Illustrated Weekly Illustrated Weekly
Volume:3
No: 22
Volume:3
May 7, 2020
Kenoddantlo Konknni Vois Talentvont Monohor Pais 1 Veez Konkani
Kenoddantlo Konknni Vois Talentvont Monohor Pais
pattlea thoddea disamni somsar sogllo thondd zala ani tosenchch kenoddai!! thonddai hoveachi nom-i bogor monxa jivitachi. Cholcho, bhomvcho ani uddcho monis ghorochea vonnodim bhitor lipla ani apnnakchch fichhar korn bosla. Opunn voroto mhonn devakchch soval korochea monxakullak dolleank disanatl'lea lhanantlea lhan jivo natl'lea voirosan dhornnik apttilam. Sot koddu tory vastovik. Svarothi monis oplea biddarant bondhi zal'lea vorovim, sroxttek ani monis soddn her jivink
chodd svatontry mell'llam ani monzat bharichch khuxi dista. Horoyekleachem jivit ekachchfora bodol'lam. Bodoll'lea hea mhojyai jivitant, aichea ratim, mhojem kuttamb xantichea nidek araun sukhachea somdirant upyeun astana, mounponnachea pagorant ratichea xelleaponnant motichea ubdesanchea thonddayek ub dimvchea bori ek konknni neketr mhaka zhollkalem ani tea neketra vixim
2 Veez Konkani
borounko bostana, eka zanntea totv jzhanichi utram uddasant ailim - "somsar kitlo unchaboll zamvdi ya solvondi, talentvont ani motint bollvont ascho monis jivitant bhiena bogor mukhar veta. To tachim talentam vorovim
khollmit nastana somsarachem boremponn korunk urddata". Him utram hea bollvont neketrak sori korun, tea vyokte thoim asl'lea parovea sarokea monxaponnak anim gida bori akasar ubchea tachea talentvont jinnie vixim borounko hamv boslam. Az mhaka tumchea somor sador korunk mellta konknnichem opurv motim tosench
3 Veez Konkani
okhondd talentanche khozon kenoddant konknnecho ’vois’ mhonn namv vel'lo, kenoddant protixttit "reddio meango2016" proxosti apnnailolo dinddo manai manest monohor pais. To zolmon vhodd zal'lea izoyant ani mongllurant, tosenchch tanne zoitachea vrotipor jivitachim paulam kaddl'lea dubai ani kenoddant, tachea mogacheank matr nom-i zaitea zonnank ani vollkicheank mogan ani manan ’monu’ mhonnnchch to vollkicho. Zaitea talentancho ek punzo to. Ek vyokti ani zaiteo sokteo. Tachea sotra vorosanchea prayer thaun konknni kolek, bhaxek ani nattok xetak tache thaun kitlem boremponn zalam mhonn
vivorunk koxtt!! boremponn zalam ani zaunnchch asa. Atam zaleary, kenoddachea bhangrallea gamvant konknni karoyim ya konknnecho vaur mhonntana monohorachea pamyank merovachi choturai yeta. Mot huxar zatachch. Monohor pais mhonnje ’monu’ karoeant asa mhonntana konknni mogi vixes axen ani urben karoeak hazor zatat kiteak tachea mukhelponnan zamvchea khonchai karoeant vegllichch sobhai asta..... Amchea somprodayachi grestkai asta ani monoronzonachem dadhoxi pokvon asta ani sot sangchem tor osem ayil'leank monuchea vixes kolasokte vorovim kamyinchch unnemponn mellana. Karoeak ayil'lo lok dadoskayen pattim veta. Henchch monuchem
4 Veez Konkani
vhoddponn. Anim atam kenoddantlea konknni nattok xetant choritra borounko monu bhair sorola mhonn hangasor sangonk mhaka vhorto sontos bhogta.
kazara mattvanim, vedi falkeamni, sobhannam karoeanim, ek tankivont, denneavont zaun porzolll'lem noktir hem.
Monohor paisachea sorv koladenneam k yenkttam-i korn mottveantlea mottvea utramni hangasor ucharochem tor to ek bollvont konknni bhaxabhimani, mona posondayecho kolakar, unchlea utramni khellcho karyosutari, rongin talleacho gaupi, ek bohumukhi protibhaunt songhottok, tachea sangata aschea sangoddeanchi monam jikon nixchit kel'lea xeuttak pauvonko sokcho mukheli, dubllea daktteanchi biromot pavon tanchea kumkek pamvcho boroea monacho samaritan !!!! thoddea vorsam adim, mongllurchea zaitea salanim,
Monohor paisacho zolm' ani surovatechi jinni: mongllurantlea izoi sant pransis saverak somoropil'li firogojek talentachem pallnnem mhonnnchch namv asa. Hea firogojent kitlexe songitgar, kolakor, nattokist, boroinnar ani konknni vauraddeancho zolm' zala. Hea firogojecheo vatto ani zagochch kolakorank preronn konn'nna. Heachch firozojent 1962 isvechea mai mohineachea 2 ver monohor paisacho
5 Veez Konkani
zolm' zalo. Devadhin ligori pais ani mongllurant famad xikxoki zaun namvaddleli devadhin nel'li pais tachim zolm'-dataram. Ligori pais ani nel'li pais bharichch devasponnachem zoddem ani somajent zaito vaur kel'lem kuttamb zaunasl'lem. Talentanche bollvont varem vhallchea pais kuttma porisorant ekchch bhoinn nirmolachea mogant vinchnnar motim zaun monohor vaddonk laglo. Monohorachem prathomik iskal izoyant ani uprant haiskulachem xikap famad sam.Luvis haiskulant zalem. Jivitachem rod ghumvta ghumvta ballponna thaun
bhurgeaponnak, bhurgeaponnathaun tornattponnak vengun aplem sonodechem xikap akhkhea bharatant namv vhel'lea mongllurantlea sam.Luvis videaloyantlea vannijy xetant 1982 vea vorsa bikom' sonod apnnaili. Sonodechea xikpa uprant tannem unchlem xikap beanking xetant sompoilem. Kolejichem xikap zal'lenchch monohor sttett beank af inddia - konknaddi xakheant lekhandhikari zaun bhorti zalo. Aplea xaten budvontkayen thoddeach vorsanim benkant unchle hud'de to apnnaunko soklo. Sttett beankant vaur korn aslelea vogta monohorak tea kallachi famad rongomonch notti selin roskinha hichi dhuv talentvont nari
6 Veez Konkani
vailettachi vollok zali ani hichch vollok vell paxar zatam mogant bodol'li. Bai vailett tednam koroporexon beankant panddexvor xakheant kam' korn asl'li. Tanka0 dogamyki konknni bhas, kola ani somskrite voir asl'lo mog, tanka0 logna jivitant sangata jiemvcheak purok zalo. Monohor vailettalagim 1986 vorosa dosembr mohineant 29 vea disa izoichea sant saverachea devallant logna bhesant ekvottlo. Tancha sukhi kazari jivitant devan favo kel'lim don bhangrallim follam... Monora ani ddebora. Monohoran 1992 vorosant dubaichea pachvea chorovar jiemvchea ud'dexan mongllur soddlem. Dubai xerak pavon thoimsor Citibank NA hantu upadyokx
ani duddvakhateacho mukheli (VP & CFO) zaun to porzoll'lla. Dubai tosolea khaddigamvant osole unch hud'de apnnailolea thoddeach thoddea bharotiyam poiki monohor eklo zaunasa. Sobar vorsam dubayant vosti korun jivitachea novea dixer aplea kuttma sangata devan favo kel'lo bhasayil'lo gamv kenoddak pavon thoimsori boddga omerikachem namvadd'dhik beank Bank of Montreal (BMO) hantu0 unchlea hud'dear apli seva arpun
7 Veez Konkani
prostut monohor vannijy kxetrant aplo svo-udeog korun asa. Konknni kolaxetant paulam ani sadhonam: hamvem voir kannxil'leporim monohor pais ek konknni bhaxabhimani, kolakar, karyosutari, gaupi, ek bohumukhi protibhaunt. Thoddea vorsam adim,
mongllurchea zaitea salanim, kazara mattvanim, vedi kareanim, ek tankivont, denneavont zaun porzolll'lem noktir hem. 1977 isve thaun 1992 isve poreant tisam voir dharmik tosench samajik nattokanim tannem notton kelam. Dharmik nattokam poiki ’someacho paxamv’ nattokant monun khelll'lo somea jezucho patr uddasant urche tosolo. Fokot't 17 vorsanchea tornea prayer izoichea poroddela pongddan mongllurantlea ttoun holant sador kel'lea ’poroddela noitt’ kareacho karyosutari zaun konknni palkar zhollkal'lo denneavont. 500 voir samajik tosench samskrotik karyim tannem kary nirvahok zaun sador keleant. Konknnentle namankit gaupi melvin peris, klodd ddisoza, henri ddisoza, lorens solddanha, potravo bhavo ani
8 Veez Konkani
dubayant ’mongllur konkonns’ ani obudabintlea ’KCO' hannim sador kel'lea ’vilfi naitt’, ’melvin peris naitt’ anim her songit karyoullinim tannem karyonirvohonn korn aplea talentachem probhutv konknni somsarak kollit kelam. Tachea nottonachea samortek lagon nottonant tosench nokli nhesnna spordeanim ut'tim' nott puroskar tannem zaite pauttim apnnaila. Hacho ul'lek korcho tor rongobhumi okhil bharoti konknni nattok spordeant ’ut'tim' nott’ proxosti tannem apnnailea. Namnnechea songit ghoddnnaram songim gainam gaileant ani gain spordeanim to jikla. Konknni nattok somsarant vhortem namv apnnailolo ’to mhaka naka’ mholl'llo nattok 2006 vea vorsa dubayant yoxosvi ritin sador korn, promukh patr khellon ani yoxosvi ritin nirdexon kel'li kirt taka veta. Hea nattokacheo DVD ozun bhoran vikun asat. Dubai soddun kenoddache dhorter pam-i tenklea uprant tannem sobar konknni nattkulle boroun, digdorsun kenoddache manchier sador keleat. Hea poiki ’fatima saibinn’, ’ankvar moriechim ozapam’, ’sontosache mister’, ’onondache mistor’ ani ’dukiche mister’ promukh. Kenoddantlea ’kenora vorldd founddexon’ hannim sador kel'lea ’kolasanz’ karyoullint konknni somsarant dhaklo rochlolo ’kazarachi dotorn’ hasy nattkullo yoxosvi ritin digdorsun tea
nattkulleant mirneamacho promukh patr notton korn sobhikank aplea vixixtt nottonan vijmit kel'lem ghoddit monuchea chepeak choddoyil'lem onyek pak. Modhur talleachea dennean bhorlolo monohor mongllurantlea izoi firgojent ’xippa mestri’chea koir pongddacho, dubayant sointt meris koir pongddacho ani kenoddant ’di mengoloriyon ososiexon of kenodda’ hanchea koir pongddacho kareall sando zaun aplea talentanchi anyek kus tannem konknni somsarak dakhoilea. Kenoddant vorsan voros dorbaran sador zamvchea monti festachea samskritik kareavellim konknni dharmik nattkulle tannem khud'd likhun digdorxon korun sal bhorn hazor asl'lea lokank sador korn vhorti xabhaski tanne apnnailea. Mukhelponnachem vixex dennem aslolea monohoran dubamyt ’mongllur konkonns dubai’ tosench ’emiretts poroddela’ somstheant karyokari somiticho sando zaun sangatach kenoddant konknni somsarant unchlea monglluri somstheam poiki ek mhonnon namvaddlelea ’di mengoloriyon ososiexon ofo಼ kenodda’ hacho don audencho odhyokx zaun aplem mukelponnachem bollvont dennem somsarak tannem dakoun dilam. Manest monohor paisan aplea vixistt talentan konknni somsarak orpil'lea
9 Veez Konkani
vixex dennge khatir kenoddantlea ’reddio meango’ somsthean tacher makhlolo "reddio meango-2016" puroskar monuchea mostokar nettoilolo moladhik vojram mukutt. 2016 vorsachea dosembr mohineant rojer mamygamvak pavol'lea sondorbar konknni somsarant porzollchem noktir lesli rego hannem ghetl'lem monohorachem ut'tim' sondorxon ttivi daijivorldd hacher prosarit zalam.
sohokar diun ailea. Sobhar unchlea denneancho punzo ti zaunasa. 2006 vea vorsa duboyant dhaklo rochlolo ’to mhaka naka’ nattokant unchlem notton korun prekxokanchi vhorti xabhaski tinnem apnnailea. Gorjeuntank kumok korcho ticho rogta-gunn. Xiroter vaddl'lem pormollik ani ruchichem
Kuttma jivit:
monu porinch tacho kuttma-ghontter mogalli ani moipasan bhorlolo zaunasa. Sodanch tonddar sobhit haso dimvchi tachi potinn vailett aplea potik, tachea talentank ani vrit'tipor jivitant vhorto
unddea-dukramasachem pokvon
10 Veez Konkani
thoimsorchch soddn sezaroeanchea gorje-akantank da0von vochon kumok korcho ticho svobhavo zaiteank porichit. Hea sobhit ani moipasi zoddeak devan favo kel'lim don bhangrallim follam.. Monora ani ddebora. Aplea auy bapoi porinch tim sobar vinchnnar denneanim nettl'lim zaunason songit ani nach spordeanim sobar inamam ani proxosteo tannim apnnaileat. Monora somsarant prokheati zoddlelea ’yunivorsitti of ttorontto’ hantum injiniyoring podvi apnnaun prostut aplea poti onkit hache sovem omerikant vosti korun asa. Suttavem sangchem tor onkit amchea kuttmak mogacho. Bharich mogalli vektitv tachem. Pais zoddeachem dusrem ball ddebora okhkhea somsarant prokheati zoddlelea kenoddantlea ’vattorlu yunivorsitti’ hantu injiniyoring podvi apnna0vn vegginch kenoddantlo mull nivasi ani tacho yunivorsitti sangati Kevin Westerann hachelagim heach vorsa lognabhesant ekvottchea toyarayer asa. Okher korchea fuddem: monohor pais mhozo apt mitr. Hamv boroean vollkoncheaporim, bharich xistechem jivit tachem. To ek sompuronnota axemvcho vyokti (porfe kxonistt). Tannem digdorxil'lea nattokanim notton korchem bharich koxttanche mhonn tachea sangata
notton kel'le kolakor sangtat. Nattok obheasavellar tea nattokistanche bara brestar tera sukrar zatat tori nattok yoxosvi ritin prodorxon zalea uprant nattokist aplem chepem uklun monohorachea talentvont digdorxonak man bagaitat tem khonddit. Kenoddant mongllurgarancho purto konknni nattok edoll sador zal'lo na. Vegginch ek purtonattok kenoddachea dhorter sador korchem yozon monohor korun asa. Heach me mohineachea 2 ver monohor aplo zonon divos achorita. Viz hoftealleachea sompadok ani sorv vachpeam torfen hamv monohorak zolma disache porbim pattoitam ani mogache ture orpitam. Devo taka lamb auk ani bori bholaiki pattomv ani tachea kuttma ghonttera voir rochnarachea axirvadancho ximvor poddom. Tacheo sorv axa pontak pavom sangatach monohoran tachea jivitant yeuzonn ghal'lim sorv yozonam devachea axirvadan kareagot zavom mholl'lli mhoji axa anim magnnem. Toxench zamv!
- jeri ddi’mel'lo bendur, kenodda ---------------------------------------
11 Veez Konkani
zhuzanchem; bhyem arthik mondechem; bhyem atonkvadachem, komuvadach em, iteadi. Ani hea disamni sogllea somsarak bhyem laglam korona mholl'llea eka jivannuchem(?). Jivannu mhollear chuk zait. Jivoxastro promanne tem ek jivannuyi nhoi, kiteak her jivink asl'leaporim taka ddiene na; keul arene matr. Vikasvada promanne jivim ani nirjivim modhlo ek sankovo (link) mhonntat ani taka eka "voiros" mholl'llea sobdan ami sorv porichit. Az ho samany lokakyi kollit ascho ek samany sobdh mhonnyet.
Bomvtim ek nodor - 5 lekhok: vinsentt bi ddimel'lo, vosoi.
Korona kaim morana!
hem xirxok vachun bhienakat! bhimyachea vataronnank sogllo somsar buddon asa. Bhyem onek thoranchem: bhyem mohamarinchem; bhyem
Voiros keul monxak matr nhoi itor jivincheryi pida haddunk soktat; monzati kaim voirosanchea akromonna thaun chukon vochanant; ruk-zhoddankyi voirosam thaun pidda zata; titlench nhoi, voiros disanatl'lea itor sukxm' jivincher akromonn korun pidda haddunk soktat. Pidda ubzamvche he voiros ani beakttiria somsarachea surve thaun'nch asl'le, anikyi astele. Amcha jiun xoilent bodlaunn zata tea promanne tanche prokaryi bodlate astele. Pattlea tin-char doxokam thaun monxajivacher akromonn korun taka pidda haddcha osolea sobar voirosank vigoneanimni sodun kaddlam. Ani tea poiki polio voiros, echoivi (hyumon imyuno ddefixiyonsi voiros - I, II, iteadi), hepottoittis-e,bi,si iteadi, sors (borddflu voiros), ech1en1 (svoin flu voiros), ebola,
12 Veez Konkani
iteadi. Korona voirosacho avixkar hea poilench zal'lo tori, otam kovidd-19 (COVID19) piddek karann zal'lem tem ek novem korona voiros mhonn sangtat. Hem ek novench voiros ani hea voirosa vorvim zamvchea piddek vokat (veaksin) edoll poreant nam dekun ek bhiachem vatauronn ubzalam. Voiros ek sukxm' konn; favo tea vatauro nnant tem vrid'dhi zata (self-replikexon). Voirosam vorvim ubzal'lea piddenk vokat mholl'llem nam mhonntat toryi, piddechea lokxonnam promanne susruxa zata. Ek veaksinexon matr hi pidda addaunko sokta mhonn voizoki-i zannvai sangta. Thoddea piddenk veaksin sodun kaddlam zaleari teo pidda azunyi amkam dosun asat. Punn tankam ek veaksin asa mhonn matr amka dhoir. Toxench korona piddekyi ek veaksin yesor keul tem addamvche upai matr ami apnnaizoi xivai keul bhiache thorthore kainch korunk sokchenant. Bhiel'lean amchi rogproti rodhok sokot unne zata dekun korona nhoi toryi itor pidda yemvchi xokyota vaddta. Zoxem her voirosam vorvim ubzoncheo pidda azunyi asatgi toxench korona pidda hea fuddemyi asteli. Korona kaim morana! morta tor taka fudd korchem amche thoim aschem tem bhyem matr. Dekun vokat natl'l ya hea piddek addaunko amcha xorirachi rogprotirodhok sokot
vaddomvcha vixim gomon dimvchantch zannvai attapun asa. Vividh madhyomamni rogprotirodhok sokot vaddomvcha vidanam viximyi borichch chorcha cholon asa. Voiz to khoincha pod'dhotichoyi zamvdi, korona piddek tannim sangcha tea suxruxenchim vidanam kosolim-i zamvdi, tannim sangchant ek songot samany zaunasa ani ti zaunasa hea voirosachem akromonn addaunko tannim sangche char upai ; mask, samajik ontor, suchitv (sabu ani sanittoisorancho proyog) ani rogprotirodhok sokot vaddomvche upai. Hea upayam vixim chodd vivor gorz nam tori, sabu ani rogprotirodhok sokot hea vixim ami il'lem gundd chintap kelear amkam kaim il'lem proyozon zait mhonn dista.
Sabu vaparn nirdhixtt kal monnasor hat dhul'lean voiros morta mholl'llem vividh madhyomamni vivorsilam ani ami sobaram tem korun osamv. Punn hachea vorvim koxem voiros nas zata mholl'llem somzoveam. Horyek vostuk aplich
13 Veez Konkani
mholl'llem kxari-i ya amli-i (omlann) gunn asta. Hachem mezap pH skelar zata (1 - 14). pH 7 zaunaasa tottost; 7 sokoil tor amli-i ani 7 voir tor kxari-i. Sabu kxari-i ani pH skelar sangchem tor sabuvachi kxariyota 9-10 asta. Korona voirosak bhailean ek chorbechem (featt) kouch asta. Chorob amli-i zaunasa mhollear pH 7chakyi unnem. Kxar ani amlo melltana zamvcha rasainik krie vorvim ek tottosth lounn asa zata. Ani tench zata ami sabuvan hat dhutana; voiros morta! hache thaun itlench somzonchem ki voiros kxari-i vataunnant vrid'dhi zaina. Zor hem somzalem tor rogprotirodhok sokot voirosak koxem nas korunk sokta mholl'llemyi somzonk solis zatelem. Rogprotirodhok sokot vaddomvchi tor koxem? sonkxipt sangchem tor amcha atancha adhunik jiun xoilint bodlaunn haddun. Xud'dh bholaikebhorit khannajeunnan, xud'dh varem-udak seun, ugtea vatauronnant sokallinchea-sanjechea votak il'lem bhomvl'lean amcha xorirachi kxariyota vaddoyil'lean rogprotirodhok sokot vaddta. Amcha kuddichi kxariyota 7cheakyi voir aschi gorz. Zonon ani moronna modhem amcha kuddichem pH 7.365 oni 6.4 modhem asta. Nirjivo kuddichem pH 6.4 asta. Tajea khann, follam ani randvoi sevol'lean kxariyota vaddta. Chodd
xizoyil'lear ya bhajlear kxariyota unne zata matr nhoi poxokanxyi noxtt zatat. Sorv prosesdd ani peakezdd khannam esiddik. Khann-jevann, piun, hem amkam veginch somzata. Punn hem soddlear kxariyota choddomvche upai her kitem-i asat?
ayurvedant modd-theropicho (matiecho upochar) ul'lekh asa. Amcho raxttropita mohatma gandhijin hacho boroch proyog kela. Urollikanchonant tannem survat kel'lea axromant azyi ho upochar upolobdh asa. Noisorgik upocharantyi hacho proyog zata. Ho upochar kel'lea vorvim rogtacholaunn vaddta, ani tea
14 Veez Konkani
dekun kuddi bhitor zom'l'le kolmox (ttoksins) bhair kaddun ghalun rogat nitoll zata dekun esidditti unne zata ani kxariyota choddta. Siramiks (vividh thoranchi mati) voigoneanik ritin ollouddsun hea upocharak az eddvansdd modd-theropi ya boyosiramik theropi mhonnyi sangtat. Vixes kitengi mhollear ho upochar korunk vellachi pabondi na, heach ya teach vellachi gorz na; disachi 24 voramyi ho upochar chalu dourun boroch faido zoddyet; khanna jeunnant thoddea gorjechea bodlaunne xivai dispoddtea jinnient kosoliy bodlaunn haddchi gorz poddana. Hea upocharachi survat korunk piddach asazoi mhonn na; bholaikent asl'leamni bori bholaiki boroean samballunkyi hacho proyog korumvyeta. Koxem her piddenk karann zal'lim voiros, beakttiria ya sukxmannu azunyi asatgi tosench koronamyi astelem. Herambori koronayi kaim morana ya tem morchemyi na. Ami amchi rogprotirodhok sokot vaddoun tancho fudd korizoi xivai dusri vatt na. Ani tea pasot zagoruk ason, samajik ontor samballun, amkam upolobdh asl'le sorv upai apnnaun amchi rogprotirodhok sokot (imyunitti) vaddoizoi xivai bhian tattleun boslear kainch proyozon zamvchemna. ---------------------------------------------
Xrid'dhanzoli tuka, keanorachea bethoni dakhtern bhoinni bho| dda| liliyon sikvera, bie vigoneanak ek adorx vyokti, vixvasarh, doyall kallzachi, mridhu talleachi, sompurnn somorpil'li gunn korchea misamvak voktandvarim, ek dharmik bhoinn manovi-i sthoireachi aplea bapachea saullekhal. Ek aikonchem kalliz unchayechem margdorxonant tosench dharmik tosem layikam modhlea hondounnechi. Ticho kallzalagxilo mog sorv lokacher tichea hor mettamni pollouyet toslo. Aplea xromachea kama modhem-i tinne aplo omor mog horyekleachea hozarom lokanchea kallzamni khonchoilo tori melll'lea vellant ti aplea somiak horsunk visorli na. Apnna poilem aplye somajecho huskoch tika mohan aslo. Bho| liliyo n sodanch aplea tonddar haso haddun'nch heranchi seva kori apunn ttibin vollvollttali tori, hoipothoiroddisom' ani ddoyabittis. 2018 isvent ti poddl'lean tichea penkttachem hadd moddlem. Tea uprant soukas tichi bholaiki pidd'ddear zamvn aili. Bholaiki ekdom'
15 Veez Konkani
16 Veez Konkani
padd zamvn yemvchea eka hoftea poilem tinnem kitench khann seulem na. Epril 24 ver tichi bholaiki konggal ritik pauli ani bhoinnimni tichea bhomvari zagrutka yen ravon tika tanchea magnneandva rim adhar dilo. Epril 25
ver sanjechea 9:00 vorar tinnem aplo otmo somiak orpun dilo sobhar pautti jezuchem namv ulo korun, bethoni bhoinni ani tichea kuttmachim tika aplea dukhamni bhorl'lea dolleamni adeus magon astana. Osem tinnem aplem
17 Veez Konkani
manddun haddli. Tori xrid'dhanzoli ani du:khancho vhallo hor madhyomam mukhantr dukhall sondexamni. Poilenchem jiun: bho| liliyon (konseptta sikvera) dhuv devadhin sebasttiyon sikvera ani magdolin roddrigos hanchi. Ti zolmal'li march 15 ver 1943 isvent, zamvn tanchea sat bhurgeam poiki tisri - chear bhavo ani tegam bhoinni team poiki dogam bethoni bhoinni, bho| vorjinia ani bho|
somsarim misamv sompoilem zamvn ek chakorn aplea somiachi. Tichi ontim' vidhi kin'nigollichea im'makulett konsepxon igorje semitorint, aitara epril 26 ver sokallinchea 10:00 korona voirosachea ghorbondi modhench
hilariyon. Ticho bhavo eklo yazok fa| viliyom' sikvera jezuchea sobhent aplo vaur korta. Tichem prarthomik xikap bollkunjentlea sant paul proimori xalant zalem. Ani tichem hoiskul xikap kin'nigollintlea littl flour hoiskulant. Hem xal tanchea ghora thamvn 12 moilam pois aslem ani ti sodamnit xalak vochonk ani pattim yeunko disak 24 moilam choltali. Tichea bhurgeaponn thamvn'nch ti koxtti ani xroman kam' korchi zamvnasli. Vell mellttana ti tanchea kulim borabor zomon bhata thamvn tandull kaddunk kumok kortali. Tosench ticho hat nez lamvcheant tosench lumvcheant astalo. Tichea ghorcheam thamvn tika virodh asleari tinnem devachea uleak pallo dimvn bethoni mellak me 16, 1960 ver ti bhorti
18 Veez Konkani
zali. Tichi budvontkai tika sant agnes kalejik pauylagli zamvn umedvarn inttor middiett xikpak. Tinnem tichem prothom' profexon me 5, 1962 ver kelem. Ti xikpant itli huxar asl'li ki tika tichea vhoddilamni hubllintlea kornattoko meddikol kalejik dakhtergi xikpak vinchun kaddlem jem zamvnaslem bharich aprup dharmik bhoinnim modhem. Tichea xikpa modhem tika ttyuborkyulosis laglem ani tem gunn zalem. Apnnem em'bibies sompoilea uprant, tika vixex xikap zoddunk obsttrettiks endd goinokaloji mellon tinnem masttors in meddisin zoddlem, zamvn ek vixexota zoddl'li dakhtern. Tika tomillnadduntlea tirunelveli jil'leantlea sant thomos aspotrek (koneakumarik bharich lagim) ani hi suvat titli sudhronk nasli. Tika thoimsor bharich koxttamn aplo vaur korunk poddlo sarko ravonk zago tosem aspotr nastam. Bharich lhan zagear ti aspotr asli. Titlench nom-i astam voili aspotr, tika teach jil'leant novich asa kel'lea lurdds aspotrenti idintokoroyant vaur korunk poddlo. Hangasor tika axikpi tosench akrom'kari maslli pagpi loka modhem kam' korunk poddlem. Hangasor tinnem aplea haskuroea tonddan kosi tanchi chakri korun tanchim kallzam ti jikli ani sodankall ti tankam mogachi zali, khonddit zamvn hi
tichi tichea kallza bhitorli rujvat, boll ani olonkar. Vodokonkulomant 12 vorsam tichye seve uprant tika kin'nigollintlha konsett'tta aspotrek vorg zalo, zomysor fa| eloisiyos ddi’soza im'makulett konsepxon igorz, kin'nigolliche vigar tosem konsett'tta aspotrecho direktor zamvnaslo. Tinnem ticho sompurnn bhorvaso, xrid'dho ani xrom' hea aspotrecher tinnem ghalem aspotr veanar sezarchea sorv holl'lleank bhett dimvn ek vahon aspotr korn ani gorjechea piddestanchi chakri korun. Soukas tosench bhodr ritin aspotrechem sudharonn zalem. Kin'nigolli ani sezarchim sobhar piddestam aspotrek yemvn suxruxa ghelaglim. Tichyelagim asl'lo ek vhorto gunn mhollear piddestank gunn korcho, lok haka mhonnttalo "devo sporxo" ani tika aslo mog durbollea piddestancho zankam hea aspotre thoim akorxonn bhoglem. Tea vorsamni aspotr vikall divddanchea chabnne thamvn gunn korcheak vixex famad zali kitea mhollear hi aspotr krixikanchea holl'lle suvater asli. Tinnem hea aspotrent apli 34 vorsanchi seva dili, ani tika sorvam mantalim kin'nigollichi ek ’dakhtern mata’ mhonn. Somia khatir jieli: bho| dda| liliyon ek somorth, bod'dh ani ek prokheat dakhtern tosench
19 Veez Konkani
konsett'tta aspotrechi bollixtth addolltedarn. Tichi hea mongllur diesejichea aspotrent tin doxokam pras choddit, kin'nigollintlea lokak tosench sezarchea holl'lleamni bhujvonn haddilagli. Zor hi aspotr az itli famad zamvn lokachi seva korun asa, tor hem fokot tichea xromak lagon, piddestam thoim tika asl'lea mogak lagon. Ti nivrit zalea uprant aplich bholaiki bhigoddl'li tori tinnem piddestanchi seva keli nimannye ghoddye poreant. Ti zamvnasli bethoni mellachi proprothom' meddikol ddakttor. Mellachea don aspotreamni ti bamlltiche dakhtern zamvn apli seva dilea. Tichem dharmik jiun bharich udbodhok. Piddestanchi kitli seva kelea uprant zaleari ti sodam komventantlea kopelak vochon unnear ek vor somiak horsun khorchitali apnnak aplea misamvant vaur korunk boll diunko. Adlea disach ti mukhlea disachea misachi toyarai kortali misachim vachpam ani vanjelantlim magnnim vachun. Ti bharich xistechi ani vyousthit tichea hor kamamni tosench ti tench herank xikhoitali. Tinnem vellar hazor zamvchem khonchyai kamak herank ek margdorxon zamvn gel'lem. Tichyelagim ayil'lea konnakch tinnem pattim dhaddl'lem na. Pois thamvn ayil'lea lokak tanche koxtt somzon tankam ek bhuzaunnechi madori zatali
tichi kitench dukh tankam dakhoinastam. Hea vellar tichem dharmik kuttam', lagxilim tosench poixilim, soho kameli, ani brihot sonkhean asche tiche mogi sogllea somsarar prosar zal'le tichea mornnak xrid'dhanzoli orpitat ani ti nastam somajek zal'lo oporimit noxtt chint'tat, punn tichi ti bhuzaunn hea koxttanchea mohamari korona vosea pidde kallar sorvank rakon vhorom ani kosolyai bondintlem suttomv. Ticho obhimani osem boroita: kin'nigolli toslea gramak sobhar tempa thamvn jiun karonji zaunaschea konsett'tta aspotrechi dakhtern mata ani na zalea. Bho| dda| liliyon sikvera hika hamv lhan bhurgo zamvnastam mhojea vhoddlimam-i borabor aspotrent polloyil'lem. Fuddem sobhar pauttim hamv heach aspotrek bhorti zal'lom. Tichem voidyoki-i gombhirponn sangata ek bethoni bhoinnicho mog moipas mhojea kuddik chorl'lem ek apurv cheton. Ten'nam kinigolli thamvn anyek aspotr mellazai tor poixilea mongllurchea fa| mul'lor aspotrek vochonk zai asli onirvahita. Osolea vellar kin'nigolli tosench sezarchea sobhar gamvank voidyoki-i voktank konsett'tta aspotrch zai. Lagxilea xala thamvn hatpam-i moddun yemvchim bhurgim
20 Veez Konkani
kitlim, xell, tap, khonkli, itor piddemni vollvollcho lok kitlo, gurvar zamvn bamllterak yemvn boroea thoran prosut zamvn aplea bhurgea borabor hason pattim gel'leo striyo kitleo. Ek don piddenk nom-i, sadhy aschea sorv piddenk lokak heach aspotrek yeunko axa asli. Heach khatir ten'nam ten'nam vixex togone dakhter hea aspotrek bhett ditale hor hofteant durbollea lokak chikitsa diunko ani gunn korunk. Hea sorvanchi suxruxa korn bholaiki pattim dil'li vir vyokti ti. Gelea rojer yemvn tichyelagim uloyil'lench nimannem zalem, ti huxar na mholl'lli khobar aikon porot mellonk chintl'lem chintap titlearch urlem. Kin'nigolli toslea lhan gramak ho sosunk sokanascho noxtt. Porot zolmon ye bho| dda| liliyon. -vilfredd fern'nddis (Sangata ghal'lem oivon solddanha-
xett hannem bendur bethoni mellachea sohokaran. Bhaxantor kel'lem viz sompadok dda| asttin probhun.) --------------------------------------------
Lokachi mata, maji xaxoki vin'nifredd fernanddis ani na
vin'nifredd fernanddis (91) hichi nimanni vidhi brestara epril 30 ver bhageunt ruzai mayechea igorjent sadheponnim choloili. Dharmik vidhi fa| stteani tauro, kundapur voloyacho yazok, fa| arthor pirera, sohaik yazok fa| vizoi ddi’soza, fa| provinn marttis ani firgoz soloha monddollicho upadhyokx luvis je. Fernanddis hazor asle. Tichi kudd igorje thamvn bhair haddttoch jil'la armdd rizorv polisamni tika vibhaga torpen ’gon selyutt’ dilo. Hea vellar eespi horiram'xonkor kundapu r sobddivizon, sorkol inspekttor gopikrixnno, sobinspekttors horix ar. Naik ani razkumar hazor asle. Vidhik korona bondi nimtim thoddoch lok hazor aslo. Heavorvim tichye thamvn hozarom hozar kundapurchea projek tichyer ontim' dixtt ghalcho sondorbh hogddailo. Sezarcheamni ’gon selyutt’ ani itor vidhi pois ravon polloili.
Vin'nifredd fernanddis ek khori razkaronni: vin'nifredd fernanddis zolmal'li monglluram t ani uprantlem jiun logna uprant kundapurant sarlem thoinchea udeogi devadhin luvis em'. Fernanddisalagim logn zatoch. Tichem razoki-i jiun survatil'lem proza soxiyolistt
21 Veez Konkani
22 Veez Konkani
paddtint ani kundapur ttoun ponchaitant sando zamvn chunayit zali. Ponchaitacho sando zatoch tinnem munisipol kounsilant 33 vorsam poreant
aplo vaur dilo matr nom-i munisipol kounsilachi odhyokxinn zamvn 17 vorsam aplo vaur dilo. Proza soxiyolistt paddti thamvn ti kundapur thamvn vidhan sobhek 1967
23 Veez Konkani
tem 1972 tosench uprant kangres paddti thamvn 1972-1977 poreant tinnem razoki-i vaur dilo. Sangatach tika vidhan porixot'techo kangres paddti thamvn
sando zamvn 2001 tem 2007 poreant vinchun aili. Ten'nam ti rajy ttelifon karporexonachi eka vella audek yupie sorkara thamvn kendrak vinchun kaddlem. Dokxinn kon'noddo jil'leantlea kristamv somudayant vin'nifredd fernanddis ek
24 Veez Konkani
mhalghoddi razkaronni zamvnasli tosench kundapur holi rozori igorjent sobhar vorsam poreant pastorol kounsilacho sando zamvn tinnem aplo vaur dilo. Kundapurant tinnem ek striyanchench polis sttexon asa korunk khollmit naslo vaur hatim dhorlo ani nimannem hem polis sttexon jil'la kendrak sthollantor kel'lea toull tinnem aplo tiur virodh ucharlo.
Kotholik sobhe thamvn maji xaxokik xrid'dhanzoli:
Ti zamvnasli ek oteakorxik tosem bhormachi stri rajy tosench dexa mott'ttar ani tika adle kornattoko mukhel montri deuraz oros, gundduravo, esem' krixnno, tti. E. Poi, ronghonatho xennoi, askor fernanddis, bi. Zonardhono puzari, em'. Viroppo moili, ke. Prothapchondro xett'tti tosem itor mukhelea borabor boroch sombondh aslo.
vin'nifredd fernanddis hichea ghora kundapur kotholik sobhechea ghottokan apli xrid'dhanzoli orpili. Kundapur kotholik sobhechea ghottokacho odhyokx, potrkort ani sahiti bornardd ddikostan tika xrid'dhanzoli orpun "vin'nifredd fernanddis ek bolladhik xida drixttechi vyokti zamvnasli ani sodanch xida ulomvchi ek bolladhik razkaronni, uddupi kundapurant ek razkaronni zamvn vixex yoxosvi zoddl'li mohan protibha tichi. Tea vellar thoddeoch striyo razkaronnant lokamogall zal'leo. Don audenk xaxoki ani ekea audek porixot sando zamvn jikon ayil'lea thoddeach razkaronnim poiki ek zamvnason tinne sobhar loka prosid'dh yozonam hatim dhorl'lim. Nimannea sukrarak roza diunko zai mhonn kornattoko sorkarak vidhan sobhent tinnem soval uttomvn uloyil'lea vellar taka manyota mellanasl'leak ti sobher utton bhair gel'li. Uprantlea vorsamni nimanno sukrar rojecho dis zamvn zariek
Ti ek pramannik ani sodanch sorvank mogachi stri zamvnasli. Kundapurant proprothom' striyanchem polis sttexon tinnem manddun haddl'lem mholl'llem namv azun asa. Ti atam aplea tegam cheddvank ani tegam cherkea bhurgeank sanddun gelea. Somajentlea sobhar razoki-i mukheleamni tichea mornnak apli xrid'dhanzoli arpili.
-daijivorldd silvesttor ddi’soza thamvn.
25 Veez Konkani
ailo. Ti kristamv somudayachi ek xrextth razkaronni zaleari kitench zat-mot bhed korinastam kxetrantlea sorvoi lokak ek auy kosi aplo vaur korun asli. Sorv razkaronni tika mantale, osoli razkaronni hogddayil'lem somajek zal'lo ek vhorto noxtt zaunasa" mhonnon dukhest kuttmak hem tanchem dukh sosun vhorunk devo sokot dimv mhonnon kotholik sobhe torpen tankam bhuzaunn dilaglo. Hea sondorbhar kotholik sobha kundapur ghottokache podadhikari zaunaschim prema ddikunha, soho karyodorxinn vinoya ddikosta, khozanchi xoila ddiolmedda, soha khozanchi lona luvis, razoki-i sonchalok zanson ddiolmedda, kotholik sobha somitichi sando ani vin'nifredd fernanddisachi dhuv xalett rebel'lo hazor aslim.
ek soval ghalem, "vin'nibaye tum borench uloitai punn itlim vorsam tum ek razkaronni zamvn tumvem amchea yuvozonnank kitem kel'lem asa?" mhonn. Tika mhojer kotthinn rag ayil'lo teakxonna. Uprant arvilea vorsamni hamv tika bhettonk tichea kundapur ghorak gel'lea vellar, "vin'nibaye, mhoji vollok koll'llie?" mhonn soval kel'lea vellar tinnem tokxonn sangl'lem asa, "tunch nomye to asttin probhu, ten'nam bispachea zomater hamve yuvozonnam khatir kitem kelam mhonn soval ghal'lo?" mhonnali. Hem aikon ticho ugddas pollemvn mhakach ozap zal'lem. Hor pauttim hamv mhojea bhavachea bailechea kullara (ddi’lima) pavol'lea vellar vatter tichea ghorak ek bhett dimvn tichyelagim ulomvchem aslem. Hea fuddem tem mhaka chuktelem.
-bornardd je. Kosta
-dda| asttin probhu, chikago --------------------------------------
mhojer ragar zal'li:
Imaji soit korona
ten'nam amim dogam-i mongllur diesejichea pastorol kounsilache sande zamvnasleamv. Eka zomati vellar vin'nifredd fernanddis yuvozonnam vixeant tanchye udorgotek kitem korizai mholl'llea vixoyar chorcha kortana ti ubhi ravon sobhar suchonam dimvn ami hem sorv kiteak korinamv mholl'llem soval sobhek uddoitana. Hamve tikach
zagriti ditat hanga zagorache rai asat. Ghoddea moddnnecho sovar asa. Domam' khellcho ani nachche sid'di asat. Dof khellcho daldi, gumttak thapi marche ani tall ghalche asat, tonnio khellche kuddmi, manddo ani bailak nachchim
26 Veez Konkani
27 Veez Konkani
28 Veez Konkani
zoddim asat. Punn sorvamni koronachi zagrutkai ghetlea ani tonddak maskghalam. Herankyi kallji gheya, korona solvoya, mask ghala, jivo uroya mholl'llo sondex diun asat. Hem mongllur xoktinogorant aschea konknnechem promukh samskritik songhotton mandd sobhannachea kolangonn ekota pagoracher ailevarchem drixy. Hanga asche vividh konknni kola somskriti dakomvcheo ximett imaji loka akorxonnechem kendr. Hangak lagxilo prodex silddoun zala. Dekun imaji soit mask ghalun lokak kovidd 19 piddevixim zagrutkai ubzoitat. Ghora thaun bhair yetana chukanastana mask ghalunk prereponn ditat. ---------------------------------------------
Malgoddo konknni nattokist fransis ddi soza (penchu ruzai) ontorlo. Fransis ruzamyt tosench mongllurant ek kheat hiro tosench vilon patr khellcheant nipunn zaunaslo tosench kolabhimanin chem to ek akorxonn. hamvem-i tachye borabor sobhar nattokamni ddon bosko rongomanchier notton kel'lem asa. Fransis apli mogall potinn zosinta, bhurgim: kovita (goddfri ddi’soza kuveytt), rohon (jixa yuese) oni nomita (remi ddi’soza khottar), natram: luk, noyomi, lara, xan ani oltton hankam sanddun gelo. Tachi ontim' vidhi me 1 ver ruzai semetori kapelant jeppu cholomvn vheli.
29 Veez Konkani
Fransis kuveytt vechye poilem mongllur ruzai hoiskulant mestri zamvn vaur korun aslo. Tannem aplem namv nohinch mongllurant kheat kelem bogar to kuveytt paulea upranti vogo raulo na. Thoinchea kesiddoblyue nt kriall addolltea somiticho sando zamvn sobhar vorsam aplo vaur korilaglo.
Sant agnes kalez 600 kuttmank kumok korta
To hangachea kuveytt bhageunt kuttmachea kathedralant kesiddoblyue bonderakhal prothom' konkonni gain monddolli sthapit korilaglo. Ek kheat protibhaunt nott zamvn choddttavo kesiddoblyue n khollomvn dakhoyil'lea nattokamni tannem patr ghetlo tosench tannem ’notalam kearols’ kesiddoblyue chea krismos ttri karyokroma vellar gaunko survat dilaglo tosench to vividh bhasamni gaitalo soit. Kuveytt kama thamvn nivrit zata poreant tannem ekch ek kesiddoblyue karyokromant aplo kriall patr soddl'lo na. Viz tachea otmeak sasnnik xanti magta. ********
600 voir gorjeunt kuttmank sant agnes kalejin mongllur sut'turant
30 Veez Konkani
kalejichem addolltem, pornim videarthinnim ani sibondin hea ponthahvanachea vellar kumok keli. Somaje kusim agnes mholl'llea dhyeyakhal somaz seva korunk poske 31 Veez Konkani
horekollo, amlomogoru, somexvoro ani pavur. Hea holl'lleamni kalejichea sibondin ani videarthimni vividh sudharonn yozonam manddun haddleant. Toripunn, kovidd-19 ghor bondik lagon, hangasor cholcheo chottuvottiko tatkalok rauleat. Ailevar kalejik khobar mell'lli ki hea holl'lleamni sobhar lok sodam khann ani gorjecheo vostu nastam vollvolltta mhonn. Kalez addolltean sibondi, hitochintok tosem pornea videarthim borabor tanche mozot ghemvn 600 gorjeunt kuttmank hea holl'lleantlea tandull, dall, saman chaye pitto, her kuddik gorjecheo vostu vitoronn keleo. Hem kam' jil'la ponchait sando dhonolokxmi gott'tti ani anyeka sandeam somor manddun haddlem. 600 voir kuttmank tosench hangasor vosea piddek lagon xirkal'lea provasi kameleank kumok dili mhonnali bho| dda| jesvina esi, pranxupalinn sant agnes kalez mongllur.
kel'le zage mhollear mun'nur,
Kalez addolltem hi vorvi dan dil'lea sor danink mukhyo zamvn sibondi, pornim videarthi tosem hea yozonak sohokar dil'leank devo borem korum mhonntta. ********** 32 Veez Konkani
Irorfan khan balivudd sinema somsaracho kheat nott tosench balivudd thamvn halivuddak pavol'lo aplea 54 vorsam prayer moronn paulo. Taka mumboichea kokilaben dhirubai ombani aspotrek kolon chikitsek dakhol kel'lo. Tannem slom'ddag milyoner, zurasik vorldd, di emejhing spoiddor-mean ani loif of pai hea pinturamni patr ghetl'lo. Mumboichea rostea bhurgeancho ddrama solam' bombe okaddemi proxosti haka melll'li, uprant tannem digdorxok mira nair, ves anddorson ani eng li borabor kam' kel'lem. 2018 isvent taka nyuroenddokrin keansor chikitsek inglenddant sobhar mohine paxar kel'le. Taka sobhar proxosteo melll'leo ani 2012 isvent inddiyon neaxonol film' proxosti ut'tim' nott mhonn melll'li. Khan apli potinn tosench ttelevizon lekhoki ani nirmapoki suttopo sikdar tosench dog cherke babil ani ain hankam soddun gela. ---------------------------------------------
Mumboichea echen rilains aspotrent epril 30 ver balivuddacho kheat nott rixi kopuran (67) nimanno xvas soddlo. 2018 isve thaun to lyukemia keansora virodh zhuzon aslo. Heach khatir ek vors omerikant khorchilem tori kitench faido lablo na. Tachi bholaiki bhigddon'nch yetali zal'lean taka aspotrek dakhol kel'lo. Aspotrent to mora poreant taka polleunko ayil'leank tosem aspotrechea kameleank aplea fokonnam mukhantr hasoun'nch astalo. Tacho vad aslo ki apli dukh apnne herank vanttchi nom-i. Morta poreant sontosan jiemvchem mhonn. Rixi kopur bharotacho prosid'dh balivudd nott raz kopuracho put, mera nam' zokor pintura mukhantr tannem hindi pinturacho podd'do polloyil'lo ani taka hea pinturant raxttri-i proxosti
33 Veez Konkani
labl'li. 1973 isvent ddimpl kapaddia borabor babbi pinturant notton kel'lem. Rixi kopur tachi potinn nitu kopur, put ronbir kopur ani dhuv rid'dhima kopur sahni hankam soddun gela. ---------------------------------------------
Helt ttips
* * * losunnechea boyamni pidda nirodhok korochi sokot matr nhoi, kuddicheo xiro churuk korochi sokotyi asa. Pidda ubzomvcheo bekttiria/voiros kuddi thaun bhair ghalunk karonn zata. Xikchea bhurogeam thoim ugddasachi sokot vaddounko randap korotana choddit losunn upeog kelear borem. * * *
-machcha, milar. Ami khamvchea khanna thaun kuddik vittomin mellanatl'lea vellar matr vittomin tteabletts (gullio) gheje. Choddit vittomin gullio khel'lea nimtim kiddnik somoseo zamvcho sombhou asa. Tea dekun ami semvchea khannant ch vittomin amchea kuddik mellaxem korochem borem.
disak 400 em'.El bittrutt ros sat dis sodamnit pielear prayestank kuddichea rogta soncharant bodlaunn dison yeta. Utsah, hurup ani churukai choddta. Ugddasachi sokot vaddta. * * * vittomin ‘bi’ gullio sokallinchea vellar gheje. Vittomin ‘si’ gullio nirall pottak gheunko nozo. Oiron gullio jeunna modhem gheje.
* * *
* * *
amchea kuddik, ami semvcho sokallincho brekpastt (naxtto) bhovo gorojecho. Sokallim naxtto korina zalear amchea kuddi bhitor padd kolesttorol choddon veta. Hea vorovim jivitachea fuddlea vorosamni thoddea piddecheo somosye ubzonk karonn zatat.
‘kori pot'ta’ vo ‘ponn'nna palo’ hantum sobar vokta gunn asat mhonn sorovam zannant. Punn sambar, nisteant ghal'lo ho palo ami jeutana kaddn uddoitamv. Toxem zal'lean tache vokta gunn amchea kuddik mellanant. Tea dekun ho palo bannolent bazun, uprant eka
34 Veez Konkani
botlent bhodr koron dourije. Sambar, nistem ani rova soji korotana ho pitto ghalo tor ho palo xida pottak veta. Khann soma jirvonn zata ani geas somosye nivaronn zatat. ---------------------------------------------
Kameleancho dis 2020
kameleani sodamnit vaparchim sahetam, rakon rauleant tea nazuk hatank, sahetank kitem kollit kameleanchi niz porigot! ho kameleancho sombhrom', hea vorsa gill'lla korona pidden, sogllea somsrar fokot tachench kam', kam' ason kam' na, kongal tachem sogllem kuttam'!
-rain, nirumargo ---------------------------------------------------
ho dis pattlea vorsam bori na, namvak kameleancho dis, punn sarkem kam' nastana, pottak mellna pienko nis!
Kin'nigollint kotholik
35 Veez Konkani
zoddeachi khun kin'nigolli lagxilea suvater vosti korun asl'lea kotholik zoddem vinsentt (50) ani tachi potinn helen (45) hanchi khun disa ujvaddakch tancho sezari
alfonso hannem epril 29 ver khorem ani suroyen marn kel'li ti dharunn khobar ekachchhanne somsarbhor prosar zali.
Vinsentt ek maji soinik. Heo khunio korchea poilem alfonson chil'lor karonnank lagon vinsentt ani helenak hinnsil'lem khoim.
36 Veez Konkani
Opradheak mulki polisamni bondint ghala ani vicharonn chalu asa ani taka atam jyuddixiyol kosttoddint ghala.
Vinsentt thoinch moronn paulo tor helen aspotrek vechea vatter moronn pauli.
Fa| vikttor ddi’mel'lo, kirem
Tanchea otmeam khatir tumim maga.
firgojecho vigar aplea sondexant osem mhonntta: "mogacheamno mhojea firgojent... Mhojea yazoki-i jinnyentch poilye pauttim ek korall ghoddit ghoddlem. Osoli dukh hamve he poilye pautta bhogchi.... Mhojim firgojgaram vinsentt ani helen, ek zoddem tanchea sezari alfonsa thamvn khunyek vollog zalim... Alfonsak sorv sezaroeamlagim dusmankai asli. Az sokallim sodanchyeporim tannem tonddpasim helenak galli diunko survatilem tosench tanchi dhuv jen'nifor kvinik (prostut tem dhavea vorgant xikta)... Vinsentt aplem soirann chukon alfonsalagim hacho vichar korunk gelo...Punn alfonso hatim suri ghemvn toyar aslo.. Tannem vinsenttak suroyen marlem.. Aplea potik kitem zalem mhonn polleunko gel'lea tachi potinn ji taka vanchounko gel'li tikai tannem suroyen ani khoroean marlem ani lagadd kaddlem.
Bharich borem zoddem hem... Jen'nifor ani zoxuva.. Zankam atam devachi son'nidhi zai zalea tanchea jiunant. Alfonso igorjek vochanaslo... Helen amchea bispachea bhavachea bailechi potinn." --------------------------------------------
Vimorso korta to vichitr monis?
-sttiun kvaddros permude pustokacho upyeg kortat tankam char vantte koryet (1) pustokacho veuharik upyeg korche vitorok, mudrok, prokaxok, vikpi iteadi (2) pustokacho songroh korche gronthpalok, pustok bhonddari va songrohok, kolez, iskolache vhoddil. Hea don
37 Veez Konkani
pongddachea lokak pustok ek vost zata, zaunko puro labh korunk aukas dimvchi vost. Tanchem chintop choddaut mudronn zaun ayil'lea tea panancher tachea feÇiracher tachea molacher matr asta. (3) tisrea vorgacho lok asa to pustokacho vachpi tachye vellapormanne hatak mellta to pustok vachta. Az hacho vachit tor faleam tacho pustok to vachta. Boro asa tor, don tin pauttim to vachit haka ‘sohridoyi’ borea kallzacho mhonnje kritikarachea bhognnam sovem sohospondon korcho mhonnyet. (4) eka nirdixtt lekokachea kritienk sobhar pauttim vachun horyek pauttim vachta vachtam jem kitem boroilam, boroinaxem sanglam, ani sanginaxem soddlam hea tinyi sthoramni novem, faideak poddchem, vixes mhonnyet tosolem ¸mzun gheun ugddapem korta to vimorxok, odhyoini va sonxodhok. Oxem pustok upyeg korcheam poiki dusrea don vorgacho lok pustok pollenam. Kriti polletat tea kritiechem somrochon (taka kudd mhonntamv) ani somvohon (taka atmo mhonntamv) donyi polletat. Kothaust-vixoi khoncho (Theme) ani kritikaracho axoi kitem hea donamyi thoim te somyog choloitat. Ho somyog cholun cholun tankam xikhor sukh (zaka doihik bhaxent ‘rotililasukh’ mhonnyet) labta.
Khoinchi kriti hem somyogachem xikhor sukh sohridoyik ani sonxodokank divonko sokona ti kriti odhom' kriti. Vachtam vachta virarai dita. Somyozon zamv, manddaull zamv (sadea bhaxent jittooti/ vhall mhonntamv) sontosborit ritin zaunam tor ti kriti kosleach faideachi na. Ti nirfoll mhonn vimorxok aplem tirp dita. Ami hottelak geleamv tor oddez rupoi diun cha ghetli. Tea chayent zor sakor na tednam ami vettorak yettinamv? khoinchea karonnan yettlem? bori cha kitem mhonn amchea moti podd'deak, kallza gunddayek zannvai asa. Ami zor ruch natl'li koddxi cha pieleamv tednam amkam korondai zata, mot virar zata. Teach pormannem vimorso. Bori kriti khonchi mholl'llem amkam zannvai ani somzonni asa. Zor ami suveustit voigoneanik odhyoin choloilam, amchea vachpachi vistarai vixal asa ten'na amkam mahet ani totvam lableant tichea ujvaddan odhom' sahit khonchem ut'tim' sahit khonchem tem prokasak haddchem sady zata hench vimorxok zata tachem kam'. Rostear vetana chiturli ghetli ani tantli ordi kuslea, konn to chiturli pattim diun bori ghena zait? khaunko axeta to bori asa ti matr khata. Ami zor lokak kunddo diun mankodd korn dourlam tednam ami noitik chuk adarlea. Lokak unddo khamvchem hokk asa ani zor te zage
38 Veez Konkani
zale ani unddo khamvcheak noveo ongddi sodhun bhair sorle tednam kunddo vikta to upvas poddun mortolo. Vimorxok kunddo viktolea ani unddo khaunko axetoleam modhem yeta mhonnje vachpi, sohridoyi ani boroupeam modem sankovo bandta donyi pongddachea chintpa zhorichea vaddaullek to karonn zata. Ek kriti vachun mugdili tednam sohridoyi vachpeak hea kritievixim herank sangeam, hi kriti vachtam vachtam apnnak kitem ghoddlem tem peleasovem vanttun gheveam mholl'llem bhogta. Hem bhogop jednam ubzata tednam to vimorxonachea vatter asa mhonn zalem hea kritien aplea motir, monant toxench kallzar kitem probhavo ghala mholl'llem somzun gheunko preton korchench muklem mett. Vimorxok mhollear srizonatmok sahit rochunk preton korn solval'lo. Apnnem kitench borounko tankanaxem mosramni zall vonkun heranchi moread kaddcho, khenddcho, bhenddcho va chomchagiri korn mosko lamvcho mholl'llem chintop jeral thoran jivem asa tem sarkem nhoim. Vimorxok, khorean kovicho, sahiticho guru zata vhoi, punn sahiti, boroupean tachem sahit porgott'tam poreant tacho patr tea kritie sombondhi porgott zainam. To mull kriti
koxem boroilea mholl'llem topasonn korcho vekti. Ek kriti rochche adim tea kritiecher vimorso yeunko sady na. Dekun ‘vimorxeakan apnnem boroyil'lea uprant oxem mhollem. Poilem kitea tannem mhaka khasgen margodorxon diunko na’ mhonnchem sahitinchem ulounnem zoktem nhoim. Vimorxok vigoneani borem kitem ghoddlam tem topasun somrochon koxem asam mholl'llyevixim aplem vixlexonn to dita. Tachem kam' ghottonot'tor svorupachem moddem porikxa kortat tea ritichem mhonntana kritientlo jivo vimorxeakannch logadd kaddn magir khellkullam korn korchem nhoim. Vimorxok khunigar nhoim. Vimorso korchem kam' tem vhodd zoubdarechem mholl'llem havem. Hem kam' kosoleach somybik, soidhantik pongoddponnak xirkanaxem nixpokxopati monan zata. Somskoøtant ‘homsokxironyai’ mhonntat tea nitoll motint vimorxokan borem khonche, titlem borem nam tem khonchem mholl'llem sodun kaddunk asa mat nhoim, borem mhonn kaddlolem kiteak borem titlem borem nam mhonn vingodd kaddlam tem kiteak toxem kaddlam osolea sovalank apnnench ubem korn zapi diunko asat. Toxench vaitt mhonn degent ghalam tantumyi borem asumyeta tem borem vinchun uklun dakounko asa.
39 Veez Konkani
Mimorxok vigoneani mhollem hamvem, punn kosolo vigoneani to? to ek sohridoyi vigoneani. Sukea kholeapallam sovem to vavurnam. Vik, vokot, fator, mati tachea vauracheo vostu nhoim. To eka jivont atmeachea bhognnam sovem soho-spondon choloita. Onyeka motichim vichitram, sukxim' vibhin'nota, tea motichim kolpona somzon gheunko preton korcho bovo sosnnik vigoneani tannem zaije. Vimorxok ek nitifoisolam dimvcho munsubdhar nhoim. Foisolam dimvcho odhikar taka konnench dil'lo nam. Hem mhaka itlem ruchlem, hangasor hem ruchlem nam mhonn tanne apli bhognnam veustit ritin manddyeta xivai hench sarkem, hench zaije mhonn taka hotth asanamye. ‘somvxeak xingam asatgi?’ mhonnchea sovalak, ‘nam nam somvxeak xingam asunk sadhych nam’ mhonn basunk mukar uddchea amsorean khoro-boro vimorxok zamvchem ekdom' koxtt, ‘hamvem polloyil'lea somvxeank xingam natl'li okhkhea somsrar koxem hamv nennam’ mhonnchi choddtik somzonnechi zap’ hi zap diunko sokta to boro vimorxok zata mhonnun zannari sangtat. Ek sukxim' dixtt vimorxokak gorz. Dakter peleachi pidda topasta, peleak voktanchitt boroita. Punn aplea bholaikevixim soit to zagrit asta. Vimorxok apli mot udvegank, ubdesank
boli zaitatl'leporim motichem utollponn samballn dourta ani tea nitoll somospondonatmok motichea billantlean peleak somzun gheunko vaur korta. Sobar pauttim aplea zonma karonnan, zati nimtim, aplea dhormanimtim, vrit'ti, raxttr, sid'dant, razoki paddt, ixttagot asolea vividh pongoddponnamvorvim vimorxokachea vimorxa motichea podd'deacher kallbonn yeunko sady asa. Vimorxokyi ek monis. Tache veuhar sokkodd her sokkodd monxamporinch, monxank sokddank bhognnam, simitponn, rattaulli ekch rit toryi vimorxokan aplea vekti somskara ani xikpanimtim unchlo vaur korunk asa. Vimorxokak poilean poilem khaltem kalliz gorjechem. Sohridoyi vimorxokon apnnachea naka nittayek zaitoxem sanglem nam tednam choddaut kovi/srizonik sahiti, boroupi ragan koptat ani kamptat ‘hamv choddlam tea unchnnek tum yexi kaim?’ mhonn soval uttoitat. Tankam pugarlem tor fulam jheleamni nettoitat. (hem kaim azkalchem nhoim 3000 vorsanthaunyi oxench) hea kosleakyi boli poddanaxem khaltea kallzan bhorun ‘asa tem asatoxem, sot mat sobhit’ mhonn opun gheun tye porim jinnyent manun gheunko preton korije. ‘apnnem ani xikunk kitench na’ mholl'llem choddaut vimorxokanchem chintop. ‘mhoje titlo zannvayecho onyeklo na mhonn konn
40 Veez Konkani
chint'ta tache titlo murkh dusro aschona. Hem khorem sot. Kovi/srizoni lekok tachea atmea gunddayent kitem bhogta mhonnchem aikunk honkaran bhorloleank koxem sady zait? dekunnch kovi kuvempu aplea pokxikaxint sangta “il'li hugolil'lo ninoge, o biyodo| idu pokxikaxi|........ Kolvo bot'tollike bannoun'nu ol'le itt'ttu ba| moiyo tolledu ba| koiyo mugidu ba| hom'monullidu ba” vimorxeakan nitoll monan, khaltea kallzan sotak opun gheun yemvchi gorz to dambun sangta.
Vimorxokachem kam' vortea bhonganchem mhollem hamvem. Hem kam' apnnak vorti khuxi dimvchem mholl'llea ugtea spiritan zor vimorxok vaurak demvta tednam tem kam' sontosan, moipasan mukar cholounko vimorxokak sady zata. Khonchiyi kriti to vimorxek demvta tachevixim taka moipas asaje. Thoim asl'lea chintpa zhori
sovem taka sohospondon asaje. Zortor taka tea kritievixim borem mon na zalem toull tachea vimorxeant purvonirdarit mhellop ugtean disun yeunkosady asa. Kritiek svikar kortam kortam yetat tim bhognnam, purvnirdarit sid'dantam pras vortim zaun asaje. Oxem zaije tor vimorxokachem vachop vixes zaunasaje. Dorya titlem bhitor aslear matr chembamni bhair haddije. Utoll vachop korta to vimorso korit tor haseasopod zait khonddit. Apunn kovi/lekhokak, sahiti, sohridoyik, vorti seva bhettoitolom mhonnchea honkara pras apnnem eka kritie mukhantr zo kitem anond apnnaila to herank vanttun opeÇlo ani peleancho sontos vorto korcho ek seuk matr mhonnchi zovabdari vimorxokan opun gheje. Tannem aschem apnnachem pemparem funkunk, apli zannvai zahir korunk nhoim bogar kritiechem vhoddponn va lhanponn (onivary odhom' kriti tor) zahir korunk. ‘vimorxok vivoronn dimvchem, somzonni dimvchem kam' korina tea xivai sohridoyik prochodit korta’. Aplea vimorxeadvarim ek kriti vachchebori sohridoyink prerit kelear va edollch kriti vachl'leank novo ek vichar motik susta toxem kel'lea vellar vimorso yoxosvi zata. Punn ‘ti ek mhatari asl'li; mhozo kombo sad ghalta; tedalla matr gamvar
41 Veez Konkani
suryo udeta mhonntali’ oxem vimorxokan uloinamye.
Jems rius aplea do krittikol sens kritient ‘vimorso mhonnchem tem konnaichayi chukichi tthika nhoim; khoddi kaddchem nhoim; kes xindcho vauryi nhoim. Thoddem ruchlem tor kiteak ruchlem; thoddem ruchlem na tor kiteak ruchlem na mhonn sangunk sokchi ti sokot. Hi sokot eka ritichi bhitorli dixtt, thodde pauttim proitnapurvoki yeta. Choddaut ti oyotnik (oyotnik = amchem preton nastana yemvchi sokot – doivik sokot) vamonan boroyil'lea ‘kavealonkaro sutro’ gronthant to vimorxokanche ‘sotrinnabhyo vyouhari’ ani ‘orochi’
mhonn don pongodd korta. Sotrinnabhyo vyouhari mhonntat tancho vyouhar somsarant sokkodd asa tem attapta. Sotrinna (tonn soit mellun) horyeki sarkem mhonntat, hem sokkodd sobhit mhonn konnemyi sanglear zalem vhoi vhoi sobhit mhonntat, tonn khaun tokli haloitolea vasraporim. Osoleamni kel'le vimorxe choddtik kaim faideak poddanant mhonnyet. Dusrea pongddache asat te arochi hankam ruch mhonnchich na. Edoll liklam tem sorv nirupoyogi, faideak natl'lem mhonn hannim poilench tirp diun zalam. Magir vachije zalam mholl'llea kormank vachcho jivo hancho. ‘hea somsarant edoll unchlea vorgachem sahity borounkoch na, boroilear hamvench boroije. Punn mhaka borounko pursot na mhonn te sangun bhomvtat.’ thodde pauttim vimorxokachea svont odyoin va vachpa karonnan taka apnnem atam vimorso korchi kriti sarkem disana zaunko puro. Eka mohan sahitichem sahit/kriti/kauyem vachl'lo vimorxok onyeka noveach boroupeachem koun/sahit vachun thoim asl'li sobai hanga na mhollear chuk konnachi? ani thodde asat ‘tanchea ghoddeak tin pam-i. Kunkddakyi tinch pam-i’ ‘mhojea chintpazhori bhair asa dekun hi chuk’ mhonntat. Tankam eka kritient ujvollchim hozar thikam aslearyi
42 Veez Konkani
mhollear sahiteabhiruchichem muklem mett, sahiteabhiruchi eka kritientli sobhai sontosan chakcheant toxench tichim osomorpok mettam otriptechea bhognnamni vivechon korchea soktent asa’.
disanant. Tea thikachea ujvaddak, tea rongin sobhayek te dolle dhamptat ani ek kiskutt mhellem aslear zalem tench vhoddlem kortat. Te eka nirdixtt sid'dhantache gulam' zalea uprant dolle ugte dourunk sokanant. Kritiechi sompurnn ruprit somzun gheun tachi sobhai herank vantt'tamna, modhem modhem yeuyet zal'leo oddkolleo vimorxokan dakoun divyet xivai, fokot oddkolleo ukoln dakomvchea vaurak vimorso mhonnanant. ‘ortho maddkondd ingol inge| on'nor mat gonge|| ortho agdidru sikdong on'nad| chondron mukk ugodonge||’
Sorv zoktea chintpamni bhorlo vimorxok asagi? khonddit na mhonnyet ‘Ideal is not real’ punn horyeklea vimorxokan aplea odhyoin ani pretonandhvarim Ideal (adorxo) teuxim zovabdaren mettam kaddunk asat. ---------------------------------------------
Korona voiros lagon golf soddn yemvchea
bharotiyank dexak haddunk tin zhuza tarvam ani 500 vimanam toyar
sarkem art korn ghetlea uprant kritiechem boll toxench tachi solvonni somzounko pollemvchem unchlea vimorxokachem vortem lokxonn. Eka kritient asl'leo solvonneo, tea kritientlem nirpollponn dhampun vhrn, fokot pugarpocho vaur korchem soit borea vimoreachem lokxonn zainam. Thamos eddison sarkem sangta ‘vimorso
tin bharoti-i nevichim zhuza tarvam abi 500 vimanam toyar asat ani bharoti-i
43 Veez Konkani
sorkaran xida sanglam ki apunn bharotiyank pattim bharotak haddunk toyar asamv mhonn korona voirosak lagon. Voiros lagl'lea golf dexam thamvn bharotak pattim yeunko xemborom hozar lok toyar asa mhonn bharotacho prodhan montri norendro moddin gelea mongllara epril 28 ver sanglam. Nillea kol'lorache kameli je kovidd-19k lagon konggal sthiter asat, tankam hea tarvamni tosem vimanamni sitti mellttoleo mhollam. Videarthi videxamni xirkal'le tankam uprantlo ovkas mellttolo khoim. "bharoti-i kameleank pattim yeunko prothom' sthan diunko zai" mhonn prodhan montrin sanglam mhonn hindusthan ttaims disallean kollit kelam. Videxantlea bharoti-i mixonak ek listt toyar korunk sangon kameleank prothom' chhans diunko takit dilea. Sombondhit rajeamlagim ulomvn hankam pattim bharotak haddttele ani uprant thoimsor tanche voiros topasonn ason pidda asl'leank khodd'ddayen bhitor dourtele (kvaronttain) ani erportta thamvn xida aspotrek vhortele mhollam.
Bharoti-i nevichea zhuza tarvar 1,500 golfantlea bharoti-i kameleank haddchi vilevari kelea. Hozaramni bharotiyamni apnnak bharotak pattim vochonk zai mhonn vinonti kelea khoim. "lagim lagim 10 milia bharoti-i golf dexamni asat ani hantle sobhar bondor nogoramni jietat, dekhun bharoti-i nevik hea kameleank haddchi bondobost korunk pollelam." kholiza ttaims lagim uloun bharoti-i kansul zonorol vipul mhonnalo ki hea kameleank vhoronk ddel'li thamvn aikonk rakon rauleat. Konnak vhorchem mholl'llem tem bharotacho sorkar ani to manddun haddttele ani hea misamvant er inddiacho patr astolo.
Kerollachea mukhel montri pinorouvi vizoin mhonnalo ki tachea rajeant 200,000 golf kameleank ramvchiramvchi vyoustha stteddiyomamni, risorttamni, xalamni tosem vannijy suvatemni zomomvn tim kvaronttain kendram zamvn porivortit kortele khoim.
(kholiza ttaims adharan) --------------------------------------------44 Veez Konkani
Kundapur blak kangres thamvn rexon chitt naslelea kuttmank tandull
hegdde, maji purosobha upadhyokxinn lionil'la krastto, tteakxi ani vahon songhacho odhyokx lokxmonno xett'tti, blak kangres karyodorxinn axa korval'lo, blak yuvo kangres odhyokx ichchitarth xett'tti, purosobha sodosy oxfok, deuki sonn'nnoiyo, obu mohmod, kangres mukheli sttiun ddikosto, roxon barett'tto, dinex kharvi, sodanondo kharvi, vennugopalo, xrinivaso xett'tti, orunn pottel, nagoraz naik, axoko suvornno, roxon xett'tti, nitex pottel, anondo puzari hazor asle. Kundapuro blak kangres prodhan karyodorxi vinod krastton karyokrom' choloilem.
-bornardd je. Kosta kundapur blakantlea rexon chitt naschea 480 kuttmank tandull vanttchem karyem paddti mukheleanchea suchona prokar epril 28 ver cholomvn vhelem. Poilea hontar sanketik zamvn choll'lea hea karyokromant kundapur purosobha, hongolluru ani bollkuru gramo ponchait protinidhink vorvi orh kuttmank vanttunk vanttun dili. Mukhlea hontar url'lea ponchait, songh somsthe paddtinchea mukheleam marifat tandull vanttunk tirman kelo.
---------------------------------------------
Aplea ghuspoddgondollachi khobar zal'lo dda| bi. Ar. Xett'tti Bengllurant
Hea sondorbhar blak kangres odhyokx kanmokki horiprosad xett'tti, maji blak odhyokx moleaddi xivoram' xett'tti rajy pattlea vorgacho upadhyokx manni gopal, nogoradhyokx gonnexo serugar, maji nogor pradhikari odhyokx vikas 45 Veez Konkani
dda| bi. Ar. Xett'tti (baugut'tu roghuram' xett'tti) mhonnttana ek famad namvnch aslem khaddi dexamni; thoinch kitea to bharotant tosench okhea somsararchy kheatecho. Bharotacho prodhani norendro moddi vixeant goddxem ulomvn taka aplea poixeamni dholomvn tannem razkiyanti vhodd namv zoddl'lem. Golf dexamni konni mukheli yemv thoimsor vedir to astalo. Ekachchhanne tachea arthik vohivatta vixeant ascho ghuspodd-gondoll bohirong zatoch to obu dhabi soddn bengllurantlea aplea bhavachea ghora zo bhavo 82 vorsancho keansorak lagon moron paulo tachea ghora ailo. To ek pokka aresses vangddi ani bijepicho ek moha raknno zamvnaslo. Dda| bi ar xett'tti ek sado monisch nomi, to ek bil'lianer gelea vorsa dosembor 10, 2019 ver tachi zumla ast 2.4 bilia ddal'lor asli. Tannem dubaichea famad burz kholifant don soglleo mallio molak ghetl'leo. Tachea zallizagear to kheat razkaronnincho tosench bil'l getts ani balivuddacho mitr mhonn dakhoyil'lem. Taka tachench mholl'lle khasgi viman aslem. Videxi moladhik karam mhollear taka jivo aslo. 77 vorsancho xett'tti ek rayall morjechem jiun jiemvn aslo. (voili tannem roddchi tosvir taka bharoto rotno sor em'. Vixvexvorai smarok proxosti melll'lea vellar kaddl'li.) Nimannem tannem bengllur thamvn potrkortank ek vordhi dhaddun dili:
to obu dhabi soddn bharotak ayil'lo kitench oplo arthik vohivatt lipounko nom-i, bogar tacheo sorv kompnneo golfant tosem yukent asat astam thoinchea sorkarank xida topasnni korunk ovkas dimvcheak to bengllur ailo mhonnalo. Ailevar apnnem kitench sarvozonikank sangchem rauylam mhollem tannem. Hea vorvim aplea khasgi jiunak tosench udeogank boroch mar bosla. Toripunn, hamvem mhojeach kanunancho pat'to korunk dhorla ani hamv hantum mukharun vetam ani mhojye thoim thapl'le gorjevin bodlam' kaddunk axetam atam aila vell somsarak sot dakhomvn dimvcho mhonn sanglem dda| bi. Ar. Xett'ttin aplea potrant. "survatechea khobre prokar mhojea poilenchea enem'si helt pielsi ani sobhar kompnneamni arthi atorvonnam ghoddleant ani sobhar poixe hea prokoronnamni misllaleat. Hamve enem'si febrer 16, 2020 ver soddlea. Dosembor 2019 thamvn ghoddl'lim sankhlle ghottonam pollemvn hamv xirim suklo enem'sint zal'lo vyouhar. Ani kitench kollit naschye titlem kompnneanchem rinn. Hea sorvak karonn poilenche ani atanche thodde hea kompnneanche karyokari sande. Hem hamve mhojeach pat'tea mukhantr khatri kelam. Thoddeo edoll sodhun kaddl'leo songti, punn itleoch nohim: * mhojea namvar beankant nove khate sthapon keleat tosench poixe rovanit
46 Veez Konkani
zaleat. Tannim mhojyelagim vicharinastam, mhoji koblat nastam ani mhaka kitench kollit nastam. * novem rinn kaddun, vyoktigot zamin ghemvn mhojea namvar chekki ani poixe vorgaunn korn. Mhozo vichar nastam kel'lea hea sorv kamanchi mhak kitench khobar na. * mhojea namvar noveo kompnneo asa keleat taka mhoji porvonngi nastam, mhaka kollit korinastam ani mhojyelagim vicharinastam. * nove pours of ettorni korun tosench adlea pours of ettorni hacho durubheas korn mhojea namvar, haka hamve koblat dil'li na, mhojyelagim konnench vichar l'lem na ani mhaka kitench khobar na. * mhojea khasgi kompeninchea udeoga vixeant fotti ghoddun arthik niruponnam ghoddun tosench mhojeach addolltea sandeam virodh haddun. * mhojea khasgi kompeninchem tose khasgi beank khateantle poixe khorchak kaddn niz arthik poristhiti lipounko pollelam sarvozonik kompeninchea arthik poristhite thamvn. "dekhun mhoje solohadar ani hamv ekamekak mhahet vanttun ghetamv sorv kompen bordda sangata ani kanun odhikarim borabor. Amim hem mukharun vhorteleamv tannim tancho
pat'to boroea thoran cholomvn vhorcheak." "hamv bod'dh asam yuei ani yukentlea kanun odhikarink ani turthan hea sorvachi mhahet ekameka vanttun ghemvn songot zannam zaunko axetam. Jea konnem mhojea kompenim ani mhoje virodh him kamam keleant tem polletam." "mhojem namv pidd'ddear kel'lem tem sarkem korunk hamv khollmit nastam vavurtam tosench him kamam kel'leamni te poixe pattim mellaxe korunk hor proitn kortam." osem mhollear dda| bi.Ar. Xett'tti mhonntta ki sorv ovyouhar tachea namvar heramni kel'lean to atam hea zallant xirkala mhonn. Ho nattok koso sompta mhonncheak sorv lok rakon raula. Hem bharotant ghoddl'lem tor amcho prodhan montri ani ghor montri sangata mellon taka vanchoite, tachem rinn kitlem korodd zaleari maf korte ailevar sobhar choranchem rinn mafi kel'leaporim. ---------------------------------------------
Dukrachem
47 Veez Konkani
korchi rit:
indad 2 kilo dukra mas patoll vobechem (mas vobe sangata) xindun haddam vingodd dourchim. Tacheo foddi korn mitt, il'lo xirko, il'lo holldi pitto lamvn ek ghonttobhor dour. Uprant tem bhazun vingodd dour. Allenak: 12 lamb mirsango (bio kaddizai) 1 ttispun jirem 1/2 ttispun mirim 8 longam 2" tike sali kuddko bio kaddl'le 8 khazur vhoddle 6 piav 2" alem 10 boyo losunn il'lexeo kismixeo 1" holldi kuddko
voileo vostu gond'dh vatt. Mas bhazl'lea telant (bhazl'lem pura tel ghalchem nom-i) ek lhan piav xindun tambso zatasor bhaz. Uprant allen bhaz, allen borem challn bhazun yetana mitt ruchik titlem ghal. Koddi hollt datt asondi. Khotkhot'tana bhazl'leo masa vobacheo foddi ghal. (khazur, kismixeo ghal'lea indadak sakhor ghalunk na.) khotkhoto yetoch bhum-i dour.
--------------------------------------------48 Veez Konkani
Somsarant bhogunk aschem bhovo vhodd duk mhollear moronn. Oplem moronn nhoi punn oplyo mogachea monoxachem, ixttachem moronn. Dekun hea moronnacher khup rag tosoch kantthallo yeta hem chintun, hea moronnan konkonni xetantolea eka urbhest monoxak velem. Atam utoram sukoleant. Tallo na zala, kitem-i urolam tor yadi. 1 mai 2020 ver amkam somestank sanddun gel'lea bab nityo naikachea otmeak xanti magun tachea dukest kuttomak bhuzoitamv.
sat rongachea dhonnvak pachvea rongachea dhortek polletai hamv tantun tuka distolom roddanaka ixtta tum mhaka aikonastam urchonam-i jedna poreant tum chili pili suknneank doreachea lharank vareachea gazak kallzachea talleak aikotai tum tantun mhaka aikotoloi roddanaka ixtta hamvem tuka odheus magunk na jedoll poreant tum konkonni mati fuloitai konkonni bhas uloitai konkonni suvas pachartai tedoll poreant hamv sontosan tujesovem astolom
Roddanaka
dekun ixtta atam roddanaka ixtta, roddanaka..
ixtta roddanaka ixtta tujethaun pois hamv vochunk na jedna poreant tum saulli ditelea rukak nach nachchea morak
-Vally Quadras, Sompadak Poinnari.Com 49 Veez Konkani
50 Veez Konkani
51 Veez Konkani
52 Veez Konkani
53 Veez Konkani
54 Veez Konkani
55 Veez Konkani
56 Veez Konkani
57 Veez Konkani
58 Veez Konkani
59 Veez Konkani
60 Veez Konkani