llustrated Weekly
Illustrated Weekly
Volume: 4
1 Veez Konkani
No: 36
Volume:3
August 5, 2021
Sompadoki-i:
Kovidd - 19 ani ddeltta veriyontt
sogllea somsarant poilye pauttim ddeltta veriyontt voiros gomonak ayil'lo bharotant
Noxiban tea uprant ddeltta veriyontt vixex
2020 okttoborant. Tea uprant hi mohamari
ritir demvon aileat ani gelea brestara vordhi
okhea somsarar vistaron somsarantlea 100
kel'lea prokar teo zamvnasat 41,383 noveo
voir dexamni lokak boli gheun'nch asa.
kesi ani 507 novim mornnam, bharotachea
bholaike khatean sangl'leaprokar. Gelea vorsa okttobor novembor mohineant yukent alfa veriyontt gomonak ayil'li, hea
Somsarant ddeltta ayil'leancho sonkho, sat
uprant hi mohamari omerikant vistarunk
disancho sorasori 38, 548 mhollear 3%
lagli.
demvnni dakhoita.
Pattlea 7 disanchi
sorasori 223% mhollear 112% ittelint, 50% Prostut mohamarik vollog zal'leam poiki
zormonint ani 58% omerikant. Poilenchea 7
83% lokak ddeltta veriyonttan boli ghetlam
disancheaki
mhonnali roxel valenski gelea mongllara
mhonnyet.
choddit
thoran
vaddla
tosem zulai 3 hofteant hacho sonkho 50% k lagim zala.
Gozal osi astam sobhar lok tanchea svH karonnak lagon veaksin ghenastanch raula
Zagotik bholaike somsthean sanglam ki zulai
ani hankam padd khobar kitengi mhollear
20 itleak ddeltta pattlea chear hofteamni
ddeltta
75% vaddlea somsarantlea sobhar dexamni,
ghetl'leam pras veginch lagta. Dekhun'nch
asttrelia,
veriyontt
kovidd-19
virodh
veaksin
bangladex,
bottsauna,
choina,
konnem
inddia,
inddonexia,
israyel,
gheunko na, tannim atam tori zagem
porchugol, roxea, singapur, dokxinn afrika
zamvchem ani tancheachch bholaikechea
ani yu ke.
boroeak turthan veaksin ghemvchem.
ddenmark,
he
osoleank
Bharotant gelea vorsa okttoborant ddeltta veriyont ayil'lem tori thoinchi poristhiti aniki paddchch asa, sodamnit
400,000 pras
choddit lok hea ddelttak boli zata. Bharotan 414,188 lokak ddeltta ayil'lem sanglea ani sobhar hozaramni moronn pauleat.
Dr Austin Prabhu Chicago
2 Veez Konkani
veaksin
Hamv ‘ace pilot’zatam! “tum vhodd zalea uprant kitem zatai?’ hem soval dakttulea ronik vichartana tachi thott korn zap ‘ace pilot’. Sadho bhollo bhurgo punn unchlo dhyey polloun sokddam-i ozap pautalim. Apnnachi dixtt kedallai ontrallachea neketram voir dourn to sopnnetalo. Heach dixen tanne proiton kelem tori solvonni.. Inddiyon er forsant bhorti zaunko
ek, don vo tin pauttim nhoi borabor ikra pauttim nirontor proiton keleari niraxa! piyusi zatoch char pauttim enddie (National Defence Academy) porikxa, biessi zatoch 4 siddies (Combined Defence Service)) porikxa, tin pauttim ensisi keddettak asl'lea si sorttifikettichea adharar xida provex porikxa, teach borabor ddehoraddunant choll'lea piebitti (Pilot Aptitude Battery Test) hi kliyor kelea uprant ddehoraddunant tin pauttim sorvis selekxon borddachea sondorxonant bhag ghetla. Punn kitem keleari supor poilott zamvchem tachem soponn khorem zalemna. Tori tachi dixtt akasa voilea neketrancherch asl'li ani heach monobhava vorvim jinnye poinnar unchlea hontak pavol'lo mhozo mitr do| ronaldd onil fernanddis hachea zoitachi kotha.. Vaur mell'llo punn tripti mell'llina.. Sam luvis kalejint apnnachem biessi podve xikap sompoitoch mukar mongllur yunivorosittint Mass Communication and Journalism (MCJ) snatokot'tor podvi apnnaili.
3 Veez Konkani
Tachem folitanx yemvche poilench taka sam luvis kolejichea potrikodyom' vibhagant pradheapok zaun apounne ailem. Kam' mell'llem khorem punn tripti natl'li. Apunn kitengi vatt chukon hea vaurak ailam toxem taka bhogunk laglem. Tori vaurak nyai
mellchebori pollelem tem khonddit. Klasichea char vonnti bhitor apnnak fichar korun potrikodyomachea totvanchi chorcha korcheant taka somadhan natl'lem. Jedna taka khonddit bhoglenki apnne hanga ramvchem sarkem nhoi tedna tanne ek nirdhar korn zal'lo- nirdhar
4 Veez Konkani
5 Veez Konkani
6 Veez Konkani
7 Veez Konkani
8 Veez Konkani
9 Veez Konkani
10 Veez Konkani
11 Veez Konkani
tachea fuddaracho, taka somadhan ani tripti dimvchea vaurak vecho.. Thodde modhur ugddas sam luvis kalejint lekchoror zaun serval'lea tachea poilea disa taka ek
ozap rakon asl'lem! klasi bhitor rigtana tacho satve klasicho bench mett thoim videarthi zaun hazor as l'lo!! taka polloun apnnak itlem ozap zalenki ek ghoddi apnnak utram suttlinant mhonn uddas kaddta do| roni. Hanga vaur korn astana
12 Veez Konkani
Tem potr azun poreant cholat asa tem pollounko apnnak sontos bhogta mhonn to sangta. Ailevar hea potran aplo rupeallo zublevo achoronn kelo. Hea potra mukantr taka 1996 vea potrikodyom' vibhagacho ugddas jivall korta mhonnta to. Survile thodde onke tache lagim daiz toxem zogoun dourleat tachea yuvoprayechea sadhonachea ugddasak. Fokot ek vors to asleari tache sobar videarthi azun tache lagim somporkar asat.
potrikodyomachea bhurgeam khatir ‘dhvoNi’ mholl'llem potr arombh kelem. Hantum videarthinchim toxem pradheapokanchim boropam fais zatalim. Svo obhivyoktik videarthink ani pradheapokank soman aukas dimvcho tacho ud'dhex zaunaslo.
Sontosbhorit fuddarachea vatter me 1997nt to modras (chen'noi) udoya ttivint riporttor zaun ttivi zornolisom' arombh kelem. Uprant novembrant to bengllur inglix disallem ‘ddekkon heraldd’ servalo. Hea vella ‘ddekkon heraldd’ novea tontrgarikek bodlonk aitem zatalem. Hea vorvim tanchea sogllea xibondhek torbeti asli. Tache sohovauraddi pan vineas kompyuttorachea tea zoit pordea mukar ozapon polloun hi novi prokria somzonk koxttatana, do| ronaldd apnne kolejint xikl'lea kompyuttorachi zannvai vaparon yoxosvi zalo. Tache sohovauraddi pan vineasa khatir tachi mozot magtana to tanchea kumkek ailo. Tache siniyor sohovauraddi taka thoddeach moinea bhitor vorde rumantlo ek vortem daiz toxem manunk lagle. Nivspepor somstheant novi dixa vegan vall'lli.
13 Veez Konkani
Hache uprant manest fernanddisak pattim pollomvchi gorz poddlina. Tachea monposondecho vaur taka labhl'lo. To tachea vaurachye nisnner ut'tungak choddon yeunko laglo. Zonouri 2004 isvent taka tachach mamygavant mongllurant ek nivs byuro arombh korunk ddekkon heraldd addolltean nemlem. Maigamvant progoti-proxosti ddekkon heralddh potrikent zaitem novesamv haddunk to soklo. Heach vella ddekkon heralddachim soho prokottonam- kon'noddo disallem ‘prozavanni’, kon'noddo hofteallem ‘sudha’, toxem moineallem ‘moyuro’ lokamogall zal'lim. Madhyomacho vyokti zaun do| roni mongllurant veginch famad zalo. Tachea lokpriyotechea topiek pak bosoyil'le bori potrikodeamant tachem sadhon manun gheun taka sorojini naiddu raxttri-i puroskar labhlo. 2009 okttobor 2 ver toullcho kendr montri xoxi toruran hi proxosti hotantor keli. Dokxinn kon'noddo jil'la hontar rajeotsou proxost'ti, bharoti-i kotholik pres esosiexon ddel'li hanche thaun fa. Luvis korenho proxosti, 2017 isvent mukhel montri sid'doramoiyo thaun kornattoko ‘middia okaddemi proxosti 2016’ svikar keli. Tachea bhurgeaponnar thaun tanne
apnnayil'li ek xist kitem mhollear kotthinn porixrom' ani apnnak dil'li zovabdari purtea mapan ani vella bhitor karoyogot korchi. Toxem zal'lean afisant kamacho bhor astanam-i taka purasann bhoganatli titlench nhoi tachea hatakhal aschea zuniyoram thaun ut'tom' folitanx apnnamvchiy xathi taka asl'li. Tachea nirontor vauracho foll zaun mongllurant ‘ddekkon heraldda’chem sorkulexon veginch vaddlem. ‘ddekkon heraldda’chem soplimentt ‘sitti heraldd’ tachea chintpachem ball. Tachea 23 vorsanchea potrikodyomachea vaurrant 14 vorsam dokxinn kon'noddo, uddupi, koddogu, chik mongllur, ani kerollachea kasor godd jil'le attapchea ddekkon heraldd nivs byurocho mukhyosth zaun asl'lo. Hea vella horoyeka promukh vixoyancher tanne gomon dilam. Zaunko puro tem bojpea viman duront, buddchem tarum dden dden, bojpeam erporttant dusro ronve, mongllur bengllur roil sorvis arombh, do.Ko ani kasorgodd enddo solfon vikttims, razoki-i ani porisora vixim. Iteadi. Somaz seva aplea vaura modhem-i somaz sevent to meter zata. Apnnak asl'li zannvai ani her tantrrikota heranchea boreponnak upoyog korta. Koxttant sampoddleleank
14 Veez Konkani
kumok korunk to sodam toyar, boroea samariagarabori to heranchea gorzank pauta. Apnnacho vell to bhilkul padd zaunko soddina. Fokot ek potrkort vo middia vyokti zaun uronk tanne khuxi velina. Apnnachea vaura uprant to somaz sevechea songhottonamni apli seva dita. Tea poiki bharoti-i redd kras sosaitti (hacho upadhyokx zaunaslo) dokxinno kon'noddo bharoti-i redd kras sosaitti blodd beank hacho odhyokx, mongllur pres klob hacho odhyokx, prison ministtri af inddia (piem'oi) hantum kornattoka ghottokacho svoim seuk ani uprant hacho khozanchi zaun seva dilea. Pi em'oi hacho mullavo irado koideanchem porivorton, tanchi suttka, ani punorvosoti. Oxem apli jinni to sarthokponni khorchita. Ddekkon heraldd potrant vaur korn astanam toxem 14 vorsam byuro chif zaun vavurtanam-i tanne xikxok vrit'te thoim apli obhiruch douroli ani ddigri ani snatokot'tor potrikodyom' vibhagant partt ttaim' vo soiro pradheapok zaun melll'lim apounni svikar kelim. Taka sobar kolejimni odhyoin borddacho (Board of Studies) sando zaun nemok kel'lem asa. Tea poiki sam luvis kolez, sam agnes kolez, nitt'tte insttittyutt af komyunikexon, allvas kolez muddbidri ani monnipal yunivorositti. Toxench monnipal
yunivorositti, potrikodyom' vibhagant eksottornol eksaminor ani tegam piechddi videarthink ddokttorol esesmentt komittint as l'lo. Sorkari vaura kuxim mettam- kepies si sando
nove aukas dara baglar ube zatana te apnnamvchea vorgacho zal'lea do| ronik porot novo suyog udelo. Madhyomant borem namv ani igorz matechea vhoddilalagim ascho boro sombondh taka unchlea pamvddeak pavounko soklo. Zulai 11, 2018 ver kornattok poblik sorvis komixon (kepiessi) hacho sando zaun kornattokacho gouronor vazubai valan taka nemok kelo. Ho apnnachea jivitacho promukh moilafator mhonn to sontos pauta. Somvidhanik hud'deachea hea sevent sodanch churuk ani tachi sokot boroean vaparunk to vavurota. Tachea hud'deachea xistent ani vaurachea mellint tachea vhoddilanchea mechvonnek to edollch patr zala. Hea hud'deant to otyont lhan prayecho sando. Hea tachea hud'dea marifat kornattokachea loka khatir protyek zaun vrit'ti ani progotent aukas mellanatl'lea somajechea vorgam khatir vaurunk ek boro aukas mhonn to lekta. Soroll jivit tachem montr. Apnnak hud'dea hokkan mellchea souloteavinnem jieunko to
15 Veez Konkani
khuxi vorta. Doyall kallzacho ani sokttam songim bhorson vaur korcho tacho xegunn sokkodd mechvatat. Tea marifat vaura thollar tachea sohovauraddeam thoim to boro sombondh dourta. Tachea sangotponnant sorvank sontos labhta.
Ballponn ani kuttma jivit zun 11 tarker 1974 isvent zolm'. Tachem ballponn omonant zalem. Thoim tacho bapoi manest paskol fernanddis (atam devadhin) ekounttentt zaun vavurtalo. To tin moineancho astana tachea auyn xrimoti vin'ni fernanddis hinne taka thoim apoun vel'lo. Panch vorsam poroeant to thoim aslo. Uprant xirvam vosti. Thoim ddon bosko iskolant bhorti. Don vorsam uprant mhonnje tisrea klasik to bonttvall kuriallchea sorkari iskolak bhorti zalo. Sodam ranantlean 2 kimi cholon tanne iskolak vochazai aslem. Sove klasik to sam. Luvis iskolak bhorti zalo ani uprant kolez poreant teach keamposa bhitor urlo. 2007vea isvent potrikodyo mant tanne piechddi zoddli. Tea vellar potrikodyomant piechddi zoddl'lo to eklo matr. 1996 nt mongllur yunivorosittichea potrikodyom' vibhagant tanne eklean matr NET porikxa kliyor kel'li.
Hoiskulant xiktana sielsi sando toxem kolejint ensisi keddett zaunas l'lo. Do| ronichi bhoinn linett prostut asttreliant aplea kuttma borabor vosti korta. Dusro bhavo noromon aplea kuttma ani auy sangata kulxekorant vosti. Do| roni apl'li potinn rohinni ani bhurgim rut an ani rubon omon songim prostut bengllurant asa. Potinn xrimoti rohinni kornattoko sorkar varta ilakhe hantum siniyor sohaiki nirdexoki zaun vavurta. Firgojent korddel firgojechea altar bhurgeanchea soddelittint sando, aitarachea dotorni cho xikxok, toxem firgoz goullik porixodecho sando zaun seva dilea. Hoveas valibal khellchem ani marxol artts tache hoveas. Inleandd lettoracher aplea mitrank potram boromvchim mhollear taka vorto sontos. Potr borounko suru kel'le ghoddye thaun tem lagxilea postt boksant ghalta voreg bhogcho to anond vo thril tem vornnunk asadhy, to ek sontosbhorit onbhog mhonn to sangta. Tachea sadhea svobhava tekid taka zaite mitr asl'le. Choddtavo tacheaki vhodd tea poiki
16 Veez Konkani
tachea bapaiche vo abache mitryi tache mitr zaunasl'le. Ani choddtavo taka pattim zap boroitale. Atanchea mobail ani inttornett yugant osolo opurv onbhog mellana mhonn to churchuta! prokott zal'lim pustokam
do| ronin aplea piechddi thisisak monddon kel'lo probondh 2010 isvent ‘TV tolls for teens’ namvar buka rupar prokott zalo. Tosench tachea likhnne thaun udel'lea lekhonancho punzo 2013 isvent ‘Mangalore Matters’ ani ‘Uncovering the Urban Mask’ namvar prokottleat. Sorkari sevent pontohvana pattlea tin vorsam thaun kepiessi sando zaun seva diun ascho do| ronaldd fernanddis dubllea punn kamachi sorv orhota ascheank nit mellaxem korchi ek vhodd pontohvan mhonn sangta. Ek pauttim tankam tanchea samorthe tekid kam' mellcho bhorvoso mell'llear, tanchi samorthi purtea mapan somzonk ani tanchem svopann khorem zamvche sovem sorkari seuk zaun somajek apli denngi diunko sadhy zata mhonn tachi obhiprai. Oxem kel'le vorvim sorvank soman aukas labhta na tor dubllikayechea bondoddentch te urtole. Kepiessi sando zalea uprant,
taka ek tripti kitem mhollear sondorxonak ayil'leanche kanunatmok nirdhar korunk taka as l'lem svatontr ani odhikar. Tachea somotolit monobhava vorvim, samajik sthora vorvim aplea orhote hokkam thaun vonchit zal'lea sobarank tanchea orhote tekid kam' mellon tankam soktivont zaixem kelam. Hea tachea zovabdare vorvim do| ronalddak aplea jivitacho orth ani xeutt somzonk preronn zalam. Pradheapok, sob rejistrar, polis afisor ani soho ayuktank toxem itor unchlea sorkari sevent gorjeunt ani orhota asleleank sondorxona mukantr pramannikponni vinchun kaddn tankam fuddar dil'li tripti apnnak asa monn to khalteponni sangta. Kepiessi sando zaun bhognnam: do| ronaldd fernanddisak aplinch bhognna asat. Tim to hangasor ucharota. Gumast doroeam ddepyutti suporinttenddentt af polis, esisttentt suporinttenddentt af polis vo esisttentt komixonor, dakter vo her hud'de bhorti korchye khatir kepiessi vividh porikxa asa korta. Toxench gejettedd probexonoros porikxa vo keees porikxa asta. Geletea vorsa osolea keees porikxe mukantr 428 afisorank vinchun kaddlem. Hachi survili porikxa 2017nt zal'li, 2018nt prodhan porikxa, 2019nt sondorxon
17 Veez Konkani
ani 2020nt afisoranchi vinchounn zali. Poilea hontar char lak obhyorthini orji ghal'li tanche poiki don lakamni porikxa boroili. Tantlea 8000 obhyorthink prodhan porikxek vinchun kaddlem. Tantle 2,123 sondorxonak vinchun aile. Nimanne 428 zonn sohaik komixonor, ddepyutti suporinttenddentt af polis, tohoxildar, komorxiyol tteaks afisor, taluk eksekyuttiv afisor, lebor afisor, koaporettiv afisor, emploi mentt afisor toxem itor hud'deank vinchon aile. Atam vixoi kitem mhollear sondorxonak vinchun ayil'lea 2,123 obhyorthim poiki koraulli vibhagache (dokxinno kon'noddo ani uddupi) fokot 7 zonn matr ani hanche poiki uddupicho eklo matr hud'deak vinchun ailo. Atam soval- oxem kiteak? koraullint osolea sorkari hud'deak vinchunn yemvchi orhota asl'le konni nantgi? karonn kitem?
oitti kall asl'lo, vo golf gamvamni kamancho aukas.. Punn atam toxem na..
horoyeka vorsa kepiessi vividh hud'deank hozaramni obhyorthink nemok korta. Voir sangl'le hud'de nhoi astam her hud'de SDA, FDA, CDPO, ACF (sohaik oronneadhikari) xikxok, horttikolchor afisor, hedd masttor, prinsipal, varoddon, supor voisor iteadi. Punn amchea koraulli bhaga thaun osolea porikxenk hazor zamvche viroll. Haka sobar karonna asonk puro.. Her vibhagamni mellcheaki tin char vantteamni chodd samball mellcho
do| ronaldd fernanddis amchea yuvokank thoddeo soloha diunko apekxita. Hea mukantr amchea yuvozonnank preronn mellondi.
Kepiessi porikxa sokkddyi ekch pauttim kliyor korinant. Amchea koraullichea obhyorthinchem ek unneponn kitem mhollear ek vo don pauttim proiton korn soddtat. Hea drixtten ut'toro kornattokachea videarthinchem sadhon mechvazai. Tanche lagim vicharlear choddtavo zonn unnear unnem ordhem ddozon bhor proiton kortat ani te pas zata poreant vo prayechi godd sompta poreant nirontor proiton kortat. Koraullicheank don vo tin proitnamni solvonni mell'llear to ek ovman punn ut'toro kon'noddacheank tem ek sadhon.. Amchea mongllurant unchlea hud'dear asche konn? thoddeo soloha
Sodam vartapotram vachchi souy kora. Zaitea abhyorthimni vartapotram vachun'nch spordhatmok porikxa pas keleat ani roeankamyi zoddleant. Apnna bhomvarim, sezara, rajeant, dexant ani videxant kitem ghoddta tea vixim zannvai gorjechi.
18 Veez Konkani
Ek vo don pauttim solvalear niraxi zainakat. Sotot proiton mukarun vora, ek dis tumi khonddit zoit zoddteleat.
viz sokot tea holl'llek edolli pavonk na. Hanga 75 kuttmam vosti kortat. Hea 75 kuttmamni 47 oiees afisor asat!
Mongllurantch kam' mellonk axenakat. Survilea hontar gamv soddn bhair vaur kelear choddit borem. Uprant mongllurak yeuyeta. Her gamvamni vaur kortana choddit onbhog mellta. Osolo onbhog svont gamvant mellana. Asokt natl'lo kosoloi kors ghenakat. Khonchayi kamant obhiman pava. Ravol'le koddech ravanakat noveo alochoneo, nove zage sodit rava.
tor ordhem ddozonbhor meddikol kaleji, panch yunivorsitti, sobar injiniyoring koleji, vixixtt kors ascheo koleji ani sorv soulotea aschea dokxinno kon'noddo thaun thodde tori oiees/ oipies vo keees afisor kitea apeksunk nozo?
Nimanne sodam ek khell khellcho vo vaking vechem. Bori bholaiki vortem daiz tem samballa. Sorkari noukori mell'lli tor muklim 30-35 vorsam thoim astoloi hea vixim chintun polle. Eka afisarachi sokot afisor zalear matr kollta ani ek afisor aplo odhikar sarkea ritin vapartana khonddit bori somaz bandun haddyeta.
sorv borem zamv: aplea nirontor xroman toxem pramannik vauran jinnyent ek unch dhyey dourn to zoddta poreant viram' ghenastam fuddem chomkon prostut kepiessint aplo pramannik vaur korcho do|ronaldd fernanddis amchea yuvokank ek melfonkt. Viz i konkonni potr do| ronaldd fernanddisa thoim obhiman pauta, taka ul'lasita ani tachea jivitak sorv borem axeta.
Nimannem ek nidorxon: do| ronaldd ek nidorxon amche mukar dourunk axeta. Choddtavo zaun oiees porikxek bosl'leam poiki fokot 0.004 tthokke matr ut'tirnn zatat. Punn ut'tor prodexachea zan pur jil'leachi modhopott'tti holl'lli. Hanga pavonk sarko rosto na toxem
-richordd olvaris (sohokar: xri ram' babu)
19 Veez Konkani
*****
boindurgar, pangllagar va ponzagar, ot'turgar va put'turgar apli vhollok sangtana mhonntat ‘apunn mongllurgar’. Mongllurant tuka khoim zalem mhonn vicharolear matr sangtat – kundapurant va uppinongoddint. Axem mongllurchi veapt vixal tori hamv hea lekhonant mongllur mholl'llo sobd - xher veaptik simit kortam.
“pronnam'
tuka
kortam,
sobit
mhoza xhera ulo tuka martam, mhojea mogachea mongllura kitlom sontuxtt hamv, ho mongllur mhozo gamv tujeach gorbant zolmal'lem tem odruxtt mhojem zamv” mongllur xheramvixim konkonn kogull vilfi rebimbosan doxokam adim ghoddn gailelem pod hem.
Mongllur sobd xherak simit tori kornattokacha koraulli bhair gel'leamni hachi veapt vixal kelea. Kornattoko bhair ani videxant mongllur ani uddupi diesejinche veapticho lok mongllurgar zaun'nch vollkata. Zamvdi to bendurgar va
Mongllurak vividh namvamni vhollkatat: mongllur kornattok rajeacha dokxinn kon'noddo jil'leantli ek talukyi vhoi ani jil'leachem kendryi vhoi. Mongllur xher hea talukachem toxem jil'leachem kendryi zaunasa. Hea xerak jeral zaun ‘mongolluru’, ‘mongolor’, ‘mongollapuro’ mhonn apoitat. Vividh bhasamni vividh namvam-i hea xherak asat. Tullunt ‘kuddlo’, konknnent ‘koddiall’, beari bhaxent ‘moikalo’, moloyallomant ‘mongolapuro’ mholl'llim namvam chalter asat. Mongllur kornattoko rajeant bengllura uprant dusrem vhodd xher. Roilve nildann, viman nildann ani sorvoritu bondor aschem kornattokantlem ekmatr xher.
20 Veez Konkani
1799 isve adim mongllur rayancha rajvoddkayekhal asl'lem. Uprant brittixancha odhin yeun modras presiddensikhal zalem. Addolltem gournaracha odhin ason taka kumok korunk tegam kounsiloranchi ek somiti asl'li. Febrouri 8, 1800ver eka revinyu monddollek voisun dilem. Kolekttorachem nemokponn zalem. Revinyu monddollicha nirdexonakhal niyomam rochon korchi, tirvo vosul korcho odhikar kolekttorak dilo. Ho kolekttor jil'la neayadhixyi zaunasl'lo. Polis vyoustheuyr taka niyontronn as l'lem. Sumar pon'nas vorsam poreant polis rul choltali.
1859-nt kondai ani polis ilakheank vingodd kelem. 1820 thaun 1898 poreant xherant sobkortt, jil'la munsif kortt, jil'la polis kocheri, jil'la rejisttrar kocheri, jil'la neayaloi, jil'ladhikari kocheri, sttexonori sob meajisttrett kocheri, mongllur taluk kocheri, jil'la xikxonnadhikari kocheri ani her doftoranchem sthapon zalem. Vividh kaideankhal mongllur: mongllur xher 1865cha pouraddollit kaidea prokar ailem.
1871-nt zari zal'lea choutea stholli-i nidhi kaidea prokar ‘stholli-i nidhi monddolli’ (lokol bordd) sthapon zale. 1884cha stholli-i monddollincha adhiniyoma prokar stholli-i nidhi kaido 1871 rod'd zalo ani stholli-i somsthe sompurnn ritir sorkaracha odhin aile. Adle kondai monddolleo visorzon zaleo. Horyeka kondai jil'leak ekalekar jil'la monddolli astitvak aileo. Hea monddollemni eklo odhyokx ani konixtt 24 sande astole. Tea vellar sumar 1895-nt jil'la monddollikhal asl'lea dokxinno kon'noddo jil'leant mongllur, kasorgodd, uddupi,
21 Veez Konkani
kundapur ani uppinongoddi taluk as l'leo. Sogllea jil'leant mongllur ek matr purosobha zaunasl'li. Mongllurak bhailea lokachem yenne: 1900 itleak mongllurochem bondor (atam pornem bondor mhonn apoitat tem) xherachem promukh kendr zaunasl'lem.
Uprantlea vorsamni udentik, boddgak ani tenkak xherachi vaddaull zatech geli. Hem lhan xher tori hea xheran ontor jil'la, dexi-i ani ontaraxtti-i lokachem guman vodd l'lem. Veapar - udeog, dhorm' prochar ani her karonnank lagon hea xherak dex-videxantlea lokachem yennem zalem. 1800 itleak mongllur xheracho zonnasonkho vis hozaram bhitor as l'lo to 1901 isvent 44108 zal'lo haka nidorxon zaunasa. Xikxonn somsthe, karkhaneo ani her soulotayo arombh zaleo. Surver kolvachi(tonnachim) ghoram asl'lea zagear mongllur nolle aile. Mongllurocha bhomvarim netrauti, gurpur nhomyo asl'lean rostea
sonchar obhivrid'di zaunko natl'lea tea kallar sonchar donni, bhottim marifat choltalo. Heach ritir vorvi sagsitale. Hea karonnan'nch nollea karkhane nhoim toddir arombh zal'le. Mongllur xher milittori kendr zaunmyi asl'lem. Hem kendr bondra thaun homponkattea mhonnasor as l'lem.
Munsipalitti zaun mongllur: 1864-nt modras ttoun impruvmentt ektt zaryek ailem. Hea prokar me 23, 1866ver mongllur munsipalittichem rochon zalem. Tea vellacho jil'leacho kolekttor ddoblyu. Em. Koddelho munsipalitticho poilo odhyokx zal'lo. Vorsam paxar zatam zatam munsipalitti prodex vistoronn zatach gelo. Mongllur munsipalittichem doftor poilem kolekttor doftorantch asl'lem. Febrouri 22, 1909ver bondor prodexak vorgaunn zalem. 1913-nt 50,000 voir zonnasonkho asl'lea xherank nogor (sitti) mhonn
22 Veez Konkani
namokoronn kelem. Monglluryi nogor zalem. 1921-nt modras presiddensicha veaptint mongllur dhavem vhoddlem nogor zaunas l'lem. Tednam mongllurocho zonnasonkho 53877 zaunasl'lo. Mongllur xherant adim viz sokot nat l'li. Chimnne telache dive pettoitale. Zuloi 6, 1933ver viz doftorachem ugtaunn kelem. 1936-37 isvent mongllur munsipalittik ot'taur, kosoba bozar, mongllur totto, koddialboil, kodri, konkonaddi, jeppu ani bollur gramank serxilem. Tedalla munsipalitti prodexacho vistar 5.23 chodor moil ani zonnasonkho 66,756 zalo. 1860-nt ek chodoro kilomittor vistirnn as l'lem mongllur xher 1950-nt 17.32 chodoro kilomittor zal'lem.
1966-nt mongllur munsipalitticho xembor vorsancho zublevo achoronn kortana mongllur nogor sobha zal'li. Tednancho zonnasonkho 1,60,830. Mohanogoro palika zaun mongllur:
1980-nt mongllur xheracha bhomvtonni asl'le ollope, kavur, kunzot'toboil, kullur, jeppinomogoru, pochchonaddi, morokoddo, morolli gramank servilem. Hea mukantr zun 23, 1980ver mongllur nogorsobha mongllur moha nogoro palike (mongllur sitti koroporexon) zaun porivortit zali. 1983ver podovuk servilem. Tednam vistirnnai 73.60 chodoro kilo mittor zali. Zonnasonkho 2,52,775 zalo. Dosembor 4, 1984ver mohanogoro palikek poilea pauttim chunavo choloilo. Tedalla 38 vardd asl'le. Kongres paddt odhikarak ayil'li. Em. Sodaxivo bhonddari poilo meyor zal'lo. Xrimoti yunis britt'tto poili upomeyor zali.
1995-nt hosobett'ttu, kullai, surotkol, kattipoll'llo, mulki he prodex kuddsile. Punn 1997-nt mulki prodex mongllur mohanogoro palike thaun bhair kaddlo. Epril 10, 2002ver bozal, konn'nnuru, tiruvoil, kuddupu ponchait prodex servile. Axem
23 Veez Konkani
atanchi vistirnnai 170 chodoro kilomittor. 2012 thaun 60 vardd asat. Zonnasonkho so lakhamvoir zala. Mongllur nogorosobha zaunastana tachem karoealoi bondor prodexant asl'lem. Mohanogor palika zal'lea uprant lalbhagantlea brihot kott'ttonnak ailam.
Edoll sat pauttim mohanogoro palikecho chunavo zala. 4 pauttim kongres, ek pauttim kongres ani zonotadoll, don pauttim bijepi odhikarak ailea. 2019-nt zal'lea chunavant bijepi-k 44, kongresak 14 ani esddipi-k don boska labhleat. Bijepi odhikar choloita.
thaun sat pauttim-i zal'lea chunavamni jikla. Ho ek dakhlo zaunasa. Ek pauttim upomeyor zala. So pauttim jiklolo horinath morokoddo thaun jikl'lo tor tachoi
dakhlo zato. Dereboil tenka thaun em. Xoxidhor hegdde (ek pauttim meyor zala) ani xrimoti jesinta vizoi alfredd(ek pauttim meyor zalea) follnira thaun panchvea pauttim jikon aileant.
Premanondo xett'tti meyor ani xrimoti sumongola ravo odhikarar asat. Izoicho leanslott pintto izoi kxetra 24 Veez Konkani
Stri koroporettoram poikim panchvea pauttim jikon ayil'lo xrimoti jesinta alfreddachoyi dakhlo zala. Leanslott, horinath, hegdde ani alfredd chougam-i kongres paddtinchim. Smarott sitti mongllur:
kendr sorokaracha smarott sitti yozonakhal vinchon ayil'lea koronattokacha sat nogorampoikim monglluryi ek zaunasa. ssumar don hozar korodd rupeancha khorochar mongllurant obhivrid'dhechim yozonam manddleant. Hantum thoddim edollch mugdaleant. Thoddea yozonancho vaur cholon asa.
Adlea fonddamni bhorl'lea oxir rosteancha zagear rund konkritt roste niromann zaleat va zatech asat.
Rostea degamni bore futtpath rochleat. Pausachem udak sorag vallon vechi veustha kelea.
Thodde char len tor so lenanchem yozonmyi asa.
Rosteam modhegat akoroxok viz dive khambe ube keleat. Soglle viz
25 Veez Konkani
Edollch mongllur xher sobhon asa. Sogllim yozonam zatana anikyi sobhtelem ani lokak zaiteo soulotayo melltoleo.
dive eliddi korochem yozon asa. -ech. Ar. Allvo ------------------------------------------------------------------------------------
26 Veez Konkani
Vinod:
dusrea peporantlim chorn neraun, boroun dimvchem kam' mhojem. Novench kazar zatana tikayi khuxi aplea potichi borpam vachunk.. Ek dis mhonnali "tum kovita boreo boroitai .. Maka xikoi.." "tantum kitem asa moga.. Khonchiy ek vost vinch.. Tacher char sobd boroi .. Ti chuttuk zata. Chara voir ani il'lem boroi tedalla kovita zata." "akerik il'lem asaje khoim?"
_ponchu bonttvall. Novochch kazar zal'lom matr. Novi hokal ghora. Hamv sokallim gel'lo zara pattim sanjer ghora. Novench potr, novo sompadok, hamv ek panam bhorti kornnar. Ordhem panak lhan chuttuk, chiknni kotha, vinod, seks potto, vichitr ghodditam
"tem konnaiki arth zainatlem boroi.. Tukai arth zaunko nozo. Tacho arth vimorso kortana kollaje..." "tor... Atam maka kovita xikoi" tinnem tokli add ghali.
27 Veez Konkani
to mhozo ghovo mhojea vantteak piav
"vixoi di.." "ambo"
amchem randnnir xizana modhem uzo vhochana"
"ham... Borem asa... Haka il'lo mosala kuddsije. Hamv voileabar sangtam tum boroi.. Magir tujem mosala kuddsi... Zainaye?" "zait" "hamv pap... To ambeachem kap.." oxench char gitt boroi mhonnon pintt arailaglom. Tannem borounko suru kelem. Pintt kabar zatana ti mogan apoilagli. "hamvem boroilam. Suru pugarun magir endding sospens zai nem.. Dekun..."
mhoji pintt firvali. Dis paxar zale. Hokal vochon ti bail zali. Hamv pintt vochon ttintt zalom. Atam kovitechaki bori bhas... Bail dekun tika mobail dilem. Mhoji sarki jib portana dekun. Mobail yetochch novim frenddam udelim. Hika duram sangonk borem zalem. Modhem modhem ulomvchem aikatana usturem veta. "jevann zalemye?" hi vichari.. Zap maka aikataye?
"vhodd na.. Vach vach..." "hamv pap... To ombeachem kap hamv tachi bail taka tap l'li kail
"tuka kitem nistem...?" ......... "hamv hanga pari chimvtam..." ........... "tuka pixengo... Nisteak ambo 28 Veez Konkani
chidd'ddil'lo. chimvcheo.." ...........
Atam
pari
Nhoi go... Ghovan ani bhurgeamnim kapanch khelim. Atam urleat pari matr... Teo hamv chimvte asam" mhonntana mobail tennem kum-i kum-i avaz diun bondh poddlem.
"tuka pixem... Tem toxem nhoi... Tachem pott vhodd nem... Dekun tem lhan korunk vomtem nidon souy kelea. Atam taka vomtem nidlear matr nid yeta... Udarem nidlear zaina taka..." aikon tennem pon bondh. Sanjer jevann zal'lench sezarnichem pon. !jevann zalemye?"
Mobailak onyek pon.... " kitem korun asai?" hannem mobail sokttank aikonche porim dourlam.
"vhoi... To jeun atam nidla... Ghoreta..."
"hamv nidleango"
"ho... Tor az ghott'tt ghaln aila dista."
"atam pirai zali nem... Vomtench nidtai dista?"
"na haba... To khoim pieta. To e. E. K gelea uprant atam piena nem..."
"na... Hamvem udarench nidchem... To vomto nidta..."
"tum kitem uloitai ya... To sodam-i ghott'tt pieta mhonn tem sangtalem... Gamvar yi tichch khobar..." ti sangon asli.
"ham.. Tumcho suttonk na nem?"
horbhos
"xi... Tum kitem uloitai ya?" "tench vomtem udarem..."
aniki
"olleya... Taka bhas na. To mhozo ghovo... Maka got'tasa... Tika kitem got'tasa... To kitem tacho ghovo gi" hem ragan sonnsonnlem.
29 Veez Konkani
"nhoi ya... Taka tuvem sodam-i il'lem il'lem dije..."
bailen ragan mobail bondh kelem. Maka zag asli.
"kiteak?"
Ghoremvchea bhaxen nakant usvas soddlo. Bail aramayen udarem "na tor tuka upadr zatit. Piena zalear nidlem. tuka nidonk soddisona..." _ponchu bonttvall. -----------------------------------------------------------------------------------
30 Veez Konkani
Noisorgik bholaiki amchem daiz- 1
lekhok: vinsentt bi ddimel'lo, takodde.
Boroea bholaikechim lokxonnam azkal choddaut monxank apnnak kaim pidda asagi ya na mholl'lli ekch khont? bomvtinchem vatauronnyi tench. Bholaikecho vixoi mhonntana choddaut zaun horoyeklean ulomvchem teach topasnnem
vixeant : tem ani hem ttestt, to ani ho leab ttestt, eksre ttestt, blodd ttestt, si.Tti.Skean, em'.Ar.Oi, iteadi. Tanchea promanne bholaiki bori ya vaitt mzoll'llem keul osolea ttesttanchea riporttancher matr nirdharit zata. Koroitana kitlexo topasnneo ekch pauttim koroitat. Khoinchai eka riporttamnt khoim il'lexem choddunnem mhonn dislear suru zali zaunko tokli hun. Tokli hun bhexttenchyi kaim nhoi. Sorv riportt porixilon korun sangcho voizyi hem choddunne il'lem ukoln dhorn, hem toxem ani hem oxem, hacho porinnam' oso ani hacho porinnam' toso mhonn somzoitana tokli hun zamvchi il'li kaujenni zamvchi sohozch mhonnyet. Azkal osoleo sorv topasnni zainastam voktam diunkoyi choddaut voiz toyar nant. Ttestt korchem mhollear ek
31 Veez Konkani
sisttomacho ong zala mhonnchengi ya sttail? sobar pauttim oxemyi polleunko mellta ki ddozon bhor ttestt zalea uprantyi voiz tachelagim solohe khatir ayil'lea tea monxak khochit thoran vokat diunko sokana ya dina. Tatkalik kitem-i punni diun, muklea eddvansdd ttesttak mhonn anikyi vhoddlea dusrea leabank dhaddtat. Hangasor soval ek udeta - kitem piddestak vokat dimvchak voizak itlem-i yantrik ttesttancher nirbhor zamvchi gorzgi? tanchea lambh audechem tem xikap hanga kainch proyozonak poddanangi? gozal oxi ki itle ttestt zalea uptantyi monxa xorira bhitor kitem zata mholl'llem voizank sarkem kollana!? challispon'nas vorsam adim keul ek eksrecher hondon voiz suxruxa nirdharit kortolo tor atam kiteak zaina? hacho orth keul eksre matr kaddlear puro ani itor topasnnenchi gorzch na mhonnyi nhoi. Keul kuddicha sadhea topasnnen voktam ditelea voizank az mol na; tem koxem toxem tannem vokat dimvchem mhonn ettchimyi asat. Piddestank favotea vellar sarkem
vokat mellanatl'lea vorvim sobar pauttim poristhiti gombhir zamvchiyi asta! tor, he adhunik topasnni matr bholaiki topasnneche upaigi? donxim-tinxim vorsam adim bori bholaiki koxem nirdharit kortele? noisorgik upocharachea pustokamni sodtana hi zannvai amkam mellta. Ani osoli zannvai somskrit bhaxent asa dekun amkam ti labana ya zanna asl'le amkam konnyi sanganant mhollear chuk zamvchina. Thoddeanchea chintpa promannem hem sorv pornem! punn bovo thoddeankch kollit asa ki kitlexea adhunik voktanchi bunead heach somskrit pustokancher hondon asa mhonn. Noisorgik upocharachea eka pustokank bori bholaiki mhollear kitem mhonn oxem vivor mellta "dehe sorvotro chho usnosyo somoto; laghoum' sukhom; xuto tikxnno godho nidro; chho monso api proson'nota; xorire kormosomorthyom'; onalosyo chho kormosu; svoto svedo gom' kole; svasthyo lokxonnati hi". Hantum
32 Veez Konkani
svoto: aplea piddechi tiurota zanna zamvchak atth topasnni attapleat ani hacho orth hea porim asa: poilem: sokallim utthon paikhaneak vetana pott sogllem khamych choddit ot'todd ghalinastam kosolem-i churnn ya voktam ya leaksettivs ghemvchi gorz nastam ekdom saf zaizoi. Khel'lem khann tem jirvonn zalea uprant utpon'n zamvcho to teajy, disak ek pauttim punni, sogllo bhair vochazaich; zomaunn zalem tor to ek ttoksin ya vikall podarth vortouta. Choddaut zaun molobod'dhotach sobar piddenchem ek mull karann zaunasta. Hi kria bovo ut'tom' ritir zata tor boroea bholaike teuxin hem poilem mett. Dusrem: apnnachi mottai sambhallchi. Lekaurt mottaiyi zata piddenk karann. Hea vixim sorvank khonddit kollit asa. Zor molomutr visorzon sarkem zata tor khonddit zaun mottaiyi hod'da bhair vechi sadhyota barich unnem. Tisrem: katichi nitollai boroea bholaikecho arso. Kuddicher tenne
henne khotam, tonddacher mumbram, khoroz ,iteadi khoim tor yi ti zamvchi dakhoun dita ki bhitor kitem punni ghoddbodd asa mhonn. Sogllea xoriracher aschi katch zor mhelli tor, bhitorlea itor ongamniyi khonddit mhellem astelench ani tem svabhavik. Choutem: sogllo dis ghottai ani churukai mhonn bhogta tor bholaiki bori asa mhonnchak dubavo na. Prokriten amkam itli urza diun zolm' dila ki sokallim thaun sanjer poryrant, attch nhoi bara vorancho vell poreantyi, vixram' ghenastam, kainch chod purasonn nastam kam' korunk sokcha titli! punn azkal choddaut zonnank ho onubhou mellana ya onubhou korunk sokanant. Kama modhem amkam il'lo vixram' korizoi mhonn bhogta. Bholaiki ekdom bori asl'lea monxak osolea viramachi gorz na; bholaikeunt monxa bhitor prokriten dil'li hi urza borpur asta. Panchvem: zobor bhuk! bhuk ti tiur lagazoi. Punn choddaut zaun amkam osolea bhukecho anubhou zaina. Haka ek karann zaunasa ami
33 Veez Konkani
poilem khel'lem khann'nch sarkem jirvonn zainastam aschem. Zor jirvonn bori asa tor bori bhuk lagta. Vellar khaizoi, jevizoi, piezoi; chodd vell chukon ya lekaurtyi nhoi. Sovem: kuddicha vividh bhagamni dukh na aschem - thodde pauttim pattint tor ani thodde pauttim pottant, kanant, hatant, payant; hem dukh tem dukh. Khoimsoryi kuddint dukh aschem bholaikechem lokxonn nhoi. Kednam kuddiche bhag amchem gonean tanche thoim voddinantgi tedna ami boroea bholaikent astamv. Satvem: gadd nid - gadd nid kitem mholl'llem lhan bhurgeam thaun xikazoi; sopeacher nidl'lea bhurgeak ukoln khottlear taka tacha zagear dourl'lem sokallim utthtoch taka kollit. Durdoivan choddautank ho onubhou zaina. Amchi nid itli punni gadd asazoi ki ratik panko ya e.Si. Bond poddat tor sokallim matr kollazoi. Attvem: borem chintap onubhou korchem zaunasa boroea bholaikechem ek lokxonn. Bhailean
kitem-i vixomota asom motint bore vichar ubzazoi. Bhailean kosoliy oxantota asom, bhitorlean xantotecho onubhou zaizoi. Bore vichar boroea bholoikechem ek vortem lokxonn. Zoxem khann toxem mon. Zor khann jevann sarkem na tor mona bhitor borem chintap koxem ubzonche? zor he atth topasnne ami svoto: korun polleytana sorv sarkem asa mhonn amkam bogta tor her topasnnenchi gorz toryi kitem? zor tor tosoli topasnnem kaim il'lem choddunnem dison yeta zalearyi tem thoddea noisorgik upocharamni sarkem korun gheuyet; rasainik vidanamni toyar kel'lea voktancher ovolumbun ramvchi gorz kitem? monxa xorir bodlonk na ya tacheo gorzoyi bodlonk na; bodlola tor tacho monobhavo ani tannem aschem tem vatauronn matr. Devan prokritent amkam amchi bholaiki samballcha katir dil'lea sorv zannvayecho, sorv vostuncho ami upoyog koream ani bholaikebhorit zaveam. ---------------------------------------
34 Veez Konkani
Koiteacho mar -vizoi saba (mullan sebesttiyon, bosteamv, bostu... Tem tachea hoklek borem laglem na dekun kazarachea arombhar mog bamyt lea zhoribori umallon astana tinnem taka saba mholl'llem.Tem kayam' zalem.) tea eka aitara sokallim dusrem mis zaun yeun nastto tirsun sopea'lea kodelar pamyar pam-i
ghaln boson tea disachem kanoddi khobre potr vachunk laglo mhonntana ailem bailechem formann. "olleya, randcha kudda bhailo rukacho fantto zonelantlean bhitor yeunko polleta ani dukra mas sutti kortana kaullo ek tacher boson kakaita khoim uddas nastana zonel add kornaxem bhair gelear tuzo dukor kaullo zaun bodlonk asa.
35 Veez Konkani
Atanch to katrun sodd...!" itlem mhonnon ti koito gheun tache mukar protyokx zalich. Bailecho jinos ani hatantlo koito polleun saba somzalo ki hangasor akxep ucharunk ya magir katortam mhonnonk ovkas na. Hatantlem khobre potr uddoun koito svikar korun gopchip kujna pattlean gelo. Koso rukakodde paulo ani kitem zalem konn zannam tannem marlelea kinkrattek rukch humtton vochaje asl'lo. Potichea kinkrattek potinneche kan futt'tana tinnem tokli ukol'li. Potirai davo hat ujveant dhorun choddpoddchem dislem. Ujvea hatachea bottam modhlean vhallchem tambddem tambddem rogotyi dislem. Kunkddachi gomtti lumvl'le toull vhallta toxem vhalltalem. Bailechi tokli girgirli. Divallechea nelochokrobori. Apnnak ch samballn ti potichea adarak rauli. Sabachea hatak boroch ghai zal'lo. Himaloyachem borof koddon demvon yemvchea udka bhaxen rogot vhalltalem. Bailen kitem zalem mholl'lli tonkhi
kelina. Pattim mukar pollenastana naitti bhitor nheslolo gagro suttoun nisrailo ani bollan pinzun tachi ek fall ghovachea ghayel'lea hatak ornun reuddaili ani tacho hat ubarn dhorun taka zhalak vhorn bhitorlem ek kodel haddn taka zalant ch bosoilo. Bhitor bosoilear rogot poddon ttoils padd zatit tor...? punn kitem sorkos kelearyi rogtacho vhallo thamblo na. Saba nitrann zaunko suru zalo. Bailen tokli tharyar dourli. Hitla bhailea rostear dhamvchi ek rikxa haddoun ghovak tinnem lagxilea eka aspotrek vhelo. Aspotregaramni taka ek dis dourlem. Ghai ximvlo ani lekauhortem rogot gelelean tachi kallza uddi nidan zaleli. Dekun taka rogot dimvchem poddlem. Dusre disa to sudharlo mhonnon tachea hatak 'sling' ghaln taka ghora dhaddlem. Potik ghora apoun haddlea uprant potinn taka araun dhorun gollgolleam roddli. "mam khonchea vell ghoddye tuka'vem fantto katrunk sanglem..."
36 Veez Konkani
mhonnon churchurli. Kalchea disa sabachem rogot vhall'llelea mapan az tachim duHkham vhall'llim. Ghovacho khontit tika mog asl'lo. Saban soma aslelea aplea hatan mogall bailechi patt poxeun tika somadhan kelem. Ani ekamekachea zolltea moga umalleant tim ghayel'lea hatachi chotrai korn disa ujvaddakch upyelim... Sorisumar mohinean sabachea ghayel'lea hatachem cholonvolon bohutek normolak pattim ailem mhonntana tedoll poreant roza ghaln rovannechea kombieporim ghorach boson asl'lo to pattim noukorek laglo. Poilea disa kamak gel'lo to sanjer ghora pattim yetastana tache bailen to boroch khuxalkayent asa toso dislo. Pattim kamak lagl'le nimtim rounni suttli mhonn bailen leklem. Poti vaurak gel'lo ghora pattim pautana taka ek velkom' kis dimvchi dostur tinnem ruta korn dourleli. Toxem az taka ho umo diunko mhonn sorxin geli tedna, tichea nakak ek vas adall'llo. Vas adall'llo toryi ti porva kortina, punn ho vas naka fuddamni rigtana ticho jivo kannsirlo. Umeak
odd'ddayil'le vontth pattim aile. "soro pielai tum?" tinnem khoddokk vicharn soddlem. "sorya thaun moilam pois dhamvcho tum az kitem zalem?" "mhakach got'tuna ma. Hamv koso barak gelom, kitlem pielom mholl'llem uddasant na. Pielai mhonn tum atam vichartananch uddas zalo." "ollema, faleam thaun pienaka. Pietai tor, mhakai hadd. Dogam-i pieun moryam tixin." "na ma, tujea hodhear hat dourn zalearyi sangtam, ani mukar pienaxem chotrai ghetam." dusre disai tich kotha. Punn pieun ailear chore kaim nant. Zol'li gudd felo. Zoks korn bailek hasoitalo. Hasoitana bailek borem zatalem. Punn tea borabor khontyi zali. Pionneachi souy laglele khoim vochun pautat tem ti khub zanna. Dakhleak aploch bapui livor futton mel'le toull hindu ritirivaji prokar moddem hulpamvchem zal'lem tor
37 Veez Konkani
lankddachi gorz natl'li. Kaddi pettoun moddeak dhorl'li tor moddem apurbayen zolltem. Titlo soro tachea angant. Atam bapaichea prokoronnachem punoraurton zamvchem naka mhonn sabache bailen hye vixim konnakodde punni uloije mhonn astana tichea bhavachem fon ailem. Bhavojik sthitigot vicharn, oni toull bhavojichem problem' tinnem bhavak sanglem. Chotur vokil to. Mot kuddle vaurunk lagli. Bandun ghaln soro bhoroilearyi to tosoch pattim vonkcho aplo ''okkono gondd' aspotrek vochun ailea uprant pieunko lagla mhollear...! vott vudd hevo heppondd'dd? vokilachi vankddi mot vaurak lagli. To bhoinniger yeun bavojichea chikitsechea sorv dakhleanchi tosvir aplea mobailar kaddn vorn gelo. Ani sabak dil'lea voktanchem add porinnam' kitem asat te gugolachea adaran tannem voroun pollelem. Punn omal piunak prochodon diunko soktit tosole onx kaim zhollkolenant. Atam uttlem blodd ttransfyuzon. Rogot dil'le nimtim tem ghetlelea thoim soryachi vodd rochit zaitgi?
hea vixoyant gugol tachye mozotek ailemna. Sabachem meddikol rekordds gheun vokil saib bhavojik chikitsa dil'lea aspotrechea ddoirekttorak vochun mell'llo. Vokilan sanglelem aikun ddoirekttor xermelo. Meddikol choritrent hem novench. Ho vokilch kaim pieun yeunamu? punn vokil mhonntana ddoirekttor elortt zalo. Chotrayen utram vinchun ulounko laglo. Su mhollear sullemogo mhollench mhonn vad manddcheyitle cholak astat vokil. "hem prokoronn kliyor korche khatir tumcho sohokar zai" vokil mhonnalo. 'itlim vorsam pienatlo mhozo bhavoji atam pieta zalear taka koiteacho mar karonngi, hangachem ttrittmenttgi mholl'lle kliyor korunk zai voktancho add porinnam' nhoi mholl'llem hamvem sttoddi korn zalam. Atam koiteachea maran bhavojichem most rogat vhallon vochon to nitrann zal'lo mhonn hanga taka tin chear botli rogot dilam. Kaim tem
38 Veez Konkani
rogot eka kuddchelachem zaun asyetgi?" ddoirekttorak usturem gelem. Az sokallim hamv khottleachea khonchea kuxin demvl'longai? na zalear novala voir noval aikunk mellta mhollear? "pexonttak dil'lea rogtacho thoddo gorjecho vivor mell'llear borem. Kosoliy foramos ghoddona mholl'llem nighontt korche pasot. Koxem zalearyi tumchea aspotrechea namvak kosoloi tibo laganaye. Ani blodd benk aschem poblikam khatir mhonntana tacho thoddo vivor gorz asa zalear poblikank dil'leant kaim problem' asonk favo na mholl'lli mhoji patyenni..." ddoirekttorachem kutuhol challval'lem. Kuddchelachem rogot kaddn zomo korn dourunk na tem to zanna. Tea rogta nimtim tem ghetleleank luksann asa mhonn noi, punn... Punn tem diteleak luksann asa mhonn nhoi. Punn tem gheteleak luksann zamvcho sombhou asyet. Tannem pad'denastana blodd benkachea mukheleak fon kelem ani vokilak
tachexim dhaddlem. Vokilan sabak dil'lea rogta vorgachea daninchi pott'tti ani tancho villas blodd benkantlo svadhin korn ghetlo. Ebi negettiv. Ho rogtaurg oprupayecho zal'lean daninchi pott'tti mottvi asl'li. Teg purux ani dogi striyo. Striyo choddaut soro pienant dekun vokilan tanchim namvam degek vondailim. Ani puruxam pattlean laglo. Dog zonn khoncheach ghoddie rogtadanak ulo yet dekun te choddaut soro pienatl'le. Punn tisro matr disachem chovis voram-i kuddchela zaunasl'lo. Mholl'llem vokilan sodhun kaddlem. To poixe natl'lea vella rogot vikun soro pietalo. To choddaut rogtadani zal'lean porikxa korinastana tachem rogot kaddtale. Apunn pielam mholl'llem rogot kaddteleank kollanaxem to apnnakch koso samballtalo mholl'llem ek mister zaunasl'lo. Vokilan aplim sodhnam aspotrechea ddoirekttora mukar dourlim. Ddoirekttor mhonnalo "tujea sodhna onusar amchea blodd benkant unn asat mhonn manun gheuyet mhonn chinteam, punn kuddchelachea rogta nimtim soro
39 Veez Konkani
pienat l'lo soro pieunko lagla mholl'llem koxem ruzu kortai?" "olle, arop amchea lekacho. Tantum sot na mhonn ruzu korchem kam' tumchea vantteachem." vokil khoddakhodd mhonnalo. "na zalear mhozo bhavoji morta voreg kitlo soro pietolo tacho khorch sogllo tumi pollezoi. Soro pieun to piddent poddlo tor tachi chikitsa tumchea lekar. Ani sorya nimtim tachem auk somplem zalear favoto poryar tachea kuttmak mellonk zai." "tum zok kortai..." "neur mor. Siriyos..." "ami oxem koryam. Tujea bhavojichea angantlem sogllem bhoxttalem rogot kaddn novench rogot bhoryam. Amchea lekar. Punn ek konddixon. Rogot purtem bodli kelea nontoryi tuzo bhavoji soro piet gelo zalear toull tachem rogot bodlunchea tea prokriek laglolo khorch tumi dimvcho." vokil mhonnalo "tem zaina. Ami korttant pollemvchem borem." "onyek upavo asa." Ddoirekttor
mhonnalo. "tujea bhavojik tosoch soddlo zalear thoddea tempan taka atam dilam tem rogot ollvon vochon tachea zagear aplench rogot ubzatelem. Kuddchelachem rogot angant na zatana soro piemvchem rautelem. Tedoll poreant tannem soro pienaxem polleya." "saiba direktora, tum khonchea somsarant asai? hangasor soval soryachea omalachem, omalacho onbhog bhoglele kitle zonn soro soddlele asat? e.E.'k zoin zal'le poryant pattim portatat." "zait tor, tujea bhavojichem rogot atanch bodli korn polleveam.. Vokil oplo ani toxem sabachem rogot bodlun soddlem. Pornem rogot kaddn novem bhorleleacho add porinnam' kaim zaina khatri korunk thodde dis taka aspotrent dourn uprant ghora dhaddlo. Ghora thodde dis restt korunk formailem... Tea nontor eka sanjer vokil bhavojichi bhett korunk ailo. Bhavoji normol asl'lo tache mukar bosun uloita uloitam tannem aplea penttachea bolsantlem ek pamytt kaddn ttipaicher dourlem. Saban
40 Veez Konkani
pamyttacher nirasoktechi dixtt ghal'li polleun vokil pullokit zalo. Rogot bodlil'lem sarthok zalem..." "hem ka'lem?" mhonnalo saba.
"ogo baye, samball samball. Hartt ettek zait. Bhavojichi porikxa korunk mhonn viske battlent xorbot hadd l'lem hamvem. Ani bhavojik soro bhorounko mhaka kitem pixengi?"
"tum boro zal'leak chiyors koryam mhonn ek kvarttor viski kaddli..."
"devak orgam!" bayen puss korn xvas soddlo.
"chhekk! tum ek kalemya. Tuka got'tunangi hamv piena mhonn?"
"soryachi girant tori suttlimu. Atam novich girant ubzalea. Ulounko suru korit zalear beje beje korn bail monxambori uloun ch asta. Tum zannam-i hea ghorant edoll mhozoch avaz astalo. Ho thondd...!"
tedallach sabachi evo udeli."e tujea borkata!" tinnem tallo kaddlo. "hacho soro suttoije mhonn itlem pura sorkos korn atam tunch soro haddnailaire? tem pamytt kaddn tujea mondd'ddear votunk asam...!" vokil mhonnalo "tikke samballgo baye. Kel'lo sorkos soksesgi mhonn hamvem ttestt kelem. Bhavoji pas. Chiyors" vokilan pamytt ugto kelo ani tantlem ghottoghotto korun eka ghottan pieun soddlem. Bayechem tondd rollnichea billabori ugtem zalem. "ho kedalla thaun oxem-i pieta haba?"
"tem amgeryi toxench. Makai ek bail asa polle." "hamvem tondd ugtem korije zalear ho aplem pemparem suru korta, magir taka voddkoch na. Mhaka uloina zalear pixeam borich zata." "olle baye, bhavojik poilem kuddchelachem rogot mell'llem. Porinnam' zavun soro pieunko laglo. Atam bohuxa taka bail monxanchem rogot dilam astelem. Choddaut bail monxam soro pienant polle... Atam tum kaim khont korinaka. Thoddea
41 Veez Konkani
tempan pornem zal'lem atanchem "sukur saibinni, ek pauttim suttka rogot majvon vochun tachea zagear zalear puro...!" bayen sukur novem rogot ubzatana bhavojichem saibinnichea rupnneak hat zoddle. tondd bondh urtelem. Ani tujem ugtem urtelem...!" _ vizoi. ----------------------------------------------------------------------------------"tem koxem sangtai tum? tuka tichi vhollok asagi?" "vhollok pallok kaim na. Punn tuka borean vollkatam hamv" mhonnalo pedru. *** *** *** lorsu ani tachi potinn jil'li sangata mellun unno khorch korche vixim chorcha korun aslim. Tedalla jil'li mhonnalem "olleya... Tuvem asane... Biyor piemvchi soddije..." "toxem zalear tuvem mekop korchem soddunk nozogi jil'li?" "hamvem sobhit dischem nakagi?" _ jefri, jeppu. " polleba... Muklea ghora bhaddeak aileant polle... Tachi potinn bari bori monis." mhonnalem pedruchi bail. "thoddea vellan tunch sangtai ti padd mhonnon"
"dekun chch nhoi ve hamvem biyor piemvchi..." zap lorsuchi. *** *** *** bos : lorsu, tea ttoipisttak selektt kel'lem konnem?
42 Veez Konkani
lorsu : hamvench bos. Kiteak? kalem zalem sor? bos : ttoip kel'leant mostu chuki asat. Hamvem tuka sang l'lem kitem? gramor polleun kannghe mhonn... Nhoi ve?
nangi tuka?" "bud na maka nhoi, tuka... Hea xampuchea botlir kitem boroilam polle. Vach... Hedd endd xolddor, vhoi mu? tannim sangleporinch kelam hamvem..."
lorsu : eks kyuz mi sor. Tuvem gramor mholl'llem-i gi? maka 'glamor' mhonn aikon hamvem hachem silekxon kelem.
** *** ****
** ** ****
"nhoi pedru' tum tujea bailek ddarling, svitti, svitt hartt axem pura apoitai mu? tuka tujye baile voir titloi mog gi?" vicharlem lorsun.
lorsuchi bail markettik vochon ghora pattim yetana, lorsu toklek toxem bhuzank xampu saroun bos l'lem polleta.
"mog ani mat'ti gobor.. Toxem kaim na... Dha vorsam adinch tachem namv visorlam, koll'llear golatto korit. Dekun toxem apomvchem.. Tum punni tachekodde sangonk "ho kitem ves bhongoun boslai. Bud vochanaka. ----------------------------------------------------------------------------------
for....
For...
For... (vatter charlik ddol'la mukhamukhi mellta) 43 Veez Konkani
charli : arere.. Ddol'la, khoim re tum? disanatloi... Ddol'la : thoddea orzontt kaman bengllur gel'lom
ne charle... Bengllurchi got'tasaye? gom'mot aik... Charli : gom'mot?
gom'mot?
gozal
kosolem
ddol'la : aik ... Por char tarker ratim uttauttim bengllur bhair sorlom... Gom'mot aik... Bossachem nombor kitlem zannamye? bos nombor for_ for_ for. Bossar choddon sittir boslam. Sittichem nombor for. Gom'mot aik.. Ddroivoran boss dhamvddailemre... Boss benglur pautana vhoram sokallinchi for.. Charli : vhoi gi kitem? hea nomunear boss dhamvddamvn... Kitem veta khoim gi festak...? ddol'la : tem mhollear, to ddroivor novoch kazari khoim. Tannem bailek fantear veggim yetam mholl'llem khoim. Charli : ho... Toxengi? ddol'la : gom'mot aik charle... Bossar thaun demvon rikxa korn xida raz mohol hottelant vochon thoimsor rum' buk kelem... Rumachem nombor kitlem
zannamye? forth plor... Nombor 444. Charli : vhoi re ddol'la... Tuka kitemre voir voir for ch lagta...? ddol'la : tench ne gom'mot aik... Tuvem chintlea borich hamvemyi... Hem char nombor mhojea pattik ch kiteak lagtagi mhonn chintlem. Uprant xida uddupi hottelak gelom. Thoimsor cha pielom. Chayechem bil'l kitlem zannamye? charli : kitle? ddol'la : 44 rupis. Az maka borem lokk asa... Marli xenddi mhollem... Xida res korsak gelom... Charli : res kors? res korsak kiteak re? ddol'la : gom'mot aik... For nombrachea ghoddeacher for thouzandd, for honddredd, fortti for rupis bhandle... Charli : vhoigi kitem? xohobbas... Ghoddo forstt oylo dista... Noxib re ddol'la tujem... Ddol'la : noxib ani mat'tire charli...
44 Veez Konkani
Ghoddoyi forth ailo. Charli : ham... -----------------------------------------------------------------------------------
oz zag zatana voram so utarul'lim. Cheddvachea rumant laitt zolltalo. Sokallinchi santa khuru kaddn chch mandri doddn bitor vortana cheddvachea rumak ek pautti till'llem. Cheddum disalna. "cheddum kitem disana.." voram att zalim... Novo utorlim. Cheddvacho pat'to na. Ghorchea sorvank ottevitte. Cheddum toxem lett korina. Sanganaxem kedallai
bhair vochana. Oz kaim hamv nident oslim polleun dhoxinaxem kaim igorjek gelam'stelem. “mam'mi, bai misak yeunko na munn sisttramni sangle. Padreab yi munnalo oz misak natlem” munn pattim dhamvat't ayil'lem cheddum eka usvasan munntana auyk dolleank kallok ayil'lea pori bhoglem.
45 Veez Konkani
****** sodanche pori dis buddlo. Hon'napur ek lhan sobit't holl'lli. Xohora thaun 30 kimi pois tori gorjecheo sorv songti hea gamvant melltaleo. Igorz, iskol oni lhan lhan angddi ason lok krixi korn jiun sartalo. Logbog vis hozar zon sonkho oschea hon'napurak boss vyousta oni aspotr sorkaran favo kel'li. Hea holl'llent xiklelim bhurgim pois oni porgamvanti vaur korn hon'napur bhangrallo gamv zala... Ailevar roilvecho rosto hea gamvachea lagxilean paxar zaun sobar roilam hanga sttop diun xohorak bhovo solisayecho sompork diunko sok l'lo. Tea ghora, sanjechem magnnem zatochch, voddilamlagim besamv magon, sogllea songi hason poklle pokannam soddit't, ratche jevann korn oplea bedd rumak gel'lem cheddum, hoptea uprant suru zamvchea pi. Yu. Si porikxek toyarai korunk boslem. Auy randchea kuddant aplo vaur sompoun holant mandri soddoita munnasor konxant
boson kurvochim voddli mam-i oni dogam lhan bhamvddam ta'tanchea nide somsarak vochon zal'lim. Bapoi panch vorsam odim kallzaghatan ontorl'lo. Otam soglli zovabdari ovoi chch samballtali. Cheddvachea kuddant laitt zolltalo. Lisamv korta ostelem, dhoschem sarkem noi munnon holacho divo palvoun ovoi mandrer add poddli. **** devan dil'lea tegam bhurgea poiki malghoddem xikpant huxar, khell, sportheamni chotur.Ek don pauttim opunn koventak bhorti zata munn hott'tt korn bosul'lem. Bapoi ontorlea uprant ghorcheank konne tori odhar zaije munn ovoin opli koblat diunko natl'li. Vixes sobai tika favo zal'li oni gunnest cheddum firgoz, iskol oni otam kalejichea hor chottuvottikamni meter zatalem. Oylevar mobailacho sohovas chodd zal'lean tache ulounne ghorant unnem. Punn sangata melltana hasoun, herank dhosun suddsuddit't osta. Tachim bhamvddamyi voddlea bhoinnichi dekh gheun ekameka mogan jiemvche opurbayeche kuttam'.
46 Veez Konkani
**** fantear panchak uttchim oni sokallinchi sorborai korchea ovoik oz zag zatana voram so utarl'lim. Cheddvachea rumant laitt zolltalo. Sokallinchi santa khuru kaddn chch mandri doddn bitor vortana cheddvachea rumak ek pautti till'llem. Cheddum disana. Tem kaim vax rumak gelam'stelem munn oplea vaurak lagli. Ghontto ek utarleari cheddum bhair oyil'lo ovaz na. Heram disamni ek don pasayo randchea kuddak marn, ovoik il'lem tuklaun lan lan kamank hat ditalem. Kaim misak gelam'stelem. Tikachch tinnem somadan kelem. Mobail mezar osa. Oni kaim pondra minuttamni yetelem. Opli ovoi konxant boson dil'li sokallinchi cha pieun..
Cheddvacho pat'to na. Ghorchea sorvank ottevitte. Cheddum toxem lett korina. Sanganaxem kedallai bhair vochana. Oz kaim hamv nident oslim polleun dhoxinaxem kaim igorjek gelam'stelem. Ovoin dhakttea cheddvak opoun " olle pota bai misak gel'lem oniki yeunko na. Ek ghoddi igorjekodde vochon ye. Maka her kamam osat, vell zata" mhonnali. Igorz kaim panch so minuttam cholon pauyet titlichch pois. Cheddum ovoichea uleak pallo diun dhamvlem. “mam'mi, bai misak yeunko na munn sisttramni sangle. Padreab yi mhonnalo "oz misak natlem” mhonn pattim dhamvat't oyil'lem cheddum eka usvasan munntana ovoik dolleank kallok oyil'lea pori bhoglem.
"cheddum kitengo disana.." dhakttea bhurgeank zonkulln uttoit, “kaim misak gelam'stelem. Vell zalo, ot'tam yetelem” mhonnat't oplea kamak lagli. Voram att zalim, novo utorlim.
Opnnak chch samballn sobar pauttim cheddvak ulo dilo. Kaim zap na. Rumant ek pauttim topasonn keli. Mobail mezar osa. Soddoilole buk ugtechch osat. Vosturam, pors, bhangar soglle tea tea zagear osa. Ovoi oni bhurgeank jhhintt uddlea
47 Veez Konkani
pori bhoglem. Ovoi soglli kamam soddn lagxili bam-i, tollem vhall munn logam' natl'lea pori sodna korilagli. Sezaram, cheddvachea ixtt, mitrank, vollkicheank, soglleamni ponam gelim punn konna thaun yi cheddva vixim mahet mell'llinam. Neslea kapddar ovoi padreaba kodde dhamvli. Gurkar ghora oyil'lo tichea borabor igorjek gelo. Lok khobar oykon ghora yeunko suru zalo. Ekeklean ekek kanni ulounko suru kelem. Bailam tori cholyechi soglli din chori baipatt osa mhollea pori utrank utar guntun gelim. Bhurgim kongal zal'lim. Voddlimam-i konxant boson huskarn roddtali. Padreaban aplea sompea urtanim tika bhuzoilem. Voram edoll chch bara utorlim. Padreaban “amim polis sttexonant khobar dakol korchi bori” mull'llem suchon dil'lem. Gurkarak sangata vochonk sangon tika ek sadea ritin orji boroun diun, besamv dilaglo. Ghora vochon ongar ek sade
kapadd neson gurkara borabor ti polis sttexonak bhair sorli. Zalant kaim dha-pondra zonnam zomo oslim... Konnaki kosoli-i zap dimvchea sthiter ti natli polis sttexon tika poilo onbog. Gurkaran sogllem mukhelponn ghetlem. Cheddva vixim sobar suksm' mahet, tachi fotto oni kal zal'lim sorv ghodditam dakol korn polisamni tika ghora vochonk sangle. Bhair choukint cheddvachea noddtea vixim. Taka osl'lea sombonda vixim, tache kalejint zamvchea her chedde cheddvam vixeantleo gozali choliechea matear thapcheo naka naka mulleari ovoin oykaje poddlem. Tika kuddint eke nomuneachi kamp suru zal'li. Soukas mettam ghora teuxin kaddtana, hat zoddn gurkaramacho upkar bauddunk ti visorlina. **** dis buddlo, cheddvacho pat'to na. Hopto sompok laglo. Auy ani bhurgim kongal zal'lim. Kaim dha _ vis pauttim polisamni bhett oni gorje purti mahet zomo kel'li
48 Veez Konkani
soddlear cheddva vixeant kaim khobar lablina. Lokani maglem. Proyozonak poddlena. Don tin pautti ovoin oplo jivo hogddaunko lagxilea bam-i lagim vochon, opli prayest ovoi oni dogam nenntulea bhurgeam khatir pattim oyil'li osa. Opli sotra vorsanchi nopomych zal'li choli, lokan ulomvchi ovmoreadechim utram, tim dollea mukhar etana kaim naka toxem ekaddchean bhogta, ovoi oni bhurgi dustrea vatten nirdharak add raulean mon natlea nitrann chintnnani sogllem sosun osa hi ovoi. Tea modhem polisamni cheddvachem pon sttexonak vorn sobar tachea klas mett, frendds ani kuttmacheank sttexonak opoun enkvairi korn lokak hea kuttmavixim kirikiri zalem. Thoddea choleank dubavan ratim sttexonant dourn ho ek ugto zainatlo mister dis veta vetam sonkirnn zaun tokle foddafoddicho zal'lo. Hon'napurant atam don tin gozali bolixtt zaun oykonk melltaleo.
jihadan konvoddtor kelam toxem polisanki sodhunk koxtt. Cheddum bhurkha ghaln bomvta khoim, gamvchea thoddeank polleunko mell'llam khoim' dusro, 'cheddvak bomboi vorun padd kamak komottipur viklam khoim'. Odlea hopteant gamvcho konngi bomboi thaun pon korn hea gozalik pakam futton hanga ghor ghoramni tichch khobar. Tisro grup... 'tem doreak uddlam. Moddem mell'llam. Ghorcheanim haddunk inkar kelam khoim..' mhonn khobar uloitale. Thoddi kuttmadaram cheddvak koventak vochonk mon oslem. Ghorcheamni soddunk na. Dekhun sanganastam tem pois koventak gelam mhonntalim. Ovoiche kalliz he khonchey mandun gheunko toyar natlem. Horyek gozali sot toxem disleari aplea cheddva voir tika barichch obhiman oni bhorvoso. Ekek vaitt chintop ople ostitv chch haloitalem. *****
Poilem, 'taka poixilea kerollant lou 49 Veez Konkani
edoll sogllea santa bhoktank ongonn ghaln, vati pettoun, novena dhorn hea poristhitent ramvchenchch naka. Ho gamv soddn pois ya munntana, konxant osli ovoi, lhan bhurgim , tanchem xikap tika porot pattim voddn dhorilaglem. **** sobar dis thaun ho vixoi uloun uloun lokaki puro zal'lem. To dis sukrar. Dhonparacho vell. Poixilea gõya thaun ek pon ailem. Ovoi nakhuxen fon kannghelagli. Somzanatli moddi konknni bhas tori tichem namv, oni aplea sanddun gel'lea cheddvachem namv ul'lekh kortana ti ek dom'm' nitt zali. Ghoddye bhitor ti igorjek pauli. Gagel'lea utramnim vigarak vixoi tillsilagli. Vigaran oyil'lea nombrak pattim fon ghumvddaile. *** cheddvak oz opoun haddlam. Tichye sangata ek sisttor oni ek sangatinn osli. Cheddvacho sogllo
jinos, sobai purti bodol'lea. Oplea ovoik pollelenchch dhamvon yeun cheddum pottlun dhorta. Vigaraki tim oz yetat munn khobar osl'li zal'lean hea vellar tanchemyi yennem zal'lem. Oyil'li sisttor oni sangatinn, tannim tanchi vollok korn dili, ek somajik punorvosoti kendt cholomvchea somstheachi vhoddiln oni somalochoki ti zaun os l'li. Vigarak oni ghorcheank hokigot vivorilagli. “tumchem cheddum logbok so mohinea odim eka sorkari ospotrent thaun amkam hostantor zal'lem. Tea uprant tichi zoton gheun atam tem sompurnn borem zalam. Tichi ugddasachi sokot pondra disa'dim tika patti labli . Tea uprant tinne ticho villas tillsilo.” ti sangon chch geli. Tea ratim nid l'lea cheddvak, sarki nid poddl'li. Tika nident cholchi pidda osl'li. Tea ratim nident poile pauttim ghora bhair chol'lem. Cholte gel'lem cheddum lagsar oschea roilar choddta. Zag zaun
50 Veez Konkani
thoddea ghoddiamni taka roil dhamvta tem koll l'lenchch sogllem bhian kampta. Puddem yemvchea sttexonant demvon pattim vechea dixim chintest zata. Modhean utral'li. Sttexona bhair konnachi tori mozot vichaream mhonn rosto utorchea vogta choliek konnachengi vahon marn vetam. Cheddum tea uprant sonin zatana sobar songti ghoddon gel'leo. Oplea ugddasachi sokot hogddailelea cheddvak jivit mel'lea monxapori zal'lem.
gheun ticho pat'to kollit zainatlean omchea somsthak tika bhorti korije poddlem.“ sisttor sangon chch geli. “mam, zor tum maka besamv ditai tor hea sisttram sangata heranchi seva korunk hamv vetam oni novi ek jinni suru kortam. Moka besamv di mam'ma" cheddum ovoichea besamvak hat zoddn ubhem zalem. Auy thoinch kodelar goll'lli.
“ospotrent tin mohine bhor chikitsa Jio ograr ------------------------------------------------------------------------------------
51 Veez Konkani
monxa vorg (homosepiyon) ho hea prothvi voilo az poreantlo yoxosvi jivo oxem somzatat. Ran monzatinchi xikari tosench vonospoti hea voir jiun cholomvcho adimanou noisorgik khanna sankllent xikar ani xikari oxi doddi bhumika choloun aslo. Monxak sorvancheaki chodd yoxosve jivo mhonn somzatat. Dusrea jivanchea tulonant monxakodde kosolich vixes xaririk kxomota na asonyi fokot budvontkayechea bollacher ut
krantichea provasant taka oti progotecho mendu ani budvontkai him don pro svi aidam prapt zalim. Tanchea zoxacher api ka khonddant utpon'n zaun muklea ek lakh vorsamni somsar bhor aplem ghor ubem kel'lea monxan aplem jiun odik sulobh ani somrid'dh korche khatir aplea bhoutonnichea noirsogik vostuncho purnnponni upoyog korn kannghelo. Boud'dhik progotichea zoxacher to ony sojivim songim protyokx vo oprotyokx sporx korn gelo. Ani
52 Veez Konkani
khanna sankllentlo voir poddlo. Asthitvachea hea songhorxant sohojivinchea anyek prozatim sangata nienddorthal, ddenisovan oxe tache khore zatiche bhavo poreant nanch zale. Toripunn toullchea monxathaun nisorgachem nuksann olp promannachem zaunaslem mhonnyet. Karonn xetancho xodhon ani oudeogikoronnachi survat hea manou totkrantichea itihasantlea uprantlea kallant ghoddlelea don ghodditamni nisorgachea nasachi survat zali. Sumar dha hozar vorsam purvim monxak krixechem tontr kollon ailem oxem itihas sangta. Survatechea kallant monxancho sonkho bovo unno aslo. Taka khanna-vostunchi gorz unni asli. Punn krixe vorvim khann utpon'n zaunko laglem mhonntana monis teach zagear sthir zalo vo zaije poddlem. Xikari kortana chukon mholl'llepori hatak sampoddlelea monzatinchea svorupant mas ani dud hancho xasvot strot mell l'lean poxupalon vyousayecho zolm' zalo. Hea vorvim monxochem jiun stor vaddat ailem. Vaddchea lok
sonkheachem pott bhoroche khatir gonn ranam, dongor, tonnache topkotti prodex, vhallam iteadi noisorgik somponmullam voir akromonn zalem ani gadeanchi bhum-i nirmann zali. Tea zageam voili vonospoti nas zali. Monzati pollun geleo. Suknnim sauzam apnnank asro sodhun pois gelim. Krixechea kama khatir noisorgik udka vhalle, nomyom, tollim toxem akhrek bhumychea gorbha thaun udok voir kaddunk lagle. Ani tacho onirbhond veapar zalo. Az oxi porigot asaki ami amkam lablelea bhumychea udkache 70% udok vaparun sompoilam. Chodd ani chodd udok krixechea kamak vaporolam mhonn udka togone sangtat. Adhunik kallar: adhunik kallar krixechea pikanchi vaddaull vegan zamvche khatir ani taka lagchea kittank niyontronn korche khatir vaporochim rasoinikam ani kritok sarem ani kriminaxok hancho vaitt porinnam' poreavorannacher zala. Rasainik saroea vorvim ani kriminaxokam vorvim bhumyntle poxok sotv noxtt
53 Veez Konkani
zaleat. Matientlo noisorgik itt vochon mati chappe zalea. Krixi korizai zalear taka kritok itt galijech poddta. Rasoinik kriminaxokam vorvim pikam voili kidd morta punn hea kiddim voir aplem jiun saroche mannke, xirole, ani suknnim hanche voir koxtt yetat. Thodde pauttim kriminaxokam vorvim kidd morana tor ti sogllem pikch padd korta. Mannke noisorgik kidd niyontrok ason tanchea svorupant jivdall ani suknnim her jivank khann prap zata. Punn hea pranninchea demvon yemvchea sonkhea vorvim ek porisomsthoch kosllon poddchea sthiter asa. Pikam voir asl'lem kriminaxok khanna sangata monxachea kuddint veta ani vaitt porinnam' dakoita. Bhumint ya matyent poddl'lem kriminaxok vochon udkak mellta ani tem udok produxit zaun monxak, monzatink ani ruk zhoddank mellon tancheryi vaitt porinnam' zata. Thondd piunamni ani auychea dudantyi sampoddlam. Ottravea xotomanant zal'lea vigean tontrogoneanachea progote vorvim karkhaneanchi survat zali. Mona jiun
sulobh korche khatir vosturacha nirmannache karkhane ubaroche khatir noisorgik bhum-i prodexacho upoyog kel'lean porisomstho ugtadd zalo. Karkhaneamni noisorgik zageam thaun udok ghete gele ani mellem udok nitoll udkak mellon udok produxit zalem. Soukas karbonddayoksoidd, karbon monoksoidd solfor ddayoksoi dd osolem vikall varem karkhaneam thaun bhair yeun borem varem vikall kelem. Dhornni ponda thaun inglle dhatunchem khoniz, vojram khatir zamvchea khonddchea kama vorvim ranam moddlim. Dongor porvot futtle. Nomyamni kosall'lleli bhumychi mati vochon gamvan gamv buddle. Visavea xotomana thaun udel'lea ilekttronik ani kompyuttor yugourvim i-kochreachi ras az ubi zalea. Hem sokkodd unnem zata konn'nna mholl'llebori vaddchea xohoramni tantum aniki bhor ghalo. Ghoram bandchye khatir lagim remv, itte, simentt, rukadd, hea khatir nomyche pondli dhorn, nom-icho katt dongor, ruk katorle. Oxem pachvea srixtti okromi thoran
54 Veez Konkani
apnnaun ranvott keli.
bhum-i bonzor
Monxauste thaun bhair ayil'lem mellem udok porot noisorgik udkak mell'llem. Xohoramni ras poddchea koira songim plasttik thoileo, plasi k kochro sogllo gottaramni, naleamni, ani ddomping gramvddamni bhoron gelo. Dorea toddir plasttik udka battleo ani thoileo moilanchea moila lambaye k poddon astat. Udkantleo thoddeo jivi vo maslleamni khann mhonn chintun tem khaun tanchea talleamni sirkon svas bond zaun mel'leo asat. Roste nove kortana vo rundoitana degamni asl'le ruk katoroleat ani katorn'nch asat. Hea vorvim suknnim sauzam aplem biddar bandunk sokanant. Khann zaun mellcheo foll vostuyi tea rukam zhoddam sangata nopomych zal'lean birmot teo pranni khoim pauleat vo moron poddleat konn'nna. Ruk zhoddam katorn sapatt zal'lea zageam thaun atam gormi bhair sorta ani haka ‘orbon hitt ailendd ifektt’ mhonntat. Oxem tapman choddon'nch asa. Noisorgik rodant jivincho mohotvacho bhag asta. Ekameka
ovolombun jiemvche vorvim prothve voile sojivo nirjiv vyoustha dhorun asat. Monxamni rana katrun monzatinche hokkache nivas nas keleat. Teach borabor aplea morje khatir xikari korun tanchem asthitv ch nas kelem. 2018 isvent kel'lea eka odhyoyanant dhokho dimvchi songot kollon ailea. Monxapranni somsarantlea jivo srixttecho fokot 0.01 tthokke matr punn itlea lhan pongddan prothvecher kel'lo oteachar bhirankull. Pattlea panch hozar vorsamni prothve voile 83% sosthoni ani 50 tthokke ruk zhoddam nopomych zaleant. Az sosthoni poiki gai, moxi, bokddeo, bokre osoleo ghora poscheo monzati 60% tor, ran monzati keul 40% zaleat. Suknneam poiki kombio, bodkam 70% tor 30% suknni ranak geleant. Gelentea 400 vorsant sumar 800 probedh namv nastana geleat. Ani horoyeka disa sumar 150 probedh mayag zate asat. Sumar dha lak zati mayag zamvcheo asat ani haka karonn monis. Hi vordi ‘ekvottit raxttranchem boyolo jikol ddoivorsitti som'mellon’ dita. Teach karonnak lagon atam monzati
55 Veez Konkani
naddak yeun lokancher hol'lo kortat. Vag, hosti vo itor ranvott monzati monxancher hol'lo kortat. Thoddeo monzati khanna khatir monxa vostecher rigtat, xeta bhattamni rigon bellem nas kortat. Suknnim, pake, vagull yeun foll vostu nas kortat. Monzati pongodd pongodd korn monxa mukar rautana monis kongal zata.
poddcho dukoll toxem doreant ubzonchi tufanam vadallanchem promann choddlam. Sobar tthikanneamni udkache tras vaddleat. Isro ani spes aplikexon senttor hannim 2019 vorsant kel'lea eka odhyoina prokar amchea dexant sukidadd yeun asa. Hantum razosthan poilea sthanar ason moharaxttro dusrea sthanar sobhta!
Monxan nisorgak itlem nuksann kelea uprant tache gombhir porinnam' disanatle zalear noul mhonnyetem. Protikar korche khatir nisorga kodde zaitim hateram asat ani nisorg tim aidam zaite pauttim proyogak haddta. Monxan produxit korun nirmann kel'lem otirik karbonddayoksoidd, mithen sarkem pachvem ghor porinnam', sureachi gormi, vatauronnam t dhorun dourtat ani zagotik tapman vaddonk karonn zatat. Tea vorvim doni dhruvam voilem borof korgon yeta. Hea vorvim doreachi vistorai vaddon sobar bhum-i prodex aplea pottant voddchi sadhyota asa. Udkacho tapman vaddlele vorvim doreantli jivi mayag zata. Tapman vaddl'leurvim ranank lagcho uzo, ochanok ayil'lea pausaurvim yemvchim auram kallantor
moharaxttrachea 44.93% bhum-i prodexacher sukidadd chalu asa. Adim char moinebhor paus poddtalo atam ekach moineant vhodda avazan motto paus yeun poddon xetam battam toxem nagori nivasanchem nuksann zata. Produxit varem ani udka vorvim piddenchem promann vaddlam. 1970chea doxokant refrizorettora thaun bhair sorcha vikall varoea vorvim toxem itor thoddea karonnamni vatauronnam tlea ozhon podorak domplle poddle. Tea vorvim hea bhagachea sokoilea prodexam voir sureachim nillxim kirnnam xida vochon monxamsovem sobar sojivink katichem keansor sarkeo jivo kaddcheo pidda yeunko lagleat. Nisorgachea hea prokoronnaurvim
56 Veez Konkani
az poreant zal'lea nuksannanchi pott'tti aniki zai tor lambouyet.
choddon vechi souy tornatteamni korizai. Oxem korun viz urouyet.
Tor atam hea somoseank upai kitem? osolem
* udkacho vapor unno korunk tondd hat dhutana, khadd kaddtana noll karonnavinne chalu dourunk nozo. Teach porim udka noll khoim tori lik zata tor to tokxonna durusthi korizai. Zom-i sadhy asa thoim kaksamni veakyum' vax tteank bosoizai. Xour nhamvchea bodlak baldent udok gheun nhalear borem. Gadeank soddchem udokyi vhallanaxem pollezai.
soval konnaiki yeuyet. Khori gozal osi ki kallachem chokr ullttem gumvddaunko zainatle vorvim edoll zal'lem nuksann purnnponni bhorti korunk zaina. Toripunn amchea vortomanantli jiun xoili bodlun nisorga vixeant zaunko aschem nuksann tori addauyet. Tea khatir samajik ani voiyoktik doni sthorancher proiton korizai poddtolem. Thoddim mettam: * prothom' amchem mukhyo kam' viz ani her vostum thaun ghemvchi sokot unni vaprizai. Amchea ghorant jea kuddant ami asamv tea kuddacho divo matr petton asazai. Gorz aslear matr fean chalu korizai. Purnn thoran charz zal'lim ilekttronik upokoronnam charzor laun dourinaye. Samany bolbanchaki 80% viz unni kapche el iddi bolb vaparizai. Sadhy aslear ghora khatir solar viz vaprizai. Sadhy asl'le kodde liftta bodla mettam
* jeunn khann seutana apnnak kitlem zai titlem matr ghezai vo randizai. Molak haddchem tor kitlem zai titlem matr haddizai. Khanna jeunnacho vibhadd ek patak ch soi. Sobar lok disak ek jeunn mellnastamyi khali pottar nidonk veta, tea bhair hacho vibhadd noisorgik somponmulancher ami korcho on'nyai. Hem toyar kortana udkachi-i gorz asa mhonn ami somzazai. * chodd moilez dimvchim vahona ghetlear khoniz telanchem rakonn koroyet. Sadhy asl'le kodde khasgi vahonam bodlak sarvozonik
57 Veez Konkani
bossanchi seva gheuyet. Vahonanchea rodamni toull toull varoeacho dobavo topasonn korchi gorz asa. Kar ani mottar resingamni khoniz telacho chodd vapar zata. Osole spordhe unne kelear bore. * provasak vetana vhel'lea khanna jeunnachea peakettinchi sarki vilevari korizai xivai tea provasi tthanneamni sogllean ghalun porisor padd korunk nozo. Ghoramni kochro suko ani volem mhonn vingodd korizai. Nogor paliken dil'lim niyomam sarkim pallizai. Lhan bhurgeank hea vixim sarki mahet ghoramni mellazai. * sadhy asl'leamni oplea vottharant fulam-zhoddam/ foll dimvche ruk laun porisor rakonn koryet. Sarvozonik zageamni sorkaran vo songhottonamni samajik ran asa koroyet. Hea vorvim suknnim sauzank boreponn labhta sovem amchi prokriti nitoll urat. Sorkari yozonam jeari zamvche bori tea tea porisorachea lokamni zovabdari ghezai. Zaitim rana vonam nas zatana ami zagrit zaizoi. Sobar cholluvolli hea dixen zaleat tori amchim poxchim' ghatta voilim ranam khali zaun yetat. Vonomohotsova vella layil'leam
zhoddanchem poxonn ugddas dourizai.
korunk
* karkhaneancho dhumvor xida varoeant bhorsun varem vikall korta. Hea khatir dhumvor nolli kitlea ubarayer asazai mholl'llem niyom' sarkea ritin pallchebori kanun krom' ghezai. Punn choddtavo zaun vom-ich bellem khata zalear rokxonn dimvchem konne? * gadea meramni zaitem udok padd zata. Gadea boglen ruk laile tor hem udok boroeak vapar zaun eka vatten krixi zatana dusrea vatten ruk zhoddam ason prothvi pachvea kapddan nhesl'li pollounko sobhai! dexi ruk zhoddam lamvn protsahit korizai. Ruk zhoddam gadeam bhomvarim launko nozo mholl'llem chuk chintap roitanchea motintlem kaddizai. * gamvamni ani xohoramni zomo zamvcho kochro ddomping moidanar ras poddon az vhoddlo somosso zala. Thoim tea kochreak zolloitat ani tacho dhumvor varoear sogllean prosarota ani vikall varoeam vorvim bhomvtinchea lokak piddek karonn zata. Hulpaina
58 Veez Konkani
zalear kuson tachi ghann bhomvtichea lokak tokle foddafoddichi zata. Tantlem mhellem udok dhornni ponda vochon ontorzol padd korta, bhomvtim bamyo aslear tem udok padd zata. Hea khatir sorkaran punornovikoronn mettam, poroyai vidhanam sodhun kaddn haka ek porihar sodhizai. * bongle, oparttmentt, haujing sosaitti iteadi hantum rautelea sorvamni sangata yeun pausa udka jirounni korizai dhornni pondlea udkacheo zhori vaddomvchi vorti gorz asa
patteancher yeun fuddem veteli. Amchea purvozamni amkam dil'le bori ami amchea muklea pillgek hi bhum-i kaim tori il'li bori korun dizai ani hem amchem kortouy. Prothvi amkam toull toull hixare diun'nch asa, choritrent edoll voreg panch pauttim sarvotrik vinax zaun gela. Tori ami amcheach somsarant jietamv, oxench mukar vochat tor muklea thoddeach vorsam bhitor sovo moha sarvotrik vinax yeun amkam kongal kortolo.. Tor amchi hi prothvi, devan amkam dil'lem hem sobhit ghor rakon voronk atanch ami
* rana sogllim nas zaun eka vatten monzati nas zaleat tor anyeka mettam kaddeangi? horoyeklean vatten choroeam xikari korn ran apaplo patr, zamv lhan vo vhodd, monzatincho nas zata. Hem khell'llear hi prothvi amchem addaunko zai. Oxem vyoktigot, rokxonn korteli nam tor???? samudayik ani sorkari sthoracher sangata yeun amchem sorvanchem mull lekhon (moratthint): dda. voste ghor hi bhumi hachi ami Horxod divekor rokxonn korchi gorz asa. Toull nisorgachi nisron gel'li gaddi konknnek: novin kulxekor ------------------------------------------------------------------------------------
59 Veez Konkani
ekkisavo odhyai:attenachi bhovixy
vanni
(The
Prophesy of Aetna) dusrea disa sakallim altaricher hea lonkddak bangar zaun bodlal'lea khuxen puza vidhi asa kel'li. "zhuzak somorponn" mhonn amkam tillsilem.Tea ratim omi jeunnak
sangata astana ayexa sontuxtti natul'li. "porvotache thodde murkhh zhuz kosem cholazai,konne morazai ani jik kosi zateli mhonn hesiagim vicharunk aile.Hamvem tankam kitench sangonk na. Zhuz kosem choltelem mhonn hamv borean zannam.Hamvnch zhuzak samballtelim. Punn bhovixy- aha!
60 Veez Konkani
tem hamv sangonk sokana.Mhaka adlem ani atanchem borench kollit asa. Punn mukhlem nhoi. Lio tum xikarek vechak axetai? zai tor hamvm-i tujea sangata yetam. Hea lhanxea zhuzak oros, hol'li ani adivasi samballtele." "na" lio ragan mhonnalo. Mhaka zhuzak dhaddchem taka bilkul posond natul'lem. " hamv xikarek vochana ayexa. Mhaka tum hangasor eksureak soddlear hamv porvota modhem vatt sodhun zhuzak yetolom" "tor tum-i ye. Tuji tokli mhojer asondi" itlem sanglea uprant ti bhurgea bori zali. Hasonk lagli. Tinnem tosem haschem tedoll mhonnasor hamvem polleunko na. Tinnem amkam sobhar dhukhacheo kannio sangleo. Hozar vorsam adleo. Moga ani dvhexa vixeant, boll ani askotkaye vixeant vyong ani vinodik ritin sanglem. Uprant tichem ulounnem gmbhir vixoyancher chol'lem-tichea voiyoktik onubhova vixeant.Sotak sodchem tichem proiton, budhvantkai apnnaunko tinnem kosem sobhar dhormank
inkar kel'lem, jerusolemant ticho xermamv ani kanun xiklelea sangata tichi chorcha ani tannim ticher fator mharul'le, arebiant tichem poinn, apleach loka thaun apnnachem novesamv ani sudharannechem inkar,ijiptak kel'li bhett ano ferocha koddtint tinnem xiklelem lisamv iteadi sokkodd uloili. Uprant ti ijiptacha kora vixeant uloili. Liochem ticha hatim zal'lem moronn-sokkodd sangalagli. Uprant hamv ani lio tika thoimsor mellon,sangata jevann kel'lem, omernattasachi bhett,sokkodd. Titlear oros ailo. "atam kitem?" "khania attena thaun ek potr ailam" "ugtem korun vach" "ayexa namvacha hesiak, pronnam'.
porvotacha
O ayexa,tuka mostu prai zalea. Somsaracha bhudvontkaye n ani hozarom vorsancha onubhovan tumvem lokak mankodd kelami.Tori tuka mukhar zamvcha songtim vixeant kollit na. Hem sot. Aik. Hamvem ani mhojea onkol simbrin
61 Veez Konkani
sorgache buk vachun hea zhuza vixeant kitem' zatelem mholl'llem somzon ghetlam. Thoimsor asem boroilam- mhaka moronn. Hamv hea vixeant sontostam. Ek bhali tuka tujeach hatim thaun boli ghetelikhalunachem rogat tujer! attena, khalunachi khania" ayexan moun ponni aikalem. "borem. Attenacha pron hamv ditam mhonn sang" oros chol'lo. Tinidhik sang. Mhaka kagat paulam ani zap tichach dorbharak yeun ti mukhar uloili. "omernattasan tednam sanglelem bori az attenan sanglam-kiteak dogam-i ek ch. Bhali poddlear poddondi.Punn okhrek jit mhojich.Bohuxea attena mhaka bexttamvchem proiton korun asa. Tori tumi aika- amcha jinnyent kitem zaizoi tem zatelench.Aik lio, hea sokkodd gondolla modhem amcha jinnyechem ani mornnachem lekh oniki yeunko asa. Krurota
pattlean kakulltiche dolle asat ani hea kottinayecha somsrant asleari okhrek sasnnacho nyai mellta. Atam tum vochon nide. Ami sakallim vochonk asa." dusrea disa donparam ami bhironkull discha adivasicha sojeram sangata porvot devonk suru kelem. Zhuzak toyar kel'lea bori sojerank ekeka senadhipoticha mukhelpannar vingodd kel'lem. Modhengat ayexa ghoddeacher ani ticha sangata hamv ani lio. Lio khanacha kallea ghoddeacher sobhtalo. Amcha bhomvtim sojer. He0 sokkodd polleun ami sontosleamv. Sobha r disam uprant hamvem liok sontosan asch pollelem. "puzari, krur adivasi, bezarayen ya aslelea mhaka atam porvota thaun bhair yeun somsracho onubhou korchant bharich khuxi zata. Bhorop kitlem sobhit asa ani porvotachi odbhut sobhai, sukh dimvcho sureo,pormollik varem, sokkodd sorg.Lio , vis xotomanam odim hamv orbincha suddgaddant mhojea bapoi vixeant sangata ghoddear vetalim. Hamv taka mogachim zaunasul'lim. Tacho
62 Veez Konkani
ugddas mhojea kallzant asa ani to amkam mellonk vatt polleun asa" ’olle, thoinch tumka0 dogamyki jivexim' marunk polleyil'lo majracho zago. Hea porvotancho lok majranchi puza kortat. Bohuxea poilea rosen, zonorol olegsanddran hi rivaz ijipta thaun haddleli zaunko puro. To mhojea kallacho. Ujeachem' aradhon soit tannench suru kel'lem' ani hangacha divllant hes ya oisis ya dogamyki sangata oltaricher puza ani aradhon kel'lem. Hamvnch hea divllachi poilechim hesia ani olegsanddr mhozo poisilo sombondhi" ami dogaini ekamekak pollelem. Hamv dabaulom. Punn ti uloili. "dubaunaka hal'li ani sobdam sangata khell naka. Mesoddoniacho olegsanddor mhojeaki poilench jieun asul'lo mhollear, mhojea atancha jinnyechaki poilem. Ami dogam-i ekach gimalleant zolmal'leamv. Choddaut zaun aplea zhuza vixeant to mhojea laginch chorcha kortalo. Uprant ami zogoddleamv ani vingodd zaleamv."
"porvotacha adivasink ani khalunacha lokak adim thaun dusmankai asa. Atam zamvcha zhuza vorvim novi choritra boromvchi poddteli. Tumi attena ani rosena thaun bochavo zaun porvotak pautana hamvem zai mhonn moddem ani her rupnnem apnnaun tumkam bhett kel'li.Hamv nomyt tujea sangatach asul'lim ani tumkam opaya thaun raklem." ti uloun ostananch pois thaun bobattcho avaz aikalo ani ghoddeacher dadle aile khaluna thaun khobar haddn. Khania amkam porvotacher mellonk yena bodlak zhuz nomycha echr haddam ddir zatelem. Ami tosem korunk udkak utron vochazai.Tichi yeuzonn borich asul'li. Tea disa zhuz zalem na. Donpar mhonnasor ami porvota thaun khaluna dixim sokla cholon geleamv. Sanz zatastana ami poilench nirdhar kel'lea zageacher tombu ghalo haddancha simistre lagsar. Uprant ami jevann kelem.Kiteagi ayexa gondvollant aschi disli. "tumi nida borench korun nida. Punn mhojea lio zor hamv tumkam dogank modheane ratim apoilear bezar zainakat. Neketrank polleun'nch ami nidonk geleamv.
63 Veez Konkani
Ek ch pauttim mhaka zag zali. Oniki rat. Orosan dhaddlolo ek xipai hazor zal'lo.
rupnnem apnnaun choltai?" lion vicharlem. Tinnem zap dili na.Bodlak vichitr thoracho avaz ami aikalo. Tinnem hat ubharun doni khuxink "oros mhojea dhonean mhaka dakhoilem. Ami pollelem. Moddim dhaddlam.Hesia tumkam dogamyki remve thaun uttlim-jivont zalim ani sangata mellonk axeta,atanch ani tancha hatim bhalio! ayexacha tumchim aidam sangata gheya" mayavi probhavachem porinnam' mhonn hamvem chintlem. Lo hamv ami tacha sangata geleamv. Mostu bhielom. Mhaka matr nhoi, konnaiki mettam devon chol'leamv.Il'lea moddam modhem astana ani tim vellan ekach foro kitengi dhovench jivont zamvchi pollelear bhyem rupnnem tonddak lugatt bandhun zaizoyich. Ani titlear rupnnem lio veveggim cholon paxar zamvchem khuxin bott zokun uloilem. ami pollelem. Mhaka koll'llem, "taka dhora. Punn kosoloch apai ayexa. Rakvoli bobattle "hes! hes!" korinakat" rupnnean amkam pattlou korunk mhaka tokxonn koll'llem.To hixaro kelo. Thoddea vellan ami eka ayexacho tallo nhoi! bogar zageak pauleamv. Bhomvtim attenacho! ami zallantt xirkal'leamv. dhovinch haddam. Bohuxea adim Titlear mhojea toklecher eka zal'lea zhuzant mel'lea sojeranchim moddean marlem ani lio anyeka haddam. Rakvoli ani puzari amkam moddea sangata zhujchem tichea sangata soddn pois gele. hamvem pollelem. Tacha tondda thaun rogat bhair ailem. Hamv "tum ratim kiteak osolem motihin zalom. ********************************************************************************
64 Veez Konkani
"tem bomboi zaunko nozo aslem.. Bom'mai zaije ..."
43. Sukeo gozali. "ye ye ye ye bomboi kallzachi axa amchi thamboi.. Ye ye ye ye bomboi"
"havo nois... Korektt sanglem-i... Atam amkam novo mu. Mom. Bom'mo...Hai hai"
sokallim utt'tananch lokamogall pod mhonnon ardhem anglem bhair yetana hamv randchea kuddant baila nachonk suru kelem. Atatam sodam sokallim utt'tana ardhem anglem ek nhoi tor anyek pod mhonnat't yeta. Ttomin tichea podak brek marli. "tum tem pod kiteak mhonntai mhonn maka got'tasa.." to nitt boslo. "sang mogall ttomi... Aikata tuji bai..."
"bom'mo ettyelachea kannyent yeta. Ho bom'mai. Tuka gozal got'tasaye?" "kitem?" "atancho si. Em'. Hacho bab yi si. Em'. Zaunas l'lo..." "korektt... Bapoi zatochch putak hokk.." "tor yodd'ddi cho put kiteak zaunko na" hamv modhench ghuslom.
65 Veez Konkani
Ttomi kiddkiddon haslo ani mhonnalo.... Ra. Ga. Kiteak zaunko na?" titlear ardhem anglem onoke obouvo porim penkttak hat diun raulem. "alleya... Amim hanga si. Em'm' bodlilo, faleam amim voir yi dusreak haddn bosoitamv. Tumkam ek ch ra. Ga, so.Ga... Dusre konni nant ye?" hamv ek pauttim alkondlom. Hea usallchea khotkoteak bhimyeun randchea kuddak vetam mhonntana ti mhonnali. "olle, to grihomontri... Muklo ovkas kedallai takachch". Maka bhaz l'lem mell'llem hamvem modhench pottaki puttoili. "toxem tambddo kixnno ghor montri aslo. To atam ghorachch asa...!" mhonnat't hamv randchea kuddak dhamvlom. Tedalla ttomi maka aikonk nozo mhonn hollu sangilaglo. "atancho si. Em'. Hacho bapui asa polle adim zonota pokxent aslo. Tedalla ram' kixnno hegdde mohabharotant lokamogall. ' nom'mo addollito ddel'li yindo
al'lo... Holl'lliyindo....' tacho xis to zaunas l'lo him..." "kornattokodo addollito kornattokodindole..." mhonn avaz uttoilo kal to. Punn baye sangonk bezar zata...." "kitem?" "ho novo si. Em'. Matyecha putachea parttintlo.. Sang baye... Itlea koxttamni amchi paddt bhandun haddleank si. Em'. Korunk zaunangi?" "tem pura hoikomanddacho nirdhar... Tum chup za..." "atam nove montri zamvche konn asat baye?" "konnaiki sanginaka... Sang maka tea malghoddeank bhair dourunk zataye? magir eka jil'lea thaun ekleak vinchinakaye...? tedalla keabinett ful'l bhorta.." "koraullint kitem zait?" "paus yeta nem aur yet" "aur voir khoim?"
66 Veez Konkani
ut'toro
kon'noddak
"ravo... Bomboichem "si.Em' zalane... Porihar ditolo." (bom'maichem) bolmem polleun sangtam" mhonnat't pod mhonnat't "ddi. Si. Em'. Konn zait?" mobail araunko dhamvli. ------------------------------------------------------------------------------------
rautalo. Sogllo dis taka rosall zambllam khaunko melltalim. Tea nomyt ek dadlo sisor asl'lo. Mankodd rosall zambllam khatana, to taka polletalo ek dis tannem mankddalagim vicharolem - “ixtta, hamvem tea zambllanchi ruch pollouyetgi??” mankddan thoddim zamblla sisrik kaddn uddoilim. Sisrin aturayen tim khelim. Titlea apurobayechem khann tanne tedoll poroeant khaunkoch natl'lem.
kolo ani sisor nom-i toddir asl'lea eka zambllanchea rukar ek mankodd
67 Veez Konkani
Mankddan udaroponni taka oniki thoddim zambllam kaddn dilim. Sisor tim zambllam aplea bailek mhonn ghora vhoron gelo. Tika tim bhari ruchlim. Tea sisor bailek zambllam khatam khatam dusrich alochen aili. Ghatki monachea tinne motint dusrench chintlem. “ho mankodd sodam itlim ruchik zambllam khata. Tim zambllam khaun khaun tachem kalliz kitlem godd zalam astolem, tachem kalliz bhari godd ani ruchik asonk puro mhaka tachi ruch chakizoi.” oxem ti chintchear poddli. Punn ghovo sisor mankddacho boro ixtt zal'lo. Ek dis tinne aplea ghovalagim apli khori alochen lipoun oxem mhollem - “mhaka mostu opkotkai ani purasann bhogta. Dakteran mhaka eka mankddachem kalliz khelear hi pidda gunn zata mhonn sanglam.” sisrik hem aikon ekdom' dhokho laglo. Aplea ixttak ghat korunk to toyar natl'lo, toxem mhonnun aplea bailechem duk pollounko taka tanklemna. Tannem kitem punni koron mankddachem kalliz haddn bailek diunko chintlem. Dusrea disa sisor zambllachea rukalagim upyeun gelo. Aplea ixtta mankddak polloun tanne upayamni
mhollem, “mhojea bailen tuka jeunnak apoilam. Hamv tuka mhojea pattir bosoun amgor apoun vhorotam amchea ixttagotechem gom'mot koroeam” mankodd aplea ixttak patyelo, tachea pattir boson tanger vhochonk toyar zalo. Mankddak pattir gheun sisor upyeunko laglo. Punn nomychea modhegat pavol'lench to mhonnalo, “polle, hamv tuka ghora kiteak apoun vhorotangi mhollear, mhojea bailek tujem kalliz khaije khoim, tichi pidda gunn zaije tor, tinnem mankddachem kalliz khaije mhollam khoim dakteran. Mankddak atam aplem duradrixtt chintun bhyem uttlem, punn mankodd ekdom' budhvont asl'lo. Taka ek pauttim hem aikon xok zalo zaleari tannem apnnakch samballn kanngelem. Tanne upai chintun ek zap dili. “o, tuvem mhaka hea vixim poilench kiteak sanglem nam-i? hamv mhojem kalliz kedollari tea rukar umkallaitam. Otam amim pattim ya hamv tem haddn tuka ditam’ mhonnalo to. Mankddachem sot patyel'lo bodd'ddo sisor pattim porotalo. Te pattim rukalagim aile. Rukalagim pavol'lench, mankodd sisricha pattir
68 Veez Konkani
thaun uddon rukar choddlo, ani tuvem pattimbo diun tumvem eka bobattilaglo - “e pixea, konnem boroea ixttak hogddailoi!” tea kalliz nastana jieunko sadhy na uprant khoncheach monzatink mholl'llem tuka kollit nangi? kitem zambllam diun upkar korochea zamv tujea bailechea kopottponnak rattaullink gelona. ------------------------------------------------------------------------------------
ovosvor _ 8. Marjiana sontosan to mejcho ser haddn ayil'lem polleun alibaba ani tachye potinnek bharichch khuxi zaun nachlim. Alibabachi potinn marjianakoddem as l'lo sero voddn gheun bhangar mezunk aitem zalem. Bhangar mejchea aturayen serachea thollak gris saroyil'lo
tachea gumanak gelem na. Bhangar veggim veggim serant mezun chilant bhorlem. Bhor l'lim chilam ghorchea muleant ek fondd kaddn purn dourlim. Uprant tachem kam' zal'lench ser alibabachea bhavachea yusufachea ghora pattim dhaddn dilo. Tennem yusuf ani tachi potinn ser
69 Veez Konkani
vhorun gel'lem marjiana kedalla pattim yeta mhonn bharich aturayen gomtti lamb korun rakon aslim. Marjiana yeun bhitor pamvchebhitor yusufachi bail amsoran yeun marjiniachea hatantlo ser voddn kanngheun tea serachea thollar kitem xirkalam mhonn polleunko bhitor dhamvlem. Marjiana pattim alibabager gelem. Yusufachye bailen bhitor vochon serachea thollant kitem sampoddlam mhonn polletana ek bhangarachem nhannem chiddkal'lem polleun tem vismit zalem. Tim grest zaun tanger mostu poixe asleari bhangarochem ek yi nhannem natlem. Atam osolem bhangarachem nhannem hannem seran mejchem tor hanchekodde bhangarachea nanneanchi vhodd ras ch asa mhonn zali. Tor itlinchobhangarachimnannim khoim thaun ailingai mholl'llem soval tachea monant uttlem. Kuddle tannem aplea potik tichea kuddak vhoddlean bob marn apoilem. Veggim hanga ye... Polle hi gozal kitengi mhonnon sangonk choddpoddlem. Yusuf hatant asl'lo lekacho buk thoinch dourn kitem gozal gai , kitem ghoddlangai
mhonn aturayen bailechea kuddak ailo. Bailen tem bhangarachem bannem dakoun gozal taka vivorsili. Yusuf soit vismit zaun sera pondak chiddkal'lem bhangarachem nannem aturayen polleunko poddlo. Pollelemymu...? haka ghora jeunko khaunko kaim na. Tori tim bhangrachim nannim... Temyi seran mejchem mhollear khoim thaun ailim? hantum kitem-i punni ek vhodd ghuttmoll asaje. Alibaban khoim thaun gi vostu, bhangar haddlam zaunko puro. Dekun tannem amcho ser, hem mell l'lem bhangar mezunk vichar l'lo zaunko puro. Axem kitem pura alochoneo tichye motik zhollkaleo. Khoim thaun itlem bhangar haddlem haba? koxem haddlengai? axem ekachch dhom'man sobar sovalam aplea poti mukar sangon usmoddli. Yusufachye baileche ovtar polleun tache motint soit kitengi vichitr ritichim bhognnam yeunko laglim. Serachea thollak anttal'lem bhangarachem nannem kaddn hennem tennem ghumvddaun tem porikxa korchear poddlo.
70 Veez Konkani
Kitem... Kitem zalem tuka? toxem kitem chintun ravon chintai? tum sott'tt korn tachea ghora vochon gozal kitem mholl'lli somzon ye. Ras bhor bhangarachim nannim mell'lleant tor to amcheurnim vhodd grest monis zal'leborichch. Voch veggim vhoch.. Ghollai korinaka mhonn aturayen choddpoddli.
dourinatlo graik az kitem onirikxit zavun aila ani kiteak xermeun axem bobatt'ta mhonn chintun aplea bhava mukar ubho zalo. Alibabak dolle vattorncho polleyit't , hatant aslem tem bhangarachem nannem taka dakoit vhodd tallean "tuka him bhangarachim nannim khoimsor mell'llim?" mhonn sovalam voir sovalam korilaglo.
Yusuf tachye bailechem utor aikon, tem nannem hatant dhorit't alibabachea ghora teuxim dhamvat't gelo. Tachea ghora mukar ravon khorxeun ch 'alibaba' mhonn vhoddlean apoilaglo.
Bhavachim sovalam aikon alibaba thottaklo. Hea sovalank kitem zap dimvchi mhonn taka koll'llemna. Tachea tondda thaun utranch suttlinant. Mhojea bhavak hogozal koxi koll'lligai? hem pura koxem ghoddlengai? mholl'llim sovalam ugtem korunk vetana taka bhian kitem ulomvchem mholl'llench kollanastana purto gabreun tachea bhavak ch polleunko poddlo.
Bagla bhair ravon apnnacho bhavo kiteak haba itlo vhodd tallo pokorn maka apoita mhonn bhotor aslo alibaba goddbhoddlo. Tannem yeun baglachi khill kaddn, ho kitem itle dis amchea ghora teuxin pam-i ------------------------------------------------------------------------------------
71 Veez Konkani
Mahet
cholonochitr mondir
ani arthik poristhiti
ti ek susojjit vyoustha hondon aschi chitromondir. Ttivi, leapttap, kompyuttor, moboil upoyog natlea pattlea sobhar doxoka thaun horyek nogor prodex holl'lle -holl'llemni ''chitr mondirachem'’ dorbar zaun aslem. Ttentt ani tturing ttakisachem karbar. Disachea khann jevann ,kafi follar porim, az pintur ''chitr mondirak'’ ailem, kitlem sahosi droxy ,podam, tril'lor, horor, sospens, romeans, naik, notti, vilon, konn ani pinturachim droxeam kosim ostat mholl'lli aturai horyek sukrara disa
astali. Ek monoronzonachem sadhon zaun aslem samajik, pourannik, ani oitihasik, hasy mixrit somsarik pintur pordear amkam polleunko melltalem. Pordhea voir dison yemvchea horyeka droxeant amkam aminch pollemvcheaporim korchi chomotkari sokot hea ''chitromondirak'’ asa. Eka kallar sonvar - oitar yetana aplea kuttma ixtt montram, sezaroeam sangata pintur
72 Veez Konkani
polleunko vetana ''chitromondir'’ bhoron vomtatalem, az khoim geleari ''dar ani big'' polleunko mellta. ''chitromondir'’ ek monoronzon kendr matr nom-i zaunastana tachea pattimbo aschea angddi, khann jevann oxem stholli-i arthikotechea vyouhar droxttik ek prodhan poxok zaun asa. Hea dixen chitromondir urondi mholl'llem ek gunddayechem chintap. 1985 vorsacha sondorbar kornattok rajeant 1200 ''chitromondiram'’ oslim. Tim atam 630 sonkheak demvon aileant mhonn amkam hea disamni vachunk ani aikonk mellta. Mongllur xerant azun poryont 6 thaun 8 singol skrin (ek pordeachim) toxench ani tin molttifleks ''chitromondiram'’ opli seva dimvn asat. Kosttolvudd mhonnje (pradexik konkonni -tullu -koddovo -beari itor bhaxenk namvaddlelem) amchea pradexik tullu cholonochitranchea itihasant mongllur xerant 2016 isvent ''chalipolilu'' mholl'llem pintur 504 dis prodorxit zalam .Kon'noddant 2007 isvent
mongllurchea senttrol singol skrin (ek pordheachem chitromondir) ''mungarumolle'' 225 dis prodorxit zal'lem, ’’mungarumolle’’ okhea kornattok rajeant pintur mokllik zamvn hea zuloi 28 tarikek 15 vorsam somptat. Dda| richordd keasttolino hancha nirdexonache 1993 isvent mongllur jeoti chitromondirant 105 disachem prodorxon zamvn ''bongar pottler'' mholl'llem pintura itihasant daklo rochl'lo amkam kollit asa. Vizoikumar koddialboil hanchem ‘’oryodori osol’’ pintur 2011 isvent 175 dis prodorxit zal'lem (monglluri kotholik kristamv somudayechem sodor bhaxechem poilem tullu pintur 150 disamvorni odhik prodorxit zal'lem. (osem nhoim astam amchem matri bhaxechem ''padri'' pintur boroea ritin ek pordheachea chitromondirant prodorxit zamvn lokamogall zal'lem 2005vea vorsa. Uddupi jileant - 4 thamvn 7 (boindur -uddupi-kundapur-karkoll) eka pordeachim ‘’chitromondiram’ asat. Monnipal 2 ani kundapur ek
73 Veez Konkani
put'tur- orunna arthik poristhitek hondon disak char khell dakhounneo unneom korn ek don pinturanchem prodorxono dimvn asat. Eka pordeachea ‘’chitromondiram’’che pinturanche khella vell hea porim astale sokallim 10vorank donfaram 1vorak, sanjer 4vorak ani ratichea 7.30vorak prodorxit zatali .
hovaniyontrit chitromondir lokacha sevek aitem zalam. Opli nisvarthi seva dimvn lokamogall zamvn itihasachea panamni omor zamvn urul'li eka pordeachi chitromondiram. Put'tur -moyuro , bisirodd nokxotro ani vinaiko ,poddubidri gurudevo, kapu-mohaviro, uddupigitanzoli, kundapuro -purnnima ani gitanzoli, karkollozoihind, mongllur nogorant plattinom, nyu chitro, senttrol, omrit, koddobo zanson, brohmovar- zoi bharot ani itor. Nottorazo -surotkol , radhika -karkollo ,boindur -xonkor ,ani
Atanchea disamni ‘’chitromondir’’ dhvoms korn xaping mal, vannijy sonkirnn, choddavat kodden zalam. Haka ek karonn ‘’chitromondir’’ titlo vhodd lab haddchem udyom' zamvn uromvna. Atanchea kovidd -19 poristhitent chitromondirank mostu doxi zamvn asat. Sinema poiresi, omezhan proim' ,nettpliks, veb siriyols, hom' thiettor, ottitti plattfarm', anloin aps, ttivi, hachea mukar ‘’chitromondiranchi‘’ poristhiti poilenchye porim na. Koronacheo dhoxi unneom zalea uprant porot lok chitromondirank yetolo mholl'lli ek obhiprai asa. Kovidd 19 vorvim ''chitromondir''
74 Veez Konkani
bond poddl'lim, atam porot ugti zayije zalear mullaveo soukoreo zamvnaschea nigodit vidyut bil, udkachea poixeank vinayiti diya mhonn sorkarak monovi dil'li atam sorkaran zageacha xulkak onumoti dilea.
astat, dispoddtea
grasacha adharak zamvn, dis kuliche kameli vavurtat hannim sorvamni jiemvchem ek ''chitromondir'' thamvn'nch. Haka adai utpot'ti zamvchi stholli-i zamvn matr. Osem astana sorkara thamvn adim thamvn asml'li ek pordeachim ''chitromondiram'' urounko vixex guman dije mholl'lli mhoji ek obhiprai.
Kornattok sorkara thaun ''cholonochitr'' rongak favo zal'li sohaidhon tin hozar rupoi matr . Ek chitromondirak hondon sobhar gudda angddi, veapar somsthe
-onix klodd mudorongoddi --------------------------------------
75 Veez Konkani
lognancho prai zalilo chel'lianko rupo rongo na zaleari soiriko zomocheako traso zat'ta. "kitlo traso zat'ta ?" hem tanka zonma ghalile sangochea xoktati. Tantu goribo ghoranne asoleari vicharche nakka. Azokali soiriko zomoitona arogyo, xikxonno, svobhavo ...Iteadi vixoyako mohotvo dinanti. Mohotvo dit'tati rupo rongako, vorodokxinneko, noukoriko. Katt'tte appuli yomuna rupano sundoro nhoyim. Ponno xorirano ghott'tto-mutt'tto assili. Rongano
zora kalli. Ghorochi poristhiti khaunu piunu sukhi. Bhoropuro khorchuno logno korche tossim na assilo dikunu , proitno kornuyi mhalgoddeanko tigelo soiriko zomocheako zalilona. Xirali gamvantu prathomiko xalecho eko xikxoko bodoli zaunu ailo. Tagelo pondro-viso vorxo sorviso zalile. Noukori nimit'to to charo gamvo firilo. Tea tea gamvantu somsaro kornu to rabbilo.
76 Veez Konkani
Munddogoddo talukeantule adivasi vostintu tino vorxo sototo tanne mastoriki kel'li. To gamvo mholleari pura rano. Vocheako yeucheako vahonanchi suvidha na. Gamvantu borem eko dukano na. Dovakhano na. Xikkilo vachile loko ogdi kom'mi. Oxikxito choddo assile. Pausaddintuli halo sunne dileari nakka.Pausu poddocheako suru zal'leari att'ttatto diso jiri jiri poddoto urtosilo. Ghorantu kambolli pangurno bosche poddtosilem. Loko ttai faiddano , moleriano mortosile. Zaleari ondho xrod'dheno bhuto badha mhonnu devako horke sangoto urtosile.
vahono mellilna. Higeleavori tea gamvantule aniko pancho-so lokanko ossinchi mrotyu ayilo. Ten'na sorokari odhikari zagi zal'le. Jil'la aspotrentuleano arogeadhikari ailo. Moleria lagonno zalea mhonnu tanne khoboro dil'li. Ponno meddikol sttafo thoyim rabocheako toyaronasile. Logno zaunu 3-4 vorxo zalili tiki mastorako chorddum zalilnasilem. At'tom bailo ontorli. To du:khi zal'lilo. Du:kho visorocheako xalentulo chordduvanko to mayeno momoteno polloitosilo. Otyonto asoktino tanka xikoitosilo. Dusore lognancho vicharo tanne kelilona. Ossim astona takka xirali gamvantu ttransoforo zal'lem.
Munddogoddo dikano astona tageli bailo tapo ayilo nevanano ontorli. Gamvantu ddakttoro nasile. Gamvotti ouxodho kel'lem. Tem -podmonabho naiko kama poddilna. Siriyos zalilo ten'na (m) 9969267656 xohorantu gheunu vocheako (continue) ------------------------------------------------------------------------------------
77 Veez Konkani
poinn kitem gheun ailoi somsarak, fokot devan dil'lo usvas toull tuka namv natl'lem... Sanddun kitem vetoloi somsarant fokot tujem namv devan dil'lo usvas yi tuka sangat dimvcho na... Jiun ek poinn .... Usvas oni namva modlem ... Proitn osondi tem poinn rongall zamvcheak... _ pintam' takodde -----------------------------------------------------------------------------------
jivit Jivit re monxea, dako sarkem thodde godd, thodde ombott apnnaizai tor uddi marunk zai tum re monxea kolea sarko godd dakeank golloun lall hatak mellnant tor dhamvanaka polln 78 Veez Konkani
godd, koddu, tikxem, ombxem jivitant tem sodanchem solvonne uprant jik yeta sosun ravo tum matsem -promilla flavia renzall. ------------------------------------------------------------------------------------
Rong...Go.. holicho rong go... Nou ratrichim uddkannam... _matsem ugddasak hadd go.. Hatim dhori pichorongi motim bhori tum.. Rongi holi holi khelleam songim mog jiklo jitlo vegim _matsem ugddasak hadd go.. Holi holi rong saroitana zoli zoli monim araitana nou ratim dhoddkannam kallzant mat him uddkannam _matse ugddasak hadd go.. Ddok ddok... Thok thok boddiamni nach go... Kallzant bos go 79 Veez Konkani
_ponchu bonttvall
rong nill gogonar sobhta y tum sat rongacho mollba dhonnu... Pausall disamni astitv tuji, dekunk tuka aturai mhoji. Thoddeach vellan tum nopomych koxem? sat ves tuje mezu koxem? itle vornn tuka vauytai koxem? lagim yeun tujea apoddchem pixem. Vorxa rituk amvddeun asa ghevun tuje sat yi rong mellonk tum ye pausa dhonnu. _rekha sikvera, bahreyn 80 Veez Konkani
voddtant.... Amchea voddtant fuleam mhonntai! totta malik puro zalam... Sodam polleun amchim sobhai! vareak hamvem guttan sanglam... "vengun mhaka thoimsor pauy"! tachai voddtant sodam fulon... Halon dholon dita sobhai. _ solomi, miapodovu. ------------------------------------------------------------------------------------
Tum tunch munnon Mogache ghai yetam sukon kallzantlem yad yetam majvon dolleam hujir ubem konn zayo mallun mon mhojem fottoita makach tem tunch tunch munnon. Mollba kuxim raulem-i tum kes pattir soddun 81 Veez Konkani
digontacher tuza kesam kallbann manddli kallim moddam zavun eka moga dixttik tuza raulom hamv rakon dolleam puddench nopomych zalem-i zoxem ek soponn. Ongnnant zayo pultam ugddas tuzo yeta tuza kesam raxint mhojem soponn purun veta zayo kesar choitam oprup mon mhojem fottoita makach tem tunch tunch munnon. --zossi pintto. ------------------------------------------------------------------------------------
Mog Ek soryachi botl muza mogar poddli hamve negarlem tinne atmohot'tea keli... Churchurlom... Onyek soryachi botl muza mogar poddli oplom... Amchem kazar zalem.
82 Veez Konkani
Otam... Daktera mukhantr ddaivors nottis daddlam... Mogak patyeunko ch nozo... _novin pirera, surotkol. ------------------------------------------------------------------------------------
Chondreman xikoyil'lem maka.... Lipon ravonk chondreman xikoyil'lem mhaka... Soponn rongounko chondreman nirmil'lem mhaka... Gopant dhamvonk chondreman naddayil'lem mhaka... Opun diunko chondreman sang l'lem mhaka... Chepun diunko chondreman bhuloyil'lem mhaka... Lemvon gheunko chondreman horbosayil'lem mhaka... Mapun diunko chondreman xikounko nat l'lem mhaka... Atam amas mhaka heddaun asa...
—-kristtofor roxon lobo, bahreyn 83 Veez Konkani
mog mhollear kitem? gorbhant aplea ballak vhauyilea auy lagim vichar kollot mog koso udelo fulam bhomvarim bhomvchea bhromoralagim vichar kollot mog koso udelo pausa thembeak rakon raulolea bhumik vichar kollot mog koso udelo sureacha kirnnank rakon raulea sallkak vichar kollot mog koso udelo rukar fulchea fulank rakon raulea kogulle lagim vichar kollot mog koso udelo vornnunk zainatlea nibam nat lea moga lagim vichar kollot mog koso udelo
-osunta ddisoza, bozal 84 Veez Konkani
Mhaka tuka kitem zai? - ttoni menddonsa, nidd'ddoddi (dubai) ballxea pallnnea thaun tem roddnnem dhamvta, dhampta poreant pette dhanknnem hamvem tumvem kitlem zoddlem? hamvem tumvem kitlem moddlem? hamvem tumvem kitlem punzailem? hamvem tumvem kitlem sozoilem? hamvem tumvem konnachem pokorlem? hamvem tumvem konnachem bokorlem? akhrek... Hai deva amchea goti...! hem pura ritem ritem, vhoi, punn kitem? konnem-i dhoiran velem? konnaiki sorgak vorunk zalem? kallza uddkannem somptana nimanno usvas kamptana monxa, na kitench iddem, monis zata fokot “moddem” hatpam-i udare urotat ghannchea poilem moddem purotat. Auysge... Mhojea!! melea uprant fokot urota, boroea gunnam utrancho svad boroea kortub korneancho nad sorvanchea mechvonnecho sad. Monxean hem chintunk zai namv soddunk zai monxean hem vollkunk zai 85 Veez Konkani
rinn rinn bhorunk zai monxeak purunk zai yad sasnnak urunk zai. ------------------------------------------------------------------------------------
M JESSY DSOUZA
8 green chillies 5 pod peeled & sliced garlic
PORK SORPOTEL | DUKRACHI
4" ginger chopped
KALIZ ANKITI | RAKTI
Tamarind paste as required
4 - 6 fresh bay leaves
Mangalore Special.
Cloves & Cinnamon ground powder Salt to taste. Vinegar as required 4 pkts dry pork blood METHOD:
INGREDIENTS:
▪︎Clean the intestine with salt & 3 4 fresh bay leaves very well. If
2 kg pork offal {kidney, liver,
required use a wooden skewer to
intestine, heart, tongue etc}
turn the intenstine inside out & wash well.
5 Tbsp bafat powder or as required
▪︎Wash liver, heart & other parts
8 large onions chopped into cubes
very well.
86 Veez Konkani
cut pieces, mix very well. Keep aside for 30 mins. ▪︎Cover & cook for one steam. Now add ginger, garlic, green chilli & cook until half done. ▪︎Add onion, cloves & cinnamon powder. Add little vinegar, washed
pork blood & cook till done. Keep ▪︎Take big vessel with little water & boil all cleaned parts for 5 - 8 mins. Cool & cut into small pieces.
stirring in intervals until its semi dry. Check on salt & adjust accordingly. Take it off. ▪︎Serve with Sanna or Pav.
▪︎Discard boiled water or use little if
▪︎Sorpotel is much tastier when its
required while cooking.
gets older, after 3 - 4 days.
▪︎ Add bafat powder, bay leaves,
Recipe Credit to:
tamarind paste & salt to taste to
My dear SIL Lilly Dsouza 87 Veez Konkani
Delicious Kane
(Ladyfish) curry
2) 1 cup full grated coconut 3) 4-5 pcs kashmiri chillies 4) 1 tsp black pepper corns
Ingredients:
5) 1 tbsp coriander seeds
1) 6 nos kane fish, preferably big size cut into 2 pieces (head and tail)
6) 1 tsp cumin seeds
88 Veez Konkani
- In a frying pan, add 1 tsp oil and fry kashmir chillies, coriander seeds, cumin seeds, mustard seeds, methi seeds and black pepper seeds. Fry for a minute and keep aside to cool - Fry grated coconut with 1/4 tsp turmeric powder and keep aside to cool
7) 1 tsp mustard seeds
- Shallow fry one medium onion
8) ¼ tsp methi (fenugreek) seeds 9) 2 medium onions, finely sliced
and 2 garlic cloves - In a mixer grinder, add all above fried ingredients, fried onion garlic, fried coconut and tamarind pulp
and grind to a fine paste.
10) 2 cloves garlic crushed
- In a wide open kadai, heat 2 tbsp
11) 1/4 tsp turmeric powder 12) 2 tsp tamarind pulp (adjust as per taste)
oil - Once oil is hot, add one onion
and curry leaves and fry until onion
13) 1 sprig curry leaves
is half brown
14) Salt to taste
- Reduce the flame and add masala paste. Stir well and fry for 5 mins
15) 2 tbsp cooking oil
on very low flame
Recipe: - Clean Lady (kane) fish and drain
- Add salt and mix well
the water well 89 Veez Konkani
- Add water to the masala paste as
boiled rice
per the consistency of curry - Take a full boil of curry on medium flame - Add fish, mix well and take full boil again on medium flame Switch off the flame and serve with ------------------------------------------------------------------------------------MKCA---------------------------------------------------------------------------------
MKCA, USA picnic was held on 7-31-2021 at Bussee Woods, Rolling Medows. Due to Delta Variance scare the crowd was very small 90 Veez Konkani
91 Veez Konkani
92 Veez Konkani
93 Veez Konkani
94 Veez Konkani
95 Veez Konkani
96 Veez Konkani
97 Veez Konkani
98 Veez Konkani
99 Veez Konkani
100 Veez Konkani
101 Veez Konkani
102 Veez Konkani
103 Veez Konkani
104 Veez Konkani
105 Veez Konkani
106 Veez Konkani
107 Veez Konkani
108 Veez Konkani
109 Veez Konkani
110 Veez Konkani
111 Veez Konkani
112 Veez Konkani
113 Veez Konkani
114 Veez Konkani
115 Veez Konkani
116 Veez Konkani
117 Veez Konkani
118 Veez Konkani
119 Veez Konkani
120 Veez Konkani
121 Veez Konkani
122 Veez Konkani
123 Veez Konkani
124 Veez Konkani