llustrated Weekly
Illustrated Weekly
Volume: 4
No: 32
Volume:3
July 15, 2021
Jivit Zamvnasa Ek Kolatmok Poinn Sapna Noronha Mongllur 1 Veez Konkani
Sompadoki-i:
Bharot sorkaran fa| stteanacho jivo kaddlo!
gelea hofteant zoilant aslelea adivasincho
piddest yazokak kitench adhar nastam
sant fa| sttean svami, je. So., jivo ublo.
fottkiroea fireadimni remvddamvn hea
Kitench sarkem karonn nastam, zai ti saks
bijepi sorkaran zoilant ghalo.
nastam moddi sorkaran haka zoilant
Zoilant tachea bholaikechi sarki topasonn
ghal'lem ani sobhar pautti taka zaminer
korinastam, gorjechim voktam suxruxa
soddunk maglem tori sompurnn inkar
dinastam dis vetam vetam fa| sttean lachar
kel'lem.
zaunko suru zalo.
Fokot to adivasink tanchea hokkam khatir
kamptale,
zhuzonk adhar dita, tanchea songim,
dhorunk zainaslem. Hea vellim fa| stteanan
tanchye namvim to zhogoddtta tem
apnnak lotteantlem udak pieunko ek udka
modichea
nolli
bijepi
zaunko na.
sorkarak
polleunko
Hea ranamni jiemvchea
zai
udak
mhonn
Tache doni hat
pieunko
lotto
vicharl'leak
hatim
koddtin
tyevixim tonkhi survatun taka ek nolli
adivasink ranant tanchim voste ghoram
diunko 17 dis kaddle!
zamvnaslim matr nhoim, adivasinchea
heachch vellar ut'tor bharotachea her
hokkam prokar tankam tea suvatenim
suvatemni
jieunko sompurnn hokk aslem. Punn bijepi
zoilant asleleank tanchi bholaiki bore na
sorkarak
dimvn
mhonn zaminer soddl'lem punn fa| sttean
thoimsor asl'li pachvi bhum-i sompurnn
matr kitench opradh korinastam zoilant
nas korn novim udyomam ghalunk zai
kustalo.
aslem. Hea virodh fa| sttean adivasink apli
poddl'lo ani fa| stteanak kitench kumok
kumok dimvn sorkara virodh tanchea
dimvchem guman'nch tankam naslem.
hokkam khatir zhogddonk sohokar ditalo.
Osem koxttal'lo fa| sttean nimannem aplo
Hem pollel'lea modi sorkaran taka to ek
ontim' xvas soddn ho somsar sanddun
mavovadi mhonn volaun tannem modik
gelo. Khorench sangchem tor to moronn
lagadd
pavonk na, bogar kendr sorkaran taka
him
rana
kaddunk
udeogink
proitnam
keleant
mholl'llo fottkiro bodlam' ghaln bondi kelo
on'naddponnam
Ddel'lintlo kendr sorkar nidon
vollvollaun tacho jivochch kaddlo!
ani ratam ratim dhorun zoilant ghalo. Fa| stteanik ten'nam 83 vorsam prai matr nhoim, tachi bholaiki bhigddon yetali. Taka alzhaimars pidda asli.
Osolea eka
-Dr. Austin Prabhu, Chicago
2 Veez Konkani
adharun
Jivit Zamvnasa Ek Kolatmok Poinn Sapna Noronha Mongllur
Ek somokalin pemyttor, kola lekhoki - sopna noronha jieta ani vrit'ter asa bharotachea poxchim' koraullir ji asa sompnnaxil'lea arbi doreo ani bollixtth pachvi dhorti zamvn bharotantlea kornattokachea poxchim' ghattachem pakem zamvn mongllurchi kumvorn zamvn jieun asa. Tichea lhanponnar thamvn'nch, tinnem khatri kel'lem ki zor tum
kitem-i polletai tor tem tuka rochyet mhonn. Oti torunn prayer tinnem sorvank dakhoilim ki eka helll'lea kolakarachim tontram ani mukharun vheli tichi videa rochonatmok pinturam soddomvchi fokot dha vorsanchye prayer dakhoun sofolotai tichea kriatmok paxamvachi.
3 Veez Konkani
Apleachch preronnachea pottrettamni sopna prekxokanchea dolleam mukhar haddunk sokta prokritechi sobhai. Bailanchea sonmanancho puroskar bharichch grest ritir prokaxit korta. Tichye koledvarim amkam kolltta ki tichi axa poinnachi, prokritechi ani somskritechi. Prokritechea sobhaye probhavan chitrit kel'lim tichim chitram bharichch jivall distat, ticheach procholit chintpachim him chitram polleteleank pulokit kortat dakhoun tichi kaveall ani choitonymoi kola polleteleanchea dollank dhadoskai dimvn. Tichi svotaHchi modd sontos ani
somadhan haddtta polleteleank tichim chitram. Tinnem vinchche te rong chitrit kortana distat kosem pausa dhonnu (kamono bil'lu) akasar porzollchyeporim. Ken'nai ti aplea chitramni noizota zata titli haddchem proitn korta tichea khollmit naschea kola denneamni, distat dolleank boreponn ani bhavo bandouponn, heachch lagon tichim chitram somsarbhor kolapremimni aplim korun zogoileant. Ek kolakaran sangchyeporim....
4 Veez Konkani
"hamv ek kothakarn ani hamv svagot magtam tumkam sorvank mhojye songim mellon hea dixttavea poinnar sangat dimvcheak." tika sodanch ugddas aschyeporim ti xalant chitram rochun asli ani thoimsor aslo tika chitrkolecho mog, ti patyeli ki ek dis ti khonddit ek kolakarn zateli mhonn. Tika tichea jiunant kitench margdorxon naslem ani fokot aslem ki podvi zoddchi - disan dis korichch zai zal'lem ek otyogoty kam' tika
tantum kitench urba vo hurup naslo. Tinnem chintlem ki apnnak ddigri mell'llea uprant apunn bhilkul masttors xikonk vechim na mhonn; bogar aplem jiun sompurnn vellar apunn chitrkola xikonk orpitelim mhonn. Eka kola prodorxonak gel'lea vellar tika khochit zalem ki tem chitr zamvnaslem eka broxxan soddoyil'lem mhonn ani tea chitran prodorxunchi ti imaz. Tyechch porim tinnem chintlem aplem chintap jeari korunk tochch upai mhonn tokxonn ek kolakarn zamvn vavurn. Osench tinnem, ek chitr kolakarn zamvn jieunko dhridd kelem. Mongllurcho famad kolakar ani kornattoko rajeotsovo proxosti
5 Veez Konkani
6 Veez Konkani
7 Veez Konkani
8 Veez Konkani
9 Veez Konkani
10 Veez Konkani
11 Veez Konkani
12 Veez Konkani
13 Veez Konkani
14 Veez Konkani
15 Veez Konkani
16 Veez Konkani
17 Veez Konkani
18 Veez Konkani
vijet (2009) bi. Ji. Mohondas hachea margdorxonakhal tinnem apli masttors ddigri fain artts ani pemyttingant kornattoko sttett opon yunivorsitti thamvn zoddli. Sopna mhonntta: mhojim chitram sangtat kannimyo paromporeacheo.......
Mongllur zamvnasa ek somakalin suvat hangasor jieunko. Hangachea choritrent bhorleat maddanchi krixi, graminn jiun, somskriti ani choddit,
lekhokamni, kovimni ani kolakaramni heavixim vornnilam. Sopnachem survilem kam' hangachi pachvi bhumi, somskriti ani brihot digonten sopnak prerit kelem. Tinnem bharich soroll ritin aplea chitramni hea sorvanchem vivoronn dilem. Bailam vixeantlim sopnachim chitram akrilik ani kafi bhorsun kel'lea drivantlim ghalun bhangra foil dakhounko aplea chitranche ul'lekh. Sopnachea chitramni nohinch krantikari songhorx bogar kolponnancho obhivyokt vyokt zata. Tichea chitramni nohinch mohotvacho songhorx tea kaloram modhlo, bogar dista kitem sorv korun chitrit koryet mholl'llem ek vichitr dorxon.
19 Veez Konkani
Designed special cover for 100th anniveesary of St Agnes College Sopna ek nagori kolakarn...... paxamv dakhounko mongllur xohorachim bhudrixeam ani hench Sopna choddttavo sagorak laginch zamvnasa tichem misamv. Punn jiel'li. Ti chint'ta ki apunn ek amchim bhudrixeam bodlat't yetat kolakarn zamvn noitik sobhayechi mhonntta sopna. Amchim ek raibharinn tinnem zaunko zai vaddon'nch yemvchi loka sontoti mhonn hangachi sobhai dakhounko porisor bodlita. Mongllur nogor aplea chitrandvarim. Ti choddttavo vaddat't veta ani amchea bhair aplim chitram soddoita bhudrixeanchi chorita bodlate asa dolleam mukharchch aschi sobhai ani ti purun veta kankritt, chitrit korn dakhounko bhomvarim kott'ttonnam ani rosteank ghalchea kitem asa tem mholl'llem. Hea ddamara ponda. Tor ek kolakarn dvarim tika asl'lem sot asa tosem zamvn, hamv nohinch dakhoitam chitram mukhim lokak dakhounko somsarantlea lokak mongllurchea zata mhonn. Dhorun aplye motim ti bhudrixeanchi sobhai bogar, sobhai ani soddounko pemytt ani amchea adlea smarokam thamvn broxxa mukhantr motim dhorl'lem atanchea adhunik bandpanchi ti chitr. Him chitram polleun apunn sobhai. Ek aplea aurit'tichim sontostam tosem hamv soddoyil'lim chitram mhollear pornem mongllur, chitram tichea motim khonchomvn jem kosem aslem hamv lhan astana punzaita mhonntta ti. Hochch ticho ani atam tem kosem sorv gelam 20 Veez Konkani
mholl'llem. Hamve atam bharich pois poinn korunk zai chitrit korunk tem-i nopomych zamvchye poilem mhonnali sopna. Heavixim apunn uloitam kitem tem lokak fikir na asyet jea konnak hea suvatecho sombondh kitench na tankam, punn hem tokxonn kollit zata zo lok hanga jieun aslo to porot bhett ditat ten'nam, tankam tichea chitrancho vivoronn kolltta, mongllurchim adlim drixeam monopottolar udetana. Ti tika khonchem motik ruchta tem chitrit korunk sopna pois proyann korta kitea mhollear tem sorv fuddlea zonangak fokot chitram mukhantr matr pollemvchem bhag mellttelem. Hea mongllur sut'turachim chitram sobhayen remvddon geleant tim khonddit zamvn lokak akorxit kortat mhonnali sopna. Sopnachem keanvas dakhle rochta, choritrechem rokxonn korta ani somajik zagriti haddtta.... Asl'lem asa tosench soddomvchi sopnachi kola, tichea koledvarim somajik zagriti uttoita tem edoll poreant tinnem soddoyil'lim chitram haka saks zamvnasat. Sopnachem sompork korchi kola videa, korona voiros mohamari vellar, konknni somskriti, poxchim' ghattanchi zagriti, yett'ttinoholle yozona pattlean asl'lo fottkiro vad,
dorea jivinchi rakvonn, rostear bhodroti, ekye choliechim hokkam, nitoll bharot, parompary samballnni, samball netrauti nom-i, jivosrixttechi poristhiti, stholli-i dhormanchi dharmikota, xanti ani bhavo bandouponnak kola, porisor samballnni, em'.Ar.Pi.El. Virodh akxep gheup, iteadi, iteadi ani mukharim yemvchear asa. Mongllur nogor bodlun yemvchea poilenchi nogorachi sobhai, bhunokxa, tinnem aplea broxxa mukhim prekxokam hujir dourlea. Zoivvividhotayent atanchem zonang koso apaplo patr khelltta ani tacho porinnam' porisoracher koso probhavo fankhta tem sopnan aplea kolachitram mukhantr vyokt kelam. Kolakar aplyesthokim aplem chitrkola kam' mukharun vhortat tori te/tim zamvnasat sande hea vistar somajeche ani tim khellttat moha patr konnem-i chintchye pras odhik ritin. Sopna aplo kolakar zamvn patr chintaspod zamvn khelltta, ti mhonntta ki tichea kola somsarant ti borichch sontosan asta ani tichea monoronzonak kitench mit na mhonn. Tika ken'nam motik osomadhan bhogta, ten'nam ti aplye motichim bhognnam keanvasar kole mukhant fuddem haddtta. Ti mhonntta ki tika ek purv suchouf divpinn zaunko zai mhonn diunko bori khobar ani xanti. Heachch lagon ti aplea sut'turantlem razkaronn ani somajik
21 Veez Konkani
songti aplyesthokim somzon gheta hea futton yemvchea somajent aplea chitrkole mukhantr. Ti mhonntta tichea kole mukhantr ti dita somajentlea jivink ek sontos, bhorvaso, dhoir tanchi urbha ukoln dhorunk. Kola zamvnasa lokak tanchea umalleancher zoit vhorunk gorjechem ek hater. Hem voiyoktik tosench sarvotrik. Sopna ek kriall tichea koledvarim xida sangchi kolakarn zamvnasa ani tichea kolent tinnem polloyil'leacho ugddas choron yeta to dista. Somaje teuxim sopnachi chitrkola xathi..... Aplye kole mukhantr chitram pintramvn ek kolakar sobhar patr khelltta hea somajent haddun somajek ek gourou. Hyechchporim sopnan mozot dilea lokak tosench somazank ani tanchea talleak ekinponnim tosench sangata haddun vividh yozonadvarim. Kolent aplo fuddar bandunk pollemvchea yuvozonnank tinnem kumok dilea. Tosench, somajik sudharonn yozonank poixe zomounko patthxalam mukhantr zagriti haddlea sobhar prodorxonamni. Holl'lleamni adivasinchi protibha fulounko poxchim' ghattantlea ranamni kumok kelea.
Sopnachea svatontr......
chitranchem
Tika sorv lokak ek yoxosvi kolakarn zamvn vollkicheachch vikxokank bhettonk ovkas lableat. Tinnem soddoyil'lim chitram grup inttor neaxonola khatir kola prodorxonak danube-genzos buddapestant, nirvanno artt founddexon bengllurcho somstho ani rozhalia gonejhgi artt konsolttentt ani kutti gealeria. Tichim chitram prodorxon keleant gealori arkidd, mongllur, venkottoppo artt gealori bengllur ani itor sobhar zageamni jil'la bhitor ani kornattoko rajeant, tosench tichim eksurim chitram ani blu veus hangasor prodorxonak poddl'lim asat. Tachim tin chitram dubamyt zal'lea zagotik tullu konvenxonavellim prodorxonak ghal'lim. Tichim chitram sobhar khasgi chitram zomounnent polleunko mellttat, mukhyo zamvn yu.Es., keanodda, dubai tosench bharotantlea her kola zomounnent. Tika lokacho sompork korunk borem lagta tichea kole mukhantr. Striyanchim kola karyokromam, prodorxonam ani kola xibhiram mukhantr tinnem loka thoim kola zagriti haddlea. Koraulli patteantlea sosaitti of arttistts hachi ti sando zamvnasa tosench poxchim' ghattacho zagriti pongodd. Jil'leant tosench rajeant, kola suvateamni kolakaram sangata tinnem aplo vaur
22 Veez Konkani
kela, sobhit vichar vinimoi keleat kolakarank gorjeche. Ek kola pat'tedarn zamvn, ti kannimyank sodhun veta ani tyevixim potramni, nemalleamni, zornolamni ani ontorzallar ti vimorso boroita zamvn ek kola lekhoki. Apleachch kola vrit'te vixeant tosem heranchea kole vixeant tinnem tichea likhnne mukhantr kola tallo ubharla. Ho ek modhur ovkas mhonntta sopna zagotik kola somajelagim sompork dourunk. Sopnan chintchye prokar.... Ek kolakarn zamvn vavurchem mhollear her sobhar songtim sangata apli obhiprai bhagidar korchi. Tum tuji kola tujea vikxokank dakhoitana lok tuka boroita, kole vixeant uloita ani kolevixim chorcha korta. Sopna mhonntta, hachi bhirant tuka naka, kosliy tthika bori vo vaitt, ugtea monan svikar kor. Tujye kole vixeant vixex vivoronn diunko vochanaka; osem kel'lean tujea kolent tumvem lipoun dourl'le gupit't vixoi ugte poddttat. Tantle mister lokchch somzon ghemvdi. Lokak ulounko sodd ani ti kitem chint'tat vo somzon ghetat tem ghemvdit. Lokan vividh thoran tuji kola polleunko tujem dar sodanch ugtem dour. Tujea vikxokam khatir zonelam ugtim dour, ovkas di, sondorbh di, heavorvim melltta tuka
svatontr tuji kola chitraunko tosench lokalagim mellounko. Lokak kitem sangonk asa tem tum zor aikatai ten'nam tukachch ozap bhogunk puro tanchea niz obhiprayank aikon. Tosench tuka ozap bhogunk puro tannim kitem sorv pollelem tumvem chintunk soit naslem tujea chitramni. Sopnan sangchye prokar, tem doni ritimni sarkem, kitea mhollear talent ekleak xikounko zaina kitea kole vixeant eklean sobhar songti xikonk asat taka tachye thoim kolechem talent asagi na tem khatri korchye poilem. Khonddit zamvn, talent ekleak bhodr korta ani eklean dakhomvchea kolent ek vixex tofaut haddtta ek vixex kolakriti rochchea kamant. Toripunn, kolechi gorjechi mhahet nastam ekleak talent mezun ghemvchem zamvnasa kolechi mouleam naschi kolakriti rochl'leaporim.
Xida sangchem tor, kola zamvnasa gorjechi vost amchea jiunant. Kolechim mouleam kollit nastam konnaki ek kolakar zaunko sadhy na. Mukharun sopna mhonntta, noxib kolakarak unchayek pauyta mholl'llem tanchea rochnne thamvn bharichch pois vhorta ani tem tachea jiunant sompta. Heachch khatir sopna sangta, "tujem noxib kitea tum tuka zai zal'lem kortai tujea jiunant. Mhaka, sangchem tor, hamve korunkchch zai.... Vo, "tujem
23 Veez Konkani
noxib tum tujea jiunak kortai khellcho patr ek prerit korcho, jenkitem tuka posond tem, mhaka sangat haddcho ani sohokar hem oti gorjechem..." eka kolakaran dimvcho. Zor konni tika tum kitem taka tachea kamant bond korunk korunk hea somsarok ayil'liygi zai, tannem utramni tachi kola mhonn, sopna mhonntta, hamv, ek dakhounko na bogar fokot kolakarn hanga jieunko ayil'lim chitramni. Sopna mhonntta, tika vhoddlean jiun sarcheak. bhogta ek kolakarn zamvn tinnem -----------------------------------------------------------------------------------
noitts"
Ovosvor _ 1.
hea gronthantleo kannio
sokkodd eka chotur striyen aplea "alibaba ani challis zonn chor"
potik sangleleo zaunasat. Axem
mholl'lli kanni vixv vikheat gronth ch
sangonk karonnam soit asat. Hicho
mhonn
"orebiyon
poti orbi gamvcho ek sultan. Apli
noitts" hantlea romanchok kanniam
porigot zannam ason aplea motik
poiki ek
khont bezarai dimvchea aplye poile
namvaddlelea
mhonnyet. "orebiyon
24 Veez Konkani
baile voir
mandd'ddo hun korn,
Nimannem sultan tichea mogak
ragan tika jivexim mar l'lo graik ho
piso zaun tika jivexim marinastana
sultan. Uprant cheddvam vixim
tika apli mogachi ranni zaun svikar
hacho dvex probol zalo. Hea dvexa
korun sukh sontosan jivit sarunk
dhorman hogem tirsunchye khatir
laglo.
uprant kazar zal'lea bailank to kabar korn chch ailo. "orebiyon noitts"
Kanniecho naik alibaba ek dubllo
hantu
hea
monis. Ek pauttim to vepara khatir
soit
poixil'lea gamvak gel'lo to pattim
yemvcheo
kannio
sultanak sang l'le potinnek
hachea stri dvexa vixeant kollit
yetana
aslem. Kazarachea survechea ratim
choranche vhodd pongodd polleun
thaun chch hea sultanachem mon
bhielo ani eka rukachea addosak
porivorton
ravon te khoimsor vetat kitem
korche khatir horyeka
ranantlea
tye
ratim ekek odbhut toxem rochok
kortat
kanni sangon'nch ti asta. Heo
polleunko poddlo. Tea chorancho
kannio
purto
pongodd
bodol'lo ani tika jivxim marchem
thoimsor
kam'
bhumyarant
aikal'lo ekeka
sultan
disak
mholl'llebori
mhonn
vatter
vijmitkayen
il'lo mukar pautoch aschea
eka
rohosy
tannim chor l'leo
mukar ghalem. Tachye hye nouye
moladhik
bailek apnna sangata nirontor zaun
bhumyarak add zaun bagla rupar ek
roavonk tannem porvonngi dili.
vhodd zoit pajecho fator as l'lo. To
Axem sobar ratim paxar zaleo.
konnem-i kaddchebori
Kannio
Pongddachea mukeleak matr
sangcheo
tinnem
vostu
dourtale.
Tea
nat l'lo.
rauyleonant. Sultan hicheo kannio
baglachem
bharich posond kortalo. "henn'nnu
mayavi soktechem montr got'tas
olidore nari" mholl'llem chintop
l'lem.
tinnem sultanak arth zaun monak
sanglear tea bhumyarachem bagil
nattvaxem kelem.
opapinch ugtem zatalem. 25 Veez Konkani
Tem
kadchyovo
tea
montr
tosolem
vhoddlean
borea
Ovosvor _ 2.
monxabori
jiemvchem
kedalla? amkam somokott'tt jeunko promuk
na, khaunko na mhonn kollit asleari
prodhan nogor. Alibaban
herank dan dhorm' korn bhexttench
Bagdad... vannijy
Orebiachem
vosti korchem
heach bagdad
dublleaponnak
xirkon
xherant. To ek dubllo monis. Dubllo
od'daddchem tuka borem distagi?
zaleari
hat dhor l'lea mhozo, tujea bailecho
most
movalli.
Apnnak
dubllikai asleari, dublleaponnan dis
bhexttentori goll korcho
sarleari her dublleank, din dolitank
mhonn
aple tanki pormanne to kumok
koxttant vhollvolltam. Gozal oxich
kortalo.
mukarun gelear, amkam aschem
bhogtagi?
hamv
porkottem ghor soit
sarko hea
hogddaun
Alibabachem bail aplea ghovacho
bhikareabori
gol'lye
gol'lemni
most mog
kortali. Punn aplea
ghumvon bhik magche dis soit
potichem totv " ghorak mar, herank
chodd pois nant. Axem toxem
upkar" osolem oti udar ponn, udar
mhonn aplea potik bud ball sangon
gunn tika title posond natle. Hem
taka sudramvchem preton kortali.
tika sosunk zainatlem. Alibabak sarke
vattek
haddunk
ti
most
"zolma gunn hulpaileari vochana"
mholl'lle
pechaddtali.
sangnnebori
aplea
ghovacho to dan dhorm' korcho Tujea hea udarponnachye budin
gunn ani tache thoim aschi movallai
ami oniki dubllim zaun urleamv.
bodlonk tika zalem na. Alibaba
Heach karonnak lagon ami ani
aplye
mukarim
borim
guman korinastam apnnachea tanki
atam
pormanne dublle konni koxttant
ami
astana tankam ful nhoi tor fulachi
borem zamvchem kedalla? ami eka
paklli punni diun to kumok kortalo.
soit
zamvchimnamv. asleborich
Axench
asteleamv.
Tor
26 Veez Konkani
bailechea
utrank
titlem
Lok soit alibabachem
udari mon,
gunn polleun hogollsitale.
korunk sobar kamachim allam soit as l'lim.
Alibaba ani tachi bail
hancho
Bonglea
bhomvarim
ek
opurv
svobavo ekameka todvirudhdh zaun
sobhit udean, tea udeanant vividh
asleari
zatinchim fulam
jinnient
bharich
jietalim. Tim hondon
mogan
choltalim.
Tanchekodde
sodd
dodd
monobhavo
aslo.
Tannim
zhuddam,
follanchi, ruk,
modhem
thoddeo
karonjeo.. Hi sorv grest kai hachi zaunas l'li.
ramvchem jiemvchem tea murkott zhopddeant.
Tich
hanchi
ast.
Jeunnak
sobar
nomuneanchim
Tanchem jiun odharsun vhorunk ek
khannam, foll vostu jeunna salantlea
gaddamv soddn ghorant boreo
mezar manddun astaleo. Kasim'
vostu nant. Jeunn_ khann pura
hachem bail kaim chil'lor nhoi. Taka
bharich soroll.
aplench mojhechem jiun zai aslem. Ami
Punn
alibabacho
vhodd
bhavo
matr
grest
zaun
asaje...
Alibabanocho matr dublleaponnan
kasim' toso nhoi. To ek vhodd
dis
dhonik vepari. Bagdadantlea grest
bhognnam
mott'ttachea saukaram poikim to
thoran
soit ek
dektalem. Aplea poti kasimak tem
namvadd'dik monis. To
raullera sarkea
bongleant vosti
sarije
mholl'llim asl'lim.
kill
tachim
Tankam
monobhavan
kill
tem
aple mutti bhitor dourn taka zai
kortalo. Tea bongleant sobar vistar
zal'lea
kuddam aslim. Kuddamni moladhik
Tachyekodde
vostu, dhornnik zomkhanam, sobhit
dharall as l'lem. Sodamnit moladhik
porde, mezam, kodelam, bire axem
vojram,
most
nogam tem ghaltalem. Hanchea
bonglo
pitthopokoronnamni sobtalo.
Ghorant
to kam'
ghora
27 Veez Konkani
pormannem
bhangar
motiam, mukar
nachoitalem. xingar
bhangarachim
konni
papachim
monxam yeun ravanatlim. Aileari
avaz
tankam bhik vo dan dhorm' mhonn
aikoloch to il'lo kaujelo. Tachem ang
kaim
mellanatlem. Toxem konni
barik kamplem. Ghoddea sovaregar
punni chodd vell ravat tor kasimachi
konn gai? khoim vetat gai? mhonn
bail tonchea vhodd
bhian chch
zoit petteak
aikalo.
Kanank
ho
sobd
polleunko poddlo.
soddtalem. Ek kaullo soit tanchea
Titlean ghodde dhamvtana dhull
bonglea voir yeun bosanat l'lo.
ubchem drixy tannem pollelem. Ani kitem ghodde laginch asat. To ghaborlo. Gaddvak eka rukachea
Ovosvor _ 3.
oddosak Alibaba
ek
dubllo
monis.
Guddsulant jiemvcho graik aplyem
rauvn
rukar
choddon
gozal kitengai mhonn polleunko poddlo.
jiun sarche khatir to apnnakoddem as l'lea gaddva voir sovayecheo
Sobar ghoddea sovar tye vatten
vostu ghaln
poixil'lea zageank
yemvchem taka dislem. Rukachea
vepar korunk vetalo. Pattim yetana
fantteam modhengat lipon ravo
thoincheo
vostu haddun tachea
l'lea tannem tea sovarank mejle.
gamvant vikun thoddo labh kortalo.
Borabor challis zonn te as l'le.
Axem ek pauttim aplo vepar korn
Tanchea hatant suri, tolvari, bhorchi,
pattim yetana to ranantlean aplea
itti axem thoraull aidam as l'lim.
gaddva sangata yetalo. Tedallach sanz zaun yetali. Vegim aplea ghora
He pura ddokayit_ chor kiteak asonk
pamvchi oturai, toxench, sobar disa
nozo? hankam polletana toxench
uprant aplye bailechea tonddar dixtt
dista. Bhem vismitkayen bhoron
ghalchi axa. Axem ghorchea vixeant
tankanch
polleunko
thoddim svopnnam dekat't
yeun
Ghoddea
sovaregaramni
astana,
taka
mukar vochon tanchea sangata
ekachchhannem
poixilean thodde ghodde yemvcho
tannim
28 Veez Konkani
lutt
marn
poddlo.
hadd
il'lem l'leo
moladhik
vostuncheo
pottleo
Ruka voir boson polletelea olibabak
ghoddear thaun sokla demvoileo.
hem kitench orth zauna. To rukar
Tey ghoddear thaun demvle ani teo
bos l'lea koddench barik kamptalo
pottleo
ani mukar kitem zata
vhauvn
gheun
ekye
pajechea fatra mukar zomo zale. Chorancho mukeli
mhonn
bharichch aturayen polleun astalo.
titlear mukar
vecho tye faje fatra mukar ravon
( mundorunk asa...)
"khul za sim' sim'" bagil ugtem kor mhonn vhoddlean bob marilaglo.
_ je. Ef. Ddisoza, ot'taur.
-----------------------------------------------------------------------------------Vinodik mini kadombori -7
abelachea misterancho niall... _ ponchu, bonttvall. Dis paxar zale. Aspotre thaun boli ghora ailea uprant bholaikent auy ani bhurgem
Ek dis tin kuttmanchank bolin
borim aslim. Bolichi mam-i linabai
sangata melloilem. Bhurgeak vol,
tanchi seva kortali.
zola ani rolachem kazar. Sokkodd 29 Veez Konkani
sangata boson gozali kantun astana
ekameka
sfordho
diteleamv.
bolacho vixoi ailo.
Xikpant toyi huxar, hamvi huxar. Khellant to hiro, hamv hiroyin,
"bolache
mister
nant... Lhan tache mister
thaun
mugdalechch az poreanti
mugdanant... Aniki
mugdanant..."
dhamvcheant
to
sufor...
Taka
solvoije mhonn hamv yi dhamvonk xiklim.
To
marcheant
valibalant huxar,
kott'tt
hamv
liftt
korcheant ... Amim ekameka borim "tem koxem vonie?" ful'lun foddn
sfordhikam zaunasleamv."
ghalem. "vhah ... Hem borem asa..." " olle... Hamv ani abel
ekachch
prayeche.Amim poile klasi thaun
"taka matr horyek mister... Klasint
ddigri mhonnasor sangatachch xik
tache
l'leamv. Amkam sarki zovabdari yeta
vicharinatle. Lekkant tacheach ritin
mhonnasor amche doni ghorank
zapi sodhun axem nhoi toxem
rag. Mungus ani sorop aslebori. Bola
mhonnon
kedallai ragan sumyfitalo... Toxem
hankam sotoitalo. Amkam tedalla
zola ani rola pap..."
gom'mot zamvchem. Magir miss
titlim
sovalam
novich
ayil'lea
konni
miss
kedallai bolak vicharn "tuji oiddia "atam boro pap asa..."
kitem?" mhonn vicharunk suru korn hachem tondd dhampoyil'lem.."
"amchem dogamychem namv ek chch lek aslean ttichoramni kedallai
"tumcho magir mog koso suru
vicharchem.... Tumim zoullim gi
zal'lo?"
mhonn. Kolejik gelea uprant amcho niz svobhavo bhair poddlo. Amim
"kanni vhodd asa. Amim dogam-i
dogam-i
valibal
hott'ttak
poddle
bori
30 Veez Konkani
ttimant
keaptton...
To
cheddeancha
ttimak,
cheddvanchea...
To
hamv boro
al
"hamv dhamvlim... Hamv ch forstt
rounddor. Sufor fastt... Borem korn
aslim. Sat roundd zaun hamv jiklim
nett levelacher kott marlear pomytts
mhonn
takachch. Amkam novo koch ayil'lo.
sombhromtana
Tannem cheddeank ani cheddvank
"obolin dhamv ... Oniki honddredd
sangata ghaln xikoitalo... Tacheaki
mittor asa... Dhamv" mhonntana
poilem ek ghoddit ghoddlem..."
hamv porot vegan dhamvlim ani
hat
voir abel
ghaln bobatti...
jiklim" "heo kannio boreo asat..." ful'luchi mam-i mhonnali.
"vhavo... Grett.."
"kolejint astana amim rajy mott'ttar
"hamv nhoi to grett. To bobattina
ttreak
tor maka solvonn.."
filddant
sfordho
korunk
vinchon ayil'leamv. Amkam tedalla ulonnem
natlem.
Amim
"tedalla lou zalo dista?" zola mukkal
daunnogere
gel'leamv.
Thoim
uddoilaglo.
vhodd moidanar ttreak ghal'lem. Hamv honddredd, ttu honddredd
"na... Lou suru zaunko
na. Punn
ani thouzandd foiv honddreddant
obhiman bhoglo... Magir lou zal'li
sfordhi.
kanni oniki bori asa..."
Survek sokallim long res aslo. Bola tri thouzandd
dhamvonk toyar
zal'lo. Tedalla hamv thouzandd foiv honddredd
zal'lim."
dhamvonk
bola sokttank khann toyar korn haddun boslo.
toyar
"vhoddol kochan
"magir?"
sanglebori cheddea
amchea cheddvank
sangata xikoitana maka kedallai 31 Veez Konkani
bolachea ttimant khellomvchem.
bhovo
Hamv aramayen bol liftt kanngheun
Vhoi..."
lagsil'lean
ulomvchem....
nett'tta lagim dimvchem ani tedalla bola yeun kott'tt martalo... Sufor...
"xxi... Atam ghovo bail zaun chappe
Ek
gi?"
pauttim
khelltana
tall
mell
chukon hamv, bola ani onyek boro lifttor
nett'ttalagim
niyontronn
"na.. Atam poilenchaki chodd. Atam
chukon poddleamv. Hamv ponda...
taka rag yena nem.. Rag korunk
Ho mhoza voir... Ho ghoddye
nozo mhonn tache kodde havem
ghoddye
fromis kannghelam..." boli haslem.
maka sori... Veri sori
mhonnta.
Hamvem
mhollem
"mhojer rag korinam-i ne?"
"baye hea obelache mister got'tasat gi tumkam?... Hamv niall korn korn
"na na.. Rag na.. Rag na " mhonn
sorgak pauleam."
gagetalo. Maka poddon mar zal'lo tedalla kollonk na. Dusre disa tap
"kosole mister?"
yetana got'tu..." "amim sezari nem... Punn ami "thoim thaun suru loveria..." bola
dusman..."
kiddkiddon haslo. "bolachi mam-i mhoji modorn... " "kanni
bori
asa..."
mhonntana
sokddam haslim. "magir
Kolejint
amim
matr
"tika abolim fulam jivo... Bolak matr sezara
dusman...
mogan...
Amim
dogam-i bhavo bhoinni bhaxen
abolin...Hho
hho..."
kiddkiddlem.
Sokddam
boli aikon
hastalim. Opolin bayecho jivo matr muyebhaxen zal'lo.
32 Veez Konkani
"kitem boli... Tujich kanni sangtaigi... Kazara vixeant ulomvchem nakaye?"
"boli
voniechea
bolan vichartana zola aito zalo.
besamv
ghalem.
nastana
tika
devan
Voniek
bhavo
bhavacho
mog
Tedalla
montu
"datt'ttucho teag vhorto... Datt'ttu
mellonk
ani voni amkam dek. Mistera voir
(mohanti) chem yennem zalem.
mister
Koxttanchem dis tanchem sukhall
zaleat.
Thodde
hamvi
sangtam."
zale.
na.
ghorak
Zaleari
voniechea
mam-i
baban tanche adle koxtt visronk sokddam zolak polleunko poddlim.
nant.
Atam-i tim sadi jinni jietat.
Vhoddponn dakhoinant. Tanchea "bab
pampallea
poddlea
vellar,
thaun ragar
sokla asleari
sevechea spiritan amchim mam-i bab
bodlalim.
Bolik
mamyn
bolichea baban dil'li seva..."
dhuvecho mog dilo."
"rag gelo.... Mog zalo" bolan foddn
"vhoi... Mam-i mhoji mam-i... Bori
ghalem.
mam-i..." boli godgodlem.
"ho sontosacho poilo mister...." boli
"vhah... He ujvaddache mister..."
porot kiddkiddlem.
bola tallio pettun mhonnalo.
"datt'ttuk ani voniek mog aslo... Tem
"atam amim kazara vixim uloveam...
sokddank got'taslem. Tori datt'ttun
Bhuk lagta maka..." bolan vixoi
teag korun bolik videxak dhadd
ghumvddailo.
l'lem vhodd ozapanchi gozal."
"datt'ttu ani vonie... Amchem kazar "ho
anondacho
sangon haslo.
mister..."
bola
kaim godd'd naka.
Amim rijistrar
kazar zatamv. Na tor samuhik kazar 33 Veez Konkani
zatamv.
Vol
koream..."
zai
zolan
tor
gom'mot
sangtana
bola
goddboddlo.
Punn zola ani rola soglle bodol'leat. Pul'lu
ani
rubiki
godd'd
kazar
zaunko khuxi na. Magir tanchi khuxi..." ful'luchi mam-i mhonnali.
"zola tum kitem pattim pattim vetai? tum bhexttem
nattok korinaka.
Tedalla ful'lu mhonnalem..."datt'ttu
Kazar
zaije...
Amchea
ani voni... Bezar korinakat ... Zolan
hozar lok aslo.
sangchem sarkem... Kazar simpol
Tumchea kazarak panch hozar lok
koream. Atam amim bhomvarim
punni
pollet't asamv. Marekar pidda yeun
godd'd
kazarak don asaje...
Khorch
hamv
polletam..."
sobar
zonn
koxttatat.
Tanchea
koxttanchea vellar amim gom'mot "amchea
kazarak
amim
tin
korchem amim dimvchi dek gi?..
kuttmachim matr puro datt'ttu...
Amimyi somajent asamv... Loka
Vaddeachea gurkarak ek sangeam...
sangata amimyi melleam. Amche
Puro... Mezun vis ponchvis
vorvim kitem korunk zata tem
zonn
puro.
korumyam."
"resper konn korta zola?"
apolin bai ful'luchea utrank ozap
pauli. Bolichi auy lina bai yeun "padreab asa nem..."
ful'luk vengun dhorilagli.
"hem soma zaina bhava.." bola
"tum hea ghorak sang l'li sun..."
bezarayen
mhonnalo.
"tumim
novim soirim kitem mhonntat?"
"na mam-i.. Tuji dhuv amchi voni...
bolan novea soireank ovkas dilo.
Obolin ek ozapanchim ranni. Tichi jinni, tichem sademponn, ticho mog
"amkam kazar gom'mot korunk axa.
amkam dek.." ful'lu sangon aslem.
34 Veez Konkani
"ham...
Abolinachim
sangonk
gelear
borouyet..." opolin bai
ozapam kadombori
nant.." bolan sangtana boli hason mhonnalem...
sontosan
mhonnali.
"ek mister baki asa...!"
"obelachea misterancho niall zalo.
"khoncho to?" sokkodd ekachch
Ani "abolinachea ozapam" vixim
tallean vichari
buk
boroveam..." zola sangon
haslo.
"abelachea krikett ttimacho..."
"mhoje mister oniki akher zaunko ** somapt *** ------------------------------------------------------------------------------------
35 Veez Konkani
Zhoranatl'lea vattamni choll'lo do. Zon fernanddis kameli sam zujecha igorjent tacha mornnachi rit chol'li.
Mongllur diesejicha mongollo jeoti (diesejichem povitr pustok, liturji ani kristamv
xikxonn
kendr)
somstheacho
poilo
direktor,
mongllurocha
jeppu
seminorint
pradeapok zaun yazok zateleank
devoxastr ani her vixoi xikoyil'lo poilo
sekyulor
yazokancha
yazok,
raxttri-i
kotholik somitecho
poilo odhyokx, raxttri-i svoim seuk zolma
thaun
poridhent
jiel'lo,
dubllikayecha
hea
karonnak
lagon lanponnar aukasam thaun vonchit
zal'lo,
gamv,
rajy
ani
dexanche goddi utral'lo, gamvcha ani porgamvcha tea-hea songtik sankovo zal'lo manadhik dotor zon
fernanddis
thoddea
kallacha
osvosthkayen zuloi 3, 2021 ver devadhin zalo. Zuloi 4ver vamonzur
songh (ar.Es.Es.) hacha bhoud'dik vorgak
(moha
som'mellonak)
ud'desun kristamv dhorma vixant ulounko apounnem melll'lo konixtt kornattokantlo poilo yazok ani igorz matent svotontr vixoya sombondhi svizorleanddacha
horbortt
hag
founddexonachi proxosti zoddl'lo
poilo bharoti-i devoxastri axem zaitim
"poilea"
vixexonnancho
sordhar zaunasa do. Zon fernanddis.
36 Veez Konkani
Hea
xivai
do.Zon
igorzmatent
kameleancha hokkam khatir zhuz l'lo, hea khatir dhornnam bosl'lo, hospett tosolea soulotayo natl'lea gamvant razoki-i
ritichem
zhuz
choloun soulotayo mellonk karonn zal'lo, mongllur vixvovideaniloyacha
evanjelistacha ‘zon’
‘cheyor in krixchianitti’cho profesor
namvan
ani mukeli zaun zaitim karyim
Pangllacher
manddun haddl'lo, vividh kristamv
zonak
vixex
pongddancha
obhiman
asl'lo.
ekvottacho
ruvari,
volayil'lo. bap
vividh dhormam modhem modhur
Hamv kotholik yuvo
bhand
sonchalon
asa
manxam
korunk
vavurlelo,
hokkancho
kendrik
somitent hud'dedar
zhozari,
zormoni toxem her raxttrancha ani
astana
zamv
ani
bharota povitr sobham modhem
tacha
poilem
ani
eka nomuneacho sankovoxem as
upranty do. Zonan
l'lo, aplea jivitant sadeaponnan jieun
somponmull vyokti zaun mhaka /
apunn
amkam sudharsilam.
gel'leakodde
hea
vixant
lokak xikxit kel'lo, ani asolea her sobhar gunnancho punzo zaunas
1987 isvent hamv poileapauttim
l'lo.
mongllur
diesejicha
porixodecho
goullik
karyodorxi
zatana
Bap zonacho gamv udeavor tori to
spordheant to asl'lo. Do. Zonacha
pangllant
okeri
zolmal'lo.
(hamvyi
poreant
tacho
-
mhozo
pangllant zolmal'lom ani mhozo
sombondh boroean choll'lo. Hea
gamv panglla). Zonak pangllant
pattbhumycher hem lekhon.
baptijm' ditana patron sam zuvamv
Zolm', survilem jivit ani xikop:
37 Veez Konkani
mochadochi vhoddli bhoinn koses ani ticho poti rosario noronha hancha ghora zonacho zolm' zal'lo. Zolmal'lem bhurgem bhovo askot asl'lem march 7, 1936 ver zon zolmal'lo. Tacho bapoi jerom' fernanddis ani auy
anjelin
mochado.
Dogam-i
udeavor firgozgaram.
tachi
mohineanchi
auy
Hem
vanchatgi
mholl'llo dubhavo asl'lean tacha
boppun (ruzario noronhan) dusrea disa taka baptijm' diun pangllacha patron santachem namv dil'lem. Bhurgem vanchlem zal'lean dosture
Zonacho bapoi piddent devadhin zatana
khoim.
zonak
gorbhestinn
sat
asl'li.
Pangllant jieun asl'lea ani tea kallar onkul kullvar zaunasl'lea onjelin
prokar
challis
disamni
panglla
igorjent tedallacho vigar bap bajil
salvodor peris hanne kaidea prokar baptijm' dil'lo (bap peris uprant bendurcho vigar zalo. Thoim astana
38 Veez Konkani
mongllurocho kajitor bisp nemok
bhurgeamsovem bhovo koxttamni
zal'lo. Uprant mongllurocho bisp
jivit
zal'lo.
ponnachem jivit bhovo koxttancha
Heach
bispan
zonak
mongllur seminorik svikar kel'lo).
sarlem.
Zonachem
ball
porigotent choll'leavixim bap zon jinnibor uddas kaddtalo. Zonachem prathomik xikop udeavorcha sointt fransis kseviyor hoiyor proimori iskolant zalem. Sorxilea kottpaddint es.Vi.Es. Hoiskulant tanne hoiskul xikop kelem. Tea vorsamni tacha thoim asl'le mukelponnache gunn ujvaddak
ayil'le.
Heavorvim
to
iskolacho videarthi mukeli zal'lo.
Letixia mochado ani lusi mochado him zonachim vhodd bhoinnim. Thoddea
tempan
zonachi
auy
udeavorant ticha vhoddilancha ani bhavo-bhoinnincha ghoram lagsar ch ghor korn jieunko lagli. Udeavor firgoje bhitor tanchem ghor asleari goddincha ghuspoddek
lagon survilim thoddim vorsam zonachem kuttom' uddupi firgojek mellon asl'lem. Anjelin bayen aplea
Hoiskul
39 Veez Konkani
xikpa
uprant
mongllur
diesejicho yazok zamvchea urbhen
Heavellim zormonichi ttroir - iren
zonan
dhorli.
sointt helena firgoz taka poxok
Udeavorcho tea vellacho vigar bap
zaunasl'li. Hea firgojent to rojeche
kasmir ddesa ani uddupi firgojecho
dis khorchitalo. Febrouri 3, 1963 ver
seminorichi
vigar
bap
e.Je.
vatt
Silva
hancham
xifarosen tea vellacho mongllur diesejicho bisp vitor ar. Fernanddis ani kajitor bisp bajil salvodor perisan zonak seminorik ghetlo. 1955-nt punant papal seminori arombh zal'li. Mongllur seminorint xikon as l'lea
brodor
seminorik
zonak
xikpa
hea
khatir
novea daddlo.
Punant ek vors leattin, inglix ani biblikol grik bhaso ani tin vorsam totvoxastr ani ek vors mullavem devoxastr xiklo. Muklea devoxastr xikpak
taka
asttriyacha
insbruk
seminorik daddlo.
diakon odd'd mell'lli. Tea vellacho mongllurocho ddimel'lo
bisp
raimondd
vatikan
dusrea
vixvosobhek romak ayil'lo asl'lo. Thoim tin vorsam devo xastr xiklo.
Tanne march 30, 1963 ver bro. Zonak ttroir - iren firgojent odd'd
40 Veez Konkani
dili.
vorsam sohaik yazok zaun tanne seva dili.
Ani march 31, 1963 ver thoinch poilem mis bettoilem. Uprant bhaki
Hea vellim yong krixchiyon vorkors
url'lem xikop korunk bap zon ins
(voisiddoblyu) diesejicho chaploin
bruk seminorik pattim gelo. Teach
zaun taka nemok kelo. Punant ani
vorsacha novemborant bharotak
insbruk seminorint xiktana tanne
pattim ayil'lea tanne novembor 28,
voisiddoblyu
1963 ver udeavorant aplem poilem
choddit zannvai zoddl'li. Xivai tim
mis bhettoilem.
vorsam sobhecha
Sohaik vigar zaun:
songhottonavixim
dusrea
vatikan
xikounne
porivortonachim
vorsam
vixvo kuxin zaunas
l'lim. Tea vorsamni kristi ekvotta kuxinm-i vaur arombh zal'lo. Devoxastrant ddokttorett: apnnem seminorichem xikop kel'lea insbruk seminorint devoxastrant eka vorsachem loisonsiett xikop zalea
uprant ttriyor vixvovidealoya thaun ddokttorett xikop kelem. Heavellim soddvonnechem devo xastr ani liturji vixoyamni choddit zannvai bap zonan zoddli. Dosembor 16, 1970 ver mongllurak pattim ailo.
1963-64 vea audent ek vorsbor mongllur izoi firgojent ani tea
Urva - proyogatmok firgoz zaun
uprant
vinchli:
ruzai
kathedralant
don
41 Veez Konkani
mongllur diesejint dusrea vatikan
yazok:
vixvosobhechi xikounn zaryek urva
bap zonak aplea bhurgeaponna
firgoz ek madori firgoz zaun vinchli.
thaun dubllikai ani hea vorvim zamvcha
somajentlea
thor-
Hea firgojent teg yazokank nemok
bhedancho onbhog asl'lo. Punant
kele. Hancha poikim bap zon eklo.
ani yeropant xikop choloitana to
Taka vixvosobhechi xikounn zari
hea vixim xikl'lo.
korchi
ani
liturjint vaur korchi
zovabdari dil'li. Thoddea karonnam khatir ho proyog boroean chol'lona.
Mongollo jeoti direktor zaun:
Zuloi 16 thaun agost 4, 1973
jeppu olivett housant novean arombh kel'lea mongllur diesejicha povitr pustok, kristamv xikxonn ani liturji kendr - mongollo jeoticho sthapok direktor zaun me 16, 1973 ver nemok kel'lo. Bhorti tin vorsam ho hud'do tanne sambhall'llo. Kamgaram khatir dhornna bosl'lo
poreant "dhorm' ani obhivrid'dhi" vixoyar
bengllurocha
enbisiel-nt
choll'lea
exea
mott'ttacha
seminarant tannem bhag ghetl'lo. Voisiddoblyu chapoin ani fuddari
mongollojeoti sangata vaurun asl'le. Jeppu vorkxopacha kameleanchi
42 Veez Konkani
magnnim diesejicha addolltea hujir douroleari tanni kan halounko nat l'le. Hea khatir protibhotton zaun jeppu vorkxopache kameli, tanchim kuttmam,
voisiddoblyu
sande
sopttembor 26, 1973 ver koddialboil bispacha ghora dhornna bosl'le. Hankam
pattimbo
zaun
voisiddoblyu chaploin bap robortt si.
Lobo,
sangati
yazok
volenttoin
bap
ruzario,
l'li. Asolea firgojek bap zonak me 16, 1976
ver
vigar
zaun
mongollojeoticho sohodirektor bap
Vhoddilancha
zon
mongollojeoti
galn bap zon thoim gelo. Thoim as
direktor bap zon fernanddis hey
l'lea att vorsamni firgoz jivallaili.
dhornnant
Yuvozonnank ekvottit kelem.
ddisoza
ani
bhagidar
zal'le.
adexak
daddlo. khaltiman
Modhean ratim poreant choll'li hi dhornna choritrent dakhol zalea. Hospett firgojecho vigar:
mongllura thaun sumar challis ki.Mi. Ontorar aschi muddbidri lagsilea hospett firgojek oddeyxim vorsam voili choritra asa. Eka vellar hea firgojek sumar charxim mudde genn yetali.
Gramo somiti rochli. Axem taka hospett thaun vorg zatana boro
rosto zalo. Viz sokot ayil'li. Sorkari
Punn hi holl'lli roste, viz sokot, hoiskul, bholaike kendr nastana as
hoiskul sthapon zal'lem. Bholaike kendr udel'lem. Bhum-i natl'leank
43 Veez Konkani
kottpaddint zuloi 30, 1984 thaun me 18, 1986 poreant fokot don vorsam asl'lo. Bellmonnant att vorsanchi seva tachi. (me 18, 1986 thaun zun 28,
bhum-i, ghoram natl'leank ghoram ubhim zal'lim. Kottpaddi ani bellmonn firgozancho
vigar:
1994). Tacha kallar bellmonnant
firgojecho
xotomano
tsou
orthabhorit ritir choll'lo.
Tin vorsam adinch kuttmanchi somikxa choloun tancheo gorjeo sodhun kaddl'leo. Xikap, bholaiki,
ghoram, udeog, vyousai ani her xetamni vaur choll'lo. Bellmonnant manoviko 44 Veez Konkani
spexol skul arombh
kel'lem.
Tea vellar kottpaddi ani
Ho vaur tanne aplea 65 vorsam
bellmonn heo doni firgozo xirvam
poreant choloilo. Tanne xikl'lea
varaddea odhin asl'leo. 1980-nt
seminorint xikomvcho suyog taka
mhojea
labhl'lo.
odhyokxotekhal
xirvam
varaddo yuvozonn somyozon somiti arombh zal'li. Hacha vaurant bap
Mongllur vixvovidealoyacha
zonacho borpur adhar labhl'lo.
kristamv kodelacho profesor ani mukeli zaun: bharotacha choddaut vixvovidealo yamni vividh somsthe, dhorm' va
Hospett, kottpaddi ani bellmonnant astana bap zonan zat-mot-dhorm'
bhed nastana lokak vixvasant ghet l'lem. Konknni bhas, somskriti ani kareank borfur adhar dil'lo.
vea
audent
astananch
liturji
1994
thaun
seminorik
audecho pradeapok zalo.
mhonn
cheyor
apomvche
(kodel)
vibhag
1992-93
vixoyant Zun 1, purnn
asat.
Toxem mongllur vixvovidealoyant mongllur diesejin zuloi 3, 1987 ver sthapon
kel'lem in
kristamv
krixchianitti
ohchiiddi
seminorint xikounko hofteak don pauttim bap zon vetolo.
vixoyancher
kodel(cheyor
Seminori pradeapok zaun: bellmonnant
her
– itti
ohddiisnnoichittiinnothi
)
asa.
Hachem sthapon zamvchea vellar
asa kel'lea somitent bap zonyi asl'lo. Takach
hea
kodelacho
poilo
profesor ani mukeli kortat mhonnyi tea vellar aikon yetolem. Punn tea vellar toxem zalemna. Bap zonak ho aukas agostt 1, 2001ver labhlo. 2011
isve poreant bhorti dha vorsam tanne hea kodelacho vaur choloilo. Bap 45 Veez Konkani
zonan
vividh
songh-
somstheank
ani
mukeleank
vixvasant gheun aplo vaur choloilo.
(sonchalok), vedike
komu
souhardho
(upadhyokx),
piyusiel
(sando). Her thoddeancho sohokar yi tanne ghetl'lo. Te axe asat: islami hind,
dolit
pongodd,
mongllur
vixvovideaniloyache pradeapok protyek zaun razoki-i xastr ani somaz
xastr
pradeapok,
vibhaganchem
rothobidi
gelleyoru,
uddupi, somonvoi, manddsobhann, konknni bhaxa monddoll ani her. Jeppu seminori lagsar xanti kendro bhandpant
asl'lem
bojzoddicha
doftor
goullik
kendr
vottharantlea xantikironn bhandpak haddlem. Boroea ritir sozoyil'lem novem dhoptor me 1, 2002 ver ugtailem. Kodelacho mukeli asl'lea dha
vorsamni
34
seminaram,
Hea khatir tosolea somstheamni
sarvozonik sobha, roeali, 18 vividh
sando ani hud'dedar zaun vauryi
dhormanchi
kela. Hantle mukel somsthe he
videarthink
zaunasat (auronnant hud'dedar va
vauraddeank ani herank 22 torbheti
sando - to vivoryi asa): dhormo
karyokromam toxem her zaito vaur
somonvoi
chol'la.
obhiano
(soho-
festam, ani
xikxokank,
herank,
samajik
sonchalok), dharmiko souhardho somiti, porisorakto okkutto (somiti
Choloyil'lim
sando),
vhoddlim karyokromam:
samajik
nyai
vedike
46 Veez Konkani
va
bhag
ghetl'lim
Nitt'tte xikpa somstheancho mukeli en. Vinoi hegdde sangata mellon dosembor 19, 1999 ver ‘samajik samoroseak sonchalon
xikxonn’
vixoyar
asakel'lem.
Mongllur
vixvovidealoyant
kristamv
kodelachem ostitv dakoun dil'lench zonouri 24, 2001 uddupi choll'li kornattoko
voloyachi
ar.Es.Es.
Roealint gourou soiro ani thoim kristamv
dhormacha
sevevixim
uloup, march 13, 2002 ver yenopoi
meddikol kolejint bokrid achoronn, march 30, 2003 ver odd'd melll'lea challisavea varxik disa xante khatir prarthon.
bap zonan mhollear mhoji chuk zamvchina. Bharotacha kotholik yazokanchem songhotton: bap zonak sangati yazokancher most
mog
asl'lo.
Bharotantlea
soman monacha yazokam sangata mellon yazokam khatir ketholik pristts konferens af inddia (sipisioi) ghoddl'lem. Hacho moha som'mell bengllurant 1987 okttobor 27, 28
,29 tarikemni choll'lo.
Bap zon hacho sthapok odhyokx 47 Veez Konkani
zaunasl'lo. Yazokancha ontaraxttri-i som'mellonantyi tanne bhag ghet l'lo. Horbortt hag proxosti:
hea voilea sorv vaurank inam' mholl'lleabori
igorz aschea
matent
svizorleanddacha
svatontrea
khatir
horbortt
hag
pounddexonachi 2007 vea vorsachi proxosti bap zonak favo zal'li. Ti tanne zun 24, 2007 ver svizor leanddacha lusernant svikar kel'li.
bap zonacha 80vea zolmadisacha
uddasak
Uttibechinnoetti
Pchinnohs – khiheottoogichhichitto khoejittoechhinnoiottis otti khiimes khiddichittisinnoiotti
tachi
jinnie
choritra Ittizoichitti Sochhiiennothi jioddi
ohddiisnnoichitti Jinnie choritra - onbitton paths:
Pddiomonnoittig
ettiotittoezoge
(ISPoe) porgottnnaramni prokaxit kel'lo. 48 Veez Konkani
Sopttembor 22, 2016ver nontur
ani hamvem ek soval amcheaitleak
podva kolez moidanar mongllur
ch
vicharl'lem
–
‘bap
zonak
vixvas ttrosttachi direktor zaunas l'lea ddo. Olindda pireran ugtaunn kel'lo. Sumar 460 panam attapchem hem pustok bap zonachem jivit ani tanne choloyil'lea vauracho vivor attapta. Hea borpantleo choddaut gozali ani thodde tosviroeo hea
itleavegim nivrit korchem kiteak?’.
pustoka thaun kaddleat.
Atam porot soval ubhem zalam – ‘bap zon itleavegim somsara thaun bhair poddlo kiteak?’. Bap
zonak
sasnnacho
vixevo
magtam.
Aplea 80 vorsam praye mhonnasor yi bap zon tornattoch distolo. Taka 75 vorsam bhorl'lea sondorbhar
karyem goullik kendrant asa kel'lem. Hantum bhag ghetl'lea konsepttan
Ech. Ar. Allvo
49 Veez Konkani
*******
Koronafobia khont
kaddn'nch
astat.
Jivitant
khonchayi koxtta noxtta vixim khont chuk l'lich na. Kovidd-19, keul dakteramni
ani
sorkaran
matr
nirmul koryet mhonn chintchem fobia
mhollear
bhyem.
Bhyem
zaitea ritichem asa . Hoiddrofobia
mhollear Toxench
udkachem himofobia
bhyem. mhollear
rogtachem bhyem.
Oxem zaitea
ritichem
asa.
bhyem
Otam
vigoneanini ek novea ritichem fobia
sarkem noim. Hi zovabdari hor ek nagorikachi zaun asa. Hea vixim amcho atonk ani hotaxa hotottik
haddlea xivai hem kam' korunk sady na. Tor hea korona voirosavixim amkam
tachem
nirvohonn
korchem
(samballchem) koxem mholl'llem somzon gheveam.
korinat l'lim bohuxa konn'nni nant konn'nna.! hor eklo yi aplea kuttma vixim, ixtt montramvixim. Kuttma daravixim
ani
sangateamvixim
bhyem
monovigoneaninim
pois
otam
'koronafobia' mholl'llo novo sobd sodun kaddla. Korona voirosavixim bhyem,
khonchi
kovidd-19
Kovidd-19, hea vixim chint'ta
l'lem
korchem koxem?
sodun kaddlam ani tem zaunasa
koronafobia. Hem koxem upzata ani
as
pidda
aileari
mhonn
chintchem,
lagxilea
sombondhi
lokachem
moronn,
kam'
hogddoun
ghemvchem bhyem, konnak pidda aileari 'mhojeurvinch oxem zalem mhonn
50 Veez Konkani
bhiemvchem',
khin'nota,
gorjechaki
choddit
mapan
vokat sodun kaddtat mhonn sorv
surokxota
samballunk
preton
chint'tale.
Bezovabdaren
astale.
korchem, kaim somosea natleari,
Punn vhoddlea voddlea odikaracha
portun portun porikxa koromvchi,
sthanar as l'leank, razokaronnink ani
hem
grestank
sorv
lokxonnam
koronafobiachim ya
sakxi
mhonn
hea
pidden
solvitana,
lokachem bhyem choddon gelem.
mhonnyet. Oniyontrit mahiticho vhallo, Piddevixim
onixchit
sthiti,
opayam poiki promukh zaunasa.
ovastavik ghodditam, hotthat't korn
Bezovabdari
droxy
bodla l'li jivitachi rit, noveo noveo
onodhikrot
mahiticho
riti rivaji, konnak zaleari bexttaunko
vhalloitat.
Sulobayen
soktat. Hem bhyem vistaron gelear
ontorzall
koronavixim
piddayi vistarta. Hi pidda somsarak
choddouchant
novichch.
ghetat.
Hea
vorvim
niamam
madyomam vhallo labchem
promukh
bhyem patr
korteleanki tea vixim svoxttota na . Novea novea sonxodhona prokar bodolcheo noveo noveo riti rivaji lokathoim
rochtat.
guspodd
gondoll
Amchethaun kitem gi
lipoitat mholl'llo dubavo ani bhyem upzaitat. Vigoneanant
Kotthinn vastovikotek fudd ani
tontr
goneanant zal'li progoti polloun
vigoneani kitemyi korunk soktat mhonn samany lok chint'ta. Surver konn punni hea piddeki veggim
kortana, atonk choddta ani tork soddill zata. Amkanch ami samballn
ghemvchi sokot durbol zata. Hea vellar rag bhyem, ot'todd, guspodd gondoll ani dukh motint choddta. Osolea
51 Veez Konkani
ot'toddacher
hototti
samballn, porihar sodchem kam'
procharakhatir
sulobayechem noim hem sady zait
madheamanthaun
zalear
Koxttanchi porigot adim koxi fudd
motichea
poripikayechem
pois
ravazoi.
nidorxon mhonnyet. Tea khatir sarki
kel'li
voigoneanik
haddn noveo vatto rupit korizoi.
mahet
dhonatmok
dimvcha,
mholl'lle
ulomvchea
sondorbh
motik
alochonechea
monxeamsovem spondon korchem ovoxy zaunasa.
Tosoleam sovem
Amchem bhyem bhurgeank bhadok haddchea tosolem zaunko
bhorson
jiemvchem
,somotolit
nhozo. Tankam somzonchaporim
khann
semvchem,
veayam',
porigot vivorun sangizoi. Tankam
dhonatmok
bhuzaunn, kumok, ani vell dizoi.
kuttmasovem
Hem sorvamni ekvottan ani xisten
prannayam', chintap,
dhean, nid,
mogabhorit
jivit,
madok
zhuzazoi
zal'lem
zhuz
zaunasa.
vostunthaun pois ramvchem, atonk
Atonkak boli zainastana devacher
chodd zal'lea vellar, monovoideank
patyeun, bhorvoxan mukar sorlear
bhettchem hem sorv oti gorjechem
jik amchi zateli.
zaunasa. Mell l'li sokkodd mahet sarki
mhonn chintchem sarkem noim. Sarki mahet sarkea vellar sarkea monxeam
thaun
ya
odhikrot
mullathaun ghezoi. Besttamvcha,
Lil'li miranda__jeppu
-----------------------------------------------------------------------------------
52 Veez Konkani
39. Bhangaracho moddu az
ttomilagim
sovalam
as
vicharunk
l'lim...
Vokila
sobar
bori.
"polleyam.. Tuzo hat hadd..."
Mhozaki poilem ordhem anglem
ttomi
jeotixyo
ttomilagim somvad korit't aslem.
Hamvem
Tannim dogamyni uloitana maka
sogllem
aikonk hostiche kan zai ... Na tor kan
ghalta mhonn.
porim
chintlem atam
vichari. hatachem
bhanddem
bhair
bondh korunk kapus.
"kaim pransa thaun zhoza vimanam "ttomi az
poixe koxe korche?"
mholl'llea
vixoyacher
zomoitalo
nirmolokkacho
yetit gi?"
vivor pi.
E.
ya.....
Porim. "boporsachem e. Ke.47
"soglli Khoinchem
markett
poddlea...
bijnes kelear zait?"
ordhem anglem vichari
hamv
tokli
mhatyechea
yet...?"
khorpilaglom
putabori...
Mhatear
kitle kes asat mhonn lek korunk.... 53 Veez Konkani
"ekl'leak hat vhodd'ddaun dil'lo _
"toxem zaina ya..."
kazaravellar. Tea dis ddoun zal'lo hat az lak ddoun zaleari voir yeunko
"atam... Dubllo yi grest zata baye...
na..." ti sonnsonnli.
Tuka
ranant
ruk
katorchea
kameleacho moddu bamyk podd l'li "baye.. To
sokoil poddlo hat ani
kanni
vegim voir yena... No chans..."
got'tasaye?"
"maka somzalemna..."
"vhoi.. To bezarayen roddtana udka devi yeta.. Ani survek bhangaracho
"tum
bhexttem
roddanaka...
Ochchhe din.. Aileat.."
moddu haddta. Ho dubllo nhoi mhonntana rupeallo moddu... Tovi nhoi mhonntana hacho orijinol
"maka
toxem bob marn tallo
poddla.. "
lonkdda moddu dakoitana tochch mhozo mhonn sot sangleak devi tini moddu kameleak inam' zaun dita..."
"tuka atam poixe ya bijnes zai nem..."
" nhoi ya...Axem katrunk khonchea ranak vechem?" boll beppo porim ti
"tum
vottak
ravon
jikon
ye...
goll'llichch.
Bhangaracho moddu...." "atam bhangar pikta baye.." "vottak titlo duddu... Khoim thaun haddum?"
"kitem?"
"na baye... Jiklear roppo uddaje...
"ek novi aspotr kor baye.... Na tor
Korodd poti bon zavo..."
aksizon
toyar
kor...
Venttilettor
vikunk ejensi kannghe... Tantum 54 Veez Konkani
bhangar pikta."
Bhangar pikta. Magir tisrem lhar...
"tum maka gongagotek paitai?
Ddeltta lhar...
tacheaki
Bhangar mellta..."
ek
morchuvori
kelear
bori..." sangon ttomi vhodda morjen bhair "tachaki moddem
hulpamvchem
gelo.
borem" hamvem motint lek kelem. "eka moddea thaun doddti zodd..."
Hamv bobattlom... "ravo ttomi..."
"no chans... Bhangarachem tufem toyar zate asa.."
"dusri kaim oiddia?"
"tum tondd dhamp.. Pidda unni
"krudd ayil eks portt kompeni..."
zalea. Aspotreo khali khali.." ti ten'nam hollu fimrgali.. "vhoi
khali
khali
lokanchi
bolsamyi...." hamv modhench nak
"om.... Om.... Ombani...
rigoilem Maka dusrench aikalem
"olleya..." ttomi suddall zalo. "oniki
"hom' bone... Tum' bone...
don
Ek duje kelie..."
vatto
asat..
Bhangaracho
moddu bhair kaddunk.." "tujem lagim kitem asa?" ti vichari. "koxem?" hamv ani ordhem anglem sangata hankreleamv.
"vhoi
vhoi...
Tachelagim
bhangaracho moddu asa..." "pidda unni zatana... Vott yeta...
---------------------------------------
55 Veez Konkani
Vinod
onkvar
auy _vizoi
"mam'mi, sijeriyon
ddum'michea zalem
khoim."
bayek nove
"konn-re
puta
to
ddum'mi
Mhozo
klasmett,
mhollear?"
klasintlo jem'ma, iskol thaun sanjer
"to...
Ma...
ghora ayil'lo auykodde mhonnalo.
pilikumerantlo
ddominik..,
magir
kalem gom'mot zalem got'taye?" "vhoigi? kalem bhurgem?" putak chha ditana auyn vicharlem.
"got'tuna, kalem?"
"ddum'mik got'tuna khoim. Tachem
"ddum'michea bayek kazar zauna.
bai aspotrent asa. Kalchch zalem
Don mohineamni asa khoim!"
khoim sijeriyon. To polleunko vochona khoim. Tachea mam'mani
"olle puta kosoli pott'ttu kanni
taka kaim sangona khoim."
sangtai 56 Veez Konkani
tum?
kazar
zainastam
konnaiki
sijeriyon
zaina,
koll'llemye?"
tachem khorar zal'lem. Tedallachch cherkean kaim kitafot kelea...?
"mhaka got'tuna ma. Ddum'min toxem sanglem ani to ddum'mi asa
atam, gozal kosoli mhonn
polle, il'lo ped'do gunddo. Taka
konnakodde verifai korn
sangl'lem pura sot..."
ghemvchem? konnem-i `su' asl'lem `sukrundde'
"tem kalem-i zamvdi. Tum matr
kelam?
konnaiki
sasumamyn
sangonk
Bhexttem
tea
vochanaka. ddum'michea
bayechem namv padd zait..."
pollelem
zaitem ani
chintun
apnnem
monddebechcho
korije,
kitea putchch
polleun ghemvdi mhonn tthoraun jem'man ti khobor soddn soddli
putak ring kelem:
mhonneam. Punn tachye auychem kutuhol matr vaddon ch gelem ani ti
"voire
gozal
poilem tujem khorar zal'le vella tumi
aplye
mitrinnek
sangta
puta,
novo
mhoineam
poreant tika xit ruchlem na.
sangata nidl'leat punningi?"
Oxem, ddum'michea bayek kazarak
ddoirektt etteak.
don mhoine astana sijeriyon zal'li khobor kana thaun kanak pavon
Ore deva, mom'mak kitem suru
ddum'michea
zalam!? put goddboddlo.
bayechea
zaunko
aschea sasuchea kanank poddli. Ti matsem ghoddboddli. Ticho put
"kalem
keni dubai thaun novo mhoineam
Mogacho ek umo diunko addvarlem
poilem
tea cheddvan. Pura kazara uprant
gamvak
ayil'le
tednam
ddum'michem bai, melkina kodde
mhonntai
polleyam mhonnalem..."
57 Veez Konkani
mam'ma...
"magir, atam novo mhoineam'prant
Hamv moron vanchlim."
taka
"ho punor jivontponnyi zalengi?
sijeriyon
Sogllea
gamvar
Atam,
kaim
ghoddlea
zalem
khoimne.
khobor punni
zalear
zalea...
mhaka kitea sanglemnam-i?"
foramos
tum
kaim
ghoddboddnaka. Resper ani vol
"itt voz en emorjensi... Ekyutt ependdisaittis."
vott'ttuk koryam. Magir zalearyi zamvchent nhe..."
"oh, ependdiksgi? sijeriyon zalam mhonn
"ma, ar yu siriyos, or zostt pul'ling
khobor
zalea
mhonn
mam'ma mhonnali."
moi leg?" "oi ddontt no-re puta. Khobor zalea
"khorar zaun tum 'ting' vetana
vhoi.
'hamv' hanga dore uddleam mhonn
Melkinakch kol korn
kitea
vicharnam-i...?"
chintlemygi?
ddokttorachi
sorttifikett proddyus korum?" "tuka sijeriyon zal'li khobor gamva thaun golfak paulea. Mhaka kitea
"poixe ghalear sijeriyon
sanglemnam-i?" kenin melkinak fon
asl'lem ependdiks korunk zaina
kelem.
mhonn na. Punn mhaka tujich
sorttifikett
puro...
Atanch
zaun
"khorar zaun novo mohineamni
gel'lem borem zalem. Kazaravellim
sijeriyon zalem mhonn mam'ma
punni zal'lem tor honimun pattim
ghoddboddlea, ami khorar zal'lench
poddtem...!"
honimunak gel'leamvgi mhonn." "gett lostt....!"
"kitem
zalem?"
melkina
mhonnalem. "vol ani kazar sangata
melkinan sompork tuttoun bhavak
korchem... Tumkam lagleat tomaxe.
ulo marlo...
58 Veez Konkani
"voire balla, por tuvem vicharlem,
"ependdiks oprexon koxem kortat
`baye, tuka sijeriyon zalem. Bebi
mhollear pott chirn mhonn hamvem
khomyasa' mhonn? tuvem konnaiki
mholl'llem.... Sijeriyon kel'le borich
toxem sanglamygi?"
mhonn hannem vicharl'leak vhoi
"mhojea
klasintlea
jem'mak.
Mam'man mholl'llem. Tuka sijeriyon
mholl'llem.
Hannem
vochon
sijeriyon zalam mholl'llemyista..."
zalam mhonn?" bud'du bhavachem nenntemponn "toxem nhoi, balla" thoim pavol'li
polleun
melkinak
haschengi
auy mhonnali.
roddchem mholl'llem koll'llem na.
------------------------------------------------------------------------------------
puddfuddit't as l'loi tum...? tujem tondd pollere... He karkollchhoya
_ddol'la, mongllur
parsel ailem
kamllgaborim
aslem...
Atam
tokkottchea
poddvolleaborim
zalam... Tuka kitem hosttelant soma pottak ghalnantere...? ddol'la : pottak ghaltat mu...
(ochanok ddol'lak rostear charli Charli :
mellta)
magir kosore itloi oskot
zalai? bolchatt'ttaborim... charli : orerere... Konn ddol'layere...? tuka
zalam
kitemre...?
itlo
Ddol'la : khorchak poixe nant
59 Veez Konkani
charle... Polleyam aslear maka
kott'tt kortat. Dekun emorjensi laitt
hozar rupoi ghumvddai...
kanngheunko punni poixe dhadd mhonnon boroyil'lem...
Charli :
kitem khorchak? hea
mohineant
tuka
ghora
thaun
Charli
:
magir
kitem?
poixe
moniorddor yeunantere...?
yeunantere tuka?
ddol'la : ayil'le tor tujelagim rinn
ddol'la : poixe yeunant... Ek parsel
vichartoye? tokli ekdom' padd zalea
ailem...
charle... Moidanar sorkos ailam. Kitlim opurbayechim sobhit sobhit
Charli : parsel... Ho...
cheddvam asat khoim.
Emorjensi laitt dhaddlo dista...
Charli : por nhomyere tuka havem
Ddol'la : emorjensi laitt... To dhadd
ek bori oiddia dil'li.... Ghora borem
l'lo tor
korn ek kagat boroi
kortom...
mhonnon.
Teach disa boroilem-i tor
vikun punni char kas
yedoll
chch moniorddor yeun pautem
Charli : ani kitem dhaddlemre...?
aslem..
ddol'la : chimnni dhaddlea.. Ddol'la :
tuvem dil'lea oiddia
pormannem kagat boroyil'lem ne...
Charli : ham.....!😃 ---------------------------------------
Charli :
vhoye... Kitem mhonnon
boroyil'lem-i? ddol'la : porikxa lagim ailea... Ghoddie ghoddie ke. I. Bi. Che pour 60 Veez Konkani
Mahet:
khann jeunnachea ruchik matr nhoim bholaikeki borem ”lonnchem” Omi seono korcha lonncheacher antti aksiddentt dharall ason jirnn kriya sudharonn korunk upkarta. Thoddeank
mongllur
kotholik
somudayant
sambar,
matr
kristamv nhoim,
dhom-i,
xit,
chitran'no,
bhajyechim nistim horyek randpak chakonk
lonnchem
upoyog
korchem okhondd bharot dexant ruddir
zamvn
gelam.
Khorar,
rosachea sombhromak gelear kitlim
nomnnechim
ruchik
khann
jeunnam
asleari
poilem
vecho
plettivoilo
hat
lonnchea
Horyek kareant khann
voir.
jeunnachi
osvod korije zalear ''lonnchem '' bohu
gorrjeche,
osem
chakon
polleylea lonncheant sobhar ritimni bholaikek proyozon asa .
onttomn
mullear
posond zaino tosleank
lonnchem
mhollear bari pois , posond asl'leank lonnchem
omrit
Lonnchim
sobar
asleaporim. vidh
asat
ambeachem ,limbeachem , avalle, ombadde,
popai,
tenddlim,
ttomeatto, ani itor . Asem
nana thorachim lonnchim
upeogar asat.
'lonnchem” toyarai
korchi somprodayik rit hea porim
asa.
Foll vostu, torokari, ani mas
mixronn, angl bhaxent (formentt) hondun asa. leakttik
Hea lonncheant
omlozonok,
sittrik
amlozonok, ani osettik amlozonok, utpodon asa.
He omlozonok arogyokor sukxannu dhridd korn arogyount mhollear
61 Veez Konkani
samprodayik
korta zamvn
formontt (mixronn) kel'lim lonnchim
aslear ghorachch
seono korchye thaun jirnn boroea
prokotik mitt ani mosale ghaln toyar
ritir zata
kel'lea lonncheachi gorz tumchi
ani kolesttral mott'tt
toyar kel'lem,
niyontronnak haddta. Ahar seono
bholkaiki samballunk upkarta .
promann chodd korche xivai jevann
Hea
ruchikor asleari karbohoiddreddtts,
tontrogoneanachea kallar amchea
prottinitor
mhalghoddea
songti
lagu
zal'lye
”adhunik
ddijittol”” monxeamni
vorrvim, lonnchem toyarai korchea
jeunnachea ruchik kel'li lonncheachi
protikrient
mittacho
ruch nopomych zainastana urondi.
promannar
aslea
roktout'taddak Ongddimni
onx
odhik
vorvim
odhik
karonn
zata.
mellchem lonnchem
odhik promannar mosalo, tel ani kritok songti hondon aschea torfen kuddi bhiterlea somoseank karonn zata. Lonnchem khaunko khuxi
Onuvadit songrohit lekhon - onix kladd mudorongoddi
-----------------------------------------------------------------------------------
62 Veez Konkani
dedd
vor
mugdalem.
Ami
zap mell'lli. "tor ami tika thoim
nidleleamv tori kosolongi probhavo
mellonk ya " mhonn lion sangtana
amkam sotaitalo. "ayexa kiteak aili
oros, apnnak hangasor ch asonk
na? hamv tika portun polleunko
takid asa. Vochyet mhonntach lio
axetam" lio mhonnalo. ’oros bhair
mhaka voddununch gelo.
asa. Vichar" hamvem mhollem. Omi
Dive palval'le ani omi sasponunch
vicharleleak ti oniki thoinch asa oni
mukhar
geleamv.
aplea kuddak vochonk na mholl'lli
asul'lem
punn
63 Veez Konkani
Dar
bondh
lott'toch
ugtem
zalem. Ami ayexa oslelea zageak
Bohuxea
pautana
na.
obhinondon korunk aileat puro.
Thoimsor konn gi asa mhonn
Punn mhaka bhogta teo saulleo
amkam bhoglem. Dadle ani striyo -
puzarininch ves bodlun kosomlengi
tanchem nhesann amkam laglem
aradhon
tori
orosan ayexa amkam opoita mhonn
kitench
kon'nch
dislem
disonk
na.Omo
bodlaunn
zal'lea
tika
korchem mhonn" titlear
bhieleamv. Bohuxea ami saullecha
tillsilem.
Ami
vetacha
ti
oniki
sobhangonnant asamv konn'nna
tosench boson asul'li ani laginch
mhonn chintlem. Okhrek pois thaun
papove ubhi asul'li. Tinnem liok
oltari lagsilea khambeam' thaun
lagim apoilem oni tacho hat dhorlo.
dive disle .Omi mukhar vetech tem ek
kudd
ayexachem.
mhonn
koll'lem-
Modhengat
eka
" ami teganch jevann koream. Bhyem degek dourun moronn ani
simhasonacher boson asul'li. Ticha
patak
nennaslelea
bhurgeam
dolleam thaun odhikar valltalo. Tori
bhaxen sontosan raveam'. Oros tum
ti moddea bori aschi ranni tosem
voch ani papove tuka hamv mhojem
amkam bhoglem- mornachi ranni.
vostur kaddunk magir opoitam"
Mostu saulleo ami polleleo. Teo tika bagvon pronnam' kortaleo. Spirit
tichem
khudd
chodd
vodd
tichem aradhon kortat!. Omkam'
natul'lem. Umkallche dive, pett'tale.
kitench oykallem na
. Ami sida
Sozautt sadharonn mott'ttachi ani
omcha kuddak veveggim pauleamv.
striyecha posondechem mhollear
Oros thoinch asul'lo.
kuddant sobhar vasamni sobhit fulam.
’kitem
ti?
onz
bhoddvo?"
lio
udgarlo. "teo saulleo kosoleo?"
"ani heach kudant hamvem' don
hozar vorsam liocha yenneak rakon asul'lim." ti utton kagsilea sofacher
"anz bhoddve sobhar rupani distat.
bosli.Ami ticha samkhar bosleamv.
64 Veez Konkani
Jevann-
ukoddlelim
tanteam,
magnnem kortai. Hi hes devi
porvotache foll dud ani kek.
konn?"
Jevann zatech lion dhoglo kaddn
"zannam za lio. Hamvench tika hem
anyeka kodelar dourlo.
namv dil'lem. Prokroticho atmo,
"edolluch hamvem sanglam" lion
doivik
mhollem. " mhaka tuzo dhorm' arth
somsaracho
zaina punn mhozo hamv boroch
auyponn, ticha misteraninch sogllea
korun
somsrachem
zannam.Tujea
khatir
soit
hamv tujea puza vidhini vantteli
ponn
natleari, spirit, jivit
ani
gupt sarvotrik zannvai
attaplea"
zaina" ti oykon ragixtt zali na bodlak tokli
bagaun
mhonnali;
"tuzo
nirdhar ch mhozoi lio. Punn kiteak tum
vantteli
zainam-i
"tor,hi kakulldayechi auy moronn ani faidheancho pattlavo korta?"
mhonn
voursunk koxtt. Tujea bhauddtea
"tujea bhauddtacha dhormant don
vixeant tujem purnn hokk osa ani
rupache devo- borea ponnach devo
mhakai"
ani vaittancho devo, vaittancho bharich bollixtt ani borea ponnacho
"kosem?"
vex
ghaln
somsarantlea
"kiteak mhollear bhavaddt ek ch.
apnnaknch
Lokacha
dhorunk na?"
onkula
khatir
thoddi
yeta
vhoimu?
thoddea
atmeani
vikun
vaittachi
vatt
bodlaunn osa. Ek ch sokot somsrak choloita, zolm' dita ani moronn
"onixtt lok tosem korta"
haddta. Ti sokot somsrachi nhoi bogar bhaili. Hem' tum' optai?"
"tor sobhayek, jinnyek, zannvayek
ani mogak tanemvchi ekli stri ’hes ya oisis tuji devi. Hem' tumvem
korunk sokana?"
adim-i sanglam-i ani azun tika 65 Veez Konkani
"ani vaittacha devak ani tacha
"ami tuka mellonk aileleamv. Sang.
pattlaudarank vikta? ayexa tunch gi
Tum simhasanacher boson astana
ti stri?" liocho tallo kamptalo.
saulleo disleo. Tuka pronnam' korun aschim tim rupnnim konn?"
"voi zalear?" "hamvem vividh rup dharonn kelam "atanch ami vingodd zamvchem
lio.
Mhoje
purvoz
mhaka
borem"
obhinondon korunk ailele. Zanna za lio.Sokkodd sot ek kolpon,pattlem
"aha! tor,tum attena sorxim pattim
ani mukhlem mholl'llem na.Kitem
vetai? tum mhaka soddn vochonk
asazai tem edolluch asa, sasnnak.
zaina.
Hamv, ayexa ek zadugar, nokli
Mhojelagim
odhikar
asa,
tukach hamvem ek pauttim jivexim
mhonn tumvem
marlam , ugddas kor- punn portun
hamv noklim distam, osli, bori
tumvem morchem hamv polleunko
mhonn chintlear borinch. Hamv ek
axena.Mhojea sobhayek polle lio ani
spirit, hozar kirnnam dimvchi sokot.
lagim ye. Punn tukachvochonk zai
Simhasanacher
zalear voch, voch mhojea moga.
hamvnch.
Mhaka eksurem ani mhojea patkam
nagddem rupnnem chint, hamvnch.
sovem soddn voch. Attena tuka
Ani mhozo mog korn aradhon
thoddo temp polleteli ani tum tum
kelear hamvnch ti. Tuka atam sot
tujea gavak pattim vetoloi.Polle
kollit zalem. Dekhun tumvench,
hamv
eklean'nch nirdhar korunk zai"
portun
mhojem
tondd
chintlear tuka
bosleli
ranni
Fatrancha vonndicher
dhamptam" ani tinnem tosench kelem "tum hol'li sangata oltaricha
lio pasayo marilaglo. Uprant ticha
sobhangannak
lagim von vechem pollelam tori
yeunko nam-i?"
mhaka
sodhun
tukach
axelom-tujim
otanchim
rupam mhojeach dolleani polleun, 66 Veez Konkani
tum ek rayall stri, spiritanchim,
sangata
,mhojea
spirita
borem ani vaittanchi-hamv tuka
mettam kadd. Arth zalengi?"
sovem
axetam.Tujim patkam vhodd ya lhan mhojer
asom
melltagi
taka
Hamv
ani
kosoli
hamv
niroporadhi
xikxa
"sokkodd nhoi"
opvantam.
zalear
tujea
"tor aik. Kal tumvem mhojem nokli
khatir. Hamv
rupnnem
polleun
niroporadhi" chon mhonnalo:
korunk chintlemye -tuji poilench tallnni-kuddiche
"ayexa, hamvem tuka mhatari zavo”
mhaka
inkar
bhongostoll-
dusrea pauttim zalem.
Poilem
attena vorvim. Punn tum pramannik ti kitench mhonnali na. Uprant
mhojea khatir.
bagvon liocha payank poddli ani
portun inkar korchak chintlem-i-
huskarun roddli. Lio kalubulo zalo.
hamvem tuka mhojem kallem vaitt
Ani
patak ,mhojea atmeachem patak
tika
ukoln
tika
sofacher
bosoilem.
Az tum mhaka
dakhoitana. Oni hi tisri tujer zal'li porikxa"
"tujea
khatir
adharlem,tujea
hamvem
patok
virodh
patak
’otam
hem
sokkodd
onty
somosyim
pois
adharlem oni adim thaun hamv
zamvdi.Sorv
tukach
raulim-eksurim,
zamvdi.Akhrek amkam nyai mellonk
eksurpannant, dukhin. Lio, tuji kudd
zai.Hamv karann nastam moronk
tin
axena.
rakon
oghatank
zageak
yeun
solvaun
mhojea
paulea-mornachi
Sang, tum ujeant kosi
bodlaliy?"
unddi, porvot ani nhoim. Tini tujea
atmeak porikxa korunk yojit kel'lim
"ujeant hamv tuka soddn gel'lim ani
aghatam. Tum attenacha paxavi
ujeant hamv pattim oyleam"
moga thaun soit jiklai. Atam mhojea 67 Veez Konkani
"amchem
korar
zalem
ani
"to zago bondh poddla ayexa"
mhojelagim tujem kazar kedalla?" "mhaka nhoi. Faleam tum khambo "taka
vell
yeunko
na.Thodde
mohine bohuxea ek vors.Tedoll
avajcho polletoloi. Bhorop korgonk ch zai"
mhonnasor tum mhaka ixtt ani priyokor zaun ravo"
’att mohine mhollear mukhlea epril mhonnasor. Uprant thoim pautana
"kiteak? hamv tuje bori tornattoch
don vorsam zatelim.
zaun urona.Mhaka tuji jinni di
temp?"
Kiteak titlo
ayexa" "tosem zaizoi ch" mhonnon tinnem :khuxen ghe. Punn tacha poilem
amkam vechak hixaro kelo.
tumvem hozar dukhi bhogunk asat. Zanna za- ho somsar yomkondd.
Omi chol'leamv. Kuddak pautoch
Chint,
lion vicharlem.
omo
korchim
patkam,amcheotallnneo, chintpam, koxtt tori nyai amkam sotoita.
"ti kiteak atamch mhojea lagim
Chint,sorv zannvai osoni koxttant
kazar zaina?"
sampddomvchem, duddu asleari poddchem"
’kiteak mhollear, ti bhielea" hamvem zap dili.
’osolich jinne tum axel'liy"
************** (attravo adhyai somapt)
"bhorop
korgatana
ami
libiak
--------------------------------------
sangata poinn koream oni thoimsor tum
jivitacha
udkant
natoloi
oniuprant omchem kazar" 68 Veez Konkani
Palvonatlo uzo
koglle tallo
suttken ubchem suknnem
varoean jikun dhorola
pinjreanty gaitolem
varoeak kogllen svas bhorola
gitam suttkechim
varem atam koglle git gavun
nitivonta otmo
konxean konso paulam
char vonntim bhitor
sogllea somsarak
fichar kelear vonnti ragan pett'toleo
sogllea somsrar atam gaitot tinch gitam kogllechim
pinjreant gha l'lea
gitam suttkechim
koglle svor jikun dhorl'lim kallzam
someak ul'lasitolim
gaitot sodam
pitto zal'lim haddam
tinch gitam suttkechim
novea jivan bhorololim lhanam toxem vhoddam
nirapradhi haddam
veginch uboitolim
hulpoitona
khotteam kallim moddam
uttlolea kallea dhumvrak
niti pasun zhuzunk
fatra vonnti zoilacheo aurant gudde kosoll'llolyebori dhoronnik xeuttoleat
kogull suttkek ubun gelea
sogllem voddt bhorotolim bollvont novim zhoddam - sivi, lorett'tto
69 Veez Konkani
adivasincho sant tuje bitorle kranten khonnant khotkotchea dhatunk mirvon lhananchea kallzamni pallam romboitana "te" vaddle. Dhulli matyechea ballank xinnanche suskar vengun dorog hatanche vinngeponn khodde lipoitana disachi podd humttil'leancher randnni kolit yi rogat vonkle hanchea matyechem osthitv tannim lutt'tam tuzo tallo gajlo. Bottam modhlem tinter kompyuttora birdde chunea kuddke soiti krante aidam zalim. Monxeaponna melant tovon fottkirea aropank khandi choddoun koidi zal'lea tujem zhuz somplem tanchea ontoskornanim survatlem. 70 Veez Konkani
----- felsi lobo.
Khuni... Raz korcha khatir tanni monxeaponnank zoilant ghalem koxttilem, nimanne gollo chirddilo... Moddem purn ani konnachech upadr nant munnon nachle... Pattim ghumvon polletat tor somsar bor lokacha dolleanthaun monxeaponn pomvon doreo zalam... ...Novin pirera, surotkol. 71 Veez Konkani
(fa stten svami hankam xrod'danzoli zaun)
gozhol darar tujea paulom hamv, mhaka tum ollkonk nam-i ixtta disallear mhoji khobor chhap l'li, tuvem ti vachunk nam-i ixtta goireo yadi dolleam hujri, otam tuvem vokl ghalam-i vatter tuka hamv adall'llom, tuvem mhaka polleunko nam-i ixtta ghorant tujea asat thoddeo, vostu hamvem mogan dil'leo tantun hamv lipon as l'lom, tuvem ugteo korunk nam-i ixtta vorsam zaitim paxar zal'lim, mhoji tuji bhett nastam ghantti marn tuka zagoyil'lem, tuvem tem aikonk nam-i ixtta mol tuka kollit zalam, vell matr utron gela
doni tuje khatir khorchil'leo, tum tem somzonk nam-i ixtta -roxu, bojpe 72 Veez Konkani
tujea vicharamni _ vilson, kin'nigolli
tuje kampere hat az somajeche nadd parkun asat tujea utrao pattli gag az probhutvak bob marun asa tujea vicharaoni amchea motint roilolem bhio ruk korchi zovabdari matr amchi - viki 73 Veez Konkani
atanch utta mel'leamno atanch utta jivontponnacho dis aila!
kiteak, az jivo as l'leak tumchemodem purla!
- loidd rego 74 Veez Konkani
to ani amcho prozaprobhutv kampche hat piddest jivo
payank sankoll taka polletana maka bhoglem tachi got omchea prozaprobhutvochich munn. Oz tacha nakak kapus tonddak lugtta pott'tti. Falea dexacha proza probhutvoki toxem zaunko puro... Omi omcha tonddancho pott'tti kaddinamv tor . -- zossi pintto 75 Veez Konkani
76 Veez Konkani
77 Veez Konkani
thonddai childd biyor
koldd ddrink bonddo, sodda xorbot rosaino nourotno
ani her piunam kuddik thonddai ditat mholl'lli fokot bhromid!
ghorant bail xant aslear tiche titli thonddai dimvchi vost dusri na
mholl'lli gozal niz ani sot! ---sijyes 78 Veez Konkani
gum-i gum-i zollari -ansi paloddka gum-i gum-i kontar korchea dhakttea dhakttea zollari amger az yenakago amorechea vellari babu amcho magnne mhonnta sobhit kontar gaita tum bhitor ailey tor bhimyan tukach choita kontar mhonnon magnne kelear jezu dita besamv babu veggim vhoddlo zata korun tachem lisamv
gum-i gum-i kontar korchea dhakttea dhakttea zollari amger az yenakago lisamv korchea vellari babuk amchea porikxa
dekun bosla xikonk tachea sogllea klasint poilem sthan jikonk 79 Veez Konkani
vonnodi ghor tem zamv rauller
zonelam baglam sobar punn meleant bhognnam varem ujvadd vhallta dharall mapan motint na somadhan ghorant asat monxam
auy bapoi bhurgim ekeka kuddant bondhi mobaila bhitor lipoun tokli aspotrechea gojdder nidla bauddo
char vonnodi bhitor bondhi fean ,injekxon voktam xivai sorv thoimsor oporichit rudan hak bob usvasa khatir sokkodd aikon asat vonnodi mornnacha pasant doddbhodde
polleun asat vonnodi thoimsor cholchea attevitteank saks zaun sogllem sosun moun ponni
-osunta ddisoza 80 Veez Konkani
*We killed an old man* Why the fury? Why so much ire? for someone who refused to retire He refused to stop his proactive plan
that's why we killed this stupid old man! He refused to ignore like so many do he taught others to ask questions too To halt our progress, he thought he can
but our juggernaut will crush all such men! Our development express refuses to stop we will do everything to rise over and hop We will jump over every stakeholder’s plan we will break down resolve of such old men! He wanted to save people as if his own He taught them the right to voice and tone But we know how to halt his every fan by confining behind bars, their old man! Call them anti-national to dump in jail apply law that the Raj used to deny bail 81 Veez Konkani
Our gullible choir will join and raise cain as we stifle and defeat their old guy main! Our men seating in judgement seat are blind to what lies at Truth’s feet Mere accusation is enough to condemn
each and every one, young and old men! The younger lot has a lesson to learn By the way we prolong, twist and turn It is easy with a fake nationalist plan
History is full of felling of such old men! Now for the others we hold behind bars more voices may say that we went too far We may have to concede they are no fiends we tarnished them, like we did that old man! Watch the few that protest and cry ensure the emotions recede and dry Pull out the ones who together with him sang they may undo the death of that bloody old man!
- Pravin K. Sabnis, 5 July 2021 82 Veez Konkani
_(Indian tribal rights activist Stan
denied the charges, saying he was
Swamy died of a cardiac arrest
being targeted for his work related
today. The 84 year old Jesuit priest,
to the caste and land struggles of
suffered from Parkinson's disease,
tribals in Jharkhand state. At the
was consistently denied bail &
time of arrest, his health was
moved to a private hospital in May
waning. But his bail appeal on
after he tested positive for Covid.
medical grounds was rejected &
The oldest person to be accused of
National Investigative Agency (NIA)
terrorism in India, he was arrested in
continued to oppose his release. In
October 2020, among 15 renowned
the eight months he spent in
activists, academics & lawyers, who
Mumbai's Tajola jail, his health
were charged under a draconian
declined)_
anti-terror law. Swamy repeatedly
---------------------------------------
“When I die”
video, it is recited by the voice actor Shane Morris.
“When I die” is a famous poem by Jalaladdin Mohammad Rumi (12071273). He was a Sunni Persian scholar and Sufi mystic, originally from the Greater Iran. He wrote mainly in Persian. But occasionally he used Turkish, Arabic, and Greek. Today he is recognized as one of the greatest poets who ever lived. His poems have been widely translated into many languages of the world. The English translation of his Persian lyrics, of the poem “When I die” are quite relevant to the thoughts and life of late Fr. Stan Swamy, S.J. In the
When Jesus was carrying his cross from Pilate’s palace to Calvary, “There followed him a great multitude of the people and women who were mourning and lamenting for him. But turning to them Jesus said, ‘Daughters of Jerusalem, do not weep for me, but weep for yourselves and for your children.’” (Gospel of Luke 23:27-28) Fr. Stan Swamy says something similar to what poet Jalaladdin Rumi and Jesus said. Probably he is telling us:
83 Veez Konkani
“Do not shed tears because I was imprisoned without a trial, or denied bail several times, or at the early stage I was not given a straw to drink water or I was labelled as a partner of Maoists or I was allowed to die a slow painful death. Rather you weep for yourselves and for your and my country, because from democracy it is heading towards dictatorship; freedom of speech, human rights, non-violence, unity in diversity and other values enshrined in the Constitution have vanished; arrogance, corruption, nepotism, fanaticism, falsehood, unity in uniformity, the multiplication of Draculin laws is glorified; children of untruth and darkness have become powerful tyrants. The rulers and the citizens have forgotten The holy prayer “Asato mā Sadgamaya” of the 8th century great sage Yajnavalkya, in his Brihadaranyaka Upanishad of Yajurveda “From ignorance lead me to truth. From darkness, lead me to light. From death lead me to immortality Om peace, peace, peace.” They have also conveniently forgotten or set aside Rabindranath Tagore’s well-known prayer poem: “Where the mind is without fear and the head is held high… Into that heaven of freedom, my Father, let my country awake.” Pray that our country arises once again with one voice for the Freedom Struggle from the neo-colonizers; 84 Veez Konkani
once again to recite and to live the prayers of Yajnavalkya and Tagore. Pray to the King of kings That our country is saved of anarchy; the dream of Mahatma Gandhiji may rekindle once again every corner. Rise from your slumber to save the country. Be a voice of the voiceless 3 L (last, least, lost). Jai Bhārat. Pratap Naik, sj 07th July 2021 ------------------------------------------------------------------------------------
Roman Catholics & Orthodox Christians of Brahmavar New Star Brass Band, Brahmavar, Udupi district of Karnataka presents “Axirvad Zôddlølo’ in honour of St. Roche Lopez Noronha (1847-1936). The trumpet solo is by Winston Suares, the troupe leader. Who is this St. Roche L. Noronha? To know him you must read the following brief historical note:
Konknnis (Konknni speakers) migrated from Goa to coastal Karnataka and Kerala from 13th century onwards for various
reasons. Catholic Konknnis migrated from Goa to Coastal Karnataka 1570 onwards. They were under the Goa Archdiocese and served by the clergy of Goa. Goa archdiocese was under the jurisdiction of Padroado, namely, the Portuguese King or queen appointed the bishop and supported the maintenance of the clergy. Brahmavar is a small town located in the Udupi district in the State of
85 Veez Konkani
Karnataka in India. The town is 13 kilometres away from Udupi. In the year 1678, a Roman Catholic Church dedicated to Our Lady of Milagres was established in Kalyanpur by the Padroado Missionaries who were under the authority of the Portuguese king or queen. The Church was destroyed by Tippu Sultan in 1784, but was reconstructed in 1806. In 19th century a few prominent Catholics residing in Mangaluru city wrote to Propaganda Fide of Vatican and complained that diocesan priests from Goa have neglected and not rendering their service to local Catholics who are inhabitants in Coastal Karnataka. Rome intervened and segregated the Coastal Karnataka areas from the jurisdiction of Padroado and brought them under the Propaganda Fide and began to appoint bishops and priests. Local Catholics who were used to the clergy from Goa, wanted to be under the Padroado jurisdiction. But finally, most of the parishes
accepted the jurisdiction Propaganda Fide.
of
The power struggle between Portuguese missionaries and Propaganda Communities had its effects on Brahmavar. The majority of the people supported the Portuguese Missionaries and the Padroado Community. They strongly opposed the Propaganda Fide and Pope. Those who supported the Propaganda Fide built Mount Rosary (1856) Church, which is only one kilometre away from the Milagres Church of Kalyanpur. In 1886 a Concordat was signed between the Papacy and the Portuguese King by which the Milagres Church of Kalyanpur became part of the Propaganda Fide. Brahmavar Christians petitioned both the Pope and the Portuguese King to reconsider the decision, but Rome did not reply favourably. A number of Catholic families who were in favour of Padroado jurisdiction felt that the
86 Veez Konkani
response from Rome was not at all satisfactory and it was an insult to them. As a result, many families of the Milagres Church, under the leadership of Fr Roche Lopes Noronha, protested against the Roman Catholic hierarchy. Later, Fr. Roche too was disowned by the Archdiocese of Goa. Brahmavar Orthodox Church is a split faction from the Catholic Church formed under the leadership of Fr Antonio Francisco Xavier Alvares (1836-1923). Fr. Antonio Alvarez who was a Roman Catholic priest of Goa at the time, opposed the Vatican policies and interference of the Government in Church administration. His proIndependence periodicals which were also critical of the Roman Catholic Church were banned. He was excommunicated. He left the Church with some hundreds of Konknni speaking Catholic families from Goa, who were settled in the vicinity of Brahmavar, and joined the Malankara Orthodox Church. He understood the situation in
Brahmavar and organised the discontented believers. Fr. Antonio Alvares was ordained as the first Orthodox Metropolitan of Goa, Ceylon and Greater India in 1889 A. D. by Paulose Mar Athanasius and Geevargheese Mar Gregorios of Parumala at the Orthodox theological seminary, Kottayam in the state of Kerala. A new Church was built for the split group in Brahmavar. Fr Noronha was influenced by Fr Alvarez and he was very well attracted towards the teachings of the Orthodox Church. Fr. Noronha was given the leadership of the Brahmavar Orthodox Church, which had a membership of 4,000 families. In the year 1889 on Easter Day Fr. Noronha celebrated the Holy Mass in the newly built Orthodox Church. The split group of Brahmavar Konknni community has come into existence since then as a part of the Indian Orthodox Church. Presently, they are under the Brahmavar diocese. During my boyhood they were
87 Veez Konkani
labelled as schismatics by the local Roman Catholics. The little known Brahmavar Orthodox Community has a very special status in the history of the Malankara Orthodox Church. The Indian Church which for centuries had been confined within the boundaries of Kerala obtained a national outreach when the former Roman Catholic Priest, Antonio Alvarez from Goa and his community united with the Mother Orthodox Church and he received episcopal consecration as Metropolitan of the Diocese of Ceylon, Goa and India (Malabar excluded).
Fr. Alvarez was the first person to reunite with the Orthodox Church from the Roman Catholic Latin Rite in India. He devoted most of life serving leprosy patients and poor sections of society but he also fought a brave war to protect the Orthodox faith irrespective of the opposition inflicted on him and his followers by the Roman Catholic
Church. Sadly, he died in reduced circumstances and was buried in Sant Inez, Panaji, cemetery, without receiving either an Orthodox Christian funeral or the traditional burial accorded to an Orthodox prelate. Today he is regarded as the hero of the Reunion Movement in India. Later his relics were recovered and moved to St Mary’s Orthodox Church at Ribandar, Panaji in 1979 under the direction of His Holiness Mar Thoma Matthews I, Catholicos of the East. Fr. Noronha was born in Goa in 1850. After completing basic education, he joined the Rachol Seminary in Goa, having been awarded a scholarship. After completing his seminary education, he was ordained a Roman Catholic priest on 12 March 1881 by Bishop Thomas De Almeda. He served as the assistant vicar of Salvador do Mundo Church. Later Fr. Noronha became the Vicar of Ribandar Church and finally reached Brahmavar, where he was united with the Orthodox Church.
88 Veez Konkani
Fr. Noronha was a multi-functional personality. He was a great educator, a spiritual father, writer, and social reformer. Joining the Orthodox Church gave Padre Noronha great trouble. He was always threatened by the Roman Catholic Church but he was very much loved by the Brahmavar residents. He was very particular and strict about the Orthodox faith, especially the prayers and sacraments. He encouraged many people to participate in prayers through house visits. On many occasions the Catholic Church tried to entice Brahmavar Orthodox Christians to join the Roman Catholic Church by offering them rosaries, pictures of saints and other valuable gifts, but Fr. Noronha successfully blocked all attempts and confirmed his flock in the Orthodox faith. He showed great vision in establishing educational institutions, and founded a school which was the first basic educational institution in Brahmavar. The school
attracted many students irrespective of caste, creed or sex. Fr. Noronha provided great relief for many people who suffered from different kinds of diseases and treated many people, providing them with food and shelter. Hundreds found relief under his care. Towards the end of his life, he suffered from diabetes. The Roman Catholic community tried to force him to come back to the Roman Church. Two years before his death it is recorded that a cross appeared on his back and on 23 July 1936 Fr. Roche Noronha died. He was buried at St Mary’s Orthodox Cathedral in Brahmavar. It is reported that a large number of people, especially nonChristians, have received blessings by his intercession after his death and even today many still seek favours at his tomb. Fr. Alvares and Fr. Noronha who were both excommunicated by the Catholic Church in Goa, now have become the heroes and saints of the
89 Veez Konkani
Malankara Orthodox Church and their feasts are celebrated!! Those who are considered as villains in one community, are recognised as heroes in their new community. History has many such examples. Saul who was an ardent Jew who hated and persecuted the Christians of the first century has become St. Paul and the great saint of the Christians. Brahmavar Orthodox Christians have a number of peculiar characteristics with regard to their culture, tradition, lifestyle and prayer habits. Along with the orthodox feasts (Perunnal), they also celebrate the memorial feast of Metropolitan Julius Alvarez (September 23) and Fr Noronha (July 23). All Orthodox prayers have been translated into Konknni and Kannada languages. There are two feasts which are celebrated as part of the Latin tradition, Memorial service of All Saints (1st November) and memorial service of All Souls (2nd November). The person who sponsors a major feast is known by
the name ‘Sirginth’. He wears special dress and carries an artistic metallic stick during the procession. Due to marriage relationships many Malankara Orthodox Church members have returned to the Roman Catholic church. Today there are around 850 Orthodox Christian families surviving in Brahmavar diocese of the Malankara Orthodox church. Their religious services are conducted in Konknni and Kannada. They have married clergy. But they have to marry before their diaconate. However, the bishop is chosen from the celibate priests only. Due to historical and ego problems the Konknni Catholics of Brahmavar area got divided into Roman Catholics and Malankara Orthodox Christians!!!
Pratap Naik, sj 09 July 2021 ---------------------------------------
90 Veez Konkani
MuLlo nokxotro (bhago-10)
savitri
hechi
vixoyacheri
tageleagi uloucheako ayili. Ponno promodano
vicharilo
goddoboddolem.
Tikka
promodo
toyaro nasilo. Tanne tikka vicharlem, " savitri
zovabo
tum makka logno zaucheako toyaro assa ?"
tigele thoro thorochea lagole.
kolloso
"megelem...Mu...Llo nokxotro."
nisoruno
bodd'ddone sokkolo poll'llo. Tikka
sangtona
Duvidhantu
sapoddolem. Ayilovatteno
vocheako
firlem.
Tossolo ondho xrod'dheri makko Tea
xi:vai
tum'mi
voixnnovo , am'mi xoivo. Tem bhi
hamvo manona."
Zaleari te diso to vixoi promodo ordhari soddocheako
ontto
" tem khoboro assa makka. vixvasona.
bhit'tori
tigelo
thorothorotale.
kossone korchem, kossone ulochem koll'llilona.
soddocheako
aikuno
kossoli divchi kollilona. Hato pai
Hat'tantulo
ordhari
promodano spoxtto sangle.
91 Veez Konkani
tagelo
vicharo
Savitrilo bhi zonmo potrike
kamtilo baileko nomoskaro kel'lo.
voilo vixvaso ken'nom ki.. Udduno
Tangele
gelilo. Kitlo ponta kitlo jeotixi tigelo
polloilem.
zatoko dakoilem. Vorxa bhit'tori
"
dolle
bhornu
ayilem
amgelo
savitrilo
mullo
zomta mhonnotosile. Kitlo vorxo
nokxotro. Nazaleari tukka am'mi
gel'linti ? tan'ni sangilem khore
zamvoyi kornu ghet'tosile. " kamtilo
zalile na. Mullo nokxotro assili chel'li
bailo mhonnota.
logno
zaunu
ghorantu
kossole
" amgelo pott'ttanto zonma
onortho ghoddoleari tikka tazo
ayilo chel'lo duro zal'lo. Tum itlo
doxo
diso
dit'tati.
Mamvo
morta
laggi
urcheadikuno
mhonnotati. Tossim zaunu mamvo
tagelo
nasilem
khat'tiri
megelo put'tauri asilo. At'tom tum
sod'dukasilem. Promodalo bappa
bhi duro vochoto assa. " hem
arogeano
sangoto gonnexo kamtilo utram
ghoro
tigelo
ghottomutt
assilo.
Tedikuno kossoli zovabo diuka tikka
smartho
uloitale.
"
zaletiki...Smartto
Savitri poile gettaleagi vochuno nasile. Tigelo muko oxru bhauna vyokto kortosile. Hea somvosarantu
assilo"
axabhongo sarkhe du:kho dusore na.
" zoddi bori distosili." savitrilo auyi mhonnota. vicharo
vori
chel'lo
gonnexo kamoto mhonnota.
Han'ni
Tum
rabbili. Takka kossone sangchem
Ghorantu auyi, bapoyi techi vixoyacheri
kelilna.
bondo zal'lim.
suchilna. Eko eko pavulo makxi soroto ti bhit'tori gel'li.
yado
am'mi
Promodano tteksintu boxche poilem
korto
urle.
savitrilo
dhorlo.Poilea
hato
hat'tanto
sporxano
sogolleo
Promodano bharyi sorcho divoso
bhauna vyokto zaleo. Utoranchi
ailo. Tteksi ghora baglantu yeunu
gorozo nasili. Punno tanne sanglem,
rabli. Samano ddikkintu ghal'lo.
"
Promodano
rablom.Tum megelo monantu urli. I
gonnexo
kamtiko,
92 Veez Konkani
hamvo
tumgelo
ghorantu
love you Savitri. Eko diso khatrino
golloto axxile. Ponno te viogacho
tukka gheunu vot'to hamvo. To
vedoneche ki...Dililo bhorousecho
divoso zal'le titlo beggi yeuvo
anondache !!
mhonnu
devaleagi
am'mi
-podmonabho naiko
maguyam."
(Continue)
savitrilo dollentuleano oxru
(m)9969267656
-----------------------------------------------------------------------------------
M JESSY DSOUZA
KUBE
MUTLIM
|
CLAMS WITH RICE DUMPLINGS
Namma Kudla Delicacy | Mangy Traditional. 93 Veez Konkani
Every ones favourite, Mangy traditional, authentic, flavoursome, mouth watering dish Kube Mutli.| Marwai Pundi.
and keep top clean water only which you can add for the gravey. INGREDIENTS: FOR MASALA:
IMPORTANT PART:
KUBE
CLEANING A: DRY ROAST: 4 bayadgi | kumti chilli 4 short red chilli 2 tbsp coriander seeds 1 tsp pepper corns 1 tsp jeera Pinch of mustard 1/2 tsp fennel seeds 4 - 5 {methi is bitter} 2 sprig curry leaves
1 kg Kube, soaked in clean water to remove sand & salt from them, while they breath in clean water all sand, salt pushes out. This is very very important part. Throw away that water and boil these kube in clean unsalted water few minutes, until kube shells open up. Once done off and cool, seperate and discard of empty shell. Keep only one part which contain meat. Retain kube cooked water, but strain out
B: ROAST IN OIL: 2 big sliced onion 5 - 6 garlic cloves 1.5 cup coconut or as required 2 - 3 tsp coconut oil C: SEASONING: 2 tbsp Ghee or as required. 1 tsp coconut oil 1 big or 2 small, sliced onion. Few curry leaves. METHOD:
94 Veez Konkani
Add all above dry roasted and oil roasted ingredients in grinder, add 1/2 tsp turmeric, small ball tamarind and 1 tomato. Make very fine paste. Take big kadai, heat oil & ghee, add one sliced onion, curry leaves fry until onion golden brown, add ground paste fry until oil seperates. Add kube cooked clean water & if needed exta plain water keep medium to thick consistency, add salt as per taste. Simmer. Now add prepared mutli to it, if they are small balls you can add full and if they are big cut into pcs and cook some time, now add cooked, 1 shell kube which contained meat. Simmer well until gravey well coat to mutlies. Take it off from gas.
•Your Yummy Kube Mutli is ready to eat. Keep few hours closed, so multis soak well and absorbed in the awesome kube flavour gravey then serve. Next day its taste is super 95 Veez Konkani
delicious....truly
Divine.
2 cup boiled brown|red rice {Ukdo Tandu} 1/4 cup dosa rice {optional} Soak overnight. Next day grind this into fine paste with salt and little water.
---------------------------------------
Mutli | Rice Dumplings INGREDIENTS:
In idli steamer boil water. In a steel plate or bowl or banana leaf pour this paste and steam for some time { peet ubaek laveche}. Once it little colour change and semi cooked, take it out mix very well and start making small ball shape mutils or make big multi later you can make pcs, which ever you like. Once done steam these mutlis until fully cooked. Take it out, cool. DONE. Add these to the gravey as mentioned above. TIPS: You can prepare quick mutli with rice flour as well. Boil water, salt as per taste and 1 tsp oil. Add rice flour stirr very well until its dry like upma. Cool and prepare mutli.
96 Veez Konkani
Adjust all ingredients as per your taste and spice control.
You can skip, increase, or decrease any ingredients as per your choice.
Delicious Chicken cutlets:
Ingredients: 1) 1/2 kg boneless chicken or mince (keema) 2) 1 cup Chana dal 3) 2 medium onions, finely chopped
4) 3 green chillies, finely chopped 5) 1 tsp each ginger and garlic paste or can use fresh ginger & garlic 6) 1 tsp red chilli powder 7) 1 tsp coriander powder 8) 1/2 tsp cumin powder 9) 1 tsp pepper corns 10) 1/2 tsp garam masala powder 11) 1/4 tsp turmeric powder 12) 1 bunch coriander leaves, finely chopped 14) 1 bunch mint leaves, finely chopped 14) 1 tbsp lemon juice 15) bread crumbs to coat cutlets 16) 2 beaten eggs to dip the cutlets
97 Veez Konkani
17) oil to fry 18) salt as per taste Recipe:
- Cut boneless chicken into small pieces, wash and keep aside to drain water - Wash Chana dal nicely and soak for 4 hours - In a pressure cooker, add chicken pieces/keema, Chana dal, chilli powder, coriander powder, cumin
powder, garam masala powder, turmeric powder, ginger garlic paste, pepper corns, salt and add 1.5 cup water and cook until 4 whistles, then switch off the flame and let it cool down - Once pressure releases, open the lid cover of cooker and check if the mixture is dried. If not dried, switch on the flame and keep until dries completely. Ensure not to burn - Transfer the mixture from cooker to a bowl and let it cool down completely - Once the mixture cools down, take a small mixer jar and grind to a semi smooth paste in batches - Transfer the mixture to a bowl and add chopped onions, chopped green chillies, chopped mint and coriander leaves, lemon juice and mix well
98 Veez Konkani
- Make a lemon size ball and then - Each side minimum 5 mins you can platten it, coat with bread crumbs fry or until cutlets look golden and then dip in the beaten egg and brown colour shallow fry both the sides on low Serve hot with rice and dal or any flame until fried well vegetable curry ------------------------------------------------------------------------------------
99 Veez Konkani
WHOSE FAMILIES ARE THEY ANYWAY?
# chhotebhai This piece has been inspired by two recent events. This morning (4th July), I read that “nice guy” Amir Khan was divorcing Kiran Rao, his second wife, of over a decade. The previous day I had read a Vatican News report by Devin Watkins that Pope Francis was convening the 10th edition of the World Meeting of Families (WMF) in Rome from 22nd to 26th June 2022. Why do I co-relate these two events? Because both concern the family. Amir Khan, through his socially relevant movies like “3
Idiots” was counted among the nice guys of the otherwise brash Bollywood Brigade. His announcement of splitsville came as a shock to me. Last month we had also read how the philanthropic couple that the world loved, Bill and Melinda Gates, were also headed for an acrimonious splitsville. How could they, many wondered? Coincidentally, the previous night I came across a You Tube video of the marriage of Prince Charles and Diana, all of 40 years ago. The pomp and pageantry of that wedding was probably the greatest in modern times. A pompous wedding and a disastrous marriage; ending in tragedy in a car crash in France. Truth is stranger than fiction. The glamour world outside is often so different from the stark reality inside. Yet, so many of us run after glamour, externals and fairy tale weddings, completely missing the meaning and goals of marriage
100 Veez Konkani
and family life. Would that we could learn the bitter lessons of history. Watkins’ report from the Vatican states that Pope Francis says that Rome would be the focus of WMF22. He admits that the previous nine WMFs were “unknown to the majority of families”. Hence this time around there would be more of people’s participation for which he requests the bishops to immediately begin preparations. This sounds excellent on paper. But this top-to-down pyramidical approach of the hierarchy has been found wanting in the past. Take the example of the Family Synod of 2014. The delegates that went from India were never heard of before that and haven’t been heard of since! When a year for St Joseph (as at present) is announced prayer cards are printed for use in all parishes. No such attempt was made for the Year of the Family that preceded the Synod. To my knowledge independent surveys were conducted only in Pune, Mumbai, Chennai and Kanpur, largely at the instance of the Indian
Catholic Forum (ICF). The real betrayal was the Lineamenta (guidelines) of 46 questions prepared by the bishops. A few samples will suffice “What analytical tools are currently being used in these times of anthropological and cultural changes; and what are the more significant positive or negative results? (Q2). “Vatican II, returning to an ancient ecclesial tradition, expressed an appreciation for natural marriage. To what extent does diocesan pastoral activity acknowledge the value of this popular wisdom as fundamental in culture and society” (Q19). You are not the only one scratching your head in disbelief at these abstract questions. It would be appropriate to revert to Vatican II to comprehend this last question. The Dogmatic Constitution of the Church refers to the family as “the domestic Church” (LG 11). This is a categorical statement. It does not say that the church is present in the family, but calls the family itself a form of actually being Church. It further
101 Veez Konkani
elaborates “For all their works, prayers and apostolic endeavours, their ordinary married and family life, their daily labour, their mental and physical relaxation, carried out in the Spirit, and even the hardships of life, if patiently borne – all these become spiritual sacrifices acceptable to God” (LG 34). And again, “The Christian family loudly proclaims both the present virtues of the kingdom of God and the hope of a blessed life to come” (LG 34). From these solemn statements we see both existential and eschatological virtues of true Christian family life. Another document describes the family as the foundation of society (GS 52). And again, “The creator of all things has established the conjugal partnership as the beginning and basis of human society ... The family has received from God its mission to be the first and vital cell of society” (AA 11). The church is here affirming the divine origin of the family. It doesn’t call the hierarchy or the clergy the “first and vital cell of society”. The question that therefore goes abegging is, “How much time,
energy and money does the hierarchical church expend on what is its primary and vital cell – the family? Bishop’s conferences spend days and hours on building or protecting institutions of brick and mortar; but spend little time on the real flesh and blood building blocks of the church – the family. Let me now take the readers (and leaders) back to the Indian equivalent of Vatican II – the Church in India Seminar of 1969 that was organized in the first flush of Vatican II (1962-65). It was held from 15th to 25th May in Bangalore. Just three days after it concluded my father obtained a receipt for Rs15/- from the CBCI for the 600 page book with its findings. I will quote not just some of the findings pertaining to the family, but also the methodology followed by the Seminar. It was preceded by exactly 100 consultations that covered diverse groups like Regions, Dioceses, seminaries and special interest groups like the Conference of Religious of India, the Bombay Jesuits, and lay organizations like the Newman Associations, Sodalities and Catholic Students
102 Veez Konkani
Union. There were 2321 participants in the regional seminars, of which 1273 (55%) were laity. The diocesan seminars had 6843 participants of whom 4202 (61%) were laity. The tribal dominated diocese of Raigarh – Ambikapur had the maximum number of 912 participants, of whom 741 (81%) were laity. If such a mammoth exercise could be organized in 1969 when there were no computers, mobile phones, email, digital ticket booking, etc, one wonders why the CBCI has not organized a similar exercise since! The seminar itself was divided into 16 workshops – Spirituality, Catechesis, Liturgy, Evangelization, Dialogue with other religions, Education, Socio-economic activities, Civic & Political life, Social Communications and Media, Leadership, Family, Labour, Ecumenism, Personnel & Resources, Health & Social Services, and Pastoral Life. An expansive landscape. I shall here limit myself to some of the observations on the Family. The first issue addressed by the Workshop on Family was Family
Planning or Birth Control. This was in the shadow of Pope Paul VI’s very controversial encyclical of 1967 “Humanae Vitae” that considered the then Rhythm Method (RM) as the only morally acceptable option available to Catholic couples for birth control. Interestingly, even back in 1969, the Workshop did not endorse the encyclical. It very boldly stated “There is pressure from the Government on one side, and the teaching of the Church on the other side. No practical solution is offered”. It went on to say that “there are Catholics who feel a great concern and anguish as medical opinion is that RM is not effective in a large number of cases ... the question should be reviewed. It said that “there is a need of sympathy with those who cannot follow the Pope’s encyclical”. It addressed several other issues pertaining to the family. For mixed marriages it said “The Church should adopt a more understanding attitude towards mixed marriages, especially with other Christians. Each case should be valued individually (sic). Mixed marriages should be treated with sympathy
103 Veez Konkani
and understanding that implies a special preparation for them”. Regarding education it advocated that “Concessions should be made for Catholic children in schools so that they can all go to Catholic schools”. Its most farsighted observation was regarding the status of Divorced and Remarried Catholics (DARCs). It says that “Divorce is not frequent in India but ... sympathetic consideration is to be given to these people by the Church and more efforts should be made to find a really workable solution if the second union has proved with time to verify better the spirituality of marriage”. Now in 2021 divorce and separation are far more rampant than in 1969. And everybody isn’t as influential as Prime Minister Boris Johnson, or as lucky as the Chilean flight attendants to have their marriage solemnized mid-air by Pope Francis himself! It makes one wonder. Has the hierarchical church in India deliberately, by acts of omission more than of commission, sabotaged the teachings of Vatican II, the findings of the Seminar of
1969 and many other pronouncements related to the family? I fear so. Now that the WMF22 has been announced by Pope Francis the CBCI will go through the regular motions of having some consultations with those who are their favourites and willing to tow the line. There will also be the chosen delegates as happened with the Family Synod of 2014. So what should the laity do? Should it remain a mute spectator? In 2014 we took the initiative under the banner of the ICF, to organize our own seminar. The bishop in charge of the CCBI (Latin Rite) Family Commission attended it. We had submitted our findings to him for onward submission to Rome. In 2019 we had organized “We too are Church” in Kolkata. The second edition of the same was scheduled for February 2020 in Kerala, but had to be abandoned because of the Corona pandemic. As convenor of the ICF I propose that some time later in the year, when physical gatherings are safe,
104 Veez Konkani
that we organize our own Seminar on the Family as our contribution to WMF22. Those interested in participating, or making constructive suggestions may please contact me at 9415130822 or noronha.kp@gmail.com
*The writer was earlier the Resource Person for the CCBI Family Commission. He has expounded these thoughts in greater detail in his recent book The Jerusalem Code. July 2021
105 Veez Konkani
106 Veez Konkani
107 Veez Konkani
108 Veez Konkani
109 Veez Konkani
110 Veez Konkani
111 Veez Konkani
112 Veez Konkani
113 Veez Konkani
114 Veez Konkani
115 Veez Konkani
116 Veez Konkani
117 Veez Konkani
118 Veez Konkani
119 Veez Konkani
120 Veez Konkani
121 Veez Konkani
122 Veez Konkani
123 Veez Konkani
124 Veez Konkani
125 Veez Konkani
126 Veez Konkani
127 Veez Konkani
128 Veez Konkani
129 Veez Konkani
130 Veez Konkani
131 Veez Konkani
132 Veez Konkani
133 Veez Konkani
134 Veez Konkani
135 Veez Konkani
136 Veez Konkani
137 Veez Konkani
138 Veez Konkani
139 Veez Konkani
140 Veez Konkani
141 Veez Konkani