Alternatívne pohony: Neexistuje len jedna alternatíva

Náklady na alternatívne pohony budú v budúcnosti nižšie

CHARLOTTE MIGNE riaditeľka pre udržateľný rozvoj skupiny

FM Logistic

„Kým dnes využívanie alternatívnej energie predstavuje nutnosť vynaloženia dodatočných investičných nákladov, čo viaceré logistické fi rmy ekonomicky zaťažuje, tak tieto náklady z dlhodobého hľadiska môžu byť nižšie. Platí to najmä pri využívaní vozidiel poháňaných na zemný plyn alebo pri elektrických vozidlách. Naši ekonómovia pri výpočtoch výšky reálnych nákladov a pri vyhodnotení návratnosti investícií do alternatívnych pohonov berú do úvahy aj nestálosť cien fosílnych palív. Samozrejme, je tu ešte zámer zohľadniť pri podnikateľských zámerov aj spoločenskú zodpovednosť, lebo častokrát v hre je aj reputácia fi rmy či značky,“

VPLYVY NA VÝBER ALTERNATÍVNEHO POHONU

Na správne rozhodnutie, aké alternatívne pohony vybrať a využívať, je potrebné odpovedať na niekoľko otázok. Neexistuje totiž žiadna jedna alternatíva, ktorá vyhovuje všetkým spoločnostiam. Riešením je podľa Charlotte Migne skôr zmes rôznych energií. V prvom rade výber energie závisí od typu „tokov“, teda či sa jedná o krátke alebo dlhé vzdialenosti. Po druhé od toho, či je preprava tovaru jednorazová alebo pravidelná. Treba si uvedomiť, že elektrické vozíky sú prispôsobené skôr na krátke, teda viac-menej mestské cesty, pretože ich výdrž je obmedzená. Motory na zemný plyn sú zas vhodnejšie na veľké vzdialenosti. Ďalšou otázkou, ktorú treba riešiť, je skutočný prínos alternatívnych energií pre životné prostredie. Odpoveď závisí od krajiny alebo regiónu: odkiaľ pochádza elektrina? Aká je energetická sebestačnosť danej krajiny? Ďalšia vážna otázka sa týka nákladov a dostupnosti vozidiel.

Veľa odborníkov si myslí, že vodík je pre budúcnosť najspoľahlivejšou obnoviteľnou energiou, ale reálne existuje len veľmi málo vozidiel poháňaných na

vodík, ktoré sú vhodné na logistické účely. Navyše tie už dostupné a využiteľné sú stále drahšie ako dieselové vozidlá. Dobrou správou je, že japonská automobilka Toyota už naplno rozvíja vodíkovú elektromobilitu. Vozidlá na takýto pohon budú mať výhodu oproti vozidlám s klasickým elektrickým pohonom v tom, že elektriku budú vyrábať sami, budú mať dlhší dojazd a natankovanie, respektíve dobitie bude oveľa rýchlejšie. V Japonskú chcú do roku 2030 predávať až 800 000 áut na vodík. Ako sa tento trend odrazí aj v logistike, ukáže až čas.

Ambíciou FM Logistic je mať viac ako 70% svojich „tokov“ nad normami Euro 5* vrátane tokov pomocou alternatívnej energie. Ako poskytovateľ logistiky realizuje fi rma niekoľko iniciatív na zníženie environmentálnej stopy dodávateľského reťazca prostredníctvom neustálej optimalizácie. „Stále pracujeme na zlepšení efektívnosti nakladania vozidiel, optimalizácii trás a zdieľaní dopravných zdrojov. Za týmto účelom využívame združovanie tovaru na jednom mieste vo veľkom meradle, teda sa snažíme konsolidovať dodávky podobných výrobkov od rôznych výrobcov, keď sú distribuované na rovnaké miesta. FM Logistic využíva alternatívne zdroje energie na poskytovanie svojho vyhradeného riešenia mest

Aké sú vaše skúsenosti s alternatívnymi pohonmi? systemylogistiky@atoz.sk

systemylogistiky.sk systemylogistiky systemylogistiky

skej logistiky Citylogin. Citylogin kombinuje využitie logistických lokalít v blízkosti centier miest a ľahkých úžitkových vozidiel jazdiacich na alternatívnych energiách,“ hovorí Charlotte Migne.

TREBA MYSLIEŤ AJ NA NÁVRATNOSŤ INVESTÍCIÍ

Hoci v doprave často používajú vo fi rme Alza.cz naftové motory, podľa riaditeľa expanzie a facility Jana Moudříka majú alternatívne pohony výhody v mestách, lebo generujú menej emisií a hluku. V jeho fi rme nezanedbávajú možnosti využívania elektro pohonu. „Veríme tomuto pohonu, lebo elektrina je všade okolo nás a môže fungovať okamžite. Aj preto používame a rozširujeme elektro vozidla. Ekologická otázka hrá dôležitú úlohu najmä v prípade, že elektrinu získame z obnoviteľných zdrojov. Kým sa tak úplne nestane, do tej doby to funguje tak, že zlepšuje kvalitu prostredia tam, kde žijeme najviac.“

Samozrejme, treba myslieť aj na návratnosť investícií do alternatívnych pohonov. V Alze.cz si tiež uvedomili, že síce musia vynakladať viac fi nancií na alternatívne pohony, jedná sa len o prvú fázu investovania, lebo dlhodobá návratnosť je už lepšia. Bohužiaľ však aj keby mala fi rma záujem o rôzne alternatívne pohony, má problém s ich získaním. Na trhu totiž nie je dostatočná ponuka. „Ponuka neodpovedá dopytu. Verím však, že v budúcnosti bude úplne bežné, že v mestách budú jazdiť len elektro dodávky,“ dodáva Jan Moudřík.

Na ekologické otázky myslia aj v spoločnosti Toyota Material Handling. Podľa riaditeľa Ľuboša Imreho v oblasti čelných motorových vozíkov s protizávažím prichádza na trh povinnosť vyrábať stroje pod novými limitmi emisných noriem tzv. „STAGE V“ a v danom segmente elektrických strojov sa zvyšuje ich ponuka s osadením Lithium-iontových batérií. „Lítium batérie sa stávajú bežnou súčasťou ponuky a Toyota Material Handling má už dnes v ponuke aspoň jeden model s touto technológiou v každej svojej modelovej rade. Zároveň sme postupne prešli na svoj vlastný koncept vývoja a výroby Lithium-iontovej technológie, aby sme mohli naplno rozvíjať jej budúci potenciál na základe spätnej väzby od našich európskych zákazníkov.“

ELEKTRICKÉ POHONY V SKLADOCH

Aj v spoločnosti Hopi SK pre cestnú dopravu využívajú naftové pohony a elektrické zase vo svojich skladoch. Čo si myslí o alternatívnych pohonoch konateľ fi rmy Peter Vörös? Je presvedčený, že predstavujú budúcnosť. Prechod síce nebude podľa neho jednoduchý, ale tento proces je základom trvalo udržateľnej logistiky budúcnosti. „V Prahe budeme čoskoro skúšať plne elektrickú dodávku do

SKLADY TAK VEĽKÉ, ŽE DO NICH BUDETE POTREBOVAŤ SPRIEVODCU!

ALE KDE TO MÔŽETE NÁJSŤ?

OBJEDNAJTE SI AJ VY SVOJ VÝTLAČOK NA: WWW.SLBOOK.SK NOVÉ VYDANIE 2020!

Originální kreativní ř ešení vytvo ř ili

10 ton. Pri výbere alternatívnych pohonov hlavnými kritériami sú aplikovateľnosť, zabezpečenie potrieb zákazníkom a fi nančná relevantnosť.“

Napriek tomu, že viaceré logistické spoločnosti využívajú naftové pohony, všetky sledujú aj trend znižovania emisií CO 2 . „ Vzhľadom na to, čo aktuálne v kamiónovej doprave ponúka trh, pri objednávaní vozidiel od dopravcov využívame prevažne dieselové motory. Pri týchto však sledujeme znižovanie emisii CO 2 pri prepravách, ktoré pre nás dopravcovia zabezpečujú. Našim cieľom je ich každoročné znižovanie o 2%,“ tvrdí Ivana Košianová, cluster procurement manager spoločnosti Gefco.

Nakoľko v sektore nákladnej dopravy nie je na trhu ešte veľa dopravných spoločností, ktoré využívajú alternatívne typy pohonov, spoločnosť Gefco prevažne využíva dieselové pohony s najvyššou emisnou triedou EURO VI, a to hlavne pri medzinárodných prepravách na dlhšie vzdialenosti. Na Slovensku a v Českej republike sú alternatívne pohony stále skôr v testovacích fázach. „Pri výbere typu pohonov je rozhodujúce, čo ponúka trh. V tejto chvíli je trh v oblasti nákladnej dopravy obmedzený stále na spomínané dieselové motory so zameraním sa na znižovanie emisii CO 2 . Dôležitú rolu hrá, aby sme čo najviac znížili spotrebu, lebo tým znižujeme aj objem vypustených CO 2 ,“ zdôrazňuje Ivana Košianová.

TRENDOVÝM NAJMÄ CNG POHON

Spoločnosť Gefco tiež testovala alternatívne typy pohonov, ktoré sú efektívne na krátke vzdialenosti. Konkrétne testovali ťahač na CNG pohon. Výsledkom bola porovnateľná spotreba plynu v porovnaní s klasickým dieselom, avšak pri nižších nákladoch za tankovanie CNG. „Najtrendovejšie je v súčasnosti zrejme CNG pohon. V jeho prospech hovorí rozširujúca sa infraštruktúra. Tento pohon zároveň prináša zníženie produkcie emisií. Ak ho porovnáme s LPG, tak CNG má stálejšiu kvalitu a nižšie emisie,“ konštatuje Ivana Košianová. Jednoznačným cieľom alternatívnych pohonov má byt znižovanie emisií a ochrana životného prostredia. Či tento efekt bude naozaj taký, ako sa očakáva, podľa nej ukáže čas.

V blízkej budúcnosti okrem elektrických dodávok sa uvažuje aj vo fi rme Hopi SK o využití CNG ťahačoch. Týka sa to hlavne pri logistike na východné Slovensko. „Ťažko posúdiť, čo je aktuálne najtrendovejšie v prípade alternatívnych pohonov. Pravdepodobne elektrický pohon a CNG. Treba si však uvedomiť, že ekologický faktor je dôležitý v našom podnikaní. Trh reaguje pomerne rýchlo a dostatočne, takže až také problémy nevidím v ponuke

Alternatívnych pohonov pre kamiónovú dopravu je málo

„V tejto chvíli nedokážem posúdiť reálny vplyv na životné prostredie z dlhodobého hľadiska, nakoľko alternatívne pohony v oblasti kamiónovej dopravy sú ešte len na začiatku čo sa týka ich počtu. Vzhľadom na to, čo aktuálne v kamiónovej doprave ponúka trh, pri objednávaní vozidiel od dopravcov využívame prevažne dieselové motory. Pri týchto však sledujeme znižovanie emisii CO 2 pri prepravách, ktoré pre nás dopravcovia zabezpečujú. Našim cieľom je ich každoročné znižovanie o 2%,“

IVANA KOŠIANOVÁ cluster procurement manager Gefco

ohľadne alternatívnych pohonov úžitkových a nákladných vozidiel. Osobne si myslím, že palivové články a vodíkové pohony budú striedať alebo dopĺňať fl otilu elektrifi kovaných vozidiel. Najdôležitejší prvok zmeny v preprave bude ale nástup autonómnych vozidiel, ktorý bude mať väčší dopad na cestnú premávku,“ dodáva Peter Vörös.

POMOC OD ŠTÁTU JE ŽIADÚCA

Alternatívne pohony sú drahšie ako tie bežné, preto fi rmy musia počítať s vyššími nákladmi. „Ak ich chceme u dopravcov rozširovať, je nutná podpora aj zo strany štátu, ktorá by dopravcov k investíciám do alternatívnych pohonov motivovala. Počiatočná investícia je totiž vysoká v porovnaní s dieselovými motormi a návratnosť dlhšia. Ďalší problém nie je až tak v nedostatočnej ponuke, ako skôr vo vyššej obstarávacej cene a chýbajúcej infraštruktúre,“ tvrdí Ivana Košianová. Predpokladá, že trendom v budúcnosti budú plynové pohony, prípadne vodíkový pohon. „Obidva poskytujú väčšiu fl exibilitu prevádzky vozidla, bez nutnosti dlhého, respektíve náročného nabíjania. Zároveň si vyžadujú nižšie náklady na realizáciu infraštruktúry.“

V záujme znižovania emisií viaceré logistické fi rmy využívajú popri cestnej preprave aj iné typy prepravy. Takou je spoločnosť Dachser Slovakia, ktorá momentálne využíva pri doprave motorovú naftu. „Na zredukovanie emisií sa používajú cestné vlaky. Zabezpečuje sa optimalizácia prepravy, a to je cesta k udržateľnému rozvoju v logistickom odvetvi. V niektorých veľkomestách, ich centrách, napríklad v Dánsku či v Španielsku, sa používajú elektrobicykle a mini elektrické autá, najmä na krátke vzdialenosti,“ dodáva Lenka Balcová, marketingový koordinátor spoločnosti Dachser Slovakia.

Automotive AUTOMOBILOVÝ PRIEMYSEL NA SLOVENSKU ZAOSTÁVA V KONKURENCIESCHOPNOSTI

Exkluzívna štúdia z dielne profesora Mikuláša Luptáčika sa zaoberá analýzou konkurenčnej schopnosti automobilového priemyslu na Slovensku. FOTO: ZAP SR

Ekonomiky krajín Európskej únie stoja v súčasnosti pred tromi veľkými výzvami. Je to trend prichádzajúcej dekarbonizácie, nástup automatizácie, digitalizácie a robotizácie, a po tretie zachovanie optimálnej demografi e. Na tieto výzvy musí podľa predstaviteľov slovenského automobilového priemyslu čím skôr účinne a efektívne zareagovať aj slovenská priemyselná politika.

„Automobilový priemysel je ťahúňom slovenského hospodárstva: generuje 13‚9 percent hrubej produkcie Slovenska, svojimi aktivitami ovplyvňuje priamo aj nepriamo viac ako 275.000 pracovných miest a podieľa sa 46 percentami na celkovom exporte SR.“

KKeďže automobilový priemysel na Slovensku je kľúčovým odvetvím slovenského priemyslu, sú namieste podľa profesora Mikuláša Luptáčika, odborníka na automotive, viaceré otázky. Ako v súvislostí s novými výzvami obstojí slovenský automotive sektor v súťaži s inými krajinami? Aká je jeho reálna konkurenčná schopnosť? A napokon a v neposlednom rade je tu otázka, aké sú vlastne perspektívy či ohrozenia ďalšieho vývoja? Aj preto si Zväz automobilového priemyslu SR objednal exkluzívnu štúdiu, ktorá sa zaoberá práve analýzou konkurenčnej schopnosti automobilového priemyslu na Slovensku a zároveň dáva odpovede na mnohé kľúčové a aktuálne otázky. ŠTÚDIA O NEGATÍVACH V AUTOMOBILOVOM PRIEMYSLE Vyše šesťdesiatstranovú odbornú štúdiu spracoval tím nezávislého inštitútu vo Viedni (Industriewissenschafl iches Institut Wien) na čele s profesorom Mikulášom Luptáčikom. Konkurenčnú schopnosť automobilového priemyslu hodnotili členovia jeho tímu, a to Josef Richter, Peter Luptáčik, Martin Lábaj, Matej Horňák a Eduard Nežinský, najmä z pohľadu nákladov a inovácií. Prvá časť štúdie je venovaná analýze nákladovej konkurencieschopnosti automobilového priemyslu na Slovensku v porovnaní s automobilovým priemyslom v krajinách Vyšehradskej štvorky, Bulharsku, Rumunsku, Španielsku, Portugalsku, Francúzsku a Nemecku. Druhá časť štúdia analyzuje hlavne potenciál Slovenska v oblasti inovácií, vedy a výskumu, pričom porovnanie je doplnené o ďalšie európske krajiny. Výsledky mnoho ľudí iste nepotešia, hoci automobilový priemysel je kľúčovým odvetvím spracovateľského priemyslu a ekonomiky na Slovensku. „Je tomu tak nielen z priameho pohľadu na štatistické údaje o počte vyrobených áut, na podiel automobilovej výroby na priemyselnej výrobe na Slovensku, na priamom podiele na celkovej zamestnanosti či na dynamike rozvoja. Čísla hovoria jasne: v roku sme mali 202 osobných motorových vozidiel vyrobených na 1000 obyvateľov. V porovČlánok pripravil Tomáš Szmrecsányi SLOVENSKÉ AUTOMOBILKY VYROBILI

MINULÝ ROK AŽ VYŠE 1‚1 MILIÓNA ÁUT.