Kamenné námestie - záverečná správa, 2013 by Dominika Belanská

Deň pre námestie Záverečná správa z participatívneho plánovania na kamennom námestí v bratislave

Iniciatíva Námestie pre ľudí

február 2013

vná o c Pra zia ver

Deň pre námestie Záverečná správa z participatívneho plánovania na kamennom námestí v bratislave

Spracovali: Ing. arch. Zora Pauliniová Ing. arch. Vera kiselová Mgr. art. Dominika Belanská Ing. Arch. Katarína Šimončičová Mgr. Art. Zuzana Žúžiová, PhD. Ing. arch. Tomáš hanáček Pre Hlavné mesto SR Bratislava február 2013

Obsah 1. Úvod 2. Kontext 3. Deň pre námestie 4. Metodológia • Anketa • Emočná mapa • Urban walk • Priestorový model • Lavička 5. Zistenia z dňa pre námestie 6. Vízia pre námestie 7. Odporúčania pre námestie 8. Zhrnutie a záver 9. Ďalšie kroky

Ďen pre námestie Záverečná správa

Úvod Správa Ďen pre námestie sumarizuje a analyzuje výstupy a zistenia z plánovacieho dňa, ktorý sa uskutočnil na Kamennom námestí v Bratislave 22. septembra 2012. Zároveň správa predkladá a diskutuje konkrétnu metodiku participatívneho plánovania v praxi, ktorá by mala smerovať k otvorenejšiemu a efektívnejšiemu plánovaniu verejných mestských priestorov. Participatívne plánovanie sa realizovalo na Kamennom námestí ako projekt iniciatívy Námestie pre ľudí, ako súčasť vzdelávacej a osvetovej činnosti, v snahe zvýšiť povedomie a informovanosť odbornej i laickej verejnosti o význame verejných priestorov pre život v meste.

kvalitné verejné priestory - úspešné mesto Zdravé, životaschopné, udržateľné, funkčné, prosperujúce, priateľské, prístupné mesto pre všetkých sú prívlastky, okolo ktorých sa odohrávajú živé debaty na svetových fórach, zaoberajúcich sa ďalším smerovaním miest. Budovanie a rozvoj mesta s týmito kvalitami je jednou z najväčších výziev súčasnej spoločnosti. Verejné priestory sa stávajú tou časťou skladačky, cez ktorú sa hľadajú riešenia ako dosiahnúť uvedené ciele, pretože práve cez ne sa definuje obraz a identita mesta a kvalita života v ňom. Zároveň vidíme, na mnohých príkladoch zo Slovenska i zo zahraničia, dôležitosť práce s komunitou pri hľadaní riešení a utváraní kvalitných verejných priestorov. Na to, aby mohol verejný priestor úspešne fungovať, formovať pozitívne interakcie, väzby a vzťahy, musí reálne odpovedať lokálnym potrebám a predstavám svojich užívateľov. Musí dôjsť k identifikácií a vzniku určitej súnaležitosti s priestorom.

dísk, ale aj tých sociálnych, kultúrnych, enviromentálnych i politických. Proces takéhoto utvárania a transformácie miest je náročný, komplexný a pozostáva z mnohých vrstiev. Avšak verejné priestory rozvíjané a budované v správnom kontexte, so stanovením správnych cieľov a partnerov, prinášajú mestu benefity v podobe podpory rozvoja lokálnej ekonomiky, zvyšovaní atraktivity a konkurenciaschopnosti, vo vytváraní a upevňovaní identity, sociálnych väzieb, občianskej hrdosti a v celkovom zvýšení kvality života v meste. O tomto svedčia mnohé príklady miest z celého sveta - New York City, Paríž, Kodaň, Perth, Melbourne, Viedeň a mnohé ďalšie, pochopili význam verejných priestorov pre svoju ďalšiu existenciu a rozvoj. Verejné priestory a predovšetkým námestia tradične hrali v histórií slovenských miest dôležitú úlohu ako ústredný bod, centrum spoločnosti, kde sa odohrával každodenný život komunity - stretávanie sa, šírenie myšlienok, výmena názorov aj tovaru. Toto chápanie námestia ako centra spoločenského života bolo narušené závažnými ideologickými, kultúrnymi a spoločenskými zmenami v 20.storočí. Začiatok 21.storočia však priniesol kritickú reflexiu týchto zmien, kritiku industriálneho, moderného mesta, ako aj mesta poznačeného érou komunizmu. Bratislava tak stojí pred rovnakými, ak nie aj zložitejšími výzvami, v porovnaní s inými mestami, pre ktoré musí nájsť v dohľadnej dobe východiská a riešenia.

Dôvody vzniku iniciatívy Námestie pre ľudí Verejné priestory v Bratislave sú dlhodobo zanedbávané; plánovaná koncepcia verejných priestorov pre rok 2012 nebola podporená financiami z rozpočtu. Formovanie mesta ako sociálneho a kultúrneho priestoru sa stále nevenuje primeraná pozornosť. Aj etablované a vžité mestské priestory ako Kamenné námestie sa stávajú len potenciálnym miestom ďalšej výstavby a reurbanizácie bez ambície hlbšie riešiť spoločenské, kultúrne či enviromentálne dopady. Infraštruktúrne a developerské projekty v kľúčových a cenných lokalitách mesta (Starý most, Šafárikovo námestie, Štúrova, Vydrica, Zuckermandel, Kamenné námestie) sa otvárajú verejnej diskusii až v štádiu, keď prebieha alebo je uzavreté stavebné konanie. Samospráva nepozná a nevyužíva participatívne nástroje (okrem výnimiek, napr. diskusia o PKO), ktoré by umožnili verejnosti rozhodnutia ovplyvňovať. Rozvoj mesta bez verejnej diskusie tak vedie k odmietavým reakciám občanov a aktivistov a k spomaleniu alebo úplnému zabrzdeniu plánovaného rozvoja, čo poškodzuje mesto po všetkých stránkach. Preto iniciatíva Námestie pre ľudí, zložená z odborníkov najmä z oblasti architektúry a urbanizmu, prináša do tejto situácie verejnú diskusiu o najpálčivejších témach verejných priestorov. Debatu však nechce rozvíjať len v teoretickej rovine, ale živí ju konkrétnymi krokmi a príkladmi. Cestou spolupráce s občanmi, mestom a ďalšími partnermi chce postupovať k vytýčenému cieľu - úspešnému mestu s kvalitnými a živými verejnými priestormi.

Čoraz intenzívnejšie vnímame, že nejde len o riešenie technických, priestorovo - hmotových a ekonomických hľa-

vná o c Pra zia ver

Námestie pre ľudí

Ďen pre námestie Záverečná správa

Kontext Kamenné námestie svoju súčasnú podobu získalo na konci 60. rokov, keď boli podľa návrhu architekta Ivana Matušíka postavené budovy vtedajšieho obchodného domu Prior a hotela Kyjev, dôkazy špičkovej úrovne dobového neskoro-modernistického dizajnu. Nadčasová architektúra, progresívna konštrukcia, perfektný detail, funkcia reflektujúca západné trendy - to všetko prispelo k tomu, že táto stavba bola označená za najpozoruhodnejší komplex postavený v Bratislave v druhej polovici 20. storočia. Námestie obklopujú aj ďalšie zaujímavé stavby od významných slovenských architektov. Napríklad bývalá Mestská sporiteľňa – dnešná Slovenská sporiteľňa od Juraja Tvarožka, na ktorej bola v roku 1931 prvýkrát na našom území použitá technológia zavesenej fasády; Generálna prokuratúra (pôvodne Národná banka) z roku 1938 od Emila Belluša; neprehliadnuteľný „Manderlák“, prvá výškovka v Bratislave, ktorá vo svojej dobe (1935) radikálne prevyšovala bratislavskú zástavbu, od Ludwiga, Spitzera, Danielisa; a oproti trojica Družstevných domov z rokov 1935-39 opäť od Belluša. Kamenné námestie vo svojej súčasnej podobe vzniklo na hranici historického jadra mesta, tam, kde pôvodná bloková zástavba ustúpila radikálnemu modernistickému zásahu architekta Ivana Matušíka. V štruktúre mesta vznikla plocha, ktorá necháva vyznieť siluety budov bývalého Priora a Kyjeva - veľkorysý priestor, ktorý zvykneme nazývať verejným. Kamenné námestie je nedokončeným konceptom, tak ako mnohé ďalšie projekty neskorej moderny, ktoré mali veľké ciele, ale stali sa obeťou socialistickej reality. Nedotiahnutosť sa ukazuje v podobe nedoriešenej statickej dopravy a kolíznych peších ťahov v širších súvislostiach. Ani zmenená politická situ-

Námestie pre ľudí

vná o c Pra zia ver

ácia po roku ’89 nepriniesla obrodu verejného priestoru. Naopak, námestie už roky pustne, je nedostatočne neudržiavané, zanesené reklamou. V kombinácií s výrazne viditeľnou prítomnosťou niektorých skupín obyvateľstva s asociálnymi prejavmi správania sa námestie dostáva do kategórie neatraktívnych až obchádzaných priestorov. Kamenné námestie je však strategický priestor v samotnom centre Bratislavy; významný, exponovaný existujúci mestský priestor, ktorý vnímajú obyvatelia aj návštevníci. Medzi jeho najväčšie devízy patrí predovšetkým jeho otvorenosť, centrálna poloha, blízkosť historického jadra, architektúra, ktorá sa stala symbolom a identitou mesta a a aktívny parter budov vymedzujúcich námestie. Jeho dôležitosť podporuje existencia množstva významných verejných inštitúcií, viacerých pamiatok a historických miest v jeho blízkom okolí. Námestie bolo v minulosti spolu s obchodným domom nákupným centrom mesta. V súčasnosti tvorí významný tranzitný bod medzi viacerými lokalitami v rámci centra Bratislavy a stále je tiež nákupným centrom, hoci v posledných rokoch so zredukovaným významom. Podobne ako Námestie SNP, Šafárikovo námestie a Hurbanovo námestie, tvorí vstupnú bránu do historického centra Bratislavy. Je teda paradox, že tento priestor akoby v súčasnosti patril iba reklamným pútačom a stánkom, čiernym či legalizovaným čiernym stavbám a jeho (v noci neosvetlené) zákutia priťahujú bezdomovcov. Kamenné námestie nie je destináciou. Stalo sa prestupným bodom medzi prácou, nákupom a hromadnou dopravou. Dlhodobý nedostatok údržby, nečistota, premnoženie parkujúcich áut, nefunkčný alebo chýbajúci mestský

mobiliár - to všetko prispieva k ich devalvácii. V súčasnosti je funkčne, spoločensky, kultúrne aj ekonomicky výrazne poddimenzované. Znižuje kvalitu života obyvateľov a poškodzuje imidž aj ekonomický rozvoj mesta. Avšak vzhľadom na polohu a kontext predstavuje námestie potenciálne veľmi cenné aktívum pre mesto a jeho obyvateľov.

Námestie je v súčasnosti rozdelené na niekoľko samostatných priestorov s limitovaným množstvom aktivít a príležitostí, preto je predovšetkým miestom tranzitu.

Ďen pre námestie Záverečná správa Vlastníctvo majetkov a pozemkov na námestí a jeho okolí. Pozemky pod nezastavaným priestorom na námestí sú v súčasnoti v prevažnej väčšine majetkom mesta.

Mesto Tesco Stores SK Developer (Lordship)

Pešia dostupnosť a niektoré existujúce 13

destinácie v rámci centra Bratislavy: 1. Kamenné námestie

10min

2. Stará tržnica 3. Námestie SNP

5min

4. Modrý kostolík

5. Hlavné námestie a Stará radnica 6. Hviezdoslavovo námestie a Slov-

Kamenné námestie má

enské národné divadlo 8

niekoľko kvalít a pozitív, na

7. Reduta

ktorých možno stavať jeho

8. Michalská brána

budúcnosť a smerovanie:

poloha, otvorenosť, architek-

9. Obchodná ulica 10. Slovenská národná galéria

túra, symboly.

11. Dóm Sv. Martina

12. Bratislavský hrad

13. Grassalkovichov palác a záhrada 18

14. Medická záhrada

15. Slovenské národné múzeum

16. Mirbachov palác - GMB 17. Univerzitná knižnica

18. Palffyho palác - GMB

vná o c Pra zia ver

Námestie pre ľudí

Ďen pre námestie Záverečná správa

deň pre námestie Ambíciou Dňa pre námestie bolo ukázať Kamenné námestie ako plnohodnotný verejný priestor, ako priestor, ktorý má potenciál stať sa v budúcnosti destináciou. Zároveň hlavným účelom tohto dňa bolo zrealizovať pilotný projekt participatívneho plánovania.

Priebeh dňa pre námestie Zažiť Kamenné námestie opäť ako hodnotný verejný priestor ponúkol Deň pre námestie - udalosť, ktorú zorganizovala v sobotu 22. septembra 2012 neformálna občianska iniciatíva Námestie pre ľudí, spolu s občianskym združením Cyklokoalícia a s ďalšími takmer dvadsiatimi organizáciami a občianskymi združeniami. Celodenný program oživil takmer celú plochu námestia rozmanitými aktivitami pre všetky vekové skupiny, prilákal laickú verejnosť aj odborníkov na verejný priestor a plánovanie. Komentované prehliadky okolitých významných stavieb, diskusie o meste, doprave, životnom prostredí a architektúre, interaktívne prechádzky námestím, výtvarné a hudobné workshopy, tanečné a divadelné predstavenia a rôzne športové aktivity prilákali počas dňa približne 600 ľudí. Snahou bolo poukázať na potenciál tohto námestia ako miesta, ktoré má zmysel navštíviť, tráviť na ňom čas a viac sa o ňom dozvedieť. Zmyslom podujatia však bolo nielen príjemne a zaujímavo stráviť slnečnú septembrovú sobotu, ale predovšetkým zistiť, čo si ľudia o námestí myslia a spoločne naplánovať jeho možnú budúcu podobu. Názory, postrehy a nápady ľudí organizátori v priebehu dňa zaznamenávali viacerými metódami, ktoré boli namixované tak, aby sa mohli zapojiť rôzni návštevnici - od detí po seniorov; od ľudí, ktorí len prechádzali, až po tých, čo mali

Námestie pre ľudí

vná o c Pra zia ver

čas zdržať sa niekoľko hodín. Niektorí realizovali svoju víziu námestia prostredníctvom priestorového modelu, dopĺňali svojimi postrehmi veľkú mapu, zapájali sa do diskusií, iní preferovali rozhovor alebo písomnú anketu.

osobný vzťah, začínajú ho považovať za „vlastný“. Rastie záujem aktívne ho využívať a tým napĺňať zmysel jeho existencie, ale tiež chápať jeho hodnotu a podieľať sa na jeho údržbe a zveľaďovaní.

Zástupcovia zúčastnených organizácií, architekti a dobrovoľníci, počas dňa intenzívne komunikovali s ľuďmi na námestí. Na záver ich podnety zosumarizovali a verejne prezentovali Ingrid Konrad, hlavnej architektke mesta Bratislavy. Pani Konrad si vypočula odporúčania verejnosti ako postupovať na Kamennom námestí a vyslovila zámer zorganizovať dve súťaže venované priestoru Kamenného námestia, jednu architektonicko-urbanistickú, ktorá bude riešiť širšie vzťahy námestia so susedným námestím SNP a okolitými ulicami, a druhú, venovanú konkrétnym architektonickým riešeniam Kamenného námestia. Názory občanov získané počas Dňa pre námestie majú byť zapracované do podkladov týchto súťaží.

Aktivity Námestia pre ľudí môžu byť vnímané v kontexte vo svete sa šíriaceho participatívneho obratu a „zmien zdola“ ako legitímna snaha o rešpektovanie a napĺňanie práv občanov. Pochopenie ich zmyslu a významu politickými predstaviteľmi mesta, médiami a samotnou verejnosťou, a ich úspešné zavŕšenie vo forme postupnej revitalizácie priestoru Kamenného námestia na základe spolupráce odborníkov a občanov, sa môže stať významným precedensom v plánovaní verejného priestoru na Slovensku.

VÝZNAM dňa pre námestie Deň pre námestie je prvým krokom v pilotnom projekte participatívneho plánovania kľúčového verejného priestoru v Bratislave. Participácia verejnosti na procesoch tvorby verejného priestoru nie je v Európe žiadnou novinkou, na Slovensku však zatiaľ nebola praktizovaná v takej forme a miere, aby občania videli, ako priamo ovplyvňujú prostredie, v ktorom žijú. Nie sprostredkované alebo symbolické, ale priame zapojenie obyvateľov mesta do rozhodovania o jeho vývoji môže byť spôsobom, ako bojovať proti ich vzájomnému odcudzeniu a izolácii od okolia, lebo podporuje vznik nových sociálnych väzieb a pozitívnu interakciu s prostredím. Prostredníctvom participácie na tvorbe verejného priestoru si ľudia budujú k nemu

Ďen pre námestie Záverečná správa

Kamenné námestie počas Dňa pre námestie. Plán rozmiestnenia jednotlivých aktivít.

Aktivity, program a spoločné plánovanie pritiahlo na námestie a zaangažovali do diania približne 600 ľudí. Ĺudia neboli ľahostajní, neboli bez názoru. Svoje požiadavky a predstavy vedeli konkrétne pomenovať a formulovať.

vná o c Pra zia ver

Námestie pre ľudí

Ďen pre námestie Záverečná správa

Metodológia Anketa

Emočná mapa

Počas Dňa pre námestie bola dôležitou metódou zberu dát anketa. Anketový lístkok obsahoval štyri otázky s možnosťou otvorenej odpovede. Ľudia mali možnosť vyjadriť svoj postoj, názor aj nápady týkajúce sa súčasného stvavu námestia, ako aj rady, odporúčania a idey jeho budúceho rozvoja. Ľuďom boli položené nasledujúce otázky: 1. Čo sa Vám na Kamennom námestí páči? 2. Čo sa Vám na Kamennom námestí nepáči? 3. Čo by ste na tomto námestí chceli robiť? Aké funkcie by malo mať a kde? 4. Aké odporúčania by ste pripravili pre hlavnú architektku pri riešení Kamenného námestia? Anketu vyplnilo 190 respondetov.

Námestie pre ľudí

vná o c Pra zia ver

„Snažiť sa vytvoriť čistý priestor, kde by vynikla pekná budova Tesca. Už žiadnu zástavbu, tej je tu veľa.“ „Prepojiť ako promenádu s námestím SNP.“ „Zachovať pôvodnú architektúru, očistiť ju od nadbytočných prvkov.“ „Odstrániť to pozemné parkovisko, dať tam lavičky a zeleň.“ „Skutočne by stačilo dať ľuďom možnosť zotrvať na námestí, nielen prechádzať – lavičky, sedenie...“ To je len zopár odporúčaní občanov, ktoré sa objavili na anketových lístkoch. Prostredníctvom ankety popísalo takmer dvesto ľudí, čo sa im na Kamennom námestí páči a nepáči, čo tu chcú robiť a aké odporúčania by dali hlavnej architektke Bratislavy pri riešení jeho ďalšieho vývoja. Všetky anketové lístky obsahovali zaujímavé návrhy, mnohé z nich finančne a časovo nenáročné.

Farebnými nálepkami mohli ľudia na mape označiť miesta, ktoré v nich vyvolávajú pozitívne alebo negatívne pocity. Mapa im poskytla priestor zaznamenať aj dôvody, ktoré ich k týmto emóciám vedú. „Najväčšiu koncentráciu pozitívnych emócií si vyslúžila paulovnia – jediný veľký strom uprostred námestia. Ľuďom celkovo chýbala na námestí zeleň. Negatívne pocity vyvolali najmä parkoviská, vybetónované plochy, neupravené prostredie a neporiadok. Najdôležitejším aspektom mapy bolo, že ľudia dostali podnet aby sa zamysleli na tým, že môžu mať k svojmu prostrediu vzťah a zistili, či je založený iba na emóciách alebo na vedomostiach,“ komentovala výsledky mapovania Barbara Herucová, koordinátorka a dramaturgička projektu Bratislava hrá na city, ktorý spolu s občianskym združením Archimera pripravil Emočnú mapu.

Ďen pre námestie Záverečná správa

Urban Walk

Priestorový model

LAvička

„Urban walk je metóda participatívneho plánovania, pri ktorej prechádzka znamená viac ako len pohyb v priestore. V prípade Kamenného námestia mala formu interaktívnej prechádzky so siedmimi zastaveniami na špecifických bodoch, z ktorých je na námestie dobrý výhľad, označených informačnými panelmi. Na nich mohli účastníci všetko priamo pripomienkovať. Oboznámili sa so súčasným stavom námestia a z odborného výkladu a historických fotografií získali predstavu o jeho minulosti. Urbanistické skice im ukázali možné budúce podoby námestia. Pri kreovaní dizajnu boli zámerne nahradené fotorealistické vizualizácie formou skice, ktorá ponúkala možné riešenia, ale zároveň ponecháva priestor pre imagináciu,“ popisuje Urban walk jej autor architekt Tomáš Hanáček.

K priestorovému modelu námestia prislúchala sada farebných lavičiek, ihrísk, stromov, parkovísk, cyklostojanov, stánkov, fontán a ďalších priestorových prvkov v mierke 1:150, ktoré sa dali na modeli ľubovoľne umiestňovať a preskupovať tak, aby zodpovedali predstavám o vzhľade a fungovaní námestia. Metódu „Navrhni svoje Kamenné“ pripravili Sandra Štasselová a Michal Štassel z platformy Vnútroblok. Takto hodnotia jej výsledky: „Veľká časť okoloidúcich sa chytila možnosti vyjadriť svoje subjektívne potreby v priestorovom modeli a venovali mu čas. Robili to sebavedome a bez ostychu z irelevantnosti ich konceptov. Iba traja ľudia nám diktovali svoje predstavy a hanbili sa sami ich vymodelovať. Svoju úlohu vnímame v širšom zmysle akcie, ktorým bolo aktivizovať ľudí, prinútiť ich zastaviť sa, zamyslieť sa, vyjadriť svoj názor a uvedomiť si jeho váhu. Presvedčili sme sa, že ak je prvotný impulz pre verejnosť vhodne nastavený, ľudia dokážu veľmi konštruktívnym spôsobom vyjadriť svoj názor.“

Lavička bola postavená ako intervencia reagujúca na problém chýbajúceho sedenia na námestí. Bol to konštruktívny spôsob ako ukázať, ako jednoducho sa dá vyriešiť akútny problém. Okolo kmeňa paulovnie bola vytvorená dočasná lavička z europaliet. Nesnažila sa byť dokonalá. „Vyrobili sme ju na mieste za jediný deň a natreli lakom proti vlhkosti. Dúfame, že keď po čase doslúži, verejnosť posilnená stratou fungujúcej lavičky prejaví svoj záujem, možno nielen o novú lavičku, ale aj o strom a priestor námestia. O úspechu projektu určite svedčí to, že je lavička neustále obsadená,“ hovorí o novej lavičke jej spoluautor Jakub Španiel, študent architektonickej tvorby na VŠVU. Na vzniku tejto originálnej lavičky, jediného miesta na sedenie na celom námestí, sa podieľali tiež Igor Polakovič, Marek Zajac a Júlia Žembová.

vná o c Pra zia ver

Námestie pre ľudí

Ďen pre námestie Záverečná správa

Zistenia Anketa

na Priore, základný kameň pred ním, ale aj strom paulovnia.

Anketu počas Dňa pre námestie vyplnilo 190 ľudí. Odpovedali na otázky, ktoré mapovali vnímané pozitíva, negatíva súčasného stavu námestia a prestavy, želania a nápady pre budúcnosť Kamenného námestia.

Ako dôležitú hodnotu pomenúvajú ľudia stromy a zeleň na námestí. Najsilnejšie však rezonuje strom paulovnia, ktorý ľudia poznajú ako strom v strede námestia, „ktorý vytrháva asfalt a demonštruje silu prírody“, fialovo kvitne, nakláňa sa... Obyvatelia oceňujú výhodnú polohu Kamenného námestia v centre mesta a jeho otvorený a voľný verejný priestor. Slúži im ako dobrý orientačný bod, aj ako miesto stretávania. Ľudia ho označujú ako komunikačné centrum mesta; priestor, ktorým mesto dýcha; priestor s veľkým potenciálom. „...dá sa s ním dobre pracovať, len ho treba upraviť, aby slúžilo ľuďom.“

1. Čo sa Vám na Kamennom námestí páči? Architektúra obklopujúca námestie je vnímaná ako hodnotná, ako svedectvo vývoja mesta, ktoré si zaslúži zachovanie a interpretáciu. Samotný priestor námestia tvaruje a ovplyvňuje komplex Prior a Kyjev (arch. Ivan Matušik), pričom o niečo silnejšie a pozitívnejšie je vnímaný Prior. Symbolickými ikonami námestia a miestami stretnutí sú v očiach obyvateľov hodiny

Námestie pre ľudí

vná o c Pra zia ver

Ľuďom vyhovuje, že sa okolo námestia nachádzajú väčšie i menšie obchody, ako aj kaviarne s možnosťou posedenia. Oceňujú živú atmosféru, najmä cez týždeň. Páčia sa im akcie, ktoré príležitostne námestie oživujú.

Analýza frekvencie používania pojmov v otázke

Niektorí ľudia si všímajú detaily riešenia dopravy, ktoré uľahčujú mobilitu – ide o prístupnosť k verejnej doprave, bezbariérové riešenia, prechody na úrovni chodníkov, vypnuté semafory či stojany na bicykle.

2. Čo sa Vám na KAmennom námestí nepáči?

Výrazne viac ľudí vedelo pomenovať, čo sa im nepáči ako to, čo sa im páči. Pozitívny ohlas zaznamenala aj lavička, ktorá vznikla v ten deň, keď sa konala anketa.

“ˇČo sa Vám na Kamennom námestí páči?”

Námestie a priestor okolo Tesca sú pokryté rôznorodými stánkami, ktoré ľudia považujú za nevkusné, neestetické a chaoticky rozmiestnené a ktoré rozbíjajú priestor. Niektorým sa nepáči ani kaviareň v strede námestia. Ľuďom na námestí chýba zeleň, kvety, park či trávnik; ak aj zeleň vidia, považujú ju za zanedbanú a neudržiavanú. Nepáčia sa im ani betónové kvetináče pozdĺž ciest a chodníkov. Ľudia vnímajú námestie ako veľkú plochu, ktorej povrch je nadmerne a zbytočne vyasfaltovaný na úkor zelene. Subjektívny pocit sa dokonca premieta do toho, že nerozlišujú, či ide o betón, asfalt či kameň, jednoducho sa im to nepáči (je tu asfalto-

Ďen pre námestie Záverečná správa

blokujú parkujúce taxíky. Chýba aj bližšia zastávka električiek či trolejbusov. Viacerí ľudia vnímajú ako problém rozbitý urbanizmus celého priestoru; nepáči sa im stavba oproti Tescu, ktorá jediná nebola zbúraná. Predovšetkým však zdôrazňujú ošarpanosť a zanedbanosť budov a absenciu architektonických detailov, ktoré by celé prostredie oživili. Vážnym problémom námestia sú bezdomovci a ich viditeľná prítomnosť na námestí aj s negatívnymi prejavmi správania. Reklamy na námestí rozbíjajú a znehodnocujú priestor, ľudia ich považujú za nevkusné. Priestor je nimi preplnený bez konceptu alebo jednotnej idei. Znižujú čitateľnosť priestoru, sťažujú orientáciu v priestore. Pôsobia ako vizuálny smog a negatívne ovplyvňujú vnímanie námestia. na alebo aspoň picie fontánky.

vá púšť; príliš veľa betónu; povrch je rozbitý, bariérový, chladný; neestetický, neekologický...). Námestie je špinavé a znečistené, s množstvom odpadkov, špakov a neporiadku. Priestor pôsobí odpudivo, zanedbane a šedivo, prostredie je zdevastované. Priestor námestia je miestom, kadiaľ ľudia prechádzajú, ale nemajú tu možnosť ani potrebu sa tu zastaviť. Pôsobí nekoncepčne a rozbito; nič nepripomína, že ide o kľúčový verejný priestor v centre mesta. Námestiu chýba život. Niet tu jedinej lavičky na posedenie či odpočinok; ľuďom veľmi chýbajú. Viacerí ľudia vnímajú to, že verejný priestor je zabratý parkoviskom a parkujúcimi autami ako zo strany Štúrovej, tak zo strany Špitálskej, vadí im aj doprava v blízkosti či policajti jazdiaci priamo po námestí. Podmienky pre chodcov a cyklistov sú nevhodné – povrch chodníkov je rozbitý, trasy chodcov

3. Čo by ste na tomto námestí chceli robiť? Aké funkcie by malo mať a kde? Najdôraznejšie vo vzťahu k priestoru zaznieva volanie ľudí potom, aby si mohli posedieť či dokonca poležať, aby tu našli lavičky – ako súčasť parku, s možnosťou prečítať si knihu, porozprávať sa. Rezonuje aj túžba po tom, aby na námestí bola možnosť oddýchnuť si a relaxovať, stretnúť sa so známymi, zahrať sa s deťmi v pre ne vymedzenom priestore (ihrisku, kútiku s hernými prvkami). Zaujímavé sú aj názory na to, že posedenie by nemalo byť viazané len na kaviarne, ale na slobodnú možnosť bez potreby si niečo kúpiť. Predstava o Kamennom námestí sa spája s predstavou o odstránení asfaltu a zazelení čiastočnej či väčšej plochy, či už so stromami, alebo s trávnikom. V priestore by sa mal nachádzať park s lavičkami či s možnosťou sedieť priamo na zemi, fontá-

Námestie chcú ľudia oživiť pravidelnými podujatiami (typu „Deň pre námestie“), ale najmä kultúrnymi akciami – koncertmi, vystúpeniami, výstavami... Námestie by malo ponúknuť príjemné kaviarne, čajovne či zmrzlinárne – priestor s letnými terasami, dokonca reštaurácie. Viacerí by privítali otvorenie strechy Prioru s vyhliadkou. Popri zachovaní obchodného centra si tu ľudia vedia predstaviť aj sezónne trhy (napr. vianočné), či trhy s bioproduktami. Námestie by malo ponúknuť možnosť využiť verejnú dopravu (dostupné zastávky). Ľudia vnímajú ako dôležité mať možnosť tu bicyklovať a bezpečne zaparkovať pri cyklostojanoch. Priestor by mal umožniť prechádzanie sa i bezbariérový peší pohyb; mal by byť pešou zónou. Názory na parkovanie sa líšia, prevládajú však tie, ktoré volajú po znížení počtu parkovacích miest či po odstránení parkoviska (pri Štúrovej).

vná o c Pra zia ver

Námestie pre ľudí

Ďen pre námestie Záverečná správa

Námestie by malo slúžiť verejnosti, ostať verejným priestorom. Súčasné stavby (Prior, Kyjev) sa majú zachovať a priestor by sa nemal zastavať. Treba ho citlivo revitalizovať; skultúrniť, oživiť, ponechať súčasné funkcie a doplniť ich novými zmiešanými funkciami, ktoré posilnia centrálny mestský priestor tak, aby reprezentoval hlavné mesto.

Priestor by mal byť pešou zónou, aj smerom k Námestiu SNP či k Štúrovej (vrátane), obslúženou verejnou dopravou. Silno zaznieval hlas po podpore cyklistickej dopravy od trás po infraštruktúru (parkovanie), naopak individuálna automobilová doprava by mala ustúpiť. Čo sa týka parkovania a garáží, ľudí zaujímal súlad riešenia parkovania s parkovacou koncepciou a boli za citlivé situovanie garáží v centre.

Dôležité je zamerať sa na zmenu celkového vzhľadu námestia; zjednotiť námestie (odstrániť stánky, reklamy) a skultivovať ho intervenciami do malej architektúry a samotného priestoru tak, aby umožnil rôzne aktivity (osvetlenie, dlažba, pódium). rôznorodosti; nepáčia sa im ani bannery či reklamné pútače a stojany.

4. Aké odporúčania by ste dali hlavnej architektke? Rolu hlavnej architektky vidia ľudia v tom, že nepodľahne tlaku developerov, ale bude presadzovať záujmy mesta. Mala by tiež počúvať ľudí a inšpirácie pre riešenie Kamenného námestia hľadať ako v zahraničí, tak prostredníctvom výstav. Zo strany ľudí dôrazne zaznieva požiadavka nezastavať námestie, nechať ho ako voľný verejný priestor pre mesto a obyvateľov so zachovaním budov Prioru a Kyjeva, s náväznosťou na okolité priestory, najmä námestie SNP a priestor pred Starou tržnicou. Ozývajú sa hlasy volajúce po dotvorení celého priestoru, ale aj hlasy zdôrazňujúce, že by sa tu rozhodne nemali stavať výškové budovy. Ľudia žiadajú menej betónu a viac zelene, zelenšie námestie, park so stromami, fontánou a kvetmi, zachovanie pavlownie – stromu, ktorý rastie v strede.

Námestie pre ľudí

vná o c Pra zia ver

Námestie by malo byť živé a reprezentatívne, slúžiť rôznym cieľovým skupinám, starým aj mladým, najmä na oddych a stretávanie; malo by mať vlastnú identitu a byť niečím výnimočné. Podnety na dotvorenie námestia smerovali k jeho väčšej pestrosti (sochy), k zjednoteniu i posilneniu jedinečnosti. Ľudia si tu predstavujú rôzne aktivity (pódium, stolíky), ale najmä priestor pre stretávanie sa, posedenie a oddych. Najsilnejšie a doslova unisono rezonovala téma lavičiek a zmeny povrchu (na dlažbu). Súčasťou námestia by mohli byť náučné panely, informujúce o okolitej významnej architektúre či infocentrum. Námestie treba vyčistiť od stánkov, bufetov, reklám, grafít i špiny; vytvoriť a dodržiavať koncept umiestňovania reklám a stánkov.

Ďen pre námestie Záverečná správa

Priestorový model Za pomoci priestorového modelu mali ľudia možnosť vyjadriť svoje prestavy o budúcnosti Kamenného námestia. Bolo až prekvapivé ako ľudia vedeli konkrétne formulovať svoje potreby. Podarilo sa získať mnoho konštruktívnych podnetov pre zmeny na námestí, ktoré by si ľudia želali (“chcem stromy” namiesto “chcem to inak”). 55 ľudí vytvorilo 18 variánt priestorových riešení námestia. Svoje priesotrové kompozície mali tendenciu podrobne vysvetlovať aj slovne. Fyzické priestorové riešenia aj verbálny popis boli dôsledne zaznamenané. Vytvorené urbanistické koncepcie možno zhrnúť do nasledujúcich záverov: Ľuďom chýbala zeleň. Svoje ideálne námestie nekomponovali ako klasické námestie, s veľkou zhromažďovacou plochou, ale viac ako priechodný park. Prvok zelene bol výrazne využívaný vo všetkých priestorových modeloch. Ľudia navrhovali aleje stromov, kompaktné trávnaté plochy, na ktorých by sa dalo posedieť a dokonca aj zelené strechy okolitých stavieb. Podnety boli konštruktívne, nie deštruktívne. Drvivá väčšina smerovala k tomu, akú funkciu chcú pridať, akú hodnotu vytvoriť. Ľudia nemali tendenciu búrať existujúce stavby na námestí a vo väčšine prípadov ani stavať nové, objemné objekty. Ich priestorové vyjadrenia sa týkali skôr aktivít ako samotnej architektúry. Hojne sa objavili prvky pre sedenie, detské ihriská, prvky znázorňujúce kultúrne aktivity. Vo viacerých návrhoch sa objavil dominantný vodný element, ktorý v súčasnosti na námestí úplne absentuje. Povrchové parkovanie bolo navrhované málo, zato elementy podporujúce cyklodopravu sa hojne objavovali. blog.vnutroblok.sk/post/32523902819/navrhni-svoje-kamenne

vná o c Pra zia ver

Námestie pre ľudí

Ďen pre námestie Záverečná správa

Urban Walk Metóda Urban Walk bola zameraná na vnímanie námestia v širšom kontexte. S tým ohľadom bola koncipovaná aj trasa komentovanej prechádzky. Metóda sa tak sústredila nielen na priestor samotného námestia, ale aj na jeho náväznosť na okolité priestory - Námestie SNP, ulice Špitálska, Rajská a Štúrova. Na Urban Walku sa zúčastnilo 70 ľudí a zozbieralo sa 300 podnetov, ktoré sme zosumarizovali do nasledovných výstupov: Mnohé návrhy sa týkali predovšetkým programovej náplne, aktivít a s tým súvisiacim vybavením. Možnosť posedieť si na námestí, občerstviť sa v príjemnom prostredí boli najfrekventovanejšie v tejto kategórií. Objavila sa požiadavka organizovania kultúrnych podujatí, predstavení, výstav, obnovenia trhov a vytvorenia adekvátneho zhromažďovacieho priestoru. Vytvorenie priestoru pre umenie alebo využitie existujúcich plôch ich dotvorenie umeleckou intervenciou bolo tiež uvedené viacerými respondentmi. Početné boli aj komentáre a pripomienky týkajúce sa architektúry, súčasnej i možnej budúcej. Najpočetnejšie boli tie volajúce po zachovaní architektúry obchodného domu a hotela Kyjev. Rovnako viaceré požiadavky smerovali k nezastavaniu priestoru námestia, zároveň však ľudia považovali za dôležité architektonické zjednotenie priestoru. Požiadavky na prírodné prvky v prostredí námestia bola veľmi často opakované aj pri použití tejto metódy. Týkali sa skvalitnenia, rozšírenia zelených plôch, zmeny typu výsadby - kvetinová výsadba. Viackrát sa objavila aj požiadavka zatrávniť koľajisko električky. Viacero nápadov sa týkalo aj prvkov funkčne využívajúcich vodu - fontán. Požiadavky v súvislosti s dopravou smerovali predovšetkým k

Námestie pre ľudí

vná o c Pra zia ver

obmedzeniu statickej dopravy, ukľudnením automobilovej dopravy, k dobudovaniu infraštruktúry podporujúcej cyklodopravu (cyklotrasy), hromadnú dopravu (návrh na premiestnenie električkových zastávok) a pešiu dopravu (umiestnenie prvkov uľahčujúcich orientáciu v priestore, odstránenie bariér - zábradlia, logické prepojenie prirodzených peších trás). Táto metóda naozaj podnietila ľudí k chápaniu priestoru námestia v širšom kontexte mesta. Podnietila ich k návrhom, ktoré sa týkali propojenia námestia na Námestie SNP a vytvorenia jednej pešej zóny, vytvorenia bulváru na Špitálskej, rozšírenia námestia o Dunajskú ulicu a logického napojenia a zjednotenia priestoru aj smerom na Rajskú a Štúrovu ulicu.

Ďen pre námestie Záverečná správa

NAM Emočná mapa Touto metódou sa podarilo osloviť 150 respondetov, ktorí vyjadrili svoje názory a podnety v 650 vyjadreniach. Pri tejto metóde mali ľudia možnosť označiť miesto na mape námestia buď pozitívnym symbolom - žltým štvorčekom alebo symbolom vyjadrujúcim negatívnu konotáciu - červeným štvorčekom. Ako doplňujúcu informáciu mohli do mapy pripísať svoj konkrétny podnet, a tak bližšie špecifikovať svoj pozitívny alebo negatívny emočný vzťah k miestu.

Zaujímavým prvkom bolo, že ľudia vyjadrovali svoje postoje aj na priestory mimo Kamenného námestia. Z tohto vidíme, že ich vnímanie priestoru a prepojení je oveľa komplexnejšie a nemožno sa sústreďovať len na priestor oficiálne vymedzený ako Kamenné námestie, ale treba ho chápať v širších súvislostiach. NAMESTIEPRELUDI.SK

Jednoznačne najviac pozitívnych označení v mape získal strom pavlovnia, ktorý ľudia vnímajú ako silný identifikačný prvok priestoru. Početné boli aj iné reakcie, pozitívne, ale aj negatívne, týkajúce sa zelene na námestí a jej kvality. Ďalšie pozitívne reakcie sa viazali na špecifické prvky na námestí - zvonkohra a základný kameň, ako miesto stretávania. Pozitívne ľudia vnímali aj samotnú architektúru obchodného domu a aj ďalších stavieb vymedzujúcich námestie - Manderlák, kostol.

Veľmi negatívne spojenia prezentovali v súvislosti s existujúcimi stánkami a zariadeniami rýchleho občerstvenia. Ľuďom sa nepáčilo, že na námestí nie sú lavičky a dostatok smetných košov.

EMOČNÁ MAPA BRATISLAVA HRÁ NA CITY, ARCHIMERA

:( :)

Negatívne postoje ľudia vyjadrovali predovšetkým v spojitosti s nedostatočnou údržbou a čistotou námestia, s množstvom a „agresivitou“ reklamných plôch, s kvalitou povrchov.

DEŇ PRE NÁMESTIE

EMOČN BRATISLAVA HRÁ

Absolútne najnegatívnejšie bol vnímaný priestor súčasného parkoviska a juhozápadný cíp námestia. Kritiku si vyslúžili aj pešie prepojenia na priestory v okolí námestia.

:( :)

EMOČNÁ BRATISLAVA HRÁ NA CIT vná o c Pra zia ver

Námestie pre ľudí

Ďen pre námestie Záverečná správa

Princípy tvorbyPre kamenné námestie Výsledky participatívneho plánovania (vyslovené potreby a želania ľudí) možno zhrnúť do nasledovných základných princípov, ktoré prestavujú vstupy pre ďalšie plánovanie rozvoja:

Základné východisko Pre úspešné participatívne plánovanie ukazujúce starostlivosť a záujem samosprávy o občanov je dôležité dosiahnuť rýchlu zmenu v kvalite priestoru v horizontoch pol roka, roka, 2 - 3 rokov. Ide o kľúčový mestský priestor, ktorý spoluvytvára identitu centra mesta a denne ho užívajú tisíce ľudí. Rýchle a nízkorozpočtové intervencie môžu efektívne zmeniť námestie a pocit z neho a prispieť tak k zásadnej zmene vnímania centra mesta ako obyvateľov Bratislavy, tak jej návštevníkov. Zároveň sa dočasná intervencia môže stať prvým krokom smerujúcim k dlhodobej premene. Priestor súčasného námestia je, jeho členenie, priestorovo-hmotové riešenie, nezodpovedá požiadavkam súčasného mesta. Stále cítiť, nedokončenosť konceptu tohto priestoru. Do budúcnosti námestie potrebuje komplexnejšiu a rozsiahlejšiu, no citlivú prestavbu. Jednoduché, krátkodobé zmeny tak môžu byť videné ako strategický experiment, na ktorých si mesto môže overiť správnosť východísk a predpokladov pre ďalší rozvoj tohto námestia.

Identita a charakter námestia Zachovať a rozvinúť ikonické prvky, vytvárajúce identitu námestia (obchodný dom a hotel, strom paulovnia, základný kameň, hodiny). Posilniť moment “stretávania sa” na námestí - vytvoriť alebo posilniť miesto / miesta, kde sa dá stretnúť a čakať. Zvážiť dizajn, štýl a pestrosť doplnkových prvkov a malej architektúry tak, aby zodpovedali mestskému charakteru prostredia, “rozbitému” priestoru, prelínaniu viacerých štýlov (dôb), aby oživovali

a zároveň vizuálne zjednocovali priestor.

Oživenie priestoru

Pohyb po námestí

Námestie by malo ponúknuť výraznú možnosť posedenia; zvážiť umiestnenie lavičiek (potreba tieňa, možnosť sociálnej interakcie, vizuálny kontakt s prostredím).

Ponechať možnosť voľného križovania otvoreného priestoru. Funkcie a prvky by mali kopírovať a nie narúšať prirodzené pešie trasy. V tomto kontexte je dôležité vnímať priestor ako “shared space” - spoločný zdieľaný priestor chodcov a cyklistov. Akékoľvek riešenie ďalších funkcií by malo vychádzať z tohto princípu - riešenie kaviarní a letných terás by nemalo blokovať pohyb ľudí, ako je to na pešej zóne, ale využívať zákutia v blízkom dotyku trás. Rozmiestnenie doplnkov infraštruktúry (cyklistické stojany, lavičky) by malo byť dôsledne premyslené. Celý priestor námestia treba riešiť bezbariérovo - nielen v zmysle povrchu, ale aj v zmysle odstránenia zbytočných prekážok (reklamné zariadenia) a dôsledného zvažovania umiestnenia značiek či technickej infraštruktúry. Ako pri pohybe, tak pri orientácii v priestore pomôže orientačný systém. Mal by mať prvky čitateľné pre ľudí s rôznymi typmi postihnutia a zachytávať aj širší urbánny kontext. V pokročilejšom štádiu riešiť podporu trás pohybu, kopírujúcich vonkajšie línie námestia (Od križovania Rajskej so Špitálskou smerom k ústiu Štúrovej). Námestie jasne a funkčne previazať s okolitými priestormi (námestie SNP) a ulicami (Štúrova, Dunajská) ako pomocou prechodov pre chodcov v jednej úrovni s chodníkmi (ako v prípade priechodov na Dunajskej ulici), tak pomocou orientačných prvkov. Vizuálne pohľady a priehľady smerom k námestiu musia pozývať k vstupu do priestoru. Parkovanie vytesniť z peších trás (Špitálska) a kľúčových priestorov (špička Kamenného námestia).

Mobilné stoličky a stolíky na Time Square v New York City

Námestie pre ľudí

vná o c Pra zia ver

Ďen pre námestie Záverečná správa

Bolo by vhodné zvážiť oživenie námestia nielen prostredníctvom ponuky občerstvenia - príjemné kaviarne, bistrá, kaviarne, čajovne či zmrzlinárne, priestor s letnými terasami, reštaurácie, sezónne trhy; ale aj vytvorením zón, línií či prvkov, ktoré umožnia priniesť na námestie kultúru (výstavy, koncerty, vystúpenia), alebo ponúknu možnosť urbánnej hry a rekreácie (pódiá, amfiteátrové sedenie, hry v dlažbe, mestské ihrisko, herné kúty, interaktívne prvky). Umožniť vyhliadku zo strechy Prioru. Súčasťou námestia by mohli byť náučné panely, informujúce o okolitej významnej architektúre či infocentrum.

Rôzne spôsoby využitia zelene aj vzrastlých stromov (Union Square, New York, Pioneer Square, Portland, ) od trávnikov, zdvihnutých trávnatých plôch (Lincoln Center, NYC), na okraji ktorých sa dá sedieť, až po vymedzenú parkovú časť so stromami.

Zeleň a klíma Bolo by žiadúce zmeniť pomer asfaltu a betónu v prospech zelených plôch (zadržiavanie vody v území). Citlivo zvážiť umiestnenie vzrastlej zelene (tieň, ochladzovanie) v kombinácii s trávnatými plochami, na ktorých bude možné sedieť či ležať. Zmeniť najmä veľkú a nevyužívanú plochu pod hodinami, ktorá v lete sála horúčavu (orientácia smerom na juh); zatienená je len časť tejto plochy - pod paulovniou. Zeleň kombinovať s vodnými prvkami, fontánami či fontánkami s pitnou vodou.

Management Z príkladu Kamenného námestia, ale aj zo skúseností a z príkladov úspešných verejných priestorov vidíme, že viac ako samotné architektonicko-výtvarné riešenie priestoru je kľúčom k úspechu jeho premyslený, intenzívny a kvalitný management. Preto pri riešení budúcej podoby námestia odporúčame zvažovať a plánovať aj programovanie a manažovanie priestoru.

Viktualien markt v Mníchove je príkladom pestrého a živého námestia s trhoviskom a reštauráciami, plného ľudí, ktorý je sociálnou a gastronomickou destináciou. Oživenie takýmto spôsobom by bolo možné pozdĺž

Kamenné námestie je príliš členité na to, aby mu dominovala tradičná fontána; zaujímavá však môže byť herná či pochôdzna fontána (Montpellier), ktorá v lete ochlad-

Špitálskej na mieste parkoviska - s drobnou štruktúrou stavieb a stánkov, ktoré by oživovali priestor, ale nekonkurovali stavbe Priora a Kyjevu. Zároveň by pozdĺž Špitáskej ponechávali vedenie pohodlnej pešej trasy.

zuje priestor a zároveń sa stáva atrakciou.

vná o c Pra zia ver

Námestie pre ľudí

Ďen pre námestie Záverečná správa

Koncepčný plán odporúčania a perspektívy pre kamenné námestie Na základe dát a zistení, ktoré sme zozbierali počas participatívneho plánovania na Kamennom námestí a na základe spracovaných výsledkov a stanovených princípov tvorby, boli odporúčania spracované do koncepčného plánu, ktorý bližšie a detailnejšie špecifikuje aplikáciu princípov tvorby a východísk, ktoré by mali byť uplatnené pri hladaní novej podoby Kamenného námestia. Koncepčný plán vychádza:

1. Centrálny priestor 2. Pred Tescom 3. Pod Pavlovniou 4. Galéria 5. Staré Trhovisko 6. Terasa

1. z výstupov plánovania (pozri Zistenia, str. 13-18) 2. z urbanistických a architektonických daností súčasného priestoru námestia 3. z trendov plánovania a manažovania verejných priestorov v oblasti sociálnej, environmentálnej a ekonomickej V rámci námestia bolo identifikovaných niekoľko zón - súčasných, ale aj potenciálnych priestorov pre rozvoj námestia. Každý z uvedených priestorov predstavuje určitú zónu, ktorá má potenciál stať sa sama o sebe destináciou v rámci Kamenného námestia, ktorá bude mať svoje špecifiká, jedinečný charakter, funkčnú aj programovú náplň. Koncepčný plán nepredstavuje konkrétne architektonické riešenia, ale v slovnej aj grafickej podobe predstavuje analýzu zistení z participatívneho plánovania a popisuje obsahový program a stratégie pre dané miesto. Metódy participatívneho plánovania priniesli podnety presahujúce hranice námestia a preto v rámci širších súvislosti prinášame aj krátku analýzu a odporúčania pre napojenia námestia na priestory, s ktorými priamo súvisí - Námestie SNP, Špitálska ulica, Rajská ulica, Dunajská a Štúrova ulica.

Námestie pre ľudí

vná o c Pra zia ver

Širšie súvislosti 7. Nákupná galéria 8. Bulvár Špitálska Štúrová 9. Dunajská ulica 10. Prepojenie na Rajskú 11. Priestor za Tescom

Ďen pre námestie Záverečná správa

1. Centrálny priestror Priestor v strede námestia je v súčasnosti rozdelený a definovaný predovšetkým plochami zelene, ktoré zároveň určujú pešie trasy križujúce námestie. Zeleň je na jednej strane plusom pre námestie, na druhej strane jej súčasný stav, typ výsadby a rozmiestnenie predstavujú v tomto konkrétnom priestore hneď niekoľko problémov. Priestor rozdelený zeleňou sa nedá využiť na zhromažďovanie ani na organizovanie väčších podujatí. Prerastená a nedostatočne udržiavaná zeleň nepredstavuje tie kvality, ktoré by boli prínosné pre rozprúdenie života na námestí - kríky obmedzujú rozhľad v rámci námestia, nie je umožnené sedenie pod stromami, využitie ich tieňa, nepodnecuje aktivity. Priestor je predovšetkým priestorom tranzitu a križovania peších trás. Jediné aktivity sa sústreďujú okolo niekoľkých prevádzok, nekoncepčne umiestnených a nesúrodých stánkov rýchleho občerstvenia, zariadenia kaviarne a zmrzlinárne. Na námestí sa nenachádzajú žiadne lavičky ani iné prvky na sedenie, okrem veľmi limitovaného sedenia na terase patriacej kaviarni, ktorého využitie je podmienené konzumáciou v zariadení. Aj absencia prvkov pre oddych a sedenie je jedným z dôvodov prečo sa ľudia v tomto priestore zdržiajú minimálne ak vôbec.

Napriek niekoľkým plochám zelene ľudia vnímajú námestie ako veľkú „betónovú“ plochu.

Umelecké dielo ako ťažiskový bod námes-

Odporúčania a príležitosti

tia, miesto “stretnime sa pri,,,”

Centrálny priestor by mal byť ústredným priestorom rozvoja celého námestia. Mal by sa stať hlavnou vstupnou bránou, ktorá bude vťahovať ľudí do námestia a zároveň destináciou samou o sebe. Viditeľnosť, identifikovateľnosť, čitateľnosť a celoročná pulzujúca aktivita by mali byť určujúcimi smermi rozvoja a budovania námestia. Malé kaviarne, reštaurácie, bistrá, zmrzlináreň, cukrárne, kiosky s občerstvením a iné podobné prevádzky s drobnými, chutnými potešeniami by mali byť charakteristickými prvkami priestoru, ktoré budú lákať návštevníkov aj obyvateľov Bratislavy. Prevádzky by mali mať zabezpečené vonkajšie sedenie, stoly a stoličky, prevádzkované čo najdlhšií čas počas roka. Pre priestor však bude kľúčové aj umiestnenie lavičiek a iných prvkov na sedenie, ktoré budú poskytovať voľné sedenie nepodmienené nákupom a konzumáciou. Tieto prvky sú dôležité ako podpora zotrvávania ľudí v priestore a zároveň ako podpora zabezpečenia diverzity aktivít aj užívateľov.

Interaktívny prvok funkčne využívajúci vodu, môže byť zaujímavou alternatívou k tradičnej fontáne. Pomôže vniesť do námestia hravý, zábavný a atraktívny moment. Hore: “Fog Harbor”, Rose Kennedy Greenway, Boston, MA

Zároveň Centrálny priestor by sa mal stať priestorom pre väčšie kultúrne podujatia a festivaly, s možnosťou umiestnenia

vná o c Pra zia ver

Námestie pre ľudí

Ďen pre námestie Záverečná správa

„stretnime sa pri...“. Prvok funkčne využívajúci vodu sa tiež niekoľko krát objavil ako požiadavka ľudí na priestor Kamenného námestia. Interaktívny vodný prvok by sa mohol stať jedeným zo symbolov a atrakcií námestia, zároveň by mohol pomôcť k zlepšeniu mikroklímy priestoru. Plus by mohol pôsobiť ako prvok, ktorý zapája aj iné zmysly ako len zrak, a tak obohatiť rovinu zmyslového vnímania. Otvorený priestor umožňujúci organizovanie väčších kultúrno-spoločenských podujatí (Pioneer Square, Portland, OR, Federation Square Melbourne).

Centrálny priestor ponúka výhľad na jedinečnú okolitú architektúru obkolesujúcu námestie, ktorá reprezentuje určité obdobie vo vývoji slovenskej architektúry. Námestie by preto mohlo byť miestom jej interpretácie v podobe informačného, interpretačného bodu, ktorý by prestavil architektúru slovenskej moderny návštevníkom mesta. Potenciálna budúca nová výstavba alebo dostavba bloku na námestí by mala byť vedená tak, aby bola zachovaná maximálna otvorenosť - vizuálna aj fyzická, a priechodnosť priestoru.

Krátkodobé intervencie Aktívny parter budov (existujúcich budov aj prípadnej novej výstavby), rôznorodosť prevádzok, prepojenie interiéru a exteriéru.

dočasného pódia a s dostatočne veľkým zhromažďovacím priestorom. Vybavenie priestoru by však malo zachovať jeho flexibilitu, možnosť prispôsobenia rôznym príležitostiam a podujatiam, otvorenosť a naďalej umožňovať voľné križovanie priestoru. Priestor ako vstupná brána by mal byť jasne čitateľný, identifikovateľný, s jednoduchou a intuitívnou orientáciou. Tento priestor je vhodný aj na umiestnenie informačného kiosku. K lepšej orientácií a identite miesta by pomohlo aj umiestnenie objektu, umeleckého diela ako vizuálneho ťažiska priestoru, ktorý sa môže stať ďalším bodom na námestí s významom

Námestie pre ľudí

vná o c Pra zia ver

Priestor by nemal byť ponechaný v súčasnom stave ani v krátkodobom horizonte - 1-3 rokov, a vhodná by bola okamžitá intervencia. V krátkodobom horizonte je možné priestor zlepšiť pomerne jednoduchými zmenami: úpravou zelene, osadením lavičiek a sprostredkovaním iných, alternatívnych možností sedenia, inštaláciou informačných bodov, odstránením vizuálneho smogu v podove agresívnych reklám a samozrejme dôsledným managementom, údržbou čistoty a poriadku. Strategická úprava zelene v podobe zredukovania výšky a množstva kríkového porastu, výsadby nových trávnikov, výsadby okrasných záhonov a pod. pomôžu zlepšiť viditeľnosť priestorov, podporia pocit otvorenosti a bezpečia a prinesú nové možnosti pre umiestnenie prvkov sedenia (lavičky pod stromami) a podporu ďalších aktivít.

Hvodné by bolo zjednotenie dizajnu predajných stánkov a rozšírenie a kultivácia terás existujúcich prevádzok kaviarne, zmrzlinárne a rýchleho občerstvenia.

2. Pred Tescom Priestor pred Tescom je v súčasnosti vymedzený budovou obchodného domu a priestorom za budovou kaviarne a rýchleho občerstvenia. Vstup do Tesca z tejto strany budovy je limitovaný na jeden otvorený vstup a výklady sú zaslepené, komunikácia (vizuálna aj funkčná) medzi interiérom budovy a námestím prakticky neexistuje. Budova kaviarne a rýchleho občerstvenia je do tohto priestoru obrátená chrbtom. Vzniká tak hluchý priestor bez funkcie a aktivít. Priestoru dominuje nesúrodá, nedostatočne udržiavaná zeleň. Ostatným prvkom v tomto priestore sú len nosiče reklamných plôch, ktoré definitívne roddeľujú priestor zelene a priestor pred budovou Tesca. Funkčne je toto miesto naozaj len miestom tranzitu a križovania peších trás.

Ďen pre námestie Záverečná správa

Odporúčania a príležitosti

3A. Miesto pod Pavlovniou

To že sa účel priestoru v súčasnosti redukuje na tranzit je na škodu tak z pohľadu atraktivity priestoru ako aj z pohľadu ekonomickej vitality. Priestor má rozhodne oveľa väčší potenciál a to z oboch pohľadov.

Strom pavlovnia už v súčasnosti predstavuje istú ikonu Kamenného námestia. Pre mnohých reprezentuje nezlomnosť, vytrvalosť a krásu prírody. V súčasnosti je to napozitívnejšie vní-

Krátkodobé intervencie

Priestor v tesnej blízkosti obchodného centra by sa mal stať priestorom, kde sa budú mať možnosť “vylievať” aktivity a funkcie z interiéru do exteriéru. Parter smerujúci do námestia by mal byť živým, aktívnym okrajom, so vstupmi do prevádzok priamo z námestia. Ideálne by bolo podporiť umiestnenie prevádzok, ktoré môžu svoj sortiment a prevádzku prezentovať, zviditeľniť aj v exteriéri, priamo na námestí: kaviareň, reštaurácia, kvetinárstvo, kníhkupectvo a pod. Vhodné by bolo prepojenie tohto priestoru s Centrálnym priestorom námestia. Pre prevádzky kaviarne a rýchleho občestvenia by mali byť nájdené iné polohy a formy ako v súčasnosti (polkruhová budova uprostred námestia). Miesto Pred Tescom sa tak môže stať priestorom kde sa ľudia zastavia, stretnú, kde budú na seba čakať pri nákupoch v obchodnom dome, prípadne inak tráviť voľný čas a relaxovať. Prínosom pre priestor by bolo osadenie lavičiek či iných prvkov na sedenie v kombinácií s plochou zelene ako podporou vzniku miesta takéhoto miesta.

Krátkodobé intervencie Možné krátkodobé, rýchle intervencie v tomto kontexte zahŕňajú úpravu zelene, umiestnenie voľného sedenia - stoličiek a stolov so slnečníkmi. Ďalšie možnosti, náročnejšie na programovanie ale zato účinnejšie čo sa týka aktivizácie priestoru, je napríklad inštalácia malého dočasného pódia na ktorom sa môžu realizovať lokálni umelci, konať drobné predstavenia, či zriadenie čitárne s voľne dostupnými knihami a periodikami.

du by bolo užitočné umiestnenie orientačného systému alebo informačného bodu. Miesto by bolo vhodné doplniť adekvátnym nočným osvetlením, ktoré by vyzdvihlo dôležitosť tohto miesta a prispelo k väčšiemu pocitu bezpečnosti.

Veľmi rýchlou a účinnou intervenciou je vytvorenie miesta na sedenie priamo okolo stromu. Lavička vytvorená počas Dňa pre námestie v roku 2012 preukázala správnosť tejto intervencie a stala sa aktívne využívaným prvkom v rámci námestia.

maný prvok celého priestoru námestia. Analýza pešieho pohybu v rámci námestia jasne ukazuje, že priestor okolo pavlovnie je križovatkou kde sa pretína väčšina peších trás. Pavlovnia, spolu so základným kameňom umiestneným v jej blízkosti, sa tak stáva prirodzeným stretávacím bodom najmä pre ľudí z okolia a obyvateľov Bratislavy a zároveň štartovacím bodom prechádzok v meste. Bohatá koruna stromu vytvára príjemný tieň - miesto na čakanie najmä v lete.

Lavička pod pavlovniou bola počas svojej existencie intenzívne využívaná.

Odporúčania a Príležitosti Ikonickosť miesta - kameňa a stromu by mala byť naďalej cielene podporovaná, rozvíjaná a budovaná a to najmä cez formovanie aktivít, ktoré prispejú k vytváraniu silného mentálneho obrazu a upevňovaniu väzby na miesto.

Herné stoly

Ako prirodzená križovatka trás je toto miesto vhodné na umiestnenie permanentného sedenia v podobe lavičky alebo iného prvku na sedenie, ktorý pomôže dobudovať miesto pre stretávanie a podporí sociálnu interakciu. Z rovnakého dôvo-

vná o c Pra zia ver

Námestie pre ľudí

Ďen pre námestie Záverečná správa

Skupinové cvičenia a hry, kurzy (napr. kurzy pletenia...) budú nielen priťahovať ľudí, ale podporia upevňovanie väzieb v komunite a väzieb na miesto.

Rýchla intervencia je možná aj v prípade osvetlenia. Dekoratívne osvetlenie v korune pavlovnie môže podporiť vytvorenie príjemnej atmosféry a predĺžiť využívanie miesta do neskorších večerných hodín.

3B. miesto Pod Pavlovniou (Zvonkohrou) Priestor medzi Dunajskou ulicou a budovou obchodného domu a stromom pavlovnia je v súčasnosti výrazne poddymenzovaným priestorom námestia čo sa týka vybavenia, funkcií aj aktivít. Napriek tomu, že vo svojom priestore disponuje hneď niekoľkými zaujímavými prvkami (hodiny, zvonkohra, pavlownia) a pozitívami (otvorenosť, no zároveň intímny charakter, jeden z hlavných vstupov do obchodného domu, novinový stánok) prakticky z toho nedokáže vyťažiť nič. Priestor je zanedbaný a ako aj na iných miestach námestia, nenachádzajú sa tu miesta na sedenie, miestu dominuje reklama, špina, nesúrodé predajné stánky.

Odporúčania a príležitosti Miesto pod Zvonkohrou by malo byť miesto orientované na komunitu. Narozdiel od Centrálneho priestoru má intímnejší charakter a je menej exponovaným priestorom. Blízkosť obytných blokov toto miesto predurčuje stať sa komunitnou bránou do námestia. V budúcnosti by sa tak tento priestor mohol stať predovšetkým miestom stretávania komunity, priestor určený pre hry a menšie kultúrne a spoločenské podujatia lokálneho významu. Takáto funkcia by mohla byť podporená umiestnením napríklad prkov ako malé mobilné pódium pre menšie, komorné koncerty a podujatia, miestom pre premietacie plátno,

Priestor pre menšie kultúrnospoločenské podujatia komunitného charakteru.

Námestie pre ľudí

vná o c Pra zia ver

umiestnením herných prvkov nielen pre najmenšie deti, ale aj pre staršie deti a mládež, umiestnením herných a piknikových stolov, prípadne lezeckej steny, vytvorením priestoru kde sa budú môcť odohrávať malé aktivity ako kurzy, workshopy, umelecké dielne a tvorivé aktivity. Dôležité je sprostredkovať dostatok miest na sedenie, kde sa budú môcť ľudia stretnúť a socializovať sa. Aj v tejto časti Kamenného námestia by mal byť parter všetkých budov aktívny a prevádzky by mali byť orientované a otvorené smerom do námestia, s možnosťou vonkajších terás. Prevádzky v parteri môžu byť doplnené stánkami a kioskami (noviny, káva, rýchle občersvenie). Veľkou výhodou je otvorenosť tohto priestoru a dostatok miesta aj pre aktivity typu skupinových hier (mini futbal, volejbal), umiestnenie dočasného sezónneho ihriska, či klziska, zriadenie priestoru pre skupinové cvičenia (joga, aerobik, zumba...) Veľký otvorený priestor má však aj svoju nevýhodu a to v podobe prehrievania v letných mesiacoch. Preto by bolo vhodné vyvážiť pomer spevnených plôch a plôch zelene - výsadbou stromov od Dunajskej ulice, mobilnou zeleňou, súvislou zatrávnenou plochou. Z uvedeného vyplýva, že ešte dôležitejšie ako vybavenie priestoru prvkami mestského mobiliára, bude dôležitejší management a kontinuálne programovanie priestoru. Ideálne by bolo nájsť silného partnera v komunite.

Krátkodobé intervencie Z krátkodobého pohľadu je toto miesto jedným z najdôležitejších priestorov, ktorý by sa mal začať bezodkladne budovať a rozvíjať. Lokálna komunita, obyvatelia predstavujú potenciál, ktorý môže výrazne prispieť k oživeniu námestia.

Ďen pre námestie Záverečná správa

Jednoduché a rýchle intervencie v podobe vytvorenia miest na sedenie - inštalácia lavičiek, alebo mobilných stoličiek a stolov, umiestnenie mobilnej zelene, herných stolov - pinpong, stolíky pre šach a dámu, malého pódia pre vystúpenia. Významnou, rýchlou intervenciou môže byť predovšetkým vytvorenie programovej náplne a intenzívny management mies-

ta. Organizovanie koncertov, divadelných predstavení, verejné čítania, organizovanie kurzov, súťaží, premietania filmov, diskusií predstavuje nenáročné intervencie, ktoré však majú výrazne pozitívny dopad na utváranie identity miesta a budovania pocitu spolupatričnosti a spoluvlastníctva priestoru.

Krátkodobé intervencie Výstavné panely a miesta môžu byť inštalované rýchlo a nenáročne. Priestor by sa mohol začať využívať okamžite pri celomestkých kultúrno-umeleckých podujatiach ako sú Socha a Objekt, Blaf, Mesic fotografie.

Komunita do budúcnosti predstavuje relevantného a dôležitého partnera, ktorý môže mestu pomôcť udržiavať a manažovať námestie.

4. Galéria Zaujímavým miestom v rámci Kamenného námestia je široký priestor medzi budovami obchodné domu, ktorý spája priestor námestia a Rajskú ulicu. Frekventovaná pasáž, ktorou denne prechádzajú stovky ľudí. Pasáž je lemovaná výkladmi obchodného domu. Vo vyústení pasáže do námestia sa nachádza symbolický „základný kameň“. Ako aj ostatné miesta v rámci námestia hlavnou aktivitou v tomto priestore je predovšetkým tranzit. Zaujímavé využitie dostalo zábradlie pri vstupe z námestia - miesto parkovania bicyklov.

Odporúčania a príležitosti V bezprostrednom a v blízkom okolí Kamenného námestia sa nachádza hneď niekoľko kultúrnych a vzdelávacích inštitúcií, ktoré by sa mohli stať dôležitými partnermi pre námestie, a ktoré by mohli svoju existenciu prezentovať aj na tomto frekventovanom námestí.

Priestor pasáže medzi Kamenným námestím smerujúcej na Rajskú ulicu pre rôzne umelecké inštalácie a vvýstavy.

Rotujúce výstavy, umelecké diela (socha, fotografia, plagát...), dočasné umelecké inštalácie a pod. sú možnosti, ktoré sa ponúkajú nielen tu, ale môžu preniesť aj smerom do námestia. Vytvorenie galeríijneho, výstavného priestoru je spôsob ako miesto aktivovať, oživiť, zatraktívniť a pomôcť vťahovať ľudí do námestia.

5. Staré Námestie / Trhovisko Priestor starého námestia v juhozápadnom cípe je v súčasnosti využívaný len na jeden účel - parkovanie aut. Zvyšný priestor, vydelený novinovým stánkom, reklamným nosičom a vstupom do, dnes už nefunkčných, mestských verejných toaliet, je nevyužívaný vôbec. Vzhľadom na zabratie priestoru reklamou, nádobami na mobilnú zeleň a stojacimi autami priestor nie je dokonca využívaný ani pešími pre vstup do námestia. V emočnej mapa získal definitívne najviac negatívnych reakcií od respondetov.

Odporúčania a príležitosti V budúcnosti by sa mala táto časť Kamenného námestia stať ďaľším dôležitým vstupom so svojim vlastným charakterom a

vná o c Pra zia ver

Námestie pre ľudí

Ďen pre námestie Záverečná správa

byť ďalšou významnou destináciou v rámci námestia. Priestor by mal nadväzovať na Centrálny priestor námestia a statická doprava, ktorá dnes pôsobí ako bariéra, by z tohto priestoru mala byť vytesnená úplne. Veľkorysý priestor, ktorý by mohol byť využívaný na pravidelné a sezónne trhy (v súčinnosti s programom a aktivitami Starej tržnice, ako jej možné rozšírenie). Rozmanitosť sortimentu trhovníckych stánkov by mohla byť doplnená inštaláciou permanentných kioskov s občerstvením. V súčasnosti sa v priestore nachádza len jeden strom - pavlovnia. Priestor by sa však mohol stať „zelenou“ bránou do námestia s väčšou plochou vzrastlej zelene. Pod pavlovniou a pod ďalšími stromami môžu byť vytvorené sedenia, tienisté zákutia, ktoré budú lákať návštevníkov najmä v lete. Možnosti sedenia môžu byť rozšírené o piknikové stoly, ktoré môžu prilákať ľudí z okolitých administratívnych budov pre obedy v exteriéri. Nefunkčné podzemné verejné toalety by mali byť odstránené úplne. Mali byť nahradené umiestnením verejných toaliet vo forme samostatne stojaceho modulu alebo zriadením v nových v interiéri prípadnej novej výstavby alebo existujúceho obchodného domu. Toalety musia byť bezbariérovo prístupné.

Krátkodobé a rýchle intervencie Sezónne a príležitostné trhy sa môžu začať organizovať prakticky okamžite, na ploche dnešného parkoviska, a to niekoľko krát do roka. Vhodné by boli okamžité intervencie ako odstránenie reklamnej plochy, prekrytie vstupu do nefunkčných podzemných toaliet a adaptácia priestoru na sedenie, vytvorenie sedenia okolo pavlovnie a existujúceho novinového stánku. Zmena výsadby v mobilných kvetináčoch môže pomôcť spríjemniť, oživiť priestor a vizuálne ho oddeliť od parkoviska.

Námestie pre ľudí

vná o c Pra zia ver

6. Terasa V súčasnosti nie je terasa obchodného domu sprístupnená verejnosti. Napriek tomu je to aktívum, ktoré by mohlo byť v budúcnosti využité na pritiahnutie ľudí aj kapitálu. Vyvýšené priestory, strechy a terasy budov sú obľúbené a vyhľadávané destinácie. Umožňujú výhľad a pozorovanie diania na námestí z inej perspektívy. Zaujímavým spestrením by bolo zriadenie kaviarne, reštaurácie alebo baru priamo na terase budovy s vonkajším sedením. Zaujímavým konceptom pre terasu by mohlo byť vytvorenie „záhrady“ či zelenej strechy, ktorá by sa mohla prispieť k „zelenšiemu“ vnímaniu námestia. Terasa by mala byť prístupná z námestia rampou a tak umožniť čo najjednoduchší prístup všetkým návštevníkom.

Ďen pre námestie Záverečná správa

Širšie súvislosti Pri hladaní novej podoby a novej funkčnej náplne námestia je dôležité chápať tento priestor v širších súvislostiach. Aj výsledky z participatívneho plánovania nám potvrdzujú správnosť takéhoto konceptu. Ani ľudia námestie nevnímajú vytrhnuté zo svojho kontextu. Pri svojich odpovediach spontánne reagujú a komentujú aj priestory na námestie nadväzujúce. Skutočne kvalitné námestia presahujú svoje hranice. Ich aktivity a kvality sa plynule prelievajú do susedných priestorov, vplyv úspešného námestia cítiť aj o ulicu, či dve ďalej. V dlhodobej vízií by sa malo námestie stať naozaj dôležitým priestorom v rámci širšieho centra a tomu by malo zodpovedať aj jeho riešenie. Okolité komunikácie by mali byť tomuto prispôsobené, reflektovať a podporovať jeho programovú náplň a podporovať prepojenie jednotlivých aktivít. Či už sa jedná o individuálnu automobilovú dopravu, alebo cyklodopravu či peší pohyb, pocit by mal byť taký, že sa človek pohybuje cez námestie a nie okolo námestia.

svoju vlastnú funkčnú a programovú náplň a tak pomôcť vťahovať, pozývať ľudí na námestie. Mali by sa stať destináciami sami o sebe, alebo aspoň pomôcť prepájať tie existujúce.

7. Nákupné galérie Obchodný dom Prior na Kamennom námestí bol v minulosti nákupným centrom v Bratislave. Dnes je táto funkcia oslabená a orientovaná do interiérov objektov. Parter neposkytuje dostatočnú kvalitu a rôznorodosť služieb ani tovaru, čo sa má samozrejme vplyv na sociálnu aj ekonomickú vitalitu priestoru. Dnešný priestor v parteri obchodného domu (otvoreného do Špitálskej ulice) pôsobí rozpačito. Ľudia referujú na množstvo „asociálov“, cítia sa ohrozene, s týmto priestorom spájajú predovšetkým negatívne postoje.

Odporúčania a príležitosti V krátkodobom horizonte prevádzky v parteri dnešného obchodného domu, spolu s množstvom stánkov a kioskov rých-

Snahy by aj naďalej mali smerovať k ukľudňovaniu individuálnej automobilovej dopravy, k nerozširovaniu komunikácií, ale práve naopak k ich prispôsobovaniu altenatívnym spôsobom dopravy a to predovšetkým pešej doprave. Terasy umožňujú sledovať dianie vo verejných priestoroch z inej perspektívy a sú vyhľadávanými destináciami, ovplyvňujú atraktivitu a identitu miesta. Terasa na obchodnom dome bola pôvodne navrhovaná ako terasa prístupná verejnosti. A preto by sa malo zvážiť jej opätovné otvorenie.

Veľa podnetov respondentov smerovalo k vytvoreniu „pešej zóny“ či k posilneniu fyzického pešieho prepojania na námestie SNP, k vytvoreniu bulváru na Špitálskej, či k rozšíreniu námestia o Dunajskú ulicu. Z týchto podnetov usudzujeme, že ľudia v súčasnosti výrazne vnímajú koncepčnú diskontinuitu v napojení námestia na ďalšie mestské priestory a izoláciu priestoru. Priestory ako Špitálska ulica, Dunajská ulica, prepojenie na Námestie SNP, na Štúrovu ulicu, Rajskú ulicu by mali dostať

vná o c Pra zia ver

Námestie pre ľudí

Ďen pre námestie Záverečná správa

leho občerstvenia by potrebovali jednotnejšiu koncepciu a to tak výrazovo, esteticky ako aj ponúkaným sortimentom. S pohľadu rýchlych intervencií a krátkodobých intervencií by bolo vhodné zlepšiť viditeľnosť a prehľadnosť priestoru. Zabezpečiť vhodné nočné osvetlenie a nevytvárať málo viditeľné a funkčne nedefinované zákutia.

Odporúčania a príležitosti Možná budúca výstavba, plánovaná v priestore súčasného parkoviska na Špitálskej ulici by mala doplniť aktívnym parterom prevádzky - obchody a služby súčasného obchodného domu. S priestormi, ktoré podporia diverzitu a taký mix prevádzok, ktoré uspokoja čo najrozličnejšie potreby, čo najširšej skupiny obyvateľov (vekovo, ekonomicky aj sociálne). Potenciálne by tu mohla vzniknúť sieť nákupných galérií (krytých aj otvorených) a obnoviť tak význam nákupnej destinácie v centre Bratislavy.

8. Bulvár Špitálska - Štúrova V súčasnosti priestor tvoriaci hranicu medzi námestím a cestnou komunikáciou. Definovaný niekoľkými stromami, pouličným osvetlením, parkovaním a množstvom mobilných kvetináčov, ktoré lemujú celú západnú a severozápadnú časť námestia. Nádoby mobilnej zelene, skôr ako pre zeleň, slúžia a pôsobia ako bariéra, zábrana a regulácia vjazdu a parkovania motorových vozidiel. Navyše parkujúce autá v okolí hlavného vstupu do Tesca, definitívne prerušujú peší ťah na tejto strane Špitálskej ulice. Je to ozajstná hranica, tu končí námestie a budovy a priestory, ktoré by mali v skutočnosti námestie vymedzovať sú „za cestou“, ktorá predstavuje nielen fyzickú ale aj mentálnu bariéru. Námestie je tak jasne, tvrdo oddelené od ďaľších priestorov a historického jadra Bratislavy.

Námestie pre ľudí

vná o c Pra zia ver

Odporúčania a príležitosti Tu sa odporúčané opatrenia týkajú predovšetkým zatraktívnenia priestoru z pohľadu peších, zachovania a posilnenia prirodzených peších koridorov, väčšieho, silnejšieho prepojenia komunikácií s priestorom námestia a tak vytvorenia jednotného priestoru. zvýšenie bezpečnosti. Aktivácia a zviditeľnenie aktivít a prevádzok v parteri budov v okrajových polohách k námestiu, spolu s krokmi smerujúcimi k začleneniu existujúcej cestnej komunikácie ako súčasti námestia (prepojenie napr. dlažbou, odstránenia bariér - zábradlí, pásu nádob na mobilnú zeleň, vytvorenia zóny 30 a pod.) by pomohlo rožšíriť námestie, prepojiť ho na okolité priestory,

Ďen pre námestie Záverečná správa

prepojiť na historické centrum a definovať skutočné hranice námestia, definovať námestie ako priestor predovšetkým pre peších.

pohybu medzi samotným centrom námestia a jeho okrajom.

10. Prepojenie na Rajskú Prepojenie na Rajskú ulicu v smere z námestia aj na námestie je v súčasnosti veľmi frekventovaným peším koridorom. Na tomto fakte treba stavať a vyťažiť z tohto potenciálu maximum. Denne touto vstupnou bránou prejdu stovky ľudí. Zastávka trolejbusu Rajská je konečná a zároveň nástupná zastávka linky dopravujúcej obyvateľov Ružinova do centra mesta.

Ďalším dôležitým krokom k zvyšovaniu prístupnosti Kamenného námestia je doriešenie mestskej hromadnej dopravy. Na Špitálskej sa nachádza zastávka električky, ale len v jednom smere. V opačnom smere sa nachádza zhruba o 250m ďalej. Vhodné by bolo premiestnenie zástavky električky tak aby boli oba smery obslúžené v rovnakom mieste, alebo aspoň vo vzdialenosti, ktorá zabezpečí vizuálny kontakt. Ako požiadavka ľudí viackrát zaznela predstava zazelenenia koľajiska električiek, vytvorenia trávnatých pásov. Aj toto vnímame ako možnosť, ktorá môže prispieť k zjemneniu „tvrdého“ riešenia komunikácie, ako aj prispieť k zatraktívneniu prostredia, zlepšeniu mikroklímy na námestí. Zároveň prostredníctvom zelene možno jemnejšími a menej direktívnymi usmerňovať tok peších priestorom námestia.

V súčasnosti je to predovšetkým parkoviskom. Tu však smerovali požiadavky k vytvoreniu dôstojného nástupu do Kamenného námestia.

Do budúcnosti by v tomto priestore mohla byť doplnená výsadba aleje listnatých stromov, pásu zelene, ktorá by kopírovala okraj námestia a oficiálny peší ťah medzi Štúrovou a Špitálskou ulicou. Alej by mohla poskytovať tieň a zákutia s lavičkami, s miestami pre oddych, s výhľadom na námestie.

Krátkodobé, rýchle intervencie Zeleň v mobilných kvetináčoch je v súčasnosti zanedbaná a neatraktívna. V rámci okamžitých zmien by túto výsadbu bolo vhodné kreatívne oživiť iným vizuálne atraktívnym typom kvetinových záhonov a kerov. Niektoré kvetináče by bolo možné a vhodné premeniť na alternatívne, dočasné miesta sedenie.

9. Dunajská ulica Doprava na Dunajskej ulici je do určitej miery ukľudnená už aj v súčasnoti. K zníženiu rýchlosti v tejto jednosmernej ulici prispelo vybudovanie spomalovača a zvýšeniue prechodu pre chodcov. Do budúcnosti by bolo vhodné prepojenie priestoru ulice s priestorom námestia, napríklad dlažbou a tak vlastne rozšírenie námestia o tento priestor. Úprava námestia v tejto časti Dunajskej ulice na spôsob „shared street“ by pomohla k plynulejšiemu

Respondenti vnímali priestor ako málo bezpečný. Chýba tu nočné osvetlenie, rozbitý priestor, s rozbitými povrchmi a množstvom tmavých, neprehľadných zákutí, robí z tohto miesta priestor, cez ktoré treba čo najrýchlejšie prejsť a nezastavovať sa. Vhodné by bolo otvoriť a zveľadiť priestor v okolí parteru ochodného domu ako aj hotela Kyjev. Aj tu by bolo vhodné otvorenie ďalších prevádzok v parteri a tak zabezpečiť väčšiu

vná o c Pra zia ver

Námestie pre ľudí

Ďen pre námestie Záverečná správa

atraktivitu, sociálnu kontrolu a bezpečnosť priestoru. S úpravou a otvorením parteru by bolo vhodné zabezpečiť kvalitné nočné osvetlenie, vonkajšie sedenie a úpravu zelene. Viaceré podnety smerovali k spestreniu, oživeniu priestoru umením. Ištalácie, street art, land art, maľby sú rýchlym, jednoduchým a účinným prostriedkom, ktorý by pomohol priestor aktivovať, spríjemniť prechod týmto koridorom a podnecovať ľudí aj k iným aktivitám a nadviazať tak na priestor samotného námestia.

11. Priestor za Tescom Priestor za obchodným domom, ktorý nadväzuje na priestor medzi obytnými domami a je prístupný tak od Dunajskej ulice ako aj od Rajskej ulice, predstavuje v súčasnosti akýsi hluchý, bližšie neurčený, nešpecifikovaný priestor bez programovej náplne, využívaný prevažne na parkovanie osobných vozidiel a ako prístup k zásobovacej rampe obchodného domu. Tento priestor nebol zahrnutý v nami realizovanom participatívnom plánovaní. No vzhľadom na jeho polohu a bezprostrednú náväznosť na Kamenné námestie, bolo by vhodné zahrnúť ho do širších vzťahov.

Námestie pre ľudí

vná o c Pra zia ver

Priestor medzi obytnými domami, v súčasnosti vyznieva ako nevyužitá príležitosť, a my ho vnímame ako priestor nanajvyš vhodný pre ďalšie participatívne plánovanie a hľadanie jeho programu a funkčnej náplne v spolupráci s lokálnou komunitou.

Ďen pre námestie Záverečná správa

Širšie súvislosti diagram

vná o c Pra zia ver

Námestie pre ľudí

Ďen pre námestie Záverečná správa

Záver a Ďalšie kroky Tento pilotný projekt participatívneho plánovania sa zameral na Kamenné námestie z viacerých dôvodov - pre jeho centrálnu polohu v rámci mestskej štruktúry, pre jeho exponovanosť a frekventovanosť, architektonicko-urbanistickú špecifickosť. Súčasne pre to, že trpí všetkými negatívnymi príznakmi, s ktorými sa snažia vysporiadať aj mnohé iné verejné priestory na Slovensku - zanedbanosť, ekonomický úpadok, úpadok spoločenského významu. Kombinácia týchto faktorov robí z Kamenného veľmi citlivý a aktuálny problém, ktorý presahuje jeho lokálny význam. Projekt hľadal východiská a riešenia práve v tomto kontexte, v kontexte jeho súčasnej podoby. Štúdia nevylučuje možné budúce prestavby alebo dostavby námestia, no predostiera základné všeobecné východiská pre jeho smerovanie do budúcnosti. Diskutuje jeho kvality a výhody aj nevýhody, možnosti a perspektívy, ktoré súčasný priestor predstavuje, a to najmä z pohľadu bežného užívateľa. Predovšetkým tento spôsob uvažovania a plánovania so zapojením komunity, verejnosti ako „expertov“, ktorí dennodenne tento priestor zažívajú a používajú, je doposiaľ takmer nevyužívaným nástrojom v plánovaní a tvorbe verejných priestorov. Príklady a skúsenosti zo zahraničných miest však ukazujú efektívnosť a prospešnosť zapájania verejnosti. Na to, aby mohol verejný priestor úspešne fungovať a formovať pozitívne interakcie a vzťahy, musí odpovedať lokálnym, konkrétnym potrebám a predstavám komunity a užívateľov, nielen technickým, priestorovo-hmotovým a ekonomickým parametrom. V kontexte slovenského mesta sú však tieto postupy občianskej participácie málo preskúmané. Správa predstavuje takýto krok, ktorý skúma možnosti a me-

Námestie pre ľudí

vná o c Pra zia ver

tódy participácie v Bratislave. Hľadanie podoby Kamenného námestia, najmä v čase súčasnej ekonomickej krízy, je výzva aj príležitosť zároveň. Je to príležitosť na kritickú reflexiu súčasných plánovacích postupov a preskúmanie stratégií, ktoré by mohli pomôcť posunúť verejné priestory v Slovenských mestách k úspešnejšej budúcnosti. Kamenné námestie je príležitosť pre strategický experiment, na ktorom by mohlo mesto vybudovať a otestovať stratégie pre tvorbu svojich verejných priestorov. Preto okrem dlhodobých možností a príležitostí, v správe odporúčame aj rýchle a krátkodobé intervencie, ktoré by pomohli efektívne zmeniť námestie, dosiahnuť rýchlu zmenu v kvalite priestoru v horizonte pol roka, roka, 2 - 3 rokov a paralelne hľadať východiská pre dlhodobejší projekt a prestavbu.

Navrhovaná postupnosť operatívnych a koncepčných intervencií • zabezpečiť management námestia, jeho údržbu a pravidelné čistenie, vrátane starostlivosti o zeleň (zachovať paulovniu ako ikonický strom) • odstrániť “urbánnu špinu” - rôznorodé reklamné zariadenia, stánky, nekoncpečne umiestnené smetné koše, parking státia, blokujúce chodníky, betónové kvetináče) • zvoliť sériu krokov, ktoré v krátkom časovom horizonte pomôžu námestiu aj obrazu mesta. Navrhnúť funkčné členenie námestia a malú architektúru, ktorá by posilnila funkcie stretávania, pobudnutia a priestor oživila. Zrealizovať priestorové a programové zmeny.

• naďalej zapájať komunitu do procesu rozhodovania, dotvorby prostredia a starostlivosti o tento priestor, a tak posilňovať identifikáciu komunity s prostredím, upevňovať pocit spolupatričnosti, spoluzodpovednosti a spoluvlastníctva. • sledovať ako sa tieto zmeny odrážajú na fungovaní námestia a okolitých priestoroch. Vyhodnocovať negatíva aj pozitíva uskutočnených zmien a operatívne prijímať kroky, pre zabezpečenie budovania úspešnej destinácie. • vytvoriť stratégiu pre dlhodobý management a prestavbu námestia. Formou verejnej architektonicko-urbanistickej súťaže hľadať podoby námestia, ktoré budú citlivo pracovať s kontextom a existujúcimi podmienkami mesta, ktoré budú rešpektovať a brať ako základné východisko potreby, názory a predstavy obyvateľov a návštevníkov, vyplývajúcich z procesu participatívneho plánovania.