Ad:Grafik:Um 4/2021 by PrintProgress

Vladimir Yurkovic | Cesty, 2000 | serigrafia, 70x100 cm

08/2021

grafik | um PrintProgress časopis pre polygrafiu a súvisiace odvetvia (júl – august 2021)

ad 06

VIZUÁLNA KULTÚRA, KTORÁ PREDÁVA

director >

art

Talent od Boha. To je pre mňa troma slovami

Jonáš

jonáš karásek

Vyše 20 rokov aktívne pôsobím v slovenskej reklame. Vyše 20 rokov sledujem všetky tie zmeny v kreatívnom priemysle. Menia sa technológie, menia sa mediatypy, menia sa strategické postupy a kreatívne techniky. Všetko sa mení a všetko je inak. >Ale jedna vec sa za celý ten čas nemení: môj obdiv k ľuďom schopným tvoriť špičkové vizuály. Ako človek, ktorý sa primárne venoval a venuje práci so slovom, som neraz fascinovane sledoval, ako myšlienky a slogany dostávajú konkrétnu obrazovú podobu. >Tí najšikovnejší vizuálci dokázali týmto obrazovým stvárnením upútať pozornosť ľudí, rozpovedať im príbehy značiek a nahradiť jedným vizuálom desiatky slov. >Ďakujem za výzvu časopisu PrintProgress vyspovedať top art directorov slovenskej reklamy a predstaviť vám ich najlepšie práce. Vlado Slivka >>>Creative Director, MullenLowe GGK

ART DIRECTOR (podľa Wikipédie): väčšinou pracuje v tandeme s Copywriterom a spolu tvoria kreatívny tím. V ňom hľadajú tzv. BIG IDEA, resp. vymýšľajú kreatívny koncept kampane následne pretavený do konkrétnych výstupov. Copywriter vládne slovom a je zodpovedný za textovú stránku veci, Art Director zodpovedá za vizuálnu stránku. Samozrejme, aj Art Director môže vymyslieť headline kampane a naopak Copywriter môže prísť s vizuálnym nápadom.

Mal som veľké šťastie, že sme pomerne veľkú časť kariéry strávili spoluprácou ako kolegovia v agentúre. Pozorovať jeho kreatívny talent bolo pre mňa vždy zážitkom. Je viacero vecí, ktoré mi imponovali na Jonášovom štýle práce. V prvom rade ho vnímam ako večne hľadajúceho tvorcu. Nemal rád vychodené chodníčky, ktoré by ho vždy s istotou a bez námahy doviedli do cieľa. Rád hľadal nové postupy. Tá iskra v jeho oku je neopakovateľná. S tým súvisí aj to, že nezvykol frflať na nekvalitné vstupy alebo všakovaké obmedzenia. Nemárnil čas taľafatkami. Pracoval s tým, čo mal k dispozícii, a snažil sa to povýšiť na niečo neobyčajné. Častokrát sa mu to podarilo aj vďaka tomu, že je veľkým pozorovateľom života. Neraz pritom triafal do čierneho svojimi typickými vtipnými poznámkami. Jeho pohotový situačný humor skrátka musíte mať radi. Aj preto bol vždy skvelým parťákom a tímovým hráčom. Navzdory veľkému talentu nikdy netrpel pocitom primadony, ostal úplne obyčajným chalanom v tom najlepšom slova zmysle. Hoci je Jonáš už zhruba desať rokov primárne režisérom (reklamným aj filmovým) a mnohí ho vnímajú najmä ako autora filmov Kandidát či Amnestie, predtým bol mimoriadne šikovným a úspešným art directorom. Aj toto dokazuje širokospektrálnosť jeho talentu. Nepochybujem, že viaceré z prác budete poznať, len ste možno netušili, že za nimi autorsky stojí Jonáš, kreatívec mnohých talentov. S láskavou podporou spoločnosti

Tlač seriálu AD grafik|um No. 06/2021 je realizovaná na papieri Galerie Art Silk 150 g /m2 od Igepa velkoobchod papírem spol. s.r.o.

ad > jonáš karásek visual artist

Rád hľadám prekvapivejšiu cestičku

Predstav sa nám troma vetami... Som človek, ktorý sa od priemyselného dizajnu dostal cez grafický dizajn k reklame, od reklamy k točeniu reklamných videí a odtiaľ k filmu. Všetko ma bavilo, ale vždy som mal potrebu posunúť sa niekam ďalej, lebo som mal pocit, že som to nejakým spôsobom vyčerpal. Ten film je v tejto chvíli pre mňa niečo také najglobálnejšie a viem tam uplatniť všetky veci, ktoré som sa naučil, pričom veľa mojich filmov je grafických v zmysle, že tam využívam veľa motion grafiky. Ako si sa dostal k reklame? Cez rodičov. Vďaka nim som zažil reklamnú tvorbu, keď ešte ľudia ani nevedeli, že sa to vôbec robí. Moji rodičia boli reklamní fotografi už za komunizmu a fotili rôzne kampane, vtedy sa to volalo propagácia. Robili propagáciu pre rôzne podniky a v tej dobe to bolo dosť postavené na fotografii. Robiť reklamnú prácu, keď neboli ani počítače, si podľa mňa väčšina čitateľov tohto časopisu ani nevie predstaviť. Ja som zažil ako moja mama, akademická maliarka a grafička, sádzala alebo vyrábala obálky kníh pomocou fólií. Písmenko po písmenku lepila na fóliu. Prácu, ktorá sa dnes urobí za hodinu v počítači, tak robila tri dni. Odmalička som našim pomáhal, a tak som sa dostal k tomu, že som im v rámci nejakej grafickej práce začal pomáhať na počítači, ktorý som dostal, keď som mal 16 rokov. Odvtedy som v tom ponorený. Ako tvoj profesný príbeh pokračoval ďalej? Prvý vážny džob bolo cédečko Janka Lehotského. Tam som sa potýkal s takými problémami, že som mal hrozne malý disk, sto mega. Niektoré fotky som vlastne ani nemohol otvoriť, takže museli byť použité také, aké boli. Napríklad som musel použiť

čiernobiele, lebo sa mi farebné nezmestili. To bola taká prvá väčšia vec vonku. Potom som sa počas vysokej školy, kde som študoval priemyselný dizajn a venoval sa nábytku, živil grafikou. Robil som vo Viedni v Chocolate Media Production. To bolo v období, keď bol boom takých tých multimediálnych CD-čiek ešte pred internetom. Oni robili zaujímavé veci pre Viedenský filharmonický orchester. Bola to študentská práca za veľmi dobré peniaze a veľa som sa tam za tie dva roky naučil. Potom som už šiel do Burnettu, kde sme sa stretli. Vieš mi povedať svoju definíciu kvalitnej art direction? Je to ťažká otázka, lebo ja som sa naozaj venoval všetkým oblastiam, čo si asi vieš predstaviť. V každej tej oblasti je trochu iná. Inak sa prejaví v oblasti printovej, inak trebárs v obalovom dizajne. Samozrejme, vždy tam musí byť nejaký nápad, nejaká nosná vec, ktorá zaujme. Ja mám rád pekné veci, ale navyše to musí v sebe niesť niečo špeciálne, nejaký typ jedinečnosti. Keď sa obzrieš dozadu na svoje veci, čo by si v tomto smere vyzdvihol? Z arťáckeho pohľadu som najviac pyšný na tie iPod-ové vizuály. Tam je to, čo som spomínal, že je to pekne urobené, ale kľúčová bola myšlienka spojiť filmy s hudbou, a to sa v tých vizuáloch podarilo. Hoci technológia medzičasom zostarla, myšlienka funguje dodnes a dá sa na to stále pozerať. Niektoré veci starnú oveľa rýchlejšie, a hoci som na ne v čase vzniku bol hrdý, dnes už tomu niečo chýba. Ale to je v poriadku. Je dôležité, aby veci fungovali v danom okamihu. To, že zostarnú, nevadí, ten dizajn sa aj tak zmení. Výrobcovia to po pár rokoch

potrebujú niekam posunúť. Čiže nie je podstatné, aby bol dizajn nadčasový, ale aby fungoval tu a teraz. Vytvoril si aj rôzne logá. Tam je to asi kúsok iné... S logami je to zaujímavé. Úspešne mám napríklad za sebou logá viacerých rádií, ale keď som spravil podľa mňa veľmi vydarené logo na Rádio Vlna, to nakoniec nekúpili, hoci ja osobne ho vnímam ako najlepšie logo, ktoré som vytvoril. To bol fakt bizarný príbeh... Naposledy som s bráchom tvoril logo pre taký fastfood, to ma takisto veľmi bavilo. Príbeh s logom Rádia Vlna sme v nejakej podobe zažili mnohí. Ale predpokladám, že si mal aj veľmi pozitívne klientské skúsenosti... Mimoriadne pozitívnu skúsenosť mám s Unionom. Tam bol vo vedení Ír, už si nepamätám jeho meno, no a ten si na prezentácii vybral najlepší nápad a povedal, že urobte to najlepšie, ako viete, ja vám už do toho nebudem kafrať. Bola z toho kampaň, ktorá parádne fungovala aj čo sa týka efektivity a aj na kreatívnych súťažiach. To je výsledok toho, keď si vie klient dobre vybrať, a potom dá ľuďom dôveru. Z TV reklám mám dobrú skúsenosť s klientskou dôverou pri spote na Gastroval, kde sme museli ukázať cieľovú skupinu - rodinku - ale zároveň takú sureálnu vec, akou bol odhryznutý tanier. Nám s Marikou (kolegyňa Marika Majorová) sa to nepáčilo, že lieky, nuda, tak sme si povedali, že to napíšeme podľa seba. Napadla nám spásonosná myšlienka, ktorá šla tak trochu proti briefu - postaviť to na poetike á la Amelie z Montmartru. Skvelé bolo, že to bol klientkin najobľúbenejší film a dostali sme zelenú.

Výsledkom bol mimoriadne obľúbený spot a veľký úspech kampane. Ja Ťa vnímam ako autora, ktorý rád prináša netradičné nové pohľady. Čo považuješ za svoju silnú stránku? Asi sa snažím nad tými vecami rozmýšľať konceptuálne. Napríklad aj v už spomínanom obalovom dizajne sa dá na to celé pozerať inak. O to sa snažím pri každej práci. Ľudí to štandardne zvádza robiť riešenia, ktoré sú zabehané. Ja rád hľadám prekvapivejšiu cestičku, ktorá ide po podstate toho celého a prináša nové pohľady. Máš nejakú radu pre začínajúceho arťáka? To je ťažká otázka. Podľa mňa človek musí jednoducho skúšať veci na začiatku a kľudne si aj vymýšľať vlastné zadania. Keď akože to zadanie nedostávam, nečakať so založenými rukami. Ak mám trochu času, tak si natočím nejaký krátky film, lebo ma to baví a posuniem sa. Nepotrebujem na to zadanie, urobím si ho kľudne sám, aj keď je to možno do šuflíka. Človek musí na začiatku pochopiť procesy a tie pochopí, len keď tvorí. Tak toto je veľmi autentická rada, keďže Ťa poznám presne takého - večne hľadajúceho a skúšajúceho nové postupy. Tak my sme odchovanci východoeurópskej školy. Vždy sme na hrane nejakého budgetu a vždy máme problémy s peniazmi v akejkoľvek oblasti. Neustále som musel hľadať nejaké riešenie, aby sme dosiahli kvalitu svetového formátu v lokálnych podmienkach. Takže som zvyknutý takto uvažovať. Občas to má až nečakaný happyend, ako keď som sám vlastnoručne natočil jeden spot, Alieni mi tam akurát dorobili nejaké zvieratko, a vyhralo to Epicu. Nebola za tým žiadna produkcia, bol som to ja s nejakým sliderom pri diaľnici a stačilo to. Tie i-Pody boli tiež o tom, že som si všetko povyrábal sám. Nie je za tým žiadne drahé fotenie, len nejaké obrázky zo Shutterstocku a mnou investovaný čas do toho. Čo konkurencia? Koho z branže vnímaš s rešpektom a uznávaš ho ako kvalitného arťáka? No mňa dennodenne prekvapuje brácho (Lukáš Karásek, pozn. autora), ktorý robí také fantastické veci, a tak rýchlo, že ja sa môžem len zdiaľky pozerať, aký je šikovný. Podľa mňa je najlepší na Slovensku. Strašne mám rád Peťa Košťála, to je taký postprodukčník. Robí parádne 3D veci, je to úžasný výtvarník, ktorý vyrobí, čo chce. Matúš Bence robí krásne veci. No a štúdio Pergamen, to je kopec skvelých vecí, ktoré odtiaľ vychádzajú. Ako si na tom s fotografmi? Máš svojich obľúbených? Ja som nikdy moc s fotografmi nerobil. Málokedy som mal veci postavené na

fotkách, ktoré by som si musel dať nafotiť. Buď som si to cvakol sám alebo som využil, čo bolo k dispozícii, keďže sa v tej obrázkovej postprodukcii cítim dostatočne silný. Tým, že som vyrastal vo fotografickej rodine a ovládam tú technológiu, viem si s tým poradiť sám. S digitálom to dnes nafotíš oveľa ľahšie. Navyše v tej fotke sa to vždy dá nejako ošáliť, čo je pri pohyblivých obrázkoch oveľa zložitejšie. Fotografom si tuším bol aj pri ďalšej peknej veci, ktorú sme robili spolu. Mám na mysli tú rýchlu reakciu na nešťastné udalosti v Tatrách s vizuálom Vráťme stromy do Tatier... Áno, to som si tam nafotil a vo výsledku z toho bolo ocenenie na Zlatom klinci a najmä pekná robota, ktorá v tom čase pohotovo pomáhala víchricou zničeným Tatrám.

story behind Už som spomínal peripetie s logom Rádia Vlna. Spravil som predtým logo pre Rádio Jemné, s ktorým som celkom spokojný. Potom som robil logo pre Rádio Anténa Rock, čo rozhodne nie je jednoduchý názov, ale som rád, že to tiež pekne funguje. No a potom som robil pre toho istého klienta logo Rádia Vlna, z ktorého som bol úplne nadšený. Fakt si myslím, že bolo super. No klient do mňa furt búšil, že to nie je dostatočne čitateľné a musel som stále posúvať nejaké veci, až to celé nedávalo zmysel. Tak som sa nahneval, vzal som si počítač, kde som zobrazil logo, chodil som po ulici a pýtal sa neznámych ľudí, čo je tam napísané. Všetci povedali, že Rádio Vlna. Po celý čas bežala kamera, takže to je zaznamenané. Nezostrihané som to ukázal klientovi. To ho úplne odpálilo a naša spolupráca skončila. Doteraz si myslím, že to logo, ktoré vidím vonku, je katastrofa. Môj odkaz pre klientov je, že treba autorom dôverovať. Ak si už vybrali niekoho relevantného, kto má za sebou rad preukázateľne dobrých vecí, mali by sa spoľahnúť na jeho profesionálny pohľad. Ani ja nemám vždy pravdu, ale musí to byť o dôvere, dialógu a partnerskom vzťahu.

Poďme z dávnej minulosti do prítomnosti, ktorej vládnu digitálne médiá. Ako vnímaš razantný nástup digitálu z hľadiska grafickej kvality? Z môjho pohľadu je najpozitívnejšia vec, že to prinieslo viac videa. Inak to neviem zhodnotiť, nepremýšľam nad tým, beriem to ako hotovú vec. S tým zrýchľovaním, a z toho vyplývajúcou nižšou kvalitou výstupov, ja našťastie nemám skúsenosť, lebo napríklad pri obalovom dizajne ten čas stále mám, stále sa robia nátlačky, nie je to uponáhľané a veci majú svoj primeraný timing. Zrýchlilo sa to aj pri videách, veď aj technológie sú rýchlejšie ako inokedy. Ale aj tu sa kladie dôraz na kvalitu. Čiže mňa našťastie rýchlosť vedúca k povrchnejšiemu prístupu obchádza.

PRE PRINTPROGRESS, ČASOPIS PRE POLYGRAFIU A SÚVISIACE ODVETVIA. AUTOROM PROJEKTU JE VLADO SLIVKA. GRAFICKY PRIPRAVUJE YURKOVICDESIGN - S.R.O.