Bratislavský poklad by teamvallo2018

Najpripravenejší kandidát na primátora Bratislavy

Bratislavský poklad Najväčším bohatstvom nášho mesta sú jeho ľudia a ich inšpiratívne príbehy.

Najpripravenejší kandidát na primátora Bratislavy

Bratislavčan s dobrým tímom a plánom

Kvalitné mesto spoznáte podľa toho, či vidíte na ulici pohybovať sa malé deti a seniorov. Deti znamenajú, že je bezpečné a že je dobre vyriešená doprava. Seniori tráviaci čas vo verejnom priestore zase hovoria o tom, že je spravený s ohľadom na ľudí,

Podporte nás vo voľbách a my vám vrátime lepšiu Bratislavu V knihe Plán Bratislava každá

ktorí ho využívajú. Majú si kam sadnúť,

kapitola obsahuje víziu pozitívnej

majú miesto na oddych aj na rozhovor.

zmeny a stovky navrhovaných

V takomto priestore vznikajú zdravé

krokov a opatrení. Plán

vzťahy, ktoré sú pre funkčné mestá mimoriadne dôležité. Tak si predstavujem aj Bratislavu, ktorú

Bratislava je pre každého, kto by chcel žiť v lepšom meste, ale jedine Matúš Vallo a budúci

máme radi a v ktorej sú dobré vzťahy

poslanci z jeho tímu sa zaviazali

prioritou. Počnúc vzťahmi primátora

napĺňať ho.

a poslancov, mesta k jeho občanom, aj medzi Bratislavčanmi navzájom. Aj preto vám chcem v tomto magazíne ukázať ľudí, ktorí majú k Bratislave vzťah a chcú ju zmeniť na lepšie mesto pre život, na bývanie, prácu aj na oddych. Dočítate sa, prečo ju majú radi, ale aj aké problémy ich v meste trápia. Pozývam vás spoznať naše riešenia a členov tímu, s ktorých podporou dokážeme Bratislavu spoločne zlepšiť. Som rodený Bratislavčan, ktorý má dobrý plán, silný tím, vzťah k nášmu mestu

Som Matúš Vallo, kandidát na primátora Bratislavy, a prajem vám príjemné čítanie.

Bratislavský poklad

aj k ľuďom v ňom.

Dušan Martinčok

Bratislavský poklad

Ak raz chceme žiť ako šťastní seniori, musíme sa postarať už o šťastie tých dnešných

Deduško Večerníček pozhasínal hviezdy, pohladkal psíka a vošiel do chalúpky. Domček stojí na samote, deduško v ňom žije sám. Hoci všetci starí rodičia by mali byť pre vnúčatá trochu rozprávkoví, v Teame Vallo nechceme, aby boli osamelí v pomyselných domčekoch kdesi na samote. Seniori sú pre mesto dôležití a mesto je dôležité pre nich, hovorí Dušan Martinčok, spoluzakladateľ o. z. Zrejme.

Bezbariérovosť a dostupnosť

„Stacionár na Záhrebskej ulici mal kapacitu 15 ľudí a fungoval trochu ako škôlka. Rodinní príslušníci tam ráno priviezli svojho seniora, nechali ho tam do štvrtej, a keď sa vracali z práce, tak sa poňho zastavili.“

Raz chcem byť seniorom v uliciach

Mysleli sme si, že seniori chcú mať od nás pokoj „Jedna časť nášho vnútrobloku bola ohradená a vídali sme tam nejakých starších ľudí. Vedeli sme, že to je zariadenie pre seniorov. Mali sme dojem, že potrebujú pokoj a nie niekoho, kto by ich otravoval. Vŕtalo nám to však v hlave a tak sme tam jedného dňa zaklopali a spýtali sme sa, či s nimi môžeme tráviť čas,“ spomína Dušan Martinčok na rok 2014, keď prvýkrát navštívil stacionár na Záhrebskej ulici.

Dušan s priateľmi rýchlo zistili, ako starší ľudia, ktorí sú napríklad osamelí či ovdovení, nesmierne stoja o spoločnosť. Návštevy stacionára odštartovali jeho záujem o seniorov v meste. „Začal som citlivejšie vnímať veci, ktoré sú pre nich problematické. Napríklad na tomto námestí sú síce lavičky, ale nemajú operadlá. Rovnako ako priestory, ktoré nie sú bezbarierové alebo nie sú osvetlené. Pre seniorov je tiež dôležitá dostupnosť služieb.“

„Dôvody môjho záujmu o seniorov sú až egoistické,“ vysvetľuje Dušan Martinčok so smiechom, „ja chcem byť v uliciach mesta, keď budem mať 70 rokov. Nechcem prestať chodiť do kaviarní alebo na výstavy moderného umenia. Prečo by som sa mal zrazu po šesťdesiatke cítiť izolovaný?“ Dodáva, že aj ako senior sa bude chcieť stretávať s čo najpestrejšou paletou ľudí, a verí, že to tak majú aj súčasní seniori.

Stacionár presťahovali Denný stacionár na Záhrebskej, ktorý Dušan so susedmi navštevovali, zatvorili minulý rok. Mestská časť potrebovala priestor na detské jasle. Keď sa to seniori aj návštevníci dozvedeli, boli šokovaní: „Do stacionára chodievala pani Poštolková, ktorá má 92 rokov. Počas 2. svetovej vojny sa v Prahe zúčastnila povsta-

Na spôsoboch, ako uľahčiť život seniorom, pracujú mestá po celom svete. Rozdiely medzi mestom, kde sa seniorom žije dobre, a mestom, kde nie, sú v detailoch. O niekoľko sekúnd dlhšia zelená na priechodoch alebo kryté chodníky v daždivých oblastiach – odniesť dáždnik aj tašku s nákupom sa predsa nedá, ak sa človek potrebuje oprieť o paličku. Vo svete vznikajú cenovo dostupné bytové komplexy, kam sa seniori môžu presťahovať a využiť starostlivosť ošetrovateľov, ktorí na nich dozerajú a pomáhajú im. Svetové metropoly tiež budujú parky so špeciálnym vybavením na cvičenie prispôsobené seniorom.

Bratislavský poklad

Dušan Martinčok sa do Bratislavy prisťahoval takmer pred 20 rokmi. Košičan spomína, ako sa v hlavnom meste niekedy cítil osamelo. „V istom momente sme si s dvoma susedmi povedali, že s tým skúsime niečo urobiť. Zorganizovali sme párty na dvore v okolí ulíc Záhrebská, Povraznícka, Mýtna.“ Dušan dnes už so smiechom spomína, ako sa bál, že nikto nepríde. Susedia sa však na dvore stretli a časom sa stretávali pravidelne.

nia českého ľudu proti fašizmu. Bola sestričkou – sama tak bola vlastne bojovníčkou. A to sa ukázalo, keď sme sa dozvedeli, že stacionár zatvoria. Ona bola tá, ktorá povedala, poďme demonštrovať, nie? Čo tu budeme sedieť pri káve a plakať? Najskôr sme rozmýšľali, či to myslí vážne, či v ten deň len nemala príliš silnú kávu, ale ona to myslela vážne a my sme to prijali za svoje,“ spomína Dušan Martinčok a pokračuje, „kedysi bojovala za miesto, ktoré mala rada a ktoré jej išli zobrať, a teraz chcela bojovať tiež. Takže sme všetci spolu skončili s transparentmi na miestnom úrade a urobili sme mini demonštráciu. To bol naozaj pohľad, na aký nikdy nezabudnem. Seniori sa opierali o barly alebo sedeli na stoličkách a držali transparenty „neberte nám naše miesto!“, „o nás bez nás“, „aj my sme tu, počúvajte, čo vám hovoríme“. Bolo to veľmi silné. Demonštrácia sa so seniormi bežne nespája.“

Bratislavský poklad

Na vizionárske myslenie sa priestor nenašiel

„Namiesto priestranného stacionára so záhradou seniori dostali ako náhradu jedinú miestnosť v domove dôchodcov na Podjavorinskej ulici. Seniorov tým vlastne zavreli za plot do prostredia, ktoré im pripomína určitú definitívu. Vo vnútrobloku mali kontakt s deťmi, so susedmi, s komunitou, ktorá o nich stála. Zo seniorov navštevujúcich stacionár na Záhrebskej prešla do nových priestorov

jediná klientka. Je to pani, ktorá má Alzheimera a ktorej manžel naozaj veľmi potrebuje akékoľvek odľahčenie, aby mal psychické sily starať sa o ňu večer a počas víkendov. Ostatní hľadali iné riešenia,“ vysvetľuje Dušan Martinčok a dopĺňa víziu, ktorú pred rokom starostovi Starého Mesta predstavili.

porozprávate, čo sa vás dotklo, čo sa stalo vašej rodine, nezabudnem na to. Preto je absolútne nevyhnutné, aby sme so seniormi žili, hovorili a počúvali ich.“

Navrhovali, aby sa jasle a stacionár spojili. Vznikol by tak koncept, ktorý v zahraničí často veľmi úspešne funguje, hovorí Dušan: „Ten priestor je dosť rozľahlý, takže by tam nebol problém. Žiaľ, nemali sme partnerov – úradníkov, ktorí by vedeli takto vizionársky rozmýšľať.“

Nezabudnuteľné svedectvá Dušan Martinčok má medzi seniormi veľa priateľov. Hovorí o medzigeneračných kamarátstvach, ktoré sú podľa neho nesmierne obohacujúce: „Predstavte si, že čítate knižku, ktorá sa týka okupácie v 1968 alebo napríklad SNP, a zrazu máte človeka, ktorý vám vie sprostredkovať skutočné svedectvo. Možno bojoval, bol ranený, niečo sa mu stalo... naberá to úplne iné kontúry a je to nesmierne vzácne.“ Spomína si, ako prednášal na univerzite a so študentmi hovoril o 90. rokoch a o „mečiarizme“: „Vysvetľoval som im, že sme mohli skončiť napríklad ako Ukrajina, a decká netušili, o čom hovorím. Česť výnimkám. Osobný kontakt nemôže nič nahradiť. Keď mi

Dušan Martinčok sa narodil v roku 1975 v Prešove. Vyštudoval právo a niekoľko rokov sa venoval právnemu prekladu na Súdnom dvore EÚ v Luxemburgu. Je tiež spoluzakladateľom o. z. Zrejme, ktoré vzniklo v súvislosti so zrušením stacionára pre seniorov na Záhrebskej, a venuje sa medzigeneračnému dialógu. S priateľmi zo Zrejme pripravuje druhý ročník medzigeneračného festivalu Old's cool.

Róbert Bezák sa narodil sa v roku 1960 v Handlovej. Vyštudoval teológiu a v roku 1984 bol vysvätený za kňaza. Pôsobil vo viacerých slovenských mestách a zastával viaceré posty v rámci rehole redemptoristov. V júni 2009 sa stal ako najmladší v histórii slovenskej cirkvi trnavským arcibiskupom. O tri roky neskôr ho pápež Benedikt XVI. odvolal. Ostal emeritným arcibiskupom na odpočinku. Od septembra 2017 začal učiť na bratislavskom Gymnáziu C. S. Lewisa.

„Som Bratislavčan a mám Bratislavu rád, chcel by som, aby bola skutočne krásna.” To bolo vyznanie Matúša Valla, keď som sa s ním rozprával a keď mi predstavoval víziu, ktorú má nielen ako architekt, ale hlavne ako človek žijúci v Bratislave. Svoje myšlienky, vízie a pripravenosť na ich realizáciu mi doložil cez svoju zrozumiteľnú a peknú knihu

Plán Bratislava. Hneď mi bolo jasné, že žije myšlienkou urobiť náš bratislavský svet krajší. Aj ten môj. Za roky „putovania svetom” som prešiel mnoho miest a môžem porovnávať. Bratislava má takého „genia loci”, ktorý sa sám ponúka a pozýva na vytvorenie skutočne krásneho mesta pre Bratislavčanov. Ten, kto sa má ujať takej vážnej úlohy,

musí mestu rozumieť, mať ho rád, prijať úlohu za svoju životnú výzvu, ponúknuť seba samého a súčasne mať okolo seba silný tím spolupracovníkov. Zo stretnutia s Matúšom Vallom som nadobudol vážny a tiež príjemný pocit, že práve on je pripravený postarať sa o Bratislavu napríklad ako jej primátor. A tomu som osobne rád.

Bratislavský poklad

Bratislava sa so správnym vedením môže stať úžasným mestom

Tatiana Kratochvílová

Matúš Vallo privolal na pomoc Bratislave desiatky odborníkov Táňa Kratochvílová je bývalá hlavná dopravná inžinierka Bratislavy. Z magistrátu odišla za Iva Nesrovnala na konci roku 2015 po sporoch s vedením mesta. Na starostku Petržalky kandiduje za Team Vallo. Je spoluautorkou kapitoly Mobilita a správa mesta v Pláne Bratislava. Kniha Plán Bratislava vznikla ako spoločné dielo 76 odborníkov a ponúka návod na to, ako z Bratislavy urobiť lepšie mesto.

Bratislavský poklad

Vallov tím má celý plán, nie len jednu prioritu

Táňa Kratochvílová a Matúš Vallo sa pred dvoma rokmi stretli na Grösslingovej ulici. Rozhovor sa začal v kaviarni: „V samospráve sa pohybujem už veľmi dlho a všetky dobré veci, ktoré sa v Bratislave udiali, boli vecou zodpovedného rozhodnutia. A zlé veci zase, naopak, vzišli z nedôslednosti alebo zo zlých rozhodnutí,“ spomína na ich prvé stretnutie. „A na mne vtedy bolo, aby som sa rozhodla, či prijmem Matúšovu ponuku stať sa jednou z autoriek a autorov Plánu Bratislava,“ dopĺňa.

Matúš Vallo vtedy budoval tím expertov, ktorých úlohou bolo dať dohromady plán, ako urobiť z Bratislavy lepšie mesto. Dôležité bolo pomenovať problémy, nájsť východiská a riešenia pre všetky oblasti. „Matúš pochopil, že meniť Bratislavu nie je vec jedného projektu alebo jednej priority, ktorú si často definujú iní kandidáti, ale je to systém malých opatrení, na ktoré potrebuje viac skúsených ľudí, a tých on má,“ vysvetľuje T. Kratochvílová.

Magistrátu chýba slušná diskusia „Matúš patrí medzi ľudí,

z ktorých cítiť úprimná snaha zmeniť Bratislavu na lepšie mesto. Presvedčil nás, že to nie je snaha získať post. Dal dokopy ľudí a oni sa aj napriek odlišným názorom na niektoré veci dokážu počúvať, spoločne zaujať postoj a prijať rozhodnutie,“ hovorí Táňa Kratochvílová a dodáva, že v zdravej spoločnosti je to tak normálne. Tvrdí, že ľudia by sa mali počúvať, urobiť analýzy a dohodnúť sa, čo je pre konkrétny prípad najlepšie riešenie. „Možno to niekomu znie utopisticky, ale aj Plán Bratislava je dôkazom toho, že sa to dá. Tiež je vlastne výsledkom veľkého dialógu ľudí s rôznymi

skúsenosťami a myslím si, že to je veľmi dobrý návod na to, ako Bratislavu zmeniť.“ Táňa Kratochvílová spolupracovala v Pláne Bratislava na dvoch kapitolách. Mobilita – Dostupné mesto a Správa mesta – Funkčný manažment. Hovorí, že kapitola Správa mesta je o vzťahoch, ktoré sú pre riadenie mesta kľúčové a ktoré sú dnes vo veľmi zlom stave: „Neexistuje dialóg medzi mestom, mestskými časťami a ďalšími inštitúciami, nehovoriac o tom, ako funguje magistrát. Rady odborníkov tam nepočúvajú alebo im radšej ani nedajú príležitosť. Prijímajú sa iracionálne rozhodnutia idúce

napríklad v prípade dopravy, často aj proti stratégiám, ktoré mesto prijalo. Stratégie sú pritom postavené dobre, ale neuplatňujú sa, hoci by sa mali.“

Vallov tím prináša riešenia, nie prísľuby „Pred dvoma rokmi sme ani netušili, kde budeme dnes,“ vracia sa T. Kratochvílová k spomienke na ich prvé stretnutie, „on uvažoval o kandidatúre na poslanca, ale potom sa rozhodol kandidovať na primátora a ja som to veľmi privítala, lebo viem, akými ľuďmi sa obklopuje, poznám ich skúsenosti a verím im.“ Pri otázke, aký je

Matúš Vallo človek a ako ho vnímajú členovia Teamu Vallo, sa zamyslí: „Niekedy je netrpezlivý. To sme zažili, najmä keď nás tlačili termíny a keď toho bolo veľa. Aj napriek tomu však vždy počúva. A to je na ňom vzácne. Zaujíma ho názor druhých, ale záver, samozrejme, urobí sám.“ Táňa Kratochvílová ďalej zdôrazňuje, že M. Vallo prijíma odborné argumenty a je ochotný ísť do hĺbky. „Pri tvorbe Plánu Bratislava sme diskutovali dovtedy, kým sme nenašli riešenie. Neuspokojil sa s polovičatým populizmom. A ešte je dôležité povedať, že je to veľmi slušný človek,“ uzatvára s úsmevom.

Bratislavský poklad

Po dvoch rokoch práce sa zrodila kniha, ktorá stratégiu priniesla. Popritom vznikol aj Team Vallo, skupina expertov okolo Matúša Valla – kandidáta na bratislavského primátora. Viacerí členovia tímu kandidujú v komunálnych voľbách aj na poslancov alebo starostov bratislavských mestských časí alebo magistrátu. Táňa Kratochvílová kandiduje na starostku Petržalky.

Bratislavský poklad

Náš život v Bratislave Miroslava Vallová a Matúš Vallo

Mama a syn. Spomínajú na život v meste, ktoré je podľa nich úžasné, hoci teraz nevyhnutne potrebuje pomoc. Hovoria, že majú radi svetlo Bratislavy, jej vôňu a zvuky, ktorými znie. Chýbajú im, keď sú na cestách mimo domova. Tešia sa na ne, keď sa vracajú. Prejdite sa spolu s nimi Bratislavou.

Matúš Vallo: V roku 1988 sme sa z Dúbravky odsťahovali. Dostali sme po dlhom čakaní väčší byt s dvoma kúpeľňami v Devínskej Novej Vsi a vymenili sme ho za starší byt s krásnymi kachľami v Starom Meste. Vtedy mali byty inú hodnotu. To bolo obdobie, keď som objavil tábornícky oddiel Vlčia svorka. Je to podobná organizácia ako skauting. Klubovňu sme mali na Krížnej. Do pivničného okna sme vyvesili vlajku – tú si iste pamätá veľa ľudí. Bolo to krásne obdobie. Často sme chodievali do Karpát a o nich nikdy neprestanem tvrdiť, že sú jedným z najväčších pokladov Bratislavy.

Matúš Vallo: Ale pamätám sa, ako som za tebou chodieval do práce do vydavateľstva Tatran, ktoré sídlilo na Michalskej ulici. Občas si ma brávala do Wolkra na vtedajšej Wolkrovej, dnešnej Bielej ulici. Už vtedy sa mi uličky historického centra veľmi páčili. Možno aj preto, lebo som si smel dať vyprážaný syr s hranolkami a Coca-Colu, čo bolo niečo výnimočné. Miroslava Vallová: Tatran bol legendárny. Rada spomínam, ako sme pod vedením Táne Kusej niekedy tesne po Revolúcii zorganizovali Vianoce s Tatranom – podujatie na podporu predaja kníh.

Zasnežená Michalská ulica tancovala a spievala a knihy sa predávali. Ale dnes by to už nebolo nič mimoriadne. Matúš Vallo: A potom sme sa v roku 1991 celá rodina presťahovali do Ríma. Rodičia tam pracovali a ja som chodil do školy. Mal som 14 rokov a to bol čas, keď má mladý človek partiu a začína sa samostatne pohybovať po meste. Ja som však musel zmeniť prostredie. Už vtedy som si uvedomil, aké výhody má Bratislava. Napríklad, že sa človek na veľa miest dostane pešo.

Bratislavský poklad

Miroslava Vallová: Keď ste boli ty a tvoji súrodenci malí, spoločné chvíle, na ktoré si spomínam, sme trávili najmä v Dúbravke. Na úpätí Devínskej kobyly v lokalite Veľká lúka sme mali záhradku a tam sme vás často vodievali pešo cez celé sídlisko a cez starú Dúbravku so špecifickou atmosférou.

Miroslava Vallová: Do Karpát sme často chodievali aj spolu. Zato v centre sme trávili menej času. So sestrou Barborou

Miroslava Vallová: To je pravda, ale tam bolo ešte obdobie, keď si si robil sprievodcovský kurz. Matúš Vallo: Áno, máš pravdu. Keď som sa v roku 1996 vrátil z Ríma, mal som dobrú taliančinu, chcel som to využiť. Vtedy sa rozmáhal turizmus a Bratislavu navštevovalo mnoho Talianov. Urobil som si teda sprievodcovský kurz a sprevádzal som ich po meste.

S otcom a bratom Jakubom na chalupe

Bratislavský poklad

Miroslava Vallová: Talianski priatelia, ktorí navštívili Bratislavu, si ju zväčša obľúbili a mnohí nám hovorili, že je to mesto, ktoré sa dá ohmatať, že je ešte takpovediac „žiteľná“. Matúš Vallo: Áno, a aj napriek tomu, že Rím je jedinečné mesto, veľmi som sa tešil domov. Partia kamarátov, ktorú som opustil, tu po návrate stále bola. Všetci z rodiny sme v istom období boli navyše veľmi rozcestovaní a Bratislava sa pre nás stala symbolom toho, že sme spolu. Tu sme sa vždy všetci stretli. Bratislava pre mňa znamená rodinu, kamarátov, vzťahy, ale stále verím, že je to aj skvelé mesto samo osebe. Karpaty a Dunaj, ako aj množstvo ďalších faktorov sú pre mesto veľkým prínosom a potenciálom

Miroslava Vallová: Pamätám sa, ako sme s tebou vďaka kurzu objavili veľa zaujímavého. Zamilovala som si napríklad Rudnayovo námestie za Dómom sv. Martina. Zachováva si stále svoj dávny ráz. Matúš Vallo: Mesto vtedy ešte malo úplne inú atmosféru, a to atmosféru veľkej nádeje. Tá vtedy bola vo všetkom, čo sa po Revolúcii dialo. Celé mesto aj za pomoci mojej generácie bublalo, rozbiehali sa kapely a ľudia akoby sa Bratislavy cez kultúru a šport zmocňovali. S kamarátom Matejom Starkovom sme vtedy založili aj našu kapelu – Paru. V roku 1995.

Bolo to rušné obdobie. V rodine sme hovorievali „je štvrtok, rozpadá sa Para“. Často ste sa totiž škriepili a následne to vyzeralo na rozpad kapely. Matúš Vallo: Veď to platí doteraz. (smiech) Miroslava Vallová: Spočiatku tam bolo množstvo úskalí. Boli ste chudobní, stále ste si niečo požičiavali. Pamätám sa na to obrovské šťastie, keď do Pary pribudol zosilňovač. A potom sme už chodievali na koncerty. Najskôr sme na pódiu a v hľadisku poznali takmer všetkých, a potom sa pomer menil. Mali ste totiž čoraz viac fanúšikov. Veľmi pamätný bol pre mňa nedávny koncert v Starej tržnici, keď som bola na balkóne a pozerala som sa na to

Miroslava Vallová: Spomínam si, ako ma to vtedy celé udivilo. Matúš Vallo: Ale prečo? Miroslava Vallová: Nezdal si sa mi byť taký muzikálny. Ale dopadlo to ako väčšina tvojich projektov. Premyslel si si to, naplánoval a šiel si do toho. Hudba je môj milovaný koníček

S mojou manželkou Linduškou

neuveriteľné množstvo ľudí spievajúcich vaše texty.

Nie sme figúrky v hre, vieme veci ovplyvniť a zlepšiť. S Bratislavou je to tak, že na ňu ako obyvatelia niekedy rezignujeme a zabúdame. Miroslava Vallová: Nikdy som však nemala pocit, že by nám niekedy po návrate z pracovného pobytu Bratislava nebola milá, hoci človek si uvedomí nedostatky. Aj ráno cestou do práce v mysli stieram grafiti z budov a zarovnávam dlažobné kocky. No Bratislavu mám aj tak rada. Ty to tak nemáš? Matúš Vallo: Mám. Ja som dosť cestoval a práve návštevy iných miest nastavia zrkadlo tomu tvojmu. Uvidíš problémy, ale aj výhody priestoru, v ktorom žiješ. Aj jedno, aj druhé ma nakoniec priviedli k rozhodnutiu kandidovať na primátora Bratislavy. A mal som trému, keď som vám to mal povedať.

Miroslava Vallová: Pamätám si to veľmi dobre. Tvoj otec a ja sme tým úmyslom neboli nadšení. Aktivizmus bol niečím, čo sa nám veľmi páčilo. Je to poloha, ktorú máme veľmi radi, a až po Plán Bratislava sa nám tvoje úsilie zdalo byť úžasné. Najmä to, že sa našlo a stretlo toľko šikovných ľudí a že spolu pre Bratislavu nezištne urobili taký kus práce, sa nám zdá fantastické. Či už budeš primátorom, alebo nebudeš, táto práca za vami zostane a verme, že prinesie mestu úžitok. Matúš Vallo: Ale vari ma budeš voliť… Miroslava Vallová: Pravdaže budem. Celá rodina ti verí a veľmi ťa podporuje. Takto si si to zvolil, nuž leť.

Bratislavský poklad

Matúš Vallo: Celú túto cestu sme si užívali spolu s „parťákom“ Oliverom Sadovským. Skamarátili sme sa v piatom ročníku na základnej škole, hrá so mnou v Pare, spolu sme študovali na architektúre a založili sme si spoločný ateliér. Architektúra bola tým, čo ma priviedlo aj k iniciatíve Mestské zásahy. Mali sme nápad, dali sme ho na papier a chceli sme presvedčiť mesto, že sa dá zrealizovať. Aj vy ste ma učili, že nikto za mňa veci nevybaví, že keď chcem niečo zmeniť, musím sa starať sám.

Sergej Kára je dlhoročný sociálny pracovník zaoberajúci sa ľuďmi bez domova a zároveň jeden zo zakladateľov občianskeho združenia Vagus.

Bratislavský poklad

Mesto má byť pre občanov partnerom a nie čakať, kým sa priviažu o stĺp

To, či mi pred domom nesvieti pouličná lampa, či mám odvezené odpadky alebo opravený chodník, nie sú otázky vrcholnej politiky. Ide o komunálnu úroveň, ktorá možno ľudský život ovplyvňuje v bežnom živote viac ako rozhodnutia z národnej rady. Na Slovensku však svojich mestských poslancov často nepoznáme, nevyžadujeme od nich riešenia problémov, hovorí Sergej Kára.

V Bratislave už niekoľko volebných období pretrváva problém s dopravou, nesystematicky sa tu pristupuje k starostlivosti o zeleň, chýba nájomné bývanie, ľudia negatívne hodnotia svojvoľné pôsobenie developerov. Prečo toto mesto nefunguje tak, ako má?

magistrátu, ktorý napísal otvorený list, sa ľady pohli. Podpísali sme sa podeň aj my – ľudia z organizácií, ktorých sa to týkalo, a až vtedy sa niečo zmenilo.

dodávateľa alebo ako od reštaurácie. Keď si objednáme jedlo, neprinesú nám ho až o dva dni. Mám pocit, že si zamieňame politiku s nejakým dobrovoľníčením.

Prečo bolo podľa vás nutné, aby veci dospeli až k napísaniu otvoreného listu?

Čo by teda podľa vás mesto malo urobiť?

SK: Dlhodobo zažívam, že poslanci a poslankyne mesta a mestských častí nerozumejú problematike, o ktorej majú rozhodnúť, alebo nespolupracujú so starostom, respektíve s primátorom, prípadne naopak. Takže veci sa potom nehýbu. Ak sa k tomu pridá tlak veľkých finančných skupín, ktoré presadzujú svoje záujmy, tak sa ocitáme v meste, kde zastal čas a kde sa dejú iba kozmetické zmeny.

SK: Ak sa veci menia iba silou a nie preto, lebo ich niekto vníma ako potrebné, tak žijeme v nefunkčnom meste. Vďaka tomu otvorenému listu sú projekty schválené. Lenže už dnes to znamená polročné omeškanie peňazí, ktoré mohli ísť na užitočnú vec oveľa skôr ako v druhom polroku. Vzniklo dokonca riziko, že niektoré organizácie budú možno musieť peniaze vracať, lebo ich nestihnú vyčerpať. Je to pre mňa neskutočné. Moment, keď musí zamestnanec mesta písať otvorený list svojmu nadriadenému a prosiť, aby sa veci zmenili, je pre mňa neakceptovateľný. Keď už ten list vznikol, veci sa začali hýbať veľmi rýchlo. Podľa mňa však má byť mesto pre občanov partnerom a nie čakať, kým sa niekde priviažu o stĺp.

SK: Mesto má grantový program na podporu integrácie ľudí na okraji spoločnosti, čo si veľmi vážim. Tak ako každý rok všetky organizácie, čo chceli o grant požiadať, prihlásili do výberu svoje projekty, ktoré reálne menia životy ľudí. Mesto potom nebolo štyri mesiace schopné na zastupiteľstve rozhodnúť. A to aj napriek tomu, že všetky komisie, ktoré projekty hodnotili, už výber uzavreli. Jednoducho bolo treba „vyhlásiť víťazov“. Dlhé týždne sa nedialo nič, až na podnet jedného zo zamestnancov

Takže mesto vlastne stálo v ceste tomu, aby ľudia v núdzi dostali napríklad bývanie alebo prácu? SK: V mnohých prípadoch áno. Keď sa raz mesto k niečomu zaviaže, má to dodržať. Nemá to byť len naoko. Úrad má fungovať tak, ako to očakávame od nejakého

To sú predsa problémy, o ktorých to mesto vie. Občania ich zažívajú dennodenne. Nuž, mesto by malo ísť za ministrom a búchať mu na dvere, až kým sa niečo nezmení. Takže čím viac ľudí, ktorí budú chcieť mesto naozaj zlepšiť, pôjde do komunálnej politiky, tým lepšie. To je podľa mňa to, čo nám tu chýba – niekto, kto to bude vnímať ako svoje poslanie a verejnú službu bude vykonávať s plným vedomím a svedomím, s čistou motiváciou. A to, myslím si, sa tento rok Matúšovi Vallovi spolu s jeho tímom môže podariť.

Bratislavský poklad

Poznáte konkrétny príklad, keď niekto na túto nefunkčnosť doplatil?

Mesto má možnosť komunikovať so štátom o tom, aké chce zmeny v legislatíve, na čo sa má vláda zamerať, môžu hovoriť o konkrétnych problémoch. Bratislava je hlavné mesto, má na to plné právo. Žije tu dosť veľká časť slovenskej populácie, takže mesto by v tomto malo mať silný hlas. Aj napríklad v sociálnej téme – ako to, že tu nie sú škôlky, že domovy seniorov sú také preplnené, že rodiny tie miesta musia vybavovať rôznymi pochybnými spôsobmi?

Lucia Štasselová

Magistrát a poslanci sa musia rozprávať na odbornej úrovni „Za múrmi Primaciálneho paláca odznievajú aj dobré návrhy, ale na

Bratislavský poklad

konci dňa sa ich nepodarí presadiť.“

Ak by ste si vyhľadali články o primátorovi Bratislavy a jej mestskom zastupiteľstve, len ťažko by ste našli pozitívne slová o tom, ako sa niečo dobré podarilo schváliť. Poslanci mestského zastupiteľstva často slovne útočia na primátora. Ivo Nesrovnal odpovedá tým, že odchádza z rokovacej sály a predčasne ukončuje zasadnutia zastupiteľstva. Nedodržané predsavzatia

Po starom a bez spoločného cieľa

v súčasných podmienkach to však údajne nie je možné.

Podľa mestskej poslankyne Lucie Štasselovej, ktorá sedela v bratislavskom zastupiteľstve po prvý raz, sa problémy nezačali s blížiacimi sa novembrovými voľbami. Hovorí, že nesúlad panoval od začiatku volebného obdobia, teda od roku 2014: „Je pre mňa nepochopiteľné, že primátor ako líder sa na začiatku nesnažil nájsť spoločnú dohodu na tom, čo je najpotrebnejšie pre mesto a jeho obyvateľov. Spočiatku sa aj verbálne vracal k svojim predvolebným cieľom. Nedokázal však nastaviť akúkoľvek spoluprácu so zastupiteľstvom a dnes o svojich niekdajších sľuboch už ani len nerozpráva.“ Štasselová si myslí, že Ivovi Nesrovnalovi sa jeho program nedarí napĺňať aj pre neschopnosť a neochotu komunikovať s poslancami.

Lucia Štasselová upozorňuje na praktiky, ktoré v Primaciálnom paláci panujú. Pripomínajú podľa nej viac zvyky z minulosti ako správu moderného hlavného mesta v demokratickej krajine: „Dohody sa dosahujú spôsobom – keď ty mi za niečo zahlasuješ, tak sa ti za to odmením. Toto nie je spolupráca magistrátu a zastupiteľstva, ktoré by spoločne kráčali za nejakým cieľom či napĺňali spoločnú víziu mesta. Toto je politické obchodovanie.“

Zle zapnutý sveter v praxi

Podľa Lucie Štasselovej dnes už voliči neočakávajú len obchody a dohody, akokoľvek sa nám zdá, že v politike to inak nejde. Dnes chcú vidieť, že primátor a poslanci majú spoločný cieľ. Občania tiež chcú v oveľa väčšej miere na správe mesta participovať,

„Keďže primátor vzťah s poslancami nastavil takto od začiatku, spomeňme len pseudotransparentné výberové konania do vedenia mestských podnikov, teraz mu už nezostáva veľa priestoru na zmenu štýlu. Už môže len obchodovať. Ak si zle zapnete prvý gombík na svetri, tak si ho už nikdy nezapnete dobre,“ dodáva mestská poslankyňa. Mestská poslankyňa, ktorá je povolaním architektka, hovorí, že za múrmi Primaciálneho paláca odznievajú aj dobré návrhy, ale na konci dňa sa ich nepodarí presadiť: „Nebudeme si zatajovať, že primátor tam má aj svojich spriaznených poslancov, ktorí pre mňa nie celkom čitateľ-

Ako sa naplnili priority z roku 2014 Ivo Nesrovnal v roku 2014 hovoril o troch prioritách. Chcel čistú Bratislavu bez meste podľa prieskumov verejnej mienky stále najväčším problémom. Primátor čelí kritike poslancov aj aktivistov pre developerské projekty, ktoré v meste stále nekontrolovateľne rastú. Dokonca pri niektorých z nich podporoval špeciálny štatút, ktorý im mala udeliť vláda SR.

Bratislavský poklad

dopravných zápch a nenásytných developerov. Po štyroch rokoch je doprava v hlavnom

ným kľúčom spolupracujú. Keby využil svoju autoritu, mohol by presadiť oveľa viac prospešných vecí. Ale to sa nepodarilo.“

Hlasuje za Matúša Valla V nasledujúcich komunálnych voľbách Lucia Štasselová podporuje v boji o kreslo bra-

tislavského primátora Matúša Valla. Hovorí, že jeho príprava a perfektná znalosť Bratislavy sú kľúčové predpoklady pre to, aby uspel: „Mestu sa venuje už viac ako desať rokov. V rámci neziskových aktivít roky vyzýval ľudí, aby prichádzali s nápadmi, ktoré by mesto posunuli vpred. Na post primátora sa pripravuje už

dva roky a má za sebou silný tím odborníkov. Ako architekt rozumie verejnému priestoru a má skúsenosti s jeho tvorbou z domáceho prostredia aj zo zahraničia. Matúš má aj rezervy, ale posúva sa, rastie, pracuje na sebe a má veľký potenciál. Myslím si, že je výborným kandidátom na post primátora v 21. storočí.“

Čo sa stalo s kľúčovými dokumentmi? Lucia Štasselová: „Primátor sľuboval regulovať výstavbu v Bratislave, dokonca hovoril o konkrétnych výškových obmedzeniach v jednotlivých mestských zónach. Aby sa nepovedalo, akýsi materiál o výškovej zonácii sa zverejnil na webovej stránke, pre bežného obyvateľa bol však príliš odborný a absolútne nezrozumiteľný. Hovorila som s odborníkmi na územné plánovanie, ktorí sa ním ako tak prelúskali a hoci si boli vedomí zlého základu, chceli sa pokúsiť urobiť aké-také úpravy v prospech veci. Materiál bol zverejnený na pripomienkovanie a oni mali množstvo podnetov. Dodnes však nevieme, ako dopadlo vyhodnotenie pripomienok, pričom bol jasne stanovený termín, dokedy ich bolo treba spracovať. Od poslednej diskusie, keď sa o dokumente hovorilo, ubehol už viac ako rok. Materiál ostal niekde v šuplíku a nikdy sa nedostal na zastupiteľstvo ani na územno-plánovaciu komisiu, ktorej som členkou. Toto je pritom len jedna z mnohých tém, na ktorej mohol primátor nazbierať body. Je to exemplárny príklad toho, ako sa nepodarilo strategické dokumenty dokončiť a implementovať. A my sa môžeme len domnievať prečo.“

Bratislavský poklad

27 / 78

Mestské zastupiteľstvo rokovalo 78 krát z toho 27 krát bolo zastupiteľstvo odložené, pre neschopnosť nájsť zhodu a následnú uznášaniaschopnosť. V predošlom volebnom období sa taký príklad vyskytol len 8 krát

Na čo má rokovanie zastupiteľstva vplyv Doprava a parkovanie Služby pre seniorov Služby pre rodiny s deťmi Mestská zeleň Odvoz odpadu a recyklácia Predaj mestského majetku

Paralyzovaná Bratislava je dnes preto, že o podstatných veciach sa ani nestihne hlasovať. Rokovania sú často prerušované a primátor z nich odchádza predčasne

Natália Nováková Mám 23 rokov a narodila som sa v Bratislave. Pred pol rokom som sa vrátila z Veľkej Británie, kde som dokončila bakalárske štúdium v odbore územné plánovanie na University College London. Aj keď som v Londýne žila tri roky, nedokázala som si k nemu vytvoriť ani zďaleka taký vzťah ako k Bratislave. Stážovala som už v rôznych inštitúciách a ďalší krok, ktorý som si na tejto ceste vybrala, je dobrovoľníctvo pre Team Vallo. Spolu s ostatnými dobrovoľníkmi pomáham s kampaňou, pripravujem susedské pikniky a chodím na stretnutia s občanmi.

Dobrovoľníci pomáhajú, lebo veria Je nás asi 200. Jedna skupina dobrovoľníkov sa stretáva s ľuďmi, zvoní pri bránach, pripravuje susedské pikniky v jednotlivých mestských častiach, zbiera podpisy... a tam patrím aj ja. Najväčšiu odvahu treba na tzv. „podomovky“. Pri nich prichádzame priamo za ľuďmi domov, s Matúšom alebo s kandidátmi na poslancov mestských zastupiteľstiev zazvoníme pri bráničke a hovoríme s ľuďmi o veciach, ktoré ich v meste trápia. Trochu som sa obávala, ako budú reagovať, ale väčšinou Matúša poznajú a radi sa nám posťažujú s tým, čo ich znepokojuje.

Všetkých dobrovoľníkov, ktorých som tu stretla, spája dôvod, pre ktorý „dobrovoľníčia“. Hovoria, že konečne našli kandidáta, ktorého chcú voliť – a nebudú ho voliť len preto, aby nevyhral niekto iný ako „menšie zlo“. Je to jednoducho z presvedčenia.

Mama začala veriť, že sa veci zlepšia Kým som nezačala „dobrovoľníčiť“, mama sa o politiku veľmi nezaujímala. Okrem mňa však o Matúšovom pláne počula od viacerých známych. Raz prišla za mnou a povedala mi, že sa jej Matúšove plány veľmi páčia. Vravela dokonca, že možno pôjde znova voliť, napriek tomu, že už dlho nebola.

Podobne reagovalo už veľa ľudí, s ktorými sme sa stretli. Hoci bývajú na začiatku skeptickí, keď si vypočujú, že Matúš na to nie je sám, ale má za sebou tím ľudí, ktorí nechcú v prvom rade budovať politickú kariéru, ale pomôcť Bratislave, tak zmenia názor. A z toho máme radosť. Lebo nie len my ako dobrovoľníci, ale aj všetci v Teame Vallo veria, že Bratislava je mesto, nad ktorým by bola škoda mávnuť rukou. Veľmi preto dúfam, že sa nájde veľa takých ľudí ako moja mama – ktorí pôjdu voliť aj napriek tomu, že dlho neboli, stratili dôveru v politiku a aj vo svoje mesto. Teraz je čas ju obnoviť.

Bratislavský poklad

Mama začala veriť, že sa veci zlepšia

Bratislavský poklad

Martina Felix Maženská

Kedy ste sa rozhodli, že odídete z práce a začnete sa reštaurácii venovať naplno?

MFM: Kedysi tu bolo papiernictvo, takže sme museli celý priestor prerobiť a nanovo

MFM: Na začiatku sme varili polievky pre kamarátov, ktorí otvárali sushi bar. Po pár rokoch existencie Soupy sme zrazu vedeli, že to funguje. A že to je niečo, čo máme vo vlastných rukách. Mnoho ľudí narieka, aké je všetko náročné, prípadne, ako sa nič nedá. Musím povedať, že ani pre nás nebolo vôbec ľahké otvoriť Soupu. Museli sme na začiatku riešiť milión vecí, ale nemám dojem, že by to bolo neprekonateľné, ak človeku na tom záleží.

Odmietli sme využívanie konexií. Keby sme šli všetci touto cestou, nikdy sa nám to tu nepodarí skultivovať. Dúfam však, že takéto praktiky časom úplne vymiznú.

Čo všetko ste museli vyriešiť, aby ste mohli otvoriť?

skolaudovať ako reštauračné zariadenie. V rámci toho musíte riešiť všeličo na rôznych úradoch – najnáročnejšie vybavovanie je na „hygiene“ ohľadom noriem súvisiacich

s výrobou a výdajom jedál. Musíte zladiť vašu predstavu a ponuku jedál s tým, ako bude vyzerať kuchyňa, prípravné plochy, skladovacie priestory. Keď začínate, je naozaj ťažké v tom chodiť. Podľa mňa by bolo skvelé, ak by na úradoch bol niekto poverený na konzultovanie zámerov a návrhov. Kontrola totiž príde, až keď máte kuchyňu hotovú, čo samozrejme stálo nemalé peniaze. Kde ešte vidíte priestor na zlepšenie zo strany úradov? MFM: Myslím si, že aj na úradoch dochádza postupne k zmenám. Na druhej strane ešte stále to nie je ideálne a dokonca sa môžete stretnúť

Mesto by si malo vážiť ľudí, ktorí dávajú druhým prácu Martina Felix Maženská polievkové bistro Soupa na Kozej ulici založila spolu s manželom pred 10 rokmi. V Bratislave jej chýbalo zdravé jedlo a najmä možnosť dať si polievku kedykoľvek počas dňa. Tie totiž miluje. Po čase sa gastronómia stala jej hlavnou pracovnou náplňou a venuje sa jej s láskou.

Párkrát som Matúša náhodne zažila v kaviarňach, keď tam mal stretnutia s ľuďmi, ktorí jednotlivé časti knihy pripravovali. Sedel tam niekoľko hodín a ostatní sa striedali jeden za druhým, aby prede-

Podporili ste vznik knihy Plán Bratislava? Čo si o nej myslíte?

Matúš je možno sčasti dieťaťom šťasteny, ale z veľkej časti je za ním aj tvrdá práca a jeho schopnosť spájať ľudí.

MFM: Áno, prispela som na ňu ako súkromná osoba. Poznám aj pár ľudí z tímu, ktorý knihu pripravoval. Som stopercentne presvedčená, že nie je lepší kandidát na primátora Bratislavy ako Matúš. Vytvoriť taký premyslený plán s toľkými odborníkmi to je pre mňa počin, ktorý nemá na Slovensku obdobu.

batovali, čo bolo potrebné. Veľmi príjemne ma prekvapila tá organizovanosť. To, že sa mu darí v toľkých životných oblastiach, nemôže byť len tak. Sčasti je možno dieťaťom šťasteny, ale z veľkej časti

je za ním tvrdá práca a jeho schopnosť spájať ľudí. Prečo je pre vás ako podnikateľku práve on ten správny kandidát? MFM: Každý architekt spolupracuje s inštitúciami. Takže Matúš vie, aj vďaka mestským zásahom, aký je momentálny stav nášho mesta a čo v ňom nefunguje. Zároveň má množstvo nápadov, ako veci zmeniť k lepšiemu. Jeho životný príbeh mi je veľmi sympatický. Každý, kto podniká, dokáže s iným podnikateľom viesť siahodlhé debaty. A myslím, že Matúš rozumie aj tomu, že keď niekto dáva ľuďom prácu, tak si ho treba v meste vážiť.

Bratislavský poklad

aj s vyslovenými žiadosťami o úplatok. My sme takéto niečo vždy odmietali a možno preto bola naša podnikateľská cesta komplikovanejšia, ale napokon sme všetko zvládli.

Božidara Turzonovová

Bratislavský poklad

Architektúra vám hneď povie, akí ľudia v meste žijú

S rovnakou vážnosťou, s akou chodí po divadelných doskách, kráča po bratislavských uliciach. Rada spomína, ako sa korčuľovala v parku na Dunajskej ulici aj ako sa kúpala v Dunaji. Božidara Turzonovová a jej pohľad na to, prečo by mesto mali viesť ľudia, ktorí ho majú úprimne radi.

BT: Do mojich ôsmich rokov sme bývali na Bielom kríži. Tam som absolvovala prvú triedu. Bývali sme v jednej z nemeckých víl. Bolo to tam veľmi pekné a so súrodencami na to dodnes s láskou spomíname. Po roku 1949 sme sa presťahovali na Gajovu ulicu. Okolie Modrého kostolíka je tým mojím kútom Bratislavy. Mám ho veľmi rada a bývam tu dodnes. Takisto mám rada Palisády a samozrejme nábrežie a aj starú Bratislavu, hoci mi chýba kúzelné podhradie a synagóga, ktoré boli na mieste, kadiaľ dnes na Most SNP vedie Staromestská ulica. Aké spomienky z detstva sa vám vynoria, keď myslíte na štvrť, v ktorej žijete? BT: Štvrť môjho detstva sa rozlieha od Jakubovho námestia až po „Živnodom“, teda po dnešnú Novú scénu. Tu sme vyrastali mnohí. Napríklad Július Satinský alebo Milan Lasica. Na Jakubovom námestí, ktoré sa vtedy volalo Leninovo,

a Dunajskej ulici – ako je teraz Meštiansky pivovar – boli parky. Mali sme tam bazéniky, v ktorých sme sa hrávali. Svoju sestru som tam učila plávať. V zime do parku na Dunajskej priniesli drevené zábrany, vyliali vodu a každoročne tam bolo velikánske klzisko. Neskôr tam bolo dopravné cvičisko pre deti, aby sa naučili značky. Do školy som chodila na Ulicu Červenej armády – dnešnú Grösslingovu. Na základnú M. R. Štefánika a potom na gymnázium oproti Modrému kostolíku, na takzvanú „Gamču“. V čom vidíte výhodu Bratislavy oproti iným mestám? BT: Bratislava má od nepamäti obrovskú výhodu, pretože leží na Dunaji. V mladosti sme často chodievali na druhú stranu rieky, kde bolo Lido. Ako deti sme sa kúpavali v Dunaji, spomínam si, že tam bol aj bazén s poriadne studenou vodou. A ak by ste mali naopak pomenovať najvypuklejší problém, ktorý v meste vnímate... BT: Môj otec s kolegami je autorom takzvaného Montdomu na Kmeťovom námestí. Bol to prvý panelový dom

v Československu a postavili ho v roku 1955. Neskôr ich vznikli stovky. Ako to však v Bratislave vyzerá? Václav Havel to kedysi nazval „králikárňami“. Podľa môjho názoru výstavbe v Bratislave chýba premyslená koncepcia. V poslednom čase som často chodila do filmových ateliérov na Kolibu. Je to tam zastavané, ako sa vraví, cik-cak. Je to škoda. Architektúra, ako vieme, je matkou umení. A podľa toho, ako je mesto vystavané, hneď viete, akí ľudia v ňom žijú a aký k nemu majú vzťah. Budúcnosti Bratislavy sa venuje aj kniha Plán Bratislava. Napísala ju skupina odborníkov z rôznych oblastí, ktorých spojil Matúš Vallo. Čím vás knižka zaujala? BT: Páči sa mi, že to berú do rúk kompetentní a fundovaní mladí ľudia. Matúš Vallo má spolu so svojím tímom víziu a koncepciu pre mesto. A majú k nemu vzťah, čo je nespochybniteľné. Je vidno, že majú Bratislavu radi. A myslím si, že keď má človek svoje mesto rád, bude sa oň aj zodpovedne starať. A to je podľa mňa dobrý základ. Foto: smeŽeny/Petra Bošanská

Bratislavský poklad

Narodili ste sa v bulharskej Sofii, ale od útleho detstva žijete v Bratislave. Ktorú časť hlavného mesta máte najradšej?

Volíme Matúša a Team Vallo

Miroslav Trnka Zakladateľ a spolumajiteľ softvérovej antivírusovej firmy ESET To, prečo a ako Matúš Vallo vstupuje do komunálnej politiky, je na Slovensku veľmi zriedkavé. Nielenže je to človek čistých úmyslov a dobrého charakteru, ale dokázal vytvoriť kolektív expertov a nadšencov, ktorí vypracovali jedinečný plán na ďalší rozvoj mesta. Myslím si, že každý, kto uvažuje racionálne a myslí to s Bratislavou dobre, by mal túto jeho snahu podporiť. Ja to určite urobím a prosím vás o to isté. Bratislavu by to posunulo na vyššiu úroveň.

Zuzana Fialová Herečka Svoju dôveru do Matúša a jeho tímu vkladám preto, že vidím, ako dlhodobo skúma, čo je pre kvalitu života v meste dôležité. S naozajstným záujmom sa pýta, diskutuje, pochybuje

Bratislavský poklad

a hľadá riešenia. Som presvedčená, že mu ide o to, aby sme

za funkčnými mestami s dobrou atmosférou nemuseli chodiť do zahraničia. To, že má neanonymný tím a transparentné financovanie kampane, je znakom istej kultúry. A kultúru v tom najširšom zmysle slova toto mesto potrebuje ako soľ.

Michal Hvorecký Spisovateľ Matúša volím, pretože Bratislava potrebuje spravodlivú a transparentnú správu. Súčasný mestský parlament je rozhádaný, nefunkčný a brzdí vývoj. Niektoré zásadné rozhodnutia ako parkovacia politika, cyklotrasy alebo sociálne problémy sa celé roky odkladajú. Vallo kandiduje so silným tímom, čo je jediná skutočná šanca na zmenu v hlavnom meste SR. Primátor sám veľa nezmôže, no s podporou zastupiteľstva a všestrannou spoluprácou s profesionálmi sa dá dosiahnuť veľa.

Erik Baláž Ochranár a filmár Matúš to myslí naozaj. Nejde tam preto, že chce byť primátor. On chce lepšiu Bratislavu. Vie, že ju nezmení sám. Preto má tím skvelých ľudí, odborníkov na rôzne témy vrátane životného prostredia. Verím, že Matúš a jeho tím zmenia Bratislavu k lepšiemu.

Jana Kirschner Speváčka a hudobníčka Matúša som spoznala na nejakej študentskej beánii asi pred dvadsiatimi rokmi. Všetci na mňa len tak kukali, ale on bol jediný, ktorý za mnou prišiel a vyzvedal, ako sa mám. Bola som vtedy mi dobre, že za mnou niekto prišiel, že sa zaujímal a hlavne, že sa nebál. Matúš je taký stále. Do všetkého ide stopercentne, nenecháva veci len tak plávať, nebojí sa a hlavne sa zaujíma. Je to ten najpracovitejší človek, ktorého poznám.

Bratislavský poklad

v najväčšom víre popularity a ledva som stála na nohách. Padlo

Richard Stanke Herec Matúša poznám veľmi dlho, rovnako ako jeho rodičov. Viem, že je to čestný, inteligentný človek, ktorý sa zaujíma o život okolo seba. Priznám sa, že som ešte nestretol človeka, ktorý by chcel vstúpiť do komunálnej politiky a bol by tak dokonale pripravený. Matúš má navyše analýzu prostredia, do ktorého sa chystá. Je ňou kniha Plán Bratislava. Tím ľudí, ktorí sú okolo neho, je pre mňa zárukou, že Bratislava bude transparentným moderným mestom, ktoré sa konečne po rokoch stagnácie posunie dopredu. Preto určite budem voliť Matúša za primátora Bratislavy!

Šimon Šicko Spoluzakladateľ a výkonný riaditeľ spoločnosti Pixel Federation Matúš pre mňa nie je rýchlo pečený kandidát. Mestské zásahy aj Plán Bratislava sú pre mňa úprimným a autentickým vyznaním lásky k Bratislave. Verím, že ako primátor so svojím tímom prispeje k posunu nášho mesta tam, kam patrí – medzi vyspelé, veľkorysé a sebavedomé európske mestá.

Juraj Benetin Architekt a hudobník Matúš je ambasádor našej generácie. Je to generácia, ktorá už má skúsenosti z domova a zo sveta a hlási sa o slovo, lebo vie, že Bratislava môže začať fungovať oveľa lepšie. Dôverujem

Bratislavský poklad

Matúšovmu Plánu Bratislava, jeho Teamu Vallo a verím jeho

odhodlaniu. Poznám ho ako priameho a prísne čestného človeka, a preto ho podporujem.

Sandra Štasselová

Žijem v Bratislave – tu pracujem, nakupujem, brázdim ulice a vychovávam svoje deti. A síce aj ja hovorím, že všade dobre, doma najlepšie, hnevajú ma mnohé problémy.

Bratislavský poklad

Bratislava očami vodičky detského kočíka

V Bratislave bývam vyše 10 rokov – zažila som mesto ako študentka, na priváte aj na internáte, aj ako pracujúca a dochádzajúca z okrajových častí. S manželom sme bývali v historickom centre aj v rezidenčnej štvrti 500 bytov. Minulý rok sme sa presťahovali do štvrte na „Februárku“. Máme šťastie, že naše príjmy sú zo strednej triedy – aj hypotéky sú teda dostupnejšie. S očakávaním druhého dieťaťa sme si vybrali veľmi pekný kus Bratislavy. Bývame obkolesení ihriskami, škôlkami a pokojnými dvormi. Prechádzky a výlety na iné miesta však veľmi idylické nebývajú. Ešte nedávno bolo prvým pravidlom prechádzok vyhnúť sa neďalekému

Bratislavský poklad

Na staré Trnavské mýto by sme nemali zabudnúť. Bol to vážny neriešený problém, s ktorým sa roky nehýbalo. Rovnako ako roky prehliadaná Hlavná stanica, Kollárovo námestie, Šancová alebo Račianska, pri ktorých je i samotný návrh riešenia v nedohľadne.

Trnavskému mýtu, bodu, ktorý kočíkujúcich Bratislavčanov poriadne desil.

Memento Trnavské mýto Trnavské mýto je práve smutným príkladom (ne)fungovania nášho mesta. Jednu z najrušnejších bratislavských križovatiek donedávna rekonštruovali. Veľká časť Bratislavčanov si asi povedala „konečne!“ a potom museli mesiace robiť kilometrové obchádzky len preto, aby developer nemusel urobiť nadprácu. Ísť cez podchod pod Trnavským mýtom pred rekonštrukciou s kočíkom bolo ako za trest. Neboli tam výťahy, eskalátory často nefungovali alebo pri niektorých schodiskách úplne chýbali. Dnes je podchod zrekonštruovaný. Výťahom sa síce nedostanete všade, no hádam aspoň tie eskalátory budú fungovať. Zachovajme si však spomienku na Trnavské mýto – ako veľmi dokáže byť nejaké miesto v meste nepriateľské ku zdravotne znevýhodneným či kočíkujúcim ľuďom. A ako veľmi dokáže samospráva ignorovať potreby občanov v procese nastavovania podmienok rekonštrukcie pre developera.

My sme zápcha Doprava – nekonečná starosť Bratislavčanov. Áno, aj mne často napadne, že radšej budem sedieť v zápche, ako sa s dvomi deťmi a kočíkom trápiť šplhaním sa cez obrubníky. No obvykle predsa radšej volím MHD. Principiálne totiž neparkujem na chodníkoch a v Bratislave mi často veľa

iných možností neostáva. Zároveň si priznávam, že som trochu idealistka. Verím, že treba začať od seba a že to JA som zápcha, keď v nej sedím. Bratislava by si zaslúžila parkovaciu politiku, lepšiu MHD a viac ľudí, ktorí ju budú radi a často využívať.

Dva prestupy sú pre mňa prijateľnejšie než 45 minút sedenia v zápche a potom 20 minút hľadania parkovacieho miesta. Posilňovanie pre rodičov s kočíkmi Mám veľmi rada Botanickú záhradu. Ideálne miesto na kočíkovanie. To by som sa tam však s tým kočíkom najskôr musela dostať, však? Keď vystúpite z električky, máte pred sebou veľké schodisko, po ktorom musíte kočík vyniesť. Aby som sa dostala hore, musela som syna vybrať z kočíka, dať si ho do nosiča a kočík vyvliecť hore. Na zastávke často nebol nikto, kto by mi pomohol a iná cesta tam nie je. Na obľúbené miesto som teda chodievala menej a menej.

Ihriská sú iba pre najmenších Ihriská máme radi. Teda syn ich má rád. Zatiaľ. Som zvedavá, kedy vyrastie z fascinácie plastovými bagrami na pieskoviskách. Ihriská v našej

Je dosť absurdné, že sa v Bratislave rozhodujeme, kam zobrať dieťa na výlet, podľa toho, nakoľko bezbariérová je zastávka MHD. Rovnako, ako je absurdné nemôcť prejsť po chodníku, lebo na ňom parkujú autá. Alebo nemôcť prejsť cez priechod pre chodcov s dvomi deťmi, lebo šoféri sa tvária, že vás nevidia.

Žila som v Amsterdame a v najbližšom parku pri našom byte bolo ihrisko, kde sa deti mohli hrať v blate, na potôčiku bola drevená plávajúca plošina, na ktorú sa dalo postaviť a posúvať sa pomocou motúza. Potôčik bol hlboký len po kolená, no bolo to veľmi zábavné.

S manželom sme boli vtedy ešte bezdetní, no dokázali sme sa tam hodiny zabávať aj tak. Niečo také tu chýba – invenčné ihrisko, kde sa

sa po Bratislave. A hralo sa na ihriskách. Preto sa môj budúci primátor Bratislavy volá Matúš Vallo.

Dobrý verejný priestor je taký, kde pobehujú smejúce sa deti, na lavičkách sa rozprávajú cudzí ľudia a na ovládanie invalidného vozíka či kočíka vám stačí jedna ruka.

deti môžu zašpiniť, trochu experimentovať, nadchnúť sa a snažiť sa zistiť, ako veci fungujú. Bratislavské ihriská sú stavané akoby pre rodičov, ktorí môžu civieť do smartfónov a mať istotu, že dieťaťu sa nič nestane. Ani zábava nie.

Mesto potrebuje plán V Bratislave ma hnevá veľa vecí. Chcem tu však žiť a tajne túžim, že aj moje deti by sa tu mohli rozhodnúť ostať a možno vychovávať ich deti. Na to však potrebujeme zmenu – stratégiu na vytiahnutie Bratislavy z balkánsko-východoeurópskeho-postsocialistického marazmu 20. storočia. V najbližších komunálnych voľbách preto budem voliť ľudí, ktorí majú plán a vedia, čo a ako treba robiť, aby sa nám lepšie žilo. A kočíkovalo. A presúvalo

Sandra Štasselová študovala mestské plánovanie na Slovensku a v Holandsku, po štúdiu sa vrátila do Bratislavy, kde začala pracovať v treťom sektore. Momentálne je na materskej dovolenke a veľkú časť svojho času trávi testovaním bezbariérovosti bratislavských verejných priestorov (s niekoľkomesačnou dcérou v kočíku) a invenčnosti ihrísk a parkov (s 2,5-ročným synom, ktorý miluje vodu a stavebné stroje).

Bratislavský poklad

štvrti sú na každom kroku, všetky sú však v podstate rovnaké – pieskovisko, nejaké hojdačky, jedna či dve šmykľavky a čosi na preliezanie. Vhodné pre deti do 4 rokov. Staršie deti asi majú tablety alebo čo. V lepšom prípade sú hracie prvky aspoň nové a bezpečné. Na tých starších preliezkach sa prihodí aj trieska z neudržiavaných drevených konštrukcií.

Prečo som v Teame Vallo Jakub Mrva kandidát na poslanca mestského zastupiteľstva mestskej časti Nové Mesto Roky bojujem ako člen iniciatívy Naše Karpaty proti nadmernej a nešetrnej ťažbe dreva v bratislavských lesoch. Bohužiaľ, stále narážam na nezáujem kompetentných. Keď nechcú politici chrániť prírodu, musia ochranári robiť politiku. Rozhodol som sa kandidovať spolu s Matúšom aj preto, že u neho vidím reálny záujem o mestskú zeleň, životné prostredie či bratislavské lesy a nie sú to len prázdne predvolebné pózy.

František Brliť kandidát na poslanca mestského zastupiteľstva mestskej časti Petržalka V Teame Vallo som stretol ľudí, ktorí sú nespokojní s tým, akým smerom sa Bratislava uberá a majú konkrétnu predstavu o tom, ako ju spravovať v prospech jej obyvateľov. S Matúšom sme našli vzájomnú zhodu v tom, čo a ako sa dá zlepšiť nielen v samotnej doprave, ale aj v dopravných stavbách – v oblasti, v ktorej pracujem a ktorej rozumiem. Bratislave treba vrátiť odbornosť a kvalitu. A preto je lepšie pokúsiť sa o zmenu, než iba kritizovať.

Peter Netri Bratislavský poklad

odborný člen Teamu Vallo

Ako člen Cyklokoalície som sa zúčastnil stoviek stretnutí so zástupcami samosprávy, verejnej správy i súkromného sektora a dospel som k poznaniu, že možnosť zmeniť niektoré veci je limitovaná. Ani členstvo v Komisii dopravy a informačných systémov nemalo požadovaný efekt. Jediný spôsob, ako zmeniť pohľad na mobilitu v meste, je zvnútra.

Vladimír Burjan odborný člen Teamu Vallo Celý život žijem v Bratislave a všetko nasvedčuje tomu, že tu strávim aj zvyšok života. Veľmi mi preto záleží na tom, aby sa Bratislava rozvíjala správnym spôsobom a aby to bolo príjemné miesto na život, na prácu aj na oddych. S Matúšom Vallom spolupracujem už dva roky a som presvedčený, že by dokázal Bratislavu posunúť výrazne vpred. Srší energiou, nápadmi, má skúsenosti z mestského aktivizmu, ako architekt má aj profesionálne vedomosti. A navyše má okolo seba aj tím odborníkov na jednotlivé oblasti. Mal som tú česť byť v tíme autorov Plánu Bratislava. Verím mu na 110 %.

Michal Brat kandidát na poslanca mestského zastupiteľstva mestskej časti Ružinov Som úprimne presvedčený, že Bratislava potrebuje, aby ju riadili odborníci na urbanizmus a manažéri, ktorí vedia kvalitne realizovať projekty od začiatku až do konca. Matúš vedie takýto tím ľudí a ja prvýkrát v živote na 100 % viem, komu chcem dať vo voľbách svoju dôveru. Keď neskôr prišla možnosť, aby som ponúkol svoje schopnosti ako kandidát na poslanca, rozhodol som sa podporiť snahu Teamu Vallo, ako najlepšie dokážem.

Lenka Antalová Plavuchová kandidátka na poslankyňu mestského zastupiteľstva mestskej časti Rača Keď Matúš zverejnil prvú verziu Plánu Bratislava, nezdržala som sa a napísala som mu kritický mail. Chýbala mi tam kapitola o mestských častiach. Ozval sa mi, prizval ma do tímu a do knihy pribudla 11. kapitola práve o vzťahu mesta a mestských častí. Z praxe komunálnej poslankyne v Rači viem, že tento vzťah je kľúčový.

Lýdia Brichtová Som súčasťou Teamu Vallo, pretože ponúka možnosť pracovať so skvelými, múdrymi a odhodlanými ľuďmi, ktorí chcú lepší a krajší život nielen pre seba, ale aj pre svoje deti, vnukov, rodičov či starých rodičov a tým aj pre všetkých obyvateľov a návštevníkov Bratislavy.

Bratislavský poklad

odborná členka Teamu Vallo

Matúš Vallo:

Viem, ako urobiť Bratislavu lepším miestom na život Nad touto otázkou takmer dva roky rozmýšľalo a pracovalo viac ako sedemdesiat odborníkov pod mojím vedením. Výsledkom je kniha Plán Bratislava, ktorá predkladá fundovaný návod na vylepšenie nášho hlavného mesta. Na 300 stranách knihy riešime všetky problémy Bratislavy a tu vám predstavím tie najdôležitejšie:

1. Bratislavská doprava

Bratislavčania sa budú pohybovať po meste rýchlejšie, menej času strávia v zápchach a budú zažívať menej stresu pri parkovaní.

Reálna parkovacia politika Postavíme záchytné parkoviská na vonkajšom okruhu mesta a zavedieme jednotnú parkovaciu politiku zvýhodňujúcu rezidentov.

Expresné linky MHD Zabezpečíme lepšiu MHD jej preferenciou na križovatkách, autobusovými pruhmi, častejšími intervalmi aj novými expresnými linkami, s ktorými sa obyvatelia dostanú z jednej časti mesta do druhej s nižším počtom prestupov a v špičke rýchlejšie ako autom.

Nové cyklotrasy Vybudujeme nové oddelené cyklotrasy (25 km do roku 2022, ďalších 50 km do roku 2026).

Predĺženie električky

Bratislavský poklad

Dobudujeme električkovú trať v Petržalke, zmo-

dernizujeme Karloveskú, Vajnorskú a Ružinovskú radiálu, predĺžime električkovú trať v Dúbravke a v Ružinove a zavedieme električku cez Nivy do Podunajských Biskupíc.

2. Bratislava a developeri

3. Sociálna Bratislava

Rozvoj mesta bude mať v rukách mesto a Bratislavčania, nie developeri. Sebavedomé mesto bude určovať pravidlá novej výstavby.

Bratislava bude mestom, ktoré so svojimi seniormi, občanmi so zdravotným postihnutím a sociálne slabšími ľuďmi počíta.

Stavebný ombudsman Zriadime „Kanceláriu ombudsmana pre staveb-

Dostupné opatrovateľské služby pre seniorov

nú činnosť“, ktorý ľuďom odborne poradí

Zlepšíme kvalitu aj dostupnosť opatrovateľskej

v prípadoch, keď sa budú cítiť negatívne

služby pre seniorov. Posilníme domácu opatro-

ovplyvnení stavebnou činnosťou vo svojom

vateľskú službu podporou existujúcich neverej-

okolí.

ných poskytovateľov, aby ju mal zabezpečenú každý, kto je na túto službu odkázaný.

Posudzovanie dopravy v rukách mesta Posudzovanie vplyvu novej zástavby na doprav-

Nové mestské nájomné byty

nú situáciu v okolí presunieme od developerov

Výrazne zvýšime počet dostupných nájomných

na mesto. Mesto tak bude mať pod kontrolou,

bytov pre Bratislavčanov.

či je zvýšenie frekvencie automobilovej dopravy ešte znesiteľné pre obyvateľov a neohrozuje

Parkovanie pre ZŤP

fungovanie mesta v danom území.

Zavedieme jednoduchší, transparentný

Nový územný plán

a spravodlivý proces schvaľovania vyhradených parkovacích miest pre obyvateľov

Začneme s prípravou nového územného

s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý zabrá-

plánu a územných plánov zón, aby sme zasta-

ni ich zneužívaniu.

doch aj v ďalších kritických lokalitách.

Manuál verejných priestorov

1 000 nových lavičiek Osadíme do verejného priestoru 1 000 originálnych bratislavských lavičiek, ktoré umožnia

Pripravíme manuál verejných priestorov,

seniorom kvalitnejší, dlhší a pohodlnejší pobyt

v ktorom budú definované základné predstavy

vo verejnom priestore Bratislavy.

mesta súvisiace s kvalitou verejného priestran-

Bratislavský poklad

vili výstavbu v bratislavských lesoch, vinohra-

stva. 33

4. Životné prostredie

5. Fungovanie mesta

Mesto bude poznať rozsah znečistenia vody a s tým spojené riziká, čo sa pretaví do konkrétnych opatrení jej ochrany. V meste bude viac zelene a bude o ňu lepšie postarané.

Primátor bude s poslancami spolupracovať a spoločne sa sústredia na samotné riešenia. Do Bratislavy vrátime odbornosť a kvalitu.

10 000 drevín a 3 aleje

Profesionálne vedenie

Do ulíc Bratislavy zasadíme 10 000 stromov

Riadiace funkcie vrátane manažovania mest-

a kríkov a vytvoríme tri nové mestské aleje.

ských firiem obsadíme profesionálmi, ktorí prejdú transparentným výberovým konaním.

Zdravšia mestská zeleň Uskutočníme komplexnú pasportizáciu zelene,

Mestská akciová spoločnosť

zabezpečíme kvalitnú údržbu

Zriadime celomestskú akciovú spoločnosť

a starostlivosť o zeleň a pripravíme novú kon-

s možnosťou pristúpenia mestských častí pre

cepciu jej výsadby.

čistenie spravovaných komunikácií, kosenie prícestnej zelene, údržbu parkovej zelene

Reálne triedenie odpadu Skvalitníme systém zberu a triedenia odpadu,

a orezy stromov.

najmä plastov a vyhlásime súťaž na nového

Nočný primátor

poskytovateľa dotrieďovania plastov.

Vznikne neformálna pozícia nočného primátora (night mayor) zodpovedného za starostlivosť

Ochrana lesoparku

Bratislavský poklad

Zavedieme detailnú zonáciu územia bratislav-

o mesto v nočných hodinách.

ského lesoparku, ktorá podporí citlivý rozvoj

Audit vizuálneho smogu

územia, rekreáciu, oddych a šport bez rušivých

Vykonáme audit reklamných plôch, ktorých

vplyvov nadmernej a nešetrnej ťažby dreva.

významná časť je umiestnená na pozemkoch mesta a ukončíme ich nájomné zmluvy.

Mobilná kancelária primátora Budem v kontakte s Bratislavčanmi a minimálne raz v mesiaci budem úradovať v mobilnej kancelárii otvorenej pre verejnosť.

Staré Mesto

Adam Berka Dana Kleinert Matej Vagač Matúš Vallo

Kandidátky a kandidáti na poslankyne a poslancov do mestského zastupiteľstva za jednotlivé mestské časti Vyznačené kandidátky

Podunajské Biskupice

Roman Lamoš

Ružinov

Ivan Kraszkó Jakub Vallo Jana Poláčiková Katarína Šimončičová Lucia Štasselová Michal Brat Peter Strapák

Nové Mesto

Jakub Mrva

Rača

Lenka Antalová Plavuchová Miroslava Vermeiren

Devín

Zuzana Šubová

Devínska Nová Ves

Adrian Jankovič

Dúbravka

Libor Gula Tomáš Vašek

a kandidát zároveň kandidujú na post starostky a starostu mestskej časti

Viera Psotková Karlova Ves

Martin Vician Michal Kovács Milena Fejérová

Lamač

Igor Polakovič

Petržalka

Adam Sarlós Boris Hrbáň Drahan Petrovič Dušan Jaura František Brliť Jakub Kuruc Ľuboš Kačírek Michala Kozáková Tatiana Kratochvílová Tomáš Palkovič

Rusovce

Róbert Kalmár

Kandidát na poriadneho primátora Bratislavy

www.vallo2018.sk

Autori fotografií: Lousy Auber, Viktor Cicko Objednávateľ: Matúš Vallo, Červeňova 16, 811 03 Bratislava Dodávateľ: JAGA GROUP, s.r.o., Imricha Karvaša 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35 705 779