New York, USA (Ingrid Sivčová- Kuzma

NEW YORK, AMERIKA

Ingrid Sivčová-Kuzma

Naši smelí cestovatelia prešli Európu a povedali si, že je už načase pozrieť sa aj na iný kontinent. Rozhodli sa, že navštívia Severnú Ameriku a prišli do mesta, ktoré je asi najznámejšie medzi všetkými svetovými veľkomestami. Pozrite sa, kam sa dostali, čo videli. Ste zvedaví, či Janka a Maťko nájdu aj tu za oceánom slovenské deti a slovenskú školu? Ale, samozrejme, že sú. Vybrali sa navštíviť slovenskú školu v Astorii. Kto vie, kde presne táto škola je? A kto vie, čo sa v tejto slovenskej víkendovej škole deti učia a čo robia? No uvidíme. Vyberte sa spolu s našimi cestovateľmi za oceán. Tak začíname! Ahojte, kamaráti, z New Yorku vás všetkých srdečne zdravia Janka a Maťko. Je krásne novembrové počasie a my začíname našu túru po meste New York. Veľmi sa tešíme, že tu môžeme byť. „Ja sa najviac teším na mrakodrapy a Sochu slobody, “ sníva Maťko. „Ja sa zase teším na velikánsky vianočný stromček, “ pridá sa aj Janka, „tak poďme už. “ „Ahojte. Pokúsime sa vám aspoň trošku ukázať, aké je toto naše mesto úžasné, “

privítala cestovateľov pani učiteľka Inga, „budem vaša sprievodkyňa. A naše putovanie začneme v Battery Parku. “ „Sú tam mrakodrapy, alebo Socha slobody?“ preruší Ingu Maťko. „Mrakodrapy nie, ale Sochu slobody – symbol Ameriky – je odtiaľ veľmi dobre vidieť. “ „To je dobre. Na to sa už veľmi teším. Čítal som, že je vysoká 46 metrov. To je veľa, však?“ vypytuje sa Maťko. „No Maťko, to máš pravdu. Socha je vysoká 46 metrov, ale spolu s 47-metrovým podstavcom je teda vrchol fakle vo výške 93 metrov nad zemou, “ odpovedá skúsená sprievodkyňa Inga. „No teda, riadna výška, “ uznanlivo prikývne aj Janka.

„Socha drží v pravej ruke fakľu a predstavte si, že len ukazováčik je dlhý 2,4 metra. To je viac ako jeden dospelý človek, “ pokračuje Inga. „Pri nohách jej ležia rozťaté putá tyranie. Na znak slobody. V ľavej ruke drží socha dosky predstavujúce vyhlásenie nezávislosti s nápisom JULY IV MDCCLXXVI (4. júl 1776). To je dátum Deklarácie nezávislosti, “ vysvetľuje trpezlivo pani učiteľka. „Áno, áno. To sme sa učili. Spojené štáty sa osamostatnili od nadvlády Británie. Povedali, že chcú rozhodovať samy a nie aby ich stále komandovala Británia. Tak ako mňa stále komanduje Janka. Aj ja vyhlasujem tu a teraz nezávislosť – od Janky, “ mudruje Maťko. Janka sa len usmiala a povedala: „A ja zase viem, že koruna na hlave má sedem lúčov. Pretože sloboda má vyžarovať ponad sedem morí do šiestich kontinentov. “ „Veru ste sa dobre pripravili na túto cestu, “ pochváli oboch Inga. „Teraz sa vyberieme k One World Trade Center – najvyššej budove na západnej pologuli. Nachádzame sa na mieste bývalých Dvojičiek - Twins, ktoré spadli 11. septembra 2001.

„Chudáci. Dvojičky ako my. A čo sa im stalo? Prečo spadli?“ vypytuje sa Janka. „To ja viem. Videl som o tom dokument v telke. Twins spadli, lebo do nich narazili lietadlá. To urobili teroristi a zomrelo tam vtedy strašne veľa ľudí, “ odpovedá na otázku Maťko. „Presne tak. Na mieste, kde tieto dve budovy stáli, sú obrovské bazény s menami ľudí, ktorí v tých budovách boli a bohužiaľ zomreli. Teraz sme na mieste bývalých Dvojičiek, “ ukazuje Inga. „Sme pri južnom bazéne, kde neustále padá voda do hĺbky 6 metrov. Tu sú vyryté mená obetí.

“ „Zomrelo vtedy skoro 3000 ľudí – väčšinou to boli civilisti, ktorí pochádzali z 90 rôznych krajín, “ upresnila Inga. „To je naozaj smutné. Toľko nevinných ľudí tu zomrelo, “ bedáka Janka, „poďme radšej ďalej, lebo mi je veľmi smutno. “ Metrom sme sa vyviezli z Downtown na Midtown a vystúpili sme na 42. ulici, na svetoznámom námestí Times Square. Stále sme na Manhattane. „Koľko svetelných reklám tu je. Aké veľké sú tieto obrazovky, reklamy sa na nich strašne rýchlo sa menia, “ diví sa Janka. „A to množstvo ľudí! To sú všetko turisti? Prechádzajú sa hore-dole. A aj policajtov je tu všade veľa. Aspoň sa nemusíme báť o svoju bezpečnosť, “ zhodnotil situáciu Maťko.

Pomaly sme sa prešli zo 7. Avenue, čiže z Times Square na 6. Avenue. Dostali sme sa k Rockefellerovmu Centru, kde stojí každé Vianoce najslávnejší vianočný strom. Všetci ho dobre poznáte z filmu o Kevinovi, ktorý sa stratil - Home alone 2: Lost in New York. Janka hneď zvýskla od radosti: „Vianočný stromček! Môj sen sa splnil. Atmosféra je tu naozaj rozprávková. “ „To je nie stromček – ale riadne stromisko. Taký vysoký stromček som ešte nevidel. A ako ho len dostali sem a ozdobili?“ diví sa Maťko.

Obaja cestovatelia stoja bez slova a obdivujú tú velikánsku krásu. „Prídeme sem ešte raz, večer, “ povie do ticha sprievodkyňa Inga, „vtedy sa všetko pekne rozsvieti a anjeli s nebeskými trúbami lemujú cestu zurčiacej vode, ktorá prúdi cez krásny kaskádovitý bazén. To ešte uvidíte, aká je to nádhera. “ „A ja by som chcel vidieť ešte aj budovu bývalého prezidenta USA Donalda Trumpa. Je to ďaleko odtiaľto?“ preruší ticho Maťko. „Dobre. Ukážem vám aj tú budovu, “ prikývne Inga, „ale najprv sa zastavme ešte tuto oproti v prekrásnej gotickej Katedrále svätého Patrika.

Je to hneď oproti obchodnému centru Katedrála bola postavená v rokoch 1858 až 1878. “ „Čože? Ak dobre počítam, je to 20 rokov. To nevedia presne, kedy bola postavená, alebo ju naozaj stavali tak dlho?“ neverí vlastným ušiam Maťko. „Dobre počítaš Maťko. Naozaj ju stavali 20 rokov. A celá je z bieleho mramoru, “ Inga sype z rukáva ďalšie informácie. Zapálili sme tam sviečky a pobudli v tichu uprostred rušnej 5. Avenue. Tento oddych nám dobre padol pred našim ďalším putovaním. „Tak! A sme tu! Tu býva bývalý prezident USA, “ víťazne zahlásila Inga, „tu sa naše putovanie po meste končí. Čo sme stihli, to sme stihli. Je toho veľa viac, čo by som vám ešte mohla ukázať, ale my sa teraz musíme dostať z Manhattanu do Queensu. Tam je naša víkendová slovenská škola, ktorá je v Astorii v časti Queens. Tak šup-šup do metra a popod rieku East River poď ho na Astoriu.

Deti sa práve pripravujú na Vianoce, a preto sa učia spievať koledy. Išlo im to veľmi dobre. Mikuláš sa určite poteší. Boli sme aj na hodine prvouky. Usilovní žiaci si zapisovali všetky potrebné informácie do zošita. A Janka s Maťkom to hneď aj skontrolovali: „Veru, deti, písanie po slovensky vám ide dobre. “ No a na koniec nášho výletu sme ešte navštívili jednu významné stretnutie v Bohemian Citizens’ Benevolent Society of Astoria a zaspievali si spolu s deťmi koledy. Ach, bolo to nádherné. Odchádzame z New Yorku s prekrásnymi zážitkami a tešíme sa, že sme spoznali nové mesto, ale hlavne nové šikovné slovenské deti, ktoré rady navštevujú slovenskú školu. Teta Inga nás zajtra zase zabalí do škatule a pošle k ďalšej pani učiteľke a k slovenským deťom. Kam? No to nám neprezradila. Nechajme sa prekvapiť. Dovidenia!