24
HISTÓRIA
Kalendarium ––––––––
22. júla ––––––––
1866 › Pri Lamači sa odohrala posledná bitka prusko
‑rakúskej vojny. 1918 V dôsledku nedostatku základných potravín sa v Han dlovej vzbúrili ženy baníkov a poškodili zariadenia bane, aby ich muži nemohli sfárať. Baníci sa k ženám pripojili. Štrajk baníkov trval do 24. júla. Počas nepokojov žandári zabili dve ženy a sedem ďalších zranili.
›
––––––––
23. júla ––––––––
1851 › V Banskej Bystrici inaugurovali Štefana Moysesa
do funkcie banskobystrického rímskokatolíckeho biskupa. 1860 V Uhorsku vydali nariadenie, podľa ktorého sa úrad nou rečou popri nemeckom jazyku stal aj maďarský. V 22 sto liciach sa mohol používať v úradnom styku aj slovenský jazyk. 1914 V Uhorsku nadobudli platnosť prísne nariadenia o zrušení slobody zhromažďovania, prejavu a tlače, na ktorú uvalili prísnu cenzúru. Nariadenia boli dôsledkom prehlbu júcej sa politickej krízy a hrozby vojny.
›
›
––––––––
24. júla ––––––––
1911 › Americký archeológ Hiram Bingham objavil v Peru
legendárne mesto Machu Picchu, známe aj ako Stratené mesto Inkov, ktoré vytvorili Inkovia na horskom hrebeni nad údolím Urubamba v Peru asi 70 km severne od Cusca. 1969 Americkí astronauti z kozmickej lode Apollo 11, ktorí ako prví ľudia pristáli na Mesiaci, sa vrátili bezpečne na Zem.
›
––––––––
25. júla ––––––––
1683 › Bratislavu okrem hradu obsadil na dva dni so svojimi povstaleckými vojskami Imrich Tököli. 1984 Sovietska kozmonautka Svetlana Savická sa stala prvou ženou, ktorá vystúpila do otvoreného vesmíru.
›
––––––––
26. júla ––––––––
1908 › Zriadili Úrad hlavného vyšetrovateľa v USA, ktorý
roku 1935 premenovali na Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI). 1939 Slovenská národná banka dala do obehu prvú sloven skú mincu – 5 korunu s hlavou Andreja Hlinku. 1944 Pri Liptovskej Osade pristálo prvých 11 ruských partizánov‑parašutistov na území Slovenska.
›
›
––––––––
27. júla ––––––––
1953 › Bola podpísaná Dohoda o neútočení na Kórejskom polostrove, čím sa skončila Kórejská vojna. 1996 V dejisku XXVI. olympijských hier v Atlante vy buchla bomba. Zahynuli dve osoby a 110 bolo zranených. 2011 Šéfa nebankových subjektov BMG Invest a Hori zont Slovakia Vladimíra Fruniho prepustili podmienečne na slobodu. Fruni si odpykával 11,5-ročný trest.
›
›
––––––––
28. júla ––––––––
1849 › Uhorský parlament v Segedíne prijal národnostný
zákon, ktorý zaručoval jazykové práva nemaďarským náro dom v nižších úradoch, na súdoch a na školách. Prijal aj zákon o emancipácii Židov. 1914 Rakúsko‑Uhorsko vyhlásilo vojnu Srbsku, čím sa začala prvá svetová vojna. Vojna sa skončila 7. novembra 1918, keď bola nariadená všeobecná demobilizácia rakúsko‑uhorských armád. 1976 Do bratislavského jazera Zlaté piesky sa zrútilo česko slovenské dopravné lietadlo Iljušin IL-18. V lietadle zahynulo 70 pasažierov a šesť členov posádky. Jeden cestujúci zomrel na následky zranení po prevoze do nemocnice. Nažive zostali piati ľudia.
›
›
puma, foto: internet
26. júla 1908 bol v USA zriadený Úrad hlavného vyšetrovateľa USA. V roku 1935 bol úrad premenovaný na Federálny úrad pre vyšetrovanie, ktorý je dnes známejší pod skratkou FBI.
F
BI je národná bezpečnostná organizácia amerického ministerstva spravodlivosti, ktorá pôsobí ako federálny vyšetrovací orgán trestnej činnosti. Tvorí ju viac ako 30 tisíc agentov, analytikov a iných odborníkov, ktorí nepretržite pracujú, aby obyvateľov USA chránili pred terorizmom, špionážou, kybernetickým útokom a inými hrozbami. Dnes je považovaná za jednu z popredných bezpečnostných a protizločineckých zložiek vo svete.
Vznik FBI Začiatkom 20. storočia sa Spojené štáty stále viac rozrastali. Počet obyvateľov enormne rástol a priamo úmerne s ním aj počet zločinov. Najhoršia situácia bola najmä vo veľkých mestách, kde sa stretávali rôzne etnické a sociálne skupiny. V politike sa zas začala objavovať korupcia, ktorá sa stávala čoraz nekontrolova-
113 rokov
vyšetrovania FBI
nejšou. V celých Spojených štátoch však v tom čase neexistoval žiadny špecializovaný úrad na presadzovanie práva. Išlo len o policajné sily, ktorých príslušníci neboli dostatočne platení a ani školení na závažné prípady. Na vzniku úradu FBI sa najviac podieľal americký minister spravodlivosti Charles Joseph Bonaparte, ktorý bol známy ako občiansky reformátor. Práve on sa zo svojej pozície snažil vyťažiť maximum, aby mohol riešiť nárast korupcie a kriminality. Na to však potreboval tím vyšetrovateľov a agentov, ktorých si spočiatku požičiaval od tajnej služby. Bonaparte tak začal v senáte lobovať za vznik ochrannej zložky, ktorej hlavnou úlohou by bolo bojovať proti kriminalite. Jeho úsilie prinieslo požadovaný výsledok 26. júla 1908, kedy v senáte presadil vznik 34-člennej skupiny vyšetrovateľov a úradníkov. Bonaparte sa súčasne stal prvým riaditeľom tohto orgánu. Spočiatku skromná kancelária sa postupne s pribúdajúcou kriminalitou rozrastala.
FBI ako záruka bezpečnosti Pozornosť na seba nový úrad obrátil v roku 1910,
kedy mal vo svojej kompetencii riešiť svoj doposiaľ najväčší prípad. Zaoberal sa vyšetrovaním organizovanej prostitúcie a tzv. bieleho otroctva. Zvýšenie vplyvu a národného povedomia úradu zaistil jeho nový riaditeľ John Edgrar Hoover. Ten stál na čele FBI od roku 1924 až do svojej smrti v roku 1972. Počas takmer 50-tich rokov sa mu podarilo FBI spropagovať natoľko, že sa z nej stala medzinárodne známa inštitúcia. V roku 1934 svoju pozíciu potvrdila zastrelením známeho bankového lupiča Johna Dillingera. Svoj dnešný názov úrad získal v roku 1935, kedy túto zmenu schválil samotný prezident. V tom istom roku vznikla aj Národná akadémia FBI, ktorá mala za úlohu trénovať a školiť všetkých nastávajúcich dôstojníkov FBI. Veľké prípady úrad riešil aj pod novým názvom. Jedným z prvých bol prípad z roku 1936, kedy bol prezidentom poverený vyšetrovaním zahraničnej špionáže na území Spojených štátov. FBI vtedy odhalila nemeckých špiónov a tiež sa podieľala na zadržaní nemeckých sabotérov, ktorí sa vylodili na východnom pobreží USA.
