Veez Konkani Global Illustrated Konkani Weekly e-Magazine in 4 Scripts - Roman Script

Page 1

llustrated Weekly

Illustrated Weekly

Volume:4

No: 8

Volume:3

Zoner 28, 2021

Doxrohit, Hott'tti, Somaz Huskecho ’Divo’ Sompadok Larens Kuvelho 1 Veez Konkani


Sompadoki-i: boiddon addollteant aresses, bijepi sandeank rig na! omerikacho novo odhyokx zo boiddonan gelea hofteant zahir kel'lea prokar zo boiddon-komola hearis addollteant aresses vo bijepicho kosoloi sombondh asl'lea sandeank bhilkul provex na mhonn tannem sanglam. Vinchun kaddl'lea dogam sandeank tankam aressis-bijepi paddtilagim sombondh asa dekhun aplea monddolli thamvn tankam kaddn uddoilam. Tim zamvnasat: dogam omerikonam sonol xa ani omit zani. Omerikantlea ddozona voir somstheamni hacho akxep kaddla astam atam tankam tachea monddollent sthan nam mhonn zo boiddonan sanglam. Voilea dogamyni aressessak omerikant poixe zomoyil'le ani dogam-i omerikantlea bijepi-aressessache sande zamvnaslim. Karonn itlench ki aresses ani bijepi sorv bharotiyank soman mhonn lekhana tosench olf sonkheatank bharotank dhonnsita, koxttita ani motantor mholl'llea niban tancher akromonn korunn, zulum' choloita tem boiddonak kollit zalam. Osem mhollear ttrompa hat zoddun pottlun dhorunk aukas dil'leaporim boiddon moddik to ovkas dimvcheaporim nam mhonn kosem dista. Boiddonak moddin elisamv jikl'leak borem magon sondex dhaddlea tori boiddonan taka choddit mohotv dil'leachim khunnam disanant. Sangatach boiddon addolltem pakistanak lagim sorl'lem varta potramni vachunk mellonk survatilam.

Maji prodhani indira gandhi roxeachea bolsa bhitor rigl'lea toull thamvn omerika bharotacher titlea sollauller naslem. Uprant moddin ttrompak pottlun dhorunk survatilea uprant matsem bharotak lagim soron pakistana thamvn pois sorl'lem. Hem sorv zagotik razkaronn; mukheli nove udetana sombondhyi nimvon vechem kaim novesamv nhoim. Osem mhonnttana veginch kotholikancho mukheli papa bharotak bhett diunko aito zala ani thoddeachch disam adim tegam karddinolamni moddin tankam apoun ulonnem choloyil'lea vellar papak bharotak apounnem diunko vicharl'lem. Hea vicharak moddin atam soi ghalea. Osem mhonnttoch veginch papachi bhett barotak zamvchear asa; bharotantlea aresses-bijepivaleank pottkanni suru zaunko asa, hindu raxttrant kristamv mukheleank man-sonman kitea dimvcho mhonn. Fuddem polleunko zai moddi-aresses bhokt kitle uchamboll zatat mholl'llem. Moddin chintchem itlench ki papak bharotak eukar dilo tor kaim kristamvanche mot bijepi mellttele mhonn. Hem kitlem khorem zait mholl'lle tem veginch somsarak kollit zamvchear asa.

-asttin probhu, chikago

2 Veez Konkani


Doxrohit, Hott'tti, Somaz Huskecho ’Divo’ Sompadok Larens Kuvelho

1945 zoner 18 tariker in'na, santur, bellmonn firgojent larens zolmalo. Tacho bapoi devadhin je. Es. Kuvelho ani auy zuvan'na kuvelho. Larens tanchem poilem ball zamvn zolmalo. Kuvelhogelem kuttam' durbollem tosem larensachea matear bohut zovabdari asli. Tacho bapoi mumbomyt ek tteaksi chalok zamvn aplo vaur korun aslo ani auy ghor samballtteli. Bhurgeank xikap mell'llem mumbomyt ani tannim hoiskul sompoyil'lem. In'na, bollkunjent survilem xikap zatoch to mumboi yemvn tannem apli bie podvi xikap zoddlem.

Tachea torunn prayer thamvn tannem kriall ritin aplye firgojent tosench kheat somstheamni diesejicheo chottuvottiko cholomvn vheleo - zamvn sando sobhar songh somstheancho, vividh firgozank bhett dimvn, mumbomyt zal'lea eukoristik kangres (papa paul 6 veachi prothom' bharotak bhett 1964 vea vorsa) ani notalam misak tea vellar kuporezant vhodd brihot sonkhean lok thoimsor zomtalo. 1975 isvent tachem kuttam' dokxinn mumboitlea ondherint vosti korilaglem. Tachem prothom'

3 Veez Konkani


somajik chottuvottikechem mett zaunko paulem ’do roil krixchon feamili’ dokxinn mumbomytlea bhaddeachea doftora thamvn. Tannem survatilem borounko konkonni potrikank borounko ani aplem talent vrid'dhi korunk tosem tankam vot'tai korun somajik tosem monoronjik karyekromamni tannim patr gheunko. 1992 isvent tannem inglixant "do sekyulor sittizhon" potrok bunead ghali. Ten'nam tannem aplem doftor anyeka bhaddeachea zageak vorgailem atanchea aram'dayi doftorak yemvchea poilem forttant pattlea 22 vorsam thamvn.

Larens somajek dimvchea ovkasank amvddelo. Tacho vhoddlo ovkas zaunko paulo ICEEDA (Indian Christian Economic and Entrepreneurial Development Association). Ho somstho zamvnaslo prothom' kristamv udeogistancho somstho. Larens hea somstheacho eklo direktor zamvnaslo. Hea somsthean thoddo boro vaur kelo, punn to fuddem gelo na. Tea khatir, Christian Chamber of Commerce and Industry (CCCI) udeun ailoani larens tacho sthapok direktor zalo. Larensan ekin zamvn prokaxonancher aplo dixttavo ghalo, kitea mhollear tachea gomonak khonchlem ki kristamv

4 Veez Konkani


somajek aplochch mholl'llo svotontr tallo naslo, vo samai vedi nasli somajecheo songti utraunko. Dharmik prokottnnam fokot dharmik zamvnaslim; tim somajik vo samskritik nhoim aslim. Filip meabu, ek protestant larensak hat dilaglo borpank, sompadokiyank iteadi kumok korn to piddent poddtta poreant, jen'nam taka tem kam' mukharun vhorunk osadhy zalem. Prothom' vixv konkonni som'mellon mongllurant choll'lea ten'nam ani divo sthapon kel'lo 1995 vea vorsa hea som'mellonache protinidhi zaunko paule. Lok hea som'mellonak somsaradyont

thamvn hazor zal'lo. Hea sondorbhar potrache vixex onke prokott kel'le tosench somajechea her namvadd'dik festam sondorbhamni dakhleak monti fest jem fest brihot sonkhean achoritat ani lok harimni yeta pattlea 250 vorsam thamvn. Heam vorvim potrank borochch prosar lablo. Anyek songot kitengi mhollear, konknni rongmanchiek 100 vorsam labl'lea sondorbhar. Larensan zagrutkayen prekxokank manddun haddl'lem-prokott korun striyancho vixex onke ten'nam ten'nam dakhomvn golfantlea kristamvancher ayil'le sonkoxtt. Anyek chukanaschem mett larensan kaddl'lem mhollear, somajentlea sadhokank man-sonman karyokrom'. Prothom' sekyulor sittizhon jiuaudi sadhon proxosti

5 Veez Konkani


yuvozonnank tanchea talentanchem prodorxon somajik diunko.

2005 me 8 ver, ovor leddi of lurdds igorje sobha salant, orlem', moladd; hi proxosti prapt zali antoni porokol haka. Hea kareak fredd'ddi menddonsan khollanascho sohokar dil'lo. Tyechchporim divo sahity puroskar lagim lagim 24 zonnank tannim somajek dil'lea okhondd sevek pattlea 13 vorsam thamvn hem cholomvn ailam. Horyeka karea vellar, ek kheat udeogist mukhel soiro zamvn yeta ani â‚š50,000 dogam modhem vanttun vetat. Itor vividh proxosteoi dil'leo asat hea sombhroma vellar tosench samskritik karyokrom'yi asta. Ho zaunko pauta ek ovkas amchea

Pattlea 26 vorsam thamvn tankam ayil'lim sorvoi ponthahvanam fudd korn vyoktigot zamvn aplim prokaxonam loka hatim pauvonko; vachok vrind vaddounko ani itor addollteachim kamam, karmik ponthahvanam, arthik ponthahvanam fudd korn larens ani tachi potinn suzon nirontorim, hoftea pattlean hofto aplim prokaxona lokak pavit kortat matr nhoim astam apleo sodam jiunacheo zovabdari hastea tonddan'nch cholomvn yetat! mukheleank nirmann korchem ani zoitachea xikhorak paumvchem' yozon udeun ailem V. P. Lobo, CMD, 3T Urban Developers Ltd., hachea modhem survatil'lea ulounnea mukhantr. Hem yozon oti

6 Veez Konkani


gorjechem vokexonol gaiddens seminar mongllur ani mumbomytlea yuvozonnank. Zantteancho pongodd ani addolltedarank sangata haddn manddun haddchem hem varxik yozon hor vorsa zoitachim mettam kaddtta. Hea vorsa 900 protinidhi uddupi diesejichea 40 vivingodd tosem holl'llentlea firgozam thamvn yeun aplea fuddarik jiunant zoit zoddunk, jiun nondon korunk sompeaponnim zannvai zoddilaglim. Prothom' som'mell 2005 vorsa zatana haka 12000

yuvozonn zom'l'le mongllurchea 80 voir firgozam thamvn - hem sorv manddun haddl'lem patrdarink kitench khorch nastam! larens kuvelhochem ek vhortem mohotvachem sadhon kitengi mhollear tachea prokaxonam ani karyokromam mukhantr kitench guptim faido nastam sorv dixttavo vollok nascheank, udeun yemvcheank, talentvont kolakarank ani udeun yemvchea udeogostank dimvn. Him sorv vellachim kamam, sombhrom', sobharank ovkas

7 Veez Konkani


diunko lagleat jiunantlim ponthahvanam fudd korunk, sonkoxtt nivraunko ani mukhar soron tanchea jinnye vatter zoddun zoit, udeogant prourit'tichem kam' somaje bhitor vo somaje bhair ani zamvn lokamogall tantanchea vinchnnar porisorant. Tacho ekin dixttavo to heranki xikhoita kama mulakhote vellar kosem ulomvchem, khonchear dixtt dourchi ani kosem mulakhot gheteleak jikchem apnnem axel'lem misamv yoxosvi korunk mholl'llem. Hem oti gorjechem mhonntta larens.

Taka il'lo villap asa kitem mhollear, layik zovabdari gheunko fuddem soranant ani bodlak dharmikank dhursatat tanchea mukhelponnak. Larens chint'ta ki, layikamni tanchem mukhelponn dakhoinasl'lea az dharmikchch mukhelponn ghetat. Zor amim layikamni karbhar korn sangata mellon kitem-i vajbi kamam kelear; ek bolladhik tallo zamvn raulear ten'nam dharmik aplinch dharmik kamancher boll ghaltele mhonn. Zor amchea dharmikamni tancho tallo ubharunk naslo tor amim layik aniki konxeant asteamv. Zor dharmikamni kel'lim kamam amim layikamni kel'lim, amim khonddit zamvn khore mukheli zateleamv.

8 Veez Konkani


Somajen mukheleank toyar korunk zai. Dharmik ek mattovo mhonn, amim vallchyebhaji zamvn tea mattvar vomtem nidchem nhoim. Prostut amchye modhem asat apunn'nch zal'le mukheli. Amkam kitem zaigi mhollea somajen asa kel'le mukheli. Ten'nam te somajechim mohan ponthahvanam fudd korun taka zokto porihar somajek haddcheant yoxosvi zatele. Dimvn man amchea yuvozonnank lognak pamvcheam vixim chintun larens mhonntta amchye modhem xikpacho ontor bollvont dista cherkeam ani cheddvam modhem.

Osem vhortea ontarachim lognant ek zatat, osem zal'lean'nch sobhar cholio amchi somaz soddn her somazank vetat aplem logn korunk tosem sobhar pauttim osolim lognam chodd kall ballvanant; tanchea jiunant vivah vichchhedon mholl'llem keansor lagta. Amchea cherkeamni tanchea xikpak choddit mohotv diunko zai, chodd xikonk zai; to kall gela essesselsi xikon golfak vecho, okhkho somsarchch bodol'la astam bodlaunnem sangata amim-i bodlonk zai. Amchea yuvozonnank sarkem marg dorxon mellana tanchich khori vatt dhorunk, osem kel'lean amchea

9 Veez Konkani


somajekchch noxtt zata tem amim chintunk zai. Amchea somajechea somstheam vixeant:

songh-

amim bharich bore asamv songhsomsthye asa korcheant; punn title huxar namv tachem borem addolltem cholomvcheant tachem misamv mukharun vhorcheant.

Mukhel zamvn techch mukheli mukharun vetat vorsanchim vorsam ani kitench sudharonn thoimsor zaina. Songh kiteak bandl'lo mholl'llench amim visortamv kitea mhollear thoddea songhsomstheamni somiti sande bhilkul bodlanant. Thoddeank he zaleat aplochch khasgi prochar korunk herank seva dimvchea bodlak. Atam amkam kitem zaigi mhollear, amchea somajent amim ekamekak

10 Veez Konkani


dimvchi kumok boroea monan. Ani razoki-i ovkas mellonk asat amkam bharich tras; amim udeogost zaunko zai. Tosem kelear matr amim vaddyet. Amchi somah vaddouyet, ani hi vaddaull survatunk zai amchea yuvozonnam thamvn. Yuvozonnank amim marg dorxon diunko zai, torbeti diunko zai tannim zoddunk yoxosvi udeogost zamvn.

Reymondd ddisozalagim uloitana zomoyil'lem.

Reymondd ek (PassionPreneur Coach Turning Passion into Prosperity raymond@passionpreneur.in)

larens mhonntta apnnak aplea zoita jiunant apnnak otyont kumok, sohokar ani mog dil'li vyokti zamvnasa apli potinn suzon mhonn. Dogam-i sangata kam' korun asat eka sangentlea don bimyamporim. Ti vorgonndaranchi pott'tti polleta, toppal songti polleta ani ti tantum togone kosi asa. Tinnench pollemvchem sorv potram vanttap sarkye ritir vellar pamvchyeporim doni prokaxonanchem dexachea konxa konxantlea vorgonndarank.

11 Veez Konkani


Larens mhonntta, "mhojye potinnecho khollmit nascho vaur

ani kamant mellounni di sekyulor sittizhon ani divo prokaxonank visorcho toslochch nhoim. Ti ek sarvozonik somporkadhikarinn ani duddvadhikarinn soit." vhavo! khonddit zamvn hem mechvonnek favo zal'lem! to mukharun sangta, "amim khonchoi nirdhar sangatachch ghetamv." ani

12 Veez Konkani


suzonachea vantteak aplea potichim yozonam jeari zaunko sompurnn aplo sohokar 100 % dita. Tanchye modhlo ekamekacho bhorvaso, patyenni nizaiki tanchea yoxosvechi ek khori saks zamvnasa. Larens (1-18-1945) ani suzonachem (11-9-1955) logn zal'lem 1982 vea vorsa. Larensan konknni karyokromam rochun sobhar kolakarank ut'tezon dil'lem asa. Sobhar novea lekhokant tanchim borpam prokott korun sohai kelea.

Sori sumar donxeam voir konknni, inglix ani her bhasamni pustokam chhapleant. Divo prokaxona mukhantr 12 konknni pustokam ujvaddak haddleant. Konknni songh-somstheank to bharichch lagim asa. Larensak prapt zal'leo proxosteo oseo asat: 2005 isvent yuvo pillgek aplea drixttent dourn ’liddors in do meking endd riching to do ttap’ mholl'llea vixoyar mongllurant

13 Veez Konkani


14 Veez Konkani


15 Veez Konkani


som'mell cholomvn hozaranki choddit yuvozonnamni patr ghemvn tankam zal'lo to upkar to ken'nam-i attoita. Larens sobhar konknni somudayachea vividh somstheamni sokri-i vaur choloyil'lo vyokti. ’krixchiyon chembor of kamors endd inddosttris’ hacho sthapok nirdexok. Taka sobhar proxosteo ani puroskar lableat. Team poiki 2003 isvent dda|

horivonxrai bochchonachi proxosti tachea potr garika vaurak ’axirvado’ mell'llea. Konkonni kullovar kuveytt hannim 2003 isvent, konkonn roittors forom' kornattoko hanchea 10 vea varxikotsova sondorbhim gourou puroskar 2004 isvent, 2019 isvent konkonni bhaxa monddoll, moharaxttro torfen, larensan konkonni somudayak dil'li vhorti denngi manun ’jiuaudi sadhon proxosti’ taka dilea. Kotthinn porixro, dhorl'lem kam' xabhitayen sompomvchem hott'tt, nirontor proitn, yuvozonnank ek madori kosi zalea. Aichea yuvozonn amni utsahit zaunko zai, aplea vhoddilamni cholomvn ayil'le

16 Veez Konkani


amche somprodai mukharun vhorunk zai ani somajek ek adorx vyokti zaunko zai mholl'lli soloha to sorv yuvozonnank dimvn'nch asa.

cholon'nch asa. Gamva thamvn poixilea mumbomyt vosti korun konkonn mayechi seva to nirontorim korun mohan kannik tannem konknni somajek dilea. Larens mhonntta, "tumchem mull Osolea konknni mohapuruxak amim tumim visornakat, somskriti ani amcho favoto man diveam, tachea paromporea zo amkam bandta.. Ho hofteallea potrank sohokar dimvn band chuklear amim amchem vorgonni bandeam. Amche konknni asthitvchch hogddaiteleamv. udeogost aplo hat taka Sobhar konknni potram udeun vodd'ddamvdit hench magnnem viz bond zaleant tori divo potr, temyi axeta. Lamb jiom divo ani larensmumboi thamvn aplea 26 vorsant suzon zoddem. ------------------------------------------------------------------------------------

Thoddem pornem

novem....

Thoddem

novem voros udetana porot ttomi toyar...

Sokallim utt'tana ttomi maka sangilaglo... ' az mhoji ek kovigoxtti asa... Tumvem polleje.... Tti. Vi. Polletana tuka azap zaije...'

Sovalam songim novalam...

sanz zali. Tti. Vi puleli... 17 Veez Konkani


'atam tumche mukar...' tachaki poilem tumim ascheo thoddeo gozali... Thoddem pornem.

novem...

Ddel'licho uloita holl'llent zannam vha ...Vha ... Vhavo Thoddem

Istihar mugdalem... Ttomi vedikek choddlo... Kovita vachunk.

vha ... Vha .. Vhavo. Novea vorsa tuminch sordar toyar rava vikunk ghor dar

Novi kovita.... Thoddem pornem..

agli bar... Godhi sorkar to asa sorgar... Roit asa margar

novem....

Thoddem

nomoskaru... xirxasono....

Pondra lak... Tumchea khateak... Adim lak lak benkak atam lok benkak lok ddoun... Lok ddoun

chem

Kovigoxthi mugdatana sorv potr kort reddi.

Geasak sobsiddi.... Lokak goddibiddi... Geas mol chodd hi mohinea mohinea xembori...

Ponzabi roit ddel'lint...

Ttomi

Talliancho ximvor. Ttomi az zal'lo grett kovi.

vha... Vha ... Vhavo...

Vha... Vha... Vhavo.

vha... Vha ... Vhavo

Hamv vicharchem adinch ttomi mhonnalo. ' bro... Ttventti ttventti zalem' hamv vichari...' konn vin'n?' 'korona vin'n' boglek asle ordhem angle kis kis haslem... Okkol natlea

18 Veez Konkani


maka mukkal uddoyil'lem magir koll'llem. Hamvem mokkor mhonn chintlem. Ttomi chi kovi goxtti zatochch sovalanchi ras..

' iskol asle kodde astelem... Porikxa kortele... Bhurgeank pas kortele. Ttichoram feyl zatelim..' ' tem koxem?' 'samball dina zalear'...

'korona' tujem chintop ' tor novea vorsak tuzo sondex kitem?'

'ontor samballa.. Mask ghala' ' ponchaitak vott zalo..' 'nove nove vinchun aile..' ' tor koronayi novench ailam khoim' ' atam amim toyar..'

' patticho konno... Roit toch dexacho zoit.. Tankam bhum-i sorg... Sagvolli tancho sorg... Zaina zamv khorg...' ttomi sondorxon dil'lea humedin pam-i uklunk dhamvlo.

' koxem?'... ' tich adli boxi osa... Kitliyi boddouyet... Pettounko vati asat.. Sogllem asa.. Thoddem novem... Thoddem pornem.' ttomi haslo.

Hamv mono... Ttomichem thoddem pornem... Mhojem thoddem novem... ---------------------------------------

' bhurgeank iskol?'

19 Veez Konkani


Maigamvcho oporimit mog korn don vorsam adim somsar sanddun gel'lo

zorz fernanddis

izomyt zolmon vaddl'lo hem'meacho mongllurgar, bharot dexan dekhl'lo oprotim' kameleancho fuddari, prozaprobhutv hokkam mostitana tim uromvcheak penkadd bhandl'lo zhuzari, dexacho pramannik raz karonni zorz methyu fernanddis aplea 88 vorsam prayer 2019 zoner

29 ver devadhin zal'lo. Teavellim okhea bharotant ani videxamni soit koroddamni lokan tachi seva vakhonnun ‘asolo hacha adim zolmonk na ani heafuddem zolmoncho na’ mhonn tacha mornna thoim dukh pacharl'lem. Zorz devadhin zaun 2021 zoner 29 ver don vorsam somptat tori tacho uddas azun jivo asa. Bharotbor vividh karonnamni tor konkonn roilve vaporoteleancha ani tea roilvechi vatt dekteleancha kallzamonamni zorzacho uddas yenastana ravana tem khonddit. Zorz yazok zal'lo tor dex eka mohan fuddaroeak hogddaito: izoi firgojgaram zaunasl'lea xikxok zon zosef fernanddis ani alis martha pintto zoddeacho malghoddo put zaun 1930 zun 3-ver zorz zolmalo. Lorens, moikol, paul, oloxiyos ani

20 Veez Konkani


richordd he tache pattle bhavo. Izoi firgorjecha sam fransis jheviyor prathomik iskolant ani sam luvis kolejicha hoiskulant tanne xikop zoddlem. Kotholik vatauronnant vaddlo zorz, yazok zamvchea ud'dexan 1946 isvent bengllurocha sam pedrucha seminorik bhorti zata. Fokot oddez vorsamni yazoki bhes apnnak sangl'lo noim mhonnon pattim yeta. Mongllurant kameleancha hokkam khatir zhujta. Hea vellar ‘konknni yuvok’ namvachem mohineallem sompadon korn prokaxit korta. Bombomyt zorz: mongllurant jivit sarunk koxtt tem somzon vauracha sodhner aplea 20 vorsam prayer zorz bomboichi vatt dhorta. Thoim thodde mohine eka potrant pruf riddoracho vaur korta. Tea vellacho bombomycho kheat karmik mukeli plasid ddimel'locho xis zaun vauraddeancha xetant vaurunk lagta. Uprantlim sotram vorsam bombomytlea tea xetant mohan mukeli zaun fulon yeta. Hea audent tanne bomboik haloyil'li gozal ti choritra zalea. Inddiyon loif

oxyurens kompeni sttaf yuniyon, mottar lari ddroivors andd klinors ososiexon, munsipol mojdur yuniyon, bombe tteaksimon yuniyon, bestt (biiestti) vorkors yuniyon, bombe lebor yuniyon osolea zaitea vauraddeancha songhottonancho mukeli to zaunas l'lo. Zaitim ‘bomboi bondh’ tacha mukelponnar chol'llim. 1961-nt to bomboi mohanogor palika sando zalo. 1967-nt choll'lea loksobha chunavant roilve montri zaunasl'lea voddlo kongres mukeli es.Ke. Pattil haka zorzan solvoilo. Hea khatir zorzak ‘zointt kil'lor af bambe’ mholl'lli kheati labli. 1974 isvent me mohineant zorzacha mukelponnar tin hoftebor okhil bharot roilve muxkor chol'lem. 1975 isvent prodhan montri indira gandhin pacharl'lea ‘turtuporisthiti’cho zorzan khoddakhodd virodh kelo. Ves bodlun lipon url'lea taka ‘borodda ddoinomoitt’ prokoronnakhal 1976 isvent kolkot'tant bondh korn zoilant galn koxttilo. Heavellim, tachi auy, bavo lorens, moikol ani herankyi nanante koxtt sosunk mell'lle.

21 Veez Konkani


Dakhleancha vottamni jik:

zaunasl'lo. 1989-nt vi.Pi.Sing montri monddollant roilve montri zalo. Konkonn roilvecho nirmat :

1977-nt choll'lea loksobha chunavant zoila thaun'nch biharantlea muzhaforpur kxetra thaun zorzan spordho dilo. Heavellim procharak vaporl'lo tacha hatak sankllin bhandun khoddo gal'lo tacho fotto azun zaiteancha gumonant asa. Zoilant as l'lo zorz aplea virodeavornim 3,34,217 choddit mot apnnaun jik l'lo. Hi jik azun ek dakhlo zaun urolea. Morarji desayicha montrimonddollant to poilem sompork ani uprant koigarik montri

vividh kallacha sorkarankhal kitleagi vorsam thaun lollon aslelem mumboi – mongllur modhlem roilve yozon zorzan hatim ghetlench. Hea khatir tanne ‘konkonn roilve korporexon’ sthapon kelem. Mumboi (roha) ani mongllur (tokur) modhlea otyont koxttancha ott'ttuk 741 ki.Mi. Titlea lambayecha vattechem kam' char vantte kelem. Uddupi - mongllura modhlea kamak uddupintlea indrallint 26 febrer 1990-ver buneadi fator dourl'lea zorzan zom'l'lea lokak ud'desun sangl'lem – ‘ hamv roilve montri zaun asleari - natleari, nomiarlelea panch vorsancha aude bhitor yozon purnn zatolem ani tumi (konkonn koraullecho lok) roilar bomboi vochonk sokteleat’. Vhoi, sogllea songtinchim manddaull korn'nch tanne sangl'lem. Kortt veajy iteadi tacha hatabailea songtim xivai sang l'leaborich zal'lem ani 26 zoner 1998 ho rosto poinnak ugto zal'lo. Zorzan hem yozon hea prokar suru korunk

22 Veez Konkani


natl'lem tor konkonn roilvechi progoti az heaporim astigi, az dex bor ghollayevinnem sompork korunk sadhy zamvchea titleo roil gaddio dhamvon astegi mholl'lli gozal chintpa baili. Rokxonn montri zaun zorz: 1999 isvent zorz enddie sonchalok zaunasl'lo. Hea mukantr astitvar ayil'lea ottol bihari vazpeyicha enddi e montri monddollant zorz rokxonn montri zalo. Siachin tosolea kotthinn thonddiecha gamvamni aschea sojeranche koxtt somzonk zorzan sobhar pauttim tosolea gamvchi bhett keli. Rokxonn montri astana virodhimni zorzacher apradh manddlo zal'lean tanne hud'deak raji dili. Punn to apradhantlo suttlo. Mohan mukeli: bharot dexan dekhl'lea mohan karmik toxem razoki-i mukeleam poikim zorz eklo zaunasa. Dexant prozaprobhutvacha boroeaponnak ani tacha urounne khatir zorzacho vaur oporimit zaunasa. Kongres paddticho virodh kel'lo zorz

somazovadi, somyukto somazovadi, zonota partti, zonotadollo, somota, somyukt zonotadoll parttimni vavurola. 9 pauttim loksobhek ani ek pauttim rajysobhek (choddaut bihara thaun) to vinchon ayil'lo. Kameleancha boroeaponna khatir tanne mumbomyt ‘bombe lebor kooporettiv beank’ arombh kel'lem. Uprant tem ‘ nyu inddia kooporettiv beank’ zalem. Ulounneant ani boropamni chotur: konknni zorzachi maibhas tori tullu, kon'noddo, inglix, hindi, moratthi ani her bhasamni to nirorgoll ulounko soktolo. Leattinsovem dha bhaso to zannasl'lo. Tachim bhaxonnam aikonk lok hariharimni zomtalo. 1980 zonerant zal'lea lok sobha chunavant zonotapokxa torfen tachem prochar bhaxonn uddupicha xonkoropurant asl'lem. Kon'noddo ani tullunt uloyil'lea tachi nitoll bhas aikal'lean montr mugd zamvcheant noval natl'lem. Zorzak vachpachi pisai asl'li. Her bhasamsovem konknni, kon'noddo bukyi to vachtolo. Mongllurantlea tacha lagxilea monxamni sangchea

23 Veez Konkani


prokar taka gorz mhonn dische buk to mongllura thaun voroitalo. Bohuxa: lhan prayer thaun'nch zorzak likhnnent asokt asl'li. Tanne mongllurant 1949 isvent ‘konknni yuvok’ (mohineallem) prokaxit korunkyi tench karonn zauyeta. Uprantlea vorsamni ‘protipokx’

sobha – mongllur prodex hacha doxomanotsou smoronn onkeacho sompadok zaunasl'lea mhojea monovekhal zorzan tacho sondex daddl'lo. Anyeka sondorbhar tanne mhaka daddl'li ‘di odor soidd’ inglix mohinealleachi proti hamvem samballn dourolea. Jivitant xida ani sado:

(hindi mohineallem – ddel'li, 1980) hacha addolltea monddollecho odhyokx ani ‘di odor soidd’ (inglix mohineallem – ddel'li, 1982) hacho sompadok to zaunasl'lo. Kotholik

zorzachim vhoddilam ani kuttom' kristamv chalichim zal'lean yazok zamvchea ud'dexan zorz bengllur seminorik gel'lo. Punn somoddtiche riti-rivaji jezu kristacha xikounne thaun pois geleatxem taka bhog l'lean to seminori soddn pattim

24 Veez Konkani


ayil'lo. Hea vixincho prostap bispanchi som'mellonam ani her zaitea sondorbhamni tanne keleat. Jeunna-khannant, mustaikent ani jivitant to sado asl'lo. Montri astana soit tachi mustaiki toch umbolltalo mhollam taka zannasl'leamni. Maigamvcho mog ani seva: apnnem zolmon vaddl'lea gamvancher, kotholik somajecher, apnnem xikl'lea videa somstheacher ani durbollea-daktteank seva dimvchea fador mul'loros, jheviyor oittioi tosolea somstheacher taka vixex mog ani obhiman asl'lo. Kristamvank koxttar gal'lem inddiyon soksexon ektta prokar kristamvamni koddtint vil probett korcho kanunacho onx rod'd korunk suprinkoddtin negar kel'leavellim parlimenttant tem manddun rod'd korchant zorzachi xeati karonn zalea. Sam luvis kolejik aplea songrohantle hozaramni buk dil'lea tanne tea somstheak soulotayo ani koblateo zoddun dimvchant, raxttradhyokxak ani herank apoun haddcheant toxem zaitea nomuneanchi seva dilea. Fador

mul'loros meddikol kolez sthapon korchant tacho vixex adhar labhla. Zorzan ani tacha bhavamni tancho anyeklo bhavo lorens fernanddisacha omor uddasak ‘lorens fernanddis founddexon’ rochun 13 march 2007 ver aspotrentlea kiddni ani sombondhit piddencha chikitse babtin pon'nas lakh rupianchi nidhi orpil'li. Fador mul'lorantlo neproloji vibhag lorens fernanddisacha namvan volaila. De. Vilfi rebimbosacha podancher zorzak vixex akorxonn asl'lem. Xemboravi vilfinaittacho mukel soiro zaunasl'lea zorzan tea kareant sompurnn ritir bhag gheun hogllik dil'li. Izoi ani jheviyor ttrosttalagim sombondh:

25 Veez Konkani

ejyukexon zorzacho


izoi zorzacho maigamv. Hangacha igorjent tanne seva bhettoilea. Hangacha sointt fransis jheviyor hoiyor proimori iskolant tachem ani tacha bhavanchem xikop zal'lem. Hea iskolacha udorgote khatir zorzan ani tacha bhavamni ‘dot't nidhi’ sthapit kelea. 1984 isvent izoicho vokil ani nottori poblik je.Je.Vi. Fernanddisacha mukelponnakhal arombh zal'lea jheviyor ejyukexon ttrosttache mukel hud'dedar izoigarch asat. Te zaunasat: je.Je.Vi. Fernanddis (adhyokx), freank em'. Lobo (karyodorxi) ani moikol

mhoskorenos (khozandar). Hea ttrosttan cholomvchem jheviyor oittioi konnaje lagsilea asoigollint vixal bhandpamni ani sorv nomuneancha soulotayemni sobhta. Hea ttrosttacha vaurant

zorzachi ani tacha bhavanchi kumok surver thaun'nch labhlea. Protyek zaun lorens ani moikol fernanddisan kornattoko sorkara thaun gorjecheo koblateo mellonk kumok kel'li. Moikol hea ttrosttacha vaurant meter asa. Zorzacha axekhal to devadhin zal'lea uprant tachi kudd ddel'lint hulpayil'li. Tea gobracho tinant ek vantto mongllurak haddn izoichea semitorint zorzachi somadhi rochlea. Atam zorz fernanddis devadhin zaun don vorsam utron gelim. Tacho uddas loka thoim jivoch asa tem khorem. Sodam to omor zaun urtolo tori mongllurant zorzacha namvak edoll kitench somorpun dil'lem na ti gozal bezarai dita.

Ech. Ar. Allvo

26 Veez Konkani


(haka chukidar aminch ghaln'nch bosleamv amcho tallo mongllurgar mhonnttam hamv, ubharchea bodlak! - som.) kitea amim tonddant avalle -----------------------------------------------------------------------------------

Az bai ontoraxttri-i mott'ttar soikling champiyon xip sfordheak gel'lem. Videxant ho sfordho choltalo. Bayek protsoh diunko datt'ttu forin thaun ayil'lo. Bayecho koch sangata as l'lo.

yi

Bai az bhovo vhodda sontosan as l'lem. Tachem svopann jeari zaunko

devalagim magtalem. Champiyon xip sfordho lagim lagim yetalo. Bayek koch ma het ditalo. Datt'ttu patt thapuddn dhoir ditalo. Oni sfordheacho dis ailochch. Amim sorvam tembettear rakon rauleamv.

27 Veez Konkani


** * ** ** * bai lhan bhurgem astana, tachea podorn modornin taka soikol kanngheun dil'lem. Lhan thaun'nch bai soikol roiddingant huxar aslem. Iskolak vetana porot podornin borem ger aschem soikol kanngheun dil'lem. Iskolak vetana bai makayi pattlean bosoun roidd korun apoun haddtalem vhortalem. Ek pauttim iskolak mukel soiro zaun eklo soiklistt ayil'lo. Opunn koso soiklistt zalom? mhonn tachi soglli kanni sang l'li. Tachi kanni aikon bai sogllench pumar zal'lem. Karyokrom' zatochch bai champiyonak bhettlem. Bayen ' opunn yi soiklistt zaunko axetam' mhonntana, soiklisttan taka protsahacha utramni preronn dilem. Soiklingachi torbheti ani taka zai asche sorv xaririk kosrot, veayam' xikomvchi zovabdari apunn ghetam. ... Borem leddi koch oni veayam' xikounko gorjechi soulot asa korun ditam mhonntana bai varear ubhtalem.

Ghora yeun bayen mamyk oni babak soikling torbheti zoddunk vetam mhonntana mamyn ani baban bayek vochonk ovkas dilona. Bayen roddonk ch suru kel'lem. Tedalla datt'ttu forin vhochon ek vors zal'lem matr. Bayen datt'ttuk kagat boroun tachi axa sangtana, datt'ttun bayek frotsah dilo. Babak fon korn bayek torbhetik dhaddunk sanglem. Tacha khorchache pura hamv polletam mhonntana baban soi ghalijech poddli. Bai sodam-i sokallim panch vorar chch utton torbheti ani veayama khatir vetalem. Novo vorank kolejik gelear porot tin vorar torbhetik pautalem. Bai xikcheanti borem huxear aslem. Kolejint taka soiklingant sobar meddolam mell l'lim. Tea uprant taluku mott'ttar ani rajy mott'ttar soiklingant jikon yetana sorkaran bayechea xikpacho ani torbheticho khorch pollelo. Bai gamvar otam namvadd'dik zal'lem. Sorv kodde taka sonman melltale.

28 Veez Konkani


Ek pauttim babak hordheant vai bhorla mhonn daktera sorxim gel'lea vellar dakteran eks re kaddtana babacha hordheant rogat khinddel'lem dislem. Tokxonn chch babak aspotrek bhorti kelo. Datt'ttu dhamvandhamvi gamvak ailo. Punn babak aporexon asa mhonntana bab kaim bhimyel'lo konn'nna.. Aporexon zamvchea poilench bab kallza aghatan melo. Atam bayek koxtt suru zale. Mamyn bayek torbhetik vechem addailem. Punn datt'ttuk bayecher vhorto mog ani obhiman as l'lo. Dekun ghor samballunk maka sangon bayechem svopann jeari zaunko tannem ovkas korn dilo. Datt'ttu ghora khorchak poixe dhaddtalo. Bai torbheti zoddtalem. Bayechem ek svopann aslem. Raxttri-i mott'ttar soiklingant champiyon xip zoddije mhonn. Tea khatir atam chodd vell freakttis ani kosrot ( veayam') kortalem. Achhanok.... Bai solvalem....

Torbheti zoddnastana, bai soikling soddn freakttis korn astana, ek oporichit kar vegan ani niyontronn chukon yeun bayek adall'llem. Karak brek ghaln raumvchea bhitor karachim rodam bayechea pamyam voir paxar zal'lim. Bayechem doni pam-i pitto zal'le. Tokxonn'nch aspotrek bayek veleari bayeche doni pam-i domfra lagim katorije poddle. Mhateak helmett ani kuddik lonkdda zakett aslean bayek angak ani toklek kaim mar zaunko natlo. Hatak thoddo mar zal'lo... Pam-i zokom' zal'lo. Bayen axel'lem svopann bhesam zal'lem. Aspotrechea khottlear bai dukham golloitalem. Pam-i nat l'le polleun suskartalem. Hamv laginch ason bayechi seva kortalom.. Pottak khaunko , jeunko , pieunko kumuk kortana, mam-i bayechea kuddichi nitollai saballtali. Bayecho koch bayek dhoir ditalo. Bomboi eka namvadd'dik aspotrek apoun vhorn tuka sarkem cholonk zamvche porim kortam mhonn bhervoso ditalo.

29 Veez Konkani


Bayek polleunko datt'ttu gamvak ayil'lo. Datt'ttu lagim bayecho koch uloun bayek bomboi apoun vhorchi vilevari dogamni keli. Datt'ttuyi sangata bomboi gelo. Hamv ani mam-i ghora urleamv. ** ** ** **

Datt'ttu gamvak ailo. Ani bayechem kazar kochalagim zalem. Tea upranti bayek torbeti mukarsili. Bai atam sttilachta pamyamni torbheti zoddtalem. Tacho porno zox jevall zal'lo. Bhavoji bayek frotsah ditalo.

bayek bomboi aspotrent suxruxa mell'lli. Bayechea dhompra sokoil don sttilache pam-i toyar korun bosoile.

* ** ** ***

Don mohine nidle koddench bai aslem. Uprant bayek pamyanche veayam' diun bayek cholonk lailem.

Vis kilomittor soikling korunk aslem. Surver ugtea moidanar survat zatoch koxttanche vatten mukarun vochonk aslem. Demvnni, choddnni demvonk choddonk, vankdde tikdde vatten sfordhik vantteli zaun, champiyon xip zoddunk sfordho chalter aslo. Thodde kodde bai pattim poddtalem.. Thodde pauttim bai mukar astalem.

Bai soukas borem zayit't yetalem. Datt'ttu pattim forin gel'lo. Atam baye sorxim koch ason seva kortalo. Dogam-i sangatach ostana dogamyki mog ubzalo. Koch bayelagim kazar zaunko mam-i lagim porvonngi vichartana mam-i ghollgholleam roddli. Datt'ttu ' opunn khud'd mukar ravon god'dhollayen kazar kortam' mhonnalo.

az antoraxttri-i mott'ttar soikling champiyon xip arombh zalem.

Nimannim don aslim...

kilomittor baki

Bayen atam veg doddto kel'lo. Tachea vega mukar konnaiki tachi patt dhorunk sadhy nat l'lem.

30 Veez Konkani


Lok bobatt'talo. Bai oniki chodd humedin bhorlem. Sokttam pras bai Apang vorgachea osoikling mukar paulem. sfordheant bai champiyon zal'lem. ------------------------------------------------------------------------------------

31 Veez Konkani


32 Veez Konkani


105 year old

Canada

'Proud

celebrates

Kodialgar' in -Ivan Saldanha Shet

born on December 9, 1915; then we had Mr.Joseph (Joe) Gonsalves 99 years old, born January 1, 1922.

Recently, elders of Mangaluru and surroundings have been in the limelight and have been showered with admiration as VEEZ readers are aware for long life on this earth. In the city, Miss Ivy D'Souza, celebrated 105 years having been

They are doing fine and active in many ways surprisingly, see 'Uncle Joe' who concerns himself with

33 Veez Konkani


social welfare and moves around to assist traffic control. There are many more to be recognised and loved, the city's well known historian and community genealogist Dr. Michael

Lobo of Bijai fame has come up with another 105 year old to be highlighted, so hold your amazement and now look at this current hero. January 12, 2021, was the 105th birthday of a gentleman of Mangalorean origin named William Andrade. Born on January 12, 1916, amazingly he is indeed a hundred

and five - 105 years old! He is active for his advanced age and cheerful too. William Andrade hails from the coastal town of Kemman in Kallianpur, now in Udupi district –

about 40 miles (65 km) north of Mangalore, a historical place known to most Mangalore people. The Andrade family of William is a prominent one of the families of the historical Kallianpur area. In the second half of the 1830s, some of

34 Veez Konkani


the leading families of Kallianpur, including the Andrades – took the initiative and shifted their allegiance from Goa to the Apostolic Vicariate of Verapoly (near Cochin), whose

bishop was appointed by the Vatican. By the 1840s, Mangalore was erected into an independent Apostolic Vicariate and Kallianpur was a part of it. Like most other

families of the coastal towns and villages of those times, the 35 Veez Konkani


Andrades would have been primarily agriculturists. They are likely to have owned acres of paddy fields and coconut plantations – and made their living from the crops

that they cultivated. However, some members of the Andrade family did venture into other professions, especially government service. The old Times : William – like many other young men of his generation – sought a career in ‘greener pastures’ though actually William’s

native Kallianpur, with its rich nature blessed environs of farms/fields, coconut groves and rivers, was in fact much ‘greener’ than the metropolitan cities where

Mangaloreans were moving in to. Though Bombay was the biggest attraction, William opted for Karachi – and arrived there as a young man in 1940. Karachi was then a part of British India, like any other part of India – and was the second largest city in Bombay Presidency – after Bombay, now Mumbai. From about 1900 till almost the time of Partition, Mangaloreans had

36 Veez Konkani


been steadily settling at Karachi and so on. They were involved in a variety of professions. There were auditors, engineers, schoolmasters, businessmen (including agents for

Mangalore tiles), employees of private firms, persons associated with the shipping profession, and of course government officials, including civil administrators,

customs officers, and sub-judges. When William Andrade landed in Karachi at the age of 24 in 1940, he initially joined an insurance company with potential for growth very good. The early 1940s was World War II era, William applied and was duly selected – for a job with the AngloDutch Oil company, Burmah Shell, at Karachi Airport. His primary assignment was supervising aircraft fuelling operations for all the Allied military aircraft that landed in Karachi en route to the war-front in the Far East. The war years also provided him an opportunity to train in the “Department of Investigative Services”. Its function was to screen mail for suspicious or questionable content. After World War II ended, William received promotions to Supervisory and Management positions within various departments in Burmah Shell for the next 25 years till he retired as Customs Liaison Supervisor at the age of 55 – exactly 50 years ago! Today – at the age of 105 – he has been receiving his pension for 50 years, which may be close to a world record. Especially

37 Veez Konkani


as ‘Burmah Shell’ is no longer in existence! Marriage : William married Zena D'Souza at Mount Carmel Church, Bandra, in January 1950, Shortly after their wedding, William took his bride to meet his family members at his native town of Kemman, Kallianpur. Zena D’Souza hailed from a Mangalorean family that had settled in Bombay early. She was one of seven children – five daughters and two sons – of Maurice D’Souza and Kathleen nee D’Cunha. Her father was employed in the Postal Department of Bombay Presidency. The family initially lived near Victoria Church, Mahim, but shifted to Bandra in the 1920s and were near Mount Carmel church. It was a marriage that was destined to last for 68 years – till Zena’s death on 1 March 2018. On their visit to Kallianpur in 1950, the photo shows William's brother Fr Frederick Andrade, who was serving in the diocese of Ajmer. To his right is William’s mother Anna Rosa Andrade. Bride Zena is next to Fr.Frederick and behind her, with his hand on her shoulder, is William.

Seated next to Zena is William’s sister Evelyn; standing behind her is her husband Marcel Alva. Standing left are William’s brothers Victor and Raymond; seated in front of Victor is his wife Aggie. The Family : William and Zena had 7 children – four sons Terence (Terry), Clarence (Clarry), Lawrence (Larry), and Christopher – followed by three daughters Jennifer, Nilofer, and Zenwill. All 7 children were born in Karachi between the years 1951 and 1964. For the next 30 years, William and Zena lived in Karachi. Zena taught at St Joseph’s Convent, simultaneously working towards a masters’ degree at Karachi University. Both were also active in the Mangalorean Association of Karachi. At the end of 1970s, they started the move to Canada. Today it seems many of this family are in Calgary, Canada, in the USA and so on. Life has moved fast for all in this world in the last decade or more, the world has shrunk and Mangaloreans have settled far and wide. Grand old Patriarch William Andrade has become a superhero

38 Veez Konkani


and lives amidst care and love in Calgary, more than fit for his age group. Unfortunately due to this Corona Pandemic and it's virulence, personal contact is restricted for the elderly, as we are aware and no public celebrations are allowed for now. Await better times and surely updates will follow. In the meanwhile 'VEEZ' and it's readers , in all four scripts of Konknni, along with many around the world extend their very best wishes and pray that 'All good will follow dear William Andrade and his dear ones too as long as time can tell'. So, Dev Borem Korun, Devache Bessavn, Ullas, Namaste..... at this time of Joy and Happiness to dear William and all his folks.

Source : Dr. Michael Lobo. Mangalore.

Archbishop Emeritus Lawrence Saldanha, who had headed the diocese of Lahore from 2001 to 2011 and is now settled in Toronto, has been a close associate ofn the Andrades in Karachi and Calgary over the years.....On this greate occassion due to Corona protocol in force in Canada, it was not possible to hold celebrations, no doubt there has been a lot of buzz in the air and internet. It is fortunate that A tribute by Archbishop Larry is reproduced below:

39 Veez Konkani


A Tribute to the Great Patriarch William Andrade It is with immense joy that I offer my sincerest congratulations to our seniormost Mangalorean on reaching the exalted milestone of 105 years! I will offer a special Mass of Thanksgiving on 12 January 2021, praising God for the gift of his long and fruitful life ! Since I lived most of my life in Lahore, I had little occasion to meet the Mangalorean community of Karachi. But I do recall making the acquaintance of a few of them in the 195O’s. Among them, Eddie and Mona Aranha, Ronnie Menezes, and Lily D’Sylva. After my Ordination on 16 Jan 1960, I was given a formal reception at Metropole Hotel, Karachi at which a good number of Mangaloreans were present. Willie Andrade as General Secretary was one of the main organizers of the event. He impressed me as a committed and efficient person, very much concerned about the growth and progress of the small but vibrant community. Many years later, I had the pleasure of meeting him again on two visits to Calgary.

I appreciate the extensive information and research made by Dr Michael Lobo and others. They helped me to better understand the strong Catholic family background of the Andrade clan. I salute the great Patriarch and thank God for all the gifts and blessings bestowed on him over the past 105 years! He has been an inspiration and a blessing for all !

+ Archbishop Lawrence J Saldanha, Toronto,Canada --------------------------------------

40 Veez Konkani


*yanno* nisorgantu ossim oneko sthano assoti ki , te lokale nidorxonako yenasi , tanche itle te eko mul'lentu ponnu assoti. Nippuno assoti. Zalearo nisorgacheri otivo premo kortole , xoto proitnano tossolo sthano sod'dunu lokalo nidorxonako haddotati. Yanno tossim sod'duno kaddilo eko sthano. Viseko vorxa aileamno

prosid'dhi pavilo tanno. Amge ut'toro kon'noddo jil'leko nisorgano dil'lolo vorodano. Azo kalche prosaro madhyoma nimit'to dolle addho assilo te kxetro charo choughanko kollnu ailem. Na zaleari eko xivoratri sonnu baki khonche divoso eko noro monuxyo tea vatt'tteno sullvonasilo. At'tom choukoxi kaddhoto sod'dunu vot'tati. Yanna vocheako dono , tino vatto assoti.

41 Veez Konkani


Kumottesaunu sirsi vot'tona , kot'togalo zainapoddeno , daveadikano yanna vochcho rosto dista. Tea rosteno 16 k.m geleari , yannako pautati. Kumotta saunu sorokari bosso yanna vot'tati. Toriyi...Dono ki.Mi choloto vochoka. Xomboro donxi mett'ttom chonnu vochka. Ayaso zal'letiki anondo kom'mi zaina. Sirsicheano hegddekott'tte , mot'tighott'tta vochuno mukaro addhovatt'tteno 6 k.m geleari , bhoirovexvoro gudd'dde magxicheano yanna pautati. Vahono gheunu geleari fokto eko ki.Mi choloto vochka. Vatto sulobho assa. Gokornnocheano nave onkole saunu madonogeri yeunu , thonchano hosokombi , ben'negaro vatt'tteno yanna vocheto. Khonche vatt'tteno gel'letiki 40k.m ontoro assa. Yanna gel'le ki , prothomo mohini xikhoro dista. Tea xikhoro somokxomo mukhyo xikhoro *bhoirovexvoro* dista.

He xikhoro molleari kalle xilentu sorpa hut'tauri prokrotino ghoddoilo chomotkaro. Xikhorachi unchi 300 te 350 futto assa. He doni xikhoro nhoyimsi azubazuno pon'naseko san'no hodd'ddo xikhoro assoti. Zogantu ossolo prokaro ani khoyim pollocheako mellna. Ossim zaunu *yanno* amgelo ut'toro kon'noddo jil'lecho gourovo sthano. Bhoirovo xikhorako deusthano mhonnu manotati. Hea xikhorantu eko 150 futto lambi guha assa. Guhecho tonddo mohini xikhoro dikano assa. Guhe bhit'tori nisorgano kel'lile bhoirovexvoralo chitro spoxtto dista. 365 divoso obhixeko keleavori ,bhoirovexvoralo mateari ekko nomuneari zolo pazoroto urta. Tenchi tirtho mhonnu pit'tati. Tem zolo hollnu " chonddika " nodiko mellta. Devo dorxonako yet'tole tea chonddika nodintu nhaunu , tonu , monano xud'dho zaunu , bhoirovexvoro gudd'dde prodokxinna ghalnu ,

42 Veez Konkani


guhentulo vot'tati.

devako

mellocheako

Prodokxinna zasti kom'mi eko ki.Mi assa . Onubhovo matro vingoddo nomuneacho zaunassa. Xivoratri vellari godd'di urta. Thoncho puzariko vicharleari sthollo purannachi kotha sangotati. Ti ossim assa –

ixvora koddocheano bhosmasuro rakxosano voro prapto kel'lo. Tea voroprapti nontoro tanne konnale mateari hato dourleari , ti vyokti bhogobhogo zollnu bhosmo zat'tosili. Eko diso to rakxoso voro dil'lilo ixvorako bhosmo korcheako vot'ta. Tea konttokantuleano paro poddocheako , hea poroxuramano srixtti kel'lilo nirzono , nibiddo

43 Veez Konkani


oronnyo prodexantulo rohosyomoi guhentu ixvoro nippuno bosta. Ixvoracheri ayilo sonkotto duro korcheako , vixnnu bhogovano mohini rupo dharonno korta. Ani tea bhosmasurako moho mayentu fosonu ,tannenchi tagelo hatu tagele mateari dovornu gheuche tossolo khello khellta. Kxonnantu bhosmasuro rakxoso bhosmo zat'ta. Bhosmosurano bhogobhogo zolltona , bogoleno assilo porisorako ogni posorta. Ti prolloyagni nivocheako parvoti yane chonddika zolorupo dharonno kornu protyokxo zat'ta. Ogni xanto zal'lo. Bhoktanko devalo dorxono zal'lem. Tangelo mangnneko mano diunu , xivo parvoti ani mohini rupo dharonno kelilo vixnnu teacho vattarantu vastouyo kortati. " ossim zaunu tea kxetrari geleari , monantulo vikroto bhauna , vasona naxo zat'tati. Orthat bhosmo zat'tati. Ani satviko vicharo fulotati." mhollilo otolo vixvaso zonomanosantu posorla.

" hi sroxtti devano goneano prosaro korche khat'tiri toyaro kelilo grontho zaunassa. " mhonnu konnetori vicharountano mhollilem ogdi sotyo zaunassa. Bohuxo: takka thoyim goneano prapto zalilo urtolem. Xikhorachi prodokxinna ghaltona xantota raka. Thoyim xile pat'thora khanchintu mhovamusa mal'lem assoti. Kallkantu spoxtto disnanti. Tea musa khoboreko votnakkati. San'no muso nhoyim te. Tanka " hejjenu " mhonnotati. Tan'ni chabocheako aileari dhamvocheako vatto mellossina. Chaboleari ti duki sohono zaissina. Hea porisorantu bhomvtona vixexo kalloji gheya. Paiea mullantu pollonu hejje doura. Vixari divvoddo urtati. Bhivche nakka ; kalloji gheya. Havem megelo ayuxeantu poilepotte kallingo sorpo thoyim polloilo. Kossone kelna tanne. Megelo sangati ayilo bhiunu takka pamyoponnu rabbilo.

44 Veez Konkani


Bhoirovexvoro xikhora makxidikano nagotirthacho ugomo sthano asso khoyim ! vonovasantu firtona panddovo droupodi someto yanna ayilo khoyim ! skondo purannantu hea bod'dolo vivoronno assa mhonnu thoncho puzari sangtossilo. Bhoro pausaddintu votnakkati. Eko ponta vochchunu megeli fojiti zal'lea. Okttoboro , noumborantu geleari tumgelo mono proson'no zat'tolem. Proson'nota monobolako ut'tomo ttonik zaunassa. Thonchano bharyipoddtona vello kornakkati. Karonno tea prodexantu kalloko beggi zat'ta. Ekadhi boilogaddi melleari tajjeri bosuno provaso kora. Ti moza vingoddo.

Zogantule attho otyudbhuto oronnyo prodexantu ho poxchimo ghott'tto eko zaunassa. Ekoponta thoyim vochuno yeya. Ajichi monantu tthoroya. Umedi apoapo udbhouta. Thoyim gelilo ten'na , kropoya daru pivchem , viddi sigoretto oddchem , tteporekorddoro launu gouji golatto korchem , vonyo pranneamlo xikari korchem kam'mo kornakkati. Goneanopittho proxosti vijeta raxttrokovi kuvempuno mholleam , " prokrotiyo aradhoneye poromatmono aradhone. " hem lokxantu uro. - podmonabho naiko ( ddombivoli ) --------------------------------------

45 Veez Konkani


46 Veez Konkani


47 Veez Konkani


48 Veez Konkani


49 Veez Konkani


Bharotacho prodhan montri norendro moddi heachch zoner 19 ver tachea doftorant karddinol osvoldd grasiyos mumboi, karddinol zorz alencherri siromolobar mezor archbisp ani karddinol bajelios klimis siromolobar mezor archbisp ani karddinol - dogi kerolla thamvn hankam bhettlo. Gozal itlichch ki veginch loksobha chunavo cholchear asa astam hankam moska ghaln kristamvanche mot apnnamvcho mukhel irado astolo moddicho zonota paddtik jikoun haddunk.

Heachch sondorbhar karddinolamni moddik ulo dilo papak bharotachi bhett diunko amontronn dhaddunk. Khobre prokar hea uleak moddin apli soi ghali. Hea sondorbhar tannim moddilagim ailevar zoilant ghal'lea fa| sttean svami je.So. K zoilantlem turthan suttounko vicharlengi mholl'llem kollit na. Zor na, tor tannim nizaki ho ek ovkas/sondorbh hogddailo mhonnyet. Moddin saroyil'li hi lonni kitlo temp urat ani faideachi zait tem polleunko asa. ---------------------------------------

50 Veez Konkani


Kenora kotolik ani lou jihad kesori dollachea ugr hindutvovadincho ’lou jihad’ vadvivad xikounnent. Kazoram mukantr, muslim' zonn-onkdde vaddoun, bharotant elisamvamnim aplea torfen ramvcheam paddtinchye sorkar odikarar yexem hi muslimamnim manddun haddleli kalli gupit alochen. Dhormantor kazoram xekddeam thaun cholon aileant tori, ho lou jihad mholl'llosobd kesori dollacheamnim vhodd mafan ek somajik, somskritik anim razki-i mud'do zaun bodlil'lo bijepi kendrant odhikarar yetoch. Protyek zaun 2014 isvent norendro modi toslo ugrovadi prodhani zalea uprant. .

-filip mudartho, mumboi lou jihad hachyem mull:

Muslim' songhottonnancho vad: ailevar, - ut'tor prodex, modhyo prodex, ut'torokhondd- hea bijepi paddtichye sorkar asl'leam rajeamnim "kazora khatir dhorm' portaunni" virud'dh kaide monzur kele. Heam kaideanchyem mull asa

moga khatir on-bhavaddti muslim' nohim asleleo (hindu, zoin, bud'dist, kristamv iteadi dhorm' pallteleo) cholio svont khuxen aplem dhorm' bodlitat. Koveddtor zaunko tanchea muslim' noureamnim tanchyer

51 Veez Konkani


kossolo dobavo ghal'lonam mhonn muslim' songhottonam anim razki-i paddti, protyek zaun kerolla mullachi popular front of India (PFI) sangot't aileant. Lou jihad vo romio jihad keul ek kutth xikop; hi conspiracy theory hindutva ugrovadincho be-buniad anim fottkiro propogandda . Omerikant white supremacists zoxem fott kanniom ghoddn lokak, protyek zaun unnea xikpachea anim holl'llentleam kott'tt kristamvank, boddkaitat toxem bharotant he kortat. Zoxem naji zormonint hittlorachea fascist xikounnent zudevam virud'dh sadea nagrikank boddkayil'lem toxem. Khontichi gozal ki he kesori doll somsor-bhor vistarleat anim onivasi bharoti-i tankam pattimbo anim aplo duddu ditat. Khontichi gozal ki bijepichea sorkaranchye vichar, obiprai anim fott khobro pacharn yetat madyomam, protyek zaun Times Now anim Republic TV toslim setteloitt ttivi chenelam. Koroddamnim lok him chenelam polleta. Sorkar tankam aplim istiharam diun posta anim bhuloita.

Mood of the nation (MOTN) somikxa: hea budvora sanjechyem prime time prosaronn India Today TV r chol'lem jem dex kitem bhogta mhonn choloyil'lye somikxa vixim aslem. Karvi insoitts mholl'lea somikxo korchea khasgi kompnnen zomoyil'lea hea obhiprai songrohonnam promannem, desacho 54% lok ’lou jihad’ ek khori gozal mhonn mandta. Mhonnje, ho 54% lok patieta ki muslim' dadle her dhormanchea choliank, protyek zaun hindu, aplea fottkiroea mogachea zallint xirkaita anim kazor zatam mhonn bhasoita. Kazora uprant, konveddtor zaina tor ddivors kortam mhonn bhesttaita. Oxem forced conversion cholta mholl'llem hem gupti kutt xikop 36% lok matr patienam. Mukar soron, hi somikxa sangta ki 58% lok ailevar bijepi rajy sorokaramnim monzur kel'le kaide soma anim gorjechye mhonn obhiprai dita. Hindvam modhem 60% lok dhorma-bhailim kazoram nirod korunk kaide zai mhonnta tor 51% muslim' lok heam kaideancho virod

52 Veez Konkani


korta. Ortat, muslim lok chodd ugtea monacho mhonn nohim bogar tankam on-bhauddti choliem songim logn korchye sondrap hogddaunko naka. Amcheam koraulli jil'leamnim lou jihad: omchye koraulli jil'le kornattokachea bijepi sorokarachea addolltea sokoil asat. Ho bijepi sorokar voir songleleam tin rajeanchi dek gheun kazora khatir dhorm' portounne virud'dh kanun monzur korunk toyar zala. Vidhan sobhent bijepichyem bohumot asa. Vidhan porixodent ho kayo pas korije tor dusream paddtinchea thoddeam xasokanchi mozot zai. Hea vixim kongres paddt, odhikrot zaun, osoleam kaideank virod pacharota. Punn, thodde kongresgar upratti mot divonko pattim sorochyenant. Toxench tisri paddt jeddiyu xasok bijepik sohokar divonko puro. Oxem, muklea sobhe-odhivexanant kornattoka sorokar he kaide monzur korunk prostavo kaddtele. Lou jihad vixim zayit'tim torkam anim vad-vivad

oykonk melltole. Hye gorment, amchea jil'leamnim hindu-muslim donge zaunko sondrap asa. Amchea uddupi anim do.Ko jil'leamnim 2018 chea elisamvant eklo soddn her sorv bijepi xasok vinchon ayil'le. Ho eklo kongresgar mongolluru xetant vosti koron aschea muslim, kristamv anim hindvam modhem mogorancho vott voddlolo muslim xasok yu. Tti. Obdul khador. Hea xetant muslim umedvar soddn herank jikonk sadhych nam. Hea xetant kazora khatir dhorm' bodlounni zata-gi mholl'lli somikxa nam. Kol'loddka probhakor bhott'ttachim hindvank uchamboll korochim bhaxonnam promannem vhodd mott'ttar ’lou jihad’ cholon asa. Hem bohumot hindu lok (onim thodde kotolik) patieta mhonn mhoji khasgi obhiprai. Heam don jil'leamnim, protyek zaun do. Ko jil'leant, kotolik lok olpsonkeat; zaleari bottamnim mejyet titlo unno nohim. 8.20% mhonn 2011 khanismar lek dita. Onivasi kotolik, protyek zaun golf arbi

53 Veez Konkani


gamvamnim vosti koron asat te, hea lekant yetat-gi hem mhoka kollit nam. Toxem thoddo novo kristamv lok, apleam razki-i karonnank lagun hindu mhonn lek dita. Ho ugto gutt. Teach khanismar leka promannem, hea jil'leant 24% mikvon muslim asl'le. Yu. Tti khador jiklelea mongllur xetant muslim bohumot asa. (ull'llal sanko utron vetoch hem utton dista). 2021 khanismar hea march mohineant suru zaunko puro. He ankdde yetanam, muslim ankdde heram pras odhik tthokkeamnim choddla mholl'llo ondaz. Toull, ho ankddo noisorgik vaddoulli vorvim tori, lou jihad vorvim mhonn hindutva ugrovadi fottkiro vivad manddunk puro. Lou jihad vixim kenora kotolik kitem mhonntat?:

omchye mukeli hea vixim apli obhiprai ugtean sangtat gi tem

hamv nennam. Konn viz i-potracho vachpi zo do.Ko jil'leant vosti koron asa anim hea vixim amchea somudayachi odhikrot obiprai kitem mhonn kollonk "konekxon" asa tannem ek lek borouyet vo sompadpi potr dhaddn divyet. Bhasabhasek asro asa. Hozarank mikvon mhoka muslim mitr asat, choddtavo kerollant. He vo tanchea kuttmamnim anim soireamdoiream modhem ’mogar poddon’ kazor zal'lem mhojea gumanant yeuna. Te soglle "ovoiche put vo dhuv". Vhoddilamnim soirik kel'lea koddhem logn zaleant. Hindutvachea fottkiroea khobrepromannem chear bailo asl'le konni nant. Sokttank ekch bail. Ham, bhurgim matr average donam voir punn tinam sokoil mhonn dista. (2020 estimate 2.4% Vs 1.6% of Hindus). Cholio/chole vantto (ratio) polleylear muslim 951, hindu 931. Oblle, kristamv 1023 mhonnje zayit'team kristamv cholienk kristamv chole mellonk koxtt. (dekun yazokam pras chodd madri bhesak vochonk ek sondhorb ho. Kuxal kortam. Siriyos ghenakat). Oxem astam thoddeo cholio on-

54 Veez Konkani


kristamv choleam koddhem mogar poddtit. Dhorma bhair kazor zaunko vhoddilanchi porvonngi mell'lli nam tor, damvon vetit vo kazor zainastam ’omvkar’ urtit. Mhojeam ixttam modhem, doni sondhorb hamvem polleleat. Kristamv chole hindu choliam koddhem toxem kristamv cholio hindu choleam koddhem kazor zaleant. (hindu cholio kazora uprant kristamv zaleant. Kristamv cholio hindu dhorm' riti-rivaji pallun ayil'lem asa anim bhurgeank hindu zaun vhodd kel'lem asa. Noureank kristamv kel'lo daklo hamvem polleunko nam. Hacho orth ki dadleachyem cholta. जिस्कि लाजि, उस्कि बैन्स).

Kerollant siro molonkora kotolikam modhem "lou jihad" bhyem asa. Bhispamnim pori-potram kaddleant anim tim igorjimnim vachleant. Mongllur anim uddpi diesejicheam

bhispamnim osolo ek somosso amchea somudaya mukar asa mhonn lokak zagounni dileagi? hamv nennam. Vachpeank khollit asa? vhodd onkddeamnim amchye kotolik chole bhailea desamnim golltat. Zayit'teank kazora uprant hoklek sangota vorunk zaina. Son'nives oso ki do. Ko jil'leant kotolik cholio xikop mugdun ghora bostat anim soirikechi vatt polleun astat. Tankam kotolik chole bhettcho sondhorb unno. Kiteak te sogle kam' sodun geleat. Voilean, amcheo cholio pascheat nesnnamnim mukar. Oxem, muslim choleamnim amchea choliank amvddemvche sondhorb ubzonk puro. Guttachi ek ge khobor amchea somudayant cholta ki golfacho cheddo mohineak rojyer ailo, tin hofte soirik polleunko gele, ek hoftea bhitor फट्ट मंगज ं, फट्ट ब्या. Zottpott mudi, zottpott kazor. Noureak bauddeak aple hoklechye gutt kitem kollit? osoleam bhiam vorvim kutt vad amchea kotolik somudayant ubzola

55 Veez Konkani


mhonn mhoka bhogta. Be-buniad bijepicho sangot dita. Toxem, lou asonk puro. Bohuxea amcho lok hea jihad vixim zamvchi sadhyota asa. vixim bijepichye paddtin asa. Zoxem ttippu sultana vixim. Odhik tor ******* kristamv lok kongres paddtik aplo (hi mhoji khasgi obhiprai) mot dita, punn ttippu zointi vixim -----------------------------------------------------------------------------------

Sopnnanim yetolom cheddva sopnnanim yetolom cheddva mhaka kallzachem dar ugtem dour nachon uddon otregan hamv tuka thoimsor mellonk yetolom neketram guntun tujea golleant soboitolo modhem chondrak lagoun datt kalloka modhemyi tuka dekhtolom sopnnant hamv tuka vengent ghetolom kallokacha ekantant tujelagim dixttik dixtt laun bostolom utramni sundor rupnnem zollkotolem moga sagorant tarum upyexem kortolom vellakallacho porva nango mhaka cheddva goddxea tujea utramni khont visralom 56 Veez Konkani


nenntea tujea monak hamv pisvalom sovalank zap mellchak hamv raktolom sopnnamni yetolom cheddva sopnnamni yetolom -osunta ddisoza, bozal ----------------------------------------------------------------------------------------

Khodvoll udok

nitoll aslem udok khodvoll koxem zalem? udok zauna khodvoll khodvoll taka kelem udkak konne khodvoll kelem? udok aslem konna taben khodvoll kelem tannem jiben S udok khodvoll kel'leo jibo auy bapoi melea uprant gamvar marotat bobo S thoddea kuttmamni udok khodvoll kel'li mam-i zata hun thoddekodde thondd udok hun korota sun S

thoddea ghoranneamni dadleachichch boddai nitoll udok sanddun poti potinn loddai udok khodvoll zamvcha fuddem zata tor addai zainanch tor khodvoll zatochch modhem poddun soddoi S thoddea monxamni dis udetananch khodvoll udkan tondd dhumvchem magir thoddeamni nident poreant khodvoll udkant nhamvchem S bhurgeank nitoll udkant nhannoyil'li auy jinnibhor hasta bhurgeank khodvoll udkant upyeunko kel'li auy dis buddta poreant 57 Veez Konkani


khodvoll udkan'nch ghasta S khodvoll udok pieun bhavo bhoinnik khenddta

sureo udeun buddta poreant udok nitoll dourunk zata udok khodvoll kel'lo ghatki aplem korm' vegim khata nitoll zaunko vell nastam khodvoll gheun'nch veta xit vochun pez zatochch nitoll udkak axeta jinnibhor khodvoll kel'lo khodvoll udakchch nhata bhangra sarki jinni hogddaun matyent mati zata

khodvoll omal toklek choddun koiti ghevun benddta khodvoll udka lottak khaxa rogot sanddta khodvoll udka kattant zallam pas manddta jinnye sanz yetam tacho fondd tochch khonddta S -sivi, lorett'tto -----------------------------------------------------------------------------------

Kovita sadorikoronn sort: 18 bhurgim, 12 toronattim foinolak. Vhoddanchye sortent mukund poilo. Kovita ttrosttan manddun haddol'lea nelson ani lovina roddriks - chafra dekosta smarok onloin kovita sadorikoronn sortechem follitanx zahir zalam. Pondra vorsam sokoilea bhurgeancho vibhag: hea vibhagant 57 bhurgeamni kovita sadorikoronnache viddio

amkam dhaddol'le. He viddio kovita ttrosttan aplea yuttyub cheanelacher prosar kel'le ani konnaiki polleunko melltat. Kovita ttrosttachea nemam bhitor ayil'le toxench vorounnechea mapant otyodhik onk zoddol'lea 18 bhurgeank foinola khatir vinchun kaddlam. Hea prathomik hontachi vorounni kixu barkur, vilma bonttvall, venkottexo naik, vinsi pintto anjelor toxem stteni bella hamnni kel'li.

58 Veez Konkani


Foinolak vinchun ayil'lea attra bhurgeanchim namvam hyeporim asat: onxul ddais, kunkollim, gõy gleyona menddonsa, oxoknogor, mongllur snehol ddisilvo, omon riya lobo, oxoknogor, mongllur

adi vernnekar, kannkonn, gõy peyoni moskorenhos, fatordda, gõy elddon ddisoza, zoppinomogoru, mongllur sona satelkar, arambol, gõy primol pintto, bojzoddi, mongllur ninixa montero, bondel, mongllur rejhi porob, sankhllim, gõy linitta ddesa, bondel, mongllur

59 Veez Konkani


rixa lobo, dereboil, mongllur tiara rebel'lo, jeppu, mongllur sondex gaddekar, arambol, gĂľy nixal montero, trasi, uddupi chelsia kastelino , kavur, mongllur prial krasta, bella, kasorgodd prathomik pamvddear vinchun ayil'lea hea attra zonnank febrer

dusrea hopteant onloinicher foinolachi sort choltoli. Panch bhurgeank inama khatir vinchun kaddtoleamv. Kovita ttrostt hea sorvank zoner mhoineachea nimannea hofteant ttelifonacher sompork korotolem. Foinola khatir

dedd thaun tin minuttank zamvchi konkonni kovita atanch tonddpatth korun ghemvchi oxem kovita ttrosttan vinounni kelea. Pondra thaun tis vorsam bhitorolea yuvozonnanchi kovita sadorikoronn sort: prathomik pamvddeachea hea vibhagant 23 zonnamni amkam

kovitanche viddio dhaddol'le. He viddio kovita ttrosttachea yuttyub cheanelacher polleunko melltat. Hea viddionchem enttoni barkur, vilma bonttvall, venkottex naik, vinsi pintto anjelor toxem stteni bella hamnni vorounni kel'li.

60 Veez Konkani


Febrer dusrea hopteant cholchea onloin foinolak 12 zonnanchi vinchounni kelea: xorvani naik, moddgamv, gõy xveta em'. Poi, monjexvor, kasor godd pronnali govekar, fatordda, gõy oixvoryo bhorot, bicholim, gõy

olitta pintto, kin'nikombllo, mongllur exel sikvera, bondel, mongllur oniket naik, marsela, gõy rusi porob, sankhllim, gõy utkorxo lottlikar, vasko, gõy loidd noronha, xirva, uddupi obhigel sikvera, bondel, mongllur melixa krasta, bella, kasorgodd

kovita ttrostt hea sorvank zoner mhoineachea nimannea hofteant ttelifonacher sompork korotolem. Foinola khatir dedd thaun tin minuttank zamvchi konkonni kovita atanch tonddpatth korun ghemvchi oxem kovita ttrosttan vinounni kelea.

Tis vorsam voileanchi kovita sadorikoronn sort: hye sortent fokot pondra zonnamni vanttekar ghetol'lo. He viddio kovita ttrosttachea yuttyub cheanelacher tumkam melltat. Mellol'lo protisad bovo lhan zal'lean, hea vibhagant portean ek pauttim foinol ami choloinamv. Teadekun hea pondra

61 Veez Konkani


zonnam poiki inamam jikol'leanchim namvam zahir korotamv. Hye sortek enttoni barkur, vilma bonttvall, vinsi pintto anjelor, venkottex naik ani stteni bella voroinnar zaun asol'le. Inamam jikol'leanchim namvam hyeporim asat:

mohadevo gamvkar, sot'tari, gĂľy protsah dimvchim inamam, ru. 1000 (ekekleak) ddo. Zol'li ddimel'lo, kassia, mongllur xitol folldesayi, pondda, gĂľy him inamam febrer 21, 2021 tariker mongllurochea vixvo konkonni kendrant thoddeach amontritam hujir toxem onloinicher cholchea kovita fest suvallea sondorbhar ami ditoleamv. Yeunko zainatol'leank tea uprant him inamam pavit zatolim.

poilem bohuman, ru. 5000 mukund malgamvkar, bicholim, gĂľy dusrem bohuman, ru. 3000 priton pirera, kavur, mongllur tisrem bohuman, ru. 2000 ------------------------------------------------------------------------------------

62 Veez Konkani


Dexantoli ani dexa bhaili g천ychi 'bhogbhumi' hi protima bodlopache nodren sorkar ani somest g천ykaramni sabar madhyomantlean g천ychi imez 'punnyobhumi g천y' korpa khatir vavurochem, oxem gurunathobabachem mot axil'lem. Tanchea atmeak sodgoti labum. Om xanti 63 Veez Konkani


Ellen Firestone to have an interactive workshop with Harold D’Souza on Human Rights When you look at ‘Survivors’ you do not look at perfection, you look at affection says eloquent survivor advocate Harold D’Souza President of Eyes Open International.

‘Firestone’ ignite your basic purpose and Special Guest Harold D’Souza. The session will be hosted by United for Human Rights Central Ohio in collaboration with The

Do you know how many Human Rights are defined for every person living on this planet? Do you know which are these rights? Do you know how to exercise them? The answers to many such questions shall be answered on 30th Jan 2021 at Human Rights: From Education to Action, Interactive Workshop with Ellen Firestone, founder of

Firestone and Eyes Open International on 30th January 2021, 02:00 PM EST. To attend this, Please RSVP: columbus@humanrights.co m

64 Veez Konkani


Trauma has no expiration date reflects Harold D’Souza in a victim or survivors’ life. Harold says, just look, listen, learn, love, live, and laugh with victims it does not cost a penny. The Universal Declaration of Human Rights (UDHR) is a milestone document in the history of human rights. Drafted by representatives with different legal and cultural

backgrounds from all regions of the world, the Declaration was proclaimed by the United Nations General Assembly. It gives us 30 Universal Human Rights and most of us are not aware about all the rights. The session shall throw light on them and help you know what rights every human on this land does have irrespective of their Country, class, ethnicity, etc.

65 Veez Konkani


Overcoming obstacles into opportunities is the mission statement of Harold D’Souza’s life of freedom.

ember on Board, United States Advisory Council on Human Trafficking initially appointed by President Barack Obama and reappointed by President Donald Trump. His Non-Profit ‘Eyes Open International’ – a Non-Profit having its presence over 5 countries is currently working to help and raise awareness about Human Trafficking that is prevalent in the world.

The Interactive Workshop shall be hosted by Ellen Firestone: An International Human Rights Ambassador with United for Human Rights Former Board Member of National Council of the United Nations Association of the United States. Ellen received the 2018 President’s Volunteer Service Award for her work with Human Rights. She also hosts the “Know Your Rights” podcast series.

Harold D’Souza is an inspiration to vulnerable population globally. If you or anyone you know is a victim of human trafficking call National Human Trafficking Hotline: in U.S.A. 1-888-373-7888, in Canada 1-833-900-1010 and in India +91799-026-2632. The seven ‘C’ of Harold D’Souza’s life is consistency, continuity, change, creativity, courage, compassion, and charity.

Harold D’Souza’s fight for justice led him to become the (Former) ------------------------------------------------------------------------------------

66 Veez Konkani


Reddio konta monnio ani razoki-i... khobro, gozali, gannank.. (porno ugddas mhozo jivall korun.)

Modhench.... 'mogu allta ide... Vudd vordds koddi...' reddiocher sokttanchem kan... Akaxovanni bhuloitalem mon... ' Life buoy el'lide ol'lide arogy'

_ponchu bonttvall. Gadeant ghollon konxeant boson monno monno korun ti golloitalim kontam monnio... Ek khonn ters zatochch ..Bobatt... Modhench... 'reddeank bhatenn ghal re..' novo reddio... Zoran hamv bobattaitam zonna zonn kan dita

att vorank siloni reddio 'binaka git mala' bayiom behonom... Talleak pisval'lim kitlim monam. _ata bayiom behonom mhonntana.. _xirxirta monxea monam. Fruddenxiyol vorldd kop...Ingleddant.. Sotra ron'nank so vikett khodd'ddo kirmani, kopil devo our.... Ye.... Mara... Chokka... 'bustt iz do sikrett af moi enorji...'

67 Veez Konkani


amger novo reddio tichea hatant konta monnio.. Horyek khonnak lokamogall mhonn'nneo.. Modhench... 'baglak khill ghaleayere?' vhoddponn dakhomvchi leambi gaddi chimnnetelak zalea logaddi gudd'ddaun gudd'ddaun kallo dhumvor pottaki puttoun dhamvta vatter

_dhamvddaunko pidda marekar _ zhonddubam' zhonddubam'.. Piddahari bam'... Reddio gelo... Monis melo.. _goddir sorjikol sttraik... Odhikarak zai ram' nam'. Our ek bar... Akaxovanni... Atam zalam... Ovokaxa vanni... ' mo(n) ki bat'

_atam dive zolloi.. Talleo pett

(fokot't hasonk mat.) -----------------------------------------------------------------------------------

68 Veez Konkani


Black Chana (chickpeas) and Yam/Potato curry : Ingredients : 1) 200 grams chana, wash and soaked overnight or 12 hrs 2) 250-gram yam / 2 medium potatoes cut into small cubes 3) 1 medium tomato, finely chopped 4) 2 medium onions, chopped lengthwise 5) 2 cloves garlic 6) 1 cup grated coconut 7) 1 tbsp coriander seeds 8) 1 tsp cumin seeds 9) 1/2 tsp mustard seeds 10) 1 tsp urad dal 11) 4 kashmiri chillies 12) 1/2 tsp turmeric powder 13) 1 tbsp oil for tadka 14) salt as taste Recipe: - In a pressure cooker, add soaked chana, 1 tomato, 1 onion, salt and 2 cups of water and cook till 5-6 whistles on medium flame - Heat up a cooking pan

- Add 1 tsp oil and fry coriander seeds, cumin seeds, mustard seeds, kashmiri chillies and urad dal. Keep aside to cool. - In the same pan, shallow fry 1 onion and garlic cloves. Keep aside to cool. - Shallow fry grated coconut by adding turmeric powder and keep aside to cool - In a mixer grinder, make a fine paste of all above roasted ingredients, coconut, onion, garlic by adding required water - Open the lid of the cooker and add yam cubes / potato cubes - Cook on medium flame for 10 mins or until yam/potatoes cooked well and soft. - Reduce the flame and add masala paste and required water as per thickness of curry - Cook to a full boil of curry on medium flame and switch off the flame For tadka:

69 Veez Konkani


- In a saucepan, heat 1 tbsp of oil - Once oil is hot, add 1 tsp mustard seeds and let it splutter - Add 1 sprig curry leaves, 2 cloves garlic smashed, 2 red chillies and fry until crispy (ensure does not burn). Keep aside to cool for a while. - Add tadka to the curry and mix well 70 Veez Konkani


Curry is ready to serve with steamed rice or chapatis as per

your choice.

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Methi poratta zai poddcheo vostu:

1 moulli methi palo il'li konnpir bhaji 1 ttispun sakhor 2 kopam gomva pitt

methi palo dhumvn kochor korn dourcho. Taka konnpir bhaji, mirsango alem kochor korn ghalchem. Mitt, sakhor, tup ani gomvanchem pitt bhorsun ott'ttuk mollchem. Uprant vhodd gulle korn chopateporim lattun tup vo lonni saroun doni kusimni bhazun kaddchem. Hun khelear choddit ruchik.

1/4 " alem 2 torneo mirsngo 2 ttebl spun tup ruchi tekid mitt

korchi rit:

-------------------------------------------------------------------------

71 Veez Konkani


72 Veez Konkani


73 Veez Konkani


74 Veez Konkani


75 Veez Konkani


MANDD SOBHANN (Reg.) Organises *TRADITIONAL KONKANI SONGS -ONLINE CERTIFICATE COURSE* In collaboration with *S.K.A LONDON* * For young and old, interested in singing, * For those who love traditions and Konkani. *Commencing on Sat. Jan. 9, '21,* *Spanning 8 Saturdays* *(Jan. 9, 16, 23, 3m, Feb. 6, 13, 2m, 27)* *At 7 p.m. (IST). 8 sessions of 9m minutes each = 12 hours of Training* *COURSE CONTENT* 8 different topics in 8 sessions 1. Gumo’tt Songs 2. Traditional songs (GupitMoag, Roazlin, Suryachim Kirnnam, Lucy and others) 3. Dekhnni and Manddo 4. Voviyo (Old and New) 5. Ve'rse (Wedding Songs) 6. Children’s Songs 7. Dulpodam (Baila) 8. Mandd Sobhann Songs *NOTE:* Along with learning traditional songs, you will also learn about traditions. *RESOURCE PERSONS* *Course Director/Instructor/Main Singer : Eric Ozario *Keyboard: Alron Rodrigues *Singers: Joyce Ozario, Raina Castelino, Jason Lobo, Dealle Dsouza. *NOTE : *One wouldn’t find a better bunch of experts than these, as they have the experience of having trained over 6mm people, in and around Mangalore. *This is Mandd Sobhann’s sincere attempt to preserve Konkani Song-Traditions. *This training would be conducted over the Zoom App. If you are interested, kindly enrol yourself by sending your Name and WhatsApp Number to the following number – 81m52 26626. Only 1mm in a batch. Hurry up! *The course is absolutely free! Please consider pitching in with your donations to support this noble cause. *The ones attending all 8 complete sessions, will be rewarded with an online certificate by Mandd Sobhann. *Come, Register today! Spread the word.* 76 Veez Konkani


77 Veez Konkani


78 Veez Konkani


79 Veez Konkani


80 Veez Konkani


81 Veez Konkani


Turn static files into dynamic content formats.

Create a flipbook
Issuu converts static files into: digital portfolios, online yearbooks, online catalogs, digital photo albums and more. Sign up and create your flipbook.