llustrated Weekly
Illustrated Weekly
Volume:3
No: 45
Volume:3
Okttobor 15, 2020
"khaddi gamvantlo suputr" James Vincent Mendonca, Vamonzur 1 Veez Konkani
sompadoki-i:
viz konkonni 150 onko
az mhaka vhorto sontos bhogta tumchyelagim thoddim utram ulounko. Lagim lagim tin vorsam adim survatil'lem he viz potr az aplo 150 vo onko tumchye somor dourta. Hamv khoimsor pauleari thoim thamvn, hoftean hofte kedinch chukanastam nirontorim viz vachok vrindak mellon'nch asa. Her potramporim hennem tennem roza kaddinastam mhoji dhompra xostr chikitsa zaleari viz hamve tumkam dilam ti songot mhaka sontript korta. Osem mhonnttana hea vaurant vamvtt vixex asa. Dis ani rat mhonn lekhinastam, hamv hea viz potrachem kam' bhoran choloitam ani tankta titlea mafan tem jeariek haddttam. Thodde pautti lekhonancho borgal poddtta tori novea lekhok/lekhikamni mhaka adhar dila ti songot mhaka ut'tezon dita. Viz survatitana hamvem chintl'lem ki mhaka asl'lea title lekhok mitr konnakchch nant, kam' solis zait mhonn. Punn khori gozal tosi nhoim; konknni lekhok vixex.
Thoddeank veginch duHkhta, thoddeank turthan bhogta ani thoddeanchem ’mott'tt’ vixex asta. Tori kiteachench guman hamve korinastam mukh pan lekhonank hamvem vinchl'lea vyoktim thamvn kitench pattim axenastam hamv mhojem kam' mukharun'nch asam. Thoddeam thamvn ’devo borem korum’ mholl'llem utar soit yena tori, devan mhaka edoll borench kelam. Viz mukhpanar ayil'linch viz potrak kitench boroun dhaddinant ti songot bezarayechi tori, ti bezarai motim vhelear mhojem hofteallem viz kam' sompcheaporim na! dex-videxam thamvn lok viz potrak svagot korta ti songot viz potrache zalli zagear asche onke-sonkhe polletana khuxi zata. Osench viz potr sorvank posond zamv ani mhojem kam' sufoll zamv mhonn axeun hamv tuma sorvanchim axirvadam axetam. Tumkam sorvank devo borem korum!
2 Veez Konkani
-dda| asttin probhu, chikago
"khaddi gamvantlo suputr" James Vincent Mendonca, Vamonzur Manest James Mendoncak ani haskuroea vodonacha tacha potinnek, manestinn xobha Mendoncak amim, hamv ani mhoji potinn, jen oiddo mukhamukim melll'leamv sumar attra vorosam poilem, oiddocha biamecha gavant ani tanchachch ghorant. Tacha bhavacha kazaracha karoeant tanchi vollok, amkam koron dil'li. Vollok koron dil'lea manest voleriyon peris
(vol'lu peris, koikombo - vosti dubai oiddocho bavoji) ani tachi potinn manestinn lina peris (oiddochi bhoinn) hanni amkam kolloyil'lem - "
ho James Mendonca ani tachi potinn xobha Mendonca. Dubai xherant mongllurgaram modhem prozollon aschim neketram. Bharichch xateunt
3 Veez Konkani
mongllurgaram. Dublleanchim dataram ani kola-somskrotechim posnnaram. Dogam-i tanchea tanchea xetamni ani tanchea tanchea kompnneank sthapon koron, zoiteunt zal'lim lokamogall udhyomim. Dubai xherantlea monglluri mullachea lokak sodanchch
kumke hat pattomvchi doyall kallzanchi monxam. " James Mendoncachea kuttmak bharichch lagsilean vollkonchea vol'lu ani linan ucharl'lim url'lim sorov utram atam uddasant nant. Tanni ucharl'lea
4 Veez Konkani
hogllikechea sorov utrank hea lekhonant mottvean likhchem matr preton hamve kelam.
Ailevar moskot, dubai, bahren ani kuvoitt xheramni zal'lea vividh konknni karoeamni James Mendoncak ani tacha kuttmak amim melll'leamv ani tanche vixeant zaite vixoi somzon kannghel'le.
5 Veez Konkani
James Mendonca ek chotur udhyomi ani sokteunt chintpi. Boroea monacho, nitoll kallzacho ani khoroea somzonnecho. Sadea ani niromoll utramni konnaichim monam ghoddyebori jikunk sokcho voddnnea fator. Apleachch vixixtt ani khas dixttavean opurov ritichem udhyom'
asa koron, zoiteunt zal'lo udhyomi. Soixeancheaki chodd kameleank apnnenchch rochl'lea tin kompnneamni jivitacho asro diun ascho bisnesmean. Dubllo ani grest mholl'llo bedh-bhavo korinastana
6 Veez Konkani
mogan, manan ani sadeaponnan sorovam sangata ekachch ritin bhorosoncho manai. Udhyom' ani somaz sevek somasom' odhyota diun prokheat zal'lo bohod'dur. Udhyomachim ani somaz sevechim hozar chintnam motint asleary tonddar omruko haso fankoun sorovamlagim somodanan ulounko
axeun mukar yemvcho gunnest to. Tachea vixeant sonkxipt zaun viz konkonnichea zagotik vachpeank vollok koron diunko amim khuxi pautamv. James Mendoncacho zolm' ani vaddaull
7 Veez Konkani
tea vellim bondel firogojent vosti koron asl'lea (atam to vantto vamonzur firogojek veta ) bharichch devot ani koxtti zoddem devadhin paul albhortt ani maroselin agnes Mendonca hanka devan favo kel'lea denneaborit att zonnam bhurogeam
poiki satvo zaun James Mendonca 1952 isvechea epril mohineachea eknnis tariker zolmalo. James Mendoncachem prathomik iskalachem xikap kelorai
8 Veez Konkani
sant an'na igoroje iskalant zal'lem tor podva haiskulant haiskulachem xikap kabar kel'lem. 1972 isvent mongllurochea prokheat sant aloxiyos kolejint rosain xastr ani bhout xastrant bi.Essi. Sonod zoddli ani
aplea vrotipor puddara khatir bomboi to paulo. Tea kallachea prokheat ’postt masttor’ namvachea voktam kompnnent ’rosain xastri’ (kemistt) zaun kamak riglo. Punn, Jamesa thoim aniky chodd xikchi urobha asl'li. Kallzant akankxa bhoron gel'li. Jivitant yoxosvi zoddunk xikap chodd
9 Veez Konkani
gorojechem mhonn taka tednam khonddit zaun kollit asl'lem. Mhojea kuttman mhojea unchlea xikpak zaito pattimbo ani protsah mhaka dil'lo ani tancha protsahak hamv ijnerogichem xikap korunk gelom. Mhojea lagim doddi sonod asa tor tem mhojea kuttmavorovim zaunasa." osem mhonnta James, aplea bhavam-
bhoinnink upkari monobhavan man bagoun. Unchlem xikap korochea ud'dexan, aplem borem kam' soddn to gavak pattim ailo. Hason aschea molnadd injiniyoring kolejik bhoroti zalo. Bandpa bandhchea (sivil) injiniyoringant sonod zoddchea khatir. 1978 isvent injiniyoringant rajy mott'ttar sovem renk zoddun,
10 Veez Konkani
yoxosven ijnerogichem sonodechem xikap tannem aker kelem. Molnadd kolez af injiniyoring hantu xikon astana tache mukhelponnache gunn ugtean dakounko aukas taka mell'lle ani
horoyek aukas tanne zoktea mapan upeog kelo. Tisrea vorosachea xikpa vellar, sivil injiniyoring asoxiexon hacho karoyodhoroxi zal'lo. Choutea vorosachea xikpa vellar sivil injiniyoring asoxiexon hacho
11 Veez Konkani
upadhyokx zal'lo. Panchvea ani akhrechea vorosa sivil injiniyoring asoxiyon hacho odhyokx zal'lo. Tosenchch, akhrechea vorosachea xikpavellar okhil bharot vidhearoti bhomvddecho mukheliy to zal'lo ani voroti zovabdari tanne ghetl'li. Jamesacheo bhavo-bhoinnim
Jamesacheo bhavo-bhoinnim sorovam xikpant huxar ani vrotipor jivitant bharichch talentvont. Tanchea vrotipor xetant mhinoten zoit ani kirot apnnayil'lim-i zaunasat. Tanchi mottvi vollok osi asa : malghoddo bhavo henri Mendoncan vannijy xastrant bi. Kom'.
12 Veez Konkani
Sonod zoddl'li. Jamesachea bapaichea moronna uprant vamonzurant asl'lem bapaichem kolfonnea fatranchem udhyom' tanne mukharosun vel'lem. 34 vorosam adim to moronn pavol'lo. Tachem kuttamb atam mumboit vosti koron asa. Dusri bhoinn - roji ddi soza. Tinne xikxoki torobhetichem xikap zoddl'lem. Poilem, tinne ddil'lint xikxoki zaun vaur kel'lo tor atam nonturant ti vosti koron asa. Tichea
uprantli ren'ni soza. Norosingachem xikap zaun atam mumboi xherant jieun asa. Ren'ni uprantli ddaina vas. Tinnem bi.Essi., bi. Edd. Sonodichem xikap kel'lem. Att vorosam poilem ti moronn pavol'li. Tichem kuttamb dubai xherant udhyom' koron asa. Panchvo lorens Mendonca. Ijnerachi sonod (bi.I.) tanne zoddlea. Somyukt orob emiretantlo ’sttenddorodd feabrikexons ondd injiniyoring vorks " mholl'llea lokamogall kompnnecho
13 Veez Konkani
mhalok to. Hea kompnnen akhkhea golf raxttamni matr nhoi somsarantlea heram raxttramnim-i injiniyoring vorotulamni borenchch namv zoddlam. Hea kompnnen zaitea mongllurgarank kamam dileant
ani tanchea boroea jivitacho asro zala. Lorens Mendonca dubai xherant kuttma sovem vosti korota. Lorensa uprant richchorodd Mendonca. Richchoroddan bi. Kom'. Sonodechem xikap koron atam obudhabint tachenchch udhyom'
14 Veez Konkani
koron asa. Satvo - James Mendonca. Attvi ani pusun ghal'lo pollo, elizabet noronha. Tinne bi. Kom'. Sonod zoddlea ani prostut dubai xherant vaur koron asa.
Injiniyoring sonodechem xikap zalea uprant ek voros Jamesan kenodda dexachi prokheat kompnni, bharotant asl'li, mettkem' hantu kudremukh lonkdda matiechea yozonant kam' kelem ani 1979 isvent tanne khaddi gavantlea bhangrallea
15 Veez Konkani
xherachi, dubaichi vatt dhoroli. Dubai xherant namv vel'lea kompnneamni tanne kam' kelem. Beronadd sonley endd sons hantu don vorosam, ddott ko kompnnent dedd voros, khotib ondd alami ani arenko osolea zagotik
prosid'd kompnneamni soloha ijner zaun kam' kelem. Tea vellar, tachea bhavan lorens Mendoncan prokheat ’sttenddorodd fabrikettoros’ mholl'lli kompnni asa kel'li. Tantu thoddim vorosam kam' koron udhyom' korochi zannvai ani anbhog gheun 1988
16 Veez Konkani
isvent ’rilayebol feabrikettoros’ mholl'lli kompnni Jamesan suru keli. Tachea malokotvar atam tin kompnneo asat ani tantu sumar soixim zonn vividh gamvche vividh hud'dear aplea pottacho gras ani kuttmacho fuddar zoddun asat. Jamesache malghodde ani purovoz
aplea purovozam ani kuttma vixeant bharichch hem'mean James Mendonca sompuronn vivor diun oxem mhonnta :
17 Veez Konkani
panch kuttmam poiki amchem malghoddem kuttamb ek zaunasl'lem. Sumar donxim vorosam poilem perar thaun amche purovoz hea podvar ayil'le ani tanni aplim kuttmam bandun jieunko suru kel'lem.
" vamonzurochea pachvea rongin xitoll varem dorobost vallchea podvar proprothom' zaun jieunko suru kel'lea
Vamonzurocho lok amchea malghoddeank ani ghorocheank ’dhonikulu’ mhonn tullu bhaxent apoitale. Tosem mhollear ’zomindar’ ya ’bhumykar’ ya ’dhoni’ mhonn orot.
18 Veez Konkani
Amchea malghoddeamlagim sumar tet'tis ekre zago asl'lo ani sumar pondra voklanchi kuttmam asl'lim. Amchea ittall zagear bhat, narol, popall ani kazuchi bhi dharall mapan zatali. Amchea poppok udhyom' ya veapar korochi bharichch urobha asl'li ani tosem tanne tambddea fatrachem kolponne amchea zagear asa korun tachem udhyom' suru kel'lem.
Tachea sovenchch ghoram bandunk zai zal'le nolle, mop haddn vikchoi veapar to korotalo. Tachem udhyom' bharichch borem zaun choltalem. Amcho poppo ek axadayek ani humedvont udhyomi zaunasl'lo.
19 Veez Konkani
Tosem zal'lean zaunko puro amkam, tachea putank sorovank udhyom' asa korochi humed ani axa asa. Udhyomachea vatten amim mukhar cholon asamv. "amchea poppon dha vorosam veapar kel'lo. 1957 vorosant, amchea
poppochea moronna uprant amchea bhavan, henri Mendoncan to veapar mundorosun velo. Sumar ponchvis vorosam tanne tem udhyom' choloilem. Tea vellar konkonn koraullecheo choddaut igorozo, iskalam, kazarachim salam, promukh ghoram, thiettoram ani namvadd'dik
20 Veez Konkani
bandpam amchechch tambdde fator vaporotale. "jednam amcho poppa 1957 vorosant sorl'lo, tednam amchea kolponneant ani bhumyt sumar xembor zonn kam' korotale. Hamve atam-i bharichch hem'meannchch mhonnazoi vamonzur podvar amchem ghor bharichch vixal ani vistar zaunasl'lem. Rayall voroganchea bori vistar porottiko as
l'lo vhodd bonglo to. Amchea poppon sezarant aschea bonnkeanchea vhodda ghorank polloun, amchea vistar bongleaky kuddam kuddsil'lim. Amchea bongleant chouda kuddam, randchem kudd, saman dastan korochem kotthar asl'lem. Amchea poppok bonglo vistaramvchi
21 Veez Konkani
bharichch axa asl'li. Ghor vistaraunko bhaileo vostu zai mhonn natl'leo. Amcheachch kolponneantle fator, amchea zagear vaddl'lea rukanche mop ani rukadd. Tednam namv vel'lo nolleancho karokano - kuvel'lo ttails. Tanchea thaun amkam nolle haddche
asl'le. Nolle ani mopachem udhyom'y poppok asl'lem zal'lean hea vostunk bhair thaun haddizoi mhonn natl'lem. "amchea bongleak ’taipo kol'lu’ ya ’tti.Ke. Hauz’ (T K House) mhonn
22 Veez Konkani
ulo korotale. ’taipo kol'lu’ mhollear ’pajcho kallo fator’. Amchea ghorakodde ek vhodd tollem asl'lem. Tollea lagim vhodd ek kallo fator as l'lo. Tea fatrar ruk khatoroche moddu ani fator khatoroche moddu pajtale. Pajchea kallea fatrak ’taipo kol'lu’ mhonnchem. Tosem amchea ghoraky ’taipo kol'lu’mhonn namv ailem. Dis
vetam vetam tenchch namv ’taipol’ zalem. "amchea ghorant amchea poppon ek kudd ’surechem kudd’ mhonnnchch dourl'lem. Atanchea adhunik kallar ’soroeachem kudd’ ya ’bar’ mhonn dourochea bori. Dog sur murotele amkam sorag sur haddn
23 Veez Konkani
ditale. Dha thaun vis littor sur amchea ghora sodamnit yetalichch. "amchea poppok sur piemvchi mhollear bhari. Amger ayil'lea soireank ani ixttam'montrank sotkar surennchch zatalo. Tosem, tea vellar amger zaite soire sorag yetale.
"amcho poppa 1957 sorotana amcho malghoddo bhavo henri ontim' vorosachea bi. Kom'. Sonodent xiktalo. Poppachea moronnachi khobor amkam sorovank, amchea kuttmak bharichch kollvolleanchi zali. Amchi mom'mo dukhan bhoroli. Tedoll voreg, amchem bisnes ani ghorodar amchea poppannchch samballchem asl'lem. Malghoddo
24 Veez Konkani
bhavo henri tachem sonodechem xikap zalea uprant jejvit mellint yazoki xikpak vechear asl'lo. Punn, dedespar zal'lea amchea niradhari kuttmak samballunk ani poppochem bisnes mukarosun voronk tanne voroto teag kelo ani seminorik bhoroti zainostana tanne amchea poppochea sthanar ravon amchea kuttmachem bisnes samball'llem; asl'lo vistar zageacho
pos kelo ani amkam kuttma sandeank jivitachi vatt dakoili. Sorovank xikap dilem. Amkam bhangrallea jivitachi vatt dakoyil'lea amchea malghoddea bhavak amim sodanchch rinni zaunasamv."
25 Veez Konkani
tacheach utramni hi gozal amim tillsitamv. James Mendonca lagim uloun, viz konkonni vachpeam khatir khas zaun thoddeo voiktik gozali tanne poilea pauttim ugtean sangleat. Teo hangasor vachpeam khatir prokott korunk khux pautamv. Atam boromvchi gozal bharichch aturit ani vachpeank dadoskayechi zaunko asa. Porot
"amcho poppa 1930 isvent aplem mettrik (atanchi dhavi klas) xikap aker koron kamachea sodner bomboi gel'lo. Thoimsor vochon aplichch svont tteaksi tanne ghal'li. Kolaba to rautalo. "jednam indira gandhichim azoaji, ponddit zovahor lal nehoruchim
26 Veez Konkani
auy - bapoi motilal ani komola nehoru bomboi bhettek yetalim tednam Jamesachea poppon, paul albhorott Mendoncan, tanka bomboi xherant bhomvddamvchem asl'lem. To nehoru kuttmacho tatkalik ddroivor zaun kam' korilaglo. "ponddit zovahor lal nehoru bomboi ayil'lea vellary amcho poppa
tanka bomboi bhomvddaitalo. Indira gandhi zaleary Jamesachea poppok bharichch man ditali. "aplea kazora uprant 1936 isvent amchea poppon mom'mok
27 Veez Konkani
bomboi apoun vel'lem. Amcho malghoddo bhavo henri Mendonca thoims zolmal'lo. Jednam, mom'mo dusrea bamllterak gavak ayil'li, tednam amchea ajien poppok tillsilem ki tika eklekchch tedo vhodd zago ani bhum-i samballunk zaina mhonn. Poppa ticho eklochch put zaunas
l'lean tanne tichem utor aikazoichch poddlem. Tea uprant poppon bomboi asl'li apli tteaksi vikli, nehoru kuttma sangata asl'lem tatkalik kam'm-i soddlem ani sumar 1942 vorosa itleak pattim gavak ailo.
28 Veez Konkani
"niz zaun nehoru kuttamb amchea poppon ddil'li yeun tanchea sangata kam' korizoi mhonn axetalem. Nehoru kuttamb poppok bharichch moipasan polloitalem. Punn, poppon pattim gavak yeun, vamonzurant ravonk suru kel'lean, tanne nehoru kuttmachem kam'
soddizoi poddlem. Zorotor nehorun dil'lem kamachem apounnem svikar koron ddil'li gel'lo tor Jamesacho poppa prodan montricho khasgi vahon chalok zato asl'lo konn'nna!!" "bharotak svatontry lablea uprant zohourlal nehoru poilo prodan montri zal'lo. Jednam, poilem viman bengllur thaun mongllurak ddokotta
29 Veez Konkani
ddi.Si.3 ubl'lem, tantu zouhor lal nehoru mongllurak bhett diunko ayil'lo. Tednam, bojpeam eroddroma thaun koddeall vecho marog guropur - vamonzur tenne paxar zatalo. Nehoruchea bhettechea disa, Jamesachea poppochea ghorachi gett
ombea koleanchea toronnamni sampradayik zaun sumrogarayil'li. Mongllurak vecho nehoru tanchea ghora mukhar ravol'lo. Jamesachea poppon nehoruk jhelo ghaln man kel'lo.
30 Veez Konkani
James Mendoncachem kuttma jivit "nehoruk bomboyant bhomvddaitana, zaitea zonnam razoki-i mukheleam lagim-i Jamesachea poppochi mulagot zal'li asteli tem khorem."
James Mendoncachem logn manestinn xobha Mendonca lagim 1983 vorosant zalem. " khorokor sangchem tor amchem kazar soirik sodun zal'lem-i nhoi ya ami ekameka mogar poddon zal'lem-i nhoi" osem
31 Veez Konkani
mhonnta James Mendonca aplea logna besachea manddaulle vixeant chintun ani apli potinn xobha jinnye sangatinn zaun melll'lea vixeant vivorun. "dubai thaun hamv suttier gavak gel'lom. Mhaka asl'li pokot challis disanchi sutti. Tedallachea choddaut golfagaramni korochea
borichch, hamvm-i tea challis disamni kazar zaunko axemvchea cheddvank polloun, tantlea ekleak posondh koron, vinchounn koron, kazarachi toirai koron, kazar zaun pattim dubai yeunko asl'lem. Hamv rojer ghora pautana, ghorocheamni zaiteo soirikeo sodhun, choliancheo tosviroeo toyar douroleleo. Punn, tea tosvirenim asl'lim konnnchch mhaka
32 Veez Konkani
posondh zaunko natl'lim. Tea eka dis, hamv mhojea onttichea ghora gel'lom. Tea vellar, tinne mhaka sointt agnes kolejichea varxik disachea smoronn bukacher asl'lea tosvirentlea tin char choliank
dakoilem. Tea tosviroeantleo khonchoi choliyeo mhaka posondh zaleonant. Techch buk polloun astana, mhoji nodor xobha nojret mholl'llea choliechea tosvirecher poddli. Xobha sant agnes kolejichem khella karoyodoroxi zaun asl'lea
33 Veez Konkani
vorosacho smoronn pustok to. Hamve mhojea anttik xobhachi ti tosvir dakoili ani hi choli tor mhaka posondh asa mhonn tika kolloilem. Mhoji antti narogali. Raxttri-i mott'ttachem khellgaddi tem ani benkant kam' korochi choli atam
kazar zait vo na tem kollit na mhonn antti mhonnali tory xobhachea auy lagim uloun polloitam mhonn bhorovaso dilo. "mhoji antti xobhachea
34 Veez Konkani
mom'milagim uloili. Xobhachea mom'miky aplea dhuvek kazar korunk mon asl'lem. Tea vellar xobha bengllurant sinddikett beankant kam' koron asl'li. "ddel'li xherant eka promukh tturonomenttant khellonk mhonn
gel'li xobha pattim bengllurak yetana hea soirikechi khobor mell'lli. ’dubai xherant boroea kamar asa. Tujea tosvirek polloun tanne tuka posondh kelam. Tuka pollounko axeta. Tumkam dogamyki posondh tor kazar douroeam.’ xobhachea auyn xobhak tillsil'lem. Tea vellim, xobhak gavak yeunko ek nib zai asl'lem. Teachch
35 Veez Konkani
sangon amchem kazar nirodhar zalem. "
ratichea bossar, xobha mongllurak aili. "mhojea anttin xobhachea mom'milagim uloun mhoji ani xobhachi bhett koroili. Tea bhettevellar mhaka xobha posondh zali ani tika hamv. Amim ekamekak posondh mhonn amchea vhoddilank
xobha, bendur firogojechea manest gilbhorott ani selin nojret hanchea chougam bhurogeam poiki dusrem ball. Tinne aplem xikap poile klasi thaun vannijy xastrant sonodechea podve poroeant
36 Veez Konkani
mongllurochea famad xikpa kendr sant agnes kolejint kel'lem. Pollounko filmantlea notti bori ti dista tor ulounneant bharichch movall, gamvchea rosall ponnsabori. Khellant, protyek zaun, ttebol tten'nisant bharichch huxar. Raxttri-i ani ontorraxttri-i mott'ttar tinnem aplem dennem dakoun famad zal'li
tosoli. Udhyomant tinne tichenchch namv bollvont zaun ruta kel'li dhrodd dixttaveachi stri zaunasa. Ticheachch mukhelponnar ’middolistt feakttori’ ani ’boha inttiriyor ddisoin’ mholl'lle don udhyomi somsthe yoxosven cholon asat. Somajik mukhelponnanty ti bharichch humedin vavurolea. Agnexiyon oluminai songhottonachi don vorosanchea audek ti mukheli
37 Veez Konkani
zal'li matr nhoi Kanara Entrepreneurs Limited hacho sokri-i sandoi zaunasa. James ani xobhak devan votl'lea besamvamni dogam sobhit sundor ani talentvont bhurogim favo keleant. Malghoddo put xon Lehigh Valley Hospital, Pennsalvania, USA hantu Urology specialist zaun vavurota. Tanchi dhu samonta kealiforoniant linkddin somstheant vorixtt kameli somponmul odhikari zaun vaur korota.
"xobha, udhyomant ani somajent itli vyost asa tory amchea kuttmachea ekvottit jivitak chodd adhyota dita; protyek zaun amchea bhurogeanchea vaddaullent tichem sompuronn gomon asa. Teachch vorovim, amchea bhurogeank zoktea marogodhoroxonan zoktea dixer zoktea xikpant vaddounko amim sokleamv. Atam, amchea bhurogeamni jem kitem tanchea xikpa jivitant ani vrotipor vatter zoit zoddlam tem xobhachea zotnen ani marogodhoroxonan zal'lem zaunasa. Hamv ani mhojem kuttamb xobhak
38 Veez Konkani
sodanchch rinni mhonntamv." osem mhonnta James Mendonca.
chintl'lem punn, kovidd 19 ayil'lea vorovim bhettek vochonk zalem na.
James Mendoncak aplea jivitant chodd hoveas nant. Aplea hoveasa vixeant to bharichch khuxolbhorit zaun mhonnta - ’ dex-videx bhomvche ani randchem - heo don hoveas mhaka asat. Somsar pollomvcho mhollear mhaka ani mhojea potinnek, xobhak bhari aturai. Somsarantlea 37% dexank hamve mhojea kuttma sangata amim bhett dilea. Thoddea raxttank amim eka voroni chodd pauttim bhett dilea. Amerikak vis pauttim, ingleddak panch pauttim, pransak tin pauttim, kenoddak sumar bara pauttim asem thoddea dexank ek - don pauttim bhett dilea. Hea vorosai ani don raxttrank bhett dizoi mhonn amim
James Mendoncachem udhyom' James Mendonca hanchea malokotvar aschea kompnneachim lhan zhollok asi asa : mhalok : rilayebol feabrikettoros dubai somsarant namv vel'lea vividh kompnneamni ani tosenchch aplo bhavo, lorens Mendoncachea, sttenddorodd feabrikettoros kompnnent kam' koron, borochch anbhog zoddlea uprant 1988 vorosant James Mendoncan aplea humedvont ani budvont mukhelponnar suru kel'li hi kompnni. Atam addexim kameleank kamacho
39 Veez Konkani
asro diun asa. Vosti, vannijy, veaparachim bandpam ani vostu samballn dourochim bonddsallanchea rochnek zai zal'lem sorov nomyunachem bandpa sttil te ditat. Tanni seva dil'lim thoddim bandpam yozonam osim asat : somsarantle oti chodd unchayechem bandap - buroz dubai, dubai erporott vistaramvchem yozon ani bandpam, dubai festtivol sitti, zobel ali bondor ani dubai morina - osolea pura yozonank tanni sttil viklam ani seva dilea. Mhalok : middolixtt feakttori el.El.Si. Dubai
1997 vorosant surovat kel'lea hea kompnnent sumar donxim kameli kam' korotat. Mhalok : rilayebol mettol endd konsottrokxon kompeni. 2005 vorosant surovat kel'lea hea kompnnent sumar xembor zonn kameli kam' korotat. Somajik somstheamni mukhelponn ani sandeponn * somyukt orob emiretant namv vel'lem, dubai xherant tholl aschem monglluri mullachea konknni uloupi
40 Veez Konkani
lokachem gourovachem songhotton mhollear mongllur konkonns dubai. Hem songhotton adai-rohit zaun astam somajik dan-dhorom' koron gorojeuntanchea kumkekchch mhonn asa kel'lem bharoti-i raidutachea dubai protinidhi kocherichea asrea khal aschem zaunasa. Hea songhottonan dubai xherant zaitim xrextt samskrotik karoyim manddun haddl'lim asat. Tosenchch gavant zaitim somajik boreponnanchi novalam kel'lim asat. Golf vois af mongolor, mhozo tallo gaitolo tosolim mhan konknni karoyim hea somstheachea bondera khal sador
zaleant ani noulam korunky sokleant. Osolea mhan somstheant James Mendoncan bharichch zovabdarecho hud'do ghetla; dis rat mholl'llea bori mukhelponnar vaur kela ani to somstho unchayer pauvonko karonn zala. Mongllur konkonns songhottonnacho sthapok sando to zaunasa. Gourou odhyokx zaun 2003 isve thaun 2008 isve mhonnasor seva dilea. Uprant 2010 thaun 2015 ani 2017 thaun atam voreg to odhyokx zaun tachi seva diun asa. " mongllur konkonns somstheant James Mendoncan dil'li denngi ani seva
41 Veez Konkani
bharichch voroti; utramni voronnunk bharichch koxtt. Tachea budvont chintpan sorov sandeank tanne lagim kelam ani mukhelponnachea spiritan hea somstheak progotechea xikhorak pauylam" osem mhonnta eklo malghoddo mongllurgar ani mongllur konkonns hacho porono sando. " tachea vorotea mhinoten ani zanntea mukhelponnan ho somstho itlea unchayer paula tem khorem zaunasa. James Mendonca, mukheli matr nhoi bogor mukheleank rochl'lo mukheleancho mukheli...."
* Kanara Entrepreneurs Limited hacho mukhel sando zaun to vaur korota. Kanara Entrepreneurs Limited somyukt orob emiretant vosti korochea konkonn koraullechea onivasi udhyomimni asa kel'lem ek bollvont songhotton hem zaunasa. Somyukt orob emiretant udeun yemvchea toronea udhyomink hea songhottona thaun protsah, sangat ani kumke hat diun sokteunt ani kriall udhyomi zamvcheak humed ani preronn hea songhottonache sande ditat.
42 Veez Konkani
Somaz sevechim ani gorojeuntank pamvchi kamam ani yozonam * TiE somstho dubai odheayacho to sando zaunasa. TiE zagotik mott'ttachea udhyomimni ani vrotipor monxamni asa kel'lo adairohit somstho zaunasa. Hea somsthea mukhantr vaddoun yemvchea udhyomink humed diun, tanche thoim boll bhorun novea ani sokteunt dixen vochonk preronn dimvcho ud'dex zaunasa. * inddia klob - dubai ani Members Networking Club - Dubai hea somstheanchey kriall sando zaun to seva diun asa.
James Mendonca thoim ascho ek vhoroto gunn mhollear apnnak devan favo kel'lea grestkayentlo thoddo vantto gorojeuntank vanttun tanchea jivitant novi ani bhorovoseachi zhollok haddchi. Tea khatir to khollonastana vavurola ani vavurota. Gamvchea zaitea misamvank ani yozonank adhar axeun dubai xherak bhett dil'lea ani dimvchea dharomikank ya layikank hem kollit asa ani tosenchch tachea vollkicheank hem khorokor zaun kollit asa.
43 Veez Konkani
Tachea somaz sevechea vaurachi kuskutt zhollok hangasor asa : * aplea bhavam sangata mellon vamonzur podvar ’ Mendonca ezukexon fondd’ ek duddva nidhi tanne asa kelea. Hea nidhi mukhantr vamonzur firogojechea gorojeunt ani xikpant huxar asl'lea dubllea bhurogeank unchlea xikpak te kumok korotat. Zaitea dubllea ani xikpant huxar asl'lea vamonzur firogojechea bhurogeamni yedollchch faido zoddla ani borem bhovixy rochunk tim sokleant. * to ek udar monacho dani zaunasa. Danintlo unch dani mhonn zaito lok ani tache obhimani taka vollkatat. Tachea lagim ayil'le gorojeunt, zorotor tanchi goroz niz zaun sukt zaunasa, tednam tachea thaun kumok
mellanastana pattim veche bharichch unne. Novea igorojinchea bandpank, iskalank kompyuttoranchi sadonam divonko, iskalachea sobhasalank boska vyousta, gorojeuntank voidokii chikitsa osem tannem zaitea gorojeuntank sukt mapan kumok kelea. Tanchea kamamni tacho kumke hat pattoila. Man, puroskar ani proxosteo James Mendoncan kel'lea zaitea somajik boroyoponnak ani kumke sevek monglluri mullachea lokan mongllur ya dubai xherant matr nhoi
44 Veez Konkani
her dhoromachea bhaxechea lokanmi tacho darall vaur ani seva somzon taka man kela * kotholik chhembor af kamoros mongllur hanni 2007 isvent ’rochona vorosacho onivasi udhyomi’ mhonn puroskar diun man kel'lo. (Rachana NRI Entrepreneur of the Year 2007) * 2008 isvent xarozantlea koronattoko songho thaun ’moyuro vorosacho udhyomi’ puroskar 2008 (Mayura Entreprenuer of the year 2008) * dubaichea ’dhvoni protixttano’ somstheathaun " vixixtt somudai seva’ man ani puroskar (Outstanding Community Service) * aplochch firogozgar zaun lokachea koxttamni pavon ek okhondd mukeli mhonn xabaski apnnayil'lea Jamesak dubai xherantlea
’omuroje dive’ songhottona thaun ’khaddi gavantlo konkonn suputr’ birud ani man * peraraitts dubai hea songhottona thaun " vixixtt somudai seva’ man (Outstanding Community Service) ani puroskar * feddorexon af konkonni kotholik esoxiexon, bengoluru hanchea thaun ’2016 vorosacho udhyomi’ proxosti. James Mendonca ek zoiteunt udhyomi. Tacho anbog vixes tory to parovea baxen khalto ani sado. Tachea udhyomi jivita vixeant tacheachch utramni aikal'lem, hangasor amim dilam, zachea vorovim amchea vachpeank thoddem boremponn zait mholl'llea axen. Viz konkonnichem soval : tum amchea somudayachea loka thoim
45 Veez Konkani
veapari monobhavo ruta korunk sodanchch uroddal'lo ek bollvont, doiradhik ani zoiteunt udhyomi ani loka mogall somaz vauraddi. Amchea somudaya thoim udhyomant aschea abhiruche vixeant tuji kitem obhiprai? James Mendonca : amchea monglluri mullachea kotholik konkonni somudayant udhyomi vo veaparist mhollear bisnesmean bharichch unne. Adim, aniky bharichch unne asl'le. Amchea bhomvtonniche her somudai polloilear tantu dorobost udhyomi ya veaporist pollounko melltat. Thoddea somudayant lok aplea somudayant udel'lea udhyomink zaito sohokar ani protsah dita. Somudaya thaun tanka zai zal'lo boro pattimboy mellta. Amim, monglluri mullacho konknni lok choddaut dokx kam' koron herank poixe korunk amchi mhinot ani budvontkai vaparoche monis. Ailevar, amchea somudayant udhyomi il'le
choddon aileat mholl'lli gozal amkam khuxechi. Inglixant ek vaky asa. Entrepreneurs are born or Entrepreneurs are made? . Udhyomi somudayant zolmonchengi? ya tanka somajen rochchengi? - hem aniky amchea somudayant sarokem ruzu zaunko na. Udhyom' korocheant khonddit zaun risk asachch!! udhyomant aschem risk amim sarokem somzon, tem risk kanngheunko amim toyar asazoi. Tednam ami zoiteunt udhyomi zaunko soktamv. Udhyomant zoit ani solvonn donim asachch!!! eklea konnaiki khonchai eka udhyomant solvonn mell'lli mhonn bisnes bondh korochem nhoi. Eka vatten, eka ritichea ani eka yozonant solvonn mell'lli tory ti solvonn akerichi noi mhonn chintun her vatten udhyom' suru korochem vajbhi zaunasa. Kednam-i, zannteamni sangchea promanne, solvonn zoitak vechi vatt dakoita, zortor amim dhoir
46 Veez Konkani
sanddinastana sarokea vatten, saroki zannvai apnnaun, mhinoten khonchem-i udhyom' asa kelem tor zoit mellchem khonddit. Viz : bisnes kosem suru koroyet? novenchch udhyom' suru korochea poilem kosolea toirayechi goroz asa ? hea vixim tumchea thaun mahet ? James Mendonca : udhyom' suru korochea poilem, tea polannea udhyomachi saroki zannvai zoddun, sarokem yozon ya bisnes plean manddun haddunk asa; toirai korunk asa. Tea bisnes pleanant kitlea
duddvachi goroz asa, chintl'lea vostuk toyar korunk poddcho khoroch, bisnesak zai zal'lea doftorachem ani zanntea monxancho samball iteadi, teo vostu ya seva marokettint ghalchem tor taka poddcho khoroch, heo vostu ya seva khonchea lokak paidheachem, kitle protisporodhi asat? Protispo rodhinche boll ani unnemponn, hem bisnes kel'lea vorovim kitlo labh mellat hem sorov sarkem voroun manddun haddchem bharichch gorojechem. Udhyomant ek trikon asa mhonn zaite zannte mhonntat. Duddu ya bhonddvall, udhyomachi saroki zannvai ani vostu ya seva giraikak sarokea ritichi zoktea molachi asonk zai. Giraikak dimvchi vost ya seva sompea ritichi asonk zai; tachea gunnant kosolochch ovgunn haddinat l'li zaizoi. Noveannchch bisnes suru korochea poilem, jea xetant udhyom' korunk axetat tea xetant provinnota aschea dusrea kompnnent unnear
47 Veez Konkani
unnem panch thaun dha vorosam kam' koron saroki mahet zoddunk zai. Apnnem korunk aschea udhyomachi sarki ani zokti mahet zoddlea uprant udhyom' suru kelear bhari borem. Viz : eka udhyomi thoim kosole gunn asonk zai mhonn tumi mhonnchem ? James : udhyom' asa korochea vyoktik khonddit zaun mukhelponnache gunn asonk zai. Hem bharichch gorojechem. Sangatachch pramannikponn, bollvont dixttavo, porixroman kam' korochi obhilaxa, utranchi bod'dhota chodd gorojechem. Viz : udhyomin apnne suru kel'lea udhyomant sodanchch asazoi mhonn tumim mhonnchengi? ya kosolim suchonam tumi ditat ? James : ek pauttim udhyom' asa korun, tem zoitachea mettamni choltana, mhalokan chikke pattim ravon aplem khasgi jivit boroean
jieuyet. Tea khatir ek boro ani pramannik zonorol menezor ya mukhel udhyom' samballnnarak (si.I.O) nemok koron pois thaun udhyom' polloun aslear udhyomichem jiun borem ani sukhall zata. Viz : amchea somudayant ani somajent bhovixeant chodd udhyomi yezoi tor amim kitem koroyet ? James : amim amchea bhurogeank udhyomi zaunko ut'tezon diunko zai. Amchea zaiteanchea motint axa asta, amchea bhurogeamni dakter ya ijner zaizoi mhonn. Hamve mhonnchem, dakter ya ijner zaleary udhyom' koroyet. Udhyom' kel'lea vorovim amchea thoim asl'lim amchim dennim amcheachch udorogotekhatir vaporotamv. Amim amcheachch khatir mhinot kaddtamv. Amim udhyom' kel'lea vorovim amim dusreank kamam ditamv. Amchem kuttamb borem zata. Amcheachch
48 Veez Konkani
somudayachea monxank kamam dilim tor amchi somudai bori zata viz : vroti por vinchounn ani zannvai hea vixeant tumim kitem mhonntat ? James : atanchea adhunik kallar atanchea zonangachea toronea pillgek vrotipor vinchounn ani vrotipor jivonachea udorogote khatir zai zal'li zannvai dharall mapan mellta. Mhaka azunm-i uddasant asa - amim xikap xiktana amkam bi.Kom', bi.E. Ya bi,essi. Soddlear her zaiti kitenchch vinchounn korunk mellanatl'li. Chodd chodd mhollear ijner zauyetalem. Ya
politteknik koroyetalem. Punn, az polleya, toroneatteank khoncha songtint asokt asa, tea vixoyant ya teachch xetant ya teachch vatter vixes xikap zoddchi soulota asa. Amchea mongllurgaramni aplea bhurogeam khatir svopnnemvchem dakterogi ya injiniyoring xikap. Hamve mhonnchem tor amim mongllur garamni hea simit chintpa poride thaun bhair yeunko zai. Dakterogi ya injiniyoring xikap soddn yedoll amim chintunk natl'lea xetantle xikap amchea bhurogeamni zoddchea bori amim preton korizoi. Atam thoddim vixixtt xikpa xetam asat. Asttronott, hottel xetant randpi, vijnani, gaupi, songit, provas tojjh iteadi vividh xetamni xikap zoddyeta. Amchea bhurogea thoim urobha, xrod'da, xrom' ani noveo alochoneo, khuxolota ani kosoleoi nirodar sarokea vellar ghemvchi huxarogai ani sangata mellon kam' korochea titli
49 Veez Konkani
tank aslear amchea jivitachea xeuttachea pontak sulobayer pamvonk sadhy asa. Viz : atanchea adhunik kallachea yuvozonnam vixeant tujim bhognnam kosolim ? James : amche, hea kallache, kotholik yuvozonn amchea somajechea sarovozonik mukhel valleant nant mholl'llem ek bollvont durosonne asa. Razokiyant, sorokari xetant, somajik mukhelponnant amche kotholik yuvozonn pollounko mellanant. Ani pollounko mell'lleary bottamni mezunk soktat tosole. Osolea porigotent amchi stiti polloitana amkam nizaiki bezar zata. Hamve vicharochem - amchea yuvozonnamni razoki-i ani somajik xetamni mukar yeun oplo puddar ghott korun amchea somudayak bollvont korizoi. Amchea yuvozonnamni razokiyant
meter zaun amchea somudayachem boremponn koroyet. Tosenchch oi.Pi.Es, oi.E.Es, oi.Ef.Es sevent bhoroti zaun tanchi seva dexak diun, somudayaki borem koroyet. Hea vorovim amchea toronatteank sorkari xetant borim kamam melltelim. Ani amchi somudaiy bharichch ghott zateli tem khonddit. Viz : mukheli zaunko kosole gunn asonk zai ? James : mukheli vixeant sangchem tor ek boro mukheli dusreank vatt dakoita. Hamv ek mett mukar vetam. Ek khoro mukheli dusrea mukheleak rochta ani taka rupit korota. Tea mukheleak to khori vatt dakoita. Tednam, somajent ya somudayant ya somsarant chodd mukheli ubzotat. Somsar boro zaunko amim karonn zatamv.
50 Veez Konkani
Eka mukheleak kam' korocheam-i urobha, pramannikponn, opvont ponn, dusream korona kam' koromvchi sokot osazoi. Tachea sangateanchi xati somzon, zoktem zovabdari zoktea vyoktek dimvchi somzonni asazoi. Apleachch xater visvas asazoi. Tem matr nom-i astam veavoharik somporok asa korocheant churukai asonk zai. Boroea mukhelea thoim dhonatmok monobhavo ascho bharichch gorojecho. Kriatmok chintap ani tea mukantr lokak zoktea vatten vecheak preronn divonko taka
kollit asazoi. Loka thoim urobha haddomvchi sokot; unchlo dixttavo. Unchlo dixttavo pontak paumvchea khatir xrod'da ani nipunnota asonk zai. Lokan sangl'lem doni kanamni aikazoi. Upkarak poddchim suchonam ani soloha ugtea monan svikar koron karoyogot korochem udar mon asazoi. Thodde nirodhar ghoddie bhitor kannghemvchea titli xati ani nipunnota asazoi. Eka boroea mukheleak vividh chintpachea vividh thoranchea zonnank sangata haddun kriatmok zaun kam' korunk kollazoi.
51 Veez Konkani
Hea sorova sangata eka mitracho monobhavo tachea thoim asazoi. He sorov gunn eka mukheleam thoim asazoich mhonn nant punn, chodd as l'lea titlem borem. -viz sondorxon gheupi: klerens pintto, koikombo ------------------------------------------
Jamesachea chotur ani churuk mukhelponnachea saullent vaur kela ani karoeanchea yoxosvek sohobhagi zala. Golfantlo ek xrextt konknni karoyosutari mhonn namv vel'lo roxon, James Mendonca vixeant aplea kallza gopant bhorl'li utram ucharotana aikon mhojea tonddant udok ayil'lem tem khorenchch .... Ani motint bhognnam tufan..... Mukheleancho mukheli - James Mendonca, vamonzur roxon ddi silva - vamonzur
vamonzurocho ’ruchik holva’ mhonn hea denneanchea punjeak zaito lok vollkata tory dotor asttin probhuchea ’viz konkonni’ ontorraxtti-i potran dubaicho karoyosutari ’rai kumvor’ mhonn manan sumrogarayil'lo manest roxon ddi silva, manest James Mendonca ani tachea kuttmak bharichch lagsilo. Dubai xherant zaitea konknni karoeamni roxonan
poilean poilem, James Mendonca mholl'llo sokteunt vyokti, devachea vorotea kakutin mholl'lleabori amchea konknni somudayak favo zala mhollear kamyinchch choddtik uloyil'lea bori zamvchem na mhonn mhaka bhogta. To pokot't eka somudayak simit nhoi bogor to zaiteancho; sokddancho. To amchea somajechi vhoddvik; konknni somudayachem mannik; loka modhem prozollon aschem vojr; monglluri mullachea konknni uloupi dubaigarancho gourou. Osolo mhanacho man vyokti mhojea
52 Veez Konkani
vamonzur firogojecho mhonn ucharunk mhaka ani akhkhea vamonzurgarank voroto obhiman bhogta.
aplea udhyomachea zageary nixtten kam' korota.
Hamve polloyil'lo ani vollkal'lo James Mendonca. James Mendoncak amim mogan ani manan ’jem'ma datt'ttu’ mhonn ulo korochem. Thodde taka ’jim'mi dott'ttu’y mhonn apoitat. Mhojeachch vaddeachea jem'ma dott'ttuvixim, hamve mhojea bhurogeaponna thaun polloyil'lem; atam dubai ailea uprant tachea lagsilea sangatant dekhl'lem hamv tumkam sangtam; tachea thoim asche mhonxaponnache thodde xrextt gunn hamv tumchea lagim vantt'tam. James Mendonca - to ’vamonzurgar’ mholl'llochch ek vixixtt gourou amkam. Vamonzurochem Mendonca kuttamb devacher ani tachea udondd kakuticher okhondd bhorovoso dour l'lem adorox kuttamb. Magnnem ani bhokt tanchea jivitache vingodd korunk zainatl'le vantte zaunasat. Jem'ma datt'ttu kameli sam. Zujecho bhokt. Teachch bhoktiponnan to
Kristamv somoddtiche dharomik mhollear taka bharichch gourou. Vividh yozonank hatim gheun toull toull dubai bhett dimvchea dharomikank ani yazokank aplea biddarak apounnem diun, tanka sotkar korochem taka sodanchem zalam. Misamv hatim gheun gorojen ayil'lea dharomikank to khali hatamni bilkul pattim daddina. Teachch khatir zaiteamni taka manan ’monsinzor James’ mhonn gourovan ani obhimanan ulo korochem asa. Amcheachch vaddeachi, amchea kuttmak mogachi, moipasi ani sodanchch haskuri machchu bayecho put ani henri datt'ttucho bhavo, James Mendonca mholl'llo voroto obhiman amkam sorovank. Jem'ma datt'ttu vamonzur firogoz ani vamonzurgar mhollear bharichch obhiman pamvcho ek adorox firogoz gar. Vamonzur firogojechea khonchai yozonank motto sohokar dimvcho ani adhar pattomvcho dani. Mendonca ezukexon ttrostt mholl'llo raknnea somstho (ttrostt)
53 Veez Konkani
aplea kuttmadaram songim tanne sthapon kela. Hea somsthea mukantr zaitea dubllea bhurogeank xikpak adhar dimvcho somaz premi to. Rojer gavak ayil'lea vellar aplea kuttmak gheun zaitea heram kuttmank bhett diun tanche sukh-dukh vanttun gheunko uroddoncho doyalli monis. Somyukt orob emiretant aschea vamonzurgaranchea songhottonak datto motto adhar dimvcho dani. Vamonzurgaramni kosolim-i karoyim ubim kelim tor ’kaim bhienakat; mukar vocha; hamv asam..." mhonn dhoir dimvcho sokteunt dani. Mongllur konkonns - dubai hacho lamb kall bollvont mukhelponn dil'lo mukheli ani odhyokx. Hea somsthean asa kel'lim khonchi-i karoyim, vyoustit ani xisten manddaull ghaln, sugomayen pontak pauvonko sokcho mohan manai. Horoyeka karoeak sador korotana, karoyem samballunk zai zal'lea eka protyek mukheleak vinchun, tea mukhelean sompea ritin karoeachem somyozon koron svotontr zaun mukar vochonk preronn diun, karoeachem yoxosvi korunk sokcho sokteunt
puddari mhonn tanne ruzu kelam. Heachch riti-vidhanavorovim, zaitea mukheleank tanne rochlam. Odhyokx mhonntana zaite mukheli, sutt ghaln, aplenchch vhoddponn dakomvche asat. Punn, amcho mukheli jem'ma datt'ttu tosolea vorogant bilkul yena. To khud'd sorovam sangata mellon, tanchea sangata bhoroson, kam' korota ani koroyeta. Teachch khatir taka ’mukheleancho mukheli’ mhonn apoitat. Bharichch unne uloun, karoeamninchch khoro mukheli mhonn dakoyil'lo jem'ma datt'ttu, mongllur konkonns hachea bondera khal karoyim ubim korotana, kosoley somosye aile tory kosolinchch unchambolli bhognnam dakoinastana bharichch thondd toklen somoseank porihar dakomvcho somzonnecho mukheli to. Konknni nattokacho boro obhimani, konknni somskroti ani kolecho mogi. Mongllur konkonns hanchea sandeank aplea ghora apounnem diun, gamvchea pokvonamni sudarosun to daddta. Heachch vorovim aplea sangatant somaz seva
54 Veez Konkani
koroche aplechch kuttmache mhonn to zaitea pauttim ucharota. Jem'mo datt'ttuchi somaz seuai bharichch vakhonn'nnunk favo zal'li. Vyokti konnm-i zamvdi, udhyom' suru korotana, udhyomant noxtt zal'lea vellar, tanka adhar dimvcho ek boro samaritan. Zor konnm-i koxttamni
sampddon, zoilant poddlo, mornna vellar tanchea kuttmak ya khonchai akantachea vellar gorojeuntank sangat diun, kumok korocho kumkedar to. Jem'ma datt'ttu amchea somudayachem mannikchch soi !!!! mukheleancho mukheliy vhoi !!!!!!
Thoddem thoddem novem novem –
ikravea okhil bharoti-i konknni
sahity porixodhechim 45 vorsam mongllurant konknni sayiteacho vaur dekhtana on'ni nialltana kiteak konn zanna kednam kednam mhozo ugddas 45 vorsam pattim damvta ani
mongllur’chea hompon’kott'ttear aschea milagris hai’skulachea moidanacher vorn rauyta.
porixodhecho sondhorb. Hea mohan sombhromak teach vorsamni sthapit zal'lelea konknni bhaxa monddoll, kornattok – hea songhottonan zobor dost toyari kel'li. Log’bog tin mohineaadinch hea sombhromacho tap ayozokank suru zal'lo mhonnyet. Bhaxa monddollecho poilo odhyokx cha. Fra. Dekosta, toull’cho odhyokx vi.Je.Pi. Solddanha, karyodorxi osttin
Voros 1975. Mongllurant ayojit kel'lea ikreavea okhil bharoti-i konknni sahity 55 Veez Konkani
ddi’soza probhu, khozandar pador mark valddar toxem pador vil'li ddi’silva toxem her vangddi toyarayent vyost aslele. Konknni kistamv bhrahmonn somudayak toxench goudd sarosvot bhrahmonn (GSB) konknni somudaik protinidhitv korchi ek somrod'dh karyokari svagot somiti rochchi toyari choltali. Konknni kristamv somudant konnak gheuyet, ghetlear folladik zait mholl'lli gozal sobar sandeank khobar asli, punn gouddo sarosvot konknneapoiki konnak vinchem tem ek vhodd soval aslem. Nimannem hem kam' cha. Fra. Dekostak dimvchem mhonn nirnnoi zalo karonn, tea tempar mongllurchea kristamv boroupeamlagim, GSB somudayantlea man monxeamlagim toxem gõychea konknni sahity’karalagim lagxilo sombhond aslolo mhollear cha. Fra. Dekostak matr. Cha. Fra. N bovo sompeaponnim aplea somporkant aschea mongllurantlea thoddea ghxbh man monxeank konknni sahiteak sombhond zal'lea vaurant tanddun haddle. Team poiki ponchkadayi mohineallem choloun vorcho bi. Vi. Balliga (ballo mam') balko sttuddio
choloun vorcho balko mam', bondrant vear korche je. Je. Xrinivas probhu oni vasudevo probhu babavo, kuddpi vasudevo xennoi, kenora kolejicho sonchalok damodor frobhu oni her. Tanchea sokddanchea sohokaran sinddikett benkacho tea vellar’cho cheyor’men ke.Ke.Poi –
hanka svagot somiticho odhyokx mhonn sorvanumaten vinchun kaddlolo. Konknnechea itihasant hea don somudhayacheamni fokot konknnechea bonderakhal apli zat, kat, boli, dhorm', jeunnakhannam odhem ascho forok boglen dourun ghetleli minot ovismoronni-i ani
56 Veez Konkani
oitihasik monnyet. Bohuxo poili ani nimanni’yi zaunko sadhy asa kiteak mongllur’chea konknni itihasant asolea gatracho sombhrom' konnemi dekhlolo’yi na, aikal'lem-i na. Hea sorv yeuzonnent sokriy aslele mhollear cha.Fra. Ani osttin ddisoza probhu. Hea dogamni mellon bispa oni kireyalamodhem asche sombhonda sarki toyarai kel'li. Tea don disamni tannim pottak ’yi sarkem khelam mhonn mhaka bhogana. Titlench nohim, ek mett mukhar vochon, osttin probhu sompadok zamvn tosem cha.Fra. Dekosta prokaxok zamvn, ’ udevo’ tin disamni prokott kel'llem, konknnentlem poilem oni nimannem disallem mzonn lok ugddas kaddta. Mhaka dista gõyant thaun konknni sahity karanchi oni sadea konknni moginchi vhodd ek fouz’ch aileli oni tankam sorvank ramvchi, khamvchi, jemvchim, semvchim vilevari inasamache hottelant ayojit kel'li. Hea porixodhechem odhyokx’ponn gõyche nam'’dar boroupi ani raxttromot moratti potrache ani ’sunaporant’ konknni disalleache sompadok chondrokant kenni
zaunas’l'le. Aplem odhyokxi-i bhaxonn jem tannem jem dil'lem, tea bhaxonnachem xirsik aslem – “novea porveachea humbrauylean” oni tannim aplea uloupant konknni bhaxechea voibhovavixeant ani ami amchi konknni mam-i bhasethoim khonchea karonnankhatir gourou pavonk zai mholl'llea vixeant chodd vistarayen sangleO ani aplea uloupa mukhantor ponchvis lakh lokan konknnechea udorgotik apli denngi dimvcheak ulo dilo. Tannim ek ’konknni nidhi’ ugtaili ani hor konknni mogin hea nidhik kaim tor’yi apli ful nohim tor fulachi paklli diunko ulo dilo. “hamv hor konknni ulomvchea vyoktithaun, aplea bhaxechea udhorgotekhatir ek rupoi’ apli denngi zaun diunko hamv magtam.” axem tannim ugtean ahvan dilem. Hamv nennam az hi nidhi khoimsor paulea
57 Veez Konkani
punn tea sanjer hea nidhik boro yeukar mell'llolo hamv khudh dolleamni polleylam. Porixodhechea sanjer ek bori khobar konknni lokak rakon asli. Porixodhechea adhyokxeank ke. Ke. Poi babank tea sanjer ddil'lithaun kendri-i sahityo okaddemichea adhyokx , suniti kumar chottorji thaun ailelea tteligramant ho sondex aslo zo poi babamni bhorlelea sobhemukhar vachun sanglo – “konknni bhas ek svotontr bhas mholl'lli goxtti kendriy sahity okaddemin mandun ghetlea” mhonn zaunaslo tea sondexacho nirop. Hi gozal porixodhek ailelea sorv konknni lokak dhadoxi korunk pauli. Porixodheche bhag zaun kornattok, kochchin, gõyam ani bomboi thaun
ailelea kovimvoram thaun ek ovvol ’kovi gostti’ asa kel'li. Mhojea ugddasapromannem hea kovi goxttichem mukhelponn gõy’ch namdhar kovi, monohor rai sor’desayi hannim ghetlelem ani tannim apli ek mottvi kovita teach sanjer ghoddun vachun sangli – “aiche sobhit sundhor ratim, suttli amchi saddesati.” toxench gõyanthaun ailelea ---vorsanchi kouyotri bai madhovi sordesai hinnem pex kel'lea eka kovitethoim montr mugd zal'le gõyche vhodd udyomi, bab vi. Em'. Salghamvkar hannim apli bangarachi cheyn madhovik ek kannik zaun bhettoili. (gõychea yunivorsittint inglix vibhagachi pradhyopoki zaunasleli bai madhovi halinch aplea -- vorsanche tornea prayer kensor piddek ollog zaun devathoim geli mhonn borounko mhaka ubdes bhogta). Porixodenche ong zaun zaite sahitik zomateo, mottve nattok, dirgho nattok sadhor zale team poiki cha.Fra. Cho mottvo nattok ’vixentiche bhavo’ ani osttin probhucho ’paroi’ nattok mhoje ugddasant urleat.
58 Veez Konkani
Okheyr korchea adim ek svarosea songot boroitam – eka vichar gosttiche mukheli asle, monnipal’che dhatar, soddvonndar manest dda. Tti. Em. E. Poi – hannim konknni bhaxechea astitv ani osmitaye vixant bhasabhas cholounko yeujil'lea vichar gosttint ek zoddayechem soval, konknni kristamvank uddoilem. Tem soval axem – ami ji.Es. Bi somazache konknni monis ani tumi kristamv konknne amchi mam-i bhas ek’ch nhoim, punn tumi kiteak amkam ’to konknno’ monn vollkonchem?
uloitat ani her zageamni inglix vapartat. Jednam poreant ami ghorant amche bhurgeamlagim konknni ulounko lojtamv, tednam poreant amchi bhas mukhar vechi na. Ti thoim’ch rabteli, kromenn tumchim vhoddilam mortana tiy morteli. Hea utrank cha. Fra. Dekostan aplea dusrea disa prokott kel'lea ’ udevo’ potrant vodd xironam' diun boroilem, “tumi amkam konknno monnchem kiteak, tumi konknne nhoim?” akheyr.
porixodhek zomlelea konnai’lagim hea sovalak zap natli punn ti zap poi babamlagim asli. Te mhonnale – ami konknni bhas ghorant ’yi uloitamv, terant’yi uloitamv ani amchea vearant’yi gollsitamv. Punn tumi kristamv konknni lok aplea voddilamlagim matr konknnent
-hemacharyo
------------------------------------------------------------------------------------------
TALE OF TWO FRIENDS IN MUSIC Coming from a background of being actual best friends, Dilraj Rodrigues and Roshan Dsouza, both know each other so well that they get in such a groove working together. Music
bonds them together, Roshan Dsouza, a music director and composer and Dilraj Rodrigues, a chief engineer, Merchant Navy by profession and musician by passion.
59 Veez Konkani
However, their musical talent didn’t come out of nowhere its around their whole life. Big things happened when took jointly things into their own hands to create momentum for their music. After a strings of conversati ons, both got involved into making music with two creative project taking shape. The music video, titled The Earth Song, showcased the efforts during the pandemic. Dilraj responsible for the promotion designed to showcase
how Roshan could pull together in a time of the pandemic lockdown. Dilraj who was sailing participated in brain storming sessions from the ship. An opportunity that created a positive message was inviting going from a phone call to a completed song. The singers and musicians recorded their own parts from their homes during lockdown. Roshan then crafted the final version from good sources. Dilraj even managed to get the entire ship crew involved for a small cameo video which is incorporated into the song.
60 Veez Konkani
The continued lockdown was an Inspiration to do something nice for Mother Earth. The music video, titled Meri Maati, an effort to pay tribute to the martyred heroes and show gratitude to the Indian army. Roshan roped in top lyricist, musicians and singers to create a music video, supportively produced by Dilraj Rodrigues. A song for chasing and achieving dream to
salute nations heroes of Roshan was visualized to success alongside Dilraj. The songs are available on YouTube channel Roshan Dsouza Angelore. Music is all about passion and fun, a good work ethic is important to success. All needed between Dilraj and Roshan was motivation, talent, and confidence while having fun and producing mind-blowing music.
Sapna noronha Contact : +919845790877 ----------------------------------------------------------------------------------------choddot't gelo xivai kuskutt unno zalo na. Sot'toravea dhakddeant mitr, jhelo, kannik ani yuvok potrancho sompadok zaun konknni potrikodyo mantlea khurosavatter sobar pauttim aptton dhoptton, lokon, poddon uttlo tori jik apnnaunko soklona. Hye tachye khurosavatter taka herod, koifas ani pilat mell'lle xivai tacha khurosak khand marocho sirenacho Viz konkonni’ pattlo simamv konni mell'llona.
Sondex....
niz konknno
maigamv soddun chikagok pavon 39 vorosam zalim tori asttin ddisoza probhuk konknni bhas, sahity ani somskritivoilo mog ani obhiman
Asttin eklo eksuro konknni sojer. Solvonnent jik apnnayil'lo khollanat l'lo, vollanatl'lo konknni vauraddi, karobhari , apostol ani raibhari.
61 Veez Konkani
Gamvant tanne bhoglelea koxttamnoxttamvorovimyi to lisamv xiklona, konknni bhaxethaun pois sorolona. Bodlak poixilea chikagont eklea eksuroean konknni bhaxecho bhautto ubarolo. Konn kitemyi mhonnum, tomaxe, konknni bhaxekhatir to lojenastam, kaujenastam nirontor vaurunk laglo. Konknni monxamlagim protek zaun konknni lekhok ani kolakaramlagim nirontor sombond ani somporok jivall dovorochekhatir asttin probhun ‘viz konkonni’ mholl'llem rongall satollem potr char lipimni porogottunk suru kelem. Loins klob ani her somajik chottuvottikemni to vyost tori hor eka hofteant chukonastam ‘viz konkonni’ ddijittol potr to porogott korota. Zahirot, poxokamvinnem vinchnnar kannio, lekhonam, kovita iteadi attapcho dhattomotto onko akoroxik vineasan to bhair kaddta tem polleunko ozap dista. Konni sohaik nastam, xibondi nastam eka vyoktichem vixes sahos hem. Asttin probhucho ho vaur ‘kallokant vatigi vo guddeak mati?’ hem soval
mhaka toull toull dhosta. Punn tacha khollmit natl'lea sadhonak ani pramannik vaurak man bagaunko favo. Ho 150vo ‘viz konkonni’cho vixes onko. Pattlea 149 onkeancha muk panar 140 konknni mohan monxancheo tosviroeo chhapun tanchevixim vinchnnar lekhonam tannem porogott keleant. Konknni ddijittol madyomant ho ek daklo. Hea opurov ani oprub konknni vaurant asttin probhun ghalchi vamvtt ani mhinot to matr zannam. Hea ogonnit vauraurovim taka mellcho sontos, somadan ani sontripti taka matr kollit. 150vea onkeacha mukpanar dubayicho mohan monis manest jems menddonsa sobhta. To dubayintlo ek yoxosvi udyomi, konknni karobhari xivai konknni lekhok, songit ani nattok kolaka rancho protsahok, poxok ani protek zaun konknni somudaya cho mukeli. Taka mhoje harodik xubhaxoi! do. Asttin ddisoza probhun chikagont aromb kel'lem konknni misamv oxench nirontor mundorun vochum. ‘viz konkonni’ pattlo niz konknno asttin probhuk sorov
62 Veez Konkani
konknni lekhok, kovi ani kolakaram torofen 150 gulob ani 150 solam'!
0 sijyes takodde -----------------------------------------zoikonkonni! zoi viz konkonni!! viz konkonni ek vixixtt potr viz konkonni - sochitr hofteallem jem atam 150vea onkddear asa tem hamv survater thaun azun vachun ailam. Toxem mhonn hamv konknnentli0 sogllim potram vachtam mhonn noim. Chhapon yemvchim choddaut vachtam tor i - rupar yemvchim vachchim bhovo unnim. Punn osttin ddisoza probhun omerikacha chikago thaun konknnecha char lipimni prokaxit korcha viz konkonniche kon'noddo lipintle ekyi onke chukoinastam vachleat. Haka karonnamyim asat. Pangllant zolmon vaddl'lo hamv sivoiem – kotholik yuvo sonchalon (atam oisivoi em) mukantr ani tacha ‘yuvok’ potra mukantr zhollkek ayil'lom. Atam hamvem sangchi hi gozal 1979 zulai 8
tarikechi ani mongllur milar hoiskulacha klas rumant tea disa zom' l'lea sivoiem kendrik somitecha jeral zomatechi. Tacher 1979-80vea vorosacha kendrik somitecha hud'dedaranchi vinchounn zaunko as l'li. Tea vella bhitor sivoiem kendrik somitecho panch pauttim odhyokx zal'lo osttin ddisoza probhu bohuxa titlyai vorsamni sivoiem kendr somitechem ‘yuvok’ potr sompadon kortalo (thoddea vorsamni vinchon ayil'le her asleari potr bhair haddchi zovabdari osttinachi astoli). 1979 vorsayi tachem namv yuvok sompadok hud'deak konnem tori suchoyil'lem. Tedalla maka 20 vorosamyi purotim bhoronk nant. Raknnor tedalla bhitor ayil'lim mhojim boropam vachl'lea sivoiem mulki xakheachamni mhojem namvyi suchoyil'lem. Khollant dogi urolear motodan zaun eklean jikchi oni anyeklean horvonchi porigot. Tedoll ch mitr, jhelo, kannikasovem yuvok choloyil'lo, kendrik somitent majvonat l'lem mukelponn dil'lo, xivai mongllur cha sorvoi xetamni porzollon asl'lo osttin solvonk sadhych natl'lem. Asolea osttinan tea disa apunn pattim soron mhaka aukas dil'lo. Axem amcha vollkik ani mitritvak atam 41
63 Veez Konkani
vorosam utraleant. Osttin khoinchoi vaur hatim dhorta tor tea vaurak jivo bhorta ani nyai dita mhonn hamv hea itlea vorsamni somzalam. Viz konkonnikyi tanne jivo bhorla. Osttinachi kaleti zannam aschea hamvem tachem viz potr vachinastana ramvchem tori koxem? viz konkonni survatun atam ekxem challisamvoir hofte utron geleat. Gim', paus, karyim, poinn, purosonn ani her kosolimyi karonnam osom viz matr nomiarlelea disa ujvaddak ailam. Choddaut gamvant ani mongllurant vixex ghodditam zatana thapoddtop hea ghodditanchi mahet tosviroeamsovem attapun vixex onkeyi aileat. Axem atam 150vea onkddeacho suvallo. Konkonn gamvant zolmon vaddon, konknnecha ani her nomuneavar xetamni porzolll'le manest ani manestinninchi vhollok viz konkonnicha 140 mhonnasor onkeamni vachunk mell'llea. Tanchi sadhonam ujvaddak aileant. Heryi zaitim borpam, khobro vachunk mell'llea.T. Heapoikim herekodde fais zainatl'le, khoimsoryi vachunk mellanatle vixoi soit vizar aileat. Haka
karonnam vizak tachi - hachi, tanchi hanchi, zaizal'lo - nakazal'lo, hea nomuneache kosolech thorbed nant. Zahirat – duddu mholl'llea tosolo vixoich na. Tantumyi viz hofteallem tori disallea potracha vegan thoddeo khobro vachunk mell'lleat. Asatoxem dimvchem viz konkonnichem dhoronn mechvonnek favo zata. Potrikodyomant henne tenne ghoddcheabori aplea lagxileank va apnnacha dhoronnak manvateleank onauxyem dhumpomvchem, ani zainatl'leank karonn nastana kenddchem vizant mhojea gumanak ayil'lem na. Kon'noddo lipintlea konknni sahiteak yi favoto aukas labazai mhonn ailevar vizan tallo ubharl'lo ani hea babtin ucharl'li kallji somonzos zaun'nch asa. Xembor vorsam pras choddit aude thaun kotha, kadombori, kounam, nattok oni her zaitea prokaramni ujvaddak ayil'lea kon'noddo lipintlea konknni sahiteachi vollok aschea ani pokxopati nom-i zal'lea konne tori vizachem dhoronn manun ghemvchench zaunasa. Vixoyantor zamvchi sadhyota gumonant ghetl'lea vizan kon'noddo lipintlea konknni sahiteak manizai mholl'llea vixoya
64 Veez Konkani
babtin aplo vad sompoyil'lem vizachem voddponn pacharota. Viz konkonniche ekyi onke chukoinastam vachleat mholl'lleafora sogllim panam hamvem soddnastana vachleant mhonnon nom-i.. Thoddim panam vachinastananch mukar gelam. Mhaka ruchonk natl'lem va mhojea asokte bhailem vizant fais zal'lem vachap tem borem nhoi mhonnon hamv sangana. Mhaka borem mhonn bhoganatl'lem tem her konnaiki ruchlam asyet. Thoddea pauttim sompadokak tacheoch mholl'lleo addchonneo ostat. Onkeak eka lekan sadhokachi va sadhokichi vhollok korn dimvchem vizachem dhoronn zaunasa. Vixex ani vhodd sadhon kel'lim zaitim sadhokam asleari thoddeank apnnem kel'lem sadhon unnench moll'llem bhogap asta. Dekun fais korchak mon dakoinant. Boroupi zalearyi tosolea sadokam vixeant boroinant. Axem zal'lean zaite sadhok lipon urtat. Hea porigotent thoddeanche sadhon vixex nom-i mhonn bhogta tori apnnak ayil'lea khatir sompadokan fais korizai poddta.
Sompadokak aplea potrachim panam bhorochi onivaryota asta. Potrank zai titlea sonkhean likhitam yenant ti gozal konknni potrikodyomalagim lagxilean sombondh ascho hamv zannam. Potrant fais zal'lea likhitam vixim borem – vaitt vimorso korn sompadokak potram boromvchemyi atancha kallar unne zaleat. Chodd ani chodd zonnamni likhitam daddlear, vachpeamni oprup tori sompadokak ek potr boroun apli obiprai kolloilear potracha sudhrapak aukas zata. Hea babtin lekhokamni ani viz vachpeamni guman dilear vizak anikyi un'notek haddunk sadhy zait. Konknni i-potrikodyomant noulam korun aschea viz potrak ani funkeachi seva diun aschea tacha eur hiro sompadokak sorv borem magtam. Viz hozarom onkeancher favom – axi mhoji axa.
ech. Ar. Allvo ------------------------------------------
65 Veez Konkani
vizako deddoxiche sombhrom' polloito polloito vizo potrako tino voroxo bhoronu choute voroxako payu douroto asa. Ho suvallo konkonni lokale sombhrom' choddoita. Maka bhovo anondo zat'tasa. Bab asttin ddisoza probhu han'ni sompadok zaunu, chikago thaun porgottuche viz potr maka amogele koddialla dakunoch yet'ta monnu disota. Karonno tan'ni vaporoche bhas ani char lipint konkonniche vicharo zogobhor pavouche. Hofteko ek potr bhair haddoka mhollear khub vauro zat'ta. Bab asttin toronattenko lojzo zauche toxem golleko ek keamora ghalnu bhairi ailo mollear, tangele haskure tonddako fida zainaxilo monis konnoi naka. Konkonni somsarant khoboreko kaim durbolloponno na. Zalear vyousthito zaunu potrar punzounu vachokanko pavoche bhari koxttache zat'ta. Tosole kamo, kaim folapekxa naxi tan'ni 149 sonchikent 140 poxem choddo konkonni sadhokank kour hiro koronu dakoilea. Amogele bhaxikanko, amogele modhim axile konkonni manestanko
“selebritti” kornu dakouche vizache “kour pez”, konkonni xetant kamo koroche nove lokanko utsaho choddoita. Osole sundoro rongorongino vizo ipotr konkonni potrikodyomant nove monvontor srixtti koro.
Dda. Orovindo xeanobhago, balleri konkonni lekhok, vimorxok -----------------------------------------mhaka uddas yeta, "sureak kitlim vorsam prai zaleari to tacho prokax somsarak vellar diunko sokta", mhonn. Tumchi umed -polloitana, tumcha tornattponnar, mitr, jhelo, kannik, yuvok him cheari potram,cholon vhel'li rit, mhaka uddosak yeta. Prostut tumi viz konkonniche deddxem onke yososvi ritin, kaddun, sorag khollonastana poblix korn ek dakhlo rochlo munnyet. Hamv tumkam hea sondorbar porbim patthoitam. Tumcho, obhimani
66 Veez Konkani
sobar konknni lekhokank preronn ani protsah diun asa.
gregori sikvera nidd'ddoddi -----------------------------------------viva viva viz konkonni, porbim ul'las asttin probhu asttin probhu prostut ontoraxttri-i mott'ttar aplem konknni viz i hoptallem potr progott korun ascho mohan konknni premi toxem vauraddi. Toull mongllur thaun aplim potram choloitalo tor az yuese thaun inttornett mukhantor aplem viz i potr choloun asa. Konknni khatir sogllem aplem jivitch orpun vavorcho aschin probhu sot'toranchea doxokar hamve konknni likhnnek hat chorounko arombh kel'lea toull thaun az poreant mhojea likhnnek preronn ani protsah! tea disamni tannem konknnecho famad yuv kadomborikar mhonn mhaka proprothom' puroskar diun vedir choddoilo. Axem konknni kxetrant mhoji likhnni thiraun asonk sohokar dil'lo asttin atamyi mhaka ani
Niz tor konknni ’meli meli..!’ mhonn bobo arombh zaun konknni lokamodhem amchi mam-i bhas morun veta konn'nna mhonn bhyem chorat't astana, dex videxamnim vividh thoramnim udel'lea songh somstheamni konknnecho hat dhorlo. Vividh ritinchea vaura mukhantor, konknni bhaxek jivo dilo ani nirontor pos korit't asat. Osolea songh somstheamni korcho nirontor vaur, asttin probhu eklo eksuro zaun vividh thorachea vividh kxetramni konknni vaur korun/ diun aila ani rat dis mholl'lleporim vaur korit't asa. Sot'torachea doxokant to apnnachem soikol gudd'ddaun nontur thaun kassia mhojea lankdda ddipeak yeun mhoji ’ami novo’ kadombori aplea ’mitr’ potrar fais korcheak vhortalo. Hea mukhantor mhaka protsah diun aplem potr choloun aslo. Atam prostut hea doxokant i - meyla mukhantor yeta, mhojea likhnnek protsah dita ani inttornett'ttar potr choloun asa.
67 Veez Konkani
Prostut inttornett'ttant viz konkonni hoptea hopteak char lipiamni fais korun, osadhoronn konknni vaur korun asa. Konknnent ho ek dakloch mhollear soi! hea mukhantor mhaka ani her sobar konknni lekhokank tanchea likhnnek preronn ani ut'tezon diun asa. Sobar konknni lekhok toxem mohan monxeanchi porichoi diun tanka tanchea vaurak protsah dite asa mat noi, addosant adl'leank ujvaddak haddte asa. Prostut 150 onkddo utron aschea tachea viz konkonni - i potrak ani sompadok/ prokaxok / alrounddor asttinak lamb auk magon xubhaxoi pattoitam. Viz deddxem thaun donxim, donxim thaun tinxim, pamyxi , hozar onkdde utron konknnent daklo rochundi mhonn mhoji axa.
- ron roch kassia -----------------------------------------viz oplea 150 vea onkeak mett dourtana mhaka hea potra vixeant don utram borounko sontos bhogta. Hoftea hofteak char lipimnim porgott
zamvche hem viz potr konknnentlea namnnechea vyoktink oplea mukh panar sobhoun porgott zata. Sori sumar ekxem challisam voir mohan vokti hea viz potrachea mukh panar porzoll'lleat anim tantlim hamvy ek mhonnonk mhaka gorv bhogta. Amkam porgamvant as l'leank hem i potr sulobhayen pauta. Chhapeachi gorz nam, posttachi gorz nam. Ek botton damblear puro sogllem char lipinchem viz potr ugtem zata. Onim omkam zai zal'li bhas vinchun vell ostana vachunk sulobh zata. Dotor asttin probhun konknnek opar denngi dilea. Omerikant asoni oplea mam-i bhas konknne khatir vavurchem ek voddlem sadhon'nchch soi. Lanponna thaun konknne khatir vaurun moje tosolea sobharank marg dorxok zala dotor asttin probhu. Char lipimnim porgott zamvchea tachea viz potrak anim tachea konknni ddijittol vaurak sorv borem magtam. Tachem viz potr vaddondi,
68 Veez Konkani
choddondi anim chodd anim chodd konknnentlea namnnechea vyoktinchi vollok somsarak korn diun somsar bhorundi mholl'llenchch mhojem magnnem.
-monika mothais, oyorlendd -----------------------------------------asttin probhu ek sahosi vyokti. Yuvo prayer titin potram choloyil'lo karbari. Yuvo vaurant kareall asl'lo fuddari. Fuddarak lagun amerika gelo tori, thoim thamvni konknnecho vaur ani konknnek dimvcho protsavo rauylona. Tachi humed nivrit'tponnari tannem mukarun haddlea. Viz i potr survatun pornea toxem tornea konknni mhazonnank tannem lokasomor vixixtt ritin sador kelam. Tannem viz forar chhaplolea 140 zonnam poikim hamvi eklom. Hem potr chear lipiem dvarim porgottun sorv lipink man dimvchem ani sogllea konkonnak sankhovo bandchem ek san preton to korit asa. Kitlea mott'ttak yoxosvi zait tem kallak soddeam. Punn tachem hem preton vollkunchem tosolem.
Hea tachea vaurak ani humedik chepem ukoltam. Ani taka borem magtam.
Stteani alvaris , bondel -----------------------------------------amim amkam devo somestank mholl'llea totvank jinnyent gollsun jieun ascho monis somsarik rattaullint az itlo vest zala mhollear, ’hamv, mhojem’ soddn bakichem kitench tachea motik vechem bhovo unnem va nanch mhonnyeta. Hea somsarik rattaullent oplye auykch prayestanchea axreak lottun morjen jietelea bhurgeank ’auybhas’ mhollear kitem poddun gelam? ek chil'lor kaddi haloun sorg axetelea aichea kallar eklo zor opli minot, oplo vell ani oplo duddu moddun somajechem boremponn korta va tea dixen kaim paulam kaddta tor tosoleank don borim utram chintchem chintop motint haddchepras ’to namvak korta’ mholl'llim annvim utram koxim ani
69 Veez Konkani
khoim thaun motik yetat mholl'llench vichitr. Punn osolea albea chintpak guman korun, oplea motik gorjebhailo besor ghalun tosoleank zapi diunko vechye pras aplea hatim dhorl'lem misamv mukar vorchem kam' korunk hostichem trann zai. Ani viz i-potran hem trann porot ani porot dakoilam. Ani hea kaman porot porot uloila ani uloun asa. Az viz i-potr fokot eka lipi/boli/somudayachem zaun uronk na, bogor zagotik konkonni mott'ttar ’konkonni mhoji auybhas’ mholl'llem chintelea sorvancho tallo zalam. Sorvancheaki vhoddlem kam' mhollear ’heranchem kam' pollemvchem, tem vhollkunchem vhodd mon’ konkonnint asa tor tem ’viz’ i-potrachem mhonnun sangchant kosloch dubhavo na. 150 onkeancho nirontor vaur kaim eka somsthean va eka vrit'tipor pongddan matr korunk sadhy zamvche tosolo punn eklo oputt konkonni mogi zaunaschea do| asttin probhun korun dakoilam ani hem khorench zaun thoknnayechem kam'. Ani hem 150 onkeanchem kam' nhoi, 500 voir onkeanchem kam'; kiteak mhollear viz i-potr chear lipimni ddijittol rupar porgott zaun
somsarbhor zago aschea somest konkonni vachpeamlagim pauta; zamv imeylam mukhantr, zamv vattsap pongddam mukhantr, zamv somajik zallizageam mukhantr punn konkonni tosolea eka bhasek zagotik pamvddacher ek sthan dil'lem potr somsarantlem poilem ddijittol i-potr, jem chear lipimni porgottchem. Ani hea misamvak do| asttin probhuk kitlem dhinvasleari tem unnench. Somsarbhor konkonni khobro, konkonni kareanchi bhatmi, konkonni sahity, konkonni sadhokanchi vollok, itlench nhoi; raxttr mott'ttacho sahitik spordhe konkonnicho boro fuddar ruta korche dixen khonddit ek moilafator mhonnun hamv lektam. Viz i-potrachea survater mhaka ek ’soho-sompadok’ zaunko dil'lo ulo pallun hamvem ’zait’ mhollem punn uprant mhaka oxem bhoglem; konkonnicho vaur kortelea konnaikyi mhojea tankicho pattimbo diunko hamv kedinch norgol'lom na, tor hamvem ek hud'do apnnaun matr pattimbo dizoi mhonnun na mholl'llea chintpan ’soho-sompadok’ mholl'llo bil'lo naka, punn mhozo pattimbo khonddit astolo mholl'lli bhasaunni keli ani az pasun mhojea
70 Veez Konkani
tankicho pattimbo diun ailam ani ho pattimbho fuddem-i astolo. Ontorraxttri-i konkonni karbhari do|asttin probhuchea konkonni mogak mhoje hozar solam'. Machcha, milar. ------------------------------------------
bravo viz konkonni
- vol'li kvaddros (seuk, konkonni) -----------------------------------------mogachea do. Asttin bab, 150 o0ko prokott korchea s0dorbhar tumka0 xubhaxoi pattoita0. Viz soktebori0 hoftean hofto vhallon ye0vche o0ke 150 onkea0k pauvn ko0knni potrikodyoma0t ek daklo kela mhonnyet.
konknni potrgarikent viz konkonnin geletea 149 onkeamni vichitranch keleant. Ddijittol ontorzallar chear lipimni unnear 56 panam thamvn 110 panam poreant ttaip korun ontorzallar vachun aslelea konknni projek omritch dilam manest asttin probhun.
Logbhog 140 ko0knni sadhoka0k porichit korun lipon as l'lea ko0knni neketra0k man kelai. Tumchem eka vektichem sadhon proxomsarh.
Fokot omrit nhoim, tacheaki vhortem kam' tannem kelam - tem kam' zamvnasa konknni sahit, nattok, songit, kovita, vinodik xetamni denngi dil'leank viz konkonnichea mukhpanar sozoun, bhitorlea panamni tatanchea jivitachea kannyedvarim konknnintlea chear lipimni vachchea lokak vollok korun dil'lem ek sahosch soi!!
Tumka0 sorv yoxosvi magta0. Ko0knni bhas la0b jio0.
pattlea 100 vorsanchea konknni potr garikent konnench osolem oprotim' 71 Veez Konkani
sahos kel'lem na! matr nhoim mukhlea vorsamni ani konny korit mhonn axa na. Tosem korchem udetit zalear sontosch.
tuzo vaur osoch mukhar vochondi. Devo bap tuka boroye bholaikent lamb kall amche modhem dourundi mhonn axetam.
Kamachea nivritponna uprant porot konknni xetantlea vaurak eklea eksuroean fuddem soron asttin probhun novalch kelam. Lipon aslelea konknnintlea suputrank ani suputrink vhodda manan konknni -novin kulxekhor somajek vollok korun dil'lea asttin mongllur, 07-10-2020 probhu tuka amchi dinvas! ------------------------------------------------------------------------------------------
obhinondon tuka dotor asttin probhu viz konkonni i potr sobhta borench ontorzallir sundor vineas, nitoll vachap, asat vachpi hozar. Bhas ek, lipi char, hoftean hofto zata porgott somsrar uroba vorti, seva nisvarthi, do| asttin probhuchi nirontor. 140 voir konknni mohan vyoktink mell'llo man konknni lokak amkam ho vorto obhiman. Ujvaddak yemv talentam jim asat lipon viz konkonni zamv tankam ek vortem preronn. Ul'las tuka, obhinondon tuka do| asttin probhu dator ekxem pon'nasavo onko prokott zamvchea hea suvallear. Boll bholaiki, sukh somrid'dhi magtam tuka sorv kallar zoitachim mettam fuddem vochom sorvanchea adharar. -richordd olvaris. Korddel -----------------------------------------------------------------------------------------72 Veez Konkani
Mogall Austin, Veezkonkani anko pollelo ani sontos pavlom. 1965 vorsa thavn hanvem lekhni hatim dorulli, samajentlea choddavot potranim mhojim Vivid borpam prokot zaleant astam konneim mhoje vixim boroilelem na. Bohuxea Veezkonkani potran zolmazoi aslem, tuka kallza thavn Dev borem korum mhonntam. Mhojeo itleo foto galeai teo khoin thavn ghetulleoi? Toxench hanv mhojea dog bhav boroinnara vixim , Vijay ani Anand(victor ani Richard) Borovnk visorlom. Mog asom Tuje thoim vishvasi Naveen kulshekar 07-10-20 -----------------------------------------My Dear Austin Baab, VEEZ is now known all around the globe and you have single handedly developed it like your child, and indeed it is. 150 weeks ( approaching 3 years) virtually without a break, in all situations and most of all the world wide Corona Pandemic, is by all counts a singular and great achievement. Personally I deeply
admire your love for our "Mai Bhaas" Konknni and it has deeply embedded in me a desire to support you, but not in a position to do as much as I desire. Your tremendous single handed dedication has truly paid off and it is a Konknni on-line electronic publication that is a model for the future. I am sure you have pillars of support from your dear wife, children and now grand son LEO, among many others and they all spur you on. More people regularly need to appreciate the work that is put in week after week to bring out at least 80 pages of 'Konknni' pleasure. May be you will set up a page regularly so that readers will express their views regularly . Facilities to communicate are plenty if used. Allow me to wish you all the good that can be wished. No exhortation to continue your good works are needed from me as it is built in to you and we have to take inspiration from your great efforts. May your 'Konknni Premi' spirit march on through all time to come.
73 Veez Konkani
Dev Borem Korum. Sincerely, Ivan Saldanha-Shet. Mangaluru. ----------------------------------------Congratulations dear Dr Austin Prabhu for publishing 150 issues and for recognising 140 achievers within these short span of less than 3 years. Your greatest achievement is that you have been successful in publishing Veez in four scripts. I admire your zeal n commitment for our maibash Konkani. I appreciate the contents of the Veez in which you include all the important events of the week besides the story of the achievers. God bless you for the immense trouble taken to publish Veez every week on time. Wish you good luck n success in all your endeavours.
weekly magazine in 4 scripts", we heartily congratulate you and feel proud of your dedication to our mother tongue Konkani.. Hat's off to you for your innovative thought of creating a platform for bringing to the fore the multi-talented personalities of Konkani community and based on their feedback, narrating their amazing stories from the grass root level to the great heights! This apart, your skill of presenting their stories in phases and also exhibiting their collage of photos in sequential order. Needless to say, this e-magazine is being read by Konkani loving people across the globe. Stay safe, healthy and Godspeed. With much love.
Sr. Dr. Jeswina, AC ----------------------------------------Dearest Austin (Babu) On the great occasion of release of 150th issue of "Veez Konkani e-
Bai and Bavoji ----------------------------------------I am not sure how you keep up with this but the time and energy you spend for Veez is truly commendable.
74 Veez Konkani
I know we don’t say it often, but yes, we are truly proud of you.
-Queenie Mendonca ---------------------------------------Congratulations Dr. Austin Prabhu on Veez 150th celebration Achievers never expose themselves, but their achievements expose them. This has definitely been exemplified by Editor Dr. Austin Prabhu, of Veez Konkani Illustrated Weekly eMagazine in 4 Scripts – Kannada, Roman, Devanagari, and Malayalam. This incredible inspiring Veez eMagazine is for World Konkani Lovers. Veez e-Magazine is a life changing experience for any community member globally. Veez published weekly from Chicago showcases unique experiences of common people facing failure in real life. Veez empowers you to fight against the tide. No matter how long you have traveled in the wrong direction, you can always turn around.
Simple living high thinking is the philosophy of Dr. Austin Prabhu. My personal experience with Dr. Austin Prabhu is, he practices but does not preach. He never judges people, but just loves them irrespective of caste, color, creed, gender, and nationality. Veez has recognized, respected, and rewarded 140 achievers on Veez Cover Story. I am happy to share, couple of years back, one fine evening Dr. Austin Prabhu called me and started talking to me in Konkani. Firstly, I felt so good, as I love Mangalore. Secondly, he said Veez would like to do a cover page story on me. I was aghast, as I am a common man from Bajpe, Mangalore, now living in America. The best and most beautiful part of Veez eMagazine is it believes in spreading the good news to rural and urban areas in the globe. Veez e-Magazine focuses on senior citizens, young adults, adults and teenagers alike. Veez is focused to communicate transparency news to public who can read and understand their vernacular language.
75 Veez Konkani
Heartiest congratulation Respected Dr. Austin Prabhu, on the 150th issue of Veez Konkani Illustrated Weekly eMagazine. It is celebration time globally on an ongoing mission of Veez. Dr. Austin Prabhu has proved to the world, all long journey start with a small step. Thank you for encouraging our community members to live a happy life. God Bless Veez!
-Harold D’Souza President | Co-Founder Eyes Open International Former Member - US Advisory Council on Human Trafficking, Appointed by President Obama and President Trump -----------------------------------------KUWAIT First and foremost I would like to congratulate You, Dr. Austin Prabhu on the occasion of the 150th issue of the Veez 4-scripts e-weekly. Indeed as it was initially started, releasing the e-weekly in one script
itself was not an easy task and over that you have been releasing in 4 scripts which is really unique especially for a Konkani weekly no doubt. And on top of that you have been including even your own clicked pictures in a regular basis as well as getting from different sources which is for sure unbeatable for a person at your age. On the other hand you have been regular even though you were on tour to India or elsewhere what I have noticed. I am sure it is keeping you busy while a lot of people are benefiting @making our Konkani language richer since the 4 different scripts give a choice to a greater community of people. I wish you good health and peace to continue your good work and hence keeping our flag of Konkani always high.
Best wishes.
76 Veez Konkani
Adrian Gomes
MESSAGE FROM JAMES MENDONCA FOR THE 150TH EDITION OF VEEZ WEEKLY Congratulations to Dr. Austin Prabhu and his team on the publication of the 150th edition of Veez weekly in 4 scripts. It’s a notable achievement which has also increased the readership of this magazine. I have enjoyed reading all the issues of this e-magazine. In addition to the other articles, by recognizing 140 achievers you have provided an opportunity for us to get to know our community people residing in different regions.
Many of them were not known to us. We have many more achievers and I am sure you will recognize them in your future publications. This emagazine has found its place in this new digital world. I wish you and your team the very best and we look forward to many more interesting issues from you. Best Regards
James Mendonca, Dubai ----------------------------------------------------------------------------------------Viz konknnent dorjedar daklo rochum ! bhaxent asul'lim tor, atam prostut porgamvanthaun char lipiamni asttinan choloun aschem i - potrtrtryi konknni bhaxentch asa mholl'llem hanga bovo mohotvachem! mohotvachem kiteak mhollear vilaiti dexant dhakddeampasun vosti Konknni chhapeamadyomacha korun asleari asttin probhuchea suggekallar char potram sangata xirputtea jivachea xiraxiramni choloun daklo rochl'lo nontur vhallchea rogtachea konnampodvacho asttin ddisoza probhu az konnamni fokot ani fokot konknni konknni ddijittol madyomachea bhas ani somskritecho mog atam-i suggekallar char lipiamni i potr fais vhallta. Tachea konknni bhaxechea korun daklo rochte asa. Dhakddeam hea oputt mogant kosolich milautt adim maigamvant astana asttinan mhaka disun yena. Punn khotkoto choloyil'lim char potram-i konknni 77 Veez Konkani
il'loso choddch disun yeta. Umallchea konknni bhaxechea mogacho khotkoto thoddepauttim do| asttin probhukornam sompadokiyant ponthohvanam dimvchea hontaki vorun pauyta. Aichea somsarant hor gozalimni az obhiprai bed asl'lech. Kuttmant ghovo - bail, vhoddilam bhurgeam modhem-i obhiprai bed astat. Vad - protivadyi choltat. Punn vad - protivad ponthahvonam poreant pamvche unne mhonn mhoji patyenni. Nirontor prokaxonachim dha vorsam sompomvchea kittallar do| asttin probhuchea jinnyekothecho poilo vantto ’nontur thaun chikago’ hamve fais kela dekun, do| asttinathoim hamve parkil'li ek gozal asa. Konnemi kitem-i sanglear to patyeta. Bovoxa osoleach viknesan taka dhakddeam adim koxttank sampddayil'lo asumyeta. Toull chhapeacha kallar sompadokak potram toppalar yetalim tor prostut ddijittol kallar sompadokak i - melam, vattsap sondex yetat. Bodlalea vegan khobranchim vixvasarhota topasun pollemvchem sompadokanchem kam' az ani koxttanchem zalam. Osolea eka nirnnaik kallar fokot somyom' mat sompadokak samballunk sokta.
Do| asttinak gamvant toxem porgamvant fokot konknni lok mat noi, okhkhea mongllurchi porza vortea manan lekta. Tachea namvar omerikant rosto zal'li khobor hangachea sogllea madyomamni chhapon ailea uprant do| asttin probhu monglluri somazachem, kornattoko matyechem noktir zala. Hi gozal amkam soglleank vhodda obhimanachi. Tachea chintpachem ball viz konkonni i potr az deddxem onkeacho pamvddo fais korchesovem onyek moilafator utorte asa. Konknni chhapea madyomantli her potram-i somsarant az bodol'lelea poristhitek lagon viz i potrachi dekh gheun ddijittol rupar fais zate asat. Punn asttinan edollch konknni ddijittol madyomant rochl'lo daklo konni moddunk sokchenant - hem mat okhondd sot. Do| asttinak ani tachea nixkolmox monachea vaurak ani ailevarchea onkeamni apurbayechim lekhonam boroun amkam vachunk dil'lea klerens koikombo, filif mudartho, jeri ddimel'lo, oivon solddanha xett hanchea liknnek hamv borem magtam. Hea vinchnnar boroinnaramni aplea dorjedar borpam marifat, fokot konknni sahity bhonddarak bhangrallo vop dila mat noi, viz konkonni i potracho dorzo
78 Veez Konkani
unch ubarla. Konknni ddijittol madyomant char lipiamni fais zamvchem ek mat hofteallem mholl'llea daklea borabor, do| asttin probhuchem viz konkonni i potr hamve hangasor ul'lek kel'lea ani her dorjedar lekokank sangata gheun, konknni ddijittol madyomant fais
zamvchem dorjedar potr mholl'llea hogllikeki patr zamv mhonn mhoji pramannik obhilaxa. - echchem', pernal sompadok, kittall.Kom' prokaxok, arso moineallem ani kittall prokaxon mongllur
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
ALL KONKANIS SHOULD READ THIS ARTICLE:
The Goa Inquisition:
when FACT creates Fiction
Alan Machado (Prabhu) [The Authour : Alan Machado (Prabhu) is a well known committed researcher, passionate investigator and a prolific author . His interests in history are deep, particularly on Goa and Kanara. Mysore ruler Tipu Sultan is a favourite. Alan, a son of Kanara and Konkani community should be proud of him; descendent of a 79 Veez Konkani
family of the Machado (Prabhu) ganvkars of the 12th vangod of Aldona who migrated to Mermajal (Bantwal - DK) c1680. The family was devastated by the captivity, of 1784-99, with one known survivor Joao who returned to the ancestral native in c1799. Alan is the 5th of 11 children of Harold & Vera married at Milagres church Mangaluru in 1943. An Engineer by profession, Alan worked in the UK and Australia. His maiden book "Sarasvati's Children" a history of the community's origins from pre conversion times to recent times, is admired and of great value. His aim is to bring out his works for the interested - his other books include " Shades within Shadows" and "Slaves.of Sultans' which are a must read. This brief edited article about the Goa inquisition is to enlighten people of the truth and correct the misinformation being currently spread by a section of people. Alan, presently lives in Bangaluru, his wife Zina and their three children Akil, Zara and Alpha are world citizens and will make anyone proud. His forth book is expected soon.]
A lot of misinformation unsupported by verifiable historical content has been and is being propagated about the Goa Inquisition for a variety of reasons. A recent case is an ‘exhibition’ entitled Goa Inquisition The Epitome of Christian Missionary Violence floated on the internet by a group with the acronym FACT
(Foundation for Advancement of Cultural Ties). From the point of view of serious historical research, it is replete with numerous factual gaffes, misconceptions, and distortions. Readers may access FACT for fiction; here I highlight some facts drawing from original documents and other sources. The archives in Lisbon preserves an inventory dated 1774 with 16,000 odd names of persons investigated by the Inquisition from 1561 to 1774, and further details of over 5,000 persons of them sentenced in 61 autos-da-fe from 1650 to 1801. These identify names, nationalities, castes,
80 Veez Konkani
professions, numbers, offenses, relationships, and sentences. They include Portuguese, other Europeans, Africans, Asians, priests, Indians of many castes, professions and religions, slaves, soldiers and others. Their offenses relate to participating in non-Christian practices in Portuguese territories, heresy, bigamy, sodomy, associating with Muslims, priestly misconduct, etc. The Goa Inquisition reported to the King of Portugal, not the Pope. Its objectives were to root out heresy, viewed in Roman law as treason. By definition, heresy was a crime that could only be committed by a Christian. Inquisitors carried out investigations and passed sentence; civil authority executed the sentence. Francis Xavier was NOT responsible for bringing the Inquisition to Goa. All he did was, like others, write a letter to the king asking for it to counter a growing threat perceived from New Christians (Iberian Christians of Jewish/Muslim ancestry) and Muslim influence in Portugal’s Asian fortresses. That letter was written 14 years before the Goa Inquisition was established in 1560. Xavier died eight
years earlier. The decision to send the Goa Inquisition involved a long tussle between pro- and anti-Inquisition policy makers in Lisbon. Among other motives, the Inquisition played a role in unifying a diverse population spread across a vast territory under a uniform religion and culture. Inquisitor Figueira’s report (1623) confirms the focus of the inquisitors in the first 40 years of the Inquisition’s operations: Christians who committed offenses related to Judaism and Islam (constitutes 45.2% of the total 1,582 cases). Offenses related to gentilidade, which covered a range of offences connected with preconversions rites and rituals, rise only from 1600. Out of 5,108 individuals who appeared in 61 auto-da-fes between 1650-1801, 70% were Christians. The Inquisition prosecuted over 260 priests and friars, Europeans and Indians, for various offenses, mainly associated with doctrine and heresy. Torture was used in rare cases to extract confessions from obstinate persons. Torture was not devised by the Inquisition but adopted from prevailing practice in European civil
81 Veez Konkani
courts. The 61 auto da fe lists reveal 39 were burnt at the stake, 0.76% of the total, either as relapsed heretics or sodomites. All were Christian. The reason is simple: burning was reserved only for relapsed heretics. Non-Christians did not appear in autos-da-fe. They were punished with prison terms and labour in gun powder factories, galleys, exile, and fines.
The Inquisition has often been cited as the cause of large numbers of Hindus and Christians emigrating to Kanara. Statistics debunk this. Estimations from an 1801 census of Kanara suggest an initial emigration of under 2,000 Konkani-speaking
non-Christians. Christian emigration was far higher for a simple reason: they lived mainly off the land. Continuous wars with Marathas and excessive taxation severely affected agriculture leaving no option but migration. By 1784, I estimate around 50,000, roughly 20% of the combined Goa-Kanara Christian population, had settled in Kanara and Mysore.
Gentios (Hindus) dominated Goa’s economy with resources, acute financial acumen, and a business and trading network that extended beyond Goa’s borders. A petition to the king by prominent gentios reveals they accepted laws that restricted the public performance of gentile ceremonies, and urged the king that the Inquisition should not take cognition of denunciations made by fellow gentios as this could only be a result of personal enmity. Wealthy gentios had a privileged status in
82 Veez Konkani
Goa. An envious Christian convert remarked that Portuguese officials offered a seat to a gentio but made a Christian stand. A 1774 architectural plan reveals shops in the Palace of the Inquisition were rented out to gentios. Their rents helped finance the Inquisition’s operations.
The secrecy shrouding the Inquisition’s operations allowed it to fall victim of a very successful propaganda campaign undertaken by Protestant countries, especially England and the Netherlands. Depicting the Inquisition as an engine of terror and injustice served the purpose of delegitimizing Spain’s claim to being a leader of a Christian world. England’s clerics, Portugal’s rival in converting India’s “heathen” soul to Christianity, brought this campaign to India when British forces had briefly occupied Goa. Dellon’s book, the only one written by a victim
of the Goa Inquisition, was reprinted during this time. The discussion focused on the “bigotry” of the Inquisition, not on its role as a player in the intense rivalry Portugal was plunged into with other European powers seeking to carve out a presence in India. The “bigotry” theme was later taken by motivated Indian lobbies.
The interaction between an occupying power and subject people has always been complex, flexible, and changeable with time. It is peppered by wars and repression, conciliation and adjustment, rejection and absorption. The same is the case with Goa; it cannot be expressed in the stark terms of conqueror and conquered. There is collaboration in which all communities come together
83 Veez Konkani
for different reasons to form a new order. I will highlight one. Portuguese Goa imported rice from Kanara. This rice, grown by Hindus in Kanara was carried in boats owned by Hindus to feed Christians in Goa, was guarded by the Portuguese (Christian) navy from attack by Hindu pirates operating off the Kanara coast. The trade was conducted by Hindu merchants. Where does Hindu and Christian come in all this? It was just plain and simple trade and commerce in which Hindu and Christian, Goa and Kanara were partners. I am no apologist for the Inquisition. Yet, it is important to understand the nuances, the circumstances, the forces under which it was founded and operated. It is important to understand, why, in 1642, Salcete’s most influential community, its ganvkars, petitioned the king to use the Inquisition to investigate and punish corrupt officials as there was
no one else who could do it without fearing reprisals.. It is important to understand why, Dellon, after four years of incarceration and humiliation, wrote: “I do not pretend to censure the Inquisition itself; I am even willing to admit that the institution may be good.”
NB: This article is acquired for Editor VEEZ, Dr.Austin Prabhu by Ivan Saldanha-Shet.
-----------------------------------------------------------------------------------------------------
84 Veez Konkani
Vinodo bhott'ttano, vinaiko bhott'ttano ponchangantu tithi, mithi pollonu podoyatrechi kareavolli toyaro kelili. Khoyim ttaimingo chukkilona. Fokto tisrediso xeuttocha ttoppentu thoddixi goddoboddo zalili.
20
Gore gal'lari sanoso kallo tillo asoleari kossim chondo dista , tossim tea ghottoneno yatrentulo onubhovako chondayi ayili.
Azo (8th Jan.2020) podoyatrecho koddevoilo divoso. Kali ramonathintu ratri nidolile sohoyatri 3:00 a.m utt'ttanu gottna xantadurgeko , mhardollo mhalloseko mellnu mongexi vochuno thonchano keri vizoyadurgeko mellocheako yeuchasile. Hamvu ani romexo laddo nagexicheano sida karari keri gel'le. Vinodo bhott'tto, vinaiko bhott'tto, kironno ani roghuramo 12:50 p.m, keri yeunu paule.
Eko ghontteri devapuza zal'li. Thonche kenttinantulo utkroxtto , satviko jeunno prosado rupari jeunu am'mi tropto zal'le. Podoyatrecho mukhyo ud'dexo purnno kelilo. Amgelo bohuteko kulodeusthananko bhetti dilili. Mhalgoddeamni vastouyo kelilo punnyo bhumicho sporxano , " dhonyo zalom " mhollilo somadhaneno am'mi tteksi kornu moddogamvo relve sttexon aile. Romexo laddano makka moddogamvo sttexon poryonto satho
85 Veez Konkani
dil'li. Takka bhottkollo yo...Mhonnu sogolleamni amontronno dil'lem. Moddogamvocheano 4:15 p.m inttoro sitti eksopres ttrenari odd'ddecho tasa bhit'tori am'mi bhottkollo yeunu paule. Sttexonari norohori purannikano amgelo svagoto kel'lem. Tagelo e.Si karari kamakxi deullam apponu vhel'lem. Am'mi khonchano yatra suru kelili thomyi sukhorupo yeunu pavile. Kxonnobhoro dehako zalilo xromo visorile. Vizoyi mudreno sogolleamlo chehoro fulilo. Nagexo purannikano amgelo grup fotto kall'llo. Fotto kaddtona modem rabbilo makka , " onn'nnopponn'nna , dhonivori tum ozuno rittair zaina mhonntomore ! " mhollalo.
pamyoponnu arxentu megelo chehoro polloilo. Khorem sangta, megelo gurtu makka mellilona.
Ramo naikalo xonkorano makka saikol mottorari ghoro hornu soll'llem.
Hato pai svochchho dhuvnu ghorantulo devako divvolaunu ,
- podmonabho naiko. ( completed 86 Veez Konkani
Indian Civil Society is being Murdered!
-*Fr Cedric Prakash SJ CIVICUS is the well-known global alliance of civil society organisations that strives to promote marginalised voices specifically in the Global South; it has members from over 170 countries. A report which was recently published by them entitled ‘Punished
for speaking up: The ongoing use of restrictive laws to silence dissent in India’, highlights the tremendous
increase in judicial harassment of activists, journalists, and protesters. The report regards the political environment of the country as becoming increasingly repressive. It speaks about the arrest and detention
of activists particularly in the light of the Citizenship Amendment Act and raises concerns about the violations in Jammu and Kashmir. Above all, the Report observes India’s slide towards authoritarianism through the conflation of dissent with antinationalism and smear campaigns against human rights activists. In 2019, the CIVICUS Monitor had downgraded India’s status on space for civil society from ‘repressed’ to ‘obstructed’ The latest report was compiled based on data submitted by CIVICUS
87 Veez Konkani
members, civil society groups and human rights defenders in the country. This is coupled with media monitoring of news sources, data from the UN and international human rights NGOs monitoring India. The Asia-Pacific Civic Space Researcher of CIVICUS, Mr. Josef Benedict said at the release of the report that, “It is
appalling that human rights defenders are locked up in overcrowded prisons and continuously denied bail despite calls by the UN to decongest prisons and release political prisoners during the pandemic. Holding them at this time puts them at serious risk of contracting COVID-19 and adds another layer of punishment for these activists, who have been detained just for speaking up for human rights” The report examines the vaguely worded laws that provide broad powers to authorities to make arrests and deprive activists of their right to bail. These are the Unlawful Activities (Prevention) Act, (UAPA), Section 124A of the Indian Penal Code, the National Security Act (NSA), and the Public Safety Act (PSA), which is applicable in Jammu and Kashmir. It notes the use of state resources to sustain its persecution of human rights defenders and critics. Benedict
added that, “The laws are
incompatible with India’s international human rights obligations as well as India’s Constitution. Not only are the laws themselves inherently flawed, but their implementation makes it clear that they have become tools for judicial harassment, rather than for preventing or addressing criminality.” India 's vibrant civil society, particularly the NGO sector, has for several years been seen as a threat to successive Governments and other vested interests. Since 2014 however, ever since the BJP began to exercise its clout and control on the Government and virtually on all Constitutional bodies in the country, (including the Judiciary) - the writing was, time and again on the wall. Today, in India as the CIVICUS Report highlights NGOs and civil society leaders are intimated and threatened; attacked and even killed; tedious investigations and fabricated cases were framed against them; police custody and incarcerated in jails- all this and much more. The only apparent fault is that, these groups and individuals have been very zealous in their commitment to the poor, the excluded and the vulnerable in society; they have been vocal and
88 Veez Konkani
visible in exposing the brutality of a corrupt and incompetent regime and their ilk! Standing up for Truth and Justice and for the rights and freedoms of all, as guaranteed by the Constitution, seems to be an absolute ‘NO’ where an authoritarian regime is concerned. They leave no stone unturned to ensure that!! The CIVICUS Report would have been much stronger, if it would have taken into account all that has happened against civil society in India, just in the month of September 2020;there has been a wellorchestrated but frightening campaign intended to denigrate civil society and the significant role being played to promote the values and the freedom enshrined and guaranteed by the Constitution; its efforts to protect the wealth of India’s pluralistic fabric and above all, its courage to stand up against the powerful and other vested interests. In just about a month the nation has experienced of how those who protested the anti-Constitutional CAA were named in fabricated chargesheets by the Delhi Police for ‘apparently’ fomenting riots in Delhi, last February; some of the civil society leaders like Umar Khalid were even arrested. Then there was case of
Amnesty India having to close down its operations in India; the FCRA being made more draconian and a judge of the Madras High Court simply lambasting those NGOs that take a stand for human rights, justice and peace! The civil society movement in India is not just being muzzled and throttled but being actually murdered in the country today! It is another nail in the coffin where Indian democracy is concerned
Towards the end of September, ‘Amnesty International India’ had to wind up its operations in the country, because the Government had frozen its bank accounts. Most thinking Indians clearly see this as an act of reprisal by a vindictive regime who is unable to digest the excellent human rights work being done by Amnesty India. It is also a sign of things to come: this regime brooks no dissentany group or individual that takes a stand against their undemocratic and anti-Constitutional deeds, is bound to pay the price. We see this reality
89 Veez Konkani
unfolding ever since the BJP seized power at the National level, in 2014; and even earlier, in those states where they were in control! Following the closure of Amnesty India, fifteen international human rights organizations, in a stronglyword statement, condemned the Indian government’s actions against Amnesty India and pledged to continue support for local human rights defenders and organizations against the recent crackdown. The Indian government’s actions against Amnesty India are part of increasingly repressive tactics to shut down critical voices and groups working to promote, protect, and uphold fundamental rights, said the statement by the Association for Progressive Communications, Global Indian Progressive Alliance, International Commission of Jurists, CIVICUS: World Alliance for Citizen Participation, Front Line Defenders, FORUM-ASIA, Foundation the London Story, Hindus for Human Rights, Human Rights Watch, International Service for Human Rights, Minority Rights Group, Odhikar, South Asians for Human Rights (SAHR), International Federation for Human Rights (FIDH) and World Organisation Against Torture (OMCT) in the
framework of the Observatory for the Protection of Human Rights Defenders. The BJP-led government has accused Amnesty India of violating laws on foreign funding, a charge the group says is politically motivated and constitutes evidence “that the
overbroad legal framework is maliciously activated when human rights defenders and groups challenge the government’s grave inactions and excesses.” The BJP
government has increasingly cracked down on civil society, harassing and bringing politically motivated cases against human rights defenders, academics, student activists, journalists, and others critical of the government under sedition, terrorism, and other repressive laws. These actions increasingly mimic that of authoritarian regimes, which do not tolerate any criticism and shamelessly target those who dare to speak out. With growing criticism of the government’s discriminatory policies and attacks on the rule of law, the authorities seem more interested in shooting the messenger than addressing the grievances. Women’s rights activists and indigenous and minority human rights defenders have been especially vulnerable. The
90 Veez Konkani
recent action against Amnesty India highlights the stepped-up pressure and violence felt by local defenders on the ground, regardless of their profile. The authorities have repeatedly used foreign funding regulations under the Foreign Contribution Regulation Act (FCRA), a law broadly condemned for violating international human rights law and standards, to target outspoken groups. United Nations experts on human rights defenders, on freedom of expression, and on freedom of association have urged the government to repeal the law, saying it is “being used more and more to
silence organisations involved in advocating civil, political, economic, social, environmental or cultural priorities, which may differ from those backed by the Government.” Besides, the fifteen organisations referred to above, several other concerned groups and individuals have lambasted the Government for the closure of AI. Interestingly, in an unprecedented development the National Human Rights Commission (NHRC), issued a notice to the Union home secretary over Amnesty International India winding up its operations in the country because of an alleged witch-hunt by the
government. A statement from the NHRC said, “According to media
reports, after the complete freezing of its India bank accounts, the Amnesty International Organization in India has reportedly halted all the work in which it has been engaged in the country, the NHRC said in a statement. The National Human Rights Commission has taken Suo motu cognisance of the matter and directs the issuance of the notice to the Home Secretary, Ministry of Home Affairs, Government of India, calling for their comments on the allegations levelled by the Amnesty International as mentioned in the news report. It is alleged that this is the latest in the incessant witch-hunt of human rights organisations by the government of India over unfounded and motivated allegations.” Given the fact that several statutory bodies, like the NHRC (which are expected to be independent and non-partisan) are ‘controlled’ by the Government one cannot help wondering if the NHRC statement would remain at lip-service! Then we have the draconian amendments to the Foreign Contribution Regulation Act (FCRA). A myth is being propagated by this Government and their ilk (like their
91 Veez Konkani
crony capitalist friends) that only NGOs (and that too mainly Christian ones) receive foreign money; that the money received from abroad is being used for ‘conversion’ and other ‘antinational’ activities! Convenient bogeys for a regime which is on the backfoot on their miserable performance in governance! Even on the floor of Parliament, an MP of the ruling party, had to denigrate all Christians with that pathetic and false commentary on Rev Graham Staines – who was murdered by those who subscribe to the ‘Hindutva’ agenda! The hard truth is that the Government is also heavily dependent on foreign money, on imports etc (one cannot deny this! - in the height of the Chinese incursions into India, Modi and his Government apparently took a loan of more than Rs. 9000 crores from the Chinese. Secondly, several organizations based in foreign countries which support the Hindutva Agenda have been sending voluminous amounts of money to their Indian counterparts to further their anti-democratic acts in the country; these of course will not be touched!!! The amendments to the FCRA are certainly anti- people ; it is a retrograde step which will have an
adverse effect on genuine NGOs which work selflessly for the poorest of the poor by providing them a whole range of services which include educational programmes, Medicare, poverty alleviation schemes , women’ s empowerment, environmental protection and other programmes and initiatives which are essential in ensuring that India truly moves ahead in every sphere. The poor, the excluded and other marginalized sections of society are all bound to suffer. Research is an important component of any meaningful initiative; putting a new cap on the administrative expenses is bound to throttle significant work being done for the progress of all Indians and ultimately for the development of the nation. The amendments to the FCRA are blatantly anti- people, anti- poor and anti- women. It is in every sense draconian! The current regime is afraid that the empowerment of these groups will ultimately end their fascist acts. Voluntary Action NetworkIndia(VANI),the apex body/national association of Indian voluntary development organizations, strongly feels that the FCRA bill, 2020 will be a death blow to the development relief, scientific research and community
92 Veez Konkani
support work of the NGO community as it prohibits collaboration with other Indian organizations. “With
limited domestic philanthropy, such guidelines that criminalise activities of even those certified as FCRA compliant, thousands of small NGOs which enable good work and are dependent on legal funds obtained internationally, will shut down, also endangering livelihoods of those dependent on them for a vocation”, VANI said in a statement just before both Houses of Parliament passed the bill, to make it an act! Interestingly but in another significant development, Justice N. Kirubakaran of the Madras High Court, exceeded his brief, made observations about NGOs that have become the bane of the Indian society. Justice Kirubakaran was hearing the bail plea of one Kalai Lingam, accused of placing bombs in Madurai and Thoothukudi districts of
Tamil Nadu beneath the car of Narayanasamy, current CM of Puducherry when he was a union minister in 2014.Kalai Lingam was a member of the Tamil Nadu Liberation Army, a banned secessionist organization. Justice Kirubakaran, while rejecting the bail plea considering the serious nature of the crimes committed by Kalai Lingam, made some unnecessary observations about such organizations promoting secessionism and enmity among fellow Indians based on race, religion, region, and language. His observation said, “This kind of fringe elements are
stated to be more active in Tamil Nadu and wearing the masks of NGOs, Human Rights Organisations and political groups are trying to create unrest in Tamil Nadu by way of continuous propaganda through media especially social media instigating the people to protest, creating fear psychosis and spreading hatred among the masses”. He went on further to state, “When these elements take Tamil Culture, Tamil Race and Tamil Language as weapons for their sinister plans. Our country is facing more danger in the hands of elements within the country rather than enemy countries. Therefore, the government, as well as the people,
93 Veez Konkani
should be very cautious about those elements” He came down heavily on the human rights activists accusing them of supporting “Separatists, secessionist
forces and those who celebrate our enemy countries and criminals in the name of violation of human rights. Sometimes these groups themselves make anti-national comments making use of the Right to speech and Freedom of Expression”. About those in the media peddling the narrative of China, he observed “The recent
Galwan valley conflict exposed people who are lovers of the neighboring nation, as they openly support the enemy country. These are not giving straight forward news and only disseminate their views with the name of news to mislead people” and
India, Aakar Patel says, “It is not in the
interest of India or its people or even the government, to persecute and harass these organisations. Unfortunately, that is what has happened and is happening and the reality is that many of them, already under assault from the State, will have to wind up operations and others will have to scale down. India’s civil society is full of motivated people and much of their work will continue because these individuals are not doing this work because of the money. I have worked with people with a background in investment banking, law and of course the media who have chosen to work in an NGO for much less than in their corporate job. Such Indians will continue their work and it is a shame that they are being
expressed worry that these people are a threat to the national integrity and unity and implied upon the government to nip them in the bud. All remarks which certainly did not come under his brief while considering a bail application, but which he made presumably to be on the ‘good books’ of the powerful of this land!
hindered”.
Writing in the ‘Deccan Chronicle’ (29 September 2020), well-known journalist and former head of Amnesty
*(Fr. Cedric Prakash SJ is a human rights & peace activist/writer Contact: cedricprakash@gmail.com )
That says it all! It is a sad reality in India today: its vibrant civil society is being murdered in a very calculated manner! It is also true, that come what may, the struggle will continue relentlessly! 6 October 2020
94 Veez Konkani
citizen of India,who has given his life in the service of the Adivasis and other marginalised sections of society - speaks volumes of the deterioration of the democratic ethos in the country. We call upon the Government of India to ensure Stans safe unconditional and immediate release; and to guarantee that after more than fifteen hours of interrogation he is no longer victimised.
We the members of the FORUM of Religious for Justice and Peace strongly and unequivocally condemn the fact that Stan Swamy , a Jesuit priest has been taken into custody by the National Intelligence Agency(NIA) from his residence in Ranchi this evening and taken to an undisclosed destination. According to his colleagues, the NIA did not serve a warrant on Stan and that their behaviour was absolutely arrogant and rude. This inhuman treatment to an 83 year old , frail and peace- loving
We also demand the immediate and unconditional release of all human rights defenders and other dissenters who have been illegally detained and incarcerated for the last several months. We call upon all citizens of India who cherish the rights and freedom enshrined in our Constitution to join us in condemning Stans illegal detention and to help ensure his immediate release! As a mark of our protest we will observing Saturday 10 October as day of prayer and fast and wherever possible also in demonstration. We invite all citizens to join us in this protest !
-----------------------------------------------------------------------------------------------95 Veez Konkani
96 Veez Konkani
Roitamnim ubzomvchi randvoi, foll vostu anim bondde:
kiteak roit roddtat? paleta. Vallchi bhaji osich lumvtamv. Amger, ek dis tambddi bhaji zalear, dusrea disa pachvi ani tisrea disa bhorxi rongachi. Oxem bhajio khaun souy zal'lea mhoka, pattim nerul xerant yeun rautoch, bharich sontos. Kiteak mhollear, nerulant rostea
deger, lagsilea gamvchea gadeam
(filip mudarth)
mhojea bhurgeaponnar, amger bhaji chukanatli. Vhorsachye barayi mohine gadeant lumvonk toyar asteli. Tantu sumar bogachi bhaji: tambddi, pachvi, bhorxi rongachi ani dudh-vali rosall.
Hantu, nimannim rosall vali pallam
thaun lumvon haddleli "taza taza" bhaji vikreak mellta. Kovidda vorvim lokol ttroini bondh asat dekun "taza taza" soploi bondh
zait mhonn bhyem aslem. Punn, toxem zal'lemnam. Holl'lleantleam
somet bhurddun kaddchi kiteak
sagvollegoram thaun randvoi satteak
hachim pallam oskot; tim chodd mottim asanant dekun pallam somet hi bhaji randunk zata. Xijtona, rogta tosolo ros bhair sorta.
haddteleam vikream ejenttamnim, dusri vatt pollelea. Mukhy ejenttamnim rostea vatten ttempear ghaln randvoi holl'llent thaun xerak
Her thoranchi bhaji denttar katrun lumvchi. Denttar gantt tosich soddtat. Kiteak, tea gantti thaun novo pantto
sagsunchyem plen kelam. Uprant, aplea rittoil graikank te pavit kortat.
97 Veez Konkani
Xerant dukananchyem bhaddem mollbak paulam dekun he ejentt APMC monddi bhitor vo bhair rostea deger apleo lorio ube kortat ani gollai korinastana vhodd rittoil-valeank "elomar" vikun soddtat. He vhodd rittoil-vale ekch thorachi unnear 25
kilo randvoi wholseale molar gheun, uprant dakttulea rittoil-valeank viktat.
bhaji ponchvis rupoi molak vikta.
He rittoil-vale hat gaddier vo rikxar
Kovidda poilem pondra rupoi eka
ghaln aplea vikrea-thollak vortat.
muttik, ponchvis diun don mutti vhor
Thodde ttempe rittoil-valeachea
monntale. Hi margai kiteak? tumim
vikrea-thollak vorn pavit korchyem
chintchem sohoz ki atam roitak
"konttrenktt" gheun aplo dondho
chodd poise melltat. Toxem kaim
kayam' kortat.
nam. Roitak poilemyi muttik panch rupoi melltele atamyi panch rupoi
Atam hi zali randvoyechi ani foll
melltat. Mutti pattlean, vis rupoi
vostunchi supply chain. Sagvolli
soploi choin vanttun gheta. Rittoil
kortolo roit, mullavo monis. Tachea
valo 7-8 rupoi zoddta; urlele 10-12
thaun satteak ghemvcho ejentt,
rupoi satteavalo (sagsiteleacho
poimori somratt. Uprant yeta, mal
khorch dhorn). Ttroini astanam,
sagsitolo ttempo vo lorievalo, ho tisro
ttempeancho khorch unno poddtolo;
ganch. Nontor yeta, rittoil vikri korcho
dekun, giraikak randvoi atanchea pras
dondheavalo. Hachye thaun amim,
sovayer mellteli.
hamv anim tumim, randvoi, foll vostu, Anyek daklo ghemvcho zalear,
bhaji iteadi ghetamv.
bondde. Ek bonddo azkal 50 rupoi Nerulant azkal rostea deger boson
molak rittoil valo vikta. Kovidda
ramdvoi vikcho rittoil valo, ek "mutt"
poilem toch bonddo 35 rupoi molak
98 Veez Konkani
viktale. Kiteak, 15 rupoi vaddoilyai
Mumboitlo, rittoil valo unnear 10-12
mhonn vicharlear, zap mellta mal
rupoi munafo kaddta. Urlele
yena. Bonddeanchi vegllich soploi
satteavaleache.
choin asa. Choddunnem sisttom' ekch. Roitam koddem wholesale dorir satteavalo bondde gheta. Satteavaleacho aplo ttrans-portt asta;
tachoch kayamacho lorievalo. Tachyem kam' roitachea parm' getti koddhem vochon mal gheun, xerank haddchyem; anim rittoil ghuddank pavit korchyem. Mhojea ollkichea bonddeam-roitamnim mhoka dil'lye
Randvoi, foll-vostu, bondde, narl
vordepromannem, satteavale 10 rupoi
iteadi APMC chea monddi bhitorch
diun mal ukoltat. Lorievaleak
vikije mhonn nam. Monddi bhitor
kilomittor lekar dor asonk puro.
boschye satteavale sorkarak tteks
Moisur vo monddea gamvamnim mal
bhortat. Voilean, aplea "komixon
ukol'lo ani mumboi xerak haddlo, tor
ejenttank" roitam lagim dhaddn
lorievalo unnear 24 vhoram rostear
"wholesale" sol'le kortat. Dakleak, he
asta. Dogam chalokam ani ek
bonddeachea hispar sol'le korinant.
klinoracho mhonn kameleancho
Bodlek, madd fultananch polleun,
khorch asa. Ddijel khorch, rostear
madda lekar ’"konttrektt" kortat.
"ttol" khorch mhonn ttrans-portt
Bondde kaddcho vell yetana, komixon
vhodd ek khorch mhonnyet. Bonddea
ejenttachye monis farmak yetat.
pattlean 10-12 rupoi ttrans-porttak
Madd choddon bondde kaddtat.
vetat mhonn ondaz. (moisuru vo
Uprant, pixantreo kaddn "nitollai"
monddea vochon, bonddo pielear 20-
kortat. Pixeantream modhem zayit'te
25 rupiank melltat. Thoimsor 10-15
pauttim "kidde" ani upralli jivi astat.
ruopi munafo vikreavale kortat).
Teo kaddn, okat marn, dusrea belleak 99 Veez Konkani
madd "toyar" kortat. Hacho khorch
mhonn nam. Sorkarak vikije mhonn
satteavalo polleun gheta. Roitak tachi
nam. Sorkaran ’fiks" kel'lea Minimum
tokli poddafodd nam. Roitak.
support pice (MSP) k vikije mhonn
Komixon ejenttak ani sattea valeak
nam. Korporett tosle komponeo
ondaz asta ki ek maddar kitle bondde
roitachea gettir yeun, vicharlelea
vo narl zatit mhonn.
molak "vorvi" uttoiteli mholl'llim sopnnam sorkar dakoita. Atanchye
Osolea sisttomant bodlaunn haddunk
"lhan" satteavale roitank zor vajbi mol
zai mholl'llea iradean, adlea
dinant mhonn sorkar sangta ani
mohineant modi sorkaran tin nove
"vhodd korporett vale" vajbi molch
kaide jeari keleat. Hea kaideancho
nohim odhik mol ditele mhonncheant
virod roitancheam songhottonam
kitlem' sot asa? dekun roitonk hem
thaun zaun'nch asa. Virodi paddtim
patieunko zaina.
poikim, kongres paddt bharich jeorayen virodh korn asa. Bozopacho
Mhojea ani tumchea tosleam
sorkar aschea horeanant legun hea
giraikank he "korporett vale" unnea
kaideam-virod purxamv kaddleat.
molak amchi randvoi, bhaji, foll-vostu,
Rahul gandhichi "ttrekttor reli" namv
bondde, narl iteadi viktit gi? toxem
gel'li zaunasa. Heo oxem kiteak?
zaije tor, loriam bodlek, vhodd "supor
atanchye sisttomant, hamvem voir
ttrokkom" rostear ghaln, vhodd
dokoun dil'lea promannem, giraikan
mafan "vorvi" sagsije poddteli. Toxem
dil'lea poixeancho keul 20% roitak
mhollear, vhodd saijichea roita
mellta. Urlolo soploi choinint khorch
koddem thaun, hi "vorvi" vohsije
vo munafo zaun veta.
poddteli. Mhollear, lhan mott'ttacho roit hea vhodd korporett valeank apli
Modi sorkar mhonnta he nove kaide
vorvi vikunk sokcho nam. Ani vikijech
roitak apli "vorvi" zai zal'lea xokseank
zalear, tamnnim sanglelea molak.
vikchyem ’svotontr" him kanunam
Gunddayen, polleunko ghelear, lhan
ditat. Apli "vorvi" APMC k vikije
roit aple gade vikun, xeramnim 100 Veez Konkani
kamam sodun yetit mhonn mhoka bhogta. Toxench, lhan roitam thaun mal ukoln xerank haddche "lhan" satteavale nopomych zatele kiteak tanka korporett valeanchea vhodd vohivatta mukar aplo dondho choloun vorunk zamvchem nam. Lhan
satteavaleam sangata, lhan
plettform' suru kel'li kanni sokttank
ttempevale, rostea deger boson
kollit asa. Tin vhorsam, fri, uprant,
vikche rittoil-vale iteadi nopomych
somsorantch sokttampras unnim dor,
zatele. Poilem poilem, korporett vale
anim atam? monopoli zaun asa
luksanner poddon giraik dhortele.
nohim? tosem, rilayens rittoil tosle
Uprant, molam vaddoun vochon,
mho-supor-markett zalear, poilem
break-even zatele. Tea uprant munafo
mhoji tambddi bhaji muttik 20
zata titlea molank vikunk suru kortele.
rupiank mellat. Thoddeam vhorsam uprant? mhoji ondaz anim tumchi
Mukex ombanin aplem "jio"
ondaz ekch!
-----------------------------------------------------------------------------------------------
Tumchim borpam dhaddunk villas: veezkonkani@gmail.com 101 Veez Konkani
2. Hamv, bail ani mhozo petto sanjer nidche poilem tto.Vi. Cher
nyus pollemvchi pisai mhoza bailechi
‘khonche pura nott?’ hamvem
vicharlem.
tea dis sanjer fuddench ‘bayio, behonom our dexvasio’
‘ek hozar rupeache,
mhonntastanam ch maka sott'tt korn
pamyxanche, xembor, pon'nas, vis,
ugddas ailo ‘siloni reddio’cho sodam
dha, panch, don- he khoncheyi nott
ratim att vorank ‘bayiom our
ani zainant khoim...! taka mol na
behonom’ mhonn binaka gitmala’
khoim mhonntana hamv mononch
sador korotana reddiocha mukar sar
zal'lom.
l'le dis ugddas aile. Polloitana dexacho prodhani uloitolo. Hamvem
‘kiteak khoim?’
chintlem kaim ‘ombani gitmala’ osonk puro mhonnon titlear bail mhonnali....
‘bleak moni bhair kaddunk khoim... Az thaun don hozar rupeache
‘olle ba.... Amche porne nott az thaun cholaunnek zainant khoim?’
nove nott, paixeanchem novem nott, xemborache novem nott, url'le soukas printt korta khoim. Pondra disam
102 Veez Konkani
bhitor porne nott pattim beankak dije
Bail tti.Vi. Pollet't raulem.
ani okounttant ghaleje khoim. Magir
Chintlem az pez ani nis matr got
sodam-i don hozar rupea lekhar poixe
mhonn.
pattim kaddije khoim....! Tedalla pettean mhollem ‘az ‘saiba salvodora.... Kakullt amchi
matro nhoi... Ani sodam-i nis ani pez
kor...’ mhonntana bail hunkaroli. Ani
zaite’ mhonntana hamv beankache
bleakmoni dourunk don hozar
pas buk sodhunk laglom.
rupeanchem nott yenante? sulobh nem..!
Titlear portean bail bobattli...
‘kormam tujim... Amche kodde
‘olleya..... Faleam sokttancha
il'le poixe osche....Koroddamni as
namvar pondra lakh rupoi poddtat
l'leamni kitem korchem?
khoim?’
titlear bair boson asl'lo petto
‘vhare..... Vha..... Bori khobar !’
ghonklo ‘ye hanga....... Tti.Vi. ‘kitem pettea?.... Mhonntana
Polleveam.....’
‘‘mhojinch kamam tumkam
hamvem mhollem ‘ aschi ek
mell'llim..... Hamv edoll tumchem
tti.Vi..... Polleun polleun bekkasun
ghor raktalom. Ani tumi vochon
gelam....’
beanka mukhar rakaje....’’ mhonn hastana mhaka sontap ailo
‘kitem mhonntai..... Mhaka tum tti.Vi.K tall kortaigi? xikoitam bud
‘Damm it’ hamv suskarlom.
tuka.... Puta kodde sangon soro haddinatl'le porim kortam, dhuvekodde sangon tuka poixe 103 Veez Konkani
dhaddinastam ravonk sangtam....’
montrin soro bondh kelear kitem tum
mhonntana hamv ghamelom.
korotai? hamvem toklek hat dourn
Hamvem mhollem...
chintunk suru kelem. Zoddl'le il'le poixe asat, bhurgeank xikomvchem,
‘hamvem tuka mhonnonk na
bailek poschem, url'leant soro
bhangara.... Soro bondh korunk
piemvchem mhonn.
amchea mukhyo montrik sangta....
Poixe mellanatl'le porim korunk
Titlear petto uttlochch..... ‘soro
dexachem foinans ministtor asa polle
jivak boro, chodd pielear moronki
taka sangta.....’ mhonntana tichem
puro,... Vosturachea angddi polle ‘ek
xenkarem nitt zalem.
kannghelear ek fri mellta... Toxem tumyi sodam-i ek battli haddn
‘maka got'tasl'lem.... Asl'leankch
xokesint dour. Sodam-i sikstti-nointti,
adhikar mellaje... Amkam poixe
pieuyet’. Maka hi oiddia borilagli.
mellanatlear vhodd na. Tankam
Titlye bhitor bail bhitor vochon piddo
mellaje. Te amche mukheli nem?....
haddn petteak ukoltana petto ‘tuka
Prodhani amcho dhoni..... Nirmolokko
mhoji patt dhorunk zaina’ mhonn
amchi voni... Tinnem mhonntana
dhaulochch. Hamv xida vochon
hamv pusukk korn haslom.
bedd'ddar add poddlom. ‘sodam-i don hozar rupoi haddunk beankak
Petto ximtti haloun sat sut'tu ghumvon vogech nidlo...
vechem tor, ubhe ravon, pottak udak, nis-pez nastana hamv veginch salvar zatam mhonn.
‘tuka got'tasaye?’ ti vichari ‘guzoratant soro melltaye? ‘na..... Toxem kerollanti mellana...’ ‘hanga ekadovella amchea
Titlear kuxin bail ghoremvchem aikatana il'lem somadhan zalem. ‘xo kesintli’ bleak ddog bhair kaddn mittio marn pieunko suru kelem.
104 Veez Konkani
‘bleak ddog’ makachch
polletalo. --------------------------------------------
ghal'lo. Tangeleantu ghorxonna zal'li.
soinikale
Iteadi... Iteadi.
monobolo *
Dexache bhodrote khat'tiri
bonduko hat'tam dhornu loddhotolo soinikani , apsantu loddochem ,
" vizoivanni " kon'noddo
atmohotea kornu gheuchi otyonto
peporantuli eko batmi vachuno
opomanokaroko vixoi zaunassa. Te
megelo mono oxvostho zal'lem.
ossim kiteako kortati mhonnu vicharo
Zom'mu kaxmiroche sambo sekttorantu eko soinikano bondukino svotH bulett fairo kornu atmo hotea kelili. Nontoro thonche itoro soinikani hairo renkingo ofisorako gheravo
kortona , dha-bara vorxa makxi ghoddili eko ghottona yado zal'li. Amgelo gamvche xorauti haiskula heddmastoro zaunasilo romakanto
105 Veez Konkani
sodroxo rupo disuno yet'ta. Atmohotye vicharo kortole to zago sod'duno vot'tati. Am'mi thoyim gelilo ten'na 2022 vorxacho torunno ronno ronno vot'tantu , kossolo ki gombhiro
vicharantu , tottobondhicheri xeanobhagako ani makka
rabbuno assilo. Tanne rabbilo xoili
poiledhornu dosti. Hamve gamva
polloileari , tagelo belenso beggeno
ayilo ten'na , khoyim na khoyim
chukleari , voiyleamno sokkolo ponnu
novino zageri , prokroticho
, vanchunu urche xokyota nasili.
sanidheantu , to apponu vhortosilo.
Sompurnno tea porisorantu tagelo
Tea zagecho itihaso sangtosilo.
xi:vai am'mi dogo loko solleari ani eko noro monuxyo nasilo.
Bhougoliko droxttino mohotvo Romakanto mastorano takka
sangtosilo.
hat'ta dhornu tottobondhivoiyleano sokkolo demvoilo. Tea yuvokano
Am'mi doggom dosto mhonnochekinta , to mastoro hamvu
kossolo protikaro kelilna. Amgelo
videarthi zaunu, bhomvocheako
doggapekxam zasto takotvano
vot'tosile. Ekoponta am'mi mirzano
assilotiki , to osobhyo vagilna.
kotte pollocheako gel'lile. To chel'lo teacho gamvcho Kumotta saunu onkole vot'tona
ramokxotriyo somazacho. Modhyomo
mirzano mhollilo sano gamvantu ,
vorgiyo kuttumbacho. Bhudolantu
dha ekoro vistirnno , uncho bhu
soiniko mhonnu bhorti zalilo. Milttri
prodexantu otyonto jirnnausthentu ti
ttrening zal'le ki...Hat'tam bonduko
kotte assa. Thoyim geleari smoxano 106 Veez Konkani
diunu takka sida kaxmiro borddorari ,
ritino goppa goxtti korto romakanto
goddi rokxonneko dhaddilem.
mastorano tagelo mono dukoinasi , chondokornu takka somozaunu
" hindustano , pakistano
sanglem.
loddhayintu mel'lileakinta , zokhomi zalileamlo ankddo zasti zaunassa.
" tugeleantu spexolo korezo
Xotru soiniko , atonkovadi adhuniko
assodikuno tum soiniko zal'lo. Ti
xostro gheunu amcheri akromonno
ebilitti thoyim borddorari vochuno
kortati. Te fairingo orddoro gheunu
dakkoyi. Poristhiticho dhoddoponno
yet'tati. Amgelo dikache hairo
sohono zainamsi jivo divchem
ofisorano , te konno , khonchano
yod'dhanko xobhona. Yod'dhano
ayile , khonche vatt'tteno ayile,
loddhoto morka, roddoto nhoyim.
soiniko ki atonkovadi mhonnu
Zonono moronno ,yoxo opoixo ,
pollonu , vicharo kornu , voile
milono viogo hem sorvo jiunacho
odhikariko mahiti diunu , fairingo
ongo zaunassati , rongo zaunassati.
orddoro yeuporyonto , amgelo
Jem ghoddota chukkocheako zaina.
dikacho dono, charo soiniko mel'lilo
Monobolano , nirbhoiteno zo mukaro
urtati. Overam megeli roza sorta.
vot'ta takka soiniko
Hamve poroto thoyim geleari zasti diso vanchunu urna. " to torunno
mhonnotati. "
mhollalo. hamve bhi tagelo mono Hem sanguno poroto to
porivortono korche proitno kel'lem.
tottobondhi dikano pollocha laglo.
Takka sanglem , " xotru borddorari
BohuxH soinikourot'tintu niraxo
matro assomhonnu lekonakka.
zaunu atmohotyecho vicharo tanne
Amgelo charidikano assati. Ddaibittis ,
kornu asocheapuro !
blodd prexoro , hartto ddisis ,menttol
am'mi vhelilem jeunno jeutona
ttenxon hem sorvo nityo amkam
takka sangati boskarailem. Sohozo
bhivoitati. Zaleari am'mi bhivchana.
107 Veez Konkani
Te dikuno , " Be brave and fight for
vachchitona makka tagelo ugoddaso
the nation. We are always proud of
zal'lo.
you. " azo romakanto mastoro na. To zovano khoyim assoki khoborona.
- podmonabho naiko.
Ponno " vizoivanni " peporo
(ddombivoli)
------------------------------------------------------------------------------------------
Mondarti sarkhe don divo
108 Veez Konkani
mondo asa pettote pettote dollea sarkhe chomvor layil kex raxit mogreache lamb fati lambott lambta popttal dhater ullolin suttla thondde kulokuleat ekottech uloita
nisorla kulokuleat ekttech uloita nisorla monoche ollonn varoea bora rato khaddta koxe bhi tu axil svopnat rong naxil khoncho gungat dis dokollta,,? chukil paule somsarak poddle pordo tu nastana ful bhi baucha lagle tu dista ani disnostona nat zata tugel svopnnat xirkoun poddla ek ek svopno ghoch yaden banta
thonddo vare monea sarkhe uttoitmaka ujvaddche naka tu naxil falech disat.
Chitr ani kovita -promodo ddi. Naiko, danddeli (thorlebhago) 109 Veez Konkani
Komola ani Kusuma hea disamni
upochunavant
amcha madhyomamni
kongres paddtichi
dogam striyanchim
obhyorthi zaun rauleli
namvam
kusuma honumontoppo!
aikonk melltat!
stri sobolikoronnavixim
poili asa--
chodd aikonk mellcha
amerikacha chunavant
hea kallar
ddemokrettik paddti
chunavangnnant
thaun
demvlolea
upadhyokx sthanak
komola ani kusuma
obhyorthi zaun rauloli
hannim dogamyni
bharoti-i mullachi
jikozai
komola hearis!
ani porjechi seva korunk
ani dusri asa---
tankam ek ovkas
bengllur cha
mellozai!
razorajexvori nogoracha 110 Veez Konkani
----sijyes
Veng kusu kusu kuskustana dhamvon aili mam-i
thoim hanga hat laun vengent ghetlem kaim.. Pixeo haso mixeo putt'tana ixttam songim astana khellam mellint nachtana veng patt thapuddtana... Chorbhe prai yetana opa lipa bhett'tana thorthol'lim sallam pallam choream vengent dhortana.. Savott zaun bogle yetana
kalliz gajlem gajtana moga sorgak pautana veng soddunk zalem na... Hatim bhet ghetana mettam tukun kaddtana axa osa mukar vochonk
vengek konni ailena... Vengek konni ailena.....
_ponchu bonttvall 111 Veez Konkani
misamv aitar oktobor mohino haddta ugddas misamvacho humed ghetamv divonko povitr sobhek teag koxttancho somiachea xetant layikank asa misamv kornea dvarim jieun bhavarth ghetamv besamv poixam vostum rupar kanniko ditamv elamank ravon ditamv choddit adhar misamv vaurak korotamv mon udar povitr sobhent asa mhonn amkam misamv pikaull yothextt tori vauraddi thoddech somi amkam apoita xetak tachea layik zaun diveam seva povitr sobhek ditalo besamvam somi amchye sevek misamvant asa vantto sakrifis teagacho fudd korunk melltat koxtt jivitant amchea somia khatir bhettoveam sakrifis amcho zoddteleamv inam' ami razant sorgachea layik zaun misamv amchem koroeam misamva khatir teag kel'leank man bagaveam amchea magnneant tancho ugddas kaddeam misamv aitarachem jinnye lisamv gheveam 112 Veez Konkani
-lovitta ddi’sozo
Kalla tekid kolo pappa mhozo xiste xipai mobailacher zollcho poi mobailacho vapor
yomkonddacho dhumvor sodanch tachi utram sor mam'mi mhoji nitikortor jikchem matr pappachem utor apalipa mobail choilear piread manddtta koddti mukharovindo ab mhozo samballnnar vighnam nivarcheant ek nombor ’kallchch’ zap zata vixvasi ravo
sodam-i mhaka tacho xermamv korona bayen zallir xal bandlem xiste xipain mobail haddlem nitikortin boska manddli kebolachea bonkean zall voll'llem abacho ’kall’ zovab zalo soitan mobail devo zalo
-melvin vas, nirmargo 113 Veez Konkani
Chotrai bori boll zalo korona voso
pamyam ponda mostita
oskot monis vanchot koso
herank ghaln pattim
“amcha gamvant yeuna
dhamvchank uttauttim
koslench bhyem amkam na�
korona vatter rauyta
hordem diun toull mukar
korona namvan dublleank
gazoilelem atam bekar
pillchank
vosean dadd ghaln zalea
korodd korodd khauyta
az taka konnak falea
*
konn otme mhonntit korona
monxea jinni kiteak sori
poklle
mati ani dhullibori
kal zale thodde kuddi thaun
koronaurvim gomttea dori
meklle
sobar kuttmam villap kori
gadi vedi vadi soglle atam yadi
auy bapoik hogddaun bhurgim
paule itlye vegim xant somadhi
khontin ghorant rudan kori
pois asa porob paskh
bhurgim gel'lea auy bapoik
gorz atam tonddak mask
vhalltat dukam zhori
*
monis bollvont astit tori
korona porot zoran ghurnkita
chotrai atam sokttank bori
futtak ghaln bhangar parkita lipun aslem mhellem thoddem
ustita
-sivi, lorett'tto
gorvan uddcha ghoddeank 114 Veez Konkani
Hai hai cheddva gorya goroea katichem
ratichi nid mhoji
kallea kallea kesanchem
pois dhamvlea
dolle soddun kiteak
dhosinaka mhaka
mhaka axemyi polletai?
axemyi sodam
hai hai hai
hai hai hai
tambxea vonttamni
kallzachea gunddayer tuka
om'rukeam hason
vhavoun hamv bhomvtango
mhojea kallzache
cheddva mogachea lharamni
dhodd'doddhe
tujea mogachea dhoximni
kiteak choddoitai? hai hai hai hai hai hai
dis rat tuka sopnnetam yetai cheddva sodamyi
hamv buddon upyeun
sopnnant mhojea
dis sartam attoun tujim
uxeak pottlun dhorta hamv
chintnam
tujea ugddasan anjea
mhojea mogall sopnnamni hai hai h ai!
hai hai hai
-osunta ddisoza, bozal
115 Veez Konkani
Mam-i mhoje vhoddlimam-i zolma dis az tuzo
ghoddtai
tujea magnnea
zanntea gadi
denneamni
monn'nneamni
zolm' zalo mhozo
mhojem mon tum
mam-i tum zai tum mhaka hasoitai rongin podam
gannamni mhaka nachoitai mam-i tum zai tum mhaka lokoitai vaga gongea kanneamni
voddtai choltam choltam poddtana mhaka zagoitai svadhik tujea denneamni mhaka vagoitai mam-i tum zai tum
lisamv xikoitai
xikoi borem lisamv
mam-i tum zai tum
zaunko
vividh ghoddpam
di vhoddlem besamv.
xegunnamni vhoddlo
116 Veez Konkani
Vattsap videapitth (yunivorsitti) somsarar noval ek ghoddlam vattsapar videapitth ughoddlam sobharanim ginean vaddoilam thoddeanim ghor dar komailam vattsap videapitth yontrabori
dispoddtem novench utfadon korcheabori udetat nove nove dotor- injner tankam mosalo ghalunk thodde kujner ili pondda pili pondd mhonnchebori ekleachea mhelleak ponn'nn ghal'leabori disachi survat zata pottkiryea khobreri
ugddon bostat tanchich mholl'lli loibreri asat thodde paddari vattsapar potto ani viddiografor sot aslem sudraun , fott chhapchear rakon ostat te ekach pamyar
zamv ovghodd, zhogddem ya jivghat polisancheaki poilem astat hazor hatunch lollon asche vordegar mogn ostat xida prosaronnar vattsapant sonod zoddleleamno bamykchch somsar mhonnchea mannkeamno
tea vattsap videapittho thaun bhair yeya bamycheaki vhoddlo somsar asa mhonn manun gheya âœ?ď¸? surex solddanha, sokolexpur 117 Veez Konkani
Lipto mog sobhit sundor tacheo haso
kallzant pettla
pollemvn taka zalam
moga uzo visronk taka
hamv piso
mhojean nozo
kalliz khell'llam
raktem asam
khell mogacho kollit nastam udela
moga disak sangcheak taka
mog tacho
kallza mog mhozo
lipto mog mhaka tacho
atam sangom taka koso
- jeanett ddisoza, moddontear 118 Veez Konkani
SollH -ott ra... Voruxo praya
pun'nove chondro chendi ballo , xubhro akaxo modhuro bhavo kotti nokxotro duro minchu , dourla dolle0ntu tonmoi bannu nazuko komolo hosto pado , koro komola orovindo noino chokori chendi opsora roti , mogore xringaro voikuntto lokxmi 119 Veez Konkani
poyea hejjeri gejje nado , onto hridoya zholo zholo nado onku ddonku voyeari chol'lonno , devo loko opsora smoronno kollolo krixnnu rongari robla , radhele che0dayi hot'ta0ntu haro montro mugdho mora pako , sondhea rago gano kollolo robbile koddeno robbona pomvvo , boxile koddeno boxcha zhaino mona0tu gumvta modhuro chitronno , modhuro bhavo gol'lari gumvta tezo punzo drixtti dolle , vyokto monachyo hridoya rago oddni nisorli kitle ponkta ? bhuzari robbona nisornu poddta fottiri kurttari vrokxo sthollari , lasyo nattyo voyearo hot'tari indro loko opsora ki ! ,koilaso deuvili gonga ki! voikuntto ranni lokumi ki! sollH voruxo mincha kanti , hrodoi loggile kitti romonni monantu udbhovo zhol'la ogni , jvalo nonta hrodoi oxanti ontta modhye tugele hasu , niddlari nonta kexo paxu
mouno rago bhasa dolle0tu , hrodoi migele korota orthu mohini zhaunu melltaki ? ,chipputto omroto vanttitoki ? vixvamitra toposyo bhonga ki ! ,urvoxi maya paxo ki ! bromha moho paxo bhaso ,kexari sokolo poyea bott'tto tayi
dolle oncha priti bhaso , poyea gejje nado tayi chobbile ontta oncha bhaso , kurttu poyea hot'ta bott'tton tayi 120 Veez Konkani
cholli bhongoro bonn'nna koppoddo , nanka not'tu mot'te mogare kosole mouno ragu ho ! , mondo vare alapu ho ! romonno kollolo sopto stayi , vinna jhenkaro zoddi hayi pochvi chigura onkuro zhaddari , hosto voyearo chendayi krixnno mitt'tto phul'lon solloho kalo , sombromu phul'lunu nouvo rongo bromoru zhaunu oyilo romonnu , vokkullo khellunko ful ful'la0tu bhokti bhavo choronno krixnno , orpito ful'la haro xeama soloh ott'ttaroh voruxo prayeri , rakho sorvanko honga xeama ... Kalaye tosmey nomH goneano vigoneano vodd'ddo , konkonni somazo bud'donto zhauvo konkonni protibha ujvolo zhauvo , tironga bharoti vixvo ubbo
-umapoti -----------------------------------------------------------------------------------
Pol'lovi bi. K piech.Ddi.
Pol'lovi bi. Hichea "reddiexon inddyusdd myuttajenesis" mholl'llea mohaprobondhak mongllur vixvovidealoyan piech.Ddi. Podvi dimvn gourou kela. Hinnem aplo mohaprobondh, esosiett profesor
dda| smita hegdde hichea marg dorxonakhal monddon kel'lo. Pol'lovin mongllurchea sant eloisiyos 121 Veez Konkani
kalejichea boyotteknaloji vibhagachea oploidd boyoloji leabant aplem sonxodon choloyil'lem. ------------------------------------------
Kundapurant bhageunt mori mayechea igorjecho
451 vo varxikotsou sadhea thoran achoronn
uddupi dhorm'pranteant otyodhik purat igorz mhonn itihas aschi kundapur bhageunt mori mayechi igorz okttobor 7 ver aplo 451 vo sombhrom' achoronn koronak lagon ho sombhrom' soroll ritin achorilo somarop mukhar ghalo.
Az choll'lea tarke festak kottkore ballok jezuchea axromacho supiriyor fa| olvin sikvera, osiddin sondex
dimvn "tumim noxibvont, tumkam rozar mam-i 450 vorsam thamvn axirvadun'nch ailea. Rozar mam-i mhollear mori mam-i seukiporim devachim agonea pallun devak vinomr zali, bhokten prarthon korun, tujye khuxe pormannem zamv mhonn hogollsilagl'li, tika onek koxtt aili, punn te sorv aplea kallzant dourunk lagli, ken'nam-i tinnem devak dursal'lem na, tosench az amam sorvank korona koxttam kall aila te koxtt sorv sosun vhorn, amche koxtt dhorun ami devak xoronnagot zaveam" mhonn sangalaglo. Firgoje vigar fa| stteani tauron svagot korun, festache xubhaxoi dimvn bolidanant patr ghetlo. Pranxupal'l fa| omrit marttis, sohaik vigar fa| vizoi zoison ddisozamnim-i bolidanant patr ghetlo. Upadhyokx luvis je. Fernanddis, karyodorxin axa korvalo, ayoganchi sonchaloki prema ddikunha, vaddeache gurkar, palon monddolli sande, dhorm' bhoinni ani itor hazor aslim. -bornardd je. Kosta
122 Veez Konkani
225vye mhoineallye
dil'lea ma. Ba. Ben britt'tto probhu
manchier ma.Ba. Ben
songit divos - 2020 sonman kelo.
kapuchin hankam ontor raxttri-i
britt'tto hankam sonman
Sumell somonvoyi sunil montero, torbetdar onil potravo ani karyodorxi oirin rebel'lo hannim xol panguron, fulam-follam yadistika ani man potr
diun sonman kelo. Mandd sobhann gurkar erik ojher, odhyokx luvi pintto ani karyodorxi kixor fernanddis hazor aslole.
Uprant sumella torfen omor chafran boroun, erik ojherion tallo bosoyil'lea
mandd sobhann ani sumell gayan
‘hadd zakina buddkulo lokoi tolleant’
monddolli torpen ontor raxttri-i
git sumell sandeamni sador kelem.
songit divos achoronn 225 vye
Songitant elron roddrigos, simon
mhoineallye manchier akttobr 04 ver
montero ani axil moskorenhos
chol'lem. Daijivorldd ttivi marifat
hannim sangat dilo. Prithuma
lokameren pauyil'lea hea kareavellim
monteron karyem choloilem.
paxcheaty songit, gregoriyon songit
Uprant mhoineallye manchier purnna
ani xastri-i gayanant vixes sadhon
patolli - 2 mandd sobhann podanchi
koron songit xetak oprotim' denngi
songit sanz sador zali.
123 Veez Konkani
****
Ut'tor kon'noddantlea xirxintlo kheat konkonni premi, poropokari, sahosi dda| vi. Es. Sonde ani na! hacho sthapok odhyokx, di xirosi orbon souhardo sohokari beank li. Hacho
ut'tor kon'noddo jil'leachea konkonni porixot'tacho sodosy vi. Es. Sonde az devadhin zalo. Xirxint tannem konkonnicho bautto bharich ubharayer ubhoyil'lo.
Khonchyai konkonni kareak zamv pustokank tacho sohokar sodanch
odhyokx (jea beankan 15 vorsam
adim xotomanotsou achorilo) osem
mellttalo.
tosem mhonn dda| sonden
Nirohonkari dda| vi. Es. Sondemam'
kriall patr ghetl'lo.
somajint sobhar songtimni aplo
vieses rottori aspotrechea addolltea somiticho ek sando, jil'la jiesbi somazo yuvo vahini porixod hacho sthapok, jiesbi seva vahini, xirxi
Tachi sontoti 1541 thamvn jen'nam
porchugisamni 1567 isvent lottlintlim xri romonath divllam
124 Veez Konkani
uzo lamvn desvattailim ten'nam
1593), tachye uprant ramochondro
thamvn somajent apli churukai
naik (1598-1618). Roghunatho naik
dakhomvn ailam. Tannim uprant
(1618-1638) ani modhulingo naik
tim divllam bandivoddent ubhar
(1638-1674). Je porchugisam
l'lim ontruz moholant jim ten'nam
modhem gons, tankam zai zal'le
sondo rayanchea muttibhitor aslim.
gulle ani ghodde ghemvn tankam
Heach vellar porchugisamni
tandull, mirim ani ello ditale ani hea
hindvank dhorn bolatkaran
veaparant sarosvotamni brokor ani
kristamv korunk survatil'lem. Hea
ezontt zamvn mohan patr ghetl'lo.
vellar sobhar hindu kuttmam
Sondo kuttam' lekh dourcheant,
porchugisam thamvn polln keanora
dostavezam manddun haddcheant
tem kerolla poreant vosti korunk
promukh patr ghetalem, osem
ayil'lim.
tankam tanchea somajent bharich man ani sthan aslem. Hench tannem gĂľyam thamvn keanorakerolla vostek yetana aplem korun ghetlem. Hea purann choritrecho sando,
dda| sondechea moronnaurvim nohinch xirxik bogar konknni somsarak bohut noxtt sombhoula. Tachea otmeak sasnnik xant labom ani tachea kuttmak ani
Sonde kuttam' venkottopoti
mogacheank hem dukh nivraunko
rajendran sthapon kel'lem orosoppo naikachea kallar (1555-
to sokot dimv mhonn viz axeta. ------------------------------------------
125 Veez Konkani
E – KONKANI BHAAS & CULTURE sorttifikett kors bharotchea somvidhanchea
vaparunk ovkas korn dila.
attvea vollerint konknni bhaxek
Hofteant ek dis ( sukrar) don
sthan diun 5 lipianim borounk
ghontte sanjer 6:00 pm thaun
ovkas melll'li ek matr bhas
8:00 pm poreant
mhonn ami mandun ghetl'lean,
( yuei 4:30 pm thaun 6:30)
sam.Luvis kalejichea konknni
pm ) choltelim. 50 hours kors
vibhagon hea dixen mett
kabar zal'lechch i-sorttifikett
kaddon 3 lipi ek bhas mholl'lle
diteleamv.
obhian hatim gheun ,bhas uromvchea dixen romi, nagri
toxem kanddi bhaxen lisamv xikomvchem promannik preton kelam. I – konknni bhas anim somskroti sorttifikett kors
Sompnmull vyokti goyam,
mongllur, bengllur toxench yue i thaun sangat ditat. Hea korsak nennari zamv zannari zamv bhorti zaun konknni uromvchea dixen vaur
protyek thoran zalli zagear /
onloin madhyom' khatir toyar
korunk sam.Luvis kalez ulo dita.
kel'lo zaunasa. Dex videxant
Choddtik mahetik somprk kora:
aschea konknni lokak onloin
flor kastelino (somyozoki)
mukhantr sangata haddchi ek
78952470
vedi. Hem lisamv kabar zatana
son'nu monis (somyozok)
2 don ghontteanchi onloin
0097155710005
porikx astelim. Videarthink
https://sac-elearning.com/courses/e-
hangam khonchi-i ek lipi
konkani-bhaas-culture/
126 Veez Konkani
127 Veez Konkani
128 Veez Konkani
129 Veez Konkani
130 Veez Konkani
131 Veez Konkani
132 Veez Konkani
133 Veez Konkani
134 Veez Konkani
135 Veez Konkani
136 Veez Konkani