Illustrated Weekly
Volume: 2
No: 50
November 28, 2019
Veez 101
Ek axadaik yuvo talent Zoison Sikvera Gurpur 1 Veez Konkani
Ek axadaik yuvo talent Zoison Sikvera Gurpur Zoison jiun sikvera hem namv mongllurchea kaim thoddea songitsahity premink tori vollkechem zaunko puro. Punn songitak lagun konknni somsarak tachi khorean vollok zal'li sodh 4 tti.Vi rialitti kareant tannench ghoddlolim 11 podam gavun to ttop 6 hontak pautana. “tum raxintlo nhoi� mhonnun vixvo konkonn kola rotn bab erik ojheran udgarunk kaim tori karonn astolem mhonnun to azun sontos pauta.
sangtam... (bab asttin, karonn vachunk hamvi aturayen rakun asam. doya korun tuminch boroije mhonnun upkar magtam)
(karonn itlench: sadharnn 46 vorsam adim thaun hamv yuvozonnanchim talentam vollkun, tanka kumok sohokar diun, 6 vorsambhor mongllur diesejichea kotholik yuvo soncholonacho odhyokx astam tosench tea poilem mhojyelagim asl'lea potramni yuvo sadhokank man diun, ut'tezon diun'nch ayil'lom. Uprant omerika vetoch sobharank tanchea koulleank, pustokank, noittank, nattokank kumok korun'nch ailam. Khonchyai eka torunnan sadhon dakhoilear mhaka khoim nascho sontos! tannim tanchim talentam vrid'dhi korun
Bab erik ojher ani zoison sikvera 27 vorsanchea tornattean, viz konkonni potrachea 100 vea onkeachea mukh panacher yemvche tosolem kitem kelam mhonnun tumi chintche adim hamv ch
somsarant kheati zoddizaich mholl'lli mhoji axa, ud'dhex ani otreg. Hyech dixer zoison hamve tuka pollela, tuji xathi, sokot, talentam polleun hamv vijmitlam ani atam tuka hea tujea sadhonamni fuddem soron mukharun
2 Veez Konkani
vhorcheak thoddem mhojye thaun
panchvent astananch tachi poili inglix kovita ‘m Hechiunnoijiutto khihittig’ boroun kaddlea.
preronn, hench mhojem dhoronn. som.)
zoisonachem kuttom' zoison gurpurchea manest bornardd ani manestin oirin sikvera hancho malghoddo put. Nelson sikvera tacho dhaktto bhavo. Lhanponnar vixes pokriponnam kel'lo bhurgo nhoi to. tache thoim toull ch zanntikayechim lokxonnam as l'lim mhonnun tachi auy sangta.
Poili kovita
“mam-i tum nide mhojea uskear di tum mhaka aukas tuka zoyo gaitam az” mholl'llem tachem pod auy ani auyponna thoim taka ascho lagxil'lo onbhog ucharotat. Kiteak, koxtt asleari bhurgeank unnem zaunko nozo mholl'llea iradean gain, bhaxonn, songit, nach, nattok hea sokkodd kolaprokaranchim tinnem lhan prayer ch taka vollok korn dilea. Ani hacho protifoll zaun zoisonan choutent ya
zoisonachi vaddaull tannem podam ghoddunk suru kel'lem 2005 isve poilench mhollear chouda vorosanche prayer. Hea lhan prayer podam ghoddunk don karonnam asat.
3 Veez Konkani
sahiteacher asloli obhiruch. “mhaka lhan thaun ch ek pisai as l'li. Patth pustokamni asloleo kovita poilench vachun apnnak somzal'lem herank sangchi” mhonnta to. Bhouxea hich pisai apnnachinch podam-kovita borounko karonn zali konn'nna! auycho mog vhodd ruka bori. Tachi saulli, tachim pulam, follam hem sokkodd amchea boreak mholl'llem amkam dista. Punn bapaicho mog tea rukachea pallam sarko. Disona. Punn khonddit asa. Bapaichea mogacho onbog zoisonan bilkul lipounko na. Tachea ‘bapoi’ kovitent to mhonnta“tachea mukhamollachi ekek miri ekek kovita vachtam vachtam put bapoi zata”
Poilem, tachea ddeaddin taka haddun dil'lo kibordd ani dusrem taka
ani hea sombondhacho mohotv kovi anddru el ddi’kunhan zoisonachea ‘ugddas tuzo kaddtam poppa’ kovitek boroilolea prostaunant
4 Veez Konkani
oso vornnila “pillge modhlo ontor ani tea vorvim ubzonchea ghorxonnachim kittallam hye kovitent asa. Bapoi jivont astananch, somzonnechea sutamni hea ontorak koxem bandyet ani kallzam
koxem guntyet, hea vixim chintunk hi kovita aukas korun dita”. Zoison mhonnta “mhojea ddeaddicho mog mhaka ugtean koll l'le bori her tornatteanki koll'llear bapoi putacho sombondh kitlo sobhit zait?” ugddas tuzo kaddtam pappa khinnam zhollkanant sodhun don mell'lleary tim tuka vollkanant pano tuzo chimvunk na palamv tuzo voddunk na handdie voir bosun tujea ek ghas gillunk na koxem tor vhallo vhallomv remven irotana avo zal'le otreg tuje fonddak demvtana? ugddas tuzo kaddtam pappa dukam goll'llim nant
5 Veez Konkani
mure futtun mati zale zhori futtleo nant. Kanim khelll'lim gannam nant roddun vengl'lim voram nant mhaka tuka sante salant songim dekl'lim zonnam nant koxem tor tea nenntea motik mog tuzo kollat bhatam nastam konnxi koxi koitek aiti ravat?
ugddas tuzo kaddtam pappa panam bhorolim nant moga songim laram haddlim-i paulam urolim nant tor vhall'llo koso utram vhallo tujea moronnant? choddlem mol sosar zal'lea pornea dhoronnank
marog zalim moddl'lim betam dimbi ghaloun mezl'lim kontam don gi char poixe chorotam khamailolim souai sotam itlim soddlear ugddasachim khinnam zhollkanant punn tuzo put mholl'llea xivai gamvant vollkanant.
veglli vatt sodhun vetam... 6 Veez Konkani
Tornattponnar sokkodd fuddarachi khont korun astana, zoison mhonnta “25 thaun 30 vorosanchi prai bovo follabhorit. ti amkam posond natlolea songtim khatir ami vibaddunk
nozo. dekun keampos selekxon zaun bengllurchea farma kompnnent
7 Veez Konkani
mell'llolem kam' soddn hamv gamvak ailam. don karonnam asat. Poilemmhaka mhojea mam-i bhaxechea loka khatir vavurcho aukas mell'lla dekun. Ani dusrem bhurgim asun lagim nastam koxttomvchea auy bapaichi osahokota dolleamni polleun hamvem polloilo dekun”. to prostut mongllur vixvovidealoyant popyulexon jenettiks vixoyant apli dotor podvi zoddunk xikon asa. Ani ho sodh-vaur konknni lokacher zaunasa. Sahity ani songit matr nhoi, to samajik xetamni kriall asa. Gurpur firgojichea oisivoiem' (pi.Voi.Si)
songhottonacho odhyokx. Toxench mandd sobhann songhottonacho somiti sando. Aplea sonxodak lagun konkonn
koraullechea zaitea somudayanchi bhett korcho aukas taka labhla.
Sangatach zoison ‘pepeaxon’ somstheacho ghoddnnar. Ho somstho pepeaxon mobai ap mukantr konknni ani her pradexik bhasamni ghoddlolea songit-kola prokarank ek onlain vikrea suvat ghoddunk vaurun asa. kall bodol'la. Atam songit fonamni aikonk bovo sulobh. Si.Ddi. Prokar vollu oprostut zaun asa. Inttornett unnea molak mellta. Axem astana hacho faido uttomvchi goroz asa. Konknni bhaxentlem songit grest ani taka tachoch mholl'llo obhimani vorg asa. Ghoddlolem songit aikoupeak pauyje tor ‘onlain sttriming ani ddaunlodd’ ap
8 Veez Konkani
zai. Osolem ap ‘pepeaxon’. Somsarachea khoinchyai konxak hantlean songit pavounko zata. Hantlim podam vattsapacher xer korunk zaina dekun koulli kaddtoleank tanchea vamvtticho foll mellta. Podam vixim mahet y mellta. Matr nhoi, fonak ani gaddientlea myusik pleyorak konektt korun podam aikunk zata. Bluttut vaparn aikunk zata. Osolem ek ap pradexik songit ghoddnnarank ek besamv mhonnyet.
vibhagamni suchit zali. Hantlea ‘goddir ek bob’ podachim utram oxim asat. aplea mottvea songit poinna vixim to mhonnta“sahiti zaun fulaje tor taka potrancho, sompadokancho pattimbo zai. Edoll mhonnasor konknnentla choddtavo potramni ani zalli zageamni mhojem borop fais zalam. Akaxovannicher mhojeo kovita-kannio prosar zaleat. Kovita ttrosttachea kovita festamni kovita vachon kolechi vollok korun dilea. Kolangonnant poilo sur
put'turant dusro sur
Songitachem poinn ani vichar... Zoisonachi poili songit koulli ‘ho jivo’ 2016 nt mokllik zali. tannench utram ani talle bosoun ghoddlolea podank roxon anjelor hannem songit sozoilam. 9vea zagotik konknni songit puroskarant hi koulli ‘otyutom' koulli’ legun tin
gitkar zaun fulonk titlem sulobh na. Poilean hem talent mhoje bhitor asa mholl'llem vollkun gheje. Hem mhojea kuttmachea, firgojgaranchea, adlea ani atancho vigar bap. Anttoni lobo hanchea pattimbean bovo lhan prayer ch mhaka koll'llem. Firgojint ani konknni nattok sobhechea gain sporodeamni mhojinch
9 Veez Konkani
kolangonnantlea masllechea fondda bhomvtonni tisro sur noman ballok jezu potran halinch fais kel'lea somvadacho ek kuddko hangasor asa:
podam gaun inamam apnnaitana mhaka mhojea podancher patyenni aili. Hi patyenni gheun mandd sobhannachea ‘sodh 4’ rialitti spordheant mhojinch podam gaunko porvonngi melll'lench 11 podam thoimsor pex korunk zalem. Hamv ek gitkar mhonnun konknni lokak koll'llem. Uprant mhojea sopnnank pakam bandun hamvem ‘ho jivo’ koulli kaddli. ‘poilo sur’, ‘dusro sur’, ‘tisro sur’, ‘chouto sur’ ani atam panch bhasanchi podam attapchem ‘sur projektt 1’ sador korunk toyar zalam. Hem sogllem mhojea bhomvarant aschea boroea monachea monxam vorvim sadhy zalem. Az hem talent vollkun ‘noman ballok jezu omuly akax kola puroskar 2018’ toxench ‘oisivoiem' evardd af eksolens 2019 in myusik’ mhaka mellta tor mhojea mottvea kola poinnar mhojer patyel'lea sokddanchem besamv asa. Mhojea yozonank duddvan kumok kel'leancho, mhoje vixeant borem boroilolea potrancho ani mhojeo krotio posond kel'leancho hamv upkar bavuddtam”.
songit, gain, sahity- sokddanti vodd tuka asa. Hantum khoinchem madhyom' lokameren tuka chodd solisayen pavonk korochem mhonnun tuka bhogta? mhaka kolechem horyek rup posondechem. Monis auy tor kola tichem ball. dekun sukxm' ani sangonk koxtt zamvchem sokkodd kolaprokara mni kollounko zata. Horyeka kolaprokarak hi tank asa. Punn kallatekid tanchi pautt bodolta. Prostut kallar droxy-madhyomak asche title aukas songit ya bukank nant. Eka kallar fokot songitak hi pautt as l'li. Oudeogikoronn krantye uprant sahiteak hi pautt mell'lli. Ani atam sorti vixuvol (droxy) madhyomanchi. Toxem zal'lean lokan mhaka pollelear matr hamv tankam vollkicho zatam. dekun hamvem oplodd kel'le gainache, kovita vachonache, uloupache viddio mhojem promukh madhyom'. Vixoyadharit gitam- vilfiabachi tank asli. Lokachi nadd parkun osolim gitam udel'lim. Tuvem-i hye dixen mettam kadd l'lim asat. Kosoli protikria mell'llea?
10 Veez Konkani
de. Vilfi rebimbos matr nhoi tache somokallin choddtavo ghoddnnar vixoyadharit podam ghoddtale. Kiteak toull madhyomam unnim as l'lim. Vorosak ek don pauttim vixes ghodditam ghoddloleachi khobor lokak melltali. Hancho ul'lekh podamni zatalo. Lok posond korotalo. Atam-i
asloleabori ghoddlolea horyek krotiek ‘rilevens’ audi asa. Az hi audi bovo mottvi.
Hamvem-i vixoyadharit podam ghoddleant. Kovita boroileat. Mhojim sobaroxim podam stri somvedon dakoitat. Dex bhoktechim podam asat. Mogachea vevegllea rupanchi podam asat. Punn khoinchem-i pod ghoddtana vistar orth tantum bhorije poddta. Vividh asoktechea aikoupeank ek na tor ek ritin tem logti zaunko zai. Hem preton hamv koron asam. Sam. Luvis kalejint chouto sur konknni songit ani gitanchem sahityhanche modhem doni blendd zamvchem kitem gorz?
vixoyadharit podam lokak posond asat. Fesnukacher laiv karyim korotana hem mhaka koll'llem. Punn ghoddiek ek khobor yemvchea hea ekspres kallar vixoyadharit podam chodd temp prostut zaun uronant. Vostunk ekspairi ddett
poilean konknni songit mholl'llo prokar asa mhonnun hamv patyena. Adim'magam aslo konn'nna. Punn az her songtincho probhavo amcher itlo poddla gi ami ghoddchem songit ‘fyuxon’ xoilechem zalam. Konknni bhaxentlem songit mhollear chodd sukt.
11 Veez Konkani
Ek pod ghoddchem utrank tallo boslolea vellar. dekun svont utrank tallo bosoitoleak ‘song raittor’ mhonntat. Konknnent ‘pod boroinnar ya pod ghoddnnar’. tem to/ya ti gaita tor ‘singor-song raittor’. Hamv hea vorgant yetam. Mhojea sokkodd podank mhojinch utram ani mhozoch tallo. Choddtavo hamvch mhojim podam gaitam. Mhaka eka podant utram ani talleacho sombondh dadlea ani
striyemodhlea sombondhabori. Ekameka
purok zaun aslear matr taka sobh. Hamv chintam heach khatir horyeklean podam ghoddunk zaina. Hem blendd haddchench ek chealenz. Hamvem podam ghoddtana hem ‘porfektt blendding’ ailem mhonnun bhogtoch mhaka olimpiks bhangra podok mell'llea titlo sontos zata. Udaronnak ‘goddir ek bob’ pod hamvem don ch voramni ghodd l'lem. Aker zatoch hamv roddl'lo uddas asa mhaka. roddon roddon ch tem mhojea mam'mi mukar gai l'lem-i uddas asa. Thoddim podam ghoddun zatoch khuxen uddkannam ghal'lim-i asat.
12 Veez Konkani
Sahity ani songitachi mullavi zannvai na tor podam ghoddunk koxtt. talleak utram bosounko y zata. Punn axem pod ghoddtana zaite pauttim utrank ani talleak ‘kator ghalije’ poddta. Punn huxarkayen kitem-i korunk zata. Udaronnak ekach tallear punn vividh bhasamni ghoddlolim ‘roza’ filmachim podam. Mullavea krotie titlim xrextth nhoi tori bovo unch ritin her bhasamni ailim. Sahitincho ekvott kosolea songtimni zaije ani kosolo songhottit vaur zaije konknnent? xida-faido natlolea kodde dha zonnank sangata haddunk koxtt. Ani dha ritini
chintchea dha zonnam sahitink sangata haddchem ani samballchem mhollear kasullea kholear udka thembeank samballchebori. Ekvott ghoddleari chodd temp ballvona. Punn pretonam ravonk nozo mhonnchem hamvem. Konknni sahitink sangche tosolo kosoloch adai az na. Konknnentlea chhapea-madhyomak zaiteo oddkolleo asat. Poili oddkoll unnem zaun yemvche vachpi. Dusri oddkoll lipi. chhaplolem vachunk yenatli poristhiti. Aslolim potranch bovo koxttamni fais zatana potramni boroitolea boroupeank ‘bhatem dia’ mhonnun vicharunk tondd yena. Dekun az ‘na na’ mholleari konknnent sahity ghoddchem, ghemvchem, vachchem bhaxe khotir amcho kaido zata. Ani tisri oddkoll voiktik dvex. Ho horyek kodde as l'loch. Voiktik asta poreant vhodd na. Punn boropamni ailo tor vachpeank kantthallo haddoita. Toxem mhonnun mhozo niraxavad nhoi. Zaite puroskar pattlea disamni boroea sahiteak ani sahitink mell'lleat. Ho man nhoi bogar zovabdari mhonnun ami lekchem gorjechem. Sahitimni songhottit zaun korije zal'lem ek vortem kam' mhollear ami boromvchye lipie vixim zagrot zaun zagroti haddchem. Kornattokant aslolea konknni lokak kon'noddo vachunk kollta zal'lean
13 Veez Konkani
kon'noddo lipicho obhiman tanche thoim vaddomvchem preton korochem. Goyant romi ani nagori lipint vachcho lok asa dekun tanchoi svabhiman choddoizoi. Uprant konknni borounko ani vachunk vaparochea panch y lipimni boroilolem eka thaun anyekak lipiantor zaije. Toull matr konknnek vachpi melltat. Vachpi mell'llear potram-buk fais zatat. Sahitink adhar mellta. tea dekun poilean sahitimni tannim boromvchea lipiek gourou dije. ‘ek lipi dhoronn’ va challis bolio aslolea bhaxechem promannikoronn orazamvik mholl'llem somzun sahitimni ekvottit zaije. Ho ekvott haddunk kornattoko konknni sahity okaddemin mettam kaddije.
podam
sopnnam... Zoison ek sopnneli. Kosoloch adai dinatlolea hea xetant to thoddim sopnnam ani thoddim podam gheun bhair sorla. Pattlea thoddea vorosam thaun, moloyallom, moratthi bhaxent yemvchea tosolea unchlea mott'ttachem film' konknnent yeje matr nhoim konkonnantlea tin boliamni tori tem ghoddun, tachem songit tannem dije mhonnun to axeun asa. Kanni asa. Podam asat. teach humedin konni nirmapok mukar yeta tor kamak demvchench.
O chitt'tteye ani mera dex viddio albom' 14 Veez Konkani
Sangatach tachem onyek soponn ‘sur vorldd ttur’. Aplea podamsadorponnachea bollan somsar bhor aschea konknni lokak unchlem songit dimvchi axa tachi. tachea pongdda somet gamvantlea suracho pormoll somsar bhor prosarunk to sopnneun asa. Ek dis hem ghoddtolem mholl'llo tacho okhondd bhorvoso.
Novi koulli kedalla kaddtat? mhonnun vicharotana to mhonnta, “most zonnam mhoje kodden ‘novi koulli kedalla kaddtai?’ mhonnun vicharotat. Unnear unnem panch konknni koulleo kaddunk zamvchea titlim konknni podam hamvem ghoddleant. Punn tim koullye rupar haddije tor taka poixe zai. Ek pod ghoddlear pavana, rekordd korije, taka songit sozounko asa (khorch unnear 1015 hozar), uprant miksing ani masttoring (khorch unnear 10-15 hozar) ani zahirat korunk asa. Axem mhonntana mhojea tosolea podam ghoddnnaran eka boroea koullyek 3-4 lakh rupoi khorochije poddta. Prayozok mell'llear khonddit koulleo kaddyet. Punn poixe
diun ghemvchem mon songit premimni dakoije. Pepeaxon tosolea apa -mni mhoje tosolea kolakaramni il'lo tori adai zoddunk zata. dekun hem ap funkeak fonar ddaunlodd korun, tacher tumchea posondecheo koulleo molak gheun mhoje tosoleank adhar dia. Sangatach vorosak adayacho ek lhan vantto kolek mhonnun dourolear kosoloch bhor poddcho na. Ami ani tumi sangata mell'llear matr ekamekachem boremponn zata nhoi gi?”.
Chouto sur karea uprant prekxokam thaun ailoli protikria
akher korotana tachea muklea songit kareachi ek zhollok oxi asa. Zoison konknnent matr podam ghoddta mhonnun chintat? na. Tannem edoll ch
15 Veez Konkani
inttornaxonol myusik evardds 2019’nt tin vibhagamni vinchun ailam. to ‘bestt inddi arttistt’ vibhagant suchit zala. Tachea ‘hom' konsortt’ xoilechea songit kareamni 200-300 lokak fokot songit vanttchem kam' to korun asa. Karyem nirvahok na, nach na, fokannam nant. Fokot songit. Ho proyog yoxosvi zala mholl'lleachi gouai prekxokamninch dil'li asa. Atam porot ek novesamv gheun to ani tacho pongodd toyar zala. panch bhasamni (konknni, hindi, kon'noddo, tullu, inglix) xembhora voir podam ghoddleant. Hantlim fokot 40 podam loka meren pauleant. tachem ‘o chitt'tteye’ pod ‘kon'noddo
Novembrachea 24 tariker sanjer 6 vorank sam. Agnes kalejichea angnnant ‘sur projektt 1’ mholl'llem bohubhaxa konsortt sador zatolem. teach sanjer viz
16 Veez Konkani
konkonni i-meagojin hacho 100vo onko mokllik zata. ‘sur projektt 1’ hacho ud'dex bhasambhed moddun songitacho sankovo rochvem. Konknni songitachi vollok mongllurchea okonkonni lokak dimvchi. Ani sangatach jiunant bhorvoso sanddloleank aplea axavadi podam marifat novi dixa dimvchem preton. Tem yoxosvi zata tumchea hazorponna vorvim. Provex dhormarth. Somestank svagot. ---------------------------------------------
Suprim'
koddtichyem
zonmobhumichem rumv gunn korunk preton kelam, hea formanna promannem: 1. Ram' zonmosthan ek kanuni vyokti nohim tor-yi ram' lol'la (Infant Ram) ek nyai murti dekun tea devak zageachyer kanuni hokk asa. 2. Archeological Survey of India (ASI)chea porixodhona promannem bobri mosjidachea tollkatta ponda eka divllachim jiron gel'lim khunnam disleant. Tim pornea ram' mondirachim mholl'lli rujvat nam. Punn hindu paddtin hea koddtik bhavaddt ani patiennichyem (Faith and Beliefs) chodd'dd mofan jeor diun logator hea suvater magnnemrozar kelam mhonn dakoun dilam.
oyodhea formann (ek vixlexon: sorv lekokachi khasgi obhiprai) le: filip mudarth survat: heach novembr 9 tariker amchea suprim' koddtin ek chearitrik formann diun thoddea doxokam thaun lollon ayil'lem oyodhea bobri mosjid ram'
3. Pornem diull moddun tachye voir bobri mosjid mugol rajvottke kallar, 450 vorsam poilem, bhandleli mhonn hindu paddtin rujvat divnam. Punn 1856 thaun heach suvater ram' zonmal'lo mhonn bhasun teach okaddea bhitor puza
17 Veez Konkani
kelea. Bobri mosjidabhitor disembr 1949-nt hindu upralleamni ghuson okroman murti dourleleo. Toull thaun dosembr 1992 poreant muslim' paddtin logator nomaz poddleleamv mhonn tthos rujvateo koddtik diunant. 4. Olohabad hai-koddtin hi 2.77 ekreanchi suvat tin vantte korunk dil'lem tirp prekttikol nohim. Hea vorvim xaxvit xanti oni suxegad (peace and tranquility) kayam' zatolim mhonn amka bhoganam. Amchem tirp somajik nodren polleunko zai. 5. Dekun, ekamotan ami somvidhanik bankache panch munsubdar oxem formaitamv: ho 2.77 ekreacho plott ram' lol'lachea svadin kortamv. Ram' lol'lachea namvar kendriy sorkaran tin mohineambhitor ek ttrostt korije ani ast tea ttrostachea taben dije. Hea ttrosttan novem ram' mondir bandhchi zoubdari gheje.
6. Disembr 1949chem murti dourn mosjidachi okman (desecration) kel'lim kortubam toxem 6 disembr 1992vyer mosjid portun ghal'lem kandd okromachim ani kanuni nodren moha zulm'. Hea be-kanuni krotyea vorvim muslim paddtik on'nyai zala. Tanka nit mellaje. Dekun, sorkaran zata titlea vegim, oyodhea bhitor bor-ya ani promukh (prominent) zagear 5 ekro suvat sun'ni vokf borddak dije. Hea suvater novi mosjid tannim bandyet. 7. Hem tirp keul oyodheachea bobri mosjid ram' zonmabhumik matr lagu zata. Hindu padticheamnim hea tirpachye saullent dusrea, protyek zaun kaxi ani mothura, mosjidam voir divllam bandunk zai mhonn loddai suru korunk lagu korinaye. Tojneancheo obhiprayo: 1. Modin, bijepi paddtin, ramdevo, xrixri xonkor tosleam hindu firkeamni (uncritical suupporters) toxem RSS sonchalok bhagvotan hem tirp svikar kelam. Soktamnim xanti ani somodhan sambhalije toxem opo-prochar korunk nozo mhonn add'dos magla. 2. Muslim paddt sun'ni bordd koddtithaun bhair ayil'lea tokxonn nakhux dislear-yi, sogllem 1045
18 Veez Konkani
"diull koslaun tache voir mosjid bandleli" mholl'llea torkak mandun ghetlelea bhoxen hem tirp veta. Oxem koddt apleach munsubi torka virud'dh formann dita!
pananchem formann somzon polletana,khonddit manun ghetelo mhonn bhorvaso asa. 3. "hem munsubi puddarponn (juidicial statesmanship) gi munsubi bimvkuremponn (juidicial cowardice) tem sangonk koxtt mhonnalo suprim koddticho maji zoddz amcho sontox hegde. Viporeas mhollear, bhavaddt ani patienni voir nit korunk zaina, tthos sobhut zai mholl'llea zoddzamni okhrek hindu paddtichea patienni ani bhavaddtachea vakmulachyer hondvon formann dilam. Ho ekh vhoddlo burak utthon dista. Apnnench sanglelea virud'dh tirp dilam dekun! 4. Horbons mukhia mholl'llea madeamik (Medieval) choritrechea tojnean sangchea promannem, koddtin mhollam; mosjidechea dhorni ponda ’omuslim- thoracheo murtiche kuddke mell'llele mhonn ASIn aplea riporttont koddtik sanglam tor-yi, he kuddke diull kosllailelea vorvim mhonn ruzu korunk nam. Toxem ason-yi hindu paddtichyem
5. Koddtichea sobar dakleam ani vistar vivoram modhem ani ontim' tirpa modhem ghuspodd dista. Somajik nit, xanti ani suxegad heo raznitichochye irade. Atam munsubi irade korn koddtin formann dilam mhollear bohu-sonkeat paddtink osomodhan zaunko nozo mholl'llo irado utthon dista.
6. Mosjidecho okman ani desvatt (Desecration and Demolition) bhorich songin zulm' mhonn mamdun toxem tirp dila tor-yi, tosolea okromi kornneank konnak-yi uklun zoubdar korunk nam. Tosole razkaronni atam-i bijepint ani thodde odhikarar asat. Tanchye virud'dh kanuni zhoddti korunk formonnant sanglelem tor, muslim paddtink zal'lea on'neayacher thoddi nit zati.
19 Veez Konkani
7. 1980 isvent rajiv gandhi prodhani astana, brittix rajvotte vellar ghal'lem talem kaddn hindvank puza korcho aukas korn dil'lo. Tedalla hindvanchea ek paddtin muslim paddtik ek soloha dil'li. Apleach khorchar bobri mosid asa toxix ukoln vorn, oyodheant onyka suvater dourtamv. Hem korunk sadhy asa. Ejiptant asvan onnekott'tt bandtana, pornim' chearitrik diulam buddanatlelea porim unch zagear vel'lim. Tosoli tteknologji asa. Muslim paddtik kossolo khorch poddcho nam. Rajiv gandhi hi soloho monzur kora mhonn muslimank sangalaglo tor-yi muslim paddticheamni kan holounko nant. Atam, 40 vorsam uprant zayit'to golatto zaun, rogot valoyil'lea upront muslimak mell'llelem kitem? toch panch ekro zago! poll'lli novi aplea khorchar bandije poddli! (1992-2004 poreantli odhunik chyoritro muklea ovosvorant) ****
modhem ghoddon, hozarom lok moron astichi lutt zaun tikxnnota, pongddam modhem bhed ubzon, ekameka thoim dvex ani himsachar choddon bharot dexachea hindu ani muslim' loka modhem don vantte asa korilaglem. Hea songtichea mullacher aslo ram' mondir - bobri mosid vivad: poll'lli bandl'lea zagear diull asl'lem? atam hi bhum-i konnak dimvchi?
Tirman: haka
panch zonnamni bhorl'lea somvidanachea nyaipitthant zo bharotacho mukhel nyaidix ronzon gogoi ani tachye borabor nyaidix es. E. Bobde, ddi.Voi. Chondrochudd, axok bhuxonn ani es. Obdul nojhir hannim tirp dilem tem kaim titlea sulobhayechem nom-i - bharotachea choritrent ek tirf bharich lamb audechem ani dusrem, ho vixoi zaunaslo bharich bhavodrekacho vixoi don somajim ek olpsonkhea t muslimam
muktai asa? *fa| seddrik prokax es.Je. Sobhar kalla thaun rakon asl'lem tirman ayodheachea vivadaspod zageak nimannem tori suprim' koddtin 2019 noumbor 9 tariker tirp dilem. Hem tirp 70 vorsam uprant sobhar songhorxonnam hindu-muslimam
20 Veez Konkani
modhlo: tirp ayil'lem ovirodh, arkiyolajikol sorve of inddia hanchye vordhe prokar he tirp zahir kelem. Thoddeo mukhel songti hea 1054 pananchea charitrik ghottonacho: * soglli vivadaspod bhum-i 2.77 ekre ayodheantli ram' mondir bandunk diunko zai * kendr sorkaran sanglam ki hem bandunk ek rochon tin mohineam bhitor asa korunk zai. Ek ttrosttincho bordd diull bandunk rochunk zai. * e.Es.Oi. Vordhen sodhun kaddl'lem konxant uddounko favo na. * e.Es.Oi. Vordhi sangta ki bobri poll'lli khali zagear bandunk nasl'li. Lipon aschem kott'ttonn bobri mosid nom-i islamik mulachem. Hindvamni sangchem ho zago probhu ramacho zolma zago kitench kitench vivad nascho. * panch ekreancho bodli zago sun'ni vokf borddak poll'lli bandunk dila. * 1992 isvent desvatt kel'li bobri mosid zaunasa kanun virodhi kam'. * ram' lal'lachem hokk vivadaspod bhumychem kanun jeariek haddchem krom' ani somajik sangatponn. * nirmohi okharacho veaz vell utral'lo. * ram' zonmobhumik nitichem vyoktitv na. Punn ram' lal'lo, devak nitichem vyoktitv asa.
* sun'ni vokf bordd samballn vhoryet ani to khonchyai simitek add na. * sun'ni vokf borddan virodh ast aschem dakhoun diunko na. 1857 vorsa poilem thaun'nch hindu hea zageak bhett ditele mholl'lleak purave asat. * vivadaspod zagea bhair hindu aplem devasponn korun asle mholl'lleak sakxi asat. Bhitorlo zago, sun'ni borddan to muslimancho zaunaslo 1857 isve poilem mhonncheak dakhle nant. Hea khatir hem tirman zanna zaunko, zaka dur pamvchem suchon asa, eklean vorsam adim hea vadant kosem honta hontar choddit bodlaunn zali mholl'llem mottvean ityorth korunk asa. Bobri mosid dolleank dischye prokar 1528 isvent bandl'li. Thodde hindu pongodd mhonnttat ki ti poll'lli diukh kosllailo uprantch bandl'li mhonn; e.Es.Oi.K puratonn kott'ttonnache kuddke mell'lleat tori thoimsor zai purte dakhle nant te kuddke divllak sombondh zal'le mhonn. 1853 isvent proprothom' zati pongodd zhogddem zal'lem. Thoddea vorsam uprant 1859 isvent, brittix addolltean doro ghaln hindunk ani muslimank aradhan korunk vivingodd zago dil'lo; hem 90 vorsam poreant cholon ailem. 1949 isvent, poilye pautti, bhumycher ascho vad koddtik gelo, poll'lle bhitor ramacheo imaji lipoun dourl'leo mell'llea uprant.
21 Veez Konkani
Thoddea hindu pongddamni somiti asa keli 1984 isvent, ram' diull bandunk. Tin vorsam uprant, jil'la koddtin zahir kelem ki poll'llecheo getti ugtea dourizai mhonn. Lagim lagim panch doxokam uprant hindunk hea "vivadaspod kott'ttonnant" magnnem korunk soddlem. Bobri mosid mhinotechi somiti muslim' pongddamni manddun haddli. 1989 isvent, divllachem protixtthan ek diull bandunk "vivadaspod kott'ttonnalagim" ghalem.
1990 voros zaunko paulem ek novea ghumvddechem, jen'nam bijepi odhyokx el. Ke. Oddvannin ek dexadyont rotho yatro choloup arombh kelem tea zagear ram' diull bandcheak. Hem rotho yatr sobhar hindvank zaunko paulem ek vikall. Tokxonn zalem kitengi mhollear thoddea svoimseukamni vixvo hindu porixode (viechpi) vivadaspod zageak robhasan rigon bobri mosid desvattaili. Dosembor 6, 1992 bharotachea choritrentch ek kalleantlo kallo divos zaunko paulo! tea kukheat disa hindu kranti pongddache, nyai tancheach hatim dhorun mosidechem nirnnam'
kelem! zativar akrom' survatilem okhea dexant, xemboramni lokache jivo gele ani ast-bodhik nissontan zalem. Ten'nancho kangres sorkaran tokxonn liberhan komixon ghoddlem mosid kosllayil'lem dakoun diunko. Vichitr thoran, fokot 17 vorsam uprant zun n2002 ver komixonan vordhi vicharonnak ghali, el.Ke. Oddvanni, ottol bihari vazopeyi ani itor mukheleank mukhar dourun. Poilem, sopttombor 2003 isvent, koddtin tirp dilem ki sat hindu mukheli, sangatach mukhy bijepi mukheli, hannim veazak fudd korunkn bobri mosid desvattayil'leak.L punn kitench opradh mukhar haddlenant ten'nancho ddepyutti proim' ministtor el. Ke. Addvanni virodh. Eka vorsa uprant, ut'tor prodex koddtin zahir kelem ki tacher nisrayil'le veaz koddtik haddunk zai mhonn tanne desvattnnecho patr ghetl'leak. Bijepi mukheleam virodh veaz sangatach murli monohor zoxi ani uma bharotik soit, ho veaz lokno koddtint vicharonnek ailo. Hea vorsa zulamyt, suprim' koddtin veaz vicharonnek fokot non mohineanchi audi dili. ’do voir’ potrar boroun (novembor 9, 2019), ek kheat lekhok ani razoki-i vixlexok sid'dharth vorodorazon sangalaglo, "koddtin gomonak haddlem
22 Veez Konkani
kosem ram' imaji moside bhitor lipoyil'leo tem kanunabahir tosench 1992 isvent dvoms kel'lem mosidechem prokoronn." zor nitichem krityem, hea vixoyar, nimannem tori mellttelem, ho zaunasa vell, konnaichem-i kolponn!
epril 2002, tin nyaimurthinchi loknochi boska ol'lahabad hoi koddtint survatili zago konnachogi mhonn vivadunk ani tirp diunko. Tirpan sanglem bobri mosidicho zago tin vantte korunk zai, nirmohi okhara, ram' lol'la ani sun'ni senttrol vokf bordd of ut'tor prodex; kitench vell nastam, doni hindu ani muslim' pongodd suprim' koddtik gele hoikoddtichea tirpak ponthahvan diun. 2010 isvent suprim' koddt ol'lahabad koddtichea tirpacher rauli; poilem, voilea koddtin sangl'lem ol'lohabad hoi koddtichem tirp ek "vichitr ani ozapanchem". Suprim' koddtin hea veazak porihar haddunk tin sandeanchea komixonachi boska asa keli; toripunn, ho pongodd solvalo
ityorth korunk sanglem tori tem karyogot zalem na. Nimannem, ek panch nyaimurtinchi boska sodamnit vicharonnak laglem hea agostachye 6 ver hea vorsa; vicharonn 40 disank gelem okttobor 16 poreant suprim' koddtin vinchl'lea tin sandeanchea pongddan hea vorsa survatek gorjechem tirp diunko sokonk nasl'lean. Agost 6 ver tegam nyaidixanchea bosken disan dis vicharonn survatilem ani tem akher kelem okttobor 16 ver 40 disam uprant. Osem tirman novembor 17 ver (jea diso mukhel nyaidix ronzon gogoik nivrit zaunko aslem). Xeuttim, tirman novembor 9 ver, 2019 dilem. Tirmann aikon vivingodd obhiprai ugtaddak poddli; dexantle sobhar nagorik sukhall svas soddunk sokle, thoddeank somadhan zalem, vorsam uprant tori hea veazak akherponn ailem mhonn her thoddeank osomadhan bhoglem, boloponthi-i (roitt ving) tancheach chintpak oddchale. Bijepi/viechpi /aresses sangata, mhonnale ki "hangasor sombhrom' cholounko favona". Thodde boloponthii mukheli vixex sombhrom' naslo tori goddxem vanttunk lagle. Ek hofto zalo tori tirmann diun, ekch golatto zal'lo na. Toripunn ohmodabadantlea thoddea
23 Veez Konkani
suvateamni dakhleak norodo pattiyo lok disana zalo; lokan aplea ghorank big ghaln pollapoll ghetl'li. 2002 isvent zal'lo golatto porot ubzat mhonn tankam bhirant asli.
*(fa| seddrik prokax es. Je. Zaunasa ek manovi-i hokkancho zhuzari/lekhok. Sompork: cedricprakash199@gmail.com) ---------------------------------------------
Orsulain modor nimfa ani orsulain fransiskon
sisttoranchi onuvonxik Choddttavo muslim' pongodd dusrea vatten, hea tirpak aplo sontos porgott korinant; thodde sangtat ki hea tirmanna virodh te pittixon ghaltele mhonn. Kitem-i zamv, bharoti-i chint'tat ki hi songot veginch bondh zateli mhonn!!
prapti
modor nimfa fernanddijh
noumbor 10, 2019
mongllurchi auy igorz sobhar xotokanchi voibhouyukt rozario kathedral 1915 isvent axirvodit kel'li, bollarchea 24 Veez Konkani
puratonn kallachi. Hea igorjechi survat porchugisanchea kallar 1500 xotokant vottharantlea nom-i mukhar asli. Prothom' hea igorjent ravol'lo vigar (1879-1888) zaunaslo fa| urbon sttain es.Je. Porchugisanchye choritre prokar mongllurant. Ho zaunaslo zormon padri zo mantat odhikrit sthapok atam jem zala ek mohotvacho mell'l stholli-i monglluri madrincho, odhikrit zaun tankam apoitat ’orsulain fransiskon sisttors (yuefes), zankam bho| nimfa fernanddijh zaunasli prothom' madr. Fa| urbon sttain, aplea 43 vorsam prayer novembor 21, 1888 isvent moronn paulo, orsulain bhoinninchem mukhelponn bho| nimfa fernanddizhak soddn, tichem kuttam' sut'turantlench ani thoddim tea kuttmantlim azun hanga asat. Nimfa, yuefe s mellan kel'lea sonxodhona prokar, okttobor 9, 1850 isvent zolmal'li, atam igorjechim
dostavezam mellanant tori (poilenchem chintap aslem okttobor 25), 24, moronn
25 Veez Konkani
pauli febrer 1909. Osem 2019 lekpak 169 vo zolma divos ani 110 vo moronnotsou. Tin vantteancho sombhrom' hea mellachea moilafatrache zaunasat: A. 110 vo moronnotsou modor nimfa prothom' supiriyoracho. B. Rupeallo utsou mellak melll'li manyota pontifikol roittancho somstho mhonn.
C. Charitrik songrohaloyachem axirvad
26 Veez Konkani
’yuefes herittez’ he tin vantteache sombhrom' manddun haddleat dosembor 29, 2019 ver, ason odhyokx sthanar mongllurcho bisp dda| pittor paul solddanha. ’yuefes herittez’ - ek spoxtt utramni sangcho songrohaloi, bharich gourovan orsulain bhoinnimni sumrgarailam
"founddexon houz" sointt orsula
27 Veez Konkani
kanventt keampos, bollar bondrachye tudyer, rozario kathedrala somor zaunasa ek omuly vostunchem bhonddar charitrik ani ugddasachem sobhar kallacho foll bhoinninchea vauracho dakhlo. 1887 isve thaun orsulain madrinchem prodhan kam' mhollear devasorxim vechyem vastovik poinn. Prothom' povitr bara zonnancho pongodd "orsulas kompeni" zannim 28 Veez Konkani
kam' kelem nom-i degelea bottim thaun
orebiyon nom-i koraullir, hangasor tumim pinturant polleuyet zaunasa ek preronnach smarok. Akher poreant urcho ugddas choritrentlea panancho ’bondracho anz’ modor nimfa ji azun laramni poinn korta ani sorvanchi chakri korta. ’jivo diunko, jivo sompurnnotecho’ (zan 10:10).... Az tim okhea dokxinn bharotant vistarleant,
29 Veez Konkani
korun'nch asa, ticho novikrit zonon divos okttobor 9, hea sondorbhar gomonarh.
punn ut'torant, ut'tor ixaneant ani yuropant ani afrika.
Rozariochea sut'turant, modor nimfachench proitn 1901 isvent sthapit kel'lem, matient bandl'lem kott'ttonn mongllurchea nolleanche pakem ason, tea vellar choddttavo kott'ttonnam asl'leaporim - taka apoitale ’founddexon houz’. Sangtat ki kitench vkas nom-i, sorv zaunasa xrextt nokxa’ yuefes poinn
Modor nimfa fernanddizachea sombondhank bhitorli drixtti pollemvchi tor (tichea alkumFant ’zhodd’ asa tosem mhollear ti speanix mullachi). Thoddeo songti songhottit somstheamni sodhun kaddunk zai. Dakhleak sointt meriyom' bavorddi igorjecho kotholik sant, 2015 isvent konsekrar kel'lo, mongllurant
30 Veez Konkani
tea vellar tachye boraboryi boroch sohovas asl'lo asyet. Heo zaunasat songti povitrotent misllal'leo aikonk sontosacheo ani gorjecheo. Uprant, yuefes mell fransiskon jiun aplem korunk soklo, kapuchin fradimni sangchye prokar. Osem orsulain fransiskon mell povitrotent gundd zalo, vistar zalo, ani vividhoten xanten aplem poinn korun, digdorxon gheun, aplem vedvaky "devachea moga khatir" vinchnnar axirvadamni, sohokrien eekleakch prerit korunk soklo devachye sokten. 1870-1872 isvent jiel'lo modor nimfa thaun thoddinch mettam pois tornattponnar aslo. Sointt meriyom' tika tichi prothom' protigonea gheunko tannem kumok kel'li 1872 isvent. Osem sadhy asa ki hea don soktechea otmeamni, ekach prayechea, tankam lagxilo dharmik ani povitr jiunacho patr asl'lo asyet. Dusrem, amchi prothom' monglluri somajecho vyokti 2009 thaun sant zamvchea vatter asa, ’devacho seuk’ monsimFor reymondd ef. Si. Moskorenhos, prothom' bendur igorz bandl'lo tosench prothom' svodexi bethoni mell ghoddl'lo 1921 isvent; taka 1900 isvent rozario kathedralant odd'd melll'li ani to lagxilea milagris igorjent sohaik vigar zaunaslo. Modor nimfak
Hea 132 vorsanchea mongllur mullachea orsulain fransiskon mellak devacho pormoll prosarunk ek lhan sasva bie thaun zaun ek brohot ruk. Prostut 913 pras choddit yuefes madri ason, 200 voir vividh mettamni bhorl'leo bhoinni ason, tanche az 140 somaz asat ani 7 soho somaz asat 38 pras choddit diesejimni, ho mell 9 pranty/provins zaun vingodd kela. Ondazan sangchem tor 150 bhoinni moronn pauleat. Yuefes mellam sobhar ’somponmull vyokti’ asat vivingodd vrit'techim dharmik, voidhyoki-i ani hatbhor piech.Ddi kel'lim. Khonddit zaun hea mellachem bhovixy devachye seventfo಼, tachea dakam tottant, fokot ’devachea moga khatir’.
31 Veez Konkani
Kalez pranxupalin bho| heariettan svagot kelo. Videa somstheachea vividh vibhagancheo mukhestinnim hazor aslim. Videarthi-videarthinimni samskritik karyokromant bhag ghetlo.
-Oivon je. Solddanha xett ---------------------------------------------
Kopitanio podovipurv
Kopitanio kalez varxikotsovant 20 vorsam seva dil'lea xikxokink on'nom'mo meathyu, kironn naik, onita dde’sa hankam sonman kelo. Dda| zailin dde’sa, bho| selin jen menddonsa, pranxupalin bho| heariett hazor aslim. ---------------------------------------------
kalejicho varxikotsou
Xembor onke utrayil'lem asttinachem ‘viz vis vorsam sompoyil'lea mongllur kopitanio podovipurv kalejicho varxikotsou noumbor 13 ver kalez sobhangnnant sombhroman choloilo. Mukhel soirinn zaun kalejichi porni videarthin soheadri injiniyoring kalejichi soho pradheapoki dda| zailin dde’san patr ghetlo. Kopitanio videa somstheachi soho karyodorxinn bho| selin jen menddonsa hinnem karyokromache odhyokxsthan ghetl'lem.
konkonni’ sadhon kaim lhan noim poixilea omerikantlea chikago thaun tuvem (ddo. Asttin ddisoza probhun) sompadun prokaxit korcha ‘vizkonkonni’ hofteallea ipotrache xembor(100) onke sompon atam (bohuxa: hem prokottuncha vogta) xemborauyr ekavo (101vo) onko ujvaddta. Surver kon'noddo lipint matr tor atam devo nagori, romi ani moloyalli axem char lipimni ‘vizkonkonni’ porzollta. Edollche onke
32 Veez Konkani
somsarak simit aslim tor chikagontlim tujim karbharam zat-kat-bhas-dex bhednastana sogllea somsarak logtim zaleant.
chukanastana nomiarlelea disamni zaitea panamni sozon aileat ani vachpeank pauylyai tem ek sahosch mhonnanastam her kitem monnom? sot'taravea dakddeant tuvem ekachvella tin potram - hofteallem, pondrallem ani mohineallem - sompadon ani prokaxon korn koxtt -noxtt bhogley. Kotholik yuvo sonchalonacha ‘yuvok’potrakyi tuvem matem marlem-i. Axem potrikodyomam t borpur onbhogachem khozan tuvem apnnailem-i. Devacha nirmonnean mhonnazai - omerika pauloi. Fokot dex matr bodlalo xivai tum mongllurantloch konknni suputr zaun urloi. Dekun azun tum mongllurant asl'leaborich karbharam korn asai. Gamvant astana tim choddan chodd mongllurak va konknni
Pattlea sobar vorsancha omerikacha jivitant konknni borpam progottcha viz potramni boroun asl'loi. 2017 dosembrant tum gamvant ascheavellim eka disa ami poinnar astam hamvem vicharl'lem - ‘atam tum dispoddtea grasa thaun nivrit zalai. Vell paxar korchak punni tujench vizpotr potr kiteak kaddunknozo?’ tedalla tuvem sang l'lem-i - ‘mhojea chottuvottikamnimtim mhaka vellch pavana’. Mhojea suchonak tuvem ‘ham’, ‘hum’mhonnonk nam-i tori sumar 100 hofteam adim tujem ‘viz konkonni’ porgottlench. Surver thoddinch panam tor hofte hofte damvtana sorag 60 voilim panam. Ekek onko eeka konknni sadhokak somorponn. Borixim lekhonam. Thoim - hanga protyek zaun maigamvant ghoddcheo khobro. Hantumni thoddeo khobro disallea potrantleabori tapuddtop – taza taza. Thoddeo her potramni yenant tosoleo. Zaiteo tosviroeo. Sobhar kareancheo kollounneo. Hem ani tem monntana tujem potr maheticho punzo mholl'lleak dubhavo na. Tea xivai, zahiratam sogllim punkeak. Potryi funkeak. Temyi vachpeacha meza ani hataporeant. Khoim mellat asoli soulotai? chhapun zamv va i- zamv hoftea hofteak nomiarlelea vellar ek potr prokaxit korchem
33 Veez Konkani
axeta. Tuje thoim aschea sosnnikayek konnentori chepem uklizai. Konknni somsarant sumar tis-challis vorsam pattincha vellak ani atancha kallak zaito forok asa. Tea vellar borpam zaipoddchea vornim chodd melltolim. Atam dis vetam vetam konknni borpankyi dukoll yeun asa mhollear chuk zamvchina. Teach mafan konknni vachpiyi unne zaleat. Atancha disamni konknnent chhapea marifat ujvaddchim potram unni zaleant. Mongllurant eki konknni disallem na. Hofteallim mongllura thaun ek ani bomboi thaun ek asat. Her sogllim pondrallim va mohineallim. Hea potrampoikim choddit koxttanche gozal mhonn hamv zanna. ‘amcho yuvok’ mohineallem korn tem tin vorsam choloyil'lo ani axem ek potr cholounko kitle koxtt asat tacho khorokhor anbhog mhaka asa. Lekhonam, borpam iteadi aramvchem titlea sulabhayechi gozal noim. Arailea uprant tim chit diun vachizai. Gorjechi tidvonn korizai. Thoddeapauttim boroinnarachem namv ani borpantlo vixoi soddlear tem borap sompadokan'nch boroizai poddta. Lekhonam, khobro iteadi inglix/kon'noddo bhasamni aslear potrak/zageak sukt zamvcheabori bhaxantor korizai. Ho bhaxantor vaur bohuxa: svont boromvchea pras koxttancho moll'llemyi niz. Hea khatir zaito vaur dizai poddta arayil'lem - boroyil'lem tem panam panamni soboizai. Ho sogllo vaur sosnnikai
dharmikam thaun sompadon zaun prokaxit zamvchim mhonntana tankam tancheoch forideo asat. Tea potramni choddit mellchem dharmik rupachem vachap.
34 Veez Konkani
Asolea pattbhumyt tujem ‘viz konkonni’ ek axechem kirnn zaunasa. Hamvem ‘viz konkonni’che 100 onke ekyi soddinastana ayil'leaforach mukar thaun pattim poreant portileat. Mhaka akorxit kel'lim borpam vachleant. Choddaut onkeamni monglluri konknni prodexantlea eka mohan vektik to onko somorpun tanchea vauracho ani sevecho vivor dilai. Zaitea boroinnaranchi borpam prokaxit keleant. Lekhonam, kannio, kounam, haso ani her sahity prokar porgott zaleant. Mhojimyi thoddim borpam prokaxit zaleant.
Chhapeant va ilekttroniks rupar aschea her konknni potram thaun ‘viz konkonni’ vegllem rauta. Haka karonn tuvem fais kel'leo/korcheo sochitr khobro. Konknnent disallem va khobrenk mohotv dimvchem
potr eki na. Ho unn ‘viz konkonni’n zaitea mafan bhorti kela mholl'lleant dubhavo na. Xivai tancheo-hancheo mholl'llo nirbondh tujea potrant na. Mongllur prodexant zolmon, vaddon atam somsaracha vividh gamvamni jieun ascheank asoleo khobro tosviroeam songim apleach maibhasent dimvcho tuzo vaur nizaiki vakhonn'nnek favo zal'lo. Dakhlo dimvcho tor – 2018 me
29 ver mongllur prodexant ailevarcha sobhar vorsamni poddonk na titlo paus votlo. Ghoram-bhattam, vahonam buddlim. Zaiti desvatt zali. Hacho vivor tujea potran vixex onkea rupar dilo. Toxench uddpi prodexant ailevar dharmik vortulant ghoddonknozo tosolem ghoddit ghoddlem. Tea babtinyi tujea potracho vixex onko ujvaddlo. 1976-nt mongllurant okhil bharot
35 Veez Konkani
konknni sahity porixodecha odhivexonacha disamni disadispoddteo khobro ani vivor cha.Fra.Dekosta sovem mellon disallea potrarupar dil'lem tujem sadhon mhojea uddasak ailem.
asa ani konknni ulounko yeta tem khonddit. Tosoleank kon'noddo va romi va devonagori lipint borounko humedvont koryet noim? hea vorvim tuvem bhaxantorak khorchuncho zaito vell urta.
Mongllurant, mumbomyt , dubamyt konknnecho vaur korteleank konknni bhomvar ason tedalla tedalla konknni kanar poddta va ulouyeta. Tedalla-tedalla va oprupan punni konknni chottuvottiko choltat . Omerikant ani chikagont konknni lok asa tori kristamv konknnecha chottuvottikank sohokar unno mholl'lli gozal mhojea somzonnent asa. Asolea porigotent tum eklo eksuro zaun hofteahofteak ‘viz konkonni’ prokaxit kortai, tujea her rattaullim modhem haka zaito vell ditai - hea tujea sadhonak chepem ukoln man bhagaitam. Axench fuddem vochom, ‘viz konkonni’che atam 100 onke prokaxit zaleat. Hea sonkheacha dha vantteamni punni onke prokaxit korunk devo tuka boll bholaiki ani tank diun favo korundi mhonn axetam.
2) choddaut i-potr vachchem thoddem tori inglix xikap ascheamni. Toxem astam inglixant ayil'lim likhitam toxinch fais koroyet noim? tosolim borpam bhaxantor korchi gorz na mholl'lli mhoji obhiprai.
Hea suvallear thoddim suchonam divonko khuxi vortam:
4) mongllurant ani heregodde konknni somajek logti zal'le xembor vorsam utorolele zaite somsthe asat. Tanchavixim mahetik sompadokan vinoti kelear thodde tori mahet (thodde tori konknnentch) ani tosviroeo divonko pattim sorchenant. Hea babtin mettam gheunko vinoti kortam.
1) choddaut lekhonam mongllurant zolmon vaddl'leamni, ani kornattokant xikap kel'leamni va monglluri konknni mullacheamnim boromvchim astam tankam kon'noddo va romi va devonagori lipi kollit
3) xemboravo onko poreant tuvem eek onko eekleak somorpun dilai. Heapoikim sou yi hea manak ani muklea panar tosvir chhapon yeunko favo mhonn hamv lekhinam. Tanchaurnim unchayer asche astit. Fokot tosoleamvixim konnemyi boroun daddunk na mholl'lleafora eka potran unnea sadhonacha vyektik dhumpomvchem potracha bholaikecha ani progotecha dixttin titlem sarkem nhoi moll'llem mhojem chintap. Hea babtin potrachem dhoronn ani hokk hamv manun ghetam.
36 Veez Konkani
Mohineant ekdon onke hea rupar bhair haddyet. 5) mukhpanar voiyoktik tosviroeo nastana tem pan ghodditancha va khobrancha vixlexonnakyi vaparoyet. Oker korcha poilem edoll xembor onke prokaxit kel'lem tujem sadhon vakhonntam. Eklo eksuro zaun tuvem kel'lea vaurak tuka
dhinvastam. Hea fuddem sobhar ani sobhar onke prokaxit korunk devo tuka bollbholaiki ani sontos-somodhan diun rakon vorondi mhonn axetam. Zoi viz konkonni, zoi asttin porob. -ech. Ar. Allvo ----------------------------------------------------------
konknni – konknni – inglix – kon'noddo
ddikxonorichem soponn vegginch khorem zata -sunil minezos konknni mam-ibhaxik lokachem lamb kallachem soponn vegginch khorem zata. Heach doxembrachea modgat pothodoroxini seva ttrosttan porogottcho pro. Sttiun kvaddros peromude ani ma.Ba. Bajil vasan sompadit kel'lo konknni – konknni – inglix – kon'noddo orotkox lokaroponn zatolo. Hea orotkoxacheo thoddeoch protio chhaptat zal'lean konnak protio zai tannim sqodr39@gmail.com (9480761017) cher somporok korunk sombondhitamni ulo dila.
Konknni az poddboddgachea inddo aroyon bhaxem somuhant melloyil'li ek prachin bhas zaunasa. Vividh bhaxetogone ani sonxodhokamni hi bhas mullavean dravidd lokanthaun udel'li asunk puro mhonnche obhiprai dileat. 2011 chea kanexmari poromane 24,89,015 konknni uloupi amchea
37 Veez Konkani
dexant asat. Tea poiki konknni apli mamybhas mhonntole 22,56,502 lok asat. Hea poiki 288294 konknni lok kornattokant vosti asa. Toxem tori konknni ek raxttrbhas zaunasa matr nhoim gõyant ti razbhas zaunasa. Kornattok, kerollo, gõy, moharaxttr ani gujratachea thoddea bhagamni tichi vaporonni asa. Adlea dedd hozar vorosamni somsarachea vividh bhaxemni grest kox sahit vaddun ayil'lem asa. Orotkox, sobdhkox ani utrankox kox sahitache promuk thor zaunasat. Hea sorovancho mukutt toxem bosta vixvkox. Kox sahit khonchyai bhaxechi fouz mhonn mantat. Khonchiy bhas nirontor vaddaje ani fuddarachea mettamni mukar mukar vochaje tor ani tea bhaxecho xastri-i pamvddo grest zaije tor kox sahit bhovo gorojechem mhonnchem sorov zannaroeanchem spoxtt chintop zaunasa. Jea bhaxemni nirontor kox sahit vaddl'lem nam teo bhaso kromenn allval'leo amkam pollounko melltat. Jea bhaxechea zannaroeamni aplea bhaxemni kox sahit vaddounko nam tanni aplea bhaxek ghat kela mhonn pondditamni sangchem asa. 1754 isvent inglenddachea chesttorfilddacho chouto orol aplea bhaxent zaititle kox nant mholl'lem somzun ‘hi amchea bhaxek ani dexak lojek ghalchi vhodd bezarayechi gozal’ mhonn xinn uloita.
(“It’s a shame on our country to find that there are no books of reference to know the word power of English. Our neighbors and even the Dutch are equipped with these tools of language and we still do not have them!”) eka bhaxechea her sokkodd sahitak digdoroxok zaunaschea kox sahitachi vixexota kitengi mhollear taka nirontora ani novesamvak apnnaun ghetl'li vaddaull goroz asa. Kallachea porigotenk sori zaun kox poroteamporoteam porixkoronn koroche poddtat. Haka koxsahiteachem preton ani porompora mhonntat. Khonchea bhaxent asolim nirontor pretonam zainant ani kox sahitachi porompora vaddanam ti bhas apnnathoim edoll asl'lea kox sahitachem bollyi hogddaun gheta. Horoyeka bhaxek ani tachea sobdhasompot'tek ek khaxelemponn asa matr nhoim ek yadrichchhikota asa. Hi tea bhaxechi vhodd grestkai ani hi grestkai vaddun faideabhorit zaije tor te sobdh kox sahitadhvarim dakhol zaizoi. Ek orotkox va sobdhkox yoxosvi zaije tor to vaparopeak solis ani upkaracho zaizoi. Ek bhas vaporota to horoyeklo bhaxik prokrient ek mohotvacho vantto. Oxem horoyekleachea vauracho foll zaun bhaxent promannikoro nn yeunko sadhy asa.
38 Veez Konkani
Bharotachea choddaut bhaxent kox sahit vaddoyil'li kheati kristamv mixio norink favo zata. Kon'noddant polloilea r reverondd foroddinondd kitt'ttol ho vaur surovat'ta punn tea uprant sobhar pondditamni kon'noddo orotkox kadd l'le asat. Tea poiki moisur vixvovidealo yacho inglix – kon'noddo nighonttu namva dd'dik asa. Kornattokantlea konknnint anjelo mafen inglix – konknni ani konknni - inglix orot kox kaddle tea uprant mo. Silvesttor minezan hea dixent vaur kel'lo asa. He ani her orotkox vistrit orotan vaddl'le nant tem khorem. 2007 isvent kornattoko konknni sahit okaddomin inglix – kon'noddo sobdhaull mhonnchea namvan 25000 sobdhancho 1093 panancho vhoddzoit orotkox kaddlo. Konknni lokak hea kritien vhodd seva dilea. 2004 isvent pothodoroxini seva ttrosttadhvarim somsracho poyil'lo inglix – kon'noddo – konknni orotkox porogottlo. Sttiun kvaddros peromude ani bap bajil vas hannim sompadit kel'lea hea kritient 50000 tokle sobdh (hedd enttris) asun ekeka sobdhak kon'noddo ani konknnint 5-10 somanarotok sobdh dil'le asat. Hea pustokathaun ayil'lo aivoz unchlea xikpak vechea videaroteank kumkeduddu zaun dila.
Adlea panch vorosanthaun pothodor oxini seva ttrostt konknni- konknnikon'noddo- inglix orotkox toyarayechea vaurar asa. Ddisembor 2019 chea vellim ho orotkox lokaroponn korocheak toyarai zaun asa. Ho orotkox fokot konknni sobdhank konknni orot, inglix orot ani kon'noddo orot dimvcho kox matr nhoim bogar zom-i zoktem thoim sobdhanche ling, vochon, kall, samany rup ani protyoyam dil'lem asa, tech porim vaporonnechi vollok spoxtt zamvcheak vakeam dil'lim asat. Oxem vakeam ditanam mhonn'nnio, mukauram, gadi, sangnneo ani vovio dil'leo asat. Ho vaur vhodd khorochacho asa dekun ani chhapeacho khoroch viprit vaddla dekun asoktvontank, xikpa somstheank dimvcheak ani ttrosttachea danink matr mhonnun zaititleoch protio chhaptat dekun jea konnak protio zai tannim 9480761017 hea nombracher somporok korocho oxem kolloilam. -sttiun kvaddros peromude
39 Veez Konkani
pothodoroxini mhonnchem kitem? 2004 isvent jen'nam sttiun kvaddros peromude mongllur diesejichea goullik porixodecho sandho asl'lom tednam diesejichea addollteadhvarim dubllea videaroteank unchlea xikpak ani sorokari noukorek yeunko ek veusta zaije mhonn toull toull tallo kaddtalo ani hea talleak toull ghott boll dil'lem bap onil ddisoza hanni. Kromenn to tallo diesejichem keap sel'l zaun rupit zalo. Mogall goullibap luvis paul soz hanchem besamv mell'llem manest je ar lobo ani bap pavustin lobo sovem mell'lle. Kaim 2-3 vorosam sogllea diesejint nirontor vaur chol'lo. Teach vellar fokot torobeti diun gelear pavanam torobete uprant sangl'lem monon korocheak ek hat pustok videaroteank labhoine mhonnun pothodoroxini pustok kaddlo. Tea vhodd pustokak fokot 50.00 mol dourolem ani tacheo sobhar hozar protio chhapl'leo teo khapun geleo. Heach vella eka manestinnin sttiun kvaddros peromudecho vaur manun gheun ani to khasgen mundorunk vhodd ek aivoz tachea hatant ghalo. To aivoz hea vaurakch asundi mhonnchem chintop ailem ani teach vellar anil zon son kuvel'lo (fottografia izoi) lagim ek dubllo videaroti xikpak kumok magun ayil'lo tea vixim chint'tastanam xikpak tank natl'lea ekdom' gorib bhurogeank
sohai korunk ani tankam marogodoroxon diunko ek nidhi korochi pixi alochon tankam dogamyk udeli. Ani 21,11,2006 ver manest viviyon pinttolagim (charottorodd okamvttentt) somalochon choloun ek nondayit neas (ttrostt) ubo keloch. Tea disthaun az poroeant ttrostt niradhari videaroteank kumok koron ailam. Hea ttrosttak vividh manyota haddcheak manest viviyon pintto vorotea humedin ani kitench rusum' (charozos) ghenaxem vavurola, tachem borem zamv. Hea ttrosttak duddu khoimthaun yeta. Mukhyozaun ttrostti apnnak konn kitem-i sohai, danam, inamam ditat te poixe ttrosttachea okamvttak ghaltat. Dusrem amchea pustokanchi roiltti (sttiun kvaddrosache itihas patthpustok ani manestinn gleaddis kvaddrosache konknni randpanche, vovianche, ghor voktanche ani her pustok), tisrem danimni dil'lim danam ani thoddea danimni sthapit kel'le enddovomentt fondd (manest ronaldd kulaso, manest roi kastelino, manest asttin ddisoza probhu, manest ignexiyos ddisoza, manest zon ddisilva mumboi, manestinn gres noronha, ma.Ba. Je bi. Krasta, manest jems menddonsa ani manest zosef mothais) hea manddaullint mellun eka dubllea bhurogeachea xikpak adhar zaunko axetai tor 9480761017 somporok kor.
40 Veez Konkani
Manest sunil minezos hea ttrosttacho khozondar zaun seva diun asa tor manest sttiun kvaddros peromude, manest anil zonson kuvel'lo, ma.Ba. Bajil vas, pro. Vinsentt ddisoza, manest romon bejil lobo ani manest alvin ddisoza peromude hea ttrosttache ttrostti zaun vavuron asat. Edoll ttrosttan 3 vrit'ti marogodoroxon (marogo, yoxoss ani nomogagi sorkaro) pustok porogottleat tea bhair bellokadouru mhonncho vyoktitv vikoson pustok, inglix konknni kon'noddo, inglix konknni, inglix kon'noddo orotkox porogottleat. Sobhar videaroteank xikpa kumok (nogden ani her ritimni) dilea, sobhar somstheamsovem mellun vrit'ti marogodoroxon karoyokromam choloileant toxench funkeak fuddara somalochon ani apttittyudd ttestt holoun marogodoroxon dilam. ---------------------------------------------
"mam-igamv ani mamibhaxe khatir mhojem kallich sodanch laleta dda| asttin probhu hamv zolmal'lom nonturant, chikago mhoji korm'bhum-i. Tori mhojem kalliz sodanch mam-igamv ani mam-ibhaxe khatir laleta" mhonnalo dda| asttin
probhu. To mongllurchea vixvo konknni kendrant konknni boroupi ani
41 Veez Konkani
kolakaranchem songhotton abi konknni bhas ani somskriti protixtthan hannim manddun haddlelea asttin probhu - ek
mulakot kareant kovi melvin roddrigos ani vimorxok echchem', pernall hanchesovem somvadant vantteli zaun uloitalo. Somvadant dda| asttin probhur apnnem kiteak viknes nontur mholl'lle likhnne
42 Veez Konkani
zal'lo mar, pamyank ghal'lem pleasttor gheun aspotre thaun lipon vochon suddkaddantlo zudas nattokant vedir
namv ghetlem, viknes nontur addnamvamni toul to boroun aslo, toullche lekhok potramni boroitana addnamvam kiteak vaportale, konknaddi vrit'talagim cha. Fra. De’kosta sangata mottar boikar vetana rostea ovghoddant
kel'lem notton ani tea nirdhixtt patrak prekxokam thaun melll'li vixex xifaras, bautis menddonsa, ani zo. Sa. Alvarisa thaun zoddl'lo probhavo, liabachea savio monddolli thaun sahity - kolek melll'lim preronnam, potramni somaz sudhraunko vechea girantint beanddra bomboi koddtint dakhol zal'lo veaz, 45 vorsam adim chear potrancho sompadok zaunastana ani prostut chear lipimni fais zamvchea potracho sompadok zaunastana, vachpi ani boroinnaranchea monobhavant zal'li bodlaunn - osem zaitea vixoyancher dda| asttin kallza thaun uloilo ani soiroeamni vicharlelea sovalank somadhanen zapi dileo matr nom-i vixex vinontek khaltiman ghaln tannem vorsam adim boroyil'lem ’hai guloba tum’ pod gaun dakhoilem. Daiji dubai songhottonacho songhottok vinsi pintto anjelor hannem kareavixim prostaun diun kareak chalon ditoch,
43 Veez Konkani
echchem' pernall hannem soiroeank yeukar maglo. Kovi melvin roddrigos hannim ami eka boroinnarak kovi, nattokist, kanniengar mhonn vollkatana tannem rochl'lea sahity kritianki zatatitlea lagxilean vollkunchem proitn korchem kitlea gorjechem mhonn vivoraun, asttinacho proxosti vijet nattok ankvar sel'li nattokachea sombhaxonnanchem vachop hea dixttin asttinachea kritiek lagxilean vollkonchem proitn mhollem ani boroyil'li poristhiti ani prodorxonachi pattbhum-i hye vixeant mahet dili. Uprant ankvar sel'li nattokantlim vinchnnar sombhaxonnam kristtofor ninasom', kleanvin fernanddis ani aurel roddrigos hannim vachlim. Konknni boroupi ani kolakaranchem songhotton, konknni bhas ani somskriti protixtthan, konknni songhottonam ani somest konknni sahitinchea torfen dda| asttinak xal, har, follandali ani fulam diun konknni boroupi ani kolakaranchem songhotton hacho odhyokx ronaldd sikvera, surotkol, konkonni bhas ani somskriti protixtthan hacho sohaik nirdexok gurudot bonttvallkar, konkonni bhaxa monddoll hacho adlo odhyokx, chollvollegar paulu moras ani mhalghoddo kadomborikar ron rodch kassia hannim sonman kelo.
Hea sondorbhar asttinak obhinondon pattounko, konknni boroupi anim kolakaranchem songhotton hacho odhyokx sikeram' surotkol hannem, "koknknnechea ontrollar asttinacho vaur porzollik sureaporim, tachea vaurak vollkichi vo vornnonachi gorz na." mhomnn asttinachea vaurak borem magon konknni boroupi ani kolakarancho sangat bhasailo. Hazor aslelea sorv songhottonanchea hud'dedaramni, lekhok tosem kolakaramni asttinak gulob diun man kelo ani asttinak hazor aslelea sorv lokak tannem boroun kornattok konknni sahity okaddemin fais kel'lea pordexantu konknni pormoll bukachi proti ugddasachi kannik zaun dili. Kareak konkonni odhyoino pittho, mongllur vixvovidealoi hacho somyozok dda| zoyounto naik, konknni bhaxa monddoll upadhyokx em'. Ar. Kamot,l soho karyodorxinn jyuliett fernanddis, mongllur akaxvannichi vixrant udvoxoki xokuntollo ar. Kinni, rong - ontorong nirdexok edd'ddi siker, podva rong odhyoin kendrache kristtofor ninasom' ani kleanvin, mhalghoddo lekhok em'. Peattrik ani zaite her hazor asle. Vinsi pintto anjelor hannem karyem choloun vhelem amnim' echchem'
44 Veez Konkani
pernal hannem dinvas pattoile. (kripa: kittall zallizago) --------------------------------------------
Mongllurant benddkar
Rons bonttvallak ’inttor
prodorxon
pintur prothom'
neaxonol mean of do iyor’ heach noumbor 8 ver molexia raxttrachea razdhani koulalompurant choll'lea 22 vea ontorraxttri-i samskritik som'mellon ani viettnam' hangasor aschea oikanik echiurs kounsil hannim manddun haddl'lea zagotik somavexant ’inttorneaxonol mean of do iyor’
puraskar, mumboichea kon'noddigo potro kortoro songho, moharaxttro rajy (ri) hacho odhyokx rons bonttvall haka tannem potrikodyomant kel'lea vaurak otyut'tom' potrkort mholl'llem birud diun man kela. Viz taka porbim mhonntta ani tachea bhovixeak yox magta. --------------------------------------------
sobhar tempa uprant bharich aturayen asl'lea mongllurchea konknni prekxokank benddkar konknni pintur poilye pauttim pollemvcho sumodhur ovkas nogorantlea big sinemas hangasor noumbor 22 ver mell'llo.
45 Veez Konkani
Pa| anddru lio ddi’soza, vigar sant loresachi firgoz, bondel hannem pintur pongddacher axirvad votlo.
Fa| sipriyon pintto, vigar, vamonzur igorz, je. Ar. Lobo adlo em'melye, roi
46 Veez Konkani
keastelino, konkonni sahityo
okaddemicho odlo odhyokx, balokrixnno xett'tti, mhalok, big sinemas, rohon montero, addolltea direktor, rohon karporexon, bho| jeoti, heari fernanddis, pintur direktor, stteani olvaris ani ddolfi rebel'lo nirmapok, vilson kottel, gitkar, peattson'n pirera, songit direktor, luvis pintto, odhyokx, 47 Veez Konkani
roi keastelinon sanglem ki, "ek vell aslo, benddkar nastam kosloch sombhrom' konknni somajent cholanaslo. Atam kall bodol'la ani bras beandd amchye somajent bharich aprup zalam. Tosench stteani alvaris hea pintura mukhantr ek pintur nirmapok zala ti songot obhimanachi. Hamv taka porbim mhonnttam ani sorv borem magtam." ---------------------------------------------
’viz konkonni’ hoftealleacho 101 vo onko ugtaunn
mandd sobhann, vorxo usgamvkar ani dipok paloddko vedir hazor asle. Je. Ar. Lobo, adlo em'melye mhonnalo ki, "benddkar pinturak golfant boroch sohokar labon sobhar lok pintur polleun gela, konkonni mogim thaun hea pinturak bore marks mell'lleat. Hor konknni vyokti benddkar kitem mhonn zannam. Hamv pinturachea sorv sandeank borem magtam."
noumbor 24 ver mongllurchea famad sointt agnes kalejint (svait't)
48 Veez Konkani
omerikachea chikago thaun porgott zamvche viz konkonni potracho 101 vo onko ugtavann zatolo. Heach kareak mhonn dda| asttin probhu, sompadok ani prokaxak chikago thaun aila.
devadhin vilfi rebimbosachea namvar. Hea spordheant jikleleank inamam-i heach sondorbhar vantt'ttele. Hem karyokrom' zoison je. Sikvera hachea podam songitan akheyr zatelem.
Noumbor 22 ver mongllurantlea potr kortamlagim oputt'tt kon'noddant uloun dda| asttin probhu mhonnalo, "bosti vamon xennoi, odhyokx, vixvo konkonni kendr, erik ojherio, gurkar, mandd sobhann, hemacharyo, sompadok, daijivorldd, mohineallem, gaupi ani podam ghoddpi vixvas rebimbos, bho| dda| jesvina, esi, pranxupalinn, sointt agnes kalez, fa| cheton lobo maji ’ujvadd’ sompadok, vol'li kvaddros, sompadok poinnari ani daiz zallizage hazor astele" mhonnalo.
Mhalghoddo sahiti ron roch ani vol'li kvaddros axavadi prokaxonacho sompadok hazor asle.
Henri menddonsa, sompadok kittall mhonnalo ki, "ek vixex ritir konknni uloupi chear rajeamni vistarleat, gova, kornattoko, moharaxttro ani keroll, je boroitat konknni devonagori, kanoddi, romi ani molloyallom' lipimni. Chikagontlo monglluri lekhok dda| asttin probhun pattlea don vorsamni 100 onke porgott keleat ani 101 vo onko heach noumbor 24 ver sointt agnes kalejint ugtaunko sorbharai kelea. Viz konkonni poinnari borabor mellon sahitik spordhe devonagori ani kanoddi bhasamni vorsavar manddun haddtta
Dda| asttin probhu ani viz konkonni vixeant thoddem: asttin probhu zolmal'lo mongllurchea nonturant agost 8, 1950 ver. 1970-80 xekddeant to ek xoktiyut yuvo mukheli, nattokkar, ani nott zaun aplim chear potram - mitr hofteallem, jhelo pondrallem tosem kannik ani amcho yuvok mohineallem sompadun ani
49 Veez Konkani
prokottun ek dakhloch kel'lo. Teach vellar to bendur kotholik mhinotechea songhacho odhyokx (6 vorsam), mongllur diesejichea kotholik yuvo soncholonacho odhyokx (6 vorsam), konknni nattok sobhecho karyodorxi (6 vorsam), konknni bhaxa monddollacho karyodorxi (6 vorsam), kola sompotacho karyodorxi (4 vorsam) ani zonota partticho yuvo jeral karyodorxi (3 vorsam) - him sorv kamam sangatach korun aslo. Tannem boroyil'lea adorx yuvozonn ani ankvar sel'li ekank nattokak gĂľychea konknni bhaxa monddolla thaun proxosteo labl'leo. Omerikak vosti korunk gelea uprant to loins ontorraxttriyant kriall zalo matr nom-i loins mam-i jil'leacho don pauttim gournor zalo. Tannem omerikant kel'lea vaurak man diun to jieun aschea farestt parkachea meyoran tachea namvar eka rosteak "gourovanvit dda| asttin probhu ve" mholl'llem namv diun to jivont astananch taka man dilo.
nom-i videxantlea konknni premink tancheach lipimni vachun ekvottunk sohokar dilaglem. Kon'noddo, romi, devonagori ani molloyallom' lipimni hem viz potr prosar zaun konknnechea ekvottachem ek hater kosem zalam. Az somsarant chear lipimni hofteavar prokottchem ekch potr mhonn viz konkonni kheat zalam oni hogllikek patr zalam. Hea potrar koslim-i konknni karyokromanchim, pinturanchim, pustokanchim istiharam dda| asttin probhu dhormarth chhapun aila ti songot xabhaxkechi. Horyeka onkeant eka sadhok/sadhokichi jinnye choritra ghalun hem viz potr loka mogall zalam. ---------------------------------------------
Dereboil firgojent mhalghoddeanchem klob udghatton
Konknnecho mog tannem mukharun tachea nivrit'te uprant viz konkonni hofteallem potr ontorzallar porgottunk survatilem. Hem potr vixvo konkonni kendran ghoddl'lea konkonnvorttor zallizageachea adharan chear lipimni lipeantor korn chikago thaun tosench to gel'lea gel'lea kodden thaun porgottunk dhorlem. Tachem ek vixex ritichem hem prosarachem kam' bharotantlea matr 50 Veez Konkani
sompadok viz konkonni, sochitr konkonni hofteallem, loins rajy mohineallem ani loins jil'la mohineallem, dda| deuraz ke. Okhil bharot addolltea songhottonacho sando, nyu ddel'li aim' direktor es.Ddi. Em'. Piji senttor for meanezmentt sttoddis endd risorch, mongllur mukhel soire zaunasle, vikttor mirandan prarthon mhonnon sombhrom' survatilo. Eddvordd kuvelon svagot kelem. Fa| asttin perisan gulob diun soiroeank svagot kelo. Eddvordd kuvelon dda| deurazo ke. Ani jeraldd keastelinon dda| asttin probhuche vollok korun dili.
fa| asttin peris, vigar, dereboil firgoz, soloha monddolli upadhyokx dereboil eddvordd kuvelo sangata mellon firgojent mhalghoddeanchem klob thoinchea residdens holant ughoddlem. 60 vorsam voilea sorv mhalghoddeank hea kareak amontronn aslem. Dda| asttin probhu, omerikantlo bharotii, prothom' jil'la gournor, loins klobs inttorneaxonol, kovi, bhaxonngar ani
Dda| deurazan uloun mhalghoddeank sorkara thaun mellcheo soulotayo vivorun sanglem. Tannem utor prayer kosem sontosan jiemvchem mholl'llem sanglem. Vell vibhaddinastam tosench poixe vibhaddinastam kosem somajent sontosan asazai mholl'llem vivorilem. Doihik chottuvottiko, yogo korun sarvozonik karyokromamni zata titlo vantto gheun torunnponn samballunk tannem ulo dilo. Dda| asttin probhun aplo onubhou vanttlo bharotantlo tosench omerikant. To mhonnalo utor prayer amcheo chottuvottiko amim choddoizai; vachunk, borounko, bhurgeank xikounko, xalam-igorjemni kriall patr gheun ekamekak kumok korunk somajik vaurant meter zaunko
51 Veez Konkani
zai mhollem. Sodanchem jiun ani khann-piun mit mirvanasta kuddichi xist samballunk sanglem. Sodam veayam' korn, lhan lhan kamam korn utsahit ravonk zai mhollem. Bhurgeanchea jiunant ami meter zaun osomadhan haddunk nozo mhonn fa| asttin peris dogam-i bhaxonngaranchem vixoi tukun sangalaglo. Magnnem chukanastam boroeo souyo apleo korun jieunko ulo dilo.
vorgachea sadhokam uprant konknni songitant anyek novem axa kironn zaunasa zoison sikvera.Titlem matr nomi astam zoisona tosole xikpi yuvozonn az konknnent dakomvchi asokt ani urba polletana konknni morta / allvota munnteleanki ek zovab mell'llea munnon hamv bhorvastam.
Hazor asl'leamni osoleo zomati hor mohineant manddun haddunk soloha dili. ---------------------------------------------
Soukasayen tori , aplea dixttaveachea vatteuyr spoxtt mettam dourn zagrutayen mettam kaddn fuddem chomkoncho zoison sikvera konknni songitacho mukhlo turupacho ghoddo mull'lleari bohuxa: moji chuk zamvchi na konn'nna.Tachea agad protibhek ekch hamv udahoronn dimv tor tacheach "ho jivo" koullentlem pod " goddir ek bob" hamv kitlea pouvttim aikata title pouvttim mojem kalliz konngi voddn bair kaddta mull'llo anbhog mhaka zata.
Konknnent sobhar songit karyim zatat tori , apleach sahiteak aplech talle bosaun gamvchea talentiche kolakor bhovo unne zaun aileat.De.Jerom' ddi’soza , de.Vilfi rebimbos , melvin peris , vilson olivera ani her thoddea asolea
Konknnentlo malghoddo vauraddi toxench yuvo mukheleank spurtechem ttonik zaunascho xri asttin probhu poixilea chikagont thaun yeun zoison hacho Sur Project - One porvam aitara munnje November - 24 ver sanjechea 6 vhorar sam agnes kolejint asa korta tem amkam vhorti abhimanachi gozal .Xri asttin probhuchi dekh kanngheun amchea vivid songh-somstheamni hea yuvo kolakorak toxench tachea pongddak sohokar divonko zai axem hamv axetam.
Lijhi fernanddis, soloha monddolli karyodorxin sorvancho upkar bavuddlo ani vikttor koreyan nirvohonn kelem.
52 Veez Konkani
Zoison sikvera tujea yoxosvechea mandre vhoir konni aple vol pangrun ghenastana tuvem "zoison sikvera " zaun'nch konknnent mhor marunk zai mull'lli moji axa.
- nanu morol ---------------------------------------------
Covgam padva hoiskulachea porne videarthi konknni lekhokank sonman
aplea 75 vorsachea varxik utsova babtim
padva kalejin ek gur vondono
53 Veez Konkani
karyokrom' noumbor 23 ver sokallim aplea sobha salant manddun haddlem. Hea sombhromavellim sobhar adlea mukhel mestrink, mestrink, prostut mestrink tosench adlea videarthim sonman aslo. Hor ekleak xal, follam dali, yadistika ani proxosti potr filomina lobon prodan keli. Team poiki viz potracho sompadok dda| asttin probhu,
kovi melvin roddrigos, vikttor roddrigos, adlo meyor pi. Em'. Keastelino, vokil
54 Veez Konkani
stteanislos, xal survatitana 1944 isvent videarthi aslo chikmogollurcho adlo vigar jeral iteadi asle. Hea vellar vinchnnaroeank uloupa ovkas dilo. Sobhar yazok hea kareak hazor asle. Fa| vinsentt montero, koresponddentt, fa| anttoni xera karyodorxi kotholik videa bordd, fa| alvin seravo, keampos direktor, fa| vilyom' gonsalvins adlo heddmestri, fansis ddi’kunha prosokt heddmestri, iteadi kareak hazor asle. ---------------------------------------------
2019 vixvo konkonni puroskar
Pangllache teg khambe sointt eloisiyos kalejichea eka karea vellar:
ech. Ar. Allva lekhok, fa| dda| provinn marttis es. Je., pranxupal ani albortt ddi’soza mumbomyt sobhar songhsomstheancho sthapok ---------------------------------------------
nogorantlea tti. Vi. Romon poi konvenxon holant noumbor 23 ver vixvo konkonni puraskar 2019 prodan kele. Dda| raki miranda - jiun sid'dhi sonman
55 Veez Konkani
vixvo videaloyant dourl'lem. Dda| raki mirandan tye hosto protichem odhyoin korn, ek brihot vixlexonn sonxodhon korun tacher ujvadd ghala.
dda| raki miranda hangele zolm' mongollurantu 1937 isvent zalo. Hannim modras vixvo videaloyantlean bi.E., bonoras hindu vixvo videaloyantlean em'. E., tosench omerikachea karnel vixvo videaloya thaun bhaxa xastrant piech.Ddi. Podvi zoddlea. Konkonni bhaxa xastrak hangelem dennem vixixtth ani ogadh. Konkonni bhaxechem svorup, somrochona, vingodd bhaxenchem sombondh vixoyar xastri-i sonxodhon korn sonxodhona lekhonam boroileant ani tim lekhonam ontorraxttri-i sthorache zornolant prokaxit zalam. Konkonni lokak hannim dil'lem rixisodrixyo dennem mhollear - sollave xekddeant sollavea xekddeache konkonni mohabharotacher ujvadd. GĂľyant sollavea xekddeant konkonni loka modhem ek konkonni bhaxechem mohabharot procholit asl'lem. Porchugis mixonorimni tem romi lipint dakhol korun, porchugolache braga
Devidas ar kodom' - zannvai pustokak vimolo vi. Poi proxosti devidasan sobhar konknni kadombori ani mottvea kanniyanchim pustokam likhlelim asat. Taka konknni bhaxa monddoll, gova thaun, kendr kola okaddemi thaun, kendr sahity okaddemi thaun puroskar melll'le asat. Xokuntola ar. Kinni - thoddo ekant vimolo vi. Poi kovita pustok proxosti mongolluru akaxovanni kendrant 35 vorsam kam' kel'lem asa tosench tinnem sobhar konkonni pustokam boroyil'lim
56 Veez Konkani
haddleant. Tannem kel'lea karbharank taka sobhar proxosteo lableat. Mira es. Xanbhag - bosti vamon xennoi vixvo konkonni seva puroskar
asat. Ek kovi zaun tinnem sobhar kovigoxtthimni patr ghetla. Tinnem boro konkonni prochar kela. Dda| ke. Raghovendro poi - bosti vamon xennoi vixvo konkonni seva puroskar
tannem somsarbhor yogo xikxonn dilam matr nom-i, edoll voreg 77,770 asonam keleant. Xri dhormosthollo monzonathexvoro yogo endd morol ejyukexon yozon sthapon kelam. 3,000 voir yogo keampam manddun
kumtta xrinivaso chearittebl ttrosttachi sthapoki ani odhyokxinn, "goldd ez hom'" sthapoki, haka aplo 18 guntte zago tinnem dan dila. Xala bhurgeank skalorxip, dubllea lokak logna khatir kumok dilea, bholaike xibir korn 5,000 pras choddit lokak kumok kelea.
57 Veez Konkani
Vosonti ar. Naik - vimolo poi vixvo konkonni vixex puroskar
vosonti naikan songitant vixex obheas kelam. Okhil bharot akaxvannik 30 vorsanchi seva dilea. Mongllurant prothom' akaxvanni survatil'lea vellar tinnem konknni karyokromank boroch sohokar dila. Konkonni bhaxechea obhivrid'dhi khatir aplich bori seva dilea. Dex-videxamni sobhar songit karyokromam prostut keleant. Suhas yoxvont dolal - vimolo poi vixvo konkonni vixex puroskar bi.E.El.El.Bi. Podvedor suhas vrit'ten ek vokil. Pormoll konkonni potracho sompadok. Konknni chollvollek suhasachem dan mohotvachem.
Karyokrom' noumbor 23 ver sanjer tti. Vi. Romon poi sobhasalant asl'lem. Smita xennoi karyem nirvahoki asl'li. Survatek vixvo konknni rotn bosti vamon xennoin svagot korun mottvean soireanchi vollok korun dili.
Uprant hea somstheacho okhondd khambo tti. Vi. Mohondas poin konknnen sorvank aplo sondex pattoilo. Ami sorv konknni uloupeamni vorsak ek pautti mongllurant mellon amchi bhas ani somskriti prosarunk ulo dilo. Ghoramni amim konknni uloun bhas
58 Veez Konkani
nirontorim vhallcheaporink korunk zai mhonn sanglem. Oitti somsarant ek kheat vyokti to zaleari aplo sondex tannem oputt konknnent sobhikank dilo. Podmoxri proxosti vijet dda| ar. Ke. Dexpandde uloun mhonnalo ki hem vixv konknni kendr sobhar ut'tim' kamam korit't ailam, hamv tanka obhinondon patthoitam mhonnalo.
Uprant uloyil'lo mukhel soiro dda| asttin probhu, viz potracho sompadok vixvo konknni kendrachea dogam mukhel khambeank bosti vamon xennoi oni tti. Vi. Mohondas poi hanka tannim korchea vaurak tosem dimvchea manak vakhonnilaglo. Heranche patt thapddun ul'lasunchea tankam ixvorachim axirvadam magalaglo. Proxosteo vijetank tannem ul'lasilem ani ho
sombhrom' fuddem mongllurant somsarantle konknni uloupi mellchea sondorbhar dourunk tannem ulo dilo. Asolea karyokromank konknni lokan vhodd sonkhean yeun kolakorank, mukheleank tosench somyozokank sohokar diunko zai mhonn sanglem.
Pi. Sobita sotix poin proxosti vijetank ul'lasilem ani tancho khollmit nascho konknni vaur nirontorim mukharun vhorunk ut'tezon dilem. Tika az ho
59 Veez Konkani
Karea uprant sorv sobhikank ruchik jevann aslem. ---------------------------------------------
ovkas dil'lea bosti vamon xennoik devo borem korum mhollem. Odhyokx sthanar bosl'lea pi. Doyanondo poinyi proxosti melll'leank ul'lasun tanchea kamak tannem borem maglem. 60 Veez Konkani
61 Veez Konkani
62 Veez Konkani
63 Veez Konkani
64 Veez Konkani
65 Veez Konkani
66 Veez Konkani
67 Veez Konkani
68 Veez Konkani
69 Veez Konkani
70 Veez Konkani
71 Veez Konkani
72 Veez Konkani
73 Veez Konkani
74 Veez Konkani
75 Veez Konkani