PrintProgress #4

11 14:06 4:06

09_11_Casopis-Printprogress_04_printprogress

12/9/11

16:07

Page 2

VKU Harmanec:

Richard Stallman:

Optimalizácia tlače:

Viac polygrafie ako kartografie str. 8

Bojkotujte elektronické knihy! str. 19

náklady nižšie až o 30 % str. 40

cena: 4,80 €

Časopis pre polygrafiu a súvisiace odvetvia • printprogress.sk • 4 /august - september 2011

Internetový Martinus.sk

Xxxxxxxxxxxx

s dušou kamenného kníhkupectva

Xxxxxxxxxxxxxx

09_11_Casopis-Printprogress_04_printprogress

12/9/11

16:07

Page 3

09_11_Casopis-Printprogress_04_printprogress

12/9/11

16:08

Page 4

Dotknite sa budúcnosti dnes Naše produkčné systémy v sebe spájajú inovácie a jednoduchosť parciálny lak v rámci jedného prechodu zariadením Mednoduchosť ovládania najrýchlejšia tlač farebných digitálnych dokumentov rovnomerne kvalitné výstupy bez nutnosti priebežnej kontroly prehľadná kontrola nákladov Xerox Limited, o.z., Bratislava Tel: 02/4820 3800 E-mail: svk.production@xerox.com www.xerox.sk/produkcne-systemy

Ready For Real Business

© 2011 Xerox Corporation. Všetky práva vyhradené. XEROX, XEROX(r), Design(r) a Ready For Business sú obchodné známky spoločnosti Xerox, registrované v USA a ďalších krajinách.

09_11_Casopis-Printprogress_04_printprogress

CROMATICO A NOVÉ BALENIA OBà LOK PO 50 KUSOV! ATRAKT�VNE, PRAKTICKÉ A POHODLNÉ!

Trh sa vyvĂ­ja tak, Ĺže tlaÄ?iarne dostĂĄvajĂş Ä?oraz Ä?astejĹĄie menĹĄie zĂĄkazky. VĂ˝robca papierov a obĂĄlok Cromatico Thibierge & Comar sa tomuto trendu prispĂ´sobil a rozhodol sa baliĹĽ obĂĄlky po 50 kusoch namiesto pĂ´vodnĂ˝ch 250. Takto si zĂĄkaznĂ­k bude mĂ´cĹĽ vybraĹĽ a namieĹĄaĹĽ perfektnĂş kombinĂĄciu, Ä?o mu otvorĂ­ novĂŠ moĹžnosti pre kreatĂ­vne projekty.

12/9/11

16:08

Page 5

y k l ĂĄ b o o c i cromat nie po 50 kusov (

ka ( novĂĄ ponu

bale

Papiere od Thibierge & Comar oceĹˆujĂş predovĹĄetkĂ˝m dizajnĂŠri a komunikaÄ?nĂŠ a reklamnĂŠ agentĂşry. V oblasti luxusnĂ˝ch produktov je papier a s nĂ­m zladenĂŠ obĂĄlky podstatnou zloĹžkou imidĹžu. Na kvalitu od Thibierge & Comar nedajĂş dopustiĹĽ znaÄ?ky ako Chanel, Dior, LVMH, Baccarat, Hermès Ä?i Cartier.

Ako spoloÄ?nosĹĽ so 700 zamestnancami v 13 krajinĂĄch, kladie Europapier ĹĄpeciĂĄlny dĂ´raz na efektĂ­vnu komunikĂĄciu a zabezpeÄ?enie toho najlepĹĄieho vĂ˝beru pre svojich zĂĄkaznĂ­kov. Z novĂ˝ch a progresĂ­vnych zmien, ktorĂŠ prinĂĄĹĄa 13 poboÄ?iek Europapieru vÄ?aka svojim 40-roÄ?nĂ˝m skĂşsenostiam a neustĂĄlemu prehodnocovaniu ponĂşkanĂ˝ch produktov, proďŹ tujĂş zĂĄkaznĂ­ci po celom svete.

tných obålok a transparen ål ťk lå ce je tento rok h baleniach å v praktickýc pn u st avili, o d o ic cromat pre vås pripr e sm ú r o kt , ovinka tvo po 50 kusov. n ne takÊ mnoŞs es pr si aż n ed bj våm umoŞní o trebujete. po Ê obålok, ak

Pre viac informĂĄciĂ­ navĹĄtĂ­vte strĂĄnku www.europapier.sk. pierov d kreatĂ­vnych pa u o ĹĄirĹĄĂ­ prehÄža ĹĽ! va V prĂ­pade zĂĄujm to ntak s nevĂĄhajte ko a materiĂĄlov nĂĄ m w.europapier.co papier.sk | ww speciality@euro

&

WL

L

6. $ 35 L GG

09_11_Casopis-Printprogress_04_printprogress

12/9/11

16:08

Page 6

EDITORIÁL

Editoriál Marian Hains riaditeľ vydavateľstva Vážení čitatelia, do rúk sa Vám dostáva tradičný titul, avšak s významnou aktuálnou zmenou, ktorú sme už dávnejšie avizovali. Zmenili sme názov časopisu na PrintProgress. Cieľom zmeny je priblížiť nielen obsah, ale aj názov k tomu, čo vás určite najviac zaujíma – to sú trendy vývoja odvetvia polygrafie a všetkých súvisiacich odvetví, ktoré ovplyvňujú polygrafiu a na ktoré má naopak vplyv polygrafia. Nie sú to len trendy technologické; svoje trendy má aj grafika, kreativita, reklama, médiá a komunikácia. Do popredia sa už dlhodobejšie tlačia trendy mobility, digitalizácie, informatizácie, mobilnej komunikácie, internetizácie. Tlač vo všetkých svojich podobách a variáciách má aj medzi týmito trendmi stále svoje stabilné miesto. Verím, že aj v ére, keď ľudia budú schopní telepatie a čítania myšlienok, výtlačok knihy alebo časopisu nezmizne. Možno práve naopak – stane sa opäť produktom s vyššou hodnotou, luxusným tovarom, prezentačným nástrojom, krásnym a dokonalým dielom, darčekom.

Polygrafov, grafikov, vydavateľov či obchodníkov na knižnom trhu určite zaujíma, ako tento trh funguje, ako sa bude vyvíjať z pohľadu budúceho biznisu a jeho perspektívy.

Určite vás zaujíma, či knižná výroba bude pokračovať vo veľkých sériách, alebo sa stane adresnou malosériovou výrobou na objednávku zákazníka (čitateľa) a nahradí ju čítanie z elektronického zariadenia alebo z displeja. Zmena je život a zmeny sa dejú, ale ešte stále je dosť ľudí, ktorí uprednostnia čítanie z papiera. Knižný a časopisecký biznis však určite ovplyvňuje spôsob predaja a kultúra prostredia, v ktorom sa knihy predávajú. Niekto uprednostní jednoduchosť nákupu cez internetový obchod, iný zase potrebuje atmosféru a „nákup hmatom“ v kamennom kníhkupectve. Ako to bude a čo ovplyvňuje predaj kníh? Aké sú a budú vzťahy medzi autormi, vydavateľmi, tlačiarmi a predajcami? Po knižnej téme sme siahli v tomto vydaní PrintProgressu.

V tomto čísle nájdete malý čitateľský dotazník. Zaujíma nás totiž váš názor. Ako ste spokojní s časopisom a ktoré témy by ste v ňom radi našli? Radi by sme vedeli od vás, ako sa zlepšiť a viac naplniť vaše očakávania. Za Vašu ochotu odpovedať a úprimnosť sa všetkým odmeníme. Venujte nám preto, prosím, 3 minútky z vášho vzácneho času, vyplňte dotazník a pošlite ho na naše faxové číslo. A vy, ktorí uprednostníte rýchlosť a jednoduchosť internetovej komunikácie, využite na vyplnenie a odoslanie dotazníka náš web PrintProgress.

R

Povedali... „Nechápem, ako môže mať vydavateľ a autor v jednej osobe dlžoby voči tlačiarňam, keď sa jeho knihy predávajú. Ako môže niekto, kto predá celé náklady a robí ešte aj dotlače, dlhovať peniaze za tlač? Čo má – osobnú nadspotrebu?“ (Konateľ najväčšieho slovenského internetového kníhkupectva Martinus.sk Jozef Santus)

„Keď sa o maličký trh delí 5 – 10 subjektov, zostávajú všetci trpaslíkmi, nemajú peniaze na rozvoj, na kvalitnú digitalizáciu, na korektúry, na marketing. Vzájomná nevraživosť predajcov elektronických kníh je dobre známa; ich zápas sa môže ľahko skončiť smrťou všetkých.

Potom príde Amazon a s úsmevom vyberie od vydavateľov svojich 65 % marže. Tak nastane na českom knižnom trhu pokoj, mier a spokojná nadvláda globálneho subjektu, tak, ako všade inde.“ (Jiří Hlavenka, zakladateľ spoločností Computer Press a InternetShops, novinár a autor odborných publikácií o situácii na českom trhu s elektronickými knihami)

„Vydávanie kníh nie je len o peniazoch (aj keď je dosť o peniazoch). Neverte ľuďom vypisujúcim do novín nenávistné články o zvlčilých podnikateľoch, ktorí v honbe za mamonom zdevastujú našu národnú knižnú kultúru.

Som presvedčený, že úroveň vydávaných kníh sa ustráži sama. Vydavateľstvo môže vydať zlú knihu, ba aj na nej zarobiť, vydávať však jednu zlú knihu za druhou nemá perspektívu.“ (Vladimír Preložník, vydavateľ a konateľ vydavateľstva Enigma Publishing)

Ďakujeme.

ROČNÍK 2011 R 04

5

09_11_Casopis-Printprogress_04_printprogress

12/9/11

16:08

Page 7

R OBSAH

Obsah august - september 2011 5 8 9

Editoriál Krátko z domova Krátko zo sveta

NÁZORY 10

Anketa

TÉMA ČÍSLA: KNIHY 14

19 20 20 21 23

Zisk je vedľajší produkt niečoho, čo sa robí s láskou (Rozhovor s konateľmi internetového kníhkupectva Martinus.sk, s. r. o., Jozefom Santusom a Michalom Meškom) Stallman vyzýva na bojkot elektronických kníh Južná Kórea prejde do roku 2015 na digitálne učebnice Rozlíšenie elektronického papiera sa zdvojnásobí Priemyselná výroba kníh Kniha, jej vznik a vývoj od počiatku civilizácie po stredovek

8

OFSET 27

Klesajúci záujem o rotačky znamená prepúšťanie

14

PRODUKTY 28 30 36

Tlačiarne Epson na digitálne nátlačky Najlepšia digitálna zrkadlovka pre pokročilých užívateľov Počítače (pripravené v spolupráci s PC Revue)

27

TECHNOLÓGIE 32

FLEXOTLAČ – aniloxový valec

48 6

ROČNÍK 2011 R 04

09_11_Casopis-Printprogress_04_printprogress

14/9/11

11:49

Page 8

OBSAH

R

MARKETING, MANAŽMENT, VZDELÁVANIE 40 42 44 46 48

» Ocenené ilustrácie vytvorené na tablete

Manažment a optimalizácia tlače môže firme znížiť náklady o 20 – 30 percent Ako dať o sebe vedieť Mýtus o motivácii peniazmi TREND TOP – Reklamné agentúry Internetová reklama by mohla predbehnúť noviny o dva roky

ZO SPOLOČNOSTI 51 51 51

Ekologická aktivita so sociálnym rozmerom Martin Mazag je nový šéf agentúry PRime time Konferencia o flexotlači

Partneri časopisu

» Udržať dušu firmy je tým ťažšie, čím máte viac zamestnancov

» Rotačky nie sú „in“, KBA prepúšťa

exkluzívny partner

zlatý partner

strieborný partner

bronzový partner

partner

» Rýchlo rastúcim segmentom bude mobilný marketing polygrafické informační systémy

ROČNÍK 2011 R 04

7

09_11_Casopis-Printprogress_04_printprogress

14/9/11

11:51

Page 9

R KRÁTKO Z DOMOVA

ILUSTRÁCIE Z TABLETU Hlavnú cenu 23. ročníka Bienále ilustrácií Bratislava 2011 (BIB, 2. septembra – 26. októbra, Dom umenia, Nám. SNP, Bratislava), získala Eunyoung Cho z Južnej Kórey.

Desaťčlenná medzinárodná porota jej ju udelila za ilustrácie ku knihe Dal Ryu Toto!, ktoré vybrala spomedzi 2 318 ilustrácií zo 458 kníh 356 ilustrátorov zo 44 krajín.

Ilustrácia Eunyoung Cho z Južnej Kórey.

V HARMANCI NAMIESTO KARTOGRAFIE POLYGRAFIA Kartograficko-polygrafická a. s. VKÚ Harmanec (bývalý štátny Vojenský kartografický ústav) požiadala súd o ochranu pred veriteľmi a od polovice júla je v reštrukturalizácii. Zhruba 50 veriteľov prihlásilo do reštrukturalizácie pohľadávky v celkovej výške takmer 1,7 mil. €. Podľa informácií týždenníka Trend zhoršil situáciu VKÚ ako výrobcu máp rýchly nástup elektronických navigačných zariadení a predaj kópií máp VKÚ, pre ktorý sa firma dostala do sporov s konkurenciou.

Ešte pred štartom reštrukturalizácie vo VKÚ výrazne utlmili kartografickú výrobu a sústredili sa na polygrafické zákazky, čo má udržať firme biznis. Nemalú časť peňazí na platenie dlhov plánuje VKÚ získať z predaja šesťposchodovej budovy, v ktorej bola v minulosti kartografická výroba, no z ktorej už odišli zamestnanci. eTREND

MARTINUS.SK

sa chystá do ČR Porota udelila aj päť Zlatých jabĺk BIB. Jedno z nich mladému slovenskému ilustrátorovi Tomášovi Klepochovi za ilustrácie ku knihe Ruda Slobodu Ako som sa stal mudrcom. Ocenené ilustrácie nakreslil T. Klepoch pomocou PC tabletu.

Porota udelila aj čestné uznania mexickému vydavateľstvu CIDCLI za knihu Gatimañas a ukrajinskému vydavateľstvu Navchalna knyga - Bogdan za knižku Rukavichka.

Návštevníci BIB 2011 môžu vidieť aj rozsiahlu kolekciu diel španielskeho ilustrátora J. A. Tássiesa Penellu (Grand Prix BIB 2009), tvorbu Jutty Bauerovej z Nemecka (Cena H. Ch. Andersena 2010 za ilustrácie) a knihy a text o Davidovi Almondovi z Veľkej Británie (Cena H. Ch. Andersena 2010 za literatúru). Organizátori predstavujú aj tvorbu jedného z významných slovenských ilustrátorov Karola Ondreičku a výber originálov ilustrácií z BIB-UNESCO Workshopov Albína Brunovského z rokov 1983 – 2009. ts

Ilustrácia Slováka Tomáša Klepocha.

Najväčšie slovenské internetové kníhkupectvo Martinus.sk bude predávať knihy aj v ČR pravdepodobne už tento rok. Pre Mediálne.sk to potvrdil konateľ Martinusu Michal Meško.

O konkrétnom termíne zatiaľ Meško hovoriť nechce. „Radi by sme stihli knižnú jeseň. Nebudeme to ale robiť za každú cenu čo najrýchlejšie, nechceme to uponáhľať,” tvrdí. Prípravy na spustenie českej pobočky už prebiehajú. Country managerom bude Dušan Murčo. Ten od minulého roku pôsobil v slovenskom Martinuse ako šéf pre digitálne médiá.

Nová pobočka bude riadená z Prahy. Český e-shop Martinus zatiaľ nespustil, no má už zaregistrovanú českú doménu. Na nej je zatiaľ zavesený iba inzerát hľadajúci druhého zamestnanca pre pražskú pobočku. Funkcia sa volá netradične marketingový & produktový booklover. Na starosti bude mať komunikáciu s vydavateľstvami, zákazníkmi alebo prípravu marketingových kampaní.

Podľa Meška Praha bude mať od Bratislavy v otázke predaja kníh do veľkej miery voľnú ruku. Obe pobočky budú riešiť marketing a komunikáciu so zákazníkom samostatne.

Spoločne budú využívať slovenské vývojárske alebo logistické kapacity. „Základná myšlienka Martinusu bude zachovaná, ale nebudeme sa snažiť o násilné pretláčanie aktivít, ktoré síce fungujú na Slovensku, ale pre Čechov nie sú zaujímavé.”

V ČR sľubuje Martinus, rovnako ako na Slovensku, začať predávať aj e-knihy. Kamenné predajne zatiaľ neplánuje. eTREND

8

ROČNÍK 2011 R 04

09_11_Casopis-Printprogress_04_printprogress

12/9/11

16:08

Page 10

KRÁTKO ZO SVETA

MLADÁ FRONTA predáva časopisy a weby Vydavateľstvo Mladá fronta, jeden z najväčších vydavateľov časopisov v ČR, sa chystá predať portfólio svojich magazínových a internetových titulov. Organizáciou predaja už poverila spoločnosť UniCredit Bank. Predaj sa netýka regionálnych týždenníkov Sedmička a ekonomického denníka E15. Informoval o tom server Mediaguru.cz. Mladá fronta pre ČTK informáciu nepotvrdila ani nevyvrátila.

Do portfólia vydavateľstva patria napr. detské magazíny Sluníčko, Mateřídouška, tituly Maminka, Lidé a Země, Moje zdraví, Moje psychologie, ForMen alebo počítačové Jak na počítač či DIGIfoto. Z odborných titulov sú to Zdravotnické noviny, Sestra, Strategie alebo Obchod a finance či Developer.

Na internete prevádzkuje napríklad servery FinExpert.cz, Dáma.cz, VTM.cz, Recepty.cz či Doupě.cz.

Mladá fronta pôsobí na trhu spoločenských i odborných titulov. Inzertne ide o štvrté najväčšie vydavateľstvo v ČR. V 1. polroku t. r. dosiahol jeho celkový monitorovaný objem inzertných príjmov 23,5 mil. €. Mladá fronta vydáva aj knihy.

Na internete, kde prevádzkuje cca 25 webov, vydavateľstvu v súčasnosti patrí na on line inzertnom trhu podiel 3 %.

V júli jej weby navštívilo vyše 1,87 mil. unikátnych užívateľov.

Ako jediný akcionár vydavateľstva Mladá fronta je uvádzaná spoločnosť European Financial Services so sídlom v Oregone. Neoficiálne je vydavateľstvo spájané s osobou Františka Savova.

Predaj by sa mohol dotknúť aj slovenských aktivít príbuzného vydavateľstva Versa Media, ktorého jediným spoločníkom je taktiež European Financial Services. Firma na Slovensku vydáva tituly ForMen, Diéta, Maminka, Moja Psychológia, Moje Zdravie, Eurobiznis, ako aj dva realitné tituly a detský Šikovníček.

R

Čínski ekológovia obvinili Apple zo znečisťovania životného prostredia Čínske ekologické organizácie obvinili zo systematického znečisťovania životného prostredia miestne podniky, ktoré vyrábajú pre americkú firmu Apple. Informoval o tom britský denník The Financial Times. V správe, ktorú organizácie vydali, vyzývajú 29 hlavných značiek elektroniky k spolupráci, ktorá by pomohla situáciu zlepšiť. V správe je uvádzaná spoločnosť Apple ako tá, ktorá na apel nereagovala. Správa ekologických skupín napríklad tvrdí, že továrne Kaedar Electronics a Unimicron Electronics, ktoré na východe Číny pracujú pre Apple, znečistili vážne vzduch. A to natoľko, že v oblasti stúpol počet prípadov rakoviny a rodičia začali posielať deti do vzdialenejších škôl. Správa obviňuje zo znečisťovania aj ďalšie podniky pracujúce pre Apple v Číne. m-journal.cz

TABAKOVÉ FIRMY žalujú štát za zásah do obalov Päť amerických tabakových firiem žaluje štát.

Vadí im nový zákon, ktorý nariaďuje predávať cigarety v škatuľkách, na ktorých sú vytlačené drastické fotografie.

Firmy argumentujú, že vláda porušuje prvý dodatok ústavy zaručujúci slobodu slova. Zákon im totiž de facto nariaďuje, aby na vlastnom súkromnom majetku, teda na cigaretových obaloch, šírili kontroverzný propagačný materiál.

Ide napríklad o fotografiu zosnulého človeka, zničených ďasien alebo pľúc zničených fajčením. Vláda síce môže žiadať, aby na obaloch boli jednoduché a jednoznačné varovania, nie však obrazový materiál, ktorý môže zákazníkov uvádzať do depresie, uvádza sa v žalobe tabakových firiem.

RJ Reynolds Tobacco, Lorillard Tobacco, Commonwealth Brands, Liggett Group a Santa Fe Natural Tobacco podali žalobu s úmyslom posunúť termín, keď zákon vstúpi do platnosti. Zatiaľ platí september 2012.

S podobnou žalobou prišli tabakové koncerny už pred rokom a na súde neuspeli. Ten dal zelenú ministerstvu zdravotníctva a potvrdil, že štát má na tabakové spoločnosti tlačiť, aby na obaly cigariet umiestňovali odradzujúce fotografie.

Americká vláda si od zákona sľubuje, že dostane miliardový tabakový priemysel pod kontrolu. Obrázky by mali zaberať obojstranne polovicu škatuľky. Varovné nápisy zároveň budú musieť tvoriť pätinu reklám na tabakové výrobky.

V Európskej únii v súčasnosti musia obaly cigariet obsahovať len výrazné textové varovanie. ihned.cz

ROČNÍK 2011 R 04

9

09_11_Casopis-Printprogress_04_printprogress

12/9/11

16:08

Page 11

R ANKETA

?

ANKETA Kto vlastne financuje knižný biznis?

O peniazoch v knižnej kultúre sa málo hovorí Kniha je naozaj výnimočný produkt. Má svojich rodičov – autora a jeho inšpiráciu. Pri ceste na svet jej asistujú ilustrátori, grafici, polygrafi, samozrejme pod dozorom vydavateľov. Pri jej krste sa zídu najbližší „príbuzní“ a „krstní rodičia“. Zaželajú jej úspešný štart do sŕdc a myslí čitateľov. Marketéri a médiá sa postarajú o želaný imidž, distribútori a predajcovia o prezentáciu a ...prichádza jeho veličenstvo čitateľ, aby naplnil skutočný zmysel práce a úsilie všetkých predchádzajúcich. A ešte drobnosť.

Tých čitateľov musí byť toľko, aby pokryli vynaložené náklady celého reťazca.

Paradoxne, napriek najmodernejším technológiám a komunikácii neexistuje hodnoverná štatistika slovenského knižného trhu. Kvalifikované odhady hovoria, že približný obrat je asi 70 mil. € a ročne sa na Slovensku vydá 3 000 až 4 000 titulov.

O knižnom trhu na Slovensku sa vedie dlhoročná polemika. Čím bol kedysi, akými etapami prešiel za ostatných 20 rokov a kam vlastne smeruje? Rozhodli sme sa dať na stránkach nášho časopisu priestor predovšetkým aktérom knižného biznisu.

Ako oni vnímajú situáciu na trhu? Čo považujú za zdravé a čo za nezdravé tendencie? Kde sa tvoria a prerozdeľujú finančné prostriedky? Kto trh riadi či významne ovplyvňuje? Ako moderné technológie knižný trh ovplyvnili a čo možno očakávať od budúcnosti? Otvorených otázok je naozaj neúrekom a odpovede sa rodia len postupne.

Prijmite teda naše pozvanie do dnešného sveta kníh a vyslovte svoj názor.

(Do ankety sme zaradili niekoľko tematických okruhov. Budeme radi, ak sa k nim vyjadríte a uvítame aj, keď otvoríte novú zaujímavú tému. Anketou sme oslovili autorov, vydavateľov, polygrafické spoločnosti, distribučné spoločnosti, predajcov v kamennej i virtuálnej obchodnej sieti... a možno dostane priestor aj čitateľ.)

10

?

1. Kniha už dávno nie je len potlačený a zviazaný papier, ktorý si môžeme kúpiť len v kníhkupectvách. Za ostatné roky sa zásadne zmenila nielen jej forma, ale aj kanály, ktorými sa dostáva k čitateľom. Kým nákup cez internet sa stal rutinou, nová forma elektronických kníh u nás na svoj boom ešte len čaká. Mnohí tejto forme predaja kníh, hlavne na základe zahraničných skúseností, predpovedajú veľkú budúcnosť. Považujete to za vážnu konkurenciu a hrozbu klasickej knižnej produkcie? Aký vývoj predpokladáte?

?

2. Do roku 1989 bolo na Slovensku len zopár vydavateľstiev a jedna distribučná spoločnosť - Slovenská kniha.

Po zmene politického režimu začali vznikať nové súkromné vydavateľstvá a distribútori ako huby po daždi.

Prirodzený vývoj trhu a tiež kríza výrazne prečistili trh a pokračuje jeho koncentrácia. Ostatne, tak ako aj v iných sektoroch ekonomiky. Ako vnímate súčasnú situáciu a aký vývoj predpokladáte?

?

3. Za problémový sa považuje vzťah vydavateľ – distribútor - kníhkupec. Viacerí vydavatelia sa sťažujú na fakt, že im kníhkupectvá platia neskoro a že problémom je samotný systém komisionálneho predaja. V pasci veriteľov systému sa neraz ocitajú aj polygrafické spoločnosti. Aké vidíte východiská z tejto situácie?

?

4. Čítajú sa na Slovensku knihy alebo nie? Odborníci tvrdia, že čítajú, ale čoraz menej. Vraj na príčine je konkurencia iných médií a rastúca cena kníh. Kniha je čoraz drahšia a pre našinca menej finančne dostupná. To vytvára spätnú väzbu voči vydavateľstvám. Ak nemajú kupujúcich, nemôžu existovať štandardným spôsobom. Edičné plány slovenských vydavateľstiev sú nútené zohľadňovať najmä komerčnú úspešnosť jednotlivých titulov. Kvalita a komercia spravidla nie sú veľkí kamaráti. Existuje východisko z tohto bludného kruhu? Alebo knižný trh na Slovensku zomiera a najviac na to doplácajú domáci autori?

ROČNÍK 2011 R 04

09_11_Casopis-Printprogress_04_printprogress

14/9/11

11:57

Page 12

ANKETA

v tvrdej väzbe za 10 € je niečo, čo tu v budúcnosti jednoducho nemôže existovať, už len kvôli tomu, aby to prežili vydavatelia. V posledných piatich rokoch sa slovenské knihy predávajú oveľa lepšie ako preložené. Sú medzi nimi síce aj veľmi komerčné tituly, ale zároveň aktivity ako Anasoft Litera výrazne podporujú aj tzv. vyššiu literatúru. Kto chce u nás dnes písať a je dobrý, nemá žiadny problém preraziť. Ak nie je dobrý, ľahko sa mu hovorí, že neprerazil kvôli tomu, že jeho diela sú príliš kvalitné.

Juraj Heger konateľ Vydavateľstvo Slovart, s. r. o., Bratislava 1. Pre knihy, ktoré sú určené predovšetkým na čítanie, predstavujú elektronické alternatívy určite veľkú konkurenciu.

U nás je síce tento segment ešte zanedbateľný, ale nárasty sú dynamické a v priebehu roka-dvoch môže predaj prekročiť aj 10 %. Pri ostatných knihách (darčeky, detské knihy, obrazové publikácie) bude vývoj ešte dlho pomalý.

2. Koncentrácia je zrejmá najmä v maloobchode. Na strane vydavateľstiev je pohyb neustále na všetky strany.

Mnoho stredných rastie, mnoho veľkých klesá. Dôležité je, aby sme spoločne vychovávali čitateľov budúcnosti. Bez nich nebude mať naše snaženie už čoskoro adresáta.

3. Riešenie nie je v dohľadne. Vo svete síce neexistuje komisný predaj, ale právo plnej remitendy je v konečnom dôsledku podobným rizikom. Nedostatočná kapitalizácia celého knižného trhu je dlhodobo známa. Novým rizikom, ktoré sa objavilo až nedávno, je nerealistická dynamika knižného maloobchodu.

Prírastky predaja nezodpovedajú prírastku nákladov a musíme dúfať, že to všetci zainteresovaní prežijú v čo najlepšom zdraví.

4. Je slovenským mýtom, že malí nekomerční vydavatelia povedzme vo Francúzsku si žijú ľahšie než my. Čítanie má nezastupiteľnú funkciu pri vzdelávaní, výchove k tvorivosti i pri vyrovnávaní sociálnych rozdielov. Preto musíme spolupracovať a starať sa o tých, ktorí o nás stoja. Trh si bude vždy udržiavať istú prirodzenú rovnováhu. Vždy budú existovať kvalitné tituly, ktoré si kúpi dosť ľudí. Vždy budú tiež existovať zdanlivo komerčné tituly, ktoré sa stanú stratovými. Ceny kníh sú u nás ešte stále nižšie (niekedy výrazne nižšie) než v okolitých krajinách. To nie je prirodzené vzhľadom na nízke náklady, ktoré vydávame. Argument nízkych miezd neobstojí – sú tituly, ktoré sú aj v Bulharsku drahšie než u nás. Máme dlhodobo deformované ceny a s tým sa musíme postupne vyrovnávať. Román

Mgr. Roman Michelko riaditeľ Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov Bratislava 1. Elektronické knihy na Slovensku sú zatiaľ v plienkach, ale trend je jasný a tento vývoj nemožno podceňovať. Najväčšie americké internetové kníhkupectvo Amazon už predalo viac elektronických ako papierových kníh a iste to o niekoľko rokov čaká aj nás. Všetko je to otázka technológie, marketingu, ponuky a času.

Nemyslím si, že sa tieto dve spôsoby distribúcie kníh budú navzájom kanibalizovať. Aj elektronické knihy budú pripravovať a vydávať vydavateľstvá, zmení a spohodlní sa len spôsob distribúcie týchto kníh, pričom odpadnú polygrafické náklady. Tým, že sa znížia náklady (počet výtlačkov) tlačených kníh, ich ceny logicky porastú. To umožní, že elektronické knihy budú ešte výraznejšie lacnejšie. Do jedného zariadenia sa zmestí aj tisíc kníh a distribúcia do čítacieho zariadenia bude veľmi pohodlná. Predstavte si, že niekto ide vlakom, na tablete si prečíta recenziu knihy, ktorá ho zaujala, a tak si ju jednoducho stiahne do čítačky a knihu si počas cesty prečíta. Naše zaostávanie v predaji elektronických kníh je spôsobené len tým, že donedávna na tento spôsob distribúcie kníh nebola dostatočne vybudovaná infraštruktúra. Prvé čítačky

R

od Amazonu (Kindle) boli jednoúčelové zariadenia, ktoré stáli relatívne veľa a dali sa na nich čítať len knihy v angličtine.

Dnes je situácia iná. Počet titulov, ktoré sa dajú stiahnuť, raketovo rastie, knihy sa dajú stiahnuť aj na takmer všetky tablety (iPad, Samsung Galaxy a pod.) alebo dotykovo ovládané mobilné telefóny.

Ak by som mal predikovať budúcnosť knižného trhu, tak popri tlačených knihách bude predovšetkým u mladých, technologicky vyspelých čitateľov, rásť obľuba tzv. elektronických kníh.

Vydavatelia budú musieť na tento trend reagovať. Paradoxne to môže viesť k tomu, že sa bude čítať viac a že náklady kníh (elektronických plus klasických) tak sumárne porastú. Bude treba vyriešiť nelegálne kopírovanie takýchto kníh, aby nevznikli veľké straty, ako je to v hudobnom priemysle. Elektronické knihy budú zaujímavé predovšetkým v segmente odbornej literatúry. V segmente ilustrovaných detských kníh elektronické knihy nebudú vo väčšej miere konkurovať tlačeným vydaniam, veľmi ohrozené nebudú ani obrazové publikácie.

2. Proti zdravej koncentrácii by som nič nemal, teda ak by na trhu ostali len zdravé spoločnosti , ktoré si plnia svoje záväzky a sú seriózni partneri. Dnes je však na trhu zopár spoločností – čiernych dier, do ktorých vstupujú knihy, ale dostať za ne tržby je nemožné. Ak by sa trh vyčistil o takéto choré články, bolo by to veľmi dobré. Bohužiaľ, niektoré subjekty s veľmi pochybnou platobnou morálkou na trhu prežívajú veľmi dlho. A ja len dúfam, že trh zapracuje aj tu a takýchto tiežpodnikateľov postupne z brandže vytlačí. Na druhej strane si uvedomujem, že ak jedna distribučná spoločnosť či sieť kníhkupectiev získa dominantné postavenie, môže to zvádzať k monopolnému správaniu, čo tiež nie je dobré. Ideálne by bolo, keby na trhu pôsobilo 5–6 stredne veľkých subjektov, ktoré by poskytovali kvalitné služby za prijateľnú cenu a cenou a kvalitou svojich služieb by si konkurovali.

Nám vydavateľom iba ostáva dúfať, že po prečistení trhu sa na ňom udržia iba seriózni partneri, ktorí nebudú zneužívať svoje postavenie a budú stále zlepšovať svoje služby.

3. Systém komisného predaja kníh sa tu budoval 20 rokov a dnes je veľmi ťažké s tým niečo urobiť. Bolo to spôsobené tým, že kým vydavateľov bolo veľmi veľa, celoštátnych distribúcii bolo málo, a tak si začali diktovať podmienky. Ak by všetko fungovalo, ani v tom by nebol problém.

Ten nastal v čase krízy. Tržby obchodov klesli, ale ich fixné náklady sa však nezmenili. To viedlo k stavu, že vznikol sklz medzi termínmi predaja a fakturácie.

Kým do krízy bola lehota splatnosti faktúr 40 dní, teraz distribučky tlačia až do 110dňových splatností – a v lepšom prípade takéto podmienky aj dodržia... Nám sa

ROČNÍK 2011 R 04

11

09_11_Casopis-Printprogress_04_printprogress

14/9/11

11:57

Page 13

R ANKETA stalo, že januárové faktúry sa po x-tých urgenciách platili niekedy začiatkom leta.

Kníhkupectvá, resp. ich siete, majú vydavateľov ako rukojemníkov, ktorý ich dlhodobo úverujú. Navyše neexistuje bariéra pre vstup na trh. Ak dnes chce niekto otvoriť kníhkupectvo, nepotrebuje na to takmer nijaký kapitál. Nábytok získa za zlomkovú cenu z nejakej skrachovanej predajne. Knihy dostane do komisie od vydavateľov zadarmo – a potom príde problém. V jeho okolí sú štyri kníhkupectvá, ktoré sa ako-tak držia nad vodou; keď do toho vstúpi piate, sú všetky v strate, neplatia dodávateľom a celý segment sa dostáva do dlhov.

Východiskom je, že postupne trh opustia tí, ktorí ho deformujú. Dalo by sa to možno spoločnou dohodou vydavateľov, že určitým subjektom nebudú dodávať tovar a tie potom veľmi rýchlo odídu z trhu. To však nie je také jednoduché, keďže na trhu je množstvo subjektov a ak jeden dodávateľ vypadne, nastúpia ďalší traja. Tak môžu dlhé roky prežívať subjekty, ktoré by v inom segmente podnikania už dávno skončili. Kým si toto vydavatelia neuvedomia a nebudú konať v zhode, bude to len ďalšie predlžovanie agónie.

4. Na otázku či sa knihy čítajú, možno odpovedať – ako ktoré. Náklady kníh sa prudko znížili, na druhej strane vychádza podstatne viac a hádam aj zaujímavejších titulov ako v minulosti. Dnes treba jasne oddeliť vydávanie kníh a literatúru.

Literatúra reaguje na vývoj v spoločnosti.

Dnes má kniha od akejkoľvek mediálne známej tváre, pseudocelebrity, rosničky či účastníčky reality show podstatne vyšší komerčný úspech než nejakého kvalitného a umelecky hodnotného autora. Dá sa to riešiť tak, že kvalitná literatúra bude masívnejšie podporovaná z verejných zdrojov a komercia si bude žiť svojím životom. Pokiaľ ide o domácich autorov, za posledných 20. rokov vznikli literárne značky ktoré samy seba predávajú (Keleová-Vasiľková, Filan, Urbaníková, Dán, Matkin a ešte zopár ďalších), ktorí sú celkom úspešní.

No a ostatní živoria, náklady ich kníh sú skutočne mikroskopické, no umelecká kvalita ich textov je často podstatne vyššia než u ich komerčne úspešnejších kolegov. Knižný trh na Slovensku je asi štandardný, ako v každej porovnateľnej malej krajine, kde sa písaním – až na malé výnimky – nedá uživiť a vydavatelia (tiež okrem výnimiek) prežívajú len s ťažkosťami a veľmi skromne. Náš knižný trh je za zenitom a živoriť bude dovtedy, kým sa nenájde vôľa pomôcť mu (aj z verejných zdrojov) výraznejšie. Aby som ilustroval, kde je dnes na Slovensku knižný trh, tak Vajanského zbierka poézie Tatry a more vyšla v druhej polovici 19. storočia

12

ROČNÍK 2011 R 04

v náklade 800 kusov. Dnes sú štandardné náklady básnických zbierok na úrovni 350 výtlačkov. K tomu hádam niet čo dodať.

Natália Vicsápiová majiteľka tlačiarne NAVI GRAF, s. r. o., Bratislava 1. V súčasnosti v zahraničí možno nájsť v kníhkupectvách predávané elektronické knihy približne v rovnakom pomere ako papierové. Slovenský trh toto ešte len čaká. Za hrozbu by som to však nepovažovala. Podľa môjho názoru ľudí bude stále viac tešiť listovanie v originálnej knihe ako hladiť tablety.

A k tomu určite prispeje aj to, že papierovú knihu stačí zabaliť iba do obalu, aby sa počas čítania nepoškodila, netreba jej dobíjať batérie či dávať pozor na displej, či nemať hrôzu z toho, keď náhodou spadne. Je to podobné, ako keď prichádzali na svet CD a DVD. Našli sa názory, že gramofóny vyhynú ako dinosaury – a – čuduj sa, svete – neprešlo ani 15 rokov a už sú kvalitné gramofóny opäť na trhu...

2. Trh sa naozaj krízou prečisťuje.

Vydavateľstvá si budú musieť lepšie hľadať témy, ktoré čitateľov zaujímajú, aby predali a zarobili. A nemám tým na mysli len komerčnú literatúru typu Rosamunde Pilcher, Angelika, atď., ale knihy pre čitateľov vycibreného vkusu.

Myslím si, že sa budú dobre predávať napr. príbehy napísané podľa skutočnej udalosti alebo aj rozprávky, ktoré sú večné.

3. V súčasnosti predpokladám, že každé ohnivko z tohto reťazca bude musieť ubrať zo svojich nárokov v zmysle vysokých ziskov. Potenciálny čitateľ, ktorého považujem za štvrtú nemenej dôležitú súčasť tohto reťazca, musí byť kúpyschopný, teda kniha musí byť nielen zaujímavá a mať dobré promo, ale musí byť vytlačená, distribuovaná a predávaná v cene, ktorú si čitateľ bude môcť dovoliť.

Nie je vôbec výnimkou, že kníhkupectvá

chcú zarobiť až 50 % z ceny predávaného titulu, čo naozaj nie je fér voči vydavateľovi, tlačiarovi či distributérovi. Takisto budú musieť byť všetci z reťazca veľmi flexibilní, ak bude záujem o knihu prevyšovať ponuku.

Vo veľmi krátkom čase ho budú musieť uspokojiť, aby záujem neopadol.

4. Situácia na Slovensku je v tomto ohľade asi naozaj ťažká. Ale myslím si, že iba dočasne, pretrvá niekoľko rokov. Aj deti, ktoré sú dnes denne pri počítači a možno nečítajú ani povinnú literatúru v škole, časom prídu na to, že internet im nedá všetko. Chudobná slovná zásoba, neschopnosť vyjadrovať sa, dať jasne najavo svoje pocity, myšlienky, potreby, budú prekážkou nielen pri získaní dobrého zamestnania, ale budú problémom aj v komunikácii a následne i v obchodných či v partnerských a iných vzťahoch. Súčasný stav považujem za celospoločenský širokospektrálny problém. Určite iný postoj k literatúre a ku knihe bude musieť zaujať aj naše školstvo, aby deti už od malička poznali zmysel čítania ako takého, aby to nezostalo len pri odpisovaní čitateľských denníkov a odpore čítať a vzdelávať sa.

A aj rodičia sa budú musieť viac venovať svojim deťom, tráviť s nimi viac času a čítať im a občas zájsť s nimi aj do knižnice. Spomeňme si len na naše staré matere, ktoré nám kultúrne dedičstvo zanechávali po večeroch hoci iba ústnym podaním. A neskôr prví spisovatelia, resp. zberatelia príbehov...

Duševná obroda je jediným východiskom.

Našťastie, renesancia dobrých vecí pretrváva, pretože dobré veci nezomierajú.

Michal Kourek obchodný riaditeľ CICERO Stapro Group, s. r. o., Pardubice 1. Predpokladám, že v horizonte niekoľkých najbližších rokov nenastane žiadna výraznejšia zmena v štruktúre knižného trhu. Skôr bude rásť trend výroby knižnej produkcie digitálnou tlačovou technológiou, ktorá umožní výrobu

09_11_Casopis-Printprogress_04_printprogress

14/9/11

11:57

Page 14

ANKETA

v nižších nákladoch (t. j. počet výtlačkov) a tým i plynulejšie financovanie celej výroby z pohľadu vydavateľa. Toto však konečný čitateľ v podstate ani nezaregistruje. V strednodobom horizonte odhadujem pokles tlačenej produkcie na úkor elektronických kníh cca do 20 %. Nepredpokladáme taký výrazný prepad ako u novinovej produkcie, pretože čítanie kníh je stále spojené s odpočinkom a relaxáciou, a nie s aktuálnosťou čítanej témy ako v prípade novín. Tento trend bude nezvratný a súvisí s postupným nástupom generácií, ktoré budú brať čítanie z elektronických médií ako prirodzenú súčasť svojho života.

Myslím si, že výrazný posun v tejto oblasti môžu urobiť školy, ktoré zavedú elektronické učebnice pre svojich študentov.

2. Odhadujem, že koncentrácia bude naďalej prebiehať, pretože firmám, ktoré vlastnia buď časť alebo celý predajný reťazec (vydavateľ – distribútor – kníhkupec), sa darí vzhľadom na konkurenciu lepšie.

Lepšie môžu ovládať cash flow v celom reťazci a zároveň môžu lepšie predávať svoje tituly vo svojich kníhkupectvách.

V súčasnosti, keď je obrovská konkurencia v množstve titulov, je kľúčovým faktorom predaje práve kníhkupec, ktorý musí ponúknuť práve vašu knihu. Ak to neurobí, máte malú šancu na to, že si čitateľ vyberie práve váš titul. Dnes už len veľmi zriedkavo platí, že dobrý tovar sa predáva sám.

3. Komisný predaj považujem za nie úplne šťastnú formu predaja publikácií. Každý, kto nakúpi, musí niesť primerané riziko za to, že tovar ďalej nepredá. Ak také riziko nenesie, nemá zodpovedajúcu motiváciu tovar predať. Sám však neviem, ako zmeniť zabehnutý systém. Myslím si, že tlak na zmenu systému musia vyvolať samotní nakladatelia a tlačiarne, ktorým tento systém prináša najväčšie problémy.

4. Nová generácia číta menej ako minulé generácie. To je fakt, ktorý sa môžeme snažiť do určitej miery korigovať, no nemôžeme ho zvrátiť. Kniha má veľa konkurentov a mám pocit, že veľa mladých ľudí ju zároveň považuje za málo interaktívnu. Z nižšieho predaja kníh pramení i to, že sa na trhu môže uživiť menej nakladateľov a kto chce existovať, musí zároveň popri kvalitných tituloch vydávať aj diela nižšej kategórie napríklad zo zahraničia. Budúcnosť knihy vidím takú, že sa bude predávať široké spektrum titulov v nízkych nákladoch a vo viacerých variantoch zhotovenia.

Vžitý dojem, že kniha má byť lacný spotrebný tovar, asi nebude ten správny.

Mali by sme si zvyknúť na to, že kniha je vlastne také malé umelecké dielo za zodpovedajúcu cenu. Budúcnosť lacných kníh vidím v elektronickom variante, ktorý je lacný zo svojej podstaty,

na druhej strane však neprináša čitateľovi plný vnem ako kniha tlačená.

polygrafické informační systémy

Peter Blubla prezident Zväz polygrafie na Slovensku

R

jednotlivca, aj keď v súčasnosti sa presadzuje trend elektronických kníh.

Zdá sa mi, že v spoločnosti chýba dostatočná osveta, ktorá by čítanie kníh v hmotnej podobe propagovala ako životný štýl predovšetkým u mladej generácie. Z knihy sa stáva luxusný tovar, ktorý môže stratiť charakter masovej rozšírenosti medzi obyvateľstvom.

Na jednej strane rozšírenosť a dosažiteľnosť informácii cez virtuálne médiá je veľmi pozitívna pre vývoj ľudstva, môže však na druhej strane spôsobiť otupenosť k vnímaniu umeleckých hodnôt a kultúrnej esencie života. Zmena životného štýlu formovaná lacnými „umeleckými“ artefaktmi šírenými komerčnými médiami môže nakoniec viesť k tomu že „z vaničky spolu s vodou vylejeme aj dieťa“. Určite treba presadzovať myšlienku, že zhmotnená podoba kultúrneho dedičstva, aj v podobe kníh, je trvácnejšou a perspektívnejšou formou rozvoja spoločnosti ako upnutie sa na „virtuálny spôsob života“. Treba, aby si čítanie papierových kníh stalo opäť „cool“.

1. Virtualizácia života sa stala každodennou realitou. Keď mi pred 30 rokmi môj priateľ, vtedajší poslucháč elektrotechnickej fakulty, hovoril o virtuálnej realite, zdalo sa mi to ako vzdialené sci-fi. Dnes, ani nie o dve generácie neskôr, je to skutočnosť.

Technický pokrok nám prináša neustále nové možnosti uľahčenia, ale aj „odľudštenia“ života. Finančné príkazy realizujeme cez internet banking, nakupujeme cez internetové obchody, platíme cez virtuálne pokladnice, len na zmrzlinu chodíme zatiaľ, chvála bohu, osobne do cukrárne. S knihami to bude asi podobné. Ich postupnej virtualizácii sa nevyhneme, ale či nám budú „chutiť“ ako zmrzlina z cukrárne, to je otázne.

3. Fenomén neplatičov tu bol už pred nejakým desaťročím. Aj vtedy bol každý každému dlžný, čo malo za následok druhotnú platobnú neschopnosť. Tok peňazí sa spomalil a existenčne ohrozil viaceré spoločnosti aj z polygrafickej branže .

Bolo to spôsobené „únikom“ financií zo systému. Dnes, v čase pretrvávajúcej svetovej krízy, v dôsledku dlhodobejšieho dumpovania niektorých cien polygrafickej produkcie, dochádza k opätovnému „úniku – nedostatku financií“. To vyvoláva domino efekt platobnej neschopnosti niektorých subjektov systému. Dočasne môže byť riešením vyváženie systému minimálne na úroveň jednoduchej reprodukcie rozumnou cenovou politikou.

Ale v budúcnosti sa určite musí systém vrátiť do stavu tvorby zdrojov pre ďalší rozvoj.

4. Čítanie kníh v papierovej podobe je prejavom osobnej kultúry každého

ROČNÍK 2011 R 04

13

09_11_Casopis-Printprogress_04_printprogress

12/9/11

16:09

Page 15

R TÉMA

Jozef Santus a Michal Meško, internetové kníhkupectvo Martinus.sk:

ZISK JE VEDĽAJŠÍ PRODUKT NIEČOHO,ČO SA ROBÍ S LÁSKOU

14

ROČNÍK 2011 R 04

09_11_Casopis-Printprogress_04_printprogress

12/9/11

16:46

Page 16

KNIHY

„Všetky dáta boli čerpané s láskou z interných databáz spoločnosti Martinus.sk, s. r. o.,“ uviedol Jakub Ptačin, autor infografiky k 10. výročiu najväčšieho slovenského internetového kníhkupectva Martinus.sk na poslednom riadku obrázka plného grafov a čísel. Láskou sa spomenutá infografika aj začína: „10 rokov lásky ku knihám.“ A cítiť ju – hoci nepomenovanú – aj na webovej stránke Martinusu a na Facebooku, kde si toto kníhkupectvo získalo vyše 50-tisíc fanúšikov tvoriacich pohodovú a kultivovanú komunitu.

R

Je dôležité byť v správny čas na správnom mieste a robiť správnu vec. Bol to váš prípad?

Jozef Santus (JS): Keď prišla éra internetu, brat sa rozhodol, že spravíme internetový obchod. Pustili sme sa do toho a jeden človek nám pomáhal robiť program. Lenže dostal sa do fázy, keď povedal – končím, už sa neviem pohnúť ďalej. Prišiel Michal Meško, v tom čase 15-ročný gymnazista, a začal pomáhať.

Systém sme spustili v auguste 2001. Prišla prvá objednávka, druhá objednávka, na poštu sme niesli jeden balík, dva balíky, jednu Ikea tašku, dve tašky... Všetko sme si robili sami, predavačky z kamenného obchodu robili aj pre internet. Skôr ako my, začalo internetové kníhkupectvo Dunaj. Boli to akční chlapci, ktorí sa – na rozdiel od nás – na vec pozerali cez peniaze. Áno, peniaze sú potrebné, ale keď je kamenné kníhkupectvo ľudské, nech je aj internetový obchod ľudský, nech je tam komunikácia. Doteraz prízvukujem, aby sme na to nezabúdali. Suché obchodovanie cez internet je všade okolo nás, ale komunikácia je strašne dôležitá, lebo kniha nie je obyčajný tovar.

Martinus začal pôvodne pred takmer 20 rokmi klasickým porevolučným kamenným kníhkupectvom Miroslava Santusa (umrel v roku 2008) a jeho brata Jozefa (48) v Martine, kde má firma sídlo. Pred 10 rokmi skúsili predaj aj cez internet. Santusovci vtedy zaangažovali ako programátora martinského gymnazistu, dnes 27-ročného spolumajiteľa Martinusu Michala Meška. Pôvodné kamenné kníhkupectvo nezrušili, naopak, neskôr k nemu pribudli ďalšie tri

Michal Meško (MM): Dunaj bol na trhu tuším od roku 1996. Miro Santus, ktorý vymyslel internetové kníhkupectvo, dobre odhadol moment, že je tu niečo nové, moderné, aj keď to bolo primitívne, pre maličký počet ľudí – na úvod to boli možno stovky ľudí. Ale reálne sa už cez internet nejaký biznis robil. Boli to len zlomky toho, čo robilo kamenné kníhkupectvo.

Keďže nešlo o veľké objemy, dalo sa so softvérom hrať a vedeli sme vďaka tomu rásť spolu s užívateľmi. Učili sme sa na množstve chýb. Keď teraz začne nejaký internetový obchod, tak od nultého dňa sa očakáva, že bude poskytovať úplný zákaznícky servis, množstvo spôsobov platby a podobne.

Ale v roku 2001 zákaznícke očakávania ešte neboli nastavené ako dnes, ľudia nevedeli, čo je internetový obchod, takže sme rástli a tvorili ho spoločne s našimi zákazníkmi. Ľudia nám dávali podnety, písali, čomu nerozumejú, čo by zlepšili...

v Bratislave, v Nitre a v Žiline a chystajú ďalšie.

To umožňuje, že konzervatívny zákazník (či skôr čitateľ), ktorý nechce prísť o zvláštne čaro nákupu knihy, si vyberie online, zaplatí nižšiu internetovú cenu, ale otvoriť si knihu, privoňať k nej a prevziať ju môže v pohodlí štandardnej predajne.

Martinus od augusta 2001 do konca augusta t. r. predal online vyše 2,3 mil. kníh. V súčasnosti je to mesačne do 60-tisíc kníh. Vlaňajšie tržby spoločnosti dosiahli 7,5 mil. €. Pre banky, vydavateľov, autorov, ale hlavne pre zákazníkov je serióznym obchodným partnerom, ktorý načas plní všetky svoje záväzky.

...a vy ste neodpovedali, že sa to nedá...

MM: ...a my sme boli radi, že ľudia reagujú. V úvodných fázach, keď celá firma sú dvaja-traja ľudia, venujú tomu maximum energie a času, chcú zo seba dať niečo skvelé a musia počúvať, čo im ľudia hovoria. Lebo to robia pre nich.

Je neuveriteľné, ako sa firma na Slovensku dokáže odlíšiť len tým, že počúva svojich zákazníkov, že sa zaujíma o ich názory.

Najmä v úvodných fázach... Neskôr – ak sú s tým zákazníci spokojní – to ocenia a zostávajú firme verní. Obojstranná lojalita je veľmi dôležitá.

JS: Pri rozbehu internetového obchodu trvalo dosť dlho, kým sa zabudlo na Dunaj. Boli prví, mali veľmi dobrú reklamnú kampaň, a tak zostávali v povedomí ľudí. Neviem, čo sa v Dunaji stalo, ale ako keby stratili dušu. Udržať dušu firmy je tým ťažšie, čím máte viac zamestnancov – aby boli všetci myslením lojálni. Čo asi všetci nie sú, ale verím, že keď idú z firmy domov, tak nenadávajú na nejakého vykorisťovateľa.

Dôkazom je, že za celých 10 rokov od nás odišli len dvaja ľudia z dnešných vyše 60 v trvalom pracovnom pomere. Firma je zabehnutá tak, že pokojne môžem mesiac v zahraničí liezť po skalách.

ROČNÍK 2011 R 04

15

09_11_Casopis-Printprogress_04_printprogress

12/9/11

16:09

Page 17

R TÉMA To je na knižnom trhu taká pohoda? Veď v tejto brandži každý každému niečo dlhuje a najväčší veritelia sú asi tlačiari.

kedy mali, povedali, že klobúk dole pred takou čitateľnou firmou. Myslím, že nielen peniaze, ale aj pochvala je dosť veľká odmena. Najmä, keď vás pochváli ešte aj štát.

MM: Sú dve možnosti odoberania kníh. Na faktúru alebo na komisiu. Na komisný predaj berú knihy klasické kníhkupectvá; majú 95 % kníh, ktoré sú majetkom vydavateľov. Kníhkupec knihu predá, z tržby má zaplatiť distribútorovi, distribútor má následne zaplatiť vydavateľovi a vydavateľ tlačiarni. Povedzme, že 1. januára dá vydavateľ knihu do distribúcie, distribútor ju 7. januára dovezie do kníhkupectva a to ju predá dajme tomu ešte v januári.

Distribúcii to nahlási 5. februára, distribúcia to okolo 15.-20. februára nahlási vydavateľovi a vydavateľ vystaví faktúru distribútorovi so splatnosťou 30-60 dní. Medzitým distribútor čaká, kým jeho faktúru uhradí kníhkupec, čo môže byť tiež 30-60 dní. Čiže na Slovensku dostane vydavateľ reálne peniaze za knihu, ktorá dal na trh 1. januára, ale tlačiari na ňu objednávali papier už v polovici novembra, až niekedy v apríli. A tlačiareň dostane peniaze až následne.

Polygrafia je, žiaľ, na konci a do určitej miery v podstate tlačiari úverujú knižný trh. A to opisujem normálny scenár, keď nikto nikomu nič nedlhuje a všetci platia tak, ako majú. Keď tlačiar nedostane peniaze, odmietne tlačiť ďalšiu knihu vydavateľa, ten zmení tlačiareň...

Poznáme to: autá rovnakých vydavateľov k nám chodia zakaždým z inej svetovej strany... Sú vydavatelia, ktorí si zakladajú na dlhoročných dobrých vzťahoch, tlačiarne sú u nich pri platbách na prvý priečkach a berú si celý náklad na seba. My väčšinu kníh predávaných cez internet uhrádzame vydavateľovi v momente, keď ich od neho berieme.

Slovart, Ikar, Evitapress, Tatran, Motýľ, Marenčin – to sú vydavatelia, s ktorými spolupracujeme priamo. Snažíme sa férovo posúvať to, čo nám umožňuje trh. Keď máme na titul istú objednávku, tak ju prefinancujeme.

MM: Softvér na internetový predaj je vyvíjaný u nás.

Niektoré pôvodné súčasti programu v pozadí sú ešte stále funkčné. Internetový obchod, ktorý sa má rozvíjať a byť stále lepší, nemôže byť o tom, že kúpite škatuľové riešenie a to nasadíte. To si môže kúpiť aj konkurencia – a na základe čoho budete lepší? Môžete poskytovať lepšie služby. Ale pripojiť k lepším službám aj to, aby stránka bola naozaj unikátna, aby sme boli schopní a ochotní rýchlo reagovať na zákaznícke podnety – to škatuľový systém väčšinou neumožňuje.

Umožňuje to systém, do ktorého sme síce investovali strašne veľa času a úsilia, ale je na mieru šitý práve pre vás. Keď potrebujeme zo dňa na deň niečo zmeniť, tak presne vieme kde, čo a ako. Nemusíme nič zadávať externej firme, ktorá by nám najskôr oznámila cenu, my by sme ju museli akceptovať, spísať projekt... a aj tak to na prvý pokus (a niekedy vôbec) neurobia, ako sme chceli. Dnes posadíme informatika, ktorý tvoril program, s človekom, ktorý s programom bude robiť, za 20 minút sa dohodnú a na druhý deň je zmena hotová.

JS: Nechápem, ako môže mať vydavateľ a autor v jednej osobe dlžoby voči tlačiarňam, keď sa jeho knihy predávajú. Ako môže niekto, kto predá celé náklady a robí ešte aj dotlače, dlhovať peniaze za tlač? Čo má – osobnú nadspotrebu? Krédom Martinusu je mať načas uhradené výplaty, faktúry, odvody, dane. A keď zostanú peniaze, môžu sa použiť na rozvoj a na odmeny.

Všetci vaši pracovníci – a dnes ich je vyše 60 – sú v trvalom pracovnom pomere. Sú medzi nimi aj informatici, ktorí sa starajú o softvér.

Je to ufinancovateľné?

JS: Martin má nevýhodu v tom, že v meste nie sú vysoké školy humanitného zamerania, a tak je problém nájsť solídnych brigádnikov – vysokoškolákov. Máme tu medikov, ale tí sa buď učia, alebo niekde popíjajú. Ale oni sa skôr biflia, lebo medicína je ťažká škola. Preto máme ľudí v trvalom pracovnom pomere. Áno, je to drahšie.

Ale hrdíme sa tým, že všetky kontroly, ktoré sme

16

ROČNÍK 2011 R 04

Michal Meško

09_11_Casopis-Printprogress_04_printprogress

14/9/11

11:59

Page 18

KNIHY

Samozrejme, niečo to stojí, lebo musíme zamestnávať programátorov, musíte mať vlastný vývoj, čo by sa dalo aj outsourcovať, ale veríme, že to, čo robíme, je tá správna cesta.

Myslím, že akýkoľvek sen a nápad je ufinancovateľný, ak ho urobíte tak, že zaujme dostatočne veľa ľudí. Vymyslieť iPhone a všetky veci okolo asi tiež nebola lacná vec, ale zrejme je dostatok ľudí, pre ktorých je to úžasné zariadenie a tým pádom je to ufinancovateľné. Je to o zákazníkovi.

R

ani na strane autorských práv – napríklad na knihu, ktorú vydali pred piatimi rokmi, nemajú práva na elektronickú verziu. To je veľký problém. Práva môžu kúpiť, otázkou však je, za koľko. Za 500, za 1 000 euro? Z najúspešnejšieho elektronického titulu sa na Slovensku predalo do sto kusov.

Povedzme, že elektronická kniha stojí 10 €, ale ľudia očakávajú – keďže ju netreba tlačiť, prepravovať, skladovať – o 40 % nižšiu cenu. Na elektronické vydanie je DPH 20 %, u printov 10 %, sú tam iné podiely pre vydavateľa – oplatí sa mu teda kupovať autorské práva?

Dosť sa diskutuje o cenách kníh. Čitateľom sa zdajú drahé, vydavateľom v porovnaní so svetom veľmi lacné.

JS: V rokoch 1993 – 1996, kým sme boli len kamenné kníhkupectvo, ako keby platy umožňovali ľuďom kupovať knihy bez toho, aby rozmýšľali, či si ich môžu dovoliť alebo nie.

Knihy dnes nie sú lacné, možno aj preto sa menej číta. Trochu pomohlo zníženie DPH na knihy na 10 %; nie, že by zlacneli, ale dlhšie zostali na rovnakej cenovej úrovni. Vydavatelia si nemuseli hneď kompenzovať svoje náklady vyššími cenami.

MM: Rástli sme aj počas uplynulých troch krízových rokov.

Neviem, či by sme bez krízy rástli viac alebo menej. Možno je to o tom, že v kríze ľudia stále chceli knižky, ale nakupovali cez internet, lebo je to lacnejšie. Otázka je, čo sa deje na trhu v súčasnosti. Prvý polrok t.r. vyzeral veľmi zvláštne.

V niektoré dni sme mali dojem, ako keby sa vyparila štvrtina trhu, také citeľné boli medziročné poklesy predaja. A nie je to len v segmente kníh, počúvam to aj od iných maloobchodníkov.

Neviem, či kríza doľahla na Slovensko až teraz, keďže k nám prichádza všetko s určitým oneskorením. Počas leta došlo k čiastočnej normalizácii odbytu. Pripisujeme to jednak počasiu, ktoré najmä v júli nebolo práve letné, a zároveň tomu, že vyšlo viacero zaujímavých knižných noviniek od slovenských autorov, ktorí sa veľmi dobre predávajú (Matkin, Urbaníková, Dán). Na celoročných výsledkoch však slabé obdobie od marca do mája určite bude cítiť.

Najväčšie svetové internetové kníhkupectvo Amazon predalo tento rok prvýkrát viac elektronických ako papierových kníh. Je tento trend zjavný aj na Slovensku?

MM: V ponuke máme okolo 100-tisíc titulov, z toho je vyše 500 titulov elektronických kníh. Zatiaľ ide naozaj len o lastovičky, ktoré vidíte niekde v oblakoch a neviete, koľko ich priletí. Elektronické knihy vydáva väčšinou vydavateľ, ktorý má kúpené práva aj na printové vydanie. Existujú prípady, že zahraničnú knihu v papieri vydá niekto iný ako v elektronickej verzii. Dve rôzne vydania rovnakého titulu sa teda môžu radikálne líšiť; aj práva na preklad má väčšinou papierové vydavateľstvo a ak druhé vydavateľstvo kúpilo len práva na elektronické vydanie, tak si musí knihu samo preložiť.

Na elektronické vydania vydavatelia často nie sú pripravení:

Jozef Santus JS: Virtuálny svet ma príliš neoslovuje. Kedysi sme si sami chodili po knihy do Bratislavy. Potom ich dovážali do regiónov a chodilo sa vyberať do vzorkovne. Teraz už chodí len díler a ponúka. Je to nezvrátiteľný trend, ale držať knihu, otvoriť ju, niekedy ovoňať, vidieť, ako vyzerá – myslím, že je to výrazne lepší výber ako pozerať na ňu len na obrazovke počítača a dozvedieť sa, že má 260 strán... Čítam trochu iné knihy, ako najviac predávame. Vyberám si medzi ležiakmi podľa toho, čo ma upúta obálkou, diela overené časom, ktoré sa nevezú na vlne momentálneho čitateľského záujmu.

Rád chodím „surfovať“ do antikvariátu. V knihách sa snažím hľadať, či je ich obsah, príbeh, porovnateľný s mojím životom, s mojimi skúsenosťami a či sa v nich dá nájsť niečo, čo som prežil alebo čo by som mohol prežiť.

Juraj Kopřiva Foto: Vladimír Benko

ROČNÍK 2011 R 04

17

09_11_Casopis-Printprogress_04_printprogress

R TÉMA

18

ROČNÍK 2011 R 04

12/9/11

16:15

Page 19

09_11_Casopis-Printprogress_04_printprogress

12/9/11

16:20

Page 20

KNIHY

Stallman vyzýva na bojkot elektronických kníh

R

„Musíme odmietnuť elektronické knihy, pokiaľ nebudú rešpektovať našu slobodu,” vyzýva Stallman.

Stallman navrhuje aj riešenia bez týchto nevýhod, ktoré zároveň umožnia kompenzácie autorov. Stallman navrhuje pre autorov model aplikovateľný nielen pre spisovateľov, ale aj pre autorov iných typov diel, v ktorom bude autorov vyplácať štát priamo úmerne podľa tretej odmocniny relatívnej popularity ich diel. Druhou možnosťou je prechod na anonymné dobrovoľné platby.

Richard Stallman, známy aktivista presadzujúci myšlienku voľného softvéru, zverejnil výzvu, v ktorej ľudí upozorňuje na nevýhody elektronických kníh a vyzýva na ich bojkot v súčasnej podobe. Richard Stallman je známy ako programátor, zakladateľ projektu GNU Project a zakladateľ organizácie Free Software Foundation.

Stallman vytvoril viaceré kľúčové elementy, ktoré umožnili rozmach softvéru s otvoreným zdrojovým kódom (open source) vrátane napríklad Linuxu. V rámci projektu GNU Project vyvinul napríklad voľne dostupný kompilátor jazyka C a viacero ďalších kľúčových UNIX nástrojov, v rámci Free Software Foundation zase open source licenciu GPL, GNU General Public License, výrazne najpoužívanejšiu open source licenciu.

V aktuálnej výzve poukazuje Stallman na nevýhody elektronických kníh v porovnaní s klasickými knihami. „V období, keď biznis ovláda naše vlády a píše naše zákony, každý technologický pokrok ponúka biznisu možnosť zaviesť pre verejnosť nové obmedzenia. Technológie, ktoré nás mohli posilniť, sú namiesto toho použité na naše spútanie,” začína výzvu Stallman.

Stallman poukazuje na šesť konkrétnych nevýhod najrozšírenejších elektronických kníh od Amazonu. Ich nákup nie je anonymný, nákupom zákazník preukázateľne súhlasí s obmedzujúcou licenciou, v niektorých krajinách zakúpenú elektronickú knihu dokonca nevlastní, Amazon môže knihu na diaľku zmazať a v minulosti tak urobil, formát je tajný a na čítanie kníh je potrebný proprietárny softvér (softvér, ktorý má obmedzenia na jeho používanie a kopírovanie, obvykle vynucované vlastníkom – proprietárom), knihu ani jej časti nemôže užívateľ kopírovať kvôli použitiu technických obmedzení a licencii, ktorá je prísnejšia ako autorský zákon.

Digital Rights Management (DRM – Správa digitálnych práv), je zastrešujúcim pojmom pre technické metódy, ktorých účelom je kontrolovať či obmedzovať používanie obsahu digitálnych médií. Najčastejšie je technikami DRM chránená hudba, obrazové umenie, počítačové hry, videohry, filmy a v poslednom čase aj elektronické knihy. Cieľom takejto ochrany je predovšetkým zabezpečiť používanie obsahu v súlade s autorskými právami, resp. v súlade s licenčnými podmienkami, vzťahujúcimi sa k obsahu.

Výrobcovia obsahu ukladaného či distribuovaného na digitálnych médiách často považujú technológie DRM za nevyhnutný spôsob, ako zabrániť nelegálnemu kopírovaniu obsahu. V poslednej dobe však silnie trend (aspoň pokiaľ ide o hudbu) upúšťať od DRM, a tak napr. internetový obchod s digitálnou hudbou iTunes a aj iné už predávajú hudbu i bez DRM ochrany. Podľa niektorých názorov „DRM kontroluje práva rovnako ako väznice kontrolujú slobodu“.

Ochrancovia občianskych slobôd namietajú, že presun kontroly používania médií zo spotrebiteľov na mediálny priemysel bude znamenať stratu existujúcich práv užívateľov, rovnako ako potlačenie inovácií v software. DRM ochrana je všeobecne spotrebiteľmi a združeniami chrániacimi ich práva a záujmy vnímané značne negatívne a je kritizovaná ako veľmi neefektívna a vo svojom dôsledku len šikanujúca poctivých užívateľov, kým obsah získaný nelegálnym spôsobom takouto ochranou netrpí a jeho používanie teda nie je obmedzené.

Dokazuje to i relatívne chladná reakcia spotrebiteľov na ponuku takto chráneného obsahu i značný nárast predaja potom, čo napr. iTunes začal predávať hudbu i bez DRM. Všeobecne sa ukazuje, že DRM (aspoň u hudby) nesplnilo sledovaný cieľ, t. j. potlačiť pirátstvo, ale paradoxne k rozvoju pirátstva ešte viac prispelo, pretože spotrebiteľov až príliš obmedzuje a tí preto hľadajú alternatívne (a teda často nelegálne) cesty k získaniu obsahu, napr. výmenné siete. dsl.sk, Wikipedia

ROČNÍK 2011 R 04

19

09_11_Casopis-Printprogress_04_printprogress

12/9/11

16:20

Page 21

R KNIHY Južná Kórea prejde do roku 2015 na digitálne učebnice Južná Kórea plánuje do roku 2015 kompletne prejsť na výučbu z digitálnych elektronických učebníc, použiteľných z PC, tabletov, smartphonov prípadne smart TV. Oznámil to minister pre školstvo, vedu a technológie Ju-Ho Lee. Vláda plánuje do prechodu investovať 2,2 trilióna wonov, v prepočte 1,4 mld. €.

Do roku 2014 majú byť vytvorené digitálne učebnice pre základné školy, do roku 2015 má byť dokončená digitalizácia učebníc pre stredné a vysoké školy. Digitálne učebnice majú byť dostupné cez Internet a v školách bude vybudovaná WiFi konektivita. Deťom zo sociálne slabších rodín štát zakúpi tablety, informovali noviny Chosun Ilbo.

Digitálne učebnice majú byť aj interaktívne, od roku 2013 navyše plánuje krajina postupne zavádzať online vyučovanie umožňujúce zúčastniť sa vyučovania napríklad aj chorým žiakom. Južná Kórea plánuje začať školiť učiteľov na nové technológie výučby od roku 2012. Každý rok má byť vyškolená štvrtina učiteľov, informovali noviny Korea Herald. dsl.sk

Rozlíšenie elektronického papiera sa zdvojnásobí Spoločnosť E Ink, dominantný výrobca elektronického papiera, v spolupráci so Seiko Epson oznámila vývoj elektronického papiera s takmer dvojnásobným rozlíšením oproti súčasným 167 pixelom na palec jej displeja E Ink Pearl.

Nový elektronický papier má rozlíšenie až 300 dpi a pri uhlopriečke 9,68" bude mať celkové rozlíšenie až 2 400 x 1 650 bodov. Vyššie rozlíšenie umožní podľa E Ink okrem celkovo čistejšieho zobrazovania lepšie zobrazovať grafické prvky a nový elektronický papier bude okrem iného výrazne vhodnejší napríklad aj pre nasadenie na ázijských trhoch s grafickým písmom. Technológia elektronického papiera od E Ink využíva odraz vonkajšieho svetla od mikrokapsúl s bielym a čiernym pigmentom. Pri zmene obrazu mení elektronický papier od E Ink polohu čiastočiek pigmentu elektrickým poľom, požadovaný odtieň šedej sa dosahuje zodpovedajúcim pomerom opačne nabitých bielych a čiernych čiastočiek na hornej odrazovej strane mikrokapsúl.

Internet

20

ROČNÍK 2011 R 04

09_11_Casopis-Printprogress_04_printprogress

12/9/11

16:20

Page 22

KNIHY

R

Priemyselná výroba kníh Počas dlhodobého vývoja sa ustálil nielen tvar knihy, ale i jej jednotlivých častí. Na rozdiel od ručnej alebo umeleckej výroby kníh a väzby, ktoré sú viac alebo menej individuálnymi prácami na zákazku, priemyselná výroba knihy a jej väzba sa zhotovuje sériovo a charakterizuje ju aj určitá štandardnosť úkonov. nešné knihy sú vo svojom základnom zložení a konštrukcii veľmi podobné. Majú okrem väzby v podstate dve hlavné časti: textovú, ktorá je spravidla základom knihy (pri obrazovom diele je to obrazová časť) a príslušenstvo (súčasť knihy) umiestnené pred hlavnou časťou a za ňou.

Moderná kniha by mala spĺňať okrem nápaditého titulu a obálky aj určitú typografickú úpravu jednotlivých častí. Tieto pravidlá sa zvyčajne dodržujú hlavne u hodnotnejších titulov.

Ak takúto knihu listujeme od začiatku, obyčajne najskôr nájdeme tieto hlavné časti: značku vydavateľstva; patitul; súborný titul; frontispis alebo protititul; hlavný titul; anotáciu a impresum; venovanie; príhovor alebo úvod; obsah; zoznam vyobrazení a vlastná textová časť knihy. Tieto časti sú spravidla na prvom tlačovom hárku, hovorí sa mu tiež titulný.

Na konci textovej časti knihy môžeme nájsť ďalšie časti: glosár (vysvetlivky), zoznam prameňov (zdroj informácií), register (index) a tiráž.

Moderné knihárske linky dokážu produkovať za zmenu od niekoľkých stovák kusov až po niekoľko tisícok kníh.

Knižná produkcia sa delí podľa typu väzby, ktorá sa podpisuje na vzhľade i celkovej cene knihy. Najčastejšie sa pri výrobe kníh používajú väzby tuhé a mäkké.

D

Tvrdá väzba (V8) V knižnej výrobe sú tuhé (tvrdé) väzby najdôležitejšie a sú výrobne najzložitejšie.

Väzba sa skladá z vnútornej časti – bloku, pevných knižných dosák a spojovacích častí – zadných a predných predsádok.

Tento typ väzby nachádza všeobecné uplatnenie pre všetky publikácie, pri ktorých sa predpokladá dlhšia doba používania.

Využíva sa predovšetkým pre obrazové publikácie a všetky druhy literatúry. V rámci tejto skupiny sa rozoznáva väzba V7

s kombinovaným poťahom, väzba V8 s nekombinovaným poťahom a väzba V9 s knižnými doskami z plastu.

Ide o najprepracovanejšie a najpevnejšie väzby. Ich výroba je síce časovo náročnejšia a drahšia ako pri ostatných väzbách, trvácnosťou a atraktivitou ich však niekoľkonásobne pretromfnú. Navyše sa môže použiť prebal, ktorý môže knihu dopĺňať po estetickej aj obsahovej stránke. Ďalej môže byť kniha doplnená jednou či viacerými čitateľskými záložkami.

Mäkká lepená väzba (V2) Ide o najrozšírenejšiu väzbu. Používa sa na účely, pri ktorých sa nepredpokladá časté a dlhodobé používanie. Obálka (spravidla kartón do 250 g) klasickej väzby V2 má len 4 strany a je rovnako veľká ako vnútorný blok. Blok je spojený s obálkou lepidlom po celej ploche chrbta. Jednotlivé listy bloku sú v chrbte spojené lepidlom a to buď tavným (Hotmelt), čo je lacnejší variant, alebo polyuretánovým (PUR), čo je drahší, ale kvalitnejší variant, ktorý zaručuje pevnosť aj pri veľmi silnom mechanickom namáhaní a umožňuje použitie natieraných a potlačených papierov, ktoré s bežným tavným lepidlom nedržia.

Príklady použitia väzby V2: časopisy, výročné správy, katalógy, paperbacky.

Výhody väzby V2: nižšie výrobné náklady, jednoduchšia a tým aj rýchlejšia výroba.

Nevýhody väzby V2: nižšia životnosť vďaka slabým materiálom a lepidlám, ako aj forme spojenia, horšia otvárateľnosť, nevhodná pre manuály, keď čitateľ musí pracovať s nejakým prístrojom alebo predmetom.

ROČNÍK 2011 R 04

21

09_11_Casopis-Printprogress_04_printprogress

12/9/11

16:20

Page 23

PrintProgress R KNIHY

Povrchová úprava publikácie Povrchové zušľachtenie publikácií plní dve hlavné úlohy.

Ide jednak o ochranu knihy alebo brožúry pri jej používaní a o zvýšenie atraktivity produktu ako podporou predaja.

Dodatočná povrchová úprava sa dá efektívne použiť aj s ohľadom na obsah a účel danej publikácie. V praxi sa uplatňuje celý rad metód povrchového zušľachtenia, ktoré sa môžu navzájom dopĺňať a kombinovať.

Laminovanie Táto metóda zušľachtenia je veľmi častá a dokonale chráni produkt pri používaní. Dá sa zvoliť lesklý, alebo matný povrch, prípadne niekoľko druhov reliéfnych povrchov.

UV-lak Na prvý pohľad vyzerá UV-lak ako laminačná fólia, jeho výhoda však spočíva v tom, že sa dá

22

ROČNÍK 2011 R 04

aplikovať na produkt aj parciálne. Parciálnym UV lakovaním sa dajú efektne zvýrazniť určité časti – nadpisy alebo obrázky.

Vrstva laku môže mať matný, lesklý alebo reliéfny povrch.

UV-lak sa dá veľmi dobre kombinovať s ostatnými spôsobmi povrchového zušľachtenia.

Razba V tomto prípade povrchového zušľachtenia ide o reliéfnu (slepotlač, embosovanie) úpravu.

Razba sa dá praktizovať buď len ako bežná zmena reliéfu, prípadne túto razbu realizovať farebne tzv. razbovou fóliou (horúca razba) alebo zlatením. Razba sa dá aplikovať na obálky, prebaly, na knižné dosky potiahnuté plátnom a pod. Ako motív razby sa dá použiť text, logo, perokresba, prípadne iná vhodná grafika.

Na razbu sa spravidla používajú leptané alebo gravírované zinkové či mosadzné štočky.

Spracoval: František Martančík – NOVUM F&M www.polygrafia-fotografia.sk

09_11_Casopis-Printprogress_04_printprogress

12/9/11

16:20

Page 24

KNIHY

R

PrintProgress

Kniha, jej vznik a vývoj od počiatku civilizácie po stredovek Keď ľudia vytvorili reč na vzájomné dorozumievanie, objavila sa aj potreba vytvoriť znaky, teda písmo, a objaviť materiály na zaznamenávanie myšlienok ľudstva. edzi najstarších predchodcov knihy patrí kameň, drevo, drevené alebo hlinené doštičky nazývané tabellae, pugillaria, cerae, diptych.

Na doštičky sa rylo rydlom alebo iným ostrým predmetom. Doštičky sa skladali na seba a spájali sa koženými remienkami alebo krúžkami z kovu.

Podľa počtu zviazaných doštičiek rozlišujeme diptych, triptych alebo polyptych.

Na papyrus i pergamen sa písalo ručne brkom. Jednotlivé diely papyrusu či pergamenu boli zlepované do pásov a navíjané do zvitkov nazývané rotulus či volumen (označenie volumen sa neskôr používalo pre zväzky obsiahlejšieho diela – zvitkové knihy). Tieto zvitky sa navíjali na dve tyče a pri čítaní sa popísaný materiál odvíjal z jednej na druhú. Takto vznikla zvitková kniha a jedna z prvých knižných foriem. Najznámejšou zvitkovou knižnicou z stredoveku bola knižnica v Alexandrii, ktorá obsahovala až 700-tisíc zväzkov. Údajne aj obe Homérove básne boli napísané na 40 papyrusových zvitkoch a neskôr boli prepísané do pergamenového kódexu.

M

V prvom storočí pred naším letopočtom bola v Európe zvitková kniha nahradená ručne písanou knihou – kódexom.

Na našom území sa knižná kultúra objavila až s príchodom kresťanstva na prelome 11. a 12. storočia, keď vznikali kláštory a s nimi skriptori na opisovanie svetských kníh.

Kniha prešla od svojho zrodu do súčasnosti dlhým vývojom. Prvé kódexové knihy – teda tie, ktoré už mali dnešný tvar knihy, vznikali v období raného stredoveku okolo 7. storočia n. l. Odvtedy sa začína história knihy, o ktorej hovoríme dnes. Pokúsme sa teda nazrieť do minulosti a prejdime si históriu knihy od čias, keď vznikali prvé kódexové knihy, ktorých jednotlivé pergamenové a neskôr papierové stránky popisujú skriptori a zdobia iluminátori, cez vynález kníhtlače Johannesom Gutenbergom, zdokonalenie knihárskych, tlačiarenských aj papierenských technológií až po dnešnú knihu. ktorú poznáme z knižníc alebo pultov kníhkupectiev.

Ručne písané kódexové knihy Až do vynálezu kníhtlače sa museli knihy písať aj prepisovať ručne. Túto prácu robili skriptori. Zdobenie – iluminovanie iniciál alebo jednotlivých výjavov z biblie a zo života ľudí – robili iluminátori. Skôr, než začal pracovať skriptor s iluminátorom, musel pergamenár vyrobiť zo surovej kože pergamen alebo papiernik z rastlinných vlákien kvalitný

ROČNÍK 2011 R 04

23

09_11_Casopis-Printprogress_04_printprogress

12/9/11

16:20

Page 25

PrintProgress R KNIHY ručný papier. Knihár zviazal čisté ešte nepopísané zložky pergamenu alebo papiera do knižného bloku, zhotovil často veľmi honosnú väzbu, ktorú zlatník alebo kovotepec vyzdobil najrôznejšími drahými materiálmi (zlato, striebro, drahé kamene, slonovina a pod.). Až potom sa mohla začať dlhá a zložitá práca skriptora a iluminátora. Skriptor si najskôr olovkom nalinkoval pergamenový alebo papierový list, aby písal rovno, a pomocou pera, ktoré si sám zhotovil z husieho brka a za pomoci železo-dubienkového atramentu ako písacej látky sa pustil do písania alebo prepisovania kníh.

Písmom kódexov bola v západnej Európe latinka. Spočiatku ornamentálna výzdoba knihy až do 11. storočia korešpondovala s výzdobou väzby. V 9. a 10. storočí sa objavuje nová technika výzdoby kódexov - technika perokresby, ktorá je tesne primknutá k práci skriptora. Od 12. storočia sa celkom mení charakter knihy. Popri pergamene sa začína presadzovať nový lacnejší materiál – papier. Od 12. storočia sa výrazne mení aj výzdoba knihy. Upúšťa sa od celostránkových ilustrácii a románskych kreslených iniciál, začínajú sa objavovať drobné obrázky a jemne maľované gotické iniciály. Výzdoba iniciál má figurálne, zvieracie i symbolické motívy. Popri evanjeliároch a žaltároch vzniká aj nový typ knihy biblia picta – obrázková biblia.

Tlačené knihy Johannes Gutenbergom svojím vynález kníhtlače zmenil celú nasledujúcu históriu knihy. Dovtedy veľmi pomalé prepisovanie kníh stratilo opodstatnenie. Tlačené knihy sa stávajú lacnejšie, dostupnejšie a žiadanejšie. Do popredia sa dostáva nové remeslo typograf, skriptori a iluminátori pomaly ustupujú. Od prvých rokov po vynájdení kníhtlače zhruba do polovice 16. storočia však ešte umenie iluminátorov úplne neustupuje do úzadia. Práca skriptora je však už plne nahradená remeslom typografa. Kým pred objavom kníhtlače sa kniha najskôr zviazala a potom dostala k skriptorovi a iluminátorovi, po objave kníhtlače sa knihár stáva zakončovateľom zložitej práce na tvorbe knihy.

Spracoval: František Martančík – NOVUM F&M www.polygrafia-fotografia.sk

24

ROČNÍK 2011 R 04

09_11_Casopis-Printprogress_04_printprogress

14/9/11

12:01

Page 26

XXXXXXX

R

PrintProgress

Vyznajte sa v tlačenici VEĽKÁ PREDPLATITEĽSKÁ SÚŤAŽ

Vyznáte sa v tlačenici ?????

Viac o súťaži na www.printprogress.sk

Predplatné a objednávky partnerských produktov na www.printprogress.sk Objednávky predplatného do 31. októbra 2011 získavajú zľavu na predplatné 50%.

PrintProgress

ROČNÍK 2011 R 04

25

09_11_Casopis-Printprogress_04_printprogress

14/9/11

12:07

Page 27

PrintProgress R DOTAZNÍK Vážení čitatelia časopisu PrintProgress, chceme Vám dať príležitosť vyjadriť názor na časopis PrintProgress a na naplnenie Vašich očakávaní od neho. Každý potrebuje spätnú väzbu a najlepšie námety na zlepšenia či zaradenie noviniek môžeme pre časopis získať len od Vás, jeho čitateľov. Venujte, prosím, dotazníku 2-3 minútky.

Urobte tak podľa možnosti hneď, lebo keď dotazník odložíte na neskôr, už sa k nemu spravidla nevrátite. Vážime si Váš názor a stojíme oň.

DVADSIATICH RESPONDENTOV ODMENÍME PRAKTICKÝMI DARČEKMI OD NÁS A NAŠICH PARTNEROV. MOŽNO TO BUDE PRÁVE PRVÝCH 20 DORUČENÝCH VYPLNENÝCH DOTAZNÍKOV. Vyplnené dotazníky pošlite na adresu veldan@veldan.sk, prípadne faxom na číslo +421 335332386, na adresu vydavateľstva Veldan, Študentská 28, 917 01 Trnava. Najjednoduchšie je však vyplniť tento dotazník na www.printprogress.sk. Ďakujeme.

Redakcia

DOTAZNÍK PRE ČITATEĽOV PRINTPROGRESS Komu a kam pošleme darček? adresa: ............................................................................................... meno a priezvisko: .................................................................................... telefón: ............................................................................................... firma: ......................................................................................................... e-mail: ............................................................................................... Áno

1. Nachádzate v časopise témy, ktoré sú pre Vás zaujímavé?

Nie

2. Aké témy by ste radi v časopise nachádzali? (vyberte max 3)?:

marketingový manažment a polygrafia strategické riadenie polygrafického podniku riadenie a interná komunikácia v podniku informačné technológie v polygrafii digitálna tlač a jej technologické trendy grafický softvér a škola grafiky flexo technológie materiály používané v polygrafii

riadenie ľudských zdrojov reklama a PR v polygrafii finančný manažment a investície legislatíva ofset a technologické trendy knižné spracovanie a technológie kreativita pri tvorbe printov servis a ošetrovanie strojov

iné témy:

iné:

.................................................... .................................................... .................................................... ....................................................

3. Čo oceňujete na časopise PrintProgress najviac? (vyberte max 3): páči sa mi ako celok témy ankety formát (veľkosť)

rozsah grafika predstavenie manažérskych osobností formát tlač

periodicita (dvojmesačne) reportáže krátke informácie nepáči sa mi celkovo

.................................................... ....................................................

Ak ste uviedli možnosť „nepáči sa mi celkovo“, uveďte, prosím, prečo? ............................................................................................................................................................................................................................... Áno

4. Máte záujem stať sa spolutvorcami PrintProgress?

Ak áno, mám záujem o: inzertné a reklamné partnerstvo predstavenie našich osobností tvorba reportáží a dopisovanie

Nie

rozosielanie obchodným partnerom iné:.............................................. prezentáciu našej spoločnosti .................................................... prispievať autorskými materiálmi Áno

5. Čítajú Vaši zamestnanci časopis v rámci Vášho pracoviska?

Nie

6. Ktorý článok Vás doteraz najviac zaujal a zapamätali ste si ho? ......................................................................................................................

7. Uveďte na škále 1-10 Vašu celkovú spokojnosť s časopisom, pričom 1 je najnižšia a 10 je najvyššia spokojnosť. (označte vhodné políčko krížikom) najnižšia spokojnosť

1

2

3

4

5

6

7

8

9

10

najvyššia spokojnosť

8. Vaše námety na zlepšenie PrintProgress? (uveďte v akej oblasti máte námety) distribúcia: ...................................................................................... periodicita: .......................................................................................... obsah: ............................................................................................. predplatné: .......................................................................................... forma: ............................................................................................. iné: ....................................................................................................... rozsah: ............................................................................................

9. Predplatili by ste si PrintProgress na budúci rok? (uveďte všetky vhodné možnosti) mám predplatený sám

nepredplatil by som si mám predplatený obchodným partnerom mám predplatený zamestnávateľom

10. Čo by podľa Vás zvýšilo atraktivitu časopisu? nová grafika

viac odborných tém širšie spektrum informácii (nielen polygrafických tém a udalostí) zavedenie tematicky ladených čísiel

vzdelávacie polygrafické témy čitateľské súťaže

poradenská rubrika

predplatil by som si dostávam bezplatne iné (uveďte): .................................................... ....................................................

09_11_Casopis-Printprogress_04_printprogress

12/9/11

16:21

Page 28

OFSET

KLESAJÚCI ZÁUJEM O ROTAČKY znamená prepúšťanie

Č

R

PrintProgress

v predchádzajúcich troch štvrťrokoch a dosiahol 168,6 mil. €.

Množstvo zákaziek za celý polrok vzrástlo o 2,1 %, na 310,1 mil. € (2010: 303,6 mil. €). Naopak, poklesli nové objednávky rotačných a špeciálnych strojov.

Miera celkového exportu poklesla v porovnaní s prvým polrokom 2010 na 85,3 %, kým obrat na domácom nemeckom trhu vzrástol o 15 %. Z toho vyše 37 % vývozu bolo pre zákazníkov v Európe (2010: 29,5 %). Táto hodnota je však hlboko pod historickým priemerom. Vďaka vysokému objemu obchodu s Čínou predstavoval predaj v Ázii a v Tichomorí 28,4 % z celkového obratu KBA (27 % v roku 2010). Nižší dopyt po rotačkách znamenal pokles podielu tržieb v Severnej Ameriku z 11,6 na 8,3 %. Do Latinskej Ameriky a Afriky smerovalo 11,5 % objemu vývozu KBA.

Najväčším tohtoročným investičným projektom KBA je nová zlievarenská hala v hlavnom závode skupiny vo Würzburgu

ulý obchod v Ázii a oživenie dopytu tlačiarní na domácom trhu, v Európe a Latinskej Amerike, priniesli

nemeckému výrobcovi tlačových strojov Koenig & Bauer AG (KBA) v prvom polroku t. r. zákazky v hodnote 682,9 mil. €. Hoci do konca júna nebolo podpísaných veľa významných zákaziek na rotačné a špeciálne stroje, celkový objem objednávok bol vyšší ako pred rokom, keď dosiahol 679,3 mil. €.

Objem tržieb vzrástol o 7,7 % na 509,7 mil. € (1. polrok 2010: 473,2 mil. €), a objem rozpracovaných zákaziek sa zvýšil o 13,5 % na 614 mil. €. Výsledky KBA sú tak lepšie ako všeobecný trend v odvetví výroby tlačiarenských strojov.

❚Rast predaja hárkových strojov Objem nových objednávok hárkových ofsetových tlačových strojov od 1. apríla do 30. júna bol podstatne vyšší ako

❚Závody na výrobu rotačiek znižujú kapacitu Na konci júna mala skupina KBA 6 371 zamestnancov.

Bolo to o 74 menej ako pred rokom. Úpravy kapacít vynútené horšími vyhliadkami na trhu rotačiek boli vyjednané so zástupcami zamestnancov a odborov v závodoch vo Frankenthale, Würzburgu a Trennfelde. Dôjde tak k strate vyše 500 pracovných miest. V strednodobom horizonte klesne počet zamestnancov KBA pod 6000.

Okrem prebiehajúcich personálnych zmien v závodoch na výrobu rotačiek KBA začala rozdelenie závodu vo Frankenthale do dvoch samostatných spoločností, ktoré budú otvorené externým investorom a zákazníkom. Spolu s novým digitálnym sortimentom preberie hlavní závod vo Würzburgu aj niektoré činnosti týkajúce sa hárkových ofsetových a špeciálnych strojov od rakúskej dcérskej spoločnosti KBA-Mödling, ktorá v súčasnosti pracuje na hranici svojich kapacít. ts

ROČNÍK 2011 R 04

27

09_11_Casopis-Printprogress_04_printprogress

12/9/11

16:21

Page 29

PrintProgress R NÁTLAČKY

TLAČIARNE EPSON na digitálne nátlačky

“

Primárnym cieľom výroby nátlačku nemusí byť len kontrola farebnosti výtlačku. Hoci sa práve otázky farebnosti spájajú s pojmom nátlačok takmer automaticky, v praxi sa okrem toho používajú napríklad aj impozičné (od anglického označení imposition) nátlačky na kontrolu vyradenia stránok na hárku a polohy dôležitých objektov, napr. inzercie, v nižšom rozlíšení a bez nároku na farebnú vernosť. Zaužívaná prax je, že tam, kde nejde o farebnú vernosť a je prípadne použité aj nižšie rozlíšenie, hovoríme spravidla o náhľadoch.

Pojem nátlačok je vyhradený pre takú simuláciu tlačoviny, ktorá verne odráža výsledný vzhľad tlačoviny – jej farebnosť, obsah a vizuálny vnem.

28

ROČNÍK 2011 R 04

“

Nátlačok je základný kontrolný a schvaľovací prvkom v procese vzniku tlačoviny. Vo všeobecnosti nátlačok charakterizuje podobu finálneho tlačového produktu, v konkrétnej situácii však presný význam nátlačku pre jednotlivé subjekty aj spôsoby nakladania s ním závisia na rade ďalších faktorov a okolností.

Zjednodušene povedané, nátlačok môže slúžiť ako dohoda o výslednej farebnosti tlačoviny medzi tlačiarňou a zadávateľom, no môže slúžiť aj ako kontrolný prvok v procese predtlačovej prípravy a pri schvaľovaní, alebo ako vzor priložený k objednávke.

Tlačiareň Epson Stylus Pro WT7900 prináša revolúciu do výroby nátlačkov obalov.

Jej nasadenie má význam len pre firmy a DTP štúdiá, ktoré potrebujú skutočne simulovať bielu farbu na transparentný materiál alebo striebro, zlato, resp. inú farbu na metalickú fóliu.

Najrozšírenejším spôsobom nátlačkovania je v súčasnosti digitálny nátlačok produkovaný na atramentových (inkjetových) tlačiarňach.

Kvalita kontraktačného nátlačku je priamo závislá od kvality tlačiarne, nátlačkových médií, nátlačkových aplikácií (RIP a softvér) a meracích prístrojov.

Základom posudzovania presnosti nátlačkov je výpočet farebnej odchýlky (Delta E) od požadovanej farebnosti originálu (číselná presnosť). Práve číselná kontrola presnosti je základným rysom certifikovaného nátlačku; vyhodnotenie presnosti robí z bežného nátlačku preukázateľný nástroj na komunikáciu v procese predtlačovej prípravy a pri zadávaní údajov pre tlač. Certifikácia zaručuje dosiahnutie farebnej štandardizovanej zhody digitálneho nátlačku s normami ISO alebo referenčnými normami, napríklad ISO12647-2 (ISO Coated), nové ISO 12647-7 (ISO Coated v2/Fogra 39L). Úlohou nátlačkových systémov nie je len presná farebná simulácia. V praxi nie je dosť dobre možné od seba oddeliť farebnú a obsahovú vernosť. Preto je dôležité klásť dôraz aj na faktory, ako je presné spracovanie najnovších verzií PDF a PostScriptu, alebo korektná práca s priamymi farbami.

Dve výnimočné tlačiarne Epson – Stylus Pro 4900 a Stylus Pro WT7900 – tvoria na mnohých profesionálnych pracoviskách základ systému na výrobu digitálnych nátlačkov. Epson je popredným svetovým výrobcom zobrazovacích a tlačových zariadení vrátane tlačiarní, projektorov 3LCD a malých a stredne veľkých LCD displejov. Skupina Epson je riadená japonskou spoločnosťou Seiko Epson Corporation.

Epson Stylus Pro 4900.

Epson Stylus Pro 4900 Kompaktná produkčná tlačiareň Epson Stylus Pro 4900 formátu A2 (17-palcová) udáva nové štandardy vo farebnej presnosti pre predtlačové služby, dizajn, profesionálnu fotografiu a reprodukciu umeleckých diel.

Dosahuje pokrytie palety farieb PANTONE až 98 % a pýši sa výnimočnou konzistenciou a vernosťou farieb na výtlačku. Systém s 11 atramentmi Epson UltraChrome HDR (High Dynamic Range) a nová jednopalcová (2,54

09_11_Casopis-Printprogress_04_printprogress

12/9/11

16:21

Page 30

NÁTLAČKY

cm) 10-kanálová tlačová hlava Epson Micro Piezo TFP s 360 tryskami zaručujú profesionálny tlačový výstup. Všetky atramenty sú 200 ml kazetách, takže nie je potrebná ich častá výmena, čím sa zvyšuje úžitková hodnota tlačiarne. Epson Stylus Pro 4900 dokáže produkovať tlač s maximálnym rozlíšením 2 880 x 1 200 dpi s minimálnou veľkosťou kvapky atramentu 3,5 pl (pikoliter).

Vie potlačiť široký sortiment médií až do hrúbky 1,5 mm vrátane pevných fotografických alebo matných prezentačných platní, plátna a umeleckých papierov. Na podávania papierov slúži kazetový zásobník, ručný podávač a odvíjač papiera z rolí.

K tlačiarni sa dá ako opcia zvoliť softvérový RIP (od viacerých známych výrobcov) a možnosť rozšírenia o inline SpectroProofer (spektrofotometer), ktorý slúži na kontrolu, meranie a vytváranie ICC profilov pre nové médiá.

Súprava atramentových náplní pre Epson Stylus Pro 4900.

Okrem výroby kontraktačných nátlačkov na kontrolu tlačového procesu je Epson Stylus Pro 4900 synonymom najvyššej kvality v oblasti farebnej reprodukcie pri tlači profesionálnych fotografií a umeleckých diel. Pre profesionálov tak môže byť Stylus Pro 4900 silným a produktívnym nástrojom.

R

PrintProgress

Základom Epson Stylus Pro WT7900 je tlačová hlava Epson MicroPiezo TFP (Thin Film Piezo). Na tlač používa UltraChrome HDR atramenty. Súprava atramentov pre WT7900 obsahuje KCMY/LC/LM/O/G/W/2x clear (náplne s čistiacimi roztokmi ). Epson HDR atramenty garantujú široký farebný rozsah, čo je veľmi dôležité pre dokonalú reprodukciu farieb Pantone a CMYK. Na tlač bielej farby sa používa biely atrament na vodnej báze, ktorý dovoľuje naniesť tlačiarni bielu (kryciu) farbu na potláčaný materiál. Tlač bielou farbou na transparentný materiál sa realizuje dvomi spôsobmi: štandardne sa najskôr tlačí farebný obsah a ten sa následne prekrýva bielou farbou.

Pri tomto spôsobe sú farby pestré a dosahuje sa maximálna farebná kvalita. Pri druhom spôsobe sa preferuje tlač bielym atramentom, čiže tlačí sa biely podklad a naň sa následne tlačí farebný obraz. Pri tomto spôsobe je farebný rozsah menší. Keď sa tlačí biela farba ako podklad, je možnosť jej úpravy cez RIP (dodatočne sa definujú jej Lab hodnoty), týmto spôsobom sa vlastne simuluje farba podložky. Tlač sa aplikuje na rozličné nátlačkové médiá vrátane priehľadných fólií Epson ClearProof Film, CrystalClear Film, nátlačkových papierov a nového filmu MetallicProof špeciálne určeného pre tlačiareň Stylus Pro WT7900. V ponuke sú jednotlivé listy a role až do šírky 610 mm (24 palcov).

Epson MetallicProof je špeciálne navrhnutý pre tlačiareň WT7900. Má lesklý netransparentný strieborný povrch a môže tak reprodukovať a imitovať pretlačou farebných atramentov iné metalické farby napr. zlaté, bronzové a iné odtiene kovových farieb.

Použitie nátlačkov z tlačiarne Epson Stylus Pro WT7900.

Epson Stylus Pro WT7900 Tlačiareň Epson Stylus Pro WT7900 prináša revolúciu do výroby nátlačkov obalov. Ide o tlačiareň, ktorá má špeciálne poslanie a jej nasadenie má význam len pre firmy resp. DTP štúdiá, ktoré potrebujú skutočne simulovať bielu farbu na transparentný materiál alebo striebro, zlato, resp. inú farbu na metalickú fóliu. Epson Stylus Pro WT7900 je veľkým prínosom pre obalový priemysel a s ním spojenú prípravu digitálnych dát a kontrolu výsledného obalu. Tlač krycou bielou farbou na transparentnú, ale aj striebornú (metalic film) fóliu prináša možnosť kontroly, po akej grafici z brandže už dávno volali. Nástupom tejto tlačiarne na trh sa otvorili široké možnosti hlavne pre kontraktačné nátlačky vizuálnej kontroly budúceho produktu a v druhej fáze aj kontroly farieb v tlačovom procese. Ide o prvú takúto tlačiareň.

Epson Stylus Pro WT7900

RIP pre WT7900 K tlačiarni sa štandardne nedodáva RIP, a to z dôvodu používania tejto tlačiarni v profesionálnom nasadení. Epson spolupracuje s nezávislými dodávateľmi pri vývoji RIPov pre svoje tlačiarne. K tlačiarni Stylus Pro WT7900 sú odporúčane RIPy od spoločností GMG, EFI alebo ORIS. Špecializované softvérové RIPy od externých predajcov poskytujú zákazníkom Epsonu väčšiu slobodu pri úprave požiadaviek na tlačové procesy a umožňujú realizáciu rôznych simulačných výtlačkov tým najjednoduchším postupom.

Pripravil: František Martančík – NOVUM F&M www.polygrafia-fotografia.sk Zdroj: Epson

ROČNÍK 2011 R 04

29

09_11_Casopis-Printprogress_04_printprogress

12/9/11

16:30

Page 31

R FOTOGRAFIA

pre pokročilých užívateľov otoaparát Nikon D7000 získal prestížne ocenenie TIPA (Technical Image Press Association) cenu za najlepšiu digitálnu zrkadlovku pre pokročilých užívateľov za rok 2010. TIPA je popredná európska odborná fotografická asociácia. Ceny udeľuje 29 fotografických časopisov z 13 európskych krajín. Porota vyberá produkty, ktoré považuje za najlepšie v jednotlivých kategóriách, pokiaľ ide o celkovú kvalitu, výkonnosť a prínos pre koncového užívateľa danej kategórie. Nikon D7000 nadviazal na úspech svojho predchodcu Nikon D90, ktorý dostal rovnakú cenu v roku 2009.

F

“

“

Najlepšia digitálna zrkadlovka

Po vzore profesionálnych modelov Nikon je v D7000 k dispozícii aj elektronická vodováha, ktorá sa zobrazuje v podobe virtuálneho horizontu na hlavnom displeji alebo ako stupnica v hľadáčiku.

Špičkové technológie v tele z horčíkových zliatin Fotoaparát Nikon D7000 kombinujúci špičkové najmodernejšie technológie v tele prekvapivo malých rozmerov znamená novú éru všestranných tvorivých fotografických nástrojov.

Fotoaparát je dostatočne odolný, aby sa dal vziať na hocijaké miesto, a dostatočne výkonný na zvládnutie ľubovoľných fotografických situácii. Ponuka pokročilých funkcií fotoaparátu uspokojí každého fotografa, ktorý chce rozširovať svoje fotografické znalosti.

Spoločnosť Nikon sa snaží svojim pokročilým užívateľom jednookých digitálnych zrkadloviek ponúknuť najmodernejšie technológie príťažlivé pre vášnivých fotografov hľadajúcich vyššiu úroveň kreativity. Nikon D7000 je poloprofesionálna digitálna zrkadlovka, ktorá ťaží zo všetkého, čo sa u predchádzajúceho modelu osvedčilo, vhodne využíva modernú technológiu a ponúka veľmi zaujímavé inovácie. Výrobca použil nové odolné šasi z horčíkové zliatiny a zlepšil ergonómiu, keď ponúkol príjemnejšie uchopenie vďaka robustnejšej pogumovanej rukoväti.

Vlastnosti a parametre Nový obrazový CMOS snímač má efektívne rozlíšenie 16,2 MPix. Je vybavený 14-bitovým A/D prevodníkom. Snímač je formátu APS-C o veľkosti 23,6 x 15,6 mm a vyznačuje sa vysokou citlivosťou s rozsahom od 100 do 6 400 ISO s možným rozšírením až na ISO 25 600. Snímač CMOS poskytuje zábery s realistickými farbami, nízkou úrovňou šumu a jemnou totálnou gradáciou (12-14 bitová farebná hĺbka záznamu RGB). Maximálne výstupné rozlíšenie obrazu je 4 928 × 3 264 pix. (obrazových bodov) pri pomere strán 3:2. Nikon D7000 vďaka svojmu rýchlemu procesoru s označením EXPEED 2 umožňuje súvislé fotografovanie až 100 snímok rýchlosťou 6 záberov za sekundu a umožňuje natáčať HD video 1080p s nepretržitým automatickým zaostrovaním počas filmovania.

Ovládacie a kontrolné prvky Rozmiestenie ovládacích a kontrolných prvkov je obdobné ako u D90 , ale zaujímavou novinkou je praktický prepínač pre priamy prístup do režimu živého náhľadu s tlačidlom pre natáčanie videa. Pribudol aj nový prepínač pre výber základných volieb spôsobu zaostrovania AF/MF s tlačidlom na operatívnu zmenu režimov nového systému autofokusu, výber skupín ostriacich bodov a polohy bodu pri bodovom ostrení a upravený otočný volič režimov expozície s prepracovaným spodným prstencom pre priamu voľbu spôsobu snímania.

30

ROČNÍK 2011 R 04

09_11_Casopis-Printprogress_04_printprogress

12/9/11

16:30

Page 32

FOTOGRAFIA

R

Uzávierka

Displej

Elektronicky riadená štrbinová uzávierka pracuje v rozsahu 1/8000 s – 30 s a nechýba ani režim B a T. Štandardná synchronizácia s bleskom je 1/250 s, v režime FP až 1/8000 s pri použití kompatibilných bleskov. Vstavaný blesk so smerným číslom 12 sa vyklápa po stlačení príslušného tlačidla. Garancia resp. očakávaná životnosťou uzávierky sa udáva na 150 000 cyklov. Zaujímavé je aj spustenie a oneskorenie uzávierky: pýši sa skoro okamžitým časom spustenia a približne 0,052-sekundovým oneskorením po stlačení spúšte.

Hlavný TFT LCD displej má uhlopriečku 7,5 cm a rozlíšenie 920 000 obrazových bodov.

Okrem toho, že je prekrytý tvrdeným sklom, jeho súčasťou je aj snímateľná plastová krytka. Okrem zobrazovania obrazu v režime živého náhľadu uľahčuje zobrazovanie základných informácií o fotoaparáte a spríjemňuje prezeranie a úpravy fotografií a videosekvencií. Môže zobrazovať aj expozičné údaje alebo elektronickú vodováhu. Displej je pevný, hoci v tejto kategórii fotoaparátov by sme za samozrejmosť považovali výklopný displej.

39 bodový autofokus poskytujúci ostré zábery Systém využíva v strede obrazového poľa 9 krížových snímačov. Ponúka rýchle a presné automatické zaostrovanie na celom zábere. Štyri režimy činnosti AF vrátane automatického zaostrovania s funkciou trojrozmerného sledovania zaručujú ostré výsledky, či už sa objekt nachádza mimo stredu, pohybuje sa rýchlo alebo úplne nepredvídateľne.

Fotograf má samozrejme možnosť využívať naraz všetky body (39), alebo zmenšenú skupinu (11) alebo jediný vybraný ostriaci bod. Aktívne senzory pri potvrdení zaostrenia svietia. Užitočnou funkciou je jemné doladenie zaostrovania v prípade backfocus/frontfocus problému.

Spracovanie obrazu Všetky zrkadlovky Nikon majú v štandarde niekoľko funkcií na vylepšenie obrazu. Activ D-Lightning pre zväčšenie dynamického rozsahu, Picture Styles pre nastavenie farieb, kontrastu a doostrenia, redukciu šumu pri dlhých časoch alebo vyššej citlivosti. Tieto majú vplyv na zábery snímané do formátu JPG. Vtedy funguje aj korekcia skreslenia objektívov.

Dva sloty pre SD karty Fotoaparát je vybavený dvoma slotmi pre karty typu SD/SDXC, na ktoré sa ukladajú zaznamenané dáta. Fotoaparát umožňuje na záznam využívať formáty NEF (RAW) 12 alebo 14 bitov, JPEG s možnosťou kompresie Fine (cca 1:4), Normal (cca 1:8) a Basic (cca 1:16). V prípade potreby je možná aj kombinácia NEF (RAW) + JPEG. Dve zásuvky na pamäťové karty SD zlepšujú flexibilitu snímania. Po zaplnení prvej karty sa použije druhá karta alebo sa fotografie zaznamenajú na jednu a videosekvencie na druhú kartu. Snímky sa dajú ukladať súčasne na obe karty, takže už pri fotení sú zálohované.

Hľadáčik Pentaprizmatický hľadáčik má 100-percentné pokrytie obrazu, čo v tejto triede nie je bežné. Vybavený je dioptrickou korekciou -2/+1 dioptrií. V hľadáčiku je aj malý displej s expozičnými údajmi. Na matnici sa zobrazujú aktívne body AF a užívateľsky možno zvoliť aj zobrazenie pomocnej mriežky.

Virtuálny horizont Po vzore profesionálnych modelov Nikon je k dispozícii aj elektronická vodováha, ktorá sa zobrazuje v podobe virtuálneho horizontu na hlavnom displeji alebo ako stupnica v hľadáčiku.

V kombinácii so zobrazením pomocnej mriežky ide o veľmi užitočnú funkciu.

Funkcia D-Movie – videoklipy v rozlíšením HD1080p (1920 x 1080) Okrem kvalitných fotografií, zvládne zrkadlovka D7000 aj videá vo Full HD kvalite s dostatočne ostrým obrazom a kvalitným stereo zvukom. V prípade modelu D7000 je to Full HD (1080p) video pri 24 fps (snímok za sekundu) a vo formáte H.264.

Nechýba ani na úložný priestor úspornejšie HD (720p), ktoré dokáže snímať rýchlosťami 24, 25 alebo 30 fps.

Jednoduché funkcie úprav umožňujú upravovať a strihať videoklipy priamo vo fotoaparáte. Video je ukladané do formátu Quick Time (MOV) v maximálnom rozlíšení 1 900 x 1 080 bodov (Full HD). Maximálna dĺžka jednej videosekvencie je 20 minút. Videoklipy sa dajú prehrať priamo vo fotoaparáte alebo na televízore, napr. pripojením prostredníctvom HDMI konektora.

Napájanie a cena Nová je nabíjateľná lítium-iónová batéria EN-EL15.

K fotoaparátu je možné pripojiť batériový grip MB-D11 s ďalšou batériou Nikon alebo alternatívne aj súpravu tužkových batérií.Telo fotoaparátu Nikon D7000 možno kúpiť v slovenských internetových obchodoch od necelých 900 €, s objektívom 18-105 mm (zoom 5,8) pod 1 200 € a s objektívom 18-200 mm (zoom 11,1) nad 1 600 €.

Pripravil: František Martančík – NOVUM F&M www.polygrafia-fotografia.sk Zdroj: Nikon

ROČNÍK 2011 R 04

31

09_11_Casopis-Printprogress_04_printprogress

12/9/11

16:30

Page 33

R TECHNOLÓGIE

FLEXOTLAČ

– aniloxový valec

Tlačová farba svojou viskozitou a hrúbkou nánosu na štočku priamo ovplyvňuje farebné podanie tlačovej úlohy. V prípade, že systém riadenia prenosu farby nie je zvládnutý a kontrolovaný, môžeme počítať s problémami, ktoré následne negatívne ovplyvnia výslednú kvalitu tlače. Treba mať na pamäti, že rastrový valec, tlačová farba, páska a flexotlačová platňa majú priamy účinok na výslednú kvalitu.

Detail prenosu farby na tlačový bod.

)/(;27/$ý SRWOiþDQê PDWHULiO

formový valec WODþRYi IRUPD

tlakový valec

Srdcom flexografického procesu je aniloxový valec (rastrový valec), ktorý sa stal prevratom v koncepcii flexotlačového farebníka. Práve aniloxový valec zabezpečuje požadovanú hrúbku nánosu tlačovej farby na tlačovú platňu (štočok).

WODþRYi IRUPD WODþRYp ERG\ Aniloxový valec ]iVREQtN V IDUERX stieracia lišta - rakla bunky (cell) na aniloxovom valci QDSOQHQp WODþRYRX IDUERX WODþRYi IDUED ] EXQN\ FHOO

VD XFK\Wt QD WODþRYRP ERGH

0

ROČNÍK 2011 R 04

09_11_Casopis-Printprogress_04_printprogress

12/9/11

16:30

Page 34

TECHNOLÓGIE

R

Popis – charakteristika

Aniloxový – rastrový valec

Ide o tvrdý valec s kovovým alebo keramickým povrchom.

Bunky sú do chrómového povrchu vyryté diamantom alebo do keramického povrchu vypálené laserom a medzi ich základné charakteristiky patrí veľkosť, tvar, hĺbka buniek a uhol natočenia rastrovej siete buniek. V súčasnosti sa konštruktéri a výrobcovia sústreďujú predovšetkým na nové geometrie rytia buniek so snahou zdokonaliť prenos farby na tlačovú formu. Zvyšuje sa ja jemnosť rytia siete, ktorá zabezpečuje stále výraznejšiu rozlišovaciu schopnosť tlače.

Zlepšujú sa aj vlastnosti povrchu rastrového valca, kde kovový materiál nahradila predovšetkým keramika a začínajú sa používať aj nové povrchy z uhlíkových vlákien.

Aniloxový valec (3) je obdoba ofsetového farebníka a slúži na prívod tlačovej farby na tlačovú formu (2). Povrch aniloxového valca si možno predstaviť ako včelí plást, ktorý je vytvorený pravidelnou sieťou šesťuholníkov (7). Do týchto buniek (angl. cells) sa pomocou prenosového valca (5) dostane tlačová farba a následne sa jej prebytok zotrie lištou – raklou (6) a odvedie späť do zásobníka s tlačovou farbou (4). Paralelne sa takto presne definované množstvo farby (bmc) z jednotlivých buniek (cells) prenesie na flexotlačovú formu. Množstvo dodávanej farby pri flexotlači je dané počtom a hĺbkou jednotlivých buniek na aniloxovom valci. Aniloxových valcov musí byť v zálohe pomerne veľké množstvo, pretože pre každú frekvenciu tlačového rastra je potrebná iná rastrová sieť buniek s rôznym objemom prenášanej farby. Objem jednej bunky sa v technickej dokumentácii udáva ako bmc. Množstvo buniek sa udáva podobne ako parameter rozlíšenia – cell per inch (cpi), počet buniek na danú mieru (inch), a úzko súvisí s frekvenciou tlačového rastra obrazu. Bunky aniloxového valca majú pravidelnú štruktúru a tvar šesťuholníka. Podľa typu valca bunky medzi sebou zvierajú jeden z nasledujúcich uhlov – 30°, 45° (štvorcový tvar) alebo 60° (ten je najčastejšie používaný).

Z geometrického usporiadania aniloxového valca plynie aj ďalšia podmienka, ktorú je potrebné v predtlačovej príprave splniť. Aniloxový valec už obsadzuje jeden uhol, ktorý sa nedá použiť pre jednotlivé uhly separácií. Tie je potrebné pootočiť o 7,5° od ich štandardných pozícií.

Grafické znázornenie a popis flexotlačovej jednotky.

ROČNÍK 2011 R 04

0

09_11_Casopis-Printprogress_04_printprogress

12/9/11

16:30

Page 35

R TECHNOLÓGIE Súvis tlačového bodu s rôznou veľkosťou bunky.

Aniloxový valec raster 500 LPI

Aniloxový valec raster 250 LPI 120 LPI

133 LPI

2%

2%

2%

5%

5%

5%

10%

10%

10%

120 LPI

133 LPI

2%

2%

2%

5%

5%

5%

5%

10%

10%

10%

10%

150 LPI 2%

100 LPI

Odporúčaný pomer frekvencie tlačového rastra a frekvencie buniek aniloxového valca je 1:5 až 1:6. Taktiež platí pravidlo, že minimálne 4 bunky by mali zásobovať farbou jeden tlačový bod.

To znamená, že pre určenú frekvenciu tlačového rastra sa použije aniloxový valec so štvornásobne väčšou hustotou buniek.

Niekoľko príkladov: • tlač na kartón s rastrom 45 – 85 lpi je potrebný aniloxový valec 250 – 500 cpi • pre tlač kvalitných obalov na potraviny s rastrom 80 – 120 lpi je potrebný valec 500 – 600 cpi • pre najkvalitnejšiu aplikáciu tlače 120 – 150 lpi je potrebný aniloxový valec až 600 – 1200 cpi

0

ROČNÍK 2011 R 04

Cell Opening 23,0 micr. - Cell Wall 2,4 micr.

Raster na tlačovej forme

Raster na tlačovej forme

100 LPI

Aniloxový valec raster 1000 LPI

Cell Opening 46,8 micr. - Cell Wall 4,0 micr.

Cell Opening 96,6 micr. - Cell Wall 5,0 micr.

150 LPI

Raster na tlačovej forme

120 LPI

133 LPI

2%

2%

2%

5%

5%

5%

5%

5%

10%

10%

10%

10%

10%

2%

100 LPI

150 LPI 2%

Ak sa použije pre tlač štočok s rozlíšením rastra 100 lpi s tým, že sa má na štočku udržať a korektne vytlačiť 2 % bod, je potrebné použiť rastrový valec s rozlíšením 600 cpi.

Chyby pri tlači Napr. v inom prípade, ak sa použije pre tlač tiež štočok s rozlíšením 100 lpi a na štočku sa má udržať a korektne vytlačiť len 4 % bod, tak stačí, resp. je potrebné použiť valec s rozlíšením len 440 cpi. Dôvod a vysvetlenie je jednoduché. Na štočku nesmie byť tlačový bod menší ako je bunka na aniloxovom – rastrovom valci. V prípade, že je bod na štočku menší, tak v skutočnosti dochádza k ponáraniu takéhoto bodu do bunky rastrového valca a ten preberie na seba nadmerný obsah

09_11_Casopis-Printprogress_04_printprogress

12/9/11

16:30

Page 36

TECHNOLÓGIE

tlačovej farby, ktorý sa potom obtlačí na potláčané médium.

Tomuto negatívnemu javu sa hovorí angl. dot dipping, čo znamená „špinenie“ počas tlače v svetlých miestach obrazu.

Jednotlivé grafické modely na obr. 3, 4 a 5 vizuálne predstavujú viacero rozlíšení (CPI) rastrových valcov vo vzťahu k tlačovým bodom (2 – 5 – 10 %) a rôznym tlačovým rozlíšeniam štočku (100 –120 – 133 – 150 LPI). Niektoré tlačové body na štočku sú menšie než bunky na aniloxovom valci. V týchto prípadoch dochádza k dot dipping, špineniu tlače. V ďalších prípadoch priveľa aniloxových buniek podporuje jeden tlačový bod na štočku (tlačovej doske). V týchto prípadoch a pri extrémnych situáciách to môže zapríčiniť nedostatočné vyfarbenie jednotlivých tlačových bodov, čo sa prejaví znížením denzitometrických hodnôt tlačovej farby počas tlačového procesu.

R

Tvary buniek, kontrola a čistenie rastrových valcov Úloha rastrových valcov v procese štandardizácie flexotlače je veľmi dôležitá. Zásadným krokom je optimálne stanovenie technickej špecifikácie rastrových valcov, ich údržba a pravidelné čistenie. Čistenie valcov je alfou a omegou kvality tlače. Čistenie ako kontinuálny proces podporuje štandardnú tlač. Štandardizácia objemu buniek rastrových valcov vedie na jednej strane ku konštantným výsledkom tlače a na druhej strane k nemeniacim sa receptúram farieb a stabilným požiadavkám na ich množstvo, čím sa dosahujú kratšie časy prípravy.

Rôzne tvary buniek/3D zobrazenie

Dot dipping – tlačový bod sa ponára do bunky.

Cieľom čistenia je pohybovať sa trvale v rozsahu 80 – 90 % teoretického objemu buniek. Všeobecne platí, že čím kolmejšia je stena bunky a čím rovnejšie je jej dno, tým úplnejšie je jej vyprázdňovanie (napr. tvar C).

Pripravil: František Martančík – NOVUM F&M www.polygrafia-fotografia.sk

V budúcom čísle: FLEXOTLAČ – potlač vlnitých lepeniek

ROČNÍK 2011 R 04

0

09_11_Casopis-Printprogress_04_printprogress

14/9/11

12:09

Page 37

R POČÍTAČE Google Android 3.1 vs. Apple iOS4

Kto ovládne trh tabletov na Slovensku?

Keď prišiel prvý iPad od spoločnosti Apple, americký trh sa po ňom išiel zblázniť. Ostatné firmy sa postupne vrhli na výrobu vlastných tabletov a už každý začal tušiť, že onedlho nastane boom a mať v portfóliu produktov vlastný tablet bude povinnosťou. Konštatujeme, že v týchto dňoch sa radikálny rozmach tabletov stáva realitou a každý výrobca si chce odhryznúť z koláča. Ceny sú zatiaľ vyššie ako by sme očakávali, ale pod konkurenčným tlakom zrejme klesnú.

N

Tradícia Apple: uzavretá platforma iOS má jedinú zásadnú nevýhodu – ide o uzavretú platformu, do ktorej prakticky nikto okrem Apple nevidí a nemôže vstúpiť.

Na druhej strane práve vďaka tomu je všetko pre iPad optimalizované, všetko garantovane funguje, a ak už aplikácia v Apple prejde dlhým schvaľovacím procesom, môžete si byť istí, že bude určite funkčná.

36

ROČNÍK 2011 R 04

“

Asus Eee Transformer môžete premeniť na netbook s klasickou hardvérovou klávesnicou, prípadne odňať displej a mať 10,1-palcový tablet. Tento koncept sa nám obzvlášť páči a myslíme si, že pohne trhom.

“

a poli tabletových operačných systémov sa celosvetová vojna „zvrhla“ na jeden obrovský boj – iOS od Apple proti Androidu v tabletovej verzii od Google. Asus a Samsung používajú Android, iPad 2, samozrejme, iOS. Nenadŕžame ani jednému z týchto operačných systémov, obidva sú výborné, majú svoje za i proti.

iPad 2 je druhá generácia slávneho iPadu od Apple.

09_11_Casopis-Printprogress_04_printprogress

12/9/11

16:30

Page 38

POČÍTAČE

Android prišiel so svojou prvou výlučne tabletovou verziou 3.0 na trh iba nedávno, aktuálne sme sa dočkali zlepšenej verzie 3.1 s podporou zariadení USB a možnosťou nastavovania veľkosti widgetov na domácich obrazovkách.

Výhoda Androidu – ide o otvorenú platformu, ktorú si môže ktokoľvek stiahnuť, upraviť a prispôsobiť pre svoj hardvér. Tým sa do budúcnosti otvára oveľa väčší potenciál pre vývojárov a výrobcov hardvéru. Treba však povedať, že chvíľu trvá, kým si výrobca tabletovú verziu Androidu zoptimalizuje pre svoje potreby, pričom nie vždy ide o stabilnú verziu. No ak sa na trh dostane finálne zariadenie (a na Slovensku sú už oficiálne dostupné minimálne Samsung Galaxy Tab 10.1 a Asus Transformer), ponúka podľa nášho názoru väčšie možnosti rozšírenia a nastavenia ako zariadenie s iOS. V konečnom dôsledku to aj tak nebude o súboji iOS proti Androidu, ale o tom, kto dokáže svoj produkt lepšie predať.

Väčšinu hmotnosti iPad 2 tvorí veľká batéria s kapacitou až 6 930 mAh, ktorá umožňuje najdlhšiu prevádzku spomedzi testovaných zariadení.

R

umožňuje rozhodne najdlhšiu prevádzku spomedzi všetkých zariadení. iPad však nerozšírite ďalšími pamäťovými kartami (len s ďalším doplnkovým rozšírením), musí vám postačiť interná pamäť, v prípade nášho modelu to bolo 32 GB. Cez voliteľné príslušenstvo však iPad 2 poľahky rozšírite o USB či HDMI.

Netbook a tablet v jednom Asus Eee Transformer je veľmi použiteľné zariadenie, ktoré sa dodáva v balení s dokovacou stanicou v podobe klávesnice. Môžete ho premeniť na dve zariadenia – netbook s klasickou hardvérovou klávesnicou, prípadne môžete odňať displej a mať z neho 10,1-palcový tablet s výborným rozlíšením 1 280 × 800 pixelov. Tento koncept sa nám obzvlášť páči a myslíme si, že pohne trhom. Má totiž aj iné výhody – Asus použil dvojjadrový procesor NVIDIA Tegra s taktom každého jadra 1 GHz, pridal až 1 GB pamäte RAM a 32 GB internú pamäť možno rozšíriť pamäťovými kartami microSD.

Asus použil dvojjadrový procesor NVIDIA Tegra s taktom každého jadra 1 GHz, pridal až 1 GB pamäte RAM a 32 GB internú pamäť možno rozšíriť pamäťovými kartami microSD.

Špičkový displej a silná batéria iPad 2 je druhá generácia slávneho iPadu, ktorý prakticky začal boom tabletov v USA. Aktuálne je to 9,7-palcový tablet s minimalistickým, ale veľmi štýlovým dizajnom a s rozlíšením displeja 1 024 × 768 pixelov. Displej, jeho farby a dotyková technológia patria k špičke, trúfame si tvrdiť, že z tohto pohľadu je to najlepší tablet na trhu. Hmotnosť je prijateľná, väčšinu tvorí veľká batéria s kapacitou až 6 930 mAh, ktorá

Na rozdiel od konkurencie ponúka Transformer miniHDMI konektor na pravej hrane zariadenia a ďalšie dva porty USB v dokovacej klávesnici, pričom klávesnica obsahuje aj sekundárnu batériu. Transformer však nemá 3G modul, takže ak nie ste v pokrytí Wi-Fi, veľmi si s ním neužijete, najmä nie na cestách.

Veríme však, že 3G verzia príde. Inak Transformer ponúka všetky ostatné vlastnosti, aké má aj silná konkurencia. Tento unikátny koncept premeny netbooku a tabletu môže nahradiť klasické netbooky, keďže nemusíte mať v batohu ďalšie zariadenie.

ROČNÍK 2011 R 04

37

09_11_Casopis-Printprogress_04_printprogress

12/9/11

16:31

Page 39

R POČÍTAČE Asus Eee Transformer sa dodáva v balení s dokovacou stanicou v podobe klávesnice. Môžete ho premeniť na netbook s klasickou hardvérovou klávesnicou, prípadne odňať displej a mať z neho 10,1-palcový tablet s rozlíšením 1 280 × 800 pixelov.

Samsung Galaxy Tab 10.1 váži menej ako 600 gramov.

video vo full HD rozlíšení, kým celá konkurencia zvláda iba HD. Dobrá správa je, že kým 7-palcový Galaxy Tab bol u nás dotovaný u jedného z operátora, s najnovším tabletom to bude obdobné. A potom sa cenová vojna môže začať.

Samsung Galaxy Tab 10.1 váži menej ako 600 gramov.

Dotácie začnú cenovú vojnu Samsung Galaxy Tab 10.1 ponúka 10 palcov s výborným rozlíšením 1 280 × 800 pixelov, hmotnosť pod 600 gramov, dvojjadrový procesor Samsung s taktom každého jadra 1 GHz a najnovší Android 3.1. Operačnej pamäte je iba 512 MB, na svižnosti sme to však nebadali; 32 GB internej pamäte možno rozšíriť o rovnaké množstvo kartou microSD. Galaxy Tab u nás zabodoval najmä podporou 3G sietí v štandarde HSDPA, absentuje však HDMI. Samsung sa môže pochváliť až 8 Mpix fotoaparátom a schopnosťou nahrávať

38

ROČNÍK 2011 R 04

S novými dvojjadrovými procesormi a novými verziami operačných systémov už dnešné tablety zvládnu takmer všetko, čo od nich očakávame. iPad 2 pohol európskym trhom, tu sa však k nemu pridáva silná konkurencia. Unikátna myšlienka je spojiť netbook a tablet do jedného zariadenia – Asus Transformer sa nám veľmi páči, pretože je zatiaľ cenovo najdostupnejší. Silným hráčom však bude bez pochýb Samsung Galaxy Tab 10.1, ktorý je aktuálne „najnadupanejším“ tabletom na trhu. Používateľ musí sám rozhodnúť o tom, ktoré zariadenie si aktuálne vyberie.

09_11_Casopis-Printprogress_04_printprogress

12/9/11

16:31

Page 40

POČÍTAČE

R

Multimediálny notebook dnešných čias: Toshiba Satellite P500-1F1 Veľké multimediálne notebooky poskytujú vnútri väčší priestor, umožňujúci osadenie výkonnejšieho hardvéru. Ak hľadáte výkonný pracovný alebo zábavný nástroj, prípadne nástroj na prácu s grafikou či dokonca na hranie hier, multimediálny notebook je to pravé riešenie pre vás. te filmový maniak a nechcete si nechať ujsť nijaký film vo full HD kvalite, nech ste kdekoľvek? V tom prípade Toshiba Satellite P500 bude vaším miláčikom. Ide o 18,4-palcový notebook s displejom Edge-to-Edge s full HD rozlíšením (1 920 × 1 080 pixelov), s Blu-ray optickou mechanikou, značkovými reproduktormi, ktorý ako jediný v teste ponúka hybridný TV tuner. A cena? Iba mierne nad 1 000 €.

S

Farba Precious Black je lesklá čierna, k tomu matná čierna klávesnica s multimediálnym dotykovým panelom.

Nechýba subwoofer k reproduktorom Harman/Kardon.

Chrómované hrany a kontextové tlačidlá myši dodávajú

notebooku nádych luxusu. K dispozícii je multidotykový touchpad, numerická časť a nechýba ani logo podsvietené bielymi LED diódami.

Súčasťou balenia je aj diaľkový ovládač, keďže model P500 ponúka aj príjem televízneho signálu DVB-T. Nás zaujal práve ten a aj drobnosť, ako je aktívna ochrana pevného disku.

Výrobca siahol po dvojjadrovom procesore Intel Core i5 450M s taktom 2,4 až 2,66 GHz. K dispozícii má štandardné 4 GB pamäte RAM, pre používateľa je tu 640 GB pevný disk – skôr by sme však brali 1 TB. Škoda absencie USB 3.0, je tu však šachta Express.

Vstupno-výstupné rozhrania: HDMI, VGA, eSATA/USB, 3× USB, FireWire, Express Card, 2× audio, čítačka pamäťových kariet.Toshiba Satellite P500 je multimediálny notebook, ako si ho predstavujeme – špičkový 18,4-palcový full HD displej, mechanika Blu-ray, integrovaná TV s diaľkovým ovládačom a dotykový panel ovládania multimédií. S výdržou to síce nie je ružové (ani nie 2 hodiny na jedno nabitie), ale notebook s hmotnosťou 4,692 kg si asi nebudete brať často na cesty.

Cena: 1 068 € Zapožičal: Toshiba Europe

Túto rubriku pripravujeme v spolupráci s

ROČNÍK 2011 R 04

39

09_11_Casopis-Printprogress_04_printprogress

12/9/11

16:31

Page 41

R MANAŽMENT

MANAŽMENT A OPTIMALIZÁCIA TLAČE môže firme znížiť náklady o 20 – 30 percent lačiarne a multifunkčné tlačové zariadenia vo firme často žijú „svojím vlastným životom“. Dostať ich pod kontrolu nie je jednoduché a ešte ťažšie je ich pod ňou udržať.

Každodenný obeh množstva dokumentov a tlačových úloh vo firme väčšinou funguje podľa akéhosi „zvykového práva“: Tak sa to zažilo a tak je to dobre. Tlač, kopírovanie a skenovanie je často ponechané napospas vlastnému osudu, s nevyváženým zaťažením jednotlivých zariadení, s komplikovanou dostupnosťou. Okolo tlačiarní a kopírok tak vzniká chaos, ktorý brzdí ľudí pri práci.

Získať skutočný prehľad o nákladoch na tlač sa manažérom zdá niekedy skoro nemožné...

T

Ako sa dá optimalizovať tlačový systém, znížiť administratívne náklady a zároveň funkčne zefektívniť a sprehľadniť tlačové prostredie? Odpoveďou je spojenie nových technológií so skúsenosťami odborníkov. „Problém kvalitného manažovania tlače musí riešiť každá spoločnosť, ktorá pracuje s väčším počtom tlačových zariadení. Samotné riešenie tlačového prostredia nie je nemenné, pretože každá spoločnosť sa vyvíja. Mení sa jej pracovný rytmus, počet zamestnancov, potreby, požiadavky a očakávania spojené v konkrétnom pomere ceny, výkonu a komfortu,“ hovorí Ing. Peter Gašparík, OPS (Optimized Print

40

ROČNÍK 2011 R 04

Ing. Peter Gašparík, OPS (Optimized Print Services) manažér Konica Minolta Slovakia Services) manažér zo spoločnosti Konica Minolta Slovakia.

Na trh prichádzajú stále nové technológie otvárajúce možnosti rýchlejšej a kvalitnejšej tlače, lepšieho skenovania, bezpečnej archivácie a efektívnej práce s digitalizovanými údajmi. V praxi sa veľmi často stáva, že spoločnosti nereflektujú na nové trendy alebo ich riešia veľmi neskoro.

Zbytočne tak dochádza k zvyšovaniu nákladov, tlačové prostredie sa stáva neprehľadné, znižuje sa komfort práce zamestnancov a narastá počet servisných zásahov nevyhnutných napríklad na „oživenie“ pokazeného multifunkčného zariadenia. Zabrániť takýmto problémom bez toho, aby boli pracovníci a manažéri zaťažovaní neustálou starostlivosťou o tlačové zariadenia, sa dá napríklad využitím riadených tlačových služieb.

RIADENIE TLAČOVÝCH SLUŽIEB Riadenie tlačových služieb je všeobecný pojem, do reálnej podoby sa zhmotňuje osobitým prístupom spoločnosti, ktorá ho vykonáva vďaka vlastnému know-how. Napríklad spoločnosť Konica Minolta Slovakia poskytuje tieto služby pod označením OPS (Optimized Print Services). Ide o koncept,

09_11_Casopis-Printprogress_04_printprogress

12/9/11

16:31

Page 42

MANAŽMENT

prostredníctvom ktorého sa analyzuje celý tlačový systém organizácie, aby sa zistili všetky možnosti zlepšenia

R

hardvérových a softvérových riešení s cieľom zabezpečiť efektívnejšie, produktívnejšie a prehľadnejšie pracovné prostredie.

Správny počet, výkonnosť a rozmiestnenie tlačových zariadení musí zodpovedať potrebám konkrétnej firmy. Tak sa dá dosiahnuť optimálna dostupnosť a zaťaženie jednotlivých zariadení a vytvorenie rovnováhy medzi minimálnymi nákladmi a minimálnymi dopadmi na životné prostredie. „Na základe skúseností s realizovanými projektmi optimalizácie môžem povedať, že úspora nákladov je veľmi individuálna. Ak by sme však mali urobiť štatistický priemer všetkých prípadov a vyčítať z neho priemernú možnú hodnotu zníženia nákladov, pohybovala by sa okolo 20 až 30 %, čo vôbec nie je málo,“ konkretizuje Ing. Peter Gašparík zo spoločnosti Konica Minolta Slovakia.

REALIZÁCIA prevádzky, procesov a zníženia nákladov. OPS sa zameriava na štyri oblasti – zariadenia, procesy, financie a bezpečnosť.

Vo všeobecnosti možno proces optimalizovania tlače rozdeliť na tri fázy: poradenstvo, realizácia, riadenie a kontrola. Tieto fázy sú vzájomne prepojené a spoločne vytvárajú uzatvorený cyklus. Vyplýva to zo skutočnosti, že tlačové prostredie treba priebežne prispôsobovať vývoju spoločnosti.

PORADENSTVO Optimalizácia tlačového prostredia a nastavenie riadenia tlačových služieb nie je jednoduchá záležitosť. Treba pritom brať ohľad najmä na pracovníkov firmy tak, aby sa čo najmenej zasahovalo do ich pracovného rytmu a pracovných návykov. Firmy totiž majú svoj tlačový systém nejakým spôsobom zabehnutý, a preto k nemu treba pristupovať veľmi citlivo. Základom je dôkladná analýza na základe exaktných vstupných údajov, potrieb, zvykov a očakávaní ľudí, ktorí v danom tlačovom prostredí pracujú. Len tak možno odhaliť rezervy a možnosti celého systému. Zároveň analýza poukáže na miesta, kde je všetko tak, ako má byť. Na zber údajov a analýzu následne nadväzuje konkrétny návrh optimalizácie tlačového prostredia s návrhom

Úspešná realizácia neznamená len nainštalovanie niekoľkých nových zariadení a softvérových aplikácií.

Ide predovšetkým o riadenie navrhnutých zmien a kvalitnú koordináciu celého tlačového systému. Po inštalácii všetkých zariadení, produktov, licencií a spotrebného materiálu treba nový systém odskúšať. Optimálne testovanie trvá zväčša štyri týždne. Netreba zabudnúť ani na podporu, motiváciu a vhodné zapojenie zúčastnených pracovníkov a užívateľov systému.

NEKONEČNÝ PROCES Konica Minolta Slovakia prostredníctvom svojich systémov dozerá na všetky zariadenia, sleduje ich využitie, stav a výstrahy.

To je nevyhnutné pre automatický a včasný nástup na servis, prípadne dodávku spotrebných materiálov. Výhodou systému je, že aj zákazník má priamy prístup do aplikácie, prostredníctvom ktorej si môže zistiť dôležité informácie k fakturáciám a jednoducho si vyhľadať napríklad ukazovatele výkonnosti jednotlivých zariadení alebo správy o dodávkach spotrebného materiálu. Kvalitné riadené tlačové služby umožňujú bezproblémovo zadefinovať pravidlá pre tlač, zabezpečiť digitalizáciu a archiváciu dokumentov, ba aj sledovať cyklus ich životnosti.

Kľúčovým hľadiskom celého riešenia je samozrejme to finančné. Pri financovaní nového systémového riešenia tlače sa preto musí vychádzať z jasného finančného plánu. Bez ohľadu na odvetvie, v ktorom firmy realizujú podnikateľské aktivity, zaznamenáva spoločnosť Konica Minolta Slovakia neustále zvyšujúcu sa potrebu vysokej bezpečnosti tlačových úloh.

Dokumenty je možné chrániť vďaka implementácii inteligentných riešení z oblasti informačných technológií.

Proces optimalizácie tlačových služieb v podstate nikdy nekončí. Nie je to totiž jednorazové statické riešenie. OPS je o dlhodobom partnerstve, neustálom znižovaní nákladov, záťaže na životné prostredie a o zvyšovaní efektivity a komfortu pracovníkov. Vďaka takému nastaveniu tlačového prostredia možno jednoducho reflektovať na zmeny v pracovných procesoch firmy. Manažment tak dokáže na základe relevantných informácií okamžite vyhodnotiť situáciu a reagovať na nové potreby či technologické novinky. Článok bol pripravený v odbornej spolupráci s Konica Minolta Slovakia

ROČNÍK 2011 R 04

41

09_11_Casopis-Printprogress_04_printprogress

12/9/11

16:31

Page 43

R MANAŽMENT

AKO

dať o sebe vedieť

najlepšie zodpovedá vášmu záberu a schopnostiam. Preto je potrebná segmentácia, prerozdelenie potenciálnych zákazníkov do zmysluplných celkov, zvonku viditeľne rozdielnych, vo vnútri skupiny však dostatočne homogénnych skupín. Pri bližšom pohľade môžeme potenciálnych zákazníkov deliť napríklad podľa odvetvia, veľkosti, citlivosti na cenu či kvalitu, podľa aktivít a záujmov rozhodovateľov, podľa vernosti dodávateľom, štádia nákupného cyklu atď.

Všeobecné kritériá sú zavádzajúce, každej firme sedí niečo iné.

Seriál:

Ako na marketing 4. časť

Každý podnikateľ musí najprv priniesť peniaze do firmy, aby bolo z čoho investovať, napríklad aj do marketingu. Tu je však zásadný rozpor a možná chyba vnímania marketingu: nejde o náklady, ale o investíciu. Teda robíme ho s tým, aby súčasné náklady priniesli budúce výnosy. Čo má teda polygrafická firma robiť, aby získavala zákazníkov?

V predchádzajúcich dieloch seriálu sme zahasili hlavné požiare podvyživeného marketingu: stanovili sme si svoju značku a popracovali sme na webstránke. Je čas zabrúsiť do strategických a taktických marketingových vôd. Aké následné kroky by mal marketér v polygrafickej firme urobiť, aby jeho firma vytŕčala z radu a uspela?

Definovať zákazníka Kto je zákazníkom polygrafickej firmy? Závisí to od zamerania dodávateľa aj odberateľa, ale podstatné je u zákazníka typologicky určiť človeka s rozhodovacími právomocami a jeho ovplyvňovateľov. Príklad: malá firma vyrábajúca čistiace prostriedky potrebuje letáky pre svojich obchodníkov a etikety na výrobky. Kto bude hľadať dodávateľa – tlačiareň letákov, kto spraví odporúčanie a kto nakoniec rozhodne o finálnom výbere? V ideálnom prípade vyhľadáva dodávateľov nákupca, svoj výber dáva na posúdenie internému zadávateľovi, napríklad oddeleniu výroby, a zákazku schvaľuje manažér či majiteľ. V menších firmách sú tieto funkcie zlúčené, ale poukázať chceme na iný fakt: pre každú z týchto skupín je dôležitý iný argument. Nákupca potrebuje, aby vás vôbec našiel na trhu a zaradil medzi dodávateľov, ovplyvňovatelia sa obzerajú po dlhodobých výhodách spolupráce s tlačiarňou a majiteľ potrebuje dlhšiu splatnosť faktúr. Každý má svoju predstavu o dobrom obchode, a vy musíte správne strategicky zacieliť na zvolený segment, ktorý

42

ROČNÍK 2011 R 04

Zistiť zlomové body Vyberáme zo segmentov ten, ktorý je dostatočne veľký, dosiahnuteľný, otvorený nejakej forme komunikácie či dostatočne homogénny – a na ten sa zameriavame.

Odpovedáme si na otázky: Čo vyžadujú konkrétne segmenty, ako ich možno presvedčiť, aby začali spolupracovať práve s nami? Ako treba s nimi komunikovať, aby sa presvedčili o vhodnosti a výhodnosti nového dodávateľa? Ako ich zaujať?

Nemusí ísť vždy len o cenu, takmer vždy svoju úlohu zohráva kvalita, čas, niekedy malý darček po obchodnom rokovaní či fľaša výborného vína na Vianoce. K jednotlivým segmentom či typom zákazníkov si priradíme najlepšie kanály pre komunikáciu, snažíme sa nájsť citlivé body, ktoré napomáhajú alebo odrádzajú od uzavretia obchodu.

Dbať na značku a jej posolstvo Na začiatku nášho seriálu sme novovytváranej značke dodávateľa vštepovali hodnoty, ktoré by mala obsahovať, a ktoré po vhodnom odkomunikovaní zostávajú v hlavách tých, ktorých naša komunikácia účinne zasiahla. Toto je poziciovanie značky, keď u cieľového segmentu vytvárame pocity, ktoré sú v súlade s požiadavkami a ich očakávaniami.

Každý zákazník má totiž svoj vnútorný zoznam kvalít, ktoré požaduje pre jednotlivé produkty či služby, a komunikujúci dodávateľ sa musí do nich čo najpresnejšie trafiť alebo ich prehlušiť niečím silnejším, zmeniť jeho priority a zamerať ho na iné kvality, ktorými oplýva práve konkrétna ponuka dodávateľa. Všetky tieto rozhodnutia sú strategické, dlhodobo platné, a v praxi ich rozmieňame na drobné, taktické a operatívne činnosti.

Určiť si cieľ Bez cieľa cesty nie je žiadny prístav dobrý. Stará pravda, ktorá sa rokmi iba potvrdzuje. Plán nám takticky umožňuje vopred si vyčleniť financie na výdavky, dotlačí nás k uskutočneniu naplánovaných aktivít, donúti nás venovať plánovaniu chvíľu času a rozmýšľať tak o rôznych formách propagácie a zviditeľnenia firmy. Už len táto cenná chvíľa premýšľania a vytvárania marketingového konceptu je veľkým prínosom, ktorý si v bežnom roku v pracovnom behu a zaťažení nedovolíme ako prílišný luxus. Príklad: strategickým cieľom je bez zníženia cien presunúť 20 % občasných zákazníkov medzi stabilných zákazníkov, ktorí všetky svoje tlačiarenské zákazky riešia cez našu spoločnosť a nerozdeľujú ich medzi rôznych dodávateľov. V taktickom pláne môžeme tento cieľ dosiahnuť zvýšením lojality

09_11_Casopis-Printprogress_04_printprogress

14/9/11

12:11

Page 44

MANAŽMENT

a zlepšením retencie, udržania si zákazníkov. Na lojalite môžete zapracovať lojalitným programom buď vo vlastnej réžii, alebo objednanom na kľúč u špecializovanej spoločnosti.

A to už je operatívny plán, ktorý konkrétne hovorí o určitej aktivite a jej forme. Retenciu môžete zvýšiť skrátením dodacích lehôt, uprednostnením zákaziek v spracovaní, dovozom k objednávateľovi bez prirážky či priradením dedikovaného operátora alebo obchodníka na čo najrýchlejšie vyriešenie obchodných záležitostí.

Musí byť vidieť Pokiaľ vás nákupcovia alebo iní zástupcova vami zvolených segmentov na trhu nevidia, ťažko sa k nim dostanete a obchod s nimi asi neuzavriete. Na rade je teda komunikácia, ktorá je najviditeľnejšou a všadeprítomnou súčasťou marketingu, ale bez predchádzajúcich strategických rozhodnutí by to bolo iba strieľanie naslepo.

Viete, že kľúčoví ľudia z vašich cieľových firiem chodia hrať tenis? Vytipujte ich najobľúbenejšie tenisové centrum a zaveste tam svoju reklamnú plachtu. Skúste jej zavesenie vyjednať bezplatne, napríklad aj výmenou za prenájom kurtov, a kupóny na využívanie kurtov môžete dávať ako vianočný darček najlepším zákazníkom. Kúpili ste nový stroj za veľa peňazí? Spravte malú slávnosť „krstu“ nového stroja spojenú s rautom, pozvite tam potenciálnych zákazníkov, zavolajte lokálnych novinárov a dajte o sebe vedieť.

Nebojte sa publikovať v odborných časopisoch, nech sa ukáže vaša profesionalita. Určite máte firemné autá či dodávky: logo firmy na nich nestačí, samotné logo nikomu nič nepovie. Ukážte, čo robíte, polepte auto fotografiami vašich podarených produktov. Nebojte sa spolupracovať: vyzvite svojich dodávateľov (strojov, papiera, farieb) k spoločnej inzercii s rozdelenými nákladmi. Akonáhle máte jasno v segmentoch, v hlave sa vám vyrojí množstvo nápadov, ako sa spropagovať.

R

Propagujte sa on-line Mnoho malých zákaziek prichádza z internetového vyhľadávania. Pokiaľ vaša ponuka umožňuje obsluhovať aj malonákladové zákazky, propagujte sa on-line. Webstránka je základ, to sme si vyjasnili už predtým, využite však aj PPC reklamu (Pay per click – platíte iba za skutočné kliknutia) v internetových vyhľadávačoch. Zapíšte vašu firmu do katalógov na internete, geografickú polohu firmy s krátkym popisom zaregistrujte do mapových webstránok a katalógov, skúste svoju ponuku umiestniť aj na webstránky svojich partnerov či dodávateľov. Na webstránke pripravte pre návštevníkov formulár na výpočet ceny malej zákazky, informujte aj, aké sú vaše bežné termíny na výrobu a doručenie, zbierajte e-mailové adresy pre newsletter, v ktorom budete oznamovať dočasné cenové akcie, nové služby, pozývať na podujatia či informovať o novinkách zo sveta polygrafie.

Sociálne siete sú chimérou V posledných pár rokoch sa zraky marketérov obracajú k sociálnym sieťam, tie však z pohľadu biznisu nie sú pre každého. Keďže polygrafické firmy pracujú väčšinou s väčšími zákazníkmi, nie s individuálnymi odberateľmi, obchodné očakávania od sociálnych sietí sú skôr túžbou než skutočným potenciálom. Aj keď pravdou je, že biznis sa robí medzi ľuďmi, a na sociálnych sieťach sú práve ľudia.

Tomáš Jaroš PrintProgress (autor je odborník na marketingovú komunikáciu)

Posilnite obchod Zákazky za vami samy neprídu, pokiaľ neponúkate niečo nenapodobiteľné. Najmite teda obchodníkov, posaďte ich k telefónu a pošlite ich do terénu. Bez obchodníkov a ich presviedčania u zákazníka tento len ťažko zmení svoj názor, pokiaľ je so súčasným dodávateľom spokojný. Samotná reklama vytvára povedomie o vašej značke či firme, propaguje novú službu, ale jej potenciál zužitkujete lepšie, keď ho podporíte intenzívnejšou obchodnou aktivitou.

Hľadajte spojencov Nebuďte pri oslovovaní zákazníkov sami. Porozhliadnite sa, aké ďalšie firmy obsluhujú ten istý segment, a skúste spolupracovať, či už v propagácii alebo vo vzájomnom vymieňaní kontaktov. Príkladom môžu byť dodávatelia kancelárskych potrieb, agentúry dodávajúce darčekové predmety, špecializované grafické štúdiá atď.

Otestovali ste svoju schopnosť rozmýšľať nekonvenčne?

Správne riešenie cvičenia Thinking out of the box z čísla 3/2011, str. 46, nájdete na našej stránke www.printprogress.sk.

ROČNÍK 2011 R 04

43

09_11_Casopis-Printprogress_04_printprogress

14/9/11

12:13

Page 45

PrintProgress R MANAŽMENT

V MANAŽMENTE 3. časť Mýtus je predstava o príčinách vzniku a fungovania určitých javov.

V manažmente sú to mylné predstavy o efektívnosti nástrojov manažmentu, ktoré stoja firmy nemalé peniaze a hlavne znižujú efektívnosť riadenia. Pritom veci sa dajú riešiť inak, lacnejšie a efektívnejšie. A o tomto je náš seriál.

MÝTUS O MOTIVÁCII PENIAZMI Mýty v manažmente, ktoré sa týkajú motivácie pracovníkov, sú jedny z najrozšírenejších skreslených presvedčení, ktoré medzi manažérmi kolujú. Podobne je to aj s mýtom o motivácii peniazmi, ktorý v sebe zahŕňa dve protikladné presvedčenia: 1. „MAJÚ VYNIKAJÚCE PLATY A NEROBIA...“ – to je výrok, ktorý som počul vo svojej praxi neraz.

Vo firemnej komunikácii je bežné, že „motivačný program“ sa stotožňuje so systémom odmeňovania, čiže „ľudia robia len pre peniaze“. 2. ALEBO OPAK: „Peniaze nemotivujú – sú iba zdrojom spokojnosti.“ My sa budeme venovať hlavne prvej časti tohto mýtu, pretože vo svojich dôsledkoch je nebezpečnejší.

44

ROČNÍK 2011 R 04

“

“

Seriál: MÝTY

Silná „materialistická orientácia“ majiteľov firiem a manažérov v oblasti motivácie nevedie k úspechu.

Zvyšovanie platov nie je cestou k zvyšovaniu výkonov.

PhDr. Mojmír Kališ

V čom spočíva tento mýtus?

Mýtus spočíva v presvedčení manažéra, že ľudia pracujú len preto, že za to majú peniaze. Ale výsledkom nie je väčšie úsilie, kvalita, produktivita. Potom počuť rozčarovaný výrok z úvodu. Korene tohto mýtu sú čiastočne oprávnené. Ľudia skutočne robia preto, aby mohli žiť – kúpiť si jedlo, zaplatiť bývanie, starať sa o rodinu a deti. Získavanie peňazí je humanizovaný a socializovaný spôsob lovu či zberu tak, ako v dávnej minulosti ľudstva naši predkovia získavali obživu. Práca ako uvedomelá činnosť pretvárajúca prostredie totiž vznikla v období vývinu ľudstva, keď bolo kvôli zmene prírodných podmienok ťažké alebo až nemožné získavať potravu bežným zberom či jednoduchým lovom. Vznikla ako zdroj obživy.

Peniaze majú teda v dôvodoch, prečo ľudia pracujú, svoje legitímne miesto. Prečo teda hovoríme o mýte? Namiesto odpovede jeden príbeh:

V istej firme, ktorá vyrábala stavebné prvky, jej majiteľ zaviedol výkonové odmeňovanie. Ľudia mohli zarobiť, koľko chceli, len bolo treba robiť. Očakávania majiteľa boli jednoznačné – zvýši sa výkon a ochota pracovať – čiže zvýši sa motivácia zamestnancov. Skutočnosť bola na hony vzdialená od týchto očakávaní. Zamestnanci si „nastavili“ svoje potreby príjmu a robili len toľko, koľko potrebovali. Výkonnosť sa ustálila na relatívne stabilnej úrovni. To by nebol až taký problém, keby nechýbala ochota pracovať viac, v druhých zmenách alebo mimoriadne

09_11_Casopis-Printprogress_04_printprogress

12/9/11

16:31

Page 46

MANAŽMENT

v sobotu. Neochota k práci nad oficiálny pracovný čas ohrozovala plnenie záväzkov firmy voči zákazníkom, hlavne pri veľkých objektových zákazkách. Kritickú situáciu vyriešil jeden zo starších majstrov, ktorý „vstúpil do svedomia“

R

PrintProgress

alebo v inej firme je to rovnaké (rozhodovanie sa medzi dvomi zlami „z blata do kaluže“), čo vedie k prehlbovaniu sociálnej vzdialenosti, k nárastu negatívnych emócií, k vytváraniu nedobrej koalície zamestnancov proti manažmentu a majiteľom.

robotníkom okrem iného aj poukázaním na to, že keď v zime neboli zákazky, firma ich neprepustila a podržala ich...

Ak niekomu z informovaných tento príbeh pripomína zistenia z Hawthornských experimentov (Mayo a spol., škola medziľudských vzťahov; stabilizovanie noriem práce), tak jeho asociácia je nenáhodná, tak ako ani správanie sa zamestnancov v našom príbehu nie je náhodné – tento jav sa opakuje v každej firme, ktorá sa spolieha len na automatizmus pohnútkového pôsobenia mzdy (peňazí).

Majiteľ, možno súdiac podľa seba, precenil pohnútkovú silu peňazí. V našich výskumoch, ale aj inde vo svete, sa konštatuje, že zvyšovanie platov nevedie automaticky k zvyšovaniu výkonu, a ak, aj tak len dočasne. V pracovnej motivácii existujú faktory, ktoré pracovný výkon „iba“ udržiavajú, faktory, ktoré ho zvyšujú a faktory, ktoré sú dokonca motivačne neutrálne vo vzťahu k výkonu (rôzne formy sociálneho programu), a ak aj nejako pôsobia, tak mierne zlepšujú vzťah zamestnanca k firme.

Pravidelne vyplácaná mzda je práve faktor udržiavania výkonu. Mzda nezvyšuje výkon. Tento príklad ukazuje, že málokto pracuje sám od seba, výlučne zo svojej vnútornej potreby a chcenia, (hoci aj takýto zamestnanci sa vyskytujú).

Nepríjemné dôsledky „motivácie“ peniazmi Silná „materialistická orientácia“ majiteľov firiem a manažérov v oblasti motivácie nevedie k úspechu.

Zvyšovanie platov nie je cestou k zvyšovaniu výkonov.

Dôsledky sa premietajú aj do morálnych presvedčení a postojov zamestnancov, nielen do výkonu a produktivity. V prvom rade sa paradoxne prehlbuje sociálna vzdialenosť medzi manažmentom a majiteľmi firmy na jednej strane a medzi robotníkmi a ostatnými zamestnancami na druhej strane. U ľudí vo firme vzniká dojem, že dôležité sú len peniaze a nič iné majiteľa nezaujíma. Zamestnanci strácajú pocit, že sú vo firme dôležití ako jej súčasť. Nižší manažment sa málo venuje práci s ľuďmi, pretože „už je to vybavené“ platmi. Stráca sa lojalita, ľudia sú nespokojní, pričom nevedia zdroje nespokojnosti pomenovať.

Prečo potom zostávajú v takejto firme? Odpoveď je jednoduchá – pretože nemajú kam ísť,

Ako z toho von?

V prvom rade si treba uvedomiť, že peniaze sú len jeden z viacerých faktorov, ktoré sa týkajú chuti do práce (motivácie). Aj s finančnou motiváciou môžeme uspieť pri zvyšovaní výkonov. Známe sú formy pohyblivej zložky mzdy (napr. prémie, odmeny a pod.), ktoré však musia byť odvoditeľné od konkrétnych a merateľných výsledkov práce.

Ak sa vyplácajú na základe subjektívnych kritérií alebo paušálne, situáciu zhoršujú, pretože manažment stráca vážnosť a autoritu pred podriadenými. Ak sú kritériá vyplácania odmien merateľné, sú skôr vnímané ako spravodlivé a pôsobia na zvyšovanie produktivity, teda aj výkonu. Ak robotníci vedia, že pri ušetrení materiálu sa s nimi majiteľ podelí o ušetrenú časť, budú šetriť (Scanlonov plán, funguje aj u nás a doteraz). Samozrejme, toto chce mať zvládnuté plánovanie a meranie spotreby materiálu.

...a ešte motivujúce riadenie Aj keď sa podarí vo firme zaviesť takýto alebo podobný systém odmeňovania (napr. podiel na krycom príspevku zo zákazky), problém motivácie k práci to nevyrieši. Manažéri budú musieť buď začať riadiť alebo zlepšiť svoje riadenie ľudí. Otázkou je, či ich vedomosti o riadení zodpovedajú požiadavkám doby a najnovším poznatkom psychológie riadenia... Naše skúsenosti hovoria, že tak na školách (univerzitách a im podobným), ako aj na manažérskych kurzoch, sú sprostredkúvané mimoriadne zastarané poznatky, ktoré sú dávno prekonané a k motivujúcemu riadeniu sa už len približujú. Málokto sa oboznámil s funkcionálnym leadershipom, kde je vedenie ľudí odvodené od typu tímu (leadership je funkciou typu tímu) a ktorý je budúcnosťou pre riadenie ľudí. A čo je rovnako zlé, veľa rečí o motivácii zostáva na úrovni Maslowovej hierarchie potrieb a Herzbergovej koncepcie, popierajúc motivačnú funkciu peňazí... A to je druhý extrém, alebo – ak chcete druhý mýt – „peniaze nemotivujú“ – ale o dôvodoch, prečo sa mzda stáva vnútornou pohnútkou pre prácu, sme už hovorili.

PhDr. Mojmír Kališ EMKAconsult, s. r. o.

ROČNÍK 2011 R 04

45

09_11_Casopis-Printprogress_04_printprogress

12/9/11

16:31

Page 47

PrintProgress R REKLAMA

TREND TOP Reklamné agentúry na Slovensku Poradie

Reklamná agentúra

Gross income1 (tis. €) 2010

Tržby spolu2 (tis. €)

Zmena (%)

2009

2010/09

2010

2009

1.

JandL, marketing a reklama, s.r.o., Bratislava

4 427

4 314

2,6

22 769

20 527

2.

Wiktor Leo Burnett, s.r.o., Bratislava

3 611

3 990

-9,5

10 056

9 206

3.

Istropolitana Ogilvy, Bratislava3

3 303

3 742

-11,7

7 917

8 203

4.

MUW/Saatchi & Saatchi, s.r.o., Bratislava

3 006

2 756

9,0

6 679

7 943

5.

Vaculik Advertising, s.r.o., Bratislava

2 907

4 174

-30,4

15 146

14 033

6.

Mayer/McCann-Erickson, s.r.o., Bratislava

1 705

1 700

0,3

n

n

7.

Effectivity, s.r.o., Bratislava

1 333

589

126,5

n

3 556

8.

MARK/BBDO Bratislava, s.r.o., Bratislava

1 301

1 334

-2,5

n

n

9.

Roko, a.s., Bratislava

1 228

1 480

-17,0

8 110

9 301

10.

LOWE GGK, s.r.o., Bratislava

811

622

30,4

2 433

1 770

11.

Progress Promotion Bratislava, s.r.o., Bratislava

636

695

-8,5

n

1 705

12.

Triad, s.r.o., Bratislava

254

237

7,3

425

455

13.

Respect APP, s.r.o., Bratislava

233

319

-26,9

671

779

14.

Pergam/Definitely, s.r.o., Bratislava

n

991

n

n

4 155

15.

VYV reklamná agentúra, s.r.o., Bratislava

n

918

n

n

3 241

16.

KUUL.R, s.r.o., Bratislava

n

268

n

n

n

17.

Apple Pie, s.r.o., Bratislava

n

224

n

n

n

18.

Gee & Stone, s.r.o., Banská Bystrica

n

170

n

1 164

1 469

19.

Air Creative, s.r.o., Bratisla

n

n

n

1 138

1 292

20.

Breakpoint, s.r.o., Bratislava

n

n

n

571

n

21.

Comunity, s.r.o., Bratislava

n

n

n

300

331

22.

Reklamná agentúra Pragma, s.r.o., Bratislava

n

n

n

300

184

23.

Creo/Young & Rubicam, s.r.o., Bratislava

n

n

n

n

8 500

1

Do tzv. gross income sa zaraďujú najmä všetky časti mediálnych provízií patriace agentúre, poradenské a kreatívne honoráre, honoráre na základe hodinovej sadzby agentúry a prirážky a provízie pri subdodávkach dodávateľov. Do gross income sa nezaraďujú najmä bankové úroky, výnosy z podnikania na finančnom trhu, kurzové rozdiely, príjmy z predaja majetku a iné finančné príjmy alebo poplatky.

2 Tržby za predaj vlastných výrobkov, služieb a tovaru.

3 Spoločnosť je od 19. mája 2009 zapísaná v obchodnom registri ako Istropolitana Advertising, s.r.o., Bratislava. Istropolitana Ogilvy je jej obchodná značka, ktorá na základe afilačnej zmluvy so sieťou Ogilvy & Mather k 1. februáru 2009 nahradila pôvodný názov Istropolitana D'Arcy.

46

ROČNÍK 2011 R 04

09_11_Casopis-Printprogress_04_printprogress

12/9/11

16:31

Page 48

REKLAMA

Pridaná hodnota (tis. €) 2010

Zisk pred zdanením (tis. €)

2009

2010

R

PrintProgress

Priemerný počet pracovníkov

2009

2010

2009

2 155

2 297

n

n

19

18

n

2 054

n

399

54

52

2 168

2 383

743

855

70

71

1 906

1 484

n

n

68

62

2 149

3 390

n

n

57

57

n

n

n

n

n

n

n

298

n

74

n

n

n

n

n

n

n

n

985

1 220

n

70

20

20

692

508

306

153

n

17

n

537

n

5

29

31

n

n

n

n

15

10

n

n

n

n

7

9

n

800

n

499

n

n

n

452

n

148

n

27

n

n

n

n

n

n

n

n

n

n

n

n

10

75

n

n

8

9

54

135

30

92

5

6

n

n

n

n

7

6

n

n

n

n

5

5

7

28

1

11

3

3

n

1 092

n

890

n

26 n - nedostupný údaj

PRAMEŇ: Klub reklamných agentúr Slovenska (KRAS), údaje poskytnuté spoločnosťami, zostavila TREND Analyses Holding. © TREND

ROČNÍK 2011 R 04

47

09_11_Casopis-Printprogress_04_printprogress

12/9/11

16:31

Page 49

PrintProgress R REKLAMA

INTERNETOVÁ REKLAMA by mohla predbehnúť noviny o dva roky Internet sa už čoskoro stane z pohľadu výdavkov do reklamy po televízii druhým najsilnejším mediatypom. Prognóza mediálnej agentúry ZenithOptimedia, ktorá mapuje reklamné výdavky vo svete, hovorí o pretrvávajúcom náraste investícií do online reklamy.

Podľa predpovede by mal internet predbehnúť denníky v roku 2013. Kým výdavky do novín a printov celkovo budú zrejme naďalej klesať, televízny segment bude s odstupom prvý a jeho podiel na reklamnom koláči by mal dokonca narásť. Rádio, out-of-home a kinoreklama zostanú stabilné. ýdavky na reklamu v printoch boli v roku 2010 celosvetovo o 51 % väčšie ako výdavky do internetu, ale neustále sa znižujú, a to o 1,4 % ročne. Novinám klesá počet predplatiteľov a čitatelia stále viac využívajú internet. Rast internetovej reklamy bude pokračovať rýchlym tempom až do roku 2013, v priemere o 14,4 % ročne.

V

Podiel médií na celkových reklamných investíciách vo svete (%)

48

2009

2010

2011

2012

2013

Noviny

22,9

21,3

19,9

18,6

17,5

Časopisy

10,3

9,8

9,3

8,7

8,2

Televízia

39,0

40,3

40,8

41,3

41,6

Rádio

7,5

7,1

7,0

6,9

6,8

Kinoreklama

0,5

0,5

0,5

0,5

0,5

Outdoor

6,6

6,6

6,7

6,8

6,7

Internet

12,8

14,1

15,4

16,7

18,2

ROČNÍK 2011 R 04

V roku 2011 by mali globálne reklamné investície vzrásť o 4,2 %. Agentúra ZenithOptimedia tak mierne korigovala svoju predpoveď z decembra 2010, keď avizovala nárast 4,6 %. Pokles je spôsobený politickými nepokojmi na Blízkom východe a ničivým zemetrasením v Japonsku.

Tieto udalosti mali bezprostredné dôsledky pre reklamu na dotknutých trhoch. Objem globálnych výdavkov na reklamu v roku 2011 sa dostane na 470,8 mld. USD. Počas najbližších troch rokov by mali globálne výdavky stabilne rásť, v roku 2012 o 5,8 % a v roku 2013 o 5,5 % na 525,6 mld USD. Veľké rozdiely v raste budú medzi rozvinutými a rozvíjajúcimi sa trhmi. V Severnej Amerike predpokladajú nárast v priemere o 3,1 % ročne až do roku 2013, v západnej Európe o 3,5 %, v Strednej a východnej Európe o 12,4 %. V dôsledku politickej nestability agentúra predpovedá na Strednom východe ročný rast len 0,1 %.

Najväčším reklamným trhom aj v roku 2013 zostanú USA, druhé Japonsko a v súčasnosti tretie Nemecko predbehne podľa prognózy Čína. Očakáva sa, že výdavky v Číne porastú v priemere o 13,6 % ročne, kým v Nemecku len o 2,4 %.

Televízia zostane najväčším médiom a naďalej si zvýši podiel na trhu. V roku 2010 tvorili reklamné výdavky v televízii 40,4 % celosvetových výdavkov na reklamu oproti 37,3 % pred piatimi rokmi. V roku 2013 sa očakávajú televízne reklamné výdavky 41,7 % z celkových výdavkov a mali by dosiahnuť 216 mld. USD. Celkové globálne výdavky na reklamu (mld. USD) 2009

2010

2011

2012

2013

Severná Amerika

156,6

160,6

164,8

170,5

176,1

Západná Európa

100,3

105,4

109,1

113,1

116,9

Ázia/Pacifik

100,1

107,9

112,9

122,2

130,5

Stredná a Východná Európa

26,8

28,5

31,3

35,5

40,4

Latinská Amerika

25,3

29,1

31,4

33,9

36,9

Stredný Východ a Severná Afrika

10,6

11,2

11,2

11,7

12,4

8,7

9,3

10,1

11,2

12,3

428,4

451,9

470,8

498,1

525,6

Ostatný svet SPOLU

Podľa dostupných zdrojov aj na Slovensku zaznamenáva internet najväčší percentuálny nárast výdavkov do reklamy, naopak, u tlačených médií dochádza k neustálemu poklesu. Vyplýva to napríklad z údajov Asociácie internetových médií, ktorá v júni hlásila, že tržby jej členov narástli v prvom kvartáli medziročne o viac než štvrtinu.

Nejde pritom o reálne tržby, ale čísla bez zohľadnenia agentúrnych bonusov a provízií. Skutočný rast je pravdepodobne výrazne nižší.

Podiel online reklamy je zároveň výrazne nižší ako v globálnom meradle. Podľa prognózy ZenithOptimedie v roku 2013 bude na Slovensku podiel internetu na celkových reklamných výdavkoch tvoriť necelých 5 % a podiel novín 8,1 %.

09_11_Casopis-Printprogress_04_printprogress

12/9/11

16:31

Page 50

REKLAMA

R

PrintProgress

Najprudšie rastie mobilná reklama, pomáhajú jej tablety Výdavky na internetovú reklamu sa o päť rokov dostanú na rovnakú úroveň ako dnešné investície do televíznej reklamy. V novej štúdii to tvrdí spoločnosť Forrester Research. Výdavky na internet by sa mali do roku 2016 celosvetovo vyšplhať na 77 mld USD. O výsledkoch štúdie informoval Forrester prostredníctvom blogu na webe magazínu Forbes. Podľa zverejnených údajov by mali náklady na online reklamu o 5 rokov predstavovať približne 35 % všetkých reklamných výdavkov.

Jednou z foriem internetovej reklamy, ktoré u inzerentov naberú na popularite, by mala byť bannerová reklama. „Zadávatelia sa opäť zaľúbia do grafickej reklamy. Pomôže tomu zlepšenie cielenia bannerov a prechod na objednávanie reklamného priestoru formou aukcií,“ vysvetlila na Forbes.com hlavná analytička Forresteru Shar Van Boskirk. Ďalším rýchlo rastúcim segmentom bude mobilný marketing. Ten by mal už tento rok výdavkami predbehnúť sociálne siete a e-mailový marketing. Mobilná reklama je v súčasnosti podľa Forresteru najprudšie rastúcim formátom. Hlavným faktorom hovoriacim v prospech mobilných formátov bude rastúca popularita tabletov.

Reklamný kanál, ktorý naopak ustúpi, budú podľa Forresteru zľavové portály. Tie sú v súčasnosti iba jedným z experimentov, po ktorých v uplynulých mesiacoch v masovej miere siahli firmy. Práve zvýšenie výdavkov na internetovú reklamu v najbližších piatich rokoch má však svedčiť o tom, že brandža sa štandardizuje a miesto na podobné experimenty v nej už nebude.

S potlačením „experimentálnych“ formátov bude podľa analytickej spoločnosti súvisieť aj celková legitimizácia online marketingu. „V predchádzajúcich prognózach sme zistili, že interaktívne rozpočty rástli vďaka marketingovým experimentom, kedy firmy hľadali lacnejšie alternatívy k tradičným médiám. V najbližších piatich rokoch zabudujú interaktívne tímy takéto výdavky pevne do svojich mediálnych stratégií a začnú vytvárať bohatšie vzťahy so zákazníkmi,“ argumentuje Shar Van Boskirk.

Vladimíra Orgoňová, Eva Vozárová © TREND Holding

ROČNÍK 2011 R 04

49

09_11_Casopis-Printprogress_04_printprogress

PrintProgress R XXXXXXX

0

ROČNÍK 2011 R 04

12/9/11

16:31

Page 51

09_11_Casopis-Printprogress_04_printprogress

12/9/11

16:31

Page 52

ZO SPOLOČNOSTI

Ekologická aktivita so sociálnym rozmerom

R

PrintProgress

Martin Mazag je nový šéf agentúry PRime time

Zamestnanci papierenského podniku Mondi SCP Ružomberok podporili deti v Detskom domove na Kalvárskej ulici v Ružomberku 20 mobilnými telefónmi.

Novým riaditeľom PR agentúry PRime time sa stal doterajší šéfredaktor odborného mesačníka o reklame, marketingu a médiách Stratégie Martin Mazag.

Vo funkcii managing directora nahradil Petra Volného.

V papierenskom podniku Mondi SCP Ružomberok zorganizovali zber použitých batérií a mobilných telefónov, čím rozšírili existujúce programy recyklácie odpadu. Do polovice augusta sa vyzbieralo vyše 100 starých prístrojov. V spolupráci so spoločnosťou Asekol ich ekologicky znehodnotili, pričom 20 z nich bolo možné repasovať a sfunkčniť. Týchto 20 mobilov odovzdali zástupcovia Mondi SCP a Asekol v Detskom domove v Ružomberku.

Mazag pôsobil v Stratégiách posledných 15 rokov, začínal ako redaktor, neskôr dlhé roky zastával funkciu šéfredaktora a člena manažmentu. Z mesačníka odišiel presne rok po zmene jeho vydavateľa, keď v júli 2010 kúpil odborné vydavateľstvo Sanoma Magazines Slovakia vydavateľ Hospodárskych novín Ecopress.

PRime time je poradenská agentúra v oblasti public relations. Vznikla v roku 1998. Od 2001 je členom Asociácie public relations SR (APRSR). Na základe afilačnej zmluvy je členom sietí PR agentúr Weber Shandwick. Niekoľko rokov patrí k Top 5 agentúram v rebríčku hodnotenia APRSR podľa prijatých honorárov.

Celkové tržby agentúry za rok 2009 boli 936 000 €, v rámci honorárov za PR služby zinkasovala takmer 550 000 €. Podiel honorárov na obrate bol 58,7 %. Údaje za rok 2010 PRime time nezverejnil.

Agentúra v súčasnosti zamestnáva 10 pracovníkov.

Konzultačné služby agentúry využívajú spoločnosti Goodyear Dunlop Tires Slovakia, Epson, Hartmann, Humanic, Krups, Nadácia otvorenej spoločnosti, Nestlé, Sony Ericsson, Tipos, a ďalší.

„Nejde o finančne veľkú akciu, ale pekný je práve príbeh, ktorý je za ňou. V dnešnom svete prudko rastie objem elektronického odpadu, pričom sa ekologicky znehodnocuje na opätovné využitie len jeho malé percento.

Tu sme sa prvý raz stretli so situáciou, čo so starým mobilným telefónom. Vyhodením spôsobíme dopad na životné prostredie. Tým, že tak naši zamestnanci neurobili vyše stokrát, sa nám podarilo zmeniť myslenie ľudí a pomôcť dobrej veci. V dnešnej spotrebnej dobe veci vyhodíme a kúpime nové. Nevážime si ich hodnotu, hoci – ako nám ukázala firma Asekol – veci sa dajú ešte plnohodnotne využívať,“ povedala Marianna Matajová, riaditeľka pre životné prostredie v Mondi SCP. „Sme vďační za každú podporu a táto je skutočne neobvyklá práve tým, čo všetko bolo urobené, aby sa tieto mobily dostali až k nám,“ poznamenal riaditeľ Detského domova v Ružomberku Štefan Likavčan. V súčasnosti majú na starosti 60 detí. O tom, ktorému sa dostane mobil aj s predplatenou kartou, rozhodnú vychovávateľky. „Z podpory Mondi SCP sa tešíme už dlhé roky, pomocou finančných darov z vianočných koncertov sme mohli zlepšiť životné podmienky pre deti. Financie z minulého roka sme použili na nákup nábytku do domova rodinného typu v rodinnom dome v Likavke,“ doplnil Š.

Likavčan. Práve túto tendenciu dnes detské domovy majú – pretransformovať fungovanie na menšie jednotky rodinnejšieho typu. „Oceňujeme, že environmentálna aktivita získala aj sociálny rozmer. Dokázalo sa, že robiť správne veci prináša niekedy nečakané efekty,“ dodal Roman Senecký, prezident Mondi SCP.

eTREND

Konferencia o flexotlači V tradičnom jesennom termíne (19. a 20. októbra) usporiada odborná skupina flexotlače CFTA pri Spoločnosti tlače Českého zväzu vedecko-technických spoločností (ČSVTS) druhé pokračovanie špecializovanej medzinárodnej konferencie Optimalizácia a štandardizácia vo flexotlači.

Akcia sa uskutoční opäť v príjemnom prostredí hotela Kraví Hora v Bořeticiach na južnej Morave.

Prvý deň konferencie bude venovaný prednáškam zástupcov spoločností Panflex, Dupot Packaging Graphics, Zeller + Gmelin, Limex-Technik, Erhardt + Leimer, AMOS CZ (Kodak), Rosini, Axcyl Composite SAS a Lloyd‘s Register Quality Assurance.

Na odborný program prvého konferenčného dňa nadviaže tradičný spoločenský večer s cimbalovou hudbou. Na druhý deň sa uskutočnia separátne rokovania medzi účastníkmi a prezentujúcimi sa firmami a zasadanie výboru CFTA. JML

ts

ROČNÍK 2011 R 04

51

09_11_Casopis-Printprogress_04_printprogress

12/9/11

16:32

Page 53

R XXXXXXX

Tiráž Pripravujeme:

Ročník Vychádza Cena Náklad

IX 6-krát ročne 4,80 € 3 000 výtlačkov

Kto financuje knižný biznis?

Vydavateľ

VELDAN, spol. s r. o. Študentská 28, 917 01 Trnava IČO 36251054 DIČ 2020167611 IČ DPH SK2020167611

Redakcia

Štefánikova 23, 917 01 Trnava Tel. a fax: +421335332386 veldan@veldan.sk

Pokračovanie ankety o peniazoch v knižnej kultúre

Ochrana a záchrana dokumentov Slovenská národná knižnica bude najmä o chémii

Riaditeľ vydavateľstva Šéfredaktor Zástupca šéfredaktora Sekretariát Odborný redaktor Autorská spolupráca Foto Inzercia a predplatné

Ako obstál slovenský dizajn?

V českej súťaži Obal roka aj dcéry slovenských firiem

Grafická úprava Tlač Rozširuje Registračné číslo

Marian Hains, hains@veldan.sk Pavel Vitek, vitek@veldan.sk, tel. +421907844870 Juraj Kopřiva, kopriva@veldan.sk, tel. +421903200481 Bibiana Voleková, volekova@veldan.sk, tel. +421905730223 Tomáš Jaroš, jaros@veldan.sk František Martančík Vladimír Benko Bibiana Voleková, volekova@veldan.sk Časopis je možné predplatiť len u vydavateľa na www.printprogress.sk Inzercia/tel. +421335332386 e-mail: veldan@veldan.sk AD/ART Slovakia, spol. s r. o., Bratislava AD TEAM, s. r. o., Trnava VELDAN, spol. s r. o., Trnava MK SR 1530/08, ISSN: 1336-281X

© VELDAN, spol. s r. o., Trnava. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Kopírovanie a šírenie článkov je povolené len s uvedením zdroja a so súhlasom vydavateľa. Za vecnú správnosť textu sú zodpovední autori. Niektoré inzeráty neprešli jazykovou úpravou. Nevyžiadané rukopisy a fotografie nevraciame.

52

ROČNÍK 2011 R 04

09_11_Casopis-Printprogress_04_printprogress

14/9/11

12:05

Page 54

XXXXXXX

R

Druhy výrobkov: Spracovanie PVC a PE fólii vysokofrekvenèným zvåraním.

ZĂĄklad naĹĄej vĂ˝roby tvoria najmä kancelĂĄrske obaly a puzdra najrĂ´znejĹĄĂ­ch rozmerov, papierovĂŠ zakladaèe, ĹĄkolskĂŠ obaly, zdravotnĂ­cke pomĂ´cky, reklamnĂŠ predmety a pod. .AĂ›UĂ’VÄŒROBUĂ’VIEMEĂ’PRISP™SOBIĂ?Ă’ aj individuĂĄlnym potrebĂĄm zĂĄkaznĂ­ka.

jĂ’Ă–+/,3+†Ò!Ă’+!.#%,‚23+%Ă’/"!,9 jĂ’:!+,!$!ĂŻ% Ă’2%')342% Ă’-%#(!.)+9 jĂ’2Ăť#(,/6)!:!ĂŻ% jĂ’0/$,/Ă™+9Ă’0/$Ă’-9Ă– Ă’.!Ă’34‹, jĂ’-!09 jĂ’6):)4+‚2% jĂ’/"!,9Ă’.!Ă’/3/".†Ò$/+,!$9 jĂ’05:$2!Ă’:Ă’06#Ă’&Š,)% jĂ’*%$‚,.%Ă’,ˆ34+9 jĂ’/"!,9Ă’.!Ă’,%4%.+9 Ă’ Ă’Ă’Ă’6)3!ĂŻ+9Ă’.!Ă’+5&2% jĂ’4!Ă–+9Ă’.!Ă’30)39

HAKRA Plast s.r.o.

Ulica JĂĄna Bottu 29/B, 917 01 Trnava prevĂĄdzka: NovĂĄ 5, 919 25 Ĺ Ăşrovce tel.: +421 905 830 715 fax: +421 33/ 5936 083

VKU Harmanec:

Viac polygrafie ako kartografie str. 8

PREDPLATNÉ

Richard Stallman:

Bojkotujte elektronickĂŠ knihy! str. 19

OptimalizĂĄcia tlaÄ?e:

nåklady niŞťie aŞ o 30 % str. 40

ÄŒasopis pre polygrafiu a sĂşvisiace odvetvia • printprogress.sk • 4 /august - september 2011

â˜? ObjednĂĄvame roÄ?nĂŠ predplatnĂŠ (6 vydanĂ­) za 24 â‚Ź + DPH â˜? PoÄ?et vĂ˝tlaÄ?kov â˜? Pri objednĂĄvke predplatnĂŠho do 31. oktĂłbra 2011 zÄžava 50 %. cena: 4,80 â‚Ź

Meno a priezvisko (nĂĄzov firmy): Adresa:

PSČ:

Tel. Ä?Ă­slo:

E-mail:

IÄŒO:

DIČ:

IČ DPH:

ÄŒĂ­slo ĂşÄ?tu:

InternetovĂ˝ Martinus.sk

Xxxxxxxxxxxx

s duĹĄou kamennĂŠho knĂ­hkupectva

Xxxxxxxxxxxxxx

ObjednĂĄva (meno):

Forma Ăşhrady:

Podpis:

Internetovå objednåvka predplatnÊho alebo inzertných sluŞieb nåjdete na www.printprogress.sk.

ObjednĂĄvku predplatnĂŠho formou vyplnenĂŠho kupĂłnu zaĹĄlite faxom na tel. Ä?.: +421335332386 alebo poĹĄtou na adresu: VELDAN, spol. s r.o., Ĺ tudenskĂĄ 28, 917 01 Trnava.

ROÄŒNĂ?K 2011 R 04

53

09_11_Casopis-Printprogress_04_printprogress

12/9/11

16:32

Page 55

9ĂĽHWNR SUH SUtSUDYX D WODÄ€ REDORY 9ĂĽHWN R R SU H SU tSU D YX D D WODÄ€ RE EDOR Y SpoluprĂĄ SpoluprĂĄca ĂĄca zĂĄkazke na zĂĄkaz zke

AutomatizĂĄcia workf workflow flow a komunikĂĄcia

GrafickĂ˝ nĂĄvrh

Grafik Gra afik

u kou rafifiko gra 3D vizualizĂĄcia dizajnu s g

WebCenter W ebCenter

0DMLWHÄ? ]QDĂžN\

OperĂĄtor OperĂĄ ĂĄtor

Studio Prepress

KonĹĄtrrukcia KonĹĄtrukcia dizajjnu dizajnu e dizajnu niie an ovva uo konĹĄtru ProfesionĂĄlne

DigitĂĄlna 89 SRWODĂž

9HÄ?NRIRUPiWRYp 9 HÄ?NRIRUPiWRYp H 89 WODĂžLDUQH EFI Rastek

ftvĂŠr

prepress so

MalosÊr iovå výr oba na rezacích stoloch EskoArtwork KONGSBERG

3UtSUDYD WODĂžH prepress

Fare Farebnå ebnå YHUQRVĢ YHUQ QRVĢ so zadaním zad daním

Tvarov TvarovĂŠ spracova spracovanie

meracie prĂ­stroje kalibrĂĄcia, PSO metodika merania

M&P P spol. s r.o. r.o. .

-DQRãtNRYi äLOLQD -DQRãtNRYi äLOLQD www w..map.sk, puskar@m map.sk www.map.sk, puskar@map.sk

09_11_Casopis-Printprogress_04_printprogress

12/9/11

16:32

Page 56

Nové trendy v agrobiznise!

Financovanie a dotačná politika Trendy v agrosektore Ochrana životného prostredia Konferencia bude organizovaná v spolupráci s Nadáciou Slovak Gold.

Konferencia sa koná dňa 19. októbra 2011 v Elesko wine park pod záštitou: Organizátori:

Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky a Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky

Zaregistrujte sa na www.agroprogress.sk

09_11_Casopis-Printprogress_04_printprogress

12/9/11

16:07

Page 1

DNES MILUJEME

KM.45 KM 45 Inzercia PC Revue Revue-V3.indd V3 indd 1

27.7.2011 27 7 2011 14:06