Veez Konkani Global Illustrated Konkani Weekly e-Magazine in 4 Scripts - Roman Script.

Page 1

Illustrated Weekly Illustrated Weekly

Volume:3

No: 19

Volume:3

April 16, 2020

Kareall ani Kriall Zoddem Jessi ani Viviyon Pirera 1 Veez Konkani


Viz Vachpeank Paskham Xubhaxoi! 2 Veez Konkani


Kareall ani Kriall Zoddem Jessi ani Viviyon Pirera

Mongllur kotholik kendhr - moskotant ruvi sant pedru anim paulu igorojechea bondera khal aschem ek matr bollvont anim lamb kall ballvon ayil'lem monglluri mullachea konknni kotholikanchem songhotton. Monglluri somudayan kottinn mhinoten rochleli anim somsarbhor lokachea hogllikek patr zal'li ott'ttavis vorosanchi mojbhut choritra tea songhottonak asa. Pattlea zaitea vorosam thaun moskotant vaur koron asl'lea zaitea konknni vauraddeamni, monglluri mullachea konknni moginim, nattokist, sahiti anim songitgar hannim hea somsthea khatir

dis-rat mhinot kaddn zoitachea xikhorak pauylam. Osolea mohan anim poronea songhottonachem mukhelponn gheun tachem odhyokx ya odhyokxinn zamvchem sadaron sulobh zovabdarechem kam' bhilkul nom-i. Hea chalti vorosant att'ttavisavem voros tea songhottonan achoronn korotana ek bollvont mukeli taka zai asl'lo / asl'li. Tea vellim somudayachea mukheleamni ek chotur anim somzonnechea striek kendhrachem mukhelponnachem thorum hatim dhorunk apounnem dilem. Kendhrachea atmik direktoran

3 Veez Konkani


haskuroea tonddan ticher axirovadancho ximvor maklo. Malghoddeamni besamvam votlim. Moskotantlea konknni lokan tika mogan svagot kelo tor tichea ixttam montranim tika dhoiran mukar vochonk preronn dilem. Tichea ghorocheamni mogacho sangat

bhasailo. Tichea potin opunn tichea sangatantchch asam mhonn utor dilem. Anim osem tinnem odhyokxponnacho kurovo oplea tokler soboilo. Mongllur kotholik kendhra tosolea un'notechea songhottonachem poilea pauttim don vorosanchea audek odhyokxinn zal'li

4 Veez Konkani


xateunt tory sadhi stri zaunasa jessinta viviyon pirera. Moskotant matr nom-i gavant soit tichea vollkicheamni tika mogan vollkenchem jessi pirera mhonn. “ mongllur kotholik kendhr moskot tosolea mohan songhottonachem

mukelponn gheunko mhaka apounnem melltana mhojem kalliz dodd'doddl'l

5 Veez Konkani


em.� mhonnta jessi pirera, sadarn eka vorosa poilem odhyokxinn zamvchem apounnem mongllur kotholik kendhrachea kendhri-i somiti thaun melltana opnnathoim bhogl'lem bhogap chintun. “ punn, mhojea mogacheamni,

mhojea kuttman anim protyek zaun mhojea potin dil'lea dhoiran anim preronnan hamv mukar vochonk soklim anim yedea vhodd songhottonachem mukelponn ghetlem. Devo mhaka rakon asa anim mhojea mogachim mhaka

6 Veez Konkani


samballun asat. Horoyek borenchch zatelem mhonn hamv patyetam...�

moskotant aschea zaitea tichea mogacheamni tika monglluri somudayacho “voddacho ruk’ mhonn manan anim mogan ulo korochem. 7 Veez Konkani


Ailevar monglluri mullachea konknni 8 Veez Konkani


somudayan moskotant konknni karoeak hat ghalo tor arthik mott'ttar opnnak as

l'lea vollken sudarosunk ticho bollvont hat asachch anim tea khatir konknni lokan tika tosem apomvchem. Mongllur kotholik kendhracho hea vorosacho karoyokari somiticho bollvont

9 Veez Konkani


sando, konknni bhaxecho urobhest vauraddi anim somaz seuk provinn sera, nidd'ddoddin mhaka kolloyil'lea prokar ’ jessi mholl'llea namvacho orth zaunasa monxak favo zal'lem devachem inam' 10 Veez Konkani


anim jessinta mholl'llea namvacho orth – bharichch sobhit choli. Amkam, mongllur kotholik kendhrachea karoyokari somitichea sandeank, jessi baye sangata somudaya khatir vaur

kel'leank bhoglam ki ti hea somsarak, protyek zaun moskotantlea monglluri somudayak devan dil'lem ek vixes inam' mhonn anim tosem tika polloilear tichi sobhai vixes ritichi zaun sorovank monaposondechi zaun asa tem khorem. Ticho omruko haso fultea guloba bhaxen kednam-i sobta.’ az, mongllur kotholik kendhr aplea ott'ttavis vorosachea karoyoullent jessichea mukelponnant novea dixer, novea chintpant, novea urobhen mukar cholon asa. Tea khatir, poilean poilem jessi pirera anim tichea urbheunt karoyokari somitik xabhaski diunko favo.

11 Veez Konkani


Baki aschea onyeka vorosachea audent tika anim tichea pongddak yoxosvi magchi. Jessi pirera – khasgi jinn bidream lagsar aschea pachvea sroxtten oplea vixes mhinoten vixixtt sobhayen vinnlelo bhumim voikuntt tosolo monakorxok gamvchch paladdka. Paladdkachea sobhit gavak ek pauttim bhett dilear thoim thaun pattim yeunko konnaiki mon yemvchem na. Tosolea grest sroxtte modhem aschea sant ignexiyos loyola firogojentle devot anim dhoroti mayechea mogachem zoddem devadhin bonifas anim eliza ddi’ kosta hanchem. Tanka devan favo kel'lea dharall anim mogall besamvam poiki bhurogeanchem dennem-i vorotem. Tanchea bara zonnam bhurogeam poiki ikravem bhurogem zaun jessicho zolm' zal'lo. Lhan thaun0chch bharichch churuk anim huxar svobhavachi jessi. Paladdkant zaiteank mogachi zaun vaddli. Ghorant dorobost bhurogim asl'lim tory jessik sorovamni konddattean polloyil'lem. Jessichem prathomik iskalachem xikap sant ignexiyos loyola prathomik iskalant zal'lem tor uprant haiskulachem xikap mountt rozori haiskulant zal'lem. Mongllurocho namvadd'dik xikpa somstho sant agnes kolejint tinnem tichem sonodechem xikap kabar kel'lem.

Lhan prayer thaun jessik khell mhollear jivachi ghantt. Khell tichea rogtant misllon gela mhollear kaim chuk zamvchi na. Tichea iskolachea disanim anim kolejichea xikpa vellim ti thro bal, bal-beaddmintton, kho-kho, xottol beaddmintton anim bes bal pondeattanim patr gheun aili anim zaitim inamam tinnem zoddleant. Sant agnes kolejint tichem xikap korotastana kolejik protinidhitv korun ontor kolejinchea pondeattanim patr gheun, jil'lea hontar anim yunivorositti hontar kolejik zaite pondeatt jikonk ticho patr vixes zaunasl'lo. 1982 thaun 1985 poroeant tin vorosamni kolejichea throbal pongddachi mukeli ti zal'li anim otyut'tom' khellgaddi mholl'lli proxosti tika labl'li. Kolejichem xikap kabar zalea uprant tichea thoim asl'li khella – pondeattachi obhiruch bilkul unni zali na. Tinnem tichea firogojent khellapondeattam ni patr ghemvchem mukarosun velem. Kotholik yuvo songhottona dvarim ontor –firogoz pondeattamni tinnem patr ghetlo anim jil'lea hontar inamam zoddunk ti karonn zali. Sant agnes kolejint bi. E. Sonodechem xikap aker zal'lenchch tika zoner 1986 ’0t koronattoko beankachea koddialboil mukhel doftorant kameleanchea sompo

12 Veez Konkani


nmul vibhagant (Human Resources Department ) kam' mell'llem anim thoimsor sat vorosam tinnem kam' kelem. Koronattoko beankant kam' koron astana beankant zal'lea xottol beaddmintton sporodeamni ekoddem, doddem anim mixrit doddem hea vibhagamni zaitim inamam tika mell'llim. Moskotak yeun thoimsor vosti korunk suru kelea upranty jessin opnnak khella thoim asl'li voddnni unni keli na. Khella moidanar opnna thoim asl'lem khelladennem ugtean prodoroxon korunk tinnem mhinot kaddli. 1987 vorosant jessi bizoichea sant saver firogojechea eka toronea, puddpuddit anim khellant provinn aschea khellgaddeak, viviyonak, bettli. Hichch bhett mogant bodal'li. Viviyon 1981 thaun 1991 poroeant mhonnje 1992 vorosant oplea vrot'tek lagon moskotchea gavak yeta poroeant Rally Racer Champion zaunasl'lo. Jessichem kazar so vorosanchea lamb kallacho mog kel'lea viviyona lagim 1993 vorosant disembor mohineachea tis tariker zalem. Kazar zalea uprant zoner 1994 vorosant jessi moskotak aili anim viviyona sovem kuttma jivit arombh kelem. Tanka devan favo kel'lim dogam bharichch huxar anim bhangrallim ballam – venixia anim vihan.

Jessi vrot'tipor zaun Areej Vegetable Oils & Derivatives SAOC hea somstheant somyozon anim yozon vibhagachem sohaik menezor (Coordinating & Planning Asst. Manager ) zaun pattlea ponchvis vorosam thaun vaur korun asa. Jessi pirera – omanantlea khella moidarar jessi omanak ailea uprant tichea thoim asol'li khellachi urbha anim voddnni bilkul unnim zali na. Jednam tichem poilem ball, venixia so mohineachem ball astana tinnem ontor firogoz pondeattant patr ghetlo. Omanantlea monglluri mullachea konknni tosem tullu mullachea loka modhem khella moidanar bharichch namv vel'li manestinn ddoli goms hichea mukelponnar asl'lea ’sttrekoros’ pongddant jessin patr ghetl'lo. Sttrekoros pongddan omanant kuddlo prendds pondeatt, neaxonol dde kop, krismos kop, divali kop anim omanantlea ontor firogoz zaitea pondeattanim zaitim inamam anim proxosteo zoddleat. 2012 vorosant zal'lea kuddlo kop pondeattant “ut'tim' khellgaddi” mholl'lli proxosti tika lablea anim tosem 2017 vorosant devadhin ddokttor salian hanchea uddasant asa kel'lea thro bal pondeattant ’ut'tim' khellgaddi’ proxosti tika labl'li.

13 Veez Konkani


Atam-i jessi khella moidanar kosoloi aukas soddina anim apnnak devan dil'lea denneank sukt mapan karoyogot korota. Viviyon – bollvont khellgaddi anim mogalli kuttmadar ’izoicho kollo’ mhonn namv vel'lo viviyon ek taletvont khellgaddi mhonn namvaddla. Izoichea devadhin charols anim monti pirera hanchea att zonnam bhurogeam poiki sovo to zaunasa. Jivan puddpuddit anim lamb dig ascho viviyon karanchea daovnnecho mog kel'lo chotur khellgaddi. Zaitea stholli-i anim raxttri-i mott'ttar protinidhitv kel'lo poilem anim dusrem inam' apnnayil'lo chotur toronatto. Viviachea khella moidonachea zoitachi pott'tti osi asa : Rough Ride Rally – 1987 – poilem sthan koraulli monsun roeali 1989 – poilem sthan ddenzor hontt roeali 1989 – oti vegacho choloupi – poddubidri zuniyor chembor hannim manddun haddl'lo pondeatt. Ddenzor hontt roeali 1989 – dusrem sthan – poddubidri zuniyor chembor hannim manddun haddl'lem pondeatt sout inddia roeali – don chokranchea (mottor saikol ) vahonanchea vibagant dusrem sthan anim char chokranchea

(karanchea ) vahonachea vibhagant choutem sthan pivies 1000 neaxonol mottor roeali 1990 – dusrem sthan koraulli monsun roeali 1991 – poilem sthan oplo nouro viviyona vixim jessi osem sangta – “ viviyon, mhozo poti, mhojea jivitant ayil'lo sorgim thaun mhaka mell l'lem vortem bhag anim vixes besamv. Mhaka to ek ut'tim' ixtt anim jinnye sangati, mogalli put tachea vhoddilank anim sorovancheaki vorotean moipasi bapoi amchea dogam bhurogeank.” jessi mukharosun osem uloita – “ hamve anim viviyonan ekameka thoim monxaponnachi niz ixttagot sodun kaddl'li. Tea vorvim sobhit kazari jivit rochunk amkam sadhy zalem. Hea mogan ek bollvont kuttamb amim rochlem. Teachch vorvim amchea bhomvarim, amchea kuttma bhomvarim ek sobhit anim mogalli somsar amim asa korunk sokleamv. Tea somsarant her kitem-i nom-i tory dharall mapan mog, moipas, bhorovaso, sakrifis, teag, somoroponn anim nixtta asl'li anim tem sorov ozun asa.” khonddit zaun jessi anim viviyon atanchea kallar zaiteam kazari zoddeank ek adorox zoddem zaunasa anim tanchea thaun zaiteamni zaitem xikonk asa.

14 Veez Konkani


Viviyon - jessichim bhurgim – venixia anim vihan sorvespora bapachem vixes dennem mholl'lleabori viviyon anim jessik dogam bhangrallim bhurgim favo zaleant anim tanchem namv zaunasa – malghoddem venixia anim dusro – vihan. Venixian moskotantlea birla insittyutt af tteknoloji hantu sonodechem xikap zoddlam. Put vihan atam kenoddantlea Ryerson University 0t tachem unchlem xikap zoddun asa. Bovo lhan prayer thaun0chch dogam-i bhurgeamnim aplea ovoi bapaichea mettamni cholchem preton kelam anim khella moidanar zaitea ritin zoit apnnailam. Baskett bal khellant tanchea dogam-i bhurogeamni bharichch provinnota zoddlea anim omanantlea ontor iskalanchea baskett bal pondeattanim patr ghetla. Vihan raxttri-i mott'ttachea baskett bal pongddant vinchun ayil'lo. Ddel'lint zal'lea raxttri-i mott'ttachea baskett bal pondeattant patr tannem ghetla. Tosenchch 2015 thaun 2018 poreant golf kolejin asa kel'lea champiyon xipant zaiteo proxosteo anim inamam taka mell'lleant. Jessi pirerak jinnient preronn anim somajik kamamni sokot jessik oplo vell kuttma sangata khorosucheant bharichch khux bhogta.

Oplea jivitant itlem sorov zoddlam tor taka karonn apli auy mhonn ti obhimanan ucharota. Kazara uprant jem kitem-i somajent kelam tor tacho pattimbo zaunasa apnnacho poti, viviyon mhonn ti sangta. Oplim bhurogim horoyeka vatten apnnak sangat dil'lea vorovim itlim mukar pavonk opunn soklim mhonn ti sangta. Jessi pirera – mongllur kotholik kendhrant mukelponn anim seva jessi pirerak monglluri mullachea konknni uloupi loka thoim zaito moipas. Somudayachea kosolyai kamamni anim karoeanim meter zamvchem mhollear vixes urobha. Protyek zaun arthik ya duddva zomomvchi goroz asa mhonntana somudayachea thoddea promukh mukeleam poiki jessi pirericho uddas poilem yeta tem khorem. Mongllur kotholik kendhrak anim moskotantlea konknni somudaik tinnem dil'lea sevecho mottvo vivor oso asa: • mongllur kotholik kendhrachea karoyokari somitint 2012 vorosant jeral karoyodorxi. • 2016 vorosant mongllur kotholik kendhrant khell anim duddva somitichi upadhyokxinn.

15 Veez Konkani


• teachch vorosa kendhrachea rupeotsou achoronn somitichi sando. • 2017 thaun 2019 vorosa poroeant don vorosanchea audek omanantlea ruvi sant pedru anim pauluchea firgojechea firgoz monddollent ti monglluri somudayacho protinidhi. • 2017-2019 anim 2019- 2021 audent bharoti-i somajik somstho – oman hachea monglluri konkonni vibhagachea karoyokari somiticho sando. • 2019 vorosachea okttobor mohineant zal'lea ’mhozo tallo gaitolo’ hea mohan karoeachea golf aurot'tek omanant manddun haddunk toirai kel'lea somitint promuk patr. Jessi pirera 2019-2021 - mongllur kotholik kendhrachi odhyokxinn – ttim' 28 mongllur kotholik kendhr – moskot oplim sot'tavis vorosam koxttam onvarank pudd koron bharichch opurobhayen anim sugomayen aker korun att'ttavisavea umbrar asl'lo vell to. Tea vellar, to somstho mukar voronk ek bollvont anim somzonnecho mukheli somudayak zai asl'lo. Mongllur kotholik kendhrachea mukeleak vinchchi zovabdari aschea kendhri-i somitichea

manayank tea vellim poilem dixttik poddl'li manestinn zaunasa jessi pirera. Mongllur kotholik kendhrant tachea poilem seva dil'lea jessik tea somstheachem mukelponn ghemvchem titlem sulobh nom-i mhonn kollit asl'lem. Devachea kakullticher bhorovoson, mitranchea anim boroea monachea somudayachea lokachea protsahak patyeun anim chodd tichea potichea sangatak bhorovoson tinnem mukar mett kaddlem anim odhyokxinn zali. Odhyokxinn zal'lichch ek bori, somzonnechi anim xateunt karoyokari somiti tinnem rochli. Anim tea karoyokari somitiche sande ose asat : upadhyokxinn – duddu anim khella somiti – monika feronanddis upadhyokx – samskrotik, atmik anim somajik seva somiti - vinod tterens ddi soza jeral karoyodhoroxinn – silvia ddais gourou khozandar – ttresi vikttoria minezos lek topasnnar – xaron allva khella karoyodhoroxinn – rexma ddi kosta samskrotik karoyodhoroxi - provinn ddonaldd sera atmik karoyodhoroxi - vikas maroxol feronanddis

16 Veez Konkani


somajik seva karoyodhoroxinn - meritta pintto odlea vorosa voreg eka vorosachea audek cholon asl'lem kendhrachem chalti voros hea vorosa thaun don vorosanchea ovdek korizoi mhonn vinounni igorojechea vhoddilam thaun aili anim ti vinounni jessichea mukar prostut zatana tinnem ’na’ mhollem na. Tichea karoyokari somiti lagim somalochon koron, tanka somzoun, arothik mott'ttar koxttanche dis asl'le tor y don vorosachim audi tinnem svikar keli. Hea vellim jessichim mongllur kotholik kendhravixim bhognnam osim utramyleant – • omanchea khaddi gavant mongllur kotholik kendhr amchea monglluri mullachea konknni uloupi lokachem anim somudayachem zoitachem sonket zaunasa. • mongllur kotholik kendhr lamb kalla thaun zoitachea mettamni cholon ayil'lem ek bollvont somajik hater onim xateunt bonder. Omanant jieun aschea onivasi monglluri mullachea loka khatir, tanchea boroeaponna khatir anim ekvottit bhavo-bandvoponnachea jivita khatir vaur koron asa. Tea khatir khell, monoronzon, atmik, somajik anim

somudayachim zaitim karoyim pattlea vorosamni khollmit nastana manddun haddta. • onivasi lokanchea som'milonan mongllur kotholik kendhra tosolea songhottonan att'ttavis vorosam zoitan aker korochem khonddit zaun ek mohon'notachi gozal anim eka somudayachem svopann jeari zal'lea tosem zaunasa. • kendhrachea choritrent poilea pauttim, eka odhyokx anim somitek don vorosanchea audek mukelponn ghemvcho aukas mellcho zaunasa. Hachea odlea vorosamni zal'lea borichch, hea don vorosamnim-i amchea konkonn koraullechi somprodai, amchi konknni bhas anim amchea malghoddeanchem somskrotechem daiz hea omanchea gavant amchea lokamukhar anim amchea bhurogeam somor prodoroxon korochem hor preton amchea thaun zatelem. • mongllur kotholik kendhrachea zoitak karonn zal'le zaite asat anim tantu jessin ul'lek korocho zaunasa – pattlea sorov atmik direktorancho, kendhriy somitichea sandeancho, maji odhyokx anim odhyokxinnincho anim tosem sorov karoeakari somitichea sandeancho. • hea vorosant atancho otmik direktror manadhik bap moriann

17 Veez Konkani


miranda hannim dil'lea sorov ritichea sohokarak jessi rinni mhonnta.. • urul'lea ovdent mongllur kotholik kendhra khatir zaitim karoyim amchea somudaya khatir manddun haddchem khorokor preton jessichea pongddathaun zatelem. • monglluri somudayachea ekvottit udorogote khatir jessicho pongodd vaur korotolo. Gala povitr otmeachea igorojent ek bollvont anim humedvont konknni mukheli, monoposondayecho karoyonirovahok anim loka mogall nott provinn sera hea pauttim mongllur kotholik kendhrant samskrotik karoyodhoroxicho hud'do gheun monglluri somudayakhatir zaitem novemsamv koron asa. Nidd'ddoddi firgojent zolmal'lo provinn, nidd'ddoddi firogojechea oi.Si.Voi.Em'. Hacho odhyokx tosem varaddeavar her zaite vividh hontache hud'de gheun vaur tannem kela. Moskotant pattlea bara vorosam thaun omanantli namvadd'dik ’al onsari’ kompnnent lek samballnnar ( Accountant ) zaun kam' koron asa. Haskuroea vodonachi zaiteank khuxen kumok korochi fridda tachi mogachi potinn anim devan tanka favo kel'lem sobhit ball ddian.

Klerens pintto koikombo hangasor mongllur kotholik kendhrachi odhyokxinn manestinn jessi pirera vixim provinn sera osem mhonnta : "jessi" namvacho orth " God's Gracious Gift ". Prostut vorsachea chea kareakari somitecho hamv yi ek sando zaun tika lagxilean vollkoncho aukas mhaka labh l'lean hamv az dhoiran sangtam khonddit zaun moskotchea mongllur somudayek ti God's Gracious Gift . Jessi bai sobar taletancho punzo. Ek bori khellgaddi, bori uloupi, apurbayechi songhottoki tacheaki choddtik mapan ek dhoiradhik mukheli. Khaddi gamvant arthik sthiti bhigddal'lea hea sondhorbar mongllur kotholik kendr moskot tosolea ek vhodda somsthachem sunkann aplea hatim ghemvchem dhoir ghetlelench tichea mukhelpannak saks. Hatim ghetlelem kam' kosoleoi oddkolli yetit tori tem fudd korn tem pontak

18 Veez Konkani


paumvchi xeati tika asa tem tinnem ruzu korun dakoilam. Somudayechea sorvam thoim kosolochch thor korinasta sorvank soman aukas labhaje mhonnchem dhorann tichem. Somudayechea sandeam'modem ekvott ghott korchea vixeant chch sodam atthovo.

zaun ek preronn.

Aplea kamant kitliy vyost asleari tichelagim kumok magon ayil'leank adhar dimvchant kedallai ek mett mukar aschi ti , apnnem vaddon ayil'lea somajek kitem punniy pattim dizoi mhonnchea mhoje tosoleank khonddit

Provinn sera

ghorchea zonelak vonnkon bos l'lea maka modhur suknneanchim gayanam eka ovyokt anondant dholoilaglim. Oprub asolim gitam aikonk mell l'lim

tichi somudai anim samajik seva axichch mundarondi anim zaitank techem thaun boremponn lambomvdi mhonn axetam.-------------------------------------------------------------------------

asat tori hea pattlea thoddeadisamni ghorachch uraje zal'lo sondorbh hem bhag apnnaunko upkarlem. Panch zatichim suknnim ghora mukhlea fulam valichea mogar podd l'lim. Hi val sobhit tambddea fulamni gimant yi suknneanchi bhuk thamboita. Pattlea sobhar vorsam thaun hem drixy omkam omvoddlam tori hea moneponnachea ekant ghoddiamnim ubchea suknneancho songit patth ubgonn nivarunk chodd upkarak poddlo oxem bhogta.

19 Veez Konkani


Ongnnak lagon sorkeun vaddlelea ramofolachea khandiamni sobhit fulam val bhirantivinne choron gelea. Mullak sodham sakallim udok poddta dekun fulank borgal na. Tea suknneanchea oxen az kal matsem chodd chch udok poddtaxem bhogta karann valichea mulla thaun novem kombre futtonk lagleat. Zhun zal'lea valichi tokli bhovo voir choddlea toxem , suknnim sogllim voir ch ubon eun fula momv chimvonk lagleant. Punn zonela oddosant boslelea maka tanchea gainanchi ruch chakonk khonchichch oddkoll nasli. Tanchea gainant nomuneavar talle aikonk poddtale. Dogam suknnim matr ostana moga ule oxem somzon ghetlem tor vhodd pongodd ras poddtana tanchi bob vingodd ritichi astali. Zoddi suknnea borabor lan pilam soit momv chimvchem proitn kortalim. Vividh zatichim suknnim pongodd zaun fula momv chaktalim tori monxeambori tanche modhem zhogddem zal'lem na. Eka zatichea suknnean chak l'lea ghosant anyek zatichem suknnem eun momv chaktalem tori thoimsor golatto nat l'lo. Eka sakallim tanchi ubnni , dhamvnni arombh zalear donparanchea votak y suxeg ghenatlim. Hancho amkam mog az kalcho noi. Valir ken'nam fulam zaunko arombhlim ten'nam thaun tanchem ennem amkam

khub amvoddtalem. Tankai ho porisor vollkecho dekun kayam' tim hea valicho sangat vaddoun ayil'lim. Dhogin ukoddchea hea porisorant udkak laginch ek lhan jirient thonddai melltali oni thoimsor vividh jivi apli tan nivarunk zatalem. Punn havem lhan ek aidanant sakallinch nitoll udok suknneam khatir chch bhorn dourchem sodhanchem zal'lem. Ghora bhitor thaun'nch tannim eun udok piemvchi prokria ami dekhchi as l'li karann omi konn y bhair dixttik poddlear suknnim bhiamn dhamvtalim. Hem addaunko ami ghora bhitor chch urchem poddtalem. Dhog toddvonk zainastam him lan suknnim toull toull kundea voir dourlelea aidana bhomvtim veddo ghaltalim. Tantu ek lan girbuji aidana bhitor rigon ang sogllem bhizoun gheun ubon vetali. Dusre disa sakallim porot nitoll udok dourchem kam' sodhanchem zal'lem. Poir disa ujvaddam bhair mounota raz kortali. Ekek pauttim him sokkodd suknnim khoingi pois ubon vetalim zal'lean kaim avaz chch osanat l'lo. Oxem tea eka disa khoim thaun gi ek

20 Veez Konkani


divodd tea fulam valir chodd l'lo. Tanne choddon emvchem dekh l'lea suknneamni bohuxH zago khali kel'lean thoimsor moun os l'lem oxem maka magir gomlem. Divodd sadharnn voir pautano , khonchea ponta thaun gi eka suknnean bollan zhompoi marn taka sokoil zhoddoyil'lo. Divodd podd l'lem

drixy havem zonelantlean dek l'lean maka tea suknnean vellar ghet l'lea nirdharavixim uprant somzalem. Itlea lan suknneachea bonchichea mara mukhar zoit jivacho divodd soit solvon dhamv l'lo. Porot to tea valik choddchona konn'nna. Dis bhor vaurak lagon ghora bhair ch aschea amkam osolim ghodditam oprub zaleant. Tambddim , hollduvim, nillxea rongachea suknneank ami ballponnar kitlexim dekh l'lim osat. Pachvea kirancho pongodd chch randvoyechea gadeamni ollsando , torni mirsang papsun ghaltalo dekun chuddetecho kir korn eka boddyek umkallaun dourcho as l'lo. Taka polleun poilem bhieleari uprant

kir toxench dhostale. Omkam bhurgeank roje disamni randvoyek kir enatle bori rakon ramvchi ddyutti astali. Punn ami bhurgim khellant vyosth astana hea kiramni vollu eun ollsando khaun soddchoas l'lo uprant amkam mamyche mar poddtale. Punn az axeleari he kir dolleam dixttik nanch zaleat. Kall konnaki rak l'lo na. Sureo udela buddla , dis ubleat vorsam sompleant. Ruk zhaddam vaddaull dekhtat , prithvi aplo vaur korn'nch asa. Hea modhem monis matr apleach svarthant zhoron asa. Obhivrid'dhecha niban tanne kel'li vid vaulli unni noi. Matear ot l'lem payank devajechch mholl'llebori monxean aplea svarthi kortubancho foll luvonk arombh korn kall zaito zalo. Tambddea fulanchea valik soddeam ott'ttang ranamni chor l'lea valinchi namv nastam gel'li khobar amkam na. Moladhik vokta panam mayag zal'li bob amchea kanar podd l'li na. Nomuneanar suknnim sauzam odrixy zal'li gozal aichea pillgek sustal'li na. Gamv ani dex hunnsan araun khorxetat tori pachvea vonanchi rakonn korchi visor . Sorkari suvateamni , rostea boglemni , ghora angnna degamni pachvea zhoddanchi vaddaull korcheak boscho khors kaim viprit assona. Tori eka ritichi allsai gi , xelleponn vo nakari monobhavo. Prokritechea gopant vaddon tichea khaxelea thonddayecho onbhog

21 Veez Konkani


zoddunk y noxibh zai. Kallzant vhallchea moun songitak suknnea somsarant thaun vallchea modhur songitan tall bosoitana bhogchi otmik mhozha prokritint bhorson jiel'leank matr somzat. Apnnak an'nyai kel'leam virodh tinne zhuz manddchea poilem tori monxeakullan zagem zal'lem borem.

karkoll taluk kem'monn'nnugunddi (ramosomudro) gamvcho ronaldd ddimel'lo (60) gelea aitara nol'losofora uponogorachea poxchimant aschea rid'dhi vinaik molttoispexealitti aspotrent korona vosea piddek boli zalo.

- felsi lobo dereboil --------------------------------------------------------------------------

Korona voseak boli zaun ronaldd ddimel'lo moronn mumboi ’taz mumboi’ udeogi, ovibhojit dokxinn kon'noddo jil'leachea uddupi

Brihonmumboi koloba protixtthit neketranchem hottel tazmohol peales hangasor sumar 40 vorsam keaptton zaun vaur dil'lea ronalddan gelea march 24 ver 60 vorsam sompoilim. Heach epril akherik to nivrit zamvchear aslo tosem ani fokot 26 disanchi seva diunko asli. Thoddea vorsam thaun kiddni piddek to aspotrek ddoyalisak bhorti zal'lo ronaldd kiddni sombondhim chikitsek bambe aspotrent chikitsa korun axlo. Punn lakhddoun zal'lean gelea hofteant ddoyalis korunk

22 Veez Konkani


hangachea rid'dhi vinaik aspotrek gel'lo. Hea modhe taka korona vosea pidda kollit zatoch taka sompurnn vingodd dourl'lo. Punn chikitsa sufoll zainastam moronn paulo. Aitara ratim bhitor odhikarimni tachi ontim' vidhi keli mhonn khobar mell'lli. Moddel beankachi nirdexoki, karkoll ot'turantli moritta ddimel'lo (potinn) dogam bhurgeank to sanddun gela. Vhoddlo put asttreliant unchlem xikap zoddun asa. Dhaktto put ghorant sangata ason poti ronalddak kumok korumnnk aspotrent asli. Xasonachea adexa prokar un'notadhikari ani voideadhikari hankam ’kvaronttain hom'’ asa kelam. Dhaktto put ghorant ekloch asl'lean apnnaki apleach ghorant kvaronttain korixem moritta ddimel'lon monovi kelea mhonn kollit zalam. Vosai konkonni esosiexon somstheacho sando zaunaslo ronaldd ek sadho sojzonik vyoktitv ason podd'dea pattlean dan-dhorm', somaz seva korun lokamogall zal'lo. Ronalddachea mornak moddel beankacho kareadhyokx albortt ddoblyu. Ddisoza, somsthapokadhyokx zan ddisilva karkoll, nirdexo monddolli, vosai konkonni esosiexon podadhikarimni tiur sontap vyokt korun baxpanzoli somorpunn kuttmak xanti magtat. --------------------------------------------------------------------------

PITY THE NATION OF IDIOTS!!! *Fr. Cedric Prakash SJ The famed political cartoonist Manjul has a very powerful cartoon in his Mumbai Meri Jaan, series in today’s ‘Mid-Day’. There are two frames. In the first frame there is the idiot box (TV) blaring “Friends! I’m here to ask for something!” There are four respondents: one apparently the hoi-polloi (the daily wage earner, the migrant, the unemployed???) who says “ask for me life”; the second, obviously a ‘bhakt’ replies with an unthinking “sure”; the third, with his hands folded, all dressed up but with a cricket bat under his arm (a celebrity??) says “please do”; and the fourth without doubt belonging to the corporate sector saying, “why not”. Moving on to the second frame the idiot box booms “ Stop applying your brains till further orders” and pat comes the four responses “ never had it” ; “of course” ; “already did!!” and “ masterstroke”. In typical brilliance, Manjul’s cartoon says it all! It sums up the state of the nation today, in the wake of the terrible pandemic COVID19! The pandemic has already taken the lives of thousands all over the globe, with many more times that number who

23 Veez Konkani


are affected. In India, there are already four thousand three hundred positive cases and the death toll (as of today) touching 111. Medical experts expect that over the next few days the cases and the deaths, in India will be exponential. The first case in the country, of this corona virus was reported as early 30 January. There were global alarms and fears that this virus would reach pandemic proportions even as it kept galloping through nation after nation. However, the Government of India and their cronies, continued to be absorbed in its own agenda: spewing hate speeches, engineering riots, toppling Governments, organizing jamborees and the like. They showed an absolutely callous approach in responding to this terrible calamity with needed sense of urgency and professionalism. Finally, only around the middle of March, the Government ‘woke’ up: first calling for a voluntary curfew on 22 March which ended in many road shows in several parts of the country. Then, on the 24 March, with just about a four hours’ notice, the Prime Minister announced a ‘lockdown’ of the whole country of 1.3 billion people for a twenty-one-day period, which is scheduled to end on 14 April. The abrupt announcement of the ‘lockdown’ has had a severe impact on millions of the poor and marginalized sections of society and particularly on the daily-

wage earners, the migrants and the unemployed. The sudden suspension of all public transportation, particularly the trains and buses meant that large groups of them had to walk hundreds of miles to return to their native places. Many of them even died on the way. In some places they were stopped by the ‘authorities’ and remanded to detention centres and at least in one place, ‘disinfectant’ was sprayed on them. The sad and cruel fact remains that India, as of today, does not have the wherewithal to counter this pandemic. The WHO prescribed Personal Protective Equipment(PPE) , the N95 masks so essential for doctors, nurses and other caregivers are virtually non-existent; there is a criminal shortage of ventilators, sanitizers, testing centres/ kits, hospital beds, isolation wards, intensive care units and other necessary medical equipment, if this pandemic accelerates in the next few days and weeks. Strangely enough India was exporting, till a 24 March ban, some of these essentials. Government officials have still not held a Media Conference on the pandemic till today! On the ‘voluntary curfew day’ (22 March) the PM had suggested that the people end the curfew with clapping etc. Once again for 5 April he suggested that candles and diyas and flashlights are lit, whilst all other lights are switched off. Both the ‘dramas’ were obviously

24 Veez Konkani


‘populist acts’ and given the frenzy in certain areas, would have certainly earned him some ‘brownie points’ , sadly these are not the gimmicks which are expected from the leader of a nation in this time of crisis. On both days, there were huge crowds everywhere, serenading as though they were victory processions; on the first day, it was beating steel plates and drums, whistling and shouting; on the second day, besides the lights , there was a huge display of fireworks everywhere; almost a Diwali celebration. A BJP leader in Uttar Pradesh, Manju Tiwari, decided to be different. In a video that has been widely shared, the BJP leader is seen firing a shot in the air to the sound of cheering. In a place in Rajasthan, a

house caught fire because of the carelessness of others. The responses by and large could be categorized as acts of idiosyncrasy, sycophancy and

ludicrousness! Of a behavior highly irresponsible in these serious times. The irony of these acts were that whilst there was seemingly all-round adulation ( thanks to the ‘godified’ media we have in the country today) the stark reality remains that millions of our fellow country women and men have to eke out a survival; given the situation today, they really don’t know from where their next meal will come. The ‘celebrations’ (without social distancing), the loud

clapping, the fireworks were certainly not sensitive acts to the plight of a sizeable section who are suffering. One cannot deny the fact that this is the way that fascism works, this is how it spreads its devious tentacles. Fortunately, there are still a fairly large group of thinking

25 Veez Konkani


citizens in the country: who among other engagements, write, sketch, compose, sing and are also active on social media. There are several who are unable to accept the nonsense that has gripped the nation. More than twelve years ago, the wellknown American poet Lawrence Ferlinghetti wrote an incisive poem

(based on a similar work written earlier by the Lebanese poet Khalil Gibran) ‘Pity the Nation’. It is so apt for us in India today! The poem runs thus: "Pity the nation whose people are sheep

And whose shepherds mislead them Pity the nation whose leaders are liars Whose sages are silenced And whose bigots haunt the airwaves

26 Veez Konkani


Pity the nation that raises not its voice Except to praise conquerers And acclaim the bully as hero And aims to rule the world With force and by torture Pity the nation that knows No other language but its own And no other culture but its own Pity the nation whose breath is money And sleeps the sleep of the too well fed Pity the nation oh pity the people Who allow their rights to erode and their freedoms to be washed away my country, tears of thee Sweet land of liberty“

Beanddrant dhorm' bhoinni gorjeuntank khat toyar korn vantt'ttat:

Voltaire, the French philosopher puts it succinctly, “it is difficult to free fools from the chains they revere”; but Manjul’s cartoon says it all! Yes! Pity the Nation of Idiots! 6 April 2020

*(Fr Cedric Prakash SJ is a human rights and peace activist/writer. Contact: cedricprakash@gmail.com) --------------------------------------------------27 Veez Konkani


--------------------------------------------------------------------------

Konknnechea obhimanache 28 Veez Konkani


somorpit dakhter- 2020

-oivon solddanha-xett "ujvadda poilencho kallok eka piddeporim, ek vell amchye bhitorlea, somsoktecho, ani guru zaunasa to kallok pois korcho. Dekhun guru zaunasa ek gunn korcho, ani hozaramni lok tachye thaun gunn zaunko tea piddem thaun tachi mozot gheta." (xrimod bhogoud gitachea ttipponni thaun..) hea konnench chintunk nasl'lea vixom' kallar korona vosea pidda somsaradyont lokak vollvollaitana tosem lok konnench 29 Veez Konkani


bhorl'lea hor thorachea voidyoki-i vrit'tipor vyoktink, okhea somsarar ani mukhyo zaun amchea bharotiyank jim zaunasat hea zhuzachye mukhy zhuzari. Dekhun, hem lekhon zamvdi ek kanni sombondh haddun sobhar vattamni dakhter zaunasleleank.

sangonk sadhy nasl'lea vellak ’bondh korunk’ poddttana hacho prosar zaina jmvcheak, kitlem gundd tum hea vixeant sodhunk polletai titlem osamany nom-i mhonn dhridd zata; mhojem chintap vistarta hea sondhigd vella piddestanchi chakri korunk fuddem sorl'lea mongllur/keanorachea voidyoki-i pongddak. Ek pornem lekhon mhojea motik gomlem, mhaka sobhar dakhterank mellcho sondorbh melll'lo. Hem dda| asttin probhu bab, nirontor vaur korcho viz konkonni hoftealleacho sompadok, tannem mhaka ut'tezon dilem ani hamvem kosi-i gori ghaln hem lekhon amchea utsahit vachok vrindak borounko dhorlem. Mhaka hem lekhon diunko vhorto sontos bhogta lakhamni

Amim somzonk zai ki he dakhter vividh kallache ani xikpache; ozapim vividh vosea piddemni meter zal'le hea sut'turant ani te khoncheach piddenk vollog zaunko nasle: amchi choritra protyek zamvn 1898 vorsacho pleg ani uprantlem jiun - amkam haka choddit dakhlo dakhoita, zom-i amim chukon poddleamv sarvozonikanchi bori bholaiki samballyet mholl'lle ovkas. Choritrekaramni dakhoilam ki ti ek pidda matr nom-i ani mornam jim ghoddlim vixex ritin 1896 vellar (jen'nam poilo pleg marlo bambe presiddensik) ani 20vea xotokachea survatek. Je. Em'. Sttifons, munsipol injiniyor, bengllur munsipalitti 1898-1912, (bengllurak pleg marl'lo vell ho) tannem manun ghetlem "pleg kanunam... Hea piddechea prosarak vixex ritin kumok korilaglim tea dubllea ani voseapiddek vollog zal'leanchea vollvolleank.... Lokak ten'nam pleg voseapiddepras hea kanunanchich vhodd bhirant poddl'li." hangasor ek viman vochonk aslem, zankam zankam eksurponnachi bhirant lagl'li, kitem kollvolle nasle aplea

30 Veez Konkani


guptotechi kuddichi porikxeche. Zaticho nixed vo goxa, pidde virodh dag, ani jeral thoran zankam bhyem aslem addolltea pat'to korchem kam' zosem to ek opradh mholl'lleaporim. He thodde mohan sonkoxtt thoddeank udele tor, her thoddim hea voseapidde virodh zhuzon bori zal'lim. Ani atam tench zhuz amim manddunk asa hea 2020 vorsa korona voiros 2020 vo kovidd-19. Tor amim hacher zoit zoddtteleamv ani amche vonxantor zaun ayil'lem amche dakhter ekana anyeka vatten, tachem dhoir dakhoitat.

tirsun asle - prostut tannem yueint aplo vaur tachi zannvai vanttunk zom-i tachi otyont gorz asa thoimsor thoddea boroea karonnank lagon. Dda| ar. Vi. Bhottacheo dogi dhuvo dda| gita ani dda| nitta turthan aplea

Mongllura thaun udel'le sobhar hozaramni pramannik voidyoki-i dakhter ani voidyoki-i vyokti mhollear norsam, amkam kollit aschea prokar asat. Atam ami polleveam lagxilean dda| raghovendro vi. Bhott, otyont gorzank pamvcho ek dakhter, to ek kuttma dakhter ani ek vixex togoneyi zamvnaslo; to ek vixexch mhonnyet. To tachea vrit'tent ek voktam vibhagacho mukheli zaunko paulo charitrik keem'si kosturba meddikol kalejint thoddeach vorsam adim, tachye vixeant pustokam borouyet. Tachea famad ’chitra klinikant’ homponkott'tta, jem osthitvak ailem bharotak svatontr mellchea vellar pornea sitti senttorant, vividh vibhagantlea lokak tannem gunn kel'lem asa. Amcho lok mongllurant thoddea vorsam adim, tachyelagim apli gorz 31 Veez Konkani


kuttmachi samprodayik kuttma seva adhunik voktanchi ji hea somsarantch kheater asa. Hi nizaki bharich preronnachi songot kitea he vixex vyokti asat amchea konknni kuttmamni, konknni somskritechim, zankam somsar bhor sureachea kirnnamporim prosarlea. Him manosik tosem kuddichi bholaiki sudhronchim adhunik vokat xikomvchim khonddit zaunasant devachich saulli ani mozot. Pattlea panch tokleam thaun him voidyoki-i onubhouxali apli 147 vorsanchi voidyoki-i seva dimvn hem ek hem'meachem kam' korit't aileant. Osolea promukh voidyoki-i vrit'tentleank amim amchem chepem ukoltamv.

pongdda borabor sangata mellon ekamekak obhiprayo odol-bodol korunk mhaka bharich khuxi hamv hangasor 24 dexantlea xikxokam' borabor 48 dexantlea videarthink xikhoitam. Hor divos zaunasa bharich sontuxtthecho ani ek xikcho onbhog. Hangasor boroch ovkas asa novesamv polleunko ani hamv khuxen asam."

Hea somsarant panch tokleam thaun him asat ’bhott’ kuttmantlim somajent voidyoki-i vat bhettoitat. Tanchem pattintholl hamvem hangasor zomoilam. Dda| raghovendro vasudevo bhott (dda| ar.Vi. Bhott - 1955) somokalin panchvea toklechem sahos: dda| raghovendro vasudevo bhott (dda| ar.Vi. Bhott) prostut yueint grajyuyett videarthink voktam vixeant xikhoit asa. To mhonntta voidyoki-i xikap hangasor "thoddem vingoddch mhonnyet - hanga choddit gomon chikitsa kolek, choddit onki-i bhagancher, niyomank unnem mohotv, dhakttea pongddanchem xikap. Mukhy songot mhollear dhakttea

tachi mhalghoddi dhuv dda| gita ek ankalojistt zaunasa - ti keansor piddestanchi suxruxa korta keanoddantlea eka prosid'dh aspotrent. Sangatach ti piddestanchem palon korcheant meter asa, sonxodhon ani ti torunn videarthink ani dakhterank xikoita. Ticho sutto vell randap tosem novem khann toyarunk khorchita. Dda| gitan aplem em'.Bi.Bi.Es (rajivo gandhi kalejint sompoilem ani teavellim ti zaunasli akhea em'.Bi.Bi.Es. Korteleam

32 Veez Konkani


modhem ut'tim' stri videarthinn. Sangatach ti sorzorint okhea yunivorsittint prothom' yemvn tichea kalejint (fa| mul'lor meddikol kalez, mongllur) ut'tim' videarthinn zaunko pauli. Tea uprant tinnem apli em'.Ddi. (voktam) ke.Em'.Si., monnipal thaun zoddli. Tichyelagim atam kidval memoriyol insttittyutt, bengllur, ddi.Em'. Ankalojik raxttri-i meritt sitt asa. Dda| ozoi, dda| gitacho nouro ek dolleancho voiz yuei-nt asaa, dda| ar. Vi. Bhott sangata, taka asa obhiruch ek xikxok zaunko tosench kvalitti optalmoloji obheasant sobhar xostr chikitsa korunk. Vividh dexantle tache sangati tacho boroch mog kortat, tosench piddest ani videarthi sorv. Tannem kel'le nirdhar vhodd mafan sorv mandtat ani ticho adhar axetat. Dda| gitachea vixex sadhonamni to zaunasa ek bolixtt adhar diun tika kumok tinnem unchayek pavonk tichea xikpa kxetrant. Tachi dhaktti dhuv dda| nitta fa| mul'lor meddikol kalejint (zomysor taka siitti sittik bhorti kel'lem) aplem em'.Bi.Bi.Es somptoch, tichem grajyuyexon ke.Es. Hegdde meddikol kalejint sompoilem, em'.Es. Optalmolojistt zaun. Uprant omerika pautoch tinnem optalmik sonxodhonant bharich progoti dakhoili, tinnem atam ek osadharonn sadhon korn tika optalmoloji residdensint sthan

mell'llem eka namvadd'dik somstheant. Apli torbheti somptoch ti omerikant optalmoloji obheas korunk sokteli. Tichyelagim ’pacho’ ek sobhit mazar asa ek mitr zamvn jem ghora bhitorch asta. Sogllem kuttam' pachocho mog kortat tosem ekch ek dis paxar zaina tachea vixeant uloinastam. Tem mazar bharich huxar asa ani monxachi bhognnam tem zannam zata tosench aplim bhognnam kollit korta.

Dda| nittak ticho poti viroz boro adhar dita ani tika choddttavo kamamni ek ut'tejit korcho vyokti zaunasa. Tachea

33 Veez Konkani


khollanaschea sohokaran, ut'tezonan tosem margdorxonan nitta tichea jiunant him sorv koxttanchem xikap vrit'tipor sadhonam jikonk soklea. Viroz omerikantlea lakhhidd marttins kompnnent ek injiniyor zamvn vaur korta. Taka tache sohokameli mechvatat, tannem korchea xrid'da sevek tosench novikrit chintpak. Amcho onuyeayi, dda| ar. Vi. Bhott ekchhanne uzalltta tachem logn xobhalagim zalam mhonnttana. Ti ek ghorvali zamvn kam' korta tosem

zaunasa mhoji nyaisom'mot potinn ani sahit mhoji upopotni; ekleachi purasonn zatoch hamv dusreak dhortam ani rat paxar kortam". Nimannem to apli potinn xobhachem namv kaddtta ani mhonntta ki ti zaunasa ek preronn sorvanchea sadhonank. Ti amkam somzata ani sohokar dita ami sorv vividh vrit'tent asamv tori. Hamv tika mantam tichyeurvim amcheo dogi dhuvo kuttmachim mouleam uroun hea dogank az zagotik nagorikam zaunko kumok kel'leak. Ti borem poinn korta,

ghorcheo rattaulli cholomvcheant ticho hellll'llo hat, dubavo na heach lagon tachi bholaiki bori asa ani tachi bori chakri zata tichye thamvn ek ordhanginn zamvn. Dda| ar.Vi.Che vachpi zannant tachem hoveasi borap sahitik vortulant kheat lekhok chekhovo hachim utram taka lagu zatat "voktam dimvchem 34 Veez Konkani


ani ticho omuly vell amchea sorvam borabor khorchita tori tika bharot mhollear khoim nascho mog ani sodanch mhonntta mongllur zaunasa zogot'tantlo ut'tim' zago.!" amkam atam dda| vi.Ar. Bhott vixeant choddit kollit zalem, bapoi dda| gita ani dda| nitta hancho, prostut panchveo tokleo somakalin. Amcho onuyeayi tachea abachem namv aplem korun asa tannem tachea panch tokleanchi porichoi bharich somadhanen dili. Dda| raghovendro vasudevo bhottan, aplem em'.Bi.Bi.Es. Ani em'.Ddi. (voktam) kosturba meddikol kalejinch (meritt sitt mellon) 1982 isvent postt grajyuyexon sompoilem., niyontronn haddn ani hea mongllurak apli seva dimvn teach ’chitra klinik’ tachea bapain namv dil'lem tachea vhoddlea bhoinnichea namvar tiy zaunasli ek kheatechi dakhtern 2014 isvent thaun aschea hea klinikachea zagear. Dda| ar.Vi. Zaunaslo ek utpon'n leddi hil keanora xalachem. (tosench tachi bhoinn ani dhuvo), taka 5 bhangrallim podokam ani sobhar itor proxosteo melll'leo yunivorsitti mott'ttar. Eka vellar tannem aplea bapaichem poinn mukharilem, dda| vasudevo bhott, kheat mhonn namvaddl'lo ttibi - ttyubor kyulosis gunn korcheant; 1980 vorsamni ttibi vixex zamvn sorkari poxit chikitse vortulant asli. Osem dda| ar.Vi. Olorji ani astma pidda tea vellar mongllurant

vaddon yetali haka vokat diunko survatilem. Hem zaunko paulem prothom' klinik popsa piddek vokat dimvchem porikxa korn popsam kosim kam' kortat tosem olorji porikxa. Dda| ar.Vi. Sodanch voidyoki-i xikpak akorxit zalo, xikhomvchem zaunasa mhozo prothom' mog mhonn, to sangta. Tannem lagim lagim tin toklea poreantleank vokat dimvn gunn kelam,l ason obhiruch klinikol obheasant fokot voidyoki-i xikhomvchem matr pavana dekhun. Ek voidyoki-i xikxok zamvn tannem ek voidyoki-i xikxok zamvn kitem zoddunk zai tem zoddlam borem namv, rajeant, dexant tosem videxamni manyota. To zaunasa ek manyotecho tosench vinchun kaddl'lo guru. Kosoliy pidda tor taka vokat dimvcheant dda| vi. Ar. Provinn zal'lo jen'nam taka torbheti melll'li perondduroi seanittoriyomant (zaunko puro tomboramant) modras. To zamvnaslo kal sttrepttomoisin sodhun kaddl'lo, oienech, thiasettozhon ani piees hannim chikitsechi vattch bodlili. Sttrepttomoisin injekxonamni jivo vanchoile. Ten'nam eka injekxonak asle ru. 32 jen'nam ek tolo bhangarachem mol aslem ru. 13! dda| vasudevan tachem ’chitra klinik’ survatilem homponkott'ttear ani 1947 isvent chestt eksrechi soulotea haddli. Hem yontr londdona thamvn amod kel'lem ani eksre pletti eklean modras vochon

35 Veez Konkani


meddras meylant haddl'leo. Rogta porikxa ani ximpi porikxa chitra klinikant sukxm' ritin zataleo, haka poixe bharich unnear asle. Sobhar pautti lokalagim poixe nasl'lean tim ken'nanch poixe dinaslim porikxa kel'leak vo sttrepttomoisin injekxonank, to bharich onubhutin tankam bhogsitalo. Tannem piddestanchi bharich vixex ritin zoton ghetl'li tem fokot dda| ar.Vi. Matr vivorit. Nitixastr ani sot tache bhangra sobdh’ to namvaddl'lo zamvn ek vyokti vixex vyoktitvacho ani pramannik tosem chukleleank bhogsuncho. Tannem khatri kelem dda| ar.Vi ani tachi bhoinn dda| chitra (tacho put ani dhuv) tankam zai zal'lem sorv borem mellcheaporim tannem pollel'lem, mukhyo zamvn xikap. To dogamyki ken'nam-i sangon'nch aslo tumim dakhter zaunko zai zalear meritt sitt mellazai ten'nam ddonexon diunko poddana mhonn, tanchi lokxa tannem khonchoyil'li. Hench tankam ek preronn zalem unchayek pavonk tanchea okhea jiunant. Dda| ar.Vi. Bhottache dhyey tosench manovi-i nodor. To ukoln dhortalo hipokrettsanche sobdh, "khonchyai voktanchea kolecho mog kelear, thoimsor asa mog manoviyotecho". Dda| raghovendro puruxot'tom' bhott (1894-1924): 36 Veez Konkani


dda| raghovendro puruxot'tom' (ar.Pi.) bhott dda| ar.Vi. Bhottacho azo, ani namva khatir taka tachench namv dour l'lem. Dda| ar. Pi. Bhott bohuxo ek survatechem sarkean xikap zoddl'lo mongllurcho dakhter. To elopethik voktank orhota melll'lo famad meddras meddikol kaleji thaun puratonn kallar. Dakhlo pollemvcho tor to ek bharich huxar videarthi. Taka sorzon mezor ddoblyu.En. Chipporfildd zo zaunaslo profesor of meddisin meddras meddikol kalejint hachea namvachem porotixtthit bhangara podok taka melll'lem. Hem ek solidd bhangra podok ani vonxoporompora zamvn yemvchi vost. To zaunaslo kall bharich koxttancho zagotik zhuzancho. Tannem

yuniformant ek milittori dakhter zamvn apli seva dil'li. Taka ek put aslo (dda| vasudevo) ani ek dhuv. Tachea potinnecho dusro bamllter bharich sonkoxttancho aslo ani tichea dakhteran to protibondhit kelo. Punn, noxiban ticho tisro bamllter eka cheddva bhurgeak zonon dilaglo; vixomausthent apli dukh nivrayil'lea thoddea tempan dda| ar.Pi. Bhottan tachea potinnecho jivo hogddailo. Tea uprant dda| ar. Pi. Bhottan apli seva rivalvor ghemvn aploch jivo kaddlo ani osem hea tegam bhurgeam onath kelem. Torunn vasudevo, taka ten'nam voidyoki-i vrit'tek vechem preronn ailem tachea bapaik man zamvn; - hipokrettsan sangl'lem asa. Jiun zaunasa bharich mottvem, voidyoki-i videa xikonk bharich vell lagta. Hea bhurgeanchi zoton tanchea bapaicho bapoi puruxot'toman (ten'nam taka 60 vorsam) ghetlem. Dda| vasudevo bhott, dda| ar.Vi.Cho bapoi zaunasle adharache khambe tachea dogam bhoinnink ken'nam-i to hacho ugddas visorlo na. To tankam nohinch tancho bhavo bogar ek bapoiyi zamvnaslo. Zor dda| vi. Ar. Bhott jivont aslo apli soglli jinn jiemvn hea dakhter kuttmanchi choritra bharich akorxit asti, tumim sorvam hea vixeant chinta - punn monis ek manou zamvn chint'ta ani devo devo zamvn'nch. Puruxot'tom' bhott (1867-1956):

37 Veez Konkani


hea panch sontananchi pam-ivatt 1867 isvent hea adixodhika thaun survatita, puruxot'tom' bhott, zo zamvnaslo vividh bohuayami vyokti thaun zachem zonon zalem uppinongoddint, to zamvnaslo bapoi dda| ar. Pi. Bhottacho. Tea vellar olopothi lokak kollit nasli ani mongllurantlo lok ayurvedo tosem itor noitik voktam ghetalo. Mhollear ten'nam zormon proprothom' fa| mul'loran homiopothi abheas eka vodda ruka ponda survatil'lo 1880 isvent zomysor atam asa sant luvis kalez, atanchea konknaddintlea suvatek vechea poilem. Uppinongoddint tosem' sut'turant puruxot'tomak ek borem namv aslem stholli-i void zamvn alopalo dimvn. Vachpeank kaim uddas asonk puro mongllurantlo famad bukor proxosti vijet sahiti orvind oddiga aplea prothom' kadomborint, "bittvin do essasinexons", uppinongoddicho ul'lekh korta ’mitta markettichi holl'lli" mhonn, sarko bhaxantor uppinongoddicho. Il'loso dubavo ki hea kuttmant udel'lo to voidyoki-i probhavo ani urbha mukhlea zonangank voidyoki-i obheas korunk tosem manovi-i seva korunk ut'tezon dilaglo. Voltterachim utram hangasor vaporyet, "voktanchea kolent asa piddestak obhinondit korchem jen'nam prothvi ti pidda gunn korta". Puruxot'tom' bhott proprothom' vyokti, haka aslim pachvim bottam kitem-i

tannem lailear tem boroean paletalem. Tachyelagim voigoneanik prourit'tik ani oiddianchi tokle sokot asli. Taka kitem-i korunk kitench bhirant nasli. Tannem chomokdar dhornn korunk dhorli, ji distali amod kel'lea ittaliyon ttailam pras sobhit. Tachyelagim kitench bonddvall vo lokachi kumok nasli tachea ten'nanchea fuddarachea oudeogik kamank. To ek toyar kortalo, tem roft kortalo donni mukhantr ani melll'lea poixeamni anyek toyar kortalo. Taka ten'nanchy kolekttora thamvn boroch man melll'lo zannem taka dhormarth krixi korunk lhan bhum-i dili. Punn apnnak dan naka mhonn bhottan ti bhum-i ghetli na. Tacho svotaHcho man taka tem dan gheunko ovkas dina zalo kitea to grest nom-i zamvnaslo. Kitem-i ovgunn to zhoddancho palo-pallam dimvn sarke kortalo hea lagon taka lok "void vo dakhter" mhonn volaitale. Proprothom' ’dakhter’ "bhott" kuttmantlo lagim lagim 147 vorsam choritrecho. Hi pam-ivatt panch zonanganchi zantum asat voidyoki-i onbhogdar hanchyevixim vistar boromvche tor sobhar buk borouyet. Punn, dda| ar.Vi.Bhott, ani dda| gita ani dda| nitta hankaim vell yetolo mukharun vhorunk tanchi durdixtt hea zogot'tak dakhomvn prokaxunk. Punn amim dorxon diunko zai xemboramni dakhter ani vigoneani manovi-i boremponn axeunko aplo vaur korun'nch asat

38 Veez Konkani


manovancher marekar vosea pidda raz kortana tosem mornna pidda remvodd ghaltana haka mukhlea zonanga thaun protsah labhtolo ani somskriti tanchye pattlean asteli - hacher hat ghalunk visranakat, manyota dia ani gourou dia khonchyai ritin zamv kitea amchem bhovixy tanchea hatam mukhantr devachem kam' korta sorv mogall voidyoki-i vixex togoneam ani somsar bhor vigoneanim thamvn. Dda| ar.Vi. Bhott hachye thamvn sohokar ghemvn sangata ghal'lem viz kheat lekhok tosem mongllurcho namvadd'dik potrkort oivon je. Solddanha hannem. Konkonnik bhaxantor kel'lem - dda| asttin probhu, sompadok, viz ---------------------------------------------

Ugddas kullaracho

-ttoni menddonsa, nidd'ddoddi (dubai)

pappa-mam'micho ugddas yeun dhamvlim hamv mhojea kullara logna poilem jemvn-khamvn vaddon ayil'lea tea ghora sobhar vorsam uprant vechem karbhar sasumamychem, vechem kosem? doti ablexan bhorl'lea tinnem kullara vochonkch addvarl'lem doni ghoramni raga uzo pettl'lo pappa somzaun tika pattim gel'lo bhavo mhoje yemvn vetale tori sasumam-i muskar vankddem kori poti mhozo dubai gholltta vorsak yemvn pattim ubhta mamvan konxant mandri dhorlea sasumam-i karbhar korcheant bhorlea pappa mhozo piddent poddlo vhoddlo okant mhaka ghoddlo dixtt ghalunk sasumam-ilagim vochon yeunko upkar maglo "vetai zalear voch-go ghoddea pattim hea ghora yemvchem naka mar vhorn voch pelean" khochreaporink hinnsilem mhaka! az hamv rubavan thoim vetam sasumam-i pidden melea atam mis vorsachem azch ditam xant-somadhan ghorant sodam

39 Veez Konkani


kullara pautoch bhavo roddle ’pappa-mam'mi devadhin zaleant’ otmeak tanchea dimbeamni maglem "dhuvek diunko" bhangra kanknnam dileant! ---------------------------------------------

Dukramas chil'li

A. 5 vhodd piav 1 kando losunn 8 torneo mirsango (roundd katorcheo) 1" alem B 4 ttebl spun bafat pitto 2 ttebl spun xirko ruchi tekid mitt C 2 ttebl spun ttometto sas 2 ttebl spun chil'li sas 2 ttispun xirko 1/2 kop tel korchi rit: mas B-ntleo ghaln ukodd. 3/4 onx onx mas ukddon yetana ttometto ani chil'li sas ghaln chall. Uprant xirko bhorsun ukoddttoch bhum-i dour.

1 kilo dukra mas zai poddcheo vostu:

Anyeka aidanant orvas tel ghaln A-ntleo vostu boroeo korn bhaz. Uprant ukoddlelem mas url'lea telant 10-15 minuttam bhaz. Upreant doni bhorsun konnpir bhaji ximpddamvn bhum-i dour. ----------------------------------------------------------

Someacho paxamv kalliz pett'tta, mon kott'tta mukhomoll tem polletana kiteak oxem ghoddlem tuka chintunk bhilkul sokona rayancho rai tum, zolmoloi eka gotteant porzoll'lloi eka thikapori gorvanchea tea katteant 40 Veez Konkani


tet'tis vorosam jinni tuji sadeach monxapori sutaricho put tum, auy ti bhageunt mori kanunam tujim aikon zudevo sogllech xermeun gele tanchem rajvott chukta mhonnon uchamboll zale kole kalliz pett'tta, mon kott'tta mukhomoll tem polletana kiteak oxem ghoddlem tuka chintunk bhilkul sokona

hoftea adim tallio ghevun puroxamv tamnni kaddlo devacho put tunch mhonnon noman tamnni kelo 41 Veez Konkani


tujeach xisan zudasan tin kasank tuka viklo pedrun poroeant hamv nennam mhonn tiur negar haddlo kalliz pett'tta, mon kott'tta mukhomoll tem polletana kiteak oxem ghoddlem tuka chintunk bhilkul sokona pilat poroeant chuk mellonastam hat dhumvcheak laglo zudevam adim divun tuka aplea raullera kuxin ghuslo jerbandache mar khaun tum soglloch kongal zaloi kat katrun, xiro futton, rogtan soglloch buddloi 42 Veez Konkani


kalliz pett'tta, mon kott'tta mukhomoll tem polletana kiteak oxem ghoddlem tuka chintunk bhilkul sokona kantteam mukutt dhaddaun matear zudevo borech hasle rayam rai mhonn dimbi marun kolaunko tuka lagle tonddar tujea thimpi uddoun nalisai tamnni haddli tujea devak apoi, suttka labhoi kolaunni tamnni keli kalliz pett'tta, mon kott'tta mukhomoll tem polletana kiteak oxem ghoddlem tuka chintunk bhilkul sokona 43 Veez Konkani


tori tumvem khursar thavun bapachem bhogsannem maglem-i khaltea poiki khalyto zavun sorovank ek xikop dilem-i khandim khuris vhauvn tum kalvar dongor choddloi tankonastam khorxeun khorxeun, tin pauttim poddloi kalliz pett'tta, mon kott'tta mukhomoll tem polletana kiteak oxem ghoddlem tuka chintunk bhilkul sokona mori aplea putak polleun sogllich dedhespor zali khuris khandar mukutt matear, dhornnir ti goll'lli 44 Veez Konkani


vostur kaddun, khille marun, khursar tamnni bandlo choram modhem dongrar ubarun xirko pieunko dilo kalliz pett'tta, mon kott'tta mukhomoll tem polletana kiteak oxem ghoddlem tuka chintunk bhilkul sokona deva odhin zaloi kolltoch, tuka khursathaun kaddlo moriekodden divun tuka zomo nopoyinch zalo ghoddgoddo-zogllanne ekachchanne mollob kallench zalem xirandharicho paus yevun sompoilem tujem jinnem 45 Veez Konkani


kalliz pett'tta, mon kott'tta mukhomoll tem polletana kiteak oxem ghoddlem tuka chintunk bhilkul sokona zuvamv ekloch lagim aslo moryek xanti divunk mornna matteant tuji kudd dourun ghora tika pavonk roddlole dolle, koddlolem kalliz, tichem duk konn vornnit? aplea tornea putak hogddailolo oghat mori koxi soxit? kalliz pett'tta, mon kott'tta mukhomoll tem polletana kiteak oxem ghoddlem tuka chintunk bhilkul sokona

kurddeank dixtt, keppeank aikap ajeapan tumvem kelem-i lazorasachem mel'lem moddem jivea rupak tumvem haddlem-i mori magdolenak zudevamni fatramvcheantlem raklem-i 46 Veez Konkani


khoinchem borem, khoinchem vaitt voparim mukantr sanglem-i kalliz pett'tta, mon kott'tta mukhomoll tem polletana kiteak oxem ghoddlem tuka chintunk bhilkul sokona somsar polle bodol'la atam fokot tin mohineamni koronavoiros vosea pidden raz kelam sorv gol'leamni hat zoddun magtamv amim voiros yomkonddak vhor ujeant lasun, ingllear bhazun tachem sot'teanax kor pettoi kalliz, koddoi mon, amchi sthitigot polleun dhadd vadall, dhamvddaunko voso, paskham xanti divun - dda| asttin probhu, chikago

47 Veez Konkani


48 Veez Konkani


49 Veez Konkani


50 Veez Konkani


51 Veez Konkani


52 Veez Konkani


53 Veez Konkani


54 Veez Konkani


55 Veez Konkani


56 Veez Konkani


57 Veez Konkani


Turn static files into dynamic content formats.

Create a flipbook
Issuu converts static files into: digital portfolios, online yearbooks, online catalogs, digital photo albums and more. Sign up and create your flipbook.