinách stále menej. A zákla- na Miškovicová, maGalamboša. dom kníh je výstava fotografií, jiteľka Etnodomu Prezentácia uvedektorá bola inštalovaná najprv na Tulip. Potešenie, že nej knihy prebiehala Slovenských národných slávnos- sa táto prezentácia už v Kysáči. Ďalšie tiach, a potom i na Slovensku. koná práve v tomto predstavovania boli Z nafotených až 20 000 foto- priestore, vyjadrila naplánované na grafií autor do tejto druhej knihy Viera Miškovicová, Slovensku, ale, žiaľ, zaradil asi 124, v prvej knihe ich predsedníčka Asopre neustupujúcu vraj bolo 156. Kým v prvej knihe ciácie slovenských pandémiu zatiaľ ich sú tieto vzácne fotografie zo 17 spolkov žien. V roz- K spestreniu večierka pôvodnou hložianskou pesničkou nebude možné reslovenských prostredí, v druhej hovore s autorom sa prispela Jana Stupavská za sprievodu Ivana Galamboša alizovať. Autor verí, ich je z ďalších 12. Z úhrnne prítomní dozvedeli že i v ďalších našich urobených fotografií je toto len o migráciách vojvodinských Slo- prínos a zanietenosť v zachovaní prostrediach ju bude prezentomalý zlomok. Ako povedal sám vákov do zámoria, o jeho živote týchto svedkov zašlých čias zo vať, len čo to zdravotná situácia autor, nie sú to tie najkrajšie a pôsobení na Slovensku, neskôr života Slovákov boli osobitne dovolí. • KULTÚRA •

45 /4984/ 6. 11. 2021

Kultúra· Oznamy Narodeniny a výročia v novembri 2021 ËË 1. novembra 1951 v Bratislave (Slovensko) zomrel Ľudovít Pavel Mičátek, diplomat a národohospodár, novosadský rodák. (Pripomíname si 70. výročie smrti.) ËË 2. novembra 1931 v Novom Sade zomrel Adam Vereš, prvý biskup Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Juhoslávii. (Pripomíname si 90. výročie smrti.) ËË 3. novembra 1951 v Báčskom Petrovci sa narodil Ľuboslav Majera, prvý profesionálny režisér vojvodinských Slovákov, toho času vysokoškolský profesor na Akadémiách umení v Novom Sade a v Banskej Bystrici. Za svoju neúnavnú



a úspešnú prácu a angažovanie sa nielen v profesionálnom divadle, ale aj v ochotníckom, ako i v pedagogike, ocenený je početnými prestížnymi uznaniami nielen v našej krajine, ale aj na Slovensku. (Blahoželáme k 70. narodeninám.) ËË 4. novembra 1821 v Trstenej (Slovensko) sa narodil Martin Hattala, jazykovedec, pedagóg a kňaz. Zomrel 11. decembra 1903 v Prahe (Česko). (Pripomíname si 200. výročie narodenia.) ËË 8. novembra 1921 v Dolnom Kubíne (Slovensko) zomrel Pavol Országh Hviezdoslav, básnik, prekladateľ, politik, predseda Matice slovenskej.

prekladateľ. Bol jednou z ústredných osobností cirkevného, národného a literárneho života Slovenska, zakladateľ a prvý podpredseda Matice slovenskej, tiež autor básne Sláva šľachetným (Kto za pravdu horí). Zomrel 14. augusta 1866 v Turčianskych Tepliciach. (Pripomíname si 215. výročie narodenia, v auguste bolo 155. výročie smrti.) ËË 27. novembra 1951 v Lučenci (Slovensko) zomrela Božena Slančíková-Timrava, prozaička a autorka divadelných hier. Narodila sa 2. októbra 1867 v Polichne. (Pripomíname si 70. výročie smrti.) Pripravila: A. Francistyová

národný dôchodok. Zbierka filozoficko-literárnokritických textov – esejí Nestvorený svet pozostáva z dvoch častí. Prvá Vstup do metafyziky obsahuje text Predtým a potom, kým v druhej časti Dokorán, donaha sú ďalšie štyri texty: Vniknúť do jablka, na budúcnosť si spomenúť, Kroky mačky, keď cíti, že je neviditeľná, Za kláštorom popri ceste a Všetky cesty ústia do čierneho zániku. Záverečnú časť knihy tvoria poznámka o autorovi a menný register. Kniha

Víťazoslava Hronca Nestvorený svet je ilustrovaná vinetami Gligora Čemerského. Vydalo ju Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci ako 4. zväzok v edícii Predsa koľaj. Zároveň je to 286. publikácia vydaná v SVC. Táto publikácia rozmerov 20 x 14 cm, vytlačená na ofsetovom papieri, zlepená do mäkkej väzby, v rozsahu 168 strán, vyšla s vročením 2021. V náklade 150 kusov ju vytlačila tlačiareň Futura v Novom Sade.

Výklad nových kníh

Víťazoslav Hronec: Nestvorený svet (ISBN 978-86-7103-571-2)

Jaroslav Čiep

j nasledujúci, v krátkom časovom rozpätí publikovaný a v poradí už štvrtý zväzok v novozaloženej edícii Predsa koľaj v Slovenskom v ydavateľskom centre v Báčskom Petrovci, ktorý sa nám dostal do rúk po jeho vytlačení 17. septembra, je kniha Víťazoslava Hronca (1944) Nestvorený svet. Dva tituly zaradom – jeden básnický a tento druhý esejistický – v novej edícii patrí nášmu afirmovanému básnikovi, prozaikovi, redaktorovi a kritikovi, ktorý doteraz okrem viac ako dvadsať básnických zbierok publikoval aj množstvo kníh 38

Narodil sa 2. februára 1849 vo Vyšnom Kubíne. (Pripomíname si 100. výročie smrti.) ËË 10. novembra 1906 v Kulpíne sa narodil Pavel Cesnak, učiteľ a riaditeľ kulpínskej základnej školy. Bol aj riaditeľom petrovského gymnázia a činný aktivista v spoločenskom a kultúrnom živote, zvlášť v organizovaní slovenského divadelného ochotníctva. Zomrel 13. decembra 1959. (Pripomíname si 115. výročie narodenia.) ËË 16. novembra 1806 v Brezne (Slovensko) sa narodil Karol Kuzmány, evanjelický kňaz, superintendent, univerzitný pedagóg, básnik, spisovateľ,

www.hl.rs

prózy, esejí, literatúry a publicistiky. Všetky knihy s jeho denníkovými záznamami vyšli pod pseudonymom Vladimír Lutrov. Vydal aj dvanásť antológií a chrestomatií. Prekladal a vydával výbery aj z diela iných autorov. K tomu v rokoch 1999 až 2018 vyšlo osem zväzkov jeho Výberu z diela. Od roku 1971 je Hronec členom novosadského Spolku vojvodinských spisovateľov, kde bol aj predsedom v rokoch 1981 – 1982 a neskôr podpredsedom. Je čestným členom bratislavského Spolku slovenských spisovateľov od roku 2014. Víťazoslav Hronec získal početné ocenenia a poberá aj

Informačno-politický týždenník

BLAHOŽELANIE Na Fakulte technických vied Univerzity v Novom Sade, v odbore biomedicínske inžinierstvo, úspešne ukončila masterské štúdium a získala titul master Ing. ELENA VRŠKOVÁ z Hložian. Pri tejto príležitosti jej blahoželajú a veľa šťastia a úspechov do budúcna prajú rodičia, stará mama Mravíková a bratia Ján a Ondrej s rodinami.

• KULTÚRA· OZNAMY •

45 /4984/ 6. 11. 2021

Oznamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 45 autor: JÁN BAŽÍK

pozde

ampér

druh postskriptum obilniny

1. časť tajničky

diví ľudia

otec (hypok.)

strata na váhe tovaru

smerom dopredu

Potrebujeme predavača živočích ženského pohlavia obdobie

elektrón

dával potravu

Smederevo

Peć časť tela hranie sa

kopnutie

predložka s akým spôsobom

kolobeh, cirkulácia talianska TV zvolávala

rádium

karát

herečka Dereková severozápad

kuriér polónium druh uhlia

2. časť tajničky

Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu súrne potrebuje kolportéra (predavača) Hlasu ľudu v Kysáči. Úhrada sa reguluje zmluvou. Záujemcovia sa môžu ohlásiť v NVU Hlas ľudu, Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V, alebo na tel. č.: 021/4720-840, 063/47-2084, 062/762-947 (služba predaja). Hlas ľudu

jestvovalo

vrece

kyslík

AS HL DU ĽU

V tajničke je meno a priezvisko nášho cestopisca, historika a pedagóga.

somár oblek

kruh tancujúcich

nedobré spojka osobné zámeno

dedina

osmium druhá neznáma

časť nohy

tona

odborníci v slavistike

hlasludu.info www.hl.rs

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 44 – VODOROVNE: rozprava, ul, sotil, div, voda, ovos, lis, la, pf, NI, F, kláty, slabo, e, tt, vr, SD, rak, yeti, Eros, let, sopeľ, No, klampiar TAJNIČKA: RUDOLF FÁBRY Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 44 z čísla 44 Hlasu ľudu z 30. októbra 2021 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: ZUZANA VALÁŠEKOVÁ, Ul. proletárska č. 8, 21 425 Selenča. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Služba pre spoločenské práce Žarka Zrenjanina č. 2 21 000 Nový Sad tel.: 021/529-770

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská daňová správa Mesta Nový Sad Bulvár Mihajla Pupina č. 3 – 5 21 000 Nový Sad tel.: 021/4871-725

OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonného pracovného miesta na neurčitú dobu v Službe pre spoločenské práce Mesta Nový Sad

OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonného pracovného miesta na neurčitý čas v Mestskej daňovej správe Mesta Nový Sad

Pracovné miesto: vykonávateľ pre právne práce v oblasti verejného obstarávania – poradca, 1 vykonávateľ na neurčitý čas, a zapisovateľ – vyšší referent, 1 vykonávateľ na neurčitý čas. Text verejného súbehu na obsadenie uvedeného pracovného miesta možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/.

Pracovné miesto: vyšší daňový inšpektor na Oddelení pre úhradu – 5 vykonávateľov na neurčitý čas, ktoré je roztriedené v hodnosť poradca. Text verejného súbehu na obsadenie uvedeného pracovného miesta možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/.

Služba pre spoločenské práce Mesta Nový Sad

Mestská daňová správa Mesta Nový Sad

Obec Báčsky Petrovec, Oddelenie pre hospodárstvo, urbanizmus, komunálno-bytové a inšpekčné úkony na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje: Oznámenie o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie Nositeľ projektu Telekom Srbska, a. s., podal tomuto orgánu žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS36, NSU36, NSL36, NSO36 Čelarevo, na kat. parcele číslo 4348, k. o. Hložany, Obec Báčsky Petrovec. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v Oddelení pre hospodárstvo, urbanizmus, komunálno-bytové a inšpekčné úkony v kancelárii č. 7, Ul. Kollárova 6, B. Petrovec, od 8.00 do 14.00 h do 23. 11. 2021. V súlade z článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy Štúdie o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05), zainteresované orgány a organizácie, ako i verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať písomné pripomienky a mienky o Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie v písomnej forme na adresu oddelenia. Všetci, ktorí doručia svoju mienku o danej štúdii, sa môžu zúčastniť aj verejnej rozpravy. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 25. 11. 2021 v miestnostiach Obecnej správy Obce Báčsky Petrovec, Ul. Kollárova 6, B. Petrovec, o 10.00 hod.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS14, NSH14, NSU14, NSL14, NSO14, FUTOG NOVI SAD Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS14, NSH14, NSU14, NSL14, NSO14, FUTOG NOVI SAD, v Ul. Marije Bursać b. č., vo Futogu, na katastrálnej parcele číslo 3321/1, k. o. Futog, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 1. novembra 2021 schválila rozhodnutie číslo VI-501-579/21, že je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS117, NSU117, NSL117, NSO117 NS – ŠAJKAŠKOG ODREDA – HGP NOVI SAD Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS117, NSU117, NSL117, NSO117, NS – ŠAJKAŠKOG ODREDA – HGP NOVI SAD, Put šajkaškog odreda číslo 8 a, na katastrálnej parcele číslo 2006/3, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 1. novembra 2021 schválila rozhodnutie číslo VI-501-594/21, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská správa pre stavebné pozemky a investície Stevana Branovačkog č. 3 21 000 Nový Sad tel.: 021/4889-100 OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonných pracovných miest na neurčitú dobu v Mestskej správe pre stavebné pozemky a investície Mesta Nový Sad 1. Pracovné miesto: vykonávateľ pre vyúčtovanie v oblasti stavených pozemkov, 1 vykonávateľ na neurčitú dobu, hodnosť poradca; 2. Pracovné miesto: vykonávateľ pre práce koordinácie týkajúcej sa odcudzenia a zadovažovania stavebných pozemkov, stanovenie práv úradnosti a právnych prác, 1 vykonávateľ na neurčitú dobu, hodnosť samostatný poradca; 3. Pracovné miesto: šéf Oddelenia pre prípravu investícií, 1 vykonávateľ na neurčitú dobu, hodnosť samostatný poradca; 4. Pracovné miesto: vykonávateľ na projektovanie a výstavbu dopravných plôch, 1 vykonávateľ na neurčitú dobu, hodnosť poradca; 5. Pracovné miesto: vykonávateľ pre práce koordinácie vysťahovania a odstraňovania objektov, 1 vykonávateľ na neurčitú dobu, hodnosť poradca; 6. Pracovné miesto: vykonávateľ pre systém automatického riadenia dopravy, 1 vykonávateľ na neurčitú dobu, hodnosť poradca; 7. Pracovné miesto: vykonávateľ pre práce na údržbe verejných zelených plôch, kúpalísk a cintorínov, 1 vykonávateľ na neurčitú dobu, hodnosť poradca; 8. Pracovné miesto: vykonávateľ pre údržbu verejnej hygieny a športových terénov, 2 vykonávatelia na neurčitú dobu, hodnosť poradca; 9. Pracovné miesto: vykonávateľ pre finančné plánovanie a realizáciu rozpočtu, 1 vykonávateľ na neurčitú dobu, hodnosť poradca; 10. Pracovné miesto: vykonávateľ pre právne práce v konaní verejného obstarávania, 1 vykonávateľ na neurčitú dobu, hodnosť poradca; 11. Pracovné miesto: vykonávateľ pre práce informovania a riadenia projektov, 1 vykonávateľ na neurčitú dobu, hodnosť poradca; 12. Pracovné miesto: vykonávateľ pre sledovanie investičných aktivít, 1 vykonávateľ na neurčitú dobu, hodnosť poradca; 13. Pracovné miesto: vykonávateľ pre majetkovoprávne práce, 3 vykonávatelia na neurčitú dobu, hodnosť poradca. Text verejného súbehu na obsadenie uvedených pracovných miest možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/. Mestská správa pre stavebné pozemky a investície Mesta Nový Sad 45 /4984/ 6. 11. 2021

Oznamy

SMUTNÁ SPOMIENKA

DROBNÝ OZNAM KUPUJEM staré a nové perie, alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

MICHAL ŠUSTER

SPOMIENKA

Dňa 2. novembra 2021 uplynuli 3 roky, čo nás opustila naša milovaná

ANNA ŠUSTEROVÁ

rod. Činčuráková 1936 – 2020 z Pivnice S láskou a úctou si na Vás spomínajú 1934 – 2012

ŠTEFAN BLAŽEK

1956 – 2020

Vaši najmilší

SMUTNÁ SPOMIENKA

JARMILA STRUHÁROVÁ rod. Viergová 1945 – 2018 – 2021 z Nového Sadu

Veľmi nám chýbaš a na Tvoju lásku si budeme navždy spomínať. Syn Milan s manželkou Marínou a vnučky Júlia a Lucia

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Dňa 5. novembra 2021 uplynulo 20 rokov, čo nás navždy opustila naša milá

ZUZANA KRSTIĆOVÁ 1945 – 2001 – 2021 z Petrovca

Kto ju poznal a mal rád, nech jej venuje spolu s nami tichú spomienku a modlitbu. S láskou a úctou si na ňu spomínajú:

dcéra, zať, vnuk a vnučka s rodinou • OZNAMY •

SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE Dňa 19. októbra 2021 nás opustil náš drahý

Dipl. právnik VLADIMÍR LAZÁR 10. 8. 1938 – 19. 10. 2021

Spomienky na Teba budú pretrvávať navždy. Na Tvoju jedinečnú dobrotu nikdy nezabudneme.

Zarmútená rodina Lazárová

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s podpredsedom a dlhoročným predsedom MOMS Padina

DUŠANOM KEREŠOM 26. 6. 1945 – 25. 10. 2021 z Padiny

Ďakujeme Vám za všetko.

MOMS Padina

• OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 27. októbra 2021 uplynul smutný rok, čo nás navždy opustila naša dcéra a sestra

ZUZKA KUTÁLEKOVÁ

Dňa 1. júla 2021 uplynulo 5 rokov, čo nás navždy opustila naša manželka a matka

ZUZANA KUTÁLEKOVÁ

27. 7. 1979 – 27. 10. rod. Pálenkášová 13. 5. 1959 – 1. 7. 2016 – 2021 2020 – 2021 z Padiny

Ubehlo už toľko času, a ešte stále nemôžeme uveriť, že už viac nie ste medzi nami. Strata sa nikdy nevylieči. Navždy zostanete v našich srdciach. Vaši najmilší: otec a manžel Ján a sestra a dcéra Elenka s manželom Jankom 45 /4984/ 6. 11. 2021

Oznamy BOĽAVÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

so svojou manželkou

s matkou

ANNOU ČASTVENOVOU

zarmútený manžel Ján

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Zhasli oči plné lásky mojej drahej mamičky, nezhasnú však nikdy na ňu v srdci moje spomienky. Zarmútená dcéra Alena s manželom

Stíchlo navždy srdce zlaté, zhasol v Tvojich očiach svit, ťažko sa nám bude tu bez Teba, starká, žiť. Vnučka Jana a vnuk Damjan

SPOMIENKA

PAVLOM VICIANOM

19. 11. 1965 – 8. 10. 2021 z Báčskeho Petrovca

Osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budeš stále žiť.

I keď Pán pretrhol života niť, v mojich spomienkach zostaneš navždy žiť.

Trvalú spomienku na Teba si v srdci zachováme. Tvoj oco

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s mamou a starkou

Sestra s manželom, deťmi a ich rodinami

POSLEDNÝ POZDRAV susede

ANNOU SUROVOU

Kto Ťa poznal, ten pozná našu bolesť. Ten vie, čo sme v Tebe stratili. Srdce Tvoje pokoj konečne našlo a viac Ťa už nič nebolí. S Tebou sa lúčia: dcéra Anna, syn Ján a vnukovia Branko a Marko

ZUZANA SVETLÍKOVÁ

10. 7. 1926 – 9. 3. 2005 – 2021

ADAM SVETLÍK

8. 10. 1920 – 18. 11. 1998 – 2021

z Aradáča S večnou rozpomienkou na svojich rodičov a starých rodičov Ich najmilší: syn Adam, dcéra Suzana a vnúčatá Peđo, Jaroslava a Ivana

BOĽAVÁ SPOMIENKA na rodičov

ANNE SUROVEJ

rod. Ďurovkovou 2. 9. 1944 – 27. 10. 2021 z Kysáča

www.hl.rs

rod. Topoľskou 7. 4. 1951 – 16. 10. 2021 z Báčskeho Petrovca

s bratom a ujom

PAVLOM VICIANOM

ANNOU ČASTVENOVOU

rod. Topoľskou 7. 4. 1951 – 16. 10. 2021 z Báčskeho Petrovca

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

so synom

s našou starkou

ANNOU ČASTVENOVOU

rod. Topoľskou 7. 4. 1951 – 16. 10. 2021 z Báčskeho Petrovca

Bolesťou unavená tíško si zaspala, dlhý boj dobojovala. Ten večný pokoj Ti praje a s láskou si na Teba spomínať bude

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

rod. Ďurovkovej z Kysáča

ŠTEFANA

zasielajú a tichú a trvalú spomienku na ňu si zachovajú susedovci z Jesenskovej ulice: A. Pixiadesová, Fabianovci, Z. Naďová, D. Čapeľová, Madackovci, P. Klinko, Ďurovkovci, A. Hrnjačká, Surovci, Z. Ďurovková, A. Ďurovková, Damjanovovci, A. Horvátová a Vrškovci

Informačno-politický týždenník

25. 10. 1977 – 25. 10. 2021

ANNU

rod. Malovú 16. 11. 2001 – 16. 11. 2021

SVETLÍKOVCOV z Aradáča

S láskou a úctou na nich si spomína dcéra Anna s rodinou • OZNAMY •

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

so sestrou a tetkou

s manželkou, mamou a starkou

MILINKOU ZÁBORSKOU rod. Vozárovou 21. 1. 1957 – 24. 10. 2021 z Kysáča

Sestra Anna so synmi Denisom a Bojanom s rodinou

MILINKOU ZÁBORSKOU 21. 1. 1957 – 24. 10. 2021 z Kysáča

SMUTNÁ ROZLÚČKA so svatkou

V očiach slzy, v srdci žiaľ, čo nám bolo milé, osud vzal. Žiaľ ťažký, strata veľká, ale spomienka na Teba bude večná.

MILINKOU ZÁBORSKOU rod. Vozárovou 21. 1. 1957 – 24. 10. 2021 z Kysáča

Manžel Ján a dcéry Anna Šimová a Vlasta Francistyová s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

S úctou si na Teba bude spomínať svatka Šimová

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SPOMIENKA

so svatkou

MILINKOU ZÁBORSKOU

JÁN BÚRIK

6. 11. 1948 – 5. 11. 2016 – 2021 z Kulpína

rod. Vozárovou 21. 1. 1957 – 24. 10. 2021 z Kysáča

ONDREJ POLIAK 1936 – 1991 – 2021

S láskou a úctou na Teba si spomínajú: manželka a syn a dcéra s rodinami

• OZNAMY •

MÁRIA POLIAKOVÁ 1936 – 2003 – 2021

S úctou si na Teba budú spomínať

z Báčskeho Petrovca Dcéra Marka 45 /4984/ 6. 11. 2021

svatkovci Francistyovci

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 5. novembra 20.00 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Spektrum (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 7. novembra 10.30 Zostrih z festivalu Stretnutie v pivnickom poli z roku 2019, 2. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Vysielanie pre penzistov (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Utorok 9. novembra 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník

Spektrum. V pravidelnom piatkovom termíne bude odvysielaná reportáž z práve ukončeného pivnického divadelného festivalu DIDA, ktorý tohto roku odznel v netradičnom jesennom termíne a v skrátenej podobe. Dúhovka. Prvá polhodinka nedeľného vysielania bude venovaná nášmu renomovanému režisérovi a profesorovi na akadémiách umení v Novom Sade a Banskej Bystrici, divadelnému mágovi, petrovskému rodákovi Ľuboslavovi Majerovi pri príležitosti sedemdesiatin, ktoré oslávil 3. novembra tohto roku. Majera podpísal viac ako 150 divadelných réžií tak doma, ako aj v zahraničí, získal početné ocenenia s profesionálnymi a ochotníckymi divadlami. O jeho živote a diele sú vydané aj dve monografie. Portrét režisérovi bude venovaný ako darček k narodeninám. Vysielanie pre penzistov. Relácia prinesie príspevky z otvorenia rekonštruovaného Domu penzistov a z premiéry knihy nedávno zosnulého športového nadšenca Pavla Pálika Matičný turnaj v malom futbale. Svoje záľuby a starožitnosti divákom predstaví zberateľ Michal Francisty a bude sa hovoriť o výživnej hodnote jesenných plodov.

Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Dokumentárny film 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 5. novembra – Rozsudok smrti Sobota 6. novembra – 40 dní a 40 nocí Pondelok 8. novembra – Svetová invázia Utorok 9. novembra – Unesená v Istanbule Streda 10. novembra – Hnev Titanov Štvrtok 11. novembra – Problémy v raji 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 7. novembra Film: Ratatouille Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Kým prišla búrka Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná relácia na aktuálnu tému Nedeľa

15.05 15.30 16.00 16.10 16.20 16.25 16.55 17.00

10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí

17.15 17.30 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 18.10 Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15

týždňa

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

www.hl.rs

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA

9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu

Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 7. novembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Divadelné predstavenie: Ženba Utorok 9. novembra 16.00 Koncert Komorného zboru Skala Piatok 12. novembra Príspevky z archívu TVOK

TELEVÍZIA PANČEVO

RÁDIO STARÁ PAZOVA

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

18.20 18.40

Na modrej vlne – každý pracovný deň Správy z regiónu Stalo sa na dnešný deň Správy z Kovačickej obce Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Kalendárium Udalosti dňa Citáty do vrecka Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Zaujímavosti zo sveta Humor Správy z Kovačickej obce Zaujímavosti zo sveta Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Citáty do vrecka Poézia

Nedeľa 7. novembra 7.00 Repríza relácie Dobrý deň Streda 10. novembra 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport Rutinovanou hrou k trom bodom VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

MLADOSŤ – ČSK 2 : 0 (1 : 0) Jaroslav Čiep

posledných piatich kolách petrovskí modro-belasí trikrát zvíťazili, raz remizovali a iba raz utrpeli prehru. Preto ani nie div, že sa na tabuľke šplhali hore a po poslednom zohratom 12. kole, keď vyhrali nad dobrými známymi súpermi z Čelareva, sa dostali na vysokú piatu priečku s pomerom strelených a prijatých gólov 23 : 14. Aj v nedeľnom zápase na trávniku vo Vrbare domáci zahrali bojovne, ale až do konca prvého polčasu, keď hlavný rozhodca Rakić z Apatína

pre domácich správne odpískal jedenástku, sa ujali vedenia. Síce Trojanović nedal gól, ale k odrazenej lopte od brány pribehol Stojisavljević a zatlačil ju do siete. Bolo 1 : 0 a hrala sa 43. min. Stojisavljević bol strelcom aj pred koncom druhého polčasu, keď sa pekne uvoľnil na pravej strane, dostal presnú prihrávku od Serdara a zase skóroval – 2 : 0 v 88. min. Domáci mali celý čas prevahu a obrana domácich rutinovane zneškodnila všetky pokusy o útoky hostí, takže brankár Leňa nemal veľa práce, ale aj to, čo robil, robil na výbornú. Tréner

VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Ďalšie tri body

RADNIČKI (Š) – RFK NOVI SAD 1921 1 : 0 (0 : 0) Lazar Pavković

ápas medzi domácim celkom Radnički a Novosadčanmi prebiehal v rýchlej a bojovnej hre oboch mužstiev. Hostia z Nové-

ho Sadu boli v prvých 45 minútach o niečo lepší. Príležitostí na gól bolo na oboch stranách. S väčším športovým šťastím skúsený rýchly a ťažko zastaviteľný v prieniku smerom k bráne hostí Dragan Smiljanić

poslal dvoch náhradníkov. Žlté karty z radov domácich dostali Serdar, Ikrašev a V. Šproch a hostia Dražić a Nikolić, kým v radoch ČSK červenú kartu dostal Krstanović pred koncom zápasu. FK MLADOSŤ: Leňa, Ožvát, Beronja, V. Šproch, Brajković, Trojanović (Dobrovoljski), Stojisavljević, Serdar (A. Šproch), Zorić, Ikrašev, Đokić V ďalších troch kolách Petrovčania budú hrať s mužstvami z čela Dvakrát strelec: Ognjen Stojisavljević tabuľky a nebude im ľahko, lebo najprv dvakrát hosťujú. Už v sobotu Sovilj po celý čas hral s rovnakou 6. novembra hrajú s celkom Bačka zostavou, iba v 90. min. na trávnik 1901v Subotici. v štýle gólového majstra vystrelil v desiatej minúte. Keď všetci videli loptu v sieti v pravom hornom rohu brankára hostí Randelovića, vyrazil ju. Onedlho v 13. minúte mali hostia možnosť skórovať, no neboli presní. A keď sa už čakalo, že rozhodca označí koniec prvej časti hry, opäť bol v akcii Smiljanić, ktorý z niečo vyše dvadsiatich metrov opäť vyslal svoj silný presný zásah na bránu hostí, avšak brankár Ranđelović

ho zmaril. V pokračovaní druhej časti domáci pokračovali v srdečnej, bojovnej, rýchlej hre, ktorú Grumić korunoval v 80. minúte víťazným gólom pre Radnički. V ďalšom kole nastúpia Šíďania v Erdevíku, kde sa stretnú s domácou Slogou. RADNIČKI (Š): Tojagić, Utvić, Aperlić, Drča, Pavlović, Smiljanić (Mijatović), Krajnović, Grumić, Vlaisavljević (Šuša), Dobrojević, Subić

OBECNÁ FUTBALOVÁ LIGA ŠÍD. Napredak z Vašice je jesenným majstrom Obecnej futbalovej ligy Šíd. Zápas v Binguli medzi domácim OFK Binguľa a Napredkom z Vašice sa skončil víťazstvom hosťujúceho Napredka výsledkom 4 : 0, polčas 2 : 0. Domáci nastúpili do tohto zápasu s deviatimi hráčmi, takže pre hostí nebolo ťažké dosiahnuť také presvedčivé víťazstvo v tomto poslednom stretnutí sezóny. OFK BINGUĽA: Volić, Ruman, Franciski, Rajić, Kramar, Džever, Strešnjak, Stanković, Radičević, Rajić Preložil: J. Čiep

ZREŇANINSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Spŕška gólov v Aradáči AŠK – BORAC 5 : 3 (3 : 3) Dejan Striško

a záver oslava aradáčskeho tímu a získané veľmi dôležité tri body. Hostia si prišli po body a takmer si ich odniesli. Už v 5. min. šok pre domácich. Zmätená reakcia obrany, lopta prišla ku Gajinovovi, ktorý hostí zvýhodnil. Na vyrovnanie im stačili dve minúty. Mijić zahrával roh a Bretšnajder skóroval. Keď dosiahli vyrovnanie, • ŠPORT •

opäť zaostali. Hralo sa v 15. minúte. Roh pre hostí, opäť zlá reakcia domácej obrany, loptu minulo viacero hráčov a Toškov ju zaslal do siete. Skutočná spŕška gólov pokračovala až o 5 min. Opäť strelec Bretšnajder – skvelá akcia domácich, asistencia Zakića a krásny gól. Hneď ako hostia začali z centra, domáci sa dostali do vedenia. Mijić našiel Adamova, ktorý rutinérsky ukončil akciu. Do konca prvého polčasu zahodili ďalšiu

sľubnú šancu. A potom, keď sa malo ísť na polčas, opäť zlá reakcia obrany a Grujić vyrovnal na 3 : 3. To nebolo všetko. Hostia strelili o minútu štvrtý gól, no ten bol pre ofsajd anulovaný, zdá sa byť oprávnene a že asistent rozhodcu mal predsa len pravdu. Druhý polčas lepšie otvorili hostia, prevzali iniciatívu a boli bližšie k novému vedeniu. Ďalší gól však dali Aradáčania. Opäť strieľal Bretšnajder, tretíkrát v zápase, pre 4 : 3. Adamov hasil všetky nádeje hostí, aby mohli bodovať. Skvelá strela z 20 m pre 5 : 3. Pred týmto gólom domáci premrhali ďalšiu veľkú šancu. Do konca zápasu sa už žiadne veľké vzrušenie nekonalo. Gratulácie hosťom k fé-

rovej a korektnej hre, rozhodcom k dobre odvedenej práci a domácim k ťažkému a dôležitému víťazstvu nad nepríjemným súperom. V sobotu Aradáčania hosťujú v Mokrine. AŠK: Đokić (Dejan Striško), Bretšnajder (Đurić), Lončarski, Adam Števko, Adamov (Korać), Zakić, Mijić, Tasić, Vesin, Kurtešan, Josimov (Milan Števko), Šargin Výsledky 12. kola: Vojvodina (NM) – Delija 3 : 4, AŠK – Borac 5 : 3, Radnički – Banat 0 : 11, Polet – Budućnost 4 : 0, Mladost (L) – ŽAK 2 : 6, Napredak – Krajina 5 : 1, Mladost (BD) – Banat 0 : 1, Rusanda – Vojvodina (B) 4 : 0. Preložil: J. Čiep

45 /4984/ 6. 11. 2021

Šport SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Elán pretavili na cenný bod JEDNOTA – OFK VRŠAC 1 : 1 (0 : 0) Matej Bzovský

o ťažkej sérii zápasov v stretnutiach s vedúcimi mužstvami v lige futbalisti v modro-bielych tričkách si v najlepšom jesennom vydaní vybojovali jeden cenný bod v súboji s mužstvom z Vršca, ktoré sa uchádza o titul majstra. Domáci od prvého hvizdu rozhodcu Zorića zo Zreňanina hrali s vypätím síl a pre svoju aktivitu počas celého zápasu boli zaslúžene odmenení aspoň remízou. Od začiatku zápasu dobre kontrolovali zápas, nedovolili takmer favorizovaným a dosť kvalitným hosťom prejaviť sa. Po peknej kombinácii si už v úvodných minútach vypracovali dve vyložené gólové šance, ale ich zvnútra šestnástky nepresnými strelami zahodili. Najlepšiu príle-

žitosť mal Pilipović v 24. min., keď sa po zbavení strážcu ocitol sám v šestnástke, avšak oproti mu stihol vybehnúť brankár Marković a tak mu značne zmenšil priestor na vyriešenie dobrej situácie. Čoskoro ofenzívne hrajúci obranca Maoduš z ľavej strany prihral Bobarovi, ale jeho strela hlavou odišla ponad bránu. Hostia sa nevzdávali, dvakrát nebezpečne pohrozili, ale sa vyznamenal náhradný brankár Jednoty Bondžić. A najlepšiu šancu na vedenie mali hostia v 34. min., keď sa Ilić rýchlym únikom z pravej strany zbavil svojich strážcov, a potom z hranice pokutového územia vypálil, ale len do malej sieťky spoza bránu. Už v úvode druhého dejstva sa domáci ujali vedenia. Rýchlu kontru potiahol jeden z najlepších

jednotlivcov na zápase Jandrić, po pravej strane na opačnej videl nabiehajúceho Đorđevića, ktorý zblízka upravil loptu na pravé miesto, do nechráneného rohu. Motivácia a chuť boli po vedúcom góle domácim dodatočný faktor. Pritlačili hostí na ich polovicu, hrozili zvlášť z rýchlych nebezpečných protiútokov, a tak pripravili viacero nepríjemností trochu zmýlenej obrane hostí. Výsledok sa nemenil do 74. min., ale na strane trochu nepozornej obrany domácich. Po rohovom kope splašený Trivić odkopol loptu a nohu súperovho hráča, v päťke domácich sa vytvorila skrumáž a najlepšie sa vynašiel Ilić, ktorý takmer z bránovej čiary zatisol loptu do siete. Čoskoro sa mohli domáci dostať k novému vedeniu a zaslúženej výhre, ale Moravac a Bobar z dobrých situácií prestrelili bránu.

Po skončení zápasu pedantní hostia pripravili domácim príkladné a nevídané prekvapenie. Všetci hráči hostí svorne do rúk chytili metly a lopatky, vyčistili svoju šatňu, ktorá sa leskla, čo vyvolalo zmýlenie prítomných, a tak toto pekné gesto zostalo v tieni aj samotného zápasu. FK JEDNOTA: Bondžić, Matović, Cvetojević, Maoduš, Moravac, Beljić (Radosavljević), Jandrić, Pilipović, Đurđević, Bobar, Trivić Výsledky 12. kola: Bečej 1918 – Dinamo 1945 2 : 1, OFK Kikinda 1909 – Tekstilac 1 : 1, Hajduk 1912 – Radnički 1912 Sombor 1 : 2, Omladinac – Prvý máj 3 : 0, Borac Šajkaš – Radnički Zreňanin 1 : 1, Borac Sakule – Fenix 1 : 1. V sobotu Jednota hosťuje v Zreňanine, kde sa na hracej ploche pri Skrobare stretne s domácim Radničkim, rovnako bojujúcim o záchranu v silnej lige.

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – BÁČ – BÁČSKY PETROVEC

Menovkyni nastrieľali päť gólov SLAVIJA (B) – SLÁVIA (P) 0 : 5 (0 : 3) Ján Šuster

jedenástom kole Medziobecnej ligy B. Palanka mužstvo pivnickej Slávie hosťovalo v Bođanoch, kde si zmeralo sily so svojou menovkyňou Slavijou a výsledok tohto zápasu je 5 : 0 pre hostí, polčas 3 : 0. Po dlhšom čase sa v majstrovskom stretnutí stretli tieto dve mužstvá, v ktorom hostia boli tí, čo od samého začiatku zápasu mali prevahu a udávali tón hry. Hralo sa najviac na polovici domácich, ktorí sa iba ojedinelými protiútokmi pokúšali niečo urobiť, no ich útoky boli zastavené ďalej od trestného územia hostí. Netrvalo dlho, aby sa hostia radovali. Bolo to vo 8. min., keď hostia založili pekný a presný útok po pravej strane. Kuchta uvoľnil Kirtiho, ktorý prešiel svojho strážcu, vošiel do trestného 48

www.hl.rs

územia domácich, z desať metrov dobre strelil, brankár domácich Novaković túto strelu iba odrazil, lopta však prišla k slobodnému Čobrdovi, ktorý ju poslal do siete. V 21. min. dlhá diagonála po stred ihriska, brankár domácich vyšiel na hranicu trestného územia, slabo intervenoval a lopta došla k slobodnému Kirtimu, ktorý ju poslal do prázdnej brány. V 32. min. sa znovu triasla sieť domácich. Vtedy Benka po ľavej strane loptu prihral Čobrdovi, tento prešiel svojho strážcu, nebol sebecký, ale loptu dodal slobodnému Kirtimu, ktorý ju rutinovane poslal za chrbát domáceho brankára. V 37. min. rýchla akcia hostí, kde Bolehradský prihral ideálne loptu Samardžićovi, no jeho ostrá strela zblízka odišla ponad bránu. Za ten čas počas celého prvého polčasu domáci

Informačno-politický týždenník

ani raz vážnejšie neohrozili bránu súpera. V druhom polčase obraz hry sa nemenil. Hostia aj naďalej mali prevahu, mali a zahodili šance až do 75. min., keď Denis Šuster z diaľky prekvapil domáceho brankára, ktorý vyšiel na jedenástku a lopta sa zaryla do siete. V 80. min. domáci mali aj šťastie: nahodenú loptu z ľavej strany Denis Šuster dobre hlavičkoval, no lopta sa odrazila od žrde, a tak šancu premrhal. Konečný výsledok tohto stretnutia je uzavretý v 90. min., strelec bol Baćanov, a to po peknej prihrávke Danilova. Jedným slovom zaslúžené víťazstvo hostí, ktoré mohlo byť vyjadrené s presvedčivejším výsledkom, a na druhej strane domáci v druhom polčase dvakrát vážnejšie ohrozili bránu súpera, ale bez výsledku. Zápas viedol rozhodca Knežević a pomáhali mu Albijanić z Gajdobry a Žerajić z B. Palanky. Nemali ťaž-

kú prácu, v čom im pomohli hráči oboch mužstiev svojím slušným správaním. Žlté dostali Stefanović u domácich a Záskalický a Samardžić u hostí, a to za dovrávanie. Po tomto kole na čele tabuľky sa aj naďalej nachádza Tvrđava z Báča, ktorá má 30 bodov, na druhom meste je Bačka Despotovo s 25 bodmi, Slávia je šiesta a má 18 bodov. Na nedeľu Slávia na svojom ihrisku uhostí mužstvo Mladosti z Malého Báča. SLÁVIA: Zelić (Dávid Šuster), Kuchta, Benka (Baćanov), Záskalický, Radojčić, Denis Šuster, Bolehradský (Danilov), Samardžić (Beláni), Čobrda (Ćutilo), Grňa, Kirti Výsledky 11. kola: Borac – Neštin 0 : 3, Tvrđava – Bačka 1945 4 : 0, Orlovi – Kriváň Selenča 5 : 1, B. hajduk – Maglić 1 : 2, Kulpín – Soko 0 : 1, Bačka (D) – Mladost MB 6 : 2. • ŠPORT •

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

patril domácemu celku. Už v 5. minúte domáci vsietili vedúci gól. Centrovanú loptu z pravej strany na opačnej strane prichytil Mitkovski a rozvlnil sieť bezmocného brankára hostí Rnića. Mladší a pohyblivejší hráči hostí sa nezľakli a zakladali nebezpečné protiútoky. Najzrelšiu šancu na vyrovnanie mal Jonović, ale hlavičkoval vedľa žrde. Aj Dolina mala šance zdvojnásobniť náskok, ale z iniciatívy v prvom polčase sa domácim nepodarilo vsietiť. Na prestávku sa išlo s výsledkom 1 : 0. Po prestávke sa zopakovala stará chyba domácich obrancov. Nepotrebne komplikovali hru pred svojou bránou. Rýchli útočníci hostí ukradli loptu z nohy domácemu obrancovi a premyslenú akciu útočnej trojky gólom v 50. minúte zakončil Jonović. Vyrovnanie hostí odzbrojilo domácich hráčov, ktorí začali hrať nepoviazane, a hostia prevzali hru. Na šťastie domácich hostia svoje šance premrhali a výsledok sa dlho nemenil. Dobré obrany brankára Mrčića a skúsenosť Kolaka vrátili nadej hráčom Doliny, ktorí sa znovu rozohrali.

Tréner Igor Vakaresku nahradil najvyčerpanejších hráčov náhradníkmi, ktorí vniesli potrebnú silu do radov Doliny. V dramatickom finiši zápasu hráči Doliny nebezpečnejšie útočili. Pekná strela Budru preletela tesne vedľa brány. Vrátilo to do radov domácich nádej na úspech. Po niekoľkých rohových kopoch a veľkých skrumážiach, ktoré vznikali pred bránou vytrvalých hostí, úsilie domácich prinieslo plody. Obrancovia hostí vyhodili loptu z brány, ale ona sa od chrbta Radenkovića odrazila do siete a v 86. minúte to bol víťazný gól domácich, ktorý vyvolal obrovskú radosť zo zaslúženej výhry. V dohrávaní celých 9 minút diváci prežívali trpké chvíle a obávali sa, že hostia znovu vyrovnajú. Nepodarilo sa im to, a keď rozhodca Igor Jojić označil dlho čakaný koniec zápasu, dolinou sa rozliehal silný potlesk. Zaslúžili si ho obaja súperi, lebo ukázali veľmi kvalitný zápas a príkladné správanie, čo je dôkazom, že rozhodca nemusel ukázať žiadnu kartu. FK DOLINA: Mrčić, Carević, Kolak, Stojkov (Šimák), Mitkovski (Ilić), Trajčevski, Radenković, Popović, Bančov (Bunda), Josimovski, Trnovský (Janjović) Na nedeľu Dolina bude hosťovať v Starom Tamiši.

šieho domáceho celku, avšak už v prvých minútach pokračovania domáci sa znovu z voľného kopu ujali vedenia. Po tomto góle hra bola omnoho nervóznejšia. Svedčí o tom aj šesť žltých kariet, ktoré rozhodca ukázal domácim hráčom. V 75. min. sa stal aj incident. Rozhodca odpískal voľný kop pre domácich a v tej chvíli na ihrisko vybehli dvaja domáci diváci s úmyslom fyzicky sa vyúčtovať, ibaže nikomu nebolo jasné, s kým. Vytvorila sa skrumáž a hráči sa začali navzájom strkať. Začalo zaváňať vážnejším incidentom, ale sa našťastie vášne rýchlo stíšili a dvaja diváci boli

odstránení z ihriska. Delegát však po zápase odmietol tento incident zapísať do zápisnice. Prečo, to asi vedel iba on. Nuž a potom do konca zápasu hostia aj napriek úplnej prevahe z protiútoku prijali ešte jeden gól, a tak zmrhali peknú príležitosť vyhrať nad mužstvom, ktoré v doterajšom priebehu majstrovstiev vyhralo iba dva zápasy. HAJDUŠICA: Z. Lipták, Pavlovic, Pejčić, Maliar, Folťan, Beriša (Ćulum), Knežević, Petrović, A. Ružić, A. Lipták, N. Ružić Hajdušičania sa po tomto kole nachádzajú na 10. mieste s 15 bodmi.

asistoval Kobiljskému a ten z 5 metrov po zemi zaslal loptu do prázdnej brány. Do polčasu Kysáčania mali aj rad ďalších šancí, ale ich nevyužili Kobiljski, Đaković a Grubović. V druhom polčase v 55. min. útok Tatry z pravej strany, Grubović prihral Đakovićovi a bolo 0 : 3. O 10 min. neskôr chyba obrany hostí a domáci hráč Samardžija skóroval. Práve po chybe domácej obrany sa Kysáčania ujali ďalšieho vedenia – v 71. min. Grubović využil prihrávku domáceho hráča.

Záverečné skóre bolo v 90. min. – po rohovom kope Grubović prihral Đakovićovi, ktorý uzavrel výsledok zápasu – 1 : 5. Aktuálne sa Tatra nachádza na druhom mieste Novosadskej oblastnej ligy so získanými 30 bodmi, má 9 výhier a 3 remízy. V nedeľu 7. novembra v 13. kole Tatra uhostí Partizan z Bukovca. FK TATRA: Popin, Đorđević, Živanović, Laković, Mijić (Berić), Kobiljski, Grubović, Đaković, Vrhovac, Svitić, Radić (Požarev, Tubić)

Okrášlili kirvajovú nedeľu Domáce mužstvá boli úspešné a vyhrali všetky zápasy. Strelci boli naladení a nastrieľali úhrnne 36 gólov, čo je pekný priemer. Vysoké výhry zaznamenali mužstvá z hornej časti tabuľky v stretnutí s mužstvami pri dne. Posledná Strela v Ivanove zaznamenala prvú výhru nad Hajdušicou, ktorú nikto nečakal. Uljmania zabrzdili Potporanj a pokročili do bezpečnejšieho pásma v tabuľke. Padinčania nedovolili, aby Kovinčania začali sláviť titul jesenného majstra a tesnou výhrou sa im vyrovnali s bodmi. Medzi kandidátov na vrch tabuľky sa vrátili Partizan Gaj a Crvena zvezda Pavliš. Veľká tlačenica je pri dne tabuľky, kde tri kluby majú po 9 bodov. Výsledky 12. kola: Partizan (G) – Spartak 1911 4 : 1, Jedinstvo Stević – Jugoslavija 5 : 0, Partizan (U) – Potporanj 1 : 0, Strela – Hajdušica 4 : 2, Vulturul – Sloga BNS 6 : 2, Crvena zvezda – Stari Tamiš 3 : 1, Dolina – Radnički (K) 2 : 1, Dolovo – Budućnost (A) 3 : 1.

DOLINA – RADNIČKI (K) 2 : 1 (1 : 0) Ján Bokor

obrí znalci pomerov v lige toto stretnutie považovali za derby, ktoré mohlo Kovinčanom priblížiť titul jesenného majstra. To sa však nestalo, lebo si výhrou Padinčania znovu zastali po boku lídrovi, s ktorým majú rovnaký počet bodov. Hráči Doliny dobrou hrou a výhrou nad favoritom okrášlili kirvajovú nedeľu. Povestnou

dolinou sa rozliehala veselá nálada, lebo sa práve konali ústredné oslavy kirvaja. Zásluhy za príjemné strávenie tejto nedele paria obom súperom. Diváci sledovali napínavú a veľmi zaujímavú hru dvoch kvalitných celkov. I keď nenastúpili v kompletných zloženiach, na ihrisku sa viedol tvrdý boj. Hráči, ktorí vybehli na pekne upravený zelený trávnik, s vypätím síl a húževnate bojovali o vzácne body. Začiatok zápasu

Boli lepší, ale... STRELA – HAJDUŠICA 4 : 2 (2 : 2) Vladimír Hudec

d stretnutia s posledným v tabuľke Hajdušičania očakávali prvé body z hosťovania. Do Ivanova však pre pracovné povinnosti nemohli odcestovať obaja brankári Melich a Stojanovski, takže si do brány musel zastať obranca Z. Lipták. Aj napriek tomuto hendikepu hostia hrali

dobre a nebezpečne, ale sa vedenia po slabej intervencii obrany Hajdušice ujali domáci v 10. min. V 20. min. už bolo 2 : 0. Po tomto góle hostia prevzali iniciatívu a gólmi Aleksandra a Nikolu Ružićovcov vyrovnali. Hajdušičania mali ešte niekoľko skvelých príležitostí, ale ich strely končili vedľa. V pokračovaní hostia očakávali, že môžu prekonať odpor objektívne slab-

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Predĺžili šnúru výhier OFK FUTOG – TATRA 1 : 5 (0 : 2) Pavel Kocka

ysáčska Tatra doteraz v majstrovstvách neprehrala. Aj v 12. kole proti susedom z Futogu si priniesli presvedčivú výhru a tri body. Rozhodca Stanić z Budisavy, ktorý dobre • ŠPORT •

pískal, až šesťkrát ukázal na stred ihriska. Už v 4. min. útok hostí z ľavej strany a prvá nevyužitá šanca. V 7. min. Kobiljski dobre kľučkoval obranu domácich a z ľavej strany mieril pod brvno. Bolo to 0 : 1. Rovnaký hráč sa znova zapísal do listiny strelcov v 20. min., keď Grubović

45 /4984/ 6. 11. 2021

Šport MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Problémy so zraneniami MLADOSŤ – MSK 1 : 5 (1 : 1) Vladimír Gál

omáci, ktorí majú problémy s hráčskym kádrom – 2 chorí a 1 zranený – ani nemohli v nedeľu viac. Tí hráči, ktorí mohli hrať, podali svoje maximum. A čo je najhoršie, aj na tomto zápase sa

hneď zranil Nečov. Hostia od samého začiatku boli agresívnejší a vytvárali si šance. Prvý gól na zápase dal Čurović, keď z jednej sólo akcie realizoval šancu, ktorú si sám stvoril. Domácim sa hneď potom podarilo vrátiť sa do zápasu. V šestnástke hostí najlepšie sa vynašiel Šuľa a

VOLEJBALOVÝ KLUB KULPÍN

Dve výhry v jednom dni Katarína Gažová

obota 30. októbra bola v Kulpíne volejbalovým dňom. V popoludňajších hodinách hrali

volejbalistky a vo večerných hodinách prvé mužstvo VK Kulpín. Obe zoskupenia sa tešili víťazstvám a potešili tak svojich verných fanúšikov.

ŽVK KULPÍN – ŽVK BOOM VOLLEY (Prigrevica) 3 : 1

ŽVK Kulpín súťaží v Druhej vojvodinskej lige. Na domácom ihrisku v sobotu privítali ŽVK Boom Volley z Prigrevice. Bol to pre domáce hráčky prvý zápas sezóny. Kulpínčanky od začiatku zápasu pôsobili ako lepšia a zohranejšia zostava, ale pre niektoré chyby prvý set prehrali. V pokračovaní zápasu ich tréner Stanislav Zima posmelil, aby hrali tak, ako to najlepšie vedia. A rada trénera pomohla, lebo nasledujúce

tri sety zvíťazili, takže dievčatá v novej sezóne štartovali s víťazstvom. Tréner Stanislav Zima sa zmienil, že

www.hl.rs

dievčatá hrali obetavo, bojovne, do hry vložili pozitívnu energiu a tá ich snaha bola odmenená. ŽVK Kulpín – ŽVK Boom Volley Prigrevica 3 : 1. Výsledky zápasu v setoch: 24 : 26, 25 : 16, 30 : 28, 25 : 11. ŽVK KULPÍN: Simona Kreková, Maja Milenkovićová, Daniela Králiková, Nataša Dobrovoljská, Anna Chalupková, Nataša Chalupková, Daniela Chalupková, Daniela Šimová, Jovana Kolarská, Helena Babiaková, Dunja Ćirovićová.

VK KULPÍN – VK BANÁT (Vršac) 3 : 2 Vo večerných hodinách prvé mužstvo VK Kulpín doma privítalo skúsenú prvoligovú zostavu VK Banát z Vršca. Kulpínčania v prvých dvoch kolách novej volejbalovej sezóny prehrali minimálnym rozdielom vo výsledkoch. Dobre hrali, ale tréma spravila

ČLENKA CYKLISTICKÉHO KLUBU ŠÍD BOJANA JOVANOVIĆOVÁ odjazdila nočné MTB preteky v Turecku, v Sakaryi. Išlo o ďalšie zo série pretekov, ktoré sa na tomto mieste jazdia, a obsadila výborné jedenáste miesto. Bojana (druhá sprava) úspešne dokončila štvrté preteky MTB Sakarya Cup XCO so ziskom nových bodov. Preteky boli Svetovým pohárom v MTB cyklistike a body putujú do našej federácie a do kvalifikácie na olympijské hry. Je to úspech pre mladú, no veľmi pracovitú členku Cyklistického klubu Šíd, ktorá svojou účasťou a dosiahnutými úspechmi opäť ukázala a dokázala, že pochádza z mimoriadne aktívneho a seriózneho cyklistického klubu v Srbsku, akým je CK Šíd. lp

jeho strela zakončila v sieti brankára Sekošana. Do konca prvého polčasu hostia ešte zopárkrát mierili na gól Perišića, ktorý to všetko vychytal. V druhom polčase prvú a najväčšiu šancu pre domácich mal Vukajlović, keď mu Kalapiš ideálne prihral loptu, a keďže bol sám pred brankárom, loptu poslal vysoko ponad bránu. Hostia hneď potom dali 2. gól. O 5 minút neskôr hostia najprv z penalty dali 3. gól a o pár minút aj 4. gól. Tu domáci psychicky padli a bola len otázka, ktorým výsledkom sa

Informačno-politický týždenník

svoje. Potom každodenne trénovali a pracovali na získavaní psychologickej stability hráčov. Výsledok tejto práce bolo vidieť počas zápasu v sobotu. Od štartu prvého setu Kulpínčania mali prednosť, ale urobili niekoľko chýb a prehrali prvý set minimálnym roz-

zápas skončí. Nasledujúcu šancu mal Šuľa, ale lopta z piatich metrov znovu šla ponad bránu. Do konca hostia dali ešte jeden gól. Zostali ešte dve kolá a najväčší problém pre Mladosť sú hráči, ktorí sú buď chorí, alebo zranení. Máme nádej, že sa im podarí zotaviť. V nasledujúcom kole Mladosť hosťuje v Boke. FK MLADOSŤ: Perišić, Nečov (Žižić, Palatinus), Paraljov, V. Gál, Đurić, Stojić, Šuľa, Kalapiš, Vukajlović (Poničan), Karáczony, Kurunci dielom. V druhom sete sa Kulpínčania stabilizovali, ale protivnícke mužstvo malo bodový náskok a vyhralo aj tento set. Tréner Kulpínčanov Boris Relota urobil rotáciu všetkých hráčov a nasadil psychicky najsilnejšiu zostavu, a tým sa podarilo dosiahnuť lepšie výsledky. V nasledujúcich troch setoch Kulpínčania dominovali, stále viedli a presvedčivo vyhrávali všetky sety na veľkú radosť obecenstva. Výsledky zápasu v setoch: 23 : 25, 18 : 25, 25 : 21, 25 : 21, 15 : 9. VK KULPÍN: Boris Relota, Stanislav Zima, Daniel Peťkovský, Martin Lekár, Nemanja Petrović, Vuk Barišić, Žarko Babić, Rade Petrović, Darko Ćirić, Nikola Emer, Duško Babić, Petar Salatić, Aleksa Grubešić, Aleksa Bojkov Na nasledujúci víkend Kulpínčania budú hosťovať v Aranđelovci a protivníkom im bude mužstvo VK Šumadija.

SÚŤAŽ MLADÝCH KOLKÁROV V KOVAČICI. V dňoch 30. a 31. októbra v kovačickej kolkárni sa usporiadala kvalifikačná súťaž pre mladšie kategórie o postup do finálovej časti Pohára Srbska, ktorá bude 21. novembra v Apatíne. Okrem členov domácej Slávie sa zúčastnili mladí kolkári a kolkárky z klubov Bačka Nový Sad, Banat Zreňanin a Kolubara Lazarevac. Do finále Pohára Srbska postúpili títo členovia KK Slávia: Želko Čuvár, Zlatka Čálová, Lana Čerňošová, Lena Čerňošová a Blaženka Marková. Kovačickí kolkári trénujú pod vedením Zity Tokaiovej. Na fotografii z archívu KK Slávia: Mladí členovia Kolkárskeho klubu Slávia Kovačica. pu • ŠPORT •

S NAJÚSPEŠNEJŠÍM ŠPORTOVCOM ROKA OBCE BÁČSKY PETROVEC

Boris Relota z Volejbalového klubu Kulpín Katarína Gažová

portový zväz Obce Báčsky Petrovec za najlepšieho športovca roka 2020 vyhlásil Borisa Relotu, hráča a trénera prvého mužstva Volejbalového klubu Kulpín. Od tejto sezóny volejbalisti Kulpína postúpili a hrajú v Prvej lige Srbska – skupina B. Na tom, aby sa k tomu dostali, veľké zásluhy má aj náš spolubesedník Boris Relota, ako aj celé jeho mužstvo. – Toto uznanie pre mňa a pre celý Volejbalový klub Kulpín znamená mnoho a je výsledkom našej snahy, aby sme postúpili na vyššiu úroveň volejbalovej súťaže a ospravedlnili titul najlepšieho športového kolektívu našej obce. Volejbalový klub Kulpín jestvuje už jedenásť rokov a teraz je ten správny čas na také významné uznanie, na ktoré som ja, moji spoluhráči a vedenie klubu právom hrdí, – povedal Boris Relota. Volejbalu sa Relota začal intenzívnejšie venovať v roku 1997. Najprv hral v novoBoris Relota, tréner a hráč prvého mužstva sadskej Vojvodine vo všetkých mladších Seniori porazili Vrščanov VK Kulpín (Foto: J. Diňa) selekciách. Neskoršie hral aj v iných kluboch až do roku 2009. Vo volejbale si rok alebo študujú, a volejbal je ich veľká záľuba, hracej ploche a kto na lavičke, všetci jeden urobil prestávku, a potom v roku 2010 bol ktorej sa ochotne venujú vo voľnom čase,“ druhého podnecujú a podporujú. K takej v Kulpíne založený Volejbalový klub Kulpín, vysvetlil spolubesedník. nálade medzi seniormi, samozrejme, priv ktorom hrá od jeho začiatkov. V seniorskom mužstve má Volejbalový spieva aj tréner a výborný hráč volejbalu – Teraz sme už klub Kulpín veľký počet hráčov. Boris Relota. v Prvej lige Srbska Zostali tu hráči, ktorí hráa hoci sme prvé vali aj skôr, a pripojili sa k dva zápasy prehrali nim aj ďalší. Jeden z tých a tretí vyhrali, máme hráčov napríklad bol odišiel ambiciózne plány do silnejšieho klubu, ako dostať sa medzi tri je Volejbalový klub Kulpín, prvé mužstvá na kde bola aj peňažná úhrada tabuľke. Pre nás bol za hru, ale sa mu tam neúspech dostať sa pozdávalo a vrátil sa medzi do tejto ligy, čo sa volejbalistov do Kulpína. v novších dejinách Na tréningoch pracujú volejbalu nepodarilo naplno. Spravidla mávajú tri ani jednému klubu tréningy týždenne: v ponz našej obce, ako je delok, stredu a piatok, ktoré tento nový rozvrh sú záväzné, ale pomedzi Boris Relota ochotne zodpoúrovní, ktorý je temajú ešte také dva tréningy, vedá na novinárske otázky, na raz platný a aktuálny. kde pracujú individuálne. to z úzadia dohliada aj predChcem pripomenúť, Treba zdôrazniť, že očiseda klubu Todor Radanov že v klube sú hráči, vidne sú Kulpínčania kom(Foto: J. Čiep) ktorí hrajú dobropaktné mužstvo, zhodujú sa Najvyššie ocenenie Športového zväzu Obce Báčsky voľne, teda bez peňažnej úhrady, a preto medzi sebou, sú navzájom veľkými Petrovec v rukách kulpínskeho volejbalistu je postup do vyššej ligy pre nás veľkým kamarátmi a v mužstve vládne dobrá (Foto: J. Čiep) úspechom. Sú to seniori, ktorí buď pracujú, nálada. Bez ohľadu na to, kto je na

Mužstvo MOMS Kysáč

25. Matičný turnaj v Báčskom Petrovci (24. júla 2021)

Daniel Ožvát, Miloslav Privizer, Denis Kolár, Andrej Ďuga, Ján Mucha (stoja zľava); Ivan Mucha, Michael Račko, Vladimír Ožvát, Milan Privizer (vpredu zľava)

Foto: Miroslav Pap

Hlas ľudu 45/2021

Articles inside

Spomienka stále živá

Predĺžili šnúru výhier

Moderné vlaky aj na našich tratiach