BEZPEČNOSŤ A OCHRANA ZDRAVIA PRI PRÁCI

TECHNICKÁ UNIVERZITA

Drevárska fakulta

Martin ZACHAR

Andrea MAJLINGOVÁ

Danica KAČÍKOVÁ

BEZPEČNOSŤ A OCHRANA ZDRAVIA PRI PRÁCI

Táto publikácia vznikla vďaka grantovej podpore Kultúrnej a edukačnej grantovej agentúry Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky ako jeden z výstupov riešenia projektu KEGA 001TU Z-4/2020 „Implementácia progresívnych technológií, metód a foriem do vzdelávania v študijnom odbore Bezpečnostné vedy“.

Autori:

doc. Ing. Martin Zachar, PhD. Technická univerzita vo Zvolene doc. Ing. Andrea Majlingová, PhD., MSc. Technická univerzita vo Zvolene prof. RNDr. Danica Kačíková, MSc., PhD. Technická univerzita vo Zvolene

BEZPEČNOSŤ A OCHRANA ZDRAVIA PRI PRÁCI

Vysokoškolská učebnica

Recenzenti: prof. Ing. Alena Očkajová, PhD. Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici prof. Ing. Jozef Martinka, PhD., Slovenská technická univerzita v Bratislave doc. Ing. Bc. Linda Osvaldová Makovická, PhD. Žilinská univerzita v Žiline

I. vydanie 2022, 342 s.

Forma dokumentu: elektronická (online PDF)

Vydavateľstvo: Technická univerzita vo Zvolene

Design: doc. Ing. Martin Zachar, PhD

Schválené rektorom Technickej univerzity vo Zvolene číslo EP 34/2022 ako vysokoškolská učebnica. Za odbornú úroveň tohto vysokoškolského učebného textu zodpovedajú autori a recenzenti. Rukopis neprešiel jazykovou úpravou

 Technická univerzita vo Zvolene

 doc. Ing. Martin Zachar, PhD. doc. Ing. Andrea Majlingová, PhD., MSc. prof. RNDr. Danica Kačíková, MSc., PhD.

ISBN 978-80-228-3355-4

Všetky práva vyhradené. Nijaká časť textu ani ilustrácie nemôžu byť použité na ďalšie šírenie akoukoľvek formou bez predchádzajúceho súhlasu autorov alebo vydavateľstva.

TECHNICKÁ UNIVERZITA

Drevárska fakulta

Martin ZACHAR

Andrea MAJLINGOVÁ

Danica KAČÍKOVÁ

BEZPEČNOSŤ A OCHRANA ZDRAVIA

PRI PRÁCI

PREDSLOV

Cieľom vysokoškolskej učebnice s názvom Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci je poznať, porozumieť a správne používať terminológiu z oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, poznať platnú právnu úpravu vo vzťahu k jednotlivým aspektom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v podmienkach Slovenskej republiky, práva a povinnosti zamestnávateľov a zamestnancov vo vzťahu k bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, poznať základné požiadavky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na Slovensku, získať prehľad o jednotlivých druhoch rizikovej práce, poznať postupy nahlasovania pracovných úrazov a chorôb z povolania. Okrem toho poznať a správne používať

bezpečnostné a zdravotné označenie pracoviska, oboznámiť sa so základnými aspektmi ergonómie práce a ergonomickými požiadavkami na pracovisko.

Študijný materiál poskytuje tiež ucelený pohlaď na špecifické požiadavky kladené na bezpečnosť pracovísk najmä s ohľadom na faktory práce a pracovného prostredia, ktoré sa vyznačuje hlukom, vibráciami, prítomnosťou chemických, biologických alebo karcinogénnych

látok, ďalej na pracoviskách s výskytom elektromagnetického, optického a ionizujúceho

žiarenia či pracoviskách so záťažou teplom a chladom a to najmä z pohľadu platnej právnej

úpravy v tejto oblasti. Špecifickými kapitolami tohto študijného materiálu sú kapitoly, ktoré študentov oboznamujú s požiadavkami na zaistenie bezpečnosti pracoviska pri manipulácii s bremenami, pri práci s technickými zariadeniami, vrátane vyhradených technických zariadení a pri práci vo výškach a voľných hĺbkach

Text vysokoškolskej učebnice vychádza z ustanovení aktuálne platnej legislatívy na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktorej zdroje sú citované v zozname použitej literatúry na konci každej kapitoly.

Predložená vysokoškolská učebnica je určená nielen študentom študijného odboru Bezpečnostné vedy na Technickej univerzite vo Zvolene, ale aj na ostatných vysokých školách vyučujúcich príbuznú problematiku. Vzhľadom na jeho výlučne elektronickú formu sa však predpokladá jej ďalšie šírenie v radoch ako odbornej, tak aj laickej verejnosti

Bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci zaručuje čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky a ustanovuje ju systém právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (ďalej len BOZP) je stav pracovných podmienok eliminujúcich vplyv nebezpečných a škodlivých faktorov pracovného procesu alebo prostredia na zamestnancov.

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci si kladie za cieľ:

• zabezpečiť bezpečnosť, zdravie a pracovnú schopnosť zamestnancov,

• prispieť k eliminovaniu škôd zamestnávateľa na zariadeniach, výrobkoch, v službách, pri výlukách v pracovnom procese a iné finančné straty.

Bezpečné a zdraviu prospešné musia byť všetky prvky pracovného procesu, najmä pracovné podmienky, budovy, komunikácie, stroje a iné technické zariadenia, pracovné postupy, organizácia práce, spôsob odmeňovania za prácu a ľudia a vzájomné vzťahy medzi ľuďmi.

Bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci musia zabezpečovať všetci zamestnávatelia. Ich povinnosťou je starať sa o technické, technologické, organizačné, personálne a iné opatrenia potrebné na dosiahnutie tohto cieľa.

Zamestnanci musia pri práci dbať o svoju bezpečnosť a zdravie, ako aj o bezpečnosť a zdravie ostatných osôb.

Tieto povinnosti zamestnávateľov a zamestnancov primerane vo svojej činnosti plnia aj podnikajúce fyzické osoby - živnostníci.

Pri niektorých prácach alebo niektorých skupinách zamestnancov sú zamestnávatelia povinní zabezpečovať okrem základných podmienok aj špecifické podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci upravené osobitnými predpismi.

Ide napríklad o ochranu pred požiarmi, banskú činnosť a činnosti vykonávané banským spôsobom, prevádzku určených zariadení a výkon určených činností v železničnej doprave, prepravu nebezpečných vecí cestnou dopravou a železničnou dopravou, plnenie služobných

úloh v armáde, polícii a iných ozbrojených zboroch, chemické látky a iné určené výrobky.

orgánom štátnej správy pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a inšpekciu práce je Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVR SR). Jeho

úlohou v oblasti BOZP je zabezpečiť tvorbu, koordináciu a uskutočňovanie štátnej politiky ako aj tvorbu koncepčných a programových materiálov a pripravovať návrhy právnych predpisov a uplatňovať ich presadzovanie v praxi.

V pôsobnosti MPSVR SR je Národný inšpektorát práce, osem inšpektorátov práce s krajskou pôsobnosťou a Inštitút pre výskum práce a rodiny.

Národný inšpektorát práce riadi a kontroluje inšpektoráty práce a realizuje úlohy aj v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Okrem iného zabezpečuje tvorbu, zhromažďovanie, šírenie, sprístupňovanie a publikovanie informácií v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Inštitút pre výskum práce a rodiny zabezpečuje aplikovaný výskum, publikačnú, poradenskú, konzultačnú a vzdelávaciu činnosť v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Ministerstvo zdravotníctva SR je ústredným orgánom pre ochranu zdravia pri práci, napr. pre záležitosti chemických, karcinogénnych a mutagénnych faktorov, hluku a vibrácií.

Úrad verejného zdravotníctva SR a regionálne úrady verejného zdravotníctva prakticky zabezpečujú výkon ochrany zdravia pri práci a sú v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR.

Ministerstvo vnútra SR je ústredným orgánom štátnej správy pre ochranu pred požiarmi a pre Hasičský a záchranný zbor.

Ministerstvo hospodárstva SR je ústredným orgánom štátnej správy pre priemysel vrátane záležitostí chemickej bezpečnosti chemických látok a chemických zmesí uvádzaných na trh a pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a bezpečnosť prevádzky v banskej činnosti, činnosti vykonávanej banským spôsobom a pri používaní výbušnín.

Hlavný banský úrad a obvodné banské úrady, okrem iného, vykonávajú hlavný banský dozor.

Štatistický úrad Slovenskej republiky zverejňuje Štatistiku pracovných úrazov a chorôb z povolania v Slovenskej republike.

Nadnárodné štandardy pre oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vytvára

Medzinárodná organizácia práce. Prijímané sú na generálnych konferenciách na základe súhlasu väčšiny členských štátov, v rovnakom počte reprezentovaných zástupcami vlády, zamestnávateľov i zamestnancov.

Pre Slovenskú republiku je po ratifikácii záväzný súbor dohovorov a odporúčaní

Medzinárodnej organizácie práce.

Minimálne požiadavky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci patria do kompetencie orgánov Európskej únie. Právne záväzné akty EÚ vymedzujú spoločný základ bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci povinný na prebratie a implementáciu vo všetkých členských štátoch Spoločenstva. Tento základný obsah a rozsah môžu jednotlivé členské štáty podľa vlastných potrieb rozšíriť.

Európska únia prijíma Stratégiu Spoločenstva v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktorá upravuje aktuálne zámery a ciele na nadchádzajúce viacročné obdobie. Táto stratégia stanovuje úlohy pre Komisiu a členské štáty.

Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci zhromažďuje, analyzuje a propaguje informácie týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Svojimi aktivitami podporuje bezpečnejšie, zdravšie a produktívnejšie pracoviská, najmä kultúru účinnej prevencie, poskytuje informácie a poradenstvo.

1. BEZPEČNOSŤ A OCHRANA ZDRAVIA PRI PRÁCI

Cieľom kapitoly je oboznámiť sa so základnými požiadavkami na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

1.1. Základná terminológia

Cieľom tejto kapitoly je najmä objasniť vybrané termíny z oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s výkladom termínov zásadne zohľadňujúcim aktuálny legislatívny stav v uvedenej oblasti, jeho harmonizáciu s právom EÚ a vývojové tendencie. Jednotlivé termíny a ich definície, tak ako sú tu uvedené, boli prevzaté z Terminologického slovníka bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (Hatina et al., 2006).

S oblasťou bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) priamo súvisia nasledovné termíny:

Akčné hodnoty expozície hluku a vibráciám – hodnoty hluku a vibrácií, ktoré indikujú, že je nevyhnutné prijať nápravné opatrenia, aby nedošlo k ohrozeniu bezpečnosti a zdravia osôb v dôsledku pôsobenia hluku, resp. vibrácií. Prekročenie akčných hodnôt hluku a vibrácií v pracovnom alebo vonkajšom prostredí je dôvodom pre vykonanie opatrení na zníženie expozície osôb vystavených pôsobeniu týchto faktorov.

Aktívna bezpečnosť – opatrenia s cieľom zabrániť možnosti vzniku ohrozenia a to odstránením alebo znížením potenciálu ohrozenia prostredníctvom odstránenia možnosti vzniku tohto ohrozenia. Aktívna bezpečnosť eliminuje alebo na potrebnú úroveň znižuje nebezpečný potenciál a možnosti jeho premeny na aktívny stav ohrozenia.

Akútna expozícia chemickej látke – expozícia toxickej látke, ktorá sa dostane do kontaktu s organizmom alebo je absorbovaná do organizmu a môže spôsobiť biologické poškodenie alebo smrť. Zvyčajne trvá od niekoľkých sekúnd po niekoľko dní.

Akútna otrava (chemickou látkou) – poškodenie zdravia chemickou škodlivinou, ktorá vzniká v priebehu expozície alebo krátko po jej ukončení. Vzniká najmä pri expozícii vyššej dávke chemickej látky (najmä pri nehodách a haváriách).

Akútny účinok chemickej látky – rýchly účinok chemickej látky na organizmus, ktorý sa vyskytuje krátko po expozícii (24 – 96 hodín).

Analýza pracovnej činnosti – rozbor činností, ich podmienok a nárokov, ktoré kladie práca na človeka pri jej vykonávaní. Je základným východiskom pôsobnosti psychológa

v organizácii (pri stanovovaní výberových a hodnotiacich kritérií zamestnancov, pri posudzovaní a optimalizácii podmienok pracovného prostredia, riešení inžinierskopsychologických otázok, organizácie práce, sociálno-psychologických problémov, podmienok bezpečnosti práce atď.).

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci – účelné zlúčenie dvoch súvisiacich funkcií a to „bezpečnosti práce“ a „ochrany zdravia pri práci“.

Bezpečnosť práce – súbor opatrení, prostredníctvom ktorých možno významne obmedziť možnosť poškodenia zdravia pri výkone pracovných činností. Súbor opatrení v tomto zmysle predstavuje súbor ciest, metód a prostriedkov určených na dosiahnutie vytýčenej strategickej cieľovej funkcie, ktorou je ochrana zdravia pri práci, tzn. zachovanie zdravia, resp. vylúčenie jeho poškodenia. Poškodenie zdravia pri práci a následná strata práceschopnosti môže nastať z akýchkoľvek príčin vznikajúcich na pracovisku, resp. pri pracovnom procese, pričom poškodenie zdravia je každý pracovný úraz, choroba z povolania, priemyslová otrava alebo iné poškodenie zdravia pri práci.

Bezpečnosť práce – stav pracoviska, resp. pracovného procesu, ktorý poskytuje vysokú mieru istoty, že pri dodržaní bezpečnostných požiadaviek (predpisov, pravidiel, pokynov, technologických a pracovných postupov a pod.) platných pre príslušné pracovisko, resp. pracovný proces a bez pôsobenia nepredvídateľných vonkajších vplyvov bude významne znížená možnosť ohrozenia života a zdravia osôb, poškodenia alebo zničenia hospodárskych hodnôt.

Bezpečnosť pri práci – opatrenia, ktorých cieľom je zníženie možného ohrozenia osôb priamo vykonávajúcich pracovné operácie na konkrétnom pracovnom mieste či pracovisku. Bezpečnosť pri práci je parciálnou súčasťou bezpečnosti práce.

Bezpečnosť stroja / bezpečnosť technického zariadenia – stav (spôsobilosť) stroja, resp. technického zariadenia, a spôsob jeho používania, ktorými sú vytvorené predpoklady, že pri dodržaní požiadaviek pre jeho prevádzku a obsluhu a bez pôsobenia nepredvídateľných vonkajších rušivých vplyvov nedôjde k poruche zariadenia, resp. ku vzniku situácie, pri ktorej by mohli byť ohrozené osoby alebo hospodárske hodnoty. Požiadavky bezpečnosti technického zariadenia sú určené na základe najnovších poznatkov vedy a techniky, ktorých využitie pri projektovaní, konštruovaní, vyhotovení, umiestnení a prevádzke týchto zariadení vytvára predpoklady pre ich bezpečnosť

Bezpečnosť systému – pravdepodobnosť, že v systéme nedôjde počas predpokladanej doby života systému (jeho životnosti) a pri dodržaní predpokladaných podmienok pre prevádzku systému k žiadnej nežiadúcej udalosti, ktorá by mohla mať za následok poškodenie zdravia alebo ohrozenie života osôb, príp. poškodenie alebo zničenie systému.

Za systém možno považovať vecne i priestorovo ohraničený objekt, tvoriaci relatívne samostatný súbor. Systémom je napr. stroj alebo iné technologické zariadenie, technologický súbor, výrobný objekt, sústava operácií vytvárajúca výrobnú činnosť a pod.

Bezpečnosť technických zariadení – stav technických zariadení, ktorý poskytuje vysokú mieru istoty, že pri dodržaní požiadaviek pre ich prevádzku a obsluhu a bez pôsobenia nepredvídateľných vonkajších rušivých vplyvov nedôjde k poruche zariadenia, resp. ku vzniku situácie, pri ktorej by mohli byť ohrozené osoby alebo hospodárske hodnoty. Požiadavky bezpečnosti technických zariadení sú určené na základe najnovších poznatkov vedy a techniky, ktorých využitie pri projektovaní, konštruovaní, vyhotovení, umiestnení a prevádzke týchto zariadení vytvára predpoklady pre ich bezpečnosť.

Bezpečnostná značka – označenie, ktoré poskytuje konkrétnu informáciu týkajúcu sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci kombináciou geometrického tvaru, farby a symbolu (piktogramu). Používajú sa značky zákazové (zakazujú správanie, ktoré by mohlo viesť k ohrozeniu), výstražné (upozorňujú na nebezpečenstvo alebo ohrozenie), príkazové (prikazujú osobitné správanie), značky pre núdzový východ, únikové cesty a prvú pomoc a značky požiarnej ochrany.

Bezpečnostné a zdravotné označenie pri práci – označenie, ktoré prostredníctvom značky, farby, svetelného označenia alebo akustického signálu, slovnej komunikácie alebo ručných signálov poskytuje pokyny alebo informácie potrebné na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Používa sa najmä v prípadoch, ak sa nebezpečenstvo nedá odstrániť alebo dostatočne znížiť prostredníctvom kolektívnej ochrany alebo vhodnou organizáciou práce.

Bezpečnostné farby – farby, ktoré majú priradený osobitný bezpečnostný význam. Účelom bezpečnostných farieb je rýchlo upútať pozornosť na zdroje rizika a nevyhnutné ochranné opatrenia.

Bezpečnostné osvetlenie – osvetlenie pri poruche technologického zariadenia. Pri vzniku nebezpečenstva (napr. výbuchu) zostanú v prevádzke alebo sa automaticky rozsvietia len svietidlá s vhodným krytím, prípadne nevýbušné svietidlá.

Bezpečnostné predpisy – sústava predpisov, ktorá tvorí právnu úpravu ochrany človeka v pracovnom procese i ostatných aspektov bezpečnosti práce. Sú to predpisy, ktoré obsahujú záväzné, resp. platné ustanovenia (príkazy, zákazy, pokyny, limity, parametre, kritériá, postupy, odporúčania a pod.) majúce za cieľ vytvorenie predpokladov pre bezpečnosť práce. Tieto predpisy upravujú napr. základné bezpečnostné požiadavky, požiadavky bezpečnosti technických zariadení a technológií, pracovné prostredie, bezpečné manipulácie s horľavinami, výbušninami, jedmi a látkami zdraviu škodlivými, podmienky práce žien a mladistvých, požiadavky bezpečného správania sa človeka na pracovisku a pod.

Bezpečnostný technik – fyzická osoba, ktorá má platné osvedčenie o odbornej spôsobilosti bezpečnostného technika vydané Národným inšpektorátom práce.

Činnosti s rizikom škodlivého pôsobenia – pracovné činnosti, pri ktorých je ohrozený život alebo ohrozené zdravie škodlivým pôsobením pracovného prostredia. Sú to činnosti s rizikom škodlivého pôsobenia profesionálnej infekcie, karcinogénov, žiarenia, chemických škodlivín alebo fyzikálnych vplyvov (napr. prach, teplota, hluk, vibrácie, zvýšený tlak vzduchu a i.).

Činnosti so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru – činnosti, ktoré vytvárajú zvýšené riziko možnosti vzniku požiaru pri výrobe, spracúvaní, používaní alebo pri skladovaní horľavých látok.

Doba používania osobného ochranného pracovného prostriedku – predpokladaný čas zachovania funkčnosti prideleného osobného ochranného pracovného prostriedku pri jeho používaní v súlade s návodom výrobcu, resp. pokynmi zamestnávateľa tak, aby bol zamestnanec pri práci účinne chránený vždy, keď je to potrebné. Dobu používania pridelených osobných ochranných pracovných prostriedkov určuje zamestnávateľ na základe početnosti a závažnosti vyskytujúcich sa rizík, po zohľadnení druhu pracoviska a pracovného prostredia, charakteru práce, jej intenzity, namáhavosti práce, tempa práce a pod., a s prihliadnutím k vlastnostiam príslušného osobného ochranného pracovného prostriedku. Ak dôjde k strate požadovaných ochranných vlastností osobného ochranného pracovného prostriedku pred uplynutím stanovenej doby jeho použiteľnosti, je zamestnávateľ povinný vymeniť ho ihneď za funkčný.

Dokumentácia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci – súbor dokumentov, ktoré obsahujú informácie podstatné z hľadiska riadenia bezpečnosti a ochrany zdravia v podniku a zaistenia bezpečnosti práce, bezpečnosti technických zariadení a ochrany zdravia pri práci.

Organizácia musí viesť a udržiavať nasledovné druhy dokumentácie: technickú, technologickú a stavebnú dokumentáciu, predpísanú prevádzkovú a evidenčnú dokumentáciu, dokumentáciu systému riadenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Súčasťou dokumentácie sú aj všeobecne záväzné právne predpisy a technické normy, vnútropodnikové predpisy, pravidlá a pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

Ergonómia – vedná disciplína, ktorá sa zaoberá pracovnou činnosťou človeka komplexne v systéme človek – stroj – pracovné prostredie.

Evidencia pracovných úrazov – vedenie záznamov o pracovných úrazoch. Zamestnávateľ je povinný evidovať všetky pracovné úrazy, pričom záznam o každom pracovnom úraze (aj takom, ktorý si nevyžiadal pracovnú neschopnosť zamestnanca) musí obsahovať všetky

údaje potrebné na spísanie záznamu o registrovanom úraze, nakoľko závažné následky pracovného úrazu sa môžu prejaviť aj neskôr.

Hluk – každý nežiadúci rušivý, nepríjemný alebo škodlivý zvuk. Podľa časového trvania sa rozlišuje hluk impulzový a neimpulzový, ktorý môže byt ustálený, premenný a prerušovaný. Z hľadiska frekvenčného zloženia sa rozlišuje hluk bežný, nízkofrekvenčný, vysokofrekvenčný a hluk s výraznými tónovými zložkami.

Hygiena práce – disciplína, ktorá skúma pracovné a výrobné podmienky a ich vplyv na zdravie a pracovnú výkonnosť človeka. Určuje zásady na vytváranie zdravých pracovných a výrobných podmienok pri plánovaní, výstavbe a rekonštrukcii pracovísk, technológii výroby, organizácii a režime práce a tiež zásady na zabezpečenie výkonnosti zamestnancov.

Individuálna ochrana – spôsob ochrany, ktorého cieľom je individuálne chrániť zamestnanca pred škodlivým účinkom práce a prostredia. Uskutočňuje sa najmä ochranným bariérovým pôsobením osobných ochranných pracovných prostriedkov (OOPP).

Inšpekcia práce – dozor nad dodržiavaním:

• predpisov upravujúcich pracovnoprávne vzťahy (vrátane mzdových otázok), zákaz nelegálnej práce resp. nelegálneho zamestnávania a požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, bezpečnosť technických zariadení a faktory pracovného prostredia,

• záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a vyvodzovanie zodpovednosti za ich porušenie. Vo vzťahu k štátnym zamestnancom je predmetom inšpekcie práce len dozor zameraný na BOZP. Súčasťou inšpekcie práce je poskytovanie bezplatného poradenstva zamestnávateľom, resp. podnikateľom a zamestnancom. Prostredníctvom inšpekcie práce sa

presadzuje komplexná ochrana zamestnancov pri práci.

Limity – hraničné hodnoty stanovené rôznymi predpismi, ktoré slúžia na porovnanie so zistenými hodnotami.

Nebezpečenstvo – vlastnosť alebo schopnosť objektu (faktora pracovnéhotechnologického procesu a pracovného prostredia), ktorá môže byť príčinou vzniku úrazu, choroby z povolania, priemyslovej otravy, iného poškodenia zdravia pri práci, poškodenia životného prostredia alebo spôsobenia materiálnej škody.

Odborná prehliadka (VTZ) – súbor úkonov na vyhradenom technickom zariadení, ktoré vykonáva odborne spôsobilá osoba s cieľom preveriť jeho bezpečnosť (po ukončení výroby, montáže, rekonštrukcie a opravy, ako aj počas prevádzky) v rozsahu a v lehotách určených bezpečnostnotechnickými požiadavkami na príslušné vyhradené technické zariadenie.

Odborná prehliadka a odborná skúška elektrických zariadení – súbor činností, pri ktorých sa prehliadkou, meraním a skúšaním zisťuje celkový stav elektrických zariadení z hľadiska ich súladu s požiadavkami na bezpečnosť osôb pred úrazom elektrickým prúdom a poškodením alebo zničením majetku.

Odborná spôsobilosť – súbor osobných predpokladov (napr. vek, spôsobilosť k právnym úkonom apod.), kvalifikačných predpokladov (vzdelanie, oprávnenie a pod.) a požiadaviek na predchádzajúcu prax, potrebný pre výkon určitého povolania alebo činnosti.

Ohrozenie – aktívna vlastnosť alebo schopnosť objektu (faktora pracovného

technologického procesu a pracovného prostredia) spôsobiť úraz, chorobu z povolania, priemyslovú otravu, iné poškodenie zdravia pri práci, poškodenie životného prostredia alebo spôsobenie materiálnej škody. Zdrojom ohrozenia je nebezpečenstvo.

Ochrana celého tela – ochranné odevy a prostriedky na prevenciu proti nebezpečenstvu, ktoré chránia telo ako celok, nie iba jednotlivé časti ľudského tela.

Ochranné odevy – dvojdielne obleky, kombinézy, kabáty alebo plášte a ochranné prikrývky určené na zabránenie priameho kontaktu s nebezpečenstvom. Vyrábajú sa najmä z prírodných a umelých textilných materiálov, neupravených alebo špeciálne upravených (napr. impregnovaných tak, aby boli nehorľavé, odpudzovali kyseliny, vodu, olej a pod. alebo nánosom plastických hmôt) a z kože.

Ochrana dolných končatín – ochrana nôh od chodidla po bedrový kĺb pred pôsobením škodlivých a nebezpečných faktorov práce a pracovného prostredia a zabezpečenie protišmykovej ochrany. Používajú sa rôzne druhy ochrannej obuvi a jej doplnky (vymeniteľné

podrážky alebo vložky do obuvi), gamaše na ochranu pred popálením alebo premoknutím, chrániče jednotlivých častí nohy (stehna, kolena, predkolenia, priehlavku) proti otlačeniu, odretiu, porezaniu a pod., a snímateľné hroty na lad, sneh alebo na iné šmykľavé plochy.

Ochranná obuv – obuv pre profesionálne použitie vyhotovená z rôznych materiálov (predovšetkým z kože, plastu, gumy a textilu), v rôznom prevedení (sandále, nízka, členková, polovysoká alebo vysoká obuv) a s rôznym stupňom ochranného účinku. Ochranná obuv sa používa v závislosti od použitého materiálu, tvaru a spôsobu vyhotovenia zvršku a podošvy na ochranu proti nebezpečenstvu.

Ochrana dýchacích orgánov – ochrana pred negatívnymi účinkami nedostatku kyslíka vo vdychovanom vzduchu alebo pred pôsobením nebezpečných plynov, pár, resp. pevných a kvapalných látok, ktorých častice znečisťujú vzduch (prach, dym, aerosól). Používajú sa ochranné rúška, respirátory, náustky alebo masky s filtrom a dýchacie prístroje. Z funkčného hľadiska sa prostriedky na ochranu dýchacích orgánov rozdeľujú na dve základné skupiny, a to filtračné prístroje a izolačné prístroje.

Ochrana hlavy – ochrana povrchu (temena) hlavy proti nepriaznivému pôsobeniu fyzikálnych, chemických a biologických faktorov pracovného prostredia. Osobnými ochrannými prostriedkami na ochranu hlavy sú ochranné prilby a ochranné pokrývky hlavy.

Ochrana horných končatín – ochrana rúk od prstov až po ramenný kĺb. Používajú sa ochranné rukavice a ďalšie druhy ochranných prostriedkov, ktoré sú určené najmä na ochranu pred odretím, porezaním alebo pichnutím.

Ochrana zdravia – súhrn opatrení zameraných na predchádzanie vzniku a šírenia ochorení a obmedzovanie ich výskytu, príp. iných porúch zdravia, zlepšovanie zdravia prostredníctvom starostlivosti o zdravé životné podmienky, pracovné podmienky a zdravý spôsob života a na výkon štátneho zdravotného dozoru.

Opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci – súbor opatrení zameraných na ochranu zamestnancov v pracovnom procese a vytvorenie podmienok pre bezpečnú a zdravotne nezávadnú prácu. Zaistenie predpokladov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci spravidla vyžaduje plánovať a vykonávať technické, organizačné, legislatívne, výchovno-vzdelávacie, zdravotno-hygienické, sociálne aj ekonomické opatrenia.

Osobný ochranný pracovný prostriedok – každý prostriedok nosený, držaný alebo inak používaný pri práci zamestnancom, ktorý je určený na ochranu zdravia zamestnanca pred ohrozením vrátane jeho doplnkov a príslušenstva. Osobnými ochrannými pracovnými

prostriedkami sú najmä prostriedky: na ochranu hlavy, na ochranu sluchu, na ochranu zraku a tváre, na ochranu dýchacích orgánov, na ochranu horných končatín, na ochranu dolných končatín, na ochranu trupu a brucha, na ochranu celého tela, na ochranu kože.

Plánovanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci – konkretizovanie zámerov stanovených v politike bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci stanovením reálnych, merateľných a dosiahnuteľných cieľov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a určením nástrojov na ich plnenie.

Podniková politika bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci – podniková stratégia v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Vyjadruje postoj vedenia podniku k starostlivosti o bezpečnosť a zdravie zamestnancov a základné zámery a smery pôsobenia organizácie v tejto oblasti. Je prejavom podnikovej filozofie a kultúry práce.

Poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov – bezplatné prideľovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov zamestnancom, u ktorých to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia (vrátane domáckych zamestnancov a osôb pracujúcich na vedľajší pracovný úväzok alebo na základe dohody o vykonaní práce). Poskytnutie osobného ochranného pracovného prostriedku zamestnávateľ nemôže nahradiť finančným plnením.

Posudzovanie rizík pri práci – proces, ktorým sa preveruje, či v prevádzkových podmienkach organizácie existujú miesta a činnosti, ktoré sú potenciálne schopné spôsobiť vznik pracovného úrazu alebo inej škody. Spočíva v analýze rizika a následnom posúdení bezpečnosti posudzovaného objektu.

Pracovná zdravotná služba – preventívna a ochranná služba vykonávaná u zamestnávateľa tímom odborných zdravotníckych pracovníkov (v minimálnom zložení lekár, asistent a sestra s požadovanou špecializáciou v predpísanom špecializačnom odbore), ktorí plnia úlohy na úseku prevencie a ochrany zdravia zamestnancov v pracovnom procese a poskytujú poradenstvo pre zamestnávateľa, zamestnancov a ich zástupcov.

Pracovné podmienky – podmienky, ktoré ovplyvňujú úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a tiež pracovnú výkonnosť zamestnanca v pracovnom procese. Pracovné podmienky sú vytvárané pracovným prostredím, režimom práce a odpočinku, stavom pracoviska, štruktúrou pracovného procesu, organizáciou práce, vedomostnou úrovňou zamestnancov a pod. Tvorí ich súbor fyzikálnych, chemických, biologických, psychosociálnych a ďalších faktorov v pracovnom prostredí a spôsob výkonu práce.

Pracovné prostredie – systém tvorený vecnými zložkami práce, človekom a jeho vzťahom ako pracovnej sily k týmto vecným zložkám a vzťahom medzi ľuďmi v pracovnom procese. Je to súbor hmotných a nehmotných faktorov vytvárajúcich podmienky na vykonávanie práce. Stav pracovného prostredia je určený najmä stavebným, priestorovým a dispozičným riešením objektov a pracovísk, bezpečnostnou úrovňou technológií, strojov, zariadení a akustickými, svetelnými a mikroklimatickými podmienkami.

Pracovný úraz – pracovným úrazom pre účely sociálneho poistenia (Zákon NR SR č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení) je poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

Pravidlá dobrej praxe bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci – praktický návod na riešenie vymedzeného okruhu problémov z oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, vyjadrený kompetentnou inštitúciou. Spravidla býva publikovaný formou príručky určenej zamestnávateľom a zamestnancom.

Prevencia – plánovanie a vykonávanie opatrení zameraných na odstránenie, zníženie alebo vylúčenie rizika a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania, profesionálnych otráv a iných poškodení zdravia z práce.

Preventívne a ochranné služby – odborné služby, ktoré je zamestnávateľ povinný zabezpečiť na organizovanie a vykonávanie úloh súvisiacich so zaisťovaním bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (predovšetkým prevencie rizík), a to prostredníctvom dostatočného počtu vlastných odborných zamestnancov s príslušnou odbornou spôsobilosťou, resp. aj dodávateľským spôsobom.

Signalizačné prostriedky a zariadenia – technické prostriedky a zariadenia poskytujúce informáciu používateľovi stroja – obsluhe, prípadne ďalším osobám v okolí stroja – o chode stroja, t. j. normálnej prevádzke, ako aj o vybočeniach z normálnej prevádzky. Signály môžu byt optické, akustické, príp. iné.

Systém bezpečnosti práce je výsledkom spolupôsobenia subsystémov akými sú základná bezpečnosť, t. j. bezpečnostné hľadiská práce priamo ovplyvniteľné konaním človeka, ďalej bezpečnosť technických zariadení, technológií a objektov a bezpečnosť pracovného prostredia.

Tvorba a ochrana pracovného prostredia – činnosť, ktorá je nevyhnutnou v záujme obmedzenia, prípadne vylúčenia vplyvu nepriaznivých faktorov prostredia na zdravie a bezpečnosť zamestnancov, a tým obmedzenia vzniku poškodenia zdravia v súvislosti

s prácou. Cieľom je dosiahnutie realizácie takých opatrení, ktoré by eliminovali škodlivé faktory pracovného prostredia, alebo aspoň obmedzovali ich negatívne pôsobenie na zdravie pracovníkov.

Vibrácie – pohyb mechanickej sústavy alebo jej časti okolo určitej rovnovážnej polohy; mechanické kmitanie. Pri mechanickom kmitaní je veličina popisujúca polohu mechanickej sústavy, jej zrýchlenie, rýchlosť alebo stav striedavo väčšia alebo menšia ako rovnovážna alebo vzťažná hodnota tejto veličiny. K prenosu vibrácií na človeka dochádza pri jeho kontakte s povrchom vibrujúcich konštrukcií a predmetov. Pri hodnotení pôsobenia vibrácií v pracovnom prostredí na zdravie človeka sa osobitne posudzujú vibrácie prenášané na ruky, vibrácie prenášané na celé telo a miestne vibrácie.

Vyhradené technické zariadenia – technické zariadenia tlakové, zdvíhacie, elektrické a plynové, ktoré vzhľadom na zvýšenú mieru ohrozenia života a zdravia osôb alebo materiálnych hodnôt (vyplývajúcu z prevádzkových hodnôt fyzikálnych veličín, na základe ktorých je založená funkcia príslušného zariadenia) podliehajú osobitnému (prísnejšiemu) režimu kontroly dodržania bezpečnostnotechnických požiadaviek pri ich navrhovaní (konštruovaní), výrobe, montáži, prevádzke, kontrole, údržbe, príp. aj likvidácii.

Závažný pracovný úraz – pracovný úraz s následkom smrti, ťažkej ujmy na zdraví alebo predpokladanej dĺžky pracovnej neschopnosti najmenej 42 dní. Ťažkou ujmou na zdraví sa rozumie vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, napr.: zmrzačenie, strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti, ochromenie údu, strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva, vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu a i.

Zdraviu škodlivé pracovné prostredie – prostredie, v ktorom úroveň zdraviu škodlivých faktorov môže zapríčiniť vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania, profesionálnych otráv a iných poškodení zdravia z práce.

1.2. Právne predpisy v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v podmienkach krajín Európskej únie

Podľa článku 153 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (EÚ) je táto oprávnená prijímať smernice týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Rámcová smernica so širokým rozsahom uplatňovania, ako aj ďalšie smernice zamerané na osobitné aspekty týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci predstavujú základ pre európske právne predpisy v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia.

Členské štáty môžu pri transponovaní smerníc EÚ do vnútroštátneho práva prijať prísnejšie pravidlá na ochranu pracovníkov, takže legislatívne požiadavky v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa môžu v rámci jednotlivých členských štátov EÚ líšiť.

Oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) je v rámci krajín Európskej únie upravená v nasledovných smerniciach:

• Rámcová smernica o BOZP – smernica 89/391/EHS - Európska rámcová smernica o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci. Cieľom smernice je stanoviť rovnakú úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia pre všetkých pracovníkov (jedinou výnimkou sú zamestnanci v domácnostiach a určitých verejných a vojenských služieb). Smernica zaväzuje zamestnávateľov, aby na zlepšenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci prijali vhodné preventívne opatrenia. Kľúčovým prvkom, ktorý smernica zavádza, je zásada hodnotenia rizík s určením hlavných prvkov tohto procesu (napr. identifikácia nebezpečenstiev, účasť pracovníkov, zavádzanie primeraných opatrení s uprednostňovaním odstraňovania rizík pri zdroji, dokumentácia a pravidelné hodnotenie rizík na pracovisku). Nová povinnosť zaviesť preventívne opatrenia nepriamo zdôrazňuje význam nových foriem riadenia bezpečnosti a ochrany zdravia v rámci všeobecného procesu riadenia.

Okrem rámcovej smernice sa prijal súbor jednotlivých smerníc zameraných na osobitné aspekty bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Rámcová smernica sa však naďalej uplatňuje vo všetkých oblastiach, ktorých sa jednotlivé smernice týkajú. Ak jednotlivé smernice obsahujú prísnejšie a konkrétnejšie ustanovenia, majú tieto osobitné ustanovenia prednosť. V jednotlivých smerniciach sú prispôsobené zásady rámcovej smernice:

• konkrétnym úlohám (napr. ručnému zaobchádzaniu s bremenami),

• osobitným nebezpečenstvám pri práci (napr. vystaveniu nebezpečným látkam alebo fyzikálnym faktorom),

• osobitným pracoviskám a odvetviam (napr. dočasným pracoviskám, ťažobným priemyselným odvetviam, rybárskym plavidlám),

• osobitným skupinám zamestnancov (napr. gravidným ženám, mladým zamestnancom, zamestnancom s pracovnou zmluvou na určitý čas),

• určitým aspektom súvisiacim s prácou (napr. organizáciou pracovného času).

V jednotlivých smerniciach sa vymedzuje spôsob posudzovania týchto rizík a v niektorých prípadoch sa stanovujú hraničné hodnoty pre isté látky alebo činidlá.

Na aspekty zdravia a bezpečnosti sa okrem toho vzťahujú aj niektoré smernice EÚ založené na článku 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Na tomto právnom základe bol prijatý súbor technických smerníc v rámci tzv. nového prístupu, pričom európske organizácie pre normalizáciu – Európsky výbor pre normalizáciu (CEN), Európsky výbor pre normalizáciu v elektrotechnike (CENELEC) a Európsky inštitút pre telekomunikačné normy (ETSI) –stanovujú a pravidelne aktualizujú európske normy.

Ďalej uvádzame smernice podľa jednotlivých oblastí BOZP.

PRACOVISKÁ, ZARIADENIA, ZNAČKY, OSOBNÉ OCHRANNÉ PROSTRIEDKY

• Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/104/ES z 16. septembra 2009 o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia pri používaní pracovných prostriedkov pracovníkmi pri práci.

• Smernica Európskej Komisie 99/92/EC z 16. decembra 1999 o minimálnych požiadavkách na zlepšenie BOZP pracovníkov potenciálne ohrozených výbušnými atmosférami

• Smernica Rady 92/58/EEC z 24. júna 1992, ktorá pojednáva o minimálnych požiadavkách nariadenia bezpečnostných alebo zdravotných značiek v pracovnom prostredí. Hlavným cieľom tejto smernice je uvedenie spoločenského systému bezpečnostných značiek vytvorených na zníženie rizika pracovných úrazov a chorôb z povolania. Smernica je platná pre všetky oblasti verejného ako i súkromného sektoru.

• Smernica Rady 89/656/EEC z 30. novembra 1989 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na používanie osobných ochranných prostriedkov pracovníkmi na pracovisku

• Smernica Rady 89/655/EEC z 30. novembra 1989 týkajúca sa minimálnych požiadaviek BOZP pri používaní pracovných prostriedkov zamestnancov pri výkone práce Uvedená smernica určuje minimálne požiadavky v oblasti BOZP pri používaní pracovných

prostriedkov zamestnancami pri výkone práce. Smernica je platná pre všetky oblasti verejného ako i súkromného sektoru. Ďalej definuje termíny: pracovný prostriedok, používanie pracovných prostriedkov, nebezpečná zóna, nechránený zamestnanec, operátor.

• Smernica Rady 89/654/EEC z 30. novembra 1989 týkajúca sa minimálnych požiadaviek

BOZP na pracovisku Cieľom smernice je stanovenie minimálnych požiadaviek pre oblasť

BOZP na pracoviskách za účelom garancie vyššieho štandardu bezpečnosti a ochrane zdravia. Táto smernica je platná pre všetky oblasti s výnimkou určitých aktivít vo verejných a ochranných občianskych službách.

VYSTAVENIE CHEMICKÝM LÁTKAM A CHEMICKÁ BEZPEČNOSŤ

• Smernica Komisie 2009/161/EÚ z 17. decembra 2009, ktorou sa ustanovuje tretí zoznam

smerných najvyšších prípustných hodnôt vystavenia pri práci na vykonanie smernice Rady 98/24/ES o ochrane zdravia a bezpečnosti pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s chemickými faktormi pri práci a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Komisie 2000/39/ES

• Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/148/ES z 30. novembra 2009 o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom azbestu pri práci.

• Smernica Komisie 2006/15/ES zo 7. februára 2006, ktorou sa ustanovuje druhý zoznam

smerných najvyšších prípustných hodnôt vystavenia pri práci na implementáciu smernice Rady 98/24/ES a ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 91/322/EHS a 2000/39/ES.

• Smernica 2004/37/ES Európskeho parlamentu a Rady z 29. apríla 2004 o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom karcinogénov alebo mutagénov pri práci

• Smernica Komisie 2000/39/ES z 8. júna 2000, ktorou sa ustanovuje prvý zoznam smerných najvyšších prípustných hodnôt vystavenia pri práci na vykonanie smernice rady 98/24/ES o ochrane zdravia a bezpečnosti pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s chemickými faktormi pri práci

• Smernica Európskej Komisie 98/24/EC z 7. apríla 1998 o bezpečnosti a ochrane zdravia pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s výskytom chemických látok pri práci.

• Smernica Komisie z 29. mája 1991 o stanovovaní indikačných limitných hodnôt implementáciou smernice Rady 80/1107/EHS o ochrane pracovníkov pred rizikami spôsobenými ohrozením chemickými, fyzikálnymi a biologickými faktormi pri práci

(91/322/EHS).

VYSTAVENIE FYZICKÝM NEBEZPEČENSTVÁM

• Smernica Rady 2013/59/EURATOM z 5. decembra 2013, ktorou sa stanovujú základné bezpečnostné normy ochrany pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia. Táto smernica stanovuje jednotné základné bezpečnostné normy pre ochranu zdravia osôb vystavených účinkom žiarenia pri práci, okrem medicínskych vystavení a vystavení obyvateľstva voči hrozbám, ktoré spôsobuje ionizujúce žiarenie Zdrojmi ionizujúceho žiarenia môžu byť spracované rádioaktívne materiály, jadrové zariadenia, prírodné rádioaktívne nuklidy, röntgenové zariadenia a kozmické žiarenie

• Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/35/EÚ z 26. júna 2013 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách týkajúcich sa vystavenia pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych činidiel (elektromagnetické polia). Táto smernica sa vzťahuje na všetky známe priame biofyzikálne efekty a iné nepriame účinky spôsobené elektromagnetickými poľami. Smernica však v súčasnosti rieši len krátkodobé účinky a nezaoberá sa možnosťou dlhodobých nepriaznivých účinkov.

• Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/25/ES z 5. apríla 2006 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách týkajúcich sa vystavenia pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych faktorov (umelé optické žiarenie). Táto smernica si kladie za cieľ zlepšiť zdravie a bezpečnosť pracovníkov tým, že stanovuje limity na expozície pracovníkov voči umelému optickému žiareniu na oči a pokožku. Expozícia voči optickému žiareniu prírodného pôvodu (slnečné svetlo) a jej možné zdravotné následky nie sú v smernici zahrnuté.

• Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/10/ES z 6. februára 2003 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách, pokiaľ ide o vystavenie pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych faktorov (hluk). Cieľom tejto smernice je stanoviť minimálne požiadavky na ochranu pracovníkov pred rizikami ohrozujúcimi ich zdravie a bezpečnosť, ktoré vznikajú alebo by mohli vzniknúť z vystavenia nadmernému hluku, a ktoré by mohli poškodiť ich sluch.

• Smernica 2002/44/ES Európskeho parlamentu a Rady z 25. júna 2002 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách vyplývajúcich z vystavenia pracovníkov rizikám vzniknutým pôsobením fyzikálnych faktorov (vibrácie) Smernica má za cieľ zaistiť zdravie a bezpečnosť každého zamestnanca a vytvoriť minimálny základ ochrany pre všetkých pracovníkov v kolektíve a to včasnou detekciou nežiaducich účinkov na

zdravie, ktoré vznikajú alebo môžu vzniknúť z vystavenia mechanickým vibráciám, najmä muskuloskeletálne ochorenia.

• Smernica 96/29/Euratom z 13. mája 1996, ktorá ustanovuje základné normy pre bezpečnosť a ochranu zdravia pracovníkov a obyvateľstva voči nebezpečenstvám, ktoré spôsobuje ionizačné žiarenie. Cieľom smernice je ustanoviť jednotné základné bezpečnostné normy pre ochranu zdravia pracovníkov a obyvateľstva pred účinkami ionizujúceho žiarenia. Táto smernica sa vzťahuje na všetky činnosti, ktoré obsahujú riziko vyplývajúce z ionizujúceho žiarenia pochádzajúceho z umelého zdroja alebo z prírodného zdroja žiarenia v prípadoch, keď sú prírodné rádioaktívne nuklidy spracované s ohľadom na ich rádioaktívne, štiepne alebo deliace vlastnosti. To platí aj pre ďalšie pracovné činnosti, ktoré zahŕňajú prítomnosť prírodných zdrojov žiarenia a vedú k významnému zvýšeniu ožiarenia pracovníkov alebo jednotlivcov z radov obyvateľstva

• Smernica Rady zo 4. decembra 1990 o prevádzkovej ochrane externých pracovníkov vystavených riziku pôsobenia ionizujúceho žiarenia počas ich činnosti v kontrolovaných pásmach Táto smernica je doplnkom k všeobecnejšej smernici 90/641/Euratom. Má za cieľ vytvoriť rovnakú úroveň ochrany pre takzvaných "externých pracovníkov" v kontrolovaných oblastiach.

VYSTAVENIE BIOLOGICKÝM LÁTKAM

• Smernica Európskej Komisie 2000/54/EC z 18. septembra 2000 o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s vystavením biologickým faktorom pri práci

USTANOVENIA O PRACOVNEJ ZÁŤAŽI, ERGONOMICKÝCH

A PSYCHOSOCIÁLNYCH RIZIKÁCH

• Smernica Rady 90/270/EEC z 29. mája 1990 o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci so zobrazovacími jednotkami.

• Smernica Rady 90/269/EEC – z 29. mája 1990 o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia pri ručnej manipulácii s bremenami, pri ktorej pracovníkom hrozí riziko najmä poškodenia chrbta.

1.3. Právne predpisy v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v podmienkach Slovenskej republiky

Jedným zo základných práv, ktoré Ústava Slovenskej republiky zabezpečuje všetkým občanom, je právo na ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci. Konkrétnym výrazom záruky tohto práva je náš právny poriadok, ktorý jednotlivými ustanoveniami a mnohými právnymi predpismi stanovuje zúčastneným subjektom povinnosti a práva na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Starostlivosť o bezpečnosť a zdravie zamestnancov pri práci patrí medzi základné povinnosti zamestnávateľa pri plnení pracovných úloh

Bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci reguluje štát súborom zákonov, nariadení vlády Slovenskej republiky a vyhlášok príslušných ministerstiev.

Právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú:

• predpisy na ochranu života a na ochranu zdravia,

• hygienické a protiepidemické predpisy,

• technické predpisy a technické normy,

• dopravné predpisy,

• predpisy o požiarnej ochrane,

• predpisy o manipulácii s horľavinami, výbušninami, zbraňami, rádioaktívnymi látkami, jedmi a inými látkami škodlivými zdraviu.

Predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú aj pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci vydané zamestnávateľmi po dohode so zástupcami zamestnancov.

V Slovenskej republike sú v súčasnom období všeobecné a základné povinnosti zamestnávateľa pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci upravené jedným osobitným predpisom – Zákonom NR SR č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý bol vydaný na základe prevzatia právneho aktu Smernice Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a zdravia pracovníkov pri práci - Úradný vestník ES L 183, z 29.6.1989, a následne, s prihliadnutím na široké spektrum vykonávaných

činností okrem príslušných vykonávacích všeobecne záväzných právnych predpisov, sa bezpečnosťou a ochranou zdravia zaoberajú aj ďalšie právne predpisy. Právo na starostlivosť o bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov je okrem už spomenutého osobitného predpisu

zakotvené aj priamo v Ústave Slovenskej republiky vydanej ústavným zákonom č. 460/1992

Zb., kde v čl. 36 je uvedené, že zamestnanci majú právo na ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci. Medzi základné a následné predpisy v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, od ktorých sa odvíja celá činnosť v tejto oblasti okrem už spomínaného zákona č. 124/2006 Z. z. a jeho vykonávacích predpisov patria ďalej najmä:

• Zákon NR SR č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, v znení neskorších predpisov, v ktorom sa v príslušných ustanoveniach pojednáva o ochrane práce (§ 146), o povinnostiach zamestnávateľa zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci (§ 147) a o povinnostiach zamestnancov (§ 148).

• Zákon NR SR č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento zákon upravuje inšpekciu práce, ktorej prostredníctvom sa presadzuje ochrana zamestnancov pri práci a výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce, vymedzuje pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a ich pôsobnosť pri výkone dohľadu podľa osobitného predpisu, ustanovuje práva a povinnosti inšpektora práce a povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby.

• Zákon NR SR č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento zákon ustanovuje: organizáciu a výkon verejného zdravotníctva, vykonávanie prevencie ochorení a iných porúch zdravia, zriaďovanie a činnosť komisií na preskúšanie odbornej spôsobilosti, požiadavky na odbornú spôsobilosť a vydávanie osvedčení o odbornej spôsobilosti, požiadavky na zdravé životné podmienky a zdravé pracovné podmienky, požiadavky na radiačnú ochranu, opatrenia orgánov štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva pri ohrozeniach verejného zdravia, povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, výkon štátneho zdravotného dozoru, priestupky a iné správne delikty na úseku verejného zdravotníctva.

Jedným z kľúčových dokumentov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v podmienkach Slovenskej republiky bola Stratégia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v Slovenskej republike na roky 2016 až 2020.

Základným cieľom stratégie BOZP je napomáhať budovať dlhodobo udržateľné

dôstojné pracovné podmienky prostredníctvom podpory podmienok na udržanie nízkeho počtu pracovných úrazov, najmä smrteľných pracovných úrazov a pracovných úrazov s

celoživotnými následkami, ako aj eliminovanie príčin chorôb z povolania, zlepšovanie prevencie a posilňovanie kultúry práce.

Najdôležitejším nástrojom starostlivosti zamestnávateľov o BOZP, ktorý je preferovaný aj stratégiou BOZP, je dôsledná preventívna činnosť a prijímanie účinných ochranných opatrení zohľadňujúcich dosiahnuté vedecko-technické poznatky. Snahou tejto stratégie BOZP je presadzovať:

• uplatňovanie dostatočnej úrovne ochrany pre všetkých zamestnancov vo všetkých sférach slovenskej spoločnosti,

• zabezpečenie kontinuálneho zlepšovania zdravia zamestnancov,

• zohľadnenie rodového hľadiska v otázkach BOZP,

• zohľadnenie zmien na trhu práce vyplývajúcich z demografického vývoja, starnutia pracovnej populácie a technologického vývoja (najmä uplatňovania konceptu inteligentného priemyslu).

Systémovou súčasťou realizácie stratégie BOZP u zamestnávateľov je:

• presadzovať nepoužívanie neštandardných pracovných vzťahov s cieľom obmedzenia rizík, ktoré z nich vyplývajú vzhľadom na bezpečnosť a zdravie zamestnancov,

• znižovať stres na pracoviskách preventívnymi opatreniami s cieľom znižovať jeho nepriaznivé vplyvy na zdravie zamestnancov a eliminovať chronické ochorenia, kardiovaskulárne choroby a poškodenia pohybovej sústavy, ktorých príčinami sú nebezpečné alebo škodlivé pracovné podmienky,

• podporovať manažovanie rizík a vzdelávanie v oblasti BOZP.

V záujme efektívnej aplikácie opatrení na zaistenie BOZP u zamestnávateľov je potrebné naďalej prakticky uplatňovať najmä tieto zásady:

• prevencia vzniku pracovných úrazov a chorôb z povolania má prednosť pred obnovou pracovnej schopnosti po pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania,

• pracovná rehabilitácia má prednosť pred predčasným vyradením zamestnancov z pracovného procesu z dôvodu zdravotnej nespôsobilosti na výkon práce,

• zabezpečovať profesionálny a efektívny výkon inšpekcie práce, dozoru a odborovej kontroly nad dodržiavaním predpisov na zaistenie BOZP,

• presadzovať aktívnejšie zapojenie zamestnancov do zlepšovania BOZP na ich pracoviskách, najmä do hodnotenia, prevencie a riadenia rizika poškodenia zdravia,

• na účely BOZP presadzovať dôslednejšie využívanie dohôd v rámci sociálneho dialógu,

• venovať pozornosť pracovným podmienkam starších zamestnancov s cieľom podporovať

také opatrenia, ktoré dlhodobo pomôžu udržať ich bezpečnosť, zdravie a schopnosť

pracovať,

• venovať zvýšenú pozornosť absolventom škôl s cieľom poskytnúť im odborné informácie potrebné na efektívnu aplikáciu opatrení na zaistenie BOZP na ich pracoviskách s dôrazom na prevenciu pracovných úrazov.

Ostatné právne predpisy vo vzťahu k BOZP

Zákony:

• Zákon NR SR č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov.

• Zákon NR SR č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov.

• Zákon NR SR č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní, v znení neskorších predpisov.

• Zákon NR SR č. 67/2010 Z. z. o podmienkach uvedenia chemických látok a chemických zmesí na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov.

Nariadenia vlády SR vo vzťahu k bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci:

• Nariadenie vlády SR č. 272/2004 Z. z., ktorým sa ustanovuje zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám, zoznam prác a pracovísk spojených so špecifickým rizikom pre tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a pre dojčiace ženy a ktorým sa ustanovujú niektoré povinnosti zamestnávateľom pri zamestnávaní týchto žien, v znení neskorších predpisov.

• Nariadenie vlády SR č. 286/2004 Z. z., ktorým sa ustanovuje zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané mladistvým zamestnancom, a ktorým sa ustanovujú niektoré povinnosti

zamestnávateľom pri zamestnávaní mladistvých zamestnancov, v znení neskorších predpisov.

• Nariadenie vlády SR č. 253/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou azbestu pri práci.

• Nariadenie vlády SR č. 276/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri práci so zobrazovacími jednotkami.

• Nariadenie vlády SR č. 281/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri ručnej manipulácii s bremenami.

• Nariadenie vlády SR č. 387/2006 Z. z. o požiadavkách na zaistenie bezpečnostného a zdravotného označenia pri práci, v znení neskorších predpisov.

• Nariadenie vlády SR č. 391/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko.

• Nariadenie vlády SR č. 392/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov.

• Nariadenie vlády SR č. 393/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vo výbušnom prostredí.

• Nariadenie vlády SR č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov.

• Nariadenie vlády SR č. 396/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko.

Nariadenia vlády SR vo vzťahu k bezpečnosti pracovného prostredia:

• Nariadenie vlády SR č. 416/2005 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou vibráciám, v znení neskorších predpisov.

• Nariadenie vlády SR č. 115/2006 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku, v znení neskorších predpisov.

• Nariadenie vlády SR č. 329/2006 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou elektromagnetickému poľu, v znení neskorších predpisov.

• Nariadenie vlády SR č. 345/2006 Z. z. o základných bezpečnostných požiadavkách na ochranu zdravia pracovníkov a obyvateľov pred ionizujúcim žiarením.

• Nariadenie vlády SR č. 346/2006 Z. z. o požiadavkách na zabezpečenie radiačnej ochrany externých pracovníkov vystavených riziku ionizujúceho žiarenia počas ich činnosti v kontrolovanom pásme.

• Nariadenie vlády SR č. 355/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci, v znení neskorších predpisov.

• Nariadenie vlády SR č. 356/2006 Z. z. o ochrane zdravia zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénnym a mutagénnym faktorom pri práci, v znení neskorších predpisov.

• Nariadenie vlády SR č. 410/2007 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou umelému optickému žiareniu.

• Nariadenie vlády SR č. 83/2013 Z. z. o ochrane zdravia zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou biologickým faktorom pri práci.

Vyhlášky vo vzťahu k bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci:

• Vyhláška MPSVR SR č. 500/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje vzor záznamu o registrovanom pracovnom úraze.

• Vyhláška MPSVR SR č. 508/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými a ktorou sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa považujú za vyhradené technické zariadenia, v znení neskorších predpisov.

• Vyhláška MPSVR SR č. 147/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností, v znení neskorších predpisov.

• Vyhláška MZ SR č. 504/2006 Z. z. o spôsobe hlásenia, registrácie a evidencie choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania, v znení neskorších predpisov.

• Vyhláška MZ SR č. 448/2007 Z. z. o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík a o náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií, v znení neskorších predpisov.

• Vyhláška MZ SR č. 542/2007 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred fyzickou záťažou pri práci, psychickou pracovnou záťažou a senzorickou záťažou pri práci.

• Vyhláška MZ SR č. 541/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na osvetlenie pri práci, v znení neskorších predpisov

• Vyhláška MZ SR č. 292/2008 Z. z. o podrobnostiach o rozsahu a náplni výkonu pracovnej zdravotnej služby, o zložení tímu odborníkov, ktorí ju vykonávajú, a o požiadavkách na ich odbornú spôsobilosť, v znení neskorších predpisov.

• Vyhláška MZ SR č. 99/2016 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci.

1.4. Práva a povinnosti zamestnávateľa a zamestnancov na úseku BOZP

Požiadavky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) sú ustanovené v príslušných právnych predpisoch a Slovenských technických normách, a preto je odôvodnená požiadavka, aby zamestnávateľ v prvom rade dodržiaval všetky povinnosti ustanovené týmito osobitnými predpismi na zaistenie BOZP, ktorými sú v zmysle § 39 ods. 1 Zákonníka práce: predpisy na ochranu života a zdravia, hygienické predpisy, technické normy, dopravné predpisy, predpisy o ochrane pred požiarmi, predpisy o manipulácii s horľavinami, výbušninami, zbraňami, rádioaktívnymi látkami, jedmi a inými látkami škodlivými zdraviu, pokiaľ upravujú otázky týkajúce sa ochrany života a zdravia.

1.4.1. Povinnosti zamestnávateľa z hľadiska zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia svojich zamestnancov pri výkone práce

Zákon NR SR č. 124/2006 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci uložil zamestnávateľovi vykonávať všetky potrebné preventívne a ochranné opatrenia na zaistenie BOZP so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce. S ohľadom na rozmanitosť prevádzkových podmienok a situácií u rôznych zamestnávateľov a na rozmanitých pracoviskách ide o širokú škálu najmä technických, organizačných, personálnych a výchovnovzdelávacích opatrení.

V zmysle § 6 zákona NR SR č. 124/2006 je zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci povinný:

• vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

• zlepšovať pracovné podmienky a prispôsobovať ich zamestnancom; zohľadňovať pritom meniace sa skutočné a predvídateľné okolnosti a dosiahnuté vedecké a technické poznatky,

• zisťovať nebezpečenstvá a ohrozenia, posudzovať riziko a vypracovať písomný dokument o posúdení rizika pri všetkých činnostiach vykonávaných zamestnancami,

• zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy,

• zabezpečovať, aby chemické faktory, fyzikálne faktory, biologické faktory, faktory ovplyvňujúce psychickú pracovnú záťaž a sociálne faktory neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov,

• odstraňovať nebezpečenstvo a ohrozenie, a ak to podľa dosiahnutých vedeckých a technických poznatkov nie je možné, vykonať opatrenia na ich obmedzenie a pripravovať opatrenia na ich odstránenie,

• nahrádzať namáhavé a jednotvárne práce a práce v sťažených a zdraviu nebezpečných alebo škodlivých pracovných podmienkach vhodnými pracovnými prostriedkami, pracovnými postupmi, výrobnými postupmi a zdokonaľovaním organizácie práce,

• v priestoroch, kde sa používajú alebo skladujú nebezpečné látky alebo sa používajú technológie a zariadenia, pri ktorých zlyhaní môže dôjsť k ohrozeniu života a zdravia väčšieho počtu zamestnancov, iných fyzických osôb a k ohrozeniu okolia, a v priestoroch, kde sa nachádzajú osobitné nebezpečenstvá a nebezpečenstvá, ktoré môžu bezprostredne a vážne ohroziť život a zdravie zamestnancov:

o prijať opatrenia na vylúčenie ohrozenia života a zdravia; ak to s ohľadom na dosiahnuté vedecké a technické poznatky nie je možné, prijať opatrenia na ich obmedzenie,

o vykonať nevyhnutné opatrenia na obmedzenie možných následkov ohrozenia života a zdravia a umožniť prístup do ohrozeného priestoru len nevyhnutne potrebným zamestnancom, ktorí sú riadne a preukázateľne oboznámení a majú výcvik a vybavenie podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

• určovať bezpečné pracovné postupy,

• určovať a zabezpečovať ochranné opatrenia, ktoré sa musia vykonať, a ak je to potrebné, určovať a zabezpečovať ochranné prostriedky, ktoré sa musia používať,

• písomne vypracovať, pravidelne vyhodnocovať a podľa potreby aktualizovať koncepciu politiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci obsahujúcu zásadné zámery, ktoré sa majú dosiahnuť v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a program realizácie tejto koncepcie, ktorý obsahuje najmä postup, prostriedky a spôsob jej vykonania; to sa nevzťahuje na zamestnávateľa, ktorý zamestnáva menej ako 11 zamestnancov a na

zamestnávateľa, ktorého kód podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností nie je uvedený v prílohe č. 1 zákona NR SR č. 124/2006 Z. z.,

• vydávať vnútorné predpisy, pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a dávať pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

• vypracovať a podľa potreby aktualizovať vlastný zoznam prác a pracovísk

o zakázaných tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám,

o spojených so špecifickým rizikom pre tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a pre dojčiace ženy,

o zakázaných mladistvým zamestnancom,

• viesť a uchovávať predpísanú dokumentáciu, záznamy a evidenciu súvisiacu s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci päť rokov odo dňa, keď bol v nich vykonaný posledný záznam, ak osobitný predpis neustanovuje inak,

• zaraďovať zamestnancov na výkon práce so zreteľom na ich zdravotný stav, najmä na výsledok posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti na prácu, schopnosti, na ich vek, kvalifikačné predpoklady a odbornú spôsobilosť podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a nedovoliť, aby vykonávali práce, ktoré nezodpovedajú ich zdravotnému stavu, najmä výsledku posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti na prácu, schopnostiam, na ktoré nemajú vek, kvalifikačné predpoklady a doklad o odbornej spôsobilosti podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

• zabezpečiť posudzovanie individuálnych fyzických schopností zamestnanca pri ručnej manipulácii s bremenami,

• zabezpečiť vykonávanie zdravotného dohľadu vrátane lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci a to v pravidelných intervaloch s prihliadnutím na charakter práce a na pracovné podmienky na pracovisku, ako aj vtedy, ak o to zamestnanec požiada,

• dbať na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci u:

o zamestnancov na odlúčených pracoviskách,

o zamestnancov, ktorí pracujú na pracovisku sami,

o osobitných skupín zamestnancov, predovšetkým vo vzťahu k špecifickým nebezpečenstvám, ktoré osobitne ovplyvňujú ich bezpečnosť a zdravie,

• poskytovať zamestnancom prestávky v práci z dôvodu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

• nepoužívať pri prácach, pri ktorých sú zamestnanci vystavení zvýšenej možnosti vzniku úrazu alebo iného poškodenia zdravia, taký spôsob odmeňovania za prácu, ktorý by pri zvyšovaní pracovných výkonov mohol mať za následok ohrozenie bezpečnosti alebo zdravia zamestnancov.

Na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci prostredníctvom osobných ochranných pracovných prostriedkov je zamestnávateľ povinný:

• vypracovať zoznam poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov na základe posúdenia rizika a hodnotenia nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovného procesu a z pracovného prostredia,

• bezplatne poskytovať zamestnancom, u ktorých to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, potrebné účinné osobné ochranné pracovné prostriedky a viesť evidenciu o ich poskytnutí,

• udržiavať osobné ochranné pracovné prostriedky v používateľnom a funkčnom stave a dbať o ich riadne používanie.

Ďalej je zamestnávateľ povinný bezplatne:

• poskytovať zamestnancom pracovný odev a pracovnú obuv, ak pracujú v prostredí, v ktorom odev alebo obuv podlieha mimoriadnemu opotrebovaniu alebo mimoriadnemu znečisteniu,

• zabezpečovať zamestnancom pitný režim, ak to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, a poskytovať umývacie, čistiace a dezinfekčné prostriedky potrebné na zabezpečenie telesnej hygieny; zabezpečovanie pitného režimu je zamestnávateľ povinný upraviť vnútorným predpisom.

Zamestnávateľ je takisto povinný zabezpečiť, aby zamestnanci iného zamestnávateľa a fyzické osoby, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, ktorí budú vykonávať práce na jeho pracoviskách a v jeho priestoroch, dostali potrebné informácie a pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci platné pre jeho pracoviská a priestory, najmä informácie o:

• nebezpečenstvách a ohrozeniach, ktoré sa pri práci a v súvislosti s ňou môžu vyskytnúť, a o výsledkoch posúdenia rizika,

• preventívnych opatreniach a ochranných opatreniach, ktoré zamestnávateľ vykonal na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ktoré sa vzťahujú všeobecne na zamestnancov a na nimi vykonávané práce na jednotlivých pracoviskách,

• opatreniach a postupe v prípade poškodenia zdravia vrátane poskytnutia prvej pomoci, ako aj o opatreniach a postupe v prípade zdolávania požiaru, záchranných prác a evakuácie.

Zamestnávateľ môže dohodnúť výkon práce s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, len ak mu táto fyzická osoba príslušným dokladom preukáže odbornú spôsobilosť potrebnú na výkon práce podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Zamestnávateľ je povinný vydať zákaz fajčenia na pracoviskách, na ktorých pracujú aj nefajčiari, a zabezpečiť dodržiavanie tohto zákazu, ako aj zákazu fajčenia na pracoviskách.

Na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je zamestnávateľ povinný písomne informovať preventívne a ochranné služby (bezpečnostnotechnická služba a pracovná zdravotná služba) o zamestnávaní zamestnanca na určitú dobu a o zamestnávaní zamestnanca k nemu dočasne prideleného podľa osobitného predpisu.

Zamestnávateľ je povinný starať sa o bezpečnosť a ochranu zdravia všetkých osôb, ktoré sa nachádzajú s jeho vedomím na jeho pracoviskách alebo v jeho priestoroch.

Úlohy zamestnávateľa v oblasti starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci sú povinní zabezpečovať vedúci zamestnanci na všetkých stupňoch riadenia v rozsahu úloh vyplývajúcich z ich funkcií. Tieto úlohy sú rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou ich pracovných povinností.

Zamestnávateľ, ktorý je fyzickou osobou, a štatutárny orgán zamestnávateľa, ktorý je právnickou osobou, sú povinní zabezpečiť vykonanie potrebných preventívnych opatrení a ochranných opatrení; ak je bezprostredne ohrozený život alebo zdravie, sú povinní konať bezodkladne.

Povinnosti zamestnancov pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a pri vykonávaní potrebných opatrení neovplyvňujú zodpovednosť zamestnávateľa za plnenie povinností v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Náklady spojené so zaisťovaním bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný znášať zamestnávateľ; tieto náklady nesmie presunúť na zamestnanca.

Ustanovenie § 6 zákona NR SR č. 124/2006 Z. z. vo všeobecnosti upravilo povinnosť skvalitňovať pracovné podmienky a harmonizovať ich s fyzickými a psychickými danosťami zamestnanca. Všetky aspekty práce je potrebné navrhovať, vykonávať a udržiavať s ohľadom na požadované zaistenie BOZP, aby sa predchádzalo nepriaznivým vplyvom práce, napríklad

z monotónnej práce, práce s vnúteným tempom a pod. Pritom sa musia zohľadňovať nielen skutočné, aktuálne pracovné podmienky, ale aj tie, ktoré sa dajú predvídať, napríklad výpadky energie, havarijné stavy, výsledky chybného rozhodnutia a konania personálu a pod.

Termín „pracovné podmienky” je potrebné vnímať v jeho najširšom obsahu. Pracovné podmienky vymedzuje široký okruh predpisov, napríklad zákon NR SR č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, zákon NR SR č. 311/2001 Z. z. zákonník práce, zákon NR SR č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi a ich vykonávacie predpisy i ďalšie predpisy. V kolektívnych zmluvách ich možno vymedziť i nad rozsah zákona.

Stav pracoviska, pracovných prostriedkov i konania zamestnanca sa z hľadiska BOZP menia a vyvíjajú, aj túto skutočnosť musí zamestnávateľ zohľadňovať pri vykonávaní opatrení na zaistenie BOZP. Na ten účel je povinný tiež sledovať nové vedecké a spoločenské poznatky z oblasti BOZP a podľa potreby ich uplatňovať vo svojej pôsobnosti.

Zamestnávateľom vyplývajú určité povinnosti aj z legislatívy na úseku inšpekcie práce

V zmysle § 15 Zákona NR SR č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce v znení neskorších zmien sú povinní:

• inšpektorátu práce bez zbytočného odkladu písomne oznamovať začatie prevádzky, charakter a rozsah činnosti, podstatné zmeny a skončenie prevádzky,

• inšpektorátu práce oznamovať registrované pracovné úrazy, prevádzkové nehody (havárie), poruchy technických zariadení, priemyselné otravy, choroby z povolania a okolnosti ich vzniku,

• inšpektorovi práce pri výkone inšpekcie práce umožniť voľný vstup na pracovisko, utvárať podmienky na nerušený, rýchly výkon inšpekcie práce,

• poskytovať inšpektorovi informácie o zistených nebezpečenstvách, ktoré ohrozujú bezpečnosť a zdravie zamestnancov,

• umožniť odobratie nevyhnutne potrebného množstva vzoriek materiálov alebo látok na účely rozboru,

• umožniť používanie technických prostriedkov na zhotovenie fotodokumentácie, video dokumentácie a zvukových záznamov potrebných na výkon inšpekcie práce,

• predložiť inšpektorovi na požiadanie alebo najneskôr v čase zisťovania totožnosti fyzických osôb nachádzajúcich sa na jeho pracoviskách doklady, ktorými preukáže pracovnoprávny vzťah k týmto osobám,

• na požiadanie predložiť inšpektorátu práce alebo inšpektorovi všetky potrebné podklady, informácie, ktoré súvisia s ochranou práce a sú potrebné na výkon inšpekcie práce,

• predložiť dokumentáciu stavieb, technických zariadení, technológií a pracovných postupov ešte pred ich realizáciou.

V záujme predchádzania vzniku chorôb z povolania § 8 zákona NR SR č. 124/2006 Z. z. je zamestnávateľ povinný zabezpečovať rekondičné pobyty vybranému okruhu zamestnancov; vybranými povolaniami sú tie, ktoré spĺňajú kritériá sťažených pracovných podmienok a súčasne spĺňajú podmienky účelnosti rekondičného pobytu

Na základe návrhu zamestnávateľa vypracovaného v spolupráci s lekárom zabezpečujúcim závodnú preventívnu starostlivosť určí vybrané povolania orgán na ochranu zdravia (po dohode so zamestnávateľom, odborovým orgánom a zástupcom zamestnancov),

Náklady na pobyty uhrádza zamestnávateľ. Zamestnávateľ určí zamestnancovi spôsob dopravy, prípadne ďalšie podmienky rovnako ako pri pracovnej ceste

1.4.2. Práva a povinnosti zamestnanca z hľadiska zaistenia svojej bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone práce

Práva a povinnosti zamestnancov sú definované v § 12 zákona NR SR č. 124/2006 Z. z.

Zamestnanec má právo:

• prerokúvať so zamestnávateľom všetky otázky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci súvisiace s jeho prácou; v prípade potreby možno po vzájomnej dohode prizvať na rokovanie aj odborníkov v danom odbore,

• odmietnuť vykonať prácu alebo opustiť pracovisko a odobrať sa do bezpečia, ak sa dôvodne domnieva, že je bezprostredne a vážne ohrozený jeho život alebo zdravie, alebo život alebo zdravie iných osôb.

Zamestnanec je povinný:

• dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásady bezpečnej práce, zásady ochrany zdravia pri práci a zásady bezpečného správania na pracovisku a určené pracovné postupy, s ktorými bol riadne a preukázateľne oboznámený,

• spolupracovať so zamestnávateľom a zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť v potrebnom rozsahu tak, aby im umožnil plniť povinnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a úlohy uložené príslušným inšpektorátom práce alebo orgánom dozoru,

• vykonávať práce, obsluhovať a používať pracovné prostriedky, materiály, nebezpečné látky a ostatné prostriedky v súlade s:

o návodom na používanie, s ktorým bol riadne a preukázateľne oboznámený,

o poznatkami, ktoré sú súčasťou vedomostí a zručností v rámci získanej odbornej spôsobilosti,

• obsluhovať pracovné prostriedky a vykonávať činnosti s vyšším rizikom podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci len na základe preukazu, osvedčenia alebo dokladu a len ak je zamestnávateľom poverený na túto obsluhu alebo na vykonávanie tejto činnosti,

• náležite používať bezpečnostné a ochranné zariadenia, nevyraďovať ich z prevádzky a svojvoľne ich nemeniť,

• používať určeným spôsobom pridelené osobné ochranné pracovné prostriedky,

• dodržiavať zákaz vstupovať do priestoru, zdržiavať sa v priestore a vykonávať činnosti ustanovené osobitnými predpismi, ktoré by mohli bezprostredne ohroziť jeho život alebo zdravie,

• zúčastňovať sa na oboznamovaní a inom vzdelávaní zabezpečovanom zamestnávateľom v záujme bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a podrobiť sa overovaniu jeho znalosti,

• podrobiť sa lekárskym preventívnym prehliadkam vo vzťahu k práci,

• oznamovať bez zbytočného odkladu vedúcemu zamestnancovi alebo podľa potreby bezpečnostnému technikovi, zástupcovi zamestnancov pre bezpečnosť, príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru tie nedostatky, ktoré by pri práci mohli ohroziť bezpečnosť alebo zdravie, najmä bezprostredné a vážne ohrozenie života alebo zdravia, a podľa svojich možností zúčastňovať sa na ich odstraňovaní,

• nepožívať alkoholické nápoje, omamné látky a psychotropné látky na pracoviskách a v priestoroch zamestnávateľa a v pracovnom čase aj mimo týchto pracovísk a priestorov, nenastupovať pod ich vplyvom do práce,

• podrobiť sa vyšetreniu, ktoré vykonáva zamestnávateľ alebo príslušný orgán štátnej správy, aby zistil, či zamestnanec nie je pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok; okruh zamestnancov zamestnávateľa a iných osôb oprávnených dať zamestnancovi pokyn, aby sa podrobil vyšetreniu, uvedie zamestnávateľ v pracovnom poriadku alebo vo vnútornom predpise, napr.:

• dodržiavať určený zákaz fajčenia na pracoviskách,

• zúčastňovať sa na rekondičných pobytoch

Zákaz požívať alkoholické nápoje na pracoviskách a v priestoroch zamestnávateľa a v pracovnom čase aj mimo týchto pracovísk sa nevzťahuje na zamestnanca, u ktorého je výnimočne požívanie alkoholických nápojov súčasťou plnenia pracovných úloh alebo je s plnením týchto úloh zvyčajne spojené.

Vedúci zamestnanec je povinný nedostatky zistené v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci bezodkladne oznámiť svojmu vedúcemu zamestnancovi, ak vykonanie potrebných preventívnych opatrení a ochranných opatrení je nad rámec jeho pracovných povinností.

1.4.3. Pracovný úraz, iný úraz, choroba z povolania, nebezpečná udalosť a závažná priemyselná havária

Zamestnanec je povinný bezodkladne oznámiť zamestnávateľovi vznik:

• pracovného úrazu alebo služobného úrazu, ktorý utrpel, ak mu to dovoľuje jeho zdravotný stav,

• iného úrazu ako pracovného úrazu alebo smrti, ku ktorej nedošlo následkom pracovného úrazu, ak vznikli na pracovisku alebo v priestoroch zamestnávateľa,

• nebezpečnej udalosti,

• závažnej priemyselnej havárie.

Povinnosť oznámiť zamestnávateľovi vznik udalosti má aj zamestnanec alebo fyzická osoba, ktorá bola svedkom vzniku uvedenej udalosti. Zamestnávateľ je povinný vnútorným predpisom určiť, komu a akým spôsobom sa oznamuje vznik udalosti.

Zamestnávateľ je povinný po oznámení bezodkladne vykonať potrebné opatrenia, aby nedošlo k ďalšiemu ohrozeniu života a zdravia. Stav pracoviska, ak ide o udalosti iného úrazu ako pracovného úrazu alebo smrti, ku ktorej nedošlo následkom pracovného úrazu, ak vznikli na pracovisku alebo v priestoroch zamestnávateľa alebo nebezpečnú udalosť či závažnú priemyselnú haváriu, nemožno meniť do príchodu príslušných vyšetrujúcich orgánov, okrem vykonania nevyhnutných opatrení na ochranu života a zdravia alebo na zabránenie veľkej hospodárskej škody. Ak sa stav pracoviska mení v dôsledku vykonania opatrení, aby sa zabránilo ďalšiemu možnému ohrozeniu života a zdravia alebo veľkej hospodárskej škode, zamestnávateľ je povinný vyhotoviť dokumentáciu o stave pracoviska potrebnú na vyšetrenie príčin vzniku takej udalosti.

Zamestnávateľ je povinný registrovať pracovný úraz, ktorým bola spôsobená pracovná neschopnosť zamestnanca trvajúca viac ako tri dni alebo smrť zamestnanca, ku ktorej došlo následkom pracovného úrazu („registrovaný pracovný úraz“), tak, že:

• zistí príčinu a všetky okolnosti jeho vzniku, a to za účasti zamestnanca, ktorý utrpel registrovaný pracovný úraz, ak je to možné so zreteľom na jeho zdravotný stav, a za účasti príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť; v prípade smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví (ďalej len „závažný pracovný úraz“), zamestnávateľ je povinný prizvať k zisťovaniu príčin aj bezpečnostného technika,

• spíše záznam o registrovanom pracovnom úraze najneskôr do ôsmich dní po oznámení vzniku registrovaného pracovného úrazu,

• prijme a vykoná potrebné opatrenia, aby sa zabránilo opakovaniu podobného pracovného úrazu.

Zamestnávateľ je povinný po prijatí oznámenia bezodkladne oznámiť vznik

• registrovaného pracovného úrazu:

o zástupcom zamestnancov vrátane príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť,

o príslušnému útvaru Policajného zboru, ak zistené skutočnosti nasvedčujú, že v súvislosti s pracovným úrazom bol spáchaný trestný čin,

o príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru, ak ide o závažný pracovný úraz,

• závažnej priemyselnej havárie príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru.

Ak zamestnanec utrpel pracovný úraz na pracovisku iného zamestnávateľa, je tento zamestnávateľ povinný bezodkladne oznámiť vznik pracovného úrazu zamestnávateľovi poškodeného zamestnanca. Ak zamestnanec utrpel registrovaný pracovný úraz na pracovisku iného zamestnávateľa, tento zamestnávateľ je povinný:

• splniť oznamovaciu povinnosť,

• zistiť príčinu vzniku registrovaného pracovného úrazu,

• po spísaní podkladu pre záznam o registrovanom pracovnom úraze zaslať tento podklad zamestnávateľovi zamestnanca.

Zamestnávateľ je povinný:

• záznam o registrovanom pracovnom úraze do ôsmich dní odo dňa, keď sa o tomto pracovnom úraze dozvedel, o zaslať príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru, o doručiť zamestnancovi, ktorý utrpel registrovaný pracovný úraz, alebo pozostalým, ak zamestnanec zomrel v dôsledku pracovného úrazu,

• zaslať príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru správu o vyšetrení príčin a okolností vzniku závažného pracovného úrazu a o prijatých a vykonaných opatreniach na zabránenie opakovaniu podobného pracovného úrazu do 30 dní odo dňa, keď sa o jeho vzniku dozvedel.

Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu:

• pracovných úrazov, v ktorej uvedie údaje potrebné na spísanie záznamu o registrovanom pracovnom úraze, ak sa následky pracovného úrazu prejavia neskôr,

• iných úrazov ako pracovných úrazov a nebezpečných udalostí, v ktorej uvedie údaje o príčine vzniku a o prijatých a vykonaných opatreniach na predchádzanie podobným úrazom a udalostiam,

• priznaných chorôb z povolania a ohrození chorobou z povolania, v ktorej uvedie údaje o príčine vzniku, o prijatých a vykonaných opatreniach na predchádzanie tej istej alebo podobnej chorobe z povolania.

Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný zamestnávateľovi, príslušnému inšpektorátu práce a príslušnému orgánu dozoru na požiadanie do desiatich dní písomne oznámiť, či ide o závažný pracovný úraz a ak ide o ťažkú ujmu na zdraví, aj určenie vážnej poruchy zdravia alebo vážneho ochorenia.

Štátny orgán, poisťovňa, Sociálna poisťovňa, zdravotná poisťovňa, lekár a iný zdravotnícky zamestnanec, fyzická osoba a právnická osoba poskytujúca bezpečnostnotechnickú službu a pracovnú zdravotnú službu sú povinní bezodkladne oznámiť príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru pracovný úraz, závažnú priemyselnú haváriu, o ktorých sa pri svojej činnosti dozvedeli, ak je odôvodnené podozrenie, že uvedená udalosť nebola oznámená.

Oznámenie obsahuje základné údaje o osobe a zamestnávateľovi, ktorých sa uvedená udalosť týka.

Príslušným inšpektorátom práce alebo príslušným orgánom dozoru je ten, v ktorého územnom obvode pracovný úraz alebo závažná priemyselná havária vznikli.

1.4.4. Spolupráca zamestnávateľov

Ak zamestnanci viacerých zamestnávateľov alebo fyzické osoby oprávnené na podnikanie plnia úlohy na spoločnom pracovisku tak, že môže byť ohrozená ich bezpečnosť alebo zdravie, musí byť spolupráca zamestnávateľov a týchto osôb pri prevencii, príprave a vykonávaní opatrení na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, koordinácia činností a vzájomná informovanosť písomne dohodnutá. Dohoda určí, kto z nich je povinný vytvoriť podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov na spoločnom pracovisku a v akom rozsahu.

Zamestnávatelia, ktorých zamestnanci plnia úlohy na spoločnom pracovisku, sú povinní navzájom sa informovať najmä o možných ohrozeniach, preventívnych opatreniach a opatreniach na poskytnutie prvej pomoci, na zdolávanie požiarov, na vykonanie záchranných prác a na evakuáciu zamestnancov. Tieto informácie je každý zamestnávateľ povinný poskytnúť svojim zamestnancom a zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť.

Zamestnávateľ a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, vykonávajúci montážne, opravárenské, stavebné a iné práce pre iné fyzické osoby a právnické osoby sú povinní dohodnúť s objednávateľom prác zabezpečenie a vybavenie pracoviska na bezpečný výkon práce. Práce sa môžu začať až vtedy, keď je pracovisko náležite zabezpečené a vybavené.

Stavebník, zamestnávateľ a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, zabezpečujúci práce spojené s výstavbou, sú povinní okrem povinností ustanovených týmto zákonom dodržiavať podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri príprave projektu stavby a uskutočňovaní stavby v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi.

Stavebník je povinný na účely stavebného konania predložiť oprávnenej právnickej osobe na posúdenie projektovú dokumentáciu stavby s technickým zariadením a jej zmeny, ak je určená na plnenie úloh zamestnávateľa a fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Kópiu vydaného odborného stanoviska oprávnená právnická osoba zašle bezodkladne príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru.

1.5. Zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia na pracovisku

1.5.1. Zástupca zamestnancov pre bezpečnosť

Zamestnávateľ je povinný vymenovať jedného zamestnanca alebo viacerých zamestnancov za zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť, a to na základe návrhu príslušného odborového orgánu, zamestnaneckej rady alebo voľby zamestnancov, ak

u zamestnávateľa nepôsobí odborový orgán alebo zamestnanecká rada. Zamestnanca možno navrhnúť alebo zvoliť za zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť len s jeho písomným súhlasom.

Jeden zástupca zamestnancov pre bezpečnosť u zamestnávateľa, môže zastupovať najviac 50 zamestnancov, v prípade činností s vyšším rizikom, je uvedený v prílohe č. 1 zákona NR SR č.124/2006 Z. z.. U ostatných zamestnávateľov môže jeden zástupca zamestnancov pre bezpečnosť zastupovať viac ako 50 zamestnancov, ale nie viac ako 100 zamestnancov

Zástupca zamestnancov pre bezpečnosť je oprávnený

• vykonávať kontroly pracovísk a overovať plnenie opatrení z hľadiska zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

• vyžadovať od zamestnávateľa informácie o skutočnostiach ovplyvňujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci; tie môže prerokúvať s odborovou organizáciou alebo so zamestnaneckou radou, ktorá pôsobí u zamestnávateľa, a po dohode so zamestnávateľom aj s odborníkmi v danom odbore pod podmienkou, že sa nevyzradia utajované skutočnosti chránené osobitnými predpismi,

• spolupracovať so zamestnávateľom a predkladať návrhy na opatrenia na zvýšenie úrovne bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

• požadovať od zamestnávateľa odstránenie zistených nedostatkov; ak zamestnávateľ neodstráni nedostatky, na ktoré bol upozornený, je oprávnený dávať podnety príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru,

• zúčastňovať sa na rokovaniach organizovaných zamestnávateľom týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, vyšetrovania príčin vzniku pracovných úrazov, chorôb z povolania a ďalších udalostí, merania a hodnotenia faktorov pracovného prostredia, zúčastňovať sa na kontrolách vykonávaných príslušným inšpektorátom práce alebo príslušným orgánom dozoru a od zamestnávateľa požadovať informácie o výsledkoch a záveroch týchto kontrol a plnení uložených opatrení, meraní a hodnotení,

• predkladať pripomienky a návrhy príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru pri výkone inšpekcie práce alebo dozoru u zamestnávateľa.

Ak u zamestnávateľa nie je vymenovaný zástupca zamestnancov pre bezpečnosť, oprávnenia vykonávajú zamestnanci a zamestnávateľ plní povinnosti ustanovené týmto zákonom, ktoré má voči zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť, priamo voči zamestnancom spôsobom, ktorý

zabezpečí primeranú spoluúčasť zamestnancov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Zamestnávateľ je povinný zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť zabezpečiť na plnenie úloh vzdelávanie, poskytnúť v primeranom rozsahu pracovné voľno s náhradou mzdy a vytvoriť nevyhnutné podmienky na výkon ich funkcie

Zamestnávateľ je povinný sprístupniť na svojich pracoviskách na obvyklom a voľne prístupnom mieste zoznam zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť spolu s uvedením pracoviska, na ktorom pracujú.

1.5.2. Komisia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 100 zamestnancov, zriadi ako svoj poradný orgán komisiu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktorú tvoria zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť a zástupcovia zamestnávateľa, najmä odborníci v danom odbore, pričom nadpolovičnú väčšinu tvoria zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť. Komisia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zasadá najmenej raz za rok.

Komisia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je oprávnená:

• pravidelne hodnotiť stav bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, stav a vývoj pracovnej úrazovosti, chorôb z povolania a ďalších udalostí a hodnotiť ostatné otázky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane pracovného prostredia a pracovných podmienok,

• navrhovať opatrenia v oblasti riadenia, kontroly a zlepšovania stavu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

• vyjadrovať sa ku všetkým otázkam súvisiacim s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci,

• požadovať od zamestnávateľa nevyhnutné informácie potrebné na výkon svojej činnosti.

Ustanovením komisie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nie sú dotknuté oprávnenia zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť.

Ak u zamestnávateľa nie sú vymenovaní zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť, môžu jednotlivé oprávnenia komisie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vykonávať zamestnanci.

1.5.3. Preventívne a ochranné služby

Preventívne a ochranné služby na účely tohto zákona sú odborné služby poskytované zamestnávateľovi, ktoré súvisia s výberom, organizovaním a vykonávaním odborných úloh pri

zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, predovšetkým s prevenciou rizík vrátane psychosociálnych rizík a ochranou pred nimi.

Preventívnymi a ochrannými službami sú bezpečnostnotechnická služba a pracovná zdravotná služba.

Pracovná zdravotná služba, t. j. preventívna a ochranná služba je vykonávaná u zamestnávateľa tímom odborných zdravotníckych pracovníkov (v minimálnom zložení lekár, asistent a sestra s požadovanou špecializáciou v predpísanom špecializačnom odbore), ktorí plnia úlohy na úseku prevencie a ochrany zdravia zamestnancov v pracovnom procese a poskytujú poradenstvo pre zamestnávateľa, zamestnancov a ich zástupcov. Úlohou pracovnej zdravotnej služby je najmä:

• hodnotiť zdravotné riziká vyplývajúce z pracovného procesu a poskytovať poradenstvo o spôsobe eliminácie týchto rizík,

• dohliadať na faktory pracovného prostredia a na stav pracovných podmienok, ktoré môžu ovplyvňovať zdravie zamestnancov,

• dohliadať na zdravie zamestnancov vo vzťahu k vykonávanej práci a podporovať prispôsobenie práce schopnostiam zamestnancov, s prihliadnutím na ich telesné a duševné zdravie.

Pracovná zdravotná služba sa zúčastňuje plánovania a realizácie aktivít na podporu zdravia zamestnancov a organizácie systému prvej pomoci, spolupracuje pri poskytovaní informácií, výcviku a výchovy zameranej na ochranu a udržanie zdravia a školí zamestnancov na poskytovanie prvej pomoci.

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť pre zamestnancov bezpečnostnotechnickú službu

Na vykonávanie bezpečnostnotechnickej služby je zamestnávateľ povinný určiť dostatočný počet vlastných odborných zamestnancov, ktorí sú s ním v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Zamestnávateľ, ktorý vykonáva bezpečnostnotechnickú službu vlastnými odbornými zamestnancami, musí byť primerane technicky a prístrojovo vybavený potrebnými pracovnými prostriedkami.

Ak zamestnávateľ so zreteľom na veľkosť organizácie, počet zamestnancov, pracovné podmienky, rozsah, charakter a rozloženie nebezpečenstiev a z nich vyplývajúcich rizík nemá dostatok odborných zamestnancov, je povinný zmluvne dohodnúť vykonávanie bezpečnostnotechnickej služby dodávateľským spôsobom s jednou alebo viacerými fyzickými osobami, ktoré sú podnikateľmi, alebo s právnickými osobami, ktoré sú oprávnené na výkon bezpečnostnotechnickej služby.

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť vlastnému odbornému zamestnancovi alebo dohodnúť s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, alebo s právnickou osobou, ktoré sú oprávnené na výkon bezpečnostnotechnickej služby, dostatočný čas na plnenie odborných úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktorý je nevyhnutný na zabezpečenie potrebných preventívnych a ochranných opatrení. Pri určovaní dostatočného času zamestnávateľ zohľadňuje veľkosť organizácie, počet zamestnancov, pracovné podmienky a rozsah, charakter a rozloženie nebezpečenstiev a z nich vyplývajúcich rizík.

Odborný zamestnanec preukazuje odbornú spôsobilosť dokladom o odbornej spôsobilosti.

Bezpečnostnotechnická služba spolupracuje s pracovnou zdravotnou službou, príslušnými organizačnými útvarmi zamestnávateľa a so zástupcami zamestnancov vrátane zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť. Zriadením bezpečnostnotechnickej služby alebo plnením jej úloh dodávateľským spôsobom nie sú dotknuté povinnosti zamestnávateľa v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ani jeho zodpovednosť za zaistenie bezpečnosti a zdravia zamestnanca pri práci.

Bezpečnostnotechnickú službu môže dodávateľským spôsobom vykonávať len fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, alebo právnická osoba, ak majú na výkon bezpečnostnotechnickej služby oprávnenie vydané Národným inšpektorátom práce. Fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je oprávnená osobne vykonávať bezpečnostnotechnickú službu dodávateľským spôsobom bez tohto oprávnenia, ak je bezpečnostným technikom.

Národný inšpektorát práce vydá oprávnenie na základe písomnej žiadosti. Súčasťou písomnej žiadosti je doklad o zaplatení správneho poplatku a doklady, ktorými žiadateľ o oprávnenie preukáže, že na výkon bezpečnostnotechnickej služby:

• má odborných zamestnancov, s ktorými má uzatvorený pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah,

• má vypracované pracovné postupy na vykonávanie jednotlivých odborných činností a primerané organizačné zabezpečenie na ich vykonávanie,

• má primerané pracovné priestory,

• je primerane technicky a prístrojovo vybavený,

• je nezávislý pri vykonávaní odborných činností vo vzťahu k zamestnávateľom.

Národný inšpektorát práce vydá oprávnenie po overení splnenia podmienok

V oprávnení uvedie názov, sídlo a identifikačné číslo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom, alebo právnickej osoby, ktorým je vydané oprávnenie, a evidenčné číslo oprávnenia.

Oprávnenie sa vydáva na neurčitý čas. Národný inšpektorát práce vedie evidenciu vydaných oprávnení a zverejňuje zoznam fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi, a právnických osôb, ktorým bolo vydané oprávnenie na výkon bezpečnostnotechnickej služby, v ktorom uvedie ich názov, sídlo a identifikačné číslo.

Fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, alebo právnická osoba oprávnené na výkon bezpečnostnotechnickej služby sú povinné vykonávať túto činnosť nestranne, presadzovať u zamestnávateľa dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, sústavne plniť podmienky a umožniť príslušnému orgánu inšpekcie práce kontrolu ich plnenia pri výkone bezpečnostnotechnickej služby.

Národný inšpektorát práce odoberie oprávnenie na výkon bezpečnostnotechnickej služby, ak fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, alebo právnická osoba oprávnené na výkon bezpečnostnotechnickej služby vo svojej odbornej činnosti porušia podmienky alebo ak vo svojej odbornej činnosti opakovane alebo závažným spôsobom porušia právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Platnosť oprávnenia na výkon bezpečnostnotechnickej služby zaniká:

• výmazom právnickej osoby z obchodného registra,

• zánikom živnostenského oprávnenia,

• nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o odobratí oprávnenia na výkon bezpečnostnotechnickej služby,

• smrťou fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom, oprávnenej na výkon bezpečnostnotechnickej služby alebo jej vyhlásením za mŕtvu.

Fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, alebo právnická osoba oprávnené na výkon bezpečnostnotechnickej služby sú povinné do 15 dní Národnému inšpektorátu práce písomne oznámiť a dokladmi preukázať zmenu názvu, sídla alebo identifikačného čísla uvedených v oprávnení. Národný inšpektorát práce na základe oznámenia podľa prvej vety vydá fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom, alebo právnickej osobe nové oprávnenie na výkon bezpečnostnotechnickej služby s aktualizovanými údajmi.

Fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, alebo právnická osoba, ktorým bolo odobraté oprávnenie na výkon bezpečnostnotechnickej služby, môžu opätovne požiadať o vydanie oprávnenia na výkon bezpečnostnotechnickej služby najskôr po uplynutí jedného roka odo

dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odobratí tohto oprávnenia; to sa nevzťahuje na odobratie oprávnenia za porušenie podmienky.

Bezpečnostnotechnická služba poskytuje zamestnávateľovi poradenské služby v oblasti odborných, metodických, organizačných, kontrolných, koordinačných, vzdelávacích úloh a iných úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, najmä z hľadiska primeranosti pracovných priestorov a stavieb, pracovných procesov a pracovných postupov, pracovných prostriedkov a iných technických zariadení, pracovného prostredia a ich technického, organizačného a personálneho zabezpečenia. Bezpečnostnotechnická služba v záujme optimalizácie pracovných podmienok ovplyvňuje postoje zamestnávateľa, vedúcich zamestnancov a zamestnancov k bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.

Úlohy bezpečnostnotechnickej služby vykonáva bezpečnostný technik a podľa potreby aj iný odborník na prevenciu a ochranu v špecifickej oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Na účely vykonávania úloh bezpečnostnotechnickej služby u zamestnávateľa, ktorého kód podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností uvedený v prílohe č. 1 zákona NR SR

č. 124/2006 Z. z. je 05 až 09, sa považuje fyzická osoba, ktorá vykonáva funkciu odborne spôsobilého zamestnanca na plnenie úloh na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky podľa osobitného predpisu. Zamestnávateľ je pri určovaní jedného alebo viacerých bezpečnostných technikov povinný zohľadniť veľkosť organizácie, počet zamestnancov, pracovné podmienky, rôznorodosť a náročnosť pracovných procesov, ako aj rozsah, charakter a rozloženie nebezpečenstiev a z nich vyplývajúcich rizík. Počet bezpečnostných technikov musí zaručovať efektívne a účinné organizovanie a vykonávanie odborných úloh súvisiacich so zaisťovaním bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, predovšetkým s prevenciou rizík a ochranou pred nimi. Minimálny počet bezpečnostných technikov, ktorých je zamestnávateľ povinný určiť podľa počtu zamestnancov, je uvedený v prílohe č. 1b zákona NR SR č. 124/2006 Z. z.; podmienka počtu zamestnancov pripadajúcich na jedného bezpečnostného technika rovnako platí aj pri zmluvnom spôsobe zabezpečenia výkonu úloh bezpečnostnotechnickej služby. V tabuľke

1.1 a v tabuľke 1.2 je uvedený minimálny počet bezpečnostných technikov u zamestnávateľa, ktorého kód podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností na úrovni divízie alebo skupiny je uvedený v prílohe č. 1b Zákona NR SR č.124/2006 Z. z..

Tabuľka 1.1 Minimálny počet bezpečnostných technikov podľa počtu zamestnancov s vyššou mierou rizika

Počet zamestnancov Počet bezpečnostných technikov

do 400 zamestnancov najmenej jeden bezpečnostný technik

od 401 do 800 zamestnancov najmenej dvaja bezpečnostní technici

od 801 do 1 200 zamestnancov najmenej traja bezpečnostní technici

nad 1 200 zamestnancov najmenej traja bezpečnostní technici a na každých začatých 1 000 zamestnancov najmenej jeden ďalší bezpečnostný technik

Tabuľka 1.2 Minimálny počet bezpečnostných technikov podľa počtu zamestnancov s nižšou mierou rizika

Počet zamestnancov Počet bezpečnostných technikov

do 600 zamestnancov najmenej jeden bezpečnostný technik

od 601 do 1 200 zamestnancov najmenej dvaja bezpečnostní technici

od 1 201 do 15 000 zamestnancov najmenej dvaja bezpečnostní technici a na každých

začatých 1 000 zamestnancov najmenej jeden ďalší bezpečnostný technik

nad 15 000 zamestnancov najmenej 12 bezpečnostných technikov a na každých začatých 1 500 zamestnancov najmenej jeden ďalší bezpečnostný technik

Funkciu bezpečnostného technika možno výnimočne zlúčiť len s inými odbornými činnosťami zameranými na zabezpečovanie ochrany života alebo zdravia zamestnanca, prevenciu závažných priemyselných havárií, ochranu pred požiarmi a na vykonávanie odborných prehliadok a odborných skúšok vyhradených technických zariadení.

Zamestnávateľ, ktorým je fyzická osoba, alebo štatutárny orgán zamestnávateľa, ktorý je právnickou osobou, môže na svojich pracoviskách osobne vykonávať odborné úlohy bezpečnostného technika, ak je na ich plnenie odborne spôsobilý a:

• zamestnáva menej ako päť zamestnancov, ak jeho kód podľa štatistickej klasifikácie

ekonomických činností je uvedený v prílohe č. 1 zákona NR SR č. 124/2006 Z. z.,

• zamestnáva menej ako 19 zamestnancov, ak jeho kód podľa štatistickej klasifikácie

ekonomických činností nie je uvedený v prílohe č. 1 zákona NR SR č. 124/2006 Z. z.

Zamestnávateľ, ktorým je fyzická osoba, alebo štatutárny orgán zamestnávateľa, ktorý je právnickou osobou, je na osobné plnenie odborných úloh bezpečnostného technika na svojich pracoviskách odborne spôsobilý:

• ak získal odborné vzdelanie v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci stredoškolským štúdiom alebo vysokoškolským štúdiom, alebo

• absolvoval špecifickú odbornú prípravu z bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v rozsahu najmenej 16 hodín u osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie.

Bezpečnostný technik je oprávnený u zamestnávateľa, u ktorého vykonáva odbornú činnosť, uložiť príslušnému vedúcemu zamestnancovi vykonať nevyhnutné opatrenie na ochranu bezpečnosti a zdravia zamestnancov, ak je bezprostredne ohrozený život alebo zdravie zamestnanca; uložené opatrenie, o ktorom bezpečnostný technik bezodkladne informuje štatutárny orgán zamestnávateľa, platí až do jeho zrušenia alebo zmeny štatutárnym orgánom zamestnávateľa.

1.5.4. Bezpečnostný technik

Bezpečnostným technikom je fyzická osoba, ktorá má platné osvedčenie o odbornej spôsobilosti bezpečnostného technika vydané Národným inšpektorátom práce.

Podmienkou na vydanie osvedčenia bezpečnostného technika je, že žiadateľ:

• získal úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie, absolvoval odbornú prípravu v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci u osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie bezpečnostných technikov a úspešne vykonal skúšku bezpečnostného technika,

• získal odborné vzdelanie v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v rámci stredoškolského štúdia ukončeného maturitnou skúškou alebo vysokoškolského štúdia na oprávnenej škole, ktorá obsah a rozsah študijného zamerania bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci vymedzila po dohode s Národným inšpektorátom práce, a tak získala oprávnenie na výchovu a vzdelávanie bezpečnostného technika, a úspešne vykonal skúšku bezpečnostného technika,

• má najmenej päťročnú prax inšpektora práce

Osvedčenie bezpečnostného technika sa vydáva na základe žiadosti; žiadateľ o osvedčenie bezpečnostného technika môže podať žiadosť o vydanie osvedčenia bezpečnostného technika najneskôr do dvoch rokov od skončenia vykonávania činnosti inšpektora práce. Žiadateľ v žiadosti o vydanie osvedčenia bezpečnostného technika uvedie meno, priezvisko, titul, dátum narodenia a adresu trvalého pobytu a k žiadosti priloží:

• doklad o získaní úplného stredného všeobecného vzdelania alebo úplného stredného odborného vzdelania a doklad o absolvovaní odbornej prípravy v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci u osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie bezpečnostných technikov, alebo

• doklad o získaní odborného vzdelania v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v rámci stredoškolského štúdia ukončeného maturitnou skúškou alebo vysokoškolského štúdia na škole, alebo

• doklad o najmenej päťročnej praxi inšpektora práce,

• doklad o zaplatení správneho poplatku.

Skúška bezpečnostného technika sa vykonáva pred skúšobnou komisiou. Predsedu skúšobnej komisie a ďalších členov skúšobnej komisie vymenúva generálny riaditeľ Národného inšpektorátu práce z radov odborníkov z oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Členom skúšobnej komisie musí byť najmenej jeden bezpečnostný technik a najmenej jeden inšpektor práce s odbornou praxou inšpektora práce najmenej tri roky. Skúška bezpečnostného technika pozostáva z písomnej časti a ústnej časti Dátum konania skúšky bezpečnostného technika Národný inšpektorát práce písomne oznámi žiadateľovi najmenej tri týždne vopred.

Podmienkou úspešného vykonania skúšky bezpečnostného technika žiadateľom je preukázanie znalosti právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a schopnosti uplatňovať ich a znalosti požiadaviek na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a schopnosti prakticky ich vykonávať.

Žiadateľ, ktorý vykonal skúšku bezpečnostného technika neúspešne, môže do šiestich mesiacov odo dňa neúspešne vykonanej skúšky bezpečnostného technika požiadať Národný inšpektorát práce o opakovanie skúšky bezpečnostného technika.

Národný inšpektorát práce zastaví konanie o vydanie osvedčenia bezpečnostného technika, ak sa žiadateľ nedostavil na skúšku bezpečnostného technika alebo na opakovanie skúšky bezpečnostného technika bez ospravedlnenia, nepožiadal o opakovanie skúšky bezpečnostného technika alebo opakovanú skúšku bezpečnostného technika vykonal neúspešne.

Národný inšpektorát práce vydá žiadateľovi osvedčenie bezpečnostného technika do 15 dní odo dňa úspešne vykonanej skúšky bezpečnostného technika alebo do 30 dní odo dňa podania žiadosti o vydanie osvedčenia bezpečnostného technika, ak žiadateľ žiada o osvedčenie bezpečnostného technika a má najmenej päťročnú prax inšpektora práce.

Osvedčenie bezpečnostného technika sa vydáva na neurčitý čas a obsahuje:

• názov a sídlo Národného inšpektorátu práce,

• ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, na základe ktorého sa vydáva osvedčenie bezpečnostného technika,

• evidenčné číslo osvedčenia bezpečnostného technika,

• meno, priezvisko, titul, dátum narodenia a adresu trvalého pobytu bezpečnostného technika,

• dátum vykonania skúšky bezpečnostného technika,

• dátum a miesto vydania osvedčenia bezpečnostného technika,

• meno, priezvisko a podpis predsedu skúšobnej komisie,

• odtlačok pečiatky, meno, priezvisko, funkciu a podpis zástupcu Národného inšpektorátu práce.

Bezpečnostný technik je povinný do piatich rokov odo dňa vydania osvedčenia bezpečnostného technika absolvovať aktualizačnú odbornú prípravu u osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie bezpečnostných technikov. Ďalšiu aktualizačnú odbornú prípravu je bezpečnostný technik povinný absolvovať do piatich rokov odo dňa ukončenia predchádzajúcej aktualizačnej odbornej prípravy. Osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie uvedie v osvedčení bezpečnostného technika dátum ukončenia aktualizačnej odbornej prípravy a zároveň vydá bezpečnostnému technikovi písomné potvrdenie o jej absolvovaní.

Osvedčenie bezpečnostného technika stráca platnosť:

• nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o odobratí osvedčenia bezpečnostného technika Národným inšpektorátom,

• ak bezpečnostný technik neabsolvoval aktualizačnú odbornú prípravu.

Bezpečnostný technik, ktorému bolo odobraté osvedčenie bezpečnostného technika, môže opätovne požiadať o vydanie osvedčenia bezpečnostného technika najskôr po uplynutí jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odobratí osvedčenia bezpečnostného technika.

Národný inšpektorát práce je povinný po overení zmeny mena, priezviska alebo adresy trvalého pobytu bezpečnostného technika bezplatne vydať bezpečnostnému technikovi nové osvedčenie bezpečnostného technika, ak písomne oznámi zmenu svojho mena, priezviska alebo adresy trvalého pobytu a priloží pôvodné osvedčenie bezpečnostného technika.

Národný inšpektorát práce vedie evidenciu vydaných a odobratých osvedčení bezpečnostného technika, ktorá obsahuje:

• meno, priezvisko a titul bezpečnostného technika,

• dátum narodenia a adresu trvalého pobytu bezpečnostného technika,

• dátum podania žiadosti o vydanie osvedčenia bezpečnostného technika,

• číslo podania žiadosti o vydanie osvedčenia bezpečnostného technika,

• evidenčné číslo osvedčenia bezpečnostného technika,

• dátum vydania osvedčenia bezpečnostného technika,

• dátum odobratia osvedčenia bezpečnostného technika,

• dátum straty platnosti osvedčenia bezpečnostného technika.

Národný inšpektorát práce zverejňuje na svojom webovom sídle zoznam vydaných a odobratých osvedčení bezpečnostného technika.

Odobratie osvedčenia a zákaz činnosti

Národný inšpektorát práce odoberie osvedčenie bezpečnostného technika, ak bezpečnostný technik pri plnení odborných činností závažným spôsobom alebo opakovane konal v rozpore s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Príslušný inšpektorát práce je povinný zakázať osobné vykonávanie odborných úloh bezpečnostného technika fyzickej osobe, ktorá je zamestnávateľom, alebo štatutárnemu orgánu zamestnávateľa, ktorý je právnickou osobou, ak pri plnení odborných úloh bezpečnostného technika závažným spôsobom alebo opakovane konali v rozpore s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

1.5.5. Výchova a vzdelávanie v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

Problematika bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a metódy prevencie rizík sú vo všeobecnosti povinnou súčasťou výchovy a vzdelávania pri príprave na výkon povolania na stredných školách a štúdia na vysokých školách a ďalšieho vzdelávania dospelých vrátane rekvalifikácií.

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby súčasťou programu vzdelávania a odbornej výchovy všetkých zamestnancov bola bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci a prevencia rizík.

Výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce môže vykonávať fyzická osoba a právnická osoba na základe oprávnenia. (§ 27 zákona NR SR č. 124/2006 Z. z.).

Oprávnenie sa nevyžaduje pre strednú školu a vysokú školu, ktoré pripravujú žiakov a študentov na výkon povolania.

Výchovu a vzdelávanie bezpečnostných technikov mohla donedávna organizovať a vykonávať len škola alebo osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie, ktorá bola právnickou osobou.

Od 1. júla 2015 už môžu aj fyzické osoby zabezpečovať výchovu a vzdelávanie bezpečnostného technika a zamestnávateľa, ktorý bude osobne vykonávať úlohy bezpečnostného technika. Predpokladom na to, aby fyzická alebo právnická osoba mohla vykonávať takúto výchovu a vzdelávanie, je získanie potrebného oprávnenia a splnenie príslušných podmienok (viď príloha 2 zákona NR SR č. 124/2006 Z. z.)

Oprávnenie, na základe žiadosti a po splnení všetkých podmienok, vydáva Národný inšpektorát práce alebo Hlavný banský úrad pre výchovu a vzdelávanie v organizáciách v jeho pôsobnosti.

1.5.6. Oboznamovanie v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

Periodicita vykonávania oboznámení ohľadom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci musí byť upravená aj vo vnútornom predpise zamestnávateľa.

Podľa zákona NR SR č. 124/2006 sa oboznamovanie zamestnancov musí vykonávať najmenej raz za tri roky, ak v osobitnom predpise pre daný druh prác nie je ustanovený kratší čas. Požiadavka zrozumiteľnosti znamená, že oboznámenia musia byť vykonávané tak, aby im každý zamestnanec porozumel (primeraným tempom, jednoduchými vetnými formuláciami, prípadne doplnené praktickými ukážkami). Preukázateľnosť spočíva v tom, že každý zamestnanec, ktorý oboznámenie absolvuje, podpíše o tejto skutočnosti záznam, ktorý si zamestnávateľ uschováva.

Oboznámenie zamestnanca ohľadom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa musí vykonať pri jeho prijatí do zamestnania, preložení na iné pracovisko, zaradení alebo prevedení na inú prácu, zavedení novej technológie, nového pracovného postupu alebo nového pracovného prostriedku. Okrem toho, ako bolo spomenuté, pravidelne najmenej raz za tri roky. Oboznámenia sa musia uskutočňovať v rámci pracovného času zamestnancov a za tento čas im zamestnávateľ poskytuje aj mzdu.

Prechodné ustanovenia v súvislosti s ochorením

Počas trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením (napr. COVID – 19):

• Zamestnávateľ nie je povinný zamestnanca oboznámiť (oboznámenie na úseku BOZP), ak k prijatiu do zamestnania, preloženiu na iné pracovisko, zaradeniu alebo prevedeniu na inú prácu, zavedeniu novej technológie, nového pracovného postupu alebo nového pracovného prostriedku došlo počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením (napr. COVID – 19) a ak túto povinnosť objektívne nie je možné splniť; nesplnenie tejto povinnosti však nesmie bezprostredne a vážne ohroziť život a zdravie. Zamestnávateľ je povinný oboznámiť zamestnanca (oboznámenie na úseku BOZP) ihneď, ako to bude možné, najneskôr do jedného mesiaca odo dňa odvolania krízovej situácie.

• Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na:

o oboznamovanie a informovanie zamestnancov,

o rekondičné pobyty,

o určité práva a povinnosti zamestnancov,

o bezpečnosť stavieb, pracovných priestorov, pracovných prostriedkov a pracovných postupov, o osvedčení, preukazov a ďalších dokladov v súvislosti s BOZP, o lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci, o aktualizačnú odbornú prípravu bezpečnostného technika.

Nesplnenie príslušných povinností v pôvodných lehotách však nesmie bezprostredne a vážne ohroziť život a zdravie.

Ku oboznámeniam ohľadom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je zamestnávateľ povinný vydať vnútorný predpis, v ktorom bude uvedený spôsob vykonania oboznámenia, požiadavky na odbornú spôsobilosť zamestnancov vykonávajúcich oboznámenie a pravidelnosť vykonávania oboznámenia.

Vykonanie oboznámenia zamestnancov môže zamestnávateľ zabezpečiť troma spôsobmi. Môže ho vykonávať osobne sám zamestnávateľ alebo prostredníctvom vlastných zamestnancov alebo dodávateľským spôsobom, keď si túto službu objedná od fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá má na vykonávanie oboznámení oprávnenie od Národného inšpektorátu práce.

Zamestnávateľ je tiež povinný v oblasti BOZP zamestnancom vhodným spôsobom a zrozumiteľne poskytnúť potrebné informácie o:

• nebezpečenstvách a ohrozeniach, ktoré sa pri práci a v súvislosti s ňou môžu vyskytnúť a o výsledkoch posúdenia rizika,

• preventívnych opatreniach a ochranných opatreniach, ktoré zamestnávateľ vykonal na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ktoré sa vzťahujú všeobecne na zamestnancov a na nimi vykonávané práce na jednotlivých pracoviskách,

• opatreniach a postupe v prípade poškodenia zdravia vrátane poskytnutia prvej pomoci, ako aj o opatreniach a postupe v prípade zdolávania požiaru, záchranných prác a evakuácie,

• preventívnych opatreniach a ochranných opatreniach navrhnutých a nariadených príslušným inšpektorátom práce,

• pracovných úrazoch, chorobách z povolania a o ostatných poškodeniach zdravia z práce, ktoré sa vyskytli u zamestnávateľa, vrátane výsledkov zisťovania príčin ich vzniku a o prijatých a vykonaných opatreniach.

1.6. Poškodenie zdravia

Medzi poškodenie zdravia môžeme zaradiť pracovný úraz a chorobu z povolania.

1.6.1. Pracovný úraz

Pracovný úraz je charakterizovaný ako poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov Aby poškodenie zdravia alebo smrť boli pracovným úrazom, musia sa stať zamestnancovi v pracovnom pomere (§ 195 Zákonníka práce) a musia vzniknúť nezávisle od vôle zamestnanca krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov pri:

• plnení pracovných povinností (§ 220 ods. 1 Zákonníka práce) vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu,

• inej činnosti vykonávanej na príkaz zamestnávateľa,

• činnosti, ktorá je predmetom pracovnej cesty,

• úkonoch potrebných na výkon práce (§ 220 ods. 2 Zákonníka práce),

• úkonoch potrebných pred začiatkom práce, zvyčajných počas práce alebo nevyhnutných po jej skončení,

• vyšetrení v zdravotníckom zariadení vykonávanom na pokyn zamestnávateľa alebo pri ošetrení pri prvej pomoci a pri ceste na a späť (§ 220 ods. 2 Zákonníka práce) alebo

• plnení pracovných úloh (§ 220 ods. 3 Zákonníka práce).

Pracovným úrazom je aj služobný úraz štátnych zamestnancov, vojakov, policajtov, hasičov, colníkov, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej

stráže a Horskej záchrannej služby v štátnozamestnaneckom alebo služobnom pomere podľa osobitných zákonov.

Povinnosťou zamestnávateľa je predchádzať pracovným úrazom. Ak sa ale zamestnancovi pracovný úraz stane, vyplývajú zamestnávateľovi v oblasti BOZP viaceré povinnosti.

Povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa pri pracovnom úraze a inom úraze Už v zákone NR SR č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov je ustanovená oznamovacia povinnosť zamestnanca v súvislosti s pracovnými úrazmi

Zamestnanec je povinný bezodkladne oznámiť zamestnávateľovi vznik:

• pracovného úrazu, ktorý utrpel, ak mu to dovoľuje jeho zdravotný stav,

• iného úrazu ako pracovného úrazu alebo smrti, ku ktorej nedošlo následkom pracovného úrazu, ak vznikli na pracovisku alebo v priestoroch zamestnávateľa,

• nebezpečnej udalosti (udalosť, pri ktorej bola ohrozená bezpečnosť alebo zdravie zamestnanca, ale nedošlo k poškodeniu jeho zdravia),

• závažnej priemyselnej havárie (vysvetlenie v poznámke).

Rovnako sa tieto oznamovacie povinnosti vzťahujú aj na osobu, ktorá bola svedkom týchto udalostí, teda napríklad iného zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný vo svojom vnútornom predpise určiť komu a akým spôsobom sa oznamuje vznik pracovného úrazu, iného úrazu, smrti, nebezpečnej udalosti alebo závažnej priemyselnej havárie. Po tomto oznámení je zamestnávateľ povinný bezodkladne vykonať potrebné opatrenia s cieľom zabrániť ďalšiemu ohrozeniu života a zdravia.

Ak bol v súvislosti s pracovným úrazom pravdepodobne spáchaný trestný čin alebo došlo k smrti alebo ťažkej ujme na zdraví, zamestnávateľ nesmie meniť stav pracoviska do príchodu vyšetrujúcich orgánov. Ak je však potrebné meniť stav pracoviska pre zabránenie ďalšieho ohrozenia života a zdravia alebo veľkej hospodárskej škody, zamestnávateľ je povinný vyhotoviť dokumentáciu o stave pracoviska potrebnú na vyšetrenie príčin vzniku takej udalosti (napríklad fotodokumentácia pracoviska).

Povinnosti zamestnávateľa pri pracovnom úraze s práceneschopnosťou viac ako 3 dni

Pracovný úraz, ktorým bola spôsobená pracovná neschopnosť zamestnanca trvajúca viac ako tri dni alebo smrť zamestnanca, ku ktorej došlo následkom pracovného úrazu, je zamestnávateľ povinný registrovať (tzv. registrovaný pracovný úraz) tak, že:

• zistí príčinu a všetky okolnosti jeho vzniku, a to za účasti zamestnanca, ktorý utrpel registrovaný pracovný úraz, ak je to možné so zreteľom na jeho zdravotný stav, a za účasti príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť; v prípade smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví (tzv. závažný pracovný úraz) je zamestnávateľ povinný prizvať k zisťovaniu príčin aj bezpečnostného technika,

• najneskôr do štyroch dní po oznámení vzniku registrovaného pracovného úrazu spíše záznam o registrovanom pracovnom úraze,

• prijme a vykoná opatrenia potrebné na to, aby sa zabránilo opakovaniu podobného pracovného úrazu.

Vzor záznamu o registrovanom pracovnom úraze je prílohou vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 500/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje vzor záznamu o registrovanom pracovnom úraze.

Oznamovanie pracovných úrazov a ich zaznamenávanie v osobitnej evidencii Zamestnávateľ je povinný bez zbytočného odkladu po prijatí oznámenia registrovaného

pracovného úrazu jeho vznik oznámiť:

• zástupcom zamestnancov (odborovej organizácii) vrátane príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť,

• príslušnému útvaru Policajného zboru, ak zistené skutočnosti nasvedčujú, že v súvislosti s pracovným úrazom bol spáchaný trestný čin,

• príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru, ak ide o závažný pracovný úraz.

Ak dôjde k vzniku závažnej priemyselnej havárie, oznamuje sa táto skutočnosť príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru.

Záznam o registrovanom pracovnom úraze je zamestnávateľ povinný do ôsmich dní odo dňa, keď sa o tomto pracovnom úraze dozvedel, zaslať príslušnému inšpektorátu práce a doručiť ho zamestnancovi, ktorý tento registrovaný pracovný úraz utrpel alebo pozostalým, ak zamestnanec v dôsledku pracovného úrazu zomrel. V lehote do 30 dní odo dňa, keď sa o vzniku závažného pracovného úrazu dozvedel, je zamestnávateľ povinný zaslať

príslušnému inšpektorátu práce aj správu o vyšetrení príčin a okolností jeho vzniku a o prijatých a vykonaných opatreniach na zabránenie opakovaniu podobného pracovného úrazu.

Zamestnávateľ je povinný ohľadom pracovných úrazov viesť aj niekoľko evidencií:

• evidenciu všetkých pracovných úrazov – obsahuje údaje potrebné na spísanie záznamu o registrovanom pracovnom úraze, ak sa následky pracovného úrazu prejavia neskôr,

• evidenciu iných úrazov ako pracovných úrazov a nebezpečných udalostí – obsahuje

údaje o príčine vzniku a o prijatých a vykonaných opatreniach na predchádzanie takýmto úrazom a udalostiam,

• evidenciu priznaných chorôb z povolania a ohrození chorobou z povolania – obsahuje

údaje o príčine vzniku, o prijatých a vykonaných opatreniach na predchádzanie tej istej alebo podobnej chorobe z povolania.

1.6.2. Choroba z povolania

Choroba z povolania je choroba uznaná príslušným zdravotníckym zariadením, zaradená do zoznamu chorôb z povolania, ak vznikla zamestnancovi pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh a za podmienok uvedených v zozname.

Z hľadiska legislatívy sú pre oblasť hlásenia, registrácie a evidencie choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania kľúčovými:

• Zákon NR SR č. 461/2003 Z. z., o sociálnom poistení,

• Zákon NR SR č. 355/2007 Z. z., o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Na pracovnoprávne účely sa v zmysle ustanovenia § 195 ods. 4 zákona NR SR č. 311/2001 Z. z., Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) sa za choroby z povolania považujú „choroby uvedené v právnych predpisoch o sociálnom zabezpečení (zoznam chorôb z povolania), ak vznikli za podmienok v nich uvedených“.

Nadväzujúc na uvedené, podľa ustanovenia § 8 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov „Choroba z povolania podľa tohto zákona je choroba uznaná príslušným zdravotníckym zariadením, zaradená do zoznamu chorôb z povolania uvedeného v prílohe č. 1 tohto zákona, ak vznikla za podmienok uvedených v tejto prílohe zamestnancovi zamestnávateľa pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh“.

Z uvedenej zákonnej definície choroby z povolania vyplýva, že na to, aby určitá choroba mohla byť prehlásená za chorobu z povolania, tak musia byť kumulatívne splnené nasledujúce podmienky:

• musí ísť o chorobu zaradenú do zoznamu chorôb z povolania (viď Príloha č. 1 k zákonu NR SR č. 461/2003 Z. z o sociálnom poistení),

• choroba musela vzniknúť za podmienok stanovených v zozname chorôb z povolania zamestnancovi pri plnení pracovných úloh alebo v súvislosti s plnením pracovných úloh,

• choroba musí byť za chorobu z povolania uznaná príslušným zdravotníckym zariadením.

Konkrétny postup špecializovaného pracoviska pri priznávaní choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania však v súčasnej dobe nie je nikde výslovne legislatívne upravený. Čiastkovú právnu úpravu však obsahujú nasledujúce právne predpisy:

• zákon NR SR č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

• zákon NR SR č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Príslušné špecializované pracovisko však ale rozhodnutie o priznaní alebo nepriznaní choroby z povolania vydáva, jednak na základe podrobného lekárskeho vyšetrenia zdravotného stavu dotknutej osoby a jednak na základe posúdenia pracovnej anamnézy tohto pacienta. Ku posúdeniu pracovnej anamnézy zamestnanca si príslušné špecializované pracovisko vyžiada u príslušného Regionálneho úradu verejného zdravotníctva vykonanie tzv. hygienického prieskumu pracoviska, na ktorom dotknutá osoba pracovala.

V samotnej veci priznania choroby z povolania rozhoduje vždy konkrétny odborný lekár pracovného lekárstva, ktorý keď má pochybnosti, či v danom konkrétnom prípade ide o chorobu z povolania alebo nie, tak môže predložiť celý prípad na posúdenie Regionálnej komisii pre posudzovanie chorôb z povolania. Tieto regionálne komisie sídlia na jednotlivých klinikách pracovného lekárstva (Bratislava, Martin, Košice) a ktorých členmi sú odborníci z odboru pracovné lekárstvo a klinická toxikológia z príslušného regiónu.

V prípade, ak nedôjde k postačujúcej odbornej zhode členov tejto regionálnej komisie, tak regionálna komisia môže odporučiť prerokovanie konkrétneho prípadu na Celoslovenskej komisii pre posudzovanie chorôb z povolania. Tak isto aj dotknutý vyšetrovaný pacient a jeho

zamestnávateľ môžu písomnou žiadosťou príslušné špecializované pracovisko požiadať, aby ich prípad podozrenia na chorobu z povolania bol predložený tejto celoslovenskej komisii.

Celoslovenská komisia pre posudzovanie chorôb z povolania je ustanovená Ministerstvom zdravotníctva SR pri Klinike pracovného lekárstva a klinickej toxikológie v Bratislave a jej členmi sú poprední odborníci z odboru pracovného lekárstva a klinickej toxikológie z celej Slovenskej republiky (prednostovia jednotlivých Kliník pracovného lekárstva a klinickej toxikológie, lekári Úradu verejného zdravotníctva SR a ďalší).

Závery Celoslovenskej komisie pre posudzovanie chorôb z povolania majú charakter vrcholného odporúčania pre odborných pracovných lekárov a toxikológov. Konečné rozhodnutie o chorobe z povolania však v každom prípade vykoná príslušný predkladajúci odborný lekár pracovného lekárstva a klinickej toxikológie.

V prípade, ak by dotknutý pacient aj napriek odporúčaniu Celoslovenskej komisie pre posudzovanie chorôb z povolania nebol spokojný s rozhodnutím odborného lekára pracovného

lekárstva a klinickej toxikológie ohľadom jeho podozrenia na chorobu z povolania, tak ešte má možnosť obrátiť sa so žalobou na súd, aby ten v civilnom konaní celú záležitosť preskúmal a rozhodol.

Pracovnoprávne dôsledky priznania choroby z povolania

V zmysle ustanovenia zákona NR SR č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci je zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci povinný zaraďovať zamestnancov na výkon práce so zreteľom na ich zdravotný stav, najmä na výsledok posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti na prácu, schopnosti, na ich vek, kvalifikačné predpoklady a odbornú spôsobilosť podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a nedovoliť, aby vykonávali práce, ktoré nezodpovedajú ich zdravotnému stavu, najmä výsledku posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti na prácu, schopnostiam, na ktoré nemajú vek, kvalifikačné predpoklady a doklad o odbornej spôsobilosti podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Na základe tohto ustanovenia je zamestnávateľ povinný zamestnanca, ktorému je priznaná choroba z povolania alebo ohrozenie touto chorobou, preradiť na inú prácu.

Ak zamestnávateľ pre zamestnanca inú vhodnú prácu nemá, môže dať zamestnancovi v zmysle § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce výpoveď z pracovného pomeru: „ak zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú

expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva“ . Z rovnakých

dôvodov sa zamestnávateľ so zamestnancom môžu dohodnúť na skončení pracovného pomeru.

Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodu, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku (ustanovenie § 76 ods. 4 Zákonníka práce).

Aj v tomto prípade môže zamestnanec využiť ustanovenie § 69 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce a okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnávateľom: „zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú prácu.“ Zamestnanec môže takto okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel. V prípade okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnanca platí, že zamestnanec má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

Náhrada škody

V súvislosti s chorobou z povolania môže za určitých okolností zamestnancovi vzniknúť aj škoda. Vo všeobecnosti za takúto škodu zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec vykonával prácu, v dôsledku ktorej mu vznikla choroba z povolania. Ďalej v tejto súvislosti pripájame prehľad najdôležitejších ustanovení platného právneho poriadku viažuce sa k náhrade škody.

Všeobecná zodpovednosť zamestnávateľa za škodu je zakotvená v ustanovení § 192 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého „zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi za škodu, ktorá vznikla zamestnancovi porušením právnych povinností alebo úmyselným konaním proti dobrým mravom pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s ním“.

V zmysle ustanovenia § 177 ods. 1 Zákonníka práce „zamestnávateľ je povinný svojim zamestnancom zabezpečovať také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a majetku. Ak zistí nedostatky, je povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie.“

Teda v súlade s už citovaným ustanovením § 6 ods. 1 písm. o) Zákona o BOZP je zamestnávateľ povinný zamestnanca zaradiť na jemu zdravotne vyhovujúce pracovisko, a to nielen na základe lekárskeho posudku, ale aj bez neho.

Ďalej Zákonník práce upravuje zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania: ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere

Podľa ustanovenia Zákonníka práce za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnom pomere za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý.

V zmysle Zákonníka práce je zamestnávateľ tiež povinný nahradiť zamestnancovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu. Ak ide o inú škodu na zdraví ako z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, platia pre spôsob a rozsah jej náhrady ustanovenia o pracovných úrazoch s tým obmedzením, že jednorazové odškodnenie pozostalým nepatrí.

Na záver ešte poukazujeme, že zamestnancovi v dôsledku choroby z povolania môže za podmienok stanovených predpismi o sociálnom zabezpečení tak isto vzniknúť nárok na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia

ZÁVER

Z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je dôležité poznať a riadiť sa množstvom právnych predpisov platných na úseku BOZP. Na základe právnych predpisov je potrebné mať jednotlivé požiadavky zapracované v dokumentácii na úseku BOZP a pravidelne ich aktualizovať. Povinnosťou zamestnávateľa a zamestnancov je ich neustále dodržiavanie. Len na základe vyššie uvedeného môžeme dosiahnuť primeranú úroveň BOZP pri pracovnom procese.

POUŽITÁ LITERATÚRA

[1]. Hatina, T., Kordošová, M., Matulová, S., Perichtová, B., Škvarková, V. 2006. Terminologický slovník bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Inštitút pre výskum práce a rodiny. Bratislava. 352 s.

[2]. Smernica č. 89/391/EHS - Európska rámcová smernica o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci.

[3]. Smernica č. 2009/104/ES o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia pri používaní pracovných prostriedkov pracovníkmi pri práci.

[4]. Smernica č. 99/92/EC o minimálnych požiadavkách na zlepšenie BOZP pracovníkov potenciálne ohrozených výbušnými atmosférami.

[5]. Smernica Rady č. 92/58/EEC, ktorá pojednáva o minimálnych požiadavkách nariadenia bezpečnostných alebo zdravotných značiek v pracovnom prostredí.

[6]. Smernica Rady 89/656/EEC o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na používanie osobných ochranných prostriedkov pracovníkmi na pracovisku.

[7]. Smernica Rady č. 89/655/EEC týkajúca sa minimálnych požiadaviek BOZP pri používaní pracovných prostriedkov zamestnancov pri výkone práce.

[8]. Smernica Rady č. 89/654/EEC týkajúca sa minimálnych požiadaviek BOZP na pracovisku.

[9]. Smernica č. 2009/161/EÚ, ktorou sa ustanovuje tretí zoznam smerných najvyšších prípustných hodnôt vystavenia pri práci na vykonanie smernice Rady 98/24/ES o ochrane zdravia a bezpečnosti pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s chemickými faktormi pri práci a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Komisie 2000/39/ES.

[10]. Smernica č. 2009/148/ES o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom azbestu pri práci.

[11]. Smernica č. 2006/15/ES, ktorou sa ustanovuje druhý zoznam smerných najvyšších prípustných hodnôt vystavenia pri práci na implementáciu smernice Rady 98/24/ES a ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 91/322/EHS a 2000/39/ES.

[12]. Smernica 2004/37/ES Európskeho parlamentu a Rady z 29. apríla 2004 o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom karcinogénov alebo mutagénov pri práci.

[13]. Smernica č. 2006/15/ES, ktorou sa ustanovuje druhý zoznam smerných najvyšších prípustných hodnôt vystavenia pri práci na implementáciu smernice Rady 98/24/ES a ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 91/322/EHS a 2000/39/ES.

[14]. Smernica č. 98/24/EC o bezpečnosti a ochrane zdravia pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s výskytom chemických látok pri práci.

[15]. Smernica č. 2006/15/ES, ktorou sa ustanovuje druhý zoznam smerných najvyšších prípustných hodnôt vystavenia pri práci na implementáciu smernice Rady 98/24/ES a ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 91/322/EHS a 2000/39/ES.

[16]. Smernica č. 2013/59/EURATOM, ktorou sa stanovujú základné bezpečnostné normy ochrany pred nebezpečenstvami vznikajúcim v dôsledku ionizujúceho žiarenia.

[17]. Smernica č. 2013/35/EÚ o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách týkajúcich sa vystavenia pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych činidiel (elektromagnetické polia).

[18]. Smernica č. 2006/25/ES o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách týkajúcich sa vystavenia pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych faktorov (umelé optické žiarenie).

[19]. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/10/ES o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách, pokiaľ ide o vystavenie pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych faktorov (hluk)

[20]. Smernica č. 2002/44/ES o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách vyplývajúcich z vystavenia pracovníkov rizikám vzniknutým pôsobením fyzikálnych faktorov (vibrácie).

[21]. Smernica č. 96/29/Euratom, ktorá ustanovuje základné normy pre bezpečnosť a ochranu zdravia pracovníkov a obyvateľstva voči nebezpečenstvám, ktoré spôsobuje ionizačné žiarenie.

[22]. Smernica č. 90/641/Euratom, o prevádzkovej ochrane externých pracovníkov vystavených riziku pôsobenia ionizujúceho žiarenia počas ich činnosti v kontrolovaných pásmach.

[23]. Smernica Európskej Komisie č. 2000/54/EC o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s vystavením biologickým faktorom pri práci.

[24]. Smernica Rady č. 90/270/EEC o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci so zobrazovacími jednotkami.

[25]. Smernica Rady č. 90/269/EEC o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia pri ručnej manipulácii s bremenami, pri ktorej pracovníkom hrozí riziko najmä poškodenia chrbta.

[26]. Zákon NR SR č. 461/2003 Z. z o sociálnom poistení, v znení neskorších predpisov.

[27]. Zákon NR SR č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, v znení neskorších predpisov

[28]. Zákon NR SR č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov .

[29]. Smernica č. 89/391/EHS - Európska rámcová smernica o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci.

[30]. Zákon NR SR č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

[31]. Zákon NR SR č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, v znení neskorších predpisov.

[32]. Zákon NR SR č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

[33]. Zákon NR SR č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov.

[34]. Zákon NR SR č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov.

[35]. Zákon NR SR č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní, v znení neskorších predpisov. Zákon NR SR č. 67/2010 Z. z. o podmienkach uvedenia chemických látok a chemických zmesí na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov.

[36]. Nariadenia vlády SR vo vzťahu k bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci:

[37]. Nariadenie vlády SR č. 272/2004 Z. z., ktorým sa ustanovuje zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám, zoznam prác a pracovísk spojených so špecifickým rizikom pre tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a pre dojčiace ženy a ktorým sa ustanovujú niektoré povinnosti zamestnávateľom pri zamestnávaní týchto žien, v znení neskorších predpisov.

[38]. Nariadenie vlády SR č. 286/2004 Z. z., ktorým sa ustanovuje zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané mladistvým zamestnancom, a ktorým sa ustanovujú niektoré povinnosti zamestnávateľom pri zamestnávaní mladistvých zamestnancov, v znení neskorších predpisov.

[39]. Nariadenie vlády SR č. 253/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou azbestu pri práci.

[40]. Nariadenie vlády SR č. 276/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri práci so zobrazovacími jednotkami.

[41]. Nariadenie vlády SR č. 281/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri ručnej manipulácii s bremenami.

[42]. Nariadenie vlády SR č. 387/2006 Z. z. o požiadavkách na zaistenie bezpečnostného a zdravotného označenia pri práci, v znení neskorších predpisov.

[43]. Nariadenie vlády SR č. 391/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko.

[44]. Nariadenie vlády SR č. 392/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov.

[45]. Nariadenie vlády SR č. 393/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vo výbušnom prostredí.

[46]. Nariadenie vlády SR č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov.

[47]. Nariadenie vlády SR č. 396/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko.

[48]. Nariadenie vlády SR č. 416/2005 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou vibráciám, v znení neskorších predpisov.

[49]. Nariadenie vlády SR č. 115/2006 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku, v znení neskorších predpisov.

[50]. Nariadenie vlády SR č. 329/2006 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou elektromagnetickému poľu, v znení neskorších predpisov.

[51]. Nariadenie vlády SR č. 345/2006 Z. z. o základných bezpečnostných požiadavkách na ochranu zdravia pracovníkov a obyvateľov pred ionizujúcim žiarením.

[52]. Nariadenie vlády SR č. 346/2006 Z. z. o požiadavkách na zabezpečenie radiačnej ochrany externých pracovníkov vystavených riziku ionizujúceho žiarenia počas ich činnosti v kontrolovanom pásme.

[53]. Nariadenie vlády SR č. 355/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci, v znení neskorších predpisov.

[54]. Nariadenie vlády SR č. 356/2006 Z. z. o ochrane zdravia zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénnym a mutagénnym faktorom pri práci, v znení neskorších predpisov.

[55]. Nariadenie vlády SR č. 410/2007 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou umelému optickému žiareniu.

[56]. Nariadenie vlády SR č. 83/2013 Z. z. o ochrane zdravia zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou biologickým faktorom pri práci.

[57]. Vyhlášky vo vzťahu k bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci:

[58]. Vyhláška MPSVR SR č. 500/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje vzor záznamu o registrovanom pracovnom úraze.

[59]. Vyhláška MPSVR SR č. 508/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými a ktorou sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa považujú za vyhradené technické zariadenia, v znení neskorších predpisov. [60]. Vyhláška MPSVR SR č. 147/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich

a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností, v znení neskorších predpisov.

[61]. Vyhláška MZ SR č. 504/2006 Z. z. o spôsobe hlásenia, registrácie a evidencie choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania, v znení neskorších predpisov.

[62]. Vyhláška MZ SR č. 448/2007 Z. z. o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík a o náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií, v znení neskorších predpisov.

[63]. Vyhláška MZ SR č. 542/2007 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred fyzickou záťažou pri práci, psychickou pracovnou záťažou a senzorickou záťažou pri práci.

[64]. Vyhláška MZ SR č. 541/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na osvetlenie pri práci, v znení neskorších predpisov.

[65]. Vyhláška MZ SR č. 292/2008 Z. z. o podrobnostiach o rozsahu a náplni výkonu pracovnej zdravotnej služby, o zložení tímu odborníkov, ktorí ju vykonávajú, a o požiadavkách na ich odbornú spôsobilosť, v znení neskorších predpisov.

[66]. Vyhláška MZ SR č. 99/2016 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci.

KONTROLNÉ OTÁZKY

1. Definujte pojem bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci

2. Vymenujte a stručne charakterizujte povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca.

3. Vysvetlite podmienky na získanie oprávnenia bezpečnostného technika.

4. Čo je to pracovný úraz?

5. Čo je to choroba z povolania?

2. RIZIKO A KLASIFIKÁCIA RIZÍK

Cieľom kapitoly je oboznámiť sa s pojmom riziko, poznať spôsoby jeho vyjadrenia a porozumieť klasifikácii, analýze a posudzovaniu bezpečnostných rizík.

Riziko predstavuje koncept, ktorý sa spája s akoukoľvek činnosťou človeka a teda aj s oblasťou bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, t. j. s prevenciou vzniku úrazov a chorôb z povolania

2.1. Vnímanie rizika v bezpečnostnej praxi

Všetky deje, procesy a konkrétne činnosti, ktoré sú účelovo zameranými aktivitami človeka, neprebiehajú v prevažnej väčšine tak, ako si ich človek naplánuje. V podmienkach istoty (určitosti) prebieha len zanedbateľné množstvo ľudských aktivít, ktoré majú deterministický charakter. Istý výsledok (istotu) je možné očakávať len v niektorých fyzikálnych a chemických procesoch pri dodržaní rovnakých vnútorných, ale aj vonkajších podmienok počas prebiehajúcich dejov a procesov. Istota je dodržanie plánovaných ukazovateľov prebiehajúcich činností bez akýchkoľvek odchýlok a jednoznačnosť všetkých skutočností. V ľudskej činnosti sú dominantné procesy, pre ktoré je charakteristická neistota (neurčitosť), čo je podmienené stochastickou podstatou procesov. Prevažná väčšina ľudských aktivít a vykonávaných činnosti sa teda uskutočňuje v podmienkach neistoty. Neistota sa podieľa na variantnosti výsledkov čiastkových činností, ktoré potom spôsobujú neistotu vo vzťahu ku konečnému dosahovanému cieľu.

Úvodom je potrebné uviesť, že v dostupnej odbornej literatúre a najmä v bežnej reči sa často stretávame s používaním týchto pojmov pri popise úrovne bezpečnosti v rôznych systémoch. Pri analýze vzťahu rizika a ohrozenia musíme rozlišovať prostredie, v ktorom sa tieto pojmy používajú.

V technických resp. technologických systémoch majú tieto kategórie nasledujúce významy:

• Ohrozenie je aktivovaná vlastnosť objektu spôsobiť negatívny jav; je to možnosť aktivovať nebezpečenstvo v konkrétnom čase a priestore, resp. zdroj možného zranenia alebo poškodenia zdravia. Môže to byť tiež označenie všetkých faktorov, ktoré sú schopné spôsobiť negatívny jav.

• Riziko je kvantitatívnym a kvalitatívnym vyjadrením ohrozenia systému, stupňom alebo mierou jeho ohrozenia. Môže byť vnímané ako pravdepodobnosť vzniku negatívneho

javu a jeho dôsledok alebo tiež kombinácia pravdepodobnosti a rozsahu možného zranenia

alebo poškodenia zdravia v nebezpečnej situácii.

V spoločenských systémoch je prístup pre vymedzenie kategórií riziko a ohrozenie do istej miery odlišný. Riziká sú vnímané ako súčasť bezpečnostného prostredia, ako potenciálne nebezpečenstvo, ku ktorému môže dôjsť v určitom čase a za určitých podmienok. Sú

vymedzované nasledujúcim spôsobom:

• Ohrozenie je aktivovaným rizikom, ktoré pôsobí proti záujmom subjektu bezpečnosti. Ako také môže predstavovať napr. konkrétne negatívne postoje a aktivity štátu (skupiny štátov) alebo relevantných domácich či zahraničných subjektov, prípadne situácie, ktoré bezprostredne ohrozujú záujmy subjektu bezpečnosti.

Podľa iných prístupov je ohrozenie vnímané ako aktivované riziko, ako aktuálne nebezpečenstvo, ktoré už bezprostredne pôsobí. Kategória „ohrozenie“ sa niekedy chápe aj ako synonymum kategórie „riziko“, niekedy sa však chápe ako vyššie štádium rizika. Z toho vyplýva, že vzniku ohrozenia by mala predchádzať existencia rizika.

Ohrozenia a riziká sprevádzajú človeka v priebehu celého vývinu ľudskej civilizácie. Ohrozenie existuje objektívne a nezávisle na konaní a správaní sa referenčného subjektu ale aj ohrozovateľa. Definuje sa jednak ako zámerná hrozba (vychádzajúca zo zámeru nejakého subjektu - ohrozovateľa, napr. štátu, skupiny, jednotlivca), alebo nezámerná hrozba, pričom ohrozovateľom môžu byť prírodné javy – záplavy, suchá, zemetrasenia a pod. Podstatné je, že ohrozenie existuje nezávisle na vôli ohrozeného objektu, pričom ho stavia pred nevyhnutnosť rozhodovania sa a určitej reakcie, činnosti, vyvolanej týmto ohrozením, čiže činnosti s vedomím určitého rizika. Nebezpečenstvo vytvára zdroj ohrozenia a riziko vyjadruje mieru (potenciál) ohrozenia.

Pojem ohrozenie, resp. hrozba, vyjadruje spôsob prejavu nebezpečenstva. Vyjadruje dynamiku zmien v konkrétnom čase a priestore, stav. Vyjadruje dej, keď je aktivované nebezpečenstvo (aktívna vlastnosť zdroja pôsobenia).

Vzťahy medzi rizikom, nebezpečenstvom a ohrozením v spoločenskej praxi sú vyjadrené v zákone o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP). V ňom sú uvedené termíny definované nasledovne:

• Nebezpečenstvo je stav alebo vlastnosť faktora pracovného procesu a pracovného prostredia, ktoré môžu poškodiť zdravie zamestnanca;

• Ohrozenie je situácia, v ktorej nemožno vylúčiť, že zdravie zamestnanca bude

poškodené;

• Riziko je pravdepodobnosť vzniku poškodenia zdravia zamestnanca pri práci a stupeň možných následkov na zdraví.

Mieru, resp. potenciál ohrozenia, vyjadruje pojem riziko. Z praxe je zrejmé, že mieru ohrozenia (veľkosť, rozsah, a pod.) je v niektorých prípadoch možné stanoviť pomerne exaktným spôsobom, ale vo väčšine prípadov je len v obmedzenej miere možné určiť, do akej miery je systém bezpečný. Z tohto dôvodu sa pri posudzovaní miery ohrozenia zvažujú také parametre, ako meranie dôsledkov ohrozenia na základe toho, ako často sa vyskytuje, a aké môže mať ohrozenie dôsledky. Kombinácia týchto dvoch parametrov je vymedzovaná ako riziko, čiže pravdepodobnosť vzniku negatívneho javu (úrazu) a jeho dôsledok (závažnosť poškodenia zdravia).

Skúsenosti krajín, v ktorých je teória bezpečnostných rizík rozvinutá na relatívne vyššej úrovni ukazujú, že jednou z možností pre indikáciu, identifikáciu a analýzu ohrozenia alebo rizika je príprava scenárov rizík. Cieľom využívania týchto scenárov je analyzovať možné dôsledky eskalácie rizika a navrhnúť adekvátne opatrenia s využitím potrebných síl a prostriedkov krízového manažmentu, ktoré by eliminovali alebo redukovali predpokladané negatívne dôsledky.

2.2. Manažérstvo rizík v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

Súčasná veda o bezpečnosti práce uznáva, že neexistuje absolútna bezpečnosť. Každá činnosť, každé zariadenie, v sebe skrýva určité riziko, určitý stupeň ohrozenia. Bezpečnosť pri práci je ovplyvnená vo veľkej miere rizikami, ktoré vznikajú pri pracovných procesoch, sú spôsobené strojmi, zariadeniami alebo vyplývajú z pracovného prostredia či pracovných podmienok.

Dôležité je porozumieť východiskám a cieľom v oblasti manažérstva rizík vo vzťahu k zaisteniu akceptovateľnej úrovne bezpečnosti práce a pracovného prostredia a tiež poznať metódy používané na analýzu bezpečnostných rizík, ako aj samotné postupy ich znižovania.

Jedným z dôležitých krokov pri zavádzaní manažérskeho systému riadenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v každom podniku je posúdenie rizík. Táto povinnosť má oporu aj v zákone. § 6 ods. 1. písmeno c) zákona NR SR č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci ukladá zamestnávateľom povinnosť „zisťovať nebezpečenstvá a ohrozenia,

posudzovať riziko a vypracovať písomný dokument o posúdení rizika pri všetkých činnostiach vykonávaných zamestnancami“.

Hodnotiť riziko znamená určiť pravdepodobnosť jeho vzniku a zároveň závažnosť následku prípadnej nežiadúcej udalosti. Riziko (R) je funkciou pravdepodobnosti (p) a dôsledku (D).

Čiže platí:

R = p x D

Znamienko x vyjadruje funkcie podľa druhu hodnotenia. Môže to byť matica (napr. aplikácia bodovej metódy) alebo súčin.

Formy hodnotenia môžu byť rôzne:

• Kvalitatívne: Slovom. Používa sa vtedy, keď ide o jednoduchú prevádzku alebo chýbajú číselné údaje.

• Polokvantitatívne: Keď kvalitatívne opísané stupnice majú pridelené číselné hodnoty, napríklad bodová metóda.

• Kvantitatívne: Používa číselné hodnoty pravdepodobnosti (1 krát za 100 000 cyklov, 1 úraz na 100 000 pracovníkov...).

Negatívne dôsledky je možné vyjadriť v rôznych formách, napr. v počtoch úrazov, škodách (EUR) a pod.

Posúdenie rizík nie je jednorazovou záležitosťou. Po určitom čase treba znova posúdiť riziká už predtým posudzovaných systémov. Najmä v prípadoch, ak došlo k zmenám na technologickom zriadení, podmienkach pracoviska, používaných materiáloch, zmene vo výrobnom procese a podobne.

Posudzovanie rizík má mať vždy písomnú podobu. Najmä pre účely kontrolnej činnosti na preukázanie postupov a výsledkov posudzovania, kvôli prehľadu o vykonaných posúdeniach a navrhnutých opatreniach, pre účely opakovaných posudzovaní systému a pod.

Posudzovaním rizík z hľadiska možného poškodenia zdravia zamestnanca sa nehodnotí zdravotný stav zamestnanca, ale stav jednotlivých zložiek práce: spôsob práce zamestnanca, stav pracovného prostriedku a pracovného prostredia vrátane pracoviska. Súčasne sa hodnotí aj ich vplyv na zamestnancov. V neposlednej rade je zamestnávateľ povinný posudzovať riziko aj v súvislosti s fyzickým a psychickým zaťažením zamestnanca.

Pri posudzovaní rizík sa bežne používajú pojmy, ktoré v hovorovej reči majú podobný význam: nebezpečenstvo, ohrozenie, riziko. Pre potreby metodiky posudzovania rizík je preto nutné si ich zadefinovať:

• Nebezpečenstvo: stav alebo vlastnosť faktora pracovného procesu a pracovného prostredia, ktoré môžu poškodiť zdravie zamestnanca.

• Ohrozenie: situácia, v ktorej nemožno vylúčiť, že zdravie zamestnanca bude poškodené.

• Riziko: pravdepodobnosť vzniku poškodenia zdravia zamestnanca pri práci a stupeň možných následkov na zdraví.

Pri posudzovaní rizík je potrebné venovať pozornosť najmä:

• usporiadaniu a vybaveniu pracoviska,

• charakteru, stupňu a dobe vystavenia fyzikálnym, chemickým a biologickým faktorom a ich vplyvu,

• charakteru a rozsahu používaných pracovných prostriedkov (zariadení, strojov, prístrojov, pomôcok) a spôsobu práce s nimi,

• charakteru pracovného procesu, pracovných postupov a organizácie práce,

• znalostiam a úrovni odbornej prípravy zamestnanca, jeho fyzickým a psychickým schopnostiam a zdravotnému stavu.

2.3. Metódy analýzy rizík v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

Z hľadiska analýzy rizík sa v praxi bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci využíva najmä bodová metóda.

Bodová metóda sa začala používať v Slovenskej republike v roku 1996 po prevzatí z normy

MIL STD 882 C.

V prípade bodovej metódy ide o semikvantitatívny postup hodnotenia rizika. V stupniciach pravdepodobnosti a dôsledkov sú priradené číselné bodové hodnoty vyhodnotené maticou.

Pri odhadovaní pravdepodobnosti nehody sa vychádza:

• z údajov o úrazovosti v minulosti alebo v podobných prevádzkach,

• zo štatistických údajov o spoľahlivosti,

• z kvalifikovaných odhadov odborníkov.

Pritom treba brať do úvahy faktory, ktoré ovplyvňujú pravdepodobnosť nehody:

• merateľné faktory:

o trvanie pôsobenia nebezpečenstva, čas expozície,

o parametre systému (rýchlosť stroja a podobne),

o rýchlosť vzniku udalosti;

• nemerateľné faktory:

o ľudský faktor - kvalifikácia, pozornosť, stres a podobne,

o úroveň údržbárskych činností,

o kvalita kontrolných, revíznych a skúšobných činností,

o spoľahlivosť a udržiavateľnosť bezpečnostných opatrení,

o rozoznateľnosť existencie nebezpečenstva, atď.

Stanovenie vplyvu závažnosti jednotlivých faktorov na početnosť konkrétneho negatívneho javu je obsahom odborných diskusií posudzovateľov. Posudzovatelia súčasne zvážia, či nie je potrebné zohľadniť pri tomto zatriedení aj iné faktory, ktoré môžu byť závislé od druhu činnosti, prípadne typu technológie.

V praxi sa používa päť stupňov pravdepodobnosti (početnosti), viď tabuľka 2.1.

Tabuľka 2.1 Klasifikačná schéma pre posúdenie pravdepodobnosti vzniku javu – bodová metóda

Hodnota Charakteristika

1 Veľmi nízka Vznik javu takmer vylúčený. Takmer nemožné ohrozenie

2 Nízka Vznik javu málo pravdepodobný alebo možný. Veľmi zriedkavé ohrozenie

3 Stredná Jav vznikne niekedy počas životnosti zariadenia, príp. činnosti. Zriedkavé ohrozenie

4 Vysoká

Jav vznikne niekoľkokrát počas životnosti zariadenia, príp. činnosti. Dočasné ohrozenie

5 Veľmi vysoká Jav bude vznikať veľmi často Nepretržité ohrozenie

Dôsledok nehody vyjadruje stupeň, závažnosť možného poškodenia, škody.

Pri odhadovaní dôsledku nehody treba vychádzať:

• zo závažnosti úrazu alebo poškodenia zdravia – smrteľný, ťažký, ostatný úraz, choroba z povolania,

• z rozsahu poškodenia – jedna osoba, viaceré osoby, hmotná škoda.

Pritom treba brať do úvahy faktory, ktoré ovplyvňujú pravdepodobnosť nehody:

• merateľné faktory:

o druh zranenia – ostatné, ťažké, smrteľné,

o počet ohrozených osôb,

o finančná strata zahŕňajúca aj všetky náklady na obnovenie prevádzkového stavu,

o parametre systému (výška pracoviska, hmotnosť manipulovaného bremena, rýchlosť pohybu a podobne),

• nemerateľné faktory:

o vzťah medzi nebezpečenstvom a jeho účinkom,

o havarijné opatrenia, krízové plány,

o zložitosť technológie alebo strojov.

Dôsledok negatívneho javu sa podľa bodovej metódy zatrieďuje do jednej zo štyroch kategórií, viď tabuľka 2.2.

Tabuľka 2.2 Klasifikačná schéma pre posúdenie dôsledku negatívneho javu – bodová metóda

Hodnota Charakteristika

1 Zanedbateľný Menej ako ľahký úraz, zanedbateľná porucha systému.

2 Málo významný Ľahký úraz, začiatok choroby z povolania alebo menšie poškodenie systému, finančné straty.

3 Kritický Ťažký úraz, choroba z povolania alebo rozsiahle poškodenie systému, straty vo výrobe, veľké finančné straty.

4 Katastrofický Usmrtenie v dôsledku pracovného úrazu alebo úplné zničenie systému, nenahraditeľné straty.

Kombinácia parametra početnosti a dôsledku negatívneho javu určuje hodnotu rizika.

Podľa bodovej metódy možno zostaviť maticu z kategórií dôsledku a tried početnosti.

Výsledná matica je bodovým vyjadrením rizika podľa tabuľky 2.3.

Tabuľka 2.3 Výsledná matica – bodová metóda

Najvyššia hodnota rizika je dosahovaná pri veľmi vysokej početnosti a katastrofickom dôsledku a bola mu priradená hodnota „20“. Najpriaznivejší stav má hodnotu „1“. Matica však môže byť zostavená aj iným spôsobom a pre najvyššiu číselnú hodnotu priradiť najvyššiemu riziku.

V ďalšom postupe treba číselné hodnoty rizika zaradiť napríklad do niekoľkých skupín, (napr. štyroch) ktoré charakterizujú stupnicu rizika. Viď tabuľka 2.4.

Tabuľka 2.4 Stupnica rizika – bodová metóda

Hodnota Charakteristika

1 – 3 Prijateľné Systém je bezpečný, bežné postupy.

4 – 11 Mierne Systém je bezpečný s podmienkou zaškolenia obsluhy, prehliadok a pod.

12 – 15 Nežiadúce Systém je nebezpečný – potreba uplatnenia ochranných opatrení.

16 – 20 Neprijateľné Systém je neprijateľný – potreba okamžitého uplatnenia ochranných opatrení, odstavenie systému.

2.4. Znižovanie rizík v oblasti bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci

Po vykonaní posúdenia rizík je povinnosťou zamestnávateľa naplánovať a vykonať všetky potrebné bezpečnostné, ochranné a zdravotné opatrenia tak, aby znížil riziko poškodenia zdravia zamestnancov, a to s ohľadom na všetky priame aj nepriame súvislosti pracovného procesu

Ak je výsledkom hodnotenia rizika „vysoká miera rizika“ a riziko bolo posúdené ako

„neakceptovateľné“, musia byť opatrenia na zníženie rizika vykonané ihneď.

Ak je výsledkom hodnotenia rizika „stredná miera rizika“ a je posúdené ako

„akceptovateľné“, je doporučené naplánovať opatrenia na zníženie úrovne rizika

Ak je riziko malé a je posúdené ako akceptovateľné, je potrebné uistiť sa, že aj naďalej zostane na takej istej nízkej úrovni.

Pokiaľ ide o opatrenia na znižovanie rizika, je potrebné zvážiť nasledujúce základné pravidlá:

Odstránenie alebo minimalizácia rizika musí byť na prvom mieste, to znamená, že technickými a organizačnými opatreniami musí byť daná prednosť pred opatreniami, ktoré súvisia so správaním

Hierarchia realizácie opatrení je nasledujúca:

1. Odstránenie: ide o najlepšie riešenie, avšak v niektorých prípadoch sa riziko (úplne) odstrániť nedá.

2. Náhrada: napr. v prípade nebezpečných látok musí mať náhradná látka nižšiu toxicitu. Problémom môže byť, že náhradná látka nemusí mať ten istý efekt či výsledok než pôvodná (viac nebezpečná) látka.

3. Technické riešenia (bezpečnostné zariadenie, ventilácia, izolácie, atď.). Ide pravdepodobne o najčastejší postup. Ide o fyzickú zmenu toku látky či izoláciu pracovníka od nebezpečenstva spôsobeného nebezpečnou látkou či prostredím.

4. Personálne riešenia (t. j. oboznámenia, výcvik, osobné ochranné pracovné prostriedky). Ide najmä o zlepšenie ľudského správania a dôsledné a správne používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov (OOPP) ako sú respirátory, rukavice, pracovná obuv, ochranné okuliare, kryty či prostriedky na ochranu sluchu.

V praxi sa však často možno stretnúť so zúženým spôsobom chápania povinnosti hodnotiť riziká. Mnoho zamestnávateľov si túto povinnosť splní len preto, že im to ukladá zákon, prípadne, že im to po vykonaní kontroly nariadi inšpektor práce. Je však dôležité uvedomiť si, že posudzovanie rizík má širší význam.

Nepriaznivé faktory pracovného procesu negatívne ovplyvňujú predovšetkým zdravotný stav zamestnancov. Častokrát sa jedná o nenápadný a nevýrazný vplyv, no pri dlhodobom pôsobení sa prejaví v početných ochoreniach, možno aj vo forme choroby z povolania. V tom horšom prípade môže dôjsť k pracovnému úrazu. Či sa jedná o fyzické alebo psychické narušenie zdravia, vždy sa to prejaví na výkonnosti zamestnanca.

Uvedené skutočnosti sa priamo premietajú do ekonomických aspektov – mnohokrát odčerpajú z finančných prostriedkov zamestnávateľa viac, ako by si vyžiadala účinná prevencia. Je preukázané, že vyhľadávanie nebezpečenstiev, ohrození a posúdenie rizík s následným vykonaním bezpečnostných opatrení je pre zamestnávateľa menším zaťažením

(s hľadiska času a financií) než riešenie následkov nebezpečných udalostí. Po pracovnom úraze

alebo chorobe z povolania totiž zamestnávateľ musí znášať náklady nielen na vykonanie bezpečnostných opatrení, ale často aj sankciu zo strany inšpekcie práce a náklady na odškodnenie postihnutého zamestnanca. A to, samozrejme, nepriaznivo ovplyvňuje chod ako výrobného, tak aj nevýrobného podniku.

ZÁVER

Výber vhodnej metódy na analýzu rizika závisí od formy, úrovne detailu a precíznosti výsledkov, ktoré chceme ako výstup z analýzy dosiahnuť. Staršie metódy analýzy rizík boli skôr založené na jednoduchom alebo len predbežnom hodnotení rizík. Medzi tieto metódy sa radí aj bodová metóda, ktorá sa na analýzu rizík v oblasti BOZP používa dodnes. V súčasnosti v priemysle aplikované metódy analýzy rizík sú komplexnejšej povahy, ich reálna aplikácia má kolektívnu povahu (skupina expertov), čo vedie k lepšej identifikácii hrozieb, ich potenciálnych dopadov, ale aj efektívnych preventívnych, represívnych a obnovných opatrení. Významným aspektom v komplexných metódach analýzy rizík je aj integrácia posúdenia ľudskej spoľahlivosti.

POUŽITÁ LITERATÚRA

[1]. FROHNHOEFER, R.W. 2019. Risk Assessment Framework: Successfully Navigating Uncertainty PPC Group, LLC, 221 p. [2]. FUCHS, P., VALIŠ, D. 2004. Metódy analýzy a řizení rizika. Liberec: TU v Liberci. [3]. KANDRÁČ, J. 2000. Metodický postup na hodnotenie rizík nebezpečných prevádzok a štúdia o podnikoch v Slovenskej Republike. Bratislava: RISK CONSULT, spol. s. r. o., 63 s. [4]. ORAVEC, M. 2011. Vybrané kapitoly z manažérstva rizík 1: Základy teórie rizík. Košice: Equilibria, 168 s. [5]. ŠIMÁK, L. 2006. Manažment rizík. Žilina: FŠI ŽU. Dostupné online: http://fsi.uniza.sk/kkm/files/publikacie/mn_rizik.pdf [6]. YOE, CH. 2019. Principles of Risk Analysis: Decision Making Under Uncertainty CRC Press, 848 p.

KONTROLNÉ OTÁZKY

1. Aká definícia sa používa na popis rizika v bezpečnostnej praxi?

2. Čo je cieľom manažérstva rizík v oblasti BOZP?

3. Aké formy sa používajú na vyjadrenie rizika?

4. Popíšte postup analýzy rizík s využitím bodovej metódy.

5. Popíšte hierarchiu realizácie opatrení z pohľadu znižovania rizík vzniku úrazov a chorôb z povolania.

3. OSOBNÉ OCHRANNÉ PRACOVNÉ PROSTRIEDKY

Cieľom kapitoly je oboznámiť sa s osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami (ďalej len OOPP) a pochopiť správny návrh OOPP pre vybrané profesie.

3.1. Právny rámec pre používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov

Osobným ochranným pracovným prostriedkom (OOPP) je každý prostriedok, ktorý zamestnanec pri práci nosí, drží alebo inak používa vrátane jeho doplnkov a príslušenstva, ak je určený na ochranu bezpečnosti a zdravia zamestnanca.

Osobné ochranné pracovné prostriedky sa v Európskej únii riadia Rámcovou smernicou č. 89/686/EEC o osobných ochranných prostriedkoch, ktorá ukladá zamestnávateľovi povinnosť identifikovať a zvažovať riziká poranení na pracoviskách, snažiť sa o ich elimináciu, zabezpečovať informovanosť zamestnancov a vybaviť ich vhodnými OOPP.

Smernica 89/686/EHS z 21. 12. 1989 (OJ L 399, 30. 12. 1989) o osobných ochranných prostriedkoch bola zmenená smernicou 93/95/EHS z 29. 10. 1993 (OJ L 276, 09. 11. 1993) a smernicou 93/68/EHS z 22. 7. 1993 (OJ L 220, 30.8. 1993) o označení CE

Dňa 9. 7. 2011 bolo v Úradnom vestníku Európskej únie pod č. 2011/C 205/01 uverejnené

„Oznámenie Komisie v rámci implementácie smernice Rady z 21. decembra 1989 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa osobných ochranných prostriedkov (89/686/EHS)“.

V roku 1999 CEC (Komisia európskych spoločenstiev) v Bruseli v spolupráci s Generálnym riaditeľstvom Európskej komisie, s vládnymi expertmi členských štátov, zástupcami európskeho priemyslu, európskych normalizačných organizácií a Notifikovanými Orgánmi, ktorí vypracovali vzájomne dohodnuté interpretácie Smernice v roku 2003, vydala „Guide for the categorization of personal protective equipment“, ktorý slúži na overovanie postupov pri kategorizácii OOPP

To znamená, že pred uvedením na trh musí byť konkrétny výrobok odskúšaný a preukázaná zhoda vlastností so základnými technickými požiadavkami, a to najmä s požiadavkami zákona

NR SR č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zákon o zhode), smernice EÚ č. 89/686/EEC Personal protective equipment (PPE), Nariadenia vlády č. 35/2007

Z. z. ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na osobné ochranné prostriedky v znení neskorších predpisov a príslušných technických predpisov. Až po tomto postupe môže výrobca vydať ES prehlásenie o zhode, umiestniť na výrobok označenie CE a uviesť takýto výrobok na trh.

V závislosti od požiadaviek kladených na OOPP je možné ich rozdeliť do troch kategórií rizík:

• Kategória 1 (nízke riziko): OOPP jednoduchej konštrukcie, – užívateľ je schopný sám zhodnotiť úroveň ochrany proti rizikám, ktoré môžu byť včas a bezpečne rozpoznané, musia byť vybavené iba znakom zhody CE, skúšky typových vzoriek nie sú potrebné, postačuje vyhlásenie o zhode. Do tejto kategórie patria napr. OOPP chrániace proti povrchovému mechanickému pôsobeniu, pred teplotami do 50°C, proti klimatickým vplyvom, ktoré však nie sú extrémne, proti drobnejším nárazom alebo slnečnému žiareniu (slnečné okuliare).

• Kategória 2 (stredné riziko): ostatné OOPP, ktoré svojim charakterom nevyhovujú definícii 1. ani 3. kategórie, sa radia do 2. Kategórie. Potrebné sú skúšky typových vzoriek. Do tejto kategórie patria napr. rukavice EN 388, ochrana pred nebezpečenstvom mechanického poranenia.

• Kategória 3 (vysoké riziko): OOPP, ktoré sú určené k ochrane života alebo k ochrane pred rizikami, ktoré môžu vážne a trvale poškodiť zdravie, užívateľ nemôže včas rozpoznať bezprostredné nebezpečenstvo, okrem skúšky konštrukčných vzoriek je navyše potrebná aj kontrola kvality podľa ISO. Sem patria všetky OOPP, ktorých zlyhanie by spôsobilo závažné poškodenie zdravia používateľa (smrteľné nebezpečenstvá), napr. ochranné rukavice pre požiarnikov alebo na prácu s chemikáliami OOPP na ochranu dýchacích orgánov, OOPP na ochranu pred teplotami vyššími ako 100°C alebo nižšími ako –50°C a všetky OOPP na ochranu pred pádom z výšky a proti rizikám vyvolaným elektrickým napätím.

Základnou právnou úpravou v oblasti poskytovania osobných ochranných pracovných

prostriedkov v podmienkach Slovenskej republiky je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných

ochranných pracovných prostriedkov.

V zmysle tohto Nariadenia poskytuje osobný ochranný pracovný prostriedok

zamestnávateľ zamestnancovi, ak nebezpečenstvo nemožno vylúčiť ani obmedziť

technickými prostriedkami, prostriedkami kolektívnej ochrany ani metódami a formami

organizácie práce.

V prílohe č. 3 tohto Nariadenia je uvedený zoznam prác, pri ktorých sa poskytujú osobné ochranné pracovné prostriedky.

Práca, pri ktorej sa poskytujú osobné ochranné pracovné prostriedky, môže byť aj iná práca, ako je uvedená v prílohe č. 3 Nariadenia, ak nebezpečenstvo nemožno vylúčiť ani obmedziť iným spôsobom.

Ak viaceré nebezpečenstvá vyžadujú, aby zamestnanec používal súčasne viac osobných ochranných pracovných prostriedkov, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi osobné ochranné pracovné prostriedky, ktoré sa dajú navzájom skombinovať a zabezpečia účinnú ochranu pred týmito nebezpečenstvami.

Zamestnávateľ musí poskytnúť zamestnancovi osobný ochranný pracovný prostriedok, ktorý spĺňa požiadavky podľa osobitných predpisov.

Pracovný odev alebo pracovnú obuv zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi, ktorý pracuje v prostredí, v ktorom odev alebo obuv podliehajú mimoriadnemu opotrebovaniu alebo mimoriadnemu znečisteniu, ak sa stanú nepoužiteľné za čas kratší ako šesť mesiacov.

3.2. Technické normy pre osobné ochranné pracovné prostriedky

V súčasnosti platí pre oblasť osobných ochranných pracovných prostriedkov (OOPP) cca 160 rôznych technických noriem – STN EN ISO, ktoré upravujú výrobu, navrhovanie, spracovanie a kontrolu týchto výrobkov. Normy sú platné, nie však záväzné. Pre používateľa noriem, resp. pre používateľa konkrétneho typu a druhu OOPP boli zavedené tzv. piktogramy, ktoré uľahčujú výber a používanie OOPP.

Napr. piktogramy pre rukavice sú uvedené v tabuľke 3.1, obdobné sa používajú pre odevy, obuv či pre ochranu sluchu, zraku a dýchacieho ústrojenstva.

Tabuľka 3.1 Piktogramy používané pre rukavice

3.3. Typizácia a systematizácia najčastejšie

používaných osobných

ochranných prostriedkov v Slovenskej republike

V podnikovej praxi sa na Slovensku najčastejšie používajú OOPP, ktoré dovážajú, resp. vyrábajú špecializované firmy. Všetky OOPP uvádzané na trh musia byť certifikované.

Certifikovaný môže byť iba taký prostriedok individuálnej ochrany, pri ktorom bola preukázaná

zhoda jeho vlastností s technickými požiadavkami zaručujúcimi spoľahlivý ochranný účinok, bezpečnosť a zdravotnú nezávadnosť. Posudzovanie zhody vykonáva v závislosti od kategórie

OOPP výrobca, dovozca alebo notifikovaná osoba.

Pre užívateľa je potvrdením o certifikácii umiestnenie značky CE, ktorá je grafickou podobou prehlásenia o zhode, na ochrannom prostriedku, prípadne na jeho obale. Označenie

CE na OOPP zaradených do 3. kategórie musí byť doplnené trojmiestnym identifikačným

číslom notifikovanej osoby, ktorá vykonáva predpísaný každoročný dozor nad výrobkom, resp.

jeho výrobou. Na každom osobnom ochrannom prostriedku musia byť povinne vyznačené aj ďalšie údaje, napr. pomenovanie výrobcu, názov výrobku, piktogram so stupňom ochrany a číslom príslušnej normy, dátum výroby a záručná doba.

Všeobecné označovanie musí byť:

• v oficiálnom štátnom jazyku,

• na samotnom výrobku alebo štítkoch,

• pripojené tak, aby bolo viditeľné a čitateľné,

• odolné voči údržbe,

• dostatočne veľké – rozoznateľné.

Konkrétne označovanie:

• meno, obchodná značka,

• označenie typu výrobku,

• označenie veľkosti,

• označenie EN,

• označenie piktogramami,

• stupeň ochrany,

• spôsob údržby,

• počet cyklov údržby, resp. označenie: „Nepoužívať opakovane“.

Informácie o výrobcovi OOPP:

• všetky konkrétne informácie,

• meno a úplná adresa výrobcu (zástupcu),

• meno a úplná adresa, ak schvaľuje typ alebo vykonáva kontrolu kvality OOPP,

• číslo výrobkovej EN a rok jej vydania,

• vysvetlenie piktogramov a úrovní ochrany,

• charakteristika všetkých základných materiálov a vrstiev OOPP,

• návod na použitie v zmysle výrobkovej EN,

• údaje o príslušenstve a návod na jeho používanie,

• obmedzenia pri používaní,

• návod na skladovanie, údržbu a maximálny čas medzi kontrolami OOPP,

• podrobný návod na čistenie alebo dekontamináciu OOPP,

• potenciálne problémy pri ošetrovaní,

• informácie o materiáloch, ktoré môžu spôsobiť alergie, resp. sú toxické alebo mutagénne,

• ergonomické obmedzenia,

• pokyny na opravu,

• návod, ako používateľ zistí starnutie, resp. stratu ochranných účinkov,

• obrázky, resp. nákresy a čísla jednotlivých častí OOPP kvôli prehľadnosti a úplnosti,

• odkazy na príslušenstvo a náhradné diely,

• typ obalu vhodného na prepravu OOPP,

• pokyny na recykláciu, zneškodnenie a likvidáciu nepoužiteľného OOPP (napríklad mechanické znehodnotenie, spálenie OOPP a pod.).

Piktogramy na označovanie OOPP

• Piktogramy v tvare štítu: Vyjadrujú nebezpečenstvo, pred ktorým má OOPP chrániť, pričom druh nebezpečenstva je symbolizovaný obrázkom vo vnútri štítu, napr.: ochrana pred teplom, ochrana pred chemikáliami, ochrana pred chladom, ochrana pred dažďom, viď tabuľka 3.2.

Tabuľka 3.2 Piktogramy vyjadrujúce druh ochrany

• Piktogramy v tvare štvorca: Sú určené na vyjadrenie účelu použitia OOPP. Druh použitia je symbolizovaný obrázkom vo vnútri. štvorca, napr.: ochranný odev pre

hasičov (Obrázok 3.1a), ochranný odev s vysokou viditeľnosťou (Obrázok 3.1b), ochranný odev (prostriedok) pre motocyklistov (Obrázok 3.1c).

a) b) c)

Obrázok 3.1 Piktogramy vyjadrujúce účel použitia OOPP

• Visačky OOPP na odeve (obrázok 3.2)

Obrázok 3.2 Vzor štítku na ochrannom odeve

OOPP používané na pracoviskách možno rozdeliť do nasledovných skupín:

• ochrana celého tela – ochranné odevy, prostriedky prevencie proti pádu,

• ochrana dolných končatín,

• ochrana horných končatín,

• ochrana trupu a brucha,

• ochrana hlavy a tváre – ochrana zraku, ochrana sluchu, ochrana tváre, ochrana dýchacích orgánov,

• ochrana kože,

• ochranné doplnky certifikovaných OOPP

3.4. Ochrana celého tela

OOPP na ochranu celého tela sú predovšetkým ochranné odevy, prípadne ochranné prikrývky a prostriedky na prevenciu proti nebezpečenstvu pádu z výšky. Ich spoločným znakom je, že chránia telo ako celok, nie iba jeho jednotlivé časti.

• Ochranné odevy

Ochranné odevy (dvojdielne obleky, kombinézy, kabáty alebo plášte) sú určené na zabránenie priameho kontaktu tela s nebezpečenstvom. Podľa chránenej časti tela sa na základe konštrukčného prevedenia rozdeľujú na: blúzy, nohavice, kombinézy, obleky, plášte, vesty a zástery. Vyrábajú sa najmä z prírodných a umelých textilných materiálov (neupravených alebo

špeciálne upravených napr. nánosom plastických hmôt a impregnovaním tak, aby boli nehorľavé, odpudzovali kyseliny, vodu, olej a pod.) a z kože.

Ochranné odevy proti teplu a ohňu musia mať odolnosť proti prenosu tepla, roztavenému kovu, obmedzovať šírenie plameňa, sálavé teplo a prestup tepla.

Ochranné odevy proti kvapalným a plynným chemikáliám sú určené proti špecifickému pôsobeniu látok.

Protichemické odevy sú dvojakého typu: z textilného materiálu (môže dochádzať k prenikaniu chemikálií, preto sa používa pri zriedených chemikáliách) a z vrstvených textílií alebo z plastu (chemikálie prenikajú na molekulárnej úrovni a sú určené na najvyššiu ochranu tela). Špeciálnu ochranu zabezpečujú tzv. plynotesné protichemické ochranné odevy, ktoré spolu s použitím dýchacích prístrojov zamedzujú účinkom toxických plynov na človeka. Protichemické odevy sú aj mechanicky odolné.

Výstražné odevy s vysokou viditeľnosťou sú určené pre osoby, ktoré sa pohybujú a vykonávajú činnosť v cestnej doprave, na železnici a pod. Použité textilné materiály musia mať presne definované optické vlastnosti, aby mohli plniť svoju ochrannú funkciu. To sa týka i použitia rôznych výstražných pásov našitých na odev.

Ochranné odevy s antistatickými vlastnosťami sa používajú tam, kde môže pôsobiť riziko elektrostatických výbojov spôsobené elektrizovateľným materiálom. Za vhodný odev sa považuje taký, ktorého merný povrchový odpor musí byť menší ako 5.1010 Ω a má vhodnú konštrukciu.

• Ochranné doplnky

Pod ochranným doplnkom sa rozumie spodná bielizeň, ponožky a iné doplnky ochranných odevov. Používajú sa z hygienických dôvodov pod ochranný pracovný odev ako ochrana proti nadmernému poteniu, príp. chladu. Na pracoviskách s nebezpečenstvom výbuchu vplyvom statickej elektriny sa používajú doplnky výhradne z prírodných materiálov (napr. bavlny).

Termobielizeň poskytuje ochranu povrchu tela proti nepriaznivým klimatickým vplyvom v náročných terénnych podmienkach. Vhodnou kombináciou vrstvenia zabezpečuje komfort nepretržitého, minimálne 72 hodinového používania spojeného s vysokou fyzickou námahou vo všetkých ročných obdobiach. Zabezpečuje tepelnú stabilitu tela, ochranu proti vlhkosti a odvádzanie vznikajúcich vodných pár z povrchu tela.

• Ochranné prostriedky na prevenciu proti nebezpečenstvu pádu z výšky

OOPP určené na zabezpečenie pred pádom sa používajú pri práci vo výškach a nad voľnou hĺbkou, resp. pri práci vo vise. Prostriedkom na ochranu proti pádu je:

• úplný výstroj na prevenciu proti pádu vrátane všetkých nevyhnutných doplnkov,

• brzdné zariadenie pohlcujúce kinetickú energiu (úplné vybavenie vrátane všetkých nevyhnutných doplnkov),

• prostriedky na držanie tela (napr. bezpečnostné popruhy, bezpečnostné pásy, prídavné laná).

3.5. Ochrana hlavy

Osobné ochranné pracovné prostriedky (OOPP) na ochranu hlavy zabezpečujú ochranu povrchu (temena) hlavy proti nepriaznivému pôsobeniu fyzikálnych, chemických a biologických faktorov pracovného prostredia. Prostriedky na ochranu hlavy sa členia na ochranné prilby a ochranné pokrývky hlavy. Výber vhodného ochranného prostriedku je determinovaný pracovným rizikom a odolnosťou ochranného prostriedku voči nemu. Ochranu hlavy môžeme ďalej rozdeliť na samotnú ochranu hlavy, ochranu zraku a tváre, ochranu sluchu a respiračnú ochranu.

• Ochranné prilby

Najvyšší stupeň ochrany hlavy a jej povrchu pred úrazmi možno zabezpečiť ochrannými prilbami. Ich ochranná funkcia je daná materiálom a konštrukčným prevedením.

Ochranná prilba pozostáva zo súboru prvkov, ktoré chránia lebečnú časť hlavy pred ohrozením nebezpečnými rizikami v pracovnom procese, obzvlášť pred mechanickým (náraz a prieraz) ohrozením. Výrobca môže určiť ďalšie špecifické spôsoby ochrany proti riziku zasiahnutia elektrickým prúdom, pôsobeniu vysokej teploty, žiarenia a pod.

Z hľadiska bezpečnosti je najdôležitejšia škrupina prilby a použitá náhlavná vložka. Ochranná funkcia škrupiny je daná predovšetkým tvarom a vhodným, mechanicky odolným materiálom. Funkcia náhlavnej vložky spočíva v tlmení nárazu a obmedzovaní prenosu kinetickej energie nárazu na užívateľa. Ochranná prilba sa obvykle skladá z týchto častí: čalúnenie, kryt zátylku, náhlavné opierky, náhlavné vložky, objímky hlavy, ochranné vložky, podbradový pásik, vetracie otvory, zatepľovacia vložka. Ochranná prilba musí byť vyradená z prevádzky v prípade, že bola vystavená nárazu alebo úderu o energii rovnakej alebo väčšej ako je predpísané, alebo že sú zjavne poškodené funkčné súčasti (škrupina alebo náhlavná vložka).

Bezpečnostné prilby plnia 3 funkcie:

• slúžia na ochranu lebky proti prerazeniu

• absorbujú šok vďaka šiltu a upevnenému postroju,

• rozptyľujú (odvracajú) nárazy vďaka vhodným ergonomickým pomôckam, ktoré umožňujú odchýliť predmety strmo padajúce na hlavu.

• Ochranné pokrývky hlavy

Podľa konštrukcie sa ochranné pokrývky hlavy rozdeľujú na čiapky (so štítom, bez štítu, nevystužené alebo vystužené proti udretiu), baretky, šatky, sieťky na vlasy, kapucne, kukly, klobúky s časťou na ochranu krku a pod. Sú vyrobené z textilu alebo sieťoviny a môžu byť impregnované. Plstené hutnícke klobúky slúžia na ochranu hlavy proti popáleniu odletujúcimi časticami roztavených kovov. Čiapky, šatky a pod. sú určené najmä na ochranu povrchu hlavy, resp. vlasov proti zachyteniu pohyblivým zariadením (jeho súčasťou) a následnému skalpovaniu. Ochraňujú užívateľa pred ľahkými nárazmi a škrabancami. Používajú sa tiež pri práci v prostredí s nebezpečenstvom infekcie a na ochranu hlavy proti pôsobeniu prachu a chladu, príp. proti priamemu slnečnému žiareniu. Okrem ochrannej funkcie majú čiapky,

šatky alebo sieťky aj hygienickú funkciu. Zabraňujú padaniu vlasov do vyrábaných potravinárskych a kozmetických výrobkov, liekov a pod.

• Ochrana zraku a tváre

Oko je dôležitým zmyslovým orgánom človeka. Z tohto dôvodu je potrebné urobiť všetko pre to, aby sme oči chránili a zachovali ich zrakovú ostrosť. Ak sú pracovníci počas práce konfrontovaní s vplyvmi, ktoré negatívne pôsobia na ich zrakovú ostrosť alebo ju dokonca ohrozujú, zamestnávateľ je povinný uplatniť preventívne opatrenia. Na ochranu zraku a tváre sa najčastejšie používajú rôzne ochranné okuliare, štíty a kukly. Sú určené na ochranu pred:

• mechanickým alebo tepelno-mechanickým poškodením časticami s rôznou rýchlosťou, teplotou a veľkosťou, napr. prachom, odletujúcimi trieskami, črepinami, vystreknutou kvapalinou, iskrami a čiastočkami roztaveného kovu, ktoré ohrozujú zrak a tvár najmä pri opracovaní dreva a kovu, pri práci so vstreľovacím a vrtným náradím, v hutníckych prevádzkach, pri ťažbe a spracúvaní hornín, pri trhacích prácach a pod.,

• podráždením chemickými látkami (plynmi, aerosólmi, prachom, dymom),

• nepriaznivými účinkami prírodného žiarenia a žiarenia z technických zdrojov (infračerveného, ultrafialového, ionizujúceho, laserového a röntgenového žiarenia alebo viditeľného svetla),

• chladom.

Pri použití ochranných štítov alebo kukiel, ktoré majú podobnú ochrannú funkciu ako okuliare, naviac sú chránené aj ostatné časti tváre. Nebezpečenstvo, ktoré vyžaduje ochranu očí a tváre, je napr. elektrický oblúk vznikajúci pri skrate, kvapky a postrek kvapalín, nárazy rôznej sily, optické žiarenie (od 100 nm do 1 mm), plyny, prach, roztavené kovy a horúce pevné častice alebo kombinácia týchto možností. Na ochranu pred teplom musia byť zhotovené z materiálu, ktorý nie je horľavý a je odolný voči zvýšenej teplote. OOPP môžu byť odolné chemickému nebezpečenstvu, ktoré vzniká najmä pôsobením toxických a dráždivých plynov, kvapalín a pevných látok na oči. Ďalej môžu chrániť pred mechanickým nebezpečenstvom, ako napr. prach, ale aj veľké časti pohybujúce sa veľkou rýchlosťou.

Podľa nebezpečenstva volíme ochranné okuliare bez bočných krytov, s bočnými krytmi, okuliare uzatvorené s priamou ventiláciou, bez priamej ventilácie, okuliare so sklopným rámom zornej časti. Výber ochranného tvárového štítu závisí od konštrukčného prevedenia (možnosť pripevnenia upínacím remienkom či pásom na hlave, na prilbu) a podľa použitia, ako súčasť

kombinovaného prostriedku na ochranu hlavy (kukly určené na ochranu dýchacích orgánov).

Ochranné štíty sú vhodné pre súčasné použitie s dioptrickými okuliarmi. Kukly a masky (pri zváraní oblúkom) môžu byť držané rukami alebo uchytené na hlave alebo na prilbe.

• Ochrana sluchu

Dlhodobé poškodzovanie sluchu sa prejaví až po uplynutí 10 až 20 rokov. Nebezpečenstvo pomaly postupujúceho poklesu sluchovej citlivosti sa zvyčajne spozoruje neskoro Strata sluchu je nezvratná a postihnutého bude sprevádzať po celý zvyšok života bez možnosti na zlepšenie.

Dôsledné používanie pomôcok na ochranu sluchu zabraňuje poškodeniu sluchu hlukom. Pomôcky na ochranu sluchu je potrebné používať počas celého trvania hlukového zaťaženia. Už len o trochu skrátený čas používania pomôcok na ochranu sluchu má za následok značné zníženie účinku ochrany sluchu. Ak expozícia zamestnancov nadmerným hlukom za pracovnú zmenu prekračuje hornú akčnú hodnotu normalizovanej hladiny expozície hluku 85 dB, zamestnanci (profesie) sa zaraďujú do tretej alebo štvrtej kategórie prác, ktoré majú charakter rizikových prác. Na zníženie možného rizika poškodenia zdravia zamestnancov vplyvom nadmerného hluku sú zamestnávatelia povinní zabezpečiť prostriedky na ochranu sluchu a kontrolovať ich používanie. Prostriedky na ochranu sluchu (chrániče sluchu) patria k osobným ochranným prostriedkom, ktoré svojimi útlmovými vlastnosťami znižujú škodlivý účinok nadmerného hluku na sluch, a tým zabraňujú jeho poškodeniu.

Na trhu sa vyskytuje pomerne veľké množstvo chráničov. Pri výbere je potrebné zvážiť požiadavky na útlm hluku, komfort užívateľa, spôsob nasadenia a prijateľnosť minimálneho účinku, pracovné prostredie, zdravotné problémy, kompatibilitu s inými OOPP na ochranu hlavy. Pri slúchadlových chráničoch sú to požiadavky na veľkosť, konštrukčné prevedenie (oblúk na temene hlavy, pod bradou, na tyle, univerzálny), nastaviteľnosť, prítlačná sila, odolnosť proti poškodeniu pádom a minimálny útlm. Pri zátkových chráničoch sú to požiadavky na čistenie, vznietenie a minimálny útlm.

• Ochrana dýchacích ciest

OOPP na ochranu dýchacích orgánov zabezpečujú ochranu zamestnanca pred negatívnymi

účinkami nedostatku kyslíka vo vdychovanom vzduchu alebo pred pôsobením nebezpečných plynov a pár, resp. častíc pevných a kvapalných látok, ktoré znečisťujú vzduch (prach, dym, aerosól). Z funkčného hľadiska sa prostriedky na ochranu dýchacích orgánov rozdeľujú na dve základné skupiny, a to filtračné prístroje a izolačné prístroje

OOPP na ochranu dýchacích orgánov sa používajú pri práci v nádržiach, v obmedzených priestoroch, v šachtách, v stokách a iných podzemných priestoroch súvisiacich s kanalizáciou a tiež v priemyselných zariadeniach a priestoroch s nedýchateľným ovzduším z dôvodu vysokej prašnosti (napr. pri práci v blízkosti vysokých pecí, ťažbe a úprave nerastov, strojovom brúsení dreva alebo pri práci v archívoch) alebo z dôvodu prítomnosti škodlivých látok v ovzduší (pri práci v mraziarňach s rizikom úniku chladiaceho média, pri nanášaní náterových látok, pri zdravotnom vyšetrení a ošetrení a pod.).

Pri voľbe ochrany dýchacích orgánov je potrebné voliť vhodnú stratégiu používania OOPP, napr.: previesť najprv všetky technické opatrenia, ktoré znížia pôsobenie rizík majúcich vplyv na zdravie.

Pokiaľ tieto opatrenia nie je možné realizovať, je potrebné použiť OOPP. K použitiu OOPP dýchacích orgánov je možné pristúpiť až po presnej analýze, ktorá zahŕňa všetky nepriaznivé okolnosti, ktoré ohrozujú zdravie. Ide predovšetkým o koncentráciu kyslíka v ovzduší, druh škodliviny v ovzduší, koncentrované škodliviny v ovzduší, vlastnosti škodliviny, druh alebo typ vhodného OOPP, druh a namáhavosť vykonávanej práce a ďalšie faktory ovplyvňujúce používanie prostriedku (napr. teplota ovzdušia, pohyb vzduchu, doba používania prostriedku, zdravotný stav a telesné proporcie užívateľa).

Pri konečnom rozhodovaní o výbere dýchacieho prístroja má byť zohľadnená jeho účinnosť (kapacita), tesnosť lícnicovej časti, najvyššia prípustná hodnota vystavenia (NPHV) škodlivín pre pracovné prostredie a ich koncentrácia na pracovnom mieste a doba pobytu v znečistenom prostredí.

Filtračné dýchacie prístroje zbavujú vzduch škodlivín pomocou filtra pred vstupom do pľúc. Škodliviny môžu byť plynné alebo vo forme častíc, prípadne môžu byť zmesou plynov a častíc, napr. pri práci v karosárni, pri lakovaní povrchov.

Pozostávajú z lícnicovej časti (maska, polomaska, štrvrťmaska alebo náustok) a k nej pripojenej filtračnej časti (filtre proti časticiam alebo proti plynom, alebo oboje).

Tvárová maska - lícnicová časť zakrýva ústa, nos, oči a bradu.

Polomaska - lícnicová časť pokrýva nos, ústa a bradu. Neodporúča sa použiť pri nosení brady (resp. iného ochlpenia tváre), ktoré môže spôsobiť netesnosť.

Štvrťmaska pokrýva iba nos a ústa.

Náustok - lícnicová časť je pridržovaná zubami, k perám je tesne pritlačená vdychovaným a vydychovaným vzduchom, pritom je nos uzatvorený nosovou sponou (svorkou). Nosovú sponu je potrebné jemným ohýbaním vytvarovať podľa tvaru nosa.

Kukly a prilby s prívodom vzduchu je možné používať iba pri prístrojoch s núteným prívodom vzduchu. Konštrukcia kukiel a prilieb poskytuje komfort pri používaní.

Filtre proti časticiam sú rozdelené podľa filtračnej účinnosti do troch tried: P1, P2 a P3 s najvyššou účinnosťou.

Protiplynové filtre sú určené k odstraňovaniu iba určených plynov a pár v ovzduší, kombinované filtre odstraňujú z ovzdušia častice a určené plyny a pary.

K dispozícii sú filtre:

• protiplynové: proti organickým parám, kyanovodíku, ortuti, chlóru, čpavku, sírovodíku, oxidu siričitému a kyslým plynom, proti špeciálnym plynom,

• proti časticiam (proti pevným a kvapalným aerosólom).

Doba použitia závisí predovšetkým od koncentrácie škodliviny v ovzduší a od spotreby vzduchu pri dýchaní. Ak filter s ohľadom na vymedzené podmienky nemožno použiť, použijú sa izolačné prístroje.

Izolačné dýchacie prístroje pracujú nezávisle na zložení okolitého ovzdušia. Prístroje sú rozdeľované podľa spôsobu privádzania a odvádzania vzduchu do troch skupín: hadicové dýchacie prístroje, autonómne dýchacie prístroje s otvoreným okruhom a autonómne dýchacie prístroje s uzatvoreným okruhom.

Použitie filtračných prístrojov určených na ochranu dýchacích orgánov je prísne obmedzené iba na prostredie, kde musí byť koncentrácia kyslíka väčšia ako 17 obj. %, známy typ škodliviny, známa koncentrácia škodliviny, k dispozícii prostriedok, ktorý je funkčný proti prítomnej škodlivine. Pokiaľ nie sú splnené tieto podmienky, nemožno filtračný prístroj použiť.

3.6. Ochrana dolných končatín

OOPP na ochranu dolných končatín zabezpečujú ochranu nôh od chodidla po bedrový kĺb pred pôsobením škodlivých a nebezpečných faktorov práce a pracovného prostredia a protišmykovú ochranu. Používajú sa rôzne druhy ochrannej obuvi a jej doplnky (vymeniteľné vložky a podrážky), gamaše na ochranu pred popálením a premoknutím, chrániče jednotlivých častí nohy (stehna, predkolenia, priehlavku) proti otlačeniu, odretiu, porezaniu a pod. a snímateľné hroty na ľad, sneh alebo na iné šmykľavé plochy.

• Ochranná obuv

Obuv pre profesionálne použitie je vyrábaná z rôznych materiálov (predovšetkým z kože, plastu, gumy a textilu) v rôznom prevedení (sandále, nízka členková, polovysoká a vysoká obuv) a s rôznym stupňom ochranného účinku. Ochranná obuv sa používa v závislosti od použitého materiálu, tvaru a spôsobu vyhotovenia zvršku a podošvy na ochranu proti nebezpečenstvu:

• mechanickému - ak hrozí úraz v dôsledku stúpenia na špicaté a ostré predmety (obuv so spevnenou podrážkou), pádu predmetov na nohu (obuv s vystuženou špicou), zovretia nohy alebo pri pošmyknutí a následnom páde (protišmyková obuv), a to najmä na stavbách, pri cestných prácach a prácach v lese, pri údržbe a oprave strojov, pri vysokých peciach, v oceliarňach, vo valcovniach a pri spracovaní kovov, pri ťažbe v lomoch a baniach, pri výrobe a spracovaní tabuľového skla, pri doprave a skladovaní apod.,

• elektrickému - pri ohrození nebezpečným napätím (dielektrická obuv) a výskyte statickej elektriny (antistatická obuv), napr. vo výpočtových strediskách, v operačných sálach, v priestoroch s nebezpečenstvom výbuchu a pod.,

• tepelnému - pri práci s veľmi horúcimi alebo veľmi studenými materiálmi, pri práci v chlade, teple alebo v prostredí, kde môže dôjsť k rozstreknutiu roztaveného kovu (obuv, ktorú možno rýchlo vyzuť),

• vibrácií - pri práci kde je predpoklad prenosu vibrácií na dolné končatiny (antivibračná obuv),

• premoknutia, prevlhnutia - pri práci kde zamestnanec prichádza do kontaktu s kvapalinami (gumená obuv),

• chemickému - pri pôsobení škodlivých alebo nebezpečných kvapalín a prachu (ochranná obuv s podrážkou proti kvapalinám a chemickým látkam, napr. proti žieravinám, rozpúšťadlám, olejom),

• nadmernej záťaže pri neprimerane dlhom státí alebo chôdzi (ortopedická obuv).

3.7. Ochrana horných končatín

OOPP určené na ochranu rúk zabezpečujú (podľa zvoleného druhu ochranného prostriedku) ochranu rúk od prstov až po ramenný kĺb. Používajú sa ochranné rukavice a ďalšie druhy ochranných prostriedkov, ktoré sú určené najmä na ochranu pred odretím, porezaním alebo pichnutím, napr. ochranné prsty pri brúsení a lisovaní malých predmetov, ochranné rukávy pri manipulácii s plechmi s ostrými hranami, ochrana predlaktia z krúžkového pletiva používaná

pri vykosťovaní a krájaní mäsa a pri armovaní železa, náplecníky slúžiace na ochranu ramien pri prenášaní ťažkých bremien a dlaňovnice na ochranu dlaní pri manipulácii s drsným materiálom.

• Ochranné rukavice

Ochranné rukavice poskytujú ochranu proti jednotlivým nebezpečenstvám alebo viacerým nebezpečenstvám súčasne. Vyrábajú sa z rôznych materiálov (najmä z textilu, kože, gumy alebo z nepriedušných materiálov máčaných v plastických látkach) buď s manžetou, alebo bez manžety, riešené ako päťprstové, trojprstové alebo palcové. Sú určené na jednorazové alebo opakované použitie.

3.8. Ochrana trupu a brucha

Pri obzvlášť nebezpečných činnostiach sa používajú ochranné vesty, plášte a zástery na ochranu pri práci so strojovým zariadením, ručným náradím, proti pichnutiu, porezaniu, postriekaniu roztaveným kovom, na ochranu pred chemickými a biologickými látkami, röntgenovým žiarením atď.. Taktiež sa používajú vyhrievané vesty, telové pásy, napr. brušné a obličkové.

3.9. Ochrana kože

Problémy s pokožkou v zamestnaní sú zapríčinené kontaktom s určitými látkami počas práce. Takéto látky obyčajne pôsobia na ruky alebo predlaktia (najčastejšie pri dotyku), ale môžu sa šíriť aj do iných častí ľudského tela. V počiatočnom štádiu sa objavuje suchá pokožka, sčervenanie a svrbenie kože. Pokožka môže byť opuchnutá, popraskaná, šupinatá, zhrubnutá a môžu sa vytvoriť aj pľuzgiere. Rýchlosť, akou sa reakcia pokožky objaví, závisí od intenzity pôsobenia danej látky a od toho, ako dlho a ako často prichádza do kontaktu s pokožkou. Takéto zmeny pokožky sa často prejavujú, keď sú zamestnanci mimo práce, napríklad počas víkendov a sviatkov. Zamestnanci sú nezriedka vystavení pôsobeniu viacerých kvapalín, resp. často prichádzajú do kontaktu s vodou, čo môže mať za následok narušenie prirodzenej obranyschopnosti pokožky. Nebezpečenstvo pre pokožku predstavuje aj vystavenie sa príliš vysokým teplotám a slnečnému žiareniu. Na ochranu kože slúžia ochranné pasty, masti a oleje. Používajú sa najmä na ochranu pokožky rúk pred pôsobením faktorov, ktorých škodlivé účinky nie sú príliš vysoké, napr. proti vode, organickým rozpúšťadlám, ultrafialovému žiareniu, hmyzu a pod. Ochranný prostriedok sa rozotrie na pokožku, čím sa vytvorí ochranný film zabraňujúci pôsobeniu škodliviny.

Pokožku je odporúčané chrániť v 3 fázach:

• ochrana pokožky pred prácou,

• čistenie pokožky po práci,

• starostlivosť o pokožku po práci.

Sortiment týchto výrobkov je v súčasnosti veľmi široký. Je možné vybrať typ vhodný pre ten-ktorý druh práce. Masti a krémy obsahujú často aj dezinfekčné, liečivé a hojivé zložky, ktoré pokožku nielen chránia, ale aj dezinfikujú a hoja drobné poranenia. V podnikovej praxi sa najčastejšie používajú krémy – ľahko dávkovateľné z tuby či z rôznych dávkovačov, ktoré sú umiestnené na jednotlivých pracoviskách. Najčastejšie sa využívajú najmä v zdravotníctve, kde je potrebné zabezpečiť dekontamináciu rúk a ostatných častí tela pred a po lekárskom výkone.

3.10. Pracovné odevy a pracovná obuv, prostriedky na zabezpečenie telesnej hygieny

Sú to prostriedky používané pri práci, aby zabránila znehodnoteniu civilného odevu a obuvi zamestnanca poškodením, znečistením a nadmerným opotrebením.

Ak zamestnanec pracuje v prostredí, v ktorom odev alebo obuv podliehajú mimoriadnemu opotrebeniu alebo mimoriadnemu znečisteniu tak, že sa stanú nepoužiteľné za čas kratší ako šesť mesiacov, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi na používanie pri výkone práce pracovný odev a obuv bezplatne.

Na rozdiel od ochranného odevu a obuvi, ktoré chránia zamestnanca pred poškodením zdravia, pracovný odev a obuv nie sú osobným ochranným pracovným prostriedkom.

Prostriedky na zabezpečenie telesnej hygieny sú umývacie, čistiace, dezinfekčné a iné prostriedky (masť na regeneráciu pokožky, uterák a pod.), ktoré sú určené na odstránenie nečistôt, resp. zamedzeniu vzniku infekcií a šíreniu nákaz. Napriek tomu, že nie sú zaradené medzi osobné ochranné pracovné prostriedky, zamestnávateľ je povinný ich poskytovať zamestnancom bezplatne s cieľom predchádzať hygienickým problémom a zdravotným následkom znečistenia.

Množstvo a druh prideľovaných umývacích, čistiacich a dezinfekčných prostriedkov stanoví zamestnávateľ (v závislosti od druhu práce a z hľadiska charakteru znečistenia) vo vnútornom predpise, resp. dohodne so zástupcami zamestnancov v kolektívnej zmluve.

Zamestnávateľ má kontrolovať, či zamestnanci pridelené prostriedky skutočne používajú, aby nebolo ich poskytovanie samoúčelné.

Aktuálne metódy a postupy pre hodnotenie úrovne ochranného účinku OOPP v súčasnom systéme posudzovania zhody výrobkov s požiadavkami predpisov

V súčasnom období sa problematikou skúšania a hodnotenia úrovne ochranného účinku OOPP a certifikáciou na území Slovenska zaoberá niekoľko súkromných spoločností. Sú to najmä:

• Elektrotechnický výskumný a projektový ústav (EVPÚ), a.s., NO 1293 Nová Dubnica,

• VÚTCH-CHEMITEX, spol. s.r.o., Žilina , NO 1296,

• Výskumný ústav zváračský – Priemyselný inštitút SR, Bratislava NO 1297,

• Continental Matador Rubber, s.r.o., Púchov NO 1295, Laboratórium obuvi, galantérie a usní,

• AO SKTC-144 CEROT – Notifikovaná osoba č. 1298 – skúšobné laboratórium Bratislava,

• Požiarnotechnický a expertízny ústav Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Ide o súkromné spoločnosti, ktoré SNAS (Slovenská národná akreditačná služba) akreditovala ako certifikačné, autorizované a notifikované osoby, a oni vykonávajú skúšanie a certifikáciu OOPP podľa predpísaných postupov a noriem harmonizovaných s normami EÚ. Pri skúšaní OOPP využívajú najmodernejšie prístroje a vybavenie, ktoré zaručujú

kvalitné posúdenie výrobkov. Na trh s výrobkami by sa teda mali dostávať len certifikované výrobky. Závisí teda len od zamestnávateľa, aké certifikované prostriedky poskytne svojim zamestnancom. Uvedené organizácie skúšajú a overujú OOPP podľa platných technických noriem. Na skúšanie, overovanie a certifikáciu používajú rôzne chemické analýzy, fyzikálnochemické a matematické metódy a postupy, mechanické postupy a obdobné skúšky. Skúša sa odolnosť voči oderu, voči mechanickému riziku, voči pôsobeniu chemických látok, voči infekciám a nákazám a podobne.

Jednotlivé skúšky OOPP sú dôležité z hľadiska:

• poznania kvality vstupných surovín,

• poskytnutia garancie, že kvalita je trvalou súčasťou výrobkov dodávaných na trh,

• potreby dokázania zhody parametrov kvality výrobkov s predpismi a požiadavkami trhu,

• získania kladných argumentov v oblasti reklamy ponúkaných výrobkov,

• riešenia reklamácií.

3.11. Odporúčania pre zamestnávateľa pri posudzovaní OOPP

Zamestnávateľ je zodpovedný za nákup, vstupnú kontrolu, používanie a prideľovanie OOPP na svojich pracoviskách. Z tohto dôvodu a z dôvodu účelného a šetrného vynakladania finančných prostriedkov by sa mal zamerať najmä na:

• Vstupnú kontrolu kvality osobných ochranných pracovných prostriedkov pri nákupe – okrem kontroly dodaného množstva každého OOPP by sa mal zamerať na:

o posúdenie či OOPP spĺňajú požiadavky platnej legislatívy,

o kontrolu dodávaného sortimentu podľa písomných dokladov záväznej požiadavky a potvrdenej objednávky, v ktorej majú byť uvedené potrebné špecifické požiadavky organizácie – objednávateľa,

o odber vzoriek na fyzickú vstupnú kontrolu kvality podľa STN01 0254, resp. STN 01 0255 štatistická prebierka alebo podľa vlastného rozhodnutia,

o kontrolu záručných lehôt najmä takých OOPP, pre ktoré platí zásada pravidelných periodických kontrol autorizovanou fyzickou alebo právnickou osobou, pričom treba zohľadňovať dátum výroby a predpokladanú dĺžku skladovania OOPP v organizácii pred pridelením,

o základnú vizuálnu kontrolu,

o kontrolu hmatom a rukami,

o kontrolu čuchom.

• Jednoduchú technickú kontrolu spočívajúcu:

o v meraní rozmerov – kontrola veľkostného sortimentu alebo meranie veľkostí dôležitých dielov OOPP (napr. šírky popruhov, šírky pásov na OOPP s dobrou viditeľnosťou, výšky dezénu obuvi, dĺžky lán a pod.) podľa požiadaviek v príslušných STN,

o v posúdení kvapalino-odpudivosti povrchu – napr. kvapkovou metódou v zmysle STN, alebo tzv. spray testom podľa STN EN 24920 (80 0827),

o v posúdení kvapalino-nepriepustnosti sárovej obuvi nafukovaním podľa STN EN 344 (83 2504), resp. kvapalino-nepriepustnosti gumených a plastových rukavíc nafukovaním podľa STN EN 374 – 2 (83 2340),

o v posúdení nehorľavosti, ktorú je možné posúdiť iba orientačne tzv. zápalkovým testom na malých prúžkoch textilu podľa pôvodnej ČSN 80 0824 alebo inou improvizovanou skúškou. Pri hromadných dodávkach je možné

zabezpečiť technickú kontrolu kvality prostredníctvom akreditovanej organizácie.

• Výdaj OOPP zamestnancom musí vyplývať z analýzy nebezpečenstiev a ohrození a na základe ich vyhodnotenia má zohľadňovať významné prvky spoľahlivosti, úspešnosti prevencie vzniku úrazov a chorôb z povolania, ako aj ekonomickej efektívnosti pri používaní OOPP.

Záznamy o vydávaní OOPP obsahujú:

o útvar, do ktorého sa prideľuje OOPP,

o pracovné miesto, na ktorom sa OOPP bude používať, o meno a zaradenie pracovníka,

o názov pracovnej operácie,

o druh ohrozenia pri pracovnej činnosti, proti ktorému sa budú OOPP používať,

o typ OOPP, vyznačenie základného ochranného účinku,

o dátum a počet pridelených kusov,

o záznam o natrvalo pridelených OOPP (uviesť typy),

o záznam o OOPP pridelených iba dočasne na určité práce (uviesť druh práce),

o záznam o OOPP opakovane vydaných po čistení, praní a oprave,

o záznam predpokladanej životnosti OOPP,

o skutočná životnosť (záznam o vyradení OOPP a o jeho výmene za nový),

o výsledok kontroly kvality OOPP pracovníkom,

o poučenie pracovníka o spôsobe používania,

o podpis pracovníka, potvrdenie o prevzatí.

• Posúdenie spoľahlivosti OOPP pred pracovnou činnosťou zodpovedným pracovníkom, ktorý má:

o overiť záruku posudzovaného OOPP od výrobcu či dodávateľa,

o overiť, či účinnosť príslušného OOPP nie je negatívne ovplyvnená dĺžkou používania (nad podnikovú normu – podľa záznamov v príslušnej karte),

o overiť, či príslušný OOPP nebol extrémne zaťažený, čo by mohlo spôsobiť únavu materiálu alebo napríklad nasýtenie filtrov chrániacich dýchacie orgány,

o orientačne posúdiť kvalitu ochranného účinku vypraných a vyčistených

OOPP,

o zistiť, či znečistenie neznižuje ochranný účinok (napr. nehorľavosť alebo viditeľnosť),

o zistiť, či OOPP nie je poškodený (nekompletnosť, viditeľné poškodenie),

o zistiť, či nie je znížená úroveň hygienických vlastností (nevysušené odevy, rukavice, obuv, veľmi znečistené OOPP).

Pracovník je povinný vymeniť OOPP za druhý (v prípade, že mu bolo pridelených viac kusov) alebo vyžiadať nový, keď sa úroveň ochrany znížila pod stanovenú hranicu.

• Kontrola spôsobu používania OOPP – nadriadený pracovník (majster, vedúci pracovnej skupiny) je povinný kontrolovať:

o vhodnosť prideleného OOPP podľa podnikovej smernice,

o používanie prideleného typu OOPP pracovníkom (s osobitným dôrazom na prostriedky ochrany 3. kategórie),

o záznamy o používaní OOPP pracovníkom (s osobitným dôrazom na prostriedky ochrany 3. kategórie),

o záznamy o používaní OOPP (najmä 3. kategórie ochrany), zistenia, či OOPP neboli extrémne zaťažené, resp. či ich vlastnosti nie sú na hranici ochranného

účinku,

o opotrebovanie a poškodenie (senzorickým ohodnotením, nedeštruktívnym spôsobom).

Pri kontrole je vhodná súčinnosť s odborným pracovníkom pre bezpečnosť práce.

Osobné ochranné pracovné prostriedky (OOPP) vo všeobecnosti pôsobia ako bariéra vložená medzi nebezpečenstvo a telo zamestnanca alebo jeho jednotlivé časti, ktorá eliminuje účinky nebezpečných a škodlivých faktorov pracovného procesu, práce a pracovného prostredia na bezpečnú a zdravie nepoškodzujúcu úroveň.

OOPP nie je len technický prostriedok určený na ochranu, ale aj ochranná masť, olej alebo emulzia. Úlohou zamestnávateľa je určiť, aké OOPP budú zamestnanci nosiť a používať na ochranu pred neodstrániteľnými nebezpečenstvami, ale aj vydať pokyny upravujúce spôsoby zaobchádzania s OOPP.

Problematika OOPP je dosť komplikovaná a v podnikovej praxi by sa jej mali venovať osoby, ktoré sú na to vyškolené. Na Slovensku existuje a v obchodnej sieti sa ponúka široký sortiment výrobkov slúžiacich na ochranu zdravia pri práci. Je len na zamestnávateľovi, aké vyberie pre svojich zamestnancov. Taktiež posudzovanie kvality OOPP, ich certifikácia a

posudzovanie zhody tvoria komplikovaný ucelený systém činností, ktorým sa v súčasnosti venujú vybrané skúšobne a certifikované notifikované osoby. Zamestnávateľ je povinný postarať sa o problematiku OOPP vo svojom podniku.

ZÁVER

Návrhom vhodných osobných ochranných pracovných prostriedkov je možné dosiahnuť zvýšenie bezpečnosti prostredníctvom individuálnej ochrany zamestnanca. Návrh OOPP je nutné realizovať na základe posúdenia rizík jednou z metód na hodnotenie rizika, pre konkrétne profesie a vykonávané pracovné činnosti. Na základe návrhu, pridelenia a následnej kontroly dodržiavania používania OOPP môžeme predchádzať poškodeniu zdravia a pracovných úrazov.

POUŽITÁ LITERATÚRA

[1]. Smernica č. 89/686/EEC o osobných ochranných prostriedkoch.

[2]. Smernica č. 93/68/EHS o označení CE.

[3]. Zákona NR SR č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

[4]. Nariadenia vlády č. 35/2007 Z. z. ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na osobné ochranné prostriedky v znení neskorších predpisov a príslušných technických predpisov. [5]. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov.

KONTROLNÉ OTÁZKY

1. Definujte osobný ochranný pracovný prostriedok (OOPP).

2. Popíšte základné rozdelenie OOPP

3. Uveďte na základe čoho sú prideľované OOPP.

4. Definujte dobu životnosti OOPP?

5. Popíšte kontrolu spôsobu používania OOPP.

4. PRACOVISKO A BEZPEČNOSTNÉ A ZDRAVOTNÉ OZNAČENIE PRACOVISKA

Cieľom kapitoly je oboznámiť sa s bezpečnostnými a zdravotnými požiadavkami na pracovisko a jeho označovaním bezpečnostnými značkami.

4.1. Bezpečnostné a zdravotné požiadavky na pracovisko Minimálne bezpečnostné a zdravotné požiadavky na pracovisko sú stanovené v Nariadení vlády SR č. 391/2006 Z. z.

Toto nariadenie vlády sa vzťahuje na všetky pracoviská v odvetviach výrobnej sféry a nevýrobnej sféry okrem:

• dopravných prostriedkov používaných mimo pracoviska a pracovísk v dopravných prostriedkoch,

• dočasných pracovísk alebo mobilných pracovísk,

• pracovísk, na ktorých sa vykonáva banská činnosť a dobývanie ložísk nevyhradených nerastov,

• rybárskych plavidiel,

• polí, lesov a iných plôch, ktoré sú súčasťou pôdohospodárskeho pracoviska a lesníckeho pracoviska a sú situované mimo ich objektov.

V zmysle § 2 Nariadenia sa pracoviskom na účely tohto nariadenia vlády rozumie miesto, ktoré je určené na výkon práce zamestnancov v priestoroch zamestnávateľa, na ktoré má zamestnanec prístup počas výkonu práce.

Na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci je zamestnávateľ povinný zabezpečiť pracovisko tak, aby:

• dopravné cesty k únikovým východom a samotné únikové východy boli trvalo voľné a priechodné,

• sa vykonávala údržba pracoviska, pracovných prostriedkov a zariadení, a aby sa každá zistená porucha, ktorá má vplyv na bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov, čo najskôr odstránila,

• pracovisko, pracovné prostriedky a zariadenia, sa pravidelne čistili a udržiavali tak, aby zodpovedali primeranej úrovni hygieny; minimálne lehoty čistenia vykurovacích telies, osvetľovacích telies a okien na pracovisku sú uvedené v tabuľkách 4.1

4.3,

• bezpečnostné prostriedky a zariadenia určené na prevenciu alebo vylúčenie nebezpečenstiev, sa pravidelne udržiavali a kontrolovali s cieľom zabezpečiť ich funkčnosť.

Tabuľka 4.1 Minimálne lehoty čistenia vykurovacích telies

Druh vykurovacieho telesa Lehoty čistenia v prevádzkach málo prašných veľmi prašných Liatinové a oceľové radiátory z rebrových rúrok jedenkrát za dva mesiace jedenkrát mesačne

Vykurovacie panely jedenkrát ročne jedenkrát mesačne

Teplovzdušné klimatizačné a podobné zariadenia jedenkrát ročne jedenkrát ročne

Tabuľka 4.2 Minimálne lehoty čistenia osvetľovacích telies

Druh prevádzky Lehoty

Veľmi malý vznik prachu (administratívne priestory, čisté prevádzky)

Malý vznik prachu (mechanické dielne, nástrojárne, strojárne, elektrárne, papierne, kožiarske závody)

najmenej jedenkrát ročne

najmenej dvakrát ročne

Veľký vznik prachu (kováčne, zlievarne, mlyny, stolárske dielne) najmenej štyrikrát ročne

Tabuľka 4.3 Minimálne lehoty čistenia okien

Druh prevádzky Lehoty

Okná miestnosti s malým prevádzkovým vznikom prachu, dymu a sadzí

Okná miestnosti s veľkým prevádzkovým vznikom prachu, dymu a sadzí

Okná miestnosti s veľkým znečistením vonkajšími vplyvmi

najmenej dvakrát do roka

najmenej štyrikrát do roka zvnútra a dvakrát do roka zvonku

najmenej štyrikrát do roka, zvnútra aj zvonku

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby pracovisko spĺňalo požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a to vždy, keď to vyžaduje charakter pracoviska, činnosť, okolnosti alebo nebezpečenstvo ohrozenia zdravia.

• Požiadavky na bezpečnosť pracoviska z pohľadu stability a pevnosti

Budovy, v ktorých sú umiestnené pracoviská, musia konštrukciou a pevnosťou vyhovovať účelu ich používania.

• Požiadavky na bezpečnosť pracoviska z pohľadu elektrickej inštalácie

Elektrická inštalácia sa musí navrhnúť a vyhotoviť tak, aby nebola zdrojom

nebezpečenstva požiaru alebo výbuchu. Zamestnanci musia byť primerane chránení pred nebezpečenstvom úrazu, ktorý by mohol byť spôsobený priamym alebo nepriamym kontaktom s elektrickou inštaláciou.

Návrh, vyhotovenie a výber materiálov a ochranných zariadení musia zodpovedať napätiu, podmienkam prostredia a spôsobilosti zamestnancov, ktorí majú prístup k častiam inštalácie.

• Požiadavky na bezpečnosť pracoviska z pohľadu únikových ciest a východov

Únikové cesty a východy musia zostať trvalo voľné a musia viesť čo najkratšou cestou na voľné priestranstvo alebo do bezpečného priestoru.

V prípade nebezpečenstva musia mať zamestnanci možnosť rýchlo a čo najbezpečnejšie opustiť všetky pracoviská.

Počet, rozmiestnenie a rozmery únikových ciest a východov závisia od charakteru vybavenia a rozmerov pracovísk a od maximálneho počtu zamestnancov, ktorí sa môžu na týchto pracoviskách nachádzať.

Dvere únikových východov sa musia otvárať smerom von. Pre únikové východy nemožno použiť posuvné dvere ani otáčavé dvere. Dvere únikových východov nesmú byť zamknuté ani zaistené takým spôsobom, ktorý by znemožňoval ich jednoduché a rýchle otvorenie zamestnancovi, ktorý by ich v prípade nebezpečenstva chcel použiť.

Určené únikové cesty a východy sa musia označiť značkami podľa osobitného predpisu (viď Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 387/2006 Z. z. o požiadavkách na zaistenie bezpečnostného a zdravotného označenia pri práci). Značky sa musia umiestniť na vhodných miestach a vyhotoviť tak, aby boli trvanlivé a zreteľne čitateľné

Únikové cesty a východy, ktoré vyžadujú osvetlenie, sa musia vybaviť núdzovým osvetlením primeranej intenzity pre prípad výpadku osvetlenia.

• Požiadavky na bezpečnosť pracoviska z pohľadu zisťovania a hasenia požiaru

V závislosti od veľkosti a spôsobu využívania budov, ich vybavenia a v závislosti od fyzikálnych a chemických vlastností látok, ktoré sa v nich nachádzajú, a od maximálneho potenciálneho počtu prítomných zamestnancov sa musia pracoviská vybaviť vhodným

protipožiarnym zariadením a v prípade potreby detektormi požiaru a výstražnými systémami

Neautomatické protipožiarne zariadenia musia byť ľahko prístupné a jednoducho použiteľné. Tieto zariadenia sa musia označiť značkami podľa osobitného predpisu. Značky sa musia umiestniť na vhodných miestach a vyhotoviť tak, aby boli trvanlivé a zreteľne čitateľné.

• Požiadavky na bezpečnosť pracoviska z pohľadu vetrania uzatvorených pracovísk

Na uzatvorených pracoviskách treba vykonať opatrenia na zabezpečenie dostatočného prívodu čerstvého vzduchu so zreteľom na používané pracovné postupy a fyzickú záťaž zamestnancov.

Ak sa použije nútené vetranie, musí sa udržiavať v prevádzkyschopnom stave. Ak je to potrebné na ochranu zdravia zamestnancov, musí každú poruchu núteného vetrania indikovať kontrolný systém.

Na pracoviskách bez výskytu škodlivých faktorov má byť výmena vzduchu na jedného

zamestnanca najmenej 30 m3/h vzduchu; pri fyzickej práci sa má vymeniť na jedného zamestnanca 50 m3/h vzduchu.

Klimatizácia alebo mechanické vetranie sa musí prevádzkovať takým spôsobom, aby zamestnanci neboli vystavení prievanu spôsobujúcemu tepelnú nepohodu a aby boli dodržané požiadavky podľa osobitného predpisu (viď Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 247/2006 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci).

Akékoľvek odpady a nečistoty, ktoré môžu bezprostredne ohroziť zdravie zamestnancov znečistením ovzdušia, sa musia bezodkladne odstrániť.

• Požiadavky na bezpečnosť pracoviska z pohľadu teploty na pracovisku

Počas pracovného času teplota v miestnostiach, v ktorých sú umiestnené pracoviská, musí byť primeraná so zreteľom na používané pracovné postupy a fyzickú záťaž zamestnancov podľa osobitného predpisu (Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č.

99/2016 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci).

Teplota v odpočívacích priestoroch, služobných miestnostiach, zariadeniach na osobnú hygienu, v jedálňach a v miestnostiach prvej pomoci musí byť primeraná účelu týchto priestorov.

Okná, strešné okná, svetlíky a sklenené obvodové segmenty musia zabraňovať nadmernému

pôsobeniu slnečného svetla vo vzťahu k charakteru práce a pracoviska.

• Požiadavky na bezpečnosť pracoviska z pohľadu denného a umelého osvetlenia pracovísk

Pracoviská sa musia podľa osobitného predpisu v čo najväčšej miere osvetliť denným svetlom a vybaviť umelým osvetlením primeraným bezpečnosti a ochrane zdravia zamestnancov.

Osvetľovacie zariadenia v miestnostiach, v ktorých sa nachádzajú pracoviská, a na chodbách sa musia umiestniť tak, aby nehrozilo nebezpečenstvo úrazu zamestnancov ako dôsledok druhu osvetlenia a spôsobu jeho inštalovania.

Pracoviská, na ktorých sú zamestnanci osobitne vystavení nebezpečenstvu v prípade poruchy umelého osvetlenia, musia sa vybaviť núdzovým osvetlením primeranej intenzity.

• Požiadavky na bezpečnosť pracoviska pre podlahy, steny, stropy, miestnosti a strechy

Podlahy pracovísk nesmú mať žiadne nebezpečné hrboly, diery ani šikmé plochy a musia byť pevné, stabilné a nešmykľavé

Pracovné priestory, v ktorých sú pracoviská, musia mať primeranú izoláciu so zreteľom na druh prevádzky a fyzickú aktivitu zamestnancov.

Povrchy podláh, stien a stropov v miestnostiach musia byť také, aby ich bolo možné čistiť a obnovovať tak, aby spĺňali primeraný hygienický štandard.

Priehľadné alebo priesvitné steny, najmä celosklenené priečky v miestnostiach alebo v blízkosti pracoviska a dopravných komunikácií, musia sa viditeľne označiť a vyrobiť z bezpečných materiálov alebo musia byť proti takým miestam alebo dopravným komunikáciám chránené, aby sa zabránilo kontaktu zamestnancov s týmito stenami alebo ich zraneniu spôsobenému ich rozbitím.

Prístup na strechy vyrobené z materiálov s nedostatočnou pevnosťou sa nesmie povoliť bez takého vybavenia, ktoré zaistí, že práca na streche sa vykoná bezpečným spôsobom.

• Požiadavky na bezpečnosť pracoviska pre okná a strešné okná

Zamestnanci musia mať možnosť otvoriť, zatvoriť, nastaviť alebo zaistiť okná a ventilátory bezpečným spôsobom. Keď sú otvorené, nesmú byť v takej polohe, aby predstavovali nebezpečenstvo pre zamestnancov.

Okná a strešné okná musia byť navrhované s takým vybavením alebo musia byť vybavené takými zariadeniami, aby umožňovali ich vyčistenie bez nebezpečenstva pre

zamestnancov vykonávajúcich túto činnosť alebo pre zamestnancov nachádzajúcich sa v budove alebo v jej okolí.

• Požiadavky na bezpečnosť pracoviska pre dvere a brány Umiestnenie, počet, rozmery dverí a brán a materiál použitý na ich konštrukciu závisia od charakteru používania miestností alebo priestorov.

Priehľadné dvere sa musia primerane označiť v úrovni očí zamestnanca Výkyvné dvere a brány musia byť priehľadné alebo musia mať vhodne umiestnené priehľadné plochy primeraných rozmerov. Ak nie sú priehľadné alebo priesvitné plochy na dverách a bránach vyrobené z bezpečných materiálov a ak existuje nebezpečenstvo poranenia zamestnancov pri rozbití dvier alebo brány, musia sa tieto plochy chrániť pred rozbitím.

Posuvné dvere sa musia vybaviť bezpečnostným zariadením na ochranu pred vykoľajením a vypadnutím.

Dvere a brány otvárajúce sa smerom nahor sa musia vybaviť mechanizmom, ktorý ich zaistí proti samovoľnému pádu.

Dvere na únikových cestách sa musia primerane označiť a dať znútra kedykoľvek otvoriť bez osobitnej pomoci. Tieto dvere sa musia dať otvoriť, ak je na pracovisku zamestnanec.

Ak je pre chodcov nebezpečné prechádzať cez bránu určenú pre dopravné prostriedky, musia sa v jej bezprostrednej blízkosti umiestniť aj dvere pre chodcov. Také dvere sa musia zreteľne označiť a musia byť stále priechodné.

Mechanické dvere sa musia funkčne riešiť tak, aby nepredstavovali pre zamestnancov nebezpečenstvo úrazu. Musia sa vybaviť ľahko identifikovateľným a dostupným núdzovým vypínacím zariadením. Ak sa v prípade výpadku elektrickej energie automaticky neotvoria, musí byť možnosť otvoriť ich ručne.

• Požiadavky na bezpečnosť pracoviska pre dopravné komunikácie a nebezpečné priestory

Dopravné komunikácie vrátane schodísk, pevných rebríkov, nakladacích plošín a rámp sa musia umiestniť a dimenzovať tak, aby zabezpečili ľahký, bezpečný a vhodný prístup pre chodcov alebo vozidlá, ktorý nebude ohrozovať zamestnancov nachádzajúcich sa v blízkosti dopravných komunikácií.

Komunikácie určené pre chodcov a na prepravu tovaru sa musia vyhotoviť so zreteľom na počet používateľov a na druh činností vykonávaných na nich.

Medzi dopravnými komunikáciami pre vozidlá a dverami, bránami, priechodmi pre chodcov, chodbami a schodiskami musí byť dostatočný voľný priestor.

Ak to použitie a vybavenie miestností z dôvodu ochrany zamestnancov vyžaduje, dopravné komunikácie sa musia zreteľne vyznačiť.

Ak sa na pracoviskách vyskytujú nebezpečné priestory, v ktorých vzhľadom na charakter práce existuje nebezpečenstvo pádu zamestnancov alebo predmetov, musia sa také pracoviská vybaviť zariadeniami, ktoré zabránia vstupu neoprávneným osobám do týchto priestorov.

Na ochranu zamestnancov oprávnených vstupovať do nebezpečných priestorov sa musia vykonať primerané opatrenia.

Nebezpečné priestory sa musia zreteľne označiť podľa osobitného predpisu.

• Požiadavky na bezpečnosť pracoviska z pohľadu osobitných opatrení pre eskalátory a prepravníky

Činnosť eskalátorov a prepravníkov musí byť bezpečná. Musia sa vybaviť potrebným bezpečnostným zariadením a ľahko identifikovateľným a dostupným núdzovým vypínacím zariadením.

Nakladacie plošiny a rampy musia vyhovovať rozmerom nákladu, ktorý sa má prepravovať.

Nakladacie plošiny musia mať aspoň jeden východ. Ak je to technicky realizovateľné, plošiny presahujúce určitú dĺžku musia mať východ na každom konci.

Nakladacie rampy musia byť bezpečné, aby sa zabránilo pádom zamestnancov z týchto rámp, prípadne iným úrazom.

• Požiadavky na bezpečnosť pracoviska z pohľadu rozmerov miestností a voľného priestoru v miestnostiach, voľnosti pohybu na pracovisku

Pracovné miestnosti musia mať dostatočnú podlahovú plochu, výšku a voľný priestor, aby sa zamestnancom umožnilo vykonávať prácu bez ohrozenia ich bezpečnosti, zdravia alebo pracovnej pohody.

Rozmery voľného neobsadeného priestoru na pracovisku sa musia vypočítať tak, aby umožňovali zamestnancom dostatočnú voľnosť pohybu pri vykonávaní ich práce. Ak to z osobitných dôvodov nemožno dosiahnuť na pracovisku, musí mať zamestnanec zabezpečenú dostatočnú voľnosť pohybu v blízkosti svojho pracovného miesta.

Pre jedného zamestnanca má byť na pracovisku voľná podlahová plocha najmenej 2 m2 okrem zariadení a spojovacej cesty. Šírka voľnej plochy na pohyb nemá byť v žiadnom mieste zúžená na menej ako 1 m

Svetlá výška pracovísk, na ktorých sa vykonáva dlhodobá práca, má byť pri ploche:

• do 50 m2 najmenej 2,6 m,

• 51 až 100 m2 najmenej 2,7 m,

• 101 až 2 000 m2 najmenej 3,0 m,

• viac ako 2 000 m2 najmenej 3,25 m

Svetlá výška miestností so šikmými stropmi má byť aspoň nad polovicou podlahovej plochy 2,3 m.

Svetlá výška pracovísk, na ktorých sa vykonáva práca po dobu kratšiu ako 4 hodiny za pracovnú zmenu, alebo občasná práca, nemá byť nižšia ako 2,1 m.

Svetlé výšky pracovísk pri ploche 101 až 2 000 m2 a väčšej môžu byť v predajných priestoroch, v kanceláriách a iných pracovných priestoroch, v ktorých sa vykonáva ľahká práca alebo práca v sede, znížené o 0,25 m za predpokladu, že bude pre každého zamestnanca na pracovisku vzdušný priestor a bude vylúčené oslňovanie zamestnancov.

Na pracoviskách má na jedného zamestnanca pripadnúť najmenej:

• 12 m3 vzdušného priestoru pri práci vykonávanej v sede,

• 15 m3 vzdušného priestoru pri práci vykonávanej v stoji,

• 18 m3 vzdušného priestoru pri ťažkej telesnej práci.

Stanovený vzdušný priestor nemá byť zmenšený stabilnými prevádzkovými zariadeniami.

Uvedené požiadavky sa nevzťahujú na ovládacie stanoviská a kabíny strojového zariadenia, boxy pokladníc a pracovné priestory podobnej povahy.

• Priestorové požiadavky na pracovisko bez denného osvetlenia

Voľná podlahová plocha pre jedného zamestnanca má byť minimálne 5 m2 okrem zariadení a spojovacej cesty.

Priestory s celkovou podlahovou plochou menšou ako 50 m2 majú mať, ak to technológia nevylučuje, zrakové spojenie so susednými priestormi, oknami, priezormi a podobne.

Na jedného zamestnanca má pripadnúť najmenej:

• 20 m3 vzdušného priestoru pri práci vykonávanej v sede,

• 25 m3 vzdušného priestoru pri práci vykonávanej v stoji,

• 30 m3 vzdušného priestoru pri ťažkej telesnej práci.

Stanovený vzdušný priestor nemá byť zmenšený stabilným prevádzkovým alebo vzduchotechnickým zariadením; uvedené priestorové požiadavky sa nevzťahujú na ovládacie stanoviská a kabíny strojového zariadenia, boxy pokladníc a podobné zariadenia.

• Požiadavky na bezpečnosť pracoviska pre oddychové miestnosti

Tam, kde to bezpečnosť a ochrana zdravia zamestnancov vyžaduje, najmä vzhľadom na druh vykonávanej činnosti, alebo ak zamestnanci prekročia určitý počet, musia mať k dispozícii ľahko prístupnú oddychovú miestnosť. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na zamestnancov v kanceláriách alebo v podobných pracovných priestoroch, ktoré počas pracovnej prestávky umožňujú primeranú relaxáciu.

Oddychové miestnosti musia byť dostatočne veľké, dostatočne osvetlené, vetrané a musia byť vybavené dostatočným počtom stolov, stoličiek s operadlami a vešiakov pre daný počet zamestnancov; musia zabezpečovať zrakovú a tepelnú pohodu pre zamestnancov. Ak slúžia zároveň na jedenie a zabezpečenie pitného režimu podľa osobitného predpisu, musia byť vybavené umývadlom, kuchynským drezom s výtokom teplej a studenej vody, varičom na zohrievanie jedál a nápojov a chladničkou.

V oddychových miestnostiach sa musia vykonať opatrenia na ochranu nefajčiarov pred obťažovaním a účinkami tabakového dymu podľa osobitného predpisu.

Ak sa pracovný čas pravidelne a často prerušuje a nie je k dispozícii oddychová miestnosť, musia sa vytvoriť iné priestory, v ktorých sa zamestnanci môžu zdržiavať počas týchto prerušení, kedykoľvek je to potrebné na zaistenie ich bezpečnosti a ochrany zdravia.

• Požiadavky na bezpečnosť pracoviska z pohľadu tehotných žien a dojčiacich matiek

Tehotné ženy a dojčiace matky musia mať možnosť oddychovať poležiačky v primeraných podmienkach.

• Požiadavky na bezpečnosť pracoviska pre zariadenia na osobnú hygienu

o Šatne a uzamykateľné skrinky

Ak sú zamestnanci povinní nosiť špeciálny pracovný odev a nemôžu sa prezliekať z dôvodu

ochrany zdravia alebo zachovania súkromia v inej miestnosti, musia mať k dispozícii primeranú šatňu. Šatňa musí byť ľahko prístupná, musí mať dostatočnú kapacitu a musí sa vybaviť nábytkom na sedenie.

Šatne musia byť dostatočne veľké a musia sa vybaviť zariadením, ktoré každému

zamestnancovi umožní uzamknúť si odev a obuv počas pracovnej zmeny. Ak to okolnosti vyžadujú (napr. nebezpečné látky, vlhkosť, nečistota), uzamykateľné skrinky na pracovné oblečenie sa musia oddeliť od uzamykateľných skriniek na civilné oblečenie a v odôvodnených prípadoch umiestniť v oddelených miestnostiach.

Musia sa vykonať opatrenia na oddelenie šatní alebo na oddelené používanie šatní pre mužov a ženy. Ak nie sú šatne potrebné, musí mať každý zamestnanec k dispozícii miesto na odkladanie svojho oblečenia.

o Sprchy a umývadlá

Ak to vyžaduje charakter práce alebo ochrana zdravia, musia mať zamestnanci k dispozícii primeraný počet vhodných spŕch; minimálne musí byť zabezpečená jedna sprcha pre 20 zamestnancov. Musia sa vykonať opatrenia na oddelenie sprchovacích miestností alebo na oddelené používanie spŕch pre mužov a ženy

Sprchovacie miestnosti musia byť dostatočne veľké, aby umožnili každému zamestnancovi umyť sa bez prekážok v podmienkach primeraného hygienického štandardu. Sprchy sa musia vybaviť teplou a studenou tečúcou vodou.

Ak sprchy nie sú potrebné, v blízkosti pracovísk a šatní musí byť k dispozícii vhodná miestnosť s umývadlami s tečúcou vodou (v prípade potreby teplou); minimálne musí byť zabezpečené jedno umývadlo pre 15 zamestnancov. Umývadlá sa musia oddeliť alebo používať oddelene pre mužov a ženy, ak je to nevyhnutné z dôvodu zachovania súkromia.

Ak sú miestnosti so sprchami alebo s umývadlami od šatní oddelené, musí byť medzi nimi jednoduchý priechod.

o Záchody a umývadlá

V blízkosti pracovísk, oddychových miestností, šatní, miestností so sprchami alebo s umývadlami musia byť k dispozícii oddelené zariadenia na osobnú hygienu s dostatočným počtom záchodových mís a umývadiel.

Minimálny počet záchodov sa určí podľa počtu zamestnancov na pracovisku:

• 1 záchodová misa na 10 žien,

• 2 záchodové misy na 11 – 30 žien,

• 3 záchodové misy na 31 – 50 žien, a na každých ďalších 30 žien jedna záchodová misa;

• 1 záchodová misa na 10 mužov,

• 2 záchodové misy na 11 – 50 mužov, a na každých ďalších 50 mužov jedna záchodová misa.

Na pracovisku s počtom zamestnancov do piatich môže byť spoločný záchod pre ženy a mužov.

Musia sa vykonať opatrenia na oddelenie záchodov alebo na oddelené používanie záchodov pre mužov a pre ženy.

• Požiadavky na bezpečnosť pracoviska pre miestnosti na poskytnutie prvej pomoci

Ak si to vyžaduje veľkosť pracovných priestorov, druh vykonávanej činnosti a frekvencia výskytu nehôd, musí byť k dispozícii jedna miestnosť alebo viac miestností na poskytnutie prvej pomoci

Miestnosti na poskytnutie prvej pomoci sa musia vybaviť základnými zariadeniami a prostriedkami na poskytovanie prvej pomoci a musia byť ľahko prístupné aj pri manipulácii s nosidlami.

Tieto miestnosti sa musia označiť značkami podľa osobitného predpisu.

Okrem toho primerané vybavenie pre prvú pomoc musí byť dostupné na všetkých miestach, kde si to pracovné podmienky vyžadujú.

Toto vybavenie sa musí vhodne označiť a byť ľahko prístupné.

• Požiadavky na bezpečnosť pracoviska pre miestnosť na upratovanie

Miestnosť na upratovanie musí byť zriadená na každom podlaží pracoviska, ak je to potrebné; musí byť vetrateľná a vybavená výlevkou s výtokom teplej a studenej vody a skrinkou na odkladanie čistiacich a dezinfekčných prostriedkov.

• Požiadavky na bezpečnosť pracoviska pre miestnosť na údržbu osobných ochranných pracovných prostriedkov

Ak je to potrebné, musí byť na pracovisku v závislosti od faktorov práce a pracovného prostredia zriadená miestnosť na umývanie pracovnej obuvi, na sušenie alebo údržbu osobných ochranných pracovných prostriedkov, najmä pracovných odevov a obuvi.

• Požiadavky na bezpečnosť pracoviska z pohľadu zdravotne postihnutých zamestnancov

Ak je to potrebné, pracoviská musia byť usporiadané tak, aby boli vytvorené podmienky pre zdravotne postihnutých zamestnancov. Toto ustanovenie sa vzťahuje predovšetkým na zariadenia, ktoré zdravotne postihnutí zamestnanci používajú, najmä na dvere, chodby,

schodiská, sprchy, umývadlá a záchody, ako aj na pracoviská, na ktorých sú priamo zdravotne postihnuté osoby zamestnané.

• Požiadavky na bezpečnosť pracoviska pre vonkajšie pracoviská Pracoviská, dopravné komunikácie a ďalšie plochy a zariadenia na otvorenom priestranstve, ktoré používajú zamestnanci alebo na ktorých zamestnanci vykonávajú pracovnú činnosť, musia byť primerane označené.

Vonkajšie pracoviská sa musia primerane osvetliť umelým osvetlením, ak denné svetlo nie je dostatočné.

Ak zamestnanci vykonávajú prácu na vonkajších pracoviskách, musia sa také pracoviská, ak je to potrebné, upraviť tak, aby zamestnanci:

• boli chránení pred nepriaznivými poveternostnými vplyvmi, a ak je to potrebné, pred padajúcimi predmetmi,

• neboli vystavení škodlivej hladine hluku ani iným škodlivým vonkajším vplyvom, ako sú plyny, výpary alebo prach,

• boli schopní v prípade nebezpečenstva rýchle opustiť svoje pracoviská alebo aby sa im mohla poskytnúť okamžitá pomoc,

• sa nemohli pošmyknúť alebo spadnúť.

• Požiadavky na bezpečnosť pracoviska z pohľadu poskytovania pitnej vody

Ak zamestnanci majú k dispozícii v zariadeniach na osobnú hygienu len úžitkovú vodu, je potrebné zabezpečiť pre zamestnancov na pracovisku pitnú vodu.

4.2. Bezpečnostné a zdravotné označenie pracoviska

Základným právnym predpisom, ktorý ustanovuje minimálne požiadavky pre oblasť bezpečnostného a zdravotného označenia pri práci je Nariadenie vlády SR č. 387/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Toto nariadenie vlády sa nevzťahuje na:

• označenie o uvádzaní nebezpečných látok a zmesí, výrobkov a zariadení na trh, ak osobitný predpis neustanovuje inak,

• označenie používané na riadenie cestnej premávky, dopravy na dráhe, vnútrozemskej plavby, námornej plavby a leteckej dopravy.

Bezpečnostné a zdravotné označenie pri práci je označenie, ktoré sa vzťahuje na konkrétny predmet, činnosť alebo situáciu a poskytuje pokyny alebo informácie potrebné na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci podľa potreby prostredníctvom značky,

farby, svetelného označenia alebo akustického signálu, slovnej komunikácie alebo ručných signálov.

Zamestnávateľ je povinný zaistiť bezpečnostné a zdravotné označenie pri práci na pracovisku a v jeho priestoroch v súlade so spomínaným Nariadením, ak sa nebezpečenstvo nedá odstrániť alebo dostatočne znížiť prostriedkami kolektívnej ochrany alebo opatreniami, metódami alebo postupmi používanými pri organizácii práce; zamestnávateľ pritom zohľadní výsledky posudzovania rizika. Zamestnávateľ je povinný presvedčiť sa o prítomnosti takého označenia.

Ďalej je zamestnávateľ povinný vydať pokyny, ktoré vysvetľujú význam bezpečnostného a zdravotného označenia pri práci na pracovisku a v jeho priestoroch, najmä toho, ktoré obsahuje slová a ktoré určuje všeobecný spôsob a osobitný spôsob správania.

Okrem toho zamestnávateľ podľa potreby zabezpečí na pracovisku a v jeho priestoroch umiestnenie označenia, ktoré sa používa v cestnej premávke, doprave na dráhe, vo vnútrozemskej plavbe, v námornej plavbe a leteckej doprave.

Bezpečnostné a zdravotné označenie pri práci používané na pracovisku a v priestoroch zamestnávateľa musí spĺňať všeobecné minimálne požiadavky na bezpečnostné a zdravotné označenie pri práci, všeobecné minimálne požiadavky na značky a minimálne požiadavky na špecifické označenie.

4.3. Všeobecné minimálne požiadavky na bezpečnostné a zdravotné označenie pri práci

Bezpečnostné a zdravotné označenia pri práci sa vyberajú, kombinujú a vzájomne zamieňajú podľa podmienok na pracovisku.

• Typy označenia

o Trvalé označenie

Trvalé značky sa používajú na označenie zákazu, výstrahy, príkazu, na označenie núdzových východov, únikových ciest a na umiestnenie a označenie prostriedkov prvej pomoci.

 Označenie nádob a potrubí

Označenie, ktoré sa používa na potrubí, sa viditeľne umiestňuje v blízkosti najnebezpečnejších miest, napríklad ventilov a rozoberateľných spojov, a vo vhodne zvolených vzdialenostiach.

Nádoby, ktoré obsahujú nebezpečné látky a zmesi, nádoby používané na skladovanie týchto nebezpečných látok a zmesí a potrubné rozvody a vedenia, ktoré obsahujú alebo dopravujú nebezpečné látky a zmesi, sa označujú príslušným výstražným piktogramom Táto požiadavka sa nevzťahuje na nádoby používané krátkodobo a na nádoby, ktorých obsah sa často mení, ak sú prijaté iné vhodné opatrenia, ktoré zabezpečia tú istú úroveň ochrany, napríklad informovaním, oboznámením.

Uvedené označenia môžu byť:

• nahradené výstražnými značkami, ak sa použijú rovnaké piktogramy alebo symboly; ak sa nenachádza vhodná výstražná značka, použije sa príslušný výstražný piktogram,

• doplnené ďalšími informáciami, napríklad názvom, vzorcom alebo zložením nebezpečnej látky alebo zmesi a podrobnosťami o nebezpečenstve,

• pri doprave nádob na pracovisku a v priestoroch zamestnávateľa doplnené alebo nahradené značkami, ktoré sa používajú pri preprave nebezpečných látok alebo zmesí.

Označenie musí byť upevnené, nalepené alebo namaľované na viditeľnom mieste.

Plochy, miestnosti alebo uzavreté priestory používané na skladovanie nebezpečných látok alebo zmesí sa označujú vhodnou výstražnou značkou alebo príslušným výstražným piktogramom.

Sklady nebezpečných látok alebo zmesí môžu byť označené výstražnou značkou pre iné nebezpečenstvo.

Toto označenie musí byť umiestnené v blízkosti skladovacej plochy alebo pri vstupe do skladovacích priestorov.

Miesto, na ktorom je nebezpečenstvo zrážky s prekážkou alebo nebezpečenstvo pádu, sa trvalo vyznačuje bezpečnostnou farbou alebo značkami.

Komunikácie sa trvalo vyznačujú bezpečnostnou farbou.

o Dočasné označenie

Svetelné označenie, akustické signály alebo slovná komunikácia sa použijú, ak treba

signalizovať nebezpečenstvo alebo upozorniť zamestnancov a iné osoby na pracovisku alebo v priestoroch zamestnávateľa, aby vykonali mimoriadne opatrenia, alebo upozorniť na núdzovú evakuáciu. Pritom sa zohľadňuje vzájomná zámena a kombinácia označení.

Ručné signály alebo slovná komunikácia sa použijú, ak to situácia vyžaduje, na usmernenie osôb vykonávajúcich činnosť, ktorá môže ohroziť bezpečnosť alebo zdravie.

Vzájomná zámena a kombinácia označení

Pri dodržaní rovnakej účinnosti označení možno použiť ktorúkoľvek z týchto kombinácií:

• bezpečnostnú farbu alebo značku na označenie miesta, na ktorom je prekážka alebo nebezpečenstvo pádu,

• svetelné označenie, akustické signály alebo slovnú komunikáciu,

• ručné signály alebo slovnú komunikáciu.

Súčasne možno použiť tieto kombinácie:

• svetelné označenie a akustické signály,

• svetelné označenie a slovnú komunikáciu,

• ručné signály a slovnú komunikáciu.

Používanie bezpečnostnej farby

Bezpečnostná farba má osobitný význam (pozri tabuľku 4.4):

Tabuľka 4.4 Bezpečnostná farba a jej význam

Farba Význam alebo účel Pokyny a informácie

zákazová značka nebezpečné správanie

červená

signalizácia nebezpečenstva

stáť, zastaviť, zariadenie na núdzové vypnutie, evakuácia

zariadenie na ochranu pred požiarmi označenie a umiestnenie

žltá alebo žlto-oranžová výstražná značka upozornenie, výstraha, kontrola

modrá

príkazová značka osobitné správanie alebo činnosť, povinnosť nosiť OOPP

zelená

značky pre núdzový východ, únikové cesty,

dvere, východy, komunikácie, zariadenie, vybavenie

bez nebezpečenstva návrat do normálneho stavu

Vnímanie označenia

Vnímanie označenia nesmie byť nepriaznivo ovplyvnené:

• prítomnosťou ďalšej značky alebo zdroja signálu rovnakého typu, ktorý nepriaznivo vplýva na viditeľnosť alebo zrozumiteľnosť, najmä sa nesmie:

o umiestňovať veľký počet označení v tesnej blízkosti,

o používať súčasne dve svetelné označenia, ktoré by sa mohli zameniť,

o používať svetelné označenie v blízkosti iného podobného svetelného zdroja,

o používať dva akustické signály súčasne,

o používať akustický signál v hlučnom prostredí,

• nevhodným návrhom, nedostatočným počtom, nesprávnym umiestnením, zlým stavom alebo nesprávnou funkciou označenia alebo signalizačného zariadenia.

Značka a signalizačné zariadenie sa čistia, udržiavajú, kontrolujú, opravujú a podľa potreby pravidelne vymieňajú tak, aby sa zabezpečil ich účel a funkčné vlastnosti.

Počet a umiestnenie používaných značiek alebo signalizačných zariadení závisí od miery ohrozenia alebo nebezpečenstva a od veľkosti priestoru, ktorý sa má pokryť.

Označenie, ktoré vyžaduje napojenie na zdroj energie, musí byť pre prípad prerušenia dodávky energie napojené na automaticky sa zapínajúci núdzový zdroj; to neplatí, ak sa prerušením dodávky energie vylúčilo ohrozenie.

Aktivácia svetelného označenia alebo akustického signálu určuje, kedy sa začína požadovaná činnosť; svetelné označenie alebo akustický signál sú aktívne tak dlho, ako to činnosť vyžaduje. Svetelné označenie alebo akustický signál sa znovu aktivuje ihneď po použití.

Svetelné označenie a akustický signál sa pred uvedením do prevádzky a pravidelne v primeraných intervaloch kontrolujú, aby bola zabezpečená ich správna funkcia a vnímanie.

Ak sú sluchové alebo zrakové schopnosti zamestnancov znížené vrátane zníženia spôsobeného nosením osobných ochranných pracovných prostriedkov, je potrebné vykonať opatrenie na doplnenie alebo nahradenie príslušného označenia.

Všeobecné minimálne požiadavky na značky

Značka je označenie, ktoré poskytuje konkrétnu informáciu kombináciou geometrického tvaru, farby a symbolu alebo piktogramu a ktoré je viditeľné pri dostatočnej intenzite osvetlenia.

Informačná značka je označenie, ktoré poskytuje inú informáciu, ako bezpečnostná farba alebo značka, svetelné označenie, akustické alebo ručné signály či slovná komunikácia.

Doplnková značka je označenie, ktoré poskytuje doplňujúcu informáciu; doplnková značka sa používa spolu s inou značkou.

Symbol alebo piktogram je zobrazenie, ktoré sa používa na značke alebo na osvetlenom povrchu a ktoré znázorňuje situáciu alebo prikazuje osobitné správanie.

Piktogramy musia byť jednoduché a musia obsahovať iba nevyhnutné podrobnosti.

Značky sa vyrábajú z materiálu, ktorý je odolný proti nárazu a poveternostným vplyvom a je vhodný do prostredia, v ktorom sa používa.

Rozmery, kolorimetrické a fotometrické vlastnosti značiek zaručujú ich dobrú viditeľnosť a zrozumiteľnosť.

Podmienky používania

Značky sa umiestňujú v primeranej výške a v polohe vhodnej z hľadiska zorného uhla, so zreteľom na prekážky, a to pri vstupe na miesto všeobecného ohrozenia alebo v bezprostrednej blízkosti konkrétneho ohrozenia alebo predmetu. Značky sa umiestňujú na dobre osvetlenom, ľahko prístupnom a viditeľnom mieste.

Ak denné osvetlenie nie je dostatočné, použijú sa fosforeskujúce farby, reflexné materiály alebo umelé osvetlenie.

Značka sa musí odstrániť, ak zanikne dôvod na jej používanie.

Používané značky

• Zákazové značky

Zákazová značka je označenie, ktoré zakazuje správanie, ktoré by mohlo viesť k ohrozeniu alebo spôsobiť ohrozenie.

Hlavné znaky zákazovej značky:

o kruhový tvar,

o čierny piktogram na bielom pozadí, červený okraj a červený šikmý pruh, pričom červená farba musí zaberať najmenej 35 % plochy značky (obrázok 5.1)

Obrázok 5.1 Zákazové značky

Vybrané používané zákazové značky sú uvedené na obrázku 5.2.

Obrázok 5 2 Vybrané používané zákazové značky

• Výstražné značky

Výstražná značka je označenie, ktoré upozorňuje na nebezpečenstvo alebo ohrozenie.

Hlavné znaky:

o trojuholníkový tvar,

o čierny piktogram na žltom pozadí s čiernym okrajom, pričom žltá farba musí zaberať najmenej 50 % plochy značky (obrázok 5.3).

Obrázok 5.3 Výstražné značky

Vybrané používané výstražné značky sú uvedené na obrázku 5.4.

Obrázok 5.4 Vybrané používané výstražné značky

• Príkazové značky

Príkazová značka je označenie, ktoré prikazuje osobitné správanie.

Hlavné znaky:

o kruhový tvar,

o biely piktogram na modrom pozadí, pričom modrá farba musí zaberať

najmenej 50 % plochy značky (obrázok 5.5)

Obrázok 5.5 Príkazové značky

Vybrané používané príkazové značky sú uvedené na obrázku 5.6.

Obrázok 5.6 Vybrané používané príkazové značky

• Značky pre núdzový východ, únikové cesty a prvú pomoc

Značka pre núdzový východ, únikovú cestu alebo prvú pomoc je označenie, ktoré informuje

o núdzovom východe, únikovej ceste, mieste prvej pomoci alebo záchrannom vybavení.

Hlavné znaky:

o obdĺžnikový alebo štvorcový tvar,

o biely piktogram na zelenom pozadí, pričom zelená farba musí zaberať najmenej 50 % plochy značky (Obr. 5.7).

Obrázok 5.7 Značky pre núdzový východ, únikové cesty a prvú pomoc

Vybrané používané značky sú uvedené na obrázku 5.8.

Obrázok 5.8 Vybrané používané značky pre núdzový východ a únikové cesty

Vybrané značky používané na označenie prvej pomoci sú uvedené na obrázku 5.9.

Obrázok 5.9 Vybrané používané značky pre prvú pomoc

• Značky na ochranu pred požiarmi

Značka na ochranu pred požiarmi je označenie, ktoré informuje o umiestnení zariadenia na ochranu pred požiarmi.

Hlavné znaky:

o obdĺžnikový alebo štvorcový tvar, o biely piktogram na červenom pozadí, pričom červená farba musí zaberať najmenej 50 % plochy značky (Obr. 5.10).

Obrázok 5.10 Značky na ochranu pred požiarmi

Vybrané používané značky sú uvedené na obrázku 5 11

Zariadenie na ochranu pred požiarmi sa označuje červenou farbou, ktorá je určená pre tieto zariadenia a príslušnou značkou. Červená plocha musí byť dostatočne veľká, aby zariadenie bolo ľahko rozpoznateľné. Značkou sa vyznačuje aj miesto, na ktorom sa toto zariadenie nachádza, a prístup k nemu.

Obrázok 5 11 Vybrané značky používané pre ochranu pred požiarmi

• Označenie prekážok a nebezpečných miest

Miesta, na ktorých je nebezpečenstvo zrážky s prekážkou, nebezpečenstvo pádu alebo padajúcich predmetov, sa označujú striedavo žltými a čiernymi pásmi alebo červenými a bielymi pásmi, ak sú tieto miesta zamestnancom prístupné.

Rozmery označenia musia byť primerané veľkosti prekážky alebo nebezpečného miesta.

Žlté a čierne alebo červené a biele pásy musia mať sklon približne 45° a musia byť približne rovnakej šírky (obrázok 5.12).

Obrázok 5.12 Označenie prekážok a nebezpečných miest

• Označenie komunikácií

Ak používanie a vybavenie priestorov vyžaduje zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov, komunikácie pre vozidlá sa zreteľne vyznačujú neprerušovanými pásmi výraznej farby, prednostne bielej alebo žltej, a to so zreteľom na farbu podkladu.

Pásy musia byť umiestnené tak, aby určovali potrebnú bezpečnú vzdialenosť medzi vozidlom a ďalším predmetom, ktorý môže byť v jeho blízkosti, ako aj medzi vozidlom a chodcom.

Svetelné označenie

Svetelné označenie vyrobené z priehľadného alebo priesvitného materiálu musí byť osvetlené zvnútra, zozadu alebo tak, že vytvára dojem svietiaceho povrchu

Vyžarované svetlo musí byť dostatočne kontrastné so zreteľom na okolité prostredie a v súlade s ustanovenými podmienkami použitia značky, aby nevznikal odlesk z dôvodu nadmerného množstva svetla alebo znížená viditeľnosť označenia z dôvodu nedostatku svetla.

Svetelná plocha, ktorá vydáva signál, môže byť jednofarebná alebo môže obsahovať piktogram na určenom pozadí.

Farba svetelnej plochy musí byť použitá v súlade s významom bezpečnostnej farby

Piktogram na označení musí vyhovovať ustanoveným požiadavkám.

Ak má zariadenie schopnosť vysielať prerušovaný alebo neprerušovaný signál, prerušovaný signál sa použije na označenie vyššej miery nebezpečenstva alebo

naliehavejšej potreby požadovaného alebo určeného zásahu alebo činnosti, ako označuje neprerušovaný signál. Trvanie a frekvencia prerušovaného signálu musia byť také, aby zabezpečili správne pochopenie významu signálu a vylúčili zámenu s iným svetelným označením alebo vylúčili zámenu s neprerušovaným signálom.

Ak sa namiesto akustického signálu alebo spolu s akustickým signálom používa prerušovaný svetelný signál, použijú sa rovnaké kódy.

Zariadenie na vysielanie prerušovaného svetelného signálu pre prípad vážneho ohrozenia musí byť pod odborným dohľadom a musí byť vybavené pomocným svietidlom.

Akustické signály

Akustický signál je predpísaný zvukový signál vysielaný a prenášaný zariadením navrhnutým na tento účel, bez použitia ľudského alebo syntetického hlasu.

Akustické signály musia:

• mať hladinu zvuku, ktorá je podstatne vyššia ako hladina hluku okolitého prostredia, aby boli dobre počuteľné bez toho, aby obťažovali alebo spôsobovali bolesť,

• byť ľahko rozpoznateľné, najmä z hľadiska dĺžky impulzu a intervalov medzi impulzmi alebo skupinami impulzov, a musia byť zreteľne odlíšené od iného akustického signálu a hluku okolitého prostredia.

Ak zariadenie môže vysielať akustické signály s premenlivou alebo konštantnou frekvenciou, premenlivá frekvencia sa použije na označenie vyššej miery nebezpečenstva alebo naliehavejšej potreby požadovaného alebo určeného zásahu alebo činnosti, ako označuje konštantná frekvencia.

Signál na evakuáciu musí byť neprerušovaný.

Slovná komunikácia

Slovná komunikácia je hovorená správa oznámená ľudským alebo syntetickým hlasom obsahujúca vopred určené slová.

Slovná komunikácia medzi hovorcom alebo vysielačom a jedným poslucháčom alebo viacerými poslucháčmi sa má uskutočniť formou krátkych textov, viet, skupín slov alebo jednotlivých slov.

Hovorené správy majú byť krátke, jednoduché a zrozumiteľné. Vyjadrovacia schopnosť hovorcu a sluchová schopnosť poslucháča zabezpečujú spoľahlivú slovnú komunikáciu.

Slovná komunikácia je:

• priama, prostredníctvom ľudského hlasu,

• nepriama, prostredníctvom ľudského alebo syntetického hlasu, ktorý je vysielaný vhodnými prostriedkami.

Komunikujúce osoby, ktoré dobre ovládajú používaný jazyk, sú schopné správne vyslovovať a správne porozumieť hovorenej správe a sú schopné na základe tejto správy správať sa vhodným spôsobom so zreteľom na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.

Ak sa slovná komunikácia použije namiesto ručných signálov alebo spolu s ručnými signálmi, použijú sa tieto určené slová (tabuľka 5 5)

Tabuľka 5 5 Slová používané v slovnej komunikácii

Slovo Význam slova

Štart Naznačiť začiatok príkazu.

Stop Prerušiť alebo ukončiť pohyb.

Koniec Zastaviť činnosť.

Zdvihni Zdvihnúť bremeno vyššie.

Spusti Spustiť bremeno nižšie.

Vpred

Vzad

Vpravo

Vľavo

Pozor

Na koordináciu so zodpovedajúcimi ručnými signálmi.

Na núdzové zastavenie.

Rýchlo Zrýchliť pohyb z dôvodu bezpečnosti.

Ručné signály

Ručný signál je predpísaný pohyb alebo poloha ramien alebo rúk na usmernenie zamestnancov a iných osôb, ak vykonávajú činnosť, ktorá môže ohroziť bezpečnosť alebo zdravie.

Musí byť presný, jednoduchý, ľahko vykonateľný, zrozumiteľný a zreteľne odlíšený od ostatných signálov.

Ak sa používajú súčasne obidve ramená alebo ruky, musia sa pohybovať symetricky a ukazovať iba jeden signál.

Osoba, ktorá dáva signály (signalista), používa pohyby ramien alebo rúk na pokyny určujúce činnosť osoby, ktorá prijíma tieto signály (obsluha).

Signalista nesmie vykonávať iné činnosti okrem riadenia činnosti a zaisťovania bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov v jeho blízkosti.

Signalista musí byť schopný sledovať zrakom všetky činnosti tak, aby nebola ohrozená jeho bezpečnosť a zdravie.

Ak podmienky nemožno splniť, zamestnávateľ musí podľa potreby zabezpečiť ešte jedného signalistu alebo viacerých signalistov.

Obsluha musí ľahko rozpoznať signalistu.

Signalista musí mať na sebe jeden charakteristický prvok alebo viac charakteristických prvkov, napríklad plášť, vestu, prilbu, rukávniky, pásku na rukáve alebo signalizačné terče. Charakteristické prvky musia mať výraznú farbu, podľa možnosti rovnakú, a môže ich používať len signalista.

Ak nie je obsluha schopná bezpečne vykonať príkazy, ktoré prijala, musí prerušiť prebiehajúcu činnosť, aby si vyžiadala nové pokyny.

Na ručnú signalizáciu sa používajú signály uvedené na obrázkoch 5.13 – 5.16.

Obrázok 5.13 Všeobecné signály ručnej signalizácie

Obrázok 5.14 Vertikálne pohyby pri ručnej signalizácii

Obrázok 5.15 Horizontálne pohyby pri ručnej signalizácii

Obrázok 5.16 Nebezpečenstvo pri ručnej signalizácii

ZÁVER

Pracoviskom je miesto, ktoré je určené na výkon práce zamestnancov v priestoroch zamestnávateľa, na ktoré má zamestnanec prístup počas výkonu práce. Na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci je zamestnávateľ povinný zabezpečiť pracovisko tak, aby jeho usporiadanie a vybavenie neohrozovalo zdravie zamestnancov. Ďalšou požiadavkou na pracovisko je jeho označenie bezpečnostným značením, ktoré plní úlohu príkazu, zákazu, upozornenia a informovania.

POUŽITÁ LITERATÚRA

[1]. Hatina, T., Kordošová, M., Matulová, S., Perichtová, B., Škvarková, V. 2006. Terminologický slovník bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Inštitút pre výskum práce a rodiny. Bratislava. 352 s.

[2]. Nariadenie vlády SR č. 391/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko, v znení neskorších predpisov [3]. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 387/2006 Z. z. o požiadavkách na zaistenie bezpečnostného a zdravotného označenia pri práci [4]. Vyhláška MZ SR č. 99/2016 Z. z. o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci.

KONTROLNÉ OTÁZKY

1. Definujte pracovisko.

2. Popíšte požiadavky na bezpečnosť pracoviska z pohľadu únikových ciest a východov.

3. Vymenujte na aké zariadenia sa vzťahujú požiadavky na bezpečnosť pracoviska pre zariadenia na osobnú hygienu.

4. Vysvetlite význam farieb pri bezpečnostnom značení.

5. Popíšte bezpečnostné značky a ručné signály používané v BOZP.

5. RIZIKOVÉ FAKTORY V PRACOVNOM PROCESE

Cieľom kapitoly je vysvetliť rizikové faktory práce a pracovného prostredia a ich vplyv na kategorizáciu rizika pre zamestnancov a ich možný vplyv na zdravie zamestnancov.

Stav bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v hospodárskych subjektoch odzrkadľuje okrem ekonomickej situácie aj postoj zamestnávateľov a zamestnancov k otázkam bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP).

Pre súčasnú dobu je charakteristická nedostatočná úroveň starostlivosti o BOZP, ktorá je dokumentovaná nedostatkami zistenými orgánmi inšpekcie práce a spoločenskej kontroly najmä v malých a stredných podnikoch.

Transformácia ekonomickej sféry a liberalizácia hospodárskych procesov neposkytuje dostatok podnetov pre zvyšovanie úrovne bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Podľa doterajších poznatkov z praxe zamestnávatelia uprednostňujú komerčné ciele a BOZP sa dostáva na okraj ich podnikateľského záujmu. Zamestnanci sú vzhľadom na súčasnú situáciu na trhu práce ochotní tolerovať riziko ohrozenia zdravia, pracovať v nevyhovujúcich pracovných podmienkach a riskovať stratu práceschopnosti, aby si zachovali základné

existenčné životné podmienky.

Takáto situácia poukazuje na to, že v záujme ochrany života a zdravia zamestnancov je potrebné cielene ovplyvňovať správanie a konanie zamestnancov a zamestnávateľov vo vzťahu k bezpečnosti práce.

Postoje vedenia podniku a ostatných zamestnancov k vytváraniu podmienok pre BOZP sú činiteľom, ktorý predurčuje, či bude v pracovnom procese dostatočne zohľadňovaný aj aspekt bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Poznatky o právnom vedomí zamestnancov a zamestnávateľov, hodnotovej orientácii, motivácii, potrebách a očakávaniach v oblasti BOZP sú základom, z ktorého možno vychádzať pri usmernení aktivít zameraných na formovanie vzťahu zamestnaneckých štruktúr k bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Je dôležité aby stratégia pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, zahŕňala aj otázku ergonómie.

Ergonómia sa zaoberá nielen pracovnou činnosťou človeka, ale systémovým riešením

celého komplexu problémov človeka pri práci.

Ergonómia sa tiež zaoberá pracovnou činnosťou človeka komplexne v systéme človek – stroj

– pracovné prostredie

Prostredníctvom metód vedných odborov, ktoré ju tvoria, študuje a skúma funkčné možnosti a požiadavky človeka v pracovnom procese a má za cieľ vytvorenie podmienok a metód práce a organizácie, ktoré robia ľudskú prácu produktívnejšiu, efektívnejšiu a bezpečnejšiu.

5.1. Rizikové faktory v pracovnom procese

Pri práci pôsobí na zamestnancov celý rad faktorov pracovného prostredia i samotnej pracovnej činnosti, z ktorých mnohé vstupujú do vzájomných interakcií. Hovorí sa o ich kombinovaných účinkoch. Pri nich sa môže vplyv jednotlivých faktorov na človeka pri práci navzájom znásobovať, sčítavať resp. eliminovať. Vo všeobecnosti ide o fyzikálne, chemické, biologické, psychologické a sociálno-ekonomické faktory. V oblasti BOZP sa v podnikoch venuje najväčšia pozornosť faktorom, ktoré bezprostredne ohrozujú zdravie a život pracovníkov.

Nedocenenie významu niektorej zo zložiek pracovného prostredia má za následok zhoršenie pracovných podmienok a zníženiu bezpečnosti práce. Poškodzuje sa zdravie pracovníkov, zvyšuje sa nebezpečenstvo vzniku úrazov a prejavujú sa nepriaznivé účinky na psychike pracovníkov, čo sa v konečnom dôsledku prejaví znížením produktivity a kvality práce.

Zlé osvetlenie – spôsobuje rôzne očné ťažkosti prejavujúce sa prekrvením očných spojiviek, zapálením a slzením očí, svrbením a bolesťami očí, pocitom únavy a zníženým pracovným výkonom.

Nadmerný hluk – má vplyv predovšetkým na sluchové orgány, ale spôsobuje poruchy v celom ľudskom organizme. Sú to poruchy sluchu dočasného charakteru až po nahluchlosť z povolania a úplnú stratu sluchu. Z mimosluchových účinkov hluku je to hlavne vplyv na centrálny nervový systém (strata rovnováhy, pocit úzkosti, celková depresia).

Pôsobenie jednotlivých hladín intenzity hluku na človeka je možné identifikovať z údajov uvedených v tabuľke 5.1.

Tabuľka 5.1 Pôsobenie jednotlivých hladín intenzity hluku na človeka

Intenzita hluku Účinky na človeka

do 65 dB oblasť zvukovej pohody

65-70 dB ojedinelé subjektívne pocity nepohody

70-80 čiastočné nervové podráždenie

90-110 škodlivý vplyv na zvukový orgán

110-130 poškodenie zvukového orgánu a bolesť

nad 150 ťažké poruchy zdravia

nad 160 dB oh1uchnutie a možnosť úmrtia

Vibrácie môžu spôsobovať podľa druhu prenosu a času expozície:

• pri vyšších frekvenciách vznik vazoneurózy prejavujúcej sa záchvatovým zbelením

koncov prstov,

• pri nízkych frekvenciách degeneratívne zmeny v kostiach a kĺboch,

• pri frekvenciách 40 – 100 Hz je vplyv vibrácií na organizmus človeka najnebezpečnejší.

Nevhodné klimatické podmienky v pracovných priestoroch sa môžu prejavovať:

• nepohodou pracovného prostredia (nadmerné teplo, chlad, zlé ovzdušie, atď.),

• poruchy činnosti niektorých orgánov ľudského organizmu (poruchy zažívania, poruchy nervového systému, krvného obehu a pod.),

• poškodzovanie zdravia pracujúcich (nadmerné množstvo škodlivých výparov, prašnosť prostredia, extrémna teplota a pod.).

Z hľadiska ergonómie pôsobia v pracovnom procese najmä nasledovné rizikové faktory:

• Extrémne alebo neprirodzené polohy kĺbov

Pri práci je odporučené udržiavať pohyby blízko stredu rozpätia pohybu kĺbov a minimalizovať tak neprirodzené polohy ako je vytáčanie dlaní do strán alebo extrémna flexia a extenzia. Sila uchopenia špičkami prstov a dlaňou klesá keď je dlaň v zápästí vytočená do niektorej strany. Viď. kapitola 15 (Obrázok 15.5 Prehlaď rizikových pracovných polôh – ruka).

• Sila

Riziko spojené s vynakladaním sily závisí od typu pohybu, ktorá časť tela vynakladá silu a ktoré ďalšie faktory sú do toho zapojené. Chytenie alebo držanie prstami drobných predmetov „pinzetovým držaním“ si vyžaduje 4x väčšie úsilie ako silové držanie.

• Frekvencia alebo monotónnosť práce

Táto sa vzťahuje k časom trvania pracovných cyklov (taktov). Vo všeobecnosti sa práca považuje za opakovanú (jednotvárnu), keď je pracovný cyklus menší ako 30 sekúnd, alebo ak viac ako 50 % tohto pracovného cyklu sa strávi vykonávaním tých istých základných pohybov.

Nízke riziko jednotvárnosti predstavujú úlohy, ktorých pracovný takt je väčší ako 30 sekúnd alebo menej ako 50 % času pracovného taktu sa vykonávajú tie isté základné pracovné pohyby.

Nebezpečenstvo vyplývajúce z jednotvárnosti práce závisí aj od prítomnosti iných rizikových

faktorov a tiež sa spája s kontinuálnym vynakladaním určitého rovnakého svalového zaťaženia.

• Čas na zotavenie

Aby sa predišlo vzniku poškodení z jednostranného, nadmerného a dlhodobého zaťaženia

treba zabezpečiť, aby po každom zaťažení nasledoval primeraný odpočinok. Režim práce

a odpočinku možno stanoviť detailne na základe energetického výdaja. Adekvátny čas na zotavenie sa vzťahuje aj k počtu cyklov za deň a za týždeň. Pre operátorov pracujúcich posediačky sa považuje za prospešné zaraďovať krátku prestávku vždy raz za hodinu. Pri práci postojačky sa odporúča zaraďovať krátke prestávky (do 10 min) po každej pol hodine práce. Uvádza sa, že poškodenia z jednostranného, nadmerného, dlhodobého zaťaženia sa vyskytujú

častejšie u prác s taktom 30 sekúnd. A ak sa viac ako 50 % pracovného cyklu vykonávajú tie isté pracovné pohyby.

• Individuálne faktory

Už existujúce podmienky individuálnej variability u pracovníkov môžu v kombinácii s faktormi pracovisku zvyšovať úroveň ergonomického rizika. U niektorých osôb artritída, endokrinoligické ochorenia, deficiencia vitamínu B6, diabetes, tehotenstvo, orálne užívanie kontraceptív a stavy po gynekologických chirurgických operáciách môžu byť predispozíciou k poškodeniam súvisiacim s jednosmerným nadmerným a dlhodobým zaťažením.

• Statické zaťaženie

Pri tomto type svalového zaťaženia, nie je viditeľná žiadna použiteľná práca (pohyb). Krvné zásobenie je tu však obmedzené, nakoľko cievy prechádzajúce svalom sú stlačené, krv tam neprúdi dostatočne. Na rozdiel od dynamického zaťaženia, kde kontrakcie a relaxácie svalov sa zabezpečujú prostredníctvom prívodu čerstvej krvi, kontinuálne zásobenie kyslíkom a živinami a aj odstraňovanie vyprodukovaných odpadových látok Ťažká statická práca si vyžaduje od svalu aby použil vlastné zásobovanie kyslíkom a živinami a odpadné produkty pri tom nie sú eliminované. Lokálna hypoxia a hromadenie kyseliny mliečnej takto v svale spôsobuje bolesť a únavu v zaťažených svaloch. Príkladmi statického zaťaženia pri práci sú:

o udržiavanie zdvihnutých ramien po dlhšiu dobu,

o držanie predmetov pri zdvihnutých ramenách,

o tlačenie a ťahanie ťažkých bremien a predmetov,

o státie na jednom mieste,

o nakláňanie hlavy dopredu.

Predpokladá sa, že statická práca môže byť udržiavaná niekoľko hodín denne bez symptómov únavy ak vynaložená sila nepresiahne 8% maximálnej sily zaťaženého svalu.

• Lokálne mechanické zaťaženie

Tento rizikový faktor sa spája s kontaktom tela s ostrými hranami častí pracoviska a tiež nevhodne tvarovanými rukoväťami nástrojov. Tlak na mäkké tkanivá cez rukoväte alebo náradia spôsobuje, že telo absorbuje pôsobenie a účinky vibrácií. Tlakom predlaktí napr. na hranu stola dochádza k bolestivému lokálnemu otlačeniu periostu. Postihnutý potom pri práci reflexne dvíha ramená pri práci tak, aby sa boľavá časť predlaktia neopierala o hranu stola. Tak dochádza k zvýšenému jednostrannému zaťaženiu ramenného pletenca a súvisiacich štruktúr.

• Teplota

Expozícia chladom vedie k rýchlejšiemu vyčerpaniu pri používaní nástrojov a chladné nástroje môžu viesť k poklesu zručnosti rúk a hmatovej citlivosti. Preťažovanie svalov pri snahe pevne uchopiť nástroj môže zvyšovať ergonomické riziko.

Tepelné zaťaženie pri práci v horúcom a vlhkom pracovnom prostredí zvyšuje námahu celého organizmu a vedie k prehriatiu organizmu a kolapsu.

V teplom a vlhkom prostredí sa zhoršuje fyzický výkon. Ak pracovník pracuje v teplom a vlhkom prostredí, v jeho tele sa zvyšuje jeho telesná teplota, vzniká pocit nepohody, závrate, únava a bolesti hlavy. Ak pôsobí len teplo, telo si môže pomôcť potením (ochladzovací účinok).

Ak sa pridružuje ako faktor aj vlhkosť (niekedy až totálne nasýtenie vodnými parami – rosný bod) ochladzovanie je potom nemožné. Preto teplota tela sa rýchlo zvyšuje. Odpoveď organizmu je také, že námaha nie je rovnaká, ale sa sústavne zvyšuje, až dochádza k spontánnemu prerušeniu práce. Aby pracovník v tomto prostredí podal vysoký výkon, musia sa urobiť osobitné modely režimu práce a odpočinku. Východzím bodom pre tvorbu týchto modelov je únosná námaha manifestovaná u človeka 105 impulzmi krvného tepu. Okrem toho povrch stola zariadenia s príliš vysokou alebo príliš nízkou taktilnou teplotou môže vynucovať pracovnú polohu ako je tomu pri mechanickom lokálnom pôsobení hrán na dvíhanie predlaktia pri práci.

• Vibrácie

Používanie motorizovaného a vibračného náradia vedie k expozícii vibráciami, ktoré spôsobujú poškodenie ciev, nervov a kostí ramien a rúk najmä pri súčasnom pôsobení chladu.

V ťažobnom priemysle, ako napr. v kameňolomoch alebo v uhoľných baniach, v stavebnom priemysle, v doprave alebo v poľnohospodárstve môžu mechanické vibrácie používaných nástrojov alebo strojov spôsobiť poškodenie kĺbov, neurologické poruchy alebo poranenia chrbtice.

• Iné rizikové faktory

Za rizikový faktor sa považuje aj nedostatok voľnosti pri rozhodovaní v rámci pracovnej činnosti, keď pracovník pri práci je stále riadený niekým iným.

Za ďalšie rizikové faktory sa považujú obsah a rozsah práce a pracovného poznávania vtedy, keď pracovník vykonáva iba jednu úlohu a nemá možnosť spoznávať nové zručnosti a úlohy.

Dodatočné faktory zahŕňajú sociálne aspekty organizácie, nekontrolovateľné poruchy, úkolovú prácu a vážnosť pracovnej jednotky a práca smeny.

Každá pracovná aktivita predstavuje pre pracovníka určité mentálne i fyzické zaťaženie. Ak toto zaťaženie nepresiahne určité limity, pracovný výkon môže byť uspokojivý a človek môže svoju prácu vykonávať pohodlne, bez negatívnych dopadov na jeho zdravotný stav. Ak je toto zaťaženie nadmerné, objavujú sa nežiaduce účinky v podobe dopadov na zdravotný stav, zvýšenom výskyte chýb pracovníkov, pracovných úrazov i napr. nepodarkovosti.

5.2. Ergonomické riešenie

Ako prevencia pracovných úrazov, výskytu chýb pracovníkov a kazovosti je tzv. ergonomické riešenie

Tento proces zvyčajne prebieha v 5 etapovom cykle:

I. etapa – identifikácia problémov v systéme, ktorý je predmetom riešenia ,

II. etapa – analýza príčin problémov a definovanie zadania ich riešenia,

III. etapa – samotné riešenie,

IV. etapa – zavedenie riešenia do praxe,

V. etapa – vyhodnotenie prínosov riešenia, pokiaľ nesplní očakávania, treba znova začať prvou etapou a pokračovať.

•

Etapa I.

Mala by sa začať práve vtedy, keď sa v podniku resp. prevádzke prejavia indikátory ako:

zvýšená úrazovosť, absencia a fluktuácia pracovníkov, pokles kvality práce, zvýšenie nepodarkovosti, zvýšenie výskytu symptómov poškodenia a chorôb podporno-pohybového systému.

V tejto etape možno na získavanie podkladov použiť rôzne typy dotazníkov a tiež rozhovory s pracovníkmi.

Dáta získané pomocou dotazníka umožňujú analyzovať:

o charakteristiky sledovaného súboru zamestnancov;

o výskyt, intenzitu a lokalizáciu ťažkostí a poškodení podporno-pohybového systému;

o subjektívne hodnotenie faktorov práce a pracovných podmienok zamestnancami;

o znaky a faktory, ktoré môžu ovplyvniť výskyt a intenzitu ťažkostí pracovníkov.

• Etapa II.

Zameriava sa na analýzu príčin zistených problémov.

Na základe výsledkov analýzy dát z dotazníkov sa uskutočňuje obhliadka pracovísk zameraná na overenie rizík vyplývajúcich z výsledkov analýzy dát z dotazníka. Podstatné údaje môžu poskytnúť pracovníci prevádzky, ktorí sú v priamom kontakte s rizikovými faktormi a majú možnosť bezprostredne si overovať príčiny svojich problémov.

Ak je problém komplikovanejší, možno uskutočniť špeciálne odborné vyšetrenia (analýza video záznamov, energetický výdaj, atď.)

Výsledky analýz umožnia zadefinovať zadanie riešenia a pripraviť podklady pre dokumentáciu podnikového ergonomického tímu.

• Etapa III.

Riešenie sa môže podľa náročnosti problému realizovať buď samotnými pracovníkmi prevádzky, alebo ak je náročnejší, možno prizvať k jeho riešeniu príslušných odborníkov.

Priebeh riešenia kontroluje a vyhodnocuje ergonomický tím. Samotné riešenie sa realizuje v podobe organizačno-administratívnych a technických opatrení.

• Etapa IV.

Implementovanie výsledkov riešenia do praxe v prevádzkach vo forme opatrení primárnej prevencie v oblasti BOZP.

• Etapa V.

Vyhodnotenie prínosu riešenia na zdravotný stav pracovníkov a tiež ekonomický prínos. Ergonomické riešenie je úspešné len vtedy, ak sa docieli pozitívny vplyv v oblasti BOZP, teda pozitívny vplyv na zdravotný stav pracovníkov a zároveň aj ekonomický prínos. Pre realizáciu efektívneho ergonomického riešenia v podniku je potrebné zorganizovať a vyškoliť podnikový ergonomický tím a tiež ergonomické pracovné skupiny na pracoviskách, ktoré tvoria základ pre skupinové riešenie problémov.

Ergonomický tím sleduje teda ergonomický proces riešenia problémov v podniku, riadi ho a vyhodnocuje a o výsledkoch informuje vrcholový manažment. Koncom každého roka sa spravidla pripravuje výročná správa, kde sa vyhodnocujú prínosy ergonomického programu za celý rok. Na základe tohto materiálu vrcholový manažment rozhoduje o ďalšom postupe.

Na záver, je potrebné si uvedomiť, že neuplatňovanie ergonomických programov v podnikoch vedie k závažným celospoločenským dôsledkom. Dochádza k poklesu kvality

života pracovníkov, rizika vzniku úrazov a smrti, znižovania kvality práce, poklesu konkurencieschopnosti podnikov a tiež k hradeniu nákladov na invalidné dôchodky a liečenie postihnutých pracovníkov celou spoločnosťou.

5.3. Rizikové práce

Riziková práca je práca, pri ktorej je zvýšené nebezpečenstvo vzniku choroby z povolania, profesionálnej otravy alebo iného poškodenia zdravia v súvislosti s prácou.

Podrobnosti o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík a náležitosti návrhu na zaradenie prác do kategórií upravuje

Vyhláška MZ SR č. 448/2007 Z. z. o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík a o náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií.

Vyhláška, okrem iného, uvádza aj podrobnosti o jednotlivých faktoroch práce a pracovného prostredia podľa zaradenia prác do kategórií.

Do prvej kategórie sa zaraďujú práce, pri ktorých nie je riziko poškodenia zdravia zamestnanca vplyvom práce a pracovného prostredia.

Do druhej kategórie sa zaraďujú práce, pri ktorých vzhľadom na riziko nie je predpoklad poškodenia zdravia, najmä:

• práce, pri ktorých faktory práce a pracovného prostredia neprekračujú limity ustanovené osobitnými predpismi,

• práce, pri ktorých je rizikový faktor práce ionizujúce žiarenie, ak stavebné, technické a organizačné opatrenia zaručujú, že ožiarenie zamestnancov ani pri dlhodobej expozícii neprekročí limity ožiarenia pracovníkov ustanovené osobitným predpisom.

Do tretej kategórie sa zaraďujú:

• práce, pri ktorých nie je expozícia zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia znížená technickými opatreniami na úroveň ustanoveného limitu a na zníženie rizika je potrebné vykonať organizačné opatrenia a iné špecifické ochranné opatrenia vrátane použitia osobných ochranných pracovných prostriedkov,

• práce, pri ktorých je expozícia zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia znížená technickými opatreniami na úroveň ustanoveného limitu, ale vzájomná kombinácia a pôsobenie faktorov práce a pracovného prostredia môžu poškodiť zdravie,

• práce, pri ktorých nie sú ustanovené limity, ale expozícia faktorom práce a pracovného prostredia môže u zamestnanca spôsobiť poškodenie zdravia,

• práce vykonávané v kontrolovanom pásme, pri ktorých vzhľadom na úroveň a premenlivosť radiačných parametrov je na obmedzenie ožiarenia pracovníkov na úroveň limitov ožiarenia nevyhnutné používať osobné ochranné pracovné prostriedky a vykonávať dodatočné technické, organizačné alebo iné špecifické ochranné opatrenia.

Do štvrtej kategórie sa len výnimočne na obmedzený čas, najviac na jeden rok, zaraďujú:

• práce, pri ktorých nie je možné znížiť technickými alebo organizačnými opatreniami expozíciu zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia na úroveň ustanovených limitov, expozícia faktorom práce a pracovného prostredia prekračuje limity, zisťujú sa zdravotné zmeny zamestnancov vo vzťahu k pôsobiacim faktorom a je potrebné vykonať technické opatrenia a iné špecifické ochranné opatrenia vrátane použitia osobných ochranných pracovných prostriedkov,

• práce, ktoré podľa miery expozície jednotlivým faktorom práce a pracovného prostredia patria do tretej kategórie, ale vzájomná kombinácia faktorov práce a pracovného prostredia

zvyšuje riziko poškodenia zdravia,

• práce vykonávané pri činnostiach vedúcich k ožiareniu, pri ktorých ožiarenie pracovníkov prekračuje limity ožiarenia a takéto ožiarenie kladne posúdil Úrad verejného zdravotníctva.

Návrh na zaradenie prác do tretej a štvrtej kategórie obsahuje tieto údaje o:

• zamestnávateľovi a pracovisku:

o obchodné meno, právnu formu, sídlo a identifikačné číslo (IČO), ak ide o právnickú osobu,

o meno, priezvisko, bydlisko a IČO, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa,

o právnu formu, zaradenie podľa Štatistickej klasifikácie ekonomických činností,

o názov pracoviska,

o počet zamestnancov zamestnávateľa, z toho počet žien,

o počet zamestnancov pracoviska, z toho počet žien,

o názov profesií podľa klasifikácie zamestnaní, kód profesií,

o opis prác,

• faktoroch práce a pracovného prostredia:

o posúdenie rizika s uvedením expozície zamestnancov jednotlivým faktorom práce a pracovného prostredia vo vzťahu k limitným hodnotám a kritériám,

o kategóriu práce,

o pracovisko, ktoré vykonalo objektivizáciu faktorov práce a pracovného prostredia,

• opatreniach (technických, organizačných a iných) na zníženie zdravotného rizika:

o vykonaných,

o plánovaných vrátane časového harmonogramu,

• zabezpečení zdravotného dohľadu na pracovisku:

o pracovnú zdravotnú službu (názov, sídlo, IČO).

Sledovanie rizikových prác je dôležité a to najmä z dôvodu predchádzania vzniku chorôb z povolania.

Na zníženie rizika je potrebné vykonať technické, organizačné a iné ochranné opatrenia vrátane použitia osobných ochranných pracovných prostriedkov.

Povinnosti zamestnávateľa v zmysle zákona NR SR č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 31 ods. 7 sú:

• oznámiť Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) každú zmenu

podmienok výkonu práce, ktorá by mohla mať vplyv na jej zaradenie do príslušnej kategórie,

• viesť a uchovávať evidenciu o každom zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikovú prácu,

• vypracovať a predložiť každoročne k 31. decembru RÚVZ informáciu o výsledkoch hodnotenia zdravotných rizík a opatreniach vykonaných na ich zníženie alebo odstránenie na pracoviskách, na ktorých zamestnanci vykonávajú rizikové práce.

Ďalej uvádzame podrobnejšiu kategorizáciu prác podľa jednotlivých faktorov.

5.3.1. Hluk

• Kategória I

Do tejto kategórie sú zahrnuté:

o práce, pri ktorých je predpoklad, že normalizovaná hladina expozície hluku neprekročí 75 dB alebo vrcholová hladina akustického tlaku neprekročí 130 dB,

o práce, pri ktorých je nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas alebo pri ktorých sa expozícia hluku v priebehu týždňa mení, pričom je predpoklad, že týždenný priemer denných hodnôt normalizovanej hladiny hlukovej expozície za 40-hodinový týždeň neprekračuje 75 dB a normalizovaná hladina expozície hluku ani za jednu pracovnú

zmenu neprekročí dolnú akčnú hodnotu expozície hluku.

• Kategória II

Kategória obsahuje:

o práce, pri ktorých nie je prekročená horná akčná hodnota expozície hluku, ale normalizovaná hladina expozície hluku je väčšia ako 75 dB alebo vrcholová hladina akustického tlaku je väčšia ako 130 dB,

o práce, pri ktorých je nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas alebo pri ktorých sa expozícia hluku v priebehu týždňa mení, pričom týždenný priemer denných hodnôt normalizovanej hladiny hlukovej expozície za 40-hodinový týždeň prekračuje 75 dB, ale neprekračuje hornú akčnú hodnotu expozície

• Kategória III

Do tejto kategórie sú zahrnuté:

o práce, pri ktorých je prekročená horná akčná hodnota expozície hluku, ale prekročenie normalizovanej hladiny expozície hluku je menšie ako 10 dB alebo prekročenie vrcholovej hladiny akustického tlaku je menšie ako 3 dB,

o práce, pri ktorých je nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas alebo pri ktorých sa expozícia hluku v priebehu týždňa mení a týždenný priemer denných hodnôt normalizovanej hladiny hlukovej expozície za 40-hodinový týždeň prekračuje hornú akčnú hodnotu expozície.

• Kategória IV

Obsahuje:

o práce, pri ktorých je prekročená horná akčná hodnota expozície hluku a prekročenie normalizovanej hladiny expozície hluku je 10 dB a viac alebo prekročenie vrcholovej hladiny akustického tlaku je 3 dB a viac,

o práce, pri ktorých normalizovaná hladina expozície hluku alebo vrcholová hladina akustického tlaku zodpovedá kritériám kategórie III, a zároveň sa u zamestnancov zisťujú zmeny sluchu vo vzťahu k pôsobeniu hluku.

5.3.2. Vibrácie

• Kategória I

Do tejto kategórie sú zaradené práce, pri ktorých je predpoklad, že hodnoty normalizovaného zrýchlenia vibrácií neprekračujú 0,5-násobok akčných hodnôt expozície vibráciám.

• Kategória II

Do tejto kategórie sú zaradené práce, pri ktorých nie sú prekročené akčné hodnoty expozície vibráciám, ale hodnoty normalizovaného zrýchlenia vibrácií prekračujú 0,5-násobok akčných hodnôt expozície vibráciám.

• Kategória III

Obsahuje:

o práce, pri ktorých sú prekročené akčné hodnoty expozície vibráciám, ale hodnoty normalizovaného zrýchlenia vibrácií neprekračujú 1,5-násobok akčných hodnôt expozície vibráciám,

o práce, pri ktorých hodnota normalizovaného zrýchlenia vibrácií zodpovedá kritériám kategórie 2, ale súčasne spolupôsobia ďalšie faktory práce alebo pracovného prostredia (najmä dlhodobé, nadmerné a jednostranné zaťaženie, chlad, vlhkosť),

o práce, pri ktorých hodnota normalizovaného zrýchlenia vibrácií zodpovedá kritériám kategórie 2 a zisťujú sa zdravotné zmeny u zamestnancov vo vzťahu k pôsobeniu vibrácií.

• Kategória IV

Obsahuje:

o práce, pri ktorých hodnoty normalizovaného zrýchlenia vibrácií prekračujú 1,5násobok akčných hodnôt expozície vibráciám,

o práce, pri ktorých hodnota normalizovaného zrýchlenia vibrácií zodpovedá kritériám kategórie 3, ale súčasne spolupôsobia ďalšie faktory práce alebo pracovného prostredia (najmä dlhodobé, nadmerné a jednostranné zaťaženie, chlad, vlhkosť),

o práce, pri ktorých hodnota normalizovaného zrýchlenia vibrácií zodpovedá kritériám kategórie 3, a zisťujú sa zdravotné zmeny u zamestnancov vo vzťahu k pôsobeniu vibrácií.

5.3.3. Elektromagnetické pole

• Kategória I

Zahŕňa práce, pri ktorých je predpoklad, že expozícia elektromagnetickému poľu neprekračuje akčnú hodnotu expozície elektromagnetickému poľu.

• Kategória II

Zahŕňa práce, pri ktorých expozícia elektromagnetickému poľu prekračuje akčnú hodnotu expozície elektromagnetickému poľu, ale neprekračuje limitnú hodnotu expozície elektromagnetickému poľu.

• Kategória III

Obsahuje práce, pri ktorých expozícia elektromagnetickému poľu prekračuje limitnú hodnotu expozície elektromagnetickému poľu.

• Kategória IV

Neurčuje sa.

5.3.4. Umelé optické žiarenie ultrafialové žiarenie

• Kategória I

Zahŕňa práce, pri ktorých je predpoklad, že expozícia ultrafialovému žiareniu neprekračuje 0,3-násobok limitnej hodnoty expozície ultrafialovému žiareniu.

• Kategória II

Zahŕňa práce, pri ktorých nie je prekročená limitná hodnota expozície ultrafialovému

žiareniu, ale expozícia ultrafialovému žiareniu prekračuje 0,3-násobok limitnej hodnoty expozície ultrafialovému žiareniu.

• Kategória III

Obsahuje práce, pri ktorých expozícia ultrafialovému žiareniu prekračuje limitnú hodnotu expozície ultrafialovému žiareniu.

• Kategória IV

Neurčuje sa.

5.3.5. Umelé optické žiarenie infračervené žiarenie

• Kategória I

Zahŕňa práce, pri ktorých je predpoklad, že expozícia infračervenému žiareniu neprekračuje 0,3-násobok limitnej hodnoty expozície infračervenému žiareniu.

• Kategória II

Obsahuje práce, pri ktorých nie je prekročená limitná hodnota expozície infračervenému žiareniu, ale expozícia infračervenému žiareniu prekračuje 0,3-násobok limitnej hodnoty expozície infračervenému žiareniu.

• Kategória III

Obsahuje práce, pri ktorých expozícia infračervenému žiareniu prekračuje limitnú hodnotu expozície infračervenému žiareniu.

• Kategória IV

Neurčuje sa.

5.3.6. Umelé optické žiarenie – laserové žiarenie

• Kategória I

Zahŕňa práce, s laserovými zariadeniami triedy 1, 1M alebo 1C.

• Kategória II

Obsahuje:

o práce s lasermi triedy 2, 2M a 3R,

o práce s lasermi triedy 3B a 4, pri ktorých technické zabezpečenie a spôsob používania vylučujú zásah zamestnancov priamym alebo odrazeným lúčom.

• Kategória III

Zahŕňa práce s lasermi triedy 3B a 4, pri ktorých technické zabezpečenie a spôsob používania nevylučujú zásah zamestnancov priamym alebo odrazeným lúčom.

• Kategória IV

Neurčuje sa.

5.3.7. Umelé optické žiarenie – intenzívne pulzné svetlo

• Kategória I

Neurčuje sa.

• Kategória II

Obsahuje:

o práce so zariadeniami s intenzívnym pulzným svetlom s dávkou ožiarenia do 10

J·cm-2,

o práce so zariadeniami s intenzívnym pulzným svetlom, pri ktorých nie sú prekročené limitné hodnoty expozície nekoherentnému žiareniu.

• Kategória III

Obsahuje:

o práce so zariadeniami s intenzívnym pulzným svetlom s dávkou ožiarenia

10 J·cm-2 alebo viac,

o práce so zariadeniami s intenzívnym pulzným svetlom, pri ktorých sú prekročené limitné hodnoty expozície nekoherentnému žiareniu.

• Kategória IV

Neurčuje sa.

5.3.8. Ionizujúce žiarenie

• Kategória I

Zahŕňa práce, pri ktorých ochranné stavebné, technické a organizačné opatrenia zaručujú, že ožiarenie pracovníka pri dlhodobej expozícii neprekročí limity ožiarenia obyvateľa za kalendárny rok.

• Kategória II

Kategória obsahuje práce, pri ktorých ochranné stavebné, technické a organizačné opatrenia zaručujú, že ožiarenie pracovníka pri dlhodobej expozícii neprekročí tri desatiny limitov ožiarenia pracovníka za kalendárny rok.

• Kategória III

Zahŕňa práce, pri ktorých ožiarenie pracovníka pri dlhodobej expozícii môže prekročiť tri desatiny limitov ožiarenia pracovníka za kalendárny rok, ale ochranné stavebné, technické a organizačné opatrenia zaručujú, že ožiarenie pracovníka ani pri dlhodobej expozícii neprekročí limity ožiarenia pracovníkov.

• Kategória IV

Obsahuje práce, pri ktorých je predpoklad, že ožiarenie pracovníka môže pri špecifických úkonoch dosiahnuť niektorý z limitov ožiarenia pracovníka za kalendárny rok, alebo tieto limity prekročiť, ak prekročenie limitov bolo kladne posúdené ako výnimočné ožiarenie.

5.3.9. Zvýšený tlak vzduchu

• Kategória I

Neurčuje sa.

• Kategória II

Do tejto kategórie sú zahrnuté práce, ktoré sa vykonávajú vo zvýšenom tlaku vzduchu do 100 kPa, ktoré pri prácach pod hladinou zodpovedajú hĺbke do 10 metrov.

• Kategória III

Obsahuje práce, ktoré sa vykonávajú vo zvýšenom tlaku vzduchu nad 100 kPa, ktoré pri prácach pod hladinou zodpovedajú hĺbke viac ako 10 metrov.

• Kategória IV

Neurčuje sa.

5.3.10. Chemické faktory

• Kategória I

Obsahuje:

o práce, pri ktorých je predpoklad, že expozícia chemickému faktoru neprekročí 0,3násobok priemerného najvyššie prípustného expozičného limitu pre daný chemický faktor,

o neurčuje sa pre senzibilizujúce chemické faktory.

• Kategória II

Obsahuje:

o práce, pri ktorých je expozícia zamestnancov vyššia ako 0,3-násobok priemerného najvyššie prípustného expozičného limitu pre daný chemický faktor, ale neprekračuje priemerný najvyššie prípustný expozičný limit,

o práce, pri ktorých súčasne pôsobí viac chemických faktorov, ktorých vzájomné účinky sa môžu sčítať, ak súčet podielov nameraných priemerných hodnôt jednotlivých chemických faktorov a ich priemerných najvyššie prípustných expozičných limitov je menší ako 1 alebo rovný 1,

o práce, pri ktorých sa vyskytujú senzibilizujúce chemické faktory, ktoré môžu spôsobiť alergické ochorenie kože, dýchacích ciest alebo očných spojoviek,

o práce, pri ktorých závery posúdenia rizika nepredpokladajú zvýšenú mieru zdravotného rizika zo špecifického pôsobenia chemických faktorov.

• Kategória III

Obsahuje:

o práce, pri ktorých je expozícia chemickému faktoru vyššia ako priemerný najvyššie prípustný expozičný limit pre daný chemický faktor, ale neprekročí 2-násobok priemerného najvyššie prípustného expozičného limitu,

o práce, pri ktorých súčasne pôsobí viac chemických faktorov, ktorých vzájomné účinky sa môžu sčítať, ak je súčet podielov nameraných priemerných hodnôt jednotlivých chemických faktorov a ich priemerných najvyššie prípustných expozičných limitov väčší ako 1 a menší ako 3 alebo sa rovná 3,

o práce, pri ktorých sa vyskytujú senzibilizujúce chemické faktory, pôsobiace na kožu, alebo chemické faktory, ktoré majú dráždivé alebo akneigénne účinky na kožu a pri danom spôsobe práce nemožno vylúčiť priamy kontakt s kožou zamestnanca,

o práce, pri ktorých sa vyskytujú senzibilizujúce chemické faktory, ktoré spôsobujú alergické ochorenie dýchacích ciest alebo očných spojoviek a zisťujú sa zdravotné

zmeny u zamestnancov vo vzťahu k pôsobeniu senzibilizujúcich chemických

faktorov,

o práce, pri ktorých závery posúdenia rizika predpokladajú zvýšenú mieru zdravotného rizika zo špecifického pôsobenia chemických faktorov,

o práce, pri ktorých expozícia chemickému faktoru zodpovedá kritériám kategórie II a zistia sa zdravotné zmeny u zamestnancov vo vzťahu k pôsobeniu chemických faktorov.

• Kategória IV

Obsahuje:

o práce, pri ktorých je expozícia chemickému faktoru vyššia ako 2-násobok priemerného najvyššie prípustného expozičného limitu pre daný chemický faktor,

o práce, pri ktorých súčasne pôsobí viac chemických faktorov, ktorých vzájomné účinky sa môžu sčítať, ak je predpoklad, že súčet podielov nameraných priemerných hodnôt jednotlivých chemických faktorov a ich priemerných najvyššie prípustných expozičných limitov bude väčší ako 3,

o práce, pri ktorých sa vyskytujú senzibilizujúce chemické faktory (pôsobiace na kožu, alebo chemické faktory, ktoré majú dráždivé alebo akneigénne účinky na kožu a pri danom spôsobe práce nemožno vylúčiť priamy kontakt s kožou zamestnanca) a súčasne spolupôsobia ďalšie faktory, ktoré zvyšujú ich účinky, najmä tepelná záťaž a ultrafialové žiarenie a u zamestnancov sa zistia kožné ochorenia vo vzťahu k pôsobiacim faktorom,

o práce, pri ktorých expozícia chemickému faktoru zodpovedá kritériám kategórie III a zistia sa zdravotné zmeny u zamestnancov vo vzťahu k pôsobeniu chemických faktorov.

5.3.11. Karcinogénne a mutagénne látky

• Kategória I

Neurčuje sa.

• Kategória II

Obsahuje:

o práce, pri ktorých expozícia karcinogénnym alebo mutagénnym faktorom neprekračuje technickú smernú hodnotu, ak je ustanovená,

o práce, pri ktorých závery posúdenia rizika nepredpokladajú zvýšenú mieru zdravotného rizika zo špecifického pôsobenia karcinogénnych alebo mutagénnych faktorov.

• Kategória III

Obsahuje:

o práce, pri ktorých expozícia karcinogénnym alebo mutagénnym faktorom prekračuje technickú smernú hodnotu, ak je ustanovená, ale neprekročí 1,5násobok technickej smernej hodnoty,

o práce, pri ktorých závery posúdenia rizika predpokladajú zvýšenú mieru zdravotného rizika zo špecifického pôsobenia karcinogénnych alebo mutagénnych faktorov.

• Kategória IV

Obsahuje:

o práce, pri ktorých expozícia karcinogénnym alebo mutagénnym faktorom prekračuje 1,5-násobok technickej smernej hodnoty, ak je ustanovená,

o práce, pri ktorých je zamestnanec exponovaný karcinogénnym alebo mutagénnym faktorom a expozícia zodpovedá kritériám kategórie III (expozícia karcinogénnym alebo mutagénnym faktorom prekračuje technickú smernú hodnotu, ak je ustanovená, ale neprekročí 1,5-násobok technickej smernej hodnoty) a odpoveď organizmu poukazuje na špecifické pôsobenie karcinogénnych alebo mutagénnych faktorov.

5.3.12. Biologické faktory

Klasifikácia biologických faktorov je uvedená v Nariadení vlády SR č. 83 / 2013 Z. z. o ochrane zdravia zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou biologickým faktorom pri práci.

Biologické faktory sa na základe miery rizika nákazy u ľudí klasifikujú na:

• biologické faktory 1. skupiny, pri ktorých nie je pravdepodobné, že by mohli spôsobiť ochorenie ľudí,

• biologické faktory 2. skupiny, ktoré môžu spôsobiť ochorenie ľudí a mohli by predstavovať nebezpečenstvo pre zamestnancov, ale nie je pravdepodobné, že sa ochorenie rozšíri v populácii, pričom obvykle je k dispozícii účinná profylaxia alebo liečba,

• biologické faktory 3. skupiny, ktoré môžu spôsobiť závažné ochorenie ľudí a vážne nebezpečenstvo pre zamestnancov; môžu predstavovať riziko rozšírenia v populácii, pričom obvykle je k dispozícii účinná profylaxia alebo liečba,

• biologické faktory 4. skupiny, ktoré spôsobujú závažné ochorenie ľudí a sú vážnym nebezpečenstvom pre zamestnancov; môžu predstavovať vysoké riziko rozšírenia v populácii, pričom obvykle nie je k dispozícii účinná profylaxia alebo liečba.

• Kategória I

Zahŕňa práce, pri ktorých sú zamestnanci exponovaní biologickým faktorom skupiny 1

• Kategória II

Zahŕňa práce, pri ktorých sú zamestnanci exponovaní biologickým faktorom skupiny 2 alebo skupiny 3, ak sa nimi spôsobené infekcie za bežných podmienok nešíria vzduchom, a pri ktorých je dostupná účinná profylaxia a liečba.

• Kategória III

Obsahuje práce, pri ktorých sú zamestnanci exponovaní biologickým faktorom skupiny 3, ak sa nimi spôsobené infekcie za bežných podmienok šíria vzduchom, a pri ktorých je dostupná účinná profylaxia a liečba; podmienky a spôsob vykonávania práce predstavujú pre zamestnancov zvýšené riziko.

• Kategória IV

Obsahuje práce, pri ktorých sú zamestnanci exponovaní biologickým faktorom skupiny 4 a faktorom skupiny 3, ak sa nimi spôsobené infekcie za bežných podmienok šíria vzduchom, a pre ktoré nie je dostupná účinná profylaxia a liečba

5.3.13. Záťaž teplom

• Kategória I

Neurčuje sa.

• Kategória II

Obsahuje:

o práce dlhodobo vykonávané na vnútornom pracovisku, kde je v dôsledku tepelnej záťaže z technológie prekročená prípustná hodnota operatívnej teploty, ale miera tepelnej záťaže nevyžaduje obmedzenie času práce dodržiavaním dlhodobo únosného času práce a krátkodobo únosného času práce,

o práce dlhodobo vykonávané na vonkajšom pracovisku počas teplého obdobia.

• Kategória III

Obsahuje:

o práce dlhodobo vykonávané na vnútornom pracovisku, kde je v dôsledku tepelnej

záťaže z technológie prekročená prípustná hodnota operatívnej teploty a ochrana zdravia zamestnanca dlhodobo vyžaduje obmedzenie času práce

dodržiavaním dlhodobo únosného času práce a krátkodobo únosného času práce,

o práce dlhodobo vykonávané na vonkajšom pracovisku, kde v dôsledku tepelnej

záťaže z technológie ochrana zdravia zamestnanca dlhodobo vyžaduje obmedzenie

času práce dodržiavaním dlhodobo únosného času práce a krátkodobo únosného

času práce.

• Kategória IV

Neurčuje sa.

5.3.14. Záťaž chladom

• Kategória I

Neurčuje sa.

• Kategória II

Obsahuje:

o práce, ktoré sú dlhodobo vykonávané na vnútornom pracovisku, kde z technologických dôvodov nie je dosahovaná prípustná hodnota operatívnej teploty, ale operatívna teplota v týchto priestoroch nie je nižšia ako +4°C,

o práce, ktoré sú dlhodobo vykonávané na vonkajšom pracovisku počas chladného obdobia,

o práce, ktoré sú spojené so striedaním veľkých teplotných rozdielov, najmä v chladiarňach alebo mraziarňach, pri frekvencii striedania vyššej ako 15-krát za pracovnú zmenu alebo v intervaloch striedania kratších ako 30 minút.

• Kategória III

Zahŕňa práce, ktoré sú dlhodobo vykonávané na vnútornom pracovisku, kde z technologických dôvodov je operatívna teplota udržiavaná na hodnote nižšej ako + 4°C

• Kategória IV

Neurčuje sa.

5.3.15. Fyzická záťaž

• Kategória I

Zahŕňa práce, pri ktorých je predpoklad, že nie sú dosiahnuté kritériá uvedené v kategórii II.

• Kategória II

Obsahuje:

o práce prevažne dynamické, vykonávané veľkými svalovými skupinami, pri ktorých:

 zmenový netto energetický výdaj neprekročí priemerné a prípustné hodnoty pre vekové skupiny mužov a žien, ale prekročí 0,85-násobok priemerných a prípustných hodnôt pre vekové skupiny mužov,

 minútový netto energetický výdaj neprekročí prípustné hodnoty pre vekové skupiny mužov a žien, ale prekročí 0,85-násobok prípustných hodnôt pre vekové skupiny mužov a žien,

 srdcová frekvencia neprekročí hodnoty priemernej zmenovej srdcovej frekvencie pre vekové skupiny mužov a žien, ale prekročí 0,85-násobok hodnoty priemernej zmenovej srdcovej frekvencie pre vekové skupiny mužov a žien,

o práce vykonávané malými svalovými skupinami, pri ktorých:

 nie sú prekročené prípustné zmenové priemerné hodnoty pre prevažne dynamickú prácu a pre prácu so statickými zložkami práce pre mužov a ženy, ale je prekročený 0,7-násobok prípustných zmenových priemerných hodnôt pre prevažne dynamickú prácu a pre prácu so statickými zložkami práce pre mužov a ženy,

 nie je prekročený počet pohybov za zmenu ani za minútu v závislosti od trvania sťahu a veľkosti vynakladanej sily vyjadrenej percentom príslušnej svalovej skupiny, ale je prekročený 0,5-násobok počtu pohybov za zmenu alebo za minútu v závislosti od trvania sťahu a veľkosti vynakladanej sily vyjadrenej percentom príslušnej svalovej skupiny,

 ani krátkodobo nie sú prekročené prípustné hodnoty krátkodobého zaťaženia svalov prevažne dynamickou prácou, ale je prekročený 0,7-násobok prípustných hodnôt krátkodobého zaťaženia svalov prevažne dynamickou prácou,

 počet pohybov malých svalových skupín ruky a prstov neprekročí pri celozmenovej vynakladanej sile prípustné hodnoty, ale prekročí 0,5-násobok prípustných hodnôt pri celozmenovej vynakladanej sile,

o práce prevažne statické, vykonávané malými svalovými skupinami, pri ktorých priemerná zmenová vynakladaná svalová sila neprekročí prípustné hodnoty, ale prekročí 0,7-násobok prípustných hodnôt,

o práce spojené s premiestňovaním bremien, pri ktorých hmotnosť ručne premiestňovaných bremien neprekračuje:

 maximálnu celozmenovú hmotnosť, ale prekračuje 0,5-násobok maximálnej celozmenovej hmotnosti,

 maximálnu hmotnosť bremena, ale prekračuje 0,2-násobok maximálnej hmotnosti bremena stanovenej pre mužov a 0,5-násobok maximálnej hmotnosti bremena stanovenej pre ženy.

o práce vykonávané prevažne v základnej pracovnej polohe v sede, v stoji alebo pri striedaní polôh, pričom sa pri práci pravidelne vyskytujú podmienene prijateľné pracovné polohy alebo neprijateľné pracovné polohy, avšak nie sú prekročené prípustné hodnoty.

• Kategória III

Obsahuje:

o práce, pri ktorých je prekročené niektoré z kritérií uvedených v kategórii II,

o práce spojené s premiestňovaním bremien, pri ktorých hmotnosť ručne premiestňovaných bremien neprekračuje smerné hmotnostné hodnoty, ale iné

ukazovatele fyzickej záťaže, napríklad energetický výdaj alebo srdcová frekvencia prekračujú kritériá uvedené v kategórii II,

o práce vykonávané prevažne v základnej pracovnej polohe v stoji s obmedzením pohybu dolných končatín a zmien polohy trupu a končatín, s vynúteným tempom práce,

o práce, pri ktorých nie je prekročené kritérium uvedené v kategórii II a pri ktorých sa opakovane vyskytla choroba z povolania alebo ohrozenie chorobou z povolania u zamestnancov vo vzťahu k fyzickej záťaži, najmä z dôvodu poškodenia podpornopohybovej sústavy a periférnych nervov v dôsledku dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín.

• Kategória IV

Obsahuje:

o práce, pri ktorých je prekročené niektoré z kritérií uvedených v kategórii III,

o práce, pri ktorých nie sú prekročené kritériá uvedené v kategórii III (zároveň nie sú prekročené smerné hodnoty, ale ukazovatele fyzickej záťaže [energetický výdaj,

srdcová frekvencia, vynútené tempo práce, atď.] prekračujú kritériá uvedené v kategórii II) a pri ktorých sa opakovane vyskytla choroba z povolania alebo ohrozenie chorobou z povolania u zamestnancov vo vzťahu k fyzickej záťaži, najmä z dôvodu poškodenia podporno-pohybovej sústavy a periférnych nervov v dôsledku dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín,

o práce, pri ktorých nie sú prekročené kritériá uvedené v kategórii III, ale pri ktorých naviac pôsobia ďalšie faktory, najmä chlad, vibrácie a vlhkosť, ktoré preukázateľne zhoršujú zdravotné zmeny u zamestnancov spôsobené fyzickou záťažou.

5.3.16. Psychická záťaž

• Kategória I

Zahŕňa práce, pri ktorých je predpoklad, že nie sú dosiahnuté kritériá uvedené v kategórii II

• Kategória II

Zahŕňa práce, pri ktorých psychická pracovná záťaž posudzovaná podľa charakteristík práce a pracovného prostredia dosahuje zvýšenú intenzitu podľa metódy používanej podľa prílohy č. 5 časti A podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného podľa § 62 písm.

s) zákona NR SR č. 355/2007 Z. z., ale nie je dosiahnutý najvyšší stupeň.

• Kategória III

Zahŕňa práce, pri ktorých psychická pracovná záťaž posudzovaná podľa charakteristík práce a pracovného prostredia dosahuje najvyšší stupeň podľa metódy používanej podľa prílohy č. 5 časti A podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného podľa § 62 písm.

s) zákona NR SR č. 355/2007 Z. z.

• Kategória IV

Neurčuje sa.

ZÁVER

Na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci má značný vplyv aj ergonomické usporiadanie pracoviska, ktoré súvisí s niektorými faktormi práce a prostredia, hlavne čo sa týka postihnutia podporno-pohybového aparátu. Rizikovosť práce, resp. zatriedenie danej práce do kategórie

rizika ovplyvňujú hlavne faktory práce a prostredia, ktoré je potrebné pravidelne merať, prostredníctvom špecializovaných firiem zaoberajúcimi sa danou problematikou a následne hodnotiť ich možný vplyv na zdravie zamestnancov prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby.

POUŽITÁ LITERATÚRA

[1]. Hatina, T., Kordošová, M., Matulová, S., Perichtová, B., Škvarková, V. 2006. Terminologický slovník bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Inštitút pre výskum práce a rodiny. Bratislava. 352 s.

[2]. Zákon NR SR č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov

[3]. Vyhláška MZ SR č. 448/2007 Z. z. o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík a o náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií.

KONTROLNÉ OTÁZKY

1. Definujte pojem ergonómia.

2. Popíšte jednotlivé etapy ergonomického riešenia BOZP.

3. Uveďte koľko kategórií rizikových prác poznáme a popíšte rozdiely.

4. Vymenujte jednotlivé faktory práce a pracovného prostredia.

5. Vysvetlite čo je to expozícia zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia vo vzťahu k limitným hodnotám a kritériám.

6. POŽIADAVKY NA BEZPEČNOSŤ PRACOVÍSK VYZNAČUJÚCICH SA ZVÝŠENOU HLADINOU HLUKU

Cieľom kapitoly je oboznámiť sa s požiadavkami na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci so zvýšenou hladinou hluku.

6.1. Bezpečnosť pracovísk so zvýšenou hladinou hluku

Hluk je každý nežiaduci, nepríjemný, rušivý alebo škodlivý zvuk. Šíri sa prostredníctvom zvukových vĺn, ktorými sa prenáša akustická energia. Pri posudzovaní hluku sa najčastejšie zaoberáme hlukom, ktorý sa šíri vzdušnou cestou, vzduchom. Zvukové vlny sa však môžu šíriť aj stavebnou alebo strojnou konštrukciou a následne byť vyžarované do okolia. Intenzitu (hlasitosť) hluku meriame v decibeloch (dB) Ďalšie pojmy, ktoré charakterizujú hluk a podmieňujú jeho výsledné účinky, sú napríklad frekvencia (výška vyjadruje sa v Hertzoch, Hz), trvanie pôsobenia hluku, typ hluku (napríklad hluk ustálený, premenný, prerušovaný, impulzový) a pod.

Určujúca veličina hluku (to je veličina, ktorá kvantitatívne charakterizuje hluk a používa sa na hodnotenie expozície hluku z hľadiska ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci) je normalizovaná hladina hlukovej expozície. Je to časovo vážená hodnota (to znamená, že je prepočítaná na určitý časový úsek) a vyjadruje expozíciu zamestnanca za 8-hodinovú pracovnú zmenu a 40-hodinový pracovný týždeň. Pri hodnotení impulzového hluku alebo jednotlivých zvukových impulzov je určujúcou veličinou vrcholová hladina C akustického tlaku.

Pôsobenie nadmerného hluku sa môže prejaviť rôznymi spôsobmi a v rôznych oblastiach.

Najvýraznejšou a najtypickejšou zmenou v dôsledku expozície hluku je poškodenie sluchu. Nadmerný hluk poškodzuje vláskové bunky vnútorného ucha, čo vedie k zmenám počutia. Tieto sú spočiatku len dočasné, prechodné (dočasný posun sluchového prahu) a po skončení hlukovej expozície sa sluch dokáže vrátiť do pôvodného stavu. Dočasné zmeny sa však v dôsledku dlhotrvajúceho, opakovaného pôsobenia hluku alebo silných zvukových

podnetov môžu stať trvalými. Vtedy hovoríme o trvalom posune sluchového prahu a poškodenie sluchu je nevratné. Iným druhom poškodenia sluchu je akustická trauma. Na rozdiel od vyššie spomenutého postupného zhoršovania sluchu akustická trauma vzniká v dôsledku krátkeho, ale intenzívneho zvukového podnetu (napr. tresk, výstrel, explózia), pri ktorom dochádza k mechanickému poškodeniu vnútorných štruktúr ucha (napr. prasknutie ušného bubienku, zničenie štruktúr vnútorného ucha).

Častými sprievodnými javmi poškodenia sluchu v dôsledku pôsobenia nadmerného hluku sú rôzne pískania, zvonenia a šelesty v uchu (tinitus). Tieto zvuky sú často zároveň aj prvými varovnými príznakmi nadmernej hlukovej expozície a začínajúceho poškodenia sluchu. Nedoslýchavosť je však len jednou stránkou tohto ochorenia. Ľudia s postihnutím sluchu v dôsledku zhoršenej komunikácie a nedorozumení často získavajú pocit izolácie (nevedia, o čom sa ostatní rozprávajú, nedokážu sa zapojiť do rozhovoru), takisto zmena niektorých návykov (zvyšovanie hlasitosti pri počúvaní televízie alebo rádia nad bežne únosnú mieru) sa časom stáva zdrojom konfliktov. Aj vďaka tomu sa okrem medicinálneho problému z ich ochorenia nakoniec stáva aj problém sociálny.

Hluk aj pri nižších hladinách môže vyvolávať stres, ktorého účinky sa prejavia zmenami zdravotného stavu. Napríklad mnohé štúdie preukázali u osôb dlhodobo exponovaných nadmernému hluku zvýšenie pulzovej frekvencie a krvného tlaku, poruchy činnosti tráviaceho systému, pokles imunity a podobne. Kombinované účinky hluku a ďalších faktorov práce a pracovného prostredia sú zatiaľ pomerne dosť málo preskúmanou, o to však závažnejšou oblasťou je vzájomné spolupôsobenie hluku a ďalších faktorov práce a pracovného prostredia. V pracovnom procese je totiž pôsobenie len jediného faktoru zriedkavosťou oveľa častejší je jeho výskyt spolu s inými faktormi práce alebo pracovného prostredia (napríklad s vyššou teplotou, fyzickou záťažou, chemikáliami a pod.).

Ako ototoxické označujeme chemické látky (niektoré rozpúšťadlá, ťažké kovy, liečivá), ktoré samotné pôsobia toxicky (jedovato) na sluch. Vedecké štúdie dokázali, že ak je človek exponovaný niektorej z ototoxických látok a zároveň aj hluku, riziko poškodenia sluchu je vyššie, než pri pôsobení každého z faktorov osobitne. Podobný kombinovaný účinok potvrdzujú aj štúdie zamerané na spoločné pôsobenie hluku a vibrácií.

Bezpečnosť pri práci

Popri biologických účinkoch na zdravie človeka a vyššie spomenutých zmenách zdravotného stavu je dôležitý aj vplyv hluku na bezpečnosť pri práci. Nadmerný hluk môže prekryť výstražné akustické signály alebo varovné zvuky, sťažuje dohovor a zrozumiteľnosť reči, odpútava pozornosť. Neočakávané zvuky tiež môžu spôsobiť úľak a nepredvídateľné reakcie, čo v konečnom dôsledku takisto môže viesť k zvýšenému výskytu pracovných úrazov.

Limitné hodnoty expozície a akčné hodnoty expozície hluku

Na väčšine pracovísk výrobných aj nevýrobných odvetví môžu byť zamestnanci exponovaní rôznym faktorom práce a pracovného prostredia (napr. hluku, vibráciám, ionizujúcemu a neionizujúcemu žiareniu, chemickým, biologickým, karcinogénnym a mutagénnym faktorom, fyziologickým, psychologickým a sociologickým faktorom). Je preto dôležité, aby zdravie zamestnancov bolo chránené pred negatívnymi vplyvmi práce a pracovného prostredia, a prípadné škodlivé vplyvy aby boli odstránené, resp. ich dopad bol znížený na najnižšiu možnú mieru.

K zodpovedaniu dôležitej otázky, do akej miery faktor práce a pracovného prostredia predstavuje riziko pre zdravie zamestnanca alebo do akej miery sú vykonané opatrenia účinné, napomáhajú hodnoty expozície hluku. Ich dodržanie alebo prekročenie hovorí nielen o miere rizika, ale aj o úrovni ochrany zdravia zamestnancov.

Až donedávna sa v našej legislatíve ako limit používal jeden pojem najvyššia prípustná hodnota. V súčasnosti sa v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/10/ES do našej legislatívy zavádzajú pojmy tri:

• limitná hodnota expozície LAEX, 8h, L = 87 dB (resp. LCPk = 140 dB pri jednotlivých impulzoch),

• horná akčná hodnota expozície LAEX, 8h, a = 85 dB (resp. LCPk = 137 dB pri jednotlivých impulzoch),

• dolná akčná hodnota expozície LAEX, 8h, a = 80 dB (resp. LCPk = 135 dB pri jednotlivých impulzoch).

Akčná hodnota expozície je hodnota hluku v pracovnom prostredí, pri prekročení ktorej sa už musia vykonávať opatrenia (akcie) na zníženie hluku. Je to vlastne hladina hluku v priestore, kde sa pracovník nachádza a kde vykonáva prácu. Rozlíšenie akčných hodnôt expozície na dolné akčné hodnoty a horné akčné hodnoty je spojené s rôznymi právami a povinnosťami zamestnancov i zamestnávateľov pri ochrane zdravia zamestnancov.

Limitná hodnota expozície je hodnota hluku, ktorá nemôže byť u zamestnanca prekročená za žiadnych okolností, a to ani s použitím chráničov sluchu. Znamená to, že hladina hluku v pracovnom prostredí nesmie byť tak vysoká, aby po odrátaní útlmu chráničov sluchu prekročila hodnota 87 dB

6.2. Právny rámec ochrany pred hlukom

Zamestnávateľ je povinný chrániť zdravie a bezpečnosť zamestnancov pred všetkými rizikami súvisiacimi s hlukom pri práci a vykonávať opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Všeobecné povinnosti zamestnávateľa pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú dané zákonom NR SR č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a zákonom NR SR č. 596/2002 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov.

Konkrétne povinnosti týkajúce sa zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v nadmernom hluku ukladá zákon NR SR č. 596/2002 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov a nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 40/2002 Z. z. o ochrane zdravia pred hlukom a vibráciami.

Od 15. februára 2006 vstúpili do platnosti požiadavky smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/10/ES, ktorou boli transponované do našej legislatívy, menovite do nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 115/2006 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku

V zmysle tohto nariadenia je zamestnávateľ povinný:

• vykonať posúdenie rizika z expozície hluku,

• vykonať opatrenia na odstránenie alebo zníženia rizika z expozície hluku,

• zabezpečiť informovanosť a praktický výcvik pre zamestnancov,

• zabezpečiť zdravotný dohľad pre zamestnancov.

6.3. Posudzovanie rizík z expozície hluku

Zamestnávateľ posúdi úroveň hluku, ktorému sú zamestnanci exponovaní, a ak je to potrebné, zabezpečí meranie hladiny hluku.

Pracovná zdravotná služba vo vhodných časových intervaloch plánuje a vykonáva posudzovanie a meranie expozície hluku; posudzovanie a meranie expozície hluku môžu vykonávať aj osoby, ktoré majú na túto činnosť osvedčenie o odbornej spôsobilosti.

Pri posudzovaní rizík z expozície hluku zamestnávateľ prihliada najmä na:

• úroveň, typ a dĺžku trvania expozície hluku vrátane každej expozície impulzovému hluku,

• limitné hodnoty expozície hluku a akčné hodnoty expozície hluku,

• vplyvy na zdravie a bezpečnosť osobitných skupín zamestnancov,

• účinky na zdravie a bezpečnosť zamestnancov, ktoré vyplývajú zo vzájomného

pôsobenia medzi hlukom a ototoxickými látkami súvisiacimi s prácou a zo vzájomného

pôsobenia medzi hlukom a vibráciami,

• akékoľvek nepriame vplyvy na zdravie a bezpečnosť zamestnancov vyplývajúce zo vzájomného pôsobenia medzi hlukom a varovnými akustickými signálmi alebo inými zvukmi, ktoré je potrebné sledovať, aby sa znížilo riziko nehôd,

• informácie o emisiách hluku, ktoré uvádzajú výrobcovia pracovného zariadenia v súlade s osobitnými predpismi,

• doplnkové zariadenie alebo vybavenie navrhnuté na zníženie emisií hluku,

• prekračovanie dĺžky expozície zamestnanca hluku nad rámec riadneho pracovného

času,

• informácie získané výkonom zdravotného dohľadu vrátane publikovaných informácií,

• dostupnosť osobných ochranných pracovných prostriedkov s primeranými útlmovými charakteristikami.

Zamestnávateľ vypracuje o posúdení rizík posudok o riziku a určí opatrenia, ktoré sa vykonajú. Zamestnávateľ je povinný posudok o riziku pravidelne aktualizovať, najmä ak sa na pracovisku alebo v pracovných postupoch uskutočnili významné zmeny, ktoré by mohli spôsobiť zastaranie tohto posudku, alebo ak výsledky zdravotného dohľadu preukázali, že je to potrebné.

Zamestnávateľ musí poskytnúť príslušnému orgánu dozoru (Inšpektorát práce) na jeho požiadanie všetky informácie o posudzovaní rizík.

6.4. Opatrenia na odstránenie alebo zníženie expozície hluku

Riziko, vyplývajúce zamestnancovi z expozície hluku, musí zamestnávateľ odstrániť alebo znížiť na najnižšiu dosiahnuteľnú úroveň s prihliadnutím na technický pokrok a dostupnosť opatrení na odstránenie alebo zníženie hluku predovšetkým pri zdroji hluku. Pri znižovaní rizík z expozície hluku zamestnávateľ vychádza zo všeobecných zásad prevencie, pričom prihliada najmä na:

• iné metódy práce, ktoré znížia expozíciu hluku,

• výber vhodného pracovného zariadenia s čo najmenšími emisiami hluku vrátane možnosti sprístupniť pre pracovníkov pracovné zariadenie spĺňajúce požiadavky príslušných

predpisov,

• stavebné a priestorové riešenie pracoviska a pracovných miest,

• primerané informácie a praktický výcvik zamestnancov zameraný na správne zaobchádzanie s pracovným zariadením,

• zníženie hluku technickými prostriedkami:

o šíreného vzduchom, napríklad protihlukovými clonami, krytmi, zvuk pohlcujúcimi obkladmi,

o šíreného konštrukciami, napríklad tlmením alebo izoláciou,

• vhodné spôsoby údržby pracovných zariadení, pracovných miest a systémov na pracovisku,

• organizáciu práce zameranú na zníženie hluku:

o obmedzením trvania a úrovne expozície hluku,

o vhodným harmonogramom práce s primeranými prestávkami na oddych.

Ak sa na základe posúdenia rizík zistí prekročenie horných akčných hodnôt expozície hluku, zamestnávateľ bezodkladne vykoná potrebné opatrenia.

Na základe výsledkov posúdenia rizík sa určia pracoviská alebo pracovné miesta, na ktorých zamestnanci sú alebo na ktorých možno predpokladať, že sú exponovaní hluku presahujúcemu horné akčné hodnoty expozície. Tieto pracoviská alebo pracovné miesta sa vymedzia, označia bezpečnostnými a zdravotnými označeniami a použijú sa výstražné značky a prístup na ne sa obmedzí, ak je to technicky uskutočniteľné.

Zamestnávateľ je povinný vykonať opatrenia na zníženie expozície hluku aj v prípade, že expozícia hluku neprekračuje horné akčné hodnoty expozície hluku, ale prekračuje akčné hodnoty expozície hluku pre jednotlivé skupiny prác podľa bodu 2 prílohy č. 2 Nariadenia, takto:

• pri návrhu, výstavbe alebo podstatnej rekonštrukcii pracoviska zamestnávateľ musí zabezpečiť, aby hluk na pracovisku neprekročil akčné hodnoty expozície podľa bodu 2 prílohy č. 2 Nariadenia,

• na pracoviskách uvedených do prevádzky pred účinnosťou tohto nariadenia vlády zamestnávateľ musí vykonať opatrenia na zníženie hluku tak, aby hluk na pracovisku neprekročil akčné hodnoty, podľa bodu 2 prílohy č. 2 Nariadenia, zvýšené o 5 dB.

Ak aj napriek vykonaným opatreniam expozícia hluku nespĺňa požiadavky, zamestnávateľ musí preukázať, že využil všetky možné a dostupné opatrenia na odstránenie alebo zníženie expozície hluku a že špecifické podmienky vykonávanej činnosti neumožňujú iné riešenie.

Ak zamestnanec v súvislosti s vykonávanou pracovnou činnosťou využíva oddychové

zariadenie zamestnávateľa, hluk v týchto priestoroch je nutné znížiť na hladinu zodpovedajúcu ich účelu a podmienkam používania týchto priestorov.

Zamestnávateľ prispôsobí opatrenia požiadavkám osobitných skupín zamestnancov.

Informovanie a praktický výcvik zamestnancov

Zamestnávateľ zabezpečí v súlade s osobitným predpisom, aby zamestnanci exponovaní hluku, ktorý je rovný alebo prekračuje dolné akčné hodnoty expozície, a zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (zástupca zamestnancov pre bezpečnosť) dostali primerané informácie a praktický výcvik súvisiace s možnými rizikami vyplývajúcimi z expozície hluku.

Informácie a praktický výcvik sa týkajú najmä:

• povahy takýchto rizík,

• opatrení vykonaných na odstránenie alebo zníženie expozície hluku na najnižšiu možnú mieru vrátane podmienok, za ktorých sa tieto opatrenia uplatnia,

• limitných hodnôt expozície hluku a akčných hodnôt expozície hluku,

• výsledkov posúdenia a merania hladín hluku spolu s odôvodnením ich významu a možných rizík,

• správneho používania chráničov sluchu,

• dôvodu a spôsobu zisťovania a oznamovania príznakov poškodenia sluchu,

• okolností, za akých zamestnanci majú nárok na primeranú lekársku preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci,

• bezpečných pracovných postupov znižujúcich expozíciu hluku na najnižšiu možnú mieru.

Konzultácie a účasť zamestnancov

Konzultácie a účasť zamestnancov a zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť sa týkajú najmä:

• posudzovania rizík a stanovenia opatrení, ktoré majú byť prijaté,

• opatrení zameraných na odstránenie alebo zníženie rizík, ktoré môžu vznikať v dôsledku expozície hluku,

• výberu chráničov sluchu.

Zdravotný dohľad

Zamestnávateľ zabezpečí pre zamestnancov primeraný zdravotný dohľad v súlade s osobitným predpisom, ak na základe posúdenia rizík zistí riziko pre ich zdravie; súčasťou zdravotného dohľadu sú lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci.

Zamestnanec, u ktorého expozícia hluku prekročí horné akčné hodnoty, má právo na vyšetrenie sluchu Aj zamestnanec, u ktorého expozícia hluku prekročí dolné akčné hodnoty, má právo na preventívne vyšetrenie sluchu, ak posúdenie a meranie preukážu možné riziko pre jeho zdravie. Cieľom týchto vyšetrení je včasné stanovenie zmien sluchu v dôsledku pôsobenia hluku a ochrana sluchu. Poznatky zdravotného dohľadu sa musia bezprostredne uplatňovať pri navrhovaní individuálnych a kolektívnych opatrení na ochranu zdravia pri práci.

Zamestnanec, u ktorého sa vykonáva zdravotný dohľad, musí mať založený a aktualizovaný osobný zdravotný záznam s výsledkami vykonaných lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci. Zdravotná dokumentácia zamestnanca musí byť vedená v súlade s osobitným predpisom.

Ak výsledok lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci preukáže, že zamestnanec má identifikovateľné poškodenie sluchu, ktoré môže byť dôsledkom expozície hluku:

• lekár informuje zamestnanca o výsledku lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci,

• zamestnávateľ:

o znovu preskúma posúdenie rizík,

o preskúma opatrenia vykonané na odstránenie alebo zníženie rizík,

o zohľadní odporúčania lekára vykonávajúceho zdravotný dohľad alebo príslušného orgánu verejného zdravotníctva pri uplatňovaní opatrení, ktoré sú potrebné na odstránenie alebo zníženie rizík, vrátane možnosti preložiť zamestnanca na inú prácu, kde nie je riziko ďalšej expozície,

o zabezpečí systematický zdravotný dohľad a posúdenie zdravotného stavu ďalších podobne exponovaných zamestnancov.

Mimoriadne lekárske prehliadky exponovaných zamestnancov navrhne lekár vykonávajúci zdravotný dohľad alebo nariadi orgán verejného zdravotníctva, ak sú na to dôvody dané ochranou ich zdravia.

Osobné ochranné pracovné prostriedky pri hluku

V prípade, že nie je možné znížiť alebo odstrániť riziko hluku kolektívnymi opatreniami (technické, technologické, organizačné a pod.), je možné uplatniť individuálne opatrenia v podobe osobných ochranných pracovných prostriedkov (chráničov sluchu), pričom:

• ak expozícia hluku prekročí dolné akčné hodnoty expozície, zamestnávateľ dá zamestnancom k dispozícii chrániče sluchu,

• ak sa expozícia hluku rovná alebo prekročí horné akčné hodnoty expozície, zamestnanci musia použiť chrániče sluchu.

Chrániče sluchu sa vyberú tak, aby sa odstránilo riziko pre sluch alebo aby sa riziko znížilo na najnižšiu možnú mieru.

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť používanie chráničov sluchu a zodpovedá za kontrolu účinnosti opatrení.

V podstate existujú tri základné skupiny chráničov sluchu:

• zátkové (penové, plastové),

• slúchadlové (pasívne, aktívne),

• protihluková prilba s rôznym stupňom a charakteristikou tlmenia.

Keď hluk v pracovnom prostredí dosiahne alebo prekročí hornú akčnú hodnotu expozície hluku (85 dB), zamestnávateľ je povinný prideliť chrániče sluchu a kontrolovať ich používanie; zamestnanci musia chrániče sluchu používať.

Keď hluk v pracovnom prostredí prekročí dolnú akčnú hodnotu expozície hluku (80 dB), zamestnávateľ musí dať zamestnancom k dispozícii chrániče sluchu. Pri výbere a používaní chráničov sluchu je potrebné vziať do úvahy predovšetkým:

• výsledky posúdenia rizika,

• vhodnosť zvoleného typu chráničov sluchu vhodný pre daný typ hluku, ale aj druh práce a pracovného prostredia,

• zlučiteľnosť zvolených chráničov sluchu s inými OOPP,

• možnosti skladovania a ošetrovania chráničov sluchu.

Zamestnávateľ poskytuje chrániče sluchu podľa svojho zoznamu poskytovaných OOPP, ktorý vypracuje na základe posúdenia rizika a určí v ňom konkrétne typy OOPP, ktoré poskytuje pri jednotlivých prácach.

Účinnosť chráničov sluchu závisí od ich vlastností a charakteristík, a tiež od toho, ako ich zamestnanec používa. Účinný chránič sluchu musí znížiť pôsobenie hluku na sluch zamestnanca pod 85 dB

K výberu vhodných chráničov musia mať možnosť vyjadriť sa aj samotní zamestnanci, pretože najlepšie OOPP pre zamestnanca sú tie, ktoré zamestnanec chce používať dobrovoľne a stále.

Vo všeobecnosti však platí, že chrániče sluchu by mali byť použité ako posledná možnosť ochrany zdravia zamestnancov a mali by sa použiť až vtedy, keď nie je možné odstrániť alebo znížiť riziko z hluku inými opatreniami, pretože nosenie chráničov neodstráni samotný hluk v pracovnom prostredí, len zníži jeho škodlivý vplyv, používanie chráničov sluchu predstavuje pre zamestnanca určité obmedzenie a nepohodlie, v kombinácii s inými faktormi pracovného prostredia (napr. vlhkosť alebo teplo) dokonca aj možný zdroj iných zdravotných ťažkostí (kožné zápaly a ekzémy) a prideľované chrániče sluchu sú nie vždy vhodné a ich používanie správne. Chrániče sluchu tiež môžu obmedzovať možnosť komunikácie a počutie varovných signálov a stať sa tak zdrojom pracovných úrazov.

Obmedzenie expozície hluku

Ak aj napriek vykonaným opatreniam expozícia hluku prekročí limitné hodnoty expozície hluku, zamestnávateľ:

• okamžite prijme opatrenia na zníženie expozície hluku pod jej limitné hodnoty,

• určí príčiny, ktoré viedli k prekročeniu hodnôt expozície hluku,

• a zmení alebo doplní ochranné a preventívne opatrenia, aby nedošlo k opakovanému prekročeniu.

Ak by sme chceli stanoviť poradie krokov, ktoré musí zamestnávateľ vykonať na odstránenie alebo zníženie rizika, toto poradie by malo byť nasledovné:

1. odstránenie zdroja hluku,

2. zníženie hluku na zdroji,

3. kolektívne opatrenia (priestorové a stavebné riešenia, zmena organizácie práce),

4. individuálne opatrenia (OOPP).

ZÁVER

Hluk môžeme zaradiť medzi fyzikálne faktory práce a pracovného prostredia. Hladinu hluku dosiahnuteľnú na pracovisku je potrebné pravidelne merať a hodnotiť vzhľadom na limitné a akčné hodnoty hluku. Následne prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby je potrebné navrhnúť opatrenia na odstránenie alebo zníženie expozície hluku zamestnancov.

POUŽITÁ LITERATÚRA

[1]. Hatina, T., Kordošová, M., Matulová, S., Perichtová, B., Škvarková, V. 2006. Terminologický slovník bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Inštitút pre výskum práce a rodiny. Bratislava. 352 s.

[2]. Smernica č. 2003/10/ES o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách, pokiaľ ide o vystavenie pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych faktorov (hluk).

[3]. Zákon NR SR č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov.

[4]. Zákon NR SR č. 596/2002 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov

[5]. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 40/2002 Z. z. o ochrane zdravia pred hlukom a vibráciami, v znení neskorších predpisov. [6]. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 115/2006 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku, v znení neskorších predpisov.

KONTROLNÉ OTÁZKY

1. Definujte pojem hluk.

2. Uveďte ako sa prejavuje poškodenie sluchu v dôsledku nadmerného hluku.

3. Vysvetlite rozdiel medzi limitnou hodnotou expozície hluku a akčnými hodnotami expozície hluku.

4. Vymenujte opatrenia na odstránenie alebo zníženie expozície hluku.

5. Vymenujte osobné ochranné pracovné prostriedky pri hluku.

7. POŽIADAVKY NA BEZPEČNOSŤ PRACOVÍSK

VYZNAČUJÚCICH SA ZVÝŠENOU ÚROVŇOU VIBRÁCIÍ

Cieľom kapitoly je oboznámiť sa s požiadavkami na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci so zvýšenou úrovňou vibrácií.

7.1. Bezpečnosť pracovísk so zvýšenou úrovňou vibrácií

Vibráciami sa nazýva pohyb mechanickej sústavy alebo jej časti okolo určitej rovnovážnej polohy, resp. mechanické kmitanie. Pri mechanickom kmitaní je veličina popisujúca polohu mechanickej sústavy, jej zrýchlenie, rýchlosť alebo stav striedavo väčšia alebo menšia ako rovnovážna alebo vzťažná hodnota tejto veličiny.

Vibrácie, podobne ako hluk, môžeme zaradiť medzi fyzikálne faktory, ktorých expozícia môže ohrozovať zdravie človeka. Jeden z troch európskych pracovníkov je pri práci vystavený pôsobeniu vibrácií a toto riziko neustále narastá. Preto je nutnosť posudzovať vibrácie ako zdroj ohrozenia života a zdravia pri práci.

Vibrácie pôsobia na človeka takmer všade. Prenášajú sa na nás pri obsluhe strojov a zariadení, z pracovných nástrojov, dopravných prostriedkov, budov, domácich spotrebičov a pod. Vibrácie sa prejavujú nepríjemne, rušivo a škodlivo. Súhrn poškodení vznikajúcich vplyvom vibrácií označujeme ako choroby z vibrácií (ako sú napríklad traumatický kŕč ciev horných končatín, mŕtva ruka, mŕtve prsty, biele prsty, vegetatívna neuritída). Choroby z vibrácií sa prejavujú štyrmi základnými súbormi poškodení:

• ciev rúk,

• nervového systému,

• pohybového systému,

• vzdialených orgánov (orgánov, na ktoré sa vibrácie bezprostredne neprenášajú).

Pri hodnotení vplyvu vibrácií na ľudský organizmus rozlišujeme niekoľko typov vibrácií:

Vibrácie prenášané na ruky sú vibrácie, ktoré sa prenášajú na jednu ruku alebo obidve ruky z rukovätí strojov a náradia alebo z povrchu predmetov držaných rukou. Posudzujú sa v pásme frekvencií 5,6 Hz až 1 400 Hz.

Vibrácie prenášané na celé telo sú vibrácie, ktoré sa prenášajú na stojacu, sediacu alebo

ležiacu osobu ako celok cez oporný povrch tak, že spôsobujú intenzívne vibrácie celého organizmu. Podľa smeru pôsobenia sa celkové vibrácie rozdeľujú na vibrácie v pozdĺžnom

smere a vibrácie v priečnom smere. Vibrácie, ktoré sa prenášajú na celé telo sa hodnotia na sedacej podložke u sediaceho zamestnanca alebo na podlahe u stojaceho zamestnanca vo frekvenčnom rozsahu určenom príslušným váhovým filtrom.

Miestne vibrácie sú vibrácie, ktoré sa nemôžu označiť ako vibrácie prenášané na celé telo ani ako vibrácie prenášané na ruky a prenášajú sa na určitú časť tela.

Ochorenia pri práci s vibrujúcimi nástrojmi a zariadeniami

Ide o ochorenia spôsobené otrasmi a vibráciami. Ide vždy o ochorenie celého organizmu, ktorého klinická symptomatológia, či už miestna alebo celková, závisí predovšetkým na fyzikálnych parametroch škodlivín a ďalej na tom, či škodlivina pôsobí miestne, celkovo alebo kombinovane.

Choroby z vibrácií pôsobiacich na horné končatiny delíme orientačne na 4 syndrómy:

• syndróm postihnutia pohybového aparátu,

• syndróm postihnutia ciev,

• syndróm postihnutia nervov,

• syndróm postihnutia orgánov vzdialených od miesta pôsobenia.

Často sa vyskytujú 2 3 syndrómy súčasne, aj keď klinický obraz niektorého z nich prevláda. Choroba vzniká predovšetkým u pracujúcich s pneumatickým náradím, s pneumatickými vŕtačkami a zbíjačkami v baníctve, u tunelárov, ďalej pri práci s klinovými kladivami v lomoch a kamenárstve a pod.

Postihnutie pohybového aparátu najčastejším postihnutím kĺbov z vibrácií je deformujúca osteoartróza lakťového kĺbu (významnú úlohu tu zohrávajú spätné rázy pneumatického kladiva) a akromioklavikulárneho kĺbu. Prostredníctvom rezonancii vibrácií v určitých frekvenčných pásmach sa vibrácie šíria hornou končatinou až do oblasti ramenného kĺbu a krčnej chrbtice. Liečba je predovšetkým fyzikálna, pohybová a rehabilitačná.

Ochorenie ciev ochorenie ciev z vibrácií postihuje predovšetkým arterioly a kapiláry na prstoch rúk, ojedinele na dlaniach, celej ruke a vyššie. Vznikajú predovšetkým periférne vazomotorické prejavy, spočiatku prevažne reflexnej povahy, v pokročilejšom štádiu je patologicky zmenená výživa a inervácia cievnej steny a je narušená elasticita a iné tkanivá, predovšetkým v strednej vrstve cievnej steny, takže ide o nezvratnú organickú poruchu.

Vo všeobecnosti rozoznávame tri štádiá vývoja ochorenia ciev (viď obrázok 7.1):

I. štádium (ľahké štádium vazospastické) je sprevádzané predĺžením návratu krvi do postihnutých prstov.

II. štádium (pokročilé štádium vazospastické) je sprevádzané záchvatmi bielych prstov, provokovanými spravidla pôsobením chladu. Dochádza nielen k zbeleniu prstov, prsty sú studené, voskovo biele až slamovo žlté a necitlivé. Po ukončení záchvatu vzniká pocit zachádzania za nechty inokedy záchvat odznie bez bolesti.

III. štádium (vazoparalytické) v súčasnej dobe je menej časté a nastáva pri ňom ochrnutie hladkého svalstva cievnej steny a výrazná porucha výživy cievy a ostatných tkanív. Sú prítomné trofické zmeny, stenčenie kože, strata ochlpenia, porucha rastu nechtov, rýchlejšie degeneratívne zmeny, zlé hojenie drobných poranení.

Obrázok 7.1 Ľahké štádium vazospastické (vľavo), pokročilé štádium vazospastické (vpravo)

7.2. Právny rámec ochrany pred vibráciami

Ochrana zdravia a bezpečnosti zamestnancov v súvislosti s expozíciou vibráciám pri práci je v podmienkach SR ustanovená:

• v zákone NR SR č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov,

• v zákone NR SR č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

• v nariadení vlády SR č. 416/2005 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou vibráciám v znení nariadenia vlády SR č. 629/2005 Z. z.

Limitné hodnoty expozície vibráciám a akčné hodnoty expozície vibráciám

Na ochranu zdravia a bezpečnosti pri práci pred rizikami expozície vibráciám sa ustanovujú:

• limitné hodnoty expozície vibráciám,

• akčné hodnoty expozície vibráciám

Určujúcimi veličinami vibrácií, ktoré sú rizikom pre zdravie a bezpečnosť zamestnancov v pracovnom prostredí, sú:

• pre vibrácie prenášané na ruky (STN EN ISO 5349-1: 2003 Mechanické kmitanie. Meranie a hodnotenie expozície človeka prenosom kmitania na ruky. Časť 1: Všeobecné

požiadavky, STN EN ISO 5349-2: 2003 Mechanické kmitanie. Meranie a hodnotenie expozície

človeka prenosom kmitania na ruky. Časť 2: Praktický pokyn na meranie na pracovnom mieste): výsledné normalizované zrýchlenie vibrácií vo frekvenčnom rozsahu 5,6 Hz až 1 400 Hz,

• pre vibrácie prenášané na celé telo (STN ISO 2631-1: 1999 Mechanické kmitanie a otrasy. Hodnotenie expozície človeka kmitaniu na celé telo. Časť 1: Všeobecné požiadavky): normalizované zrýchlenie vibrácií v smere osi s najvyššou hodnotou veličiny. Pri použití doplnkovej metódy určujúcimi veličinami vibrácií sú aj maximálna hodnota priebežného váženého zrýchlenia a ekvivalentné vážené zrýchlenie; frekvenčný rozsah je 0,5 Hz až 80 Hz,

• pre miestne vibrácie: normalizované zrýchlenie v tretinooktávových pásmach v smere osi, v ktorej dosahuje najvyššiu hodnotu, frekvenčný rozsah je 1 Hz až 1 000 Hz

Ekvivalentné vážené zrýchlenie vibrácií pôsobiacich počas pracovného dňa kratší alebo dlhší čas ako 8 hodín sa prepočíta na normalizované hodnoty, viď príloha č. 1 bod 10 Nariadenia.

Prenos vibrácií na ruky, celé telo a miestne vibrácie

Limitná hodnota výsledného normalizovaného zrýchlenia vibrácií prenášaných na ruky je 5 m/s2

Akčná hodnota výsledného normalizovaného zrýchlenia vibrácií prenášaných na ruky je 2,5 m/s2

Akčná hodnota ekvivalentného výsledného zrýchlenia vibrácií pôsobiacich na ruky kratšie ako 20 minút je 12,25 m/s2.

Vibrácie, ktoré sa prenášajú na celé telo, sa určujú na sedacej podložke sediaceho zamestnanca alebo na podlahe stojaceho zamestnanca vo frekvenčnom rozsahu určenom príslušným váhovým filtrom.

Limitná hodnota normalizovaného zrýchlenia vibrácií prenášaných na celé telo v smere osi s maximálnym prenosom je 1,15 m/s2.

Maximálny prenos zrýchlenia je v smere tej osi, v ktorej hodnota je najvyššia.

Pri rovnosti hodnôt aspoň v dvoch osiach sa hodnotí výsledné zrýchlenie vibrácií.

Akčná hodnota normalizovaného zrýchlenia prenášaného na celé telo je 0,5 m/s2 .

Akčná hodnota ekvivalentného zrýchlenia vibrácií prenášaných na celé telo s trvaním kratším ako 10 minút je 3,5 m/s2.

Limitná hodnota aj akčné hodnoty pre vibrácie chrbtovej opierky sú rovnaké ako pre vibrácie prenášané na celé telo.

Akčná hodnota normalizovaného vertikálneho zrýchlenia prenášaného na celé telo vo frekvenčnej oblasti 0,08 Hz až 0,63 Hz (napríklad vibrácie na mieste obsluhy samohybných strojov vyvolávajúce kinetózu – chorobu z pohybu) je 0,5 m/s2

Ak zamestnanec v súvislosti s vykonávanou pracovnou činnosťou využíva oddychové priestory, úroveň vibrácií pôsobiacich na celé telo sa musí znížiť na úroveň primeranú účelu a podmienkam používania týchto priestorov s výnimkou prípadov, ktoré nie je možné ovplyvniť.

Limitná hodnota normalizovaného zrýchlenia miestnych vibrácií v tretinooktávových

pásmach so strednou frekvenciou 1 Hz až 1 000 Hz v smere osi s najväčším prenosom je 0,2 m/s2.

Akčná hodnota normalizovaného zrýchlenia miestnych vibrácií v tretinooktávových

pásmach so strednou frekvenciou 1 Hz až 1 000 Hz v smere osi s najväčším prenosom je 0,1 m/s2

Rozsah ochrany pred vibráciami

Rozsah požiadaviek na ochranu zdravia a bezpečnosti pred vibráciami má zabezpečiť dostatočnú mieru ochrany a pri ich plnení sú zamestnávatelia povinní:

• Posúdiť veľkosť vibrácií, ktorým sú zamestnanci exponovaní.

• V prípade prekročenia akčných hodnôt expozície sa musí vypracovať posudok o riziku a určiť opatrenia, ktoré sa majú vykonať na odstránenie, zníženie alebo obmedzenie expozície.

• Ak posúdenie rizík preukáže prekročenie akčných hodnôt expozície vibráciám, je nutné zostaviť a realizovať program technických opatrení alebo organizačných opatrení.

• Ak aj napriek realizovaným opatreniam je limitná hodnota expozície zamestnancov prekročená, je nutné bezodkladne vykonať opatrenia na zníženie expozície pod limitnú hodnotu

expozície vibráciám a na ich základe zmeniť alebo doplniť preventívne opatrenia a ochranné opatrenia tak, aby nedošlo k jej opätovnému prekročeniu.

• Poskytnúť zamestnancom vystavených riziku v súvislosti s expozíciou vibráciám a zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť primerané informácie a zabezpečiť pre nich výcvik súvisiaci s možnými rizikami vyplývajúcimi z expozície

• Zabezpečiť pre zamestnancov primeraný zdravotný dohľad v súlade s osobitným predpisom, ak sa na základe posúdenia rizík zistilo riziko pre ich zdravie. Súčasťou zdravotného dohľadu sú lekárske preventívne prehliadky.

• Ak výsledok lekárskej preventívnej prehliadky preukáže, že zamestnanec má chorobu alebo poškodenie zdravia v súvislosti s expozície vibráciám pri práci, je nutné: preskúmať posúdenie rizík, opatrenia ustanovené na odstránenie alebo zníženie rizík, zohľadniť odporúčania lekára pri uplatňovaní opatrení, zabezpečiť zdravotný dohľad u všetkých ďalších zamestnancov, ktorí mali podobnú expozíciu.

• Viesť záznamy o posúdení a meraní expozície vibráciám u zamestnancov a uchovávať ich 20 rokov od skončenia práce zamestnanca vystaveného rizikám z vibrácií.

• Po ukončení svojej činnosti alebo zrušení pracoviska odovzdať záznamy príslušnému orgánu na ochranu zdravia.

• Zabezpečiť vypracovanie prevádzkového poriadku pracoviska s rizikom expozície vibráciám, ktorý má obsahovať: pracovné postupy, preventívne a ochranné opatrenia pre jednotlivé pracovné činnosti s expozíciou vibráciám a spôsob informovania zamestnancov o rizikách spojených s vykonávaním práce s expozíciou vibráciám vrátane preventívnych a ochranných opatrení.

7.3. Posúdenie rizík z vibrácií

Pri plnení povinností vyplývajúcich z osobitných predpisov zamestnávateľ posúdi úroveň vibrácií, ktorým sú zamestnanci exponovaní, a ak je to potrebné, zmeria túto úroveň vibrácií.

Úroveň expozície zamestnancov vibráciám sa určuje posúdením pracovných postupov s využitím údajov o vibráciách používaných zariadení vrátane údajov poskytovaných výrobcom alebo údajov získaných meraním. Ak možno predpokladať prekročenie akčnej hodnoty expozície vibráciám, musí sa vykonať meranie vibrácií.

Pri posudzovaní rizík zamestnávateľ berie do úvahy najmä:

• úroveň, typ a trvanie expozície vibráciám vrátane prerušovaných vibrácií alebo opakovaných otrasov a ich vplyv na prekračovanie hodnôt,

• limitné hodnoty expozície vibráciám a akčné hodnoty expozície vibráciám,

• vplyvy na zdravie a bezpečnosť osobitných skupín zamestnancov,

• nepriame vplyvy, ktoré ovplyvňujú bezpečnosť zamestnancov a vyplývajú zo vzájomného pôsobenia medzi vibráciami a pracoviskom alebo inými pracovnými prostriedkami, najmä ak vibrácie rušia správnu obsluhu ovládačov alebo čítanie ukazovateľov, ovplyvňujú stabilitu konštrukcií alebo bezpečnosť spojov,

• informácie poskytované výrobcami pracovných prostriedkov v súlade s príslušnými predpismi,

• doplnkové vybavenie navrhnuté na zníženie úrovne expozície vibráciám,

• prekračovanie expozície zamestnanca vibráciám na celé telo nad rámec riadneho pracovného času,

• nízku teplotu a vlhkosť a iné osobitné pracovné podmienky,

• informácie získané výkonom zdravotného dohľadu vrátane publikovaných informácií.

Zamestnávateľ vypracuje o posúdení rizík posudok o riziku a určí opatrenia, ktoré sa vykonajú. Ak v dôsledku povahy a rozsahu rizika súvisiaceho s vibráciami nie je potrebné ďalšie podrobnejšie posúdenie rizík, zamestnávateľ túto skutočnosť uvedie v posudku o riziku spolu s odôvodnením.

Zamestnávateľ je povinný posudok o riziku pravidelne v potrebnom rozsahu aktualizovať, najmä ak sa na pracovisku alebo v pracovných postupoch uskutočnili významné zmeny alebo ak výsledky lekárskych preventívnych prehliadok ukázali, že je to potrebné.

7.4. Opatrenia na odstránenie alebo zníženie expozície

Riziko vyplývajúce z expozície zamestnancov vibráciám musí zamestnávateľ odstrániť alebo znížiť na najnižšiu dosiahnuteľnú úroveň predovšetkým pri zdroji vibrácií. Prihliada pritom na technický pokrok a dostupnosť opatrení na odstránenie alebo zníženie expozície zamestnancov vibráciám. Zníženie rizika vyplývajúceho z expozície zamestnancov vibráciám je založené na všeobecných zásadách prevencie uvedených v osobitných predpisoch.

Ak posúdenie rizík preukáže prekročenie akčných hodnôt expozície vibráciám, zamestnávateľ zostaví a realizuje program technických opatrení alebo organizačných opatrení s cieľom znížiť expozíciu vibráciám a spolupôsobiace riziká na najnižšiu možnú úroveň.

Zamestnávateľ pritom berie do úvahy najmä:

• iné metódy práce, ktoré znížia expozíciu vibráciám,

• výber vhodného pracovného prostriedku s vhodným ergonomickým dizajnom, pomocou ktorého sa pri výkone práce dosiahne najnižšia možná úroveň vibrácií,

• zabezpečenie pomocného zariadenia, ktoré znižuje riziko poškodení spôsobených vibráciami, najmä:

o sedadlá, ktoré účinne znižujú prenos vibrácií na celé telo,

o držadlá, ktoré znižujú prenos vibrácií na ruky,

o osobné ochranné pracovné prostriedky na ochranu pred vibráciami pôsobiacimi na ruky,

o osobné ochranné pracovné prostriedky vo forme tlmiacich materiálov medzi zdrojom vibrácií a miestom kontaktu s telom zamestnanca na ochranu pred miestnymi vibráciami,

• vhodné spôsoby údržby pracovných prostriedkov, pracoviska a zariadení na pracovisku,

• stavebné a priestorové riešenie pracoviska,

• primerané informácie a odborný výcvik zamestnancov zameraný na správne zaobchádzanie s pracovnými prostriedkami a so zariadením,

• obmedzenie trvania a úrovne expozície vibráciám,

• vhodný pracovný režim a režim odpočinku,

• zabezpečenie ochranného odevu pre zamestnancov vystavených chladu a vlhku.

Zamestnanci nemôžu byť exponovaní vibráciám prekračujúcim limitnú hodnotu. Ak je napriek realizovaným opatreniam limitná hodnota expozície vibráciám prekročená, zamestnávateľ bezodkladne vykoná opatrenia na zníženie expozície pod limitnú hodnotu expozície vibráciám, určí príčiny prekročenia limitnej hodnoty expozície vibráciám a na ich základe zmení alebo doplní preventívne opatrenia a ochranné opatrenia tak, aby nedošlo k jej opätovnému prekročeniu.

Zamestnávateľ prispôsobí opatrenia požiadavkám osobitných skupín zamestnancov.

Informovanie a výcvik zamestnancov a spolupráca a účasť zamestnancov

Zamestnávateľ poskytne zamestnancom vystaveným riziku v súvislosti s expozíciou vibráciám a zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (zástupca zamestnancov pre bezpečnosť) informácie a zabezpečí pre nich výcvik.

Informácie a výcvik sa týkajú najmä:

• opatrení prijatých podľa tohto nariadenia,

• limitných hodnôt expozície vibráciám a akčných hodnôt expozície vibráciám,

• výsledkov posúdenia rizík a výsledkov merania vibrácií a možných poškodení zdravia v súvislosti s expozíciou vibráciám vznikajúcim v dôsledku používania pracovných prostriedkov,

• dôvodu a spôsobu identifikácie a ohlasovania príznakov poškodenia zdravia,

• podmienok, za ktorých majú zamestnanci nárok na lekársku preventívnu prehliadku,

• bezpečných pracovných postupov znižujúcich expozíciu vibráciám na najnižšiu možnú mieru.

Spolupráca a účasť zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a zamestnancov pri riešení problematiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s vibráciami sa vykonávajú v súlade s príslušnými ustanoveniami osobitného predpisu.

Zdravotný dohľad

Zamestnávateľ zabezpečí primeraný zdravotný dohľad pre zamestnancov, ak na základe posúdenia rizík zistí riziká pre ich zdravie; súčasťou zdravotného dohľadu sú lekárske preventívne prehliadky.

Účelom lekárskych preventívnych prehliadok je prevencia a včasná diagnostika akéhokoľvek poškodenia zdravia v súvislosti s expozíciou vibráciám; lekárske preventívne prehliadky sa uskutočnia, ak:

• expozícia zamestnancov vibráciám je taká, že možno určiť súvislosť medzi expozíciou a identifikovanou chorobou alebo škodlivými účinkami na zdravie,

• je pravdepodobné, že poškodenie zdravia alebo jeho príznaky sa objavia za určitých pracovných podmienok zamestnancov,

• a existujú vyšetrovacie metódy na zistenie choroby alebo škodlivých účinkov na zdravie.

Zamestnanci exponovaní vibráciám presahujúcim hodnoty uvedené v prílohe č. 2 Nariadenia majú nárok na lekársku preventívnu prehliadku.

Výsledky vyšetrení lekárskej preventívnej prehliadky spolu so záverom o zdravotnej spôsobilosti zaznamená lekár do zdravotnej dokumentácie. Zdravotná dokumentácia sa uchováva po dobu 20 rokov od skončenia práce v riziku expozície vibráciám. Výpis zo zdravotnej dokumentácie sa na požiadanie poskytne zamestnancovi, zástupcovi zamestnancov pre bezpečnosť, lekárovi vykonávajúcemu zdravotný dohľad a príslušnému orgánu na ochranu zdravia Zamestnávateľ po ukončení svojej činnosti alebo zrušení pracoviska odovzdá záznamy príslušnému orgánu na ochranu zdravia.

Ak výsledok lekárskej preventívnej prehliadky preukáže, že zamestnanec má chorobu alebo poškodenie zdravia z expozície vibráciám pri práci, lekár:

• informuje zamestnanca o výsledkoch lekárskej preventívnej prehliadky vrátane odporúčania týkajúceho sa lekárskej preventívnej prehliadky, ktorej by sa mal zamestnanec podrobiť po skončení práce v riziku expozície vibráciám,

• oznámi zamestnávateľovi všetky významné závery lekárskych preventívnych prehliadok, pričom zachová mlčanlivosť v súlade s osobitným predpisom,

• môže odporučiť zamestnávateľovi zabezpečiť pre ďalších zamestnancov s podobnou expozíciou mimoriadne lekárske preventívne prehliadky, ak ich už nenariadil príslušný orgán na ochranu zdravia.

Ak výsledok lekárskej preventívnej prehliadky preukáže, že zamestnanec má chorobu alebo poškodenie zdravia z dôvodu expozície vibráciám pri práci, zamestnávateľ je povinný:

• preskúmať posúdenie rizík, ktoré vykonal,

• preskúmať opatrenia ustanovené na odstránenie alebo zníženie rizík,

• zohľadniť odporúčania lekára, iného príslušne kvalifikovaného odborníka alebo orgánu na ochranu zdravia pri vykonávaní opatrení, vrátane možnosti preradiť zamestnanca na inú prácu, pri ktorej nie je riziko ďalšej expozície,

• zabezpečiť zdravotný dohľad u všetkých ďalších zamestnancov, ktorí mali podobnú expozíciu.

7.5. Základné požiadavky na meranie vibrácií a vyhodnotenie výsledkov meraní

Pracovná zdravotná služba vo vhodných časových intervaloch plánuje, vykonáva, prípadne zabezpečuje prostredníctvom fyzických osôb alebo právnických osôb, ktoré majú na túto činnosť povolenie, posudzovanie a meranie expozície vibráciám.

Merací reťazec prístrojov musí byť kalibrovaný bezprostredne pred meraním a po meraní.

Ak sa meranie uskutočňuje počas vhodne zvolených krátkodobých intervalov, výber vzoriek musí byť reprezentatívny, aby výsledok merania charakterizoval expozíciu.

Výsledky merania sa doplnia údajom o neistote merania určeným v súlade s metrologickou praxou.

Namerané hodnoty musia umožniť zistenie, či sa neprekročili limitné hodnoty expozície vibráciám a akčné hodnoty expozície vibráciám. Limitná hodnota expozície vibráciám alebo akčná hodnota expozície vibráciám nie je prekročená, ak nameraná hodnota alebo z nameranej

hodnoty odvodená určujúca veličina zväčšená o hodnotu neistoty neprekračuje limitnú hodnotu expozície vibráciám alebo akčnú hodnotu expozície vibráciám.

Pri prenose vibrácií na obidve ruky sa meranie musí urobiť pre každú ruku. Expozícia je určená vyššou hodnotou, pričom sa uvedú hodnoty pre obe ruky.

Zástupca zamestnancov pre bezpečnosť a zamestnanci sa môžu zúčastniť na meraní, ak svojou prítomnosťou neovplyvnia výsledky merania.

Ak je podozrenie, že výsledky merania sú nesprávne, alebo ak sa na pracovisku uskutočnili zmeny, ktoré by mohli expozíciu vibráciám ovplyvniť, musí sa vykonať nové meranie.

Výnimky

V § 33 ods. 3 zákona NR SR č. 355/2007 Z. z. je ustanovené, že v prípade, ak sú zamestnanci vystavení expozícii vibráciám, ktoré zvyčajne neprekračujú akčné hodnoty, ale vibrácie sa v čase menia a môžu prekročiť limitné hodnoty expozície, orgán verejného zdravotníctva môže udeliť výnimku z povinnosti zamestnávateľa bezodkladne vykonať opatrenia na zníženie expozície vibráciám. Zamestnávateľ o udelenie výnimky musí požiadať a preukázať, že priemerné hodnoty expozície počas pracovného týždňa sú nižšie ako limitné hodnoty expozície vibráciám a že riziká z tohto typu expozície sú pri práci nižšie, ako sú riziká, ktoré vznikajú v dôsledku expozície vibráciám dosahujúcej limitné hodnoty.

Osobné ochranné pracovné prostriedky pri vibráciách

OOPP určený na predchádzanie účinkom mechanických vibrácií musí byť schopný zabezpečiť primeraný útlm škodlivých zložiek vibrácií, pôsobiacich na ohrozenú časť tela.

Efektívna hodnota zrýchlenia, prenášaná na používateľa týmito vibráciami, nesmie v žiadnom prípade prekročiť limitnú hodnotu expozície odporúčanú vzhľadom na predpokladanú maximálnu dennú expozíciu ohrozených častí tela.

Smernica 2002/44/ES o expozícii pracovníkov obsahuje ustanovenia, cieľom ktorých je predchádzať rizikám spojeným s vibráciami, alebo aspoň ich redukovať. OOPP môže byť súčasťou programu prevencie. Použitie OOPP proti vibráciám môže byť problematické, preto táto smernica odporúča iné prostriedky prevencie. Jedným z odporúčaní tejto smernice je zabezpečiť vhodný odev, ktorý by minimalizoval účinky mechanických vibrácií u pracovníkov, ktorí pracujú v chladných a vlhkých podmienkach.

Najčastejšie sa ako ochranné prostriedky využívajú antivibračné rukavice a antivibračná pracovná či bezpečnostná obuv.

Základom prevencie škodlivého pôsobenia vibrácií a otrasov je však najmä dobrá konštrukcia strojov a zariadení, nástrojov a ručného náradia. Z dôvodu ochrany človeka pred nepriaznivými účinkami tohto faktora je právne upravená povinnosť projektantov a konštruktérov uplatňovať také technické riešenia, aby sa hodnoty vibrácií výsledných produktov znížili na najnižšiu možnú mieru. Najúčinnejším spôsobom ochrany pred vibráciami a otrasmi je výber kvalitných pracovných prostriedkov s vhodným ergonomickým dizajnom. Zníženie rizika poškodenia zdravia vibráciami možno dosiahnuť tiež vybavením vibrujúcich zariadení rôznymi pomocnými zariadeniami, napr. sa používajú rôzne špeciálne konštrukcie sedadiel s tzv. antivibračnými účinkami na obmedzenie celotelových vibrácií alebo držania držadla, ktoré znižujú vibrácie prenášané na dlaňovú časť ruky. Ak nemožno dosiahnuť zníženie hodnôt vibrácií pod akčné hodnoty expozície technickými opatreniami, je potrebné uplatniť organizačné opatrenia tzn. stanoviť vhodný režim práce a odpočinku, obmedziť dĺžku expozície pracovníkov vibráciám, zabezpečiť prerušovanie práce dostatočne dlhými intervalmi bez pôsobenia vibrácií. Najefektívnejším je zavedenie nových technologických a pracovných postupov, ktoré si vyžadujú menšiu expozíciu pracovníkov mechanickým vibráciám.

ZÁVER

Vibrácie môžeme zaradiť medzi fyzikálne faktory práce a pracovného prostredia. Hodnoty vibrácií a ich prenos na ruky, celé telo a miestne vibrácie, ktorým sú zamestnanci exponovaní je potrebné pravidelne merať a hodnotiť vzhľadom na limitné a akčné hodnoty. Následne po posúdení veľkosti vibrácií, prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby je potrebné navrhnúť opatrenia na odstránenie, zníženie alebo obmedzenie expozície.

POUŽITÁ LITERATÚRA

[1]. Hatina, T., Kordošová, M., Matulová, S., Perichtová, B., Škvarková, V. 2006. Terminologický slovník bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Inštitút pre výskum práce a rodiny. Bratislava. 352 s.

[2]. Smernica č. 2002/44/ES o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách vyplývajúcich z vystavenia pracovníkov rizikám vzniknutým pôsobením fyzikálnych faktorov (vibrácie).

[3]. Zákon NR SR č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov.

[4]. Zákon NR SR č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

[5]. Nariadenie vlády SR č. 416/2005 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou vibráciám v znení nariadenia vlády SR č. 629/2005 Z. z., a v znení neskorších predpisov

[6]. STN EN ISO 5349-1: 2003 Mechanické kmitanie. Meranie a hodnotenie expozície

človeka prenosom kmitania na ruky. Časť 1: Všeobecné požiadavky

[7]. STN EN ISO 5349-2: 2003 Mechanické kmitanie. Meranie a hodnotenie expozície

človeka prenosom kmitania na ruky. Časť 2: Praktický pokyn na meranie na pracovnom mieste

[8]. STN ISO 2631-1: 1999 Mechanické kmitanie a otrasy. Hodnotenie expozície človeka kmitaniu na celé telo.

KONTROLNÉ OTÁZKY

1. Definujte pojem vibrácie.

2. Uveďte ako rozdeľujeme pôsobenie vibrácií na ľudský organizmus vzhľadom na jednotlivé časti tela.

3. Vysvetlite rozdiel medzi limitnou hodnotou a akčnou hodnotou vibrácií.

4. Vymenujte opatrenia na odstránenie alebo zníženie expozície vibráciám.

5. Vymenujte osobné ochranné pracovné prostriedky pri vibráciách.

8. POŽIADAVKY NA BEZPEČNOSŤ PRACOVÍSK

VYZNAČUJÚCICH SA EXPOZÍCIOU ELEKTROMAGNETICKÝM POĽOM

Cieľom kapitoly je oboznámiť sa s požiadavkami na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s expozíciou elektromagnetickým poľom.

8.1. Bezpečnosť

pracovísk s expozíciou elektromagnetickým poľom

Elektromagnetické polia sa vymedzujú ako statické elektrické, statické magnetické a časovo premenné elektrické, magnetické a elektromagnetické polia s frekvenciami do 300 GHz. Elektromagnetické polia vytvára široká škála zdrojov, s ktorými sa pracovníci môžu na pracovisku stretnúť. Vznikajú a používajú sa pri mnohých pracovných činnostiach vrátane výrobných procesov, výskumu, komunikácie, zdravotníckych aplikácií, výroby, prenosu a distribúcie elektriny, vysielania, leteckej a námornej navigácie a bezpečnosti.

Elektromagnetické polia môžu byť aj náhodné – napríklad polia vznikajúce v blízkosti káblov na distribúciu elektrickej energie v budovách alebo pri používaní zariadení a prístrojov na elektrický pohon. Keďže väčšina polí sa vytvára elektricky, pri vypnutí napájania sa stratia.

Typ účinku elektromagnetických polí na ľudí závisí najmä od frekvencie a intenzity, v niektorých situáciách môžu byť dôležité aj ďalšie faktory, ako napríklad tvar vlny. Niektoré polia stimulujú zmyslové orgány, nervy a svaly, iné spôsobujú prehriatie. Účinky spôsobené prehrievaním sa označujú ako tepelné účinky, kým ostatné účinky sa označujú ako netepelné účinky. Dôležité je, že všetky tieto účinky vykazujú prah, pod ktorým neexistuje žiadne riziko, a vystavenia pod týmto prahom nie sú nijako kumulatívne. Účinky vystavenia sú prechodné s obmedzením na trvanie vystavenia a po ukončení vystavenia pominú alebo sa znížia. To znamená, že po ukončení vystavenia neexistuje žiadne ďalšie zdravotné riziko

Priame účinky sú zmeny, ku ktorým dochádza u osoby následkom vystavenia elektromagnetickému poľu. K priamym účinkom patria:

• závrat a nevoľnosť následkom statických magnetických polí (bežne sa spájajú s pohybom, môžu sa však vyskytnúť aj v pokoji),

• účinky na zmyslové orgány, nervy a svaly vyplývajúce z nízkofrekvenčných polí (do 100 kHz),

• prehriatie celého tela alebo jeho častí vo vysokofrekvenčných poliach (10 MHz a vyššie); nad niekoľko GHz sa prehriate v stúpajúcej miere obmedzuje na povrch tela;

• účinky na nervy, svaly a prehriatie vyplývajúce zo stredných frekvencií (100 kHz – 10 MHz) viď obrázok 8.1.

Obrázok 8.1 Účinky elektromagnetického poľa v jednotlivých frekvenčných rozsahoch

(http://ec.europa.eu/social/publications)

Nepriame účinky sú nežiaduce účinky, ktoré sa môžu vyskytnúť v dôsledku prítomnosti predmetov v poli, čoho výsledkom je ohrozenie bezpečnosti alebo zdravia. K nepriamym účinkom patrí:

• interferencia s elektronickými zdravotníckymi zariadeniami a inými prístrojmi,

• interferencia s aktívnymi implantovateľnými zdravotníckymi pomôckami alebo zariadeniami ako napríklad kardiostimulátory alebo defibrilátory,

• interferencia so zdravotníckymi pomôckami na tele, ako sú inzulínové pumpy,

• interferencia s pasívnymi implantátmi (umelé kĺby, klince, drôty alebo platničky z kovu),

• vplyv na šrapnely, piercingy, tetovanie a iné prvky „body art“,

• riziko vymrštenia neupevnených feromagnetických predmetov v statických magnetických poliach,

• neúmyselná iniciácia detonátorov,

• požiare a explózie v dôsledku zapálenia horľavých alebo výbušných materiálov,

• elektrický šok alebo popáleniny kontaktným prúdom, ak sa osoba dotkne vodivého objektu v elektromagnetickom poli, pričom jeden z nich je uzemnený a druhý nie.

8.2. Právny rámec ochrany pred elektromagnetickým poľom

Základným právnym predpisom pre oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na pracoviskách s expozíciou elektromagnetickým poliam je Nariadenie vlády SR č. 329/2006

Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu

zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou elektromagnetickému poľu, v znení

Nariadenia vlády SR č. 217/2008 Z. z.

Toto nariadenie vlády ustanovuje minimálne požiadavky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov v súvislosti s expozíciou elektromagnetickému poľu s frekvenciou od 0 Hz do 300 GHz na pracovisku a na predchádzanie rizikám a ohrozeniam, ktoré vznikajú alebo môžu vznikať v súvislosti s expozíciou elektromagnetickému poľu.

Požiadavky ustanovené týmto nariadením vlády sa vzťahujú na nepriaznivé účinky krátkodobej expozície elektromagnetickému poľu na ľudský organizmus, ktoré sú spôsobené indukovanými prúdmi a absorpciou energie, ako aj kontaktnými prúdmi. Netýkajú sa účinkov v dôsledku ich dlhodobého pôsobenia ani rizika alebo ohrozenia, ktoré môže vznikať pri kontakte s neizolovaným vodičom.

Limitné hodnoty expozície elektromagnetickému poľu a akčné hodnoty expozície elektromagnetickému poľu

• Limitné hodnoty expozície

Na účely stanovenia limitných hodnôt expozície elektromagnetickému poľu sa v závislosti od frekvencie používajú nasledujúce fyzikálne veličiny:

o limitné hodnoty expozície pre prúdovú hustotu časovo premenných polí do 1 Hz sú stanovené z dôvodu ochrany srdcovocievneho a centrálneho nervového systému,

o limitné hodnoty expozície pre prúdovú hustotu v oblasti medzi 1 Hz až 10 MHz sú stanovené s cieľom predchádzať vplyvu expozície na funkcie centrálneho nervového systému,

o limitné hodnoty expozície pre SAR (Specific Absorption Rate) v oblasti medzi 100 kHz až 10 GHz sú stanovené s cieľom predchádzať celotelovému tepelnému stresu a nadmernému miestnemu zahrievaniu tkanív; v oblasti medzi 100 kHz

až 10 MHz sú stanovené limitné hodnoty expozície pre prúdovú hustotu aj pre SAR,

o limitná hodnota expozície pre hustotu toku výkonu (výkonovú hustotu) v oblasti medzi 10 GHz až 300 GHz je stanovená s cieľom predchádzať nadmernému prehrievaniu tkanív na povrchu alebo v blízkosti povrchu tela.

Tabuľka 8.1 Limitné hodnoty expozície (musia byť splnené všetky podmienky)

Frekvenčný rozsah Prúdová

Hodnoty uvedené v tabuľke 8.1 neplatia pre činnosti spojené s používaním, obsluhou a údržbou prístrojov magnetickej rezonancie.

• Akčné hodnoty expozície

Akčné hodnoty sú získané z limitných hodnôt expozície (viď tabuľka 9.1), v súlade so závermi, ktoré použila Medzinárodná komisia pre ochranu pred neionizujúcim žiarením (ICNIRP) vo svojich odporúčaniach na obmedzenie expozície neionizujúcemu žiareniu (ICNIRP 7/99).

8.3.

Posudzovanie

rizík z expozície elektromagnetickému poľu

Pri plnení povinností ustanovených v osobitnom predpise (Zákon NR SR č. 124/2006 Z. z.) zamestnávateľ posúdi úroveň expozície elektromagnetickému poľu, ak je to potrebné, zmeria alebo vypočíta túto úroveň expozície elektromagnetickému poľu.

Na posúdenie, meranie alebo výpočet expozície elektromagnetickému poľu sa používajú vedecky podložené normy, postupy a odporúčania, ktoré umožňujú stanoviť jednotlivé posudzované veličiny (uvedené sú v prílohe č. 2 Nariadenia). Tam, kde je to opodstatnené, sa posudzovanie, meranie alebo výpočet expozície elektromagnetickému poľu môže vykonať s použitím údajov o úrovniach emisií poskytovaných výrobcom zariadenia v súlade s osobitnými predpismi.

Ak sa na základe posúdenia, merania alebo výpočtu úrovne elektromagnetického poľa vykonaného zistí, že sú prekročené akčné hodnoty expozície, zamestnávateľ posúdi, a ak je to potrebné, vypočíta, či sú prekročené limitné hodnoty expozície

Posúdenie, meranie alebo výpočet sa nemusí vykonať na pracovných miestach, ktoré sú prístupné pre verejnosť, ak bolo vykonané posúdenie, meranie alebo výpočet expozície elektromagnetickému poľu podľa osobitného predpisu (Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 534/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zdroje elektromagnetického žiarenia a na limity expozície obyvateľov elektromagnetickému žiareniu v životnom prostredí).

Pri posudzovaní rizík expozície elektromagnetickému poľu zamestnávateľ zohľadňuje najmä:

• úroveň, frekvenčné spektrum, trvanie, druh a typ expozície elektromagnetickému poľu a ich vplyv na prekračovanie hodnôt,

• limitné hodnoty expozície a akčné hodnoty expozície,

• vplyv na bezpečnosť a zdravie osobitných skupín zamestnancov,

• nepriame účinky, ako sú:

o vzájomné ovplyvňovanie sa s lekárskym elektronickým zariadením a prístrojmi vrátane kardiostimulátorov a iných implantovaných prístrojov,

o riziko vymršťovania feromagnetických objektov v statickom magnetickom poli s magnetickou indukciou väčšou ako 3 mT,

o zapálenie elektroexplozívnych detonátorov,

o požiare a explózie, ktoré sú výsledkom vznietenia horľavých materiálov iskrami spôsobenými indukovanými poliami, kontaktnými prúdmi alebo výbojmi,

• doplnkové vybavenie navrhnuté na zníženie úrovne expozície elektromagnetickému poľu,

• príslušné informácie získané výkonom zdravotného dohľadu, vrátane publikovaných informácií,

• viaceré zdroje expozície elektromagnetickému poľu,

• súčasná expozícia elektromagnetickým poliam s viacerými frekvenciami.

Zamestnávateľ vypracuje o posúdení rizík posudok o riziku a určí opatrenia, ktoré sa vykonajú. Ak v dôsledku povahy a rozsahu rizika súvisiaceho s elektromagnetickým poľom nie je potrebné ďalšie podrobnejšie posúdenie rizík, zamestnávateľ túto skutočnosť uvedie v posudku o riziku spolu s odôvodnením.

Zamestnávateľ je povinný posudok o riziku pravidelne v potrebnom rozsahu aktualizovať, najmä ak sa na pracovisku alebo v pracovných postupoch uskutočnili významné

zmeny, ktoré by mohli spôsobiť zastaranie tohto posudku, alebo ak výsledky zdravotného dohľadu ukázali, že je to potrebné.

8.4. Opatrenia na odstránenie alebo zníženie expozície elektromagnetickému poľu

Riziká vyplývajúce z expozície elektromagnetickému poľu musí zamestnávateľ odstrániť alebo znížiť na najnižšiu dosiahnuteľnú úroveň predovšetkým pri zdroji elektromagnetického poľa. Prihliada pritom na technický pokrok a dostupnosť opatrení na odstránenie alebo zníženie expozície elektromagnetickému poľu. Zníženie rizík vyplývajúcich z expozície elektromagnetickému poľu je založené na všeobecných zásadách prevencie uvedených v osobitných predpisoch (Zákon NR SR č. 124/2006 Z. z.).

Ak posúdenie rizík preukáže prekročenie akčných hodnôt expozície elektromagnetickému poľu, zamestnávateľ zostaví a realizuje program technických opatrení alebo organizačných opatrení s cieľom znížiť expozíciu elektromagnetickému poľu a spolupôsobiace riziká na najnižšiu možnú úroveň. Zamestnávateľ pritom berie do úvahy najmä:

• iné metódy práce, ktoré znížia expozíciu elektromagnetickému poľu,

• výber zariadenia emitujúceho slabšie elektromagnetické pole,

• technické opatrenia na zníženie emisií elektromagnetického poľa; medzi také opatrenia patrí používanie kontaktných spínačov, štítov, tienení a ďalších podobných mechanizmov a zariadení na ochranu zdravia,

• vhodné spôsoby údržby pracovných prostriedkov, pracoviska a zariadení na pracovisku,

• stavebné a priestorové riešenie pracoviska,

• obmedzenie trvania a úrovne expozície elektromagnetickému poľu,

• účinné osobné ochranné pracovné prostriedky.

Účinnosť osobných ochranných pracovných prostriedkov závisí od frekvencie poľa, takže ochranný prostriedok vhodný pre jedno frekvenčné pásmo pravdepodobne nebude vhodný pre ostatné. Výber vhodných OOPP bude závisieť od konkrétnej situácie a povahy rizík, ktorým sa zabraňuje.

Na základe posúdenia rizík sa určia pracoviská alebo pracovné miesta, na ktorých zamestnanci sú exponovaní elektromagnetickému poľu presahujúcemu akčné hodnoty expozície alebo na ktorých to možno predpokladať. Tieto pracoviská alebo pracovné miesta

sa vymedzia, označia bezpečnostnými a zdravotnými označeniami a použijú sa výstražné značky a prístup na ne sa obmedzí, ak je to technicky uskutočniteľné.

Expozícia elektromagnetickému poľu nesmie prekročiť limitné hodnoty expozície.

Ak je napriek realizovaným opatreniam limitná hodnota expozície prekročená, zamestnávateľ bezodkladne vykoná opatrenia na zníženie expozície elektromagnetickému poľu pod limitnú hodnotu expozície. Určí príčiny prekročenia limitnej hodnoty expozície a zmení alebo doplní preventívne opatrenia a ochranné opatrenia tak, aby nedošlo k jej opätovnému prekročeniu.

Zamestnávateľ prispôsobí opatrenia požiadavkám osobitných skupín zamestnancov.

Informovanie a praktický výcvik zamestnancov, konzultácie a účasť zamestnancov Zamestnávateľ v súlade s osobitným predpisom zabezpečí, aby zamestnanci exponovaní elektromagnetickému poľu a zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci dostali primerané informácie a praktický výcvik súvisiaci s možnými rizikami vyplývajúcimi z expozície elektromagnetickému poľu.

Informácie a praktický výcvik sa týkajú najmä:

• opatrení vykonaných podľa tohto nariadenia vlády,

• limitných hodnôt expozície a akčných hodnôt expozície, ich určovania a možného rizika v dôsledku ich prekročenia,

• výsledkov posúdenia, merania alebo výpočtu úrovne expozície elektromagnetickému poľu,

• rozpoznania príznakov možných nepriaznivých účinkov na zdravie a dôvodu a spôsobu ich ohlasovania,

• podmienok, za ktorých majú zamestnanci nárok na lekársku preventívnu prehliadku,

• bezpečných pracovných postupov znižujúcich riziko v dôsledku expozície elektromagnetickému poľu na najnižšiu možnú mieru.

Konzultácie a účasť zamestnancov a zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť pri riešení problematiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s expozíciou elektromagnetickému poľu sa vykonávajú v súlade s príslušnými ustanoveniami osobitného predpisu (zákon NR SR zákona č. 124/2006 Z. z.).

Zdravotný dohľad

Zamestnávateľ zabezpečí primeraný zdravotný dohľad pre zamestnancov, ak na základe posúdenia rizík zistí riziká pre ich zdravie; súčasťou zdravotného dohľadu sú lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci.

Lekárske preventívne prehliadky sa uskutočnia, ak sa zistí prekročenie limitných hodnôt expozície elektromagnetickému poľu. Ak sa zistia zmeny zdravotného stavu v súvislosti s expozíciou elektromagnetickému poľu, zamestnávateľ bezodkladne vykoná nové posúdenie rizík.

Výsledky vyšetrení lekárskej preventívnej prehliadky spolu so záverom o zdravotnej spôsobilosti zaznamená lekár do zdravotnej dokumentácie. Zdravotná dokumentácia sa uchováva po dobu 20 rokov od skončenia práce v riziku expozície elektromagnetickému poľu. Zamestnanec má na požiadanie prístup k svojej zdravotnej dokumentácii.

Zamestnávateľ umožní lekárovi alebo príslušnému orgánu verejného zdravotníctva prístup k výsledkom posúdenia rizík.

Základné požiadavky na meranie elektromagnetického poľa a vyhodnotenie výsledkov

meraní elektromagnetického poľa

Posudzovanie, meranie alebo výpočet expozície elektromagnetickému poľu vo vhodných

časových intervaloch vykonáva pracovná zdravotná služba za účasti zamestnanca alebo zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť.

Údaje o úrovni expozície elektromagnetickému poľu získané na základe posudzovania, merania alebo výpočtu expozície elektromagnetickému poľu sa uchovávajú v písomnej forme po dobu 20 rokov od skončenia práce na pracovisku s expozíciou elektromagnetickému poľu.

Záznamy o výsledkoch merania obsahujú najmä:

• meno, priezvisko a dátum narodenia zamestnanca,

• pracovisko, profesiu a pracovné zaradenie,

• dátum začatia a skončenia výkonu práce,

• výsledky merania expozície elektromagnetickému poľu, ktorej bol zamestnanec vystavený za každé sledované obdobie.

Zamestnávateľ na požiadanie umožní prístup k záznamom zamestnancovi, zástupcovi zamestnancov pre bezpečnosť, lekárovi vykonávajúcemu zdravotný dohľad alebo príslušnému orgánu verejného zdravotníctva.

Zamestnávateľ po ukončení svojej činnosti alebo zrušení pracoviska odovzdá záznamy príslušnému orgánu verejného zdravotníctva.

Prevádzkový poriadok

Prevádzkový poriadok obsahuje najmä:

• zoznam zariadení, ktoré sú zdrojmi elektromagnetického poľa,

• pracovné postupy vrátane dĺžky trvania pre jednotlivé pracovné činnosti s expozíciou elektromagnetickému poľu,

• preventívne a ochranné opatrenia pre jednotlivé pracovné činnosti s expozíciou elektromagnetickému poľu,

• zakázané činnosti a manipulácie,

• spôsob informovania zamestnancov o rizikách spojených s vykonávaním práce a o rizikách s expozíciou elektromagnetickému poľu vrátane preventívnych a ochranných opatrení.

ZÁVER

Elektromagnetické polia môžeme zaradiť medzi fyzikálne faktory práce a pracovného prostredia. Typ účinku elektromagnetických polí na ľudský organizmus závisí najmä od frekvencie a intenzity, a pôsobí len počas ich vystaveniu. Hodnoty elektromagnetického poľa v jednotlivých frekvenčných rozsahoch, ktorým sú zamestnanci exponovaní je potrebné pravidelne merať a hodnotiť vzhľadom na limitné a akčné hodnoty. Následne po posúdení vplyvu na ľudský organizmus, prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby je potrebné navrhnúť opatrenia na odstránenie, zníženie alebo obmedzenie expozície.

POUŽITÁ LITERATÚRA

[1]. Hatina, T., Kordošová, M., Matulová, S., Perichtová, B., Škvarková, V. 2006. Terminologický slovník bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Inštitút pre výskum práce a rodiny. Bratislava. 352 s.

[2]. Nezáväzná príručka osvedčených postupov na vykonávanie smernice 2013/35/EÚ o Elektromagnetických Poliach. 2015. Luxemburg. Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie. ISBN 978-92-79-45893-4. doi:10.2767/480681. Európska únia, 2015. 212 s.

[3]. Smernica č. 2013/59/EURATOM, ktorou sa stanovujú základné bezpečnostné normy ochrany pred nebezpečenstvami vznikajúcim v dôsledku ionizujúceho žiarenia.

[4]. Smernica č. 2013/35/EÚ o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách

týkajúcich sa vystavenia pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych činidiel (elektromagnetické polia).

[5]. Zákon NR SR č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov.

[6]. Zákon NR SR č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

[7]. Nariadenie vlády SR č. 329/2006 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou elektromagnetickému poľu, v znení Nariadenia vlády SR č. 217/2008 Z. z..

[8]. Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 534/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zdroje elektromagnetického žiarenia a na limity expozície obyvateľov elektromagnetickému žiareniu v životnom prostredí.

KONTROLNÉ OTÁZKY

1. Ako sa vymedzujú elektromagnetické polia?

2. Vymenujte priame a nepriame účinky elektromagnetického poľa na ľudský organizmus.

3. Vysvetlite rozdiel medzi limitnou hodnotou a akčnou hodnotou expozície elektromagnetickému poľu

4. Vymenujte opatrenia na odstránenie alebo zníženie expozície elektromagnetickému poľu

5. Popíšte zdravotný dohľad pre zamestnancov vystavených elektromagnetickému poľu.

9. POŽIADAVKY NA BEZPEČNOSŤ PRACOVÍSK

VYZNAČUJÚCICH SA EXPOZÍCIOU OPTICKÉHO ŽIARENIA

Cieľom kapitoly je oboznámiť sa s požiadavkami na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s expozíciou optického žiarenia.

9.1. Bezpečnosť pracovísk s expozíciou optického žiarenia

Umelé optické žiarenia existujú na väčšine pracovísk. Mnohé predstavujú malé alebo žiadne riziko a niektoré umožňujú bezpečne vykonávať pracovné činnosti. Len ťažko uviesť povolanie, ktoré nie je v určitom momente spojené s vystavením umelo produkovanému optickému žiareniu. Každá osoba, ktorá pracuje v interiéri, je s veľkou pravdepodobnosťou vystavená optickému vyžarovaniu z osvetlenia a počítačových obrazoviek. Okrem všade prítomných zdrojov, ako sú osvetlenie a počítačové obrazovky, sa môže optické žiarenie produkovať buď zámerne, ako nevyhnutná súčasť nejakého procesu, alebo náhodne, t. j. ako nežiaduci vedľajší produkt.

Optické žiarenia sa rozdeľuje na laserové a nekoherentné žiarenie. Tradičný pohľad je taký, že laserové žiarenie existuje ako lúč na jedinej vlnovej dĺžke. Pracovník sa môže nachádzať v tesnej blízkosti dráhy lúča, ale nebude vystavený žiadnym nepriaznivým zdravotným účinkom. Keď sa však dostane priamo do lúča, môže sa okamžite prekročiť limit expozície. Z hľadiska nekoherentného žiarenia nebude optické žiarenie s veľkou pravdepodobnosťou predstavovať dokonale kolimovaný lúč a úroveň expozície sa bude zvyšovať s približovaním sa k zdroju. Mohlo by sa tvrdiť, že z hľadiska laserového lúča je pravdepodobnosť ožiarenia nízka, ale dôsledky môžu byť vážne; z hľadiska nekoherentného zdroja môže byť pravdepodobnosť ožiarenia vysoká, ale dôsledky menej vážne. Toto tradičné rozlíšenie je čoraz menej zrejmé s pokračujúcim vývojom technológií optického žiarenia.

Minimálne zdravotné a bezpečnostné požiadavky na ochranu zamestnancov pred rizikami

súvisiacimi s expozíciou umelému optickému žiareniu a na predchádzanie rizikám a ohrozeniam, ktoré vznikajú alebo môžu vznikať v súvislosti s expozíciou umelému optickému

žiareniu, najmä na predchádzanie poškodenia očí a kože zamestnancov ustanovuje Nariadenie

vlády SR č. 410/2007 Z. z.

9.2. Právny rámec ochrany pred optickým žiarením

Na účely tohto Nariadenia sa rozumie:

• optickým žiarením elektromagnetické žiarenie s vlnovou dĺžkou od 100 nm do 1 mm.

Spektrum optického žiarenia sa delí na:

o ultrafialové žiarenie s vlnovou dĺžkou od 100 nm do 400 nm; ultrafialová

oblasť sa delí na UVA (315 nm až 400 nm), UVB (280 nm až 315 nm) a UVC (100 nm až 280 nm),

o viditeľné žiarenie s vlnovou dĺžkou od 380 nm do 780 nm,

o infračervené žiarenie s vlnovou dĺžkou od 780 nm do 1 mm; infračervená oblasť sa delí na IRA (780 nm až 1 400 nm), IRB (1 400 nm až 3 000 nm) a IRC (3 000 nm až 1 mm),

• laserom zariadenie, ktoré môže byť prispôsobené na generovanie alebo zosilňovanie elektromagnetického žiarenia v rozsahu vlnovej dĺžky optického žiarenia najmä procesom kontrolovanej stimulovanej emisie,

• laserovým žiarením optické žiarenie lasera,

• nekoherentným žiarením iné optické žiarenie ako žiarenie lasera,

• limitnými hodnotami expozície limitné hodnoty expozície umelému optickému žiareniu, ktoré sú stanovené na základe známych účinkov na zdravie a na biologických poznatkoch,

• ožiarenosťou (E) hustotou žiarivého toku žiarivý tok dopadajúci na jednotku plochy na povrch vyjadrený vo wattoch na meter štvorcový (W/m2),

• dávkou ožiarenia (H) časový integrál ožiarenosti vyjadrený v jouloch na meter štvorcový (J/m2),

• žiarou (L) žiarivý tok alebo výstupný výkon vzťahujúci sa na jednotku plochy a na jednotku priestorového uhla vyjadrený vo wattoch na meter štvorcový na steradián (W/m2∙sr),

• úrovňou kombinácia intenzity ožiarenia, dávky ožiarenia a žiary, ktorej je zamestnanec vystavený.

Limitné hodnoty expozície

V prílohe č. 1 a č. 2 Nariadenia vlády SR č. 410/2007 Z. z. sú uvedené limitné hodnoty expozície nekoherentnému žiareniu a laserovému žiareniu viď tabuľka 9.1 – 9.4.

Tabuľka 9.1 Riziká zo žiarenia

Tabuľka 9.2 Limitné hodnoty expozície oka laseru pre krátku dobu expozície < 10 s

Tabuľka 9.3 Limitné hodnoty expozície oka laseru pre dlhú dobu expozície ≥ 10 s

Tabuľka 9.4 Limitné hodnoty expozície kože laseru

9.3. Posudzovanie rizík z expozície umelému optickému žiareniu

Pri plnení povinností ustanovených v osobitných predpisoch zamestnávateľ posúdi úroveň umelého optického žiarenia, ktorému sú zamestnanci exponovaní, a ak je to potrebné, zabezpečí meranie alebo vypočíta jeho úroveň, aby bolo možné stanoviť a realizovať opatrenia na zníženie alebo odstránenie tejto expozície.

Na posúdenie, meranie alebo výpočet expozície umelému optickému žiareniu sa používajú metodiky uvedené v príslušných harmonizovaných medzinárodných normách a odporúčaniach.

Posudzovanie alebo výpočet expozície umelému optickému žiareniu sa môže vykonať s použitím údajov o úrovniach žiarenia poskytovaných výrobcom zariadenia v súlade s osobitnými predpismi.

Posudzovanie, meranie alebo výpočet expozície umelému optickému žiareniu vo vhodných časových intervaloch v závislosti od druhu zdroja umelého optického žiarenia a miery rizika zabezpečuje pracovná zdravotná služba za účasti zamestnanca alebo zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci; meranie alebo výpočet expozície umelému optickému žiareniu môžu vykonávať aj právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré majú pre túto činnosť vydané osvedčenie o odbornej spôsobilosti.

Údaje o úrovni expozície umelému optickému žiareniu získané na základe posudzovania, merania alebo výpočtu sa uchovávajú v písomnej forme po dobu 20 rokov od skončenia práce na pracovisku s expozíciou umelému optickému žiareniu.

Pri posudzovaní rizík z expozície umelému optickému žiareniu zamestnávateľ prihliada najmä na:

• úroveň, vlnovú dĺžku a dĺžku trvania expozície umelému optickému žiareniu,

• limitné hodnoty expozície,

• vplyv na bezpečnosť a zdravie osobitných skupín zamestnancov,

• vplyv na bezpečnosť a zdravie zamestnancov v prípade vzájomného pôsobenia optického žiarenia a fotosenzitívnych chemických látok na pracovisku,

• nepriame účinky, ako napríklad výbuch alebo požiar,

• doplnkové vybavenie navrhnuté na zníženie úrovne expozície umelému optickému

žiareniu,

• príslušné informácie získané výkonom zdravotného dohľadu vrátane publikovaných

informácií,

• spolupôsobenie viacerých zdrojov expozície umelému optickému žiareniu,

• zaradenie lasera do triedy v súlade s príslušnými harmonizovanými normami a podobné klasifikovanie akéhokoľvek umelého zdroja, ktorý môže spôsobiť podobné poškodenie

ako laser triedy 3B a 4,

• informácie poskytované výrobcami zdrojov optického žiarenia a príslušných pracovných

zariadení podľa osobitného predpisu.

Zamestnávateľ vypracuje posudok o riziku a určí opatrenia, ktoré sa vykonajú.

Ak v dôsledku povahy a rozsahu rizika súvisiaceho s expozíciou umelému optickému žiareniu

nie je potrebné ďalšie podrobnejšie posúdenie rizika, zamestnávateľ túto skutočnosť uvedie v posudku o riziku spolu s odôvodnením.

Zamestnávateľ je povinný posudok o riziku pravidelne v potrebnom rozsahu aktualizovať, najmä ak sa na pracovisku alebo v pracovných postupoch uskutočnili významné zmeny, ktoré by mohli spôsobiť neaktuálnosť tohto posudku alebo ak výsledky zdravotného dohľadu preukázali, že je to potrebné.

9.4. Opatrenia na odstránenie alebo zníženie rizík z expozície umelému optickému žiareniu

Riziká vyplývajúce z expozície umelému optickému žiareniu musí zamestnávateľ odstrániť alebo znížiť na najnižšiu dosiahnuteľnú úroveň predovšetkým pri zdroji umelého optického žiarenia; prihliada pritom na technický pokrok a dostupnosť opatrení na odstránenie alebo zníženie expozície umelému optickému žiareniu. Zníženie rizík vyplývajúcich z expozície umelému optickému žiareniu je založené na všeobecných zásadách prevencie uvedených v osobitných predpisoch.

Ak posúdenie rizika preukáže, že u zamestnancov by mohlo dôjsť k prekročeniu limitných hodnôt expozície umelému optickému žiareniu, zamestnávateľ zostaví a realizuje program technických opatrení a organizačných opatrení s cieľom znížiť expozíciu umelému optickému žiareniu a spolupôsobiace riziko na najnižšiu možnú úroveň.

Zamestnávateľ pritom berie do úvahy najmä:

• iné metódy práce, ktoré znížia expozíciu umelému optickému žiareniu,

• výber vhodného pracovného zariadenia vyžarujúceho menej optického žiarenia,

• technické opatrenia na zníženie optického žiarenia vrátane blokovacích, tieniacich a ďalších podobných mechanizmov a zariadení na ochranu zdravia,

• vhodné spôsoby údržby pracovných prostriedkov, pracoviska a zariadení na pracovisku,

• stavebné a priestorové riešenie pracoviska,

• obmedzenie trvania a úrovne expozície umelému optickému žiareniu,

• účinné osobné ochranné pracovné prostriedky,

• pokyny výrobcu zariadenia, ak sa naň vzťahujú príslušné osobitné predpisy.

Na základe posúdenia rizika sa určia pracoviská alebo pracovné miesta, na ktorých je riziko, že zamestnanci by mohli byť exponovaní umelému optickému žiareniu presahujúcemu limitné hodnoty expozície. Tieto pracoviská alebo pracovné miesta sa

vymedzia, označia bezpečnostnými a zdravotnými označeniami a použijú sa výstražné značky a prístup na ne sa obmedzí, ak je to technicky uskutočniteľné.

Expozícia optickému žiareniu nesmie prekročiť stanovené limitné hodnoty expozície. Ak je napriek realizovaným opatreniam limitná hodnota expozície umelému optickému žiareniu prekročená, zamestnávateľ bezodkladne vykoná opatrenia na zníženie expozície optickému žiareniu pod limitnú hodnotu expozície. Určí príčiny prekročenia limitnej hodnoty expozície a zmení alebo doplní preventívne opatrenia a ochranné opatrenia tak, aby nedošlo k jej opätovnému prekročeniu

Zamestnávateľ prispôsobí opatrenia požiadavkám osobitných skupín zamestnancov.

Ďalšie ochranné opatrenia pri používaní zdrojov umelého optického žiarenia

Ochranné opatrenia pri používaní zdrojov nekoherentného žiarenia:

V priestore, kde sa pracuje s nekoherentným žiarením, nemôžu byť uložené látky alebo materiály, ktoré by sa jeho pôsobením stali nebezpečnými pre človeka alebo by sa mohli znehodnotiť.

Zariadenia so zdrojmi ultrafialového žiarenia v oblasti 100 nm až 280 nm (UVC) sa môžu používať len vtedy, ak je vylúčené ožiarenie ľudí.

Ochranné opatrenia pri používaní laserov:

Ak nie je manipulácia s laserom zabezpečená tak, aby sa vylúčilo zasiahnutie osôb lúčmi lasera, používa sa najväčší použiteľný priemer lúča a len taká energia výstupného výkonu, ktorá je pre dané použitie lasera nevyhnutná.

Nastavovanie optických systémov lasera s výnimkou lasera triedy 1 sa zabezpečuje spôsobom, ktorý vylučuje zasiahnutie:

• oka laserovým žiarením s hodnotami vyššími ako sú limitné hodnoty expozície,

• kože laserovým žiarením s hodnotami vyššími, ako sú limitné hodnoty expozície.

Rovnako mikroskopy, ďalekohľady a iné optické systémy, ktoré sa používajú na pozorovanie priameho alebo odrazeného žiarenia lasera, sa upravia tak, aby vystavenie oka žiareniu lasera neprekračovalo limitné hodnoty expozície.

Ak sa nedá vylúčiť zasiahnutie očí a kože zamestnancov pracujúcich s laserom s priamym alebo zrkadlovo odrazeným žiarením alebo difúzne odrazeným žiarením

s hodnotami vyššími, ako sú limitné hodnoty expozície, ochrana očí a kože sa zabezpečuje účinnými osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami.

Ak je to nevyhnutné, možno lúč lasera smerovať do voľného priestoru bez ukončenia absorpčnými terčmi. V takomto prípade možno laser po predchádzajúcom posúdení príslušným orgánom verejného zdravotníctva použiť len na účely, ktoré takéto usporiadanie vyžadujú. Pri použití lasera mimo uzavretých objektov sa lúč lasera usmerňuje tak, aby neboli zasiahnuté nezamerané subjekty.

V priestore, v ktorom sa pracuje s laserom, nemôžu byť uložené látky, z ktorých by vplyvom laserového žiarenia mohli vzniknúť škodlivé plyny alebo výbušné zmesi.

9.5. Požiadavky na označovanie a vybavenie lasera a pracoviska s laserom

Vchody do priestorov, v ktorých sú umiestnené lasery 1M, 2, 2M, 3R, 3B alebo 4 sa označujú príslušnou výstražnou značkou.

Laser sa vybavuje štítkom s príslušným textom v súlade s príslušnou technickou normou; lasery triedy 3R, 3B a 4 sa vybavujú aj svetelnou a akustickou signalizáciou chodu.

Laser vybavený pevným krytom sa označuje zákazom snímania krytu. Pri zámernom odstránení krytu sa s takýmto zariadením zaobchádza ako s laserom triedy zodpovedajúcej parametrom jeho výstupného žiarenia a vykonávajú sa všetky ochranné opatrenia ustanovené týmto nariadením vlády pre lasery danej triedy.

Laser triedy 2, 2M alebo 3R sa zabezpečuje pred nežiaducou manipuláciou, a to najmä takou, pri ktorej môže dôjsť k zasiahnutiu oka.

Laser triedy 3B sa:

• zabezpečí zariadením spoľahlivo zamedzujúcim jeho uvedenie do prevádzky nepovolanou osobou,

• umiestni v priestore zabezpečenom tak, aby bol doň zamedzený vstup nepovolaným osobám a aby dráha lúča lasera viedla mimo úroveň očí stojacich alebo sediacich osôb; dráha lúča sa vyznačí tak, aby sa zabránilo náhodnému vstupu do dráhy lúča; z dráhy lúča sa odstránia všetky predmety, od ktorých môže dôjsť k neželateľným odrazom lúča; ak dané použitie lasera umožňuje ukončenie zväzku, zväzok sa ukončuje matným terčom s malým činiteľom odrazu; ak je laser umiestnený

v miestnosti, steny majú byť vybavené matným náterom s malým činiteľom odrazu a okná sa zakryjú,

• zabezpečí trvalým zabudovaním zastavovačov alebo zoslabovačov zväzku lúčov laserového žiarenia.

Laser triedy 4 sa zabezpečí, umiestni a vybaví ako laser triedy 3B a okrem toho sa:

• zabezpečí tak, že príslušné signalizačné zariadenie sa umiestni pri vstupných dverách; kontrola činnosti signalizácie má byť zabezpečená z miesta obsluhy lasera,

• umiestni v priestore zabezpečenom proti vstupu nepovolaných osôb; ak je laser umiestnený v stavebne oddelenom priestore, vstupné dvere sa upravia tak, aby sa pri pootvorení dverí zvonka prerušil chod lasera pomocou koncového spínača a po ich následnom zatvorení neuviedol zdroj opätovne do prevádzky; táto požiadavka sa nevzťahuje na lasery určené na medicínske použitie,

• zabezpečí tak, aby dráha zväzku bola okrytovaná a ukončená absorpčným terčom upraveným tak, aby nemohlo dôjsť k zasiahnutiu očí osôb ani difúzne odrazeným žiarením; kryt dráhy lúča sa upraví tak, aby pri jeho otvorení bol prerušený prívod elektrickej energie do napájacieho zdroja a pri impulznom lasere bola tiež vybitá akumulovaná energia do záťaže; znovuzatvorenie krytu dráhy lúča nesmie samočinne uviesť laserové zariadenie do chodu; výnimočne, ak nemožno okrytovať dráhu lúča, dráha lúča sa vymedzí tak, aby pri chode zariadenia do nej nemohol nikto vstúpiť.

Informovanie a praktický výcvik zamestnancov, konzultácie a účasť zamestnancov Zamestnávateľ zabezpečí v súlade s osobitným predpisom, aby zamestnanci, u ktorých je riziko expozície umelému optickému žiareniu, a zástupca zamestnancov pre bezpečnosť dostali potrebné informácie a praktický výcvik súvisiaci s možným rizikom vyplývajúcim z expozície umelému optickému žiareniu.

Informácie a praktický výcvik sa týkajú najmä:

• opatrení vykonaných podľa tohto Nariadenia,

• limitných hodnôt expozície a možného rizika v dôsledku ich prekročenia,

• výsledkov posúdenia, merania alebo výpočtu úrovne expozície umelému optickému

žiareniu vykonaných s odôvodnením ich významu a možného rizika,

• rozpoznania príznakov možných nepriaznivých účinkov na zdravie a spôsobu ich ohlasovania,

• podmienok zabezpečenia lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci,

• bezpečných pracovných postupov znižujúcich riziko v dôsledku expozície umelému optickému žiareniu na najnižšiu možnú mieru,

• správneho používania osobných ochranných pracovných prostriedkov.

Konzultácie a účasť zamestnancov a zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť pri riešení problematiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s expozíciou umelému optickému žiareniu sa vykonávajú podľa osobitného predpisu.

Zdravotný dohľad

Zamestnávateľ zabezpečí primeraný zdravotný dohľad pre zamestnancov, ak na základe posúdenia rizika zistí riziká pre ich zdravie; súčasťou zdravotného dohľadu sú lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci. Zamestnávateľ poskytne lekárovi vykonávajúcemu lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci výsledky posúdenia rizík, ak tieto môžu byť pre vykonanie lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci dôležité.

Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci sa uskutočnia, ak sa zistí prekročenie limitných hodnôt expozície alebo ak sa zistia zmeny zdravotného stavu v súvislosti s expozíciou umelému optickému žiareniu pri práci.

Výsledky lekárskej preventívnej prehliadky spolu so záverom o zdravotnej spôsobilosti zaznamenáva lekár do zdravotnej dokumentácie. Zdravotná dokumentácia sa uchováva po dobu 20 rokov od skončenia práce, pri ktorej je riziko expozície umelému optickému žiareniu. Zamestnanec má na požiadanie prístup k svojej zdravotnej dokumentácii.

Ak sa zistí prekročenie limitnej hodnoty expozície alebo výsledok lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci preukáže u zamestnanca poškodenie zdravia, ktoré môže byť dôsledkom expozície umelému optickému žiareniu:

• lekár informuje:

o zamestnanca o výsledku lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci; súčasne ho informuje o prehliadkach, na ktorých sa má zúčastniť pri skončení práce v expozícii umelému optickému žiareniu,

o zamestnávateľa o skupinových výsledkoch posúdenia zdravotnej spôsobilosti na prácu,

• zamestnávateľ:

o opätovne preskúma výsledky posúdenie rizika,

o preskúma opatrenia vykonané na odstránenie alebo zníženie rizika,

o zohľadní odporúčania lekára vykonávajúceho zdravotný dohľad alebo príslušného orgánu verejného zdravotníctva pri uplatňovaní opatrení, ktoré sú potrebné na odstránenie alebo zníženie rizika, vrátane možnosti preložiť zamestnanca na inú prácu, kde nie je riziko ďalšej expozície,

o zabezpečí systematický zdravotný dohľad a posúdenie zdravotného stavu ďalších podobne exponovaných zamestnancov.

Lekár vykonávajúci zdravotný dohľad môže navrhnúť alebo orgán verejného zdravotníctva môže nariadiť, aby sa exponovaní zamestnanci podrobili mimoriadnej lekárskej preventívnej prehliadke, ak sú na to dôvody dané ochranou ich zdravia.

Prevádzkový poriadok Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť vypracovanie prevádzkového poriadku.

Prevádzkový poriadok pracovísk, na ktorých sa používajú zdroje nekoherentného žiarenia, obsahuje najmä:

• posudok o riziku,

• pracovné postupy pre jednotlivé pracovné činnosti, pri ktorých sa používajú zdroje nekoherentného žiarenia,

• zoznam osôb oprávnených pracovať so zdrojmi nekoherentného žiarenia,

• opatrenia na odstránenie alebo zníženie rizika vyplývajúceho z expozície nekoherentnému žiareniu.

Prevádzkový poriadok pracovísk, na ktorých sa používa laser triedy 2 až 4, alebo v prípade rizika nadmernej expozície očí aj laser nižšej triedy, obsahuje najmä:

• posudok o riziku,

• návod na obsluhu lasera a režim práce,

• technickú dokumentáciu lasera,

• zakázané manipulácie a úkony, pri ktorých môže dôjsť k nežiaducemu zasiahnutiu osôb lúčom,

• zoznam osôb oprávnených na prácu s laserom,

• postup pri havárii,

• opatrenia na odstránenie alebo zníženie rizika vyplývajúceho z expozície laserovému žiareniu.

Povinnosť vypracovať prevádzkový poriadok sa nevzťahuje na pracoviská, na ktorých práca s laserom nie je stálou súčasťou pracoviska.

ZÁVER

Umelé optické žiarenie existuje na väčšine pracovísk. Optické žiarenie môžeme zaradiť medzi fyzikálne faktory práce a pracovného prostredia. Vplyv optického žiarenia na zamestnancov závisí hlavne od jeho vlnovej dĺžky a doby pôsobenia na ľudský organizmus. Zamestnávateľ má povinnosť vypracovať posudok o riziku, prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby a určiť opatrenia na odstránenie, zníženie alebo obmedzenie expozície zamestnancov optickým žiarením.

POUŽITÁ LITERATÚRA

[1]. Nezáväzná príručka osvedčených postupov na vykonávanie smernice 2006/25/ES (Umelé optické žiarenie). 2011. Luxemburg. Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie.

ISBN 978-92-79-19819-9 doi:10.2767/31514. Európska únia, 2011. 148 s.

[2]. Smernica č. 2006/25/ES o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách týkajúcich sa vystavenia pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych faktorov (umelé optické žiarenie).

[3]. Nariadenie vlády SR č. 410/2007 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou umelému optickému žiareniu.

KONTROLNÉ OTÁZKY

1. Ako rozdeľujeme optické žiarenie?

2. Vymenujte riziká z žiarenia v závislosti na vlnovej dĺžke, resp. pásme žiarenia.

3. Prostredníctvom koho sa zabezpečuje posudzovanie, meranie alebo výpočet expozície umelému optickému žiareniu u zamestnávateľa?

4. Vymenujte bezpečnostné požiadavky na označovanie a vybavenie lasera a pracoviska s laserom.

5. Vymenujte čo musí obsahovať prevádzkový poriadok pracoviska na ktorých sa používajú zdroje nekoherentného žiarenia.

10. POŽIADAVKY NA BEZPEČNOSŤ

PRACOVÍSK

VYZNAČUJÚCICH SA IONIZUJÚCIM ŽIARENÍM

Cieľom kapitoly je oboznámiť sa s požiadavkami na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s expozíciou ionizujúceho žiarenia

10.1. Bezpečnosť pracovísk s expozíciou ionizujúceho žiarenia

Ionizujúce žiarenie je žiarenie, ktorého častice majú pri svojej interakcii dostatok energie na uvoľnenie elektrónu z elektrónového obalu jadra. Nabité aj nenabité častice ionizujúceho

žiarenia pri prechode hmotou odovzdávajú svoju energiu hmotnému prostrediu, pričom energia sa v najväčšej miere odovzdáva formou ionizácie atómov. Pri ionizácii neutrálneho atómu dochádza k vyrazeniu elektrónu z elektrónového obalu jadra, čím vznikne kladný a záporný ión. Častice môžu získať dostatok energie na ionizovanie prostredia priamo prostredníctvom rádioaktívnej premeny rádioaktívnej látky (rádionuklidu), pomocou rôznych urýchľovacích procesov nabitých častíc prebiehajúcich v kozme a technologických zariadeniach alebo iných fyzikálnych procesov vedúcich k vytvoreniu častice s potenciálom priamej alebo nepriamej ionizácie prostredia.

Druhy ionizujúceho žiarenia sú:

• žiarenie alfa (α) , ktoré je tvorené časticami rovnakého zloženia ako jadrá atómu hélia. Zdrojom tohto žiarenia sú prevažne ťažké prvky (napr. urán, rádium, tórium, plutónium, amerícium, atď.),

• žiarenie beta (β), ktoré je tvorené elektrónmi alebo pozitrónmi, ktoré sú vysielané z atómových jadier mnohých prírodných i umelých rádionuklidov pri ich rádioaktívnej premene,

• žiarenie gama (γ), ktoré je elektromagnetickým žiarením a ktorého zdrojom je atómové jadro mnohých rádionuklidov pri ich rádioaktívnej premene,

• röntgenové žiarenie (označované ako žiarenie X), ktoré je podobné žiareniu gama. Vzniká pôsobením urýchlených elektricky nabitých častíc na elektrónový obal atómu.

• neutrónové žiarenie, ktoré je tokom elektricky neutrálnych častíc (neutrónov). Jeho zdrojom je niekoľko druhov jadrových reakcií, medzi ktoré patrí aj štiepna reakcia jadier ťažkých atómov (urán, tórium, plutónium, atď.), využívaná na získavanie energie v reaktoroch jadrových elektrární.

Biologické účinky ionizujúceho žiarenia sú účinky, ktoré vyvoláva ionizujúce žiarenie na bunky. Ide o fyzikálne, fyzikálno-chemické, chemické a biologické procesy, kde je akcentovaná niektorá zložka interakcie. Z hľadiska ochrany zdravia sa biologické účinky ionizujúceho žiarenia členia na stochastické a nestochastické (deterministické).

Fyzikálna ochrana pred ionizujúcim žiarením je jedna z možností ochrany pred žiarením. Vyplýva z fyzikálnej povahy ionizujúceho žiarenia. Ide o zníženie dávky ožiarenia na čo najnižšiu prípustnú dávku.

10.2. Právny rámec ochrany pred ionizujúcim žiarením

Oblasť ochrany zdravia osôb pred nepriaznivými účinkami ionizujúceho žiarenia a minimálne bezpečnostné požiadavky na ochranu zdravia pracovníkov, ale aj obyvateľstva, vystavených riziku ionizujúceho žiarenia čiastkovo riešia nasledovné právne predpisy:

• Nariadenie vlády SR č. 345/2006 Z. z. o základných bezpečnostných požiadavkách na ochranu zdravia pracovníkov a obyvateľov pred ionizujúcim žiarením

• Nariadenie vlády SR č. 346/2006 Z. z. o požiadavkách na zabezpečenie radiačnej ochrany externých pracovníkov vystavených riziku ionizujúceho žiarenia počas ich činnosti v kontrolovanom pásme.

• Nariadenie vlády SR č. 340/2006 Z. z. o ochrane zdravia osôb pred nepriaznivými účinkami ionizujúceho žiarenia pri lekárskom ožiarení

• Nariadenie vlády SR č. 348/2006 Z. z. o požiadavkách na zabezpečenie kontroly vysokoaktívnych žiaričov a opustených žiaričov

• Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 545/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách na zabezpečenie radiačnej ochrany pri činnostiach vedúcich k ožiareniu a činnostiach dôležitých z hľadiska radiačnej ochrany

Z hľadiska bezpečnosti a ochrany pri práci je však kľúčovým predpisom v tomto najmä

Nariadenie vlády SR č. 345/2006 Z. z. o základných bezpečnostných požiadavkách na ochranu zdravia pracovníkov a obyvateľov pred ionizujúcim žiarením.

Toto nariadenie vlády sa vzťahuje na:

• činnosti vedúce k ožiareniu, ktoré majú za následok ožiarenie umelým zdrojom ionizujúceho žiarenia alebo prírodným ionizujúcim žiarením, keď sú prírodné rádionuklidy spracúvané pre ich rádioaktívne, štiepne alebo množivé vlastnosti, najmä na:

o výrobu, spracúvanie, nakladanie, zaobchádzanie, používanie, držbu, skladovanie, prepravu, dovoz, vývoz, odstraňovanie a ukladanie rádioaktívnych látok,

o prevádzku elektrického zariadenia vyžarujúceho ionizujúce žiarenie

a obsahujúceho súčiastky pracujúce s potenciálovým rozdielom väčším ako

5 kV,

• činnosti dôležité z hľadiska radiačnej ochrany,

• pracovné činnosti v prostredí so zvýšeným prírodným ionizujúcim žiarením, ktoré vedú k významnému zvýšeniu ožiarenia pracovníkov alebo jednotlivcov z obyvateľstva, ktoré nie je zanedbateľné z hľadiska radiačnej ochrany,

• ďalšie činnosti vedúce k ožiareniu alebo na činnosti dôležité z hľadiska radiačnej ochrany, určené Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky,

• zásah v prípade radiačného ohrozenia a v prípadoch pretrvávajúceho ožiarenia, ktoré je dôsledkom mimoriadnej radiačnej udalosti, alebo zásah z vykonávania činnosti so zdrojmi ionizujúceho žiarenia alebo inej pracovnej činnosti v minulosti.

Avšak nevzťahuje sa na ožiarenie:

• radónom v pobytových priestoroch,

• z prírodného rádioaktívneho pozadia, spôsobené: o rádionuklidmi obsiahnutými prirodzene v ľudskom tele, o kozmickým žiarením, ktoré je bežné na zemskom povrchu, o rádionuklidmi prítomnými v zemskej kôre neporušenej ľudskou činnosťou.

Toto nariadenie vlády ustanovuje:

• základné princípy radiačnej ochrany a požiadavky na obmedzovanie ožiarenia,

• požiadavky na vymedzovanie a označovanie sledovaných pásem, kontrolovaných pásem a pásem s obmedzeným prístupom, opatrenia na obmedzenie ožiarenia,

• požiadavky na radiačnú ochranu pri vykonávaní činnosti vedúcej k ožiareniu,

• požiadavky na zabezpečenie radiačnej ochrany pracovníkov, praktikantov a študentov,

• požiadavky na monitorovanie,

• podrobnosti o usmerňovaní ožiarenia zvýšeným prírodným ionizujúcim žiarením na pracoviskách,

• požiadavky na obmedzovanie ožiarenia obyvateľstva,

• podrobnosti o vykonávaní zásahov.

Medzi základné pojmy a definície na účely tohto Nariadenia patria nasledovné.

Ionizujúce žiarenie je žiarenie prenášajúce energiu vo forme častíc alebo elektromagnetických vĺn s vlnovou dĺžkou do 100 nm alebo s frekvenciou 3,1015 Hz alebo vyššou, ktoré má schopnosť priamo alebo nepriamo vytvárať ióny.

Ožiarenie je vystavenie pôsobeniu ionizujúceho žiarenia.

Potenciálne ožiarenie je ožiarenie, ktoré sa môže vyskytnúť s istou vopred odhadnuteľnou pravdepodobnosťou.

Havarijné ožiarenie je ožiarenie jednotlivcov, ktoré je bezprostredným dôsledkom radiačnej havárie alebo radiačnej nehody; nezahŕňa ožiarenie v ohrození.

Ožiarenie v ohrození je ožiarenie jednotlivcov, ktorí vykonávajú potrebný neodkladný zásah s cieľom pomôcť ohrozeným osobám, zabrániť ožiareniu veľkého počtu osôb, alebo zachrániť materiálne hodnoty alebo majetok, pričom by mohol byť prekročený niektorý z limitov ožiarenia ustanovených pre pracovníkov. Ožiarenie v ohrození je prípustné len u dobrovoľníkov.

10.3. Základné princípy radiačnej ochrany Činnosť vedúcu k ožiareniu možno vykonávať, len ak je odôvodnená; za odôvodnenú sa považuje taká činnosť vedúca k ožiareniu, pri ktorej zdravotná ujma, ktorú môže táto činnosť spôsobiť, je vyvážená predpokladaným prínosom pre osobu alebo pre spoločnosť.

Každý, kto vykonáva činnosť vedúcu k ožiareniu, je povinný zabezpečiť, aby počet ožiarených osôb, úroveň a pravdepodobnosť ich ožiarenia boli trvalo udržiavané tak nízko, ako je možné rozumne dosiahnuť pri zvážení ekonomických a spoločenských hľadísk.

Každý, kto vykonáva činnosť vedúcu k ožiareniu, je povinný obmedzovať ožiarenie tak, aby celkové osobné dávky jednotlivcov zo všetkých vykonávaných činností neprekročili ustanovené limity ožiarenia.

Všetky nové druhy činností vedúcich k ožiareniu sa musia pred svojím prvým zavedením do praxe alebo prvým povolením odôvodniť. Tým nie je dotknutý osobitný predpis, ktorý sa vzťahuje na lekárske ožiarenie.

Odôvodnenia existujúcich druhov činností vedúcich k ožiareniu sa musia prehodnotiť, keď sa získajú nové a významné poznatky o ich pôsobení alebo následkoch.

Optimalizácia radiačnej ochrany

Optimalizácia radiačnej ochrany sa vykonáva kvalitatívnymi a kvantitatívnymi metódami. Pri optimalizácii radiačnej ochrany sa zvažujú len alternatívy, ktoré nevedú k ožiareniu, ktoré by prevyšovalo limity ožiarenia alebo medzné dávky, ak sú pre daný zdroj ionizujúceho žiarenia alebo danú činnosť vedúcu k ožiareniu určené. Pri určovaní medzných dávok pre jednotlivú činnosť vedúcu k ožiareniu alebo pre jednotlivý zdroj ionizujúceho

žiarenia úrad alebo príslušný regionálny úrad zohľadní doterajšie skúsenosti s podobnými činnosťami alebo zdrojmi ionizujúceho žiarenia tak, aby úroveň radiačnej ochrany nebola

nižšia, ako sa už v praxi dosiahla a uváži možný vplyv iných činností vedúcich k ožiareniu a zdrojov ionizujúceho žiarenia tak, aby celkové ožiarenie zo všetkých zdrojov ionizujúceho

žiarenia nebolo vyššie ako príslušné limity ožiarenia. Požiadavky, postupy a smerné hodnoty na preukázanie optimalizácie radiačnej ochrany sú uvedené v prílohe č. 4 Nariadenia.

10.3.1. Limitovanie ožiarenia

Pracovať so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a nakladať s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi môžu odborne spôsobilé osoby, ktoré dosiahli 18 rokov veku.

Osoby vo veku od 16 rokov do 18 rokov môžu vykonávať činnosti vedúce k ožiareniu len z dôvodu prípravy na povolanie Praktikanti a študenti v čase svojej špecializovanej prípravy na výkon povolania so zdrojmi ionizujúceho žiarenia môžu vykonávať činnosti vedúce k ožiareniu len vtedy, ak majú zabezpečené odborné vedenie a dozor

Tieto osoby nemožno v čase ich špecializovanej prípravy na výkon povolania zaradiť na prácu, ktorá môže viesť k ich ožiareniu na úrovni nad limitmi ožiarenia praktikantov a študentov a musia sa im vytvoriť také pracovné podmienky a zabezpečiť taká úroveň radiačnej ochrany ako pracovníkom kategórie „B“. V iných prípadoch nemožno osoby mladšie ako 18 rokov zaraďovať na prácu, ktorá môže viesť k ich ožiareniu na úrovni nad všeobecnými limitmi ožiarenia obyvateľov a musia sa im vytvoriť také pracovné podmienky a zabezpečiť taká úroveň radiačnej ochrany ako jednotlivcom z obyvateľstva.

Podmienky ožiarenia a radiačná ochrana sú pre praktikantov a študentov, ktorí dosiahli vek 18 rokov, rovnaké ako pre pracovníkov kategórie „A“ alebo „B“, podľa typu pracoviska, kde vykonávajú špecializovanú prípravu.

Činnosti vedúce k ožiareniu, pri ktorých efektívna dávka môže byť vyššia ako 1 mSv ročne alebo ekvivalentná dávka môže byť vyššia ako jedna desatina limitu ožiarenia očnej šošovky, kože a končatín, môžu vykonávať len pracovníci kategórie „B“, alebo za určitých podmienok (§ 9 odsek 4 Nariadenia) aj praktikanti a študenti počas svojej špecializovanej prípravy na výkon povolania so zdrojmi ionizujúceho žiarenia. Činnosti vedúce k ožiareniu, pri ktorých efektívna dávka môže byť vyššia ako 6 mSv ročne, alebo ekvivalentná dávka môže byť vyššia ako tri desatiny limitu ožiarenia očnej šošovky, kože a končatín, môžu vykonávať len pracovníci kategórie A

10.3.2. Limity ožiarenia

Ožiarenie osôb, ktoré sú vystavené pôsobeniu ionizujúceho žiarenia v dôsledku vykonávania činnosti vedúcej k ožiareniu, nesmie prekročiť ustanovené limity ožiarenia, ak ďalej nie je ustanovené inak.

Limity ožiarenia sa členia na:

• limity pre obyvateľov,

• limity pre pracovníkov,

• limity pre praktikantov a študentov.

Limity ožiarenia sa nevzťahujú na:

• lekárske ožiarenie osôb, ktorým sa poskytuje zdravotná starostlivosť,

• ožiarenie osôb, ktoré sa okrem svojich pracovných povinností vyplývajúcich z výkonu povolania alebo z pracovného pomeru dobrovoľne starajú o pacientov vystavených lekárskemu ožiareniu, alebo týchto pacientov navštevujú, alebo žijú s nimi v spoločnej domácnosti, keď boli po aplikácii rádionuklidov prepustení zo zdravotníckeho zariadenia,

• dobrovoľníkov zúčastňujúcich sa lekárskych a biomedicínskych výskumných programov.

Limity ožiarenia pracovníkov

Limity ožiarenia pracovníkov sú:

• efektívna dávka 100 mSv počas piatich za sebou nasledujúcich kalendárnych rokov, pričom efektívna dávka v žiadnom kalendárnom roku nesmie prekročiť 50 mSv,

• ekvivalentná dávka v očnej šošovke 150 mSv v kalendárnom roku,

• ekvivalentná dávka v koži 500 mSv v kalendárnom roku, ktorá sa určuje ako priemerná dávka na ploche jedného cm2 najviac ožiarenej kože bez ohľadu na veľkosť ožiarenej plochy kože,

• ekvivalentná dávka v horných končatinách od prstov až po predlaktie a v nohách od chodidiel až po členky 500 mSv v kalendárnom roku.

Limity efektívnej dávky sa vzťahujú na súčet efektívnej dávky z vonkajšieho ožiarenia v kalendárnom roku a úväzkov efektívnej dávky z jednotlivých príjmov rádioaktívnej látky v kalendárnom roku zo všetkých zdrojov ionizujúceho žiarenia, ktorým bol pracovník vystavený pri výkone činností vedúcich k ožiareniu okrem dávok, ktoré dostal pri ožiarení. Uvedené platí aj pre limity ekvivalentnej dávky.

Limity ožiarenia tehotných žien a dojčiacich matiek

Limit ožiarenia tehotných žien pracujúcich na pracovisku so zdrojmi ionizujúceho

žiarenia sa ustanovuje tak, aby od času, keď tehotná žena oznámi tehotenstvo prevádzkovateľovi, až do konca tehotenstva súčet efektívnych dávok z vonkajšieho

ožiarenia a úväzkov efektívnych dávok z vnútorného ožiarenia plodu neprekročil 1 mSv Keď žena oznámi tehotenstvo prevádzkovateľovi, ožiarenie plodu sa bezodkladne obmedzí

úpravou podmienok práce tak, aby bolo nepravdepodobné, že súčet efektívnych dávok z vonkajšieho ožiarenia a úväzkov dávok z vnútorného ožiarenia plodu aspoň po zostávajúci

čas tehotenstva prekročí 1 mSv.

Práca tehotnej ženy na pracovisku so zdrojmi ionizujúceho žiarenia sa podľa osobitného predpisu považuje za prácu spojenú so špecifickým rizikom. Vykonávať prácu v kontrolovanom pásme pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a prácu, pri vykonávaní ktorej je pravdepodobné, že súčet efektívnych dávok z vonkajšieho ožiarenia a úväzkov

dávok z vnútorného ožiarenia plodu po celý čas tehotenstva prekročí 1 mSv, je tehotným ženám zakázaná.

Ak žena, ktorá pracuje v kontrolovanom pásme pracoviska s otvorenými rádioaktívnymi

žiaričmi, oznámi prevádzkovateľovi, že dojčí dieťa, prevádzkovateľ ju bezodkladne

vyradí z práce v kontrolovanom pásme a úpravou podmienok práce dojčiacej ženy obmedzí ožiarenie dojčaťa príjmom rádionuklidov z kontaminovaného materského mlieka.

Limity ožiarenia praktikantov a študentov

Limity ožiarenia praktikantov a študentov sa vzťahujú na ožiarenie, ktorému sú vedome, dobrovoľne a po poučení o rizikách s tým spojených vystavené osoby v čase špecializovanej

prípravy na výkon povolania so zdrojmi ionizujúceho žiarenia.

Limity ožiarenia praktikantov a študentov sú od kalendárneho roku nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom tieto osoby dovŕšia 18. rok veku, rovnaké ako limity ožiarenia pracovníkov.

Limity ožiarenia praktikantov a študentov sú od kalendárneho roku, v ktorom tieto osoby dovŕšia 16. rok veku, do konca kalendárneho roku, v ktorom dovŕšia 18. rok veku:

• efektívna dávka 6 mSv v kalendárnom roku,

• ekvivalentná dávka v očnej šošovke 50 mSv v kalendárnom roku,

• ekvivalentná dávka v koži 150 mSv v kalendárnom roku, ktorá sa určuje ako priemerná dávka na ploche 1 cm2 najviac ožiarenej kože bez ohľadu na veľkosť ožiarenej plochy kože,

• ekvivalentná dávka v rukách od prstov až po predlaktie a v nohách od chodidiel až po členky 150 mSv v kalendárnom roku.

Limity ožiarenia praktikantov a študentov sú do kalendárneho roku, v ktorom tieto osoby dovŕšia 16. rok veku, rovnaké ako limity ožiarenia obyvateľov.

Výnimočné ožiarenie

Za mimoriadnych okolností sa môžu pri vykonávaní činnosti vedúcej k ožiareniu limity ožiarenia pracovníkov prekročiť. Také ožiarenie sa považuje za výnimočné a posudzuje ho Úrad verejného zdravotníctva. K návrhu na výnimočné ožiarenie pri vykonávaní činnosti vedúcej k ožiareniu vydáva úrad rozhodnutie podľa osobitného predpisu, v ktorom povolí prekročenie limitov ožiarenia konkrétnych pracovníkov (autorizované limity), pričom:

• také ožiarenie sa musí časovo obmedziť a môžu ho podstúpiť len dobrovoľní pracovníci,

• činnosti sa musia vykonávať v určených pracovných priestoroch,

• autorizované limity sa musia dodržať; nesmú prekročiť dvojnásobok limitov ožiarenia pracovníkov.

Pre činnosť, ktorá má za následok výnimočné ožiarenie, sa musia splniť tieto podmienky:

• prácou sa môže poveriť len pracovník kategórie „A“,

• študenti, tehotné ženy a dojčiace matky sú z takej práce vylúčení,

• určená činnosť musí byť jediným riešením situácie, musí mať jednoznačný prínos pre jej riešenie, musí byť prevádzkovateľom vopred odôvodnená a prediskutovaná s pracovníkmi, ich zástupcami, lekárom podľa osobitného predpisu, pracovnou zdravotnou službou alebo kvalifikovaným expertom,

• pracovník musí byť vopred podrobne informovaný o zdravotnom riziku takej činnosti a o prijatých opatreniach,

• údaje o ožiarení počas takej činnosti sa zaznamenajú do zdravotnej dokumentácie a do centrálneho registra dávok osobitne.

Prekročenie limitov ožiarenia pracovníkov počas činnosti, na vykonávanie ktorej boli schválené autorizované limity, nie je nevyhnutne dôvodom na vyradenie pracovníka z jeho rutinnej práce vykonávanej v rámci činnosti vedúcej k ožiareniu alebo na jeho preloženie na iné pracovné miesto bez jeho súhlasu.

Limity ožiarenia obyvateľov

Limity ožiarenia obyvateľov sú:

• efektívna dávka 1 mSv v kalendárnom roku,

• ekvivalentná dávka v očnej šošovke 15 mSv v kalendárnom roku,

• ekvivalentná dávka v koži 50 mSv v kalendárnom roku, ktorá sa určuje ako priemerná dávka na ploche 1 cm2 najviac ožiarenej kože bez ohľadu na veľkosť ožiarenej plochy kože.

Uvedené limity ožiarenia pre obyvateľov v okolí pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia sa vzťahujú na priemerné ožiarenie kritickej skupiny obyvateľov vypočítané pre všetky cesty ožiarenia zo všetkých zdrojov ionizujúceho žiarenia a pre všetky činnosti vedúce k ožiareniu, ktoré prichádzajú do úvahy. Ak nie sú k dispozícii priame podklady na výpočet, použijú sa konzervatívne odhady variácií faktorov ovplyvňujúcich šírenie rádionuklidov alebo ožiarenie jednotlivcov v kritickej skupine.

10.3.3. Ožiarenie obyvateľstva

Príspevok k ožiareniu obyvateľstva sa musí udržiavať tak nízko, ako je možné rozumne dosiahnuť pri zvážení ekonomických a spoločenských hľadísk.

Ochrana obyvateľstva vo vzťahu k expozícii voči ionizačnému žiareniu je viac riešená v štvrtej časti tohto Nariadenia.

10.3.4. Radiačná ochrana pracovníkov pri vykonávaní činnosti vedúcej k ožiareniu

Radiačná ochrana pracovníkov pri vykonávaní činnosti vedúcej k ožiareniu sa zabezpečuje najmä:

• odôvodnením činnosti a optimalizáciou radiačnej ochrany v rámci pracovných podmienok vrátane vopred vykonaného ohodnotenia charakteru a rozsahu možného ohrozenia zdravia pracovníkov, rizík spojených s pripravovanou činnosťou a pravidelným prehodnocovaním podľa skúseností z prevádzky,

• vymedzovaním sledovaných pásem a kontrolovaných pásem na pracovisku so zreteľom na odhad očakávaného ožiarenia pri bežnej prevádzke a pravdepodobnosť a rozsah potenciálneho ožiarenia,

• kategorizáciou pracovníkov,

• zabezpečením sústavného dozoru nad radiačnou ochranou, regulačných a kontrolných opatrení, vybavením pracoviska prístrojmi, zariadeniami a pomôckami v dostatočnom množstve a v dostatočnej kvalite na zabezpečenie meraní uvedených v monitorovacom pláne, v havarijnom pláne alebo v programe zabezpečovania kvality; vybavením pracovníkov osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami so zodpovedajúcim tieniacim účinkom a ochrannými pomôckami,

• monitorovaním pracovných podmienok vo vymedzených ochranných pásmach a tam, kde je to potrebné, aj osobným monitorovaním,

• zdravotným dohľadom.

Zabezpečenie radiačnej ochrany na pracovisku

Na pracovisku, na ktorom sa vykonávajú činnosti vedúce k ožiareniu, je prevádzkovateľ povinný vykonať opatrenia na zabezpečenie radiačnej ochrany primerané druhu a charakteru použitých zdrojov ionizujúceho žiarenia a veľkosti a charakteru rizík, ak možno očakávať, že efektívna dávka by mohla byť vyššia ako 1 mSv ročne, alebo ekvivalentná dávka by mohla byť vyššia ako jedna desatina limitu ožiarenia očnej šošovky, kože a končatín.

Rozsah opatrení a monitorovania, ich druh a kvalita musia zodpovedať rizikám spojeným s vykonávaním činností vedúcich k ožiareniu.

Pred uvedením pracoviska, na ktorom sa vykonávajú činnosti vedúce k ožiareniu, do prevádzky sa:

• vymedzia a označia ochranné pásma:

o kontrolované pásmo,

o sledované pásmo,

o pásmo s obmedzeným prístupom,

• pracovisko vybaví prístrojmi, zariadeniami a pracovnými pomôckami v súlade s monitorovacím plánom, havarijným plánom a povolením na činnosť vedúcu k ožiareniu,

• zabezpečí vybavenie pracovníkov na pracoviskách so zdrojmi ionizujúceho žiarenia relevantnými osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami s dostatočným tieniacim účinkom, najmä plášťami, zásterami, okuliarmi, rukavicami, a pracovnými pomôckami, najmä pinzetami, kliešťami, tieniacimi ochrannými obalmi a kontajnermi,

• zabezpečí vybavenie pracovníkov kategórie A osobnými dozimetrami,

• zabezpečí sústavný dozor nad dodržiavaním požiadaviek na bezpečnú prevádzku pracoviska odborným zástupcom a zamestnancom, ktorý riadi práce so zdrojmi ionizujúceho žiarenia.

Ochranné pásma sa vymedzujú tak, aby reguláciou pohybu osôb, vytvorením ochranných bariér, a prípadne aj stavebnými úpravami, režimom práce, rozsahom monitorovania a ďalšími opatreniami primeranými používaným zdrojom ionizujúceho žiarenia a spôsobom nakladania s nimi sa zabezpečilo, že so zdrojmi ionizujúceho žiarenia budú nakladať len osoby dostatočne odborne spôsobilé, poučené o možnom riziku práce a vybavené ochrannými prostriedkami a pracovnými pomôckami a že dôsledky prípadnej radiačnej nehody sa čo najviac obmedzia.

Na účely vymedzovania ochranných pásem sa predpokladá neprekračovanie 40- hodinového pracovného týždňa a 50 pracovných týždňov v kalendárnom roku, ak nie sú k dispozícii iné údaje o čase pobytu.

Prevádzkovateľ je povinný periodicky prehodnocovať podmienky práce v ochranných pásmach.

10.4.1. Kontrolované pásmo

Kontrolované pásmo sa vymedzuje tam, kde by efektívna dávka z ožiarenia mohla prekročiť 6 mSv alebo ekvivalentné dávky by mohli prekročiť tri desatiny príslušných limitov ožiarenia pracovníkov.

Kontrolované pásmo sa vymedzuje ako ucelená a jednoznačne určená časť pracoviska, spravidla stavebne oddelená a s takým zabezpečením, aby do nej nemohli vstúpiť nepovolané osoby. Na vstupoch alebo ohraničeniach sa kontrolované pásmo označuje bezpečnostnými a zdravotnými označeniami, najmä výstražnou značkou označujúcou nebezpečenstvo rádioaktívnej látky a nápisom „Kontrolované pásmo“ a údajmi o charaktere zdrojov ionizujúceho žiarenia a rizík s nimi spojených. Pre činnosti vykonávané v kontrolovanom pásme sa musia vypracovať pracovné pokyny, ktoré musia byť dostupné a zodpovedajúce riziku spojenému s prevádzkou zdrojov ionizujúceho žiarenia a činnosťou, ktorá sa v pásme vykonáva.

Návrh na vymedzenie kontrolovaného pásma je súčasťou dokumentácie pracoviska a obsahuje:

• rozsah kontrolovaného pásma spravidla uvedením konkrétnych miestností, tieniacich bariér a schematického plánu; pre očakávané terénne dočasné pracoviská, ako defektoskopické pracovisko alebo karotážne pracovisko, určením hranice dávkových príkonov, ktorá sa použije na ohraničenie kontrolovaného pásma na týchto pracoviskách,

• pravidlá na vstup a výstup z kontrolovaného pásma a konkrétne pravidlá správania sa v kontrolovanom pásme,

• zdôvodnenie navrhovaného rozsahu kontrolovaného pásma, predovšetkým výpočty a iné dôkazy dokladujúce splnenie stanovených požiadaviek,

• opis stavebného alebo technického zabezpečenia kontrolovaného pásma proti vstupu nepovolaných osôb,

• počet osôb pracujúcich v kontrolovanom pásme a spôsob ich poučenia o rizikách pri práci v kontrolovanom pásme, najmä uvedením vzoru pokynov na vstup a prácu v kontrolovanom pásme.

Do kontrolovaného pásma môžu vstupovať len osoby poučené o tom, ako sa majú správať, aby neohrozili svoje zdravie ani zdravie iných osôb. U pracovníkov sa také poučenie realizuje v rámci informovania a oboznámenia, o poučení je prevádzkovateľ povinný vyhotoviť písomný záznam. Poučenie sa nevyžaduje u osôb, ktoré vykonávajú štátny zdravotný dozor.

Čas pobytu iných osôb ako pracovníkov v kontrolovanom pásme a podmienky tohto pobytu sa obmedzujú tak, aby sa minimalizovala pravdepodobnosť, že ožiarenie týchto osôb prekročí

jednu desatinu ustanovených limitov ožiarenia obyvateľov. Neprekročenie jednej desatiny ustanovených limitov ožiarenia obyvateľov možno preukázať monitorovaním.

Do kontrolovaného pásma nesmú vstupovať tehotné ženy a osoby mladšie ako 18 rokov.

Tehotné ženy a osoby mladšie ako 18 rokov môžu vstupovať do kontrolovaného pásma, len ak sa podrobujú lekárskemu ožiareniu.

Osoby staršie ako 16 rokov môžu vstupovať do kontrolovaného pásma aj v prípade, ak sa na pracovisku so zdrojmi ionizujúceho žiarenia pripravujú na výkon povolania.

Každý, kto vstupuje do kontrolovaného pásma, musí byť vybavený ochrannými prostriedkami a pracovnými pomôckami primeranými riziku, spôsobu používania a charakteru zdrojov ionizujúceho žiarenia.

Pre pobyt pracovníkov v kontrolovanom pásme sa vykonáva osobné monitorovanie v rozsahu určenom v monitorovacom pláne. Všetci pracovníci kategórie „A“ musia byť vybavení osobnými dozimetrami. Ak príkon dávkového ekvivalentu môže prekročiť 1 mSv/h, musia byť pracovníci vybavení tiež operatívnymi signálnymi, priamo odčítateľnými alebo inými, v monitorovacom pláne uvedenými, osobnými dozimetrami. Pre návštevy stačí vybavenie operatívnymi osobnými dozimetrami.

V kontrolovanom pásme pracoviska s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi, ak nie je v podmienkach povolenia ustanovené inak, sa pracuje len v určenom pracovnom odeve a pri výstupe z neho sa vykonáva kontrola rádioaktívnej kontaminácie, v prípade potreby aj osobná očista.

Splnenie požiadaviek zabezpečí prevádzkovateľ po konzultácii s kvalifikovaným expertom alebo pracovnou zdravotnou službou.

Prevádzkovateľ kontrolovaného pásma vedie prehľad o všetkých osobách okrem pracovníkov kategórie A, ktoré do kontrolovaného pásma vstúpili, čase pobytu týchto osôb v ňom a zabezpečí odhad efektívnej dávky pre tieto osoby.

Vynášaním z kontrolovaného pásma do životného prostredia sa rozumie vynášanie najmä drobných predmetov bežného používania, materiálov, nástrojov, zariadení alebo prístrojov, dokumentov povrchovo kontaminovaných alebo obsahujúcich rádionuklidy z kontrolovaného pásma pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia na ich ďalšie neobmedzené používanie mimo kontrolovaného pásma. Za vynášanie z kontrolovaného pásma do životného prostredia

sa nepovažuje vynášanie rádioaktívnych materiálov na účely transportu do iného kontrolovaného pásma alebo na ďalšie používanie v inom kontrolovanom pásme a vynášanie rádioaktívne kontaminovaných materiálov z kontrolovaného pásma, ktorého účelom je ich odstránenie alebo uvoľnenie spod inštitucionálnej kontroly.

Rádioaktívne kontaminované materiály sa musia pred vynášaním z kontrolovaného pásma dekontaminovať na najnižšiu rozumne dosiahnuteľnú úroveň stierateľnej kontaminácie v súlade s princípom optimalizácie radiačnej ochrany. Ak možno znížiť hmotnostnú aktivitu vybratím kontaminovaných súčastí alebo iným spôsobom odstránenia rádionuklidov, musí sa znížiť aj hmotnostná aktivita na najnižšiu rozumne dosiahnuteľnú úroveň.

Z kontrolovaného pásma možno vynášať rádioaktívne materiály a ďalej ich neobmedzene používať, len ak hodnota ich povrchovej kontaminácie rádionuklidmi pre povrchovo kontaminované materiály alebo hodnota ich hmotnostnej aktivity pre materiály kontaminované v celom objeme je nižšia ako hodnoty uvedené v prílohe č. 8 Nariadenia.

Pri vynášaní rádioaktívnych materiálov z kontrolovaného pásma sa musí zabezpečiť monitorovanie povrchovej, hmotnostnej aktivity alebo povrchovej aj hmotnostnej aktivity.

Zariadenia na toto monitorovanie musia byť metrologicky overené. Úroveň povrchovej

rádioaktívnej kontaminácie sa určuje ako priemer z plochy nie väčšej ako 150 cm2. Pre materiály rádioaktívne kontaminované v objeme sa hmotnostná aktivita určuje ako priemer v kilograme hmoty, ak nemožno vynášaný materiál rozdeliť na časti s hmotnosťou 1 kg, potom sa hmotnostná aktivita určuje ako priemer v najmenších častiach, na ktoré možno materiál rozumne rozdeliť, nie však väčších ako 10 kg hmotnosti.

Ak ide o kontamináciu rôznymi rádionuklidmi, pričom pomerné zastúpenie jednotlivých rádionuklidov na pracovisku je známe a nemení sa, je potrebné zabezpečiť merania dominujúcich rádionuklidov alebo celkovej aktivity tak, aby sa určené hodnoty aktivity neprekročili pri zohľadnení predpokladanej aktivity ostatných nemeraných kontaminantov. Podmienky na overovanie výskytu a pomerov kontaminantov vrátane ťažko merateľných rádionuklidov sa musia určiť v monitorovacom programe.

Rádioaktívne materiály, pri ktorých nemožno určiť povrchovú rádioaktívnu kontamináciu, sa považujú za rádioaktívne kontaminované v celom objeme.

V priestore kontrolovaného pásma, kde dávkový príkon môže presahovať 5 mSv/h, sa vymedzuje pásmo s obmedzeným prístupom, ktoré sa musí zreteľne vyznačiť zákazom

vstupu a musí sa zabezpečiť tak, aby osoby v tomto pásme nemohli nekontrolovane vystaviť

ožiareniu žiadnu časť tela.

Do priestoru pásma s obmedzeným prístupom možno vstupovať len na účely:

• vykonania činnosti, ktorá je v tomto pásme nevyhnutná, a len pod kontrolou odborného zástupcu alebo ním povereného kvalifikovaného pracovníka,

• podrobenia sa lekárskemu ožiareniu,

• prípravy na výkon povolania lekára; vopred sa vyžaduje písomný súhlas študenta.

10.4.2. Sledované pásmo

Sledované pásmo sa na pracovisku, kde sa vykonáva činnosť vedúca k ožiareniu, vymedzuje všade tam, kde sa očakáva, že efektívna dávka by mohla byť vyššia ako 1 mSv za rok alebo ekvivalentná dávka by mohla byť vyššia ako jedna desatina limitu ožiarenia očnej šošovky, kože a končatín.

Sledované pásmo sa spravidla vymedzuje na všetkých pracoviskách, ak ďalej nie je ustanovené inak. Sledované pásmo sa nevymedzuje, ak by jeho rozsah nepresiahol rozsah kontrolovaného pásma.

Sledované pásmo sa vymedzuje ako ucelená a jednoznačne určená časť pracoviska, spravidla stavebne oddelená. Ak je to potrebné na vstupoch alebo ohraničeniach, sledované pásmo sa označuje upozornením, že ide o sledované pásmo; prípadne aj bezpečnostnými a zdravotnými označeniami s údajmi o charaktere zdrojov ionizujúceho žiarenia a rizík s nimi spojených.

V sledovanom pásme sa zabezpečuje len monitorovanie pracoviska, ak nie je v monitorovacom pláne ustanovené inak.

Do priestoru sledovaného pásma možno dovoliť vstup:

• pracovníkom, ktorých práca to vyžaduje,

• pacientom a osobám, ktoré ich sprevádzajú a dobrovoľne pomáhajú pri lekárskom

ožiarení, účastníkom lekárskeho výskumu na účel podrobenia sa lekárskemu ožiareniu a osobám, ktoré sa pripravujú na povolanie, na účel prípravy na výkon činností vedúcich k ožiareniu,

• návštevníkom.

Za plnenie stanovených požiadaviek zodpovedá prevádzkovateľ, ktorý môže problematiku konzultovať s kvalifikovaným expertom alebo pracovnou zdravotnou službou. V závislosti od

charakteru pracoviska a používaných zdrojov ionizujúceho žiarenia musí prevádzkovateľ v prípade potreby vypracovať pracovné inštrukcie primerané riziku ožiarenia.

10.4.3. Kategórie pracovníkov

Na účely monitorovania a zdravotného dohľadu sa pracovníci zaraďujú do kategórie

„A“ alebo do kategórie „B“.

Pracovník kategórie „A“ je pracovník, ktorého efektívna dávka z ožiarenia pri pracovnej činnosti môže byť väčšia ako 6 mSv za obdobie jedného kalendárneho roka alebo ekvivalentná dávka z ožiarenia pri pracovnej činnosti môže byť väčšia ako tri desatiny ustanovených limitov ožiarenia očnej šošovky, kože a končatín.

Pracovník kategórie „B“ je pracovník, ktorý nie je klasifikovaný ako pracovník kategórie

10.4.4. Informovanie pracovníkov

Prevádzkovateľ musí pracovníkov, praktikantov a študentov vopred preukázateľne informovať o:

• charaktere a rozsahu možného ohrozenia zdravia, o rizikách spojených s ich prácou a o prípadnej zdravotnej ujme s tým spojenej,

• všeobecných postupoch radiačnej ochrany a opatreniach, ktoré sa musia prijať, najmä o tých, ktoré zodpovedajú prevádzkovým a pracovným podmienkam vzťahujúcim sa na danú činnosť všeobecne a na jednotlivé pracoviská a práce, na ktoré môžu byť pridelení,

• dôležitosti dodržiavania zdravotných, technických a administratívnych požiadaviek radiačnej ochrany,

• význame a nutnosti včasného oznámenia tehotenstva z dôvodu rizík ožiarenia plodu a rizika rádioaktívnej kontaminácie dojčaťa v prípade vnútornej kontaminácie rádionuklidmi.

Cieľom informovania je získanie základných znalostí radiačnej ochrany nevyhnutných na výkon práce na pracovisku. Rozsah informácií závisí od charakteru vykonávanej činnosti.

10.4.5. Oboznámenie pracovníkov

Prevádzkovateľ je povinný najmenej raz ročne zabezpečiť oboznámenie pracovníkov, praktikantov a študentov tak, aby boli dostatočne oboznámení nielen so všeobecnými pravidlami a postupmi v radiačnej ochrane, ale najmä s opatreniami týkajúcimi sa radiačnej ochrany pri práci s konkrétnymi zdrojmi ionizujúceho žiarenia na pracovisku pri bežnej

prevádzke a za predvídateľných odchýlok od tejto prevádzky alebo pri vzniku mimoriadnej radiačnej situácie. O realizácii oboznámení a preverení vedomostí pracovníkov, praktikantov a študentov je prevádzkovateľ povinný viesť písomné záznamy. Rozsah oboznámení závisí od charakteru vykonávanej činnosti.

10.4.6. Opatrenia na zabezpečenie radiačnej ochrany

Prevádzkovateľ zodpovedá za realizáciu opatrení na zabezpečenie radiačnej ochrany pracovníkov a za vyhodnotenie ich účinnosti.

Prevádzkovateľ je povinný konzultovať s kvalifikovaným expertom overovanie a skúšanie ochranných prostriedkov a meracích zariadení, najmä:

• pred podrobným posudzovaním projektov jednotlivých zariadení z hľadiska radiačnej ochrany,

• pri uvádzaní nových zdrojov ionizujúceho žiarenia alebo modifikovaných zdrojov ionizujúceho žiarenia do prevádzky,

• pri pravidelnom overovaní účinnosti ochranných prostriedkov a technických postupov,

• pri pravidelnej kalibrácii meracích prístrojov a pri pravidelnom overovaní ich prevádzkyschopnosti a správneho používania.

Prevádzkovateľ môže na zabezpečenie radiačnej ochrany zriadiť samostatný

špecializovaný útvar radiačnej ochrany, ktorý poskytuje špecifické poradenstvo v oblasti radiačnej ochrany; ak špecializovaný útvar zriadi, musí ho vybaviť nevyhnutnými prostriedkami. V zariadeniach, v ktorých úrad alebo príslušný regionálny úrad považuje za nevyhnutné zriadiť taký špecializovaný útvar, musí byť v prípade, že ide o vnútornú organizačnú jednotku, organizačne oddelený od výrobných a prevádzkových útvarov.

Špecializovaný útvar môže byť spoločný pre niekoľko pracovísk.

10.4.7.

Monitorovanie pracoviska

Monitorovanie pracoviska sa uskutočňuje sledovaním, meraním, hodnotením a zaznamenávaním veličín a parametrov charakterizujúcich pole ionizujúceho žiarenia a výskyt rádionuklidov na pracovisku, najmä príkonu dávkového ekvivalentu na pracovisku, objemových aktivít v ovzduší pracoviska a plošných aktivít na pracovisku. Monitorovanie je opakované meranie veličín, ktorými alebo pomocou ktorých sa kontroluje, sleduje a hodnotí ožiarenie osôb, a meranie rádioaktívnej kontaminácie pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho

žiarenia a pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia.

Monitorovanie sa vykonáva na základe monitorovacieho plánu kontinuálne, periodicky alebo operatívne pri určitej činnosti s cieľom zhodnotiť a zabezpečiť prijateľnosť tejto činnosti z hľadiska radiačnej ochrany.

Monitorovací plán podľa druhu vykonávanej činnosti obsahuje monitorovanie pri bežnej prevádzke, pri predvídateľných odchýlkach od bežnej prevádzky, pri radiačných nehodách a radiačných haváriách. Člení sa na časti upravujúce monitorovanie:

• pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,

• okolia pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,

• osobné,

• vypúšťania rádioaktívnych látok z pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia do životného prostredia.

Pracovníci musia mať prístup k výsledkom ich osobného monitorovania vrátane meraní, ktoré boli podkladom na určenie osobných dávok, alebo k odhadu dávok na základe meraní na pracovisku.

Monitorovací plán zohľadňuje charakter pracoviska a musí obsahovať:

• veličiny dôležité z hľadiska radiačnej ochrany, ktoré sa budú monitorovať, spôsob, rozsah a frekvenciu meraní,

• návody na hodnotenie výsledkov meraní a spôsob vedenia záznamov,

• referenčné úrovne a opatrenia pri ich prekročení,

• špecifikáciu metód meraní,

• špecifikáciu parametrov používaných typov meracích prístrojov a pomôcok.

Monitorovací plán musí umožňovať dodržiavanie limitov ožiarenia a včasné zistenie odchýlok od bežnej prevádzky a preukazovať, že radiačná ochrana je optimalizovaná. Výsledky monitorovania musí prevádzkovateľ zaznamenávať, aby sa v prípade potreby mohli použiť na odhad osobných dávok.

Osobné monitorovanie

Osobným monitorovaním sa zabezpečuje zistenie osobných dávok. Osobné monitorovanie sa vykonáva sledovaním, meraním a hodnotením vnútorného a vonkajšieho ožiarenia osôb. Pre pracovníkov kategórie „A“ sa musí osobné monitorovanie vykonávať systematicky. Ak je na základe monitorovania alebo výpočtu podozrenie, že sa môžu prekročiť

limity ožiarenia pracovníkov, potom sa pri zisťovaní osobných dávok zohľadňujú aj podmienky

a okolnosti ožiarenia. Osobné monitorovanie vykonáva oprávnená dozimetrická služba podľa osobitného predpisu.

Rozsah monitorovania pracovníkov kategórie „B“ musí dostačujúco preukázať skutočnosti, že títo pracovníci sú oprávnene zaradení do kategórie „B“. V prípade potreby môže úrad alebo príslušný regionálny úrad požadovať osobné monitorovanie oprávnenou dozimetrickou službou aj pre pracovníkov kategórie „B“

Osobný dozimeter musí umožniť meranie všetkých druhov žiarenia podieľajúcich sa na vonkajšom ožiarení pracovníka pri činnostiach vedúcich k ožiareniu. Ak osobný dozimeter také meranie neumožní, použijú sa ďalšie osobné dozimetre; uvedené neplatí, ak technicky nemožno použiť osobný dozimeter. V takom prípade sa odhad dávky zabezpečuje pomocou výsledkov z monitorovania pracoviska alebo výpočtom.

Na pracoviskách s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi, na ktorých môže dôjsť k významnému vnútornému ožiareniu pracovníkov, sa príjmy rádionuklidov a úväzky efektívnej dávky z ich vnútorného ožiarenia zisťujú meraním aktivity rádionuklidov v tele pracovníka alebo v jeho výlučkoch, meraním koncentrácie rádionuklidov vo vzduchu, meraním kontaminácie pracoviska a prepočtom na príjem rádionuklidu pomocou príslušných koeficientov a modelov dýchacieho traktu a zažívacieho traktu.

Monitorovanie v prípade havarijného ožiarenia alebo ožiarenia v ohrození

Na pracoviskách so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, na ktorých nemožno vylúčiť radiačnú nehodu, osobné monitorovanie sa zabezpečuje aj operatívnymi dozimetrami, ktoré signalizujú prekročenie nastavenej úrovne. Ak zdroj ionizujúceho žiarenia môže spôsobiť jednorazovým ožiarením prekročenie päťnásobku limitov ožiarenia, osobné monitorovanie musí umožniť rozloženie osobných dávok v tele.

V prípade ožiarenia v ohrození sa využije osobné monitorovanie alebo odhad osobnej dávky podľa toho, čo je za daných okolností vhodnejšie.

Evidencia osobných dávok pracovníkov

O výsledkoch osobného monitorovania každého pracovníka kategórie „A“ sa musí viesť záznam v centrálnom registri.

Súčasťou záznamu údajov o odhade dávok alebo o výsledkoch merania dávok pri ožiarení v ohrození alebo havarijnom ožiarení je aj záznam o okolnostiach, za akých došlo k ožiareniu, a záznam o opatreniach prijatých pri danej mimoriadnej situácii.

Ak sa na odhad osobnej dávky použili výsledky monitorovania prostredia, sú súčasťou záznamov v centrálnom registri.

Osobné dávky prijaté pri výnimočnom ožiarení a dávky prijaté pri ožiarení v ohrození a havarijnom ožiarení sa evidujú osobitne a nesčítavajú sa s osobnými dávkami prijatými pri bežnej činnosti.

Prevádzkovateľ vedie evidenciu osobných dávok pracovníkov v rozsahu ustanovenom

týmto nariadením a uchováva záznamy do času, v ktorom pracovník kategórie „A“

dosiahne, alebo by dosiahol 75 rokov veku, najmenej 30 rokov od skončenia práce so zdrojmi ionizujúceho žiarenia.

Centrálny register vedie evidenciu osobných dávok pracovníkov v rozsahu ustanovenom

týmto nariadením a uchováva záznamy do času, v ktorom by pracovník dosiahol 75 rokov. Záznamy o osobných dávkach pracovníkov sú z centrálneho registra vymazané po uplynutí

kalendárneho roku, v ktorom pracovník dosiahol vek 75 rokov.

Centrálny register musí na požiadanie sprístupniť pracovníkovi jeho osobné záznamy vrátane výsledkov meraní použitých na odhad osobných dávok alebo odhadov dávok na základe výsledkov monitorovania prostredia. Centrálny register musí sprístupniť údaje na požiadanie aj prevádzkovateľovi, príslušným orgánom, lekárom a pracovným zdravotným službám. Spôsob a podmienky na poskytovanie údajov určí úrad.

V prípade ožiarenia v ohrození alebo havarijného ožiarenia oprávnená dozimetrická služba musí prevádzkovateľovi a pracovníkovi bezodkladne poskytnúť výsledky osobného monitorovania.

Pracovníci, ktorí pracovali v zahraničí na pracoviskách so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, sú povinní oznámiť výsledky osobného monitorovania do centrálneho registra do troch mesiacov po ukončení práce v zahraničí. K oznámeniu musia doložiť potvrdenie o veľkosti ožiarenia za celé obdobie vykonávania prác od oprávnenej zahraničnej inštitúcie. V prípade pohybu pracovníka v rámci Európskej únie poskytne Úrad verejného zdravotníctva kompetentným orgánom a príslušným inštitúciám členských štátov Európskej únie na účel kontroly ďalšieho ožiarenia všetky relevantné údaje o predošlých dávkach pracovníka potrebné na vykonanie lekárskej preventívnej prehliadky, na zaradenie pracovníka do kategórie „A“ a na sledovanie jeho ďalšieho ožiarenia vo vzťahu k práci.

10.4.8. Pracovisko s rizikom ožiarenia pracovníkov zvýšeným prírodným ionizujúcim žiarením

Pracoviská s rizikom z ožiarenia pracovníkov zvýšeným prírodným ionizujúcim žiarením

sú:

• paluby lietadiel pri letoch vo výške vyššej ako 8 km,

• bane, jaskyne, tunely a ďalšie pracoviská v podzemí,

• pracoviská, na ktorých sa čerpaním, zhromažďovaním alebo iným obdobným spôsobom nakladá s vodou z podzemných zdrojov, najmä čerpacie stanice, kúpeľné zariadenia, zariadenia na stáčanie a úpravu vôd,

• všetky pracoviská, na ktorých bolo preukázané prekročenie objemovej aktivity radónu 1 000 Bq/m3 ,

• pracoviská, na ktorých sa vykonáva:

o nakladanie s pevnými produktmi spaľovania uhlia na zariadeniach s tepelným výkonom nad 5 MW,

o výroba stavebných materiálov z produktov spaľovania uhlia,

o ťažba, transport produktovodmi a spracovanie ropy a plynu,

o spracovanie fosfátových surovín,

o výroba pigmentov na báze minerálov titánu,

o výroba materiálov na báze minerálov zirkónu,

o spracovanie surovín obsahujúcich aj vzácne zeminy,

o metalurgická výroba kovov,

o výroba, spracovanie a použitie materiálov s obsahom tória a uránu,

o nakladanie s vodárenskými kalmi z úpravy vody z podzemných zdrojov,

o nakladanie s rádioaktívnymi materiálmi vyskytujúcimi sa v prírode, pri ktorých sa preukázalo, že obsah prírodných rádionuklidov prevyšuje uvoľňovacie úrovne alebo zvyšuje príkon dávkového ekvivalentu o viac ako

0,5 µSv/h,

• pracoviská, na ktorých sa vykonávajú činnosti, ktoré vedú k produkcii rezíduí, ktoré obsahujú prírodné rádionuklidy a môžu spôsobiť významné zvýšenie ožiarenia obyvateľstva alebo pracovníkov.

Radiačná ochrana na pracovisku pri ožiarení pracovníkov zvýšeným prírodným ionizujúcim žiarením

Prevádzkovateľ, ktorý vykonáva činnosti na pracoviskách, na ktorých je riziko ožiarenia pracovníkov zvýšeným prírodným ionizujúcim žiarením, je povinný zabezpečiť monitorovanie radiačnej situácie, ktorým preukáže úroveň ožiarenia pracovníkov.

Ak sa monitorovaním zistí, že na pracovisku sú prekročené smerné hodnoty, na vykonanie opatrení na obmedzenie ožiarenia pracovníkov prírodným ionizujúcim žiarením, je prevádzkovateľ povinný zabezpečiť vykonanie opatrení na obmedzenie ožiarenia pracovníkov a kontrolovať ich účinnosť.

Radiačná ochrana sa zabezpečuje v rozsahu a spôsobom, ktorý platí pre prácu v kontrolovanom pásme pracovísk so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, a to najmä:

• vymedzením pracoviska alebo jeho častí, kde môžu osoby vykonávajúce práce prekročiť tri desatiny limitov, jeho označením a zabezpečením proti vstupu nepovolaných osôb,

• určením osôb, ktoré vo vyznačenom pásme môžu vykonávať práce, určením spôsobu práce, rozsahu práce a zabezpečením preukázateľného každoročného oboznámenia týchto osôb o radiačných rizikách na pracovisku,

• určením odborného zástupcu, ktorý bude odborne riadiť zabezpečenie radiačnej ochrany na pracovisku,

• vypracovaním pokynov na prácu na pracovisku vrátane pokynov na jej bezpečné vykonávanie a pokynov pre vstup osôb na pracovisko,

• určením a zabezpečením ochranných prostriedkov a pracovných pomôcok,

• vypracovaním monitorovacieho plánu a zabezpečením monitorovania na pracovisku a monitorovania osobných dávok pracovníkov na týchto pracoviskách,

• určením spôsobu nakladania s materiálmi kontaminovanými rádionuklidmi,

• vedením dokumentácie pracoviska.

Smerná hodnota na vykonanie opatrení na obmedzenie ožiarenia pracovníkov na pracovisku s výskytom radónu v ovzduší je objemová aktivita radónu na pracovisku

1000 Bq/m3 v priemere za kalendárny rok.

Na pracovisku, ktoré sa využíva len občas alebo s určitým režimom, sa smerná hodnota vzťahuje na priemernú hodnotu objemovej aktivity radónu počas pobytu osôb.

Hodnotenie ožiarenia pracovníkov na pracovisku, na ktorom sa prekročila smerná hodnota, sa zabezpečuje sústavným monitorovaním vrátane sledovania a zaznamenávania

pobytu pracovníkov na pracovisku; ak sa smerná hodnota prekročila viac ako jedenapolkrát, hodnotenie ožiarenia pracovníkov sa vykonáva osobným monitorovaním.

Smerná hodnota na vykonanie opatrení na obmedzenie ožiarenia pracovníkov na pracovisku s rizikom zvýšeného ožiarenia prírodnými rádionuklidmi okrem radónu je efektívna dávka pracovníka počas vykonávania práce 1 mSv za kalendárny rok. Do efektívnej dávky počas výkonu povolania sa nezapočítava priemerná dávka z prírodného pozadia.

Hodnotenie ožiarenia pracovníkov na pracovisku, na ktorom sa prekročila smerná hodnota, sa zabezpečuje sústavným monitorovaním pracoviska vrátane sledovania a zaznamenávania pobytu pracovníkov na pracovisku; ak je predpoklad, že efektívna dávka pracovníkov môže byť vyššia ako 6 mSv za kalendárny rok, hodnotenie ožiarenia sa vykonáva monitorovaním osobných dávok

Pre letecký personál, ktorý pracuje na palubách lietadiel vo výške vyššej ako 8 km, je smernou hodnotou na vykonanie opatrení na obmedzenie ožiarenia z kozmického žiarenia efektívna dávka člena leteckého personálu počas letov 1 mSv za kalendárny rok. Ak sa táto hodnota prekročí, členovia leteckého personálu sa musia informovať o veľkosti ožiarenia a zdravotnom riziku a hodnotí sa ich ožiarenie. Na základe hodnotenia sa pripravujú alebo upravia letové plány.

Hodnotenie ožiarenia pracovníkov vo výške vyššej ako 8 km sa zabezpečuje využívaním počítačových programov. Pri výpočte sa zohľadňuje letová výška, zemepisná šírka, čas letu a aktuálna intenzita kozmického žiarenia na letovej hladine. Správnosť výpočtu sa najmenej raz ročne overuje priamym meraním príslušných dozimetrických veličín na jednotlivých letových trasách.

Hodnotenie ožiarenia pracovníkov vo výškach vyšších ako 15 km sa zabezpečuje meraním príslušných dozimetrických veličín na palube lietadla počas letu.

Prevádzkovateľ je povinný prijať vhodné opatrenia na hodnotenie ožiarenia pracovníkov, zohľadniť výsledky hodnotenia ožiarenia pri rozpise služieb, zmien alebo letov s cieľom znižovania radiačnej záťaže, informovať pracovníkov o radiačných rizikách súvisiacich s ich prácou.

10.4. Povinnosti prevádzkovateľa

Prevádzkovateľ je povinný:

• dosiahnuť a udržiavať optimálnu úroveň radiačnej ochrany obyvateľstva a životného prostredia,

• overovať účinnosť technických zariadení určených na ochranu obyvateľstva a životného prostredia,

• používať na účely sledovania úrovne radiačnej ochrany, na meranie a hodnotenie ožiarenia obyvateľstva alebo na posudzovanie kontaminácie prostredia overené a schválené postupy a vhodné prístroje,

• dodržiavať požiadavky na bezpečnú prevádzku zdrojov ionizujúceho žiarenia a pracovísk so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a osobitné požiadavky na správnosť meraní a meradiel, pravidelne ich kalibrovať a overovať ich funkčnosť a prevádzkyschopnosť.

Bezpečnosť prevádzky zdrojov ionizujúceho žiarenia sa overuje skúškami.

10.5. Zdravotná starostlivosť o pracovníkov

• Zdravotný dohľad

Zdravotný dohľad nad pracovníkmi je založený na zásadách, ktorými sa všeobecne riadi ochrana zdravia pri práci. Zdravotný dohľad vykonáva v rámci preventívnej zdravotnej starostlivosti o pracovníkov lekár podľa osobitného predpisu alebo lekár pracovnej zdravotnej služby

Pracovníci kategórie „A“ musia byť pod zdravotným dohľadom.

Zdravotný dohľad môže úrad alebo príslušný regionálny úrad v odôvodnených prípadoch nariadiť aj pracovníkom kategórie „B“. Zdravotný stav pracovníkov kategórie „A“ sa posudzuje z hľadiska ich zdravotnej spôsobilosti na vykonávanie činností vedúcich k ožiareniu. Príslušný lekár musí mať prístup ku všetkým významným informáciám súvisiacim s hodnotením ožiarenia vrátane výsledkov monitorovania a údajov o pracovných podmienkach.

Zdravotná spôsobilosť sa preukazuje výsledkami lekárskych preventívnych prehliadok.

Zdravotný dohľad zahŕňa tieto lekárske preventívne prehliadky:

• vstupnú, vykonanú vždy pred zaradením pracovníka do kategórie „A“; jej cieľom je posúdiť zdravotnú spôsobilosť zastávať predpokladané pracovné miesto ako pracovník kategórie „A“,

• periodickú, vykonávanú u pracovníkov kategórie „A“ najmenej jedenkrát ročne; jej cieľom je overiť, či je pracovník z hľadiska zdravotnej spôsobilosti i naďalej schopný plniť svoje povinnosti pri vykonávaní činností vedúcich k ožiareniu,

• mimoriadnu, vykonávanú v prípadoch, ak:

o existuje odôvodnené podozrenie, že došlo ku zmene zdravotného stavu pracovníka kategórie „A“,

o došlo ku prekročeniu niektorého z limitov ožiarenia pracovníkov a treba posúdiť podmienky na ďalšie vystavenie vplyvom žiarenia pri práci,

o prehliadku nariadi úrad alebo príslušný regionálny úrad,

• výstupnú

O vyššom počte prehliadok a ich frekvencii rozhodne príslušný lekár na základe charakteristík zdroja ionizujúceho žiarenia a zdravotného stavu pracovníka.

Preventívne prehliadky pracovníkov kategórie „B“ sa vykonávajú podľa osobitného predpisu v súlade so zaradením pracovnej činnosti do príslušnej kategórie rizikových prác.

Ak došlo k prekročeniu limitov ožiarenia, ďalšie ožiarenie pri práci sa môže uskutočniť len za podmienok určených príslušným lekárom pri mimoriadnej lekárskej preventívnej prehliadke.

Príslušný lekár vykonávajúci preventívnu prehliadku pri výstupnej preventívnej prehliadke je oprávnený predpísať pokračovanie zdravotného dohľadu následnými prehliadkami na účel včasného zistenia možných zmien zdravotného stavu súvisiacich s ožiarením počas výkonu práce, najmä v prípadoch dlhodobej práce na hranici limitov, a to aj po ukončení pracovnej činnosti a počas takého dlhého času, ktorý považuje za nevyhnutný na zabezpečenie ochrany zdravia pracovníka.

Zdravotná spôsobilosť pracovníka kategórie „A“ sa v lekárskom posudku hodnotí ako:

• zdravotne spôsobilý,

• zdravotne spôsobilý s obmedzením,

• zdravotne nespôsobilý.

Ak pracovník zistí, že sa jeho zdravotný stav zmenil tak, že už nie je zdravotne spôsobilý na výkon činností pracovníka kategórie „A“, musí o tejto skutočnosti neodkladne informovať prevádzkovateľa

Žiadna osoba nesmie byť zamestnaná alebo zaradená ako pracovník kategórie A počas

akéhokoľvek času na určitom pracovnom mieste, ak je podľa lekárskeho posudku zdravotne nespôsobilá také pracovné miesto zastávať.

• Zdravotné záznamy

Pre každého pracovníka kategórie „A“ v čase, v ktorom je zaradený do tejto kategórie, vedie príslušný lekár ako súčasť zdravotnej dokumentácie tiež údaje o charaktere pracovnej činnosti, zistené v rámci zdravotného dohľadu, o výsledkoch preventívnych prehliadok vrátane diagnostických záverov, o výsledkoch predchádzajúcich lekárskych vyšetrení a o výsledkoch osobného monitorovania. Osobné dávky z výnimočných ožiarení, z havarijných ožiarení a z havarijných ožiarení zasahujúcich osôb vykonávajúcich záchranné a lokalizačné práce sa zaznamenávajú oddelene. Dokumentácia sa uchováva až do doby, keď osoba dosiahla alebo by dosiahla 75 rokov, v každom prípade však najmenej 30 rokov po ukončení pracovnej činnosti, počas ktorej bol pracovník vystavený ionizujúcemu žiareniu

• Úlohy lekára

Okrem zdravotného dohľadu nad pracovníkmi môže príslušný lekár, ak uzná za vhodné, nariadiť vykonanie opatrení vo vzťahu k ochrane zdravia ožiareného pracovníka, najmä ďalšie vyšetrenia, dekontaminačné opatrenia alebo naliehavú nápravnú liečbu.

O výsledkoch a záveroch posúdenia musí príslušný lekár pracovníka informovať. Ak pracovník s lekárskym posudkom a závermi lekárskych preventívnych prehliadok nesúhlasí, môže požiadať o nápravu podľa osobitného predpisu. Príslušný lekár zasiela lekársky posudok so závermi o zdravotnej spôsobilosti na výkon činností pracovníka kategórie A bezodkladne príslušnému prevádzkovateľovi.

10.6. Zásahy pri hrozbe vzniku alebo pri vzniku radiačnej nehody

alebo radiačnej havárie

Bezpečnostné postupy pri zásahu v prípade vzniku radiačnej nehody alebo radiačnej havárie sú ustanovené najmä v Nariadení vlády SR č. 345/2006 Z. z. o základných bezpečnostných požiadavkách na ochranu zdravia pracovníkov a obyvateľov pred ionizujúcim žiarením.

Vykonávanie zásahu

Zásah sa vykonáva pri hrozbe vzniku alebo pri vzniku radiačnej nehody alebo radiačnej havárie a pri pretrvávajúcom ožiarení, ktoré je neskorým dôsledkom radiačnej havárie alebo dôsledkom činností vedúcich k ožiareniu alebo iných činností vykonávaných v minulosti.

Základné princípy vykonávania zásahu

Zásah sa má vykonať len vtedy, ak zníženie zdravotnej ujmy, ktoré sa dosiahne jeho vykonaním, je dostatočné na odôvodnenie škôd a nákladov spojených s jeho vykonaním vrátane nákladov v sociálnej oblasti.

Spôsob vykonania, rozsah a trvanie zásahu sa musia optimalizovať tak, aby rozdiel medzi prínosom dosiahnutým znížením zdravotnej ujmy a nákladmi a škodami spôsobenými vykonaním zásahu bol čo najväčší.

Vykonávanie zásahu v prípade radiačného ohrozenia

Pri vzniku mimoriadnej radiačnej udalosti sa zásah uskutočňuje:

• neodkladnými opatreniami, ktorými sú najmä ukrytie, jódová profylaxia, zákaz konzumácie čerstvej potravy, zákaz používania vody, ustajnenie zvierat, evakuácia,

• následnými opatreniami, ktorými sú dočasné presídlenie, trvalé presídlenie, regulácia konzumácie rádioaktívne kontaminovaných potravín a vody, regulácia používania rádioaktívne kontaminovaných krmovín, dekontaminácia územia, odstránenie rezíduí alebo zamedzenie ich šírenia.

Zásah je nevyhnutné prispôsobiť situácii a vykonať vo vzťahu k:

• zdroju ionizujúceho žiarenia s cieľom zredukovať priame ožiarenie alebo zabrániť emisii rádionuklidov,

• životnému prostrediu s cieľom znížiť transfer rádioaktívnych látok k jednotlivcom z obyvateľstva,

• jednotlivcom z obyvateľstva s cieľom znížiť ich ožiarenie a v prípade potreby zabezpečiť ich liečbu.

Zásah sa vykonáva vždy, ak očakávaná dávka ktoréhokoľvek jednotlivca je na úrovni, ktorá môže spôsobiť vážne poškodenie zdravia. Hodnoty zásahových úrovní očakávaných dávok pri akútnom ožiarení sú uvedené v prílohe č. 10 Nariadenia v tabuľke č. 1.

Vykonanie zásahu sa musí zvážiť, ak sú prekročené zásahové úrovne alebo odvodené zásahové úrovne. Zásahové úrovne sa udávajú v odvrátiteľnej efektívnej dávke alebo odvrátiteľnej ekvivalentnej dávke. Odvodené zásahové úrovne sa udávajú spravidla v priamo merateľných veličinách, pri prekročení ktorých sa predpokladá prekročenie zásahovej úrovne.

Pre jednotlivé činnosti vedúce k ožiareniu alebo pre zdroje ionizujúceho žiarenia a pre jednotlivé havarijné situácie sa ustanovujú optimalizované zásahové úrovne na základe

špecifických údajov charakterizujúcich osídlenie, infraštruktúru v okolí zdroja ionizujúceho

žiarenia a ďalších lokálnych podmienok, ktoré ovplyvňujú očakávané kolektívne efektívne dávky, a predovšetkým uskutočniteľnosť vykonania zásahu, ktorými sú najmä:

• prítomnosť špecifických skupín obyvateľstva v nemocniciach, zariadeniach sociálnych služieb alebo vo väzniciach,

• dopravná situácia, infraštruktúra,

• hustota obyvateľstva,

• blízkosť veľkej sídelnej jednotky.

Optimalizované zásahové úrovne pre jednotlivé činnosti vedúce k ožiareniu alebo zdroje ionizujúceho žiarenia a jednotlivé havarijné situácie sa uvádzajú v havarijných plánoch

Pri rozhodovaní o prijatí ochranných opatrení pri vzniku radiačného ohrozenia je potrebné najmä zvážiť skutočnosť, či sa aktuálna situácia nelíši od podmienok uplatnených pri ustanovení zásahových úrovní. Pri súčasnom výskyte radiačnej nehody alebo radiačnej havárie a inej udalosti, ako je únik chemických látok alebo živelná pohroma, treba zvážiť prínos a účinnosť zavedenia opatrenia vo vzťahu ku škodám spôsobeným inými haváriami alebo pohromami.

Zásah pri pretrvávajúcom ožiarení

Pretrvávajúce ožiarenie sa reguluje v tých prípadoch, keď by bez zmeny stavu v dôsledku dlhodobého ožiarenia mohlo prísť k významnému zvýšeniu zdravotnej ujmy, a to priamym ožiarením alebo nepriamo kontaminovaným ovzduším, kontaminovanou vodou alebo kontaminovanými zložkami potravinového reťazca.

Ak sa zistí, že následkom radiačných havárií alebo minulých činností vedúcich k ožiareniu, alebo iných činností sú jednotlivci z obyvateľov pretrvávajúco vystavení pôsobeniu ionizujúceho žiarenia, tak sa primerane k súvisiacemu riziku ožiarenia zabezpečí:

• vymedzenie a označenie dotknutej oblasti,

• monitorovanie radiačnej záťaže,

• vykonanie zásahu s ohľadom na konkrétnu situáciu,

• prijatie vhodných regulačných opatrení vo vymedzenej oblasti.

Pri pretrvávajúcom ožiarení sa zásah vykonáva, ak je príkon absorbovanej dávky v orgáne alebo tkanive na úrovni, ktorá môže spôsobiť vážnu zdravotnú ujmu. Hodnoty zásahových

úrovní príkonov absorbovanej dávky pre pretrvávajúce ožiarenie sú uvedené v prílohe č. 10 Nariadenia, v tabuľke č. 2.

Vykonanie zásahu sa musí zvážiť, ak odvrátiteľná dávka je v rozpätí smerných hodnôt 5 až 10 mSv. Vzťahuje sa na priemernú efektívnu dávku jednotlivca z kritickej skupiny za rok. Ak je odvrátiteľná efektívna dávka väčšia ako 5 mSv za rok, vykonanie zásahu sa posudzuje v súlade s princípom optimalizácie s ohľadom na jeho rozsah, uskutočniteľnosť, náklady a jeho prípadné dôsledky. Ak je odvrátiteľná efektívna dávka väčšia ako 10 mSv za rok, zásah sa uskutoční takmer vždy.

Najvyššie prípustné hodnoty rádioaktívnej kontaminácie potravín a krmiva po radiačnej havárii a požiadavky na reguláciu spotreby sú uvedené v prílohe č. 10 Nariadenia v tabuľkách č. 5 až 8.

Ožiarenie osôb podieľajúcich sa na záchranných prácach

V prípade záchranných prác pri radiačných nehodách alebo radiačných haváriách, ktoré sú priamo spojené so záchranou ľudských životov, významných materiálnych alebo kultúrnych hodnôt alebo so zabránením rozvoja radiačnej havárie s možnými závažnými spoločenskými a hospodárskymi dôsledkami, sa práce plánujú a vykonávajú tak, aby u osôb vykonávajúcich také činnosti kumulovaná efektívna dávka počas celého výkonu prác nepresiahla 500 mSv a kumulovaná ekvivalentná dávka v koži nepresiahla 5 000 mSv. Takéto ožiarenie sa môže pripustiť len výnimočne.

Záchranné práce môžu vykonávať len dobrovoľníci, ktorí boli preukázateľne informovaní o riziku spojenom s ich vykonávaním.

Záchranné práce a lokalizačné práce pri radiačnej nehode alebo radiačnej havárii sa plánujú a vykonávajú tak, aby u osôb, ktoré ich vykonávajú, kumulovaná efektívna dávka z týchto činností nebola vyššia ako 100 mSv a kumulované ekvivalentné dávky neboli vyššie ako dvojnásobok príslušného ročného limitu pracovníkov ožiarenia

Likvidačné práce po radiačnej nehode alebo havárii a činnosti spojené so zásahmi pri pretrvávajúcom ožiarení sa plánujú a vykonávajú tak, aby ožiarenie osôb, ktoré ich vykonávajú, nebolo vyššie ako limity ožiarenia pracovníkov. Počas prác sa musí zabezpečiť monitorovanie a zdravotný dohľad.

Osoby, ktoré sa podieľajú na záchranných prácach, lokalizačných prácach a na likvidačných prácach, sa musia preukázateľne informovať o rizikách spojených so zásahom

ZÁVER

Ionizujúce žiarenie existuje všade okolo nás, závisí len na druhu a intenzite, ktorou pôsobí na okolie a z toho vyplýva potreba ochrany zamestnancov, ale aj obyvateľstva Ionizujúce žiarenie môžeme zaradiť medzi fyzikálne faktory práce a pracovného prostredia. Vplyv ionizujúce žiarenia na zdravie zamestnancov závisí hlavne od dĺžky expozície a dávky ožiarenia. Zamestnávateľ má povinnosť vypracovať posudok o riziku, prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby a určiť opatrenia na odstránenie, zníženie alebo obmedzenie expozície zamestnancov ionizujúcemu žiareniu. Následne je prevádzkovateľ povinný vykonať opatrenia na zabezpečenie radiačnej ochrany primerané druhu a charakteru použitých zdrojov ionizujúceho žiarenia a veľkosti a charakteru rizík

POUŽITÁ LITERATÚRA

[1]. Hatina, T., Kordošová, M., Matulová, S., Perichtová, B., Škvarková, V. 2006. Terminologický slovník bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Inštitút pre výskum práce a rodiny. Bratislava. 352 s.

[2]. Smernica č. 2013/59/EURATOM, ktorou sa stanovujú základné bezpečnostné normy ochrany pred nebezpečenstvami vznikajúcim v dôsledku ionizujúceho žiarenia.

[3]. Nariadenie vlády SR č. 345/2006 Z. z. o základných bezpečnostných požiadavkách na ochranu zdravia pracovníkov a obyvateľov pred ionizujúcim žiarením

[4]. Nariadenie vlády SR č. 346/2006 Z. z. o požiadavkách na zabezpečenie radiačnej ochrany externých pracovníkov vystavených riziku ionizujúceho žiarenia počas ich činnosti v kontrolovanom pásme.

[5]. Nariadenie vlády SR č. 340/2006 Z. z. o ochrane zdravia osôb pred nepriaznivými účinkami ionizujúceho žiarenia pri lekárskom ožiarení.

[6]. Nariadenie vlády SR č. 348/2006 Z. z. o požiadavkách na zabezpečenie kontroly vysokoaktívnych žiaričov a opustených žiaričov.

[7]. Vyhláška MZ SR č. 545/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách na zabezpečenie radiačnej ochrany pri činnostiach vedúcich k ožiareniu a činnostiach dôležitých z hľadiska radiačnej ochrany.

KONTROLNÉ OTÁZKY

1. Aké druhy ionizujúceho žiarenia poznáme?

2. Ako sa členia limity ožiarenia ionizujúcim žiarením?

3. Popíšte kategórie a jednotlivé požiadavky na zatriedenie pracovníkov na účely monitorovania a zdravotného dohľadu pri práci s ionizujúcim žiarením.

4. Vysvetlite čo je to osobné monitorovanie a ako sa vykonáva.

5. Popíšte požiadavky na vykonávanie záchranných prác pri radiačnej nehode alebo radiačnej havárii.

11. POŽIADAVKY NA BEZPEČNOSŤ PRACOVÍSK S VÝSKYTOM CHEMICKÝCH FAKTOROV PRI PRÁCI

Cieľom kapitoly je oboznámiť sa s požiadavkami na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s výskytom chemických faktorov pri práci.

11.1. Bezpečnosť pracovísk s expozíciou chemickým faktorom pri práci Chemické faktory zahŕňajú organické aj anorganické zlúčeniny v čistom stave aj v zmesiach.

Chemické zlúčeniny v pracovnom prostredí vstupujú do organizmu najčastejšie dýchacími

cestami (vo forme plynov, pár alebo pevných či kvapalných aerosólov - dymu, prachu, hmly), ďalej pokožkou alebo požitím. Veľkosť expozície chemickým zlúčeninám sa zisťuje najčastejšie ich stanovením priamo v pracovnom ovzduší, ktoré zohľadňuje vstup inhalačnou cestou. Biologické monitorovanie (stanovenie východiskových látok alebo produktov ich premeny, obvykle v moči alebo krvi) zachytáva vstup do organizmu všetkými cestami.

V pracovnom ovzduší sa chemické látky vyskytujú buď vo forme tuhých a kvapalných aerosólov alebo vo forme plynnej.

Účinkom sa rozumie prejav interakcie látky s organizmom, biologická zmena vyvolaná

alebo súvisiaca s pôsobením škodliviny. Rozlišujú sa:

• miestne účinky chemických látok škodlivých zdraviu – účinky v mieste kontaktu chemickej škodliviny s tkanivom,

• celkové účinky chemických látok škodlivých zdraviu – látka pri vstupe do organizmu preniká do ostatných štruktúr a orgánov človeka.

11.2. Právny rámec ochrany pred expozíciou chemickým faktorom

Oblasť bezpečnosti pracovísk a ochrany zamestnancov pred rizikami súvisiacimi

s expozíciou chemickým faktorom pri práci v podmienkach Slovenskej republiky rieši najmä

Nariadenie vlády SR č. 355/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci v znení neskorších predpisov.

Okrem tohto nariadenia, ktoré je pre oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci kľúčové, je dôležité poznať i nasledovné predpisy týkajúce sa výroby, manipulácie a skladovania chemických látok:

• Zákon NR SR č. 67/2010 Z. z. o podmienkach uvedenia chemických látok a chemických

zmesí na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov

• Zákon NR SR č. 319/2013 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pre sprístupňovanie

biocídnych výrobkov na trh a ich používanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (biocídny zákon).

Už spomínané Nariadenie vlády SR č. 355/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci ustanovuje požiadavky na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci a na predchádzanie týmto rizikám; vzťahuje sa na všetky činnosti, pri ktorých zamestnanci sú alebo môžu byť pri práci exponovaní chemickým faktorom.

Na činnosti, pri ktorých zamestnanci sú alebo môžu byť pri práci exponovaní nebezpečným chemickým faktorom, karcinogénnym a mutagénnym faktorom, a na prepravu nebezpečných chemických faktorov sa ustanovenia tohto nariadenia vlády vzťahujú bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia osobitných predpisov.

Základné pojmy

Chemický faktor je chemický prvok alebo zlúčenina, ktoré môžu byť súčasťou zmesi, vyskytujú sa v prírodnom stave alebo sú vyrobené, použité alebo uvoľnené pri akejkoľvek činnosti vrátane vzniknutého odpadu bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú vyrobené zámerne alebo či sú alebo nie sú uvedené na trh.

Nebezpečný chemický faktor je:

• chemický faktor, ktorý spĺňa kritériá klasifikácie ako nebezpečná chemická látka alebo ako nebezpečná chemická zmes podľa osobitného predpisu (Nariadenie Komisie č. 618/2012 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí) bez ohľadu na to, či je alebo nie je tento faktor klasifikovaný podľa tohto predpisu,

• chemický faktor, ktorý nespĺňa kritériá klasifikácie ako nebezpečná chemická látka alebo nebezpečná chemická zmes podľa osobitného predpisu, ale ktorý môže pre svoje fyzikálno-chemické, chemické alebo toxikologické vlastnosti a spôsob použitia alebo výskytu na pracovisku predstavovať riziko pre zdravie a bezpečnosť zamestnancov, vrátane chemického faktora, pre ktorý sa ustanovuje najvyššie prípustný expozičný limit.

Činnosť súvisiaca s chemickými faktormi je práca, pri ktorej sa používajú alebo sa majú používať chemické faktory pri akomkoľvek postupe, vrátane výroby, manipulácie, skladovania, prepravy, zneškodňovania, úpravy, obchodovania a iného zaobchádzania alebo ktoré vznikajú pri takejto činnosti.

Najvyššie prípustný expozičný limit je najvyššie prípustná hodnota časovo váženého priemeru koncentrácie chemického faktora vo vzduchu dýchacej zóny zamestnanca vo vzťahu k určenému referenčnému času.

Biologická medzná hodnota je limitná hodnota koncentrácie príslušného chemického faktora, jeho metabolitu alebo indikátora účinku v príslušnom biologickom materiáli.

Zdravotný dohľad je individuálne hodnotenie zdravotného stavu zamestnanca vo vzťahu k jeho expozícii špecifickému chemickému faktoru pri práci.

Nebezpečnosť je prirodzená vnútorná vlastnosť chemického faktora, ktorá môže spôsobiť poškodenie zdravia.

Riziko je pravdepodobnosť vzniku poškodenia zdravia v prípade použitia chemických faktorov alebo v prípade expozície zamestnancov chemickým faktorom pri práci.

Najvyššie prípustné expozičné limity a biologické medzné hodnoty

Najvyššie prípustné expozičné limity sú uvedené v prílohe č. 1 Nariadenia. Biologické medzné hodnoty sú uvedené v prílohe č. 2 Nariadenia.

11.3. Posudzovanie rizík z expozície chemickým faktorom Zamestnávateľ je povinný zisťovať prítomnosť nebezpečných chemických faktorov na pracovisku, a ak sú prítomné:

• posúdiť akékoľvek riziko vyplývajúce z týchto faktorov,

• vyžiadať si dodatočné informácie o bezpečnosti a ochrane zdravia potrebné na posúdenie akéhokoľvek rizika uvedené v karte bezpečnostných údajov a jej rozšírenej forme od dodávateľov alebo z iných dostupných zdrojov; tieto informácie musia obsahovať špecifické posúdenie týkajúce sa rizika pre užívateľov podľa osobitného predpisu.

Posúdenie rizika zahŕňa:

• identifikáciu nebezpečných vlastností chemických faktorov s uvedením fyzikálnych, fyzikálno-chemických, toxikologických a ďalších významných vlastností chemických faktorov z hľadiska bezpečnosti a zdravia poskytovanú dodávateľom podľa osobitného predpisu,

• úroveň, druh a trvanie expozície chemickým faktorom,

• podmienky práce súvisiace s chemickými faktormi vrátane ich množstva,

• najvyššie prípustné expozičné limity alebo biologické medzné hodnoty a ich dodržanie,

• závery z vykonaného zdravotného dohľadu, ak sú dostupné,

• charakterizáciu rizika pre zamestnancov s prihliadnutím na osobitné skupiny zamestnancov, vrátane uvedenia pracovných činností, ktoré predstavujú zvýšené riziko pre zamestnancov,

• plán riadenia rizika s uvedením účinnosti vykonaných alebo zamýšľaných preventívnych a ochranných opatrení.

Na základe posúdenia rizika je zamestnávateľ povinný vypracovať posudok o riziku Podľa miery rizika posudok o riziku môže obsahovať zdôvodnenie zamestnávateľa, že charakter a rozsah rizika týkajúceho sa chemických faktorov si nevyžadujú ďalšie podrobnejšie posúdenie. Posúdenie rizika sa musí aktualizovať pri každej zmene, ktorá môže ovplyvniť riziko, alebo ak závery zdravotného dohľadu preukážu, že je to potrebné.

Do posudzovania rizika sa musia zahrnúť aj činnosti, najmä údržba a opravy, pri ktorých napriek vykonaniu technických opatrení možno predvídať významnú expozíciu alebo ktoré môžu mať za následok škodlivé účinky na zdravie alebo vplyv na bezpečnosť.

Pri činnostiach súvisiacich s expozíciou viacerým nebezpečným chemickým faktorom sa riziko musí posúdiť na základe rizika, ktoré predstavuje kombinácia všetkých týchto faktorov.

Ak výsledky posúdenia rizika preukážu riziko, zamestnávateľ je povinný vykonať potrebné opatrenia a zabezpečiť zdravotný dohľad.

Plnenie týchto povinností sa nevyžaduje, ak výsledky posúdenia rizika preukážu, že vzhľadom na množstvo nebezpečných chemických faktorov na pracovisku je len malé riziko vyplývajúce z týchto faktorov, pričom dodržiavanie všeobecných zásad prevencie rizika je dostatočné na zníženie tohto rizika.

Ak ide o novú činnosť súvisiacu s nebezpečnými chemickými faktormi, práca sa môže začať až po posúdení rizika vyplývajúceho z tejto činnosti.

Všeobecné zásady prevencie rizika

Zamestnávateľ je povinný pri činnosti súvisiacej s nebezpečnými chemickými faktormi okrem všeobecných zásad prevencie vylúčiť riziko alebo ho znížiť na najnižšiu možnú mieru:

• vhodným usporiadaním pracoviska,

• používaním vhodných pracovných prostriedkov pri práci s nebezpečnými chemickými faktormi a postupmi údržby a opráv, ktoré zabezpečia ochranu zdravia zamestnancov na pracovisku,

• znížením počtu zamestnancov, ktorí sú alebo môžu byť exponovaní nebezpečným chemickým faktorom na najnižšiu možnú mieru,

• obmedzením dĺžky a intenzity expozície zamestnancov nebezpečným chemickým faktorom na najnižšiu možnú mieru,

• primeranými hygienickými opatreniami,

• znížením množstva nebezpečných chemických faktorov na pracovisku na množstvo nevyhnutne potrebné pre daný druh práce,

• vhodnými pracovnými postupmi, v ktorých sú zahrnuté opatrenia na bezpečnú manipuláciu, skladovanie a prepravu nebezpečných chemických faktorov a odpadu obsahujúceho takéto chemické faktory na pracovisku, ktoré sú popísané najmä v karte bezpečnostných údajov a jej rozšírenej forme.

11.4. Opatrenia na odstránenie alebo zníženie expozície chemickým faktorom

Zamestnávateľ je povinný vylúčiť riziko nahradením nebezpečných chemických faktorov takými chemickými faktormi alebo postupmi, ktoré v podmienkach použitia nie sú nebezpečné alebo sú menej nebezpečné pre zdravie a bezpečnosť zamestnancov

Ak povaha činnosti neumožňuje vylúčiť riziko, zamestnávateľ je povinný na základe posúdenia rizika zabezpečiť zníženie rizika na najnižšiu možnú mieru vykonaním ďalších ochranných a preventívnych opatrení. Tieto opatrenia musia zahŕňať v poradí dôležitosti:

• vhodné pracovné postupy, technické systémy riadenia a používanie primeraných pracovných prostriedkov a materiálov na vylúčenie alebo minimalizovanie uvoľňovania nebezpečných chemických faktorov do pracovného prostredia,

• uplatňovanie kolektívnych ochranných opatrení pri zdroji rizika, ako je odsávanie a uplatňovanie primeraných organizačných opatrení,

• uplatňovanie individuálnych ochranných opatrení vrátane účinných osobných ochranných pracovných prostriedkov, ak expozícii nemožno predísť iným spôsobom,

• zaradenie zamestnancov na výkon riadiacej práce alebo samostatnej práce, ak získali odbornú spôsobilosť na prácu s veľmi toxickými látkami a zmesami a toxickými látkami a zmesami, ktoré sú zaradené do triedy nebezpečenstva:

o akútna toxicita kategórie 1 a kategórie 2 s výstražnými upozorneniami H300, H310, H330,

o akútna toxicita kategórie 3 s výstražnými upozorneniami H301, H311, H331,

o toxicita pre špecifický cieľový orgán po jednorazovej expozícii kategórie

1 s výstražným upozornením H370,

o toxicita pre špecifický cieľový orgán po opakovanej expozícii kategórie

1 s výstražným upozornením H372.

Vymedzenie odbornej spôsobilosti na prácu s veľmi toxickými látkami a zmesami a toxickými látkami a zmesami sa vzťahuje aj na fyzickú osobu – podnikateľa, ktorý vykonáva prácu samostatne.

Súčasťou opatrení je zdravotný dohľad, ktorý zamestnávateľ zabezpečí pre zamestnancov s prihliadnutím na povahu rizika.

Ak zamestnávateľ nepreukáže inými spôsobmi posúdenia rizika splnenie primeraných ochranných a preventívnych opatrení, je povinný vykonávať pravidelne a pri každej zmene pracovných podmienok, ktorá môže ovplyvniť expozíciu zamestnancov, meranie chemických faktorov, ak môžu predstavovať riziko pre zamestnancov, najmä vo vzťahu k najvyššie prípustným expozičným limitom.

Výsledky merania chemických faktorov je zamestnávateľ povinný zohľadniť pri posudzovaní rizika a plnení povinností vyplývajúcich z výsledkov posudzovania rizika. Pri prekročení najvyššie prípustného expozičného limitu je zamestnávateľ povinný bezodkladne vykonať preventívne a ochranné opatrenia na zníženie rizika.

Na základe celkového posúdenia rizík a všeobecných zásad prevencie rizika je zamestnávateľ povinný vykonať technické a organizačné opatrenia primerané povahe činnosti vrátane skladovania, manipulácie a oddelenia navzájom reagujúcich chemických faktorov a zabezpečiť ochranu zamestnancov pred nebezpečenstvami vyplývajúcimi z ich fyzikálno-chemických vlastností, najmä:

• zabrániť vzniku nebezpečných koncentrácií horľavých faktorov alebo nebezpečného množstva chemicky nestálych faktorov na pracovisku alebo vtedy, ak to charakter práce neumožňuje,

• vylúčiť na pracovisku zdroje vznietenia, ktoré by mohli spôsobiť požiar alebo výbuch, alebo nepriaznivé podmienky, ktoré by mohli zapríčiniť, že chemicky nestále faktory alebo ich zmesi vyvolajú škodlivé fyzikálne účinky,

• zmierniť škodlivé účinky na bezpečnosť a zdravie zamestnancov v prípade požiaru alebo výbuchu spôsobeného vznietením horľavých látok alebo zmierniť škodlivé fyzikálne

účinky vyvolané chemicky nestálymi látkami alebo zmesami látok.

Pracovné prostriedky a ochranné systémy na pracovisku s nebezpečenstvom výbuchu musia spĺňať požiadavky ustanovené osobitnými predpismi. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť dostatočnú kontrolu pracoviska, vybavenia a strojného zariadenia, opatrení na zabránenie výbuchu a systému záchranných prác.

11.4.1. Opatrenia pri haváriách a mimoriadnych udalostiach Zamestnávateľ je povinný vypracovať na ochranu zdravia a bezpečnosti zamestnancov havarijný plán na vykonanie primeraných opatrení pre prípad vzniku havárie a mimoriadnej udalosti bez toho, aby boli dotknuté všeobecné povinnosti ustanovené osobitným predpisom. Tieto opatrenia zahŕňajú odborný výcvik opakovaný v pravidelných intervaloch a zabezpečenie primeraného vybavenia prvej pomoci.

V prípade vzniku udalosti je zamestnávateľ povinný bezodkladne vykonať opatrenia na zmiernenie jej následkov, o týchto opatreniach informovať zamestnancov a bezodkladne vykonať primerané nápravné opatrenia.

V zasiahnutom priestore môžu dočasne pracovať iba tí zamestnanci, ktorí sú určení na vykonanie opráv a inej nevyhnutnej práce. Takýmto zamestnancom je zamestnávateľ povinný poskytnúť primerané osobné ochranné pracovné prostriedky na ochranu dýchacích orgánov a na ochranu celého tela, ktoré musia používať až do odstránenia príčin a následkov udalosti.

Zamestnávateľ bez toho, aby boli dotknuté povinnosti ustanovené osobitným predpisom, je povinný vykonať opatrenia na zabezpečenie varovných a iných komunikačných systémov potrebných na signalizovanie zvýšeného rizika, aby bolo možné bezodkladne začať odstraňovať následky udalosti, poskytovať pomoc a začať záchranné práce a únikové práce, ak sú potrebné.

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť dostupnosť informácií o opatreniach pre prípad udalosti; prístup k týmto informáciám musia mať vnútorné aj vonkajšie havarijné a záchranné služby.

Tieto informácie musia obsahovať:

• včasné upozornenie na príslušné nebezpečenstvá pri práci, spôsob identifikácie nebezpečenstva, preventívne opatrenia a postupy, aby záchranné služby mohli pripraviť vlastné postupy a preventívne opatrenia,

• všetky dostupné informácie týkajúce sa špecifických nebezpečenstiev, ktoré vznikli alebo môžu vzniknúť v čase udalosti, a informácie o pripravených postupoch.

11.4.2. Špecifické ochranné a preventívne opatrenia pri skladovaní veľmi toxických látok a zmesí a toxických látok a zmesí

Miestnosť, v ktorej sa skladujú toxické látky a zmesi alebo veľmi toxické látky a zmesi, musí byť uzamknutá, zabezpečená proti vlámaniu a nesmú sa v nej skladovať:

• humánne lieky, veterinárne lieky a liečivá,

• omamné látky, psychotropné látky a prípravky,

• potraviny,

• krmivá,

• výbušniny,

• horľavé látky.

Veľmi toxické látky a zmesi možno skladovať v jednej miestnosti s inými látkami a zmesami, ktoré nie sú toxické, okrem vyššie uvedených látok, len za predpokladu, že sú uložené v uzamknutej schránke určenej výhradne na skladovanie veľmi toxických látok a zmesí. S toxickými látkami a zmesami sa môžu veľmi toxické látky a zmesi skladovať v jednej miestnosti, prípadne v jednej schránke, ak sú uložené oddelene a je vylúčené ich vzájomné škodlivé pôsobenie alebo zámena, ak taký spôsob skladovania schválil príslušný úrad verejného zdravotníctva.

Toxické látky a zmesi možno skladovať v jednej miestnosti, prípadne v jednej schránke s látkami alebo zmesami, ktoré nie sú toxické, okrem vyššie uvedených látok, ak sú uložené oddelene a je vylúčené ich vzájomné škodlivé pôsobenie alebo zámena.

Toxické látky a zmesi a veľmi toxické látky a zmesi umiestnené v cisternách, v obdobných veľkokapacitných kontajneroch alebo v obaloch možno skladovať v uzavretých priestoroch zabezpečených proti nepriaznivým klimatickým podmienkam, proti škodlivému pôsobeniu týchto látok a zmesí na okolie a proti vniknutiu nepovolaných osôb do týchto priestorov.

Veľmi toxické látky a zmesi možno vydávať zo skladu len na žiadanku podpísanú zamestnancom, ktorý riadi práce s veľmi toxickými látkami a zmesami. Nepoužité veľmi toxické látky a zmesi sa musia po ukončení pracovnej zmeny vrátiť do skladu. Množstvo veľmi toxických látok a zmesí sa musí evidovať spôsobom, ktorý zaručí spoľahlivú evidenciu záznamov o každom príjme a výdaji týchto látok a zmesí.

11.4.3. Zákaz niektorých činností s vybranými chemickými faktormi

Na predchádzanie riziku zamestnancov z expozície vybraným chemickým faktorom a z pracovných činností súvisiacich s takýmito faktormi je zakázaná výroba a používanie vybraných chemických faktorov na účely uvedené v prílohe č. 3 tohto Nariadenia.

Výnimku z tohto ustanovenia môže povoliť príslušný orgán verejného zdravotníctva na základe žiadosti zamestnávateľa, ak ide o:

• použitie výhradne na účely vedeckého výskumu a testovania vrátane analýz,

• činnosti zamerané na vylúčenie chemických faktorov prítomných vo forme vedľajších produktov alebo odpadových produktov,

• výrobu vybraných chemických faktorov ako medziproduktu a na takéto použitie.

Výroba a použitie chemických faktorov ako medziproduktov sa musí uskutočniť v samostatnom uzatvorenom systéme, z ktorého možno takéto chemické faktory odoberať iba v miere nevyhnutnej na monitorovanie výrobného procesu alebo na údržbu tohto systému.

Žiadosť o výnimku obsahuje:

• odôvodnenie žiadosti,

• množstvo chemického faktora, ktorý sa ročne použije,

• opis navrhovaných pracovných činností, pracovných postupov, pracovných procesov alebo chemických reakcií,

• predpokladaný počet zamestnancov pri výkone tejto činnosti,

• návrh preventívnych opatrení na ochranu zdravia a bezpečnosti zamestnancov,

• prijaté technické a organizačné opatrenia na predchádzanie expozícii zamestnancov vybraným chemickým faktorom.

Informovanie zamestnancov

Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancom a zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci:

• údaje získané z posúdenia rizík a ďalšie informácie vždy vtedy, ak nastali na pracovisku zmeny, ktoré vedú k zmene týchto údajov,

• informácie o:

o kolektívnych preventívnych opatreniach vykonaných alebo navrhnutých na predchádzanie expozícii alebo zníženie expozície chemickým faktorom,

o individuálnych opatreniach vrátane osobných ochranných pracovných prostriedkov, ktoré musia používať,

o opatreniach v prípade nepredvídanej udalosti,

o výsledkoch meraní nebezpečných chemických faktorov v pracovnom ovzduší

a v biologickom materiáli vo vzťahu k najvyššie prípustným expozičným limitom a biologickým medzným hodnotám,

o výskyte chorôb z povolania na pracovisku a ich príčinách,

o možnostiach zabezpečenia zdravotného dohľadu,

o určených postupoch práce a spôsoboch správania sa, ktoré musia zamestnanci dodržiavať v záujme vlastnej bezpečnosti a bezpečnosti iných zamestnancov na pracovisku,

• prístup ku kartám bezpečnostných údajov, ktoré poskytuje dodávateľ chemických látok alebo zmesí podľa osobitného predpisu,

• prístup k záznamom o expozícii.

Tieto informácie je zamestnávateľ povinný poskytovať primerane k výsledku posúdenia rizík a s prihliadnutím na vykonávanú prácu individuálne formou inštruktáží, poučení a pokynov; kolektívne formou oboznámení, kurzov a praktického výcviku.

Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancom informácie pred začiatkom práce súvisiacej s nebezpečnými chemickými faktormi a opakovane s prihliadnutím na meniace sa podmienky, a to najmenej jedenkrát ročne

Ak prepravné obaly a potrubia s nebezpečnými chemickými faktormi používané na pracovisku nie sú označené v súlade s osobitnými predpismi, zamestnávateľ je povinný zabezpečiť ich označenie tak, aby bol jednoznačne identifikovateľný ich obsah vrátane charakteru obsahu a s ním spojeným nebezpečenstvom.

Zdravotný dohľad

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť zdravotný dohľad pre zamestnancov pri práci, pri ktorej dochádza k expozícii chemickým faktorom, ak na základe posúdenia rizík zistí riziko pre ich zdravie; súčasťou zdravotného dohľadu sú lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci.

Zdravotný dohľad sa musí zabezpečiť pred expozíciou a v pravidelných intervaloch počas expozície tak, aby bolo možné jeho výsledky zohľadniť pri uplatňovaní ochranných a preventívnych opatrení.

Zdravotný dohľad je primeraný, ak:

• expozíciu zamestnanca nebezpečnému chemickému faktoru možno dať do príčinnej súvislosti so zisteným ochorením alebo škodlivým účinkom na zdravie,

• je pravdepodobné, že ochorenie alebo škodlivý účinok na zdravie sa môže vyskytnúť za určitých pracovných podmienok,

• vyšetrovacia technika predstavuje malé riziko pre zamestnancov,

• existujú štandardné vyšetrovacie metódy na zisťovanie príznakov ochorení alebo škodlivých účinkov na zdravie.

Ak ide o prácu s nebezpečnými chemickými faktormi, pre ktoré je ustanovená záväzná biologická medzná hodnota, zdravotný dohľad sa musí vykonať v súlade s požiadavkami uvedenými v prílohe č. 2 Nariadenia. Zamestnávateľ je povinný o tejto požiadavke informovať zamestnancov pred ich zaradením na prácu spojenú s expozíciou takýmto nebezpečným chemickým faktorom.

Každý zamestnanec, u ktorého sa vykonáva zdravotný dohľad, musí mať založený a aktualizovaný osobný zdravotný záznam a záznam o expozícii. Zdravotné záznamy a záznamy o expozícii musia obsahovať súhrn výsledkov vykonanej lekárskej preventívnej prehliadky, všetkých reprezentatívnych údajov o expozícii, biologického monitorovania a skutočností dôležitých na posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu.

Zdravotné záznamy a záznamy o expozícii sa musia viesť a uchovávať 20 rokov od skončenia práce v riziku expozície nebezpečným chemickým faktorom. Údaje z týchto záznamov sa musia sprístupňovať na požiadanie príslušnému orgánu verejného zdravotníctva.

Po ukončení činnosti je zamestnávateľ povinný zdravotné záznamy a záznamy o expozícii odovzdať príslušnému orgánu verejného zdravotníctva.

Ak sa na základe zdravotného dohľadu zistí u zamestnanca ochorenie alebo škodlivé zdravotné účinky, ktoré lekár vykonávajúci zdravotný dohľad považuje za následok expozície nebezpečnému chemickému faktoru, alebo ak sa zistí prekročenie záväznej biologickej medznej hodnoty, lekár vykonávajúci zdravotný dohľad musí zamestnanca informovať o výsledkoch vrátane odporúčania týkajúceho sa zdravotného dohľadu, ktorému by sa mal zamestnanec podrobiť po skončení práce v riziku expozície nebezpečnému chemickému faktoru.

Na základe zistenia je zamestnávateľ povinný:

• vykonať revíziu posúdenia rizika,

• vykonať revíziu prijatých opatrení s cieľom vylúčiť alebo znížiť riziká,

• zohľadniť odporúčanie lekára vykonávajúceho zdravotný dohľad alebo príslušného orgánu verejného zdravotníctva pri uplatňovaní akýchkoľvek ochranných a preventívnych opatrení vrátane možnosti preložiť zamestnanca na inú prácu, pri ktorej nie je riziko ďalšej expozície,

• zabezpečiť zdravotný dohľad u všetkých zamestnancov, ktorí boli podobne exponovaní.

Lekár vykonávajúci zdravotný dohľad môže navrhnúť, aby sa exponovaní zamestnanci podrobili lekárskej preventívnej prehliadke vo vzťahu k práci, ak ju už nenariadil príslušný orgán verejného zdravotníctva.

Prevádzkový poriadok

Zamestnávateľ vypracuje prevádzkový poriadok pre pracovné činnosti s nebezpečnými chemickými faktormi, ktorý podlieha schvaľovaniu podľa osobitného predpisu a ktorý obsahuje:

• posudok o riziku,

• údaje o umiestnení zariadenia alebo pracoviska, na ktorom sa vyskytujú nebezpečné chemické faktory,

• bezpečné pracovné a technologické postupy a pracovné prostriedky pre jednotlivé pracovné činnosti vrátane postupov údržby, bezpečnej manipulácie, skladovania a prepravy v rámci pracoviska a zneškodňovania odpadov s obsahom nebezpečných chemických faktorov,

• ochranné a preventívne opatrenia na vylúčenie alebo zníženie rizika vrátane technických kontrolných systémov na zabránenie úniku nebezpečných chemických faktorov, ich vznieteniu alebo výbuchu,

• havarijný plán,

• pokyny a vybavenie pre prvú pomoc,

• spôsob a frekvenciu oboznámení zamestnancov.

ZÁVER

Chemické faktory (organické a anorganické zlúčeniny), ktoré sa nachádzajú takmer

v každom pracovnom prostredí, vstupujú do organizmu rôznymi spôsobmi (dýchacie cesty, pokožka a požitie) a z toho vyplýva potreba ochrany zamestnancov. Vplyv chemických faktorov na zdravie zamestnancov závisí hlavne od chemickej látky a dĺžky expozície.

Zamestnávateľ má povinnosť vypracovať posudok o riziku, prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby a určiť opatrenia na odstránenie, zníženie alebo obmedzenie expozície

zamestnancov chemickým faktorom. Ďalej je prevádzkovateľ povinný vykonať opatrenia na zabezpečenie ochrany pred pôsobením chemického faktora na zdravie zamestnanca.

POUŽITÁ LITERATÚRA

[1]. Hatina, T., Kordošová, M., Matulová, S., Perichtová, B., Škvarková, V. 2006. Terminologický slovník bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Inštitút pre výskum práce a rodiny. Bratislava. 352 s.

[2]. Nariadenie vlády SR č. 355/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci, v znení neskorších predpisov.

[3]. Zákon NR SR č. 67/2010 Z. z. o podmienkach uvedenia chemických látok a chemických zmesí na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov.

[4]. Zákon NR SR č. 319/2013 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pre sprístupňovanie biocídnych výrobkov na trh a ich používanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

[5]. Nariadenie Komisie (EÚ) č. 618/2012 z 10. júla 2012 , ktorým sa na účely prispôsobenia technickému a vedeckému pokroku mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí. [6]. Znalostní systém prevence rizík v BOZP. Rizikové faktory. Chemické faktory. 2022. Dostupné na internete: https://zsbozp.vubp.cz/chemicke-faktory

KONTROLNÉ OTÁZKY

1. Ktoré právne predpisy pojednávajú o chemických faktoroch v pracovnom prostredí?

2. Popíšte posudzovanie rizík z expozície chemickým faktorom, resp. nebezpečným chemickým faktorom na pracovisku.

3. Aké opatrenia na odstránenie alebo zníženie expozície chemickým faktorom poznáte?

4. Uveďte čo sa nesmie skladovať v miestnosti, v ktorej sa skladujú toxické látky a zmesi alebo veľmi toxické látky a zmesi.

5. Akým spôsobom sa realizuje zdravotný dohľad pri expozícii chemickým faktorom?

12. POŽIADAVKY NA BEZPEČNOSŤ PRACOVÍSK

S VÝSKYTOM KARCINOGÉNNYCH A MUTAGÉNNYCH FAKTOROV PRI PRÁCI

Cieľom kapitoly je oboznámiť sa s požiadavkami na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s výskytom karcinogénnych a mutagénnych faktorov pri práci.

12.1. Bezpečnosť pracovísk s expozíciou karcinogénnym a mutagén

nym faktorom

Medzi chemické látky poškodzujúcich zdravie, ktorých účinok sa prejavuje po dlhej dobe expozície, resp. po jej skončení môžeme zaradiť karcinogény (látky, ktoré môžu vyvolať

zhubné bujnenie tkanív), mutagény (látky schopné vyvolať trvalú zmenu v množstve alebo štruktúre genetického materiálu bunky), teratogény (látky pôsobiace nepriaznivo na reprodukciu a vývoj) a alergény (škodliviny, ktoré zvyšujú aktivitu organizmu zmenou imunitnej odpovede). V rámci lekárskeho výskumu bol v priebehu rokov identifikovaný rastúci zoznam nebezpečných látok a priemyselných procesov, o ktorých sa predpokladá, že spôsobujú u ľudí poškodenie zdravia. Keďže zoznam známych karcinogénov sa stále rozrastá, najlepšie je predpokladať, že všetky chemické látky sú potenciálne nebezpečné, a je potrebné manipulovať so všetkými s rovnakým rešpektom.

Zamestnanci majú právo na vysokú úroveň ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, ktorá zahŕňa aj ochranu pred expozíciou karcinogénom, mutagénom a reprodukčne toxickým látkam na pracovisku. Podľa najnovších vedeckých dôkazov môžu byť reprodukčne toxické látky príčinou nepriaznivých účinkov na pohlavné funkcie a plodnosť dospelých mužov a žien, ako aj na vývoj potomstva. Reprodukčne toxické látky, podobne ako karcinogény alebo mutagény, patria medzi látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy a môžu mať vážne a nezvratné účinky na zdravie pracovníkov. Reprodukčne toxické látky by sa preto mali regulovať aj smernicou

2004/37/ES s cieľom zlepšiť súlad aj s ďalšími nariadením Európskeho parlamentu. Na ochranu pracovníkov pred expozíciou niektorým karcinogénom, mutagénom alebo reprodukčne toxickým látkam je v osobitných prípadoch potrebné stanoviť biologické medzné hodnoty.

12.2. Právny rámec ochrany pred expozíciou karcinogénnym a mutagénnym faktorom

Požiadavky na ochranu zdravia a bezpečnosti zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénnym alebo mutagénnym faktorom pri práci a na predchádzanie týmto

rizikám; vzťahuje sa na všetky činnosti, pri ktorých zamestnanci sú alebo môžu byť pri práci

exponovaní karcinogénnym alebo mutagénnym faktorom, ustanovuje Nariadenie vlády SR

č. 356/2006 Z. z. o ochrane zdravia zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénnym a mutagénnym faktorom pri práci, v znení neskorších predpisov.

Toto nariadenie vlády sa nevzťahuje na zamestnancov, ktorí sú pri práci exponovaní len ionizujúcemu žiareniu.

Na expozíciu azbestu sa ustanovenia tohto nariadenia vzťahujú, ak poskytujú väčší rozsah ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci.

Základné pojmy

Karcinogénny faktor je:

• látka alebo zmes, ktorá spĺňa kritériá klasifikácie ako karcinogén kategórie 1A alebo

kategórie 1B podľa osobitného predpisu,

• látka, zmes alebo pracovný proces s rizikom chemickej karcinogenity uvedené v prílohe č. 1 Nariadenia alebo látka alebo zmes uvoľňovaná v pracovných procesoch uvedených v prílohe č. 1 Nariadenia.

Mutagénny faktor je látka alebo zmes, ktoré spĺňajú kritériá klasifikácie ako mutagén zárodočných buniek kategórie 1A alebo kategórie 1B podľa osobitného predpisu.

Technická smerná hodnota znamená hodnotu časovo váženého priemeru koncentrácie karcinogénneho alebo mutagénneho faktora v ovzduší dýchacej zóny zamestnanca vo vzťahu k definovanému referenčnému času a je stanovená pre karcinogénne a mutagénne faktory kategórie 1A a kategórie 1B, pre ktoré nemôže byť stanovený najvyššie prípustný expozičný limit. Technické smerné hodnoty plynov, pár a aerosólov s karcinogénnymi alebo mutagénnymi účinkami v pracovnom ovzduší sú uvedené v prílohe č. 2 Nariadenia.

Expozičný ekvivalent vyjadruje vzťah medzi koncentráciou karcinogénneho alebo mutagénneho faktora v pracovnom ovzduší a koncentráciou karcinogénneho alebo mutagénneho faktora alebo ich metabolitov v biologickej vzorke, na základe ktorého možno hodnotiť záťaž organizmu výlučne pri expozícii vdychovaním. Expozičné ekvivalenty niektorých karcinogénnych a mutagénnych faktorov sú uvedené v prílohe č. 3 Nariadenia.

Technicky dosiahnuteľná úroveň je taká úroveň, kde prínos na ozdravenie pracovných podmienok čo i len minimálne prevyšuje náklady na obmedzenie vplyvu karcinogénnych alebo mutagénnych faktorov na zdravie zamestnancov.

12.3. Posudzovanie rizika z expozície karcinogénnym alebo mutagénnym faktorom

Zamestnávateľ je povinný posúdiť riziko pre zdravie a bezpečnosť zamestnancov pri každej činnosti, pri ktorej môže vzniknúť riziko expozície karcinogénnym faktorom (karcinogény) alebo mutagénnym faktorom (mutagény), vypracovať posudok o riziku a určiť preventívne a ochranné opatrenia

Zamestnávateľ zohľadní charakter, mieru a trvanie expozície zamestnancov karcinogénom alebo mutagénom, aby bolo možné posúdiť všetky riziká pre ich bezpečnosť a zdravie.

Posúdenie rizika sa musí vykonávať pravidelne a pri každej zmene podmienok, ktoré môžu ovplyvniť expozíciu zamestnancov karcinogénom alebo mutagénom. Zamestnávateľ musí predložiť na požiadanie príslušnému orgánu verejného zdravotníctva alebo orgánu inšpekcie práce informácie, ktoré sú podkladom tohto posúdenia.

Pri posudzovaní rizika sa prihliada na možné cesty vstupu karcinogénov alebo mutagénov do organizmu, najmä vstrebávaním cez kožu, a ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na zdravie a bezpečnosť zamestnancov.

S karcinogénmi alebo mutagénmi môžu pracovať len osoby zdravotne spôsobilé, ktoré dovŕšili 18 rokov veku. S karcinogénmi alebo mutagénmi nesmú pracovať tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiace ženy.

Karcinogény alebo mutagény sa nesmú používať pri výučbe v základných a stredných školách. Na vysokých školách a výskumných pracoviskách sa môžu používať na základe schválenia.

Obmedzenie používania a nahradenie karcinogénov alebo mutagénov

Zamestnávateľ obmedzí používanie karcinogénov alebo mutagénov na pracovisku, ak je to technicky možné, najmä ich nahradením látkami, zmesami alebo procesmi, ktoré nie sú nebezpečné alebo sú menej nebezpečné pre zdravie alebo bezpečnosť zamestnancov.

Zamestnávateľ na požiadanie predloží tieto údaje príslušnému orgánu verejného zdravotníctva alebo orgánu inšpekcie práce.

12.4. Opatrenia na zníženie expozície karcinogénom alebo mutagénom

Ak výsledky posúdenia rizika preukážu riziko pre zdravie alebo bezpečnosť zamestnancov, zamestnávateľ je povinný nahradiť karcinogény alebo mutagénny.

Ak toto nahradenie nie je technicky možné, zamestnávateľ zabezpečí ich výrobu a používanie v uzavretom systéme, ak je to technicky možné.

Ak použitie uzavretého systému nie je technicky možné, zamestnávateľ zníži expozíciu zamestnancov karcinogénom alebo mutagénom na najnižšiu technicky dosiahnuteľnú úroveň.

Expozícia zamestnanca karcinogénom alebo mutagénom nesmie prekročiť technické smerné hodnoty a expozičné ekvivalenty pre karcinogény alebo mutagény uvedené v prílohe č. 2 a č. 3 Nariadenia.

Zamestnávateľ je povinný s cieľom zníženia expozície zamestnancov karcinogénom alebo mutagénom na mieste výkonu práce zabezpečiť tieto ochranné opatrenia:

• obmedziť množstvo karcinogénov alebo mutagénov na pracovisku,

• obmedziť počet zamestnancov, ktorí sú alebo môžu byť exponovaní karcinogénom alebo mutagénom, na najnižšiu možnú mieru,

• upraviť pracovné procesy a technologické postupy tak, aby sa vylúčil alebo minimalizoval únik karcinogénov alebo mutagénov do pracovného prostredia,

• odstraňovať karcinogény alebo mutagény pri zdroji, vykonávať lokálne odsávanie alebo celkovú ventiláciu a všetky obdobné postupy primerané a zlučiteľné s ochranou zdravia a životného prostredia,

• používať vhodné postupy na meranie karcinogénov alebo mutagénov, najmä na včasné zistenie mimoriadnych expozícií pri nepredvídateľnej udalosti alebo havárii,

• používať vhodné pracovné postupy a metódy,

• zabezpečiť kolektívne ochranné opatrenia,

• zabezpečiť individuálne ochranné opatrenia, ak nie je možné iným spôsobom zabrániť expozícii zamestnancov karcinogénom alebo mutagénom,

• dodržiavať hygienické opatrenia na pracovisku, najmä pravidelné čistenie podláh, stien a iných povrchov účinnými postupmi,

• informovať zamestnancov,

• vymedziť oblasti nebezpečenstva, označiť ich bezpečnostnými a zdravotnými označeniami a používať vhodné výstražné a zákazové značky vrátane značky „zákaz fajčenia“ v priestoroch, v ktorých zamestnanci sú alebo môžu byť exponovaní karcinogénom alebo mutagénom,

• vypracovať plán ochrany zamestnancov pre nepredvídateľné udalosti alebo nehody, pri ktorých sú pravdepodobné mimoriadne vysoké hodnoty expozície zamestnancov karcinogénom alebo mutagénom,

• zabezpečiť prostriedky na bezpečné skladovanie, manipuláciu a prepravu karcinogénov alebo mutagénov, najmä používanie hermeticky uzatvárateľných, zreteľne a viditeľne označených zásobníkov, prepravných nádob a iných obalov,

• zabezpečiť pre zamestnancov prostriedky na bezpečný zber, zhromažďovanie a odstraňovanie odpadu vrátane používania hermetických, zreteľne a viditeľne označených kontajnerov.

12.4.1. Používania karcinogénov alebo mutagénov a náležitosti žiadosti o schválenie používania karcinogénov alebo mutagénov Činnosť spojená s výrobou, spracovaním, manipuláciou, skladovaním, prepravou a zneškodňovaním a iným používaním karcinogénov alebo mutagénov na pracovisku sa musí vopred schváliť rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva na základe žiadosti.

Žiadosť obsahuje:

• druh činnosti alebo výrobného procesu na pracovisku vrátane odôvodnenia použitia karcinogénov alebo mutagénov,

• množstvo používaných alebo vyrábaných látok alebo zmesí s obsahom karcinogénov alebo mutagénov za mesiac a za rok,

• počet exponovaných zamestnancov karcinogénom alebo mutagénom,

• prevádzkový poriadok,

• rozsah vykonaných preventívnych opatrení,

• druh používaných osobných ochranných pracovných prostriedkov,

• druh a mieru expozície zamestnancov karcinogénom alebo mutagénom podľa posúdenia rizika,

• informáciu o vykonanom nahradení karcinogénov alebo mutagénov menej nebezpečným faktorom alebo procesom,

• vymedzenie kontrolovaného pásma,

• spôsob likvidácie nepotrebných zásob, obalov, odpadov a nepoužiteľných osobných ochranných pracovných prostriedkov.

Na pracovisku, na ktorom sa činnosť už schválila, ale sa podstatne zmenili podmienky, ktoré ovplyvnili expozíciu zamestnancov karcinogénom alebo mutagénom, zamestnávateľ vykoná nové posúdenie rizika. Tieto zmeny uvedie v prevádzkovom poriadku. Zmeny prevádzkového poriadku podliehajú schváleniu.

Schválenie sa nevyžaduje, ak ide o zdravotnícke zariadenie, ktoré používa cytostatiká na liečebné účely. Týmto nie je dotknutá povinnosť vypracovať a predkladať na schválenie prevádzkový poriadok.

Nepredvídateľná expozícia Zamestnávateľ informuje zamestnancov o vzniku nepredvídateľnej udalosti alebo havárie, ktorá by mohla vyvolať mimoriadnu expozíciu zamestnancov karcinogénom alebo mutagénom.

Ak nie sú odstránené príčiny mimoriadnej expozície karcinogénom alebo mutagénom a situácia sa neupraví do normálneho stavu:

• majú do zasiahnutého priestoru povolený prístup len určení zamestnanci vykonávajúci opravy a iné nevyhnutné práce,

• zamestnávateľ poskytne určeným zamestnancom ochranný odev a osobné ochranné pracovné prostriedky na osobnú ochranu dýchacích ciest, ktoré musia použiť. Expozícia zamestnancov karcinogénom alebo mutagénom nemôže byť trvalá, musí byť obmedzená na nevyhnutný minimálny čas pre každého zamestnanca,

• zamestnanci bez ochranného vybavenia nesmú pracovať v zasiahnutom priestore.

Predvídateľná

expozícia

Pri určitých činnostiach, ako je údržba a opravy, pri ktorých možno predvídať významné zvýšenie expozície zamestnancov karcinogénom alebo mutagénom, aj za predpokladu vykonania všetkých dostupných technických preventívnych opatrení, zamestnávateľ vykoná po konzultácii so zamestnancami a ich zástupcami pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci ďalšie potrebné opatrenia na skrátenie trvania expozície na minimum a na zabezpečenie ochrany zdravia a bezpečnosti zamestnancov počas týchto činností; expozícia nemôže byť trvalá.

Pri týchto činnostiach zamestnávateľ poskytne zamestnancom ochranný odev a osobné ochranné pracovné prostriedky na osobnú ochranu dýchacích ciest, ktoré musia používať počas celého trvania mimoriadnej expozície karcinogénom alebo mutagénom.

Kontrolované pásmo

Kontrolované pásmo je vymedzený, zreteľne a viditeľne označený priestor pracoviska, kde sa vykonávajú vyššie uvedené činnosti alebo činnosti, ktoré na základe posúdenia rizika predstavujú riziko pre zdravie a bezpečnosť zamestnancov vyplývajúce z expozície karcinogénom alebo mutagénom. Do kontrolovaného pásma majú prístup len zamestnávateľom určení zamestnanci na účel plnenia pracovných úloh. O vymedzení kontrolovaného pásma rozhoduje na návrh zamestnávateľa orgán verejného zdravotníctva.

Individuálne ochranné opatrenia

Zamestnávateľ na svoje náklady zabezpečí pri všetkých činnostiach, pri ktorých je riziko kontaminácie karcinogénmi alebo mutagénmi:

• zákaz jedenia, pitia a fajčenia v pracovných priestoroch, kde je riziko kontaminácie karcinogénmi alebo mutagénmi,

• vhodné osobné ochranné pracovné prostriedky a ich používanie,

• oddelené odkladanie pracovných alebo ochranných odevov a civilného oblečenia,

• skladovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov na určenom mieste, kontrolu a čistenie pred každým použitím a po každom použití,

• opravu alebo výmenu poškodených osobných ochranných pracovných prostriedkov pred ďalším použitím,

• zodpovedajúce zariadenia na osobnú hygienu a oddychovú miestnosť.

Oboznámenie zamestnancov

Zamestnávateľ poskytuje zamestnancom a zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci oboznámenie, ktoré obsahuje informácie o:

• možných zdravotných rizikách spojených s používaním karcinogénov alebo mutagénov vrátane spolupôsobiaceho účinku fajčenia,

• opatreniach, ktoré je potrebné vykonať na predchádzanie expozícii karcinogénom alebo mutagénom,

• hygienických požiadavkách,

• používaní osobných ochranných pracovných prostriedkov,

• opatreniach v prípade nehôd a na predchádzanie nehodám, ktoré majú vykonať zamestnanci vrátane zamestnancov, ktorí vykonávajú záchrannú činnosť v prípade nehôd a na predchádzanie nehodám.

Oboznámenie musí byť prispôsobené novým rizikám alebo ich zmenám a pravidelne sa musí opakovať.

Informovanie, konzultácie a účasť zamestnancov Zamestnávateľ umožní zamestnancom a zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci kontrolu uplatňovania tohto nariadenia vlády a zúčastnenie sa na jeho uplatňovaní, najmä s ohľadom na:

• následky pre zdravie a bezpečnosť zamestnancov spojené s výberom a používaním osobných ochranných pracovných prostriedkov,

• opatrenia, ktoré je povinný realizovať zamestnávateľ pri činnostiach, pri ktorých možno predvídať zvýšenie expozície karcinogénom alebo mutagénnom.

Zamestnávateľ bezodkladne informuje zamestnancov a zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci o všetkých prípadoch mimoriadnej expozície

zamestnancov karcinogénom alebo mutagénom, jej príčinách a o uskutočnených a pripravovaných opatreniach.

Zamestnávateľ vedie aktualizovaný zoznam zamestnancov exponovaných konkrétnym

karcinogénom alebo mutagénom spolu so záznamom o výsledkoch expozície, ak sú dostupné, a so záznamom o každej mimoriadnej udalosti, ktorá by mohla zvýšiť mieru expozície karcinogénom alebo mutagénom; uchováva ich najmenej 40 rokov od skončenia práce. K zoznamu má prístup lekár vykonávajúci zdravotný dohľad, orgán verejného zdravotníctva alebo inšpekcie práce, ako aj osoby zodpovedné za ochranu zdravia a bezpečnosť pri práci u zamestnávateľa.

Každý zamestnanec má prístup k tým informáciám v zozname, ktoré sa ho osobne týkajú; zamestnanci a zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci majú prístup k anonymným kolektívnym informáciám.

Zamestnávateľ informuje zamestnancov o zariadeniach a prepravných obaloch a nádobách, ktoré obsahujú karcinogény alebo mutagény, a zabezpečí, aby boli zreteľne a čitateľne označené výstražnými a zákazovými značkami.

Konzultácie a účasť zamestnancov a zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci pri riešení problematiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s rizikom expozície karcinogénom alebo mutagénom sa vykonávajú v súlade s príslušnými ustanoveniami osobitného predpisu.

Zdravotný dohľad pri práci

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť primeraný zdravotný dohľad pre zamestnancov pri práci, pri ktorej dochádza k expozícii karcinogénom alebo mutagénom, ak na základe posúdenia rizík zistí špecifické riziko pre ich zdravie a bezpečnosť; súčasťou zdravotného dohľadu sú cielené lekárske preventívne prehliadky.

Zdravotný dohľad sa musí zabezpečiť pred expozíciou a v pravidelných intervaloch počas expozície tak, aby bolo možné priamo uplatňovať individuálne ochranné a preventívne opatrenia.

Zdravotný dohľad je primeraný, ak:

• možno dať do príčinnej súvislosti expozíciu zamestnanca špecifickým karcinogénom alebo mutagénom a zistené ochorenie alebo iný škodlivý účinok na zdravie,

• je pravdepodobné, že ochorenie alebo škodlivý účinok na zdravie sa môže vyskytnúť za určitých pracovných podmienok,

• vyšetrovacia technika predstavuje malé riziko pre zamestnancov,

• existujú štandardné vyšetrovacie metódy na zisťovanie príznakov ochorení alebo škodlivých účinkov na zdravie.

Každý zamestnanec, u ktorého sa vykonáva zdravotný dohľad, musí mať založený a aktualizovaný osobný zdravotný záznam a záznam o expozícii. Zdravotné záznamy a záznamy o expozícii obsahujú súhrn výsledkov z vykonanej cielenej lekárskej preventívnej prehliadky, všetkých reprezentatívnych údajov o expozícii, biologického monitorovania a skutočností dôležitých na posúdenie zdravotnej spôsobilosti na výkon práce.

Zdravotné záznamy a záznamy o expozícii sa vedú a uchovávajú počas 40 rokov od skončenia práce v riziku expozície karcinogénom alebo mutagénom. Údaje zo zdravotných záznamov a záznamov o expozícii sa poskytujú na požiadanie príslušnému orgánu verejného zdravotníctva.

Každý zamestnanec má na požiadanie prístup k zdravotným záznamom a záznamom o expozícii týkajúcich sa jeho osoby. Zamestnanci alebo zamestnávateľ môžu požiadať o preskúmanie výsledkov zdravotného dohľadu.

Ak fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba prestane existovať alebo sa zruší, zoznam zamestnancov so záznamom o expozícii karcinogénom alebo mutagénom sa poskytne príslušnému orgánu verejného zdravotníctva.

Ak sa na základe zdravotného dohľadu u zamestnanca preukáže ochorenie alebo škodlivé zdravotné účinky, ktoré lekár vykonávajúci zdravotný dohľad považuje za následok expozície karcinogénom alebo mutagénom, lekár informuje zamestnanca o výsledkoch vrátane odporúčania týkajúceho sa zdravotného dohľadu, ktorému by sa mal zamestnanec podrobiť po skončení práce s rizikom expozície karcinogénom alebo mutagénom.

Zamestnávateľ na základe zistení následne:

• vykoná revíziu posúdenia rizika vypracovaného,

• vykoná revíziu prijatých opatrení s cieľom vylúčiť alebo znížiť riziká,

• zohľadní odporúčanie lekára vykonávajúceho zdravotný dohľad alebo iného zdravotníckeho pracovníka, alebo príslušného orgánu verejného zdravotníctva pri uplatňovaní

akýchkoľvek ochranných alebo preventívnych opatrení vrátane možnosti preložiť zamestnanca na inú prácu, pri ktorej nie je riziko ďalšej expozície,

• zabezpečí zdravotný dohľad u všetkých zamestnancov, ktorí boli podobne exponovaní; v takých prípadoch lekár vykonávajúci zdravotný dohľad môže navrhnúť, aby sa exponovaní zamestnanci podrobili zdravotnému dohľadu, ak ho už nenariadil príslušný orgán verejného zdravotníctva.

Ochorenia na rakovinu u zamestnancov, ktoré sa zistili ako dôsledok expozície karcinogénom alebo mutagénom, sa oznamujú príslušnému orgánu verejného zdravotníctva. Náklady spojené s opatreniami uhrádza zamestnávateľ; úhradu týchto nákladov nie je možné požadovať od zamestnanca.

ZÁVER

Účinky chemických látok prejavujúcich sa poškodením zdravia po dlhej dobe expozície, resp. po skončení ich pôsobenia radíme medzi karcinogény, mutagény, teratogény a alergény. Zoznam karcinogénov sa neustále rozrastá, musíme predpokladať, že všetky chemické látky sú potenciálne nebezpečné, a môžu sa nachádzať v pracovnom prostredí. Zamestnávateľ má povinnosť vypracovať posudok o riziku, prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby a určiť opatrenia na odstránenie, zníženie alebo obmedzenie expozície zamestnancov karcinogénnym, mutagénnym, teratogénnym a alergénnym faktorom pri práci. Ďalej je prevádzkovateľ povinný vykonať opatrenia na zabezpečenie ochrany pred pôsobením týchto faktorov na zdravie zamestnancov.

POUŽITÁ LITERATÚRA

[1]. Hatina, T., Kordošová, M., Matulová, S., Perichtová, B., Škvarková, V. 2006. Terminologický slovník bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Inštitút pre výskum práce a rodiny. Bratislava. 352 s.

[2]. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 356/2006 Z. z. o ochrane zdravia zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénnym a mutagénnym faktorom pri práci, v znení neskorších predpisov.

[3]. Smernica 2004/37/ES Európskeho parlamentu a Rady z 29. apríla 2004 o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom karcinogénov alebo mutagénov pri práci.

[4]. Smernica č. 2022/431/ES Európskeho parlamentu a Rady z 9. marca 2022, ktorou sa mení smernica 2004/37/ES o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénom alebo mutagénom pri práci.

KONTROLNÉ OTÁZKY

1. Ktoré právne predpisy pojednávajú o karcinogénnych a mutagénnych faktoroch v pracovnom prostredí?

2. Popíšte posudzovanie rizík z expozície karcinogénnym a mutagénnym faktorom na pracovisku.

3. Aké opatrenia na odstránenie alebo zníženie expozície karcinogénnym a mutagénnym faktorom pri práci poznáte?

4. Uveďte čo je obsahom žiadosti o schválenie používania karcinogénov alebo mutagénov na pracovisku

5. Akým spôsobom sa realizuje zdravotný dohľad pri expozícii karcinogénnym a mutagénnym faktorom?

13. POŽIADAVKY NA BEZPEČNOSŤ PRACOVÍSK

VYZNAČUJÚCICH SA EXPOZÍCIOU BIOLOGICKÝM FAKTOROM

Cieľom kapitoly je oboznámiť sa s požiadavkami na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s výskytom biologických faktorov pri práci.

13.1. Bezpečnosť pracovísk s expozíciou biologickým faktorom pri práci

Pri ochrane pracovníkov pred rizikami, ktoré vznikajú alebo môžu vzniknúť na základe vystavenia účinkom biologických činiteľov pri práci, je dôležité poznať a klasifikovať biologické činitele na pracovisku. Zamestnávatelia musia, s cieľom zlepšiť ochranu zdravia a bezpečnosť pri práci, držať krok s novými technologickými vývojovými líniami, aby mohli byť prijímané účinné preventívne opatrenia.

13.2. Právny rámec ochrany pred expozíciou biologickým faktorom

Požiadavky na ochranu zdravia a bezpečnosti zamestnancov pred rizikami z expozície biologickým faktorom pri práci a na predchádzanie týmto rizikám pri všetkých činnostiach, pri ktorých zamestnanci sú alebo môžu byť pri práci exponovaní biologickým faktorom

ustanovuje Nariadenie vlády SR č. 22/2013 Z. z. o ochrane zdravia zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou biologickým faktorom pri práci.

Toto nariadenie vlády sa vzťahuje aj na činnosti, pri ktorých zamestnanci v zdravotníctve vrátane zamestnancov iných zamestnávateľov, ktorí plnia úlohy na spoločnom pracovisku, môžu byť poranení ostrými zdravotníckymi predmetmi.

Základné pojmy

Biologické faktory sú mikroorganizmy vrátane geneticky modifikovaných mikroorganizmov, bunkové kultúry a ľudské endoparazity, ktoré môžu vyvolať nákazu, alergiu alebo toxický účinok u ľudí; biologické faktory sú tiež prióny, ktoré môžu spôsobiť u ľudí prenosné ochorenie.

Mikroorganizmy sú mikrobiologické bunkové jedince alebo nebunkové jedince, ktoré sú schopné procesu zdvojenia alebo prenosu genetického materiálu.

Bunkové kultúry sú populácie buniek získané kultiváciou mnohobunkových organizmov v laboratórnych podmienkach.

Ostré zdravotnícke predmety vrátane injekčných ihiel sú pracovné prostriedky používané na vykonávanie špecifických zdravotníckych činností, ktorými sa dá porezať, pichnúť, spôsobiť poranenie alebo nákazu.

Zoznam prác biologickými faktormi:

• práca v potravinárskych závodoch,

• práca v poľnohospodárstve,

• pracovné činnosti, pri ktorých dochádza k styku so zvieratami a výrobkami živočíšneho pôvodu,

• práca v zdravotníctve vrátane izolačných jednotiek a patológií,

• práca v klinických, veterinárnych a diagnostických laboratóriách vrátane diagnostických mikrobiologických laboratórií,

• práca v zariadeniach sociálnych služieb, zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a iné špecifické činnosti v sociálnej oblasti napríklad sociálna práca v otvorenom prostredí so závislými osobami,

• práca v závodoch na likvidáciu odpadov,

• práca v čistiarňach odpadových vôd,

• práca v ozbrojených zboroch, Policajnom zbore, Hasičskom a záchrannom zbore a Horskej záchrannej službe.

Klasifikácia biologických faktorov

Biologické faktory sa na základe miery rizika nákazy u ľudí klasifikujú na:

• biologické faktory 1. skupiny, pri ktorých nie je pravdepodobné, že by mohli spôsobiť ochorenie ľudí,

• biologické faktory 2. skupiny, ktoré môžu spôsobiť ochorenie ľudí a mohli by predstavovať nebezpečenstvo pre zamestnancov, ale nie je pravdepodobné, že sa ochorenie rozšíri v populácii, pričom obvykle je k dispozícii účinná profylaxia alebo liečba,

• biologické faktory 3. skupiny, ktoré môžu spôsobiť závažné ochorenie ľudí a vážne nebezpečenstvo pre zamestnancov; môžu predstavovať riziko rozšírenia v populácii, pričom obvykle je k dispozícii účinná profylaxia alebo liečba,

• biologické faktory 4. skupiny, ktoré spôsobujú závažné ochorenie ľudí a sú vážnym nebezpečenstvom pre zamestnancov; môžu predstavovať vysoké riziko rozšírenia v populácii, pričom obvykle nie je k dispozícii účinná profylaxia alebo liečba.

Ak biologický faktor nemožno jednoznačne klasifikovať ako faktor jednej zo skupín, tento faktor sa klasifikuje ako faktor skupiny s vyššou mierou rizika.

Klasifikácia biologických faktorov je uvedená v prílohe č. 2 Nariadenia.

Do zoznamu klasifikovaných faktorov sa zaraďujú výhradne faktory, o ktorých sa vie, že spôsobujú u ľudí nákazu. Tam, kde je to vhodné, sa uvádzajú indikátory toxického a alergického potenciálu biologických faktorov. Zoznam neobsahuje geneticky modifikované mikroorganizmy.

V súvislosti s celosvetovou zdravotnou pandémiou boli do prílohy č. 2 Nariadenia medzi koronavírusy (čeľaď Coronaviridae) doplnené koronavírusy spôsobujúce ťažký akútny respiračný syndróm, a to vírus SARS, vírus MERS a vírus SARS-CoV-2, ktorý spôsobuje v súčasnosti šírenie nového ochorenia COVID-19. Vírus SARS-CoV-2 bol na základe najnovších vedeckých dôkazov a dostupných klinických údajov klasifikovaný na základe miery rizika nákazy ako ľudský patogén v 3. skupine biologických faktorov

S klasifikáciou vírusu SARS-CoV-2 na základe miery rizika nákazy ako ľudského patogénu v 3. skupine biologických faktorov súvisí kategorizácia prác zamestnancov, ktorí sú pri výkone svojej práce exponovaní tomuto vírusu.

Kritériá pre kategorizáciu prác pri expozícii biologickým faktorom sú upravené v bode

L. prílohy č. 1 Vyhlášky MZ SR č. 448/2007 Z. z. o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík a o náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií v znení neskorších predpisov.

Medzi profesie, ktoré vykonávajú trvalú a systematickú prácu s expozíciou vírusov, ktorú orgán verejného zdravotníctva na základe návrhu zamestnávateľa zaradí do kategórie 3, patria najmä:

• zdravotnícki pracovníci poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorí vykonávajú činnosť pri vyšetrovaní a ošetrovaní pacientov s ochorením COVID-19 v červenej

zóne nemocnice (infektologické alebo iné lôžkové pracovisko určené pre hospitalizáciu osôb s ochorením COVID-19),

• zdravotnícki pracovníci záchrannej zdravotnej služby, ktorí zabezpečujú transport pacientov s ochorením COVID-19 do zdravotníckeho zariadenia,

• pracovníci laboratórií, ktorí vykonávajú laboratórnu diagnostiku vírusu SARS-CoV-2, ktorá zahŕňa rozmnožovanie vírusu.

Rozhodnutie o zaradení práce do kategórie 3 môže orgán verejného zdravotníctva časovo ohraničiť na obdobie vyhlásenej mimoriadnej epidemiologickej situácie súvisiacej s pandémiou.

Profesie, pri ktorých je expozícia vírusu SARS-CoV-2 iba sporadická alebo nepravidelná, sa do kategórie 3 nezaraďujú.

13.3. Posudzovanie rizika z expozície biologickým faktorom

Pri činnosti, pri ktorej by mohlo vzniknúť riziko z expozície biologickým faktorom vrátane poranenia alebo nákazy pri vykonávaní zdravotníckych činností, musí zamestnávateľ určiť povahu, stupeň a trvanie expozície zamestnancov týmto biologickým faktorom, aby mohol posúdiť akékoľvek riziko pre zdravie alebo bezpečnosť zamestnancov a prijať opatrenia.

Pri činnostiach, ktoré sú spojené s expozíciou viacerým druhom biologických faktorov, zamestnávateľ posudzuje riziko na základe nebezpečenstva, ktoré spolu predstavujú prítomné biologické faktory alebo situácie súvisiace s poranením alebo nákazou pri vykonávaní

zdravotníckych činností; zamestnávateľ musí vykonávať posúdenie rizika z expozície biologickým faktorom pravidelne a vždy, keď sa zmenia podmienky, ktoré môžu ovplyvniť expozíciu zamestnancov biologickým faktorom.

Zamestnávateľ musí na požiadanie predložiť príslušnému orgánu verejného zdravotníctva alebo príslušnému inšpektorátu práce informácie, ktoré sú podkladom na posúdenie rizika z expozície biologickým faktorom.

Posudzovanie rizika z expozície biologickým faktorom sa vykonáva na základe dostupných informácií a zahŕňa:

• klasifikáciu biologických faktorov, ktoré sú alebo môžu byť nebezpečné pre zdravie ľudí,

• pracovné postupy a technológie spojené s rizikom expozície biologickým faktorom vrátane situácií súvisiacich s poranením alebo nákazou pri vykonávaní zdravotníckych činností vrátane kontaktu s krvou alebo iným potenciálne infekčným materiálom,

• pracovné podmienky, organizáciu práce s biologickými faktormi z hľadiska prevencie prenosných ochorení a odbornú spôsobilosť zamestnancov,

• psychosociálne faktory a vplyv faktorov súvisiacich s pracovným prostredím,

• odporúčanie príslušného orgánu verejného zdravotníctva v záujme ochrany zdravia zamestnancov na sledovanie biologických faktorov, ktorým sú alebo môžu byť zamestnanci exponovaní,

• informácie o prenosných ochoreniach, ktoré môžu vzniknúť v súvislosti s prácou zamestnancov,

• alergické účinky alebo toxické účinky biologických faktorov, ktoré môžu súvisieť s prácou zamestnancov,

• poznatky o ochorení, ktoré poškodilo zdravie zamestnancov a ktoré priamo súvisí s ich prácou.

Zamestnávateľ vypracuje na základe posúdenia rizika z expozície biologickým faktorom posudok o riziku, v ktorom zohľadní potrebné opatrenia.

Uplatňovanie opatrení pri posudzovaní rizika z expozície biologickým faktorom

Ak výsledky posúdenia rizika preukážu expozíciu alebo možnú expozíciu biologickým faktorom 1. skupiny, ktoré nepredstavujú identifikovateľné zdravotné riziko, uplatňuje sa požiadavka na oddelenie pracoviska. Toto má byť oddelené od iných činností vykonávaných v tej istej budove

Ak výsledky posúdenia rizika z expozície biologickým faktorom preukážu, že činnosť nezahŕňa cielenú prácu s biologickým faktorom alebo jeho používanie, ale môže mať za následok expozíciu zamestnancov biologickým faktorom, budú sa uplatňovať ustanovenia týkajúce sa nahrádzania škodlivého biologického faktora, informovania orgánu verejného zdravotníctva, ochranných opatrení na znižovanie rizika z expozície biologickým faktorom, informovania zamestnancov v osobitných prípadoch, vedenia zoznamu exponovaných zamestnancov a pod., ak výsledky posúdenia rizika z expozície biologickým faktorom preukážu, že je to potrebné.

Nahrádzanie škodlivého biologického faktora

Ak to povaha činnosti umožňuje, zamestnávateľ vylúči používanie škodlivého biologického faktora a nahradí ho iným biologickým faktorom, ktorý nie je nebezpečný alebo je menej nebezpečný pre zdravie alebo bezpečnosť zamestnancov.

Znižovanie rizika z expozície biologickým faktorom

Ak výsledky posúdenia rizika z expozície biologickým faktorom podľa § 4 preukážu riziko pre zdravie alebo bezpečnosť zamestnancov vrátane poranenia alebo nákazy pri vykonávaní

zdravotníckych činností, musí zamestnávateľ predísť expozícii biologickým faktorom. Ak to so zreteľom na činnosť a posúdenie rizika podľa § 4 nie je technicky možné, zamestnávateľ musí znížiť expozíciu biologickým faktorom na úroveň, ktorá je nevyhnutná na primeranú ochranu zdravia alebo bezpečnosť zamestnancov, vykonaním opatrení s prihliadnutím na výsledky posúdenia rizika najmä:

• obmedzením počtu zamestnancov, ktorí sú alebo môžu byť exponovaní biologickým faktorom, na najnižšiu možnú mieru,

• vypracovaním pracovných postupov a technických kontrolných opatrení na zabránenie alebo zníženie uvoľňovania biologických faktorov na mieste práce,

• kolektívnymi ochrannými opatreniami; ak sa expozícii biologickým faktorom nedá zabrániť inak, individuálnymi ochrannými opatreniami,

• hygienickými opatreniami zameranými na prevenciu alebo obmedzenie náhodného prenosu alebo uvoľnenia biologického faktora z pracoviska,

• použitím bezpečnostného a zdravotného označenia a použitím výstražnej značky pre biologické nebezpečenstvo a ďalšej vhodnej značky,

• vypracovaním havarijného plánu pre prípad nehody súvisiacej s biologickými faktormi, ktorý obsahuje technické, organizačné a iné opatrenia na ochranu zamestnancov a zvládnutie nehody,

• zisťovaním prítomnosti biologických faktorov používaných pri práci na miestach mimo ich primárnych fyzických bariér, ak je to nevyhnutné a technicky uskutočniteľné,

• vybavením pracoviska prostriedkami na bezpečný zber, zhromažďovanie a zneškodňovanie odpadu a používaním bezpečných a identifikovateľných obalov po ich dekontaminácii,

• bezpečnou manipuláciou a prepravou biologických faktorov v rámci pracoviska,

• predchádzaním poraneniu alebo nákaze pri vykonávaní zdravotníckych činností vrátane poskytovania zdravotnej starostlivosti a služieb s ňou spojených, používaním bezpečných pracovných prostriedkov a bezpečných manipulačných metód zneškodňovania ostrých zdravotníckych predmetov.

Informovanie orgánu verejného zdravotníctva

Ak výsledky posúdenia rizika z expozície biologickým faktorom preukážu riziko pre zdravie alebo bezpečnosť zamestnancov, zamestnávateľ na požiadanie poskytne príslušnému orgánu verejného zdravotníctva informácie týkajúce sa:

• výsledkov posúdenia rizika z expozície biologickým faktorom,

• činností, pri ktorých zamestnanci boli alebo mohli byť exponovaní biologickým faktorom,

• počtu zamestnancov exponovaných biologickým faktorom,

• mena, priezviska a odbornej spôsobilosti osoby zodpovednej za bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a zdravotný dohľad,

• uskutočnených preventívnych a ochranných opatrení vrátane pracovných postupov a metód,

• havarijného plánu na ochranu zamestnancov pred expozíciou biologickým faktorom

3. skupiny a 4. skupiny, ktorá môže vzniknúť v dôsledku porušenia bariér ohraničujúcich úroveň ochrany.

Zamestnávateľ bezodkladne informuje príslušný orgán verejného zdravotníctva o akejkoľvek nehode alebo udalosti, ktorá môže mať za následok únik biologického faktora a ktorá môže spôsobiť závažnú nákazu alebo ochorenie ľudí.

Zamestnávateľ po skončení svojej činnosti alebo zrušení pracoviska odovzdá zoznamy osôb a zdravotné záznamy príslušnému orgánu verejného zdravotníctva.

13.4. Opatrenia na znižovanie rizika z expozície biologickým faktorom

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť pri všetkých činnostiach, pri ktorých je riziko pre zdravie alebo bezpečnosť zamestnancov pri práci s biologickými faktormi vrátane poranenia alebo nákazy pri vykonávaní zdravotníckych činností, aby zamestnanci:

• nejedli a nepili v pracovných priestoroch, v ktorých je pravdepodobnosť kontaminácie biologickými faktormi,

• mali vhodnú oddychovú miestnosť a zariadenie na osobnú hygienu, kde musia byť k dispozícii podľa druhu činnosti aj roztoky na výplach očí a kožné antiseptiká,

• používali účinné osobné ochranné pracovné prostriedky a zabezpečí:

o ich riadne skladovanie vo vyhradených priestoroch,

o ich kontrolu a čistenie, ak je to možné pred použitím a po každom použití,

o ich opravu alebo výmenu, ak sa poškodia,

o používanie jednorazových osobných ochranných pracovných prostriedkov tam, kde je to potrebné.

Zamestnávateľ určí postupy na odber, manipuláciu a spracovanie vzoriek materiálu

ľudského pôvodu alebo zvieracieho pôvodu vrátane postupov na predchádzanie poraneniu alebo nákaze pri vykonávaní zdravotníckych činností.

Osobné ochranné pracovné prostriedky, ktoré môžu byť kontaminované biologickými faktormi, zamestnanci musia odložiť pri opúšťaní pracovných priestorov a musia ich udržiavať

oddelene od ostatných odevov. Zamestnávateľ zabezpečí ich dekontamináciu a čistenie; ak je to potrebné, aj ich bezpečnú likvidáciu.

Náklady spojené s týmito opatreniami uhrádza zamestnávateľ; úhradu týchto nákladov nemožno požadovať od zamestnanca.

Informovanie a oboznamovanie zamestnancov, konzultácie a účasť zamestnancov Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby zamestnanci a zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci boli dostatočne a vhodne vyškolení na základe všetkých dostupných informácií, najmä aby sa im poskytli informácie a pokyny týkajúce sa:

• nebezpečenstva a možného zdravotného rizika z biologických faktorov,

• ochranných a preventívnych opatrení na predchádzanie expozície biologickým faktorom vrátane dodržiavania bezpečných pracovných postupov a možných následkov z ich porušenia,

• zodpovednosti za vlastnú bezpečnosť a ochranu zdravia, ako aj bezpečnosť a ochranu zdravia iných osôb, ktoré ovplyvňujú svojou prácou,

• dodržiavania osobnej hygieny a používania osobných ochranných pracovných prostriedkov,

• postupov, ktoré majú zamestnanci dodržiavať pri nehode, a postupov na jej predchádzanie,

• podmienok práce a prevádzky na pracovisku,

• označovania rozličných rizík vrátane biologického nebezpečenstva,

• postupov pri poranení alebo nákaze pri vykonávaní zdravotníckych činností vrátane kontaktu s krvou a iným potenciálne infekčným materiálom,

• rizika pri kontakte s krvou a telesnými tekutinami,

• správneho používania zdravotníckych pomôcok a nástrojov s integrovanými bezpečnostnými mechanizmami,

• preventívnych opatrení, štandardných bezpečnostných opatrení, bezpečných systémov práce, postupov správneho používania a zneškodňovania ostrých zdravotníckych predmetov, zneškodňovania kontaminovaného odpadu a významu očkovania,

• podporovania osvedčených postupov v oblasti prevencie,

• evidencie pracovných úrazov a zasielania záznamu o registrovanom pracovnom úraze a správy o vyšetrení príčin a vzniku pracovného úrazu, ktoré súvisia s poranením alebo nákazou

pri vykonávaní zdravotníckych činností, príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru,

• opatrení, ktoré sa majú prijať pri poranení a úraze.

Oboznámenie je zamestnávateľ povinný:

• uskutočniť pred začatím práce s biologickými faktormi,

• prispôsobiť novému riziku z expozície biologickým faktorom alebo zmenám tohto rizika,

• opakovať podľa potreby; najmenej raz ročne, o čom vyhotoví písomný záznam.

Informovanie zamestnancov v osobitných prípadoch

Zamestnávateľ vypracuje písomné pokyny o postupe, ktorý sa má dodržať, ak ide o:

• závažnú nehodu alebo udalosť spojenú s manipuláciou s biologickými faktormi, s poranením alebo nákazou pri vykonávaní zdravotníckych činností vrátane kontaktu s krvou alebo iným potenciálne infekčným materiálom,

• manipuláciu s biologickými faktormi 3. skupiny a 4. skupiny

Písomné pokyny musia byť umiestnené priamo v priestoroch pracoviska na mieste viditeľnom a prístupnom všetkým zamestnancom.

Zamestnanci bezodkladne hlásia každú nehodu alebo udalosť spojenú s manipuláciou s biologickými faktormi vrátane poranenia alebo nákazy pri vykonávaní zdravotníckych činností zamestnávateľovi, poverenej osobe alebo osobe zodpovednej za bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.

Zamestnávateľ bezodkladne informuje zamestnancov a zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci o:

• každej nehode alebo udalosti, ktorá mohla mať za následok únik biologického faktora, ktorý by mohol spôsobiť závažnú nákazu alebo ochorenie ľudí,

• príčinách nehody alebo udalosti a o opatreniach, ktoré vykonal alebo ktoré sa majú vykonať na nápravu situácie.

Každý zamestnanec má právo na informácie, ktoré sa ho týkajú, a každému zamestnancovi, ak o to požiada, zamestnávateľ poskytuje záznamy týkajúce sa jeho osoby.

Zamestnanci a zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci musia mať prístup k anonymným kolektívnym informáciám, ktoré súvisia s expozíciou zamestnancov biologickým faktorom pri práci.

Zamestnávateľ poskytne zamestnancom a ich zástupcom pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci na ich písomné požiadanie.

Zoznam exponovaných zamestnancov

Zamestnávateľ vedie zoznam zamestnancov exponovaných biologickým faktorom

3. skupiny alebo 4. skupiny podľa druhu vykonávanej práce, ak je to možné aj podľa biologického faktora, ktorému boli zamestnanci exponovaní, záznamy o expozícii biologickým faktorom a o nehodách a udalostiach.

Zoznamy zamestnancov zamestnávateľ uchováva:

• najmenej 10 rokov od skončenia expozície biologickým faktorom,

• 40 rokov od poslednej známej expozície tým biologickým faktorom, ktorý môže mať za následok vznik nákaz:

o o ktorých je známe, že majú schopnosť vyvolať chronickú nákazu alebo latentnú nákazu,

o ktoré nie je možné na základe súčasných vedomostí diagnostikovať, až do rozvinutia ochorenia o mnoho rokov neskôr,

o pri ktorých predchádza vzniku ochorenia zvlášť dlhá inkubačná doba,

o ktoré sa napriek liečbe v nepravidelných dlhodobých intervaloch obnovujú alebo

o ktoré môžu zanechať závažné dlhodobé následky.

K zoznamu má prístup lekár vykonávajúci zdravotný dohľad, zdravotnícki pracovníci vykonávajúci dohľad nad pracovnými podmienkami, príslušný orgán verejného zdravotníctva alebo príslušný inšpektorát práce a osoby zodpovedné za ochranu zdravia a bezpečnosť pri práci u zamestnávateľa.

Konzultácie a účasť zamestnancov a zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci pri riešení problematiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s rizikom expozície biologickým faktorom sa vykonávajú podľa osobitného predpisu.

13.4.1. Schválenie používania biologických faktorov a náležitosti žiadosti o schválenie používania biologických faktorov

Používanie biologických faktorov musí vopred schváliť rozhodnutím príslušný orgán verejného zdravotníctva na základe žiadosti, ak ide o prvé použitie biologických faktorov

2. skupiny, 3. skupiny a 4. skupiny.

Schválenie príslušným orgánom verejného zdravotníctva si zamestnávateľ musí vyžiadať aj na prvé použitie každého ďalšieho biologického faktora 4. skupiny a každého ďalšieho nového biologického faktora 3. skupiny, ak sám predbežne klasifikuje tento biologický faktor.

Na laboratóriá, ktoré vykonávajú diagnostiku biologických faktorov 4. skupiny, sa tieto ustanovenia nevzťahujú.

Ak v rámci schválených pracovných procesov alebo postupov pri používaní biologických faktorov nastali zásadné a dôležité zmeny pre zdravie a bezpečnosť pri práci, zamestnávateľ vykoná nové posúdenie rizika z expozície biologickým faktorom; tieto zmeny zamestnávateľ upraví v prevádzkovom poriadku, ktorý predloží na schválenie príslušnému orgánu verejného zdravotníctva.

Žiadosť o schválenie musí obsahovať:

• druh a klasifikáciu biologického faktora, ktorý bude zamestnávateľ používať,

• výsledky posúdenia rizika z expozície biologickým faktorom,

• počet zamestnancov exponovaných biologickým faktorom,

• prevádzkový poriadok,

• havarijný plán ochrany zamestnancov pri nehode alebo udalosti,

• meno, priezvisko a odbornú spôsobilosť osoby zodpovednej za bezpečnosť a zdravie pri práci a zdravotný dohľad.

Zdravotný dohľad pri práci Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť primeraný zdravotný dohľad pre zamestnancov pri práci, pri ktorej dochádza k expozícii biologickým faktorom, ak na základe posúdenia rizika z expozície biologickým faktorom zistí riziko pre ich zdravie alebo bezpečnosť; súčasťou zdravotného dohľadu sú aj cielené lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci.

Zamestnávateľ musí zabezpečiť zdravotný dohľad pre zamestnancov pred expozíciou biologickým faktorom a v pravidelných intervaloch počas expozície tak, aby bolo možné priamo uplatňovať individuálne ochranné a preventívne opatrenia.

Zdravotný dohľad je primeraný, ak:

• je možné dať do príčinnej súvislosti expozíciu zamestnanca konkrétnemu biologickému

faktoru k špecifickému ochoreniu alebo iným škodlivým účinkom na zdravie, ktoré tento

biologický faktor môže vyvolať,

• je pravdepodobné, že ochorenie alebo škodlivý účinok na zdravie sa môže vyskytnúť za určitých pracovných podmienok,

• vyšetrovacia technika predstavuje malé riziko pre zamestnancov,

• existujú štandardné vyšetrovacie metódy na zisťovanie príznakov ochorení alebo škodlivých účinkov na zdravie.

Zamestnancom, ktorí sú alebo ktorí môžu byť exponovaní biologickým faktorom, proti ktorým nie sú imúnni, zamestnávateľ poskytne očkovanie, ak je k dispozícii účinná očkovacia látka. Pri dostupnosti očkovacích látok zamestnávateľ prihliada na zásady:

• Ak hodnotenie preukáže riziko pre zdravie a bezpečnosť zamestnancov v súvislosti s expozíciou biologickým faktorom a ak existuje účinná očkovacia látka, zamestnávateľ je povinný zabezpečiť očkovanie príslušných zamestnancov.

• Očkovanie by sa malo vykonávať v súlade s postupom uvedeným v osobitnom predpise a s praxou. Zamestnanci by mali byť informovaní o výhodách očkovania, ako aj nevýhodách pri nezaočkovaní.

• Očkovanie sa poskytuje zamestnancom bezplatne.

• Lekár vystaví o očkovaní potvrdenie, údaj o očkovaní zapíše do zdravotnej dokumentácie vrátane dôvodu, ak sa očkovanie neuskutočnilo. Zápis o očkovaní je prístupný zamestnancovi a na požiadanie aj príslušnému orgánu verejného zdravotníctva.

Každý zamestnanec, u ktorého sa vykonáva zdravotný dohľad, musí mať založený a aktualizovaný osobný zdravotný záznam a záznam o expozícii biologickým faktorom. Zdravotné záznamy a záznamy o expozícii biologickým faktorom obsahujú súhrn výsledkov z vykonanej cielenej lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci, všetkých reprezentatívnych údajov o expozícii biologickým faktorom, biologického monitorovania a očkovania a skutočností dôležitých na posúdenie zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu.

Zdravotné záznamy a záznamy o expozícii zamestnanca biologickým faktorom zamestnávateľ vedie a uchováva počas 10 rokov od skončenia práce zamestnanca, pri ktorej je riziko expozície; vo vybraných prípadoch (§ 12 ods. 2 písm. b) Nariadenia) uchováva osobné zdravotné záznamy najmenej 40 rokov po poslednej známej expozícii biologickým faktorom.

Údaje zo zdravotných záznamov a záznamov o expozícii zamestnanca biologickým faktorom zamestnávateľ poskytuje na požiadanie príslušnému orgánu verejného zdravotníctva.

Každý zamestnanec má na požiadanie prístup k zdravotným záznamom a záznamom o expozícii biologickým faktorom týkajúcim sa jeho osoby. Zamestnanec alebo zamestnávateľ môže požiadať o preskúmanie výsledkov zdravotného dohľadu.

Ak fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba zanikne, je povinná odovzdať zoznam zamestnancov so záznamom o expozícii biologickým faktorom príslušnému orgánu verejného zdravotníctva.

Ak lekár vykonávajúci zdravotný dohľad u zamestnanca zistí ochorenie alebo škodlivé zdravotné účinky, ktoré považuje za následok expozície biologickým faktorom, informuje zamestnanca o výsledkoch a odporúča mu podrobiť sa zdravotnému dohľadu aj po skončení práce v riziku z expozície biologickým faktorom.

Zamestnávateľ na základe zistení:

• vykoná revíziu posúdenia rizika z expozície biologickým faktorom,

• vykoná revíziu prijatých opatrení s cieľom vylúčiť alebo znížiť riziko z expozície biologickým faktorom,

• zohľadní odporúčanie lekára, ktorý vykonáva zdravotný dohľad, alebo odporúčanie príslušného orgánu verejného zdravotníctva pri uplatňovaní ochranných a preventívnych opatrení vrátane možnosti preložiť zamestnanca na inú prácu, pri ktorej nie je riziko z expozície biologickým faktorom,

• zabezpečí zdravotný dohľad u všetkých zamestnancov, ktorí boli podobne exponovaní biologickým faktorom; lekár vykonávajúci zdravotný dohľad môže navrhnúť, aby sa exponovaní zamestnanci podrobili zdravotnému dohľadu, ak ho už nenariadil príslušný orgán verejného zdravotníctva.

Ochorenie alebo úmrtie zamestnanca, o ktorom sa zistí, že nastalo v dôsledku expozície biologickým faktorom pri práci, je zamestnávateľ povinný oznámiť príslušnému orgánu verejného zdravotníctva.

Náklady spojené so zdravotným dohľadom uhrádza zamestnávateľ; úhradu týchto nákladov nie je možné požadovať od zamestnanca.

Osobitné opatrenia pre priemyselné procesy, laboratóriá a miestnosti pre pokusné zvieratá

V laboratóriách vrátane diagnostických laboratórií a v miestnostiach pre pokusné zvieratá, ktoré boli zámerne infikované biologickými faktormi 2. skupiny, 3. skupiny alebo 4. skupiny

alebo ktoré sú nosičmi, alebo u ktorých je podozrenie z nosičstva takýchto faktorov, zamestnávateľ vykonáva tieto opatrenia:

• v laboratóriách, v ktorých zamestnanci manipulujú s biologickými faktormi

2. skupiny, 3. skupiny alebo 4. skupiny z dôvodu výskumu, vývoja alebo diagnostiky, zamestnávateľ určí ochranné opatrenia (tabuľka 13 1) na zníženie rizika nákazy na základe posúdenia rizika z expozície biologickým faktorom a po určení úrovne ochrany požadovanej pre príslušné biologické faktory; činnosti spojené s manipuláciou s biologickým faktorom musí zamestnanec vykonávať pri práci s biologickým faktorom 2. skupiny len v pracovných priestoroch zodpovedajúcich najmenej úrovni ochrany 2. stupňa; pri práci s biologickým faktorom 3. skupiny len v pracovných priestoroch zodpovedajúcich najmenej úrovni ochrany

3. stupňa a pri práci s biologickým faktorom 4. skupiny v pracovných priestoroch zodpovedajúcich úrovni ochrany 4. stupňa, • v laboratóriách, v ktorých zamestnanci manipulujú s materiálmi podozrivými z prítomnosti biologických faktorov, ktoré môžu spôsobiť ochorenie zamestnancov, ktorých úlohou nie je práca s biologickými faktormi na účel ich kultivácie alebo rozmnožovania, zamestnávateľ musí prijať opatrenia zodpovedajúce aspoň úrovni ochrany 2. stupňa; ochranné opatrenia zodpovedajúce úrovni ochrany 3. stupňa alebo 4. stupňa zamestnávateľ zabezpečí, ak ide o podozrenie alebo preukázanie, že taká úroveň ochrany je potrebná okrem prípadov, keď príslušný orgán verejného zdravotníctva rozhodne, že postačuje nižšia úroveň ochrany.

Na základe výsledkov posúdenia rizika z expozície biologickým faktorom 2. skupiny, 3. skupiny alebo 4. skupiny môže príslušný orgán verejného zdravotníctva rozhodnúť o vhodných opatreniach, ktoré musí zamestnávateľ uplatňovať pri priemyselnom používaní týchto biologických faktorov.

Tabuľka 13.1 Ochranné opatrenia pre priemyselné procesy

Ochranné opatrenia Úroveň ochrany

2. 3. 4.

So životaschopnými organizmami by sa malo manipulovať v rámci

systému, ktorý fyzicky oddeľuje

príslušný proces od okolia

Vyústenie plynov z uzavretého systému by sa malo upraviť tak, aby sa

Zber vzoriek, pridávanie materiálov do uzavretého systému a prenos životaschopných organizmov do iného

áno áno áno

minimalizovalo uvoľnenie biologických faktorov

zabránilo uvoľneniu biologických faktorov

minimalizovalo ich uvoľnenie zabránilo ich uvoľneniu

zabránilo uvoľneniu biologických faktorov

zabránilo ich uvoľneniu

Ochranné opatrenia Úroveň ochrany

2. 3. 4.

uzavretého systému by sa mali vykonávať tak, aby sa

Veľké objemy tekutých kultúr by sa nemali odstraňovať z uzavretých systémov, pokým životaschopné organizmy neboli

inaktivované overenými spôsobmi

inaktivované overenými

chemickými alebo fyzikálnymi spôsobmi

inaktivované overenými

chemickými alebo fyzikálnymi spôsobmi

Tesnenie by malo byť skonštruované tak, aby sa minimalizovalo uvoľnenie zabránilo uvoľneniu zabránilo uvoľneniu

Uzavreté systémy by sa mali nachádzať v kontrolovanej zóne

Označenia biologického nebezpečenstva by mali byť umiestnené

Vstup by mali mať len poverené osoby

podľa potreby podľa potreby áno, vybudovanej na tento účel

podľa potreby áno áno

podľa potreby áno áno, cez vzduchovú komoru

Personál by mal nosiť ochranné odevy áno áno, pracovné odevy úplné prezlečenie

Pre personál by mali byť zabezpečené zariadenia na dekontamináciu a umyvárne

Personál by sa mal pred opustením kontrolovanej zóny osprchovať

Odpadová voda z drezov, výleviek a spŕch by sa mala pred vypustením zbierať a inaktivovať

Kontrolovaná zóna by sa mala zodpovedajúco ventilovať, aby sa minimalizovala kontaminácia vzduchu

Vzduch v kontrolovanej zóne sa v porovnaní s vonkajšou atmosférou musí udržiavať v podtlaku

Vzduch vháňaný a odsávaný do kontrolovanej zóny by sa mal filtrovať cez vysokoúčinné filtre (HEPA)

Kontrolovaná zóna by mala byť navrhnutá tak, aby zadržala pri úniku celý vnútorný obsah

Kontrolovaná zóna by sa mala dať vzduchotesne uzatvoriť na účel dezinfekcie dymom alebo inými plynmi

Spracovanie odpadových vôd pred konečným vypustením

áno áno áno

nie podľa potreby áno

nie podľa potreby áno

podľa potreby podľa potreby áno

nie podľa potreby áno

nie nepovinné áno

nie podľa potreby áno

nie podľa potreby áno

inaktivované overenými spôsobmi

inaktivované overenými chemickými alebo fyzikálnymi spôsobmi

inaktivované overenými chemickými alebo fyzikálnymi spôsobmi

Pri práci s biologickými faktormi 1. skupiny vrátane živých oslabených očkovacích látok je potrebné zachovávať zásady bezpečnosti ochrany zdravia pri práci.

Pri práci s biologickými faktormi 2. skupiny, 3. skupiny a 4. skupiny sa môžu ochranné opatrenia vhodne vyberať a kombinovať v rámci rôznych stupňov ochrany na základe hodnotenia rizika z expozície biologickým faktorom pre ktorýkoľvek pracovný proces alebo časti procesu.

Činnosti, pri ktorých zamestnávateľ nemohol vykonať úplné posúdenie biologického faktora a pri ktorých môže zamýšľané použitie biologických faktorov predstavovať závažne zdravotné riziko pre zamestnancov, je možné vykonávať výhradne na pracoviskách zodpovedajúcich najmenej úrovni ochrany 3. stupňa.

Prevádzkový poriadok

Zamestnávateľ je povinný vypracovať prevádzkový poriadok, ktorý obsahuje:

• posudok o riziku z expozície biologickým faktorom,

• údaje o umiestnení pracoviska, identifikáciu zdrojov rizika z expozície biologickým faktorom vrátane rizika poranenia alebo nákazy pri vykonávaní zdravotníckych činností vrátane kontaktu s krvou alebo iným potenciálne infekčným materiálom,

• opis technológie alebo činnosti, vybavenie pracoviska z hľadiska stavebného, materiálneho a technického vrátane kontrolných systémov na zabránenie úniku alebo prenosu biologických faktorov na pracovisku,

• zabezpečenie ochranných a preventívnych opatrení s ohľadom na požadovanú úroveň ochrany vrátane opatrení na bezpečnú manipuláciu a prepravu biologických faktorov na pracovisku a opatrení na prevenciu poranenia alebo nákazy pri vykonávaní zdravotníckych činností,

• havarijný plán na ochranu zamestnancov pred expozíciou biologickým faktorom

3. skupiny a 4. skupiny, ktorá môže vzniknúť v dôsledku porušenia bariér ohraničujúcich úroveň ochrany,

• spôsoby dekontaminácie a dezinfekcie a kontrola ich účinnosti na pracovisku,

• prostriedky na bezpečný zber, dočasné skladovanie a zneškodňovanie odpadov s obsahom biologických faktorov vrátane ostrých zdravotníckych predmetov,

• spôsob a frekvenciu oboznámení zamestnancov,

• spôsob zabezpečenia očkovania zamestnancov.

ZÁVER

Medzi biologické faktory radíme mikroorganizmy vrátane geneticky modifikovaných mikroorganizmov, bunkové kultúry, ľudské endoparazity a tiež prióny, ktoré môžu spôsobiť u ľudí prenosné ochorenie. Účinky biologických faktorov sa prejavujú zhoršením zdravotného stavu do niekoľkých hodín, resp. niekoľkých dní, niekedy až týždňov. Zamestnávateľ má povinnosť vypracovať posudok o riziku, prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby a určiť opatrenia na odstránenie, zníženie alebo obmedzenie expozície zamestnancov biologickým faktorom pri práci. Ďalej je prevádzkovateľ povinný vykonať opatrenia na zabezpečenie ochrany pred pôsobením týchto faktorov na zdravie zamestnancov.

POUŽITÁ LITERATÚRA

[1]. Hatina, T., Kordošová, M., Matulová, S., Perichtová, B., Škvarková, V. 2006. Terminologický slovník bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Inštitút pre výskum práce a rodiny. Bratislava. 352 s.

[2]. Nariadenie vlády SR č. 22/2013 Z. z. o ochrane zdravia zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou biologickým faktorom pri práci, v znení neskorších predpisov.

[3]. Vyhláška MZ SR č. 448/2007 Z. z. o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík a o náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií, v znení neskorších predpisov

[4]. Smernica Európskej Komisie č. 2000/54/EC o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s vystavením biologickým faktorom pri práci.

KONTROLNÉ OTÁZKY

1. Ktoré právne predpisy pojednávajú o biologických faktoroch v pracovnom prostredí?

2. Popíšte posudzovanie rizík z expozície biologickým faktorom na pracovisku.

3. Aké opatrenia na odstránenie alebo zníženie expozície biologickým faktorom pri práci poznáte.

4. Popíšte ochranné opatrenia pre priemyselné procesy pri výskyte biologického faktora na pracovisku.

5. Akým spôsobom sa realizuje zdravotný dohľad na pracovisku pri expozícii biologickým faktorom?

14. POŽIADAVKY NA BEZPEČNOSŤ PRACOVÍSK

VYZNAČUJÚCICH SA ZÁŤAŽOU TEPLOM A CHLADOM

Cieľom kapitoly je oboznámiť sa s požiadavkami na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s expozíciou teplom a chladom pri práci.

14.1. Bezpečnosť pracovísk vyznačujúcich sa záťažou teplom a chladom

Vzhľadom na rozdielne kritériá hodnotenia tepelnej záťaže zamestnancov je nutné zvlášť posúdiť podmienky na pracovisku pre záťaž teplom pri práci a zvlášť pre záťaž chladom pri práci. Kategória práce pre záťaž teplom resp. chladom pri práci sa určuje pri tepelnej záťaži z technológie a práca dlhodobo vykonávaná vo vonkajšom prostredí počas teplého resp. chladného obdobia, pričom rozhodujúcim kritériom je únosnosť času práce.

14.2. Právny rámec ochrany pred záťažou teplom a chladom

Podrobnosti o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci ustanovuje Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 99/2016 Z. z.

Táto to vyhláška ustanovuje najmä:

• triedy práce podľa celkového priemerného energetického výdaja pri práci zamestnanca,

• optimálne a prípustné hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy vnútorného pracovného prostredia,

• únosnú záťaž teplom a chladom pri práci,

• ochranné a preventívne opatrenia pri záťaži teplom a chladom pri práci,

• prípustné povrchové teploty pevných materiálov a teploty kvapalín, s ktorými prichádza do kontaktu pokožka zamestnanca,

• pitný režim zamestnanca,

• hodnotenie zdravotného rizika,

• prevádzkový poriadok.

Základné ustanovenia

Tepelno-vlhkostná mikroklíma je súčasť celkovej mikroklímy pracovného prostredia; jej faktormi sú najmä teplota vzduchu, stredná teplota sálania, relatívna vlhkosť vzduchu, rýchlosť prúdenia vzduchu a stereoteplota.

Stredná teplota sálania je homogénna teplota okolitých plôch, pri ktorej je výmena tepla sálaním medzi povrchom ľudského tela a okolitými plochami rovnaká ako v skutočnom heterogénnom prostredí.

Stereoteplota je výsledná teplota guľového teplomeru nameraná pomocou špeciálneho nástavca v určitom priestorovom uhle; vyjadruje smerové pôsobenie tepla, najmä zo zdrojov sálania.

Výsledná teplota guľového teplomeru je ukazovateľ tepelného stavu vnútorného prostredia priestorov zahŕňajúci vplyv súčasného pôsobenia teploty vzduchu, povrchovej teploty okolitých plôch a rýchlosti prúdenia vzduchu.

Operatívna teplota je jednotná teplota uzavretého čierneho priestoru, v ktorom by medzi človekom a pracovným prostredím nastala výmena rovnakého množstva tepla prúdením a sálaním ako v skutočnom nehomogénnom prostredí; pri menšej rýchlosti prúdenia vzduchu ako 0,2 m/s alebo pri menšom rozdiele medzi teplotou vzduchu a strednou teplotou sálania ako 4 °C sa vyjadruje približne ako aritmetický priemer súčtu teploty vzduchu a strednej teploty sálania.

Priemerná hodnota operatívnej teploty sa stanoví časovo váženým priemerom z vypočítaných operatívnych teplôt, ktoré sa vyskytnú počas pracovnej zmeny, alebo aritmetickým priemerom v intervaloch najviac jednej hodiny.

Celkový energetický výdaj je celková tepelná produkcia organizmu zahŕňajúca základnú látkovú premenu a tepelnú produkciu vyplývajúcu z pracovného energetického výdaja.

Záťaž teplom je tepelná záťaž zamestnanca, ku ktorej dochádza pri prekročení maximálnej hodnoty prípustnej operatívnej teploty pre daný druh práce; stanovuje sa jej dlhodobá a krátkodobá únosnosť.

Dlhodobo únosná záťaž teplom je limitovaná množstvom vody stratenej pri práci z organizmu potením a dýchaním; vyjadruje sa ako dlhodobo únosný čas práce.

Krátkodobo únosná záťaž teplom je limitovaná množstvom naakumulovaného tepla v organizme, ktoré nesmie prekročiť pre aklimatizovaného alebo neaklimatizovaného zamestnanca 180 kJ/m2, pričom tejto hodnote zodpovedá vzostup teploty telesného jadra o 0,8 °C, vzostup priemernej teploty kože o 3,5 °C a vzostup srdcovej frekvencie na hodnotu najviac 150 tepov za minútu; vyjadruje sa ako krátkodobo únosný čas práce.

Dlhodobo únosný čas práce a krátkodobo únosný čas práce je limitovaný čas práce, ktorý sa určuje na pracovisku, na ktorom je záťaž teplom; určuje sa v závislosti od faktorov tepelnovlhkostnej mikroklímy a energetického výdaja pre aklimatizovaného a neaklimatizovaného zamestnanca pri zohľadnení tepelného odporu odevu.

Záťaž chladom je tepelná záťaž zamestnanca, ku ktorej dochádza pri prekročení minimálnej hodnoty prípustnej operatívnej teploty pre daný druh práce; hodnotí sa z hľadiska jej únosnosti.

Dlhodobá práca je práca zamestnanca trvajúca dlhšie ako štyri hodiny za pracovnú zmenu.

Teplé obdobie je obdobie s priemernou dennou vonkajšou teplotou vzduchu 13 °C a vyššou; ak priemerná denná teplota počas dvoch po sebe nasledujúcich dní klesne pod 13 °C, hodnotí sa prostredie podľa hodnôt pre chladné obdobie.

Mimoriadne teplý deň je deň, v ktorom teplota vonkajšieho vzduchu nameraná v tieni dosiahla hodnotu vyššiu ako 30 °C.

Mimoriadne chladný deň je deň, v ktorom teplota vonkajšieho vzduchu nameraná v tieni dosiahla hodnotu nižšiu ako -15 °C

Neaklimatizovaný zamestnanec je zamestnanec počas troch týždňov od nástupu na pracovisko, na ktorom sa hodnotí záťaž teplom alebo záťaž chladom.

Vonkajšie pracovisko je pracovisko na otvorenom priestranstve, ktoré nie je alebo je len čiastočne chránené pred poveternostnými vplyvmi.

Ohrievareň je samostatná miestnosť, časť vnútorného priestoru alebo iné vhodné zariadenie vykurované aspoň na teplotu vzduchu 22 °C, vybavené sedacím nábytkom, stolmi a vešiakmi na pracovný a ochranný odev; v odôvodnených prípadoch aj zariadením alebo priestorom na údržbu osobných ochranných pracovných prostriedkov a vybavením na ohrievanie rúk.

Ukazovateľ WBGT je výpočtový ukazovateľ tepelnej záťaže, ktorý sa určuje podľa technickej normy STN EN 27243.

Triedy práce, optimálne a prípustné hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy

Triedy práce sa určujú podľa celkového priemerného energetického výdaja pri práci (Tabuľka 14.1).

Tabuľka

14.1 Triedy práce podľa celkového energetického výdaja

Príklady činnosti

1a ≤ 80 Práca posediačky s minimálnou pohybovou aktivitou (administratívne práce, kontrolná činnosť v dozorniach a velínoch), práca posediačky spojená s ľahkou manuálnou prácou rukami a ramenami (písanie na stroji, práca s PC, jednoduché šitie, laboratórne práce, zostavovanie alebo triedenie drobných ľahkých predmetov).

1b 81 - 105 Práca prevažne posediačky spojená s ľahkou manuálnou činnosťou rúk a ramien v bežných pracovných podmienkach; presúvanie ľahkých bremien alebo prekonávanie malých odporov (riadenie osobného a koľajového vozidla, automatizované strojové opracovávanie a montáž malých ľahkých dielcov, kusová práca nástrojárov a mechanikov, práca v pokladniach).

1c 106 - 130 Prevažujúca práca s trvalým zapojením oboch rúk, ramien a nôh (riadenie nákladného vozidla, traktorov, autobusov a trolejbusov, robotníčky v potravinárskej výrobe, mechanici, strojové opracovanie a montáž stredne ťažkých dielcov, práca s ručným lisom). Práca postojačky s trvalým zapojením oboch rúk, ramien a nôh spojená s prenášaním bremien do 10 kg (predavači vrátane pokladníčok, lakovanie, zváranie, sústruženie, strojové vŕtanie, robotník v oceliarni, valcovač hutných materiálov, ťahanie alebo tlačenie ľahkých vozíkov). Práca spojená s ručnou manipuláciou so živým bremenom, práca sestry alebo ošetrovateľky pri lôžku.

2a 131 - 160 Práca postojačky s trvalým zapojením oboch horných končatín občas v predklone alebo kľačiačky, chôdza (údržba strojov, mechanici, obsluha koksovej batérie, práce v stavebníctve ukladanie panelov na stavbách s pomocou mechanizácie, skladníci s občasným prenášaním bremien do 15 kg, mäsiari na bitúnkoch, spracovanie mäsa, pekári, maliari izieb, operátori poloautomatických strojov, montážne práce na montážnych linkách v automobilovom priemysle, výroba kabeláže pre automobily, obsluha valcovacích tratí v kovopriemysle, hutná údržba, priemyselné žehlenie bielizne, čistenie okien, ručné upratovanie veľkých plôch, strojová výroba v drevospracujúcom priemysle).

2b 161 - 200 Práca postojačky alebo s chôdzou s trvalým zapojením oboch horných končatín, trupu, chôdza, práca v stavebníctve pri tradičnej výstavbe, čistenie menších odliatkov zbíjačkou a brúsením, príprava foriem na 15 až 50 kg odliatky, fúkači skla pri výrobe veľkých kusov, obsluha gumárenských lisov, práca s lisom v kováčňach, záhradnícke práce a práce v poľnohospodárstve. Chôdza po zvlnenom teréne bez záťaže.

3 201 - 260 Intenzívna práca ramenami a trupom (manipulácia s ťažkými bremenami do 25 kg, práca s lopatou, rezanie, hobľovanie alebo rúbanie tvrdého dreva, práca s motorovou pílou, zvážanie dreva, ručné kosenie, kopanie, tlačenie alebo ťahanie ručných vozíkov s ťažkým nákladom, otĺkanie odliatkov, príprava foriem pre veľké odliatky, kladenie betónových tvárnic, práce v poľnohospodárstve s vysokým podielom ručnej práce).

4 > 260 Veľmi intenzívna práca v rýchlom až maximálnom tempe (práca so sekerou, intenzívna práca s lopatou alebo výkopové práce, ručné kovanie veľkých kusov, transport ťažkých bremien do 50 kg). Chôdza po schodoch, na rampu alebo stúpanie po rebríku, rýchla chôdza, beh.

Zamestnávateľ na pracovisku zabezpečuje pre zamestnanca optimálne hodnoty faktorov

tepelno-vlhkostnej mikroklímy v teplom aj chladnom období (viď príloha č. 2 Vyhlášky); predpoklady na dosiahnutie optimálnych hodnôt faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy vytvára stavebným riešením budovy a tam, kde to neumožňuje stavebné riešenie budovy, tieto podmienky zabezpečuje technickými opatreniami.

Na vnútornom pracovisku, na ktorom sa vykonáva dlhodobá práca a kde nemožno zabezpečiť optimálne hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy, zamestnávateľ zabezpečuje prípustné hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy okrem:

• pracoviska, kde nemožno technickými opatreniami odstrániť záťaž teplom alebo záťaž chladom z technologických dôvodov,

• mimoriadne teplých dní a mimoriadne chladných dní.

Optimálne a prípustné hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy, ktorými sú operatívna teplota, rýchlosť prúdenia vzduchu a relatívna vlhkosť vzduchu, sú pre teplé obdobie a chladné obdobie uvedené v prílohe č. 2 Vyhlášky. Pre triedy práce 3 a 4 nie sú určené optimálne a prípustné hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy pre jednotlivé obdobia. Pre triedy práce 3 a 4 je určený dlhodobo únosný čas práce a krátkodobo únosný čas práce uvedený v prílohe č. 3 Vyhlášky, v tabuľkách č. 1 - 15.

Na vnútornom pracovisku, na ktorom sa vykonávajú práce zaradené do tried práce 1a a 1b, majú byť splnené aj tieto požiadavky:

• rozdiel teploty vzduchu medzi úrovňou hlavy a členkov nie je väčší ako 3 °C,

• asymetria teploty sálania od okien alebo od iných chladných zvislých povrchov nie je väčšia ako 10 °C,

• asymetria teploty sálania od teplého stropu alebo od iných vodorovných povrchov nie je väčšia ako 5 °C.

Ožiarenosť hlavy sálavým teplom nesmie byť väčšia ako 200 W/m2; pri priamom slnečnom žiarení cez osvetľovacie otvory má byť vzájomná poloha otvorov, protislnečných clôn a stálych pracovných miest riešená tak, aby počas pracovnej zmeny nebola hlava zamestnanca vystavená priamemu slnečnému žiareniu viac ako 10 minút.

Rozsah prípustných hodnôt relatívnej vlhkosti vzduchu v chladnom období aj v teplom období je pri dlhodobej práci 30 % až 70 %; pri trvalom prekračovaní vlhkosti na vnútornom pracovisku nad 90 % zamestnávateľ zabezpečuje účinné opatrenia na jej zníženie.

14.3. Posudzovanie rizika pri záťaži teplom a chladom

Hodnotenie zdravotného rizika sa vykonáva pri činnostiach, pri ktorých je predpoklad:

• záťaže teplom z technologických dôvodov alebo pri dlhodobej práci na vonkajšom pracovisku za mimoriadne teplých dní,

• záťaže chladom pri dlhodobej práci na vnútornom pracovisku, na ktorom je z technologických dôvodov operatívna teplota nižšia ako 10 °C, alebo pri dlhodobej práci na vonkajšom pracovisku, ak je priemerná korigovaná teplota vzduchu počas pracovnej zmeny nižšia ako 10 °C.

Pri vyššie špecifikovaných činnostiach zamestnávateľ vykonáva hodnotenie zdravotného rizika záťaže teplom alebo záťaže chladom a vypracuje posudok o riziku. Pri hodnotení zdravotného rizika sa prihliada najmä na:

• popis vykonávanej činnosti,

• druh, trvanie a úroveň záťaže teplom alebo záťaže chladom,

• plán riadenia rizika.

Prevádzkový poriadok

Prevádzkový poriadok na účel ochrany pred teplom a chladom obsahuje:

• posudok o riziku,

• pracovné postupy pre jednotlivé pracovné činnosti súvisiace so záťažou teplom, záťažou chladom a kontaktom pokožky s povrchom pevných materiálov, strojov, technických zariadení a kvapalinami,

• preventívne a ochranné opatrenia pre pracovné činnosti súvisiace so záťažou teplom alebo záťažou chladom,

• zabezpečenie pitného režimu zamestnanca.

14.4. Opatrenia na odstránenie alebo zníženie rizík pri záťaži teplom a chladom

Ochranné a preventívne opatrenia na odstránenie alebo zníženie rizík pri záťaži teplom a chladom je nutné posudzovať samostatne vzhľadom na charakter prostredia (teplo, chlad) a vzhľadom na pracovisko (vnútorné, vonkajšie).

14.4.1. Ochranné a preventívne opatrenia pri záťaži teplom

Pri práci vykonávanej na vnútornom pracovisku sa záťaž teplom hodnotí podľa operatívnej teploty alebo výslednej teploty guľového teplomeru v spojení s relatívnou

vlhkosťou vzduchu a rýchlosťou prúdenia vzduchu. Pre operatívne vykonávanie preventívnych

opatrení počas mimoriadne teplých dní, pri ktorých je predpoklad záťaže teplom, možno použiť

údaje získané zo spravodajstva špecializovanej organizácie vykonávajúcej štátnu hydrologickú službu a štátnu meteorologickú službu alebo orientačným meraním.

Na vnútornom pracovisku, na ktorom je v dôsledku záťaže teplom z technologických dôvodov prekračovaná maximálna hodnota prípustnej operatívnej teploty pre danú triedu práce podľa prílohy č. 2 Vyhlášky, a na iných pracoviskách za mimoriadne teplých dní sa čas práce upraví tak, aby bol dodržaný najmä dlhodobo únosný čas práce a krátkodobo únosný čas práce; v odôvodnených prípadoch sa pri záťaži teplom vykonajú aj ďalšie opatrenia, ktoré sú uvedené v prílohe č. 3 Vyhlášky, v štvrtom bode.

Dlhodobo únosný čas práce, ako aj krátkodobo únosný čas práce pri záťaži teplom sa určuje v závislosti od triedy práce a od hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy pre aklimatizovaného, ako aj neaklimatizovaného zamestnanca pri zohľadnení tepelného odporu odevu. Ak pri určovaní dlhodobo únosného času práce a krátkodobo únosného času práce nemožno z dôvodov iných zadávacích parametrov, ako sú iná teplota vzduchu, iná rýchlosť prúdenia vzduchu alebo iná relatívna vlhkosť vzduchu, vychádzať z prílohy č. 3 Nariadenia, tabuliek č. 1 15, dlhodobo únosný čas práce a krátkodobo únosný čas práce možno určiť podľa príslušnej technickej normy (STN EN ISO 7933).

Dodržanie dlhodobo únosného času práce a krátkodobo únosného času práce sa zabezpečuje striedaním práce a odpočinku. Výpočet dĺžky pracovných cyklov a bezpečnostných prestávok je uvedený v prílohe č. 3 Vyhlášky v druhom bode. Režim práce a odpočinku sa určuje aj vtedy, ak dlhodobo únosný čas práce, ktorý je uvedený v prílohe č. 3 Nariadenia v tabuľkách č. 1 15, je kratší ako trvanie pracovnej zmeny.

Dodržanie dlhodobo únosného času práce sa zabezpečuje striedaním krátkodobo únosného

času práce a odpočinku aj vtedy, ak pracovná zmena trvá viac ako osem hodín; krátkodobo

únosný čas práce a minimálny čas trvania bezpečnostnej prestávky pre osemhodinovú pracovnú zmenu, sa musia dodržať.

Tepelná záťaž zo sálania silných zdrojov sa vyhodnocuje pre každé exponované pracovné miesto s využitím primeranej metódy hodnotenia pomocou stereoteploty, asymetrie teploty sálania alebo podľa ukazovateľa WBGT. Pri zdrojoch sálavého tepla, pri ktorých

stereoteplota na pracovnom mieste prekračuje 43 °C, alebo ak ožiarenosť prekračuje

700 W/m2, sa použije ochrana proti sálavému teplu.

Súčasťou opatrení na ochranu zdravia pri záťaži teplom je aj zabezpečenie pitného režimu

14.4.2. Ochranné a preventívne opatrenia pri záťaži chladom

Pri práci vykonávanej na vnútornom pracovisku sa záťaž chladom hodnotí podľa operatívnej teploty; pri práci vykonávanej na vonkajšom pracovisku sa záťaž chladom hodnotí podľa teploty vzduchu korigovanej podľa rýchlosti prúdenia vzduchu. Pre operatívne vykonávanie preventívnych opatrení počas mimoriadne chladných dní, pri ktorých je predpoklad záťaže chladom, možno použiť údaje získané zo spravodajstva špecializovanej organizácie vykonávajúcej štátnu hydrologickú službu a štátnu meteorologickú službu alebo orientačným meraním.

Zamestnanec môže byť exponovaný záťaži chladom, len ak vykonáva dlhodobú prácu na vnútornom pracovisku, kde má byť z technologických dôvodov operatívna teplota nižšia ako minimálna hodnota prípustnej operatívnej teploty pre daný druh práce, alebo ak na vonkajšom pracovisku vykonáva prácu zodpovedajúcu energetickému výdaju 106 W/m2 a viac (triedy práce 1c až 4).

Ak operatívna teplota na vnútornom pracovisku alebo korigovaná teplota vzduchu na vonkajšom pracovisku klesne pod 10 °C, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi ochranný pracovný odev s takými tepelnoizolačnými vlastnosťami, ktoré zabezpečia tepelne neutrálne podmienky ľudského organizmu vyjadrené teplotou vnútorného prostredia organizmu 36 °C až 37 °C, a pracovnú obuv chrániacu pred chladom; ak rýchlosť prúdenia vzduchu prekračuje 1,8 m/s, tepelnoizolačné vlastnosti odevu majú splniť uvedené podmienky v závislosti od teploty vzduchu korigovanej podľa rýchlosti prúdenia vzduchu na pracovnom mieste.

Ak pri dlhodobej práci vykonávanej na pracovisku s teplotou prostredia 10 °C a nižšou nepostačujú tepelnoizolačné vlastnosti ochranného odevu na zabezpečenie tepelne neutrálnych podmienok, zamestnávateľ zabezpečí ohrievareň a umožní zamestnancovi bezpečnostnú prestávku v práci v ohrievarni; v odôvodnených prípadoch sa pri záťaži chladom vykonajú aj ďalšie opatrenia, ktoré sú uvedené v prílohe č. 3 štvrtom bode.

Ak teplota prostredia klesne pod 4 °C, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi aj ochranné rukavice chrániace pred chladom.

Ak zamestnanec vykonáva prácu v trvaní dvoch hodín a viac na pracovisku s teplotou prostredia 4 °C a nižšou, zamestnávateľ zabezpečí ohrievareň a umožní zamestnancovi bezpečnostnú prestávku v práci spojenú s odpočinkom v ohrievarni; pri dlhodobej práci na

pracovisku s teplotou prostredia 4 °C a nižšou zabezpečí ohrievareň s možnosťou

ohrievania rúk.

Ohrievareň sa spravidla nezabezpečuje pre dlhodobú prácu pri teplote prostredia vyššej ako 10 °C spojenú s manipuláciou s materiálom vyžadujúcim priamy kontakt tepelne nechránenej pokožky, ktorého teplota je 10 °C a nižšia; zamestnávateľ zabezpečí počas takejto pracovnej zmeny možnosť ohrievania rúk.

Pre zamestnanca, ktorý vykonáva práce na vonkajšom pracovisku s častou zmenou miesta činnosti, nie je potrebné zabezpečovať ohrievareň, ak zamestnávateľ ohriatie zamestnanca zabezpečí iným spôsobom.

Zamestnávateľ čas práce upraví tak, aby bezpečnostné prestávky medzi jednotlivými časovými úsekmi nepretržitej práce umožnili pobyt v ohrievarni najmenej desať minút, pričom jeden časový úsek nepretržitej práce pri teplote prostredia:

• od 10 °C do 4 °C neprekročí tri hodiny,

• od 4 °C do -10 °C neprekročí dve hodiny,

• od - 10 °C do -20 °C neprekročí 60 minút,

• od - 20 °C do -30 °C neprekročí 30 minút.

Zamestnávateľ zabezpečí, aby zamestnanec s nechránenou pokožkou nevykonával prácu na pracovisku s teplotou vzduchu korigovanou podľa rýchlosti prúdenia vzduchu nižšou ako -30 °C okrem naliehavých opráv a havarijných situácií alebo iných mimoriadnych situácií; ochrana zdravia zamestnanca sa zabezpečí častejším striedaním zamestnancov vykonávajúcich takéto práce alebo inými organizačnými opatreniami.

Súčasťou opatrení na ochranu zdravia pri záťaži chladom je aj zabezpečenie pitného režimu.

Prípustné povrchové teploty pevných materiálov a teploty kvapalín, s ktorými prichádza do kontaktu pokožka zamestnanca

Povrchová teplota pevných materiálov, strojov a technických zariadení pri trvaní dotyku s nekrytým povrchom tela zamestnanca počas celej pracovnej zmeny nesmie byť vyššia ako 43 °C, pričom dotyková plocha nesmie presiahnuť 10 % povrchu tela alebo 10 % povrchu hlavy zamestnanca. Spôsob merania povrchovej teploty a medzné hodnoty pre iné podmienky v závislosti od dĺžky kontaktu, materiálu a jeho povrchovej teploty určuje technická norma.

Teplota kvapaliny, ktorá prichádza do styku s tepelne nechránenou pokožkou zamestnanca počas celej pracovnej zmeny, nesmie byť v chladnom období nižšia ako 22 °C.

Spôsob merania teploty chladných povrchov a prahové hodnoty pre dotyk prstov v závislosti od dĺžky kontaktu, materiálu a jeho povrchovej teploty určuje technická norma (STN EN ISO 13732-3).

Pitný režim

Pitný režim pri záťaži teplom je dopĺňanie dostatočného množstva tekutín a minerálnych látok stratených pri práci do organizmu.

Pitný režim pri záťaži chladom pomáha udržiavať teplotu vnútorného prostredia organizmu.

Zamestnávateľ zabezpečuje pri záťaži teplom zamestnancovi na svoje náklady pitnú vodu na mieste výkonu práce alebo na inom vhodnom mieste určenom vnútorným predpisom zamestnávateľa.

Zamestnávateľ pri záťaži teplom zamestnancovi, ktorý vykonáva dlhodobú prácu zaradenú v triede 1b až 4, poskytuje na svoje náklady aj minerálne nápoje, ktorými sa doplnia tekutiny a minerálne látky stratené potením a dýchaním:

• ak sú splnené podmienky na úpravu času práce alebo ak sa predpokladá takáto úprava času práce,

• alebo pri dlhodobej práci na vonkajšom pracovisku počas mimoriadne teplých dní.

Zamestnávateľ poskytuje pri záťaži chladom zamestnancovi na svoje náklady nápoje, prostredníctvom ktorých sa dopĺňa strata tepla v organizme, najmä pri dlhodobej práci na:

• vnútornom pracovisku, na ktorom je z technologických dôvodov operatívna teplota 4 °C a nižšia,

• vonkajšom pracovisku, ak je priemerná korigovaná teplota vzduchu počas pracovnej zmeny 4 °C a nižšia

Zamestnávateľ zabezpečuje:

• pri záťaži teplom prostredníctvom pitného režimu náhradu najmenej 70 % tekutín stratených počas pracovnej zmeny potením a dýchaním;

• ak je teplota prostredia 4 °C a nižšia, najmenej pol litra teplého nápoja počas pracovnej zmeny.

Množstvo tekutín stratených potením a dýchaním počas práce v mimoriadnych pracovných podmienkach je možné stanoviť výpočtom.

Príklad: Ak zamestnanec vykonáva prácu v mimoriadnych pracovných podmienkach, napríklad extrémne vysoké teploty, práca v celotelovom ochrannom reflexnom obleku alebo v nepremokavom obleku, práca v pracovnom prostredí s relatívnou vlhkosťou pracovného ovzdušia vyššou ako 80 % a podobne, pri ktorých môže byť strata tekutín a minerálnych látok potením a dýchaním za pracovnú zmenu vyššia ako 3,9 litra, množstvo tekutín stratených potením a dýchaním sa vypočíta podľa vzorca (14-1):

SR = (V1 + P + N) – (V2 + M + S) (14-1)

Kde:

SR = strata tekutín potením a dýchaním (g)

V1 = hmotnosť tela zamestnanca pred zmenou (g)

P = potrava (g)

N = nápoje (g)

V2 = hmotnosť tela zamestnanca po zmene (g)

M = moč (g)

S = stolica (g)

Minimálna náhrada tekutín pri práci v záťaži teplom v závislosti na teplote (to) na

pracovisku za osemhodinovú zmenu je uvedená v tabuľke 14.2.

Tabuľka 14.2 Minimálna náhrada tekutín pri práci v záťaži teplom

V prílohe č. 1 Vyhlášky, je ku každej triede uvedený popis jednotlivých činností. Napr do triedy 1a patria práce realizované posediačky – ľahká administratívna práca (písanie na počítači, účtovníctvo, kreslenie). Trieda 2a obsahuje kontinuálne práce rúk a paží (zatĺkanie klincov) alebo paží a nôh (riadenie nákladných áut). Trieda 3 pozostáva z intenzívnych prác ramenami a trupom (práca s lopatou, ťažkým kladivom, pílenie). A do triedy 4 patria intenzívne práce v rýchlom až maximálnom tempe (práca so sekerou, stúpanie po schodoch alebo po rebríku).

Ďalšie opatrenia pri záťaži teplom a chladom

Ďalšie opatrenia pomáhajú znižovať nepriaznivý vplyv záťaže teplom a chladom na zdravie zamestnanca. Sú to napríklad:

Pri záťaži teplom:

• zmena dĺžky pracovnej zmeny,

• posun začiatku pracovnej zmeny,

• zaraďovanie prestávok v práci,

• predĺženie prestávky na obed,

• pobyt v klimatizovaných priestoroch,

• striedanie (rotácia) zamestnancov,

• klimatizácia alebo nútené vetranie,

• tienenie,

• sprchovanie a ochladzovanie,

• vhodné oblečenie,

• pitný režim.

Pri záťaži chladom:

• zmena dĺžky pracovnej zmeny,

• posun začiatku pracovnej zmeny,

• zaraďovanie prestávok v práci,

• predĺženie prestávky na obed,

• striedanie (rotácia) zamestnancov,

• osobné ochranné pracovné prostriedky,

• ohrievareň a sušiareň,

• pitný režim.

ZÁVER

Aby sme na pracovisku vytvorili prijateľné pracovné podmienky pre zamestnancov je potrebné poznať teplotu. Pri práci sa stretávame so záťažou teplom a chladom, ktorá vzniká

z technológie, alebo z práce dlhodobo vykonávanej vo vonkajšom prostredí počas teplého resp. chladného obdobia, pričom rozhodujúcim kritériom je únosnosť času práce. Pôsobenie

zvýšených, resp. znížených hodnôt teploty pôsobia na zamestnancov negatívne. Zamestnávateľ

má povinnosť vypracovať posudok o riziku, prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby a určiť opatrenia na odstránenie, zníženie alebo obmedzenie expozície zamestnancov teplom a chladom. Ďalej je prevádzkovateľ povinný vykonať opatrenia na zabezpečenie ochrany pred pôsobením týchto faktorov na zdravie zamestnancov.

POUŽITÁ LITERATÚRA

[1]. Hatina, T., Kordošová, M., Matulová, S., Perichtová, B., Škvarková, V. 2006. Terminologický slovník bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Inštitút pre výskum práce a rodiny. Bratislava. 352 s.

[2]. Vyhláška MZ SR č. 99/2016 Z. z. o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci.

[3]. STN EN ISO 13732-1 Ergonómia tepelného prostredia. Metódy posudzovania

ľudských reakcií na kontakt s povrchmi. Časť 1: Horúce povrchy.

[4]. STN EN ISO 13732-3 Ergonómia tepelného prostredia. Metódy posudzovania

ľudských reakcií na kontakt s povrchmi. Časť 3: Chladné povrchy.

[5]. STN EN ISO 7243 Ergonómia tepelného prostredia. Posudzovanie tepelnej záťaže podľa ukazovateľa WBGT (teploty mokrého a guľového teplomeru).

[6]. STN EN ISO 8996 Ergonómia tepelného prostredia. Stanovenie metabolizmu.

KONTROLNÉ OTÁZKY

1. Ktoré právne predpisy pojednávajú o záťaži teplom a chladom v pracovnom prostredí?

2. Popíšte posudzovanie rizík z expozície teplom a chladom na pracovisku.

3. Aké opatrenia na odstránenie alebo zníženie expozície teplom a chladom pri práci poznáte

4. Popíšte zabezpečenie pitného režimu pri záťaži teplom a chladom.

5. Akým spôsobom sa realizuje meranie teploty na pracovisku?

15. POŽIADAVKY NA BEZPEČNOSŤ PRACOVÍSK

VYZNAČUJÚCICH SA EXPOZÍCIOU FYZICKOU ZÁŤAŽOU

Cieľom kapitoly je oboznámiť sa s požiadavkami na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s expozíciou fyzickou záťažou pri práci.

15.1. Bezpečnosť pracovísk vyznačujúcich sa fyzickou záťažou

Vo všeobecnosti môžeme prácu človeka rozdeliť na duševnú prácu, ktorá je charakterizovaná výraznou prevahou neuropsychickej záťaže a fyzickú prácu. Fyzickú prácu ďalej delí na dynamickú prácu (svalová sila je väčšia ako prekonávaný odpor, dĺžka svalu sa mení, výsledkom je pohyb časti tela) a prácu statickú (dĺžka svalu je nemenná, sval zostáva v napätí, odpor je väčší ako svalová sila, dochádza k zníženiu prietoku krvi svalom, hromadia sa produkty metabolizmu, čo spôsobí prudký nárast únavy a môže vyústiť v pocit bolesti až kŕčov). Práca vyžadujúca vynakladanie vysokého energetického výdaja alebo vyžadujúca značnú fyzickú silu, je tiež charakterizovaná zaťažením obehového a dýchacieho systému a má odozvu v podporno-pohybovom systéme, najmä v oblasti bedrovej chrbtice. Aj keď sa podiel ťažkej fyzickej práce mechanizáciou a automatizáciou stále znižuje, existujú povolania, ktoré vyžadujú značnú telesnú námahu, napr. baníci, stavební robotníci, lesní robotníci, ošetrovateľky a ošetrovatelia bezvládnych a pod. Z tohto dôvodu je dôležité venovať zvýšenú pozornosť zo strany zamestnávateľa aj pri ručnej manipulácii s bremenami.

15.2. Právny rámec ochrany pred fyzickou záťažou pri práci

Podrobnosti o ochrane zdravia pred fyzickou záťažou pri práci, psychickou pracovnou záťažou a senzorickou záťažou pri práci ustanovuje Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 542/2007 Z. z.

Vyhláška ustanovuje najmä:

• požiadavky na miesto výkonu práce v súvislosti s obmedzovaním zvýšenej fyzickej záťaže pri práci,

• prípustné hodnoty celkovej fyzickej záťaže zamestnancov,

• prípustné hodnoty lokálnej svalovej záťaže vo vzťahu k svalovým silám a frekvencii pracovných pohybov,

• hodnotenie pracovných polôh z hľadiska fyziológie práce,

• opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru zvýšenú

fyzickú záťaž pri práci.

Podrobnosti o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri ručnej manipulácii s bremenami ustanovuje Nariadenie vlády SR č. 281/2006 Z. z..

Požiadavky na miesto výkonu práce, celkovú fyzickú záťaž, lokálnu svalovú záťaž a pracovné polohy

Požiadavky na miesto výkonu práce v súvislosti s obmedzovaním zvýšenej fyzickej záťaže pri práci sú nasledovné.

Miesto výkonu práce musí byť usporiadané tak, aby manipulačné roviny, pohybové priestory a vynakladané sily zodpovedali telesným rozmerom a prirodzeným pohybom končatín zamestnancov a aby nedochádzalo k zaujatiu fyziologicky neprijateľných pracovných polôh.

Výška pracovnej manipulačnej roviny musí zodpovedať telesným rozmerom zamestnanca, základnej pracovnej polohe, hmotnosti predmetov, bremien a podobne, ktoré sa používajú pri práci, ako aj zrakovým nárokom na prácu.

Pracovné sedadlo a priestor pre dolné končatiny:

• miesto výkonu práce, kde je základná pracovná poloha trvalo v sede, musí byť vybavené pracovným sedadlom s nastaviteľnou výškou sedadla a s opierkou chrbta,

• miesto výkonu práce, kde je základná pracovná poloha trvalo v stoji a nevyžaduje trvalé sledovanie chodu zariadenia, musí byť vybavené sedadlom s jednoduchou konštrukciou na krátkodobý odpočinok,

• konštrukcia sedadiel má zaisťovať ich stabilitu, prípadne ľahko nastaviteľnú výšku sedadla a sklonu chrbtovej opierky. Povrch sedadla a chrbtovej opierky má zodpovedať podmienkam práce z hľadiska poréznosti, umývateľnosti a podobne,

• miesto výkonu práce, na ktorom je zvýšená pracovná rovina, musí byť vybavené pracovnými sedadlami s výškou sedadla zodpovedajúcou výške pracovnej roviny a zrakovým požiadavkám pri práci a musí byť vybavené opierkou pre dolné končatiny,

• na montážnych linkách v pásovej výrobe s trvalým alebo prerušovaným sedením a keď sú pracovné úkony spojené s otáčaním trupu alebo s úkonmi mimo najväčší dosah rúk, sa miesto výkonu práce vybavuje otočnými, prípadne pojazdnými sedadlami.

Individuálne nastavenie výšky sedadla stoličky a opierky dolných končatín nad

podlahou vzhľadom k výške pracovnej plochy stola sa upravuje podľa obrázka 15.1. Pracovná

plocha stola nesmie byť nižšia ako 65 cm za predpokladu, že jeho hrúbka nepresahuje 5 cm. Výška stola pre prácu v sede aj v stoji nesmie byť vyššia ako 95 cm nad podlahou.

Obrázok 15.1 Individuálne nastavenie výšky sedadla stoličky a opierky dolných končatín k výške pracovnej plochy stola (Vyhláška MZ SR č. 542/2007 Z. z.)

Pod dolnou plochou stola musí byť pre prácu v sede voľný priestor pre dolné končatiny s najmenšou šírkou a hĺbkou 50 cm a s najmenšou výškou 60 cm nad podlahou alebo nad opierkou dolných končatín (optimálna šírka a hĺbka priestoru pre dolné končatiny je 70 cm a viac).

Stredná výška individuálneho nastavenia hornej plochy sedadla v neutrálnej polohe zamestnanca k danému stolu (predklon osi trupu 4°) sa rovná rozdielu výšky hornej plochy stola od podlahy a antropometrického rozmeru výšky lakťa (bodu olecranon) nad sedadlom.

Najmenšia výška individuálneho nastavenia hornej plochy sedadla v neutrálnej polohe zamestnanca k danému stolu (predklon osi trupu 4°) sa rovná rozdielu výšky hornej plochy stola a antropometrického rozmeru výšky lakťa (bodu olecranon) pri ramene v abdukcii 20° nad sedadlom.

Najväčšia výška individuálneho nastavenia hornej plochy sedadla sa rovná rozdielu výšky hornej plochy stola a antropometrického rozmeru výšky lakťa (bodu olecranon) ramena kolmo spusteného k podlahe pri predklone trupu 24°, čo je hodnota uhla po korekcii na neutrálnu polohu trupu (20° + 4°) zamestnanca k danému stolu.

Voľný priestor medzi hornou plochou sedadla stoličky a spodnou plochou stola má byť

optimálne viac ako 21 cm a najmenej 11 cm.

Pri práci, ktorá vyžaduje zvýšené nároky na zrak, napríklad s drobnými predmetmi, súčiastkami a podobne, sa výška pracovnej roviny zvyšuje približne o 10 cm až 20 cm, pričom treba zabezpečiť podopretie predlaktí. Pri práci, pri ktorej sa manipuluje s predmetmi ťažšími ako 2 kg, pri práci v stoji, sa manipulačná rovina znižuje približne o 10 cm až 20 cm.

Nastavenie výšky sedadla stoličky nad podlahou alebo nad opierkou dolných končatín v prípade použitia vyšších stolov musí umožňovať zmenu polohy dolných končatín pri práci. Správne nastavenie výšky sedadla má byť také, aby v prednej časti sedadla bol voľný priestor zodpovedajúci hrúbke dlane pod spodnou časťou stehna.

Najväčšia hĺbka sedadla stoličky má byť 35 cm, aby nedochádzalo k pritláčaniu podkolenia. Pri práci v sede treba sedieť na celej ploche sedadla s podoprenou driekovou časťou chrbtice.

Priestor pre pohyby a dosahy horných končatín pri práci v sede a v stoji sa upravuje podľa údajov na obrázku 15.2, pričom:

• manipulačná rovina je rovina, v ktorej sa vykonáva najviac pracovných operácií,

• referenčná rovina je základná rovina pre odvodzovanie ďalších rozmerov a priestorových vzťahov,

• referenčná rovina A je rovina, ktorá je kolmá na podlahu a pomyselne rozdeľuje zamestnanca na symetrické polovice na pracovnom mieste,

• referenčná rovina B je podlaha,

• referenčná rovina C je rovina, ktorá je kolmá na podlahu a prechádza buď prednou hranou stola, alebo bodom pracovného zariadenia, ktorý je najbližšie k zamestnancovi,

• referenčný bod pracoviska je miesto, kde sa pretínajú referenčné roviny A a C s manipulačnou rovinou pre mužov a ženy.

Obrázok 15.2 Priestor pre pohyby horných končatín pri práci (Vyhláška MZ SR č.

542/2007 Z. z.)

Sily prípustné pre ovládače (tlačidlo, prepínač páčkový, prepínač otočný, točidlo, točka, koleso ručné, volant, ručná páka a nožná páka -pedál) sú uvedené v tabuľke č.1 (Ovládače –typy, tvary, polohy, spôsob ovládania, ovládacie sily) v prílohe č. 1 vo vyhláške MZ SR č. 542/2007 Z. z., pričom:

• trvalo používané ovládače sú ovládače, ktoré sa používajú viac ako 40-krát počas pracovnej zmeny,

• často používané ovládače sú ovládače, ktoré sa používajú viac ako 20-krát až 40-krát počas pracovnej zmeny,

• zriedkavo používané ovládače sú ovládače, ktoré sa používajú menej ako 20-krát počas pracovnej zmeny.

Pri základnej polohe v stoji sa neodporúča použitie nožných ovládačov. Ovládače obsluhované iným spôsobom ako rukami a chodidlami, napríklad lakťové a kolenové ovládače, sa nesmú používať.

Celková fyzická záťaž zamestnanca nesmie presiahnuť prípustné hodnoty celkovej fyzickej záťaže zamestnancov.

Prípustné hodnoty fyziologických ukazovateľov pracovnej záťaže energetického výdaja a srdcovej frekvencie:

• hodnoty energetického výdaja (netto) mužov a žien vo veku 18 rokov – 65 rokov pri fyzickej práci vykonávanej veľkými svalovými skupinami nesmú presahovať prípustné hodnoty uvedené v tabuľkách č. 1 a 2. v prílohe č. 2 vo vyhláške MZ SR č. 542/2007 Z. z.,

• hodnoty energetického výdaja (netto) chlapcov a dievčat vo veku 15 – 18 rokov pri fyzickej práci vykonávanej prevažne veľkými svalovými skupinami nesmú presahovať prípustné hodnoty uvedené v tabuľkách č. 3 a 4. v prílohe č. 2 vo vyhláške MZ SR č. 542/2007 Z. z.,

• zmenové priemerné hodnoty srdcovej frekvencie pri fyzickej práci mužov a žien vykonávané veľkými svalovými skupinami, nesmú prekročiť ani krátkodobo hodnotu 150 tepov za minútu. Táto hodnota sa môže prekročiť za výnimočných situácií u vybraných skupín zamestnancov (napríklad banskí záchranári, hasiči, policajti, likvidácie havárií), ktorí sa podrobili lekárskym preventívnym prehliadkam a sú zdravotne spôsobilí na túto prácu. Pre mladistvých nie sú limitné hodnoty srdcovej frekvencie stanovené s ohľadom na špecifické zmeny prebiehajúce v organizme v tomto období života.

Kritériá na posudzovanie zmenovej srdcovej frekvencie pri práci vykonávanej prevažne veľkými svalovými skupinami a hodnoty energetického výdaja podľa spôsobu vykonávanej práce a stupňa fyzického zaťaženia sú uvedené v tabuľkách č. 5 a 6. v prílohe č. 2 vo vyhláške MZ SR č. 542/2007 Z. z.

Lokálna svalová záťaž nesmie presiahnuť prípustné hodnoty lokálnej svalovej záťaže vo vzťahu k svalovým silám a frekvencii pracovných pohybov.

Fmax (maximálna svalová sila) je sila, ktorú je schopná vyšetrovaná osoba dosiahnuť pri maximálnom vôľovom úsilí vynakladanom konkrétnymi svalovými skupinami

v definovanej pracovnej polohe. Vyjadruje sa vo fyzikálnych jednotkách (N). Meria sa individuálne alebo sa odhaduje z tabuľkových hodnôt.

% Fmax (percento maximálnej svalovej sily) udáva pomer vynaloženej svalovej sily k Fmax, pričom Fmax zodpovedá 100 %.

Zmenová priemerná Fmax je časovo vážený priemer maximálnych svalových síl vynakladaných zaťažovanou svalovou skupinou.

Prípustné hodnoty lokálnej svalovej záťaže svalov vyjadrené v % maximálnej svalovej sily (Fmax):

• zmenový časovo vážený priemer vynakladaných svalových síl nesmie prekročiť hodnoty vyjadrené percentom maximálnej svalovej sily (% Fmax) exponovanej svalovej skupiny sú uvedené v tabuľke č. 1. v prílohe č. 3 vo vyhláške MZ SR č. 542/2007 Z. z.,

• početnosť pohybov, pri ktorých sú zaťažované malé svalové skupiny predlaktia a ruky, nesmie za zmenu ani krátkodobo za minútu prekročiť pri uvedených vynakladaných svalových silách hodnoty uvedené v tabuľke č. 2. v prílohe č. 3 vo vyhláške MZ SR č. 542/2007 Z. z.,

• početnosť pohybov drobných svalov prstov a ruky nesmie prekročiť pri vynakladaných svalových silách 3 % Fmax hodnotu 110 za minútu, pri 6 % Fmax hodnotu 90 za minútu,

• pracovné úkony s použitou silou nad 70 % Fmax pri prevažne dynamickej práci ako pravidelná súčasť hlavnej pracovnej operácie sú neprípustné,

• pracovné úkony s vynakladanou silou nad 60 % Fmax pri prevažne dynamickej práci sú prípustné najviac 600 krát za zmenu.

Pracovné úkony pri prevažne statickej práci s vynakladanou silou vyššou ako 45 % Fmax sú neprípustné

Požiadavky na pracovné polohy v súvislosti s obmedzovaním zvýšenej fyzickej záťaže pri práci z hľadiska fyziológie práce.

Hodnotenie práce z hľadiska pracovných polôh je najvýznamnejšie na stabilných miestach výkonu práce (napríklad práce na stacionárnych a mobilných pracovných strojoch, práce v pásovej výrobe a iné), keď je zamestnanec viac ako polovicu osemhodinovej pracovnej zmeny

na rovnakom mieste výkonu práce a vykonáva rovnakú pracovnú činnosť. Pritom si pracovnú polohu zamestnanec nemôže sám voliť, ale jeho pracovná poloha je priamo závislá od konštrukcie stroja, usporiadania miesta výkonu práce, priestorových parametrov pracoviska a podobne.

Pri hodnotení ostatných pracovných činností možno vychádzať z uvedených kritérií, ale vždy je nevyhnutné prihliadať na individuálne charakteristiky jednotlivých prác, najmä ak ide o časové faktory prác.

Pracovná poloha sa vždy hodnotí iba v súvislosti s vykonávanou činnosťou, teda ak ide o štrukturálne časti pracovnej činnosti a nie náhodné činnosti.

Používa sa dvojkrokový systém hodnotenia pracovných polôh, pričom:

• krok 1 zahŕňa hodnotenie pracovnej polohy jednotlivých častí tela pomocou uhlov,

• krok 2 zahŕňa podmienky, pri ktorých možno polohy označené v kroku 1 za podmienene prijateľné zaradiť medzi polohy prijateľné.

Za prijateľnú pracovnú polohu sa považuje práca v sede alebo v stoji, prípadne s možnosťou striedania práce v sede a v stoji.

Vymedzenie podmienene prijateľnej pracovnej polohy trupu, hlavy a krku, horných končatín a dolných končatín sa uvádza v krokoch 1 a 2.

Celkový čas práce v osemhodinovej pracovnej zmene v jednotlivých podmienene prijateľných pracovných polohách nesmie presiahnuť 160 minút a čas trvania jednotlivých pracovných polôh nesmie byť dlhší ako 1 minútu až 8 minút v závislosti od typu polohy a frekvencie pohybov.

Vymedzenie neprijateľnej pracovnej polohy trupu, hlavy a krku, horných končatín a dolných končatín sa uvádza v krokoch 1 a 2.

Celkový čas práce v osemhodinovej pracovnej zmene v jednotlivých neprijateľných pracovných polohách nesmie prekročiť 30 minút. Celkový čas práce v podmienene prijateľných a neprijateľných pracovných polohách nesmie byť dlhší ako polovica osemhodinovej pracovnej zmeny.

Pri hodnotení polohy trupu sa vychádza z polohy výrastku siedmeho krčného stavca a hornej hrany veľkého trochantera, ktoré definujú neutrálnu polohu. Uhly pre hodnotenie polohy trupu

sa potom vzťahujú k vertikálnej rovine. Uhol medzi rovinou prechádzajúcou trupom v neutrálnej polohe a vertikálnou rovinou je 4° (obrázok 15.3).

Pri hodnotení polohy krku a hlavy sa vychádza buď z uhla pohľadu (pri polohe trupu v neutrálnej polohe), t. j. z veľkosti uhla pod horizontálnou rovinou oka, alebo z veľkosti uhla sklonu hlavy a krku k vertikálnej rovine (obrázok 15.4).

Obrázok 15.3 Prehlaď rizikových pracovných polôh – Chrbát (Mixa a kol., 2019).

Obrázok 15.4 Prehlaď rizikových pracovných polôh – krk (Mixa a kol., 2019).

Pri hodnotení horných končatín sa vychádza z dvoch bodov na hornej končatine, t. j. vonkajší okraj kľúčnej kosti a lakťového kĺbu. Vzpaženie hornej končatiny sa definuje ako uhol, ktorý zviera končatina v pracovnej polohe vzhľadom na neutrálnu polohu končatiny. Neutrálna poloha je poloha končatiny voľne visiacej pozdĺž tela (obrázok 15.5).

Obrázok 15.5 Prehlaď rizikových pracovných polôh – ruka (Mixa a kol., 2019).

Opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru zvýšenú fyzickú záťaž pri práci.

Na predchádzanie zvýšenej fyzickej záťaži pri práci sa vykonávajú technické, organizačné a iné opatrenia.

Technické opatrenia na predchádzanie zvýšenej fyzickej záťaži pri práci sú:

• ergonomická úprava pracoviska,

• zákaz alebo obmedzenie používania výrobkov, nástrojov, strojov, zariadení a technologických postupov spôsobujúcich zvýšenú fyzickú záťaž pri práci,

• primerané mikroklimatické podmienky.

Organizačné opatrenia na predchádzanie zvýšenej fyzickej záťaži pri práci sú:

• režim práce a odpočinku,

• organizácia práce.

Iné opatrenia na predchádzanie zvýšenej fyzickej záťaži pri práci sú:

• priebežné hodnotenie zdravotných rizík u zamestnancov pracujúcich v riziku nadmernej fyzickej záťaže,

• posúdenie zdravotnej spôsobilosti zamestnancov na výkon práce vrátane vykonávania lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci.

15.3. Právny rámec ochrany pri ručnej manipulácii s bremenami

S fyzickou záťažou pri práci úzko súvisí aj manipulácia s bremenami. Oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci s bremenami v podmienkach Slovenskej republiky rieši Nariadenie vlády SR č.281/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri ručnej manipulácii s bremenami, ktoré ustanovuje minimálne požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri ručnej manipulácii s bremenami, pri ktorej je riziko poškodenia zdravia, najmä chrbtice zamestnancov, a na predchádzanie tomuto riziku.

Bremeno je predmet manipulácie spravidla nie zanedbateľnej hmotnosti, s ktorým sa manipuluje ako s jedným kusom (kusový materiál, manipulačná jednotka, osoba alebo zviera).

Manipulácia s bremenami sa vykonáva ručne alebo pomocou manipulačných zariadení.

Na účely tohto Nariadenia sa pod termínom ručná manipulácia s bremenami rozumie akékoľvek premiestňovanie alebo nesenie bremena vrátane ľudí a zvierat jedným zamestnancom alebo viacerými zamestnancami, jeho zdvíhanie, podopieranie, ukladanie, tlačenie, ťahanie alebo iné pohybovanie, ktoré z dôvodu vlastností bremena alebo nepriaznivých ergonomických faktorov predstavujú riziko poškodenia zdravia, najmä chrbtice zamestnancov.

V zmysle Nariadenia je zamestnávateľ povinný zabezpečiť organizačnými opatreniami alebo používaním primeraných prostriedkov, najmä mechanických zariadení, vylúčenie ručnej manipulácie zamestnancov s bremenami.

Ak ručnú manipuláciu s bremenami nemožno vylúčiť, zamestnávateľ vykoná primerané organizačné opatrenia, použije primerané prostriedky a zamestnancov vybaví takými prostriedkami, aby sa vylúčilo alebo znížilo riziko poškodenia zdravia vyplývajúce z ručnej manipulácie s bremenami.

15.4. Posúdenie rizík pri ručnej manipulácii s bremenami

Zamestnávateľ, ktorý nevylúčil ručnú manipuláciu s bremenami, je povinný zabezpečiť, aby táto manipulácia bola pre zamestnancov čo najbezpečnejšia a s najmenším rizikom poškodenia zdravia. V záujme odstránenia alebo zníženia účinkov ručnej manipulácie s bremenami na zdravie zamestnancov je zamestnávateľ povinný pred jej začatím

• posúdiť riziko pri každom druhu ručnej manipulácie s bremenami so zohľadnením

faktorov uvedených v prílohe č. 1 Nariadenia a smerných hmotnostných hodnôt uvedených v prílohe č. 2 Nariadenia,

• vykonať príslušné opatrenia, najmä so zreteľom na fyzickú námahu, vlastnosti pracovného prostredia a požiadavky na činnosť uvedené v prílohe č. 1 Nariadenia,

• zabezpečiť zdravotný dohľad, ktorým je posúdenie zdravotnej spôsobilosti zamestnancov na ručnú manipuláciu s bremenami so zohľadnením individuálnych rizikových faktorov uvedených v prílohe č. 3 Nariadenia a smerných hmotnostných hodnôt uvedených v prílohe č. 2 Nariadenia.

Informovanie a oboznámenie zamestnancov Zamestnávateľ je povinný:

• poskytnúť zamestnancom a zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, potrebné všeobecné údaje, a ak je to možné, presné informácie o hmotnosti bremena a ťažisku najťažšej strany bremena v prípade, keď je bremeno v obale umiestnené excentricky,

• zabezpečiť oboznámenie a zácvik zamestnancov v súlade o správnej manipulácii s bremenom a o rizikách poškodenia zdravia, ktoré vyplývajú z nesprávnej manipulácie s bremenom.

Faktory súvisiace s rizikom poškodenia zdravia pri ručnej manipulácii s bremenami

Faktory súvisiace s rizikom poškodenia zdravia, najmä chrbtice, pri ručnej manipulácii s bremenami sú najmä tieto (viď tiež Príloha č. 1 Nariadenia):

• Vlastnosti bremena

Ručná manipulácia s bremenom môže predstavovať riziko poškodenia zdravia, najmä chrbtice, ak je bremeno:

o príliš ťažké alebo príliš veľké,

o neskladné alebo ťažko uchopiteľné,

o nestabilné alebo jeho obsah sa môže premiestňovať,

o umiestnené v takej polohe, že ho treba držať alebo s ním manipulovať v určitej vzdialenosti od tela alebo sa treba pri manipulácii s ním nakláňať alebo vytáčať trup,

o vzhľadom na jeho tvar, obsah alebo konzistenciu také, že môže spôsobiť poranenie zamestnancov, najmä v prípade kolízie.

• Fyzická námaha

Fyzická námaha môže predstavovať riziko poškodenia zdravia, najmä chrbtice, ak je:

o nadmerná,

o dosahovaná iba otáčavým pohybom trupu,

o pravdepodobnosť, že dôjde k neočakávanému pohybu bremena,

o manipulácia s bremenom uskutočňovaná v nestabilnej alebo nefyziologickej polohe tela.

• Pracovné prostredie

Pracovné prostredie môže zvýšiť riziko poškodenia zdravia, najmä chrbtice, ak:

o nie je dostatok priestoru na uskutočňovanie činnosti, najmä vo vertikálnom smere,

o podlaha je taká nerovná, že vzniká riziko potknutia, alebo je klzká vzhľadom na obuv zamestnanca,

o miesto v pracovnom prostredí neumožňuje zamestnancovi manipulovať s bremenami v bezpečnej výške alebo v správnej polohe,

o úroveň podlahy alebo pracovného povrchu sa mení, v dôsledku čoho je nutné manipulovať s bremenami na rôznych úrovniach,

o podlaha alebo opora nôh je nestabilná,

o osvetlenie, teplota, vlhkosť alebo vetranie je nevyhovujúce.

• Požiadavky na činnosť

Pracovná činnosť môže predstavovať riziko poškodenia zdravia, najmä chrbtice, ak zahŕňa jednu podmienku alebo viacero z týchto podmienok:

o príliš častú alebo z hľadiska trvania príliš dlhú fyzickú záťaž namáhajúcu najmä chrbticu,

o nedostatočný telesný odpočinok alebo čas potrebný na zotavenie,

o nadmerné vzdialenosti pri zdvíhaní, spúšťaní alebo prenášaní bremena,

o vnútené tempo práce pri pracovnom procese, ktoré zamestnanec nemôže meniť.

15.5. Opatrenia na odstránenie alebo zníženie rizík pri ručnej manipulácii s bremenami

Medzi základné ochranné opatrenia na odstránenie alebo zníženie rizika pri ručnej manipulácii s bremenami môžeme zaradiť stanovenie smerných hmotnostných hodnôt.

Smerné hmotnostné hodnoty

Smerné hmotnostné hodnoty oboma rukami zdvíhaných a prenášaných bremien – maximálna hmotnosť bremena a maximálna celozmenová hmotnosť za zmenu pre mužov a ženy rôznych vekových kategórií v základnej polohe postojačky a pri priaznivých a nepriaznivých podmienkach v trvaní maximálne 1 hodinu za zmenu sú uvedené v tabuľke 15.1.

Tabuľka 15.1 Smerné hmotnostné hodnoty oboma rukami zdvíhaných a prenášaných bremien

Smerné hmotnostné hodnoty vyjadrujú vhodnosť určitej činnosti zamestnanca vykonávanej v závislosti od veku a pohlavia a od hmotnosti bremena vo vzťahu k frekvencii úkonov a dĺžke trvania. U zamestnancov so zdravotným postihnutím treba pri ručnej manipulácii s bremenami rešpektovať odporúčanie lekára podľa individuálneho posúdenia zdravotného stavu.

Pod maximálnou hmotnosťou bremena sa rozumie hmotnosť individuálneho bremena, ktorá nesmie byť za žiadnych podmienok (okolností) prekročená.

Pod maximálnou celozmenovou hmotnosťou bremena sa rozumie celková (úhrnná) hmotnosť zmanipulovaných bremien za zmenu, ktorá sa nesmie za žiadnych podmienok (okolností) prekročiť. Pri stanovení maximálnej celozmenovej hmotnosti bremena pri

prenášaní bremien treba individuálne zohľadniť aj energetický výdaj, srdcovú frekvenciu a celkový zdravotný stav zamestnanca.

Za nepriaznivé podmienky sa považujú napr. zhoršené úchopové možnosti, manipulácia s bremenami v úrovniach podlaha – plece, plece – nad plece, nerovná, naklonená šmykľavá podlaha, vyšší podiel statických prvkov – držanie bremena, fyziologicky neprijateľná pracovná poloha (napr. nakláňanie a pootáčanie trupu, vzpaženie horných končatín a podobne), veľká vzdialenosť medzi ťažiskom tela a ťažiskom bremena, vnútené pritláčanie bremena k bruchu, prenášanie bremien s rizikom prevrhnutia a vystreknutia (nádoby, kontajnery so škodlivými látkami), nárazové zaťaženie v priebehu zmeny, nedostatočná fyzická zdatnosť zamestnancov a podobne.

Maximálna frekvencia zdvihov pre ručné zdvíhanie bremena u mužov s hmotnosťou bremena 50 kg je za priaznivých podmienok 1 zdvih za 2 minúty (pri hmotnosti bremena 25 kg 1 zdvih za 1 minútu) v priebehu 1 hodiny za zmenu.

Pri zvyšovaní frekvencie zdvihov sa primerane hmotnosť bremena znižuje (pri bremene s maximálnou hmotnosťou do 7 kg 15 zdvihov za 1 minútu).

Bremená s hmotnosťou 30 – 50 kg u mužov možno zdvíhať nepretržite počas 1 hodiny. Prestávky medzi časovými úsekmi na zdvíhanie bremien nesmú byť kratšie ako 30 minút.

Na práce spojené s dlhodobou a pravidelnou manipuláciou s bremenami treba vyžiadať stanovisko príslušného orgánu na ochranu zdravia.

Smerné hmotnostné hodnoty na zdvíhanie a prenášanie bremien pre ženy v základnej polohe postojačky

Smerné hmotnostné hodnoty na zdvíhanie a prenášanie bremien pre ženy v základnej polohe postojačky sú uvedené v tabuľke 15.2.

Tabuľka 15.2 Smerné hmotnostné hodnoty na zdvíhanie a prenášanie bremien pre ženy v základnej polohe postojačky

Pri práci v sede a dvíhaní bremena jednou rukou nesmie byť jeho hmotnosť väčšia ako 5 kg.

Bremená s hmotnosťou 10 – 15 kg možno zdvíhať nepretržite počas 10 minút, bremená s hmotnosťou 5 – 10 kg počas 15 minút. Prestávky medzi časovými úsekmi na zdvíhanie bremien nesmú byť kratšie ako 10, resp. 15 minút.

U tehotných žien, matiek do deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacich žien, vykonávajúcich ručnú manipuláciu s bremenami, treba rešpektovať odporúčanie príslušného lekára týkajúce sa úpravy režimu práce a odpočinku, prípadne časového obmedzenia a trvania ručnej práce s bremenami, ak si to vyžaduje zdravotný stav ženy, ochrana plodu a nerušený priebeh tehotenstva. Pre tehotné ženy, matky do deviateho mesiaca po pôrode a dojčiace ženy sa odporúčajú smerné hmotnostné hodnoty pre ženy (maximálna hmotnosť ručne zdvíhaných a prenášaných bremien, maximálny počet zdvihov za minútu) znížiť na menej ako polovicu.

Výška zápästia žien je v priemere 75 cm, výška pliec je v priemere 134 cm. Pri pracovnej polohe v sede sa tieto hodnoty znižujú o 40 cm v tolerancii ±5 cm podľa výšky sedadla.

Smerné hmotnostné hodnoty na zdvíhanie a prenášanie bremien pre mladistvých v základnej polohe postojačky

Smerné hmotnostné hodnoty na zdvíhanie a prenášanie bremien pre mladistvých v základnej polohe postojačky uvádza tabuľka 15.3.

Tabuľka 15.3 Smerné hmotnostné hodnoty na zdvíhanie a prenášanie bremien pre mladistvých v základnej polohe postojačky

Vek

Maximálna hmotnosť ručne zdvíhaných a prenášaných bremien Dĺžka vertikálnej dráhy bremena

Maximálny počet zdvihov za minútu

Chlapci Dievčatá Chlapci Dievčatá

17 - 18 r. 20 kg 15 kg

16 - 18 r. 15 kg 10 kg podlaha - zápästie

všetky vekové skupiny 10 kg 5 kg

Pri práci v sede nesmie byť hmotnosť bremena väčšia ako 5 kg.

Pri manipulácii s bremenami u mladistvých sa v spolupráci s príslušným lekárom prihliada na individuálny telesný vývoj a zdravotný stav najmä u jedincov, kde telesný vývoj nezodpovedá ich biologickému veku.

Bremená s hmotnosťou 15 – 20 kg u chlapcov a 10 – 15 kg u dievčat možno zdvíhať nepretržite počas 10 minút, bremená s hmotnosťou 10 – 15 kg u chlapcov a 5 – 10 kg u dievčat počas 15 minút. Prestávky medzi časovými úsekmi na zdvíhanie bremien nesmú byť kratšie ako 10, resp. 15 minút.

Individuálne rizikové faktory

Pri práci s bremenami môže byť zamestnanec ohrozený poškodením zdravia, najmä chrbtice, ak:

• je fyzicky a zdravotne nespôsobilý uskutočňovať príslušný pracovný úkon,

• má nevhodný odev a obuv a iné osobné vybavenie,

• nemá zodpovedajúce alebo primerané vedomosti a zácvik.

Riziko poškodenia zdravia, najmä chrbtice zamestnancov, pri práci s bremenami môžu súčasne podmieniť viaceré faktory súčasne.

ZÁVER

Pri práci je potrebné poznať požiadavky na miesto výkonu práce, celkovú fyzickú záťaž, lokálnu svalovú záťaž a pracovné polohy vykonávaných činností. Taktiež je dôležité dodržiavať opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru zvýšenú fyzickú záťaž pri práci. Ručná manipulácia s bremenami je akékoľvek premiestňovanie, nesenie, zdvíhanie, podopieranie, ukladanie, tlačenie, ťahanie alebo iné pohybovanie bremenom jedným alebo viacerými zamestnancami, ktoré z dôvodu vlastností bremena alebo nepriaznivých ergonomických faktorov predstavujú riziko poškodenia zdravia, najmä chrbtice zamestnancov. Na vylúčenie poškodenia zdravia zamestnanca pri ručnej manipulácii s bremenami je zamestnávateľ povinný posúdiť riziko, vykonať príslušné opatrenia a zabezpečiť zdravotný dohľad (posúdenie zdravotnej spôsobilosti zamestnancov na ručnú manipuláciu s bremenami) a dodržiavať smerné hmotnostné hodnoty zdvíhaných a prenášaných bremien pre všetky skupiny zamestnancov. Podmienky na ručnú manipuláciu s bremenami zamestnávateľ upraví v internom predpise.

POUŽITÁ LITERATÚRA

[1]. Hatina, T., Kordošová, M., Matulová, S., Perichtová, B., Škvarková, V. 2006. Terminologický slovník bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Inštitút pre výskum práce a rodiny. Bratislava. 352 s.

[2]. Vyhláška MZ SR č. 542/2007 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred fyzickou záťažou pri práci, psychickou pracovnou záťažou a senzorickou záťažou pri práci.

[3]. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 281/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri ručnej manipulácii s bremenami.

[4]. Mixa, T., Gilbertová, S., Smilková, D., Melichová, K., Trávníčková, P., Vacková, K., Vodová, K. 2019. Fyzioterapie a prevence nemocí z povolání přímo ve výrobě. In. Aplikovaná ergonomie 2019, České vysoké učení technické v Praze. s. 21-31. ISBN 978-80-01-06642-3.

KONTROLNÉ OTÁZKY

1. Ktoré právne predpisy pojednávajú o ochrane zdravia pred fyzickou záťažou pri práci a ručnej manipulácii s bremenami?

2. Popíšte fyziologicky neprijateľné polohy

3. Uveďte faktory súvisiace s rizikom poškodenia zdravia pri ručnej manipulácii s bremenami.

4. Popíšte opatrenia na odstránenie alebo zníženie rizík pri ručnej manipulácii s bremenami.

5. Pre aké skupiny zamestnancov poznáme smerné hmotnostné hodnoty zdvíhaných a prenášaných bremien?

16. POŽIADAVKY NA BEZPEČNOSŤ PRACOVÍSK

VYZNAČUJÚCICH SA EXPOZÍCIOU PSYCHICKOU A SENZORICKOU ZÁŤAŽOU

Cieľom kapitoly je oboznámiť sa s požiadavkami na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s expozíciou psychickou a senzorickou záťažou pri práci.

16.1. Bezpečnosť pracovísk vyznačujúcich sa psychickou a senzorickou

záťažou

Okrem fyzickej záťaže existuje aj neuropsychická záťaž a zmyslová záťaž. Vonkajšími zdrojmi neuropsychickej záťaže sú nároky na mentálne funkcie, vrátane zodpovednosti, nevhodná sociálna klíma, systémy organizácie práce, riadenia, komunikácie a vnútornými zdrojmi sú pripravenosť a spôsobilosť človeka pre danú pracovnú úlohu a činnosť. Zdrojmi zmyslovej záťaže sú požiadavky na zrak a sluch, prípadne na iné zmysly a ich kvality.

Psychická záťaž pri práci je nesúlad vo vzťahu medzi nárokmi práce, pracovného prostredia a podmienkami práce na jednej strane a vlastnosťami, schopnosťami, stavom a možnosťami zamestnanca na ich zvládnutie na strane druhej môže byť zdrojom nežiadúcej záťaže zamestnanca. Primárna záťaž je vyvolaná vlastnou pracovnou činnosťou a súladom, resp. nesúladom so psychickou pracovnou spôsobilosťou zamestnanca vo vzťahu k nárokom práce. Sekundárna záťaž, prídavné zaťaženie je vyvolané pracovnými podmienkami, fyzikálnymi, biologickými a chemickými faktormi pracovného prostredia, faktormi organizácie práce a riadenia, sociálno-psychologickými aspektmi, za ktorých sa práca vykonáva. Zaťaženie tohto druhu pociťuje zamestnanec ako namáhanie svojich psychických funkcií a procesov, ako vypätie svojich schopností. Odolnosť voči záťaži je tolerancia voči pôsobeniu záťaže v zamestnaní, resp. podľahnutie alebo odolanie ochoreniam pochádzajúcim zo záťaže je u ľudí rozdielna. Je spôsobená genetickými dispozíciami, psychologickými dispozíciami, životným štýlom, životosprávou človeka a pod.

Námaha a požiadavky vyplývajúce z práce sú zamestnancami pociťované a vnímané rôzne. Každý človek má vlastné predpoklady na dosahovanie istého výkonu (napr. schopnosti, zručnosti, skúsenosti, zdravotný stav) a vlastné stratégie na zvládnutie záťaže. Každý zamestnanec je teda aj pri rovnakých podmienkach zaneprázdnený rôzne. Súvislosť medzi psychickou záťažou a psychickými požiadavkami sú zobrazené na obr. 16.1.

Obrázok 16.1 Súvislosť medzi psychickou záťažou a psychickými požiadavkami (Richter a kol., 2008).

Zmyslová záťaž, resp. senzorická záťaž je zaťaženie jednotlivých zmyslových orgánov (analyzátorov). V rámci ergonómie a fyziológie práce patria medzi najviac zaťažované zmysly zrak (zraková ostrosť, farbocit, priestorové videnie, akomodácia a adaptácia oka) a sluch (sluchová kapacita, sluchová citlivosť atď.).

16.2. Právny rámec ochrany pred psychickou a senzorickou záťažou

Podrobnosti o ochrane zdravia pred fyzickou záťažou pri práci, psychickou pracovnou záťažou a senzorickou záťažou pri práci ustanovuje Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR

č. 542/2007 Z. z.

Táto to vyhláška ustanovuje najmä:

• postup pri hodnotení psychickej pracovnej záťaže,

• kritériá zvýšenej psychickej pracovnej záťaže,

• opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru zvýšenú psychickú pracovnú záťaž,

• postup pri hodnotení senzorickej záťaže pri práci,

• opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru zvýšenú senzorickú záťaž pri práci.

16.3. Posudzovanie rizík z expozície psychickou a senzorickou záťažou Postup pri hodnotení psychickej pracovnej záťaže

Hodnotenie psychickej pracovnej záťaže zabezpečuje zamestnávateľ prostredníctvom lekára pracovnej zdravotnej služby so špecializáciou v odbore pracovné lekárstvo alebo klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia, alebo preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia, alebo služby zdravia pri práci, prípadne iného zdravotníckeho pracovníka v tíme pracovnej zdravotnej služby, ktorým je psychológ s praxou najmenej tri roky v odbore pracovná a organizačná psychológia alebo preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia, alebo klinické pracovné lekárstvo a toxikológia.

Pred samotným hodnotením psychickej pracovnej záťaže je potrebné zhromaždiť všetky dostupné informácie o pracovnej činnosti a o pracovisku. Psychická pracovná záťaž sa hodnotí nepriamo prostredníctvom charakteristík práce a pracovného prostredia z hľadiska psychickej pracovnej záťaže a charakteristík subjektívnej odozvy zamestnanca na psychickú pracovnú záťaž.

Charakteristiky práce a pracovného prostredia hodnotené z hľadiska psychickej pracovnej záťaže sú:

• nárazová práca alebo práca pod časovým tlakom,

• vnútené pracovné tempo,

• monotónnosť práce,

• hluk alebo iné vplyvy narúšajúce sústredenie pri prácach skupiny I a II,

• sociálne interakcie,

• hmotná a organizačná zodpovednosť,

• riziko ohrozenia života a zdravia vlastného alebo iných osôb,

• práca na zmeny, práca nadčas alebo nočná práca,

• neštandardné pracovné prostredie,

• fyzická nepohoda.

Charakteristiky subjektívnej odozvy zamestnanca na psychickú pracovnú záťaž sú:

• psychické preťaženie,

• monotónia,

• nešpecifické preťaženie,

• zníženie koncentrácie pozornosti.

Metóda na hodnotenie psychickej pracovnej záťaže z hľadiska úrovne pracovných podmienok je určená ako základný skríningový nástroj preventívneho pracovného lekárstva na hodnotenie psychickej pracovnej záťaže z hľadiska úrovne pracovných podmienok, ktoré môžu pôsobiť na zdravotný stav zamestnancov a ich pracovnú pohodu. Hodnotí psychickú pracovnú záťaž v štyroch stupňoch podľa jedenástich charakteristík práce a pracovného prostredia: intenzita práce a časový tlak, vnútené pracovné tempo, monotónnosť, vplyvy narúšajúce sústredenie, sociálne interakcie, hmotná a organizačná zodpovednosť, riziko ohrozenia života a zdravia vlastného alebo iných osôb, práca na zmeny, pracovné prostredie, fyzická nepohoda a iné zdroje záťaže. Hodnotenie psychickej pracovnej záťaže podľa tejto metódy má platnosť iba pre konkrétnu skúmanú pracovnú skupinu, pretože pracovné skupiny sa aj pri podobnom charaktere práce od seba líšia sociálno-psychologickými okolnosťami. Hodnotenie psychickej

pracovnej záťaže podľa charakteristík práce a pracovného prostredia sa robí skupinovo podľa práce alebo profesie v tých istých pracovných podmienkach, nie individuálne pre každého zamestnanca. Súčasťou Protokolu o hodnotení psychickej pracovnej záťaže z hľadiska úrovne pracovných podmienok je odôvodnenie zaradenia každej charakteristiky práce a pracovného prostredia do jednotlivého stupňa.

Metóda subjektívneho hodnotenia práce podľa Meistera slúži na subjektívne hodnotenie vplyvov práce na psychiku zamestnancov. Je vhodná na orientačné skríningové hodnotenie rôznych prác alebo profesií. Na základe desiatich položiek, ktorými sú časová tieseň, malé uspokojenie z práce, vysoká zodpovednosť pri práci, otupujúca práca, problémy a konflikty na pracovisku, monotónia, nervozita, presýtenie, únava, dlhodobé prekračovanie miery únosnosti, metóda individuálne aj skupinovo hodnotí psychickú záťaž pri práci v charakteristikách: psychické preťaženie, monotónna záťaž (monotónia) a nešpecifická záťaž. Hodnotí aj individuálne prežívanie subjektívne pociťovanej psychickej záťaže pri práci.

Ďalšou metódou na hodnotenie psychickej pracovnej záťaže je aj Test koncentrácie pozornosti. Z kvantitatívnych, profilových a kvalitatívnych parametrov výkonového testu koncentrácie pozornosti je v rámci skupinového hodnotenia zisťované najmä psychomotorické tempo, rýchlosť a správnosť výkonu, sklon k chybnému výkonu, celková koncentrácia pozornosti.

Pri hodnotení psychickej pracovnej záťaže sa prihliada aj na senzorickú záťaž pri práci, na zaradenie pracovnej činnosti do kategórie 3 alebo do kategórie 4 vo faktoroch práce a pracovného prostredia a na ďalšie charakteristiky práce a pracovného prostredia, ktoré môžu zvyšovať psychickú pracovnú záťaž podľa metódy hodnotiacej psychickú pracovnú záťaž z hľadiska charakteristík práce a pracovného prostredia.

Zamestnávateľovi sa poskytujú len výsledky skupinového hodnotenia psychickej pracovnej záťaže podľa pracovnej činnosti alebo podľa profesie. V osobitných prípadoch, vzhľadom na špecifické charakteristiky práce a pracovného prostredia, alebo keď sa predpokladá špecifická odozva na psychickú pracovnú záťaž, sa hodnotia aj ďalšie charakteristiky subjektívnej odozvy zamestnanca na psychickú pracovnú záťaž, s použitím metód podľa aktuálnych odborných poznatkov.

Kritériá zvýšenej psychickej pracovnej záťaže

Minimálnym kritériom na určenie psychickej pracovnej záťaže ako zvýšenej je:

• dosiahnutie tretieho stupňa podľa metódy hodnotiacej psychickú pracovnú záťaž z hľadiska charakteristík práce a pracovného prostredia alebo,

• dosiahnutie najvyššieho stupňa alebo negatívnej intenzity subjektívnej odozvy zamestnanca na psychickú pracovnú záťaž u viac ako polovice zamestnancov vykonávajúcich hodnotenú pracovnú činnosť podľa jednej metódy alebo kombinácie viacerých metód hodnotiacich subjektívnu odozvu zamestnanca na psychickú pracovnú záťaž alebo podľa špecifických metód podľa aktuálnych odborných poznatkov.

16.4. Opatrenia na zníženie expozície psychickou a senzorickou záťažou

Opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru zvýšenú psychickú pracovnú záťaž

Na predchádzanie zvýšenej psychickej pracovnej záťaži sa vykonávajú technické, organizačné a iné opatrenia

Technické opatrenia na predchádzanie zvýšenej psychickej pracovnej záťaži sú:

• ergonomická úprava pracoviska,

• obmedzenie senzorickej záťaže,

• kvalita pracovného prostredia.

Organizačné opatrenia na predchádzanie zvýšenej psychickej pracovnej záťaži sú:

• organizácia práce vrátane zlepšenia a zefektívnenia spôsobov činnosti zamestnancov, striedanie rôznych činností pri veľmi monotónnych prácach, rotácia zamestnancov, odstraňovanie rušivých faktorov pri práci, jasné formulovanie úloh,

• režim práce a odpočinku vrátane primeraného striedania pracovných zmien a primeraného zaradenia prestávok.

Iné opatrenia na predchádzanie zvýšenej psychickej pracovnej záťaži sú:

• systém riadenia a spôsob jeho realizácie zohľadňujúci ochranu zamestnancov,

• pozitívna motivácia zamestnancov na plnení pracovných úloh v rozsahu a spôsobom zodpovedajúcim ich schopnostiam, zručnostiam, skúsenostiam a predpokladom,

• systém výberu zamestnancov na exponované pracovné miesta a pre náročné pracovné činnosti s prihliadnutím na odolnosť voči psychickej záťaži, osobnostné

a kvalifikačné predpoklady a ďalšie psychologické kritériá podľa konkrétnych požiadaviek pracovného miesta a charakteru práce, primerané rozmiestňovanie zamestnancov, náplne a formy ich výcviku,

• vykonávanie lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci.

Postup pri hodnotení senzorickej záťaže pri práci Senzorickú záťaž pri práci tvorí najmä zraková záťaž a sluchová záťaž.

Zraková záťaž sa hodnotí nepriamo prostredníctvom charakteristík práce a pracovného prostredia z hľadiska zrakovej senzorickej záťaže pri práci a subjektívnej odozvy zamestnanca na zrakovú záťaž pri práci.

Sluchová záťaž sa hodnotí nepriamo meraním expozície zamestnanca hluku v pracovnom prostredí a hodnotením psychickej pracovnej záťaže.

Charakteristiky práce a pracovného prostredia z hľadiska zrakovej senzorickej záťaže pri práci sú:

• veľkosť kritického detailu,

• náročnosť na diskrimináciu detailov oproti pozadiu,

• nároky na adaptáciu zraku,

• nároky na akomodáciu a okohybné svaly,

• osvetlenie.

Charakteristiky subjektívnej odozvy zamestnanca na zrakovú senzorickú záťaž pri práci sú:

• zraková únava,

• zrakové ťažkosti.

Pri hodnotení senzorickej záťaže pri práci sa prihliada aj na psychickú pracovnú záťaž.

Metóda hodnotenia senzorickej záťaže pri práci z hľadiska úrovne pracovných podmienok je určená ako základný skríningový nástroj preventívneho pracovného lekárstva na hodnotenie senzorickej záťaže pri práci z hľadiska úrovne pracovných podmienok, ktoré môžu pôsobiť na zdravotný stav zamestnancov a ich pracovnú pohodu. Hodnotí senzorickú záťaž pri práci v troch stupňoch podľa záťaže sluchu, záťaže ostatných zmyslových orgánov a podľa šiestich

charakteristík práce a pracovného prostredia z hľadiska zrakovej záťaže: veľkosť kritického detailu, náročnosť na diskrimináciu detailov oproti pozadiu, nároky na adaptáciu zraku, nároky na akomodáciu a okohybné svaly, práce za sťažených svetelných podmienok a iné podmienky ovplyvňujúce zrakovú námahu. Hodnotenie senzorickej záťaže pri práci podľa charakteristík práce a pracovného prostredia sa robí skupinovo podľa práce alebo profesie v tých istých pracovných podmienkach, nie individuálne pre každého zamestnanca. Súčasťou Protokolu o hodnotení senzorickej záťaže pri práci z hľadiska úrovne pracovných podmienok je odôvodnenie zaradenia každej charakteristiky práce a pracovného prostredia do jednotlivého stupňa.

Metóda subjektívnej odozvy zamestnancov na zrakovú záťaž pri práci sa realizuje prostredníctvom Dotazníka zrakových ťažkostí pri práci a pretrvávajúcich po skončení práce. Táto metóda umožňuje rýchlo a jednoducho získať všeobecný prehľad o zrakových ťažkostiach zamestnancov vykonávajúcich zrakovo náročnú prácu. Dotazník orientačne zisťuje výskyt zrakových ťažkostí vyskytujúcich sa v priebehu práce a pretrvávajúcich po skončení práce. Zrakové ťažkosti zisťuje prostredníctvom pätnástich príznakov rozdelených do štyroch skupín:

• okulárne, spojené so zrakovým orgánom – pálenie očí, sčervenanie očí, slzenie očí, mykanie v očiach a tiky, tlak v očiach,

• vizuálne, spojené so zmenami vo vnímaní – mihanie pred očami, pocit zníženej citlivosti zraku, rozmazané videnie, dvojité videnie,

• nešpecifické, súvisiace s psychickou pohodou – svetloplachosť, bolesti hlavy zo zrakovej námahy, pocit nepohody pri umelom alebo nedostatočnom osvetlení, potreba prerušiť prácu a pozrieť sa do voľného priestoru,

• všeobecné – zraková únava, celková únava a malátnosť.

Opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru zvýšenú senzorickú záťaž pri práci

Na predchádzanie senzorickej záťaži pri práci sa vykonávajú technické, organizačné a iné opatrenia.

Technické opatrenia na predchádzanie senzorickej záťaži pri práci sú:

• ergonomická úprava pracoviska,

• kvalitné pracovné prostriedky vrátane zobrazovacích jednotiek,

• primerané osvetlenie pri práci,

• primeraná hladina hlukovej expozície pri práci.

Organizačné opatrenia na predchádzanie senzorickej záťaži pri práci sú:

• režim práce a odpočinku,

• racionálna organizácia práce.

Iné opatrenia na predchádzanie senzorickej záťaži pri práci sú:

• systém výberu zamestnancov na exponované pracovné miesta a zaškolenie,

• primerané mikroklimatické podmienky,

• používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov.

ZÁVER

Psychická pracovná záťaž, je mnohokrát podceňovaná, nie len zo strany zamestnávateľa ale aj zo strany zamestnancov. Dlhodobé psychické preťažovanie môže viesť k následkom, ktoré sa podpíšu na zdraví zamestnancov, či už ako rôzne zdravotné komplikácie v zmysle zhoršenia resp. rozvoja ochorenia. V pracovnom procese je potrebné poznať a hodnotiť psychickú a senzorickú záťaž, následne navrhnúť opatrenia, ktoré záťaž pri práci vylúčia alebo znížia na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru.

POUŽITÁ LITERATÚRA

[1]. Hatina, T., Kordošová, M., Matulová, S., Perichtová, B., Škvarková, V. 2006. Terminologický slovník bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Inštitút pre výskum práce a rodiny. Bratislava. 352 s.

[2]. Vyhláška MZ SR č. 542/2007 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred fyzickou záťažou pri práci, psychickou pracovnou záťažou a senzorickou záťažou pri práci.

[3]. Richter, G. a kol. 2008. ISSA - Príručka hodnotenia rizika v malých a stredných podnikoch, Dortmund, Nemecko, ISBN 978-3-941441-08-8.

KONTROLNÉ OTÁZKY

1. Ktoré právne predpisy pojednávajú o ochrane zdravia pred psychickou pracovnou záťažou a senzorickou záťažou pri práci?

2. Uveďte prostredníctvom čoho sa hodnotí psychická pracovná záťaž?

3. Popíšte opatrenia na vylúčenie alebo zníženie pôsobenia zvýšenej psychickej pracovnej záťaži.

4. Vysvetlite čo je senzorická pracovná záťaž a ako ju rozdeľujeme.

5. Popíšte opatrenia na vylúčenie alebo zníženie pôsobenia senzorickej pracovnej záťaže.

17. POŽIADAVKY NA ZAISTENIE BEZPEČNOSTI PRÁCE S

TECHNICKÝMI ZARIADENIAMI VRÁTANE VYHRADENÝCH TECHNICKÝCH ZARIADENÍ

Cieľom kapitoly je oboznámiť sa s požiadavkami na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickým zariadením vrátane vyhradených technických zariadení.

17.1. Bezpečnosť pri práci s technickým zariadením vrátane vyhradených technických zariadení

S ohľadom na zaistenie prevádzkovej bezpečnosti technických zariadení, ako aj bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, boli podľa charakteristického parametra, ktorým najviac ohrozujú človeka a okolité prostredie vyčlenené štyri skupiny zariadení (elektrické, plynové, tlakové a zdvíhacie). Pre tieto zariadenia sú osobitným právnym predpisom stanovené spoločné všeobecne platné zásady vzťahujúce sa na ich konštruovanie, výrobu, montáž a bezpečnú prevádzku, vrátane kontrol, prehliadok a skúšok (revízií), s dôrazom na vyhradené technické zariadenia, čo sú technické zariadenia so zvýšenou mierou ohrozenia

Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (MPSVaR SR) č. 508/2009 Z. z., ustanovuje podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými a technické zariadenia, ktoré sa považujú za vyhradené technické zariadenia.

Táto vyhláška ustanovuje:

• podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností a na obsluhu niektorých technických zariadení,

• technické zariadenia, ktoré sa považujú za vyhradené technické zariadenia.

Táto vyhláška sa vzťahuje na technické zariadenia tlakové, zdvíhacie, elektrické a plynové a ich časti (ďalej technické zariadenie).

Nevzťahuje sa na technické zariadenia, ktoré sú určenými výrobkami, do ich uvedenia na trh alebo uvedenia do prevádzky.

Uvedením výrobku do prevádzky sa rozumie prvý okamih prechodu výrobku z etapy výroby do prevádzky.

Na účely tejto vyhlášky sa rozumie:

Opravou – činnosť na technickom zariadení vrátane jeho rozoberania, odstránenia chýb a porúch, rekonštrukcie a montáže smerujúca k zabezpečeniu jeho funkčného a bezpečného stavu

Rozsahom preukazu alebo osvedčenia – druh vykonávanej činnosti na technickom zariadení podľa druhu a rozsahu technického zariadenia rozdeleného do skupín podľa miery ohrozenia

Dodávateľom – zamestnávateľ alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, ktorí dodávajú práce na vyhradených technických zariadeniach alebo dodávajú vyhradené technické zariadenia.

Bezpečnostnotechnickou požiadavkou – požiadavka upravujúca technické riešenie a spôsob prevádzky a kontroly technického zariadenia ustanovená právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo požiadavka posúdená a uvedená právnickou osobou oprávnenou na overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení podľa § 14 zákona v odbornom stanovisku, ak požiadavky na technické zariadenie nie sú upravené právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

Odborným vzdelaním – ukončené stredoškolské vzdelanie technického smeru alebo vysokoškolské vzdelanie, ktorých súčasťou je výučba obsahujúca aspoň opis konštrukcie a funkcie príslušného technického zariadenia.

Odbornou praxou – činnosť pri projektovaní, konštruovaní, montáži, oprave, rekonštrukcii a pri výkone kontroly stavu bezpečnosti technického zariadenia príslušnej skupiny,

Elektrickou inštaláciou – zostava vzájomne spolupracujúcich elektrických zariadení s koordinovanými vlastnosťami, ktoré slúžia na plnenie určených cieľov.

Plynmi – látky alebo ich zmesi, ktoré sú v plynnom stave pri teplote 15 °C a pri tlaku 0,1 MPa.

Nebezpečným plynom alebo nebezpečnou kvapalinou – chemická látka a chemická zmes, ktoré sú výbušné, mimoriadne horľavé, veľmi horľavé, ak ich najvyššia pracovná teplota je vyššia ako bod ich vzplanutia, veľmi jedovaté, jedovaté alebo oxidujúce, a tiež iné plyny a ich zmesi v takých množstvách alebo koncentráciách, ktoré môžu ohroziť život alebo zdravie ľudí.

Bezpečnosť technických zariadení závisí vo všeobecnosti od dvoch hlavných faktorov:

• opatrenia v predvýrobe – za bezpečnosť zodpovedajú zo zákona projektanti a konštruktéri,

• po uvedení do prevádzky – za bezpečnosť technických zariadení je zodpovedný prevádzkovateľ, ktorý je povinný dodržiavať ustanovenia vyhlášky MPSVaR SR

č. 508/2009 Z. z

17.2. Rozdelenie technických zariadení

Druhy technických zariadení sa rozdeľujú podľa miery ohrozenia do skupiny A, skupiny B alebo skupiny C.

V skupine A sú technické zariadenia s vysokou mierou ohrozenia, v skupine B sú technické zariadenia s vyššou mierou ohrozenia a v skupine C sú technické zariadenia s nižšou mierou ohrozenia.

Technické zariadenia skupiny A a technické zariadenia skupiny B sa považujú za vyhradené technické zariadenia (VTZ)

Ďalej uvádzame rozdelenie technických zariadení podľa miery ohrozenia.

17.2.1. Rozdelenie technických zariadení tlakových

Technické zariadenia tlakové skupiny A podľa druhu sú:

• vykurované alebo inak vyhrievané technické zariadenie s rizikom prehriatia určené na výrobu pary alebo na ohrev kvapalín, ktorých teplota je vyššia ako bod varu pri tlaku 0,05 MPa (parné kotly),

• tlaková nádoba stabilná, ktorá obsahuje plyny, pary alebo kvapaliny s teplotou vyššou, ako je ich bod varu pri atmosférickom tlaku (1013,25 hPa) s najvyšším pracovným tlakom vyšším ako 0,2 MPa, s objemom nad 10 litrov a ktorej súčin objemu technického zariadenia tlakového v litroch a najvyššieho pracovného tlaku v MPa (bezpečnostný súčin) je väčší ako 20 (200), okrem tlakovej nádoby, ktorá obsahuje rádioaktívne látky

Do tejto skupiny patrí aj nádoba na výrobu pary, ktorá je súčasťou pracovného prostriedku, ak spĺňa uvedené parametre, t. j. obsahuje nebezpečné plyny alebo nebezpečné kvapaliny pri akejkoľvek teplote, ktorej najvyšší dovolený tlak je vyšší ako 0,05 MPa, s objemom nad 1 liter, a ktorej bezpečnostný súčin je väčší ako 5 (50), okrem tlakovej nádoby, ktorá obsahuje rádioaktívne látky

Objem technického zariadenia tlakového je určený veľkosťou priestoru vymedzeného

stenami namáhanými vnútorným alebo vonkajším tlakom pracovnej látky, pričom objem zabudovaných technických zariadení, výmurovky alebo výplne sa neodpočítava

Technické zariadenie tlakové s viacerými priestormi sa do skupiny zaradí podľa priestoru, ktorého parametre patria do najvyššej skupiny:

• tlaková nádoba na dopravu plynov, ktorých kritická teplota je nižšia ako 50 °C, alebo plynov, ktoré pri teplote 50 °C majú absolútny tlak pár vyšší ako 0,3 MPa, napríklad cisterna,

• tlaková nádoba pojazdného hasiaceho prístroja vodného, pojazdného hasiaceho prístroja vodného s prísadami, pojazdného hasiaceho prístroja penového a pojazdného hasiaceho prístroja práškového,

• potrubné vedenie s menovitou svetlosťou potrubia väčšou ako DN 25 na rozvod nebezpečnej kvapaliny s najvyšším dovoleným tlakom nad 1 MPa, ktorého súčin najvyššieho dovoleného tlaku v MPa a menovitej svetlosti DN je väčší ako 200 (2 000).

Technické zariadenia tlakové skupiny B podľa druhu sú:

• vykurované alebo inak vyhrievané zariadenie s rizikom prehriatia určené na výrobu pary s menovitým tlakom do 0,05 MPa vrátane alebo na ohrev kvapaliny pri teplote nižšej, ako je bod varu pri tlaku 0,05 MPa, s menovitým tepelným výkonom nad 100 kW (V. trieda),

• tlaková nádoba stabilná s najvyšším pracovným tlakom vyšším ako 0, 05 MPa,

• tlaková nádoba na dopravu plynov, ktorých kritická teplota je nižšia ako 50 °C, alebo plynov, ktoré pri teplote 50 °C majú absolútny tlak pár vyšší ako 0,3 MPa, s objemom nad 1 liter, ktorej bezpečnostný súčin je väčší ako 5 (50), napríklad sud a fľaša,

• tlaková nádoba prenosného hasiaceho prístroja a tlaková nádoba pojazdného hasiaceho prístroja CO2,

• potrubné vedenie:

o na rozvod nebezpečnej kvapaliny s najvyšším dovoleným tlakom nad 0,05 MPa do 1 MPa,

o s pracovnou látkou vodná para alebo horúca voda,

• bezpečnostné príslušenstvo, ktoré:

o chráni technické zariadenie tlakové pred prekročením najvyššieho pracovného tlaku,

o zabezpečuje sledovanie a dodržiavanie pracovnej teploty v tých technických zariadeniach tlakových, pri ktorých jej prekročenie alebo pokles mimo určených hraníc ohrozuje ich bezpečnosť,

o zabezpečuje sledovanie a dodržiavanie úrovne hladiny v tých technických zariadeniach tlakových, pri ktorých jej prekročenie alebo pokles mimo určených hraníc ohrozuje ich bezpečnosť,

o je určené na automatickú prevádzku parného a kvapalinového kotla, napríklad na automatické odluhovanie a odkalovanie, na automatickú reguláciu prietoku, napájania a teploty prehriatej a prihriatej pary a vody.

Technické zariadenia tlakové skupiny C sú:

Technické zariadenia tlakové nezaradené do skupiny A alebo skupiny B.

17.2.2. Rozdelenie technických zariadení zdvíhacích

Technické zariadenia zdvíhacie skupiny A podľa druhu sú:

• žeriav a zdvíhadlo s motorovým pohonom, napríklad elektrickým, hydraulickým, s nosnosťou nad 1 000 kg a žeriav a zdvíhadlo s ľudským pohonom nad 5 000 kg vrátane trvalej dráhy žeriavu a dočasnej dráhy žeriavu výložníkového typu,

• pohyblivá pracovná plošina s motorovým pohonom a s výškou zdvihu nad 1,5 m,

• výťah a zdvíhacia plošina, ktorá je trvalou súčasťou budovy a objektu,

• stavebný výťah,

• regálový zakladač so stanovišťom obsluhy na zakladači a jeho presuvňa,

• pohyblivé schody a chodníky,

• lyžiarsky vlek a vodno-lyžiarsky vlek,

• výsuvný rebrík s motorovým pohonom,

• zariadenie technickej zábavnej činnosti, napríklad lunaparku a iného zábavného zariadenia, s motorovým pohonom,

• pohyblivé javiskové zariadenie s motorovým pohonom,

• zdvíhacie čelo určené na montáž na vozidlo alebo do vozidla, ktoré je určené na zdvíhanie osôb pri nastupovaní alebo vystupovaní z vozidla.

Technické zariadenia zdvíhacie skupiny B podľa druhu sú:

• zariadenie, ktorým je:

o žeriav a zdvíhadlo s motorovým pohonom s nosnosťou do 1 000 kg vrátane a s ľudským pohonom s nosnosťou od 1 000 kg do 5 000 kg vrátane,

o vrátok s motorovým pohonom určený na zdvíhanie bremien,

• zdvíhacie ústrojenstvo dopravného vozíka a nakladača s motorovým pohonom určené na zdvíhanie a prepravu bremena pomocou prostriedku na viazanie, zavesenie alebo uchopenie,

• prídavné zdvíhacie príslušenstvo na zavesenie alebo uchopenie bremena, ktoré nie je trvalou súčasťou technického zariadenia zdvíhacieho skupiny A a skupiny B,

• špeciálne zdvíhacie zariadenie s motorovým pohonom určené na zdvíhanie bremena, a to:

o zdvíhacia rampa,

o zdvíhacia plošina,

o stabilné, mobilné a premiestniteľné servisné zdvíhacie zariadenie, ktoré je určené len na zdvíhanie vozidla,

o zdvíhacie čelo určené na montáž na vozidlo alebo do vozidla, ktoré je určené na nakladanie alebo vykladanie nákladu,

• nákladný stavebný výťah bez prístupu osôb na nosnú plošinu,

• zvislá posuvná brána s motorovým pohonom s výškou zdvihu nad 2,7 m,

• regálový zakladač bez stanovišťa obsluhy na zakladači a jeho presuvňa okrem zariadenia, ktoré je súčasťou automatizovaných systémov na manipuláciu a skladovanie,

• javiskové zariadenie s ľudským pohonom,

• schodiskový výťah a zvislá zdvíhacia plošina určené na používanie osobou s obmedzenou schopnosťou pohybu.

Technické zariadenia zdvíhacie skupiny C podľa druhu sú:

• prostriedok na viazanie a zavesenie bremena, ktorý nie je trvalou súčasťou zdvíhacieho zariadenia, napríklad viazacie lano, reťaz, popruh, pás, hák, strmeň,

• technické zariadenie zdvíhacie, ktoré je súčasťou pracovného prostriedku, napríklad technologickej linky, stroja alebo automatizovaného systému na manipuláciu a skladovanie,

• technické zariadenie zdvíhacie zostavované jednorazovo, napríklad na montážne účely, na prepravu,

• ostatné technické zariadenia zdvíhacie skupiny B s ľudským pohonom.

17.2.3. Rozdelenie technických zariadení elektrických

Technické zariadenia elektrické skupiny A podľa druhu sú:

• technické zariadenie na výrobu elektrickej energie s menovitým výkonom

3 MW a viac vrátane ochrany pred účinkami atmosférickej elektriny,

• technické zariadenie na premenu elektrickej energie s príkonom 250 kVA a viac vrátane ochrany pred účinkami atmosférickej elektriny,

• elektrická sieť striedavého napätia nad 1000 V alebo jednosmerného napätia nad

1 500 V vrátane ochrany pred účinkami atmosférickej elektriny,

• elektrická inštalácia v prostredí s nebezpečenstvom požiaru horľavých materiálov, kvapalín, plynov alebo prachu (vonkajší vplyv BE2) vrátane ochrany pred účinkami atmosférickej a statickej elektriny,

• elektrická inštalácia v priestore s nebezpečenstvom výbuchu (vonkajší vplyv BE3) vrátane ochrany pred účinkami atmosférickej a statickej elektriny,

• elektrická inštalácia v priestoroch s vonkajším vplyvom s trvalým výskytom korozívnych alebo znečisťujúcich látok vrátane ochrany pred účinkami atmosférickej elektriny,

• elektrická inštalácia v priestore s vonkajším vplyvom vody z iného zdroja ako z dažďa AD3 až AD8 alebo s dotykom s vodivými časťami, ktoré majú potenciál zeme s vonkajším vplyvom BC3 a BC4 vrátane ochrany pred účinkami atmosférickej elektriny,

• elektrická inštalácia v miestnosti na zdravotnícke účely vrátane ochrany pred účinkami atmosférickej a statickej elektriny okrem všeobecnej vyšetrovne a priestoru s požiadavkami P0, P1 a P2 definovanými podľa osobitných predpisov pre zdravotnícke zariadenie,

• elektrická inštalácia v objekte určenom na zhromažďovanie viac ako 250 osôb v jednom priestore vrátane ochrany pred účinkami atmosférickej elektriny.

Technické zariadenia elektrické skupiny B sú:

Technické zariadenia elektrické nezaradené do skupiny A s prúdom alebo napätím, ktoré nie sú bezpečné.

Technické zariadenia elektrické skupiny C sú:

Technické zariadenia elektrické nezaradené do skupiny A a skupiny B.

17.2.4. Rozdelenie technických zariadení plynových

Technické zariadenia plynové skupiny A podľa druhu sú zariadenia pracujúce s nebezpečnými plynmi určené na:

• výrobu plynu s jednotkovým výkonom vyšším ako 10 Nm3/h vrátane zariadenia upravujúceho zloženie plynu na technické hodnoty vyžadované osobitným predpisom alebo odberateľom,

• skladovanie plynu s najvyšším pracovným tlakom plynu do 0,05 MPa vrátane s vnútorným objemom nad 100 m3, napríklad v plynojeme a zásobníku,

• plnenie kovových tlakových nádob na dopravu plynov s výkonom nad 10 Nm3/h,

• zásobovanie plynom z kovových tlakových nádob stabilných alebo z kovových tlakových nádob na dopravu plynov (tlaková stanica) s výkonom nad 10 Nm3/h,

• zvyšovanie tlaku plynu s najvyšším pracovným tlakom plynu na výstupe vyšším ako 0,4 MPa,

• znižovanie tlaku plynu s najvyšším pracovným tlakom plynu na vstupe vyšším ako 0,4 MPa,

• rozvod plynu s tlakom plynu nad 0,4 MPa a acetylénovod,

• spotrebu plynu spaľovaním s výkonom jednotlivého zariadenia alebo so súčtom výkonov jednotlivých zariadení tvoriacich funkčný celok nad 0,5 MW vrátane zariadenia na výrobu ochranných atmosfér pri tepelnom spracúvaní,

• chladenie a mrazenie s množstvom plynu na chladenie nad 25 kg.

Technické zariadenia plynové skupiny B podľa druhu sú zariadenia pracujúce s nebezpečnými plynmi, ktoré sú určené na:

• výrobu plynu s jednotkovým výkonom do 10 Nm3/h vrátane,

• skladovanie plynu s najvyšším pracovným tlakom plynu do 0,05 MPa vrátane s vnútorným objemom do 100 m3, napríklad v plynojeme a zásobníku,

• plnenie kovových tlakových nádob na dopravu plynu s výkonom do 10 Nm3/h

vrátane,

• zásobovanie plynom z kovových tlakových nádob stabilných alebo z kovových

tlakových nádob na dopravu plynu (tlaková stanica) s výkonom do 10 Nm3/h

vrátane, ak umožňujú pripojiť viac ako dve fľaše na dopravu plynov,

• zvyšovanie tlaku plynu s najvyšším pracovným tlakom plynu na výstupe do 0,4 MPa vrátane,

• znižovanie tlaku plynu s najvyšším pracovným tlakom plynu na vstupe do 0,4 MPa vrátane s výkonom nad 25 Nm3/h,

• rozvod plynu, a to potrubné vedenie určené na rozvod plynu vrátane regulačného zariadenia zaradeného do tohto potrubného vedenia s výkonom odberného plynového zariadenia do 25 Nm3/h vrátane s najvyšším pracovným tlakom plynu na vstupe do 0,4 MPa vrátane okrem potrubného vedenia určeného na rozvod acetylénu,

• spotrebu plynu spaľovaním s výkonom jednotlivého zariadenia alebo so súčtom výkonov jednotlivých zariadení tvoriacich funkčný celok od 5 kW do 0,5 MW vrátane zariadenia na výrobu ochranných atmosfér pri tepelnom spracúvaní a spotrebiča, pri ktorom sa vyžaduje napojenie na odťah spalín,

• chladenie a mrazenie s množstvom plynu na chladenie od 3 kg do 25 kg vrátane.

Technické zariadenia plynové skupiny C podľa druhu sú:

• technické zariadenia pracujúce s nebezpečným plynom nezaradené do skupiny

A alebo skupiny B,

• technické zariadenia pracujúce s ostatnými plynmi.

17.3. Technická dokumentácia

Požiadavky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane požiadaviek na zaistenie bezpečnosti vyhradených technických zariadení určuje technická dokumentácia, ktorou je konštrukčná technická dokumentácia alebo projektová technická dokumentácia (tzv. konštrukčná dokumentácia) a sprievodná technická dokumentácia

Konštrukčnú dokumentáciu zabezpečí dodávateľ vyhradeného technického zariadenia

v súlade s bezpečnostnotechnickými požiadavkami. Obsah konštrukčnej dokumentácie vyhradeného technického zariadenia je uvedený v prílohe č. 2 Vyhlášky.

Vyrábať, montovať na mieste budúcej prevádzky a rekonštruovať vyhradené technické zariadenie možno iba podľa konštrukčnej dokumentácie, ku ktorej bolo vydané odborné stanovisko, ktorým sa posudzuje konštrukčná dokumentácia (tzv. odborné stanovisko

k dokumentácii). Pri vyhradenom technickom zariadení elektrickom sa odborné stanovisko

k dokumentácii vyžaduje iba na technické zariadenie skupiny A.

Odborné stanovisko k dokumentácii sa vydá na základe žiadosti o posúdenie konštrukčnej dokumentácie, ak je konštrukčná dokumentácia v súlade s bezpečnostnotechnickými požiadavkami.

Sprievodnú technickú dokumentáciu poskytovanú na používanie vyhradeného technického zariadenia zabezpečí dodávateľ vyhradeného technického zariadenia v súlade s bezpečnostnotechnickými požiadavkami. Obsah sprievodnej technickej dokumentácie vyhradeného technického zariadenia je uvedený v prílohe č. 3 Vyhlášky.

Podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pri činnosti súvisiacej s výrobou, montážou, rekonštrukciou, opravou a dodávkou technického zariadenia

Pri výrobe, montáži, rekonštrukcii alebo oprave technického zariadenia sa bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci vrátane bezpečnosti technických zariadení zabezpečí najmä:

• organizačnou štruktúrou, určením postupov a procesov potrebných na zaistenie bezpečnosti technických zariadení,

• vykonávaním prác odborne spôsobilými osobami, najmä aby nerozoberateľné spoje na tlakových častiach vyhradených technických zariadení tlakových, nosných

častiach vyhradených technických zariadení zdvíhacích a žeriavových dráh, častiach vyhradených technických zariadení plynových, ktoré prichádzajú do priameho styku s plynom, a na oceľových konštrukciách vyhradených technických zariadení zhotovovali osoby s príslušnou odbornou spôsobilosťou,

• používaním základných materiálov a prídavných materiálov s príslušnou dokumentáciou pri zhotovovaní nerozoberateľných spojov,

• vykonaním kontroly stavu bezpečnosti technického zariadenia.

Výrobca a dodávateľ preukazuje dokladmi o výsledkoch prehliadok, kontrol a skúšok vlastnosti častí technických zariadení, ktoré môžu ovplyvniť ich bezpečnosť a pri ktorých je to určené v odbornom stanovisku k dokumentácii alebo bezpečnostnotechnickými požiadavkami.

Podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pri prevádzke technického zariadenia

Zamestnávateľ, fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, a iné osoby podľa zákona, ktorí na plnenie svojich úloh používajú technické zariadenie (prevádzkovateľ)

zabezpečia bezpečnosť technického zariadenia, ak pri jeho prevádzke dodržiavajú bezpečnostnotechnické požiadavky a:

• vedú sprievodnú technickú dokumentáciu technického zariadenia vrátane dokladov o vykonaných prehliadkach, kontrolách a skúškach,

• vedú evidenciu vyhradeného technického zariadenia s údajmi zodpovedajúcu skutočnému stavu,

• vydajú miestny prevádzkový predpis na prevádzku vyhradeného technického zariadenia skupiny A v súlade s bezpečnostnotechnickými požiadavkami, ak technická dokumentácia nezohľadňuje skutočné prevádzkové a užívateľské podmienky,

• zabezpečia vykonanie kontroly stavu bezpečnosti technického zariadenia.

17.4. Kontrola stavu bezpečnosti technického zariadenia

Stav bezpečnosti technického zariadenia sa kontroluje:

• typovou skúškou, úradnou skúškou a opakovanou úradnou skúškou oprávnená právnická osoba,

• skúškami u výrobcu technického zariadenia výrobcom určená osoba alebo revízny technik,

• odbornou prehliadkou a odbornou skúškou revízny technik,

• revíziou elektrického ručného náradia počas používania a revíziou elektrického spotrebiča počas používania prevádzkovateľom určená osoba s odbornou spôsobilosťou alebo prevádzkovateľom určená poučená osoba pod dohľadom osoby s odbornou spôsobilosťou,

• kontrolou elektrického ručného náradia počas používania a kontrolou elektrického spotrebiča počas používania prevádzkovateľom určená osoba s odbornou spôsobilosťou,

• inými prehliadkami a skúškami osoba na opravu, osoba určená prevádzkovateľom podľa bezpečnostnotechnických požiadaviek, a ak to nevyplýva z bezpečnostnotechnických požiadaviek, osoba určená prevádzkovateľom podľa sprievodnej technickej dokumentácie.

Úradné skúšky podľa právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (Vyhláška č. 508/2009 Z. z.) na vyhradených technických zariadeniach vrátane ich označenia a vydávania príslušných dokladov vykonáva Technická inšpekcia, a. s.

Úradná skúška je overenie, či vyhradené technické zariadenie pred uvedením do prevádzky

zodpovedá osvedčenej konštrukčnej dokumentácii a je spôsobilé na bezpečnú a spoľahlivú

prevádzku vrátane bezpečnej obsluhy. Vykonanie úradnej skúšky je povinné pre vyhradené technické zariadenia skupín A.

Opakovaná úradná skúška je overovanie v pravidelných lehotách, či vyhradené technické zariadenie spĺňa podmienky na bezpečnú a spoľahlivú prevádzku a či je obsluhované bezpečným spôsobom.

Kontrola stavu bezpečnosti technického zariadenia, bezpečnostnotechnických požiadaviek a sprievodnej technickej dokumentácie sa vykonáva:

• počas výroby alebo montáže a po ich dokončení,

• po inštalovaní na mieste budúcej prevádzky pred prvým uvedením do prevádzky a po inštalovaní na inom mieste s výnimkou technického zariadenia prenosného, prevozného alebo určeného na prepravu,

• pred opätovným uvedením do prevádzky:

o po odstavení dlhšom ako jeden rok,

o po demontáži a opätovnej montáži, ktorou môže byť ovplyvnený stav bezpečnosti,

o po rekonštrukcii a oprave; po oprave technického zariadenia elektrického, ak bola potrebná zmena istenia,

o ak jeho používanie bolo zakázané inšpektorom práce,

• počas prevádzky podľa prevádzkových podmienok na základe posúdenia rizika, najmenej v ustanovených lehotách.

Pred začatím kontroly stavu bezpečnosti technického zariadenia prevádzkovateľ po dohode s dodávateľom pripraví technické zariadenie na vykonanie kontroly a podľa potreby zabezpečí nevyhnutné ochranné opatrenia, najmä odpojenie od prívodu energie, meranie, odplynenie, dýchacie prístroje, oživovaciu techniku, obmedzenie počtu prítomných osôb.

Osoba, ktorá vykonala kontrolu stavu bezpečnosti technického zariadenia, vyhotoví o výsledku kontroly doklad, ktorý odovzdá výrobcovi alebo prevádzkovateľovi. Doklad

o výsledku kontroly stavu bezpečnosti technického zariadenia sa priloží k technickej dokumentácii technického zariadenia

Vyhradené technické zariadenia

Vyhláška MPSVaR SR č. 508/2009 Z. z. ustanovuje podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci počas prevádzky vyhradených technických zariadení (VTZ), ktoré sa týkajú najmä obsluhy, kontroly stavu bezpečnosti, montáže, opravy, rekonštrukcie a odbornej spôsobilosti osôb pre vykonávanie týchto činností.

V zmysle ustanovení tejto vyhlášky je zamestnávateľ povinný prevádzkovať vyhradené technické zariadenia (VTZ) v súlade s jeho konštrukčnou dokumentáciou a sprievodnou technickou dokumentáciou.

Medzi ďalšie významné povinnosti zamestnávateľa (prevádzkovateľa) patrí:

• riadne evidovať vyhradené technické zariadenia (VTZ) podľa skutočného stavu,

• viesť sprievodnú dokumentáciu, vrátane dokladov o vykonaných odborných prehliadkach, skúškach a kontrolách (osvedčenie o úradných skúškach, správy o odborných prehliadkach a skúškach),

• zabezpečiť vykonávanie kontroly stavu bezpečnosti VTZ oprávnenými právnickými osobami, určenou osobou výrobcu, revíznym technikom (typové skúšky, úradné skúšky, opakované úradné skúšky, odborné prehliadky a odborné skúšky a pod.), čo slúži na overovanie bezpečnosti VTZ,

• zabezpečiť montáž, opravu, rekonštrukciu a obsluhu VTZ odborne spôsobilou osobou, ktorá má platné osvedčenie pre tieto činnosti (preukaz, písomný doklad),

• vydať miestny prevádzkový predpis na prevádzku VTZ skupiny A.

Označenie VTZ, na ktoré bolo vydané osvedčenie o typovej skúške, osvedčenie o úradnej skúške alebo osvedčenie o opakovanej úradnej skúške vykonáva oprávnená právnická osoba. Vyhradené technické zariadenie elektrické sa označí v technickej dokumentácii.

Označenie vyhradeného technického zariadenia sa skladá z nezameniteľného symbolu oprávnenej právnickej osoby a posledného dvojčísla roku, v ktorom bola vykonaná typová skúška, úradná skúška alebo opakovaná úradná skúška.

Iné označenia a nápisy zameniteľné s označením sa nesmú umiestňovať na vyhradenom technickom zariadení.

ZÁVER

Vyhradené technické zariadenia, sú technické zariadenia so zvýšenou mierou ohrozenia. Pre vyhradené technické zariadenia platia zásady vzťahujúce sa na ich konštruovanie, výrobu, montáž a bezpečnú prevádzku, vrátane kontrol, prehliadok a skúšok (revízií). Druhy technických zariadení sa rozdeľujú podľa miery ohrozenia do skupiny A, skupiny B alebo skupiny C. Povinnosťou prevádzkovateľa je zabezpečiť podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pri prevádzke vyhradeného technického zariadenia, t.j. mať sprievodnú dokumentáciu, viesť jeho evidenciu, vydať prevádzkový predpis (VTZ skupiny A) a zabezpečiť pravidelnú kontrolu.

POUŽITÁ LITERATÚRA

[1]. Hatina, T., Kordošová, M., Matulová, S., Perichtová, B., Škvarková, V. 2006. Terminologický slovník bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Inštitút pre výskum práce a rodiny. Bratislava. 352 s.

[2]. Vyhláška MPSVR SR č. 508/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými a ktorou sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa považujú za vyhradené technické zariadenia.

KONTROLNÉ OTÁZKY

1. Ktoré právne predpisy pojednávajú o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci s technickými zariadeniami?

2. Uveďte ako rozdeľujeme technické zariadenia.

3. Popíšte čo tvorí technickú dokumentáciu technického zariadenia.

4. Uveďte ako sa kontroluje stav bezpečnosti technického zariadenia.

5. Ako sa označuje vyhradené technické zariadenie?

18. POŽIADAVKY NA ZAISTENIE BEZPEČNOSTI PRI PRÁCI VO VÝŠKACH

Cieľom kapitoly je oboznámiť sa s požiadavkami na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vo výškach.

18.1. Bezpečnosť pri práci vo výške a nad voľnou hĺbkou

V zmysle Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 147/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností. Konkrétne príloha č. 6 Vyhlášky, pojednáva o podrobnostiach na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vo výške a nad voľnou hĺbkou.

Za prácu vo výške a nad voľnou hĺbkou sa považuje práca:

• vo výške nad 1,5 m, ak nemožno pracovať z pevnej a bezpečnej pracovnej podlahy,

• z pohyblivej pracovnej plošiny,

• z rebríka vo výške nad 5 m,

• pri zemných prácach vo výkope hlbšom ako 1,3 m.

V zmysle § 7 zákona NR SR č. 124/2006 Z. z., oboznamovanie a informovanie osoby vykonávajúcej stavebné práce a zodpovednej osoby sa uskutočňuje najmenej raz za 12 mesiacov, ak ide o vyššie uvedené stavebné práce.

Na začiatku pracovnej zmeny zodpovedná osoba informuje osoby vykonávajúce stavebné práce o bezpečných pracovných postupoch a o nebezpečenstvách a ohrozeniach.

Pri práci vo výške a nad voľnou hĺbkou sa na všetkých pracoviskách a komunikáciách osoba

vykonávajúca stavebné práce zabezpečuje proti pádu kolektívnym zabezpečením alebo osobným ochranným pracovným prostriedkom proti pádu:

• od výšky 1,5 m,

• do voľnej hĺbky, kde hrozí utopenie, zapadnutie v jamách a nádržiach s vodou, vápnom, maltou, zasypanie materiálom alebo iné nebezpečenstvo poškodenia zdravia.

Na plochách so sklonom viac ako 10° musí byť kolektívne zabezpečenie proti pádu umiestnené aj pozdĺž hrany pádu v smere sklonu.

Zabezpečenie proti pádu od výšky 1,5 m sa nevyžaduje, ak pracovisko alebo komunikácia je vymedzená zábranou umiestnenou vo vzdialenosti najmenej 1,5 m od hrany pádu.

Kolektívne zabezpečenie

Kolektívne zabezpečenie, ktorým sú ochranné a záchytné konštrukcie, napríklad zábradlie, ochranné ohradenie, lešenie, poklop, záchytné ohradenie, záchytné lešenie alebo záchytná sieť, musí byť dostatočne pevné a odolné proti vonkajším silám a nepriaznivým vplyvom a upevnené tak, aby bezpečne unieslo predpokladané namáhanie. Jeho únosnosť sa musí preukázať statickým výpočtom alebo iným spôsobom.

Navrhovanie, konštrukčné vyhotovenie, montáž, demontáž, používanie a údržba ochranných a záchytných konštrukcií sa vykonáva podľa slovenských technických noriem.

18.1.1. Konštrukcie na zvyšovanie pracoviska

Pri postupe prác do výšky sa miesto práce a úroveň pracovnej podlahy musia zvyšovať tak, aby osoby vykonávajúce stavebné práce mohli pracovať bezpečne v obvyklej pracovnej výške a vzájomne sa neohrozovali. Obvyklá pracovná výška pri ťažkej práci, ktorou je najmä murovanie z tehál a tvárnic, manipulácia s bremenom alebo ťažkým náradím, je práca do výšky 1,5 m nad úrovňou pracovnej podlahy a pri ostatných prácach, ktorými sú najmä natieranie, omietanie, obkladanie, pripevňovanie a spájanie ľahkých predmetov, je práca do výšky 2 m nad úrovňou pracovnej podlahy

Rebrík sa nesmie používať ako podperný alebo nosný prvok pracovnej podlahy s výnimkou lešenárskeho rebríka, ktorý je konštrukčnou súčasťou lešenia.

Na zvyšovanie pracoviska a na zvislú komunikáciu sa nesmú používať labilné predmety a predmety určené na iné použitie, napríklad vedrá, sudy, debny, radiátory a bezpečnostné siete.

Výška zábradlia, ktorou je vzdialenosť hornej plochy držadla pre ruky (madla) od podlahy, musí byť najmenej 1 m, výška zarážky na podlahe musí byť najmenej 0,15 m a voľná medzera medzi tyčami zábradlia alebo medzi tyčou a zarážkou na podlahe musí byť najviac 0,47 m.

18.1.2. Práca na lešení

Podchodná svetlá výška podlažia lešenia musí byť najmenej 1,8 m. Pre prízemnú časť lešenia s podchodom pre chodcov musí byť podchodná svetlá výška najmenej 2,1 m Pre prízemnú časť lešenia s podjazdom musí byť podjazdná svetlá výška najmenej 4,2 m.

Voľná medzera medzi vnútorným nechráneným okrajom pracovnej podlahy a priľahlým lícom objektu nesmie byť väčšia ako 0,25 m; ak je z akýchkoľvek dôvodov nutná väčšia medzera, musí byť vnútorný okraj pracovnej podlahy zabezpečený proti pádu osôb ochranným zábradlím vysokým najmenej 1 m alebo iným zabezpečením proti pádu.

Konštrukčné súčasti lešenia musia byť zaistené proti posunutiu alebo pootočeniu. Ukladajú sa tak, aby pracovná podlaha lešenia bola čo najtesnejšia.

Voľné okraje pracovných podláh lešení, pri ktorých je osoba vykonávajúca stavebné práce ohrozená pádom z výšky viac ako 1,5 m, sa musia zabezpečiť zábradlím so zarážkou na podlahe, prípadne inou ochrannou alebo záchytnou konštrukciou na ochranu osôb proti pádu.

Ochranné zábradlie lešenia musí byť dvojtyčové.

Výstupy na jednotlivé podlažia lešenia nesmú byť umiestnené nad sebou, a to ani priebežné cez dve podlažia alebo cez viac podlaží. Otvor v podlahe lešenia umožňujúci výstup alebo zostup po rebríku musí mať dĺžku najmenej 0,6 m a šírku najmenej 0,5 m

Lešenie musí mať zabezpečenú priestorovú tuhosť a stabilitu, najmä jeho vystužením, kotvením a vzopretím.

Odovzdanie a prevzatie lešenia

Lešenie alebo jeho časť sa môže odovzdať na používanie len po jeho úplnom dokončení a vybavení. Ak lešenie alebo jeho časť nie je úplne dokončená, musí sa zabrániť vstupu na nedokončené lešenie alebo na nedokončenú časť lešenia.

O odovzdaní a prevzatí lešenia alebo jeho časti na používanie sa vyhotoví osobou na montáž a demontáž lešenia (lešenár) záznam o odovzdaní a prevzatí podľa druhu lešenia, ktorý obsahuje označenie odovzdávajúceho a preberajúceho, identifikáciu odovzdávaného lešenia, podpisy odovzdávajúcej a preberajúcej zodpovednej osoby a dátum.

Záznam o odovzdaní a prevzatí lešenia alebo jeho časti na používanie sa nevyžaduje pri normalizovaných alebo typizovaných lešeniach s výškou pracovnej podlahy do 1,5 m.

Základné požiadavky na bezpečnú prácu s lešením

Lešenie musí byť v zmysle STN 73 8101 zhotovené z takých materiálov, dimenzované a postavené tak, aby bolo dostatočne stabilné a bezpečne znieslo predpokladané zaťaženie a namáhanie.

Zamestnanci, ktorí stavajú a rozoberajú lešenia, musia byť osobitne pre tieto práce vyškolení a vycvičení oprávnenou organizáciou. Organizácia je povinná overovať ich znalosti najmenej jedenkrát za rok. Zamestnanci sa musia pravidelne podrobovať lekárskym prehliadkam, ktorými sa zistí, či sú na tieto práce zdravotne spôsobilí.

18.1.3. Práca z rebríka

Všetky miesta práce vo výškach musia byť bezpečne prístupné pomocou schodísk, rámp, prípadne rebríkov (stanoví sa podľa početnosti používania).

Rebrík je možné použiť na prácu len v prípadoch, kedy použitie iných bezpečnejších prostriedkov nie je s ohľadom na vyhodnotené riziká opodstatnené a účelné. Použitie rebríka na výkon práce musí schváliť vedúci zamestnanec.

Na rebríku je zakázané vykonávať práce:

• pri ktorých sa používajú nebezpečné nástroje alebo náradie (napr. prenosné reťazové píly, pneumatické náradie, zváranie, oddebňovanie, nastreľovacie zariadenia a pod.),

• spojené s manipuláciou s predmetmi a činnosťami, ktoré by mohli vyvolať stratu stability,

• vyžadujúce vyklonenie cez bočnice rebríka,

• vyžadujúce vynášanie a znášanie rozmerných predmetov so zlými úchopovými možnosťami a s hmotnosťou väčšou než 20 kg.

Rebrík musí byť umiestnený a postavený tak, aby bola zabezpečená jeho stabilita po celú dobu použitia:

• rebrík sa stavia na pevný a únosný podklad tak, aby priečky boli vodorovné,

• rebrík sa opiera obomi bočnicami o bezpečné a stabilné oporné prvky a konštrukcie,

• zabránenie podkĺznutia rebríka, jeho posunutiu do strany a bočnému vychýleniu, a to zaisteným bočníc na hornom alebo dolnom konci,

• použitím protišmykových prípravkov alebo iných opatrení so zodpovedajúcou účinnosťou (napr. stabilizátormi, protišmykovými pätkami alebo inou zarážkou),

• v prípade použitia rebríka v teréne sa použijú stabilizačné kovové hroty.

Rebrík sa stavia v rozsahu sklonu min 2,5 : 1 a s danými odstupovými vzdialenosťami od objektu, s výstupným a nástupným minimálnym priestorom a maximálnou výškou priečok.

Rebríky používané na výstup (zostup) musia svojím horným koncom presahovať výstupnú (nástupnú) plošinu najmenej o 1,1 m; presah je možné nahradiť pevnými madlami alebo inou pevnou časťou konštrukcie, za ktorú sa vystupujúci (zostupujúci) zamestnanec môže spoľahlivo pridržať.

Zásady bezpečného používania rebríka:

• zamestnanec má možnosť bezpečného uchopenia rebríka a opory – zásada troch pevných bodov,

• zamestnanec sa pridŕža priečok alebo bočníc, je obrátený tvárou vždy k rebríku.

V prípade práce na rebríku, kedy zamestnanec stojí chodidlami vo výške väčšej ako 5 m, musí byť zaistený proti pádu osobným ochranným pracovným prostriedkom.

Po rebríku nesmie vystupovať alebo zostupovať viac osôb naraz.

Zábradlie môže byť prerušené jedine v miestach rebríkových prístupov.

Pri používaní viacdielnych, skladacích a výsuvných rebríkov je povinnosť dodržiavať návody na použitie a pokyny výrobcu vyznačené na piktogramoch a symboloch s obrázkami.

Na rebríku smie zamestnanec pracovať v bezpečnej vzdialenosti od jeho horného konca, za ktorú sa u rebríka opieracieho považuje vzdialenosť chodidiel najmenej 80 cm, u dvojitého rebríka najmenej 50 cm od jeho horného konca. U dlhších rebríkov môže byť postavenie osoby pri práci obmedzené výrobcom, ktorý stanoví v návode alebo piktogramom, kde je stanovená najvyššia priečka rebríka, na ktorú môže osoba pri práci vystúpiť.

Drevené zbíjané rebríky je možné použiť len výnimočne na výstup na podlahy lešenia (nie však na prácu); tieto rebríky musia byť technicky zdokumentované a ich maximálna dĺžka smie byť 3,5 m.

Prenosný drevený rebrík používaný pri stavebnej práci môže byť dlhý najviac 8 m.

Lanový rebrík možno použiť len na výstup a zostup osoby.

Musia sa používať len nepoškodené rebríky, poškodené rebríky je nutné z pracoviska odstrániť a zamedziť ich prípadnému použitiu. Kontroly rebríkov sa vykonávajú v súlade s návodom na použitie. Rebríky sa kontrolujú pred každým použitím vizuálne a minimálne 1 x za rok so zápisom.

Základné požiadavky na bezpečnú prácu s rebríkmi

Základné požiadavky na bezpečnú prácu s rebríkmi sú uvedené vo vyhláške MPSVaR SR č. 147/2017 Z. z, ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností a v STN EN 131-1 + A1, STN EN 131-2 + A1, STN EN 131-3 + A1 a STN 74 3282.

Ďalej je pri práci na rebríkoch a s rebríkmi nutné dodržiavať tieto základné zásady:

• rebríky musia mať vzdialenosť priečok jednotnú a to najviac 0,33 m; priečky sa nesmú otáčať v bočniciach,

• dvojité rebríky musia mať zabezpečovacie retiazky, ťahadlá a kovanie,

• bočnice rebríkov na spodnej časti musia byť zaistené proti šmyku, napr. gumovou podložkou,

• výsuvné rebríky na podvozku musia mať samočinne pôsobiacu brzdu, sklonomer, vodováhu, podpery a označenú nosnosť,

• pri používaní rebríkov musia byť:

o ich kolesá zabrzdené, alebo podložené,

o vysunuté zabezpečovacie pätky,

• pri doprave rebríkov musí byť vysúvacia časť zasunutá a zabezpečená proti samovoľnému vysunutiu, ,

• medzi rebríkom a akoukoľvek konštrukciou na strane výstupu musí byť ponechaný voľný priestor najmenej 0,7 m,

• rebríky sa opierajú v sklone 1:2,5 až 3,

• opierať rebríky o čerstvo natreté, alebo zľadovatené plochy, nárožia budov, okenné rámy, neuzamknuté dvere a pod. je zakázané,

• dvojité rebríky, alebo ich jednotlivé diely sa nesmú používať namiesto rebríkov jednoduchých,

• rebríky sa môžu používať len na výstup a zostup, na jednoduché práce, (napr. umývanie okien, skladanie vyššie uložených materiálov z regálov a pod.) pričom zamestnanec musí mať

vždy možnosť držať sa jednou rukou; zamestnanec môže pracovať na rebríku len s jednoduchým náradím,

• po rebríkoch je zakázané vynášať a znášať predmety ťažšie ako 20 kg,

• rebríky sa nesmú používať ako nosné prvky, alebo lávky,

• na rebríkoch sa môže vystúpiť len do bezpečnej vzdialenosti od ich horného konca (jednoduché rebríky – 80 cm, dvojité rebríky – 50 cm),

• kontrolu a skúšanie rebríkov je nutné vykonávať preukázateľne najmenej jedenkrát za rok, ak nie je určené inak (výrobcom a pod.),

• pri práci na dlhších rebríkoch musí byť priestor pod rebríkmi zaistený nasledovne:

o pri práci od 5 m do 8 m jednou osobou,

o od 8 m do 12 m dvoma osobami, tieto osoby dbajú, aby nedochádzalo k ohrozeniu osôb v priestore pod miestom výkonu prác vo výške,

• pri prácach vo výške, pri ktorých nie je postavené lešenie a práce sú vykonávané iba z rebríkov, resp. z pracovných plošín, musí byť ohrozený priestor v mieste prevádzky vymedzený a vyznačený aspoň jedným dobre viditeľným povrazom, alebo žrďou vo výške najmenej 1,10 m nad podlahou,

• medzi priečkami a stenou, alebo inou konštrukciou na strane odvrátenej od výstupu sa musí ponechať voľný priestor najmenej 0,18 m.

18.1.4. Osobné ochranné pracovné prostriedky

Osobné ochranné pracovné prostriedky proti pádu sa podľa účelu a spôsobu použitia pri stavebných prácach rozdeľujú na pracovné polohovacie systémy a systémy zachytenia pádu. Pracovné polohovacie systémy sú tvorené najmenej miestom ukotvenia, spojovacími prostriedkami a bezpečnostným pásom. Systémy zachytenia pádu sú tvorené najmenej miestom ukotvenia, spojovacími prostriedkami, zariadením na tlmenie pádu a celotelovým bezpečnostným postrojom.

Osobný ochranný pracovný prostriedok proti pádu sa periodicky kontroluje a skúša najmenej raz za 12 mesiacov. Skúška osobného ochranného pracovného prostriedku proti pádu sa musí vykonať aj po každej mimoriadnej udalosti, najmä po zachytení pádu osoby

vykonávajúcej stavebné práce a po extrémnom namáhaní v podmienkach, ktoré zhoršujú jeho bezpečný stav.

Zachytávací postroj s popruhovým tlmičom pádu vyžaduje v prípade kotvenia na úrovni nôh dostatočný voľný priestor pod užívateľom cca 6,75 m podľa typu prístroja. Bezpečný pohyb pri práci vo výške umožňuje horizontálny zaisťovací systém s použitím vodorovného kotviaceho vedenia, viď obrázok 19.1

Obrázok 19.1 Správny postup pri kotvení pomocou zachytávacieho postroja s popruhovým tlmičom pádu (Skanska – práce vo výškach, 2022)

Osobný ochranný pracovný prostriedok proti pádu sa môže použiť len po kontrole jeho kompletnosti, schopnosti prevádzky a bezchybného stavu osobou, ktorá ho použije.

Miesta ukotvenia osobného ochranného pracovného prostriedku proti pádu sa určujú pred jeho použitím tak, aby umožňovali jeho bezpečné upevnenie a zaistenie po celý čas činnosti osoby vykonávajúcej stavebné práce. Pri práci s prístupom po lanách s použitím rýchlorezného náradia, najmä píly alebo uhlovej brúsky, alebo otvoreného plameňa alebo vysokotlakového pieskovacieho zariadenia musí byť bezpečnostné lano upevnené na osobný ochranný pracovný prostriedok proti pádu tak, aby sa pri práci bezpečnostné lano nepoškodilo.

Výber alebo použitie osobného ochranného pracovného prostriedku proti pádu musí zodpovedať dĺžke možného pádu a podmienkam určeným jeho výrobcom, pričom bezpečná

výška zachytenia padajúcej osoby je najmenej 1 m od úrovne možného dopadu.

Bezpečnostný pás sa nesmie použiť na zachytenie voľného pádu osoby.

Osoba vykonávajúca stavebné práce vo výške a nad voľnou hĺbkou si môže zaistiť osobný ochranný pracovný prostriedok proti pádu na iné miesto určeného ukotvenia, len ak je stále zaistená proti pádu, najmä druhým lanom. Pracovné lano a bezpečnostné lano musia byť farebne odlíšené

Osobný ochranný pracovný prostriedok proti pádu a miesto jeho ukotvenia určuje zhotoviteľ v technologickom postupe. Miesto ukotvenia musí odolať silám pôsobiacim pri páde. Statická sila v smere pádu, ktorej má odolať miesto ukotvenia, je najmenej 15 kN, ak na základe statického výpočtu vykonaného v rámci posúdenia rizika nebola určená nižšia hodnota tejto sily. Súčasťou technologického postupu musí byť určenie spôsobu evakuácie osoby po zachytení pádu z výšky alebo do hĺbky a prostriedkov potrebných na jej evakuáciu.

V blízkosti pracoviska, kde sa vykonávajú práce vo výške a nad voľnou hĺbkou, musia byť k dispozícii prostriedky na evakuáciu osoby zachytenej po páde z výšky alebo do hĺbky.

Na zabezpečenie osoby vykonávajúcej stavebné práce vo výške a nad voľnou hĺbkou proti pádu pri výstupe alebo zostupe sa nesmú používať lanové slučky, uzly alebo úväzky na lanách; to neplatí, ak sa použije špeciálna horolezecká alebo speleologická technika alebo technika priemyselného lezenia a pomôcky, prípravky a prostriedky vyrobené a používané na tento účel.

18.1.5. Zabezpečenie proti pádu predmetov a materiálu Materiál, náradie a pomôcky sa musia uložiť alebo skladovať vo výškach tak, aby po celý čas uloženia alebo skladovania boli zabezpečené proti pádu, skĺznutiu alebo zhodeniu počas práce a po jej ukončení, a to aj vetrom.

Pracovné náradie sa nesmie zavesiť na časti odevu, ak nie je na to upravený alebo ak osoba vykonávajúca stavebné práce nepoužije vhodný výstroj, najmä pás s úpinkami.

Konštrukcia na práce vo výške a nad voľnou hĺbkou sa nesmie preťažovať. Hmotnosť materiálu, zariadenia, pomôcok, náradia a osôb nesmie presahovať náhodné zaťaženie konštrukcie určené technickou normou.

18.1.6. Zabezpečenie miesta pod prácami vo výške a nad voľnou hĺbkou

Priestory, nad ktorými sa pracuje, musia sa zabezpečiť tak, aby nedošlo k ohrozeniu osôb vykonávajúcich stavebné práce a iných osôb.

Ohrozený priestor sa zabezpečí:

• vylúčením prevádzky,

• použitím ochrannej konštrukcie, záchytnej konštrukcie alebo lešenia vybaveného záchytnými sieťami, ktoré vymedzujú ohrozený priestor a zachytávajú prípadný pád, alebo,

• ohradením dvojtyčovým zábradlím s výškou najmenej 1 m s tyčami upevnenými na nosných stĺpoch s dostatočnou stabilitou; na krátkodobé práce s jednoduchým náradím a pracovnými pomôckami, ak nepresiahnu pracovný rozsah jednej pracovnej zmeny, stačí vymedziť ohrozený priestor jednotyčovým zábradlím, prípadne lanom upevneným vo výške 1 m.

Ochranné pásmo, ktorým je ohrozený priestor vymedzený ohradením, musí mať šírku od okraja pracoviska alebo pracovnej podlahy najmenej:

• 1,5 m pri práci vo výške od 3 m do 10 m vrátane,

• 2 m pri práci vo výške nad 10 m do 20 m vrátane,

• 2,5 m pri práci vo výške nad 20 m do 30 m vrátane,

• 1/10 výšky objektu pri práci vo výške nad 30 m.

Pri práci na plochách so sklonom viac ako 25° sa zväčšuje každé ochranné pásmo o 0,5 m. Šírka ochranného pásma sa určuje od päty kolmice, ktorá prechádza vonkajšou hranou voľného okraja miesta práce vo výške a nad voľnou hĺbkou.

V mieste dopravy materiálu do výšky pomocou ručnej kladky alebo kladkostroja sa ochranné pásmo rozširuje o 1 m na všetky strany od pôdorysného profilu dopravovaného bremena.

Pri objektoch, ktorých pomer výšky k najväčšiemu pôdorysnému rozmeru je viac ako 10 : 1, najmä pri vežiach, továrenských komínoch, televíznych a rozhlasových vysielačoch, vodojemoch, meteorologických stožiaroch, sa ochranné pásmo vymedzuje po celom obvode pomerom 1/10 výšky objektu.

Ak sa komunikácia pre chodcov z dôvodu prác vo výške zužuje alebo je preložená ku komunikácii pre vozidlá, prípadne do nej, musí sa oddeliť od prejazdného profilu komunikácie pre vozidlá dvojtyčovým zábradlím vysokým najmenej 1 m a zabezpečiť proti odstreku vody alebo blata od dopravných prostriedkov zástenou alebo debnením. Výškové nerovnosti medzi komunikáciou pre vozidlá a komunikáciou pre chodcov sa musia vyrovnať.

18.1.7. Práca na streche

Pri práci na streche sa osoba vykonávajúca stavebné práce chráni:

• proti pádu zo strešného plášťa na voľných okrajoch,

• proti skĺznutiu z plochy strechy pri jej sklone nad 25°,

• proti prepadnutiu cez strešnú konštrukciu.

Zabezpečenie proti pádu zo strechy nielen po obvode, ale aj do svetlíkov, technologických a iných otvorov je splnené použitím ochrannej alebo záchytnej konštrukcie alebo použitím osobného ochranného pracovného prostriedku proti pádu

Zabezpečenie proti skĺznutiu je splnené použitím rebríkov upevnených v miestach práce a v potrebných komunikáciách, prípadne použitím ochrannej alebo záchytnej konštrukcie alebo použitím osobného ochranného pracovného prostriedku proti pádu jednotlivými osobami vykonávajúcimi stavebné práce.

Pri použití rebríkov sa ako zabezpečenie proti skĺznutiu na streche so sklonom viac ako 45° musí použiť aj osobný ochranný pracovný prostriedok proti pádu jednotlivými osobami vykonávajúcimi stavebné práce.

Zabezpečenie proti prepadnutiu, najmä pracovnou podlahou, komunikačnou podlahou alebo pokrývačským rebríkom, sa musí vykonať na všetkých strešných plášťoch, kde pôdorysná vzdialenosť medzi latami alebo inými nosnými prvkami strešnej konštrukcie je viac ako 0,25 m alebo nie je zaručené, že jednotlivé strešné prvky sú preukázateľne bezpečné proti prelomeniu zaťažením osobou vykonávajúcou stavebné práce alebo nie je toto zaťaženie vhodne rozložené pomocnou konštrukciou.

Stavba komína a jeho oprava zo strechy so sklonom viac ako 10° sa musí vykonávať len z vodorovnej pracovnej podlahy, ktorá musí mať šírku najmenej 0,6 m.

18.1.8. Práce nad sebou

Práce nad sebou sa môžu vykonávať len výnimočne, ak ich nemožno vykonať inak. Technologický postup musí obsahovať spôsob zaistenia bezpečnosti osôb vykonávajúcich

stavebné práce na nižších pracovných úrovniach.

Pod miestom vyťahovania, zdvíhania a spúšťania materiálu sa musí zabezpečiť dostatočný voľný priestor na manipuláciu s materiálom. Počas týchto prác sa do ohrozeného priestoru musí zamedziť prístup osobám.

18.1.9. Práce na vysokých objektoch

Prácu na vysokom objekte, najmä na veži, továrenskom komíne, televíznom a rozhlasovom vysielači, meteorologickom stožiari, vodojeme alebo stožiari elektrického vedenia, môže osoba vykonávať, len ak sa v jej blízkosti nachádza mimo ohrozeného priestoru ďalšia osoba určená zhotoviteľom, ktorá je schopná poskytnúť pomoc alebo privolať pomoc.

18.1.10. Zhadzovanie predmetov, materiálu a odpadu

Zhadzovať predmety, materiál a odpad z výšky možno, len ak:

• je na miesto dopadu zamedzený prístup osobám, najmä ohradením, vylúčením prevádzky alebo strážením, a jeho okolie je chránené proti odrazu alebo rozstreku zhodeného predmetu alebo materiálu,

• sa materiál zhadzuje na miesto dopadu uzavretým zariadením.

Nesmú sa zhadzovať predmety, materiál a odpad, pri ktorých nemožno bezpečne predpokladať miesto dopadu alebo ktoré by mohli strhnúť osobu vykonávajúcu stavebné práce z výšky a do voľnej hĺbky.

Ak pri zhadzovaní predmetov, materiálu a odpadu vzniká prašnosť, hluk alebo iný nežiaduci účinok, vykonajú sa ochranné opatrenia.

18.1.11.

Prerušenie prác vo výške a nad voľnou hĺbkou

Práca vo výške a nad voľnou hĺbkou v priestoroch nechránených proti poveternostným vplyvom sa musí prerušiť pri:

• búrke, silnom daždi, snežení, tvorení námrazy,

• vetre s rýchlosťou od 8 m.s-1 (5. Bf stupeň), ak ide o práce vykonávané na zavesených konštrukciách, na rebríkoch, ak sú chodidlá vo výške viac ako 5 m a pri použití osobného ochranného pracovného prostriedku proti pádu,

• vetre s rýchlosťou od 10,8 m.s-1 (6. a vyšší Bf stupeň),

• viditeľnosti menej ako 30 m,

• teplote prostredia menej ako -10 °C alebo viac ako + 43 °C.

Prerušenie práce vo výške a nad voľnou hĺbkou sa nevzťahuje na naliehavú prácu na predchádzanie vzniku bezprostrednej škody a odstránenie vzniknutej škody v záujme zabezpečenia bezporuchovej prevádzky stavieb, inžinierskych sietí a technických zariadení;

táto naliehavá práca sa vykonáva len v nevyhnutnom rozsahu, počas nevyhnutne potrebného

času a po vykonaní dodatočných opatrení na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

ZÁVER

Zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vo výške a nad voľnou hĺbkou si vyžaduje

zvýšenú pozornosť nielen pri vykonávaní stavebných prác, ale vo všeobecnosti pri akejkoľvek práci kde hrozí pád, resp. prepadnutie hlbšie ako 1,5 metra. Osoby pracujúce vo výškach a nad voľnými hĺbkami sa musia pravidelne, najmenej raz za 12 mesiacov, podrobiť lekárskej prehliadke a absolvovať oboznamovanie a informovanie. Pri práci musia používať osobné ochranné pracovné prostriedky proti pádu, ktoré môžeme rozdeliť na pracovné polohovacie systémy a systémy zachytenia pádu.

POUŽITÁ LITERATÚRA

[1]. Hatina, T., Kordošová, M., Matulová, S., Perichtová, B., Škvarková, V. 2006. Terminologický slovník bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Inštitút pre výskum práce a rodiny. Bratislava. 352 s.

[2]. Vyhláška MPSVR SR č. 147/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností.

[3]. SKANSKA, Práce vo výškach, 2022. Bratislava. 7 s.

KONTROLNÉ OTÁZKY

1. Ktoré právne predpisy pojednávajú o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci vo výškach?

2. Uveďte aké práce vo výške a nad voľnými hĺbkami poznáte.

3. Čo musia splniť osoby pracujúce vo výškach a nad voľnými hĺbkami?

4. Uveďte požiadavky na osobné ochranné pracovné prostriedky proti pádu a intervaly ich kontrol.

5. Za akých podmienok sa práce vo výške a nad voľnou hĺbkou musia prerušiť?

ZOZNAM SKRATIEK

BOZP Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci

EHS Európske hospodárske spoločenstvo

EN Európska norma

ES Európske spoločenstvo

IČO Identifikačné číslo organizácie

kol. Kolektív

MPSVR SR Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

MZ SR Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky

MV SR Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

MH SR Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky

NIP Národný inšpektorát práce

NR SR Národná rada Slovenskej republiky

OOPP Osobné ochranné pracovné prostriedky

RÚVZ Regionálny úrad verejného zdravotníctva

STN Slovenská technická norma

UV Ultrafialový

Z. z. Zbierka zákonov

SR Strata tekutín potením a dýchaním

V1 Hmotnosť tela zamestnanca pred zmenou

P Potrava

N Nápoje

V2 Hmotnosť tela zamestnanca po zmene

M Moč

S Stolica

VECNÝ REGISTER

OOPP

ISBN 978-80-228-3355-4