Dizajn:cre:um 2/2022 by PrintProgress

V spolupráci

:ŠUR. Škola umeleckých remesiel v Bratislave 1928 – 1939

S láskavou podporou Tlač seriálu Dizajn:Cre:Um 2/2022 je realizovaná na papieri Olin Smooth 120 g/m2 od spoločnosti Antalis

NO. 02_ 2022

dizajn:cre:um

Publikácia ŠUR. Škola umeleckých remesiel v Bratislave 1928 – 1939 sa zameriava na prvú verejnú umeleckú školu na Slovensku a túto dôležitú kapitolu našich moderných kultúrnych dejín približuje vo vizuálne atraktívnej forme. So ŠUR, vo svojom období nazývanou aj bratislavský Bauhaus, sa spájajú počiatky výučby dizajnu, typografie, fotografie, filmu, scénografie, ale aj detskej výtvarnej pedagogiky na našom území. Učili tu výrazné osobnosti medzivojnovej moderny, okrem iných maliari Mikuláš Galanda a Ľudovít Fulla, ktorý sa práve na prelome dvadsiatych a tridsiatych rokov 20. storočia intenzívne venoval konštruktivistickej typografii, medzinárodne uznávaný grafický dizajnér Zdeněk Rossmann, avantgardný fotograf Jaromír Funke, scénograf a architekt František Tröster či filmár Karel Plicka. Vďaka svojmu experimentálnemu zameraniu, mladému pedagogickému zboru a otvorenosti medzinárodným spoluprácam sa vtedy ŠUR radila medzi najmodernejšie umelecké školy v Európe. Publikácia v bohatom obrazovom materiáli a hutných textoch predstavuje jednotlivé oddelenia školy a tvorbu tu pôsobiacich osobností, a zároveň sa venuje širším dobovým domácim a medzinárodným kontextom, ktoré len potvrdzujú mimoriadnu úroveň a nadregionálny význam bratislavskej ŠUR.

2 dizajn:cre:um

ŠUR. Škola umeleckých remesiel v Bratislave 1928 – 1939 Vydalo Slovenské centrum dizajnu v spolupráci s Vydavateľstvom SLOVART, spol. s r. o. v roku 2021 Zostavili: Klára Prešnajderová, Simona Bérešová a Sonia de Puineuf v spolupráci s Máriou Beňačkovou Riškovou Texty: Katarína Bajcurová, Mária Beňačková Rišková, Simona Bérešová,

Obálka Obálka publikácie na rozloženom prebale

Vladimíra Büngerová, Lada Hubatová-Vacková, Ivan Kamenec,

Viera Kleinová, Adriena Pekárová, Klára Prešnajderová,

Obrazová dvojstrana publikácie - zalomenie na celú stranu / zalomenie na tri stĺpce

Sonia de Puineuf, Silvia Seneši Lutherová, Maroš Schmidt,

Predná a zadná strana publikácie v trojštvrťovom prebale

Zuzana Šidlíková

Dvojstrana publikácie so zalomením textu

Použitie farebnej reprodukcie na dvojstranu

Obrazová dvojstrana publikácie - použitie fotografií na celú

Grafický dizajn a sadzba: Mária Rojko

stranu 7

Grafická úprava časovej osi

Predtlačová úprava obrazového materiálu:

Grafická úprava úvodu štúdie

Pavel Kordoš

Grafická úprava poznámkového aparátu dizajn:cre:um 3

Klára Prešnajderová

už v roku 2015. Vtedy sa do Slovenské-

borníčky na dané oblasti. Tento prístup

(hlavná zostavovateľka)

ho centra dizajnu dostal osobný archív

sa nám osvedčil, a tak sa z kurátorského

vyštudovala germanistiku na Univerzi-

kunsthistoričky Ivy Mojžišovej, ktorý bol

tímu výstavy nakoniec vyprofiloval aj

te Komenského v Bratislave, kde v roku

základom pre jej jedinečnú monografiu

autorský tím tejto publikácie. Keďže sme

2019 získala doktorát s dizertačnou prácou

Škola moderného videnia. Bratislavská

mali ambíciu podať v knihe komplexnejší

o medzinárodnom kontexte medzivojno-

ŠUR 1928 – 1939 (Artforum – Slovenské

a najmä podrobnejší pohľad na jednot-

vých umeleckých časopisov Slovenská

centrum dizajnu, Bratislava 2013). Tento

livé aspekty Školy umeleckých remesiel

Grafia a nová bratislava. V rokoch 2017 –

desaťročia budovaný archív ponúkal nie-

v Bratislave, prizvali sme na spoluprácu

2019 pracovala ako projektová asistentka

len ucelený súbor primárnych dokumen-

aj historika Ivana Kamenca a historičky

v MAK – Museum für angewandte Kunst

tov o fungovaní a programe školy, ale aj

umenia Silviu Seneši Lutherovú a Ladu

vo Viedni. Momentálne pôsobí ako ve-

mimoriadne bohatý obrazový materiál

Hubatovú-Vackovú.

decká pracovníčka a správkyňa archívu Ivy

mapujúci prácu učiteľov a žiakov. Pri

Mojžišovej v Slovenskom centre dizajnu,

pohľade naň sme si uvedomovali, že by

Aký bol koncept knihy?

s ktorým od roku 2015 spolupracuje na

bolo chybou nepokračovať vo výskume

Hlavným iniciátorom výskumu ŠUR na

výskume ŠUR. Bola kurátorkou výstavy

a popularizácii Školy umeleckých re-

pôde Slovenského centra dizajnu bol

venovanej ŠUR Bauhaus auf Slowakisch

mesiel v Bratislave, keďže nepochyb-

profesor Ľubomír Longauer. Sám sa

(2015, Bauhaus Dessau, s M. Schmidtom)

ne predstavuje cennú kapitolu našich

téme venoval už dlhšie, osobne poznal

a hlavnou kurátorkou výstavy Nebáť sa

novodobých dejín, zaujímavú nielen

Ivu Mojžišovú, bádal v archívoch, oslo-

moderny! 90. výročie založenia Školy

z nášho lokálneho, ale aj medzinárod-

voval potomkov bývalých žiakov a peda-

umeleckých remesiel v Bratislave (2018,

ného hľadiska. Dôležitým medzníkom vo

gógov a zároveň systematicky vytváral

Bratislavský hrad).

výskume ŠUR a v prípravách tejto pub-

zbierku grafického dizajnu z medzivoj-

likácie bola výstava Nebáť sa moderny!

nového obdobia. Práve on trval na tom,

Čo bolo impulzom pre vznik

90. výročie založenia Školy umeleckých

že téma ešte nie je vyčerpaná, že stále

najnovšej publikácie venovanej

remesiel v Bratislave, ktorú v roku 2018

ponúka mnoho neprebádaných oblastí

Škole umeleckých remesiel v Bra-

pripravilo Slovenské centrum dizajnu na

a že si zaslúži obsiahlu, vizuálne atrak-

tislave?

Bratislavskom hrade. Práve tu sa ukáza-

tívnu publikáciu. Od začiatku tak bolo

O knihe venovanej Škole umeleckých re-

lo, že pri takej komplexnej téme je ide-

jasné, že kniha musí mať veľký formát

mesiel v Bratislave sme začali rozmýšľať

álne osloviť viacerých odborníkov a od-

a bohatý obrazový materiál vytlačený na

4 dizajn:cre:um

5 kvalitnom papieri. Chceli sme čitateľom

Mária Rojko

a Mierny pokrok, z krásnej knihy Oldřicha

čo najvernejšie sprostredkovať diela pe-

(grafický dizajn a sadzba)

Hlavsu Typographia 2, z katalógu výstavy

dagógov a žiakov jednotlivých oddelení

grafická dizajnérka, študovala u Stanislava

SNG Sen × skutočnosť a, samozrejme, aj

a poukázať na vysokú, medzinárodnú

Stankociho a Pavla Chomu na VŠVU v Bra-

z textov tejto knihy. Mojím mottom k práci

úroveň školy.

tislave. Je autorkou viacerých knižných

na knihe ŠUR sa stal výrok Ivy Mojžišovej, že

obálok, bookletov či firemných vizuálov

osobnosti, ktoré prichádzali na ŠUR v čase

Z obsahovej stránky sme pred očami

a časopisov (napr. Zornička a Včielka),

avantgardy, venovali škole kúsok svojho ja.

mali dva ciele. Na jednej strane sme

stála pri založení ASIL-u a ASIL Gallery

(Iva Mojžišová, Škola moderného videnia,

chceli čitateľom v zrozumiteľnej podobe

(v roku 2010), spolupracuje so slovenský-

s. 50). S osobným vkladom a prístupom ku

predstaviť koncept a jednotlivé oddele-

mi hudobnými skupinami, hudobnými aj

knihe som sa snažila pracovať i ja. Je zrejmé,

nia školy, na strane druhej poukázať na

knižnými vydavateľstvami. V septembri

že práve osobnosti ŠUR ovplyvnili celkový

rôzne lokálne aj medzinárodné kontexty,

2014 spolu s Idou Želinskou a Milošom

ráz školy, a práve z princípov tvorby tých-

ktoré zo ŠUR robia jedno z najdôležitej-

Koptákom otvorili galériu zameranú na

to osobností, či už priamo alebo nepriamo

ších centier moderny v medzivojnovom

knižnú ilustráciu TOTO! je galéria. V roku

pôsobiacich na ŠUR, vychádza aj môj návrh

Československu. To všetko podložené

2016 spoluzakladala Úniu grafických dizaj-

dizajnu knihy.

niekoľkoročným výskumom, pri ktorom

nérov Slovenska.

sa podarilo vybádať viacero nových sku-

Nemalou súčasťou identity školy bola aj

točností a konkrétnych diel. Aj preto je

Ako si pristupovala k tvorbe

jej budova, navrhnutá architektmi Aloi-

publikácia rozdelená na dve časti – prvá,

grafického dizajnu tejto publi-

som Balánom a Jiřím Grossmannom, ktorá

bohato ilustrovaná dielami pedagógov

kácie?

otvorila priestor pre nové vízie a umelecké

a žiakov, sa venuje škole ako takej,

Prvé, čo som mohla a vedela urobiť, bolo

princípy. Nemecký typograf Jan Tschichold

druhá naproti tomu predstavuje školu

naštudovať a prečítať si čo najviac infor-

prirovnal v úvode svojej knihy Die neue

a jej jednotlivých aktérov v rôznorodých

mácií z toho obdobia. Čerpala som najmä

Typographie (1928) vývoj typografie k ar-

dobových kontextoch. Keďže ide o roz-

z knihy Ivy Mojžišovej Škola moderného

chitektúre a naznačil, že duch modernej

siahlu, vyše 400-stranovú publikáciu, po

videnia. Bratislavská ŠUR 1928 – 1939, z ka-

doby (prvá polovica 20. storočia) je naj-

dlhom zvažovaní sme sa rozhodli oddeliť

talógu výstavy Zdeněk Rossmann. Horizonty

lepšie vyjadrený v týchto dvoch oblastiach.

slovenské a anglické vydanie, ktoré je

modernizmu, z kníh Ľubomíra Longauera

Odôvodnenie pre zdôraznenie konštruk-

naplánované na rok 2023.

Modernosť tradície, Vyzliekanie z kroja

tívneho princípu tvorby umožňuje práve dizajn:cre:um 5

6 toto porovnanie novej typografie s archi-

priaznivcov a v tridsiatych rokoch 20.

Toman, Zdeněk Rossmann. Horizonty mo-

tektúrou. Konštruktivizmus tak vytvoril

storočia patrilo medzi najviac používané

dernismu, 2015). Vzhľadom na formát

nový medzinárodný jazyk, a preto som sa

písma nielen v knižnej odbornej pro-

knihy je sadzobný obrazec členený – pre

rozhodla použiť na prebal knihy dobovú fo-

dukcii. Rennerova štylizácia grotesku

lepšiu orientáciu – na dva druhy stĺpora-

tografiu budovy školy. Dôležitou súčasťou

rešpektovala požiadavky moderného

dia. Dvojstĺpcové členenie je použité pri

vizuality obdobia bola zároveň tzv. „biela

tvaroslovia, ktoré konštruktivizmus

zalomení hlavného textu kapitoly v kom-

modernita“ ako reálny fenomén viditeľ-

priniesol. (Oldřich Hlavsa, Typographia

binácii s obrazovou prílohou a trojstĺpco-

ný nielen v dobovej architektúre. V tejto

2, 1981). Toto písmo svojím tvaroslovím

vá je použitá ako akási konštrukčná sieť

„bielej revolúcii“ cítiť prísľub funkčnosti.

aj časovým úsekom, v ktorom vzniklo,

pre kompozíciu ilustračných obrázkov

Biela bola vnímaná ako výzva členom novej

vyjadruje „grafickú“ podstatu a vizuálnu

s popismi. Necháva sa vyniknúť biela plo-

spoločnosti, aby fungovali transparentne,

identitu obdobia vznikajúcej ŠUR.

cha – amor vacui.

prenieslo aj do dizajnu kníh. Sám Tschi-

Zalomenie veľkých textových blokov na

V tridsiatych rokoch 20. storočia defino-

chold poznamenal, že nepotlačené plochy

dva stĺpce skracuje dĺžku riadku po ce-

val László Moholy-Nagy 11 konkrétnych

papiera sú rovnako prostriedkom grafickej

lej šírke strany, čím sa výrazne zlepšuje

grafických prvkov ako „gute Dienste“ pre

úpravy ako časti potlačené. A amor vacui

schopnosť oka držať sa riadka. Touto

novú typografiu, ktorá sa stala akýmsi

teda zvyšuje kontrast a pomáha sústrediť

funkčnosťou, resp. psychológiou čítania

duchovným výrazom pohľadu na vtedajší

sa na písmo a obraz. Biela plocha, konštruk-

textu sa v tridsiatych rokoch 20. storočia

svet. Ide o súbor vizuálnych prvkov v tvare

tivizmus a racionálnosť sa stali odrazovým

zaoberal aj vedúci grafického oddelenia

krúžkov, diskov, šípok, štvorcov, masív-

mostíkom pre princípy bytia v akejkoľvek

ŠUR Zdeněk Rossmann, ktorý sa pozeral

nych pravouhlých čiar, prerušovaných či

oblasti, a tiež vizuálnej identity knihy ŠUR.

na čítanie aj z funkčného hľadiska. Ross-

bodkovaných čiar, jemných rovnobežných

Z týchto princípov je vyskladaný dizajn kni-

mann ako jeden z najvýraznejších peda-

liniek v bloku či o matematické značky

hy. Tvoria ju dôsledne vybrané a vytvorené

gógov ŠUR používal vo svojej grafickej

sčítania a násobenia. (Marta Sylvestro-

komponenty, ako písmo, zrkadlo, sadzba či

tvorbe na rozčlenenie jednotlivých tex-

vá – Jindřich Toman, Zdeněk Rossmann.

grafické prvky.

tov hrubé čiary, zároveň pri sádzaní kníh

Horizonty modernismu, 2015). Tieto prv-

a časopisov využíval tzv. malopis, ktorý

ky sú použité aj v knihe, no v rozumnej

Písmo Futura Paula Rennera si po svo-

je jedným z hlavných princípov „novej

miere a tak, aby neprekážali čitateľovi

jom vydaní v roku 1928 rýchlo získalo

typografie“ (Marta Sylvestrová – Jindřich

pri edukácii a čítaní, ale zároveň aby tvo-

racionálne a mysleli na poriadok. Toto sa

6 dizajn:cre:um

7 rili atmosféru a vizuálnu identitu knihy

čitateľnosti. K tomuto bola tiež nes-

V čom spočívali špecifiká tejto

ŠUR a obdobia, v ktorom ŠUR vznikala

mierne dôležitá spolupráca a nepretržité

knihy z pohľadu predtlačovej

a vyvíjala sa.

konzultovanie (aj o polnoci) s editorka-

úpravy obrazového materiálu?

mi a redaktorkami knihy z SCD: Klárou

Veľa rôznorodého obrazového materi-

Ide o rozsiahlu publikáciu

Prešnajderovou, Zdenkou Pepelovou

álu, široká škála (ne)kvality pôvodných

s množstvom obrazového ma-

a Máriou Beňačkovou Riškovou.

fotografií a tlačí a ich súčasných skenov.

teriálu a odborného textu. Čo

Často rozsiahla retuš až reštaurovanie.

bolo z pohľadu grafickej úpravy

Dilema, či zachovať pôvodnú (dobovú),

najdôležitejšie, prípadne najná-

Pavel Kordoš

ročnejšie?

(predtlačová úprava obrazového

jej „pomôcť“ v záujme lepšej „zrozumiteľ-

Jednou z najdôležitejších vecí bolo uvedo-

materiálu)

nosti“ diel. Tiež rozhodnutie, či ponechať

miť si, že také veľké množstvo rozmanitej

má stredoškolské aj vysokoškolské vzdela-

reprodukcie dobových tlačí s patinou (po-

obrazovej prílohy bude potrebné prene-

nie polygrafického smeru. Krátko pôsobil

škodené, ošúchané, zožltnutý papier…)

chať profesionálnym rukám. Som vďačná

ako ašpirant na Katedre polygrafie a apli-

alebo sa ich pokúsiť dostať do „pôvod-

Pavlovi Kordošovi, že prijal túto výzvu na

kovanej fotochémie. Od roku 1991 pôsobí

ného“ stavu.

spoluprácu. Jeho predtlačová príprava

v oblasti predtlačovej prípravy (Grafické

a práca s fotografickými prílohami knihu

štúdiá Typoset a Goodwind, s. r. o.). Skeno-

Na čo si musel pri úprave obra-

vizuálne krásne zjednotila. Spätne si uve-

vanie a predtlačová príprava umeleckých

zového materiálu obzvlášť dbať?

domujem, že to bolo jedno z najdôležitej-

diel a ilustrácií aj veľkých formátov a vo veľ-

Musel som sa snažiť vnímať celý súbor

ších rozhodnutí.

kom rozlíšení, sken a úprava fotografických

obrazových dát ako jeden celok. Pokúsiť

Celkom veľkou výzvou pre mňa bolo vy-

zväčšenín, diapozitívov a negatívov, post-

sa fotografie čo najviac tonálne a gradač-

myslieť kompozície textu a obrazových

produkcia digitálnej fotografie, typografia,

ne zjednotiť, vydolovať z nich maximum.

príloh tak, aby sa čitateľ v tom množstve

zalamovanie. Správa farieb (CMS) a workflow

Dosť pomohlo napríklad zjednotenie

textu a rôznorodosti ilustračných obráz-

v predtlačovej príprave. Spoluautor publi-

čiernobielych fotografií a reprodukcií do

kov, dobových dokumentov či fotografií

kácie Polygrafické minimum, prednášajúci

rovnakého tónovania. Je dôležité, aby

a ukážok z diel nestratil. Stále som mala

na kurzoch Základy polygrafie, (FchPT STU),

obrazový materiál v publikácii pôsobil

na pamäti aj udržanie princípu „amor

príležitostné prednášky na VŠVU o predtla-

jednotne, prospeje to zrozumiteľnosti,

vacui“, vizuálny poriadok a hierarchiu

čovej príprave pre dizajnérov.

prehľadnosti aj dizajnu.

zjavne nepodarenú reprodukciu, alebo

dizajn:cre:um 7

8 dizajn:cre:um