Hlas ľudu 46/2021

Spievajže si, spievaj v Báčskom Petrovci

Víťaz 29. ročníka festivalu Pavel Poniger Forero

ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

Primátor Nového Sadu Miloš Vučević sa v nedeľu 7. novembra zúčastnil odhalenia busty vojvodu majora Vojislava Tankosića, ktoré zorganizovalo Združenie dobrovoľníkov a bojovníkov 1912 – 1918, ich potomkov a ctiteľov Tankosićeva.

V. Sabo

13. 11. 2021 | 46 /4985/

Uzávierka čísla: 10. 11. 2021

Predstaviteľky NRSNM, podpredsedníčka Tatiana Vujačićová a koordinátorka pre vzdelávanie Svetlana Zolňanová, vo štvrtok 4. novembra navštívili Gymnázium Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci, kde udelili finančnú podporu žiakom 1. ročníka v slovenských triedach a zároveň podpísali zmluvy. Finančnú podporu v tvare štipendia získalo 21 výborných žiakov. Na fotografii: Petrovskí gymnazisti prváci všeobecného odboru s profesormi a predstaviteľkami NRSNM. J. Čiep

V poradí 22. výtvarný tábor Makovička sa tohto roku uskutočnila v sobotu 6. novembra na starom mieste – v učebniach Základnej školy Jána Čajaka v Báčskom Petrovci, kde sa zoskupilo zo 50 žiakov so svojimi pedagógmi, aby sa zdokonalili v ich talente a aby pracovali technikami, aké nemajú možnosť absolvovať na hodinách výtvarnej kultúry v rámci bežného školského vyučovania.

J. Čiep

Po raste cien pohonných hmôt a plynu sa vo svete objavil rovnako znepokojujúci trend, ktorý sa týka zvyšovania cien hnojív, ale aj niektorých kľúčových poľnohospodárskych komodít vrátane pšenice. Svetová energetická kríza okrem iného vedie aj k zvýšeniu cien priemyselných hnojív. Čoraz viac spoločností zatvára závody alebo znižuje výrobu. Nižšia produkcia hnojív v Európe v dôsledku nedostatku a enormne vysokých cien zemného plynu neveští nič dobré ani pre poľnohospodárov. Vysoké ceny plynu sú spúšťačom súčasnej krízy a mnohí analytici sa domnievajú, že táto situácia môže nejaký čas pretrvávať. Ľ. Sýkorová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľka NVU Hlas ľudu: Milana Arňašová Radićová Úradujúca zodpovedná redaktorka: Olinka Glóziková-Jonášová Zástupkyňa úradujúcej zodpovednej redaktorky: Andrea Rojková Redakcia: Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Miroslav Pap, Ľubica Sýkorová.

Kráčame novembrom Olinka Glóziková-Jonášová

M

inúta za minútou, hodina za hodinou, deň za dňom, a už máme pomaly za sebou aj prvú polovicu bežného mesiaca. A v ňom naše druhé číslo, v ktorom prinášame a ponúkame za priehrštie najnovších informácií zo štátnej, pokrajinskej či lokálnej politiky, ekonomiky, hospodárstva, poľnohospodárstva či kultúry, ale aj sumár informácií zo športu.

November nám, ako aj každý mesiac, prináša pozoruhodné medzinárodné a svetové dni. Ide o dni či sviatky, ktoré jeden pozná, druhý možno ani nie. Avšak každý jeden z nich má akési poslanie a pripomína nám pálčivé sociálne problémy, alebo upúta pozornosť na významné environmentálne udalosti, alebo pripo-

mína významné historické dni či medzníky. V tomto mesiaci je ich neúrekom.

Od Svetového dňa vegánov, Pamiatky zosnulých, cez Sviatok sv. Huberta, patróna poľovníkov, po azda pre mnohých najznámejší Svetový deň diabetu. Pritom vám prinášame aktuálne diania z nášho prostredia, rozpracovanie všeobecných spoločenských, komunálnych, ako aj tém týkajúcich sa zdravotníctva, vzdelávania, investícií, ale aj humanitárnej práce, ľudí a udalostí, aktivít našich združení a spolkov.

V nadväznosti na tému, ktorú prináša naša titulná strana – Spievajže si, spievaj, spevavé stvorenie... nielen spev, ale aj umenie, naša kultúra generálne a naša reč vo všeobecnosti, ktorá to všetko zastrešuje, je veľkou pohnútkou a potešením všetkých nás, takže prečítajme si.

Sledujte nás na našej vynovenej webovej stránke

Jazyková redaktorka: Mária Domoniová

www.hl.rs

Inzercia: Mária Obšustová Grafická redaktorka: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 101 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Tlač:

V tomto čísle TÝŽDEŇ

6 Výstavba zavlažovacej sústavy pre 12-tisíc hektárov plôch

ĽUDIA A UDALOSTI

14 V dobrom aj v zlom už pol storočia

KULTÚRA

36 Kde je Nataša, tam je pieseň

ŠPORT

48 Dobré výkony Pivničanov pokračujú

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Energetická kríza vedie aj k zvýšeniu cien hnojív

Na titulnej strane: Pavel Poniger Forero, ktorý sa po druhýkrát, už druhý rok zaradom, stal víťazom Festivalu mladých spevákov slovenských ľudových piesní Spievajže si, spievaj, ktorý organizuje MOMS Petrovec. V nedeľu 7. novembra v sieni Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci sa uskutočnila 29. edícia festivalu a na ňom účinkovalo 29 spevákov a Pavel Poniger Forero spolu s Miroslavou Zelenákovou si vyspievali účasť na pivnickom festivale.

Foto: Jaroslav Čiep

VP Službeni glasnik Belehrad

• •

•

46 /4985/ 13. 11. 2021

3

Týždeň

7 DNÍ

Zvýšenie platov vo verejnom sektore Pripravila: Andrea Rojková

Š

tátny tajomník Ministerstva financií Saša Stevanović dňa 8. novembra ozrejmil, že sa rozpočtom na rok 2022 na úrovni štátu vo verejnom sektore plánuje zvýšenie zárobku v priemere o 7,3 percenta.

Vo svojom prejave na Televízii Prva vysvetlil, že je plánované zvýšenie platov zamestnancom vo verejnom sektore o sedem percent, kým mzda zamestnaných v sociálnych službách, zdravotníctve a vo vojsku sa zvýši o osem percent. „Chceme zabezpečiť trvalý, stabilný rast platov,“ povedal Stevanović a zdôraznil, že štát sa nechce dostať do pozície, aby sa museli znižovať platy. „Ďaleko sme od toho. Smerujeme k zvýšeniu životného štandardu, trvalo zvyšujeme platy a dôchodky,“ povedal a dodal, že sa štát postará aj o otvorenie nových pra-

covných miest a že sa plánuje zvýšenie počtu zamestnancov v zdravotníctve, školstve a i.

Cieľom je, aby sa v čo najkratšom období vyrovnal minimálny spotrebný kôš s minimálnou mzdou. Stevanović okrem iného vyzdvihol, že sa v posledných rokoch zvyšujú aj platy zamestnancov v súkromnom sektore v priemere nad sedem percent, a to omnoho rýchlejšie ako inflácia.

Pokiaľ ide o dôchodky, Stevanović pripomenul, že od roku 2020 sa uplatňuje švajčiarsky model, a Srbsko má, podľa jeho slov, stabilný dôchodkový systém. * Ministerka hospodárstva Anđelka Atanaskovićová navštívila závody Black horse v Sombore a Tatravagonka Bratstvo v Subotici, ktorej výrobný program je založený na opravách, rekonštrukciách a výro-

be nákladných vozňov a ich náhradných súčiastok.

Atanaskovićovú pri tejto príležitosti informovali o plánoch spoločnosti do budúcna, ale aj o aktuálnych výzvach, s ktorými sa stretávajú. „Návšteva slovenských spoločností je príznačná pre to, aby sa hovorilo o hospodárskom ovzduší a výzvach, s ktorými sa stretávajú v Srbsku.

Spoločnosť Black horse-FAS za posledný rok a pol sa stala nevyhnutným faktorom, keď ide o hospodárstvo v Sombore. Ďalšie plány sú usmernené na zvýšenie výrobných kapacít, uvádzanie modernej technológie a rozvoj nových produktov,“ povedala ministerka. Generálny riaditeľ Black horse-FAS Roland Mentez zdôraznil, že majitelia investovali asi šesť miliónov eur do továrne akumulátorov v Sombore. Počet zamestnancov sa zvýšil zo 120 na 220.

Počas obchôdzky Tatravagon-

ky Bratstvo v Subotici ministerka povedala, že je Tatravagonka Bratstvo dobre umiestnená v juhozápadnej časti Subotice, v blízkosti železničného Koridora 10. Ministerstvo hospodárstva schválilo podniku podmienky na výstavbu novej haly a rekonštrukciu jestvujúceho objektu.

Veľvyslanec Slovenskej republiky v Srbsku Fedor Rosocha povedal, že Zmiešaná komisia pre hospodársku spoluprácu a Obchodné fórum podnikateľov bude zasadať v Bratislave, čo je dôležité pre zlepšenie hospodárskej spolupráce dvoch štátov, Srbska a Slovenska.

Rosocha poďakoval ministerke za návštevu a naznačil, že jej návšteva v Sombore a Subotici je znakom, že Srbsko podporuje dobré investície. „Verím, že v budúcom období budeme mať ešte lepšiu spoluprácu a ešte lepšie výsledky,“ povedal veľvyslanec.

COVID-19

Počet nakazených koronavírusom sa stupňuje Pripravila: Andrea Rojková

N

a základe doterajšej situácie vláda Republiky Srbsko sa domnieva, že percento zaočkovanosti v našom štáte bude stúpať. Očkovanie je najrýchlejší spôsob, akým môžeme pandémiu poraziť.

Obyvateľom Srbska sú k dispozícii čínska vakcína Sinopharm, ruská vakcína Sputnik

4

www.hl.rs

V, ako aj vakcína výrobcu Pfizer-BioNTech a AstraZeneca. Od 9. novembra v našej krajine bude k dispozícii aj vakcína výrobcu Moderna.

Obyvatelia sa môžu očkovať vo všetkých covid ambulanciách, ktoré sú počas pracovných dní otvorené od 7. do 20. hodiny a v sobotu od 8. do 18. hodiny, a v domoch zdravia každý pracovný deň vrátane víkendu.

Informačno-politický týždenník

Na portáli Ministerstva zdravotníctva vlády Republiky Srbska zo dňa 9. novembra informácie o štatistických údajoch o Covid-19 sú nasledujúce: od poslednej správy v Srbsku na koronavírus bolo testovaných 20 428 osôb, z ktorých 5 103 bolo pozitívnych na tento vírus.

V nemocnici je 6 657 pacientov, u ktorých sa potvrdila prítomnosť koronavírusu, a 277

osôb je na respirátoroch. Za posledných 24 hodín na následky vírusu COVID-19 zomrelo 62 ľudí. Celkový počet úmrtí od začiatku pandémie v Srbsku je 10 534.

Celkovo od vypuknutia pandémie do 9. novembra bolo v Srbsku testovaných 6 492 623 osôb, z čoho je 1 192 476 pozitívnych na koronavírus.

• TÝŽDEŇ •

SRBSKO

Iniciatíva spolupráce otvoreného Balkánu Pripravil: Vladimír Sabo

výnimočná iniciatíva, robotníci, študenti ktorá prináša rozdiel a akademickí obrezident Srbska Aleksan- a ktorá vznikla vďaka čania. Poukázal na dar Vučić 4. novembra ľuďom, ktorí žijú aj to, že podstatou privítal predsedu vlády v mestách, aj na dediiniciatívy je, ako Albánskej republiky Ediho Ramu nách. Musíme bojovať dosiahnuť, aby naše a podpredsedu vlády Severného za vyššie tempá rastu, ekonomiky a trhy Macedónska Nikolu Dimitrova. za rýchlejší rozvoj, a rástli spoločne, keďMenovaní sa stretli v Paláci Srb- musíme urobiť všetko, že jednotlivo zostáska a okrem tohto absolvovali už čo je v našich silách, vajú malé, ako aj to, niekoľko stretnutí v rámci inicia- aby sme našim ľuďom ako má celý región tívy za spoluprácu pod názvom umožnili rýchlejší poväčší prílev priaOpen Balkan. V rámci stretnutia krok,“ podotkol Vučić. mych zahraničných hovorili aj so zástupcami spo- V rámci trojstranného V rámci stretnutia sa diskutovalo aj o spoločných investícií. „Je vidieť, ločností zo Srbska, Albánska stretnutia diskutovalo projektoch a ďalšom rozvoji vzťahov medzi krajinami čo urobilo Srbsko, čo v regióne beriem ako príklad, pretože všetky tri krajiny zaostá- pretože skutočne urobilo veľký vajú za rozvinutými krajinami. krok vpred v prilákaní nekonOkrem iného oznámil, že ďalšie trolovateľných zahraničných stretnutie sa bude konať v Tirane investícií,“ povedal albánsky koncom roka, kde budú roko- premiér a dodal, že všetky dovať o pracovných povoleniach, hody sa premenia v konkrétne pretože je to jediný spôsob, ako výsledky na ďalšom stretnutí udržať pracovníkov v regióne. v Tirane. Povedal tiež, že by sa „Sme frustrovaní, keď nerobíme a mali podniknúť spoločné kroky nerealizujeme to, čo bolo dohod- na priblíženie regiónu k Európnuté na politickej úrovni, a preto skej únii. sa teraz budú musieť zhromaždiť Podpredseda vlády Republiky všetky agentúry a inšpekcie, aby Severné Macedónsko Nikola táto myšlienka zvíťazila a všetci Dimitrov poukázal na to, že resa mohli pohnúť vpred,“ povedal gionálna spolupráca je múdra, Edi Rama, albánsky premiér, Aleksandar Vučić, prezident Srbska, prezident a dodal: „Podnikatelia pravdivá a európska voľba, ale že a Nikola Dimitrov, podpredseda vlády Severného Macedónska (zľava) túto iniciatívu podporujú a žiada- solidarita je základom budúcej a Severného Macedónska, po sa aj o spoločných projektoch jú len rýchlejšie výsledky, aktivitu integrácie, čo znamená, že sa čom nasledovalo aj stretnutie s a ďalšom rozvoji vzťahov medzi a nezostať len pri politických musíme starať jeden o druhédeklaráciách.“ predstaviteľmi Atlantickej rady. krajinami v regióne. ho. „Iniciatíva je zameraná na Pri tejto príležitosti budovanie solidarity vytvoprezident Vučić povedal: rením jednotného trhu, to „Som rád, že jestvuje záznamená prechod na zelenú ujem podnikateľov, ale aj ekonomiku, ale aj na vzájommédií o iniciatívu Open nú pomoc, keď čelíme kaBalkan. To iba potvrdzutastrofám,“ povedal Dimitrov je, že naše rozhodnutie s tým, že veľkým prínosom by o spolupráci v rámci tejto bolo odstránenie prekážok pri iniciatívy bolo správne. obchodovaní. Uviedol tiež, že Zistili sme, že všetci ľudia považuje za potrebné, aby z našich obchodných koregión čo najviac spolupramunít sú pre tento projekt coval. Aby bol tým pred EÚ a vidia v ňom obrovské Ďalšie stretnutie Open Balkan sa bude konať koncom roka v Tirane presvedčivejší, že neprinesie výhody. To posilňuje naše nevyriešené problémy.

Predseda vlády Albánskej ekonomiky, umožňuje lepší život Prezident Vučić uviedol, že občanov, ale aj našim podnika- bol dohodnutý nerušený tranzit republiky Edi Rama uviedol, Zdroj: predsednik.rs teľom, aby pracovali neporov- medzi krajinami, čo umožní rých- že ťažiskom iniciatívy sú podFoto: Predsedníctvo Srbska / nateľne lepšie. Open Balkan je lejší rast a vyššiu stopu rozvoja, nikatelia, farmári, distribútori, Dimitrije Goll

P

• TÝŽDEŇ •

46 /4985/ 13. 11. 2021

5

Týždeň STAROPAZOVSKÁ OBEC – STARÉ BÁNOVCE

Výstavba zavlažovacej sústavy pre 12-tisíc hektárov plôch Anna Lešťanová

čerpadlá a výstavba tlakového potrubia, ktorá vodu bude disbchôdzku prác na vý- tribuovať do kanála. Tieto práce stavbe novej čerpacej sa konajú v rámci druhej fázy stanice s tlakovým po- výstavby zavlažovacej sústavy trubím na Dunaji pri Starých Bá- vo Vojvodine a financujú sa z novciach vo štvrtok 4. novembra Abú Dhabí rozvojového fonvykonali predseda pokrajinskej du. Hodnota prác na výstavbe vlády Igor Mirović, pomocník novej čerpacej stanice s tlakovým potrubím na Dunaji pri Starých Bánov- Hodnota prác na výstavbe novej čerpacej stanice s tlakovým potrubím na Dunaji pri Starých Bánovciach vynáša 2,5 milióna ciach vynáša 2,5 milióna eur plôch vo Vojvodine,“ povedal hospodárskych plôch a týmto poľnohospodárskym gazdova táto výstavba pokrajinský premiér Mirović.

Druhá fáza výstavby zavla- stvám a výrobcom umožníme umožní zásobovanie vodou pre žovacej sústavy vo Vojvodine kvalitnejšie výnosy,“ prízvukoval 12-tisíc hektárov z tohto programu zahŕňa 10 Mirović.

Zahlásil tiež, že v rozpočte poľnohospodár- projektov a ich realizácia práve skych plôch v prebieha. Podľa slov Mirovića na rok 2022 pokrajinská vláda pripravuje sa aj ďalších 14 pro- zabezpečí omnoho viac prosSrieme. „Toto je veľký jektov a ich dokumentácia je triedkov.

Na novej čerpacej stanici s projekt, ktorý naplánovaná do konca roka. „Toto je výnimočne dôleži- tlakovým potrubím na Dunaji realizujeme z iniciatívy pre- té pre Vojvodinu, lebo sa nám pri Starých Bánovciach najprv zidenta Alek- podarilo, vzhľadom na celkovú majú byť vystavané 3 pumpy (z sandra Vučića a sumu, ktorá bola k dispozícii v naplánovaných 9) s potenciálom ktorým je z Abú Dhabí rozvojového fondu zabezpečené 100 milióIgor Mirović na obchôdzke prác, na fotke s Marinou nov dolárov na Savićovou (zľava) a Božanou Priorovou (sprava) výstavbu zavlažovacej sústavy.

Vďaka tomuto v kontinuite od pokrajinského tajomníka pre roku 2016 pracujeme na jej výpoľnohospodárstvo, lesníctvo stavbe a v uplynulom období a vodné hospodárstvo Miroslav sme realizovali 11 projektov, Dunjić, pomocníčka riaditeľa VVP Vode Vojvodine pre tech- keď ide o regionálny zavlažovací nické práce Božana Priorová systém a o tzv. dvojnásobne a zástupkyňa predsedu Obce účelový systém. Toto sú práStará Pazova Marina Savićová. ce, ktoré sa roky nekonali, a Čerpacia stanica Staré Bá- vďaka tomuto programu sa Výstavba platformy v koryte rieky je veľkým staveniskom novce je objekt, ktorý sa stavia nám podarí na 37 lokalitách v koryte rieky Dunaj a používať zabezpečiť prístup k vode, ktorá rámci tohto programu, dostať na zavlažovanie 12-tisíc hektása bude na potreby zavlažovania má obrovský význam pre poľ- 60 miliónov dolárov a za po- rov pôdy. Po ukončení všetkých parciel vo východnom Srieme. nohospodárskych výrobcov. moci investícií, ktoré sa konajú prác, ako sa dozvedáme od B. Projektom je naplánovaná vý- Týmto spôsobom sa umožní v koordinácii s podnikom Vode Priorovej, každá z 9 púmp bude stavba platformy v koryte rie- distribúcia vody do 110-tisíc Vojvodine, distribuujeme vodu kapacity 1,2 kubického metra za ky, na ktorú budú postavené hektárov poľnohospodárskych na 110-tisíc hektárov poľno- sekundu.

O

6

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

Z NÁVŠTEVY OBCE BÁČSKY PETROVEC

Za zveľadenie opatrení zvýšenia natality Anna Horvátová

N

a úradnej návšteve Obce Báčsky Petrovec v utorok 9. novembra t. r. pobudla štátna tajomníčka Ministerstva pre starostlivosť o rodinu a demografiu Milka Milovanovićová-Minićová, ktorú v malej sále Zhromaždenia obce privítala predsedníčka obce Jasna Šprochová s predsedom

navštívila práve štátna tajomníčka, lebo treba vyzdvihnúť, že sa naša lokálna samospráva stará o rodinu, o demografiu. Na tomto zasadnutí sme preberali veľmi dôležité témy, kde naša lokálna samospráva má problémy a s čím zápasíme. Zdôraznili sme, že práve naša lokálna samospráva pre každého novorodenca vyčleňuje 150 eur v dinárovej protihodnote. Pre mnohé poradne v rámci

Predsedníčka Obce Báčsky Petrovec Jasna Šprochová so štátnou tajomníčkou Milkou Milovanovićovou-Minićovou (Foto: z archívu Obce B. Petrovec)

Dmitrović podá vláde Republiky Srbsko, a to s cieľom zveľadiť demografické údaje či štatistiku v našej krajine.

Milovanovićová-Minićová zdôraznila: „V kontexte demografie sme si pohovorili o rodine, o demografickom stave v našej krajine, tiež Báčskeho Petrovca, o zlej demografickej situácii, ale aj o zveľadení tej situácie, ktorá sa odzrkadľuje aj v našej obci.

vo svojom prostredí, strategicky a dlhoročne vlastne plánujú, ako zastať do cesty odchodu mladých ľudí do zahraničia, či poskytnúť im vlastne podporu.

Akciami s lokálnymi samosprávami my vlastne prichádzame k dobrým opatreniam sociálnej pronatalitnej politiky.“ Vláda Srbska a ministerstvo vlastne smerujú k tomu, aby sa zveľadila starostlivosť o deti,

Privítanie štátnej tajomníčky Milky Milovanovićovej-Minićovej (Foto: z archívu Obce B. Petrovec)

Zhromaždenia obce Jánom Jovankovičom, podpredsedníčkou Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Dr. Tatianou Vujačićovou, tiež riaditeľka Strediska pre sociálnu prácu Biljana Drakulićová. Témou pracovného stretnutia boli demografické problémy, ktorým naša krajina, a tak aj Báčskopetrovská obec čelí, a možné opatrenia na zveľadení zvýšenia natality.

Predsedníčka Šprochová vyjadrila potešenie z návštevy republikovej úrovne: „Je mi nesmiernou cťou, že dnes s predstaviteľmi Ministerstva pre starostlivosť o rodinu a demografiu môžeme na tieto závažné témy hovoriť práve v našej obci, tiež to, že sme mali tú česť, aby nás • TÝŽDEŇ •

Strediska pre sociálnu prácu sú vyčlenené prostriedky, tiež pre gymnazistov prvého ročníka, aby naše deti zostávali doma a neodchádzali na Slovensko do stredných škôl. Je veľmi dôležité zdôrazniť, aby Ministerstvo pre školstvo malo pre nás porozumenie aj o rok, aj o dva, ako pre lokálnu samosprávu, v ktorej sa používajú aj slovenský, aj srbský jazyk v základnom a stredoškolskom vzdelávaní.“ Cieľom tohto stretnutia, ktoré štátna tajomníčka v nasledujúcom období bude uskutočňovať aj po iných mestách a obciach, je zoskupiť reálne údaje o stave v teréne, aby sa to mohlo využiť v obsiahlom doklade, ktorý rezortný minister Radomir Ratko

Na pracovnom sústredení boli aj: (zľava) Dr. Tatiana Vujačićová, predseda Zhromaždenia obce Ján Jovankovič a riaditeľka Strediska pre sociálnu prácu Biljana Drakulićová (prvá sprava)

Odzneli tu výborné idey, príklady dobrej praxe, ktorých výsledky sú aj viditeľné, tiež je chvályhodné, že motivujú deti, aby zostali

aby počet novorodených prevyšoval počet zosnulých, čo cieľavedomou akciou určite aj dosiahneme.

46 /4985/ 13. 11. 2021

7

Týždeň KYSÁČ

Odhalená busta vojvodu majora Vojislava Tankosića Vladimír Sabo

P

rimátor mesta Nový Sad Miloš Vučević sa v nedeľu 7. novembra zúčastnil slávnostnej ceremónie odhalenia busty vojvodu majora Vojislava Tankosića v Kysáči, ktorú zorganizovalo Združenie dobrovoľníkov a bojovníkov 1912 – 1918, ich potomkov a uctievateľov Tankosićeva. Busta odliata z bronzu je umiestnená v strede zeleného kruhového objazdu (autobusová obrátka) pri vchode do Tankosićeva v Kysáči.

trebovali. „Sídlisko Tankosićevo bolo vybudované na základe rozhodnutia kráľa Aleksandra I. Karađorđevića a bolo nové miesto pobytu pre solúnskych dobrovoľníkov. Duch predkov treba preniesť na našich potomkov a nie čakať 100 rokov, aby sme povedali pravdu,“ zdôraznil primátor.

Menovaný na záver občanom Kysáča povedal, že problém kanalizácie bude konečne doriešený, a to vďaka podpore našej krajiny, pričom podotkol, že je táto investícia vyčíslená na Slávnostné odhalenie busty

ra Vojislava Tankosića vykonali farár Ognjen Verić, jerej cirkevných zborov Kysač – Stepanovićevo, za pomoci protojereja Vinka Stojakovića, farára na dôchodku, a protonámestníka Darka Jelića, farára cirkevného zboru v Zmajeve. Po slávnostnom odhalení busty nasledoval bohatý kultúrno-umelecký program. Pri tejto príležitosti sa uskutočnila aj prezentácia

knihy Tankosićevo u slici i reči 1919 – 2019 autorov Nevenky a Jeleny Rončevićových a Dragana Čučkovića.

Vojislav Tankosić bol majorom srbského vojska, jedným zo zakladateľov Čiernej ruky a účastníkom najdôležitejších historických udalostí v Srbsku, od Májového prevratu po sarajevský atentát.

Príhovor primátora mesta Nový Sad Miloša Vučevića

Pri odhalení busty sa zúčastnili občania Kysáča a okolitých dedín, ktorým sa najprv prihovoril primátor mesta Nový Sad Miloš Vučević. Vo svojom prejave ozrejmil, kto bol vojvoda Tankosić, ako a prečo bojoval. V jeho prejave okrem iného vyznelo, že Tankosić bojoval za slobodu a česť. Mal odvahu ísť ta, kde nesmel nikto, a bol ochotný pomôcť tým, ktorí to najviac po-

8

www.hl.rs

700 miliónov dinárov, a dodal, že cesta Tankosićevo – Stepanovićevo bude vybudovaná na podnet obyvateľov týchto dedín.

Bustu vojvodu majora Vojislava Tankosića odhalili spoločne najstarší potomok zakladateľov Tankosićeva Vladislav Parežanin a primátor mesta Nový Sad Miloš Vučević.

Spomienku na vojvodu majo-

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

S PEDIATRIČKOU DR. TATIANOU VUJAČIĆOVOU O KORONAVÍRUSOVEJ PANDÉMII

Deti a COVID-19 Anna Horvátová

K

oronavírusová pandémia vo veľkom počte zasiahla, žiaľ, aj deti. O tom, ako postupovať v prípadoch ochorenia detí, dozvedáme sa od jednej z najvierohodnejších odborníkov, špecialistky pediatrie Dr. Tatiany Vujačićovej, ktorá sa stará o zdravie detí v Dome zdravia v Báčskom Petrovci. Sú dni, keď aj do osemdesiat detí zavíta do dispenzára po pomoc alebo radu.

Ako je to v pandemických časoch u detí, sú odolnejšie, alebo...

– Pandémia zvaná koronavírus bola na začiatku od nás veľmi vzdialená. Predstava, že sa ocitneme v rovnakej situácii ako Čína, bola neprijateľná. Ochorenie zapríčinené koronavírusom sa po prvýkrát objavilo v čínskom meste Wuhan v januári 2019 a bolo pomenované ako ochorenie koronavírusom 2019 (COVID-19). Epidémia sa však veľmi rýchlo rozšírila aj na celý svet. Tento nový vírus sa prenáša podobne ako i ostatné, najmä kvapôčkami pri kýchaní, rozprávaní alebo kašlaní, ale aj priamym kontaktom či dotýkaním sa povrchov kontaminovaných vírusom. Vírus COVID-19 môže na povrchoch prežiť aj niekoľko hodín, ale jednoduché dezinfekčné prostriedky ho môžu zneškodniť.

Deti zvyčajne znášajú ochorenie COVID-19 lepšie ako dospelí, ale v úplnosti sa predsa len nemôžu vyhnúť nákazlivému ochoreniu ani ony. Predpokladá sa, že asi polovica detí s COVID-19 je bezpríznaková a len asi 10 – 15 % detí má symptómy. Keďže sa asymptomatické deti často netestujú, presné percento nakazených detí nie je možné určiť.

• TÝŽDEŇ •

Rodičia sa práve preto často pýtajú, kedy by mali svoje dieťa otestovať. Každé dieťa, ktoré má príznaky horných dýchacích ciest, alebo ak malo direktný kontakt s niekým, kto je už covid pozitívny, treba otestovať.

I napriek tomu, že väčšina detí zrejme prejde ochorením bez väčších problémov, stretávame sa aj s prípadmi vážnejšieho priebehu ochorenia.

je to, že môžu stále prenášať túto chorobu na rizikovejšiu populáciu.

Čoraz viac sa stretávame s mutáciou vírusu, prečo?

– Keďže sa vírus rýchlo mení, stále sa objavujú nové mutácie, ktoré sa prejavujú inými spôsobmi. Je ešte príliš včas na to, aby sme zistili, či existujú významné rozdiely v symptómoch najnovšieho variantu Delta v porovnaní s predchádzajúcimi variantmi. Vedci uvádzajú, že pri variante Delta sú kašeľ a strata čuchu menej časté, pričom medzi hlavné príznaky patrí bolesť hlavy, bolesť hrdla, nádcha a horúčka.

Predtým väčšina detí s COVID-19 nemala žiadne príznaky. Variant Delta môže vytvárať viac symptómov u väčšieho počtu detí, než sme videli v predchádzajúcich vlnách pandémie.

Keďže je táto choroba relatívne nová, ešte stále si nie Dr. Tatiana Vujačićová, špecialistka sme vedomí dlhodobých v odbore pediatrie, sa stará o zdravie účinkov COVID-19 na deti. detí v petrovskom Dome zdravia Vysvetlíte dôkladnejšie tie prípady vážnejšieho priebehu ochorenia?

– Deti môžu na covid veľmi ochorieť, a to najmä tie, ktoré majú chronické zdravotné problémy.

U symptomatických detí sú najčastejšie príznaky COVID-19 tieto: - teplota a kašeľ (50 %), - príznaky horných dýchacích ciest, napríklad nádcha alebo bolesť hrdla - hnačka, vracanie, - strata čuchu a chutí.

Prípady hospitalizovaných detí s vážnym priebehom ochorenia COVID-19 sú relatívne zriedkavé, ale predsa sa stávajú.

Nebezpečné u detí s COVID-19

Mohli by ste predsa uviesť vážne ochorenie, na ktoré treba zvlášť prihliadnuť?

– Jednou z vážnych chorôb, na ktoré treba dávať pozor u detí, ktoré mali tento vírus, je multisystémový zápalový syndróm u detí (MIS-C).

MIS-C je neobvyklá a závažná komplikácia primárneho COVID-19, začína sa prejavovať niekoľko týždňov po začiatočnej infekcii.

Príznaky MIS-C zahŕňajú: - bolesť brucha (žalúdka), - krvavé oči, - bolesť na hrudníku, - hnačku, - vyčerpanie, - bolesť hlavy, - nízky krvný tlak,

- bolesť krku, - vyrážky, - vracanie.

I keď zatiaľ zriedkavá, táto komplikácia po prekonanej chorobe je závažná a vyžaduje rýchlu diagnostiku a hospitálne liečenie dieťaťa.

A aby sme predsa udržali deti v bezpečí?

Aby sme udržali deti v bezpečí počas pandémie, zvlášť v predškolských ustanovizniach a v škole, všetci sa musíme dodržiavať preventívnych opatrení, ktoré znemožňujú šírenie vírusu.

Medzi odporúčania patria: - vakcinácia – všetci dospelí a deti vo veku 12 rokov alebo staršie, - nosenie rúška na tvári, - sociálny odstup, - udržiavať hygienu na najvyššej úrovni.

Aký máte vy názor, ako pediatrička, na očkovanie, proti ktorému sa mnohí postavujú ako proti zbytočnému?

– V čase dostupných, účinných a bezpečných vakcín je očkovanie najúčinnejším nástrojom na riešenie pandemickej situácie. Na príklade krajín s vysokou zaočkovanosťou vidíme, že napriek pokračujúcej pandémii sú schopné uvoľniť veľkú časť protipandemických opatrení bez následného zaplnenia nemocníc covidovými pacientmi, a zároveň je to významná prevencia zbytočných úmrtí.

Hlavná výzva, ktorej naša planéta dnes čelí, sa objavila v tvare mikroskopického nepriateľa ľudí. Sme svedkami, že táto novodobá vojna pretrváva, a pravdepodobne potrvá dlho, a prispôsobiť sa novému spôsobu života, ktorý je v tomto prípade jediné východisko, je nevyhnutné.

46 /4985/ 13. 11. 2021

9

Ľudia a udalosti GYMNÁZIUM JÁNA KOLLÁRA v Báčskom Petrovci

Štipendiá a podpora prvákom Jaroslav Čiep

takže sa to nakopilo na sumu 800-tisíc dinárov. ačiatkom októbra KomiVtedy sa rozhodlo aj o rozsia pre štipendiá Národ- delení finančnej podpory pre nostnej rady slovenskej stredoškolákov zapísaných do národnostnej menšiny na za- slovenských tried v školskom sadnutí okrem iného rozhodla roku 2021/2022. Z 62 prihláo rozdelení finančnej podpory sených kandidátov finančnú na zápis do 1. ročníka stred- podporu v hodnote 15 000 diných škôl s vyučovacím jazykom nárov – 7 000 dinárov v prvom polroku a 8 000 dinárov v druhom polroku – získalo 30 stredoškolákov.

Z tohto počtu 21 žiakov navštevuje Gymnázium Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovskí gymnazisti prítomní na podujatí Petrovci, 6 Gymnázium Mihajla Pupina v Kovačici tosti udelili finančnú podporu (2.), Ema Chalupková z Báčskeho a 3 strednú Zdravotnícku žiakom 1. ročníka v slovenských Petrovca (2.) a Marcela Gániová školu 7. apríla v Novom triedach všeobecného zamera- z Báčskeho Petrovca (2.).

Pri tejto príležitosti predstaviSade a všetci majú prie- nia, elektrotechnického a kuchárskeho odboru a zároveň teľky NRSNM riaditeľke odovzdamernú známku 5,00.

P o d p r e d s e d n í č k a podpísali zmluvu o finančnej li aj knižný darček pre tunajšiu NRSNM Tatiana Vujačićová podpore s 21 žiakmi, ktorá za- knižnicu, obsahom ktorého sú a koordinátorka pre vzde- strešuje štipendium pre stredo- knihy súčasných slovenských lávanie Svetlana Zolňano- školákov.

Z petrovského gymnává vo štvrtok 4. novembra zia sú to títo žiaci: Martin navštívili Gymnázium Jána Riaditeľka gymnázia víta predstaviteľov NRSNM Kollára so žiackym domo- Pekár z Aradáča (4. ročník), vom v Báčskom Petrovci, Anna Hrubíková z Hložian slovenským v školskom roku kde ich privítala riaditeľka Jar- (3.), Tea Pudelková z Piv2021/2022 v hodnote 8 500 di- mila Vrbovská a tamojší žiaci a nice (2.), Ema Turanová z Báčskeho Petrovca (4.), nárov na žiaka. Úhrnne ich je profesori.

89. Na tieto účely všetky štyri Podpredsedníčka NRSNM a Teodora Šimoniová zo Sevýbory vyčlenili po 200-tisíc, koordinátorka pri tejto príleži- lenče (4.), Emília Gániová z Báčskeho Petrovca (4.), Jana Švecová zo Selenče (4.), Dajana-Jana Brnová z Báčskeho Petrovca (4.), Ema Pudelková z Pivnice (3.), Andrea Opavská zo Starej Pazovy (2.), Nina Medovarská zo Silbaša (4.), Tijana Adámeková z Hložian (4.), Simona Kreková z Kulpína (2.), Timotej-Boris Benka z Hlo- Z podpisovania a odovzdávania zmlúv žian (2.), Andrej Dudáš z Kysáča (2.), Jana Opavská zo autorov, ktoré sa nachádzajú Starej Pazovy (3.), Andrea Ja- v našich učebných osnovách vorníková zo Selenče (2.), Nina ako povinné, zadovážené predMarčoková z Kysáča (4.), Helena nedávnom zo Slovenska na suŠtipendium NRSNM z petrovského gymnázia získalo 21 žiakov Štrbová z Báčskeho Petrovca gesciu profesoriek slovenčiny.

Z

10

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

STARÁ PAZOVA

Z činnosti Kancelárie pre mladých Anna Lešťanová

O

bec Stará Pazova je zakladateľom niekoľkých lokálnych kancelárií a stredísk vrátane aj Kancelárie pre mladých Obce Stará Pazova.

rozprávali s Jelenou Cetinovou. „September, ktorý je príznačný pre začiatok nového školského roka, u nás sa začal aj novými aktivitami. Po letných prázdninách oddýchnutých – mladých – žiakov Technickej

Z návštevy žiakov v Spomienkovom dome Janka Čmelíka

V nej, ako v lokálnom servise, sa poskytujú služby mladým ľuďom, ktorí chcú prezentovať svoje kreatívne schopnosti, tiež tam môžu požiadať o radu, po-

školy v Starej Pazove prilákal obsah súbehu na dobrovoľnú akciu Čo nám ťažko. Rozhodli sa túto akciu realizovať a prevziať do svojich rúk. Vedomosťami cez život – líčenie a omaľovanie školy bol názov akcie, ktorou pokračovali v úprave školského dvora, stredoškolského strediska v Starej Pazove, kde za pomoci profesoriek Zorice Kešeljovej a Dragany Oluićovej, tamojšej akademickej maliarky a učiteľky výtvarnej kultúry, a zúčastnili sa tiež v maľovaní muralu.

Tentoraz na stenách školskej budovy sa našli významné osobnosti zo srbských dejín a vedy.

Jelena Cetinová za info pultom v rámci Bola to vlastne idea, aby realizácie projektu Informuj sa aj ty sa aj týmto spôsobom medzi žiakmi propagomoc, informácie. A je tam teda vali vedomosti a vzdelávanie. vždy niečo nové. O trojmesač- Teraz na mladých v Starej Paných aktivitách Kancelárie pre zove zo stien ,pozerajú’ Nikola mladých Obce Stará Pazova Tesla, Mihajlo Pupin, Nadežda (september – november) sme sa Petrovićová, Dositej Obradović • ĽUDIA A UDALOSTI •

a Milutin Milanković,“ poveda- zbierke. Ich sprievodcom v tomla spolubesedníčka a doložila, to spomienkovom dome bol že pokračovanie týchto aktivít Milivoj Kovačević z Turistickej a spolupráca so staropazovský- organizácie Obce Stará Pazova. mi strednými školami je vlastne realizáciou projektu Informuj sa aj ty, podporeného Ministerstvom pre starostlivosť o rodinu a demografiu, ktorý má za cieľ informovať mladých o témach významných pre nich a ktoré sú späté s reprodukčným zdravím, bezpečnosťou mladých Profesorka a akademická maliarka Dragana Oluićová – Čo nám ťažko v dobrovoľnej akcii a udržania rodiny.

Všetky kancelárie pre mladých V rámci tohto týždňa usporiadali v celom Srbsku, ktoré sa zúčast- v miestnostiach školy i výtvarnú nili projektu, taktiež dostali pro- dielňu, a to všetko aj za podpory pagačný info pult s brožúrkami Kancelárie pre mladých Obce o uvedených témach.

Stará Pazova.

V Kancelárii pre mladých Obce „Naša kancelária spolu s TechStará Pazova, spolu so žiakmi nickou školou je súčasťou propazovskej Základnej školy Sime- jektu Eco Challenge, podpoona Aranického, si pripomenuli reného zo strany Európskej i Detský týždeň pod heslom nadácie pre mladých. V rámci verša inšpirovaného básňou projektu pracujeme s mladými Dete známeho detského spi- (online a offline), ktorí sa chcú aktívne zapojiť do života svojho spoločenstva a zaoberať sa ekologickými otázkami, ktoré považujú za dôležité a významné pre prostredie, v ktorom žijú a chcú ho zveľadiť,“ prízvukovala Cetinová.

Realizácia projektu Eco Challenge, podporeného Tento projekt sa zo strany Európskej nadácie pre mladých vyznačuje i inovačnými vlastnossovateľa Ljubivoja Ršumovića ťami, ktoré spočívajú v metodoDete je dete, da ga volite i razu- lógii práce, ktorá sa volá Design mete. V spolupráci s Turistickou for Changde a znamená dosiahorganizáciou Obce Stará Pa- nutie vysokej úrovne aktivity zova navštívili Spomienkový účasti mladých v sociálnom dom národného hrdinu Janka živote spoločenstva, v ktorom Čmelíka, kde sa žiaci – mladí žijú s dospelými. mnoho toho dozvedeli o živote a diele Janka Čmelíka a tamojFoto: z archívu šej inštalovanej etnografickej Kancelárie pre mladých 46 /4985/ 13. 11. 2021

11

Ľudia a udalosti Z MIESTNEHO SPOLOČENSTVA KULPÍN

Zviedlo sa to na opravy Katarína Gažová

V

poslednom čase sa občania Kulpína často sťažovali na výpadok elektriny a vody. Často k vypojeniu

že sa robilo elektrické vedenie (diaľkovod) do časti, ktorú menujeme Pustara. A potom u nás Kulpíne je to tak, že keď nie je elektrina, nemáme ani vodu.

Keď ide o vodu, v poslednom

la dať do pohonu automatika, nechcela začať robiť, takže nebolo ani vody, ani elektriny. Boli by potrebné nové agregáty, aby to fungovalo, ako má. A tak sa muselo čakať, aby zohnali adekvátnych majstrov a aby sa to dalo do poriadku,“ povedal tajomník. Ďalej bol rozhovor o trhovisku, ktoré nateraz funguje dobre, a o ekostudni, na ktorej sa občania zásobujú pitnou vodou.

Ekostudňa funguje normálne, keď je v dedine prúd a voda.

Tajomník sa zmienil aj o dedinskom parku v centre Kulpína.

bolo rozdelených 70 balíkov pomoci pre občanov. „Stredisko pre sociálnu prácu Obce Báčsky Petrovec, Červený kríž a Miestne spoločenstvo Kulpín mali na starosti spoločnú akciu pripravovania a odovzdávania balíkov. Bola to pomoc pre sociálne ohrozené rodiny, rodiny bez pravidelných príjmov, ako aj pre iných občanov, ktorí majú menšie príjmy, ako sú napríklad nositelia poľnohospodárskych penzií. Pripravené boli osožné balíky: 10 kg múky, potom balík s potravinami, v ktorom boli olej, cukor, soľ, konzervované

Zlatko Harminc, tajomník MS Kulpín, na pracovisku

prichádzalo bez nahlásenia, a vtedy Kulpínčania nevedeli, čo je vlastne tomu na príčine. V rozhovore s tajomníkom Miestneho spoločenstva Kulpín Zlatkom Harmincom sme sa dozvedeli o tom viac. „Časté výpadky elektriny sme v Kulpíne mali následkom toho,

čase sme mali niekoľko havárií na potrubí, čo tiež spôsobilo vypájanie vody, aby sa tieto práce odstránenia havárií mohli čo najskôr vykonať. Pracovníci komunálneho podniku Komunalac mali na starosti pravidelné čistenie bazéna na vodárni. Po vyčistení sa stalo, že sa nemohZáber z centra Kulpína

Budova starého obecného domu roky čaká na dokončenie úpravy

12

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

„V parku sa po večeroch schádza mládež. Často sa stane, že ráno zistíme, že je niečo dolámané, zničené. Naposledy to boli dva odpadové koše a lampa nad vchodom do budovy Malého kaštieľa, kde sídli miestne spoločenstvo a miestna kancelária, takže často sa zničené koše nahrádzajú novými a dbáme o to, aby aj osvetlenie na vchode fungovalo,“ pripomenul Harminc.

Okrem takých nepríjemných záležitostí sú aj iné príjemnejšie. Uplynulú nedeľu v Kulpíne

potraviny, a taktiež osobitný balík s chemickými potrebami pre domácnosť. Všetko to bolo pre jednu domácnosť a na zozname sme ich mali 70. Kulpín v tejto akcii mal najviac balíkov spomedzi dedín našej obce,“ vysvetlil Zlatko Harminc.

V Kulpíne sa v poslednom čase málo pracuje na komunálnych prácach, lebo na to nie sú prostriedky, takže všetko, čo sa aj začalo robiť, čaká na lepšie časy. Pracuje sa iba na menších opravách, a niečo väčšie nemožno urobiť.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

HUMANITÁRNY BAZÁR V PADINE

S cieľom pomôcť chorým Stevan Lenhart

V

poslednú októbrovú nedeľu v Padine sa uskutočnil ďalší humanitárny bazár, ktorého cieľom je získavanie prostriedkov na pomoc chorým deťom. Organizátorom týchto podujatí je Obecná humanitárna organizácia Ljubav Kovačica, čiže združenie občanov zjednotených so spoločným zámerom pomáhať chorým deťom, ale aj iným, ktorí pomoc potrebujú.

Združenie vzniklo pred rokom a jeho predsedníčkou je Padinčanka Ljiljana Galasová. „Na zatiaľ poslednom humanitárnom bazári sme zaznamenali prvé narodeniny tohto nášho podujatia, takže sme ho pomenovali Narodeninový bazár,“ poznamenáva Galasová. „Získané prostriedky vo výške

Členky Obecnej humanitárnej organizácie Ljubav spolu s volontérmi

nám poskytli koláče, torty, ručné práce, kvety, hračky a podobne.

Novinkou na bazári bolo prevarené víno, čo bolo návštevníkom zaujímavé a lákavé. Najmladšími účastníkmi podujatia boli deti z Predškolskej ustanovizne Kolibri, ktoré už po druhýkrát zozbierali a priniesli hračky a knihy. Náš Narodeninový bazár navštívili početní občania. Tešili sa, kupovali veci a spolu s nami Záujem a podpora spoluobčanov si pripomenuli 90 745 dinárov sme postúpili prvý rok tohto podujatia. Našou na účet 6-ročnej Zorice z Borče. najväčšou podporou sú naši Ide o dievča, ktoré má spinál- humánni spoluobčania – ďakunu svalovú atrofiu a potrebuje jeme, že sú vždy s nami.“ nový dýchací aparát. Cena toho Kedy a ako sa zrodila idea o prístroja je 500 000 dinárov. Po usporiadaní takéhoto dobrotomto bazári a online bazári, činného trhu? Galasová hovorí: ktorý sme tiež zorganizovali pre „Iniciátorom bol môj syn Benňu, na kúpenie daného prístroja jamín. Cez rozhovor s ním a na ešte chýba menej než 100 000 jeho návrh sme pred rokom dinárov.“ usporiadali Minibazár pre Lanu O tom, v akej podobe prebie- na padinskom trhovisku, keď hala nedávna akcia, Galasová bol Detský jarmok. Odtiaľ sa povedala: „Postavených bolo to všetko začalo a tam sme sa 14 stánkov a členkám nášho spoznali s niektorými ženami, združenia pri predávaní vecí ktoré sú teraz aj členkami nášho pomáhali dobrovoľníci. Mali združenia. Za tento rok sme v sme viacerých sponzorov, ktorí našej obci zorganizovali viac ako • ĽUDIA A UDALOSTI •

každý humanitárny bazár bol jedinečný. Práve pripravujeme balíčky, ktoré budeme predávať v rámci online bazára a získané prostriedky venujeme na pomoc chorým deťom. To sme robili aj pred rokom. Naši spoluobčania nám prinášajú hračky, kozmetické výrobky, knihy a podobné veci, ktoré sú vhodné na darčeky.

Tieto veci balíme do škatúľ, čiže balíkov, ktoré si občania kúpia pod stromček. A predaj tých darčekov pomôže chorým deťom. Pred rokom sme urobili viac ako 400 balíkov, z ktorých sme niektoré darovali chudobným deťom v našej obci. Vyzývame ľudí, ktorí majú vôľu zúčastniť sa v našej akcii a chceli by niečím

20 humanitárnych bazárov na otvorenom priestore v Padine, Kovačici a v Debeljači, tiež sme usporiadali niekoľko minibazárov, a práve teraz prebieha už trinásty online humanitárny bazár.“ Čím sa ešte zaoberá toto humanitárne združenie? „Pomáhame chudobným a chorým ľuďom, ako aj našim staručkým spoluobčanom. V Darčeky, ktoré boli pripravené pre online lete sme v rámci humanitárny bazár našich aktivít usporiadali jednodňové olympijské prispieť k obsahu darčekov, aby hry pre deti v Padine. Vždy niečo nás kontaktovali.“ Činnosť združenia možno plánujeme a snažíme sa, aby sledovať a podporiť aj prostredníctvom Facebooku (Online Humanitarni bazar – Ljubav nas veže i spaja). Od Ljiljany Galasovej sa na záver dozvedáme, že na december majú zaplánované vianočné humanitárne bazáre v Debeljači, Kovačici a Padine, ktorých realizácia však bude závisieť od epidemiologickej situácie.

Torta s logom združenia

Fotografie: z archívu Obecnej humanitárnej organizácie Ljubav Kovačica

46 /4985/ 13. 11. 2021

13

Ľudia a udalosti RENOVÁCIA FASÁDY EVANJELICKÉHO KOSTOLA V BIELOM BLATE

Pri príležitosti osláv 120. výročia Jarmila Hromčíková

E

vanjelický kostol v Bielom Blate bol vybudovaný v roku 1902. Dňa 23. novembra toho istého roku bol aj posvätený. Kostol doteraz prešiel niekoľkými rekonštrukciami. Najbližšie sa kostol generálne opravoval v roku 2001 pri príležitosti príprav na oslavu 100. výročia posvätenia chrámu Božieho. V roku 2003 sa konala rekonštrukcia farskej budovy, keď bola predĺžená zborová sieň a zrenovovaný farský byt.

Niekoľko rokov neskoršie, roku 2012, znovu boli generálne renovované farský byt a zborová sieň.

Maľovanie fasády evanjelického kostola v Bielom Blate sa

tohto roku konalo pri príležitosti osláv 120. výročia vybudovania a posviacky bieloblatského kostola, ktoré sa uskutočnia na budúci rok. Pracovníci bieloblatskej firmy majiteľa Miroslava Markuša začali maľovať kostol v lete a práce prebiehali až donedávna. Okrem maľovania fasády na kostole sú vymenené odkvapové rúry a natreté sú okná z vonkajšej strany. Po niekoľkomesačných prácach boli odstránené aj posledné časti lešenia a v predvečer kirvaja, ktorý sa od posvätenia kostola vždy oslavuje v najbližšiu nedeľu k 23. novembru, a tohto roku to bude 21. novembra, kostol sa ocitol v novom šate.

Na maľovanie fasády boli zvolené odtiene modrej farby, ktoré

Na maľovanie fasády boli zvolené odtiene modrej farby, ktoré boli ladené do pôvodnej farby bieloblatského kostola

boli ladené do pôvodnej farby bieloblatského kostola.

S cieľom zabezpečenia prostriedkov na vyššie uvedené práce, bieloblatský cirkevný zbor podal žiadosti na viacerých súbehoch a písanie projektov mal na starosti Branislav Kulík, farár novosadský a administrátor bieloblatský. Najväčšiu časť finančných prostriedkov zabezpečil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ale aj sám cirkevný zbor z vlastných príspevkov.

K lepšiemu vzhľadu kostola prispel aj výrub suchých stromov a kmeňov v bieloblatskom parku. Túto akciu, ktorá sa konala koncom septembra, zorganizovalo Miestne spoločenstvo Biele Blato.

MANŽELIA BEŠKOVCI PRIJALI POŽEHNANIE MANŽELSTVA PRI VZÁCNOM JUBILEU

V dobrom aj v zlom už pol storočia Alena Kulíková

Božích veriaci privítali teologičku Lýdiu Zlochovú, ktorá poslúžila o vojlovickom cirkevnom kázňou slova Božieho. V rámci zbore v nedeľu 7. novem- služieb prebiehalo aj poďakovabra bolo trojnásobne sláv- nie za úrody zeme. nostne. Na slávnostných službách Pri tejto krásnej príležitosti v spoločenstve svojich najbližších a tohto cirkevného zboru poddozorca Ján Beška s manželkou Ankou sa poďakovali Pánu Bohu a prijali požehnanie za 50. jubilujúce výročie manželstva. Ich spoločný život bol požehnaný dvomi deťmi Vladimírom a Snežanou.

Svoju lásku k Bohu od malička vštepili aj svojim piatim vnukom, ktorí sa pravidelne zapájajú do mládežníckeho cirkevného života. Jubilujúci manželia sú aktívni na každom poli, či cirkevnom, kultúrnom, alebo matičnom Manželia Beškovci s teologičkou Lýdiou vo Vojlovici. Vždy podáva-

V

Zlochovou

14

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

slovili svoje prvé áno 30. októbra v roku 1971. Vtedy ich sobášil farár Pavel Demrovský.

Z hĺbky svojich sŕdc ďakovali za veľkú lásku a milosť a za šťastie, ktoré v manželstve prežívali, že ich Pán Boh udržiaval spolu, požehnával, potešoval i posilňoval v radostných a smutných chvíľach spoločného života, takže sa mohli dožiť jubilea manželského spolužitia. Nech je ich láska, ich spoločný život príkladom všetkým, že Ďakovali za veľkú lásku a milosť a za okrem veľkej rodiny majú času aj na mnohé veci, šťastie, ktoré v manželstve prežívali pre ktoré im tento zaujíjú nápomocnú ruku pri každej mavý manželský život, v súčasnej udalosti. Akoby aj nie, keď je uponáhľanej dobe, dáva silu do spolu všetko ľahšie. Preto mali ďalších dní. aj žiadosť svoje krásne výročie Foto: Marína Listmajerová požehnať práve v chráme, kde vy• ĽUDIA A UDALOSTI •

USILOVNÉ VOJLOVICKÉ VÝŠIVKÁRKY SVOJOU PRÁCOU SKRÁŠĽUJÚ MNOHÉ PODUJATIA

Aktívne aj počas týchto neľahkých časov A. Kulíková

čas kirvajových sviatkov, a to v posledný víkend v septembri. ednou z najstarších sekcií Hostia a domáci si pri hudbe SKOS Detvan vo Vojlovici je vychutnávajú cespráve výšivkárska. Je istou nakovú polievku, samozrejmosťou, ak vieme, že syrové a makové odjakživa naše usilovné ženy rezance. Bohužiaľ, rady vyšívali, najčastejšie pov dôsledku koronačas dlhých zimných večerov, vírusu zábavu tohto keď sa schádzali na priadkach. roku ešte neuskuVýšivkárky sa stretávali každú točnili. stredu, čo im zostalo zvykom V minulom roku až dodnes, keď večierky uspočlenky výšivkárskej radúvajú počas celého roka. sekcie od MiestneAj napriek neprajnej situácii ho odboru Matice v dôsledku pandémie koronaslovenskej vo Vojvírusu stretajú sa dodržiavajúc lovici dostali na poepidemiologické opatrenia. užívanie šijací stroj, Chvályhodné je aj to, že v roku ktorý veľvyslanec SR 1997 bola založená aj detská v Belehrade Fedor výšivkárska sekcia pod vedením Rosocha daroval Evy Lenhartovej, ktorá deti za do ústredne Matice krátky čas naučila mnohým záslovenskej a získalo kladom vyšívania a vystavovali ju iba 14 najaktívJednou z najstarších sekcií SKOS svoje práce spolu so staršími vý- Tohto roku na Štrudlijade v Dolove výšivkárky Detvan vo Vojlovici je práve nejších MOMS z ofizískali prvé miesto za najkrajší stánok šivkárkami. Môžeme konštatociálnej slovenskej výšivkárska vať, že sú vojlovické ženy veľmi rozvojovej pomoci usilovné a aktívne na každom pripravujú pri rôznych stretnu- ročnom podujatí výšivkárky SlovakAid, s cieľom jednoduchpoli, či je to stretnutie v spolku tiach, kamaráteniach či akciách. získali prvé miesto za najkrajší šie sa vyrovnať s dôsledkami Detvan, alebo na cirkevnom Neodmysliteľnou súčasťou kaž- stánok. Vojlovičanky sú známe pandémie koronavírusu. Práve a matičnom poli. Okrem vý- dej účasti sú známe svadobné aj v Belehrade. Mnohé peniaze tento dar výšivkárky využívajú lopty. Aj keď túto vojlovic- zarobili predajom domácich re- naplno. Obšívajú látky, prišívakú špecialitu pripravovali zancov. Práve preto im napadlo jú čipky, šijú obrusy a podobiba niektoré ženy, rozhodli ukázať iným, čo je vojlovický né. Bez nich by jednoducho sa, že na svojich pravidel- brand. Okrem toho organizujú nemohlo byť usporiadané ani ných stretnutiach naučia svoju Rezancovú zábavu po- jedno podujatie. aj ostatné členky vyprážať lopty.

V posledných rokoch úspešne predstavujú Vojlovicu na rôznych podujatiach žien v celej Vojvodine. Toho roku svoje ručné práce a výrobky prezentovali na podujatiach, ako sú: Etnodeň v Kačareve, Deň višieň v Jánošíku, Dožinkové slávnosti – predajný jarmok a výstava ručných prác, Jarmok umenia v rámci Výšivkárky sa rozhodli, že na svojich Slovenských národných pravidelných stretnutiach naučia aj slávností v Báčskom Pet- V posledných rokoch úspešne predstavujú Vojlovicu na rôznych rovci, Preobraženjski dani podujatiach žien v celej Vojvodine ostatné členky vyprážať lopty

J

• ĽUDIA A UDALOSTI •

šiviek sú aj dobré kuchárky.

Neodolateľné sú aj ich slané a sladké koláče, ktoré z lásky

v Pančeve, sarmiáda v Kysáči...

Po mnohých rokoch účasti na Štrudlijade v Dolove na tohto-

46 /4985/ 13. 11. 2021

15

Ľudia a udalosti MANŽELIA ANNA A JURAJ JAVORNÍKOVCI ZO SELENČE

Vzácne 70. výročie svadby Andrea Rojková

V

roku 1950 sa stretli dvaja mladí ľudia Juraj Javorník a Anna, vtedy Zolňanová, zo Selenče, ktorí sa 17-roční rozhodli uzavrieť manželstvo 15. novembra 1951.

Po neuveriteľných 70 rokoch spoločného života manželia Javorníkovci, ktorí sú najstaršími manželmi v Selenči, tohto roku oslavujú platinovú svadbu – sedemdesiat rokov manželstva.

Oslávenci sa dožili 87 rokov.

Majú jedného syna, dvoch vnukov a štyri pravnúčatá, ktoré sú pre nich všetko a sú na nich veľmi hrdí.

Zoznámili sa ako 16-roční, obyčajne ako v tom čase bývalo, na priadkach. Ako hovoria manželia, na priadkach sa spievalo, tancovalo, priadlo na kolovratoch. Na takých priadkach sa zoznámili aj manželia Javorníkovci. Okrem toho na jar a v lete sa schádzali na urči-

Anna ako mladá nevesta

16

www.hl.rs

Novomanželia Anna a Juraj Javorníkovci v roku 1951

tých miestach v dedine, ktoré boli určené pre mládež. Tuná sa spievalo, tancovalo a mládenci hojdali dievky na veľkých hojdačkách.

Manželia Javorníkovci sa zmienili o priebehu ich svadobných dní. Povedali, že ich rodiny boli veľké.

Svadba bola veľmi veselá a trvala až tri dni. V prvý deň bola započínačka. Na kočoch, ktoré boli príležitostne ozdobené, sa prevážali duchny a vôbec výbava od mladej. Spievali sa piesne, vozilo sa na kočoch po celej dedine, a tým spôsobom sa Selenčania dozvedeli, že u Javorníkovcov prebiehajú svadobné dni.

Informačno-politický týždenník

Novomanželia v tretí deň svadby

Druhý deň bol deň svadby – deň sobáša. Najprv sa vykonal občiansky sobáš, a potom aj cirkevný. V zimných mesiacoch svadby sa v tom čase konali v domoch, v izbách, kde boli prikryté stoly pre svadobných hostí, ako to bolo aj u rodín Ja-

vorníkovej a Zolňanovej. Hralo sa, spievalo a veselilo až do bieleho rána.

V tretí deň svadobní hostia a mladomanželia v kroji, mladá vyčepčená, šli spievajúc na kočoch po uliciach Selenče.

V marci roku 1953 sa im na-

Oslavná torta

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Manželia Javorníkovci dnes

rodil chlapček Ďuro. Za krátky čas ako 19-ročný Juraj musel odísť na vojenčinu do Otočca. Počas manželského života boli poľnohospodármi. Chovali ovce, kravy, ošípané. Chodili každodenne do poľa, pestovali konope a niekoľko rokov sadili aj dohán. V zime sa schádzali po domácnostiach so susedovcami.

Chlapi hrali karty pri víne, ženy priadli, štrikovali, vyšívali. Kým boli celkom pevného zdravia, každú nedeľu sa zúčastňovali

Štyri generácie Javorníkovcov

na nedeľných bohoslužbách.

Napriek vysokému veku obaja sú stále aktívni. Spoločne sa podieľajú na domácich prácach. Po raňajšej kávičke chovajú hydinu, starušká Anna navarí obed, dokáže sa o domácnosť ešte stále postarať a starušký Juraj v záhrade pracuje s veľkou radosťou. Žijú v spoločnej domácnosti so svojím starším vnukom Jaroslavom, s jeho manželkou Kristínou a ich dvomi dcérkami Andreou a Katarínou. Od syna

a jeho manželky Márie, ako aj od druhého vnuka Juraja s manželkou Tatianou a ich dvomi dcérkami Marínou a Karolínou, ich oddeľuje iba záhrada.

Starušký Juraj rád spieva a zaspomínal si, ako so svojou najmladšou pravnučkou spievajú, kým vnučka hrá na husliach.

V manželskom zväzku je dôležitá vzájomná úcta, tolerancia a schopnosť odpúšťať jeden druhému, trpezlivosť a ochota myslieť na toho druhého, zhodli

sa manželia Javorníkovci.

I napriek pandemickej situácii manželia Javorníkovci platinovú svadbu oslávili v kruhu svojich najmilších, v reštaurácii v Odžakoch, a tým spôsobom si zaspomínali na ich najkrajší deň života.

Manželom Anne a Jurajovi Javorníkovcom prajeme pevné zdravie v ďalších rokoch života Foto: autorka a z archívu Javorníkovcov

NA JEDNEJ FOTOGRAFII 5 GENERÁCIÍ. Pri svojej prvej návšteve Srbska malý Jakov z Viedne po prvýkrát navštívil aj Erdevík, dedinu, z ktorej pochádza jeho mama Timea.

Pri tejto príležitosti sa zoznámil aj s rodinou jeho mladej mamy, takže sa zoznámil s babkou, prababkou, ale aj s praprababkou. Počas návštevy vznikla aj táto fotografia, na ktorej je 5 generácií. Ale poďme radom vysvetliť, kto je na nej. Jakov Mišković sa narodil 8. septembra tohto roku vo Viedni. Jeho mama Timea Miškovićová, rod. Sláviková, sa narodila v roku 2000. Timeina mama Alenka Sláviková, rod. Balážová, sa narodila v roku 1981. Jej matka, Anička Čásarová, rod. Činčuráková, v roku 1961 a praprababka Marka Činčuráková, rod. Belanová, sa narodila v roku 1936. dbb Foto: z archívu Vladimíra Slávika

• ĽUDIA A UDALOSTI •

46 /4985/ 13. 11. 2021

17

Ľudia a udalosti STAROPAZOVČANIA NA PODUJATÍ V BELEHRADE

Ženy Sriemu, Banátu a Báčky Anna Lešťanová

N

a pr vom poschodí v nákupnom stredisku Galerija vo veľkolepom komplexe Beograd na vodi v sobotu 6. novembra usporiadali podujatie Ženy Sriemu, Banátu a Báčky v srdci Belehradu, na ktorom prezentovali tvorbu žien, a tým zvyky, obyčaje, ľudový odev, kultúru a tradíciu ochránili pred zabudnutím.

Návštevníci podujatia mali možnosť v ozaj bohatej ponuke ochutnať najlepší rejteš, vďaka ktorému je táto časť Srbska veľmi známa, a degustovať rozličné likéry – produkty usilovných žien. Sprievodným podujatím bol kultúrno-umelecký program, v ktorom vystúpila v 15-minútovom programe najstaršia detská skupina staropazovského SKUS hrdinu Janka Čmelíka.

Sobotňajšie podujatie malo výstavno-súťažný ráz a tentoraz udelili odmeny za najkrajší výstavný stánok, najchutnejší likér, najmladšiu a najstaršiu účastníčku... Svojráznou atrak-

Spoločná fotografia z podujatia Ženy Sriemu, Banátu a Báčky v srdci Belehradu

Z vystúpenia najstaršej detskej skupiny

KLIMATICKÝ SAMIT V GLASGOWE

Posledná šanca na konkrétne kroky Pripravila: Danuška Berediová-Banovićová

O

d konca septembra klimatický samit v Glasgowe bol najdôležitejšou svetovou udalosťou. Samit, ktorý bol vnímaný ako posledná šanca na konkrétne kroky, aby sa zastavilo globálne otepľovanie, zoskupil početné delegácie rôznych krajín, organizácií a humanitárnych skupín. Napriek tomu chýbali krajiny, ktoré najmenej prispievajú k znečisteniu, ale trpia najväčšie následky. COP26 (Conference of the Parties) je samit OSN o zmene klímy, ktorý sa konal 18

www.hl.rs

od 31. októbra do 12. novembra v Škótsku, v Glasgowe, na ktorom sa zúčastnil aj prezident Srbska Aleksandar Vučić.

Vučić vyhlásil, že dnes všetci vieme, čo sú naše ciele v boji proti

Informačno-politický týždenník

klimatickým zmenám, a dodal, že je načase, aby sme počúvali jeden druhého, lebo ak tento boj prehráme, nič nezostane pre naše deti. Podčiarkol tiež, že všetci súhlasia, že sa musí vkladať do

ciou bola i súťaž v rozťahovaní domácich kôr. Podujatie Ženy Sriemu, Banátu a Báčky v srdci Belehradu organizovalo združenie Naše nasleđe, BW (Belgrade Waterfront) a NC Galerija so zámerom, aby sa návštevníkom predstavila tvorba žien a aby sa tým podnietilo ich ekonomické posilnenie. Členovia staropazovského SKUS hrdinu J. Čmelíka sa predstavili hudobno-speváckym bodom: piesňami v interpretácii sestier Anity a Maríny Bogdanovićových a choreografiou Ruženy Červenskej Ej, na Dunaji, moja milá, čo robíš, ktorú najstaršia detská skupina, za sprievodu detského 5-členného orchestra, nacvičila s Alexandrou Filkovou a Alexandrom Popom. Spolu s najstaršou detskou skupinou v Belehrade boli aj Libuška Lakatošová, predsedníčka spolku a NRSNM, Dragoslav Bonđi, predseda VV Rady MS Stará Pazova, a choreografky R. Červenská a Katarína Šašová. Časť svojho kultúrno-umeleckého bodu ukončili piesňou Po nábreží a tým dôstojne prezentovali slovenskú národnostnú menšinu.

Foto: z archívu SKUS hrdinu J. Čmelíka životného prostredia a do boja proti klimatickým zmenám.

Medzi najdôležitejšie rozhodnutia, ktoré boli prijaté na samite, patria: viac ako 100 krajín sa zhodlo zmenšiť emisie metánu o najmenej 30 percent do roku 2030; Európska komisia daruje miliardu eur na ochranu a obnovu lesov; podpora použitia revolučných inovácií, ktoré nám môžu pomôcť, aby sa zmenšila emisia škodlivých plynov; zmenšenie emisie uhlíka a podpora inovácií.

Počas samitu na uliciach Glasgowa prebiehali protesty proti „falošným sľubom“, ktoré dali vedúci.

Zdroj: euractiv.rs a euronews.rs Foto: euractiv.rs • ĽUDIA A UDALOSTI •

NA SLOVO S RADEM KOLARSKÝM O JEHO DVOCH ZÁĽUBÁCH

Šachista a vinár Katarína Gažová

P

ovolaním učiteľ v Základnej škole Jána Amosa Komenského v Kulpíne a podľa záľub šachista a vinár.

Týmto svojim dvom koníčkom sa učiteľ Rade Kolarski venuje už roky vo voľnom čase. „Keď bol v roku 1995 znovu založený Šachový klub Kulpín a zo Zvolena sa presťahoval do základnej školy, vtedy som sa už ako učiteľ tejto školy zapojil do jeho práce. Vtedy na začiatku s deťmi v šachovej sekcii pracoval predseda klubu Dušan Vida.

Postupne som sa dostal aj do predsedníctva klubu a zverili mi aj prácu so žiakmi v šachovej sekcii. Boli to roky, keď sa aj viac cestovalo, a hodne skúseností som nadobudol na šachových zájazdoch a stretnutiach na Slovensku. Bolo to v rokoch

obci založili šachovú obecnú ligu pre mladých šachistov, žiakov týchto škôl. Dobre sa nám pracovalo, pokiaľ neprišli tieto neprajné časy a pandémia nás v tom prerušila,“ vysvetlil spolubesedník.

Tohto roku na jar sa Rade Kolarski stal predsedom Šachového klubu Kulpín, keď sa dlhoročný predseda Dušan Vida vzdal tejto funkcie. Aj potom bývalý predseda zostal v klube pracovať, chodieva na stretnutia každý štvrtok a nedeľu a ešte stále je aj šachovým rozhodcom a členom dozornej rady klubu. Dovtedy bol Rade roky tajomníkom klubu a na jeho miesto nastúpil mladší šachista Rastislav Širka. „Aktivity klubu prebiehajú, jedine táto situácia nás obmedzuje, aby sme mali nejaké väčšie súťaženia. Pred dvomi rokmi

Rade Kolarski (prvý zľava) v spoločnosti kamarátov vinárov pri spracovaní hrozna u Jaroslava Žilu

2010 – 2012 a hlavne ma zaujímali tie modely súťažení žiakov, aké tam mali. Tak sme potom spolu s inými školami v našej

• ĽUDIA A UDALOSTI •

sme boli aj na turnaji v Kovačici.

Teraz je situácia taká, aká je, takže sme zohrali obecnú ligu. Zúčastnili sme sa turnaja v Petrovci

počas tohtoročných Slávností a tiež u nás počas Predslávnosťových dní sme mali obecný turnaj. Súťaží bolo menej, ale my

Tento rok bol vhodný na pestovanie hrozna, jeho kvalita je dobrá, horúčava nevplývala na zmenšenie kvality, možno iba

Rade (sprava) počas partie šachu na tohtoročných PDvK

pracujeme sústavne, stretávame sa v Kafé Dane a tam sa nám dobre darí,“ povedal Kolarski.

Druhou veľkou záľubou učiteľa Kolarského je vinohrad a vinárstvo. Začal sa jej venovať pred viacerými rokmi a teraz je to už profesionálnejší koníček. „Keď som sa s rodinou presťahoval do domu starého otca, kde aj dnes žijeme, v záhrade bol vinohrad. Vtedy som ešte nevedel pracovať vo vinohrade a spracúvať hrozno na víno.

V roku 2003 bolo založené združenie vinárov Kulpína a vtedy som sa aj ja zapojil. Najprv len tak zboku, a potom už keď som sa dostal do predsedníctva združenia a pozbieral tie vinárske vedomosti, začal som sa aj ja intenzívnejšie tomu venovať.

Vybral som v záhrade pri dome starý vinohrad a zasadil nový.

Teraz už vo vinohrade mám 500 pníkov viniča. Pestujem najviac čierne vínové kvalitné odrody, ako je Pinot Merlot, a tiež pestujem biele – Moravu a Báčku, a robím aj rosé víno,“ vysvetlil Rade.

trochu na množstvo, ale v podstate vinohrad chce slnečné dni. „Teraz som už aj spracoval hrozno, už je v sudoch. Mám 200 litrov čierneho, aj rosé som spracoval, iba biele je ešte v sude, ešte som ho nepretáčal.

Postupne som si zadovažoval aj potrebné náčinie a mechanizáciu na spracovanie hrozna. Mám aj preš, aj kveč, sudy, bardáky, motokultivátor na obrábanie vinohradu, nožnice na strihanie, chcem si zadovážiť aj lepšie striekačky, a potom sa tá práca bude ľahšie robiť. Teraz už všetky tie pomôcky mám doma a nemusím ísť k niektorému kamarátovi vinárovi spracovať hrozno,“ povedal spolubesedník. „Keď ide o aktivitu združenia vinárov, ona stagnuje, nechcú sa veľmi schádzať, ani neorganizujú podujatia. Zídeme sa iba ako členovia združenia, aby sme si jeden druhému pomohli pri práci s hroznom a vo výrobe vína,“ uzavrel Kolarski.

46 /4985/ 13. 11. 2021

19

DETSKÝ KÚTIK

Zaujímavé spomienky Dlhé večery sú nn jese é a zimné ch chvíľ detí e oločných krásny sp ie en dení často príd áv tr vhodné na čas takých pose Po h. ko oc A or e. ov v v rozh ám o ich detstv a starých rodičo v svojim vnúčat čo di ro h chodili. Deti ýc ar st , do akej školy ili át k rozprávaniu ar m ka sa ď nebolo sa hrávali, ako v minulosti, ke o ak je kedysi žili, ako ži ak in , a, lebo sa dnes mnejšie. O tom to všetko zaujím , ale sa žilo skro ov tk by e. do nč vý le erných Kulpína a zo Se dnešných mod sali nám žiaci z pí na šími , ar ší st ar st so li y rozhovor na čo im rozpráva ry če ve é nn maráti, jese o minulosti, Využite aj vy, ka viac dozvedeli sa e st y ab , ny di é majú členmi svojej ro h veciach, ktor ýc ar st o n, dí de ojich predkov. o tradícii našich bec o živote sv vô a u ot dn ho Katuša osobitnú

Lara Vin kovićo šesťroč ná škôlk vá, arka, Pivnica

Etnoizba v Selenči Leonóra Belániová, 2. 1, ZŠ 15. okt óbra, Pivnica

Dnes sme navštívili Etnoizbu v Selenči. Je tam krásne upravené. Sú tam všelijaké kroje, staré obrázky, krásne výkresy, postele s krásnymi starodávnymi vankúšmi, všelijaké kočíky, naplnená skriňa vyšívanými uterákmi. Videla som tam vyšívané košele a ručníky. Pán doktor nám veľmi zaujímavo rozprával o etnoizbe.

Keby sme nešli navštíviť etnoizbu, potom by sme málo vedeli o našej minulosti. Ja som sa tam pekne cítila, ako aj moji spolužiaci. Dostali sme chutnú šťavu. Na konci sme sa spoločne všetci vyfotili a odišli sme s úsmevom do školy.

Dajana Pavlovová, štvrtáčka, ZŠ Jána Kollára, Selenča

Loris Pap, 2. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica 20

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK •

Rozprávala mi stará mama Moja stará mama mi rozprávala takúto rozprávku: „V tom čase, keď som bola malá, v mojej ulici bolo veľa detí. Ja som mala dvoch súrodencov.

Stretávali sme sa na uhle, hrali sme sa s loptou hru Neka bije, neka bije, tiež vybíjanú, preskakovali sme povrázok, na schovávačku. Niekedy sme sa aj povadili, ale chytro sa aj pomerili. Chodievali sme spolu do školy. Keď sme prišli zo školy, šli sme sa hrať. Hrali sme sa aj na svadbu, spievali sme ulicou. Na ulici nebola asfaltová cesta, ale zemná, tak sme si nazbierali zem, dali vodu a spravili sme si blato. Vzali sme si ho do dlane, spravili loptu, do lopty dieru, a potom sme hodili na múrik a ktorá lepšie pukla, tá bola najlepšia.

Mali sme pekné detstvo a pekné zážitky.“ Marcela Lea Zimanová, 4. a, ZŠ Jána Amosa Komenského, Kulpín

ková, 2. 1, Katarína Kľúči , Pivnica ZŠ 15. októbra

Rozprával mi starý otec

Samuel Šimo, 4. a, ZŠ Jána Amosa Komenského, Kulpín očná Sára Speváková, šesťr škôlkarka, Pivnica • DETSKÝ KÚTIK •

46 /4985/ 13. 11. 2021

pixabay.com

Noemi Bélová, 1. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Môj starý otec sa narodil v roku 1934.

Mal celkom iný život ako my dnes. Vo svojom detstve sa hrával obyčajné hry: na schovávačku, naháňačku a futbal.

Vtedy futbal hrávali s handrovými loptami, lebo iné neboli. V tých časoch boli veľmi zriedkavé televízory.

Nemali ani všetci elektrický prúd. Mali iba petrolejové lampy. Večer včas chodievali spať a ráno sa včaššie stávalo. Jeho rodičia sa zaoberali poľnohospodárstvom, takže im pri práci musel pomáhať.

Vtedy sa prevažne robilo na koňoch, lebo traktory neboli. Oralo sa, páralo, zvážalo, všetko na koňoch. Ani odev nemali ako my dnes. Nosili plátenné nohavice a košele, na nohách mali bačkory a cez zimu nosili cokule. Aj strava bola iná ako dnes. Chlieb sa piekol doma v sedliackych peciach, do obchodu sa málo chodievalo.

Ich život bol oveľa ťažší ako náš dnes.

Ja si taký život neviem ani zamyslieť.

21

Z medicíny

Čo je to operačný zákrok

Prof. Dr. sci. med. Artur Bjelica špecialista na gynekológiu a pôrodníctvo subšpecialista na endokrinológiu

Z

ákrok, ktorý sa robí v tehotenstve a ktorým odborný gynekológ – pôrodník zošíva krčok maternice, sa nazýva pôrodná cerkláž.

Krčok maternice je spodná časť maternice, má tvar lievika, ktorý sa otvára a rozširuje počas pôrodu, takže dieťa sa môže postupne presúvať z tela maternice a rodiť cez vagínu.

Prečo robiť krčné cerkláže?

Fyziologicky sa počas príprav na pôrod začne krčok maternice skracovať a rozširovať. V prípadoch, keď dôjde k tzv. oslabeniu krčka maternice, môže sa začať predčasne skracovať a rozširovať, čo môže priviesť k predčasnému pôrodu, alebo aj potratu.

Kedy sa odporúča urobiť cerklážové stehy: – v prípade, že ste mali cervikálnu cerkláž počas predchádzajúceho tehotenstva; – ak je spozorované skrátenie krčka maternice (krčok maternice kratší ako 25 milimetrov) u jednoplodových tehotenstiev menej ako 24 týždňov tehotenstva; 22

www.hl.rs

– viacpočetné tehotenstvá (dvojčatá, trojčatá); – ak ste mali zákrok na krčku maternice v podobe odstránenia časti krčku použitím elektrickej slučky; – v prípadoch, keď ste mali potrat v druhom trojmesačí s bezbolestnou dilatáciou krčka maternice; – ak ste porodili pred 34. týždňom tehotenstva a zistilo sa, že v tomto tehotenstve došlo ku skráteniu krčka maternice; v prípadoch puknutia krčka maternice v dôsledku predchádzajúcich pôrodov.

Kedy sa má vykonať cerkláž?

Ak vám odborný lekár, ktorý sleduje vaše tehotenstvo, odporučí zašitie krčka maternice, pretože ste mali problémy s predchádzajúcim tehotenstvom, ideálne by bolo urobiť to do 14. týždňa tehotenstva.

Do 16. týždňa tehotenstva sa tiež odporúča vykonať stehy, aby sa znemožnilo prasknutie krčka. V prípadoch, keď je diagnostikovaný skrátený krčok maternice, steh sa môže

Informačno-politický týždenník

Foto: pixabay

– cerkláž?

dať do 24., resp. 28. týždňa tehotenstva.

Kedy sa neodporúča vykonať cerkláž?

Aj keď je diagnostikované predčasné šírenie krčka maternice, steh na krčku maternice sa neodporúča v nasledujúcich prípadoch: – pri náznakoch predčasného pôrodu; – pri vaginálnom krvácaní; – pri diagnostikovaní infekcie alebo amniotického vaku; – pri diagnostikovaní anomálie plodu; – pri prasknutí membrán a odtoku plodovej vody.

Príprava na zásah Pred procedúrou cerkláže treba urobiť niekoľko krokov na prípravu: – dôkladne sa poinformovať o vašom zdravotnom stave, o údajoch súvisiacich s predchádzajúcimi intervenciami na krčku maternice, akže boli, výsledkami predchádzajúcich tehotenstiev; – ultrazvukové vyšetrenie na kontrolu vitality a stavu tehotenstva, ako aj stavu plodu; – testovanie na prítomnosť vaginálnej a/alebo cervikálnej infekcie a v prípade potreby liečba.

Postup cervikálnej cerkláže Zákrok sa zvyčajne vykonáva použitím krátkodobej celkovej venóznej anestézie a môže

sa vykonávať v regionálnej anestézii (spinálna anestézia).

Intervencia sa vykonáva transvaginálnym prístupom ku krčku maternice. Po dobrej vizualizácii krčka maternice ho lekár zošije špeciálnymi stehmi. Po zákroku sa podávajú lieky proti bolesti a veľmi skoro sa plánuje prepustenie domov.

Niekoľko dní po zákroku môžu vás znepokojiť tieto príznaky: – krvavé škvrny na spodnej bielizni; – sťahy maternice; – nepohodlie pri močení.

Obvyklé je plánovanie prehliadky na 10 – 14 dní po zákroku.

Odstránenie cerklážových stehov Ak tehotenstvo prebieha pekne a nie je potrebné skoršie urgentné odstránenie cerklážového stehu, odstraňuje sa po 37. gestačnom týždni, teda zvyčajne 2 týždne pred očakávaným termínom pôrodu.

Možné komplikácie intervencie cerklážového stehu sú: – vaginálne krvácanie; – výskyt infekcie; – predčasné prasknutie blán a odtok plodovej vody; – predčasný pôrod alebo potrat.

Preložila: Anna Horvátová

• Z MEDICÍNY •

Poľnohospodárske rozhľady

PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

Ročník XLIX 13. 11. 2021 Číslo 21/ 2044

Z PRODUKČNEJ BURZY

Vyššia cena kukurice a pšenice Ľ. Sýkorová

AKTUÁLNE

N

a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 1. do 5. 11. bol zaznamenaný rast ceny kukurice a pšenice, negatívny vývoj ceny zaznamenala sója. Celkový tovarový obrat bol pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom nižší o 31,38 %, finančný obrat bol nižší o 36,99 %.

V strede týždňa bol po kukurici intenzívnejší dopyt, čo ovplyvnilo pozitívny vývoj cien. Ľubica Sýkorová Kúpne zmluvy boli realizované v cenovom rozpätí od 26,00 do 26,50 din./kg s doložkou Ak sa zníži výroba hnojív, automaticky sa to premietne aj do nižších poľnogratis lager november – december. S kukuhospodárskych výnosov. Po raste cien pohonných hmôt a plynu sa vo svete ricou so zvýšeným percentom vlhkosti sa objavil rovnako znepokojujúci trend, ktorý sa týka zvyšovania cien hnojív, ale obchodovalo od 25,20 do 25,80 din./kg bez aj niektorých kľúčových potravín, vrátane pšenice, ktorej cena napr. v Paríži DPH. Priemerná cena za kvalitu SRPS bola prekonala rekordné maximum z roku 2008, a podobný trend vidieť aj v USA. 26,32 din./kg bez DPH (28,95 s DPH), čo je nárast o 0,21 % oproti predchádzajúcemu ážna svetová energetická s nižšou intenzitou hnojenia. jív Fertiberia plánuje týždňu. kríza viedla k zvýšeniu Na svetovom trhu sa množstvo od tohto mesiaca zaNajväčší dopyt bol po pšenici a jej cena cien hnojív. Čoraz viac hnojív čoraz viac znižuje a ceny tvoriť závody v lokalite oproti minulému týždňu bola vyššia o 2,78 spoločností zatvára závody ale- od júna závratne stúpajú. Pod Palos de la Frontera. Aj %.

Burzové kontrakty v parite FCA boli bo znižuje výrobu. Nižšia pro- tlakom sú výrobcovia agro- rakúska skupina Borealis uzavreté v cenovom rozpätí od 31,00 dukcia hnojív v Európe v dô- chemikálií aj poľnohospodári. AG oznámila, že znižuje do 31,50 din./kg bez DPH. Priemerná sledku nedostatku a enormne Aj keď obilniny v tomto roku výrobu v Európe, a rovcena bola 31,15 din./kg bez DPH vysokých cien zemného plynu dosiahli vyššie hodnoty, na nako je to aj s ukrajinskou (34,27 din./kg s DPH). neveští nič dobrého pre všet- druhej strane prudko vzrástli spoločnosťou OPZ. Sója bola lacnejšia o 2,13 %, kých poľnohospodárov. náklady na suroviny.

Zároveň z Ázie a Číny prichápredávala sa od 74,00 do 75,50 Napr. západoeurópska rePrednedávnom oznámil je- dza správa o znepokojujúcom din./kg bez DPH. Priemerná ferenčná cena amoniaku po- den z najväčších svetových nedostatku energie. Najmä cena bola 74,33 din./kg bez užívaného na výrobu hnojív výrobcov dusíkatých hnojív – v Číne to ovplyvní výrobu a DPH (81,76 s DPH).

Cena nedávno vyskočila na 13-ročné spoločnosť Yara International export dusíkatých a fosforečkŕmneho jačmeňa bola maximum nad 900 dolárov za svoj zámer uzavrieť približne 49 ných hnojív. Inými slovami, 28,20 din./kg bez tonu, čo je takmer trojnásobok percent európskych výrobných táto krajina spomalí export, čo DPH, čo je nárast priemernej ceny zaznamenanej kapacít čpavku. V súčasnosti sa následne ovplyvní zásobovanie o 3,61 %. počas predchádzajúcich piatich tovar dováža z iných závodov, svetového trhu. rokov. Tento vývoj zvyšuje ri- čo, samozrejme, zvyšuje cenu.

Vysoké ceny plynu sú spúš- táto situácia ziko nižšieho používania hno- Okrem toho vedenie najväčšie- ťačom súčasnej krízy a mnohí môže nejaký čas jív alebo prechodu na plodiny ho španielskeho výrobcu hno- analytici sa domnievajú, že pretrvávať.

Energetická kríza vedie aj k zvýšeniu cien hnojív

V

Z obsahu Nové trendy v boji proti burinám v ciroku s. 2

Jesenný postrek ovocných stromov s. 5

Pinky žijú v pároch len v dobe rozmnožovania s. 6

I

23

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

RASTLINNÁ VÝROBA

Nové trendy v boji proti burinám v ciroku Dr. Vladimír Sikora, vedecký poradca Globálny systém rastlinnej výroby uznáva cirok ako jednu z najdôležitejších viacúčelových obilnín. Od použitia vo výžive ľudí a zvierat až po surovinu na výrobu energie, s biologickými vlastnosťami založenými na tolerancii voči nepriaznivým podmienkam prostredia, sú hlavné dôvody stabilných vysokých plôch pod cirokom vo svete.

J

edným z najvýraznejších limitujúcich faktorov v rastlinnej výrobe sú buriny. V konkurencii s kultivovanými rastlinami vyčerpávajú zdroje, ako sú živiny a vlhkosť z pôdy, slnečné žiarenie a priestor, a taktiež sú často rezervoárom chorôb a škodcov.

Výrazná zaburinenosť všeobecne vedie k zníženiu výnosov a kvality pestovaných rastlín. Rôzne štúdie ukázali, že zníženie úrody ciroku v dôsledku zaburinenia sa môže pohybovať od 15 % do 97 %. V porovnaní s inými obilninami je pri ciroku toto percento vyššie a závisí od synergie zaburinenia s inými podmienkami prostredia.

Zvýšené populácie širokolistých – dvojklíčnolistových burín v porastoch ciroku majú výraznejší vplyv na úrodu v porovnaní s jednoklíčnolistovými (trávnatými, úzkolistými), alebo so zmesami dvojklíčnolistových a jednoklíčnolistových burín. Výsev do širokých riadkov a relatívne pomalý začiatočný rast rastlín spôsobuje, že cirok je citlivý na zaburinenosť, preto je výsev na nezaburinený pozemok dobrým preventívnym opatrením.

SPÔSOBY OCHRANY Na ničenie burín v porastoch ciroku sa uplatňuje mechanické

24

II

ničenie, ktoré zahŕňa medziriadkovú kultiváciu, teda okopávanie a aplikáciu herbicídov. Výber selektívnych herbicídov pre cirok je výrazne užší ako výber herbicídov pre ostatné plodiny, napr. kukuricu. Obzvlášť výrazný je problém chemického ničenia jednoklíčnolistových burín. Prípravky na báze atrazínu (1,5 kg/ha) a propachlóru (6 l/ha) na ošetrenie po sejbe a pred vzídením ciroku sa používali v minulosti. Prípravky na báze 2,4-D sa aplikujú na ničenie dvojklíčnolistových burín postemergentne (1,5 – 2,5 l/ha), vo fáze 3 – 5 listov ciroku. Moderná technológia ako najlepšiu kombináciu odporúča ničenie buriny vo fáze do 5. listu ciroku a 2 – 4 listov dvojklíčnolistových burín kombináciou herbicídov Basagran (1,5 – 2 l/ha) + Terbis (1 l/ha). Ak sú semená ciroku ošetrené špeciálnym prípravkom (protektantom), možná je bezpečná preemergentná aplikácia herbicídu Dual Gold (1,6 – 1,5 l/ ha) s cieľom kontroly moháru zeleného (mušec) a divého ciroku zo semien. Aj keď sa v praxi celkom dobre osvedčili, vyraďovaním niektorých prípravkov sa zužuje priestor na chemickú reguláciu populácií burín.

Je čoraz ťažšie objaviť nový herbicíd a ešte ťažšie nájsť herbicíd s novým spôsobom účinku.

V súčasnosti sa na detekciu potenciálneho herbicídu musí vykonať skríning asi 500 000 zlúčenín v porovnaní s jednou z 500 skrínovaných zlúčenín v 40. rokoch 20. storočia. Vzhľadom na ťažkosti pri odhaľovaní nových herbicídov užitočnou stratégiou je rozšírenie používania existuj-

Americký divý cirok tolerantný k herbicídom

úcich herbicídov, ktoré majú široký rozsah kontroly burín a dobrý ekologický profil prostredníctvom geneticky zvýšenej odolnosti pestovaných rastlín.

Tolerancia plodín k herbicídom sa zvyčajne prejavuje jedným z troch mechanizmov: rezistencia na mieste účinku, metabolická

detoxikácia alebo zabránenie herbicídu dostať sa na miesto účinku. Pre geneticky podmienenú toleranciu kultúrnych rastlín sa ako darcovia tejto vlastnosti často používajú diví príbuzní.

NOVÉ TECHNOLÓGIE OCHRANY Vedci z Kansas State University objavili technológiu tolerancie ciroku voči herbicídom prostredníctvom tolerancie acetolaktátsyntázy (ALS). Táto technológia by po čase mohla byť dostupná výrobcom ciroku. Donorom génu tolerancie je divý cirok, ktorý ako „zdomácnená“ burina rastie v Spojených štátoch amerických.

Ide o jednoročný cirok (Sorghum bicolor), ktorý má tvar tenkej trstiny s čiernym zrnom a plevami – v USA nazývaný „shattercane“ (zlomená trstina), „black amber“ (čierny jantár) alebo „chicken corn“ (kuracia kukurica). Na rozdiel od viacročného divého ciroku (Sorghum halepense), ktorý je v našich podmienkach závažnou burinou, americký divý cirok je s pestovaným cirokom sexuálne kompatibilný a ľahko sa kríži prenosom peľu vetrom.

V Inštitúte pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo v Novom Sade sa program šľachtenia ciroku na toleranciu voči herbicídom začal v roku 2013, keď sa prvýkrát uskutočnili manuálne kríženia amerického divého ciroku s materiálom z genetickej zbierky ciroku zrnového a ciroku metlového. V prvom roku po krížení sa získal medziprodukt so zmiešanými vlastnosťami oboch rodičov.

46 /4985/ 13. 11. 2021

Tolerantný a citlivý cirok po aplikácii herbicídu

odrôd v praktickej širokej výrobe začne o niečo skôr.

Táto technológia má potenciál zlepšiť možnosti regulácie burín pri produkcii ciroku tým, že umožňuje postemergentnú reguláciu jednoklíčnolistových burín, ale pred jej praktickou aplikáciou je potrebné zvážiť riziká, ktoré môže priniesť. Ide predovšetkým o ťažkosti pri ničení burín, ktoré sú už proti ALS rezistentné. Aj potenciálny postupný prenos génov tolerancie z pestovaných plodín na buriny môže viesť k vytvoreniu populácií burín odolných proti

Potom sa na niekoľko rokov pristúpilo k spätnému kríženiu rastlín, ktoré vykazovali toleranciu voči herbicídom, s východiskovým materiálom zrnového, resp. metlového ciroku. Každá generácia spätných krížení bola ošetrená rôznymi dávkami herbicídov na báze foramsulfurónu a nicosulfuronu (Equip 2 l/ha a 4 l/ha; Talisman 1,25 l/ha a 2,5 l/ha) vo fáze 5 – 8 listov ciroku. Tieto herbicídy sa dnes úspešne používajú na ničenie jednoklíčnolistových burín v kukurici.

Počas vegetácie sa každý rok

Tolerantný pestovaný cirok a citlivý divý cirok

sledovali poškodenia zapríčinené pôsobením herbicídov a do nasledujúcej generácie sa vyberali tie najtolerantnejšie a najtypickejšie rastliny. Po siedmich generáciách spätného kríženia sa podarilo získať relatívne čistý materiál rodičovských línií zrnového ciroku, takže sa pristúpilo k fáze testovania ich kombinačných schopností na vytvorenie perspektívnych tolerantných hybridov. Pri metlovom ciroku je stupeň čistoty materiálu ešte vyšší, preto je predpoklad, že sa so skúškami nových tolerantných

OZIMINY

Jesenné ošetrenie porastov herbicídmi Ľubica Sýkorová Jesenné ošetrenie ozimín herbicídmi je najefektívnejší spôsob riešenia niektorých ťažko zvládnuteľných burín. Riešenie prerastených burín na jar, ktoré už čiastočne prekrýva odnožený a silnejúci porast, je zvyčajne oveľa nákladnejšie a mnohokrát menej uspokojivé.

V

ýber správneho herbicídu pre jesenné ošetrenie by mal byť ovplyvnený najmä spektrom a rastovou fázou burín v čase aplikácie. V opačnom prípade účinnosť herbicídov nemusí byť na všetky buriny dostatočná a

v jarnom období budú potrebné ďalšie herbicídne postreky.

Hlavnými dôvodmi, prečo pestovatelia začínajú s ochranou proti burinám na jeseň, sú: obmedzenie konkurencie burín, ktoré negatívne pôsobia

v začiatočných rastových fázach obilnín; vyššia citlivosť burín na herbicídy v skorých rastových fázach; jednoduchšie ničenie odolných druhov burín; nižšie riziko poškodenia následných plodín rezíduami herbicídov; vyradenie konkurencie burín na jeseň umožňuje rýchlejší vývoj obilniny pred začiatkom zimy; možný je dlhší termín aplikácie herbicídov (od sejby až do zamrznutia pôdy); ozimný jačmeň, raž a skoršie výsevy pšenice majú pri jarných aplikáciách už veľkú pokryvnosť pôdy a zakrývajú buriny, takže nedochádza k spoľahlivému kontaktu burín s herbicídom.

Aplikácia herbicídov na jeseň je dôležitá najmä pri skoro siatych oziminách a pri predpokladanom výskyte metličky obyčajnej (Apera

herbicídom. Ide predovšetkým o kríženie pestovaného a nášho divého ciroku, ktorý sa v prírode môže vyskytovať spontánne (aj keď vo veľmi malom percente).

Preto by sa tolerantné ciroky mali integrovať do systému rastlinnej výroby tak, aby sa minimalizovali spontánne kríženia a prežitie eventuálnych krížencov burín a pestovaného ciroku prostredníctvom striedania plodín. To znamená, že na rovnakom pozemku sa cirok nebude pestovať častejšie ako každý tretí rok, pričom sa budú striedať herbicídy s rôznym mechanizmom účinku.

spicaventi, srb. stršac obični).

Výhodou postemergentných aplikácií je to, že sú cielené a umožňujú vykonať ošetrenie v skorých rastových fázach. V takom prípade často stačí použiť spodnú hranicu odporúčanej dávky herbicídu. Nevýhodou je, že pri jesenných postemergentných aplikáciách je potrebné, aby obilnina mala aspoň 3 listy a mnohokrát býva nevhodné počasie. Z ekonomického, ale aj praktického hľadiska sa neodporúča na jeseň postemergentne ošetrovať porasty ozimín proti burinám, ktoré klíčia a vzchádzajú počas celej zimy a ktoré nie sú regulované prípravkami používanými proti metličke. Tieto buriny je výhodnejšie likvidovať až v jarnom období.

III

25

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Zvýšený výskyt bzdôch na ovocných stromoch koncom leta a na jeseň Ing. Ján Tancik, PhD. V druhej polovici leta a v jeseni na rôznych ovocných stromoch a aj kríkoch a viniči pestovatelia čelili výrazne zvýšenému výskytu bzdôch, ktoré sa vyskytovali na plodoch. Ide o dva nové druhy bzdôch v Európe: bzdocha zeleninová – Nezara viridula L. (srb. zelena mediteranska stenica) a bzdocha mramorovaná – Halyomorpha halys (srb. smeđa mramorasta stenica). O prvej sme už písali na stránkach Poľnohospodárskych rozhľadov a o druhej sa zmienime v našom článku.

BZDOCHA ZELENINOVÁ lístím, tiež v bytoch alebo iných Bzdocha zeleninová (Nezara vi- budovách. Na jar opúšťa úkryty ridula, Heteroptera, Pentatomidae) a začína prijímať potravu. Krátko je kozmopolitný druh, vyskytuje po úživnom žere dochádza k pása na všetkých kontinentoch reniu a samičky kladú vajíčka na medzi 45. rovnobežkou sever- hornú stranu listov. Embryonálny nej aj južnej zemepisnej šírky. vývoj trvá v závislosti od teploty Geografický pôvod tohto druhu od jedného do troch týždňov. nie je známy, predpokladá sa, že V lete trvá len 5 dní a skoro na pochádza zo Stredomoria alebo jar a v jeseni od 2 do 3 týždňov. východnej Afriky (najčastejšie sa Vyliahnuté larvy neprijímajú pouvádza Etiópia). Do polovice 20. travu, nerozliezajú sa, zostávajú storočia tento druh bol prítomný v skupinách, čo im umožňuje v Európe len v Stredomorí, pod spoločne sa chrániť pred predávplyvom globálneho otepľovania tormi vylučovaním chemických sa postupne jeho areál rozšíril látok. Po troch dňoch sa zvliekajú na sever. Na Slovensku bol prvýkrát zaznamenaný výskyt tejto bzdochy v roku 2014 pri Štúrove.

Tvar tela dospelého jedinca bzdochy zeleninovej je podlhovasto-oválny, tvar štíta, dĺžka tela je 11 až 18 mm. Farba tela je zelená, ale sú známe tri farebné varianty: jednofarebná, bledozelená; zelená so širokým okrajom na hlave a predhrudi a forma brunea – červenkasto-hnedej farby. Bzdocha zeleninová na jablku Larvy 1. instaru sú oranžové.

Larvy 2. až 4. instaru sú čierne, na a larvy 2. instaru začínajú prijímať hrudi majú červené škvrny a na potravu. Tieto larvy sa zvliekajú brušku majú v štyroch radoch po 5 dňoch a larvy 3. a 4. instaru biele škvrny. Larvy 5. instaru sú po 7 dňoch, kým larvy 5. instaru zelenej farby a na brušku majú v po 8 dňoch. Kompletný vývojový štyroch radoch biele škvrny, na cyklus trvá 35 až 70 dní. Najviac obvode a v strede sú červené jedincov vidíme v lete, a to na škvrny. okrajoch porastov, kým v strede Škodca prezimuje v štádiu porastov ich je menej. V teplejších imága, v rôznych úkrytoch: pod regiónoch Európy má 4 až 6 genekôrou stromov, pod opadnutým rácií, u nás pravdepodobne dve.

26

IV

Bzdocha mramorovaná

ŠKODLIVOSŤ Hostiteľskými rastlinami tejto bzdochy je viac ako 150 pestovaných rastlín z viac než 30 čeľadí. Najčastejšie škodí na rastlinách z čeľade bôbovitých, a to predovšetkým na sóji. Škodca však môže byť spozorovaný aj na rôznych druhoch zeleniny (kapustovej zelenine, paprike, rajčiaku, zemiakoch), na poľných plodinách (kukurici, slnečnici, tabaku), na ovocných plodinách (citrusy, broskyne, maliny, hrozno) a na okrasných rastlinách.

Bzdochy majú bodavo-cicavé ústne orgány, prispôsobené na vyciciavanie štiav z pletív rastlín. Bzdocha zeleninová vyciciava šťavy zo všetkých nadzemných častí rastlín, no preferuje plody v čase dozrievania a mladé výhony. Napadnuté výhony blednú a niekedy sa aj sušia. Na poškodených plodoch zapríčiňujú najprv bledé, neskôr hnedé až čierne škvrny, ktoré znižujú kvalitu a trhovú hodnotu plodov. Napadnuté mladé plody majú spomalený rast, sú bledé, často deformované, a predčasne opadávajú. Majú zníženú kvalitu a sú esteticky znehodnotené, tiež nadobúdajú nepríjemný zápach

a sú nepredajné. Okrem toho škodca môže prenášať hubové choroby.

OCHRANA Na menších plochách, v záhradkách, sa môže robiť ručný zber a ničenie vajíčkových znášok, lariev a dospelých jedincov.

Z preventívnych agrotechnických opatrení sa odporúča ničenie burín a podpora prírodných nepriateľov.

BIOLOGICKÁ OCHRANA V ekologickej produkcii sa používajú prípravky na báze ílu a mydla. Využívajú sa tiež prírodní nepriatelia, a to dva druhy múch z čeľade Tachinidae (Trichopoda pilipes a T. pennipes), ktoré parazitujú dospelých jedincov.

Samičky týchto múch kladú vajíčka na telo dospelých jedincov a vyliahnuté larvy sa vžierajú do tela a tu sa živia.

CHEMICKÁ OCHRANA Ochrana porastov proti tejto bzdoche je veľmi náročná, lebo sa na hostiteľských rastlinách živí vo fáze dozrievania, keď sa použitie insekticídov neodporúča. Aplikácia musí byť urobená kvalitne, lebo prvé tri instary lariev sú malé a žijú skrytým spôsobom života, preto je potrebné použiť väčšie množstvo vody. Bzdochy sú veľmi pohyblivé, imága sa agregujú do skupín a lietajú denne aj 5 km.

Len ťažko sa dá odhadnúť, kde

46 /4985/ 13. 11. 2021 zletia (kde sa usadia). Bzdocha zeleninová prezimuje ako reprodukčne zrelá samička v diapauze.

Na jar po opustení skrýše nemá na výber veľké plochy vhodných hostiteľských rastlín, a preto prichádza k veľkej mortalite lariev.

Až začiatkom augusta prichádza k aglomerácii imág, ktoré migrujú do porastov sóje, v ktorej sa živia až do konca októbra. V Európe sa používajú kontaktné insekticídy najmä zo skupiny pyretroidov a neonikotinoidov.

BZDOCHA MRAMOROVANÁ Bzdocha mramorovaná Halyomorpha halys (srb. braon mramorasta stenica) pochádza z východnej Ázie. Koncom 90. rokov minulého storočia bola zavlečená do USA a už o 10 rokov sa stala ekonomicky významným škodcom v ovocných a zeleninových porastoch. V Európe bola zaznamenaná prvýkrát v Lichtenštajnsku v roku 2004 a vo Švajčiarsku v roku 2007. Po štyroch rokoch bola zaregistrovaná v Nemecku, o rok neskôr v Grécku, vo Francúzsku a v Taliansku, potom v Maďarsku a v roku 2015 v Srbsku a Česku. Na Slovensku prvý výskyt bol zaznamenaný v jeseni 2016 v Štúrove.

Telo dospelého jedinca bzdo- kladú vajíčka na vrchnú stranu chy mramorovanej je dlhé 12 lista. Jedna samička nakladie 50 – 17 mm a široké 7 – 10 mm, až 150 vajíčok a niektoré aj 400. sfarbenie je hnedé v rôznych Vyliahnuté larvy sa zdržiavajú odtieňoch, a preto vyzerá, akoby bola z mramoru. Posledné dva články na tykadlách majú biele pásy, čím sa výrazne líši od iných druhov bzdôch.

Vajíčko je súdkovitého tvaru, veľkosti 1,6 x 1,3 mm, bielej alebo bledozelenej farby, nakladené do znášok po 20 – 30 kusov Bzdocha zeleninová na hrozne na spodnej strane listov. Larvy v blízkosti miesta, kde sa vyliahli, počas vývoja majú 5 instarov, rozchádzajú sa až po prvom dĺžka tela lariev 1. instaru je 2,4 zvliekaní. Počas vývoja majú 5 mm, kým larvy 5. instaru merajú instarov (4-krát sa zvliekajú). Imá12 mm. Nohy, hlava a hruď sú ga novej generácie sa začínajú čierne, bruško je žltočervené objavovať v auguste. V jeseni od pri larvách 1. instaru a mení sa na septembra do novembra vyhľabledohnedé pri larvách 5 instaru. dávajú úkryty na prezimovanie.

BIONÓMIA Často sa sťahujú do domov, poV Európe má jednu generáciu dobne ako bzdocha zeleninová, do roka, kým v Mediteráne dve ale vo veľkých počtoch. generácie. Prezimuje dospelý ŠKODLIVOSŤ jedinec v rôznych úkrytoch. Na V Európe bola zistená na vyše jar imága opúšťajú zimoviská 50 druhoch rastlín z vyše 30 koncom apríla až začiatkom čeľadí. Škodí na ovocí, zelenine, mája. Po dlhom období prijíma- poľných a okrasných rastlinách. nia potravy a párenia samičky Na zelenine škodí na paprike,

rajčinách, tekviciach, kapustovinách a na cukrovej kukurici. Škodí vyciciavaným štiav, imága z plodov a larvy z listov a listových stopiek. Na listoch vznikajú okrúhle škvrny v priemere 3 mm, ktoré neskôr nekrotizujú a pletivo vypadáva. Poškodené plody majú najprv na povrchu nekrotické škvrny a priehlbiny, čo znižuje trhovú hodnotu plodov. Pri silnejšom napadnutí môžu úplne zničiť úrodu. Podobne ako aj iné bzdochy, aj tento druh je prenášačom patogénov.

OCHRANA V Srbsku nie je zaregistrovaný ani jeden insekticíd proti týmto škodcom v jabloňových sadoch. Počas vegetácie použité insekticídy (najmä pyretroidy) v ochrane proti obaľovačom ničia aj tieto bzdochy. V jeseni v čase zberu sa nemôžu použiť tieto insekticídy pre nemožnosť dodržať ochranné obdobie (karenciu).

V ochrane papriky proti tejto bzdoche sa v Amerike úspešne používajú neonikotinoidy a v ekologickej produkcii olej z klinčekov, mäty a medovky. .

OVOCNÁ ZÁHRADA

Jesenný postrek ovocných stromov Ľ. Sýkorová

O jesennom postreku môžeme hovoriť ako o preventívnom, pretože preventívne sa snažíme potlačiť zárodky chrastovitosti, kučeravosti, moniliózy či možnej hniloby ovocia v nasledujúcom roku. Práve v tomto období po opadnutí lístia súčasťou jesennej prevencie proti mnohým hubovým a bakteriálnym chorobám je chemický postrek meďnatými fungicídmi.

B

roskyne chránime proti kučeravosti broskýň, čerešne, višne, marhule a slivky – proti bakteriálnemu a moníliovému odumieraniu konárikov a zároveň proti nekróze kôry. Prvý postrek robíme po opadnutí lístia a po 14 dňoch ho opakujeme. Jablone, hrušky a okrasné ruže ošetrujeme proti karanténnej spále rastlín z čeľade

ružovitých a proti hrdzi hruškovej.

Môžeme zároveň ošetriť aj kríky bobuľového ovocia, ako napr. ríbezle, egreše či vinič. Postreky treba vykonávať za bezveterného počasia a pri teplote aspoň 5 °C, za dodržania predpísanej dávky. Pri jabloniach, kde bol zaznamenaný výskyt vlnačky krvavej, sa odporúča zlikvidovať prípadné kolónie tejto vošky,

Jesenným postrekom meďnatými prípravkami chránime aj broskyne proti kučeravosti

ktorá prezimuje na spodnej časti kmeňa tesne pod vrchnou vrstvou pôdy. Kolónia sa vyznačuje nádorovitými útvarmi a belavým povlakom. Ako prevencia proti vlnačke krvavej sa odporúča jesenné hnojenie jabloní a hrušiek draselnou soľou, ktorú treba povrchovo zapracovať v tesnej

blízkosti kmeňov stromov.

Jesenný postrek nie je ukončenie, no skôr včasné zasiahnutie proti chorobám, ktoré by prezimovali na povrchu kôry stromov a na jar infikovali listy a neskôr plody. Nezabúdajme ani na odstránenie starých plodov a listov, ktoré ostali v korune stromov.

V

27

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ZO SVETA VOJVODINSKEJ AVIFAUNY (42)

Pinky žijú v pároch len v období rozmnožovania DrSc. Ján Babiak

Značná časť operencov z čeľade pinkovitých (Fringillidae) sa vyznačuje tým, že sa orientovala na zmiešaný živočíšno-rastlinný spôsob stravovania. Rod piniek (Fringilla) je v tom zmysle najtypickejší. Sú to malé spevavce s hrubým, klinovitým zobákom okrúhleho tela, ale úzkeho, na konci vykrojeného chvosta. Majú pestro sfarbené operenie, okrem toho sú aj dobrí letci, s typickou vlnitou trajektóriou vo vertikálnej rovine.

S

pev majú vynikajúci a sa pohybuje cupkaním s potristavajú hniezdo príklad- asaním hlavou. nej konštrukcie. Mimo Rozšírenie: Pinka obyčajná hniezdenia sú spoločenské je typickým eurovtákom so a aj v honbe za potravou ich stálym celoročným bydliskom vidieť najčastejšie v kŕdľoch. v západnej, strednej a juhovýDominantnou stravou sú semi- chodnej Európe, odtiaľ prenikla ačka, ktoré ľahko drvia silným aj do severných častí Blízkeho zobákom, ale vždy, keď je na východu. V letnom období šíri to príležitosť, pochutia si aj na svoj hniezdny areál na sever hmyze. do Škandinávie a na východ od V slovenskej terminológii ro- Poľska po Mongolsko v pásme dové meno dostali podľa svojho od 35 º s. z. š. po polárny kruh. výrazného volania „pink“. Na Východoeurópske a severské našich priestoroch možno vidieť populácie sú sťahovavé, naša dva druhy: pinka obyčajná je tu populácia je prelietavá a staršie bežným vtáčikom, kým pinka samce aj prezimujú. Zimovisko severská u nás býva iba ako nachádzajú v západnej Európe zimný hosť. a v Stredomorí (aj na pobreží PINKA OBYČAJNÁ (LESNÁ) – severnej Afriky).

FRINGILLA COELEBS, Biotop: Ako jej druhové meno Linné 1758 hovorí, je vtákom lesov. Obýva Je u nás dosť častým vtáčikom. stromové priestranstvá aj prieJe to operenec, čo aj svoje dru- stranné roviny, trávniky a polia, hové meno v latinčine (coelebs) pokiaľ sú na nich háje, stromodostal podľa spôsobu života, radia, malé skupiny stromov, pretože len v období rozmnožo- parky, sady, živé ploty a vinice. vania žije v pároch. Inak sa delia Výškový rozsah jej bydliska je na kŕdle oddeleného pohlavia a žijú slobodne. To možno aj preto, že samičky pri prelietaní a sťahovaní sú rýchlejšie a letia na dlhé trasy, kým samce ako slabší letci sa vedia uspokojiť aj s preletom na kratšie dráhy, alebo u nás, hoci Pinka obyčajná – samček aj v drsnejších podmienkach, aj prezimovať. Jej druhové meno od rovinných lužných lesov v našom jazyku hovorí, že žije až po pásmo kosodreviny (do v lesoch, radšej preriedených, 1 300 m. n. v.). Po stromovom ako hustých, a potravu si hľadá poraste najviac preferuje duaj na zemi. Vtedy ju vidieť, ako bový, ale aj zmiešaný, bukový,

28

VI

ba aj hospodársky les. Vyhýba sa vlhkým priestorom.

Rozlíšenie: V období párenia samec je pestrejší. Má modrosivé sfarbenie hlavy a tyla a hnedo-ružové líca a hrdlo. Chrbát je hnedý, čelo, krídla a chvost sú tmavé a kostrč sivozelená. Na

Pinka obyčajná – samička

krídlach sú dva výrazne biele pruhy, ale aj ďalšia bielo-čierna kresba. Bruško je ružovkasto-biele. Samček však výrazné sivozelené sfarbenie v zimnom operení stráca a čiastočne sa priblíži k sfarbeniu samičky. Je hlavne sivohnedá, s olivovými prímesami na hlave a chrbte, s bielymi škvrnami na krídlach a jasnohnedým krúžkom okolo očí. Mláďatá sú v páperčeku hnedo-belavé a po operení sivozelené s tmavými krídlami a chvostom. Po operení získavajú materský šat.

Hniezdenie: Čas párenia sa začína vydeľovaním z jednopohlavných kŕdľov.

Na teritórium hniezdenia najprv prichádzajú samčeky.

Prezimujú v bližších oblastiach a konečne ich úloha je vyboriť sa za svoje životné priestory. Aj tú svoju dominanciu označujú

hlasným spevom na najvyšších konároch. Keď prídu aj samičky a determinuje sa párová príslušnosť, je čas na stavanie hniezda.

Je úhľadné, hrubostenné, kalichovité, vypletené z jemných konárikov a trávy, listov, machu, peria a srsti, v dákom rozvetvení konárov, maskovanom ešte sotva rozrastajúcimi sa listami, v hornej časti otvorené. Stavia si ho hlavne samička a naozaj majstrovsky. Do neho potom znesie 4 – 5 (7) bledo-sivozelených vajíčok. Na nich v hrubšej časti sú tmavohnedé väčšie škvrny. Inkubácia trvá 12 – 13 dní a hniezdna starostlivosť asi 14 dní. Po vyletení ešte asi týždeň mláďatá prikrmujú rodičia. Frekvencia hniezdenia je dvakrát v roku (začiatkom apríla a júna).

Potrava: Konzumuje semená bylín a kríkov, mladé výhonky, aj zrelé bobule, a v lete aj hmyz, jeho larvy a húsenice, pavúky.

Cez zimu sa uspokojí aj so zvyškami pod kŕmidlom pre vtákov.

Spev: Najprv sa hlási mäkkým „čup“ a často opakuje „pink“ alebo „fink“, aj „hjuit“. Pomedzi čviriká „čip-čip, čiri-čiri, čip, čevi-jú“. Pri prelete sa hlási nenápadným „japp“, inokedy „cíí“.

Mláďatá na hniezde žiadostivo pýtajú potravu s „čripp“.

PINKA SEVERSKÁ (IKAVEC) – FRINGILLA MONTIFRINGILLA, Linné 1758 Obýva severné časti eurázijského kontinentu, od Škandinávie až po Kamčatku. Je sťahovavá a európska populácia zimuje

46 /4985/ 13. 11. 2021 v západnej, strednej a južnej časti starého kontinentu, ale aj na Blízkom východe a na africkej časti Stredomoria. Biotop ikavca sú vyššie položené brezové, ale aj nie husté, zmiešané lesy a burinaté lokality. U nás spravidla zimuje aj na nezaviatych poľnohospodárskych plošinách a v bukovom lese. Je tu ani nie tak zriedkavá v období november – marec.

V zimnom šate sa podľa far-

by peria pohlavie ikavca ťažko rozlišuje (samička má bledšie sfarbenie a samec aj strakatú hlavu a chrbát).

V období párenia samec má celkom tmavú hlavu a chrbát. Od pinky lesnej sa ikavec rozlišuje aj takmer bielym bruškom s

Pinka severská – samček, zimný šat

tmavými bodkami na bokoch, nižšie od krídel.

U nás sa cez zimu stravuje semenami buka, brezy a smreka, ale aj semiačkami na poliach.

Hlási sa tvrdým, hlasným, „črreek“, komunikuje mäkkým „džíp“, nosovým „čvi“ a bzučivým „dzííí“, „rrrrrhyy“. Pri prelete sa hlási krátkym „jek“.

Výstražný znak je „slit“.

Fotografie: z internetu

OVOCINÁRSTVO

Sú machy a lišajníky na ovocných stromoch škodlivé? Ľubica Sýkorová Machy a lišajníky sa vyskytujú najmä na kmeňoch a konároch čerešní, višní, marhúľ, sliviek a orechov vo vlhšom a tienistom prostredí, v chladnejších oblastiach a najčastejšie na severnej strane stromu. Podľa odborníkov sú lišajníky indikátorom čistoty prostredia. Ak je prostredie znečistené, lišajníky veľmi rýchlo odumierajú.

M

POČASIE

13. 11. – 19. 11. 2021

ach a lišajníky nie sú pre stromy chorobou, neparazitujú na nich, sú iba prichytené. No ak ich je priveľa a na konári či kmeni sa nachádzajú v hrubej vrstve, stávajú sa vhodným úkrytom pre prezimujúcich škodcov. Preto ich treba odstraňovať, najčastejšie zoškrabovaním pomocou drôtenej kefy. Po ich odstránení sa odporúča kôru natrieť vápenným mliekom, ktoré kmeň dezinfikuje a zároveň chráni strom počas zimných mesiacov pred prehrievaním. Na jeseň Lišajník možno stromy ošetriť aj meďnatým fungicídnym prípravkom, napr. Kuprikol 50.

Lišajníkom a machom vyhovuje vyššia vlhkosť, vyššia hladina

podzemnej vody, celkovo vlhký pozemok, zatienená plocha, tmavý pozemok, severná orientácia, hustá výsadba, či nepresvetľovanie starších porastov. Pri silnom napadnutí – ak pokrývajú viac než 80 % plochy kôry, už obmedzujú

dýchanie cez kôru a celkový stav staršieho stromu. Na mladých výsadbách ich nájdeme len veľmi zriedkavo.

Prítomnosť machu a lišajníka môže naznačovať, že druhu alebo odrode, ktorú sme vysadili, nevyhovujú klimatické podmienky oblasti, alebo že je tam príliš veľa vlhkosti. Na rast nepotrebujú pôdu, pretože nemajú korene. Povrch ovocných stromov je ideálnym biotopom pre machy a lišajníky, pretože poskytuje ochranu pred slnkom, vetrom a zabezpečuje vlahu. Na ich vývoj sú vhodné Mach na jabloni aj listnaté stromy, pretože neprodukujú kyslé látky, ako Prvým krokom je nevysádzať ovocné stromy na miesta s vysonapríklad ihličnany. kou vlhkosťou pôdy a vzduchu.

OCHRANNÉ OPATRENIA Ak mach a lišajník neod- Aj zvýšenie pH pôdnej reakcie stránime, môže časom úplne obmedzuje ich výskyt. Častejšie pokryť celý povrch ovocného sa vytvárajú v kyslom a mierne stromu. Prijímajú vodu a mies- kyslom prostredí.

Na ich odstránenie môžeme to, kde sa nachádzajú, zostáva použiť aj roztok vody so sódou dlho vlhké, čo môže viesť k bikarbónou, ktorým natierame odumieraniu hostiteľskej rasvšetky postihnuté miesta. Účinný tliny. Ako sme už spomenuli, je aj roztok pripravený z jedného môžu byť aj úkrytom pre rôzne kilogramu soli, dvoch kilogramov škodlivé organizmy a ideálne miesto, kde sa hromadia popola a nastrúhaného mydla, pôvodcovia mnohých chorôb. ktoré pridáme do horúcej vody Preto je potrebné ich odstraňovať. a necháme zovrieť. Stromy naNajdôležitejšie je vytvoriť pod- tierame touto zmesou až po mienky, ktoré im nevyhovujú. vychladnutí.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

12˚ | 4˚

11˚ | 5˚

7˚| 3˚

7˚ | 3˚

8˚ | 0˚

9˚ | 1˚

8˚ | 2˚

VII

29

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Bravčové fašírky na kyslej kapuste Suroviny: 500 g mletého bravčového mäsa, 2 vajcia, 3 PL strúhanky, 1 KL soli, 1 KL mletej sladkej papriky, 1/2 KL mletého čierneho korenia, 2 KL majoránky, trochu oleja alebo masti na vyprážanie, 500 g kyslej kapusty Takto sa to podarí: Pekáč alebo zapekaciu misku vystelieme kyslou kapustou, ktorú sme predtým scedili a posekali na menšie kúsky. V miske spolu premiešame mleté mäso, celé vajíčka, strúhanku, soľ a koreniny. Zo vzniknutej zmesi v navlhčených dlaniach tvarujeme fašírky, ktoré

sprudka opražíme z oboch strán na oleji alebo masti. Opečené fašírky poukladáme na kapustu, prelejeme výpekom z panvice a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C na asi 20 až 30 minút v závislosti od veľkosti fašírok. Bravčové fašírky a kapustu podávame so zemiakovou kašou.

Pečené jablká s vločkami, orechmi a medom Suroviny: 2 väčšie jablká, 1/2 hrnčeka ovsených vločiek, za hrsť vlašských orechov, 1/2 KL škorice, 2 PL masla, 2 PL medu Takto sa to podarí: Rúru rozohrejeme na 170 °C. Jablká ošúpeme, prepolíme, zbavíme jadrovníkov a položíme rezom dole na plech vystlaný papierom na pečenie. V miske spolu premiešame vločky, nasekané orechy, škoricu a všetko prelejeme roztopeným maslom. Vzniknutou zmesou

posypeme jablká, ktoré následne prelejeme tekutým medom a dáme piecť do rúry na 20 až 25 minút (170 °C). Pečené jablká servírujeme s lyžicou gréckeho jogurtu, šľahačkou alebo s kopčekom zmrzliny.

Gaštanovo-mandľová torta bez múky Suroviny: Na korpus: 8 vajec, štipka soli, 500 g gaštanového pyré, 100 g mletých mandlí, 1 PL rumu, podľa chuti práškový cukor, trochu masla na vymastenie formy, trochu hladkej múky na vysypanie formy; Na čokoládovú polevu: 200 g čokolády na varenie, 50 g masla Takto sa to podarí: Vajcia rozklepneme a oddelíme žĺtky

od bielkov. Z bielkov a zo štipky soli vyšľaháme jemný sneh, žĺtky vyšľaháme metličkou do hladka.

K žĺtkom pridáme gaštanové pyré, mleté mandle a dobre spolu rozšľaháme. Podľa toho, aké sladké pyré sme použili, dosladíme práškovým cukrom a pridáme kvapku rumu. Opäť spolu prešľaháme. Nakoniec do gaštanovej zmesi opatrne zapracujeme sneh

tak, aby si zachoval čo najviac vzdušnosti, a cesto navrstvíme do tortovej formy (26 cm), ktorú sme vymastili maslom a vysypali múkou. Vložíme do rúry vyhriatej na 170 °C a pečieme zhruba 35 minút. Rúru neotvárame!

Na konci pečenia urobíme test špajľou. Ak na nej ostanú kúsky cesta, korpus budeme piecť o pár minút dlhšie. Upečený gaštanovo-mandľový korpus necháme

Pečené gaštany Suroviny: jedlé gaštany, soľ Takto sa to podarí: Rúru rozohrejeme na 200 °C. Gaštany narežeme na špičke na krížik. Rezy by mali byť hlboké asi 4 až 5 mm, aby sa nám po upečení krásne ošúpali s vonkajšou (hrubšou) aj vnútornou (tenšou) šupkou.

Takto narezané ich zalejeme studenou vodou, pridáme trochu soli a privedieme k varu.

Len čo sa začne voda variť,

VIII

gaštany scedíme a presypeme do pekáčika, sklokeramickej misky či tortovej formy. Pečieme v rúre približne 15 minút a po vytiahnutí ich zakryjeme utierkou a necháme jemne vychladnúť (asi 10 minút).

Domáce gaštanové pyré Nezameniteľná orieškovo-rumová aróma plná príjemných spomienok.

Suroviny: 500 g ošúpaných gaštanov, 50 g práškového cukru, 1 balíček vanilkového cukru, 50 g masla, 2 PL rumu alebo amarreta Takto sa to podarí: Gaštany narežeme na špičke na krížik a dáme variť na asi 1 hodinu.

Následne ich scedíme, ochladíme pod studenou vodou, ošúpeme a navážime pol kila. Gaštany rozmixujeme v kuchynskom robotovi na kašu, prípadne ich rozomelieme v mlynčeku na mäso.

Pridáme práškový i vanilkový

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 544 | Pripravuje: Ľubica Sýkorová | Použitá domáca a zahraničná literatúra

30

úplne vychladnúť na mriežke.

Nad vodným kúpeľom roztopíme čokoládu s maslom a vymiešame hladkú polevu, ktorou polejeme korpus a necháme stuhnúť. Tortu posypeme mletými mandľami.

cukor, zmäknuté maslo a rum.

Opäť rozmixujeme (pomelieme) na jemné a voňavé pyré. Takto pripravené pyré chutí skvelo so šľahačkou či so zmrzlinou. Alebo ho môžeme ďalej použiť na prípravu chutných dezertov.

Zdroj: recepty.sk Výber: Ľ. Sýkorová

Kultúra 29. ROČNÍK FESTIVALU SPIEVAJŽE SI, SPIEVAJ... V PETROVCI

Poniger Forero a Zelenáková zase postúpili do Pivnice Jaroslav Čiep

P

avel Poniger Forero sa po druhýkrát – dva roky za sebou – stal víťazom Festivalu mladých spevákov slovenských ľudových piesní Spievajže si, spievaj... Ten sa uskutočnil v nedeľu 7. novembra v sieni Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci. Na záver ďalšieho ročníka už tradičného festivalu, ktorý organizuje MOMS Petrovec, o tom rozhodla odborná porota. Pavel Poniger Forero získal aj Cenu za autentickosť piesne. Právo účasti na Stretnutí v pivnickom poli si zase vyspievala Miroslava Zelenáková, rovnako ako Pavel získala i Cenu za autentickosť piesne.

Tohto roku, ako aj vlani, súťažila aj petrovská spolkárka a speváčka Alexandra Muchová a získala 3. cenu poroty. „Je nám potešením, že sa na 29. ročníku festivalu Spievajže si, spievaj zúčastnilo 29 žiakov spevákov. Najmladšia speváčka

Ivan Kopčok si vyspieval Cenu obecenstva a odmenu orchestra

mala iba 4 a pol roka a najstarší účastníci sú vlastne súťažiaci pre pivnický festival. Chvályhodná je veľká účasť najmladších účastníkov, máme až 26 detí do 15 rokov.

Aj v jednej, aj v druhej časti máme vynikajúcich spevákov, ktorí majú čistú interpretáciu, veľmi málo bolo chybných nečistých tónov.

U spevákov je i výborná dikcia, čiže všetko veľmi zreteľne a jasne • KULTÚRA •

bolo vyspievané, a tiež dynamika alebo predvedenie. S tým, že u niektorých – prevažne mladších

Pavel Poniger Forero v prítomnosti ocenených spieva víťaznú pieseň

aj v obmedzenom počte, ktorí cii festivalu, zavďačila predsedpotleskom z celého srdca po- níčka MOMS Petrovec Katarína vzbudzovali spevákov, aby sa Melegová-Melichová. Odmenu im ľahšie spievalo, a bolo vidieť, že im to dobre padlo.

Festival otvorila predsedníčka obce Jasna Šprochová. V úvodnej časti mladí speváci jednotlivo alebo aj v duete zaspievali po jednu pesničku a v súťažnej časti traja speváci podľa predpisov festivalu zaspievali po dve pesničky, po jednu rýchlu a jednu pomalú. Účastníkov festivalu hudbou sprevádzal orchester Simona Sýkorová získala odmeny pod vedením harmonikára aj za spev, aj za storočný kroj Rastislava Struhára a tvorili ho aj huslista Jaroslav Spevák, ako najmladšia účastníčka fesgitarista Samuel Kováč a basista tivalu získala predškoláčka Lilia Vlastimír Struhár. Tento orchester Michaela Dítětová. Sedem rovnosprevádzal aj speváčky v revuál- právnych cien za najúspešnejších nej časti, keď zaspievali Jarmila spevákov medzi Nádejami získali Virágová a Andrea Stanivuková Adam Fábry, Nina Častvenová, a spievali aj samotní hudobníci Lea Vršková, Simona Sýkorová, Struhár a Kováč. Program mode- Andrea Danková, Lenka Hodorovala Viera Dorčová-Babiaková. ličová a Marína Tordajiová. Dve Aj tohto roku bolo na javisku rovnaké odmeny orchestra získali vidieť veľa pekných krojov, za čo Viktória Sabová a Ivan Kopčok, možno vďačiť mamám a starým ktorý sa ovenčil aj Cenou poroty mamám. Po vystúpení na vkusne obecenstva. Tú tvorili osvedčené upravenom javisku sa všetkým speváčky Katarína Balážová, Anna účinkujúcim dostalo aj darčekov Očovejiová a Anna Struhárová. a vyhlásili aj tých, ktorí svojím K tomu štyri rovnaké Ceny za najspeváckym talentom a oblečením krajší kroj získali Anita Fábryová, zapôsobili. V mene organizátora Simona Sýkorová, Lucia Hodoličosa všetkým, čo prispeli k realizá- vá a Petra Dobríková z Hložian.

účastníkov – bola prítomná trošku tréma, je to ľudsky a deti sa k tomu dopracujú. Zároveň kvitujeme aj to, že sa súťaže zúčastnili iba traja chlapci speváci. Po toľkých malých spevákoch očakávame väčší počet starších účastníkov, no zdá sa, že nemajú taký záujem o spev, takýto spôsob súťaženia.

Inak všetci traja boli silní, čistá interpretácia a všetko, čo prislúcha k dobrému spevu. Laureát Pavel Poniger Forero je jeden ostrieľaný spevák, chlapec, ktorému vyzrel, dospel hlas, a bola to vynikajúca interpretácia,“ v mene komisie, ktorú tvorili aj Mariena Stankovićová-Kriváková, Olivera Popadićová a Katarína Melegová-Melichová, na záver festival zhodnotila hudobná pedagogička Anna Medveďová.

Tohto roku v sieni SVD boli prítomní aj diváci, hoci Všetci účinkujúci speváci na záver na pódiu zaspievali festivalovú hymnu 46 /4985/ 13. 11. 2021

31

Kultúra VÝTVARNÝ ŽIACKY TÁBOR V PETROVCI

Tradičná Makovička po 22. raz Jaroslav Čiep

V

sobotu 6. novembra po roku zase od rána v Základnej škole Jána Čajaka v Báčskom Petrovci sa zoskupovali žiaci a ich pedagógovia nielen z Petrovca, ale aj z okolia.

Tak ako tomu bolo aj v minulých rokoch, ba i desaťročiach, i teraz to bol začiatok Výtvarného tábora Makovička, tentoraz už 22.

Detailnejšie nám o tom v mene organizačného tímu hovorila autorka projektu profesorka Daniela Marková. Žiaci, ktorí účinkovali na tohtoročnej Makovičke, prišli z ôsmich zák- Z otvorenia podujatia ladných škôl a bolo ich zo 50.

Všetky školy, do ktorých poslali výzvu, aj tohto roku ju prijali a pedagógovia priviedli do Petrovca svojich žiakov. Viac-menej je to rovnaká zostava výtvarných pedagógov, ktorým leží na srdci, aby sa ich žiaci zdokonaľovali v tejto oblasti. Okrem domácich petrovských nadaných mladých výtvarníkov na Makovičku pricestovali aj žiaci zo Starej Pazovy s pedagógom Jánom Agarským, Kysáčanov priviedol Michal Ďurovka, Selenčanov a Hložančanov Miško Bolf, Pivničanov a Kulpínčanov Verica Príprava na prácu v sochárskej dielni Tanackovićová a Maglićanov

Grafici s tematikou ríše mora

32

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Emília Valentíková-Labátová.

Pracovalo sa ako zvyčajne v troch dielňach. Emília Valentíková-Labátová pracovala so žiakmi v grafickej dielni so suchou ihlou a hĺbkotlačou.

V maliarskej dielni Verica Tanackovićová so žiakmi pracovala na technike maľby na textílii, kde si vypracovávali šatky, ktoré si potom mali možnosť so sebou odniesť aj domov. Zamerali sa na tvorbu, akú by si žiaci sami sebe dopriali ako odevný detail.

Keď sú v obehu netradičné materiály a spôsoby práce, akou je aj textília, doma deti s tým nemôžu pracovať, lebo je to náročnejšia technika, aj farby sú špeciálne a nie veľmi lacné.

Tu im ponúkajú vyskúšať, lebo nemajú príležitosť inde s tým pracovať. V sochárskej dielni nie je možnosť mnoho fantazírovať, lebo každá väčšia práca by potrebovala aj viac času, ako sú na to určené štyri hodiny, takže tam pracovali s hlinou a so žiakmi pracoval Miško Bolf. Tohto roku si tému volil každý sám. Keď sú nejaké výročia, tak sú aj Makovičky tematické a po iné roky ponechávajú účastníkov prejaviť svoju tvorivosť a fantáziu.

Makovičkárom sa na úvod v mene domácich prihovorili

Prichystaní maľovať na plátne • KULTÚRA •

aj riaditeľka petrovskej základnej školy Zdenka Dudićová a v mene organizátorov – Asociácie slovenských pedagógov predsedníčka Mária Andrášiková.

Po ukončení dielní a po obede účastníci navštívili Galériu Zuzky Medveďovej a Organizačný výbor Výtvarného tábora Makovička vyhodnotil vyhotovené práce

a odovzdal najzdatnejším darčeky a diplomy. Porota práce vyhodnotila takto: Grafická dielňa – v kategórii grafikov: 1. Kristina Govorčinová (Kulpín) a Miriam Kalková (Pivnica), 2. Petra Pintírová (B. Petrovec) a Anastasija Mrdaková (B. Petrovec) a 3.

Jozef Ko-

ska dielňa – v kategórii sochárov: 1. Andrea Aksentijevićová (Pivnica), 2. Lea Popovićová (St. Pazova) a Abigail Marta Eliášová (B. Petrovec), 3. Emília Čemanová (Kysáč) a Peter

Makovičkárske výtvory

váč (Stará Pazova) a Luka Meseldžija (Selenča). Sochár-

Šuľan (B. Petrovec). Maliarska dielňa – v kategórii maliarov: 1.

Stanislava Štajferová (Hložany),

Martina Agárska (Kysáč) a Marta Milašinovićová (B. Petrovec), 2.

Dunja Ćirovićová (Kulpín) a 3.

Ester Zeleňáková (Pivnica).

STARÁ PAZOVA

Večierok poézie Anna Lešťanová

M

ladá talentovaná Staropazovčanka Dajana Rénerová je výbornou žiačkou 7. ročníka tamojšej Základnej školy Simeona Aranického. Zaoberá sa písaním poézie a herectvom a jej prvú básnickú zbierku Putovanje između sna i jave (Cestovanie medzi skutoč-

nosťou a snom) predstavili v piatok 5. novembra na Detskom oddelení Ľudovej knižnice Dositeja Obradovića v Starej Pazove.

O mladučkej autorke a jej talente na písanie najprv hovorila jej profesorka srbského jazyka a literatúry Božidarka Martićová.

Povedala, že je Dajana usilovné dievča, vždy usmiate, milé a veselé, pripravené pomôcť v kaž-

O Dajane Rénerovej hovorili Božidarka Martićová a Predrag Vasić; v mene organizátora podujatia o všestrannej Pazovčanke sa zmienila Nataša Filipová (stojí) • KULTÚRA •

Početné obecenstvo na literárnom večierku

dom momente, bez váhania.

Svoju prvú báseň napísala ako osemročné dievčatko a keď sa začala zaoberať písaním poézie, jej najväčšou túžbou bolo publikovať svoju básnickú zbierku.

Práve jej prvotina pomenovaná Cestovanie medzi skutočnosťou a snom bola verejnosti predstavená na spomenutom literárnom večierku. O toto podujatie domáce obecenstvo prejavilo veľký záujem a okrem rodičov, brata, príbuzných, jej veľkou podporou boli aj jej spolužiaci zo školy, v čele s triednou profesorkou Betou Žigovou. Mladá poetka tvorí aj naďalej a už sa teší i na

svoju ďalšiu básnickú zbierku.

Dajanu, ale ako talentovanú herečku, predstavil druhý hosť večierka – Predrag Vasić, známy herec, s ktorým mladá Pazovčanka hrala aj vo filme, premiéra ktorého je naplánovaná vo februári alebo v marci budúceho roka. Okrem autorky Dajanine básne prečítal aj herec Vasić, ktorý poznamenal, že je veľmi ťažko povedať, či je Dajana talentovanejšia na písanie poézie, alebo herectvo, lebo žiari tou najkrajšou pozitívnou energiou.

Program úspešne moderovala Nataša Filipová, knihovníčka – poradkyňa.

46 /4985/ 13. 11. 2021

33

Kultúra VEČIEROK NOVOSADSKÝCH MATIČIAROV

napísané sú spôsobom, akým sa každý z nás do nich môže vžiť, akoby ich prežil na vlastnej koži.

Ešte len toto nech porozprávam... lého roku, no táto zbierka povie- ktorú pre tento večierok nacvičila je zbierka poviedok obsahujúca dok na svoju prezentáciu musela profesorka slovenčiny Vladislava pre každého niečo, dokonca aj počkať takmer rok, kým to pro- Havranová. Táto trojica predniespre tých najmladších čitateľov. tipandemické opatrenia dovolili. la príbehy Macháčových hrdinov, Večierok krásnym prednesom O knihe sa najprv zmienil Martin ktorí vôbec nie sú inakší od nás slovenských populárnych Prebudila, autor piesní obohatila Anna Zorpredslovu, ktorý ňanová-Kulíková za sprievodu ho prítomným aj Đorđeho Petriška. Podujatie prečítal. Strany moderovala Danica Vŕbová, a obálku tejto ktorá sa podpisuje aj ako zbierky poviedok zodpovedná redaktorka knikrášlia olejomaľhy. Na sám záver večierka sa by akademického vyberanými slovami návštevmaliara Michala níkom prihovoril autor MiroĎurovku. Pri tejto slav Macháč, prisľubujúc, že príležitosti Ďurovsa nebude dlho čakať na jeho ka vyložil časť zo ďalšiu knihu, a vyzval prítomsvojej tvorby aj ných, aby čítali a sledovali jeho v malej sieni SKC Autor Miroslav Macháč (druhý zľava) s účastníkmi tvorbu. V družnej atmosfére sa P. J. Šafárika, kde večierka v Novom Sade novosadskí matičiari rozlúčili sa večierok uskus hosťami, kvitujúc, že nasledutočnil. Poviedky z prezentovanej samých: aj oni pátrajú po šťastí, júci večierok sa uskutoční v prvý knihy, ale aj z niekoľko nových, láske, porozumení. Zaujímavé decembrový utorok a bude mať zatiaľ nezverejnených, čítali Rasti- príbehy zo života, šťastné, alebo vianočnú tematiku. slav Zorňan, Danica Vŕbová a Lára menej šťastné, (ne)každodenné, Foto: Janko Merník Hrgovićová, autorova vnučka, úprimné a občas horko-sladké,

O zbierke poviedok Miroslava Macháča Danica Vŕbová

Č

lenovia Miestneho odboru Matice slovenskej v Novom Sade 2. novembra usporiadali svoj tradičný večierok – prvý po takmer ročnej prestávke. Na potešenie svojho verného publika aj tentoraz si za tému večierka zvolili niečo nové a zaujímavé, a tak na cestu k čitateľom vyprevadili najnovšiu knihu poviedkara Miroslava Macháča, Hajdušičana bývajúceho v Starej Pazove.

Prítomných, medzi ktorými boli aj predseda Matice slovenskej v Srbsku a farár novosadský Branislav Kulík s manželkou, najsamprv privítal predseda MOMS Nový Sad Jaroslav Boldocký. Šiestu knihu autora Miroslava Macháča pod názvom Ešte len toto nech porozprávam... vydalo Slovenské vydavateľské centrum spolu s Maticou slovenskou v Srbsku minu-

VÝKLAD NOVÝCH KNÍH

Zdenka Valentová-Belićová: Ohmatávanie pulzu

ohmatávame (možno slabnúci) pulz slovenskej vojvodinskej literatúry.“ Zostavovateľka si je vedo(ISBN 978-86-7103-574-3) má, že táto zbierka prozaických J. Čiep vania, ktorý prebieha v tejto ko- textov musí byť koncipovaná munite cez migračné procesy, o ako panoráma, nie ako antológia anoráma súčasnej sloven- čiastočnej asimilácii príslušníkov alebo výber, lebo by také prístupy skej vojvodinskej prózy, kto- tohto spoločenstva, marginali- museli byť založené na hodnorá vyšla prednedávnom pod zácii literatúry na tiacich princípoch. Ide o ZDENKA VALENTOVÁ-BELIĆOVÁ titulom Ohmatávanie pulzu, je globálnej úrovni, relatívne súčasnú tvorbu, prehľadom aktuálnej slovenskej pozmenenom poktorá vznikala v priebehu Ohmatávanie vojvodinskej prozaickej tvorby a stavení literatúry niekoľkých desaťročí, a o pulzu prípadnou odpoveďou na možnú v súčasnej spoautorov, ktorí aktuálne otázku tykajúcu sa zotrvávania ločnosti, ako aj o tvoria a publikujú časotohto literárneho kontextu v poklese financopisecky, a väčšina z nich budúcnosti. Jej zostavovateľ- vania v miestnych dosiaľ nevydala vlastnú ka Zdenka Valentová-Belićová rámcoch... Na zbierku poviedok. Do (1975) o samotnom počine píše: strane druhej je tejto knihy sú zaradení: „O tušenom zániku slovenskej zrejmé, že SlovenViera Benková, Miroslav literatúry vo Vojvodine, alebo ská vojvodinská liDemák, Ružena Kratiinak povedané o jej kvantitatív- teratúra ešte stále cová, Mišo Smišek, Tono-kvalitatívnej redukcii, sa dlho autorov má a tato kniha svedčí o máš Čelovský, Vladimír Valentík, hovorí. Takéto kritické hodnote- tom, že tvoria – píšu a publikujú Martin Prebudila, Ladislav Čáni, nia sú na jednej strane oprávnené po slovensky. O tom, aká je sila Miroslav Kaňa, Katarína Hricová, a opodstatnené okrem iného aj a perspektíva ich slova, sa azda Annamária Boldocká-Grbićová, vedomím o procese odľudňo- dozvieme z tejto knihy, ktorou Vladimír Sudický, Zdenka VaZDENKA VALENTOVÁ-BELIĆOVÁ OHMATÁVANIE PULZU

P

ISBN 978-86-7103-574-3

34

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

lentová-Belićová, Mária Vršková, Janko Takáč, Andrea Speváková-Fejzovićová, Anna Đurićová, Martina Valentová, Anna Margaréta Lačoková, Alexandra Svetlíková, Martina Bartošová, Aneta Lomenová-Tótová, Svetlana Gašková a Hana Čížiková. Na obálke je zreprodukovaný výsek z triptychu Ľubky Ergovej, na úvod je text Čarovný bozk pre zakliatu sebaúctu z pera zostavovateľky Zdenky Valentovej-Belićovej a na záver heslá o autoroch. Zbierku próz Ohmatávanie pulzu vydalo Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci ako 5. zväzok v edícii Predsa koľaj. Zároveň je to 288. publikácia vydaná v SVC. Táto publikácia rozmerov 20 x 14 cm, vytlačená na ofsetovom papieri, zlepená do mäkkej väzby, v rozsahu 280 strán, vyšla s vročením 2021. V náklade 150 kusov ju vytlačila tlačiareň Futura v Novom Sade.

• KULTÚRA •

ĎALŠIE ÚSPEŠNÉ UMELECKÉ DIELO ALISY ORAVCOVEJ

Premiéra súčasného tanečného predstavenia Alena Kulíková

Z

náma vojlovická herečka Alisa Oravcová, študentka Inštitútu pre umeleckú hru v Belehrade, má za sebou už rad divadelných predstavení

pre deti v Slovenskom kultúrno-osvetovom spolku Detvan.

Okrem účasti v divadelných predstaveniach mala na starosti réžiu predstavení Petar Pan a Rozmarín, mládežníckeho Druhý rad, dokonca realizovala aj niekoľko muzikálov. Nie je to náhoda, lebo jej rodičia od malička vštepujú lásku k divadlu.

Otec je známy vojlovický herec, mama režisérka detských divadelných predstavení, scénografka, dokonca aj výborná kostymérka. Alisa sa rozhodla lásku k divadlu a tancu vo svojom živote ešte viac zveľadiť a dala sa na primerané štúdiá. Pri ukončení štúdia vznikla magisterská práca – súčasné tanečné predstavenie Zabili sme mamu, takmer za pomoci školiteľky

• KULTÚRA •

Dijany Miloševićovej. Premiéra predstavenia bola v piatok 5. novembra v Študentskom kultúrnom centre v Belehrade.

Nie je isté, čo sa môže stať človeku v dôsledku klimatických zmien na planéte Zem.

Človek skutočne spôsobil katastrofálne zmeny, ktoré sa mu môžu vrátiť ako bumerang, ak sa v blízkej budúcnosti nezladí s prírodou. Žiaľ, situácia je už teraz alarmujúca. Bude človek za svoje správanie potrestaný?

Cíti človek planétu Zem ako živú bytosť, ktorú každý deň zabíja pre svoj pohodlný život?

Zvrhne ho Matka Zem z trónu priemyselnej a technickej revolúcie, alebo je Matka Zem, ako každá matka, súcitná a stále sa snaží dostať svoje najhoršie dieťa do starých správnych koľají? Koľko sily, trpezlivosti, rán bude potrebovať v tomto boji? Dá sa v človeku prebudiť vedomie a svedomie?

Týmto dielom – tanečným predstavením Alisa Oravcová chcela poslať odkaz divákovi, ako ona vidí vzťah medzi matkou prírodou a človekom. Môžeme dosvedčiť, že

prichádzajú ďalšie a ďalšie varovania. Ak sa aktivujú oveľa silnejšie prírodné sily ako človek, ľudstvo stráca svoju budúcnosť.

Existuje aj ďalšia povinnosť ľudstva, a to je prebudiť sa z hmotného sveta a zobudiť v sebe božskú podstatu.

Potom uvidí, aký zázračne harmonický je život na planéte Zem. V tomto predstavení hrajú: Alisa Oravcová, Alexander Zain, Marija Tomićová, Miroslav Petrović, Miloš Janjić, Martin Marek a Ana Lipijová. „Kompletný projekt niekoľkomesačných príprav priniesol hru s aktuálnou tematikou, ktorá vyvolala u divákov cielené zamyslenie sa nad vzťahom matky Zeme a človeka. Myslím si, že som úlohu zdolala úspešne, čo potvrdili pozitívne komentáre a

v Pančeve,“ povedala mladá a talentovaná umelkyňa Alisa Oravcová.

Hru sprevádza výstava 10 fotografií v dvoch častiach. Prvé štyri fotografie sú symbolom

kritika pani profesorky, ale aj silný potlesk divákov. Diplomovú prácu budem obhajovať ústne pred komisiou Inštitútu pre umeleckú hru, ktorá mi udeľuje titul magistra dramatickej tvorby a audiovizuálneho umelca.

Dúfam, že hra bude žiť aj naďalej a dostane príležitosť aj na scéne

mytológie, ktoré sú symbolmi stromu života (Perun a Veles).

Aj táto výstava svedčí o tom, že vzniku divadelno-tanečného predstavenia predchádzal autorkin hĺbavý výskum.

štyroch elementov prírody (voda, vzduch, oheň a matka Zem), druhý celok tvoria štyri bohyne ročných období (Vesna, Lada, Živa a Morena), ako aj dvaja významní bohovia slovanskej

Foto: Lidija Antonovićová a Petar Vasilčin

46 /4985/ 13. 11. 2021

35

Kultúra ROZHOVOR S NEÚNAVNOU AKTIVISTKOU ZO ŠÍDU

Kde je Nataša, tam je pieseň Blaženka Dierčanová

V

erš známej piesne: Robota, robota, na každý deň ťa mám, a nemôžem robiť, kým si nezaspievam... je ako šitý na život Nataše Kolárovej zo Šídu a na jej každodennosť, lebo kde je Nataša, tam je spev!

Už devätnásť rokov je kantorkou v cirkevnom zbore SEAVC v Šíde, vedie oltárny spevácky zbor, aktívna je aj v SKUS Jednota, kde je tiež v čele speváckej skupiny.

Jej hudobná cestička sa začala už ako žiačky základnej školy, keď ukončila i Hudobnú školu Filipa Višnjića, odbor harmonika. Ako mládežníčka často spievala na koncertoch a ako nádejná speváčka sa zúčastnila i na Stretnutí v pivnickom poli.

Boli to časy, keď asi ani netušila, že pieseň a hudba budú tak veľmi prítomné v jej živote. Na zoznámenie s touto neúnavnou kultúrnou aktivistkou je tu rozhovor s ňou, a keďže je autorka tohto textu členkou spomenutej speváckej skupiny, s povolením spolubesedníčky vyznel na „ty“. „Písal sa rok 1995, keď sme ja a ešte tri dievčence zo SKUS Jednota účinkovali na festivale v Pivnici. Boli to časy, keď sa intenzívne a s chuťou pracovalo v spolkoch. Ja som vtedy bola prvý a posledný raz na tomto festivale. Zostala mi však pekná spomienka a vzácna skúsenosť.“ V spolku si potom bola trochu menej prítomná, ale pozvali ťa do cirkevného zboru za kantorku. „Áno. V roku 2002 na pozvanie farárky Oliny Kolárovej a vtedajšieho dozorcu Štefana Farkaša som prišla do cirkevného zboru a tu mi poverili prácu kantorky namiesto Pavla Stupavského.

Potrebovali mladšiu posilu a pre mňa to bola úplne nová 36

www.hl.rs

Nataša Kolárová s deťmi v cirkevnom zbore Šíd

skúsenosť, lebo, pravdupovediac, dovtedy som do kostola nechodievala. Povedala som si, že by to bolo pre mňa dobre: predovšetkým začať chodievať do kostola a pritom spojiť dobrú a užitočnú stranu. O pár rokov neskoršie som sa vrátila do spolku a tam som pokračovala ako vedúca speváckej skupiny. A to by bol ten môj začiatok takmer každodenného zaoberania sa hudbou.“ Mohlo by sa povedať, že odvtedy pravidelne pracuješ so speváčkami: v kostole sú to väčšinou staršie, v spolku trochu mladšie ženy. S ktorými sa ľahšie pracuje? „Nedá sa to porovnať a mne je to jedno. Dôležité je, aby mali dobrú vôľu a aby prichádzali pravidelne na skúšky. Myslím si, že je to veľmi dôležité, a vážim si, keď prichádzajú v dohovorený čas. V cirkevnom zbore sme mali i mladšiu mládežnícku skupinu a do oltárneho spevokolu sa pripojili aj muži. V roku 2008 sme v štúdiu Rádia Šíd nahrali dve cédečká nábožných pesničiek. Keď teraz počúvam

Informačno-politický týždenník

tie piesne, ktoré spevokol predniesol trojhlasne a štvorhlasne, som veľmi hrdá. Ale je škoda, že sme to technicky nemohli lepšie upraviť. Neskoršie chlapi prestali chodievať na spevokol, mladší sa k nám nepripojili, tak zostalo asi desať žien. Okrem

mi s nimi pracuje. Je celkom pochopiteľné, že nemáme všetci rovnaký talent. Keď ide o kvalitu prednesu, musím povedať, že my v menších zboroch nemáme počtom na výber spevákov, speváčky. Som celkom spokojná, že sa schádzame, kamarátime a spievame. Teší ma, že sa o našom spevokole vie a ešte keď niekto aj pochváli našu prácu.“ Si ambiciózna? „Hm... Tí, ktorí ma poznajú, vedia, že sa snažím, aby to znelo čím lepšie. Možno nie úplne perfektne, ale podľa možnosti.

S radosťou a vôľou sa pripravujem na naše skúšky, zvlášť na koncerty, vyberám pesničky, a uznám, že som ambiciózna.“ V cirkevnom zbore v Šíde, ale i vo fíliách šídskeho zboru si cenia tvoju kantorskú prácu. Absolvovala si aj seminár pre kantorov, však? „To boli semináre v Pivnici a Báčskom Petrovci a pre mňa veľmi užitočné. Vždy sme mali odborníkov a dosť sme sa mohli

Keď práca s deťmi vyvrcholí na programe pred očami obecenstva

nás pár žien v stredných rokoch väčšinou sú to ženy nad šesťdesiatpäť rokov. Dobre sa

naučiť, lebo sa pri takých seminároch zídu aj kantori z iných zborov, vymeníme si skúsenosti, • KULTÚRA •

naučíme sa pesničky, spolu si zaspievame. Také semináre sú veľmi dobré pre nás kantorov.“ V cirkevnom zbore v Šíde pracuješ aj s deťmi a pripravuješ s nimi vianočné a veľkonočné programy. Baví ťa aj práca s deťmi? „Hovoria, že keď ste s deťmi, aj duša oddychuje, a ja to môžem potvrdiť. Mám ukončenú strednú pedagogickú školu, tak je to mojím povolaním.

V cirkevnom zbore nemal kto pracovať s deťmi, tak som sa ujala tej práce. Som šťastná, keď vidím, že prichádzajú naladení, že chcú spolupracovať, naučiť sa pesničky, básničky, kresliť atď. Väčšinou sú to tie isté deti, ktoré prichádzajú aj do spolku. Je to veľmi pekne, Nataša a jej verná kamarátka keď nám príde dvadsať – tridsať – harmonika detí, ale na druhej strane – sú Keď ide o prácu v SKUS Jedto väčšinou deti zo zmiešaných manželstiev a polovica z nich nota Šíd, povedala by som, že nerozumie alebo veľmi málo pre pandémiu je menší počet rozumie po slovensky. Snažím aktívnych členov. Speváčky sa, aby som im uľahčila spoločné sú predsa aktívne. „V tomto nešťastí je dobre, hodiny, prekladám a dokonca aj píšem, ako by veta mala znieť že speváčky zo Šídu, Erdevíka v slovenskej reči. Myslím si, že a Bingule začali spolupracoby sa tu rodičia mali trochu za- vať a navzájom si pomáhať pri myslieť. Sme povďační, že k nám privádzajú deti, ale keď ide o tú slovenčinu, to by sa predsa mali pousilovať doma ich naučiť. Musím spomenúť, že spolu s našou farárkou administrátorkou Annou Petrovićovou vo filiálnom cirkevnom zbore v Bijeljine (Bosna a Hercegovina) robíme projekt Slovenčina na perách a v srdci, ktorý podporuje Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Aj keď tam máme rodiny Štefekovú, Šimoniovú, Jurekovú, Grňovú, slovenský jazyk S členkami šídskeho oltárneho spevokolu už nepoužívajú, a práve preto sa snažíme cez tento pro- programoch. Pracujeme v rámci jekt priblížiť im náš ľubozvučný, možností a v súlade s predpísanými opatreniami. Pred spevavý materinský jazyk.“ • KULTÚRA •

asi ôsmimi rokmi v Jednote sme mali spevácku skupinu, v ktorej bolo dvanásť členiek. Postupne ten počet klesal. Toto leto sme začali spolupracovať najprv s Binguľou, keď nás pozvali na oslavu storočnice ich spolku.

Tam sme spoločne nacvičili zmes piesní a potom Binguľčanky prišli nám ,na pomoc’, keď sme účinkovali na podujatí Šídske kultúrne leto. Na poslednom koncerte, ktorý bol usporiadaný v rámci Michalských stretnutí dedín v Kukujevciach, sa k nám pripojili speváčky z Erdevíka.

Dôležité je to, že napriek tomu, že máme pandémiu, keď nás je stále menej aktívnych členov v každej dedine, my spoločne vystupujeme.

Myslím si, že by sa mohlo robiť aj viac, keby sa vedúci spolkov lepšie organizovali.“ Ako sa darila práca s mladými speváčkami, ktoré vystupovali na festivale v Šíde, na koncerte v Erdevíku a naposledy aj na festivale v Kovačici? Pripravovala si Leu Častvenovú z Bingule, však?

aj Hanu Ćosićovú zo Šídu. Hana sa, žiaľ, nezúčastnila v Kovačici na Rozspievaných klenotoch.

To, čo by som chcela vyzdvihnúť, je, že Binguľa mala po prvýkrát svoju predstaviteľku na festivale Rozspievané klenoty, a Lea bola jediná speváčka zo Sriemu. Som celkom spokojná, ako Lea spievala, a zároveň by som pochválila nášho učiteľa Darka Bábeľu z Bingule, ktorý prichystal kroj pre mladú Binguľčanku – naškrobil ho a vyžehlil – a pekne ju obliekol. Využila by som príležitosť pochváliť aj tento náš festival pre deti v Šíde Keď si ja zaspievam. Je to fantastická idea, že je také podujatie založené práve pre najmladších spevákov, aby nadobudli skúsenosti, aby sa mohli zúčastniť i na ďalších festivaloch, akým je napríklad i tento v Kovačici.“ Nataša, si veľmi aktívna: v spolku, v cirkevnom zbore, v miestnom matičnom odbore v Šíde, v Matici slovenskej v Srbsku si dokonca podpredsedníčkou pre Sriem. Ako na to všetko stačíš? Máš času venovať sa nejakému koníčku? „Pred asi pol rokom som sa dostala na nové pracovné miesto – zamestnala som sa v Kultúrno-vzdelávacom stredisku v Šíde. Som veľmi spokojná a Bohu vďačná. Toto pracovné miesto akoby čakalo na mňa. Som šťastná a keď prídem z práce domov, môj život je hudba. Každý deň si zahrám na harmonike, hľadám nové pesničky na nadchádzajúce sviatky. Od malička mám v srdci spev, hudbu, harmoniku, a myslím si, že tak bude, pokým budem mať síl.“ Ďakujem za rozhovor a prajem ešte veľa úspešných koncertov v cirkevnom zbore a v SKUS Jednota.

„Lea bola predstaviteľkou SKUS Milana Rastislava Štefánika a okrem nej som nacvičovala

Foto: z archívu spolubesedníčky

46 /4985/ 13. 11. 2021

37

Kultúra STARÁ PAZOVA

Škola plná hudby Anna Lešťanová

V

sú miestnosti Slovenského národného domu a zo 100 žiakov je zapísaných do štyroch hudobných odborov: klavír, harmonika, husle a flauta.

Rodičom a príbuzným týchto žiakov sa tentoraz predstavilo 17 žiakov. Z uvedeného počtu 15 zahralo na klavíri (v triede pro-

erejná hodina žiakov Základnej hudobnej školy Teodora Tošu Andrejevića v Rume, vysunutého oddelenia v Starej Pazove, sa uskutočnila v stredu 3. novembra v aule staropazovskej divadelnej sály.

Bola to prvá z radu naplánovaných verejných hodín v školskom roku 2021/2022.

Z iniciatívy Obce Stará Pazova a rozhodnutia Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá 3. septembra 2012 začalo s prácou vysunuté oddelenie školy v Starej Pazove. Toho Viliam Baláž je žiakom 3. ročníka základnej času sídlom oddelenia hudobnej školy

Spoločná fotografia účastníkov verejnej hodiny

fesoriek Belindy Putilovej, Dunje Berakovićovej a Sanje Prgonjićovej), 2 na harmonike (v triede profesora Nikolu Jovanovića) a vystúpilo aj jedno klavírové dueto. Verejná hodina bola pre týchto žiakov veľmi významná, lebo v nadchádzajúcom období ich očakávajú kolokviá, a potom aj skúšky. Mladučkí hudobníci

STARÁ PAZOVA

Výstava sôch a kresieb A. Lešťanová

D

o decembra si milovníci výtvarného umenia v staropazovskej Galérii Miry Brtkovej môžu pozrieť ďalšiu zaujímavú výstavu, tentoraz sa tam predstavuje umelkyňa Julijana Protićová z Belehradu. Žiaľ, pondelkovej vernisáže sa nezúčastnila, lebo – ako povedali organizátori výstavy zo Strediska pre kultúru Stará Pazova – autorka sa nachádza v dvojtýždňovej izolácii pre ochorenie Covid-19. Hoci fyzicky neprítomná, predsa sa obecenstvu „prihovorila“ autorským textom, v ktorom sa zmienila o svojich sochách a kresbách vystavených v Starej Pazove.

Tento text prečítal Marjan Ka38

www.hl.rs

ravla, odborný spolupracovník strediska pre výtvarné umenie, ktorý zároveň výstavu aj otvoril.

Julijana Protićová je známou umelkyňou s impozantnou biografiou, ktorá mala profesionál-

Výstavu umeleckých prác Julijany Protićovej v Starej Pazove otvoril Marjan Karavla

Informačno-politický týždenník

tentoraz zahrali skladby viacerých autorov.

Program moderovala profesorka Prgonjićová, ktorá okrem iného povedala, že je hranie na inštrumentoch veľmi významné pre intelektuálny život každého dieťaťa. Ďalšiu verejnú hodinu naplánovali v polovici decembra.

ny a progresívny tok. Toho času pracuje ako docentka na Fakulte úžitkového umenia – v odbore úžitkové sochárstvo Univerzity umenia v Belehrade. Svoje umelecké práce aktívne vystavuje od roku 1993. Doteraz mala 15 samostatných výstav, zúčastnila sa na viac ako 100 kolektívnych výstavách, ako aj na desiatich výtvarných táboroch a sochárskych sympóziách. Jej práce záujemcovia mohli vidieť a zhodnotiť i na výstavách v zahraničí. Podieľala sa i na vypracovaní početných scénografií pre potreby filmovej, divadelnej a televíznej produkcie. Je nositeľkou významných ocenení za výtvarnú tvorbu a členkou viacerých výtvarných združení.

Na výstave v Starej Pazove dominujú sochy a autorkinou inšpiráciou na ich tvorbu je ženské telo – ako stredisko životného cyklu, v ktorom vzniká život.

• KULTÚRA •

SLOVENSKO

Kovačická insita zavítala do Thurzovho domu

V

priestoroch Thurzovho domu pre verejnosť v pondelok 8. novembra otvorili predajnú výstavu insitného umenia z Kovačice Z vrchov do nížin.

Viac ako desiatka pozvaných hostí tak mohla ako prvá obdivovať rozsiahlu zbierku kovačickej insity a využiť príležitosť na kúpu viac ako 50 jedinečných obrazov, ako aj upomienkových predmetov.

Stredoslovenské múzeum po dvoch rokoch verejnosti opäť ponúka možnosť obdivovať jedinečné kultúrne dedičstvo Slovákov žijúcich v Kovačici (Srbsko). Robí tak prostredníctvom novootvorenej výstavy Z vrchov do nížin, nad ktorou prevzali záštitu veľvyslanec Republiky Srbsko na Slovensku Jeho Excelencia

Momčilo Babić, ako aj predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ján Lunter. „Samotná výstava Z vrchov do nížin, ako aj pozitívny ohlas zo strany verejnosti hneď po jej sprístupnení dokazuje, že si insitné umenie zaslúžene získava čoraz väčšiu pozornosť tak na Slovensku, ako aj vo svete. Podčiarkujú to aj príhovory, počas ktorých viackrát odznelo želanie, aby sa našim rodákom žijúcim v Kovačici podarilo dosiahnuť to, o čo sa snažia už dva roky, a teda, aby sa ich insitná tvorba dostala do zoznamu UNESCO. Veríme, že ich od toho delí už iba malý krok. Ako spoluorganizátori výstavy tiež vnímame tieto vyjadrenia ako dôkaz toho, že insita

V ÚSTRETY 55. STRETNUTIU V PIVNICKOM POLI

Podľa štandardného modelu Anna Francistyová

P

rípravy 55. ročníka nášho najstaršieho hudobno-speváckeho podujatia sú v plnom prúde. Realizácia Stretnutia v pivnickom poli 2021 bude zladená s aktuálnymi protipandemickými opatreniami, ale v tejto chvíli môžeme zverejniť, že tohtoročný festival bude mať znovu tri koncerty (54. ročník v roku 2019 mal iba dva pre malý počet prihlásených spevákov) a prebiehať budú v dňoch 26. – 28. novembra. Zo 15 prostredí svoju účasť v Pivnici prihlásilo 23 spevákov a už letmý pohľad na ich zoznam sľubuje skutočne kvalitný ročník. Nebudú mať ľahkú prácu členovia odbornej poroty (Jarmila Juricová-Stupavská, Mária Zdravkovićová a Pavel Tomáš st.) a záznamník si veru naplní aj odborník na ľudový kroj (Patrik Rago). Divákov čaká zaslúžený umelecký zážitok z krásy per-

• KULTÚRA •

fektne interpretovaných pôvodných slovenských ľudových piesní a znovu budú môcť hlasovať aj za svojich favoritov. Spevákov bude sprevádzať 12-členný festivalový ľudový orchester pod vedením Ondreja Maglovského.

Zo známych dôvodov tento ročník pivnického festivalu nebude medzinárodného rázu, otázne sú i tradičné tanečné zábavy po každom koncerte, ale všetky relevantné záležitosti drží pod palcom organizačný výbor (s početnými komisiami) v čele s Miroslavom Jurajom Bélom a koordinátor Miroslav Pap. Pripravené sú i sprievodné podujatia: výstava ručných prác, už inštalovaná panelová výstava 25 rokov festivalu DIDA, nevystane prijatie u predsedu Zhromaždenia obce Báčska Palanka v priestoroch SKUS Pivnica a nedeľňajší rozhovor účastníkov festivalu s členmi odborných porôt.

má na Slovensku svoje miesto, a môžeme byť právom hrdí na našich krajanov,“ spresnil riaditeľ Stredoslovenského múzea Marcel Pecník.

Farebnosť či detská úprimnosť, s ktorou kovačickí maliari zachytávajú každodenný život, patria medzi výnimočné a špecifické črty ich tvorby. Stávajú sa tak lákadlom pre mnohých zberateľov, ale aj príležitostných kupcov. Okrem obrazov sa však na výstave Z vrchov do nížin môžu návštevníci tešiť aj na rôzne upomienkové predmety. „Na výstave majú naši návštevníci možnosť obdivovať viac ako 50 výnimočných obrazov svetoznámych insitných maliarov. Ponúkame však aj rôzne

upomienkové predmety, ktoré si od nás môžu za symbolickú cenu odniesť ako malý suvenír.

Okrem magnetiek či miniatúr je to tiež kalendár z Kovačice na rok 2022, v ktorom sa nachádza reprodukcia 12 obrazov kovačických maliarov. Pre každý z týchto upomienkových predmetov je charakteristické, že ponúkajú kúsok z insitného umenia,“ dopĺňa vedúca prezentačného oddelenia Ivana Žačoková.

Návštevníci Thurzovho domu majú možnosť obdivovať insitné umenie z Kovačice až do 24. novembra 2021.

Mgr. Kristína Hatarová PR manažérka Stredoslovenského múzea (Redakčne upravené.)

Výzva na účasť na festivale Letí pieseň, letí 2021

D

om kultúry 3. októbra v Kovačici v spolupráci s Ústavom pre kultúru vojvodinských Slovákov vyzýva skladateľov, upravovateľov, textárov a interpretov, aby sa zúčastnili 23. festivalu populárnej hudby pre deti Letí pieseň, letí 2021.

Festival bude realizovaný v obmedzenom režime v súlade s opatreniami krízového štábu a za sprísnených hygienických podmienok (povinné rúška, dezinfekcia priestoru, rúk).

Podmienky účasti na festivale: – autori môžu na festival poslať najviac dve skladby, ktoré sú hudobným obsahom a textom primerané festivalu pre deti; – texty skladieb a ich interpretácia majú byť v slovenskom jazyku; – skladby na festivale interpretujú deti do 14 rokov; – autori skladieb sú povinní zaslať notový materiál s textom, prípadne audionahrávku skladby do 15. novembra 2021 na adresu: Dom kultúry 3. októbra Ul. maršala Tita 46 26 210 Kovačica s poznámkou: Prihláška na festival Letí pieseň, letí 2021 alebo e-mailom na adresu: dkulture@gmail.com Prihlášku si možno stiahnuť na webových stránkach Domu kultúry Kovačica a Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov. Ďalšie informácie o festivale Letí pieseň, letí možno získať na číslach: 062 8850 814 (Ján Tomáš, riaditeľ), 062 881 53 76 (Pavel Tomáš st.), 021/54 55 70 (Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov) a na webovej stránke: www.kultura-kovacica.com.

46 /4985/ 13. 11. 2021

39

Kultúra • Oznamy IN MEMORIAM

Ing. Janko Hološ 9. 7. 1961 – 3. 11. 2021

V

stredu 3. novembra 2021 nás všetkých ohromila smutná správa o predčasnej smrti Janka Hološa-Djega z Padiny, zapríčinenej krátkym nákazlivým ochorením.

Janko Hološ-Djego bol dlhodobý dejateľ v oblasti amatérskych kultúrnych podujatí, predovšetkým herec, recitátor, režisér, spevák, moderátor, vôbec ochotník, ktorý svojím nesmiernym talentom, entuziazmom, chtivosťou, trpezlivosťou, vytrvalosťou a dobrotou ovplyvňoval kultúrny život nielen Padinčanov, Kovačičanov, ale aj slovenskej komunity žijúcej na týchto priestoroch.

Janko Hološ sa narodil 9. júla 1961 v Padine. Základnú školu ukončil v rodisku, strednú stavebnú školu v Kovačici a Vyššiu technickú školu v Subotici. Už ako žiak základnej školy sa zapojil do kultúrnych aktivít v škole a bol to začiatok jednej dlhej a úspešnej amatérskej kariéry v oblasti kultúry.

V oblasti divadla, v ktorom aktív-

ne pôsobil od roku 1978, a počas 40 hereckých a 25 režisérskych rokov prevažne pri Dome kultúry Michala Babinku v Padine, ale aj ako člen Divadla VHV scény v Kovačici, získal mnohé ocenenia. Napríklad: ceny za hlavnú mužskú postavu na prehliadkach slovenských ochotníckych súborov, Prvú cenu za herecký výkon na festivale DIDA v Pivnici roku 2001, Cenu za najlepšiu mužskú úlohu na Republikovej prehliadke nových divadelných foriem v Pančeve roku 2002, Prvú cenu za najlepšie stvárnenú mužskú úlohu na republikovej prehliadke FEDRAS (Malo Crniće 2008), ako aj Prvú cenu na pokrajinskej prehliadke malých scén VOFEMAS v Kruščići a diplom za réžiu a najlepšie stvárnenie mužskej postavy na Festivale Zuzany Kardelisovej v Kysáči roku 2012. Účinkoval na mnohých domácich,

Priliehavý nepriliehavo Anna Horvátová

P

oužívame termín priliehavý vhodne?! Práveže nie. „Na začiatku koncertu odznela priliehavá hudba.“; „Predseda mal priliehavý príhovor.“; „Žiaci zarecitovali priliehavú báseň.“ Takýchto príkladov je neúrekom, ale prídavné meno „priliehavý“ tu nie je správne použité. Možno sa niekomu pozdá, že sú to nepatrné finesy, ale jazyk je natoľko citlivý, že aj tie malé odtiene rozpozná.

Nahliadnuc do slovníkov slovenského jazyka zisťujeme, že základný význam hesla priliehavý je: urobený presne podľa

40

www.hl.rs

ale aj zahraničných festivaloch a prehliadkach: v Martine, Bratislave, Leviciach (Slovenská republika), v Prahe (Česká republika).

Janko bol aj mimoriadny spevák. Bol trojnásobným víťazom festivalu Padina spieva (v rokoch 1977 – 1979), účinkoval na Stretnutí v pivnickom poli (v rokoch 1978 – 1980). V roku 1980 tu získal Cenu obecenstva.

Ako recitátor desaťročia bol neoddeliteľnou súčasťou, synonymom a nositeľom Babinkových literárnych stretnutí, pritom bol znalcom a nadšencom Babinkovej postmodernej poézie.

Za takúto bohatú aktivitu v oblasti kultúry sa mu do rúk dostalo osobitné uznanie v oblasti umeleckej činnosti a zachovávania ľudových tradícií Matice slovenskej v Srbsku (2011).

V auguste 2021 bol odmenený na návrh Obecnej knižnice Kovačica, oddelenia v Padine, Veľkou zlatou plaketou Obce Kovačica za mimoriadny prínos v kultúrnej propagácii Republiky Srbsko a Obce Kovačica doma a v zahraničí, za

prínos v oblasti divadelnej a hudobno-scénickej tvorby.

Janko bol aj športovec. Bol členom Hádzanárskeho klubu Dolina Padina v 80. rokoch minulého storočia, keď tento šport dosiahol zenit svojho pôsobenia. Aj futbalisti Doliny z Padiny stratili verného fanúšika, lebo neprešiel ani jeden zápas v Padine, na ktorom Janko nefanúšikoval.

Zamestnaný bol v Obecnej správe Obce Kovačica, v Oddelení urbanizmu, bytovo-komunálnej činnosti, ochrany životného prostredia, premávky a energetiky, majetkovoprávnych a inšpekčných úkonov. Bol vzorným robotníkom a obľúbeným spolupracovníkom.

Angažoval sa i v cirkevnom živote.

Sme hrdí a je nám cťou, že sme žili a tvorili v jednom čase dejín našej dediny práve s takýmto výnimočným človekom, akým bol ctený a obľúbený Janko Hološ-Djego.

Opona sa zavrela. Navždy. Česť jeho pamiatke.

Ochotníci Domu kultúry Michala Babinku v Padine Obecná knižnica Kovačica, oddelenie v Padine

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) OZNAMUJE

rozmerov, tesne lipnúci, priliehajúci k niečomu: priliehavé šaty, priliehavé nohavice, priliehavé čižmy, priliehavé tričko.

Namiesto prídavného mena priliehavý si zvoľme prídavné mená: primeraný, príhodný, vhodný, výstižný, a v tejto súvislosti aj ilustračné vety budú znieť takto: „Na začiatku koncertu zaznela výstižná hudba.“; „Predseda mal primeraný príhovor.“; „Žiaci zarecitovali primeranú báseň.“ A keď nohavice či tričká veľmi priliehajú k telu, vtedy to takto povedzme: „Kolegyňa, to tričko je veľmi priliehavé k telu.“

Informačno-politický týždenník

verejné nahliadnutie do Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu HIP – PETROHEMIJA, a. s., Pančevo, Ul. spoljnostarčevačka č. 82, Pančevo, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia prevádzky extrakcie butadiénu s výstavbou pomocného objektu na termickú oxidáciu tekutej uhľovodíkovej fázy do FSK, na katastrálnej parcele č. 1780, k. o. Elemir, ZO Zreňanin. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39) a v miestnostiach Mestskej správy Zreňanin, Námestie slobody č. 10, do 20. 12. 2021. Počas trvania verejného nahliadnutia zainteresovaná verejnosť môže v písomnej forme podať pripomienky a mienky k vystavenej štúdii na adresu pokrajinského sekretariátu.

S cieľom organizovania zdravotne bezpečných podmienok na uskutočnenie verejnej rozpravy a prezentácie nevyhnutné je, aby všetci zainteresovaní zahlásili svoju účasť na telefónne číslo: +381 21 487 46 90, alebo elektronickou poštou e-mail: ekourb@vojvodina.gov.rs.

Verejná rozprava a prezentácia budú 21. 12. 2021 v budove vlády AP Vojvodiny (prízemie, kancelária č. 39) o 12.00 h.

• KULTÚRA • OZNAMY •

Oznamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 46 autor: JÁN BAŽÍK

vodné 1. časť starý doprav- spojka no tajničky človek né prostriedky

častica

dusík

proporcia

ťaživý pocit

stať sa slabším

Potrebujeme predavača miliampér

časti nábytku

Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu súrne potrebuje kolportéra (predavača) Hlasu ľudu v Kysáči. Úhrada sa reguluje zmluvou. Záujemcovia sa môžu ohlásiť v NVU Hlas ľudu, Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V, alebo na tel. č.: 021/4720-840, 063/47-2084, 062/762-947 (služba predaja).

Hlas ľudu

lantán ale, no

kadiaľ

mäsiarsky obchod muž. meno Jaroslav

plošné jednotky

núdza, bieda

začiatok abecedy zlato

Pančevo

rénium

H ĽU LAS DU

V tajničke je meno a priezvisko slovenského literárneho vedca.

epický dráha, trať úplne, celkom

nový

alt prudký výstrel experiment

2. časť tajničky

terče aktínium

vpíšte TČ

tantál Nový Sad

von predložka menšia loď

previnenie črepina

hora hliník

telúr slabo horela liter

hlasludu.info

obyvateľ Selenče

www.hl.rs

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 45 – VODOROVNE: napredok, e, samica, SD, živil, kop, lono, obeh, so, Ra, RAI, k, O, vak, Bo, Po, osol, kolo, zlé, osada, on, koleno, y, slavisti TAJNIČKA: EMIL KOLÉNYI Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 45 z čísla 45 Hlasu ľudu zo 6. novembra 2021 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: KATARÍNA STANOVÁ, Ul. Nikolu Teslu č. 95, 26 210 Kovačica. Blahoželáme.

Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

• OZNAMY •

46 /4985/ 13. 11. 2021

41

Oznamy

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu VVP Vode Vojvodine, Bulvár Mihajla Pupina č. 25 z Nového Sadu, podal žiadosť o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Odstraňovanie bahna, deponovanie a remediácia usadenín splavného Begeja od štátnej hranice hydrouzla Klek – fáza I, na k. p. č.

4560 a 4559, k. o. Međa, na k. p. č. 10825, k. o. Srbski Itebej, na k. p. č. 3956, 3957/1 a 3955/2, k. o. Novi Itebej, na k. p. č. 7386, 7385 a 7387, k. o. Begejci, na k. p. č. 4069, 4061, 4070, 4072 a 4071, k. o. Žitište, na k. p. č. 3615, 3614 a 3613, k. o. Jankov most, na k. p. č. 1609 a 1610, k. o. Klek, na k. p. č. 2058/1, 2060, 2057, 2072, 2066, 2067, 2068, 5030, 2061, 2062 a 2063, k. o. Zreňanin III. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39) na tel. č.: 021/4874690 alebo otázkou na adresu olivera.vucinic@vojvodina.gov.rs a natasa.knezevic@vojvodina.gov.rs.

Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu sekretariátu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

Nositeľ projektu EkoGradnja, s. s r. o., zo Zreňanina, Ul. beogradska b. č., podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Exploatácia piesku ako stavebného materiálu z ložiska Mužljanska kolonija 1 pri Zreňanine. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39) na tel. č.: 021/4874690 alebo otázkou na adresu olivera.vucinic@vojvodina.gov.rs a natasa.knezevic@vojvodina.gov.rs.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písomnej forme na adresu sekretariátu.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS175, NSU175, NSL175, NSO175 NS – KAMENJAR III NOVI SAD

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS175, NSU175, NSL175, NSO175 NS – KAMENJAR III NOVI SAD, Kamenjar III číslo 43, rad II., na katastrálnej parcele číslo 3978, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 5. novembra 2021 schválila rozhodnutie číslo VI-501-417/21, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie.

Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs.

Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 1. 11.

2021 schválil rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Exploatácia piesku ako stavebného materiálu z ložiska Vinogradi pri Elemire, nositeľa projektu Crni MB Gas petrol, Elemir, s. s r. o., z Elemira, Ul. Zdravka Čelara b. č.

Rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39).

Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

42

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

OBJEDNÁVKA MLÁDEŽNÍCKEHO ČASOPISU VZLET Mládežnícky časopis Vzlet vychádza mesačne, okrem júla a augusta, a doručuje sa poštou na adresu odberateľa.

Cena jednotlivého čísla je 40,00 din.

200,00 din.

400,00 din.

| www.v zlet.rs |

APRÍL

2021

MENO A PRIEZVISKO

52 | cen a 40 din

ADRESA

40 din

Nový Sad

t.rs w.vzle | ww

|

| ročník

SEPT

EMBE

1 R 202

Nový Sad | ročník 52 | cena 40 din | www.vzlet.rs |

JÚN 2021

polročné predplatné ročné predplatné

Sa Nový

ník d | roč

na 52 | ce

TELEFÓNNE ČÍSLO

NAPOMENUTIE: Údaje vyplňte tlačenými písmenami.

DÔLE

ǤŊ.Ɣ ŽI5 TÉ JE NEBÁŤ SA .1*%Ŋ( $ ŝ*( BU U J SVO 5 - D1Ɨ 0 Ɨ JU)* .Ɣ 3+ Ŋ $

SA ZA ČALA / - 868 8

Vyplnené tlačivo môžete zaslať na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 101 Nový Sad. V prípade akýchkoľvek otázok nás môžete kontaktovať na tel. číslo: 021/47 20 840.

OBJEDNÁVKA

ČASOPISU PRE DETI ZORNIČKA

Časopis pre deti Zornička vychádza mesačne, okrem júla a augusta, a doručuje sa poštou na adresu odberateľa.

Cena jednotlivého čísla je 90,00 din.

polročné predplatné ročné predplatné

HU NWyE 2 2 Ɣ

Ɣ

2 /202 2021

Ɣ

ík Ročn

9) 32 (7

Ɣ

Cena

n.

90 di

1 Ɣ 6HS WHPEH U

450,00 din.

900,00 din.

MENO A PRIEZVISKO

Ɣ 20 21/20

22

Ɣ

Ročník

32 (79

)

Ɣ

Cena 90

din.

ADRESA

TELEFÓNNE ČÍSLO

NAPOMENUTIE: Údaje vyplňte tlačenými písmenami.

Vyplnené tlačivo môžete zaslať na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 101 Nový Sad. V prípade akýchkoľvek otázok nás môžete kontaktovať na tel. číslo: 021/47 20 840.

• OZNAMY •

46 /4985/ 13. 11. 2021

43

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA s divadelníkom

SMUTNÁ ROZLÚČKA

VERONA KAPITAN Ing. JANKOM HOLOŠOM-DJEGOM 9. 7. 1961 – 3. 11. 2021 z Padiny

Odišiel dobrý človek, každý ho mal rád, odišiel nám do nenávratna, teraz musíme len spomínať.

rod. Šuľanová 18. 9. 1951 – 8. 11. 2021 z Kysáča žijúca v Austrálii

S láskou a úctou si na Teba budeme spomínať a trvalú spomienku zachovávať.

Padinskí divadelníci SMUTNÁ ROZLÚČKA

Sestra Anna Harijanová s rodinou a po zosnulých bratoch Jánovi a Pavlovi ich najbližší SPOMIENKA na rodičov

JÚLIA TÓTOVÁ rod. Kašová 1947 – 2021 z Báčskeho Petrovca

So zosnulou sa lúčia: manžel Tomáš Tót, dcéra Vesna s rodinou a ostatní

DROBNÝ OZNAM KUPUJEM staré a nové perie, alebo mením za paplóny, vankúše a deky.

Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

44

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

JÁNA JAKUŠA

ELENKU JAKUŠOVÚ

1933 – 2001 – 2021 1944 – 2021 z Báčskeho Petrovca Nech Vás v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia.

Na Vás si spomínajú Vaši najbližší

Oznamujte v Hlase ľudu

021/ 47-20-840 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

• OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 2. novembra 2021 nás navždy opustila milovaná matka, dcéra a manželka

MÁRIA GEDEĽOVSKÁ rod. Verešová 29. 8. 1981 – 2. 11.

2021 z Báčskeho Petrovca

Navždy zostaneš v našich srdciach.

Lúčia sa s Tebou: synovia Stefan a Rastislav, matka Zuzana a manžel Ondrej

POSLEDNÁ ROZLÚČKA Dňa 29. októbra 2021 nás nečakane opustila

ANNA HRUBÍKOVÁ

1951 – 2021 z Báčskeho Petrovca

Zostaneš nám vo večnej pamiatke.

Rodiny Balážová a Tordajiová a dcéra Estela

SMUTNÁ SPOMIENKA

ZUZANA GÁNIOVÁ

rod. Kováčová 1940 – 2011 – 2021 z Báčskej Palanky

S láskou si na Teba spomíname, krásne spomienky si zachovávame.

Chýbaš nám veľmi...

Tvoji: manžel Ján, syn Ján a dcéra Jarka s rodinami • OZNAMY •

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÝ POZDRAV

s kmotrou

kmotre a krstnej mame

ANNOU ČASTVENOVOU

ANNE ČASTVENOVEJ

rod. Topoľskou 7. 4. 1951 – 16. 10.

2021 z Báčskeho Petrovca

Je ťažké nájsť v zármutku slová na rozlúčku.

rod. Topoľskej z Petrovca

S úctou si na Teba budú spomínať

Večnú spomienku si na Teba budú zachovávať

rodiny Šprochová a Pajšľová

kmotrovci Kolárovci s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynie 10 rokov, čo nás navždy opustil manžel, otec a starý otec

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 17. novembra 2021 uplynie 25 rokov odvtedy, čo si nás navždy opustil

ONDREJ RUMAN

PAVEL BABINEC

28. 7. 1957 – 11. 11.

2011 – 2021 z Pivnice

Zostaneš navždy v našich srdciach a spomienkach.

Manželka Zuzana, dcéra Milina s manželom Daliborom, vnukovia Viktor a Igor, dcéra Marína s manželom Miroslavom a vnúčatá Emília a Peter

BOLESTIVÁ SPOMIENKA

1946 – 1996 – 2021 z Kovačice

S úctou a láskou si na Teba spomínajú: manželka Eva a dcéry Anička a Nataška

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 9. novembra 2021 uplynulo 6 mesiacov, čo sa Tvoje milé srdce, drahý ocko, zastavilo

na otca, starého otca a svokra

PAVLA LEVÁRSKEHO

Mr. ADAM MARKO

13. 11. 1931 – 1. 11.

2001 – 2021 z Báčskeho Petrovca

17. 1. 1933 – 9. 5.

2021 zo Zemunu rodom z Kovačice

K nedožitej deväťdesiatke a 20. výročiu úmrtia.

S večnou spomienkou plnou úcty za Tebou smúti

Na neho si spomínajú

Snežka s rodinou 46 /4985/ 13. 11. 2021

Jeho najmilší

45

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 12. novembra 20.00 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Hore-dolu (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 14. novembra 10.30 Zostrih z Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... z roku 2010, 1. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Agrosféra (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Utorok 16. novembra 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Hore-dolu. V druhej časti piatkového bloku budú spracované mládežnícke témy. Relácia Horedolu prinesie aktuality zo života mladých ľudí v našich prostrediach.

Dúhovka. V týchto dňoch životnú šesťdesiatku oslávila hložianska rodáčka, lingvistka a vysokoškolská profesorka Anna Makišová. Jej pedagogická práca so študentmi slovenčiny na Filozofickej fakulte v Novom Sade, vedeckovýskumná činnosť hlavne z oblasti slovenského jazyka, najnovšie aj učebnicová tvorba, ako aj rodinné zázemie, budú priblížené v dokumente pod názvom Upevňovateľka národného povedomia.

Agrosféra. V novembrovom vysielaní pre poľnohospodárov diváci si budú môcť pozrieť súvahu roka, týkajúcu sa jesennej úrody, a príspevok o príprave pôdy na zimu. Zistia i to, aká je tohtoročná kvalita vína. V pokračovaní bude spracovaná téma sadenia stromkov, ochrana ovocných sadov, a nevystane ani pozornosť venovaná zeleninárstvu.

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 12. novembra – Posledné zúčtovanie Sobota 13. novembra – Americká krása Pondelok 15. novembra – Odsúdený Utorok 16. novembra – Security Streda 17. novembra – Salvador Štvrtok 18. novembra – Nepodplatiteľný

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 14. novembra Film: Minna a továreň na sny Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Moja tučná grécka svadba Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná relácia na aktuálnu tému Nedeľa

18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

15.05 15.30 16.00 16.10 16.20 16.25 16.55 17.00

10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí

17.15 17.30 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 18.10 Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15

týždňa

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

46

www.hl.rs

Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

Informačno-politický týždenník

Nedeľa 14. novembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Divadelné predstavenie: Futúrum lásky Utorok 16. novembra 16.00 Ján Pisančin – Ander z Košíc, akého nepoznáme Bábkové divadlo: Aladinova čarovná lampa Kreslený film: Šalamún

RÁDIO STARÁ PAZOVA

RÁDIO PETROVEC 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Piatok 19. novembra Príspevky z archívu TVOK

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA Utorok – piatok

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

18.20 18.40

Na modrej vlne – každý pracovný deň Správy z regiónu Stalo sa na dnešný deň Správy z Kovačickej obce Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Kalendárium Udalosti dňa Citáty do vrecka Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Zaujímavosti zo sveta Humor Správy z Kovačickej obce Zaujímavosti zo sveta Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Citáty do vrecka Poézia

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 14. novembra 7.00 Repríza relácie Dobrý deň Streda 17. novembra 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport

VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Ukrátení o penaltu BAČKA 1901 – MLADOSŤ 2 : 1 (2 : 1) Jaroslav Čiep

P

resne tak, ako sme avizovali v minulom čísle, hosťovanie petrovskej Mladosti v Subotici s tamojším mužstvom Bačka 1901 na štadióne vedľa somborskej brány nebolo ľahké, ale petrovskí belaso-modrí nepredali svoje kožuchy tak ľahko a lacno. Niekoľkí štandardní hráči Mladosti nemohli hrať, buď pre zranenia, alebo pre žlté karty. Zostava Mladosti bojovala, ale predsa im to nevyšlo. K tomu dopomohol aj hlavný rozhodca Mrđenović z Vrbasu, keď pískal tak, aby domáci neprehrali.

Najviac sa to videlo pri neodpískanej penalte pre hostí v druhom polčase.

V sobotu na trávniku v Subotici diváci videli pekný výkon tak domácich, ako aj hosťujúcich hráčov.

Hostia sa prví ujali vedenia.

O to sa postaral rýchly útočník Trojanović, už v 11. min. strelil gól pre hostí po dobrej prihrávke Stojisavljevića, keď obranca domácich netrafil loptu a zostal sám pred brankárom. O víťazovi tohto športového súboja sa rozhodlo už v prvej časti prvého polčasu. Subotičanom najprv Leňa dobrým zákrokom zmaril výhodnú šancu, ale čoskoro domáci vyrovnali výsledok na 1 : 1 cez Rajkovaču v 21. min. Po rohovom kope obrana Mladosti nereagovala adekvátne a útočník domácich to využil. Na krídlach tohto gólu domáci vsietili aj ďalší už v 25. min.

Mladý hráč Bačky Malenčić loboval brankára Leňu. Mladosť v prvom polčase mala ešte zopár vyložených

VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Zručnejší Erdevíčania SLOGA (E) – RADNIČKI (Š) 2 : 1 (0 : 1) Lazar Pavković

F

utbalisti Radničkého prehrali v stretnutí so susedmi, futbalistami Slogy 2 : 1. Domáci strelili víťazný gól v poslednej minúte zápasu, keď sa hlavný rozhodca tohto stretnutia Bojan Graovac z Rumy pripravoval na označenie konca zápasu. V prvej

časti zápasu hrou odvážnejší a bojovnejší boli hráči Radničkého a už v druhej minúte padol gól pre hostí. Mladý a srdečný Dobrojević zapísal na semafor výsledok 1 : 0 pre Šíďanov. Domáci ukázali aj v tomto zápase bezradnosť. Svedčí o tom, že jedného hosťujúceho hráča strážili aj dvaja – traja domáci. Lepšie povedané, viac bránili

šancí, strelu Trojanovića zneškodnil brankár domácich, Stojisavljević trafil brvno, keď sa ocitol zoči-voči s brankárom, Čiep strieľal z pravej strany vedľa, a ani Ožvát z voľného kopu spoza šestnástky nedokázal vsietiť.

V druhom polčase sa tréner hostí Sovilj pokúsil dvoma náhradníkmi pozmeniť hru, ale stav na semafore sa už nemenil.

Prvý polčas bol dynamický, ale v druhom polčase poľavili sily obom celkom. Aj tu Mladosť dominovala, mala svoje šance, najlepšia bola tá, keď Zorić trafil žrď, a bola tu aj neodpískaná penalta... Domáci červeno-bieli zomkli svoje rady a organizovanou hrou a z protiútokov sa pokúsili korigovať výsledok vo svoj prospech. Je veľká škoda, že v druhom polčase nepadol ani jeden gól. Pre Petrovčanov by znamenal veľa. Po poslednom hvizde rozhodcu semafor oznamoval víťazstvo domácich v pomere 2 : 1.

Kapitán domácich Pavel Ožvát sa

vyjadril, že zápas bol férový, reálny výsledok prezentovanej hry mal byť nerozhodný, ale Petrovčania domov predsa prišli s prázdnou kapsou a body zostali v Subotici. Žlté karty pre neprimerané zákroky z radov Mladosti dostali Fábry a Beronja, ako aj domáci hráč Đurović.

Mladosť: Leňa, Ožvát, Beronja, Brajković, Trojanović, Stojisavljević, Zorić, Rupar, Fábry (Antinić), Čiep (A. Šproch), Đokić Aj v ďalšom kole Petrovčania pôjdu za chotár. V sobotu 13. novembra zohrajú zápas s mužstvom Senty, ktoré sa v tabuľke vyšplhalo na siedmu priečku a tým potlačilo petrovskú Mladosť na ôsme miesto.

Mladosť doteraz získala 21 bodov, 6 zápasov vyhrala, tri zápasy remizovala a štyrikrát prehrala. Gólový rozdiel má vo svoj prospech + 8, skórovala 24-krát a prijala 16 gólov. Na koniec jesennej sezóny petrovská Mladosť v nedeľu 21. novembra doma zohrá zápas s menovkyňou z Turije, ktorá kotví na tretej priečke.

svoju polovicu ako hosťujúci tím.

V 27. min. rozhodca zápasu nenariadil penaltu pre Šíďanov. Je pravdou, že faul domáceho hráča v pokutovom území si zaslúžil najprísnejší trest. Jediné, čo bolo na ihrisku vidieť, bola rýchla, srdečná hra celku Radničkého. Vstupom do hry domáceho Hercega sa tím Slogy z Erdevíka trochu zobudil, snažili sa ohroziť brankára Tojagića. Všetky pokusy skončili vedľa a nad. V 58. min. vyrovnávajúci gól Slogy strelil Herceg, aby v 80. min. rozhodca nariadil pokutový kop pre domácich, ktorý domáci gólom nekorunovali. Víťazný gól

Slogy strelil v poslednej minúte zápasu Ivković. Čisté víťazstvo hostiteľa. V ďalšom kole sa Sloga predstaví v Belegiši, kde sa stretne s domácim Podunavacom, a Šíďania privítajú na svojom štadióne menovca Radnički z Novej Pazovy.

SLOGA (E): Veselinović, Đurkić, Ivković, Belić, Vujović, Volarević, Uglješić, Rukavina (Herceg), Bajunović, Vuković, Ristić Radnički (Š): Tojagić, Aperlić, Drča, Stojšić, Šuša (Pavlović), Smiljanić, Krajnović, Sarić, Grumić, Dobrojević (Utvić), Subić Preložil: J. Čiep

ZREŇANINSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Predsa bez bodov z Mokrina DELIJA – AŠK 3 : 1 (1 : 0) Dejan Striško

T

ím AŠK z Aradáča bol porazený na hosťovaní v Mokrine.

Domáci sa ujali vedenia už v druhej minúte gólom Spahića.

Adamov vyrovnal v 49. minúte • ŠPORT •

krásnym gólom, aké vídavame aj na televíznych obrazovkách a ktorý sa na týchto ihriskách vidí málokedy. Po vyrovnávajúcom góle mužstvo hosťujúcich Aradáčanov hralo dobre, a zdalo sa, že môžu

urobiť úplný obrat. Veľkú chybu obrany hostí v 63. minúte zase využil Spahić a svojím druhým gólom zvýhodnil domácich.

Delija potvrdil víťazstvo v poslednej minúte zápasu po novej chybe obrany.

V ďalšom kole AŠK Aradáč bude hosťovať v Novom Miloševe

a zápas zohrá s tímom Vojvodina.

AŠK: Kurtešan, Adam Števko, Josimov, Šargin, Bretšnajder, Adamov, Milan Števko, Mijić, Tasić, Vesin, Janjiš (Nadlački) Výsledky 13. kola: Delija – AŠK 3 : 1, Vojvodina (B) – Vojvodina (NM) 3 : 1, ŽFK Banat – Rusanda 3 : 2, Krajina – Mladost (BD) 2 : 0, ŽAK – Napredak 2 : 1, Budućnost – Mladost (L) 4 : 0, Banat (Č) – Polet 2 : 2, Borac – Radnički 10 : 0.

Spracoval a preložil: J. Čiep

46 /4985/ 13. 11. 2021

47

Šport SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Domácich položili na lopatky RADNIČKI – JEDNOTA 1 : 4 (0 : 1) Matej Bzovský

S

trelecky naladení staropazovskí futbalisti možno i nad očakávanie vysokým rozdielom na ihrisku povedľa zreňaninskej Skrobary porazili domáci Radnički, po skvelom výkone v oboch častiach zápasu.

Pravda, prípravy futbalistov Jednoty pred týmto dôležitým zápasom dosť sľubovali, v mysliach mladých Staropazovčanov bola len výhra, ale málokto očakával, že domácich položia na lopatky presvedčivým výsledkom.

A táto cenná výhra im v urputnom boji o zabezpečenie čoraz lepšieho umiestnenia pred zimnú prestávku priniesla zvýšenie o dva stupienky na tabuľke.

Staropazovčania v podstate od prvého hvizdu rozhodcu Zeljkovića z Crvenky veľmi dobre kontrolovali hru, mali oveľa viac loptu vo svojich nohách a niektoré užitočné rotácie v zostave, ktoré pripravil tréner Predrag Pejović, sa plne osvedčili.

Krídelní útočníci získali oveľa viac

cieľom zvýšiť náskok, sa v 49. min. ujali vedenia s 2 : 0, čoskoro v 50. min. aj s 3 : 0. Najprv prudká strela Cvetojevića z asi 30 metrov skončila v ľavom hornom uhle a minútu na to Đorđević po centre Pilipovića vyhral hlavičkový súboj so svojím strážcom a zvýšil trojgólový náskok. Domáci sa nevzdávali a v 53. min. gólom Novevského skorigovali výsledok.

Nádej na získanie aspoň jedného bodu však zhasla v 65. min., keď delovka Moravca zmietla pavučinu pod žrďou bezmocného domáceho brankára Bačky, ktorý predtým úspešne zachraňoval svoju sieť pred

priestoru, nie iba ohroziť obranu domácich, ale aj asistovať svojim spoluhráčom v útoku, na čom sa najviac podieľal Miloš Pilipović, najlepší jednotlivec zápasu.

V prvom polčase vedenia sa mohli ujať prví hostia, takisto aj domáci, ale sa po strele Krstičića výbornou intervenciou nedal prekonať brankár Bondžić. Domáci mali potom ďalšiu príležitosť a po nej všetko bolo v rukách lepšie hrajúcich hostí zo Sriemu, ktorí sa neustále tlačili dopredu a pred skončením prvého dejstva mali dve vyložené príležitosti. V 33. min. o vedenie sa postaral záložník Jandrić, po peknej prihrávke Pilipovića presnou prízemnou strelou otvoril skóre zápasu na šmykľavej ploche.

Krátko po zmene strán hostia, ktorí sa Jovan Bobar (vľavo) bol stálym nebezpečenstvom pre obranu Radničkého stále tlačili dopredu s

väčšou pohromou. Pred ukončením zápasu šancu na uzavretie výsledku s väčším náskokom mal aj Bobar, ale jeho strela zvnútra pokutového územia nemala presný smer.

JEDNOTA: Bondžić, Matović (Nikolić), Cvetojević, Moravac (Radosavljević), Jandrić, Beljić, Maoduš, Pilipović, Đorđević, Trivić, Bobar V predposlednom jesennom vystúpení Jednota v sobotu privíta Tisu z banátskeho Adrojanu, kým v záverečnom kole odcestuje do Pančeva, kde sa tiež v dôležitom zápase stretne s domácim Dinamom 1945. Dve prípadné výhry z týchto dvoch súbojov môžu byť kľúčové pre plávanie v pokojných vodách v druhej časti jarných majstrovstiev.

Výsledky 13. kola: Prvý máj – Bečej 1918 0 : 0, Tekstilac – Hajduk 1912 5 : 1, OFK Vršac – Borac Sakule 2 : 2, Dinamo 1945 – Stari grad 1 : 0, Tisa – Borac Šajkaš 3 : 0.

Druhý staropazovský predstaviteľ v Srbskej lige – skupina Vojvodina Fenix 1945 v minulom kole vyhral nad mužstvom z Kikindy 3 : 1, a tak sa dostal na čelo jesenného peletónu. V nasledujúcom kole fenixovci odcestujú do Kuly, kde sú veľkým favoritom v stretnutí s domácim Hajdukom 1912, ináč predposledným mužstvom v tabuľke.

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – BÁČ – BÁČSKY PETROVEC

Dobré výkony Pivničanov pokračujú SLÁVIA – MLADOST 2 : 0 (1 : 0) Ján Šuster

P

ivnickí futbalisti zohrali ďalší majstrovský zápas v rámci Medziobecnej ligy B. Palanka, keď na svojom ihrisku uhostili mužstvo Mladosti z Malého Báča a zaslúžene si vybojovali víťazstvo v pomere 2 : 0, polčas 1 : 0. Dobré výkony Pivničanov pokračujú, lebo mužstvo Slávie v posledných siedmich stretnutiach zaznamenalo päť výhier a dve remízy a pevne sa umiestnilo v strede tabuľky. Nedeľný zápas to aj potvrdil. Je pravda, že domáci boli v tomto zápase veľkí favoriti, čo aj ukázali počas väčšej

48

www.hl.rs

časti zápasu. Tón hry udávali domáci, najviac sa hralo na polovici hostí. Vytvárali sa šance, ale sa aj zahadzovali, až do 13. min., keď Samardžić na pravej strane uvoľnil Bolehradského, ktorý prebehol svojho strážcu, vbehol do trestného územia a popri vybehnutom brankárovi Hlebcovi loptu poslal do siete. Domáci aj naďalej útočili a hostia sa bránili a najzrelšiu šancu domáci mali v 38. min., keď sa po veľkej skrumáži pred bránou hostí strely Bolehradského, Samardžića a Čobrdu odrážali od zadákov hostí.

Na druhej strane hostia ani raz váž-

Informačno-politický týždenník

nejšie neohrozili bránu domácich.

Začiatkom druhého polčasu hostia boli trochu agresívnejší a hralo sa na polovici ihriska, aby domáci v 68. min. založili rýchly útok. Obranca Kuchta po pravej strane prešiel niekoľko zadákov hostí, vrazil do šestnástky, nízko nahodil loptu pred bránu súpera, akciu na druhej strane sledoval obranca Benka, ktorý bol rýchlejší od svojho strážcu, a loptu poslal do siete. Vyzeralo to, akoby už vtedy bol dosiahnutý konečný výsledok tohto zápasu, i keď šancí na zmenu výsledku ešte bolo. Trojica rozhodcov v čele s Kneževićom z B. Palanky dobre pískala a žltú dostal obranca hostí Stefanović.

Je zaujímavé pripomenúť, že prvý raz v dejinách v Pivnici delegátkou tohto stretnutia bola žena – Snežana Pecníková z B. Palanky.

Slávia: Zelić, Kuchta, Benka, Obradović, Záskalický, Šuster (Danilov), Bolehradský, Samardžić, Beláni (Baćanov), Grňa, Čobrda (Vinković) Po tomto kole mužstvo Slávie sa nachádza na šiestom meste a má 21 bodov. Posledný zápas tejto jesene Slávia odohrá vo Vizići, kde sa stretne s domácim Borcom.

Výsledky 12. kola: Soko – Bačka (D) 4 : 0, Maglić – Kulpín 3 : 1, Kriváň – B. Hajduk 2 : 0, Bačka 1945 – Orlovi 1 : 4, Neštin – Tvrđava 2 : 4, Slavija B – Borac 6 : 1.

• ŠPORT •

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Dolina v páre vedúcich Líder v tabuľke Radnički Kovin nemal problémy s mužstvom Dolova a v sobotu ho vysoko porazil. S veľkým záujmom sa čakala nedeľa a výsledok druhého kandidáta na jesenného majstra padinskej Doliny. Padinčania na neľahkom hosťovaní v Starom Tamiši nepodľahli a zadržali sa v páre vedúcich mužstiev s rovnakým počtom bodov. Do hornej časti tabuľky sa vrátili Kačarevčania a Pavlišania. Po prehre v Alibunare Gajčania stratili krok s vedúcimi, i keď väčšiu časť jesene boli v čele. Veľký skok nahor urobil Partizan z Uljmy výhrou v Jabuke. Hajdušičania si výhrami doma zabezpečili zimovanie v strede tabuľky. Doteraz posledná Strela Ivanovo si priniesla bod z ťažkého hosťovania z Potpornja a lampáš odovzdala Debeljčanom, ktorí prehrali doma so susedmi z Kačareva.

Výsledky 13. kola: Budućnost (A) – Partizan (G) 2 : 1, Radnički (K) – Dolovo 4 : 1, Stari Tamiš – Dolina 1 : 2, Sloga BNS – Crvena zvezda 1 : 1, Hajdušica – Vulturul 4 : 2, Potporanj – Strela 1 : 1, Jugoslavija – Partizan (U) 0 : 2, Spartak 1911 – Jedinstvo Stević 1 : 2.

STARI TAMIŠ – DOLINA 1 : 2 (1 : 2) Ján Bokor

P

o niekoľkoročnej prestávke Padinčania znovu hrali na okraji Pančeva, kde dakedy viedli tvrdé boje s tamojším Radnikom.

Po privatizácii poľnohospodárskeho majetku, kde sú ihriská, klub sa ocitol vo veľkej kríze. Za posledné roky terajší majiteľ podniku obnovil činnosť klubu pod menom Stari Tamiš. Po rokoch hry v nižších súťažiach sa vrátil do Prvej

Ružić matoval súpera HAJDUŠICA – VULTURUL 4 : 2 (2 : 0) Vladimír Hudec

B

olo to stretnutie mužstiev podobnej kvality, umiestnených vedľa seba v strede tabuľky. V súlade s tým aj začiatok bol rovnocenný, avšak už v 9. min. A. Ružić unikol po pravej strane a silnou strelou priniesol prednosť svojmu celku – 1 : 0. Po tomto góle však domáci iniciatívu ponechali hosťom z dediny Grebenac, ktorá trvala nasledujúcich 15 min. V tom období si

Grebenčania vytvorili aj jednu stopercentnú príležitosť. Totižto v 22. min. po voľnom kope domáci obrancovia slabo intervenovali, lopta prešla popred prázdnu bránu, ale na šťastie domácich tam nebolo hosťujúcich útočníkov, aby ju usmernili do siete. Postupne sa však Hajdušičania zbavili nátlaku a naladený A. Ružić v 25. min. silnou strelou z 20 metrov pod šibenicu zvýšil náskok.

Aj po tomto góle sa hralo hlavne pred

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Znovu v réžii rozhodcov RUSÍN – BUDÚCNOSŤ 3 : 0 (0 : 0) Ján Murtín

A

j v trinástom kole Oblastnej futbalovej ligy Sombor Hložančania sa z hosťovania vrátili bez bodového zisku. Podľa diania na rozbahnenom trávniku prehra je nezaslúžená a privysoká. V prvom polčase • ŠPORT •

hostia celkom prekonali domácich. Đilas trafil žrď a brvno a Stankovićov efektný gól nožničkami rozhodca Macanović neuznal, že vraj pre ofsajd, o ktorom nemôže byť ani reči, lebo domáci Toma bol na bránovej čiare. A potom bola výhovorka, že bol faul v útoku.

juhobanátskej ligy. Na listami pokrytom ihrisku z okolitých topoľov Doline nebolo ľahko hrať. Súper má skromné bodové konto a potreba bodov robila hosťovanie Doliny ešte ťažším. Sám začiatok zápasu neveštil hosťom nič dobrého. Dolina začala veľmi zle. Už v 3. min. domáci mali voľný kop na 25 metrov od brány nepozorných hostí.

Loptu najprv obranca Doliny vykopol, krátko znovu na nohy domácemu útočníkovi. Tento loptu prichytil a druhý raz kopol na bránu.

Teraz brankár Mrčić vyrazil loptu, ale ona zase prišla na kopačku domácemu útočníkovi, ktorý tretí pokus ukončil vedúcim gólom. Tak sa tento karambol zakončil 1 : 0 pre domácich, lebo obrancovia Doliny nešli do bloku. Rýchle vedenie domácich prebudilo hráčov Doliny, ktorí začali hrať, ako vedia.

Boli lepší a čoskoro vyrovnali gólom Kelečevića, ktorý centrovanú loptu tzv. nožničkami upravil do siete, a bol to najkrajší gól na zápase. Hráči Doliny pokračovali v útočnej hre a čoskoro obrátili výsledok vo svoj prospech.

Stredopoliar Dušan Mitkovski i z 18 m trafil opačný roh brány domáceho brankára. Na oddych sa išlo s výsledkom 1 : 2.

V úvode druhého polčasu hostia mali dve vyložené šance zvýšiť prednosť a overiť výhru. Nevyužili to a umožnili domácim, aby prevzali hru. Títo sa snažili aspoň vyrovnať, ale nemali nebezpečnejšieho strelca a nevedeli si vytvoriť gólové šance.

Výsledok sa preto nezmenil a zostal taký, aký bol v prvom polčase. Dolina si zaslúžene odniesla domov tri body a zostala po boku Kovinčanov. Obe mužstvá treba pochváliť za korektnú hru a správanie sa. Rozhodcovia v čele s hlavným rozhodcom Džafićom z Pančeva dostali pozitívnu známku od kontrolóra zápasu.

Dolina na nedeľu v predposlednom jesennom kole uvíta Slogu BNS. FK DOLINA: Mrčić, Carević, Kolak, Mitkovski (Ilić), Kelečević, Trajčevski, Radenković, Popović, Josimovski (G. Čížik), Janjović (Bundra), Trnovský (Stojkov)

bránou hostí. Dvojnásobný strelec do konca polčasu mal ešte dve výhľadné príležitosti, ale v oboch brankár bol úspešnejší.

Už v piatej minúte pokračovania A. Ružić dosiahol hetrik. Po peknej prihrávke brata Nikolu vyrazil pred brankára, prekľučkoval ho a lopta sa ocitla v sieti. Nuž a keď sa očakával výprask hostí, domáci poľavili a hostia hru presunuli pred bránu Melicha. Dokonca dvoma peknými gólmi z diaľky v 60. a 63. min. korigovali výsledok a skomplikovali zápas. Boli čoraz nebezpečnejší a domáci sa nasledujúcich 7 – 8 min. iba horko-ťažko obránili a znovu

hru presunuli na polovicu Vulturulu, a potom ju do konca úplne kontrolovali.

Najlepšiu príležitosť mali, keď N. Ružić po jednom rýchlom protiútoku strieľal z asi 10 metrov, brankár loptu odrazil, na druhej strane strieľal Beriša, brankár znovu obránil, lopta prešla popred samu bránovú čiaru, prišla znovu N. Ružićovi, ale tento z nepatrnej blízkosti strieľal nad. Konečne v 82. min. N. Ružić z okraja šestnástky zaslal loptu pred bránu, odkiaľ ju Beriša silnou strelou zaslal do siete pre konečných 4 : 2.

HAJDUŠICA: Melich, Pavlovic, Z. Lipták, Maliar, Petrović, Folťan, (P. Mršić), Knežević, Cvetićanin, A. Ružić (Beriša), Pejčić (Ćulum), N. Ružić.

Hanba za verdikty režisérov zápasu!

V druhom polčase to už bola rovnoprávna hra, kde šťastní domáci využili dve chyby v obrane hostí a Sajanković dvakrát matoval bezmocného Dubovského, aby vo finiši aj kanonier Ković rozvlnil sieť pre poistenie vysokého víťazstva hráčov Rusína.

Podľa hry si zverenci trénera Đukića zaslúžili aspoň bod, no zostáva len zoradiť svoje rady a v nasledujúcich kolách zabojovať, aby sa vyhlo boju o záchranu. Žltú kartu od rozhodcu

dostal iba kapitán Bučík.

BUDÚCNOSŤ: Dubovský, Bučík (Jakuš), Ljubičić, Katiak, Dukić, Papić, Damjanović, Jovanov, Stanković, Đokić, Đilas (Carić) V 14. kole na nedeľu o 13. hodine Budúcnosť uhostí mužstvo Borca z Obrovca.

Výsledky 13. kola: Vojvodina – Budućnost (M) 1 : 0, Crvenka – Bratstvo 0 : 5, Borac – Kordun 1 : 0, Polet – Radnički (S) 5 : 0, Lipar – ŽAK 1 : 3, Borac – Budućnost (P) 2 : 0, Radnički 1918 – Naša hviezda 2 : 0.

46 /4985/ 13. 11. 2021

49

Šport NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

zastavilo brvno.

V druhom polčase v 50. min. po peknej akcii Đaković asistoval Lakovićovi, ktorý z 5 metrov zaslal loptu za chrbát hosťujúceho brankára Šurlana, a bolo 3 : 0. V 62. min. po prihrávke Grubovića zo 16 metrov Đaković trafil pre 4 : 0. V 67. min hosťom sa naskytla šanca, keď Popin vybehol, neprecenil dobre let lopty a zo samotnej bránovej čiary loptu vyhodil Živanović, čím zachránil svoje mužstvo. V 76. min. po dlhšom útoku z pravej strany

Kobiljski prihral Grubovićovi, ktorý z 5 metrov netrafil celú bránu. Do konca zápasu sa prevažne hralo na strede ihriska, ale útoky oboch súperov stratili ostrie, takže viac nebolo výhodnejších príležitostí.

FK TATRA: Popin, Đorđević, Živanović, Laković, Mijić (Tubić), Kobiljski, Grubović, Đaković (Radić), Vrhovac, Svitić (Berić), Apić Tatra sa nachádza na druhom mieste Novosadskej oblastnej ligy so získanými 33 bodmi a za Šajkašom 1908 zaostáva iba 2 body. V sobotu 13. novembra v 14. kole Tatra hosťuje na Klise, u Borca z Nového Sadu. V prípade výhry Kysáčanov v poslednom kole práve v Kysáči 20. novembra sa rozhodne o jesennom lídrovi, lebo im za súpera prichádza práve Šajkaš.

bol precízny pre 1 : 1. V 43. min. po pravom boku prešiel Šuľa, spätne odkopol loptu, k lopte pribehol Žižić a Mladosť znovu viedla 1 : 2.

Hneď na začiatku druhého polčasu Vukajlović cielil z diaľky, brankár domácich krátko odrazil loptu, na ktorú nabehol K. Gál, a dal svoj druhý gól na zápase pre 1 : 3. V 56. min. domáci hráč Žerajić dostal druhú žltú kartu na zápase, automaticky červenú, a tak Mladosti pomohol, aby zápas miernejšie priviedla ku koncu. No nasledujúcu šancu na zápase mali

domáci, keď Miletić bol sám pred brankárom Perišićom, vystrelil, brankár obránil prvýkrát, lopta sa mu znovu vrátila, ale tentoraz jeho kop zakončil vysoko ponad bránu.

Do konca zápasu Kalapiš dal 2 góly a hostia mali ešte pár šancí. Na nedeľu v poslednom kole do Bieleho Blata prichádza mužstvo Radničkého 1911 z dediny Jaša Tomić.

MLADOSŤ: Perišić, Žižić (Palatinus), V. Gál, Stojić, Šuľa, Kalapiš, Vukajlović, K. Gál (Đurić), Karaczony, Szabo (Kuchárik), Kurunci

Nárokujú si na prvé miesto TATRA – FRUŠKOGORSKI PARTIZAN 4 : 0 (2 : 0) Pavel Kocka

S

olídna rozhodkyňa Jovana Šijanová z Nového Sadu v Kysáči nemala veľa práce. Tatra zostáva aj naďalej bez prehry, v 13. kole proti Bukovčanom si pripísali ďalšie tri body.

Už vo 4. min. po nedorozumení hosťujúcej obrany Kobiljski využil šancu, bol sám na šesť metrov, prijal loptu, vsietil ju po zemi do ľavého rohu a bolo 1 : 0. Hostia pohrozili

v 6. min., ale Popin dobre reagoval.

V 16. min. Kobiljski unikol a našiel sa na šestnástke, prihral mu Grubović, vystrelil a precízne trafil – bolo 2 : 0. V 27. min. hostia pohrozili, prenikli po pravej strane, ale strelu Popin bravúrne vyhodil poza bránu.

Kobiljski strieľal aj v 29. min., ale sa peknou obranou vyznamenal brankár hostí. V 32. min. Mijić chybil na strede ihriska, hostia prerazili do protiútoku, ale ich strelu z 18 metrov

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Úspech Bieloblatčanov NAFTAGAS – MLADOSŤ 1 : 5 (1 : 2) Vladimír Gál

M

ladosť aj bez pár štandardných hráčov odohrala dobrý zápas. Prvú šancu na zápase mali domáci, keď ich útočník sám išiel na brankára, ale ho v poslednej chvíli dohonil V. Gál a zákrokom mu vzal čistú

loptu. V tej chvíli Mladosť prešla do protiútoku. K. Gál prijal loptu na 20 metrov od brány, videl, že brankár vyšiel na 5 metrov, a pekným lobom ho prekabátil pre 0 : 1. Domácim sa podarilo vyrovnať z rohového kopu po chybe celej obrany, keď na skoku zostal sám Marko a hlavou

V konkurencii sú silné mužstvá VK ŠUMADIJA – VK KULPÍN 3 : 1

V

ke. Ani to nepomohlo, a domáci vyhrali aj v tomto sete.

V treťom sete Kulpínčania hrali veľmi dobre a tento set vyhrali s presvedčivým výsledkom 25 : 13. V nasledujúcom štvrtom sete sa hral veľmi dobrý volejbal po stav 5 : 5, keď na servis prišiel najlepší hráč Šumadije a vystrelil sedem veľmi silných a precíznych servisov a tak svojmu mužstvu priniesol náskok 12 : 5.

Tréner Kulpínčanov menil prijímačov, žiadal viackrát

time out, ale nič nepomáhalo.

Domáci zaslúžene zvíťazili, ale ani Kulpínčania sa nezahanbili, lebo celkovo hrali dobre.

Predsa hrajú v prvej lige, a tu nieto slabých mužstiev. Výsledky zápasu v setoch: 25 : 20, 25 : 18, 13 : 25, 25 : 22.

VK KULPÍN: Boris Relota, Stanislav Zima, Daniel Peťkovský, Martin Lekár, Vuk Barišić, Žarko Babić, Rade Petrović, Darko Ćirić, Duško Babić, Aleksa Grubešić, Nemanja Gajičić, Aleksej Bojkov Na nasledujúcu sobotu Mužstvo Kulpína na prestávke v konštruktívnych v Kulpíne o 17. hodine hosdohovoroch, ako pokračovať v hre ťuje VK Ribnica z Kraljeva.

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

Katarína Gažová

nedeľu 7. novembra seniori kulpínskych volejbalistov hosťovali v Aranđelovci. Domáca VK Šumadija je veľmi dobré a skúsené mužstvo. Kulpínčania odcestovali bez štyroch dobrých hráčov, ktorí vystali z ospravedlnených dôvodov.

V prvom sete Kulpínčania hrali dobre, ale ku koncu urobili chyby, a tak set prehrali. V druhom sete mali problém s príjmom, a preto tréner Boris Relota do hry zapojil všetkých hráčov, ktorí boli na lavič-

50

www.hl.rs

VOJLOVICKÍ CHLAPCI NAJČASTEJŠIE TRÉNUJÚ CAPOEIRU

Boj, akrobacia, hudba Alena Kulíková

C

apoeira je umenie, ktoré všetko spája dohromady a zmazáva rozdiely medzi ľuďmi i kultúrami. Je to veľmi komplexné spojenie boja s hudbou, akrobaciou a tancom. Každý si v capoeire nájde svoju cestu. Kto má rád hudbu, môže byť veľmi uznávaný spevák a hudobník, iný je známy vďaka akrobacii, ďalší kvôli efektívnosti hry a boja. V capoeire je veľa druhov hier, pričom každá z nich má svoje špecifiká.

Hudba je srdcom capoeiry, diktuje tempo hry a hráči sa sprevádzaní hudobnými nástrojmi a spevom nechávajú inšpirovať a prijímajú z nej potrebnú energiu pre svoje výkony. Capoeiru nemožno jednoznačne priradiť ani do kategórie bojového umenia, športu či folklóru. Možno práve vďaka svojmu netradičnému prístupu vďačí v súčasnosti za titul najrýchlejšie sa rozvíjajúceho bojového umenia na svete, ktoré si zo svojej kolísky Brazílie našlo cestu až k nám.

Vznikla v 16. storočí a pochádza od afrických otrokov v Brazílii, ktorí túto zručnosť použili na obranu a boj proti majiteľom otrokov. Postupom času sa capoeira stala akceptovanou a známou v celom svete. Jednou z najväčších a najrozšírenejších skupín vrátane tohto klubu na svete je Capoeira Senzala, ktorú v 60. rokoch založil jeden z najväčších majstrov tohto bojového umenia Mestre Peixinho. Od roku 2014 je capoeira pod ochranou UNESCO ako nehmotné kultúrne dedičstvo Brazílie.

Capoeira je ideálna pre správny rast a vývoj dieťaťa. Cez aspekt boja a akrobacie sa koordinácia pohybov rozvíja na maximum (rovnako ľavá, ako aj pravá strana). Pomocou hudby, ktorá sa precvičuje na každom tréningu, sa zlepšuje zmysel pre rytmus.

Capoeira je veľmi intenzívna, čo sa prejaví na zlepšení sily a kardiovaskulárneho systému.

Prebojovanie rôznymi hrami rozvíja u detí tvorivosť, učí ich spolupráci s ostatnými deťmi. Na tréningoch capoeiry deti rozvíjajú pocit príslušnosti k skupine a zároveň rozvíjajú svoje individuálne schopnosti.

Cudzí jazyk (portugalčina) je skutočnou intelektuálnou výzvou.

Tak nie je náhoda, prečo sa vojlovickí chlapci, v tomto momente už šiesti, rozhodli

trénovať práve tento šport. Klub Capoeira v Pančeve bol založený pred desiatimi rokmi a prvé vystúpenie mali prvýkrát na Medzinárodnom karnevale v Pančeve, ktorý sa uskutočňuje v júni. Aleksandra Grbová a Dušan Sudžuković pracujú s deťmi a mládežou od mája 2015 až dodnes. Práve každého roku počas karnevalu oslavujú svoje narodeniny, keď si na karnevalové vystúpenia povolávajú aj capoeiristov z iných klubov z Belehradu a Nového Sadu. Trénerka Aleksandra už šesť

rokov s radosťou pracuje s deťmi a prenáša na nich svoje zručnosti. Pre náš týždenník povedala, čo pre ňu tento šport znamená: – Capoeira je hra medzi dvoma spoluhráčmi, ktorí navzájom spolupracujú, niektorí hovoria, že sú to šachy s ľudskými telami.

V capoeire nemáme žiadnych súperov, ale spoluhráčov. Najdôležitejšie je poukázať na to, že ide o všestrannú zručnosť. Cvičením capoeiry sa posilňujú vôľa, duch a telo.

Capoeira získava silu, kondíciu, výbušnosť, pružnosť, koordináciu pohybov, zlepšuje reflexy, rozvíja zmysel pre rytmus a predstavivosť. Na jej výcvik nie sú potrebné žiadne iné predpoklady okrem dobrej vôle.

Martina Mareka už sedem rokov v capoeire láka tá pozitívna energia, keď všetci spolu hrajú ako kamaráti, keď si navzájom na konci podajú ruky, že zvládli niektorý pohyb.

Capoeira je jedinečná v tom, že ako bojové umenie spája viacero aspektov – športové i umelecké. Tým sa zásadne líši od iných bojových umení.

– V capoeire si človek môže vybrať. Niekto rád skáče a môže z neho byť uznávaný akrobat. Iný hrá na hudobných nástrojoch, spieva a môže sa z neho stať uznávaný hudobník.

Iní radšej bojujú, a tak sa môžu vypracovať na skvelých bojovníkov.

Capoeira nie je súťažiaceho charakteru.

Iba raz ročne sa uskutočňuje Batizado,

slávnosť páskovania a oslava toho, že spolu trénujú capoeiru. Zúčastňujú sa jej hostia z Brazílie a capoeiristi tu dostávajú pásy. Je to veľmi dôležitá tradícia v capoeire. Bohužiaľ, toho roku to museli zorganizovať trochu inak ako dovtedy a bez hostí zo zahraničia.

Batizado sa pre deti konal v Novom Sade a v Belehrade, keďže na jednom mieste bol určený počet ľudí v zatvorenom priestore.

Pančevskí capoeiristi, čiže šiesti Vojlovičania sa zúčastnili na Batizade v Belehrade, kde prebiehalo páskovanie, udelenie cordao, ktoré bolo tiež verejne prístupné širokej verejnosti a malo úlohu nielen obradnú, keďže Batizado je vlastne krst, ale aj predstaviť ľuďom brazílsku kultúru spojenú práve s bojovým umením capoeiry. Cordao je vlastne pás, ktorým sa rozoznáva úroveň capoeiristu. Jednotlivé úrovne sa rozlišujú rôznou kombináciou brazílskych národných farieb na páse. Jeho hlavnou úlohou je zvýšiť kvalitu capoeiry zvýšením rivality capoeiristov na jednej úrovni. Aj u laikov vzbudzuje určitú dávku rešpektu a uznania.

Samotní capoeiristi si ale na cordao veľmi nezakladajú a snažia sa byť jednoducho čo najlepší.

Rastislav Kulík a Miloš Cvijanović ako najmladší získali biele začiatočnícke pásy, pokým Michal Marek po bielom dostal žlto-biely a Mário Beracka a Dário Beška, ktorí trénujú už šesť rokov, získali bielo-oranžový.

Martin Marek má už oranžový pás a mal nádej, že sa Batizado pre dospelých uskutoční v septembri, keď by mal získať sivý pás. Bohužiaľ, pre pandemické opatrenia Batizado sa neuskutočnil. Martin pre tento pás musí vedieť dobre spievať dve piesne po portugalsky, hrať na inštrumentoch, dobre ovládať pohyby a vopred pochopiť a prečítať spoluhráča, s akým pohybom nastúpi v určitom momente. No pokračuje v trénovaní a verí, že ešte lepšie zvládne všetko do mája, keď očakávajú Batizado.

Počas letných prázdnin tréningy prebiehali v pančevskej Ľudovej záhrade na otvorenom.

Tréningy boli otvoreného typu a všetci záujemcovia sa mohli pridať. Zapojili sa aj do tradičných dožinkových osláv. Vo vojlovickom Parku reformácie v rámci kreatívnej dielne zoskupili veľký počet detí a ukázali, čo je vlastne capoeira. Títo mladí nádejní športovci sa predstavili aj na tohtoročnom pančevskom karnevale, na ktorom počas vystúpení ukázali, čo sa doteraz naučili.