Nomadic Arts Festival 2016

Nomadic Arts Festival 2016

Susedstvo a teritórium 23 - 25 September 2016 Bratislava nomadicartsfestival.com

© Braňo Bibel

facebook.com/nomadicartsfestival

Vitajte v našom Welcome to our susedstve! neighbourhood!

Tu, v malom zákutí Bratislavy, pod Hlavnou stanicou, leží naša štvrť so skrytou záhradou, tichými obytnými ulicami, parkom, za ktorý sme bojovali, vždy rušnou Šancovou ulicou a bohatým kultúrnym životom. Máme tu všetko, až na supermarket – ale kto potrebuje obchod, keď máme náš jedinečný a senzačný trh na Žilinskej!

Here, in a little corner of Bratislava, under the main train station, lies our little quarter, with hidden green garden, quiet residential streets, the park we fought for, the always busy Šancová street and a rich cultural life. Here we have it all, except for a supermarket, but who needs that when we have our beloved and heartful Žilinská market.

Pozývame vás na rozmanitý program plný hudby, umenia, predstavení, piknikov, výstav, prechádzok a stretnutí, do ktorého sme zapojili miestnych aj medzinárodných umelcov. Pripravili sme kopu aktivít, ale nájdite si čas aj na posedenie a relaxovanie na našej nomádskej pohovke, ktorá bude putovať štvrťou, alebo na tráve – a na stretnutie so susedmi aj s novými ľuďmi odvedľa. Toto je oslava susedstva. Radi sa s vami podelíme o túto slávnostnú chvíľu.

We are very excited to invite you to a diverse program of music, art, performances, picnics, exhibitions, walks and social get-togethers from both local and international artists. There will be plenty of activities and good time to sit, relax and chat on our nomadic sofa, on the green grass and to meet new people and neighbours.

This is a celebration of neighbourhood, and we are happy to share these moments with you.

Srdečne,

With warmth,

Tím Nomadic Arts Festivalu: Mads Floor Andersen, Dominika Belanská, Anna Ulahelová, Petra Nagyová a Viktorija Ilioska

Nomadic Arts Festival Team: Mads Floor Andersen, Dominika Belanská, Anna Ulahelová, Petra Nagyová and Viktorija Ilioska

© Braňo Bibel

Nomadic Arts Festival som nevybudoval sám, pomohli ho vytvoriť mnohí ľudia. Cítim, že toto je jeho silnou stránkou - že vznikal v procese, že ľudia pracovali spolu aj individuálne na spoločnom cieli.

Slovo festival pre mňa znamená festivitu, oslavu. Založil som festival so želaním oslavovať miesta, ich ľudí a vzťahy. Venovať pozornosť kvalitám miest, kde žijeme je aktom vytvárania domova, spôsobom, ako sa naladiť na miesta, kde žijeme a ktoré sa nás denne dotýkajú.

Nostalgický list od toho, ktorý zmizol Nostalgic Letter From the One Who Disappeared Ahojte, stojím medzi všetkým, čo je postavené, vašimi žilami a kosťami.

Vaša krv pulzuje v slede zvukov a tónov, keď čakáte na zelenú na semaforoch na Šancovej - zdá sa neskutočné, že len pár blokov ďalej sú krásne zelené miesta, plné pokoja, pozývajúce si sadnúť a relaxovať.

Vždy som miloval záhrady. Sú mi vzácne, možno preto, že som nikdy nežil na žiadnom mieste dosť dlho na to, aby som mal vlastnú. Keď som pred rokom prišiel, mali ste v okolí dve záhrady: jednu pod pyramídou a jednu vedľa policajnej stanice. Malo som možnosť ich obe zažiť, a bohužiaľ tiež pomáhať pri ich presune preč. Ľudia si v nich špinili ruky s úsmevom na perách. Tieto miesta ponúkali krásny spoločný sociálny priestor – rástli v ňom rastliny i vzťahy.

Dve záhrady zmizli, ale vyústili do jednej novej, ktorá vyrástla “na asfalte”. Myšlienka, že toto malebné miestečko na školskom dvore existuje, ma robí veľmi šťastným.

Počas posledných dvanástich mesiacov bola Bratislava mojím domovom. Nemusí sa vám to zdať veľa – boli ste už svedkami, ako tu prichádzajú aj odchádzaju celé životy – ale je to najdlhšie, čo som žil na jednom mieste za mnohé roky. Doniesol som si zo sebou projekt Nomadic Arts Festival (Nomádsky festival umenia), alebo len „Nomadic“, ako ho rád nazývam. Chcel som vytvoriť festival zameraný na susedstvo ako tému a vyprovokovať rozmýšľanie o susedstve okolo ulíc Karpatská, Šancová a Žilinská. Chcel som vytvoriť domov pre svoje telo a susedstvo na mieste, ktoré som nepoznal.

Vytvoriť domov a chápať ho ako nemenné miesto bolo pre mňa vždy komplexnou a zložitou vecou. Viac sa mi páči, čo navrhuje tanečník Simon Whitehead. Podľa neho je ‚prvým domovom‘ telo. Miesto alebo teritórium, v ktorom žijeme, je ‚druhý domov‘, alebo niečo, čo vzniká zvýšeným zmyslom pre uvedomenie si toho, kde sme. ‚Tretím domovom‘ je to, čo objavíme, keď začneme pracovať so sústavou telo – prostredie, aby sme vytvorili niečo nové.

(Lavery and Whitehead 2012, s. 114) Takže pre mňa domov nie je súkromným teritóriom, ale miestom, kde je moje telo vo vzťahu s okolím. Alebo inak: domov sú moje vzťahy k ľuďom, ktorých poznám a k uliciam a miestam v mojom malom teritóriu – toto všetko spolu ako celok je pre mňa domovom. Súhlasíte? Alebo to cítite inak? Myslím tým, že sa nedá všetko vtesnať do jedného pojmu či názvu. Viete, že nie je, povedzme, len jediná Bratislava, ale je ich veľa, každý má o nej vlastnú predstavu.

Tvoria spolu akúsi komplexnú asambláž, však? Či som priveľký romantik...?

Počas posledného roka sa mi podarilo stretávať mnohých ľudí, viacerí z nich pracujú v neziskovkách alebo vedú iniciatívy v susedstve.

Nomadic mi umožnil ich stretnúť a dal mi tak príležitosť zoznámiť sa so susedstvom podobným spôsobom, ako sa dá spoznať s človekom. Objavovať, ako sa vynárajú a vyvíjajú vzťahy. Cítiť sa súčasťou vnútra štvrte a môcť povedať, že som tu skutočne bol. Aj so zavretými očami sa vedieť dostať z jedného miesta na druhé.

Neexistuje návod ako spoznať miesto. Veď ako dobre poznáte aspoň svoje telo? Potom spoznávať miesto je ešte ťažšie, nemyslíte? Moja skúsenosť je, že miesto sa stále mení a hmýri a adaptovať sa na jeho rytmus chce čas – viac času, ako sa môže zdať. Spoznať mená ulíc, ľudí, ich reč, linky autobusov a čo všetko ešte! Zároveň je nemožné, aby sme sa pritom sami nezmenili. Pozrite na mňa – moje pohyby sa zmenili, môj jazyk sa zmenil, zmenil sa môj pohľad na svet a pijem toľko piva ako nikdy predtým! Snáď mi z neho nenarastie brucho...

Adaptovaním sa dostávame bližšie k miestu, kde sme, ale zároveň ďalej od miesta, z ktorého pochádzame. Ja som z Dánska, ale moja reč je zmesou angličtiny, rakúskej nemčiny, taliančiny, poľštiny, slovenčiny a dánštiny. Už sa to nedá jasne pomenovať... Hoci otvorene priznávam, že milujem rovnako bryndzu, parmezán, čedar aj dánsky modrý syr.

Keď sa prechádzam vašimi ulicami, mám pocit, že si vás vpisujem do pamäte svojich nôh, dychu a tela. Možno si ma nevšimnete ani nezapamätáte, ale už som vás začal spoznávať bližšie, intímnejšie. Je to jasné, som tu cudzincom, ale za posledný rok som sa vám dostal pod kožu a za fasády ulíc. Ovplyvnili ste ma. Dokonca hovorím s hrdosťou o vás a vašich nuansách. Milujem to, že viem, kam zájsť na dobrú kávu a zeleninu nakupujem na trhovisku na Žilinskej. Poznám skratky a príbehy budov, ktoré už nestoja... A zároveň viem tak málo – alebo skôr – ešte je toho toľko na prebádanie.

Dole ulicou kráčala žena. Poznal som ju, ale nevedel som si ju zaradiť.

Lopatoval som zeminu a pil čaj počas studených večerov.

Ružové neóny sexshopu, hneď vedľa fakt dobrej kaviarne.

Klub Randal plný ľudí.

Nová budova a rastúca tráva.

Hrajúce sa deti.

Slané palacinky a opustené ihrisko.

Drevená dedina – škoda, že som do teba nezašiel častejšie!

Teraz si spomínam na tú ženu – stretli sme sa a pokecali si na Žilinskej... Chytila ma za srdce... Ďakujem za vaše rozprestierajúce sa ulice a záhrady, vidím, ako v nich miznem… /////////////////////////////////////////////////////// Hello, I stand in between all that is built, your veins and bones. Your blood blowing by, in an array of pitches and tones – when you are waiting for the green light at Šancová it is impossible to imagine, that just a few blocks away you can find beautiful green areas, which offer calmness and a wish to sit down and relax.

I have always loved gardens. Maybe because I’ve never lived in one place long enough to have one. They are particularly precious to me.

When I arrived, you had two gardens: one under the pyramid and one next to a police station. I had the chance to experience them, though, unfortunately, also of helping take them away. The social space they offered and the people getting their hands dirty with a smile on their face, was beautiful - a common space for relations and plants to grow. However, as the two gardens disappeared,

For the past twelve months Bratislava has been my home, which might not sound like a lot to you – you have seen whole lives come and go here – but this is the longest I have lived in one place for many years. In my baggage I brought the project Nomadic Arts Festival, or just Nomadic (as I prefer) and the aim was to create a festival focusing on the theme of neighbourhood, as well as provoke the idea of building a social and communal neighbourhood around the streets of Karpatská, Šancová and Žilinská. To create a home for my body and a neighbourhood in a place I didn’t know.

Building a home and understanding it as a fixed place has always been a complex and difficult thing for me. Instead I like what dancer Simon Whitehead suggests: “the body is the ‘first home’, and the place or territory where we live is a ‘second home’, or perhaps something that is made through a heightened sense of awareness to where we are. The ‘third’ home is the home you discover when you start interacting with the assemblage body and environment to produce something new.“ (Lavery and Whitehead 2012: 114) Thus, for me, a home is not a private territory, but a place where my body is in relationship with my surrounding. Or to say it differently: home is the relations I have and the people I know and the engagement I have with the streets and places around my little territory – this, as a whole, is what home is to me. Would you agree with me or do you feel differently?

I mean, you cannot define anything into one aspect or thing or name.

You know that there is, for instance, not just one Bratislava, but many – everybody has their own idea of what it is. Together, these create a complex assemblage, right? Or am I being a romantic…? Nomadic was not built by a single person, it was built of many people who helped realize it. And I feel this is the strength of Nomadic - that the process and the festival were not made on its own, but instead from a cluster of people and processes working collectively and individually on a common goal.

had the chance to get under your skin and behind the surfaces only seen from the streets. You have affected me… I even speak proudly of you and the nuances you hold… I love that I know where to go to get a good coffee and I buy my vegetables at Žilinská Market. I know shortcuts, and stories of buildings that are no longer there. Yet, I also know so little… or rather there is much more to be discovered.

A woman was walking down the street – a woman I know, but I couldn’t place her.

I shovelled soil and drank tea on a cold evening; as the Randal bar was full of people.

The pink neon light from the erotic shop, next to a damn good coffee place.

New buildings and grass that grows.

Children playing, salty pancakes and a playground left to itself.

Drevená dedina, wish I had got to know you more…

Now I remember the woman… I have met her at Žilinská Market, you heart-catcher…

Thank you for your unfolding streets and gardens, as I see myself disappearing in them…

Srdečne / With warmth, Mads Floor Andersen zakladateľ festivalu / founder and director of the festival PS: Vďaka všetkým, ktorí takým alebo onakým spôsobom pomohli – kvôli vám všetkým je festival tým, čím je. / Thank you to everyone who has helped in one form or another, it is because of all of you that the festival is what it is. © Braňo Bibel

another emerged out of the asphalt…a beautiful little place, and knowing it is there, in the schoolyard, makes me very happy indeed.

The word festival means a festivity to me – a celebration.

To set up the festival was thus a wish to celebrate places, its people and their relations. To pay attention to the qualities of our locations is an act of making home, a way of tuning into the places where we live and into what touches us every day.

Over the past year, I have managed to meet people, NGOs and initiatives in the neighbourhood. Nomadic has allowed me to encounter them and has given me the opportunity to get to know a neighbourhood as you get to know a person. Discovering how relations emerge and evolve. Getting the feeling to be part of the area’s interior and the chance to say I was here. Close my eyes and know my way from one place to another.

There is no formula for getting to know a place. I mean, how much do you know your own body? Then getting to know a place must be even harder, don’t you think? Well, my experience is that a place is always moving and changing and it takes time to adapt to its rhythms - longer than people think. And it should take time too… you have to get to know street names, people, places, language, bus numbers and what not! – And in doing this it is impossible not to change. Look at me! – My movements have changed, my language has changed, my perception has changed. And I drink more beer here than I ever did before! I hope I’m not getting a beer belly! Anyhow, what I am trying to say is that I think adapting brings you closer to a place, but further away from where you came from… I’m from Denmark, but find that my language is a mixture of English, Austrian German, Italian, Polish, Slovak and Danish. It is no longer easy to tell… Though I openly admit that I love both bryndza, parmigiano, cheddar and blue cheese.

When I walk through your streets I have the feeling that I write you into the history of my legs, breath and body. You might not remember or notice me, but I have begun to get to know you more intimately. It is fair to say I am a foreigner here, but over the last year I have

Susedenie Neighbouring Dominika Belanská – spoluorganizátorka festivalu a kurátorka výstavy / co-organizer of festival, curator of exhibition tranzit.sk

Cez veľké nárožné okno máme z priestoru tranzit.sk výborný výhľad rovno na križovatku Karpatskej a Beskydskej ulice. Dnu vládne relatívny pokoj, ale akonáhle sa dvere otvoria, vleje sa dovnútra denný ruch, hrmot trolejbusov, áut i neďaleko prechádzajúcich vlakov. tranzit.sk prijal Nomadic Arts Festival ako príležitosť ponechať dvere dokorán, a dovolil nám naplniť jeho čisté výstavné priestory mnohými hlasmi, zvukmi, vôňami, obrazmi a príbehmi okolitej štvrte. Susedia a bývalí susedia, umelci aj “neumelci” prispeli do kolekcie svojimi predmetmi a výtvormi, spomienkami a myšlienkami, ktoré sa im viažu k susedstvu pod bratislavskou hlavnou stanicou.

Cez otvorenú výzvu sa do výstavy dostali napríklad archívne prvé výtlačky pouličného časopisu Nota bene, ktorý už 15 rokov vydáva Proti prúdu v dome naproti, alebo unikátna séria portrétov od známeho fotografa Ľuba Stacha, ktorá dokumentuje jeho niekdajších susedov - rodiny, ktoré žili na tejto ulici v osemdesiatych rokoch.

Stačí si nasadiť sluchátka - a prenesiete sa do živej atmosféry trhu

na Žilinskej ulici. Alebo sa zadívať na fotografie, aby ste zbadali jemné detaily na fasádach robotníckych domov na Palárikovej, ktoré ste si možno doteraz nevšimli, hoci si ňou denne krátite cestu. Prijmite naše pozvanie a príďte nanovo objavovať to, čo sa zdá známe a samozrejmé - svoje susedstvo. Dúfame, že vám výstava umožní pozrieť sa naň očami rozmanitých ľudí, ktorí v ňom spolu s vami žijú. Čo znamená susedstvo pre vás? Podeľte sa o svoj pohľad a skúsenosť. Každý deň sa vo výstave môžete zoznámiť a rozprávať so zaujímavými osobnosťami štvrte, napríklad režisérkou Annou Gruskovou, aktivistkou Soňou Párnickou, fotografkou Oljou Triaškou Stefanovič, či predajcom Nota bene Jurajom Dorušákom. Stanú sa pre vás “živými knižkami” a prezradia, ako sú ich životné príbehy späté s miestami a ľuďmi naokolo. /////////////////////////////////////////////////////// Through the big window in tranzit.sk, we have a great view of the street corner of Karpatská and Beskydská street. Here, inside, it’s nice and quiet, but as soon as the door opens, the stir and hustle of the busy traffic pours in. tranzit.sk has understood Nomadic Arts Festival as an opportunity to let the door wide open, and allowed us to fill its pure spaces with many voices, sounds and images of the quarter that surrounds it.

The exhibition collection was built gradually, via open call. This way came in the first archive issues of street magazine Nota bene, which has been made for the last 15 years by NGO Proti prúdu in the house on the other side of the street, as well as a unique series of portraits by renowned photographer Ľubo Stacho, who documented his neighbours - the families, who lived here in the 80’s. Put the headphones on - and find yourself right in the middle of the lively Saturday’s market in Žilinská. Or take a close look at the photos to notice the sublime details of facades of houses in Palárikova street, that you might have not noticed before, even though you use it as a shortcut every other day. You are welcome to re-discover what seems so well-known and obvious - your neighbourhood. We hope the exhibition will make it possible to see it through the eyes of the others - the diverse people, who share it with you.

And what neighbourhood means to you? Come share your view and experience. Everyday, you can get to know and debate with interesting personalities of the neighbourhood, such as film director Anna Grusková, local activist Soňa Párnická, photographer Olja Triaška Stefanovič, or Nota bene seller Juraj Dorušák. They will become “Human Books” for you to unveil how their life stories are bound with the people and places around.

nezatiahnu závesy, pozerám sa do ich obývačky. Oni ma zas môžu vidieť v mojej kuchyni. Nejak sme si na toto spolužitie zvykli a ani ho už nevnímame. Susedia nezaťahujú závesy a ja pred vstupom do kuchyne neriešim, či som do pol pása nahý. Naše byty prestali byť striktne súkromnou sférou a ako ich obyvatelia sme prijali fakt, že žijeme tam, kde je veľa ľudí a málo priestoru, teda v hlavnom meste.

Po schodoch Súkromný a verejný priestor sa v mestách nevyhnutne prelína. Priestor za hranicou bytu znesie veľa. Vysielame doň svoju lásku a dôveru, rovnako ako svoj nezáujem a ľahostajnosť. Kráčajúc schodiskom nášho bratislavského bytového domu natrafím na všeličo. Niečo mi pokazí náladu. Sáčok so smetím, ktorý bol vyhostený z bytu, lebo tam zapácha. Pozostatky z rekonštrukcie už rok opreté o stenu na medziposchodí.

Na schodoch však aj pookrejem. Z okna na chodbe trčí železná konštrukcia, na ktorú si niekto vešia svoju bielizeň. Necháva ju tam sušiť celý deň a zjavne mu ani nenapadne, že by mu mohol bielizeň niekto vziať. Pri dverách stojí retro stojan na kvetináče a na každom bidle sedí izbová rastlina, o ktorú sa očivodne niekto s láskou stará. Keď vyjdem z brány, vidím v okolí rozkvitnuté predzáhradky - neuveriteľné výtvory ľudí, ktorí si uvedomujú zraniteľnosť svojej snahy a napriek tomu sadia, okopávajú a plejú.

Poďte ďalej Keď som sa do nášho domu v Bratislave nasťahoval, vnímal som spoločné priestory i náš vnútroblok ako medziúzemie, ktorým musím rýchlo preplávať na jedno nadýchnutie, aby som sa vynoril v bezpečí anonymnej ulice. So zadržaným dychom som stretával iných plavcov, ktorí sa ponáhľali k svojim dverám a ten jeden nádych nám často nedovoľoval sa ani pozdraviť. Pod hladinou sa konali aj domové schôdze. Všetci to chceli mať rýchlo za sebou a každý šiel každému na nervy, veď kto by sa siahodlho chcel rozprávať a ešte milo, keď mu chýba vzduch.

Postupne sme kalnú vodu susedskej existencie vypúšťali a začali sme experimentovať, ako ju nahradiť trochou čerstvého vzduchu. Skúsili sme privátne a verejné trochu prepojiť. Navzájom sa tieto sféry môžu jemne dotknúť bez toho, aby stratili svoju podstatu. Otvoriť sa cudzím vzbudzuje obavy. Niekedy však stojí za to dvere otvoriť a cudzieho pozvať ďalej. Vyskúšal som si to dvakrát.

© Michal Huštaty

Bol som vyčerpaný z domových schôdzí, organizovaných na schodisku, kde na seba susedia zazerali ako na šíriteľov nového typu kvapavky prenosnej vzduchom. Navrhol som teda občasné stretávanie výboru vlastníkov, teda akejsi užšej rady starších, priamo v bytoch.

Atmosféra sa zmenila, komunikácia zlepšila. Zrazu sme nestáli na biedne osvetlenej a studenej chodbe, boli sme na návšteve. Na mieste, kde sa k hostiteľovi i k ostatným hosťom má správať prívetivo. Do vzťahov sa s vyzutými topánkami dostala väčšia ohľaduplnosť, hlasy sa stíšili. Ľudia prestali byť výhradne vlastníkmi a obhajcami svojich práv, začali byť susedia.

Dnu je von Inside is outside Dušan Martinčok – Susedia na dvore Nedeľa / Sunday, celodenný program / all-day program

Keď umývam riad vo svojom prenajatom byte v Luxemburgu, ponad drez sa pozerám na balkóny budovy oproti. Sú vzdialené len pár metrov. Zreteľne vidím i počujem, čo sa na nich deje. Keď susedia oproti

Druhý experiment s pootvorením súkromného priestoru bolo založenie susedského“book-klubu”. Na inzerát prišlo ku mne domov sedem čitateľov z našej štvrte. Niektorých som poznal, niektorých som nikdy predtým nevidel. Dohodli sme sa, že sa budeme pravidelne stretávať a diskutovať o prečítanej knihe. Bol to fajn večer, ale nebol som si istý, či láska k literatúre dokáže vytvoriť dostatočný tmel v skupine cudzích ľudí. Pochybnosti boli zbytočné. Prvé stretnutie sa uskutočnilo pred viac ako tromi rokmi a susedský book-klub v septembri chystá svoje 38. stretnutie.

Doma je vonku V septembri to v rámci Nomadic Arts Festivalu skúsime presne naopak. Nebudeme vnášať verejné prvky do bytu, ale naopak privátnu sféru prenesieme von, na ulicu. Našu obývačku presťahujeme do pasáže vedúcej do nášho vnútrobloku, teda do verejného priestoru, ktorým denne prejde niekoľko desiatok ľudí. Strávime v nej celý deň

V mestách niekedy vidno ľuďom až do obývačky. Niekomu to vadí, iní si na to zvykli. Ak do žiadnej nevidíte, nemusí vám to byť ľúto.

Postavíme vám ju do cesty. /////////////////////////////////////////////////////// When I wash the dishes in my rented flat in Luxembourgh, I often observe the balconies right in front of my kitchen window. They are just a few feet away. I can clearly see and hear what goes on on them. Sometimes, the neighbours don‘t draw their curtains and I can see right inside their living room. Similarly, they can see me in my kitchen. Somehow we got used to this togetherness and we hardly notice it anymore. My neighbors don‘t bother to draw their curtains and I don‘t care if I walk around half naked. Our flats are no longer a strictly private territory and we, their inhabitants, have come to accept the fact that we live in a place with a lot of people and little space, that is, in the capital.

Walking down the stairs The private and the public necessarily overlap in cities. The space beyond our flats can endure a lot. We send out in to it our love and trust, as well as our indifference and ignorance. When I walk down the stairs of our Bratislava house, there‘s a lot I encounter. Sometimes it gets me down. A dustbin bag laid outside the door, too smelly for someone‘s flat. Sad remnants of some refurbishment, that have been propped against the wall of the landing for a year.

The second experiment with opening up our private space was the neighbourhood bookclub. I put up an advertisement inviting anybody from the area to join. Seven people responded and came to my home. I knew some of them, others I met for the first time. We agreed we would meet regularly and talk about a book. It was a nice evening, but I kind of doubted I would see those strangers again.

I shouldn‘t have been so sceptical. That meeting took place more than three years ago. Our bookclub is meeting for the 38th time, reading its 38th book this september.

At home outside For Nomadic Arts Festival, we shall try it the other way around.

We won‘t be bringing a public element into someone‘s flat. We‘ll take our private sphere out to the street. Our living room will all be moved to the passage leading into our courtyard, that is to say to the public space walked across by dozens of people every day. We shall spend our day in the same manner as if we were home. The passersby will suddenly realize they are in someone‘s home. How will they react? Will they accept an invitation for coffee? Will they feel like their space is being invaded? How will it feel for us as those being “at home”?

In cities we can sometimes see inside other people‘s living rooms.

Some people are bothered by it, others don‘t mind. If you can‘t see inside anybody‘s living room, don‘t be sad. We will put ours right in your way. © Robert Paršo / Salónik

rovnako, ako by sme ho trávili doma. Prechádzajúci z ničoho nič zistia, že sa bez pozvania ocitli v cudzom byte. Ako zareagujú? Nechajú sa pozvať na kávu? Budú mať dojem, že ich niekto ukracuje o ich priestor? Aký to bude pocit pre nás “domácich”?

It‘s not rare however, that I cheer up. I pass a metal construction attached to a window frame, that juts out of the window like a tongue. Somebody uses it to dry their washing. They leave the laundry unattended and they clearly don‘t think someone might take it. There is a retro plant rack by a door. An array of beautiful plants is looking comfy on all of its shelfs. Some neighbour clearly looks after them.

When I walk outside our building I see lovely front gardens - incredible creations of anonymous people who surely realise the vulnerability of their effort, but they sow, water and weed regardless.

Please come in When I moved into our building in Bratislava I saw the common areas and also our courtyard as a scary no man‘s land. I knew I have to dive through it on a single breath and resurface in the security of a street. Breathless, I would meet other divers who rushed to their doors and the single breath was barely enough for us to say hello.

Even the monthly owners‘ meetings were held under the water. We all wanted to get it done with, everybody was tense and irritable.

Understandably so, it‘s hard to converse at length and politely, when there‘s no air.

We gradually started to get rid of the murky water and we tried to find ways to get the fresh air in. We experimented with connecting the private and the public. Those two spheres can overlap without losing their substance. It can be scary to open up to strangers. However it‘s worth a shot to unlock the door a ask a stranger in. We tried it twice.

I was drained by the owners‘ meetings that were held in an ugly common area by the staircase, where the neighbours scowled at each other as if a flu virus was in the air and no one wanted to catch it.

I suggested, that the owners committee, a small group of elected neighbours, would meet in someone‘s flat. I was the first to invite them in. The atmosphere changed and the communication got better. All of a sudden there was no cold, badly lit staircase where no one could sit down. We were in someone‘s living room, we were guests. And guests treat their host and other guests with respect. With the shoes taken off people stopped being just owners defending their rights, they began to be neighbours.

Príbehy tisíc a jednorazovej vidličky Roberta Parša

Stories of Thousand and One Disposable Fork by Robert Paršo Zuzana Duchová – kurátorka a hýbateľka / curator and moving agent, Salónik Piatok / Friday, 15:30 – 17:00

V piatok vás zoznámime so staničným prostredím prostredníctvom projektu grafického dizajnéra Roberta Parša. Svoje detstvo strávil na Malinovského 11 a v okolí. Tak ako sa cestovateľ vracia na svoje obľúbené miesta, Paršo sa vracia k svojej téme. Snaží sa vkladať motív predmetu jednorazovej spotreby do tisícich kontextov.

Ekológia a post-ekológia, hacking každodennosti, vizuálny smog, hranice medzi umením readymade-ov a “normálnym bordelom”, to sú všetko témy, ktoré nás na stanici zaujímajú. Tiež nevieme s istotou na prvý pohľad dešifrovať, či si z nás autor robí srandu, alebo to myslí vážne. Či je to obsesia, alebo naopak legitímna odnož umenia.

Podobné je to aj pri pohľade na vizuálnu komunikáciu Hlavnej stanice: nespočetné množstvo prekrikujúcich sa odkazov a vizuálnych posolstiev, ktoré môžeme čítať, ako chceme…Navštívime kultové eskalátory, nástupište 6, kaviareň “Ícéčko”, fotoautomat, a uvidíme, čo ešte. Stanica dokáže svojimi príbehmi prekvapiť, stačí sa zastaviť a načúvať.

Okrem mnohých notoricky známych zákutí skrýva stanica aj prezidentský salónik. Priestory salónika pôsobia ako prirodzený kultúrny

highlight komplexu negatívne vnímaných staničných budov.

Využívanie netradičných priestorov na umelecké účely je vo svete dlhodobým trendom a my ho chceme aplikovať na lokálne prostredie a poskytnúť tak platformu na dialóg rôznych skupín, ktoré sa na komunikačnom uzle, akým stanica rozhodne je, stretávajú.

Prezidentský salónik vnímame ako kultúrny brownfield. Nie je fyzicky zanedbaným priestorom, ide skôr o stratený relikt minulých čias slávy železníc. Na hlavnej stanici tiež svojho času pôsobilo Kultúrne stredisko. Na toto dedičstvo by sme chceli nadviazať a posunúť význam názvu salónik smerom k výstavnej a propagačnej činnosti aj smerom k širšej verejnosti.

Hlavná stanica je priestorom príchodov a odchodov. To, čo ju charakterizuje, je neustály pohyb. Chceli by sme, aby Salónik ako kultúrne miesto ponúkol možnosť zastavenia sa, vystúpenia z jej pravidelného rytmu a to tak v prípade cestujúcich, ako aj v prípade ľudí, ktorí na Hlavnú stanicu prídu možno po prvý raz za iným účelom ako cestovaním, či odprevádzaním. /////////////////////////////////////////////////////// On Friday, we will introduce you to the environment of a train station through a project of graphic designer Robert Paršo. He spent his childhood in the neighbourhood around Malinovského 11. Just like a traveller returns to his favourite places, Paršo returns to his topic.

He tries to include the theme of a disposable object in thousands of contexts. Ecology and post-ecology, hacking of the everyday, visual pollution, a border between art of ready-mades and a “normal mess”, these are all the topics that interest us at the train station.

However, at first, it’s impossible to tell for sure if the author is making fun of us or not. We cannot tell whether it’s an obsession or a genuine form of art. It’s similar while looking at the visual communication of the Main train station: an endless number of messages and visual legacies, which you can interpret however you want…

We will visit the cult escalators, platform 6, café “Ícéčko”, fotomachine and else! The Main train station can unveil surprising stories, just stop and listen.

Except for the notoriously known corners, the train station also hides the presidential parlour - Salónik. The interior of the parlour acts as a unique cultural highlight of the complex of negatively perceived railway buildings. The use of non-traditional spaces for artistic purpose is a long-term trend in the world and here we try to apply it locally - and provide a platform for dialogue for various groups, which at such a communication node as the station is, inevitably meet.

We perceive the presidential parlour, Salónik, as a cultural brownfield. It is not a physically run-down space, it is more a lost relict of the golden times of the railways. There even used to be a cultural centre a long time ago in the station. We would like to pick up this heritage and move the importance of the name Salónik towards exhibiting and propagation, and towards wider public.

The Main train station is a place of arrivals and departures. It is characterized by continual movement. We would like Salónik to be a cultural spot that offers an option to stop, step out of its regular rhythm - both for the travellers, as well as for people who come there for the first time for other reason than to catch a train or send someone off on their journey.

Karpatská Amnesty Martin Sýkora – Amnesty International Slovakia Sobota / Saturday, 20:30

Amnesty International Slovensko sídli na Karpatskej už dlho. Tak dlho, že nikto zo súčasného zloženia kancelárie si nepamätá odkedy.

Moje prvé osobné stretnutie s kanceláriou Amnesty a teda aj s Karpatskou sa odohralo pred dvoma rokmi v pekné augustové ráno. Bol to deň môjho pohovoru. Moja cesta viedla Šancovou a Beskydskou až k budove, v ktorej sídli Amnesty. Akurát, že vtedy som o tom ešte nevedel. Hľadal som totiž žltú tabuľku so sviečkou, no nikde som ju nemohol nájsť. Nakoniec som musel zavolať do kancelárie, aby ma

naviedli na správnu cestu, čo sa nakoniec aj podarilo.

Odvtedy sa Karpatská a aj jej okolie zmenili. Niektoré, pre nás tak samozrejmé veci, ako Očko s domácou kuchyňou a medzinárodnou hudbou, tu už nie sú. Je paradoxné, že odchod Očka priamo ovplyvnil zrejme viac ľudí na tejto ulici, ako keby z Karpatskej odišla Amnesty.

Očko sa počas svojho pôsobenia zameriavalo hlavne na blízke okolie (čo sme mnohokrát ocenili počas obedňajšej pauzy). My sa snažíme svoje pôsobenie zameriavať na celé Slovensko, či už rôznymi petičnými akciami, vzdelávaním na školách, alebo upozorňovaním na neprávosti. Na nedostatok práce na Slovensku sa, žiaľ, nemôžeme sťažovať. Našim cieľom je pomôcť zastaviť porušovanie ľudských práv a často je potrebné ľuďom pripomenúť, že tieto práva má každý z nás. Veľa ľudí sa ma pýta, prečo pracujem v Amnesty. Je to preto, že verím, že aj jednotlivec môže prispieť k zlepšeniu nášho sveta, nášho Slovenska, našej Bratislavy, našej Karpatskej ulice.

Naša práca zasahuje aj Karpatskú a okolité ulice. Viacerí ľudia sa o tom mohli presvedčiť v júni, keď sme organizovali Živú knižnicu spolu s tranzit.sk, ktorý sa nachádza “čo by kameňom dohodil” od dverí Amnesty na druhej strane cesty, oproti budove, kde sídlime spolu s inými firmami. Práve preto je pre nás dôležité zúčastniť sa Nomadic Arts Festivalu, ktorý krásne prepojí život ľudí a organizácií v okolí.

Karpatská a jej okolie pre nás v kancelárii znamená niečo viac ako len prechodný domov na 8 hodín denne (ale veľakrát aj viac). Je pre nás pevným bodom nášho snaženia o lepšie Slovensko a lepší svet.

Ak niekedy pôjdete hore Karpatskou ulicou, na ľavej strane si všimnite čierny dom s dvomi strešnými oknami. Sme tam... /////////////////////////////////////////////////////// For a long time now, Amnesty International Slovakia has been located on Karpatská. In fact, it’s been there so long that none of the current employees remembers since when. My first personal encounter with the Amnesty office and Karpatská took place two years ago on a nice August morning. It was the day of my job interview. The road I took stretched from Šancová and Beskydská to the building where Amnesty is located. I didn’t know that back then.

I was searching for a yellow sign with a candle on it, but I couldn’t find it. I ended up calling the office and asking them for directions, which worked out.

Since then, Karpatská and its surroundings changed. Some of the things, which we took for granted such as Očko with its traditional meals and international music, are not here anymore. It’s a paradox that the disappearance of Očko seemed to have directly affected more people on this street than if Amnesty disappeared. During its existence, Očko focused on the surroundings (which we appreciated during lunch breaks). We try to focus on whole Slovakia, whether it’s through various petitions, through education at schools or by raising awareness of injustices. Unfortunately, we can’t complain about lack of work in Slovakia. Our goal is to stop the violation of human rights and it’s often necessary to remind people that every one of us has these rights. A lot of people ask me why I work at Amnesty. I do because I believe that even an individual can help improve our world, our Slovakia, our Bratislava, our Karpatská.

Our work affects also Karpatská and the surrounding streets.

Several people could have experienced this in June when we organized Human Library together with tranzit.sk, which is located just across the street from Amnesty. That’s why it’s so important for us to be a part of Nomadic Arts Festival, which will wonderfully connect the lives of people and organizations in the neighbourhood.

For us in the office, Karpatská and its surroundings mean way more than just a temporary home for 8 hours a day (or even more). It’s a solid point for our effort for a better Slovakia and a better world. If you ever happen to go up Karpatská street, look to the left and you’ll notice a black house with two skylights. We’re there...

Miesta Places A4 – priestor súčasnej kultúry A4 – priestor súčasnej kultúry organizačne zastrešuje Nomadic Arts Festival 2016.

Ich kultúrny priestor v budove YMCA na Karpatskej 2 už niekoľko rokov prináša to najlepšie zo súčasného divadla, hudby, tanca a filmu. Je tu niečo pre každého a ich príjemný bar je skvelým miestom na posedenie. Ak máte radi experimentálnu hudbu, nenechajte si ujsť koncerty, ktoré počas festivalu A4 uvedie: Negativland a The Blackwood Incident v piatok a Bazel a Whithe v sobotu.

A4 – Space for Contemporary Culture is the organizer of the Nomadic Arts Festival 2016. Their cultural space in YMCA (Karpatská 2) brings you the best of contemporary music, dance, theatre and film. Here is something for everyone and with their cool chilled out bar, it is definitely a place worth hanging out. If you like experimental music, there are great concerts during Nomadic: Negativland and The Blackwood Incident on Friday and Bazel and Whithe on Saturday. www.a4.sk

mini Art mini Art galéria sídli v budove YMCA na prvom poschodí. Poskytuje príležitosti na prezentáciu diel mladých umelcov do 35 rokov, študentov umenia a absolventov. mini Art vás uvíta počas festivalu tak ako vždy - s milým prístupom a otvorenou náručou. Príďte si pozrieť dve výstavy – fotografie nášho susedstva od Alberta Gramegnu a intímny fotografický dokument Andrei Boldišovej. Okrem toho v ich priestoroch uvidíte aj dve performancie. mini Art gallery resides in the well known YMCA building, just upstairs from A4. They provide opportunities for young artists, students and graduates (under 35) to present their work. And then they are just truly lovely and welcoming, so come and experience their two exhibitions - Alberto Gramegna‘s photographs of the neighbourhood and Andrea Boldišová’s intimate photographic document. They will also host two perfomances. www.miniart.sk

Mobilná záhrada Karpatská Mobilné záhrady sú susedské záhrady na nevyužívaných pozemkoch v Bratislave.

Občianske združenie Vnútroblok, ktoré sa snaží premieňať mestské priestory na miesta pre ľudí, pomohlo so založením jednej takejto záhrady aj v našom sused-

stve. Toto príjemné zákutie na školskom dvore na Karpatskej ulici otvára počas festivalu svoju bránu pre každého. Príďte a navštívte záhradu v sobotu a oslávte tohtoročnú úrodu spolu so susedmi, ktorí tu záhradkárčili, dožinkovým piknikom.

Môžete si aj zameniť zaváraniny, ktorých máte priveľa - lečo za džem, či cviklu za uhorky! Na pikniku sa môžete podeliť o jedlo s ostatnými a užijete si podesenie medzi zeleninou, bylinkami a kvetmi, ako aj pravú rómsku muziku. „Mobilné záhrady“ (Mobile gardens) are shared gardens located on neglected grounds in Bratislava. The civic assosiation Vnútroblok, which acts to transform urban spaces for places for people, helped create one of these gardens in our neighbourhood.

This pleasant corner at a schoolyard on Karpatská street opens its gate for everyone during the festival. Come and visit the garden on Saturday and celebrate this year‘s harvest with a picnic together with the neighbours who gardened here. You can even exchange preserves you have too many of - pickles for jam or beetroot for cucumbers. Come and share food with others and enjoy sitting between vegetables, herbs and flowers and an evening concert of an authentic gypsy music. www.vnutroblok.sk

Amnesty International Slovakia Vedeli ste, že sídlo slovenskej pobočky najväčšej ľudsko-právnej mimovládnej organizácie na svete je práve v našej štvrti?

Amnesty International Slovakia spája ľudí, ktorí sa snažia zastaviť porušovanie ľudských práv. Mobilizujú verejnosť, organizujú verejné protesty, petície a kampane, píšu listy a lobujú u vládnucich a zodpovedných, vzdelávajú o ľudských právach. Okrem toho Amnesty tiež robia tzv. živé knižnice, ktoré pomáhajú búrať predsudky - namiesto teórie, prednášky či filmu o ľudských právach mladým ľuďom svoj výnimočný životný príbeh rozprávajú jeho skutoční hrdinovia a hrdinky. Spolu s Amnesty sme pripravili živé knižnice o susedstve v priestore tranzit.sk. A priamo v malebnej záhradke pri Amnesty sa s vami o príbehy štvrte podelí Anna Grusková.

Did you know that the Slovak branch of the largest human-right NGO in the world is located in our neighbourhood? Amnesty International Slovakia connects people, who try to stop the violation of human rights.

They mobilize the public, organize big protests, petitions and campaigns, write letters and lobby by the decisionmakers and educate about human rights. Amnesty also organizes „Human Libraries“ which help fight against prejudice - instead of theory, lectures or movies about human rights, the heroes tell their stories directly to young people.

Together with Amnesty we‘ve prepared live libraries about the topic of neighbourhood in the space of tranzit.sk. And right

at Amnesty‘s, in a cozy little garden, Anna Grusková will share her stories from the hood. www.amnesty.sk

tranzit.sk tranzit.sk sa zameriava na prezentovanie slovenského a medzinárodného súčasného umenia, umelecko-historický výskum, rozvoj kritického myslenia a prekračovanie disciplín prostredníctvom výstav a publikácií.

Program sa tiež zameriava na kľúčové témy dnešnej spoločnosti, ako samoorganizácia, sociálna zmena, ekológia, mestský priestor, či migrácia. Pri organizovaní podujatí, prednášok, diskusií, workshopov a sympózií často spolupracuje s lokálnymi vzdelávacími inštitúciami (VŠVU, STU BA , Trnavská univerzita a iné). tranzit.sk focuses on the presentation of Slovak and international contemporary art, on art historical research, the development of critical thinking and on the crossing of disciplines through exhibitions and publications. Its program also concentrates on issues of today’s society such as self-organisation, social change, ecology, urban space, migration. While organising events, lectures, discussions, workshops and symposia tranzit.sk often collaborates with local educational institutions (AFAD and VŠVU BA, STU BA, Trnava University and others). www.sk.tranzit.org

Mačinézy V tejto „mačacej kaviarni“ si môžete vychutnať kávu či koláčik, a potešiť sa všadeprítomnými mačičkami. Jej majiteľkám záleží na tom, aby sa mali mačky dobre, a preto organizujú pravidelne mačacie blšáky - výťažok z nich putuje do útulkov a organizáciám za práva zvierat. (Pomôžu vám, aj ak by ste si chceli mačku z útulku adoptovať.) V sobotu ich blšák môžete zažiť u Susedov na dvore. Pre Nomadic si pripravili ešte jednu hudobnú lahôdku - v sobotu poobede u nich zahrajú výnimočný akustický koncert The Ills!

Otvorené Pon-Pia: 11:00 - 21:00, So-Ne: 14:00 - 21:00 At this „cat café“ you can enjoy coffee, cake and relax in the company of cats from shelters. So not only you can leave with hearthwarming feeling, but also leave with the kitty that is looking for a loving home.

They also organize flea markets, to support animal shelters and organizations for animal rights. On Sunday, come for the flea market at Susedia na dvore. Mačinézy will also bring a real treat to Nomadic – an accoustic concert of a renowned Slovak band The Ills!

So drop by on Saturday and enjoy the music, coffee, cakes - as well as Pau art – Paulína Lišková. Open Mon-Fri: 11:00 am - 9:00 pm, Sat-Sun: 2:00 pm - 9:00pm www.macaciakaviaren.sk

Susedia na dvore

Trhovisko Žilinská

Susedia na dvore vytvárajú otvorenú komunitu, ktorá funguje v jednom zo staromestských vnútroblokov. „Otvorení sme nie len tým, že náš vnútroblok nie je uzatvorený bránami a mrežami, ale aj tým, že u susedov oceňujeme rozmanitosť. Od roku 2011 sa snažíme prelomiť anonymitu susedského spolunažívania v hlavnom mesta rôznymi podujatiami na našom dvore.

Organizujeme koncerty, bazáre, premietania i čitateľské kluby. Sporadicky polupracujeme s blízkym centrom pre ľudí bez domova Domec , ktorého pracovníkov i klientov považujeme tiež za susedov. Každoročne sa stretávame na čítačke z kníh Kristy Bendovej, ktorá bývala v jednom z domov tvoriacich náš vnútroblok.“ V nedeľu vás zakladatelia iniciatívy Susedia na dvore, Dušan Martinčok a Michal Huštaty privítajú vo vnútrobloku na Björnsonovej ulici doslova ako doma. Dvor sa naplní aktivitami pre deti, debatami aj blším trhom. Nevynechajte ani predstavenie Divadla SkRAT.

Poďte a zažite to, čo mnohí nazývajú srdcom susedstva. Skvelé Trhovisko Žilinská je skutočne živým miestom s autentickými predajcami, ktorí ponúkajú vlastné kvalitné domáce produkty z malých fariem. Kúpte si ovocie či zeleninu, tradičný koláč, nechajte si poradiť dobrý recept. V sobotu ráno objavíte medzi paradajkami a uhorkami aj umenie a iné prekvapenia.

Susedia na dvore (Neighbours in the Courtyard) form an open community, which operates in one of the courtyards in the hood. „We‘re not only open because our courtyard is not closed off by gates, but also because we appreciate diversity. Since 2011 we‘re trying to break the wall of anonymity between neighbours in the capital city though various events in our courtyard. We organize concerts, bazaars, screenings and book clubs. Occasionally we cooperate with the nearby daycare centre for people without home Domec, whose workers and clients we consider our neighbours too.

Every year we meet at the reading of Krista Bendová‘s books, who lived in one of the houses which form our courtyard.“ On Sunday, the founders of „Susedia na dvore“, Dušan Martinčok and Michal Huštaty will welcome you in the courtyard at Björnsonova street as if it was your home.

The courtyard will fill with activities for children, debates and a flea market.

Also don‘t miss the play of Divadlo SkRAT!

Námestie slobody je miesto poznačené svojou zložitou históriou i problematickou prítomnosťou. Niektorí ho poznajú len ako zanedbaný priestor na prechádzku so psom, stretnutie s priateľmi s fľaškou alkoholu či ako miesto veľkých verejných protestov.

Myslíme si, že toto mimoriadne miesto si zaslúži viac lásky - preto sme hrdí na to, že ho máme aj na našej festivalovej mape.

Pridajte sa k nám na finále festivalu v nedeľu o 20:30 a oslávte s nami toto miesto a susedstvo so špeciálnou zvukovou inštaláciou Jonáša Grusku. Z ikonickej fontány, ktorá už dlho nefunguje, bude teraz prúdiť zvuk namiesto vody!

www.facebook.com/susedianadvore/

Kunstverein Bratislava Kunstverein nie je galériou. Kunstverein je miestom, ktoré slúži na komunikáciu medzi súčasným umením a zberateľom, autorom a percipientom. Na adrese Šancová 42 vždy nájdete zaujímavé diela slovenských umelkýň a umelcov.

Kunstverein is not a gallery. Kunstverein is a place that facilitates communication between contemporary art collector, author and percipient. An exhibition of an interesting Slovak artist is always on display here at Šancová 42. www.facebook.com/Kunstverein-Bratislava

Come and experience what by many is called the heart of the neighbourhood.

The wonderful Zilinska Market is truly a lively place with authentic sellers offering quality ‚home-grown‘ produce and a warm atmosphere. So come along, buy some fruits, veggies or home-made cakes, have a chat - and experience art and other surprises on Saturday morning. www.trhoviskozilinska.wordpress.com

Námestie slobody

Namestie slobody is known as a place of faded history and problematic present, used mostly for walking your dog, hanging out with friends and a bottle of alcohol, and occasionally for big public protests. We think it is a remarkable place, which needs much more love, thus we are proud to have it on our festival map. Join us there in the festival finale on Sunday at 8.30 pm to celebrate the place and the neighbourhood with a special site-specific installation by Jonas Gruska, which will make the square‘s iconic fountain spill sound instead of water.

Divadlo bez domova / Pisztoryho palác „Našim hlavným poslaním je práca s marginalizovanými skupinami obyvateľstva netradičnou umeleckou formou, ako je divadlo, performance, tanec alebo spev.

Momentálne tvoríme hlavne s ľuďmi bez domova, s telesne postihnutou mládežou a mládežou zo sociálne znevýhodnených rodín, s ľudmi s psychiatrickou diagnózou, po výkone trestu, ale aj so študentmi a dobrovoľníkmi...“ Divadlo bez domova dáva priestor na zviditeľňovanie rôznych sociálnych tém, ktoré sú v komerčnej umeleckej sfére prehliadané. Spája umelecké so sociálnym, aby pomáhali

narúšať stereotypy voči marginalizovaným skupinám, ktoré v spoločnosti existujú.

Na svojej domovskej scéne v Piszotoryho paláci zahrajú aj pre Nomadic Arts Festival už v piatok večer. „Our mission is to work with marginalized groups of people in an unsual way, in the form of theatre, performance, dance or singing. At the moment, we work mainly with people without a home, with disabled and socially disadvantaged young people, with people diagnosed with psychiatric disorders, with people who served their prison sentence but also with students and volunteers.“ Divadlo bez domova (Theatre without home) raises awereness of various social themes, which are ignored in the commercial art sphere. It brings together the artistic with the social to help diminish stereotypes towards marginalized groups which exist in our society. www.divadlobezdomova.sk

Salónik / Hlavná stanica Salónik – kultúrne občerstvenie je iniciatívou Zuzany Duchovej a Zuzany Ivaškovej zo združenia Local Act. V roku 2015 k projektu “pristúpil” aj Ján Pernecký a združenie rese arch. Zaoberajú sa možnosťami kultúry v priestoroch bratislavskej Hlavnej stanice. Pracujú so širokým významom slova kultúra, ktoré má svoj pôvod v latinskom coleo/colere – obrábať, kultivovať prostredie. Spravidla raz do mesiaca organizujú na stanici kultúrne podujatie.

Salónik – Cultural Refreshments is an initiative of Zuzana Duchová and Zuzana Ivašková under the Local Act initiative.

The Presidential Waiting Room at the Central Railway Station in Bratislava is a natural highlight of the complicated train station complex, currently awaiting reconstruction. The train station is a crossroad and a natural place of movement. On this heterogeneous intersection they would like to create a unique, temporary, cultural space with episodic artistic program aimed at the professional arts sector as well as the casual passers-by.

The initiative approaches culture in its wide meaning expressed in the Latin root of the term „colere“, which means to cultivate, grow and live. www.salonik.sk

Drevená dedina

Zelovoc Koszikla

Táto krčmička za trhom na Žilinskej je tým pravým susedským miestečkom. Má dekor, čaro aj tempo starých čias. Určite odporúčame navštíviť a dať si pivo, kofolu alebo víno, alebo sýte tradičné jedlo. Ak ste v blízkosti trhu na Žilinskej, určite sa tu zastavte.

Rodina Petra Kosziklu prevádzkuje už mnoho rokov stánok so zeleninou a ovocím na Trhovisku Žilinská, na rohu od Kýčerského ulice (hneď za stánkom s mliečnymi výrobkami). Kúpite u nich výborné sezónne domáce ovocie a zeleninu, ako aj exotickejšie plody z dovozu.

K nákupu vždy pribalia aj úsmev a povzbudivé slová. Svojich stálych zákazníkov (nielen) zo susedstva poznajú po mene, dokonca aj podľa hlasu, keď prichádzajú spoza rohu. Počas našich aktivít v štvrti sme sa s nimi zoznámili, keď sme posedávali na našom gauči „So fa So good“ vedľa ich zelovocu. Veľmi sa tešíme, že sa zapojili aj do festivalu - v tranzit.sk nájdete od nich doslova výstavné kusy! Nakúpiť si u nich môžete každý deň okrem nedele.

This tavern behind Žilinska Market is a true neighbour of the area. Decorated with a particular aesthetics, charming and and with a pace of the old times. A must visit, for a beer, kofola or wine in soda glasses, or a satisfying traditional meal. When visiting Žilinská Market, make sure to swing by.

Lacinka Malá palacinkáreň na rušnej Šancovej je rodinný podnik s viac ako dvadsaťročnou tradíciou. Overené miesto na zavŕšenie dlhej cesty vlakom, ktoré sa na nič nehrá a nájdete tam presne to, čo sľubuje jeho názov - lacné palacinky na všemožné sladké aj slané spôsoby. Pred okienkom na palacinky sa tu stretávajú rôznorodí ľudia.

Tradíciou je aj na použitú tácku niečo napísať či nakresliť a pripnúť ju na nástenku.

© Andrea Kalinová

This small pancake place on the busy Šancová street is a family business with more than 20 years of tradition. A place recommended after a long train journey, here you can find exactly what its name suggests - cheap pancakes, sweet or salty.

Diverse people meet at the counter.

A custom is also to write or draw something on your used paper plate and pin it to their bulletin board.

For many years now, Peter Koszikla’s family has been running a fruit and vegetables stall at Marketplace Žilinská, on the corner of Kýčerského street (right behind the dairy kiosk). You can buy local seasonal produce as well as imported exotic goods. Along with your purchase, you get a kind smile and encouraging words. They know their regular customers by names and even recognize them by voice, when they come from behind the corner! We got to know them during our activities in the quarter, while sitting on our „So fa So good“ sofa right next to their shop. We’re very excited to include them in the festival, they contributed to the neighbourhood collection in tranzit.sk with some pieces worth exhibiting! They are open every day except Sunday.

Susedia Neighbours Aliancia Fair-play „Pozeráme politikom na prsty, prinášame nezávislý občiansky pohľad a snažíme sa ponúkať dobré riešenia.“ Aliancia Fair-play sa venuje odhaľovaniu korupčných káuz, obhajobe práva na informácie, kontrole verejných obstarávaní, monitoringu justície a zverejňovania otvorených dát. Okrem toho, že upozorňuje na systémové problémy a konkrétne zlyhania politikov, snaží sa aj o vyvodzovanie zodpovednosti a prichádza s návrhmi na zmenu nefunkčných zákonov. Aj táto organizácia s jasnou misiou sídli v našej štvrti! „We take a close look at what the politicians do, we bring independent civic view and try to offer good solutions.“ Alliance Fair-play is dedicated to unveil corruption scandals, defend the right to information, control of public competitions, monitor justice and decisionmakers, and publish open data. Apart from highlighting the systemic problems and concrete errors of politicians, they also make a push to draw responsibility and come up with proposals for changes of law. We are proud this organization with such a responsible mision is part of our neighbourhood! www.fair-play.sk

Proti prúdu – NOTA BENE Občianske združenie Proti prúdu už 15 rokov sídli v našej štvrti a pomáha ľuďom bez domova integrovať sa do spoločnosti.

Vydáva časopis NOTA BENE, ktorý predávajú ľudia v núdzi a ľudia bez domova v mnohých Slovenských mestách. Proti prúdu pracuje tiež v oblasti prevencie bezdomovectva, pozitívne vplýva na postoje verejnosti voči ľuďom bez domova, zamestnáva a pomáha s oddlžovaním ľudí bez domova - napríklad cez projekt Nosiči batožín na bratislavskej Hlavnej stanici.

Pravidelne organizuje odbornú koneferenciu Ľudia bez domova, intenzívne pracuje na zmene zákonov súvisiacich s problematikou a iniciovalo vznik Národnej stratégie prevencie a riešenia bezdomovectva.

Organizuje spoločenské a kultúrne podujatia, vydáva odborné publikácie, knihy z pera predajcov, či prvú rozprávkovú knihu pre deti o bezdomovectve Zatúlaný gombík.

Túto knižku bude počas festivalovej nedele čítať všetkým deťom zo susedstva herec David Hartl. Predajcov časopisu NOTA BENE môžete stretnúť počas festivalu na viacerých miestach, neváhajte ich podporiť kúpou časopisu!

The non-profit organization Proti prúdu

resides in the area’s only social house, where they create, edit and distribute NOTA BENE magazine, as well as other publications, which are sold by people in need and homeless people around Slovak cities. They work on the prevention of homelessness, positively impact public attitudes towards homeless people, improve the employability of homeless people and provides debt assistance (Luggage Porters project). They also regularly organize conferences focused on homelessness and work intensely on the legislation related to homelessness and debts, having initiated a national strategy to prevent and deal with homelessness.

This very September they are celebrating the 15th anniversary of their existence and work, based in the neighbourhood!

Congratulations!

All kids of the hood can enjoy the reading of their book for kids about homelessness on the festival Sunday, performed by the actor David Hartl. You can also meet some of their vendors offering the magazine around the festival - so make sure to say hello or also support their work by its purchase. www.notabene.sk

Vagus / Domec Úlohou združenia Vagus je sprevádzať ľudí bez domova bludiskom ich života tou správnou cestou. Vytvára pre nich rôzne inovatívne služby. Jednou z nich je denné integračné centrum Domec, ktoré sa nachádza v susedstve na Mýtnej ulici. Ľudia sem môžu prísť, umyť sa, obliecť do čistých šiat, najesť sa, porozprávať a v prípade potreby im poskytnú odbornú pomoc. Sme hrdí na to, že máme v susedstve takéto dôležité miesto. Klienti združenia Vagus sa v rámci festivalu zapoja do realizácie projektu So fa So Good na Šanci.

The role of the NGO Vagus is to guide homeless people in the labyrinth of their lives through the right way, by providing innovative services. One of them is integration daycare centre Domec, located in the neighbourhood in Mýtna Street.

People can come here and have a shower, get clean clothes, eat and relax, find out about job opportunities or ask for treatment. It is a place we are proud to have in the neighbourhood. As a part of the festival, Vagus is cooperating on the project So fa So Good na Šanci. www.vagus.sk/domec

Účastníci Contributors

Berková, Leontína (SK) tranzit.sk

Andersen, Mads Floor (DK)

Nedeľa / Sunday, 16:30 Mads Floor Andersen sa vo svojej umeleckej činnosti zaoberá performanciou a performatívnymi exploráciami. Jadrom jeho práce je snaha vytvárať stretnutia a podnietiť dialóg. S týmto cieľom tiež v roku 2014 založil Nomadic Arts Festival.

Tak ako v predošlých ročníkoch, aj tento raz Mads nielen organizuje umelecký program festivalu, ale aj vystúpi s performanciou zo svojej série Breath / Break.

Mads Floor Andersen’s work span within the realm of performance and performative explorations. The core of his practice is to facilitate and create meetings and points of dialogue. With this aim he also founded the Nomadic Arts Festival in 2014. As in the previous years, Mads not only curates this year‘s art program, but will also perform his series Breath/Break.

ba:zel (CZ/PL) Sobota / Saturday, 20:30 Hudobným experimentom bude venovaná aj sobotná noc v A4 - priestore súčasnej kultúry. Pražský Bazel naplní vzduch kreatívnymi zvukovými kombináciami – dopraj ich svojim ušiam.

Saturday night at A4 - space for contemporary culture will also be dedicated to experimental music. The Prague–based Bazel will fill up the air at the bar with creative sound combinations - so indulge your ears.

Belanská, Dominika (SK)

tranzit.sk Dominika Belanská je spoluorganizátorka festivalu Nomadic Arts Festival. Pochádza z Prievidze. Do Bratislavy prišla pred 10 rokmi za štúdiom architektúry na VŠVU. Odvtedy sa už sťahovala 7-krát, a spoznala tak viaceré bratislavské sídliská i susedstvá, miestne problémy aj potenciály. Za najlepšie využitie svojho času a energie považuje to, že miestnym ľuďom pomáha premieňať nevyužívané alebo zanedbané mestské priestory na zmysluplné, príjemné a bezpečné miesta. S našou štvrťou ju spája projekt prvej strešnej mestskej záhrady POD PYRAMÍDOU, ktorú v roku 2014 založila spolu s iniciatívou NA STRECHE a Jedlé mesto, o.z. na terasách Slovenského rozhlasu. Dominika pracuje na mestských projektoch, ktoré prepájajú neziskový, verejný a súkromný sektor v záujme pozitívnej spoločenskej zmeny. Publikuje a prednáša doma aj v zahraničí. V rámci festivalu tiež kurátoruje výstavu Susedenie / Neighbouring v tranzit.sk, založenú na príspevkoch zo susedstva.

Dominika Belanská co-directs the Nomadic Arts Festival 2016. She grew up in Prievidza and came to Bratislava to study architecture at AFAD some 10 years ago. Since then, she has moved already seven times, so she got to know many districts and neighbourhoods of Bratislava, discovering its problems as well as potential. She considers that the best use of her time, energy and knowledge is to help local people to transform the underused or neglected urban spaces into meaningful, pleasant and safe places. She has been involved in our neighbourhood since establishment of the first rooftop urban garden POD PYRAMÍDOU, which she co-founded in 2014 as a part of initiative NA STRECHE and NGO Jedlé mesto, on the terraces of Slovak Radio. She is vested in projects, in which the non-profit, public sector and business are cooperated present to bring a positive social impact. She has been published and invited to give lectures in Slovakia and abroad. As a part of festival, she also curates the neighbouhood-sourced exhibition Susedenie / Neighbouring .

Leontína študuje na VŠVU v Bratislave v Ateliéri Laboratórium fotografie. Vo svojej aktuálnej tvorbe sa odvoláva na problémy samotného fotografického média, jeho formálnej ako aj obsahovej a spoločenskej rovine. „Analyzujem jeho vzťah ku skutočnosti, jeho spoločenské postavenie a zmeny fotografie pod vplyvom nepretržitého technologického vývoja. Vo svojej tvorbe sa parelelne venujem dokumentárnej fotografii a jej vzťahu k banálnej realite a jej prežívaniu.“ Leontína studies at AFAD Bratislava in Atelier Laboratory of Photography. In her current work, she refers to the problem of the photographic medium itself, its formal, content and social levels. She analyses its relation to the reality, its social status and changes in photography under the influence of continuous technology development. Paralelly, she has worked with documentary photography and its relationship to the banal reality.

Bhreathnach-Cashell, Sinead (N-IRL) Sobota / Saturday, 16:00 Nedeľa / Sunday, 12:00 Sinead je medzinárodne pôsobiaca umelkyňa, ktorá cez hru na verejných miestach skúma, ako naše prostredie formuje to, čo prežívame, ako objavujeme a myslíme. Susedov preto pozývame na jej hravú performanciu „Dobrodružstvá na ihrisku“ - zúčastniť sa aktivít môžu deti aj dospelí, aby sa mohli podeliť o skúsenosti, zručnosti a vedomosti. V sobotu v Mobilnej záhrade Karpatská, v nedeľu u Susedov na dvore.

believe on his blog: dontbelievephoto.blogspot.com.

He maps and provokes the public sphere also through the project of social communication called‚‘Mesto medzi nami“.

Sinead is an internationally practising artist who through “play” in public places investigates how the environment shapes our experience, exploration and thinking.

The neighbours are invited to take part in her project ‚Playground Adventures‘ where they can share their wealth of experience, skills and knowledge. So come and play, both adults and children are welcome - on Saturday at the Mobile garden Karpatská, on Sunday at Susedia na dvore.

Boldišová, Andrea (SK) mini Art

Bobáková, Miroslava (SK)

Andrea Boldišová je subjektívne zameraná dokumentárna fotografka, ktorej práce boli vystavené na Slovensku, v Čechách a v Rakúsku. Jej projekt „Krehkosť“ je intímnou sériou o identite a zápase. Otvára príbehy, reflektuje existenciálne pocity mladých ľudí putujúcich životom. Niekedy sa človek ocitne v cudzom prostredí, prekročí hranice, nielen rodnej krajiny, ale aj vlastnej komfortnej zóny. Výstavu v mini Art galérii kurátoruje Petra Cepková.

Piatok / Friday, 19:00 „Vyštudovala som etnológiu, ktorá je pre mňa spolu s antropológiou zdrojom pre porozumenie toho, čo znamená byť ľuďmi – v rôznych prostrediach a situáciách.

Aktuálne sa zaoberám problematikou ľudských práv žien a dievčat a ich rozvojom a posilňovaním. K problematike mesta a verejných priestorov sa približujem rada.

Verejné priestory vnímam ako miesta pre bezpečné, slobodné a autonómne (seba) vyjadrenie sa rôznych ľudí, skupín, spoločenstiev. Na meste ma fascinuje jeho mnohotvárnosť, to, aké podmienky sa v ňom tvoria a podporujú pre spolužitie a dobrý život.

Radosť mi robí pozorovať i uvažovať nad prienikmi a interakciami ľudí s prostredím, nad rôznymi podobami jeho z(ne)významňovania.“ Miroslava žije v našej štvrti a o svoj pohľad na susedstvo – osobný, ako aj odborný – sa s nami podelí ako „živá knižka“ v tranzit.sk. „I studied ethnology, which for me – together with anthropology – is a source of understaning what it means to be human – in various environments and situations.

At the moment, I am invested in the issue of women’s rights and their development and empowerment. I also like to address the issue of the city and public space. I think of the public realm as a place for a safe, free and autonomous self-expression for various people, groups and communities. What fascinates me about the city is its diversity, the conditions which are created in it and which support the coexistence and the quality of life. I like to observe and think about the links and interactions of people with the environment, and about the various forms they make it meaningful – or meaningless.“ Miroslava lives in our quarter and will share a personal, as well as professional perspective of what means neighbourhood as a Human Book in tranzit.sk

Andrea Boldišová is a subjective and documentary photographer, whose work has been exhibited in Slovakia, Czech Republic and Austria. Her photographic project “Frilness“ opens stories of times when one finds oneself facing foreign environment and crossing the boundaries, either those of his/her homeland or his/her comfort zone. Curated by Petra Cepková at mini Art gallery.

Connolly, Brian (N-IRL) Sobota / Saturday, 08:30 Multimediálny umelec Brian Connoly vytvára diela viažuce sa na miesto a kontext, či sú to verejné sochy, asambláže, performancie, alebo jeho vlastný formát, tzv.“inštal-akcie“.Jeho diela našli uplatnenie po celom svete. Inicioval a kurátoroval rôzne projekty a podujatia v zahraničí.

Multi-media artist Brian Connolly creates works, which relate to ‘place’ and context.

He employs a wide range of artistic processes, and has created work throughout the world as well as initiated and curated events and projects internationally.

Čejka, Palo (SK) Bibel, Braňo (SK) tranzit.sk Cieľom dokumentaristu Braňa Bibela je odhaľovať potenciál prostredia, ktoré každodenne užívame. Čo je bežné, môže byť aj jedinečné a naopak - a dopátrať sa toho snaží pomocou objektívu. Tomu, čo ním zdokumentuje, môžete uveriť (alebo len neveriacky hľadieť) na jeho blogu dontbelievephoto.blogspot.sk. Verejnú sféru mesta mapuje a provokuje aj prostredníctvom projektu sociálnej komunikácie „Mesto medzi nami“.

Braňo Bibel‘s documentary mission is to uncover the potential of the environment we use every day. What is common, can be exceptional and vice versa - he tries to uncover this through his lens. And in what he sees through it, you might or might not

tranzit.sk Palo Čejka je umelec, grafický dizajnér, spevák kapely Kamoško a Kokosko, DJ Reverend, slam-poetrista, aj učiteľ. Svoj ateliér má v našej štvrti a dlho tu aj býval.

Vyštudoval grafický dizajn a fotografiu, venuje sa grafike, najmä linorytu, jeho ilustrácie nájdete vo viacerých publikáciách.

Palo Čejka is an artist, a graphic designer, the singer of Kamoško a Kokosko, DJ Reverend, a slam poet and a teacher.

His studio is located in our neighbourhood and he‘s lived here for a long time too.

He studied graphic design and photography, nowadays he focuses on graphic, mostly on linocut, his illustrations have enriched various publications.

si ich dramatizované príbehy netradične vonku - u Susedov na dvore.

Divadlo SkRAT is the neighbourhood’s home-grown theatre company, with base in A4 - space for contemporary culture. They work exclusively with their themes and scripts and they will bring a mixture of improvisation, personal stories and views on the neighbourhood. Come and hear their dramatised stories in Susedia na dvore’s courtyard.

Gallery mini Art presents architect Alberto Gramegna‘s photographic project A City Neighborhood, where he explores the bizarre face and particular architecture of our neighbourhood, changing fast between past and future.

Divadlo bez domova (SK) Piatok / Friday, 20:00 Divadlo bez domova ukáže v hravej hereckej koláži, že v živote ľudí, čo sa pokúšajú odraziť od dna, je nielen strach zo spoločnosti a budúcnosti, ale aj dostatok humoru, pozitívneho myslenia a bojovnosti. Kuca Paca je inscenácia, prostredníctvom ktorej môže divák dostať tú najpodstatnejšiu informáciu – bezdomovec je len nálepka. Nálepka, ktorú nosí človek, ktorého hodnota sa stratou domova nezmenšuje. Predstavenie bolo pôvodne naskúšané štyrmi hercami a jednou herečkou, ale postupne sa rozrástlo na všetkých členov a členky jedinečného hereckého súboru Divadlo bez domova, ktoré má svoju domácu scénu v Pisztoryho paláci. „Divadlo bez domova“ will demonstrate the fear from society and the future but also humour and positive thinking and bravery that is present in the lives of people who are trying to bounce back from the bottom, in a playful acting collage. Kuca Paca is a play that delivers the most important piece of information: that „homeless“ is simply a label. A label worn by a person whose worth doesn‘t decrease if he/she has no home. The play was originally rehearsed with 4 actors and 1 actress, but over time it grew to include all members of Divadlo bez domova.

Their home scene is Pisztory palace.

Gruska, Jonáš (SK) Nedeľa / Sunday, 20:30

Deimling, Johannes (D) Piatok / Friday, 17:30 Johannes Deilming má za sebou performancie po celom svete. Na Nomadic Arts Festivale bude v dvojitej úlohe - ako učiteľ PAS | Performance Art Studies, a ako umelec - prinesie svoju neskutočne vizuálnu, hravú a objavnú performanciu, ktorú sa neoplatí premeškať!

Johannes Deimling has performed multiple times across the world. He comes to Nomadic Arts Festival 2016 as a teacher of PAS | Performance Art Studies, as well as artist - he will bring his wonderfully visual, play and explorative performance to the festival - it is something not to miss!

Jonáš skúma psychoakustické vlastnosti zvuku a vytvára nezvyčajné zvukové inštalácie, ktoré pracujú s vlastnosťami materiálov a priestorov, v ktorých vznikajú a rezonujú. Pre Nomadic Arts Festival pripravuje zvláštny zvukový zážitok, pre ktorý si môžete prísť v závere festivalu k ikonickej fontáne na Námestí Slobody.

Jonáš Gruska explores the psychoacoustic qualities of sound, through field recordings and site-specific sound installations, based on resonant properties of spaces and materials. For Nomadic Arts Festival he prepared a unique sound experience, which you can come enjoy to the iconic fountain in the Square of Freedom in the festival‘s finale.

Grusková, Anna (CZ/SK) Piatok / Friday, 19:00

Gramegna, Alberto (IT) mini Art

Divadlo SkRAT (SK) Nedeľa / Sunday, 17:15 Divadlo SkRAT je domáce divadelné zoskupenie so sídlom v A4 - priestore súčasnej kultúry. Pracujú výlučne s vlastnými námetmi a scenármi a prinášajú zmes improvizácie, osobných zážitkov a pohľadov zo susedstva. Príďte a vypočujte

Architekt a fotograf Alberto Gramegna namieril svoj objektív na naše susedstvo, pozoroval „ako sa jeho štruktúra rýchlo mení medzi minulosťou a budúcnosťou“.

V galérii mini Art sa podelí o svoj pohľad na ulice, architektúru a bizarnosť štvrte pod hlavnou stanicou.

Sobota / Saturday, 20:30 Anna Grusková je filmová a divadelná režisérka a taktiež rozhlasová autorka. Śtudovala divadelnú a filmovú vedu na Karlovej univerzite v Prahe. Viedla veľa domácich a medzinárodných projektov (America, Brides, Sarcophagi and ATMs, The Theatrical World 1839-1939), na ďalších sa podieľala ako autorka (Donaudrama, Chance ‚89). Jej drámu Rabínka uviedlo Slovenské národné divadlo. Režírovala dokumentárne filmy Rabínka (2012, K2 Production a Slovak TV), Návrat do horiaceho domu (2014, Anzio a Múzem Slovenského národného povstania)

(visual) and Martin Lukáč (accordion), which was initiated by Roberta Štěpánková (dance, poetry) in 2015 with the idea of a common inter-artistic collaboration on the base of instant composition. At the place of home, instead of home is a piece created by a common instant trialogue between visual images, dance and music.

It is about the search for a place of home, which we acquire and abandon in times of chaotic desire. It is a performance that is created always anew and at the same time, its line is clearly given by the poetry inherent to the piece. The audience is i n each moment invited to let their own imagination participate through the associations, memories, images and dreams of home. The performance was realized in Bátovce in Divadlo Pôtoň as a part of the project „Centrum umenia a kreativity“ (The centre of art and creativity).

Supported by Slovak Arts Council.

Anna Grusková is a film, theatre and radio author and director. She graduated from Theatre and Film Studies at Charles University in Prague, Czech Republic. She led many domestic and international artistic projects (America, Brides, Sarcophagi and ATMs, The Theatrical World 1839-1939), on others she participated as an author (Donaudrama, Chance ‚89). Her drama Rabbi Woman was staged in Slovak National Theatre. As a filmmaker, she directed documentary films Rabbi Woman (2012, K2 Production and Slovak TV), Return a ot the Burning House (2014, Anzio and The Museum of the Slovak National Uprising) about WWII heroines Gisi Fleischmann and Haviva Reick. In 2015 she founded her own production company Reminiscencie. She lives in Bratislava, and has been for many years an active part of the neighbourhood‘s cultural life.

Ďakujeme za fotku, Sarah Kelčíková :-)

o hrdinkách druhej svetovej vojny Gisi Fleischmann a Haviva Reick. V roku 2015 založila vlastnú produkčnú spoločnosť Reminiscencie. Býva v Bratislave a dlhé roky je aktívnou súčasťou kultúrneho života susedstva.

Hudek, Milan & Glass, Július (SK) Sobota / Saturday, 11:00

Haládik, Štefan Krištofovičová, Dáša Lukáč, Martin Štěpánková, Roberta (SK)

Nedeľa / Sunday, 21:30 Umelcov Štefana Haládika (gitara, perkusie), Dáše Krištofovičovej (vizuál), Martina Lukáča (akordeón) a Roberty Štěpánkovej (tanec, poézia) spojila v roku 2015 predstava o medziodborovej spolupráci na báze instantnej kompozície. Vytvorili spolu predstavenie (na)miesto domova, ktoré čerpá zo vzájomného a okamžitého trialógu medzi obrazmi, tancom a hudbou. Je o hľadaní miesta domova - miesta, ktoré si osvojíme a opustíme v čase chaotickej túžby. Divák je v každom okamihu pozvaný, aby dovolil vlastnej predstavivosti zúčastniť sa cez asociácie, spomienky, predstavy a sny o hľadaní domova. Dielo bolo realizované počas rezidenčného pobytu v Divadle Pôtoň, Bátovce v rámci projektu Centrum umenia a kreativity.

Projekt sa uskutočňuje s podporou Fondu na podporu umenia.

A collaboration of artists Štefan Haládik (guitar, percussion), Dáša Krištofovičová

Sobota / Saturday, 16:30 Milan a Július vytvoria v uliciach štvrte miesto, kde sa môžu stretnúť, posedieť si a hovoriť s ľuďmi z okolia. Kľúčom k tomu im bude gauč, ktorý postupne prenesú na rôzne miesta. Posaďte sa na ulici ako doma, a zanechajte na gauči odkaz susedstvu!

Projekt So fa So Good na Šanci organizujeme v spolupráci so združením Vagus.

Huštaty, Michal & Martinčok, Dušan (SK / LUX)

Nedeľa celodenný / Sunday, all–day Michal a Dušan sú hybnou silou iniciatívy Susedia na dvore. Už niekoľko rokov spájajú svojich susedov cez spoločné akcie a zlepšujú spoločne priestor, ktorý zdieľajú.

O čo všetko zo svojho súkromia sa dokážeme podeliť so svojimi susedmi? What is the realation between private and public like in a neighbourhood? Michal and Dušan otvoria témy medzi verejným a súkromným vo svojej inštalácii ’Dušo: “Donesiem ti čaj, Mišobel?”’, počas ktorej prenesú svoju obývačku von na dvor a všetkých pozývajú na čaj, posedenie a rozhovor o knihách.

Michal and Dušan are the driving energy behind initiative Susedia na dvore / Neighbours in the Courtyard. They have been since a couple of years supporting common interests of their neighbours of all ages by organizing various events and doing improvements in their shared space. How much can you share with your neighbours?

What is the relation between private and public like in a neighbourhood? Michal and Dušan join forces to address these issues with their installation ‘Dušo: “Do you want some tea, Mišobel?‘, in which they bring their living room outside and invite everyone for tea, book club and to hang out.

Milan a Július will create a cozy spot in the street, where they can sit and chat with people. The key element in their venture will be a sofa, which they will bring around the quarter. Join them and feel like at home in the streets, have a talk with them and write a note to the neighbourhood on the sofa. The So fa So good na Šanci project is coorganized by NGO Vagus.

Chalani z chatrče (SK) Sobota / Saturday, 19:00 Chalani z Chatrče sú to najlepšie, čo vyváža Moldava nad Bodvou. Pripravte sa na ozajstnú rómsku muziku!

Chalani z chatrče are the best what Moldava nad Bodvou can export. Get ready for the authentic gypsy music!

však nedokončil, podľahol chorobe. Jeho obrazy sú pre nich v Domci symbolom toho, že ľudia bez domova majú svoje sny, a majú aj silu ich dosiahnuť. Tiborove obrazy budú po prvýkrát vystavené v tranzit.sk, ako súčasť výstavy Susedenie / Neighbouring.

Chelmis, Spyros​ & Mougios, Konstantinos​​ (GR)

tranzit.sk Spyros Chelmis je nezávislý dizajnér a architekt špecializujúci sa na 3D-rendering a digitálny obsah pre potreby architektov, interiérových dizajnérov, developerov aj jednotlivcov. Narodil sa v Aténach, rovnako ako architekt Konstantinous Mougious. Ten vyštudoval inžinierstvo na Technologickom Inštitúte a magisterské štúdium absolvoval na STU v Bratislave v odbore architektúra a urbanizmus.

Spyros Chelmis is a freelance designer and architect specializing in 3D architectural rendering and digital content suited to the needs of architects, interior designers, real estate developers and individuals. He was born in Athens, Greece, as well as the architect Konstantinos Mougios. He studied civil engineering in Technological Institute of Athens and obtained his Master’s degree in architecture and urban design from Slovak University of Technology in Bratislava.

„Tibor Juráš, was an artist by his whole being. You would have noticed him for sure.

He was contemplative, elegant, a Bohemian. The fact, that he didn‘t have a home, absolutely didn‘t stop him from following his dream. He saw art everywhere and was constantly in an act of creating something.

The pieces were created in very difficult conditions, but with a joy of a child,“ say people from NGO Vagus, who knew Tibor.“Even though he is not with us anymore, we want his paintings to be seen, because that was his dream.“ For them at Domec, daycare and integration centre at Mýtna street, which he visited often, Tibor‘s paintings are a symbol, that people without home also have the strength to follow their ambitions and achieve them. Tibor‘s paintings will be exhibited for the first time officially in tranzit.sk as a part of exhibition Susedenie / Neighbouring.

tion with the help of artistic interventions and alternative forms of protest.

Lišková, Paulína (SK) Sobota / Saturday, 15:00 „Umelecké meno Pau som dostala v zbožňovanom Španielsku, kde som žila 4 roky. Zvieratá úprimne milujem už od útleho detstva, a preto asi nikoho, kto ma pozná neprekvapí, že sú hlavnou a nekončiacou inšpiráciou mojej tvorby.

Obdivujem pestré farby, ktoré nás obklopujú. Keďže nie je možné, aby som všetkým opusteným zverkám poskytla domov, pomestia sa aspoň na plátno.“ „I got my artistic name Pau during visit in my beloved Spain, where I lived for 4 years.

I sincerely love animals since my early childhood, so anybody who knows me will not be surprised that animals are my main inspiration. I adore bright colours that are everywhere around us. Since it is not possible to find home for all of the lonely and sheltered animals, at least I can harbor them in my paintings.“

Kalinová, Andrea (SK) tranzit.sk

Juráš, Tibor (SK) / Kollárová, Petra OZ Vagus

Andrea Kalinová študovala na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave na katedre fotografie a iných médií v Ateliéri výtvarnej fotografie Miloty Havránkovej. Doktorandské štúdium absolvovala na Katedre intermédií a multimédií VŠVU, kde jej dizertačnou prácou bol prienik medzi výtvarným umením a urbánnym aktivizmom. V roku 2011 iniciovala projekt Opustená (re)kreácia, ktorý sa zaoberá popularizáciou zanedbanej, opustenej alebo ohrozenej kúpeľnej architektúry 20. storočia a možnosťou jej zachovania pomocou umeleckých intervencií a alternatívnych foriem protestu.

tranzit.sk „Tibor Juráš bol umelcom celým svojím bytím. Nemohli ste si ho nevšimnúť. Bol hĺbavý, elegantný a bohémsky. To, že nemal domov mu vôbec nebránilo ísť za svojim snom. Videl umenie vo všetkom a tvoril neustále. Diela tvoril v ťažkých podmienkach, no s úprimnou detskou radosťou,“ hovoria o Tiborovi ľudia z OZ Vagus, ktorí ho poznali. Navštevoval ich denné a integračné centrum Domec na Mýtnej ulici a bol súčasťou integračného programu, ktorý

Andrea Kalinová studied photography and other media at the Academy of Fine Arts and Design in Bratislava, in the studio of photographer Milota Havránková. She did her PhD. in Intermedia and Multimedia at AFAD, and dedicated her dissertation to the intersection between art and urban activism. In 2011 she initiated the project Abandoned (re)creation, which deals with the popularization of neglected, abandoned or endangered spa architecture of the 20th century and the possibilities of its conserva-

Mazalová, Iliašová Dada (SK) Sobota / Saturday, 15:00 „Som Dada Iliašová Mazalová a okrem získania vysokoškolského vzdelania 3. stupňa som porodila 3 deti v priebehu piatich rokov, naučila sa robiť kysnuté cesto, behať 6 km, zapletať priberaný cop, ale ešte stále neviem zvládnuť, keď niekto mešká, keď sa moje deti hádajú, netolerujem lži (ani ježiško pod stromom, ani bocian v pôrodnici), ľahko spyšniem a ťažko odpúšťam. Viem počúvať. Milujem svojho manžela, svoj život zasväcujem Bohu a vo vzťahoch hľadám najmä prímerie.

Aj v časoch keď je Tesco nonstop otvorené, radšej pýtam vajce od susedy, a to aj napriek

tomu, že som extrémne paranoidná.“ Dada realizovala vo svojom susedstve na sídlisku Radvaň v Banskej Bystrici niekoľko projektov, napríklad výmenu obrazov z klinca na klinec v 8 rodinách, a tiež aktívne oslovovala susedov a priateľov, ale aj cudzích ľudí, aké priateľské gesto by mohli niekomu venovať. Môžete sa inšpirovať jej „Slovníkom priateľského gesta“ a stretnúť ju ako „živú knižku“ v rámci výstavy Susedenie / Neighbouring v tranzit.sk. „My name is Dada Iliašová Mazalová. Except from acquiring 3rd grade university education, I gave birth to three children in a course of five years, learned how to make yeast dough, run 6 km, do a french braid, but I still cannot handle when someone is late, when my children fight, I don‘t tolerate lies (no Santa bringing christmas gifts or a stork that delivers children), I get proud easily and forgive with difficulty. I know how to listen. I love my husband, devote my life to God and look for peace in relationships. Even in these times when Tesco is open non-stop I rather ask for an egg from the neighbour even though I‘m paranoid.“ Dada realized several projects in her neighbourhood Radvaň in Banská Bystrica, for example an exchange of paintings from nail to nail in 8 families. She also adressed neighbours, friends but also strangers about what friendly deed they would do for someone. You can get inspired by her „Dictionary of Friendly Gesture“ and meet her as a Human Book, as a part of the exhibition Susedenie / Neighbouring in tranzit.sk.

Oosh, Joe (Mitteleuropa) Piatok / Friday, 18:00 Joe Oosh je migrant, ktorého ste si nikdy nepriali, tulák, ktorý blúdi v spoločenským a politickým životom a zasahuje do sivých zón každodenného života. Na festivale v rámci svojej performance Arrival Zone bude skúmať Trhovisko Žilinská, miesto stretnutí a príležitostí predávať a kupovať, ako aj širokej škály informácii a kontaktov.

Joe Oosh is the migrant you never wished for. A maverick tracing the social, the political, and intervening in the grey zones of the everyday. As part of Nomadic Arts Festival he will present his piece Arrival Zone, an exploration of Zilinska market, a place for meeting and the opportunities to buy and sell, as well as offer a wide range of information and connections.

Paršo, Robert (SK) Negativland (US) Piatok / Friday, 20:00 A4 - priestor súčasnej kultúry vám prináša to, v čom je najlepší: predstaví nádielku zahraničnej experimentálnej hudby. Ak sa cítite dobre na nových vlnách a beatoch, americká kapela Negativland je pre Vás to pravé.

A4 - space for contemporary culture brings you what they are best at: presenting an international heavyweight of experimental music and sound. If you are into new waves and beats, the american Negativland is a band not to miss.

freedom“. He spent his childhood in our neighbourhood, at Malinovského 11 and its surroundings. He dreamed of becoming an automobile designer when he was in highschool. He was brave enough to start studying at Technical University in Brno.

Thanks to God and The Velvet Revolution, which interferred with his studies. we have safe cars now. In the „new times“ he started to travel, paint and drink more than is usual.

He focused on applied arts and graphic design, studied at the AFAD in Bratislava, worked in garphic studio SEPTEMBER and founded his own brand STUPIDesign.

Piatok / Friday, 15:30 Robert Paršo sa narodil v Bratislave, keď vymizli všetci dobrí hudobníci a Rusi nás prišli zachrániť pred slobodou. Svoje detstvo strávil v našej štvrti, na Malinovského 11 a v okolí. Počas štúdia na strednej škole v Trnave sníval o kariére automobilového návrhára. Bol natoľko trúfalý, že začal študovať na Vysokom učení v Brne. Vďaka bohu a Zamatovej revolúcii, ktoré prerušili jeho štúdium, dnes môžeme riadiť bezpečné autá. V “nových časoch” začal cestovať, maľovať a piť viac, než je bežné. Zameral sa na úžitkové umenie a grafický dizajn. Študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, začal pracovať v grafickom štúdiu SEPTEMBER a založil si vlastnú značku STUPIDesign.

Robert Paršo was born in Bratislava „when all the good musicians dissapeared and the Russians came to save us from

Párnická, Soňa (SK) Piatok / Friday, 19:00 Soňa Párnická žije v Starom Meste už vyše 45 rokov. Aj jej zásluhou sa podarilo v dlhoročnom spore zachrániť pred zastavaním park v našej štvrti na ulici Belopotockého, ktorý tento rok po obnove znovu otvoria. Soňa sa dlhodobo aktívne venuje riešeniu káuz a problémov týkajúcich sa životného prostredia a miestneho života v Bratislave, je súčasťou iniciatívy Bratislava otvorene, Iniciatívy za zachovanie Trhoviska Žilinská a tiež poslankyňou v miestnom zastupiteľstve. Svoj odkaz susedstvu zanechá prostredníctvom Živej knižnice - príďte sa s ňou zoznámiť a porozprávať o živote v štvrti v piatok večer do tranzitu.

Soňa Párnická has lived in the Old Town for more than 45 years. Thanks to her too, the park in our quarter in Belopotockého street was saved from being demolished and overbuilt, and this year will be given back to public use after reconstruction. Soňa has devoted a lot of time towards resolving problems regarding the environment and the local life in Bratislava. She is a part of initiative Bratislava Otvorene (Bratislava Openly), and the Initiative to save the Marketplace Žilinská. She is also a member of the local municipal council. She will deliver her message to the neighbourhood though the Human Library - come meet her to talk about the life in the quarter on Friday evening in tranzit.sk

Director Marika Pecháčková has been looking everyday from the window of her Prague apartment down to a derelict courtyard, which was divided by fences to smaller parts. The film Vnútroblok/ Courtyard“ is a documentary of her attempt to persuade her neighbours to unify the space into a common area and start using it together - but also a reflection of (un)willingness to change the status quo.

present the lastly mentioned documentary, which uncovers the life in a unique multicultural neighboourhood, as a part of Nomadic Arts Festival.

PAS | Performance Art Studies (Intl) Sobota / Saturday, 14:00 Nedeľa / Sunday, 14:00 PAS je nazávislý vzdelávací program pre mladých umelcov, študentov umenia a ďalších záujemcov o umenie performancie. Založil ho v roku 2008 performer a pedagóg Johannes Deimling. V Bratislave bude pod jeho vedením medzinárodná skupina skúmať naše susedstvo, jeho miesta a ľudí. Ústredným motívom ich bádania bude otázka: Čo je susedstvo?

Výsledok predvedú počas festivalu.

Zažite ich performancie naživo, príďte v sobotu a v nedeľu do A4, odkiaľ sa spolu vydáte na zážitkovú cestu susedstvom.

PAS is an independent educational program that offers intensive studies to young artists, art students and other interested people in performance art. It was founded by performer and teacher Johannes Deimling in 2008. In Bratislava he will, with a diverse group of artists, explore the neighbourhood, its places and people, while asking the question: What is neighbourhood? The result of their week-long investigation will be presented as part of the festival. To experience their performances, come on Saturday and Sunday at to the meeting point in A4, from where they start their performative journey through the neighbourhood.

Pecháčková, Marika (CZ) Sobota / Saturday, 18:30 Režisérka Marika Pecháčková sa každý deň pozerala z okna svojho pražského bytu na zanedbaný vnútroblok, ktorý bol navyše rozdelený plotmi na menšie časti. Film „Vnútroblok“ je záznamom jej snahy presvedčiť susedov, aby priestor spojili do jednej plochy a začali ho spoločne využívať - ale tiež reflexiou susedských vzťahov a (ne)ochoty meniť status quo.

Piussi, Lucia / Živé kvety (SK) tranzit.sk

Petronilli, Fabio (IT) Sobota / Saturday, 18:30 Fabio Petronilli je filmový dokumentarista, pochádzajúci z Milána. Pracoval ako šéfredaktor amerického kanálu Current TV a pripravoval reportáže v Brazílii, Indii a Východnej Európe. Je členom neziskovej organizácie LiveinSlums, natáčal v Nairobi a São Paulo, ako aj v Benine (pre Bracco Sustainability). Jeho filmy už boli premietané na mnohých medzinárodných festivaloch a filmových prehliadkach. Nedávno spolupracoval s Chiarou Alessi na dokumente o jej diele „Design Senza Designer“, s londýnskym kolektívom Catalytic Action (film „Ibsatem“ o ihrisku pre sýrskych utečencov v Libanone), a s architekonickými štúdiami Argot ou la Maison a Mezzo Atelier, pre ktoré dokumentoval ich medzinárodné projekty „Redesign Tradition“ v Sao Miguel na Azoroch a „H2T“ v portugalskej Trafarii. Sme hrdí, že na Nomadic Arts Festival môžeme uviesť posledný z menovaných filmov, cez ktorý nazrieme do života výnimočného multikultúrneho susedstva.

Fabio Petronilli is a documentary filmmaker, based in Milan. He has been a chief editor for the US satellite channel Current TV and created reportage in Brazil, India and Eastern Europe. He is a member of LiveinSlums NGO, shooting documentaries in Nairobi (Mathare), São Paulo, as well as in Benin (with Bracco Sustainability). His works has been selected in several international festivals and events.

Presently, he has collaborated on a documentary about Chiara Alessi‘s last essay „Design without Designer“; with the London based collective Catalytic Action (film „Ibsatem“ about a playground for syrian refugees in Libanon), and with the architecture studios Argot ou la Maison Mobile and Mezzo Atelier, documenting their international projects - „Redesign Tradition“ in Sao Miguel, Azores and „H2T“ in Trafaria, Portugal. We are proud to

Lucia Piussi je muzikantka a herečka.

Hrávala v legendárnom bratislavskom Divadle Stoka, v čase, keď ešte sídlilo na Pribinovej ulici. Píše texty, hrá a spieva v kapele Živé kvety. V ich pesničkách nájdete aj stopy našej štvrte, jej ulice, pavlače a postavičky - Lucia tu totiž dlho bývala. Hudba Živých kvetov preto skvelo dopĺňa výstavu Susedenie / Neighbouring.

Lucia Piussi is a musician and actress. She used to act in Divadlo Stoka, during its legendary times at Pribinova street. She writes the lyrics, plays and sings in the band Živé kvety. Their songs draw inspiration of our neighbourhood, and refer to its streets, porches and personalities - Lucia has been inspired by them while living here.

The music of Živé kvety is therefore the right input for the exhibition Susedenie / Neighbouring.

Prištiak, Tomáš (SK) tranzit.sk Tomáš Prištiak študoval dokumentárny film v ateliéri Dušana Hanáka a Petra Kerekesa, ale venuje sa rôznym médiám, hlavne fotografii, videu a hudbe - hrá v skupine Tante Elze a robí hudbu k filmom.

V poslednom čase sa zaujíma o ľudskú potrebu dokumentovať svoj každodenný život. Svojimi fotografiami prispel do výstavy Susedenie / Neighbouring v tranzit.sk Tomáš Prištiak studied documentary film in the studio of Dušan Hanák and Peter

Kerekeš, but he works also with other media, mainly photography, video and music - he plays in the band Tante Elze and makes film music. Lately, he focuses his interest in the human need of documenting of the everyday life. He has contributed to the exhibition Susedenie / Neighbouring with his photographs of the quarter.

San vata & Milan Cholecky & Miktorija (SK)

Piatok / Friday, 21:15

Proti prúdu OZ, Jozef Dorušák (SK) Nedeľa / Sunday, 15:00 Vedeli ste, že pouličný časopis NOTA BENE vydáva občianske združenie Proti prúdu, ktoré sídli práve v našom susedstve? Vďaka nim má každý mesiac šancu získať dôstojný príjem, sebaúctu a sociálne kontakty 350 ľudí bez domova v 17 mestách Slovenska. Práve oslávili už 15. výročie prvého vydania časopisu. Jeho úplne prvé, archívne výtlačky si môžete exkluzívne prelistovať v rámci výstavy Susedenie / Neighbouring v tranzit.sk. Okrem toho OZ Proti prúdu pomáha so zamestnávaním a oddlžovaním aj cez projekt Nosiči batožín.

Aké to je, predávať pouličný časopis a pomáhať s batožinou ľuďom na Hlavnej stanici? Dozviete sa to priamo od Jozefa Dorušáka, predajcu NOTA BENE, nosiča batožín a milovníka koní, počas nedeľnej „živej knižnice“.

Did you know, that the well-known street magazine NOTA BENE is issued by NGO Proti prúdu, which works in our neighbourhood?

Thanks to them, every month, 350 homeless people in 17 cities in Slovakia get a chance to decent wage, self-respect and social contacts. They have just celebrated the 15th anniversary of the first issue of this meaningful magazine. Rare, archive pieces of the first issues are available for you to read in the exhibition Susedenie / Neighbouring in tranzit.sk. Proti prúdu also helps with employment and bancrupt dischargement through project Luggage porters. What is it like, to sell magazine in the street and help people with their luggage at the busy main train station? You will find out directly from the magazine vendor, luggage porter and fan of horses, Juraj Dorušák.

Traja performeri predvedú svoj kus „Hlava, telo a päta Otisa Tardu“. Inšpiráciu čerpajú z Žitného ostrova / Csallóköz / Große Schüttinsel - „ostrova“ juhovýchodne od Bratislavy. Spoločne vytvoria úplne nový ostrov, rovno v strede hlavného mesta, aby nabúrali a zničili hranice v našich hlavách, telách i pätách. Všetci sme Otis Tarda.

Three performers present ‘Head, Body and Heel of Otis Tarda’, taking inspiration from Žitný ostrov / Csallóköz / Große Schüttinsel - an „island“ south-east of Bratislava. They will create a new island, right in the middle of the capital city, to clash and destroy the borders in our head, body and heels.

We are all Otis Tarda.

Skokňová, Zdena (SK) tranzit.sk Zdena je aktívna miestna obyvateľka, ktorá pomáha mnohým ľuďom v seniorskom veku získať nové zručnosti a informácie o lokálnom dianí cez portál senior.sk.

Prispela do výstavy Susedenie / Neighbouring.

Zdena is an active neighbour, who helps people in senior age to gain new skills and information about the local news and opportunities through the online portal senior.sk. She contributed to the exhibition Susedenie / Neighbouring.

Stacho, Ľubo (SK) tranzit.sk Ľubo Stacho je významný slovenský fotograf. Vyštudoval Stavebnú fakultu SVŠT v Bratislave a Katedru fotografie FAMU v Prahe. V roku 1990 založil štúdium fotografie na VŠVU v Bratislave, kde na Katedre fotografie vedie ateliér Laboratórium fotografie. V roku 1995 habilitoval na FAMU na docenta a v roku 2010 bol menovaný za profesora. Je nositeľom viacerých ocenení a doteraz realizoval vyše 70 samostatných výstav a zúčastnil sa na vyše 300 kolektívnych výstavách. Vydal tiež 3 autorské publikácie: 3 eseje Ľuba Stacha, Moja krajina, Obchodná 1984-2014 a niekoľko katalógov. Ľuba Stacha spája s našou štvrťou súčasné bydlisko, ako aj predošlé, a do výstavy Susedenie / Neighbouring prispel vzácnou sériou portrétov svojich susedov - ľudí, ktorí na dnešnej Beskydskej ulici bývali v 80-tych rokoch. Ľubo Stacho is a renowned Slovak photographer. He graduated from the Faculty of Civil Engineering at the Slovak University of Tecnology in Bratislava and the Department of Photography at FAMU in Prague. In 1990 he introduced the photography study program into the Bratislava Academy of Fine Arts and Design curriculum and currently holds a position of the Head of the Studio Laboratory of Photography. In 1995, he was qualified as associate professor at FAMU, appointed as a full professor in 2010. He is the winner of several awards (incl. Tokyo International Photobiennale at Metropolitan Museum of Photography, Tokyo and the 1st Prize at the UNESCO World Heritage Fund Contest). He has held over 70 solo exhibitions so far, and participated in more than 300 collective exhibitions, published three author books and several catalogues.

Stacho was and still is based in our neighbourhood, and to the exhibition Susedenie / Neighbouring he decided to contribute with a rare series of portraits of the families that lived in Beskydská street in the 80‘s - his neighbours of that era.

Stefanovič, Olja Triaška (RS) Sobota / Saturday, 15:00 Olja sa narodila v Novom Sade v Srbsku.

Keď mala osemnásť, rozhodla sa pre štúdium fotografie na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení. Po jej absolvovaní na Slovensku zostala​, ž ​ ije v susedstve​​a vychováva tu svoju dcéru.​Jej známa séria fotografií Diera (Hole) zachytáva práve jedno miesto v našej štvrti, ktoré je dlhodobo pusté. „Cieľom môjho výskumu cez médium fotografie je otvoriť a ukázať, aký dopad má každý z nás na priestor okolo seba a aký vplyv má priestor na nás - ako veľmi nás priestor manipuluje a prečo sa cítime často opustení v meste a v spoločnosti.“ Olja p​​racovala na viacerých výnimočných fotografických projektoch. Jej fotografie v monografii o architektovi​​ Friedrichovi Weinwurmovi sú p ​ ovažované za ​mimoriadny​p ​ rínos v oblasti fotografovania a dokumentovania slovenskej medzivojnovej architektúry.

Olja was born in Novi Sad, Serbia. When she was 18, she came to study photography at the Academy of Fine Arts and Design in Bratislava, and stayed here since. She lives in the neighbourhood and raises her daughter here. Her well-known series Hole captures the infamous vacant lot right inside our neighbourhood. „The aim of my research through the visual medium of photography is to open up and show what impact one of us has on space and what influence has space on us, how much space can manipulate with us and why we are feeling lonely in the city and in society.“ Olja has worked on many unique projects​ ​​ .​ Her photographs in the monography of architect Friedrich Weinwurm are ​ considered a ​ n outstanding contribution to photographic documentation of Slovak modernist architecture.

Šušková, Tatiana (SK) tranzit.sk Táňa pracuje už vyše dvadsať rokov v susedstve, v Slovenskom rozhlase. Jej príjemný hlas môžete počuť pravidelne z Rádia Regina. Zaujíma sa o komunitné dianie, a sama sa doň zapája, napríklad členstvom v komunitných záhradách. Najčastejšie ju stretnete s mikrofónom na reportážach „v teréne“, alebo na prechádzke štvrťou so psíkom.

Táňa has been working in the neighbourhood, in Slovak Radio for more than two decades. You can hear her soothing voice regularly on the frequencies of Radio Regina. She is curious about what is happening in the local community, and also embraces the activities, for example by being a member of community gardens. You can meet her usually with a microphone doing live reports, or on her walks in the hood with her lovely dog.

The Ills (SK) Sobota / Saturday, 16:00 The Ills sú Martin Krajčír(gitara), Ľuboš Hodás(bubny), Peter Berák(bass gitara) a Miro Luky(gitara). Projekt začal v roku 2008 v pauzách počas hrania na playstation v spálni jedného malého bytu v Bratislave, ktorý bolo plný rôznych nástrojov, ale čoskoro sa z nich stala skutočná kapela. Aj keď ich často zaraďujú do kategórie post-rock, v ich skladbách nájdete aj shoegaze, math- a prog -rocku. Najviac ich vystihujú živé predstavenia, kde kombinujú hudobné zručnosti a intenzívnu, až intímnu atmosféru, s punkovým prístupom a takmer hardcorovým drajvom.

The Ills are Martin Krajčír (guitar), Ľuboš Hodás (drums), Peter Berák (bass) and Miro Luky (guitar). Starting back in 2008 as a bedroom project in a tiny flat in Bratislava, full of different instruments which they first picked up in little breaks in gaming sessions on playstation, They soon became a regular band. The Ills are being put into a post-rock box, but it‘s also shoegaze, math- and prog-rock that can be heard in their songs. They are most characterized by their live performances where they combine intense atmosphere with intimate parts, punk attitude and almost hardcore drive.

Víg, Juraj (SK) The Blackwood Incident (SK) Piatok / Friday, 20:00 Multimediálny projekt The Blackwood Incident (Dominik Novák, Jozef Čaba) bude improvizovať na modulárnom syntetizátore. Zvukové dianie vizuálne umocní „televíznou inštaláciou“.

Multimedia project The Blacwood Incident (Dominik Novák, Jozef Čaba) will be improvising on a modular synthesizer. The sound experience will be visually amplified through a „television installation“.

tranzit.sk Juraj zareagoval na našu výzvu a cez výstavu Susedenie / Neighbouring sa podelil so susedmi o svoju obľúbenú knihu.

Juraj replied to our open call and shares one of his favourite books through the exhibition Susedenie / Neighbouring.

Whithe (SK) Sobota / Saturday, 20:30 Poprechádzajte sa na mesiaci. Príďte do A4 - priestoru súčasnej kultúry v sobotu večer a zažite slovenský zvukový projekt Whithe.

Walk the moon. Come to A4 - space for contemporary culture on Saturday night to experience Slovak sound project Whithe.

Organizátor / Organizer:

Spoluorganizátori / Co-organizers:

Tlač / Print:

Vytlačené na 100% recyklovanom papieri Cyclus Offset 115g od spoločnosti Antalis.

Podujatie podporili / Supported by:

Festival z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Partneri / Partners:

Ďakujeme, susedia!

Thank you, neighbours!

Réžia a umelecké vedenie festivalu

Foto / Photo documentation:

/ Festival directors and curators:

Braňo Bibel, Peter Bláha, Erika Hudcovičová,

Mads Floor Andersen & Dominika Belanská

Miriam Chair, Mercedes Ortego, Adam Šakový

Grafický dizajn / Graphic design:

Dobrovoľníci / Volunteers:

Anna Ulahelová & Lukáš Bartoš

Léa Portier, Kristína Saganová, Ivan Szonyi

PR & komunikácia / communication:

Špeciálne poďakovanie / Special thanks to:

Petra Nagyová Koordinácia dokumentácie a dobrovoľníkov / Coordination of documentation and volunteers: Viktorija Ilioska Video dokumentácia / Video documentation: Daniel Kazankov, Daniel Svoreň, Carlos Gutiérrez

Lucia Dubačová & Philo van Kemenade za významný príspevok ku koncepcii / for essential input in the concept Simona Stopková za nenahraditeľnú pomoc s prekladmi / for the diligent work on translations