7
PrintProgress časopis pre polygrafiu a súvisiace odvetvia (marec - apríl 2020)
VIZUÁLNA KULTÚRA CEZ HĽADÁČIK
MILOTA MÁ OBĽÚBENÉ ČÍSLO 7. JE TO NAJVYŠŠIE ZÁKLADNÉ ČÍSLO, KTORÉ NIE JE DELITEĽNÉ MENŠÍM ČÍSLOM (OKREM JEDNOTKY). SEDMIČKA ZNAČÍ, ŽE NIČ NIE JE V SKUTOČNOSTI TAKÉ, AKO SA JAVÍ NA POVRCHU. JE AKO BÁDATEĽ, KTORÝ SA SNAŽÍ V ÚSTRANÍ ODHALIŤ PODSTATU VECÍ A JAVOV. AKTUÁLNE ÚČINKY SEDMIČKY MILOTA ZNÁSOBUJE – PRIBLIŽUJE SA K ČÍSLU 77.
S láskavou podporou spoločnosti
VÁŽENÍ PRIATELIA! ŠŤASTNÝM RIADENÍM OSUDU MÁM TÚ ČESŤ JA, VLADIMIR YURKOVIC, PREDSTAVIŤ VÁM POSTUPNE 12 PROFESIONÁLOV VO SVOJOM ODBORE. AKO UŽ Z NÁZVU VYPLÝVA, PÔJDE O FOTOGRAFOV, KTORÝCH SPÁJA NAJMÄ TO, ŽE MAJÚ CELÝ SVOJ PROFESNÝ ŽIVOT SPOJENÝ PRIMÁRNE S FOTENÍM A ROBIA TO NADMIERU ÚSPEŠNE. IDE O ĽUDÍ Z OBOCH BREHOV RIEKY MORAVY, KTORÝCH SOM MAL TÚ ČESŤ SPOZNAŤ POČAS SVOJEJ KARIÉRY A KTORÝCH PRÁCU REŠPEKTUJEM. ZA POMOC PRI SPOVEDANÍ TÝCHTO MAJSTROV SVOJHO REMESLA ĎAKUJEM VLADOVI SLIVKOVI. TEŠÍ MA, ŽE SOM VĎAKA JEHO ROZHOVOROM MOHOL BYŤ NA CHVÍĽU S NIMI A DOZVEDEL SA O NICH NIEČO NOVÉ. PRAJEM VÁM PRÍJEMNÝ VIZUÁLNY AJ ČITATEĽSKÝ ZÁŽITOK !
No. 02_2020
MILOTA HAVRÁNKOVÁ Stálica. Je prvé slovo, ktoré mi napadlo, keď som si v hlave dával dokopy myšlienky k tomuto stĺpiku. Druhým bodom boli moje spomienky, ktoré sa viažu k dobovým zmienkam o československej fotografii a slovenskej novej vlne. Z tohto pohľadu až do dnešných dní je to výtvarne rozpoznateľná stálica, ktorá už polstoročie ovplyvňuje trendy modernej českej a slovenskej fotografie. Súčasne sa však stáva, že na čas zíde z očí a myslí (a to nielen mne), aby sa po čase vynorila v plnej paráde a s novými nápadmi až na samom okraji fotografie. A to opakovane, ako dáka kométa. Nepotrebuje sa neustále pripomínať, všetci vieme, že tu je, tvorí a žije fotkou a pre fotku. Že nám táto pôvabná žena má stále čo povedať, dokazuje aj nedávno udelená Cena nadácie Tatra banky. Mnohí majú to šťastie platiť kreditkou spomenutej banky, na ktorej sa skvie Milotina fotka. A to je na kométu celkom dosť. Čo poviete?
Vladimir Y.
MILOTA V KOCKE MOJA VOĽBA:
Milota Havránková: Zastrešenie (2011)
Komorný formátik s komorným obsahom na nekomornej titulke. Vždy sa poteším, ak nájdem niečo, čo sa sem hodí v duchu prvej vety. V tejto fotke vôbec nezáleží na tom, či sú to ruky. Stále je to o opatrovníckom inštinkte, o malej modrej planétke uprostred vesmírnej temnoty. Živé, či umelé... hlavne, že sú to Ruky pomoci!
Tlač seriálu foto|grafik|um No. 02_2020 je realizovaná na papieri Arena Extra White Smooth 140 g/m2 od Fedrigoni AUSTRIA GmbH.
Narodila sa v roku 1945 v Košiciach. Žije a tvorí v Bratislave. Po štúdiu na SPŠU v Bratislave a na AMU v Prahe sa fotografii venuje celý život. Pod jej vedením vyrástli a naďalej rastú mnohí fotografi nielen v Bratislave, ale aj v Prahe. V roku 2006 bola menovaná vysokoškolským profesorom v odbore Voľné umenie. Jej umenie a mnohotvárnosť mohli oceniť návštevníci na výstavách po celej Európe i v USA. Jej tvorba presahuje aj do foto-textilného dizajnu i tvorby interiérov, či sveta filmu. Uznávaná slovenská fotografka za bývalého režimu vyučovala mladých adeptov výtvarnej fotografie, ktorí neskôr vstúpili do povedomia ako Slovenská nová vlna. V polovici 60. rokov bola spoločenská situácia natoľko priaznivá, že Milotina prvá verejná výstava v roku 1965 sa mohla uskutočniť v západonemeckom Tübingene počas medzinárodného sympózia vysokoškolských študentov. Ocenenia: 1992 Medzinárodné bienále umeleckých remesiel, Bratislava, Podvedomé súhry - čestné uznanie 1995 Fotografická publikácia roka, Czech photo, Praha, katalóg MILOTA 1974 – 1994 2008 Krištáľové krídlo v kategórii Výtvarné umenie 2010 TV Galéria elity národa.sk, GEN.sk 2011 Ocenenie IDENTIFIKAČNÝ KÓD za výtvarné umenie vo fotografii 2014 Cena národnej rady za humanitné vzdelávanie a kultúru v oblasti fotografie 2014 Cena profesionálnych fotografov SDEF – osobnosť roka fotografie 2016 Cena nadácie Tatra banky za umenie
01 | PP 43
43
M 07 | PP 44
ILOTA HAVRÁNKOVÁ ÚPLNE SOM SA VRÁTILA K MOJIM ZAČIATKOM
Q09
Milota Havránková | Q09 deväť otázok autorovi
DEVÄŤ OTÁZOK MILOTA HAVRÁNKOVÁ
vždy ostávam veľmi trpezlivá a čakám na vhodný okamih, kedy môžem niečo povedať. Začnem hovoriť až vtedy, keď viem, že ma poslucháč vníma a dokáže s informáciami pracovať. Je veľmi dôležité, aby si začínajúci fotograf tvoril vlastné postoje a svoje predstavy, ktoré sa dotýkajú jeho osobného autentického príbehu. Na druhej strane sledoval aj trendy a vnímal, čo sa okolo neho deje a čo ho z toho môže niekam zmysluplne posúvať.
1
PREDSTAVTE SA NÁM TROMA VETAMI... Ja vidím samu seba ako roztržitého chaotika, pretože neustále niečo hľadám a nachádzam. Na druhej strane sa viem tak sústrediť, že nič nevidím, nepočujem a som iba vo svojom svete, čo je na štandardného fotografa dosť nezvyklé, ale paradoxne práve fotografia ma doslova očarila. Postupne mi otvárala aj menila pohľad na samu seba a život okolo mňa.
vyhýbať sa bizarnostiam, nemusím sa nútiť do nepríjemných vecí, s ktorými nie som stotožnená. V mladosti, keď som mala zodpovednosť za rodinu, veľakrát som pracovala na komerčných zákazkách, ktoré boli v danom momente pre nás nutnosťou. Teraz aj toto obdobie hodnotím pozitívne, veľa som si z neho pre svoj vývoj odniesla a dalo mi to viac, ako som si vtedy myslela. Vďaka „nutným“ zákazkám som sa zdokonalila a dostala do kontaktu s ľuďmi, ktorí ma ďalej v živote ovplyvnili. Myslím si, že život netreba podceňovať, ale byť k nemu otvorený. Skôr ide o to ostať k sebe úprimný a etický.
4
2
MÁTE SVOJE RITUÁLY PRI FOTENÍ?
ČO JE TO DOBRÁ FOTOGRAFIA? Dobrá fotografia je svojím spôsobom každá fotografia. Je to vždy nejaký odtlačok skutočnosti a je jedno, čo odfotíte, dôležitý je vždy vnímateľ a tvorca fotografie, ktorý vie, čo chce povedať.
Zakaždým ide u mňa o nejaký osobný rituál. Ja som sa naučila fotografiou strieľať a bez zaťaženia premýšľať, ale nebolo to vždy tak. Musela som veľmi dlho na tom pracovať, veľmi veľa som prelaborovala a skúšala, čo všetko sa dá vôbec robiť s fotografiou, veľa som aj kazila, ale nikdy som sa nevzdávala, lebo práve pri tom mi napadali vlastné predstavy a myšlienky. Dnes je to už za mnou, preto mám digitálnu dobu celkom rada. Nemusím už veľa skúšať, môžem sa myšlienky chopiť hneď, keďže mám veľké skúsenosti s analógom a prechodom na digitál. Dnes si už len vyberám spôsob spracovania, čo sa mi k danej téme hodí a čo tým chcem povedať.
3 VAŠA RADA ZAČÍNAJÚCEMU FOTOGRAFOVI? Tá je jednoduchá a nie vždy jednoznačná.... musí ho to hlavne a úprimne baviť, aby sa stotožnil s tým, že chce na sebe pracovať. Fotografia je o živote, preto si k nemu treba nájsť pevný vzťah. Každý z nás je individuálny, výnimočný, máme svoj príbeh, niečo, čo nás udržuje nad vodou, a okolitý svet nám našepkáva, kto sme. To ostatné je už na nás, ako vieme načúvať a nájsť v sebe niečo, čo chceme všetkým povedať. Potom už záleží len na tom, ako to vieme zvládať. Keďže som od svojej mladosti neustále obklopená mladými ľuďmi, tak som sa naučila vnímať odvážnych, ale
5 NAJBIZARNEJŠIA ZÁKAZKA? Ja som sa už za tie roky dostala do štádia, keď pracujem len na tom, čo ma skutočne baví. Už mám na to právo, ako mi to moja dcéra nedávno zdôraznila. Takže sa mi aktuálne darí
6 VAŠA SRDCOVÁ FOTOGRAFIA? Každú fotku, ktorú som urobila, mám rada, lebo je spätá so mnou a mojím procesom tvorby. Ale najsilnejšia fotografia, ktorá ma vyjadruje, ku ktorej som sa opakovane vracala a som s ňou spätá, je z cyklu fotografií zo 70. rokov (Oživenie). Vznikla v období, keď som sa hľadala v pracovnom, ako aj v súkromnom živote, a začala som si uvedomovať, kto vlastne som a kam chcem smerovať. Táto fotografia má aj svoj podprahový príbeh bronzovej hlavy, ktorú vytvoril známy sochár Karol Lacko a cez jeho sochárske dielo a moje fotografie som konfrontovala svoj životný postoj.
7 FOTOGRAF, KTORÉHO VY OBDIVUJETE? Nikdy som nemala žiadne idoly, vždy ma zaujímalo niečo iné. Hľadala som nejaký súzvuk s fotografmi, ale nikdy
03 | PP 45
Sľub (1999 – 2005)
Oživenie (1975)
04 | PP 46
Mýtus (1975)
Objekt z výstavy GHMP (2015)
Torzo 2 ( 2019)
05 | PP 47
Ty moja malá, milá jašterička (1987 – 1988)
Plný čas (1980)
Z inštalácie výstavy v GHMP v Prahe u Kamenného zvonu (2015)
06 | PP 48
Poznanie (1978 )
07 | PP 49
Q09
Milota Havránková | Q09 deväť otázok autorovi
Mýtus (1975)
Návrh textil (1996)
som nebola špeciálne nalepená na fotografiu. Som skôr umelec, ktorý fotografiu vníma naprieč celým umením a hľadá nový presah. Nie je to čistá fotografia, pomáham si rôznymi technickými prostriedkami. Už aj na analógových fotografiách zo začiatku mojej tvorby je vidieť, že ide o inscenovanú fotografiu, ktorá predurčila moje smerovanie. Ale keby som si mala vybrať nejakého fotografa, ktorý ma očaril, tak by to bol Man Ray, ktorý bol asi taký nedočkavý ako ja. Pri vyvolávaní fotiek otváral kazetu a vniklo mu tam svetlo, ale jeho fotografiám to pomohlo. Jeho fotografie boli, aj sú, úžasné. Zároveň tým dal zárodok novej technike, solarizácii, ktorú som aj ja využívala.
8 JE NEJAKÁ VYSNÍVANÁ FOTOGRAFIA, KTORÚ STE EŠTE NENAFOTILI? Aktuálne mám pred sebou čistý papier. Možno to bude aj moja posledná fotografia, ale možno uvidím... no nebudem o tom hovoriť dopredu.
08 | PP 50
Ďalšia strana (2012)
9 NAJBLIŽŠIA VÝZVA? Mám pocit, že tento rok sa u mňa kruh uzatvára, úplne som sa vrátila k mojim začiatkom. Poslednými dvomi výstavami v Košiciach a v Prahe som prehodnotila všetko, čo som kedy a akým spôsobom vytvorila. V mojej tvorbe je veľa etáp, ktoré by sa dali od seba oddeliť, a v každej etape vyzerá u mňa všetko inak.
PRÍBEH FOTOGRAFIE Môj príbeh je moja životná skúsenosť. Tak, ako sa menila doba a prístup k fotografii, tak som sa menila aj ja a príbeh pokračuje ďalej. Aktuálne Tatra banka spustila mediálnu kampaň v rámci podpory slovenských umelcov a na platobných kartách má umelecké diela v limitovanej edícii. Medzi desiatimi vybranými dielami sa ocitla aj moja fotografia. Aj keď pôvodne si vybrali jednu z mojich portrétnych fotografií, vo finále výber prehodnotili a zvolili pre zlatú platobnú kartu inú. Jej príbeh začal v roku 1975, kedy ma
oslovila Matica slovenská, aby som vytvorila fotografiu, ktorá bude reprezentovať ženu, keďže UNESCO vyhlásilo Rok ženy. Spoločensko-politická situácia v našej krajine vo vtedajšej dobe predikovala fotografiu robotníčky s vyhrnutými rukávmi. Ja som sa však nechala inšpirovať básnikmi a ich vnímaním nežného pohlavia. Stvárnila som Sládkovičovu Marínu ako vankúš, ktorý symbolizuje mäkkosť, nežnosť, hrejivé objatie, ale aj snívanie. A táto fotografia je aj na spomínanej platobnej karte. Momentálne je táto fotografia aj v Galérii VSG na mojej výstave (TORZO) v Košiciach a má rozmer 4 x 5 metrov. techQ ZNAČKA FOTOAPARÁTU ČOKOĽVEK (A VERTE, ŽE TOHO BOLA SPÚSTA) STREDNÉHO FORMÁTU. NAJOBĽÚBENEJŠOU VŠAK OSTALA NAVŽDY MAMYIA 6 x 7. DNES UŽ VŠAK NEVÁHAM POUŽIŤ ANI MOBIL.
STUDIO CELÝ MÔJ BYT JE PRE MŇA ŠTÚDIOM.
POSTPRODUKCIA POUŽIJEM VŠETKY DOSTUPNÉ PROSTRIEDKY NA DOSIAHNUTIE CIEĽA - TOHO, ČO SA CHYSTÁM FOTOGRAFIOU POVEDAŤ.
Pre PrintProgress, časopis pre polygrafiu a súvisiace odvetvia, prílohu redakčne a graficky pripravuje YurkovicDesign - s.r.o. Autorom projektu je Vladimir Yurkovic. Portrét M. H. – autoportrét. Interview s fotografmi vedie a spoluautorsky sa podieľa Vlado Slivka.