Rozhovor Daniela Zvalová

Daniela Zvalová

Dada stojí za projektom U Dobrožrúta, ktorý otvorila v roku 2017. Zámer bol ponúknuť širšej verejnosti remeselnú bezlepkovú pekáreň a prvý bezobalový obchod. Jej aktivity ale neostali iba pri vyrábaní a predávaní chutných dobrôt. Daniela je popôrodná dula, a teda sprevádza ženy obdobím po pôrode. Myslíte, že žena venuje dostatok času fáze „po“ pôrode? Aký má pre nás význam opora popôrodnej duly?

Kto je popôrodná dula a čomu sa venuje?

Popôrodná dula je dôležitý článok celkovej premeny, kedy žena prejde tehotenstvom i pôrodom, na ktoré sa pripravuje, ale často sa zabúda na ten čas, keď už je bábätko na svete. Úloha popôrodnej duly je pomôcť žene čo najľahšie sa adaptovať na popôrodné štádium. Spadá sem veľmi široká škála toho, čo ženy potrebujú. Je to celkovo nová pozícia, ktorá vznikla aj z dôvodu, že ľudia už prestávajú fungovať v úzkych komunitách, v spojení s rodinou. Zameriava sa na pomoc so staršími deťmi, s fungovaním domácnosti, poradenstvom s dojčením, ale hlavne (a na toto sa sústredím ja) na emocionálnu podporu. Dula je osoba, ktorá ťa objíme a vráti ti tvoj pokoj. Stále je to relatívne nové odvetvie, ktoré sa formuje a určite budú pribúdať ďalšie popôrodné duly. Postupne sa budú formovať špecializácie týchto dúl.

Myslíš, že sa štvrtý trimester, čas po pôrode, podceňuje?

Štvrtý trimester je podľa mňa ideálny názov, lebo tak ako sa matka pripravuje, číta si a zisťuje informácie o troch trimestroch, mala by automaticky venovať veľkú pozornosť aj tomu „štvrtému trimestru”, o ktorom sa už hovorí malo. A veru podceňuje sa, a aj to je jeden z dôvodov popôrodných tráum, ktoré veľa žien prežíva. Majú tendenciu podceňovať tento čas aj v prípade, že sa cítia skvelo. Ak sa žena cíti plná energie, je to preto, že jej telo produkuje veľké množstvo hormónov, (príroda to vymyslela dokonalo), ktoré majú za úlohu zabezpečiť zamilovanie sa a starostlivosť o bábätko. Žena sa potrebuje regenerovať a v týchto dňoch doslova telo naberá silu nielen po obrovskom výkone, akým je pôrod, ale preto, že sa pripravuje na neskorší čas, kedy už prichádza nedostatok spánku. Toto si neuvedomujú často ani viacrodičky, že tú vrtuľu v zadku skrátka treba vypnúť a naberať silu. Následne prichádzajú bezsenné noci a vyčerpanie je niekoľkokrát náročnejšie. Ak sa naozaj po pôrode cítite výborne, je to super a ten pocit si iba vychutnávajte oddychom. Určite nie príliš skorým vrhnutím sa do práce, do spoločnosti či tlačením na starostlivosť o domácnosť. Ak oddychujete, aj keď sa cítite dobre, nie ste lenivé. Nič vám neutečie.

„Ak sa naozaj po pôrode cítite výborne, je to super a ten pocit si iba vychutnávajte oddychom. Určite nie príliš skorým vrhnutím sa do práce, do spoločnosti či tlačením na starostlivosť o domácnosť. Ak oddychujete, aj keď sa cítite dobre, nie ste lenivé. Nič vám neutečie.“

Prečo si si zvolila byť popôrodná dula a nie pôrodná?

Mne sa tieto životné etapy dejú samé. Keď ma moja babica oslovila, že budú spúšťať školu popôrodnej duly, lebo už som mala rozbehnuté popôrodné prípravy pre ženy, bol Kvido malý a ja som vedela, že ak je toto moja cesta, tak ňou pôjdem aj neskôr, keď trochu podrastie, aj preto som najprv túto ponuku odmietla. O šesť mesiacov, keď už bolo uzatvorené prihlasovanie, dievčatá zdieľali, že je jedno miesto v škole voľné. Hovorila som to mužovi a jeho reakcia bola jasná: „Tak aké znamenie ešte potrebuješ? Choď do toho, ja to s deckami zvládnem, keď bude treba.“ A tak nebolo už o čom premýšľať. Zároveň viem od začiatku, že toto nie je moja konečná zastávka. Netuším, kam ma to zavedie, ale keď ma toto miesto čakalo šesť mesiacov, uvedomila som si, že ide o prvý krok mojej cesty. ››

›› Ako vnímaš pôrod? Je to podľa teba len spôsob,

ako príde nový človek na svet alebo v ňom vidíš hlbší, duchovnejší význam?

Pôrod je úchvatné vyvrcholenie transformačného procesu - tehotenstva, ktorý započalo spojenie ženy a muža. Myslím, že je to jeden z najduchovnejších úkazov, aký môžeme zažiť. Ženy majú dar túto transformáciu absolvovať aj pri pôrode vlastných detí. Pôrod samotný zanecháva v deťoch veľmi dôležité informačné kódy, ktoré na nevedomej úrovni vstupujú do našich konkrétnych reakcií. Pôrod vlastného dieťaťa je pre ženu taký silný zážitok, že jej môže buď spôsobiť traumu, s ktorou musí pracovať, lebo to môže negatívne ovplyvniť napr. sexuálny život, alebo to môže odštartovať jej úchvatnú premenu a hlboké sebaprijatie, sebapochopenie a objavenie svojej vlastnej ženskej sily.

Aká úroveň je na Slovensku? Vyvíjajú sa pôrodné postupy v nemocniciach?

Na to v akom sme storočí, a kam sa posunuli, napr. len v susednom Česku, je to veľmi slabé. ľudia zvyknú skrášľovať odpoveď na túto otázku. Ja sa k nim nepridám, stav pôrodníctva na Slovensku je katastrofálny. Je to zrkadlo toho, ako máme ako spoločnosť nastavené vnímanie ženského tela, rešpekt k ženskému telu a k žene ako takej. Najsmutnejšie na tom je, že k tomuto celospoločenskému vnímaniu sa pridávajú aj ženy. Ženy by sa mali cítiť ako bohyne, a tak by k ním malo byť počas pôrodu pristupované a bodka. Tu nie je priestor na žiadne ALE.

Ďalšia veľká téma, ktorá má svojich odporcov hlavne medzi lekármi, sú domáce pôrody. Aký máš na ne pohľad?

S odstupom času najmä počas toho, ako pribúdali dni môjho druhého tehotenstva, sa mi otvárali oči v tom, aký som zažila prvý pôrod. Uvedomovala som si, koľko zásahov som absolvovala, ako sa nič nedialo podľa mňa a mojej dcérky, ako nám vlastne bolo odobraté to absolútne prepojenie sa a my sme si ho dlho-predlho potom hľadali. A toto som už prežiť nechcela. Moje rozhodnutie rodiť doma nebolo pojašené rozhodnutie nejakej bláznivej ženy. Bolo to bezhranične vedomé rozhodnutie na základe zisťovaní si, čítaní, bádaní... Hlboko v sebe som nielen cítila, ja som to úplne vedela, že pre mňa a môjho syna je najbezpečnejšie, aby prišiel na svet doma. Každá žena má dar porodiť svoje dieťa. Veľmi často lekár povie vetu „Tak vy neporodíte, lebo…” a ona to jednoducho prijme ako svoju realitu. Čo by sa stalo, keby lekár povedal: „Ste skvelá, vaše telo príroda vybavila dokonalo a vy s ľahkosťou porodíte. Všetko je v poriadku.“

Žena, ktorá sa v dnešnej dobe, vzhľadom na stav zdravotníctva, rozhodne rodiť doma, sa vedome odhodlala prijať svoju plnú zodpovednosť za to, čo sa bude diať. Môj pôrod doma, kedy sa náš syn narodil v prítmí sviečok pri hudbe Maoka, do rúk svojho otca, mi otvoril tak hlboké sebaprijatie, dôveru v seba, že budem navždy nesmierne vďačná, že som sa takto rozhodla.

„Pôrod je úchvatné vyvrcholenie transformačného procesu - tehotenstva, ktorý započalo spojenie ženy a muža. Myslím, že je to jeden z najduchovnejších úkazov, aký môžeme zažiť.“

Viem, že placenta nesie v sebe veľkú symboliku. Je možné chcieť od lekára, aby nám ju po pôrode dal? Vieš nám bližšie priblížiť, akú informáciu v sebe nesie?

Placenta je úchvatný zázrak. Je to jediný orgán v tele, ktorý vznikne „za pochodu” a po ukončení svojej funkcie telo opustí. Placenta je náš pôvod, vzniká spojením spermie a vajíčka, po vzniku sa vyvíja ale rýchlejšie ako plod, aby vedela byť úplnou oporou pre bábätko. Je to dar od mamy a otca a predstavuje naše spojenie so zemou. Naše placenty už nenájdeme, ale môžeme im vyslať úprimné poďakovanie za to, že nás chránili. S mojou dcérkou sme spravili rituál a jej placentu sme spolu nakreslili, aby sme ju zakopali na dvor spolu s placentou jej brata (ktorú sme po domácom pôrode zamrazili). Má tepny a žilu. Tepnou pumpuje odkysličenú krv a odpadové látky od bábätka a pupočnou žilou pumpuje okysličenú krv k bábätku. Po pôrode, presne po prvom nadýchnutí dieťatka. Placenta sa zbaví tepien, ktoré odvádzali odkysličenú krv a pupočníková šnúra funguje ešte asi 2 hodiny, počas ktorých je pripravená napumpovať zvyšnú okysličenú krv bábätku ako pomoc. Pre dieťa spôsobuje priskoré odstrihnutie pupočníka (bez jeho dotepania) stratu krvi, akoby dospelý človek prišiel naraz približne o jeden liter krvi.

Aj v tomto prípade opäť raz príroda vymyslela niečo dokonalé a my ľudia zase raz zasahujeme tam, kde netreba, a týmto zásahom aj tak škodíme len sebe. Táto placentárna transfúzia okrem kyslíku do orgánov, ktoré sa nepoužívali v maternici, privádza aj železo (toto množstvo železa by sa dalo získať napr. z asi sto litrov materského mlieka).

Indiánske kmene veľmi dobre vedia, aké je dôležité vrátenie placenty matke zemi. Spájajú to vždy s rituálom poďakovania sa a buď placentu zakopú k existujúcemu stromu, alebo zasadia nový. ››

›› Sama máš dve deti, ako vnímaš ich duševný rast

v dnešných časoch? Dá sa vôbec mať ešte detstvo ako „za mlada“, keď sme boli stále vonku a v ruke mali chlieb s maslom namiesto mobilu?

Chvíľu mi trvalo, kým som prestala bojovať s technikou a začala ju používať viacúčelovo. Naše deti si zvolili narodiť sa do tejto doby. Keby sa chceli narodiť do doby, kedy sme o počítači ani nevedeli, narodili by sa vtedy. My sme si to vybrali, lebo sme si potrebovali tou cestou prejsť. Tak isto to majú naše deti. Teraz sa už nedá deti izolovať od techniky, tabletov, atď., veď vidia aj nás s mobilmi. Omnoho dôležitejšie je naučiť ich, ako s nimi zaobchádzať, vysvetliť im aj možné riziká. My sme sa túto digitálnu dobu rozhodli vyvažovať tým, že naša dcéra chodí do lesnej škôlky, a aj my trávime veľa času offline a v lese. Deti sa jednoducho učia od nás.

Veľmi sa mi páčil tvoj príspevok na instagrame, kde si opisovala vzťah otca a dcéry. Do akej miery vie to, čo vidí dieťa doma medzi matkou a otcom, ovplyvniť výber budúceho partnera?

Otec zohráva v živote dcéry veľmi dôležitú úlohu. On jej ukazuje, čo by mala považovať za samozrejmé, ako sa k nej má správať svet/jej okolie/partner.

To, ako sa správa otec k dcére, je podvedome základ pre výber partnera. To, ako sa otec správa k mame, je podvedomé programovanie, ako to má vyzerať v partnerstve. Dnes vyrastá veľa detí v neúplných rodinách, a to tiež nie je náhoda. Táto generácia si dala dôležitú výzvu k objavovaniu mužsko-ženskej rovnováhy, ktorá je nevyhnutná k uzdraveniu spoločnosti.

Vychovávaš svoje deti alebo im ideš príkladom?

Snažím sa žiť život autenticky a byť pravdivá k sebe. Takže im príkladom idem, či sa mi to (v niektorých) situáciách páči viac, alebo menej.

Hovorí sa, že deti sú naše zrkadlo. Čo vidíš ty vo svojich deťoch?

Odhodlanie, schopnosť stáť si za svojím názorom a nemať strach prejavovať sa v každej svojej podobe.

Máš niečo, čo ti v živote chýba?

Aktuálne len viac spánku. :-) ■ dadazvalo