Ľudia a udalosti 28. OKTÓBRA V BÁČSKOM PETROVCI
Spomienka stále živá Jaroslav Čiep
A
j tohto roku sa vo štvrtok 28. októbra so symbolickým začiatkom o 10. hodine predpoludním na súčasnom nádvorí Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Pet-
to mladých ľudí. Túto smutnú, ale mnohovravnú významnú udalosť pre dejiny Báčskopetrovskej obce z roka na rok opakujú. Prenášajú aj na mladé generácie, aby si uvedomili, že sloboda neprichádza sama, ale neraz si ju treba aj tvrdo zaslúžiť.
Spomienke na túto udalosť na nádvorí divadla je venovaný aj pamätník – kamenná ruža, pri ktorej sa koná sústredenie
rovci zoskupili Petrovčania, aby si sprítomnili výročie tragického popravenia martýrov slobody národnooslobodzovacieho boja, presne na mieste a v čase, kde a kedy sa ukončili ich mladé životy roku 1941. Fašistický okupant ich vtedy odsúdil na smrť obesením, že sa zapojili do synchronizovanej akcie pálenia konôp v južnej Báčke. Uplynulo odvtedy osemdesiat rokov a Petrovčania si ani v súčasnosti nedovolia, aby prach zabudnutia navial na ideály tých-
Harmonogram primeraného príležitostného programu začali pesničkou speváčky Komorného zboru Musica viva, po čom sa prihovorila predsedníčka Obce Báčsky Petrovec Jasna Šprochová a krátky text z dejín predniesla Anna Speváková. Okrem iného bolo počuť: „Pod správu maďarského štátu Báčka sa dostala po vypuknutí vojny na našom území a po porážke Juhoslovanskej ľudovej armády v Aprílovej vojne. Vrchnosti robili nátlak na menši-
Pietna spomienková slávnosť má za cieľ preniesť posolstvo aj na mladšie generácie • ĽUDIA A UDALOSTI •
ny a nútili ich pracovať pre nich. ročne je naplánovaný aj odchod k To leto roku 1941 bolo pekelné. spoločnej hrobke padlých bojovVedľa všetkých nátlakov, ktoré níkov na tzv. partizánskom cintoPetrovčania pociťovali na vlastnej ríne a kladenie kvetov a vencov. koži, nebolo im ťažko v skrýšach Po tom, čo predstavitelia obce organizovať a šíriť antifašistické a Miestneho spoločenstva, ako myšlienky. Revolt a nepokoj sa aj predstaviteľky Spolku petstupňoval u Petrovčanov, ktorý vyvrcholil povstaleckým ohňom a zachvátil osem mladých životov. V jednej nezabudnuteľnej októbrovej neskorej noci roku 1941 najodvážnejší členovia straníckej a SKOJ-ovskej organizácie Spoločnú hrobku na partizánskom cintoríne vykonali svoj plán kvetmi vyzdobili petrovskí žiaci – zapálili konope na všetkých troch vtedajších rovských žien a žiaci petrovskej petrovských konopárňach: Le- základnej školy na spoločnú károvej, Majerovej a družstevnej. hrobku položili veniec a kytice Týmto svojím skutkom spôsobili kvetov, prítomným sa prihovoril veľkú škodu maďarskému štátu, predseda Rady Miestneho spoktorá ich stála mladého života.“ ločenstva Báčsky Petrovec Ján
Múzeum vojvodinských Slovákov pri tejto príležitosti uverejnilo aj spoločnú fotografiu portrétov popravených
V podaní žiačok Jany Švecovej a Karmeny Kováčovej odzneli prednesy primeraných básní. Prvú časť pietnej spomienky uzavreli položením vencov. Vence k pamätníku padlých bojovníkov položili predsedníčka obce Jasna Šprochová s predsedom Zhromaždenia obce Jánom Jovankovičom a predseda Matice slovenskej v Srbsku Branislav Kulík s členom Obecnej rady Aleksandrom Nakićom. Po ukončení prvej časti každo-
Lačok: „... Vám, padlí prvobojovníci: Ján Labáth, Martin Hrubík, Ján Marčok, Braňo Mokić, Pavel Ďuga, Rudo Hrubík, Ljubomir Doroslovački a Jovan Žeravljev, dnes sa s hlbokou pokorou a úctou klaniame, vám, ktorí ste padli za slobodu, aby generácie po vás žili v slobodnej krajine, bez fašistických nástrah a nacionalistických vyhrážaní.“ Po prednese básne Paľa Bohuša v podaní Rastislava Labáta sa prítomní potichu rozišli.
45 /4984/ 6. 11. 2021
9
