Rózsi néni spomína Lenka, macocha s materinským srdcom

|SK| Deň matiek oslavujú v každej krajine v inom čase. Kým v Maďarsku blahoželajú mamám v prvú, na Slovensku je to druhá májová nedeľa. Tému sme využili na ďalší rozhovor s Annou Rózou Kuklis r. Barics, našou dobrou známou Rózsi néni.

Zuzana Guly Sov

„Materstvo je čarokrásny záväzok. Pretože tak, ako kedysi, ani dnes nie je ľahké vychovávať dieťa a zabezpečiť preň teplo domova. Počas druhej svetovej vojny mnoho žien ovdovelo, ktoré sa museli postarať nie len o svoje deti, ale často aj o starých rodičov – v tom čase ešte sociálne domovy a opatrovateľské služby neexistovali. Ony sa k svojmu poslaniu postavili zodpovedne, snáď preto, lebo nosili v sebe inštinkt pomoci, lásky a cti. Situácia matiek nie je ani dnes jednoduchá, veď musia denne dokazovať aj vo svojich zamestnaniach. Aj ako pedagóg som poznala mnoho matiek, ktoré vychovávali svoje deti samy a napriek tomu vynikajúco obstáli tak v práci ako aj vo výchove,“ začína svoje spomienky Rózsi néni. Ako hovorí, nie to je dôležité, kto dieťa porodí, ale to, kto ho vychová. A či existujú macochy s čistým materinským citom?

„V Starej ulici žili v čase prvej svetovej vojny dve priateľky, Lenka a Ria. Keď sa Ria vydala, jej kamarátka sa čudovala, prečo si jej priateľka vybrala za manžela muža, ktorý podľa Lenky vôbec nevyzeral dobre. Narodil sa im chlapček, Lenka sa stala jeho krstnou mamou a neskôr aj skutočnou mamou. Pretože jej priateľka Ria umrela. Lenka sa starala o chlapčeka a aj o zostarnutých rodičov svojej priateľky. Napokon ju otec dieťaťa požiadal o ruku. Takto sa aj ona stala manželkou „nie celkom dobre vyzerajúceho“ muža. Po čase sa im narodilo dievčatko, ale Lenka aj potom ľúbila chlapca ako vlastná mať. Ľúbosť – či už materinská alebo priateľská – je schopná zázrakov,“ rozvíja ďalej Rózsi néni svoje myšlienky. Lenku poznala osobne, pretože bola najstaršou sestrou jej mamy.

„Teta Lenka bola veľmi srdečná, oddaná žena. Už ako dieťa v mnohom pomáhala svojej mamičke, mojej starej mame, ktorá mala desať detí a veľmi skoro ovdovela. Moja mamička mala iba šesť rokov, keď stratila otca. A ako šestnásťročná prišla aj o mamu. Snáď aj to zohralo rolu v tom, že z nej vyrástla silná, rozhodná, cieľavedomá žena,“ mieni Rózsi néni, ktorá aj dnes s láskou spomína na dom v Starej ulici, v ktorom vyrástla a svoju sesternicu Anniku, s ktorou – keď rodičia neboli doma – rady skúšali mamine topánky a turbany. (pr-f_)