Plán Bratislava

Plán Bratislava

Matúš Vallo a kolektív

Návod na lepšie, moderné, dostupné, starostlivé, rozumné, rastúce, funkčné, zdravé, kultúrne, otvorené, inovatívne, rozhľadené mesto.

1

Návod na lepšie mesto

Agenda mesta

Plán Bratislava

Copyright © Platforma pre Bratislavu, 2018 Slovak edition © Vydavateľstvo SLOVART, spol. s r. o., 2018 Design © Milk Design Directors Illustrations © Martin Bajaník

Návod na lepšie mesto Plán Bratislava

Matúš Vallo a kolektív

Na začiatku nebola Bratislava, ale iné mestá.

Mestá, v ktorých som žil, študoval či dlhšie býval a ktoré som si zamiloval. Menili sa mi pred očami a ja som chcel vedieť, ako to robia. A hlavne, kto to robí. Zbierala sa vo mne potreba priniesť to, čo som sa naučil, domov. Do Bratislavy, do môjho mesta.

Tam, kde majú tieto poznatky cenu zlata. Tam, kde chcem žiť. Kráčal som po meste a sníval som. Videl som neviditeľné mesto.

Už sú to vyše dva roky odvtedy, keď som sa prvýkrát pokúsil sformulovať, čo som tak jasne cítil – že chcem niečo viac. Pri práci na projekte Mestské zásahy, ktorý sme rozbehli v roku 2008, som prišiel na to, že je oveľa zaujímavejšie prichádzať s konkrétnymi riešeniami, ako len stále niečo kritizovať.

5 Úvod

Náš sen o lepšej Bratislave

6 Úvod

Aj vďaka tomuto projektu som spoznal skupinu skvelých ľudí, ktorí sú ochotní dávať svojmu mestu nielen energiu a čas, ale aj svoje odborné znalosti.

Keď som mal prvé stretnutie na tému Bratislavy, čakal som váhanie či odmietnutie.

Prekvapivo neprišlo. A neprišlo ani na druhom, na treťom a ani na 80-tom stretnutí. Toľko stretnutí som potreboval, aby som si bol istý, že to pôjde a že v tom nie som sám. Nakoniec nás bude vyše šesťdesiat. Takto vznikala Platforma pre Bratislavu a nápad vypracovať spoločne, poctivo a do hĺbky dokument pre naše mesto, ktorý navrhne a zadefinuje riešenia v najdôležitejších mestských témach. „Mohol by si to volať Plán B ako Plán Bratislava, ale zároveň druhý plán, chápeš?“ Niekto iný sa pridal, aby sme to volali len Plán Bratislava, že to stačí. Nasledovali stretnutia vzniknutých odborných pracovných skupín – prvé, druhé, tretie... Dokopy ich bolo vyše sto. Mobilita, sociálna oblasť, identita, rozvoj mesta, životné prostredie – nakoniec vznikol tucet nosných okruhov, na ktorých stojí mesto. A tak veľa vedomostí skoncentrovaných

Neskôr, keď bolo jasné, že bez peňazí sa takýto plán urobiť nedá, prišla prvá večera pre potenciálnych donorov. A dôvera od ľudí, ktorí ma síce videli prvý krát, no uverili mne, nášmu tímu a celému Plánu Bratislava.

Prišli ďalšie stretnutia ku témam, ktoré sú pre mesto dôležité a potrebné. Hodiny diskusií o tom, čo treba okamžite riešiť, niekedy pokojných inokedy vášnivých. Ozývali sa mi ľudia, o ktorých som nikdy nepočul – ponúkali dáta, vedomosti, chceli sa pridať. Niekto raz spomenul, že nám chýba téma Šport a o chvíľu sme ju mali.

Ukázalo sa, že plánovaná kniha bude drahá, tak sme skúsili crowdfunding. A budúci čitatelia nám naozaj uverili a pomohli. Vtedy niekto prišiel s otázkou i riešením, že čo to celé vlastne má byť: no predsa návod. Návod na lepšie mesto. Jedného dňa, bol koniec novembra, mi pristálo v schránke 500 strán odborných textov pre Bratislavu.

7 Úvod

pri jednom stole! Dlhé večery a večere v bare Kontakt na Ventúrskej ulici, v tej najlepšej spoločnosti ľudí, ktorým záleží na ich meste a vedia mu ponúknuť aj svoje odborné riešenia.

8

Naše ročné úsilie sme následne prepísali, aby tomu rozumel každý.

Úvod

A neskôr, teraz, držíte v rukách hotovú knihu. Je to môj a zároveň náš spoločný sen, ako dať Bratislave návod na lepšiu budúcnosť. Pripravili sme ho spolu, za jedným stolom pre všetkých, ktorí rovnako ako my, Bratislavu milujú a veria jej.

Je fajn, ak sen predchádza skutočnosť.

Dáva nám to väčšiu šancu, že tá skutočnosť bude skvelá.

Matúš Vallo

9

Ako čítať túto knihu

Knihu nemusíte čítať od začiatku do konca. Jednotlivé kapitoly tvoria samostatné celky, môžete sa medzi nimi ľubovoľne pohybovať, či vybrať si tie, ktoré vás najviac zaujímajú. Zároveň platí, že mesto je živý organizmus, v ktorom jednotlivé časti súvisia. To znamená, že kapitoly na seba navzájom odkazujú a vytvárajú tak prirodzené prieniky a prechody.

Kapitoly sú predelené piatimi charakteristikami budúcej Bratislavy, ktoré dokopy tvoria náčrt jej identity. Ide o obraz mesta, aké by sme ho chceli mať. Identita mesta je neoddeliteľnou súčasťou každej kapitoly návodu.

Podkladom pre knihu bolo päťsto strán materiálu, ktorý vznikol v jednotlivých pracovných skupinách. Do knihy sme vybrali to najdôležitejšie a ak máte záujem, kompletnú verziu Plánu Bratislava nájdete na webe. Pre lepšiu orientáciu uvádzame aj priamo v texte odkazy na ďalšie informácie na webe vo forme skrátených linkov.

Kniha vychádza v licencii CC BY-SA 4.0, čo znamená, že text môžete kopírovať, používať ho a pracovať s ním (s výnimkou fotografií). Podmienkou je uvedenie zdroja a jeho ďalšie šírenie v rovnakej licencii.

Návod

Naša kniha je rozdelená na dve základné časti: Funkčné mesto a Agenda mesta. Prvá časť hovorí o tom, ako by malo vyzerať funkčné riadenie mesta. Vysvetľuje napríklad, prečo magistrát potrebuje novú organizačnú jednotku Metropolitný inštitút Bratislavy ako nástroj na fundovaný a zmysluplný rozvoj mesta. Druhá časť knihy sa venuje nosným témam, ktoré súvisia so životom v meste. Ukazuje, aké nedostatky dnes vládnu v týchto oblastiach a aké sú vízie ich možných riešení.

10

Funkčné mesto

Obsah

27

67

Rozvoj mesta

Metropolitný inštitút Bratislavy

81

115

Správa mesta

Mesto a mestské časti

127

139

Financovanie

Komunikácia mesta

181

Mobilita

Sociálna oblasť

205

235

251

283

Vzdelávanie a inovácie

Životné prostredie

Šport

Kultúra a kreatívny priemysel

Obsah

151

11

Agenda mesta

12

Autori

Spolupracovali Peter Hlaváček Ctibor Košťál Ján Mazúr Juraj Šujan Peter Žalman

Mesto a mestské časti Vedúci kapitoly Bruno Konečný

Spolupracovali Michal Hvorecký Zora Jaurová Oliver Kleinert Vladimír Talian Matúš Vallo

Metropolitný inštitút Bratislavy Autori Adrian Gubčo Ctibor Košťál Igor Marko Ján Mazúr

Spolupracovali Slávka Salajová

Rozvoj mesta Vedúci kapitoly Igor Marko

Správa mesta Vedúci kapitoly Ctibor Košťál

Autori Adam Berka Matúš Čupka Ivan Gogolák Lukáš Grasse Adrian Gubčo Boris Hrbáň Michal Marcinov Igor Marko Peter Netri Drahan Petrovič Milota Sidorová Matúš Vallo Tomáš Vašek

Autori Ján Brunovský Eduard Donauer Monika Filipová Jakub Kmeť Ctibor Košťál Táňa Kratochvílová Peter Lényi Marek Líška Ján Mazúr Ondrej Marko Veronika Prachárová Juraj Suchánek Ivan Šátek Peter Šťastný Eva Uhliariková

Identita Vedúci kapitoly Martin Bajaník

Autori

Autori Martin Bajaník Fedor Blaščák Henrieta Moravčíková

Autori Monika Filipová Bruno Konečný

Financie Vedúci kapitoly Matúš Lupták Autori Ctibor Košťál Martin Lejtrich Matúš Lupták Alena Schmidt Marián Šaling Komunikácia Vedúca kapitoly Michaela Benedigová Autori Martin Bajaník Michaela Benedigová Izabela Malašenková Spolupracovali Martin Jenča Jakub Ptačin Matúš Vallo

13

Autori Michal Dekánek Táňa Kratochvílová Peter Netri Tomáš Vašek Spolupracovali Matúš Lupták Michal Malý Jožo Schwarz Matúš Vallo Sociálna oblasť Vedúci kapitoly Peter Adam Sergej Kára Autori Peter Adam Barbora Brichtová Lýdia Brichtová Lenka Dvorňáková Iveta Chovancová Sergej Kára Andrej Kuruc

Vzdelávanie Vedúci kapitoly Vladimír Burjan Autori Vladimír Burjan Dušan Jaura Dana Kleinert Ctibor Koštál Rastislav Mikuláš Inovácie Vedúci kapitoly Daniel Straka Autori Petra Dzurovčinová Kristína Jenčíková Petra Lipnická Daniel Straka Šport Vedúci kapitoly Dávid Benedig Autori Dávid Benedig Miroslav Chmelár Ctibor Košťál Barbora Košťálová

Životné prostredie Vedúci kapitoly Michal Marcinov Autori Petra Csefalvayová Zuzana Hudeková Tibor Kovács Wanda Kutášová Marek Líška Ivana Maleš Michal Marcinov Daniela Mareková Jakub Mrva Marek Páva Katarína Tomanová Porubčinová Annamarie Velič Kultúra Vedúca kapitoly Zora Jaurová Autori Zora Jaurová Dana Kleinert Spolupracovali KU.BA – Kultúrna Bratislava

Mená v abecednom poradí.

Autori

Mobilita Vedúci kapitoly Peter Netri

Bratislavskรก identita

15

Dejiny Bratislavy sú plné rozporov. Pred sto rokmi vtedajší mešťania na zhromaždení v Redute protestovali proti odtrhnutiu mesta Pozsony od maďarskej republiky a začleneniu do úplne cudzieho štátu. Nepresvedčilo ich ani to, že získajú postavenie hlavného mesta. Z 80-tisíc obyvateľov tvorili v tom čase Slováci len asi desať percent. V predstavách miestnych Nemcov, Maďarov a Židov nefigurovali ako „štátotvorný národ“, ale skôr ako skupina „roľníkov a slúžok“.

Identita

Identita Bratislavy je tekutá a premenlivá. Mesto akoby stále začínalo odznova. Ako jedno z mála európskych miest zmenilo pred sto rokmi svoje meno. Celé dvadsiate storočie bolo pre Bratislavu obdobím hrubých čiar, dodnes sa neustále hľadá. Pretrváva v nej príbeh mnohokultúrneho mesta, ktorý sa však zmenil z etnickej diverzity na regionálnu. Bratislava je niečo ako Slovensko v malom, stretávajú sa tu všetky slovenské regióny, okorenené o nezanedbateľné množstvo cudzincov.

16 Identita

V marci 1919 došlo k premenovaniu mesta a s novým slovenským názvom si pôvodní „Prešpuráci“ začali zvykať na nových slovenských i českých prisťahovalcov.

Za dvadsať rokov prvej republiky narástol počet obyvateľov o takmer polovicu, už v roku 1934 tvorili rodení Bratislavčania menšinu. Kozmopolitný charakter mesto postupne stratilo.

Sen o modernej československej metropole sme po roku 1938 opustili, keď sa Bratislava stala čisto slovenskou. Azda len pre krátke trvanie vojnového štátu nezanechalo toto obdobie významnejšie stopy, no ani vtedy nechýbali odvážne plány – plánovalo sa napríklad zbúranie hradu.

Najväčšiu expanziu priniesla epocha „budovania socializmu“. Výstavbou satelitných sídlisk sa mesto vylialo zo svojich hraníc a prestalo držať pokope. Došlo k zbúraniu historického podhradia, no postavilo sa tiež niekoľko ikonických stavieb. Počet obyvateľov za 40 rokov narástol štvornásobne. Hustota obyvateľstva je dodnes v Bratislave menšia ako v roku 1945.

Identita Bratislavy je dnes slovenská a podobne ako celé Slovensko, aj ona si svoju identitu hľadá.

Minulé storočie po sebe v Bratislave zanechalo len jedno pôvodné historické centrum. Mesto si doteraz nenašlo vzťah k rieke. Dunaj mesto nespája, ale rozdeľuje.

Osud rieky v meste zrkadlí aj jej najkrajší most, ktorý mal prepojiť najväčšie sídlisko s centrom a pritom rozčesol historické jadro.

Veľké a smelé plány väčšinou nedopadli dobre, a preto je Bratislava dnes mestom s nevyužitým potenciálom. Mesto narástlo do šírky a intenzívne sa zmenilo aj vo vnútri.

Stalo sa Slovenskom v malom.

17 Identita

Po roku 1989 mesto opäť začínalo nanovo.

Bratislava sa sprivatizovala a začal sa experiment rozvoja mesta bez urbanizmu, len s architektúrou, ktorú prinášali súkromní developeri. Bez plánu roztrúsené výškové stavby škaredo poznačili panorámu mesta.

Aj v Bratislave sa postkomunizmus zrazil s kapitalizmom a globalizáciou, čo zanechalo stopy na vzťahu obyvateľov k mestu.

Je poznačený ľahostajnosťou.

Máme všetko potrebné na vytvorenie skvelej Bratislavy budúcnosti.

Táto neukotvenosť prispieva k tomu, že Bratislava je nesmierne dynamickým mestom s obrovským potenciálom. Je centrom krajiny, ktoré leží excentricky na jej západnej hranici. Bratislava chce byť metropolou a pritom je kolážou až vidiecky pôsobiacich mestských častí, ktorú z hľadiska urbanizmu charakterizuje fragmentárnosť a riedkosť.

Mesto opakovane začínalo nanovo. Aj preto ľudia neveria, že mesto vie, čo chce. Všade sa stavia a mesto sa neustále rozrastá.

Dnes máme historickú príležitosť na využitie bratislavského potenciálu.

19 Identita

Byť Bratislavčanom dnes nie je o pôvode. Človek nemusí z mesta pochádzať, ani tu nemusí mať trvalý pobyt. V Bratislave stačí bývať, ukázať sa, fungovať. Často sa tak stáva, že vzťah k mestu je iba čímsi dočasným a neznamená záväzok. Celé skupiny obyvateľov nespájajú skutočné citové väzby k mestu a jeho miestam z minulosti. Aj preto dovolíme zbúrať vzácne priemyselné pamiatky alebo zabetónovať keltské vykopávky na hrade kvôli garážam.

20 Identita

Ľudia do Bratislavy stále prichádzajú za lepším životom. Túžba po kvalitnejšom meste a živote v ňom dnes spája nových i starých Bratislavčanov do kritickej masy náročných obyvateľov. Bratislavská neukotvenosť praje novým začiatkom – oproti zbytku Slovenska je to veľmi otvorené a slobodné mesto, v ktorom nie je núdza o príležitosti. Bratislava je bránou, terminálom, autonómnou zónou aj dočasným územím.

Pretrvávajúca provizórnosť jasne odkazuje na fázu prechodu, v ktorej sa ukazuje historická príležitosť premeniť doterajšie deficity na výhody. Preto 21. storočie bude obdobím hľadania zmysluplného pomeru medzi kvalitou a kvantitou. Limituje nás zlý zákon o hlavnom meste a nízky rozpočet, no k dispozícii máme dynamické mesto plné energických ľudí, ktorí chcú zmeny a sú na ne navyknutí. Vieme nazrieť do zahraničia a inšpirovať sa. Máme základnú infraštruktúru aj silnú ekonomiku. V Bratislave je obrovská rozmanitosť potrebná pre vytvorenie moderného európskeho mesta. Máme všetko potrebné na vytvorenie skvelej Bratislavy budúcnosti.

21 Identita

Bratislava však potrebuje zmenu rozmýšľania o sebe samej. Moderné mesto už nemôže byť vnímané len technicky cez svoje funkcie, ale potrebuje zastrešujúcu ideu, ktorá mu dá zmysel. Dnes píšeme sériu bratislavských príbehov, ktoré majú mesto definovať do budúcnosti. Majú určiť jeho dlhodobé smerovanie a byť kompasom pre lepšiu diskusiu o dôležitých rozhodnutiach.

Bratislavskú budúcnosť opisujeme v piatich príbehoch, ktoré nájdete rozosiate v knihe.

Záhorská Bystrica

Devínska Nová Ves

Dúbravka

Nové Mesto

Lamač

Devín IV

Karlova Ves

I

Staré Mesto

Petržalka

Bratislava 2 km 1 : 100 000

Jaro

ovce

Rača Vajnory III

Vrakuňa

Ružinov Podunajské Biskupice II

Funkčné mesto

24

Funkčné mesto

Funkčné mesto 25

ROZVOJ MESTA

Rozumne rastĂşce mesto

28 Rozvoj mesta Funkčné mesto

Charakter Bratislavy prešiel od jej vzniku mnohými zmenami a ďalšie má pred sebou. Vývoj mesta je nezastaviteľný, treba ho však viesť tým správnym smerom. Možnosti sú otvorené a zmena bude záležať hlavne na dlhodobej spolupráci, prajnosti a dôvere všetkých, ktorí chcú bývať v lepšej Bratislave a chcú pre to aj niečo urobiť. Prestali sme snívať o lepšom a krajšom meste a stratili sme potrebu komunikovať súvislosti jeho rozvoja a tvorby. To sa však musí zmeniť.

Potrebujeme sa prebrať z kolektívneho hnevu a apatie a prestať sa báť zmien.

Zanedbaný a často deformovaný vzťah mesta a jeho obyvateľov treba nanovo vybudovať a starať sa oň. Naša vízia Bratislavy je víziou dynamického, otvoreného, príjemného a atraktívneho mesta na Dunaji. Mestské plánovanie musí zdôrazňovať a pretavovať princípy ekologickej, ekonomickej a sociálnej odolnosti do konkrétnych riešení. Bude pritom vychádzať

29 Rozvoj mesta Rozumne rastúce mesto

z reálnych poznatkov a faktov, nie z dojmov. A to aj napriek možnej nepopulárnosti riešení. Chceme definovať víziu a kroky k jej realizácii zodpovedne, ale nechceme byť moralizátormi v dnešnej extrémne polarizovanej Bratislave. Dolaďovanie kvalitného rozvoja je dlhodobý proces, na ktorom budeme pracovať aj po skončení práce na Pláne Bratislava.

Pre začiatok sme stanovili pravidlá, definície a kritériá. Určili sme základné nástroje a vybrali niektoré zaujímavé témy mesta. Prinášame aj konkrétne riešenia. Ich napĺňanie je ale otázkou budúcich priorít, ktoré budú podliehať politickej a odbornej vyspelosti a zodpovednosti. Mnohé z nich sú dlhodobé a ich úspešnosť bude závisieť od neustáleho kritického hodnotenia. Rozhodnutia často nebudú ideálne a budú musieť prejsť konsenzom, budú však vedome utlmovať vplyv nekoncepčných a zlých rozhodnutí z minulosti.

30 Rozvoj mesta Funkčné mesto

❶ Tvorba a plánovanie mesta

Rozvoj mesta je chápaný ako usmerňovaný, ale predovšetkým dynamický proces mentálnej a fyzickej premeny, ktorá vedie ku všeobec­ nému zlepšeniu kvality mesta a života v ňom.

Je to zodpovedné, systémové a dôsledné napĺňanie dlhodobej strategickej vízie, ktorá otvára viaceré možnosti. Aby sme zvolili správnu rýchlosť a smer rozvoja mesta, musíme poznať a rešpektovať jeho reálny stav.

by mesto nasmerovalo do budúcnosti. Našou povinnosťou je obnoviť krehkú náväznosť bez nostalgického vnímania minulosti. Budeme hľadať cesty k prinavráteniu rešpektu, postaveného na poznaní súvislostí a hodnôt prenosných do budúcnosti.

Sme v stave spoločenského kŕča a súčasný stav Bratislavy pripomína adolescenciu. Je to obdobie rastu, no bez viditeľných prejavov múdrosti. V minulosti sme rozumeli mestu Východiskový stav viac, a preto mesto aj viac rozumelo nám.

Bratislave sa dodnes nepodarilo naplno využiť Strata citlivosti viedla k forme plánovania rozvoja, ktorá nebola prepojená s realitou, jej vynikajúcu polohu a potenciál Dunaja a Karpát. Bratislava je stále mestom pri, a nie a ktorá stratila akúkoľvek účinnosť a funkč­ na Dunaji. Všetky rozvojové plány boli rea­ nosť. Mestu chýba autentický kontakt s oby­ lizované len čiastočne a nedokázali vytvoriť vateľmi a ľudia stratili vzťah k ulici. Mesto potrebnú mestskú kvalitu. Výsledkom je sa postupne mení na priestor sebeckého roztrieštené mesto s nahusteným, ale minia­ konzumu a špekulatívneho vlastníctva. túrnym historickým jadrom. Bratislava navyše Bez jasných strategických cieľov a funkčných nástrojov zmeny vzniká často nahrádzanie zažila obrovské demografické zmeny, ktoré povinností a zodpovednosti mesta oby­ boli vždy spojené s násilnými ideologickými zásahmi. Bývala kozmopolitným a otvoreným vateľmi. Aktivisti zametajú ulice, chránia mestom, nedokázali sme však tento potenciál históriu a miznúcu zeleň. Hrdinovia ulice ďalej rozvinúť a dnes bolestivo hľadáme, čo organizujú mestské trhy a kultúrne akcie.

polohou a dravou dynamikou. Pôsobí ako mladé a aktívne mesto, ktoré ale ešte dlho bude zápa­ siť s komplexom provinčnosti.

Nemôžeme donekonečna mesto sebecky konzumovať, musíme ho začať spoločne tvoriť.

Bratislava sa musí rozvíjať smerom k jej užíva­ teľom. Potrebujeme určiť a komunikovať kva­ litu a riziká. Adaptabilita mesta je základom jeho udržateľnosti. Okrem presnej a prísnej regulácie potrebujeme podporiť aj občiansky aktivizmus, ako formu kontroly mesta, ktorá vedie k porozumeniu a nie ku konfrontácii.

Musíme sa vrátiť k spoločenskému priestoru, ktorého kvalita sa musí zásadne vylepšiť.

Zakomponovanie Dunaja a Karpát do mesta umožní ich plnohodnotné využitie. Aktívne spolunažívanie, rešpekt a pochopenie je zák­ ladom dlhodobého a zodpovedného vzťahu k prírode v priamom dotyku s mestom.

Bratislavu budúcnosti treba začať tvoriť dnes.

Metodika mestského plánovania Bratislava hľadá a ešte nejaký čas bude hľadať svoj charakter, ideálny obsah a veľkosť. Napriek tomu vieme pomerne dobre popísať jej výcho­ diskové DNA – Bratislava je mesto s výbornou

Rozvoj mesta

Naša predstava rozvoja nie je primárne postavená na raste, ale na múdrosti a kvalite premeny. Nevieme naplánovať dokonalé mesto a každý ideologický pokus doteraz viedol ku nenapraviteľným chybám a skla­ maniu. Existujúca metodika mestského plánovania zlyháva práve v tomto mechanic­ kom nastavení. Bratislava, tak ako iné mestá, je hlboko poznačená automobilizmom, ktorý musí byť v budúcnosti vyvažovaný inými druhmi mobility.

Ako sa tvorí silné mesto Bratislava potrebuje silnú, sebavedomú a funkčnú samosprávu. Smerovanie Bratislavy závisí od politickej vôle a silnej politickej vízie. Rozvoj mesta je závislý od silnej eko­ nomiky a strategického investičného pláno­ vania, ktorým súčasné mesto nedisponuje.

Viditeľný stavebný boom paradoxne nepri­ náša potrebnú pridanú hodnotu, ale vedie k sociálnej nerovnováhe. Korupcia a špeku­ lácia sú súčasťou schvaľovacích procesov, a len transparentný systém a funkčná trestná

Tvorba a plánovanie mesta

Východiskový stav nie je dobrý, ale posledné roky vidíme pozitívny nárast aktivity a reál­ neho záujmu o regeneráciu a udržateľný roz­ voj mesta. Bratislava sa nachádza v období, ktoré bude pre jej ďalšie formovanie veľmi dôležité. Súčasné problémy je možné transfor­ movať na možnosti. Máme množstvo príkla­ dov toho, že Bratislava vie nájsť nové formy rekultivácie. Často neviditeľné transformačné príklady treba identifikovať, odkomunikovať a inšpirovať nimi pasívnu väčšinu – osobné príbehy ich tvorcov sú pozitívne nákazlivé.

31

Developeri rozvíjajú mesto bez mesta. Politici sledujú krátkodobý zisk v podobe nekoncepč­ ných a populistických riešení, ktoré len odďaľujú riešenie reálnych problémov mesta. Medzi narastajúce problémy pritom patrí rozširujúca sa sociálna nerovnosť, ničenie prirodzených mest­­ ských ekosystémov či agresívna konzumerizácia.

Bratislava je v zlom stave, čo je v prvom rade spoločenský problém. Zanedbaná spoluzodpo­ vednosť, obchádzanie zákonov a nedostihnuteľ­ nosť vinníkov viedli k strate dôvery a k izolácii dôležitých inštitúcii a hráčov mesta. Pokusy o komunikáciu ovládajú emócie a predsudky.

32 Rozvoj mesta Funkčné mesto

postihnuteľnosť ich môžu obmedziť. Vedenie mesta a politická reprezentácia často ignoruje a odkladá dôležité a nepopulárne rozvojové rozhodnutia, ktoré je potrebné urýchlene urobiť. V posledných rokoch sme svedkami postupného vnútorného úpadku mesta.

Znepokojuje nás nečinnosť vedenia mesta pri presadzovaní krokov, ktoré by viedli k dlho­ dobej zmene. Je len veľmi málo politikov, ktorí sa odhodlajú zaviesť a podporovať dlhodobé stratégie a vízie miest na viac ako vlastné volebné obdobie. Aj napriek snahám vo vnútri samosprávy nedokážu riešenia pre­ sadiť a mnohí reformátori sú zomletí vnútor­ nými nezhodami, byrokraciou a prostredím bez motivácie. To, čo sa deje v samospráve, je zrkadlom toho, čo vidíme okolo seba.

Nemôžeme donekonečna mesto sebecky konzumovať, musíme ho začať spoločne tvoriť. Na to potrebujeme zásadné zmeny v riadení mesta, ktoré vychádzajú z poznania mesta a jeho dynamických súvislostí – nielen z požiadaviek súčasných obyvateľov, ale aj tých budúcich. Budú to ťažké rozhodnutia, ktoré môže presadiť a odkomunikovať len silná a odborne zdatná samospráva s dlho­ dobou víziou, ktorá sa odrazí na všetkých záväzných a regulačných dokumentoch mesta – a nie je len nepoužiteľným dokumen­ tom. Pracovať pre lepšie mesto je pre mno­ hých lákavou výzvou. Silné mesto je preto možným a uskutočniteľným cieľom.

Územný plán Hlavného mesta SR Bratislava Veľ kým regulačným materiálom, ktorého Audit strategickych cieľ je usmerňovať stavebný rozvoj mesta, dokumentov mesta je Územný plán Hlavného mesta Slovenskej Bratislava má vypracovaných niekoľ ko strate­ republiky Bratislava. V príprave bol od roku gických, územno-plánovacích a regulačných 1996, schválený je od roku 2007. Vzhľadom na dlhé obdobie jeho vznikania bolo už dokumentov. Tieto majú za cieľ usmerňo­ v čase jeho prijatia zrejmé, že bude potrebo­ vať rozvojové aktivity v meste tak, aby sa napĺňali isté predstavy o raste kvality života, vať aktualizácie. Územný plán je založený zabezpečení ekonomického rastu, udržaní na tradičných základoch, ktoré pomerne ekologickej stability, vytváraní podmienok rigídne stanovujú každej ploche v rámci pre priaznivé sociálne prostredia a rovnosť katastrálneho územia Bratislavy jej defi­ príležitostí, vytvorení regionálneho centra či novanú funkciu, pomery miešania funkcií, zachovaní kultúrno-spoločenských hodnôt. indexy zastavanosti či indexy podlažných V realite sa však nedarí tieto ciele napĺňať. plôch. Zároveň definuje, ktoré plochy sú Neúspech rozvojových ideí je do veľ kej miery zastavané, zastaviteľné a nezastaviteľné, daný nekvalitou, nedodržiavaním či nedo­ ktoré sú stabilizované a ktoré sú rozvojové.

V praxi však v mnohých prípadoch dochádza tiahnutím dokumentov, ktoré majú vývoj ku konfliktom, keďže od roku 2007 či roku mesta ovplyvňovať.

1996 sa spoločenské, ekonomické alebo Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja environmentálne podmienky zmenili. To má za následok, že Územný plán je miestami Základným strategickým rozvojovým doku­ zbytočne reštriktívny, inokedy zas priveľmi mentom mesta je Program hospodárskeho liberálny. Mnohé návrhy načrtnuté v pláne sa a sociálneho rozvoja (PHSR), ktorý bol

Rozvoj mesta

schválený v roku 2010 s výhľadom na roky 2010–2020. Tento program je pomerne kva­ litne pripravený a stanovil množstvo cieľov a opatrení v rámci vyššie naznačených vízií.

V praxi sú však jeho výsledky obmedzené.

Mnohé z ideí PHSR sa nikdy nerealizovali a je nepravdepodobné, že sa tak do roku 2020 aj stane. Zmysel PHSR spočíva predovšet­ kým v možnosti čerpať prostriedky z fondov Európskej únie, keďže Európska komisia podmieňuje udelenie príspevkov existen­ ciou strategického rozvojového dokumentu.

Na skutočné naplnenie zmyslu PHSR chýba politická vôľa.

Diagnóza mesta

Mesto nefunguje tak, ako by malo. Aby sme vedeli prečo, musíme urobiť hĺbkovú diagnos­ tiku stavu mesta a jeho rozvojového riadenia.

Situácia je natoľ ko neprehľadná, že znemož­ ňuje nastaviť priority a určiť konkrétne akčné kroky. Potrebujeme urgentne vedieť o meste a jeho užívateľoch viac a zároveň prehodno­ tiť a zlepšiť výkonnosť orgánov a inštitúcii, ktoré riadia, plánujú a regulujú rozvoj mesta.

Aktuálny stav dokumentácie a príprava stra­ tegických dokumentov je buď zastavená alebo dlhodobo stagnuje. Existujúce materiály sa nerešpektujú, nie sú navzájom prepojené a často si odporujú. V konečnom dôsledku sa vôbec nepoužívajú.

33

❷ Diagnóza mesta

Dobré mesto sa rýchlo usadí v hlave. Po krátkej prechádzke vieme pochopiť základnú konštrukciu, cítime sa bezpečne a chceme poznať viac.

Kataster Bratislavy obsahuje veľa prázd­ nych plôch, čo komplikuje otázky mobility.

Periférie mesta voľne prechádzajúce do medzimestského priestoru nemajú jasne čitateľný obraz a nevieme ich jednoznačne zaradiť do urbánnej štruktúry. Bratislava má mnohé predmestské zóny, ktoré zotrvávajú vo svojej medznej situácii a ich ďalšie sme­ rovanie ovplyvňujú niekedy aj malé impulzy.

Medzi mestom a okolitými obcami sa roz­ kladá prázdno, ktoré má rôznorodý charak­ ter – územný plán mesta má viac rozvojových plôch ako v určitom časovom období dokáže zastavať. Je to dané dynamikou vývoja, sta­ vom spoločnosti a súvislosťami v okolí mesta.

Mesto vyhlasuje, že pripravuje nový územný plán. Napriek tomu ešte nezaznelo ani slovo o otvorenejšom, transparentnejšom a parti­ cipatívnejšom prístupe k jeho tvorbe. Reálne hrozí, že výsledný materiál zopakuje chyby svojho predchodcu, čo sa opäť bude prejavovať konfliktmi, spormi a kontroverziami charak­ teristickými pre súčasnú situáciu.

Územné generely Ďalšou sériou strategických dokumentov sú takzvané územné generely, ktoré sú dopln­ kom k Územnému plánu Hlavného mesta.

Magistrát má k dispozícii územné generely sociálnej starostlivosti, zdravotníctva, škol­ stva, športu a rekreácie, cestovného ruchu, bývania a dopravy. Vzhľadom na pomerne široké tematické okruhy nebudeme na tomto mieste hodnotiť ich kvalitu. Potrebné je však zdôrazniť, že vo výkone správy mesta sa na tieto generely prakticky neprihliada. Okrem toho sa týkajú iba katastrálneho územia Bratislavy a regionálny kontext zohľadňujú len obmedzene.

Akčný plán adaptácie na zmenu klímy pre roky 2017–2020 Azda jediným dokumentom, ktorý znesie vysoké kritériá, je Akčný plán adaptácie na zmenu klímy pre roky 2017–2020. Samotný

35 Rozvoj mesta

Detail platného, no v mnohom neaktuálneho Územného plánu Bratislavy.

Územné plány zón Mnohé nejasnosti „veľkého územného plánu“ spresňujú podrobnejšie územné plány zón, ktoré okrem funkcií stanovujú napríklad aj uličné a stavebné čiary, výšky budov, tvar striech a podobne. Ich obstarávateľmi sú mestské časti, ktoré v mnohých prípadoch reagujú na prudký záujem investorov, čo sa stretáva s nesúhlasom verejnosti. Využívajú pritom zákonný nástroj v podobe takzvanej stavebnej uzávery, ktorá umožňuje zmraziť vydávanie nových stavebných povolení do doby, kým bude schválený nový územný plán zóny, maximálne však na päť rokov.

Ideálom je, aby boli územnými plánmi zón pokryté celé územia mestských častí, toto sa však ukazuje ako nedosiahnuteľné. Úroveň pokrytia sa líši naprieč všetkými mestskými časťami. Zdržania pri obstarávaní dokumen­ tácie s využitím stavebnej uzávery spôso­ bujú spomalenie rozvoja jednotlivých štvrtí.

Blokované sú totiž aj tie projekty, z ktorých môžu miestne komunity profitovať.

Diagnóza mesta

nedarí realizovať (napríklad vytvorenie dip­ lomatickej štvrte v lokalite Kapitulské polia v Petržalke), pri iných zase plán bráni revita­ lizácii celých území (napríklad areálu bývalej továrne Cvernovka). Bratislava sa čoraz viac metropolizuje, Územný plán sa však vzťahom k regiónu venuje minimálne.

36

PRÍKLAD Z PRAHY

V Prahe územné plány zón prakticky neexistujú. Mesto namiesto toho pripravilo všeobecnejšie, no váhou významnejšie stavebné predpisy. Tie pevne stanovujú uličné a stavebné čiary naprieč celým mestom, výškové hladiny a umiestnenie inžinierskych sietí tak, aby bolo možné zakladať stromoradia, stanovovať šírkové profily ulíc s dostatkom priestoru pre všetkých a mnohé ďalšie aspekty.

Vďaka tomu sa Praha začala vracať k tvorbe kompaktného mesta po vzore západných metropol, ale aj po vzore našej tradície z obdobia prvej

Funkčné mesto

Rozvoj mesta

Československej republiky.

Územný generel zelene je však z roku 1999, čiže je neaktuálny a nepoužiteľný v súčasnom meste. Bratislava tak nedokáže reagovať na mnoho výziev kladených aktuálnou dobou.

Ide napríklad o revitalizáciu dunajských nábreží, expanziu mesta do pôvodných kar­ patských vinohradov či rozširovanie sídelnej kaše (malopodlažnej zástavby prevažne rodinných domov bez väzby na vybavenosť a verejnú dopravu). Ukazuje sa, že je nutná celková revízia strategických, územno-pláno­ vacích a regulačných dokumentov. Jej cieľom by malo byť zhodnotenie ich kvalít aj chýb a nastavenie nového prístupu k tvorbe kon­ cepčných materiálov, ktoré by boli adapta­ bilnejšie, zohľadňovali by požiadavky širokej palety aktérov a mali silnú podporu verej­ nosti. To sa odrazí aj v ich politickej akceptácii a presadzovaní ich záverov.

Audit výskumných a štatistických dokumentov a informačných dát Pre plánovanie a rozhodovanie sú kvalitné podklady a dáta zásadné. Stratégiu rozvoja mesta nemožno založiť na pocitoch či nepres­ ných a neaktuálnych údajoch. Potenciálne škody môžu byť príliš veľ ké. Nezohľadnenie demografických faktorov pri plánovaní počtu predškolských zariadení môže viesť k prob­ lému umiestniť dieťa do škôlky, nedostatočné informácie o nárokoch na dopravu zase k preplneným autobusom. Je zrejmé, že mesto potrebuje dostatok kvalitných výskumných a analytických dokumentov, podkladov a dát.

Mestá štandardne narábajú so širokou škálou podkladov. K najzákladnejším patria demogra­ fické (údaje o obyvateľstve), socioekonomické a rozličné štatistické dáta. Tieto spracováva pre­ dovšetkým Štatistický úrad Slovenskej repub­ liky, ktorý ich dodáva verejnej správe. V princípe týmto dátam niet čo vytknúť, no sú len v takom rozsahu, na aký má Štatistický úrad možnosti.

Mesto však potrebuje množstvo ďalších údajov, predovšetkým dynamické dáta, ktoré by odha­ lili aj jemnejšie aspekty mestského života.

Príkladom takýchto údajov sú informácie o denných rytmoch obyvateľstva, o doprav­ ných pohyboch, o obsadenosti MHD, vyťa­ ženosti cyklotrás, stave mestského parteru (priestoru, ktorý vnímame pri chôdzi v meste približne do výšky prvého poschodia) a podobne. Tieto dáta sa zatiaľ systematicky nezbierajú. Mestu chýba technická mapa, ktorá by prehľadne organizovala informácie o líniach technickej infraštruktúry. Podklady pre takúto mapu sú pritom k dispozícii v podobe projektových dokumentácii, ktoré odovzdávajú pri svojich projektoch investori.

Mesto zatiaľ zaostáva v otvorenosti svojich dát (napríklad oproti Prešovu, ten v tejto téme exceluje), čo je len ďalšou bariérou pri snahách o kvalitnejšie plánovanie.

Pozrime sa na konkrétne problémy jednotlivých dokumentov. Napríklad Zmeny a doplnky Územného plánu 04 boli navrhnuté ešte v roku 2014, no dodnes neboli schválené.

Výšková regulácia bola predstavená koncom roku 2016, pripomienky bolo možné zasielať do konca januára 2017, no doteraz neboli vyhodnotené. Navyše sa táto regulácia stretla s kritikou odbornej verejnosti, keďže nikto nebol schopný uspokojivo vysvetliť, prečo bola stanovená hranica 111 metrov pre výš­ kové budovy. Územný generel dopravy nepre­ veril viacero možných riešení električkových tratí, ktoré odporúčajú dopravní experti, napríklad trať po Karadžičovej ulici alebo trať po Pražskej ulici. Navyše pri výpočte doprav­ ných nárokov narábal s počtom trvalo žijúcich obyvateľov, pričom napríklad v internátnom areáli v Mlynskej doline žije podľa tohto údaju len niekoľ ko desiatok ľudí. Problémy majú aj

Proces tvorby, odbornosť, rýchlosť a kvalita spracovania územno-plánovacej dokumentá­ cie (územných plánov, územných plánov zón či urbanistických štúdií, ale aj podkladov pre tieto plány – ako je výšková regulácia, územný generel dopravy a ďalšie) patrí k problémom, ktoré významne zasahujú do charakteru sta­ vebného rozvoja. Ukazuje sa, že tieto materiály majú vážne nedostatky.

Prejavy nedostatkov vidíme všade – v zastava­ ných vinohradoch bez zodpovedajúcej infraš­ truktúry, v budovaní výškových budov bez vymedzenia lokalít, kde by sa mali koncentro­ vať, ale aj v snahách developerov prispôsobovať si územné plány budovaním apartmánov alebo v dlhotrvajúcich procesoch zmien územného plánu. Ako bolo spomenuté vyššie, súčasný

37

Audit kvality spracovania územno-plánovacej dokumentácie

Stratégiu rozvoja mesta nemožno založiť na pocitoch či nepresných a neaktuálnych údajoch. Prácou s dátami pri plánovaní sa dá predísť problémom s umiestnením detí do škôlky, či preplneným autobusom.

Rozvoj mesta

Územný plán Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy je z roku 2007, no jeho prí­ prava prebiehala od roku 1996. Nie je schopný reagovať na výzvy, ktoré kladie súčasná doba.

Problematické sú však aj jeho zmeny.

Diagnóza mesta

Veľkým nedostatkom je, že Bratislave chýba dátové oddelenie, ktoré by sa venovalo zberu a tvorbe analytických dokumentov.

Podobne ako to robia iné mestá ako New York alebo Kodaň, ale napríklad aj Praha.

V Prahe tému pokrýva IPR (Institut pláno­ vání a rozvoje Hlavního města Praha), ktorý len v dátovej sekcii zamestnáva približne sto expertov. Časť úloh by sa dala riešiť v spolu­ práci s výskumnými inštitúciami, podobne ako to úspešne testuje mestská časť Karlova Ves v spolupráci s Prírodovedeckou fakultou Univerzity Komenského. Aj keď to v minulosti bývalo bežným zvykom, Mesto Bratislava v tomto období prvýkrát neuzavrelo Zmluvu o spolupráci so Slovenskou technickou univerzitou. Spolupráca s univerzitami a výskumnými inštitúciami pritom môže byť výhodná nielen pre mesto, ale aj pre univer­ zity a ich expertov a študentov, ktorí môžu byť pripravenejší na úlohy súvisiace s plánovaním mesta. Keď sú dáta otvorené, môžu ich použí­ vať aj ďalšie inštitúcie i obyvatelia.

38 Rozvoj mesta Funkčné mesto

mestské časti. Napríklad riešenie významného rozvojového priestoru v okolí Chalupkovej ulice v podobe územného plánu zóny začala mestská časť Staré Mesto obstarávať ešte v roku 2008, schválený však bol až začiatkom roku 2018.

Ostatné mestské časti sa snažia svoju nepripra­ venosť na rozvoj riešiť stavebnými uzáverami.

Malo by ísť o krajný nástroj, no v poslednej dobe je využívaný čoraz častejšie. Okrem toho treba dodať, že väčšina týchto dokumentov vzniká bez akejkoľvek komunikácie s verejnosťou, odbornou i laickou.

Je nezodpovedné sľubovať rýchle a jednoduché riešenia.

Mnohé zo spomínaných projektov budú témou ešte roky, v prípade iných bude finálne riešenie mnohými odmietané.

Príčin zlého stavu je viacero, za hlavné možno považovať politické ovplyvňovanie tvorby územno-plánovacej dokumentácie, kapacitné podcenenie týchto aktivít na úrovni magistrátu a mestských častí, existencia paralelných štruk­ túr na magistráte, ktoré majú v náplni práce prakticky tie isté aktivity (napríklad Kancelária Hlavnej architektky, Oddelenie stratégie a projektov a Sekcia Územného plánovania), nedostatočná odbornosť s ohľadom na politické zásahy, či nedostatky územného plánovania vyplývajúce zo Stavebného zákona. Vzhľadom na podmienky, v akých sa v súčasnosti tvoria územno-plánovacie dokumenty, sa nemožno čudovať, že ich kvalita je nízka.

Audit schvaľovacích procesov a problémových projektov Spomenuté problémy v územnom plánovaní kombinované s netransparentným rozho­ dovaním majú za následok, že doteraz sa z minulosti vynárajú projekty a zámery, ktoré sú problematické a polarizujú verejnosť.

Každý z nich vedie ku káuzám, ktoré trauma­ tizujú spoločnosť a prehlbujú nedôveru voči mestu či developerom. Týchto „nášľapných mín“ je aj v súčasnosti viacero, hoci majú korene v minulej dekáde.

K najvýraznejším dlhodobým kauzám v meste patrí napríklad likvidácia Parku kultúry a oddychu, vznik výškovej budovy na Šancovej ulici v blízkosti centra YMCA, problémy okolo revitalizácie Hlavnej železnič­ nej stanice, transformácia Kamenného námestia, obnova Podhradia (predovšetkým časti Vydrica), dostavba okolia Cvernovky – „Ružového hradu“, premena športovísk na Pasienkoch na polyfunkčnú štvrť a ďalšie. Čo tieto projekty spája je fakt, že okrem roz­ ličných kontroverzných územno-plánovacích aspektov stoja na zmluvách, ktoré ich investo­ rom ponechávajú široké možnosti realizácie a zároveň zväzujú možnosti mesta na aktívny vstup či ich úplné odmietnutie. Viaceré z nich majú platné povolenia pre výstavbu, sú pod­ porené Územným plánom a majetkovými prá­ vami k daným pozemkom, čiže ich riešenie je viac v rovine právnickej ako územno-plánova­ cej či urbanisticko-architektonickej.

Bolo by nezodpovedné sľubovať rýchle a jednoduché riešenia. Mnohé zo spomí­ naných projektov budú témou ešte roky, v prípade iných bude finálne riešenie mnohými odmietané. Dôležité je však pripomenúť, že ich vplyv bude značný a budú zasahovať do životov celých generácii obyvateľov Bratislavy, preto je potrebné radšej spomaliť a hľadať

Na komunikovanie tém mestského rozvoja využíva mesto minimum prostriedkov.

Občasné informácie sa objavia na webstránke magistrátu v podobe tlačových správ, prí­ padne na Facebooku mesta. Mesto má veľ ké rezervy v systematickom informovaní o urba­ nistických témach. V nedávnej minulosti sa mesto stavalo k téme o niečo aktívnejšie.

Praxou sa stali verejné prezentácie veľ kých investičných zámerov na pôde magistrátu, ktoré boli síce úplne nezvládnuté, ale aspoň umožnili verejnosti získať prehľad o kľúčo­ vých projektoch. Dnes takéto prezentácie prebiehajú napriek masívnemu stavebnému rozvoju len zriedka. Hlavná architektka mesta sa už od roku 2011 snažila oživiť priestor Archa na Primaciálnom námestí, ktorý mal slúžiť na prezentáciu nových projektov i rozvojových vízií. Priestor sa otvoril v roku

Ak chce mesto otvorenejšie komunikovať s občanmi, vrátane odborníkov a develope­ rov, a vyhnúť sa nedorozumeniam či konflik­ tom, malo by zmeniť prístup. Už v roku 2015 sa v rámci iniciatívy Mestské zásahy objavil podnet, aby Bratislava vytvorila mapu všetkých stavebných a územných konaní. Existuje mnoho ďalších inšpirácii pri snahe o prekonanie súčas­ ných rezerv. Asi najlepším príkladom je pražské Centrum súčasnej architektúry CAMP, kde sa interaktívnym spôsobom sprostredkúvajú mestské témy širokému publiku.

39 Rozvoj mesta

Stav komunikácie a PR v oblasti rozvoja mesta

2014, no doteraz naplno neslúži svojmu účelu, keďže mu neboli poskytnuté dostatočné prostriedky pre prevádzku. Webstránka mesta nemá špecializovanú podstránku, ktorá by pokrývala danú tému a pri niektorých projek­ toch ani nemožno nájsť informácie. Už počas leta a jesene 2017 sa napríklad organizovala participácia k riešeniu Centrálnej rozvojo­ vej osi v Petržalke, no informovanie bolo v malom rozsahu, nekoncepčné a nesyste­ matické, keďže mesto sa úplne sústredilo na PR aktivity politického charakteru.

Diagnóza mesta

kompromisy, ktoré zmenšujú ich negatívny dopad. Skratkovité či dočasné riešenia sú zlým krokom. Snahou mesta by malo byť presadzo­ vanie dlhodobých a kvalitných opatrení.

40 Funkčné mesto

Rozvoj mesta

❸ Vízia transformovanej Bratislavy

Navrhovaná vízia je len pracovným, ale zato jasným obrazom toho, kam chceme Bratislavu nasmerovať. Potrebujeme však ešte veľa počúvať a hlavne viac vedieť. Vízia rozvoja Bratislavy musí byť postavená na troch dôle­ žitých charakteristikách. Prvou je ambicióz­ nosť – bez ambície, risku a odvahy sa mesto nedá zmeniť. Druhou je inšpiratívnosť – bez dlhodobej inšpirácie prameniacej zo vzájom­ ného pochopenia sa nezbavíme ľahostajnosti, predsudkov a apatie. Treťou dôležitou črtou vízie Bratislavy je zodpovednosť – nebudeme niečo sľubovať, ak nebudeme veriť, že obsah je realizovateľný. Bez osobnej a odbornej integrity je vízia prázdnym dokumentom.

Bratislava budúcnosti nemusí byť trauma­ tizovaná veľ kosťou a hranicami. Jej kvalita nemusí byť definovaná počtom a vekom oby­ vateľov, ani indexom zahustenia a už vôbec nie kolekciou priemerných mrakodrapov.

Bratislava nepochybne dozreje a zmúdrie.

Bude to Bratislava na Dunaji (nie pri ňom), viditeľný a rešpektovaný kúsok Európy s uni­ kátnou kombináciou prírody a mesta, kde sú všetci a všetko príjemne blízko.

Slušné mesto Rozvojová a stavebná kultúra slušného mesta má jasne definovanú kvalitu, ktorá je komu­ nikovaná a účinne kontrolovaná. Jasnými pravidlami a transparentnosťou vedome zabraňuje všetkým korupčným, populistickým a ziskom deformovaným metódam plánova­ nia a tvorby mesta. V plánovaní identifikuje zodpovedné orgány a osoby tak, aby mohla byť vyvodená zodpovednosť v prípadoch korupcie.

Schvaľovanie a posudzovanie sú vykonávané odborne a v stanovených termínoch. Bratislava ako dobrý partner a slušné mesto dbá na dôsledné dodržiavanie stavebných zákonov a má nulovú toleranciu k ohýbaniu zákonov a kvality v procese výstavby. Mesto aktívne podporuje investičné plány výstavby, pri kto­ rých vzniká jasná pridaná hodnota nasmero­ vaná k užívateľom a návštevníkom mesta.

Zdravé mesto Mestský ekosystém je poznačený nadvládou automobilovej dopravy. Priority a investície zdravého mesta sú postavené na udržovaní dobrej fyzickej a mentálnej kondície. V zdra­ vom meste je mestská zeleň plnohodnotne previazaná s mestskou krajinou sieťou dopravy s preferenciou chodcov, cyklistov a MHD. Vzdelávanie a podpora premeny mesta na udržateľný sociálny a environ­ mentálny ekosystém je povinnosťou. Zdravá

41

Autentické mesto Energiu mesta tvoria ľudia a ich každo­ denné príbehy – minulé, dnešné aj budúce.

Zviditeľnenie a identifikácia hrdinov ulice je dôležitou úlohou mesta, kde pozitívne príklady povzbudzujú ostatných. Autentický charakter Bratislavy sa tvorí na uliciach, par­ koch a námestiach. Verejný priestor je a bude lepidlom mesta – nesmie sa stratiť pod tlakom mechanického plánovania. Vzhľad, obsah a program verejných priestorov je modelo­ vaný užívateľmi a ich príbehmi. Len auten­ tické mesto sa vie plnohodnotne rozvíjať.

Múdre mesto Rast Bratislavy musí byť postavený na chápaní mesta ako celku. Múdre mesto nerastie do veľ­ kosti, ale do kvality. Kvalitu preto potrebujeme skúmať, definovať a komunikovať. Múdrosť vychádza z poznania súvislostí a dátového mapovania mesta. Nové digitálne metodológie rozvoja nie sú riešením, ale nástrojom, ktorý pracuje s prirodzenou nestabilitou mesta.

Múdre mesto si je vedomé svojej nedokona­ losti a rešpektuje potrebu kritickej sebareflexie.

Rozvoj mesta

Kultúrne mesto Bratislava má obrovský kultúrno-spoločenský potenciál. Je aktívnym mestom, jej kultúrne aktivity treba podporovať, prepájať a zvidi­ teľňovať. Kultúrne stratégie sú prirodzenou súčasťou regenerácie a novej výstavby a priamo ovplyvňujú jeho priestorové a obsahové kvality.

Musíme vrátiť umenie do ulíc, parkov a námestí.

Každá štvrť má mať kultúrne centrum, galériu a divadlo, ktoré budú priaznivo vplývať na vzde­ lávanie, a to aj o tvorbe mesta.

Bratislava je zeleným, kompaktným a dobre fungujúcim mestom, kde sa ľudia starajú o svoje okolie, lebo mu rozumejú a vážia si ho.

Otvorené mesto Otvorené mesto pravidelne informuje o svojich procesoch. Zapája občanov, dialó­ gom a poskytnutím otvorených dát vytvára zdieľané pochopenie mestského prostredia.

Nebojí sa priznať chyby. Tie sú prirodze­ ným produktom rozvoja mesta. Bratislava sa učí a zlepšuje, jej procesy sú systémové a transparentné.

Atraktívne mesto Ľudia vedia, čo znamená lepšie bývanie, príjemné pracovné prostredie a dobre umiestnené služby a kultúra. Atraktívne mesto je mesto zážitku a pestrosti, ktoré sa

Vízia transformovanej Bratislavy

Obsahové ciele vízie

42

vie adaptovať, rásť s potrebami a kvôli svojej jedinečnej štruktúre, polohe a malej rozlohe pritiahnuť nových obyvateľov. Bratislava môže stále rásť do krásy a príťažlivosti.

Krajina ako vymedzenie mesta

Funkčné mesto

Rozvoj mesta

Bratislavská krajina je prírodne veľmi bohatá – od pohoria Malých Karpát, cez úrodné nížiny až po lužné lesy okolia Dunaja, či jeho brehy prepájajúce celú Bratislavu. Je najstálejšou zložkou prostredia a predurčuje možnosti mesta z hľadiska pohybu i rozvoja.

Na jej živočíchy a rastlinstvo netreba zabúdať a činnosť a oddych človeka musia byť v súlade s dlhodobou udržateľnosťou prostredia.

Predstavujeme sedem spôsobov jej využitia.

Využitie krajiny pre zvýšenie biodiverzity Prírodné a mestské plochy zelene treba prepo­ jiť do jedného systému. Odporúčame zaviesť osobitný manažment mestských lesov. Treba zabezpečiť ochranu porastov proti holorubom, ale aj biotickým škodcom. Tiež je dôležité zvyšovať ich statickú stabilitu, či zmeniť ich štruktúru. Pri výsadbách by sa mali uprednost­ ňovať trvalky a rastliny, ktoré dobre znášajú extrémy sídelného prostredia a s nízkymi nárokmi na zavlažovanie. Postupy údržby by mali byť blízke prírode, ako napríklad menej časté kosenie a hospodárenie so zrážkovými vodami udržateľné. Malo by sa zamedzovať vysušovaniu mestskej krajiny a odtoku zrážko­ vých vôd do kanalizácie.

Význam Dunaja pre rekreáciu a pohyb Oba brehy Dunaja žijú v Bratislave iným spô­ sobom. Jeden príbeh je o histórií mesta, jeho stáročnom rozvoji a masívnej regulácii rieč­ neho toku. Druhý je o prírodnom prostredí, o snahe zachovať zelené územia neďaleko historického mesta, o starých lodeniciach, lužných lesoch a pieskových plážach. Treba prepojiť tieto rozdielne, no navzájom sa dopĺňajúce svety. Prírodné plochy majú hrať v okolí rieky hlavnú úlohu. Územia Karloveského ramena či Pečianskeho lesa, ktoré oplývajú prírodným bohatstvom, musia ostať uchované. V kombinácii so zelenými plochami by mali vznikať oddychovo-rekre­ ačné zóny späté s vodou ako aj športoviská a zóny aktívneho oddychu. Potrebujeme však aj územia pokoja. Lužné lesy sú životným priestorom pre množstvo druhov vtákov a iných živočíchov, ktorý treba rešpektovať.

Dunaj, jeho ramená a zóny lužného lesa sú tiež nástrojom ochladzovania klímy mesta v čase zvyšujúceho sa otepľovania. Oblasť povodia Dunaja od Petržalky po Medveďov by sa mala stať Národným parkom Podunajsko.

Prepojenie krajiny v meste a mimo neho Žiadne mesto neexistuje bez krajiny a žiadna krajina bez mesta. Obe zložky sú dôležité pre vytváranie úplných ľudských obydlí.

Hľadajme balans medzi zástavbou a mest­ skou zeleňou – medzi mestom a krajinou. Ich prepojením zvýšime ekologickú, spoločenskú a ekonomickú hodnotu mesta. Plánovanie a revitalizácia verejných zelených plôch, parkov, školskej zelene, záhrad a dvorov musí Využitie krajiny pre poľnohospodárstvo Prístup k pestovaniu potravín treba prehodno­ byť prioritou mesta. Plnohodnotný význam by mal byť pripísaný aj takzvaným zbytkovým tiť tak, aby bolo hospodársky udržateľné. Ide o definovanie prístupu k pestovaniu potravín, plochám zelene, ako sú aleje, stromoradia, technológii pestovania, systému financovania biocentrá a biokoridory, ktoré majú špecifické sociálne alebo ekologické kvality v rámci a systému distribúcie produkcie pomocou metódy komunitného poľnohospodárstva. Ide zelenej infraštruktúry. napríklad o obnovu viníc či ovocných sadov a poľnohospodárstvo zamerané na ochranu vybraných druhov zvierat.

43

kvalitu podzemných vôd a zdravie obyvateľstva.

Najnebezpečnejšie sú zvyšky po rafinérii Apollo, z ktorej do podzemných vôd uniklo množstvo Sieť ulíc, námestí a parkov, ale aj historické ropných látok, ktoré doteraz neboli komplexne pamiatky a industriálne dedičstvo dávajú zlikvidované. Vplyvom pohybu podzemných identitu a charakter jednotlivých štvrtí Bratislavy. Veľ kou témou verejných priestran­ vôd, ktoré kopírujú tok Dunaja, sa postupne znečistilo podložie pod významnou časťou stiev je prepájanie a pohyb, či už ide o poho­ Bratislavy. Riešenie tejto vážnej situácie si bude dlnú a bezpečnú cestu štvrťami, ktorá šetrí čas, alebo nové mosty a ich polohu. Dôležitým vyžadovať veľa úsilia a prostriedkov a je zrejmé, že mesto to samo nezvládne. Treba však presa­ faktorom vzťahu k mestu sú aj organizované aktivity na verejných priestranstvách. dzovať odbúravanie záťaží, hľadanie efektívnej spolupráce s majiteľmi pozemkov tak, aby ich Historická stopa a industriálna história bolo možné vyčistiť a boli znova využiteľné.

Bratislava bola v minulosti známa ako „Uhorský Manchester“. Dnes už z historic­ Nábrežia rieky a nové mosty Poloha Bratislavy pri jednej z najvýznamnej­ kých industriálnych areálov zostali už len fragmenty či solitérne budovy. V poslednom ších európskych riek je unikátna a nábrežiam období sa však zdá, že si verejnosť i súk­ treba prisúdiť náležitý význam. Vzhľadom na svoju veľ kosť je Dunaj zároveň bariérou romní investori začínajú viac vážiť špecifické a potenciálne nebezpečným susedom.V blíz­ „genius loci“ industriálnych budov. Hoci došlo k výrazným stratám, v meste sa stále kosti brehov vznikli vzácne biotopy potrebu­ nachádza viacero budov, na ktorých možno júce ochranu, bezprostredný kontakt s rušnou stavať a zatraktívniť nimi verejné priestran­ metropolou ju však sťažuje. Ľadovcový režim

Rozvoj mesta

Verejné priestranstvá ako skelet mesta

stvá. Treba sa zamerať na ochranu existu­ júcich budov či areálov, spolupracovať s ich majiteľmi pri hľadaní možností ich revitalizá­ cie a vstupovať do nich zásahmi, ktoré budú pripomínať ich dejiny. Historické stopy však treba aj propagovať. Pre tieto účely by mal MIB (Metropolitný inštitút Bratislavy) spra­ covať dizajn manuály charakterových lokalít. ↗↗ Pozri aj kapitolu MIB s. 67

Industriálne dedičstvo a životné prostredie Vzhľadom na to, že Bratislave dominoval chemický priemysel, mnohé neaktívne areály sú environmentálnou záťažou, ovplyvňujúcou

veľtoku vedie k výkyvom hladiny a pravidelne sa opakujúcim povodniam, ktoré sa podarilo spútať až rozsiahlymi stavebnými zásahmi, ktoré narušili vzťah mesta s Dunajom. Kedže sa na sociálny aspekt pri projektoch protipovodňo­ vej ochrany nebral ohľad, rieka je teraz vedená v rýchlom a neprístupnom kanáli. K týmto problémom je treba pristupovať komplexne a odmietnuť zjednodušujúce riešenia. Pri rie­ šení mobility medzi brehmi, zlepšovaní prístupu k nim, ako aj ochrane prírody, treba rešpektovať dva základné aspekty: dôraz na človeka a trvalú udržateľnosť riešení. Ak kapacitu mostov zme­ riame podľa počtu ľudí, ktorí nimi prejdú a nie

Vízia transformovanej Bratislavy

Naša predstava rozvoja nie je primárne postavená na raste, ale na múdrosti a kvalite premeny.

44 Rozvoj mesta Funkčné mesto

počtom vozidiel, zistíme, že Starý most, ktorý je určený pre vysokokapacitnú MHD, peších a cyklistov, je na tom lepšie ako iné mosty.

Ochrana pridunajskej krajiny nie je vnímaná ako priorita, čo dokazuje aj ľahostajný prí­ stup úradov k vyhláseniu Národného parku Podunajsko či k regulácii zástavby v blízkosti vodných zdrojov. Mesto by malo jasne načrt­ núť smer vývoja: nové mosty musia slúžiť všetkým druhom mobility a musia byť na vysokej technickej i estetickej úrovni zaru­ čenej architektonickou súťažou. Z nábreží sa musí stať kvalitný verejný priestor a ochrana prírody musí byť prioritou, pričom pomôcť môže vzdelávanie verejnosti, ktorá často netuší o význame toho, čo v Bratislave máme.

Prvým krokom je Koncepcia bratislavských brehov, ktorú by mal pripraviť MIB.

umožňuje prepojenie mesta, napríklad Stará radnica svojimi priechodmi, alebo určuje jeho smerovanie ako Prezidentský palác, ktorý roz­ deľuje dve osy rozvoja mesta. Je zvykom, že na mnohé tieto pamiatky nadväzujú parky a zasa­ dzujú ich do kontextov v rámci mestskej štruk­ túry. Je nutné dbať na určenie kvality objektov všetkých vrstiev histórie a hľadať možnosti rozvoja ich hodnôt v dnešnom prostredí, a to od zmeny prezentácie až po prestavbu.

Mestské parky Ochrana bratislavských parkov a ich začle­ nenie do hierarchie mesta je nevyhnutná.

Výzvou je zakladanie nových parkov na základe sociálnych a ekologických potrieb a priestorových možností. Hierarchia parkov sa definuje na základe plošnej výmery, dostup­ nosti, spoločenského významu, vybavenosti a intenzity využívania. Dôležitá časť práce s mestskými parkami je aj efektívnejšie vyu­ žitie a lákanie obyvateľov programom. Je tiež nutné vybudovať funkčný systému starostli­ vosti a kvalitnej odbornej údržby, v ktorom by nemala chýbať koordinovaná spoluúčasť lokálnych komunít a dobrovoľníkov.

Súkromné verzus verejné priestranstvo Bratislava má byť mestom pre všetkých.

Významné objekty a pamiatky sú dôležitým prvkom verejných priestranstiev. Špeciálne to platí pre verejný priestor, kde sú pravidlá postavené na demokratických princí­ Pamiatky vo verejných priestranstvách poch zdieľaného užívania. V súčasnom rozvoji Významné objekty a pamiatky, a to či už mesta sa verejný priestor dopĺňa poloverej­ z hľadiska historickej kvality alebo významu ným priestorom a pravidlá sa začínajú často udalostí, sú významnými vstupmi do verejných prispôsobovať privátnym záujmom. Kvalita priestranstiev. Tieto objekty dávajú verejným mesta je postavená na rovnosti a rešpekte priestranstvám typickú kompozíciu ako aj a konflikt medzi súkromným a verejným súvis s históriou. Príkladmi môžu byť vojnový je sprievodným javom každého rastúceho pamätník Slavín a smerovanie osi mesta mesta. Je povinnosťou mesta tento konflikt naň, Bratislavský hrad ako ústredné miesto odstrániť. Bratislava má stále veľkú proporciu Bratislavy ale i Slovenské národné divadlo, verejných priestranstiev v správe a vlastníctve ktoré ukončuje Hviezdoslavovo námestie. mesta. Rozvojom privátneho developmentu Každá z týchto pamiatok má význam pre svoje sa však štruktúra vlastníctva mení. Zároveň okolie a je nositeľkou určitých hodnôt vo verej­ pribúdajú mestské priestory, ktoré sú v pri­ nom priestranstve. Mnoho z týchto objektov vátnom vlastníctve, ale poskytujú aktivity

Aktivity vo verejnom priestranstve vytvárajú pozitívny vzťah k mestu. (Street Food Park, Stará tržnica)

Aktívne verejné priestranstvo Vytváranie zážitku nie je postavené len na vizuálnom vneme, ale na programe, ktorý robí miesto atraktívnym. Aktivity vytvárajú

45

pozitívny vzťah k miestu a spoluvytvárajú jeho príbeh a identitu. Príprava plánu aktivít, ktoré môžu mať pozitívny dopad na celo­ ročné užívanie parkov a námestí musí vznikať koordináciou a podporou inštitúcii, ktoré vedia kvalitný obsah ponúknuť. Otvorením programovej ponuky a aktivizáciou verejného priestranstva je možné zvýšiť záujem o exteriér mesta a vytvoriť predpoklad pre spoločenské porozumenie a pohodu. Bratislava potrebuje pritiahnuť ľudí do ulíc a pomôcť užívateľom využiť existujúci potenciál. Zdieľaný aktívny zážitok umožní obyvateľom precítiť pozitívne zmeny v kvalite mestského prostredia.

Bratislava má mnoho charakterov, vďaka ktorým majú miestni vzťah zo svojím okolím.

Radenie a výška stavieb vytvárajú charakteris­ tickú štruktúru každej štvrte. Niekedy sa jedná o samostatné domy, niekedy o bloky a nie­ kedy o panelové domy. Niekde je viac turistov a reštaurácií, inde žijú skôr domáci a hrajú sa deti. Kvalitu mesta vytvárajú jeho užívatelia svojou činnosťou v ňom. Mesto nemôže byť obmedzené len na históriu. Jeho charakter sa vytvára postupným vrstvením, ktoré vzniká v diskusií MIB s užívateľmi mesta. Išlo by o dopĺňanie a podporu rôznorodosti, avšak nie na úkor celkového obrazu mesta. Ľudská mierka a diverzita aktivít Mesto komponované smerom k užívate­ ľovi a jeho mierke je dobrým a fungujúcim mestom. Na prvom mieste musí byť cho­ dec. Mestu s plnohodnotnými mestskými štvrťami, kde je všetko v pešej dostupnosti, odpadá problém s dopravou. Dôraz na ľudskú mierku sa však neprejavuje len v krátkych vzdialenostiach medzi domom, obchodom, škôlkou, školou, kinom, reštauráciou, parkom alebo športoviskom, ale aj v príjemnom pocite z pobytu v jeho častiach. K tomu prispieva dobrý dizajn mesta, ktorý zohľadňuje ľudské

Rozvoj mesta

Lokality ako telo mesta

Vízia transformovanej Bratislavy

verejnosti. Ďalším vznikajúcim typom priestorov sú verejné priestory vo vlastníc­ tve mesta, ktoré sú v dlhodobom prenájme privátneho investora, ako napríklad obľúbené nábrežie Eurovea. Dá sa predpokladať, že budú vznikať nové modely vlastníctva alebo prenájmu, ktoré môžu priniesť potrebný rozvoj, diverzitu a atraktívny obsah, ak budú postavené na koordinovanej stratégii mesta.

Je potrebné tento trend monitorovať a regu­ lovať. Strategické verejné priestory musia byť identifikované a musia zostať nedotknuteľ­ ným vlastníctvom Bratislavčanov. Je potrebné, aby sme podporili diverzitu mesta a otvorili možnosti rozvoja verejných priestorov, ktoré nie sú podmienené komerčnou aktivitou ale inými funkčnými modelmi financovania, spravovania a údržby. V súčasnosti mesto nevie zabezpečiť rozvoj verejných priestorov a údržba je pre mestské financie často neudrža­ teľná. Prepojenie financovania so súkromnými investormi bude kľúčové a bez partnerskej investičnej spolupráce bude ťažké upadajúcu kvalitu verejného priestoru zlepšiť. Aj v tomto prípade je potrebné spracovať stratégiu roz­ voja verejných priestorov a pripraviť pravidlá transparentného kombinovaného financovania, ktoré je výhodné hlavne pre mesto.

46 Rozvoj mesta Funkčné mesto

plánovanie a územný rozvoj, vytváranie vlast­ ných stavebných predpisov, podporu alterna­ tívnych foriem bývania, dlhodobý prenájom mestských pozemkov na bytovú výstavbu, až po obstarávanie bytov pre najzraniteľnejšie sociálne skupiny, dokážu mestá do istej miery ovplyvňovať dostupnosť bývania. Bratislava Dôležité inštitúcie a kultúra by mala s týmito nástrojmi začať systematicky V Bratislave sídlia lokálne aj celoslovensky pracovať, aby dokázala dlhodobo zabezpečiť dôležité objekty. Jednotlivé areály a okrsky kvalitu obytného prostredia, ako aj územnú ako sú napríklad zdravotnícke, vysokoškolské a finančnú dostupnosť bývania. Aj keď by sa a kultúrne zariadenia vytvárajú charakter celých mohlo zdať, že veľ ké množstvo nových bytov, štvrtí. Je nutné dbať na to, kde sú umiestňované, ktoré trh v Bratislave každoročne prinesie, ako je vybratý ich tvorca a aký dopad to bude zvyšuje dostupnosť bývania, ceny bytov i náj­ mať na rozvoj okolitej zástavby a infraštruktúry mov rastú rýchlejšie ako príjmy. mesta. Mesto sa o ne musí starať, či už ide o ich systémové rozvíjanie alebo len obnovu historic­ kých objektov, v ktorých organizácie a inštitúcie sídlia. Tieto objekty majú veľký potenciál aj mimo ich hlavného časového rámca. Ihriská škôl môžu slúžiť verejnosti a sály knižníc a múzeí sa večer môžu zmeniť na verejné priestranstvá s premietaním kina. Mesto takisto musí nájsť stratégiu, ako sa vyrovnať s dopytom po veľkých obchodných domoch a to napríklad vytváraním kvalitných miest vo Nárast koncentrácie výškových budov v oblasti Nív a nábrežia. verejnom priestore, každodennosťou dobrej služby a podporovaním stredných a malých podnikateľov k oživovaniu ulíc a využívaniu Výškové členenie mesta verejných priestranstiev.

Z Bratislavy sa stalo mesto kontrastov, kde sa k malému kompaktnému centru pridávajú Dostupné bývanie sídliskové súbory, v rámci ktorých vznikajú Dostupnosť bývania je jedným zo základ­ roztratené výškové dominanty. Na druhej strane možno už dnes konštatovať, že sa ných parametrov kvality života v mestách.

Bratislava svoju rolu aktívneho hráča v oblasti v rámci mesta formujú lokality, kde dochádza k silnejšej koncentrácii výškových budov. bývania obmedzila na vydávanie územných Dnes sa zdá, že sú to oblasť Nív, nábrežia rozhodnutí a stavebných povolení. V súčas­ nosti je individuálne vlastníctvo podporované Dunaja východne od historického jadra a čias­ ľahko dostupnými hypotekárnymi úvermi točne okolie Trnavského mýta či Bajkalskej a model štátom riadenej podpory výstavby ulice. Na tejto tendencii treba stavať a pokra­ sociálneho bývania je v Bratislave v pod­ čovať v snahe sústrediť výškové budovy v niekoľ kých lokalitách. V iných častiach state nefunkčný. Pritom bývanie vždy bolo, mesta je umiestňovanie výškových budov a vo vyspelých krajinách aj stále je, výsostne nateraz nevhodné a zástavba by mala sledo­ komunálnou témou. Cez rôzne nástroje ako napríklad aktívne a flexibilné územné vať existujúce výškové členenie. Výnimočne potreby. Rozličnosť služieb a vlastníckych vzťahov, krátke vzdialenosti a hustota osíd­ lenia zvyšujú koncentráciu ľudí na uliciach.

Ponuka služieb v jednotlivých štvrtiach musí odzrkadľovať pestré zloženie obyvateľstva s dôrazom na charakter štvrte.

Mesto musí podporovať rôznorodosť doprav­ ných možností, a to vzhľadom k ich pohodl­ nosti, prekonávaniu potrebnej vzdialenosti, ale aj zážitku, ktorý sprostredkúvajú. Nikto z užívateľov dopravy by nemal byť trestaný za svoju preferenciu pohybu – či už je to autom, električkou, autobusom, na bicykli alebo pešo. Všetky dopravné systémy by mali byť integrované tak, aby sa dopĺňali.

MIB podporí vytváranie dopravných uzlov, kde bude možné rýchlo prestúpiť z jedného druhu dopravy na iný. V týchto bodoch by boli zriadené parkoviská ako i miesta pre poži­ čanie bicyklov. Bratislava potrebuje kvalitné napojenie na atraktívnu cyklistickú a pešiu cestnú sieť a mala by využívať siete vlakových staníc a systém prímestskej železnice. Pre maximálne užívanie verejného priestran­ stva by po vzore zahraničných miest mohli byť zavádzané dni, kedy by boli obyvatelia motivovaní vyskúšať iný druh dopravy, než na ktorý sú zvyknutí. Príkladom by bol deň bez áut, alebo podpora cyklodopravy a motivácia k pešiemu pohybu.

47 Rozvoj mesta

Obnova mesta Hoci je obnova mesta v princípe pozitívny, a najmä v prípade obnovy pamiatkovo či kul­ túrne hodnotných budov aj o verejne podpo­ rovaný postup, v určitých prípadoch prináša aj zvyšovanie cien bytov či nájmov, čo sťažuje životnú situáciu menej majetných skupín oby­ vateľstva, ktoré musia niekedy čeliť vytlačeniu z miesta svojho pôvodného bydliska. Tento pro­ ces sa nazýva gentrifikácia a je mnohými vní­ maný ako veľký problém vyspelých metropol.

Hoci Bratislavy sa gentrifikácia zatiaľ takmer netýka, mesto by malo mať vyvinuté mecha­ nizmy, ako ju rozpoznať a čeliť jej možným negatívnym dopadom namiesto slepého podpo­ rovania revitalizácie bez komplexného pozna­ nia lokality. Táto úloha si vyžaduje analytický a vysoko odborný aparát, ktorý bude situáciu monitorovať a navrhovať možné riešenia, ako napríklad zriaďovanie cenovo dostupného býva­ nia, a to aj v centrálnejších lokalitách, prácu s komunitami a podporu lokálnych iniciatív či podnikania. Revitalizáciu nemožno vnímať ako rekonštrukciu budovy či obnovenie parku, ale ako výsledok komplexného procesu, spojeného so spoznávaním daného miesta. Až po uvážení lokálnych podmienok možno pripraviť a pod­ poriť taký projekt, z ktorého budú mať profit všetci. Zásadným nástrojom by mal byť MIB.

Doprava ako obeh mesta

Mesto musí podporovať rôznorodú dopravu, ktorá na seba nadväzuje.

Integrácia cyklodopravy Cyklistická doprava v súčasnosti nie je mestom považovaná za rovnocennú alter­ natívu k automobilovej, či verejnej doprave.

Mesto už dlhé roky porušuje vlastné záväzné dokumenty (Územný plán), keď pri rekon­ štrukciách ciest a križovatiek nepočíta

Vízia transformovanej Bratislavy

je možné uvažovať o vybudovaní lokálnej dominanty, tá by však mala mať aj výnimočné architektonické kvality. Mesto môže reagovať kvalitne pripravenou výškovou reguláciou, ktorá bude vychádzať z dôkladnej analýzy, aby sa následne stala podkladom pre nový Územný plán mesta. Ďalším spôsobom sú Stavebné predpisy, ktoré by záväzne stanovovali nutnosť dodržiavania výškového charakteru zástavby v danej lokalite. Mesto by malo byť flexibilné pri rozhodovaní a hľadať nástroje, ako v dis­ kusii s developermi získať výhody – napríklad viac zrenovovaných verejných priestranstiev výmenou za navýšenie budovy v lokalitách, kde sú výškové budovy vhodné.

Jedno zdieľané auto dokáže nahradiť aj viac ako desať súkromných automobilov.

Prepojenie rôznych druhov dopravy Súčasťou kvalitného dopravného systému je prepojenie rôznych foriem dopravy a jed­ noduchosť ich použitia. Na železničných staniciach v obciach okolo Bratislavy musia

49

Robustná, kvalitná a rastúca MHD Cielené znižovanie podielu individuálnej automobilovej dopravy v kombinácii s mier­ nym rastom počtu obyvateľov a pracovných príležitostí predpokladajú vyššie výkony

Rozvoj mesta

verejnej dopravy. Zvýšené používanie verejnej dopravy zlepšuje jej ekonomickú efektívnosť a súčasne jej kvalitu. Pri dostatočne krátkom intervale je možné dopyt uspokojiť zvýšením kapacity vozidiel, novou linkou, alebo kapa­ citnejším typom dopravného systému. Čas cesty „od dverí k dverám“ je dôležitým (nie však jediným) parametrom kvality verejnej dopravy. Treba hľadať možnosti skrátenia týchto časov, hlavne ak sú prepravné prúdy dostatočne veľ ké. Medzi okrajovými časťami mesta sú väčšinou prepravné prúdy slabšie, treba sa sústrediť na dopravu do širšieho centra, prípadne aj na významné ciele v okra­ jových oblastiach. Modernizáciou električko­ vých trás dokážeme skrátiť cestu o 10 až 20 percent. Nové električkové trate (Petržalská a Prievozská radiála) dokážu skrátiť čas výraznejšie, najmä ak sú dané smery v súčas­ nosti ovplyvnené dopravnými zápchami.

Vyhradené pruhy pre MHD dokážu ušetriť v špičke aj desiatky minút, sú realizovateľné rýchlo a bez veľ kých investícií. Príkladom je Gagarinova ulica so súbehom trolejbusov a regionálnych autobusov, kde by sa zave­ dením vyhradených pruhov pravdepodobne zvýšil počet prepravených osôb. Zlepšenie prí­ stupu na zastávky a optimalizácia prestupov dokážu tiež skrátiť celkový čas prepravy, pri­ čom pozitívne ovplyvňujú vnímanie doprav­ ného systému. V niektorých prípadoch môže žiadané rýchle spojenie poskytnúť železnica.

Nevyhnutnosťou je zvýšenie kapacity exis­ tujúcich tratí tak, aby bol vnútromestský interval v špičke najviac 15 minút. Diaľková železničná doprava ovplyvňuje kvalitu života na celom území Slovenska. Bratislava by mala od štátu požadovať kvalitnejšiu, rýchlejšiu a kapacitnejšiu diaľ kovú železničnú dopravu.

Vízia transformovanej Bratislavy

s cyklodopravou. Vďaka kompaktnej veľ ko­ sti a prevažnej rovinatosti mesta je pritom presun bicyklom vhodnou voľbou najmä na kratšie vzdialenosti (2 až 7 km). V špičko­ vých hodinách je najrýchlejším spôsobom dopravy v širšom centre. Napriek tomu, že jazda na bicykli je fyzicky nenáročná aktivita, jej vplyv na zdravie obyvateľov je významný.

Podpora cyklistickej dopravy je ekonomicky prospešná a prináša oveľa väčšie benefity ako sú náklady na výstavbu cyklistickej infraš­ truktúry. Cyklodoprava zaberá minimálny priestor, podporuje zdravie obyvateľov, čím šetrí náklady na zdravotnú starostlivosť, predlžuje produktívny život ľudí, nespôsobuje znečistenie ovzdušia ani hluk a prach. Mesto si v Územnom pláne, Územnom generely dopravy a iných dokumentoch určilo hlavnú sieť mestských cyklotrás napojenú na lokálne spojovacie cyklotrasy zo štvrtí a sídlisk.

Každý obyvateľ by sa mal vedieť do 5 minút napojiť na hlavnú mestskú cyklotrasu, ktorá by spĺňala najvyšší štandard bezpeč­ nosti, komfortu a plynulosti. Tieto trasy majú spájať všetky mestské časti s centrom a navzájom. Majú byť vhodné pre všetky vekové skupiny, zlepšiť mobilitu obyvateľ­ stva pri dochádzaní do práce či školy a slúžiť ako prístupové trasy do rekreačných území.

Cyklistická doprava by mala byť súčasťou posudzovania investičných projektov rov­ nako ako motorová, v stavebných predpisoch by mali byť konkrétne hodnoty na požado­ vané počty parkovacích miest pre bicykle a to tak pre obyvateľov, zamestnancov ako i náv­ števníkov. Umiestnenie cyklotrás v priestore ulíc by malo byť v Bratislave zjednotené na niekoľko základných typov, aby bol ich dizajn jasne zrozumiteľný širokej verejnosti.

50 Rozvoj mesta Funkčné mesto

byť parkoviská pre autá, bezpečné úložiská bicyklov a zastávky regionálnej autobusovej dopravy – všetky umožnia prístup na koľajovú dopravu do mesta, na ktorú musí nadväzovať vysokokapacitná mestská hromadná doprava.

V širšom centre, kde je vhodnou možnosťou presunu bicykel, musia byť na frekventova­ ných zastávkach prístupné zdieľané bicykle.

Voľbu spôsobu dopravy pre konkrétnu cestu a jednotlivé prestupy pomôžu navrhnúť aplikácie pre verejnosť a to vďaka otvoreným dátam o cestovných poriadkoch, prepojených s dátami o dostupnosti zdieľaných bicyklov alebo automobilov. Informácie o možnos­ tiach prestupu, obmedzeniach a meškaniach sa musia zobrazovať ešte pred príjazdom na zastávku, aby umožnili cestujúcemu rozhodnúť sa. Prestupné uzly patria medzi najdôležitejšie body infraštruktúry mestského dopravného systému a ich rozvoj je prioritou pre zlepšenie komfortu cestovania. Širokú paletu dopravných možností zabezpečených samosprávou vo forme verejnej dopravy (vlak, regionálne autobusy, električky, trolejbusy, autobusy, zdieľané bicykle, parkoviská) dopl­ nia služby prevádzkované súkromníkmi (taxi, zdieľané automobily, parkovanie).

komplikujú sa pešie trasy, ničí sa zeleň, posú­ vajú sa zastávky a zhoršuje sa k nim prístup.

Je potrebné umožniť stavať byty, obchody a pracoviská s dôrazom na neautomobilovú dopravu. V celom meste je potrebný zvýšený dopyt po parkovaní riešiť predovšetkým regu­ láciou – formou spoplatnenia, nie rozširovaním na úkor chodcov a zelene. Popritom treba pod­ porovať znižovanie počtu vonkajších parkova­ cích miest budovaním podzemných parkovísk, vymáhať dodržiavanie pravidiel parkovania a vytváraním zón vrátiť chodníky chodcom.

Pri Starej tržnici sa dajú požičať elektromobily.

Nové formy dopravy Elektromobilita, aplikácie i zdieľaná eko­ nomika prinášajú nové možnosti dopravy.

V Bratislave bude novinkou mestský systém zdieľaných bicyklov so 750 bicyklami na 80 Mesto bez áut staniciach v širšom centre. Umožnia ľuďom Koncentrácia bývania, práce, služieb, jazdiť na bicykli do práce, bez nutnosti vlastniť obchodu, úradov, kultúry a športovísk robí bicykel, starať sa oň a báť sa o jeho odcudzenie. mesto mestom. Často sú tieto ciele v pešej Dovoľuje tiež vykonať len časť cesty v kombi­ dostupnosti, skoro vždy v dostupnosti verej­ nej dopravy. Výstavba sídlisk, rozvoj bývania nácii s MHD, alebo len cestu jedným smerom. v okolí Bratislavy, alebo výstavba prímest­ Obdobne funguje aj systém zdieľaných áut, vďaka ktorému získa prístup k automobilu ských nákupných centier spôsobili zvýšenie za malý poplatok každý, aj človek, ktorý si automobility. Zanikajú pešie prepojenia, autá blokujú v zápchach verejnú dopravu a zhoršuje auto nemôže dovoliť. Cez aplikáciu si vozidlo vyhľadá v okolí, rezervuje, odomkne i zamkne. sa životné prostredie. Riešenia sú v podstate Oproti nákladom spojeným s vlastným auto­ známe, mesto ich len musí implementovať.

Bratislava bude rásť a každý nový investičný mobilom je pre veľkú časť populácie zdieľané projekt musí zlepšovať podmienky chod­ auto oveľa lacnejšie. Mesto musí podporiť com, cyklistom aj verejnej doprave. Nesmie to prevádzkovateľov systémov zdieľaných auto­ byť naopak. Kvôli zvyšovaniu kapacity ciest sa mobilov, aby zjednodušilo ľuďom rozhodnutie v súčasnosti často rušia priechody pre chodcov, nevlastniť auto. Menej áut v meste znamená

51

Rozvoj ako potenciál mesta

Mestské dominanty, priehľady a výhľady Prirodzený rast založený na rešpektovaní prírodných daností krajiny bol pre vývoj nášho mesta typický až do prvej polovice 20. storočia. Vďaka tomu sa vytvorilo viacero unikátnych prirodzených dominánt, priehľa­ dov a výhľadov, ktoré sú spojením prirodze­ ných a ľudských zásahov. K najvýznamnejším dominantám Bratislavy a jej okolia patrí hrad, ktorý rešpektujú aj historicky vytýčené cesty a ulice (Pribinova, Dunajská, Cintorínska, Prievozská, Špitálska, Obchodná, Mýtna, Žilinská). V Bratislave možno nájsť ešte niekoľ ko vizuálne silných dominánt, naprí­ klad vysielač na vrchu Kamzík, či pamätník Slavín. V budúcnosti zrejme podobnú úlohu bude plniť aj vznikajúca výšková zástavba na nábreží Dunaja a v štvrti Nivy. Tieto silné identifikačné prvky treba pri budúcom Doprava ako spoločenský vývoji vizuálne rešpektovať. Zároveň by nová a pracovný priestor výstavba, obzvlášť v územiach, ktoré budú Čoraz viac času budeme tráviť v presune, vnímané ako centrálne či dominantné pre otázka kvality stráveného času v doprave budúcu Bratislavu, mala spĺňať aj vysoké je teda na mieste. Doprava nemusí byť len architektonické a dizajnové kritériá, ktoré by prostriedkom presunu, ale aj spoločenskou destináciou. Bratislava má jedinečnú možnosť malo mesto dôkladne posúdiť. vytvoriť pracovné alebo relaxačné prostredie Definovanie prepojení počas presunu a ponúknuť tak plnohodnotné vyplnenie času užívateľov. Predstava pracov­ v rozvíjajúcich sa lokalitách Jednou zo základných otázok plánovania je nej električky, pojazdného detského ihriska zaistenie celistvosti a priechodnosti verejných alebo mobilného relaxačného priestoru priestranstiev. Definovanie týchto prepojení nemusí byť otázkou vzdialenej budúcnosti. je dôležité hlavne u väčších rozvojových cel­ V minulosti sme v dopravných prostriedkoch strávili týždne a mesiace. Napísali sme román kov, ako je napríklad celá východná časť jadra a stretli budúcich partnerov. Bol to reálny Bratislavy, alebo plánované projekty v blíz­ časopriestor, ktorý sme museli vyplniť aktivi­ kosti Dunaja. Je nutné hľadať rozhodnutia, ktoré podobné projekty môžu zlepšiť i zhoršiť tou. Treba sa znova pozrieť na možnosti pri­ v celistvom nazeraní na mesto. Nie vždy viac navrátenia spoločenskej kvality aj do MHD, prepojení znamená väčšiu priechodnosť úze­ rozpracovať možnosti a spustiť experimen­ tálnu prevádzku. mia. Dôležité je definovanie vstupných, uzlo­ vých bodov a charakter prepojení. Niektoré

Rozvoj mesta

Ako garant rozvoja mesta sa bude Metropolitný inštitút Bratislavy venovať aj týmto konkrétnym výzvam.

Vízia transformovanej Bratislavy

viac verejného priestoru. Jedno zdieľané auto dokáže nahradiť aj viac ako desať súkromných automobilov. Služby ako Uber, Hopin či Taxify sú veľmi obľúbené, cenovo dostupné a znižujú dopyt po parkovacích miestach. Vďaka rých­ lemu vývoju bude možné v najbližších deká­ dach postupne existujúcu flotilu elektromo­ bilov DPB (električky a trolejbusy) doplniť aj elektrickými autobusmi, čím sa minimalizuje dopad MHD na znečistenie ovzdušia i hluč­ nosť. Mesto tiež musí zadefinovať pravidlá pre budovanie nabíjacích staníc, ktoré sú teraz obmedzené na súkromné garáže, rodinné domy a parkoviská pred obchodmi. Aplikácie s dátami o pohybe vozidiel verejnej dopravy v reálnom čase i možnostiach prestupov, využitia taxi služieb, služieb spolujazdy, car-sharingu či bike-sharingu poskytnú všetky informácie a varianty cesty. Bude len na jed­ notlivcovi, či si zvolí najrýchlejšiu, najkratšiu, najlacnejšiu, najpohodlnejšiu alebo najekolo­ gickejšiu formu dopravy.

52 Rozvoj mesta Funkčné mesto

neúnosná dopravná situácia v meste a na prí­ jazdoch k nemu, ako aj zatiaľ nepreskúmané sociálne dopady – apatia, strata identifikácie s mestom, či absencia pocitu zodpovednosti voči komunite. Aj keď sa „stop zahusťovaniu“ Prioritné územia rozvoja v posledných rokoch stalo heslom odporcov Bratislava si musí zadefinovať prioritné smery a územia rozvoja. Určujúcimi faktormi akejkoľvek výstavby, bez rozumného zahusťo­ nesmú byť špekulácie developerov a investo­ vania svojho obrovského administratívneho územia sa Bratislava nedokáže úspešne rov. Mesto viac rastie, ako by sa rozvíjalo, vyrovnať s výzvami budúcnosti. Riedka, na a to predovšetkým na periférii a do okolitej veľkom území rozložená infraštruktúra – či krajiny. V rámci siete rozvojových území určených Územným plánom nie sú stanovené už ide o technické siete, cesty, MHD, školy, športoviská, kultúrne domy, či zdravotnú žiadne súvislosti, väzby na infraštruktúru, a seniorskú starostlivosť – je príliš nákladná významová hierarchia, ani priority zo strany a dlhodobo neudržateľná. Bratislava je magistrátu. To len zvýrazňuje náhodnosť celkovo riedke mesto a má na svojom území územného rozvoja Bratislavy. Pre zmenu tohto stavu je nevyhnutné stanovenie jasných stále veľa voľných plôch. Na jednej strane je to princípov a limitov pre územný rozvoj – naprí­ možné vnímať ako výhodu – z hľadiska poten­ klad zamedzenie ďalšieho rastu do krajiny ciálu vytvorenia zelených rekreačných plôch a, naopak, tam kde je to vhodné, umožnenie vo vnútri mesta. Na druhej strane je to zjavný rastu krajiny smerom do mesta, či inten­ hendikep – život mesta je rozliaty na príliš veľkej ploche a mnohé časti sú až odtrhnuté. zívnejšie využívanie nevyužívaných území Budúcnosť patrí mestám krátkych vzdiale­ vrámci mesta. MIB určí prioritné rozvojové územia, v kontexte súčasnej alebo plánovanej ností. Súčasťou nevyhnutného ale vyváženého dopravnej infraštruktúry, sociálno-demogra­ zahusťovania musí byť priebežné vytváranie fických údajov a i vyváženej distribúcie života kvalitného verejného priestoru, parkov, špor­ v meste. Rozvojové lokality nemusia byť nevy­ tovísk a infraštruktúry, ktorá umožní obyva­ hnutne iba prázdne, nevyužívané územia, ale teľom tráviť vo svojich štvrtiach aj voľný čas aj nedostatočne využívané územia, ktorých a zníži nevyhnutnosť dopravných presunov pri aktivácia dokáže rozprúdiť rozvoj v priľahlej potrebe uspokojiť životné potreby. časti mesta. S týmito krokmi bude súvisieť aj zrušenie delenia územia mesta na rozvojové Revitalizácia sídlisk a stabilizované v súčasnom Územnom pláne. Na sídliskách žije väčšina obyvateľov Meniaca sa spoločnosť a nové výzvy, ktorým Bratislavy, potreba zvýšenia ich kvality je bude Bratislava čeliť, spôsobujú, že bude preto vysoká. Doteraz sa kompletne nedobu­ potrebné vnímať celé územie mesta ako roz­ dovala ich občianska vybavenosť, nekoordi­ vojové a vedieť jasne zadefinovať parametre nované zatepľovanie vyústilo do vizuálneho pre rozvoj lokalít, štvrtí alebo susedstiev. chaosu a najväčšia kvalita sídlisk – množstvo zelene a rozsah verejných priestranstiev – je paradoxne aj ich najväčším problémom.

Satelitné obce vs. zahusťovanie mesta Rozľahlé priestory je totiž náročné udržia­ Pokračovanie živelného rastu mesta do krajiny je hlavnou príčinou neudržateľnosti vať. Sídliská sú okrem toho obeťou množstva rozvoja Bratislavy. Stále viac ľudí býva parkujúcich áut. Základná stratégia oživenia mimo mesta a každodenne dochádza do sídlisk by mala spočívať v posilnení miestnych Bratislavy – väčšinu autom. Dôsledkom je komunít, a to formou vytvárania komunitných priestranstvá by mali vždy ostať verejnými a nemali by sa komercionalizovať, ako k tomu dochádza napríklad na brehoch Dunaja.

Efektívny urbanizmus Ekonomická udržateľnosť mesta často priamo závisí od toho, ako je mesto navrhnuté.

Efektívny urbanizmus umožňuje optimalizo­ vať náklady na správu verejných priestorov, výstavbu dopravnej a technickej infraštruk­ túry či pokrytie územia verejnou dopravou.

Izolovaný rozvoj v podobe fragmentovaných území, prípadne popustenie uzdy fantázie architekta, ktorý navrhuje novú štvrť bez uváženia ekonomických aspektov, môže spô­ sobiť problémy, s ktorými sa bude mesto dlho boriť. Mesto a jeho organizácia zodpovedná za územné plánovanie a prípravu Územného plánu, musí mať k dispozícii školených odborníkov – urbanistických ekonómov, ktorí zreálnia vízie architektov tak, aby fungovali aj v každodennom živote a rozvoj nebol zaťažu­ júci, ale obohacujúci.

Izby Bratislavy Naše najbližšie okolie a štvrť v ktorej bývame sa dá vnímať ako naša izba, ktorú dobre poznáme. Mesto ponúka svojimi „izbami“ dostatočnú rôznorodosť aby si jednotlivci a rodiny vybrali charakter zástavby a druhom života, čo im vyhovuje. Je zrejmé, že inak vyzerá centrum mesta a jeho historické časti ako vzdialenejšie časti s vlastnými, lokálnymi, centrami. Pre rozvoj týchto častí sa v nižšej podrobnosti často používajú územné štúdie a regulačné plány, ktoré v miestach, kde je to nutné, určujú charakter zástavby. Návrhy na zmenu týchto miest by mali tieto pocity rozvíjať a zlepšovať. V dnešnej dobe je ťažké niektoré z charakterov rozlišovať, prípadne je to zbytočné. Dôležitá je kvalita života, ktorú prostredie ponúka užívateľom. Intimita pre niekoho znamená rušné prostredie davu, pre iného osamotenie v rozsiahlom parku.

Je široký chodník námestím? Je pár stromov

53 Rozvoj mesta

Na sídliskách žije väčšina obyvateľov Bratislavy.

Riešenie negatívnych mestských zásahov Dynamický vývoj mesta v 20. storočí má za následok, že v meste boli zrealizované viaceré zásahy, ktoré vnímame ako proble­ matické. K najvýraznejším patrí výstavba Mosta SNP a súvisiacich prieťahov a komu­ nikácii priamo cez historické jadro mesta, čím vzniklo neprirodzené rozdelenie. Alebo je to vybudovanie úseku diaľnice D1 na Einsteinovej ulici, čím sa prehĺbila izolácia Petržalky od centra. Ak sa má z Bratislavy stať kontinuálne a príjemné mesto, bude nutné pristúpiť k opatreniam, ktoré zmier­ nia negatívny efekt týchto zásahov. Už teraz existujú iniciatívy, ktoré si to kladú za cieľ.

Mesto ich musí podporovať a samo byť lídrom diskusií, ako problémy riešiť. Možné riešenia budú náročné, na druhej strane však ponúkajú rozsiahle možnosti spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom, ktorý môže mať záujem o oživenie neaktív­ nych území.

Vízia transformovanej Bratislavy

priestorov a iniciatív, ktoré budú následne s pomocou mesta či mestských častí zodpo­ vedať za zlepšovanie svojho okolia. Vo forme fyzických zásahov to znamená predovšetkým zlepšenie kvality verejných priestranstiev, budovanie komunitných centier a vytlačenie automobilov do hromadných garáží tak, aby priestranstvá neboli zaťažované. Mesto by malo vytvoriť manuál regenerácie panelových sídlisk, definovať kvality a riešiť nekvality ich verejných priestranstiev.

54 Rozvoj mesta Funkčné mesto

parkom? Je to dôležité rozlišovať? Dôležité je vedieť komunikovať kvalitu vznikajúceho priestranstva tak, aby jej budúci užívatelia porozumeli.

Bratislavy budú vznikať len vtedy, ak budú rozvíjané v otvorenom a tvorivom procese, kde dochádza k mentálnej a fyzickej transfor­ mácii súčasne.

Pomenovanie charakteru štvrtí Úlohou mesta vo vzťahu k charakteru štvrtí je identifikácia vlastností a analýza vzťahu medzi nimi a kvalitou života vo štvrti. Z ana­ lýzy charakterových kvalít štvrtí vyplynie, ktoré prvky, objekty alebo vzťahy sú hodné zvýšenej pozornosti a ochrany. Pomenovanie charakteru štvrte môže pomôcť jej eko­ nomickému rozvoju, no môže pomôcť aj rozoznať, ak ekonomický rozvoj štvrte nie je vhodný cieľ. Môže pomôcť identifikovať ideálne miesto pre pokojný život, rovnako ako môže obyvateľa varovať pred investíciou na nesprávnom mieste. Identifikácia s charak­ terovými vlastnosťami štvrte môže prispieť k silnejšiemu pocitu spolupatričnosti jej oby­ vateľov, čo sa prejaví na zvýšenej kvalite ich života. Hľadanie charakterových vlastností a identity mestských štvrtí musí prebiehať odborne, otvorene a v spolupráci medzi MIB, mestskými časťami, obyvateľmi a ostatnými zainteresovanými.

Komunita a mentálne vlastníctvo Bez aktívnej pomoci a vytvárania prostredia, ktoré formuje a udržuje komunitný spôsob života stráca mesto dôležitú vrstvu. Komunity vedia aktívne vstupovať do procesu zmien, kolektívne komunikovať a následne efektívne ovplyvniť rozvojové aktivity. Každá nová rezidenčná výstavba prináša novú komu­ nitu, ktorú je potrebné zapojiť do kontextu bez ohrozenia súčasných obyvateľov. Noví obyvatelia musia byť podnecovaní k pozi­ tívnemu vzťahu k prostrediu a informovaní o pozitívnych aj negatívnych lokálnych špecifikách. Existujúce komunity zase mali byť informované o plánovaných zmenách a proces prípravy a realizácie projektu by mal byť otvorene komunikovaný. Na to, aby tento proces úspešne prebehol, je nutné komunity identifikovať a informovať. Cielenou úpravou sídlisk a obsahovou náplňou vieme vytvoriť pocit mentálneho vlastníctva ako aj podporiť a usmerniť nárast neformálnych aktivít vo verejnom priestore. Budovaním komunitných záhrad, parkov a spoločenských centier vyt­ várame dôležitý základ udržateľnej mestskej štruktúry. Mesto sa rozvíja a rastie zo spodu a z vnútra.

Miestotvorba Miestotvorba (z anglického placemaking) je nový ucelený spôsob navrhovania a rea­ lizácie mestského priestoru s užívateľom na prvom mieste. Bratislava trpí zdĺhavým byrokratickým plánovaním a nezaujímavým urbanizmom bez citu pre lokalitu a detail.

Stráca sa autentický priestor, ktorý by vytváral potrebnú rôznorodosť. Preto je potrebné hľadať nové formy navrhovania mesta, ktoré vychádzajú z lokálneho poznania súvis­ lostí. A na to treba vychovať novú generáciu architektov, mestských krajinárov a urbán­ nych designérov. Zapojením obyvateľov do kreatívneho procesu transformácie mesta sa vytvára dlhodobý pozitívny vzťah k miestu a mestskému prostrediu. Autentické časti

Mikrodiverzita Obsahová diverzita a prelínanie funkcií je pre mesto to najlepšie, čo môže ponúknuť.

Bratislava nie je vyváženým mestom a nie­ ktorým mestským štvrtiam chýba vybave­ nosť a obsahový rozptyl. Rôznorodosť treba vedome a dlhodobo vytvárať. Bude potrebné zmapovať, zahustiť a doplniť existujúcu štruk­ túru mesta. Komponovanie mesta postavené na konzumnom chápaní vedie k strate charak­ teru a deštrukcii vnútorného mestského eko­ systému. Špeciálne ide o masívne obchodné

Identifikácia s charakterom štvrte prispieva k pocitu spolupatričnosti a zvyšuje kvalitu života jej obyvateľov. Jej jasná komunikácia pomôže nájsť miesto pre spokojný život, či varovať pred nesprávnou investíciou.

56 Rozvoj mesta Funkčné mesto

centrá a mnohofunkčné rezidenčné getá, ktoré sú navyše izolované privátnymi verej­ nými priestormi. Pod tlakom mechanickej a deformovanej regulácie vynikajú nefunkčné a prázdne štvrte. Urgentne potrebujeme nové typológie, ktoré by osviežili a doplnili štandardnú paletu. Strategickým výskumom mesta vieme identifikovať tie, ktoré sa tam už prirodzene formujú.

napomôcť, aby bol potenciál jednotlivých miest využitý naplno k spoločenskému úžitku všetkých.

Mestský mobiliár Prvky exteriéru mesta musia byť zosúladené.

Bratislava má fragmentové a často nepre­ hľadné verejné priestranstvá, ktoré majú nefunkčné, neatraktívne a často opotrebo­ vané zariadenie. Priestor je prehustený rekla­ mou a staré prvky sa nahrádzajú najlacnejšou, Detail Bratislavy nekoncepčnou voľbou. Neexistuje jednotná koordinácia a mesto ani mestské časti nemajú Detail mesta je fyzickou manifestáciou všet­ určenú paletu prvkov. Bratislavský verejný kých plánov a stratégií a teda tým, s čím sa priestor je zamorený rôznymi typmi bariér, bežný človek stretáva každý deň. Je výsled­ ktoré síce limitujú nelegálne parkovanie, ale kom koordinácie rôznych inštitúcií, ktoré sa sú aj nepríjemnými vizuálnymi a fyzickými podieľajú na jej koncepcii, vzniku, údržbe, bariérami pre chodcov. Bratislava svojím aktivitách i budúcnosti. MIB by mal viesť nekoncepčnom riešením verejných priestorov diskusie o tom, akým spôsobom sa nakladá úplne znehodnotila kľúčové námestia, ulice s detailom mesta. Ide o veci ako zariadenie verejných priestorov, údržba stromov a poras­ a parky. V prvej fáze by sa malo z priestorov vylúčiť a odstrániť všetko, čo tam nepatri tov, riešenie povrchov a ich vhodnosť až a nemá funkciu slúžiacu chodcom. V druhej po rozmiestnenie parkovania. Pre zvládnutie fáze by sa postupne implementoval nový všetkých týchto tém je dôležité mať kon­ uličný nábytok podľa pravidiel definovaných cepčné dokumenty a manuály. Tie sa zapo­ dievajú dizajnom ulíc a sú v dnes štandardom v manuáli. Nový nábytok by nemal byť kataló­ každého väčšieho mesta. Inteligentné roz­ govým riešením ale identifikačným nástrojom miestnenie lavičiek a pekne vydláždený chod­ pre Bratislavu. Nešlo by len o jednu paletu univerzálnych prvkov, ale o príbuzné mutácie, ník môže mať veľ ký dopad na to, ako bude ulica vnímaná užívateľmi. Časti mesta sa dajú ktoré by odrážali charakterové rozdielnosti mestských štvrtí. Dôležitými elementmi rozlíšiť podľa prístupu k detailu. Tak ako je pre Staré mesto typická dlažba, tak inde môže mesta sú aj stĺpy trakčného vedenia a osvet­ byť typickým povrchom asfalt. Tieto prvky lenia, ktoré potrebujú generačnú revíziu. slúžia i pre orientáciu v meste – napovedajú Základ tejto zmeny by mal určiť manuál nám, kde sa nachádzame. Veľ ký dôraz by sa verejných priestorov, ktorý by priniesol nové mal klásť na životaschopnosť týchto rozhod­ pravidlá umiestňovania, definovanie kvality a ukážkové kombinácie. nutí a vytváranie rovnocenného prostredia pre všetkých. Nech už sa jedná o výšku obrúb Konzistencia a kvalita chodníkov, umiestenie sôch, hracích prvkov, V Bratislave neexistuje súvislých 50 met­ košov, stojanov na bicykle, jednoduchosť dopravného značenia či manuál reklamných rov koordinovane použitých materiálov. plôch. Všetky drobné prvky tvoria náš obraz Cesty a chodníky sú v katastrofálnom stave o mieste tak, ako aj ľudia, ktorých tam stre­ a ich kvalita je úplne nekonzistentná. Aj nedávno realizované úpravy sú opotrebované távame. Koordinácia zo strany MIB by mala

Navigácia a mentálna mapa mesta Dobré mesto sa rýchlo usadí v hlave. Po krátkej prechádzke vieme pochopiť základnú konštrukciu a smerovanie mesta. Mentálna mapa nás vedome alebo podvedome vedie mestom. Cítime sa bezpečne a chceme poznať viac. Žiaľ, Bratislava nie je jednodu­ chým mestom na navigáciu. Orientácia je pomerne ťažká a pohyb mimo centra je obme­ dzený. Fragmentácia prostredia a nerovno­ merná kvalita vytvára psychologické a fyzické bariéry. V istom momente narazíme na hranice mesta, ktoré sú v realite ohraničené historickým a turistickým centrom. Bratislava

57 Rozvoj mesta

je oveľa viac ako len hrad, UFO a trojuholník stredovekých uličiek. Potrebujeme rozšíriť naše vedomie a poznanie mesta. S rozvojom a posúvaním mestského centra je potrebné dobudovať systém vizuálnej informácie a brandingu mesta. Viacjazyčný grafický sys­ tém navigácie by mal mať jednotný a atrak­ tívny vizuálny štýl. Nemal by byť obmedzený na historické jadro, ale presahovať do brati­ slavských častí. Lokálny vizuálny branding a navigácia by mali podchytiť lokálne špe­ cifiká a byť jednou s možností, ako posunúť vnútorné hranice mesta. V meste nám tiež chýba humor a poetická nadsádzka, ktorá by nám spríjemnila čas, vytvárala podvedomý vizuálny zážitok a podnecovala objavovať a chodiť pešo. V praxi to neznamená osa­ dzovanie nevkusných tematických sôch, ale kvalitné umenie uznávaných autorov, ktoré môže mať nielen kultúrno-spoločenskú, ale aj navigačnú a informačnú hodnotu.

Vízia transformovanej Bratislavy

v extrémne krátkom čase. Bratislava je mestom bariér a mozaikou lacných materiá­lov. Rezervy mesta sú obrovské a investí­ cia sa v posledných rokoch obmedzila na nekoncepčné a dočasné riešenia. Historické centrum neprešlo od kompletnej rekonštruk­ cie dlažby pred viac ako desiatimi rokmi žiadnou úpravou a vylepšenia sú – na rozdiel od nedostatkov – neviditeľné. Ani kľúčové centrálne mestské promenády nie sú materi­ álovo jednotné. Špeciálne to platí pre priestor nábreží, ktorý je ukážkou neschopnosti koordi­ nácie. Náprava musí byť radikálna a viditeľná.

Zmena by nemala byť len o materiálovom zosúladení, ale hlavne o plošnom sfunkčnení peších komunikácii a verejných priestorov.

Bratislava potrebuje kvalitné riešenia, ktoré vedia byť efektívne a ekonomické. Podobne ako v prípade výmeny nefunkčného mobiliáru mesta je potrebné identifikovať súčasný stav a navrhnúť postupnú výmenu spolu s revíziou podzemných sietí. Rovnako treba vytvoriť unikátnu materiálovu paletu špeciálne pre Bratislavu. Na to bude potrebné spracovať stra­ tégiu a manuál verejných priestorov a následne spracovať koncepčné plány riešenia mestských zón. Definovaním prioritných a prepojených verejných priestorov sa vytvorí strategická mapa peších ťahov v lokalite širšieho centra.

58 Rozvoj mesta

❹ Územné plánovanie, úpravy procesov a legislatívy

Rozvoj mesta je do veľkej miery podmienený kvalitou zákonných procesov, ktoré treba neustále zlepšovať. Každá zmena bude potre­ bovať dôkladnú prípravu a dlhodobú prácu odborníkov. Náš krátky príspevok k legisla­ tíve vyberá niekoľ ko tém, ktoré by mali byť prioritne riešené. Schvaľovacie procesy sú v súčasnosti pod veľ kým tlakom a jednotlivé sekcie zodpovedné za vydávanie stanovísk sú často personálne a materiálne podvyži­ vené. To má za dôsledok časové prieťahy, zlé informovanie o priebehu a technické prob­ lémy, ktoré sú s týmito procesmi spojené.

Niekoľ ko navrhovaných praktických zmien by mohlo priniesť zlepšenie. Dlhodobo treba zaviesť efektívnejší a transparentnejší spôsob, ktorý by nahradil zbytočné byrokratické postupy. Aby došlo k cielenej zmene, treba uskutočniť hĺbkový audit odbornej výkonnosti územno-plánovacích sekcií.

Funkčné mesto

Zapojenie verejnosti Územné plánovanie chápeme ako základný nástroj zapojenia verejnosti na rozhodo­ vaní o rozvoji. Územné plány zón poskytujú podrobnosť potrebnú pre regulovanie nielen funkcie území, ale najmä priestorových vzťa­ hov, výšky novej zástavby, tvorby verejných priestorov a ochrany charakteristických čŕt územia. Preto navrhujeme zapojiť verejnosť

už do prípravy ich zadania a prerokúvania ich návrhu tak, aby sa stali spoločenskou dohodou o ochrane a rozvoji území. Zároveň navrhujeme vytvoriť podmienky a podporovať rýchlejší proces prípravy zonálnych plánov tak, aby sa nimi pokrylo zastaviteľné územie vnútorného mesta a ťažiskové rozvojové lokality, čím sa zabezpečí ich predvídateľný rozvoj. Moderátorom tohto procesu a spolu­ práce s obyvateľmi bude MIB.

Kompetencie mesta Mesto aktívne vstúpi aj do prebiehajúceho procesu prípravy novej legislatívy, upravujú­ cej územné plánovanie a výstavbu. Budeme presadzovať silné kompetencie samosprávy pri územnoplánovacích procesoch, keďže sme presvedčení, že rozvoj mesta je potrebné koordinovať a odborne riadiť z jednej úrovne.

Zároveň treba hľadať účelný model kompe­ tencií mesta a mestských častí pri usmerňo­ vaní novej výstavby tak, aby bol rýchly, efek­ tívny, ale plne zohľadňoval reguláciu územia a oprávnené záujmy obyvateľov a občianskej verejnosti.

Považujeme za potrebné sústrediť odborníkov do väčších úradovní, čo by umožnilo špecia­ lizáciu ich výkonov. Navrhujeme zriadenie piatich stavebných úradov rozmiestnených do bývalých mestských obvodov. Súlad stavieb s územnými plánmi by mal byť zabezpečený záväznými stanoviskami, ktoré sú v kompe­ tencii samosprávy. Okrem samotnej povoľo­ vacej činnosti treba posilniť kontrolnú funkciu stavebného úradu na zamedzenie nepovole­ ných stavebných prác a čiernych stavieb.

Proces povoľovania novej výstavby na úrovni magistrátu hlavného mesta má (ak neuva­ žujeme o zmene územného plánu) oficiálne len jednu fázu. Stavebník má predložiť žiadosť o záväzné stanovisko magistrátu. Už tento proces je problematický, keďže magistrát oficiálne hovorí, že sa naň nevzťahuje zákonná tridsaťdňová lehota. Priemerné lehoty od podania žiadosti po odoslanie záväzného sta­ noviska prekročili v roku 2016 170 dní. Počas tejto doby neexistuje oficiálna a transparentná forma komunikácie a pokiaľ sa stavebník sám intenzívne nezaujíma, tak žiadosť stojí. Už len tento proces je netransparentný a s vysokým rizikom korupcie. V skutočnosti ale pri väčšine investičných zámerov presahujúcich veľkosť rodinných domov, vyžaduje magistrát určité predkolo, v ktorom pri jednoduchšej doku­ mentácii posudzuje, či projekt spĺňa základné požiadavky. O tomto procese ale neexistujú na stránke magistrátu žiadne informácie, rovnako ani o tom, ako si magistrát predstavuje pred­ kladanú dokumentáciu. Dĺžka tohto procesu nie je ničím upravená a v praxi tak od predlo­ ženia prvého zámeru po vydanie záväzného stanoviska lehoty môže prejsť aj rok.

Zákon o miestnom poplatku za rozvoj má poten­ ciál priniesť často chýbajúce zdroje na finan­ covanie infraštruktúry, ktorej potrebu vyvolala nová výstavba. Zlepšenie spolupráce medzi mestom a developermi musí mať jasné pravidlá, ktoré sú postavené na podieľaní sa na rozvoji mesta. Použitie poplatkov má pozitívny efekt pre obyvateľov vo forme výstavby parkov, ihrísk, materských škôlok či komunitných centier. Pred zavedením poplatku by malo byť zrejmé, akú infraštruktúru obec chce budovať, aký objem výstavby predpokladá a na základe toho by mala byť stanovená výška poplatku. Výnos poplatku by mal byť využitý v okolí výstavby. Po zavedení poplatku by mala obec upustiť od požiadaviek na vynútené investície. Tieto by mal transpa­ rentne nahradiť poplatok za rozvoj. Zákon by mal umožniť započítanie hodnoty stavby verej­ nej infraštruktúry realizovanej stavebníkom (na základe dohody s obcou) ako súčasť poplatku za rozvoj. Obci to umožní dosiahnuť realizáciu potrebných investícií rýchlejšie a efektívnejšie.

S takýmito dohodami bude možné posunúť splatnosť poplatku ku kolaudácií a definovať základ poplatku, nakoľ ko súčasná definícia je problematická. Spoplatnené by mali byť len tie plochy, ktoré sú „pôvodcami záťaže“.

Napríklad v bytových domoch byty, v kance­ lárskych budovách kancelárie. Nie schodiská, výťahy, šachty či verejné chodby.

Developeri sa musia spolupodieľať na rozvoji mesta.

Pred vydaním záväzného stanoviska sú projekty predstavené primátorovi v „primáto­ rovej komisii“. Je to komisia bez štatútu a bez verejne známych a delegovaných členov, kde sa (v záverečnej fáze posudzovania) bez účasti investora projekt diskutuje a hodnotí. Investor dnes nemá možnosť na jednom stretnutí projekt odprezentovať všetkým zodpovedným osobám a ani zodpovedať prípadné otázky

Územné plánovanie, úpravy procesov a legislatívy

Poplatok za rozvoj

59

Vydávanie záväzných stanovísk

Rozvoj mesta

Činnosť stavebných úradov

60

alebo pripomienky. Jeho projekt je primátorovi predstavený sprostredkovane a takisto sú mu spätne sprostredkované pripomienky komisie.

Proces nie je predvídateľný ani transparentný.

Funkčné mesto

Rozvoj mesta

Projektový splnomocnenec Navrhujeme vytvorenie pozície Projektového splnomocnenca. Ten by bol konkrétne priradený každému projektu a mal na starosti komunikáciu so žiadateľom a zároveň so všet­ kými dotknutými oddeleniami od podania žiadosti až po jej vybavenie. Po jej prvotnom naštudovaní ju zatriedi podľa veľ kosti buď medzi malé investične zámery (so zastavanou plochou do 500 m2 a rodinné domy), stredné investične zámery (500 m2 – 10 000 m2), veľ ké investičné zámery (nad 10 000 m2), alebo komplexné projekty s potenciálne význam­ ným vplyvom na okolie.

Navrhovaný trojfázový proces získania záväzného stanoviska 1. Informačná fáza Po podaní žiadosti zorganizuje Projektový splnomocnenec informačné stretnutie so žiadateľom. Na stretnutí sa budú diskutovať nasledovné body: Územný plán v danom území, urbanisticko-architektonické direk­ tívy, využitie územia, koeficient zástavby, index podlažnej plochy, tvar budovy a jej umiestnenie, doprava a parkovanie, vplyv budovy na okolité pozemky a otázky vyplý­ vajúce zo stavebného zákona. V prípade potreby sa stretnutia môže zúčastniť hlavný architekt mesta alebo predstavitelia iných oddelení. Žiadateľovi bude doporučené pri­ niesť čo najviac informácii o pozemku, skice, zamerania, fotografie pozemku a okolia. Žiadateľ odprezentuje návrh a zúčastnení sformulujú prvý názor na problémy, ktoré by mali byť adresované v žiadosti. Informačná fáza umožní investorom iniciovať diskusiu a prezentovať ideu projektu, ako aj získať

spätnú väzbu vrátane identifikácie problémov skôr než dôjde k investíciám do projektovej dokumentácie.

2. Fáza predbežného posúdenia investičného zámeru – odporúčacie stanovisko Dobrovoľná a nezáväzná fáza, v ktorej investori predkladajú štúdiu, odborne posu­ dzovať sa bude primárne súlad s územným plánom. Na získanie odporúčania teda bude potrebná iba predbežná architektonická štúdia bez výkresov sietí a profesií. Mesto po posúdení vydá kladné odporúčanie alebo zamietnutie s podrobným odôvodnením. Táto fáza sa bude používať prevažne (ale nielen) na posudzovanie stredných a veľ kých inves­ tičných zámerov. Žiadosti budú v tejto fáze posudzované v Komisii investičných záme­ rov. Časovo bude obmedzená na 30 dní pre stredné a 60 dní pre veľ ké investičné zámery.

3. Fáza spracovania záväzného stanoviska mesta Ak investičný zámer získa odporúčacie stano­ visko v druhej fáze, hodnotenie bude rýchle a bude mať už len formálny charakter, kedy odborný pracovník overí kompletnosť predlo­ ženej dokumentácie a zapracovanie pripo­ mienok z odporúčacieho stanoviska. Lehota na vydanie záväzného stanoviska bude maxi­ málne 30 dní. V prípade ak investičný zámer neprešiel fázou predbežného posúdenia pro­ jektu, pre jeho posúdenie absolvuje obdobný proces ako v uvedenej etape. Maximálna lehota na vydanie záväzného stanoviska je vtedy 60 dní.

Komisia investičných zámerov Navrhujeme tiež vytvorenie odbornej a nezá­ vislej Komisie investičných zámerov, ktorá bude apolitickým poradným orgánom pre riaditeľa a zamestnancov Sekcie územného plánovania a tiež pre poslancov a primátora.

Bude skúmať všetky väčšie alebo významnej­ šie žiadosti o záväzné stanovisko. Komisia

Materiálové a personálne zabezpečenie sekcie územného plánovania Kvalita a rýchlosť posudzovania žiadostí o Záväzné stanovisko úzko súvisí s personál­ nym a materiálnym zabezpečením oddelenia územného plánovania. V súčasnosti ani jedno ani druhé nespĺňa nároky kladené na magis­ trát s prichádzajúcim množstvom a s narasta­ júcou veľ kosťou projektov. Oddelenie navyše sídli v nevyhovujúcich priestoroch bytového domu, kde je prakticky nemožné sa štandard­ ným spôsobom so žiadateľom stretnúť a pra­ covať. Sekcia územného plánovania by sa

61

mala správať pro-klientsky: zaviesť návštevné hodiny a v ideálnom prípade sa aj premiestniť z bytov na Laurinskej ulici do kancelárskych priestorov vhodných na prácu i na rokovania.

Zmeny územného plánu Mnohé komplikácie vznikajú pri zmenách územného plánu (ZÚP). Aj keď by malo byť prvoradým cieľom vytvorenie nového Územného plánu, sme si vedomí že v dôsledku zložitého a časovo veľmi náročného procesu bude potrebné dnes platný Územný plán aktualizovať a meniť cez Zmeny a doplnky územného plánu. V súčasnosti sa to deje formou balíka, ktorý obsahuje takmer stovku zmien od metodických, cez zmeny iniciované samosprávou až po súkromné žiadosti. Tieto sa navzájom blokujú a teda nie je prekvapivé, že sa takýto balík pripravuje už šesť rokov a jeho úspešné schválenie je aj v tomto voleb­ nom období nepravdepodobné.

Navrhujeme, aby sa navrhované zmeny územ­ ného plánu realizovali jednotlivo a priebežne počas celého volebného obdobia. Proces ZÚP bude transparentný a spoplatnený.

Nemôže sa viac stať, aby sa súkromnému žiadateľovi o ZÚP zmenilo funkčné využitie

Rozvoj mesta

Poplatok za záväzné stanovisko Je nevyhnutné, aby žiadatelia prispievali na financovanie chodu Sekcie územného pláno­ vania formou Poplatku za záväzné stanovisko.

Poplatok bude odvodený od celkovej podlaž­ nej plochy a bude pokrývať náklady spojené so spracovaním žiadosti. Samozrejme, nebude zaručovať jej kladné vybavenie. Po podaní žiadosti bude nenávratný. Jeho úče­ lom bude legálnou formou spolufinancovať kvalitný, transparentný a rýchly povoľovací proces. Bude tiež slúžiť na zabezpečenie financií na obstaranie územno-plánovacích dokumentov a zabezpečenie technického vybavenia celého oddelenia.

Územné plánovanie, úpravy procesov a legislatívy

investičných zámerov bude tiež asistovať Sekcii územného plánovania a poslancom vo formulovaní stratégie mestského plánovania.

Bude pozostávať z dvanástich členov, ktorí budú vybratí poslancami Mestského zastu­ piteľstva – 6 členov z Komory architektov, 2 členovia z Komory stavebných inžinierov, 1 z Komory záhradných architektov, 1 člen reprezentujúci výtvarníkov, 1 z Inštitútu územného rozvoja a 1 zastupujúci verejnosť.

Projekty v úvode predstaví Projektový spl­ nomocnenec, zodpovedný za posudzovaný projekt. Opíše históriu projektu, umiestne­ nie, kontext, rozsah a to, akým spôsobom žiadateľ reagoval na požiadavky vyplýva­ júce z Územného plánu a Urbanistickoarchitektonických smerníc. Po ňom dostane priestor žiadateľ (väčšinou architekt spolu so záhradným architektom alebo zástupcom developera) a podrobnejšie opíše projekt. Členovia komisie si potom preštudujú materiály a ohodnotia projekt. Predseda komisie zosumarizuje pripomienky a členovia hlasujú. Výsledkom hlasovania je buď „pod­ pora“, alebo „bez podpory“. Hoci bude mať výsledok hlasovania len poradný charakter, bude veľmi dôležitý pre ďalšie pokračovanie projektu, keďže bude posúdením odbornej verejnosti zodpovednej za transformáciu vízií Mestského zastupiteľstva a Primátora do každého projektu.

62 Rozvoj mesta

bez náležitého spoplatnenia. Vychádza sa z predpokladu, že platný Územný plán ráta na každom území s určitou mierou zástavby, na ktorú je následne nastavená potrebná infraštruktúra. Ak sa takto zadefinované podmienky zmenia alebo dôjde k navýšeniu miery zástavby, tak je súkromný žiadateľ povinný sa na financovaní nárastu podie­ ľať, a to formou Príspevku na vybudovanie občianskej vybavenosti. Pri súkromných žiadostiach o ZÚP sa proces začne návštevou Sekcie územného plánovania. Zamestnanci v úvode zvážia či žiadosť o ZÚP bude mať šancu na schválenie. Ak sa ukáže že je žiadosť opodstatnená, to znamená že bude mať kladný lokálny alebo celomestský vplyv, žia­ dateľ podá písomnú žiadosť Riaditeľovi Sekcie územného plánovania. Odpoveď na žiadosť dostane do 30 dní. Na jej základe sa potom žiadateľ rozhodne, či bude alebo nebude pokračovať v procese.

Príspevky na vybudovanie občianskej vyba­ venosti v procese ZÚP sa budú aplikovať na súkromné žiadosti o ZÚP. Ich účelom je spolufinancovať objekty občianskej vybave­ nosti alebo parky, ktorých potreba je vyvolaná novo-plánovanou investíciou. Príspevky na vybudovanie občianskej vybavenosti budú vo forme hotovostného príspevku alebo vo forme dodávky stavby na kľuč. Do kalkulácie sa bude brať do úvahy len tá podlažná plocha o ktorú sa projekt navýšil oproti momentálne povolenej hodnote. Zmena funkčného využi­ tia sa spoplatní cez nárast bonity pozemku.

Funkčné mesto

Dopravné štúdie Existuje viacero ukazovateľov, ktoré môžu mesto upozorniť, že niektorá z jeho častí sa dostáva k limitom svojej kapacity. Jeden z naj­ dôležitejších je doprava a jej intenzita. V iných mestách je štandardom spracovávať takzvané dopravné štúdie (tiež dopravno-kapacitné posúdenie (DKP)). Ide o analýzy, ktoré presne

Správne vypracované dopravné štúdie ušetria ľuďom čas v dopravných zápchach.

určia, či nová výstavba a nové dopravné zaťaženie, ktoré kvôli nej vznikne, je ešte pre mesto, alebo danú časť mesta únosné. Tu treba pripomenúť aj fakt, že platný Územný plán mesta nijakým spôsobom nereflektuje súčasnú dopravnú situáciu Bratislavy. A to nielen kvôli tomu, že bol spracovávaný v roku 1996, ale aj kvôli tomu, že nebral do úvahy trojnásobný nárast počtu automobilov v meste a počítal s prepravnými kapacitami metra. Na základe dopravno-kapacitného posúdenia vie mesto presne určiť, kde má v tomto smere problém. Dopravné štúdie, ktoré predpovedajú dôsledky výstavby na dopravu v Bratislave preto musí realizovať mesto prostredníctvom MIB a nie develo­ peri, tak ako je to dnes. Tento proces môže byť zároveň zaujímavý finančný prínos práve pre chod MIB. Počas realitného boomu sa v Bratislave realizuje ročne 80 až 100 DKP, v hodnote približne milión eur. Developeri môžu tieto peniaze platiť mestu a nie súkromníkom, napríklad v rámci schémy spoplatneného záväzného rozhod­ nutia. Takýmto spôsobom mesto získava nielen kontrolu nad svojím rozvojom, ale aj finančné prostriedky.

Mapa preplnenosti Dopravno-kapacitné posúdenie realizované zo strany mesta, môže byť súčasťou niečoho, čo predbežne nazývame mapa preplnenosti.

Slovo preplnenosť si netreba mýliť so slovom

63 Rozvoj mesta

Na základe prekrytia viacerých dátových máp (možno po prvýkrát v rámci Bratislavy) mesto definuje zóny, ktoré majú problém. Dáta môžu byť rôzne, už spomínaná doprava, počet parkovacích miest, chýbajúca zeleň, ale aj chýbajúce miesta v rámci občianskej vyba­ venosti. Mapa preplnenosti nemá byť legisla­ tívne opatrenie alebo nový regulatív. Má ísť o pomôcku, ktorá by umožnila mestu pocho­ piť a do väčšej hĺbky a presnejšie definovať problémy obyvateľov, spojené s výstavbou v ich susedstve. Bol by to nástroj pre mesto, aby malo argumenty na určité pribrzdenie výstavby v niektorých územiach.

Územné plánovanie, úpravy procesov a legislatívy

hustota. Všeobecne sa hustota definuje ako počet obyvateľov na určité územie a pomáha zjednodušene pochopiť okrem iného aj to, aký potenciál na rast má mesto v rámci svojho územia. Bratislava rastie v posledných rokoch do šírky a nezahusťuje sa, čo má negatívny dopad na ekonomickú, environmentálnu, ale aj dopravnú stránku mesta. Slovo preplnenosť sme zvolili zámerne, ide totiž a jeden z najčastejších dôsledkov nekontrolovaného rozvoja mesta a problém, ktorý trápi obyvateľov Bratislavy.

Tento údaj však nebude definovaný len nie­ čím, čoho je veľa, ale aj tým, čo chýba.

64

❺ Komunikácia rozvoja mesta

Funkčné mesto

Rozvoj mesta

Územné plánovanie je verejnosťou vnímané ako abstraktná, technická disciplína, o ktorej rozhoduje úzka skupina expertov, politikov, prípadne súkromných investorov.

Netransparentnosť, korupcia a individuálne politické záujmy sú medzi obyvateľmi často spomínanými zdrojmi frustrácie, prekážkami alebo dôvodmi, prečo sa do rozvoja mesta nezapájať, aj keby sa vyskytla príležitosť.

Komunikácia rozvoja mesta je nástrojom vytvárania dôvery a spolupráce medzi všet­ kými stranami, a mala by tak byť aj vnímaná.

Na Slovensku sa kultúre dialógu a spolupráce budeme ešte učiť dlho. Dôvera a angažovanosť verejnosti je v súčasnosti nízka, nemusí to však byť trvalý a nezvratný stav. Musíme zmeniť pohľad na komunikáciu a pristúpiť k nej syste­ maticky, analyticky, medzisektorovo a krea­ tívne. Je ťažké komunikovať proces – nedáva rýchle výsledky, presahuje politické štvorročné obdobie. Navyše, len veľmi málo politikov sa odhodlá podporovať dlhodobé stratégie a vízie miest na viac ako vlastné volebné obdobie. Strategické územné dokumenty, ktoré Bratislave tak naliehavo chýbajú, nie sú v súčasnosti komunikované vôbec, prípadne vo veľmi neinvenčnej, neefektívnej, necitlivej forme a často bez možnosti spätnej väzby.

Abstraktné témy urbanizmu sa musia stať den­ nými témami, s ktorými sa budú môcť iden­ tifikovať bežní obyvatelia. Bratislava sa musí prihovoriť Starobratislavčanom, ako aj tým ktorí prichádzajú z dedín, miest, dochádzajú za prácou alebo sem prichádzajú ako turisti.

Zásady komunikácie rozvoja mesta Jasný cieľ komunikácie Častou a závažnou chybou v komunikácii mestského rozvoja je nejasnosť cieľa komu­ nikácie. Koho chceme osloviť? Ide o jed­ nostranný transfer, PR, budovanie politického povedomia alebo o dialóg, ktorý stojí o spätnú väzbu od obyvateľov? Čo chceme a budeme so spätnou väzbou robiť? Je predmet našej otázky, či projekt, dohľadateľný na webe či na iných ľahko dostupných miestach?

Fakty nad dojmy Na to, aby sme vedeli, aké témy sú pre obyvateľov a návštevníkov Bratislavy dôležité je potrebné sociologické a mediálne mapovanie tém a publika. Rešerš by nám mala pomôcť pochopiť to, kto a ako o urba­ nizme píše. Ktoré médiá konzumuje bežný obyvateľ Bratislavy a ktoré témy rezonujú medzi rôznymi skupinami obyvateľov?

Príbehovosť Ľudský mozog vníma svet cez príbehy. Či ide o poloverejný, verejný priestor alebo budovy a prvky infraštruktúry, všetko sa dá chápať cez vzťahy medzi ich vlastníkmi, užívateľmi, správcami, návštevníkmi, tvorcami. Verejný priestor je najdôležitejšou infraštruktúrou mesta, ktorá je zároveň citlivým ukazovate­ ľom pohody, empatie, pochopenia, inkluzivity a demokratických kvalít mesta.

Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) Pre komunikáciu rozvoja mesta je potrebné mať rešpektovanú inštitúciu, ktorá ju má za cieľ. Navrhujeme teda vytvoriť MIB, kto­ rého komunikačná kancelária by mala túto funkciu plniť. Ideálne by MIB mal vytvoriť atraktívne, moderné komunikačné centrum, ktoré sa stane miestom, kde sa bežní obyva­ telia dozvedia o prebiehajúcich projektoch a akciách, budú môcť vyplniť dotazník, zapojiť sa do debaty, či prísť na výstavu. Navrhujeme MIB, ktorý aktívne komunikuje projekty rozvoja mesta a zamestnáva PR profesionálov pracujúcich s témou rozvoja mesta.

Platforma a spolupráca Manažovanie partnerstiev môže smerovať ku spoluorganizovaniu podujatí o mestskom Centrum komunikácie a vzdelávania rozvoji, cez finančnú, programovú, drama­ o urbanizme Je potrebné vytvoriť fyzický priestor, kde by turgickú až po výskumnú spoluprácu. Je sa rozvíjal dialóg o urbanizme a plánovaní vhodné vybrať si najsilnejšie a najperspek­ Bratislavy. Spojením knižnice, prednáškového tívnejšie podujatia, a pestovať s nimi dlho­ priestoru, info-hubu a galérie by vznikol mul­ dobé finančné a programové partnerstvo. Je tifunkčný priestor v centre Bratislavy, ktorý by potrebné investovať do vytvárania príležitostí na komunikáciu. MIB by mal zaisťovať a pod­ slúžil ako informačné centrum k rozvojovým plánom mesta. Súčasťou priestoru by mal byť porovať rôzne platformy pravidelných odbor­ veľký model Bratislavy, ktorý by sa priebežne ných a koordinačných stretnutí pre verejnosť, upravoval. Centrum by prinášalo informácie expertov a expertky a tých, ktorí rozhodujú. o aktuálnych trendoch svetovej architektúry a tvorby mesta ako aj diskusie a prezentácie nových investičných zámerov. Popri edukač­ nom charaktere by priestor slúžil ako spolo­ čenský hub pre všetky vekové kategórie.

Viac o rozvoji mesta?

Mapovanie partnerov Na komunikáciu nebude stačiť jedna inštitúcia.

V momente, kedy chceme Bratislavu „postaviť

65

Abstraktné témy urbanizmu sa musia stať dennými témami, s ktorými sa vedia identifikovať všetci obyvatelia.

Preštudujte si kompletný výstup odbornej skupiny na: www.planbratislava.sk/rozvojmesta

Rozvoj mesta

Nástroje komunikácie

na nohy“ a zmeniť pohľad na plánovanie, je potrebné do komunikácie a dialógu osloviť všetkých aktérov. Je potrebné podrobné zmapo­ vanie všetkých organizácií, inštitúcií, iniciatív a významných jedincov pracujúcich s témou mestského rozvoja, architektúry, verejného priestoru, životného prostredia, sociálnych javov či umenia vo verejnom prostredí. MIB by mal zamestnávať splnomocnenca na spoluprácu s nevládnym a súkromným sektorom.

Komunikácia rozvoja mesta

Prioritizácia a časovanie tém Je nutné prioritizovať témy komunikácie a strategicky vybrať tie, ktorými sa budeme zaoberať. Je dôležité vytvoriť dlhodobý tok pozitívnych a konštruktívnych správ, ktoré odrážajú skutočné činy.

METROPOLITNÝ INŠTITÚT BRATISLAVY

Potrebný nástroj zmeny

68 Metropolitný inštitút Bratislavy Funkčné mesto

Bratislava sa v súčasnosti rozvíja mimoriadnym tempom a dá sa predpokladať, že to tak bude aj v budúcnosti. Vývoj je taký rýchly, že mu mesto nestíha – zlyháva príprava územnoplánovacích podkladov a dokumentov, strategických politík či rozvojových dokumentov. Ak aj vzniknú, mnohokrát je to za zatvorenými dverami, ich výsledná kvalita je veľmi pochybná a ich zavádzanie do praxe je len formálne. Útvar hlavnej architektky a Oddelenie stratégií rozvoja mesta a tvorby územnoplánovacích dokumentov nemajú dostatočnú podporu od vedenia mesta, čo znižuje ich schopnosť reagovať na zmeny a plánovať.

Obmedzujú sa tak len na reagovanie na aktuálne problémy. Postoj vedenia mesta dokazuje, že náročnosť a komplexnosť rozvoja mesta nie je dosiaľ pochopená.

MIB z titulu svojho postavenia bude strážcom a tvorcom novej kvality mesta. Bude tak hlav­ ným pracoviskom mesta v oblasti urbanizmu, architektúry, rozvoja, tvorby a správy mesta.

Otočenie chápania rozvoja mesta a tvorba jeho kvality stojí na niekoľ kých základných bodoch, ktoré bude MIB dodržiavať a ďalej presadzovať. Činnosť MIB sa bude riadiť nasledovnými obsahovými princípmi.

Kľúčom ku kvalite je verejný priestor, ktorý odráža kvalitu spoločnosti. V Bratislave je zanedbaný a atakovaný nežiaducimi prvkami, ku ktorým patrí parkovanie na chodníkoch, reklama alebo masívny prebytok rozlič­ ných značiek, tabúľ a stĺpov. V metropole je len málo priestorov, ktoré sú otvorenými, demokratickými, bezbariérovými a lákavými priestormi, teda skutočne spoločenskými miestami. To treba zmeniť a zvýšiť tak kvalitu života v Bratislave.

Ak máme tvoriť kvalitné podklady, ktoré budú určovať podobu mesta a tým aj nášho života na desaťročia dopredu, musíme ich založiť na poznaní reálnych dát a faktov. Verejnej debate nesmie dominovať demagógia a dojmológia, ale kvalifikované a objektívne argumenty podoprené tvrdými dátami. MIB bude tým, kto bude tieto podklady tvoriť, zbierať, vecne analyzovať a využívať pri svojej činnosti.

69 Metropolitný inštitút Bratislavy

Aby mesto nebolo ťahané udalosťami a doká­ zalo držať krok s aktérmi zo súkromného i verejného sektora, potrebuje prevziať inicia­ tívu a začať určovať podmienky rozvoja. Na prevzatie tejto role však musí byť kapacitne a odborne pripravené. V Prahe pod názvom Institut plánování a rozvoje Hlavního města Prahy funguje organizácia zodpovedná za spracovávanie významných dokumentov a politík, ktoré sú predpokladom pre rast kvality života v meste. V Bratislave potrebu­ jeme podobne kvalitný nástroj, ak chceme dosiahnuť zmenu – potrebujeme organizáciu, ktorú pracovne nazývame Metropolitný inštitút Bratislavy (ďalej len MIB). MIB musí mať dostatočné personálne, odborné, technické a materiálne kapacity. Musí byť inovatívny a prilákať špičkových expertov a expertky schopných vypracovať materiály plne v súlade s najmodernejšími poznatkami a faktami, ale aj s prihliadnutím na miestne pomery. Musí mať adekvátne postavenie, aby odborné výstupy boli dostatočne zaväzujúce pre všetkých aktérov, no zároveň si udržovať istý stupeň nezávislosti, aby nebol závislý od politických cyklov a bol trvalým nosite­ ľom určitej vízie a kvality. Preto považujeme vytvorenie úplne novej mestskej organizácie za optimálne riešenie, ako reálne začať meniť Bratislavu na mesto, ktoré dokáže úrovňou života konkurovať najvyspelejším metropolám.

Nástroj zmeny

Nástroj zmeny – Metropolitný inštitút Bratislavy

70 Metropolitný inštitút Bratislavy Funkčné mesto

Rozvoj mesta zasahuje všetky skupiny, ktoré v ňom žijú alebo ho využívajú. Princíp otvore­ nosti a koncepčnosti stavia na tom, že budúca podoba Bratislavy dbá na potreby všetkých a preto nemožno nikoho z debaty vylúčiť.

Zároveň treba otvorene diskutovať o tom, čo považujeme za kvalitu a prečo si to myslíme.

To znamená aktívnu spoluprácu so všetkými názorovými skupinami využívajúc participa­ tívne nástroje. Z týchto princípov následne vychádza obsahová štruktúra MIB, ktorý sa bude venovať nasledujúcim činnostiam: Strategické plánovanie Napriek desaťročiam slobodného priestoru pre diskusiu nemá dodnes Bratislava vyjasnené, akým mestom je a akým by chcela byť. Nemá tak žiadnu víziu a teda ani stratégiu, ako túto víziu dosiahnuť. Tento zásadný nedostatok je potrebné prekonať. Práve MIB bude tým, kto bude túto diskusiu viesť. Na jej základe vypra­ cuje Strategický plán, ktorý načrtne budúcnosť Bratislavy v najbližších rokoch až desaťročiach, ako aj ďalšie strategické dokumenty, pokrý­ vajúce jednotlivé tematické oblasti. Do tema­ tických oblastí, ktorým sa MIB bude venovať radíme najmä urbanizmus, územné plánovanie a architektúra mesta, sociálnu politiku, environ­ mentálnu politiku, mobilitu, kultúrnu politiku, vzdelávanie, vedu, výskum a inovácie, ekono­ miku mesta a jeho financovanie, dátovú poli­ tiku, kvalitu života a zdravie (vrátane športu). Územné plánovanie Územné plánovanie je jedným z kľúčových fyzických vyjadrení strategického plánova­ nia. Cieľom územného plánovania je využiť potenciál Bratislavy a nastaviť základné pra­ vidlá pre výstavbu tak, aby slúžila v prospech metropoly a jej obyvateľov a viedla k zvýšeniu kvality života. Najzásadnejším dokumentom, ktorý MIB vypracuje, bude nový Územný plán mesta Bratislava, ktorý by prekonal problémy súčasného plánu, no zároveň nebol prekážkou jej rozvoja. Ambíciou je, aby išlo

o metropolitný plán, teda aby zahŕňal aj integ­ rovaný rozvoj Bratislavy a jej predmestí.

Verejný priestor Keďže verejný priestor vnímame ako základný spôsob zvyšovania kvality života v meste ovplyvňujúci našu každodennú skúsenosť, bude jednou z hlavných riešených oblastí. MIB vypra­ cuje koncepčné dokumenty ako je Koncepcia verejných priestranstiev Bratislavy, a predovšet­ kým Manuál tvorby verejných priestranstiev, ktoré stanovia pravidlá toho, ako má verejný priestor v meste vyzerať. Následne bude MIB dohliadať a presadzovať závery jednotlivých materiálov pri konkrétnych projektoch a plá­ noch. Súčasťou tímu, venujúceho sa verejným priestorom, nebudú len architekti, ale aj ďalšie profesie, vrátane dopravných inžinierov, odbor­ níkov na zeleň či sociológov.

Projekty a súťaže MIB bude aktívne dohliadať nad kvalitou pro­ jektov Hlavného mesta SR Bratislavy a v prí­ pade záujmu aj mestských častí a súkromných investorov. Bude presadzovať ich vysokú úroveň, organizovať architektonické súťaže a vypracovávať pripomienky, aby jednotlivé projekty vhodne doplnili mesto, zvyšovali jeho úroveň a boli v súlade s ostatnými kon­ cepčnými dokumentmi.

Dáta a analýzy Pre kvalitu všetkých dokumentov, materiálov aj rozhodnutí sú dôležité hodnoverné dáta a prepracované analýzy. MIB bude tieto dáta získavať, spracovávať, spravovať a ďalej ich využívať. Podstatná časť z nich bude mať charakter otvorených dát a bude otvorená aj tretím stranám pre ďalšie využitie. Analytické podklady budú slúžiť aj pre volených zástup­ cov, aby prijímali kvalifikované rozhodnutia založené na objektívnych faktoch a odbor­ ných poznatkoch.

Právo a legislatíva Zásadnou náplňou práce MIB bude aj tvorba a pripomienkovanie noriem a zákonov, ktoré ovplyvňujú rozvoj Bratislavy a kvalitu života v meste. K príkladom takýchto noriem patria stavebné predpisy, ktoré bude potrebné prispô­ sobiť potrebám a nárokom Hlavného mesta SR.

71

Sekcia rozvoja a plánovania mesta Témam, ktoré majú najbližšie k problematike architektúry, urbanizmu, územného plánovania sa venuje Sekcia rozvoja a plánovania mesta.

Venuje sa mestu na makro-, mezo- aj mikro­ mierke. Jednotlivé materiály, koncepcie, návrhy a projekty však bude vypracovávať v koordinácii s ostatnými sekciami MIB, odborným útvarmi magistrátu, ako aj po participácii s verejnosťou.

Sekcia pozostáva z troch útvarov. Útvar územného plánovania Útvar územného plánovania bude mať na starosti prípravu a obstarávanie územnopláno­ vacích dokumentov. Vypracuje nový Územný plán mesta Bratislava, keďže ten súčasný nie je už schopný adekvátne reagovať na aktuálne problémy a výzvy mesta a v princípe vychádza zo starých praktík, sťažujúcich tvorbu udržateľného a kvalitného kompaktného mesta. Nový územný plán bude ďaleko adaptabilnejší a zabezpečí ochranu kľúčových priestorových bratislav­ ských hodnôt a zároveň vytvorí podmienky pre stavebný, ekonomický, sociálny a kultúrny rozvoj mesta Bratislava. Veľkou ambíciou je tiež prepojiť rozvoj mesta a predmestí tak, aby sa vyvíjali integrovaným spôsobom na prospech všetkých obyvateľov v regióne. Útvar verejného priestoru Útvar verejného priestoru sa bude venovať obstarávaniu, tvorbe a koordinácii metodic­ kých materiálov, koncepcií a projektových zámerov venujúcich sa verejnému priestoru.

Vypracuje Koncepciu verejných priestran­ stiev mesta Bratislava. Ich revitalizácia, ak sa

Metropolitný inštitút Bratislavy

Príprava politík, ich monitorovanie a hodnotenie Súčasťou MIB bude analytická jednotka, ktorá bude dizajnovať opatrenia v jednotlivých oblastiach s cieľom prinášať kvalitné rozhod­ nutia so skutočným prínosom pre metropolu.

Okrem návrhov politík v jednotlivých tematic­ kých oblastiach sa bude venovať aj stanovova­ niu štandardov v činnosti mesta, ako je naprí­ klad štandard služieb poskytovaných mestom.

Zároveň bude súčasťou MIB útvar zodpovedný za monitorovanie a hodnotenie úspešnosti napĺňania jednotlivých cieľov.

MIB v nami navrhovanej podobe pozostáva zo štyroch základných sekcií. Ich rozdelenie súvisí s tromi základnými obsahovými princípmi, popísanými vyššie. Každá je vedená sekčným riaditeľom. Sekcie sa následne delia na jednot­ livé útvary riešiace jednotlivé problematiky.

Nástroj zmeny

Komunikácia a participácia Rozvoj mesta treba otvorene a transparentne komunikovať so širokou verejnosťou, odbor­ nou i laickou, a využiť k tomu všetky dostupné spôsoby – počnúc od webovej stránky, sociál­ nych sietí, audiovizuálnych projekcií, podujatí, diskusií, prednášok či výstav. MIB bude zod­ povedný za vytvorenie Centra rozvoja mesta Bratislava, kde na kamennej adrese vznikne priestor, kde sa bude možné „dotknúť“ rozvoja mesta. Nemenej dôležitou časťou je participá­ cia, teda zapojenie verejnosti do rozvoja mesta prostredníctvom účasti na formovaní a pripo­ mienkovaní projektov, stratégii a materiálov.

72 Metropolitný inštitút Bratislavy Funkčné mesto

vôbec uskutočňuje, je robená nekoncepčne a mnohokrát len pre efekt, bez mimoriadneho prínosu pre užívateľskú prívetivosť. Koncepcia stanoví základné atribúty kvalitného verejného priestoru, pravidlá ich revitalizácie, určí kľúčové verejné priestranstvá v meste a naznačí spô­ soby ich transformácie. Vznikne tak základ pre ucelenú revitalizáciu mestských priestorov v budúcnosti.

Rovnako útvar vypracuje Manuál tvorby verejných priestranstiev, ktorý stanoví fyzické predpoklady pre tvorbu kvalitných verejných priestranstiev. Ako má byť rozvrhnutá ulica?

Akú šírku majú mať cyklopruhy? Aký má byť povrch chodníkov? Kde má byť umiestnený mobiliár? Presne na takéto otázky odpovie Manuál, ktorý bude záväzný pre mesto, ktoré bude jeho plnenie vyžadovať aj od ostatných aktérov, vrátane súkromných investorov a mestských častí.

MIB bude pri každej významnejšej revitalizácii verejného priestranstva v meste organizovať participačný proces, kde bude mať dotknutá i zainteresovaná verejnosť možnosť vyjadriť svoje názor na daný projekt a vstúpiť svojimi podnetmi či nápadmi. Experti z MIB následne vypracujú koncepčnú štúdiu a projekt, ktorý zohľadní pripomienky a bude vychádzať z Manuálu tvorby verejných priestranstiev.

Rieka Dunaj, spoločne s Moravou a Malým Dunajom, ale aj menšími vodnými tokmi a vodnými plochami (jazerami a nádržami) tvorí úplne zásadnú mestotvornú hodnotu a fenomén, ktorý má obdobu len v niekoľ­ kých európskych metropolách. Doteraz však nebol dostatočne uchopený a rozvoj v okolí nábreží je nekoordinovaný a čisto v súkrom­ ných rukách, bez zapojenia verejného záujmu. Útvar vypracuje materiál Koncepcia bratislav­ ských brehov, ktorý stanoví základné pod­ mienky rozvoja brehov vodných tokov a vod­ ných plôch a bude dbať na ochranu prírodných

a kultúrnych hodnôt a zlepšenie prístupu verejnosti k vode na území Bratislavy. Útvar súťaží a projektov Útvar súťaží a projektov pri každom význam­ nom verejnom priestranstve či stavebnom projekte realizovanom mestom Bratislava zabezpečí realizáciu a koordináciu urbanis­ tických, architektonických či dizajnových súťaží. Bratislava má z minulosti úžasné dedičstvo vo forme modernistickej architek­ túry a na túto tradíciu nadviažeme kvalitne pripravenými projektmi a skvelými verejnými priestranstvami, ktoré dodajú mestu vyššiu úroveň. MIB bude nápomocný aj mestským častiam a súkromným investorom, ktorí budú mať záujem o realizáciu súťaže.

Sekcia strategického plánovania, analýz a hodnotenia Tvorba verejnej politiky na úrovni mesta a vyhodnocovanie napĺňania cieľov jednot­ livých opatrení je hlavným cieľom Sekcie strategického plánovania, analýz a hodnote­ nia. Klúčovým princípom uplatňujúcim sa vo výstupoch sekcie je prístup založený na faktoch, odborných poznatkoch a dátach pri tvorbe stra­ tégií a lokálnych politík. Sekcia má päť útvarov. Útvar strategického plánovania a tvorby politík Útvar strategického plánovania a tvorby politík sa bude venovať tvorbe strategických materiálov, koncepcií a politík. Zároveň bude dávať odporúčania a stanovovať štan­ dardy v jednotlivých témach, zabezpečovať previazanosť jednotlivých plánov a stratégii.

K svojej činnosti si prizve externých spolu­ pracovníkov a subjekty pracujúce v jednotli­ vých témach. Útvar vykoná všetky prípravy aj realizáciu Strategického plánu mesta Bratislava, ktorý určí základné východiská a vízie rozvoja mesta v krátkodobom až strednodobom období. Súčasťou tvorby plánu

v meste. Riešenie tejto otázky bude tiež slúžiť ako prevencia suburbanizácie, ktorá má pre Bratislavu mnoho negatívnych dôsledkov.

73

bude po vzore Prahy vytvorenie formátu „Metropolitná ozvučná doska“, v rámci ktorej budú významní domáci aj zahraniční experti a expertky vo facilitovanej debate diskutovať o vízii a výzvach pre Bratislavu. Strategický plán bude kľúčovým dokumentom, od ktorého sa budú odvíjať aj ďalšie strategické a koncepčné materiály Bratislavy. Útvar bude rozvíjať jednotlivé tematické oblasti a prine­ sie v nich nové riešenia. V sociálnej politike sa ako kľúčové javí vypracovanie hĺbkovej

V environmentálnej politike sa ako kľúčové javí vypracovanie hĺbkovej analýzy starost­ livosti o životné prostredie na území mesta, následné schválenie novej koncepcie starost­ livosti o zeleň v hlavnom meste, nastavenie štandardov kvality starostlivosti o zeleň v meste i pasportizácia zelene. Spoločnou

V rámci nastavovania štandardov v sociálnej oblasti je dôležité aby mesto pre jednot­ livé kategórie sociálnych služieb stanovilo kvalitatívne minimum, spôsob ich napĺňania a overovania v praxi, vrátane sankčného mechanizmu.

Okrem uvedeného je potrebné, aby mesto stanovilo princíp inkluzívnej politiky ako štandard pre akúkoľvek politiku vo svojom portfóliu. Súčasťou tohto princípu je práca s verejným priestorom a jeho dostupnosť pre všetky skupiny obyvateľstva, vrátane záväzku mesta urobiť všetky svoje budovy bezbariérové resp. dostupné pre obyvateľov s rôznymi typmi znevýhodnenia. Rovnako bude útvar zodpo­ vedný za diskusiu k téme dostupného bývania

snahou analýz a koncepcií bude nastaviť systém hodnotenia kvality o verejnú zeleň tak, aby mesto aj mestské časti predchádzali úbytku zelene nevhodnou alebo neexistujú­ cou starostlivosťou. Zároven sa nastaví systém ochrany zdravia mestskej zelene a štandardy starostlivosti o zeleň pri rekonšturkciách a novej výstavbe. Útvar bude tiež analyzovať kvalitu životného prostredia v hlavnom meste, vrá­ tane kvality podzemných vôd, ich znečistenia a rizík spojených s priemyselnou činnosťou, resp. jej dedičstvom.

V oblasti dopravnej politiky je z pohľadu MIB zásadná práca s dátami v téme mobility, ich analýza a prijímanie riešení v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte. Do kompetencie MIB patrí vypracovanie plánov rozvoja dopravy, plán tvorby sietí cyklotrás, stanovenie štandardov na obnovu a výstavbu nových ciest, infraštruktúry MHD, koordiná­ cia rozvoja s dopravou v BSK, plán dopravnej obslužnosti a iné.

Nástroj zmeny

analýzy sociálnych služieb, následne prijatie novej koncepcie sociálnych služieb, nasta­ venie štandardov kvality na poskytovanie sociálnych služieb, pasportizácia bytových a nebytových priestorov vo vlastníctve mesta, analýza bytovej politiky mesta a mestských častí a prijatie koncepcie bytovej politiky mesta.

Metropolitný inštitút Bratislavy

Otvorenosť a zapájanie verejnosti do procesu tvorby mesta je jedným z princípov Metropolitného inštitútu Bratislavy.

74 Metropolitný inštitút Bratislavy Funkčné mesto

V tematickej oblasti ekonomika mesta a jeho financovanie je úlohou MIB práca na krátko­ dobom výhľade rozpočtu (príjmy aj výdavky) na základe makroekonomických prognóz MF SR, počtu obyvateľov, výstavby v meste, atď. Ďalej je to hodnotenie navrhovaných investícii a opatrení z hľadiska hodnoty za peniaze a hľadanie najlepšej možnej alterna­ tívy riešenia stanovených cieľov. V neposled­ nom rade sú to pravidelné revízie výdavkov na jednotlivé politiky mesta, ktoré sa pozrú na ich efektívnosť a hospodárnosť.

mapy, mapy stavebných konaní, ortofotomapy, 3D modely mesta a podobne.

Útvar hodnotenia Keďže nosným princípom MIB je práca s reál­ nymi faktami, poznatkami a dátami, útvar hodnotenia zohráva hlavnú rolu pri stanovo­ vaní základných pravidiel merania úspešnosti politík a opatrení, ich vyhodnotení a násled­ nej korekcii. Každá nová politika musí prejsť v procese tvorby konzultáciou, v rámci ktorej dôjde k stanoveniu merateľných výstupových, výsledkových a dopadových ukazovateľov. Útvar bude následne koordinovať zber dát V oblasti kultúrnej politiky zabezpečuje MIB (monitoring) zo strany výkonných zložiek tvorbu stratégií, podporných mechanizmov magistrátu. Počas ako aj po skončení zavá­ a synergií s inými oblasťami (najmä vzdeláva­ nie, inovácie a rozvoj mesta), zameranými na dzania opatrení a politík útvar v spolupráci vytváranie podmienok pre rozvoj kultúry a krea­ s vecným odborom na magistráte vyhodnotí ich výsledky a navrhne korekcie, resp. odpo­ tívneho priemyslu. MIB plánuje rozvoj a trans­ formáciu infraštruktúry pre kultúru a kreatívny rúčania do budúcnosti. priemysel a to najmä z hľadiska urbanistických politík, a tiež vykoná audit existujúcej hmotnej LAB – útvar mestských inovácií infraštruktúry a zhodnotí jej potenciál pre vyu­ Pri tvorbe a správe mesta existujú viaceré trendy, ktoré výrazným spôsobom ovplyvňujú žitie v kultúre a kreatívnom priemysle. ako bude fungovať v najbližších dekádach.

Dnes medzi ne patrí zdieľaná ekonomika, Útvar analýz a prognóz koncept smartcity, crowdsourcing, ale aj Útvar analýz a prognóz zabezpečí obstaranie dôraz na otvorenosť správy mesta, dostup­ analytických podkladov a prognostických materiálov pre tvorbu strategických a koncepč­ nosť dát, zapájanie občianskych združení, ných dokumentov, ako aj podklady pre kvalifi­ iniciatív a budovanie komunít, využívanie nudgingu a iné. Mnohé z týchto konceptov kované rozhodovanie – napríklad pri posudzo­ sú prierezové, preto je potrebné ich koor­ vaní výhodnosti tzv. významných investícii. dinovať. To spolu s prinášaním nových ideí a tém bude zastrešovať LAB – útvar mestských Útvar dátovej politiky inovácií. LAB bude testovať jednotlivé trendy V spolupráci so splnomocnencom pre dáta na pilotných projektoch a to v spolupráci so a technológie bude Útvar dátovej politiky zodpovedať za dizajn novej dátovej štruktúry na subjektmi v rámci magistrátu a MIB, ako aj s externým prostredím. Záber možných magistráte, nastaví manažment dát a dátovej infraštruktúry a bude koordinovať zber a správu skúmaných oblastí je veľmi široký: Osvedčí sa koncept zdieľaných áut? Zavedieme do praxe dát s mestskými časťami. Keďže podstatná inteligentné osvetlenie reagujúce na prechá­ časť dát bude mať aj priestorový rámec, bude zriadený Geoportál, kde budú pre odborníkov dzajúceho človeka? Budeme budovať cesty aj širokú verejnosť prístupné mapové vrstvy, zo solárnych panelov? Budúcnosť Bratislavy pokrývajúce rozličné aspekty života v Bratislave. sa bude skúmať práve na tomto útvare.

K takým mapám patria napríklad technické V prípade zdieľanej ekonomiky je potrebné

75 Navrhovaná štruktúra rozdeľuje MIB na štyri sekcie.

Útvar dátovej politiky Útvar strategického plánovania a tvorby politík Útvar hodnotenia

Sekcia strategického plánovania, analýz a hodnotenia

Útvar analýz a prognóz LAB – útvar mestských inovácií

Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB)

Útvar súťaží a projektov Útvar verejného priestoru

Sekcia komunikácie, participácie a vzdelávania

Útvar komunikácie a vzdelávania

Metropolitný inštitút Bratislavy

Útvar územného plánovania

Sekcia rozvoja a plánovania mesta

Centrum rozvoja mesta

Sekcia prevádzky a špecifických činností

Útvar participácie

Útvar prevádzky

základné zarámcovanie vzťahu mesta a sub­ jektov zdieľanej ekonomiky (napr. Uber, Airbnb), facilitovanie spolupráce s mestom, ako aj analýza regulatívneho rámca. Koncept smartcity má, okrem prehnaných očakávaní, aj reálne využitie v oblasti správy mesta

a poskytovaných služieb obyvateľom. LAB zabezpečí odborné uchopenie témy a bude koordinovať jeho prierezovú aplikáciu do fungovania mesta v spolupráci so splnomoc­ nencom pre inovácie.

Nástroj zmeny

Útvar právno-ekonomický

76 Metropolitný inštitút Bratislavy Funkčné mesto

Sekcia komunikácie, participácie a vzdelávania Útvar komunikácie a vzdelávania Vzhľadom na širokú paletu riešených tém považujeme za zásadné, aby MIB kvalitne, otvorene a zrozumiteľne predstavoval svoje aktivity, koordinoval a komunikoval ich s part­ nermi a verejnosťou, rozvíjal verejnú diskusiu, prehlboval záujem o mesto a o spoluprácu na jeho ďalšom rozvoji. Cieľom činnosti sekcie komunikácie, participácie a vzdelávania je nielen zviditeľniť aktivity MIB, ale aj posilniť účinnosť politík, stratégii a zámerov, ktoré na pôde organizácie vznikli. Na sekcii vzniknú tri útvary. Útvar komunikácie bude garantom vysokej úrovne výstupov MIB, ktorý bude trans­ parentne informovať o všetkých jeho aktivitách, zámeroch a fungovaní. Bude spravovať mediál­ ­ne výstupy, aktivitu na webových stránkach a sociálnych sieťach, zabezpečovať informačné kampane a navonok komunikovať za celý MIB. Útvar participácie Jedným z princípov MIB je otvorenosť, čo znamená aj pozitívny prístup k zapájaniu verejnosti do procesu tvorby mesta. Pripravuje sa komplexná obnova ulice, kde žijete? V tom prípade budete mať možnosť vyjadriť sa k tomu, ako ju zlepšiť tak, aby sa vám na nej lepšie žilo.

Pri každej významnej obnove ulice, moderni­ zácii električkovej radiály, investičnom zámere, ktorý sa dotýka svojho okolia, ale aj príprave strategického materiálu, ktorý ovplyvní náš život v meste, pripraví MIB participačný proces, ktorý bude otvorený pre odborníkov aj laikov.

Ten bude vychádzať z Manuálu participatív­ neho procesu, ktorý obsahuje detailné postupy a nástroje participácie. Manuál mesto poskytne mestským častiam, ktoré si budú môcť pravidlá prispôsobiť, ale spoločný základ bude slúžiť ako všeobecne akceptované metodické výcho­ disko a štandard. Pre tieto účely bude zriadený samostatný Útvar participácie, ktorý zabezpečí využitie participatívnych procesov pred úpravou

verejného priestoru, investičných projektov mesta, ale aj tvorbe stratégií, koncepcií či poli­ tík. Cieľom je nielen zvýšenie kvality prijímaných zámerov, ale aj posilnenie vzťahu verejnosti k mestu či ku konkrétnym priestorom.

Centrum rozvoja mesta Za jednu z kľúčových úloh MIB vnímame aj vzdelávanie v oblasti rozvoja mesta, urba­ nizmu, kvality mestského života či mestskej udržateľnosti. Cítime, že vo verejnej diskusii sa namiesto hľadania objektívnych faktov a odborných poznatkov presadzujú pocity a dojmy tých skupín, ktoré ich dokážu kričať najhlasnejšie. To vedie ku sporným a kontro­ verzným rozhodnutiam, ktoré nemusia byť vždy v prospech verejnosti. Preto navrhujeme vytvorenie útvaru vzdelávania a Centra roz­ voja mesta, ktoré by aktívne komunikovalo vyššie spomenuté témy, organizovalo poduja­ tia v podobe prednášok, seminárov, work­ shopov, projekcií či diskusií a umožňovalo lepšie pochopiť princípy fungovania mesta.

Ultimátnym nástrojom by malo byť Centrum rozvoja mesta – kamenná inštitúcia, kde by bolo interaktívnym spôsobom v atraktívnom prostredí možné „dotknúť sa“ rozvoja mesta a dozvedieť sa o ňom nové informácie, a ktorá by zároveň bola miestom prvého a priameho kontaktu s aktivitami MIB.

Sekcia prevádzky a špecifických činností Aby bol MIB schopný plnohodnotne realizo­ vať svoju obsahovú náplň, bude potrebovať aktívnu podporu vo viacerých oblastiach, ako je hospodárska prevádzka, právna proble­ matika či správa ľudských zdrojov. Preto je potrebné zriadiť Sekciu prevádzky a špeci­ fických činností a v rámci nej útvary, zod­ povedné aj za tieto stránky organizácie inšti­ tútu. Jedným z výstupov budú Bratislavské stavebné predpisy. Aby sme vedeli budovať

MIB je plánovaný ako príspevková organizácia hlavného mesta na čele s riaditeľom/kou. MIB zriadi a bude kontrolovať mestské zastupiteľstvo, ktoré na návrh primátora schvaľuje a odvoláva

Maximalistická verzia s odhadovaným časom realizácie 6 a viac rokov ráta so vznikom všetkých odborov a napĺňaním obsahu uvedeného v tejto kapitole.

Pôjde o kapacitne, finančne aj časovo náročnú úlohu, pričom mimoriadne nároky si vyžaduje objavenie a zaangažovanie všetkých potrebných expertov, vybudovanie materiálovej základne či zisk priestorov tak pre zamestnancov, ako aj pre Centrum rozvoja mesta.

77

riaditeľa. V kompetencii primátora bude určovanie platu a priznávanie odmeny riadi­ teľovi MIB. Rovnako bude úlohou magistrátu usmerňovať MIB po odbornej a metodickej stránke. Svojou komplexnosťou a rozsahom je MIB zásadnou zmenou vo fungovaní mesta a magistrátu. Na jeho vznik a pôsobenie je potrebné nazerať v časovej perspektíve štyroch až ôsmich rokov. Nie všetky funkcie navrhované pre MIB sú nové, viaceré dnes pokrýva magistrát. V praxi predpokladáme, že jednotlivé útvary budeme otvárať postupne a budeme predovšetkým transformovať existujúcu štruktúru. Pracujeme preto s via­ cerými verziami vzniku MIB, líšiacimi sa v kapacitnej, finančnej a časovej náročnosti jednotlivých alternatív.

Metropolitný inštitút Bratislavy

skvelé mesto, potrebujeme, aby stavebné predpisy a normy zohľadňovali súčasné potreby a poznatky a nevychádzali z ideí, ktoré boli aktuálne v minulom storočí. Hoci súčasný stavebný zákon neumožňuje, aby si Bratislava mohla tvoriť vlastné stavebné predpisy, napriek tomu sa budeme snažiť, aby takéto niečo existovalo. Vďaka novým stavebným predpisom budeme môcť opäť budovať mestské bloky, vyrovnať stavebné a uličné čiary, zachovať výškovú úroveň, stanoviť, kde majú byť inžinier­ ske siete a vytvoriť priestor pre stromoradia.

Vyrovnaná (stredná) verzia vychádza z minimalistickej verzie, avšak rozvíja náplň všetkých sekcií a to v horizonte 4 až 6 rokov. Konkrétne v prípade Sekcie rozvoja a plánovania mesta sa počíta s pripojením Útvaru územného plánovania a vytvorením Útvaru súťaží a projektov. V Sekcii strategického plánovania, analýz a hodnotenia počíta s dotvorením Útvaru dátovej politiky, dobudovaním Útvaru stratégie a politík, Útvaru dát a analýz, ako aj hodnotiaceho útvaru.

V Sekcii komunikácie, participácie a vzdelávania sa počíta s dobudovaním komunikačného útvaru a naštartovaniu vzdelávacích aktivít.

Nástroj zmeny

Minimalistická verzia ráta v horizonte dvoch rokov s transformáciou existujúcich odborných zložiek magistrátu a zriadením prvých základných odborov, za ktoré môžeme považovať Útvar strategického plánovania, Útvar verejného priestoru či Útvar komunikácie s Útvarom participácie. Vytvoriť by sa tiež mal Útvar dátovej politiky a základy analyticko-hodnotiacej jednotky.

Mesto, ktoré pozná mieru a mierku

Rast kvality, nie kvantity.

Dostupné a praktické mesto.

79 Identita

Bratislava je v porovnaní s inými európskymi metropolami malé mesto a my máme tendenciu vnímať to ako hendikep. Myslíme si, že keď Bratislava dostatočne narastie, tak konečne vznikne priestor na zlepšenie dopravnej situácie (sen o bratislavskom metre). Možno aj preto mnohým Bratislavčanom vyhovuje developerská vízia „manhattanského“ nábrežia Dunaja. Veľké metropoly však už začínajú chápať, že väčšie mesto znamená aj väčšie problémy. Preto si predstavujeme Bratislavu budúcnosti ako mesto, ktoré pozná svoju mierku. Ak sa nám podarí obrátiť nevýhodu malého mesta na výhodu, docielime tým, že Bratislava ostane praktickým, dostupným a dobre použiteľným mestom.

Takým, v ktorom sa napríklad čas strávený dochádzaním do práce bude skracovať, nie predlžovať. Nie sme odporcami rozvoja, ale vidíme ho najmä v rozvoji kvality a nie objemu.

Nechceme zastaviť a poprieť prirodzený rast mesta, iba ho udržať v miere, ktorú vieme dobre zvládať. Rast mesta si predstavujeme smerom dovnútra, v neustálom zlepšovaní existujúcich štruktúr a funkcií mesta.

SPRÁVA MESTA

Funkčný manažment

82 Správa mesta Funkčné mesto

Kvalitná, efektívna a otvorená správa mesta je kľúčová nielen pre riadenie mesta, ale aj pre kvalitu služieb, ktoré poskytuje obyvateľom. Dobré riešenia často brzdí zbytočná byrokracia, či nejasné rozdelenie kompetencií v samospráve. Spolupráca medzi mestom a mestskými časťami je nekoordinovaná a chýba jej vzájomná výmena informácii. Bratislavčania by sa aj chceli aktívne zapájať do rozhodovania o rozvoji mesta, strácajú však dôveru v to, že budú vypočutí.

Navrhujeme preto nové prístupy k tvorbe mestských politík, ktoré zdôrazňujú potrebu práce s dátami a viac zapájajú obyvateľov. Spolu s dôrazom na etiku a protikoručné opatrenia chceme, aby mesto získalo späť našu dôveru. Iba tak sa obyvatelia opäť identifikujú s mestom, v ktorom žijú. Súčasťou nového prístupu k mestu sú aj plány riešení dlhodobých problémov mesta, akými sú mestské firmy, či bezpečnosť a čistota v ňom.

Slabý výkon úradu vnímame ako hlavný prob­ lém presadzovania zmien a kvalitného ria­ denia mesta. Napriek tomu, že v štruktúrach mesta pôsobí veľ ké množstvo odborníkov, ich potenciál je nevyužitý, čo predstavuje vážnu hrozbu pre rozvoj mesta. Dnešný stav, zaprí­ činený neprofesionálnym manažmentom, zlým rozdelením kompetencií a slabou prácou s ľudskými zdrojmi je potrebné nahradiť zmenou v štruktúre správy mesta, procesov a riadenia ľudských zdrojov.

Správa mesta

zvýši sa zodpovedanie sa jednotlivých úsekov za svoju činnosť (accountability), sprehľadnia sa procesy v rámci úradu a zabezpečí sa lepšia kon­ trola rozhodovacej a výkonnej činnosti. Uvedené rozdelenie je dôležité pre systémový, koordino­ vaný rozvoj mesta, ktorý sa nebude sústrediť len na krátkodobé projekty, ale bude tvoriť a apliko­ vať aj strednodobé a dlhodobé plány.

Do výkonnej zložky patrí každodenná byrokra­ tická agenda úradu, ako napríklad vydávanie záväzných stanovísk, či rôznych povolení.

Strategická zložka úradu sa pretransformuje do nového útvaru, Metropolitného Inštitútu Bratislavy (MIB), ktorého náplňou bude strate­ gické plánovanie činností a politík s dôrazom na rozvoj a plánovanie mesta.

Z hľadiska manažmentu jednotlivých činností mrhá mesto s kapacitami troch viceprimá­ Zmena štruktúry správy mesta je postavená na torov. Chýba určenie oblastí, za ktoré nesú oddelení výkonnej, riadiacej a strategickej zložky. zodpovednosť. Navrhujeme určiť tri prioritné Dôjde tak k novému rozdeleniu kompetencií, oblasti, ktorú budú strategicky viesť.

Funkčný úrad

Postavenie Bratislavy medzi slovenskými mestami je špecifické. Je hlavným mestom, sídlom významných verejných i medzinárod­ ných inštitúcií, je centrom kultúry, vzdelávania a je ekonomicky najsilnejším mestom krajiny.

Správa mesta preto musí zohľadňovať jej komunálny, národný aj medzinárodný aspekt.

83

❶ Funkčný úrad

84 Správa mesta

V rámci kancelárie primátora vzniknú nové, špecializované útvary. Splnomocnenec pre životné prostredie bude koordinovať spolu­ prácu mesta s obyvateľmi, developermi a inými aktérmi tam, kde je potrebná ochrana zelene.

Okrem ochrannej funkcie pomôže pri komu­ nitných aktivitách rozvíjajúcich zeleň (napr. výsadba, čistenie) a vyhľadávaní projektov rozvíjajúcich zelené mesto.

Magistrát musí mať jednotný kľúč na spôsob práce s dokumentami a ich archivácie, ako aj odovzdávanie agendy a know-how medzi oddeleniami.

Reakciou na rozmach „urob si sám“ prístupu pri starostlivosti o verejný priestor je vytvo­ renie pozície Splnomocnenca komunitných aktivít a dobrovoľníctva. Jeho úlohou je mapovať a sieťovať iniciatívy na lokálnej úrovni, prepájať ich s relevantnými útvarmi na magistráte, ako aj organizovanie dobrovoľ­ níkov a ich zapájania do mestských aktivít.

Funkčné mesto

Vzťah mesto-mestské časti je dnes veľmi zlý.

Na úrovni úradov chýba koordinácia a výmena informácií. Magistrát má byť lídrom v procese hľadania riešení spolupráce mesta a mestských častí. Vznikne preto útvar splnomocnenca vzťahov mesto – mestské časti, ktorý bude sti­ mulovať spoluprácu a komunikácie na rôznych úrovniach úradov.

Príprava programu podpory inovácií a koordi­ nácia jeho napĺňania sú pre Bratislavu kľúčové

úlohy, ak má naplno využiť svoj inovačný potenciál a konkurovať iným metropolám.

Dôjde k vytvoreniu pozície splnomocnenca pre inovácie (tzv. Chief Innovation Officer), ktorý získa exekutívne právomoci v úzkom kruhu primátora a bude mať na starosti inovačnú jednotku, inovačnú platformu a bude riadiť program na podporu inovácií na úrovni mesta.

Politika práce s dátami na mestskej úrovni je roztrieštená, neexistuje jednotný prístup a jasná agenda presadzovania a postupného otvárania mestských dát. Realizácia dátovej politiky vyžaduje kapacitu vedúceho zamest­ nanca mesta s dostatočnými kompetenciami a odborným rozhľadom v oblasti otvorených dát, technológie, IT a práva. Mesto preto zriadi pozíciu tzv. splnomocnenca pre dáta a technológie. Jeho kompetenciou bude najmä realizovať dátovú politiku na úrovni magistrátu, koordinovať jej implementáciu na úrovni mestských organizácii a facilitovať jej implementáciu na úrovni mestských častí.

Bude pracovať na zosúladení štandardov zberu a tvorby dát, ako aj zabezpečovať ich legálne licencovanie.

Splnomocnenec pre kultúru a kreatívny priemysel zastreší v kancelárii primátora systémový prístup k rozvoju kultúry a krea­ tívneho priemyslu na úrovni mesta. Inými slovami, stanú sa prierezovými politikami, čo podporí splnomocnenec aktívnou spoluprácou s ďalšími splnomocnencami v rámci kancelárie primátora. Sme presvedčení, že prierezové vnímanie kultúry a kreatívneho priemyslu je kľúčom k inteligentnému a kvalitatívnemu rozvoju mesta.

Boom nočného života so sebou prináša viaceré riziká a výzvy, ktorým mestá čelia. Potrebujú tak starostlivosť 24 hodín, 7 dní v týždni.

Z pohľadu kvality života v meste je potrebné, aby v nočnom meste platili a boli vymáhané jasné pravidlá, ktoré minimalizujú konflikty

Fungovanie magistrátu prešlo v roku 2016 procesným auditom, avšak jeho závery a odporúčania boli iba čiastočne zapraco­ vané do denného chodu úradu. Je potrebné prehodnotiť jeho výsledky a v prípade potreby uskutočniť nový audit so zameraním na kompetenčné nastavenie, tok dokumentov a schvaľovacie procesy. Cieľom má byť štan­ dardizácia procesov tak, aby nedochádzalo k duplicitám v agendách oddelení úradu, dekoncentrácia rozhodovacích právomocí v bežnej agende z rúk riaditeľa magistrátu a šéfa kancelárie primátora na úroveň riadi­ teľov, či stanovenie procesných štandardov vrátane záväzných termínov.

Rovnako má byť na základe auditu navrhnuté riešenie pre prípady personálnej poddimen­ zovanosti podporných oddelení (napr. verejné obstarávanie), ktoré zapríčiňuje časové posuny pri riešení bežnej agendy. Okrem toho je dôležité rýchle posilnenie kapacít podpor­ ných oddelení a nanovo definovať ich funkcie v štruktúre úradu tak, aby nedochádzalo k duplicitám a podporné oddelenia mali jasné kompetencie. Je potrebné zaviesť jednotný celomagistrátny systém archivácie a odovzdá­ vania dokumentov, kde vznikne jednotný kľúč

85

Riadenie ľudských zdrojov Bez kvalitných, motivovaných, rozvíjajúcich sa a spokojných zamestnancov nemôže mesto poskytovať kvalitné služby pre svojich klien­ tov – obyvateľov Bratislavy.

Na nedostatočný rozvoj ľudských zdrojov pre­ javujúci sa obmedzenými možnosťami vzde­ lávania sa, či mentoringu je potrebné reago­ vať vytvorením systému vzdelávania, ktorý zanalyzuje vzdelávacie potreby zamestnan­ cov a podporí odovzdávanie skúseností medzi zamestnancami. Súbežne bude vytvorený mentoringový program zameraný na zamest­ nancov pri vstupe do zamestnania. Bude zavedený systém služobných hodnotení na ročnej báze, v rámci ktorého budú jednotliví zamestnanci hodnotení v tzv. 180 stupňovom hodnotení, kedy ich výkon posudzujú podria­ dení aj nadriadení pracovníci. Jeho súčasťou je stanovenie rozvojových cieľov zamestnanca a spôsob merania ich naplenia. Kariérny rast a odmeňovanie sa z časti naviaže na výsledky služobného hodnotenia.

Správa mesta

Úprava procesov

na spôsob práce s dokumentmi, archivácie a odovzdávania agendy a know-how.

Funkčný úrad

medzi rôznymi skupinami obyvateľstva. Bude vytvorená neformálna pozícia tzv. nočného primátora (Night Mayor), zodpovedného za koordináciu starostlivosti o mesto v nočných hodinách. Bude využívať mäkké nástroje ako je rokovanie s prevádzkami, nastavova­ nie pravidiel fungovania mesta v nočných hodinách, prijímanie opatrení na prevenciu konfliktov, vrátane riadenia tímu ľudí zaobe­ rajúcich sa predchádzaniu a riešeniu konflik­ tov v teréne, eliminovanie hluku a rušenia nočného pokoja. V spolupráci s MIB pripraví a predloží stratégiu udržateľného rozvoja nočného života v Bratislave.

86 Správa mesta

❷ Etika a protikorupčné opatrenia

Ak sa obyvateľ mesta alebo podnikateľ obrátia na magistrát so žiadosťou o poskytnutie stanoviska, či vydanie rozhodnutia, môžu mať pocit, že ich žiadosti nie sú posudzované rovnakým metrom.

Rozhodnutia mesta dnes až príliš často vykazujú známky svojvoľnosti, nepredvídateľnosti a nefé­ rovosti. V takom prostredí sa darí korupcii, ľudia strácajú dôveru v mesto a kvalita poskytovaných služieb zákonite upadá. Silnejší hráči využívajú vo svoj prospech slabosť mesta pri uzatváraní zmlúv a stanovovaní pravidiel. Mestu a jeho obyvateľom tak zostávajú nevýhodné či nevypo­ vedateľné zmluvy, ktoré bránia rozvoju. Súbežne mesto zlyháva pri nákupe služieb a tovarov, tak, aby obyvatelia Bratislavy dostali za verejné peniaze kvalitnú protihodnotu.

Myslíme si, že nielen obyvatelia mesta, ale aj jeho zamestnanci potrebujú, aby v ňom vládli jasné písané pravidlá a magistrát, mestské organizácie či firmy mali imidž dôveryhodných, spravodlivých a dobre fungujúcich subjektov.

Funkčné mesto

Riadenie mesta a jeho rozhodovanie preto musí byť postavené na princípoch: – otvoreného úradu, keď obyvatelia aj podnikatelia cítia, že sú na úrade vítaní a majú dostatok potrebných informácií – nestrannosti, objektívnosti a presadzovania verejného záujmu – otvoreného a férového obsadzovania verejných funkcií – ochrany ľudí, ktorí upozorňujú na nekalú činnosť

Zmena však nenastane len prijatím nových dokumentov alebo kódexov, ale je potrebná dlhodobá a konzistentná činnosť volených aj nevolených predstaviteľov mesta, ako aj ich otvorenie sa verejnej kontrole.

Ak má byť rozhodovanie na úrovni mesta spravodlivé, musí byť aj predvídateľné. Prvým krokom je vykonanie revízie vnútorných rozho­ dovacích procesov magistrátu a zavedenie jas­ ných, zrozumiteľných a nemenných pravidiel, ktoré sú riadne a včasne zverejnené. Súčasťou zmien je zavedenie základných štandardov kaž­ dého rozhodovacieho procesu. Kde sa nedá sub­ jektívne rozhodovanie úplne odstrániť, tam je potrebné zaviesť dodatočné kritériá. Napríklad umožniť opravu, keď dôjde k priestupku, kde uplatnenie sankcie môže vzbudzovať otázky o jej primeranosti. V prípade prekročenia doby uhradeného parkovného o tri minúty by nemalo byť sankcionované rovnako prísne ako neuhra­ denie parkovného počas celého dňa.

Je prirodzené presadzovať, aby v riadiacich pozíciach boli kvalitní ľudia. Opatrenie obsa­ dzovať verejné funkcie otvoreným výberovým konaním patrí medzi nosné opatrenia v boji proti korupcii. Výber sa má realizovať cez viacstupňový proces, ktorý hodnotí okrem odborných schopností aj etický a morálny profil uchádzačov. Jeho súčasťou sú aj ich verejné vypočutia, kde účasť verejnosti zni­ žuje politický vplyv na finálne rozhodnutie.

Nové pravidlá sa plošne vzťahujú na magis­ trát, príspevkové a rozpočtové organizácie

Na znižovanie korupcie okrem jasných postupov potrebujeme aj chrániť ľudí, ktorí sa neboja o nej hovoriť. Prax ostatných rokov však ukázala, že tí, ktorí upozornili na nekalé konanie na magistráte boli zastra­ šovaní a museli z úradu odísť. Ak chceme, aby zamestnanci mesta v prípade prešľapov svojich kolegov a nadriadených nesklonili hlavu, tak musia byť splnené dve podmienky.

Prvá, zamestnancov naučíme ako rozoznať nekalé praktiky a dáme im nástroje na ich oznámenie. Druhá, v prípade informovania o ich výskyte oznamovateľov ochránime pred šikanovaním a tlakom zo strany osôb, ktoré sa ich konaním cítia byť ohrozené. Na začiatok mesto prijme časový plán prijatia konkrétnych opatrení. Okrem prijatia pravi­ diel bude vytvorený podporný systém, ktorý zabezpečí dostupnú, anonymnú a bezpečnú možnosť nahlásiť podozrenie, spolu s násled­ nou ochranou bezpečnosti a anonymity oznamovateľov.

Opatrením proti uzatváraniu nevýhodných zmlúv je aj prijatie vnútornej zmluvnej politiky. V nej mesto štandardizuje svoju zmluvnú dokumentáciu vo vzťahu k tretím stranám a stáva sa navrhovateľom zmluv­ ného štandardu, nie jeho príjemcom. Každá zmluva uzatvorená mestom obsahuje vyvá­ žené ochranné, kontrolné a zabezpečovacie mechanizmy chrániace verejný záujem.

Mesto je schopné kontrolovať dodávanie služieb mestu, čo predpokladá, že mesto vie ako ich má merať.

Mesto musí byť schopné bez sankcií vypove­ dať alebo odstúpiť od zmlúv, ktoré sa stanú nerealizovateľné zo strany protistrany, alebo ak mestu nie je umožnená efektívna kontrola výkonu zmluvných povinností. Všetky dáta nadobudnuté za verejné peniaze budú zverejňo­ vané pod otvorenou licenciou. Všade, kde je to možné, si mesto adoptuje podnikateľský prístup a namiesto fixného nájomného požaduje podiel na tržbách. Mesto vykonáva náležitú kontrolu (due diligence) svojich partnerov a neuzatvorí zmluvy so stranami, ktoré opakovane porušujú zmluvy s mestom alebo iným orgánom verejnej správy. Je vytvorená čierna listina partnerov, s ktorými mesto ďalej nespolupracuje, ak porušia zmluvy s mestom alebo mesto poško­ dia. Každá protistrana musí poskytnúť mestu záruky, že sa nezúčastňuje korupčného a pro­ tisúťažneho správania, inak nedôjde k podpisu zmluvy. Zmluvná politika sa plošne vzťahuje na všetky organizácie mesta.

87 Správa mesta

Opatrenie obsadzovať verejné funkcie otvoreným výberovým konaním patrí medzi nosné opatrenia v boji proti korupcii.

Na porozumenie etickým normám a ich lepšie osvojenie je potrebné dopracovať etické kódexy pre organizácie mesta, vrátane mestských podnikov, rozpočtových a prí­ spevkových organizácií a pod. Ich prijatie doplní vzdelávanie zamestnancov tak, aby vedeli rozlíšiť neetické správanie od ne­­ etického a aby sa naučili konať tak, aby mu zabránili. Za dodržiavanie etických pravidiel zodpovedá etická komisia.

Etika a protikorupčné opatrenia

mesta i mestské firmy (riaditeľ a všetci členovia predstavenstva). Súčasťou výberu je detailné zadefinovanie zručností či skúse­ ností uchádzača alebo jeho schopnosť pred­ staviť plánované ciele a výsledky v určenom čase. Dvojkolový výber bude mať v rukách nezávislá komisia, ktorá stanoví hodno­ tiace kritériá, uskutoční výberový proces a o výsledkoch a dôvodoch svôjho výberu bude informovať verejnosť.

88 Správa mesta Funkčné mesto

Verejné obstarávanie, ktoré prebehlo v súlade so zákonom nemusí znamenať, že bolo aj v súlade s verejným záujmom. Mesto okrem formálnej stránky musí dbať na dodržanie základných princípov, ktorými sa dobré obstarávanie má riadiť. Priebeh aj výsledok celého procesu musí byť zverejnený a odkomunikovaný verejnosti. Mesto musí byť schopné svoje roz­ hodnutia presvedčivo odôvodniť – nestačí kon­ štatovanie, že „zákon daný postup nezaka­ zuje“. Transparentnosť a efektívnosť procesu verejného obstarávania podporí, ak mesto má zanalyzované svoje potreby, pozná najlepší spôsob ich naplnenia a tomu prispôsobí jeho podmienky. Tým predíde aj vzniku časovej tiesne, ktorá ho núti uzavrieť pod tlakom zmluvu alebo dodatok bez súťaže alebo za nevýhodných podmienok. Podmienky tendra budú pripravované tak, aby umožňovali čo najširšiu účasť a nepreferovali konkrétneho uchádzača. Ich príprave predchádza prieskum trhu a získanie spätnej väzby. Tendre musí pripravovať kvalifikovaný personál magis­ trátu. Pri komplikovanejších zákazkách je nutné do obstarávania zapojiť odborných

konzultantov. Zavádzajú sa jasné štandardy – oznámenia o vyhlásení tendra sú zverejnené v dostatočnom predstihu pred termínom predkladania ponúk, oznámenia počas sviat­ kov alebo tesne pred nimi sa nezverejňujú.

Hodnotiace kritériá sú nastavené transpa­ rentne a nediskriminačne. Rozhodujúca nie je len najnižšia cena; kritériá zohľadňujú náklady životného cyklu a berú do úvahy aj kvalitu produktu alebo služby.

Nedostatočný dohľad nad činnosťou mesta, či mestských firiem zo strany verejnosti zväč­ šuje priestor pre nekalé konanie. Mesto musí posilniť informovanie verejnosti o svojej čin­ nosti a zavedie kultúru proaktívneho zverej­ ňovania informácií o rozhodnutiach, predaji, prenájme a nákupe majetku a služieb, perso­ nálnej politike, plánu investícií a verejných obstarávaní, všetkých grantových a dotačných schém, ako aj štandardov služieb. Mesto presadí pravidelné monitorovanie a zverejňo­ vanie výsledkov hlavných ukazovateľov svojej činnosti a činnosti organizácií a firiem.

Bratislava nemá prijatú jednoznačnú dátovú politiku, dlhodobo zaostáva vo zverejňovaní otvorených dát a hoci si plní zákonom stano­ vené povinnosti o zverejňovaní informácií, poskytované dáta sú v nedostatočnej kvalite a sú použiteľné len obmedzene. Potenciál dátových analýz tak zostáva nevyužitý. Mesto a jeho organizácie sa často obávajú zverejniť dáta, keďže nevedia, či na to majú správnu licenciu (pravidlá ich udeľovania sú nejed­ notné a nemajú jasné štandardy).

89

Dátová politika mesta stojí na nasledovných princípoch: 1. Proaktívne zverejňovanie dát a informácií sa bude rešpektovať ochranu osobných úda­ jov, ktorá však nemôže byť výhovorkou pre nezverejnenie dát.

2. Jednotné štandardy zberu a zverejňovania dát s cieľom vytvoriť dátovú platformu, cez ktorú by mohli občania využívať dáta na tvorbu občianskych či podnikateľských aplikácií a analýz a vytvoriť tak ekosystém aplikácií.

Dátová politika na mestskej úrovni

Dáta predstavujú základnú surovinu pre rozhodovanie o budúcnosti. Len na podklade relevantných, kvalitných a kompletných dát sa dajú robiť správne a vyhodnotiteľné roz­ hodnutia. Dáta zároveň informujú obyvateľov Bratislavy o dianí v meste, umožňujú im robiť dobré rozhodnutia, kontrolovať verejnú moc a podieľať sa na zlepšeniach.

Navrhujeme prijať ucelenú dátovú politiku na úrovni mesta, ktorej hlavným cieľom je zjed­ notiť pravidlá a metodológiu zberu mestských dát. Stane sa základným predpokladom pre otvorenú správu mesta a tvorbu mestských politík. Jej súčasťou budú kritériá otvorenosti mestských dát a podmienky, za akých mesto nakupuje alebo produkuje dáta. Princípy dátovej politiky sa budú postupne zavádzať najprv na úrovni mesta a mestských častí, následne na úrovni mestských organizácií.

Súbežne mesto prejde k proaktívnemu zverej­ ňovaniu aktuálne zbieraných a vytváraných dát v strojovo spracovateľných formátoch, tak aby sa s nimi dalo ľahko pracovať.

Správa mesta

❸ Dátová politika na mestskej úrovni

90

3. Vytvorenie spoločného dátového katalógu na úrovni mesta, ktorý bude otvorený prispievateľom zo súkromného a občianskeho sektora.

Zmluvný prístup, kedy mesto alebo part­ ner mesta vytvára dáta na základe zmluvy, ktorých zverejňovanie dosiaľ záviselo na komerčnej dohode mesta a partnera. Ide spravidla o dáta týkajúce sa dodávok verej­ 5. Maximálna preferencia otvorených licenčných režimov pre dáta vytvárané za ných služieb (trafikony MHD, poloha vozi­ verejné prostriedky. Ak dôjde k nákupu tech­ diel MHD, senzorika na lampách merajúca pohyb a frekvenciu osôb a pod.). Hodnota nológie na zber dát mestom, nemôže nastať týchto dát spočíva v ich komerčnom využití, situácia, že (exkluzívnu) licenciu na použitie pričom však veríme, že najlepší výsledok pre dát nevlastní mesto. Zároveň také dáta bude verejnosť možno dosiahnuť v súťaži a nie pri mesto spravidla vždy publikovať pod otvore­ monopolizácii využitia dát na úrovni jedného nou licenciou. dodávateľa. Keďže sú dáta nadobudnuté za verejné prostriedky, dátová politika mesta 6. Školenie zamestnancov magistrátu a ďal­ ších mestských organizácií na prácu s dátami. stanoví podmienku, že takto nadobudnuté alebo vytvorené dáta budú zverejňované pro­ aktívne. Napríklad otvorenie dát mestských V priamej riadiacej kompetencii primátora a regionálnych dopravných podnikov umožní vznikne útvar splnomocnenca pre dáta tvorbu prepojených služieb integrovanej a technológie, ktorý bude mať na starosti dopravy, ktorých súčasťou budú aj privátni celostný pohľad na technologickú infraštruk­ túru mesta a realizáciu dátovej politiky. Pôjde poskytovatelia služieb. Senzory anonymne o tím zamestnancov zodpovedných za priamu mapujúce pohyb množstva osôb a vozidiel po implementáciu politiky na magistráte a orga­ meste umožní odborné plánovanie doprav­ nizáciách mesta. Zároveň budú zodpovedať nej infraštruktúry, responzívne riadenie za kontrolou plnenia povinností vyplývajúcich dopravy, plynulý prechod medzi jednot­ z dátovej politiky poskytovaním poradenstva, livými dopravnými prostriedkami, no tiež zabezpečovaním bezpečnosti dát, tréningy redukciu množstva prichádzajúcich vozidiel a technickú podporu. Nosnou časťou ich do centra mesta. činnosti sa stane komplexná pasportizácia infraštruktúry mesta, čo poskytne základ pre Dáta na objednávku, ktoré zatiaľ nie sú zbie­ jej efektívnu správu, verejnú kontrolu a šetre­ rané, no v budúcnosti vznikne silný dopyt po nie verejných prostriedkov spojených s obno­ zbere určitých dát zo strany verejnosti alebo mesta. Predpokladáme, že hlavným zdrojom vou zanedbanej infraštruktúry. dopytu po dátach bude MIB, nakoľ ko ten bude využívať dáta na dátovú analýzu mesta.

Mesto musí vytvárať a zverejňovať dáta na základe troch hlavných prístupov:

Správa mesta

4. Definovanie kompetencií riadenia dát a dátovej politiky na úrovni mesta, jeho častí a ostatných organizácií mesta.

Funkčné mesto

jeho výkonnosti a finančnej situácii. Tieto dáta umožňujú výkon verejnej kontroly nad fungovaním magistrátu. Hlavným „objedná­ vateľom“ informácií je verejnosť.

Zákonný prístup, kedy mesto generuje a zve­ rejňuje informácie, ktoré zverejňovať musí.

Ide spravidla o informácie o práci magistrátu,

Prvé pokusy v Bratislave

Participácia na úrovni mesta znamená aktívne zapojenie obyvateľov do rozhodovania o jeho rozvoji. V rámci nej samospráva skúma potreby obyvateľov a zapája ich do tvorby riešení. Mieru a rozsah zapojenia verejnosti si samospráva určuje podľa konkrétneho projektu. Môže tak urobiť pri tvorbe úvodnej idey, návrhoch rieše­ nia, alebo pri realizácii. Napríklad pred rekon­ štrukciou námestia sa pýta na potreby ľudí, ktorí chodia, bývajú v jeho blízkosti a ich názory zohľadňuje vo finálnom riešení. Participáciou ale nie je rozhodovanie verejnou anketou na internete. Jej základným benefitom je vyššia kvalita vstupov aj výstupov, či už v podobe nového verejného priestoru alebo služieb.

Verejnosť zároveň lepšie prijíma výsledky rozhodnutí, na ktorých sa sama podieľala.

Participácia tak zvyšuje ich legitimitu a tlmí prí­ padný konflikt. Verejnosť je však možné zapojiť aj do náročnejších procesov, ako je napríklad tvorba územného plánu. Účasť verejnosti sa využíva aj pri nakladaní s verejnými financiami, a to vo forme participatívneho rozpočtu.

V Bratislave v posledných rokoch pribúdajú príležitosti, kedy samosprávy pristupujú k participatívnym procesom. Vo väčšine prí­ padov sú iniciátormi mestské časti. V prípade magistrátu sa v súčasnosti realizuje projekt participácie na štúdii Centrálnej petržalskej osi. Na úrovni mesta bol v roku 2016 prijatý strategický materiál venujúci sa pravidlám participácie verejnosti. Avšak dodnes na magistráte nie je oddelenie, ktoré by danú agendu zastrešovalo a malo na ňu dostatočné ľudské i finančné zdroje. Mesto sa v ostatných rokoch pokúsilo zapojiť odbornú verejnosť do prípravy strategických dokumentov ako Koncepcia práce s ľuďmi bez domova, alebo prípravy mestskej kultúrnej politiky. V oboch prípadoch participácia nepriniesla žiadaný benefit, keď prizvané organizácie z občian­ skeho sektora kritizovali formu a mieru ich zapojenia.

Participácia

Úloha participácie v meste

Správa mesta

91

❹ Participácia

Plnohodnotný participatívny rozpočet umožní občanom priamo sa zapojiť do rozhodovacieho procesu o prerozdeľovaní časti financií z rozpočtu.

Keďže pri lokálnych projektoch majú mest­ ské časti bližšie k obyvateľom ako magistrát, presadzujeme, aby kľúčové princípy a pro­ cesy participácie, spolu so zodpovedajúcim finančným, organizačným a personálnym krytím zabezpečovali práve ony. Na druhej strane, participáciu pri tvorbe celomestských politík, ako aj územného rozvoja mesta a väčších zásahov do verejných priestorov by mal pokrývať magistrát v spolupráci s MIB, na ktorom vznikne útvar participácie plniace viaceré funkcie. Participácia sa má týkať najmä tvorby rozvojových projektov a pripo­ mienkovania riešení a návrhov. Patrí do toho aj plánovanie verejných priestorov, zásahov do mestskej infraštruktúry, dopravných rie­ šení a parkovacej politiky, či prípravy stratégií a mestských politík.

MIB ako koordinátor V prípade realizácie projektov, ktoré majú presah na obyvateľov viacerých mestských častí, bude MIB koordinovať celý proces.

Bude podporovať dialóg rôznych strán a záuj­ mov, ktoré sa pri rozvojových projektoch prirodzene stretávajú.

Mesto musí poskytovať metodickú podporu spočívajúcu v tom, že MIB vypracuje vzorový Manuál participatívneho procesu vrátane participatívneho rozpočtovania, ktorý obsahuje detailné postupy a nástroje participácie. Manuál mesto poskytne mestským častiam, ktoré si budú môcť pravidlá prispôsobiť, ale spoločný základ bude slúžiť ako všeobecne akceptované

Mesto vypracuje pravidlá a plán implemen­ tácie participatívneho rozpočtu na úrovni hlavného mesta. Tento dokument má slúžiť mestským častiam ako vzor. Každá mestská časť, ktorá sa rozhodne implementovať jeho princípy, sa stane oprávneným prijímateľom finančného transferu z magistrátu, ktorým hlavné mesto podporí jednotlivé občianske projekty na úrovni mestských častí. Aby bol systém udržateľný, mesto presadí prijatie záväzného pravidla, na základe ktorého budú v každoročnom rozpočte mesta vyčlenené finančné prostriedky na projekty realizované prostredníctvom participatívneho rozpočtu.

93 Správa mesta

Už niekoľko rokov existuje tzv. Občiansky rozpočet Bratislavy, ktorý v súčasnej podobe nepovažujeme za plnohodnotný nástroj parti­ cipácie. Ide len o jednoduchú burzu nápadov, z ktorých môžu obyvatelia Bratislavy vybrať projekty v rôznych oblastiach.

metodické východisko a štandard. Pre lepšiu implementáciu by mestské časti mali podľa svo­ jich potrieb zvážiť vznik útvaru pre koordináciu a realizáciu participačných projektov.

Prioritou na úrovni mesta má byť zavedenie plnohodnotného participatívneho rozpočtu.

Ten umožní občanom priamo sa zapojiť do rozhodovacieho procesu o prerozdeľovaní časti financií z rozpočtu. Jeho prostredníc­ tvom sa spravidla realizujú dva typy aktivít.

Občianske projekty navrhujú priamo občania alebo občianske združenia a týkajú sa zväčša rozvoja mikrokomunít. Pri strategických zámeroch ide o rozhodovanie o prioritných oblastiach, do ktorých sa pri obmedzených zdrojoch má zamerať činnosť samosprávy.

Z krátkodobých opatrení je potrebné zlepšiť komunikáciu o participatívnom procese a rozpočte na webstránke mesta a sociálnych sieťach. Mesto musí prijať plán participácie na najbližší kalendárny rok. Jedná sa o obdobný dokument, akým je Plán verejného obstaráva­ nia, ktorý bude zahŕňať projekty jednotlivých oddelení magistrátu, v rámci ktorých bude zapojená verejnosť.

Participácia

Spolupráca mesta s mestskými časťami

94 Správa mesta Funkčné mesto

❺ Správa nehnuteľností mesta

Cieľom politiky správy nehnuteľností mesta je, aby mesto malo vhodnú infraštruktúru pre poskytovanie služieb súčasným a budúcim obyvateľom, podnikateľom a návštevníkom mesta. Platí, že mesto, ktoré nevyužíva alebo necháva chátrať svoje nehnuteľnosti, nevyužíva svoje zdroje naplno. V prípade Bratislavy sa tým myslí ich využitie na podporu najrôznejších vzdelávacích, výskumných, kultúrnych inkubá­ torov a klastrov, inovatívnych firiem a vedec­ ko-výskumných zariadení, kultúrnych centier a centier kreatívneho priemyslu (napríklad Stará tržnica, Cvernovka), či menších lokálnych komunitných centier alebo dočasných komunit­ ných záhrad na nevyužívaných pozemkoch.

Mesto vlastní a prevádzkuje veľ ké množstvo infraštruktúry a nehnuteľností, o ktorých stave a počte nemá presný prehľad, keďže sa informácie z rôznych dátových zdrojov nezho­ dujú (viď. podkapitolu Dáta a dátová politika).

Dlhodobo si neplní povinnosti preň vyplýva­ júce z Plánu hospodárskeho a ekonomického

rozvoja 2010–2020, podľa ktorého má okrem iného vyhotoviť súpis nehnuteľností mesta vhodných na podnikanie, propagovať túto databázu a systematicky poskytovať tieto nehnuteľnosti občianskym a podnikateľským aktivitám. Administratívne budovy magis­ trátu tvoria samostatnú kategóriu. Väčšina sa nachádza v pamiatkovej zóne historic­ kého centra. Modernizačný dlh spôsobuje, že budovy sú v zlom stave, sú energeticky náročné, majú zastaralé vnútorné vybavenie a nižšiu kvalitu vnútorných priestorov z hľa­ diska administratívnych kritérií. Roztrúsenosť zamestnancov vo viacerých budovách znižuje možnosti ich sieťovania.

3. Nehnuteľnosti určené na maximalizáciu príjmov. Ide o nehnuteľnosti prenajímané za trhové sadzby a za trhových podmienok, vo výnimočných prípadoch (ak sa nejedná o uni­ kátne nehnuteľnosti a trhové podmienky sú priaznivé), môžu byť poskytnuté aj na predaj, pričom výťažok musí byť použitý na zhod­ nocovanie ďalších častí fondu nehnuteľností mesta. Mesto má uplatňovať mechanizmus zdieľania zisku všade tam, kde je to komerč­ ným štandardom.

Mesto by pri správe nehnuteľností malo dodržiavať viaceré princípy.

Mestské nehnuteľnosti slúžia súčasným a tiež budúcim mestským komunitám. Mesto preferuje využitie nehnuteľností v prospech organizácií, ktoré priamo podporujú komu­ nitu mesta, napríklad organizujú celomestské trhy, športové aktivity a pod. Využitie nehnu­ teľností by malo byť v súlade s dosahovaním cieľov v rôznych politikách mesta, kam spadá

Pre lepšiu správu nehnuteľností je potrebné aby mesto vypracovalo portfóliovú stratégiu nehnuteľností mesta, teda aké nehnuteľnosti potrebuje pre aké účely. Pritom mesto berie do úvahy, aké služby poskytujú mestské časti, prípadne štátna správa a súkromná sféra.

Pôjde zväčša o verejné služby a statky, ktoré neposkytuje nikto iný. Napríklad rôzne typy divadiel, knižníc a iných kultúrnych verejných plôch, inkubátory, klastre, komunitné centrá a komunitné záhrady, či tržnice a trhoviská.

Mesto analyticky spracuje vlastné potreby, konkrétne aké priestory potrebuje na svoju administratívnu činnosť.

95

Mesto uskutoční pasportizáciu majetku vrátane nehnuteľností a ich databázy roz­ šíri o nové kategórie ako sú vek, stav, forma a podmienky nájomnej zmluvy, ohodnotenie v rámci majetku mesta, pamiatková ochrana a ďalšie. To umožní prijímať rozhodnutia na základe poznania celkového stavu.

Mesto posilní operatívny a taktický manažment nehnuteľností s ohľadom na uvedené stratégiu. Inými slovami, mesto síce potrebuje množstvo budov pre seba, no viaceré z nich môže poskytnúť občian­ skym, kultúrnym a podnikateľským iniciatí­ vam. Mesto pripraví vhodný model údržby nehnuteľností (facilities management), ktorý sa môže opierať aj o spoluprácu s externými konzultantmi.

Správa nehnuteľností mesta

2. Nehnuteľnosti určené na kapitálové zhodnotenie. Patria sem nehnuteľnosti, ktoré nie sú dostatočne zdevelopované a/alebo vyžadujú ďalšie investície. V prostredí rastú­ cich trhov môže mesto tieto nehnuteľnosti developovať a využiť – posunúť ich do prvej kategórie, alebo ich predať či prenajať. Tieto nehnuteľnosti môžu byť vhodné na partner­ stvá so súkromnými hráčmi, ktorí však musia niesť podstatnú časť rizika za projekty.

Správa mesta

napríklad rozvoj bytového fondu s cieľom riešiť sociálne problémy. Mesto upred­ nostňuje využitie nehnuteľností, ktoré je finančne preň prospešné (komerčný nájom) 1. Nehnuteľnosti určené na komunitné alebo udržateľné (nekomerčný nájom). účely (pre obyvateľov) alebo účely vlastnej správy mesta. Môžu sa poskytovať V prípade nekomerčného nájmu mesto za zvýhodneného nájomného alebo zadarmo, má hľadať doplnkové zdroje na vykrytie alebo sa v nich poskytujú verejné a komunitné doplatku. Podmienky prenájmu musia byť služby. Ide o rôzne komunitné či nízkopra­ vzájomne porovnateľné a aktualizované hové centrá, kultúrne a vzdelávacie priestory. podľa trhovej ceny.

Mesto môže v zásade klasifikovať svoje nehnuteľnosti na tri typy.

96

Bude vypracovaný audit administratívnych budov magistrátu a mestských organizácií, na základe ktorého poznáme energetickú náročnosť budov, ich nákladovosť, hustotu zamestnancov a využitie priestorov. Následne bude možné pristúpiť k optimalizácii priesto­ rov, k nákupu/predaju alebo zámene budov, ich rekonštrukcii a modernizácii. Zároveň audit odhalí aké priestory prenajíma magis­ trát tretím stranám, za akých podmienok a od koho si magistrát prenajíma priestory.

Funkčné mesto

Správa mesta

Súbežne prebehne bezpečnostný audit priestorov magistrátu. V prípade potvrdenia nefunkčných kontrolných mechanizmov budú prijaté bezpečnostné opatrenia ako je obnovenie evidencie, výmena zámkov a kľúčov na celom úrade, prípadne prechod na bezdotykový systém.

Budovy, verejné priestory a umelecké objekty tiež formujú mestské prostredie. Ich stavba, správa a rekonštrukcie teda musia byť reali­ zované podľa najlepšieho možného návrhu.

Takéto návrhy nie je možné získať obstará­ vaním na základe najnižšej ceny alebo iného zjednodušujúceho kritéria, ale posúdením komplexnej kvality. To sa dá zaručiť vhodne nastavenou a odborne pripravenou súťažou návrhov. V súčasnosti mesto používa súťaže návrhov iba v malej miere, tie sa však musia stať štandardným postupom.

Odborne pripravené súťaže návrhov Predstavme si, že mesto ide rekonštruovať námestie, stavať nájomné byty alebo plavá­ reň. Oddelenie zodpovedné za súťaže, ktorá je súčasťou MIB, najskôr zhromaždí údaje

o fyzických atribútoch prostredia a nechá vypracovať ďalšie relevantné prieskumy. Po zhromaždení podkladov v spolupráci s odbor­ níkmi v danej oblasti sformuluje realistické očakávania, požiadavky na návrhy – teda zadanie. Následne zvolá medzinárodnú porotu a vyhlási súťaž návrhov. Nezávislá, väčšinová časť poroty tvorená odborníkmi dodá súťaži renomé a záruku nestranného výberu. Časť poroty, ktorú budú tvoriť zástup­ covia vyhlasovateľa so znalosťou kontextu, zabezpečí kontinuitu projektu po ukončení súťaže. Potom, ako porota vyberie najlepší návrh, mesto dohodne s víťazom zmluvné podmienky, víťaz dopracuje návrh a bude stáť pri projekte až do ukončenia jeho realizácie.

Aby bolo mesto schopné organizovať proces súťaže návrhov, je potrebné uskutočniť nasle­ dovné kroky:

97 Obstarávanie urbanistických, architektonických a umeleckých návrhov

Správa mesta

❻ Obstarávanie urbanistických, architektonických a umeleckých návrhov

98 Správa mesta Funkčné mesto

Zriadenie útvaru pre súťaže v rámci MIB, ktoré bude téme rozumieť a bude schopné kvalifikovane pripravovať súťaže a priebežne vylepšovať metodiku a model nastavenia.

Predchádzajúce súťaže mesta je nevyhnutné podrobiť kritickej analýze, aby bolo možné určiť ich problematické oblasti a v budúcnosti im predísť.

Príprava vzorových postupov a metodiky.

Od kvality nastavenia podmienok závisí, či sa v budúcnosti budú súťaží zúčasťňovať kvalitní tvorcovia aj to, či budú môcť správne a kva­ litne reagovať na výzvu. Konkrétne zadanie sa síce mení od prípadu k prípadu, ale rámcové podmienky nastavenia súťaže je potrebné formulovať jednotným spôsobom. Vzorové postupy by mali spoločne vytvoriť odborníci na prípravu súťaží návrhov (ideálne prizvaní aj z okolitých krajín), pracovníci magistrátu, ktorí majú skúsenosti z predchádzajúcich súťaží a odborníci na verejné obstarávanie.

Rámcové zazmluvnenie kvalitného architekta, ktorý bude vypracovať drobné zákazky, pre ktoré je organizovanie súťaže finančne nevýhodné (ako napríklad osa­ denie a forma novej električkovej zastávky v Petržalke). Tento architekt bude vybraný odbornou nezávislou porotou na obdobie napríklad dvoch rokov. Túto porotu by mali tvoriť kvalifikovaní zástupcovia vyhlasovateľa a verejne rešpektovaní odborníci rôznych generácií.

Zavedenie malej súťaže (pre zákazky s hod­ notou od 10 000 do 100 000 €, ako napríklad riešenie rekonštrukcie Svoradovej ulice).

V prvom kole budú vybratí traja až piati uchá­ dzači na základe jednoduchého konceptu, motivačného listu a referencií. V druhom kole budú spracúvať návrh s istotou, že budú za svoju prácu honorovaní. Cieľom je vytvoriť férové podmienky, ktoré budú vyžadovať od uchádzačov iba minimálne množstvo práce

v prvom kroku a v druhom adekvátne vykom­ penzujú ich vklad. Nastavenie súťaže bude zohľadňovať snahu o minimalizáciu nákladov na jej prípravu, aby bola vynaložená energia adekvátna veľ kosti zadania – teda bude sa používať minimálny možný počet porotcov, minimálne časové limity a podobne.

Zavedenie veľkej súťaže (pre zákazky s hod­ notou od 100 000 €, ako napríklad stavba komunitného centra). Väčšie zadania si vyžadujú komplexnejšiu prípravu, rozsiahlejší prieskum (napríklad použitie participatív­ neho plánovania) a veľ korysejšie nastavené podmienky tak, aby súťaž pritiahla väčšie množstvo účastníkov. To má za úlohu zabez­ pečiť väčšiu pluralitu názorov, širokú odbornú diskusiu a istotu kvality víťazného riešenia.

V závislosti od typu a hodnoty zákazky pôjde o jedno alebo dvojkolovú súťaž s porotou v počte minimálne sedem členov.

Zavedenie formátu „Súťažný dialóg/ workshop” pre zadania, pri ktorých je proble­ matické vopred presne definovať požiadavky na návrh, alebo zadania, ktoré umožňujú rozpracovanie veľmi širokým spôsobom.

Napríklad riešenie priestoru hlavnej železnič­ nej stanice a okolia. V prvom kole budú na otvorenú výzvu reagovať uchádzači jedno­ duchým konceptom, motivačným listom a referenciami. V druhom kroku budú traja až piati porotou vybraní uchádzači oslovení pre ďalšie dopracovanie, počas ktorého budú viackrát konzultovať vývoj svojho návrhu s porotou a vyhlasovateľom. Víťazné riešenie bude vďaka tomu zvolené po hlbokom preve­ rení a prediskutovaní možností zadania, čo dá predpoklad kvalite a stabilite výsledku.

Hlavné mesto udržiava prejazdné úseky ciest I. až III. triedy a miestne komunikácie I. a II. triedy. S tým súvisí okrem iného letné čistenie, vyprázdňovanie odpadových košov, údržba zelene, kosenie a vyhrabávanie tráv­ nikov či zimná údržba. Konkrétne sa jedná o takmer 400 km komunikácií I. a II. kategó­ rie, o zastávky MHD v počte 249, zastávkové pruhy v počte 257, podchody vo výmere 7 609 m2, priechody pre chodcov v počte 1 2 28 a chodníky, námestia, lávky a mosty vo výmere 264 680 m2. Mestské časti podobným

spôsobom spravujú a zabezpečujú údržbu miestnych komunikácii III. a IV. triedy, starostlivosť o zeleň a zimnú údržbu.

Hlavné mesto svoju činnosť vykonáva na základe operačného plánu dodávateľským spôsobom. Operačný plán stanovuje ako a kto sa stará o jednotlivé úseky. Na letné obdobie sa v ňom určuje pravidelnosť čistenia, spla­ chovania, kosenia a pod. Na zimné obdobie zase spôsob riadenia a vyhlasovania posy­ pov a starostlivosti o komunikácie, zloženie štábov zimnej údržby a pod. Mestské časti, bez náväznosti na tento plán, svoje zákonné povinnosti zabezpečujú dodávateľmi, prí­ padne vlastnými podnikmi. To spôsobuje, že na území Bratislavy pôsobí minimálne 18 subjektov, ktoré fungujú samostatne, bez spoločnej koordinácie, s odlišnou kvalitou vykonaných prác a rozdielnymi cenami za rovnaké úkony. Za čistenie zodpovedajú

Správa mesta

Podľa štatistík sa v Bratislave denne pohybuje okolo trištvrte milióna ľudí, ktorí tu trvale či prechodne bývajú alebo ho navštevujú. Táto situácia prináša okrem produkcie nečistôt na rôznych miestach mesta aj potrebu zabezpe­ čovať ďalšie služby, ako sú údržba komuniká­ cii, starostlivosť o zeleň, zimná údržba a pod., ktoré si delí mesto a mestské časti.

99

❼ Čistota a údržba mesta

1priechodov 228 pre chodcov

257

40 km

komunikácií (I. a II. triedy)

249

MHD zastávok

Čistota a údržba mesta

zastávkové pruhy

100 Správa mesta

aj ďalšie subjekty, napr. vlastníci budov a pozemkov zodpovední za chodníky bez­ prostredne súvisiace s ich vlastníctvom, či Dopravný podnik za koše a zastávky MHD. Systémový chaos je vážnym dôvodom nekon­ cepčného čistenia a údržby mesta. Počas zimnej údržby zákon ukladá zriadiť pre koordináciu činnosti dispečing zimnej údržby, koordinátor pre letné čistenie absentuje. Dôsledkom uvede­ ného chaosu je aj absurdná situácia, kde sa na 100 m úseku komunikácie v jednej chvíli môžu stretnúť: firma čistiaca komunikácie, firma vysypávajúca koše, firma čistiaca boxy parkova­ cej služby, firma čistiaca zastávku dopravného podniku, firma vysypávajúca koše na zastávke MHD, firma čistiaca chodník pred domom alebo pozemkom iného vlastníka ako mesto, firma čistiaca kanalizačnú vpusť. V celom meste V prípade cintorínov sa na údržbe zelene podieľa aj organizácia Marianum. chýbajú pracovníci pre výkon dennej kon­ troly čistoty s právomocami v priestupkovom, pri spravovaných komunikáciách, 230 ha prípadne v správnom konaní. Mestská polícia odmieta takúto činnosť vykonávať, pretože jej to ďalších trávnatých plôch, kríkové porasty v rozlohe 35 000 m2, či plochy záhonov v roz­ neukladá zriaďovacia listina. lohe 500 m2. Mestské časti sa starajú pri­ bližne o 800 ha plôch verejnej zelene. Aj pri zeleni do údržby vstupujú ďalšie subjekty, ako sú Mestské lesy, Mestská organizácia GIB, STARZ, či Marianum v prípade cintorínov.

Funkčné mesto

Keďže plán výrubov ani orezov stromov neexistuje, sú väčšinou podriadené iným záujmom.

Starostlivosť o zeleň Starostlivosť o zeleň je takisto rozdelená medzi magistrát a mestské časti. Mesto spravuje približne 23 ha verejnej zelene v Horskom parku a asi 166 ha ďalších plôch určených k investičnej výstavbe. Okrem toho zabezpečuje starostlivosť o cca. 7000 stromov

Údržba zelene v Bratislave je rozdelená do piatich tried intenzity údržby: od príležitostne udržiavané až po intenzívne udržiavané.

Rozsah starostlivosti sa väčšinou uskutočňuje medzi 3. až 4. triedou intenzity, ktorá v prí­ pade trávnikov pozostáva z jarného a jesen­ ného vyhrabávania, päť kosieb, orezov živých plotov. Žiaľ, tento rozsah platí aj pre parky a záhrady v centre mesta. Minimum trávna­ tých plôch je zavlažovaných, dôsledkom čoho sú počas leta spálené trávniky. Neexistuje plán výrubov ani orezov stromov, ich výber je väčši­ nou podriadený iným záujmom, napr. výsadba v prípade predsedníctva SR v Rade EÚ.

Situácia v Bratislave týkajúca sa vandalizmu spôsobeného sprejerstvom je zlá. Poškodené tzv. grafitmi sú historické objekty, verejné budovy, mosty, múry, podchody, lávky, tra­ fostanice, obytné domy i dopravné prostriedky.

Takmer 80 % grafitov tvoria „tagy“, teda načmárané skratky alebo prezývky autora alebo nejakej skupiny, ktorá si takto „znač­ kuje“ teritórium. Existujúca hrozba trestu podľa Trestného zákona sprejerov neodrádza.

101

Zimná údržba Pod pojmom zimná údržba rozumieme poho­ tovosť zamestnancov a mechanizmov na výkon zimnej služby a operatívny a odborný výkon tejto služby. Pohotovosť sa vyhlasuje obvykle 15. novembra a trvá do 15. marca. V meste aj v mest­ ských častiach zimnú službu organizuje štáb zimnej služby, operatívne činnosti zabezpečuje dispečing, ktorý zodpovedá za včasné a rýchle reakcie na vzniknutú poveternostnú situáciu a následne organizáciu výjazdov techniky.

Zimná údržba sa vykonáva vo forme odstra­ ňovania snehu pluhovaním alebo posypom vo výmere 4 354 046 m2, odstraňovania snehu z vybraných chodníkov, priechodov pre chodcov, verejných priestranstiev prevažne ručne vo výmere 264 680 m2, ručného čistenia zastávok MHD v počte 249 a priechodov pre chodcov v počte 1228. Výkon zimnej služby je finančne náročná služba. Náklady ovplyvňuje reálna dĺžka zimného obdobia, množstvo snehových zrážok, poľadovice a pod. Cenu zimnej služby významne ovplyvňuje aj množstvo použitej posypovej soli. Náklady zimnej služby pred­ stavujú v prípade náročnej zimy 80 až 90% nákladov na letné čistenie. Nepriaznivý vplyv na cenu služby má aj stav pohotovosti, za ktorý mesto musí platiť príplatok.

Čistota a údržba mesta

Náklady zimnej služby predstavujú v prípade náročnej zimy 80 až 90% nákladov na letné čistenie.

Systémovým riešením je vytvorenie nového mestského podniku so zameraním na údržbu, čistotu a starostlivosť o verejné priestory.

Vychádzame zo zistenia, že hlavným problé­ mom údržby a čistoty v Bratislave je vysoký počet poskytovateľov služieb a ich nulová koordinácia. Každý napĺňa svoje zmluvné povinnosti, ale bez vnímania celku. Rozdielna kvalita a cena, ktorú samosprávy za tieto služby platia iba podčiarkuje nesystémovosť dnešného prístupu. Ten zároveň podporuje netransparentnosť a neefektívnosť. Bratislava bude v roku 2018 pred rozhodnutím ako ďalej v tejto oblasti. Ak vypíše tender v podobnom duchu ako doteraz, tak je vysoká pravdepo­ dobnosť, že bude zachovaný dnešný neli­ chotivý stav. Myslíme si, že Bratislava má vybudovať silný mestský podnik schopný pokryť potreby hlavného mesta a prípadne aj mestských častí v oblasti údržby, čistoty a starostlivosti o verejné priestory. Ponúkame dve alternatívy jeho vzniku.

Správa mesta

Riešenia nevyhovujúcej situácie v oblasti čistoty a údržby je potrebné rozdeliť na systémové zmeny a na zmeny organizácie a riadenia poskytovania služieb.

102 Správa mesta Funkčné mesto

1. Celková akciová spoločnosť Alternatíva č.1 počíta s vytvorením celomest­ skej akciovej spoločnosti so 100 % vlastníc­ tvom mesta a s možnosťou získať podiel pre zapojené mestské časti. Hlavným predmetom činnosti bude čistenie komunikácii, kosenie prícestnej zelene, údržba parkovej zelene a orezy stromov, nakladanie s odpadmi (kom­ postovanie bio odpadu a pod.) a zimná služba.

Analýzou potrebných nákladov sme dospeli k zisteniu, že už pri sedem ročnom prevádz­ kovaní vlastného podniku by dochádzalo k úsporám pri zabezpečovaní daných služieb.

Navyše by došlo k stabilizácii pracovníkov, ktorí by tak mohli pracovať v jednotlivých lokalitách, v ktorých majú miestnu znalosť.

Spracovávané dáta sa týkajú iba činností, ktoré zabezpečuje mesto. Ak by sa však do takejto spoločnosti zapojili aj mestské časti, dá sa predpokladať významný synergický efekt. Očakávame ho najmä v tom, že bude lepšie a logickejšie organizovaná činnosť a najmä v zjednotení úrovne kontroly a kva­ lity vykonávaných činností.

V súčasnosti je to síce pracovisko s 24-hodi­ novou službou, ale je obsadené iba 2 pracov­ níkmi na smenu, čo je nedostatočné.

2. Spoločný podnik so vstupom cudzieho kapitálu Alternatívou č.2 je vytvorenie spoločného podniku so vstupom cudzieho kapitálu.

Znížilo by sa tak riziko spojené s vyššími vstupnými nákladmi pre mesto v alternatíve č.1. Podmienky vstupu kapitálu by museli byť transparentné a výber by prebehol v medzinárodnom tendri.

Zvýšenie verejnej kontroly a zapojenia oby­ vateľov mesta do kontroly patrí k ďalšiemu nízkonákladovému riešeniu situácie. Je potrebné zverejňovať operačné plány zim­ nej i letnej údržby v dostupnej a prehľadnej forme tak, aby sa uľahčila verejná kontrola údržby a starostlivosti o ulice. Je potrebné vytvoriť nový systém hodnotenia kvality na celomestskej úrovni, do ktorého budú okrem odborných zamestancov zapojení aj obyva­ telia mesta. Okrem sprístupnenia informácií je potrebné spustiť verejnú kampaň cielenú práve na zapojenie obyvateľov do kontroly čistenia mesta a poskytnúť im k tomu jed­ noduchý nástroj, ako je napríklad portál Odkazprestarostu.sk. Nastavenie motivácie a odmeňovania pre poskytovateľa služieb v súvislosti s vnímaním kvality zo strany obyvateľov by sa malo stať štandardom.

Ďalším opatrením je posilnenie kontroly vykonávaných prác. Dnes sa stáva, že štan­ dartná frekvencia čistenia periférnych ulíc (3x týždenne) nie je zo strany dodávateľov dodržiavaná. Keďže magistrát je personálne poddimenzovaný, nemá ani kto vyžado­ vať dodržiavanie stanovenej frekvencie.

Posilnenie úseku dispečingu správy ciest na magistráte je nevyhnutnosťou a dosiahne zvýšenie kontroly vykonávaných prác.

Zmena v prístupe k permanentnej pohotovosti v rámci zimnej údržby by mala priniesť lepšie využitie kapacít určených na jej zabezpečenie.

Je potrebné, aby sa zmenil spôsob ich vyu­ žitia precíznejším plánovaním pohotovosti.

Podľa meteorologickej predpovede je možné podstatnú časť zamestnancov a techniky využiť na udržiavanie čistoty verejných priestranstiev.

Tým sa zvýši čistota mesta a kvalita života v meste aj počas zimného obdobia.

Blokové čistenie rezidentských zón, najmä parkovacích miest je riešením na dôkladné vyčistenie ulice. Na časť ulice sa s niekoľ­ kodňovým predstihom umiestnia dočasné dopravné značky B34 zákaz zastavenia s dodat­ kovou tabuľkou s uvedením termínu čistenia.

Bez odstavených áut sa potom ulica jedno­ duchšie a dôkladnejšie vyčistí. V súčasnosti tento spôsob využívajú niektoré mestské časti.

Eliminovanie znečistenia verejných priesto­ rov grafitmi sa vo svete opiera o dva základné nástroje. Najúčinnejším prostriedkom ochrany pred grafitmi sa podľa skúseností z iných veľkomiest javí kombinácia ošetrenia budov a iných plôch kvalitným antigrafity náterom a zabezpečenia jeho pravidelnej údržby – odstraňovanie nových grafitov a prípadná oprava náteru. Tento postup je tiež nazývaný

103 Správa mesta

Je potrebné vytvoriť nový systém hodnotenia kvality na celomestskej úrovni, do ktorého budú okrem odborných zamestancov zapojení aj obyvatelia mesta.

princíp nulovej tolerancie, t. j. čo najrých­ lejšie odstránenie nelegálnych grafitov, a to do 24, nanajvýš do 48 hodín. Ide o spôsob vytlačenia sprejerov z daného územia, keďže výsledok ich činnosti je krátkodobý. Inými slovami, ich dielo prakticky hneď zmizne, nemá veľ ký zmysel sa snažiť o ďalšie.

Nevýhodou riešenia je jeho náročnosť na zdroje (finančné, ľudské) a potreba kvalit­ nej logistiky. Zo strany samosprávy by sa teda mal stanoviť rozsah a množstvo plôch a objektov spadajúcich pod princíp nulo­ vej tolerancie. V súčasnosti síce existuje program na podporu odstraňovania grafitov zo súkromných budov. Ošetrenie je však zväčša jednorazové, o ďalšie odstraňova­ nie tagov sa nikto nestará a vlastníci budov na to zväčša nemajú dostatočný rozpočet.

Podpora zo strany samosprávy by teda mala byť jednak odborná pri zabezpečení odborne fundovanej podpory pri realizácii antigra­ fity náteru, a jednak finančná s dôrazom na udržateľnosť zásahu. V prípade nahlasovania nelegálnych grafitov je kľúčové využívať možnosti crowdsourcingu cez rôzne apli­ kácie, ktoré výrazne urýchlia nahlásenie a následný zásah.

Málo účinným je poskytovanie legálnych stien či zón pre sprejerov. Dostupné údaje neukazujú žiaden pokles v počte priestupkov za grafity v mestách, kde sú legálne steny budované. Dá sa však pracovať s umiestnením legálnych plôch.

Čistota a údržba mesta

V rámci novovzniknutého útvaru splnomoc­ nenca pre životné prostredie navrhujeme vytvoriť miesto špecialistu na cestnú zeleň s priamym prepojením na správcov ciest. Jeho pracovnou náplňou by bola najmä odborná kontrola údržby cestnej zelene priamo v teréne, orezy stromov, či plánovanie údržby a rekonštrukcie alejí podľa aktuálneho stavu zistenom obhliadkami.

104 Správa mesta

❽ Reklamné plochy a zariadenia v meste

Bratislava je zahltená vonkajšou reklamou.

Od množstva plagátov na stĺpoch a troj­ nožkách, cez maľby a nalepené reklamy na budovách až po billboardy a bigboardy popri cestách a na nezastavaných pozemkoch, oby­ vatelia a návštevníci mesta sú jej vystavení na každom kroku. Akoby mesto rezignovalo na svoju úlohu byť lídrom diskusie o tom, čo sa odohráva vo verejnom priestore.

Funkčné mesto

Pritom, ak sa s reklamou nepracuje správne, môže vniesť do mesta množstvo negatív­ nych javov. Jej nevhodné umiestnenie popri cestách znižuje pozornosť vodičov a predsta­ vuje bezpečnostné riziko. Produkuje svetelný a vizuálny smog. Často necitlivo zasahuje do verejných priestorov. V okolí miest so zanedbaným reklamným znečistením sa sústreďuje vandalizmus.

Je načase, aby sme nasledovali celosvetový trend sprísnenej regulácie verejnej reklamy a očistili Bratislavu od nánosov vizuálneho smogu. Mesto potrebuje jasnú politiku umiestňovania a kritériá pre nové reklamné plochy, rovnako aj prehľad o množstve a kvalite tých už zaplnených.

Regulácie kvantity aj kvality Regulačné opatrenia pre vonkajšiu reklamu definujú pravidlá pre jej kvalitu aj kvantitu.

Kvalitu reklamy hodnotí z pohľadu zákonných limitov Slovenská obchodná inšpekcia, na dodržiavane etických štandardov nad rámec zákona zasa dohliada Rada pre reklamu či ďalšie inštitúcie ako NBS alebo ŠÚKL. Pri hodnotení kvality sa často zabúda na este­ tické kritériá, aj keď tieto sú niekedy otázkou osobných preferencií. Reklama musí spĺňať aj isté dizajnové požiadavky.

Vytvorenie zón pre podporu kultúrnych inštitúcií V rámci prepojenia mestských politík a vzá­ jomnej spolupráce s kultúrnou politikou vzniknú vyhradené zóny určené na umiest­ ňovanie reklám pre nekomerčné a kultúrne projekty a podujatia. Ich podstatou je podpo­ riť tieto inštitúcie vo vysoko konkurenčnom reklamnom prostredí.

Bratislava potrebuje jasné a férové pravidlá pre umiestňovanie legálnej reklamy a efektívejšie procesy vedúce k odstráneniu tej nelegálnej. K tomu vedú nasledovné kroky: Audit existujúcich reklamných plôch Až 40 percent verejného priestoru prenajíma reklamným zariadeniam práve mesto. Ak je reklama umiestnená na mestských pozem­ koch a budovách, mesto môže ukončiť alebo nepredĺžiť nájomné zmluvy tam, kde potre­ buje reklamu stlmiť. Môže aj zvýšiť nájomné, čo zároveň vygeneruje prostriedky na kompenzáciu negatívnych dopadov reklamy.

Takéto zmeny však musí robiť citlivo a spolu s inými opatreniami, aby nedošlo ku zvýšeniu výskytu reklamy na súkromných pozemkoch.

Vypracovanie plánu usmerňovania nových reklám Na znižovanie vizuálneho smogu mesto použije územný plán a princíp zonácie. Určí si v nej lokality, z ktorých by mala reklama postupne ubúdať, príp. úplne zmiznúť (tzv. zóny reklamného pokoja). Väčší priestor pre kvalitnú reklamu naopak mesto poskytne na obchodných uliciach. Bez súhlasu vlastníka pozemku vlastník reklamného zariadenia povolenie na umiestnenie reklamy nezíska.

Až 40 percent verejného priestoru prenajíma reklamným zariadeniam práve mesto.

Boj s nelegálnou reklamou.

Veľ ká časť nelegálnej reklamy sa nachádza na pozemkoch mesta. Kompetencie orgánov na úrovni samosprávy a štátnej správy sú dnes značne roztrieštené a často nemajú na dodr­ žiavanie pravidiel právny dosah. Postavenie mesta sa v týchto vzťahoch musí posilniť.

105

Pravidlá pre trh reklamných plôch

Správa mesta

Zavedenie ucelených dizajnových manuálov Manuály zaviažu majiteľov a prevádzkovate­ ľov budov, aby spĺňali stanovené štandardy aj maximálne rozmery umiestnenej reklamy. Pri developerských projektoch bude mesto aktívne komunikovať požiadavky na mieru a estetiku reklamy. Mesto má nástroje na to, aby k do­­ držiavaniu pravidiel aj motivovalo, a to napr. poskytovaním daňových úľav pre tých majite­ ľov budov, ktorí sa zaviažu ich rešpektovať.

Reklamné plochy a zariadenia v meste

Pod kvantitou vonkajšej reklamy myslíme počet reklamných nosičov, ich rozmery, vzdiale­ nosť od seba a umiestnenie. Reklamných plôch a zariadení je dnes v Bratislave priveľa. Stávajú sa „nevyžiadanou poštou“ vo verejnom priestore, nemáme možnosť odhlásiť sa z jej „odberu“.

Prvým krokom k zlepšeniu tohto stavu je pod­ robná analýza množstva, koncentrácie a distri­ búcie reklamných plôch a zariadení v meste.

106 Správa mesta

❾ Profesionalizácia riadenia a kontroly mestských firiem

Mestské firmy sú na Slovensku, ale aj inde vo svete, zakladané za účelom zabezpečovania verejných služieb. V rámci nich si môžeme predstaviť všetko od starostlivosti o mest­ ské lesy, cez zabezpečovanie parkovacieho systému či odvozu komunálneho odpadu, až po prevádzkovanie verejných zariadení.

Cieľom založenia a fungovania mestských firiem by malo byť poskytovanie čo najkvalit­ nejších a najvýhodnejších služieb obyvateľom samosprávy, a to predovšetkým vtedy, keď to súkromný sektor nechce alebo nemôže robiť.

V prípade SR existuje aj ďalšia motivácia vedúca k využívaniu služieb mestských firiem. Ak sú plne v rukách samospráv, nie je potrebné pri prideľovaní mestských zákaziek Obchodné meno

Podiel mesta

Dopravný podnik Bratislava, a.s.

100 %

Odvoz a likvidácia odpadu, a.s.

100 %

Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s.

Funkčné mesto

METRO Bratislava, a.s

59,29 % 66 %

Národné tenisové centrum, a.s.

20,52 %

Incheba, a.s.

12,87 %

Halbart-Slovakia, a.s.

50 %

Bratislavská integrovaná doprava, a.s.

35 %

Mestský parkovací systém, s. r. o. v likvidácii

100 %

KSP, s. r. o.

100 %

Zámocká spoločnosť, a.s. „v konkurze“

10 %

postupovať podľa zákona o verejnom obstará­ vaní. V takýchto prípadoch je výhodou nielen oslobodenie od administratívy spojenej s verejným obstarávaním, ale aj rozšírenie možností na priamu kontrolu výkonu zve­ rených úloh a nakladania s verejnými pro­ striedkami cez zástupcov mesta pôsobiacich vo firme.

Hlavné mesto Bratislava má majetkovú účasť v 11 obchodných spoločnostiach, medzi ktoré patria napríklad Dopravný podnik Bratislava, a.s. (100 % majetková účasť), Odvoz a likvi­ dácia odpadu, a.s. (100 %), či Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s. (59,29 %).

Nevyhnutným základom pre to, aby tieto mestské firmy poskytovali služby obyvateľom efektívne a kvalitne je, aby boli profesionálne riadené a kontrolované.

Ich profesionalizácia súvisí predovšetkým s naplnením dvoch základných podmienok.

Prvou je obsadzovanie kľúčových postov vo firme osobami s vhodnou kvalifikáciou a víziou rozvoja. Druhou je efektívna kontrola výkonnosti firmy a dosahovania cieľov.

Mestské firmy sú napojené na volených zástupcov v mestskom zastupiteľstve. To samo o sebe vytvára riziko politických vplyvov na obsadzovanie kľúčových pozícií a tým aj na ich činnosť a výsledky. Politizácii, v zmysle dosadzovania mestských poslancov alebo spriaznených ľudí vedeniu mesta do

Dozorná rada predstavuje hlavný mecha­ nizmus internej kontroly mestských firiem, a preto by mala zasadať minimálne štyri­ krát ročne. Iba tak dokáže, bez zbytočného časového odkladu, reagovať na rozhodnutia štatutárov spoločnosti, pripravovať prípadné písomné stanoviská k niektorým právnym úkonom a v prípade potreby bezodkladne informovať príslušné orgány spoločnosti a zastupiteľstvo mesta o relevantných skutoč­ nostiach súvisiacich s činnosťou a výkonom firmy. V Bratislave túto požiadavku pravi­ delného zasadania spĺňajú takmer všetky mestské firmy. Aj preto je potrebné, aby sa týchto zasadnutí zúčastňovali za mesto kva­ litní a odborne zdatní ľudia a boli zo stretnutí

Je nevyhnutné, aby mestské firmy podliehali prísnejšej a širšej kontrole ako iné spoločnosti.

Internú kontrolu má vykonávať dozorná rada, no aktívnu úlohu môžu zohrať aj poslanci mesta, ktorí môžu kontrolou poveriť hlavného kontrolóra alebo interpelovať riaditeľov firiem.

Mestské spoločnosti taktiež spadajú do kon­ trolnej pôsobnosti NKÚ a v neposlednom rade majú, hoci len limitované možnosti kontroly aj samotní občania. V prípade Bratislavy možno za zásadný nedostatok považovať skutočnosť, že hlavný mestský kontrolór vykonal v rokoch 2010 až 2016 v mestských firmách dokopy iba dve kontroly.

Z uvedených dôvodov je potrebné prijať niekoľ ko zásadných zmien v oblasti riadenia a kontroly mestských firiem.

107 Správa mesta

Mestské firmy musia podliehať prísnejšej a širšej kontrole ako iné spoločnosti.

spracované správy o stave a činnosti firmy.

Politizácia sa neprejavuje len priamym dosádzaním mestských poslancov do kon­ trolných alebo výkonných orgánov firiem, ale aj dosádzaním primátorovi, či poslancom blízkych ľudí. Informácie o pôsobení poslan­ cov v mestských podnikoch sú v zásade len najviditeľnejšími prejavmi politizácie firiem.

Politickým nomináciam sa darí v prípadoch, kedy nie sú uskutočňované otvorené výbe­ rové konania na všetky pozície s rozhodujú­ cim vplyvom na chod firmy (najmä riaditeľov a členov štatutárnych orgánov). Napriek tomu, že sa vo viac ako polovici bratislavských mestských firiem konajú výberové konania na vedúce pozície, nemožno tvrdiť, že je daný stav postačujúci. Samotné uskutočne­ nie výberového konania negarantuje kvalitu budúceho vedenia. Boli sme toho svedkami aj pri výbere vedenia mestských firiem za primátora Nesrovnala. Hoci došlo, najmä vďaka spolupráci s mimovládnym sektorom, k čiastočnému otvoreniu a skvalitneniu výberu, jeho výsledok vzbudil pochybnosti, keďže nakoniec nespĺňal štandardy objektív­ neho a férového procesu.

Profesionalizácia riadenia a kontroly mestských firiem

kontrolných či riadiacich orgánov mestských firiem, sa slovenská právna úprava nevenuje.

Po komunálnych voľbách 2010 aj 2014 začali pôsobiť bratislavskí mestskí poslanci na 27 pozíciách v mestských firmách, z toho však všetci získali funkciu v dozorných radách.

Pokiaľ poslanec zastupuje záujmy mesta v dozornej rade a má na to potrebné pred­ poklady – dostatočnú prax či vhodné vzdela­ nie, nemusí ísť nevyhnutne o negatívny jav.

Dokonca možno povedať, že vo všeobecnosti nie je dosadzovanie poslancov do kontrol­ ných orgánov považované za negatívne, skôr naopak, hlavná činnosť zo strany aktuálneho mestského zastupiteľstva v mestskej firme by sa mala prejavovať práve tam. Mali by sa však eliminovať možnosti na dosádzanie osôb na základe politickej príslušnosti.

108 Správa mesta Funkčné mesto

Obsadzovanie pozícií v mestských firmách by sa malo primárne realizovať cez viacstup­ ňový proces, ktorý hodnotí okrem odborných schopností aj etický a morálny profil uchá­ dzačov. Konkrétne je potrebné prijať pravidlá výberu a obsadzovania riadiacich funkcií, ktoré sa budú vzťahovať aj na mestské firmy.

Výberové konania by sa mali uskutočniť na všetky pozície s rozhodujúcim vplyvom na chod firmy (t.j. nielen na pozíciu štatutára, ale aj na pozície vedúcich zamestnancov s rozhodujúcim vplyvom na chod). Je dôle­ žité aby súčasťou výberového procesu bolo detailné zadefinovanie obsadzovanej pozície, očakávané zručnosti a skúsenosti, plánované ciele a výsledky v presne stanovenom čase.

Výberová komisia zložená z ľudí s rôznymi odbornými skúsenosťami by mala detailne zadefinovať profil uchádzača tak, aby boli okrem odborných kritérií zohľadnené aj iné schopnosti a zručnosti potrebné pre výkon funkcie (napríklad manažérske a komuni­ kačné zručnosti pri riadení organizácie).

Rovnako dôležitým je aj kritérium integrity uchádzača. Zároveň je vhodné zadefinovať aj diskvalifikačné kritériá. Komisia stanoví a zverejní transparentné hodnotiace kritériá.

Uchádzači o manažérske funkcie v mestských firmách by mali v rámci výberu vypracovať rozvojový plán firmy. Vyhlásenie výbero­ vého konania na pozíciu štatutára alebo člena predstavenstva by malo byť zverejnené

prostredníctvom viacerých komunikačných kanálov. Súčasťou kontroly integrity by okrem referencií mala byť aj forenzná správa uchádzača vypracovaná externými expertmi.

Výberový proces je zavŕšený dvojkolovým vypo­ čutím, kde v rámci verejného vypočutia uchá­ dzači zodpovedajú otázky odbornej i laickej verejnosti a následne prebieha uzavreté vypoču­ tie výberovou komisiou. Výsledok hodnotenia by mal byť zverejnený a mali by byť zverejnené aj jednotlivé fázy hodnotenia a hlasovanie jed­ notlivých členov výberovej komisie.

V oblasti kontroly je potrebné vopred stanoviť jasné kritériá a požiadavky na členov kon­ trolných orgánov (napr. dozorná rada), ktoré budú klásť dôraz na ich odbornosť a skúse­ nosti. Rovnako by malo byť samozrejmosťou vyčleniť finančné prostriedky pre odborne zdatné osoby vykonávajúce kontrolnú činnosť v dozorných radách. Za prospešné možno považovať aj to, aby boli zistenia dozorných rád, ako aj nimi vypracované správy o výkone mestských firiem voľne dostupné verejnosti, čo by prospelo nielen k väčšej transparent­ nosti, ale aj vytvoreniu tlaku na podávanie kvalitných výkonov ich členov. Mestské zastu­ piteľstvo by malo využiť jeden z hlavných nástrojov kontroly a zabezpečiť, aby bola kon­ trola každej mestskej firmy realizovaná hlav­ ným kontrolórom aspoň dvakrát za volebné obdobie, teda približne raz za dva roky.

109 Správa mesta

� Ako by mohla vyzerať mestská polícia v Bratislave?

(PCO), stanica jazdeckej polície a kynológie s celomestskou pôsobnosťou, sekretariát, vnútorno-organizačné oddelenie a ekono­ mické oddelenie. V jej radoch k 30.9.2017 pôsobilo 257 policajtov a policajtiek. Hoci v Bratislave ich pôsobí najviac v SR, pri prepočte na obyvateľov pripadá v na jedného mestského policajta až 1589 obyvateľov, zatiaľ čo v Košiciach je to 1014.

Na prvý pohľad sa práve počet mestských policajtov v hlavnom meste javí ako problema­ tický. Podľa náčelníka mestskej polície by malo v Bratislave pôsobiť minimálne 500 príslušní­ kov Mestskej polície, čiže dvojnásobok súčas­ ného stavu. Problémy pritom vznikajú už pri výberových konaniach, kedy sa hlási nedosta­ tok uchádzačov. Pre porovnanie v Brne s poč­ tom obyvateľov ani nie 380-tisíc majú takmer 500 strážnikov (jeden na 759 obyvateľov).

Ako by mohla vyzerať mestská polícia v Bratislave?

Mestské polície sa na Slovensku potýkajú s problémami od nedostatočnej právnej úpravy, cez finančnú poddimenzovanosť a nedôveru verejnosti, až po nepostačujúce kapacity a vybavenie na plnenie svojich zákonných povinností. Všetky tieto nedo­ statky sa negatívnym spôsobom pretavili aj do činnosti Mestskej polície Hlavného mesta SR Bratislavy (ďalej len „Mestská polícia“).

Mestská polícia má pôsobiť pri zabezpečo­ vaní verejného poriadku a ochrany životného prostredia a rovnako plniť úlohy vyplývajúce zo všeobecne záväzných nariadení hlavného mesta, všeobecne záväzných nariadení mest­ ských častí, uznesení mestského zastupi­ teľstva, uznesení miestnych zastupiteľstiev, rozhodnutí primátora hlavného mesta, ako aj z rozhodnutí starostov mestských častí.

V Bratislave ju tvorí päť okrskových staníc, stanica zásahu pultu centrálnej ochrany

110 Správa mesta Funkčné mesto

Ako ďalší s tým súvisiaci problém sa javí výška vyčlenených finančných prostriedkov schvá­ lených primátorom a poslancami mestského zastupiteľstva. Práve dostatočné finančné zdroje sú kľúčové pre postačujúcu výbavu, kvalitnú prípravu, motiváciu a v konečnom dôsledku aj lepší výkon mestských policaj­ tov. Otázkou však je, či možno všetky nedo­ statky bratislavskej Mestskej polície spájať práve s finančnou poddimenzovanosťou.

V Bratislave podľa prieskumu verejnej mienky agentúry FOCUS z októbra 2017 dôveruje mestskej polícií 46,6 % respondentov, pri­ čom 36,5 % sa vyjadrilo, že jej nedôveruje a zvyšných 16,9 %, že nevie posúdiť. Takýto výsledok nemožno hodnotiť pozitívne. Treba ale zdôrazniť, že vnímanie mestskej polície súvisí s tým, aké majú respondenti osobné skúsenosti s jej príslušníkmi, ako aj s tým, ako vnímajú relevantnosť náplne ich práce, či kvalitu akou si plnia svoje povinnosti v praxi.

No a v neposlednom rade samozrejme s tým ako dobre sú o ich výkonoch informovaní.

Sme presvedčení, že Mestská polícia ako je dnes nastavená potrebuje reálny reštart svojej činnosti a zmenu prístupu k svojmu výkonu. Navrhujeme, aby mestská polícia pri výkone svoje činnosti vychádzala zo straté­ gie komunitne orientovanej činnosti polície (COP – Community-Oriented Policing), a teda presadzovala kultúru konsenzu, minimálnu intervenciu a mala pro-klientský prístup. Mestskí policajti by mali byť viac viditeľní, mali by sa aktívne zaujímať o dianie v komunitách (susedstvách), organizovať vzdelávacie podujatia, ale aj jasne informovať verejnosť o svojej činnosti a kompetenciách.

Cieľom navrhovaných opatrení je, aby vznikol responzívny poriadkový útvar, ktorý sa zod­ povedá obyvateľom a aktívne rieši sťažnosti voči jej príslušníkom. Táto fundamentálna zmena bude viesť k efektívnejšiemu výkonu a lepším vzťahom s verejnosťou.

Úvodným krokom je posilnenie už existu­ júcich prvkov COP v postupoch mestskej polície. COP stratégia vznikla ako reakcia na viacero zásadných zmien v spoločnosti ako pokles policajnej legitimity, či nárast rôzno­ rodosti v spoločnosti. Nakoľ ko je založená na presadzovaní kultúry konsenzu a minimál­ nej intervencie, predpokladá zmeny nielen v organizačnej štruktúre, ale aj v prístupe prís­ lušníkov polície. Tradičné postupy sú až veľmi reaktívne, pričom neriešia dôvody, pre ktoré kriminalita vzniká.

Jedným z najväčších problémov pri praxi policajtov je ich odcudzenie sa od obyvate­ ľov, resp. komunít. COP je preto založené na princípe partnerstva, ktorý vychádza z pred­ pokladu, že na to, aby mohli mestskí policajti poriadne vykonávať svoje povinnosti musia vedieť o potrebách komunity, o ich požiadav­ kách, ako aj o tom, ako sú spokojní s existu­ júcim vývojom. Ak majú príslušníci mestskej polície vytvorený vzťah s ľuďmi, ktorí žijú a pôsobia v komunitách/susedstvách, tak vedia najlepšie zadefinovať a reagovať na ich reálne problémy. Partnerstvo súvisí aj s pre­ sadzovaním kultúry konsenzu pod heslom „pomáhať a chrániť so súhlasom ochraňova­ ných“, ktorou sa logicky posilňuje aj legitimita útvaru. Stratégia predpokladá snahu každého policajta byť videný a známy komunite, mobi­ lizáciu komunity, načúvanie jej problémom, responzívnosť voči jej potrebám, zodpoveda­ nie sa polície za svoje aktivity, väčšiu transpa­ rentnosť – ľudia sú lepšie informovaní a lepšiu predvídateľnosť rozhodnutí polície, čo vedie k menšej svojvôli.

Odporúčame posilniť prvky COP na úrovni Mestskej polície. Jedným z najzásadnejších prvkov COP, ktorý už v Bratislave funguje viac ako dvanásť rokov, je okrskový systém.

Spočíva v tom, že vo vybraných mestských častiach pôsobia okrskári, teda ľudia, ktorí sú

Mestskí policajti musia byť viac viditeľní, aktívne sa zaujímať o dianie v susedstvách, organizovať vzdelávacie podujatia, ale aj jasne informovať verejnosť o svojej činnosti a kompetenciách.

112 Správa mesta Funkčné mesto

Okrem posilnenia radov okrskárov je jedným z najdôležitejších výziev pre Mestskú políciu posilnenie jej viditeľnosti v uliciach samo­ správy. Zásadne by pritom pomohol aj taký krok, ako je zintenzívnenie peších hliadok.

Podľa doterajších výskumov mali síce takéto hliadky len malý dopad na znižovanie úrovne sociálne nevyhovujúceho správania, no zároveň sa ukázalo, že obyvatelia lokalít, kde pôsobili pešie hliadky, sa cítili bezpečnejšie ako obyvatelia lokalít, kde hliadkovali na motorových vozidlách. Obdobne pozitívny dopad možno predpokladať aj pri využí­ vaní bicyklových hliadok. V Bratislave sa takáto činnosť Mestskej polície opätovne zaviedla začiatkom roka 2017. Pôsobia pritom najmä v uliciach Starého Mesta, na cyklohrá­ Okrskári sa zameriavajú najmä na kontrolu dzi v Petržalke i Ružinove. Nakoľ ko mestskí dodržiavania čistoty v rekreačno-oddycho­ policajti dokážu takýmto spôsobom rýchlo obslúžiť širšie územie, ide o ešte účinnejší vých zónach, záverečných hodín, uplatňova­ nia zákonmi určeného zákazu fajčenia a pod­ postup ako pri peších hliadkach. Existujú mienok konzumovania alkoholických nápojov však aj iné činnosti, prostredníctvom ktorých sa môžu mestskí policajti ešte viac priblížiť na verejných priestranstvách, ako aj nepovo­ komunite a zároveň pôsobiť v oblasti preven­ leného vjazdu motorových vozidiel do pešej zóny a parkovania na vyhradených parkovis­ cie. Napríklad pravidelné vzdelávacie podu­ kách. K pravidelným činnostiam okrskárov jatia organizované, resp. spoluorganizované však patrí aj dohľad nad bezpečným precho­ mestskou políciou jednoznačne prispievajú nielen k lepšej informovanosti občanov, ale aj dom školákov cez cestu v blízkosti základ­ k lepšiemu obrazu o Mestskej polícií. ných škôl. V súčasnosti pôsobí v Bratislave 44 okrskárov, pričom najviac z nich pôsobí v mestskej časti Nové Mesto (8). Tento počet je Nakoľ ko mestská polícia nemá konať iba od roku 2012 v zásade stabilný, no pri zohľad­ reaktívne, ale aj napomáhať tomu, aby sa priestupkom predchádzalo (t.j. má riešiť není počtu obyvateľstva, ide o absolútne nepostačujúce číslo. Je preto potrebné navýšiť dôvody ich vzniku), je potrebné, aby policajti mali prehľad o dianí v spoločnosti, poznali rozpočet na činnosť mestskej polície a zvýšiť počet policajtov aspoň na 424. Nádejou je, že príčiny jednotlivých javov a nástroje k ich predchádzaniu. na rok 2017 bol schválený najvyšší rozpočet za ostatných 6 rokov. Súčasťou zmeny je aj Zmena pôsobenia mestskej polície smerom zabezpečenie ich motivačného hodnotenia. k pro-klientskému prístupu ju tiež približuje Priemerný hrubý plat mestských policajtov ku komunite. V snahe úspešne dosiahnuť cieľ v Bratislave je za rok 2017 na úrovni 1 099,67 transformácie z „polície slúžiacej štátu“ na eur a pri náčelníkovi 1 887,15 eur. Avšak pri poslednom výberovom konaní sa uvádzal plat „políciu slúžiacu komunitám“, COP navrhuje viacero nástrojov. Medzi ne možno zaradiť už iba 600 eur v hrubom. zodpovední za verejný poriadok v pridele­ nom okrsku. Mestská polícia si od zavedenia okrskového systému sľubovala lepší kontakt s občanmi, ako aj okamžité riešenie vznik­ nutých problémov. Okrem svojho aktívneho pôsobenia v uliciach v pridelenom okrsku sa od začiatku ich pôsobenia počítalo s tým, že policajti budú k dispozícii občanom tej ktorej mestskej časti aj v čase predĺžených úradných hodín na miestnych úradoch. V tomto zmysle bolo skutočne pozitívnym krokom zverejne­ nie fotografii okrskárov, ako aj ich kontakt­ ných údajov na internete. V Brne však okrem uvedených informácií umožnili návštevníkom stránky vyhľadať strážnika (okrskára) podľa názvu ulice, či interaktívnej mapy mesta.

V súčasnosti majú napríklad mestskí policajti možnosť udeliť blokovú pokutu za parkova­ nie až do výšky 50 eur. Nemajú zadané fixné tabuľ ky, a teda závisí len od nich, akú vysokú pokutu za priestupok udelia. Dodržať musia len jej maximálny strop daný zo zákona.

V tomto zmysle je zaujímavé, že už v roku 2011 Ministerstvo vnútra SR túto možnosť Štátnej polícii obmedzilo, z dôvodu, že ponúkala priestor na korupciu. Napríklad vo Viedni udeľujú pracovníci špeciálneho oddelenia magistrátu za porušenie pravidiel parkovania v zásade vždy pokutu 36 eur. Pre občanov je tak konanie pracovníkov predví­ dateľné a samotné kontrolovanie parkovania a udeľovania pokút sa zrýchlilo a zefektív­ nilo. V Bratislave je snaha obhajovať strop a nie fixné sadzby tým, že je nevyhnutné prihliadať na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky. Ak akceptujeme uvedené a nechceme pristú­ piť k „extrémnemu“ riešeniu fixnej pokuty, napríklad za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, je rieše­ ním zavedenie sadzobníka, v ktorom budú presne stanovené výšky pokút za jednotlivé dopravné priestupky.

V neposlednom rade odporúčame zabez­ pečiť prostredníctvom webovej stránky, sociálnych sietí, mediálnych výstupov, ako aj verejných prednášok lepšiu informovanosť verejnosti o kompetenciách Mestskej polície.

Transparentnosť a informovanie občanov totiž nepochybne výrazne posilňuje pozitívne vnímanie mestskej polície.

Viac o správe mesta?

Preštudujte si kompletný výstup odbornej skupiny na: www.planbratislava.sk/spravamesta

113 Správa mesta

Uprednostňovanie prevencie pred represiou však neznamená, že mestská polícia nemá byť oprávnená prejednávať v blokovom konaní presne vymedzené priestupky. Je však dôležité zachovať princípy predvídateľnosti, transparentnosti, a teda aj dobrej informova­ nosti občanov.

Odporúčame zanalyzovať a prehodnotiť existujúci spôsob vybavovania sťažností na mestských policajtov. Podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach sú všetky orgány verejnej správy povinné prijímať sťažnosti. Občan sa môže sťažovať, ak je presvedčený o tom, že činnosťou alebo naopak nečinnosťou mestskej polície došlo k porušeniu, alebo ohrozeniu jeho práv alebo právom chránených záujmov alebo, ak chce upozorniť na konkrétne nedo­ statky, najmä na porušenie právnych predpi­ sov konaním alebo rozhodovaním mestskej polície. V tomto zmysle môže dôjsť napríklad k podaniu sťažnosti na neoprávnené použitie donucovacích prostriedkov alebo na nekonanie v občanom nahlásenej veci. Je otázne do akej miery je tento nástroj v prípade Mestskej polície účinný, nakoľko z celkového počtu podaných sťažností sa za opodstatnené považuje len zlo­ mok z nich – v roku 2016 iba 11 % a rok predtým dokonca 4 % zo všetkých podaní. Účinný systém sťažností má pozitívny dopad na zvyšovanie dôvery verejnosti voči práci polície a zabraňuje beztrestnosti za zlé zaobchádzanie a zneužitie právomocí útvaru, preto je nevyhnutné prehod­ notiť existujúce postupy.

Ako by mohla vyzerať mestská polícia v Bratislave?

spomínané pešie hliadky a uskutočňovanie vzdelávacích prednášok, ale aj ďalšie aktivity ako zakladanie verejných fór a organizácií, organizovanie okrúhlych stolov, prezentá­ cií, športových podujatí a uskutočňovanie prieskumov a analýz, či vydávanie informač­ ných letákov.

MESTO A MESTSKÉ ČASTI

Vedieť rozdeliť kompetencie

116 Mesto a mestské časti Funkčné mesto

Miestna samospráva je vnímaná ako právo obyvateľov, aby o časti ich spoločných záležitostí bolo rozhodované na základe miestnych pomerov, a do určitej miery nezávisle od štátnej moci. I keď posledné zásadnejšie zmeny kompetencií boli realizované pomerne dávno (v rokoch 2001 a 2004), medzi ľuďmi vládne slabé povedomie o samospráve, a špeciálne o dvojstupňovej samospráve Bratislavy. Súvisí to s nedostatočným úsilím Bratislavy, jej mestských častí a inštitúcií.

Podrobnejšie sa o špecifikách dvojstupňovej miestnej samosprávy nedočítate ani v školských učebniciach, ani na stránkach mesta alebo jeho mestských častí. Obyvatelia a podnikatelia by mali vedieť ľahko zistiť, či je služba zabezpečovaná štátom, samosprávnym krajom alebo mestom. Idea silného mesta nie je postavená na oslovovaní mestských častí

117 Mesto a mestské časti Vedieť rozdeliť kompetencie

v prospech mesta, ale na spoločnej strategickej vízii a jasných pravidlách, ktoré sú chápané, rešpektované a uplatňované všetkými. Čiže mestom, mestskými časťami, obyvateľmi aj podnikateľmi. Silné mesto vytvára atraktívne podmienky pre život, podnikanie aj investície. Vízia silného mesta je dlhodobý a strategický cieľ, ktorého naplnenie určite prekračuje dobu jedného funkčného obdobia.

To však neznamená, že máme otáľať, alebo nechávať riešenia na tých, ktorí prídu po nás. Okrem zakotvenia postavenia Bratislavy ako hlavného mesta Slovenskej republiky v Ústave Slovenskej republiky sú právne vzťahy Bratislavy a jej mestských častí regulované trojicou právnych predpisov. Je to Zákon o hlavnom meste SR Bratislave, Zákon o obecnom zriadení a Štatút hlavného mesta SR Bratislavy. Zákon o obecnom zriadení sa uplatňuje na právne vzťahy,

118 Mesto a mestské časti Funkčné mesto

ktoré nie sú Zákonom o hlavnom meste SR Bratislave upravené inak.

V tejto kapitole sa venujeme zmene a modernizácii štatútu, ktorého dôležitou funkciou je aj ukotvenie vzťahov medzi mestom a mestskými časťami. Dnes je deľba úloh formulovaná len veľmi všeobecne.

V štatúte musí byť dôraz kladený práve na rozdelenie zodpovednosti za rôzne časti spoločného úsilia mesta a mestských častí. Činnosť alebo nečinnosť mestských častí ovplyvňuje fungovanie mesta ako celku a naopak.

Čo je štatút mesta? Štatút hlavného mesta SR Bratislavy je popri zákone základným nástrojom deľby kompetencií a úloh medzi mestom a mestskými časťami. Podrobnejšie sa ním upravujú ekonomické, majetkové a hospodárske vzťahy a medzi mesto a mestské časti sa rozdeľujú úlohy, ktoré zo zákona vyplývajú všetkým slovenským obciam. V praxi to znamená, že nová úloha samosprávy je úlohou Bratislavy, pokým sa prostredníctvom štatútu mesta nezverí do pôsobnosti mestských častí. Štatút je teda základným rázcestím pre každého, kto vie, že danú úlohu, verejnú politiku alebo službu vykonávajú obce a kto potrebuje vedieť, či v Bratislave ide o úlohu mesta, alebo niektorej z jej sedemnástich mestských častí. Ak však bežný čitateľ štatútu chce nájsť odpovede, potrebuje vedieť, či ide o takzvanú originálnu (samosprávnu) pôsobnosť, alebo ide o prenesený výkon štátnej správy. V štatúte sú tieto dva typy pôsobností upravené v dvoch odlišných častiach.

Samosprávne pôsobnosti sú v teórii predovšetkým tie, ktorých výkon, rozsah a spôsob je potrebné prispôsobovať miestnym podmienkam a pomerom. Ich celkové definovanie, napríklad v podobe zákona, nie je vhodné. Naopak vhodnejšie je, aby si obyvatelia prostredníctvom svojich volených zástupcov sami definovali potrebu zabezpečovania takejto úlohy a jej parametre. Do druhej skupiny pôsobností patria tie úlohy štátu, ktoré boli zákonom zverené do výkonu obcí z dôvodu dostupnosti výkonu alebo poskytnutia služby pre obyvateľov na najbližšom administratívnom orgáne. Pri takýchto úlohách však nie je potrebné alebo žiaduce, aby boli zohľadňované lokálne špecifiká, služba alebo úloha má všade rovnaké parametre a postupy. Okrem toho sa tieto dve formy výkonu správy odlišujú v spôsobe financovania a v orgánoch, ktoré sú príslušné konať v prípade odvolania sa voči rozhodnutiu. Obsahom sú však príbuznou a neraz súvisiacou skupinou agend. A tak ten, kto v štatúte hľadá odpovede, nedostáva ucelenú informáciu o tom, kto a v akom režime je zodpovedný za riešenie jeho problému.

Musí si túto informáciu sám poskladať.

120

Neuspokojivý stav a možné riešenia Oblastí, ktoré potrebujú zmenu, by sa dalo nájsť viac. Ako príklad sme vybrali oblasť komunitného plánovania sociálnych služieb, ktorá je pre Bratislavu jednou z dôležitejších a zároveň je podľa štatútu v kompetencií mesta aj mestských častí. Do konca roku 2016 (čiže osem rokov od zavedenia zákona) nemalo komunitný plán 7 zo 17 mestských častí Bratislavy.

Funkčné mesto

Mesto a mestské časti

Napriek nepochybnej odbornej kredibilite spracovateľov je možné identifikovať prierezové nedostatky existujúcich komunitných plánov: – Prístup k mapovaniu poskytovateľov sociál­ nych služieb je nejednotný. Verejný register sa nevyužíva, minimálne sa využívajú štruktúrované dáta (napríklad zo sčítania obyvateľov, domov a bytov), namiesto toho sa takmer výlučne používajú všeobecné verejne dostupné dáta.

– Dotazníkový prieskum zameraný na dopyt po službách má malú výpovednú hodnotu (napríklad návratnosť dotazníkov pre magistrát je sotva 1 000 kusov, ostatné komunitné plány pracujú s ešte nižšími počtami).

– V rámci plánovania sa nepracuje na nižšej komunitnej úrovni miestnych častí (akými sú napríklad Kramáre či Krasňany), potreby ich obyvateľov teda nie sú špecifikované.

– Implementačné plány chýbajú alebo sa neplnia. Pravidelné vyhodnocovanie plánov nie je štandard. Napríklad Komunitný plán sociálnych služieb Bratislavy z roku 2012 uvádza potrebu publikovať na stránke Bratislavy informácie, ako napríklad zoznam poskytovateľov. Z realizačného plánu pre rok 2018 však vyplýva, že ani šesť rokov nestačilo na publikovanie tohto triviálneho zoznamu,

a v rámci aktivít na rok 2018 je táto úloha naplánovaná. (Rýchlym dočasným riešením by pre Bratislavčanov bolo aspoň publikova­ nie odkazu na databázu, ktorú povinne vedie BSK pre celý kraj.)

– Neexistuje možnosť jednotného zberu skúseností obyvateľov s využívaním sociál­ nych služieb, ktoré by umožnili ohodnotenie samotnej legislatívy, ale aj opatrení realizo­ vaných na úrovni mesta a mestských častí.

Komunitný plán sociálnych služieb Bratislavy má byť špecializovaným celomestským strategickým dokumentom, pozostávajúcim z plánov služieb v kompetencii Bratislavy ako aj mestských častí. Navrhujeme nasledovné delenie kompetencií:

Otvorený prístup k dátam je dôležitým aspektom zvyšovania dôveryhodnosti verejnej správy.

Mesto by malo v rámci komunitného plánovania zabezpečovať pre seba ako aj mestské časti: – Údaje od štatistického úradu SR, rezortných štatistík a ďalších zdrojov – Aktuálnu databázu poskytovateľov sociál­ nych a komunitných služieb na území mesta, vrátane doplnkových údajov (voľných kapacít, obmedzenia prevádzky) – Spoluprácu s vedecko–výskumnými praco­ viskami a vysokými školami v oblasti zdie­ ľania dát, metodickej a odbornej podpory a aplikovaného výskumu – Koordináciu a metodické usmerňovanie

121 Mesto a mestské časti Vedieť rozdeliť kompetencie

Takéto rozdelenie by odbremenilo mestské časti od činností, ktoré predstavujú najväčšiu výzvu pri komunitnom plánovaní. Ušetrené finančné a ľudské zdroje by mohli byť použité na dôležitejšie úlohy, ako napríklad komu­ nikáciu s cieľovými skupinami, prioritizáciu cieľov a spracovanie realizačného plánu. Pre Mestská časť spolupracuje s mestom pri príprave, realizácii a vyhodnocovaní plnenia mestské časti bude prínosom aj spolupráca s vedecko-výskumnými inštitúciami. Mesto komunitného plánu mesta a: bude môcť efektívnejšie centrálne, priebežne – Utvára podmienky a spolupracuje pri kvanti­ a systémovo kumulovať dáta, analyzovať ich a poskytovať ich mestským častiam. tatívnom a kvalitatívnom zbere dát – Organizuje miestne prezentácie navrhova­ ných cieľov a priorít – Spracúva komunitný plán a ročný realizačný plán mestskej časti a následne ich predkladá na rokovanie zastupiteľstva mestskej časti – Organizuje miestne prezentácie napĺňania cieľov a priorít mestských častí pri zbere a spracovaní údajov, záväzných častí a procesov komu­ nitného plánovania. Po dohode s mestskou časťou môže zabezpečovať odborné spraco­ vanie dát za mestskú časť.

Bratislava je rozdelená na 17 mestských častí

Záhorská Bystrica

Devínska Nová Ves

Rača Vajnory

IV III Nové Mesto Lamač Dúbravka

Devín Karlova Ves

I

Ružinov

Staré Mesto

Vrakuňa

II Petržalka

Podunajské Biskupice

Jarovce

Rusovce Du

Čunovo

naj

123 Mesto a mestské časti

prijímanie spoločných odporúčaní pre viaceré V súčasnosti sa štatút nezaoberá viacerými oblasťami, ktoré by v ňom mali byť zakotvené. miestne zastupiteľstvá naraz. Mestské časti by mali mať priestor prezentovať svoje spoločné Navrhujeme pridať nasledovných päť bodov. postoje k návrhom, ktoré sú prerokovávané v mestskom zastupiteľstve.

MIB Existencia a ukotvenie Metropolitného inšti­ tútu Bratislavy v štatúte je kvôli jeho strategic­ Miestne časti mestských častí Zamyslite sa nad okolím, v ktorom bývate, kým funkciám nevyhnutná. pracujete alebo trávite voľný čas. Viete, kde sú ↗↗ Pozri aj kapitolu MIB s. 67 aké služby? Kde sa dá alebo nedá zaparkovať, kde sa ničí parkovaním verejná zeleň, kde Komisie sa pravidelne parkuje na chodníku tak, že Potenciál činnosti komisií obecných zastupi­ chodník stráca svoju funkciu pre chodcov? teľstiev nie je vždy naplno využívaný, najmä z pohľadu odbornosti a komunikácie. Komisie Viete, ktorá časť je pekná a ktorá zanedbaná?

Vie to aj vaša mestská časť či mesto? Aby bolo by mali slúžiť ako odborné platformy pre profesionálov, ktorí nemajú politické ambície, možné s takouto štruktúrou mesta pracovať, avšak svojou odbornosťou môžu byť prínosom je potrebné jej teritoriálne a legislatívne ukotvenie v štatúte. pre mesto či mestskú časť. Štatútom sa dá upraviť spôsob výberu členov komisií i to, aby mesto či mestská časť bola limitovaná podie­ Zakotvenie podrobnejšieho územného čle­ lom poslancov a neposlancov v komisiách. nenia v štatúte mesta umožní, aby boli dáta, Navrhujeme, aby podiel odborníkov v komi­ ktoré správa mesta generuje, štruktúrované siách nebol nižší ako dve tretiny. Dôležitá je na podrobnejšie časti. Nielen mesto, ale aj aj potreba väčšieho otvorenia činnosti komisií jeho obyvateľ tak bude môcť získať informácie verejnosti v záujme zvyšovania dôvery o lokálnych pomeroch, od objemu zelene, v mestské rozhodnutia. cez hustotu zastavanosti, statickú dopravu, dostupnosť verejných služieb, objem verej­ Do nového štatútu navrhujeme zapracovať ných investícií, ceny nehnuteľností či vekovú aj spoluprácu komisií mestského zastupi­ štruktúru. Na základe cenzusu (sčítania) možno lokalizovať aj príjmové a vzdelanostné teľstva so zastupiteľstvami mestských častí. dáta. Takto lokalizovaná báza anonymizova­ Obsahom spoločných rokovaní viacerých komisií by boli otázky, ktoré presahujú jednu ných informácií umožní mestu a jeho mest­ mestskú časť, prípadne majú celomestský ským častiam oveľa adresnejšie prispievať ku charakter. Aj keď dnes takémuto odborného kvalite života jeho obyvateľov. dialógu nebránia legislatívne prekážky, zakotvenie do štatútu by umožnilo aj

Zmeny v štatúte

Zmeny v štatúte

124 Mesto a mestské časti Funkčné mesto

Dátová doložka Nedostatok dát potrebných pre rozhodovanie, monitorovanie, vyhodnocovanie a prehodnoco­ vanie je všeobecným problémom v samospráve.

Dátová doložka k prijímaným uzneseniam predstavuje prvý krok smerom k „evidence based governance“, teda správe založenej na poznatkoch. Je to nástroj, ktorý má slúžiť na sle­ dovanie napĺňania cieľov jednotlivých opatrení Bratislavy a jej mestských častí, ako aj nachá­ dzanie nových dôvodov na prijatie všeobecne záväzných nariadení alebo uznesení.

najmä pre ľudí pracujúcich pre Bratislavu a jej mestské časti, že občania nie sú nepriateľom, ale partnerom, spolutvorcom a zároveň adre­ sátom verejných politík a zároveň dizajnérom a konzumentom verejných služieb. Od tohto partnerstva závisí to, či politiky budú adresné, funkčné, spravodlivé a akceptované a tým aj efektívne a kvalitné za primeranú cenu.

Plán zmeny štatútu

Zmena štatútu má svoje pravidlá a na jej úspešné presadenie je potrebné splnenie viace­ Navrhujeme, aby boli dáta pravidelne pub­ rých zákonných predpokladov. Na zásadnejšie kompetenčné zmeny je potrebná vysoká miera likované a to primárne na portáli opendata. zhody naprieč názorovým spektrom. Aj preto gov.sk vo formáte opendata. Otvorený prístup je potrebné pri zmenách štatútu, najmä pri k dátam je dôležitým aspektom zvyšovania tých, ktoré nevyhnutne znamenajú zmenu v dôveryhodnosti verejnej správy. Tento prístup kompetenciách a financovaní, budovať argu­ má tiež potenciál na získavanie nových pohľa­ dov, najmä cez think-tanky, vedecko-výskumné mentáciu nie len na organizačnej a funkčnej pracoviská a vysoké školy. Otvorené dáta dávajú výhodnosti navrhovaného riešenia, ale aj na priestor pre rozvoj služieb (komerčných, sociál­ ekonomických prínosoch pre mesto, mestské nych aj komunitných) a sú základným východis­ časti a hlavne pre obyvateľov a subjekty, ktoré kom pre mestské inovácie, čo Bratislava takmer v Bratislave pôsobia. vôbec nevyužíva. Otvorené dáta sú aj nástrojom Fáza I. na elimináciu škodlivých politických a ekono­ Spracovanie novej štruktúry štatútu mických vplyvov na mestské rozhodnutia.

Prvú fázu by sme mohli označiť za poriad­ kovú. Nedochádza k obsahovým a kompe­ Pre zavedenie dátovej doložky v celom eko­ systéme Bratislavy platí to isté ako v prípade tenčným zmenám. Podstatou je vytvoriť novú komisií – jej úprava je možná individuálne na štruktúru, aktualizovať odkazy a vypustiť nad­ úrovni zastupiteľstiev, záväzne a systémovo bytočnosti upravené v právnych predpisoch však až po jej prijatí do štatútu. vyššej právnej sily pri zachovaní odkazu na daný právny predpis.

Deklarácia partnerstva s občianskou spoločnosťou Štruktúra nového štatútu spočíva v: Bratislava dostatočne nevyužíva potenciál spolupráce s neziskovou sférou. Silnejúce – koncentrácii vecných oblastí tak, aby jedna občianske hnutie v Bratislave a množstvo problematika nebola riešená v dvoch, či občianskych iniciatív, projektov a programov dokonca viacerých oblastiach štatútu poukazuje na potenciál tohto spoločenského – vnútornom štruktúrovaní jednotlivých fenoménu. Otvorená deklarácia vôle na spo­ oblastí výkonu správy na – explicitne zákonom zverené mestu alebo luprácu ako aj definovania postoja Bratislavy mestskej časti (napríklad kompetencie v k občianskej spoločnosti má významný oblasti nakladania s odpadmi, mestskej symbolický zmysel. Je dôležitým signálom

patriť mestským častiam. Neupravené úlohy predstavujú zásadný problém v rovine práv­ nej (vyvolávajú právnu neistotu) aj správnej (ak úloha nemá jasné vyjadrenie v štatúte, správne a samosprávne orgány ju spravidla nemajú obsiahnutú v organizačných poriad­ koch, a teda ani v pracovných náplniach).

Taktiež nie je zrejmé finančné zabezpečenie týchto úloh.

Pre pokračovanie v ďalšej fáze by postačovalo schválenie takto aktualizovaného štatútu ako pracovnej verzie väčšinou zastupiteľstva tak, aby sa ukotvilo jeho znenie aj pre mestské časti. Pracovná verzia navyše umožňuje prostredníctvom komentárov poskytovať informáciu, ktorá časť bola kam premiest­ nená, prípadne ktorá časť bola upravená a z akého dôvodu.

Fáza IV. Presadzovanie zmien v zákonoch Priestor vytvorený v rámci tretej fázy by nemal byť obmedzený len na úlohy, ktoré je možné v štatúte meniť. Bratislava by mala byť schopná predložiť a cez ministerstvá, vládu a parlament presadzovať zmeny v zákonoch, ktoré sú pre jej činnosť potrebné. Miera úspe­ chu v takomto presadzovaní závisí predo­ všetkým od kvality argumentácie za zmenu, ako aj kvality a funkčnosti nového riešenia.

Návrhy musia mať jasnú realizačnú víziu.

Fáza III. Aktualizácia kompetencií Tretia fáza je aktualizácia deľby kompetencií.

Ide o priestor pre predkladanie organizač­ ných, funkčných a ekonomických argumentov pre zmenu rozdelenia kompetencií a úloh.

Navrhované zmeny by mali mať konkrétne pozitívne vplyvy na mesto, jeho mestské časti aj obyvateľov.

Mesto a mestské časti

Do tejto fázy je možné zaradiť aj chýbajúce organizačné a koordinačné, prípadne kon­ kretizácie súčinnosti, ktoré dnes absentujú a prispievajú tak k nedostatočnej funkčnosti samosprávy v danej oblasti, ako napríklad v oblasti nájomného bývania.

Viac o meste a mestských častiach?

Preštudujte si kompletný výstup odbornej skupiny na: www.planbratislava.sk/mestskecasti

Zmeny v štatúte

Fáza II. Mapovanie chýbajúcich úloh Ďalšou fázou je mapovanie a zaradenie absentujúcich úloh samosprávy (resp. dôle­ žitých úkonov). V platnom štatúte chýba kompetenčné ukotvenie niektorých úloh vyplývajúcich zo zákonov. Teoreticky by ich malo zabezpečovať mesto, ale vecne by mali

125

hromadnej dopravy, školských zariadení, osvetlenia a správy ciest sú kompetenčne rozdelené zákonom o Bratislave) – všeobecne prenesené na obce z výkonu štátnej správy. Tu je potrebné určiť rozde­ lenie úloh medzi mesto a mestské časti.

Obsah týchto úloh je však daný zákonom, teda záväzný. V každej takto určenej úlohe štátu, ktorá je vykonávaná obcami, je všeobecne zakotvená súčinnosť mesta a mestských častí. V štatúte je priestor v prípade potreby pravidlá tejto spolupráce konkretizovať.

– oblasti výkonu vyplývajúce obciam zo zákonov ako takzvané originálne (samo­ správne) úlohy – vypustení ustanovení, ktoré sú prekopíro­ vané zo zákonov. Nová elektronická zbierka zákonov Slov-lex umožňuje vytvárať odkazy na konkrétne ustanovenia príslušných záko­ nov. Priestor v štatúte tak môže byť, a podľa zákona o Bratislave aj má byť, využitý na konkretizáciu samosprávnych úloh v pod­ mienkach Bratislavy aktualizáciou odkazov na platné právne predpisy formou html odkazov na ustanovenia zákonov

FINANCOVANIE

Efektívna mestská pokladnica

128 Financovanie Funkčné mesto

Bratislava je finančne podvyživená.

Oproti podobne obývanému Brnu, ktoré ani nie je hlavným mestom, jej chýba asi polovica príjmov. Súčasné príjmy nestačia na dôstojné zabezpečenie služieb, ktoré mesto poskytuje celej krajine. Od štátu Bratislava nedostáva kompenzáciu za to, že v meste – okrem iného – sídli vláda, parlament a celá štátna správa. Dane z príjmu právnických osôb sa nerozdeľujú medzi obce a Bratislava tak priamo finančne neťaží z toho, ak sa v nej usídli úspešná firma. Daň z nehnuteľnosti je v porovnaní s cenami nehnuteľností nízka a ponúka priestor pre výrazné zvýšenie mestských príjmov. Zároveň sa však Bratislava nespráva ako múdry hospodár a nehodnotí efektívnosť svojich výdavkov.

Za údržbu ciest platí súkromnej firme, hoci údržba vo vlastnej réžii by priniesla ročné miliónové úspory. Potenciál na úspory je aj vo verejnom osvetlení, rekonštrukcii ciest a reorganizácii mestských podnikov.

129 Financovanie Efektívna mestská pokladnica

Nasledujúce návrhy môžu dlhodobo zvýšiť efektívnosť nakladania s mestským rozpočtom. Môžu tiež zvýšiť kapacity magistrátu tak, aby bol schopný technicky kvalitne pripraviť a ekonomicky zdôvodniť projekty a zvýšiť tak šance na získanie výhodnej pôžičky od európskych bánk či príspevku zo štátneho rozpočtu a európskych fondov. Mesto by sa tiež nemalo báť zdvihnúť dane z nehnuteľností – za predpokladu, že toto zvýšenie bude spojené s konkrétnymi a opodstatnenými projektmi, ktoré budú za tieto dane realizované. Bratislava by mala byť finančne kompenzovaná zo štátneho rozpočtu za reprezentatívne služby, ktoré ako hlavné mesto poskytuje celej krajine.

130

❶ Zvýšenie príjmov

Funkčné mesto

Financovanie

Príjmy mesta Bratislava Bratislava potrebuje zvýšiť svoje príjmy.

Mesto spolu s mestskými časťami hospodária dokopy s bežným príjmom 891 eur na obyvateľa, ktoré sa delia v pomere 65:35 medzi mesto a mestské časti. Bratislava získa každoročne od štátu okolo 439 eur na obyvateľa z podielových daní, na dani z nehnuteľnosti vyberie 148 eur na obyvateľa.

Zvyšné príjmy plynú z prenájmov nehnuteľ­ ností a pozemkov, či transferov zo štátneho rozpočtu – napríklad na financovanie základ­ ných škôl či sociálnych služieb.

Porovnanie s Českom Slovenské obce a kraje dostávajú iba štvrtinu daňových príjmov štátu, kým obce a kraje v Čechách dostávajú až takmer tretinu.

Mesto Brno s podobným počtom obyvateľov ako Bratislava (378-tisíc) má vďaka štedrejšej deľbe daňových príjmov okolo 100 mil. eur vyššie bežné ročné príjmy. Bratislava (1 161 obyvateľov/km2) je navyše v porovnaní s Brnom (1 642 obyvateľov/km2) redšie osíd­ lená, čo zvyšuje potrebné výdavky mesta na infraštruktúru, školské zariadenia a zariadenia sociálnych služieb, verejnú dopravu či bežnú údržbu a čistenie. Pri porovnaní s Prahou, ktorá je zároveň aj krajom, chýba Bratislave sa Bratislavskému kraju až 130 mil. eur ročne.

Chýbajúce príjmy: Postavenie hlavného mesta a trvalý pobyt

To, že Bratislava poskytuje služby pre 100- až 200-tisíc občanov naviac, ako má svojich obyvateľov, by malo byť zohľadnené vo financovaní mesta zo štátneho rozpočtu.

Okrem občanov žijúcich v Bratislave bez tr­ valého pobytu, do Bratislavy denne dochádza Magistrát pracuje s bežným rozpočtom podľa odhadov približne 130-tisíc pracujúcich okolo 615 eur na obyvateľa. Z dane z príjmu a študentov. Každý nový obyvateľ by priniesol fyzických osôb a dane z nehnuteľnosti získa mesto necelých 372 eur na obyvateľa. Z vlast­ Bratislave okolo 200 eur. Za všetkých dochá­ ných príjmov z miestnych daní, prenájmu dzajúcich pracujúcich a študentov tak mestu a podobne získa mesto 148 eur na obyvateľa, chýba približne 24 mil. eur. Mesto dostáva v zvyšok tvoria konkrétne príspevky zo štátneho prepočte z podielových daní okolo 300 eur rozpočtu (na základné školy, sociálne služby na obyvateľa (mestské časti ďalších cca. 140 či ochranu prírody). Mestské časti hospodária eur). Každý ďalší prihlásený trvalý pobyt však s bežným rozpočtom 276 eur na obyvateľa. prinesie menej ako 300 eur. Výpočet podie­ Mesto medzi mestské časti rozdeľuje podie­ lových daní totiž okrem počtu obyvateľov lové dane a poplatok za odpad. Veľké mestské zohľadňuje aj nadmorskú výšku, počet žiakov a dôchodcov. Vyše 65% z podielových daní je časti (Ružinov, Nové Mesto, Staré Mesto, ovplyvnených počtom obyvateľov, nasledujú­ Petržalka) dotujú tie menšie. ci občan by tak mestu priniesol okolo 200 eur

Zdvojnásobenie sadzieb by rozpočty väčšiny domácností zaťažilo iba niekoľkými eurami mesačne naviac, mesto a mestské časti by však potenciálne získali ďalších 60 miliónov eur ročne. Pre ilustráciu, tieto dodatočné príjmy by znamenali, že každé dva až tri roky by mesto mohlo postaviť nový električkový most cez Dunaj alebo každý rok opraviť 100 km ciest.

Výnos z dane z nehnuteľnosti by mohol byť výrazne vyšší pri zdanení podľa skutočnej hodnoty nehnuteľnosti, podľa cenových máp, blízkosti k centru, alebo zdanením úžitkovej plochy. Pre presnejšie zdaňovanie nehnu­ teľnosti podľa hodnoty nehnuteľnosti je potrebné zmeniť zákon o dani z nehnuteľnosti tak, aby obce mohli sadzby nehnuteľnosti stanoviť podľa cenových máp, ako sa to robí napríklad v Prahe. Jednoduchším (ale menej presným) nástrojom je umožnenie zdanenia nehnuteľnosti podľa úžitkovej – nie zastava­ nej – plochy, aby desaťposchodový a prízemný dom umiestnený na rovnakom pozemku nepodliehali rovnakému zdaneniu.

Zvýšenie daní je nepopulárna a citlivá téma, zvýšenie dane z nehnuteľnosti preto musí spre­ vádzať jasný zámer a transparentná komuniká­ cia. Mesto by malo vopred jasne komunikovať, prečo potrebuje ďalšie peniaze a na ktoré konkrétne projekty ich plánuje využiť. Na webe

↗↗ Pozri aj kapitolu Komunikácia s. 139

Napriek vysokému tempu výstavby mesto na rok 2017 v príjmoch nepočítalo so žiadnym poplatkom za rozvoj. Na roky 2018 a 2019 predpokladá mesto príjem z poplatku za rozvoj vo výške 5 mililiónov eur ročne. Pri sadzbe 35 eur/m2 (maximálna sadzba poplatku) a prerozdelení medzi mesto a mestské časti teda predpoklad mesta znamená približne 430-tisíc m2 novej výstavby nadzemnej plochy ročne. To, že tieto príjmy na najbližšie roky sú výrazne podhodnotené, naznačuje fakt, že nová autobusová stanica má mať sama celkovú nadzemnú zastavanú plochu 196-tisíc m2. Ďalším cieľom daní či poplatkov môže byť aj regulácia podoby verejného priestoru, ako napríklad obmedzením reklamného smogu.

Zavedenie územne diferencovaného poplatku za vonkajšiu reklamu by okrem zvýšenia príjmov mesta umožnilo cielené obmedzenie reklamy v najcitlivejších častiach Bratislavy.

Financovanie

Daň z nehnuteľnosti tvorí iba 12 % príjmov mesta. Jej výška je v kompetencii mesta a ponúka priestor pre zvýšenie príjmov. Daň z nehnuteľnosti je dnes v meste delená podľa mestských častí do troch pásiem. Najvyššie dane sú v Starom Meste, najnižšie v okra­ jových častiach Rusovce, Jarovce, Čunovo, Vajnory, Devín, Záhorská Bystrica a Lamač.

↗↗ Pozri aj kapitolu Rozvoj mesta s. 27

1 Opravené na základe správneho prepočtu, ktorý autorom dodal mestský poslanec Ján Hrčka.

Zvýšenie príjmov

Miestne dane a poplatky

131

(a mestským častiam dokopy ďalších približne mesta by mal byť zverejnený investičný plán 100 eur).1 s odhadovanými nákladmi projektov, ktoré sú financované z výnosu z dane z nehnuteľnosti, spolu s priebežným plnením očakávaných príj­ Chýbajúce príjmy: mov a stavom prípravy či realizácie projektov.

Bratislava sa o seba musí vedieť postarať.

Príklady možných úspor alebo vyšších príjmov Mesto dnes nemá odbornú kapacitu pre vypracovanie odborných, technických či stra­ tegických dokumentov a zadáva ich tvorbu súkromným konzultačným spoločnostiam.

Napríklad audit fungovania parkovacej politiky pre mesto vypracovala spoločnosť Deloitte za 100-tisíc eur, analýzy k verejnému osvetleniu mesto stáli za posledné tri roky takmer pol milióna eur. Mesto má so spoločnosťou Deloitte uzatvorenú rámcovú zmluvu na 4 roky s finanč­ ným stropom 1,8 milióna eur na audítorské

služby, hoci spomínané analýzy sú viac štúdiami či analýzami ako auditmi. Ak by takejto odbornej činnosti bol schopný Metropolitný inštitút Bratislavy, mesto by ročne ušetrilo pol milióna eur.

Mesto si dnes na údržbu ciest najíma súkromnú firmu. Zriadenie vlastnej spoločnosti na údržbu ciest by mohlo ročne šetriť 2,6 milióna eur.

Vstupná investícia do zriadenia Technických služieb mesta Bratislava (okolo 16 miliónov eur) by sa mestu vrátila do siedmych rokov.

Vlastnými kapacitami by mohlo mesto efek­ tívnejšie prevádzkovať aj verejné osvetlenie.

Bratislavské verejné osvetlenie dnes prevádz­ kuje súkromná spoločnosť, mesto ročne dá na 48-tisíc svetiel 7,6 milióna eur (159 eur/svetlo).

V Brne má na starosti inžinierske siete (vrátane verejného osvetlenia či trakčného vedenia) mestská firma Technické sítě Brno, s výdavkami 151 eur/svetlo. Pri rovnakej jednotkovej cene by tak Bratislava ušetrila ročne 400-tisíc eur (5 %).

Oproti priemerným cenám Slovenskej správy ciest (SSC) opravuje Bratislava svoje cesty viac ako dvakrát drahšie. Podľa odhadov SSC je potrebné cesty rekonštruovať každých 10 rokov, takáto rekonštrukcia má stáť približne 20 eur/m2. V roku 2017 plánovalo mesto opraviť 76-tisíc metrov štvorcových ciest za 4,3 milióna

Financovanie

↗↗ Pozri aj kapitolu MIB s. 67

Zodpovedné hospodárenie mesta

Bratislava míňa svoje obmedzené prostriedky nehospodárne. Bežné (prevádzkové) výdavky mesta Bratislava sú 251 miliónov eur ročne (589 eur na obyvateľa). Mesto tak vytvára mierny prevádzkový prebytok (okolo 10 miliónov eur), ktorý je použitý na financovanie dlhu a investí­ cií. Bratislava sa však nespráva ako dobrý hospodár. Príkladom sú napríklad výdavky na údržbu a rekonštrukcie ciest v správe mesta, prevádzka verejného osvetlenia či oddelený manažment a prevádzka mestských podnikov. Úlohou Metropolitného inštitútu Bratislavy bude identifikovať prevádzkové úspory vo všet­ kých oblastiach rozpočtu podrobnou revíziou výdavkov mesta. Potenciál úspory je pritom aspoň 10 % bežných výdavkov (25 miliónov eur).

133

❷ Zodpovedné hospodárenie mesta

134

eur. Teda za 58 eur/m2. Pri cenách, s ktorými kalkuluje SSC, by mesto za rovnakú sumu opra­ vilo tento rok skoro trikrát väčšiu plochu ciest.

Financovanie

Mesto pri rekonštrukciách ciest a chodníkov šetrí na obrubníkoch, na vyťažených cestách a v historickom centre je to neekonomické a vizuálne nevhodné. Betónové obrubníky sú približne šesť- až sedemkrát lacnejšie na bežný meter, ako kamenné (žulové) obrub­ níky. Ľahšie sa aj umiestňujú. Sú však citlivé na zmeny počasia (predovšetkým mráz) a pri nárazoch sa lámu a drolia. Na dopravne vyťa­ žených komunikáciách je tak skutočná úspora oproti žule záporná, betónový obrubník sa môže zničiť už do piatich rokov od položenia (ako je to napríklad na zastávke Blumentál).

Pri výmene betónových obrubníkov každých 5–10 rokov by mesto oproti žule za 100 rokov preplatilo za tie isté obrubníky raz až dva-a-polkrát.

Dopravný podnik Bratislava stojí každá sekunda, ktorú električky stratia pri čakaní na križovatkách, 1 416 eur ročne. Úprava križovatiek na preferenciu MHD sa mestu vráti za pár rokov a zároveň ušetrí čas cestu­ júcicim – a zatraktívni tak cestovanie MHD. Ak úprava jednej križovatky za 20-tisíc eur ušetrí električkám aspoň 5 sekúnd času, táto investícia sa mestu vráti za necelé tri roky.

Zrýchlenie celej električkovej radiály o dve minúty (či už preferenciou alebo rekonštruk­ ciou) ušetrí mestu 170-tisíc eur ročne, teda náklady na úpravu ôsmich križovatiek. ↗↗ Pozri viac v kapitole Mobilita s. 151

Funkčné mesto

Mestské podniky Mesto má 100 % podiel v troch podnikoch: Dopravný podnik Bratislava (DPB), Odvoz a likvidácia odpadu (OLO) a KSP (ktoré má na starosť prenájom kancelárii a iných priestorov). Taktiež má väčšinový podiel v BVS a v spoločnosti METRO Bratislava

(ktorá má o.i. na starosti projektovanie nos­ ného systému MHD v Bratislave). Zatiaľ čo OLO, BVS aj KSP hospodária so ziskom (OLO dokonca cez 7 miliónov eur za rok 2016), DPB je v strate aj po dotácii od mesta.

PRÍKLAD ZO ZAHRANIČIA

Vo Viedni, ale aj v iných rakúskych a nemeckých mestách, je bežné združiť mestské podniky do jedného holdingu.

Výhodou je efektívnejší manažment, vyššia dôveryhodnosť v očiach finančných inštitúcii a zníženie nákladov. Mesto Viedeň vlastní dva mestské holdingy: Wien Holding a Wiener Stadtwerke Holding. Prvý združuje rôzne mestské spoločnosti v oblasti kultúry (napríklad divadlá a výstaviská, ktoré fungujú ako samostatné obchodné spoločnosti), druhý združuje technické spoločnosti mesta (verejnú dopravu Wiener Linien a Wiener Lokalbahnen, inžinierske siete Wiener Netze, cintoríny a krematóriá Bestattung und Friedhöfe Wien a iné). Podobný prístup volí aj Graz, Salzburg a iné mestá.

Okrem Dopravného podniku sú v súčasnosti všetky mestské podniky ziskové. Vytvorenie holdingu umožní zdieľať finančné prostriedky a cez ziskové mestské podniky dotovať tie, ktoré tvoria stratu. Pri poskytovaní úveru či poistenia budú banky posudzovať celú sku­ pinu (holding), a aj menej solventné podniky (napríklad DPB) si tak budú môcť požičať za výhodnejších podmienok, ako doteraz.

Veľ kosť holdingu umožní ušetriť aj pri cen­ trálnom nákupe tovarov či služieb, kde väčšie objemy vytvára predpoklad pre väčšie zľavy.

Vytvorenie holdingu vytvára priestor pre odpolitizovanie riadenia podnikov a ich

predovšetkým Dopravný podnik Bratislava a Odvoz a likvidácia odpadu, ktoré sú v 100 % vlastníctve mesta. Cieľom mesta by nemalo byť len identifikovanie potenciálnych úspor, ale aj aktívne hľadanie oblastí, pri ktorých je optimálne súčasnú úroveň výdavkov zacho­ vať, prípadne výdavky zvýšiť. Pri rozhodovaní je nutné okrem nákladov vždy zohľadňovať aj dlhodobé prínosy a sekundárne úspory.

135

koncentráciu na rozsiahlejšiu komerčnú čin­ nosť. Dnešní politickí nominanti vo vedení či dozorných radách mestských podnikov často nespĺňajú odborné či manažérské predpoklady na úspešné riadenie firmy.

Jasné nastavenie výkonnostných ukazo­ vateľov (KPI) a hodnotenie vedenia podľa úspešnosti ich dosahovania zameria pozor­ nosť manažmentu na vyššiu kvalitu služieb a rozširovanie obchodných činností. Ako príklad je možné uviesť bratislavskú spaľovňu odpadu, ktorá patrí OLO. Na Slovensku exis­ tujú iba dve spaľovňe (Košice a Bratislava), ak by v bratislavskej spaľovni pálili odpad aj okolité obce bratislavského či trnavského kraja, okrem vyšších príjmov pre mesto by sa znížila miera skládkovania a environmentál­ nej záťaže vytvoreného odpadu.

PRÍKLAD OBČIANSKEHO ZDRUŽENIA ODYSEUS

O.Z. Odyseus sa vo svojom programe Chráň sa sám venuje výmene injekčných striekačiek medzi drogovo závislými vo Vrakuni, Petržalke, Vlčom hrdle a Novom Meste. Inštitút finančnej politiky

↗↗ Pozri viac v kapitole MIB s. 67

Potenciál úspory v organizácii, ktorá takouto revíziou neprešla, je minimálne 10 % prevádzkových nákladov (25 miliónov eur). Revíziou výdavkov a výkonnostným auditom by mali prejsť aj mestské podniky,

v roku 2015 vyčíslil, že vďaka zníženiu rizika prenosu infekčných ochorení a zvýšeniu kvality života klientov programu, prináša tento program benefit na úrovni 2,9 eura

Financovanie

Podobnú – a podrobnejšiu – analýzu je potrebné vykonať pre všetky oblasti rozpočtu mesta. Podrobnej analýze finančných možností Bratislavy a toho, či sa mestská kasa vyprázdňuje efektívne, by sa mal priebežne venovať Metropolitný inštitút Bratislavy. Náklady na založenie a prevádzku MIB odhadujeme na približne 1 milión eur pri 30 zamestnancoch. Ak by každoročne mestu práca MIB ušetrila 10 miliónov eur, išlo by o investíciu s 1000 % návratnosťou.

Jeho prvou úlohou v oblasti financií musí byť hĺbková revízia výdavkov mesta, ktorej výsledkom bude zefektívnenie výdavkov, identifikácia možných úspor a oblastí, ktoré naopak potrebujú vyššie výdavky.

v spolupráci s občianskym združením

na každé vložené euro. Ide tak o vysoko nákladovo efektívny program, ktorého návratnosť prekračuje úrovne odporúčané medzinárodnými organizáciami. Podľa poslednej dostupnej výročnej správy (za rok 2015) sa hlavné mesto spolu s mestskými časťami podieľali na financovaní združenia 6 601 eurami, čo tvorí menej než 5 % celkových nákladov združenia.

Zodpovedné hospodárenie mesta

Potenciál úspory a zvýšenie hodnoty

136

❸ Získavanie prostriedkov na investície

Financovanie

Na veľké investície, akými sú napríklad nové električkové trate či mosty cez Dunaj, mesto vlastné prostriedky nemá. Financujú sa zo štátneho rozpočtu, európskych fondov a úverov.

Mesto potrebuje vytvoriť odbornú kapacitu pre technickú, ale aj ekonomickú prípravu projektov.

Obmedzením pre rýchlejšie tempo výstavby napríklad električkových tratí či rekonštrukcii ciest sú v súčasnosti chýbajúce projekty. Mesto je schopné výhodne si požičať – najväčší potenciál predstavujú pôžičky od Európskej investičnej banky a Rozvojovej banky Rady Európy – v men­ šej miere je možné využiť aj Štátny fond rozvoja bývania a komerčné pôžičky.

Príprava projektov Bariérou pre rýchlejšie tempo investičnej činnosti sú v prvom rade nepripravené projekty, nie financie. V prípade uvoľnenia

prostriedkov z OP II by mesto nemalo čo postaviť. Príprava investičného projektu (napríklad nová električková trať) trvá nie­ koľ ko rokov. Momentálne mesto pripravuje iba pokračovanie trate do Petržalky a rekon­ štrukcie radiál v Karlovej Vsi a Ružinove.

Ak by mesto aj našlo peniaze na novú trať napríklad do Prievozu alebo Vajnor, nemohlo by začať stavať, lebo tieto projekty pripravené nie sú.

Aby mesto pred rozvojovými bankami, Európskou komisiou či štátom obhájilo zmysluplnosť svojich investícii, musí vedieť preukázať, že prinášajú dostatočnú hodnotu za peniaze. Úrad podpredsedu vlády pre investí­ cie a informatizáciu spolu s Ministerstvom financií SR vytvorili jednotnú metodiku hod­ notenia investícii podľa ktorej je možné takéto analýzy nákladov a prínosov pripraviť.

66,2 % Ukazovateľ zadľženosti v % 59,7 %

57,7 % 56,6 %

53,5 % 49,9 %

49,3 %

48,9 %

51,9 %

Funkčné mesto

2011

2012

2013

2014

44,7 %

2015

Podľa návrhu rozpočtu na roky 2018 – 2020 má zadĺženosť mesta klesať a bežné príjmy stúpať.

2016

2017

2018

2019

2020

Medzi spoločenský prínos dopravných investí­ cii patrí napríklad úspora času, zníženie hluku a emisií výfukových plynov. Medzi prínosy investícii do sociálneho bývania či princípu „hou­ sing first“ patrí úspora výdavkov na alternatívne formy sociálnej a zdravotnej starostlivosti, zvýše­ nie kvality života a zlepšenie zdravia.

Možnosti úverového financovania Mesto je schopné si na investície požičať za veľmi výhodných podmienok – momentálne s úrokom 0,315 % – od komerčnej banky a s podobným úrokom aj od Rozvojovej banky Rady Európy. Mesto v súčasnosti takto finan­ cuje investície predovšetkým do infraštruktúry a MHD a ročne spláca približne 5 miliónov eur. Vďaka možnosti výhodne si požičať od európskych bánk by mohlo byť mesto menej závislé na štátnom rozpočte a európskych fondoch. Ak by si mesto dokázalo dobre pripraviť projekty, od Európskej investičnej banky (EIB) – ktorá čiastočne financovala výstavbu mosta Apollo – ako aj od Rozvojovej banky Rady Európy (CEB), mohlo by si požičať na investície do verejnej dopravy, sociálneho bývania, udržateľnej energie, mestskej zelene či vzdelávania, a to do výšky 50 % investície.

137

Investície do sociálneho bývania je možné spolufinancovať aj cez Štátny fond rozvoja bývania (ŠFRB) a to až do plnej výšky ceny, pôžičkou so splatnosťou 20–40 rokov.

Požičiavať si však nie je možné neobmedzene.

Mesto potrebuje zvýšiť aj bežné príjmy roz­ počtu. Podľa zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy môžu mestá používať úvery na financovanie investícii (nie bežných výdavkov), maximálne však môžu byť zadlžené do výšky 60 % bežných príjmov. Mesto by malo dlh udržovať pod hranicou 50 % bežných príjmov, čo sa mu v roku 2017 podarilo prvýkrát za posledných 8 rokov. A to napriek tomu, že sa absolútna výška dlhu zvýšila – vplyvom výraznejšieho rastu bežných príjmov v roku 2016 oproti roku 2015. Podľa návrhu rozpočtu na roky 2018–2020 má zadĺženosť mesta klesať a bežné príjmy stúpať – zvýšenie zadĺženosti na 50 % bežných príjmov v roku 2020 by tak umož­ nilo úver vo výške približne 20 miliónov eur.

Viac o financiách?

Preštudujte si kompletný výstup odbornej skupiny na: www.planbratislava.sk/financie

Financovanie

V západných krajinách – ale aj na Slovensku na národnej úrovni – sú verejné investície posudzované z hľadiska hodnoty za peniaze analýzou nákladov a výnosov. Cieľom takejto analýzy je ukázať, že: – Stanovený problém, ktorý investícia rieši, je reálny a je potrebné ho riešiť.

– Boli posúdené všetky relevantné alternatívy jeho riešenia.

– Na základe porovnania všetkých finančných aj spoločenských nákladov a prínosov bola z hľadiska spoločnosti zvolená najlepšia možná alternatíva.

– Realizovať investíciu je lepšie ako nerobiť nič.

Kedže investičné pôžičky EIB a CEB sú len doplnkom k iným formám financovania, mesto by malo preskúmať aj možnosti zapo­ jenia súkromného sektora. Okrem pôžičiek od komerčných bánk, ktoré mesto už dnes využíva, sú to aj napríklad verejno-súkromné partnerstvá (PPP). Na to, aby bolo takéto financovanie výhodné v prvom rade pre mesto, je potrebné vytvoriť na magistráte odbornú kapacitu, ktorá bude rovnocenným partnerom súkromným spoločnostiam a bankám.

Získavanie prostriedkov na investície

Analýza nákladov a výnosov

KOMUNIKÁCIA A VZŤAH K MESTU

Osloviť ľudí a budovať vzťah

140 Komunikácia a vzťah k mestu Funkčné mesto

Ak by sme sa Bratislavčanov opýtali, čo má Bratislava také, čo nemá žiadne iné mesto, mnohí by zrejme ostali bezradní. A to oprávnene. Bratislava už pomerne dlho láka návštevníkov v lepšom prípade na históriu a v horšom na lacný alkohol. Obraz Bratislavy sa pohybuje medzi „ďalším mestečkom na Dunaji“ a „Pártyslavou“.

Nečudo, že priťahuje jednodňových turboturistov, ktorí kolonizujú historické centrum alebo polonahé skupinky lúčiace sa so slobodou.

Mesto sa pritom má čím ukázať – a to voči turistom i domácim. Len to nerobí.

V súčasnosti sú obyvatelia mesta k jeho rozvoju pomerne pasívni.

Akoby to ani nebola „ich vec“.

Nemajú pocit, že sa riešia ich potreby a problémy a že sa by sa k plánom mesta mohli alebo mali vyjadriť.

Medzi mestom, jeho inštitúciami a obyvateľmi panuje nedôvera. Tá je prekážkou pre pozitívne zmeny. Vyše polovica obyvateľov mesta si myslí, že Bratislava neinformuje o svojich

141 Komunikácia a vzťah k mestu Osloviť ľudí a budovať vzťah

plánoch dostatočne. Až dve tretiny obyvateľov sa domnievajú, že mesto sa o ich názory nezaujíma. Hlavnou témou komunikácie mesta by nemal byť primátor a jeho pozitívny imidž, ale obyvateľ Bratislavy, jeho potreby, názory a kroky vedúce k zlepšeniu kvality jeho života. Komunikácia s mestom musí byť predovšetkým užitočná. O dôveru ľudí sa predstavitelia mesta musia uchádzať, poctivo na nej pracovať a zaslúžiť si ju kvalitnými službami. Otvorenosť, dialóg, rešpekt a úprimná chuť robiť užitočné zmeny musí byť citeľná z každého zamestnanca mesta Bratislava.

142 Komunikácia a vzťah k mestu Funkčné mesto

Mesto, ktoré komunikuje

Mesto, ktoré počúva

Mesto, ktoré informuje

Veríme tomu, že obyvatelia mesta najlepšie vedia, čo by urobilo ich život v ňom lepším.

Aktívne zapojenie obyvateľov mesta a oboj­ smerná komunikácia sú teda nevyhnutné.

Mesto by malo začať tým, že dá obyvateľom jednoznačne najavo, že pre plánovanie, zlep­ šovanie a rozvoj mesta sú relevantní. Treba podporiť skutočné využívanie nástrojov, ako napríklad webu odkazprestarostu.sk, na ktorom obyvatelia môžu na pravidelnej báze dať vedieť svoje potreby či názory na rozvoj mesta. Rovnako tak hodnotiť a dávať pod­ nety k mestským službám. Obyvatelia mesta môžu býť jeho ušami a očami, aby mestskí zastupitelia presne a z prvej ruky vedeli, čo sa v meste deje. A to počnúc parkovaním, dopravou, stavom verejných priestorov až po zlyhania mestských služieb. Na základe toho ich môžu efektívne zlepšovať. Každý podnet musí byť zaznamenaný, obyvateľ mesta sa musí presne a v reálnom čase dozvedieť, čo sa s jeho podnetom stalo, kto konkrétne ho rieši a aký to prinieslo výsledok.

Bratislava musí chcieť úprimne, nie len formálne, zapájať obyvateľov do plánova­ nia a rozvoja mesta. Zapojením ľudí bude môcť magistrát tvoriť lepšie mestské poli­ tiky a omnoho efektívnejšie ich realizovať a ukotvovať.

Presadzovanie zmien nie je jednoduché. Ľudia sa vo všeobecnosti zmenám bránia a málo­ kedy sú všetci spokojní. Veríme, že osobný kontakt, stretnutia a debaty kultivujú dialóg a zbližujú zdanlivo veľmi vzdialené postoje a záujmy. Na magistráte preto musí vzniknúť odborná kapacita na to, aby si bol schopný ľudí pre zmenu skutočne získať a uskutočniť ju. Vlády a samosprávy v zahraničí už roky úspešne využívajú prístupy behaviorálnych vied, ktoré s motivovaním obyvateľov súvisia.

Mesto Edinburgh sa napríklad rozhodlo znížiť množstvo komunálneho odpadu a povzbudiť obyvateľov k recyklácii. Využilo na to jednodu­ chý spôsob: nahradilo nádoby na komunálny odpad novými, ktoré boli o polovicu menšie a naopak, zväčšilo nádoby na recyklovateľný odpad. Výsledkom tohto opatrenia bol 85 percentný nárast recyklácie v meste.

Mesto, ktoré ide príkladom Nielen vo výchove detí platí, že najúčinnejšie je viesť vlastným príkladom. Veríme, že tento princíp by mala uplatňovať Bratislava sme­ rom k svojim obyvateľom. Ak sa mesto bude správať transparentne a predvídateľne, jeho

Zodpovednosť pri reprezentovaní hodnôt mesta nesú všetci zamestnanci mesta a mest­ ských organizácií. Reputáciu mesta totiž tvo­ ria všetci – počnúc primátorom, cez zamest­ nancov mestských športovísk, vodičov MHD až po pracovníkov OLO. Motivácia mestských pracovníkov k dobrej reprezentácii mesta by sa mala podporiť konkrétnymi opatreniami.

V prvom rade by mesto malo zriaďovať pra­ videlné tréningy a preškolenia zamestnan­ cov v komunikácii s občanmi a klientmi.

Prieskumy tiež ukazujú, že ľudia sa správajú slušnejšie a zodpovednejšie, keď majú vidi­ teľné označenie – meno, symbol mesta, či rovnošatu. Spätná väzba a hodnotenie kvality služieb verejnosťou, ako sme spomínali v dru­ hom bode tejto kapitoly, je takisto dôležitým kontrolným opatrením.

Jasná, užitočná a relevantná komunikácia Mesto musí byť pre svojich obyvateľov (takisto aj pre podnikateľov a návštevníkov) v prvom rade užitočné. Iba tak si zaslúži ich čas, pozor­ nosť a napokon aj rešpekt. Musí preukázať schopnosť „dodať“ služby, ktoré si obyvatelia od mesta želajú. Pre oblasť informácií to zna­ mená, že komunikácia mesta smerom k verej­ nosti musí byť užitočná, funkčná, aktuálna a nezahlcujúca.

Mesto, ktoré komunikuje

Preto navrhujeme, aby boli komunity a ich lídri zanagažovaní do vytvárania a presadzo­ vania mestských politík. Prvým krokom by malo byť zmapovanie a zapojenie bratislav­ ských komunít. Išlo by o zodpovednosť pozície splnomocnenca pre komunity, ktorého úlohu viac popisujeme v kapitole Správa mesta.

Stretnutia komunít a ich verejné podujatia sú miestom a príležitosťou pre osobnú komuni­ káciu vedenia mesta s jeho obyvateľmi priamo „v teréne“. Tam predstavitelia mesta najlepšie získajú informácie o dôležitých mestských témach, ako aj partnerov pre možné riešenia.

Odporúčame tiež, aby mesto ďalej komuniko­ valo s komunitami prostredníctvom aj online platformy, ktorá by umožňovala štrukturo­ vanú a nepretržitú spoluprácu nielen medzi komunitami a mestom, ale medzi všetkými relevantnými aktérmi – podnikmi, verejnými inštitúciami, štátnymi orgánmi či investormi.

Táto platforma by mala pomôcť nájsť spoločné záujmy, dlhodobé ciele a vyvážené riešenia pre všetkých Bratislavčanov.

143

obyvatelia mu budú môcť viac dôverovať. Ak V našom meste funguje mnoho rôznych dôle­ budú vnímať, že mesto aktívne podporuje žitých a silných komunít. Ich členovia zobrali šport a zdravý životný štýl, budú viac športo­ aktivitu a zodpovednosť do vlastných rúk, vať a budú zdravší. Ale ak bude auto mestskej dokážu pozitívne ovplyvňovať svoje okolie, polície parkovať na chodníku, nebudú pra­ navzájom sa inšpirovať a pomáhať si. Či už vidlá rešpektovať ani obyvatelia. Mesto by ide o oblasti vzdelávania, vedy, umenia, malo ísť príkladom aj dôsledne udržiavanými, športu, alebo starostlivosti a výchovy detí, bezpečnými a čistými verejnými priestormi sociálnych otázok alebo environmentálnej a zeleňou, či v preukazovaní rešpektu a zod­ problematiky – komunity sú mimoriadne povednosti voči slabším. Správanie mesta sa dôležitými mestskými aktérmi a nositeľmi odzrkadľuje v správaní jeho obyvateľov a túto pozitívnych príkladov. zodpovednosť nemožno zanedbať.

Komunikácia a vzťah k mestu

Spolupráca s komunitami

144 Komunikácia a vzťah k mestu Funkčné mesto

Možnosť príjsť a vybaviť niečo osobne na úrade alebo zavolať je síce stále dôležitá, nemôže však byť jediným aktívnym spôsob komunikácie s mestom. Digitálne technológie sa neustále vyvíjajú, potreby a očakávania obyvateľov sa zvyšujú a práve preto je nevyhnutné moder­ nizovať. Mesto môže využívať nové techno­ lógie – chatovacie okno na webe, WhatsApp, Messenger alebo iné chatovacie aplikácie.

Komerčné webstránky obsahujú relevantné informácie umiestnené tak, aby boli jedno­ ducho nájditeľné a na základe ďalšieho pou­ žívania sa pravidelne vylepšujú a aktualizujú.

Jasnosť a použiteľnosť by mala byť samozrej­ mosťou aj pre stránky mesta. Ďalším krokom by mohla byť mobilná aplikácia, ktorá má potenciál stať sa miestom spojenia informácií a funkčnosti. Pár „klikmi“ by malo byť možné si na jednom mieste kúpiť električenku, objednať odvoz smetí, nájsť najbližšiu voľnú škôlku pre dieťa, odoslať elektronický formu­ lár, poslať spätnú väzbu na spôsob odkazpre­ starostu.sk alebo získať informácie o dobro­ voľníckych príležitostiach. Zároveň by mesto na základe dát o používaní aplikácie vedelo zlepšiť prioritizáciu svojich aktivít.

Inovácie v oblasti digitálnych služieb umož­ ňujú mestu cielenie komunikačných aktivít na základe zozbieraných dát. Znamená to, že čím bude mesto bližšie k obyvateľom a čím lepšie bude poznať ich záujmy a aktivity, tým cielenejšie im vie ponúknuť relevantné infor­ mácie a tipy – tak isto ako sú cielené reklamy na sociálnych sieťach. Je dôležité uvedomovať si rôznorodosť obyvateľstva a prispôsobovať tomu komunikáciu smerom k rôznym skupi­ nám ľudí. Pre ľudí, ktorí nemajú čas sledovať aktuality webovej stránky, či aplikácie, môže byť vhodným komunikačným kanálom aj pra­ videlné zasielanie e-mailového newsletteru.

Ak bude Bratislava ochotná svojich obyvateľov vypočuť, a tiež úprimne, aktívne a otvorene

komunikovať, nájdu si k nej pozitívny a angažo­ vaný vzťah. A to bez ohľadu na to, odkiaľ pochá­ dzajú. Bratislavčania si zaslúžia mať svoje mesto radi a pociťovať hrdosť, že v ňom spoločne žijú.

Mesto ako značka Koncept mestského brandingu objavuje stále viac miest, pretože vďaka globalizácii a jednoduchosti cestovania potrebujú mestá priťahovať väčšiu pozornosť. Výborným prí­ kladom dôležitosti brandingu bola „prehra“ Bratislavy v súťaži o umiestenie Európskej liekovej agentúry. Pri internom prieskume sa viac ako 70 % zamestnancov inštitúcie vyslovilo, že by v prípade výberu Bratislavy uvažovali o výpovedi. Pritom Bratislava je živé, kultúrne a na svoje rozmery dynamické mesto. Kombinuje v sebe ambície veľ ko­ mesta s dostupným a ľudským rozmerom, ktorý začína chýbať európskym metropolám.

Len o tom nikto nevie.

V Európe je veľ ké množstvo miest, ktoré sta­ vili na svoju históriu, no potenciál Bratislavy spočíva skôr v pohľade do budúcnosti. Úspech značky Bratislava netkvie v konkurencii k väčším a populárnejším mestám, ale v ich doplnení. Objavení toho, čo týmto mestám chýba. Navrhujeme preto uskutočniť detailný kvantitatívny a kvalitatívny prieskum o vní­ maní mesta v určených cieľových skupinách.

Celý proces by mal riadiť novokoncipovaný riadiaci mestský orgán, spolu so zapojením kľúčových účastníkov. Po transparentnom výbere partnera (brandigovej agentúry) sa vytvorí marketingová a brand stratégia. Po jej odkomunikovaní verejnosti vznikne kľúčový brand manuál mesta a plány na jeho realizá­ ciu. Postupné spúštanie jednotlivých atribú­ tov do praxe umožní vychytávať chyby počas realizácie. Komunikácia a zapojenie verej­ nosti bude kľúčové v každom kroku procesu tvorby mestskej značky.

145

ČO DOKÁŽE CITY BRANDING?

Turisti a cudzinci sú len pomerne malou zložkou tých, komu je branding mesta určený. Jeho publikom sú rovnako obyvatelia mesta, mestské komunity, firmy, inštitúcie a v prípade Bratislavy aj mestské časti. City branding síce nedokáže zlepšiť samotné funkcie mesta, dokáže však definovať a korigovať debatu o jeho povahe a nasmerovať vnímanie mesta do atraktívnej polohy.

Takej, v ktorej Bratislavčania, firmy a inštitúcie držia spolu. Výsledkom dobre nadizajnovaného a úprimného brandingu je zrozumiteľnejšie a naformulované ambície. Bratislavčan aj návštevník by mali mať z mesta dojem, ktorý je v oboch prípadoch podobný. Potrebujeme prepojiť rôzne svety, čo je náročná, no nie nerealizovateľná úloha, vyžadujúca si transparentný a zrozumiteľný priebeh.

Viac o komunikácií?

Preštudujte si kompletný výstup odbornej skupiny na: www.planbratislava.sk/komunikacia

Komunikácia a vzťah k mestu

mesto, kompaktnejšia spoločnosť

Mesto, ktoré komunikuje

Ako sa dostať na mapu sveta V 20. storočí bolo usporiadanie Olympijských hier stratégiou, ako sa mesto mohlo dostať na mapu sveta. V súčasnosti je to skôr príliš nákladný a pre mnohé mestá aj nevhodný zásah do ich chodu. Dobrou náhradou je organizácia ťažiskového kultúrneho podujatia svetovej úrovne, ako je napríklad jazzový festival (Graz, Toronto, Rotterdam) alebo filmový festival (Berlín, Benátky, Karlovy Vary). Niektoré mestá objavili svoj potenciál vo vybudovaní moder­ nej architektonickej dominanty, ktorá nanovo zadefinovala vzhľad a tým aj vnímanie mesta.

Najznámejším príkladom je asi Guggenheimovo múzeum v španielskom Bilbao, ale podarilo sa to aj opere v Sydney a najnovšie aj budove fil­ harmónie v Hamburgu. Iné mestá stavili naprí­ klad na svoje univerzity (Brno).

Mesto pre všetkých

Na Slovensku neexistuje rozmanitejšie mesto.

147 Identita

Bratislava je dnes hlavným mestom všetkých obyvateľov Slovenska nielen na papieri, ale aj v skutočnosti. Jej rôznorodosť je postavená na spektre lokálnych regionálnych slovenských identít. V Bratislave žijú vedľa seba Záhoráci a Východniari, Liptáci a Kysučania, Tatranci, ale aj Slováci z Dolnej zeme. Má pomerne veľa cudzincov, i keď by ich bola schopná prijať ešte viac. Toto bohatstvo si však neuvedomuje a nevyužíva ho a my to chceme do budúcna zmeniť. V Bratislave žijú takzvaní starí Bratislavčania, ale aj tí noví, ktorí sa v hlavnom meste nenarodili, ale sa doň prisťahovali. Mesto potrebuje prijať všetkých, ktorí v ňom chcú zapustiť korene bez ohľadu na ich pôvod. Nová bratislavská identita bude postavená na tejto rozmanitosti. Mesto začne komunikovať so svojimi obyvateľmi a dá im jasne najavo, že s nimi počíta a potrebuje ich.

Identita Bratislavy bude niečo ako slovenský mixér: spojenie rôznorodých prísad so synergickým efektom. Aj preto ho voláme „mestom kultúr“.

Agenda mesta

148

Agenda mesta

Agenda mesta 149

MOBILITA

Dostupné mesto

152 Mobilita Agenda mesta

Mesto nemôže existovať bez dopravy. Ľudia v meste musia prekonávať vzdialenosti a na presun využívajú rôzne prostriedky – mestskú hromadnú dopravu, auto, bicykel či vlastné nohy. Súčasný trend koncentrácie obyvateľstva do miest zvyšuje ich hustotu a spôsobuje, že expandujú do šírky. So zvýšeným počtom obyvateľov a dochádzaním do mesta zo vzdialenejších satelitov logicky narastá aj zaťaženie dopravnej infraštruktúry. Otázkou je, ako mestá dokážu na túto situáciu reagovať.

Ak dnes vodiči áut v Bratislave denne trčia v zápchach, nesúvisí to len s tým, aký dopravný prostriedok si vybrali. Súvisí to najmä s tým, že mesto sa vyvíja a dopravné kapacity, ktoré v minulosti postačovali, sú dnes na míle vzdialené od optimálneho stavu. Riešenie nespočíva v sústavnom pridávaní jazdných pruhov, ale v novej logike mestskej mobility. Zlepšovanie situácie v doprave nemôže stáť na jednom opatrení, ale vyžaduje si celý balík riešení, ktoré sa budú navzájom ovplyvňovať.

Pomoc používateľom áut môže prísť so zvýšením kvality iných druhov dopravy.

153 Mobilita Dostupné mesto

Východiskom rozumného prístupu k mobilite je poznanie, že doprava nie je o počte motorových vozidiel, ale o počte ľudí, ktorí sa dokážu v primeranom čase premiestniť do žiadaného cieľa. Tento prístup presadzuje rovnosť šancí pre rôzne formy mobility a smeruje k tomu, aby žiadny účastník dopravy nebol znevýhodnený. Variabilita dopravných možností je výhodou každého múdreho mesta. Motivovanie k používaniu hromadnej dopravy či vytváranie dobrých

154 Mobilita

podmienok pre využívanie aktívnej dopravy (bicykel, chôdza) pomôžu uvoľniť kapacity na použitie áut tým ľuďom, ktorí to viac potrebujú. Všetky formy dopravy by mali byť integrované tak, aby sa navzájom dopĺňali. Cieľom je posilniť u ľudí pocit dostupnosti mesta, čo ovplyvní aj ich vzťah k nemu.

Predpokladom pre efektívne, pohodlné a zdravé prúdenie ľudí v meste je zmysluplný dopravný systém a vízia jeho rozvoja. Ak dnes doprava v Bratislave vyvoláva skôr negatívne emócie, súvisí to s tým, že mesto trpí dlhodobo zle nastavenou dopravnou politikou a nemá ucelenú víziu rozvoja dopravy a jej udržateľného financovania. Existujú síce strategické dokumenty týkajúce sa dopravy, ale ich napĺňanie je slabé, často sú len formálnymi nástrojmi na získavanie eurofondov.

Nástrojom možného vylepšenia je koncepčná zmena plánovania dopravy. Prinesie nový prístup k dizajnovaniu mesta vzhľadom na mobilitu – jeho ľudský rozmer. Tak aby bolo mesto primárne zamerané na ľudí, nie na autá.

Priestor ulíc je totiž obmedzený a preto je nutné ich upraviť tak, aby sa nimi dopravilo čo najviac ľudí. Tvorba koncepcie dopravy je aj jednou z úloh Metropolitného inštitútu Bratislavy (MIB). Všeobecne ide o zadefinovanie tokov dopravy v meste týkajúce sa hierarchizovania cestnej siete či rozhodnutí o doplnení mestských okruhov a obchvatov. MIB by mal podporovať tvorbu viacúčelových dopravných uzlov, v ktorých je možné bezproblémovo a rýchlo prestúpiť z jedného na iný druh dopravy.

Tieto rozhodnutia sa robia vždy na základe dát a cieľov stanovených v dopravnej koncepcii.

Agenda mesta

Naša vízia dopravy stavia na poznaní, že nepostačia čiastkové technické riešenia. Potrebujeme komplexnú zmenu nastavenia udržateľnej mobility v meste. Obsahovo víziu dopravy staviame na štyroch nosných pilieroch, ktoré sa navzájom ovplyvňujú.

Prvým pilierom mobility je podpora chodcov. Priznanie dôležitosti pešiemu pohybu zmení cesty z dopravných tepien na živý priestor pre všetkých.

155 Chodci

Cyklisti

MHD

Zásobovanie a služby

Car-sharing

Mobilita

Taxi a spolujazda

Osobná doprava

Chôdza spolu s bicyklovaním patrí pod hlavičku aktívnej dopravy, ktorej rozvoj tvorí druhý pilier. V oboch prípadoch ide o bezemisné formy mobility, ktoré prispievajú k čistejšiemu a tichšiemu mestu i k zdraviu jeho obyvateľov.

Štvrtý pilier tvorí automobilová doprava, ktorej dnešný kritický stav môže do veľkej miery pomôcť vyriešiť úspešnosť prvých troch pilierov. Ako vyzerá naša vízia konkrétnejšie?

Dostupné mesto

Tretím pilierom mobility je zvyšovanie kvality a efektívnosti mestskej hromadnej dopravy. Čím viac ľudí MHD využíva, tým menej sú zaťažené cesty.

156 Mobilita

❶ Chodiť je normálne

Agenda mesta

V Bratislave ako „meste s mierkou“ je namieste hovoriť o chodcoch a pešej doprave. Malé centrum a krátke vzdia­ lenosti v rámci štvrtí i medzi nimi umožňujú dopravu po svo­ jich. Zabúdame na to, že pohybovať sa a vykonávať fyzickú aktivitu je normálne. Peší pohyb po uliciach má aj ďalšie benefity. Vytvára väčšiu interakciu medzi ľuďmi a pobyt obyvateľov na uliciach podporuje služby v parteroch domov.

To má vplyv na ekonomiku, tvorbu pracovných miest aj na zdravú diverzitu ponuky v meste. Najprv ale musia existovať dobré podmienky na peší pohyb. Zlé postavenie chodca vidno už v tom, že nemôže úplne využívať infraštruktúru, ktorá je dnes k dispozícii. Je bežné, že chodníky sú buď úzke alebo nepoužiteľné, pretože na nich parkujú autá.

157

Ako teda ľudí dostať na ulice a urobiť tak prvý krok ku diverzite dopravy v meste?

Chodiť je normálne

Chodník v Ružinove nepriechodný pre parkujúce autá.

Bratislava má relatívne malé centrum, čo ho predurčuje na peší pohyb. Na to, koľko obyvateľov sa v ňom denne vysky­ tuje, má vplyv aj to, či sa v ňom cítia dobre a dokážu sa v ňom pohybovať. Príspevkom k tomu je pešia zóna, ktorá si však žiada vylepšenia. Bratislava má dve hlavné pešie zóny – histo­ rické jadro a okolie Obchodnej ulice. Oddelené sú Námestím SNP, na ktorom parkujúce autá často tvoria bariéru v pohybe chodcov. Jednoduchou zmenou organizácie dopravy by pri­ tom bolo možné obidve zóny prepojiť do jednej veľ kej pešej zóny. Podobne by bolo možné spojiť Obchodnú ulicu s par­ kom na Kollárovom námestí. Ako pešie zóny sú označené aj Mostová ulica a Námestie Ľ. Štúra, chodec však vôbec necíti, že sa v pešej zóne nachádza. Pre komfortnejší pohyb v peších zónach je potrebná aj zmena dopravného režimu pre záso­ bovanie, ktoré znepríjemňuje pohyb peších. Mesto by malo celkovo utlmiť vjazd motorových vozidiel do peších zón a pod­ poriť systém prekladísk tovarov na prenajímateľné elektrické vozíky a nákladné bicykle.

Mobilita

Všeobecne je potrebné, aby sa s pešou dopravou počítalo už od začiatku. Navrhujeme, aby všetky budúce dopravné pro­ jekty v meste stavali na prinícpe „chodec na prvom mieste“.

Ide totiž o najzraniteľnejšieho účastníka dopravnej premávky.

Chodci pritom netvoria nejakú špeciálnu skupinu ľudí, ktorí obľubujú pohyb. Pešo sa v istých situáciach pohybuje každý obyvateľ mesta. Pri posudzovaní dopravy investičných pro­ jektov by sa nemal brať do úvahy iba počet prechádzajúcich áut, ale počet ľudí celkovo (vrátane ľudí na bicykloch, v MHD alebo kráčajúcich). Cieľom je dizajnovať ulice tak, aby boli vhodné pre všetkých (samozrejmosťou je bezbariérovosť) a aby na menšom priestore dokázali prepraviť viac ľudí. To je prvý predpoklad na odľahčenie zaťaženej automobilovej dopravy. Zmysluplné územné plánovanie by malo myslieť na to, aby ulice boli pre ľudí bezpečné, zaujímavé a živé.

Agenda mesta

Mobilita 158

159

Mnohé priechody pre chodcov kapacitne nevyhovujú, sú úzke, majú malé čakacie plochy a nie sú bezbariérové. Na viacerých priechodoch boli zúžené biele pásy, čo znižuje ich viditeľnosť pri jazde autom rýchlosťou 50 km/h. Navrhujeme preto rozšírenie vodorovného dopravného značenia prie­ chodov pre chodcov a dobudovanie prístupov ku zastávkam MHD. Ďalším riešením je tvorba stredových ostrovčekov na priechodoch. Rozdelenie prekonania križovatky na dve časti spríjemňuje chôdzu a odbúrava strach ľudí, ktorí práve z tohto dôvodu radšej cestujú autom.

Chodiť je normálne

Jasné označenie Zóny 30 s vyvýšením v Zürichu.

Peší pohyb v meste je aj o prechádzaní ciest a križovatiek.

Dizajn mnohých križovatiek pritom nereflektuje základný princíp chôdze. Ľudia vždy vyhľadávajú čo najkratšie spo­ jenia, no cez križovatku sú nútení ísť aj na trikrát, čo spolu trvá 3 až 5 minút. Priechody pre chodcov by mali byť na všetkých ramenách križovatky a mali by byť dobre naviazané na zastávky mestskej dopravy. Tým by sa podstatne skrátil čas cestovania. Riešením sú doplnenia priechodov (napr.

Trnavské mýto), dobudovanie podchodov či nadchodov (napr. Astronomická – Hornbach) a minimalizovanie počtu vyraďovacích pruhov pre zrýchlené odbočenia motorových vozidiel, ktoré zbytočne zužujú pešie trasy.

Mobilita

Aby sa ľudia mohli pohybovať pešo v miestach, v ktorých zároveň prúdi doprava, musia sa cítiť bezpečne. Ide o aktívnu prevenciu dopravných nehôd. Je dokázané, že znížením maximálnej rýchlosti áut na 30 km/h sa výrazne znižuje riziko usmrtenia chodca pri náraze automobilom, ako aj hluk a exhaláty. Žiadaným cieľom je dosiahnutie nulovej úmrtnosti na cestách (tzv. Vision Zero). Z časového hľadiska má pri­ tom Zóna 30 minimálny vplv na dĺžku cesty, keďže väčšinou ide o krátke úseky v rámci sídlisk. V Bratislave sú zóny 30 rozšírené hlavne v Petržalke a v časti vnútorného okruhu.

Navrhujeme plošné rozšírenie zón 30, hlavne pri vstupoch do sídlisk, rezidenčných zón a štvrtí. Žiaduce je tiež lokálne spo­ malenie alebo vylúčenie prejazdu tranzitnej dopravy v rámci obytných štvrtí. Dôležité je tiež zabrániť pojazďovaniu chodní­ kov automobilmi. Chodník je priestor, kde sa má chodec vždy cítiť bezpečne.

160 Mobilita

Zdanlivou samozrejmosťou by mala byť pravidelná údržba ciest, ktorej súčasťou je obnova vodorovného značenia prie­ chodov. Tie musia byť vždy viditeľné minimálne na 75 percent po roku od značenia. Peší pohyb komplikujú aj rozkopávky a stavebné úpravy, ktoré často nie sú riadne označené a nelegálne zaberajú verejný priestor. Bežne je možné nájsť rozkopávky bez vyznačenej obchádzkovej trasy pre chodcov.

Navrhujeme preto vyžadovať spracovanie projektu dočasného dopravného značenia, ktorý bude rešpekovať priority cestnej premávky s chodcom na prvom mieste. Zároveň navrhujeme sprístupniť online mapu všetkých rozkopávok a záberov verej­ ných priestranstiev spojenú s osobnou kontrolou ich stavu.

Nedostatočná kapacita ostrovčeka ohrozuje chodcov na Račianskom mýte.

Agenda mesta

Citylight bráni výhľadu i vstupu na priechod pre chodcov.

Priznanie dôležitosti pešiemu pohybu zmení cesty z dopravných tepien na živý priestor pre všetkých.

162 Mobilita

❷ Aktívna doprava v zdravom meste

Mesto bez dopravy nemôže existovať, no mobilita so sebou prináša aj negatívne javy, ktorých dopad závisí od nastavenia dopravného systému. To znamená, že organizácia dopravy ovplyvňuje zdravie mesta a to v rôznych ohľadoch.

Agenda mesta

Doprava má výrazný vplyv na kvalitu ovzdušia, čo sa prejavuje na celkovom stave životného prostredia v meste. Doprava v Bratislave sa na objeme CO2 podieľa jednou tretinou, pričom najväčší podiel má individuálna automobilová doprava. Ďalším faktorom je hlučnosť vytváraná dopravnými prostriedkami. Hluk pritom zasahuje nielen fyzickú ale aj psychickú kondíciu človeka.

Je zrejmé, že zdravie mesta do veľkej miery súvisí so zdravím obyvateľov. V súvislosti s dopravou to znamená aj to, že čím viac ľudí využíva aktívne formy mobility (chôdza, bicykel), tým je kondícia obyvateľstva lepšia. Aktívna doprava zároveň nepri­ spieva k znečisťovaniu ovzdušia a tvorba i údržba jej infraštruk­ túry nie je v porovnaní s motorizovanou dopravou nákladná.

Využívanie aktívnej dopravy ako alternatívy ku použitiu auta významne prispieva ku diverzite mobility v meste, a teda prispieva k odbremeneniu ciest.

Na to, aby ľudia presedlali na bicykle, sú potrebné plynulé a fyzicky oddelené cyklotrasy.

163

Ako vytvárať podmienky pre zdravšie mesto pomocou zdravej dopravy?

Osobné autá sú a budú súčasťou mestskej mobility. Bratislava by nedokázala zo dňa na deň prestať fungovať úplne bez áut.

Navyše, doprava je vždy primárne o rýchlosti a komforte prepravy. Preto ide skôr o to, aby mesto vytváralo motiváciu pre iné a pritom rovnako pohodlné a časovo efektívne formy dopravy. Nebude ich síce využívať každý, ale je dôležité, aby pre ne existovali možnosti. Ľudia sa pri voľbe spôsobu dopravy väčšinou nerozhodujú s ohľadom na jej environmen­ tálnu záťaž. Ak im však mesto ponúkne kvalitnú mestskú dopravu či bezpečné cyklotrasy, budú ich využívať. Ak bude električka rýchlejšia ako auto, ľudia na ňu presadnú. Ak bude cyklotrasa súvislá a bezpečná, využijú ju, pretože na kratšie vzdialenosti je bicykel najrýchlejší. Ak aj človek vlastní auto, môže sa vždy rozhodnúť, či je na danú trasu alebo na daný účel cesty jeho použitie nevyhnutné.

Aby Bratislava zabezpečila udržateľný rozvoj a znížila dopad dopravy na ovzdušie, mala by znížiť pohyb autami o tretinu.

Viac ľudí na chodníkoch, bicykloch či v MHD znamená menej áut na cestách, čo logicky znamená menej času stráveného v zápchach pre tých, ktorí jazdu autom skutočne potrebujú.

Preto je v záujme mesta i všetkých jeho obyvateľov aktívnu a hromadnú dopravu podporovať a neúnavne vysvetlovať, prečo je tak dôležitá.

Aktívna doprava – a to najmä chôdza či jazda na bicykli – nás robí zdravšími. Nie každý má čas na pravidelné športova­ nie, pritom aj jednoduchý aktívny presun v rámci mesta má pozitívny vplyv na naše zdravie. Využívanie aktívnych foriem dopravy závisí od dvoch vecí – jednak od podmienok vytvore­ ných mestom pre takéto formy mobility a od osobných pre­ ferencií ľudí. Obidve spolu súvisia a sú ovplyvniteľné. Mesto

Aktívna doprava v zdravom meste

Dobrým príkladom je londýnska cyklodiaľnica, ktorá má šírku štyri metre a je bezpečne oddelená od motorovej dopravy.

Mobilita

Bratislava sa v roku 2012 zapojila do celoeurópskeho úsilia zníženia dopadov mesta na životné prostredie a to zaviazaním sa znížiť tvorbu CO2 o 20 percent. Magistrát vypracoval Akčný plán udržateľného energetického rozvoja hlavného mesta, ktorý stanovuje opatrenia aj vo vzťahu ku doprave. Patrí medzi ne podpora verejnej dopravy a cyklodopravy a tiež obme­ dzenie individuálnej dopravy autom. Opatrenia s najväčším dopadom na životné prostredie – čiže parkovacia politika a výstavba cyklotrás – sa však neimplementovali.

Cyklistické trasy v rámci ÚPN BA 1 : 30 000

Záhorská Bystrica

Rača

Devínska Nová Ves

Vajnory

Lamač Nové Mesto

Dúbravka

Devín

Karlova Ves Staré Mesto

Vrakuňa

Ružinov

Podunajské Biskupice

Petržalka

Jarovce

Rusovce Čunovo

Mesto si v Územnom pláne, Územnom genereli dopravy a iných dokumentoch určilo hlavnú sieť mestských cyklotrás rozdelených na viac ako 30 radiál a 10 okruhov. Na ne sa majú zo sídlisk a štvrtí napájať lokálne spojovacie cyklotrasy.

Každý obyvateľ by mal byť schopný do 5 minút sa napojiť na hlavnú mestskú cyklotrasu, ktorá by spĺňala najvyšší štandard bezpečnosti, komfortu a plynulosti. Tieto trasy majú spájať všetky mestské časti s centrom a navzájom, majú byť vhodné pre všetky vekové skupiny.

vybudované alebo iba dopravným značením vyznačené cyklotrasy, vrátane mnohých zanedbaných úsekov plánovaná sieť hlavných cyklotrás

165

Ak bude cyklotrasa súvislá a bezpečná, ľudia ju radi využijú, pretože na kratšie vzdialenosti je bicykel najrýchlejší.

Je preukázané, že aktívne dochádzanie do práce znižuje pravdepodobnosť smrti (z akejkoľvek príčiny) o takmer 40 %.

Bratislava už dnes disponuje pomerne rozsiahlou sieťou bezpečných cyklotrás pozdĺž Dunaja a Malého Dunaja. Sú to primárne rekreačné cyklotrasy. Cyklodoprava v meste však nie je iba o športe a rekreácii. Mesto len pomaly vytvára sieť bezpečných cyklotrás pozdĺž ulíc, pričom práve tieto by nás mali dostať do práce, školy či obchodu a to bez toho, aby sme sa cítili ohrození. Budovanie cyklosiete neznamená maľovanie pruhov na rušné cesty. Na to, aby ľudia presedlali na bicykle, sú potrebné kontinuálne a fyzicky oddelené cyklotrasy. Iba tak nastane presun obyvateľov ku cyklodoprave.

Aktívna doprava v zdravom meste

40%

Dôležitou formou aktívnej dopravy je jazda na bicykli.

Bratislava ako mesto s minimálnymi výškovými rozdielmi má ideálne podmienky pre cyklodopravu. Platí to hlavne pre krat­ šie vzdialenosti od dvoch do siedmich kilometrov. Rozvoj cyk­ listickej – čiže bezemisnej a nehlučnej – mobility prispieva nielen k zdravšiemu ovzdušiu, ale aj k zdraviu ľudí. Je preukazané, že aktívne dochádzanie do práce znižuje pravdepodobnosť smrti (z akejkoľvek príčiny) o takmer 40 %. Dobré predpoklady na to Bratislava má. Obyvatelia Bratislavy vlastnia približne rovnaký počet bicyklov ako automobilov, napriek tomu tvorí tento druh mobility len zlomok celkovej prepravy. Hlavným dôvodom je, že mesto má málo cyklotrás, tie existujúce nie sú bezpečné a sú len slabo poprepájané.

Mobilita

k aktívnej doprave prispieva tým, že umožňuje bezpečný peší pohyb a jazdu bicyklom. Využívanie aktívnej mobility však súvisí aj s rozhodnutím človeka pre miesto svojho pobytu a s tým, či je v dosahu občiansku vybavenosť. Ak to tak nie je, logicky stúpa využívanie áut či dokonca závislosť na nich.

Príkladom je fenomén „mama taxi“, čiže rozvážanie detí do škôl. Intenzívnejšia individuálna doprava detí do škôl autami v záujme ich bezpečnosti paradoxne zhoršuje bezpečnosť iných detí zdržujúcich sa v okolí škôl. Najlepšie je, ak deti cho­ dia do školy v mieste svojho bydliska, čo predstavuje zvyčajne do 10 minút peši. Jedným z nástrojov pokusu o takúto zmenu je vzdelávanie rodičov o možnostiach dochádzania do školy inak ako autom a vytváranie bezpečných zón pred školami.

166 Mobilita Agenda mesta

Mesto dnes nepovažuje cyklodopravu za rovnocennú voči autodoprave či MHD. Dlhodobo sa porušujú záväzné doku­ menty (Územný plán), pri rekonštrukciách a prestavbe ciest a križovatiek sa nepočíta s cyklodopravou. V rokoch 2015–2017 nebol z rozpočtu magistrátu určeného na cyklodopravu vybudo­ vaný ani jeden kilometer bezpečnej cyklotrasy, niekoľko kratších úsekov cyklotrás naopak zaniklo. Najneskôr do roku 2026 je možné vytvoriť kvalitnú sieť nových cyklotrás v dĺžke vyše 70 km, ktoré by prepojili takmer všetky mestské časti s centrom a susedné časti medzi sebou. Každý obyvateľ by mal byť schopný napojiť sa do piatich minút na hlavnú cyklotrasu. Odhadované náklady by nepresiahli 20 miliónov eur.

Podpora cyklodopravy nemusí súvisieť len s budovaním infraštruktúry, ale aj s dostupnosťou bicyklov. Bratislava by v roku 2018 mala dostať mestský systém zdieľaných bicyklov.

Ide o výbornú pomoc vtedy, keď nemáte so sebou bicykel a potrebujete sa prepraviť na vzdialenosť dvoch-troch kilomet­ rov. Zdieľanie bicyklov najlepšie funguje v spojení s verejnou dopravou. Stanice zdieľaných bicyklov by mali byť dostupné na sídliskách, pri biznis centrách i dopravných uzloch, a to vo vzdialenosti 100 až 300 metrov v centre a 300 až 500 metrov mimo centra. Poplatok za požičanie by mal byť nízky, aby motivoval k ich využívaniu. Majiteľom ročných cestovných lístkov MHD by mesto môže poskytnúť stopercentnú zľavu na používanie zdieľaných bicyklov.

Budovanie cyklosiete neznamená maľovanie pruhov na rušné cesty.

Na to, aby ľudia presedlali na bicykle, sú potrebné kontinuálne a fyzicky oddelené cyklotrasy.

168 Mobilita

❸ Kvalitná MHD

Najdôležitejšou zložkou mobility v každom väčšom meste je verejná hromadná doprava. Čím je spoľahlivejšia a kom­ fortnejšia, tým viac ľudí ju používa. To prispieva k nižšiemu počtu áut na cestách a znižuje čas strávený v zápchach. Možné zvýšenie používania MHD v Bratislave pritom závisí od dvoch vecí. Prvou výzvou je dostatočné finančné zabezpečenie sys­ tému verejnej dopravy, ktoré umožní jej strategické rozvíjanie.

Druhou výzvou je zmena postoja obyvateľov voči hromadnej doprave a vytvorenie motivácie na jej používanie.

Agenda mesta

Ako spraviť hromadnú dopravu v Bratislave kvalitnejšou?

Bez peňazí to nepôjde. Navrhujeme preto navýšenie dotácie pre verejnú dopravu takmer o polovicu. To umožní nie­ len plátať havarijné stavy, ale hlavne systematicky rozvíjať verejnú dopravu. Bratislavský dopravný podnik ročne od mesta inkasuje približne 54 miliónov eur ako úhradu straty pri vykonávaní výkonov vo verejnom záujme (tzv. dotácia). Ako však ukázali prepočty Ministerstva dopravy, ak by sme chceli

Do roku 2023 bude potrebné vymeniť 96 starých električiek, 6 trolejbusov a 300 autobusov.

Rozvíjanie mestskej dopravy s adekvátnym rozpočtom s cie­ ľom jej zatraktívnenia znamená v prvom rade jej lepšiu organi­ záciu. MHD bude prehľadnejšia a používateľsky príjemnejšia, s jednoduchšou sieťou liniek a častejšie jazdiacimi spojmi.

Jazdiť by malo viac spojov na menšom počte liniek a to v inter­ valoch 4 až 10 minút, maximálne 15 minút. V Bratislave stále existujú lokality, kam MHD nechodí vôbec alebo najbližšia zastávka je ďaleko. Naším cieľom je dostupnosť celého mesta a preto musia byť stanovené štandardy dostupnosti, inter­ valov spojov, či najvyššieho prípustného počtu prestupov na ceste k dôležitým cieľom. Pri plánovaní novej výstavby musí byť dopredu podľa týchto štandardov navrhnutá sieť liniek.

Trate musia byť dokončené spolu s novou výstavbou, aby si obyvatelia od začiatku zvykli na používanie MHD. Intervaly spojov MHD by mali byť zjednotené tak, aby na vybraných linkách bola garantovaná ich náväznosť.

169

Ďalším zlepšením organizácie dopravy bude prispôsobovanie liniek reálnemu dopytu cestujúcich. Dopravný podnik má možnosť merať obsadenosť vozidiel pomocou automatických počítadiel cestujúcich. Použitím vhodnej metodiky zistí, kde je kapacita nedostatočná a kde naopak prebytočná. A na základe toho dokáže situáciu rýchlo riešiť. Lepšia organi­ zácia znamená aj minimalizovanie počtu zmien v doprave a tiež počtu výluk a ich lepšie plánovanie. To prispeje k väčšej spoľahlivosti a stabilite MHD. Verejná doprava by mala byť jasnou voľbou pri veľ kých podujatiach, aby sa znížili problémy s parkovaním vozidiel. Na to bude slúžiť posilová doprava, na ktorú sa bude dať spoľahnúť.

Popri lepšej organizácii je druhým pilierom pozitívnej zmeny MHD zlepšenie jej infaštruktúry. Kľúčová je tu preferencia hromadnej dopravy v mestskej premávke tak, aby sa výrazne skrátila dĺžka cestovania a zvýšila sa tak jej atraktivita pre ces­ tujúcich. Preferovanie MHD môže mať pritom rôzne podoby.

Kvalitná MHD

Situácia na zastávke Blumentál je počas dopravnej špičky veľmi neprehľadná.

Mobilita

úroveň MHD aspoň takú ako v neďalekom Brne, Dopravný podnik by potreboval ročnú dotáciu vo výške až 79 miliónov eur. To predstavuje navýšenie dotácie o 47 percent. Dnešná dotácia na MHD je v pomere k jej výkonom nízka nielen v porovnaní s Českou republikou, ale aj celou západnou Europou. Mesto sa dostalo do situácie, kedy využíva eurofondy najmä na obnovu existujúcich tratí a vozidiel.

Tento stav je dlhodobo neudržateľný.

Kvalitnejšia infraštruktúra MHD znamená aj lepšie riešené prestupné uzly, ktoré umožnia jednoduchšie a pohodlnejšie prestupovanie.

171

Ide napríklad o uprednostnenie vozdiel MHD na križovatkách, zmenu prednosti v jazde v prospech MHD, zrušenie pojazďo­ vania električkovej trate automobilovou dopravou (príp. obme­ dzenie na pojazďovanie autobusmi) či vyhradenie existujúcich jazdných pruhov pre MHD (napríklad bus pruh na Gagarinovej a Štefánikovej).

Pocit z MHD do zásadnej miery ovpyvňuje stav vozdiel.

Vozidlový park MHD preto musí byť pravidelne obnovovaný a udržiavaný v dobrom stave (napr. čistota vozidiel, servisova­ nie) s cieľom postupnej náhrady všetkých bariérových vozidiel.

Do roku 2023 bude potrebné vymeniť 96 starých električiek, 6 trolejbusov a 300 autobusov. Okrem toho bude nutné zakúpiť električky a trolejbusy pre nové trate.

Mobilita

Kvalitnejšia infraštruktúra MHD znamená aj lepšie riešené prestupné uzly, ktoré umožnia jednoduchšie a pohodlnejšie prestupovanie. Ideálom je prestup na jednom nástupišti, bezbariérový prestup či minimálne zdržanie čakaním na semaforoch pri presune v rámci uzlu. Odstrašujúcim príkla­ dom je Račianske mýto. K pocitu z cestovania prispieva aj kvalita zastávok, ktoré prejdú systematickou modernizáciou a poskytnú cestujúcim viac pohodlia a informácií o verejnej doprave. Zastávka je ukážkou fungujúceho mesta a reprezen­ tuje jeho priority, schopnosti aj atmosféru.

Zlepšenie údržby tratí a ich modernizácia prinesie zníženie hlučnosti, zrýchlenie električiek a trolejbusov a prevenciu havarijnych stavov. Ak by sa plánovali električkové a trolejbu­ sové trate tak, že umožnia rýchly prestup na železničné stanice a zastávky, podporí sa prepojenie a využívanie rôznych druhov verejnej dopravy.

Kvalitná MHD

Mesto musí mať jasno v úlohách a postavení jednotlivých druhov hromadnej dopravy. Musí vedieť, kedy, kde a na aký druh dopravy sa zamerať. Električkové trate sú nosnou mest­ skou dopravou a ich úloha bude v budúcnosti narastať. Rozvoj električkových tratí bude potrebné zrýchliť, aby sa využili eurofondy, ktoré sú na tento účel určené. Okrem dokonče­ nia petržalskej radiály a modernizácie iných radiál to bude znamenať aj prípravu ďalších rozšírení tratí. (Ktoré nové trate prichádzajú do úvahy si môžete prečítať na webe.) Pokračovať bude aj rozvoj trolejbusových tratí, pričom základným pravid­ lom musí byť snaha nahradzovať celé autobusové linky, ktoré obsluhujú veľ ké počty cestujúcich.

172

Motivátorom používania verejnej dopravy je aj jej cena. Musí byť preto výhodná a zákazníci zľavami motivovaní k tomu, aby si kupovali predplatné cestovné lístky na dlhšie obdobia. Dnes časový lístok vlastní zhruba 27 percent obyvateľov Bratislavy.

Atraktivitu zvýšia aj nové formy predaja cestovných lístkov, ktoré umožnia ich zakúpenie bezkontaktnými platobnými kartami a smartfónmi. Ceny cestovných lístkov a parkovného by mali byť previazané, aby vynikla výhodnosť cesty MHD pred parkovaním.

Verejná doprava v Bratislave má dnes horší imidž, než je jej sku­ točná kvalita a jedným z dôvodov sú napríklad aj nedostatočné informácie o nej. Informácie na zastávkach sú neprehľadné a nedostatočne sú využívané aj IT technológie vo vozidlách.

Kvalitu môže zvýšiť jednotný vzhľad a formát informácií alebo zobrazovanie prestupov na displejoch vo vozidlách.

Mobilita

Parkovanie na nástupišti zastávky MHD.

Agenda mesta

Výhľad z električky na bratislavskú dominantu Dóm svätého Martina je nevhodne obmedzený reklamou.

MHD je jedným z prvých kontaktov turistov a cudzin­ cov s mestom a preto ho musí pozitívne reprezentovať.

Samozrejmosťou by mali byť vodiči v uniformách, dvojjazyčné informácie či nulová tolerancia ku grafitom. Špecialitou je spojenie mesta s letiskom, ktoré zabezpečujú dve linky, no ich časové intervaly sú nedostatočné a vozidlá nedisponujú priestorom pre batožinu.

Používanie MHD môže podporiť aj vhodne nastavený marke­ ting, ktorý poukáže na jej silné stránky a pozitíva – napríklad, že dnes električky v pracovných dňoch jazdia každé 4 minúty a v ostatných časoch každých 7–8 minút. Lepší pocit z cestovania podporí aj obmedzenie reklamného smogu.

Problémom nie je samotné využitie vozidiel na reklamu, ale jej rozsah – celovozidlové reklamy napríklad obmedzujú a znepríjemňujú výhľad cestujúcich. Keďže MHD má slúžiť predovšetkým na prepravu cestujúcich, reklamy musia byť v súlade s potrebami cestujúcich a s cieľom získať nových.

Pohľad na každodenné zápchy v meste a na príjazdových cestách do mesta vyvoláva predstavu, že v rámci dopravy sú dnes na tom najhoršie ľudia jazdiaci autom. Rastúci počet automobilov a s tým súvisiace zdržania v spomalenej pre­ mávke znižujú komfort tohto druhu dopravy. Riešením však nie je mechanické pridávanie jazdných pruhov. Je dokázané, že pridaním pruhov sa ešte viac podporuje používanie auto­ mobilov a tým aj suburbanizácia, ktorá zase len generuje viac áut na cestách.

V našej koncepcii zmeny bratislavskej dopravy sa snažíme ukázať, že odbremenenie zahltenej premávky je možné len podporou regulovaného parkovania, aktívnej dopravy a MHD, ktoré prevezmú časť kapacít motorizovanej individuálnej dopravy. Tak sa vytvorí priestor pre pohodlnejšie využívanie automobilov pre tých, ktorí ich v rámci mesta viac potrebujú.

Sme presvedčení, že dobré podmienky pre aktívnu dopravu a kvalitná a rýchla MHD vytvoria pre mnohých obyvateľov mesta alternatívu k použitiu auta. Zároveň sa ukazuje, že dochádza ku posunu vo vnímaní auta ako predmetu pre rýchlu osobnú prepravu, ktorý je nutné vlastniť. Nový vek auta je o doprave na požiadanie (on demand mobility) a o zdieľaní dopravných prostriedkov.

173 Mobilita

Odbremenenie zahltenej premávky je možné len podporou regulovaného parkovania, aktívnej dopravy a MHD.

Rozumné používanie auta

❹ Rozumé používanie auta

174

Ako by mala vyzerať dopravná politika mesta v oblasti individuálnej automobilovej dopravy?

Agenda mesta

Mobilita

Okrem spomenutej podpory dopravných alternatív voči auto­ mobilite môže mesto vytvárať podmienky na to, aby ľudia mohli svoju jazdu autom redukovať alebo kombinovať s inou dopravou.

Sem patrí napríklad podpora budovania záchytných parkovísk pri železničných staniciach v regióne, na ktorých by mohli cestujúci odstaviť auto a do mesta pokračovať vlakom. Mesto má v tomto smere obmedzené kompetencie, ale môže ako partner integrova­ nej dopravy (BID) apelovať na Železnice SR či samosprávny kraj, aby takéto projekty realizovali.

Jeden z najpálčivejších problémov súvisiaci s individuálnou automobilovou dopravou v meste je parkovanie. Jedni sa sťažujú na nedostatok miesta pre odstavenie auta, druhí na nedostatok miesta na chodenie. V Bratislave v súčasnosti existuje množstvo lokalít s nedostatkom parkovacích miest pre súčasný objem auto­ mobilov. Je to spôsobené najmä bezplatnou ponukou spevnených plôch (ciest, parkovísk, námestí a chodníkov), ktorá spôsobuje vysoký dopyt. Ďalšou dôležitou oblasťou automobilovej dopravy je zásobovanie. Kuriéri a dodávky s tovarom často blokujú chod­ ník či cesty. Riešením tohto problému by mohlo byť vytvorenie na to určených krátkodobých parkovacích miest.

Riešením problému parkovania je jeho regulácia (teda zavede­ nie a dodržiavanie pravidiel pri parkovaní a jeho spoplatnenie).

Zavedenie regulovaného parkovania je účinné tam, kde v určitom období dňa pravidelne dosahuje obsadenosť parkovacích miest viac ako 90 percent. V Bratislave by išlo predovšetkým o rezi­ dentské parkovanie, pri ktorom majú obyvatelia určité výhody v blízkosti svojho bydliska. Predkladáme kompletný návrh cenovej stratégie dopravných služieb mesta (detailný rozpis je dostupný na webe). Rezidenti si môžu zakúpiť rezidenčnú ročnú parkovaciu kartu, ktorá im umožní parkovanie v okolí bydliska. Špecialitou je poskytnutie predplatného cestovného lístka MHD ku parkovacej karte rezidenta. To má motivovať majiteľov áut zvážiť iné formy dopravy. Parkovanie nerezidentov navrhujeme s týždennou platnosťou. Takto sa môžu ľudia prichádzajúci naprí­ klad za prácou na týždňovky rozhodnúť, či daný týždeň prídu autom alebo inak. V prípade ročnej abonentskej parkovacej karty by určite vždy využili auto. Pri využití auta a zakúpení týždňovej karty získajú aj neobmedzený prístup na MHD počas platnosti parkovacej karty. To ich bude motivovať nechať auto v meste stáť a používať MHD.

Osobné autá v súkromnom vlastníctve sú v pohybe asi len 5 % času, zvyšný čas sú nevyužité a len zaberajú miesto. Jedno zdieľané auto dokáže nahradiť aj viac ako desať súkromných automobilov.

Prejavom zmeny prístupu ku automobilovej doprave je dnes to, že auto nie je nutné vlastniť na to, aby sa mohli využívať jeho výhody. Mesto by sa malo snažiť prilákať prevádzko­ vateľov zdieľaných automobilov (car sharingu), napomáhať tak zlepšovaniu mobility jej obyvateľov a zároveň odbúravať nutnosť do auta investovať. Za malý poplatok totiž získajú prístup k automobilu aj ľudia, ktorí auto potrebujú len občas alebo ľudia, ktorí si ho za bežných okolností nemôžu dovoliť.

Osobné autá v súkromnom vlastníctve sú v pohybe asi len 5 % času, zvyšný čas sú nevyužité a len zaberajú miesto.

175 Rozumné používanie auta

Mobilita

Prevádzkovateľom systému regulovaného parkovania má byť výhradne mesto. To neznamená, že mestské časti nebudú o parkovaní rozhodovať a benefitovať z neho. Práve naopak, vybrané ulice alebo celé štvrte sa zaradia do systému parko­ vania na základe rozhodnutie mestských častí. Zo získaných prostriedkov z regulovaného parkovania budú profitovať všetci obyvatelia a to prostredníctvom fondu mobility. Vďaka nemu budú výnosy investované do udržateľnej mobility, napríklad do výstavby a rekonštrukcie infraštruktúry pre bicykle či MHD a výstavby nových parkovísk a parkovacích domov. Z fondu budú môcť čerpať peniaze mestské časti na konkrétne projekty mobility. Navrhujeme tiež úpravu parko­ vacích noriem – napr. v širšom centre namiesto parkovacích miním zaviesť parkovacie maximá, teda zadefinovanie maxi­ málny počet vzniknutých nových parkovacích miest pri novej výstavbe, ktorý sa bude odvíjať od vzdialenosti k tokom MHD.

Prevádzkovateľom systému regulovaného parkovania má byť výhradne mesto a nie súkromné firmy.

177

Zo skúseností zahraničných miest vieme, že prístup obyvateľstva k motorovým vozidlám prostredníctvom systému zdieľaných áut spôsobuje zníženie celkového počtu motorových vozidiel v meste. Každé zdieľané auto vie nahradiť až 10 súkromných.

Obyvatelia navyše zvyčajne získavajú prístup k celej flotile rôznych automobilov od malých, cez stredne veľ ké až po rodinné vany a úžitkové dodávky.

V oblasti individuálnej dopravy bude treba počítať s rozširova­ ním siete nabíjacích staníc pre elektromobily a to v priesto­ roch podzemných garáží, parkovacích domov i parkovísk.

Elektromobilita však so sebou môže priniesť aj riziká.

Elektrické autá riešia niektoré problémy štandardných vozi­ diel, a to že škodlivé látky z výfuku koncentrujú mimo mesta (v mieste výroby elektriny) a znižujú hluk. Avšak neriešia problém so záberom verejného priestoru pre infraštruk­ túru – cesty a parkoviská – a neriešia dopravné zápchy. Treba si uvedomovať, že výmena hoci všetkých automobilov za elektromobily problém s dopravou nevyrieši.

Mobilita

Atraktívnou témou v doprave sa stala elektromobilita, ktorá sa týka hromadnej dopravy, individuálnej dopravy i služieb. V rámci MHD je cieľom preniesť čo najviac cestujúcich do klasických elektrických vozidiel – električiek a trolejbusov. Veľký potenciál využitia vidíme v službách a to napríklad na zásobovanie bez­ emisnými dodávkami v širšom centre či prepravu ľudí bezemis­ nými taxíkmi. Ide o vozidlá, ktoré sú využívané významnú časť dňa, a majú tak väčší dopad na životné prostredie.

Viac o mobilite?

Preštudujte si kompletný výstup odbornej skupiny na: www.planbratislava.sk/mobilita

Rozumné používanie auta

Sme presvedčení, že mestská mobilita nie je riešiteľná nekoneč­ ným rozširovaním ciest, pridávaním parkovacích miest a zabe­ raním ďalších plôch pre individuálnu dopravu. Ani miliardové investície do obchvatov a diaľníc neurobia mesto lepším.

Naopak, čiastočne aj vďaka nim zhoršujúce sa životné prostredie v meste vyháňa Bratislavčanov do satelitov a vytvára tak ďalší tlak na investície, čím sa kruh uzatvára. Jedine podpora lepšieho prostredia v meste, najľahšie dosiahnuteľná rozvojom pešej, cyklistickej a verejnej hromadnej dopravy, môže zmeniť túto zdanlivo neriešiteľnú situáciu.

Mesto, ktoré sa stará o slabších

Súdržné a solidárne mesto.

Zaujímajú nás všetky mestské komunity.

179 Identita

Ak ste proaktívny, talentovaný Bratislavčan s dobrým vzdelaním a rodinným zázemím, žije sa vám v Bratislave dobre. Ale existuje množstvo obyvateľov hlavného mesta, ktorí takéto šťastie nemajú a v našej predstave moderného mesta majú aj tí slabší šancu.

Uvedomujeme si, že ak nerovnosti budeme prehliadať, rozdiely medzi sociálnymi skupinami a mestskými komunitami sa budú ďalej prehlbovať. Pre súdržnejšiu a lepšiu Bratislavu potrebujeme presný opak – začať sa aktívne starať o všetkých slabších Bratislavčanov. Nejde pritom iba o sociálne znevýhodnených, napríklad v doprave považujeme za najslabších chodcov a cyklistov. Bratislavu si predstavujeme ako inkluzívne, nie exkluzívne mesto. Chceme mesto, ktoré nie je len pre vyvolených.

Bratislavskými témami by nemali byť len developerské projekty, ale aj školstvo.

Chceme sa sústrediť na aktívne vnímanie všetkých mestských komunít a ich potreby.

Len tak spravíme z Bratislavy spravodlivejšie a slušnejšie mesto.

SOCIÁLNA OBLASŤ

Postarať sa o všetkých

182 Sociálna oblasť Agenda mesta

Život v meste je atraktívny, pestrý a otvára príležitosti. Rovnako však prináša aj spoločenské riziká. Vysoká koncentrácia ľudí, demografické rozdiely, anonymita či vyššie životné náklady môžu byť zárodkom až existenciálnych problémov obyvateľov. Bratislava by mala byť mestom, ktoré sociálne riziká pozná a dokáže ich zmierniť alebo úplne odstrániť. Ľudia v problémových situáciách sa nemôžu vždy oprieť o rodinu či širšiu sociálnu sieť. Je preto úlohou mesta, aby svojim obyvateľom v krízových okamihoch dokázalo pomôcť.

Platí tu princíp subsidiarity – ak si ľudia so životnými výzvami nedokážu poradiť sami, musí nastúpiť pomoc zvonku. Agenda mesta v sociálnej oblasti sa zameriava na riešenie problémov tých obyvateľov, ktorí patria k najohrozenejším. Sú to seniori, ľudia so zdravotným postihnutím, rodiny v zložitej životnej situácii, nezaopatrené deti, ľudia ohrození stratou bývania i úplne bez domova, ľudia užívajúci drogy alebo pracujúci v sexbiznise.

183 Sociálna oblasť

Zároveň platí, že sociálna politika mesta sa týka všetkých jeho obyvateľov. Po prvé preto, lebo má pôsobiť preventívne – čiže zamedzovať vzniku negatívnych javov, ktoré môžu spôsobiť problémové situácie komukoľvek.

Po druhé preto, lebo už existujúce krízové stavy v konkrétnych sociálnych skupinách majú vplyv na kvalitu života všetkých obyvateľov. Hovoríme o spokojnejších senioroch a občanoch so zdravotným postihnutím, ktorí majú zabezpečenú domácu opatrovateľskú službu v rodinnom prostredí, o ľuďoch bez domova, ktorí sú najedení, čistí, v lepšom zdravotnom stave a s možnosťou návratu do spoločnosti vďaka získanému bývaniu a integračným projektom, o rodinách s deťmi, ktorým nezoberú dieťa do detského domova alebo o ľuďoch užívajúcich drogy či pracujúcich v sexbiznise, ktorí nepredstavujú zdravotné riziko pre seba ani pre okolie.

Podľa prieskumov verejnej mienky si dnes až 60 percent obyvateľov mesta myslí, že Bratislavčania sa starajú hlavne o seba a o iných sa veľmi nezaujímajú. Ide o otázku sociálnej citlivosti. Jej údajná zlá úroveň však môže súvisieť aj s tým, do akej miery majú občania a organizácie vytvorené podmienky na poskytnutie pomoci pri sociálnych problémoch.

Aj toto je úloha mesta.

Postarať sa o všetkých

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že investície do sociálnej oblasti neprinášajú návratnosť. Opak je však pravdou. Z výskumov i zo skúseností iných krajín vyplýva, že investície do prevencie a riešenia sociálnych problémov sú z dlhodobého hľadiska efektívnejšie a lacnejšie, ako neriešenie vzniknutých rizík či ich následné hasenie v rámci akútnej krízy alebo represie. Ako si teda predstavujeme sociálne citlivé mesto?

184 Sociálna oblasť

❶ Infraštruktúra pomoci

Ak má mesto poskytovať efektívny servis pri sociálnych problémoch, tak prvou podmienkou je, aby obyvatelia o ňom vedeli a aby sa k pomoci dokázali dostať. Dostupnosť miest pomoci pre tých, ktorí sú na ňu odkázaní, je kľúčová. Ľudia v núdzi potrebujú svoje problémy riešiť bezodkladne, rýchlo, efektívne a bez prekážok – a to či už fyzických alebo admi­ nistratívnych. Služby pre ľudí hľadajúcich pomoc musia byť flexibilné, časovo a územne dostupné a dostatočne kapacitne i odborne obsadené. Mesto Bratislava v súčasnosti nedo­ sahuje štandardy dostupnosti vo väčšine oblastí kontaktu s občanom.

Agenda mesta

Samozrejmosťou by mala byť bezbariérová dostupnosť budov mestských inštitúcií a to aj pre ľudí so zdravotným postihnu­ tím a seniorov. Okrem fyzickej dostupnosti musí byť zabez­ pečená aj dostupnosť služieb. A to prostredníctvom odbor­ ného front office pracovníka ako prvého kontaktu s úradom, ktorý má kompetentné informácie o možnostiach pomoci.

Rovnako má byť takýto človek dostupný na telefonickej linke.

Navrhujeme, aby boli obyvateľom k dispozícii scenáre riešení najčastejších životných situácií – online i vo vytlačenej forme na príslušných pracoviskách.

Bezbariérová dostupnosť budov mestských inštitúcií musí byť samozrejmosťou.

Cestou k využitiu občianskeho potenciálu je aj poskytnutie dobrovoľníckych príležitostí vo forme mestského programu dobrovoľníctva. Vychádzame pritom z overeného faktu, že možnosť aktívne prispieť ku pozitívnej zmene má vplyv na väčšiu osobnú spokojnosť jednotlivca. Motiváciou k aktivite môžu byť rôzne bonusy, ako napríklad odpustenie dane za psa či zvýhodnený časový lístok na MHD. Záujem o príspevok ku sociálnym inováciám pomôže zvyšovať aj grantová schéma na podporu sociálnych projektov. Mesto v súčasnosti nepod­ poruje dostatočné množstvo projektov cez grantové výzvy.

Existuje pár výnimiek ako napríklad výzvy zamerané na zamestnávanie ľudí bez domova, alebo na mládež a jej zdravý život v meste. Finančnú podporu získavajú aj poskytovatelia sociálnych služieb, čo však nie je to isté ako rozvoj nových inovatívnych projektov. Zameraním sa na grantovú podporu pilotných modelov by vzniklo sociálne laboratórium, v rámci ktorého by sa testovali nové riešenia.

185 Sociálna oblasť

Infraštruktúra pomoci musí umožňovať participáciu občanov a organizácií pri sociálnych inováciách mesta. Mesto musí byť schopné využívať podnety a riešenia prichádzajúce zvonku.

Aktuálny stav sa vyznačuje skôr absenciou dialógu. Pritom expertné vedomosti mimovládnych organizácií sú pri sociál­ nych problémoch neoceniteľné. Navrhujeme preto vznik platformy pre spoluprácu s občianskym sektorom, ktorá bude funkčným systémom kooperácie a generovania know-how.

Infraštruktúra pomoci

Sociálna situácia v meste súvisí aj s tým, do akej miery sa ľudia zaujímajú o životné podmienky svojich spoluobčanov. K úlohám mesta preto patrí aj podporovanie schopnosti vnímať problémy slabších. Podpora sociálnej citlivosti by mala začať už v rámci vzdelávacieho procesu na základných školách.

186 Sociálna oblasť Agenda mesta

❷ Dostupné bývanie

Dostupnosť bývania je základným predpokladom života v meste. Keďže zabezpečovanie obytných priestorov v Bratislave prebieha takmer výlučne na komerčnom trhu, rastie tým jeho finančná náročnosť. Tento problém vo väčšej či menšej miere zasahuje majoritnú časť populácie a to od strednej triedy až po ľudí, ktorí o bývanie prišli. Takto sa znižuje atraktivita mesta pre potenciálnych obyvateľov, rastie nezdravé zadlžovanie ľudí a podporuje sa ich sťahovanie do satelitných obcí.

V Bratislave je nedostatok sociálneho bývania pre obyvateľov, ktorí nemajú dosť prostriedkov na komerčné nájmy. Problém sociálneho bývania by mala riešiť tvorba nového bytového fondu a komplexná zmena fungovania mestských ubytovní.

V súčasnosti sú v mestských ubytovniach podmienky pre zís­ kanie ubytovania nastavené tak, že mnohí sociálne znevýhod­ není občania sa do týchto ubytovní ani nedostanú. Klientela mestských ubytovní potrebuje aj komplexné sociálne pora­ denstvo, aktuálne je však poskytované v nedostatočnom rozsahu a kvalite. Ak sa s touto cieľovou skupinou nepracuje, ocitajú sa opakovane alebo trvalo v nepriaznivých sociálnych situáciách. Na sociálne začlenenie týchto rodín a jednotlivcov do spoločnosti je nevyhnutné výraznejšie posilniť odborný tím, ktorý sa im aktuálne venuje.

V Bratislave je nedostatok sociálneho bývania pre obyvateľov, ktorí nemajú dosť prostriedkov na komerčné nájmy.

187

Stav mestského nájomného bývania a aj jeho sociálneho rozmeru považujeme za neudržateľný. Navrhujeme preto zásadné zmeny, ktoré zvýšia dostupnosť bývania v Bratislave.

Takého bývania, ktoré reflektuje sociálne a finančné mož­ nosti obyvateľov. K dostupnému bývaniu prispieva napríklad aj ponuka mestských nájomných bytov. Bratislava však patrí k metropolám strednej Európy s najnižším počtom mestských nájomných bytov vzhľadom na počet obyvateľov. Ich aktuálny počet by uspokojil len 0,2 percenta obyvateľov. Táto situá­ cia komplikuje prístup k bývaniu a favorizuje hypotekárne produkty a komerčné nájmy, ktorých ceny aj vďaka tomu neúnosne rastú.

Sociálna oblasť

Zvýhodnenie developerov, ktorí poskytnú časť svojich bytov mestu za nákladové ceny, bude kľúčovým nástrojom pri rozvoji mestského nájomného bývania.

Predpokladom tvorby mestského nájomného bývania je vytvorenie finančného fondu pre jeho rozvoj. Ten by mal slúžiť na spolufinancovanie alebo ručenie úverov zo Štátneho fondu na rozvoj bývania (ŠFRB) alebo partnerských

Dostupné bývanie

Vzhľadom na to považujeme za nutné, aby vznikol mestský fond nájomného bývania. Mesto potrebuje nájomné býva­ nie, ktorého hlavným kritériom budú majetkové a sociálne pomery v kombinácii s platovými podmienkami. Keďže dnes sme v bode nula a mesto takýto komplexný materiál nemá, najprv musí byť vytvorená stratégia pre rozvoj nájomného bývania. Tvorba stratégie je úlohou pre expertnú pracovnú skupinu, ktorá bude zložená zo zástupcov všetkých zúčastne­ ných strán.

188

bankových úverov určených na nákup mestských bytov v nových developerských projektoch, a to za zvýhodnených podmienok. Fond by mal ďalej slúžiť na financovanie výstavby vlastných mestských nájomných bytov, na poskytovanie prí­ spevkov na bývanie v komerčných nájmoch a tiež na údržbu a prevádzku nájomného bytového fondu.

Agenda mesta

Sociálna oblasť

Ako budú zabezpečené príjmy do fondu? Zdrojom môžu byť poplatky za rozvoj, ktoré sú povinnou položkou pri novo­ vznikajúcich komerčných projektoch – mesto zatiaľ nemá systémové prerozdelenie týchto prostriedkov. Ďalej pôjde o financie z nájmov aktuálne prenajatých mestských bytov.

Príspevkom bude aj dohodnutý podiel z vybratých daňových poplatkov (napr. daní z nehnuteľností) a podiel z predaja mestského majetku.

Kľúčovým nástrojom pri rozvoji mestského nájomného bude zvýhodnenie tých developerov, ktorí poskytnú časť svojich bytov mestu za nízkopríjmové ceny. Aktívnejší a partnerský prístup k developerom vytvorí priestor pre odkúpenie (za sumu dotovanú ŠFRB) vopred stanoveného percenta plánova­ ných nových bytov na účely cenovo dostupného nájomného bývania, čo umožní dlhodobý rast počtu bytov vo fonde. Kým sa situácia s počtom nájomných bytov zlepší, navrhujeme poskytovať príspevok ku komerčným nájmom pre sociálne odkázaných obyvateľov. Okrem toho by mesto malo podpo­ rovať iné formy výstavby dostupného bývania ako napríklad bytové družstvá či stavebné spoločenstvá (aj v rámci sociál­ nych podnikov).

189 Sociálna oblasť

❸ Starnúce mesto

Zmena, ktorá sa týka každého z nás, je starnutie populácie.

Tento globálny jav má vplyv aj na zloženie obyvateľstva Bratislavy. Prirodzene sa zvyšuje počet starších ľudí a tí vyža­ dujú pomoc a opateru. Je v záujme rozumnej spoločnosti, aby predvídavo hľadala efektívne riešenia a zdroje na zabezpeče­ nie služieb pre seniorov.

Prvou výzvou je dostatočné poskytnutie domácej opatrovateľ­ skej služby. Ide o pomoc pre ľudí vo vyššom veku, v nepriazni­ vom zdravotnom stave či s ťažkým zdravotným postihnutím.

Riešenie sa netýka len ich, ale aj ich rodiny, najbližšieho okolia. Výhľadovo ide o problém, s ktorým bude mať do čine­ nia väčšina z nás. Už dnes je pritom zrejmé, že rozsah posky­ tovania domácej opatery je v porovnaní s reálnou potrebou nedostatočný. Odhadovaná potreba opatrovateľskej služby v Bratislave sa pohybuje medzi 4500 až 5500 klientami.

V skutočnosti sa poskytuje zhruba iba 1400 osobám. Napriek demografickým trendom sa dokonca znižuje (!) počet ľudí, ktorým je domáca opatera poskytovaná.

Starnúce mesto

Prirodzene sa zvyšuje počet starších ľudí a tí vyžadujú pomoc a opateru.

190 Sociálna oblasť

Domáca opatrovateľská služba je v kompetencii mestských častí. Dôvodom nepriaznivého stavu je predovšetkým nedo­ statok financií na zabezpečenie týchto služieb v ich rozpoč­ toch. Zároveň klesá počet ľudí, ktorí sa v tejto oblasti profe­ sionálne angažujú a rastie počet ľudí, ktorí pomoc potrebujú.

Bez ohľadu na existujúce problémy je obec povinná službu zabezpečiť. Ľudia nemajú garanciu, že im domáca opatera bude v prípade potreby naozaj poskytnutá.

Prvým krokom je zmapovanie reálnej potreby domácej opatery v meste. Dnes tieto údaje buď neexistujú alebo je len veľmi komplikované sa k nim dosať. Prehľad o skutočných potrebách je prvým predpokladom na to, aby mesto, resp. mestské časti mohli tieto služby plánovať ( vrátane finanč­ ného plánovania). Zistené údaje sa následne premietnu do Komunitného plánu sociálnych služieb mesta, ktorý bude pod­ kladom pre komunitné plány mestských častí. Tieto dokumenty by nemali byť len formalitou, ale základom rozvoja sociálnych služieb. Jedným z riešení by mohlo byť aj poskytovanie domácej starostlivosti v pôsobnosti mesta. Nešlo by o duplicitné riešenie popri ponuke mestských častí a výkon služby by sa realizoval priamo prostredníctvom neverejných poskytovateľov. Úlohou mesta by bolo poskytovanie finančných príspevkov. Pri získa­ vaní zdrojov mesto môže využiť podporu zo štrukturálnych fon­ dov cez operačný program Ľudské zdroje v rámci Národného projektu podpory opatrovateľskej služby.

Agenda mesta

Okrem domácej opatery môžu občania využiť aj sociálne služby dlhodobej starostlivosti – a to v zariadení opatrovateľ­ skej služby, zariadení pre seniorov či v dennom stacionári.

Klienti majú často nejasno v tom, kto má aké kompetencie a kto rozhoduje o ich žiadosti. Občan sa ocitá v situácii, keď rôzne právne subjekty (mesto, mestská časť) môžu službu poskytovať, no nakoniec nie je zodpovedný ani jeden z nich.

Možným riešením je presunutie procesu od posúdenia žia­ dosti až po poskytnutie sociálnej služby do pôsobnosti mest­ ských častí. Alternatívnym riešením by bolo presunutie celej agendy do kurately magistrátu.

Vždy keď v zime prebehne médiami správa o tom, že na ulici zamrzol človek, sme ich adresátmi my všetci. Mesto 21. storo­ čia nemôže dopustiť, aby na jeho území bezdôvodne zomie­ rali ľudia. Musí sa dostatočne angažovať v tom, aby sa ľudia na ulicu nedostávali, a ak tam už sú, aby ich podmienky boli znesiteľné a mali šancu vrátiť sa späť do spoločnosti.

191

V Bratislave žije podľa kvalifikovaných odhadov mimovlád­ nych organizácií 3000 až 4000 ľudí bez domova. Úloha mesta pri riešení ich životnej situácie má dve úrovne – jednak sú to služby pomoci pri ich každodennom živote a potom sú to opat­ renia prevencie pred stratou domova a integrácia do spoloč­ nosti. Na obidvoch úrovniach existujú v súčasnosti nedostatky.

Najzákladnejšie ľudské potreby sú hygiena, strava, ošatenie, lekárska starostlivosť a to najdôležitejšie – stráviť bezpečne noc vo vyhovujúcom prostredí. Napĺňanie tejto pomoci sa dnes deje na úrovni mesta a za pomoci mimovládnych orga­ nizácií. Vzhľadom na počet ľudí bez domova v Bratislave sú problémom nedostatočné kapacity, prioritou je preto vznik nových služieb pre ľudí bez domova.

Menej ľudí bez domova

V Bratislave žije podľa odhadov mimovládnych organizácií približne 4 000 ľudí bez domova.

Sociálna oblasť

❹ Menej ľudí bez domova

192

Housing First Prístup Housing first – teda bývanie ako prvé je v zahraničí overeným nástrojom pre ukončenie bezdomovectva. Vychádza z logického predpokladu, že väčšina problémov, ktorými ľudia bez domova trpia, vzniknú alebo sa prehĺbia až počas života na ulici. Predchádza teda tomuto javu poskytnutím plnohodnot­ ného nájomného bývania spolu so sociálnou pomocou. Pilotný projekt v oblasti prístupu Housing first s cieľom na 3 roky zmluvne poskytne 50 mestských nájomných bytov rodinám a jednotlivcom so špeciálnymi potrebami, ľuďmi ohrozenými stratou bývania alebo tým, ktorí o bývanie prišli. Na spustenie tohto projektu je potrebné uskutočniť nasledovné kroky: Analýza existujúcich nájomných vzťahov a dokumentácia majetku mesta.

Sociálna oblasť

Vypísanie výzvy pre mimovládne organizácie pracujúce s vyš­ šie spomenutými skupinami ľudí. Podmienkou pre zaradenie do výzvy bude aktívny výkon sociálnej práce s nájomníkmi zo strany mimovládnych organizácií.

Posúdenie projektov jednotlivých organizácií, ktoré pre­ javia záujem spolu s mestom realizovať projekty zamerané na integráciu sociálne vylúčených Bratislavčanov do bežnej spoločnosti expertnou projektovou komisiou.

Prerozdelenie bytov medzi jednotlivé organizácie a partner­ ská realizácia projektov.

Agenda mesta

Priebežné vyhodnocovanie dopadov projektov komisiou v spolupráci s mimovládnymi organizáciami.

Ku zmierneniu zlých podmienok ľudí bez domova prispieva aj možnosť prespatia či dočasného ubytovania. Bratislava má dnes 360 miest v nocľahárňach, čo nepostačuje ani pre 10 percent počtu ľudí bez domova. Všetky sú situo­ vané vo východnej časti mesta, čo sťažuje ich dostupnosť.

Navrhujeme, aby v nasledujúcich štyroch rokoch vznikli tri nové nízkokapacitné (do 30 osôb) nocľahárne, umiestnené na nepokrytých miestach. Útulok je v súčasnosti jediná mož­ nosť 24-hodinového pobytu. Bratislava disponuje kapacitou 179 miest, čo zďaleka nepokrýva reálnu potrebu. Mesto by malo iniciovať vznik troch ďalších nízkokapacitných útulkov.

Momentálne existujú v Bratislave dve zariadenia pre chorých ľudí bez domova. Denne sú klienti prepúšťaní do „domáceho“

193

ošetrenia a ostávajú na ulici. Z hľadiska kapacít sú potrebné minimálne dve ďalšie takéto zariadenia, v ktorých by mohli pacienti zotrvať až do zlepšenia zdravotného stavu.

Sociálna oblasť

Zabezpečenie hygieny má podľa zákona spĺňať Stredisko osobnej hygieny. V Bratislave existujú traja poskytovatelia tejto služby s kapacitou do 150 ľudí denne. To je opäť nedo­ statočný stav. Mesto by malo iniciovať vznik nových stredísk osobnej hygieny alebo iných služieb, ktoré umožňujú vykonať osobnú hygienu tam, kde sa ľudia bez domova vyskytujú.

Potrebné financie vyčlení zo svojho rozpočtu magistrát. Do štyroch rokov by mali mať Stredisko osobnej hygieny všetky veľ ké mestské časti.

Zabezpečenie stravy je pre ľudí bez domova kľúčové. O túto pomoc sa stará viacero subjektov, každý to rieši svojím spô­ sobom, získavanie a výdaj potravy je pre nich komplikovaný proces. Na zjednodušenie situácie navrhujeme zriadenie centrálneho skladu potravín a menších potravinových výdajní na území mesta, nakoľ ko centralizovaním sa dosiahne väčšia efektívnosť služby. Ďalšou potrebou ľudí bez domova je ošatenie. Problém spo­ číva v tom, že pri organizovaní zbierok je viac ako polovica vecí nepoužiteľná a zariadenia majú dodatočné náklady s ich triedením a likvidáciou. Podobne ako pri strave je preto rie­ šením zriadenie centrálneho skladu oblečenia. Bratislavčania tak budú môcť darovať šatstvo na tomto mieste. Mesto by malo v rámci odvozu komunálneho odpadu zabezpečiť aj zber ošate­ nia, jeho odvoz do skladu a následné triedenie a distribuovanie.

Nepotrebné oblečenie sa môže následne recyklovať a využívať v stavebnom priemysle.

Menej ľudí bez domova

Nízkoprahové denné a integračné centrum pre ľudí bez domova Domec napĺňa základné potreby ľudí bez domova.

194

360

miest v noclahárňach

4 000 ľudí bez domova

150

Sociálna oblasť

miest v útulku

Otázka zdravia predstavuje pre ľudí bez domova zásadný problém. Z dôvodu dlhov na zdravotnom poistení majú nárok len na akútne ošetrenie. Aj z malého zranenia môže vzniknúť život ohrozujúci stav. Predchádzať by tomu mohli pravidelné kontroly, ktoré majú potenciál šetriť verejné zdroje – predchádzali by komplikovanejším zásahom.

Navrhujeme vznik ambulancie všeobecného lekára pre ľudí bez domova a vznik mobilnej ošetrovne, ktorá by zabezpečo­ vala základné ošetrenia v rámci mesta.

Agenda mesta

O krízové stavy priamo na ulici sa stará terénna sociálna služba. V súčasnosti funguje jedna služba v rámci jednej orga­ nizácie na území celého mesta a druhá v dvoch mestských častiach. Nie je preto zabezpečené pokrytie všetkých ľudí bez domova a v určitých časoch nie je na uliciach nikto, kto by poskytol pomoc. V noci a v zimných mesiacoch sú pritom ľudia bez domova často v ohrození života. Chýba 24-hodinová pohotovostná jednotka, v rámci ktorej by terénni pracovníci zabezpečovali komplexný súbor činností.

Okrem riešenia každodenných problémov ľudí bez domova je súčasťou agendy mesta aj prevencia pred stratou domova a návrat ľudí z ulice do spoločnosti. Dnes v Bratislave neexis­ tuje žiadne zariadenie na socializáciu ľudí bez domova ponú­ kajúce klientom špeciálny prístup a dlhodobé sprevádzanie.

Možnosti prespatia či dočasného ubytovania sú pre ľudí bez domova v Bratislave nedostatočné.

195

Mesto by malo v rámci odvozu komunálneho odpadu zabezpečiť aj zber ošatenia, jeho odvoz do skladu a následné triedenie a distribúciu.

V Bratislave nefunguje žiadny systém prevencie bezdomo­ vectva, ktoré by predchádzalo strate bývania. Organizácie pracujúce s touto cieľovou skupinou väčšinou prichádzajú do kontaktu s ľuďmi už bez stabilného ubytovania a s ďalšími problémami. Nikto nepracuje s ľuďmi, ktorým hrozí strata bývania, hoci po včasnej intervencií by sa dokázali rýchlo stabilizovať. Neexistuje náuka o finančnej gramotnosti, ktorá by učila mládež vnímať hodnotu peňazí a predchádzala by neúmernému zadlžovaniu. Predchádzať bezdomovectvu by pomohla aj terénna služba, ktorá by pracovala s ohroze­ nými skupinami – či už ide o neplatičov v sociálnych bytoch, v ubytovniach, dlžníkov na poistení, energiách či telekomuni­ kačných poplatkov. Neplatenie záväzkov je prvým signálom, že sa v živote človeka niečo deje a rýchla intervencia pomáha zvrátiť stav, ktorý môže skončiť stratou domova. Z finančného

Menej ľudí bez domova

Mesto musí vytvárať podmienky na možnú integráciu ľudí bez domova, a to hlavne v oblastiach bývania, práce a oddlžo­ vania. Magistrát môže vytvárať pracovné príležitosti pre ľudí bez domova v spolupráci s občianskym sektorom. Mesto ako subjekt, ktorý vykonáva verejné obstarávania, môže do nich zakomponovať sociálnu doložku – tá by podmieňovala získa­ nie zákazky zamestnaním ľudí so sociálnymi problémami.

Sociálna oblasť

Riešením je vytvorenie resocializačného zariadenia, ktorého cieľom je začleniť ľudí bez domova do bežného života a ktoré by malo byť spojené s integračným projektom.

196

hľadiska je predchádzanie bezdomovectva finančne efektív­ nejšie ako následné riešenie vzniknutých problémov spoje­ ných so stratou bývania.

Medzi konkrétne činnosti, ktoré pomáhajú ľuďom bez domova, patrí sociálne poradenstvo. V súčasnosti síce existujú štandardy poskytovania sociálnych služieb, no tie sa neuplatňujú, čo má za následok ich neefektívnosť a nižšiu kvalitu.

Agenda mesta

Sociálna oblasť

Financovanie mnohých služieb pre ľudí bez domova je v obligatórnej pôsobnosti mesta, no na ich zabezpečenie je potrebné získať aj externé zdroje. Ide hlavne o finančné príspevky pre neverejných poskytovateľov sociálnych služieb.

Tie však nie vždy postačujú, preto musia mimovládne organi­ zácie vyvýjať enormné úsilie pre získanie chýbajúcich zdrojov od individuálnych či firemných darcov, z grantov či nadácií.

Magistrát by mal vypracovať plán financovania sociálnych slu­ žieb a hľadať nové spôsoby získavania zdrojov pre túto tému.

Pri pomoci ľuďom bez domova sa mesto môže oprieť aj o angažovanosť občanov. Predpokladom na to ale je, aby obyvatelia Bratislavy mali prístup k relevantným informáciám o tom, ako pomôcť ľuďom bez domova. Mali by sa dozvedieť, kde je možné aktivizovať sa ako dobrovoľníci, či darovať potrebné veci. Mesto musí vedieť komunikovať problematiku ľudí bez domova ako tému voči verejnosti.

Užívanie drog a sexbiznis nie sú len motívy z filmových thril­ lerov. Aj v Bratislave, rovnako ako vo svetových metropolách, ide o reálne existujúci jav. Vplyv na to má prítomnosť uzlov národnej a medzinárodnej dopravy, lokality s intenzívnym nočným životom, turizmus, ale aj vylúčené sociálne komu­ nity. Drogová scéna a sexbiznis predstavujú sociálne a zdra­ votné riziká pre ľudí, ktorí sa v nich pohybujú, no majú aj potenciál negatívne vplývať aj na okolie či celú spoločnosť.

Napriek rizikám má mesto o týchto oblastiach málo špecific­ kých poznatkov. Chýbajú predovšetkým dáta o veľ kosti týchto skupín a ich potrieb. Na výskyt a rast užívania drog pritom poukazujú analýzy odpadových vôd. Vyplýva z nich nárast užívania metamfetamínu, MDMA, amfetamínu a kokaínu.

Zber konkrétnejších údajov je však komplikovaný. V sexbi­ znise napríklad dochádza ku zmene v tom, že sa z ulice pre­ náša do privátov, klubov či masážnych salónov. Ponuka, dopyt a kontakt prebiehajú prostredníctvom internetu. To spôsobuje ťažké monitorovanie sexbiznisu a preto nie je možné vyhod­ notiť mieru osobného rizika ľudí pracujúcich v tejto oblasti, ako aj rizika ohrozenia verejného zdravia napríklad šírením pohlavných chorôb.

197 Sociálna oblasť

Programy výmeny striekačiek zabezpečované mimovládnymi organizáciami fungujú limitovane a obslúžia maximálne tretinu užívateľov.

Drogy a predajný sex v meste

❺ Drogy a predajný sex v meste

198 Sociálna oblasť

Prvým krokom je získanie komplexných dát o výskyte a povahe sexbiznisu a užívania drog na území Bratislavy, za účelom následného aplikovania efektívnych riešení.

Navrhujeme vytvoriť projekt terénnej sociálnej služby krízovej intervencie, a to najmä v komunite ľudí, ktorí pracujú v sexbiznise na tzv. privátoch a salónoch, pre ktorých takýto projekt ešte nebol zrealizovaný.

Agenda mesta

V súčasnosti majú ľudia z ohrozených komunít nedostatočný prístup k sociálnym a zdravotným službám. Je to spôsobené finančnou podvýživenosťou mimovládneho sektora, ktorý prevádzkuje už existujúce služby, ako aj nekoncepčnosťou prí­ stupu mesta. Úplne napríklad absentujú služby pre ľudí pracu­ júcich v indoor sex biznise. Súvisí to s tým, že ľudia užívajúci drogy alebo pracujúci v sex biznise sú spoločensky stigmati­ zovaní a diskriminovaní. Napriek tomu im musí byť zabezpe­ čený adekvátny prístup k odbornej pomoci a spravodlivosti.

Riešením situácie v oblasti narkotík je participatívny, odborný a koordinovaný prístup k drogám, ktorý dnes mesto nemá.

Dôležité strany nie sú prepojené, chýba zmysluplná spolu­ práca kompetentných. Na magistráte chýba odborný perso­ nál, ktorý by kvalifikovane presadzoval odborné riešenia.

199

Namiesto toho sa často uplatňujú populistické a represívne riešenia. Dostupnosť terénnej sociálnej práce a programov výmeny striekačiek je nedostatočná. Dnes existujú dva programy výmeny striekačiek zabezpečované mimovládnymi organizáciami, no fungujú limitovane a obslúžia maximálne tretinu klientov.

Drogy a predajný sex v meste

Riešenia, ktoré by mala mestská drogová stratégia priniesť, sú nasledovné: rozvoj terénnej služby krízovej intervencie, zriadenie injekčnej miestnosti v Pentagone (Vrakuňa), ini­ ciovanie zmapovania drogovej situácie v meste, koordinácia postupov s represívnymi zložkami mesta či tvorba modelov pre ohrozenú komunitu v oblasti zamestnávania a pracovnej terapie. K rýchlym, parciálnym riešeniam patrí inštalovanie špeciálnych zberných nádob na použité injekčné striekačky vo frekventovaných oblastiach.

Sociálna oblasť

Navrhujeme zriadenie špecializovanej pozície drogového koordinátora na úrovni mesta, a to v rámci sekcie Sociálnych vecí. Jeho prvou úlohou by bolo vytvorenie mestskej drogo­ vej stratégie a súvisiaceho akčného plánu. V nasledujúcich rokoch by malo na magistráte vniknúť samostatné špecializo­ vané oddelenie.

200 Sociálna oblasť

❻D eti, mladí ľudia a rodiny v ohrození

Na území mesta žijú okrem seniorov, občanov so zdravotným postihnutím, ľudí bez domova, užívajúcich drogy či pracujú­ cich v sexbiznise aj ďalšie ohrozené či sociálne znevýhodnené skupiny. Ide o rodiny z nízkym príjmom, či mladých ľudí a deti vyrastajúce v rizikovom prostredí, ktorým zo strany samo­ správy nie sú poskytované odborné služby v dostatočnej miere.

Agenda mesta

V Bratislave existuje mnoho rodín s deťmi a mladých ľudí, ktorí sa nachádzajú v zložitej životnej situácii a nie sú schopní sa s tým vysporiadať vlastnými silami. Zo strany samosprávy im nie sú poskytované odborné služby v dostatočnej miere.

Nevedia, na koho sa majú obrátiť a samotné inštitúcie nemajú jasno v tom, kam klientov distribuovať. Je úlohou samosprávy riešiť problémy rodín s deťmi, čo si medzi seba delia mest­ ské časti a magistrát v súlade so zákonom o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a zákonom o sociálnych službách. Samospráva je však v týchto oblastiach aktívna minimálne a neplní si povinnosti vyplývajúce zo zákona.

Mnoho detí, mladých ľudí a rodín v ohrození je pre systém neviditeľných a bez pomoci a podpory sa ich problémy prehlbujú.

201

Základným predpokladom kvalitnej koordinácie všetkých služieb a opatrení pre ohrozené deti, mladých ľudí a rodiny je znalosť ich situácie. Jedným z opatrení je vypracovanie kvalit­ ného komunitného plánu rozvoja sociálnych služieb, ktorého súčasťou bude aj oblasť podpory rodín s deťmi. Mesto tým nie len získa informície o tom čo deti a rodiny potrebujú, ale aj zoznam všetkých zainteresovaných inštitúcii, organizácii a jednotlivcov s vymedzením ich úloh a pôsobností.

V rámci oddelenia sociálnych vecí magistrátu by vznikla nová pozícia, ktorej hlavnými úlohami by bolo hľadanie systémo­ vých riešení mesta v tejto oblasti.

Realitou je, že mnoho detí, mladých ľudí a rodín v ohrození je pre systém neviditeľný a bez pomoci a podpory sa ich prob­ lémy prehlbujú. Predpokladom zlepšenia ich situácie je ich vyhľadávanie formou terénnej sociálnej práce. Navrhujeme, aby mesto terénnu sociálnu službu krízovej intervencie rozví­ jalo a podporovalo.

Sociálna oblasť

Musí byť vypracovaný akčný plán rozvoja prevencie sociál­ nopatologických javov u detí, mládeže a rodín na území Bratislavy, ktorý by vyplnil absenciu systémovej podpory tzv. detí ulice, neorganizovanej mládeže, či rodín v ohrození.

Deti, mladí ľudia a rodiny v ohrození

Rodiny s deťmi, ktoré prídu o bývanie majú vzácnu mož­ nosť v Bratislave využiť krízové stredisko špecializované pre rodiny/rodiča s deťmi v ohrození, ktoré prijíma celú rodinu a nie sú nútení sa rozdeliť. Vzhľadom na počty ohrozených rodín v Bratislave je kapacita nedostačujúca a navrhujeme zriadenie ďalšieho krízového strediska pre túto klientelu.

Smerujeme k vízii mesta, ktoré sa dokáže o svojich obyvateľov v krízových situáciách postarať. Zároveň ide o mesto, v ktorom sami obyvatelia môžu a chcú prispieť k lepším životným podmienkam ostatných.

203

❼ Ľudia ohrození násilím

Podobne ako pri ohrozených rodinách aj pri obetiach násilia platí, že mesto disponuje minimom ubytovacích kapacít. Je nutné navý­ šiť počet dostupných miest aspoň o päťdesiat. Problematiku násilia rieši mnoho rozličných aktérov, preto je z hľadiska efektívnosti vhodný koordinovaný postup všetkých zúčastnených. Riešením je vytvorenie krízového intervenčného tímu pre prevenciu násilia, v rámci ktorého budú zastúpené všetky kompetentné organizácie, a bude zabezpečená spolupráca mesta, VÚC, polície, mestskej polície či zdravotníkov.

Sociálna oblasť

Bratislava sa téme prevencie a riešenia násilia venuje len okra­ jovo. Nemá v tomto smere vypracovanú stratégiu, ktorá by bola súčasťou komunitného plánu, ani akčné plány, ktoré by obsaho­ vali konkrétne úlohy. Potrebná stratégia sa musí venovať násiliu jednak vzhľadom na prostredie (napr. doma, v inštitúciách, na verejnosti), v ktorom k nemu dochádza ale aj na skupiny osôb, ktorých sa ohrozenie týka – a to ženy, deti, seniori, či príslušníci/ príslušníčky menšín (národnostné a etnické menšiny, migranti, LGBTI ľudia atď.).

Viac o sociálnej oblasti?

Preštudujte si kompletný výstup odbornej skupiny na: www.planbratislava.sk/socialnaoblast

Ľudia ohrození násilím

Všetky nami navrhované riešenia v sociálnej oblasti smerujú k vízii mesta, ktoré sa dokáže o svojich obyvateľov v krízových situáciách postarať. Zároveň ide o mesto, v ktorom sami obyvatelia majú možnosť a ochotu prispieť k lepším životným podmienkam ostatných. Hovoríme o meste, ktoré je schopné využiť svoj vlastný potenciál na lepšiu sociálnu kondíciu. Je to mesto, ktoré na základe dát, relevantných informácií, znalosti demografie i globálnych trendov v populácii dokáže vytvárať priaznivé podmienky pre svojich obyvateľov.

VZDELÁVANIE A INOVÁCIE

Múdre mesto dokáže inovovať

206 Vzdelávanie a inovácie Agenda mesta

Múdra Bratislava má byť predovšetkým mestom vzdelaných, rozhľadených a učiacich sa. Mestom, ktoré podporuje a priťahuje inovačný potenciál.

Bratislava je dlhodobo centrom vzdelávania na Slovensku. Sídlia tu významné vysoké školy, výskumné inštitúcie aj inovatívne firmy.

Obyvatelia však svoje mesto nevnímajú ako centrum vzdelávania. Našim cieľom je vzdelanie a inovácie v meste posilniť. Chceme, aby Bratislava bola liahňou vzdelaných ľudí a aby každý mal prístup ku kvalitnému vzdelaniu.

Aby bola mestom, ktoré sa stará o svoje školy a v ktorom sa možno učiť na každom kroku. Zároveň chceme inovatívnu Bratislavu, ktorá podporuje nové idey aj podnikanie s nimi. Bratislava by sa mala stať mestom príležitostí pre tých, ktorí sa chcú rozvíjať.

Keď hovoríme o školstve, nemáme na mysli len základné alebo stredné školy, ale celú plejádu ďalších inštitúcií. Do školského systému patria všetky druhy škôl od materských až po vysoké, ale tiež rôzne školské zariadenia – školské družiny, centrá voľného času, internáty, diagnostické či poradenské centrá.

207

Priamo z úrovne mesta je možné ovplyvňovať len malú časť škôl a školských zariadení, materské a základné školy totiž spadajú pod mestské časti a stredné školy pod vyššie územné celky. Sme však presvedčení, že napriek tomu môže magistrát ovplyvňovať školstvo aspoň nepriamo, a to otváraním tém, iniciovaním procesov, materiálnou podporou či koordinač­ nou alebo komunikačnou činnosťou. Perspektívne je možné uvažovať aj o zmene legislatívy, ktorá by kompetencie mesta v rámci vzdelávania posilnila.

Školstvo v 21. storočí

Univerzita Komenského v Bratislave je najstaršia a najväčšia slovenská univerzita. Vznikla v roku 1919.

Vzdelávanie a inovácie

❶ Školstvo v 21. storočí

208 Vzdelávanie a inovácie Agenda mesta

Panuje všeobecná zhoda, že slovenské školstvo nie je v dobrej kondícii. Bratislavské školy zápasia s mnohými všeobecnými problémami, majú však aj niektoré špecifické problémy.

Napríklad nedostatočný počet miest v materských školách, priveľa základných škôl alebo príliš vysoký podiel detí odchá­ dzajúcich zo základných škôl do osemročných gymnázií.

Niektoré z týchto problémov je ťažké riešiť aj preto, že neexis­ tuje niečo ako „bratislavské školstvo“.

Pri tvorbe vízie lepšieho školstva v Bratislave je potrebné brať do úvahy aj aktuálne trendy, ktoré majú vplyv na súčasné vzdelávacie systémy, a to nielen na Slovensku. Sme svedkami prehlbujúcej sa krízy tradičnej školy ako spoločenskej inšti­ túcie a narastajúcej potreby zmeny poňatia profesie učiteľa, ktorý by mal byť skôr sprievodcom vzdelávaním než „zvesto­ vateľom večných právd“. Prejavujú sa aj pomerne významné demografické a sociologické zmeny, a to najmä v znižujúcom sa počte detí a rastúcom priemernom veku učiteľov. Starnutie obyvateľstva je v kontexte vzdelávania dvojakou výzvou: star­ ším ľuďom je potrebné umožniť ďalšie vzdelávanie a zároveň môžeme hľadať spôsoby ich zapojenia do výchovy a vzdeláva­ nia mladých ľudí.

Fenomény globalizácie a mobility spôsobujú nárast kon­ kurencie voči bratislavským školám. Základným školám sú čoraz väčším konkurentom školy v rakúskych pohranič­ ných obciach, pri vysokých školách sme svedkami čoraz intenzívnejšieho odlivu mozgov do Českej republiky. Veľ ké dopady majú aj zmeny na trhu práce, na ktorom dochádza rýchlym tempom k zániku a vzniku nových profesií a k zme­ nám povahy a foriem práce ako takej. Moderné technológie definitívne pripravili školu o historický vzdelávací monopol. Čoraz väčšia časť vzdelávania sa presúva mimo školy a zo získavania nových vedomostí a zručností sa stáva celoživotný proces. To všetko si vyžaduje zmenu prístupu ku vzdelávaniu, aj v Bratislave.

Počet škôl v Bratislave

125 materských škôl

34 gymnázií

83

základných škôl

25

stredných odborných škôl

14

vysokých škôl

Údaje k 31.10.2017

210 Vzdelávanie a inovácie Agenda mesta

❷ Mestské školstvo v Bratislave

Sme presvedčení, že dostupnosť a úroveň vzdelávania majú vplyv na kvalitu života v meste, keďže vzdelaní ľudia dokážu lepšie komunikovať a spolunažívať. Vzdelávanie je jedným z významných faktorov, ktoré ovplyvňujú rozvoj spoločnosti nielen na úrovni mesta, ale aj celej krajiny. Prostriedky inves­ tované do vzdelávacieho systému sú preto rozumnou investí­ ciou. Veríme, že práve Bratislava by mohla postupne vytvoriť modelový mestský vzdelávací systém, ktorý by sa stal vzorom aj pre iné slovenské mestá.

Pri tvorbe tohto systému sa zameriame nielen na školy a školské zariadenia, ale na učenie sa v čo najširšom význame.

Vzdelávanie nevnímame iba ako nástroj generovania pracov­ nej sily. Je potrebné mať na zreteli, že školy sú tiež miestom socializácie, kultivovania osobnosti či charakteru a že by mali rozvíjať špecifické dispozície jednotlivých žiakov. Musia byť bezpečným, príjemným a podnetným prostredím. Vnútorná organizačná kultúra škôl by mala byť zameraná na ľudí, nie na byrokraciu. Mala by v nich prevládať podpora nad kontrolou, pričom podporu by mali cítiť aj inovátori a experimentátori.

V našej vízii sú bratislavské školy autonómne, nebojácne, moderne vybavené a otvorené voči vonkajším podnetom a kontaktom.

Stredná priemyselná škola strojnícka na Fajnorovom nábreží.

211

Dostupnosť a úroveň vzdelávania majú vplyv na kvalitu života v meste.

Vzdelaní ľudia dokážu lepšie komunikovať a spolunažívať. Vzdelávanie ovplyvňuje rozvoj nielen mesta, ale aj celej krajiny.

Ako chceme dosiahnuť lepšie vzdelávanie v Bratislave?

Medzi technické opatrenia v oblasti riadenia vzdelávania možno zaradiť personálne posilnenie útvaru na magistráte, ktorý sa zaoberá vzdelávaním. Navrhujeme tiež zvážiť vytvorenie postu splnomocnenca pre vzdelávanie a inovácie v Metropolitnom inštitúte Bratislavy. Prvým predpokladom na aktívne kroky ku zmene je dôkladné zmapovanie stavu škôl a školských zariadení v meste, a to z hľadiska ich dostupnosti, kvality, potenciálu či klímy. Postupnému presadzovaniu zmien by mohol pomôcť vznik neformálneho združenia Aliancia pre kvalitné vzdeláva­ nie v Bratislave, ktoré by združovalo ľudí angažovaných v rôz­ nych oblastiach vzdelávania. Potrebná a dôležitá bude úzka spolupráca medzi jednotlivými mestskými časťami v oblasti riadenia materských a základných škôl, ako aj zníženie počtu školských úradov z dnešných 14 – 15 na 4 – 5. Navrhujeme tiež zaviesť jednotný systém evaluácie bratislavských škôl.

Medzi technické opatrenia v oblasti materiálnej podpory škôl patrí vytvorenie vhodného systému prepájania škôl s potenciál­ nymi sponzormi, poskytovanie štipendií kvalitným učiteľom (napríklad vo forme grantu primátora mesta), či nájdenie dodatočných zdrojov pre navýšenie pohyblivej zložky platov učiteľov. Patrí sem aj poskytovanie cenovo dostupného bývania vybraným učiteľom.

Mestské školstvo v Bratislave

Technické opatrenia sú pred zrakmi obyvateľov väčšinou skryté, a to napriek tomu, že môžu byť pre mesto nákladné a vyčerpávajúce. Ich výsledky pocítia ľudia skôr nepriamo a sprostredkovane.

Vzdelávanie a inovácie

Reformovanie a inovovanie bratislavského školstva a jeho pri­ bližovanie k načrtnutej vízii je dlhodobým procesom, ktorý si bude vyžadovať množstvo opatrení. Tie budú dvoch druhov: technické a viditeľné.

212

Pokiaľ ide o oblasť odbornej a metodickej podpory škôl, mesto musí podporovať prepájanie a spoluprácu škôl. Ako ďalšie technické opatrenia navrhujeme zvážiť obnovenie Metodického centra mesta Bratislavy či organizovanie mest­ skej konferencie o vzdelávaní. Navrhujeme zadefinovať štan­ dardy dobrej školy a vytvoriť metodiku pre učiteľov, ktorá im pomôže včas identifikovať „deti v problémoch“ a poskytovať im (a možno aj ich rodinám) potrebnú podporu či pomoc.

Agenda mesta

Vzdelávanie a inovácie

Do dlhého zoznamu ďalších možných technických opatrení patrí udeľovanie Ceny primátora pre kvalitné školy, prizýva­ nie učiteľov na rokovania o rozhodnutiach na úrovni mesta, propagovanie škôl v médiách či podpora neziskových orga­ nizácií a kvalitných akcií vo sfére neformálneho vzdelávania (napríklad TEDxBratislava a pod.).

Druhou navrhovanou skupinou krokov na zlepšenie vzdeláva­ nia v Bratislave sú viditeľné opatrenia, ktoré by na rozdiel od technických boli pre obyvateľov mesta viac viditeľné a zrozu­ miteľné a ktoré by im prinášali priamy a hmatateľný úžitok.

Medzi takéto opatrenia patria napríklad: zvýšenie kapacity jaslí a materských škôl na území mesta, podpora alternatív­ nych služieb pre deti v predškolskom veku, zavedenie spra­ vodlivých a transparentných postupov pri prijímaní žiakov do všetkých typov škôl, či zabezpečenie dostatočnej informova­ nosti rodičov o rôznych možnostiach vzdelávania na území Bratislavy. Patrí sem aj úsilie postupne kultivovať prostredie škôl pomocou grantovej schémy či rozšírenie ponuky dopln­ kových služieb poskytovaných školami (rôzne poobedňajšie aktivity pre deti) či možnosť častejších konzultácií s učiteľmi.

TEDxBratislava je celodenným podujatím s domácimi i zahraničními rečníkmi z rôznych spoločenskovedných oblastí a zážitkovým sprievodným programom.

V rámci verejných diskusií Plánu Bratislava venovaných vzdelávaniu vznikol celý rad návrhov na konkrétne projekty, ktoré môžu byť pre mesto prínosné. Predkladáme ich v stručnom prehľade.

213

Kampaň Učiť sa je super / Byť vzdelaný je skvelé Na komunikáciu svojich krokov a princípov v oblasti vzdelávania mesto využije kampane, ktoré budú zamerané na podporu vzdelávania a zvyšovanie imidžu vzdelaných ľudí.

Išlo by aj o narúšanie existujúceho sentimentu v spoločnosti, ktorý sa obracia proti vzdelaným ľuďom a intelektuálom.

Tomu by mala kampaň rozumne čeliť a zároveň motivovať ku vzdelávaniu.

Projekt Magistrátne školy Magistrát stanoví podmienky, po splnení ktorých by vybraná škola používala označenie „magistrátna škola“. Vedenie mesta nad týmito školami prevezme záštitu a užšie s nimi spolupracuje.

Projekty pre lepšie vzdelávanie

Výstava veľkoformátových replík umeleckých diel SNG priniesla umenie verejnosti na bratislavskom Tyršovom nábreží.

Vzdelávanie a inovácie

❸ Projekty pre lepšie vzdelávanie

214

Projekt Školské zásahy Inšpirované projektom Mestské zásahy, Školské zásahy by sa zamerali na pozitívne zmeny v interiéroch a exteriéroch bratislavských škôl. Cieľom je kultivácia školského prostredia, zvýšenie jeho estetických kvalít a funkčnosti. Tieto aktivity je možné prepojiť s dňami dobrovoľníctva a firemným sponzor­ stvom škôl.

Vzdelávanie a inovácie

Projekt Zelené školské dvory Nadväzujúc na priority magistrátu týkajúce sa mestskej zelene, je možné zamerať pozornosť aj na školské dvory.

V prípade bratislavských škôl ide často o oplotené vyasfalto­ vané plochy bez zelene a v zlom stave. Tu je možná spolupráca napríklad s centrom Živica a ich projektmi Zelená škola a Záhrada, ktorá učí.

Projekt Učiť sa možno vždy a všade Išlo by o rozmiestnenie drobných vzdelávacích objektov či textov na rôznych miestach Bratislavy. Pôjde o krátke vzde­ lávacie videoslučky premietané v MHD, informačné nápisy, QR-kódy, kresby na dlažbe, mechanické objekty a rôzne drobné intervencie do verejného priestoru so vzdelávacím obsahom.

Projekt Seniori vzdelávajú seba aj ostatných Ani Bratislava sa nevyhne nárastu počtu ľudí v postproduktív­ nom veku. V oblasti vzdelávania existujú dve cesty ako na to reagovať. Jednak ponúkať seniorom rôzne možnosti na vlastné vzdelávanie, ale tiež zvážiť možnosť ich zapojenia do vzdelá­ vania iných ľudí. Príkladom prvej cesty je Univerzita tretieho veku, ktorá je medzi seniormi veľmi obľúbená, no zápasí s nedostatkom kapacít, takže ani zďaleka nedokáže pokryť záu­ jem. Príkladom druhej cesty je úspešný český projekt Senioři píší Wikipedii, prípadne projekty profesora Sugata Mitru, v rámci ktorých britskí seniori vyučujú indické deti cez Skype.

Agenda mesta

Projekt Vzdelávanie a kultúra patria k sebe Škola by dokázala plniť svoje úlohy lepšie, keby existovalo úzke prepojenie medzi vzdelávaním a kultúrou. V Bratislave sú na to dobré podmienky a školy by ich mali využívať.

Učitelia by mali so žiakmi viac navštevovať kultúrne poduja­ tia, umelci by zasa mali viac chodiť za žiakmi priamo do škôl.

Mohli by fungovať umelecké telesá zložené zo žiakov a z uči­ teľov. Do tohto projektu by sa mohli zapojiť aj verejné knižnice

215

na území mesta a aktívnejšie spolupracovať so školami a so školskými knižnicami. Tie sú vo veľmi zlom stave, takže prípadný grant magistrátu na ich obnovu a rozvoj by bol určite vítanou pomocou.

Projekt Najlepšou intervenciou je prevencia Školy dnes zápasia s rôznymi negatívnymi javmi, ktoré sa vyskytujú medzi žiakmi. Medzi najčastejšie patria záškolác­ tvo, vandalizmus, drobné krádeže, fajčenie, konzumácia alko­ holu, užívanie drog, hate speech, šikanovanie či kyberšikana na sociálnych sieťach. Mnohé neziskové organizácie majú prepracované metodiky prevencie týchto javov, ktoré vedia na požiadanie realizovať priamo na školách. Mesto by malo podporovať realizáciu takýchto projektov na školách, ktoré to potrebujú.

Vzdelávanie a inovácie

Na výraznejšom prepájaní vzdelávania a umenia a kultúry by sa malo podieľať aj umelecké školstvo, ktoré má v Bratislave početné zastúpenie, tradíciu a dobrú kvalitu. Magistrát by jeho frekventantov častejšie pozýval na účinkovanie pri rôz­ nych podujatiach. Vyhradil by priestory (podchody, múry...), ktoré by mohli žiaci umeleckých škôl skrášliť (a nemuselo by ísť iba o grafity...). Podporu by si iste zaslúžil aj Bratislavský chlapčenský zbor, prípadne ďalšie mestské vokálne a inštru­ mentálne súbory, a to aj mládežnícke.

Viac o vzdelávaní?

Preštudujte si kompletný výstup odbornej skupiny na: www.planbratislava.sk/vzdelavanie

Projekty pre lepšie vzdelávanie

Bratislava by sa mala stať súčasťou vzdelávacích programov bratislavských škôl ako samostatný tematický celok. Žiaci by sa učili o Bratislave, o jej dejinách a súčasnosti. Mesto by malo podporovať neziskové organizácie, ktoré sa venujú neorgani­ zovanej mládeži alebo organizujú špecificky zamerané letné tábory pre bratislavské deti. Žiaci základných a stredných škôl by mohli pomáhať tvoriť a udržiavať komunitné záhrady a učiť sa v nich. Mesto by malo podporovať fungovanie Mestského parlamentu mladých a vnímať jeho výstupy ako podnety v rámci participatívneho spravovania mesta.

Mesto musí ponúkať priestor pre inovácie a využívať ich ako nástroj pozitívnej zmeny.

Spolu s kvalitným školstvom má generovať ľudí, ktorí prinášajú nové idey. Z toho môže mesto profitovať.

Kvalitné školstvo a dobrý vzdelávací systém generuje ľudí, ktorí používajú hlavu a prinášajú nové idey. Z toho môže mesto profitovať. Inovatívnosť je dnes neodmysliteľná súčasť ekonomického i spoločenského vývoja. V prípade mesta to znamená, že by malo ponúkať priestor pre inovácie a byť záro­ veň schopné využívať inovácie ako nástroj vlastného progresu a pozitívnej zmeny.

217

Mesto je pritom ideálnym prostredím pre produkciu inovácií.

Nejde však o samovoľný proces, ale vyžaduje si to organizáciu a podporu. A to počnúc kvalitným vzdelávaním, cez výskum a vývoj, podporu podnikateľského prostredia až po apliko­ vanie inovácií v praxi. Kľúčovou úlohou je tu nadviazanie spolupráce medzi jednotlivými aktérmi. Univerzity ako centrá vzdelávania vytvárajú kvalifikovanú pracovnú silu. Tá sa môže uplatniť vtedy, ak existuje fungujúci kontakt s firmami.

Univerzity zároveň priťahujú ľudí, ktorí prispievajú k rozvoju mesta. Na to, aby celý ekosystém fungoval, musí byť mesto schopné vzdelaných ľudí nielen prilákať, ale si ich aj udržať.

A to jednak vytváraním dobrých podmienok na príchod a život v meste ako aj budovaním dobrého mena.

Inovatívna Bratislava

Študentky STU vytvorili interaktívnu 15-metrovú inštaláciu ktorej cieľom je motivovať mladých ľudí k recyklácii nápojových plechoviek.

Vzdelávanie a inovácie

❹ Inovatívna Bratislava

218 Vzdelávanie a inovácie

Podpora výskumu je primárne úlohou štátu a nie je v priamej kompetencii miest. Napriek tomu majú inovácie veľ ký dopad na kvalitu života v meste a jeho rozvoj. Mesto by preto malo prirodzene vytvárať prostredie, ktoré priťahuje talenty, rea­ lizuje výskum, je priateľské k inováciám a riešenia aj imple­ mentuje. Mesto môže zohrať dôležitú rolu práve pri vytváraní partnerstiev a prepájaní rôznych aktérov. Malo by zároveň byť inštitúciou, ktorá je schopná využívať inovácie vzniknuté na svojom území. To znamená, že samotné mesto by sa malo vní­ mať ako laboratórium inovácií, ktoré napomôžu jeho rozvoju.

Mesto potrebuje inovácie na zlepšenie služieb, na zapojenie obyvateľov do svojich aktivít, na spoluvytváranie mestského priestoru i stratégie mesta. Využitím inovačného potenciálu by sa z Bratislavy stalo mesto, v ktorom sa žije dobre.

Aby sa Bratislava stala inovatívnym mestom, či dokonca centrom výskumu a inovácií v stredoeurópskom priestore, predpoklady má. Sídlia v nej najlepšie slovenské univer­ zity, výskumné inštitúcie a inovatívne firmy. Nachádza sa v nej viac ako 55 percent všetkých slovenských výskumných a inovačných kapacít. Sídli tu až 12 slovenských univerzít (5 verejných, 2 štátne a 5 súkromných) a tiež väčšina ústa­ vov Slovenskej akadémie vied. V meste študuje takmer 60-tisíc vysokoškolákov, čo predstavuje 14 % obyvateľov mesta. Pôsobí tu tiež takmer 8-tisíc vysokoškolských peda­ gógov a 13-tisíc výskumných pracovníkov. S univerzitným a výskumným sektorom je tak v meste prepojených približne 80-tisíc ľudí.

Agenda mesta

Tento existujúci potenciál však mesto nevyužíva dostatočne.

Počet ľudí napojených na vzdelávanie a výskum sa navyše z roka na rok znižuje. A to hlavne v dôsledku rozvoja blízkych metropol ako Viedeň či Brno, ktoré jasne razia cestu spolu­ práce s výskumným sektorom a aktívne podporujú inovácie. Často sú pre mladých ľudí atraktívnejšou voľbou.

219

Mesto musí byť laboratóriom inovácií potrebných na zlepšenie služieb, zapojenie obyvateľov a spoluvytváranie mestského priestoru.

Oddelenie stratégií a projektov má v rámci dvoch referátov (referát stratégií a referát projektov) 21 zamestnancov. Toto oddelenie zodpovedá za rozvoj strategických projektov, do ktorých spadajú aj projekty na podporu inovácií, podnikania a spolupráce s univerzitami. Samotné projekty sú zmyslu­ plné a zaujímavé, ale chýba im spoločná vízia, ktorá by tieto aktivity smerovala k jednotnému cieľu. Táto roztrieštenosť vedie k neštruktúrovaným a krátkodobým výstupom. Mesto tiež nemá hlbšie poznatky o inovačných aktivitách na svo­ jom území, a to či už v súkromnej alebo akademickej sfére.

Bez jednoznačných politík a bez zodpovedného tímu na čele s osobnosťou aktívnou v inovatívnom ekosystéme nie je možné realizovať zmysluplné podporné aktivity a projekty.

Momentálne neexistuje funkčná spolupráca medzi mestom a univerzitami a výskumnými inštitúciami. Akademická sféra a výskum v meste nevidí prirodzeného partnera. Práve z tejto spolupráce by pritom mali vznikať riešenia aktuálnych výziev mestského rozvoja.

Inovatívna Bratislava

Slovo inovácie sa v Organizačnom poriadku Bratislavy vysky­ tuje trikrát, z toho len raz približne v zmysle, v akom sa dnes inovácie chápu. Program Hospodárskeho a sociálneho rozvoja obsahuje viacero opatrení v oblasti takzvanej znalostnej ekonomiky, z nich sa však prakticky žiadne nerealizovali. Na úrovni mesta by mali mať výskum a inovácie podstatne vyššiu prioritu, ako je tomu dnes.

Vzdelávanie a inovácie

Aké miesto má dnes inovatívnosť v agende mesta?

220

Bratislava – viac ako 55 % všetkých výskumných a inovačných kapacít Slovenska

60 000 Vzdelávanie a inovácie

vysokoškolákov

13 000

8 000

Agenda mesta

výskumných pracovníkov

vysokoškolských pedagógov

12

univerzít

Ako Bratislavu nastaviť na inovácie?

221

Predovšetkým sme presvedčení, že inovačný ekosystém mesta si vyžaduje kompetentné riadenie. Inovácie sa nedejú len v jednej oblasti, ale sú témou, ktorá prechádza rôznymi oddeleniami, úlohami a záujmovými skupinami. Preto navr­ hujeme vytvoriť pozíciu splnomocnenca pre inovácie (tzv.

Chief Innovation Officer), ktorý by mal výkonné právomoci v úzkom kruhu primátora, a ktorý bude silnou osobnosťou so znalosťou potrieb inovačného ekosystému, a to z pohľadu akademickej aj súkromnej sféry.

Rovnako považujeme za potrebné zriadiť na úrovni mesta jed­ notku inovácií (Innovation unit), ktorá by mala nielen úderný názov, ale aj všestranne vzdelaných odborníkov, ktorí určujú krátkodobú i dlhodobú inovačnú stratégiu mesta a realizujú projekty, ktoré s ňou súladia.

Budovanie mostov medzi aktérmi na mestskej úrovni – čiže univerzitami, výskumnými inštitúciami, firmami, správou mesta, verejnou správou a občianskou spoločnosťou – je

Mesto nastavené na inovácie

Biela noc je inovatívny medzinárodný umelecký projekt, ktorý priblížuje širokej verejnosti súčasné formy umenia.

Vzdelávanie a inovácie

❺ Mesto nastavené na inovácie

222

jedným z kľúčových opatrení potrebnej zmeny. Na tento účel by mala byť zriadená neformálna inovačná platforma, ktorá by bola v úzkom kontakte s jednotkou inovácií na úrovni mesta. Inovačná platforma by mala byť zložená so zástupcov akademického, verej­ ného a súkromného sektora a pomáhala by pri riadení a rozvoji projektov, budovaní partnerstiev a vstupovala by do výberových komisií jednotlivých aktivít.

Mesto by malo mať program na podporu inovácií, čiže systém, ktorý bude podporovať realizáciu inovatívnych nápadov a riešení na mestskej úrovni. Program by rozdeľoval menšie granty, ktoré by slúžili najmä na prepájanie regionálnych hráčov a testovanie i uplatnenie inovatívnych riešení.

Vzdelávanie a inovácie

Bratislava musí podporovať a stimulovať univerzity, výskumné inštitúcie a firmy k tomu, aby prispievali k riešeniu mestských výziev, a to hlavne v prioritných oblastiach – doprave, životnom prostredí či sociálnych veciach. Mesto by ich zároveň malo podporovať v perspektívnych a existujúcich oblastiach ich výskumného záujmu.

Okrem toho mesto musí v spolupráci s univerzitami a výskumnými inštitúciami vytvoriť proaktívne politiky, zamerané na získavanie študentov, výskumníkov a inovatívnych podnikate­ ľov, a to aj zo zahraničia. Potrebujeme stratégiu na rozvoj ľudských zdrojov a podporu talentov s cieľom zastaviť odliv mozgov, získať kvalitných študentov a pracovníkov v high-tech sektoroch. S tým súvisí aj internacionalizácia pracovného trhu a univerzitného prostredia a tiež podstatné uľahčenie integrácie v meste.

Mesto má pri svojom riadení a rozhodovaní využívať princípy politík založených na dôkazoch a dátach. To si vyžaduje podstatné zlepšenie v narábaní s dátami, ich zverejňovanie a uľahčenie práce s nimi pre všetkých záujemcov. Symbióza so súkromným sekto­ rom umožní mestu využívať dáta, ktoré o meste generujú a zbie­ rajú, a môžu ich poskytnúť na lepšie rozhodovanie a služby.

Agenda mesta

Inovatívnosť Bratislavy môže podporiť aj branding mesta zame­ raný na prilákanie a udržanie vzdelaných ľudí. Nástrojom môže byť prezentácia firiem, výskumných inštitúcií a úspešných ľudí, ktorí už v Bratislave pôsobia ale tiež potenciálu, ktorý mesto má.

V rámci budúcej inovačnej stratégie mesta považujeme za kľúčové tri oblasti: vzťah univerzít a mesta, podporu inovatívneho podni­ kania a koncept mesta ako laboratória. Detailnejšie sa im venu­ jeme v nasledujúcich podkapitolách.

Univerzity tvoria s mestami nerozlučnú dvojicu. Hneď od svojho vzniku boli mestskými inštitúciami. Ide o symbiózu, z ktorej sa obe strany snažia vyťažiť maximum. Vysoké školy a výskumné inštitúcie hrajú kľúčovú úlohu pri rozvoji miest a pri riešení ich výziev.

Bratislava má pomerne silné univerzitné, výskumné a inovačné podhubie, z ktorého by mohla ťažiť. Mesto však s touto základ­ ňou spolupracuje minimálne a nedokáže tak adekvátne využívať potenciál, ktoré mu tieto inštitúcie ponúkajú.

V poslednom období, napriek obmedzeniu vo využívaní štruk­ turálnych fondov EÚ, vzniklo v Bratislave viacero univerzitných vedeckých parkov a centier, ktoré zastrešujú výskumné tímy pozitívne hodnotené na medzinárodnej úrovni. Bratislavské univerzity a výskumné inštitúcie teda majú potenciál byť centrami, ktoré sú schopné pritiahnuť inovatívne firmy a ktoré umožňujú zužitkovať inovatívne služby a produkty. V mnohých prípadoch sú aj úspešné, a to aj napriek neefektívnemu sys­ tému podpory zo strany štátu či mesta. Podľa výsledkov štúdie Európskej komisie vedecké parky zohrávajú jednak významnú rolu pri prenose znalostí a technológií do praxe, prispievajú tiež k ekonomickému rozvoju regiónov a vzniku rýchlo rastú­ cich technologických spoločností. Štúdia zároveň zdôrazňuje, že k predpokladom úspechu takýchto inštitúcií patrí charakter lokálnej ekonomiky, miestna výskumná základňa a úroveň partnerstiev medzi verejným a súkromným sektorom.

223 Vzdelávanie a inovácie

Fakulta architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave je vzdelávacou, vedeckou, umeleckou a projektovou činnosťou v oblasti architektúry, urbanizmu a designu.

Univerzity a mesto

❻ Univerzity a mesto

Päť hlavných zón, v ktorých sa koncentruje vedecko-výskumný potenciál:

Vajnory

Rača Lamač Nové Mesto Dúbravka

Patrónka Karlova Ves

Radlinského

Ružinov

Vr Staré Mesto

Šafárikovo námestie

Mlynská dolina

Petržalka

Jarovce

Petržalka

Ako príklad hodný nasledovania môže slúžiť centrum vedeckej excelentnosti CEITEC v Brne, ktoré v posledných rokoch púta pozornosť a súčasne je hrozbou pre slovenské vysoké školy.

Zameriava sa na vedy o živote a výskum pokročilých materiá­ lov a technológií. Centrum vzniklo v roku 2011 ako spoločný projekt Juhomoravského kraja, mesta Brno a šiestich univerzít a výskumných inštitúcií. Dnes centrum láka nielen slovenských vedcov a študentov, ale aj medzinárodné vedecké kapacity a firmy. Projekt bol financovaný najmä zo štrukturálnych fondov (300 miliónov eur). Juhomoravský kraj a mesto Brno sa veľmi dobre pripravili na čerpanie európskych prostriedkov a to nielen v strategickej a plánovacej, ale aj realizačnej fáze. Jedným zo zásadných faktorov úspechu je komunikácia medzi kľúčovými hráčmi. Brno sa dnes prezentuje ako mesto výskumu, high tech služieb a excelentného vzdelávania s 3-tisíc vedcami a 80-tisíc študentami, z ktorých je 10-tisíc zo zahraničia.

225 Vzdelávanie a inovácie

V Bratislave dnes existuje päť hlavných zón, v ktorých sa koncen­ truje vedecko-výskumný potenciál. Práve na ne by sa mala zame­ rať aj pozornosť mesta, pretože by sa mali aktívne rozvíjať a stať sa ohniskami výskumu a inovácií. Ide o Mlynskú dolinu so štyrmi fakultami, vedeckým parkom Univerzity Komenského, blízkos­ ťou internátov a tiež coworkingových priestorov (Binárium). Na Mlynskú dolinu nadväzuje okolie Patrónky s areálom Slovenskej akadémie vied a budúcim sídlom firmy ESET. Ďalej je to zóna Radlinského s fakultami Slovenskej technickej univer­ zity a Univerzity Komenského a medzi nimi priestor súčasnej Univerzitnej nemocnice, ale aj blízke bývalé kasárne. Ide tiež o okolie Šafárikovho námestia a okolie Ekonomickej univerzity v Petržalke. Všetky tieto oblasti predstavujú miesta, ktoré dispo­ nujú aktuálnymi výskumnými kapacitami a pohybom študentov.

Univerzity a mesto

rakuňa

Minimálne dva z týchto faktorov dokáže mesto aktívne ovplyvniť. Výskumným organizáciám by malo pomáhať a motivovať ich k vzájomnej spolupráci. Kľúčovou úlohou, ktorú na seba môže mesto prevziať, je úloha aktívneho facilitá­ tora medzi rôznymi aktérmi – štátom, univerzitami, výskumnými inštitúciami, podnikateľmi a verejnosťou. Ak má výskumný a inovačný ekosystém v meste fungovať, je nevyhnutné, aby do neho boli zapojené všetky skupiny. Na dosiahnutie tohto cieľa by mesto malo vytvoriť už spomenutú inovačnú platformu, ktorá by jednotlivé zložky prepájala a uľahčovala im spoluprácu. Táto spolupráca by mala byť inštitucionalizovaná, a to na operatívnej i strategickej úrovni. Na strategickej úrovni by mal platforme predsedať primátor.

Do výskumného a inovačného ekosystému mesta musia byť zapojené všetky skupiny.

Mesto musí vytvoriť inovačnú platformu, ktorá by jednotlivé zložky prepájala a uľahčovala im spoluprácu.

Podnikanie je považované za chrbticu národných ekonomík.

V ekosystéme mesta sú malí a strední podnikatelia zamest­ návateľmi, tvorcami komunít a oživovateľmi priestoru. Či už ide o lokálnu kaviareň, malú IT firmu alebo umelecké štúdio, všetky sú predstaviteľmi a nositeľmi života v meste. Jasné pravidlá a podpora podnikateľov na mestskej úrovni môžu pomôcť rozvoju podnikateľských aktivít a zamestnávania, ale aj rozšíreniu ponuky a služieb pre obyvateľov.

Príkladom podpory podnikania v meste môžu byť formáty pop-up obchodov, umeleckých vystúpení a festivalov, ktoré osviežia život v meste a umožnia podnikateľom otestovať si novú ideu či obchodný koncept. Kvalita života v meste sa spája aj s dostupnosťou služieb, ich rôznorodosťou a ponukou produktov. Úloha mesta v tomto kontexte je schopnosť zachy­ tiť nové trendy, vedieť na ne pružne reagovať a poskytovať pra­ vidlá a príležitosti, aby ich bolo možné využiť. Dáta a inovácie môže pritom magistrát využiť na to, aby získal názor obyva­ teľov, vyhodnotil vplyvy a vedel riadenie mesta prispôsobiť potrebám obyvateľov a podnikateľov.

227 Vzdelávanie a inovácie

Urban Market súčasnej umeleckej a kreatívnej tvorby spája edukačné aktivity a tvorivých ľudí z rôznych odvetví umenia.

Podpora podnikania a inovácií

❼ Podpora podnikania a inovácií

228

Samostatnou formou rozvíjania podnikania v meste je podpora inovácií a startupov. Jednou z úloh novovzniknutej inovačnej jednotky je preto vytvorenie programu na pod­ poru inovácií. Jeho súčasťou by mala byť finančná podpora, zameraná na prototypy riešení výziev inteligentného mesta, na projekty strategického významu či na „soft landing“ pre podnikateľov – čiže podporu pre vybrané spoločnosti, ktoré riešia potreby obyvateľov a to v oblastiach životného prostre­ dia, dopravy, kultúry či sociálnych vecí.

Vzdelávanie a inovácie

Podpora inovácií by mala smerovať aj k umožneniu vzniku nových biznis modelov, ako sú pop-up obchody, festivaly či reštaurácie, a tiež ku stanoveniu jednoznačných podnikateľ­ ských podmienok či zjednodušeniu získania potrebných povo­ lení. K rozvoju inovácií prispeje aj využitie mestských zón a ich rozvoj na kreatívne, podnikateľské a výskumné aktivity.

Súčasťou podpory by malo byť aj zapájanie sa do národných, regionálnych a európskych projektov, ktoré vyzdvihnú cieľ Bratislavy stať sa mestom príležitostí.

Medzi kľúčové aspekty inovačného programu a medzi kritériá na zapojenie sa do neho patrí open source prístup – riešenia otvorené ďalším aktérom a inovátorom. Projekty by mali byť spoločensky prospešné a viesť k zlepšeniu života a služieb pre obyvateľov, firmy, návštevníkov či výskumné inštitúcie.

V rámci inovačného programu musí prebiehať jednoduché schvaľovanie, administrácia i monitoring s možnosťou upraviť kurz v prípade potreby a vyhodnocovať dosiahnuté vplyvy.

Ako inšpirácia z iných miest tu môže slúžiť Startup Amsterdam, čo je informačná stránka o podnikaní v meste, kde sú jasne popísané všetky jeho výhody a príležitosti.

Cieľom je budovanie značky mesta a prilákanie talentu.

Agenda mesta

Ďalším príkladom je Call Start Tech Vienna. Viedenský grantový program má za cieľ prilákať a podporiť vývojovovýskumné projekty, ktoré majú potenciál priniesť nový produkt alebo službu a podporujú spoluprácu rôznych aktérov vrátane univerzít. V roku 2016 získali podporu tri biotechnolo­ gické a farmaceutické spoločnosti, ktoré v meste vyvíjali svoje produkty. Call Start Tech Vienna zastrešuje Vienna Business Agency a poskytuje grant do výšky 500-tisíc eur.

V kontexte urbánnych inovácií a inteligentných miest sa čoraz častejšie skloňuje označenie mesta ako laboratória. V mest­ ských laboratóriách sa skúma ako mesto vnímajú a používajú obyvatelia, ako sa k nemu správajú, kedy, kde a ako sa v ňom pohybujú, kde a ako žijú či pracujú. Organizmus mesta sa stále vyvíja a rastie s potrebami svojich obyvateľov. Mestá majú byť schopné predvídať tvoriace sa trendy a rýchlejšie na ne reagovať.

229

Mnohé mestá preto dnes iniciujú laboratóriá, ktoré na základe dát predikujú cestu k lepšej budúcnosti. Niektoré sa usilujú o efektívne urbánne plánovanie a udržateľný rozvoj, iné sa sústreďujú na efektívne mestské politiky a manažment, ďalšie hľadajú inovatívne smart riešenia problémov. Dôležitá je pritom rovnováha medzi týmito troma piliermi. Mestá ako laboratóriá musia svoje výskumné ciele definovať tak, aby prispievali k naplneniu potrieb obyvateľov, umožnili efektívny manažment a transparentne definovali právomoci a zodpo­ vednosť zapojených subjektov.

Kľúčovú rolu pri vzniku mestských laboratórií vo väčšine prí­ padov zohráva blízka univerzita, výskumná inštitúcia, alebo záujmové združenie, ktoré si uvedomí naliehavosť odbornej interdisciplinárnej diskusie a využitia dát pri modelovaní scenárov a rozhodnutí v oblasti mestského rozvoja. Univerzita

Mesto ako laboratórium

Noc Architektury je multižánrová platforma poskytujúca náhľad do centra diania na fakulte architektúry STU.

Vzdelávanie a inovácie

❽ Mesto ako laboratórium

230

v tomto koncepte predstavuje odborného garanta, ktorý defi­ nuje metodológiu vedeckého výskumu, môže rozšíriť študijné sylaby a vyčleniť aspoň časť potrebného ľudského kapitálu.

Agenda mesta

Vzdelávanie a inovácie

Výskumníkmi pritom nemusia byť len akademici na univerzi­ tách a výskumných inštitúciách, ale stávajú sa nimi aj firmy, záujmové združenia a mestské správy. Každý z nich dispo­ nuje dátami, ktoré môžu pomôcť zistiť, čo mesto potrebuje a ako by sa malo vyvíjať. Inteligentné senzory a mobilné dáta dnes ponúkajú informácie v takej hĺbke, akú sme doteraz nepoznali. Aj vďaka nim je na vzostupe koncept mesta ako laboratória. Podstata konceptu však nie je len o novej mobil­ nej aplikácii alebo o samotnej technológii. Úlohou nie je len zvyšovať efektivitu fungovania miest a mestských samospráv, ale zmeniť spôsob, akým fungujú. Úloha mesta v rámci konceptu laboratória je nezastupiteľná.

Definuje problémy, plánované rozvojové stratégie, poskytuje dostupné dáta, schvaľuje implementáciu navrhovaných rie­ šení či pilotných projektov. Asi najdôležitejším aspektom však je, že celej tejto iniciatíve poskytuje kredit a zmysluplnosť, zároveň si vytvára dobré vzťahy s akademickými organizá­ ciami a posilňuje puto medzi jednotlivými aktérmi.

Z finančného hľadiska ide v rámci laboratória o pomerne nízkonákladové opatrenia, ktoré sú väčšinou pokryté presku­ pením existujúcich zdrojov. V prípade univerzít je bežnou praxou, že na projekty získavajú granty. Mestá majú príleži­ tosť zapojiť sa do rôznych projektov zameraných na výmenu poznatkov a budovanie partnerstiev (ako napríklad Interreg, či Horizont 2020). Ďalšou možnosťou financovania je fundra­ ising a filantropická podpora. Firmy sú často ochotné finan­ covať riešenia, ktoré sú v súlade s ich obchodnou stratégiou.

Niektoré mestá financujú laboratórne projekty samé, pričom ich náklady sa pohybujú na úrovni pár desiatok tisíc eur ročne.

Návratnosť investície je pritom vzhľadom na ušetrené náklady v dôsledku zavedených inovácií vysoká.

Aj v prípade mesta ako laboratória sa Bratislava môže inšpi­ rovať príkladmi zo zahraničia. V Londýnskom UCL Urban Laboratory sa už od roku 2005 venujú interdisciplinárnemu plánovaniu, vzdelávaniu, výskumu a dizajnu mestských zása­ hov v oblasti bývania, ekológie, urbanizácie či dát. Najnovšia iniciatíva Urban Lab Exchange ponúka odborné a komunitné kurzy a prístup k multidisciplinárnej skupine mestských

231

Mesto ako laboratórium môže nielen zvyšovať svoju efektivitu, ale aj zmeniť spôsob svojho fungovania.

CityLAB UCLA v Kalifornii sa zameriava na výskum a návrh udržateľného rastu metropoly 21. storočia. Ide o súkromnú iniciatívu nadšencov a odborníkov z rôznych oblastí, ktorí s ponukou spolupráce oslovili mestské agentúry v Los Angeles a rôzne oddelenia University of California. Spoločne reali­ zujú inovatívne projekty zaoberajúce sa problémami mesta.

Kritériá pre výber projektov môžu byť Bratislave inšpiráciou: realizácia má byť kratšia ako jeden rok, musí priniesť zmenu, byť replikovateľná a musí zapojiť miestnu komunitu.

Vzdelávanie a inovácie

odborníkov. Iniciatíva spája akademikov z oblasti mestského výskumu, odborníkov z oblastí architektúry, umenia, pláno­ vania, rozvoja a mestskej politiky a tiež komunitné záujmové skupiny vrátane aktivistov.

Efektívnym nastavením mestských politík sa zaoberá aj Urban Labs Initiative Chicagskej univerzity. Rieši oblasti ako kriminalita, vzdelávanie, zdravie, chudoba, energia a životné prostredie. Spolu s predstaviteľmi občianskej spoločnosti identifikuje, testuje a pomáha zavádzať programy a politiky s potenciálom na zlepšenie života v meste.

Mesto ako laboratórium

CityLab! Aberdeen je študentský inovačný program založený mestom, univerzitou Aberdeen a Univerzitou Robert Gordon.

Program umožňuje študentom venovať sa občianskym výzvam a počas 12-týždňového intenzívneho kurzu prichá­ dzajú s konkrétnymi riešeniami. Vďaka projektu boli v meste napríklad osadené inteligentné lavičky a zavedený systém proti plytvaniu jedlom.

232

Smart riešeniam v mestskom prostredí sa venuje najväčšie množstvo subjektov. Medzi nimi vyčnieva Massachusettes Institute of Technlogy (MIT) a jeho Senseable City Lab. Je to interdisciplinárne výskumné pracovisko, kde sa stretávajú dizajnéri, projektanti, inžinieri, fyzici, biológovia i vedci z humanitných disciplín so zástupcami priemyslu, vede­ ním mesta a komunitami. Spolu rozvíjajú a využívajú nové nástroje na získavanie informácií o mestách a ich obyvate­ ľoch. Práve dáta im umožňujú skúmať mesto a jeho zmeny v reálnom čase a predvídať tak prichádzajúce zmeny a dizaj­ novať vhodné riešenia.

Vzdelávanie a inovácie

Dôležitosť digitálnych technológií pri monitorovaní a pláno­ vaní mestského rozvoja si uvedomuje aj viacero európskych metropol, ktoré vďaka podpore Európskej komisie vytvo­ rili spoločnú platformu CITYLAB – City Logistics in Living Laboratories. Cieľom je zefektívniť dopravu a logistiku v mes­ tách. Postupne budú analyzované skúsenosti z Amsterdamu, Bruselu, Londýna či Osla a overí sa využiteľnosť riešení aj pre iné mestá.

Cieľom programu Bristol is Open je vytvorenie spolupráce medzi telekomunikačnými operátormi, začínajúcimi podni­ kateľmi a výskumnými inštitúciami na vybudovanie infraš­ truktúry senzorov, 5G pripojenia a skúmania dát, ktoré môžu pomôcť riešiť výzvy mesta. Pri programe City of Things v Antverpách sa mesto rozhodlo vytvoriť sieť smart zariadení, ktorá pomáha podnikateľom a výskumníkom experimentovať na základe dát v reálnom čase a prinášať nové služby a pro­ dukty pre obyvateľov.

Agenda mesta

Dáta sú všeobecne kľúčom k porozumeniu výziev, ktoré mestá musia riešiť. Informácie poskytované v reálnom čase cez open API, čo je bežné v Amsterdame, Londýne či New Yorku, umožňujú vznik nových riešení. Dáta môžu smerovať k mestu aj zo súkromných a výskumných zdrojov. Príkladom sú Helsinki, ktoré pracujú na systéme dopravy ako služby Infoshare, s cieľom znížiť potrebu vlastníctva automobilov.

Viedeň experimentuje s novými riešeniami mestských problé­ mov v rámci projektu Open Government Data Vienna.

Liahňou inovatívnych riešení sú mestské hackathony a otvo­ rené výzvy, napríklad Barcelona Open Challenge, ktoré majú za cieľ skoncentrovať v krátkom čase zdroje a talent a vyriešiť konkrétne problémy. Hackathony tiež prinášajú inovácie do

Urobiť z Bratislavy mesto vzdelávania a inovácií nemusí byť komplikované. Do veľ kej miery by stačilo využiť potenciál, ktorý už dnes mesto má. Vzdelanosť a inovatívnosť však musia mať možnosť a priestor sa prejaviť. Jednotliví aktéri musia o sebe vedieť a chcieť spolupracovať. Byť smart totiž nezna­ mená len čítať a analyzovať dáta, ale dokázať v rámci mesta kvalitne manažovať vedomosti a schopnosti všetkých jeho obyvateľov a návštevníkov.

Viac o inováciách?

Preštudujte si kompletný výstup odbornej skupiny na: www.planbratislava.sk/inovacie

233 Vzdelávanie a inovácie

Spôsob, akým popisujeme a chápeme mestá, sa radikálne mení a takisto sa menia aj nástroje, ktorými sa mesto riadi a rozvíja. Urbánna zmena v rámci inteligentných miest sa však nemôže redukovať len na technologické aspekty. Je tu aj ľudský faktor, ktorý pri vykonávaní zmien nemožno obísť. Ľudia totiž musia zmenu prijať. Inovácie často vyvolávajú strach a narúšajú zabehané návyky. V rámci mestského labo­ ratória sa však inovácie stávajú prístupnými. Mnohé z nich ponúkajú otvorený priestor, kde je možné si inováciu vyskúšať a diskutovať o nej. Obyvatelia mesta sa môžu zapojiť aj online, prispievať vlastnými návrhmi alebo hlasovať za najlepšie riešenia. Zapojenie verejnosti je kľúčové jednak pre porozu­ menie jej potrieb, ale aj pre akceptovanie týchto programov.

Na začiatku je potrebné správne namiešať spojenie potrieb obyvateľov s dlhodobou víziou a súčasnými problémami, ktorým mesto čelí.

Mesto ako laboratórium

podnikateľského sveta. Cieľom je prilákať inovátorov, aby prispeli k riešeniam a začali spoluprácu s mestom na ich reali­ zácii. Na to je potrebné vytvoriť v meste efektívny systém spo­ lupráce a roadmapu pripravenosti. Ako príklady môžu slúžiť Smart London Innovation Network, taktiež londýnsky Ready to Supply the City či Startups-in-Residence v San Franciscu.

ŠPORT

Dať príležitosť pre pohyb

236 Šport Agenda mesta

Občasný bežec, amatérska volejbalistka, profesionálny hokejista či fanúšik futbalu – šport v meste má rôzne podoby, ale určite k nemu nerozlučne patrí. Mestskí ľudia zošnurovaní kancelárskou prácou prirodzene vyhľadávajú pohyb, a preto majú športové aktivity v rámci trávenia voľného času výrazné miesto.

Nejde pritom len o zdravie, udržiavanie sa v kondícii, zábavu či socializáciu pri kolektívnych hrách. Športové aktivity majú ako služby či profesionálne podujatia vplyv aj na komunálnu ekonomiku. Šport prispieva k posilňovaniu komunít a kultúrnej identity.

Pomáha budovať hrdosť pri výhre a pri oslavách úspechov mestských klubov.

237

Vytvorenie športových kapacít a zariadení naprieč celým mestom je prvým krokom v motivácii ľudí k pohybu.

Výzvou je nájsť spôsob, ako efektívne reagovať na zvýšený dopyt Bratislavčanov po športovej infraštruktúre. A to pri zvyšujúcich sa nákladoch na jej výstavbu a prevádzku, ako aj na kúpu a prenájom pozemkov, na ktorých má stáť.

Návratnosť investícií je pritom zrejmá. Či už je to v podobe zvýšenej fyzickej aktivity obyvateľov, vyššej kvality života alebo pozitívnych ekonomických dopadov.

Mesto má vo vzťahu k športu zohrať rolu facilitátora a manažéra. Má byť schopné zbierať o športe kvalitné dáta, analyzovať ich a na základe analýzy plánovať rozvoj športových aktivít a budovať nové športoviská.

Dať príležitosť pre pohyb

Chceme, aby Bratislavčania mali dostatok možností na aktívny život a zúčastňovali sa športových podujatí. Aby čo najviac obyvateľov mesta malo dobré podmienky na aktívny životný štýl v podobe kvalitných chodníkov, parkov, vodných plôch, športovísk, telocviční a cyklotrás. Bratislava bude podporovať každú športovú iniciatívu, komunitu či dobrovoľnícku činnosť. Zvláštnu pozornosť budú mať športové kluby na lokálnej, regionálnej i celoštátnej úrovni.

Na tvorbe a realizáciií tejto vízie bude mesto spolupracovať so všetkými zainteresovanými stranami v športovej a voľnočasovej oblasti. Bratislava sa tak stane mestom, v ktorom je šport súčasťou každodenného života jeho obyvateľov.

Šport

Predkladáme víziu rozvoja športu v Bratislave v podobe stratégie Bratislava v pohybe, ktorej cieľom je prispieť k tomu, aby sa Bratislava do roku 2022 stala najlepším miestom pre život na Slovensku.

238 Šport

Mesto má byť najväčší fanúšik

Bratislava má bohatú športovú históriu, jej kluby dlhodobo zbierali tituly na profesionálnej úrovni v rôznych discipínach.

Aj dnes sa niektorým darí, ale rôzne prekážky a problémy spôsobili, že z profesionálneho športu v Bratislave akoby vyprchala hrdosť. Práve mesto by malo byť najväčším fanúši­ kom klubov, ktoré ho reprezentujú. Dnes to nie je cítiť. Postoj mesta k jeho klubom je neutrálny až ľahostajný, miestami vyúsťuje do mediálnych prestreliek. Nastavenie mesta však formuje aj postoj jeho obyvateľov, a preto keď Bratislava začne klubom fandiť, urobia tak aj oni. Opäť budú môcť byť hrdí na to, že sú majstri, že sú najlepší, že sú Bratislavčania.

Agenda mesta

Bratislava má pre amatérsky a rekreačný šport výborné prí­ rodné podmienky. K dispozícii má kopce, vodné plochy aj lesoparky. Nevyužíva však naplno ich potenciál. Príčinou môže byť aj to, že nám chýba väčší komfort – od takých maličkostí ako je prístup k pitnej vode, dostatok odpadkových košov, až po riadne označenie trás. Tieto základné podmienky vplývajú na to, či sa ľudia vyberú športovať.

Cyklistické preteky Bratislava City Downhill v historickej časti Bratislavy.

239

Každé väčšie mesto by malo mať organizáciu, ktorá zastrešuje šport na jeho území. Bratislava takúto organizáciu má – je ňou Správa telovýchovných a rekreačných zariadení (STaRZ).

Šport

Ide o príspevkovú organizáciu, ktorá má vo svojej pôsobnosti vytváranie podmienok pre rozvoj všetkých úrovní športu, a tiež prevádzku a údržbu športovísk. Podľa poslania a cieľov ide o priam ideálnu organizáciu pre rozvoj športu v Bratislave. Športoviská, ktoré spravuje, sú funkčné, podporuje aj vybrané podujatia. Nevyvíja však žiadnu činnosť, aby viac ľudí k športu pritiahla. Nekomunikuje im možnosti a zameriava sa skôr na udržanie statusu quo. Existencia takejto organizácie je pritom len prvým krokom v rozvoji športu. Musí sa zmodernizovať a nasmerovať tak, aby obyvateľom ponúkala dobrý servis.

Dať príležitosť pre pohyb

Po rekonštrukcii sa kapacita zimného štadióna Ondreja Nepelu zvýšila na 10 000 miest.

240 Šport

❶ Športové mesto

Úloha mesta v podpore športu môže mať viacero podôb.

Jednak ide o tvorbu politiky v oblasti dlhodobého rozvoja športu, o zlepšenie prístupnosti a podmienok na športo­ viskách, ale aj o budovanie nových športovísk a podpornej infraštruktúry. Mesto podporuje ľudské kapacity (vo forme komunít a lídrov), zmysluplné športové projekty a podnecuje medzinárodné podujatia. Prepája športové komunity a buduje partnerstvá medzi inštitúciami, podujatiami a klubmi.

Agenda mesta

Aby mesto bolo schopné tieto vylepšenia realizovať, musí najprv dôkladne poznať aktuálny stav športovania a športo­ vej infraštruktúry. Musí si zmapovať všetkých aktérov a ich zdroje – športové komunity, kluby, počty a vek športovcov aj ich športovú úroveň – a existujúce športoviská, ich stav a mieru obsadenosti. Preskúmať potrebuje aj finančné možnosti podpory, ich štruktúru, efektívnosť a možnosti financovania nových projektov zo súkromných zdrojov, napríklad zavia­ zaním developerov v rámci budovania nových projektov.

Potrebná je aj podrobná analýza demografického vývoja: kto v meste žije dnes a kto v ňom bude žiť o päť či desať rokov.

Bratislava má pre amatérsky a rekreačný šport výborné prírodné podmienky.

241

Mesto musí dohodnúť podmienky tak, aby sa developeri zaviazali k spoluúčasti na výstavbe športovísk a cyklochodníkov.

Mesto musí obyvateľov inšpirovať k aktívnemu životnému štýlu a vytvárať im naň podmienky.

Športové mesto

Pri budovaní športovísk je dôležité využívať aj poten­ ciál nových developerských projektov. Za posledné roky v Bratislave zaniklo niekoľ ko športovísk – napríklad hala PKO, hala na Jégého ulici, štadión FC Petržalka, Spoje Bratislava, Štart Bratislava a iné. Náhrada za ne dodnes neexistuje. Mesto by malo dohodnúť podmienky tak, aby sa developeri v rámci svojich projektov zaviazali k výstavbe alebo spoluúčasti na výstavbe nových športovísk a cyklochodníkov, alebo ich zria­ dili na adekvátnych náhradných miestach. Úbytok športovísk nemôžeme akceptovať, nakoľ ko znižuje motiváciu a mieru športovania v meste.

Šport

Až po zozbieraní týchto základných dát si bude vedieť mesto odpovedať na otázky o podpore rôznych typov športov a špor­ tovísk, ich počte a plánovanej výstavbe. Bude vedieť, aké projekty a podujatia dokáže pritiahnuť, akú infraštruktúru už má a naopak, čo treba dobudovať či modernizovať.

242 Šport

❷ Bratislava v pohybe

Magistrát má veľ kú zodpovednosť za pretváranie mesta na kvalitné miesto pre život, a práve šport a pohybová akti­ vita zohráva v tejto ambícii dôležitú úlohu. Na dosiahnutie systémovej zmeny je potrebná komplexná stratégia, ktorú pracovne nazývame Bratislava v pohybe 2018–22. Navrhujeme tiež vznik výboru Bratislava v pohybe, ktorý bude združovať odborníkov z rôznych sfér.

Agenda mesta

Východiskom stratégie je obraz Bratislavy ako mesta, ktoré inšpi­ ruje k aktívnemu životnému štýlu a umožňuje Bratislavčanom pohybovať sa a športovať. Poskytne ucelenejší pohľad na to, aké mestské služby a programy športového a pohybového charak­ teru mesto svojim obyvateľom ponúka a aké absentujú.

Stratégia zadefinuje základné východiská pre šport v meste, pričom bude vychádzať z podrobnej analýzy existujúcich dát.

Stanoví základnú víziu v oblasti rozvoja športu, spolu s akč­ nými krokmi k jej napĺňaniu a to v oblastiach ako: objekty a infraštruktúra, programy a služby, propagácia zdravého životného štýlu, motivovanie obyvateľov, samospráva, či výchova a riadenie športových lídrov. Rozdelí zodpovednosť za úlohy, identifikuje a prizve partnerov a rôznych aktérov.

Bude obsahovať konkrétne a merateľné ciele, nástroje na ich monitorovanie a vyhodnotenie úspešnosti ich napĺňania.

Športové aktivity zaberajú v trávení voľného času mestských ľudí výrazné miesto.

243

K našim cieľom do roku 2022 patrí zvýšenie úrovne zdravia Bratislavčanov, znížienie miery chronických ochorení spôso­ bených neaktivitou, zvýšenie účasti na pohybových aktivi­ tách a vyvinutie procesov, ktoré participáciu najrizikovejších skupín (teda detí a mladých ľudí) na aktivitách merajú, spo­ lupráca s partnermi na motivácii obyvateľov a návštevníkov mesta k športu a pohybovým aktivitám, najmä so zameraním na deti, mladých ľudí, seniorov a ľudí s hendikepom.

Medzinárodné cyklistické preteky Bratislava City Donwhill.

Bratislava v pohybe

Šport

V Bratislave už existuje veľa aktivít, ktoré podporujú rozvoj športu, a na ktoré treba nadviazať. Vznikli úspešné pro­ jekty a podujatia, ktoré zapájajú obyvateľov do športovania alebo aspoň jeho sledovania. Patria medzi ne napríklad Beh Devín-Bratislava, Beh Devínskou Kobylou, projekt Škola ide na hokej, Bratislavský maratón, školské olympiády či séria obľúbených bežeckých podujatí ako Night Run, Moon Run a Ladies Run.

244

❸ Štyri úrovne športu Rekreant

Amatér

Šport

Profesionál

Fanúšik

Agenda mesta

Šport v meste môžeme rozdeliť na štyri úrovne. Prvou je rekreačný šport, čiže voľnočasová aktivita – jeden deň si zahrám tenis a o pár dní si pôjdem zakorčuľovať či zaplávať.

Druhou je šport amatérsky – ide o menej rozvinuté športy na klubových úrovniach ako florbal, futsal či bojové umenia.

Treťou úrovňou je profesionálny šport – hokej, futbal či basket­ bal. A po štvrté ide o šport z pohľadu fanúšika.

Vzhľadom na záujem obyvateľov je rekreačný šport tou úrovňou, ktorá si od mesta zaslúži najväčšiu podporu. Týka sa totiž najväčšieho počtu obyvateľov a má najväčší efekt na kvalitu ich života. Okrem samotných nadšencov však neexis­ tuje nikto, kto by sa o rekreačný šport staral. Na jeho podporu

245

je potrebné vybudovať komfortné športové areály v rozumnej vzdialenosti od ľudí tak, aby si mohli ísť zašportovať kedykoľ­ vek a nemuseli za športom komplikovane a zdĺhavo cestovať.

Musia sa ku športoviskám pohodlne dostať a na mieste by ich čakalo základné vybavenie, ktoré si nemusia nosiť z domu.

Potrebné je preto vybudovanie lepšej infraštruktúry pre poho­ dlné a zdravé športovanie: toalety, šatne, dostupná pitná voda či možnosti občerstvenia priamo na športoviskách.

Okrem dostupnosti bude aplikácia obsahovať aj informá­ cie o športových udalostiach v meste, ktoré ich v nej bude aktívne promovať. Kalendár podujatí umožní Bratislavčanom lepšie si naplánovať aktívne i pasívne športové aktivity.

Šport

Pri rekreačnom športe treba lepšie využiť prírodný potenciál mesta – Karpaty, vodné plochy, Dunaj. Zároveň mesto musí zefektívniť aj využívanie krytých telocviční a komplexov.

Objednať si halu na futbal, tenis či basketbal by v digitálnej dobe mala byť hračka. Stačilo by na to vytvoriť aplikáciu s databázou všetkých športovísk, pomocou ktorej si človek ľahko nájde to, čo potrebuje. Rýchlo zistí, kde si môže zahrať tenis, za akú cenu, rezerváciu urobí online. Prehľad o dostup­ nosti voľných športovísk a efektívny systém rezervácii má aj ekonomické výhody. Každá hodina, počas ktorej je športo­ visko prázdne, predstavuje pre jeho vlastníka stratené tržby.

Preto navrhujeme prepojiť vlastníkov športovísk (súkromní­ kov, školy, mesto či športové kluby) s komunitami športovcov.

Štyri úrovne športu

Prevádzkovať amatérsky šport je drahé a komplikované, najmä pre nedostatok alebo časovú nedostupnosť vhodných športovísk. Mnohé športy tiež vyžadujú ihrisko špecifických rozmerov, povrchu alebo vybavenia (čo je aj podmienkou ich účasti v ligových súťažiach). Ide napríklad o indoorovú halu na florbal či futsal s rozmermi 40×20 metrov, telo­ cvičňu s odpruženou podlahou pre gymnastiku či tenisové a bedmintonové kurty. Mnoho takýchto športovísk zaniklo a nenahradili ich nové. Dôsledkom je, že kluby sa museli pre­ sunúť do iných hál. Namiesto toho, aby sa tímy sústredili na rozvoj základne a zlepšovanie výkonov, musia hľadať nové miesto na tréning. Mesto by malo proaktívne riešiť dostupnosť a počet športovísk, garantovať ich zachovanie alebo zabezpe­ čiť výstavbu ich náhrad.

246

V prípade vrcholového a profesionálneho športu Bratislava ako hlavné mesto musí pre svoje kluby vytvoriť také pod­ mienky, ktoré im umožňujú súťažiť na domácej i medziná­ rodnej úrovni. Ak budeme mať športoviská, ktoré spĺňajú požiadavky medzinárodných športových podujatí, môžeme sa dočkať majstrovstiev sveta či Európy – a to aj v iných športoch, nie len v hokeji.

Šport

Mesto tiež musí aktívne spolupracovať s profesionálnymi klubmi a to najmä v oblasti komunikácie. Inšpirovať sa môžeme zahraničím – keď napríklad hrajú domáce zápasy St. Louis Cardinals v americkej bejzbalovej lige, vie o tom celé mesto. Na mestských úradoch vlajú ich vlajky, je posilnená MHD okolo štadióna. Spôsobov podpory domácich klubov je veľa, dôležité je jasne vysielať správu, že Bratislava prijala kluby za svoje, podporuje ich a je na ne hrdá.

Agenda mesta

Pri športe z pohľadu fanúšika sa núka základná otázka, prečo ľudia na športové podujatia chodia. Väčšinou sem idú za zába­ vou. A zabavia sa vtedy, keď ich tím vyhrá alebo keď sú sved­ kami dobrého športového výkonu. Dnes už športy nebojujú o fanúšika len medzi sebou, súťažia aj s inými voľnočasovými aktivitami. Potrebujeme ich dostať do povedomia ľudí, aby okrem návštevy kina, divadla či koncertu zvažovali aj náv­ števu športového podujatia. Samotné kluby si musia budovať fanúšikovskú základňu, mesto im však môže pomôcť propagá­ ciou, či zabezpečením doplnkového programu počas podujatí.

Prírodný potenciál mesta treba využiť najmä pri rekreačných športoch.

247 Šport Mesto sa musí postarať o dostupnosť športovísk.

Pri všetkých štyroch úrovňach športu zohráva dôležitú úlohu kvalita a počet ľudských zdrojov. Mesto si potrebuje vybudovať odbornú dobrovoľnícku základňu, zabezpečovať vzdelávanie trénerov, prijímať profesionálov na riadenie športových organizácií, odborný personál na spoluprácu s investormi či profesionálnych manažérov, schopných riadiť investície do športu. Odborný personál je potrebný aj pre spracovanie dát a najnovších trendov a prípadových štúdií v regióne. Navrhujeme vytvorenie takejto kapacity v rámci Metropolitného inštitútu Bratislavy.

Štyri úrovne športu

Viac o športe?

Preštudujte si kompletný výstup odbornej skupiny na: www.planbratislava.sk/sport

Originál Bratislava

Bratislava má už dnes potenciál stať sa kreatívnym a inovatívnym mestom.

249 Identita

Bratislava má obrovský kreatívny a inovatívny potenciál. Je v nej veľká koncentrácia univerzít a vysokých škôl a nemalé množstvo obyvateľov tvoria študenti. Rovnako sa v nej z pozície hlavného mesta nachádza množstvo výskumných a vedeckých inštitúcií, v meste je udomácnená start-up komunita aj myslenie. Bratislava je skvelým laboratóriom nových nápadov a myšlienok, pretože Slovensko je dostatočne veľké na testovanie noviniek a zároveň dostatočne malé na to, aby neboli potrebné gigantické investície. Nielen vďaka tomu, ale aj vďaka všadeprítomnej energii vzniká v Bratislave množstvo inovácií, ku ktorým ostáva mesto slepé. Bolo by veľkou škodou, keby Bratislava aj naďalej ignorovala tento potenciál. Myslíme si, že Bratislava už dnes má na to, aby tvorila vlastné idey a riešenia a nepreberala len praktiky a politiky importované zo zahraničia. Musíme mať ambíciu vytvoriť kreatívne a inovatívne mesto a dostať tento rozmer do jeho DNA.

ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

Čisté, zelené a udržateľné mesto

252 Životné prostredie Agenda mesta

Stav životného prostredia priamo ovplyvňuje životy všetkých obyvateľov. Sústreďovanie ľudí v mestách, hustá doprava a ekonomická produktivita sa stali výraznými faktormi, ktoré majú dopad na celkové klimatické podmienky. Zmena klímy a čoraz silnejšie výkyvy počasia zase spätne vplývajú na život ľudí v urbánnom prostredí. „Klasické“ problémy životného prostredia ako znečistenie ovzdušia, nedostatok pitnej vody, či kvalita zelene pritom s klimatickou agendou úzko súvisia. Nastavenie dopravy v meste vplýva na čistotu ovzdušia i na objem skleníkových plynov. Inteligentné zaobchádzanie so zrážkovou vodou má zase vplyv na to, či sa pôda v meste vysušuje a či sa mesto prehrieva. Úroveň a množstvo zelene taktiež dokáže regulovať teplotné výkyvy.

Extrémne letné horúčavy, zvyšovanie priemernej teploty, dlhšie obdobia sucha vplývajúce na vegetáciu, či naopak prívalové zrážky, ktoré nesú potenciál pre povodne – to nie je scenár budúcnosti, ale realita, ktorú už dnes zažíva územie Bratislavy.

Mestá zohrávajú pri otázke klimatických zmien kľúčovú úlohu. Jednak preto, že v nich žije vyše polovica populácie ale aj preto, že sú zodpovedné až za 70 % emisií skleníkových plynov. Ich riadenie preto musí smerovať k tomu, aby sa zni­ žoval negatívny dopad mestského života na okolité prírodné systémy a aby bol zabezpečený znesiteľný a bezpečný život obyvateľov. Bratislava by mala patriť do ligy miest, ktoré dokážu tieto problémy riešiť.

Predkladáme víziu Bratislavy ako mesta, ktoré je odolné voči negatívnym dopadom klimatických zmien a ktoré zároveň dokáže proti nim bojovať.

253 Životné prostredie

Úroveň a množstvo zelene dokáže regulovať teplotné výkyvy.

Bratislava ako nízkouhlíkové a odolné mesto

❶ Bratislava ako nízkouhlíkové a odolné mesto

254

Všeobecná vízia Bratislavy ako mesta s kvalitným životným prostredím stojí na dvoch prioritách:

Nízkouhlíkové mesto

Životné prostredie

Prvou prioritou je Bratislava ako nízkouhlíkové mesto. Zname­ ná to, že základným prístupom pre riadenie mesta je znižovanie využívania fosílnych palív, a teda znižovanie produkcie sklení­ kových plynov. Ide o mesto, ktoré redukuje environmentálne požiadavky, a to hlavne v oblastiach obytnej a verejnej zástav­ by, mestskej dopravy či odpadového hospodárstva.

Budovy sa na celkovej spotrebe energie podieľajú až štyridsia­ timi percentami. Z toho 69 % zhltne vykurovanie, 14 % ohrev vody a 13 % osvetlenie a elektrické spotrebiče. Prvým návrhom na zmenu je preto podpora budov s takmer nulovou spotrebou energie, a to napríklad formou zeleného stavebného povole­ nia (green permits). Ide pritom nielen o zvýhodnenie stavieb a rekonštrukcií s nízkou spotrebou energie, ale aj o podporu ich klimatickej odolnosti, napríklad zamedzením ich prehrievania.

Nástrojmi zmeny môžu byť vhodné stavebné materiály, dosta­ točná izolácia, tienenie presklených častí, využívanie svetlých farieb, riadené vetranie či vegetačné strechy. Ďalším navrhovaným riešením je zavedenie zeleného verejného obstarávania (green procurement). Pri súťažiach s pravidlom najnižšej ceny totiž nie je možné získať kvalitného dodávateľa nízkoenergetických a pasívnych budov. Pomocou zeleného obstarávania, ktoré sa sústredí na hodnotenie príspevku k udr­ žateľnému rozvoju, sa môže obmedziť korupcia či presadzovanie politických záujmov.

Agenda mesta

Úsilie o nízkouhlíkové mesto by sa malo premietnuť aj do územného plánovania. A to ustúpením od princípu budovania monofunkčných území smerom k multifunkčným, k polycen­ trickému rozvoju a udržateľnej doprave. Princíp polycentric­ kého rozvoja znamená obmedzenie suburbanizácie, obytných štvrtí s nízkou hustotou alebo predmestských obchodných centier. Husto osídlené centrum, zmiešané funkcie a otvorené priestory podporujú aktívnu dopravu, čiže chôdzu či jazdu na bicykli. Zameranie sa na vnútorný rozvoj mesta tak prináša zníženie závislosti na automobiloch a tým súvisiacu redukciu záťaže na životné prostredie.

255

Mesto pripravené na zmeny klímy Druhou prioritou všeobecnej vízie je mesto pripravené na negatívne dopady zmeny klímy. Bratislava má síce schválené koncepčné dokumenty Stratégie a Akčného plánu adaptácie na nepriaznivé dopady klímy, no tieto ostávajú v teoretickej rovine.

Bratislava ako nízkouhlíkové a odolné mesto

Opatrenia voči negatívnym dopadom zmeny klímy sa týkajú hlavne oblastí mestskej a prímestskej zelene a tiež vodohos­ podárstva, ktorým sa venujeme v samostatných podkapito­ lách. Ide jednak o zvyšovanie podielu vegetácie a to hlavne v zastavaných častiach mesta. Žiaduce je využívanie alterna­ tívnych foriem zelene – napríklad vegetačných striech. Patrí sem aj zabezpečenie dostupnosti verejnej zelene a mest­ ských rekreačných lesov pre obyvateľov. S tým súvisí koncept zelenej infraštruktúry, ktorá prepojí zelené plochy do jedného systému a zároveň spojí mestskú zeleň s prírodným zázemím mesta. So zvyšovaním teploty v meste súvisí potreba udržateľ­ ného hospodárenia so zrážkovými vodami.

Životné prostredie

Návrhom koncepčného riešenia je zapracovanie dôsledkov zmeny klímy do úloh územného plánovania. Pri rozvrhovaní infraštruktúry dopravy, energetiky či vody v meste by okrem demografických údajov (počet obyvateľov) mali byť zohľadnené aj klimatické charakteristiky a ich predpokladaná zmena.

256 Životné prostredie

❷ Čisté ovzdušie

Medzi najvypuklejšie problémy Bratislavy patrí znečistenie ovzdušia, pričom niektoré škodlivé emisie zároveň prispievajú aj k zmene klímy. Prachové častice (PM10 a PM2,5), oxid dusi­ čitý a prízemný ozón, sa v súčasnosti považujú za tri znečisťu­ júce látky, ktoré najvýznamnejšie vplývajú na ľudské zdravie.

Agenda mesta

Aký je dnešný stav v Bratislave? Mesto začiatkom roku 2017 aktualizovalo Integrovaný program na zlepšenie kvality ovzdušia, ktorý by mal zavádzať účinné opatrenia na redukciu znečistenia škodlivými látkami pod hladiny povolených limi­ tov. Dokument je však neurčuje merateľné, kontrolovateľné a časovo viazané opatrenia. Takto nekonkrétny dokument porušuje zákon o ovzduší aj európsku legislatívu.

Riešenie situácie začína práve na legislatívnej úrovni. Vágnosť mestského programu na zlepšenie kvality ovzdušia totiž súvisí s nastavením zákona o ovzduší. Ten bol síce v septembri 2017 novelizovaný, no stále jasne nerieši otázku kompetencií, respektíve triešti kompetencie medzi rôzne orgány na rôznych úrovniach. Je pritom dôležité, aby zákon jasne definoval kompetencie a zodpovednosti pri regulácii zdrojov znečiste­ nia, ktorými sú doprava, priemysel a vykurovanie domácností.

Samosprávy, vrátane Bratislavy, by mali žiadať Ministerstvo životného prostredia, aby bol tento nedostatok odstránený.

Je dôležité, aby zákon jasne definoval kompetencie a zodpovednosti pri regulácii zdrojov znečistenia.

Výstupy pravidelných meraní znečistenia ovzdušia by mohli byť prostredníctvom mobilných aplikácií poskytnuté občanom, ktorí by sa na ich základe vedeli vyhýbať najviac znečisteným úsekom.

258

Všetky štátne orgány, vrátane samospráv, by sa mali aktívne podieľať na vypracovaní takých programov ochrany ovzdušia, ktoré budú obsahovať konkrétne merateľné a časovo viazané opatrenia. Následne je potrebné dôsledne kontrolovať, vymáhať a prípadne sankcionovať porušenie opatrení.

Samosprávy však už teraz majú v rukách nástroje na to, aby v čo najkratšom čase znížili na svojom území emisie na limity stano­ vené EÚ. Môžu napríklad zriaďovať tzv. nízkoemisné zóny.

Agenda mesta

Životné prostredie

Bratislava môže posilniť pravidelné merania znečistenia ovzdu­ šia, a to najmä na rizikových miestach (napríklad Trnavské a Račianske mýto). Výstupy týchto meraní by mohli byť pro­ stredníctvom mobilných aplikácií poskytnuté obyvateľom, ktorí by takto získali detailnejší prehľad a mohli by na základe toho trasovať svoj pohyb a vyhýbať sa najviac znečisteným úsekom.

Najväčší podiel na znečistení ovzdušia v Bratislave má totiž práve doprava. Nosným riešením je preto nastavenie mestského dopravného systému tak, aby odrážal potreby čistejšieho ovzdušia. Koncepcia nízkoemisnej mobility v Bratislave, a to posilnením aktívnej a kombinovanej dopravy, atraktívnej MHD či zdieľaním automobilov, je súčasťou kapitoly o mobilite. ↗↗ Pozri kapitolu Mobilita s. 151

Najväčší podiel na znečistení ovzdušia v Bratislave má doprava.

Okrem čistého ovzdušia je jednou zo základných podmienok života prístup ku pitnej, kvalitnej a zdravotne nezávadnej vode. Mestá sú najväčšími odberateľmi pitnej vody no zároveň sú vzhľadom na koncentráciu priemyselnej činnosti zdrojom jej znečistenia. Rozumné zaobchádzanie s vodnými zdrojmi je tiež nástrojom na znižovanie dopadov globálneho otepľova­ nia, čo v prípade miest znamená ich prehrievanie sa v let­ ných mesiacoch. Agenda vody mieri na tri oblasti – prvou je otázka dostupnosti zdravotne nezávadnej pitnej vody a s ňou súvisiaci problém kontaminácie podzemných vôd. Druhou je využívanie dažďovej vody a treťou šetrenie primárnych zdrojov pitnej vody.

Aké sú najväčšie výzvy dostupnosti pitnej vody v Bratislave? Bežný Bratislavčan zrejme vie, že Žitný ostrov je zdrojom pitnej vody, dokonca najväčším v strednej Európe. Môže sa domnievať, že v tomto smere sme zabezpečení a nemôže nám hroziť jej nedosta­ tok. Väčšina ľudí však netuší, že veľká časť tejto podzemnej vody už nie je pitná. Zásoby vody v Bratislave a na Žitnom ostrove sú neustále ohrozované a znečisťované priemyslom, poľnohospo­ dárstvom, odpadmi či priamym ničením zásobární podzemných vôd developerskou činnosťou. Dôsledkom je, že jednak hrozí nedostatok pitnej vody ale tiež sa vytvárajú zdravotné riziká pre obyvateľov. Prienik znečistenia do životného prostredia je oveľa pravdepodobnejší, ako si bežný človek dokáže predstaviť.

259 Životné prostredie

V okolí Čunova sú územia vodných zdrojov s vysokým stupňom ochrany vôd.

Ochrana vody a jej rozumné využitie

❸ Ochrana vody a jej rozumné využitie

260 Životné prostredie Agenda mesta

Jedným z príkladov masívnej kontaminácie podzemných vôd je Vrakuňská skládka Chemických závodov Juraja Dimitrova (CHZJD). Je v nej uložených približne 120-tisíc kubických metrov odpadu, ktorý sa sem vyvážal od 60. do 80. rokov.

O kontaminácii v okolí skládky sa už napísalo veľa, málokto však vie, že úniky toxických látok do podzemnej vody boli objavené náhodne. Dôvodom je to, že štátny monitoring sa zameriava len na bežný rozbor, ktorého súčasťou nie je syste­ matické zisťovanie kontaminácie toxickými látkami.

Pohyb znečistenia z bývalej skládky CHZJD je dnes nasme­ rovaný na severovýchod, čo znamená, že vodárenské zdroje Kalinkovo a Šamorín, ktoré zásobujú Bratislavu, nie sú priamo ohrozené. To sa však môže zmeniť, ak sa zmenia smery prúde­ nia podzemnej vody, k čomu môže dôjsť z rôznych dôvodov.

Navyše na Žitný ostrov smeruje masívne znečistenie z celého územia Bratislavy. Tieto hrozby nie sú v súčasnosti nijako vyhodnocované. Zničenie zdrojov vody na Žitnom ostrove by pritom bolo pre Bratislavu ochromujúce.

V rámci programu Prieskum environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách SR sa postupne overuje rozsah potenciál­ nych záťaží a realizuje sa sanácia. Problémom je to, že známe záťaže sa riešia najmä lokálne a často neúplne. Riešenie dopa­ dov skládky vo Vrakuni bude zrejme prebiehať v réžii štátu a to jej ohraničením nepriepustnou stenou. Tento prístup však nerieši problém už uniknutých škodlivín. Znamená to, že sa zastaví únik látok pod skládkou, neodstráni sa však samotná kontaminácia (skládka). Postupné priesaky kontaminantov tak budú navyšovať každoročne cenu za čistenie odčerpávanej vody a už uniknuté škodliviny v podzemnej vode tento spôsob sanácie nerieši. Aj po realizácii programu teda ostane voda na Žitnom ostrove znečistená.

Každý Bratislavčan spotrebuje denne v priemere okolo 100 litrov vody, z toho 65 % končí ako odpadová voda.

Začnime ju vnímať ako zdroj.

262

Je potrebné systematicky narábať so zrážkovou vodou, aby zostala čo najdlhšie tam, kam dopadne a ochladila tak mesto.

Životné prostredie

Zdrojov kontaminácie je v Bratislave viac, celkovo je na území mesta registrovaných 100 environmentálnych záťaží ovplyvňujúcich kvalitu podzemnej vody. Ak nebudú riešené a odstránené, sú rizikom pre obyvateľov. Týka sa to areálu Dimitrovky, Apolla, Chemiky, letiska či Matadoru. Tieto loka­ lity sú monitorované len sporadicky a taktiež len lokálne.

Jednou z hlavných príčin absencie komplexného riešenia a nedostatku informácií je to, že v Bratislave ani na Žitnom ostrove neexistuje plošný monitoring, ktorý by zmapoval skutočný stav podzemných vôd. Bratislava nevie definovať priority ohľadom nápravných opatrení. Riešením je celo­ plošné monitorovanie s následným vyhodnocovaním získa­ ných dát. Navrhujeme zahustenie siete pozorovacích vrtov na zhodnotenie vplyvu všetkých záťaží na kvalitu podzemnej vody v meste a zlúčenie monitorovaní vykonávaných via­ cerými inštitúciami do centrálneho registra. Vytvorením takéhoto registra a veľ kého regionálneho modelu Bratislavy a Žitného ostrova by bolo možné odhaliť prioritné ohrozenia na tomto území. Navrhujeme tiež vyhodnotiť potenciálne riziká Slovnaftu na podzemné vody Žitného ostrova. Dôležité je monitorovať prípady zasahovania do prúdenia podzemných vôd a to napríklad výstavbou v blízkosti Dunaja.

Agenda mesta

Voda však nie je nielen surovinou potrebnou pre biologický život. Má aj vysokú tepelnú kapacitu a dokáže účinne schladiť horúci vzduch všade tam, kde je jej dostatok. Ak sa v letných mesiacoch prejdete po Železnej studničke a potom sa vrátite do mesta, pocítite takmer 15-stupňový rozdiel v teplote sme­ rom nahor. Do veľ kej miery je to zeleňou ale hlavne vodou, ktorú zeleň zadržiava.

Predstavte si, že je horúci augustový deň, vy vyjdete zo svojho domu a kráčate po chodníku, popri ktorom je pás zelene a stromov. Zalievané sú dažďovou vodou zo strechy vášho domu, z chodníka i z cesty pre autá. Je to bujná zeleň, nie vyschnutá tráva, a vy cítite príjemnú vlahu, ktorá z nej sála.

Základom ekologického i ekonomického správania je preto nebyť napojený na dažďovú kanalizáciu a zachytenú vodu využívať v meste na závlahy mestskej zelene alebo splacho­ vanie ciest, parkovísk a chodníkov. Namiesto odkanalizova­ nia by tak dochádzalo k vyparovaniu vody, podpore malých vodných cyklov a k prispôsobeniu sa na negatívne dopady zmeny klímy. Nástrojom zmeny zo strany mesta by mohlo byť podmieňovanie stavebného rozhodnutia vypracovaním plánu na zachytávanie alebo vsakovanie zrážkovej vody.

Využívanie dažďovej vody pritom nemá len ekologický, ale aj ekonomický efekt, keďže šetrí iné vodné zdroje.

Najdôležitejšie je zamedzenie plytvaniu pitnou vodou. S tým súvisí tretia téma týkajúca sa vody a tou je využívanie takzva­ nej sivej vody. Znamená to zužitkovanie odpadovej vody

263 Životné prostredie

Zrážkovú vodu nemôžeme vnímať iba ako niečo, čo treba čo naj­ rýchlejšie odviesť do kanalizácie. Kanalizovanie vody zo striech a zo spevnených plôch a jej následné vypúšťanie do riek spôso­ buje vysušovanie. Potrebné je naopak systematicky plánovať narábanie so zrážkovou vodou tak, aby v mieste, kam dopadne, mohla ostať čo najdlhšie a ochladiť tak mesto. Vsakovaním daž­ ďovej vody do pôdy dochádza k doplňovaniu zásob podzemných vôd a výparom z pôdy k vylepšovaniu mikroklímy.

Ochrana vody a jej rozumné využitie

S tým súvisí druhá téma týkajúca sa vody a to je zaobchá­ dzanie so zrážkovou vodou. Ide o dôležitý nástroj znižovania dopadov otepľovania v meste. Nechceme Bratislavu, z ktorej v horúcich dňoch ľudia utekajú. Chceme pretvoriť čo najviac existujúcich obytných plôch na také, ktoré využívajú vodu a zeleň na ochladenie. Zachytávanie zrážkovej vody a jej vyu­ žitie je napodobením prirodzeného uzatvoreného cyklu vody.

264

z domácností, čiže vody z umývania rúk, zo sprchy, vane, umývačiek riadu, práčok a kuchynských drezov.

Agenda mesta

Životné prostredie

Čím viac je krajina urbanizovaná, tým viac splaškovej vody vzniká a rastú aj nároky na spotrebu vody. Každý Bratislavčan spotrebuje denne v priemere okolo 100 litrov vody, z toho 65 % končí ako sivá voda. Je potrebné zmeniť náš pohľad na odpadovú vodu a začať ju vnímať ako zdroj, nie ako odpad.

Prvým krokom by malo byť nepoužívanie pitnej vody v sani­ tách (WC) pri nových budovách. Našou víziou je to, aby v kaž­ dej budove postavenej v Bratislave po roku 2022 bol riešený zber použitej vody na splachovanie.

Nie všetky sivé vody je možné recyklovať. Vody z umývačiek riadu a z kuchynských drezov môžu obsahovať patogénne látky a bez dôkladného čistenia sú na recykláciu nevhodné.

Bežná voda z prania a sprchovania sa však po filtrácii a dočis­ tení môže zhromažďovať a odvádzať do nádržiek toaliet.

Rozhodujúce je, že na Slovensku chýba legislatíva, ktorá by určovala limity využitia recyklovanej vody. Navrhujeme preto, aby mesto iniciovalo vypracovanie takejto legislatívy.

Ak by bola prijatá, mohlo by nasledovať nariadenie, aby všetky projekty nových stavieb predkladali aj výpočet návrat­ nosti nakladania so sivou vodou. Všeobecne je možné recyklá­ ciou vody (dažďovej i sivej) znížiť spotrebu o 10 až 40 %.

265

❹ Ako na odpady

Tak ako je potrebné zmeniť pohľad na odpadovú vodu, nové myslenie si vyžaduje aj mestský odpad. Odpadové hospodár­ stvo je totiž výrazným prvkom stavu životného prostredia. To, ako funguje, závisí od viacerých faktorov: legislatívy, vedenia mesta, zodpovedných pracovníkov magistrátu, spoločnosti zabezpečujúcej zber a tiež od obyvateľov a ich správania.

Dôležitý je každý z týchto článkov a každý si zároveň vyžaduje vlastnú skupinu riešení.

Životné prostredie

207 000 ton odpadu ročne

Mesto síce každoročne investuje do rozvoja odpadového hos­ podárstva. Narastá počet nádob na triedený zber a na zme­ sový komunálny odpad. Napriek rozširujúcej sa infraštruktúre nerastie kvalita triedeného zberu odpadu. Navyše, na prvom mieste efektívneho odpadového hospodárstva by malo stáť predchádzanie vzniku odpadu.

Ako na odpady

Obyvatelia Bratislavy produkujú zhruba 207-tisíc ton odpadu ročne. Zmesový komunálny odpad z toho tvorí 55 percent.

Podstatné je, že množstvo odpadu sa zväčšuje, narastá najmä objem zmesového komunálneho odpadu. Množstvo triede­ ného odpadu sa pritom výrazne nezlepšuje.

266 Životné prostredie

Mesto dnes nemá stratégiu na rozvoj odpadového hospodár­ stva. Program odpadovej agendy má síce stanovené ciele, ale nejde o dokument, ktorého výsledky by sa priebežne vyhod­ nocovali. A keďže neexistuje stratégia, rozvoj odpadového hospodárstva je nesystematický. Znamená to napríklad, že sa objavujú finančne náročné projekty, ktoré nezlepšujú kvalitu odpadového hospodárstva (napríklad polopodzemné kontaj­ nery, ktoré nie sú vhodné pre husto obývané oblasti).

Na prvom mieste je preto tvorba stratégie, plánu a harmono­ gramu aktivít odpadového hospodárstva na najbližšie roky.

Pri tvorbe stratégie je nutné riadiť sa hierarchiou, v ktorej je na prvom mieste predchádzanie tvorbe odpadov. Potom nasleduje otázka triedenia odpadu, jeho zhodnocovanie a až na konci je spôsob skládkovania. Cieľom je vytvorenie jednot­ nej infraštruktúry pre obyvateľov a zavedenie spravodlivého systému Pay as you throw (PAYT), čiže „zaplať za to, koľ ko vyhodíš odpadu“. To znamená, že tí, ktorí sa správajú zodpo­ vedne by mali byť odmenení a tí, ktorí produkujú odpad, by mali za to primerane zaplatiť. Pomocou technológií sa reálne vyčíslia náklady, ktoré obec vynaloží na zneškodnenie odpadu od občana.

Cieľom je zavedenie celkovej elektronizácie systému, čiže zberu dát a ich vyhodnocovania. Účelom je monitorovanie vývoja odpadového hospodárstva, nastavovanie podmienok fungovania infraštruktúry či určovanie poplatkov za odpady.

S tým súvisí aj zavedenie adresného systému pôvodcov odpa­ dov. Elektronický systém umožní aj kontrolu plnenia cieľov odpadového hospodárstva.

Agenda mesta

Od roku 2017 sa v meste začal riešiť biologicky rozložiteľný odpad. Ide o najvýznamnejšiu zložku komunálneho odpadu, v domácnostiach je ho zhruba 45 %. Dnešné riešenie sa týka rodinných domov, ktoré majú možnosť takémuto odpadu predchádzať domácim kompostovaním, pričom mesto na požiadanie bezodplatne dodá kompostér. Obyvatelia rodin­ ných domov tak znižujú svoju produkciu bioodpadu až o polo­ vicu. Druhou možnosťou pre rodinné domy je zber biologicky rozložiteľného odpadu. Spôsob zberu je však komplikovaný a finančne náročný.

267

Pre bytové domy momentálne systém na zber bioodpadov neexistuje. Mesto ponúka založenie komunitného kompos­ toviska, čo niektorí obyvatelia využívajú. Nejde síce o systé­ mové riešenie, ale vytvára sa tak povedomie o potrebe zabra­ ňovania vzniku odpadov. Podpora domáceho a komunitného kompostovania by preto mala byť jednou z priorít odpadového hospodárstva.

Obyvatelia mesta majú možnosť odpady vhadzovať do 1100 litrových nádob na sídliskách a 120 litrových nádob pri rodinných domoch. Okrem toho však obyvateľom slúži len jeden zberný dvor na Ivánskej ceste, čo je nedostatočné.

Navrhujeme preto vybudovanie menších zberných dvorov na úrovni mestských častí.

Ako na odpady

Samostatným problémom sú kovové obaly, ktorých sa v meste vytriedi len malé množstvo – zhruba 450 ton za rok. Nádoby na kovový odpad často nemajú označenie, a tak väčšina obalov končí v komunálnom odpade a následne v spaľovni. Nutná je preto jasná komunikácia týkajúca sa tejto komodity.

Životné prostredie

Triedený zber sa dnes dotrieďuje ručne na triediacej linke. Mesto nemá automatizovanú linku, čo ovplyvňuje kvalitu triedenia. Často sa z množstva vytriedených surovín vysoké percento nedá zhodnotiť. Cieľom je preto zriadenie automatizovanej triediacej linky, ktorá dokáže efektívne triediť druhy odpadov.

268

❺ Ochrana bratislavských lesov

Životné prostredie

Starostlivosť o životné prostredie neznamená len boj so znečistením a s odpadmi. Ide aj o zveľaďovanie potenciálu, ktorý robí život v meste lepším. Do tejto kategórie patria lesy Malých Karpát, ktoré pre Bratislavu znamenajú luxus divokej prírody na skok od mesta. Karpaty sú stále nedoceneným bohatstvom pre obyvateľov, akým sa môže pochváliť len málo hlavných miest na svete. Sú tu ideálne podmienky pre cyklis­ tiku, behanie či prechádzky.

Agenda mesta

Lesy na území Bratislavy možno rozdeliť na dva celky – Devínske Karpaty a Bratislavský lesný park. Rozdiel pritom nie je len v polohe, ale aj v ich správcoch. Devínsku Kobylu spravujú štátne Lesy SR. Aj keď ide o obľúbené rekreačné lesy, hospodárenie a ťažba dreva tu nie sú v súlade so záujmami rekreácie. Na rozdiel od lesoparku, ktorý je v správe hlavného mesta, tu magistrát nemá veľa možností, ako tlačiť na šetrné metódy ťažby dreva. Cieľom by preto mala byť snaha o zmenu správcu a to buď formou „veľ kého lesoparku“, ktorý by patril pod správu mesta, alebo presunom kompetencií na Štátnu ochranu prírody.

Televíznu vežu na Kamzíku obklopuje plnohodnotný les, a to len na skok od centra mesta.

269 Životné prostredie

Bratislavský lesopark má vyše 3-tisíc hektárov prevažne lesného porastu a ide o najobľúbenejšie rekreačné územie Bratislavčanov. Podľa zákona sú to lesy osobitného určenia, v ktorých je prvoradá úloha rekreácie. Okrem rekreačnej majú lesy aj ďalšie funkcie, ako ochranu pôdy, či funkciu vodo­ zádržnú či klimatickú. Mesto si pre potreby správy lesoparku založilo príspevkovú organizáciu Mestské lesy v Bratislave (MLB), ktorá je finančne napojená na rozpočet mesta. MLB majú kľúčovú pozíciu pri opatreniach ochrany prírody. Na túto rolu však MLB nie sú dostatočne finančne a personálne zabez­ pečené, rozpočet je poddimenzovaný a nestačí na potrebné činnosti. Chýbajúce prostriedky sú absolútne nesprávne nahrádzané z ťažby a predaja dreva.

Práve problematika ťažby dreva v mestských lesoch je najviac rezonujúcou medzi odbornou i občianskou verejnosťou. Ťažba by pritom mala byť redukovaná len na úroveň nevy­ hnutnej údržby lesa. Zároveň by akákoľvek hospodárska čin­ nosť mala prebiehať využitím šetrných techník. Problémom je, že Mestské lesy si na takúto činnosť najímajú externé firmy, ktoré k tomuto územiu nemajú vzťah. Cieľom preto je, aby si z dlhodobého hľadiska mestská organizácia zabezpečovala tieto činnosti vo vlastnej réžii.

Druhou problematikou je prístup ku poľovníctvu. V predchá­ dzajúcich rokoch sa revír prenajímal súkromnému združeniu.

Od roku 2017 sa už neprenajíma a uplatňuje sa transparent­ nejší spôsob plateného odstrelu. Mal by však byť obmedzený na znižovanie stavu premnoženej zveri. Aj tento odstrel by sa mal vykonávať maximálne bezpečne. Mnohé posedy sú pri­ tom orientované nevhodne, napríklad smerom ku chodníkom.

Ochrana bratislavských lesov

Nešetrná ťažba dreva ničí aj turistické chodníky.

Navrhované rozdelenie mestského lesoparku na tri prirodzené zóny umožní lepšie manažovať mestské lesy.

Vajnorská Dolina

Vydrica

Pavleškovica Vlčí vrch

Chlmec

Kačín Drieňovec

Železná studienka Kačín

Drieňovská lúka

Železná studienka

Televízna veža

Železná studienka Koliba Partizánska lúka

Zóna A (zóna intenzívnej rekreácie) Zóna B (zóna rekreácie a športu v prírode)

Sitina

Zóna C (zóna pokoja, rekreácie a ochrany prírody) Bezzásahové referenčné plochy FSC*

* Forest Stewardship Council – medzinárodná nezisková organizácia pre zodpovednú správu lesa

271

Vážnym problémom prímestských lesov je developerská činnosť. Či už ide o neregulovanú výstavbu v blízkosti lesov, alebo developerskú činnosť priamo v lesoparku. Príkladom môže byť množstvo skeletov a ruín na území lesov. Riešením je schvá­ lenie územného plánu zóny Horná Mlynská dolina – Kamzík, so zadefinovaním, aké stavby rekreačného charakteru tu môžu v budúcnosti stáť.

Zóna A je zóna intenzívnej rekreácie (cca 200 ha). Ide o nástupné body do lesoparku (Železná studienka, Kamzík či Horáreň Krasňany). Hlavnou funkciou v tejto zóne je rekreá­ cia v prírodnom prostredí. V týchto oblastiach sa koncentruje veľ ká časť všetkých návštevníkov. Na tomto území by mala byť hlavná časť rekreačných prvkov – ihriská, bufety, reštau­ rácie či parkoviská. V tejto zóne je možné uvažovať aj o budo­ vaní nových zariadení rekreácie. V takto husto navštevova­ nom území by naopak mala byť minimalizovaná ťažba dreva a poľovníctvo. Nástupného územia do lesoparku sa týka aj otázka dopravy a parkovania. Lesopark by mal byť komfortne dostupný aj zo vzdialenejších mestských častí. Vzhľadom na veľ ký záujem obyvateľov by každé z týchto území malo mať správcu územia, ktorý by zabezpečoval pravidelnú údržbu.

Dôležitým prvkom – najmä pre Železnú studienku – je prísna regulácia stavebnej činnosti. Momentálne sa na území nachá­ dza viacero ruín, ktoré je nutné odstrániť alebo zrekonštruo­ vať na verejnoprospešné účely.

Ochrana bratislavských lesov

Navrhované rozdelenie má tri prirodzené zóny:

Životné prostredie

Mestské lesy sú miestom, kde sa stretávajú záujmy ochrany prírody, verejnosti, športovcov, poľovníkov, ľudí bývajúcich na území lesoparku, ako aj záujmy a potreby mesta, samospráv­ neho kraja, či mestských častí. Potreby a záujmy týchto skupín sú často rozdielne. Najvhodnejším spôsobom, ako manažovať mestské lesy by bola zonácia územia mestského lesoparku.

Tá by bola východiskom Stratégie rozvoja a manažmentu územia na nasledujúcich desať a viac rokov. V zonácii budú jasne zadefinované riešenia pre jednotlivé zóny tak, aby boli pokryté potreby čo najväčšej časti obyvateľov.

272 Životné prostredie Agenda mesta

Zóna B je zóna rekreácie a športu v prírode (cca 1400 ha).

Ide o „rozptylové územie“ zóny A. Zahŕňa územia najmä pre šport a rekreáciu v prírode (lúky s altánkami, ohniská).

Prevládajúcou funkciou v nej je rekreácia v prírode, dopln­ kovými funkciami sú ochrana prírody a lesné hospodárstvo.

Hlavný rozdiel oproti Zóne A je v tom, že tu by sa už nemalo uvažovať o budovaní nových zariadení rekreačnej infraš­ truktúry, ale len s využívaním existujúcej. Táto zóna by mala poskytovať ideálne podmienky pre športové vyžitie a oddych v prírode. Akákoľvek hospodárska činnosť by sa mala vyko­ návať citlivo k prírode a turistickej infraštruktúre. Zóna B je ideálnym priestorom pre rozvoj horskej cyklistiky, behu či bežkovania. Jedným z riešení je budovanie kvalitnej siete cyk­ lotrás mimo turistických chodníkov. V čase snehovej pokrývky je vhodné budovanie bežkárskej stopy.

Zóna C je zóna pokoja, rekreácie a ochrany prírody (cca 1600 ha). Zahŕňa najhodnotnejšie lesné porasty z hľadiska ekologických funkcií lesov. Slúži ako oáza pokoja a ochrany prírody na dosah od mesta. Na rozdiel od Zóny B je tu žiaduce obmedziť rušivé prejavy ľudskej činnosti na minimum, avšak so zachovaním rekreačnej funkcie (cyklotrasy a turistické chodníky). Na tomto území sa výrazne reguluje ťažba dreva, poľovníctvo, stavebná činnosť a prejazdy automobilov. Rozvoj územia by mal byť zameraný na projekty ochrany prírody. Naopak, žiaduci je voľný pohyb osôb, vrátane cyklistov. Práve o takýto druh harmonického prírodného prostredia je dnes veľ ký záujem ako kontrast k hlučnému a rušnému mestu.

Súčasťou zeleného životného prostredia nie sú len mestské lesy, ale ešte bezprostrednejšie je to mestská zeleň. Ide o zeleň prístupnú verejnosti bez obmedzenia, nachádzajúcu sa na pozemkoch mesta a mestských častí. Jej súčasťou je i cestná zeleň, čiže dreviny pozdĺž ciest, ktoré však nie sú v správe mesta, ale cestných správnych orgánov.

273

Funkcií mestskej zelene je viac – ekologická, hygienická, ochranná, izolačná, estetická, rekreačná i psychohygienická.

Ich nositeľmi sú aleje, parky, záhrady, trávnaté plochy, zeleň na konštrukciách a nádobách. Ak hovoríme o potrebe ich ochrany, nejde primárne o ich viditeľné časti, čiže koruny a kmene. Najohrozenejšou skupinou sú staré mestské stromy a ich životný priestor, ktorý je pod povrchom. Ak sa teda v Bratislave hovorí o ochrane zelene, ide do veľ kej miery o ochranu a tvorbu priestoru pre korene. Našou víziou je zdravá mestská zeleň, ktorú si mesto chráni.

Vďaka priebežnému monitorovaniu má mesto prehľad o počte a stave drevín a plôch zelene. Mesto a mestské časti prostredníctvom záväzných stanovísk, vyjadrení a rozhodnutí riadia tvorbu a ochranu mestskej zelene. Jasne sú zadefino­ vané vlastnícke i správcovské vzťahy. Návrhy tvorby zelene pochádzajú od autorizovaných krajinných architektov, ktorí sú zárukou kvalitného rozvoja.

Mestská zeleň

Mestská zeleň má viac funkcii – ekologickú, hygienickú, ochrannú, izolačnú, estetickú, rekreačnú i psychohygienickú.

Životné prostredie

❻ Mestská zeleň

274

Stratégia ochrany mestskej zelene, ktorú navrhujeme, stojí na štyroch prioritách.

Agenda mesta

Životné prostredie

Prvou prioritou je identifikácia faktorov, ktoré mestskú zeleň ohrozujú. Účinná ochrana totiž musí vychádzať zo správne určených príčin poškodenia a úhynu drevín. Môže ísť o nesprávne založenie výsadby, exponovanosť lokality, poškodzovanie zvieratami, vandalizmom, zasoľovaním, autami, existenciu technických sietí v ich blízkosti, či zásahy do koreňovej zóny a nevhodné orezy. Vzhľadom na tieto nega­ tívne faktory sú najohrozenejším prvkom mestskej zelene existujúce stromy v prícestnej aleji. Ich ochrana by mala byť prvoradá, nakoľ ko znižujú prašnosť a hlučnosť, vytvárajú priaznivú mikroklímu znižovaním teploty a zvyšovaním vlh­ kosti odparovaním vody. Mladé výsadby ich nemôžu plnohod­ notne nahradiť. Pre pochopenie zmien v zeleni mesta je nutné disponovať širším spektrom údajov stavu ovzdušia, zrážok a ďalších ukazovateľov. Na základe zberu dát a dostatočného množstva relevantných údajov mesto môže začať tvoriť straté­ giu ochrany mestskej zelene.

Druhou prioritou je budovanie priestoru pre korene. Hlavným problémom mestskej zelene je úbytok priestoru pre koreňový systém drevín. Pôvodne sa dreviny vysádzali po ukončení výstavby a zriadení plynovej, vodovodnej a kanalizačnej infraštruktúry. Dnes požiadavky na infraštruktúru stále rastú a závislosť na digitálnych technológiách má dopad aj na zeleň.

Trasovanie telekomunikačných a optických káblov je realizo­ vané práve v zeleni. Stromy sa tak stali neželanou prekážkou.

Pre budúce dreviny to znamená nielen sústreďovať tech­ nické siete do spoločných kolektorov, ale priestor pre korene cielene projektovať a vytvárať. Je to jediná cesta, ktorá zabezpečí existenciu veľ kých drevín v budúcnosti. Prioritu vytvárania priestoru pre korene je potrebné zapracovať aj do územnoplánovacích dokumentácií. Pre stromy by mali byť tvorené zelené pásy a nie len nepostačujúce výsadbové otvory v komunikáciách. V miestach, kde to nie je možné, je riešením inštalácia podpovrchových prekoreňujúcich buniek.

Ide o technológiu, ktorá umožňuje rast koreňov drevín aj pod komunikáciami a bez neželaných efektov.

Treťou prioritou je ochrana existujúcich drevín. S postupujú­ cim zahusťovaním mesta sa zvyšuje dôležitosť zelene a teda aj ochrany tej, ktorú už máme. Bratislava bude v najbližšom období čeliť úbytku veľ kých stromov predovšetkým v alejách

275 Životné prostredie

Štvrtou prioritou je starostlivosť o zeleň. Tu je dôležité jasne definovať vlastnícke vzťahy a kompetencie jednotlivých zod­ povedných útvarov, rovnako právomoci a rozsah starostlivosti o zeleň. Problémom sú napríklad prícestné aleje, ktoré sú síce súčasťou mestskej zelene, ale ich údržba je agendou cestného správneho orgánu. Akékoľvek zásahy do alejí sa neposudzujú podľa Zákona o ochrane prírody a krajiny, ale určujúcim a záväzným je Cestný zákon. Ďalším problémom sú v súčas­ nosti aj nezrovnalosti v starostlivosti o verejnú zeleň, a to nielen v prípade verejných priestranstiev v súkromnom vlast­ níctve ale aj v kompetencii mesta či mestských častí. Údržba zelene v meste by mala byť systematická, odborná a kontinu­ álna, mala by mať jednotne nastavené režimy a kompetencie údržby bez ohľadu na to, či ide o mestskú alebo cestnú zeleň.

Len takto nastavené pravidlá môžu viesť ku kvalitnej zelenej infraštruktúre mesta.

Mestská zeleň

a to z dôvodu ich havarijných stavov a nezlučiteľnosti s dopadmi nového rozvoja. Ide o prirodzený proces, úbytok by však nemal byť vyšší ako prírastok. Stromy je potrebné nahrá­ dzať, samotná výsadba však mesto neozdraví. Vyrovnaná zelená infraštruktúra by totiž mala obsahovať dreviny rôz­ neho veku. Navrhujeme preto, aby sa pri stavebných činnos­ tiach v blízkosti drevín a zelene dôsledne dodržiaval Zákon o ochrane prírody. Pri trasovaní informačných a ďalších tech­ nických sietí je nutné s ich správcami hľadať riešenia, ktoré predídu konfliktu so zeleňou. Navrhujeme tiež diskutovať o postupnej prekládke sietí mimo ochranného pásma koreňov drevín. V rámci koreňových zón navrhujeme výhradne ručné alebo bezvýkopové technológie Air-Spade (tlakové vyfúka­ vanie), a to napríklad pri rozkopávkach v komunikáciách.

Ochrana existujúcich drevín by mala byť súčasťou územ­ noplánovacej dokumentácie. V súčinnosti s opatreniami na využívanie dažďovej vody navrhujeme tvorbu vodozádržných a distribučných prvkov pre zavlažovanie zelene. So starostli­ vosťou o zeleň súvisí aj potreba monitorovania jej životnosti s cieľom zabezpečiť zeleni čím dlhší život.

276 Životné prostredie Agenda mesta

❼ Život s Dunajom a na Dunaji

Výrazný fenomén, ktorý ovplyvňuje život i životné prostredie Bratislavy, je Dunaj. Na jednej strane sme s riekou úzko previazaní a chceme k nej byť čo najbližšie, no druhej strane je to živel, ktorý nás ohrozuje. Máme voči Dunaju rešpekt, potrebujeme ho odkláňať a na mnohých miestach regulovať.

Je to prírodný prvok, ktorý vplýva na sociálne vzťahy, inte­ rakcie medzi ľuďmi a vôbec kvalitu života v meste. Dunaj hrá dôležitú rolu v identite mesta, no plní aj mnoho rekreačno-od­ dychových funkcií pre obyvateľov. Rieka je tiež výzvou z hľa­ diska urbanizmu a rozvoja mesta, ale aj z dôvodu klimatickej zmeny. Rozvojové aktivity musia preto byť uvážene plánované aj s ohľadom na ochranu životného prostredia.

Napriek tomu, že na úrovni mesta sa už pred vyše dvadsia­ timi rokmi rozbehli diskusie o využití toku Dunaja a jeho okolia, dodnes sa nepodarilo skoordinovať záujmy a nasta­ viť víziu života na Dunaji z hľadiska urbanistického, envi­ ronmentálneho, spoločenského či ekonomického. V roku 2010 bola vypracovaná Stratégia EÚ pre podunajskú oblasť, ktorá popisuje výzvy a príležitosti rozvoja, tie však do veľ kej miery ostávajú nevyužité. V roku 2015 vznikla pod krídlami Stredoeurópskej nadácie platforma Dunajský fond. Fond sa zameriava na koordináciu finančných i iných zdrojov na pod­ poru rozvojových aktivít, ktoré sa budú realizovať na sloven­ skom území toku Dunaja.

Dunaj má byť miestom aktívneho trávenia voľného času, no jeho prírodné územie musí byť zároveň chránené.

277

Podujatia, diskusie a dokumenty už teda existujú, podstatné ale je, aby samotné mesto malo víziu ako by rieka a jej brehy mali vyzerať. Mesto musí mať páky, ako svoje ciele dosiahnuť a musí byť rešpektovaným partnerom pre štátne orgány i súk­ romné subjekty.

Po druhé sa domnievame, že Dunaj má byť miestom aktív­ neho trávenia voľného času obyvateľov, no zároveň by jeho územie malo byť chránené. Tam, kde je tok Dunaja spätý s mestom, má vnášať život do jeho fungovania. A to prostred­ níctvom kultúry, turistiky, športu či oddychu. Chceme tieto aktivity podporovať, existuje veľ ký priestor na prepájanie rieky s každodenným životom obyvateľov. V blízkosti mesta sa však nachádza viacero vzácnych a chránených lokalít.

Chceme, aby tieto územia boli v čo najväčšej miere pone­ chané na samovývoj. Dunaj a priľahlý pás ekosystémov tvorí biokoridor medzinárodného významu, ktorý musíme chrániť.

Rieka, jej ramená a lužné lesy hrajú dôležitú úlohu ako nástroj prirodzeného ochladzovania klímy.

Kontrast pravého brehu Dunaja so štrkovými plážami a luž­ nými lesmi voči značne zregulovanému ľavému brehu je potrebné zachovať. Je dôležité chrániť miesta, kde človek môže zažiť intenzívny dotyk s prírodou. Sme presvedčení, že žiadna nová zástavba na pravý breh nepatrí. Má byť pone­ chaný stromom, rastlinám, zvieratám a ľuďom, ktorí tu hľa­ dajú oddych. Špecifickým problémom je život v hausbótoch, ktoré sa nachádzajú najmä na vodách Jarovského ramena.

Táto forma bývania má svoje opodstatnenie a historické

Život s Dunajom a na Dunaji

Po prvé vychádzame z toho, že rieka má ľudí spájať, nie rozdeľovať. Oba brehy Dunaja pritom žijú iným spôsobom.

Jeden príbeh je o histórii mesta, jeho rozvoji a tiež o masívnej regulácii riečneho toku a bývalých ramien. Druhý je o prírod­ nom prostredí, o snahe zachovať prirodzené zelené miesta neďaleko historického centra, o lodeniciach, lužných lesoch a plážach, ale aj o živelných zásahoch a nekoordinovanom rozvoji petržalskej strany Dunaja. Chceme tieto dva rozdielne svety prepojiť. Navrhujeme vybudovanie ďalších menších mostov pre chodcov a cyklistov a tiež obnovenie prevádzky Propeleru, aby sa obe strany stretávali a komunikovali.

Životné prostredie

Chceme oživiť diskusiu o vízii pre rieku v meste a prinášame do nej niekoľko kľúčových bodov.

278

korene, musia sa však dodržiavať pravidlá ochrany prírody.

Počet hausbótov už dosiahol limit a nové povolenia by už mesto nemalo vydávať.

Životné prostredie

Tretím bodom našej vízie je modrý park v srdci mesta.

Myslíme si, že prírodné a zelené plochy majú hrať v okolí rieky prím. Nemôžeme preto akceptovať ďalšiu plánovanú výstavbu v rámci Karloveského ramena a Pečnianskeho lesa. V kombi­ nácii so zelenými plochami by mali vznikať oddychovorekreačné zóny späté s vodou. Príkladom prínosného projektu je Magio pláž – ako počin súkromnej spoločnosti, nie mesta.

Potrebujeme zastaviť privatizáciu pozemkov a verejných priestranstiev v okolí rieky. Mesto musí nastaviť efektívne, jednoznačné a transparentné pravidlá, ktoré budú regulovať výstavbu popri celom toku Dunaja od Devína až po Rusovce.

Navrhujeme zanalyzovať a zakresliť do máp majetkové pomery území v okolí Dunaja, aby verejnosť vedela, koľ ko pozemkov už bolo sprivatizovaných.

V súčasnosti mestu chýba strategický dokument na spôsob Koncepce pražských břehú, ktorý by popisoval, aké funkcie by mali mať v okolí rieky prioritu. Takýto dokument by mal byť podkladom pre novú verziu územného plánu. Naštartujeme preto tvorbu Koncepcie bratislavských brehov, ktorá zade­ finuje funkcie využitia území v okolí Dunaja a jeho ramien.

Pripravíme tiež aktualizáciu územného plánu mesta tak, aby zohľadňoval preferenciu oddychovo-rekreačných a športových funkcií popri rieke.

Agenda mesta

Štvrtým bodom vízie je projekt Národného parku Podunajsko.

Snahy o vyhlásenie národného parku, rozprestierajúceho sa od okraja Petržalky až po Medveďov, siahajú do 80-tych rokov minulého storočia. Dodnes sa nerealizovali. Považujeme za žiaduce, aby národný park bol zriadený približne v rámcoch pôvodných návrhov. Vyhlásenie Národného parku Podunajsko pritom treba vnímať v širšom kontexte ochrany prírody na Slovensku. Už niekoľ ko rokov totiž miznú vzácne biotopy pod tlakom drevárskeho priemyslu a developerských aktivít. Časť územia budúceho národného parku je vzácnym zdrojom pitnej vody (napríklad ostrov Sihoť a Slovanský ostrov). Ďalšie územia tvoria vzácne a na živočíšstvo bohaté lužné lesy.

Budeme presadzovať, aby v parku vznikli bezzásahové zóny s prírodným kolobehom.

Viac o životnom prostredí?

Preštudujte si kompletný výstup odbornej skupiny na: www.planbratislava.sk/zivotneprostredie

279 Život s Dunajom a na Dunaji

Životné prostredie

Cieľom celkovej agendy životného prostredia je odolné a zdravé mesto, schopné reagovať na zmeny. Potrebujeme Bratislavu pripraviť na očakávané globálne a lokálne dopady v rámci životného prostredia. Medzi hlavné princípy rozvoja mesta, ktoré dbá na životné prostredie, musia patriť: zapraco­ vanie problematiky zmeny klímy do územného plánovania, podľa potreby zvyšovanie podielu zelene a jej dostupnosti, plán rozvoja zelenej infraštruktúry a pravidlá jej ochrany, zavedenie udržateľného hospodárenia so zrážkovými vodami, definovanie Dunaja ako modrého parku v meste, monitorovanie znečistenia podzemných vôd, vypracovanie programu ochrany ovzdušia a tiež stratégie odpadového hospodárstva. Tak vyzerá náš plán lepšieho životného prostredia v Bratislave.

Mesto na úrovni

Pekné a kultúrne mesto. Kvalitné miesto na život.

281 Identita

My staviame domy a námestia a tie potom formujú nás. Je dokázané, že kvalita verejného priestoru ovplyvňuje nielen to, ako sa cítime, ale aj ako sa k sebe správame.

Zlepšenie mestského verejného priestoru je kľúčové. Nejde pritom vždy o veľké investície, častokrát stačí vôľa realizovať jednoduché nápady. Hoci mnohým Bratislavčanom by stačilo, keby bol verejný priestor len obyčajne funkčný. Mali by sme mať ale vyššie ambície a chcieť tvoriť pekné mesto – Bratislavu na úrovni. Nepotrebujeme najlacnejšie funkčné riešenia, ale chuť posúvať sa v rozmýšľaní ďalej. Rozprávajme sa o tom, čo znamená v Bratislave „krása“, „kultúra“, či „kvalita života“. Dobrý verejný priestor nie sú len opravené chodníky alebo zalievaná zeleň.

Mestský mobiliár dizajnovaný na mieru mestu, či dreviny typické pre Bratislavu dokážu tvoriť identitu mesta rovnako dobre ako zjednotená farebnosť MHD či taxíkov.

Veľmi dôležitým prvkom je pre nás zeleň, no zelené mesto si nepredstavujeme len ako mestské arborétum. Je to aj spôsob rozmýšľania nielen o životnom prostredí, ale aj o našej budúcnosti.

KULTÚRA A KREATÍVNY PRIEMYSEL

Rozmanité a živé mesto

284 Kultúra a kreatívny priemysel Agenda mesta

Bratislava má tradíciu mesta na hranici. Mesta, v ktorom sa po stáročia prelínali rôzne kultúry.

Idea multikultúrnej trilingválnej Bratislavy je už možno sčasti mýtom. Ale snaha rozprávať práve tento príbeh ukazuje, že je to charakteristika, ktorá stále mesto a jeho obyvateľov inšpiruje, a ktorá môže byť základom aj pre novú kultúrnu identitu Bratislavy v 21.storočí. Bratislava však bude mať živú kultúru len vtedy, ak mesto bude dôverne poznať jej aktérov a ich potreby. Keď im nebude programovo konkurovať, ale naopak, bude im vytvárať dobré podmienky pre ich činnosť.

Na to je potrebná stratégia rozvoja kultúry v meste, ktorú Bratislava momentálne nemá.

Vďaka svojej histórii a spôsobu rozvoja dnes Bratislava v sebe spája množstvo rôznych, často protichodných kultúrnych identít, ktoré existujú vedľa seba alebo sa navzájom miešajú. Unikátna poloha mesta na hraniciach, ktoré sa vyvíjalo popri dvoch veľkých metropolách – Budapešti a Viedni – je základom jeho mul­ tikultúrnej identity, ale aj mierky a kultúrnej relevancie.

285

Bratislava je dnes najmenším hlavným mestom v regióne, jeho kultúrna identita sa naďalej tvorí v istej protiváhe k väč­ ším metropolám v okolí. Výhodou menšej mierky je väčšia prepojenosť kultúrnych aktivít a lepšia možnosť ich spolu­ práce. Novodobé dejiny priniesli Bratislave nové typy multi­ kultúrnosti. Žijú v nej ľudia zo všetkých regiónov Slovenska, a zároveň sa za posledné desaťročia zvýšil aj počet obyvateľov z iných krajín Európy a sveta.

Bratislava je mesto, v ktorom sa prirodzene sústreďuje kultúra, kultúrne inštitúcie, podujatia a publikum. Kultúra tvorí významnú súčasť jej identity a v posledných rokoch sa stáva čoraz významnejším faktorom rozvoja, prilákania obyvateľov i návštevníkov a určovania jej DNA.

Mesto kultúr

Otvárací koncert festivalu Viva Musica!, ktorý je zároveň otváracim koncertom Kultúrneho leta a Hradných slávností Bratislava zaplnil Hlavné námestie.

Kultúra a kreatívny priemysel

❶ Mesto kultúr

286 Kultúra a kreatívny priemysel Agenda mesta

Vďaka štatútu hlavného a najväčšieho mesta Slovenska sa v Bratislave nachádza väčšina národných kultúrnych inšti­ túcií a inštitútov, ktoré vytvárajú významnú časť jej kultúr­ nej ponuky. Zároveň v nej fungujú inštitúcie spravované Bratislavským samosprávnym krajom (najmä divadlá), samot­ ným magistrátom a tiež mestskými časťami.

Paralelne s touto štátom a samosprávou zriaďovanou kultúrou existuje v Bratislave živá mestská kultúra. Ide najmä o aktivity občianskych združení, nadácií a iných neštátnych subjek­ tov. Mnohé z nich pôsobia aj v medzinárodnom kontexte a organizujú podujatia presahujúce rámec mesta a krajiny.

Za posledných desať rokov došlo k výraznému nárastu aktivít v neštátnej sfére, ktorá si postupne vytvára aj stabilnú fyzickú infraštruktúru. Často ide o nové využívanie existujúcich priestorov a budov, čím tieto získavajú pridanú hodnotu.

Vďaka rôznorodej ponuke kultúry vzniklo a vzniká v Bratislave veľa kultúrnych komunít, ktoré na seba naväzujú ďalšie eko­ nomické a sociálne aktivity, čím prispievajú k rozvoju mesta a zvyšovaniu kvality života v ňom.

Keďže sa v Bratislave koncentrujú ľudia pracujúci v kultúre, inováciách a ďalších činnostiach s vysokou pridanou hodno­ tou, je v meste aj vysoká koncentrácia kreatívneho priemyslu.

Sú to odvetvia, ktorých základom je kreativita a talent, a ktoré vytvárajú ekonomickú hodnotu na základe tvorivého a ume­ leckého nadania. Ide o priemysel postavený na zhodnocovaní duševného vlastníctva, a to v oblastich ako architektúra, reklama, dizajn, tvorba počítačových hier, film, televízia či hudba. Kreatívny priemysel je nielen významným ekonomic­ kým faktorom, ale prináša do mesta aj špecifickú skupinu ľudí, ktorí v tejto oblasti pracujú, vytvára novú kvalitu a atmo­ sféru aj pre návštevníkov. Potenciál kreatívneho priemyslu sa prejavuje aj v jeho vplyve na regeneráciu zanedbaných mestských zón.

Kreatívny priemysel sa významne podieľal na zmenách kul­ túrnej mapy Bratislavy za posledné desaťročie. Vznik a rozvoj nových priestorov, ktoré vytvárajú ohniská kultúrnych aktivít, je zrejme najviditeľnejším efektom prirodzeného rozvoja kul­ túry a kreatívneho priemyslu v Bratislave. Tento typ rozvoja si však vyžaduje aj nové chápanie podpory na úrovni samo­ správy a jej špecifické vnímanie týkajúce sa tvorby kultúry a rozvoja nadväzujúceho kreatívneho priemyslu.

Napriek tomu, že kultúra tvorí významnú časť identity Bratislavy, na úrovni mesta prakticky neexistujú systematické prístupy, ktoré by túto skutočnosť reflektovali. Za posledných 25 rokov mesto nedokázalo vytvoriť komplexnú stratégiu rozvoja kultúry, ktorá by vychádzala z poznania tohto, čo sa v meste deje, z pochopenia dynamiky a prínosu jednotlivých aktivít či z vízie rozvoja mesta a jeho kultúry.

Existujúce politiky v oblasti kultúry sa realizujú najmä pro­ stredníctvom správy mestských inštitúcií (Mestské múzeum, Galéria mesta Bratislava, Mestská knižnica) a prostredníc­ tvom činnosti Bratislavského kultúrneho a informačného centra (BKIS). Hlavnou náplňou činnosti BKIS je zabezpe­ čovanie a organizácia kultúrnych a spoločenských podujatí, prehliadok a súťaží. BKIS vytvára vlastnú dramaturgiu akcií, ktoré financuje, alebo im poskytuje technické zabezpečenie. Žiadosti tretích strán o podporu a zaradenie do dramaturgic­ kého plánu BKIS posudzuje riaditeľ na základe odporúčaní svojich odborných úsekov. Popri BKIS existujú aj takzvané kultúrne telesá mesta (napríklad spevácke zbory, komorný

287 Kultúra a kreatívny priemysel

Historická budova Opery Slovenského národného divadla.

Kultúrna politika po starom

❷ Kultúrna politika po starom

288

orchester Capella Istropolitana, folklórny súbor a tanečná škola). Ich status, vzťah k mestu a financovanie je pomerne nejasné, ide však o zoskupenia s historickým vzťahom k magistrátu.

Agenda mesta

Kultúra a kreatívny priemysel

Okrem aktivít financovaných priamo z rozpočtu kapitoly kultúra má mesto od roku 2003 aj grantový program Ars Bratislavensis, ktorý je určený „na podporu umeleckých a kul­ túrnych aktivít v Bratislave a aktivít propagujúcich Bratislavu v zahraničí”. Ide o jediný nástroj, ktorým mesto podporuje aktivity mimo svojich inštitúcií. V roku 2017 prostredníctvom tohto programu mesto podporilo 194 projektov v celkovej sume 116 764 eur, pričom granty sa pohybovali od 300 do 1500 eur na projekt. Pre porovnanie – grantový systém mesta Prahy na kultúru, v rámci ktorého sa udeľujú jednoročné a viacročné granty, mal v roku 2017 rozpočet vo výške 300 miliónov českých korún (cca 11 miliónov eur).

Rámce kultúrnych politík Bratislavy sú založené na historicky prežitých modeloch a kultúra je minimálnou prioritou mesta, ktoré zlyháva v schopnosti rozpoznať jej prínos. To sa odráža najmä v chýbajúcich strategických dokumentoch, nedostatoč­ nej kultúrnej infraštruktúre a výraznom podfinancovaní.

Existujúce portfólio mestských kultúrnych organizácií a „kul­ túrnych telies“ vzniklo akýmsi samospádom a za posledné desaťročia nezaznamenalo žiadne zmeny. Fungovanie inštitúcií závisí vo veľ kej miere na ich aktuálnom vedení, bez akejkoľvek snahy mesta ich inovovať alebo hodnotiť ich činnosť. Majoritné postavenie BKIS, ktoré administruje najväčšiu časť rozpočtu mesta, je postavené na organizovaní tradičnej skladby podujatí v mnohých oblastiach. Na jednej strane táto činnosť do istej miery prispieva k ponuke kultúry pre špecifické skupiny (deti, dôchodcovia), na druhej však ide o pomerne konzervatívnu a jednotvárnu dramaturgiu, ktorá len veľmi málo reaguje na aktuálne trendy v meste.

Kritériá výberu „partnerských podujatí“ a ich finančné a orga­ nizačné zabezpečovanie nemá jasné pravidlá a transparentné rozhodovanie. Problémom je aj samotná filozofia existencie takejto verejnej organizácie, ktorá organizuje kultúru na agentúrnom princípe a konkuruje tak súkromným poskytova­ teľom kultúrnych služieb. Ide o značne prežitý model politiky v oblasti kultúry, obzvlášť pokiaľ ide o politiku samosprávy.

Podstatou moderných verejných kultúrnych politík je vytvárať

Napriek viacerým snahám kultúrnej verejnosti nemá mesto dodnes zmapované existujúce aktivity, organizácie a rozvo­ jové trendy v oblasti kultúry. Nemá ani vytvorené nástroje a kapacity na realizáciu tohto procesu, ktorý by mohol byť základom novej kultúrnej stratégie. Nekoncepčný a značne ľahostajný prístup magistrátu k tejto téme bol v roku 2015 jedným z dôvodov vzniku kultúrnej platformy KU.BA, ktorej snahou bolo iniciovať diskusiu vedúcu k vytvoreniu kultúrnej stratégie na úrovni magistrátu. Napriek enormnej snahe tejto platformy však magistrát nebol schopný zabezpečiť štruk­ turovaný proces, ktorý by viedol k zmene v chápaní kultúry v meste a k strategickému uvažovaniu o kultúre a kreatívnom priemysle. Súčasné aktivity, ktoré mesto vyvíja v súvislosti s Koncepciou rozvoja kultúry, kultúrneho a kreatívneho priemyslu sú natoľ ko neodborné, chaotické a nekoncepčné, že veľ ká časť kultúrnej obce na nich odmietla participovať a žiada celý proces zastaviť.

289 Kultúra a kreatívny priemysel

Príkladom, ktorý ilustruje prístup mesta ku kultúre, môže byť príbeh Starej tržnice. Budova prevádzkovaná mestom bola roky nevyužívaná a aktivity magistrátu v nej neboli kon­ cepčné ani úspešné. V roku 2012 vzniklo občianske združenie Aliancia Stará tržnica, ktoré z vlastnej iniciatívy vypracovalo koncepciu revitalizácie, využitia a prevádzkovania historickej budovy. Vďaka podpore verejnosti sa podarilo tento projekt v zastupiteľstve presadiť a Stará Tržnica dnes funguje ako priestor ponúkajúci pravidelné trhy, mestskú kultúru a služby pre verejnosť. Ide o unikátnu formu partnerstva mesta a zdru­ ženia občanov, vďaka ktorej vznikol nielen nový typ mestského kultúrneho priestoru, ale mesto zároveň zhodnocuje budovu, ktorá počas prevádzky prechádza postupnou a finančne náročnou rekonštrukciou. Stará tržnica je úspešným príkladom nového ekonomického a spoločenského modelu fungovania mestskej kultúrnej infraštruktúry, ide však o ojedinelý príklad, ktorý nemá oporu v systémových politikách.

Kultúrna politika po starom

podmienky na to, aby kultúra, umenie a kreatívne činnosť mohli vznikať, vyvíjať sa a rásť. Čiže nielen organizovať kul­ túrne podujatia, ale vytvárať strategické, politické, infraštruk­ turálne a finančné rámce na to, aby vznikala kvalitná kultúra, dostupná všetkým.

Chceme využiť kultúrny potenciál mesta a podporovať súčasné umenie, kultúrne aktivity, kreatívny priemysel a občiansku tvorivosť v takej miere, aby sa stali zásadnou súčasťou DNA mesta.

Kultúru chápeme ako významný faktor udržateľného rozvoja a životaschopnosti mesta. Nie je to pre nás len sektorová politika, chceme, aby kultúra bola súčasťou všetkých oblastí a politík, ktoré tvoria mestský organizmus. Kultúru vnímame ako základný prvok rozvoja mesta, ako súčasť všetkého, čím mesto žije a vďaka čomu sa rozvíja. Mesto chápeme ako labora­ tórium kultúr, ich vzájomného prelínania a spolunažívania.

291

Chceme, aby Bratislava pokračovala vo svojom príbehu mesta mnohých kultúr, aby si túto identitu upevňovala a rozví­ jala. Mesto a jeho politiky budú nasmerované na vytváranie priaznivého prostredia pre rôznorodé kultúrne aktivity, na ich prepájanie a podporu komunikácie. Musíme posilniť stredoeurópsku kultúrnu identitu Bratislavy a podporovať aj novú multikulturalitu mesta, vytvorenú rôznorodou skladbou obyvateľstva. Bratislava by mala byť čoraz viac interkultúrnym mestom, ktoré si váži a rozvíja svoju kultúrnu rôznorodosť, pretože tá je predpokladom inovácií a úspechu.

Chceme v plnej miere využiť kultúrny potenciál mesta a podporovať súčasné umenie, kultúrne aktivity, kreatívny priemysel a občiansku tvorivosť v takej miere, aby sa tieto stali zásadnou súčasťou DNA mesta, aby ho prezentovali navonok a aby boli zároveň dostupné všetkým obyvateľom a návštevníkom. Len tak bude Bratislava mestom kultúr.

Plán pre kultúru

Vernisáž v Kunsthalle Bratislava.

Kultúra a kreatívny priemysel

❸ Plán pre kultúru

292

Základom je predovšetkým kvalitné zmapovanie stavu exis­ tujúcich kultúrnych aktivít a organizácií, analýza problémov a prekážok ďalšieho rozvoja a dôkladný audit činnosti kul­ túrnych organizácií mesta a kultúrnej infraštruktúry. Takýto podrobný maping ukáže stav a trendy, na ktoré majú moderné politiky reagovať, a prinesie aj východiskové dáta, ktoré budú potrebné pre meranie úspešnosti budúcich opatrení.

Agenda mesta

Kultúra a kreatívny priemysel

Proces mapovania a analýz zrealizujeme pomocou štruktú­ rovaných participačných metód a jeho súčasťou bude aj náčrt platforiem v jednotlivých oblastiach kultúry, ktoré by sa mali stať základom pre komunikáciu mesta so subjektami pôsobiacimi v kultúre a kreatívnom priemysle. Zároveň sa analýza zameria aj na zistenie kultúrnych potrieb jednotlivých skupín obyvateľstva a ich možností prístupu ku kultúre a kreatívnym činnostiam.

Audit kultúrnych inštitúcií bude zameraný na ich relevanciu, efektivitu a programovú náplň. Súčasťou procesu bude aj audit nevyužívaných nehnuteľností v správe mesta a analýza ich mož­ ného využitia v oblasti kultúry a kreatívneho priemyslu.

Keďže kultúra je v našom ponímaní politikou, ktorá je súčas­ ťou všetkého, čo sa v meste deje, je dôležité, aby sa to odrazilo aj vo vnútornom fungovaní magistrátu. Na tento účel vznikne Metropolitný inštitút Bratislavy, ktorý sa bude zaoberať aj tvorbou stratégií v oblasti kultúry. Zároveň navrhujeme vytvo­ riť pri kancelárii primátora pozíciu splnomocnenca pre kul­ túru a kreatívny priemysel, ktorý bude mať na starosti najmä prierezové politiky. Prierezové vnímanie kultúry a krea­ tívneho priemyslu je kľúčom k inteligentnému a kvalitatív­ nemu rozvoju mesta. Je dôležité, aby sa tento prístup odrazil aj v citlivom vnímaní nielen ekonomického, ale aj sociálneho aspektu rozvoja. Kultúra a kreativita je v tomto chápaní aj nástrojom na zmenšovanie sociálnych rozdielov a prepájanie rôznych komunít – a predchádzania narastaniu rozdielov spôsobeného gentrifikáciou či getizáciou.

Na základe dát a analýz získaných v procese mapovania mesto vytvorí strednodobú stratégiu v oblasti kultúry a kreatívneho priemyslu, ktorá bude vychádzať z vyššie uvedených priorít.

Stratégia bude brať do úvahy ekonomický potenciál, ktorý kul­ túra vytvára, ale zároveň bude vychádzať z predpokladu, že tento potenciál je možné v meste rozvíjať len vtedy, ak v ňom existuje dostatok kultúrnych a kreatívnych aktivít, ktoré majú priaznivé podmienky na svoj rozvoj.

293

Súčasťou stratégie bude v prvom rade definícia úlohy kultúry pre rozvoj a identitu mesta. Ďalším bodom je charakteristika existujúcej štruktúry kultúr­ nych aktivít a organizácií a ekosystému kultúrneho a kreatív­ neho priemyslu a vízia rozvoja tejto domény v krátkodobom a strednodobom horizonte. Stratégia bude obsahovať plán rozvoja kultúrnych inštitúcií mesta, vrátane novej definície ich významu pre kultúru v meste (revízia celkového financo­ vania a správy kultúry v meste). Tento plán bude postavený na cielených investíciách do kultúrnej infraštruktúry v strategic­ kých oblastiach kultúry, umenia a kreatívneho priemyslu.

Stratégia rozvoja kultúry a kreatívneho priemyslu

Medzinárodný festival Konvergencie priblížuje Bratislavčanom rôzne žánre, projekty a osobnosti komornej hudby z celého sveta.

Kultúra a kreatívny priemysel

❹ Stratégia rozvoja kultúry a kreatívneho priemyslu

294 Kultúra a kreatívny priemysel

Úlohou mesta je vytvárať taký priestor a platformy, ktoré umožňujú prepájanie rôznych typov kultúry a kultúr, sociálnych a vekových skupín, lokálnych a medzinárodných aktivít.

Súčasťou stratégie bude vytvorenie moderného a efektívneho grantového systému pre kultúru a kreatívny priemysel, ktorý svojou štruktúrou a zdrojmi reflektuje význam tejto oblasti pre rozvoj mesta a potreby sektora (v spolupráci a nadväznosti na grantový systém samosprávneho kraja s cieľom vytvoriť komplementárny, nie paralelný nástroj). Stratégia bude tiež cieliť na využitie nevyužívaných nehnuteľností v správe mesta pre oblasť kultúry a kreatívneho priemyslu.

Agenda mesta

Ďalším krokom bude vytvorenie jednoduchého operatívneho procesu v rámci magistrátu, ktorý umožní kultúrnym subjek­ tom priamo komunikovať s mestom pri praktických otázkach, spojených s organizáciou kultúrnych podujatí. S tým súvisí aj vytvorenie trvalého systému komunikácie a participácie, ktorá umožní hráčom z oblasti kultúry zapájať sa do tvorby politík mesta a reagovať na meniace sa prostredie a jeho potreby.

Súčasťou stratégie bude mapovanie a podpora špecifických komunít, vylúčených a ohrozených skupín a vytváranie kultúrnej ponuky a participatívnych aktivít, ktoré podporujú komunitný život v meste a posilňujú otvorenú atmosféru a angažovanosť občanov.

Pozíciu mesta chápeme hlavne ako tvorcu priaznivých podmienok pre organizátorov a tvorcov kultúry. Samospráva používa verejné zdroje na stimulovanie kvality a podporu par­ ticipácie, nie na konkurovanie súkromným poskytovateľom kultúrnych služieb. Priaznivé podmienky pre rozvoj kultúry

Mesto je priaznivým a kultúrnym priestorom len vtedy, ak je kultúra dostupná všetkým, bez rozdielu veku, sociálneho postavenia, či miesta bydliska. Rôzne typy komunitných aktivít navyše vytvárajú vzťah obyvateľov k mestu, prispie­ vajú k otvorenej atmosfére a k celkovej kvalite života v meste.

Preto je dôležité poznať, podporovať a iniciovať kultúrne akti­ vity, ktoré zapájajú obyvateľov do života v meste, s osobitným dôrazom na ohrozené, znevýhodnené, či vylúčené skupiny.

Rôznorodosť kultúry a kultúr v Bratislave je jej najväčším bohatstvom, často však neexistuje priestor či ochota na ich spoluprácu. Úlohou mesta je vytvárať takýto priestor a plat­ formy, ktoré umožňujú prepájanie rôznych typov kultúry a kultúr, sociálnych a vekových skupín, lokálnych a medziná­ rodných aktivít. Iniciovaním nového typu spoluprác medzi rôznymi organizáciami, rozmanitými žánrami a úrovňami kultúrnej scény je možné dosiahnuť novú kvalitu mestskej kultúry a lokálne zakorenené špecifické projekty. Investovanie do tvorivosti obyvateľov a zámerné vytváranie dosiaľ nevída­ ných partnerstiev bude navyše stimulovať kolektívnu tvori­ vosť, ktorá sa odrazí na celkovom stave mesta a aktívnejšom prístupe ľudí pri riešení jeho problémov.

295 Kultúra a kreatívny priemysel

Súčasťou tvorby podmienok je aj vytvorenie komplexného kalendára podujatí a aktivít a mapy kultúrnych priestorov a organizácií. Pomocou digitálnych nástrojov je možné všetky dáta prepojiť a dať k dispozícii obyvateľom a návštevníkom.

A taktiež sledovať a vyhodnocovať návštevnosť, správanie sa ľudí pri kultúrnych podujatiach či nastavovať nástroje propa­ gácie. Používanie takýchto nástrojov môže zefektívniť všetky činnosti mesta v oblasti kultúry, zrýchliť komunikáciu a urobiť kultúru atraktívnejšou a dostupnejšou.

Stratégia rozvoja kultúry a kreatívneho priemyslu

začínajú pri jednoduchom a nebyrokratickom systéme spo­ lupráce s organizátormi kultúrnych podujatí. Čiže nekompli­ kovať im život, vytvoriť jednoduché a transparentné procesy schvaľovania kultúrnych podujatí, umožniť vybaviť všetky povolenia na jednom mieste, zaručiť súčinnosť jednotlivých mestských zložiek. Základom je stratégia podpory kultúry smerujúca k poskytovaniu servisu a infraštruktúry namiesto vlastnej organizácie. Tento proces predpokladá zásadnú reformu aktivít a zamerania BKIS, ktorá by sa mala zmeniť na servisnú organizáciu, a zároveň výraznú strategickú činnosť, zabezpečovanú splnomocnencom pre kultúru a kreatívny priemysel.

296 Agenda mesta

Mesto je priaznivým a kultúrnym priestorom len vtedy, ak je kultúra dostupná všetkým, bez rozdielu veku, sociálneho postavenia, či miesta bydliska.

Bez ohľadu na to, či ide o vysoké umenie, popkultúru, main­ stream či menšinové žánre, Bratislava sa stane kultúrnym mestom iba vtedy, keď bude kultúru chápať ako základný prvok svojej DNA. S tým súvisí nutnosť jasnej vízie a kom­ petentnosti v tvorbe podmienok pre všetkých aktérov. Ak by stratégiu načrtnutú v tejto kapitole začala rozvíjať a aplikovať, môže sa stať skutočným mestom kultúr, a to pre svojich obyvateľov i navonok.

Viac o kultúre a kreatívnom priemysle?

Preštudujte si kompletný výstup odbornej skupiny na: www.planbratislava.sk/kultura

297 Kultúra a kreatívny priemysel

Synergické politiky by malo mesto vytvárať najmä v oblasti brandingu mesta v medzinárodnom prostredí – napríklad identifikovaním kultúrnych podujatí, ktoré sa môžu do budúcnosti stať kľúčovými a viditeľnými aj v medzinárod­ nom meradle a vytvoriť dlhodobú stratégiu ich propagácie a rozvoja. V oblasti turizmu to znamená identifikovať mestskú a súčasnú kultúru ako jeden z najvýznamnejších lokálnych atraktorov, vytvoriť novú marketingovú stratégiu mesta, založenú na vytváraní digitálneho zdieľateľného obsahu a skutočných príbehov, ktoré pochádzajú zo segmentu kultúry či rozvíjať udržateľný a mierke mesta primeraný turizmus, postavený na rozvoji kvality života v meste. V oblasti podpory podnikateľských aktivít, súvisiacich s kultúrou to znamená napríklad vytvorenie takzvanej filmovej komisie – agentúry, ktorá sa zaoberá propagáciou mesta ako filmovej lokácie, vytvorenie mikropôžičkového fondu pre podnikanie v oblasti kultúry a kreatívneho priemyslu.

Stratégia rozvoja kultúry a kreatívneho priemyslu

Podpora kultúry priamo prispieva k zlepšovaniu kvality života v meste, scitlivovaniu obyvateľov, vytváraniu identity, či zlepšovania komunikácie a sociálnej interakcie v meste.

Kultúra a kreatívny priemysel však prinášajú aj ďalšie efekty v oblasti medzinárodnej prezentácie a zviditeľňovania, roz­ voja turizmu, či nabaľovania ekonomických činností s poten­ ciálnym efektom pre mesto. Prierezové vnímanie kultúry na úrovni magistrátu je predpokladom pre efektívne podchytenie súvisiacich oblastí a ich synergiu.

299

Čo ďalej?

Nemusíte čakať či a ako sa zmení mestský aparát.

Môžete začať od seba a meniť mesto vlastným prístupom. Chodťe namiesto jazdy autom pešo, sadnite na bicykel, alebo viac používajte MHD. Zapojte sa, informujte sa a komunikujte s mestom o tom, čo je pre vás dôležité, čo nefunguje a ako by mohla vyzerať zmena vášho okolia. A hlavne, buďte k sebe navzájom slušní.

Toto nie je koniec, ale začiatok. Ak vám kniha nestačila, viac do hĺbky sa môžete ponoriť na našom webe.

My budeme pokračovať ďalej. Plán Bratislava ako odborná platforma pracuje ďalej, sledujte nás.

Ak sa chcete zapojiť a byť aktívni, napíšte nám.

Viac o Pláne Bratislava? www.planbratislava.sk

Záver

Dostali ste sa na koniec knihy. A čo teraz? Aby sme niečo mohli zmeniť, potrebujeme vedieť, ako na to.

Preto je potrebné tento Návod šíriť. Posuňte knihu ďalej, darujte ju vášmu mestskému poslancovi, deťom alebo rodičom. Čím viac ľudí bude vedieť, ako je možné dosiahnuť fungujúce, pohodové a kvalitné mesto, tým väčšiu šancu na lepšiu Bratislavu budeme mať.

300

Poďakovanie Verím, že v živote je veľmi dôležité chváliť a ďakovať.

A teraz je práve ten moment, keď mám príležitosť ďakovať. A veľa. Bez pomoci mnohých ľudí by Plán Bratislava nikdy nevznikol.

V prvom rade ďakujem členom Platformy pre Bratislavu, odborníkom a spoluautorom knihy a všetkým tým, ktorí sa na jej tvorbe podieľali, menovite sú už uvedení na inej strane. Zažili sme spolu skvelé dva roky práce na niečom, čo nám všetkým dávalo zmysel, a to nie je málo. Mal som šťastie, že som vás mohol spoznať. Chcem sa veľmi pekne poďakovať všetkým, ktorí pri tvorbe knihy pomohli dobrou radou alebo povzbudením.

Osobitné poďakovanie patrí Miroslavovi Trnkovi a Petrovi Paškovi.

Mimoriadne ďakujem Oliverovi Sadovskému.

Moje poďakovanie patrí: Vlado Talian, Michaela Benedigová, Igor Polakovič, Juraj Heger, Martin Jenča, Martin Bajaník, Patrik Garaj, Lenka Surotchak, Ctibor Košťál, Petr Hlaváček, Katarína Hulíková, Martin Vavrinčík, Michal Trnka, StartLab.sk, Jakub Kmeť, Gábor Bindics, Veronika Hliničanová, Veronika Bruncková, Andrej Leontiev, Radovan Pala.

Za obrovskú podporu a trpezlivosť ďakujem svojej manželke Linde.

301

Moje poďakovanie patrí aj tým, ktorí finančne prispeli k tomu, aby kniha mohla vzniknúť: Adrián Barger, Zuzana Bartošovičová, Michaela Benedigová, Juraj Benetin, Simona Bubánová, Andrea Cocherová, Matej Grébert, Milada Halová, Boris Hrbáň, Andrej Hryc, Michal Hvorecký, Valentína Kasperová, Andrej Konkoľ, Patrik Križanský, Ján Kuric, Martin Lejtrich, Marian Marek, Tomáš Marko, Mária Maženská, Valéria Mudríková, Dušan Ondrušek, Ján Orlovský, Peter Paško, Lucia Pašková, Drahan Petrovič, Martin Poloha, Róbert Sándor, Attila Sánta, Andrea Skočeková, Branislav Straka, Lucia Šicková, Šimon Šicko, Slávka Šikurová, Ivan Štefunko, Štefan Tokár, Miroslav Trnka, Petra Trnková, Juraj Vaculík, Marian Varga, Martin Vavrinčík, Pavol Weiss, Anton Zajac. Ďakujem tak isto všetkým tým, ktorí na knihu prispeli v rámci našej crowdfundingovej kampane.

Matúš Vallo

302 Agenda mesta

Máme radi Bratislavu a chceme pre ňu lepšiu budúcnosť.

Platforma pre Bratislavu vznikla ako nezávislé občianske združenie, ktorého cieľom je formulovať mestské problémy, navrhnúť ich konkrétne riešenia a určiť víziu Bratislavy ako mesta pre obyvateľov aj návštevníkov.

Ide o novú generáciu Bratislavčanov, profesionálov vo svojich odboroch, aktivistov a ľudí schopných a ochotných začať pretvárať svoje mesto na modernú mestskú metropolu.

303

Platforma pre Bratislavu

Prvé slovenské vydanie Vydalo Vydavateľstvo SLOVART, spol. s r. o., Bratislava, 2018

Autor konceptu: Matúš Vallo Zostavili: Peter Adam, Martin Bajaník, Dávid Benedig, Michaela Benedigová, Vladimír Burjan, Zora Jaurová, Bruno Konečný, Sergej Kára, Dana Kleinert, Ctibor Košťál, Matúš Lupták, Michal Marcinov, Igor Marko, Peter Netri, Daniel Straka, Matúš Vallo Texty: Peter Adam, Martin Bajaník, Dávid Benedig, Michaela Benedigová, Adam Berka, Fedor Blaščák, Barbora Brichtová, Lýdia Brichtová, Vladimír Burjan, Petra Csefalvayová, Matúš Čupka, Michal Dekánek, Lenka Dvorňáková, Petra Dzurovčinová, Monika Filipová, Ivan Gogolák, Adrian Gubčo, Lukáš Grasse, Boris Hrbáň, Zuzana Hudeková, Iveta Chovancová, Miroslav Chmelár, Dušan Jaura, Zora Jaurová, Kristína Jenčíková, Sergej Kára, Jakub Kmeť, Bruno Konečný, Ctibor Košťál, Barbora Košťálová, Tibor Kovács, Táňa Kratochvílová, Andrej Kuruc, Wanda Kutášová, Peter Lényi, Martin Lejtrich, Petra Lipnická, Marek Líška, Matúš Lupták, Izabela Malašenková, Ivana Maleš, Michal Marcinov, Daniela Mareková, Igor Marko, Ondrej Marko, Ján Mazúr, Rastislav Mikuláš, Henrieta Moravčíková, Jakub Mrva, Peter Netri, Marek Páva, Drahan Petrovič, Katarína Tomanová Porubčinová, Veronika Prachárová, Milota Sidorová, Alena Schmidt, Daniel Straka, Juraj Suchánek, Marián Šaling, Ivan Šátek, Peter Šťastný, Katarína Tomanová, Eva Uhliariková, Matúš Vallo, Tomáš Vašek, Annamarie Velič Fotografie: Shutterstock.com; 45, 94 Dáša Šimeková; 47, 156, 162 olgalngs / Shutterstock.com; 50 up! city, Aliancia Stará tržnica; 83, 97, 109 Sergiy Palamarchuk / Shutterstock.com; 100 Joymsk140 / Shutterstock.com; 104 Viktor Szemzö; 153 Iakov Filimonov / Shutterstock.com; 157, 160, 163, 169, 172 Peter Netri; 158 Peter Probst / Shutterstock.com; 159 Tomáš Vašek; 169 Michal Dekánek; 168 Iryna Liveoak / Shutterstock.com; 189 TASR / Pavel Neubauer; 191 Ben Richards; 193 Laura Belišová; 197, 198 Ester Erdelyi; 207 Sergio Delle Vedove / Shutterstock.com; 212 Peter Jančárik; 213, 217, 229, 291 TASR / Dano Veselský; 221 Miroslav Orincak / Shutterstock.com; 227 Daniela Benková; 238, 243, 268 Ventura / Shutterstock.com; 239 vidalgo / Shutterstock.com; 246 PatrikV / Shutterstock.com; 247 Kayo / Shutterstock.com; 263 TASR / Martin Baumann; 269 Jakub Mrva; 273 NiglayNik / Shutterstock.com; 285 TASR / Michal Svítok; 287 Milan Gonda / Shutterstock.com; 293 Jarmila Uhlíková Ilustrácie: Martin Bajaník Editori: Martin Jenča, Ctibor Košťál, Zuzana Kvetková, Barbora Tomíková Grafická úprava a zalomenie: Milk Design Directors / Martin Jenča, Martin Kahan, Slávka Pauliková Produkcia: Dana Klimová Tlač: FINIDR, s. r. o., Český Těšín

Toto dielo je šírené pod licenciou Creative Commons, Attribution ShareAlike 4.0.

Dielo je možné používať za predpokladu uvedenia nositeľa práv. V prípade zmeny, doplnenia alebo iného spracovania tohto originálneho diela sa musí vždy uviesť aj odkaz na nositeľa práv originálneho diela a musí sa uviesť, že nové dielo je spracovaním originálneho diela, pričom nové dielo musí byť šírené pod rovnakou licenciou ako originálne dielo. www.creativecommons.org/licenses/by-sa/4.0/

Cena uvedená na obálke je nezáväzným odporúčaním pre konečných predajcov.

ISBN 978-80-556-3596-5 10 9 8 7 6 5 4 3 2 www.slovart.sk www.planbratislava.sk