Veez Konkani Global Illustrated Konkani Weekly e-Magazine in 4 Scripts - Roman Script.

Page 1

llustrated Weekly

Illustrated Weekly

Volume:3

No: 42

Volume:3

Soptombor 24, 2020

Ek chintpi, lekhok ani poropokari

Filip Soz Mudarth 1 Veez Konkani


Auycho pano vikrit korinakat! sompadoki-i: mogachea lekhokam ani sahitimno: tumi sobhar az mongllurant jiemvn, vhodd zamvn tumchem konknni sahit kanoddi lipint boromvn vhodd zal'le/zal'lim. Punn tumchye poiki sobhar az porki lipi (devonagori)k bhul'leat anim tumchem osthitv hogddaunko sorv proitn korun'nch asat. Ugddas doura tumim zolmon tumchye auychye uskear boson ticho to pano chimvon asl'le sondorbh. Pano aniki di mam-i mhonn tumcheach bhurgea bhaxen ulomvn, roddon, tumche minnkulle hat mamychea bajve bhitor chepl'leo ghoddio tumim visorleat? tea panean tumkam az edo vhorto/vhorti kelam tem kedinch visronchem nom-i. Hyechporim tumim lhan astana xalak vochon poilem kanoddi lipi borounko/vachunk xiktana tumkam zal'lo to sontos, tripti, ayil'li urbha ani tich lipi vaprun boroyil'lim konknnentlim tumchim borpam tumim visorleat? tumchem

boroup ani sahity survatil'lench kanoddi lipint. Az tumim konknni somsarant ede vhodd boroupi, kovi, sompadok zaleat zaleari tich ti kanoddi lipi vaprun. Zor tumkam heam sorvanchem guman na ani tumkam fokot devonagori lipi matr konknni sahiteachi odhikrit lipi mhonn bhogta, tor mhojem tumkam ek khaltem ponthahvan - hem vachl'leakxonn tumim kanoddint boromvchem bondh kora ani devonagori vengun dhora. Tumche kanoddi lipinche zallizage, potram, boromvchim pustokam zor tumchea annkittent chorab asa zalear azch bondh zamv. Polleveam kitle vachpi tumchem sahit devonagorint vollkatele ani mantele mhonn. Fokot bokvas ulomvn tumim tumchem asthitv hogddainakat vo vikunk vochanakat!

-dda| asttin probhu, chikago. 2 Veez Konkani


Ek chintpi, lekhok ani poropokari

Filip Soz Mudarth Hamv korunk soktam - mhojem svojinnye borop

zolm': sot sangtam; zolma-dis mhojea toslea katt holl'llentlea dubllea kuttmank mohotvacho nohim. Mhojea zolm'datarank zamv, mhojea chear bhavank ani ekye boinnik zamv, ugddas nam vo tannim khomyi boroun dourunknam. Dhauyechi sorkari porikxa boromvchea khatir hol ttikettik orji bhorije. Tea vella, septembr 1968 mhonn dista, hoiskulachea klorkan mhozo oxent maglo. Baptismachea nondnnent sarki tarik boroyil'li asta dekun muddubell'lle firgojichea vigarak mell'llom. Tannem oxent asa punn diunko zainam mhollem. Kiteak?

omgelem don vorsanchem onvol bhaki aslem. Hoiskul klorkan 1953 febrer ikra tariker kuruddai holl'llent hamv zolmol'lom mhonn dakoun hol ttikettichi arji bhoroli. Oxem, ek "sorkari borthdde" mhoka dilo tannem. SSLC marks sorttipikett teach zolma-disa promannem aili. Tea nontor mhojem horyek odhikrit dostovez SSLC sorttifikettichea adharar kelam. Logn:

3 Veez Konkani


bomboi mojgamv sam. Meri igorjent resper korunk baptijmacho oxent zaich mhollem. Pambur-xantipur bhageunt khursachye firgojint mhozo oxent asa mhonn zalem. 1979 isvi hi. Onvol bandchich nohim, igorjichea vigarachyem ghor ani ghanttichi tor bandunk, ful vo paklli dimvchi xeati mhoka asli; golfachye zoddinimtim. Zamv, "devan dil'lo borthdde" oprel 11; febrer 11 nohim mhonn zalem. Isvi, 1953, choddunni zalnam. Oxent gheun, dosembr 27 vyer khorar ani 30 vyer resper kelem, mojgamvcheavigaran. Bharot sorkorachea Special Marriage Act 1954 kanunan taka mejisttrettachi

podvi asli. Resper mugdun, tannem kazarachi sorttipikett dili. Mhoji zolma tarik 11 oprel 1953 mhonn nondailem. Oxem bailecho mog korunk, bhurgimballam zolmaunko ani tanchyer apli jinni orpunk sorkari koblat moka likit mell'lli. Punn, hem sogllem sadhy hoklek khotar mhojea sangata ravonk velear matr. Femili viza: golfant femili viza mell'llear matr hoklek/bailek sangata ravonk voryet. Hamvem vosti korn, kamar aslelea khotarant, inttiriyor ministrik orji ghalunk zai. Zolma-dis dakounko

4 Veez Konkani


pasportt, kazari mhonn dakounko logna-sorttipikett, xikpacheo ddigri sorttipiketti, adlea kamachea onbhogachi sorttipikett, atanchea sponsorachem lettor ani pagachi roxid, her sobar dostovezam sangota dilim. Igorjechi logna-sorttipikett chol'li. Punn, bhyem mhoka: pasporttant ek zolma-dis, lognasorttipikettint dusroch! ministrichea ofisoran durbin dourn dostovezam parkunk nam, mhojea noxibacho khell polleya. Femili viza zali. Toxem mhoji hokal, mojgamvchi zulyett domel, 23 vhorsanchem ani hamv, bollie-

pambur-xantipurcho filip soz mudarth, 26 vhorsancho 1980 eprel surver thaun khotarant vosti korunk lagleamv. Toull, khotar ek remvechem tollem. Lokak ravonk sarkim ghoram nant. Bore ani rund, damor ghal'le roste nant. Amkam punegel'leank kompnnechem ek beddrumachem ghor. Thoim thaun markett 12 moilam pois penttent. Mhojem kam' fekttorint 20 moilam pois ulltea dixen. Kamakatir sodam 40 moilam poinn, kompnnechea vahonant. Bozar haddunk ani misak vochonk hofteak ek pauttim, sukrora. Svont khorchar

5 Veez Konkani


haddoyil'li tteksi, zumla 40 moilam poinn mhonn tteksicho pottan 30-35 rial bhaddem martolo. Toull, mittor mholl'llem khotarant konnemyi aikol'lem nam. Oxem bail, kam' ani bhovo thodde ixtt-montr mhonn ttaim'-pas korunk vell konnakoddem asa? zamvdi, hi femili viza, mhojea xikpa ani vyoktitvochea rujvatem vorvim matr mell'lli mhonn dambun sangchi gorz asa. Xikop ani vyoktitv vaddoull:

poilem hont 5-ve mhonnasor mhojea ghora thaun 300 mi. Bhitor aslelea proimori iskolant sompoilem. Hem iskol toull muddubell'lle igorjichea hatim aslem. Atamyi thoimch asa; punn, pambur-xantipur bhageunt khursachye igorjichea hatim asa. Mhojea kallar lokol bhurgim, kristamv ani hindu choddunnem 50:50 aslim,

6 Veez Konkani


ani horyek klas bhoron vom'mtateli. Atam klasint ddozon bhurgim nant. Kristamvanchim bilkul nant. Keul OBC, SC, ani ST. Kon'noddo madhyomant ek domddi khorch nastonam, mhojem proimori xikop 1964 mai mohineant somplem.

Dusrem hont, anan naka naka mhonn addoileari tachye ichchhe virud'dh, bollie igorjichea elimenttori iskolant sompoilem. Don vhorsamnim 7-vi pas zalom, 1966 mai mohineant. Hangayi ek domddi khorch nam. Tor anan

7 Veez Konkani


addomvchem kiteak? poilean, hem iskol omger thaun 3 moilam pois, muddu-bell'lle igorje lagsor aslem. Dusrem, ana ani vigara modhem uzo vochanatlo. Dekun onvol bhaki aslem. Tisrem, kuruddai ani muddu-bell'lle

modhem vegan vhallchi ek nom-i asli. Paus ani aurant, tin sadde-tin mohine donnir nom-i utraje poddtelem. Donnkarak vhorsachi bhat-kul dinakaye? amchea sagvollent pausallea karti belleant piklelem pura

8 Veez Konkani


dhoni sode mottak genn dimvn kaim chodd uranatlem. Dusrea ani tisrea, suggi ani kollkem, pikank bamyt udok paulelea promannem, dha-bara mudde tandull zalear, amim vhors bhor jevije, reddea-gorvank ghalije, kunkddank zaije ani vhorsachem heranchem devem, - mogoroleachem, korogeanchyem, kamarachem (sutar), kellxeachem, kumborachem

(aidhonam-moddkeo-boxio-morgulam iteadi matiechim korn dimvcho), ani kuli kamak yeteleanchem - diun urlear matr donnkarachi sort yeta mhonn tachem varxik bojett lek. Hea sorv khorcham pras chodd'dd poilencho, soro ukddunk zai zal'lem godd ani her samogri. Penttek gel'lea vella, goddongacho khorch voilean. Tea kallar, holl'llentlea auy-bapomyk aplea bhurgeanchem xikop lowest priority; fisull khorch!

9 Veez Konkani


hoiskulachem xikop: tisrem hont hoiskulachem. Muddubell'lle sam. Lores hoiskulant tin vhorsam 8-10vi klasi . Toull horyeka klasint xembhorank mikvon

videarthi aslele dekun zumla novo ddivizonam. Hangosor, xikpa-fi natli; cholon veteleamv dekun ttransportt fi nam. Punn, yuniform' kodd'ddayechem. Sekondd heandd ttekstt buk ani sovayechye notts buk

10 Veez Konkani


gorz. Hem tem mhonn, il'lo khorch asach. Thoddeank bhat, herank rokdde. Ek satatt rupoi vhorsak. Hachi bondobost aminch korchi. Amim tegam bhurgeamnim ranantli vorvi aramvchi. Kazu-bio, kamrodam,

dhumfa-menn, pugutts, ambadde, binddam, zarge, vonttam, alvam, kene, ponnsachi ani pal-ponnsachim bhiknnam, kitem zai tem; namv sang, tem. Mam-i hofteant so dis khoinchea

11 Veez Konkani


penttent hofteachi sant zomta, thoim

veteli. Bhattibhor vikreacheo samogri

12 Veez Konkani


vhorn vikun, pattim yetana zai zal'lo

angddi samon gheun yeteli. Urlele rupoi gantt bandhun, anachea ghasak

13 Veez Konkani


poddanaxem lipoun dourn mhojea iskolachea khorchak diteli. Dhavechi poblik porikxa diunko senttor uddpint ekye kolejint. Ek hofto uddpint paying guest raulelem bil'l, vochon yeunko bossochi ttikett mhonn mamyn apli

gantt suttoinatlear, hamvem dhavi pas

14 Veez Konkani


zal'lea porim nam. Hea solla vhorsanchye prayer, hamvem poilea pauttim uddpi vechem; ani poilea pauttim bossar boschem. Tachea

poilem khoim gelam, ailam tor pam-i

15 Veez Konkani


atten, vhanno ghalinatl'lea khali pamyanim matr. Sotch! SSLC march 1969 porikxent prothom' renk:

toull, ott'ttuk 10 sobjektt. Rajy bhas kon'noddo 2 peporom, 150 mark. Khodd'ddayechi bhas inglix 1 pepor, 100 mark. Tisri vinchnnari bhas (hindi, somskrit, morathi, moloillom', urdu, iteadi poikim ek; konknni , tullu ani beari bhasank manyota nam). Mhoji hindi bhas 1 pepor, 50 mark. Jeral ani khodd'ddayechem lek, vigean ani

16 Veez Konkani


somoza, 100*3=300 mark, vinchnnari vixoi 100*3=300 mark. Mhoji vinchounn fisiks, kemisttri ani meth.

PCM stream. 1969 porikxent boslelea 2, 20,000k mikvon vidhearthimpoikim mhoka kornattoka rajeant poilem renk. 841/900. "ojeapam azun zatat" mholl'llea xirxikent hea vixim most pauttim hamvem boroun porgottlam. Khotarant, mhojea ttimak protsah diunko, hea sadhona vixim

17 Veez Konkani


bhaxonnam dileant. Mhojea hoiskulant don tin pauttim vochon, atanchea bhurgeank mhoji kanni sanglea. Viz vajpeank vegleach sondorbhar vistarun boroitam. 1969 mai 30-vi sanz ti. Hoiskulache thodde xikxok, klork, ani vaddeantle matbari chuddeticho ujvadd gheun ayil'le ani mhoka khandear uklun nachlelem hamv ozun visronkna. Dusrea disa, muddubell'lle

firgorogarank vhoddlem fest toxem sombrom'. Toull koraullint somudayik mukheli zaun, fukottak kanuni mahet vanttchi seva divn aslelea vokil xirtaddi vilyom' pintak khoim natlolo sontos. Mai 31 tariker, koddiall mhoka vorn, fotte kaddoun, jil'lyochyem disallem noubharoto ani rajeachim her don-tin disolleanchea batmidaram sangata sondorxonam koroun, pattim mhojea sangata yeun, tea sanjechea poblik fonksonacho mukhel

18 Veez Konkani


soiro zaun, mhaka 30 rupoi inam' dil'lo poilo vyokti to. Uprant jinnibhor mhozo hitoixi to zal'lo. Koxem hamv taka ani tea disak visrom? koddiyollant don vhorsam kolejichem xikop: renk ayil'lea tisrea disa, koddiall thaun ek postt kardd mhoka ailem. Sam. Luvis kolejichea upo-pranxupal ba| silvesor vas, je. So. Hannem turthan yeun taka mellonk apounnem dil'lem. Kolejint bhorti za, vosti korunk riyaitir bordding ditam mhollem. Toull, satvi

pas zal'le mongllur diesejichye chole ddigri zatoch jesvitt mellant padriponnak bhorti zatamv mhonn bhasoun hoiskulant xiktale. Gonzaga houzant te rautole. Tanchea sangata mohineak 45 rupoi fi bhorun mhoka borddor dourlem. Renk ailear kitem, sorkari meritt skolorxip vorsak 500 rupoi. Riyaitin ravonyi, ho mudgo pavana. Ttyuxon ani kolejichi her fi bhorije; riyait nam. Mustaiki, ttekstt, notts buk, sttexonori, jiemvcho add khorch mhonn voilean duddu zai. Zayit'tea obhimanimni inamam daddn dil'lean matr mhoka sam. Luvis kolez porvoddli. Don vhorsam somptana, jejvitamni mhoka dil'li riyait pattim kaddli. Gonzago hous soddn hosttelant xiftt korije mhollem.

19 Veez Konkani


Hosttel mohineak 75 rupoi aslem dekun poixeanchea daba vorvim, hamvem koddiall soddlem. Mohatma gandhi memoriyol (MGM) kolejint prinsipol ku. Xi. Horidas bhottan ugtea hatamnim mhozo svagot kelo. Sekondd BSc. Dorjyent PCM stream klasint mhoka dhorn 28 vidhearthi, chear cholio oni 24 chole. Sam. Luvis kolejint ekach klasint 50-k mikvon chole asle. Hea vorvim , mhojea xikpachi kvalitti vaddli. Jejvitanchem devasponn ani milittori xist nam. Kolejichea loibrerint orvas dis hamv bostolom. Kitem sahit ani referens buk, goidd ani megojinam zai tim vach, vo ghora vhor. Sam. Luvis kolejichi loibreri hamvem pollel'li nam. Kitak, gonzogachye rulim promannem, xida klasi thaun ye, sanjechi chyai-foll vost sevo ani khellachea moidonar voch. Hamv ek-dedd vhor hokki khellon pattim ailom toksonn naije,

amori, ters ani rozar korije. Sat vhorar ratichem jeunn onim uprant Indoor Games. Att vhorar xikpa-holant mhojea ddeskar hazor zaunko ghantt. Dha vhorank panch minuttam astana, porot ghantt, nidcheakuddak damv. Dha vhorar loitt ofh. Sokallim so vhorank panch minuttam astonam, ghantt. Tachea poilem uttonk nozo, uprant nidonk nozo. Pondra minuttam sokallinchim nitollkai. Sovai-so vhorar kopelant dimbi ghalijech. Mukkal vhor, omori, mis ani kontar. Sat vhorar nostteachi ghantt. Sadde-sat thaun novo vhora poroeant xikpa-holant ddesk dhorn hom' vork/rivizon. Novo vhorachi ghantt kolejik damvonk. Soglle paulouche pette amim, jejvit xistent. Loibrericho upeog korunk vell nam. Sahit vachunk protsah nam. Jejvitamni mhoji riyaiti kaddn, vhodd upkar kelo. Mhoka mhojem svotontr mell'llem.

20 Veez Konkani


Uddupi - monnipal don vhorsanchem kolejichem xikop: (MGM) kolejint bhaxechye ilakhe unchlea mott'ttachye. Inglez sahitachi -kadombori, nattok, kovita ani probondh - vollok ani ruch mhojea profesor eliyom'ma methyun vagoili. Hindi propesor namv vel'lo mhonnyet: hindi sahitch nohim, kon'noddo sahit vachunk tannem protsah dilo. Prinsipol ku. Xi. Eklo kon'noddo lekhok, tachyem disallem kolom' udoivannir pais zatelem. Hamvem kon'noddo gheunko nam, tori kebinak apoun, ononto murti, xivoramo karont, bendre, kuvempu iteadi sahitinchi ruch ku. Xi. Bhottan laili. Koddiallant, silebosa bhailea sahitachi vollok konn profesoran kel'linam. Koddiyollant mhojea khasgi obhiruchin konknni sahitinchi vollok hamvem kel'li, ti dusri gozal. Konknni hofteallim raknno ani poinnari matr

vachtolo. Hea potrank hamv boroitolo xivai konknni pustokam molak gheun vachunk vell hamvem dil'lonam. Asom, 1973 mai mohineant B.Sc chi foinol porikxa diun, akrechem prekttikol zal'lea donporanch bomboi vechea eka proivett karar boson gamv hamvem soddlo. Bomboi meri zan: mhojem bomboi jiun 1973 mai 15vyer suru zalem. Tin mohine ramvchem plen mhojem. Magir, pattim vochon MSc. Korchem, Pysics Major gheun. SSLC-chem poilem ani PUC chyem pondravem renk asl'lem. Hokkan mhoka 110 rupoi vidhearthi veton kayam' aslem. BSc porikxechem risoltt visam bhitor renk haddtelem mholl'lli khatri asli. Ogostant risoltt ailem ani barovem renk ailem. Punn, bomboi soddunk sondrap zalo nam.

21 Veez Konkani


Asum; tin mohineamni kitem korunk hamv ayil'lom? mhozo eklo datt'ttu, mhojea pras dha vhorsam vhodd to, 1960 isve thaun bomboi aslo. Ankvar dekun eka kuddant rautalo. To Bipolar piddest. 1973 surver tachi pidda porot voir poddli ani to ddiprexonant buddlo. Tachi zoton korunk kuttmadarachi gorz asli. Gamvant malghoddem ghorannem choloun vorchea bhavan, hamvem bomboi vochaje mhonn nirnnoi dilo. Vellachye xisten voktam seuvn, pousttik jeunnachi manddoull korn, ani sod'dom kuddichi nitollai toxem vyaim' korchi souy korije. Tednam, ddiprexona thaun bhair yeunko chodd vell lagonam. Tin chear mohineamni, to porot apli zoton ghemvchea titlo boro zatolo mhonn amcho visvas. Yunivorsittichea moisur kemposant hamvem septembr poilea hofteant hajri ghalear zalem. MSc klasi

septembr 15 -itleak suru zateleo. Mhojea koddem ttaim' aslo. Toxem zalem nam. Mhojem Plan A foil zalem. Datt'ttu gunn zalo nam. Tachem ttrittmentt unnear ek vhors chalu dourije mhonn bomboichea toullchea namnnechea soikolojisttan mhoka bud-ball sangli. Dekun, mhojem Plan B jearier haddunk, baba ettomik risorch senttor (BARC) hantu samyttifik ofisor ttroini vekensi bhorunk orji ghali. Mhojea Physics Major sonodechi, temyi renka somet, moroead polleli nam. Mhoka vinchlem nam. Karonn? ekch; mhoka voxilai natli. Sorkari kamank gheuna mhonn RTI orji ghalchi suvidha khoim asli? Plan B poil, Plan C dhorlem. Xikop soddchem ani kam' pollemvchem. Bomboit emploimentt ekschhenzant mhoji CV nondnnim keli. Hoftea bhitor, inttorvyu ani boroupiporikxalegun nastonam, bharot

22 Veez Konkani


kendriy sorkorachea hatakal aschea postt endd ttelegraf (P&T) zuniyor enjiniyor podvek epomyttmentt lettor ailem. Punn, postting nasik dil'lem. Bomboi soddchi halot mhoji nohim, dekun nasik riportt kelemnam. Bombomyt proivett ani oudeogik kompnnenk orji dhaddn aslom. Mhojea ruchichea kamachem apounnem yeta poreant, Plan D zai mhonn khatri zalem. Hem plen simpol.

ghetli. Heo protio don disam bhitor pauytam punn ek xortakal. Hea vattarant noveo vorgonni zomomvchem ani vorgonni mugdon yeteleanchem renewal koromvchem exclusive hokk mhojem. Pag ghenam, komixon zai mhonn ek gut'tigem kelem. Orrdea vattarant protio vanttunk eka bekar moratti cheddeak

Kitem hem Plan D ? hem plen simpol: thoddea videxi hoftealleam megojinamnim, aplea bomboitlea vorgonndarank tim pauvonko, India Book House mholl'lleakompnnek ejentt zaun nemlelem. Mhozo datt'ttu hea kompnnent eklo Area distributor zaun kam' kortalo. Molbar hil'l- brich keanddi - peddar rodd - tarodevo vorli itlea vhodd vattarant to bhomvtalo. Pura kopio pavonk taka chear-panch dis lagtele. Sik poddlo dekun kompnnechea malokan tachyem kam' herank vanttun dil'lem. Kam' vechi risk asli. Dekun, bomboi paulelea dusrea disach, hamv malokak mell'llom. Bharich vhodd kallzacho to sindhi koxttan vaglolo dekun amchi durgot taka somzali. Hea vattaracheo protio paumvchi zovabdari hamvem

ghetlem. Hea dondeant boroch munafo zalo. Dogank amkam PG khorch, datt'ttuchea chikitsecho khorch, poinnacho khorch kaddn anim gamvant ghor cholounko moni orddor

23 Veez Konkani


datt'ttuchi chakri oni megojinancho dondho mhonntanam, her sogllim plenam motintlim bhair poddlim. Porot konknni boroupachea xetant:

korn mhost urle. Hea mudgeant vhorsa bhitor mhojea ekleach bhoinnichem kazar dobajean zalem. Hea kazarak manacho soiro zaun cha. Fra hazor zal'lo; hi mhoka vortea hem'meachi songot. Konknni sahitim ani porgottnnarancho mhojea koddem kosolo sombondh tem mukar vivoritam. Datt'ttu ddiprexona thaun bhair yeunko pondra mohine lagle. Plan D choloun vorchea kallar mhoka vollkiche zal'le thodde asle. Tannim mhojea xikpak sojlelem kam' ghenaka. Dondeant ravo anim datt'ttuk viram' di mhonn budball dilearoyi, hamvem kan dilenant. Mukand Iron & Steel kompnnent projektts khateant menezmentt ttroini zaun bhorti zalom: zoner 1974. Roilar ani kompnnechea bossar mhonn don vattechem poinn dhorn dha vhoram hea kamak vetalim. Unnear so vhoram

1974 septembrant amcheach novea bhiddarant ravonk geleamv. Hem lanxem ek rum' ani ek kujn ason lhanxem toroyi, amkam dogank pautolem. Hea ghorant rigleli ghoddigi vo oplem ghor mholl'llo sontosgi, datt'ttu boro zalo ani apnnachi zoton khud'dh polleunko laglo. Protio vanttchea kama thaun mhoka suttka labhli. Pornea vorgonndarank novean nondnni korchi zovabdari datt'ttun ghetli. Keul aitara disa novea vorgonndarank sodun vechi zovabdari mhoji zali. Dekun, porot konknni boromvchem suru kelem. Punn, cha. Frachea udevo potrak ani dekostachea poinnarik matr. Hem kam' dekostachea baikolantlea printting pressant (hem poinnarichem doftor) boson choloun velem. Tachea sompadokak mozot kor mhonn dekostan mhoka vicharlem. Dekun lekonam tidvunchim, vachpeanchim potram mottvim korchim, pruf ridding ani pez sett'tting korchem osolem kam' hamvem fukottak kelem. Haka khasgi karonn aslem. Mhojea

24 Veez Konkani


malghoddea bhavan dekostachem thoddem devem divonko baki aslem. Dekostan kedbamyi tem pattim di mhonn vicharunk nam tori, mhojea kuttmachyer tachem runn dourunk mhoka naka aslem. Oxem soptembr 1974 thaun soptembr 1977 audhent, tin vhorsam, poinarir mhojim borpam sorag fais zalim. Nimannea disa, dekostan mhoka rupoi 140chi ek chekk boroun dili. Ho mudgo mhojea konknni vaurachi ekmatr zodd! bomboi ayil'lea uprant, cha. Frak soddn her konknni sahiti, porgottnnar, vo mukeli hancho sompork havem dourunk nam. Vhoi, sijyes ani kazulo (zokva, sontekott'tte) hanchi aprup sollaull asli. Ek songot uddasak yeta. Cha. Fran chhaplelea mhojea eka lekonan zo.Sa.Olvarisak koxem khubllailem tem mhoka somzonknam; punn, tannem aplea jhelo gi mitr gi mhoka atam uddas yena, tantu

"filipachi piskoloji" mholl'llem sompadoki-i boroilem. Hachem kott'tting ani mhoka pattimbo diun kazulo toxem sijyesan sompadokak boroyil'lim potranchi kofi hamvem vachli. Mhoka bhoglem ki tea kallari, amcheakenora kotholik konknnint groupism aslem. Tem azun kayam' asa. Poinnarir mhojim borpam filip, xantipur, nounit, xantipur, ani sofisab, xantipur mholl'lea namvan porgottlim. Poilem namv somajik ani razki-i vixoyank, dusrem namv mottveo kannio, ani kovitek, anim tisrem namv dharmik ani totvik vixoyank, poilea

25 Veez Konkani


vhodd kadomborichi hata-proti sompadok piad sozak dil'li ti khonddit chhapunknam tem hamv zannam. Toull zo.Kva bomboi aslo. Tannem ti hata-proti vachun tidvil'li. 19 novembr 1977-vyer hamvem inddia soddlelea disa thaun 2013 oprelant pattim yeta poroeant konknnent kossolo vaur hamvem kel'lo nam. thorachim fekttorintleakameleank, dusrea thorachem boroup ghor khateant kam' korn asleleam choliank, mestank onim hottlantlea voittorank toxem tisrem choddtavo tteksi ddroivorank ani ofis khateant asleleank ruchtelim mhonn sompadokak oyil'lim potram vachun hamv zannam. Hea sompadokak vachpeanchea potram poikim eka potran mhojem jiun bodli kel'li kanni asa. Ti vegllich boroitam. Hem nastam, koddiallant jejvitam khatir "kin'nealli jejvit" ani sirivontachea sallok prokaxonak "indira gandhi -ek jinnye kotha" mholl'llim don pustokanchim hatborpam hamvem tanchea hatim kel'lim xivai porgottleli proti mzoka pavonknam. Tim zorur chhapleant, punn hamv tim koddiallant sodhun vochonknam. Toxem, nimannem, poinnarir sankholl zaun chhapunk ek

Ham, ek opovad asa. 1999 zonerant xantipur bageunt khursachye pirgojichyem ek potr zai mhonn vigaran opekxa dakoyil'li. Stapok zaun hamvem rupoi 10,000 nidhi dil'li. Vorsak tin anke chhapun, firgojichea hor ghoranneank ek proti punkeak ani sorv hitoixink ek punkeachi proti mhonn'n 600 chhapteleamv. Hheapotrant matr mhojim otmik, adheatmik, somajik ani totvik lekhonam thoddim vorsam sorag porgottlim. Ek utor dambun sangtam. Hamvem poilench cha.Fra, sirivont, anim khoddap hankam sanglelem asa; mhozo vaur konknni mayechi seva korunk bilkul nohim. Svarthi monis hamv boroitam kiteak mhollear mhojem namv chhapon yeje, vachpeamnim vho-vha korije, vachpeank apli jinni sudraunko kaim

26 Veez Konkani


tori lisamv mellaje. Tankam ruchlem vo jinni bodlali mhonn protikria yeje vo mhojea lekhonam vorvim potranchem sorkulexon vaddaje. Poinnarichea piadabak ani dekostak hamvem sanglelem tench. Khotarant kenora kotholik konknni somudayakoddem sombondh: hea somudayachea odhikrit gumpam thaun hamv pois raulam. Ekch tum krikett khelltai; ixttam sangata boson, kaldi gheun komenttri aikonk bostai; dukra-masachi voddnni tuka asa; vo pieun boila nachonk tuka vombvota. Osole kossole sugunn mhojea koddem nant. Voilean, mhoji filosofi ki romant romona bhaxen jieje. Tanche kaidekanunam pallije. Mhonnje, khotarant jietai zalear, kaidea-virodhi thoran soro pieunko nozo vo vanttunk nozo. Dukor addvarla dekun choroeam smuggle kel'lem dukra-mas amim

randunk nozo vo soireank vaddunk nozo. Heo mullaveo niti pallchim songhottonam natlim. Dekun, hamv tancho sando zaunam. Vhoi; mam-igamva thaun vilpi remimbos tosle gaupi, fransis fernand tosle nott (mataro chorbela nattok) vo erik ojher tosle talentvont aile tor konnachea gumpan tankam haddoilam tem lekinastam, chodd'dd margi ttikett kaddn progremank hamv gelam. Lesli reg anim ddol'la hanchye zoddien karyem choloun vorchyem mhaka ruchlam. great timing tanchi. Tosvirek ubhem ramvchi vo selhi kaddchi, monchyer choddchi, mudd'dom' dhorchi, podorn zamvchi vo mukhelponnachyem satem ghemvchi bud mhoji nohim. Hea vorvim thoinchea hea somudayak luksann zaunam tem khonddit. Hea somudayant mukhelponn ghemvchi humed mhoka natli kiteak mhollear mhojea bhurgeanchi obhiruch Badminton, table tennis, chess, bridge, football, competitive track events xivai chiki chiki bom' bom' vo birdie dance vo housi housi nohim. Hamvem ul'lek kel'lea kosoleayi sportts chottuvottikent kenora kotholik konknni bhurgeanchi vo tanchea poxokanchi saulli legun natli dekun chodd zonnanchi vollok ani

27 Veez Konkani


sollaull mhoka zaunam. Dekun, konknnint hamv eklom "ghora bhair poddlolom" vyokti mhonnyet. Porot konknni vachop anim borpanchi survat: ddoni lob anim erik ojheran hazor aslelea eka monti festachea novem jemvchea kareant kenora kotholik konknnim bhurgeamnim ani vhoddamnim nach-notton-podamnim amkam mon bhuloitonam, hazor asleleam thoddeamnim kittall anim ech. Em' mholl'llea vyokti vixeant ullttem ulomvchem mhojea kanak poddlem. Hem ghoddlem 2011

soptembr modhegat. Sotch sangtam; hea monxeachem namv zamv, hea zalli-zagea vixeant zamv hamvem aikol'lem nam. Kutuholan, kittall zalli zageak bhett dili tor kitem polletam?, zayit'tem kunknni sahit fukottak mhonnyet vachunk mell'llem. Kossolem subscribe mholl'lli oddkoll nastanam. Toull thaun, sorag hamv hye veb-soittik bhett ditalom. Borem laglelea lekonank mhoji protikria ditalom. Satatt mohine uble, kittalla virud'dh mhoka thoddim i-moilam yeunko laglim. Zo.Sa ani cha. Fra modhli tosli ovostha hi mhonn somzonk mhoka vell laglonam. Kittall sompadokak him i-moilam forward korn, tachi protikria kitem mhonn hamvem vicharlem. Zap aili, hea babtin mhoka ulounko naka. Titlear hamv rittayardd zaun, inddiant mumboi yeun, mhojea ghora thaun konsolttensi choloun astanam, kittallar mhojem onkonn "mudartha mohol" arombh kelem. Porot i-moilam yeunko suru zalim. Him i-moilam yenatlim tor, konknnint boromvchem mon hamv kortomnam. Inglezant mhojea kayam' vebsoittink ani blogant boroun mhozo hoveas pura kortom aslom. Dotor osttin rittairdd zatoch, chikago thaun hofteallem viz i-potr tannem

28 Veez Konkani


roling khateamnim mullbhut mahet zoddlea uprant, milavachyem sekonddori utpadhon korchea kompnnechea giroikank forging, wire drawing, machining ani galvanising toslea torkibent amcho mal koso vaprije ani kossolim kvalitti somossim ailim tor kosolo poroyai korcho hi soloha dimvchi zovabdari hamvem samball'lli. horyeka aitara, chukanastam, porgottunk suru kelem. Tachi xist ani koxttancho vaur mandun, hamvem taka sohokar dimvchea iradean anim mhojem namv viz potradvarim gazaje mholl'llo svarth motint dourn, kosoloyi vixoi gheun lekhonam borounko suru kelim. Tim jeari asat. Hi konknni mayechi seva bilkul nohim. Mottvean mhoji vrot'tipor jinni: 1. 1974-77 him chear vhorsam Mukand Iron & Steel Co mumboint ttroining, utpadhon torkibent priliminori mahet zoddcho vaur (poilim don vhorsam) uprant don vhorsam Post-production QA/QC anim customer service khateant mahet oxem gelim. Lonkdda-milavachem scrap selection, grading anim segregation korchea honta thaun suru korn, meltting, kastting ani bil'lett

2. 1977 novembr 19 vyer suru korn, ek vhors Midrex Technology for Direct Reduction of Iron hea utpadhon torkibent sonode-uprantlo sorttifikett kors kelo. Tin vhorsanchi mhoji PCM silebosachi BSc sonod oslelean, omerikon niyomam promannem hye vrot'tent injnerachi sonod 1979 surver labhli. 3. 1975-77 him don vhorsam mumboint sid'dart kolez of lo hangasor bomboi yuniversitti thaun bi. El. Sonod zoddlelean toxem chear vhorsanchi milavo tteknolojimnim mahet aslelean Qatar Steel Co k zopani kompnni kobe sttilan mhaka khotar velem. 4. Hea kompnnent veveglea hud'dheanchyer ason, 2002 surver thaun Direct Reduction khateachem

29 Veez Konkani


mukhelponn mhaka dilem. 2013 isvent oprelant rittairdd zalom, toull poroeant hi podvi hamvem samball'lli. 5. Uprant don vhorsam konsolttensi vaur tenka koreya, moloisia, thoilendd ani ejiptant thollik zageank vochon, jieun ani puro mhonn lekun, 1975 epril 11 vyer 62 vhorsam sompomvchea ovosvora vella purtem nivrit't jiun novi mumboi upo-xerant nerul noddant arombh kelem.

(filip mudarth) filip mudarth kitlo xikpi, zannari, onbhogdargi titloch sadho sudo moipasacho monis. Hamv taka poilye pauttim melll'lom mongllurant gelea vorsa to aplea kuttma borabor gamvak

6. Bomboint hoveaso khatir meth ttyuxonam dil'lim asat. Anim 1976 thaun 1977 (inddia soddtam) poroeant cholianchea sanjechea hoiskulant 8-10 klasink PCM silebos hamvem xikoila.

ayil'lea toull. Amim melll'leamv urvantlea oiddiyol oiskrim' pob barant. Mhaka tachem sadhemponn pollemvn bharich khuxi zali.

7. Fortt bomboi ddi. En. Roddar aslelea inddia buk hous malokacho khasgi sohaik zaun, 1973 mai mohinea thaun 1975 mai mohinea poroeant don vhorsam omerikon hofteallim TIME, NEWSWEEK anim LIFE INTERNATIONAL hanchye khatir molbar hil'l vottarant, vorgonndarank zomoilam. Poixeanchea mott'ttak hi vrot'ti bharich faideachi asli. (hhea onbhoga vixim ek kanni asa ti vegllich boroitam).

Gupit't dandhorm' korcheant filip onko ek mhonnyet hamvem. To gazoina vha aplench beandd vhazoina. Khoimsor gorz asa, thoimsor filipachi kumok asa. Vrit'ten filipacho anbhog viporit. Vivingodd kamamni to misllon, tosench vividh xikap xikon tannem tachea jiunant zoddl'lo onubhou opar asa. Hamvem taka sanglam ki sorv tache onubhou zor pustoka rupar tannem boroile, tor khonddit zamvn tachim pustokam xalam kalejimni potthy pustokam zamv vinchun kaddttelim mholl'llem

30 Veez Konkani


tem khorokhor sot mhonnttam hamv. lekhokak viz sorv borem magta anim Osolo onbhog aschea eka konknni yox axeta. --------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Antoni axrom' songrohaloi

soptombor 8, 2020 ver zonon

mongllurgar tanchea mullank ani pallank man dimvn mog kortat, somsarachea khonchea mulear asleari. Ken'nam-i tim koddiall ayil'lea ten'nancho ugddas kaddun'nch astat, mhalghoddeamlagim bhett, soirim dhoirim, tannim dil'leo mogacheo khanna vostu, sangatach mati khel'li apli konknniy ulounko suru korn mami bhaxek malis kortat. Udka kinarenk

bhett, parkam, igorzo, charitrik suvateo, rojer koddiall ailea polleunkoch zai zal'leo songti. Sant eloisiyos kalez ani tanchem vostu songrohaloi, mirazkars vostu songrohaloi, zomysor mhozo ab amkam vhortalo mongllurchi boddai dakhounko thoimsor pollemvn ani xikonk, sadharnn ordhea xotoka poilem - khonddit zamvn heavorvinch

31 Veez Konkani


hamv az koddiall vosti korun asam.

Az, mongllur nogora bhomvarim asat sobhar vostu songrohaloi - tumim thoddea vostu songrohaloyam vixeant edollch viz potrar vachlam ani polloilam. Soptombor 8, 2020, ek vixexoten bhorl'lem vostu songrohaloyachem zonon zaunko 32 Veez Konkani


paulem mongllurant tambddea okxoramni borounko zai zal'lem monti festa disa, eka 120 vorsam prayechea somstheant, sant antonichea axromant, jeppu, mongllur nogorant,

porisorachea pachvea tosench pausan bhorl'lea disa, hachem zalem udghatton ek vixex ghotton mongllur nogorant. Pattlea thoddea mohineam thamvn hea songrohaloyachem kam' cholon'nch asl'lem eka puraton

33 Veez Konkani


paromporeachea bongleant, toch zamvnasa ek vixex madoricho ani mechvonnecho. Ek brihot zomounni vividh vostunchi sobhar vorsam thamvn zomoyil'li tumkam pollemvcheak toyar zalea. Edollch heo vostu hozarom lokan polloileat ani tanchi xabhaski pattoilea. Heo sorv vostu udar monan axromak dan dileat ani manddun dourleat bharich nazukayen. Ho amchyo somskriticho mogi her konn'nch nom-i, bogar zan voleriyon tauro ani tachi potinn rejina. Tanchem ghor ’bojett houz’ xivobhag kras, mongllurant aslem ani soukas tem ek ’ghor vostu songrohaloi’ zamvn bodol'lem, sogllea somsarantlea vividh konxantleo vostu tannim songroh keleo ani hem songrohaloi vaddon ghor bhorn zalem, atant tanni aplea udar monan sorv vostu jeppuntlea axromak, jeppu dan zamvn dileat. Sobhar vattamni hi sahet ek moladhik ast hea axromak zateli tem khonddit. Zan ani rejina tauro zamvnasat udar dan divpi: hea vixex zoddean fint katrun heavorvim tankam zal'lo man ani aturai hogollsili. Zan voleriyon tauron aplem prarthomik xikap kel'lem aplo mullgamv kirent, ek khoro "matyecho

put". Torunn zan tauro, aplea torunn prayer vixex chottuvottikank pradhanyota dimvn'nch ayil'lo. Khellpondeatt, parliyomentt, chorchakutt, songit, chitrkola, ani pemytting tosench taka vixex kamam korchi bharich aturai asli. Ten'nam sorv bomboi kamak vetale tosem zanyi bomboi gelo, tachench mholl'llem jiun sarunk, sobhar vatto dhorun tannem ddiploma kelo, tosem takach samballunk koxttanchem kam' korizai poddlem. Uprant her thoddea tornatteamporim golfak vochonk tachi lottri uttli. 1970 isvent to kuveytt vochon paulo. 1972 isvent tachem borem noxib ughoddlem ani taka ek tantrik zamvn kuveytt sorkarachea, ddoirekttor zonorol of sivil eviexon (DGCA) kam' mell'llem. Tachi nipunnota ani khalteponnak lagon taka kama thoim bhoddti mell'lli. Osem 35 vorsam kuveytt sorkarachea hea khateant kam' kortoch 2008 isvent zan nivrit eka siniyor manachea hud'dea thamvn zalo. Zan tauro 1978 isvent bellmannchea rejinalagim logn zalo. Kuveyttchea bholaike kendrant rejina ek nors zamvn vaur korun asli, ti ek bharich doyalli ani ekamekacho husko aschi vyokti. Zan ani rejinak devan dogam

34 Veez Konkani


choliam mukhantr bhurgim zamvn besamv dilam. Ritika ani monika,dogam-i prokaxit neketram, dogamychem logn zalam, ani dogam-i kuttma borabor kuveytt asat. Kuveytt sivil eviexonant vrit'ti korun astam zanak bhangralle ovkas labl'le sobhar dexank bhomvonk chear mohadexamni pattlea chear doxokamni. Tacho vixex paxamv aturai vividh dexank bhomvchi ani onubhou zoddchi, tosench prachin vostunchi tacho paxamv vividh vostu songroh korcheak adhar zali. Azyi to tachea 74 vorsam prayer bharich churuk asa toklent, chintpant tosench kuddint. Taurochem sadhon ’hom' myujiyom'’ matr nom-i, to ek namvadd'dik somaz seuk, madhyomank to varta ani tosvireo dhaddta, mongllurant kosolim-i karyokromam zalear to aplo keamora ghemvn toyar asta ani to madhyom'garank bharich vollkicho zamvnasa tosench songh-somstheam thamvn taka man melltta. Charitrik porno bonglo vostu songrohaloyachem novem ghor: dda| moikol lobo prokheat vonxaull boroupi monglluri konknni somazacho tachyelagim vicharl'leak mhonnalo ki

sant antonicho axrom' zan zosef britt'tto hanchi ast mhonn. To ten'nancho kheat poropokari - ani atam sant antonichea axrealagim aschi choddttavo bhui tachea britt'tto kuttman dan zamvn dil'li. Tyechporim, fatima retir mondiracho zago tacho dhaktto bhavo jems (jim'mi) britt'tton dan kel'li. Xeribai mhonn sorvank vollkunchi zal'li tiche namv aslem sobina severin britt'tto, logna poilem kuvelo jinnem 1857 isvent koddialboil kopel ticheach khorchar bandun dan kel'lem ani hem palesa toslem ghor bispachem ghor zamvn bodol'lem, tem azun asa. Fa| ddenis moras probhu poilencho vigar jeral ani mongllur diesejicho mhalghoddo yazok ek choritra aturayecho vyokti, zachyelagim mhozo sompork 1960 isve thamvn asa to hamve vicharl'leak mhonnalo ki ho porno bonglo sant antonicho axrom' ek gorjechem kott'ttonn upeogachi suvat zamvnasli novi igorz bandta poreant. Uprant ho zago vividh gorzank vaporunk dhorlo. Ho zago sant antonichea chearitti somstheancho 1935 isvent sthapon zalo ani poilench aslo. Zageache mhalok, britt'ttogelim tankam mostu ast asli, sobhar bongle mongllur

35 Veez Konkani


nogorant ani ho bonglo zamvnaslo team poiki ek. Tannim ho sthapit kel'lo unnear kaim 150 vorsam adim. Ten'nam thoimsor bhomvtonni ranache porisor aslem, hea poropokari kuttmacheo asti, nondigudd'ddo thamvn valensia igorje poreant. Hangasor nimannem jiel'lim mhollear ’xeri bayechem’ kuttam'. Hea kuveleo kuttman dan dil'lea puraton zageam poiki anyek vixex zamvnasa prostut nehoru moidan nagorikank khellpondeatt manddun haddunk. Hea sant antonichea pornea bongleant, porttiko dhornni thollar aslo. Ghoddea gaddio hangasor ken'nam zai ten'nam vaporunk. Daveak ghoddeank bandchi suvat asli. Bharich vhoddlem randpa kudd aslem ani bharich yozon korn ghora pattli suvat vaporl'li. Ho bonglo bharich ghott ason il'li chakri keli tor ho bonglo kaim anyek xotok poreant ballttolo tem khonddit. Hea bongleachi akriti gþychea madoricho bonglo, khonddit zamvn ho mukhlea pillgek samballn dourunk favo zal'lo. Ho bonglo zamvnasa sarki suvat hea vostu songrohaloyak zomysor sobhar vostu amim polleuyet amchea mhalghoddeancho tosench konknni somskritecheo mukhlea pillgek.

Antoni axromacho novo vostu songrohaloi: sant antoni axroyacho vostu songrohaloi, ek vantto zamvnasa, zan taurochea vixex pattimbean, hachem udghatton bharich sadhea thoran sontosan ani magnnean soptembor 8, 2020 donfaram - koddiallgarank ek vixex sombhromacho divos, keanorachea konknni kotholikank moriechea zononacho dis, kuttmacho novea daneancho divos, zo lok hea krixi bhumyt tulluvo rajvottkayechea boroea monak patr zamvn 500 vorsam thamvn jieta hea folladhik bhumyt. Fa| dda| ronaldd seravo, rekttor, sant zujechea ontor diesejichea seminoricho, jeppucho hea axromachea soma virudh dhikkar ascho hannem ho vostu songrohaloi axirvodit kelo. Fa| seravo, ek manadhik vyokti ani mongllurcho yazok, hannem asa kela anyek vostu songrohaloi igorjechea prachin vostuncho jeo hea vottharant sobhar vorsam thamvn upeog kel'leo monxakullachea ugddasant omor urounko. Tannem hea mohan yozonak hogollsilem, tea pattlean aschea boroea monachea monxank tosench axromachea mettak ani dil'lea zageak. Hea novea vostu

36 Veez Konkani


songrohaloyant jeral thorancheo vostu poilenchea kallar vaparl'leo thamvn prostut vellakallacheo, tosench opurv sogllea somsara bhomvaricheo asat. Hea vorvim amim amchea mukhlea pillgek xikhouyet heamvixim dakhomvn amchim mhalghoddim heo vostu koseo vapartelim mholl'llem tem. Fa| onil ddisoza, sant antoni axromak lamb audek seva dil'lo direktor, 40 ekream suvater bohut sudharonn haddn zomysor az lagim lagim 350 niradhari asro ghetat dadle ani striyo, choddttavo prayesth ani piddest, zanchi seva hangasor cholta; unnear 100 oti gorjeunt videarthinki hangasor asro dila ani tankam kalez xikap zoddunk kumok melltta mongllur nogorant. Fa| onil ddisoza dakhoilaglo tachea gunddayechim chintnamni tauro zoddeak tannim sakrifis korn sogllo tacho vostu songrohaloi axromak dil'leak. To mhonnalo poilo hont boroch sudharonn zalo itor vantte hea vixex bongleache, novin prachin dixttavo ditele mhonn. Hea yozonachi khobar sorvank dimvcheak tannem ulo dilo ani sobhar lokan hangasor yemvn bhett diunko sangalaglo, adlim kott'ttonnam amim samballunk zai,

jem kitem amim kaddn uddoilam tem vegim ek moladhik dirvem zata ani sasnnak tem dirvem adleak sorisoman korunk bhilkul sadhy na mhollem. Tannem sorvancho mukhyo zamvn fa| albon roddrigos, addolltedar ani fa| roxon ddisoza, soho direktor zannim tanchi vhorti kumok dilea hea yozonak. Anyek pautti mongllurak bhett ditana, doyen hea songrohaloyak bhett dimvn tachi sobhai motim khonchounko zai mhollem tannem. Sant anto sorv mohamari thamvn amkam samballta.

Mull: oivon solddanha-xett konkonnik torzonn: dda| asttin probhu, sompadok ’viz’ ---------------------------------------------------

37 Veez Konkani


Ek torunn talent

Leanstton Mario Pintto

mongllurant zolmal'lo ani moskotant vhodd zal'lo, leanstton mario pintto hem namv ruvintlea sant pittor ani sant paul igorjechea lokak bharich famad zalam bhurgeam thamvn yuvozonnam poreant, tosench yuvo auy bapam-i thamvn prayestham poreant. Songita vixeant tosench taka guntun'nch tachem namv sorvanchea vontthar khelltta. Leanstton anttoni pintto ani zosinta pintto hancho put, kriall ani firgojent sorvank vollkicho, lin pintto ani linddon pintto hancho vhodd bhavo. Tachye bhomvarilem tachem kuttam' taka preronn dimvn aplem talent vaddoun 38 Veez Konkani


firgoz somudayak tosench tachye bhair vistar vochonk talentancho prosar korunk. Tacho bapoi vrit'ten, ek veapari, tannem taka xikhoyil'lem hozar moilanchem poinn suru zata poilea metta thamvn. Tacho bapoi ruvi firgojechea horyeka vortulamni songit, vanjel vachap, itor igorjek gorz poddchi kumok korchi tosench ek mongllurgar zamvn tannem mongllurgarank kumok korn to apli seva ditalo. Leansttonacho sadho svobhavo pokka tachye auy, jesinta porim ji ek ghor korchi stri, svobhavan thondd tori ti zaunko pauli taka songitachi urbha

dimvchi tachea songit jinnye poinnar-ji aplo put songit obheas zamvn ghora pattim ratim toddou korn yeta poreant nidonk vochanasli- borem, toslo svobhavo eka khoroea auy kallzachea mogacho. Leanstton patyeta ki oslo thondd svobhavo sangatach tem boll taka tachea jiunantlem varem vadall fudd korunk sokot dilaglo mhonn. Tachi bhoinn, lin anyek sorvank vollkichi gaupinn ani songitgarn ruvi firgoje somudayant. Prostut keanoddantlea ttoronttont jiemvn asa, tinnem tichea lhan prayer thamvn'nch sadhonam kel'lim asat, songit, gamvchem, nach, bhaxonn, kovita ani nattok. Prostut ti ek iventt meanezor zamvn vrit'ter asa, tinnem leansttonak preronn dilem jem kitem tujean sadhy asa tem kor aicho dis nimanno ani dusro dis udemvchear na mholl'lleaporim mhonn. Dhaktto bhavo linddon tannem tachem sadhon sorvank dakhoilam. Vixex gorjecho cherko

39 Veez Konkani


zamvn zolmon, tannem leansttonak xikhoilam tacheo gorzo vixex nohimbogar to tachem tosench heranchem jiun vixex kortolo mhonn. Az, linddon inddiyon skul moskotant xikta spordheamni patr gheta, bhurgeam borabor xikta zankam vixex soulobhyotechi gorz na. Leanstton devak orgam dita taka hea vinchnnar kuttmant jieunko vinchl'leak ani dil'lea kuttmak tachea sontosachea tosench dukhachea poinnari vhodd kumok dimvn asat tankam. Leanstton kinddorgatton thamvn 12 vorga poreant inddiyon skul al vaddi al kobir hangasor xiklo ani moskotant beacholor of kamors ddigri zoddli. Don

vorsam mongllurant xikon tannem markettingant em'.Bi.E. Sompoilem. Uprant xikon zatoch, tannem iventts kompnneamni kam' korunk survatilem, ani uprant apli vrit'ti bodlun ejyukexon eddvaizor zamvn al ahlam' hoiyor ejyukexon sorvisos hangasor kam' dhorlem, kumok kokrun omani ani videxantlea moskotantlea videarthink zankam unch xikap xikonk mon asa tankam yu.Ke. Ani oyorlenddant. Tannem sobhar auy-bapamyk kumok kelea ruvi firgojentlea tanchea bhurgeank unch xikpak yu. Ke. Ani oyorlendd dhaddunk. Devasponnachea kotholik kuttmant vhodd zal'lo leanstton, lhan prayer thamvn'nch meter zala ruvi firgojent ek altar bhurgo gaupi, songitgar ani vachpam vachpi. Firgojechea kearijmattik somazant - em'.Oi.Pi.Si. (meri im'makulett preyz komyunitti) hanchea pongddak to gaita ani tanchea zomatink tosem retiroeank aplem songit dita.

40 Veez Konkani


Sobhar lok taka vivorita to ek songit mestri mhonn zachim bottam khonchyai songit sadhonacher poddlear puro tem songit lokanchea kanank modhur zata. Leanstton khoddakhodd patyeta ki songit monxank ek meajik ki zamvnasa,

zachea avazak koslim bhoran bond zal'lim kallzam-i ugtim zatat. Viz leansttonak tachea songit jiunant sorv yox axeta.

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------vheleari aropiko honddredd porsentt faxichi. " zaito onn'nnopponn'nna, tunchi kossono mhonnu sango. Hamvo thoyim gel'le ki puro zaleavori addho poddotam. Nido poddileavori ddhongo kortam. " sanguno haschea laglo.

16

Am'mi ball'lli sttexon geleari konno assa thoyim ? nolini ani songita solleari , okhkha relve sttexonari charo, pancho loko nanti.

Hamve roghuramako sanglem , " am'mi relve sttexona pauche poilem te yeunu pavilo asoleari , am'mi bhi choloto aile mhonneam. Ham...Tukka eko sangtam , tan'ni vicharilo pura proxnenko ut'toro hamvu dit'tam. Tum falso uloileari sirkuno poddta. " vhoyi ! hea roghuramako korttantu sakxi divocheako appono

Amgelo trimurti ayilonasile. Songitano ani yeunu tino taso zalile. Padoyatre nimit'to punnyo amkam ; koxtto tanka. Megelo pai pollonu nolini , " oyeo ! onn'nnopponn'nna , tukka kossoli umedi re hi ? davo payu sujzunu anekalu so distomore " mhollali. Ed'de asilem itlo hoddokornu sangche obheasu hem noliniko fuddedhornu assa.

41 Veez Konkani


" vhoimore , pai polloileari makka bhoi dista. Hanga ball'llintu megelo gurtacho ddakttoro assa. Vochchuno yeveam ve ? " songitano vicharlem. " nakkogo...Baiye ! megelo ajzano ,( xantaramo bhottomamano ) kaxi yatre gelilo ten'na tagelo pai ossim zalilo. To choppolo ghalnasi yatre gelilo. Mumboyi yena poddeno tugelo orundhoti akkano takka ddakttora leagi appono vhel'lo. Tea ddakttorano tagelo pai oporexon kornu kat'tornu uddoilo. Visorli ve tum ? " hamve vicharlem. " takka ddaibittis assilem. Tukka ddaibittis asso ve ? " kallojino tinne choukoxi kel'li. Mumbointu 500/= diunu chek kel'lem. Xugoro assomhonnu riportto ailo. Bhottkollantu gurtacho narainnoravaleagi 300/= diunu chek kel'lem. To xugoro na mhollalo. Onkola mavanthoyi gelilo ten'na tagelo dukanantu ekollo natti voidyo ayilo. To mhollalo, " tumve mut'tilo koddeno muyeo yet'ta ki polle. Aileari xugoro assa mohonnu lekcha oddnnam." " dono diso ti ttestt bhi kel'li. Hitlantu dono tino koddeno mut'tunu

ailom. Khoyim muyeom ayilnanti." aikuno pura hasochea lagole. Ponchadikintu vello gelilo kollilna. Ani nolini, songita melleari ponchadiki sorcheo mhonnu na. Hamvu relve sttexonari nhaunu ailom. Pussuno ghet'tilo ttovel , onddorovero, boniyon, xoks umbollnu zhollozhollaunu pillnu sukkoto ghal'lim. Te koddok vot'tantu suklo mhonnu ghoddi korno begam bhortona kironno ailo. Fattofatto don'ni bhottomamo aile. Te diso ekadoxi. Voiyleamno somaru. He brahmonno. Fottafott nhaunu aile. Gopichondonano namo kornu sondhea vondono kel'lem. Havem matro dolle dhampuno pancho gayitri montro mholl'llem. Songitano chopati,bhaji kornu haddili. Iddli sambaro bhi haddilo. Thormosantu koxai haddilo. Nolini fruttso , kolddrinksa battli gheunu ayilem. Pura upovasachenchi khanno. Amkam salano bosonu don'ni bhoinneamni vall'llem. Am'mi potto bhornu khal'lem. Khorem sombondhacho pillo kitlo mozobhuto urta mhollilem ossolo prosongari kliyoro kollta. Eklli kannokonnocheano (17k.m) ayili.

42 Veez Konkani


An'neklli ponnojisaunu rozo kannu ayili. To divoso hamvo zonma visorna. Am'mi khaunu piunu zal'lenontoro te relve sttexonache restt rumo tan'ni vol'le vostrano pussuno safo kel'lem. Urilo chopati bhaji , iddli sambaro , thonche kamogaranko dil'le. Tangelo udaro vyoktitvo pollono obhimanano megelo onto:koronno bhornu ailem.

hamve palkintu bosilem tukka pollocheako mellossina. Tukka an'neko somovaro poryonto zambaulintu rabche poddtolem. Te dikuno tum bossari yo . Te choughe choloto yevoti. Tangeli kalloji hamv ghet'tam " sorvo kho...Kho....Khone hasochea lagole.

Dhonyo hamvu. Makka onn'nna mhonnu apoitole ossole gunnaddhyo doni bhoinni assati.

" him'mot morda to mododo khuda " mhollileavori roghuramo bhi tangelo sangati gel'lo.

Thonche relve employiko apponu amgelo eko grup fotto kannoghetlo.

" khandevoile bego megeleagi dire mholletiki dililna. " te diso 5 p.m hamvu zambouli paulom.

Sorvo zambauliko vocheako bharyi sorle. Hamve vinodako mholl'llem, " tum'mi yeuche poilem hamveki godd'do nido kall'lli. Nid'dentu svopno poll'llem. Svopnantu zambaulicho damodoro ayilo. To mhollalo , onn'nnoppa ...Tumve choloto aileari,

- podmonabho naiko. (continued) --------------------------------------------------------------------------------------------------------------

RSS oni holldi porivar valeank ek pont (filip mudarth) mhojea holl'llentleam iskolanchi ovosta:

pambur-xantipurachea manoso kendra thaun 7-8 ki.Mi trijy (radius) bhitorlea vortulant kitlim divllam asat? heam divllamnim cholomvchim kitlim iskolam asat? hem lek mhojye thodde 43 Veez Konkani


bijepik servol'lem kotholik mitr dititgi? bonttokol durga poromexvori hoiskul, jem RSB konknne (ongodd konknne) choloitat tem soddlear dusrim nant. Pattleam 60 vorsam thaun, hanga kosolem-i improvement zamvna. Itlem nighontt sangyet ki hantum porixistt zatink zamv pongoddank rig nam. Hancho devo konn mhonn vichara: tachi zap nam. Krixnna? nam; ramo? nam. Xivo? nam, vixnnu? nam; brohmo? nam. Tor he hindu kose zale? tanchi category unspecified mhonn vorsugent dhorchem borem. Hankam igorje iskolamni rig diun xikoije tor, sorkaran ekye ttichorik 35 bhurgim mholl'llem formula kaddije. Ekye klasik ek ttichor diunko zai. Bhurgim kitlim-i asondi. Pambur igorje iskolant 7 klasi asat dekun 7 ttichor plos ek P.T. Master oxem att ttichorincho sambholl yeje, sorkara thaun. Dekunm-ch hamv sangon'nch ailam ki 25% ttyeks adai, xikpa xetak dije mhonn! keul, dil'li rajy

sorkar hi nit pallun aila. Tanchim sorkari iskolam atam khasgi iskolam pras ut'tim' zaleant. Tor RSS ani holldi porivar valom, khoimsor asat tumchim iskolam? hangasor ek kanni: hamv guropur koikombont eka ghora voklak gel'lom. Hea sombhromant, teg mukhel soire asle: poilo, gurpur penttentlea igorjicho vigar; dusro, vojrodehi motthacho somgoll, ani tisro koikombo mosidecho imam'. Karyem suru zatoch, poilem padri ghor benzar korn uloilo; moika-koddem vochun ubho ravon. Dusri sort somgollak. To boslolo uttlo nam. Voilean, tachea xisean tacheo vanno haddn pamyank nesoileo; anyeka xisean sotri dhorli. Ani ho somgoll uloilo, saf konknni bhaxent. Borench, kaim ulttem ulounko nam; ghorchea kristamv kuttmachi hogllik keli. Osolim dexbhokt kristamvam amka zai mhonnalo! ulounko tisro, imam'. Ho

44 Veez Konkani


utton moika koddem vochun, "bismil'lo rohim'..." mhonn suru kel'lench, somgoll uttlo ani mhonnalo: mhoka ugdas ailo; motthant gorjechi puza asa"..Oxem sangtoch, choltech raulo. Tachye xis pattlean vanno ani sotri dhorn dhamvle. Lok henne tennem zalo. Hea guspodd gondallant, imamak mukar ulounko zauna. To pattim aplye bosker yeun boslo! tor koraullint ugr-vadi ani upratti konn? ho koikombo mosidecho imam' kaim dhorm' prochar korunk yeuna. Zoxem vigar padri anim motthacho somgoll manachye soire zaun hazor asle, toxench ho imam' manacho soiro. Taka oxem ugtean okman korcho somgoll kosoli bharoti-i somskriti dakoita? othiti devo bhova mhonntat holldi porivar vale. Tor ho imam' othiti noingi? tachi moroead kaddchigi? osolem nalaik noddtea uprant, musolman upratti mhonn lep divonko hankam kitem dhoir? sobha somptoch, ghorchye manestinnim koddem vicharlem. Oxem, kiteak? hennem sokkodd toxench mhonnali. Mhonnje, uprattponn korchyem holldi porivar valeamnim, dhursonchyem musolmanank. Vhoi, hem sogllem

polleun, maflli tornatte khubolltat anim bos-sttopam koddem "keddi kendro" choloitat! zalem, ulounnem ani man-som'man korn zatoch jeunnak udak ailem. Pongti mhonn natleo. Kettororan boroea thoran mezar soddoun dourlelem pokvan. Hindu, musolman anim kristamv mhonn tin dhormancho anim hindvam modhem kitleam zatincho soiro-lok aslo mhonn mhoka kollit nam. Don vinchsap aslim: torkari jeunn anim masa jeunn. Uprant, goddxem matr, sokttank ekch. Mugadallichyem vorn anim kerottacho holva. Hanga ek kanni: hamv matr masa jeunnachye lainir ubho raulom. Kiteak, koikombachea maflleanchi biriani bhari femos. Title pois vochon, biriani chakinastam sakrifis korunk zata? bokreamasachi biriani ani roita gheun thodde pois vochon boslom. Anim kitem polletam? biriani randlolo manest jeuta; tachea sangota, lokol bijepi mukeli jeuta. Kongresi ani jyeddies vale soit. Paddt natlolom, hamvyi vochon servalom, sokttanchye boxiemnim bokreamasachi biriani! mhonnje, bijepichea bamnnaok, maflleachi biriani amvoddta mhonn zalem. Punn, tachea somgollak matr herank man koso dije mholl'lli budball

45 Veez Konkani


diunko dhoir nam. Hem amchem koraullichyem onorth. Pattim mhojea pambur holl'llek: pambur bhageunt kursachye igorji samkor, xri gurunarainna hoiskul asa. Hanga poilye thaun dhavi poroeant klasi asat. Lagon'nch inglix middiyom' asa. Hem, khasgi iskol zal'lean, thoddi fi asa. Tanchim bossom-venam asat, bhurgeank ghora thaun haddunk anim pattim soddunk. Atam, prodhan montri gramo soddok yozona nimtim, rosteachem konekxon natlelem ghor nam. Dekun, bhurgeamnim kaim paivatten lamb cholaje mhonn nam. Bossttopa poroeant auyo skul begam uklun gheun soddunk yetat. Pattim yemvchea vellar mukar yetat, begam uklunk. Dekun, hea iskolak igorji iskola pras chodd khais asa. Hamvem poilem ul'lek kel'lea iskolant tank aslelim kuttmam matr aplea bhurgeank bilkul daddinant. Tor yetat konn? mhojye holl'llent sobar khoddpam asat. Khoddpi fator katrunk tomillnadd, kerolla ani boddga kornattoka thaun zayit'tea kuliank hangachea konttrekttdaramnim haddoilam. Tankam sorkari zageamnim rostea degen'nch zopddim bandun ravonk dilam. Avoi-bapoi khoddpar gham' kaddtanam,

bhurgeank iskolak daddtat; xikonk mhonn nohim, bogar donparachea "bisi uttachye" axen! ek jeunn punni fukottak zata noimgi? hem iskol cholomvchim madri konna-konnachye pai dhorn, add'dos magon, ijmol ani dan zomoun, 2-3 gestt ttichorank dourn koxemyi iskol choloun vortat, hea dubllea niradari bhurgeank klasi gheunko. Him bhurgim kon'noddo xiktat zal'lean, pattim vecho sondorbh nam. Mell'lelea koddem 3 sentts zagear tim bostat, rexon kardd kortat, votting kardd kortat anim lokol razkaronninchim besamvam kayam kortat!

hem gurunarainna iskol bamnnanchyem noim. Hem kerollachea nair zatinchem. Kerollant, hi zat OBC mhonn lekak dhorleari, amcheam divream-bonttam bhaxen most obhivrod'di zal'lim. Amchim divram anim bonttam azkal bijepik mellon asat; punn, kerollachim nair zatichim bijepik yedoll malvon nant.

46 Veez Konkani


Thoddim, protyek zaun golfant zoddn girest zal'lim "modi bhokt" zaleant mhonn mhoka bhogta. Kitemyi zamv, kon'nodda ani konknni gaudd sarosvot bamnnamnim prathomik xikxonn

mholl'llea upo-holl'llent, kunzarugiri poroxuramo diull asa. Hem namnnechyem modhva diull. Uddpi oxtt motthanchye hatim aschyem. Koroddamnim dan anim kannik zomta toroyi, hamnnim hea pomburochea holl'llechea loka khatir ek iskol ubarlelem nam! tennem kotholik bottan mejyet titlim, dekun bhurgim bossor xri gurunarainnakch yetat!! holldi porivar valeamnom, iskolam banda anim desacho fuddar nokki kora. Gundda-giri naka, tumchi.

xetant kaim vaur kel'lo nam. Paje (hi mhoji khasgi obhiprai) --------------------------------------------------------------------------------------------------------------

“We Must Arise!” -*Fr Cedric Prakash SJ

The past couple of weeks, particularly these first days of September, have been a defining period in the history of India. It is no longer about the ‘writing is on the wall’; it is much beyond, not any more a reality show, but reality itself! It is about THE WALL which divides, denigrates, demonises and

47 Veez Konkani


decimates. About a regime which has become completely insensitive to the cries of millions of people, which just does not care!! In the garb of ‘democracy’, it is hard-core fascism! There is however, a silver lining with more and more coming out (at least virtually in this time of the pandemic), becoming much more visible and vocal, and saying in one loud voice, “We must arise!” The eleventh of September was a day of great significance: several anniversaries on one day! In 1893, Swami Vivekananda gave his famous

speech at the World Parliament of Religions in Chicago; in 1895, Vinoba Bhave was born; in 1906, Mahatma Gandhi launched the ‘Satyagraha’ movement in South Africa; in 2001, the world witnessed the violent attacks on the US; and now in 2020, we have just learnt the news of the sad demise of Swami Agnivesh. All seemingly unrelated events, spanning 127 years; yet in every single one of them, is that defiant assertion, “We must arise!” Swami Vivekananda was palpably direct when he said in Chicago, “Sectarianism,

bigotry, and its horrible descendant, fanaticism, have long possessed this beautiful earth. They have filled the earth with violence, drenched it often and often with human blood, destroyed civilization and sent whole nations to despair. Had it not been for these horrible demons, human society would be far more advanced than it is now? But their time is come; and I fervently hope that the bell that tolled this morning in honor of this convention may be the death-knell of all fanaticism, of all persecutions with the sword or with the pen, and of all uncharitable feelings between persons wending their way to the same goal”. Today, the bhakts of the Sangh Parivar are doing just what the Swami has condemned. Christians and Muslims are at the receiving end of an agenda of hate, fanaticism and bigotry. We have seen it happening in these past days. A Muslim barber from Panipat had his hand chopped off because he had ‘786’ tattooed on it! Four Christian organisations had their FCRA suspended because of ‘conversion’ activities! But the minorities of India are no pushovers; the sanctity and rights guaranteed in the Constitution belong to every single citizen. The minorities have literally no choice today but to say in unison, “We must arise!”

48 Veez Konkani


is destroying the country! Some are ‘building walls and fences’ to keep ‘others’ out but “We must arise!”

Mahatma Gandhi launched his nonviolent resistance campaign at a historic mass meeting in Johannesburg South Africa. It was the birth of a new movement ‘Satyagraha’ - the relentless pursuit of truth and justice. Gandhi believed that they were nonnegotiables; two-sides of a coin. More than three thousand Indians (both Hindus and Muslims) and others, gathered to support the beginning of civil obedience. Later with ‘Ahimsa’ (non-violence), ‘Satyagraha’ would ultimately become Gandhi’s twindoctrine in belief and in practise. He used it effectively in his struggle against British colonial rule in India. Many Civil Rights leaders like Martin Luther King Jr. and Nelson Mandela have over the years embraced this twin doctrine. Sadly, the India of today does not have the courage to learn from the past; casteism, xenophobia, exclusiveness, pseudonationalism and discrimination have a stranglehold on the nation. The emergence of the ‘hindutva’ ideology wedded to fascism and fundamentalism

The ‘Prashant Bhushan final judgement’ was delivered on 31 August after holding him guilty for contempt of court earlier. The punishment was a one-rupee fine, which today has become symbolic of the resistance also growing in India. Earlier when Bhushan was asked to tender an apology by the Supreme Court he categorically said, “Therefore, I

can only humbly paraphrase what the father of the nation Mahatma Gandhi had said in his trial: I do not ask for mercy. I do not appeal to magnanimity. I am here, therefore, to cheerfully submit to any penalty that can lawfully be inflicted upon me for what the Court has determined to be an offence, and what appears to me to be the highest duty of a citizen”. A defining statement for the cause of justice and truth; for freedom of speech and expression and above all for freedom of conscience. This struggle is still on for “We must arise!” Any and every form of violence is nonacceptable and needs to be strongly condemned. No violent act can be justified, whatever the provocation! That unprecedented violence in the US is remembered and defined by a date “9/11.” The very utterance of it evokes all kinds of emotions: from undiluted hatred to a feeling of utter helplessness, in the face of rabid terror; from

49 Veez Konkani


inconsolable grief at the loss of a loved one to heated debates on imponderables. A visit to ‘ground zero’ brings back painful memories of the almost three thousand lives, which were lost in just one place. One is also reminded of the millions of people who suffer every day in Palestine and Yemen, Syria and Iraq, DR Congo and Sudan, Myanmar and Afghanistan, Venezuela and El Salvador and so many other parts of the world. Though 9/11 will continue to remain etched in memory of many, Hiroshima and Nagasaki, Vietnam and Cambodia, Germany and Poland and other places will never be forgotten. We need to stop all war and violence just now; we must close down the militaryindustrial complex and all nations need to de-nuclearize immediately! These days we have witnessed any number of despicable acts of violence: yet another rape and murder in UP: this time of a three-year-old child; a navy veteran is bashed up in Bombay because he forwarded some message on WhatsApp. The perpetrators of these acts of violence get away with impunity! To ensure a non-violent society, “We must arise!” Vinobha Bhave would have completed 125 years on 11 September. This great but unassuming Gandhian initiated in 1951 the ‘Bhoodan Movement’ (Land Gift Movement) which was a voluntary land reform movement in India. The Bhoodan Movement

attempted to persuade wealthy landowners to voluntarily give a percentage of their land to landless people. Philosophically, Bhave was influenced by Mahatma Gandhi's Sarvodaya movement. Women volunteers carried the message of Bhoodan to all parts of India. Women played a significant role in the Telangana Peasants Armed Struggle which challenged the feudal system. As their region became free from bonded labour, women also found freedom from this torment. Very ironically and sadly, one of the last orders of Justice Arun Mishra in the Supreme Court before his retirement was the eviction of thousands of slumdwellers who lived along the Railway tracks in Delhi. The judgement among other things stated, “We also

direct all the stakeholders that a comprehensive plan for removal of jhuggies be made and executed in a phased manner. The encroachments which are there in the safety zones should be removed within a period of three months and no interference, political or otherwise, should be there and no court shall grant any stay with respect to removal of the encroachments in the area in

50 Veez Konkani


question. In case any interim order is granted with respect to encroachments, which have been made along with railway tracks that shall not be effective.” Writing in ‘The Wire’ (6 September 2020) V. Venkatesan says , “The order smacks of complete absence of concern for the right to housing and dignity as part of the right to life. With such a poor record in rehabilitation, imposing a stringent deadline seems not only unjust but an invitation to a humanitarian disaster” and further, “With COVID-19 still raging, the court appears to have learnt no lessons from that initial abdication of its responsibility, which invited universal condemnation. The eviction order smacks of a deep disconnect of the court with the realities of urban poverty and the contribution of the urban poor to the city’s growth and prosperity.” So, at the receiving end are clearly the poor who need to say “We must arise!”

all those who struggle for a more secular, tolerant, equitable and democratic India! Swami was a wellknown social activist who founded the Bandhua Mukti Morcha (Bonded Labour Liberation Front) and worked relentlessly on behalf of the oppressed and exploited of society! He fought against every form of injustice and very especially against the hatred and divisiveness which is gnawing at the heart of the nation! In 2018, he was attacked by BJP henchmen and their ilk in in Jharkhand when he was there to attend the 195th Damin Mahotsav at Littipara and once again at Deen Dayal Upadhyay Marg, Delhi while on his way to pay tribute to former Prime Minister Atal Bihari Vajpayee. He never seemed to have recovered from these violent attacks. The perpetrators once again have gone scot-free! In a tribute to him Shabnam Hashmi of ANHAD says, “We

have lost a fighter, but his teachings will always be with us. He believed in the idea of Vasudhaiva Kutumbakam, a vision that encapsulates the world as one family. His struggle for achieving social justice and casteless society will be carried forward by thousands of those who were inspired by his life.” He has left us all a rich legacy! If Agnivesh was with us today his voice would be emphatic, “We must arise!”

Swami Agnivesh left this earth on 11 September! His death is a great loss to

Silencing those who take a stand for truth and justice, the human rights defenders, those who dissent, those who

51 Veez Konkani


side with the poor and the excluded, the marginalized and the minorities- is a fundamental of fascists. The past few days have witnessed this in no uncertain ways. Freedom of speech and expression is being throttled. Even a virtual ‘question hour’ in Parliament was a nogo! Those who took a stand against the CAA and the NRC, have cases foisted on them and have been incarcerated. Many of them are Muslims; then we have the case of a huge 50-lakh surety being imposed on the 24 year old Dalit student Suvarna Salve by the Mumbai police. Salve, a lead singer and activist of the cultural troop Samata Kala Manch, was one of the thirty-one persons to be booked by the police for participating in a peaceful rally from Hutatma Chowk to Gateway of India in South Mumbai on January 6. Over 300 people from across Mumbai had joined that anti-CAA rally. Then we have the BK-12 (11 in jail and one still to be imprisoned) who took a stand on behalf of the Dalits and the down-trodden. They were once again in the news because of their plight. The message however is unequivocal truth can never be silenced and, “We must arise!” On 5 September thousands observed the third anniversary of the brutal murder of Gauri Lankesh; also remembering the others who have been killed because of their efforts to preserve the secular and pluralistic fabric. A huge national effort

#IFWEDONOTRISE, brought together thousands of citizens from every walk of life from 3-5 September. The statement signed by thousands said, “On the one

hand, India is recording the largest daily increase in corona cases in the world, and deaths are on the rise. On the other hand, the country's economy is in deep crisis. Lakhs of people have lost their jobs, unemployment is soaring. However, the central government has provided a niggardly relief package to tackle the crisis: neither has it substantially increased the investment on our public health services; nor has it provided any significant economic relief to the people in the form of sufficient rations and cash transfers. It has also not provided sufficient cash transfers to the states to fight the corona crisis - in a complete violation of federal norms. At the same time, taking advantage of the lockdown in which people cannot protest, the Modi government has accelerated its pro-corporate policies. It has announced a massive privatisation drive of all public sector undertakings and banks, it is accelerating the corporatisation of agriculture, it has announced a new education policy which only promotes more privatisation of education and makes it more elitist, it is dismantling labour laws to make it easier for corporations to exploit labour. Simultaneously, it has launched a vicious fascist attack to suppress all dissent, harassing and imprisoning activists

52 Veez Konkani


opposing its anti-people policies and reporters exposing the lies of the government under false charges; attempts are being made to silence even progressive lawyers. “We - the working people, farmers, students, youth, intellectuals, all the common people, need to unite, overcoming our religious, caste-based, gender-based, regional differences, and fight this onslaught on our livelihoods. We need to demand that the country be run according to our Constitution, which calls for building a country that guarantees good quality and free education and health care, decent jobs, and adequate shelter to all people, and also guarantees our democratic rights of speech and dissent. The people, united, can never be defeated. History has witnessed that whenever injustices were done on people, they have united and fought back and ultimately changed and advanced society. Not very long ago, we defeated the world's biggest empire and won independence for our country. Now we need to unite to further advance the dreams of our freedom fighters and fight for getting the Constitution implemented. More than 600 human rights groups, Farmer-Worker-FeministStudent organizations, LGBTQIA community & intellectuals from all over the country are taking part in this movement, #IFWEDONOTRISE”. Now with an extremely flawed and biased report on the recent Delhi riots by the

Delhi police – the ones implicated are intellectuals and civil society leaders(among them are Sitaram Yechury, Jayati Ghosh, Apoorvanand, Yogendra Yadav) ; last night the JNU student Umar Khalid was arrested. The situation is going from bad to worse! It is not going to abate! Therefore “We must arise!”

There is much more: The economy is in a terrible mess; millions are unemployed! India’s GDP has fallen to a record minus 23.9% and the Finance Minister terms it ‘an act of God’! Meanwhile the regime and their party are amassing a huge amount of wealth! The COVID-19 pandemic is holding India with an iron grip; with over four million cases India is the country with the largest numbers affected and killed by the pandemic in the world after the US; in the daily spike India is on top. India has no answer to the almost daily incursions by the Chinese! Yet at the launch of the Raffaele jet in India- which is clearly one of the most corrupt cases in the history of the country – many unthinking Indians are clapping hands because

53 Veez Konkani


some prayers were said from other religions! No God blesses corrupt deals or machines that kill other human beings! The regime is destroying the environment, ensuring that some corporates loot our precious natural resources and fragile biodiversity for their own profiteering! Adivasis are systematically being evacuated from the forest lands! The Education system is being tampered with as never before and students are left in the doldrums. All this and much more in just a few days. So, “We must arise!” And in all this rot – ‘Godi’-fied, paid, corporatized media tries to make us believe that the only thing that maters in the country today is the suicide or murder of a Bollywood actor and the

shenanigans of an actress acting on behalf of the regime! We forget that the Bihar elections are round the corner and the Maharashtra Government has to be taught a lesson! In short, they seem to be ‘convinced’ that the average citizens of India are a bunch of morons who cannot think for themselves any longer! Before it is too late “We must arise!” Like the Phoenix, the mythological but legendary bird of the ancient world, “We must arise!” 14 September 2020 *(Fr. Cedric Prakash SJ is a human rights & peace activist/writer Contact: cedricprakash@gmail.com )

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------

54 Veez Konkani


55 Veez Konkani


Director of Christian Chamber of Commerce & Industry, Ex. Director of Citizen Credit CoOperative Bank Limited, Owner, Buthelho Travels Kurla, Director, Bharat Coach Builders Private Limited Mumbai Mr. Walter A.Buthello Expired this Morning at Thursday morning due to Savior Heart attack at the Kohinoor Complex residence on West Premier Road Kurla West, Mumbai. The deceased, who hails from Kundapur in Udupi district, is survived by his wife Presi Butello (Director of Citizen Bank Limited) and Three sons. -Rons Bantwal -------------------------------------------------

Heach soptombor 13 ver, ek kovita pustok "mollba voilim taram" gurpur koikombo igorjent ugtaunn zalo. Hea kovita pustokacho lekhok, valttor olbuker, ferar, gurpur igorje vigar fa| anttoni lobon tosem hea pustokacho porgottnnar fa| dda| piyus fidelis pintto hannim kovi valttorak man kelo, somonvoi poblikexon torfen. 56 Veez Konkani


Vyoktimotvo sanjechem angonnantu aramo khurchintu xanto bosuno duro digontantu kromenno bodolche rongo polloitona , uzovaddo kom'mi zaito vot'ta. Ekeko nokxotro nozorentu poddotati. Teacho promanne vrot'tintuleano nivrot'to zal'le nontoro , ayuxeantulo purvo sondheakallo suru zat'tona , ontoro monantu makxi ghoddilo ghottona ekeko ugoddaso zat'tati. To ugoddaso amgelo vicharanche rongo bodoluno soddota. Onubhovo goddo asoleari mono proson'no zat'ta. Koddu asoleari mono du:khi zat'ta. Ossim eko diso aramo khurchintu bosilo ten'na i.So. 1975 tuli eko ghottona ugoddasantu aili. Xorodo rituntuli kozagiri purnnima. Ratriche tazomoholo pollocheako hamvu megeli mauso bhoinni puxpatayi, agra gelile. Te pollonu am'mi dil'li aile. Dil'lisaunu horidvaro gel'le. Eko rumokornu hottelantu rable. Sanjechem gongaroti polloili.

Herdisu donniri gonga parokornu peltoddino gel'le. Thonchano aramanto choloto , nisorgo niallnu polloito , provasacho purnnanondo luttoto rixikexadikano gel'le.

Rixikexako svorgacho dvaro mhonnotati. Thoncho porisoro polloitoleanko pisso korta. Tea povitro porisorantu oneko adheatmiko kendro assoti. Yogi babalo axromo assati. Am'mi bhoroto mondiro , svorgaxromo , gitaxromo pollonu lokxmonno zhula laggi vochuno paule. Thonchano peltano vocheako vatto bondo assili. Karonno lokxmonno zhulacheri ," gonga ki sougondho " hindi pikchorache xutting chalu assilem. Tem amkam gotnasilem. Am'mi khoncheki deullantu gelile khoncheki addovatt'tteno bharyi poddile. Ti vatto amkam thett xuttingo chalu assilo zageri gheunu aili.

57 Veez Konkani


Bosilokoddocheano tanne amkam polloilem. Takka poristhiticho ondazo ayilo.

Logecho amgelo makxamno , hat'tantu latthi gheuno sekyuritti gardd dhaunu ailo. Takko pollonu am'mi dhavilnanti. Havem takka sanglem ," dekho bhayi , poila latthi niche koro. Am'mi xutting pollocheako ayilnanti. Amkam zhula parokornu peleano vochoka. Hi vatto bondo kelea mhonnu amkam gotnasi chukkuno ailinti." to okhkholo nasilo am'mi sangilem aikucheako toyarona. Hat'ta dhornu doro...Doro tandduno vhorcheako ailo. Hamvu virodho korto assam , titlo bhit'tori eko pohaddi ovazo ailo. " kea koro rohe ho tum'mo ? unhem chhoddo do. "

Hoddo monxamlo san'no san'no vixoyantuyi hoddoponno disuno yet'ta mhollilem te diso amkam koll'llem. Am'mi , " bondo darige sunko il'la " mhollileavori ayilo vatteno poroto vocheako bharyi sorle. Tem pollonu omitabho bochchonano sanglem ," tum'mi dhapondora minitto bosati. Hem sino xutt zal'le ki , brizhavoiyleamno peleamno vocheako vatto sonnodit'tati." itlem nhoyi, amkam titlo vello boseako tanne sttulo haddocheako sanglem. Amkam doro...Doro tandduno vhorcheako ayilo dhoddo...Dhoddo dhamvoto sttulo gheunu ailo. Am'mi thoyim bosuno ordho taso laggicheano xutting polloilem. Provasantu onopekxito suporo sttaro omitabho bochchonale udaro onto:koronnacho porichoi amkam zal'lo. Hartto assileamlo angantu artto asoleari to gretto arttistto zat'ta mhonnochem falso nhoyim.

ho ovazo hagelo-tagelo nhoyim ! tea pikchoracho hiro suporo sttaro omitabho bochchonalo. To rongobirongi fuloilo sotremullantu aramo khurcheri bosilo.

Azo hea ghottoneko 45 yrs zal'lem. Ozuno bochchono bolivudd'ddantu

58 Veez Konkani


zonota parttik nollin kumar kottil em'.Pi. Tosem kornattoko rajy bijepi odhyokx an vinchla. ---------------------------------------------

Chil'li

nomboro von mhonnu mervota. Ti yogyota tageleantu assa.

sunkttam - podmonabho naiko. ( ddombivoli) ----------------------------------------------------------

1/2 kilo lhan sunkttam mitt lamvn vingodd dourchim zai poddcheo vostu: A. 10 lamb sukeo mirsango 1 ttispun mirim 100 ml xirko 1 ttispun jirem 1/2 ttispun hollod B. Vhodd piav kochor korcho 2 kande losunn 1" alem kochor korchem 6 torneo mirsango (roundd kator)

’hangeo oiskrim'’ hacho addolltea nirdexok prodip ji. Poi haka rajy konvinor of inddosttris sel, bharotiyo

korchi rit: 59 Veez Konkani


A tleo vostu ghaln pestt korcho. Lovo ujear 4 ttispun tel ghaln tantum piav boro bhaz. Uprant alem, losunn, torni mirsang, il'lem mitt ani il'lo xirko ghaln

challn bhum-i dour. ---------------------------------------------

60 Veez Konkani


61 Veez Konkani


62 Veez Konkani


Ponnos ponnos zala rukar dixtt ghalea tacher mam-i chint'ta guzo randunk ab mhonntta lonnchem ghalunk mam'mik axa hapoll korunk pappa motint, mitta ghoroeank bhavak zai ponnsa chips takai zai bhiknnam santanni bhoinn mhonntta korumyam patolli khole tori haddn saguvani mhakai zai khaunko ghore godd godd ghore rosall

’mun'ni’ amchi gai gotteant chint'ta kedalla mellat chorkandd -jeanett ddisoza, moddontear 63 Veez Konkani


bogs ani ddrogs adim kolva ghoram

noitik molam visrun

nidunk mandreo

boltich zata dixa

mandrent asle

khottea sukha nisrun

konknni bhikunn

vollkonant tim khaxa

fimrgi bogs

boroea jinnye sanddun boli zatat vosea

atam tteres ghoram nidunk khottlim

dista sobhit kollo

gojdde ponda

susta sadho bhollo

dexi madok

lipun gillta gollo

fimrgi ddrogs

sorkar douri dollo

zhoddtona piki kholi

xabhit kuttmam bandhchak

hastoli torni kholi

bhodr bunead ghalchi

atam sef piki kholi

borem bellem luvunk

torni kholi

borem bim vompchi

ddrogsonk boli

vatt sukhi zamvchi ti vatt zaizoi amchi

duddva songim yeta

-sivi, lorett'tto

logam' natli axa 64 Veez Konkani


bekaroeancho dis az zolmadis

geas mellta, cha kora pokodda vika... Bhik maglear ofradh nhoim.. Odhar songim asondi

vati pettoya funkun palvoya tallio petta... Dex vasimyo.... Vorsak ek korodd bekaroea yuvozonnank kam' divoitam geasak sobsiddi ... Pettrolak mol demvoitam... Kallo duddu haddoitam tumchea khateant zomoitam... Odhar naka... Benkant poixe dinastam khato kora vorsa vorsa poixe .. Bore dis yetele... Ghottarant bhatti vomti ghala

az zolma dis... Vati pettoya punkun palvoya tallio petta... Poilo prodhani zalo bhurgeancho dis kelo dusro raxttropoti xikxokancho dis dilo anyeklo bomb futton melo xantecho dis kelo az ’ ochchhe din ’ ... 'bekaroeancho dis’ kora vati zolloya tallio petta ' pidde ’ _ k dhamvddaya _ponchu bonttvall

65 Veez Konkani


Poddkollachim fulam -ayonsi paloddka poddkollachim fulam tambddim tambddim tambddim sumrgaramvcheak devallam kiteak mellnant angddi ? poddkollachim fulam konnem-i matear mhall'lleant ? ghora muklea bamychea kattear raxi raxin ful'leant ! poddkollachim fulam sodhun aileo udka zhori mun'ni fulam jhele bandhun devall matem bhori. 66 Veez Konkani


tujea yenneakre moga tujem mhojem kazar zalem moga rauller bandun haddlem moga sagorant dis ami kaddle rojechi audi mugdon aili fuddar bandcheak porgamvi gelom-i kuttmanchea grasak sat dhoreo pois pauloi kuttma sangata jinni hamv jietam gamvant na sontos mhojea eksuri jinnyent kiteak tum jietai eksuro thoimsor mas maslli jevann jeuta hamv hangasor punn na ruch mhojea jibyer kiteak tum jeutai xit ani sar voros somplem rojer gamvak yemvchi ttikett kaddliy gamvant tujea yenneak oturayen rakon raulim korona vorvim vimanam pura bond poddlim gamvak tuvem yemvchem svoponn nompoich zalem tujea yenneakre moga rakon hamv rauleam tujea moga ubent ken'na araun dhoroxi tujea yenneak matr hamv rakon rauleam dusre kitench mhaka naka zalam porgamvi bholaikebhorit aslear puro tum mhaka kamant bhodroti tripti labhom mholl'llich axa veginch poilechim poristhiti ubzomvdi mhonn magtam sompnnel'lem jivit devo ditolo mhonn bhorvaxean jietam -lovitta ddisoza, nokre 67 Veez Konkani


Rakon rauleam re moga doreachea thondd saulleri tujea yenneachea khuxeri lharam tim vhollon yetastana songit vhallta tujea namvari boroun dourtam tujem namv hamv hea doreachea remvemri mogan tujea pixem zolam mhon jivak na kitench somadhan bhogtam mhojea kallzant nirasponn yore vengent soukasayen kalliz mhojem ugtem asa yenneak tujea rakchi axa dhadd mhaka mogachi nixa morta poreant sangat axetam rakon rauleam re moga fulam zhoddam fulon rauleant svagot korcheak tuka konnxea mulleant yore moga vengent mhojea vixevo gheveam moga saullent rakon rauleam re moga

-osunta ddisoza, bozal 68 Veez Konkani


Tunch bhagi jezu! -ttoni menddonsa, nidd'ddoddi, dubai bhum-i nhoim, bam-i hamv lekhavinn dorea remv hamv mhaka ustinaka, mhaka mostinaka mhoji sallam, mhojim pallam apoddnaka deva uroi tum osoch mhaka monis prai zatoch kampta punn..........Tum jezu kuddint oskot zamvn tori vhauyloi khuris khandeari moni jeyemvchea axek zolmata sorv aplem zainastam moronn pauta punn..........Tum jezu moronkch somsarim ailoi dekhibhorit jinni jieloi monis unchaye thamvn sokla poddtta dhull-mati zamvn majvon veta punn...........Tum jezu tea khursar prann korunakoron azun urlai imaz zamvn! 69 Veez Konkani


70 Veez Konkani


Ashawadi Prakashan digitally organises

GLOBAL KONKANI CELEBRATION 2020 27th September at 4:30pm, Google Meet

Inauguration: Walter Nandalike (Chief Editor: DAIJIWORLD Media, Mangalore) Guests of honour: Most. Rev. Dr.Aloysius DSouza (Ex-Bishop, Mangalore) Dr.Bhushan Bhave (Convenor: Sahitya Akademi, Delhi) Dr.Chandralekha DSouza (Retired Dean, Ex-HOD of Konkani,Goa University) Dr.Jagadish Pai (President: Karnataka Konkani Sahitya Academy) Arun Sakhardande (President: Goa Konkani Academy) Payyanur Ramesh Pai (Ex-Chirman: Sahitya Academy, Delhi) Fr.Praveen Martis (Principal: St.Aloysius College, Mangalore) Anwesha Singball (President: Konkani Basha Mandal, Goa) Venkatesh Baliga (President: Konkani Basha Mandal, Mangalore) Vincy Quadros (President: Dalgado Konkani Academy, Goa) Pandurang Gaonkar (Editor: Bhangarbhuin Daily, Goa) Louis Rodrigues (Editor: Uzwad Monthly, Belgaum)

BOOK-RELEASE 1. Canara Konkani Kazarani Voveo, Author: Fr.Michael Santumayer. 2. LOCKDOWN e-Book (Rel: Guru Baliga, Director: Vishwa Konkani Kendr Mangalore) 3. LOCKDOWN Digital Audio Book (Rel: Raju Naik, Editor: Lokmat) 4. POINNARI Digital Journal 71 Veez Konkani


(Kannada): Dr.Austin DSouza Prabhu, Editor: Veez e-weekly (Nagari): Usha Rane, President: Akhil Bharatiy Konkani Parishad (Romi): Fr.Pratap Naik, Research scholar

GUESTS Hemacharya (Editor: Dijiworld Weekly) Fr.Michael Santumayer (Principal: Milagres College, Mangalore) James Mendonca (Dubai) Fr.Roysen Fernandes (Editor: Uzvaad Fortnightly) Willy Goes (Author, Goa) Dr.Vincy Alva (Principal: Milagres College, Kalianpur) Gerry DMello (Canada) Monica DSa (Ireland) Sunil DCunha (SKA, London) Rinna DSouza (President: KCWA, Kuwait) Clarence Kaikamba (Oman) Nanu Marol (Daijidubai, UAE) Henry Almeida (Konkani Kuttam, Bahrain) Uday Raikar (Konkani Adhyayana Peeta, Dharwad) Dr.Jayavant Naik (Konkani Adhyayana Peeta, Mangalore)

Master of Ceremony:

Smitha Shennoy, Mangalore

Prem Moras, Mangalore Valley Quadros, Mumbai 72 Veez Konkani


73 Veez Konkani


74 Veez Konkani


75 Veez Konkani


76 Veez Konkani


77 Veez Konkani


78 Veez Konkani


79 Veez Konkani


Turn static files into dynamic content formats.

Create a flipbook
Issuu converts static files into: digital portfolios, online yearbooks, online catalogs, digital photo albums and more. Sign up and create your flipbook.