Illustrated Weekly
Volume:3
No: 4
Joner 16, 2020
Pourotv tidvonnecho kaido, 2019 (Citizenship Amendment Act, 2019) Page 21 Fr. Francis Assisi
Omanant Udeun Yemvchem Neketr
Prianko Eddno Menddonsa 1 Veez Konkani
Omanant udeun yemvchem neketr
Prianko Eddno Menddonsa
omanantlea bhangrallea khaddi gavant, tea remvall dhorter zaitea zonnam onivasi bharotiyamni aplim dennim urjit korun aplea dexak, amchea bharotak namv haddlam. Moskotant zolmal'lea, jiel'lea anim oplem jivit rochl'lea monglluri mullachim kotholik kuttmam osolea sadonant bilkul pattim nant tem khorem. Zaitea zonnam mongllur garamni devan tanka dil'lea denneanchem prodorxon korun monglluri somudayachem namv moskotchea akasar pauailam mhonncheak kaim dubavo na. Osolim sadonam kel'lea monglluri mullachea kotholik loka thoim omim obhiman ucharunk favo. Ailevar vaddon ayil'lea monglluri mullachea kotholik bhurgeam poiki
bharichch huxar aschi; nach anim nach digdorxonant unchli provinnota dakoyil'li; daktteank vo vhoddank yenkttam-i korun, bharichch unnea disam bhitor unchlea vorgacho nach sador korchi xati aschi; karyem cholomvchem anim gitam manddaullent (ddije) vixes urbha anim xati aschi, pattlea vorsamni oman raxttri-i cholianchea krikett khella pondeattant aplea akorxit khella prodorxonam vorvim vadall uttoyil'li xateunt choli ti zaunasa. Tachi vollok amchea manachea vachpeank korun diunko khux pautamv. Tea talentanchea punjeachem sogllem namv zaunasa priyonka eddno menddonsa don hozar vorsachea march mohineachea att'ttavis tariker devachea vortea besamvamnim mholl'lleabori
2 Veez Konkani
manest eddvordd anim manestinn pilomina menddonsa hanka priyonka zolmal'lem. Zolma thaun'nchch hastea tonddan bharichch huxargai dakoyil'lea priyonkan tachem survil'lem xikap 2018 isvent inddiyon skul al gubra hea xallent kabar kelem. Prostut moskotant University of Bradford, UK hachem sandeponn aschea College of Banking & Finance hea famad xikpa somsteant sonodechem xikap korun asa.
Aplea iskalachea survil'lea disamninchch tachea thoim asl'lem nachpachem vixes
dennem vollkal'lea tachea auy bapain taka borochch pattimbo dilo. Protsah dilo. Tanchea khollmit natl'lea protsahan anim kumken, iskalant tosem somajik vedincher zal'lea zaitea samskrotik anim sarvozonik kareanim taka patr ghemvcho aukas lablo. “hamv zortor nachpant anim khellant itlim mukar aileam tor taka karonn mhojim vhoddilam anim tancho khollmit natl'lo protsah. Tanka hamv sodanchch obhari.� mhonnta priyonka aplea vhoddilam thoim upkari monanchi bhognnam ucharun.
Thoddeam vorosam poilem, ek pauttim, sopttembor mhohineant aplea xallent zal'lea xikxokanchea disachea sombhromik achoronnak poilea pauttim priyonkan nach digdorxon diun, prodorxon dimvchea mukhelponn ghetlem. Hem nach prodorxon tachea xallentlea zaitea xikxokanchem mona posondechem zalem matr nom-i muklea vorsamni tachem prodorxon pollounko xikxokam thoim aturai udeli. Hea
3 Veez Konkani
prodorxonam uprant priyonkan zaitim nachpa prodorxonam dilim. Thoddea kareamni tacho nach nastana karyim somponatl'lem mholl'llea bori zalem. Nach digdorxon anim prodorxon matr nom-i astam iskolant, igorjent, monti festak, gimallea xibirant tannem karea sutari zaun0y tannem mukhelponn ghetlem.
2012 vorosant aplea bara vorosanchea prayerochch priankak monglluri mullachea konknni somudayachea samskrotik karoeak zomea nach digdoroxon korcho aukas melltana tannem ’na’ mhollem na. Dhoiran tannem ti zovabdari ghetli; oplem talent
melloun lokak mechvoncho opurobhayecho zomea nach tachea
mukhelponna khal prodorxit zalo. Ho zomea nach prodorxon zal'lochch, mukhar taka eka pattlean ek zaite aukas mell'lle. Horoyeka aukasant tannem tachem mon anim mhinot sompurnn ritin ghali anim tea vorvim tannem digdorxon korn prodorxit kel'le nach loka thaun hogllik haddunk paule. Tachea somajik vaurant, bovo lhan prayer thaun'nchch tannem dharmik vedink chodd manyota dili. Altar bhurgeanchea soddolittint tannem
bharichch humedin anim xisten patr ghetlo anim tea vorvim gala povitr atmeachea igorjent altar mellint dharmik seva xrexttatayent dusrem sthan taka labl'lem. Tea xivai gala povitr atmeachea 4 Veez Konkani
igorjent sant agnes mellachem mukeli zaun vinchun ailem. Gala povitr atmeachea igorjent prouchok monddollent seva dil'lea taka, zaitea bhoktikam thaun xabhaski favo zali. “opunn prouchok monddollent seva dil'lea vorvim apnnak zaito atmik anondacho anbhog zala� mhonn tem mhonnta.
2014 voros priyonkachea jivitant bharichch mohotvachem voros mhonn mhonnyet. Tea vorosant priankachem krikett moidanachem jinnye poinn suru zalem. Tachea bapain iskolachea khella
xikxoka lagim aplea dhuven krikettant patr gheuyetgi mhonn vicharl'lem. Priyonkachea bapaik, eddvoroddak aplea dhuvechea khella xatent bharichch bhorvaso asl'lo. Eddvoroddachea utrak man diun anim priyonkachi khella xati vollkon tachea iskolachea khella xikxokan priyonkak krikett khellonk aukas dilo. Hochch bhangrallo aukas priyonkak oman dexachea raxttri-i
5 Veez Konkani
mott'ttachea pongddant vorn paunko soklo mholl'lli gozal bharichch opurobhayechi zaunasa.
autt tturonomenttant (Knockout Tournament) dusrea sthanar tim ailim.
Ailevar, priankan tacho pongodd bodlilo anim tem inddiyon soxiyol klobachea cholianchea pongddant khellta. “mhojea vhoddilanchea anim torobhetidaranchea besamvanim anim kumken pattlea
2017 vorosant priyonka inddiyon skul al gobra hachea cholianchea pongddachem keaptton zaun vinchun ailem. Tachea mukelponna khal inddiyon skul al gobra pongddan lig tturonomenttant jik apnnaili anim nok
panch vorosamni hamv krikett moidanar borem prodorxon divonko sokleam. T20 mechanim hamvem outt zainastana 88* kaddl'le vortem sadhon mhojem zaunasa.� osem mhonnta priyonka krikett anim nach nom-i astana priyonka sarvozonik bhaxonn anim chhayagrohonnachea denneantm-i chodd aturai kanngheta. Nach anim
6 Veez Konkani
krikett khellant unchli urobha anim dennim aschem priyonka aplea thoddea suttkechea vellant saikol soddchem, upyemvchem, ttebol tten'nis ya beaddmintton khellcheant khorchita. 7 Veez Konkani
2016 vorosant priyonkan iskalachea torofen bharichch namv vel'lea Himalayan Trek hantu patr gheun ’dhorom'sala’ zageak poinn kel'lem. Bharichch thondd aschea tea zagear att kilo mittor cholon vecho anbhog bharichch vixes mhonn mhonnta priyonka. Tea poinnant priyonkak unchle ttrekor mholl'llem birudy prapt zalem.
8 Veez Konkani
Priyonkan nach digdorxonachim prodorxonam dil'lim thoddim karyim osim asat :
• 9 Veez Konkani
golf vois af mongolor 2014
• kevin miskit naitt 2016 • mongllur kotholik kendracho rupeotsou 2017 • mongllur kotholik kendrachim voros survatechim karyim
• povitr atmeachea igorjechim gimallim xibiram • povitr atmeachea igorjeche monti fest • ddeans mania 10 Veez Konkani
ghetl'lim raxttram : khottar, kuvoitt anim oman 3. Oman raxttri-i strianchea krikett pongddacho sando – GCC strianche T20 champiyon xip, somyukt orob emiret 2016.. Bhag ghetl'lim raxttram zaunasat : molexia, ugondda, kenea, somyukt orob emiret, khottar, kuvoitt anim oman 4. 2017 isvent oman raxttri-i strianchea krikett pongddacho sando zaun molexia raxttrak poinn anim molexia raxttri-i pongdda sangata tin pondeatt 5. 2018 isvent oman raxttri-i strianchea krikett pongddancho sando zaun khottor Stallions strianchea krikett pongdda sangata pondeatt • inddiyon soxiyol klob – konkonni vibhagachim karyim priyonkacho ontoraxttri-i pondeattanim patr : 1. Oman raxttri-i strianchea krikett pongddacho sando – GCC strianche T20 champiyon xip, oman 2014. Bhag ghetl'lim raxttram : khottar, kuvoitt, somyukt orob emiret anim oman 2. Oman raxttri-i strianchea krikett pongddacho sando – GCC strianche T20 champiyon xip, khottar 2015.. Bhag
6. 2019 isvent oman raxttri-i strianchea krikett pongddancho sando zaun londdon xherachem poinn. Thoimsor panch pondeatt vevegllea kloba sangata. Patr ghetl'lim klobam zaunasat Wanstead, Club Cricket Conference, Marylebone CC, Hertfordshire CC, Hampstead). Mukhlim tturonomenttam • char raxttranchem khella pondeatt – khottor 2020 (zoner). Patr ghemvchim
11 Veez Konkani
raxttram – china, kuvoitt, khottor anim oman • panch pondeattachem siris oman pebrer 2020. Zormoni dexa somor ---------------------------------------------
Dhullint poddon vechea poilem......
nanch korochi ek prokria (Process). Hem
-Uxa Fernanddis
douro lem-i ami zannamv.
tum zaunasai dhull, ani dhullik tum pattim vetoloi’ (utpot'ti 3-19). Ami dekcho ani bhogcho tofaut - monxacha doihik lokxonnant, astik vo nastikotent, samajik/arthik ontose nt ani nimanne aukachea ovdent fokot hea somsari jinniek lagu zata. Moronn zaunasa monxak dhullik pattim vorochem ek vahon ani voir kannsil'le sorv tofaut
Adhunik sviddanant nirjivo kudd drovikrit noittrozonant (liquefied nitrogen @196° C tapmanant pitto koron, ho pitto matyecha voilea podorant (top soil) puron matie chem follvotponn choddomvchem vidhanyi chalu asa, haka promexon (Promession) mhonn namv.
12 Veez Konkani
Amerikachea voxingttanant nirjivo kudd
disa kuddi sovem ami porot jivo zatamv
ruka kuddkeam sovem kompostt sarem
mholl'llo amcho bavarth ch haka mull
korochem atam ligol vo kaideachem.
karonn. Ujeant hulpamvche eka kallar
Voilea sorv vidhanamni ek vost samany
sakrilez patkakhal addvarle m. Punn sorv
polleunko mellta. Matiek nikepil'lea n
soke vont (omnipotent) devak amcha
ddoirektt vo xida tor, itor vidhanamni
kuddicho ek ek konn soit khoim aslearyi
inddoirektt thoran dhulli thaun aileli
ekttamvn amchea kuddi sovem porot
kudd dhullik pattim veta. Amerikant
jivo korochem osady no y. 1963 ise nt papa saiban kotholikank kuddi lasche
voir osche nirbhond pattim kaddle ani 1966 isvent kotholik yazakank kudd laschea seremonint patr gheunko porounngi dili. 1997 isvent onyek bodlaunn haddli. Nirjivo kudd poilem hulpaun, fokot gobor igorjek haddn, paskanchea vati samkar douron, mornna vidhi choloun vorochi. Magnneant ’kuddi’ sobda bodlak ’somsarim urlelem’ moll'llea sobdacho proyog korocho. thodde ekdom axavadi girest apli kudd melea uprant drovikrit noittrojen (Liquefied Nitrogen @-196° C) hantum dourochi vyousta jivo astananch korotat. Ek na ek dis mel'leank jivo korchem
Hulpayi l'lea kuddicho gobor prosar korocho vo ximpddamvcho (scattering of ashes) amchye somoddtint addvarolam. Gobor favotea aidanant (Urn) ghaln, igorjin nomiarl'lea zagear purochem vo bhispachea porvonngen
vigoneanak sady zait mholl'llea bhorvoxean (preserving bodies in liquid N2 is called Cryonics).
gobor ghora dourunk aukas asa. Voir kannsil'le vixoi amchea somazant
Gozal axi ostam, ami kotholik kristamv, suru thaun, moronn pavol'leo kuddi matyek nikopun'nch aileamv. Nimannea
zariek haddunk sangl'le titlem solis na. Poilye suvater monosthitechi sompurnn bodlaunn (paradigm shift in mindset) gorz asa. Prostut sthitent choddcho
13 Veez Konkani
zonnasonkho, zageachi addchonni ani
Tachea mornnak sointt paul kotholik
chodd zaun ascho zageacho tas, hem
esosiexon podadhikari ani sorv
sorvank kollit ascho vixoi. Onkulvontank
sandeamni dukh pacharlam mhonn
vhoddlo vixoi nhoi toryi durbolleank
gourou karyodorxi richardd ddi’sozan
koxttancho vixoi. Tea dekun prostut
sanglam.
chalint aschi ‘xaxvot fondd’ vyoustha
---------------------------------------------
rod'd koron, sorvank ‘ekch mati ekech
Lusi suvaris, somaz
ovdek’ favo kelear somanatechem kristi mol ukoln dhorl'le bori zait.
seuki (93) devadhin
---------------------------------------------
Stteani tti. Fernanddis boindur moronn brihonmumboi forttant pattlea saddesat doxokam thaun vaur korn asl'lo sointt paul kotholik esosiexon, mumboi
somstheacho odhyokx stteani thomos fernanddis (44) zoner 8 ver thoddeach vellachea osvosthayen monnipal
-oivon solddanha-xett lusi suvaris ek kheat somaz seuki/zhuzari, xikxoki - 1960 tem 2000 poreant mongllurant dosembor 30, 2019
aspotrent moronn paulo. Uddupi kundapur boindur mulacho stteani ponvelant keattoring korun asl'lo, potinn flossi, bhurgim sttesia ani stteyn,
ver devadhin zali, aplye 93 vorsam prayer, zolmal'li okttobor 5, 1927 ver. Tichi nimanni vidhi zoner 1, 2020 ver sant fransis saverachea igorjent, izoi choloili. Ti zaunasli dhuv zan ani brijidd suvarisanchi, zankam 5 bhurgim aslim,
bhamvddam prima, liddvin, zan, prokax, lovitta, sovita ani klerens tosench sobhar kuttmacheank ani mitrank sanddun gelo.
mari, lusi, noyel ani alvin sorvam moronn pauleant. Tichim bapaichim aji-azo zosef ani meri suvaris - zosef sahitik vortulant to bharich vollkicho zaunaslo
14 Veez Konkani
i.Si.Em'. Moskorenhos ani kozhon
monsimFor reymondd moskorenho sachi, atam to prothom' konkonni
kitea to tea vellar thoddea tempak
kotholikam poiki igorzmatecho sant
koddialboil pressacho meanezor zaunaslo, meri moskorenhos kuttmantli follnirchi zankam 7 bhurgim aslim
mhonn pacharchea vatter asa. Tichea auychim azo-aji ddenis (ddiepi) lobo ani moniko solddanha; ddenis zaunaslo
(sobharam relijeos bhesak riglim) ti poilem devadhin zali; ti zaunasli bhoinn
prothom' bharoti-i posttmasttor
15 Veez Konkani
prodhan toppal kochhericho ji atam asa
ani tem park stholli-i loins klobban
panddexvorant.
polleun vhel'lem zoil rostear
Tichem xikap somptoch ti 1944 isvent
subromonnyo sobhalagim. Thoddea
sant agnes komventak rigli zom-i thaun
vorsam adim ramokrixnno mixonan tachi
tika silonak (xrilonka) dhaddlem.
obhivrid'dhi keli ani atam tem
Thoddea vorsamni tinnem komvent
sobharanchea mogachem sobhit park zaunko paulam.
Tinnem mongllurant tosench soddunk poddlem tichea tiur bholaikek
bengllurant sobhar songh-somstheank
lagon, tichea pottak ani ti pidda ti morta
seva dilea. Tichi hatan korcheo teo
poreant tika asli. Osem zal'lean ti ankvar
kolakriteo polleun lok vijmit zatalo ani
ch urli, punn tichi seva bhurgeam
apnnak zai mhonnttalo, osem tinnem
borabor, gorjeunt ani prayestham
sobhar mukheleam chi vollok keli ani
sangata konnachean'nch vivorunk
tanchye thaun mozot ghetli tichea
osadhy tosli. Ti sodanch bhurgeank
boroea kamak adhar diunko. Tichea
dubllea ani futtl'lea kuttmam thaun
bhamvddanchim bhurgim tosem
zomoitali ani tankam zago ditali tankam
tanchim bhurgim tika boro man ditalim
sangata mellon vachunk-borounko
ani tankam ti zaunasli ek stri rupachi
ovkas korun. Tinne ek park ghoddl'lem
santa klas. Notalam festa vellar ani itor
16 Veez Konkani
sombhromamni ti bhurgeam khatir
sobhar chottuvottiko manddun haddttali tichea ghorant tosench somstheamni. 1955 isvent tinnem tichem adlem ghor viklem ani ti ibros flattant keanora kalejichea virodh. Tichi alochon mobail tteablo korchi ani songit vhazoun mongllur xohorant rosteamni bhomvchem. Hi alochon ti kortana voitt
hazor zal'li ten'nam porgott kel'lem.
ddaus hachi direktorn korin roskinha
’femina’ ttaims grup meagojhinar
asli. 2006 isvent aplye 79 vorsanchye
’kripano’ nogorantlea vostu
prayer tika tichyetleak jiun sarunk koxtt
songrohaloyak dil'li bhett zom-i
mhonn bhoglem ani ti prayesthanchea
somsarantlea vividh zageam thaun
deukripa homak bhorti zali. Tem ghor
zomoyil'lim pallnnim ani gotte
bethoni bhoinni choloitalim hem
zomoyil'le punn bharotache ekyi nasle
nondigudd'ddant ot'taur keem'si lagim.
tem boroyil'lem. Tinnem kedinch vell
2015 isvent eka xostr chikitse uprant tika
vibhaddl'lo na, tichea modhur hatamni ti
ddimenxia (budmandy) survatili soukas
asa kortali lhan gotte tanteanchea
mornnavellim tichi mot ti visorn gelim' -
korlam thaun, ball jezu ani goulli iteadi
bethoni bhoinnimni tichi chakri keli ani
ason - haka nohinch hangasor sthan
tanchea samballachea ghora ravonk
aslem bogar somsarantlo oti lhan gotto
dilem. Tika sobhar somaz seukinchi bori
mhonn man melll'lo. Tinnem sobhar
sollaull asli, dakhleak zuddit moskorenh
samskritik chottuvottikamni patr ghetl'lo
os, olindda pirera, olga noronha ani
ani ti zaunasli ek notti. Mongllurchem
sobhar itor tanchim namvam hangasor
konknni nattok sobhechem ddon bosko
diunko osadhy.
hol udghatton kareant ti zaunasli ’fatima’.
Ten'nam ten'nam mongllurchea madhyomamni tichi somaz seva porgott
Febrouri 21, 2009 ddekkan heraldd
kel'li asa. Do keanora ttaimsan ti
purounnint, tichye vixeant boroyil'lem,
jen'nam mongllurchi protinidhi zaun
thodde gupit vichar mhollear: lusi
modor terezachea mornnak kolkotant
suvaris atam 83 vorsam prayechi bhilkul
17 Veez Konkani
vogich bosonk aikana; ti korta fulam
kochreant uddoyil'lea kagdam thaun ti kornni zaunasa tichea oti mogachi tosench bhurgeank torbheti dimvchi, atam tika parkinsons pidda survatilea ani tichi bholaiki bhigddon ailea. Thoddo temp tinnem apli klasmett ani bhurgeaponnali mitrinn tara chondourkora borabor bengllurant
khorchila. Ti bhurgeank torbheti xibir choloun asl'li kosem kochreantlea vostumni boroeo vostu toyar koryet matr nom-i, teo vikun poixe zomouyet mhonn. Tinnem sobhar songh-
prayechea vyoktim thaun. Ti ken'nam-i
somstheank bhett dil'li asa - tichi kola
sangtali tinnem koso 40 zonnam
samorthi herank xikounko ani
bhurgeank adhar diun kumok korun
uddoyil'lea vostuncho boro proyog
vagoyil'lem mhonn. Haka nogorantlea
somajik somstheamni, loins kloban kumok korn sorkarachi kumok mellasem yososvi proitn kel'lem mhonn. Tika asli vixes patyenni ani devacho mog, ti sodam igorjent astali ani tika dharmik songtincher boroch husko aslo. Ti jieli jiun sadem, bhollem ani khaltea kallzachem sodankall.
korunk. Eka vellar ti sobhit gulob sozoitali, hor paklli ontt ghaln sangata dourn choddit kall ramvchea porim.
sombondh aslo tichem kam' polleun
Tinnem hich videa kazaranchea
sobhar pauttim ti kolkota gel'li. Heram
ddekorexonak vaporli ani tika mongllurant tosem bengllurant boroch khais aslo, tichea vollkichea tosem
Tika modor terezalagim boroch
borabor tinnem-i mongllurant modor terezachem komvent asa korunk kam' kel'lem. Osem prothom' pautti modor
18 Veez Konkani
tereza nogorak yetana tinnem mukhelponnacho patr khelll'lo asa. axirvadam mellonkch zai. Tichea Atam, tichea mornna uprant ticho zago
mornna disa uloun ek kheat vokil ani
khali poddla ani sorvank ti hanga
kuttma mitr mhonnalo, mongllurant
nastana atanch tem zhollkata. Pattlea
konnaiki ’modor tereza’ mhonn apouyet
vorsamni sobh-ar dhorm' bhoinnimni
lusi suvarisan tem apnnench korn
tosem seva korteleamni tika mogachi
dakhoilam sobhar vattamni. Ticho
seva dilea ani hea sorvank ixvorachim 19 Veez Konkani
roskinha, ttil'li ani devadhin zan peris, sant an'n frayerintle sobhar frad, ani her sobhar tichea mornnak hazor zal'le. Sobhar yuvo bhurgim zankam tichye thaun kumok melll'lim ani atam herank kumok dimvchim hazor aslim. Tika zoner 1, 2020 ver izoi semitorint nikepilem ugddas omor urom boroea monachea
sanjeve llar.
monxam thoim tichem boremponn
---------------------------------------------
aplem kel'leam thoim. Vokil klerens
Looking for a suitable Bride for RC
pais, flavi pais, fa| alredd ddi’silva je.So.,
Bachelor, 37, Mangalorean based in
fa| stteani vas, margorett obreyo, fa| roni
Dubai. Please send your details to:
probhu je.So., bho| moria jeoti e.Si., ani apostolik karmelit bhoinni bharotantlea
OPEL1203@gmail.com or
komventantlim, vaitt ddausachi korin
Whatsapp on +917204347991 20 Veez Konkani
Pourotv
tidvonnecho kaido, 2019 (Citizenship
Amendment Act, 2019) -fa. Fransis ossisi olmedda, vokil, mongllur diesez
bharotachea somvidhanachi oddtig (Article) 5 thaun 11 poreant bharatachi proza va pourotv koxem opnnavoit mholl'llem vixim kolloita. Hea dixen
21 Veez Konkani
bharot sorkaran 1955 isvent pourotv
mholl'llear pourotv opnnayil'le oni dusro
kaido jeariek haddlo.
pongodd porgamvi lok. Porgamvi lokank samany zaun portean don vibhag
Ho kaido 1986, 1992, 2003 ani 2005
koryeta. Bharotak
isvent tidvonn zalo. Somvidhanache
porvonnghi/mouleadharit viza opnnaun
oddtig 9 sangtaki, zor ek bharatachi proza tachea dexa bhair vochun dusrea
oyil'le oni porvonnghi nastana oyil'le.
dexache pourotv opnnaita tor to va ti
Bharotachea projek oni porgaveank
bharotacheo pourotv hogddaun gheta.
choddaut mullavi hokkam labtat. Punn bharotachea projek mellchio thoddim
Prostut 1955vea pourotv hokkachea
hokkam porgaveank mellonant. Dakleak,
kaideak tidvonn haddol'lo mosudo
mot ghalcheo hokk, elisamvank
parlimenttant opvon, bharotachea odhyokxoche rujvate sovem kaido zaun bodol'lo. Hea kaidea vixim soglleanim vixlexonn cholon osa matr nhoi sobar rajeanim hea kaideak virod korn, loddai zhogddeo cholon osa. Assamant
bharotachea projenk matr labta. Sangatachch bharotachea somvindha nam mullant oddtig 15, 16, 19, 29 oni 30 porgaveank labanant. Urol'lio hokkam sadharann zaun bharot projek oni porga
zhogddeo orombh zaun, ddel'li, poxchim' bongal, kerolla oni her rajeank otam vistarla. Sangatachch bharati-i
veank lagu zatat. Hea porgaveam modhem don pongodd osat. Mitr raxttram thaun oyil'le
projenche raxttri-i nondaunni va
porgamvi oni virodi raxttram thaun
dakholikoronna (National Register of Citizens/NRC) oni en pi or vixeant hea lekonant vivor dila.
oyil'le porgamvi. Sangatachch thodde porgamvi mouleadharit viza/porvonnghi oson bharotak yeun, viza va
Pourotv oni sombhondit vixoi: ho kaido bharoti-i pourotv hokk kaido 1955 vea kaideak haddlel'lea tidvonnem vixim sangta.
porvonnghecho vell utorol'lea uprant raul'le oni bharatak porvonnghi nastana oyil'le. Hea pongddak okrom' volosig mhonntat.
Bharot dexant jietelea lokank va bharat nivasink don ritin vingoddonn koryeta. Poilo pongodd bharatachi proza
ramvcheo hokk, sorkari kam'
Hea akrom' volosigam modhem thodde tanchea dexant dogdounni mellol'lea vella dexantor zaun bharotak oyil'le
22 Veez Konkani
niraxrit osat. Okrom' ritin he voikti jieun
prokar, koxem bharotachem pourotv
osat tori tankao bharotant jiemvcheak
opnnavoit-
ovkas korn dila. Dakleak,moinmar dexa thaun oyil'le rohingea tosolo niraxrit
* somvidhan jeari zal'lea surver opnnayil'lem pourotv
lok. Jim konn tanchea dexant tankao
* zolma vorvim opnnayil'lem pourotv
mellchea dogdounne thaun chukoun
* paromporik ritin vhoddilam thaun
ghemvcheak tanchea dexa thaun davomn vochun dusrea dexant okrom'
opnnayil'lem pourotv
ritin jieteleank niraxrit lok mhonn
* rijisttrexonadvari opnnayil'lem pourotv
opoitat. Dharmik, kulliechea va zatichea karonnak lagun dogdounni melltan polln dhamvon dusrea dexant okrom'
* novo gamv va zago bharatan opnnayil'lea vella opnnamvche pourotv
ritin bhitor sortat. Yu en o(UNO) prokar
* noisorgik ritin opnnayil'lem pourotv
somsorantle tinant don vantte niraxrit
zor ek vyokti 26 novembor 1949 isvent
lok siria, ofghanistan, dokxinn suddan,
bharotachea goddi bhitor jieun osa tor
moinmar oni somali ya hea panch
to bharotachi proza zata. Zor konni ek
dexam thaun dogdounne khatir polln
vyokti 29 novembor 1950 uprant punn
damvol'le mholl'llo daklo dita.
zulai 1, 1987 (pourotvo kaido, 1986 jeari
Bharatacho pourotv kaido 1955 kitem
zamvchea poilem) zolmala tor to/ti
sangta: pourotv kaido, 1955 somvidhanachea oddtig 11 prokar sorkarak dil'lea odhikaro mullant rupit zal'lo kaido. Ho kaido ek vyokti koxem bharotache pourotv opnnaunko sokta toxench tem hogddaun gheunko sokta mholl'lleav ixim kolloita. Oni ho kaido somvidhan ruta zal'lea uprant koxem bharotacheo pourotv opnnaunko soktat mholl'lleavixim kolloita. Hea kaidea
zolma hokkan bharotachi proza zata. Zor ek vyokti zulai 1, 1987 uprant zolmata, punn tachi ovoi bapoi to/ti zolmatana bharoti-i pourotv opnnaun osol'lio tor to/ti bharotacheo pourotv zolma hokkan
opnnaita. Dosembor 31, 2004 tari ker va uprant konni zolmalat tor ovoi oni bapoi dogam-i bharoti-i pourotv opnnayil'lio va tanche poiki ek vyokti bharotache pourotv opnnayil'lio oni onoik vyokti tanchea zolma vellar okrom' volosigo
23 Veez Konkani
zaunasonk nozo. Toull matr zolma
* noisorgikotecha man donddacher
hokkan to/ti bharoti-i pourotv opnnaita.
pourotv hokk dimvcheak ho kaido odar dita. Hea kaideacho promuk ud'dex
Pourotv tidvonnecho kaido, 2019: * hea kaidea prokar bharotant bangla dex, opghanistan oni pakistana thaun yeun pourotv hokk nastam vosti korchea muslimam bhair olposonkeat (muslim' dexant) hindvank, bud'dhistank, parsink,
zoinank, kristamvank oni sikhkh lokank pourotv hokk dita.
muslim' dexant vosti korn oson otam bharotant vosti korchea muslimetor olposonkheatank rokxonn dimvchea iradean mholl'llem chintap sorkaran dilam. Ho kaido poyil'le pauttim zulai 19, 2016 vea vorsa lokosobhent prostut
kel'lea vella ogostachea 12 tariker ho mosudo zontti parlimentt somitin
* prostut oschea kaidea prokar (1955vea
porixilon korcheak hatantor kelo.
kaidea prokar) pourotv hokk
Zonourichea 7, 2019 ver zontti
opnnamvcheak bharotant tannim
parlimentt somitin tachi vordi dakol keli.
unnem mholl'llear 11 vorsam jieun
Zonourichea 8 tariker ho mosudo lok
osonk zai. Punn ho 2019 kaido 11
sobhent prostut korn porvonnghi
vorsam oschi ovdi 5 vorsam k demvoita.
opnnaili. Punn rajy sobhent ho mosudo
Ho kaido jeariek oylo tor muslim'
prostut korunk nam.
dexanim olposonkeat zaun oson
Parlimenttachea prokrie prokar zor ek
bharotant 5 vorsancheaki chodd
kaido lok sobhent prostut korn rajy
ovdechea kallan jiemvchea, voir
sobhent prostut korunk nam tor portean
kannsil'lea somudai chea lokank
novean to mosudo loko sobhent prostut
bharotachem pourotv hokk mellta.
korn tachi porvonngi opnnamvchi gorz
* sangatachch hea kaidea prokar
osa dekun hea odhivexona vellar ho
pourotv hokk opnnamvcheak gorz osche
kaido lok sobhent portean prostut korn
kanunachi kumok dimvcheak hea kaido
porvonnghi opnnaun uprant rajy
odar dita.
sobhent porvonnghi opnnaun kaido
* hea kaidea prokar dosembrochea 31,
zala.
2019 ver pourotv opnnaiteleanim 5
Hea novea kaidea prokar adivasi
vorsam bharotant osonk zai.
pongddak servalea (Tribal), dakleak, ossam, meghholai, mizoram' oni tripura 24 Veez Konkani
rajeank lagu zaina. Punn ossam oni
natol'lo. Dekun hea okrom' volosigank
tripurachea thoddeam zageank he lagu
bhair ghalche pasot bharoti-i projenche
zata tor thoddea zageank hem lagu
raxttri-i nondaunni orombh kel'li(NRC)
zaina. Dekun jim konn okrom' ritin
oni hea vellar sarke dakle natol'le oni
somvindhanachea xeddyul 6 (6th
okrom' volosig mhonn volayil'leank
Schedule) veant dil'lea rajeanchea
proza zamvcheo hokk negar korn,
prodexanim jieun osat tankao thoimsor
bondoddem t ghalem. Hea vyoktink
jieunko ovkas nam. Punn oz ossamant
opil/melmonovi korcheak ovkas
loddai zhogdde zaunko karonn sogllem
dimvcheak neayadhikoro nn monddolli
ossam hea xeddyul 6vea mullant yena.
rochon korn hea dixen vaur cholon osa.
Thodde jil'la prodex xeddyul 6 vea thaun
Punn hea novea kaidea prokar moslim'
bhair yetat dekun hea prode xanchea
nhoi osol'lea pakista n, bangladex oni
lokank hea vixeant rag osa oni hea
opghanistan thaun oyil'lea okrom'
kaidea prokar okrom' volosigam k
volosig zaun oson bharotant 5 vorsam
thoimsor vosti korunk ovkas dilo tor
voir vosti korn osat tor tannim proza
ossamachea lokacheaki okrom' volosig
zamvcheak orji ghalunk ovkas dila.
chodd zatat mholl'llo dubavo. Dekun
Osol'lea orjeda rancheo porgamvi
bharotachea her rajeanim muslim'
neayadhikoronno mukar oscheo keji
lokank pokxopat kela mhonn loddoi zata
voza zatoleo oni tankao bharoti-i proza
tor ossamant ho kaido jeari kelear
zamvcheo hokk labtolem. 2004 isvent
ossamachea lokank onyai zata mholl'llo
kendr sorkaran pourotv kaido, 1955veak
vad gheun ho hol'lo zaun osa.
kel'lea tidvonne vellar kolom 14A
Pourotv hokk kaido 2019 oni bharo ti-i projenche raxttri-i nondaunni va
servayil'lem. Hea kolom prokar kendr sorkaran bharoti-i projenche raxttri-i nondaunni (NRC)korn, sokkodd bharoti-i
dakholikoronna (National Register of
projenk vollke karodd dimvcheak ovkas
Citizens/NRC) modhem oschem
korn dila. Dekun hem novesamv nhoim
virodponn: pourotv hokk kaido, 1955 vea prokar jim konn okrom' volosig osat tannim bharotache proza zamvcheak pourotv hokk kaidea mullant orji ghalunk ovkas
tori, otanchea sorkarachea iradeak sombhondhit zaun, lok uchamboll zala. Sangatachch ixany rajeant onoik rit osa oni ti in'nor loin pormitt (Inner line
25 Veez Konkani
permit). Mizoram', orunnachol prodex,
gachea rajeank (ossam, meghholai,
oni nagaleanddak sombhondhit bengal
mizoram' oni tripura) ho kaido lagu
i¾rn foಟronttiyor regyolexon (Bengal
zaina. Sangatachch orunnachal prodex
Eastern Frontier Regulation, 1873)
oni nagaleandd rajeachea thoddea
niyom' 1873 mullant hem ruta kel'lem.
zageank lagu zaina. Kendro
Hea niyomaulli prokar khoinchyai eka
grohomontrin ho mosudo prostut
bharoti-i nivasin hea rajeanim bhitor
kortana dil'lea vakmule prokar monnipur
vosaje tor porvonnghi opnnaunko osa.
rajeachea thoddeam prodexak hem lagu
Porvonnghinastam hea rajeanim provex
zaina. Hea itlea rajeanche virodponn
korunk osadhy. Dekun hea rajeanim
unnem korcheak hea kaideant thoddi
bharoti-i nhoim osol'leani sangatachch
bodlaunn haddol'li. Punn ho kaido
bharoti-i projen provex kannghezai tor
ossam oni tripurachea thoddeam
porvonnghi opnnaunko zai. Punn
zageank matr simit zata dekun hea
osol'lea vyoktink hea rajeanim vosti
zageanim otam golatto cholon osa.Punn
korunk ovkas oscho nam. Hem niyom'
hea kaidea cheo lokxonn oni iradeak
monnipur rajeak vistaraita mholl'lli
sombhondh zaun bharotachea vividh
bhasaunni grohomontri omit xan
konxeam thaun viro dponn haddunk
parlimenttant edollochch dilea.
soklao.
Kaideakvirod kiteak?
Ho kaido sarko mhonncheak vad oxe
poile pauttim rochit korn, loko sobhent
osat:
prostut kel'lea mosudeak (Bill)ixany
1. Ho kaido eka voiktik pourotv dimvcho
rajeam thaun virod vyokt zal'leak hea
kaido xivai pourotv kaddcho nhoi.
pauttim prostut kel'lea mosudeant
Dekun hea kaideak virod korche sarke
virodponn unnem korcheak thoddi
nhoi mhonntat. Bharoti-i lokanim hea
tidvonn kela. Ixany stholliy lokamni hea
kaideavixim tokli padd korizai mhonn
kaideak bharichch virod kel'lean
nam. Kiteak ho kaido tin muslim' dexant
thoddea ixany rajeank hea pourotv
thaun oyil'lea dharmik olposonkeat
hokkachea porimite thaun bhair dourn,
lokank kumok korche tosolem.
bodlaunn kela. Porimite thaun bhair dourol'lea rajeao poiki somvidhanachea 6vea xeddyulant dil'lea odivasi zonam
2. Ho kaido omchea somvindhanachea oddtig 14 virod veta mholl'lleo sarkeo nhooy. Somvindhanacheo oddtig 14
26 Veez Konkani
somanote hokka vixeant ul'lekh korta.
4. Hea kaidea mullant muslimam
Hem oddtig don songti sangta.
modhem osol'lea xia oni ohomodia
Kaidea/kanuna mukar sokkodd soman
pongddak muslim' dexanim dogdounni
onim kaidea mullant sokkoddank
mellta oni xrilonkachea tomill lokank
rokxonn. Dekun eka kaidea mullant
dogdounni mellta hankao kiteak hea
sokkoddank somonotecha droxtten
kaidea mullant hadduna mhonnteleank
pollemvcheo matr nhoi sokkoddank
zap- dharmik dogdounni oni kulliechi
soman rokxonn diunko osa. Koxem
dogdounni modhem forok osa. Doni
striyam k, bhurgeank rokxonn
sangata haddum k sadhy nam. Hea
dimvcheak nove kaide onim porixixtt
kaidea mullant khali dharmik ritin
zati oni pongddak unchaye k
dogdounni opnnamvchea
paumvcheak misolati jeariek oyla
olposonkeatank pourotvocheo hokk
toxench pourotv tidvonnecho kaido
dilao xivai kulliechea dogdounni
2019 muslim' dexant dogdounni
opnnaitelea lokank nhoim.
opnnaun niraxrit zal'lea dharmik olposonkeatam k bharotacheo pourotv dimvcheo. Dekun ho kaido somonotechea virod vochona mhonntat bodlak olposonkeatank rokxonn dita.
5. Bharotachea somvidhanachea oddtig 15 mullant spoxtt kelao ki, dhormachea, kulliechea, zatichea, zolmal'lea zageachea odarar oni ling tarotomyocher pokxopat korunk ovkas
3. Ho kaido muslimank bhair dourta
nam mholl'lleo. Ho pokxopat
dekun somvidhanachea zateatit va
bharotachea projenk matr korunk nozo
dhormatit lokxonnachea virod veta
punn ho prostut kaido porgamvi lokank
mholl'llem sarkeo nhoi. Kiteak,
pourotvoche hokk dita dekun hem
bharotachea muslimank ho kaid virod
oddtig prostut tankao lagu zaina.
nhoi bodlak ho kaido bharotachea bhaileam k pourotv hokk dimvcho kaido. Zor hea kaideadvario bharotachea kaddcho zal'lo tor to kaido muslimank virod veta mhonn sangoit.
osat: 1. Dharmik pokxopatacher pourotv hokk
muslimank tancheo pourotv hokk virod veta ani zateatit lokxonnachea
Hea kaideak virod korcheak vad oxe
dimvcheo sarkeo nhooy. Ho mosudo prostut korn, rajy sobhent dexacho grohomontri mhonnaloki, omcho dex oni pakistan dharmik songticher vantte
27 Veez Konkani
kel'lo. Punn hem sarke nhoi, kiteak
dourcheo. Dekun ho vad titlo somonzos
pakistan dharmik ritin rochit zal'lo
mhonn bhogona.
zaunko puro punn bharot dex nhoim. Bharot dex zateatit dex. Zor dharmik songtiocher hondon bharot dex nam tor dharmik ritin pokxopat korn pourotv
- zor bharot sorkar tacho vad sarko mhonn sangunk-he tin muslim' dex tache sezari dekun tankao vinchlao mhonnta tor, xrilonka oni moiyonmari
hokk dimvcheo kitlem sarkem?
sezari nhooyogi? tankao kiteak kaidea
2. Ho kaido somvidhanachea oddtig 14
bhitor haddunk nam? he dex poileo
virod veta. Thoddea mohinea poilem
bharota sangata osol'le mhonnonki sady
suprim' koddti mukar oyil'lea bharoti-i
na kiteak bangla oni pakistan bharot
dondd somhitechea (oipisi) kolom 377
dexache vantte zaunko puro punn
chea keji vellar nitikort indu molhotra
opghanistan nhoim.
mhonntaki, khoinchyai karonnak lagun pokxopat korunk osa tor pokxopat
- dharmik ritin hea tin dexanim chodd dharmik olpo sonkeatank dogdounni
korche man dondd yogy osonk zai.
osa dekun hankao vinchol'le mholl'llo
Hangasor upoyog kel'le man dondd
vad korta tor ho vad sarko nhooy, kiteak
yogy nhoi mholl'llo vad.
chodd dharmik ritin dogdounni
Suprim' koddti mukar sorkar hea vixeant
moiyonmar dexant (rohingea) osa
vad korta tor tacho vad nirpoll zata
mholl'lli vordi yu en o (UNO)thaun
mholl'lleak dakle sokoil dilat.
mellta.
- dexancher hondon ho kaido pokxpat
- dharmik ritin matr dogdounni
korta. He tin dex matr vinchol'le kiteak?
opnnayil'lea lokank hea kaidea mullant
- kiteak xrilonka va moiyonmar vinchunk
nam? manest horis salve mholl'llo famad vokil hem eka sorkaran korchea palisicher hondon osa dekun sorkaran tankao zai zal'lea dexank vinchoit mhonnta. Punn suprim' koddtin hachea poilem sobar sorkaranchea palisinchea
haddla mhonn vad korta tor to vad sarko nhoi. Kiteak rohim gea lok moinmarant (bud'dist lok moinmarant chodd osa) oni xrilonkam t (bud'dhist dhormacho lok chodd) tomill lokchodd koxttata. Tankao kiteak rokxonn diunko bharot sorkar mukar yeuna?
virod nyai nirnnoi kela mholl'llem uddas 28 Veez Konkani
3. Somvidhanache oddtig 11 oni
dakolikoronn niyom' jeari kelem. Hea
pourotv kaido 2019.
vellar sumar 19 milia lok te bharoti-i
Somvidhonache oddtig 11 -parlimenttan pourotv hokk dimvcheak, kaddcheak oni taka sombhondh zal'lea vixim kaide korunk sompurnn hokk osa mhonnta. Dekun ho kaido sarko mhonn sangche oxem mhonntat- somvindhanacheo
proza mholl'lleo dakounko gorz osche dakle natol'leanim te okrom' volosig zaun niyoma bhair bharot dexant jieun osat mholl'llem kollon oyle. Hea poiki sumar 5 thaun 9 lak lok hindu dhormacho lok. Hankao rokxonn korcheak ho kaido haddla mholl'llo vad
mullaveo songti bodlunk oni
osa.
somvindhanant dil'lea mullavea hokkanche ul'longhon korchea khatir
5. Sorkarachea vada prokar ho kaido
somvindhanak tidvonn haddunk sadhy
bangladex, pakistan oni opghanistan
nam mholl'llem khorem tori ho pourotv
dexanim dharmik ritin koxttunchea
tidvonnecho kaido, 2019 bharotachea
lokank pourotv hokk dimvcheak mhonn
projem cheo mullavim hokka va
sangta. Punn khoimsori hea kaideant
somvindhanachea tidvonne dvario
dharmik ritin hea dexanim koxttun
somvindhanant dil'lea mullavea
osol'lea lokam khatir mholl'llem dakol
hokkacheo ul'longhon zaina mhonntat.
zal'le kollon yena.
Punn suprim' koddtichea nirnnoya
6. Hea kaidea vorvi bharotachea
prokar ek samany kaidean soit somvindhanachea mullavea songtincheo ul'longhon korunk zaina. (mullaveo prostaunant dil'leo zateatit lokxonnam,
somazvadi totvao, oni her songti). Ho prostut pourotv kaido zateatit lokxo
edollochch yeun zala. Prostut pourotv kaidea vixim sorvanim zagrut zaije mhonncheak karonnam sobar osat. Kaido osa toso polletan to
nnank virod veta dekun ho kaido
bharotachea lokank faideak poddche
somvidhanachea totvank virod veta. 4. Ossamant okrom' ritin oschea lokank projencheo raxttri-i noodaunn va
bangladex oni bharota modlo veavaharik sombhondhant futt
songti mholl'llear somvindhanachea
bhair ghalcheak (NRC) bharoti-i
videxang nitik konttok zata. Vixex zaun
tosolo mholl'lleant dubavo nam punn to jeari korchea sorkarachea onuxttana pattlean oscho irado kosolo oni gottallo kitem mholl'llem zannam zaunko koxtto.
29 Veez Konkani
Hea pourotv tidvonnechea kaidea
Thoddeanchea obipraye prokar, sarke
prokar okrom' mhonn sangchea lokank
dakle nastana jiemvchea dolit, odivasi
bhair ghalchi prokria orombh zatoli. Hea
oni her dubllea lokank dusrea hontachea
prokrie uprant sogllea bharotant raxttri-i
pourotvak (sekendd klas) simit korn,
nondaunn prokriyo orombh zatoli. Jeam
tanchio thoddim hokkam kaddn,
konna lagio sarke dakle asat tankao
(dakleak elisamvank ramvche, mot
matr bharoti-i proza mholl'llem ollkon
ghalche oni her)tancheo oddollteo
ghetole. Yemvchea vorsachea epril 1
cholomvcho irado mholl'lloi orop
tarike thaun en pi or (neaxonol
oykonk mellta. Kitlem sarkeo mholl'llem
popyulexon rijixttor) orombh zaun
uprant kollonk osa. Hea kaideachea
soptembor bhitor oker korcheak kendr
mola vixeant oni tachea rod'dote khatir
sorkaran edollochch chintap ottoun hea
suprim' koddti somor ghal'lea orjechi
dixen
vilevari 2020, zonourichea tisrea hopteant choltoli mholl'llem koddtin
mettam kaddleant. Uprant ossam
sanglao.
tosolea rajeanim kel'leborim sogllea bharotam t en or si ostelem. Konnalagio
Hea kaidea vorvim omkam kristamvank
dakle osat tankao pourotv melltolem.
prostut kayinch mar na mholl'llem
Hea pourotv hokkak dakle khoinche
omkam bhogta zaunko puro. Punn
mholl'llem edoll sarke sangunk nant. Jea
mukar omche virod yemvchea songtio
vyoktilagio sarke dakle nant tachi
vixeant zagrut oslear borem. Bharotant
poristhiti koxi ravat mholl'llem sangunk
odhikar choloyil'lea brittixaoni lokam
zaina. Sarke dakle natol'lea vyoktik
modhem vantte korn odhikar
sorkarachea udarponnan pourotv hokk
choloyil'lean titlo temp tankao odhikar
dileo tori tankao thoddeam mullavea
cholonk zalem. Oz tosolichch poristhiti
hokkam thaun vonchit korchi sadhyota
ubzoncho kall pois nam. ‘oz tuka faleam
oschi nangi? mholl'llem soval udeta.
mhaka’ mholl'llem uddas dourcheo
Sogllea bharotant lokamni uttoyil'lea
vajbi. Hea kaidea pattlean veginch her
virodponnachea ovazan sorkar tacho
kaide jeari korn, pongddank oni
irado bodlun vividh obiprayo dita oni
somudayam lekarvantte korn, maroche
tacho nirdhar soddil korn osa
dis orombh zaleat. Somvidhan eka disa
mholl'llem-i uddas dourcheo.
sogllench bodlaleo pollemvche dis 30 Veez Konkani
laginch osat mholl'llem uddas dourlear
mholl'lleavixim guptio dourlam. Dekun
zagrut ravonk kumok zata.
kanunatmok ritin hea vixim kayinch otam sangunk sadhy nam.
En or si/NRC mholl'llear kitem?
En.Pi or mholl'llear kitem oni haka
bharoti-i prozanche raxttr nondaunn
kiteak virod?
neaxonol rijixttor of sittizons). 2004 isvent pourotv kaideak haddol'lea
neaxonol popyulexon rijisttor mholl'llear
tidvonnent sekxon 14A kuddsilem. Hea
raxttrachea lokanche nondaunne. I
tidvonne prokar kuddsilea 14A prokar
prokria epril 1, 2010 thaun soptembor
kendro sorkaran bharotachea
2020 bhitor oker korchea iradean kendr
prozancheo raxttri-i nondaunn korn,
sorkaran edollochch rajy sorkarank
lokanchea dakleanchi pott'tti toyar
suchon dilao oni thoddea rajeanim
korunk oni hea dixen vaur korunk
dakleak, kerolla oni poxchim' bongalant
odhikarink nemok korunk ovkas dilo.
hi prokria korinamv mhonn virod kela.
Sangatach horeka bharoti-i lokank ekek oiddenttitti kardd dimvcheak ovkas korn dilo. Hea kanunant kel'lea tidvonnent
En.Pi.Or mholl'llear samany zaun bharotant jiemvchea lokanchi gonnoti va lek. Jim konn eka zagear 6 mohine va 6
inglix bhaxen “May� mholl'llo sobhd ghalo. Toxem mholl'llear hem en or si nondaunn korunki sadhy osa oni
mohineacheaki voir vosti korn osat va vosti korchea iradean osat tor tea zagear tim ravon osol'lea vixim sorkarak pavit
korinastam ravom ki ovkas dilo.
korchi pott'tti. Hi pott'tti toyar korcheak
Prostut kendr sorkaran odhikrot ritin
1955 vea pourotv kaidea oni 2030 ot
ossamant kel'le bori hem en or si korta
pourotv sombhondhit dil'lea niamaulli
mholl'llem odhisuchon diuna tori kendr groho montrin rajy sobhent oni uprant porgott ritin hea vixim nondaunn korta mholl'llem vakhmul dil'li viddio somajik zal tannant bhomvon osa. Punn prodhan montrin hea vixim porgott ucharn omchea sorkaran hea vixim khoinchyai ritichi chorcha korunk nam mholl'llem vakhmul diun mukar kitem
mullant ovkas korn dila. I prokria
zonogonnoti korchea ilakhea n ghor khateacha melvicharonnar choltoli. Hea prokrie vellar samany zaun tea voikticheo namv, zolmal'lo zago, dadlo va stri, prai, ovoi-bapaicho vivor, xikap oni veavoharik sombhondhit daklo ostolo. Ghora ghoranim odhikari yeun,
31 Veez Konkani
hi prokria choloitele. Hi gonnoti dha
3. 2010 isvent kel'leo en pi or gonnoti
vorsank ek pautti korchea zonogonnotik
2011 vea vorsa korchea zonogonnotik
purok zaun osteli mholl'llem kollon
purok mholl'llem lokanchea motint
oylao. Hi prokria korcho ud'dex
osol'lem punn otam korchem en.Pi.Or,
lokanchea obhivrod'dek sombhondhit
en or si korcheak ek mullavem hont
zaun mholl'lli obiprai osa. Hem en.Pi. Or
mholl'llem lokanchea kallzant rigla.
2010 isvent poyil'lem pauttim kel'lem. Hea vellar sumar 119 korodd lok bharatant vosti korn osol'lo mholl'llem
lek mell'lla. Otam 2020 ot portean hi
4. Hea vorvim muslimank matr nhoi sarko daklo natol'lea dolitank, olpo sonkheatank, odivasink oni her lokank otonkak ollog kela.
prokria choloun 2021 vea vorsa
En.Pi.Or korchi rit oni tache unnem
cholomvchea zonogonnotik purok mholl'llem sorkaran sanglao. Soval
ponn kitem?
hangasor udetaki kiteak 2010 isvent
hem en.Pi.Or. Prokria korcheak ghora
natol'lem virodponn otam 2020 ot hem
ghoranim bhett dimvchea odhikarim
en pi or kortana udelam mholl'llem.
thaun chuk zamvchi sadhyota osa
Haka karonnam oxim osat: 1. 2010 ot
mholl'lli obiprai sobaranim dila. Dakleak,
en.Pi.Or. Kortana ossamant kel'le bori
eka voiktichi prai kollcheak va dakol
sogllea bharotant en or si korche vixeant
korcheak tea voiktin tachea lagi osol'le
khobor natol'li. Punn otam en or si vixoi
dakle votto r oiddi va rexon kardd va
oyil'lea vorvim daklo natol'le voikti
odar kardd dakounko ostelem. Zor tea
tancheo bharoti-i pourotv hogddaun
voiktilagi osole dakle nant punn zolma
ghetole mholl'lli bhirant udela.
thaun tea gamvam t jieun osa zaleari
2. Pourotv kaideak 2019 ot haddol'lea
opunn kitlea prayecho mholl'llem
tidvonnem mukantr pourotv hokkam
dakol korunk koxtt bhogtale. Hea
thaun pakisthan, bangladex oni opghanistana thaun oyil'lea muslimank pourotv na mholl'lle vixim 2010 ot khobor natol'li. Dekun hea vixim chodd lokam modhem atonk natl'lo.
dakomvcheak dakle nant tor tachi prai sondorbhar sorkaran onoik ovkas dila. Oni to zaunasa, zor tea voiktilagi prai sangchea tosole dakle nam tor tea vyoktin tachea zolma vellar zal'lea thoddea oitihasik ghodditancho vivor
32 Veez Konkani
diunko osa. Dakleak, vhoddlem aur va
ostam eka voiktin khoinchea vorsa
bhum-ikampnni va zhuz. Hea
poilem to/ti va tachi ovoi bapoi
ghodditancher odarun odhikari tea
hangasor vosti korn osol'li mholl'llem
voiktichi prai ondaz korn dakol korta.
dinatol'lean oni hea vixim gupti
Hea vorvio tea voiktichi prai dakol zait punn osol'lea sondorbhar tea voiktichi prai dakol korcho odhikar sogllo tea
dourol'lean hea en pi or vixeant ghoddbodd zala. ---------------------------------------------
odhikaricher osta oni hi prokria tea odhikarichea ichchanusar tannem dakol korunk ovkas dita. Zor en.Pi.Or korcho irado zonogonnoti chea poilem oni lokanchea obhivrod' dhechea iradean tor hangasor chodd
Mongllur diesejicho varxik eukoristik purxamv
somosse udenant punn zor he dakle en or si korcheak upoyog zata tor thoimsor somosse udemvchi sadhyota osa. Otam
lokam thoim oschi bhirant tichch. En pi or korcho ud'dex en or si korcheak ek mullavem hontacho vaur mholl'llo. Sangatachch hangasor uddas dourche promuk kitem mholl'llear eka voiktichi prai to voikti bharotachi proza mholl'llem dakomvcheak oti gorz. Ossamant en or si korchea sondorbhar
eka voiktin to bharotant jieun osa mholl'llem dakomvcheak 1971 poilem ti voikti va tachi ovoi bapai jieun osol'lo khoinchoi daklo tannem prostut korunk osol'lo. Sogllea bharotant hi prokria cholomvcho irado osa mholl'llem kendr ghor montrin edollochch vakhmul dilam
hozaramni devoti mongllur diesejichea
33 Veez Konkani
varxik eukoristik purxamvant vantto
gheunko zoner 5 ver milar igorjent hazor 34 Veez Konkani
35 Veez Konkani
36 Veez Konkani
zalim. Ho purxamv milar thaun xantiponnan ruzai kathedralak gelo. Purxamva poilem mongllurcho bisp dda| pittor paul solddanhan milar igorjent povitr bolidan bhettoilem nivrit bisp dda| eloisiyos ddi’soza borabor. Uprant bispan purxamv kathedral ruzai igorjek vhelo thoimsor tannem bharich orthabhorit ritin eukoristik purxamva vixeant bhoktikank vivor dilo. 37 Veez Konkani
Povitr bolidana uprant bispan "2020
jivitachem voros" logo ugtailo, tannem yuvozonnanchea vorsachi akher keli ani diesejicho odhyokx lion loidd solddanhan mottvean gelea vorsacheo chottuvottiko vivorileo "yuvozonnanchem voros 2019" zaun. Fa| je. Bi. Krasta ruzai kathedralacho
vigar, sobhar firgozanche yazok, dharmik bhoinni, bhavo tosem hozarom bhokt hea kareak hazor asle. --------------------------------------------
Don xalank sant agnes videarthi bhett
aplea ettisi karyokromacho vantto zaun bendur sant agnes kalejichea tisrea bibie videarthimni don xalank bhett dili tosench hosobett'ttu somazachi bhett keli dosembor 14 ver. Videarthimni
kon'noddo jil'lo ponchait proimori xal, hosobett'ttu. Tannim thoimsor
dokxinno kon'noddo jil'lo ponchait hoiyor proimori xal, kulai ani dokxinno
videarthink ulomvchem inglix, bholaiki
38 Veez Konkani
ddi’soza ani sobina ddi’soza videarthim
borabor aslim. ---------------------------------------------
Sant agnes videarthi dorea todd nitoll kortat
tisrea biessichim 38 videarthinnim
sibondi omita, vivid ddi’soza ani suxmita sons boraboro hosobett'ttu somajik karyokromak gelim. Hea ani bhodroti xikoilem. Tosench sukem
karyokromacho mull ud'dhex aslo ki
ani bhizl'lea kostalla vixeanti zagriti asa
pleasttik porisorak kiteak vaitt, tea
keli. Haka sut'turantlea nagorikamni
vorvim doreantlea maslleank kitem
tankam borem maglem. Xikxokam elson 39 Veez Konkani
ovghodd ghoddtta svochchh bharot
dosembr 15 ver sant agnes kalejin aplem doxomanotsovachem soiklothon, yozona mukhantr porisor kosem nitoll douryet heavixim zagriti haddli.
mearothon ani vakothon manddun haddlem doxokachem voros survatunk.
Sokallim 10 vorar videarthi dorea toddik paulim ani tanchye modhem pongodd kele ani survatilem toddivoilem kostall zomounko. Videarthimni sukem ani bhizl'lem kostall vingodd kelem ani kostall munsipol kostall tott'tteamni ghalem. Donfaram 1 vorar hem karyokrom' akher kelem. ---------------------------------------------
Sant agnesant soiklothon, mearothon ani vakothon
Roxel ddi’silva, ving komanddor inddiyon er fors mukhel soirinn zaunasli. Lagim lagim 1100 patrdarimni hantum vantto ghetlo. Vividh prayecheamni vivingodd spordheamni vantto ghetlo. 40 Veez Konkani
Bho| dda| jesvina esi pranxupal sant
jeoti, bolmottho ani pattim kalejik.
agnes kalez, bho| moria rupa esi
Zhumbo xikxoki royol'lan dhamvchea
supiriyor sant agnes somsthe, jeanett
poilenchem karyem choloun vhelem.
ddi’soza, pornea videarthinchi odhyokxinn, bho| norin, pranxupal piyu
Bho| dda| jesvina esi, bho| dda| vonessa
kalez, bho| karmel ritta esi addolltedarn,
esi, roxel ddi’silva ani jeanett ddi’sozan
41 Veez Konkani
hea kareachi survat zaun poskatte
varoear soddle. Roxel ddi’silvan soiklothonak survat dili, bho| dda| jesvinan mearothonak survat dili ani jeanett ddi’sozan vakothonak survat dili. Hea karyokromak ttivies mottors mongllur, keem'si aspotr mongllur ani dda| asttin probhu, chikago poxok zaunasle. Prothom' sthan kironn kumarak mell'llem, nitin mohonak dusrem ani vinoi bhottak tisrem sthan soiklothonant mell'llem; ozumonak prothom', xivanondo bi.K dviti-i ani lara fransisak mearothonant (dadle) labtana soniak
somaje teuxim agnes karyokromacho
prothom', dikxak dviti-i moria lovina
bhag zaun tisrea vorsachea biessi
roddrigosak tisrem mearothon (striyo)
klasichim 36 videarthinni sant agnes
mell'llem. Aplea kuttma thaun odhik
kalejichea lekham vibhaga thaun dda|
patrdarink haddl'lea an'na krastak ek
oddeleydd, videa sorosvoti, bho| ivett
zhodd bohuman zaun dilem. Bho| dda|
pria ani relixa hanchea mukhelponnar
vonissa esi hea karyokromachi somyozokinn zaunasli. An'na krastan dhonyovad orpile ani nerissan karyem choloun vhelem. ---------------------------------------------
‘somaje teuxim Agnes’ karyokrom' 42 Veez Konkani
kottekarant aschea sttel'la maris xalak dosembor 14 ver bhett diunko gelim. Xalak videarthinnincho pongodd sokallim 10 vorar paulo. Tannim kon'noddo madhyomachea videarthink 43 Veez Konkani
tosem inglix madhyomachea choutea
ani sovea klasichea videarthink xikoilem. Eeka videarthinnin 5-6 bhurgeank
Bhor ani rag dhamvddamvn hason jie
sangata ghaln apli zannvai vanttun ghetli. Hea kareant xemboramlagim videarthimni patr ghetlo. Bharich
otregan hea videarthimni tanchem gomon khonchoilem. Agnes videarthinkyi bharich khuxi zali hea lhan bhurgeank xikounko tosench tankam melll'lea sondorbhak. Donfaram
sant agnes kalejichea tisrea bie klasichea
12:00 vorar hem karyokrom' akher
bhurgeam dosembor 16 ver
zalem.
somponmull vyokti zaun onkit es. Kumaran yeun torbheti xal choloilem.
--------------------------------------------44 Veez Konkani
Oinix ddi’kunhan svagot kelo, onkit kumaran sorvanchea kuddimni hurup bhorunk survatilem. Jiunant kosem bhor kaddn uddoun jiunant sontosan jiemvchem tem sanglem. Monxak kuddint vividh thorache bhor poddttat. Hea dekhun videarthimni ovkas ani vinchounn modhem ascho forok polleun jiunant sodam hason jieunko ulo dilo. Bholaiki ani rag hachoi tannem vivor dilo. Hea karyokromam mukhantr videarthinnink bhor ani rag koso koso kaddcho mholl'lleavixim kollit zalem. Roxika mariyoman dhonyovad orpile. ---------------------------------------------
Bengllur sant zosef kalez videarthim thaun
xemboramni videarthi sangata
zollchea vatinchem
hatim dhorun vati, prokottonn
zagoronn
mell'llem nheson kallem vostur, potram dakhounko ekvott 45 Veez Konkani
ailevar zovahorlak nehoru
Te khonchyai paddtiche sande
yunivorsittint aresses gunddamni
zamv, az te sorv ekvottleat ani
kel'lea hol'leak virodh dakhoun.
magtat suttka hea gundda
Sobhar aresses bhokt
razkaronnim thaun.
yunivorsittik rigon videarthink add'ddadidd'ddi marn boddoun kuddint bhirant ubzounko
Hea vellar videarthimni dex bhoktichim gitam gailim. Osolench muxkor sobhar
sokl'le.
suvateamni chol'lem bengllurant.
Zoner 7 ver, xemboramni
Oioiem', inddiyon insttittyutt of
videarthi sant zosefs kalejint
sains ani neaxonol la xal inddia
zomon tanche borabor
yuni9vorsittichem, iteadi.
xemboramni bharotantlea her yunivorsittinche videarthi mellon
--------------------------------------
novea dil'lint zoner 5 ver kel'lea
Bho| oirin minezos novi
hol'lea virodh tannim ekvott
provinxiyol supiriyor
dakhoilo. Tea poilem sant zosefs videarthi sangata mellon vichar goxtti mukhantr uloun thondd boschi somskriti ami bondh korunk zai mhonn ulo dilo. Zovahorlal nehoru videarthi
eksure nant, tanchye borabor okhea bharotacho lok asa mhollem. Videarthincho somudai ek bondh korunk osadhy zal'lo pongodd, ani tem ami sorvank dakhoun dilam. 46 Veez Konkani
sisttors of chearitti novi supiriyor zaun
98.97% ailam sogllea pattlea chear
sisttors ofoಟ chearitti mongllur
vorsamni. Em'essi korsant kalejik 100%
provinsak vinchun ailea. Hea
folitanx lablam. Dda| ddevina i.
sondorbhim viz tika sorv yox axeta ani
Roddrigos, soho pranxupalani sorv
borem magta!
videarthink ul'lasun borem maglam.
---------------------------------------------
---------------------------------------------
Fa| mul'lor aspotrechim
Xanti-
norsing videarthi prothom'
bhavobandouponnak
xrennir
ontor dhormanchi sobha
ailevar soptembor 2019 isvent zal'lea rajivo gandhi yunivorsitti of helt sainsos porikxenchem folitanx zahir kelam ani fa| mul'lor kalez of norsing videarthimnni tanchi xikpa xathi ani thoinchea xikxokamni videarthink torbheti dimvchi xathi bharotadyont porzoll'llea. Videarthim poiki 66 zonnam xrextt dorjech pas zatana 315 zonnam prothom' xrennir pas zaleant. Bho| zosinta ddi’soza, pranxupal fa| mul'lor kalez of norsing, bharich sontuxtthi zalea kitea tanchem folitanx 47 Veez Konkani
al inddia kotholik yuniyon hachea xotokotsova ugddasak ailevar jeppu sant
’mhozo dhorm' ani mhojem
zosef seminori, jeppuchea si.Em'. Holant
bhavobandouponn’ vixoyar ek sobha
48 Veez Konkani
mohom'mod bod'dur, kheat lekhok
mhonnalo, "hor dhorm' xikoitat xanti ani mog. Punn amim khoroea dhormacho hetu somzonk proitn korinamv. Amim fokot zhogoddttamv dhormachea namvan ani to pallchea suvateank lagon. Heach khatir ami her amche dusman mhonn lekhtamv. Heavorvim amim devak ovman kortamv tosench amchea
dhormak. Bodlaunn yeunko zai amchye thaun. Xikxitamni hea vixeant herank zannvai diunko zai dhorma vixeant ani ekotva vixeant. Aplea odhyokxi-i bhaxonnant bisp mhonnalo, "devo zaunasa ek ani tannem rochlem monxakullak okhea somsarar. Punn ami monxeamni rochlem sobhar devank ani survatilem ekameka zhogddonk. Hor dhormachem povitr
apoili. Mongllurcho bisp dda| pittor paul solddanhan hea sobhechem
pustok xikoita xanti ani mog. Manouta
odhyokxsthan ghetl'lem.
zaunasa ek khoro dhorm' hor eklean pallunk zai eka monan."
Sobhikank ud'dhexonu vixvo hindu porixotecho em'. Bi. Purannik mhonnalo,
brohmokumari vixvexvori, munirazo
"hindu dhorm' sodanch
renzalla zoinancho yazok ani fa| zosef
bhavobandouponn xikoita ani soirann.
marttis vedir asle.
Tem ukoln dhorta somskriti ani bhavobandouponn, tem her
Fa| klifordd fernanddisan karyem
dhormancher dvex dakhoina. Tem
choloun vhelem, leansi ddi’kunha,
xikoita ekotv ani sorvank nit."
odhyokx al inddia kotholik yuniyon 49 Veez Konkani
hannem sorvank svagot kelem ano rolfi
ddi’kostan dhonyovad orpile. ---------------------------------------------
Moskotcho sultan of oman (79) devadhin
ol-soid haka sonvara zoner 11 ver nemok kelo. 1970 isvent sultanan brittixanchea sohokaran tachea bapaik gadye voilo kitench rogat vhalloinastam kaddlo. Hea uprant tannem 50 vorsambhor raz choloilem. To sorvank lokamo
gall zaunaslo ani tannem pattar yetoch telachea poixeamni omanachi obhivrid'dhi keli. To tacho bapoi raikumvor mozhun alomancho sultan khobus soid al soid,
moxanik ekloch put. Tanne gadyer
orob somsarant otyodhik (50) vorsam
yetoch iran ani israyelalagim boro
rajvott choloyil'lo sonvara zoner 4 ver
sombondh dourlo ani tannem oman
devadhin zalo. Hi khobar divan of
sompurnn bodlilem abhivrid'dhi
roil koddtin zahir keli.
korun. Xikxonnak choddit mohotv diun tannem panch vorsamin 214
Ordhem xotok poreant tannem
xalam ani 1982 isvent poili
omanant tachi rajvottkai choloyil'li.
yunivorsitti khobus sthapon keli.
Tachea mornna uprant tachem sthan
Dexant tannem dhormarth adhunik
samskritik montri hoithom' bin torikh
soulotayechem bholaike vatauronn
50 Veez Konkani
asa kelem ani 1975 isvent 150 dakhter
B. 2 ttebl spun aleacho pestt
asl'le te prostut 3,500 choddoile.
2 ttebl spun losunne pestt 2 ttebl spun soya sos
Omanacho sultan zaunasa ontim'
4 vhodd piav
nirdhar korcho vyokti, tachyelagim
1 ttebl spun bafat pitto
asa prodhan montrichem sthan,
4-5 torneo mirsango
armdd forsancho suprim komanddor,
il'li konnpir bhaji
rokxonn montri, arthik montri ani videxi vyouhar
korchi rit:
--------------------------------------------
A-ntleo vostu ghaln mas rand. Anyeka 1 kilo kombi
aidanant il'lea tupant aleacho ani
losunne pestt tambso zatasor bhaz. zai poddcheo vostu:
Uprant soya sos ghaln porot bhajije. Atam ukoddlelem mas, bafat pitto ghaln
A. 4 piav, poddi korn xindcho
piav xindun ghaln chall, torneo mirsango
chimttibhor mitt
urutt katorn konnpir bhaji ximpddamvn
2 ttebl spun soya sos
challn bhum-i dour. --------------------------------------------51 Veez Konkani
52 Veez Konkani
53 Veez Konkani
54 Veez Konkani
55 Veez Konkani
56 Veez Konkani
57 Veez Konkani
58 Veez Konkani
59 Veez Konkani
60 Veez Konkani
61 Veez Konkani
62 Veez Konkani
63 Veez Konkani
64 Veez Konkani
65 Veez Konkani
66 Veez Konkani
67 Veez Konkani
68 Veez Konkani
69 Veez Konkani
70 Veez Konkani
71 Veez Konkani
72 Veez Konkani