Veez Konkani Global Illustrated Konkani Weekly e-Magazine in 4 Scripts - Roman Script.

Page 1

llustrated Weekly

Illustrated Weekly

Volume: 4

No: 21

Volume:3

April 29, 2021

Izoichea Songit Xetantlem Ful

Antony Pereira, Bijai 1 Veez Konkani


Sompadoki-i: Moddin poxchim' bengallant bijepik jikounko mileantor kovidd piddestank moronn haddlem! vhoi, moddi sorkarachea mukhelponnan dolle dhampun poxchim' bengallant jikonk vochon sogllea bharotantlea kovidd piddestank moronn haddlem. Bharotantli kovidd poristhiti hatim dhorcheant tacho sorkar sompurnn solvalo. Lokan sangata mellon osolea mond motichea sorkarak gadieuylem demvounko zai. Az bharotant kovidd pidda akasak tenklea, ti sogllea bharotant varea vegan dhamvta, miliantor lok moronn pauta, piddestanchi chakri korunk sarko lok na, dakhter nant, goddis asl'leank diunko amlozonok na, lokak topunk injekxonam nant. Somsarantlea hor dexantlea mukheleamni lokachea boroeaponnak pradhanyota dimvn piddest choddanasem, piddestank zai titli soulotoya mellchem, tanchi chakri korunk favotim monxam mellasarkem, amlozonok silinddoram dastan korchem, novem khottlim bandun haddchim, iteadi kamam kelim tor bharotachea moddi sorkaran tanchem sorv boll fokot bharotantlea elisamvamni jikchea proitnancher ghalem, prodan montri modd poxchim' bengallak 17 pauttim vochon brihot sarvozonik sobha korun

choddit lok sobhenk yemvcheak prochodon korilaglo, lok harimni yemvn mask nastam ekamekak adalln ravon razokaronninchim bhaxonnam aikon ghora pattim vetana kovidd vhorn gele! hennem kumbhomello bond korinascho porinnam' zamvn lakhom lakh lok vividh rajeam thamvn yemvn udkank fokot kaxtter ani sobhar vinngechch namvn pattim gele ani kovidd tantanchea ghoramni vhoralagle. 99% lok mask nastam aslo ti songot polletana amchea mukheleancho kantthallo yeta. Moddi ani omit xa nachalagle, tallio pettilagle ani ohombavan uloilagle bharotantlo kovidd tannim dhamvddailo mhonn. Ha kotta! atam pollelear kolltta bharotantlo kovidd kitlo bollixtth zala mholl'llem. Hea sorvank mull karonn bharotacho sorkar, bharotacheo koddti, bharotachem elisamv komixon ani bharotachi sorv madhyomam jim aplem tondd bond korn khori khobar lokak dinastana ravol'lim. Dhikkar hea mukheleank ani hanchea bezovabdarek. -dda| asttin probhu, chikago

2 Veez Konkani


Izoichea Songit Xetantlem Ful

Antony Pereira, Bijai

Mongllurantli izoi firgoz sahity, songit ani nattok kolechi ek vedi zamvnasli. Hangasor asle konkonnintle sobhar unch sahiti zo. Sa. Alvoris, es. Es. Probhu, oirin pintto, mikmeaks, luvi pirer, iteadi; songitgar sippo mestri, benett pintto, heari ddizoyel pirer, narbortt pirera, iteadi; nattokist es. Es. Probhu, eddvordd kvaddros, mikmeaks, charli siker, zon pirer,

iteadi (sorvanchi namvam borounko nasl'leak kxoma opekxitam) izoi akasauylim neketram. Hea gamvant amchoayonttoni pirera (sorvank mogachem namv ’ttoni’ izoi) aplem namv gazounko paula. Bharich sadea svobhaucho tosem sorvank mogacho ttoni zon em'. Pirera ani meri pirera (pintto) hanchea 6 zonnam bhurgeam poiki

3 Veez Konkani


mhalghoddo zamvn zolmalo. Tachim bhamvddam - dusri silvia (pirera) mirando, tisro ani chouto bhavo devadhin zaleat, panchvo bhavo narbortt pirera, ani sovo bhavo freanklin bortti pirera. Him sorvam borem xikap zoddun aplem yoxosvi jiun sarun asat.

kapitanio xalant zalem uprant 4 tem essesselsi xikap sant eloixiyos hoiskulant sompoilem ani pi. Yu. Si. Tem bi.Kom' xipap tannem mongllurchea famad sant eloixiyos kalejint kelem. Uprant tannem aplem tantrik xikap A.I.I.I. (Associate of Insurance Institute of India.) sompoilem.

Zonon ani xikap: Vrit'ti: ttonichem zonon zalem okttobor 30 1947 ver bengllurant. Tachem prathomik xikap 1 tem 3 poreant

sarvozonik vortulantlea zonorol inxurens kompenint sohaik zamvn

4 Veez Konkani


prothom' mett ttonin tenklem tem soukas taka xakheacho breanch meanezor korilaglem ani to soho meanezor zamvn kamantlo nivrit't zalo. Logn: ttonichem logn 1974 isvent zosinta em'. (lobo) pireralagim zalem. Tankam tin gulob zolmale. Rexma, prima ani sima pirera. Tegam-i bhurgim borem xikap zoddun tanchea jiunant otyont yoxosvi zaleant. Ttoni ani zosintak chougam natram asat. Izoichi vosti: logna poilem ttoni konopodge,

morolli, anjelor firgojent aplea auybapoi. Bhoinn, ani bhavam sangata jietalo. Logna uprant 6 mohineamni ttoni ani zosinta tanchea kamak onkul korunk izoi firgojent vosti korilaglim ani aplem kuttam' bandlem. Hoveas: 1. Konkonni/hindi/kon'noddo podam gamvchim. Mukhyo zamvn aram' korunk. 2. Konkonni/kon'noddo/inglix potram, nemallim vachop. Songit gainam aikoup: konkonni, kon'noddo, inglix, xrilonkon baila podam, speanix/orebiyon podam. Konknni vinod boroup, lekhonam,

5 Veez Konkani


nattkulle ani tannench boroyil'lea nattokamni, nattkulleamni patr ghemvn digdorxon divop. Konkonnint aplinch podam ghoddun taka aplechch talle bosomvchem. Ttoniche mogache podam/songit ghoddnnar zamvnasle devadhin vilpi rebimbos ani henri ddisoza. Hem aikon to aplinch podam ghoddttalo ani songit bosoitalo. Taka alfredd roz ani lornai bharichch posondechim zamvnaslim. Hindint taka mohom'mod rofi, kixor kumar, lota mongexkor, ani axa bomsle khuxi kortalim. Inglixant jim' rius, elvis presli, freank sinatra, iteadi mhollear bhari aslem. Ddesmondd

ddisilvachim xrilonkon bailam podam ttonichea jivachi gantt. Konknnent cholon ayil'li vatt: poilem poilem to devadhin vilpi rebimbos ani henri ddisozachim podam gaitalo. Hea vella ttonin chintlem: mhakachch kitea mhojinch podam ghoddun, songit dimvn gaunko nozo mhonn. Hem ponthahvan tannem ghott korun aplim podam ghoddn, taka tallo bosoun, songit dimvn gaunko survatilem. Tannem tachim lipon aschim talentam jivall korun xroman

6 Veez Konkani


kam' kortana taka protifoll lablo ani to yoxosvi zalo. Hea zageak taka pavonk thoddim vorsam laglim tori to soukas tachinch podam boroun, tallo bosoun, songit dimvn gaunko laglo. Ken'nam taka suyog lable ten'nam to tachim podam karyokromamni gaitalo. Uprant tannem aplim konknni songit karyokromam mongllurchea "padvacho sant anton", kudd'ddo bartolomios", "dakam molleacho dhoni", povitr pustok adharit "bevixvasi noukor", "reddean

vasrum ghalam" ani "miss veronika" nattkulle. Vedi prodorxonam: ttonin dil'lim vedi prodorxonam zamvnasat konknni songit sanzo aplea "songit sudha" bonderakhal ani "ttoni-heari noitt" 1981 ani 1982 isvent. Uprant ttonin aplo songit vaur, podam ghoddchem, nattok boromvche, lekhonam, nattkulle boromvchem aplea vaurak lagon tosem kamachea vorgaunnek lagon

7 Veez Konkani


bond korizai poddlem. Osem ttonin 2002 isvent tachea kamak raji dili ani to nivrit't zalo. Ani ttonik 3 vorsam laglim uprant porot songit aplea hatim dhorunk ani podam ghoddunk. Ttoni mhonnalaglo, "apunn rinni zamvnasa heari ddisozak (mhalok ’silvor beandd izoi’) zannem ttonicher bharichch dobavo ghaln ttonicho prothom' albom' "kogulle" ugtaunko kumok keli. Ttoniche konknni songit albom': 1. Ttonicho fuddlod konknni songit

albom' "kogulle" 2007 agost 5 tariker aplea modhur 10 podam sangata ugtaunn izoi igorje salant zalo. Hea albomak songit derebelchea peattrik pireran (Patma) n dil'lem. Albom' ugtayil'lea disachch 40 albom' vikro zamvn gel'le azun ek dakhlo zamvn urla mhonntta ttoni. 2. Ttonichi dusri siddi "tujea pamyam thalla" konknni devasponnachim gitam tera gitamni bhorl'li 2008 me 11 ver ugtaili. Hea koullek anjelorchea roxon ddisozan songit dil'lem.

8 Veez Konkani


3. Ttonichi tisri siddi "svadhik jezuk orgam" devasponnachim 15 gitam attapleli 2008 okttobor 22 ver ugtaili. Hea siddiky anjelorchea roxon ddisozan songit dil'lem.1. 4. Ttonichi chouti siddi "baila vhallo", ttonin sangchye prokar konknnintlim supor sanik 15 podamni bhorl'li 2010 agost 10 ver ugtaili. To mhonntta hi siddi ugtaunko ttonin bharichch vaur kaddl'lo, konknni songit premink ul'las, sontos ani tripti dimvcheak, hea siddikyi anjelorchea roxon ddisozan songit dil'lem ani hi siddi

ek ’hitt’ zal'li. 5. Ttonichi panchvi siddi "kurpe sagor" konknni devasponnachim 13 gitam attapleli 2010 okttobor 17 ver ugtaili. Hea siddiky anjelorchea roxon ddisozan songit bosoyil'lem ani hi siddiy ek ’hitt’ zali. 6. Ttonichi sovi siddi "jivont devak aradhan" konknni devasponnanchim 14 gitam aschi siddi 2014 soptombor 7 ver ugtaunn zali. Hea siddiky

9 Veez Konkani


anjelorchea roxon ddisozan songit dil'lem. 7. Ttonichi satvi siddi "sobhit tum pisollea" hea siddik mongllurchea sobhar kheat songitgaramni songit dil'lem. Hea siddint aslim podam anim 4 podam moinos ttrak siddi podam. Hi siddi ugtaili 2020 zuzai 10 ver. Songitgar zamvnasle, axit pintto ani kirthon bolilo (podam 1, 2 ani 3), peattrik pirera (Patma) ani peattson pirera (pod 4, 6 ani 8), sonzoi roddrigos (pod 7) ani roxon korddero (pod 5). Ttoni hea sorv songitgarancho upkar attoita taka sohokar dil'leak. Ttoni bharich dorbaran sangta ki tachea konknni podam ani

devasponnachea gitam poiki sobhar hitt zaleant. Tacho albom' 5 "kurpe sagor" 13 supor sanik podam yu ttyubar asat. Yu ttyubar ttonichim sobhar podam tumkam mellttat ’axa’ chouti siddi, angalap, modor tereza ani mam-i koulli 7. Tachim itor podam fatima saibinni, mhojea somia (gozhol) konknni pod, inglix pod “Oh my Lord, Oh my God” viddio podam-i yu ttyubar asat. ’fatima saibinni’ podak roxon kordderon songit dil'lem. ’mhojea somia’ ani “Oh my Lord, Oh my God” hea podank peattson pireran songit dilam. Reddior ttonichim podam anim gitam:

10 Veez Konkani


reddio daijivorldr ttonichim 25 podam ani 55 konknni devasponnachim gitam koulli 1 thamvn koulli 6 tanchea ovkasa prokar prosar zatat. Daijivorld "do re mi fa" karyokromacher tanchea 26 vea somgomant (episode) karyokrom' choloupi zudd noronhan ttonichem sondorxon ghetl'lem-i yu ttyubar tumim polleuyeta. Ttonichim sobhar podam gain

spordheamni spordhikamni gaileant ani bohumanam-i apnnaileant. Ttonin tachea 60 vorsanchea zolmotsova disachea ugddasak ek pustok likhlam "mhojea voddtantlim fulam" ani tachi ugtaunn kelea. Ttoni sobharanche khalteponnim

11 Veez Konkani


upkar attoita - sorv songitgar peattrik pirera, roxon ddisoza anjelor, peattson pirera, axit pintto ani kirthono bolilo, sonzoi roddrigos ani roxon korddero. Sorv gaupeank, koros pongddak tachea koulli 1 tem koulli 7 poreant. Devachim vinchnnar axirvadam tanchea ani tanchea kuttma sandeacher devan

votunk to axeta. Sorv sttuddio injiniyorank ani rekardding sttuddionk sondexo ddijittol sttuddio, sieddi middia peattma ddijittor sttuddio ani daijivorld addio vijyuol sttuddio mongllur. Ttonicheo samajik chottuvottiko:

12 Veez Konkani


vostur umbllunk pitto, gomvam pitto, iteadi. Vorsavar lagim lagim 20 kuttmank tachea hea karyokromam mukhantr kumok labta. Apleachch bolsantle poixi khorchun tosench 2-3 mitranchye sosayen pattlea 5 vorsam thamvn. Karonnantor atam hi seva rauylea tori ttoni mhonntta taka sompurnn tripti asa mongllur nogora bhomvtilea sobhar dublleank tachea somsthea thamvn melll'li kumok polleun.

ttonin “The Gurdian” mholl'llo tacho samajik seva somstho sthapon kela thoddea vorsam adim ani gotihinanchem spondon to korta. Dublleank sodhun kaddn tankam eka mohineachem rexon mhollear tandull, sakhor, kafi/chhaye pitto, dall, chonne, ukddo tandull, biskuteo, ang dhumvche sabu ani

Fa| robortt pintto firgoz vigar zamvnastam taka izoi pirgojechea soloha monddollek vinchun kaddl'lo. To panch vorsam adim izoi ghottokachea kotholik sobhek servalo ani eka vorsak tacho karyodorxi zamvn chunayit zalo. Tea vellar kotholik sobhechea chottuvottikamni ttonin kriall patr ghetlo ani firgojent borem namvy zoddlem svotak tosench kotholik sobhek. Izoi firgojechea samskritik chottuvottikamnim-i ttonin kriall patr ghetla matr nhoim, gamvchem, nattkulleamni patr ghemvcho

13 Veez Konkani


tannem sontosan kela. Ttoni izoi firgojechea si.Em'. Lour vaddeant chunayit protinidhi zamvn 2014 tem 2016 poreant vavurla.

zamvn. ’izoichea sant fransis saver igorjechea sorv firgoz yazokank’ ttoni donyovad orpita tannim taka dil'lea moulik sohokarak.

Proxosteo ani sonman:

"hamv sontos pautam hamve konknni somsarantlea sorv songit premink dil'lea mhojea koulleank. Podam anim gitank. Tosench mhaka tripti asa hamve konknni mayek dil'lea sevek mhojea koulleam, pustok, nattkulle, nattok, gayan tosench nottona mukhant mhojea tanki bhitorlea proitnan tosench dhonea devak orgam tannem mhaka dil'lea vividh talentank" mhonnalo ttoni sorvank attoun.

heavixim uloitana ttonik dukhyi yeta tosench sontos bhogta. To mhonntta apnnak konnench proxosti dil'liy na, man kel'loi na mhonn. Atam’tam sonman ani man fokot talentank vo sadhonank mellcheapras tanchea dhonak labta mhonntta ttoni. Punn ttonichea choutea koullentle pod "anjelina" ontorraxttri-i mott'ttacho spordho ’golf vois meangollor’ hantum don pauttim spordhikamni vinchlam ani bohuman zoddlam. Tosench tachem anyek pod ’mam-i’ satvea koullentlem kuvettchea brisi ddisozan eskee londdon hanchea ontorzall gaupa spordheant gayil'lem asa. Hea mukhantr apnnak bharichch sontos bhogla mhonntta ttoni apunn ek kolakar

"xeuttim devo borem korum dda| asttin probhu, sompadok "viz konkonni" viz potr, chikago tannem mhoji mottvi jiun choritra boroun mukhpanar man dil'leak" mhonnalo ttoni aplem sondorxon sompomvn. -dda| asttin probhu ---------------------------------------

14 Veez Konkani


Bomvtim ek nodor – 7

lekhok: vinsentt bi ddimel'lo, takodde.

Korona Bhovixyovanni mholl'lleaporim zalam! itor piddencheank aspotremni zagoyi na zala oxem ami aikotamv. Aspotrek vechea horyek piddestache korona topasonn zata. Zor posittiv tor matr aspotrent zago; kalliz, kiddni ani itor piddecheani ghorach bosazoi vogo!

korona! korona!! korona!!! khoimsor polleylearyi, khoimsor gelearyi oykonk mellta korona vixim khobor. Kitlea zonnank korona laglem, kitle zonn aspotrek paule, kitlea zonnank chikitsa mell'lli ani kitlea zonnank ti mellonkna, kitle zonn moronn paule, kitlea zonnank purle oni kitlea zonnanch dah somskar kolo, iteadi iteadi. Vividh madhyomamni vachtam, polleytam ani aikotam oxem lagta ki sorv thorancheo pidda nopomych zaleat ani korona pidda ek matr urlea mhonn. Itor piddenchem namv ani nixan'nch na

2019 dosembrant china dexacha vuhanant korona ailem. Kitloso lok hea piddek boli zalo mhonn vividh madhyomamni khobro aileo. Korona oxem, korona toxem; hi pidda ayil'leank him-tim lokxonnam astelim mholl'llea vixim thoddi mahet lokak mell'lli. Hem, tem zalam vuhanant, itlea poixilea gavant tor amkam kitem forok poddta mhonn thoddeamni chintlem zaunko puro. Korona itlem mottem (zodd) asa, varoear tem kaim chodd ubonk sokana dekun ekleathaun onyekleak prosarchem addaunko mask vaparolear ani samajik ontor pall'lear puro mhonn

15 Veez Konkani


thoddea voizamni ani thoddea razoki-i fuddaroeamni lokak zagoruk kelem; seanittoisor vaparlear koronachem soteanas mhonnonyi sanglem. Veginch veaksin yetelem ani korona thaun bochavi mellteli mholl'lleacho bhorvoso dilo. Amcha bharotant tor kitem sangchem! koronak ekach disan nas koryet mhonn sangon dedd disachem lokddaun; uprant tin'nch hopteamni koronacher ami jik zoddeam mhonn ekvis disanchem lokddaun ani uprant purte challis disank vaddoilem ani atam vors somplem toryi koronachem sekendd-vevo mhonn bhexttaunn! koronak damvddaucha khatir dexachea mohan prodhan montrin loka thaun vati pettounko laile, tallio pettunk sanglem, vattleo boddounko lailem, mobailache dive zollounko sanglem. Itlim sorv kama koroitana dexacha mohan fuddaroeak aplem khadd tasunkyi fursot mell'llina; fursot mell'llinangi ya poxchim' bongallachem elisamv chintun kaim nid poddlina! robindr nath tthogoraporim vexdharonn

kelear kaim il'le chodd vott melltele mholl'lli alochon zaizoi. Koroddkoroddamni poiso zomoilo toryi lokachea faideak kaim kel'lem bilkul dison yena. Aikatat keul zumlebaji bhaxonnam matr! vors somplem tor yi na aspotreo choddonk nant, na souloteo. Vokat, venttilettor, oksizonacha obhava vorvim lokak soddizoi poddta aplo ontim' xvas! vorlldd beankachea programa promanne kollon yeta ki korona 2025 poreantyi astelem mhonn ani tea promanne sohaidhonachem ayozonyi hea ontorraxttri-i somsthean kelam; toxem mhonn sanglear korona ek fiksdd program'?! tor mukar dexache hal kitem zatele mhonn chintlear konnaichoi jivo thorthorat! kamam nant; iskolam bondh;

16 Veez Konkani


sokkodd onlain mhonn dexant elisamvam matr on ttoim'. Khoincha rajeant elisamv asta tea rajeant koronanch nopomych. Ttikri, singhu ani gajipur borddarancher andholon korit ascha roitam modhem matr korona nanch! mask ghalna tor, samajik ontor pallna tor dondd vosuli korunk adex dimvcha razokaronnink matr hea sorv pabondem thaun koronan dilea riyaiti, protyek zaun dexachea prodhan ani groho montrink. Ddelhint astana hem khodd'ddayachem, tem khodd'ddayachem; punn te poxchim' bongallak elisamvachea

prochara khatir pautana aplem muskor, aplem khadd ttivir sarkem disazoi dekun aplea sut'turakch yeunko nozo mhonn koronak

sttriktt adex. Kitlem videy korona, kitlea kamachem, bilkul razokaronnincha motlobachem. Oxem astana thoddim sovalam motint ubzonchim sohoz ani mukar kitem ghoddtelem mholl'llem sangonkyi kaim koxttanchem mhonn disana. Tor, korona konn? ek voiros. Punn hea ordhjivik itlemyi koxem gonean? khoimsor, kedalla vochazoi, hangagi thoim, disakgi ya ratik mholl'llem khochit taka koxem kollta? thoddea razoji-i fuddaroeam lagim kitem haka nikott sombondh asa? korona kitem thoddea razoki-i fuddaroeancho gulam'? ya hem kora, tem kora, oxem kora, toxem kora, kam' naka, ghora bosa mhonn sangon lokak kongal korun tankam gulam' korchem ek xoddyontr?! hem sorv atthoun polletana mukhlea disamni ya vorsamni thoddeamni sangche promanne ani svotoho somzoncha promanne kitem ghoddonk asa tem eka bhovixyovanni porim khonddit sangyet. Hem vachpeank khonddit zagoruk kortelem ani tea vorvim

17 Veez Konkani


apli bholaiki toxench jivo samballunk gorz asche yogy nirdhar gheunko kumok zatelim mholl'llem mhozo bhorvoso. Poilem : ttivi siriyol, rialitti xo ani veb sirisamni sison 1, 2, 3 aschaporim vividh madhyomancher koronachem sison 4 meyacha don tarike thaun lonch zatelem; assam, kerollo, tomillnaddu oni poxchim' bongall rajeanthaun hem arombh zatelem. Dekun thoim asleamni ya tea rajeamni kosoloi sombondh ya vyouhar asl'leamni apli zagrutkai samballchi kiteak mhollear hea rajeanthaun koronachi mohamari sogllea dexant vistarteli. Dusrem : 2022-nt zoneuri thaun march mohineant ek zadu mholleaporim gova, monnipur, ut'torakhondd, ut'toroprodex ani ponzaba thaun korona nopomych zatelem. Punn zagrut! marcha uprant portun korona aplem vikall rup dakhoitelem ani portean sogllea dexant tem vistartelem. Tisrem : sogllea dexant tin zageamni matr korona yedoll pavonkna ya ani

mukharyi thoim pamvchemyina. Ani te tin zage zaunasat gajipur, singhu ani ttikri borddoros. Koronacha piddek bhieteleamni aplem bhiddkbichane gheun vochon hea prodexamni vochon aplo tombu ghalcho boro. Harim-harimni lok hea tin zageank polain zata dekun ghollai kelear thoimsor ek lhan zago mellchemyi koxttanchem zatelem; dekun veginch nirdhar ghemvcho boro. Choutem : eka kuxin kovixildd veaksinache bhoinkor duxporinnam' (soidd-ifektt) ani somsarbhor tache vorvim zamvcha mornnank lagon 20 vorni chodd dexamni tacher protibondh ghala

toryi amcha dexant toxem zamvchi sadhyotachch na. Amcha dexant kovixildd veaksinaurvim yedoll konnyi moronk na ya ani mukar morchona. Kovixildd veaksin ghetl'lea thoddeach ghoddiamni

18 Veez Konkani


zor ek monis morat toryi poilench nirdharit zal'lea promanne tacha mornnachem karann veaksin nhoim ason her khoinchiyi dusri pidda matr zaunasteli. Bharotant koviddxilddak ani tem ghetl'lea uprant zamvcha mornnak kosoloch sombondh na; hanga konnyi veaksina vorvim morchona! panchvem : kovixildd veaksinachi ekspairi keul so mohine matr, punn amcha dexant tem vaddoun novo mohine kelam. Ekalekan oxem kel'lem borench zalem. Kiteakgi mhollear visam vorni chodd dexamni protibondh lagoyilea vorvim url'lem veaksin thoimsor thaun bharotak ayat zatelem ani hanga hem funkea sovai

mholleaporim vikrapak poddtelem. Toxem mhollear bharotiyank melltelem ekspairi zal'lem veaksin.

Dekun tem ghetl'leank "veaksin benefixiyori" mhonncha bodlak "khotrom ka khiladdi" mhonn volailear borem! bomvtim ek nodor ghaln polleytana fottkiroea korona mohamari vorvim ani tea pasot lokacha boreponnakhatir (?) razoki-i fuddaroeamni kaddlea thoddea mettam ani ghetl'lea nirdharam vorvim zamvem khoro faido (?) niallun kel'lim bhovixyvanni hi zaunasa. Hea bhovixyvannincho ani kitem motlob mhonn somzonchem hem vachteleancher soddtam. Kiteak anik kaim choddit sanglear kanuni apradh zamvcho sombhouch chodd. *************************************

Iskolachea bhurgeanchem bhovixy koxem ravat

19 Veez Konkani


pattlea eka vorsa thaun iskolant xikchea bhurgeanchea auy bapui ani xikxokank dhoschem soval, soval zaun'nch urlam. "korona" dvarim iskolachim daram bondh zalim. "an loin" klasi survat kelim. Addolltem cholomvchea xikpa montri disak ek veakhean diun sokttank sodant gondollant ghalte asa. Attve voilea klasicha bhurgeank porikxa asa... Dhavechea bhurgeank poblik porikxa.... Pi. Yu. Si bhurgeank unchlea xikpa khatir si. I. Tti. Asteli mhonnon dis paxar kele. Panchve klasi poreantlea bhurgeank iskolak vechem addailem. Fokot't eka mohinea khatir porot iskolachi baglam ugtim kelim. Atam porot bhurgim ghora bhitor pichhar. Bhurgeanchem bhovixy alkondon asa. Atam.... Poile klasi thaun novi klas poreantlea bhurgeank porikxa korinastam muklea klasik vochonk ovkas korn dilam. Si. Bi.Es. I. Porikxa pattim ghaln ara rod'd kortat. Axench mukaron gelear poristiti koxi ravat? xikchea bhurgeanchem

bhovixy koxem ravat? mholl'llem soval raksa bhaxen bhexttaunko paulam. Iskolant bhurgim xiktana, bhurgeam thoim zovabdari ani xikap mukel stan gheta. Bhurgim mot diun xiktat. Kollit natlem vicharn somzon ghetat, ghora auy bapui bhurgeam teuxim chodd guman ditat. Xikxokam porikxa korun bhurgeank puddarak toyar kortat. Az sokttak thalem marle bhaxen zalam. Bhurgim, vhoddilam ani xikxokam otontr zaleant. Sorkarachi regr ani kanunam oddkoll zaleant. Gondoll porihar zaina. Iskol bondh urlam. Lok mono zala. Bhurgeank bhovixy asagi? kovidd 19 yetochch sobar ontoraxttri-i oni raxttri-i kompnneo bondh zalim. Lakamni xikpi bekar zale. Udyomam, utpadon, vhevar, thondd poddlam. Thoddekodde ordho samball tor thoddeank ordhem vors matr kam'. Videxantle lakhamni lok bekar. Arthik poristiti kongal... Lok piddecheaki chodd jiughatak boli zal'le dakle asat. Lok kovidd piddek bhimyela vo tankam

20 Veez Konkani


bhexttailam. Piddechem namv aikon manosik ani dhoir chuklam.Lokak gorjechem voidoki-i chikitsa mellana. Hacher sorkaran gorjechem mett kadd l'lem disana. Bhurgeanchea xikpa vixim dur droxtti na. Ek vors zalem... Mukarim kitem? adim thaun xikpa vixeant lokachi monostiti ut'tezonachi. Xikap bhovixeak bunead mhonn protsoh melltalo. Az xikap xikonk onvaram... Hea dvarim sobar bhurgim mukelponnant solvotelim. Vrot'tipor huxargai hogddaitelim. Somsar logbog ek dhakddeak pattim gel'leporim dista. Novim udyomam vegim udetit mhonn sangonk sadhy na. Xikpi yuvozonnank kam' mellchem antrollim neketram khuntt l'le title koxtt zatit. Svo udyom' bhorvoxeachem nhoi mhonn zannte sangtat. Kroxi vaura teuxim mon ghumvddayil'le dison yeta. Kamangaranchi hajri unni zalea... Ut'tor bharotache vauraddi nastam sobar sodanchea kamank zonn na zaleat. Vahonancha sonchar vixim

sarki dixttavo na... Geas, ddisel, pettrol mharog zalam ani sorv sahetik mol choddon, mullavi souloteo nastam lok solvala. Xikap ani taka sombhondh zal'lim sorv purok kamam bondh zaleant. Lok solvon asa. Axem ek vors paxar zalem. Oni kitlo temp hichch poristiti urteli mhonn sangonk koxtt. Edoll modhyom' vorgacho lok solvala. Oniki ek don vorsam mukarun vhochat tor arthik sonkoxtt choddtele. Lok bekari urtolo. Bhurgim bhovixy natleli zatelim. Axem zait zalear lok uprott'tolo. Kranti zaleari zali. Lokank bhodroti dimvchem kam' atam gorz asa. Tea tekid yozonam manddun haddchem atanch chalon dije. Iskolamni unnea sonkhean bhurgeank klasi korun bhurgeank prerit korije. Pidde vixim sokaratmok chintop haddun, bhurgeanchea bholaike kuxin gomon, topasnni, souloteo diun bhovixeachea burgeank rupit korije. Koxtt asat. Karyorupar yetana tem sodanchem zata. Sobar obhiprayo sangata ghaln tork

21 Veez Konkani


korn karyorupak haddije. Tedalla amchea bhurgeanchem bhovixy uzolltelem. Sondex "mannik" yazokamno omchta firgojek novo sontos. Yazoki dikxecho mannik sombhrom' amkam porot ekvottaita.

Tumchem misamv, mundorun vetana devo tumkam besamvamni bhorom. Hor vattamni tumkam zoit axetamv. Loka sevent tumim sodam omor zaun urteleat. Hogllik "mannikotsou magtamv.

tumkam. Bhagi sombhrom'"

Tereza fernanddis mukel mestrinn sam zuje kon'noddo madhyom' iskol

Xotomanot'tor rupeallo sombhrom' oniki amche motint jivall asa. Tumim amkam ek prerok zaunasat. ------------------------------------------------------------------------------------

28. Bol'lirenoyea... Porakromo... Kal ratim yokxogano

amchea boilatto

gamvant aslo to

polleunko ani thoim pulli kod'del jeunko pi. Hech. Ddi. Ttomi gel'lo. Soglli rat yokxogano polleun to

22 Veez Konkani


bhari khuxer aslo. Az sokallim hamv utton bhair yetana amcho ttomi oniki yokxoganachea mudda thaun bhair yeunko nat l'lo. Sezara yokxogano ontim' hontar astana "chendde"cho ovaz oniki zor aikatana pi. Hech. Ddi. Ttomi oniki chodd humedin "girr" korn ghumvtalo, angnnant lollon zoran bhagoutike tannem suru kelench... " " bol'lirenoyea...." maka bori khuxi bhogli. Hamvem bhagoutikek pattim zap dili " hellu votso.... Nanu kellut'ta id'dhene!" " yokxogano konnem sodhun kadd l'lo?... Tum nennam-i... Ho ves konnem sodhun kaddlo?... Tum nennam-i... Ho des konnacho? des rakta konn tum zannam-i?... Na... Hamv sangtam... Hum... Amcho choukidar asa. To aslear puro. Des xabhit ani sobhit..." porot chendde zoran boddoitana ttomi girgitte porim raulekoddench ghumvtana hamv bhagoutike suru kelem " disak natlem - ratik yeta...! maskak

yena - paskhak yeta...! hortallak na, sttroikak na...! molak na, holak asa...! thiettor, markett, angddink asa... Pobbak, noitt klobbak asa, barak na.... " hamv gaitana, ttomi porot jeoran... "bol'lirenoyea..." bobattlo. Bohuxea thoim chendde avaz raulo dekun hamvch avaz yeunko kodel boddoilaglom. Titlear ordhem anglem hatim kailato gheun bhair ailem... "tum kosolem boddoitaiya..."omchea"n kaim sangonk na nem... ? tallio petta... Vati zolloya mhonn?... " punn ttomi aniki zoran girr korn ghumvtalo. "ani choukidarak des samballunk il'le koxtt zaunko puro..."" "koxem?" "chunavechi reli zata, hozaramni lok yeta... Lok votta khatir ani notta khatir vinngo zala. Ani

23 Veez Konkani


"kumbhomello" nakak mask na, penkttar asa... Lakamni bhokt gonga toddir...!" "olleya... Vott zalo... Ani kumbhomello zalear zalem... Simpol" "hey ttomi, laka lakamni lok songi ailear korona yenamye?" "tuka got'tunangi? ... Gonga nomyt nhalear pap porihar zata... Korona dhuvn veta... Konn gonga nomyt nainam tanka matr korona yeta... Dekun lakom lokank gonga nom-i toddir... Kumbhomella kel'lem "amchea"chem ek vhortem sadhon..."

aikon maka sontos zalo ani hamv bobattlom - dolle dhampun... "bol'lirenoyea..." dolle ghumvddaun soukas ttomik polletam ttomin yokxoganachem porakromo rauvn, to tachea grin ruma kuxin vetalo. Ttomi nach l'le kodden hamv polletam tor tambdde humble "vanchon urlear bhik magon khatam" mhonnon omsoran dhamvtale... Pi. Tti. Uxaporim. Ani pi. Hech. Ddi. Ttomi udkachea ttankint svim'ming prakttis kortalo.

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

24 Veez Konkani


Satvo odhyai: poilo bhongostoll (The first Ordeal) "koso asai tum?" tannem bagvon vicharlem.

laginch sanglam,hamv getticho rakvoli.Vrot'ten hamv hea gamvacho voiz"

"poilenchaki borem bhogta. Tujem namv kitem?"

"kitem? voiz ya zadugar?"

"simbri.Hamvem tuka nhoim

"vhoi,sarkem.Hamv natul'lom tor 25 Veez Konkani


tum oni tuzo ixtt bohuxea vanchon uronk zatem na. Tujem namv kitem?" ’hol'li. Tum ani khania nhoim toddilagim aslelean ami jivont uronk karann.Tum kitem tea nhoint maslli pagtaloi?" "khonddit vhoi. Punn maslli nhoi dadleank.Ani hamvem dogank dhorlem."

kitem sodhun aileat? tuza ixttan ranni mhonn sanglolo ugddas." "tannem tosem sanglengi? ti ranni khania zaunko puro. Tinnench nhoint uddi marun amkam vanchayil'lem." "vhoi, ti ranninch. Bori ranni. Hangasor khania mhollear ranninch mholl'llo arth. Punn hol'li sang,ordea moticher asleleak hem sokkodd kosem kollit?’

"asench pagtaloigi simbri?" ’na. Tumcha yennea vixeant mhaka poilench khobar aslelean hamv tuza yenneak rakon raktalom’

"heO sulobh.Tumvem' ulomvchi bhas porni. Mhoza dexant ami xiktamv, grik. Punn hea porvotam bhomvtim hi bhas kosi pauli mhonn hamv sangonk sokana."

"voiz gi ya zadugargi?" "sang. Konn'nch yenatul'lea zageak tumi kosem pauleat?" "oh! ami poinnari ya voidyokiyachi thoddi aslelean"

amkaim mahet

"thoddi nhoi gunddayechi mahet tumkam asa. Nam tor tosolea porvotak utron yeunko osadhy.Tumi

"eka tempar eklo ____ hea gamvak addollte korunk ayil'lo. Punn taka pattim dhamvddailo. Tacha eka sojeran kosengi korun hea porvotank utron aplea sojerancha kumken hangachank solvoun ho gamv odhin kelo. Tachi bhas ani puza rit hangasor aili." "hi kanni hamv zannam.To olegsanddor vhoimu?"

26 Veez Konkani


"vhoi,ani tea sojerachem namv rosen,ijipt dexacho. Khania tacha kulliechi" "tannem puza oisis,vhoimu?"

kel'li

devi

apounnem dil'le bori. Kiteak tum hem vichartai?" "mhaka pornea dhorma vixeant asokt. Xikaracha tudyecher jivitacho sonket pollelea uprant hanga tuza dhorma vixeant somzounko oylam."

"nhoi,ti hes" "oisisachem anyek namv. Mhaka sang, tichi puza hanga choltaligi? ijiptant atam hi puza okher zalea." "porvatacher ek diull asa ani thoimsor thodde puzari kosolengi pornem dharmik achoronn kortat.Punn hea gamvacho devo,rosenacha kalla thaun azun mhonnasor uzo, hea porvota voilo uzo" "hea ujeant ek devi jietagi?" tozap dimvcha bodlak mhakach pollelaglo. "mhaka kosoleach devi vixeant kollit na. To porvot mostu povitr zaunasa. Ani hea porvota vixeant zannam zamvchem mhollear mornak

"tor, tujem hem kam' hangach,atanch rauy. Tosem tum korxyi tor mornacha tonddant uddi marche bori. Hanga xikchem kitench na. Tujem jevann toyar asa" to vechak ghumvlo. Okhrechem ek soval simbri.Mhozo ixtt khoim asa?" to boro asa. Khania tachi zoton gheun asa." ani to chol'lo. Dusrea disa sakallim dar ugtem korun khania eklich aili.Dar dhampun kill ghali. Mhaka bhyem zalem tori hamvem tika solam kelo. "bhienaka, sod'deak mhoza thaun tuka apai na.Sang lio tuka kitem zaizoi?tuzo put?" ’to mhozo posko put ani hamv

27 Veez Konkani


tacho mog kortam."

tika tiche puzari ani ranvotti lok soddlear dusre konn'nch na"

"tumi kitem sodhtat?" "ami ujeacho porvot sodhu aileamv" aikon tichem muskor saullelem. ’thoimsor tumi nas soddn dusrem kitench pollemvche nant. Thoimsor ranvatti monis asat. Thoim moronn soddn dusrem kitem asa?" "to somsar konnacha adhin asa khania?- eka devi? ya puzarni?" "puzarni.Tichem muskar hamvem edoll polleunko na.Ti mostu mhatari dekhun muskar dhampta" "aha! vhoigi? porva na. Ami ticha bhettek veteleamv" "na, tosem korunk addvarlam. Mhojea hatim tumi moronk nhozo"

"tolvar ch bolladhik nhoi.Sang ti khalunak bhett ditagi?" "kedinch na. Adim kel'lea eka sol'lea prokar tinnem hanga yenaye ani ami tea porvot choddanaye" "tor niz mukheli konn?" "dharmik thoran sorgacho tallo namvachi hesia puzarni. Samsarik ritin ami, khalunacho khan" "tum kazari vhoimu?" "vhoi,aik. Hamv eka pixeachi bail. To mhaka dvexita.Hamv dadleank dvexitam. Bhorpachem kalliz mhonn mhaka apoitat,punn lojechem" mhonnat't ti roddli. "karann asonk puro.Kosolem?"

konn bollvont ? tum khania ya porvotachi puzarni?" "hamvnch bollvont hol'li.Hamv ek ch pauttim satt hozar dadleank zhoza khatir apounko soktam. Punn

"poinnarea aik. Mhoza pixea ghova bori hamvm-i pixim.Tuza ixttak udka thaun bhair voddtana pixem mhoza bhitor riglem. Ani hamv, hamv-"

28 Veez Konkani


"mogar poddlim" hamvem okher kelem. "asem hea poilem-i zalam" "mogachaki unch.Tea ratim ek sokot mhojea bhitor aili. Hamv tacha khatir ch. To mhozoch. Hamv bhas ditam, to mhozoch" mhonnat't ti robhosan bhair dhamvli. Hamv portun nidek nisralom. Uprant tin dis hamvem khaniak pollelem na. Omkam yeukar korcha rattaullint asa mhonn simbrin sanglem. Lio sorxin vhochnk tannem mhaka soddlem na. Hamv dubaulom. Liok kitem zalam? chitt boroileari dina mhonnalo. Tisrea disa ratim hamv eka nirdharak ailom. Mhaka atam cholonk zatalem. Tea ratim chandneacha ujvaddant ch hamv kudda thaun bhair chol'lom. Mhojem kudd bodlitana hamvem noukaracham' mettank lekh ghal'lem. Teach ondazan hamv hollum kallokant chol'lom. Thodde koxtt zaleari okhrek hamv lio ani hamv poilem asul'lea kudda lagim

paulom. Punn titlear stobd zalom! kudda bhair dara lagim khania ubhi asul'li. Hamvem pattim vhochonk chintlem tori gelona.Kitem korchem? thoddea vellan ti geli punn niras. Darak tinnem thalem marul'lem. Hamvem ticho sorpa bori pattlavo kelo. Okhrek ti eka vhodd dar ugtem korun bhitor rigli ani dar dhamplem. Hamvem tea pornea daracha buraka mukhantr pollelem. Hamvem tika pollelem. Oh! kitli sobhit ti disli. Mhaka ulomvchem' aikalem.Simbri thoim asul'lo. " kitem koll'llem tuka khania?" "mostu unnem. Mhojea titli sobhit stri hangasor na. To mhakach sodhun aila. Hamvnch ti nnem' sodchi stri" "dubhavavinnem hamv patyetam. Mukhar kitem?" "to punor jivont zal'lea eka striye vixeant uloilo. Tum ujea modhem chol'liygi mhonn tannem vicharlem. Mhoje kes dakhoi mhonnalo. Mhoje

29 Veez Konkani


kes hatim dhorun tannem poxele.Mhoje kes bore sobhit asat mhonnalo punn hamvem pollel'lea kesam bori nant mhonn tannem sangtana hamv zoll'llim. Te kes mostu sobhit osul'le. Mhonnalo. Uprant hamvem kitlem proiton keleari to uloilo na. TuO bukani vach ani sodh khoncha striyek to sodhun asa mhonn. Konn ti,khoimsor jieta sokkodd veggim sang. Hamv tika jivexim martam" "khoim thaun survat korchi? tuka tea porvotacha mukhel devi thaun potr ailam. Tumvem vachlam-i?"

"hesia tankam rakon asa" simbri mhonnalo.

"portun vach"

"anyeklo zai tor vochondi, lio nhoi. Tannem mhoza mogar poddonk zai. Veggim mhozo ghovo zaizoi. Tuka got'tasa simbri mhaka ghovo na mhonn" "edolluch tujim patkam mhaka dhambun asat. Tuka sarkem dista tosem kor"

tannem vachlem: "khalunacha khania ottenak, ujeacha ghorcha hesia thaun. Dog gore dadle tuza gamvak pauleat ani sovalam vichartat mhonn kollit zalam. Tum ani suzo onkol simbri, getticho rakvoli mukhlea omase ratim nhoincher nodor dourunk zai.Te dadle tea nhoim mukhantr poinn kortana tanka kumok kor ani zogasannen porvotak apoun hadd. Hamv tanchi bhett korchi na"

"vhoi,punn lion sangchi stri hesia nhoi mhonn mhaka bhogta" "thoimsor sobhar striyo asat" "to porvotak vochana" "punn khania, hesia bolladhik ani hea potrant tinnem sanglele bori korinatlear zagrut mholl'lli dhomki asa. Ticha virodh vechem naka. Te vochondit"

"to vochana. Hamvem tacho mog korizai ani tannem axemvcha anyekleak dvex korunk zai. Tum neketrank vachtai, bhovixy sangtai. Sang"

30 Veez Konkani


"hamvem mostu proiton korun zalam. Aik. Tum ani lio sangata mellonk sadhy asa tori tumcha modhem ek zoit vonnod ubhi asa. Kosoli ani kitem mholl'llem hamv nennam, hamv somzonk soklona. Punn tum oni to mornant sangata asat, hamvm-i asam" "tor morn'nch yemvdi" khania avegan uloili. "khonddit mhonn chintinaka.Hesiache dolle amcher asat mholl'llem sot."

. Vhoi , dog mhatare-aik mhatare dadle aileat. Punn mostu piddest ason tankam cholonk zaina mhonn sang. Te gunn zalea magir polleuyet- bohuxea tin mohineam' uprant. Ti patyeunko puro. Mhaka atam mostu vixevachi gorz asa." mhonnat't tinnem dara khuxim pollelem. Titlear hamv chol'lom ani veveggim mhoza kuddak rigon khottlear choddlom. Titlear dar ugtem zalem (satvo odhyai onty)

"fotti mar. Faleam porvotak zap ------------------------------------------------------------------------------------

Doreant maslli unni zalea?

bhumycho protixot 71 vantto udkan aurit zala. Hea udkacho protixot 96.5 vantto sagor apnnaun asat.

Sogllea udkant protixot 97.5 vantto mittaudak zaunasa.

31 Veez Konkani


Bhumycher monxasangata monzati, ani her nomuneache jivo jietat. Mhonntana bhumivoilea monis, zanvaram tosolea upeogak sadhy zamvchea udkacho vantto fokot protixot 2.5 matr. Udkant lhan – vhodd maslleo toxem monzati sarokeo her udka jivo asat.

nomuneancha monzatinchem mas mellta tori thodde tem ani thodde hem khainant. Mas khainatl'leyi

Maslleche upeog: somsarantlea sobhar raxttrancha bhumyk doreo va sagor lagon asat. Heavorvim maslle udyomak ani her vyouharak hea raxttrank sadhy zalam. Doreo ani sagoram xivai nhomyamni, tolleamni ani lhanvhodd udka zomeamni maslli ason ti monxeacha upeogak mellta. Toxench bhumycher maslli poschem vyousaiyi asa. Monxeacha bhukek, ruchik, kuddik ghottai divonko ani her upeogam khatir maslli upeog zata. Masllechem somskoronn korchem, tel kaddchem ani her zaitea udyomamni maslli upkarota. Masllechem sarem korotat. Axem maslli monxak bhovo lagsili zaunasa. Monxea upeogak vividh

maslli khatat. Maslli khatelea choddaut zonnank ti bhovo ruchta. Tantumnmyi vividh prodexamni jieteleank tancha ruchi tekid maslli mellta. Zoxem koraulli kornattoko voileank surmai (isonn va onzol), pamplett (pomprett), kanne, kodd'ddoi (vhoddle doddeare), nhoinchi maslli, sunkttam, kuroleo ani her zaitea nomuneacho maslleo bhovo ruchtat. Maslle thoim kristamv dhormacho sombondh: kristamv dhormak ani masllek chukounko nozo tosolo sombondh asa. Kristamv dhorm' arombh zamvchea adinch mhonnje jezu kristacha kallarch masllek logtim sobhar songti asat. Jezucha apostolam poikim simamv pedru

32 Veez Konkani


ani andre he pagi zaunasl'le. Zuvamv ani jems zallam vaurant as l'le. Jezun bhukel'lea lokak khann

dimvcheak don maslle ani panch unddeanchem azap kel'lem. Pattlea don hozar vorsamni somsarbor pagi kristamvancho sonko zaito asa. Amcheach bharotant kornattokant pagi ani masllek logtim vyouharacha kristamv lokacho sonko unno tori tomillunaddu, kerollo, gõyam, guzorat, orissa ani her rajeamni he zaite asat. Maslle udyomant bharot: somsarant china maslle udyomant poilea sthanar rauta tor inddonexea, bharot, viettnam', omerika, roxea, zopan, filipoins uprantlem zage apnnaitat. Bharotacha maslle udyomavixim sangchem tor

bharotak 8000 ki,mi. Vornim chodd lambayechi doreatodd asa. Guzorat, moharaxttro, gova, kornattoko,

kerollo, tomillunaddu, andhroprodex, orissa ani poxchim' bongall - hea rajeamni, damondiyu, panddicheri, lokxodip, onddoman nikobar hea kendraddollit prodexamni doreatodd asa. 2019 va vorsacha leka prokar bharotant sumar 3.6 miliyon mettrik tton'nam titli mitta udkachi maslli dhorl'li. Maslli pagcheant somsarant bharotachem sthan tisrem tor maslli pospant dusrea sthanar rauta. Maslle udyoman 145 miliyon lokak vaurache aukas dileat. Hem udyom' dexacha jiddipi-k protixot 1.- 2 kannik dita. Maslli ani maslli utpon'nam roft korcha mukantr ru. 400 biliyon titlo adai mellta. Kornattokant maslle udyom':

33 Veez Konkani


kornattoko rajeak sumar 320 ki.Mi. Titli dorea koraull asa. Mongllur,

molpe, karvar ani her vhodd vhodd maslleche bondor zalear lhan bondor zaite asat. Hea ndram mukantr vorsak hozaramni korodd rupeancho maslle vyouhar zata. Lhan donni thaun dhorn, vhodd ttralor (Trawler) poreant vividh nomuneamni maslli dhorunk doreak vetat. Doreamni sadharnn zun – zulamyt masllemni tanchem sontan choddomvcho kall. Hea vellar maslli dhorolear masllechem bellem unne zata mholl'llea karonnak lagon bharotant zun – zulai ani thoddegodde agost surover poreant fokot toddimni soddlear yantrik vidhanamni ani doreant pois vochon maslli dhorunk addvarolam. Vorsa modhegatyi her zaite songti addvaroleat. Hantum vixex ujvaddache bolb vaporon masllenk akorxit korchem ‘loitt fixing’ (Light Fishing) ek. Hem

vidhan upeog kelear dhoreant svabhavik zaunaschem masllechem

khann korpon vechi sadhyota asa khoim. Toxench zallancha burakancho gatr amkeach gatraurnim unno korunk na. Zallant poddl'lim masllechim pilam zallam thaun porot doreak vochazamiiini toxench lhan maslle zallam thaun chukon vochon tanni vodd zaizai mholl'llo hacho ud'dex. Masllevixim ballponnale uddas: mojea ballponnar mojem ghor dhorea thaun kaim 3-4 ki.Mi.

34 Veez Konkani


Ontorar asl'lem. Tea vellar maslli dharall yetoli. Eka rupeak 12 – 13 vhodd bangdde melltole. Tarle, doddeare ani her tosoli maslli mejinastana zomea (ras va kantti lekar) viktole. Sangalle, tatte tosole 10-15 kilo zoddayeche maslleo, dorea kasovoyi yetole. Nomychi maslli melltali tori taka tedallai mol chodd. Amkam matr nohim, dorealagim asl'lea soglleank tedalla sodamnit masllich maslli. Mogorolim kanttimni maslli bhorn teo kantti aplea matear vauvn haddtolim. Maslli haddchim sodanchim mogorolim astolim. Tanni maslli dimvchi ani nomiarolelea audek ek pauttim duddu vorcho. Sagvollidaranger bhat va tandu va torkari dimvchi rivazyi asl'li. (ami sagvolledaram zal'lean amger hi rivaz choltoli). Haka ‘kekachi pod'dot’ mhonntole. Sodam maslli nastana amkam xit ruchanatl'lem. Dorea thaun kollxeamni udak haddchem asl'lem. Magirocha upeogak torne ambe, ponnos, palponnos mittant galn dourunk dukhana thaun mitt haddchea bodlak doreachem udak vaporotale.

Atam doreant maslli unni zalea?: bharotant astomte ani udenti korauller maslli pagap pattlea vorsamni choddon asl'lem. Maslliyi dharall melltoli. Punn ailevarocha vorosamni maslli pagap vidhanam ani pagap choddon ailam tori maslli mellchi unni zalea. Dakleak sangchem tor - senttrol morain fixoris risorch insttittyutt (CMFRI) hancha vorde formanne moharaxttrant 2019 vea vorsa pattlea 45 vorsampoikim otyont unni maslli mell'llea. 2018 isvent 2.95 lakh tton maslli melll'li tor 2019 vea vorosant hachem promann 2.01 lakh tton'nank (protixot 32) demv l'lem. Hovea vigoneamnimni sangchea prokar hea masllecha demvnnek choddl'lem produxonn (pollution), choddl'li zagotik hunnsann (global warming) ani masllek gorz aschi upyemvchea zoddam tosolea khannanchem unneponn (phytoplankton), karkhaneanche vikall ani mellem udak doreak soddchem, lekaurtem plasttik doreak pavon zomo zamvchem - himani her zaitim karonnam asat. Oniticha ani

35 Veez Konkani


mosacha vidhanamni maslli dhorn masllechem bellem demvonk karonn zal'lem-i asa mhonntat. Maslli pagchea khatir vaddl'lo khorch mhollear gorjecha ddiselachi, borop (ois) iteadinchi, monxancho pag vaddl'lo ani her karonnam-i asat. Masllechim molam akasak pauleant: masllechem pagap (dhorchim vidhanam) tedallaurnim atam chodd zalam. Tori molam choddleant. Hea molam choddnnek doreant maslli unni zaun pagincha (donni - bottincha) zallank maslli mellanatl'lem karonn zaunasa. Tarle, bangddeancha zagear surmai / isonn, pamplett, kodd'ddoi atam haddchi tank ailea. Punn tofaut itloch. Taroleache raxi atam disanant. Ruchiche gamvche tarle atam mellche unne zaleat. Mell'lleari tankam kilo ekak (tantum 15 – 20 tarle) ru. 200 – 300 mol. Tachaki unnea molar vhodd gatrache (bangddea gatrache) tarole melltat. Te omon tarole khoim (omon thaun guzorata mukantr kornattokak

yetat). Punn tankam ruchch na. (masllevixim choddit zannvai natl'lo masllek gelear viktelim te ‘kerollo tarole’ mhonntat). Vhodd bangddeank (tantum 9-10 bangdde) ru. 300 - 450. Don kileamvoir zoddai aschea surmaik kilo ekak ru. 1000 – 1500. Dhovea pamplettank kilo ekak ru. 800 – 1200. Kallea pamplettank il'lem unne mol. Toxench horyek nomuneancha masllenk atam molam choddleant. Vhodd promannar maslli mellchea sumar ogost modhleabhaga thaun sumar okttobor poreant dori unne astat. Hangasor voir dil'le dori sadhann novembor thaun march poreantle. Epril – meyant dori anikyi choddl'le astat. Adlea kallar pausilea mohineamni (zun – zulai – ogost poilo ordh) doreachi masllich mellanatli. (nomychi, vollachi, ubhar doddoyil'li melltali). Atam ddip frizor vyousthem mukantr maslli rakon dourunk / pois sagsunk sadhy zal'lyenimtim pausilea mohineamnim-i maslli mellta. Punn molam matr ekdom chodd astat.

36 Veez Konkani


-ech. Ar. Allvo

-----------------------------------------------------------------------------------

Vinod

addvarlelem foll... _ponchu, bonttvall. "khonchea bhaxent xiklear kitem zata? cheddvak kon'noddo middiyom iskolant xikoije... Amim xikonk nangi? inglix middiyomak ghalear vorsak ek lakh rupoi kaddn dourlo zai. Title amchelagim khoim asat?" bail mhoji sonnsonnonk lagli, cheddvak inglix middiyomak

ghaleam mhonn hamv sangtana.

Maka tinnem sangchem sarkem mhonn dislem. Title poixe khoim thaun votche? dusrea disa sokallim puddem dogam ttichoram ghora yeun paulinch. Kon'noddo middiyom' iskolachim ttichoram. Hamvem chintlem bailen kaim pon korn apounko lailam konn'nna mhonn. Polletana tim sokkodd ghoram ghorank bhett dite aslim. " tumchea bhurgeak kon'noddo middiyom' iskolak dhadda... Attve mhonnasor fis diunko nant, dhonparachem jevann dhormak mellra - bisiyutto. Vhodd zatoch

37 Veez Konkani


tumchem bhurgem injiniyor ya dakter zata tor dhavi poreant kon'noddo iskolant xik l'lea bhurgtank "dha pomytt" bonosa rupar mellta. Vixex mhollear amim hea vorsa thaun iskolant poile klasi thaun inglix xikoitamv. Yuniform' dhormarth mellta" mhonntana bail mhoji ontrollak choddoni zal'li. "kon'noddo middiyom iskolant inglix xikap, yuniform' dires, xist.... Vhare vha..." bail udgarli. Cheddvak kon'noddo middiyom iskolak bhorti kelem. Lekachim bhurgim.. "sokkodd bhurgeank gomon diunko zata. Inglix iskolant challis pon'nas bhurgim aslear guman dinant nem!" mhonn hamv mhonntana bailek bhari khuxi. Cheddvak kolor kolorachem do-don yuniformam. Budvara ani sonvara nillxem yuniform', ur l'lea char disank cheks nomuneachem, add nitt gitt aschem kafie rongachem yuniform'... Inglixache char buk, kon'noddache char buk... Amkam dogamyki khuxi zali.

Poilea vorsa dhuv kopi bukar e. Bi. Si. Ddi. Boroitana bailek sorg ch somsarak demv l'le bhaxen bhogtalem. Kon'noddo boroitana "en'noddo" mhonn maka apoitali ani ti kujnak dhamvtali. Von ttu ttventti boroun xikonk. Von, ttu, tri chim ttebolam baipatt korunk... Habba... Poilem voros koxemyi paxar zalem. Hamvi il'lem inglix xiklom. Sekendd sttenddorddak vetana atam podam ani roiming vordds suru. E for eppol, bi for boi , bal, si for keatt ddi for ddog... Axem xikoitana bail kitengi purpurtali. "kitem zalem?" hamv vichari. "tim pornench silebos xikoitat. Atam kompyuttor kall nem... E for addio, bi for bar kodd riddor, si for kompyuttor, ddi for ddesk ttop , xikoyil'lem zalear kitlem borem astem..." maka somzalench na. Dhuv iskola thaun yeun

38 Veez Konkani


vhoddlimamyk inglix xikoitalem. Tannem xikoitana dant natlea tonddant mam-i porin garam porim "chas... Chus.." kortana amim hasteleamv.

kedallai mhonntai nem... Eppol eppol mhonnon... Kitem tem?"

Atam sodam-i inglix iskolachi kanni. Tea dis dhuv mhoje kodde sovalam korun vichari

"tea eppolant kitem asa mam'mi?"

"tem tum moboilant khelltai polle, tem moboil puta..."

"ddadda.... Eppol mhollear kitem?"

"tantum borem borem fichors asat puta... Ttu fiftti siks ji. Bi. Asa in biltt sttorez asa."

atam hamv xirkon poddlom. Bhurgeak xell zata mhonn ghora foll vostu hamv haddinatlom.

"ji. Bi. Mhollear gorl ani boi gi?" pap iskolant xikoyil'lem mat taka got'taslem sangalaglem.

"eppol" mhollear tem ek prutt puta..."

"nhoi puta... " "magir?"

"taka kon'noddant mhonntat?"

kitem "pour ful por ttu ttuvelv ji.Bi " rem'" asa... Yeaps fastt korun dita.."

"sebu mhonntat puta" "ham ... Magir?" "tor taka mhonntat?"

konknnent

kitem "ttuvel mega fiksel kemora asa..."

"hamv noko puta..."

"vhoigi... Tor eppol sadarnn kompyuttora borich nem..."

tem utton xida auy sorxim gelem. Ani mhonnalem. "mam'mi... Tum

"vhoi puta..." mhonntana tem bhitor

39 Veez Konkani


vochon beagant kitengi sodhun haddn tem auyk dakoilaglem " hench puta eppol... Moboil..." "mam'mi... Tor tim dogam-i eppol chabon khatat nem"

"tengi puta tem eddvarttoismentt".

tanchem

Tokxonn tem vhoddlimamychea kuddak dhamvlem.

vachlam ... Aikalam..." "olle mam-i... Hanga polle"... Tannem peporachem istihar mamyk dakoilem. "hench mam-i eppol mhollear.... Mam'mi mhonnali..." "hem eppol nhoi puta" ti hankreli. Ani mhonnali... Tem tuka atam naka puta. Dotorn xikoitana padreab xikoita...Olle...." mam-i il'li norgali. "kitem mam-i? sang maka..." natin veddo ghalo.

"mam-i ddaddak eppol konknnint got'tu na khoim... Tuka kollit asaye?"

"tengi puta... Tem eppol asa polle tem adamv ani even khel'lem addvarlelem foll puta..." "khonche puta... Maka iskolachem maka aikon hason hason usturem got'tuna balla... Vanjelantlem il'lem gelem. -----------------------------------------------------------------------------------

Ddol'lak sonman (ddol'lak sonman zatana karyem nirvahok lesli uloita)

lesli : mogacheamno, az omkam bhovo sontosachi gozal. Murnall firgojechea gornall vaddeantlo ek vyokti milittrint bhorti zaun, goddir zhozon, az jiklelea kattachea kombeaporim xenkarem puloun,

40 Veez Konkani


amche mukar sobhta. Amchea murnall firgojechea somestanche namvim hem bhangarachem podok xri ddol'lak somorpitam. (tallio, visileo, gujguzo) atam ho porom' vir, dhir, xur, xriman ddol'la aple goddxe ani koddxe onubhou tacheach utramni tumkam sangtolo.... Ddol'la: vedir as l'lea gonny vektimno, toxench mhojea mogachea murnall firgoz garamno, vorsam utorlim vis, uddas yetat te dis, hatant nat l'le tin kas, pieunko nat l'lo nis, penkddar nat l'lo les. Lok mhonntalo ho boji bus. Tokxonn bhair sorn gelonch.... Tallo : khoim simistrik gi?

puttli... Mhojea khandea voili bonduk zhoddli. Dixtt mhoji bhomvtonni ghomvli. Tolvar ek polleunko disli. Hamvem ti hatant ghetli. Ani xida mukar mukar gelom. Ani thoimsor ... Thoddeanchem hat, thoddeanchem pam-i, thoddeanchem kan, thoddeanchem nak, thoddeanchim bottam, thoddeanchim pottam, thoddeancheo gantti, thoddeancheo botti, pattim mukar pollenastana " kocha.. Kocha.. Kocha.." katrun chch gelom. Tallo : hey... Tumvem sokddanche hat, pam-i, kan, nak, pottam, bottam, katorli... Punn konnaicheo gomtteo tuka mellonk nant gi? ddol'la : gomtteo pura dusrea xipayamni poileochch kator l'leo saiba...!

ddol'la : nhoi... Dexachi seva korunk. Porchea poir zal'lea tea zhozant bonduk khandear gheun mukar lok: ham..... mukar gelom. Dusmananchi nalli -----------------------------------------------------------------------------------

41 Veez Konkani


Korona dusrem lar anim tteflon modi.

(filip mudarth) so hofte paxar zale. Omcho kendr bholaike montri do|horx vordhon apnnachich patt pettun mhonnalo: korona otam mornna toddir paulem. Oxem tannem xaboski uloitona, porot ek vadall utt'telem mholl'llim khunnam aslim. Tim khunnam to, dexachye sorv mukeli anim sorkari odhikarim toxem tojn parkunkch soklenant. Tanchea "bezovabdar" kornnencho foll atam sogllo dex sosta. Az, sukrora ratim, hamv hem boroitana, omchea dexan ek

rekordd moddlam. Somsorantch odhik korona keji lekak aileat. Kalchea 24-vhoramnim 332,730 nove keji ubzoleat. Anim 24vhoramnim, korona nimtim 2,263 mornnam zaleant. Mumboi, dil'li, punne tosleam dexachea vhodd xeramnim aspotremnim khottlim khali nant. Sorv thoracheo turtu poristiti samballunk bholaikye vyousta amchea dexant nam mhonn pattlea thoddeam disamnim dakoilem. Adlea vhorsa march mohineachea tisrea hofteant thoddeoch keji voir poddleleo tor-yi, prodhani norendr modin "pattim puddem pollenastanam" des bhor khodd'ddayechem anim bolatkarachyem lok-ddaun ghal'lem. Kossolem plening nastanam, ratim att vhorar ttivireddior uloun, teach modheane thaun lok-ddaun suru kel'lem. Voir dil'lea graf pinturant, tosolem khoddus lok-ddaun ghaln-yi

42 Veez Konkani


disalleo keji 97,894 mott'ttok vochon sokoil yeunko suru zal'leo. Dekun konn'nnam, hea pauttim febrer 1 tariker ’dusrea larachi" survat dison ailear-yi, modin kaim guman korunk nam. Bodlek, rajy sorkaramnim aplea rajeantli poristiti polleun "lokol turtukalin kromam" gheuyet mhonn bud-ball diun

poisa pois raula. Hea modhem, ilekxon komixonan chear rajy (ossam, ostomti-bongal, tomillnaddu, kerolla) anim ek yuniyon terittori (pudducheri) esemblink anim thoddim boi-pol korunk aplo nirdhar dilo. Thoddeam rajeamnim ponchait, nogor ponchait anim munisipalitti tosleam lokol zomatenk elisamvam kelim. Protyek zaun ostimti-bongal elisamv, att hontar, sumar dedd mohineachea audhent korcho nirdhar korona audhent korcho nirdhar ’bezovabdarecho" mhonnyet. Koxem tor-yi, bongalant mukhy montri momota benorjik solvaijech mholl'llea hotthan, bijepichyem kendr ielekxon mixin rostear demvlem.

43 Veez Konkani


Modi, omit xa, nodd'dda, yogi anim her bijepi mukheleamnim eko pattlean ek reli keleo. Tosolea prodorxonant "kossoli xist" nastanam lok hari-harimnim zomlo. Tea zomeacheo tosvireo modin apmea ttvitt'ttor madhyomant pacharleo. Mhollear, korona vixeant chodd'dd mondde-bechcha korchi gorz nam mhonn nohingi tacho motlob?

chouda dis oysolexon varddant sambhollije. Herank axar paxar zainaxem, ani pidda vaddon vochonaxem, veksin ttika-koronn gorjyechyem. Hi zannvai vhorsdedd vhorsathaun sokttank asa. Dexachea 1370 miliyon zonnank ttikakoronn korunk, ekleak don ddozam promannem logbog 3000 miliyon ddoz veksin zai. Vhorsa bhitor hem korije tor, disak

he mohamari piddek vokat nam. Tor-yi, chodd'dd tras zamvchea piddestak aspotrent bhorti korije, gorz poddlear oksijen dije, venttilettorachyer dourije ani

10 miliyon doz utpadhon zaije. Hem khollit ason-yi modi keul tin veksin utpadokanchea fektorimnim bhomvlo. Keul don khasgi kompnenk laisens dilem. Hea don

44 Veez Konkani


kompnenk disak 2-2.2 miliyon ddoz utpadon korchi xeati mhonn kollit ason, poblik khateantlea unchlea voktam komfnnenk laisens dilem nam kiteak? ek ddozon kompnnenk laisens dil'lem tor, yedollch keul 10% lokachyem ttikakoronn sompchea bodlek 100% ttikakoron zatem. Voilean somsorant ’ixtt zomomvchea amchea diplomesi khatir’ dubllea desank dan divonko legun veksin astem!

hi keul chuk -gi vo zai-zai mholl'llem polittiks? zor hem polittiks, mai 2 tariker, chear rajeant esembli vott mejtonam, khollon yetelem: lok kitem chinta? kitem kelear-yi modichi lok-priyota unni zaina, to eklo "tteflon" prodhani mholl'lli jeral somzonni asa. Korona dusrea larant hi somzonni uddon veteligi? veginch pollemveam. (filip mudarth)

------------------------------------------------------------------------------------

45 Veez Konkani


46 Veez Konkani


Bharoti-i purux nopumsokgi? - ttoni menddonsa, nidd'ddoddi (dubai) kamot'tezok vokta vyoparant 950% bharoti-i xekodda choddit mapan asa. soglle purux nopumsok Keul dedd-don xotok utral'lea hea zaleatve? ore! audent khonchoch veapar itlea hem koslem axchory ritin vrid'dhi zal'lo na. naka zal'lem Loingik ut'tezon toxench xokti soval? pattim zoddun ghemvchea hea bharoti-i lok dondheant itlea veggim vrid'dhi nopumsok zal'lo tor hangocho zamvcheak amchea jivonacho utsah zonosonkho xembor ani tis hantum bhorun gel'loch mukhy koroddank koso mikvalo? toxem tor karonn. Bharoti-i purux ami nopumsok nhoi mhonnchem puruxotvachem pourux dakounko khorengi? vochun akhrek ut'tezokank xoronn zata, osoleakch zolm' gheun lekin bharotantlea vikrea markettint udel'leo sobar kompeneo amchi vikun vecheo xembhorank mikvun monam fasllaun, vikarun, amkam loingik ut'tezok voktancheo monorogi koron ya nopumsok zaun kompeneo bharoti-i sogllo lok na asleari amchea motimni nopumsok zaunasat mhonn nopumsokotv hachem bhim patyeleat, tanchem chintop tori vompun ami nopumsok zaunasamv sarkem zaunasa mhonnyet. Tanchi mhonn patye sarkem gimiksachim patyenni niz zaun asunk natl'li tor zahiratam diun duddu kamot'tezok voktam veaparacho komomvcheak mogn zaleat xivai vohivatt hea ritin choddto na asl'lo. tantum tannim sofolota zoddun Bohuxo: tumiyi nennant, eka ondaza ghetlea, hea borabor hea prokar 1985 thaun az poreant dondheant ayurved mholl'llim 47 Veez Konkani


montram bhorosil'lea vorvim lok him voktam ghemvcheak pattim sorona. Hea voktam nimtim faido kaim na tori porvana. Hantum khonchayi thorachem tondre (soidd ifektt) nant mhonn khatri ani gearontti boroun asta. Toxem zal'lean hea voktancho vikro bhoran zata. Hea veaparachi ruch chakl'leo itor kompeneo mohineak ek-don breandd markettint vikreak ghaltat, poilea pauttim markettint vikreak poddl'leo gullio “thortti plos” mholl'lleo zaunasat. Zahiratant tis vorosa prai utral'lo jitendro disak dha pauttim tti.Vi.Nt dixttik poddtana soglleanki jitendro bhaxench zaunko mon ani axa. Lokanchim him monam kompeniche xer unchayek pavalagle. Uprant “ti nott tri” oxem eka nontor anyek markettint vikreak poddlem. Gullio vividh thoraull nomuneancheo asat. Az voktam veaparinchea opekxe prokar xembhoram voir odhik breandd gullio bazarant vikreak poddleat. 1999 isve uprant 25 vornim odhik

sonkhean novim voktam bazarant provex zaleant. Hem loingik ut'tezoka songim ghottmutt puddpuddit toxem sundor xoriravixim axvason ditat ani lokacho duddu lutt'tat. “jiagro”, “boddiplos”, “bul”, “sttodd”, “vittamiks”, “sttemina”, “efeks”, “spre”, “von fitt”, osoleo sobar breandd namvan prosid'dh zal'lea gulliam songim “spre”yi vikrapant mellta. Thoddea ut'tezok gullianchem mol mollbak tenkchea titlem zalam. Hem “puruxanchi xoktich ek vhodd dirvem” oxem hogollsun viktat zal'lye nimtim xoktivont (poixeavaleank) matr molak gheunko sadhy asa. “ttoitton pour” dha gullianchea peakettik sumar 300 rupoi mol asa. Ddrog veaparistanchea prokar heo gullio xrimont lok matr molak gheunko sokta. Lekin az xrimont zaun nhoi ascho lokyi “apunn xoktivont zaunko na” mholl'llea karonnan molak ghetat. “voyagro” az ontoraxttri-i mott'ttar sorvanchea tonddant bayipatth zal'lo sobd zaunasa. Mumboi toxem

48 Veez Konkani


bharotachea itor nogoramni haka dubari mol poixe diun ghemvche grahok asat. Voktam nirmapok kompeneo borem koron chintun yozon korun duddu komamvchea hea veaparak demvleat. Monxachi kamotrixo ek udyom' korun poixeanchea raximni upyetat.

kamotrixo unni zata mholl'llem bhrom' ubzaun puruxanchem jiun yemkondd kelam. Eka sorve prokar bharotant xekodda 30 zonn nopumsokote vorvim vollvolltat. Purux tea 30 zonnam poikim apunn yi ek kiteak zaunko nozo? mholl'llea bhroment loingik ut'tezokank boli zala. Apnnak hantum proyozon zaunko na tori apunn ek xoktivont mholl'llea bhroment vanchun urola. Osolem hem bhrome kedoll poreant suttanangi tedoll poreant ho veapar choltolo. Voktam komponinchea xeranchem molyi choddunch astelem. Tea khatir projen zagrut aschem odhik gorjechem.

Bharotant toyar zamvchea hea voktank golf raxttramni vixex khais asa. “kxonnik anondachem rosmoi podarth borem seuyet” mholl'llem vaky dambun sangun kompeneo puruxanchim loingikota soddn motimni vik bhorotat, to ek manosik rogi zaun teoch gullio posond koron jiun sagsuncheaborim koron soddlam. Monxeam thoim ------------------------------------------------------------------------------------

Bhienakat koviddak bhienakat ailem mhonnun porot kovidd asun mukar bollvont goliat bhielona bhurgo david

bhienakat ghott mon hea vellim korun movo fulancher poddta motto paus nazuk dovo auy ballxeak vhauyta 49 Veez Konkani


gorbhant mohine novo patyel'leank sanddcho nhoi amcho mogall devo bhienakat ailem mhonnun koviddachem dusrem lar doreak godd ghal'lo rochnnar tochch amchem bhodrotechem dar bhienakat utronn hi koxttanchi visrumnakat utronn tambddea doreachi udok vingodd korn suki dhoronn dil'li podvedar deva saulli zateli amkaim kurope pausa paulli bhienakat poddtot kosllun gamvar sobar ruk toxem fantte ubar sukti bhoroti zannant sagor poddleat kosllun jerikochey pagor bhienakat disandis ghuspodd gondoll nitoll udok korotot khodvoll punn hoddeant asa amcho somi thondd korunk koslem-i vadoll

bhienakat zaite zonn kaddtot apli jibe khoroz ximpddun gele bodlun bhaso pontak na paulo babelacho buruz bhienakat chorabori yeta moronn kovidd kiteak morunk ascha vatter nirlokxai karonn bhienakat khonti duki khurosa moronna uprant yetat sontosachim laram ughoddtot dhamplolim tim daram bhavaddt asum gundd ugte zatat fondd bhienakat niras kiteak asum chotrai omal zaun poddchem nhoi zalem mhonnun paskh visorochem nhoi bhair vetam tonddak ghalunk mask bhienakat heram thaun kuddin matr pois rava motint kallzant husko asun

50 Veez Konkani


gorjeuntank pava -sivi, lorett'tto

---------------------------------------

tuzo mog...... Tujea mogak khorench hamv solvalam cheddva mhojer tuzo dubavo naka sot doream pois hamv tukach sopnnetam dukham golloun tujea khatir dis sartam sopnnantlea somsarant ghor bandtolom sobhit fulamnim hamv tem nettoitolom tujea moga khatir chondrak haddtolom tujem tondd polleun bhuk visortolom pattim yetolom tujea lagim dhamvon mhakach mhonn rochlelea tuka vengunk rupnnem tujem surpan anzachem dar ugtem zalam sukhall sorgachem mogream modem fulon mhaka dhostai tujea nisvarth mogak axeun raulam niraxi kalliz az tujea khatir ful'lam cheddva yetolom ubon tujea lagim 51 Veez Konkani

-osunta ddisoza, bozal.


maddi -ayonsi paloddka

hi maddi ti maddi lokoli mamachea ghora tenkoli maman dili mittai babuk omchea ghottai hi maddi ti maddi lokoli mamyechea ghora tenkoli mamyen dili patolli khuxi amchi put'tuli hi maddi ti maddi lokoli bappuchea ghora tenkoli bappun haddli khellonni babun ghali xillonni hi maddi ti maddi lokoli mauxechea ghora tenkoli mauxen dilem pisollem khuxen nachlem babulem 52 Veez Konkani


karetem sukem 4-5 karetim zai poddcheo vostu: A. 1/2 ttispun sasamv 1/2 ttispun udd'dachi dall il'lo bevacho palo B. Amsannechem udak, godd, il'lem mitt C. 1/2 ttispun rosom pouddor 1/2 ttispun mirsange pitto 1/2 ttispun konnpire pitto 1/2 ttispun bafat pitto korchi rit: karetim don vantte katorn girop kaddn, uprant add xindun taka il'lo holldi pitto ani mitt saroun dour. 15-30 minuttam uprant dhumvn pilln kadd. Tel 53 Veez Konkani


tapoun A ntleo vostu ghaln upranto B ntleo vostu ghaln karetem ghaln chall. Uprant C ntleo vostu ghal. Lovo ujea borem ukoddn bhum-i dour. ------------------------------------------------------------------------------------

54 Veez Konkani


200 Not Out

In cricket game, if a batsman/ batswoman hits a century, he/she rejoices with his/her teammates and fans. If he/she hits a double century

there is greater joy and jubilation. If he/she hits 200 runs and remains not out, it is an additional boost to the player’s record.

55 Veez Konkani


Today on Monday19th April 2021, I feel the joy of a batsman who completed 200 runs and continues batting with great joy and enthusiasm. In the month of September 2018, the first episode “Pall” of “Ximpiyêntlim Môtyam” (literally means ‘pearls from seashells’) “Food for thought” Konknni programme was recorded by CCRTV, Goa and it was telecast in their channel. On 18th October 2021 it was uploaded on the YouTube. Since then, every week two new episodes were telecast by CCRTV and then they were uploaded on the YouTube. At present 136 episodes of “Ximpiyêntlim Môtyam” are available on the YouTube for the viewers. Today evening the recording of 200th episode of “Ximpiyêntlim Môtyam” was done!!! From the month of June 2021, recording of episode 201 and further episodes will commence. The credit does not go to me alone. Cricket is a team game. Similarly, CCRTV is a team work. Besides me, recordists, editors, cameraman, lightman and office-bearers of CCRTV have contributed to this feat.

Each episode of “Ximpiyêntlim Môtyam” is based on a story, parable, anecdote, or life experience and conveys a message or an universal value. Besides, “Ximpiyêntlim Môtyam”, “Bhøkti Lharam” 26 episodes of non-denominational Konknni hymns (Lyrics by me and music by Eric Ozario), “Bhurgyanlem Angønn” 13 episodes based on children’s songs (Lyrics by me, other poets and adaptation of folksongs and music by Eric Ozario) , “Learning Konknni” 21 episodes, “Konknni Bhas” 13 videos of mine are available on the YouTube. All these episodes are recorded, telecast in their channel and uploaded on the YouTube by CCRTV. I thank and praise God for giving me talents and energy to work for Konknni. My sincere thanks and appreciation for the CCRTV team for their cooperation and giving me an opportunity to work for them without any remuneration. It is a pleasure for me to work under their guidance and competence. Usually, priests do not want to work under the leadership of lay people. They want to sit on the seat of

56 Veez Konkani


power and expect lay people to work under them. In my case, I shifted the paradigm, and I am really happy about it. Pratapananda Naik, sj 19 April 2021

21st April in my life After completing B.Sc. from Bhandarkars’ Arts, Science and Commerce College, Kundapura, Karnataka, I joined the Goa-Pune Province of the Society of Jesus (S.J.) on 28th June 1971 at Xavier training College, Desur, Belgavi, Karnataka. We were nine first year novices in the novitiate belonging to GoaPune, Karnataka, and Jamshedpur Jesuit Provinces. Five left and now four of us are still Jesuits (Frs. Charles D’Souza and Gerard D’Souza of Kohima Region, Fr. Michael Tirkey of Jamshedpur Province and myself). I was ordained as a priest on 21st April 1983 at 4.00pm, together with two more Jesuits, namely, Fr. Denzil Lobo of Karnataka Province and Fr. Francis D’Souza of Darjeeling Province at St.

Aloysius College Chapel, Mangaluru by Bishop Basil D’Souza. I took the final vows in the Society of Jesus on 22nd April 1995 on the Feast of Mary, Mother of the Society of Jesus at Stella Maris Chapel, Miramar. I thank God for his abundant blessings on me all these years. By His grace I have contributed in many areas, especially in the field of Konknni and establishment of Thomas Stephens Konknni Kendr (TSKK) and serving the 3 L (least, last, lost) students and their needy families. In 1977 the Province Congregation of Goa-Pune Province asked the Superior General of Jesuits to permit to start a Konknni language school (In the Jesuit terminology “school” stands for an institute of higher learning) to teach Konknni to Jesuits. My name was suggested for this task. I was a scholastic then and learning Marathi at Pune. Fr. Romuald D’Souza was the Provincial and he asked me to volunteer for this mission. I wanted to be a missionary and work in the mission

57 Veez Konkani


stations. After much discussion, I suggested to him that we Jesuits were pioneers of Konknni in 16th to 18th Century in Goa. Instead of merely setting up a “school” we must expand its scope as a Konknni research centre. He appreciated the idea and asked me to give him my reflections in writing. With the help of Fr. Thomas Ambrose, S.J. I drafted and sent a letter to Fr. Romuald, proposing the name “Stephens Konknni Kendr” and its activities. He liked it and started to act upon it. He called the meeting of a few Jesuits including Frs. Vasco do Rego, Antonio Pereira, Moreno de Souza, Joaquim de Mello, George D’Sa, and me. Subsequently, Fr. Moreno suggested that we name the institute as “Thomas Stephens Konknni Kendr”. His suggestion was accepted. Fr. Vasco do Rego and myself worked to prepare the Memorandum of Association and Rules and Regulations of TSKK and register it as a society. I had a good collection of Konknni books which I got from my papa. I started to build up the library of TSKK. Fr. Moreno too contributed to this venture.

Meanwhile Fr. Matthew Almeida, S.J. who was a school man volunteered for TSKK and he went to the USA to do linguistics study. In 1985 he returned after completing his MS and PhD. He was appointed as the Executive director of TSKK in the month of August 1985. TSKK was functioning under his leadership in the premises of the library of Xavier Centre of Historical Research (XCHR), Porvorim, Goa. Due to unavoidable situations, TSKK was shifted to Loyola Hall, Miramar on 01 January 1986. I was doing M.Phil. in linguistics at Deccan College, Pune. Fr. Matthew found it hard to give a start to TSKK. Hence, at his request, I came down from Pune to Miramar and joined TSKK as a fulltime staff on 15th May 1986. Side by side working for TSKK as a full-time staff, I completed my M.Phil. and PhD from University of Pune. As the activities of TSKK were growing we felt the need of a larger space for TSKK. In spite of searching suitable land, we could not get it. Finally, together with Fr. Gregory Naik, the Provincial of Goa Province, it was decided to build an independent

58 Veez Konkani


building for TSKK at alto Porvorim next to XCHR. I took up the challenge and on 24th February 1996, the foundation stone of TSKK was blessed and laid by Fr. Gregory Naik at Alto Porvorim. Without exaggeration, I really worked hard and supervised the building work without taking a break including on Sundays. Mr. Dean D’Cruz was the architect, Mr. Sylvester D’Souza was the RCC engineer, SRS Builders were the contractors. As a team we worked and created an aesthetic building of TSKK. It was really a joint achievement. Simultaneously, I built up a mini botanical garden of TSKK with local edible fruits (even those found on hills and forests) and local plants. This garden got the award from the Botanical Society of Goa under the category as the best maintained private garden. In the month of May 1998, TSKK was shifted to Porvorim from Miramar. On 29th September 1998 it was blessed by Fr. Gregory Naik. I was an active member of TSKK from 1978 till 31st October 2012. I was one of the ten members who signed the Memorandum of Association and

Rules and Regulations of TSKK to register it as a society under the Societies Registration Act XXI of 1860 at Panaji. I was not even a priest then. Out of the ten Jesuits who signed the memorandum on 02.09.1981 only three of us are alive (Frs. Leslie Francis, Braz Faleiro and myself). Now, though I am not the active residing member of TSKK, I continue to be its General Body member, Managing committee member and editor of TSKK Research Bulletin Sôd. I continue to work for Konknni residing at Loyola Hall, Miramar, Goa. As I complete 38 years as a Jesuit priest, I am glad and proud that I played the role of Konknni research activist in the past. Simultaneously, I continued to work for 3L. However, I must humbly admit that due to various reasons, especially to maintain my peace of mind and relationship with colleagues, for the last few years, I have taken roles of “Three wise monkeys”, representing the principle “See no evil, hear no evil, speak no evil”. By God’s grace, I continue to walk my talk to the best

59 Veez Konkani


of my ability. I need your prayers

mission. Pratapananda Naik, sj and support to continue my 21.04.2021 ------------------------------------------------------------------------------------

Mutton biryani recipe : Ingredients: 1) 1 kg Indian mutton cut into small pieces, wash and keep aside

5) 2 medium tomatoes, finely chopped 6) 2 tsp red chilli powder

2) 1 kg good quality basmati rice 7) 1 tsp black pepper 3) 5-6 big size onions, finely sliced 8) 2 tsp coriander powder 4) 1 tbsp freshly made ginger garlic chilli paste (use 4-5 green chillies, 1 inch ginger and 4-5 big cloves garlic)

9) 1/2 tsp turmeric powder 10) 1 tsp cumin powder

60 Veez Konkani


12) 1 tsp Garam Masala powder

- Once water starts to boil, add 1 tbsp oil/ghee, bay leaves, black cardamom, cinnamon stick and salt

13) 1 inch cinnamon stick 14) 3 pcs black cardamom

- Add soaked rice and cook until 3/4 done, drain the water and keep aside to cool

15) 1 Star anise 16) 6-7 cloves 17) 4 pcs Bay leaves 18) 1/2 cup curd 19) big bunch of coriander leaves finely chopped

- marinate mutton with all spices powder, cloves, ginger garlic chilli paste, garam masala powder, tomatoes, 1/4 portion of fried onions, 1/4 portion of coriander and mint leaves, curd and salt and marinate for 2-3 hours - In a kadai, heat 5 tbsp oil

29) big bunch of mint leaves - Add all sliced onions and fry till golden brown and remove from kadai and let it cool and crispy

21) salt as per taste 22) 5 tbsp oil

- In the same kadai add marinated mutton stir well and cook 5 mins on high flame

Recipe: - Wash rice well and soak for 30 mins - In a cooking pot, add water to ¾ level and boil

- Add 1 cup hot water mix well cover the lid cook on medium flame until mutton is cooked well and soft. Ensure gravy should be thick

61 Veez Konkani


- Switch off the flame - You can also pour little ghee (optional)

Mixing the biryani - In a big cooking pot (preferably nonstick), add 1/3 portion of rice and spread it evenly - Add 1/2 portion of cooked mutton and spread it evenly on the rice - add 1/3 portion of fried onions, coriander leaves and mint leaves and spread evenly on mutton

- After making the layers, cover the lid and seal it with aluminum foil. - Keep the cooking pot on a tawa (to prevent burning of rice on the bottom layer) and heat on low flame for 15-20 mins Your yummy Mutton Biryani is ready to serve with raitha

- Repeat the same for one more layer - Add remaining rice as top layer and spread evenly - Garnish with remaining fried onions, coriander leaves and mint leaves on top layer rice - Mix a few strings of saffron with 4 tsp warm milk and pour on the top layer of rice. If saffron is not available, mix 1/2 tsp food color with 4 tsp warm water and pour on the rice (not all over) 62 Veez Konkani


Philanthropist Ivan A. Fernandes appointed on the ‘Advisory Board’ of Eyes Open International

Harold D’Souza President of Eyes

Open

International

proudly

announces the appointment of Ivan A.

Fernandes

Managing

Promoter

Director

Technologies

of

Limited

and Regent

on

the

‘Advisory Board’ of Eyes Open

International. Ivan

A.

Fernandes

is

a

serial

entrepreneur with a demonstrated history of several successful IT companies

deployments

with

for

solution

Banks

and

Government for over three decades. Dubai based philanthropist Ivan A. 63 Veez Konkani


Co-founder

of

International

Eyes

Harold

Open D’Souza

reflected with emotion; “The two things that defines inspiring Ivan A. Fernandes

is

his

determination

when he had nothing and his

Fernandes spoke; “While we boast of

living

in

a

technologically

advanced 21st century, it is a shame that we are still unable to guarantee the basic human rights where desperate

humans

looking

for

greener pastures are lured into becoming

slaves

under

the

ambiguous gambit for providing them a dream job. Obviously, the poverty

in

several

followed

by

war

countries,

and

natural

disasters, just pushes those effected to migrate to other safer places and are easily lured by these deceitful agents in the guise of promising lucrative jobs.

What more, this

menace is taking place in some of the most advanced countries who have all the means to curtail it, but sadly, not enough is done in this regard”.

humble attitude when he is blessed with everything”. Mentor, Investor, and Advisor Ivan A. Fernandes shared; “This menace needs to be exposed and stopped immediately whether

and

from

all

the

channels, private

or

government must work hand in hand until this is resolved just like any other contagious disease or even the drug mafia. Who better than

Harold

and

Dancy,

who

themselves are victims of labor trafficking

when

they

tried

to

migrate to pursue their dreams and now have dared to take the lead to fight against this evil head on? I am humbled to be part and support this

great initiative to eradicate this menace from the face of this earth. I wish Eyes Open International all

64 Veez Konkani


the best in all their initiatives and

appointed Deepak Acharya Chief

hope they will receive the necessary

Executive Officer of INOX India,

support from all corners of the world”.

Yvan

Demosthenes

CEO

of

HamiltonDemo in the United States of America and Ivan A. Fernandes an international business tycoon on

the ‘Advisory Board’ of EOI.

Eyes Open International has

------------------------------------------------------------------------------------

SJKWA Miraroad President John Crasta Agrar Dies Mumbai(RBI),

Apl.19:

Mumbai

Suburban Mini Mangalore famed suburban Mira road is a former President

of

Konkani

Welfare

Association (SJKWA) Died due to brain

hemorrage

in

Medi-Tech

Hospital at Byander East. He was basically from Dakshina

Kannada district, Bantwal Taluk, Holy Saviour Church 65 Veez Konkani

Agrar was


originally a social worker and was actively engaged in service. The

deceased is survived by his wife, Son, daughter, and a large relative.

66 Veez Konkani


Sobhanacchio Vastu (Objects for wedding

chapels

Museum),

a

collection of unique objects that represent the culture of the early Mangalorean Christian community. As a pioneer in the Christian community

wedding

(Roce)

programme in coastal Karnataka across Mumbai, he introduced the Christian heritage to the nuptials He was owner of Shaun Tours &

Travels in Mira road for almost two and a half decades.

honored by organizing a Two-day Konkani and food festival, which

depicts the ancestral life of a Christian community in ancient Coastal Karnataka in Mira road. At same

time,

culture. He invites the Konkani, Tulu, and

In the past, Mira road had been

the

and introduced the culture of old

the

SJKWA

collaborated with the SJKWA to create an elaborate exhibition show room in the name of the Matov

Kannada Drama teams to perform at the Mirarod and promote the unity of Karnataka people. Joining the spirit of a simple outfit, John

Crasta was a rare organizer and entrepreneur who always worked in the back of the screen. Under the influence of the media allies never, ever voluntarily

cooperating

as

media spokesmen.

-Rons Bantwal.

-----------------------------------------------------------------------------------67 Veez Konkani


68 Veez Konkani


69 Veez Konkani


Sahity okadomi purskar zoitivont ar.Es.Bhaskor hancho ador zalo

kochiche zanntteleanchi kola samskritik somstha 'sayana kuttom'' haza 6vea varsik som'mmellonak lagun kochi poll'llot'tu ramon samskritik sobhaghorant ayojit kel'li kareavollint bhoumanest kochi meyor edd.Em'.Onilokumar hamnni ar.Es.Bhaskor hankam sal ghalnu ani yadistika metteumn ador kel'le.

Bhoumanest keroll rajy amdar xri.Ke.Je.Maksi mukhel soire hea natean vedicher uposthit axil'le. Somstheche odhyokx pi.I.Homid hamnni yojmanoponn choloilem. Hea vellar proxost moleallom' nattok kolakar kochin vorgis hankam ar.Novinokumar yadistikak puroskar bhetteylo zalear

70 Veez Konkani


xri.Thomos ronjit luyis hankam jiun rokxa puroskar bhettoun ador kel'le. Amdar xri.Ke.Je.Maksi hamnni sogttank porbim amvddeli. Kochi nogropalika somitinche odhyokx edd.Pria proxant (ttaks apil kary) xri.Vi.E.Xrijit (xikxonn kary) xrimoti xibalal (sevakary) hamnnimi porbim amvddeli. Survek somstheche soho karyodorxi haxim'mokhan hamnni sogttank yeukar dil'lo zalear upadhyokx romex bi.Xett hamnne upkar manlo. Gojinodar ke.Em'.Sid'dik hamnni sutrosonchalon kel'le.

Dis bhorche karyokromant sokalli ghoddoilem vonita som'mmellonache uktaunn nogropalika upadhyokx xrimoti ke.E.Anxia hamnni kel'le. Sanje samskritik kareavoll zal'li. Kareavollik sabar lok hajir axil'le. Pura som'mmellon kovidd nem' pallun zale. [] chitr: kochint zalem kareavollint meyor em'.Onilokumar hem ar.Es.Bhaskor hancho bhoumen kortona. Kuxik amdar ke.Je.Maksi, xibalal, pria proxant ani vi.E.Xrijit

(fotto:sudhi mottanocheri) ------------------------------------------------------------------------------------

71 Veez Konkani


72 Veez Konkani


73 Veez Konkani


74 Veez Konkani


75 Veez Konkani


76 Veez Konkani


77 Veez Konkani


78 Veez Konkani


79 Veez Konkani


80 Veez Konkani


81 Veez Konkani


82 Veez Konkani


83 Veez Konkani


84 Veez Konkani


85 Veez Konkani


86 Veez Konkani


87 Veez Konkani


88 Veez Konkani


89 Veez Konkani


90 Veez Konkani


91 Veez Konkani


Turn static files into dynamic content formats.

Create a flipbook
Issuu converts static files into: digital portfolios, online yearbooks, online catalogs, digital photo albums and more. Sign up and create your flipbook.