llustrated Weekly
Illustrated Weekly
Volume:4
No: 6
Volume:3
Zoner 14, 2021
Bidorchi Modor TerezaBhoinn Kristin Miskit A.C. 1 Veez Konkani
Sompadoki-i: Omerikacho odhyokx ani tachi gunddagiri! budvara, zoner 6 ver sokallinchea vokhta omerikant zal'lem ghoddit chintun sogllo somsarch toddpoddlo, poddpoddlo, ghoddboddlo ani ozaplo. Amerikachye 200 vorsam + choritrentchch poilye pautti omerikachea somsod bhounacher (keapittol) thoddea goroea okantvadimni dadd ghali, arxe futtoile, polisam borabor maramari keli, somsodak rigon sobhadhikarichea kodelar boson fotto kaddli, thoddem chorlem ani kott'ttonnar bhailean ek pal chorchyeporim choron bhitor rigle. Haka karonn? omerikacho prostut odhyokx ddonaldd zan ttromp! mongllara dis tannem zorjiant dil'lea bhaxonnant tachea pattlaudarank vaxingttonantlea somsod bhounak vochonk ulo dilo. Chunavent apunn'nch jiklam ani hangasor fottimni tachi jik na kelea mhonn ttromp vad korilaglo. Hachea ulonneak goroea akontvadincho taka boroch pattimbo mell'llo, tachye borabor heyi nagdde nachalagle. Hozaramni hea goroea akontvadimni budvara sokallim aplem poinn vaxingttonak kelem ani hatim ttromp bautte dhorun te somsot bhounak bolatkaran polisank marn-lottun bhitor rigle. Bhitor sadhon cholon'nch aslem. Somsot liple, sobhabhoun soddn dhamvle bhimyan, okantan ani bolatkaran. Eka prozaprobhutv raxttracho pitamoha vo odhyokx zamvnaschea ttrompan hem ghannedd'ddem mett kitea kaddlem? karonn itlench, edoll jiunant solvanatl'lea taka apunn chunavent solvalam mholl'llem sot patyeunkochch koxtt marle. Tachea toklentli chintpa sokot unni zali ani tannem xeuttim, ’morchea vellar ghonkhchi bud’ mholl'llyeporim kitench porinnam' chintinastam okrom' adharlem, il'lixi url'li
moreadyi tachi tannench nirnnam' keli. Hea okromadvarim 5 zonnancho jivo gelo, xemboramni ghayele. Tegam teachch disa moronn paulim tor, eklo dusrea disa moronn paulo ani panchvo az, aitara jiughat korn mornnadin zalo. Osem dog polis ani tegam sarvozonikam moronn paulim omerikacho odhyokx ttrompachea pixea uleak pallo dimvn somsot bhounant asa kel'lea okromancho foll zamvn. Sogllo somsarch ttrompachem pixemponn aikon tacher sompurnn kantthall'llo omerikache sodam virodhi roxea, choina, ut'tor koria, iran, irakh hasalagle ttrompache autar polleun. Az omerikant sobhar lokh heavixim aplo virodh dakhoun asa. Ttrompak odhyokx podvek raji diunko sorv sangata bobatt'ttat, na tor somsot'tant taka porot dusrye pauttim tannem kel'lea aropank taka tachea gadye thamvn nikllaunko (impich korunk) polletat. Fokot 10 dis urleat ttrompak tachea sthanar ravonk. Hea bhitor ho pisantur ttromp konnak kitem korit mholl'llem konnakchch kollit na. Sobhar tachea monddollek raji dimvn bhair aileat. Apunn boiddonachea ugtaunn kareak hazor zamvchom na mhonn tannem sanglam. Osem him sorv ailevarchim ghodditam omerikant poilye pautti ghoddchim zamvnasat. Dekhun'nch mhonnchem pixeank mot dimvn vinchinakat mhonn. Punn konnak kollit ho ttromp itloi piso mhonn?
-dda| asttin probhu, chikago
2 Veez Konkani
Bidorchi Modor TerezaBhoinn Kristin Miskit A.C.
jem kitem tumi hea mhojea oti lhan bhavam modhlea ekleak kelem, tem mhakach tumi kelem� (matevo 25: 40)
1999 ver bidor misamv tthanneak vorg zaun gel'li bhoinn kristin miskit e. Si. Bhomvtichea holl'lleank bhett dil'leavellim striyo kamak
3 Veez Konkani
vochanastam ghorachch bekar aschem polloilem. Tankam polloyil'lye vellim tichea kallzant hanche khatir kitem punni korizoi mhonn bhoglem. Thoimsor xikounko, kumok korunk, ut'tezon diunko, margodorxon diunko, obhivrid'dhi karyim manddun haddunk, firgojent seva diunko oxem sobar kamam korunk ovkas as l'lo. Bhovo sontosan anim urbhen, kitenchch pattim axenastam devachea lokanchi seva korunk prarombh kelem. Misamvak zaito aukas asl'lo bidorant. Karmel vrit'tipor xikxonn somstho
tichea tornattea prayethaun tika mixeonori zaun, misamv zageant seva dizoi mhonn tichi axa zaun as l'li. 1999nt tichi hi axa sufoll zali. Apostolik karmel mellachea vhoddilamnim tika bidor misamv tthanneak vorg kelem. Thoimsor ek tteknikol vrit'tipor somstho prarombh korchi zovabdari tichi zali. Toxem udelo karmel vrit'tipor xikxonn somstho (Carmel Vocational Training Institute). Bhoinn kristin anim itor dhorm' bhoinnimni bhomvtinchea holl'lleank bhett diun yuvozonnank vrit'tipor xikpa somstheant bhorti korun boro fuddar bandhun haddunk preronn dilem. Kouxoly natl'lem xikap bhovixeak upkarna mhonn zannam zal'li tim bidorachea yuvozonnank kouxolybhorit xikap
4 Veez Konkani
dimvchem ticho prothom' dhyey zaun asol'lo. Oxem sodriddh jiun bandhun haddunk ti vavurli. 17 vorsam hanga pranxupalin zaun tichi omuly seva tinne dilea. Ho somstho prarombh zaun sobar vorsam somplim. Hangasor ttoiping, kompyuttor, ttoiloring, Nursery Teacher’s Course (NTC) anim her sobar kors hea komyunitti kolejint choloun asat. Prostut bhoinn vinuta hea somstheachi nirdexoki zaun apli seva diun asa. Organisation of Bidar Integral Transformation (ORBIT) dvarim somaz seva bhoinn kristin miskit e. Si. - hichem poilem misamv hollodkeri mholl'llea
eka holl'lle thaun arombh zalem. Ti holl'lli piounneak, chorpannak, khuni tosola somazghhatuk kriteank famad zal'li. Tea holl'llichi porigot bharichch bhigoddl'li. Tanchea striyank sangata haddn svo-sohai songh prarombh korchevixim tinnem toullchea gulborga diesejichea episkopol vigar zaunaschea manadhik robortt mirandakodden vinonti keli. Gulborga diesejichea ORBIT somaz seva ghottokant ho vixoi prostavo kelo toullchea direktor bap vikttor mochadok. Tannem dog somaz seukank tiche sangata vaur korunk dhaddlem. Horyeka tichea vaurant devacho adhar tiche songim aslo.
5 Veez Konkani
Sobar danim mukhar yeun tichem kam' yoxosvek sompoilem. Hanga thaun prarombh zalem tichem misamv. Tannim dil'lo pattimbo anim sohokar ti upkari monan ugddas korta. Bispan dil'lea dogam somaz seukam mukhantr tichem soponn tinnem jeari kelem. Svo-sohai songh
toull toull holl'lleank bhett diun striyancho lhan pongodd korn svosohai songh prarombh kele. Tea disamnim svo-sohai songhavixim lokak choddit mahet natli. Strisobolikoronn bhoinn kristinacho mukhy dhyey zaunko paulo. Somaz sevent tika vixex torbeti kaim natl'li. Khoinchyai kolejint torbeti zoddunk na tori, tichea kallzacho tallo aikon, dublleanchea gorzank somaz sevedvarim devachea sevent khollmit natloli seva ti diun asa. Dublleavixim tika asl'lea moga vorvim tika somaz seva kxetrant yoxosvi mell'lli. Madingam anim horizonam sangata tinnem vaur korunk prarombh kelo. Atm' gourou
6 Veez Konkani
unno asl'lea tankam tanchachch udorgotevixim chintunk ya vaurunk tim sokana zal'lim. Horyeka striyek tanchea ghorathaun bhair haddn stri-sobolikoronnak preronn dimvchem bhovo koxttanchem kam'. Tori khollmit nastana tanche modhem bhoinn kristinan aplem kom' mundorun vhelem. Zormoni anim bengllurant tika mell l'lea torbetichea adharan anim sobar daninchea adharan thoddim
yozona manddun haddlim. Kouxoly bhorit kamam tankam xikoilim. Poilean poilem panch svo-sohai songh tinnem sthapon kele. Horyeka hopteak dha rupoi uromvchemborim tinnem striyank ut'tezon dilem. Oxem tinnem poixe urounneavixim tankam mahet dili. Dadleam thaun kitench pattimbo mellana zalo. Mahet xibiradvarim sobolikoronnak ut'tezonachim kareakromam choloilim. Panch svosohai songham thaun prarombh zal'li tichi seva, ti nivrit't zatana 80 songh zaunko paule. Nivrit't zal'lea uprant porot anyek pauttim karmel seva ttrostt mholl'llea somsthea mukantr ticho vaur mukarsun ti asa. Hea ttrosttan 33 pongodd
7 Veez Konkani
striyanche, 9 bhurgeanche, dadleanche 4 songh anim 9 holl'lleo poskeo korn kannghelam. Jivall anim kriall somaz sevakam bhoinn kristtin miskitachea margodorxona khhal songhant kam' korn asat. Poixil'lea holl'lleank vochon gorz asl'li mahet, kareakromanchem moulymapon choloun mukar kitem koryet mholl'lleavixim mahet diun'nchch asat. Tancho pag bhovo chch unno zalearyi ekinponnan striyanchea udorgote khatir vaur korit asat. Poilean poilem tinnem zat-kat lekhinastam sorv striyank
ekttamylem anim her pongddancho pattimbo tankam mellaso kelo. Sorkaracheo souloteo, skolorxip, lon hachemvixim striyank mahet diunko prarombh kelem. Anim tankam heo souloteo labhoxem korunk khollmit nastana vavurli. Oxem 2000 isvent svo-sohai songh hollodkeri, gornoll'lli, pokolvadda anim iddgeri holl'lleamnim sthapit kele. 2016 vella sorisumar 80 stri svo-sohai songh, so dadleanche, 10 songh bhurgeanche anim 20 songh oxokt lokank prarombh kele. Striyanchi udorgoti polleun eka thorachem somadhan anim sontos tichea mukhomullacher dison yetalo. Svo-sohai songh prarombh kel'lea
8 Veez Konkani
so mohineam bhitor xembor xouchaloi, 300 dhumvor natl'lo randpacheo chimnneo, nitoll udkachi vyousta, margachi durosti oni her sobar obhivrid'dhi dison yeunko prarombh zali. Eka striyechem sobolikoronn zaunko pauli sogllea holl'llechi obhivrid'dhi. Sorkarachea souloteamvixim somzon ghetl'leo striyo gram' ponchait anim sorkara thaun poixe haddun holl'lleanchea obhivrid'dhivixim chintunk prarombh kelem. Arthik svatontry tanchem thoim dison ailem. Hem matr nhoim astam 3750 zhoddam laun prokritichi zoton anim mog korunkyi tim soklim.
‘Help yourself to help other’ mholl'llim utram tinnem striyank sanglim. Sangatachch oxikpi striyo vachunk anim borounko xikleo. Axem tanchea holl'llent gourovan jieunko soklim. Lagxil'lea holl'llem thaun sobolikoronn zal'lea striyanchi soloha gheunko ailim. Svo-sohai songha mukhantr lhan mapachi koigarikam (small-scale industries) tannim prarombh kelim. Bhoinn kristinan beank anim karmel seva ttrostta mukhantr moikro kredditt lon mellcheporim polloilem. Svo-udeog tannim prarombh kele. Rinnan bhorl'lim tim vegginch rinn farik korunk soklim.
9 Veez Konkani
Beankache lon farik korcheant tim yoxosvi zalim. Disak dha rupoi lekan poixem urounko ti soklim. Songha thaun lon gheun adai haddchem tosolim yozonam bhoinn kristinachea margodorxona khal prarombh kelim. Sumar obhivrid'dhichim kamam tanchea holl'llent karearupak haddunk tannim proitn kelem. Songhachea sorv mukheleank mukhelponnant torbeti tankam diun itor sodoseank preronn zaunko paulim. Tanchea bhurgeank iskolak dhaddchem borim polloilem. Xikpak chodd mohotv dil'le vorvim tanchim bhurgim az podve xikap, ijner anim xikxok zaunko pauleant. Striyam sangata dadleankyi somaz seukam bhett'tat anim margodorxon ditat.
Svo-sohai songhachim zal'lim karyokromam:
edoll
echoivi - eddsvixim zagrinn xibiram anim edds/echoivi divos achoronn oxoktancho dis achoronn olkohal enonimos (AA) xibiram anim mahet omal piounneamvixim zagriti roeali anim kareagar ’prokritechem somrokxonn’ mahet striyamvoir zamvchea virodh mahet
10 Veez Konkani
xoxonna
cheddvam bhurgeancho dis
choddlem. Auy-bapoi tanchea bhurgeam songim chodd vell khorchunk soklim. Arthik porigotyi sudhrali. Atam tim ontor raxttri-i striyanchea disa songhachea striyamnim kel'lea utpon'nachem vostuprodorxon manddun haddtat. Hem fokot't ek vostuprodorxon matr nhoim astam, striyanchem mukhelpnn, tanchi kouxolam, obhivrid'dhi heram striyamnim polleun stri-sobolikoronna dixem chomkonk ek ovkas zaunko paula. Itlench nhoim astam ‘sneho kutto’ mholl'llem ek songhotton bandhun striyanchim talentam urjit korunk anim prodorxon korunk proitn korn asat.
hea sorv kuttmamni
2005nt 81 svo-sohai songhanchi zomat manddun haddli. Mahet
vormi kampostt, rasainik saroeamvixim mahet anim krixi vixeant soloha zati ninda virodh protibhotton bharoti-i bhavoikyotevixim mahet oxokt vyoktink sorkaracheo souloteo vixeant mahet manou hokkamvixim zagrinn malghoddeancho dis achoronn
kareakromandvarim xanti-somadhan
11 Veez Konkani
xibiram, vostuprodorxon, monoronzon anim spordheyi asa kel'le. Stri-sobolikoronnak hi zomat ek saks zaunko pauli. 2000 thaun 2016 isve bhitor logbhog 80 svosohai songh 25 holl'lleank vistarle. Songhachea striyamni sobar obhivrid'dhichim kamam hatim ghetlim. Dakleak, gai-bokddi posap, ximvonn, dinsicheo ongddeo, hottelam, xamianachi angodd, vosturachi angodd, lankddancho ddipo, bhakreanchem vikrap, vaxeanchea vostunchi angodd, lonnchem-hopoll vikrap, embroiddori, bombim korchem, dudacho utpon'n vikrap, dud vikrap, torkari vikrap, keanddol toyar korchem, finayel anim sugondh kaddeo korchem oxem sobar kamam hatim ghetlim. Sorkara
mukhantr ximvnneche kors sompoun tanchenchch xivnnenchem kendr prarombh kelem. Arthik poristhitent sudrap haddl'le nimtim tanchea bhurgeank boroea iskolamnim xikap diunko soklim. Sakxorota mott'ttant bharichch sudrap dison ailem. Tichye jinnyeuyr ek nodor mongllurchea keloraichea sant an'n mayechea firgojent 1948 nt xriman albortt miskit anim zuvan'na olvarisachea kuttmant ti zolmali. Tin vorsanche prayer kotthinn tap ailo onim tapa uprant tika cholonk
12 Veez Konkani
zaunko na. Vhoddlimamychea mogachea sevedvarim, pamyank alea-paleachem tel pusun, mosaz kel'lea 22 disam uprant cholonk ti sokli. Marekar poliok ti boli zali. Tichea bhavan anim ixttinnechea bapain tika ukoln sam. Zokichea iskolak vhorchem aslem. Poilea vorga thaun tisrea vorga mhonnasor iskolant ttichoramni tanchea uskear dourn tika xikoilem. Titlea mogan anim maipasan tichi zoton keli. Panchvea vorgant astana tika tichea ab anim vhoddlimamychea ghorachch dourlem kiteak iskol anim igorz laginch asl'li dekun.
Ghora itli dubllikai asl'ligi iskolache xulk bhorunk soit tichea mam-ibabak tank natl'li. Tichea maulleanchea boroea monan leddihil'l hai skulant dhavi sompoili. Kolejichem xikap korunk tika osadhy zalem. Tea dekun vizoimari tteknikol somstheak bhorti zaun sttenografh, ttoiproitting anim okounttensi xikonk nirdhar kelo. Fis bhorche vixeant kitenchch chintinastam bhorti zali. Pottna vimens kolejichi pranxupalin bhoinn karmel littan tiche xulk bhorle. Bhoinn kristinak tichi ollok soit natli. Bhoinn karmel littachem borem mon polleun teachch disa tinnem tichi jinni devak opostolik karmel mella mukhantr bhettounko nichhevo kelo. Relijios
13 Veez Konkani
zaun dubllea bhurgeank kumok korunk tinnem nirdhar kelo. Sttenograf kors korn aslea poilea vorsa opostolik karmel mellachea supiriyor zonorolak melln mellant bhorti korunk porvonngi magli. Punn tichi kuddiche unn polleun relijiosanchi koxttanchi jinni jieunko tika osadhy mhonn supiriyor zonorolachi obhiprai zaunasli. Hem aikon bhovochch bezarayen devalagim magonk prarombh kelem. Dhonea devachi khuxi vhoi zalear khonddit zaun to tika relijios mellant bhorti zaunko aukas korn ditolo mhonn bhorvoxean asl'li bhoinn kristin. Relijios zamvchi axa itli zobbor zaligi khollmit nastana magonk
prarombh kelem. Ticho kors sompoilea uprant kam' korn kuttam' samballchi zovabdari tichi zali. Ghor bandunk kaddlelo lon farik korchem bhovo mukhy zaun asl'lem. Ut'tor bharotant gottokpurant sointt meris iskolant 1968-69 mhonnasor ttoipistt zaun kam' korunk lagli. Lon farik zalea uprant mellak bhorti zaunko porot mon kelem. Arogy topasonnant ti relijios bhesak aiti asa mhonn meddikol sisttors af ddel'li hannim sorttifikett dili. Opostolik karmel mellak ani kitem bhorti zaije mhonn chintana, mamychi porvonngi bhovochch gorz asli. Mamyn sontosan tika
14 Veez Konkani
sobaramnim relijios jinni apnnayil'liy asa. porvonngi matr nom-i, besamv diun ek bori opostolik karmelit bhoinn zaun dublleanchim seva korije mhonn tichi axa vyokt keli. Oxem ti 1969 ver opostolik karmel mellak bhorti zaun, 1972, zonerchea 17k tinnem poili angounn keli. 1977 meyachea 9ver nimanneo angounneo keleo. Uprant vizoimari vrit'tipor somstheant sumar vis vorsam ttoiping anim xorttheandd xikxoki zaun seva dili. Matr nhoim sobar zonnam cheddvam bhurgeank boro fuddar bandhun haddunk, devot kuttmam ubzonk kumok keli anim tichi nisvarth seva polleun, tiche thaun prerit zaun
Karmel seva ttrostt 2016ver toullchea pranti-i vhoddiln bhoinn karmel rittan karmel seva ttrostt prarombh kelem. Bhoinn kristtin miskitak nirdexoki zaun nemlem. Poilem prarombh kel'lem ORBIT somaz seva ghottok bhoinn fridda anim bidorchea moriyo niloi koventacheo bhoinnim mukarsun vhorun asat. Bhoinn kristtin miskita songim karmel niketonacheo bhoinnim holl'lleank bhett diun somaz seva korun asat. Yuvozonnank margodorxon dimvcheak zomgi kolonint golddn yut klob prarombh kelem.
15 Veez Konkani
Rosteanattkulleam mukhantr somajent anim bhomvtichea holl'lleamnim baly vivah ani hyumon ttreafikingvixim zagriti haddunk tim soklim. Karmel ttrosttache mohotvache kam' mhollear bhurgeanchem roilve sohaivanni. Bidorant zal'lem boremponn polleun striyanchea anim bhurgeanchea koleann ilakhechea uponirdexokon, kornattok pradexik uponirdexokon anim toxenchch senttrol roilve mukhantr bhurgeanchem roilve sohaivannim prarombh korunk prostavo ailo. Ghora thaun dhamvon gel'lea anim roilve sttexanamni bhomvchea
bhurgeanchim sodhnam korn tankam pattim ghora pamvomvchem hea yozonacho mukhy ud'dex zaunaslo. Bhoinn kristtin miskit hachi nirdexoki zaun, svoim seukasongim boro vaur korit't asa. Sohaivanni prarombh zal'lea so mohine bhitor 150 bhurgeank kounseling diun xabit ghora pauylam. Somaz seva korn astana sobhar oddkolli tika aileo. Bidorant tichi seva diunko ayil'lea vella thoinchea lokan poilem tika svikar korunk inkar kelem. Ticho xida svobhavo herank ruchana zalo. Borem kel'lea vella zai purto sohokar mellana zalo. Punn hea sorv ghodditamnim ‘hamv ek nafavo noukorn, mhojem kam' hamvem sompoilam’ mhonn chintun, tichem kam' pontak paunko minoten ti vaurunk lagli. 2013ver ti kotthinn osvost zali anim heram voir ovolombit zaije
16 Veez Konkani
poddlem. Zomgi kolonichea lokanchea magnneandvarim anim koventachea tichea bhoinninchea zotnedvarim tichi pidda gunn zali. Hem ghoddit tichea jinnyent bodlaunnecho vell mhonn sangyeta. Tichea ballponna thaun magnneanthoim ekathorachem akorxonn tika asl'lem. Chodd vell ti magnnear anim dheanant khorchitali. Relijios zalea uprantyi magnneamvoir asl'li tichi voddni kednam-i nimvonk na. Horyeka disa sokallim 3.30k utton magnneant anim dheanant khorchun devachi mozot tichea somaz sevecher anim durbollea lokacher magon,
dhoneadevachem boll magon magnneant khorchita ti. Devo horyeka kamant tacho sangat dita anim tiche laginchch ason tacho doivik onbhog ti bhogon'nchch asa.
Dublleancho mog tichea auy thaun ayil'lem dennem mhonn ti sangta. Dublleanchi seva zaun asl'lo tichye jinnyecho mukhy ud'dex. Pattlea 46 vorsanchea relijios jinnyent tinnem koxttan, khollmit nastam, anim mogan dublleanchi anim nirgotikanchi seva kelea anim korit't asa. Tichea tonddar eka thorachem somadhan anim tripti dison yeta. Ticho sondex
17 Veez Konkani
My message to the religious is that please remain connected to Jesus 24 hours of the day, not to be anxious about your family members whom we have left for His sake, He takes charge of them, not to climb the ladder if you are made to climb (praise) and do not go to the pit, (criticism) of the people push you there, remain where you are with peace of mind and finally remember the four powerful words “ this too passes away”. So finally, God alone remains with me. “Remain united to me, and I will remain united to you” (John 15:4) bidorant tinnem kel'lea sevek opostolik karmel mell tika obari zaun asa. Osvost zaleari horyeka somaz seukak margodorxon diun tichi omuly seva diun'nch asa. Kuddichi unn ek oddkoll mhonn tinnem kednam-i chintinastam, dhoirean, misamv vaur diun az ti bidorachi modor tereza zaunko paulea. Tichea misamvak viz potr borem magtam anim devo tika bori bholaiki diun oniki chodd anim chodd lokank jezukristachi ollok diun tanchim arthik, samajik anim otmik porigot sudron bori jinnim jieunko somi devo tankam besamv dimvdi mholl'llem amchem magnnem zamvdim.
-bhoinn ddoroti ddisoza pranxupalin, sant an'nachi bi.Edd. Kalez, mongllur (bhoinn kristin miskitachi somajek seva ani yoxosvi zoit pollemvn hamv tika mhojem chepem ukoltam. Somazabhivrid'dhi korchea osolea somaz seukank amchea kornattoko sorkaran ’rajeotsovo proxosti’ dimvn man korchem vajbi zamvnasa. Konn tori amche bhavo/bhoinni hika ti proxosti mellchyeporim aplem proitn kortit? tinnem bidorant novo utsou haddla durbolleank grest korun tanchea jiunant. -som)
18 Veez Konkani
In'nonje roilve sttexon ani porisorantlea lokak faido
in'nonje roilve sttexon ani porisorantlea lokak tacha thaun mellyeta tea faideavixim zanna zamvchea poilem ovibhojit dokxinn kon'noddo jil'leant roile soulotayevixim thoddem somzon gheveam. 1907 isvent mongllur xherak roil yemvchea mukantr ovibhojit dokxinn kon'noddo jil'leak roilachi soulotai labhl'li. Tea uprant mongllura thaun uddupi poreant hi
soulotai vistarayet tedallacha
asl'li
tori
brottix rajvottkayen, va svotontra uprant (1989 poreant) khoinchyai sorkaramni hea babtin mon kel'lemna. Mongllura thaun boddgak roilve khatir sorvenchi ghoxonnanch chol'lim xivai vaur zal'lona. Kaim thoddeamni hea roilve loinicha nirmanna babtin koxttch dakoun dile. Na
19 Veez Konkani
mhonncheak - ponnombur bondor, emsief, kudremukho karkhane iteadim khatir gudds sagsuncha babtin sattavea - sot'toravea doxokant tokur ani ponnombur mhonnasor roilve patte ostitvak aile. Konkonn roilvecho karonnkort: mon kelear vatt asa mhonntat. Hea prokar mongllura thaun boddgak roilve vistarunk dridd mon korn tea babtin addkolleank fudd korunk
vyoustha kel'lo vekti zaunasa – de. Zorz fernanddis. Az kitem ami konkonn roilve mhonntamv tachi ani tea roil veusthecha patteancher mongllura thaun mumboisovem her
gamvankyi roilam damvchi soglli kirt de. Zorz fernanddisak favo. Bharotacha choritrent 1974 me mohineant ghoddl'lea ekmatr roilve muxkoracho mukeli, aplea ud'dex sadhona khatir roilve patteancher nidl'lo dhoiradhik zhuzari zorz fernanddis vipi sing mukelponnacha kendr montri monddollant (1989 1990) roilve montri zatana ani tacho sangati modhu donddoute duddva montri astam konkonn roilvechem yozon zolmalem ani heasovem mongllura thaun mumboik roilve soulotai vistaronk karonn zalem. Mumboicha roha thaun mongllurocha tokur poreantli 741 kimi lambayechi roilachi vatt koxttvamvttin bhorl'lea tosoli mhonn zorzyi zannasl'lo. Osthiratent bhorl'li vipi sing sorkarachi audi chodd lambayechi nom-i mhonnyi tacha gomonant asl'lem. Sorv veustha hatim gheun'nch zorz kareagot zal'lo. 1990 febrouri 26 ver uddupicha indrallint uddupi mongllura modhlea vaurak buneadi fator douril'lea zorzan ucharl'lim “hamv roilvent asleari va natleari panch vorsam bhitor koraullicho lok
20 Veez Konkani
char vibhagamni vaur ani mettamettamni mholl'lleabori roilvecha vatter zaizal'lem kam' poilench nomiarl'lem. Hea yozonant in'nonje roilve sttexonyi ek zaunas l'lem. In'nonje roilve sttexon: uddupi jil'lo kapu talukant raxttri-i rosto 66cher kapu ani kottopaddi modhem mellchea pangallo pentte thaun sumar oddez kimi ontorar va xonkoropuro pentte thaunyi choddunne titleach ontorar in'nonje roilve sttexon asa. Hamvem zolmon vaddl'lea ghora thaun hem in'nonje roilve sttexon most lagim asl'lean mhaka hem bhovo mogachem.
konkonn roilve mukantr mumboik vochonk soktolo� him utram 26 zonouri 1998 ver konkonn roilve yozon (koddt kesinchi prokoronnam tosolea onivary karonnancha thoddea ghollayen) ugtaitana sot zal'lim. Khorench zaun tednam zorz roilve montricha hud'dear natl'lo. Konkonn roilve korporexon mukantr ekach vellar
Sumar 1999 isve itleak in'nonje roilve sttexon vaurak lagl'lem. Thoddim vorsambor gĂľyam vecha tosolim stholli-i ttroinam hangasor rautalim. Tea vellar hamv pangallo xonkoropuro porisorant somaz sevecha vaurant meter zaunasl'lom. Sumar 2001 vea vorsa mongllur kenora chembor af komors andd inddosttrint konkonn roilve babtin ulounko ayil'lea zonorol menezoralagim in'nonje roilve
21 Veez Konkani
sttexon vaddoizai ani hangasor poixilim ttroinamyi rauyzai mhonn monovi divonko xonkoropuracha nagorik somitecho ek niog mhojea mukelponnar gel'lo. Amchea monovek zovab zaun “in'nonje roilve sttexona thaun eeka mohineant 4-5 ttiketteoyi vikro zainant” mhonn aikon xiri sukul'leamv. Hem sttexon vaprizai zal'lea lokan apnnak labhl'lea soulotaye thoim nirlokxa dakoyil'lean uprantlea thoddea vorsam bhitor khoinchimyi ttroinam in'nonjent ravana zalim. In'nonje roilve sttexon uddupi ani poddubidri sttexonam modlea ayin'n zagear asa. Fuddem hem sttexon obhivridhdi korcha poixilea dixttikhal yozonacha arombha rch hangasor zaititlo zago sumar lambayek omanot douril'lo. Hea babtin ek daklo dimvcho tor
mumbomyintlea printting, xoikxonnik toxem beanking xetantlea vaurakhatir kheati zoddl'lo pangllagar albortt ddoblyu. Ddisoza mullan in'nonje roilve sttexona lagxilea sodaddicha sozangelea kuttmacho. Roilve yozona babtin tanchomyi thoddo zago gela. Toxench porisorantlea heramnimyi teag kela. Roilvecha niyomam pormanne horyeka dha kimi ontorar krosing sttexon asazai. Punn uddupi ani poddubidri sttexonam modhlo ho ontor 18 kimi zaunasl'lo. Ho ontor nivarcho ani uddupi - poddubidri sttexonancher poddcho bhor nivarcha ud'dexan atam pasing – krasing sttexon zaun in'nonje sumar ru. 11.5 korodd khorchar obhivrid'di kelam. 10 zuloi 2016 ver tednancho kendr roilve montri surex probhun moddgamv thaun on loin mukantr survat kel'lea hea yozonacho promuk vaur ailevar sompla. 620 mittor ddobol loin patte, 540 mittor lambayechem fleatt form' ani gorjecheo sorv soulotayo attapchem roilve sttexon bhandap edollch nirmann zalam. Anikyi
22 Veez Konkani
gojecheo adhunik soulotayo asa zatoleo. Hea yozona thaun hea vatter damvchea pon'nasamvoir roilamni krosinga khatir eekamni rakcho 10 – 15 minuttancho vell urotolo. Hea xivai in'nonje roilve sttexonant mumboi, bengllur ani herekodde vechim ttroinam rauyzai mholl'llim magnnim osat. Axem zait tor hea prodexantlea satatt kimi poridhintlea lokan punni atanchabori ttroinam dhorunk uddupi (indralli) k vechem addauyet ani hea khatir rikxa, tteaksink khorchuncho oivoz urouyet. Sttexon obhivrid'dechem soval:
punn hagasor soval ubem zata –
in'nonje sttexonak pangallo va xonkoropuro thaun pavonk ascho rosto oxir zaunasa. Donikodde thaun bossanchi veustha na. Sttexonant roila thaun demvteleank rikxa / tteakxi veusthechi khatri zai. Disak punni koxem-i zait. Raticha poinnaroeank khonddit koxtt. Jeunna-khannacha soulotayechiyi gorz. Hea boropant edollch sangl'lea karonnankhatir albortt ddoblyu. Ddisozak ani mhaka in'nonje roilve sttexonacher most obhiman. 2020 dosembor 2 ver mumboi thaun gamvank ayil'lea alborttak in'nonje sttexonachi obhivridhdi pollemvchoyi ud'dex asl'lo. Hea khatir ami dogi sttexonak vochon thoinchea mukelealagim ulonnem kelem. Sttexonacha mukelea prokar vahonancho rosto obhivridhdi korcho, poinnaroeank vahonam va her soulotayo odogsun dimvchem roilve addollteachem kortouy nomi. Hem yetelea poinnaroeamni, zonnaprotinidhimni, ponchait tosolyea addollteamni va sevecha songh-somstheamni korumyeta. Axem astam atam gozal urta hi –
23 Veez Konkani
‘sttexonak pavonk va thoim thaun ghora portonk soulotayo nant mhonn proyannik in'nonje sttexonak yenant ani proyannikancho sonkho pavana mhonn roilve addolltem in'nonjent ttroinam rauynam�. Axem zait tor sttexon kitlem obhivridhdi zaleari adlich porigot yenastana raut? tor sttexonachi obhivridhdi korn kosolo faido? in'nonje sttexona thaun faido zoddunk sadhy aschea lokan ani hea prodexantlea zonnamproti nidhimni, ponchait addollteamni, sevecha songh-somstheamni in'nonje roilve sttexonam babtin yozonam manddun karyogot kelear matr in'nonje roilve sttexonacha obivrid'dicho faido zoddyet.
*sorvango sundoro satodd'ddi zolopato* azokali provaso eko vyousai zal'la. Provasako apponu vhortole dukano ghalnu bosleti. Tan'ni sangilo title poise tanka dileari , provaso kortoleanko mat'te ussolli na. Gel'lilo koddeno khauchi , pivchi , rabchi vyoustha techi kortati. Tan'ni dhaddilo margodorxoko tumgelo sangati yet'ta. Zaleari eko bondhono kossone ki...Mholleari, tanne sokkanni 6 a.m utt'ttaka , brek fastto kornu, 7a.m hottelo soddka mholleari soddchenchi. Amkam zaitossim karyokromo tthorocheako zaina. Vagocheako bhi zaina. Svotontroponne geleari amkam zaissilo koddeno , zaititlo vello vastouyo koreto. Zaissilokoddeno khaveto , piveto. Konnale bondhono urna.
Ech. Ar. Allvo
**** 24 Veez Konkani
Yol'lapurocheano sumaro 32 k.m duro , satodd'ddi gamvchelaggi assilo , zolopatako "satodd'ddi zolopato " mhonnotati. Sundorota drourupari assa mhonnu lekleari , ti att'ttonu orko kannu sanose battlintu bhornu douroleari kossim distolem , tossim sorvango sundoro satodd'ddi zolopatachi vornnona koreto. Ho zolopato ken'nam vochuno polloveto. Bhoro pausantu yane vorxa rituntu bhoyanoko , xorodo rituntu romonniyo ani vosonto rituntu oti komolo zaunu dista to.
San'no san'no zoloprovaho ott'ttu zaunu dobbesalo hollako melltati. Thonchano to provaho kol'laro mone gudd'dde voiyleano 75 futto sokkolo poddta. Ossim zaunu thonche kahim zono tea zolopatako " dobbesalo zolopato " mhonnotati. Pausaddintu thoyim ossim pausu poddta ki...Dha futto mukavoilem spoxtto disona . Sanjechem 4 p.m ratri zaleavori kalloko. Pausu thambo na . Pitti...Pitti poddoto urta. Angari umbllo ( jigonne ) chonnu chableari kollo na. Rogoto piunu fuggo
25 Veez Konkani
fugoileavori te fugtati. Kit'to kel'letiki chamddi sonnanti. Eko thembo mitt'tta udako tan'ni chabbuno dhorilokoddeno solleari , pikkilo pano tunttuno polleavori , umbllo nelari poddtati. Te dikuno pausaddintu vot'to zaleari mitt'tta udako battlintu vhorcheako visornakkati. Pausaddi nontoro okttobor, novemborantu thonche porisoro purnnoponne fulnu ayilo urta. Zolopato sundoro , praye ayilo torunnivori dista. Laggi vochche dhoiryo koreto. Am'mi ekoponta pausantu gelilo ten'na , amgeli ovostha " sunne dileari nakka " tossim zal'li. Renokotto ghalnu gel'letiki , udokantu budduno voiryi ayileavori am'mi timbile. Amgelo halo pollonu , thonche toddantule bebbe amkam pollonu hastosile. Am'mi vhelili " ttraks " gaddi chikholantu purnu bosili. Gaddi ukkollnu , ttaira mullantu pat'thoro diunu , tea sonkottantuleano bharyi poddtona horamo koxtto zal'le. Jivo nakko...Nakko zal'lo.
Te pura at'tom yeuzunu , konnanko sangtona , mono anondito zat'ta. Ddisembora nontoro satodd'ddi zolopato polloileari nattokacho porodo soddileavori dista. Te dikuno kahim loko takka " korttono fols " ossim upoma dit'tati. Epril, mentu geleari , vatauronnantulo uxnnoteno ango humeno vol'lem zalilo urta. Ten'na zolopatache mullantu bosuno ti dhara angari ghetleari jivo tropto zat'ta. Manosiko osvosthota duro zat'ta. Sokkolo poddilo zolodhara hollnu kalli nodiko mellta. Kalli nodiko koddosoll'llintu dhoronno bandla. Dhoronno bandhitona kitloki san'no san'no gamvo udokantu buddleti. Hozarom ekoro zomino zolo somadhi zalea. Kitlo ki skver ki.Mi porisoro naxo zal'lem. Voixakhantu geleari tajzo ovoxexo olpo disuno yet'ta.
26 Veez Konkani
Progoticho droxttino adhunikoronnachi vatto choltona , porisoracho naxo zat'ta. Zaleari amkam progoti zauka ani porisoro bhi zauka. Te dikuno somotolo rakche proitno korka. Zolopatacho udako hollche koddeno sanose tollem nirmanno zaleam. Udako konto assa. Pomvocheako kolltoleamni khuxalo enzoi koreto. Itorani duro urchem borem. Karonno nisorgo doyallu nhoyim. Duxtto yi nhoyim. Bhauna - podmonabho naiko rohito zaunassa. ( ddombivoli -----------------------------------------------------------------------------------
novem voros udetana porot ttomi toyar... Sovalam songim novalam...
Sokallim utt'tana sangilaglo... 27 Veez Konkani
ttomi
maka
' az mhoji ek kovigoxtti asa... Tumvem polleje.... Tti. Vi. Polletana tuka azap zaije...'
goddibiddi... Geas mol chodd hi mohinea mohinea xembori...
sanz zali. Tti. Vi puleli...
Vha... Vha... Vhavo.
'atam tumche mukar...' tachaki poilem tumim ascheo thoddeo gozali...
Ponzabi roit ddel'lint... Ddel'licho uloita holl'llent
zannam
vha ...Vha ... Vhavo Thoddem pornem.
novem...
Thoddem agli bar... Godhi sorkar to asa sorgar... Roit asa margar
Istihar mugdalem... Ttomi vedikek choddlo... Kovita vachunk.
Novea vorsa tuminch sordar toyar rava vikunk ghor dar
Novi kovita.... Thoddem pornem..
vha ... Vha .. Vhavo.
novem....
Thoddem
Pondra lak... Tumchea khateak... Adim lak lak benkak atam lok benkak lok ddoun... Lok ddoun vha... Vha ... Vhavo...
vha... Vha ... Vhavo nomoskaru... xirxasono....
Ttomi
chem
Talliancho ximvor. Ttomi az zal'lo grett kovi. Kovigoxthi mugdatana sorv potr kort reddi.
Geasak sobsiddi.... Lokak 28 Veez Konkani
Hamv vicharchem adinch tton mhonnalo. ' bro... Ttventti ttventti zalem'
Sogllem asa.. Thoddem novem... Thoddem pornem.' ttomi haslo. ' bhurgeank iskol?'
hamv vichari...' konn vin'n?' 'korona vin'n' boglek asle ordhem angle kis kis haslem... Okkol natlea maka mukkal uddoyil'lem magir koll'llem. Hamvem mokkor mhonn chintlem.
' iskol asle kodde astelem... Porikxa kortele... Bhurgeank pas kortele. Ttichoram feyl zatelim..' ' tem koxem?' 'samball dina zalear'...
Ttomichi kovi sovalanchi ras..
goxtti
zatochch ' tor novea vorsak tuzo sondex kitem?'
'korona' tujem chintop
' ponchaitak vott zalo..'
' patticho konno... Roit toch dexacho zoit.. Tankam bhum-i sorg... Sagvolli tancho sorg...
'nove nove vinchun aile..'
Zaina zamv khorg...'
' tor koronayi novench ailam khoim' ' atam amim toyar..'
ttomi sondorxon dil'lea humedin pam-i uklunk dhamvlo.
' koxem?'...
Hamv mono...
' tich adli boxi osa... Kitliyi boddouyet... Pettounko vati asat..
Ttomichem thoddem pornem... Mhojem thoddem novem... ****
'ontor samballa.. Mask ghala'
29 Veez Konkani
Tichea umalleankhatir‌ kuddidhormachea ghumvtea ghanneant ‘seksi’ osturi-i zata zanntti jinn bhodd'ddota, vat hulpota palouta rogtachi oli ponntti ros kaddil'lo us ani tel kaddil'li pendd rauta kiddeanchi poidas vaddoit somskritai namvache porne gairint tisre disa zaun xenn poisauta kollnasotona svasancho ghomghom', monantolo poddghom' fulam zhoddun gel'lea porsant vikaranchem vaddtta tonn jinne velle vlea yadinchim paulam pusot rautat kallachim lharam yeukar divonk soglle votten
moddkim ghoram va bond daram kuddichi loktubai soddit zalear koumary porikxa ani ogniporikxa hanche tarer tol saurit hottyent koslem sonchit urot? dilgirichim aikolim utram nitimot'techim pangurolim botram tori-i dhamplina loz uktaddar poddlim lottkim sutram murkhankodden kel'le veuhar kudd'ddoyam'mukhar nachoilim chitram gele fott bhrom' bhutkallant punn xenntta zannvai vortomanant
30 Veez Konkani
dekhun
sogllem zata vyokt zoso punzailea khinnancho xinn voixvik ballok korta farik auychea dudachem rinn
Hea sondorbhim viz kovibab xoilendrak porbim mhonntta ani chear lipimni chhapun yemvchea viz hofteallea potrak dhaddchea tachea borpank svagot mhonntta. - som. -----------------------------------------
yad etare tuji
-
xoilendr mehta
“xrimoti vimola vi. Poi vixvo konkonni otyut'tomo konkonni kovita kriti puroskarako-2020” namoneche konkonni kovi mumboyiche xri xoilendro mehota hangele “sisofos tengosor” kovita songroho vinchuno ailam.
yad etare mhoka tuji yad etare doreachea lharank dektana mhojea dolleamni dukham bhortat re remver rombul'li tim payanchi nixani atamyi hamv sodhun asamre
31 Veez Konkani
yad etare mhaka tuji yad etare
-osunta ddisoza, bozal -----------------------------------
kitlim sopnnam kitlixim bhognnam kallzant mhojea bhorun geloi azun hamv tim guntun asam lharam pattim vechem polleun niraxa yad etare mhaka tuji yad etare
kalchye ratim
kuddik kudd lagoun amim bosteleamv dorea toddir khuxal monan poinn tarvar chintam chintam kallzak bezar yad etare mhaka tuji yad yetare majvon gel'lo uddas thoddo sodtam sodtam umallon eta dukhachi ghoddi rakon rautam konnaichi porva nastam voir mollbar sureo mhaka polleun hasta yad etare mhaka tuji yad etare
noktir ek ontrollim porzollim jhillmilltalem kalchea ratim hulpon dhornnik xeuttalam sureo ken'nam-i tambso porzollim.... Uzoll kalchea ratim suvallear laglea girannachi kallbann sodam xant sagor proxant thondd varem
32 Veez Konkani
kalchea ratim uchamboll vadallan kelam sarem
sogllim khellonk aitim zaveam kazaracho khell.
magon sukh somrod'dhi aili vorsadli yadi kalchea ratim dholta kaldi pornem voros visorche adim novem voros jivall urom
Zoni veggim vochre hitlak haddre danddare modhem modhem burak kaddun funkre pemparem.
- ponchu bonttvall. -----------------------------------
Ddoni veggim ddobbe haddun vazoi bendd koni veggim munnkutte haddn mattvant mandd.
kazaracho khell
Sogllim bhurgim salan yeya munnkutteancher bosa roni horet ren'ni hokal aichea disa. -----------------------------------------
-ayonsi paloddka yeyare bhurgeamno vibaddnakat vell 33 Veez Konkani
Xrimoti vimola vi. Poi vixvo konkonni sahityo puroskaro-zahiro monnipalo globol ezukexon sorvisos mukhelo xri tti. Vi. Mohonodaso poi hangele prayozokotvari “xrimoti vimola vi. Poi vixvo konkonni otyut'tomo konkonni pustoko puroskarako gõyoche namaneche konkonni lekhoko xri ke.Em'. Sukhotonnokoro hangele “ghumokearo ghumoke”
-
-
xoilendr mehta
ke.Em'. Sukhotonnokoro
kadombori vinchuno ailam. Toxinchi “xrimoti vimola vi. Poi vixvo konkonni otyut'tomo konkonni kovita kriti puroskarako-2020”
-dda. Xivoramo kamot
34 Veez Konkani
xoilendro mehhota hangele “sisofos tengosor” kovita songroho vinchuno ailam. Toxinchi mhalgodde namaneche konkonni sahityokaro mukhelo konkonni cholloulli mundallu kumottache dda. Xivoramo kamot han'ni “xrimoti vimola vi. Poi vixvo konkonni jiuno sid'dhi puroskarako2020” vinchuno ailanti. He tini proxosteo tola ru. 1.00 lakho inamo ani manopotro, smoronnika, xalo, ani xrifolo zauno asa. Oxim vixvo konkonni kendro prokottonno kolloitam. ******** ------------------------------------------
Mandd sobhann mhoinealli manchi : kola pongddank apounnem konknnechem promukh samskritik songhotton mandd sobhannan aplea mhoineallye manchi xinkllent, 2021epril thaun doxembr poreant karyim diunko konknni kola pongddank apounnem pattoilam.
Konknnechea khonchyai boli, prodexantlea kola pongddamni prodorxon divyeta. Don voranchea aude bhitorlea nattok, nach, songit, yokxogano, zagor, khell, tiatr, lok kola ani her konkonni kolaprokarank aukas astolo. Pongddank zoktem sombhaun, avaz-ujvadd, prochar, cha-follhar ani prodorxon suvatecheo soulotayo labtoleo. Bhailea pongddank poinna bhatem ani vosti labtoli. Asokt pongddamni namv, villas, dimvchea koreacho vivor ani her zokti mahet 8105226626 hea vattsop nombrak dhaddunk kolloilam : -MANDD SOBHANN Kalaangann, Makale, Shaktinagar, Mangalore - 575 016 Ph: +91 8105 22 6626 / 08242230489/2232239 website : www.manddsobhann.org Facebook : https://www.facebook.com/Mandd Sobhann/ ---------------------------------------
35 Veez Konkani
Ayexa - tem pattim ailem
mull: henri roiddor heggardd. Konknnek: ubbo, mudd bidri. ---- x ----
ayexa, ticha vixeant choddtik choritra-tika khalto zaizoi. Ovosvor 1- dvigunn sonket. 36 Veez Konkani
Lion tea ratim divy droxtti polleun ojik koxttachim vis vorsam somplim-bohuxea bhikor vorsam dadleani sosun vel'lim-vis vorsanchi sodnam ani koxtt atmeak halomvchi tosoli odbhut ani vijmitkayen somptat. Mhojem moronn mhaka laginch asa,ani hea vorvim mhaka sontos bhogta,kiteak mhollear hamv her kxetrani mhojem onvexonn mundorsuk axetam.Kiteak mhojean sadhy mhonn mhaka bhorvoso dila. Adheatmik nattokachi survat ani onty xikonk hamv axetam,tantu thaun choritrecha panani thoddem vachunk zai mholl'llea mhoji vichitr axa. Hamv,luddvig hores hol'li, bharich pidden vollvolltam.Mhaka jivont mhonncheaki moron asche bori tannim pollelam. Hamv hem inddiacha ut'tor prodexa thaun boroun asam.Mhaka mhojea zonela thaun porvot ani unchai lambai dista. Dusro konni zal'lo tor mortoch,punn hamv kormak patyetam,dekhun jivont asam.Ho ek
dakhlo zaun uronk puro.Hamv ghora pattim vochonk boll yeunko oniki ek ya don mohine zai.Kiteak mhaka hamv zolmol'lea zagear ch moronk axetam. Dekhun boll,sokot asta poreant hamv hi kanni boroitam ya chodd gorjeche vantte ovoxyok mhonn dische boroitam.Chodd lambai korina bodlak mhojea ugddasan hamvem boroyil'leo ttipponneoch mostu puro. Hamv hea dixeavo (vision) thaun suru kortam. Lio vinsi ani hamv afrika thaun 1885 veant pattim ailelea uprant ekant axeleamv.Ami onubhousilea bhoyanok aghata thaun sudrounko ho ekant amkam gorjecho zaunasul'lo. Matr nhoi amkam chintunk vell ani aukas melltalo. Dekhun komborleanddantlea purvozank eka pornea ghorak geleamv.Hem ghor hamv mhonn konnem-i apnnailear ti dusri gozal.Nam tor tem ghor mhojich ast ani thoimsor moronk hamv vetam.
37 Veez Konkani
Hamvem boromvchem tem ekadavella konnem-i vachun vicharunk puro- kosolo aghat? borem.Hamv hores hol'li ani mhozo sangati, mhozo mogacho ixtt, lhanponna thaun'nch vaddoyil'lo mhozo put-nhoi-lio vinsi. Ami prachin hixaro pattlavo korun modhy afrikacha kor bhuyarank poinn kel'le dadle,ani thoimsor tika ami sodhun kaddlem-omor ti-tika khalto zaizoi.Liocher to oisisantlo grisiyon padri zaunasul'lo kol'likrettos, ( tinnench mosran ani ragan jivexim mar l'lem mornachem formann diun. Tiche thoim hamvem eka thorachem deuponn pollel'lem. Ani heach karannan hamvem tichi puza kel'li, kuddin nhoi, ti kxinn zalea. Punn hachaki dukhachi gozal mhollear tachi zovabdari morana. Heach asoktecha sokten ani atmea vorvim monxeak monzat korta. Kuddichem mas morta,ya bodlota ani tachi bhavodrek chukta,punn spiritacho bhavodrek nhoi-ekvattak amvddeta-morana. Mhojer hi xikxa kiteak? Hamvem
kel'lea kosolea oprodheak? punn nizaiki hi xikxagi? haka rujvat na punn bhoyanok ani kalli gett sontosborit inam' ascha raz moholak pauytagi? hamv xasvot ticho ixtt zaunasa. Xaxvot jiezai mhonn tinnem bhas ghet l'li. Ani hamv tika patyetam. Bhorpani buddlelea porvotam ani suddkaddam modhem kitlea himvallea kallar ami bhovonk na! tori okhrek khobri yeun amkam porvotak apoun vorta ani thoimsor ami diull pollelem,ani divllant spirit. Hem sokkodd sanketik kanni kiteak zainaye? hamv aram' ghetam.Hamv tosem patyetam. Korant ek omor sri amkam mell'llelea vixeant tumkam uddas asyet.Thoimsor jivont khambeacher porzollcha kirnnam modhem tinnem aplo mog uchar l'lo ani amchach dollea mukhar bhoyanok vinaxant to mog bhosm' zalo.Atami chitumn hamv kamptam. Tori ayexachim okhrechim utram kosolim? "mhaka visranakat....Mhojer bhirmot pava.Hamv morona.Hamv portun
38 Veez Konkani
yetam ani portun sobhit zatelim.Hamv bhas ditam-hem sot." sarkem.Hamv tea choritrek novean korunk zaina.Hamvem patyel'lea vyoktin mhaka vifol korunk na mhonn boroilam.Inglixant mhaka mell l'lo ho buk hamvem hindi bhaxek bhaxantor kela. Komborleanddantlea tea nirzon doreacha toddicher,tea ghorant ami ek vors jieteleamv ani moron gel'leank chintun roddteleamv.Atam portun tankam mellchak vatt sodtamv.Mellonki puro.Amchem boll portun pattim ailem ani bhuyarantlea bhian dhove zal'le kes pikon bangra bori zal'le. Tachi sobhai pattim aili soit.Hea vorvim tanchem tondd poilencha bori zal'lem punn bezarayechem disleari povitr zal'lem. Mhaka tea raticho uddas asa. To prokas moi ujvadd.Amchem kalliz modd l'lem ani ami hotax zal'leamv.Mel'lim moron'nch urlim ani amcha rodd'ddneak kosolich zap mell'lli na.
Agost mohineachi thokleli sanz ti.Jeunna uprant doreacho avaz aikon'nch toddicher ami cholon geleamv.Zoglanne soit pollel'lem.Uloinastana ami cholteleamv.Okhrek lio pimrgalopimrgounni nhoi,dhukh. "mhozan choddit hea vixim sosunk zaina hores"to mhonnalo,dekhun mhaka apoilem-"hamv himsa onubhousitam.Ayexak portun mellunk mhoji tokli urteli.Bhorvoso natlear hamv pisom zatolom.Hamv bollvont ani choddtik pon'nas vorsam jieunko soktam. "tor,tum kitem kortai?" hamvem ucharlem. "jnan apnnamvcha ya xanti zoddcha lhan xea vattek hamvem vinchyet" mhonn to gombhir zaun mhonnalo. "hamv moronk puro,ani hamv mortolom-vhoi aicha ratim." hamv tacher ragistt zalom.Tachim utram mhaka bhiachim zal'lim. "lio,tum bhivkuro!" hamvem mhollem."herani korchem bori tuje koxtt sosunk tuzan zainangi?"
39 Veez Konkani
"tum tosem patyetai hores" to eka nomyunar hason mhonnalo. "tujer soit xirap asa-unnea mafan.Borem.Tum mhozaki bollvont.Bohuxea tum mhozaki chodd jielai.Nam, mhozan sosunk zainam.Hamv mortam."
"nam,tosem tor tiche thaun mhaka thodde hixare melltale.Hamvem nirdhar kela,dekhun mukhar uloinaka,ya ulounko aslear her vixomyacher asundi." ( mukhlea onkeak.....)
"ho ek apradh." hamvem mhollem."tuka bollvont kel'lea soktek tumvem ti sokot pattim diun auman koryet.Tumvem pollemvchem svopann bharich padd,xikxa,bohuxea xaxvot vingoddponnachi xikxa." "eka himsa onubhousuncha bhuyarant ek monis suri mell'lear ti vaparun apnnak ch jivexim marlear kosem horis? bohuxea tosolea korneak maf asteli.Chindi zal'lem mas ani tuttlelea xirancho maf vicharcha tosolo monis hamv.Hamvnch tosoli suri vapartam aukas gheun. Tem melam,ani mornnant tori hamv ticha lagsar astolom." "kiteak lio? bohuxea ayexa vanchun asonk puro."
lekhoka vixeant: ubbo muddobidri kaim pantis vorsam adim konkonni ambrar sorag zhollkon asol'lem ximtti neketr. (melvin ludrig). Ubbokottigobbo (sijyes,takodde). Ubbo, ek urbest talent (ddolfi,kassia).
40 Veez Konkani
Konkonni cholluvollent apnnakoch somorpit kel'li vyokti. Konknnentlea choddaut potramni sorag boroun ayil'lo uprant thoddo temp boroi nastano urlo. Kadombori, kannio, kovita, lekhonam,xivai torzonn (sumar dha voir inglix kadombori konknnek) ani vimorso soit to korun aila. Tachea mottveakanniancho ek zomo "pattim ghora"porgott zala. Pattlea ponchvis vorsamni oplem xikop ani vachop mukharsuncha modhem-i tachem borop vallon asa mholl'llem konkonnichea mott'ttak sangchem tor bori khobor. Aileur tannem kovita boromvchanti sadhy asa mhonn y dakhoun dilam. Kanoddint soit ubban thoddo vyousai kela. Pingaro potrikek sorag inglix bhaxen lekhonam boroyit't asa. Urbon ddi’soz, prostut bengllurant eka si bi yessi iskolacho prinsipal zaun vaur korun asa.
Ddhel'lint
konknni
okaddemi ghoxonn
az ddhel'lint konknni okaddemi sthaponechem ghoxonn kel'lea mukhel montri xri orovind kejrival haka ani hachea pattlean vavurlolea
41 Veez Konkani
konknni esoxiexon ddhel'li ani her sorvank konknnechem promukh songhotton mandd sobhann obhimanan chepem ukolta ani ul'las pattoita. ---------------------------------------
TrellNEW DELHI: Trell, one of India's leading Lifestyle, vlogging & social commerce platforms, on Wednesday, appointed Dina D'Souza as Vice President of Monetization. As part of the leadership team, she will drive the Brand and Ad sales initiatives across India. ---------------------------------------
Vixex sadhokank
kotholik sobhe thamvn sonman
D'Souza brings with her 20 years of experience across print, digital, ad tech, gaming, and commerce industries, according to a statement. Her previous assignments have involved leadership and sales roles at Flipkart Ads, POKKT, 9X Media, Microsoft, Yahoo, and Bennett Coleman & Co. Limited. Pulkit Agrawal, Co-Founder, Trell, said, “We are excited with the addition of Dina to the leadership team at Trell. Dina’s experience and expert knowledge will elevate our brand's capabilities and build awareness with critical stakeholders. With her contribution, we look forward to building a robust system and functionality that can aid Trell in its monetization strategies in the current phase of growth for the platform.” kotholik sobha mongllur hannim aplea varxik sombhroma vellar mongllurantlea sadhokank man dimvn sonman kelo. Hea poiki asle: valttor nondollike, daijivorldd sthapok, fransis meakxim' moros
42 Veez Konkani
43 Veez Konkani
ttrafik varddon, mongllur, ani dda| sipriyon montero soho direktor xikxonnacho, marsel montero, sando pleaning komixon, kornattoko sorkar, valttor ddisoza, poilencho FIEO. Mongllurcho bisp dda| pittor paul solddanhan ho sombhrom' udghatton kelo ani kotholik sobha, mongllur prodex hacho odhyokx paul rolfi ddikostan odhyokxsthan vohsilem. ---------------------------------------
ttrafik varddon fransis meakxim' morasak rajeotsou proxosti
kornottoko rajy sorkaran dimvchi moha proxosti, ’kornattoko rajeotsou proxosti’ hye pautti mongllurcho ttrafik varddon fransis meakxim' morasak prapt zali. Fransisan korchem khollmit naschem kam' vollkun taka hi proxosti dil'li zamvnasa. Hi proxosti melll'lea 38 zonnam poiki fransis eklo. Mohamari sogllean bhorlea tori kiteachench guman korinastam mongllurchea rostea modhgat ubho ravon vahonank digdorxon dimvchem kam' fransis khollanastam korun'nch asa. To hi 44 Veez Konkani
zage vahon soncharak oti robhosache mhonn namvaddleat. Fransis meakxim' morasak mongllur kotholik sobhenyi mongllurchea sadhokam poiki eklo mhonn man kelo. Bojzoddi firgojeni taka man kelo tachea 25 vea lognotsova vellar orgam pattomvchea mis bolidana uprant ball moriechea igorjent. Sant eloisiyos kalejichea ’sarongo’ reddionyi taka man dilo. Viz taka sorv borem mhonntta ani porbim pattoita ---------------------------------------
Harold D’Souza invited to Bethany Centenary Special proxosti svikar kortana mhonnalo ki, "az mhojea jiunant vhortea sontosacho divos zamvnasa mhojea kuttma ani mitram borabor. Sobhar vorsam thamvn to padva kalez zonkxonn ani nontur zonkxonnar vahonank aplea muttint dhorta. Mukhyo zamvn mongllurant he don
Book Launch The depth of your struggle will determine the height of your success, this has been truly exemplified by Harold D’Souza former member of United States Advisory Council of Human Trafficking appointed by President
45 Veez Konkani
Barack Obama and re-appointed by President Donald J. Trump.
Rev Sr Rose Celine, Bethany Sisters Superior General of the Congregation invited Harold
46 Veez Konkani
D’Souza a proud native of Bajpe to speak encouraging words on the release of the books- at Bethany Convent, Bendur on 3rd December 2020 at 4.00 p.m. Most Rev Gerald Isaac Lobo, Bishop of Udupi Diocese and Rev Sr Rose Celine BS, Superior General of the Congregation released the books“Bethany in Frontier Mission”, Edited by Sr Shanthi Priya BS, General Councilor and the doctoral thesis- “Academic Performance of Adolescents in Relation to their SelfEsteem and Social Support” by Sr. Dr Jessy Maria BS, Assistant Provincial Superior, Eastern Province. The launching program was graced by other dignitaries namely Rev Fr Vincent Monteiro, Parish Priest of St Sebastian Church Bendur, Mr Harold D’Souza, President of Eyes Open International, and member of United States Advisory Council on Human Trafficking, Fr Gomes, CODP, Mr Naveen D’Souza and Mrs Kavya Nataraj the Corporators, General Councilors, Procurator
General, Provincial Superiors and Asst. Provincial Superiors, the members of the Enlarged Council Meet, Heads and Representatives of the NGOs and Government Departments in Mangalore and the Bethany sisters were the special invitees. Sr Lillis the Assistant Superior General cordially welcomed the dignitaries and guests. Harold D’Souza shared his incredible journey from slavery to the White House, and now of his inspiring Blockbuster Biopic Film being released in 2022. The Book – ‘Bethany in Frontier Mission’ is edited by Sr Shanthi Priya BS. It was introduced by Sr Lilitta BS. The book upholds the spiritual legacy of the Founder and founding members. It documents the commendable works of the Sisters, in India and Abroad. It is in response to the clarion call of the Church and the Congregation, to embark on the relevant mission of combating human trafficking and promoting safe migration. It chronicles the
47 Veez Konkani
bold and daring efforts put in by our 56 Development Centres bringing hope and solace to the trafficked and exploited migrants. The scientific reflection enlists the impact of its intervention, importance of national and international network and collaboration, to combat the malady, the profit-making crime in the world. It also provides insights into the challenges encountered by those on the frontlines. It delights to record those lives which have been ignited because of the timely and impactful interventions of the sisters. This also has provided a platform for the veteran and contemporary Sisters who have made a lifelong, untiring, and passionate commitment to reach out to those on the fringes of the society and to portray their experiential and motivational stories for the readers. In conclusion it paves the way forward for Bethany into the Centenary and beyond. Harold D’Souza spoke; ‘the mother who raises the child is greater than the mother who gives birth to the child’. He adored the Bethany
Sisters for their humanity towards vulnerable population. The Doctoral Thesis of Sr. Jessy Maria titled “Academic Performance of Adolescents in Relation to their SelfEsteem and Social Support”was introduced by Sr Christine BS. This thesis makes a significant contribution in the field of Social Work and Education specially to Parents, Teachers, School counselors and Adolescents. She speaks as a woman religious to the parents and teachers how they could contribute in building up the Self Esteem of today’s adolescents under their care. She also makes aware the teachers and parents how important it is to support children under their care and journey with the adolescents in their academics, extracurricular activities and in their adventures. Simple living, high thinking are the values of Bethany Sisters spoke Harold D’Souza. Addressing the gathering Bishop Gerald Isaac Lobo, spoke the mind of Pope Francis who is shares the
48 Veez Konkani
concern for the refugees and migrants and appealing the whole world to welcome, accept and treat them as brothers and sisters. He also appreciated Sr Shanthi Priya for launching the book on the frontier mission of the Bethany sisters on the occasion of the centenary of the congregation. ‘How a common human being has the power to change the outcome of human trafficking, by sharing Alwyn Saldhana a local Mangalorean supporting Eyes Open International in prevention and education of community members in Mangalore Region’ reflected Harold D’Souza. Sr Rose Celine, Superior General, in her felicitation recalled with gratitude the vision of the Founder, pioneers and the sisters which took Bethany to the margins bringing hope and new life to the marginalized. She commended the works of the sisters even beyond boundaries of the country. She felicitated profusely Sr Shanthi Priya and Sr Dr Jessy Maria for their
commendable work of writings and compiling the daring efforts of the sisters. The launching and felicitation program were compared by Sr Lilitta BS, General Councilor and Sr Judy Varghese BS. Sr Mariette, General Councilor proposed the vote of thanks recognizing everyone who graced the occasion. Harold D’Souza believes starvation for love does not cease by receiving love; starvation for love ceases only be giving love. D’Souza visited India to sign on the ‘Life Right Agreement’ for his Biopic Blockbuster Film. Mother Theresa rightly said; “Do not waste time judging people, just love them”. ---------------------------------------
49 Veez Konkani
Ttrompachea upratti hatim onnu-xoxtram xabit nant!
poilem, 2020 novembr 3-ver zal'lea jeral elisamvant, jeo boidden pirjent ttrompapras logbog satatt miliyon vottamnim mukar gelo. Oxem desbhor to choddit lokamogall mhonn motdaramnim dakoilem. Novembr 5 somptonam, des-videsamnim hem sot mandun ghetlelem. Dusrem, vinchounni kolez. Hye kolejint boiddenak 306 mot labhle. Ttromp 232 mot mellon bharich pattim aslo. Vinchounni kolejichi boska 2020 dosembr 14-ver zali. Hi somvidanik sobha. Hye sobhent
bohumot mellonk eka umedvarak 270 mot labhaje. Ttromp keul 232 mot labhon hye sobhent solvalo. Des-videsamnim boidden firjentvinchounni zalo mhonn thir zalem. Tori, loz natl'lo ttromp matr vonnodir boroyil'lem sot mandunk toyar zalo nam. To fotti pattlean fotti sangot't gelo. Aplea kott'tt pattloudarank ut'tejit korchim bhaxonnam anim ttvittam pattlean ttvitt korit't gelo. Komunistamnim tachi jik choroli mhonn to gazoyit't gelo. Osolo des kuddke korcho firjent poilem pollel'lo nam!
50 Veez Konkani
tisrem, horoyeka battleground states chi elisamv sorttifikett fottkiri mhonn chelenz korn rajeancheam suprim koddtink to gelo. Komysori tachi dall xijlinam. Akrek, feddorol suprim koddtik to gelo. Thoimsor opnnem nemlele somprodayik monobhavachye nitidar bohumoten asle. He tachi monovi aikon, chelenz kel'leo rajy- sorttifiketti kensol kortele; aplea hitacheo noveo sorttifiketti taka labhteleo mhonn to axelo. Tem-i axel'lem nixel'lem zalem. Feddorol koddtin tacheo sorv keji kaddn uddoileo. Hea hontar tannem solvonnim mandyeti. Toxem tannem kelem nam! koddtim tosleam somvidanik songhottonnank to khal zalonam. Titlo honkari chintpacho to! choutem, 2021 zoner 6 -ver kongresachi zontti boska kepittolant zomli. Omerikon kongres mhollear doni vidhayakanchi sobha. Sokoilem ghor mhonnje do hous of representtettivs hantu 438 sande anim voilem ghor mhonnje senett hantu 100 sande. Kongresant oxem ott'ttuk 538 mot, vinchounnikoleji
titlech. Kepittol mhollear kongres sobha zomchyem bildding. Hea zontti sobhent, rajea pattlean rajeachi elekttorol vott sorttifikett topasli. Sandheamnim kosolim oddkoll aslear ti mukar haddli. Oddkollem voir vott kaddlo. Oxem 50 rajeam thaun ayil'leo sorttifiketti sobher manddleo. Hye sobhechyem mukelponn, somvidano promannem prostut upo-firjent moik pens hachyem. Tachea odhyokxponnar hem karoyem xisten chol'lem. Oxem, kongresan jeo boidden muklo firjent mhonn odhikrot zaun pacharolem. Pensak ttrompan bhesttaun dourlelem kossolea kamak ailemnam! oxem boidden chear somvidanik hont sompta poroeant bharich somadanen raulo. Zoit tachyench mhonn bhorvaso aslo taka. Zor ttromp boroea monacho monis zal'lo tor, novembr 12-13 itleak vinchounni kolejint apunn pattim asam mhonn kolltoch, boiddenak obhinondon korto aslo. Opunn jiklonam mhonn konsexon bhaxonn dito. Zoxem chear vhorsam poilem hilori klintton hinnem kel'lem.
51 Veez Konkani
Toxem tannem kelem nam. Odhikrot dusrem hont somptoch anyek aukas taka aslo apli solvonni mansugen mandun gheunko. Temyi tannem kelem nam. Koddtink aikon, aplem gumott boddomvchea bodlak, xanti purnn thoran soddn taka divyetem. Nam, temyi nam. Kosolea kostacho ho monis mhonn tannem dakoun soddlem. Notolanchi roza chalu astanam, kristi molank telamvcho ho monis apleam pattloudarank somodan sangto mholl'lli fokoll as konnak asli tor, ti udkant buddon geli. Hea bhageunt audhent ttrompachim uprattponnam dis vetam vetam vaddlim xivai unnim zalim nant. Jeorjia rajeant senett elisamv "ronof" hontak gel'lem. Hagasor 2 senett sitti apnnem pattimbo dil'le ripoblikon jikon yeje mhonn hor proitn tannem kelem. Hangachea ripoplikon gournorak fuslaun, bhesttaun anim kitem onitichyem mett kaddyeta tem sogllem korn zoner 5 poroeant to sopnnelo ki ho rajy aplea kuxin portotolo mhonn. Tem-i zalem nam. Doni senett sitti
ddimokrett jikle. Gournoran soit ttrompachi patt soddli. Panchvem, tachim uprattim anim fottkirim bhaxonnam aikon anim ttvitts vachun khuboll'llolo goreut'tim' mhonntelo donge-baz otiujvea ponticho zomo ailo, voxingttonak budvora zoner 6-ver. Hanchye koddhem bonduko anim her mar-par korchim hateram aslim. Polis bondobost titli khoddokk natli zal'lean, ho zomo kongresachi sobha zomlelea kepittol bilddinga bhitor zobordosten riglo. Kongres sandeank dhorn, bhesttaun, tannim vott korinaxem korchi hi fituri zaun asli. Hi khonddit zaun ttrompan ut'tejit kel'li anim bouxa besamv ghal'li. Kongres sobha thoddea vhorank bondh dourli tori polisanchea vhodd minote uprant hea upratti zomeak bhair kaddlem. Thodde jivo anauxe gele. Hem rogot ttrompachea hatim! hea himsokanddak ttrompak guneamvkor mhonn zoner 20 somplea nontor koddtik vorije. 2021 zoner 20-ver boiddenachea odhikrot zaun odhikar ghemvchea
52 Veez Konkani
anim sofut ghalchea sobhaullint apunn yemvcho nam mhonn ttrompan pacharlam. Borench! mar geli. Tachi konnak gorz asa? punn, zoner 6-ver kel'lea dongeam bhaxen vo tachye vorni vhodd mafachyem dex-drohi zhuz korunk tachye gore-ut'tim' pattloudarank osadhy mhonnonk zaina. Sogllem voxingtton mol vottar kotthinn ttaitt sekyuritti suvat mhonn pacharn, boidden anim zomlelea porjechye jivo sambollunk polis anim komanddo hazor asaje. Oxem, poilem zal'lem nam. Kiteak solvol'le proti-spordhi bharich nomrotayen lokachi vinchounn mandun getele. Ti zaunasa proza-probhutvachi ritnit. Keul ttromp eklo upratti mukeli, loz natlo lojmanddo! keul 12 dis urleat ttromp firjentponnak. Vell kaddinastonam don mettam kaddunk sadhy asa: 1) 25-vi somvidanik tidvonn vaprun, ttrompak odhikara thaun nikllamvchem. Oxem korunk prostut upo-firjent moik pens anim ttrompachea kebinett sekrettorimnim uprattaje. Ttrompachi tokli sarkhi nam. Tacho
mendu khubllala anim annuxastram tachye taben xabit nant mholl'llem razamv vaprije. Ek-don disam bhitor taka podver thaun demvonk zata. 2) kogresant ddimokrett paddt bohumoter asa. Protyek zaun senett ripoblikon hatim aslelem zoner 6-thaun ddimokrett hatim ailam. Upo-firjent vinchounni komola herris hinnem haus spikor nensi pelosi sangota mellon sobha apounko zai. Don-tin disam bhitor ttrompak dusrea pauttim impeach koryeta. Poilea pauttim, senett bohumot natlelean ttromp bochavo zal'lo. Hye pauttim tosolem noxib taka nam. Keul 9-10 disank moik pens Acting President zaun podver ailo tor, ttrompak aplim uprattponnam kornatl'lea bhaxen rauyvyet. Toxemch khud'dh mafi ghemvchim eksekuttiv orddoram dinaxem adauyet. Toxem zamv!
(filip mudarth) hi mhoji khasgi obhiprai. ---------------------------------------
53 Veez Konkani
ek vixoi khoncho to mollear (omchea konkonni bhaxe voir)? manest orovindo bollar. Nott eka karkollochea ajekar gamvak kumgarak bholaiki magounko pauta amkam kristamvak kumgar kitlo mohotvacho ya (dever tikkuver) heam vixi ordikuri mahet ya somzonni vanttlea zamv eka obimanachi gozal ch soi.
(somalochon)
zali amchi got? sobar disam thaun ek viddio samajik madyomant voirol zaun asa, prokheat heas nott (orovindo bollar ) hacho. Hea vyokti chi porichoi mongollurant xivai ordea somsarak ch sorvank vollkicho zala sobar sinema ttivi chanelamni vikxokachim monam jikunk sokla. Survater eka nattokant sado patr korn unchlea xikhorak choddlo, sado bhollo moipasi vyokti prostut horyeka sobar dobajik kareank manacho soiro zaun yeta tori opnnam thoim voddvikai doulot eka kuskuttachi dakoi nastam hamve hangasor sangonk sodcho
Punn hangasor ek soval dosta ki konkonni uloitolo lok koso brittix zamvcho sobar somudayacho lok zat kat pat kulli lekinastam konkonni ulomvchea hea vogta (zor hamv konkonni bhax uloin tor brittix zatam) hamv tullvent uloitam tullu bhax yenantlo vyokti konni oscho na dekun hamv hem karyem (tullvent ) mukarxitam. Axem karyem tullvent mukarsun veta. Tor amkam konkonni bhax uloiteleank ya obimanink nalisayecho vixoi zalo, rois beag mholl'llem ek birud pomylench lablam , prosut't bharot dexant konkonni sahiteak unchle sthan man pavo zal'lea vogta konkonni
54 Veez Konkani
bax uloitele bittrix koxem zamvche ???!
magir "ghore khoddu sangnni lagu zaina mu?
sobar konkonni somstheamni manest hasy nott orovind bollar notton ya kam' korn aplo dispoddto gras namv zoddlam. Toull osolim sopnnam poddonk nant gi ya dolleank disonk na gi mholl'llem promukh soval dhosta.
ya hamv ek "tullunaddacho " akhondd. Obhimani moll'llem prosar korchem'm ek lhan mott'ttacho proyog tori nhoim'mu?? ya razoki-i meter ponnacho bhag asa gi moll'llo lhan (loje kantto) pamyak topta.
Koddiallant ya akhkhea dokxinno kon'noddo jil'leant sobar konkonni somsthe her vannijy sonkirnn asat. Hangasor sorv somudayachamni hacho sodupoyog kela hem sot apar jvannai zoddn ghetlea astam amim kaim her bhaso uloiteleank amchea songh somstheant ovkas diunko nozo mhonn othvem kanun ami haddunk na (sorvarigu susvagoto) moll'llo bordd umkallta.
Punn ami kristamv svorvo bhaxa premi, sorv bhaxo ulomvche sorvo dhormiyo premi astam konkonni lok brittix koso zamvcho hea voir ek somsodon. Zalear borem munnh dista
Tor hangasor mhaka ek dubhavo marta. Ponnos khaun pott bhorlea
zale". Hi
hi moji khasgi obiprai
-oddear cho zon
Caring is an Essence of Peace! Another year has just begun with a fervent prayer in the hearts and on the lips of millions across the globe-
a prayer for the healing, a prayer for peace! The world has never witnessed a ‘brokenness’, as it is
55 Veez Konkani
of the year (in India we also observe this day on 30 January, the
witnessing today. COVID-19 has wreaked havoc and taken a toll on lives of an unimaginable number everywhere. To top it all (whilst there is certainly plenty of good and caring taking place all over by the ‘good Samaritans’ of our time) added to the spate of natural and man-made disasters in the past year, what has come to fore is how certain regimes (like in India) have unleashed systematic brutalization of their people whilst using the pandemic as a cover! Every year on 8 December (since it was first begun in 1968), the Pope gives a message for the ‘World Day of Peace’ which is observed by the Catholic Church on the very first day
anniversary of the martyrdom of Mahatma Gandhi the father of our Nation! This year, Pope Francis focuses on ‘A Culture of Care as a Path to Peace’; he has addressed it to ‘Heads of State and Government, leaders of International Organizations, spiritual leaders and followers of the different religions, and to men and women of good will’. In the opening para of this message Pope Francis makes his intent clear, “to all I offer my best wishes that the coming year will enable humanity to advance on the path of fraternity, justice and peace between individuals, communities, peoples and nations”. For sustainable peace, ‘caring’ is therefore a sine qua non! Pope Francis wites, “The culture of care
56 Veez Konkani
calls for a common, supportive and inclusive commitment to protecting and promoting the dignity and good of all, a willingness to show care and compassion, to work for reconciliation and healing, and to advance mutual respect and acceptance. As such, it represents a privileged path to peace”
Pope Francis has crafted his message in nine carefully laid out but inter-related segments. He begins with an ‘Introduction’ (already been referred to, above); he devotes a significant para to the pandemic COVID-19 and pays tribute to all those who have responded as caregivers in various ways. But he sets his message in a more painful reality that grips our world today, when he says, “we have also seen a surge in various forms of
nationalism, racism and xenophobia, and wars and conflicts that bring only death and destruction in their wake. These and other events that marked humanity’s path this past year have taught us how important it is to care for one another and for creation in our efforts to build a more fraternal society”. There is nothing sentimental or sanctimonious in his message he is direct in highlighting the sufferings of world today, which is the lot of India too! In the following three segments Pope Francis deals with. ‘God the Creator, the source of our human vocation to care’; ‘God the Creator, a model of care’ and ‘Care in the ministry of Jesus’. Pope Francis emphasises that It is God who first takes care of humanity and from this derives the supreme dignity of the latter in the order of creation. He therefore speaks of “God's plan” for creation, an expression that recalls the now disused expressions “natural moral law” and “teleological order of nature”. Above all, care is incarnated by
57 Veez Konkani
Jesus Christ and has as its summit His Death and Resurrection: “Jesus seals His care for us by offering Himself on the cross and thus freeing us from the slavery of sin and death”. In this way the message, while also addressing many contingent social problems, maintains a truly Christian perspective, recalling certain truths of the dogmatic as well as the pastoral tradition. These important aspects of his message need to be taken note of -particularly by Christian fundamentalists who rant and rave whenever Pope Francis contextualises spirituality to make Christianity more relevant to our world of today. In the subsequent segment he presents what he calls ‘A culture of care in the life of Jesus’ followers’ stating that “The needs of the times called forth new efforts in the service of Christian charity. History records innumerable examples of practical works of mercy… The Church’s work among the poor was to a great extent highly organized. There arose many institutions for
the relief of every human need: hospitals, poor houses, orphanages, foundling homes, shelters for travelers ...” Pope Francis in his ardent desire for universal peace does not stop at the charity/benefactor approach which has long been the strength of the Church ‘s outreach. That has a place. His message goes beyond the traditional as he delves on The principles of the Church’s social doctrine as the basis for a culture of care and interlinking it with Care as promotion of the dignity and rights of each person; Care for the common good; Care through solidarity and Care and protection of creation; A careful discipleship reading of this segment could easily be an ‘examination of conscience’ for all those who call themselves disciples of Jesus and particularly for the Church in India. How visible and vocal have we been when the human rights of our sisters and brothers are exploited and denied in our country? It is true the arrest of Fr Stan Swamy on 8 October has brought about an awakening in
58 Veez Konkani
some sections of the Church. This is good and important – but is it enough? What about the others who have been incarcerated for more than two years now under the draconian UAPA? Has the Church officially spoken about the plight of the farmers or the migrant workers? How does one understand the concept of ‘solidarity’? Then there is the care for creation: in this ‘Laudato Si’ year why does the Church fight shy of taking a stand against those who destroy the environment- for example the Mollem issue in Goa? Fr Stan took on the powerful mining mafia in Jharkhand on behalf of the Adivasis and he is paying today! In the seventh segment Pope Francis gives us, gives the world. A compass pointing to a common path. One would need to meditate on his opening para in its totality, “At a time dominated by a culture of waste, faced with growing inequalities both within and between nations, I urge government leaders and those of international organizations, business leaders, scientists, communicators and
educators, to take up these principles as a “compass” capable of pointing out a common direction and ensuring “a more humane future” in the process of globalization. This will enable us to esteem the value and dignity of every person, to act together in solidarity for the common good, and to bring relief to those suffering from poverty, disease, slavery, armed conflicts, and discrimination. I ask everyone to take this compass in hand and to become a prophetic witness of the culture of care, working to overcome the many existing social inequalities. This can only come about through a widespread and meaningful involvement on the part of women, in the family and in every social, political and institutional sphere”. This compass is about caring for peace! This whole segment is like a ‘do-itnow’ if one really is interested in peace. In sum and substance, it is like the essence of Pope Francis’ social teaching over the years. He reserves his best when he takes on
59 Veez Konkani
the military industrial establishment saying, “how many resources are spent on weaponry, especially nuclear weapons, that could be used for more significant priorities such as ensuring the safety of individuals, the promotion of peace and integral human development, the fight against poverty, and the provision of health care. Global problems like the present Covid-19 pandemic and climate change have only made these challenges all the more evident. What a courageous decision it would be to “establish a ‘Global Fund’ with the money spent on weapons and other military expenditures, in order to permanently eliminate hunger and contribute to the development of the poorest countries”! This is not the first time that he has taken on the ‘culture of death’ industry. But will the Church in India take a cue from his message and come out with a pastoral on the growing militarisation of the country; the amount of wasteful expenditure on arms and ammunition and particularly the
legitimisation of corruption in several of the arms deals? Educating for a culture of care then becomes an important dynamic in ensuring that caring is foundational to peace. Pope Francis stresses on the need for this education saying, “Promoting a culture of care calls for a process of education. The “compass” of social principles can prove useful and reliable in a variety of interrelated contexts”; the contexts for him include the family, schools and universities, communications media, religious leaders, all those engaged in public service and in international organizations, both governmental and non-governmental. In this segment Pope Francis quoted a speech by Pope Paul VI given in 1969 to the Ugandan Parliament “have no fear of the Church; she honors you, she educates honest and loyal citizens for you, she does not foment rivalries and divisions, she seeks to promote healthy liberty, social justice, and peace. If she has any preference at all, it is for the poor, for the education of little ones and of the people, for the care
60 Veez Konkani
of the suffering and abandoned.” An invitation to look into Catholic education in India today. His conclusion ‘There can be no peace without a culture of care’ in the ninth and last segment is an apparent non-negotiable; in his typical ‘Gospel -withoutcompromise’ attitude Pope Francis asserts, “at a time like this, when the barque of humanity, tossed by the storm of the current crisis, struggles to advance towards a calmer and more serene horizon, the “rudder” of human dignity and the “compass” of fundamental social principles can enable us together to steer a sure course. As Christians, we should always look to Our Lady, Star of the Sea and Mother of Hope. May we work together to advance towards a new horizon of love and peace, of fraternity and solidarity, of mutual support and acceptance. May we never yield to the temptation to disregard others, especially those in greatest need, and to look the other way; instead, may we strive daily, in concrete and practical ways, “to form a community composed of
brothers and sisters who accept and care for one another”.
Pope Francis’ World Day of Peace 2021 message has several quotations from his latest pathbreaking encyclical, “Fratelli tutti,” and he echoes many of the themes presented in it. His underlying assumption is that ‘caring is an essence of peace!’ We have just entered a new year: what we need to ask ourselves is whether we are prepared to internalise the powerful message for peace given to us by our Holy Father? Are we ready to share it: to preach about it; translate it into the vernacular and write about it? Above all do we have the courage to accept his challenge and the premise that caring is peace? 4 January 2021*(Fr Cedric Prakash SJ is a human rights & peace activist/writer. Contact:cedricprakash@gmail.com )
61 Veez Konkani
*******
62 Veez Konkani
Vompl'lem ximpl'lem palvunk kollit natleamni pettounko nozo uzo adlea vorosa thoddim jibo suttoun uzo pettoun avaz uttoun sanklli tuttoun gamv sogllo bhomvlim palvunk tankanastam gamv soddn dhamvlim! S natleank xeathi aramvchi pixeponn kiteak ximpddamvchem? adlea vorosa thoddeamni aplim nakam sobhoilim heranchim pakam ubhoilim pakam atam pois pauleant ubhoilim tim lipun rauleant! ximpddayil'lea horek pakak devan dhoroleant lekak zhoddti tachi! farikponn tachem!! S ghorochem dud uddounko nozo maddamullak aplem mhellem dhuvonko nozo porgott zagear adlea vorosa thoddeamni nitoll udok khodvoll kelem
khodvoll udok vhallunk soddlem atam sobar otmeank laglea tan nitoll udka zhorichi S lumvunk kobul natleamni vompunk vochunk nozo adlea vorosa thoddeamni gomva pras chodd nalio vompleo gomv tancho vaddtam naliam modhem liplo vompcha vellim asl'leo haso lumvnne vellim vhalltat dukam S voros ghoddyen ubhlem thoddench kalliz sobhlem pettoyil'lo uzo ozun palvunk na ximpddayil'lem eky pak edoll mellunk na ghorochem dud vhallun gelam khodvoll udok nitllunk na lumvunk urola xetant bhorl'leo nalio kallzak toptat bhalio! S novea vorosant ujea bodlak ujvadd asum gomv vaddon nalio lasum ghorochem dud ghorant vhallum ubhl'lim pakam pattim mellum -sivi, lorett'tto 63 Veez Konkani
Divyo aroti ani bhoktigano si.Ddi. Ugtaunn
divyo aroti kon'noddo prarthon gitam ani bhoktigano kon'noddo bhozone gitam si.Ddi. Mongllurcho bisp dda| pittor paul solddanhan mountt rozori mayechea igorjent, muddbidri ugtaileo. Si.Ddi. Fa| meakxim' ddisoza ani fa| valttor ddisoza hannim rochl'leo. ---------------------------------------
Axavadi prokaxon torfen mayamogacho nomoskar, aicho kall ddijittol kall zal'lean aichem zonang chodd korun yuvozonn toxench bhurgim hea
ddijittol madhyomant choddit akorxit zal'leant noval na. Mobail, leapttopacher ontorzallimukhantr sompork toxench mahet ginean zoddche dixen zoxem tantrik progoti mettam kaddta toxench amim soit mettam kaddchi gorz somzun, ami soit konkonni sahitik xetantlem omolik sahity zagotik (globol) ddijittol madhyomant somestank vachunk, aikunk toxench bhogunk korcheo vatto toyar korchem misamv hatim ghetlam mhonn sangunk bhovo sontos bhogtamv. Hea misamvavixim thoddeach utramni vivor dimvcho tor. 1. Lipiyontor vaur (kon'nodd lipichem omolik sahity nagori toxench romi lipik lipiyontor korun kornattok bhailea konkonni vachpeank, xikpeank toxench sonxod korpeank pavaxem korchem misamv. 2. Ddijittol i-buk iloibrerimukhantr vachpachi obhiruch/vodd ascheank leapttop/kmpyuttor/mobailacher he buk solisayen vachunk aukas korun dimvchea iradean kon'nodd,
64 Veez Konkani
nagori toxench romi oxem tin lipimni he i-buk vachpeank dimvchem misamv. 3. Ddijittol addio buk - vinchnnar sahiteak vinchun tem techporim sador korun somsarbhor vistarl'lea konkonni sahitik obhiruch ascheank aikunk korchem misamv. 4. Raxttri-i kamasall - kornattok, gĂľy, keroll, mumboi ani her pranteantlea konkonni bhurgeank/vidhearthink/yuvo sahitink/xikxokank eka boroinnarachea vinchnnar
kanniamvixim sovistar dimvchea iradean asa kamasall.
mahet kel'lem
Konkonni sahitik xetant ekapras ek opurbhayeche kothakar asat ani amcho xevott, pattlea challispon'nas vorsamni, konkonnint boroyil'leo opurbhayecheo kotha vinchun teo ddijittaiz korcho. Hem misamv bhovo gorjechem toxench mohotvachem mhonnun amim mandtamv. Vilfi rebimbos - ek osolo kothakar, hachea mottvea-lamb kothemvixim
65 Veez Konkani
somest konkonni lokak choddit mahet dimvchea iradean amchem poilem mett zaunastelem; ’vilfi rebimbosacheo kotha’. Hye uprant her vinchnnar kothakar; cha.Fra.De’kostacheo kotha, sirivontacheo kotha oxem hea ddijittaiz vaurant ami kon'nodd lipintlea omolik mottvea kanniank lipiyontor toxench ddijittaiz korchem misamv.
aschea vebinarant ami choddtik vivor diteleamv. Tumkam hea vebinarant vantto gheunko atanch mayamogachem apounnem ditamv. Konkonni somajek bhorpur denngi dil'lea mohan vilfichea uddasak lagun ami soit kitem toryi korunk zai. Ani ho amcho kaido toxench amkam favo zal'lo man mhonnun lekun amchim paulam ami kaddtamv. Amchesovem tumim-i amkam zai, ami-tumi mellun hea ddijittaiz vaurak mukar voruyam.
Konkonni somajek bhorpur ritin denngi dil'lea ’konkonn somajecho xilpi; rebimbos vilfi’ chea kothencho Devo borem korum uddas kaddun teo ddijittaiz korchea misamvant vantteli zaleleanchim vol'li kvaddros namvam amim veginch [axavadi prokaxon] tumchesomor gheun yeteleamv. Zoner 16 tariker (sonvara) sanjer URL: https://meet.google.com/jxw4:30 thaun 6 poreant cholunk zorx-ikk ------------------------------------------------------------------------------------
66 Veez Konkani
Bangalore. We look to settle down in Udupi after moving from Dubai.
Hello everyone !
Since I moved to Dubai I have been working various shipping companies in Dubai. In the year 1994 I got an opportunity to join for a prestigious shipping company named Cosco Shipping Company and I am happy and proud to complete 27 years and will go on.
Wishing everyone Happy New Year 2021 and compliments of the season. I would like to give you my brief introduction herebelow. My name is Benedicta Precilla Lobo, and I was originally from Kanajar. In 1984, soon after my graduation I got married to Boniface Jerome Lobo from Moodubelle. I moved to Dubai in 1988 to join my husband and sinve then we have been residing in Dubai. We were blessed with son and daughter, both married and settled in Mumbai and
Besides full-time office work, I am engaged in various activities and my most favourite hobby is cooking. From childhood I was interested in cooking and I learnt cooking from my mother. My first dish was cooked when I was in 5th standard. Since then, I continued my passion in cooking, especially typical Mangalorean dishes. I have a Facebook page “Ambot Theek by BenBon� where I upload recipes of the dishes I cook. My main idea is to help to all Mangaloreans around the world, especially younger generation who settled abroad away from home who love Mangalorean dishes. My recipes are easy to follow. Thank you one and
67 Veez Konkani
all who like and follow my recipes. ---------------------------------------
4) 2 tbsp coriander seeds 5) 1 tsp cumin seeds 6) 1 tsp mustard seeds 7) 1 tsp black pepper corns 8) 1/2 tsp turmeric powder
-Benedicta Precilla Lobo
9) 6 cloves
Pork dish (Dukramas Moodubelle style)
10) 3 pcs bay leaves 11) 4 green chillies, slit 12) 2-inch ginger finely chopped 13) 1 big pod of garlic (15 pcs)
Ingredients:
14) 1 tbsp vinegar or tamarind paste
1) 1 kg pork (dukramas preferably belly piece with fat and some meat pieces)
15) 2-inch cinnamon stick
2) 6 big onions, finely sliced (lengthwise)
17) salt as per taste
3) 6 pcs red chillies
16) 1 tbsp oil
Recipe: - Cut pork into medium size cubes,
68 Veez Konkani
wash well, and keep aside to drain the water - Dry roast red chillies, coriander seeds, cumin seeds, pepper corns and mustard seeds and keep aside to cool
remaining garlic and 2 green chillies and cook again on low flame until meat is soft and seperates from bone. Delicious pork is ready to serve with hot and soft sanna.
- Marinate pork with 5 big onions sliced, 1 tbsp oil, ginger, half portion of garlic, 2 green chillies, 3 cloves, 1inch cinnamon stick, 3 pcs bay leaves, salt, turmeric powder, and vinegar/tamarind pulp mix well and marinate for 1 hour - In a mixer grinder, and make a fine paste of dry roasted ingredients, 1 big onion, 3 big garlic pcs, half inch ginger, 3 cloves, 1-inch cinnamon stick - Add this masala paste to the already marinated pork, mix well, and marinate again for 30 mins - Cook marinated pork on medium flame until almost cooked. Add hot water if required only. Keep stirring occasionally - when almost cooked add 69 Veez Konkani
Bread Pudding
By Violet Mascarenhas - Dubai Ingredients: 3 cups milk 3 tbsp butter 1 tsp vanilla extract 1 tsp ground cinnamon 3/4 cup brown sugar 1/4 cup Rum 1/2 cup black currents 8 slices bread (cut in cubes) 4 eggs. Method: Preheat the oven to 170 degrees Celsius. For the milk mixture, in a large saucepan add milk, butter, vanilla, cinnamon, brown sugar, rum and black currents. Heat until it 70 Veez Konkani
simmers and stir until sugar prefer black filter coffee made with dissolves. jaggery and instant filter coffee In another bowl, add the bread powder) cubes and pour in the milk mixture. Let it sit for 30 minutes to cool down and absorb the milk mixture. Add the beaten eggs to the bread and milk mixture, stir throughly. Pour bread pudding mixture into the buttered baking dish and sprinkle sliced almonds or pista and bake for 35 to 40 minutes. Once it’s baked, cut in diamonds Happy Eating! and serve with filter coffee . (I ------------------------------------------------------------------------------------
Pottetto ttostt uddeanchim 10-12 kapam 2-3 vhodd bottatte ukoddn pestt kor
1 torni mirsang il'li konnpir bhaji 1 piav 1 ttebl spun chonneanchem pitt il'le bredd krombs, il'lem lonnim ruchik tekid mitt
zai poddcheo vostu: 71 Veez Konkani
saroun kailir lonnim saroun bhazunk dour. (lovo ujear). Anyeka voilea kusik tosoch pestt saroun tiyi kus bhazun kadd.
Pottetto egg ttostt sogllem voilench punn bottattea pesttak konnpir bhaji, mirsang ani piav iteadi ghalinastam 2 tantiam (ukoddn mudd'ddil'lim) ghalchim. Url'li rit voilich.
korchi rit:
unddea kapancheo dego katorn kadd. Bottatteanchea pesttak torni mirsang, konnpire bhaji, piav kochor korn bhorsun dour. Taka chonneam pitt, mitt ghaln bhorsi. Atam ho pestt unddea kapachea ekye kusik saroun voilean bredd krombs ------------------------------------------------------------------------------------
Daiji dubai thaun erik ojheriok "jivitaudi sadhok " puroskar
namnnecho malghoddo kolavidh toxench konknni somajen manan lekcho erik ojherio haka dubayant vosti korchea monglluriyon mullachea konkonni boroupeancho ektar " daiji dubai" songhottonan
"jivitaudi sadhok" puroskar diun man korunk nirdar ghetla.Ho mhan xri erik ojheriok me 21ver daiji dubai songhottonachea varsuge sondorbhim mileniyom' hottel dubai hanga zaunko aschea kareant
72 Veez Konkani
talentvont gayika ani gaik zaunason konknni songit somsarant tannim aplench mull'llem namv korun ghetlam.
arponn zatalo.Konkonni bhas ani somskroti girest korchea pasot xri erik ojherion dil'lea khollmit natl'lea apar dennge lagon taka hea mhanak vinchlam munnon daiji dubai songhottonan aplea potrika prokottonnant tillxilam. Erik aleksanddor ojherio gaik , podam somyozok ani ek samskotik raibhari.Ho me 18 , 1949 ver jeppu firgojent de.Prospero ojherio ani de.Bornaddett ojherio dompotichea kazari voddtantlea 10 fulam poiki 7vem ful zaun zolmal'lo.Sant aloxiyos koleji thaun aplem podve xikap sompoun zois ponttes hichea lagim logn zala.Hanchea kazari voddtant ddo| roxmi kironn ani ritex kironn namvankhal don bhurgim devan favo keleant.Doni bhurgim
Xri roison fernanddis hanne 2014nt ugtaddak haddl'lea xri erik ojheriochea jinnie kotha bukant taka "thokanatl'lo zhuzari" munnon volailam.Niz zaun to ek zhuzari.Tanne kaddl'le koxtt ani tachea pattlean tachea drodd mhonachi vamvtt mukhlea pillgek ek spurti ani madhori zaunasa.Bhurgo astana tannem ati dubllikayent ani bhovo kotthinn poristhitent tachem jiun sarl'lem. Tornattponnar somaz ani somajentlea arth natl'lea riti rivazam thoim upratton dhoiyran mukar raulo.Tachea jinnieche koxtt tachea vhodd vhodd svopnnank kednam-i add yeunko sokonk nant. Soglleanki svopnnemvchi samorthi asa. Punn tea svopnnank sakar korunk ani tea svopnnam pattlean vechi samorthi asana.Punn erik ojherio tachim svopnnam ek sadhyota ani chintpacheaki vhodd munnon to zanna asl'lo ani tantum to patyel'lo.Hacho protifoll zaun'nch
73 Veez Konkani
to ek unchlo podam somyozok ani tacheaki vorto ek gaik zaun bodlalo.To keul ek namv vel'lo kolakor matr nohim astam kolatmak avixkarok zaunasa.Asadhoronn yozonkort , mohon'not xikxonn togone , sorvamni mandcho margodorxok , drodd chintnancho konkonni karyokort zaunason tachea "mandd sobhann" somsthea marifat konkonni bhas ani somskroti tanne punorujjivit kelea. Konkonni lagon kednam-i solvanni mandunk toyar natl'lo tacho drodd svobhavo tachea khollmit natl'lea vaura mukhantr cholon'nch asl'lo.Konkonni bhas ani udorgote lagon kranti uttoyil'le konknnentle xrextt vauraddi amor chapra ani melvin ludriga sangata mellon mandd sobhann somstho sthapon kelo.Songit nirdexok zaun raxttri-i ani antoraxttri-i mott'ttar 500cheaki chodd prodorxonam ayozon korun prostut keleant.Tachem mohan svopann zaunasl'lem "kolangonn" sot korcheant to sofol ani yoxoschi zala.Prokheat cholon chitr nott noxirud'din xa hachea hatamni 0212-2001 ver udghatton zal'lem
kolangonn , pattlea thoddea vorsamni pursot natl'lea konknni samskrotik chottuvottikeanchem kendr zaunko paulam.Xembhorancheaki chodd mohineavar chukanastana mohinealli manchi karyokromam , lekh natl'le samskrotik xibhir , songit , nroty rupok ani zanopod kareagaram , vividh torbheti karyokromam , konkonni somskrotichem sonxodhon ani adhyoin hem kolangonn somsthean konknni lagon khollmit nastana korchea apar vauram poiki thoddea vaurachi zhollok zaunasa.Konkonni nirontori mukhantr chukanastana 40 vhoram vividh gain zomeam thaun gain koroun 2008 vea vorsa konknni bhaxek "Guiness Book of World Records" hantum provex koroun aplea dakhleabhorit sadhona vorvim konknni bhaxek vixv bhupottant sobhounko soklo.Daiji dubai hea mohan monxak , tachea svopnnank ani sadhonank abhimanan man bagoita. Daiji dubai songhottonak to divos doddtea sombhromacho
74 Veez Konkani
zaunasa.Erik ojheriok "jivitaudi sadhok " puroskar diun mhan korchea sangatach 2019 vea vorsacho "daiji sahitik puroskar" vijet xri klerens pintto koikombo haka tacho puroskar dobhajik ritin hostantor zatalo.Kovidd nirbonda lagon hem puroskar hostantor karyem adlea vorsa rod'd zal'lem.
astam somsarbhor vistarl'lea konknni lokak ani somstheank konknni vaura lagon prerit korun asa.
Daiji dubai , monglluri konknni mullachea lekhokancho bollvant ektar zaunason , dubayant paxar zal'lea 21 vorsam thaun konkonni bhas ani seve pasot atyut'tom' seva diun asa.Apleo samskotik chottuvottikeo matr nohim astam daiji dubai sobhar samajik kaream lagon , ud'dexam lagon aplo sohokar diun'nch asa.Matr nohim -nanu morol, dubai ------------------------------------------------------------------------------------
75 Veez Konkani
76 Veez Konkani
77 Veez Konkani
78 Veez Konkani
79 Veez Konkani
80 Veez Konkani
MANDD SOBHANN (Reg.) Organises *TRADITIONAL KONKANI SONGS -ONLINE CERTIFICATE COURSE* In collaboration with *S.K.A LONDON* * For young and old, interested in singing, * For those who love traditions and Konkani. *Commencing on Sat. Jan. 9, '21,* *Spanning 8 Saturdays* *(Jan. 9, 16, 23, 3m, Feb. 6, 13, 2m, 27)* *At 7 p.m. (IST). 8 sessions of 9m minutes each = 12 hours of Training* *COURSE CONTENT* 8 different topics in 8 sessions 1. Gumo’tt Songs 2. Traditional songs (GupitMoag, Roazlin, Suryachim Kirnnam, Lucy and others) 3. Dekhnni and Manddo 4. Voviyo (Old and New) 5. Ve'rse (Wedding Songs) 6. Children’s Songs 7. Dulpodam (Baila) 8. Mandd Sobhann Songs *NOTE:* Along with learning traditional songs, you will also learn about traditions. *RESOURCE PERSONS* *Course Director/Instructor/Main Singer : Eric Ozario *Keyboard: Alron Rodrigues *Singers: Joyce Ozario, Raina Castelino, Jason Lobo, Dealle Dsouza. *NOTE : *One wouldn’t find a better bunch of experts than these, as they have the experience of having trained over 6mm people, in and around Mangalore. *This is Mandd Sobhann’s sincere attempt to preserve Konkani Song-Traditions. *This training would be conducted over the Zoom App. If you are interested, kindly enrol yourself by sending your Name and WhatsApp Number to the following number – 81m52 26626. Only 1mm in a batch. Hurry up! *The course is absolutely free! Please consider pitching in with your donations to support this noble cause. *The ones attending all 8 complete sessions, will be rewarded with an online certificate by Mandd Sobhann. *Come, Register today! Spread the word.* 81 Veez Konkani
82 Veez Konkani
83 Veez Konkani
84 Veez Konkani
85 Veez Konkani
86 Veez Konkani
87 Veez Konkani
88 Veez Konkani
89 Veez Konkani