Birmingham, Anglicko (Mária Havranová

BIRMINGHAM, ANGLICKO

Mária Havranová

Ahojte, kamaráti! Práve sa nachádzame v Anglicku, alebo ako niektorí nazývajú túto krajinu – vo Veľkej Británii. Našou hostiteľkou bude pani učiteľka Marika, ktorá je odhodlaná ukázať nám úplne všetko. Vyzerá dôveryhodne, poďme teda na to! Kamaráti, viete, ako sa volá hlavné mesto Anglicka? Prezradíme vám to, pretože sme sa to práve dozvedeli. Je to Londýn, veľmi veľké mesto s množstvom pamiatok, ktoré sa oplatí vidieť. My sme však pricestovali do Birminghamu, druhého najväčšieho mesta v Anglicku. Do Londýna pocestujeme nabudúce.

Musíme vám prezradiť tajomstvo –veeeeľmi sa nám tu páči. Je to zaujímavé, pretože keď sme sa prechádzali po meste, všimli sme si niečo zvláštne. Všetko je tu ako keby naopak. Museli sme byť opatrní, hlavne pri prechádzaní cez cestu. Autá tu jazdia úplne opačne. Maťko sa zahľadel na obrovský autobus, z ktorého verte-neverte naozaj nebolo ľahké odtrhnúť oči.

Musela som naňho zakričať z plných pľúc: „Maťko, dívaj sa predsa na cestu!“ Vtedy sa prebral zo snívania a uvedomil si, že pri prechádzaní cez cestu v Anglicku treba postupovať inak ako na Slovensku. Autá totiž jazdia na ľavej strane! Dokonca aj volant v aute je opačne, pozrite sa, kamaráti. Vráťme sa ešte k tomu autobusu. Každého dokážu ohromiť tieto veľké červené dopravné prostriedky. Ich veľkou výhodou je, že sa do nich zmestí veľa ľudí, preto sa používajú len vo veľkých mestách. Určite ste už predsa videli plné autobusy, kde si cestujúci nemohli posadať, pretože už nebolo voľné miesto. V takomto autobuse je šanca nájsť voľné miesto oveľa väčšia.

Po našej prechádzke sme vyhladli, tak sme začali hľadať miesto, kde by sme mohli ochutnať tradičné anglické jedlo. Kamaráti, viete, čo to je? Fish and chips alebo vyprážaná ryba s pečenými zemiakmi. Chutilo to výborne, Maťkovi to pripomínalo Vianoce, pretože, ako vieme, na Slovensku je vyprážaná ryba tradičným vianočným pokrmom. Keď sme dojedli, chceli sme si dať nejaký dezert, niečo sladké, veď to poznáte. Ja som mala obrovskú chuť na náš keksík - na Linu. Ale ako ho nájsť v Anglicku? Je to vôbec možné? Dá sa to! Ak viete, kde hľadať, nájdete všetko. Našli sme slovenský obchod, kde sme si mohli povyberať sladkosti od výmyslu sveta a, samozrejme, našli sme aj ten môj. Plán ďalšieho dňa bol jednoduchý - spoznať miestnych ľudí a zistiť, akí sú. Pani učiteľka Marika nám pripravila zaujímavý program - vzala nás na výlet spoločne so svojou kamarátkou Leanne. Chceli nám ukázať okolie, preto sme vycestovali trošku ďalej od Birminghamu. Šli sme do Telfordu, ktorý je vzdialený približne 33 míľ. Správne, míľ! Tu sa veľmi často kilometre nepoužívajú, ale na porovnanie, je to asi 53 kilometrov. Rozhodli sme sa vyhľadať nejaký kopec, pretože sme chceli ísť na skutočnú túru. Bolo nám jasné, že to nebude ako vo Vysokých Tatrách. Nebolo jednoduché nájsť niečo také, všade samá rovina.

Nakoniec sa nám to predsa podarilo, našli sme Wrekin v Telforde. Ide o kopec s nadmorskou výškou 407 metrov nad morom, takže nešlo o náročnú túru. Vydali sme sa hneď na cestu. Počasie nám výnimočne prialo, cestou sme stretli

množstvo ľudí z celého sveta. V Anglicku totiž môžete stretnúť kohokoľvek. Okrem angličtiny môžete počuť aj iné jazyky – napríklad maďarčinu, nemčinu, ruštinu, poľštinu. Viete, čo sme si s Maťkom uvedomili? Nezáleží na tom, z akej krajiny pochádzate, priateľov si môžete nájsť všade. Bol to krásny výlet, nezabudnuteľný výhľad zhora, náročný zostup nadol. Večer sme sa poďakovali pani učiteľke Marike, že sme mohli prežiť toľko mnohorakých zážitkov. Dnešný deň bol opäť príjemne vyčerpávajúci. „Maťko, čo budeme robiť dnes?“ zvedavo som sa opýtala pri raňajkách. Mimochodom, mali sme anglické raňajky, ktoré boli vynikajúce. Obidvaja sme sa najedli tak, že sme sa nevládali ani pohnúť. „Ja by som si trošku oddýchol, žiadne namáhavé plány. Zostaňme dnes doma!“ odpovedal Maťko. „Prečo nie, môžeme si spraviť lenivý deň. Zostaneme v posteli, pozrieme si anglickú TV, objednáme si chutný obed a oddýchneme si, “ odpovedala Martinka. Tak sa aj stalo. Zažili sme typické anglické počasie, preto bolo najlepšie zostať doma. Je to pochmúrna krajina, slniečko ľudí nepohladí veľmi často. Sychravé a daždivé počasie je súčasťou každodenného života. Ak tu chcete žiť, máte len jednu možnosť - zvyknúť si. Po obede sme vyskúšali anglický čaj. Ide o čierny čaj s mliekom. Maťko bol spočiatku nedôverčivý, ale nakoniec predsa len ochutnal.

Ja sa musím priznať, radšej si dám čajík s medom a citrónom. Ďalší deň v Anglicku je za nami, neboli sme síce nikde, ale naším cieľom bolo nazbierať sily na hlavný bod nášho programu – návštevu Slovenskej školy a škôlky v Birminghame. Obidvaja sa už nevieme dočkať, kedy sa stretneme s detičkami, spoločne sa zahráme, zaspievame a zatancujeme. „Maťko, rýchlo do postele, čím skôr zaspíš, tým skôr sa zobudíš do ďalšieho dňa, do ďalšieho dobrodružstva. Dobrú noc!“ ------------------------------------„Janka, vstávaj, je čas pripraviť sa na deň D, “ kričal rozrušený Maťko. „Veď už som hore, neboj sa, o chvíľu môžeme ísť!“ odpovedala som. Rýchlo sme sa pripravili, aby sme už mohli vyraziť. Cestovali sme dokonca vlakom! Čakala na nás Slovenská škola a škôlka v Birminghame, netrpezlivo nás už čakali naše malé včeličky.

Vyučovanie sa začína každú druhú sobotu o 11:00 a trvá do 14:00. Vošli sme do krásnej triedy plnej detičiek, dokopy ich je 16 vo veku od 2 do 5 rokov. Na začiatku sa deti spoločne zahrali, kým pani učiteľky čakali na tých, ktorí trošku meškali. Keď bola trieda kompletná, všetci si posadali za stoly a začala sa debata na tému Jeseň. Preopakovali sme si farby, ktorým sme sa venovali pred dvoma týždňami. Pomôckou nám boli pestrofarebné listy stromov, z ktorých sme si neskôr vyrobili pohľadnice. Tými môžu škôlkari potešiť starých rodičov na Slovensku pri príležitosti Mesiaca úcty k starším. Po práci na pohľadniciach sme usilovne pokračovali ďalej.

Vyrobili sme si farebných listových škriatkov z listov zo stromov. Kombinovali sme rôznorodé listy z viacerých stromov, možnosť výberu bola obrovská. Naše kreatívne práce si môžete pozrieť, na obrázkoch, kamaráti. Nie nadarmo sa nám hovorí včielky. Po obede sme si oddýchli pri čítaní rozprávky. Okrem toho, čo bolo napísané v rozprávkovej knihe, dotvorili sme si nejaké detaily spoločne. Rozprávku sme síce zmenili na nepoznanie, ale všetkým sa práve tá naša páčila omnoho viac. Keď sa nám energia vrátila, spoločne sme si zaspievali a zatancovali. Máme radi Spievankovo, preto všetkých potešila pesnička a tanček Žabka. Škoda, že ste s nami neboli, toľko sme sa nasmiali, až nás brušká boleli. Okrem toho sme nezabudli na všetky slovenské pesničky, ktoré už vieme zaspievať. Keďže všetci škôlkari boli vynikajúci, za odmenu sme si všetci pozreli rozprávku Pásli ovce valasi. Bolo to skutočne skvelé, ozajstná čerešnička na torte nášho výletu. Hádam sa sem ešte vrátime, pretože sme si detičky veľmi obľúbili. „Budete nám chýbať, kamaráti!!!“

Posledný deň nášho výletu v Birminghame nás čakalo prekvapenie. Pani učiteľka Marika nás vzala na výlet, konkrétne na dva, pretože sme navštívili dve rozdielne miesta. Najprv sme sa vybrali na ďalšiu túru, navštívili sme Národný park Peak District, kde sme sa nevedeli vynadívať na krásnu prírodu okolo nás. Nevieme to ani presne opísať, radšej sa pozrite sami, kamaráti. Viete, čo sme videli ako posledné? Ako úplne posledné? Dostali sme sa k moru! Názov mesta bol veľmi komplikovaný. Trvalo nám asi hodinu, kým sme sa ho naučili správne vyslovovať: Aberystwyth- Aberystwyth- Aberystwyth. Skúste to vysloviť, či to bude pre vás ľahšie, alebo to robilo problém len nám. Je to krásne prístavné mesto s mnohými pamiatkami. Strávili sme tu niekoľko hodín a ako sa mi Maťko priznal, oplatilo sa ráno vstať o piatej, aby sme zažili takýto krásny deň. Ako sa hovorí, v najlepšom treba prestať. Chceli by sme sa poďakovať všetkým kamarátom, ktorí nám spríjemnili náš pobyt. Ďalšie dobrodružstvo je za nami, pred nami zase nejaké nové.

Už sa nevieme dočkať, ale samozrejme môžeme sľúbiť, že na vás, kamaráti, nikdy nezabudneme. Nikdy neviete, kedy sa zase stretneme. Tak teda, do skorého videnia, deti z Birminghamu! A teraz, šup-šup do balíka! Už sa tešíme na nových kamarátov.

Ktovie, kam nás tentokrát ujo poštár prinesie. Možno práve k vám... Uvidíme. Do skorého videnia, priatelia.