12 minute read

Varšava, Poľsko (Vladimír Kmec

VARŠAVA, POĽSKO

Vladimír Kmec

Advertisement

Spev... „Janka, vstávaj! Počuješ to? Niekto tu spieva, " budí Maťko Janku hneď

zrána. „Áno, počujem. Niekto tu naozaj veľmi pekne spieva. Dnes sme pricestovali niekam, kde si spolu pekne zaspievame, " potešila sa Janka. Vtom sa krabica otvorila a dovnútra nakukla Mira: „Dobré ráno, cestovatelia. Vitajte vo Varšave, hlavnom meste Poľskej republiky. Ďakujem, že ste prišli aj k nám. Kým navštívime ostatné slovenské deti, ukážem vám trocha z našich folklórnych tradícií. Zobrala som vás na veľkonočný jarmok, ktorý je vo vstupnej hale Národného súboru piesní a tancov Mazowsze (Otrębusy). " „Pozrite sa na túto fotografiu, " ukazuje Janka. „To je ale veľký folklórny súbor a má za sebou už asi naozaj bohatú históriu. " „Áno, súbor existuje už od roku 1948 a vystupoval už v rôznych krajinách, " odpovedala Mira. „Poďme si urobiť spoločnú fotografiu, " navrhol Maťko. Hneď sme sa aj odfotili s celým súborom, ktorý je zobrazený na spoločnej fotografii v areáli parku. Okrem fotografie je tu aj socha dirigenta a zakladateľa súboru Tadeusza Dygetynského. A prečítali sme si tu aj to, že založil súbor spolu s manželkou Mirou Zimińskou-Sygetyńskou. „V záhrade si súbor zaznačil vždy každé turné na kameň. Poďme sa pozrieť, či nájdeme kameň s dátumom vystúpenia na Slovensku, " nabádala cestovateľov Mira.

„A tak sme sa dali do hľadania. A podarilo sa. Po pár minútach zakričal ako prvý Maťko: „Poďte sem! Našiel som ho. Tu je kameň s dátumami návštev Československa. Súbor tam vystupoval spolu päťkrát. " „A ja som našla slovenský kameň, " potešila sa Janka a pokračovala:„Boli u nás tancovať iba raz, v roku 2004. " Pred vystúpením sme obdivovali nádherný krakovský kroj. " Janka obdivovala ženský kroj: "Páči sa mi vyšívaná vesta, ktorá výborne ladí k širokej červenej sukni. A nádherné ozdobné kvety vo vlasoch. Takú čelenku by som veru aj ja chcela. " "Mne sa zase páči klobúk s dlhým pierkom, " pridal sa ku chvále aj Maťko. Po koncerte sa prešli po veľkonočnom jarmoku, ktorý bol pre návštevníkov organizovaný vo vstupnej hale. Boli tam typické folklórne výrobky výrobky a stánky s jedlom. „Pozrite, tu sú bábiky v kroji - tu sú naši noví kamarátil, " tešil sa Maťko. „Tie ich kroje sú ešte krajšie, ako tie vo výklade, " obdivovala oblečenie Janka,

N

„hneď prvý deň a toľko nových zážitkov!" „Zajtra vás zoznámim so slovenskými deťmi - mojimi kamarátkami zo slovenskej školy. A spolu vás prevedieme po starom meste, " plánovala počas cesty domov Mira.

- 79 -

Druhý deň sme začali prechádzkou rozprávkovou Varšavou, ktorú nám pripravili slovenské deti z vyučovania slovenčiny spolu s ich učiteľom Vladom. Naše cestovanie sme začali pri budove Slovenského inštitútu. Je to starý historický dom hneď za múrmi do mesta a za vstupnou bránou. Vstupná brána má peknú vežičku. "Viete, ako spoznáme, v ktorej budove je Slovenský inštitút?" skúša Mira našich cestovateľov. Maťko, skúsený svetobežník odpovedá: „Áno, viem. Je to ten dom, na ktorom visí slovenská vlajka. " A Janka dodáva: "No ale tú musíš najprv dobre poznať, lebo inak Slovenský dom nenájdeš. " A veru mali pravdu. Keď prešli vstupnou bránou, Slovenský dom hneď podľa vlajky spoznali.

Z hradných múrov sme sa po krátkej prechádzke po hlavnom námestí dostali pred bránu domu, nad ktorým je drak. „Vidíte toho draka?" opýtala sa Mira. „Práve s ním je spojená prvá varšavská legenda Príbeh o baziliškovi. " Táto legenda rozpráva o hroznom strašnom netvorovi baziliškovi, ktorý sa ukrýval v pivniciach domu pri ulici Krivé koleso (Krzywe koło). Ulica má názov podľa svojho tvaru - vyzerá ako také krivé koleso. Legenda hovorí, že každý kto sa na draka pozrel, zmenil sa na kameň. Tento netvor vychádzal v noci a budil obyvateľov Varšavy - zavýjal, sršal oheň a zabíjal všetko, čo mu prišlo do cesty. Ničil múry a domy. Strach zavládol v celej Varšave a veľa odvážlivcov a hrdinov, ktorí ho chceli vyhnať z mesta, zomrelo. Až kým raz... Celú Varšavu od tohto netvora oslobodil malý, ale múdry a smelý krajčír. Ušil si nové šaty, na ktoré si našil malé zrkadielka, ktoré boli poukladané ako rybie šupiny. Takto sa pobral do tmavej pivnice, kde našiel spiaceho netvora. Odvrátil hlavu a kopol do nádoby. Na ten hluk sa drak zobudil. Vyskočil na rovné nohy a chcel sa vyrútiť na nášho malého ale odvážneho chlapca. No namiesto útoku sa okamžite premenil na kameň. Uvidel sa totiž v tom veľkom množstve zrkadiel, ktoré mal krajčír na šatách. A tak, vďaka odvahe a múdrosti malého krajčíra, mohli obyvatelia Varšavy znovu pokojne spať.

Varšavské Staré mesto patrí medzi najnavštevovanejšie oblasti Varšavy. Leží na ľavom brehu najdlhšej poľskej rieky Visly, ktorá preteká mestom a ústi v Baltskom mori. Prechod medzi Starým a Novým mestom predeľuje Barbakan. Je to okrúhla ochranná bašta postavená na pozostatkoch opevnenia mesta. Uprostred starého mesta je Zámocké námestie (Plac Zamkowy). Stojí tam stĺp so sochou kráľa Žigmunda, ktorý si vybral Varšavu za hlavné mesto Poľska. Na tomto námestí sa nachádza Kráľovský zámok, niekdajšie sídlo poľských kráľov. Dnes je v ňom múzeum s umeleckými dielami. Námestie je obkolesené farebnými domčekmi. Takmer všetky pôvodné budovy boli pri potlačení Varšavského povstania v roku 1944 zrovnané so zemou a po vojne nanovo postavené. Na znovuobnovenie mesta boli ako predlohy použité dobové fotografie a využíval sa materiál, ktorý na týchto miestach ostal. Rekonštrukcia je tak dokonalá, že Staré mesto vo Varšave je zapísané na zozname UNESCO. Silným momentom bolo

znovuotvorenie opraveného zámku v 80. rokoch minulého storočia. Zaujímavosťou je, že ho otvorili symbolicky v rovnakom čase, v akom sa zastavil čas na ciferníku hodín na veži, počas bombardovania v druhej svetovej vojne. V strede námestia je socha morskej panny „Warszawska Syrenka“ , ktorá je symbolom mesta Varšava. Legenda hovorí, že priplávala z Kodane cez Baltické more po Visle až do Varšavy, aby ju ochraňovala. Preto je vyzbrojená mečom a štítom. Naše ďalšie kroky viedli k Nemému zvonu na Panónskej ulici. Zvon nebol nikdy na veži a nikdy nezvonil. Je ale čarovný. Vďaka nemu sa každému splní jedno

želanie. Je potrebné iba zavrieť oči, pomyslieť si prianie, dotknúť sa zvona a trikrát okolo neho obehnúť. Tak sme to aj my vyskúšali. A čo sme si priali? No aby sa nám naše priania splnili, nesmieme ich povedať. Na Svetojánskeho ulici pred kostolom Jezuitov, stoji kamenný medveď. Je to nešťastný zakliaty princ, ktorý sa na prvý pohľad zaľúbil do krásnej dievčiny. Nasledujúcu nedeľu ju chcel pred kostolom požiadať o ruku. No bolo už neskoro.

Jeho vyvolená vychádzala z kostola v bielych šatách so svojim novým manželom. Princovi stislo srdce, vyhŕkli mu slzy a od žiaľu sa premenil na medveďa z kameňa. Tak tu dodnes čaká na nevestu, ktorá sa do neho zaľúbi a pobozká ho. Jej láska ho premení znova na princa a prežijú spolu dlhý a šťastný život. Poslednou našou zastávkou bolo námestie pred kráľovským palácom, na ktorom je Žigmundov stĺp. S patrónom Žigmundom, ktorý stojí na vrchole, sa spája aj naša posledná legenda, legenda o šabli kráľa Žigmunda. Od roku 1644 sa z vrcholku pomníka pozerá na svoje mesto kráľ Žigmund so šabľou a krížom v rukách. Približne o 10 rokoch nastalo horúce a suché leto bez dažďa, počas ktorého vyschla väčšina prameňov, studní a v rieke Visle ubúdalo čoraz viac vody. Nájazdy cudzích vojsk na Varšavu vysiľovali obyvateľov. Všetci s nádejou očakávali dážď, ktorý by očistil, osviežil a oživil mesto. Ten ale nie a nie prísť. Po dlhom očakávaní sa konečne nad mestom objavili čierne dažďové mraky, z ktorých ale nespadla na mesto ani jedna kvapka. V takejto beznádejnej situácií sa pod pamätným Žigmundovým stĺpom objavil chlapec Kasperek a silným hlasom prosil o pomoc pre umierajúcu a chátrajúcu Varšavu. Vtedy náhle zdvihol Žigmund svoju šabľu a začal sekať čierne

mraky nad sebou. Z rozsekaných mrakov sa spustil životadajný dážď a oživil celé mesto. Ráno ľudí zobudil radostný spev vtákov a svieži čistý vánok im dal novú nádej a silu do života. Varšava ožila. Kráľ Žigmund drží od tej chvíle svoju šabľu zdvihnutú a je pripravený pomôcť Varšave v prípade ohrozenia. „Varšava je plná legiend. Porozprávala si nám už všetky?" opýtal sa Maťko. Pán učiteľ Vlado s úsmevom odvetil: „Ale kdeže. Počas tohto výletu u nás sme vám nestihli ukázať všetko. Čakajú na vás ešte ďalšie legendy a magické miesta, takže sa do Varšavy musíte znovu vrátiť. " Cestou k zastávke metra vám dievčatá ukážu ešte Mestskú radnicu a Národné divadlo. A večer sme opäť v balíku. Cestujeme ďalej...

Ilustrátori

Slovenská škola a škôlka a súborik Margarétka Paríž, Francúzsko: Yulia Colinet

Základná škola Jurjevec Punitovský, Chorvátsko Lea Drga, Lucija Drga, Ian Noa Drga, Manuel Hmura, Petra Smješka, Veronika Paranos

Slovenské vzdelávacie centrum SiM Zvonček v Mníchove, Nemecko Alex Rada, David Matejček, Ella Zavacká, Erik Klain, Matej Dunat, Lisa Schröder, Jakub Zavacký, Ján Schröder, Romanka Buchová, Sarah Klain Zvonček - Japonsko: Šimon Gex

Slovenské vzdelávacie centrum Warwick, Anglicko Saška Kaczanowska, Terezka Kunecová, Max Urbaník, Sebastian Kornucik

Základná škola Kráľa Tomislava, Našice, Chorvátsko Borna Bereš, Borna Rogač, Eva Komjetan, Mark Vida, Petra Kniha, Elina Dukmenić, Leon Dragić, Lucija Budoš, Tesa Urcurović, Thomas Orban Sauer

Základná škola Makovec, Našice, Chorvátsko Eleonora Krištofik, Gabriel Budoš, Gabrijel Lovrenčić, Ivan Jančuliak, Petra Fedor, Ten Brizgala, Dražen Amić, Gabrijela Brizgala, Klaudia Jelenić, Mariaja Glavati, Marta Komjetan, Zoja Ličinić

Vancouver, Kanada: Adam Bekes, Adrian Baylis, Arwen Fong, Jazmina Briest, Joshua Povazan, Juliana Stvrtecky, Lianny Skoda, Matthew Zlosnik, Mia Chiufre Corti, Nella Antoni, Nelly Skoda, Oliver Klimas Macek, Perla De Leon, Samuel Margic, Sofia Fenyvesi,Sofia Povazan, Sophia Jurco

PROJEKT: ADVENTNÝ KALENDÁR

PROJEKTY A SÚŤAŽE ISEIA

WWW.ISEIA.EU

Veľká Británia: BIRMINGHAM BRACKNELL BRIGHTON BRISTOL CAMBRIDGE CARDIFF HEMEL HEMPSTEAD CHATHAM

REYKJAVÍK, Island

DUBLIN, Írsko

Francúzsko Petit Slavik, Margarétka, PARÍŽ

Nemecko RHEIN-MAIN Zvonček, MNÍCHOV

Švajčiarsko Zurich - Luzern

LISABON, Portugalsko

Rakúsko

Veľká Británia:

LONDÝN - Okénko LONDÝN - Slovak LONDÝN - Včielka MANCHESTER NOTTINGHAM OXFORD PETERSBROUGH TAUNTON WARRINGTON WARWICK DUBLIN, Írsko

Holandsko

Luxemburg

ŠTOKHOLM, Švédsko

CASERTA, Taliansko

www.iseia.eu

Cyprus

Kanada Provincia BC VANCOUVER

provincia ON OTTAWA, MISSISSAUGE

Provincia AB CALGARY, EDMONTON

Provincia ON TORONTO

Provincia QC MONTREAL

USA

Štát Pensylvánia PITTSBURG Štát Severná Karolína DURHAM CHARLOTTE Štát Georgia ATLANTA Štát Kalifornien SAN DIEGO PALO ALTO

WASHINGTON D. C. Štát UT, SALT LAKE CITY

USA

Štát Minnesota TWIN CITIES

Štát Illinois CHICAGO

Štát Massachusetts BOSTON

Štát NEW YORK - Astória v QUEENS A MANHATTAM

Štát New Jersey LINDEN, CLIFTON, TRETON

Kuvajt - Katar

Austrália ADELAIDE LAVERTON, MELBORNE. SYDNEY

Nový Zéland

www.iseia.eu

BUENOS AIRES, Aregentína

Cestovatelia vo svete Slovenské vzdelávacie centrá vo svete

Vedúca autorského kolektívu: Jarmila Buchová Autori: Jarmila Buchová, Patrik Čuchta, Betka De La Bouvrie, Kristína Domáňová, Zuzana Fodorová, Lýdia Hajdušeková, Mária Havranová, Vladimír Kmec, Mária Pacherová, Monika Polakovičová, Ingrid Sivčová-Kuzma, Lívia Szakszonová Odborná korektúra: Martina Semáneková Jazyková korektúra: Ľudmila Horká

Knihu vydal: ISEIA - International Slovak Educational Institution and Association ISEIA - Medzinárodný inštitút a asociácia slovenských vzdelávacích centier Inštitút ISEIA - Publikačné centrum www.iseia.eu Luxemburg 2020

Knihu vytlačil: Spolok Slovákov v Poľsku, Towarzystwo Słowaków w Polsce ul. św. Filipa 7, 31-150 Krakov Poľsko, zg@tsp.org.pl

ISBN 978-83-8111-208-6

Cestovatelia vo svete Slovenské vzdelávacie centrá vo svete

Vedúca autorského kolektívu: Jarmila Buchová Knihu vydal: ISEIA - International Slovak Educational Institution and Association ww.iseia.eu Luxemburg 2020

Knihu vytlačil: Spolok Slovákov v Poľsku, Towarzystwo Słowaków w Polsce ul. św. Filipa 7, 31-150 Krakov Poľsko, zg@tsp.org.pl

ISBN 978-83-8111-208-6

This article is from: