Illustrated Weekly Illustrated Weekly
Volume:3
No: 30
Volume:3
Zulai 9, 2020
Dubaicho Rai Kumvor Roxon Ddi’silva Vamonzu 1 Veez Konkani
Dubaicho Rai Kumvor Roxon Ddi’silva Vamonzu
golf raxttranchea khaddi matier jieun as l'lea zaitea monglluri mullachea onivasi konknni manayamni konknni sahiteant, kolent ani tosem rongmanchier zaitea ritichim novalam haddun eka ritichi bolladhik krantichch ubzoyil'li asa. Tanchea khollmitnatl'lea vaura vorovim ani nisvarothi seve mukantr remvall hun matier konknnechea vaddaullechi thonddai zalea matr nom-i konknni bhaxek, kolek ani vedi karoeank novi dixa lablea. Golf raxttramni osole manai
asl'lea vorovim konknni kolechi, bhaxechi ani daizachi zaiti udorogota zalea ti khorenchch. Hea vellim viz konkonni vachpeank vollok koron dimvcho manai, golf raxttram modhem ascho konknnentlo pokot't ek xrextt karoeanirovahok matr nom-i bogor ek bollvont mukheli. Ek boro gaupi matr nom-i bogor herank
2 Veez Konkani
preronn diun somojent zaiti bodlaunn haddunk urddal'lo budvont songhottok. To zaunasa vamonzur firogojecho prostut dubai xherant vosti korocho manest roxon ddi’ silva. Zaite tache vollkiche, tachea mogache ani tache obhimani taka vamonzurocho holva mhonn ulo kortat tory hamve taka dubaicho karoyosutari
’rai kumvor’ mhonn obhimanan ani manan ulo korochem. Tachem vyoktitv tosolenchch! tachea vodonar ascho
3 Veez Konkani
rayall haso tosem mhonnonk preronn ditat. Konnaiki ghoddyebhitor pixear ghalchim utranchi xoili !! lokachea monank varoear doloun moddam kupamni bhomvddaunko sokchea tosolo modhur tallo!! sorvancheaki vortean tachem
khalteponn ani bolleponn!!!!! kosolichch vhoddvikai nastana apnnachem vhoddponn dakoinastana aplem kam' koron ascho vorto karbhari. Atam, karoyonirvahok ’rai kumvor’ ’vamonzurocho goddso holva’, roxon ddi silva tumche hujir
4 Veez Konkani
- klerens, koikombo zolm', xikap ani kuttma jinn: mongllur thaun karokoll ya bojpeam vechea raz rostear kuddpu divllacho zago paxar zaun choddon vecho ghattie saroko vankddo tinkddo rosto utron mukar vetana ubarayer mellta thondd varem vallcho utoll ani rongin pachvea sroxttecho sobhit zago. Somsarant
namv vel'li sant zujechi injiniyoring kolez matr nom-i her xikpa thollam ani ailevar sobhayen makl'li kameli sam. Zuje haka somorpil'li igoroz ani adhunik ritichem sobhasal ujvea kusin pollounko mellta. Thoddea vorosam poilem lhan asl'lo to zago atam sadaron vddodd pentte bori dista. ’vamonzur’ mholl'llea namvacho bharichch voroto ani mojbhut gamv to.
5 Veez Konkani
Atam oso ho zago dista tory thoddea vorosam poilem-i thoimsor tichch nom-i tory tosolichch maromik sobhai ani addomborai asl'li. Devadhin zosef ddi silvak vamonzurantle hindu, muslim' ani her somoddtiche bhavo-bhoinnim to jivont astana ’babu porobulu’ mhonn ulo korotale tor
amche kotholik bhavo-bhoinneank to jeral zaun ’babu datt'ttu’ zaunasl'lo. Vamonzur firogojent vamonzur vaddeacho gurokar zaun tevis vorosam tanne nisvarot seva dil'li asa. Vamonzurant ek yoxosvi veaparist zaun, loka mogall ani dublleank tanchea dukhant sodam sangat dimvcho mukheli zaun, kottinn porixroman aplea jinnient zoit apnnayil'lo monis zaun, xisten oplea
6 Veez Konkani
jinniechim sid'danta manddun herank, bhailea lokak dekhibhorit zal'lo to aplea bhurogeank sarokem marogodhoroxon divonk0y pavol'lo. Oplea xist bod'dh bhortarak horoyeka vatten sompuronn sohokar diun kuttma jivitant bhangrallim xetam pikounko kumok kel'li zaunasa manestinn eulin silva. Devasponnachi eulin aplea kuttmant devachi bhirant ani magnneacho mog gunddayen ruta korunk sokl'li. Hea koxtti, mhinotechea, devo bhirantechea ani peleachea gorozank pamvchea zosef ani eulin zoddeak
devan favo kel'lim panch zonnam bhangrallim ballam. Tim zaunasat neansi rozario, mebol pirera, lil'li soz, ronaldd ddi silva ani akhrecho pusun ghal'lo pollo roxon. Zolma thaun'nchch bharichch huxar asl'lo roxon pokriponnantm-i mukar asl'lo. Pollounko akorxik kaleticho. Apnnathoim devan ruta kel'lim kola dennim matr tanne bovo lhan prayer thaun'nchch urojit korunk preton kel'lem asa. Roxonan aplem prathomik iskal vamonzur kameli sam. Zujechea iskalant kel'lem tor haiskulachem xikap bojpeam
7 Veez Konkani
sant zujechi podovi purov kolejint kabar kel'lem. Sant aloxiyos kolejint vannijy xastrant sonod zoddlea nontor moisur vixvovideaniloyant (moisur yunivorositti) tannem em'. Kom'. Sonod zoddli. Uprant bharoti-i videa bhoun hachea bonderakhal ’udhyom' addolltem’ vixoyacher snatokot'tor podvi zoddli. Roxonachem logn sobhit sundor choli promilla lagim zalem. Promilla xikpant tosem randchea kuddant novim novim pokvonam randcheant bharichch huxar. Tachea tonddar ascho modhur haso kednam-i majvana. Ghorant soirim ailear tem bharichch humedin tanka
sudharoxita ani poromollik mongllur xoilechem randap koron vaddta. Roxon ani promillak devachea kuropen bharichch sundor ani talentvont dog put zolmaleat. Tanchi namvam zaunasat ruhel ani ruhen. Konknni vedir sobcho rai kumvor
8 Veez Konkani
munglluri mullachea konknni karoyo nirovahonnant konknni rong manchier roxonak tachenchch mholl'llem vorotem sthan ani gourovacho man asa mhollear kamyinchch choddtik uloyil'lea bori zamvche na. Konknni obhimani ya prekxok taka ghonan ani manan dekhtat kiteak tanchea kallzamni tanne apnnachichch xoili ani akoroxonn ruta kelam. Tannem sutaroponn kel'lea karoeanim kitem punni novemsamv astachch ani asazoichch. Moskotant tannem asa kel'lea karoeamni vedicher umalleanchi lharanchch pettoyil'lim ani lokak tanchea boskancher doloyil'lem.
Thoddeank tachea karoeachea rosall ghodditancho uddas ozun asa. “vamonzur gamvchi matichch ek ittall mati mhonnyet. Tea matient thoimsor vallchea thondd varoeant ek vixes sokot asa.... Preronn asa ....� osem mhonnta roxon oplea tonddar obhimanacho ani ghomonddayecho haso haddn. “ hea matient zaite zonn talentvont, namvadd'dik ani man sahiti zolmaleat, jieleat. Konknni bhaxek vorotea mapan tanni seva dilea. Konknni nattokachi kola hea firogojent prozoll'llea; urojit
9 Veez Konkani
zalea ani akasar neketram modhem prozoll'llea tem khorem. Konknni bhaxentlo voroto kovi, nattokist ani potr kort cha.Fra. Mhozo hiro ani preronnachi sokot zal'lo. To amcheachch gavant jiel'lo ani akrek moronnm-i pavol'lo amcheachch gavant tacheachch ghorant. Cha.Fra. Cheaki voroto konknni boroupi dusro na mhonn mhojem voiktik
chintap. Cha.Fra. N konknni karoyim cholomvchi ritchch veglli ani unch vorogachi mhonn hamve mhonnchem. Tachi sarovozonik loka mukar ulomvchi rit akoroxok ani mona posondayechi. Tachea nattokamni vegllochch vhallo ani gunddai asa. Hamv torono astana cha.Fra. Chea sahitean mhojer zaito probhavo ghal'lo ani konknni karoyosutari zaunko bollvont preronn dil'lem. Omor cha.Fra. Cho fondd
10 Veez Konkani
vamonzur igorojechea simestrint asa ani zaunko puro tachea preronnan'nchch vamonzurant itlim talentam asat ani ozunm-i udeun asat. Vaddon yetat.... “ roxonachem zoit tachea mhinoten ani khollmitnatl'lea vauran ailam. Tachea pattik boll diun, bolatkaran mukhar hadd l'le ’podoron’ taka bilkul natl'le tory torobheti ani preronn dil'le ’guru’ as
l'lechch. Hem gorojechem. Aplea zoiteunt karoyosutari jinniek dogam manayank aple guru mhonn to mandta. Tanka to aple ’moha guru’ mhonnnchch manan ani mogan ulo korota. Poile zaunasat, devadhin manadhik bap sipriyon kuvel'lo ani dusre konknni sahity xetantle bollvont ani probud'dh sahiti, kadomborikar ani nattokist mhonn namv vel'le manest ddolfi kassia. Devadhin manadhik bap sipriyon kuvel'lo hanni roxonak bharichch mogan ani moipasan tachem vyoktitv ani tachim
11 Veez Konkani
dennim vaddounko humed dil'li zaunasa. Manadhik bap sipriyon kuvel'lo, vamonzur firogojechea choritrent chodd lamb kall, mhollear novo vorosancho kall, vigar zaun seva dil'le zaunasat. Bap kuvel'lo kednam-i lhan bhurogeancho vixes thoran mog korotale. Roxon tachea mogachea bhurogeam poiki eklo zaunasl'lo. Tisrea vorogant astananchch roxon altar bhurogeanchea soddolittint bhoroti
zal'lo. Bap kuvel'lo taka sodam misak yeunko humed ditale. Misar povitr vachop vachunk sangtale ani kaim chuki zaleo tory boroea somzonnen nazukayen tidvitale. Bap kuvel'lochea khollmit natl'lea protsahan roxona thoim asl'lem vedi-bhyem moyag zal'lem. Roxonak ontor-firogoz sporodheamni
12 Veez Konkani
patr gheunko borichch humed ani protsah bap kuvel'lo hannim dil'lo. Manest ddolfi kassia zaitea toronea bhurogeam thoim ya toronatteam thoim aschim talentam somzon kanngheun tanka humed diun zoitachea vatter pauyil'le man konknni vauraddi, potranche sompadok ani kadomborikar . Konknni sahitik
somsrant ani nattok xetant tanchea thaun preronn melll'le zaite yoxosvi sahiti ani kolakor asat. Roxonak zaleary manest ddolfi kassian bhaxonn korochea kole vixim sukt marogodhoroxon diun mukar haddl'lem. Ontor firogojiche baxonn sporodhe zatana kosem goroje promanne, utrancher hondon tallo odli bodli korocho, bhaxechi utraull kosi manddun haddchi, jivacho havo-bhavo koso dakomvcho hea vixim sukx zaun
13 Veez Konkani
manest ddolfi kassian taka torobheti dil'li. Manest ddolfi kassia voiktik zaun ontor – firogoz bhaxonn sporodheank hazor zatale ani sukt marogodhoroxon ditale. Tanchea marogodhoroxonacho foll zaun roxonak ontor firogoz bhaxonn sporodheant so pauttim prothom' sthan labl'lem. Varaddo, pranty ani dieseji
(mongllur –uddupi sangata mellon)hontar zal'lea bhaxonn sporodheant poilem sthan matr nom-i ut'tim' uloupi mholl'lli proxostiy labl'li. Roxonachi vedivoili surovat nattoka mukantr zal'li. Lhan prayer thaun'nchch to xikl'lea iskalant dennim vaddamvcheat taka zaite aukas ani
14 Veez Konkani
suyog melll'le. Konknni, tullu, kanoddi basanchea nattokamni tanne notton korunk suru kel'lem ani tachem obhinoin zaiteank bharichch posondh zaun taka hogllik melltali. Omor cha. Fra. Cho namv vel'lo proxosti vijet nattok ’zoroji butel’ hantu obhinoin korocho vixes ovkas roxonak labl'lo.
holva mhonnchea bori taka rochnaran ek vixixtt talloi dila. Rongin tallo. Tanne gailelem gain lokak akoroxit zaun taka zaiteam thaun bharichch hogllik mell'llea. Gaupi zaun taka ekoddea, dadleanchea doddea ani mixr doddea gainant ontorfirogoz ani varaddeavar gain sporodheamni zaitim inamam mell'lleant. Zaitea konknni bhoktik gitam koulleamni tanne gain kelam.
Kallzamni vinnea nad haddcho gaupi zaun roxon ddi silva – vamonzu rocho
Konknni gitanche sahity rochcheant roxonan aplem dennem dakoilam.
15 Veez Konkani
Konknni bhoktik gitam koulleam khatir tanne gitam rochon keleant. Zaitea somstheanchi dhyey gitam, zublevachim gitam tanne rochleant. Golf raxttrantlea xrextt konknni karoyosutaroeam poiki eklo az kal dubai xherant zamvchea konknni karoeanim roxon karoyosutari zait tor tea karoeachi sobhaichch vingodd zata. Tannem mukhelponn ghetl'lea karoeanim tachea zoktea ani xanneponnachea utramni karoeak bhangarachi vop laita mhollear chuk zamvchi na. Golf raxttramni zaite bore ani talentvont karoyosutari asat punn tanchea sorovam
modhem unchayer dischea thoddeachch xrextt nirovahokam poiki to eklo zaunasa. Roxonachea karoeank hazor zal'leank kollit asa – to goroje bhair choddtik kitenchch uloina; sangonk as l'lea vixoyacho till kollvinastana, lokak sarokem ani suddall somzonchea bori sangta; tachea utramni zoktem ani sorov prayencheank sarokem poddchem hasy asta; haseant dodde orot aschim utram ghalina; atanchea kallak soma poddchim son'nivexam ani ghodditam manddun haddn lokak hasea sovem jivitak borem poddchem chintap to dita; tachea zaitea anbhoga vorovim kosolea sondigd poristhitery to karoyem samballunk sokta; karoeachea surover thaun aker poroeant tachea tonddar hascho omruko haso tachea vyoktitvar motiancho kurovo bosoyil'leabori. Hea sorov gozalink motint dourun, tachea karoeanirovohonnachem vorotemponn
16 Veez Konkani
polloun to golfantlea konknni karoyosutaroeam cho ’rai kuvor’chch mhonn taka apomvchem bharichch sompem !!!
5. Mongllur, somyukt orob emiret, doha khottar, kuveytt, oman ani bahren hea gavanim zal'lim konknni songit karoyim
roxonan nirovahonn kel'lea karoeachim pott'tti lamb asa tory thoddea promuk karoeanchi zhollok matr hangasor dilea
6. Mongllur konkonns – dubai, ke.Si.O – obudabi, es.Em'.Ke.Si – dubai, ke.Si.Ddoblyu..E. Kuvoitt, svak kuvoitt, em'.Si.Si. Doha khottar, peraraitts somyukt orob emiretts, kottpaddi konkonns - somyukt orob emiretts, udeavoraitts - somyukt orob emiretts,, usvas - somyukt orob emiretts, vamonzuriyons - somyukt orob emiretts,, mongllur kotholik kendr – moskot – oman, vomzurochem dirovem - somyukt orob emiretts, hanchea bondera khal zal'lim songit ani samskrotik karoeanche sutaroponn.
1. Xrextt songitgar ya namvadd'dik gaupeachi songit sanjechim karoyim – lorona xo, henri ddi soza, nefi rodd, anttoni tauro, ken'ni xo, melvin xo, melvin peris naitt, meksim pirera naitt, leansi noronha naitt, vinsentt feronanddis ’mogachim lharam’ naitt ani norobhortt pirera naitt ani beandd choritra xo 2. Gain sporodheancho mega xo mhonn namv vel'lea ’golf vois af mongolor’ hachedubamyt zal'lea semipainol hontache sporodhe 3. Em'. Si. Si. Doha hanchea bondera khal doha khottarant zal'lo golf raxttantlo proprothom' boila nacha sporodho
4. Mogachim lharam hanni manddun haddlolo nach boila nach mega karoyem
Somajecho khambo ani kuttmacho divo konknnentlo ek bollvont mukheli ani songhottok mhonn roxon namvaddla. Khonchai karoeachem sunkann tanne hatim dhorolem tor tem karoyem dubavo nastana sufoll zata tem khonddit. Apnna sovem asl'lea pongddachea sorovanchi monam ek koron, sukt zagear gorojechea monxank sukt zovabdaroeo diun, soglli karovaull bharichch nazukayen to samballta. Teachch khatir pattlea zaitea vorosamni bovo vhodd samskrotik karoyim soit tachea mukhelponna khal bharichch sompea ritin sompleant. Yoxosvi zaleant.
17 Veez Konkani
Mongllur konkonns – dubai ani vamonzuriyons yu.E.I. Hea songhottonancho kriall sando to. Mongllur konkonns hachea bondera khal hea vorosant oyojit kel'lem ’golf vois af mongolor’ moha gain spordho ya talentam soda karoeacho somyukt orob emiretacho stholli-i nirovahok protinidhi to zala. Hi khonddit zaun bharichch voroti zovabdari. Pattlea vorosamni zal'lea ’golf vois af mongolor’ karoeanchea zoitak tacho patr vakhonn'nnunk favo zal'lo. Oplea suttkechea vellant roxon vividh vixoyancher buk vachta, borim cholon chitram polloita. Yoga tachea kallzak lagsilo vixoi ani oplea jivak ut'tim' ritin samballunk sodamnit to yoga korota. Yoga kel'lea vorovim jivo ani jivit bharichch borem zata mhonn tachem chintap ani tem khorenchch zaunasa. Oplea kallzacho gonddo ani kuttmachea divo zaunaschea poti vixeant uloitana promillachea vodonar hozar gulob pul l'lea bori sobhai bhorota. Oplo poti roxona vixeant promillachea utramni sangchem tor – roxon khonddit zaun holva bori ruchik ani svadhik ! hi fott nom-i!! to mhaka mhozo jinnye sangati zaun melll'lo devachem vorotem besamv chch vhoi !! mhojea vortea noxiban to mhozo poti zaun mhaka mell'llo !!!! to mhozo khas mitr. Mhozo somorothok
oni adaracho khambo. Kosolyai sondigd poristhitent to bilkul dhoir sanddina bogor ochol zaun amkam sorvank vatt dakoita. Tachea vorovim jinnient kosem dhoiran ani khuxen mukar vechem mhonn hamv xikleam. Mhaka mhojea vrot'tipor jinnient y itlem zoit mell'llam zalear tachea somzonnechea marogodoroxonavorovim. Mhojea jivitant to patyennecho ani somorothok ponni kuttamb choloun vorocho ghorkar. Sokddeancheaki vorotean amchea dogam putank mogall bapoi ani jivit samballun khori vatt dakomvcho rakonn bhoddvo. Roxonachea kallza gopantli utram 1. Mhojea kallzak lagsilo sahiti zaunasa omor cha. Fra.; obhimanacho digdoroxok ddenis montero; monaposondayecho nott jeraldd montero ani notti moli miranda 2. Hamve khais koroche konknnentlo ut'tim' gaupi ddokttor proxant raz ani gaupinn onita soz 3. Manest erik ojherio hanka hamv vixes thoran man bagoitam. Tanchea khollmit natl'lea mhinoten konknni bhaxent odvitiy vixixtt ponn haddlam. Tannim zaitea novea denneank novea kolakorank torobheti diun konknni kolaxetant mukar haddleat. Konknni daiz
18 Veez Konkani
mukhlea pillgek punzoun dourochea khatir te dis rat mhinot kaddtat. Konknni bhaxe khatir tannim kaddchea mhinotek utramni voronnunk sadhy na. Tanchea vixes vamvtticho foll zaun bharotacho raxttropoti konknnechea karoeak mongllurak yeunko sadhy zal'lem. Hamve chintchea prokar – te konknni bhaxeche soddvonndar mhonnazoi. Hamv tanka kednam-i voroto man ditam. 4. Mhojea bapain ani auyn mhaka bharichch koxttamni poslam ani boroeantlem borem xikap dilam. Tanka hamv sodanchch rinni 5. Mhojea zoitant mhojea bhavan ani bhoinnimni dil'lo sohokar ani protsah vixes. Tanka manan tokli bagaitam
6. Mhoje kuttamb sontosacho sagor zaun rochun haddlam tor tem sorov mhojea potinnen ani devachea dennean favo zal'lea dogam mannkam sarkea putamni . Mhojea kuttma xetant aschea hea tegam mannkank devan favo kel'lea rochnarak hamv dhony. -------------------------------------------konknni sahitik somsarant namnnecho boroinnar, kadomborikar, nattokist ani konknni vauraddi mhonn namv vel'lo manest ddolfi lobo kassia zaitea vorosanthaun zaitea yuvo kolakor
ani sahitink protsah diun mukhar haddl'lo nisvaroti konknni mogi.
Ekachch vellar tin vrot't protikanche, mitr - hofeallem, jhelo - mohineallem ani kurovo - mohineallem, sompadon kel'li osadaronn xati tachi. Chove challis kadomboriyeo, tinxim mottveo kanniyeom, xembor kounam, pant'tis nattok tachea likhnne thaun ujvaddak aileat. Roxon manest ddolfi kassiak oplo ’moha guru’ mhonn manan ulo korota tor aplea xisa vixeant moha guru kitem mhonnta tem vacheam roxon ddi’silva mhoji firgoz zaunaschea vamonzurocho. Vixixtt ani vibhin'n talentamni bhorlolo nigorvi, mehonoti yuvo kolakar. Tacho bapoi (amcho mogall `babu datt'ttu') amchea vaddeacho poilo gurkar zaunasl'lo matr nhoi firgoji khatir khub vavurlolo khoro
19 Veez Konkani
kristi vauraddi. Roxonak hamv tachea ballponna thaun polleun asam. Atam, oplem unchlem xikap zoddun, zovabdarechea hud'deak pavun, bori zodd to zoddun aplea kuttma songim xabit ani sobhit thoran jieun asa tori, konknni amchye mai-bhaxecho tacho husko ani mog oporimit. Konknni somsarant to az namvadd'dik karyem nirvahok zaun vortouta. Titli sobhit ani suddhall tachi konknni. Ut'tim' gaupiyi to zaunasa. Karyem nirvohonn korcheant to ovvol mhonnyet. Vellacho boroean ani khoroean favotyeporim vaporo korcheant to bharich huxear. Borounko gelear zayit'tem asa. Fankivont, namvadd'dik, oputt konknno zaun jiemvchea roxon ddisilvak hamv sorv borem magtam. - ddolfi, kassia ---------------------------------------------
’kolakorancho podoron’ mhonnnchch namv vel'lo manest zosef mothais dubayintlea meritt proitt ani lojisttik el.El.Si. Hea namvadd'dik kompnnecho mhalok zaunasa. Koronattoko songho xaroza hanchea thaun 2016 vorosant protixttit moyuro proxosti vijet zosef ek ut'tim' gaupi, namnnecho kolakor ani preronnacho uloupiy zaunasa. Konnaiki goroz astana kumok korinastana ramvcho monis to bilkul nom-i. Kitli kumok keleary to namva khatir uroddonchoi nom-i. Tea khatir konknni vorotulant zaite zonn taka konknnea modhlo bhangar monis mhonn obhimanan ulo korotat. Roxon ddi silvak tachea kolasevent zaitea ritinim pattimbo dil'lo kolapremi zosef. Tachea vixeant roxon osem mhonnta - " zosef mothaisa tosolo monis mellonk bharichch koxtt. To mhojea kallzak bharichch lagsilo ixtt ani mhozo kola-samballnnar. Hamv taka bharichch mogan ani manan dekhtam kiteak mhaka mhojea kolasevent zaitea ritinim tanne pattimbo dila." zosef mothais pangllachea plavia lagim kazar zala ani tanka devan dogam bharichch sobhit dhuvo favo keleat ani tanchi namvam zaunasat ttixa ani ttiyona.
sodanchch hastea tonddacho ani
Roxon ddi silva vixim oplea kallzant aschea zaitea bhognnank 20 Veez Konkani
yenkttam-i koron sokoil thoddeachch utramni to vivorita ’mhojea onbhoga prokar roxon ddi silva ek sado ani addomboravinnem jiemvcho talentvont konknni bhaxapremi. Pattlea ikra vorosam thaun to tachea kuttma sangata dubai xherant jieun asa. Ek ovvol ani unchayer ubcho boroeantlo boro karoea nirovahok to. Konknni karoeavedir tanne vingoddchch ani unchli zhollok ani akoroxonn haddlam. Hamv zaitea karoeank ek gaupi zaun ya prekxok zaun hazor zalam. Hamve chintchea prokar, roxon dubai xherantlo matr nom-i akhkhea golf raxttram modhlo ek ut'tim' ani talentvont karoyosutari zaunasa. To
pokot't ek karoyosutari matr nom-i bogor ut'tim' talleacho boro gaupi, nott ani bollixtt songhottok soit. Tanne mukhelponn ghetl'lea khonchai karoeak zoit asachch. Khonchey karoyem, lhan vo vhodd, manddun haddchea khatir tacho somporok kelo tor, tea karoeachem mukhelponn gheunko to pattim sorana; tea karoeachi sompuronn manddaull koron, tem karoyem tachenchch mholl'lleabori to manddun haddta ani zoitan tem pontak pavaxem polloita. Itlo talentvont toronatto zalear y monant bharichch nitoll ani kallzant sado. Taka tachea mukhlea jivitant sorov borenchch magtam." ---------------------------------------------
Pramannik pustok "mongllurant ddon bosko" -oivon solddanha-xett bharotadyont sant ddon bosko ek prokheat namv, yuvo vortulamni, xikxonnant, somajik mhinotent, ani khonddit zamvn dharmik; hea ittaliyon santan salesiyon of ddon bosko, okhea somsarar aplea vixixtth sevedvarim namv haddlam. 1934 isvent taka sant mhonn pachartoch, tachi voxilai bollixtth zamvn
aili ani ek vixex sthan sorv vortulamni lablem. Hem ek pramannik pustok "mongllurant ddon bosko - salesiyon yemvchea poilem" (inglixant) ddon boskochea sombondha vixeant mongllurant thoddea vorsam adim porgott kel'lo hea pustokacher mongllurgarancho asokt khonchomvchi oti gorz asa. Hem pustok, vhodd mhahet divpi ani lekhoki bho| pilomina ddi’soza, ef.Em'.E, ek salesiyon dhorm'
21 Veez Konkani
bhoinn mongllur mullachi, mongllur keanorantli prostut nasik/mumboi aschi. Hea vixex pustokachi lekhoki, sobhar songtimni araun, salesiyonamni survatechea mongllurantlea tosench porisorantlea igorjek tannim kel'li kumok, odhar, sohokar ani vaur vivorun asa. Hangasor, ddon boskok somorpit survatechea disamni, hantum zhollkatat ’panch xalam, ek igorz, panch yuvozonnanchim klobbam, don sobha salam’. ’konkonni nattok sobhen’ vichitr ritin ’bharich kheateche’ nattok ddon bosko vixeant konknnent, aplea famad ’ddon bosko holant’ azun xur ritin khelloun asat, hea adhunik mongllurant. Hem nizaki somzunk koxttanche kosem dista salesiyonamni mongllurak pam-i tenkchye poilench sobhar dadle ani striyo, zankam salesiyon konkonni kotholikam modhlem hea sut'turantle. Hem sorv vachunk lekhoki bho| filomina ddi’sozachea hatantlem borop survatilea mongllur salasiyonam vixeant em'.Em'.E. Ani es.Ddi.Bi. Dharmik pongddam thamvn zamvnasa ek onbhog, kallzak lagchem tosem amchea yadik aturai haddchem. Hea pustokachea prostaunantlim nimanni utram nizaki bhangarachea vozonachim, "choritra zamvnasa ek vixex xikxoki. Teavorvim amim zogoitam amche somprodai, somskriti ji amkam preronn diunko sokta amchea mhalghoddeam vixeant pramannikotecher probhavo ghalta.
Protyek mhahet: hea pustokant dakhoun dil'le vixoi dakhoitat preronn ddon boskok melll'lem aplea disiplank bharotak ani mongllurak dhaddunk mukhyo zamvn poilye suvater, 1876 isvent, jen'nam mongllur aslem vikariett apostolik romakhal. Tachem svopann jeari zalem eka xotoka uprant fokot 1997 isvent. Tori hem ek meajik (ddon bosko sorvank kollit aslo zamvn ek zadugar ani zadugarancho patron sant) apnnaunko
dharmik, xoikxonnik ani samskritik somsthe ani songhottonam ddon boskochea namvar poilenchea ovibhajit mongllur diesejint. Devo apounneanchi
22 Veez Konkani
survat, kollit kortat ki ddon boskochi khori xathi ani tachi asokt hea suvateancher taka asli. Dusrea odheayant, ason ddon boskocho spirit sovistar ritin vivorila. Papa piyus novo ani ddon boskochi bhett fa| ruvak epril 16, 1876 bharich prokax fankhoita hea ghottonacher. 1877 isvent, porot ddon boskok asli papa sovem bhett ani hem ek ozap ki ddon boskochem fa| keagliorok potr "amim svikar korunk zai vikariett apostolik ’mongllur’. Papa piyus novean sohi kel'lem febrer 1878 isvent.
(Author’s parents)
(Author’s siblings)
Lekhoki sador korta kose thodde somsthe sthapit zal'le ani tanchem misamv mongllurant, hea santachem namv ason. Ddon bosko hoiyor proimori xal, xirvam (1934); ddon bosko sohokari oppor proimori xal, koyear (1935), konkonni nattok sobha ani ddon bosko hol, mongllur (1943). Konkonni nattok sobhen aplo 75 vo utsah 2018 isvent sombhromilo. Ddon bosko klob ani ddon bosko hol, uddupi (1958); sant ddon bosko firgoje igorz kemllbett (1959)..... Tosench asat sobhar itor khatri
(Author in Vatican) kortat ki ddon boskocho probhavo poddl'lo sadhea loka thoim to sant konn kollit zamvchea poilench hea vattarant. Konkonni kotholik somudayachea choritre vixeantle odhyai amchea purvoz monglluri kotholikam vixeant khonddit
23 Veez Konkani
(Author receiving communion from Pope John Paul II)
(Leading Don Bosco’s in Mumbai)
(Don Bosco Hall, Mangaluru) zamvn ek zogoun dourchi ast mhonnyet. Hantum asa amchem survatilem advent, 1560, gõychea porchugisamni ayil'lem tem prostut kalla poreant. Sangatach asa ’ttippu sultanakhal amchea mhalghoddeanchi bondodd’ hem sorv hea pustokachem mol aniki vaddoita. Bondodde uprant, mongllurche kotholik vatikanalagim soddinastam sombondh dourn asle bore yazok mellonk osem nove xoikxonni-i somsthe hangasor sthapon korunk 1840 isvent, ani hea songtimni ddon bosko tochch zamvn protyokx dista. Nimanno ovosvor hea vixex pustokacho, "mongllur konkonni kotholikam modhlim prothom' salesiyon devo apounnim" sobhar ghony mongllurgaramni aplea bhurgeank salesiyon pongddak servonk dil'lo protsah salesiyon es.Ddi.Bi. Vo ef.Em'.E. Pongddank kitea mhollear hea pongddan mongllurgarancher boroch probhavo ghal'lo salesiyonanchea vaura 24 Veez Konkani
mukhantr. Salesiyon prothomot paule modrasak bharotant 1906 ani 1922 isvent ani hanga thamvn te bharotadyont vistarle. Mongllur zaunko paulem tanka ek folladhik pallnnem devo apounneank 1920 isve thamvn, hem sorv vivoratmok ghoddit hea pustokank monakorxonn haddtta.
Mongllurche ’moskorenhos’ (zancho sombondh asa fuddarant zaunko aschea mongllur konknni somudayacho
25 Veez Konkani
proprothom' sant devacho seuk’ monsimFor reymondd ef. Si. Moskorenhos, prothom' vigar bendur firgojecho ani sthapok bendurchea bethoni mellacho, zachim dostovezam az romant porixilonar asat) hannim tankam prothom' sohokar dil'lo 1918 26 Veez Konkani
isvent, eka kuttmantlim chougam salesiyon mellant riglim. Uprant 1920 isvent bonttvallchim fernanddis bhoinni mellak bhorti zalim. Vajh devo apounnim - fa| jeo vajh ani bhoinn meri (ji moronn pauli mumbomyt agost 26, 2016 ver) 1930 isvent bhorti zal'lim modrasant ani lamb audek tannim sevo’soza, a dili mumbomyt. Aranhaxennoigelim; montero bhamvddam; fa| richardd ddisoza ani itor vachtam vachtam vachpeank bharich aturai dita. Mongllurchea kotholikancher hea pustokant fankhoyil'lo prokax tanchea survilea choritrecho yedoll konnench polleunko nasl'lea songtincher ek kuru chhapta. Lekhokin zomoyil'li songot khonddit zamvn sobharank tanchim kallzam udvekit korunk khorokhor sokta.
Lekhoki vixeant: bho| filomina ddi’soza ep.Em'.E. Mellachi mumboi provinsachi, tichyelagim soikalojint masttors ddigri pontifikol feakoltti of sainsos of ejyukexon rom', hangachi asa ani tinnem yut ministtri ani vimen empourmentt hantum boroch vaur kela. Moriecher boroyil'lem tichem ek pustok, ’biholdd do vumon’ pontifikol meriyon ekaddemin manyotek prapt kela ani tika proxosti papa sant zan paul dusrean okttobor 2002 isvent dil'li asa.
27 Veez Konkani
Ti e.Si.Es.Es.E. Hachi sando zamvnasa inttorneaxonol esosiexon of di
es.Ddi.Bi., pranxupal ddon bosko trasi tiche bhavo zamvnasat.
promottors of salesiyon histtri. Tika hea viztoppalar mellyeta:
Lekhoki vixeant tinnem kel'lim thoddim sadhonam:
philudsouza@gmail.com
bho| filomina ddi’soza, zamvnasa dhuv devadhin bonovenchor ani beneddiktta ddi’soza hanchi, devot kotholik, hea bhumychim ballam ani krixikam sant ignexiyos firgoz, paloddko, prostut don bhag zal'lea sant fransis saverachi firgoz muddbidri ddinorichi soverapuro. 8 zonnam bhurgeam poiki mhalghoddi tegam cheddvam ani 5 cherke. Ansi paloddka, ek kheat bhurgea sahit rochnnar ani fa| meakxim' ddi’soza
bho| filomina ddi’soza, hea sonxodhonant soho somyozoki zamvn kam' kel'lem - meriyon porsepxon of yong vimen in inddia, zamvn ek bhag ontorraxttri-i pongddacho vixoi zamvnaslo "porsepxon of yong vimen vid rigardd ttu meri endd vumonhudd" (1992). Mellacho vaur thailendd, filiffins, xrilonka, asttrelia, itteli, yuke ani yuese. E.Si.Es.Es.E. Hachea dokxinn exia ghottokache odhyokxinn, karyodorxinn bambe archddoyosison vimens ddesk (uprant haka volayil'lem mhonnon
28 Veez Konkani
vimens komixon) 2005 thamvn 2009. Sando - bambe archddoiseson sinodd implimem ttexon komitti. Sibisioi vimens komixon hachi sando ani 28 vi sibisioi esembli "do empourmentt of vimen in chorch endd sosaitti", febrouri 2008 zomoxodpurant zal'li. "vumon of sobsttens evardd" bambe arch diesejichea vim'. Ens komixon, karddinol osvoldd grasiyosan march 8, 2015 ver dil'lem. Sangatach "karddinol oivon ddais neaxonol evardd" bestt meriyon arttikl in rilijiyos keattogorik labl'lem. Hi proxosti karddinol osvoldd grasiyosan
dosembor 20 2015 ver prostut kel'li. Prosokt ti komyunitti animettor moria vihar nasikant. Hem pustok ghott bamyddachem, 164 pananchem ISBN: 978-81-87060-60-4, Rs. 250.00 $ 20 â‚Ź 17, sogllean melltta etties ani sant paul buk xopamni. Vivorak sompork: Tej-Prasarini, Don Bosco Communications, Matunga, Mumbai - 400019, India. E-mail: tej_dbc@vsnl.net, Website: www.tejonline.com
Bodlaunnechi rit mitritv obhivyokt korunk hea kovidd -19 disamni amim amchea kuttmamni zolmatamv. Survatilea disamni tim amkam postat, ut'tejit kortat, ani sodanch amcho mog kortat. Amim amchea kuttmank servatamv. Amim tanchye thamvn bhodroti ani sontos ghetamv. Thoddea tempan amchea jiunant mitr yetat. Mitr ekleachea
jiunant borech hantum thodde zatat vixex mitr. Te xida amchea kallzant sthan ghetat. Thodde thoimsor morakall rautat. Akaxauylea taramporim bore mitr sodanch zhollkatat ani te sodanch asat amkam gorz poddttana. Kosem amim amchem mitritv dakhoitamv? hem vividh ritimni amim kortamv. Mhaka 29 Veez Konkani
ugddas asa amim cholon amchea xalak vetaleamv amim lhan astam. Amim ekamekache hat dhortaleamv, uloiteleamv, zhogoddtteleamv punn kitem zaleari ekamekak posond kortaleamv. Cholchea vatter amkam mellttale ambea ruk. He rosteavoile ruk monxak saulli ani asro ditale. Mukhyo zamvn te ruk konnachech nom-i asle. Amim fator sodhun martaleamv amchea noxiban ek ambo tori sokla poddat mhonn. Thodde pautti ambo amkam mellttalo - uprant suru zatele niz upodr vantte korunk amchea mitram modhem. Amkam to katrunk
amchyelagim kitench naslem. Amim to rostear bhoran martaleamv ani ambo sobhar kuddke zatalo. Amim te kuddke vinchun bore pusun amchea mottvea peanttar uprant khataleamv. Uprant ami te ekameka vanttun gheteleamv heavorvim amkam mellttalo otyodhik sontos! amim vaddon yetana amchea mitritvachi obhivyokti pacharunk her chottuvottiko aileo. Zomati, sangata jevann eka
resttarenttant, sondorbhar ekameka kanniko odol-bodol korcheo, pinturam polleunko vechem, hat halounni ekamekak dimvchi veng amim sangata mellttana. Heo zaunasleo sarvotrik mitritvachim ucharonnam. Sorv boroea ritin cholon'nch aslem somajik madhyomam yeta poreant. Hea uprant aile vizmitr - ’loiks’ haddun! thodde pautti kantthallo yeta mornnachye khobreki thoddeamni ’loik’
dakhoitana fesbukar thodde tea vyoktink kitench vollkanant tori. Tor atam khoro mitr konn? eklo thoimsor sodanch asa ani tuka somzata to. Sobhar pautti mitrak kollit zata tuje havo-bavo tumve taka kitench kollit korina tori. Tanchye motim dusrench chintap asonk puro tum tachyelagim somzatai vo na. Eka songticher asl'le bhed mitritv mholl'llea doreant buddon geleat. Tea uprant ailem kovidd-19. Tannem kitem-i mitritv bodlilem? khonddit zamvn mitritv ucharchem bodol'lem. Amim thodde pautti dedesprar zatamv - amkam ekamekak
30 Veez Konkani
mellonk zaina, hat halounko zaina, veng, sangata ravonk zaina, tosench ekamekak mellonk ghoramni vochonki zaina. Amim amchem mitritv vyokt korunk mit raulea ani tem khonddit zamvn eka sonkottachem zalam. Hamv hem
vivorunchem proitn kortam osem kitea zalengi mhonn sangonk. Hi vosea pidda vistarunchi vost zamvnasa amchea dolleank disanascho ek prottinacho dhulli kuddko manovi-i jivo koxamni jivall asta. Hi ghoddyen vistarta sulobhayen eklea thamvn anyekleak ’ddroplett’ mukhantr nak apoddlear, tondd ani hat. He sompurnn zanna zaije tor amim don mukhy songtincho orth motim dourunk zai - lokxonnam asche vyoktin hi pidda vistarchi ani to vistarta koso mholl'llem.
Ek vyokti aplea kuddint voiros ghemvn veta to kitench piddechi lokxonnam dakhoina zait - konnakch kollit nascho) to voiros vistaraita asyet. Haka mhonnttat komyunitti spredd (somudayik vistaraunni). Heach lagon amim chintunk zai ki herank jea konnak amim bhett'ttamv te zaunko puro moun voiros vistaraupi mhonn hea dekhun amim korunk zai zagrutkai - heramni
aschemna to piddest mhonn - takachch soit. Ek boro bholaikebhorit vyokti (khonchinch piddechim lokxonnam amchye vixeant tosench chintunk zai kitench padd obhiprai nastam. Her zaunasat voiros vhaumvcheo vostu (formaitt). Heo zaunasat jivo nascheo vostu zantum voiros jivall urta thoddea tempak - dakhle dimvche tor darache hatalle 3 voram poreant ani tollache
31 Veez Konkani
bhag (sorfes) thodde dis poreant! matsem mukhar gelear, hamv kuddak vochon voiros ttivi rimottar soddttam. Thoddea vella uprant dusro vyokti yemvn to rimott vaporta ani taka to voiros lagta - haka mhonnttat formaitt spredd. Chintana kantthallo yeta? vhoi! amim kosem amkanch ani herank kumok koryet? 1. Somajik ontor - unnear 3 fitt pois (6 fitt aniki borench)
2. Soma boschem sarkem mask vaporchem - hea vorvim voiros vistarcho rauta jen'na dogi vyoktimni mask ghalear. Sadim maskam ek pautti vaporn uddomvchim. Him uddoitana maskacho bhailo vantto apddunk nozo kitea mhollear voiros rauta bhailean. Maskam ekamekachim vaprunk nozo. Tuji bhett korchea vyoktilagim maskn na zalear tumve taka mask divyet - tumvem vaporl'lem bhilkul nom-i! ek khoro mitr osem kelear dogamyki upkar zait mhonn somzata.
3. Hat dhumvchem - sado sabu ani udak ghaln dhumvchem odhik borem - tum ghorach asai zaleari - tumvem tuka kollit nastam voiros asl'li vost apoddlyai asyet. Tujem tondd, nak ani dolle tum apoddnaka ken'nanch. Hat dhumvchea poilem tosench uprant. Hem sorv mhollear tumve tujea mitrak mellchem bharich aprup, tankam bhett diunko na, tankam ghora apounko na, resttarenttank vochonk na, konnaiger ratim ravonk na - vhoi! tuka hem sarkem kollit zalem. Amchea ekamekachea boroea bholaike khatir ek khoro mitr hem khonddit zamvn zannam zatolo. Niz mitritv amim adllaunko nozo hea bodlaunne khatir ji bodlaunn hea kallat otyont gorjechi zamvnasa. Sorv songti boroeo vo padd hea kovidd vellar hi songot choddit kall fuddem vechi na. Amim bhorvaxeam ki mitritv ekamekak pacharche divos veginch porot yetele. Tea poreant - ghora rava ani surokxit rava! ---------------------------------------------
32 Veez Konkani
Ddijittol Konkonnint addio buk 2011 poreant daiz.Kom', 2015 isvethaun poinnari.Kom' zallizageamni konkonni sahity nirontor zaun porgottun yeta.
(proson'n nidd'ddoddi, mirarodd mumboi) ’yodaham jiumi, ohomaxomse (jivo astasor bhorvostam)’ mholl'llea dhyeyakhal 2001 isvent kuveyttant dispoddto gras zoddunk gel'lea vol'li kvaddrosan oplem "axavadi prokaxon" survat kortana konkonnint ddijittol vaur korcho promukh irado motint gheun sahitik misamv suru kelem.
3. Konkonni odhyoin ani sonxodh konkonni kanneo, kovitancher odhyoin kamasallam ani somikxa. 2003 isvethaun 45 voir moineallim kovitechim kamasallam (kovitapatth) toxench kanniancher odhyoinam (kothapatth) choloileant.
Axavadi prokaxonachi thoddim misamvam hea porim aslim: 1. Bukarupar sahity prokaxon - vividh boroinnaranche konkonni sahity kovita, lekhonam, kanneo iteadi bukarupar prokaxon. 2001 isvethaun 2019 poreant yedoll 46 konkonni buk porgottleat. 2. Zallizageacher konkonni sahity prokaxon - kon'noddo, romi ani nagori lipiemni sahity prokaxon. 2003 isvethaun
4. Konkonni obhian - konkonni potrank/bukam k/songit koullenk pattimbo dimvchea iradean ghoran ghor vochun vikhro, vorgonni, istiharam zomo korun sohai dimvche kam'. 2003 isvent kuveyttant suru kel'lem konkonni obhian mukharun 2004, 2005 toxench 2006 isve
33 Veez Konkani
poreant chol'lem. 2018 isvent mumboyant hem obhian cholun konkonni potranchea vorgonndarancho sonkho choddomvcheam t mohotvacho patr ghetlo. 5. Konkonni talenta / sahitik spordhe kovita, kanneo, lekhonam iteadi. 2004 isvethaun daiji.com mukhantr, kovita, kotha, lekhon oxem vevegllea sahitik prokarancher sahitik sporde choloun veleat. 2005 isvent moineache kovita spordhe (tinterant pinturam), toxench 2009 isvent mukharun utrant sutram mholl'lle 24 moineache kovita sporde choloun vele. Konkonni fuddar: 2005 isvent karkoll varaddeachem xibhir cholomvchevellar axavadi prokaxonan konkonnintlo poilo i-buk manest jeri ddi’mel'lo bendur hachethaun mokllik koroilo. ’sagorachea vattecheo zhori’ bukacher 100 vevegollea kovincheo kovita vol'li kvaddrosan sompadon korun porgott kel'lo ho buk piddiep (PDF) rupar daiz.Kom'cher sobhar vachpeamni ddaunlodd kel'lo fuddem bukarupar soit porgottun aila. Punn tantrikota atam mukar paulea. Dekun ddijittol okxoram aslim atam tallo zaun ddijittol addio bukachea rupar mobailam, tteabloidd
toxench mobailamni soit heo kannio solisayen aikunk sadhy asa.
Dis gel'leporinch vachpi unne zaun yemvchea ani inglix bhasek chodd mohotv dimvchea hea kallar konkonni bhasek mukhar vhorunk ani konknni bhasechi obhiruch vaddounko ddijittol madhyomancho proyog korchi alochon kallak sori zal'li. Her lipiamni borounko va vachunk nenna asl'lim soit hea ddijittol addiodhvarim konkonni sahity aikota mholl'llem sobhar porgamvcheamni soit dhaddche sondhex govai. Konknnechi vaddaullch hea proyogacho promukh ud'dex. Vividh lipinim konkonni boroiteleank sorv lipi/boli chea konkonni mott'ttar lagim haddunk ho ek bhollo nt sankhovo mhonncheam t dubhavo na. "boromvchepras vaschem solis, vaschepras aikunchem solis" - ho vichar motint gheun 2018 isvechea attra tariker yuttyubacher, ’kothadaiz’ chanel suru korun az pasun 22 mottvo kanneo prosarit keleat, ani ozun prosarit zavun asat. Hea dhvarim zagotik mott'ttar yuttyubar kanneo aikopak solis vatt
34 Veez Konkani
zalea. Edollch ddijittol prosaradhvarim ddijittol addio buk, poinnarichea "kothada yz" onkonnar yuttyuba marifat 22 kanneo vevegllea sadorkorpimni sador keleat. Dusro ddijittol addio buk "sureo udeta"
dusro ddijittol addio buk "sureo udeta" hantum, raxttri-i mott'ttachea lekhokancheo kanneo vinchun sompadon kel'lea pustokam ghetleat. Kon'nodd toxench nagori lipimni vol'li kvaddrosan sompadon korun lipiyontor kel'lo ho buk kornattoko konkonni akaddemin 2019 isvent porgott kelo. Rajy- pranteacheo, boli-lipicheo goddi utron ddijittol korchi yeuzonn ghali ani hem pontak pauvonko gõyche tosem mongllurche matr nhoi videxantlea konkonni moginim pattimbo dilo ani ekek kanni bhovo bore ritin sador korun dhaddlea. Ani hantum 27 kanneo prosarit zaleat. Raxttri-i mott'ttacheo, vevegllea kothaustunt, bhandaullent, tantrikotent tosench vaparl'lea bhasent/xoilent soit voividhota asa ani
aikoupeank heo kothaustu khup auddtat mhonn tannim amkam dhaddchea sondhexanim kollon yeta. Hea bukant gõy, kornattok, keroll toxench moharaxttra thaun 27 kanniegarancheo kannio asat. Tantum 12 sahit okaddemi puroskar zoddpi. Kon'noddo lipient boroitelea eddvin je.Ef. Ddi’soz, vol'li voggo, dda| eddvordd el. Nojret, nondini (sttel'la ddi’kosta), cheton kapuchin, melvin pintto nirudde, keathorin roddrigos toxench vol'li kvaddrosacheo mottveo kannio asat. Tisro ddijittol addio buk "mayanogori" tisro ddijittol addio buk "mayanogori" mholl'llea mateakhal vol'li kvaddrosacheo mumboicheo konkonni mottveo procharit zaunko lagleat.
Choddtavo somokallin bhasentlea sahiteant mumboicheo kannio prokar lokamogall. Konkonnent soit pattlea challis vorsamni mumboicheo kannio oprup porgottun yetaleo. Vol'li
35 Veez Konkani
kvaddrosachea mumboi jivitacheo konkonni kanniank hea ddijittol bukant aikunk ek aukas ho ddijittol addio buk korun dita. Gõy, kornattok, omerika, kenodda, londdon, golf toxench nyujilendd thaun vevegolleamni hea bukachea ekeka kanniank sador keleat. Tosench chouto ddijittol addio buk ’suroeo udela’ (raxttri-i mott'ttacheo mottveo kannio - dusro bhag) soit procharit zaunko suru zala. Addio bukak minot:
ek kanni vachun ti addio rekordd korun zatoch tea kanniek eka kanniek sorisumar surver thaun okher poreant to por ddizain korunk, uprant oplodd prosessim g korounko leapttopacher unnear unnem chear voram toryi lagtat. Ani ek ddijittol addio buk toyar korunk unnear unnem 80-100 vora toryi lagtat.
sahitik mogink dimvchem misamv chalu asa mhonnchea vol'li kvaddrosachea minotek foll labhum mhonn axetam. Vyost asl'lea aichea somsarant ddijittol madhyomamnim prosarit korcho ho proyog zagotik mott'ttar lokak posond zala mholl'lleak daklo zaun aikoupeam thaun yemvchim suchonam, bhaunam ani mahet saks ditat. Hench preronn mukhlea ddijittol addio chanelachea yozonank pattimbo zaun dhoir bhorun asa. Ddijittol madhyomam amchem bhovixy zaunasa. Axem astam ddijittol addio mukhlea disanim promukh hater zatelem mholl'lleak kainch dubavo nam. Punn aniki choddit mafan lokancho sohokar ani pattimbo gorz. Korona pidde vorvim lokddoun suru zatana ddijittol oddio proyog thoddeanim vividh rupanim kela. Thoddeanim kovita, thoddeanim korona vixim mahet iteadi, ddijittol addio prosaradhvarim lokamogall kelam ani aikoupeam cho sonkhoi choddla. ---------------------------------------------
Hachesovem tin her prokarachea ddijittol addio bukancher kam' chalu asun, konkonnintleo opurbhayecheo kannio ddijittol madhyomant konkonni 36 Veez Konkani
37 Veez Konkani
Korona sang mhaka e korona tuzo khell ken'nam mugdat? chear mohine thamvn konni bhomvona korte asat thoim hanga jiughat! sogllea somsarar tujench raz bhimyan asat ixtt ani daiz kitem tuji axa tori amkam sang porot ken'nam sobhat jinnye rong lakhom lok pavonk moronn tunch nomygi haka karonn chol tum veginch hanga thamvn chol choddit dis raulear aschem nam tuka mol! 38 Veez Konkani
Mannkam - 002 - Rund Pole
Roond pole Polear gulle Apurba-iechem Sang-go munni Sang-go munni Konna konnachem? Maimchem pappachem? Mauxe bappuchem? Sang-go munni Sang-go munni Konna konnachem? Sobhit panti Pant'ier xinvtim
surupa-iechem Sang-go munni Sang-go munni Konna konnachem? Baie babachem? Vomaim abachem? Sang-go munni Sang-go munni Konna konnachem? Sodam hasta Konknnim vachta Suddsudda-iechem Sang-go munni Sang-go munni Konna konnachem? Mama mamiechem? Akoi kakachem? Sang-go munni Sang-go munni Konna konnachem? Maimchem pappachem Mauxe bappuchem Baie babachem Vomaim abachem Mama mamiechem Akoi kakachem Sangta munni Apunn mhonnon Konknnim lokachem
39 Veez Konkani
Fowji Bhavu . Chandramathi G V Des aapaitha taaka des aapaitha Des aapaitha des aapaitha Fowji Bhavu des raaktha dole dekhalo Devu yodhu Jeev sonu sheema raaktha Matrubhoyini appaile dani Yodhank maatr aykatha haatthicho ghansu thataant sodtha dhires ghalnu thayaar jattha
nirvikaaru karthavya baddhu ghar gaanv maakshen sodtha Vande matram vande matram Fowji kaantari vaitha Yuddhantu bhooki thaan vissartha Sheenyu paavsu sahan kartha goli khattha rakthaani nhattha aavayi zanda ubbarnu dhartha parthun etthalki huthatm jatthalki Kalval saktaank urtha Thugel dhairya sthairyaank des salute dhitta Jai Jawan Jai jawan 40 Veez Konkani
Pausa.........Tum oso yenaka........ machcha, milar. Ontrollim moddam ekachchanne futton udka-ras dortek ghoddyen demvon paus ailo, xirandarini votun..... Pausa.........Tum oso yenaka........ Udka-vhall porot jivall korun udka raxin nhomyom bhorun dorea todd, choddit pokrun........... Pausa.........Tum oso yenaka........ Mharog amche desvatt korun dubllea-daktteanchi ghoram portaun jivitant tanchea onvar haddun........ Pausa.........Tum oso yenaka........ Tufan-vadall asa korun hoddim-tarvam nas korun omuly jivo boli ghevun......... Pausa.........Tum oso yenaka........ Yetai tor......Tum oso ye mollba taun holltar demvon ye vhollu vhollu bhumyk votun ye pausa-kallachi umed haddun ye..... 41 Veez Konkani
Durbollea cheddvachem rudan... Pap ti oxikpi asleli zauyet na tor zolmonchea adinch hamv petteanche khann zaun astim tem khonddit.....
Deva hamve kel'li chuk tori ti kosli....???? kiteak mhaka hea somsarachi rochnna zaun tuvem rochli........????? kiteak dolleani mhojea sorag vallchi du:khanchi zhor ti valloili..???? kirkolli auy mhoji pap ti nhenna asleli zauyet... Pottachea grasakhatir vavurn asleli zauyet ya thoklelea aplea ghovak sangat dil'li zauyet ya pimvddea ghovachea oteacharak vollog zal'li zauyet......... Tednam hamv tichea gorbhant kirlalim zauyet.........
Deva mhojem ek ch soval asa tuje kodde...... Somsar tuvem rochloi... Sorv rochnnank tuvem rochlem-i mhonxa kullaki tuvench rochlem-i tori grest dubllo mholl'llo ontor tuvench rochloi gi ....??? ya aminch rochun ghetlo ..???? ekleak bangarachea vattlent onlekleak matiechea vattlent tum kedinch dimvchonam-i tem hamv khonddit zannam.... Tori hea dubllikamyent dolleanim vallchea sorag du:khanim soit eka thorachem somadanechem jivit labhoilea deva tuka koroddo noman..... ...
- surex solddanha, sokolexpuro. 42 Veez Konkani
Minnkullem! kallkea ratichea proxant vellar paus roddon nidla suxegat thondd varoeachea moga sporxan!
ordhea ugtea zonelam thamvn ujvadd ghevun, bhitor ailam minnkullem, apli vatt chukon! gundd doreantlea, ximpeam bhitor porzollchea moteaporim, kallokant minnkata minnkullem, tachea sobhayen! nidek vengchea dolleank akorxok hollduvo pachvo ujvadd tacho svopnnank mhojea, lampeamv rongin? vhallchea varoeak zoddai asddeo nidek tenktana, ublem minnkullem hallvayen aplea sangatik sodhun!! jeanett ddi’soza moddontear
43 Veez Konkani
Onath ball zonath -ttoni menddonsa, nidd'ddoddi, dubai mhojem roddnnem, mhojem rudan vhodd okant mhojem magnnem, mhoje okankx buddleat duHkhant mhoji dukh, mhoji bhuk konnak ucharum? mhojea deva, mhojea bapa hamv kitem korum? taram, sureo, chondr, groham zal'lom tor khonddit somsar sogllo ujvaddan bhortom suknnem, monzat zamvn zolmal'lom tor khorokhor tujea hordhear ghudd bandtom! hai mhojem odrixtt, hem vighn duradrixtt
konnak sangom bamvddamno he mhoje koxtt? don ghoddi kamukhi sukh, thambounko kxonnik kuddi bhuk ghovo mel'li mata, horami pita, astelem diunko lekh! bhurxea nich auy-bapaichem khuxalkayechem korm' vhoi, hamv onath ball zonath rostea deger, ghannchea kakhsa somor dila mhaka asro mhellea kochrea ddobbeant, mell'llona zago tankam dusro! konnachea patkak hamvem kitea bhogchi hi xikxa? zamv somsarar, sorgar mellchina tankam dikxa magnneachem rudan kortam, mori mayek bob martam porot dhadd modor terezak, vhorunk mhaka axromak
44 Veez Konkani
Kazarachea khorcha thamvn 50 khottlim dan
att vorsam thamvn ekamekacho mog korun aslim erik lobo 28 ani morlin ttoskano 27, hannim nirdhar kel'lo ki hea vorsa logna bhesant ek zamvn moronn poreant sangata ramvcho nichhevo korunk. Tannim manddun haddlem logna karyokromak 2000 lokak amontronn dhaddchem mhonn. Itlear ailem mohamari kovidd-19 ani tanchea logna manddaullik xellem udak votlem. Kuttma sandeam borabor, vosamytlea gonsalo garsia igorjent. Logna uprant holak sorbharayek vechea bodlak tim xida sotpola oisolexon senttorak gelim zomysor tannim 50 khottlim ani gojddeo, uxim tosem amlozonok silinddoram dan dil'lim. "mohamari vosea pidda choddon yetana az kovidd piddestanchi chakri oti
gorjechi; amim bharich sontosan asamv ki amchea logna somarombha thamvn uroyil'le poixe eka boroea xeuttak az upkarleat," mhonnalo erik. Hem zoddem dogam-i eka iventt meanezmentt kompenichim bhagidaram, hannim tancho logna khorch zata titlo uroilo. Tannem mon kelem ki sorv logna poilenche somarombh bond korchim mhonn. Zoddean ayil'lea soiroeam thamvn kitench kanniko svikar keleo nant ani morlinan tachem logna vostur bhaddeak haddl'lem. Tanchea logna khorch oti unno korunk tankam umhed mell'lli kitea mhollear tim tea poilench kovidd 19 piddestank aplye svoim seuk seve mukhantr kumok korn'nch aslim mohamari ayil'lea
45 Veez Konkani
tokxonn thamvn "somudayachim kujnam tem provasi lokak ttreynanchi manddaull korchi, khoimsor gorz asa thoimsor amim tanchi seva dimvn aileamv. Jen'nam gorz poddli amchye thamvn dan diunko, ek favo tem kovidd19 kendr vosayant ek khorem gorjechem mhonn amkam khatri zalem." mhonnalem morlin.
Hea vixex madorichea logna uprant tankam honimunyi naslem. Hem zoddem hea kovidd-19 kendrant zamvchea kamak sohokar dimvn'nch axat. Stholli-i em'melye kxittjh thakuran hea tanchea udar monak xabhaxkechem potr hea zoddeak dilam. ---------------------------------------------
Kurddo hamv kurddo hamv zolma thamvn dolleamni pott'ttu na... Mhaka dolle disanant, hem sasnnik aib dolleank mhojea na kuskutt dixtt hai... Zogot't pollemvchem na mhaka noxib vevegllea rongachim asat mhojea gineanak vollok punn dolleank mellana tanchi zhollok prokriti pachvi, mollab nillxem tem hamv zannam gulob tambddo, ximvtem hollduvem bonnan poxeun hamve kela ho ondaz 46 Veez Konkani
punn, hanchi sobhai dekhcheak na mhaka bhag
mam-i-bab mhojim kosim asat, hamv nennam tankam edoll pollel'lemna hamvem rub-rub ’puta’ mholl'llo tancho mogall ulo aikatana tanche mogachi melltta mhojea kallzak ub
mog kurddo mhonnttat, sorv taka axetat hamvi kurddo, mhaka konni axena kitea? cheddvachem rup ani sobhai chakcheak 47 Veez Konkani
mon mhojem amvddeun asa toull thamvn tacho to rongin tallo aikatana matr gomonak yeta mhaka tem cheddum mhonnon ujvadd mhollear dis, kallok mhollear rat hem zannam asam tori, mhaka matr kollana dolleam bhitor prokax, bhailean matr tomos dekhun ujvadd pollenastam korgun asam dhorn as bosun eksuro chint'tam, kosoli hi devachi nit eka disak tori hye srixttek polleunko dilona kitea ovkas? -Je. Ef. Ddi’soza, Ot'taur -------------------------------------------------------------------------gorbh kaddn rostear uddoitat Amchea gamvant.... gurvar cheddvak zoilant ghaltat _ ponchu bonttvall kameli striyo rostear ballant zatat amchea gamvant... Stri ek mata tancha gamvant... ot'teachar hotea zata Dhovi ya kalli kat tambddem nomygi rogat?
gorbhest striyechem fott chirtat 48 Veez Konkani
tannem jiv maglo, udkak roddlo usvas kaddunk koxttalo vis ddalor nott karonn zalo gomtti gudd'ddaun dhovea rakkosan jiv kaddlo
monzate khatir monis roddta
amchea gamvant... amchea gamvant... Dhorm' zat kat Dev zata gai chimvon kaddtat rogat host zalear zai gorvam khatir uzo pett'ta mas khel'leak jivxim martat _ pom. Bom. ' onsa bomb' n host melear --------------------------------------------------------------------------
Mankddank bhexttaunko, majrachi kat kadd (filip mudarto)
chyoritro suru zata tem tannim nirdhar korchyem, hi chinachi souy.
ek chini gad asa: "mankddank bhexttaunko,majrachi kat kadd". Ailevar chini-hindi goddir ghoddleli hata-pam-i haka ek daklo zaun asa.
Chinachi adhunik chyoritra pollelear, tem ek irredentist des zaunasa. Toxem mhollear, purkanchea kalar aplea taben aslele prodes apnnachye mhonnchi nit. Khoinchea isve thaun "purkanchi"
Adlea xekddeant chol'lelea lambh audechea ontorik zhuzant, chini komunist jikle. 1949 oktobr 1 tariker mukheli mavon novem raxttr Peoples' Republic of China (PRC) hachyem udgatton kelem. Solval'lo pongodd, chiang koi xekachea mukhelponnar,
49 Veez Konkani
toivan kudreak pollon gelo. Thoimsor Republic of China (ROC) mholl'llea namvar azun "osli" chini sorkar asa. Hea kudrear apnnacho odhikar xabit korchi as gheun PRC zoktea sondorbhachi vatt rakta. ROCk omerikon kumok ani adhar asa; dekun, chinachi amvddi yedoll khori zaunko osadhy zalam. Toripunn, ek na ek dis, toivan apnna songim ekvott'telem mhonn avaz korta. Milittori takotecho dikavo korn bhexttaite asa. Osolea noddtea vorvim, PRC sangota ekvotteam mhonntele razkaronni toivanant odhikarar yetit mhonn chini chintop. Lok bhimyelear, zhuz korchi ghorz nam!
hennem, 1997 isvent brittix sorkara koddem sol'lo korn pattim aplea hukumote bhitor ayil'lea hongkong kudreamnim, ozun komunist paddtichem kaim cholona. Sol'lea promannem, thoimsor lokxayi addolltem asa. Ho sol'lo vankddea vatten moddn hongkongant komunist paddticho odhikar ghoddunk PRC chyem preton chaluch asa. Milittori bhexttaunnem
zayit'tea hikmotem modhem ek. Lok bhielear, zhuz korchi ghorz nam! toxemch zopan, saut koreya, mongolia, muddla torkmoni Uyghurs, ttibetti krantikari, nepali lokxayi paddti, bhuton sorkar, viettnam', tenka chini doreant (South China Sea) toxem tea vottarantlea kudreanchea prodexi addollteank (local administrations of littoral islands) bhexttamvchyem sodanchyem. Dekun, hangachim addolltim omerikachea mukhelponnachyer ritnit choloun vortat. Hea pongddant, zopan, osttrelia, ani inddia asat. Toxem ASEAN pongodd asa. He soglle pongodd omerikan ghoddlele kiteak omerikak apli obhivrod'dhi polleunko zaina mholl'llea mosran, oxem chini komunist odhikarinchye chintop ani vad.
Oxem, aplea xez-sambarant, inddiak matr yedoll omerikon defense umbrella nam. 1971 isvent, indira gandhi podver ostana soviett yuniyono sangota kel'lo 25 vorsancho sol'lo atam nam. Mhonntoch, inddia eka majra bhaxen. Inddiacho pour apnnapras unno. Inddiak milittori bud xikoilear, voir sanglele sorv des bhimyetele mhonn chinichi axa.
50 Veez Konkani
Toxem mhonntoch, inddiak osolich hikmot vaprunk nozo mhonn nam: pakistan! zor chin amkam bhexttaita ani kolaita tor, ddirektt zap dimvchea bodlek pakistanachi kat kaddlear chini odhikarink tanchi hikmot tankanch pattim dil'lea bhaxen zata. Dekun, muklea disamni, kaxmirant ghusboittink (Infiltrators) inddiyon milittoricho krod polleunko melltolo. Toxench, goddichyer maropar vaddleat mholl'lleo khobro
ON RIGHTS
yeunko puro.
------------------------------------------
At this moment, high among the human rights violations in the country are brutal beating in police custody and the
Rights have gone all wrong in today’s India! It is a season of discontent for millions everywhere: the pandemic COVID-19 has disrupted life and livelihoods, the routine and the ‘normal’. People have been forced to adjust and to adapt; to become more frugal, more simple and much more. It is also been a time of immense grief, pain and suffering particularly for the poor and the marginalised; the migrant worker and the daily wager; the unemployed and the differently abled. To add insult to injury, India’s insensitive ruling regime instead of responding to the genuine cries of the people has gone all out the way to decimate human rights, destroy the democratic ethos of society and to throttle every form of dissent and protest.
subsequent deaths of the father and son duo, P Jayaraj (59) and his son J Bennicks (31). They were arrested on 19 June for ‘allegedly’ keeping their mobile phone shop in the main market of Sathankulam town (Tuticorin Dt,Tamilnadu) open during a curfew imposed during the pandemic lockdown(cctv footage however, belie this).They were lodged in the Kovilpatti sub-jail. Both Jayaraj and Bennicks were terribly tortured in police custody after which they were admitted to the Kovilpatti government hospital on 22 June; the son died that very night, the father breathed his last on the morning of 23 June.
51 Veez Konkani
The police of course, have their own ‘doctored’ version of things, with very little credibility. There are practically no takers to what they are saying. One of the friends of Bennicks has gone on record saying, “Three of us were there
We will produce the video before the court to expose police lies” .The ‘ray’ in this extremely inhuman incident is that there is a national outrage condemning what has taken place and asking for the perpetrators to be brought to book; besides, well-known NGO’s like ‘People’s Watch’ have left no stone unturned to highlight these gruesome murders. Statements of condemnation have come in from all sections of society.
Finally, the Madurai Bench of the Madras High Court has taken cognizance of the custodial murders of Jayaraj and Bennicks. In an order on 30 June which is bound to have far reaching implications the Court said “In
no.1, Kovilpatti, especially the statement of head constable Revathy, would be prima facie enough to alter the case against the Sattankulam policemen, who were actively involved in the investigation of the case to one under Section 302 of the Indian Penal Code (murder).” In expressing its
when police came and took Jeyaraj in the vehicle. We went to the police station with a few others. We heard cries of both Jeyaraj and Beniks for hours as police tortured them through the night.
our opinion, the ante-mortem injuries found on the bodies of the deceased, coupled with the averments in the report of the learned judicial magistrate
dismay at what is happening, the Court further added, “In fact, they (police) were
52 Veez Konkani
emboldened enough to even intimidate the judicial officer to put spokes in the wheel of his enquiry.
exemplary punishment for those found guilty, will be a litmus test. That however, is a wild guess and hope. In
By 2 July, five of the policemen responsible for this custodial torture and deaths have been arrested and the woman constable, the only eye-witness, who had the courage to stand up for the truth, is being provided with her family members, round-the-clock protection. Whatever , the final outcome , the father-son duo will never be brought back to life; however, what several are hoping for, is that the final result with India, there are several today who can get away with murder – even if there is enough of evidence pointing to the
‘culprits’. Some just take law and order in their own hands and do so with impunity; besides they also know that they are cloaked with immunity since they know that however heinous their crime they will always have the protection of the current political dispensation. One does not have to go far to know who are the ones being ‘protected’ by this unjust system. The fake encounters in Gujarat are a classic example. It is common knowledge that innocent Muslim youth were killed in trumped up charges and with a
53 Veez Konkani
‘justification’ which even an average eight-grader cab see through. Over the years, some police officers directly responsible for these killings, were even sent to jail. They are out today with an added ‘aura’; they are felicitated, given promotions and even their entire salary for the period during which they were incarcerated. The shocking and untimely death of Justice Loya is now on the backburner. Everyone knows who is the master-mind behind the ‘fake encounters’ and where Loya’s needle of suspicion would finally stop! India is one of about twenty-five countries who have not ratified this significant convention. That people who are arrested for allegedly some crimes committed by them are tortured whilst in police custody, is an open secret. The deaths of Jeyaraj and Bennix are not an aberration; these take place at frightening regularity – and in ninety-nine percent of the cases nothing happens to the policemen who indulge in such violence and even murders. According to a rough estimate, there have been at least six thousand deaths in police or judicial custody in India, in the past three years. This is a conservative figure and the actual number could be even higher! The National Human Rights Commission also recently citing the National Campaign against Torture report (released on 26 June) said that a total of 1,731 people died in custody in India in 2019.
Ironically,26 June, the day on which the Tuticorin case was gaining prominence, was the ‘UN International Day in Support of Victims of Torture’ which marks the moment in 1987 when the UN Convention
Against Torture and Other Cruel, Inhuman or Degrading Treatment or Punishment, (UNCAT) one of the key instruments in fighting torture, came into effect. Today, the Convention has been ratified by 162 countries. Despite pressure from human rights defenders and lip-service promises,
Interestingly on 26 June itself, at a meeting in Geneva, thirteen experts from the United Nations Human Rights Council, in a highly publicized statement, have demanded the immediate release of eleven people, including six students, arrested for participating in protests against the Citizenship Amendment Act(CAA)One of those named in the statement, Jamia Millia Islamia M.Phil. scholar Safoora Zargar who is five months pregnant, ( she has since been released on bail on humanitarian grounds after being in prison for more than two months). She had been booked for terrorism for allegedly inciting the Delhi riots in February by taking part in sit-ins and delivering speeches against the CAA. The signatories to the statement are eight UN special rapporteurs and five members of the UN Working Group on Arbitrary Detention. Besides Zargar, they
54 Veez Konkani
have demanded the release of students Meeran Haider, Gulfisha Fatima, Asif Iqbal, Devangana Kalita and Natasha Narwal, Aam Aadmi Party supporter Khalid Saifi, Jamia alumnus Shifa Ur Rehman, Gorakhpur doctor Kafeel Khan, JNU alumnus Sharjeel Imam and Assam peasant leader Akhil Gogoi. The hard-hitting statement said, “These
defenders, many of them students, appear to have been arrested simply because they exercised their right to denounce and protest against the CAA (Citizenship Amendment Act), and their arrest seems clearly designed to send a chilling message to India’s vibrant civil society that criticism of government policies will not be tolerated. Authorities should immediately release all human rights defenders who are currently being held in pre-trial detention without sufficient evidence, often simply on the basis of speeches they made criticising the discriminatory nature of the CAA.” The statement added, “Although demonstrations ended in March due to the Covid-19 pandemic, and India’s Supreme Court issued a recent order to decongest jails because of health concerns related to the pandemic, protest leaders continue to be detained. The reported spread of the virus in Indian prisons makes their immediate release all the more urgent.” Finally, “The arrests seem clearly designed to send a chilling message to India’s vibrant civil society that criticism of
government policies will not be tolerated.” It is a shame on the country that a prestigious and highly impartial body like the UN Human Rights Council should lambast the Indian government in such a direct way. It is a scathing statement indeed by any standards, especially to a democracy like India where the rights and freedom to dissent and protest should not only be safeguarded but also protected. It is imperative that the government of India pay heed to this significant UN statement and release all the anti-CAA protesters immediately and unconditionally. Several human rights defenders continue to languish in jail; besides
those wrongly arrested in the Bhima – Koregaon cases there are others arrested on fictitious charges in other parts of the country just because they
55 Veez Konkani
had the audacity to stand up against the brute force of a dictatorial regime. On 29 July in a statement marking two hundred days of the unjust arrest of Akhil Gogoi, Bittu Sonowal, Dhaijya Konwar and Manas Konwar, the National Alliance of People’s Movements (NAPM) demands their immediate release and withdrawal of all ill-conceived charges foisted against them stating, “NAPM
demands the immediate release of all Akhil Gogoi, Bittu Sonowal, Dhaijya Konwar and Manas Konwar and withdrawal of all false charges level against them. We call upon the Full Bench of the Guwahati High Court to immediately intervene in this case of gross delay and abuse of the legal process and free all the activists, unconditionally. We stand in solidarity with the autonomous and democratic organizations and activists in Assam who protest against the communal & extractive agenda of BJP and other exploitative political entities, with a strong belief in constitutional values, peace and human rights. We call upon the Government to put an end to this vicious episode of clamp-down and instead engage in a serious and meaningful dialogue with the people of the state to address some of the longstanding issues in an amicable way, upholding the rights of all sections, in particular the marginalized and disenfranchised communities”.
India has been faring extremely badly on the Human Rights front on every single global ranking! Besides the custodial deaths, the illegal detention of human rights defenders, fundamental rights of the poor, the marginalized and minorities have taken a severe beating! Freedom of speech and expression, the right to freely preach, practice and propagate one’s faith, the right to dissent and protest, the right to a just wage all seem like a reality which belonged to a different age. The ruling regime has no qualms of conscience in decimating the legitimate Constitutional rights of the citizens; it is time then, that ‘we the people of India’ stand up as one, visibly and vocally, to protect and promote all that is precious and needed for the future of our existence as one nation. Eleanor Roosevelt, who was instrumental in giving the world the Universal Declaration of Human Rights, once said "where, after all, do universal
human rights begin? In small places, close to home -- so close and so small that they cannot be seen on any maps of the world. [...] Unless these rights have meaning there, they have little meaning anywhere. Without concerted citizen action to uphold them close to home, we shall look in vain for progress in the larger world.” We need to act now, in whatever way we can, to right the many wrongs in our country today!
3 July 2020 56 Veez Konkani
*(Fr Cedric Prakash SJ is a human rights and peace activist/writer.
zaucho nakka mhonnu takka ten'nanchi ghott'tti ttepo sut'tailo.
Contact: cedricprakash@gmail.com) ---------------------------------------------
Sudhiro bhottomamano eppolo kappuno hanno dourlem. Dallimbo sol'lonu dourlem. Sontro hannu dourilim . Pikkilo kellem ghoddayu edrako lamboto ghalilo. Zaititlo tunttono khayati mhollalo. Adoro sotkarako kayim kom'mi kelilonasilem. Makko tomi tagelo hosonmukhi chehoro pollonu khuxi zalili.
6
Ontu 3:30 p.m ko cha piunu thonchano am'mi bharyi poll'lle. So ghontteri kasorokoddo paule. Thoyim lokmidaso purannikano choha pani vyoustha kelili. Makka baki lokani khalileavori khaucheako zaina. Tanka prai. Khalilo somo...Jirta . Makka khaleari ojirnno zat'ta. Te dikuno hamvu fokto eko singol cha pil'lom.
monkitu sudhiro bhottomamano motthantu amgeli donpara jeunnachi vyoustha kelili. Saddhe na ghontteri am'mi thoyim pavile. Eko ghontteri deva puza zal'li. Deddo ghontteri am'mi jeunnako bosle. Dono te tino godd'do nido kall'lli . Eko dogo loko ghoramytale . Zon'no poi kurtta duki mhonnu hetantu - tetantu hoddkotalo. Kironnano takka peno kil'loro gulli dil'li. Megelo ujve paiea dusore bott'ttako sanoso eko gull'llo ayilo. To ani hoddo
Hon'nauroche xorauti briz kros kortona amgelo poiki eko vikett poll'lle. Zon'no poi , " megeleagi eko hejjem mukaro dovorcheako zaina " mhollalo. Gonnexo bhott'ttano tagelo eko dostako fonu kornu brijzari apoilem. To dosto saikolomottoro gheunu ailo. Kironnano , roghuramano zon'no poi ko hat'ta dhornu saikolomotto ra makxano
57 Veez Konkani
bosoilo. Takka ' retired hurt " mhonnu am'mi bossari hon'na vorocheano kumotta dhannodil'lem. Hon'naurocheano hollodipuro vot'tona vatt'tteri sumaro itlo loko mell'lle. Tan'ni amgelo svagoto koroto amkam kolddo ddrinks pivoilem.
konkonno bandhuno ghet'ta. Hosaddo megelo mullo gamvo. Proti vorxo hamvu terako vot'tam. Tossim zaunu makka tagelo porichoi assilo. " onn'nnopponn'nna ...Tum bhi hangelo ott'ttu goyeam vot'ta ? " tanne vicharle. Amgelo vinodo bhott'tto ul'locheako budvontu. Khoyim gel'letiki utrani jinkuno yet'to to .
Vatt'tteri khaucheako ddrai frutts pekettso dil'le. Tango tangelo kulodeusthana devalo ddobbintu ghalocheako poise bhi dil'le.
To mhollalo ," onn'nnopponn'nna amgelo ott'ttu nhoyim , am'mi tagelo ott'ttu vot'tati.
Hollodipuroche xri gopinatho motthantu girixo bhottomamano amogeli ratricho vyoustha ut'tomo toreno kelili.
Uloito...Uloito am'mi aiskrimo khaunu soroilem. Tan'ni bhi amgelo ott'ttu bosuno aiskrimo khal'lem.
Amkam thoyim paucheako ordhotaso letto zalilo. Girixo bhottomamo ani sato-attho loko amgelo svagotako bharyi rosteri yeunu rabbile.
Sokkanni 3 a.m utt'ttanu bharyi poddka mhonnu nid'docheako gel'le.
Ekolleno amkam pai dhuvchekoddeno appono vhelem. An'nekllo pai pussucheako hat'tam ttuvalo gheunu rabbilo. Ani dogo loko vaddhoche toyari kortosile. -podmonabho naiko, ddombivoli ---------------------------------------------
Jeunnako eko dono nomune nhomyi ! tem soru boroito geleari pen'na rifil bodoloto urche poddtolem. Hollodipurocho norosimho bhott'tto proti vorxo hosaddo tera
58 Veez Konkani
Sant Agnes Kalez Sombhromta Sthapon 100 vo divos
"vixex sadhon sodanch vixex sakrifisacho foll zamvn zolmata" mhonntta, nepoliyon hil'l. Sant agnes kalejin okhea somsarak dakhoilam ki pattlea sufoll vorsamni mukhyo zamvn brestara zulai
2, 2020 ver aplo 100 vo sthapok divos achorilo. 40 minuttanchem hem karyokrom' ek vixex ritichem zamvnaslem jem somsaradyont prosarlem sant agnes yuttyuba mukhantr sanjechea 4:00 vorar. Sogllem karyem sara krastan nirvohonn kelem
59 Veez Konkani
agnes somsthe ji sthapoki modor eloisia e.Si. Chi urbha xromachem kam' hi sant agnes kalez sthapon korunk kaddl'li ti vakhonnli. Tinnem vivorili modor eloisiyos e.Si. Chi durdrixtti jea mukhim tinnem sant agnes somstheancho divo ubhar dourlo zo azun ubharayer zollon'nch asa mhollem. Modor eloisiak fulanche ture bho| dda| liddia esi, bho| dda| venissa esi, bho| karmel ritta esi ani bho| rupa roddrigos hannim paklleandvarim dile.
ani tannench kareakherik sorvam hazor zal'leank dhonyovad orpile. Karyem rixel ani belixa hannim magnnea git gaun survatilem. Bho| dda| venissa e.Si., pranxupal sant agnes kalez hinnem sorvank adharacho svagot kelo ani bho| dda| liddia esi chi vollok korun dili, supiriyor ani soho karyodorxinn, sant
Bho| dda| vinora esi orunno bi. Bhott kheat ttedd-eks uloupi, imez konsolttentt ani pinturam toyaroki, prostut mumbomyt jieun asa tichi vollok korun dili. Ti, poilenchi sant agnes videarthinn, sant agnesantle tiche modhur ugddas kitem te sangalagli. Tinnem hea somstheacho upkar attoilo apnnak dil'lea xisten bhorl'lea zannvayek. Ti hogollsilagli apostolik karmel bhoinnink ani uponeasokank zannim tichea jiunant sokaratmok hurup bhorl'leak. Kalez git ’gadd iz ovor sttrent’ gaun karyokrom' akher kelem. ---------------------------------------------
Sant Agnes kalez asa korta viz em'.Es. Eksel torbheti kompyuttor eplikexons vibhag sant agnes kalez (svait't) heach zun 18 tem zulai 4, 2020 poreant 30 voranchi
‘em'.Es. Eksel’ torbheti manddun haddl'li. Hantum videarthi, sonxodhon vidvan ani
60 Veez Konkani
xikxok monddollin vividh kalejim thamvn patr ghetlo. Em'.Es. Eksel programache choddttavo vixex vixoi hea torbhetint patrdarink vanttun dile. Somponmull vyokti zamvn kompyuttor eplikexon vibhaga thamvn sriull'lli xett'tti, zonitta zoi roskinha, simentini kearol fernanddis, maloviko xett'tti, vibhag mukhelnn aslim. Bho| dda| venissa e.Si., pranxupal, sant agnes kalez hinnem hea torbhetik aplo sompurnn sohokar dil'lo. --------------------------------------------------------------------------
Sam luvis kalez (svait't) inddia ttudde-MDRA bestt kalezos roeanking 2020 -nt voilea sthanar asa sant luvis kalez (svait't) mongllur, hor vorsa inddia ttudde potr - MDRA 2020 kel'lye vikxonnent asa. Zulai 6, 2020 chea inddia ttudde potrar hachem'm' folitanx prokott kelam. Kalejin apli orji artts, sains, kamors, meanezmentt, kompyuttor eplikexons vibhagamni onddorgrajyuyett ani soxiyol vork ani mas komyunikexon vibhagamni posttgrajyuyettak ghal'li. 61 Veez Konkani
62 Veez Konkani
vyoktigot bhett dimvn kel'lem vikxonnacho foll zamvnasa. Hi kalez 50 vem sthan zoddl'li artts xikxonn 120 kalez unchlea sthanar ascheo kaleji. Sains vibhagant, hea kalejik 55 vem sthan labhlam 120 kalejim poiki unch sthanar. Kamors vibhagant hea kalejik64 vem sthan lablam unch 160 kalejim poiki. Inddia ttudde em'.Ddi.Ar.E. Pongodd aplea vikxonnent unchlea somstheank tanchea pott'tter dakhoitat. Injiniyorink, meddikol, ddenttorl, hottel meanezmentt, middia, feaxon ddizain, vokalot ani arkittekchor. Tanchea vikxonnechem folitanx tanchea tulonachea sovalancher tosench
Hangasor dil'lea pott'ttent sant luvis kalez (svait't) khonchea sthanar asa tem tumim polleuyeta. Ailevarchea vordhe prokar hangasor asat 41,435 kaleji bharotant, heam poiki 621 kaleji svait't kaleji ani 314 kalez unchayecheo kaleji zamvnasat.
------------------------------------------------------------------------------------------------
63 Veez Konkani
Kornattokant Kristamvancho Avaz ani na?
oivon ddi’soza - ek konkonn vir
somudaya khatir nit magon zhuzon
razkaronni konkonnikhatir, kristamvam
asl'lo tachi em'melsi audi akher zali. Ho
khatir tosench okhye monglluri
ek vhoddlo mar amkam kitea mhollear 64 Veez Konkani
amchi paddt dhorn bengllurant
Apnnem ek em'melsi zamvn somudayak
kornattoko sorkaralagim zhuzon asl'lo
kel'lim kamam apnnak sontos ditat
ek matr zhuzari ani na? hem jirounkoch
mhonntta adlo em'melsi oivon ddi’soza.
koxtt martat. Ek yuvo mukheli zamvn
Hea uprant to aplea ghorantlea doftora
survatil'li tachi mudorongoddichi jinni
thamvn gorjeuntanchi seva kortolo
xeuttim taka em'melsi zamvn bengllurak
mhonn tannem sanglem.
apoun vhoralagli. Thoimsor to kangres
Lokachim magnnim ityorth korunk
paddticho mukhel sochetok zamvn vaur
apnnem uttoyil'lo tallo 2014 thamvn
korilaglo. Kornattokant gaz uttomvcho
prostut hazor zamvn chukanastam
ani niti khatir zhuz manddcho ek matr
sorvoi esembli odhivexonam. To
razkaronni mhonn to famad zalo. Ek
mhonnalo ki fuddaranti to apli kangres
vokil zamvn konnaichem tondd
paddt bollixtth zamvcheak aplo hor vaur
dhampomvchi xathi tanne bharotadyont
kortolo lokachi seva korunk. Sangatach
dakhoun dili. Osolean gelea chunavant
tannem sanglem ki tachi vokilachi vrit'ti
amcho em'melye zaunko zai aslem.
mukharun vhortolo mhonn.
Punn amchem goliz razkaronn taka bondi haddilaglem. Eka xathivont
Tannem sanglem ani bhorvaso dilo
vyoktik vinchchea bodlak amim zativar
veginch em'melsi fondda thamvn 25
razkaronnak xoronnagot zamvn herank
adharachea tosench sorkari xalank solar
vinchlem.
ghottokam ghaltolo mhonn.
Ailevar oivonan kovidd-19 koxttateleank kel'li kumok mongllurchea razkaronnant omor urchi tosoli. Aplea ghorchea
doftora thamvn tannem dil'li nirgotikank ti kumok nizaki xlaghoni-i. DuHkhachi gozal mhollear tosleank razkaro nnant man na! tannim modor terezachea komventak servazai; thoimsori kel'lem borem kam' tanchea zatikatichea dolleank topta.
Ek em'melsi zamvn apnnem kel'lim sadhonam vivorun tannem sanglem, ott'ttuk ru. 46 korodd gorjeuntank vividh yozonam mukhantr 1,600 pras choddit lokak vanttleat mukhel montrichea velfer fondda thamvn. Apnnak sontos bhogta mhollem tannem tacheakhal 63 dhormarth bholaike keampam korun 250 voir xostrchikitsa dhormarth apli potinn dda| kovita ddi’sozachye kumken
65 Veez Konkani
kel'leo asat. 3,500 pras choddit lokak
polloucho manesto anekol'lu
dhormarth voklam dil'lim asat mhonn.
gopalokrixnno probhu han'ni sonmano kel'le. He sonmano karyokromant
Veginch amcho tallo amkam mellom ani
gokulodaso bhott dompoti uposthito
to tori amchea askor fernanddisa bodlak
axyile. Korona konttoko thaun
ek em'.Pi. Zamvn ddel'lik vochom
sokoddanko mukto korka mhonnu
mhonn viz axeta.
bhogountalagi vixexo prarthona kel'le. Stholliko bhozokanko matro dorxonako
---------------------------------------------
ovokaxo dil'lile.
Noudurga xri lokxmi-
---------------------------------------------
Bharoti-i sena poddek
zonardhono deullant
serval'lim konkonni
vixexo puza
yuvotim
kerollo-kornattoko merer axche dokxinnokon'noddo jil'leche koropaddi
gamvache pombot'toje noudurga xri lokxmi-zonardhono deullant
vixvo konkonni videarthi veton
lokokoleannartho zaunu vixexo puza,
karyokromachim follanubhavi i. Roxmi
prarthona kel'le. Hea sondorbhar somskrito odheapoko ani sonxodhoko zaunaxche dda. Orovindo chondrokanto xeanobhago hanka deullache ustuvari
bhott gopinatho ani dda| megha en.Xennoi injiniyoring ani em'.Bi.Bi.Es. Xikap sompomvn zalea nontor atam
66 Veez Konkani
zoddlea. Uprant ttatta konsolttensi sorvisos somstheachea erospes rongant kam' mellon tin vorsachi seva tinnem dilea. Tea uprant bengllurchea bharotit senant apli vrit'ti vinchun
zaloholl'llint aschea varoeasena
kaddchea songim dexachi seva korunk
tantrikkalejichea 94 vyo eronattikol
mukhar aileant.
injiniyoring xikxonnak vinchun aili. 74 hofteanchi hi torbheti eronattikol
Kerollo kochchichea tirumolo deusvom
injiniyoring matr nohim,
deusthanacho kormochari zamvnascho
hoidorabadchea varoeasena okaddemint
gopinatho bhott ani xobha zoddeanchi
22 hofte em'.Oi.El mukhelponn, em'.Ji.Ar.
dhuv zamvnaschi rexmi bhott,
Kouxolyo iteadi torbheti melll'li asa.
kaloddichea adi xonkoro injiniyoring ani
Pattlea me 29 -nt bengllurant choll'lea
tantrik videaloya thamvn, ilekttraniks ani
podvi prodhan somarombhant podvi
komyunikexon vibhaga thamvn podvi
svikar kel'lea 19 podovidhoram poiki eklich yuvoti zamvnaschea yoxosvek
67 Veez Konkani
rexmi bhott patr zalea. Prosokt bharoti-i
sthaponache ruvari zamvnasl'lea tti. Vi.
varoeasenant tantrik vibhagant odhikari
Mohonodaso poin yuvotink obhinondan
zamvn seva dimvn asa.
pattoun, videarthi vetono nidhicho odhyokx, ramodas kamu yu., karyodorxi
Bengllurchi i.Ddi. Norosimho xonnoi ani
prodip ji. Poi, kxomota okaddemiche
gomoti xennoi hanchi dhuv zamvnaschi
prodhan nirdexok ul'las kamot,
dda| megha en. Xennoi hi monddyo
sonchalok giridhor kamot, vixvo
voidyoki-i xikxonn mohavidealoyant
konkonni kendrache songhottona
em'.Bi.Bi.E.S. Podovidhor. Monddyo
karyodorxi nondogopol ji. Xennoi,
jil'leachea prathomik arogyo kendrant
koxadhikari bi. Ar. Bhott ani sande,
voidyoki-i odhikari zamvn seva tinnem
obhinondisun sontos vyokt kela.
dilea. Uprant ailevar bharoti-i senent
---------------------------------------------
prokriechea uprant ghoxit kel'lea ovkasak apnnak ugtayil'li megha en. Xennoi, sudirgh vinchomvnnechea prokrie uprant goddi bhodrota pongddant soho komandding voidyoki-i odhikari zamvn vinchun ailea. Prosokt ti kovidd xuxruxa kendrant apli seva dimvcheanchy niyukt zalea.
Vixonti sombhromant aschea
Heo yuvoti vixvo konkonni kendrachea
kol'lochchu prokaxonachem 39 vem
pornea videarthi songhant kriall
pustok daunnogerechea subrohmonnyo
zamvnason, dda| megha en. Xennoi
hanchi "mokumoto" kothasonkolono
pornea videarthi songhachea karyokari
mhalghoddi sahit dda| minakxi
somitichi sandoi zamvnasa. Hea yuvotinchem dex seve kusin
ramochondro hinnem mongllurant ugtailem. Sorv sahiti venkottexo naik,
preronnadaik cholop vixvo konkonni
rupo salean, smita xennoi, ar. Naik
kendracho odhyokx bosti vamono
uposthit asle.
xennoin xlaghon vyokt kelam. Vixvo
---------------------------------------------
konkonni videarthi vetonachea
68 Veez Konkani
" onubhourongo" konkonni bhaxa premi bandhovanko, nomoskaro. Lekhoko , vachoko ekomekanko puroko zaunu asoleari , razomargari vegano gaddi dhamvileavori , bhaxechi progoti zat'ta. Megelo poila proyogo ,"
Bengllurchea nivrit't
podoyatra " sonkolonano sid'dho kornu dakoilem.
archbispak korona
At'tom dusora proyogo , "
pidda
onubhourongo " mhollilo kothonano
amcho mogall archbisp mongllurgar
suru korka mhonnu keleam.
bornardd morasak korona pidda laglea Bhott'ttintu onnu sfotto zalileavori
ti khochit mhonn prostut archbisp pittor mochadon sanglam ani tachyekhatir
monuxealo jiunantu oneko ghottona
magonk vinonti kelea. Hem sant
nityo ghoddotati. Tantu bore , vaitto
zuvamvchea meddikol kalejik topasnnek
urtati. Somvedonoxilo monanko te
mhonn gel'lea vellar kollit zalem.
vicharo korcheako laitati. Tea vicharo monthonam tuleano utpon'no zalilo
Zulai 3 ver taka koviddachim thoddim
saranxako onubhovo mhonnotati.
lokxonnam asat mhonn sangl'lem.
Onubhovo ontorongantu ghoro kornu
Prostut to boro asa mhonn dakhteramni
bostati.
kollit kelam. ---------------------------------------------
Megelo ontorongantu ghott'tti zaunu bosile bhutokalantulo ekeko onubhovo ,
69 Veez Konkani
kombeno kedrileavori kedruno...Kedruno
G.S.B.Scholarship league " somstha
, xobdo rupari borono kall'lle. Potrikeko
zonma aili. Hea somstheko i.So 2012 tu
dhaddlem. " sunaporanto " potrikentu
xomboro vorxom purnno zal'lim.
deunagori lipintu kromoxo: chhapuno ailem.
Khonchi eko somstha ekaeki namvo komoina. Tajje makxi oneko lokani kelilo nisvartho sevecho punnyo kamokorta.
Ponno kon'noddo lipintu
Hea somsthentu azoyi pogaro kimva
vachchitoleam khat'tiri at'tom ekeko
manodhono ghenasi , svo ichchheno
onubhovo whatsapp grupari postto
kamo kortole assati.
korka mhonnu keleam. Xikxonnano goneano ani Tum'mi te vachoka. Obhiprai mukto
anondacho vikaso zat'ta , sudhroddo
monano kolloka mhonnu kollokollino
somazacho rochona zat'ta. Goneana
vinonti kortam.
sarkhe povitro xrexttho hea zogantu dusore khonche na mhonnu portogalli
Hea korona lok ddounantu zaucho
motthadhixani , hea somsthe khat'tiri
traso visornu chari diso khuxino
mumboyintu modhyo sthollari assile
kaddeam. Hichi megeli ichchha.
ramo mondirache kompleksantu kayim ghenasi office room korcheako zago
Tumgelo konkonni bhaxa mitro
dil'la.
- podmonabho naiko. ---------------------------------------------
I.So 1923 tu fokto dha hozaro ru.
* samajiko somstha
Mulodhono assilo hea somsthentu aji
ani somazo rinno *
zomo zalea. Sojzono , suvichari ,
logobogo pancho kotti ru. Mulodhono susomskrito zonale modotino hi rokhom vaddhoto assa. Hea xoikxonniko
videarthi jiunantu goribi addo
vorxantu (2012 - 2013) pon'naso lakho
yeuchea na. Videartheamlo xikxonno arthiko obhavano ordhari rabochea na. Tossolo goribo videartheanko arthiko
ru. Goribo videartheanko skoloroxip ligano vanttuno dhono sohai kel'la. Hea
sohai korche droxttino i.So 1912 tu " 70 Veez Konkani
somsthecho eko samanyo karyokorta
ghet'tilo. To mozobhuto adharo tea
zaunassilo makka ho vixoi otyonto
vellari mellocheadikuno tagelo jiunache
obhimanaspodo zaunasa.
ud'dixtto purnno zalilem.
" G.S.B Scholarship league "
Rittairomentta nontoro kitloki vorxani ,
somsthecho voixixttyo mholleari , kitloki
khonchoki eko atmiyo somarombhako
vorxa makxi hea somsthe koddocheano
to voddalla xri ramo mondirache
skoloroxip gheunu ddigri paso zalile ,
dvarokanatho bhounantu ayilo. Teacho
sot'toro oinxi vorxache voyourid'dho
imarotantu skoloroxip ligache karealoi
svokhuxino , zovabdarino , podadhikari
urcheadikuno takka tajzo ugoddaso
zaunu somsthecho kamo kortati.
zal'lo. Tagelo jiunantulo
Henchi hea somsthecho
mohotvacho ghoddounnukiko tea
sofolotecho rohosyo.
somstheno kelilo modoticho ugoddasano to bhavuko zal'lo.
Khonche vyoktino jiunantu yoxosvi zalilonontoro takka sohai kelilo
Somarombhache somapti nontoro
vyoktiko , somstheko ken'na
to te ligache karealoyantu gel'lo.
visorcheana. Hem adorxo skoloroxip
Thonche podadhikariko mellnu ,
ligantu kamokorche mhalgoddeamni
aponnealo svo porichoi kornudiunu ,
karyorupantu hannu dakoileam. Te
100000/= ru. Somstheko dano kel'lem.
dikuno te amkam sorvanko adoronniyo
Ani bharyi poddtona " itlo diunu makka
zaunu assati.
purnno somadhano zalilna. Thodde disani an'neko ponta hamvu tumkam
Sot'toreko vorxacho
yeunu mellotam " mhollalo.
ramonathonn'nnano tanne mumboyintu injiniyoring xiktona skoloroxip ligakoddocheano 2200/= ru. Lono
Hem zalilo dono atthouddeamni poroto ramonathonn'nna " G.S.B 71 Veez Konkani
Scholarship league " office vochchuno
" jiunantulo onubhovanche
ani 100000/= ru. Chek diunu ailo. " hea
monthono keleari tantuleano omroto
somazo rinnantuleano mukto zale xi:vai
bharyi yet'ta " mhonnochem falso
jivako tropti na " mhonnu somadhaneno
nhoyim.
anondaxru golloito dusore mallevoiyleamno saukaxo ekeko pairi
Divongoto ramonathonn'nnano
demvoto sokkolo ailo. Xri ramo
amkam tossolo omroto pivoiyleam.
mondirantu vochunu xrod'dheno ,
G.S.B Scholarship league che
bhoktino devako nomoskaro kornu
xotomanotso va vellari (16-12-2012) to
acharyo mamaleagi tirtho prosado
na zal'letiki tagelo adorxo am'mi jiunto
gheunu , dono ghoddi ul'lonu tropto
dovoream.
monani ghora gel'lo. Hem zalilo dono
-podmonabho naiko
( ddombivoli )
atthouddeam bhit'tori doivadhino zal'lo. ------------------------------------------------------------------------------------------------
Bharotant kovidd-19
lokacho sonkho tosem moronn pavol'leancho sonkho
marchant bharotantlo lok
vaddon'nch gela xivai bhilkul
kovidd-19 k vollog zamvn
sokoil demvl'lo na!
tosench tyeurvim moronk
mogacheamno chotrai kora ani
laglea uprant ho voso lagl'lea
tumcho jivo samballa!!
72 Veez Konkani
73 Veez Konkani
74 Veez Konkani
75 Veez Konkani
KonKanKit, poileĂą pustak: TYK PRIMER understanding the Exercises and Tales in
Dr. Mohan Prabhu
the Text. The EN describes the function
This book provides the essentials for learning Konkani through the English medium.
It
enthusiasts
is
aimed
at
Konkani
who
have
no
previous
knowledge of Konkani, especially to an increasing number of families in the diaspora
whose
parents
or
earlier
ancestors belonged to Konkani speaking communities in the “old World� but with increasing
cultural
assimilation
and
predominance of local languages in most walks of life they or their ancestors have or had lost use of it and have become unfamiliar.
The
two
languages
are
differentiated by their style and lower casing throughout the book and the signs and symbols placed over words. The book contains a Text with an Explanatory Note (EN) preceding it as well as Vocables (or Vocabulary) as Appendix. The EN is essential to
of signs and symbols placed over vowels and certain consonants to aid correct pronunciation. The basic rules of grammar elaborated in the EN with illustrations are key to understanding how words are inflected in various Cases (viz, Nominative (subject), Accusative (direct object) and Dative (indirect object), to name only a few), numbers and genders, as well as how Verbs are conjugated according to their Moods (Indicative, Imperative, etc.; affirmative and negative) and Tenses (Present, Past, Future, etc.), thereby enabling a learner to form sentences especially while conversing with others or to write simple papers such as letters to friends and family members. The Text contains a dozen simple Konkani Exercises interlined with translations and followed by glossary, brief grammar and a few easy questions.
76 Veez Konkani
These Exercises describe everyday life in
Likewise, the “root” given in the
a family environment in the “old world”.
Vocables is of the Imperative Mood, and
The Exercises are followed by little old
all other Moods are derived from it.
English Tales which many are familiar with, and a Konkani translation below
Thus, a good familiarity with the
each. A few questions are posed to the
Vocables is key to expanding Konkani
Beginner (to be answered in Konkani)
speech and writing.
hoping the translation would suffice, but in case it is unclear, the Vocables
The author concedes that the Vocables
provide the meaning or several
have remained static since the
meanings depending on the context.
celebrated author of the KonkaniEnglish Dictionary (from which most
The core of the book lies in the Vocables
words in the Vocables are drawn)
which are six times larger than the Text.
published it nearly hundred and forty
Both English and Konkani words are
years ago, and the author’s familiarity
merged and arranged in alphabetical
with the language goes back to his early
order so as to eliminate a separate
years in Mangaluru from the community
section for each language. The Konkani
from which he hails, that is well-nigh
meanings of English words are arranged
three quarters of a century ago.
according to Parts of Speech, indicating the stem of the substantive (noun),
Different Konkani communities up and
pronoun or adjective, the number and
down India’s Konkan Coast have their
gender, is indicated by abbreviations – s.
own versions and pronunciation, but the
for substantive; pron. for pronoun; adj.
stem of substantives etc. and root of
for adjective; adv. for adverb; prep. for
verbs are basically unchanged, nor are
preposition; postp. for postposition; and
the rules of Grammar. The author hopes
conj. for conjunction; and the root of a
that Konkani speakers, especially
verb which forms the basis of
scholars, in other communities will bring
conjugation. The “stem” of a word (s.,
out new or revised versions focusing on
pron; adj.) is always in the Original case,
those prevalent in their communities.
and singular number from which all other Cases and plural are formed.
--------------------------------------------77 Veez Konkani
78 Veez Konkani
79 Veez Konkani
80 Veez Konkani
81 Veez Konkani
82 Veez Konkani
83 Veez Konkani
84 Veez Konkani
85 Veez Konkani
86 Veez Konkani
87 Veez Konkani
88 Veez Konkani
89 Veez Konkani
90 Veez Konkani
91 Veez Konkani
92 Veez Konkani
93 Veez Konkani
94 Veez Konkani
95 Veez Konkani
96 Veez Konkani
97 Veez Konkani