T_g_u_7strany:typo:grafik:um
6/10/14
9:19 AM
Stránka 1
Typo:Grafik:Um : premýšľanie
o vizuálnej komunikácii a kultúre
: No
3 : 2014
MOT TO
Veľké myšlienky sa vytvárajú z malých detailov života.
...
A LVA R A A LT O
: na slovo...
grand : prix! Miroslav Cipár / 80 me : mory / 100 Saul Steinberg me : mory / 100 Henryk Tomaszewski fór : um (7) Tibor Platzner ex : po Wolfgang Weingart r:i:p Hans Hillmann
: 56
M I R O S L AV C I PÁ R
: 54 : 55 : 56
...
PrintProgress časopis pre polygrafiu a súvisiace odvetvia { máj – jún 2014}
T : G : U : 49
/ PP
:43
M I R O S L AV C I PÁ R : STRETNUTIE STREDOŠKOL ÁKOV / B R AT I S L AV A / L O G O T Y P M I R O S L AV C I PÁ R : D E T S K Ý FOND SLOVENSKEJ REPUBLIKY / B R AT I S L AV A / L O G O T Y P
SAUL STEINBERG: KRESBY Z KNIHY UMGANG MIT M E N S C H E N ( O F S E T / 1954)
J A B LO N O V S K Ý
HENRYK TOMASZE WSKI: AK BY ČLOVEK V E D E L K D E S PA D N E , TA K BY S I S A D O L ( T U Š – P E R O / 21 x 14,7 C M / 1957)
t:g:u / FERO
: 56
Počítač je iba nástroj a potrebuje človeka. K výsledku sa dá dopracovať skrátenou cestou, hovorím tomu chladnou cestou, ale práca je horúca cesta, keď sa človek trápi, namáha a výsledok je nejasný. Túto cestu však považujem za správnu, lebo overuje všetky postupy.
OBSAH
Akosi si tento rok omnoho viac pripomíname to, čo sa udialo pred sto rokmi, či presnejšie aj to, čo sa stalo za poslednú storočnicu. V nedávnych rokoch nám to bolo akoby jedno. Asi je to teraz spôsobené stým výročím začiatku prvej svetovej vojny, ktorá nenávratne zmenila svet. Rovnako prevratne, ako iné oblasti nášho života, sa zmenila vizuálna komunikácia, polygrafia, o príprave tlačových podkladov ani nehovoriac. Ak necháme bokom technickú stránku tlače, vizuálne to boli pred sto rokmi secesné ornamenty, ale už označené Adolfom Loosom za zločin. Prevažovala jednofarebná kníhtlač, niekedy s doplnkovou farbou, prípadne masové trojfarebné farbotlače alebo drahšie farebné reprodukcie, často aj z dvanástich farieb. CMYK bol ešte sci-fi, koniec-koncov trojfarebnú tlač časopisov si pamätám ešte z detstva v neskorých šesťdesiatych rokoch. Pripomíname si však aj storočnicu narodenia takých významných osobností ako boli Paul Rand (†1996), Henryk Tomaszewski (†2005), či Saul Steinberg (†1999). Všetci traja tvorili až do konca života, čiže prevažnú časť storočia, a dnes si už ani nevieme predstaviť, aký by bol náš svet bez ich prínosu.
: 50 : 53
T_g_u_7strany:typo:grafik:um
6/10/14
9:19 AM
Stránka 2
(7)
Miroslav Cipár
idea : kresba : forma : línia : písmeno : konštrukcia = znak
A R C H Í V V. R O S T O K U
grand: prix!
Génius logotypu
REPRO
:
„
* 1935
Semeteš / Vysoká nad Kysucou
alebo : pestrofarebný svet čiernej a bielej
Dobrá ZNAČKA je výsledkom dlhého uvažovania, skúšania, kombinovania, kreslenia, ktoré musí preskúmať možnosti. Nakoniec objavenú značku treba definovať tak, aby mohla byť vyjadrená matematicky, číselnými údajmi. Nesmie nič zvýšiť ani chýbať. Musí byť „osobnosťou“, musí mať tvár, musí byť sympatická, vľúdna, obsažná a jasná. Dobrý znak je matematika, hudba, poézia
...
( M I R O S L AV TEXT
:
C I PÁ R )
V L A D I S L AV R O S T O K A
V rokoch 1965 – 2014 vytvoril Miroslav Cipár vyše 300 logotypov.
Význam slova logotyp sa úplne, dokonale prekrýva s charakteristikou grafického diela Majstra Cipára: logos je slovo, reč, myšlienka, tvorivý rozum, idea. Je to skrytá jednota rozmanitých vecí tohto sveta, vytvárajúca ich dynamickú povahu a významovú artikuláciu. Typos je archetyp, praobraz, pratyp, praforma a pravzor. Dizajn Logotypov M. C. je vizuálne silný, robustný, intelektuálne elegantný a kvalitou nespochybniteľne nadčasový. Je to čistý koncentrát humoru, brilantného štýlu a inteligencie. Vnímam ich ako symboly autorovej múdrosti, ktorý premýšľa. Premýšľa, kým začne niečo robiť, a preto prekvapuje seba aj nás dobrými nápadmi. Nemôže nás však prekvapiť to, že autor pracuje s povestným maximálnym zaujatím, hlbokou energetickou vitalitou a so silným inštinktom k magickej vizuálnej hre. Túto materializuje najmä spontánnou gestickou suverenitou jediného ťahu línie, korenenej vždy ohňostrojom nedostižnej fantázie. Logotypy M. C. aj po 50 rokoch od svojho vzniku stále perfektne fungujú (S NG , BHS , GMB , BIB ,...). Permanentné pokusy o ich zmenu boli neúspešné. Vždy to prinieslo iba veľa rečí na beznádejné obhajovanie kozmickej prázdnoty nových návrhov. Dali by sa, samozrejme, nahradiť „trendovejšími“, ale v žiadnom prípade nie lepšími. Nedajú sa totiž prekonať ich vynikajúce estetické kvality, mimoriadne funkčné parametre, ani ich dokonalé miery. Čiže sú bezpochyby vyprojektované s geniálnym citom pre proporcie a pomery čiernej a bielej plochy. Pre tieto kvality by si podľa mňa zaslúžili byť vytesané do kameňa a odliate do bronzu. Myslím si, že ak by autor nebol v 60. – 80. rokoch XX. storočia limitovaný politickými, komunikačnými a informačnými obmedzeniami medzi východným a západným svetom, stal by sa jedným z najslávnejších svetových tvorcov logotypov. Cipárova značka je unikátna v globálnych súvislostiach preto, lebo je o zrozumiteľnosti a hlavne o senzačnej schopnosti prenášať a komunikovať vizuálne posolstvá z jedného kultúrneho okruhu do iného – navzájom ich obohacovať a nasýtiť nespochybniteľnou kvalitou. Logotypy signované iniciálami M. C. napĺňajú bezozbytku základnú povinnosť grafických návrhárov: poskytnúť ľuďom okrem najlepšej kreativity aj úsmev, prekvapenie a vzrušujúcu výtvarnú hru. Práca Majstra M. C., protagonistu filozofie „dizajnu ako hry“, patrí do základného slovníka vizuálnej komunikácie sveta.
C E VA
Cementárne a vápenky / Trenčín
A R S P OP U L I
/ Quadrienále naivného umenia / Bratislava
Kruh priateľov detskej knihy / Bratislava
D J ZP
Divadlo Jonáša Záborského / Prešov
BIB
/ Bienále ilustrácií Bratislava
I B BY
Slovenská národná galéria / Bratislava Múzeum kysuckej dediny / Skanzen Vychylovka
T : G : U : 50
/ PP
: 44
/ International Board on Books for Young People / Paris
T_g_u_7strany:typo:grafik:um
6/10/14
9:19 AM
Stránka 3
: 80
REPRO
:
A R C H Í V V. R O S T O K U
MC
M L A D É L E TÁ
/ Vydavateľstvo kníh pre deti a mládež / Bratislava
L EKING
/ Farmaceutická spoločnosť / Bratislava
Sympózium keramiky / Lučenec
BHS
/ Bratislavské hudobné slávnosti
B I OT I K A
/ Farmaceutická spoločnosť / Slovenská Ľupča
Slovenská humanitná rada
Spoločnosť Downovho syndrómu / Bratislava
Hindustan Steel Company / India
G MB
/ Galéria mesta Bratislavy
SR DCE NA DL AN I
Dobrovoľnícke centrum / Bratislava
Špecialitou M. C. je vytváranie (napísanie) logotypu jediným precíznym ťahom línie. Vzniká tak vizuálne dokonalý útvar, ktorý predstavuje definitívne, konečné riešenie daného problému. Dalo by sa to možno urobiť aj iným spôsobom, ale neexistuje už žiadna šanca vyriešiť túto úlohu lepšie a kvalitnejšie.
T : G : U : 51
M.C. veľmi obdivuje vynález abecedy a má špecifický talent na dekódovanie skrytej reči tvarov písma. A na ich skvelú, hravú kombinatoriku. To zaručuje, že nás vždy znovu dokáže prekvapiť nečakanými, unikátnymitvarovými senzáciami svojich logotypov, plných ušľachtilej dôstojnosti a výnimočnej krásy.
/ PP
:45
Prvou z hlavných zásad Miroslava Cipára pri stvorení nového znaku je, že vždy začína voľnou kresbou. Nápad sa určite skôr alebo neskôr dostaví. A geometria, architektúra značky je už druhotná. Pretože je presvedčený, že symbol, piktogram či znak musí byť v prvom rade výtvarný čin. (FEDOR
KRIŠKA)
T_g_u_7strany:typo:grafik:um
6/10/14
9:19 AM
Stránka 4
(7)
Miroslav Cipár
génius logotypu
A R C H Í V V. R O S T O K U
grand:prix!
HUMAN
REPRO
:
občianske hnutie / Bratislava
Slovensko-japonská spoločnosť / Bratislava
Spolok slovenských architektov / Bratislava
Pružináreň a strojáreň / Brezová
ARABESKA
gymnastický klub / Bratislava
Poľnohospodárska burza / Bratislava
Kruh priateľov českej kultúry / Bratislava
Trienále insitného umenia / Bratislava
Indický klub na Slovensku / Bratislava
NOVÉ KYSUCE
poľnohospodárska farma
Hudobná a tanečná fakulta VŠMU / Bratislava
Vydavateľstvo Slovenský spisovateľ / Bratislava Múzeum Milana Dobeša / Bratislava
Visegrádsky organový festival / Bratislava
Spoločnosť S E D E M P LU S
/ Bratislava
Nadácia Václav Havel – Michal Kováč Praha / Bratislava
Podstatou umeleckých prejavov Miroslava Cipára, ktorými sa stal známy nielen doma, ale oceňujú ho aj v zahraničí je kresba. A tak sa už desaťročia s jeho menom spája, že je vynikajúcim kresliarom. Je to síce pravda, ale len čiastočná, a len z jedného uhla pohľadu. Dôležitejšou a vlastne pre Cipára podstatnou je skutočnosť, že kresbe prisúdil aj mnohé ďalšie charakteristiky, ktoré rozvinul vo svojej tvorbe. Cipárova kresba nie je len prostriedkom pre kresbové disciplíny, ale sa stala aj prostriedkom maliarskym, plastickým (sochárskym) a ak pripomenieme aj film, tak aj vizuálno -kinetickým. Cipár totiž s kresbou čaruje a ako iluzionista ľahko, akoby z klobúka, vyťahuje jej nové a nové aj úplne iné a nečakané podoby. ( E VA
T : G : U : 52
/ PP
:46
T R O J A N O VÁ )
T_g_u_7strany:typo:grafik:um
6/10/14
9:19 AM
Stránka 5
: 80
REPRO
:
A R C H Í V V. R O S T O K U
MC
S A S A K AWA
Peace Foundation
Nadácia pre matky / Bratislava
Trenčianske múzeum / Trenčín Kysucká galéria / Čadca – Oščadnica
Slovenský syndikát novinárov / Bratislava
Slovenská sporiteľňa / Bratislava
C O N S PA M
reštaurovanie pamiatok / Bratislava
European ExLibris Meeting / Bratislava
Kresťanská liga mentálne postihnutých / Bratislava
Miroslav Cipár sa narodil 8. 1. 1935 v osade Semeteš v obci Vysoká nad Kysucou. Vyštudoval grafiku a monumentálnu tvorbu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (prof. Vincent Hložník, prof. Peter Matejka). Je pravdepodobne najvšestrannejším slovenským výtvarníkom, venuje sa maľbe, voľnej grafike a knižnej ilustrácii, dizajnu, monumentálnej tvorbe a grafickému dizajnu, je autorom sôch, divadelných výprav aj kreslených filmov. Je činný spoločensky a publicisticky. 1959 – oženil sa, jeho žena Vilma je prírodovedkyňa, majú spolu dve deti. Výtvarný redaktor Mladej tvorby. 1966 – zakladajúci člen Clubu grafikov v Bratislave. 1971 – 1972 – pôsobil ako výtvarný expert v Children’s Book Trust v indickom New Delhi. Cestuje do Himalájí. 1985 – viedol workshop pre ilustrátorov na Srí Lanke. 1989 – bol prvým nezávislým predsedom Mestskej organizácie Zväzu slovenských výtvarných umelcov v Bratislave. Zakladajúci člen Verejnosti proti násiliu. 1990 – 1991 – bol podpredsedom Matice slovenskej. Absolvoval tvorivé pobyty vo väčšine európskych štátov, v Japonsku i Amerike. Mal desiatky samostatných výstav doma aj v cudzine. Bol členom mnohých domácich a medzinárodných porôt. Za svoju vynikajúcu výtvarnú činnosť získal mnoho významných domácich a zahraničných cien a vyznamenaní. Je o. i. nositeľom Radu Ľudovíta Štúra I. triedy, Ceny Ľudovíta Fullu, Ceny Paula Straussa, Ceny Octogone v Paríži, Európskej ceny Univerzity v Padove. O jeho diele doteraz vyšlo päť rozsiahlych obrazových monografií a kniha rozhovorov Počmáraný život – Miroslav Cipár v rozhovore s Martinou Grochálovou. Žije v Bratislave.
Tak ako každý dizajn, aj logotyp je obrazom obdobia, v ktorom vzniká. Písmo je obsahom môjho uvažovania. Požehnanie aj prekliatie. Neustále sa k nemu vraciam.
Galéria Miloša Alexandra Bazovského / Trenčín Kráľovské mesto Trnava
T : G : U : 53
Fiera Milano
( M I R O S L AV
/ PP
: 47
C I PÁ R )
T_g_u_7strany:typo:grafik:um
6/10/14
9:19 AM
Stránka 6
me:mory S A U L S T E I N B E R G : T H E N E W YO R K E R Č A S O P I S U / O F S E T / 30 X 21 C M / 1976 )
kde rôzni panáčikovia zvádzajú boj s často veľmi dynamickými i ornamentálnymi podpismi, dopadajú na nich rôzne pečiatky a ich snom je ten správny certifikát, a porovnáte ich so skutočnou reprodukciou Steinbergovho pasu, uvedomíte si, že pri týchto kresbách ide skutočne o život. A jedna z možností prežitia je tá správna maska, správne orientovanie sa v umení života, jeho labyrintoch a pri kontakte so všadeprítomnými inšpektormi (čo sú aj názvy niektorých jeho kníh). ¶ Ešte niekoľko poznámok o vplyve Steinbergovho umenia na našu kultúru. Už v roku 1959 vyšiel knižne výber kresieb, ktorý zostavil Miloš Macourek, v roku 1965 vybral do Kultúrneho života Kornel Földvári cyklus letristických portétov známych osobností, pravidelne sa mohli so Steinbergovými kresbami stretávať čitatelia 100+1 zahraničných zaujímavostí, sporadicky aj v iných časopisoch. S jeho vplyvom sa musela vysporiadať celá karikaturistická obec, ale Steinbergovo dielo obdivovali napríklad i Suchý so Šlitrom. Suchého text Malé kotě spalo v botě bol vraj priamo inšpirovaný Steinbergovým umením skratky a Šlitr bol dokonca niekoľkokrát u Steinberga v byte, kde obdivoval okrem iného spoločnú Steinbergovu kresbu, ktorú vytvoril s Picassom tak, že zrolovali papier na malé prúžky a prvý z nich nakreslil nejakú čiaru. Zakryl ju tak, aby z nej vyčnieval len kúsok, na ktorý ten druhý hneď nadviazal ďalšími čiarami. Kreslili tak obaja jediný obrázok, bez toho aby vedeli, čo z toho bude. Šlitr mal vtedy v New Yorku výstavu, ktorú Steinberg navštívil, navzájom si venovali kresby, tou Steinbergovou sa Šlitr rád chválil. ¶ Veľkým obdivovateľom majstrovstva Steinbergovej výtvarnej skratky, bez ktorého si karikatúru XX. storočia nevie ani predstaviť a ktorého meno vyslovuje vždy s veľkou úctou, je aj Miroslav Cipár, rytier kresby, ako ho označoval Fedor Kriška. ¶ A úplne na záver Steinbergove posledné slová. Boli vtipné i hlboké. „Umieram,“ povedal. „Cítim to, ale čo mám umrieť?“ t:g:u / F. J A B LO N O V S K Ý
(OBÁLK A
S A U L S T E I N B E R G : T H E PA S S P O R T ( O B Á L K A K N I H Y / O F S E T / 30 X 21 C M / 1954)
záruke redakcie The New Yorker, sa mu podarilo dostať do Spojených šátov. Tak začala spolupráca, ktorá trvala až do konca života a priniesla nie len takmer deväťdesiat obálok, ale aj stovky kresieb. Určite najznámejšou obálkou je Pohľad na svet z 9. Avenue, ktorú však nemal rád, sťažoval sa, že je známy iba ako „muž, ktorý urobil plagát“. Táto kresba je natoľko populárna, že nielen mnohé americké ale i svetové mestá majú svoju vlastnú ponášku, svoj vlastný pohľad na celý svet, či už je to Toronto, Londýn, Amsterdam, Peking alebo aj Jeruzalem. ¶ Celosvetovú slávu priniesla Steinbergovi kniha All in line, ktorá vyšla v roku 1945. Obsahovala kresby jednoduchou linkou, často jedným ťahom. Názov knihy sa najčastejšie prekladá ako Len linkou, ktorý viac vystihuje vizuálne pôsobenie, možno ho však preložiť aj ako Všetko v súlade, ktorý je výstižnejší pre obsah kresieb. Tento druh kresby ovplyvnil zásadným spôsobom svetovú karikatúru, v šesťdesiatych rokoch sa dokonca hovorilo o „steinbergovskom“ prúde v karikatúre. Žiaľ, prevažná väčšina sa nechala zlákať jednoduchosťou kresby a vznikla záplava variácií, ktoré vytvárali„piktomani“, ako ich nazýva Vlasta Zábranský, vo svojich začiatkoch tiež nezmazateľne ovplynený Steinbergom. ¶ Aj keď základom Steinbergovho výtvarného prejavu je kresba, vytvára aj množstvo akvarelov, pracuje s vlastnými pečiatkami, robí koláže, asambláže i masky pre konkrétnych ľudí. Dokonca na obálke svojho životopisu má fotografiu v maske, vystihuje ho však viac ako obyčajný portrét. ¶ Tí, čo ho poznali, ho označovali za elegantného dandyho, ktorý na večierkoch zabával s pikantnou erudíciou a vtipom. Ale za hrubými okuliarmi bola maska, ktorá skrývala jeho temnú, zrejme i depresívnu stránku. ¶ Pri prezeraní obrázkov knihy Passport (Cestovný pas),
T : G : U : 54
/ PP
:48
N A P Í S A N É P R E T Y P O : G R A F I K : U M A C A R T O O N G A L L E R Y. E U
Saul Steinberg sa narodil niekoľko týždňov pred začiatkom prvej svetovej vojny v Râmnicu Sarat v Rumunsku, zomrel na sklonku dvadsiateho storočia v New Yorku. Umelec, ktorý vo svojej tvorbe azda najlepšie zaznamenal lesk i biedu celého dvadsiateho storočia. Nikdy sa necítil iba výtvarníkom, vždy sa považoval za spisovateľa, ktorý zaznamenáva. Presnejšie by sa však hodilo označenie za vnímavého filozofa, možno až psychológa či psychiatra. Ale vlastne každý dobrý spisovateľ je aj filozof, psychológ či psychiater. Napriek tomu, že jeho diela sú v prestížnych zbierkach, mal množstvo rozsiahlych výstav vo významných galériách, v dejinách výtvarného umenia akoby sa pre neho ťažko našlo miesto. Zamýšľalo sa nad tým viacero teoretikov analyzujúcich jeho dielo, od úvah o nemožnosti preskočiť priepasť od kresleného humoru do uznaného vysokého umenia, až po podrobné porovnávanie jeho diela s dielom Honoré Daumiera či Paula Kleea. Myslím, že je to skôr tým, že dielo Saula Steinberga sa do kategórie výtvarné umenie jednoducho nezmestí. Je príliš mnohovýznamové, je skutočne viac záznamom rozmýšľania, nie je to „iba“ výtvarný artefakt. Paradoxne Steinberg najlepšie vystihol slovom spisovateľ svoj výtvarný názor. Nie je bez zaujímavosti, že po krátkom štúdiu filozofie v Bukurešti vyštudoval architektúru v Miláne. Jeho kresby sú v podstate filozofické pôdorysy, prierezy či axonometrické pohľady na spoločnosť. Ich hĺbka je aj v tom, že sú zažité, odchodom z Rumunska i z fašistického Talianska si zachraňoval holý život. Na Rumunsko spomínal s trpkosťou, Židia boli nehodní občianskych práv, „dokonca aj psi na nás pozerali vyčítavo“ hovorieval, možno ani nie žartom. Taliansko preňho znamenalo raj, aj podľa názvu neskoršej autobiografickej kresby zaznamenávajúcej toto obdobie. Raj však trval krátko, nepodarilo sa mu dostať do kvóty možných rumunských emigrantov do USA, až po zložitých peripetiách, roku v tábore v Dominikánskej republike a po
SAUL STEINBERG: KRESBA Z KNIHY UMGANG MIT MENSCHEN (OFSET / 31 X 23 C M / 1954)
(2014
SAUL STEINBERG: KRESBA Z KNIHY ALL IN LINE (OFSET / 31 X 25 C M / 19 45)
1999
(OBÁLKA
1914
S A U L S T E I N B E R G : I L LU M I N AT I O N S K N I H Y / O F S E T / 31 X 26,5 C M / 2007)
100)
R E P R O : A R C H Í V F . J A B L O N O V S K É H O A V. R O S T O K U
Saul Steinberg
T_g_u_7strany:typo:grafik:um
6/10/14
9:19 AM
Stránka 7
me:mory H E N R Y K T O M A S Z E W S K I : KO R D I A N ( D I VA D E L N Ý P L A G ÁT / O F S E T / 66,5 X 98 C M / 1987)
HENRYK TOMASZE WSKI: MOORE ( V Ý S TAV N Ý P L A G ÁT / O F S E T /69 X 98 C M / 1959)
100ročnica Henryka) H E N R Y K T O M A S Z E W S K I : D I VA D LO N Á R O D O V ( D I VA D E L N Ý P L A G ÁT / O F S E T / 98 X 67,5 C M / 1975)
R E P R O : A R C H Í V V. R O S T O K U
Henryk Tomaszewski
2005
(2014
: Zacheta : Warszawa : Poľsko 1
My takého nemáme. To nie je sťažovanie, to je fakt. Ale takého nemajú ani väčší – Nemci, Rusi, Američania či Angličania. Majú ho Poliaci. Majú aj Sienkiewicza, Reymonta, Milosza, Szymborsku – nobelovských laureátov a ďalších vynikajúcich spisovateľov, výtvarníkov, hudobníkov, divadelníkov, filmárov, umelcov. Jednoducho: poľská kultúra je naozaj svetová. ¶ Geniálny grafik, kresliar, autor plagátov a legendárny pedagóg Henryk Tomaszewski je výnimočným tvorcom v poľskej i svetovej výtvarnej kultúre. Nezabudnuteľným zostane pre mňa prvé stretnutie s jeho tvorbou priamo vo varšavských uliciach roku 1963. Ako 20 ročný študent architektúry som absolvoval svoju prvú cestu do zahraničia a v jesennej šedi pochmúrnej Varšavy som objavil žiarivé plagáty autorov, ktorých mená sa mi natrvalo vryli do pamäti: Lenica, Starowieyski, Swierzy, Zamecznik, Mroszczak, Mlodoženiec, Cieslewicz, Lipiński, ale predovšetkým Tomaszewski. Jeho Hamlet či Hoffmanove poviedky boli plagáty, na ktorých bolo len zopár grafickomaliarskych prvkov na čistej, bielej ploche, ale to minimalistické zhutnenie významu podané s výtvarnou bravúrou bolo fantastické. Chcel som bližšie poznať jeho tvorbu, niečo som nachádzal v poľských časopisoch TY I JA , POLSKA a najmä skvelom PROJEKTE . Zohnal som knihu GRAFIK AUS DEM OSTEN (Econ Verlag Wien, Düsseldorf, 1967) a v nej publikovaný profil H. T. so sériou jeho kresieb, mi pomohol objaviť mnohé zo sveta Tomaszewského umenia. Jeho tvorba je vždy prekvapujúca, ba provokatívna – on sa zabával myslením. Používal nečakané asociácie a vyvolával nimi pointu, ktorou vyzval diváka k dialógu. Vedel dokonale analyzovať tému, aby majstrovsky zhustil jej obsah a vyjadril ho skvelým minimalizmom vizuálnych prvkov. Napísal: „Všetko pochádza z oka. Ono musí byť vzdelané, samostatné, abstraktné“ – a je to azda najstručnejšia a najlepšia charakteristika jeho vlastnej tvorby. Za 33 rokov (1952 – 1985), kedy viedol Katedru plagátu na varšavskej Akadémii umenia, vychoval niekoľko generácií skvelých poľských a zahraničných grafikov,
1
2
3
dnes vedúcich osobností súčasného grafického dizajnu – J. Mlodoženiec, M. Urbaniec, L. Holdanowicz, L. Majewski, M. Wasilewski, W. Rosocha, P. Bernard, A. le Quernec, G. Paris-Clavel, M. Quarez, T. Sarfis, K. Míšek, R. Jenko... Jeho tvorba čnie vysoko nad svetový štandard grafického umenia a bola ocenená mnohými najvýznamnejšími cenami, o. i. mu Royal Society of Arts v Londýne udelila titul Čestný kráľovský dizajnér (1976). V roku 1985, keď som po 18 ročnom zákaze režimu pripravoval vlastnú výstavu v Bratislave, navrhol som aj sériu plagátov osobností, ktoré mi pomohli pri orientácii v mojej tvorivej ceste. V tej sérii je aj portrét H. T., realizovaný ešte klasickou maliarsko-grafickou technikou. O dvadsať rokov neskôr som venoval tomuto výnimočnému človeku a umelcovi ešte jeden plagát – je čiernobiely a vznikol v deň, keď prišla ku mne smutná správa o jeho odchode do grafického neba – 11. 9. 2005. ¶ V tomto roku kultúrny svet oslavuje storočnicu jeho narodenia. Poliaci veľkou retrospektívnou výstavou v Zachete vo Varšave a vydaním monumentálnej monografie Majstra H. T. s publikovaním jeho kompletného diela. ¶ V Poľskom inštitúte v Bratislave sme pripravili výstavu Hommage á Profesor Henryk Tomaszewski – 100 (29. 4. – 16. 5. 2014) s prezentáciou 20 diel Majstra a 20 plagátov jeho žiakov. V utorok 6. mája prebehol Spomienkový večer na H. T., kde hosťom kurátora a hostiteľa D. Juneka bol Prof. Karel Míšek z Prahy, žiak H. T. Spomínať na Henryka Tomaszewského znamená spomínať na neobyčajného človeka a nechať sa očarúvať jeho skvelým, originálnym kreatívnym myslením a neopakovateľnou, dodnes provokatívne premýšľavou tvorbou. t:g:u / D . J U N E K
2
T : G : U : 55
15 : 03 __ 10 : 06 : 2014
HENRYK TOMASZE WSKI: HISTÓRIA ( D I VA D E L N Ý P L A G ÁT / O F S E T / 97 X 66 C M / 1983)
1914
H E N R Y K T O M A S Z E W S K I : E D WA R D I I . ( D I VA D E L N Ý P L A G ÁT / O F S E T / 98 X 69 C M / 1986 )
3
/ PP
:49
r : i:p
Wolfgang Weingart
Prof. Hans Hillmann
AGI
07 : 05 __ 28 : 09 __ 2014
T I B O R P L AT Z N E R : AUTOPORTRÉT / KOLÁŽ / K R E S B A / 15 X 21 C M / 1999)
2
*
1941 VOLFGANG WEINGART: TYPOGRAPHIC PROCESS NO.4 / TYPOGRAPHIC SIGNS ( TYPO-GRAFICÉ MOTÍVY Z OBÁLKY BROŽÚRY / OFSET / 21 X 30 C M / 1971 – 72)
fór : um
P R I P R AV U J E : FERO JABLONOVSKÝ FOTO : ARCHÍV FERA JABLONOVSKÉHO
T I B O R P L AT Z N E R : (KOLÁŽ / KRESBA / 15 X 21 C M / 1999)
W. W. – tento rebel typografie svojou prácou radikálnym a revolučným spôsobom doslova nakopol do zadnej časti klasickú, sebavedomú, prísnu a pravouhlú švajčiarsku typografiu. Táto dôležitá persóna svetovej typografie, spolu so svojimi žiakmi (najmä s americkou dizajnérkou April Greiman), tak v preddigitálnom období iniciovala a naštartovala jej dnešný, postdigitálny, extrémny rozvoj – najväčší od čias Gutenberga. Za tento výnimočný čin bol teraz odmenený najvyšším vyznamenaním Švajčiarska v oblasti umenia: Swiss State Award 2014 a tiež najvyšším možným ocenením pre grafických dizajnérov v USA – AIGA Gold Medal 2014. Pri tejto príležitosti mu Museum für Gestaltung v Zürichu pripravilo kompletnú retrospektívnu výstavu celoživotného diela. Ide vôbec o prvé predstavenie jeho práce vo Švajčiarsku. W. W. presadzoval a podporoval experimentálny prístup k dizajnu ako učiteľ typografie na Škole dizajnu v Bazileji (1968 – 2004). Formoval niekoľko generácií študentov, ktorí rozšírili medzinárodnú povesť Weingartovho ateliéru do legendárnych rozmerov. Jeho princíp typografie ako zážitku, montáže analógovej a digitálnej techniky do jedného obrazu je aktuálny a relevantný aj dnes. Nová monografia My way to typography nielen komplexne dokumentuje jeho dielo, ale hlavne inšpiruje súčasnosť a budúcnosť dizajnu. t:g:u / V . R O S T O K A 1 2
(04. 05. 2014
(FOTOGRAFICKÝ
Tibor Platzner maliar, scénograf, pedagóg. Po štúdiu na Vysokej škole pedagogickej v Nitre (výtvarná výchova a maľba u doc. Ľudovíta Jelenáka) vyučoval estetiku na gymnáziu v Komárne, od roku 1965 vytvoril pre Maďarské oblastné divadlo (dnešné Jókaiho divadlo) v Komárne scénografické a kostýmové návrhy pre viac ako 220 dramatických diel. Spolupracoval tiež s viacerými domácimi a zahraničnými divadlami. Okrem maľby sa celý život intenzívne venoval aj asamblážam, kolážam, plagátovej tvorbe a karikatúre. T. P. je medzi nominovanymi karikaturistami na cenu Zlatý gunár na tohtoročnom festivale Kremnické gagy. 1
(05. 10. 1924
Museum für Gestaltung : Zürich : Švajčiarsko
HANS HILLMANN PORTRÉT Z R O K U 2008)
(2014
(FOTOGRAFICKÝ
2000
WOLFGANG WEINGART PORTRÉT Z R O K U 2011)
1939
Profil jedného z najvýznamnejších svetových tvorcov plagátu H. H. – k jeho 88. narodeninám – sme publikovali vo štvrtom čísle t:g:u. Dnes sa však už jeho výnimočné dielo uzavrelo. Musíme smutne konštatovať, že spoločenstvo dizajnérov stratilo umelca, ktorý zásadným spôsobom ovplyvnil a určil smerovanie nášho odboru. Zanechal v ňom nezmazateľné stopy: ako tvorca plagátov, cartoonov, ilustrácií a tiež ako dlhoročný skvelý pedagóg na Akadémii umenia v Kasseli. Ovplyvnil tak niekoľko generácií nemeckých dizajnérov, vytvoril tzv. Kasselskú školu plagátu. Hans Georg Hillmann vypracoval vizuálny jazyk, ktorý sa rozišiel s konvenciami tradičného dizajnu a vytvoril nové štandardy v oblasti typografie, ilustrácie a komixu. Svojím hyperrealistickým, „filmovým“ štýlom ilustrácie sa stal jedným z najvyhľadávanejších ilustrátorov svojej doby. Jeho najlepšie, priekopnícke diela (vrátane plagátu pre film Krížnik Potemkin, ktorý je jedným z najdôležitejších grafických diel XX. storočia) sa stali súčasťou základného kánonu medzinárodnej dizajnérskej histórie a sú okrem iného v zbierkach Múzea moderného umenia v New Yorku. H. H. tvoril až do posledného dňa svojho mimoriadne zmysluplne prežitého života. Zomrel pri práci vo svojom ateliéri, počas kreslenia ilustrácií nového komixu. t:g:u / V . R O S T O K A
Typo:Grafik:Um
7
Strany 43 – 50 redakčne pripravil TYPO : DESIGN : S LO VA K I A
© F E R O J A B LO N O V S K Ý / 2014 © D U Š A N J U N E K / 2014 TEXT © V L A D I S L AV R O S T O K A / 2014 GRAFICKÝ DIZAJN © V L A D I S L AV R O S T O K A / 2014 FOTO & REPRO © A R C H Í V Y F. J. A V. R .
TEXT
TEXT
T : G : U : 56
/ PP
:50
A R C H Í V V. R O S T O K U
75
Tibor Platzner
ex: po
:
fór:um (7)
Stránka 8
REPRO
9:19 AM
HANS HILLMANN: KRÍŽNIK POTEMKIN (FILMOVÝ PLAGÁT / S E R I G R A F I A / 84 x 59,5 C M / 1967)
6/10/14
RALPH SCHRAIVOGEL: WEINGART T Y P O G R A F I E ( V Ý S TAV N Ý P L A G ÁT / S E R I G R A F I A / 128 X 90,5 C M / 2014 )
T_g_u_7strany:typo:grafik:um