llustrated Weekly
Illustrated Weekly
Volume:4
No: 3
Volume:3
Dosembor 24, 2020
Konknnentlo Grest Torzumo Kornar Geraldd Karlo, Hason 1 Veez Konkani
Sompadoki-i: mohamari korona porot vistarta! korona voirosak vokat mell'llam punn voiros sobharank lagon'nch asa tosem lok moron'nch asa. Yu.Ke. Provasak sobhar dexamni bondi haddlea, kitea mhollear hi mohamarichi pidda hangasor viporit ritin choddon'nch asa. Hi novi mohamari korona voiros her dexani vistarna zamvcheak sobhar dexamni yu.Ke. Lokak tanchea dexak yemvcheak bondi ghalea. Kheat jzanimni sanglam ki bholaike sut'turant tosench 74 vorsam voileank turthan hem novem vokat tokxonn diunko zai mhonn. Sobhar kodden apli voxilai vaporn aplea kompeni kameleank hem vokat foizhor ani moddorno injekxon mellcheak vod'daddun asat. Omerikant prostut 300 milia pras odhik lok jieta astam. Horyekleak vokat mellonk sobhar mohine tori unnean zai poddttelechch. Yu.Ke. Thamvn pattim ghora vochonk sobhar lok viman nildannamni lainir rauleat. Hea lokak tancho fuddar kitem mholl'lleachem guman vhortem chint'tazonok kosem zalam. Hi mohamari turthan soglleanitlean vistarna zamvcheak gelea aitara yuropachi godd poinnaroeank bond kelea ani yuropiyon yuniyonan kroisis meanez asa korun zomat apoun eka disa poilem britton prodhan montri. Boris zanson, londdonant soglleanitlea lakddoun zahir kel'leak tanchoi pattimbo dila. Londdona thamvn pollapoll ghemvcheak bhorl'lea ttreynamni lokan poinn kel'leak brittonacho bholaike karyodorxi meatt'tt heankak hannem aplo vixad vyokt kela. To mhonnalo ki prodan montri zansonan ghal'li bondi sobhar mohine poreant asteli mhonn. Itteli, beljiyon, zormoni, svizhorleandd, asttriya, oyorleandd, frans, bolgeria, porchugol hea sorv dexamni tanchea dexam thamvn yu.Ke.K tosench yu.Ke. Thamvn tanchea dexank viman poinn rod'dh kelam. Keanoddan 72 vorank sorv viman poinn bond kelam. Nyuyork gourno anddru em'. Komon omerikachea feddorol sorkaralagim hyevixim turthachim mettam kaddunk vinonti kelea. Punn amchea ttrompacho nidl'lo sorkar azun uttonk nastam gaddh nident vomto poddla. Atam santa klas tori notalanchye adlye ratim yemvn apli kampinn haloun hankam uttonk sokat? -dda| asttin probhu, chikago 2 Veez Konkani
Konknnentlo Grest Torzumo Kornar Geraldd Karlo, Hason
Geletea ogostant asttin soran mhoji porichoi ani tosvireo dhaddn di mhonnon vichartana tacho ud'dex hamv somzolom ani nizaki kaujelom. Viz konkonni potracha forar soblel'leanche sadhon ani tancheo mhanacheo tosvireo dektana tosoli orhota mhoza sadhonak bilkul na mhonnon bhoglem. Viz konkonnichim panam bhorche tedi lamb sadhonam zamv mhan sonmanam zoddleleo tosvireo mhoje laggim natleo. Thoddo vell vicharn hamve tea ghoddye asttin soran 'bisido donn'nne" thaun chukoun ghetlem! asttin sor sod'deak visron ghelo astolo mhonnon astana heach 3 Veez Konkani
novembrant asttin soran Bio reddi zali gi mhonnon portean vichartana hamve portean don hofteancho ttaim' vicharun ghetlo. Doxokam thaun hason mholl'llea att tal'lukancha jil'la kendr mhojem kormobhumi korn bamytlea mannkea borim jieun asul'lea mhaka fokot buk, buk ani arvilea vorsanim bharotant sompork krant zalea'prant mobail ani ontorzalli mukantr somsarachi vollok zal'li mhonnyet. Hamv devadhin alfredd marsel karlo ani devadhin osess minez
hanka dosembor 1952-t chouto ball zaun zolmalom. Mhoje pattlean eklem bhoinn xalett ani tacha pattlean nimanno bhavo robortt oxem amim so zonnam. Choug bhoinni ani hamv mellon dog babhavo. Mhojem malghoddem bhoinn let'tixia aplea kuttma songi mumboi mira roddant vosti korta tor tache pattlem benildda onkvar. Ttatta ilekrikolsant kam' korun aslem atam mira roddantoch vixrant jiun sarte asa. Mhojem muklem bhoinn hildda (atam lobo. Hasonantoch 'surobhi' namvacho NGO choloun
4 Veez Konkani
asa..Eka tempar hildda karlo, kurla mholl'lea namvan konknent boroitet asli) hamv zonmal'lom atam fatimopuro (hanga igorz bandhlelea nontor dhourlel'lem nnamv) mholl'lelea firgojent. Soklexpur ani belur tal'lukam modhem poddta. Fatimopuro svotontr firgoz zamvche poilem amkam soklexpur firgoz zaunasli. Mhoje pattlem bhoin ani bhavo fatimopurach tancha kuttma songi krixi korun asat. 1986 vea vorsa meyant mhojem kazar soklexpur firgojecha (atam
motthosagoro) meri notalia monis hiche laggim zalem. Amkam eklo put morvin jeson karlo. Food and Nutrition hantu bi.Essi., Bakery and Confectionary hantu ddiploma korun bengllurcha I.T.C. Gardenia hottlant thoddo temp kam' kortoch omerikon kruz loinor ‘oxiana’ hantu char vorsam pesttri xef zaun kam' korn atam hasonantoch 'redd velvett' mholl'llem pesttri xop, tachi potinn soritta losrado songi choloun asa. Mhoza poppa mom'macho gamv bonttvallcho lorett'tto. Mhojeo malghoddi bhoinni thoinch zonmal'lim punn amim urlel'lim
5 Veez Konkani
ghattar zal'lean amkam thoincho somporkoch na zalo. Mhoje bappu, mam', akoi ani tanchi malghoddim bhurgim oprub sonchar vyousta viroll zaunascha tea kallar amger yetalim toxench mhozo poppa mom'mayi oprub gamvak vetalim. Malghoddim sorvam sorlea nontor atam fes bukar vo potramnim 'karl' namv polletana konn punni sombondhi astolo mhonnon obhiman bhogta. Kiteak mhollear 'karl' olkunz, ddisoza, fernanddis, pintto olkunza titlem veapok nhoi.
Ballponn kitem mhonn somzoncha poilench mhaka mhoza vhoddlea bhoinnincha supordik dil'lo. Tim attve klasi thaun soklexpurant xikon aslim. Madrincha koventant nhoi! bhaddeacha kuddant svont randhun. Tanche songi hamvi bhorti zalom. Mhoza malghoddea dogam bhoinninche mettrik mugdatana hamvi, madrincha koventant dusri klas pas zal'lom. Mhoza vhoddlea bhoinninche mettrik zal'llea thoddeach tempan ghattak ayil'lea mhoza eka maman tanka bomboi velem. Hamv mhoje dhaktte bhoinni songi ghora thaun
6 Veez Konkani
panchve klasik muddigerekoch bhorti kelem. Mhoji panchvi zatech mhaka hason jejvintacha sam zuje islolacha borddingak bhorti kelear, bhoinnik hasoncha sam.Filomina borddingak bhorti kelem. don moilam pois ascha sorkari prathomik iskolak bhorti zalom. Mhojem vhoddlem bhoinn hildda hoiskulak muddigere betheni sisttorancha borddingak bhorti zalem. Mhoji tisri ani chouti klas holl'llecha iskolant zal'lench mhakai
Hea uprant mhojem mettrik zata poreant hamv hasononch urlom. Hamvech kiteak, dusrea kristamv cherkeamnim-i xikpant zamv khellant, mhoza vhoddilank zamv amim xikon ascha somstheak mhan
7 Veez Konkani
haddchem tosolem kitench sadhon kelem na. Tem pura amim hindu brahmonn (xikpant) cherkeank opsun dil'lem. Khellam ongnnant itor 'mamsohari' hindu asul'le. Amim kristamv cherke, konn na konn tori dotornicha klaxinim fostt, sekendd yeteleamv. Hea klaxink hindu cherkeank provex natlo. Ovkas asul'lo tor tech fostt yete konn'nna.! amche vhoddil padri soit tum vhodd zal'lench kitem zatai re mhonn vichartana amim sokkodd ekach tallean 'padreab'
zatamv 'fador' mhonntana te sontostale. Mhaka matr sobar pauttim padreab zaije mhonnon khorench bhogtalem. Amchi ti khaugi raksanchi prai. Borem borem khaije mholl'lli axa. Te gomvache polle, omerika thaun yemvcha tea bolgoracho nastto, natmeache mude...Amcha malghoddeamnim dimvcha 25 rupoi (tantum-i konxexon!) bordding fisak te bhirmot dusrem kitem ditele? tori, amcha jheunna salicha kuxikoch padreabanche
8 Veez Konkani
jheunna sal asul'lem ani thoim thaun yemvcho svadhik pormoll amkam pisantur kortalo. Amkam satve klasi thaun hofteak ek pauttim loibreri piriyodd mhonn asul'li. Amkam tea prayecha boud'dhik mott'ttak sor zal'le kanneam buk vachunk melltale. Bouxa dusrem kosolem-i monoronzon naslea tea kallar amkam osole ponchotontrache, hitopodexache potthyetor pustok sahitik pustokam kuxicha akorxonnak karonn zale. Muklea
klasinim hem pixem oniki boll zaun ailem. Chondomamo, balomitro tosole sochitr nemallim borddinga bhailea cherkeamni haddn diunko suru kelem. Tea voilean amkam attvea klasint (hamv inglez middiyomak serval'lom)
9 Veez Konkani
R.L.Stevenson hacho Treasure Island mholl'llo sokxipt (abridged) potthy pustok asul'lo. Haka Nondetail buk mhonntale. Toxench bouxa novea klaxint vigeani thamos alva eddisonachi jinnye kotha. Hea vogta amim sukea potthy pustokam vorni kanniam buk posond korunk lagol'leamv. . Mhoza sahitea kuxilea voddik kon'noddo pot'tedari kanneancho chokrourti en. Norosimhoyeach karonn mhonnyet. Mhoje tosoleank
pattlea bankachi nimanni boska zaunastali. Xikxokanche, padreabanche dolle chukoun, iskolacha pustokam ponda kanneam buk lipoun dhourn vachchant amim porinnit zal'leamv! hamv mettrik kosom-i pas zalom. Atam udeli chinta mukar kitem korchem mholl'lli. Padreabancha borddingant ravon bhair kolez xikchi suvidha natli. Oxem toxem mhonnon mettrike uprant 1969-t mhojem xikap bondh poddlem. Mettrik kabar korn mhojem bhoinn yi ghorach asul'lem. Tannem-i
10 Veez Konkani
bomboi vochonk toyarai kel'li ani amchaki vhoddlem bhoinn bomboi thaun rojer yeunko rakon asul'lem. Mhozo poppa kafye esttettint roittor zaunasle vorvim amkam ghora, fulancha voddtachem, hitlant randvoyechi zoton ghemvchi soddlear dusrem kosolench kam' natlem. Vachpacha souyek onuvonxiyotagi porisor karonn gi mholl'llem hamv nenna. Amger mom'mak (tika okxoram gean natlem) soddlear urlelea sokkodd bhurgeank vachpachem pixem asul'lem.
Amger 'raknn' potr yetalem. 'anjel' 'bajilachem sopann' 'avilachem zoit ani farikponn' 'roddanatlo roddl' mholl'llea kadomboriche tin bhag asul'le. Konkonni ulounko ani boroyil'lem uchchhar korunk mostu tofaut asul'lo. Amim konknni kon'noddo uchchhar kel'le borim vachun hastaleamv. Uprant dis gel'le borinch amim konkonni suddallayen vachunk xikleamv. Poppa laggim asul'le konknni buk sokkodd vachun kaddn 'raknn' posttar yemvcha disak atregan rakon rautaleamv. Mom'ma horyeka hoftea santek vochon dinsi vostu haddtali. (amger ongodd yi
11 Veez Konkani
asul'li). Tedna pleasttik kouram natlim. Saman peporanim bandhun ditalim. Amkam vachcho horbos oso lag l'lo ki pottleo bandhun dil'lim peporam suttoun tim-i ek okxor soddnastam vachtaleamv. Bouxa tea vogtach mhaka khoddapachi 'sordharachi sinol', vilyom' ddisilvachi 'ghor bhor l'lem git', ivlalia olvaris hanchi .'pettanatlem tonn'', rob' tosoleo sankoll kanneo vachun hamvem-i boroije mholl'lli obhilaxo udel'li. Ek xoikxonnik voros oxench paxar zal'lench mhaka soklexpurcha munsipol hoiskulak pi.Yu.Si., k
dhaddlem. Tedna piyusi eka vorsachem zaunaslem. Tea vorsa piyusi porikxek bosleleam poiki fokot tegam matr pas zal'leamv, tantu hamv yi eklom! mhojem muklem thanne hason sorkari kola kolez zaunko paulem. Mhozo sezari vikttor ani hamve mellon kolez korunk ek baddheachem rum' kelem. To piyusik serval'lo ani hamv poilea vorsacha bi.E., k. Aminch randchem. Thodde pauttim hottlantlo sambar
12 Veez Konkani
suru zal'lea so mhohineam bhiteroch mhozo rum' mett ttaipaidd zaun ghora gel'lo pattim ailoch na. Novab zan mholl'llelo soklexpurcho muslim' cherko mzozo rum' mett zalo. Amim dogi N.C.C. K bhorti zaleamv. Dex preman kaim nhoi! ddril'l tirsolea uprant pott bhorn nastto melltalo!
haddcho. Amche borinch sobar graminn bhurge oxench kuddanim ravon kolez kortale. Thoddea zatinchank tanchinch hosttelam astalim. Kristamv videarthink hosttelam zamv borddingam zamv natlim. Bouxa atam-i nant. Sorkari koleji mukar ch videarthim khatir ch lhan lhan kuddam aschim sobar bandpam asul'lim. Tantu aramayen dogam tegamnim rauyetem. Amkam ghora thaun dimvcha poixeam thaun dis kaddche barich koxttanchi gozal zaunasli. Kolez
hamv kolez videarthi mholl'llo sombhrom' chodd temp ballvalo na. Amche lekchoror sutt ttai nhesonn adhunik distale tori tancho pattho matr bovo niros zaunaslo. Hamv chinta tanni kamak serval'lea vogta toyar korn dhourol'lo toch notts horyeka novea beachak vachunk suru kortale. Te amim boroun gheun baipatt korn porikxe vella vonkonk asul'lem! hajri zal'lich konnak klasint bosonk khuxi na tanni vhochyet mholl'lloch toddou amchem panch zonnam ixttanche geang veveggim bhair sortaleamv. (tea kallar lekchororam vorni videarthich doddong distale ani sorkari kolejiche bhurge mhollear sokkodd bhimyetale!) punn amim
13 Veez Konkani
kosolea karonnak lagon yi lekchoror oxvot'tho narainnachi kon'noddo piriyodd matr chukoinatleam v. Mhaka gombhir sahiteant thoddi tori asokt uskonk karonn toch mhonnyet. Dusrea vorsacha bi.E., t yi kon'noddo lekchoror toch zaunaslo amchem odrixtth mhonnaje. Poilea vorsa ravo bohad'dur hachi sumar pamyxi pananchi 'gramainn' kadomboriyi ek amkam potthy pustok zaunaslear, dusrea vorsa bhoiroppachi 'vonxourikx' kadombori. Poilea bi.E.,t hamve konknnent borounko suru kel'lem. Tedna ma.Oleksanddor soz raknneacho sompadok zaunaslo. Hamve 'mongollo grohant kitem asa?' ani 'he farijevo konn' mholl'llim don lekhonam raknneak boroyil'lim mhaka ozun yi uddas asa. Tea nontor hamve chikke vhodd sahosak hat ghalo. Sobar tempa thaun mhoje laggim asul'lo omerikon sahiti mark ttvenacho ' Tom Sawyer's Adventures' mholl'llelo sonkxipt buk torzonn
korn raknneak daddlo. To svikar zaun sobar temp 'bhurgeancho kons' vibhagant prokott zalo. Ti kabhar zal'lich ma.Mark valddar hanni mhaka obhinondsun xembhor rupoi M.O. Kel'le.Kolejicha meagojinak hamv lhan lhan lekhonam boroitet aslom. Mhoza ixttancha vot'tayek lagon hamve kon'noddant ek mottvi kanni borounko suru keli. Mhoji prothom' kanni zaunasli 'heappi krismos'. Ti khonchai potrak dhaddunk kaujeun hamve toxich dhourol'li. Amcha geangacho sando zaunaslel'lea bi.Bi.Oxok kumaran (uprant kornattokant namvaddlel'lo polis inspekttor) zobordosten vhorn 'kon'noddo probh' potrak dhaddn dili. Ddisemboracha eka oytara sakallim oxok kumar udvegan mhoza rumak kon'noddo probho gheun dhamvon ailo. Kon'noddant mhoji puddlod kanni prokott zal'li! tea uprant mhoji 'molle' mholl'lli mottvi kanni 'mol'lige' mholl'llea moinallear progott zali. M'mojem dusrea vorsachem bi.E., ordhem zatanach poppan thoddea
14 Veez Konkani
voyuktik karonnam lagon kafye tottant roittor kamak rajinamo dilo. Fatimopurant amche gade asul'le ani atancha igorji lagsaroch sorkara thaun monzur zal'li panch ekre bhum-i asul'li. Ti ran, bolim vaddon pall podd l'li. Thoim poppan edolloch ghor bandhounko suru kel'lem. Gade dusreank gennik dil'le soddoile. Kafye tottacho asro chuklo mhonntana anivary zaun amim roit zaleamv. Mhozo bhavo lhan asul'lo zal'lean hamve kolez soddn ghora yeje poddlem. Ixttank soddn yeje mholl'lli bezarai ek soddlear, dusro kosoloi noxtt zalo mhonnon bhoglem na! amger dha-bara gorvam asul'lim. Tottant astana tim chorounko tottacho mhonis asul'lo. Paus poddta mhonnasor krixechem kam' natlem dekun tedoll poreant gorvam choromvchem kam' mhaka poddlem. Poppan kam' soddlelea vorsach tottak eklo klark nemok zal'lo. (tedoll poreant afisachem ani roittorachem kam' poppach kortalo. Poppak sokkodd afis roittr mhonntale) to mongllur thaun
ayil'lo. Kristamv beachulor. Namv fedd'ddi. Fedd'ddi datt'ttu mohan vachpa piso zaunaslo. Punn inglez matr. Tanne mhaka surver heddli chez ani stteanli garddonorache (peri meson ) buk diun, poilem he buk vach, inglix somzonk sulob zata ani intresting yi asat mhonnon soloha dili. Hamv gorvam chorounko vetana (tedna molnaddant moil'lam kottlean khali zago asul'lo) hatant ek buk gheun gelear donpora mhaka jheunnak dhaddunk bavo, vo bhoinn yeta poreant vell gel'loch kollit zainatlem. Fedd'ddi ch nhoi astam tottak novoch ayil'lo eklo kurgi menezor gonnopoti yi sahity mogi zaunaslo. Oxem inglix sahiteachem pixem choddon gel'le borim boromvche vixim hamv sompurnn visron gel'lom. Kedna kedna hason gel'le vella kon'noddo bukancho dalloch gheun yetalom. Ghora raknno soddn dusrim potram yenatlim. Vorsak ek pauttim bomboi thaun bhoinni buk haddtalinch, ani hamve hache adhim kedinch pollenatlim
15 Veez Konkani
poinnari, mitr, jhelo, vauraddeancho ixtt osolim potram dekcho ovkas yi labtalo. Hea ovdent mhaka mostu dhos-l'lo buk zaunaslo asttreliyon lekhok moris vestt hacho 'The Devil's Advocate.' choddunne pamyxim panancho ho buk riddors ddoijestt mohinallean katrun benddun sumar deddxeam panank demvoyil'lo. Kedna kedna moisurcha 'dut' potrak lhan lekhonam boroun aslea mhaka, konknnent boromvcho obheasoch tutton gel'lo. Undrak lonkddacho vear kiteak mhonn bhogleari ho buk konknnek torzonn korijech mhonn bhoglem. Dokxinn itteli dexachi ek dhakttuli holl'lli 'gimel'lo moinor. Komunistam thaun hotea zamvcho giakomo neron eklo devot mhonis. Lok taka santa baxen mandtalo. To mel'loch tacha namvan ojeapam ghoddonk suru zatat. Taka sant mhonnon kurvar korije mhonnon lokachi vot'tai suru zata. Diesejicho bhisp vatikonak vinonti korta. Ekleak santacha pattar choddomvchi prokria soroll
nhoi. Tea vyokticha jinni parkun to sant zaunko yogy vhoi gi nhoi mhonnon tojviz korunk vatikan eka vokilak nemok korta. Haka amcha poribaxent sorkari vokil mhonnyet. Povitr sobecha poribaxent 'soitanacho vokil.' ho vokil zaunaslo monsijfor bles merddit. Vatikanacho lekam topasonn odhikari. Kensorant vollvollon ason dis mezun ascho inglix padri. Holl'llecho mugdh lok sant mhonnon patyeun asul'lo jiakomo neron ek produvar jinni jieun ason, taka tea onoitik sombondhant eklo put yi zolmon asta. Hanga bles merdditak jiakomochi jinni matr nhoi sobar vyoktinchi ani nimanne opnnachach ritea jiunachem dorxon zata. Nimanne to jiakomocha santiponna logtim kosolem tirp dita mholl'llench soitanacho vokil kadomboricho tirl. Bharodvozacho inglix -kon'noddo ddikxonori mukar dhourn hamve disachem pursot natle vorvim ratchem chimnnecha ujvaddak (amkam viz aniki yeunko natli. Amcha ghora lagsar igorz
16 Veez Konkani
(oytarachi ugtem zamvchi) soddlear dusrim ghoram moilak ekek astalim. Da-bara viz khambeank poixe bandun viz haddomvchi tank yi natli.) hamve suru kelem. Mhoza kazara poilem hatim ghetlel'lem hem kam' kazara uprant koxem-i tirsalem. Hamve boroyil'lem tidvun mhoza bailek tachi ek hat proti korun di mhonnun porat'tun tem sorv pontak paitana kon'noddant mhonntat toxem "non'no henno bid'doitu"! adlea vorsa rojer ayil'lea mhoza bhoinnin 'mitr' ani 'jhel' potrak vorgonni bandh l'li. Xri ddolfi lobo mitr, jheleacho sompadok zaunaslo. Hamve torjil'lea kadombori vixeant taka tillsitana to ti sanklle rupar progott korunk khuxen opvalo. Oxem 'soitanacho vokil' choddunne ponchvis hofte 'mitrar vhall'lli. Hea uprant mhozo ani konknne modlo sompork tuttlo. Vorgonnechi ovdi bondh zal'lich potram-i bondh zalim. Krixent jiun sarchem koxtt zale.Mhozo bhavo yi
mettrik tirsun ghorach asul'lo. Kolakar ke.Tti.Xivoprosadacha ot'tayek lagon hamve hasonak vosti bodlun tanne vineas korchim ghoram bandhounko suru kelim. Ozun yi tench korun asam. Bouxa 2005-t, mhoza vollkicha vaddeagaran raknno potrachi ejensi ghetli ani tacha vot'tayek lagon hamve portean konknni potr vachunk suru kelem. Oxench eka disa hamve vach-l'li 'henrichi mottvi kota Last Leaf konknnek torzumo korn 'raknn' potrak dhaddli ani ti dusrea hofteantoch fais zal'li polleun ojeap paulom. Tea nontor tea kannyek sombhaun dil'lem polleun mhaka aniki ojeap zalem. Tache'prant hamve aniki thoddeo kanneo torzonn keleo tori mhoza soukas hat borpa lagon borop sagsanatlem. Eka kannyechi rof proti, ti tidvun sompadokak dhaddunk mhonnon ek layek proti korn zalea'pranti to ek sobdh kaddyeto, vakyem bodlivyetem mhonn bhogtana dedespor zatalom. Hea vogta mhoza bhoinnin kompyuttor vaprunk soloha dili. Tedoll voreg
17 Veez Konkani
kompyuttor soddeam, hamve ttaip roittor yi opoddn polleunko natlem. Hamve ek sekendd heandd kompyuttor ghetlem. Klaxik vochon 'nuddi' install korn kon'noddant ttaip korunk xiklom. Dis gel'le borinch hamve hatant boromvche vorni kompyuttorar vegan ttoip korunk xiklom. Atam choddunne pondra vorsam zalim. Hamve boroyil'lem, torjil'lem lekh dhourunk na tori konknnent ani kon'noddant deddxeam voir. Torzonn, probondh, lekhonam likhleant. Mhoza torzonn kamant raknno potracho adlo sompadok bap fransis roddrigos ani sohaik sompadok ttoni feros hanka dogank hamve visorche borinch na. Tancha ut'tezona xivai mhaka itlem likhunk sadhy ch natlem konn'nna. Thoddeo lamb kotha toxench brejiliyon lekhok paulo kuvelo hachi bovo prokheat Alchemist kadombori sanklle kromar raknnear progott zali. Hamve torzonn kel'lea pustokam
poiki mhaka chhalenjing mhonn bhog-l'lem xri paskol olon nozoret hacho 'The Out Standing Leadership of Gandhi' chem torzonn. Hantu mhoje vorni chodd gourou xri melvin roddrigosak favo zaije. Tanne edditt korn chhap-l'li proti polletana mhoji konkonni kitli sudronk baki osa mhonn chintun loz bhogli. Hea pustokak 2014- t kornattoko konkonni sahity okaddemicho puroskar lablo. To mhaka nhoi 'gandhi' k mhonnon mhoji patyenni. To pustok kitlea konknni lokan vachlo tem ondaz korunk hamv sokana. Nathuram' goddse hiro mhonnon mandcha hea kalla poilem to prokott zal'lo mhonn chintana mhaka khuxi bhogta. Teach vorsa kornattoko konkonni sahity okaddemin mhoza onuvadit kannyencho punzo 'opohoronn' progott kelo. Hamv tornatto astana konknnent namv vel'le torzonndar asul'le. Atam disanant. Hea prakarant matr mhonnon nhoi. Nove lekok kovitem kuxik chodd akorxit zaleat xivai godhyo kuxik asokt
18 Veez Konkani
dakomvche unne zaleat. Ddijittol madhyomom dhorman vachpeanche guman chodd vell voddun dhorchem koxtt zalam. Dekun thoddea sompadokanim borpanchi miti ek hozar sobdhank demvoili! adhunik madhyomam thaun horyekleaki boromvcho ovkas udela. Sompadokachi morji rakaje mhonn na. Dekun boroitele chodd zaleat ani vachunk pursot na zalea! boroyil'lem konknni potranim, zalli zageanim zorur chhapon yeta. Punn tem konn vachta kollana! sompork madhyom' bottancha tudiek .Mholl'lle title solis zaleat tori somvohon na zalam. ‘mongollo’ .Mholl'llelea kon'noddo hoptalleant mhoji ek onuvadit kanni progott zal'li. Kasorogodd cha eka vachpean sompadoka laggim mhozo eddres gheun mhaka obhinondsun ek kardd ghal'lem hamve ozuni zogasannen dhourlam. Toxench hamve hindi lekhok xri xrikant vorma (ho kongres rajyosobhacho sando toxench voktar yi zaunaslo.) hachi 'ranni rupomoti' kanni hamve kon'noddak torjil'li. Ti progott zaun
tachi proti tacha hatim pamvche poilench xrikant vormo kallzagha tan sorlo. Tori tachi potinn xrimoti vinna vorma (ti vi rajyosobhachi sando zaunasli) hinne ti proti tika paul'lich mhaka ek sundor potr patthoilem, 2014 ani 2015 t 'kuvempu baxa bharoti' hanni progott korcha varxik vinchnnar onuvadit kon'noddo kanneam ghosant hamve onuvad kel'leo kanneo vinchleat. Toxench 2019 ani 2020 aurit'temnim-i. 2019 chem progotton kovidda lagon pattim poddlam. 2020 cho pustok 2021 k bhair yetelem. Bhurgeanche sahity progottcha 'prothom' buks' hanche khatir hamve so buk torzunn dileat. Hantu bouxa don tin chhapea aurit'tent aileat. Mhoza hatant sod'deak (vixvexvoroiyochi) ek proti asa. Arvilea disanim hamve konknnek torjil'lo buk nobel proxosti vijet ornestt hemingve hacho 'The Old Man and the Sea.' hachem tidvonnechem kam' baki asa.
19 Veez Konkani
Kon'noddant zak londdon hacho 'The Call of the Wild' torzonn korun asa. Torzonna xivai probondh mhoza posondecho vixoi. Mhoje thodde probondh raknno, dirvem ani kittall hancher progott zaleat. .Hamv vimorxok nhoi tori raknno potra khatir thoddim vorsam sompadokacha vot'tayek lagon sahity spordheanchi vhorounni kelea. Eka vorsa matr eka boroinnaracha kotthinn ragak fudd zaije poddlem! tench nimanne! torzonn vaurant namv vel'lo lekhok devadhin xri valttor losrado ani hamv sodanch mholl'lle borim somporkar asul'leamv. Bouxa, 'pattim portal'lim lharam' tacho nimanno torjil'lea kanneancho songroh. Hea pustokak mukh utar boroyil'lo obhiman mhaka bhogta. Sobar malghoddea konknni lekhokank torzonn sahiteacher eka nomuneacho tiroskar asa mhonn mhaka bhoglam. Eka sahitin torzonn kam' konnengi bottleran randh-l'lem chikke sumrgaraun
vachpeank vhaddcha veyttorak sor kel'lem ani torzonn sahit udeun yemvcha konknni lekhokam thoim inferiority bhaunam uskaita dekun tem prokott korunk nozo ulo dil'lo. Hamv sando zaunaslel'lea eka vattpap grupant konnengi eka sandean folannea eka namvadd'dik sahitin sobar torzonn vaur kela mhonnon postt kel'lem. Punn hem niz nhoi aslem. Tanne boroyil'lem tachench svont, thoddem kalponik ani thoddem niz ghodditancher zaunaslem. Tanne tea grupantoch hea vixim somzonni divyeti. Punn, tanne mhaka voyuktik zaun choddunne oxem postt kelem: 'torzonn korchi gorz mhaka edoll udeunko na. Mhojem sahit svont hamv ch rochunk soktam.' mhonnon dur dilem. Hem mhakach kiteak tanne postt kelem mholl'llem hamv nenna! 'hem sogllem motik ghe naka. Tum konn mholl'llem tuje vachpi zonnant.' mhonnon hamve taka somodhan kelem. ---------------------------------------
20 Veez Konkani
“ey rokki, hamvem vicharolem mhonn bezar pavanaka.” “no, no...”
“tor zait. Hamv att vorar thoinch mellta...” yes xeor, hamv tuka raktelim...” choncholan fon bond kelem.
“atam kiteakgi rokki choncholacha movall talleak pisvon ailo. “hanga lagim khoim borem hottel asa?” tanne vicharolem. “tumcha fletta thaun bhair yeun mukar pollexi zalear hottel chalukyo dista. Von af di bestt itting ples in bengolluru!” mhonnali chonchol.
Rokki nhalo. Vostur sogllem sutt kesint asl'lem. Ti suttkes ugti korn kobattant sogllem vostur vyoustit thoran manddun dourolem. Voram saddesat zatana ddenim' jins nheson tache voirr krim' kolorachem ttixortt xirkailem. Aroxea mukar ravon kes ugoile.
21 Veez Konkani
Tonddar patoll khadd asl'le porim boglem taka hat bomvddaitana korkos laglem.
femili?” mumbomyt asa... Yeteli thoddea mhoinamni..”
Tti xortt kaddn dourn bat rumak gelo. Aroxea mukar jil'lett bleddin khadd kaddn tonddar apttor xevo loxon puslem. Tea loxonacho pormoll boro mohok aslo. Rinak to pormoll rokki thoim lagim voddtalo ani ek kis tache thaun rokkik melltalo. Atamyi taka rinacho uddas ailo.
“vhoive, amchi mongllurantch asa. Hamv hofteak ek pauttim vochon yetam...”
Tanne kis dimvcha zagear aplim bottam velim tanne.
“zait, zait... Flett dusrea mallier 204 nombor...” “zait melleam..” rokki getti bhair gelo.
Uprant bhair yeun tti xortt ghaln dar lok koron ghora thaun bhair ailo. “hol'lo sor bengllurak novechve?” gettilagim pautana tedallach bhitor sorcha vosont naikan vicharolem. To brigedd rodd brachant afisor zaun asl'lo.
“vhoi... Tumi?” “ami yeun don vorsam zalim. Mongllur thaun ailam.... Tumchi
bore... Mhaka matxem bhair vochonk asa...” voram polloun mhonnalo rokki.
Attank panch minuttam astana rokki hottel chalukyo lagim paulo. Takach rakon asl'le pori chonchol tache sorxin aili. Sobhit vividh rong ason dolleank akorsunchem chuddidar nheson ayil'li. Kesank moisur mol'lige malll'le. Choncholak polloun rokki utsahit zalo. Sokallim doptorant pollel'lea choncholak ani atam pollemvcha choncholak rat disacho forok aslo.
22 Veez Konkani
Choncholacher gal'li dixtt rokkin sobar vell kaddli na. Rokkicha nodrek choncholan'nch tokli bagaili. okki kitem pollounko poddlai? hamv chonchol....!” ti uloili.
Vettoran menu kardd haddn dourlem. “tum chyus kor rokki kitem zai tem.... Vez ya nan vez....” 3mhonnali chonchol.
“oh! sarri, sarri.. Tumi sakallim pollel'le porim dislina mhaka. Tumich choncholgi mholl'llem dubavo marolo...”
“tuminch kitem borem asa tem haddoya... Mhaka nan vezyi zata mhonnalo rokki.
rokki toxem mhonntana opunn varoear asam mholl'lleporim boglem tika. “vornnon korunk borem zannam-i tum” ti mhonnali. “asl'lem sangcheant hamv pattim korina chonchol mem'.....”
“osom, osom... Ami ya bhitor magir ekdom' rox zata...” chonchol mukar chol'li. Pattlean rokki. Rina xivayi rokki her konna songim vochanatlo. Az poilench pauttim rina thaun pois bengllurant eka striye songim jeunnak ayil'lo. Dogamyi eka konxeacha ttebola lagim boslim.
“hamvyi nanvez prifor korotam” chonchol mhonnali. “biyor punni ghemvchi souy asagi?” chonchol vicharotana rokki uddon poddlo. Eka dadlean vicharochem soval az ek stri vicharta tem polleun ojeap zatana somsar khoroch ddijittol zala axem bhoglem. “tumi ghetat zalear haddoya mem'...” rokki mhonnalo lovo tallean “rokki, hamv matsim tuzaki prayen vhodd tori tuvem mhaka mem' mhonnchem ani ‘tumi’ mhonn sombodon korchem naka... Fokot
23 Veez Konkani
chonchol mholleal puro. Ani ek, ami doftorant matr koligs, bhair zostt frendds.”
kanak dhorolem. “helo....” mhonnalo.
bindas zaun chonchol sangtana rokki vijmit zaun choncholakch pollounko poddlo. Thoddea vellan vettoran don glas ani sttrang biyor haddn douroli. Toxench tannench doni glasamni ti votli ani gelo. “chiyoros far ovor frenddxip!” choncholan glas ukol'lo toxench rokkinyi eka meka lagoun eek ghott biyor seuli. Jevann zaun pattim aplea flettak ayil'lo rokki angauyli mustaiki kaddinastanch khottlear vochon add poddlo. Sttrang biyoriche don glas piel'lean tachi tokli zodd zodd zatali. Dusrean tea choncholachem bindas ulounnem taka motim ghumvta lem. Pottyi ghott zal'lem. Khottlear add poddl'le koddech niden taka aplea zallant ghetlo.
Sokallim utt'tananch fon ring zalem. Rokkin voram pollelim. Sadde att zal'lim. Fon risivor ukoln
“helo rokki, koso asai ma?... Ratim nid poddligi?....” mumboyi thaun rinachem fon. “hai rina modean mhonnasor nid poddlina rina, dollea mukar tum ani vinna distaleat. Koxem asayi tum ani vinna?” “ami borim asamv rokki. Sokallim brek fasttak kitem kortayi?” “bredd amlett rina... Ratim laginch ascha hottelant jeulom. Az thaun ghorach randunk chintlam..” “naka rokki, tuka nistem korunk kollchem na. Thoddech mhoine. Uprant ami yetamv...” “zait rina, tumchi bholaiki samballa. Pappa mom'mik vicharolam mhonn sang. Zalear sanjer fon kortam...” “zait mhoza raya. Kornatleari voddna.... Naka, sanjer korinaka. Aiche porinch faleam sokallim hamvch kortam. Bai...” rinan fon
24 Veez Konkani
dourolem.
“sarri...”
Sokallim dha vorancher doftorachi mettam choddtana chonchol thoim pauli. “gudd moroning rokki! nid poddligi ratik? bail nastana...?” hasonch vichari ti.
“itts alrayitt!”
“bori poddli mem'..” mhonnalo rokki hason. “sokallim brekfastt zalogi?” choncholachem dusrem soval. “voi mem'.” “na zalear amche keanttin asa.”
dogam-i vegllim zaun tantanchea zageak gelim. Rokkichea zagear edollch dog grahok yeun taka raktale. Tachem ddiparttmentt fiksodd ani sevings okamvtts zaunaslem. Rokkin boska ghetli ani tea dogam grahokank kitem zai tem pollounko poddlo. Henne chonchol ghoddie ghoddie rokki thoim dixtt ghaltali. Rokki thoim ti chodd akorxit zal'li. Rokki kazari mhonn zannasonyi ti taka axeunko lagli.
“naka mem'...”
“zait rokki donparam keanttinant melleam. Jeunko yetayi nye?” “bhukh lagtana yezoi nhoingi mem'...” “az vapos tum mhaka mem' mhonnonk lagla.... Mhaka posond na tem...”
Keabinant menezoryi ek pauttim chonchol ani dusre pautti rokkik polloun asl'lo. Modhyom' prayecho to striyank polletana taka kitexem zatalem. Punn aplea hud'dea tekid man moroead samballizoi mholl'lle khatir apleo axa dambun dhortalo. Toxem doftorant sumar so zonnam striyo asl'lo ani soyi kazari dodon
25 Veez Konkani
bhurogeancho auyo. Ttip ttap nheson yetaleo tori vosont naikak teo posond natleo. Tachi nodor choncholacher matr asl'li. Ti urul'leacheaki sobhit, bindas ulounnem ani tomoxamni uloun hasouchim kola tiche thoim asli tem vosont naikak posond asl'lem. Punn choncholak to posond natlo!. Karonn tacha tonddar lhan lhan chakam aslim. Tim zolma thaun'nch asl'lim zal'lean tachi sobhai addaitalim. Toklen huxar – rokki porinch kamak lagon char vorsamninch ofisor zal'lo ani uprantlea char vorsamni menezor zaun hanga ayil'lo. Prai challis utorolelim. Punn to azun ankvar as l'lo! tacha tonddar asl'lea chakam vorvim konni cheddum diunko aikanatlem. Suru suru taka mostu bezar zatalem ani aplea tonddak to dursatalo. Uprant, zortor devan opnnak oxench nirmilam zalear zamv tachi khuxi mhonn nixchint ravol'lo. Choncholak polloun toyi taka bhulul'lo ani mukar sorl'lo.
Punn choncholan tachem tondd polloun'nch naposond kel'lem. Khorem tor monis azyi kallo goro mholl'llo bhed korta. Kurupi choliek konnyi posond korinant toxench choleakyi cholio khais korinant.
Chonchol kazara poilem-i toxench sobhit sobhit cheddeam pattlean tem astalem. Punn tacho ud'dex keul mitritv matr. Her khonchoyi ud'dex taka natlo. Kazar zalea uprant tori sudharotelem mhonn auy bapan soirik sodun kazar kel'lem punn chonchol sudharolemna. Porinnam' poti taka soddn gelo. Aplo poti gelo mholl'lleyi duHkh taka zalemna. Auy bapancha moroeade khatir ghora thaun pois raulem. Eksuroean'nch ramvchi souy keli. Zai title mitr mitrinneo taka asl'leo. Sokallim kamak ailem zalear aplem kam' somptoch ayil'lea mitra songim ... Sanjer ghora vochon ek ghontto bor aram' korun, uprant frex zaun eklea dogam mitram borabor
26 Veez Konkani
hottelak jeunko vechem ani porot (mukharunk asa) pattim ghora. Axi tachi dinochori zaunasli. ------------------------------------------------------------------------------------
Axi tachi dinochori Ayexa tem pattim ailem mull: henri roiddor heggardd. Konknnek: ubbo, mudd bidri.
mogall aturit vachpea,
Zulai , 2018 ( 23 vo ’viz" anko),
hea lamb kadomborichem ontim'
hamvem ’ayexa’ kadomboricho
vachun tuka bezat zaunko puro. Ya
poilo bhag boroun sompoitana
tujea sovalank zap mell'lli na
asem boroyil'lem:
ch akher zaunko nam! hea
zaunko puro. Hi kadombori itlear kadomboricho mukhlo bhag asa 27 Veez Konkani
ani tantu ayexak kitem zata, lio
* ubbo, mudd bidri, bengolluru,
vinsik ani hores hol'li kitem zatat
dosembr, 2020.
hea sovalank zap mellta. Ho dusro bhag poilea titloch kutuholik, misterabhorit zaunasa. Dusro bhag ’punoragomon’ (di rittorn af xi) mholl'llea namvachi kadombori.
Hi choritra vijnan ani bhailea somsrak lagu zamvchi hanga sor sompta. Ti kosi sompta mholl'llem mhojea ani liocha chintpa bhair. Punn onty zaunko na mhonn bhogta......
Sobhar pauttim hamv ratim Atam, addez vorsam uprant hamv ’viz" potrant portun ghuslamayexa kadomboricho dusro bhag hatim gheun. Vachun sontos pava.
Tumcha protsahak ani sompadok manest asttin probhucha sohokarak hamv abharim.
eksurom boson zolmonk natlelea kallokak mhojea moticha dolleani polletam. Kosolo akar ani rup ho nattok gheta, ani mukhlo droxy khoimsor asta mhonn chint'ta.
Akhrechi vaddoull ghoddtana, khonddit zaun ghoddteli mhonnchant mhaka dubhavo na.
28 Veez Konkani
Kedinch gumvanatlo odroxtt ani
patkam ani oskotkai pollenastana
bodlunk zaina. Tosolea ud'dexak
(sulobh nhoi!) "amcha leddi ayexak
vidhey zaun, to sobhit ijiptacho
nixttaunt" mhonn golleant cheyn
omoner kosolo patr khellta? fero
tumvem ghalyet. Hench tuza
rayall pillgichi ti ranni,padri
pornea ixttachem bhovixy....
kol'likrettocha moga khatir ,oisisak
-ech.Roiddor heggardd. Ddi
dil'lem formann moddun ani ragixtt
chingeam' ,1905.
zaun, protikar gheunko axemvcha devi thaun chukon, korant tachem
Lekhokachi ttipponni:
ontim' polleunko libiak dhamvlam?_ _ _ _
ek kadombori boroun tachi upo kadombori (Sequel) naka mhonn
somorponn:
negar korcha vachpeank somadhan korunk nhoi, punn vastouponni
mhojea mogacha leang,
lekhok ch hea kadomborik mandina mhonn sangonk axeta.
nirmilel'lim vorsam-aieo! kabar zalim,sobit ,mogall ayexak ani
Hi ek kalponik durontachem ontim'
amkam jivont soddun.Kor
mhonn (tosem mhonn tannim
bhuyarant dil'lea utra prokar tem
apoilear) mandunk to mhonnta
portun pattim ailam.
kiteak ordho bhag edolluch progottla.
Dekhun poilench oplelea tuka, tea omorponnacha vividh ovotarant ek
Lekhokacho ho nirdhar mull
zal'li hi choritra tuka opsitam.
vineasak vidhey zaun jivont urlear
poilea ani dusrea bhagantlea Hamv kitem axetangi mhollear,tum
ghodditam modhem chukon vecho
tiche dakhle vachun zatach, tichim
aukas mhonn to chint'ta.
29 Veez Konkani
Sobhar riticham sovalank zap zaun
lama seminarint soneasi zaun jieun
provadi mohamet kalla thaun,taka
asatgi ya meajik xikon konn eka
ayexa mholl'llea namvachi bail
guru sangata obheas korun( * omor
asleli zal'lean purv dexacha rivaji
somsarak sankovo bhandun) osatgi
formanne hika ’axa’ mhonn
mhonn thodde pauttim hamv
uchcharonn korizai.
chint'tam.
Porichoi:
Atam sobhar tempa uprant hamvem mohineabhor
dubhach ch na. Khonddit, onirikxit
chintinastananch kosoloch hixaro
ghodditanch ghoddtat! hea
nastana hea ozapank zapi melltat!?
sompadokak pattlea choritra prokar hea somsarant ekach vyokti
ho sompadok chint'ta- fokot't
pattim yet mhonn chintunk nat
chint'ta- oporichit hat borpan
l'lem. Ti vyoktich ludvig hores hol'li.
boroyil'lem,don disank visron
Haka borench karann as l'lem. To
gel'lem tem matye rongacha
somsar sanddun gela mhonn chint
peporachem parsel. Anyeka vyoktin
l'lem.
zor tem ugtem kel'lem na tor ozun
Tika dil'li host lipi diunko, mogi lio
tem thoinch astem konn'nna.
vinsi sangata exeak vetam mhonn
Kutuholan ugtem kel'lea vyoktik
hol'lin boroyil'lem. Tem aplem utar
tea parselant kalleo zal'leo don
uroun hanka portun melltelem
host protio mhaka sombodhit
mholl'llea axen tannim poinn
korun boroyil'leo mellul'leo.
kel'lem zaunko puro mhonn lekhok chint'ta.
Sobhar kall zala hamvem proti
polleun ani boroinnarachi prai ya Tankam thoimsor kitem zalem?
pidde vorvim ti bollvont natleli tori,
melegi ya bohuxea ttibettant eka
polletananch mhaka koll'llem-
30 Veez Konkani
konnench "ech" okxor mixttor
hamv kosolea kottinn songti
hol'lin boromvche bori boroyil'lem
vixeant uloitam mhonn kollit
na. Hamvem bondh aslelem kour
zal'lem tor to kitem mhonnto
ugtem kelem ani mhoji dixtt
konn'nna?
el.Ech.Hol'li hostakxacher poddli. Hamvem sobhar tempa uprant
"pramannikponnan tumve tuzo
asokten tem kagat vachlem:-
vyouhar borean samball'lla tem mhaka dista. Horyek suchon
"moza mogall sor,- tum oniki
pall'llam. Kitench kaddunk
vanchlai mhonn mhaka kollit zalam,
na.Dekhun vis vorsadim hamvem
kiteak vichitr tori hamv oniki
choritrachi survat sompoyil'li atam
vanchlam-thoddoch temp.
tachi onty soit sompoitam. Xotomana thaun xotomana
"hamv portun nagorik Sompor kak
poreant eksurom bhuirant boson
ayil'lea tokxonn mhaka tujea
bodlunk zainatul'lea tem-konn-
bukachi proti mell'lli, ya mhozoch
khonddit- vidheyponnan cholazai
buk,hamvem vachlo. Poilem
mhonn tumkam poilench kollit asa.
hindustani bhaxantor protie
Tivhi sobhai portun jivont zaizoi ani
dvarim. Yogy punn procholit
heach karonnak korman taka
monacho, eka dharmik somsth
tichalagim haddlem.
eacho ministtor mhozo palok zaunasul'lo. Ek ’ranvotti pronnoi’
"dekhun poilem thaun tumvem
thoim mhoji asokt polleun chokit
ayexa vixeant, hesia ani porvotacho
zal'lo. Jinnyentlea kottinn songti
atmo, spiritacho porvot vixeant
thoim veapok onubhou zoddle
somzomvchem sarkem asa. Hem
leank tednam tednam pronno
adim maga oleksandracha kallar
yacher asokt udeta mhonn
thaun aslelea ujeacha khambea
hamvem taka zap dil'li. Zor taka
thaun arombh zal'lea odbutam 31 Veez Konkani
vixeant somsarant okhrecha hes ani
hamv thoddeo songteo sangtam
oisis rayall kuttmacha duronta
ani oprostut vantto soddtam.
vixeant tuka sangonk ch.
Lekhakachem namv soit komborleandd toddir thaun ayil'lea
"choddtik boromvchak mhojelagim
hea potrant asem asa:
boll ya mon na. Dakhlech hea vixeant ulounko zai. Tuka
"mogall sor, hamvch to dakhter
mechvomvchem tum kor,
misttor hol'licha piddeche zoton
patyemvchem patye.Hem niz
ghetlolo. Taka hamvem dil'lea utra
mhonn chintelea vixeant mhaka
prokar, sota vixeant kollit natleari,
fikir na.
misterabhorit ascha hea kamant
Konn ani kitem ayexa,nhoi, ayexa
mhaka asokt asa. Hamv
mhollear kitem? tem ek ovotar,
modhyourti zaunko zaina. Mhojem
prokrotecha monobhava chem
namv,ya hamvem kam' korcho
onirikxit,sobhit,krur ani omor,
zago iteadi vixeant kollit zainaye.
eksurem,monxeaponna thaun ani tacha bhirmoticha teagourvim matr
"sumar dha disandim misttor hol'lik
ud'dar zatagi? sang? hamv hanga
mellazai mhonn mhaka apounnem
thaun pattim sortam.
ailem. To tacha ghora asul'lo. Tem
"hamv tuka boremponn ani sontos
ghor sobhar vorsam thaun sarkea
magtam. Adeus tyka ani sorvank"
ritin samballinastana urul'lem. Ghorchi rattaull pollemvcha
-el.Hores hol'li.
noukarnin mhaka apounnem dhadd l'lem. Saib khonchagi exia
"hamvem hem potr vivorsunk ya
dexa thaun pattim aila ani pidde
vixlexonn korunk vechem proyozo
vorvim vollvollta, moron asa
nachem nhoi mhonn chintun
mhonn tinnem sanglelem sarkem
dusrem potr hatim ghetlem. Hantu
mhonn uprant sabit zalem.
32 Veez Konkani
"piddest khottlear boson asul'lo.
koll'llem na kosoli kumok
Vichitr ritin discho mhataro to
mhonn.Sobhar vell to apunn
zaunasul'lo. Lhan punn porzollche
bhoulemlea sobhar dexam vixeant
kalle dolle, budvontkai pazartale.
uloilo. Mhaka chodd'dd arth zalem
Dhovem khadd hordear tit'tum'
na. Uloitam uloitam don pauttim
vadd l'lem. Dhove kes kitle lamb
tachi tokli soddil zali tosem dista.
aslelegi mhollear tacha tonddar
Mhaka arth zainatul'lea bhaxen,
soit povul'le. Tache hat lamb ason
bohuxea grik ya arbi zaizoi.
bollvont distale. Tori ek ranvatt
Modhem modhem inglix uloilo.
monzatin chablelea bori distalo.
Svogoto bori to uloitalo. Tannem
Eka pettean chabul'lem mhonn
sanglelem mhaka portun sangonk
tannem mhaka sanglem.
naka. Kiteak mhollear mhoza
Sadharonn petto nhoi mhonn
zannvaye prokar hamvem tacha
mhaka bhoglem. To mostu goliz
ulounneacho arth korun ghetlo.
monis tori sobit paddea bori distalo. Asem sanginastana kitem
"eka disa tannem videxi ruka thaun
korum? hamvem bhett kel'lea her
toyar kel'lo ek ddobbo dakhoilo (
monxea bori tachem muskor
to atam hamvem tuka mhonn
satlelem. Hamv eka budvont, doyall
dhaddla.). Tujem namv ani villas
ani vinodik vyoktichem chitronn
diun tacha morna uprant tuka
diunko axemvcho kolakar.
dhaddchak tannem sanglem. Matr nhoi, ek host proti-i toyar korun
"mhaka apounnem dhaddleleak
tuka dhaddunk sanglem.
hol'li churchurlo. Kiteak taka sanginastana mhaka apoyil'lem.
"okhrechim petton gel'lim panam
Ami ghoddyen ixtt zaleamv. Mhoza
hamvem pollemvchem tannem
thaun taka kumok zateli mhonn to
polleun mhollem ( tannem
mhaka abhari zalo. Mhakach
sanglelim utranch sangtam). "vhoi, 33 Veez Konkani
vhoi. Atam kitench proyozon
heach zagear akhrek tacha natvan
na.Kosem asagi tosench
pollel'lem.Burgeak mel'leak
vochundi.Petton vochundi
pollel'lea bori zal'lean to atam-i
mhonn'nch hamvem uzo
bhian kulkulo kaddta.
dil'lo.Punn titlear formann ailemspoxtt, chukivinne- formann-
"tea ratim chandneacho ujvadd
hamvem veveggim ujeant thaun
odbhut zaunasul'lo. Bhorop
bhair kaddlem.
podlelean sokkoddi sobhit distalem. Hamvem cholon'nch
"misttor hol'lin formann mhonn
tacha sodhnek poddlom.
kitem arth kel'lo to hamv nennam.
Bhorpantlea mettank pattlavo kelo.
Kiteak mhollear tea vixeant to
Noukornik ticha ghovak uttounko
choddtik uloilo na.
sanglem.
"hamv akhrecha droxeak vetam.
"adivasini bandlelem ’ddevils ring’
Eka ratim ikra vorar mhoza
namvachem ek bandap thoimsor
piddestachem onty lagim zalam
asa. Hamvem hea bandpak sobhar
mhonn kollon taka polleunko
pauttim pollelam. Eka mudie,
gelom. Kalliz ani il'lo vell kam'
vortulakarachem bandap.
korundi mhonn injekxon diunko sanglem. Ghora bhitor vecha
"ho zago eka kallar ijiptachi deuta
poilem mhaka bhair bhian
oisisnak somorpit zaunason
mholl'llea bori noukorani mellonk
bhoktiponnan povitr zaunasul'lo.
aili. Ticho dhoni melogi mhonn
Punn thoddea zannkorani hem
hamvem vicharlem. Na mhonn tichi
pura osombod'dh mhonn
zovab.Punn to ghorant na-
olayil'lem. Tannim oisis brittonak
khottlear thaun uttlolo, khali
vochonk ch na mhonn ghoxonn
payaninch ghor soddn gela ani taka
kel'lem. Tori mhoza vantteak
34 Veez Konkani
finixian ya romon zonangachani
mudiecha akaracha zagear- hamv
tichi puza korun aradhon kel'lem
raulam- oni mukhar ratik ghal'lea
tor, tanninch tika hangasor kiteak
nhesnnacher ch vichitr vyokti,
haddunk nhozo mhonn chint'tam.
tosem mhonn mhojem chintap,
Punn mhaka hea vixoyancher
misttor hol'li bhorpant ubho
mostu got'tu na dekhun hamv
osul'lo.
choddtik chorcha korina. "nizaiki hamv hem vichitr droxy "misttor hol'lik hea zageachi vollok
kedinch visromvcho na.Ekach fatra
asa mhonn mhaka uddas. Kiteak
modhem vortul akaracher ason
mhollear adlea disa tannench
mollba voilea neketram dixim voir
mhaka hea vixim sang l'lem. To
dista-eksurem ani bharich gombhir
lhan astana osul'le borich
asa. Hancha modhem bhorpachem
guddeache fator asatgi mhonn
pana bori chondracho odbhut
tannem vicharul'lem.Osolea zagear
ujvadd. Dhovea khaddacha ani
vochon hamv moronk axetam
dhovea nhesnnacho misttot hol'li
mhonn tannem sanglelem mhaka
kosoleagi orbi bhaxen ahvan ditalo.
ek ch pauttim motik zollkalem.
Tacho tallo bollvont os l'lo. Tache
Tosem tum korunk titlea pois
hat voir mollbak polletale.
vochanaka mhonn hamvem sangtana to il'loso hasul'lo hamvem
"teach vellar mhaka onyeka vyokti
uddas kelo.
thoimsor ascho onubhou zalo. Kiteak mhoji vollok kollanaye
"sarkem,amcha ulounnea vorvim
mhonn tumkam atam kollit zalem
mhaka ek hixaro mell'llo. Mettanchi
mhonn chint'tam. Svabhavik thoran
nixani gonn'nnem korinastana
mhaka ondh vixvas kannyent
hamv ordhem ya choddit ch moil
bhorsunk asokt na- osombod'd
veveggim chol'lom. Vhoi, thoimsor
zaunasa.Tori horyeka sondhorbani
35 Veez Konkani
hamvem pollel'lem ya pollel'lem
Voizachem potr mukhar kitem
mhonn chint l'lem-thoimsor
sangta tem gorjechem nhoi.Kiteak
dhumvor ailo-mhaka khonddit
mhollear tantu ujvaddachem, tem
kollit na-kitengi bharich
rup kosem hol'lichi kudd gheta ani
ujvaddachem ya odbhut
taka kosolea thorachi khuxi zali
zaunasul'lem rup kromenn
mholl'lea vixeant potr uloita.
striyecha rupan bodlalem. Tacha
Tannem sanglelo ddobbo ailo.
kopolar neketra tosolo uzo
Tantu pitutam vixeant hamvem
pett'talo.
kitench sangchem na. Forzollchim thoddim motiam-nillxeo monnio-
"rupnnem ya protifolon ya kitem-i
rogta tambddeacho monnio-
asundi,mhaka bhian buddoilem.
bhangrachim ghantti iteadi.
Hamv fotra bori tottost zalom. Ani hamvem' pattlavo kel'lea vyoktik
Hamvem mhoza hatim dhortana
ulo korunki mhojean zalem na.
hat il'lo hal'lo ani ghantti avaz korilagleo,kxinn tori modhur
"hamv asem astananch misttor
avaz,ratim dhoreant thaun yemvcha
hol'lin soit kitengi pollelam tem
bori. Mhoza kuddint zum'm' zalem.
mhaka spostt zalem. To ujvadda
Host protient sanglele bori hamv
dixim' ghuvlom ani bobattlo-
kosolich protikriya dina. Hancho ani
sontisachi-ranantli tosoli
hancha bhitorlea mohotvacho
bobatt.Tannem mukhar mett
onubhou horyeka vachpeak
kaddlem.
apaplea thoran mellazai. Ek songot matr spostt-misttor hol'li ani lio
"hamv teach zageak pautana
vinsin polleun onubhousilea
ujvadd mayag zalo ani misttor
songtim vixeant sot uloitat mhonn
hol'liche baulle oniki ubharun as
hamv patyetam. Hea rohosea
l'le. Hatant bet.
vixeant spostt vakhean oyexa ani 36 Veez Konkani
herani dilam tem somadhanechem
ujeant keul poddcha bori, tem
zaunasa.
gainatlelea podant okhrek dorxon dimvchench tacho ud'dex zaunasa.
Nizaiki misttor hol'li bori, hea panani tikai dilam.Thoddea ospoxtt
-sompadok.
oisis purann soit mellta. Porvotacha -----------------------------------------------------------------------------------
37 Veez Konkani
38 Veez Konkani
Mongllur konknni nattok sobhek nove hud'dedar
dosembor 14 ver mongllurchea konknni nattok sobha (ri) k 20202022 vorsank nove hud'dedar
vinchun kaddle. Hi zomat konknni nattok sobhechea ddon bosko
39 Veez Konkani
holant chol'li.
ailo. Konknni nattok sobhecho odhyokx
Bozalcho listton ddisoza
fa| paul melvin ddisozan chunaunn
upadhyokx zamvn vinchlo.
choloun vheli.
Kassiacho floidd ddisoza ovirodh
Nove hud'dedar ose asat:
jeral karyodorxi zalo. odhyokx: fa| paul melvin ddisoza Provinn roddrigos, gurpur,
upadhyokx: listton ddisoza
koikombo sohokaryodorxi zamvn
jeral karyodorxi: floidd ddimel'lo
vinchun ailo ani dereboilcho
soho karyodorxi: provinn roddrigos
khozandar zamvn porot vinchun
khozandar: jeraldd konseso
------------------------------------------------------------------------------------
60 vem smoronn:
devacho seuk – mo| raimund moskorez
bethoni mellacho sthapok mo| 40 Veez Konkani
remondd fransis kamilos moskorenhas bap deva ghorim chomkon heach dosembor 23 ver 60 vorsam somptat. Mongllurochea gavant bendur firgojent astana tannim kel'lim novalam sobhar ani sobhar. Tea poiki tanne kotholik povitr sobhek dil'li vorti kannik asa jezuchea lhan fulacho bethoni mell. Hi ek opurv kannik kiteak az bethoni somsthea dvarim nhoinch mongllurant bogar akhkhea dexant toxem videxant jezuchi suvarta
zaun to zolmalo. Hea zoddeak tera bhurgim- att chole ani panch cholio. 1875 zoner 27 ver kallzache igorjent taka povitr snan
asa. Eka monxache poisadixtti vorvim ho somsar koso boro zata dek.
ani zuvan'na hancho satvo bhurgo
ximogantle jezuchea povitr
vividh seve mukantr prosar zate
mholl'lleak mo| raimund amkam
1985 zoner 23ver ximogant lazor
dilo. Boroea kuttmamni devacho mog, bhokt jivall ason bhavaddt thir zata.
Moyamogachim ani sevemonachim krissti molamni bhorolelim bhurgim somajek denngi zaun labhtat. Teach pori aslem kuttam' lazor ani zuvan'na hanchem. Lazor ximogant sohaik komixonarachea afisant
vavurotalo. Tea vellar hindu Borem kuttam'- povitr
dhormacho lok bhorun asl'lea
sobhechem daiz
ximogant sumar dha-bara kotholik 41 Veez Konkani
kuttmam vosti korun aslim. Aple koxtt sontos vanttun ghemvche vorvim tim aple kristi osmitayek saks ditalim. Lazor ani zuvan'nachi dekibhorit jivitachi rit aplea bhurgeancher boroch porinnam' ghalunk pauli. Zuvan'nan aplea bhurgeank vaddomvchea vaurant porinnam'kari patr ghetlo. Axem bhavarth, devasponn, mog, ani seven bhorl'lea bholaikeunt kuttmant raimundachi vaddaull zali. Hea mogabhorit kuttmant raimund xegunnamni ful'lo. Dubllea daktteancho mog ani husko lhan ponnarch tache thoim ruta zalo. Kosolyai sondorbhar dhoiran
Oxem ximogant zolmol'lo bap
fuddem vecho gunn aplea bapui thaun to xiklo. Hea vorvim kotholik
povitr sobhek ‘devacho seuk’ labhlo mhonnyet. Mongllurochem thik apunn nivrit't zalea uprant lazor
moskoreF aplea kuttma songim mongllurak paulo. Hea vellim raimundak char vorosanchi prai.
raimund mongllurant vaddlo ani
mongllurochem thik zalo. Aple solla vorosanche prayer 1891 febrer 23 ver to yazokponna chea xikpa khatir monglluroche sam zuje seminorik bhorti zalo. 1900 march 4 ver jejvit bisp obundiyos kovadini
hannim taka yazoki dikxa dili. Mongllur-milar, koleannpur-ruzai, toxench koleannpur-milar 42 Veez Konkani
firgozamni sohaik vigar ani uprant udeavor, ograr, ani bendur
Bethoni dharmik mell sthapon:
firgozamni vigar zaun tannem dil'li
dubllea ani holl'llentlea choliam
seva vorti. Prouchon, xikounn, retir,
modhem full'lim devo apounnim
uloup hea soglleak to
follabhorit korunk ani firgozamni
namvaddlolo..
goullik vaurak adhar, graminn 43 Veez Konkani
prodexamni bhurogeank toxem vhoddank kristi xikounn ani xikpa
xetant vaur dimvcheak tannem poisa dixtt douron 16 zuloi 1921 ver sthapit kel'lo bethoni dharmik 44 Veez Konkani
mell povitr sobhek vortem dennem.
Bohumukh protibha
45 Veez Konkani
bap raimund to ek unchlo ani namvadd'dik boroupiy voi. Konknni
bhaxent povitr pustokacho poilo torzumo, povitr sakramentachem ani moriechem bhoktiponn 46 Veez Konkani
47 Veez Konkani
zaitem asa. To kotholik chhapeacho apostol ani konknni bhaxecho premi mhonn namvaddla. Dokxinn kon'nodd jil'leachea xikxonn kounsilacho sando, munisipal kounsil, mongllur hacho sando, dokxinn kon'noddachea kotholik songhottona cho odhyokx, mongllur diesejicho vigar jeral, bethoni xikxonn somstheacho jinnie sando oxem vividh hud'de tanne samball'lleat. Papa piyus baravea thaun ‘ddomesttik prilett’ (thollave povitr sobhecho vhoddil) man taka favo zala. Sasnnik sukhachea poinnak 1960 dosembor 23 ver monsi|
raimund deva ghorim poinn korun gelo. Toull thaun somstheak ani sobar lokak tache mozoten upkar labhonk surovatile. 1996 zulai 16 ver bethoni somstheacho 75 vorosancho omritotsou achoronn
korochye vellim sthapokan aplim nimannim vorosam jiel'lem ghor vistaramvcheak tannem boroyil'lem
‘monsi| raimund smarok’ zaun rupit
48 Veez Konkani
kelem ani kadd'dinal lurdsvamin tem ugtavun axirvochon kelem. Tem smarok kromenn atam magnneachem ghor ani ek yatrik zago zala. Devacho seuk
Mo| raimundan bhandoyil'leo igorzo. (atam novikrit zaleat) mhonn pacharochea prokrie cho poilo hont zaun 2008 zunacha 3ver
papa beneddiktt sollavean taka devacho seuk mhonn pacharolem. igorzmatecha niamanusar sant
2008 zun 16 tarker bendur igorjent 49 Veez Konkani
chol'lelea sombhromik bolidana
man mellon amkam mongllurocho
vellim o |ma| do| luvis paul soz
sant favo zamvdi mhonn mageam.
mongllurochea goulli bapamni hich porgottnni keli. Monsi raimum d
-richordd olvaris, korddel
devacho seuk mhonn porgottlo lo
‘monsi| raimund smarok’
mongllur diesejicho tosem kornattokacho prothom' yazok. Tachea santiponnachea prokrie khatir asa kel'lea somitin aplo vaur
mo| raimundan bhandoilelem bendur bethoni mai ghorantle sobhit kopel. 1935 isvent mukhyo kopelachem axirvochon ani udghatton zalem. 1940 isvent
jeppuchea fransis de gaman hea sompoun sorv dostavezam vatikonak pavit
kopelant povitr pustokantlim pinturam pintrailim. 2018 isvent hea kopelachem novikoronn zalem.
keleant. Veginch taka altaricho
-------------------------------------------------------- ---------------------------------------------------------------------------------------------- --------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------- -------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------- ------------------------------------------------------------------------------ ---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------- ---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------- ----------------------------------------------------------
Mrs Christine Lobo Birth Centenary Education Fund On the happy occasion of Birth Centenary Celebrations of Mrs Christine Lobo ( Born 24-06-1920) w/o late Mr Thomas Lobo of Kulshekar on 24th June, 2020 held virtually because of COVID-19, her family members, relatives and well-
wishers have instituted the “ Mrs Christine Lobo Birth Centenary Education Fund to help a selected number of needy students of St. Joseph’s Higher Primary School ( Kannada Medium) to complete their High School studies at St. Joseph High School ( English
50 Veez Konkani
Medium), Kulshekar with the scholarships. Already an amount of Rs. 7.65 lakhs has been kept as a fixed deposit in the Bank and out of the interest accruing every year 2 or 3 students will be given financial assistance towards their tuition fees starting from June 2021. The following family members and well-wishers of Mrs Christine Lobo ( most of them past students of St. Joseph Higher Primary School) are the original contributors towards the Fund and we are very grateful for their good gesture, viz. ( in alphabetical order) 1. Mr Albert Peris & Family, Kulshekar 2. Mr Aloysius D’Silva, Kulshekar
3. Mrs Carmelita D’Silva, Kulshekar 4. Mr Chethan Vishal Lobo & Family, New Bombay 5. Mr & Mrs Cyril & Victoria Lobo, “Kalpane House” 6. Mr David Baptist & Family,Bangalore 7. Mrs & Mr Denis D’Silva & Family, Kulshekar 8. Mrs & Mr Eugene Bertram Lobo & Family, “Kalpane House” 9. Mrs & Mr Felix D’Silva, Bejai 10. Mr Felix Rego & Family, Kudupu 11. Mrs Gladys Antony, Bangalore 12. Mrs Gladys Vas & Family, Bendur 13. Mr & Mrs J. W. Lobo & Children, “Cordel”,Bangalore 14. Mrs& Mr Joy Judith D’Silva, Kulshekar 15. Mrs Juliet D’Souza and Family, Kulshekar 16. Ms Liza Lobo, “Kalpane House” 17. Mr Louis Vas & Family, Bendur 18. MCC Bank, Mangalore 19. Mrs & Mr Oswald Lobo & Family, “Kalpane House” 20. Mr Ronald Fernandes & Family , Kulshekar
51 Veez Konkani
21. Mrs & Mr V. Francis Monterio & Family, Bangalore 22. Mr Valerian D’Souza, Kulshekar 23. Mr Victor Braggs, Kulshekar We will continue to further expand the Fund by making periodical contributions and annually publishing details of such contributions and statement of accounts along with the list of the beneficiaries. The Fund will be administered by a five member committee headed by the Parish Priest of Holy Cross Church, Cordel, Kulshekar, who is also the correspondent of the school. The Head mistresses of St. Joseph’s Higher Primary School and of St. Joseph’s High School and 2 members – Mr Louis Vas and Ms Liza Lobo- nominated by the family of Mrs Christine Lobo will be the other members. The Committee is vested with full powers to manage the Fund and award financial assistance / scholarships to deserving students irrespective of caste or creed and the decisions taken by them will be final.
St. Joseph School The Education Fund is instituted by the “Kalpane Lobo” Family as a gratitude to more than 145 years old St. Joseph School where four generations of D’Silva and Lobo families including Mrs Christine Lobo and her father late Mr Monthu Marian D’Silva had their education. The School was started by the revered Fr. Alexander Dubois (1809 – 1877) founder of Cordel Catholic Community (Vicar of Milagres Parish) around 1873 with the help of local faithful including late Mr Paul D’Silva, grandfather of Mrs Christine Lobo. Though originally started as an informal school to teach reading, writing, arithmetic and catechism, in the 1880’s it was remodelled as a primary school and got recognition from the government in 1893. Subsequently it was raised to the status of a Higher Primary School. During the period 1960 to 1980 it enjoyed the status as the best higher primary school in the entire Mangalore Taluk for more than 20 years and had a student
52 Veez Konkani
strength of about 1400 at any given year. Among the past students of the School one can count many a scientists, lawyers, doctors, administrators and mayors. High levels of academic standards and dedicated teaching skills are maintained by the School management even today. However, because of lack of demand for Kannada Medium education among the affluent local families, the student strength has been fast declining and is only about 600 at present. Most of the present students of the School come from very poor families and they cannot afford to continue their high school studies at the English Medium School situated in the same campus!
to study at the English Medium High School. Tribute to the Founders of Cordel This small effort is also a tribute to one of the founding families of the Holy Cross Church, Kulshekar, that is, Cordel D’Silva clan of Sarakodi and Panjirel. Originally belonging to the KadriKambala area of Milagres Praish (further research is required), the menfolk of this D’Silva clan along with a few friends had escaped to Cordel -Panjirel forest to avoid arrest by Tippu’s soldiers in 1784 and had spent almost 15 years in exile! They had kept their faith alive by praying in front of a wooden cross erected by them in the forest. After the death of Tippu
St. Joseph’s English Medium High School (established in 2000) has the distinction of securing 100% results in S.S.L.C all these years since inception. It is hoped that the new “Mrs Christine Lobo Birth Centenary Education Fund” will help at least a few meritorious students of St. Joseph’s Higher Primary (Kannada Medium) School
Sultan and restoration of normalcy in 1799, the D’Silva families reunited and settled in CordelSarkodi and Cordel- Panjirel areas as agriculturists. When the French missionary, Fr. Alexander Dubois (nephew of Abe Antoine Dubois of Srirangapatna fame!) after taking charge as Parish Priest of the vast
53 Veez Konkani
Milagres Parish in 1865 came to know about the past adventure of Cordel D’Silva clan, he retrieved the stones of the foundation on which the wooden cross was erected and ceremoniously transported them to the new church area on Kulshekar hill and aptly named the about-to-be constructed church as Holy Cross Church, Cordel. Both the Sarakodi (their property rights at Cordel were transfered to late Ambu D’Silva’s family only in 1950’s) and Panjirel branches of the Cordel D’Silva family were well settled in the area when Fr. Alexander Dubois acquired about 30 acres of land for the proposed Cordel Church adjacent to the land belonging to the Silva families. The then head of the Sarakodi Silva family, Mr Paul D’Silva became close friend and associate of Fr. Dubois in all his endeavours in Kulshekar. Paul D’Silva and his cousins had large land holdings extending from present day Church Gate and Kalpane areas all the way up to “Sarakodi Gutthumane”. Even the presently vacant Kalpane Maiden
with Yakshagana stage and the legendary “Morey Club” belongs to one J. D’Silva whose current whereabouts are not known to us! The Cordel D’Silvas have the unique distinction of evolving two bus-stands on either side of Church Gate, viz. Kalpane and Silva’s Gate (in Tulu Silverena Gate). Because of their mining activities (especially by Monthu Marian Silva), to supply laterite stones for the construction of Mangalore Railway Station at the beginning of twentieth century, the Padavu hill got the new name “Kalpane”(mining pit ). Monthu Silva’s cousin late Casmir Silva named his new Neeradpe house as “Silva’s Gate”(which later on got corrupted as Silver Gate in English from the Tulu title of Silverena Gate). Maybe, it is time to revert back to the original “Silva’s Gate” nomenclature? By the mid-twentieth century, the Cordel Silvas lost their importance because of subdivision of property, migration and dwindling agricultural income etc., though they are well respected in local circles. An estimated 85
54 Veez Konkani
descendent and matrimonially related families of Cordel D’Silva clan – Viz. D’Silva, Castelino, Lobo, D’Souza, Monteiro, Alvares, Pinto, Sequeira, Vas, Rego, Gonsalves etc. ,with a total population of more than 500 still live in Kulshekar area and an equal number is spread out in other parts of Mangalore, other Indian cities and even foreign countries like Australia, Canada, U.K and U.S.A. making a grand total of about one thousand members! Incidentally Mrs Christine D’Silva- Lobo happens to be the senior most surviving member of the entire one thousand strong Cordel D’Silva clan of today! Kitti – Mai Born last among the eight children of Monthu Marian D’Silva and Marceline Alvares of Sarakodi, Christine or Kitti was a bright but weak and sickly child. At the age of 6 she was admitted to St. Joseph’s School, Kulshekar. Around the age of 9 years she was infected with severe Malaria fever while on a holiday trip to Needuwale house (Mudgere Taluq) of her newly married elder sister, Mary
Castelino. It took almost 2 years for Christine to fully recover from the disease and as a result she had to discontinue her studies beyond 3rd standard. Yet she continued selfstudying and made it a habit to read every Konkani and Kannada book and newpaper she came across and kept herself informed about local and national events. In 1943, she got married to late Mr Thomas Lobo (1916-2007) of Taccode, Moodbidri (the original owners of the famous “Kursa Gudo”/crosshill) and joined her husband to look after their “Gaudikemane Coffee Estate”, Balige (Near Ballalarayanadurga Fort), Chikamagalore. The Taccode Lobos migrated to “Melthota”, Kulshekar in 1946 and again moved to the present “Kalpane House”, Kulshekar in 1955. For more than 15 years she worked hard to supervise all estate activities, besides shoring her entrepreneurial skills in maintaining a large livestock of more than ten cattle, poultry etc. She was quite popular among the Balige village folk as they were always warmly welcomed to the estate house and were
55 Veez Konkani
served with coffee and eatables! Even after permanently shifting to “Kalpane House”she tried her hand as a vegetable vendor for many years in spite of having to look after seven children and aged inlaws at home.
education (which was not possible for Christine in her childhood) through this Education Fund is our way of appreciating all she has achieved during her long and fruitful life…
Even at the age of 100 she has not given up two of her childhood habits and they are drinking coffee and reading books and newspapers. At least 3-4 cups of coffee and 5-6 hours of reading are in her daily routine. Helping a few deserving
-Joe Lobo, Kulshekar
children with their high school -----------------------------------------------------------------------------------------
Sokkodd raktat... _ khaunko asa jeunko asa mallear tiೕ s mudde _bhat asa bellem asa konno aila modhem _patt asa pott asa upaxim nidleat gade yeೕ r ailea kuttma modhem Gadeak sarem merek khorem ghollon posol'lem khorem
sokkodd raktat poddonk moddem... 56 Veez Konkani
_ zageak mol lakhamni az vikunk soddna ab Yer ailea kuttmamodhem _zoddir asat duddvant sokkodd raktat poddonk khelltat moddem... kustat vaddik beankant _hozar korodd lakhamni vikyet _ ponchu bonttvall sokddank atam ek chch khont. -----------------------------------------------------------------------------------------
Oprotim' somsodi-i vyoktitvacho ottolji loksobhent vajpeyik polleun – aikal'lea mhojea onbhogak 40 vorsam thodde aukas jivitant ek pauttim matr melltat. Teyi ami axenastana devacha doyen melll'le astat. Tosolea sondorbhanchem voddponn vixex.
jiel'lo tor omvducha notalam festak taka 96 vorsam zatim). 1996-nt 13 disank, 1998-1999nt tera mohine ani 1999 thaun 2004 poreantlea sogllea audek to dexacho prodhan montri zaunasl'lo.
Ottol bihari vajpeyi bharotan pollel'lo eklo oprotim' razokaronni. Taka razokaronni mhonnchakyi eklo movo kallzacho kovi va zat mot-kat-bhed nastana konnaiki akorsuncho unchlo vagmi (uloupi) mhonnchench vajbi. Hea tacha gunnam khatir to lokamogall zaunasl'lo. Bharotacha mohan mukeleam poikim toyi eklo mhonn namvaddla. (zolmal'lo : 25 dosembor 1924 – gvaliyorant. Devadhin zal'lo: 16 agostt 2018. Atam
25 novembor 1980ver asolea mohan mukeli vajpeyik mukhamukhim pollemvcho ani taka aikoncho ek oprup aukas mhaka labhl'lo. Bharotacha lokan vinchun daddchea protinidhimni ott'ttuk mellchea, chorcha cholomvchea, xasonam rochon korcha lok sobhent to aukas labhl'lo mholl'llem anikyi vixex. Hi nizaiki hem'me pamvchi gozal. To dis toxem sondorbh azun mhojea uddasant urola.
57 Veez Konkani
Ho oprup aukas melll'lo sondorbh aso: 1980-1981nt hamv mongllurcha kornattoko politteknikant kemikol injiniyoring ddiploma korsacho okericha vorsacho videarthi (ott'ttuk tin vorsancho kors). Palitteknikancha videarthink sumar eka mohinea audek okhil bharot mott'ttar koigarikenchem sondorxon provas korcho aukas asl'lo. Sangatach, tosolea xerantlea toxem heregoddchea prekxonni-i toxem provasi zageank bhett diuyeta asl'li. (koigarikenchem sondorxon fokot nib matr. Prekxonni-i toxem provasi zageank bhett dimvchoch promukh ud'dex astolo). Kendr sorkaracha hea yozona prokar roilve khato oti unnea dorir mhonnje sogllea ttikett doricha sumar 15 protixot oivozak proyann soulotai ditali. (sumar 75 videarthi aslear roilachi soglli bogi bukking soit koroyeta aslem). Ami kemikol ani mekeanikol injiniyoring vibhagancha ott'ttuk 18 videarthimni eka pradeapokasovem 5 novembor 1980 ver mongllura thaun provas hatim ghetl'lo. Uprantlea 32 disamni tednancha sumar bara rajeancha (atam thodde rajy vibhozon zaleat astam ho sonkho chodd zata) zaitea mohanogorank, koigarik ani
provasi nogorank bhett dimvchea k yozon manddl'lem. Hea sogllea provasak eekleacha roilve ttikettik dil'lo oivoz ru. 148 matr zaunasl'lo. Thoddea rajeancha bhomvdde uprant 23 novembor 1980 ver sanjer ddel'li pavol'leamv. Teach vorsacha zonerant choll'lea loksobha chunavant oskor fernanddis uddupi kxetracho somsot sando zaun poilea pauttim vinchon ayil'lo. 1978 thaun mhaka tachi vhollok asl'li. Oskor fernanddisan amchea sogllea pongddak ddel'lint most kumok keli. Tedalla to somsot sandeancha plettant rautolo. Amkam ukddea tandllachem peje jevann soit tanne vaddl'lem (mongllur soddlea uprant ukddea tandllachem jevann amkam tench poilem zaunas l'lem). Somsot bhounantlea roilve kounttora thaun amkam poilem labhonk na tea vattenchem risorvexon soit tanne korn dil'lem. Novembor 25 ver somsot bhounachi bhett oni eka vora audek lokosobha kolap vikxonn korchi vyousthayi tanne kel'li. Tea prokar tea disa donparam lokosobhecha sondorxok gealorint as l'leamv. (tednam somsot bhounacha bhettek ani lok sobha kolap vikxonnak kotthinn niyomam natl'lim. Sogllea somsarar birant ubzaite leanchi iza choddl'lea toxem somsot
58 Veez Konkani
bhounacher dadd gal'lea uprant atam sogllem bodlalam). Tednanchi ti lok sobhechi satvi audi zaunasl'li. 1977 isvent vhodd sonkheacha sandeancha vinchounne mukantr odhikarak ayil'lo zonota pokxecha sorkarak 1980 cha moha chunavant lokan sokla gal'lo. Tea chunavant bharot raxttri-i kongresan saddetinxeamvoir boska jikl'leo. Tea pokxeachi vhoddiln xrimoti indira gandhi prodhanicha hud'dear ason ticha mukelponnacho sorkar odhikarar asl'lo. Kongresacho boloram' zokkor tednancho spikor zaunasl'lo. Tea kallar her karkhaneam bori sakricha karkhaneankyi kotthinn kaide asl'le. Sorkara chem dhoronn kotthinn asl'lem. Koigarika polisi liborol natl'li. Soglleanitlean loisons raz ani tambddea pott'tteche dis te. Sakor utpadon ani vikreavoir sorkari niyontronn asl'lem. Haka lagon sakrichem utpadon zaititlea mafan zai natl'lem. Dipaulli ani her festamvellamni lokak zai purti sakor mellana stana lokan koxttonche dis te. Sakricha obhavan dexbor lokak zamvchea koxttamvixim lok sobhen chorcha hatim ghetl'li.
Ami sumar tin vorarxem lokosobha provex zatana jeunnacha virama uprant sobhakolap arombh zal'lem titlench. 1977 cha zonota pokxo sorkarant videxang montri zaunasl'lo ottol bihari vajpeyi atam virodh pokxant asl'lo. (tea vellar bharoti-i zonota pokxo -bijepi -surovat zal'li matr. 1977 poilem zonosongho paddt asl'li. Tedalla mhonnasor tea paddti thaun bhovo unnea sonkhean sande vinchon yetole. Tea poikim vajpeyi va oddvanni astole. Thoddepauttim dogi solval'le asat. Satvea lok sobhent bijepiche 13 sande vinchon ayil'le) ami lok sobhent asl'lea vellar sakricha obhavavixim vajpeyi uloun asl'lo. Tacha oskholit, hasyolepit, kauyomoi xoilicha utrank loksobha sandeamsovem sondorxokancha gealorir asl'le amimyi saks zal'leamv. Lok sobha choddunne bhorti zaunas l'li. Vajpeyicha utramni oyoskanti-i sokot ason aikateleak dhorn dourunk sokcha toxi asl'li. Tacha bhaxonnant modhem'modhem prasam bhorl'lim vakeam (xairi) asl'lim. Virodh pokxenchem sande matr noim kongresache sandeyi tachem bhaxonn chit diun aikatole. Tacha kauyomoi xoilek pisvon thodde sande modhem modhem ddesk
59 Veez Konkani
thapuddtole. Ho avaz soddlear lok sobha choddunne xant asl'li. Vajpeyichem bhaxonn aikon asl'lea amkam vell gel'loch kollonk na. Lok sobhent boscho amcho vell mugdal'lo. Mon natl'lea monan sondorxok gealori thaun bhair poddleamv. Thoddea vellan sobhe thaun bhair ayil'lea oskor fernanddisan amkam lok sobhecha keanttinak apoun vorn mosale dose toxem her khann ani cha gheun dili. Loksobhent vajpeyichem bhaxonn aikal'lea thaun maka tacher vixex moipas ani gourou ubzal'lo. Hea uprant tacha vixeant potramni ayil'leo khobro vachchem, ttivicher tachim karyim pollemvchem, reddior aikonche mhaka khuxechi gozal zaunasl'li. Konna sangata yi tulon korunk sadhy zaina tosolem vyoktitv
vajpeyichem zaunasl'lem. Addollteant asondi va virodh pokxent asondi dexachi un'notich tacho usvas zaunas l'lo. Asolo mohan monis atam amchea modhem natl'lem dexachem durbagy ch soi.
-ech. Ar. Allvo -----------------------------------------------------------------------------------------
60 Veez Konkani
Khoim lipla sontos notolancho? ulomvcha-bhulomvcha klobbamni pobbamni halomvcha-dholomvcha baramni karamni hasomvcha-fosomvcha nachamni pasamni gazomvcha-sozomvcha bhesamni vesamni vibhaddla sontos notolancho matyecha pormollan sobhcha tea xetamni porkea thoim devak dimvcha tea hatamni nirgotik dolleamni demvcha tea dukamni ballkakchch dekcha tea monamni kallzamni remvoddla sontos notolancho axenastam koslench dimvcha tea danamni utramni topchank vanttcha tea monamni dukomvcha monank bhogsuncha kallzamni lipola sontos notolancho
-sivi, lorett'tto 61 Veez Konkani
Ttomicho rag Tea dis sokallim puddench ttomik rag
ayil'lo. Karonn kitem tem maka kollit zalench na.Tori dhoir ekttam-i korn ttomilagim ulomvchem proitn kelem. ' tuvem kannghel'lem sondorxon bari borem zalem. Tuka fyuchor asa... Tuvem loka thaun sobar songti zomoun haddleoi... Ul'las tuka...’
' vhoi..’ hamv sogllochch kosall'llom. ' sang ttomi mhoje thaun kitem chuk ghoddlea?’ 'chuk ek gi... Sodam-i ekek korn'nch asai...Tujem polittriks pura rauyje poddta maka...’ ttomin tallo kaddlo ttrompa porim... ' kosolem polittriks ttomi?..’
' tum vogechch bos..Tum maka sodam-i insoltt kortai... Tuzaki tuji bail mhozo mostu mog korta...!’ ' mog...?’
'alle maka khaunko ghaltana, maka namvan apoinai. Tallio pett'tai... Boxio boddoitai...Ovaz kortai... Hamv kitem keppoye..?’
62 Veez Konkani
'ham...’ hamv suskarlom.
pettunk sang l'lem. Toxem hamv tallio pett'talom... Bayek vattli boddoyam mhonn mon zal'lem konn'nna...’
'titlench gi...Ratim khaunko ghaltana laitt kaddtai... Vati pettoitai...Ani maka kallokant khauytai..’
' magir laitt kaddn vati pettoyil'leo kiteak?’
' ore bap re..’ hamv fimrgalom. 'mhojem namv tuka got'tasa..Zaleari tum mhojem namv kaddinam-i...Mhozo sezari mhoje sangddo...Tachem namv kaddn apoitai..’ ' tachem namv kalem?’ ' moti..’ 'oyeo fojint zalimu..." hamvem mhollem. ’ olle ttomi..Tum chuk somzalai... Hamvem mzoza vhoddilamnim kitem sanglam tem mat kelam...Tuka got'tasa..’
' tengi... Ujvadd.. . Divo zaunasa bholaikecho sonket. Kallok mhollear pidda...Dekun pidda dhamvddaunko vati pettoyil'leo..’ hamvem somzamvchem proitn kelem. ' bhexttem... Tum fotti martai...Hamv itlea vorsa thaun polletam... Krismosak laitting korinam-i... Dipaullik divo pettoinam-i..Atam tuje nattok chodd zale..’ ' sot't..’ hamv ttomi mukar dimbyer poddlom.
'kitem!?’
' el'la o.k punn moti yake?”
' korona pidda nem ttomi...Sokkodd devachea hatant asa ... Lokak doir dimvcheak... Piddestank zagrutkai korunk tallio
' oyeo... Moti nhoim ttomi... Tuka oykatana toxem aikalem konn'nna..’ hamvem gageunko suru kel'lem.
63 Veez Konkani
' na hantu razoki-i asa.. Hamv atanch pura sot bhair kaddtam..’
haloyit't ttomicha khanna aidana sorxim khann khaunko gelem.
titlear mhoji kuxichi bor bhair aili. ’ kitem tumcho golatto? ghorant razokiyak ovkas na... Koll'llem'mu! tum tea ttomilagim zhogoddchea bodlak ... Tuka tanktaye... Korona virodh zho z... Tuka proxo sti diveam...’
Kolgeak polleun yi pollenatle bori ttomi chup raulo.
hamvem lojen tokli ponda ghali.
Ttomi thaun bochavo zaunko hamv bhitor dhamvlom. --------------------------------------
Tedalla sezarchem kolgem ximtti
' korona nem..’ bhail kisikk korn hasli... Ttomin samajik ontor samball'llo...
Kornattokant porot gai razki-i vixoi bif portun khobrent asa. Heach dosembr novo tariker, kornattoka vidhan sobhent go-rokxonn ani gohotea nixed 2020 bil'l manddlem anim monzur kelem. Virud'dh paddichye sande, aplo virod pacharunk, sobha soddn bhair gele. Pattlea hofteant, hench bil'l vidhan porixodent manddlem. Hangasor, vidhan sobhe bhaxen sorkari paddt bijepik bohumot nam; dekun, vhodd tomaso zalo anim bil'l
monzur zalemnam. Oxem hem bil'l kanun zainastanam urolem. Hachea poilem, 2010 isvent toullcho bijepi sorkar odhikarar yeun don vhorsam bhitor, osolench bil'l vidhan sobhent toxem vidhan porixodent monzur kel'lem. Toull, bijepik tisri paddt zonota doll (sekulor) hancho sohokar aslo. Rajean monzur kel'lem bil'l odhikrot kaido zaije tor dexachea
64 Veez Konkani
raxttr potin apli doskot ghalije. Mhonnje kendr ghor montraloyan apli sohomot likhit dije anim raxttr potik dhaddije. Oxem zalem nam. Kiteak, kendr sorkar yupiecho aslo. Dekun, kornattoka go-rokxonn ani go-hotea nixed 2010 bil'l kaido zalem nam. 2013 isvent, rajeant bijepi odhikarar ailinam. Mukhy montri sid'doramoyeachea mukelponnar panch vhorsam odhikar choloyil'lea kongres paddtik ho vixoi mohotvacho noim. Dekun, raxttr potichi monzurot labhounko kossolem preton tannim kelem nam. 2018 isvent zal'lea elisamvant, bijepi sokttam pras odhik sande asleli paddt zali punn bohumot natlem. Hea pauttim zonota doll sekulor paddt tisrea zagear aslari, dusrea zagear aslelea kongresan aplo sohomot tankam dilo. Toxem, jeddyesacho kumarosami mukhy montri zalo. Rimott konttrol matr kongressochea hatim urlo. Dekun, chodd temp ho sorkar vanchlonam. Bijepin komol-2.0 mhonn kandd kelem. Kongresacheam thoddeam em'melenk molak ghetlem. Sorkar
poddlo. Yeddiyuroppachea mukelponnar, porot bijepi sorkar cholomvchi paddt zali. Oxem, hindutva kareavollint "gai rokxonn" mohotvachyem dekun hem bil'l porot vidhan sobhent manddlem. Vidhan porixodent bohumot nam. Jeddyes anim nirodolli-i sandeamnim sangat dilear matr, hem bil'l thoimsor pas koryet. Hem khollit asonyi hem bil'l manddlem. Karonn kaido korchye axen noim bogar kongres paddt musolmananchi anim hindvam virud'dh mhonn gazaunko. Veginch, thollik songhottonank (local bodies) chunavo asat. Holl'llentleam gramo ponchyaitank, lhan xerantleam blok ponchyaitank, taluk anim jil'la ponchyaitank, munisipalittink toxem munisipol korporexonank chunavo asa. Hea elisamvamnim lokan bohumoten bijepik jikoije zalear, loka modhem vantte korunk ek nib zai. Gai vortem nib her khoinchyem? toxem "gai" amchea desant bijepin razkaronnant haddli mhonnonk
65 Veez Konkani
zainam. Okbor badxahan aplea raxttront go-hotea nixed kel'lem. Id festak legun gaichyem bolidan korunk nozo mhonn tannem takid dil'li. Oxem sangtat, muslim totvoxastrim poikim sufi pongddachye. Hea sufi pongddachea kvaza huseyn nizami mholl'llean, "tork-igokhuxo� mholl'llo gronth 1921 isvent porgottlolo. Hea gronthan, muslimamnim inddiant bif khaunko nozo mhonn vad manddlolo. Toxem, mohatma gandhi go hoteak virud'dh aslo. Tache muslim xis, moulona mohom'med ali, xoukot ali, hokim' ojmol khan, miam haji ohmed khotri, miam chhottani, moulona obdul bari, anim moulona huseyn ohmed modani osoleamnim sufi totvam promannem, go hotea korunk nozo anim musolmamnamnim bif khaunko nozo mhonn xikounn dil'li. Tanchye virud'dh raulelea ’kott'ttxahi" muslim totvo-xasstrimnim , protyek zaun, moulona obul ala moududin anim tachea pattloudaramnim "gai marun mas khamvchyem tankam kuranant dil'lem hokk" mhonn fottva diun muslimam modhem don pongodd
kel'lem. Oxem bif vo kossolem mas khainatlo ek pongodd saibam modhem asa. Punn, naiteam anim bearim modhem "kott'tt-xahi" pongodd bohumotecho asa. Atanchea hindutva-xahink hem forok naka. Tankam sorv musolman gayo choron vorche, gayek jivxim marochye anim bif khamvchye mhonn matr gazaunko zai. Amchea koraullichea tin jil'leamnim, sufi lok bharich unno asa. Choddtavo, dusrea pongddachye zal'lean, reddegorvancho vear korn oyil'le. Hamv lhan astonam, omchea vottarant eklo saib reddeanchyem poir choloitolo. Funn, to masacho dondho korinatlo. Bodlek, poirantleam mataroeam reddeank to naiteak viktolo. Naito bifacho vear kortolo. Ghora-ghora mas vorn vikro kortolo. Toull, moisuru rajy mhonnteleamv. Mysuru rajeacho aploch kaido natlo. Hea rajeant oddeyor rajvottkechea kallacho go-rokxonn anim gohotea nixed kaido anim bomboi provinsacho kaido lagu asle. Heam kaiydeam promannem, dudh
66 Veez Konkani
dimvchea gai-mosik anim tancheam vasrank marunk natlem. Godd'ddu gairank, padde dhorinatlea va gorbh ravanatlea gorvank saib vorn naiteank viktele. Kaide bukant astit, punn te moddlear polisamnim koid korchyem mhonn aikol'lem nam. Kiteak polis title unnem asle. Vhodd apradh kel'leank, monxeanchi khuni kel'leank, vhodd mar-far korteleank dhorn vorn tanchyer kez cholounko zai title polis khoim asle? amim kristamvam, sokttam bif khainatleamv. Choddtavo amim mullavem hindvanchim, tantuyi bamonn chodd. Dekun, bamnnanchi jeunna-khanna rit. Randvoi, maslli anim aprup kunkddachyem mas. Bokreachem mas anim dukrachyem mas bamnnanger kedolla suru zalem mhonn sodnam korije zal'lo vixoi. (omger, mhoka budh kollta poroeant dukra mas randinatlim tem khonddit). Pattlea pon'nas-satt vhorsamnim kristamvam modhli zat-kat mayag zaun boremponn zalam. Mhonntoch, kristamvam
legun bifak amvddetat mhonn hindutva pongddachi somzonni. Hi chuk somzonni mhonnonk zainam.
Mohotma gandhichea "ohimsa" totvak pattim vechyem tor, to gohoteak kott'tt virud'd aslo. Punn, aplim totvam pelea voir na-khuxen thapcho monis to noim. Dekun, bif khateleamnim protyek zaun dolit hindvamnim anim kott'tt musolmanamnim svont khuxen bif teag korije mhonn tachi xikounn. Hi xikounn keul sufi musolman pallun ailat xivai her noim. Azun dolit hindu (SC and ST) ani thodde OBC zatichye hindu bip khatat. Hamv budh kolltoch dha vhorsam holl'llentlea mhojea ghoronneant vaglam. Hye audent, amger don prayest gayo anim ek reddo moron paulelem asa. Pidden soroleli ek gai soddn, urlelim moddim korgoramnim yeun vel'lim. Tankam purunk tim toyar natlim, kiteak masch noim, haddam, xingam,
67 Veez Konkani
chamddem iteadi bhagam thaun kitem nam kitem oittom' toyar korn, penttechea lokak viktelim. Hi pod'dot bodli zalea, dolit hindu bif khainastam hindutva pongddant servoleant mhonn hamv patienam. Homv kolejik vetana, uddpi penttent ek mamsahari bonttora hottel mhon aslem. 60 poixeank ukddea tandllachyem xit anim ek plett mas vaddtele. Mott'tton mhonn bontt namv ditolo. Robbora bhaxen kotthinn ghott; chabtonam kholltelem ki hem mataroea mosichyem mas mhonn. Atam bonttachye upgrade zaleat. Teyi hindutva bamnnanchye mukel fouji (frontline soldiers) zaleat. Bamnanchi xikounn anim bonttanchi takot (muscle) mellon, bozrong doll go-rokxonn svoimseuk zaleat. Hanchyer,
musolmanamnim homlo kerchyem asa. Tankam somrokxonn dije mhonn hea 2020 bil'lont boroun
ghalam. Oxem hem bil'l gorrvam zatik matr noim, go-rokxokank poroeant kanuni rokxonn dita. Gorokxokamnim pelea pongddacheank linching kelear, linching kel'leank dhorchea bodlek, linching zal'leank dhorije mhonn kaido! svotontro poilem amchi Constituent Assembly zomtonam, go rokxonn anim go hotea nixed kaide somvidhanant mandije mhonntele asle. Toull, bijepi natlem. Hindu mohasobha asli. Anim kongresa bhitor tosoli obhiprai bharich asli. Punn, ek mot (consensus) natlem. Bohumot aslear pavanam, ek mot zaije mhonn mohatma, nehru anim her vhodd namnnechea kongres mukelinchi obhiprai asli. Akrek, ombeddkorachea mukelponnar somvidhan boroitonam, go rokxonn ek somvidhanik zoubdari , muklea sorkaranchi mhonn odtig 48 hantu boroilem. Hi odtig directive principles of state policy poikim ek. Oxem, kornattokach noim her rajeank legun go-rokxonn vixim kaido haddunk somvidhanik
68 Veez Konkani
zovabdari asa. Ti zoubdari matr rajeachea lokam modhem ek mot haddoun jeari korunk zai. Keul tatkalik bohumot aslear pavanam. Kaido asom vo nam, sufi muslimam porim, amim kristamvamnim bif khainastam amchea purkanchea khannam-jeunna rit-rivajink pattim vechyem borem. Hi mhoji khasgi (filip mudarth) obhiprai. -----------------------------------------------------------------------------------
69 Veez Konkani
3 Bengllurak yeun purte 10 dis zaije zalear rokki sogllo choncholacha mitritvant buddon gelo. Haka karonn aslem. Bengllur yeta mhonnasor aplea rina songim asl'lo to eksuro ravonk toyar natlo. Punn tachem eksuropon chonchola vorvim pois gelem. Toriponn horoyeka sakallim rinak fon korn
ulounko to visronk na. Ek dis achanok mholl'lle porim mumboi tanne vosti korcha bilddinganddlo ruportt, chonchola songim eka hottelant jeunnar astana protyokx zalo. “ore rokki! koxem lagta bengllur?� chonchola songim boson asl'le kodde yeun vichari to.
70 Veez Konkani
Taka polloun rokkik sontos zalo. “ruportt bengllurak kedalla ayil'loyi?” tanne vicharolem.
yemvchem mukarch mell'llem ruporttak.
“kal pavol'lom. Faleam pattim. Hi konn bai?” choncholak polloun vicharolem ruportton. “hol'lo, hamv chonchol... Rokki ani hamv koligs...” choncholch uloili. “ruportt tiyi mhoje porinch ofisor, ekach branchant asamv” rokkin sangtana “tuka mellonk sontos pautam” mhonn hat zoddlem. Rokkiche noxib. Bail mumbomyt ani hanga ho chonchola sangata” motint chintlem tanne. “bos ruportt amche songinchch jevo” mhonnon rokkin vettorak apoilem. Dil'lea arddorak anyek jevann edd korunk sanglem.
“hai rina atam yemvchengi?” tanne vicharolem. “vhoi ruportt, tum khoim pois pavo l'loi? don dis disonknam-i...’ “bengllur pavol'lom. Kompenicha kamak. At'tam yemvchem matr...” “oh! noxib tujem at'tam hanga at'tam thoim mhonnon bhomvon'nch astai.” “tem voi mhonneam... Toxem kal mhaka ratim rokki mell'llo!” “voigi? koso asa?” pullokit zaun vichari rina.
Ruportt boslo ani vividh gozali tanche modhem chol'leo. Dusre dis ruportt mumboi pattim paulo. Toxem pautana voram sanjechi sat zaun yetalim. Erbeag khandar ghaln bilddingak provex zatana rina kama thaun
“asa boro mojen. Sangata chonchol namvachi ek bailyi asli... Magir hamv tanche sangota jeun ailo...” “chonchol? konn ti?” tondd baulem rinachem. “bhienaka. Ti tachach afisant kam' korta khoim... Bori monis. Mostu
71 Veez Konkani
uloije. Pollounkoyi sobhit asa” ruporttan asl'li gozal chodd rongoinastana sangli.
“mam'mo, ddeaddi kedalla yeta?” khellon asl'lem vinna rinalagim yeun vicharilaglem.
“zait ruportt...” rina motim il'li irarai gheun ghora bhitor sorolem.
“aminch ddeaddi sorsin ya puta...” rinan moti bhitor ek nirdhar kelo.
Dhuvechem tondd baulam tem polloun auy lagim geli. “kitem puta rina borem namyve? tinne vicharolem.
“mam-i, baba, porvam sonvara dis hamv vinnak gheun bengllur vetam....”
“borim asam mam-i.... Chikkexe tokli foddapadd..” fott maroli rinan. “tor il'lo limbea xorbot korn dita tum nhaun ye” tinne sanglem. Rinachi mot ruporttan sangl'lea chonchola voir gel'li. Hanga astana khonchayi striye songim uloinatlo rokki bengllur gel'loch koso bodol'lo? soval udelem tache motim. Tache songim jeunnak kiteak vochaje? dusrem soval uttlem. ‘rokkik fon korn vichar’ mhonnalem tachem mon. Vostur bodlun nhaun ailem tem. Auyn tedalla limbea xorbot korn dourul'lo, tem pielem.
“zait puta.... Tumi sangata asaje atam...” mhonnali ovoi. Rinan sonvaracha sanjecha flaittachi ttikett kaddli. Ani rokkik fon kelem. “rokki hamv rina...: rokkin helo mhonnche poilench uloilem rina. “oh! kitem mhoza rannie... Koxem asai tum?” rokkin hason'nch vicharolem. Tachea talleant kosoloch porokh natlo tem rinak koll'llem. “hamv ani vinna sonvara sanjer bengllur pautamv... Flaittar. Sanjer sat vorar erporttak ye...”
72 Veez Konkani
rinan sangtan boson asl'lo rokki utton ubo zalo! “khorench rina! hamvch sonvara mumboyi yeunko chintalo... Eni ve... Velkom' rina hamv yetam mukar... Mhoje vinna koxem asa?” vicharolem rokkin.
“hai rokki, vhatts do mettor? barich khuxal distayi?” vicharolem choncholan “gudd moroning chonchol. Hamv kiteak khuxal asam zannamyi?” tanne vicharolem hason.
“ tem atanch ddeaddi ddeaddi mhonnon nachta..”
“tuvem sanglear nhoive kollchem....” “tor aik, sonvara sanjer mhoji potinn rina ani prinses vinna yetat.”
“oh.... Khorench hamv tumkam kitlem mis kortam .... Zannamygi rina...?”
“oh! ti tor bori khobar! kongratts tuka. Bott...” choncholachem tondd baulem.
“tum sot sangtai rokki...?” rinacha dubavan soval kelem.
“kitem chonchol..?” “sonvara uprant tuje songim khoim vochonk zaina”
“tuka fott mhonn dista?” “na... Na... Rokki.... Fon dourtam . Sonvara uloyam. Bai!” rinan fon bond kelem. Taka tachoch xinn ailo. Bhexttench dubavo kelo mhonn chintilaglem. Brestar, sukrar don dis modhem as l'le. Brestara dis rokki barich khuxen asa tem polloun chonchol tache sorsin geli.
“kiteak chonchol? tum amger ye. Rinachi vollokh korn ditam ani mhoza vinnachi....” “punn tuji bail mhaka loik korchi na..” “no no.... Rina ek monxapachem bail. Tuji vollokh zali zalear tem mhaka visortelem!” mhollem
73 Veez Konkani
rokkin. Punn taka dubavo asl'lo, rina choncholak koxem apnnayit mhonnon. “tori rokki soglleo striyo mhoje pori bindas ani chonchol nhoi. Ti bori monxaponnachi zauyet. Punn aplo poti apnna xivayi dusrea striye songim mitritvan aschem loik korina.... Zoxem mhoza poti porim...” “ddontt vori chonchol... Tem sogllem uprant polleyam...” rokkin mhollem ani aplealagim ayil'lea grahokalagim voddvalo. Sonvar ailo. Benkak ordo dis kam'. Rokki donparam aplem kam' somplea uprant markettik vochon rina vinna khatir thoddem khann ani follvostu gheun ghora gelo. Ostvyosth as l'lem ghor nitoll kelem. Vosturachem kobatt soma kelem. Kichonant asl'lem mhellem pura dhuvn fleattparm' chokchokit kelem. Batrum ttailettyi nitoll korn dourolem. Sanjecha satank flaitt yeta mhonn kollit asl'lean ani viman thollak
bhorti dedda ghontteachi vatt as l'lean rokki panch vorarch bhair sorlo. Rostear ttrafik khub asli. Somara dis poblik roza zal'lean sobaroso lok apaplea gamvak bhair sorl'lo. Choddaut svotH vahonam gheun'nch bhair sortat zal'lean rostear vahonanchi khatodd asl'li. Rokki erportt vecha bossar asl'lo. Boss matr vegan dhamvtalem. Karonn vhodd vahonank ek len as l'lean tondre natle. Bhorti sadde so vorar rokki er porttak paulo. Flaitt devonk aniki ordho ghontto aslo. Lanzant khali asl'lea boskecher vochon boslo rokki. “hey rokki! tum baile bhurgeak gheunko ailaigi?’ achanok mholl'llepori chonchol tache mukar yeun vichari. Rokki choncholak polloun khuxi zalo. “vhoi chonchol, tim yetana hamvem asaje nhoigi? hem tum konnak?” “hamv axichi ailim. Olle hamv tuka ek sangtam. Kopunaka.... Mhaka
74 Veez Konkani
it'teakgi tum boro lagta. Az tuji bail yetana hamv matxem pois rabun polletam. Ti ailea nontor yeun bhett'tam. Tedalla tugelea bailecho svobhavo kollta mhaka...” rokki haslo gom'mot. “olle chonchol tum dobaunaka. Mhoji bail vaitt nhoi ani ti adlea kallachi nhoi...” sangon haslo rokki portun. “zait rokki hamv vo texin vhetam...” axem mhonnon chonchol geli. Rokki choncholak niallun monantch haslo. Chonchol...! rokkichea monant eka konxar chonchol vochon bosl'li. Bhorti 40 minuttamni viman thollacha bhitor thaun ttralicher suttkes dourun vinnak tea ttralicher
bosoun lottun haddn yemvchem rina dislem rokkik. Rinak hat kelo rokkin. Takach sodhun asl'le rinache dolle. Hat voir kel'lo dislo rinak. Tachem tondd ful'lem ani haso vhall'lleo bagon vinnak sanglem “alle tuzo pappa!” aikal'lench vinnan bhair pollelem. Bhair vecha daralagim ubo aslo rokki dislo taka. Tannemyi hat haloile, vorto sontos vinnak zal'lo. Dara bhair pavol'lench vinna rokki sorsim dhamvlem aple dhakttulem pam-i gheun. “hel'lo balla koxem asayi tum?” vinnak ukoln aplea hordheak dambun dhorn galank ume dile.”
(mukharunk asa) -----------------------------------------------------------------------------------
Krismos achoronn jezu krist modhean ratim zonmon ayil'lo hea somsarantlea monxeank aplo upades, adorx mukhantr purnn korocheak. Tacho ud'dex purnn
zainastana monis fokot vijrombhonnvilasi jiunant mogn zalagai mholl'llo vichar-poristhiti az dison yeta.
75 Veez Konkani
Sobar festanchem achoronn korochea poikim krismos ek mohotvachem fest. Jezu kristacho zonma divos achorosunchea hea sondorbhar sobar riti-rivajink aukas korun dila. Kedalla konn'nna ghoddlelea hea ghottonak fest zaun porivorton zal'lem nizaiki vixes mhonnazai. Jezu krist dosembor mohineachea 25 tariker zonmal'lo mhonncheak bollvont adhar kitench na. Tea xivai krismos fest adim zulai mohineant achorositale mholl'llo ek vad asa, tem kitem-i asondi, obhimanink, bhoktikank kitench osadhy mholl'llem na. Sobar xotomanam thaun jezucho zolma
divos sombhroman achoronn korotat. Jezu krist gordonachea gotteant zonmal'lo mholl'llem oitihasik sot, haka sori zaun krismos ratim sorv igorzamni gorvancho gotto toyar korun, tantum bokre choroiteleank toxem gorvam-monzatink xivai jezuchi auy ankvar saibinn ani bapoi sam. Zuje hancheo imajeo rochun, sarkem modhean rat bara vhajlim mhonntana, ballok jezuchem imaz rupnnem hanchea modhegat haddun, magnneam-kontaram-gayanamni hem fest achoronn korotat. Hea vellim igorzancheo ghantti avaz korun
76 Veez Konkani
lokak sontos pauytat. Eka kallar igorzamni matr ho gordhonacho gotto dixttik poddtalo. Atam hanchem nirmann ghoramghoramni toxem vrit'tamni dison, hantum ek spordho koso dison yeta. Hea gordhonachea gotteachem nirmann kitlem zatagi mhollear, amchea gamvche yuvozonn ranammoleamni vochon, sundor rukzhoddam katoron haddn, gadeammeramni, hitlamni dhovim fulam fulchem tonn haddn, hea gotteamni laun, manddun haddn ek pradexik sobhai ditat. Toxench jezu krist zonmal'li khobor aikon teg rai ponddit ek opurv neketra mukhantr ho vixoi zannam zaun jezuk polleunko yetat mholl'llo vixoich jezu zonmal'lea vellim thoimthoim neketram dixttik poddcheak karonn zalam. Ghoram-ghoramni, igorzamni khoimsor gordhonachea gotteachem nirmann zatagi, thoimsor him neketram ason sorvank sondexkhobor dimvchem kam' him neketram korotat. Hea tegam rayamni ballkak kanniko haddl'leo astam, fuddem krismos nhesnnank karonn zata. Adim him neketram sogllea zageamni
mellanatl'lim. Thoddinch zonnam rukaddachea kaddiamni, him neketram toyar korun bonnabonnanchim kagdam taka chittkaun, tachea bhitor ek mennachi vat pettoun douron, ghora voir pakeamni hem zollchem neketr umkallaitale. Bhurgeanchi axa-proitnam songim voir choddl'lem hem neketr, thoim varoeak halon-dholon, menna vaticho uzo kagdank lagon, neketr hulpon sokla poddtalem. Punn az thoraull vividh rongachim neketram penttent melltat. Zollche vidyut dive astat. Toxem zaun az krismos ailem mhonntoch, ghoram-ghoramni soglleanitlean neketram jhillmilltat. Hea borabor krismos ailem mhonntoch horyek kristi ghoranneamni nomuneavar kusvar korochem karyokrom' suru zata. Festa poilem dha-bara disam adim hem
77 Veez Konkani
karyokrom' suru zaun, khann toyarosunchea vixoyant spordhoch zata mhonnyet. Oxem toyar kel'lo kusvar aplea soireank, kuttmank, mitrank vanttun vinimoi korochi pod'dot jearier asa. Eka tempar ho kusvar vhoddlea horvannamni manddun bendd-vhazap, gornalli mukhantr dhaddtale. Hea kusvarachem vixex kitengi mhollear, hem sompurnn dexi ritir asta. Hea kusvarasongim zor krismos kek dhaddli na tor, taka orthoch na mhonn bhogtalem. Tea xivai kristamv nohim asl'le aplea mogachea kristamv mitrank tanchea ghoramni kek dhaddchi ek pod'dhotyi asa. Hea kusvara bhaxen krismos xubhaxoi potram vinimoi korochem ek vixexota mhonnyet. Krismos festak 10-15 dis asat mhonntana rongrongall xubhaxoi potram kuttmank, mitrank dhaddun porno ugddas, xubh sondex, ixttagot, apt prem' dakoun krismosak purok zaun ek atmi-i vatauronn utpon'n korota. Az bhair dischi sobhai, akorxik xubh sondex pattomvchim karddam sorvanchim monam sontosaitat.
dhovem nhesann nhesl'leaporim dison sobhai doddti zata. Hea vellim krismos ttri borofa nimtim dusrich sobhai dakoita. Heach karonnak lagon gordhonachea gottea mukar krismos ruk lamvcho ek somprodai dison ailo. Az plasttik ttri angddixopamni melltat zal'lea nimtim, te ghora haddun olonkorit korochi pod'dhot chalter asa. Thoim-hanga krismos ruka porim dische, varoea rukache fantte haddn, ghora mukar lamvchi thoddeanchi pod'dhot asa. Osolea karonnank krismos ailem mhonntoch, oronny ilakheche varoea rukachem rokxonn korocheak vod'daddtat tem ami polleuyet. Krismos mholl'llea fara “krismos fador� hacho ugddas yeta. To tachea tambddea nhesnnar khandea voir potem umkallaun inamam-kanniko gheun dhumvrantlean demvon yemvchi kolpona bhurgeanchea motimni thoraull bhaunam ubzaitat.
Yurop dexant krismosa vellar kotthinn thonddi-himv asta. Tednam rukzhoddamni sno-borofa nimtim
Sogllea somsarar khoinchea zageamni, khoinchea zonnancho somudai krismos achoronn korotatgi,
Hea songim krismos kearol, krismos goxtti, partteo, ddeans, songit, kontaram oxem krismos sobar hoveasamni lokak akorxik kelam.
78 Veez Konkani
thoimsor tea-tea prodexachi somskriti, pod'dhot jearier aschi polleuyet. Mhollear krismos ailem mhonntoch, sogllo somsarch apleach ritimni hem fest “selobrett” korochem ami polleuyet.
hea disamni tea vellim betlehemant “rokxok” zaun zonmal'lea jezu kristachea misamvak sufoll korunk, krismos festachem achoronn korochea ami sorvamni pechaddizai ani patyennen magazai.
Punn hea sorv sombhromavellim krist khoimgi ek kodde hogddaun gelagi mholl'llem mhaka bhogta. Jezu krist modhean ratim zonmon ayil'lo hea somsarantlea monxeank aplo upades, adorx mukhantr jeari korunk, tacho to ud'dex jeari zainastam monis fokot vijrombhonn, vilasi jiunant buddon gelagi mholl'llo vichar ani poristhiti az ailea, disandis - ttoni menddonsa, nidd'ddoddi bhoyotpadon, rogtapat, khunio, (dubai) chorio, ot'teachar choddon yemvchea -----------------------------------------------------------------------------------------
Monis! eksurim hamv bosun chintam monxea motint kiteak ujea kittall zollta bhavo bandouponnant jiel'le monis ekameka toyar zaleat korunk nas mhojea sobhit mongllur xerant 79 Veez Konkani
maya mogacho divo pettonk zai zaticho uzo ken'na palvat? dhormacho soitan ken'na solvat? sezari mhozo mogacho apt mitr mhojea rogtak atam tacho promukh patr motint oxemyi bhorla niras amcheach mhonxeank polleunko bhirant kallza bhitor dukhicho vhodd veddo solvon vochondi honkaracho ghoddo mondir mosjid igorz devak nam bhed hea matiechem zainam zamv bhadok
-osunta ddisoza, bozal -----------------------------------------------------------80 Veez Konkani
Al beanks krixchiyon employis esosiexon, mongllur hanchea visavea vorosachea sombhroma sondorobhar manest ronaldd kulasochea xikpa nidhi fondda thaun jeppu firogojechea videarthink 2019-2020 videarthi veton vanttchem karoyem asa kel'lem. Songhottonache hud'dedar hazor asl'le. -----------------------------------------konkonni potthy pustok ugtaunn:
konkonni turo - 2’ ek potthy pustok tisrea ani choutea semisttorak, semisttaracher hondvon, yunivorsitti kalez, mongllur nogoranch ugtaunn zalo. Hem pustok zamvnasa konknni kovita ani godeachem songrohonn. Hem pustok mongllur yunivorsitti vois
chhansolor profesor pi. Es. Yoddopadditayan ugtailem. Hem pustok konkonni odhyoino pitta, mongllur yunivorsitti hannim progott kelem. Yunivorsitti rejistrar ke. Razu mogoviro, somyozok konkonni odhyoino pittacho, mongllur yunivorsitti dda| zoyounto naik, sompadok hea pustokacho fa| moikol santumeyor ghony vyokti zamvnasle. ----------------------------------------konkonni sahity okaddemi niog mukhel montrik bhett'tta
novea xikxonn nitint poilye thamvn panchvea vorga poreant konkonni matri bhaxa madhyomant xikxonn dimvchea songim magnnim kareagot korunk kornattoko konkonni sahity okaddemicho niog bengllurant mukhel montri bi. Es. Yodd'ddiyuroppa chi bhett korun monovi dili. 6 vea vorga thamvn snatokot'tor podve poreant konkonnint xikap vividh hontamni konkonni bhaxa xikxokanchi vinchomvnn iteadi magnnim taka somorpilim.
81 Veez Konkani
Okaddemicho odhyokx dda| ke. Zogodix poichea mukhelponnar niogant sande sannur norosimho kamot, orunn xett, novin naik, gurumurti xett tosem her asle. ----------------------------------------"krismos souhardo"
igorjecho vigar fa| charls noronha sangalaglo. To kotholik sobha kundapur oni xevott protixtthan torfen uddupi dhorm'pranteachea leattin keatholik, siro molobar keatholik, si.Es.Oi. Dhorm'sobha, arthoddoks siriyon tosem somazachea itor bandovam songim bosrur sant filip neri igorje sobha salant asa kel'lea "krismos souhardo" karyokromant eka zhoddak udak votun udghatton sondex dilaglo. Hea pongddant vividh pongddachea vhoddilamni notalanche sondex dimvchyesongim vividh vinodaull asli gayan, nach tosem lhan nattkulle asle durbolleank apli kumok tanchim ghoram bandunk protixtthan odhyokx vinod krastton dili.
’jezu xanti, priti, kxomecho protirup, to moronn pautanam-i kxoma dil'lo vyokti. Apnnem kxoma dil'leaporim tumim-i diunko zai mhonn amkam tannem sondex dil'lo. Hem adorx amim amchea jiunant samballn haddunk zai’ mhonnon bosru ------------------------------------------------------------------------------------------
Diamond Death Anniversary of the Servant of God Mgr RFC Mascarenhas
82 Veez Konkani
On this auspicious morning of 20
Founder of the Congregation of the
Dec. 2020 memory of the past 60 years was revived of the home going of the Servant of God RFC Mascarenhas, former Vicar General of the diocese of Mangalore, founder parish priest of St Sebastian Church Bendur and the
83 Veez Konkani
Sisters of the Little Flower of
Bethany, Mangalore.
84 Veez Konkani
Very Rev. Fr Vincent Monteiro, parish priest along with Fr Walter
D’ Mello, Fr Alwyn Serrao, Fr Ashwin Crasta, Fr Nelson Peris, Fr Melwin Pinto SJ and Fr Sujay Daniel SJ, arrived at the altar to the melodious singing by the choir at the clicking of the clock. Sr Anna Maria in her introduction highlighted the co-incidence that in the centenary year of Bethany Congregation the diamond death year of the Servant of God, who led his faith journey building the parish family, takes place. Rev. Fr Vincent, the main celebrant in his homily expounded the Word of God as follows: David the shepherd boy was called to be the king whose mission was to rule according to God’s will. Virgin Mary the young girl was called to be the Mother of God and bring Jesus the Saviour to the world. The Servant
85 Veez Konkani
of God RFC Mascarenhas was
the altar before long. Thereafter
similarly called from his birth to be
Rev. Sr Rose Celine, Superior
a priest of God. He with a pure
General of the Sisters of the Little
heart tried to do God’s will. He
Flower of Bethany and V. Rev. Fr
founded the Bethany congregation
Vincent Monteiro, the main
which he didn’t know would spread
celebrant laid wreathes on the
throughout the world today.
tomb of the Servant of God. Others strew flower petals in respect to the
Offering rice, ingredients, wheat
Servant of God.
flour, fruits, etc of daily use were brought to the altar in thanksgiving and praying God to bless the work
Cake was distributed to all the participants after the celebration.
of our hands. Sr Jyoti, former Superior General proposed vote of thanks at the end of the Mass and the choir initiated the prayer that the Servant of God may be raised to the honours of
Sr Lourdes Bethany Mother House Mangalore
-----------------------------------------------------------------------------------
’tujem raz’ - konkonni bhokti gitanchi siddi ugtaunn kundapur hongollur piyus nogor igorjecho songitgar feliks ddisoza hachim bhokti gitam aitara 13 ver piyus nogoro igorjecho vigar fa| zan alfredd borbozan ugtaili. ’udel'li dis koso sarcho mhonn
chintun khontixtt zamvnaschea hea korona kallar feliksachea toklent bhokti gitanchem rochon korchi alochon udeun, bhokti gitanchem rochon korn, amchye toslea yazokanchi mozot gheun sangata
86 Veez Konkani
ghal'lim gitam, kheat nirdexok mongllurcho zoyel pirerachea songit nirdexona mukhantr, bharich xroma kaddn siddi toyar kelea. Amim kuttmak ek siddi ghetli tor feliksan kel'lea vaurak foll melll'leaporim zait’
mhonnalaglo fa| zan borboza taka borem magon.
Hea sondorbhar feliksan kaddl'lea vamvttik hazor zal'lea sezarchea yazokamni borem maglem. Vilson oliveran karyem nirvohonn kelem. ------------------------------------------------------------------------------------------
87 Veez Konkani
ST ALOYSIUS COLLEGE (AUTONOMOUS), MANGALURU FELICITATION PROGRAMME FOR RANK HOLDERS 21.12.2020
20 was held on Monday, 21 December,
A grand formal felicitation programme for the Rankholders of
2020 in L F Rasquinha Hall, LCRI
St Aloysius College (Autonomous)
Block of the College.
who graduated in the year 2019 88 Veez Konkani
73 students of UG and PG programmes who secured ranks are felicitated by the Chief Guest, Dr Rio D’Souza, Principal, St Joseph’s Engineering College, Vamanjur, Mangalore. Rev. Fr. Melvin Joseph Pinto, Rector of St Aloysius Institutions presided over
the function. Principal, Rev. Dr.
89 Veez Konkani
of various blocks and Convenors, Premalatha Shetty & Sonal Steevan Lobo were present on the dais. While addressing the gathering chief guest Dr. Rio D’Souza congratulated the rankholders and advised the young generation to create a better future by caring for the environment. He stated that the students must utilize the tools to think and act logically, given by the institution Praveen Martis SJ, Dr Alwyn D’Sa, Registrar-in Charge, Finance Officer Rev. Fr. Vincent Pinto SJ, Directors
along with the academic lessons. He conveyed his take on what is artificial - “since humans are
90 Veez Konkani
outcome of nature, all their developments should be classified as natural”. Yet the power of reasoning should enable us to take wise decisions for the environment. He advocated to live a life of enlightened living and detach from material things and suggested the graduates to look for a balanced life. He concluded by saying that one must understand the meaning of life before searching life across universe and find happiness within before finding happiness elsewhere. Rev. Fr. Melwin J Pinto SJ, in his presidential remarks stated that “The education received from this institution has given a pathway to your lives but the real education is gained when you face the challenges in life. What one has received from here in the form of knowledge and skills must be applied in your lives. There is no alternative to hard work. The more you keep doing what you are supposed to do, the happiness and success will follow. One must do
something for society by embracing whole of humanity by feeling for one another. One must consider whole of the planet for contributing something, only then fulfillment is found”. Principal, Rev. Dr. Praveen Martis S J, in his initial remarks elucidated “Students are the ambassadors of the College and you - the rankholders are the masterpieces”. He motivated the graduates to achieve their goals by choosing the less chosen paths in their future life. Dr Alwyn D’ Sa, Registrar-in charge read out the rankholders list during the felicitation ceremony. Dr Norbert Lobo, Director of Administrative block welcomed the gathering. Mr. Sonal Steevan Lobo, Co-convener introduced the chief guest. Dr. Vidya Vinuta D’Souza compered the programme. Ms Premalatha Shetty, Convener of the programme proposed the vote of thanks. Members of the Academic Council, Staff of the College and
91 Veez Konkani
parents of the rankholders were
physically were
present during the programme.
accommodated through Zoom
Rankholders with the
Online portal and event was
inconvenience to join the function
streamed live on You Tube for the public.
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Axavadi 2020
dosembr 20: 2000 isvent kuveyttant suru zal'lea axavadi prokaxonachea 20 vorsugecho sombhrom' dosembr 20 tarikechea aitara sanjer 4 thaun 7 poreant ddijittol madhyomacher choloilo. Ugtaunn kareachem sunkann ghet l'lea gĂľychea xri mol'likarzuno kolejichea hindi vibhagachi mukhest do|rupa charin yeukar
magtoch vol'li kvaddrosan oplea svagot uloupant "axavadi ani piso hea donam modhlo ontor eka sutacho, ani hi konkonni pisai opnnak koxi lagli ani survilea disamni oplea somokallin boroupi mitram thaun melll'lea preronn toxench pattimbovixim uloyit, melvin roddrigosachea kamacho toxench progoti prokaxonan ghal'lea probhavacho ul'lek kelo. Hea vis vorsanchea poinnant choddnni ani poddnnent adhar, pattimbo toxench bhorvoso dil'leancho uddas kaddun, ho sombhrom' fokot ekleacho nhoi, bogar somestancho mhonnalo. Konkonni sordar, vixv konkonni kendracho mukhest bosti vamon xennoi hannim kareachem ugtaunn korun dil'lea oplea sondexant "axavadi prokaxan oxench oplo khollmit natlo konkonni vaur mukharun vorun rupeotsovacho
92 Veez Konkani
suvallo karyem soit sombhromunk toxench opnnak tantum meter korunk ulo dilo". Anddryu el. Ddi’kunhan axavadi prokaxonachea vis vorsanchea poinnacher kholayen uloun ’axavadi prokaxon mhollear vol'li kvaddros, ani vol'lichea borpant toxench chintpant to axavadi. Ho vaur eka protixttit somstheachea vauracheaki kaim unno na, hoch vaun zor eka somsthean kel'lo tor tea somstheak mellcho man veglloch asto zo vol'li kvaddrosak mellunk na’ mhonnalo. Axavadi prokaxon mukharun vhorunk vol'lik zokto pattimbo dimvcheak konkonni mukheleamni toxench somstheamni mukar ailear tacho protifoll khonddit zaun konkonnik labhcheant dubhavo na mhonnalo. Echchem' pernalan ’daiz thaun poinnari’ oxem oplea uloupant 1990 isvethaun koxi opnnachi ollok vol'lisovem zal'li ani az pason eka kuttmantlea bhabhavamporim ekameka monbhed asunyi ekamekak adhar divun aileamv mhonnalo. Daiz ani poinnachi modhem URL matr bodol'lam xivai
vol'lik boroupi ani konkonni sahiteacher ascho mog kuskuttachoi bodlunk na. Bodlak daiz fokot eka lipik simit zaunaslem tor poinnarint tannem vixv veapi zaun bodlun tin lipint sahity porgottchem matr nhoi, poilem fokot borparupar aslem sahity atam addio rupar aikunk soit mellta mhonnalo. Hech vellar somokallin boroupi; melvin roddrigos, anddryu ddi’kunha, kixu barkur, ponchu bonttvall, mauris xantipur koxem fokot boroupi/kovi zaun urunk nastana prokaxok, sompadok zaun her boroupeank sangata ghevun mukar chol'le punn vol'li kvaddrosan hem kam' 2003 isvethaunch suru kel'lem mhonnalo. Mukhel soiro zaun hazor asl'lea gova-nyus.Kom'cho sompadok bab sondhex probhudesai hannim oplea uloupant; kovidd ma-pidden monxank dhoslem ani bhexttailem punn heach kallar ddijittol madhyom' ek vorodan koxem zalem, ani az axavadi prokaxonachea vis vorsanchea vauravixim aikun khorench oxem
93 Veez Konkani
bhoglem, hem kam' gõyant zaupak zai aslem punn gõyam bhair zal'lem amkam khup obhimanachem kam'. Ani ami 350 vorsam pattim vochunk sokanamv punn ddijittol madhyomacho thenko ghevun ami 350 vorsam pattim vochunk soktamv ani ek konkonni kuttom' zaun konkonnichea vaddaullekhatir sangata vaur korunk soktamv ani hea dixen bab vol'li kvaddrosan oplea tantrik gineanak hater korun mukhelponn gheunko axavadi prokaxonak ulo dilo. Okhil bharoti-i konkonni porixodechi odhyokx bai uxa rannen oplea uloupant axavadi prokaxonachea vauravi sovistar vollok aikun opnnak oxem bhoglem omi konkonni pasot kel'lem bhovo thoddem. Ani hea pasot axavadi prokaxonachea vol'li kvaddrosachi thoknnai keli. Gõy konkonni okaddemichea ’ononyo’ zornolachi sompadok bai do|zointi naikan oplea uloupant; ’bab vol'lichi ani mhoji ollok so vorsadhim zal'li, jednam tachi ek
kotha mhaka pauli ani ti kotha mhaka itli auddli mhollear hamvem fon korun porbim pattoili. Thoddeach tempan hamv konkonni porixodek lagun mumboi paulim ani tednam vol'li kvaddros mhaka mell'llo punn jednam to gõyam ailo to poilo yetalo gõy konkonni okaddemik ani ami vorangottlem kothevixim uloitoleamv ani tachethaun hamvem parkil'li ek duk zaunasa; ’amchem konkonni sahity grest asa, punn tem lipichea bondoddent bhandun asa, ami tea bondhoddethaun suttka ghemvcheo vatto toyar korizoi’ mhonnun. Axavadi prokaxonachea vaurak borem magun hem axavadi prokaxon khorench konkonni sahitik itihasant ek moilafator mhonnali. Bai rupa charin ’pustok vimochon’ kareachem sunkann ghetl'lea bai mongllurchea besentt kolejichea potrikodhyom' vibhagachea mukhest bai smita xennoi hichi ollok korun ditoch bai smita xennoi hinnem axavadi prokaxonachea vimochon zaunko aschea tin bukanchi toxench boroupeancho
94 Veez Konkani
ollok korun divonko meanchesttor (yuke) thaun larens vinod barbozak ulo dilo. Larens vinod barbozan monika dde’sachi toxench tichea ’novi dixa’ pustokachi, valttor nondollike toxench tachea ’fanteaparachem soponn’ pustokachi, ani sttifon pintto kunttolpaddi toxench tachea ’kombo ani zhuz’ pustokachi vollok korun dili. Manest zosef mothaisan ’novi dixa’ pustokachem vimochon korun oplo sondhex divun ’axavadi prokaxonan pattlea vis vorsamni kel'lo vaur polleun hamv khoronch vijmit paulom, ani khonddit zaun hea vaurak oplo pattimbo fuddem-i astolo mhonnalo’, monika mothaisan oplea uloupant ’monis zor oplea kallzant sintimentam nastana asto tor to eka fatraporim disto, dekun hea sintimentank sahiteachem rup dil'lea mholea kanniank ekttaunko porgott kel'lea axavadi prokaxonacho, ani hea pasot pattimbo dil'lea kuttmacho dhinvas kelo’.
Manest damodor mauzon ’fanteaparachem soponn’ pustokachem vimochon korun oplea sondhexant ’konkonni sahiteant jednam veg-vegollea pranteachem sahity lagim yeta, tednanch konkonni sahiteachi khori tank kollta’ mhonnalo. Manest hilori ttel'lis bahreyn hannem oplea uloupant sttifon pinttochea vektitvavixim toxench tachea kanniamvixim uloun, heo kannio bukarupar prokaxit kel'lea axavadi prokaxonak dhinvaslem. Bai smita xennoi hinnem muklea bhagachem sunkann ghetl'lea gõychea xri mol'likarzuno kolejichea konkonni vibhagacho mukhest do|purnnanondo chearichi ollok korun dili. Puroskar ani inamanchea hea vibhagant poilem ’poinnari-viz sahitik spordho’ vixim uloyit't do|asttin ddi’soz probhun koxem poinnari-viz raxttri-i omtt'ttachea sahityik spordheachi survat korun atam tin vorsam sompoilim, ani fuddem soit konkonnichea ut'tim'
95 Veez Konkani
sahitink hea spordheant vantto gheunko ulo dilo. Manest jems menddonsa dubhoi hannim vilfi rebimbos smarok poinnari-viz raxttri-i mott'ttachea tisrea sahitik spordheant inamam apnnayil'leanchim namvam ghoxit kelim; lekhonam boromvcho vibhag: larens vinod barboz meanchesttor yuke axavadi prokaxonachea bukancher vimorso boromvcho vibhag: do|orovindo xeanbhag kumotta ani proson'n nidd'ddoddi kovita boromvcho vibhag: poilem inam' - mohadevo gamvkar gõy (kovita: flettant raupi kovi) dusrem inam' - nam'devo ji. Surtikar gõy (kovita: vrid'daxrom') tisrem inam' - monoz norendro kamot gõy (kovita: arso) choutem inam' - prothomi naik gõy (kovita: xraunnantlo xirxiro) panchvem inam' - nita kurtikar gõy (kovita: pausachea disamni) mottvi kotha boromvcho vibhag poilem inam' - noina oddarkor gõy (kotha: valmiki)
dusrem inam' - richardd olvaris mongllur (kotha: nalisai) tisrem inam' - cheton kapujin namvar boromvcho ma|ba|cheton lobo uddpi (kotha: korm') choutem inam' - sondhex bhandekor karvar (kotha: nirnnoyacho nirnnoi) panchvem inam' - tanyo kirtoni gõy (monisponn kai mog) inamam ghoxit kel'leuprant oplea uloupant manest jems menddonsan; vilfi rebimbos tosolea mohan konkonni monxacho uddas kaddun tachea manak ho spordho cholomvchea poinnari-viz karbharink toxench spordheant inamam apnnayil'lea somestank porbim dili. Tye uprant poinnari.Kom' hannim 2019 isvechea dosembrant suru kel'lea tisrea moineacho kovi spordheant inamam zoddlelea bhara kovinchim namvam toxench vorsacho kovi ’nilba khandekor’ hachem namv kovi bab melvin roddrigosan ghoxit korun oplo sondhex pattoilo.
96 Veez Konkani
Gõy yunivorsittichea konkonni vibhagachi adhli mukhest do|chondrolekho ddi’sozan ’ontor raxttri-i konkonni chinh International Konkani Icon - 2020’ puroskar ’SKA (South Karana Association)) hankam ghoxit korun oplo sondhex dilo. Tye uprant konkonnintlo poilo ddijittol kotha sadorikoronnacho puroskar de|freddrik kvaddrosachea yadicho puroskar ghoxit zalo. Freddrik kvaddrosachea putan roxon kvaddrosan freddrik kvaddrosachi mottvi ollok korun divun koxem to konkonni lokamni ekameka sangata jieun ekameka adhar korchem soponn dhorun jiel'lo mhonnalo. Manest edd'ddi siker hanem hea ddijittol puroskarak ghoxit kelem; poilem inam' :kristtofor ddi’soz, ninasom' (kotha: lokddaun) dusrem inam' : ddoni koreya pernal (kotha: bondhodd)
tisrem inam' (dogank): vi.Pi.Lobo (kotha: soirik), ani jeri ddi’mel'lo bendur (kotha: dhull ti dhull’ch) choutem inam' (dogank): linett ddi’soz (kotha: bomboicho mam') ani xanti noronha (kotha: zolmadisachi kannik) panchvem inam' (dogank): larens vinod barboz (kotha: jinnye sutr) ani kvini vegos (kotha: lungi) sovem inam' (dogank): do|zuddi pintto (kotha: lokx) ani do|purnnanondo cheari (kotha: ek mornachitt) do|purnnanondo chearin muklo vibhag cholomvchea bab xoilendro mehtachi ollok korun ditoch hazor asl'lea manestamni; sunil ddi’kunha meanchesttor, ma|protap naik, prokax poddogamvkor gõy, jeri ddi’mel'lo bendur kenodda, konseptta fernanddis allvo, vinsi kvaddros gõy, filomena samfransisko mumboi hannim ople sondhex dile. Bab xoilendro mehtan dhinvas pattoile. ---------------------------------------
97 Veez Konkani
4. 1 tsp. Jeera 5. 10 pepper corns 6. 1 tsp. Turmeric powder 7. 15 Garlic flakes 8. 1 inch Ginger 9. 2 tbsp. Palm vinegar 10. 1 tbsp. Sugar 11. 2 Onions 12. Salt
Pork Vindaloo
By: Mrs Violet Mascarenhas - Dubai. This is a traditional Goan dish. A simple dish made using basic spices and will taste better eaten a day after. The longer it is kept the better it tastes. This speciality is served in every Goan home with pride during Christmas & Easter. Absolutely delicious recipe served with Sannas. Ingredients 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7.
1 Kg Pork 2 bay leaves 2 onions chopped in cubes 5-6 cloves garlic Few ginger strips 2 green chilies 2 tbsp of oil
Masala to grind: 1. 12 Kashmiri chillies 2. 2 Cinnamon sticks 3. 12 Cloves
Method 1. Cut the pork with bones into small cubes and reduce fat. Pat dry the meat remove any moisture. Add salt and keep aside. 2. Blend the masala ingredients into a smooth paste. Divide into two parts. 3. Marinate the pork with one part of the masala, and keep for minimum 2 hours or overnight. Keep the other part in the fridge to use later. 4. In a pan, heat oil. Fry the marinated pork meat, to seal the juices and lightly brown the meat. Keep aside. 5. In a another pan, heat oil. Add the bay leaves and chopped onions, garlic cloves, ginger and green chili, one stick cinnamon and 2-3 cloves, and 2 bay leaves, SautĂŠ until onions are soft.
98 Veez Konkani
6. Add the masala and cook until the raw smell goes off. 7. Add the pork and mix well. Season as required. Simmer on low heat and
cook until meat it very tender. Serve with Sannas.
Happy eating! Merry Christmas!
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Bottatte kottletts
1 tantim il'le bredd krombs il'lem mitt
gorjecheo vostu: korchi rit: 4-5 vhoddle bottatte (ukoddn chirddun dourche) A. Tel vo tup 1 ttispun jirem 1 ttispun alem-losunne pestt 1 ttispun boddi xep 1 piav il'li konnpir bhaji 2 torneo mirsango B. Il'le unddeache kuddke
il'lexea telant vo tupant A.Ntleo vostu bhajcheo. Uprant bottatte takachch ghaln, bredd'ddache kuddke ghaln miks kor. (zai tor il'le bredd krombs yi ghalyet) nimvtoch gulle korn dour. Uprant eka kopant tantim marn dourn, tantum te chatt'tte korn telant doni kuximni bhazun kadd. 99 Veez Konkani
100 Veez Konkani
101 Veez Konkani
102 Veez Konkani
103 Veez Konkani
104 Veez Konkani
MANDD SOBHANN (Reg.) Organises *TRADITIONAL KONKANI SONGS -ONLINE CERTIFICATE COURSE* In collaboration with *S.K.A LONDON* * For young and old, interested in singing, * For those who love traditions and Konkani. *Commencing on Sat. Jan. 9, '21,* *Spanning 8 Saturdays* *(Jan. 9, 16, 23, 3m, Feb. 6, 13, 2m, 27)* *At 7 p.m. (IST). 8 sessions of 9m minutes each = 12 hours of Training* *COURSE CONTENT* 8 different topics in 8 sessions 1. Gumo’tt Songs 2. Traditional songs (GupitMoag, Roazlin, Suryachim Kirnnam, Lucy and others) 3. Dekhnni and Manddo 4. Voviyo (Old and New) 5. Ve'rse (Wedding Songs) 6. Children’s Songs 7. Dulpodam (Baila) 8. Mandd Sobhann Songs *NOTE:* Along with learning traditional songs, you will also learn about traditions. *RESOURCE PERSONS* *Course Director/Instructor/Main Singer : Eric Ozario *Keyboard: Alron Rodrigues *Singers: Joyce Ozario, Raina Castelino, Jason Lobo, Dealle Dsouza. *NOTE : *One wouldn’t find a better bunch of experts than these, as they have the experience of having trained over 6mm people, in and around Mangalore. *This is Mandd Sobhann’s sincere attempt to preserve Konkani Song-Traditions. *This training would be conducted over the Zoom App. If you are interested, kindly enrol yourself by sending your Name and WhatsApp Number to the following number – 81m52 26626. Only 1mm in a batch. Hurry up! *The course is absolutely free! Please consider pitching in with your donations to support this noble cause. *The ones attending all 8 complete sessions, will be rewarded with an online certificate by Mandd Sobhann. *Come, Register today! Spread the word.* 105 Veez Konkani
106 Veez Konkani
107 Veez Konkani
108 Veez Konkani
109 Veez Konkani
110 Veez Konkani
111 Veez Konkani
112 Veez Konkani
113 Veez Konkani
114 Veez Konkani
115 Veez Konkani
116 Veez Konkani
117 Veez Konkani
118 Veez Konkani
119 Veez Konkani