Veez Konkani Global Illustrated Konkani Weekly e-Magazine in 4 Scripts - Roman Script.

Page 1

llustrated Weekly Illustrated Weekly

Volume:3

No: 35

Volume:3

Agost 13, 2020

Udeun Yemvcho Yuvo Sahiti Roxon Melki Sikvera 1 Veez Konkani


Udeun Yemvcho Yuvo Sahiti Roxon Melki Sikvera bapoi: de| bonovenchor paul sikvera. (15 vorsam armint seva, uprant posttol ddiparttmem ttant vaur, oplea 57 vorsam prayer devadhin) ovoi : meri sikvera (hous voif) Amim novo zonnam bhurgim ani mhaka

purotem namv: roxon melki sikvera likhnnem namv: roxu, bojpe zolmal'lo: bojpe, mongllur prathomik xikap: porokiyol hair proimori skul, bojpe hoiskul: sam zuje, hoiskul, bojpe piyusi ani podvi xikap, bi. Kam.: sam luvis kalez, mongllur, em'. Kam' : moisur opon yunivorsitti

choug bhavo ani chougi bhoinneo. Hamv nimanno. vaur: em.Si.Si. Beankant sat vorsam vaur, prostut es.Bi.Oi loif ani sttar helt

2 Veez Konkani


insurens kompnnent arthik solobodar zaun vaur. Logn : 06/07/2014 potinn: sintia lobo

renol bonovenchor sikvera, put, 1 vors hoveas: Notaphilist ( videxi korensi songroh ) Numismatics ( nanny songroh), kovita, sahity rochchem. Sahitik vaur:

bhurgim: rezol marta sikvera, dhuv, 4 vorsam

19 vorsam prayer thaun kalejint astana borounko suru kelem. Surover chuttukam boroun ‘amcho yuvok’ potrar fais zalim. Kalejint konknni vibhagant borounko dhorolem. Firgoz potr ‘amchem xet’ potrak borounko surovat. Surover kovita, kannio boroitalom. Uprant vinod, hasy boropam borounko 3 Veez Konkani


dhorolem. Lokank zaitem amvoddlem ani pattimbo mell'llo. Mhoji poili mottvi kanni ‘majra xastir’ 2001 isvent zulai mohineant raknnor progott zali. Konknni ugtea sahity somsorant hem mhojem poilem mett. Uprant raknno sahity spordheanim bhag gheun vinod, kanneo toxench kovita spodheanim inamam zoddlim.

4 Veez Konkani


Tea nontor choddtavo horoyeka konknni potranim, zallizageanim mhojim boropam, lekhonam fais zaleant. Kittall, arso, seuk, noman ballok jezu, amcho sondex, raknno, ujvadd ani her sobar. Hea modhem kovita borounko zokto

bhomvor mellnastam, mhoje bhitorolo kovi tosochch urolo. Punn vilson kottilan tachea poyettiks pongddant bhorti koron mhojea bhitorolea kovik porot zagoilo. Tea nontor zaitim kovitam boroileant.

5 Veez Konkani


2015 isvent mhozo fuddlod pustok, vinodancho punzo ‘hasy etteak’ mokllik zalo ani hacheo 1000 protio vikun geleo. 2017 isvont mhozo dusro vinodik pustok ‘opon hasy sorzori’ progott zalo. Ani hacheo protio vikun geleat. 2018 isvent mhojea kovitecho pustok ‘tint zalem rogot’ kovi xri melvin roddrigosachea fuddoroponnakhal, kovita ttrostt hannim mokllik kelo. Ho pustok kanoddi toxench deunogori lipint asa.

Hea bhair don vorsam arso potracho sohosompadok zaun seva, don vorsam amcho sondex potrachea sompadoki-i monddollint seva. Noman ballok jezu potrar onkonnkar zaun tin vorsam thaun ‘poli ttikol’ mholl'lle onkonn choloun

6 Veez Konkani


asam. Ani arso potrar sahitinchea jinnyek logti ‘jinnie pan’ mholl'llem onkonn choloun asam. Firgoz potr amchem thes potracho sompadoki-i monddollecho sando. Zaitea kovigoxttint patr, vixvo konkonnin manddun haddl'lea onnkar xibirant patr ani konknni bhaxecheo kanneo kon'noddo bhaxent torozonn. Konknni toxench kon'noddo bhaxent gozol boromvchem vixes talent. ‘galib ninogondu solam'’ kon'noddo bhaxechea gozol pustokant mhojeo tin gozol attapleat.

Thoddea konknni koulleanim podam likhleant. Toxench vedi sobhannank podam ghoddleant. Onnkar sahiteacho vaur mhonnje itor bhaxechem sahity konknnek torzumo koron potranim vachpeank pavit. Hantun kovita, kanneo attapleat. Pi. Lonkexacho ‘proson'nono ghosthaxromo’ mholl'llo kon'noddo nattoko konknnent torozumo koron ‘hom svitt hom’ namvakhal ‘ostitvo ri’ pongddathaun sobar yoxosvi prodorxonam. Akaxovanni, mongllur hantun vinod, kovita lekhonam sador zaleant. Bap zo.Si. Sid'dhokott'tte hanchea yu ttyub

7 Veez Konkani


chanelant ‘kovita karonn’ mholl'llea kareant mhojem sondorxon chol'lam. Toxench reddio sarong, sam luvis kalez hangasor mhojeo kovita ani sondorxon fais zalam. Puroskar :

2013 isvent ‘somonvoi’ somstheathaun ‘yuvokironn’ puroskar.

8 Veez Konkani


2017 isvent lio roddrigos kuttam' ‘kittall yuvo puroskar’ 2018 isvent kovita pustok tint zalem rogot pustokak ‘kornattoko konknni sahity okaddemi’ puroskar. ------------------------------roxu ek bharich khalto bhurgo, matso lojixtt! to zoso asa tosench tannem tachyevixim boroun dhaddlam bharik mafan. To amchea fuddaracho konknni sahiti zatolo mholl'lleak kitench dubavo na, kosloch addombhor tacher probhavo ghalina zamv ani tachi kriall likhnni sodanch vhallon'nch ravom tea sagoraporim. Viz taka tachea sorvoi vortulamni yox axeta. ---------------------------------------------

konkonni procharant ddijittol madhyomacho patr amcho dex vividhotent ekota pacharocho mohan dex. Amchea dexant vividh rajy, vividh somskriti, vividh vex bhuxonn, vividh bhaso asonyi ek raxttr zaunasa. Amchea dexa bhomvti her dexancheo goddi asonk puro. Punn amchea dexa bhitorolea bhaxenk, somskritink godd na. Konnimyi khonchiyi bhas ulouyeta, khonchiyi somskriti vaparoyeta, khonchoyi dhorm' pallyeta. Horoyek bhaxek tachench 9 Veez Konkani


mholl'llem ugom' ani itihas asa. Bohusonkheatanim ulomvchea bhaxek kitench opai nam tori olposonkheatanim ulomvchi bhas zor tannim uloili na va samball'lli nam tor kromenn ti allvon vechi opai asa. Oxem astam horoyek bhas ani tantli somprodai, sahity ani somskriti samballchi ti bhas ulomvcheanchem kortouy zaunasa. Otam konknni bhaxe vixim ulomvchem tor, konknni bhas ulomvpeancho somsar bhovo lhan. Konknni somsarankyi tachichch mholl'lli bhas, sahity, somprodai ani somskriti asa. Hem sorv pallon aileamv, va tacho pos kelo tor tiyi amchesongim vaddteli. Punn ti fokot't amchesongim vaddlear pavana. Ami ti muklea pillgekyi voisun diunko asa. Adhunik samajik zallizageanim vyost aschi aichi pillgi paxcheat't somskritik bhulon konknni thaun pois vete asa. Toxem zal'lean eka proddokttak koxem zahirat gorz gi toxench ‘konknni’chea urounneak procharyi gorz. Konknnent chhapea madhyoman konknni bhaxecho zaito pos kelam astam tankam ami obhari mhonnyet. Punn hangasor dil'lo vixoi ddijittol procharacho zal'lean bakichea songtink thoinch purnnviram' douron ddijittol songticher prokas fanktam. Ddijittol prochar : konknnek ddijittol prochar gorzgi? hem soval hangasor bilkul tall poddana kiteak mhollear aicho

somsarchch ddijittol somsar. Konnai kodden kitemyi vicharolear choddtavo mellchi zovab “mhaka purosot na”. Azkal mitt mirsang dhorl'lem, kazar zaunko hokal va nouro soit ghora boson'nch sodlear mellta. Khann, jevann, nesann va soro soit arddor kelear ghorachch mellta. Oxem astam konkonnik ddijittol ttoch dimvchem bhovo gorjechem. Haka promukh karonnam dimvchim tor aichi pillgi ddijittolar mukar pautana amchi konknni pattim uranam zamv. Her bhaxexem sahity va itor, ddijittolar, anloinar melltana konknni tachethaun vonchit zaina zamv. Chhapea madhyomantlem vachunk vell na mhonnteleank ddijittol solis zamv. Vell na, potram sangata gheun vorunk zainam mhonnteleank mobail, kompyuttorar ddijittol konknni sulobh zamvcheak. Chhapea madhyomak aschi vhodd somossea mhollear lokank pamvchi (rich). Ek potr eka nirdixtt zagear vellar pauta tori, poixilea prodexank pautana ghollai zata tor videxank sokkodd zageanim pavonk osadhy. Punn ddijittol madhyomant khinnan somsorachea konxea konxeanim konknni pauvyeta.

10 Veez Konkani


Ddijittol konknni dvarim aichea adhunik samajik zallizageanim ekameka link dhaddn chodd prochar zoddyet. Koxttam-sonkoxttancheo ani gorje onivaroeacheo khobro turotan melltat zal'lean peleachea somosseank vellar pavonk mozot. Konknni disallim potram unnim va na mhonnyet. Aschim mhollear hofteallim, pondrallim ani moineallim. Osolea sondorbhar ddijittol konkonni turotan lokank pavit zata. Rakon ramvchi gorz poddana. Chhapea madhyomant khorch chodd zal'lean ddijittol konkonnint hem addouyet. Pananchea bondhodde vorvim sokkodd sahitink chhapea konkonnint sthan mellonk koxtt zal'lean ddijittol konkonnint ho somosso nivaroyet. Khasgi obhiprai vyokt korunkyi chhapea madhyomant zai puroto aukas natl'lean ddijittol madhyomant horoyekleak tanchi obhiprai vyokt koroyet. Ddijittol konkonnint okxoram suddall ani spoxtt astat matr nhoi okxoram vhodd koron (zhum') pollouyet.

Amchem malghoddem sahity ani sahiti toxench malghoddea somskritik sombondh zal'lem zaitea mapan ddijittol konknnint vaparon konknnecho prochar choddouyet. Adlim ya otanchem sahity jem ddijittolar fais zalam tor tem fail samballn douroyet ani gorje tekid tacho vapar koroyet. Her bhaxechea lokank amchea sahiteachi, somskritechi solubhayen ollok koron diun prochar choddouyet. Eka somikxe pormanne somsorachea her zageanim chhapea madhyom' unne zaun ddijittol madhyom' chodd zalam. Tori fokot't bharotant chhapea madhyom' aniki vistarun asa. Haka her zaitim karonna tannim dileant. Promukh zaun inttornett vapar zaitea zageanim na ascho, thoddo lok aniki chhapea madhyomank hondvon ascho va thoddeank chhapea madhyomantchch chodd bonddvall mellta zal'lean. Punn kitemyi zamv fuddlea disanim ddijittol madhyomachi kranti aniki choddcheant kainch dubhavo na. Ddijittol madhyom' ani konknnechi surokxa: ddijittol madyomant konknni monntastana poilem amchea motik

11 Veez Konkani


yemvchem konknni zallizage, i-potr ani sahity. Hea konknni zallizage, i-potr ani sahity mukantr konknnek prochar zaito mellta tori hantun konknnichi surokxa kitli asa mhonnchemyi gorjechem. Dakleak sangchem tor hangasor vaparochi.

konknnechea namvan ekamekacher opvad manddcho. Ekamekache pam-i voddche va heranchem namv padd korunk pollemvchem.

Bhas ani veakoronn sahiteachem mott'tt, sarki mahet, voiktik obhiprai, hokkam ani irade.

Bhas ani veakoronn sarki vaparinastam konknni bhaxek akman korocho.

Hea sorvanchi zovabdari sompadokan ghemvchi gorz asl'lean konknnechi surokxa tannem samballn douroyet. Punn ddijittol madhyomadvarim vektik melll'lem vortem svatontry zaunasa opli obhiprai, sahity va her vichar khoncheayi zallizageanim fais korina zaleari vhodd nam, fesbuk va vattsop tosolea madhyomanim khud'dh prochar koroyet.

Veakoronn (arthografi) ani mott'tt hantun unn aslear her bhaxeche lok vachtat ani amchea sahiteak mol bandhtat.

Fek nyus va chuk mahetidvarim vankddi dekh dimvchi.

Osolea madhyomanim svotontr asl'lean opnnem kitemyi boroilear cholta mholl'llo monobhavo.

Zamvchem boreponn – Amim polloitamv zaite yuvo boroupi ani her fesbukanim tanche vichar porgott korotat va tanchem sahity porgott korotat. Hangasor hamv konn chukidar va konn sarko mhonn sangonk vochana bogar tanchethaun konknnik kosole opai/boreponn yetit mhonn jeral ritin sangonk axetam.

vekti sarko osa tor tache vichar lokam mukar dourunk aukas. Samajent zamvchea onyai virodh khonddon korunk aukas. Opnnachochch ek ontorzall ugoddn oplem sahity va songit lokank funkeak paumvchem vixal monobhavo. Hache vorvim konknnecho prochar vegan

Zamvche opai – 12 Veez Konkani


choddta. Osole proitn edollchch survat zaleat. Opnnanche konknni pustok va her, piddi ef foilam mukantr lokank funkeak mellcheaborim korochem. (zor osole pustok kaddunk dani-poxokanthaun pattimbo mell'llear matr hem sadhy). Osolea madhyomam mukantr eka vektik zaitea her sahitink, lokank pattlavo korunk aukas. Khud'dh opleachcha sahiteak prochar diunko aukas. Konknnichi dixtt ddijittol madhyomant ani chhapea madhyomant: ddijittol madhyomak sori kelear chhapea madhyomant konknnichim chodd potram asat ani tim lokamogallyi asat. Itlench nhoi astam, otam choddtavo zaitea firgojeanim tanchinch mholl'llim firgoz potramyi asat. Konknni potrank ghora ghoranim vochon ami vorgonni zomoun, tim potram tanchea ghora baglar pavaxem punni korotamv. Toxem zal'lean tim konknni somsorant aniki jivall asat. Punn tankam dhosche vhoddle somosse mhollear zahirat ekttamvchem. Zor zahiratam melltat tor potr sulobhayen vaddon veta. Nam tor tanche koxtt potr choloiteleank matr kollit.

Konknni procharant potram sangata konknni pustokyi promukh vantto ghetat. Sahity, somskriti, randpache, voktache, sobdokox, kanni, kadombori, lekhonam aniki her zaite pustok horoyeka vorsa mholl'lleborim porgott zaun'nch asat. Punn oxem porgott zal'le pustok kitlea mapan lokank pautat mholl'llem gorjechem soval. Adim horoyeka ghoranim pustok molak gheun vachtalim. Punn az osoli porigot na. Pamyxim kuttma aschea eka firgojek konknni pustok vikunk gelear ghemvcho lok fokot't sorasori pormonne vis thaun ponchvis. Mhonnje 5 tthokke matr. Eka yuvo vachpean dil'li zap “otam hamvem inttornett'ttarchch vachchem, hamv i-buk matr folo korotam�. Tachea pormannem hem sarkem asyet. Chhapo zamv ya ddijittol ott'ttare to vachta mholl'lli sontosachi ani obhivrid'dhechi gozal. Thoddim yuvozonnam kitench vachinant tem ek duront. Amchea ddijittol madhyomant ipotram, zallizage matr asat xivai i-buks nant va unne. Zor amchea pustokankyi ibuksant melloilem tor tea pustokancho vapar chodd zatolo. Punn dukhachi gozal mhollear osolea pustokanthaun munafo zoddunk zainam. Bhaxe-ginean vaddomvche, xobdkox pustok asa tori tanchem mol 500 ru. Thaun 1000 mhonnasor asa. Sadharonn vachpeak he pustok molak gheunko koxtt zait. Ibukant mellat tor taka faido zait.

13 Veez Konkani


Amche sokkodd pustok i-bukant ghaluk zainant karonn amcho konknni somsar lhan. Ani sokkodd pustok adle ani otanche i-bukant ghalunk zaiteanchi minot gorz asa. Mukhy zaun yuvo boroupeanim va konknni videarthinim kon'noddo boroho va nuddi tontrogonean xikchi gorz asa. Zor sokkodd pustok i-bukant yeun vachpeank melltit tor konknnicho pustok bhonddorant khonddit novo yug arombh zatolo. Ddijittol sombondhit her proyog: ddijittol zallizageanim, i-potranim konknnicho prochar borochch zaunasa hi khuxechi gozal. Punn ponthohvanachi songot mhollear kitlea mott'ttak vachpeak dhorn dhourunk sokleat mholl'llem. Hea disanim thodde yuvo boroupi tanchea vicharadvarim, hun boropam dvarim thoddea zallizageanchea yoxosvek karonn zaleat mholl'lli sontosachi gozal. Hea bhair konknni vachpeank muttint dourochemyi vhodd sahos. Haka lagon thoddeanim ddijittol prochorant zaite nove proyog haddleat. Hantun bodlaunn kitengi mhollear hem proyog vachunk lainant bogar polleunko ani aikonk. Hamv tanchim namvam ul'lekh korinastam fokot't tanchea proyoga vixim mahet ditam.

Yu ttyubadvarim lhan bhurgeank konknni vhoddlimamycheo kanneo sangcho proyog. Hache marifat amchi kanni sangchi somskriti jivall uroteli ani bhurgeanthoim konknnecho mog choddtolo. Fesbukar ani yu ttyubar konknni kovita sador spordho yuvozonnank toxench bhurgeank. Novea konknni koulleanchem oplikexon anloinir vikreapak. Voiktik konknni podanche zallizage, kednam-i bhett koron podam aikonk ovkas. Konknni kovigoxttinchem loiv prosaronn reddior oplea kanneanchem va probondhanchem prosaronn koron te rekordd korochem oni siddi rupar vikchem. Oxem kel'lean karar vetana ani poinn korotana aikonk solis zata. Konknni loiv ttivi oni reddio onyek bollvont madhyom'. Thoddeanim xermamv, dispoddti suvarta, kontoram hacheo viddio va rekordding koron konknnent prochar korotat. Hemyi konknni procharak bhovo voroto pattimbo.

14 Veez Konkani


Zallizageanim fais zal'lim boropam zaito kall thoimsor astat zal'lean lamb kallak upoyog zatat. Matr nhoi zallizageanim zaite nove nove ani vividh onkonnam vaparunk sulobh zata. Punn viddio kel'le vorvim pollemvchi ani aikonchem akorxonn choddta. Chodd porinnam'kari zata mhonnyet.

Tednam vachpeak vachunk solis ani akorxonn bhogta.

Porinnam'kari vatten ddijittol konknni : ddijittol somsorant ddijittol konknni khonddit pattim urochi na. Amche konknni zallizage adhunik ddijittol modhyomak bohutek logti asat mhonncheant kainch dubhavo na. Hangasor tachea sudrapak sangchem tosolem vixes kaim na tori thoddea songti voir guman dilem tor tem anikyi bolladhik zatelem. Boroea ani gunnomott'tt sahiteak chodd praxosty dimvchi.

Videarthink, yuvo vachpeank akorxit korije.

Her bhaxechem sahity amchyo zallizageanim vallaxem korochem. Tednam amkam her bhaxentlea sahity ani sahitinchi ollok zata. Amcheayi sahiteak tanchea zallizageanim aukas mellta, vaddaull zata. Fek khobreathaun zagrut ramvchem. Onauxeak her sahintichi ninda va tthika addamvchem. Ddisoin, fontt, pinturam, manddaull osolea songtinim guman dimvchem.

Amchea somskritik sombondhit ani prostut samajik sombondhit boropam, vichar chodd koron proyog korochim. Hea marifat yuvo boroupeank ek vedi labhta.

Sadhy tor sahitik va itor spordhe manddun haddije. Sompnni: konknni amchi mam-i bhas, amkam ti zai. Kall vegan bodolchea aichea somsorant tika sangata gheun cholchem aichea pillge modhem il'lem trasachem zalam. Hacho opai somzon'nch zaite konknni zallizage ani i-potram edollchch surovatleat ti sontosachi gozal. Amchea konknnicho mog ani obhiman matr amkam tichea laginch dourota. Amchim bhurgim az fuddara nimtim londdon, omerika va itor dexanim pauleant astam konknnik tannim chikke pois kelam asyet. Toxem mhonnon hongasor tankanch dursonchem sarkem nhoi. Gamvchimyi thoddim vhoddilam soit amchea bhurgeanim inglix xikaje mholl'llea hottar poddleant. Asom, otam

15 Veez Konkani


porot hangasor dursonchem sarkem konknni jivall douroeam. nhoi. Bogar aichea bollvont madhyomam mukantr amchea konknni bhaxentyi kitli grestkai asa, bhognnam ani sintimentam asat, opubaryechi somskriti ani somprodai asa, gamvchea matiecho svad asa, kuttmadarancho milap asa ekachch vakean sangchem tor amchem ostitvchch tantun lipon asa mhonn dakoun divonko ugto aukas labhla. Ho aukas ami vaparoeam, roxon melki sikvera madhyom' tem khonchemyi zamv ------------------------------------------------------------------------------------------------

FIFTH AUGUST 2020:

A LAMENTABLE DAY INDEED!

-*Fr Cedric Prakash SJ Fifth August 2020: Sometime after noon, a ‘bhoomi pujan’ will take place in Ayodhya; this will mark the beginning of the construction work for a Ram temple, at the site where the Babri Masjid once

stood. The construction of the temple is expected to take three years and the costs, yet undisclosed, will surely nun into astronomical amounts. The Babri Masjid- Ram Mandir fight, has been one of the most contentious issues in postindependent India. It has resulted in plenty of bloodshed, destruction, violence, hate and divisiveness. In November 2019 in a rather unpalatable, controversial, yet historic written judgement (which is still unsigned), the Supreme Court granted the entire 2.77 acres of disputed land in Ayodhya to the Hindu litigants. In that very judgment, for apparently ‘balancing equities’, the

16 Veez Konkani


court directed the Central and Uttar Pradesh governments to allot an alternative five acres of land to the Muslim party to build a mosque. Many thinking citizens of India (mainly from the majority community) are not unhappy with the judgement but also the fact that the ‘bhoomi pujan’ is taking place- which will add to the polarization of an already divided nation! A lamentable day indeed!

Fifth August 2020: The Prime Minister will be present for the ‘bhoomi pujan.’ He will not going there as a private citizen but as a Constitutional authority who is expected to protect and promote the secular fabric of the country. Despite pleas from several sections of society that he does not participate in the event, he has thrown all caution and propriety to the wind, in order to display his threw colours (he stopped hiding them a long time ago) The majority of Indians are Hindu; but thanks to the vision and ideals of our Constituent Assembly secularism was allowed to flourish with (at least theoretically) all religions treated with respect and allowed to

grow. In the pathbreaking judgment of 1994 of S.R. Bommai vs Union of India, secularism was recognised as part of the basic structure of the constitution; Justice Jeevan Reddy held that the constitution does not recognise or permit mixing religion and state power, and the two must be kept apart. The judgement states, “if the Constitution requires the State to be secular in thought and action, the same requirement attaches to political parties as well. The Constitution does not recognise, it does not permit, mixing religion and State power. Both must be kept apart. That is the constitutional injunction. None can say otherwise so long as this Constitution governs this country. Introducing religion into politics is to introduce an impermissible element into body politic and an imbalance in our constitutional system. If a political party espousing a particular religion comes to power, that religion tends to become, in practice, the official religion. All other religions come to acquire a secondary status, at any rate, a less favourable position. This would be plainly antithetical to Articles 14 to 16, 25 and the entire constitutional scheme adumbrated hereinabove. Under our Constitution, no party or Organisation can simultaneously be a political and a religious party. “With the PM actually

17 Veez Konkani


being there at the ‘bhoomi pujan’ makes it a lamentable day indeed!

Fifth August 2020: Exactly a year on 5 August 2019, in a move that is acknowledged by legal luminaires both in India and globally as blatantly unconstitutional, the Government of India, abrogated Article 370 and Article 35A, thus revoking Jammu and Kashmir’s special semi -autonomous status guaranteed in the Indian Constitution. It demoted India’s only Muslim majority state to a Union Territory. For a year now Kashmir has become one big prison and placed under a months-long lockdown without practically no internet or communication facilities. Thousands including activists, lawyers and minors, were arrested; besides political opponents have been incarcerated, silenced and some even ‘bought up’. The Government has destroyed what was once sacred to the state by making it now possible for all Indians to acquire rights to vote and buy land in J&K; it has initiated an exercise to redraw parliamentary and assembly

constituencies that could tilt the balance of power to the Hindu-majority Jammu Division, and withdrawn an order that made it mandatory for Indian security forces to obtain a No Objection Certificate (NOC) before acquiring land in the region. Media has been silenced; those who speak up and take a stand for Kashmir and her people are branded as ‘anti-national’ or ‘pro-Pakistan’. The losses to the J&K economy in the past year are conservatively estimated to be around Rs 40,000 crores. A sad anniversary: a lamentable day indeed!

Fifth August 2020: Rashid, the firebrand young activist from Kashmiri, an alumnus of JNU has been one of

18 Veez Konkani


too, who no uncertain terms condemn the assault on the rights and freedom of the people of #KashmirCaged #StandWithKashmir #ReleasePoliticalPrisoners #Restore4G #EndOccupation .Making the reality there today: a lamentable day indeed! those voices who has, despite all odds, been trying to keep Kashmir on the nation’s agenda. It is an uphill task indeed. In an interview to HuffPost India (4 August 2020) when asked “How do you feel one year after Article 370 was revoked?” Rashid said, “I straddle two very complex identities of Indian Muslim and a Kashmiri woman. In this new India, the space for me as a woman, as a Muslim, as a Kashmiri, and as a research student, is shrinking. The space to be different is shrinking. There is an attempt to paint everything in one colour and homogenise a very diverse country. One used to be afraid of being a Kashmiri in Delhi, now one is afraid of being a Kashmiri in Kashmir. It could be just psychological but that is what the government is doing. The biggest change is a feeling of insecurity. We have this feeling that Kashmir, our home, a distinct place where our culture could thrive, seems to be slipping away. That it is being snatched away from us. There is already a sense of nostalgia”. There are other voices from civil society

Fifth August 2020: Nobody cares when India has the greatest spike in the COVID-19 cases and deaths on a single day worldwide. When the poor, the excluded and the vulnerable (particularly the daily wagers and the migrant workers) are on the receiving end of a system which has neither a heart nor a conscience! When human rights defenders, journalists, activists, intellectuals and all who take a stand for Truth and Justice and stand up to the anti-people policies of the Government – are throttled, incarcerated and even killed! It is the eve of the 75th Anniversary of the Nuclear holocaust: first in Hiroshima (6 August 1945) and then in Nagasaki (9 August 1945). The world at that time said ‘NEVER AGAIN’ – a NO to every form of violence. India (which gave to the world the doctrine of

19 Veez Konkani


There is a small book in the Holy Bible called the ‘Book of Lamentations’, the writer says, “Moreover, our eyes failed, looking in vain for help; from our towers we watched for a nation that could not save us. People stalked us at every step, so we could not walk in our streets. Our end was near, our days were numbered, for our end had come. (4: 17-18) and further, “You, LORD, reign forever; your throne endures from generation to generation. Why do you always forget us? Why do you forsake us so long? Restore us to yourself, LORD, that we may return; renew our days as of old” (5:19-21). Words worth reflecting on, this Fifth August 2020: a lamentable day indeed!

‘ahimsa’: non-violence) does not seem to have learnt. The ruling regime clearly 4 August 2020 espouses hate, divisiveness and violence: *(Fr Cedric Prakash SJ is a human Kashmir today, the bhoomi pujan today, rights and peace activist/writer. are indicators of this! A lamentable day Contact: cedricprakash@gmail.com) indeed! -----------------------------------------------------------------------------------------------Kossimpunni okhero poryonto yeuka mhonnu tageli ichchha assili. Modem...Modem thoddo bossari provaso kel'letiki , to karovarocheano poroto vot'ta mhonnu am'mi konne lekkilonasilem.

11 Amgelo sangati ayilo gonnexo bhott'tto , monano nhoyim dehano thokkilo. Tagelo dave paieano takka dogo dil'lo.

To poroto bhottkollo gel'lo. Hamvu takka foilo mhonna. Zo monuxyo ossolo sahoso korcheako proitno korna takka hamvu foilo mhonnota.

20 Veez Konkani


prosado mhonnu lokanko vantt" mhonnu tagelo tabentu dil'lim.

Amgelo kironnako kundapuro te karovaro poryonto khonche ttaimari khoyim gel'letiki konno na konno gurtache mellotati. 8 p.m ratri karovarantu " hangeo saiba " hottela mukaro takka ekllo sonarancho xetto mell'llo. To bhottkollo vochchasilo. Tagelo karari kironnano gonnexo bhott'ttako dhannodil'lem. Dhaddotona baburayano dil'lilo kellim ( ekkeklleako ekeko fonno dil'lilo ) , " herdisu ekadoxi , raghovendro mottha devako noivedyo kornu ,

Ani...Ani kossolo oddochonni yet'taki mhollilo vicharano megelo vego kom'mi zalilo. Sutrodharo vinodo bhott'tto night halt ko ani kitlo kilomittor choloto vochka mhonnu tonddo sonnu sangnasilo. Turu...Turu mukaro vot'tosilo. Vinaiko bhott'tto tagelo fatti sonnassilo. Kironno ekodom' mukaro pavilo. Makka ekolleako soddcheana mhonnu roghuramo megelo sangati assilo.

21 Veez Konkani


Tan'ni pain killer matra gillnu yatra kortati mhollilo gutt'ttu makka roghuramano sanglem. Kossolo ki spre marnu ghosttuno gheuchem hamve polloilem. Zaleari matra gillnu yatra kortati mhollilem kollilnasilem. " onn'nnopponn'nna , tukka zauka zaleari eko matra hamvo dit'tam. Megeleagi assati. " roghuramo mhollalo. First aid kit tagelo khanderi assilem makka got'tasilem. Toriyi...Hamve nakko mholl'llem. Monantulo dhroddo vixvaso odhroddo zaucheako dililona. Tino charo mhoinea poilem axvizo xud'dho purnnime diso ( 13th October 2019 ) chan'ninentu gir foresttantu sadde dha hozaro mett'ttom chonnu , dot'tatreyalo paduka dorxono kelilo ugoddaso kel'lo. Tajzakkinta poilem ( 21st July 2019 ) tu bhoro pausantu lonnaulla saunu razomachi , xriurdhono goddo , monoronzono goddo, konddanna keus to korzoto poryonto kelilo ttrekingacho ugoddaso kel'lo. Hem soru ugoddasu korto...Korto angantu ekodom' avexo ailo. Havem digo hejje ghalcheako suru kel'lem. Xuklo pokxantuli doxomi. Chondrodoi zalilo. Xubhro akaxantu tara

monddolo zhogomogotale. Porontu zastivello mat'te voiryi kornu polloiyleari chokkoro aileavori zat'tosilem. Sek bega vozono kom'mikel'lentiki bhujzom duktosile. Mukaro gelile bhi thokuno eko koddeno bosile. Hamve tanka polloiletiki mukaro vochoto urlom. Zamboyi hato rumalantu nipoiyleavori , hamvu thokkilotiki thokola mhonnu sangilna. Tossim dakkono bhi ghet'tilna. " ratri sadde dha zal'le. Khoyintori bosuno jeveamre ." kironnano sangile megelo kan'nari poll'llem. " onn'nnopponn'nna mosto thoklare. Uloinasi koppano mukaro gel'la to " vinaiko bhott'ttano hollu mhollilem megele kan'nari poll'llem. Vinodo bhott'ttano makka thamboile. " onn'nnopponn'nna hanga khoyintori roste bogoleno jeunna boxxam " mhollalo. Tanne titlo mhollile soi ! havem roste bogoleno assilo onnintulo laitta khambe mullantu bossuno soll'llem. Kuvallem kusleari bhaileamno disna. Tossim zalili megeli ovostha.

22 Veez Konkani


Ratri sttritt laitta mullantu bosilo pollonu beursi sunneni bhonkchea suru kel'lem. Ratriche donocharo sunneni bhonkletiki , dha pondro sunneni bhonkleavori bhaso zat'ta. Hamvu khonche injekxon gheucheako bhina. Sogolleantu painfull yellow fever injection videxa vot'tona ghetleam. Ekovello nhoyim , dono tino vello ghetleam. Porontu hea sunneni chaboleari bombleko gheuche injekxonako hamvu bhit'tam. Karonno ti suvo baki injekxonauri bariko urna. Dabnnauri thori urta.

Skuttorari vot'tolo ekllo , skuttoro rabbonu amkam polloitalo. Tanne amkam gamvo luttocheako ayile choro mhonnu lekle dista. Okosmato tanne hoddo ovazo kalleari , durdoivano ani donocharo loko zomoleari , dhamvocheako sud'dam amgelo paieantu takot'to nasili. Te dikuno fottafott jeunu , bosilo koddcho pura kochoro kannu , svochchho bharotacho am'mi svoim seuko mhonnu takka khatri kornu dil'li. Roghuramano tageleagi assili eki sano kolddrinksa battli te monxako dil'li. Tanne tonddo ugoddoche poilem hanne tagelo tonddo bondo kel'lem.

Gobi monchuri ani fraidd roisa pormollako sunneni bhonkche bondokornu balo hal'locheako suru kel'lem. Hamve eko ghaso khaleari tanka doni ghaso ghalnu kossintori duro raboilem. Am'mi jeutona konno na konno tea onnintuleano he dikano , te dikano vot'tosile. Sonxoyano amkam polloitale . Tantu roghuramano karovarocheano hounu haddilo koko kola , orenzo , seven op battlio bazarantu manddoiyleavori mukaro dourileo. Sonxoyako teo battlio karonno zalileo. Beuddeanko battli gheunu bosilo pura beuddese distale.

To khux zal'lo. Mukaro kossim vochoka mhonnu tanne margodorxono bhi kel'lem. Vatto karovarodikano vochchi dakoili. Te dikache loko pil'letiki pileamhonnu kollocheako boro vello lagta.

- podmonabho naiko --------------------------------------

23 Veez Konkani


Konn zait novo omerikon pirjent? (antim' bhag)

(filip mudarth) adlea ankeant, omerikon razkaronnant aschea don promukh paddtinche pirjenti umedvar ani sohaik pirjenti umedvar hanchea vixim mahet dil'li. Hea elisamvachem novasamv mhollear, ddimokrett paddticho umedvar prayest, odhik mahetvont, goro ani liborol apli running mate zaun ekye striek vinchtolo. Bohuxa, kallea, saullea vo rongachea sohaikak aplea ttiketticho sando korcho onuman chodd asa. Pirjenti chunavacho motdar: 2016 isvent, 250 miliyon mikvon motdar rijistrent asle. Hantu, keul 55.7% motdaramni aplo vott ghal'lo. Xikpi

desant itlo unno motdar vott ghalunk veta ti bharich bezarayechi gozal. Bohuxa, kitench bodlana mholl'lli niraxa lokak. Toxem 2008 isvent borak obama umedvar raulolo dekun non-white kulliancho motdar vhodd mafan chunavo butak gel'lo. Hea pauttim pott'ttent 260 miliyon motdar astit, tor 55% voter turnout mhollear 143 miliyon mot poddonk puro. Omerika ek bohu-somskroti des. Goddipar lokacho des. Hangacho adivasi lok yuropa thaun ayil'lea goroea loka virud'dh zhuzon, solvon, allvon gelea uprant keul tribal reservations vottarant asa. Bohu-sonkheat goro lok. Sokoil dil'lem graf polleya:

vottor pott'ttent, goroeancho ankddo: vhorsan vhorsa demvon aila. 2020 isvechea rijistrent, logbog 67% hontak paula. Hea goroea katichea yuropiyon mullachea kullient logbog 40% liborol mhonn lek ghaltam. Oxem, 170-175 miliyon gore motdaram poikim, 65% voter turnout zalo tor 110 miliyon vott

24 Veez Konkani


lekak yetat. Hantu 60 miliyon vott ttromp vorta tem khonddit. He tachye kott'tt pattloudar, somprodayi lok. 4045% gore liborol te ddimokrettik paddtik mot ghaltele. Mhollear 40 miliyon vott boiddenak. Urlele 10 miliyon gore (8-10%) hangayi nohim, thoimyi nohim mhonn doroear boson oschye fence sitters, zanka nirodolli-i (independents) mhonntat. Tanchi khontbezarai (issues of concern) pois korchim bhaxonnam konn dita taka te mot ditele. Hantu, choddtavo tornea ani xikpi goroeam modhem aplim kamam immigrant viza gheun ayil'lo videxi vorta mholl'llem ek bhyem. 2016 isvent, ttrompan hea bhiel'lea grupak apnnaxim vhoddlem. Hea grupachem add namv Generation Z; 18-23 vhorsam prayecho, kolejichyem xikop mugdun kam' sodhun ascho novo motdar. Unnear 5-6 miliyon zonn hea pongddacho. Praye promannem, ho goro liborol toroyi, khasgi hitasokt tanka ttrompa toslea kott'tt nationalist ripoblikon paddti kuxim voddta. Vottor pott'ttent, non-black hispanik ankddo: vhorsan vhorsa choddon aila. 2020 isvechea motdar rijistrent, hye kulliecho ankddo 13.3% k paula. Poilea pauttim, kalleam (Blacks) chea 12.5% pras voir gela. 2000 isvent 7.4% aslolo, 2016 isvent 11.9% ravol'lo ho grupacho motdar ttrompak posond korta

mhonnonk koxtt. Ankdde pollelear, 33 miliyon hispanik motdar asa. Punn, ho lok vott ghalunk vechant pattim: 45-47% matr voter turnout . Ttrompachi vonnod bandtam toslim bhaxonnam ugddas kelim tor, 50% voir voter turnout koryet. Hantu 65-70% ddimokrettik paddtik mot poddchyem khonddit. Oxem, 11 miliyon vott boidden ttikettik! vottor pott'ttent, kalleancho ankddo: kalleancho ankddo choddunnem aslelea koddench asa. 2000 isvent 11.5%, 2016 isvent 12.5% onim 2020 isvent 12.5%. Ankdde pollelear, 30 miliyon kalle motdar asat. 2008 isvent, obama vorvim 70% kallo motdar butak pavol'lo. 2016 isvent, hilarik vott ghalunk keul 60% gelo. Boiddenan aplea ttikettir, kallea bailek sohaik stan dilem tor, 70% kalle butak vetit ani 95% mot ddimokrettik paddtik poddtit. Mhollear logbog 20 miliyon vott boiddenak! vottor pott'ttent, exiyonancho ankddo: vhorsan vhorsa choddon aila. 2000 isvent 2.5% thaun otam, 2020 isvent 4.7% pamvddak raula. Hea 12 miliyon motdarancho voter turnout ankddo keul 45%. Mhonnje, logbog saddepanch miliyon vott. Hantu 60% mot ddimokrettik paddtik vetat. Vhorsam vetana, ho lok chodd xikpi ani girest zaun veta dekun, ripoblikon paddti kuxim ghumvlearoyi ghumvle.

25 Veez Konkani


Non-white anim foreign-born motdar 2000 isvent 24% asl'le; 2020 isvent, 33% zaleat. Hi olp-sonkheat motdar vaddoull keul volose yemvchea lokak naturaliztion upayam vorvim xivai choddit bamllteram vorvim nohim. 2020

isvent, motdar pott'ttent asl'lea 85 miliyon olp-sonkheat zonnam poikim unnear 8-9 miliyon omerikant zolmol'le nohim. He ankde polleun, ttrompachea kott'tt raxttr-vadi pattlaudaranchi tokli kiteak hun zata ani te immigration virud'dh kiteak rauleat tem somzouyet. Vottor pott'ttent, prayepromannem ankdde: 1)1946 isve poilem zolmol'lea motdarancho ankddo 9% asa. Ho chodd siniyor, zantu boidden ani ttromp yetat. Ho motdar, prayest toroyi, motdan korunk bhair yemvcho. Hanchi voter turnout 75%+. 2) dusro vorg, 1946 thaun 1964 modhem zolmal'lo. Hanchem add namv, bebi bumor. Hantu vhodd vantto azun kam' korta vo lhan bijnesam choloita. Tornottponnar hippi kolchor mhonn

namv vel'lo ho vorg, atam liborol mhonnonk zaina. Hanchi hita-sokt atam bodlolea. Ho vorg motdar rejistrint 28% asa. Hea vorgachi voter turnout 65%+. 3) tisro praye-vorg 1965 thaun 1980 modhem zolmal'lo. Ho vorg atam 25% asa. Hanka Generation X mhonntat, hanchi sadharonn prai 52. Ho kamar asl'lo, vo tteks bhorcho toxem penxon fonddank, soxiyol sekyuritti fonddank, 401K toslea khodd'ddayechea sevings skimamnim nivex kel'lo motdar. Hea vorgachi voter turnout unnear 65%-. Aplea tteks dori promannem, ho ujvea vo davea ponthicho motodar. Hanchi bhurgim iskolant/kolejint aschim dekun xikpa logtim razniti hankam chodd voddnechim. 4) chouto vorg mileniyol, Generation Y, ho 1981 thaun 1996 poroeant zolmal'lo. Hanchi sadaronn prai 32. Hancho ankddo 27%. Hanchem kolejichem xikop somplam; thodde unchlea xikpant asat. Hanchea hitasokte promannem raxttr vad ruchicho mhonnyet. Chini, inddiyon, anim tisrea somsorachim aplim kamam chortat mholl'llea jeunno-mezachea uloupant vaglelea hea vorgak liborol mhonn lebol diunko zaina. Punn hea vorgant thodde independent astit. Hankam, ttrompochea bhaxonnamnim lagim voddlelem mhonn mhojem chintop. Hanche voter turnout 55%

26 Veez Konkani


average. Thomas L. Friedman toslea chintpeanchim prosongam hankam mhost ruchtat. (Earth is Flat buk vachyet.) 5) ani nimanno vorg, postt mileniyol Generation Z, ho motdar 1996 uprant zolmal'lo, 2020 rijistrent 18 vhorsam prai bhorlolo, average prai 23. Ankddo 10%. Choddtavo kolejint xikta vo iskol mugdun kolejichem ttyuxon fi zoddchea khatir lhan-vhodd kamam korta. Hanchi kamam outsouce korchim tosolim nohim. Hankam birth control, abortion, right to life, gun ban iteadi songti vhodd mohotvacheo. Somyban liborol mhonnyet. Punn, butant rigtoch, mon kitem sangta tem sangonk nozo. Hanchem voter turnout sokddam pras unnem: sadarnn 40%.

firjent ttrompachi lokpriyota: ttrompachem rasttr mott'ttachem approval rating keul 42.2%. Tachem pirjent raz 20 zoner 2020 sanjer suru zatona 46% asleli ti demvlea xivai voir

vochonknam. Toxem, to kaim loko mogall vottamni jikon yeunam. Rasttri-i hontar taka keul 46.1% vott lablele. Protispordhi hilori klinttonak 48.2% mot, mhonnje ti 2, 868, 686 vottamnim mukar asli. Tori, ti firjent zalinam; kiteak mhollear omerikon somvidana promannem, jikonk elekttorol kolejint 270 k mikvon protinidhi-vott zai. Tiche protinidhi vott keul 232 asle. (elekttorol kolejint ott'ttuk 538 sande 50 rajeam oni urlelea raxttri-i vottaram thaun jikon yemvche. Hi pod'dot lhan rajeank, holl'lli prodexank be-odhikar zainaxem rakchea iradean ghoddleli). Lokpriyota profoಟesi az meren: vevegllea opinion polls promannem sadarnn 50% raxttri-i vott boidden ttikettik melltolo. Ttromp ttikett 41% ason, logbog 9% pattim urlea. Elekttrorol kolejint hanchi poristiti oxi: khonddit (solid) 194 boidden ani 77 ttromp. Tenkche (leaning) 114 boidden, 51 ttromp, utoll potoll (toss-up) 102. Tteksos, ohoio, zorjia, nort korolina, orizona, oloska, moin-ddisttrikt 2 he utoll potoll rajy ani ddist'ttriktt. Hea sorv 102 protinidhi-sande ttromp gheun gelo tor, taka 230 zatat. Boiddenak hea 102 sandeanchi ghorz nam. Tannem apnnaxim tenkche 114 vott muklea 89 disam pasun samballn velear zalem. He kom-i asat?: floridda, pensilvenia,

27 Veez Konkani


mixigon, vorjinia, min'nosotta, viskonsin, koloraddo, neudda, nebroska-ddisttriktt 2. Hea att ani ordhea rajeamnim tacho pattimbo demvonaxem pollelear zalem! oxem popular vote logbog 50% mikvon, ani electoral college logbog 57% mikvon boidden ttikett jikchi sadhyota dista.

polls ttrompak 50% mikvon vott ditele. Hem boroitona, ogost 6 tariker, boidden mukar paula. Hea tini rajeani korona vairos vistaron'nch ailam. Toxench, korona vorvim aplim kamam hogddaun kongal zal'lo lok hea tini rajeamni choddit mafan asa. ---------------------------------------------

Ttromp ani korona vairos:

Burokeantulo

hea budvora, foks nyus ttivik dil'lea sondorxonant, ttromp mhonnalo: "hem vetelem, zoxem her kitemyi veta. Hamv mhonntam, desachea thoddeach vottaramni keji vaddon yetat. Toxem vhoros okeyr zamvchea poilem veksin astelem". Sumar tempa thaun ttromp iskolam ugtim korije mhonn sangon aila. "odhik mafan des boroean asa. Bhurgim voirosak immune mhonntat. Amcho des veginch rock n roll stitir astolo". Osolea be-fikir uloupa vorvim ttrompan korona vosea pidda desant pacharnatlea porim ttos mettam kaddunknant mhonn omerikon lok patieta. Ho tachea mukelponnant oscho vhodd dox, oxem lokachi obhiprai. Korona vairos toxem arthik stiti samballcheant kel'leo chuki taka novembr elisamvant marog poddteleo mhonntat. Hachi rujvat, ttrompak sohoyog dimvche tin rajy: floridda, orizona, ani tteksos. He tini ripoblikon rajy. Voilean heach mai mohineant thaun hea rajeamni opinion

chehoro. *********************** dono vorxam magxi ghoddilo hi ghottona aikoleari zoks aikoleavori , haso thoppuno dhorcheako zaina.

Hon'nauro dha zona motthantu megelo jigori dosto anondulo dhuve logno assilem. Hamvo hon'nauro dikano vochche bossa vatto rakoto bhottkollo bosso sttenddari, simentta bankdderi bosilo. Megelo mukkavoilo bankdderi zodderi eko stri- puruxo bosile. Bohuteko ghovu ani bailo zaunaschea

28 Veez Konkani


tanne ddarko kolorache ful'l xortto ghalile. Tagelo mateari nomaza vot'tona ghalchi dhovi ttopi assili. Tonddari safo pussilo blek borddauri , kossoli bhauna disnasili.

puro ! bhottkolloche novayito musolmano nhoyim te. Tangeli bhaxa aikoleari haveri , hubboll'lli dikachese distosile. Buroko ghal'letiki tea bailo monxeno tonddo dhampilonasile. Rongano saulli zal'letiki , mekop ani kornu tigelo golo chehoro chondo distosilo. Zora gorvixttho mhonnu tigeli nozoro sangtossili. Kajzollo layile , hoddoddo bodamauri dolle nozoro polloitoleanko ghayallo kortosili. Tikka laguno bossilo puruxo , paiea mullantu dourilo doni , tino samana chil'lom raktossilo. Ghodde ekoponta khonchetori chilo ukkollnu bankddeari dovornu , tantulo samanu soixitosilo. To angano soxokto zaunu rongano kallosallo asilo. Choukoddi ddisoin assilo hatomoggachi lungi nessuno , tajjeri

Sumaro vello zal'lo. Bosso ayilna mhonnu megelo lokxo pura tea vatt'tteno assile. Titlo bhit'tori voiryi bosilo kaulleno megelo angari haglem. Logno somarombha vellari ghalcho , londdrintu diunu dhuvonu haddilo , unchi ddres hamve ghalilo. Tea dorovexi , lassolo kaulleano megelo angari hagguno muddo vaitto kel'lem. Ragano hamve voiryi polloilem. Trinetri xonkorauri megelo nozorentu bhosmo korchi xokti assilozaleari to kaullo ten'nanchi bhoggone zollnu bhosmo zaunu poddtosilo. Tea kaulleko golizo korcheako dusro zago mellilna ? golizo korchekornu , voiyleamno tiropi nozoreno , sttailix mano onkoddikornu , sokkolo bosilo makka

29 Veez Konkani


polloitosilo. Haseako kolleari to hastosilo ki...Konneno !

Peporo ghet'tona , sttendda bhit'tori , konttroloralo ruma bharyi , gouji golatto chololo. Hamve leklem , bosso ttaimari yenanti mhonnu zono golatto kortati. Toriyi...Peporo valeako vicharlem ," kossono zal'lem thoyim ? "

to haso na haso , mukaro bosili saibinni eko mhonnu kho...Kho...Khone hasoli , tigelo hasu bondo zainazalo. Tigelo laggi bosilo tea darleno ," chup koro " mhonnu dolle hoddokornu bhisddailem. Ti aniko zhorano haschea lagli. Tigelo hasu tikka konttrolo korchea zalilna. Tem pollonu hamvuchi thonchano utt'ttanu gel'lom. Rosto danttuno xrinivaso hottelantu vochuno , vox besinaleagi kaulleno kelilo ghanni dhuvnu kall'lli. Dago gelilna. Ani dhuleari xortto pura vol'lem zat'tosilem. Ghoro vochuno ddreso bodolaunu yeveam mholleari logna muhurto chuktosilo. Hottelantu gelileako eko singol cha piunu , bosso sttenddadikano ailom. Thonche buk sttolantu eko nyusopeporo ghetlem.

to mhollalo , " ti hoddano bobo marto polloya , tigelo venitti bego konneki chorlem khoyim ! tantu deddo hozaro ru. Kex , mobailo fonu , ghorachavi assilo khoyim ! " tageleagi uloito astana , hon'nauro dikano vochchem bosso ailem. Laggi vochuno choukoxi korcheako megeleagi zalilna. Bossantu provaso kortona, megelo nozore somoro nakko...Nakko mholletiki , tigelo to burokeantulo chehoro distosilo. Kodachit megelo dikano pollonu kho...Kho...Khone hastona , konnetori tigelo venitti bego chornu polaino kornaschea puro ! makka tigelo bobomarnu roddocho chehoro bhi pollokasilo. Hamve tikka pollocheako laggi gelilo asoleari , ti makko pollonu poroto hastosili ki konneno !

30 Veez Konkani


-podmonabho naiko. ( ddombivoli )

-----------------------------------------------------------------------------------

Dolleam sobhai dolleanchye sobhayek to kallo rong kiteakgo? xasvit kedim majvanaslo kallo rong vibhaddnakago polloiteleank bhirant disat zosem-i tujea dolleanchi sobhai doddti korijechch tor don thembe duHkham golloi konn tori tuvalo ditit pusunk! -zon oddear 31 Veez Konkani


Mati

-renitto ddi’soza, hospett

sodamnit zatai xoronnagot nisvarthponnim kitlexea pamyamni gudd'ddailangi tujem ostithv! kitlexea rukam zhoddank tunch adhar sukxm' jivimni vaporlam zamvn tuka tanchem biddar! sobhoileat tujye thamvn apurbhayecheo kolakriti servon rasainik onx khodoll'lleat tujye soktilo omrit! zhoroiley motiam thembe ken'nam rukak poddli kuddar kosllailey pagor ghevun dharunn nirdhar! poilea pausak pormollik tum gunnamni kitli upkari nirmil'lea onupkari monxank xeuttim ghetai tum aplye udorim! 32 Veez Konkani


Ubche te parve polleya, puzarichea ghanttichea nadak ubche te parve devachea prarthonak padri igorje bagil ughoddttana ubche te parve ’al'lavo okbor" mul'lachea ozhanok mosid minara thamvn ubche te parve

sorv sontosan visron bhomvtat sorv visron sontosan khatat ho puzari, to padri ani ho mul'la?! -ttoni menddonsa, nidd'ddoddi, dubai 33 Veez Konkani


Chuddi hollodi utkano mot'teri naunu , khonna koppoddo chondo nesunu dolleko kojzollo kexo mogare , sindhuro niddla tillo dovornu divvo aroti gondho okxota , kunkumo chuddi noivedyo polleru griho lokxmi bharo soroli , xraunno chuddi- puje ongonna0tu

34 Veez Konkani


laye madd'ddo vago nankutto , pochve konnosa dibrankuru rotno gondhi rotha fulo , xeunte chompe mogare chuddi tullosi humbrari viddu chuddi , suryo chondro guru choronnari hollodi kunkumo okxota aroti , smoronno vondona xri devi tullosi

35 Veez Konkani


orponna korota chuddi tukka , griho lokxmi on'nopurnni om'mo guruzonoka onuom'mo mayi mavako , pancho sumongolianko kulo deuko gramo devako , viro venkottexoko mulki norosimhako vuddgasu korota mholloxi kamakxi , mom'mayi novo durge gouriko

36 Veez Konkani


dampotyo soubhagyo arogyo bhagyo , cherddu ballo sukho xanti bhornu ghora dhono dhanyo , zauvo somrod'dhi anondo orogyo oxttolokxmi pai poddota , subhikxo ul'laso somsaru migelo xanti somadhano rakho om'ma , svorghu kori somsaru om'mo

37 Veez Konkani


mavu mayi anu om'mo , okko vhon'ni pochchi mahvo bhauzo nonn0do momom'mo bopom'mo , sorvo kuttumbe lokanko om'ma udd ghasu kannu chuddi dit'ta , soda axirvadu osso mokka priti chuddi momokaro viddo ,svikaro kori maholosa narayinni choronno dhorota magonne korota , kuttumbe konddi vadd'ddo mukari ayili raginni sod'dunu mokko , chuddi viddo diunu hasli dolle oncha mugdho hasu , xanti priti momota bannu chuddi diunu payu dhorole , hridoi bhornu oyile radhe priti ukkunu " bore koro ", axirvado hozaro kel'le poncho kojzayi khotiri hatu , mukari kel'le hossunu raginni uddgasu oyilo om'mali puza , goddu pova noivedyo bhokxyo zagantt xonkhu vajzuche mukari , chuddi puza dissoni tedna ot'to kollta monache xanti , priti chuddi puje aroti xraunno mohino chuddi mohino , dokxinnaino arombho mohino om'ma-tuggel vuddgasu yet'ta , muxtthi bhori noivedyo bhokxyo -umapoti -------------------------------------------------------------------------38 Veez Konkani


Asa tori na

asat bara bhurgim na konnyi lagim

asa bhomvtim udok na pieunko thembo

asat bhomvtim monis na khorem monxeaponn

asa ghorant divo

na vatik tel

asat sobar dhormam na kallzant devo

asa benkant duddu na motik xanti

asat koroddamni vauraddi na xaxvit kam'

asa angar bhangar na jivak bhodroti

asat hozar kamam na ekyi ovkas

asa ghorant khann na tonddak ruch

asa dharmik achoronn na devacho onbhog

asat sobar ixtt na gorjent konn'nch

asa addombhor khorch na gorjent kumok

asa dexant prozaraz na khori suttka

asa manacha vatik dan na dublleacha roddnneak kan

asat zhoddtik koddti

-sivi, lorett'tto

na sotak jik 39 Veez Konkani


Paus-bhumi milon guddea dongrar zolmon oxir vatt chomkon ranam modhem choron vhallta polle udka zhor

mukar mukar sorta poinn mhellem udok nitoll korit pachvea rongachea zolmak karonn zata bhumichea gorbhant kitem ozapam somsar bhor pachvo mattovo hamv axetam nitoll udka thembe kuddik mhojea ul'las bhorle sobhai tichi motint ghott'tt urle prokrotichea sobhayek karonn zalem dhornnir novo jivo udelo nitoll udka zor nillxa gogonar datt kallim moddam dhortechea pachveak veng marlea vellim paus bhumichem milon rakon rautam hamv horyek vorsam sobhai tanchi chakunk laleun -osunta ddi’soza, boza 40 Veez Konkani


Amcho moti -ayonsi paloddka amcho moti disak tati ratik zago rauta mamyn dil'lem boxyent ghal'lem khann mat jeuta ghorchea monxank boson konxant rauta vollaun gomtti

pattim zori ailim ghorim hasta vollaun ximtti oporichit ghora yet baglar ravon bhonkta ghorchea monxank zage zamvcheak aple bhaxen sangta

41 Veez Konkani


42 Veez Konkani


*son'nam* mhojem namv son'nam sorvank hamv man'na

tandull bhizon vattlem pitt fugonk dourlem vis tis ginddlank votlem hunnunni tondrant dourn dhamplem

dukra masacha kuxik dourlem kunkdda, bokrea koddyent buddon khelem sambar chottni sangata ghalem urlear dusre dis kailent bhazun dilem

kajra jeuna vattlent hamv chukana sokddank zai fest porob yetana mhojem namv son'nam sorvonk hamv man'na -jeanett ddi’soza, moddontear 43 Veez Konkani


*igorz mata az du:khin roddta. Adim...

Markettint

.

dukramas mugdat mholl'llea

Mansugechem nhesap nheson,

bhimyan

matembor palomv ghalun,

.

da-baram moilam cholon,

Puddem

vatter rozar magnnem korun,

padri ekloch ostolo igorjent

matear vhojea kannik ghevun

lok ostolo ghora mobailar

mukhlea bankar boson,

mis oykatelim ontor zallir

voddlan devachi sthuti gavun,

kumgar gheun padri yet

bhag ghetalim misa bolidanant

ghoraghorant

vhodda devasponan........ .

adim kitli sundor asul'li amchi

Atam........

igorz mata

Dhompra voir vostur nheson

aichem peaxon polleun

penktta sokoil peanttam ghalun

sodamnit du:kham gholloita

vachpa uprant igorjek yevun

axench mhukarim cholon vochat

pattlea bankamni boson

tor

mobailar mesez korun

ek dis nopomych zamvn yeta......

xermamv vhellar nid kaddun donfaram kitem toddlamvchem chintun okherichem besamv zamvchea poilem

� *surex solddan, ponvel-

mayak zatat...

obudabi.* 44 Veez Konkani


45 Veez Konkani


Dhorte gorbhant mollba sotren dhorte chovun moga paulle golloile mirmirchea fugetteamni kallka raz nitllailem toulem ang lojli dhorti jivallaun gorbha zhori panam pakllemni jivsann bhori koglle talleant thonddai khori vatte tonna dholoi mona bhag tujem fuloi ankri ruka fanttea man bagai bhettoi deva noman

valltea varea uboi panam pangroi gorbhest dhoronni nangor zotam deulim betta xetkara noman tiche choronnim -felsi lobo, dereboil. 46 Veez Konkani


Maka il'lem omal zal'lem... Zannari mhonn uloilom ... Nennari konn hamv nennaslom... Bott di mholl'llean hat ch gill'llo... Ten'nanch maka il'lem omal zal'lem... Pordexi vakhonnta ' komal he bai'.. Sezari mhonnta 'ye sob mamul he..' hamv somsrak jiklom.. Hanchea pisayek thuklom... Maka il'lem omal zal'lem... Puddari mhonn namv vakhonnlem.. Paddari mhonn gamv gazoilem... Mettam mettamni jiktana... Maka il'lem omal zal'lem....

Bail patt thapuddtana... Bab vatt dakoitana... Mamychea vengent malvatana... Maka il'lem amal zal'lem..

_ponchu bonttvall.

47 Veez Konkani


48 Veez Konkani


kallza bhitorlo mog mat galanchye tamsannen vomtata. •

(kurpa: konknni chuttuk kovi mongllur/ vattsap grup)

remondd ddikuna

@@@@@@@@@@@@@@@@@@ kha(moro)nn

lok ddaun vegan damvcha monxa jivitak

mannko raktolo

logam' koronachem - lok ddaun

pisolleak gillu0k

jivita rit tidvun, jinni bodlunk

divodd raulo

chhetaunni kuronachi - slo ddaun!

mannkea k gillu0k!

-machcha, milar. @@@@@@@@@@@@@@@@@@ rubayi

tolvari bhitor zhuz lipta fulacha bhitor voddt

yoxount ddi es

@@@@@@@@@@@@@@@@@@ aila pattim…….

Pausak bhizon mudo zal'lechem vorl ubhen bhorunk 49 Veez Konkani


soireanger gel'lo

ami dogam, amkam dogam

sureo porot

arotik ek, kirtik anyek

aila pattim‌‌.

ami atam dogam gamvant

Az bhangrallem vot!

tim dogam poixilea porgamvant.

--- felsi lobo

- jefri, jeppu

@@@@@@@@@@@@@@@@@@

---------------------------------------------

pinturam

hasoch haso -je. Ef. Ddi’soza, at'taur

arseak lojek ghalche dolle moran soddeyleat

beank meanezor: kitem zai tumkam? iskolak vechem soddn hanga kitea aileat?

mhojim-i pinturam tantun ch polle - flavia olbukork, put'tur @@@@@@@@@@@@@@@@@@ amkam dogam

lorsu: amkam kiteak lon? beank meanezor: tumkam kiteak lon? pedru: krismosak fugetteo soddum...K beank meanezor: tumi lhan bhurge, tumkam lon diunko sadhy na. Lorsu: vhodd vhodd bhurgeank, tornatteank, kamak yenasl'leank rinn ditat, amkam kiteak dinant?!

50 Veez Konkani


--------------------------------------------lorsu: mam'mi, mhaka polis kamak inttorvyuk apoilam.

"meddom', hem ttu-in-von vokat monxanki pieunko divyet petteanki divyet" mhonnalo angddicho.

Mam'mi: tosem zalear tujea ddeaddikodden ttreyning kannghe. Tannem mhaka sodam-i galli yettchi bhas tumvem inttorvyu vellar vaporlear puro. Tuka gearentti kam' mellta! --------------------------------------------sobhar vorsam thamvn cherko bhurgo zai mhonn lalemvchi eka razkaronnichi potinn nimannem eka mettornitti aspotrek dakhol zali. Ti balland zamvchea vellar thoimsor asl'lea eka chelan hi sontosachi gozal tea razkaronnik kolloili.

Vhoigi? tosem zalear ekch botl puro. Petteak thoddem dimvn url'lem mhojea yejmaneak ditam. --------------------------------------------ttichor: vasko ddi gamo yuropa thamvn inddiak kitea khatir dorea vatter ailo?

"cheddum bhurgem zalam sor." tokxonn razkaronni horxencheaporim protikria dimvn "khonddit zamvn hantum virodh paddticho hat asa." mhonnalo. -------------------------------------------fuddari eklo dakhterakodden yemvn, "dakhteraba mhaka thoddea disam thamvn kitengi zata. Bhaxonn korunk ravol'lea vellar mhoje hat-pam-i kamptat, jib sukhon veta..." dakhter: somadhan kannghe,k fotti marchea vellar osem pura zamvchem sohoz. ---------------------------------------------

videarthi: ten'nam inddiantle marog soma nasl'le. --------------------------------------------eklo: dhoir mhollear kitem? anyeklo: chinteam tum ratim vell korn nakbhor piemvn ghora yetai. Tuji auy tuka marunk sarnnicho khuntto kannghemvn raulea tika pollemvn tum vichartai. "kitem mam'mi aniki tum zal zhaddn asaigi kitem?"

---------------------------------------------

51 Veez Konkani


Kojhikoddant don kuddke zal'lem er-inddia viman 18 poinnari moronn paule ani dogi pailett.

52 Veez Konkani


53 Veez Konkani


54 Veez Konkani


55 Veez Konkani


Bokreachi dhom-i koddi 1 kilo bokrea mas 1 kilo masak mitt saroun eka handdyent dour zai poddcheo vostu:

sogllo gorom' mosalo ani mas ghaln bhaz. Uprant a-0tlea vostunchem mixronn ghaln il'lem udak ghaln kukkorant ukodd. Konnpir bhajyecho pextt korn ukoddlelea masak ghaln bhorxi.

o. 1/2 kop dhom-i 4 ttispun konnpire pitto 1 1/2 ttispun mirsange pitto chimttibhor holldi pitto 1 ttispun jiroea pitto (hem sogllem bhorsun dourchem) bh. 6-8 losunne boyo 3 piav sogllo gorom' mosalo il'li konnpir bhaji

---------------------------------------------

korchi rit: il'lexea tel vo tupant losunn dhaddaun bhaz. Taka piav ghaln 56 Veez Konkani


Mongllurche undde (bons) 2 pikim kellim 2 1/2 kopam gomvam pitt 1/2 kop sakhor 1 kop dhom-i 2 ttispun mitt 1 ttispun jirem korchi rit:

-vailett moskorenhos, dubai mongllurche undde nastteak bharich famad mukhyo zamvn bharotachea kornattoko koraullir. He undde matse godd, movo, purim porim fugre vaporn gomva pitt ani kellim. Mukhyo zamvn he tikxea narlachea chettnne borabor ditat ani sambar, punn he undde khaunko borech ruchik chettnni na tori. Mongllur-uddupi suvateamni sokallim nasttheak ghoramni zamv resttarenttani borech famad zamvnasat.

eka vhodd bolant, kellim mudd'ddi ani sakhor ghaln bhorxi. Taka dhom-i, mitt ani boikarbonett sodda, tosem jirem ghaln borem korn bhorxi. Pitt borem moll'llea uprant ratim 3-4 voram dhampun dour. Uprant limbea gatrache chenddu korn te kaim 1/2 inch dattayek lattnnean latt, kaim purichea gatrak. Te puddi rongak yeta poreant hunn telant doni kusimni bhaz. Narlachi chettnniani sambara sangata vantt.

Tumi mhojea yuttyubak bhett dimvn mhoji viddio pollemvn he kose toyar korche mhonn somzouyet: https://www.youtube.com/watch?v=_QS Gzn-4Gdw gorjecheo vostu:

57 Veez Konkani


Vxvo Konkonni Kendro kornattoko sorokarako monovi

raxttriyo xikxonno niti poile vorga (1 ne torogoti) thauno konkonni xikxonno torogoti) thaunuchi onukulo koronu divochako rajeache mukhelomontri ani xikxonno sochivanko monovi ditanchi oxim vixvo konkonni kendro hanga chol'lele vixexo sobhentu sthapoko odhyokxo bosti vamono xennoi han'ni sangolem.

mongolluru bharoto somvidhanache axoi mhonnoke poilenchi kornattokanto olposonkheato bhaso zauno asuche konkonni bhaso xallentu tritiyo oichchhiko bhaso zauno xikouchako rajyo sorokarano onumoti dilam ani sorokarache votino potthyo pustokoi rochono korota asa. Arotam zariko yeuche tosole raxttriyo xikxonno niti 2020 ko onugunno zauno konkonni bhaxikanko tangele matribhaso xikochako poile vorga (1ne

Ani xikxonno somsthento videarthinko konkonni bhaso xikochako onukulo koronu divoka mhonnui tillosile. Vixvo konkonni kendro konkonni xikxonno vibhago somyozoko rajyo sorkaro konkonni potthyopustoko somitiche odhyokxo pro. Dda. Kosturi mohono poi hangele novino niti svorupo ani zauche bodolaunno bod'dolo mahiti dilem. Kumotta konkonno xikxonno somstheche xri murolidhoro probhu, hon'nauro nyu inglixo xikxonno somsthe xri zogodixo poi, uddupi xri robortto minijes, gongoll'lli xri gonnexo kamoto, konkonni bhaxa monddolo, mongolluru odhyokxo xri venkottexo en. Balliga, konkonni odhyoino pitthacho dda. Zoyounto naik hem sorvo manesto chorcha goxtthinto bhagi axilinchi. ---------------------------------------------

58 Veez Konkani


sant agnes kalez (svait't), kamors vibhagan zallizagear vyouharik kouxoleant sorttifikett kors manddun haddlo zulai 17 thamvn agost 1 poreant. Ho xikpa mell 30 vorancho aslo. 182 videarthimni hea xikpacho faido zoddlo vividh kalejichea yuji ani piji videarthimni.

1. Lin miskit, meanezmentt esosiett, em'.Es.El. Grup, mumboi, ’imoxonol inttelijens’ vixeant uloili. Tichea dusrea odhivexonant ti ’sttress meanezmentta’ vixeant vivor dilagli. Eka khoroea mukhelean heam dvarim kosem aplea mukhelponnant zoit zoddyet tea vixeant tinnem sanglem.

Vyouharik kouxoleanchi mhahet ani pradhanyotevixim kosem jiunant zoit zoddchem mholl'llem xikxokamni videarthink kollit kelem.

2. Kristtol roddrigos, sonxodhon vidvan, en.Oi.Tti.Ke, surotkolan ’ttaim' meanezmenttachi’ gorz vivorun dili, jiunant vell vibhadd korina zamvcheak.

Hea xikpaxalacheo somponmull vyokti him aslim:

3. Onkit es. Kumar, menttol helt ani vel'lnes kounsolor, soheadri kalez of injiniyoring endd meanezmentt, mongllur videarthimni kosem

59 Veez Konkani


mukhelponnachim sonketam jikun dhorchim ani yoxosvi mukheli zamvchem tem xikoilem. 4. Xerol pritika, soho uponeasoki, kamors vibhag, sant agnes kalez hinnem sompork ani aikonchi videa vixim xikoilem. 5. Ddolon beanorji, soho uponeasoki, postt grajyuyett kamors vibhag, sant agnes kalez senttor for grajyuyett sttoddis endd risorch ’krittikol thinking’ xikon kosem somosea porihar koryet mholl'lleacher uloili. 6. Velitta saibon lobo, vyouharik kouxolyota torbetgarn, eklean aplea vixeantch zannam zamvn, sokaratmok jieun aplich sadhyota kosem zannam zauyet ani jiunantle ud'dhex jeari koryet mholl'lleavixim uloili.

7. Proxant alison, pranxupal, pano insttittyutt of yu ji sttoddis, kollombe bojpe, kosem pongodd bandche, pongodd bandchi videa tosem kosem sompurnnkai zoddche pongodd kose faideache zatat eklean'nch sorv korchea bodlak mholl'lleacher uloili. 8. Ddelia ddi’soza, soho uponeasoki, kamors vibhag, sant agnes kalez hinnem vivorilem inttorvyuvak kosem toyarai korchi mhonn. Apli zannvai, anbhog, xikpa vixeant kosem mottvean vivorit korchem hem dakhoun dilagli. Hor odhivexona uprant 15 minuttank sovalam-zapi asleo. Hea xikpa borabor videarthinchi zannvai parkunk thoddim karyim dil'lim. Ho sorttifikett kors onuxa noronha ani mokxita soho uponeasoki kamors hannim manddun haddl'lo. Sorvank viz-sorttifiketteo prapt keleo.

Piyusint rajy mott'ttar roeank melll'leank sonman 60 Veez Konkani


kundapur hea vorsachea piyusi odhyokxinn mebl ddisoza, karyodorxi porikxent xrivenkottoromonn piyu henri melvin furttaddo, sorkari soulot kalejichea vigonean vibhag videarthi sonchalok ani xeutt protixtthan odhyokx zamvnaschea 7 vem roeank vijet sohon vinod krastto, xeutt protixtthanacho maji kumar xett'tti ani 8 vem roeank vijet odhyokx kironn krasta, kundapur bhuvon hankam agost 4 tariker kotholik sobha odhyokx bornardd kundapur voloi kotholik sobha ddikosta, karyodorxinn prema ddikunha, songhotton ani xevott protixtthan sohon kumar hacho bapoi puruxot'tom' somstheanchea odhikarimni xett'tti, auy momota, bhuvonacho bapoi videarthinchea ghorank bhett dimvn romanondo ke., auy nixa ani sonman korun obhinondon pattoilem. xrivenkottoromonno piyu kalejichi Hea sondorbhar voloi kotholik sobha uponeasoki momota roi hazor aslim. ------------------------------------------------------------------------------------------------

Agost 7 ver mongllurchea sant zujechea seminorint mongllurcho bisp dda| pittor paul solddanhan 8 diakonank dikxa dili.

Te zamvnasle: suroz zosef lobo, uppinongoddi, mongllur diesejik oivon oxvin ddisoza, moril, mongllur diesejik zovin vixvas sikvera, niteadhornogor, mongllur diesejik ranson pintto, korddel, mongllur diesejik

61 Veez Konkani


kevin larens ddisoza, kirem, mongllur diesejik adorx pedru roddrigos, osiddi, karmelit mell vixon venu monis, osiddi, karmelit mell axvot ddisoza, osiddi, karmelit mell

62 Veez Konkani


sondip ddisoza, roxon pirera, vilfredd ddisilva ani meakxim' ddisoza. Hosadd, karvar; belluvai, mongllur; koblle, xivomoggo ani vorkaddi, mongllur thamvn.

--------------------------------------------------------------------------

---------------------------------------

Agost 6 ver uddupi diesejicho bisp dda| jeraldd oisak lobon 4 kapuchin diakonank dikxa dili. Te zamvnasle:

-----------------------------------

63 Veez Konkani


nomyt bhoron vomtata pausa udak!

64 Veez Konkani


65 Veez Konkani


YES! WE KAN!

meeting. Later, Gandhi gave a fiery

-*Fr Cedric Prakash SJ Three significant observances mark 9 August every year: the anniversary of the ‘Quit India Movement’, the anniversary of the nuclear bombing of Nagasaki and the International Day of the World’s Indigenous Peoples. Though each of these observances have their own specificity, there is a deep interconnectedness among all three, particularly in the values that they are intended to highlight on a day like this! Three underlying words emphasise this” Kranti (meaning ‘revolution’), Adivasi (the Indian word for ‘indigenous people) and Nagasaki (the bombed city)

KRANTI! A call to revolution! A call for change! A call for freedom. It was a clarion call given by Mahatma Gandhi, when on 8 August, 1942 at the Bombay session of All India Congress Committee, he introduced the resolution to start a ‘Quit India Movement’. The resolution was unanimously passed at that historic

speech at Mumbai's Gowalia Tank Maidan (today known as August Kranti Maidan) marking the beginning of the Quit India Movement. He said, "There is a mantra, a short one that I give you. You imprint it in your heart and let every breath of yours give an expression to it. The mantra is do or die. We shall either be free or die in the attempt.”. The next day on 9 August, the ‘kranti’ had begun; they were out on the streets demanding that the British should leave India immediately! Most of the leaders, who belonged to every strata of society were arrested. On expected lines none of the ‘sanghis’ who belonged the Rashtriya Swayamsevak Sangh (RSS) (founded in 1925) were there demanding that the British leave. There is enough of historical evidence to show how they ‘toed’ the line of their British masters. Sadly, they rule the country today and have destroyed India in every possible way. Gandhi’s mantra for a new Kranti is today loud and clear, as never before!

66 Veez Konkani


ADIVASI! A people we need to acknowledge and celebrate today on the International Day of the World’s Indigenous Peoples. The theme this year (with an appropriate explanation from the UN) is ‘COVID-19 and indigenous peoples’ resilience’. Indigenous communities already face a host of challenges, and the unfortunate present reality is that the effects of the COVID19 pandemic are worsening these challenges further still. Indigenous communities already experience poor access to healthcare, significantly higher rates of diseases, lack of access to essential services, sanitation, and other key preventive measures, such as clean water, soap, disinfectant, etc. Likewise, most nearby local medical facilities are often under-equipped and understaffed. Even when indigenous peoples can access healthcare services, they can face stigma and discrimination. A key factor is to ensure services and facilities are provided in indigenous languages, as appropriate to the specific situation of Indigenous peoples. Indigenous peoples’ traditional lifestyles are a source of their resiliency and can also pose a threat at this time in preventing the spread of the virus.  For example, most indigenous communities regularly organize large traditional gatherings to mark special events e.g. harvests, coming of age ceremonies, etc. Some indigenous communities also live in multi-generational housing, which puts Indigenous peoples and their families,

especially the Elders, at risk. Furthermore, indigenous peoples already face food insecurity as a result of the loss of their traditional lands and territories or even climate change effects. They also confront even graver challenges accessing food. With the loss of their traditional livelihoods, which are often land-based, many indigenous peoples, who work in traditional occupations and subsistence economies or in the informal sector, will be adversely affected by the pandemic. The situation of indigenous women, who are often the main providers of food and nutrition to their families, is even graver. In India, the Government is making every effort to destroy the identity of the adivasis. The Draft Environment Impact Assessment (EIA) 2020 makes it easier for forests to be destroyed and natural resources to be looted by the Corporate Sector and the ilk of the ruling regime. Today the legitimate rights of the Adivasis (the original inhabitants of our land) are being denied to them; they cry out for Justice, Access, Inclusiveness: JAI ADIVASI! NAGASAKI! Exactly 75 years ago and three days after Hiroshima was razed to the ground with the terrible nuclear bomb, the port city of Nagasaki met with a similar fate. It was not on the original list of cities that were meant to be bombed by the US and their allies. It was apparently a last-minute inclusion. Being a shipbuilding centre, it was the

67 Veez Konkani


very industry intended for destruction. The bomb was dropped at 11:02 a.m., 1,650 feet above the city. The explosion unleashed the equivalent force of 22,000 tons of TNT. The hills that surrounded the city did a better job of containing the destructive force, but the number killed is estimated at anywhere between 60,000 and 80,000 (exact figures are impossible, the blast having obliterated bodies and disintegrated records). The pain, the suffering, the destruction and the death will forever remain etched in human memory. The nuclear bomb had to be abhorred. Japan soon surrendered unconditionally. World War II ended some weeks later and the world said “Never Again!” The day itself besides being replete with powerful historical significance and symbolism also holds a promise and hope for the future. There is something else which is very special about 9 August. On that day in 1942 ( the very day on which Gandhi and his companions were arrested in faraway Bombay), Edith Stein was killed by the Nazis in a gas chamber in Auschwitz concentration camp. Born in 1891, Edith was a brilliant German Jewish philosopher who converted to Catholicism and later became a Discalced Carmelite nun( taking the religious name of Teresa Benedicta of the Cross). In 1998, she was canonized as a martyr and saint of the Catholic Church, and she is one of six co-patron

saints of Europe. A person whose entire life reflected that faith works, hope sustains, charity strengthens and truth triumphs. The Church celebrates her feast on 9 August a fitting reminder of what holiness is all about! Barack Obama was first elected President of the United States on 4 November 2008. That night in Chicago, he gave a memorable election victory speech which was heard and watched by millions all over the world! He also made constant reference to his popular campaign chant, "Yes We Can" He said , “and tonight, I think about all that she's seen throughout her century in America — the heartache and the hope; the struggle and the progress; the times we were told that we can't; and the people who pressed on with that American creed: 'Yes, we can’.” Our pledge today re-echoes a similar sentiment: the Kranti which we need to usher in, the rights of the Adivasis and of all people which we must defend and above all in the context of Nagasaki to say ‘NO” to every form of violence! Yes, we KAN and we MUST! 9 August 2020

*(Fr Cedric Prakash SJ is a human rights and peace activist/writer. Contact:

68 Veez Konkani

cedricprakash@gmail.com)


69 Veez Konkani


70 Veez Konkani


71 Veez Konkani


72 Veez Konkani


73 Veez Konkani


74 Veez Konkani


75 Veez Konkani


76 Veez Konkani


77 Veez Konkani


78 Veez Konkani


79 Veez Konkani


80 Veez Konkani


81 Veez Konkani


82 Veez Konkani


83 Veez Konkani


Turn static files into dynamic content formats.

Create a flipbook
Issuu converts static files into: digital portfolios, online yearbooks, online catalogs, digital photo albums and more. Sign up and create your flipbook.