Kuvajt (Lýdia Hajdušeková

KUVAJT

Lýdia Hajdušeková

Ahoj, kamaráti! Počuli ste o rozprávkach Tisíc a jednej noci? Sú to príbehy o živote z arabského sveta. S Maťkom sme takúto rozprávku zažili v Kuvajte. Ale pekne po poriadku. Dosiaľ si nás pani učiteľky do rôznych centier posielali v balíkoch. Balíky nemáme radi, je tam veľká tma. Teraz si pre nás do Paríža prišla pani učiteľka Lydka osobne. Prišla na metodické školenie. V Paríži sme nastúpili do lietadla smer Kuvajt a naše rozprávkové dobrodružstvo sa začalo. Z upršanej Európy sme sa za pár hodín presunuli do teplého Kuvajtu. Kuvajt je štát na Arabskom polostrove v Juhozápadnej Ázii. „Vitajte v Kuvajte, Janka a Maťko! Veľmi sme sa na vás tešili, “ privítali nás Alexandros a Riya, ktorí nás počas nášho skoro ročného pobytu sprevádzali. „Aj my sme sa tešili, “ povedal Maťko a s otvorenými ústami pozeral na ľudí okolo seba, pretože boli zvláštne oblečení. Tety mali dlhé čierne šaty a ujovia dlhé biele košele. Riya mu hneď vysvetlila, ako sa šaty volajú: „Tety nosia abáju a ujovia dišdaš. Je to pohodlné oblečenie, pretože Kuvajt je na púšti a teploty tu v lete presahujú aj 50 stupňov celzia. “ „Ak je viac ako 50 stupňov, nemusíme chodiť do školy, “ radostne informoval Alexandros o tejto výhode. „Vtedy ani môj tatino nechodí do práce, pretože pracuje vonku na naftových poliach. Vedeli ste, že Kuvajt je najbohatší štát na svete práve pre veľké náleziská ropy?“ poučila nás Riya. Tak to sme teda nevedeli. Naše cestovateľské putovanie po Kuvajte sa začalo. Samozrejme v aute, pretože v Kuvajte nikto nechodí peši, dokonca tam nemajú ani semafory pre chodcov. Cestou sme videli vysoké mrakodrapy,

mešity a veže. „Tie tri veže sú symbolom Kuvajtu. Pôvodne slúžili ako zásobáreň vody, “ poučil nás Alexandros. Netrpezlivo sme čakali na zoznámenie s ostatnými deťmi. Bolo to super. Slovenské deti sa stretávajú raz týždenne, rozprávajú sa len po slovensky. Každý týždeň im pani učiteľka pripraví nejakú tému, o ktorej sa rozprávajú, kreslia si alebo sa hrajú. A tak sme spoznali Jusufa, Sofinku, Jasminku, Josefa, Eliho, Lamarku a malého vysmiateho Jaquoba, ktorého volajú Kubko. „No aká náhoda, ja mám na Slovensku tiež bračeka Kubka, “ tešil sa Maťko. Deti nás pozvali aj na Mikuláša. Do Kuvajtu prišla teta Norika v slovenskom kroji, presne takom, aký má aj Janka. Priletel s ňou aj ujo Dodo, ktorý si doniesol harmoniku a fujaru. Mikulášovi sme spievali slovenské ľudové pesničky, len najmenšia Sofinka chcela spievať hymnu. Ujo Dodo ju sprevádzal na harmonike a bolo to krásne. Teta Dominika nás pozvala aj do kuvajtskej školy, kam chodia Hassan, Omar a Sofinka.

„Bude sa konať International Day a my predstavíme naše krásne Slovensko. Deťom sme prichystali veľa slovenských dobrôt a budú vymaľovávať slovenskú vlajku, aby ju spoznali, “ povedala teta Dominika. Bolo to skvelé, našli sme si tam aj nových kamarátov z ďalekých krajín, o ktorých sme ešte nepočuli. „Zajtra ráno vstávame zavčasu. Ideme na výlet loďou na ostrov Failaka, “ oznámila nám teta Miriam. „Pôjdeme s deťmi a ich rodičmi navštíviť slovenských archeológov, ktorí tam robia výskum. “ „Janka, vieš, kto je archeológ? “ opýtal sa Maťko. „Archeológ je človek, ktorý na základe vykopávok skúma život a kultúru ľudí, ktorí tam žili dávno pred nami, “ poučila nás Riya. Na ostrove Failaka nás privítali archeológovia z Nitry, ukázali nám svoju lokalitu, v ktorej robia vykopávky a zobrali nás do svojho laboratória. Bolo tam veľa kameňov a črepov. Z týchto kúskov dokážu archeológovia pomocou počítača poskladať rôzne predmety, ktoré sa používali pred mnohými rokmi. „Ešte ste neboli na pravom arabskom trhu. V Kuvajte je to trh alMubarakiya, je veľký, má veľa ulíc. V každej ulici sa predáva niečo iné. Musíte dávať pozor, aby ste sa nám nestratili, “ upozorňovala nás Riya. Alexandros nás dal do batoha a išli sme. Bolo to ako cestovať v čase. Ovanula nás vôňa kadidla s myrhou, kávy s kardamónom a tá sa miešala s vôňou omamných arabských parfumov.

Videli sme aj pravé perzské koberce, ktoré vyzerali ako lietajúce koberce a v uličke s lampami bola iste aj Aladinova zázračná lampa. Ochutnali sme pravé kuvajtské datle, ktoré boli sladké ako med. Arabský národný odev je symbolom hrdosti a identity. Cieľom je poskytovať pohodlie a zároveň spĺňať náboženské pravidlá. Muži nosia voľný odev z bielej bavlny, zvaný dišdaš. Hlavu pokrýva kefíja, ktorú drží čierny agal. Ženy nosia abáju − dlhý, voľný a ľahký čierny vrchný odev. Táto abája sa nosí na oblečení. Čierna šatka sa volá šajla. Každá rozprávka má svoj koniec a aj tej našej zazvonil nie zvonec, ale telefón. Zavolala teta Jarka, že nás čakajú deti na druhom konci sveta. Rozlúčili sme sa s našimi novými kamarátmi a vydali sa na ďalšiu cestu. Ktovie kam... V balíku sa dlho rozprávali o zážitkoch. Do Kuvajtu sa naši cestovatelia určite ešte vrátia, pretože na nich čaká ešte mnoho krásnych miest, kam sa počas návštevy nedostali.