Veez Konkani Global Illustrated Konkani Weekly e-Magazine in 4 Scripts - Roman Script.

Page 1

llustrated Weekly

Illustrated Weekly

Volume: 4

1 Veez Konkani

No: 39

Volume:3

August 26, 2021


Sompadoki-i:

Taliban mankddam hatim ofghan mannik!

vhoi, omerikan xenn ghalem.

Vis vorsam

dadleancho pongodd.

Te tancho povitr

thamvn somsarantli mohamari alkhaidda,

pustok dakhoitat ani tankam zai zal'leank

taliban atonkvadi zhuzon puro zamvn, adim

kitench dakxenn

maga

martat

kosem

viettnamalagim

zhuzak

ani

heam

nastam katortat, gulle poiki

mukhy

zaun

demvon sompurnn solvonni zoddn pattim

striyancher hannim cholomvcho bolotkar,

omerikak ayil'le, tosench hea mohineant

jivo kaddche haka konn'nch vicharcho na

talibanam

koso zala.

virodh

zhuzon

puro

zamvn

omerikak pattim portale. Bhirmot opghanistanantlea stri, cholio ani Omerika

mhonnttana

somsarantlem

ek

bhurgeanchi.

Tanchi sthiti konggal gotik

bollixtth raxttr mhonn namvaddlam tori

paulea.

sobhar songtimni tem barich oskot asa; tea

sadhonam

poiki ek ofghanistan zhuz, china virodh

Tankam xalank vochonk addvartat, burkha

chorpann rauvonko, roxean omerikacher

kodd'ddai kortat ani ghalinascheank gulle

cholomvcheo

martat.

omerikantchch

xintreo aschea

rauvonko,

ugrgamink

Striyank fokot bhurgim korchim kosem

he

taliban

polletat.

bud

xikhoina zaunko, boddga koria mukheleak

He taliban mankodd kitlo temp laga

sarki

ghaltele?

bud

xikhounko,

iteadi,

iteadimni

bharichch pattim asa.

bezarayechi songot ki hankam

kumok korunk thoddim muslim' raxttram asat ani tanchyelagim telache poixe ras

Somsarant omerikan sobhar borim kamam

poddleat.

keleant tori titlinch khottim kamam korun

mitr mhonn ghannomvchem pakistanyi asa.

somsarachea

kelea.

Gonga got na tori he okrom'vadink asro

Zopanant hiroximacher onnu bamb ghal'lea

diunko, kumok korunk pattim soranant ti

thamvn az poreant her raxttrank zhogddonk

songot

lailam, zagotik mukheleank svo faideak

zaunko asa.

projechi

vidvaulli

Tanchye pattlean omerikacho

bharotak

fuddarant

lagadd kaddlam, iteadinchi pott'tti hamvem dili tor taka sod'deachi onty dischina. Az ofghanistanant krur krantivadi taliban mankddanchea hatim ek mannik lablam. He faleam kitem korti mholl'lleachi konnakchch khobar na. Taliban toklent mendu naschea

Dr Austin Prabhu Chicago

2 Veez Konkani

koxttanchi


Amchi mati amchim monxeam

ixem lagta ki aicho sokall udemvchea vokta konnai mogacha vyoktik hogddaun ghetleli khobhar aikonchi porigot yemvchinamu mholl'llem bhhom-i, kaujenni.

hemacharyo hea disamni horyeka panteacho sukur udetana mhojea kuddint ek bharik-so xirxiro dhamvta. Ek bhom-

Axem zamvcheak-yi vajbi karonnam asat. Orvilea vorsamni zaite amche ixtt, amig, aplea jinniecha dhonpara bharak-ch devacha ghora bhair soron gele. Tancha jinniecha sanjeporeant tancho sangat

3 Veez Konkani


4 Veez Konkani


5 Veez Konkani


6 Veez Konkani


zoddchem bhag amkam lablem na. Te hea somsaracha koxttanthaun mukt zale oni sorgincha razant sodemv zaunko paule vhoi punn tanni pattim soddun geleleanchi kitem got. Konn tanka bhuzoit? okttoborachi tis tarik. Mhojea 7 Veez Konkani


sontap tacha soirea dhoireank, somsar bhor vistarlelea tacha ixttam montrank. Kaim vorsanthaun emiaran konknnentlea sobar potramni boroyil'lem amchea vachpeamni vachun kaddlam. Vyoktimvixim zamv, somsteamvixim zamv, pap saibam vixim zamv, vachpeancha vollimni zamv, punn konn eklo astolo vachpeam modhem, zo dakoun ditolo mhaka ekuch ek tachem borop jem konnak hinnsun boroyil'lem tosolem, konnaichi man-mannsugi varoeak dhoroche tosolem, peleak luksannak ghalche tosolem, kedink-ch na. Tachelagim dourlelea logbog sovis vorsancha isttagatecha sakxekhal hamv hem boroitam.

hopteacha rojecho dis. Tea disache fantear mhoje kuddint horxencho xirxiro natlolo toroi, ghoddon vechem nirbhagi ghoddit mumboyicha mulunddant ghoddon gelench. Amcho mogacho emiar bhailea somsarache hellkevinnem ovchit ontorlo, sasnnik vixevathoim bhair soron gelo. Kitlo vhodd oghat brijitak- tacha potnek, bhurgeank ani tacha kuttmak. Kitlem dhuk ani

Konnem-i aikalangai ek utor tache jibethaun udel'lem, jem peleachem kalliz xindi tosolem, peleachea khoddi-kulpank sombond zal'le tosolem, opnnache sonkoxtt ani hom'-dorodi uzar korche tosolem. Kedink-ch na. Hea disamni konknni potramni ani ’daiji’ ontor-zallajer bhoron vomtonchea, taka khasgen vollkataleanchea sintim'mentancha sakxekhal hamv hem boroitam.

Taka dusman konni aslelegai hea somsarantlea tacha 56 vorsancha jinnient. Tosolea konnai ekleak konn maka dhakoun dit tor hamv ho

8 Veez Konkani


vibhag boromvcho soddtam. Kainch odhikar na mhaka eka vyoktik bhorkayen vollkanastam hea vibhagant tache vixeant boromvcho. Sodanch khaltea kallzacho, peleak upkarak poddchea svobhavacho, dubllea daktteanchi khont ani husko aslolo vyokti emiar.

Ugddasant yetat mhaka te dis jednam hamv omanache solalant aslom. Osoleach eka sonvarache sakallim mhozo apt mitr bhams deva adim zalo moll'lli khobhar aili. Tea kallar atanche porim, kxinna bhitor mornachi khobar zoglanneaporim somsaracha konxeank paxar korchem ’daiji’ ontor zall natlem, punn asul'lo ek mitr zo peleachea kallzantli duk somzoncho, emiar, konne mhaka bhams devadin zal'li khobar poyil'li pattoyil'li. Ugddasachim rodam pattim ghumvtat - devadin bhamsacho ugddas jivo dourchea ud'dexan ’udevo’ potracho vixes ankho kaddchi alochon hamvem emiarachea motint ghali tor taka ti olochon khub posond zali. Veginch hamve emiarachea khandeamni ek vhodd zovabdari ghali. Zatatitlea veggim vochon pal'lubayek (bhamsache potinnek) ani tachea bhurgeank mellon

bhamsavixi zata titli zankori ani gorjecheo tosviroeo sodun kaddun tachevixeant ek opros lekhon boromvchi zovabdari ti emiaran sontosan svikar keli. Nohinch mhojea monovecho tannem pallou kelo bogar devadin bhamsacha jinnievixeant, oprup tosviremni bhorlelem tachem opros lekhon"bhams-konknni nattok kolentli proxid'dh vyokti" –’bhamsachea vixes onkeant prokottcheant ami yoxosvi zaleamv. Ho zaunaslolo emiar, peleanchim du:kham pusunk poilem pamvcho, peleachi axa-khuxi apli dhadoskai mhonn somzoncho... Vhoi, emiar somplo, onontant liplo, az pokot ugddas zaun urolo, brijitacha kallzant, bhurgeancha kallzant, ani taka vollkon zannaslelea hozarom bhoktancha kallzant. Hache uprant, horyeka notalam pestak, tannem vorsam-vorsam thaun yemvchem ’krismos kardd’ mhaka yemvchem na, zor brijitan ani bhurogeamni ugddas dourun hi prokriya mukhar veli toroi emiarachem motiamsarkem hatborap vachunk mellchemna. Rojer bomboi ailelea horek pauttim, bomboi viman nildannantlea kosttoms vibhagant chuklear bomboi kosttoms afisalagsar aschea

9 Veez Konkani


ddi’soza sttors hangasor ami bhettchem aslem ani horyek pauttim mhaka bhettonk ailelea vellar to aplea kosttoms ofisorachea vordher astalo (tosvir polleya) ani hatant ek velokom' kardd chukoinaslo. Tosolo vyokti mhaka hea uporant bhettsona.

Jiom amcho mogall ixtt amchea moti-monant ani somsar-bhor vosti kortelea borpi-mitrancha kallzant. Adheus yar, emiar, ami nimannea disa mellta poreant. ***********

hem vhoilem lekhon boroun ’daiji dubai’ ontorzallicher tem prokott zaun (okttobor 30, 2004) panch vorsam uporant hamv bomboi paulolom. Teach vorsa ami ’daiji vorldd’ namvachem inglix hopteallem prokottlelem. Tea hoptalleacho prosar korcho mhojea bomboicha bettecho irado. Teach hopteant mulunddant ek konknni karyem ayojit kel'lem ani tea kareavellim amchea potracho prosar korcho bhorvaso mell'llolo zal'lean hamv tea konknni kareak hazor zalom. Karyem zatoch mhojea tthikanneak pattim ghomvtana konnem tor’yi “tuka ek srti mellonk sodta..” mholl'llem aikon pattim ghomvtana mhoje samkar mhojesangata xiklelem mhojem

klas’mett brijit ubem aschem dixt'ttik poddlem. Tachelagim somsaracheo khobro uloilea uporant tannem mhojea mitrachi emiarachi - khobar kaddli. Apunn tachi potinn ani emiar apnnacho poti mhonnalaglem brijit ani mhojea pamyapondli dhorn kosllon geli axem bhoglem mhaka. Mhojench klas mett zaunaslelem brijit emiarachi potinn tem hamv nenna aslom ani mhaka mhojea nennarponnacher vorto kanttallo bhoglo. Teach hopteant hamvem tanchea ghorak bhett dili ani brijitak toxem tachea dogam bhurgeank, keitta ani klittosak mell'llom ani tea mukhantor mhojea kallzak vorti thonddai bhogli. Vhoi konknnechea somsarant axench ghoddta. Ami konknni sahiteakaram vixeant, songit karam vixeant, kovi vixeant zaitem zanna astamv punn tanchea kuttma vixeant, tanchea potinne vixeant bhurgeam vixeant kitlem zannamv, tem ek kosttanchem soval amkam polleun hasta toxem bhogta mhaka. (Hem nivraunko viz fuddem sorlam lagim lagim chear vorsam thamvn dimvn sonkxipt porichoi edoll 190 sadhokanchi, tanchea kuttmachi ani soiroeanchi soit. Viz potran porichoi dimvchi ritchch veglli. Nhoim ek tosvir dimvn bogar zata

10 Veez Konkani


titleo dimvn. Kallzam-monam lagim haddunk ani bhavo-bandouponn vaddounko. - som) ****** emiaravixim thoddem thoddem: zonma namv : eloxiyos onttoni ddi’soza zonma tarik / vors : meyachi sat, 1949 zonmagamv : miar, sam dominik firgoz, karkoll zonma dhataram: marttina ddi’soza

ontoni

ani

bhavo-bhoinnim – teg bhavo, so zonnam bhoinnim (hanchepoiki dhogam devadin zaleant) prathomik-hai-skul xikap: karkollant, kolejichem xikap:

bomboyant vaur - 1) BARC 2) bomboi portt ttrostt 3) bomboi kosttoms - devadin zal'le vorsa suporittenddentt ap kosttoms zaunaslo logn – dosembor 27, 1983, emiarachem sorgim – poinn – okttobor 30, 2004. Potinn – brijit ddi’soza, bomboit porttant benk ap boroddant menezor zaun nivrot zalea - atam

mulunddant aplea putasongi jiyeun asa. Bhurgim – malghoddi dhuv, keita (atam aplo poti samson sangata kenoddant jieta) put, klettos, bomboyant vaur korta konknni sobha (ri) mulundd bomboi hannim 2005 vorsa ’emiar smarok proxosti’ zahir keli. Hi proxosti horyeka vorsa tegam konknni sahitink dimvchi ason chaltea vorsa hi proxosti hea tegam manestank dilea – 1. Ddolpi ep. Lobo (potr’kar) 2. Volttor losrado (kadomborikar ) ani 3. Ansi paloddka(ball sahity) emiar, moharasttra konkonn esosiexonacho sokri-i sando zaunaslo. Tachea smarokarth esosiexonan 2005 zonourint ’emiar smarok nidhi’ ughoddli ani hea nidhik dhanarupar ayil'lo oivoz emiarache kuttmak pauti korcho nirdhar ghetlo. Devadin papa zuvamv paul bharotache bhomvddek ailelea vellar taka bomboichea ontorasttri-i viman nildannant svagot korchi ani tachem besamv magcho ek vixes aukas emiarak lablolo. To tea disamni bharoti-i kosttoms vibhagant suporittenddentt podver aslolo. (tosvir polleya) (gorjechi mahet ani oprup tosviroeo

11 Veez Konkani


odogsil'lea brijitak ani emiarachea bavak, larens ddi’sozak hamv abari.) sasnnacho vixevo magon emiar ek moipaxi ani peleachea kosttamni sangat dimvcho vyokti zaunaslo. Aplea bhaxekhatir matr nohim aplea mai-bhaxechea monxeam khatir jivo diunko yi toyar ascho konknni sojer. Tannem konknni bhaxekhatir aplea thoddeach vorsanchea auka audent jem kitem kelam tem sobar konknni monxeamni bovo lamb kall jieun yi korunk na. Tacho svas konknni tacho usvas konknni. Konknnentlea log-bog sorv potramni to boroitalo. Tache lagim konnai virodh mosor chuk somzonni, hogem vo monostap kednam-i natlolo. Fokot taka zai aslo konknni bhaxecho sombhond. Tannem choddtavo bharoti-i posttol khateacha First Day kourant potram boromvchim aslim. Tannem ani brijitan tanchea ghorant ayojit kel'lea sorv kareank hamv hazor zalam. To (ek Perfect Host) soiro zaun ailelea hor vyoktik to ani tachi potinn brijit vortea mogan polleytalim. Nohim fokot utramni bogar duddva kumok diun poroyant tannim sobar konknni monxeank, kolakorank, firgojgarank sudharsilam. To vhodd sorkari

hud'dear aslo punn taka kainch vhoddvikai na asli. Sorv konknni kareank to vellar hazor zatalo. Tannem toxem potinn brijitan aplea bhurgeank vhodda zotnen ani kristamv mouleamni vagoilam ani tanchea kallzamni aplea bhaxecho, monxeancho ani porisoracho mog bhorla. Tea dekun emiar ontoron sotra vorsam uprant tanchim bhurgim xikon vhodd hud'deank pauleant. Hea pattlean brijitacho teag, vaur ani sakripis ami sokddamni vakannonk favo. Emiar bovo veginch ho somsar sanddun gelo, punn aplea jivitachim khunnam horyekleachea kallzamni khonchoun gelo. Songit samratt henri ddi’soza devadin emiaralagim mhaka lagxilean sollaull ani sompork aslo. Amchemodhem potrasompork jeari aslo. Imiaran First Day kourant potr ani villas pachvea tintan potram boromvchem aslem. Bhari sobhit hat borap. Tanchea kazarachea jeunna-sombhromavellar hamvem karyem nirvahonn kel'lem ani ddolpi kassian bholaiki magleli. Hamvem tachim potram samballn dhourlelim tor’yi golfak gelea uprant tim hogddailim. Nizaiki ek lokamogall ani udar kallzacho vyokti.

12 Veez Konkani


Sijyes takodde 2. Emiarachi ani mhoji vollok bovo porni. Amcho sompork zal'lo potram dvarim, bohuxyo 1971-vea vorsa. Thoddea vorsam uprant koddiallant okhil bharoti-i konknni lekhok som'mell zal'lea vellar to? ’poinnari’ sompadok manest pi. Ddisoza songim gamvak ayil'lo, poyil'lye pauttim mukhamukhi bhett-l'lo. Mhojea konknni vaurak toxench potr garika kamant tanne mhaka borfur sohokar dila. Zamv sohokaran toxench duddvachea adharan. Ho hamve mhojye jinnye poreant visronk sadhy na. Hamv zanna aschyeporim to kendr sorkarakhal unchlye podver as-l'lo tori teavixim taka kuskutt ghomondd nat-l'lem. Konknni mhollear taka jivo, ani konknni sompadok, lekhok, kolakar ani vauraddi taka kallza lagxile zaunasl'le. Tachea auchit mornnan konknni bhaxek khub noxtt zal'lo. Mitr emiaran ama somostank sasnnik adeus magun logbog sotram vorsam zatat tori mhojye thoim azun to uddasan jivoch asa. Sasnnik xanti hamv taka magtam. Ddolpi lobo kassia

3. 1975 vorsa hamv ghattkopor mumboi kenora beankacha xakheant kam' korn astana emiarachi vollok zal'li. To tachea vhoddilank mel ttransfor ya ddrraftt kitem konn'nna korunk ayil'lo. Toxi zal'li vollok mitrotvant bodol'li ti tachea mornna poreant thir urul'li. To mulundd purvek vosti kortalo tor hamv mulundd poddlak. Mulunddant dogamychi vosti zal'lean ani dog yi konknni sahity xetant asl'lean ami mumboitlea sorv konknni kareank sangata vetaleamv. Amkam sangata yemvchem vechem borem lagtalem. Mumbomyt konknni xetant emiarachi denngi vixes. Tache thaun soloha, mahet ani kumok ghenatle viroll mhonnyet. Konknni bhaxa monddoll bomboi - hachea jivhalla khatir emiaran de| je. Bi. Moraisa sangata bharich vamvtt kaddlea. Bhaxa monddollachea horyeka karyokromant mukhel solohadar to zaunaslo. Mulunddant konknni sobha (ri) hea konknni somstheank yi tannem bhorpur seva dilea. 1995 vorsa mumbomyt ‘divo’ sochitr konknni hofteallem sthapon zalem. Tea potrachea progote khatir emiarachi mhinot vixes. Divocher igorzmatechea - 264 papa saibanchi choritra sanklle rupar boroun ‘divo’k unchlea sthanak pavaxem kortana mumboi toxem mongllurant

13 Veez Konkani


emiarachem zalem!

namv

loka

mogall

emiar ani tachi potinn brijit. Emiar kosttom' afisor tor brijit beank af boroddant vavurtali. Emiar movall svobhavacho, mridu ulonneacho sodanch hasmukho, udar kallzacho ani apnnakodde asl'lem vanttun dimvcho mohan monis mhonncheak dubavo na. Tachem akalik moronn matr konnench chintunk natlem. Titlea vegim to ho somsar sanddit mhonn hamvem sopnnantyi chintunkna. Hamvem ani tannem sangata mellon kolasagor kolasomstho toxem kolasagor prokaxon 1982-nt sthapon kel'lo. Emiaran mhaka tacho bhorpur sohokar dil'lo hamv visronk sokana. Kosttomsant - erporttant astana golfa thaun yetelea mongllurkarank tannem vhodd sohokar diun dhaddlam. Tache thaun upkar zodd l'le sobar asat te khonddit azyi uddas kaddttat. Emiar - tum sodanch omor! novin kulxekor 4. Emiar zaunaslo ek kriyall ani sokri-i vyokti bomboyant manddun haddlelea sorv konknni kareakromamni. To konknni bhaxa monddoll moharaxttro hicho surver

thaun mhonnje 1995 vorsa thaun kriyall sando zaunaslo. Teaxivai mengoluriyon velfer esoxiexon videavihar, ani toch sveapok sando zaunaslelea moharaxttro konkonn esoxiexonacho ek karyovahok ruvari zaunaslolo. Sobhar songh somstheank tannem nohinch utranchi, sobdhanchi bogar poixanchi mozot’yi kel'li asa. Ek khasgi vyokti zaun emiar sokddanchea mogacho ani patyennecho vyokti. Lorens ddi’soza komani emiar smarok nidhi ugtaunn moharaxttra konkonn esosiexon mumboi hannim de| emiar mumboyichea xaxvit uddasa khatir ugoddl'le ‘emiar smarok nidi’ hachem ugtaunn zud iskolachea salant chol'lem.

Moharaxttra konkonn esosiexonacho sthapok lio feronanddisan aplea kuttma torofen panch hozar rupeanchi chek de| emiarachi potinn xrimoti brijit ddisozak diun emiar smarok nidichem ugtaunn kelem. ‘kuttam'’ sompadok henri ddi’paula, sohosompadok zoi paloddka hazor asl'le. Emiar nidik zon sikveran dha hozar, benedikta rebel'lon panch hozar, xrimoti meri pintto ani stteni

14 Veez Konkani


ddisozan ek hozar, aneka vektin dha hozar rupeanchi chek diun nidhi ghott keli.

Vorosacho svadhik uddas elosiyos soz (emiar - mulundd)

Ron maikolan svagot kelo. Siril keastelinon vondilem.

mhojea apt mitr emiar obhimanan tuzo uddas kaddun tuka sasnnik sukh magtam

Vorosacho svadhik uddas elosiyos soz

-bap vixent vitor minez, miar

emiar smarok nidhi ugtaunn moharaxttra konkonn esosiexon mumboi hannim de| emiar mumboyichea xaxvit uddasa khatir ugoddl'le ‘emiar smarok nidi’ hachem ugtaunn zud iskolachea salant chol'lem. Moharaxttra konkonn esosiexonacho sthapok lio feronanddisan aplea kuttma torofen panch hozar rupeanchi chek de| emiarachi potinn xrimoti brijit ddisozak diun emiar smarok nidichem ugtaunn kelem. ‘kuttam'’ sompadok henri ddi’paula, sohosompadok zoi paloddka hazor asl'le. Emiar nidik zon sikveran dha hozar, benedikta rebel'lon panch hozar, xrimoti meri pintto ani stteni ddisozan ek hozar, aneka vektin dha hozar rupeanchi chek diun nidhi ghott keli. Ron maikolan svagot kelo. Siril keastelinon vondilem.

de| emiar bomboi haka poilea vorsachi xrid'dhanzoli okttobor 30 tariker aitara sanjer sadde so vorar devadhin emiar, bomboi hacha otmea khatir vorsachem mis, mulundd sam piyus dhavo hacha igorjent zalem. Tea uprant emiarachi potinn brijett, dhuv keitta ani put klittos, bhavo lorens ani her kuttma sande obhimani, lagsile ani mogachea sangata igorjechea vottharant xrid'dhanzoli sobha zomli mulunddant devadin emiara khatir duHkhabhorit xok sobha sompon zali __ mukar bosleant davea thaun emiaracho bhavo roxon, dhuv keitta potinn brijit, put klittos, pattlean bosleat sorv tanche obhimani _ xri je.Bi. Morais emiara vixeant uloitana lio fernanddis, moddel ko. Op. Benkacho novo cheyormen

15 Veez Konkani


albortt ddi’soza, emiara vixeant uloitana tacha ujveak bosleat novin kulxekor ani pittor ddi’soza __ novembor 30 tariker sanjechea 8 vorancher mulundd sam piyus dhavo haiskulachea mini salant emiarachea moronna thoim duHkhabhorit xok sobha konkonni sobha (ri.) mulundd torfen zomli. Survatik xri henri ddi’soza ani robortt fernanddis sangata mulundd firgojechea gain monddolli sovem magnneavidhi choloili. Tea uprant, emiara vixeant apaplim bhognnam ikra zonn obhimanimni ucharolim. Prothom' konknni sobhecho odhyokx xri pittor ddisozan bovoch marmik ritin emiar koso ani tachem jivit koxem zaunaslem mholl'llem sanglem. Tea uprant sorvoxri es.Ef. Eks. Pirera, oivon suvaris, je.Bi. Morais, lorens kuvelho, son'nu monis, lio fernanddis, ron maikol, ansi paloddko, sokkoro fernanddis, moddel ko. Op. Benkacho novo cheyormen xri albortt ddi’soza, emiara vixeant uloun tacha duHkhest kuttmak bhujvonn dili. Konknni sobhen sorv songh somstheanchea ani mumboichea konkonni projechea namvim atmi-i xrod'dhanzoli potr emiarachi potinn xrimoti brijitachea hatim dili. Hea

xok sobhek vhodd sonkhean obhimani hazor asle. Sobhachea onteak ayil'lea sorvank olp ahar aslo. Zonorol karyodorxi xri novin kulxekoran choloun vheli. Lekhokank ‘emiar smoronnarth puroskar’ emiarachem namv omor uroche khatir horyeka vorsa tegam boroinnarank ‘emiar smoronnarth puroskar’ ditele mhonn konkonni sobha (ri)n hea xok xobhe vellar tillsilam. Xrid'dhanzoli: odeus mogachea emiar.

tuka,

E.E. Ddisoza yane emiar mholl'llea namvan konknni potram vachpea konknni lokak mumbomyt ani bharotachea konxea konxeamni, golf raxttramni ani mongllurantlea konknni lokak vollkicho ani gorje akantachea vellar gorjechi mozot korun asl'lo eloxiyos e. Ddisoza likhnne namvan emiar mholl'llea namvan sokddank vollkicho zaunko pavol'lo. Mhojea mogacho ixtt somplelea okttobor mohineacha 30 tariker fantear devadhin zalo mholl'lli khobor mhaka kollit zatoch mhaka zhoglanne marl'leporim zalem. Ulounko vachabondh poddli. Dolleantlean duHkham vhallalaglim ani hamv ekdom' stobd zaun urolom. Tachea otmeak sasnnacho vixevo labhoi deva mhonn motintch maglem. Tachea osvosthkaye vixim

16 Veez Konkani


hamv nenna asl'lom. Kichona thaun bhair ayil'li mhoji mivnni mhaka polleun gabhoroli kitem zalem? kiteak roddtai? kosoli khobar sanganam-i kiteak?" mhonn voilea voir sovalam kelea uprant "emiar sorolo khoim" mholl'llem aikatoch "kitem?" mholl'llo sobd tichea tondda thaun bhair poddon tiyi sthobdh zali. Thoddea vella uprant "porch amkam to melll'lo. Itlo boro asl'lo. Auchit kitem zalem khoim taka? itlo boro ani mogall monis to. Deva, tachea otmeak sasonn sukh labhoi." mhonn altarichea kuddak vochon tachea pasot, tachea okalik moronnaurvim tachea potinnek, bhurgeank ani kuttmadarank bhogchem duHkh, sosunk ghottai, dhoir ani boll di deva mhonn ami magalagleamv. Dusre disa aitara sanjer tin vorar mulundd sam piyus dhaveachea devo mondirant tachea otmea khatir panch yazok ani bisp forddinandd fonsekan misachem bolidan bhettoilem. Tachim kuttmadaram, ixtt-montr, vollkiche ani firgozgar mhonn lok igorz bhoron angonn mhonnasor ubho as l'lo. Misa uprant tachi nirjivo kudd sain semitorint nikepili.

De| emiar ani mhoji vollok logbhog 35 vorosam sumarak prarombhleli. ’poinnari’ sompadoki-i monddollicho to eklo sandho

zaunason, to mhozo ujvo hat koso to zaunasl'lo. Mhojea sompadokponnachea disamni hofteant don pauttim tori mellon, ’poinnarichea ellge vixeant uloun chorche ani manddaull korotaleamv. Disak ek don pauttim punni amchem modhem ttelifon sompork choltalo. Sompadokponna thaun 1979 isvent hamv nivrit't zal'lea uprantyi ttelefonadvarim ani konknni karoyokromank hazor zal'levellim ami bhett'toleamv. Geletea okttobor 2 tariker ghattkopor zhuverben salant ’kuttam'’ potrachea varxikotsova disa ami bhettl'leamv ani most sukh-duHkh uloyil'leamv. Tea disa bholaiken sodanchebori boro ason, lifttar sokla mhonnasor amkam to paunko ayil'lo. Ti bhett amchi nimanni zaunko pavat mhonn hamvem svopnnantyi chintunk na. Punn toxem ghoddlem ani emiar tachea bail bhurgeank, tachea kuttmadarank ani mogacheank hea somsarant sanddun gelo. Tachea okalik moronnaurvim tachi potinn ani bhurgim duHkha sagorant buddleant. Tosem tachea itor kuttmadarakyi vhorotem duHkh zalam. Hea tanchea duHkhant hamv ani mhojim kuttma monddolliyi bhagidar zatamv. Tanchem duHkh sosunk devo tankam boll ani ghottai dimvdi ani emiarachea otmeak devo sasonn xanti labhomvdi mhonn

17 Veez Konkani


sodanch magteleamv. Adeus tuka emiar. _ je. Bi. Morais. De| emiarak xrod'dhanzoli pramannik monis xri ’emiar’ aplo kall bhoroche adim ublo. Sorgar melltolo taka vixevo nirontor devak to manvalo bhorpur. Dekun devan tacho mog kelo. Tacho otmo sorvesporak manvalo dekun devan taka dukhacha konddantlo veginch kaddun vhelo. Tacha mogachim ami mhonntamv; "sorvespora tuji khuxi zamv" bhava, ‘emiara’ geleteach vorsa tuzo bhavall - mog mhaka labhla tednam tuji urbha dekhon dhadoxi zal'lem mhojem mon. Chintunk na hamvem tednam veggim yeta mhonn tuka moronn. Punn aikotoch tujye piddevixim chintest zal'lom hamv. Tuje vixim. Kiteak kallzachea piddestak zata horoyek dis tacho zolma dis ani horoyek rat tachi moronna ghoddi. Oxem auchit rauli tuji kallza uddi! likhtam him utram bhuzounnechim. Tujea mogall potinnek ani moipasi bhurgeank; ki, asai mhonn tum sukhant.... Sukhant sorgincha bapacha gopant. Jezu ani morie sovem ani anzam ani santam sovem mellteleamv ek dis ami sorvam teach sorgarazant. -fa norbortt fernand.

Emiar bomboi ontorolo emiar bomboi likhnnenamvakhal famad zal'lo boroupi eloxiyos ddisoza 2004 oktobor 30 tariker mumboyant kallzaghatan ontorolo. To apli potinn brijit ddisoza ani bhurgim kit ani klittos hankam sanddun gela. Mulunddche sam piyus dhavo hache firgojent oktobor 31 tariker moronnavidhi chol'li. Emiar, mullant karokolla lagxile miar firogojecho. 1949 me 7 tariker zolmal'lo. Konknnecher voroto mog asl'lea tache thoim choute klaxi thaun'nch mam-i bhaxechi vodd suru zal'li. Miarcho toullcho vigar de|ba| grexiyos lio ddisoza hannem taka boromvcheant umed dil'li. Mo| olegsanddor sozak, emiar aplo guru mandtalo. Sompadokak potram boromvchedvarim tannem boropa krixi suru kel'li. ’poinnari’cho promuk boroupi zaunasl'lo to kuttam', divo, raknno ani mitr potrankyi boroitalo. Srizonxil sahiteant tachi tank unni asl'li, punn onnkar sahiteant tacho helll'lo hat. ’toppal chitti songroh’, ’hea hopteachim ghodditam’ ’bomboi archdiesejichi porichoi’, ’mongllur chi dharmik porichoi’ ani ’pap saibachi porichoi’ he tache thodde onnkar vaur.

18 Veez Konkani


Sorov promuk ghodditanche dakhle to zomoun dourotalo. Toxem zal'lean choritrek sombondh zal'li choddtavo mahet tachelagim asl'li. Ailevar suru zal'lea ’kuttam'’ hoptealleachea sthaponant tacho patr mohotvacho zaunasl'lo.

sontostalem.

2003 me 1 tariker moharaxttra konkonn esosiexona thaun ’konkonn seva xreyos’ birud tannem zoddl'lem. Teach vorosa taka divo sahity proxosti labl'li. Mhozo challis konknni magnnim tannem sompadon kel'lo okrecho buk.

Tuza sfurten karyim sobar, kolasagoran manddun haddlim, lekhok som'mellonam kovigoxtthi, asa korun konknnechi seva keli.

Emiar mumboi hachea moronna songim konknnechea eka promuk vauraddeak ami hogddayil'leaporim zalam. Tachea otmeak xanti mellom ani tachea magnnean mam-i bhaxechea vaurak choddit vauraddi labom mholl'lli amchi axa. -ansi paloddka. Magtam tuka sasonn sukh xanti mogall mitra emiar 1975 vea vorosam zali tuji mhoji vollok, hasmukhem tujem tem vodon, zaunaslem ulounnem tujem mogall! mitritv mhojem tujem vaddlem, pois pois aslem amchem tthikannem, tori ttelifonar zatalem ulonnem, aikon utram tujim kalliz

Mulunddant tuji vosti zali. Bhett amchi zali sodanchi, tuza sohokaran bunead poddli, kola somskriti somstho kolasagorachi.

Chintunkna hamvem itle vegim, devo apoit mhonn tachesorxim, duHkhi zatam chintun ti ghoddi, tori magtam tuka sasonn sukh xanti! -novin kulxekor. Mogachi xrod'dhanzoli eloxiyos (emiar) soz mulundd - mumboi miar firogojecho bollvont khambo, udar dani, gundd chintpi - boroupi, bovo moipasi ani amcho apt mitr de| eloxiyos sozak miar sam duming firogojechea ani mhoje torfen mogachi xrod'dhanzoli pattoitamv. Taka sasnnik sukh magtamv ani dukhest kuttmak bhuzaunn pattoitamv.

-miar firogojechi devo proza ani vigar bap, vixent vitor minez. Xrid'dhanzoli tuka mitra , emiar,

19 Veez Konkani


bomboi.

vhall'lleo duHkham zhori

Moronn: 30. 10. 2004

konneyi sot mandlemna hi gozal fott vo khori. Emiar bab, mhonn ulo korochem, bhag na ani mukhar sanddun amkam tum geloi ’kuttam'’ potracho liplo adhar sasnnak tuzo ugddas kaddtamv ami hozaranche hozar devalagim magon dhadd ’kuttam'’ potrak boro fuddar. Vauraddi, sompadoki-i monddolli, soloha somiti de| emiar, bomboi hachea vegllachara thoim duHkh pauta, tachea otmeak sasnnachi xanti magta, tachea kuttmak bhuzaunn pattoita. Tachea moronnachem duHkh sosun vhorochem trann di deva mhonn magta ani mohineachea ugddasak xrid'dhanzoli pattoita.

mhojea mogall mitrak xrid'dhanzoli orpunk mhojelagim utram tannem xikoyil'lim sutram jinniechim mhojea montram.

nant zaleant

Hamvem mhojea eka boroea mitrak hogddailo mholl'llem duHkh hamv dhambun dhorunk sokana. Taka xrid'dhanzoli bhettoitam, tachea otmeak sasnnik vixevo magtam ani tachea duHkhest kuttmak bhuzaunn pattoitam. -zoi paloddka, mira rodd. Mukhar mukhar tum distai ...Kolpon punn tum amche modhem nam-i ... Mohineachi xrid'dhanzoli eloxiyos. E. Ddisoza (emiar, bomboi)

_ henri sonchalok

paula,

sompadok,

mogall ixttak ontim' pronnam'

zonon: 7. 5. 1949 logn: 27. 12. 1983 moronn: 30. 10. 2004

mhozo lagxilo ixtt emiarachea moronnachi khobor aikon sotch dukh pautam ani taka sasnnik sukh magtam.

duHkhall khobar marekar ghoddi, tujea moronnachi, sorvankyi amkam, zaunko pauli, kallzam fapsunchi aikon khobar tujea moronnachi,

’raknno’ sombondim 1983-84 mumbomyt potrikodyom' xikon astana xri eloxiyos (emiar) sozak mhaka ollok zali. Hi ollok ixttagotik bodol'li, vaddot aili. Ek boro ixtt,

20 Veez Konkani


mogall bhavo koso pattlea vorosamni amchi milagot jivall uroli. Gundd chintpi, boroupi emiarachem hat borop motiam sarokem. Zamv sahitik vaur va her khonchoyi sorov nazukayen ani manddaullen to korotalo. Isvi, tarik, ghodditam sorv tachea bottanche tudier mhonncheak tachim boropanch saks. Udar dani to. Nhoich aple mam-i firgoz miarak va mulunddantle voste firogojik bogar her zaitea firogozank bogar her zaitea firogozank amchea mongllur dhorom'pranteant novi igoroz, sal, iskol, yazokachem ghor ani her bandpam khatir zaite yazok emiarachea ghora pauleat. Tachem ani tache marifat hozarom / lak dan firogozanchea yozonank lablam. Miar firogojicho sthapok yazok de|ba| nikolos pireracher emiarak vixes obhiman, 2000 oktoborant igoroje khatir kontaranche nove buk chhaptana tanne ru. 6,000 dan diun ba| nikolosachem namv chhapun tacho uddas omor dourunk zai ti opekxa hamvem jeari kel'li. Thoddea moineandim emiaran fon koron mhaka kolloilenki 2005 oktoborant ba| nikolos ontoron 25 vorosam somptelim. Tancho uddas kaddn mis dourunk zai ti tachi opekxa ucharoli ani az (30- 10-2004)

tachea moronna disa hamvem 2005 isvechim misam boromvchi ddairi ugtaun okttobor 30ver emiarachea vorosachem mis dakol kelem. Uprant diesejichi ddoirekttori ugtaun ba| nikolos pirerachea moronnacho dis sodtana oblle vijmit rakon asl'lem. Toyi ontorl'lo oktobor 30, 1980.

- ba. Vixent vi. Minez, miar. Gamv bhoinnichi xrid'dhanzoli emiar, bomboi moronn: 30-10-2004 amchea bovo mogall (eloxiyos) emiar, amkam sanddun venglem-i tuvem devachem ghor. Konnench ami chintlemna yet mhonn osoli ghoddi, niallun, oklasun tujevixim chintnam attomvchi. Uloiteleamv fonar ani mellteleamv toulltoull karoyokromamni, tum tarifo korun sangtaloi "hamv e+miar ani tum bi+miar (e + bi) chintun - chintun oklastam tujem khaltem mukhomoll, visronk sokchimna kedinch hem mon... Movall vixevo mholl'llo tum nenna osl'loi. Atam sasnnachea vixevak tum pauloi. Kalliz koddta brijit, keitta ani klittosak dekhtastana. Tuzo

21 Veez Konkani


ghorantlo zago konn ch bhorunk sokchona. Mogan dhadd bapa, thoranchem besamv

ek dis sorv melleam sasnnachea ghorant.

sorv

Hi xrid'dhanzoli bhettoita duHkhest gamv bhoinn; beneddiktta rebel'lo ani kuttam'. ------------------------------------------------------------------------------------

22 Veez Konkani


23 Veez Konkani


Ghattar

kem'monn'nnugunddi

lagim aschea orotegunddint lil'li mirandachem zonon. Orotegunddi myollear zhorichea udkachi gunddi. Boroea

chintpachi

zhor

tichea

lekhonandvarim

mholl'lli tichi apekxa. prathomik

xikop.

(orote) vhallom

Niruddent Chikmogllur

komventant hoiskul xikop sompoun sant agnes kalejint bi.Essi. Ddigri zoddli ani sant an'n kalejint bi.Edd. Xikap.

Uprant raknno, dirvem, divo, amchi mam-i, kazulo, umallo, jhelo, kurovo hea

potramni

zaitim

lekhonam

vhall'lleant. Kuttmam

sombondhit

bhurgeancheo boromvcheant

nirmola ranni hoiskulant xikxoki zamvn vaur. Ha modhem richardd mirandalagim

logn

zamvn

mhalghoddo put rikson zolmalea

nontor bengllurchem kam' soddn mongllurant

em'.Ji.Si.

hangasor

hindi

Hoiskul xikxoki

zamvn vaur.....

ani

kannimyo bharichch

asokt.

’ponchotontro’, ’videxi kothegollu’ osem zaiteo onuvadit kannimyo kon'noddo,

inglix

ani

bhaxentleo zamvnasat.

Xikap sompros 7 vorsam bengllur

bondel

lekhonam borounko arombh kelem.

mholl'llo

buk

inglixak sohokaran

hindi

Holi hil'l

konknni

thamvn

bhaxantor

potichea

kelo.

’korvalo’,

bell'llondurcho

norbhokxok’,

’geatto’ heo bhaxantor kadombori sankholl rupar jhelo ani kurovo

potramni vhall'lleat. Jeppu firgoz goullik monddollichi prothom' mohilla upadhyokxinn ani

Chikmogllur

diesejichea

potrant

kon'noddant

lekhonam

boroun

sahitik vaur arombh kelo.

Seuk

potracho toullcho sompadok fa| roxon hachea protsahan seukar

sant

zuje

prothom'

zamvn labl'lem.

nattok mohilla

vavurchem

songhachi odhyokxinn

bhag

tika

Tichi zanopodo kotha

sankholl heachch viz potrar ek

24 Veez Konkani


mohino thamvn prosar zate asa.

korta. Kuttmachma sorv sandkank

Prostut ti poti richardd borabor

zotnen ekttottaita. Monabhed pois

bengllurant vosti korun asa ani

korta ani sorgi0cho doivik anond

ontorzallar ’amim konknni boroupi’

ghorant bhorta. Osolem horek ghor

vattsap pongddar bharichch kriall

nozoretantlea bhageunt kuttmak

patr ghemvn asa.

sori zamvnasa. Horek auy jezuchi mata mori zaunko sokta. Kosolo

Lekhokichim don ut'tam:

doivik onttog ho.

zolm' dilear pavana, vagomvnni

Bhurgeank

zovabdariy asa. “auyponn' horkeka

pavana,

striechma jivitant ek vixixtt ani

vagomvchi zovabdaryi auy bapaijea

svorgi-i sukhall onubhuticho ek

matkar asa.

fokot

zolm'

tankam

dilkar

sarke

ritir

onttog zaunasa. Lhansonnar auy bapaiza moga zotnekhal vaddl'li

Child

choli, prayek pautana aplea poti

“bhurgem

sovem ekttotton sogllo somsarch

zaunasa" mhonnta ek inglix kovi

devachi

odbhut

vordds vort. Devachma otmodbhut

moga

umallkachim

srixtti

mholl'lli bhaunam

is

the

father

of

monmeacho

srixttecho

vantto

man. bapui

zaunasa

apnnaita. Poticho mog tika ful zaun

bhurgeancho zolm'. Him bhurgi0

fuloita

vaddon

ani

hma

fulacho

svad

mukar

ek

protibhaunt

vigoneani, sahiti, kolakar, razoki-i

charam-i kuximni prosarta.

fuddari va ek vorto sant-santinn Poti-potinnek

moga

moibasan

oxem kitem-i zaunko pautat. Tea

dourcho ganch zaunasa tanchea

khatir

ekttott'ttonnan

vaddaullik sukt vatauronn odoggun

zolm'

ghetl'lim

horeka

bhurgeachye

tanchim bhurgim. Bhurga0cho khell

dimvchem

, haso ani ul'las sogllem ghor jivall

zaunasa. Mahiti tontr goneanachma

25 Veez Konkani

amchem

kortouk


hma yugantyi bhurga0k vagomvchi

Hma sorva0 poiki ddo| onupoma

ek prakritik kola zaunasa.

nironzona hika hamv

bhovo

obhari "stri kuttom' ani bholaiki' hma

zamvnasam.

onkonnant bhurgeanche vaddaullik sombondhit

lekhonam

seukar

Hem

vachun,

mahet

bapain

oplem

horeka moinkant fais zayit't asl'lim.

apnnaun,

Atam viz potrar him lekhonam fais

kortoum' orthpurnn ritin korunk

zamvchi

sadhk

vhortea

dhadoskayechi

auy

upoyukt

zatelem

mholl'lli

mhoji

songot.

obhiprai.

Hi lekhonamvoll borounko hamvem

-xrimoti lil'li miranda jeppu

zayit'tea potrikanchi ani bukanchi sohai ghetlea. Arogy vanni, Herald of health, udoivanni, torong, sudha osolea potram thamvn ani ddo| si. Vi.

Gitan

boroyil'lea

“mokkollo

bellounnige” You & Your Child. Ddo| onupoma nironzono hinnem

boroyil'lea "tayi-mogu", ddokttor eddvordd

nojret

:

hannim

boroyil'lea "kazari loingik jivit" ani de| bho| ma| monsimFor si. Minez hannim

boroyil'lea

sangati”

bukam

zannvai

zoddn

"auyancho

thamvn

zaiti

hamvem

him

lekhonam boroileant.

Mhozo svo

onttogyi hantu0 hamvem pintraila.

***************

bholaiki

jivont

vyoktik

devan

dimvchem oti vortem ek dennem. Zaite

paupim

bhigoddtta

amchi

poreant

bholaiki

tka

vixim

nirlokxa dakoitamv.

Bhigoddlea

uprant

ti

pattim

zoddunk zaitem preton kortamv ani poixey khorchitamv. bholaiki

koxi

Tea khatir

samballn

vhorchi

mholl'llem zannam zamvchem oti auxx

zaunasa.

bholaike

vixim

Kollit

asongi,

choddit

gomon

dinastana, amchea

jivacho

(xoriracho)

durupoyog ami kortamv.

26 Veez Konkani

Tea


vorvim

duk

ani

osomodhan

bhandcha vaurant mogn zal'lim.

bhogtamv. Inglixant ek sangnni asa:

Dadlo sukxem dhaktteo dhaktteo

"Stitch in time saves nine" mhonn.

kaddio

Oxem mholl'llar vellar ghal'li ek

gorjechko her vostu haddjea kamar

ximvonn

poddlear,

url'lo

novo

ximvleo

boddio,

addaita. Bholaiki mhollear fokot

horyeka

xaririk bholaiki nhoi.

dimvn

stri

bhatenn

suknnem

kamant

tachka

aplo

asl'lem.

ani

sohokar

Ghudd

ordho

bandun zatana stri suknneak to Manosik ani atmik bholaikiy titlich

zago soma

gorjechi.

lagxilka

Striek ani ghorak ek

ovinabavo

sombond

asa.

Kuttmachke

bholaikent

strien

dislna.

ghorant

Tea ghudda

mazor

asl'lem

polleylem tinnem. Tea khatir to ghudd

nikllaun

apnnak

soma

mohotvacho patr feje poddta. Tea

mhonn dischea ankoika surokxit

khatir kuttmachi bholaiki mholl'llar

zagear tinnem ghudd bandunk suru

kitem ani hantum apnnacho patr

kelo.

kitem mholl'llem horoikke strien

puslaileari, virodh keleari tinnem

zannam zamvchem gorjechem. Hea

lekunk

vixim suknneanchye jinnie thaun

mhojench tirp akrechem. Kuttmak

omi koxem zanna zavoit polleveam.

khann

Tichea na.

dadlean Osolea

odoggun

mhojem

kam'.

songtimni

samballddem

Bhurgeanchem

Eka sobit sundor disa don matye

palon

rongachim suknnim eka ruka voir

mholl'llem tinnem spoxtt thoran

ghudd bandtalim. Prokriti sobayen

tichea dadleak kolloilem.

Akrek

bhorcho

ghudd

aplea

vosont

kall

to.

poxonn

kitlem

toyar

mhojem

zatana

kam'

Soglleanitlean fulam follanchi ras.

dhakttulea ghorak aplinch pakam

Suknnim,

hantulln sobit zomkann tinnem

monzatincho

somagomocho vell. Ani hka vellar

toyar

him don suknnim aplea ghudd

apurbayechim

27 Veez Konkani

kelem.

Tache

voir

tin

sobit

tanteam


dourun ti ub divonko bosli. Kitlem

Punn gobo gobo korn khamvn tim

monohor ani triptechem drixy hem.

potto

Dadlo suknnem lagxilea rukachka

Thoddmach

fanttear

ritin apli bholaiki samball'lleporim

boson

modhur

tallean

potto

korn

hofteamni

vaddlim. svotontr

obhimanan gaitalo. Hench mhojem

zalim. Angar pakam pakatte

ghor,

udeunko lagle.

hench

mhonn distalem.

mhojem

sorvank

sangtx

kuttom' toxem

Auy suknnem khanna

Tikkoxe ghott mutt zatana auy bapain tankam ubonk xikoilem.

khatir vo vixeva khatir ghudda thaun

Thoddeach tempan tim svotontr

bhair ail'lea vellar bapui suknnem

jiun jieunko laglim.

tichem sthan ghetalem.

Suknneanchem hem jiun soroll ani sobit.

Pilam bhair ailim:

Vixal ritin chintlear monxa

jivityi oxench. Hanga donyi kodden kuttmacho bandh mojbut zaun

thodde hofte oxech paxar zale ani

dista. Lhanam bhurgka0k sarke ritir

akrek to sombhromacho dis udelo.

vaddounko sundor ani surokxit ghor

Dhakttulim tin pilam tanteachem

bandun haddchem horoika auy

korl futtoun bhailea somsarak ailim.

bapaichem

Punn tim svotontr ritir jiemvchye

Prokriti amkam omuly lisamvam

sthiter nasl'lim. Tankam pakatte nas

xikoita.

Suknnim sauzam vaddlea

l'le.

uprant

auy

Bonch lambetti zaun vikar

distali.

Khanna

khatir

tondd

kortouy

bapaicher

zaunasa.

choddit

ovolombon korinant. Auy bapuiyi

kedallaryi am... Korn ugtem dourn asl'lim.

Disachem sokallim thaun

hem apeksitat.

sanz poreant tanchi auy bapui

Amchea yuvok yuvotimni hem sot

suknnim hennem tennem ubon

zannam zamvn svotontr nirdhar

khann bonchint dhorn haddtalim.

gheunko ani jieunko xiklear tim

Tea pilank kitlem kheleari pavana.

jivonant solvanant.

28 Veez Konkani

Osolem xikop


gorbhant astana arombh zal'lem

zaitim vorsam lagtat. Bhurgi0 sobar

tem fondda poreant xikunk asa.

temp poreant auy bapui lagim astat

Suknneanchea ghuddacheaki ghor

. Bhurgeanchea kuddichi ani motichi

chodd

vaddaull

sonkirnn

zamvnasa.

Bhurgeanchi sorvotomukh vaddaull

tanchye

praye

tekit

somasom' zaije.

suknneanchea pilanchka vaddaulli porim ghoddie bhitor zaina. Taka

(Mukharunk asa)

------------------------------------------------------------------------------------

29 Veez Konkani


Sorokaran graminn bharotak choddit gomon dimvchi goroz asa ‘holl'lleancho ud'darch bharot dexachi progoti’ mhonn raxttropito mohatma gandhi svopnnel'lo.

Holl'lleancho nirnam' dexak opai haddta mholl'llem tanne. Holl'lleamni tokleam thaun demvon ayil'leo ghor koigariko uroizai mholl'lli axa raxttropitan ucharl'li. Svotontra uprantlea 74 vorsamni dexant holl'lleanchi obhivridhdi zalea mholl'lleant don utram nant. Punn ti progoti xheram titlea vegan ani holl'lleo svoimpurnn zamvcha mafan noim. Krixi azun gorojechi zaun urolea: bharot suttkecha adim krixi prodhan dex zaunasl'lo. Tea uprantyi krixich

sobharancho jiunadhor asl'lo. Dex atancha vorosamni koigarik ani seva xeta kuxin malvala. Aichea kallar krixechi pramukhyota unni zalea tori eka va anyeka nomunear krixi azun gorojechi zaun urolea. Holl'llecha eka krixi kuttmant mhozo zolm' zal'lo. Mhojea bhurogeaponnar hea xetantlo sontos hamvem bhogla. Vaddon yetana hantlem koxtt hamv somzalam. Krixi xet mohotvachem tori vividh hontamni addolltem choloiteleamni dil'lem goin unne mhonnyeta.

Bharotak suttka labtana lokacho sonkho sumar 35 korodd asl'lo mholl'llo ondaz (1951 khanis mariprokar 36 korodd). Tea kallar koigarik ani sevechem voloi

30 Veez Konkani


obhivrid'di zaunko natl'lem. Tednam krixich adayachem promukh mull zaunasl'lem. Dexacha zumla antorik utpon'nant (jiddipi) krixecho vantto sumar 54% asl'lo. Sumar 72% lok krixe xetant ani tea sombondhi vaur korotolo. Vorosam paxar zal'leaborich jiddipi-nt krixecho vantto demvon aila. Ho zago koigarik ani ailevarochea vorosamni sevecha xetamni ghetla. 2019-20vea vorosant krixi ani sombondhit xetancho vantto sumar 18% tor koigarik xetacho sumar 25% ani sevecha xetacho sumar 54% zala. Zaleari azun sumar 60% titlea lokak krixi xet jiunadhorachi vatt zalea. Krixecho voloi dexacha lokak khannavorovi khatri korochasovem lokak kamache aukas zoddn dita. Videxi vinimoi zoddunk adhar zata.

Heach vellar holl'llem thoim nirolokxa choddli. Atancha kallar graminn ani xerantlea jivitant most tofaut dison yeta. Holl'lleamni azun soulotayanche unneponn asa. Besayek sombondhit mull suvidha (Infrastructure), sonxodhon ani obivrid'de kuxichim mettam, xikxonn ani torobheti – asolea vixoyamni vaur zal'lo unno. Krixe sombondhi ghetl'lim porinnam'kari mettam-i unni. Svabhavik somponmullancho upeog zai purotea promannar korunk na. Nhoim tosolea udka mullam thaun udak vallomvcheak mettam ghet l'lim-i unni. Belleank rasainik sarem ani krimi naxokam gorojechim tori tanchi molam ani obhavo xetkaroeank dhonnsun'nch aileant. Xheramvoronim doddtea sonkheacho lok holl'lleamni jieta: bharot svotontr zatana sumar 33 korodd lok asl'lo ani tantlo sumar 73% mhonnje sumar 24 korodd holl'lleamni jietalo.

Choddaut krixik holl'llemni jietat. Hankam dexacha patticho konno mhonnchem ami aikalam tori bharot svotontr zal'lea thaunm-i holl'llencha ani krixikancha udorogotek pramannik proitnam choll'lim unni. Vorosam paxar zatana xeram vaddon'nch gelim.

2011vea khanismari prokar lokacho

31 Veez Konkani


sonkho 121 korodd. Hantum 83.3 korodd (69%) holl'lleamni ani 37.7 korodd (31%) xeramni jieta. 2019-nt bharotant 6,64369 holl'llo asat. Bharot choddit vantto holl'lleamni ani unnea vanttean xeramni bhorola. Vorldd beankacha ailevarocha eka somikxe prokar 65.5% lok holl'lleamni jieta. Heaprokar choddunne doddtea sonkheacho lok holl'lleamni asa.

thoddem sudhrap zalam mholl'llem khorem. Tori tem pavana. Azun graminn prodexantlea yuvozonnamni vauracha sodhner holl'lleo sanddun xeranchi vatt dhorizai poddta. Svotontr bharotacho poilo duddvamontri ar. Ke. Xonnmukhom' chett’ttin novembor 26, 1947vor poili bojett (khorchacho gatr: 24.59 korodd) manddl'li. Poilea bojetti modhem ani febrer 1, 2021-ver kendr duddvamontri nirmola sitaramonan manddl'lea

Toxem gel'le te thoinch rautat. Thoddim choddit adai axeun videxank pautat. Asoleanchi vhoddilam holl'lleamni urotat.

2021-22vea vorsacha bojett (khorchacho gatr ru. 34,83,236) modhem 74 vorsam utraleant. Itlea vorsamni graminn prodexant 32 Veez Konkani


Axem holl'lleo ‘pikl'lea kesancha praivontancheo’ zaleat. Hea voddilanche jivit koxttanche zalam. Zor holl'lleamni vaurache aukas udel'le tor tornem zonang holl'lleaninch ravonk soktem. Horyek vorsa bharotant manddchea lakhamni korodd rupeancha bojettimni xerancha ud'darakch chodd guman. Holl'lleankuxin unne. Atam zaroyer aschi 2021-22vea vorsachi bojettyi haka opvad noim. Graminn bharotak chodd logti zamvchea krixi, mull soukoream, udeog, sarvozonik xikpaxet, striyancha ani bhurogeancha xeta kuxin mat hea boropant vixlexonn kortam. Krixi xeta kuxin gomon pavana : 2022 bhitor raxttracha xetkarancho adai doddto kortam mhonn 2017 agost 15ver prodhanin pacharl'lem. Xetkaroeancho adai choddomvcheak ani krixi xet bolladhik korchak chodd gomon dilam ani xetkar toxem holl'lleoch sorokarachem kalliz mhonnta prodhani modi. 2017vea vorosantlea prostapak edollch 3 vorsam utraleant. Url'lea ekdon vorsamni xetkarancho adai doddto korchi gozal chintl'lea titli solis noim. Prodhanin epiemsi soulotayanche sudhrap ani krixi mull soukoreanche boll vrid'di

korchem sorokarachem dhoronn mhonn pacharl'lem. 2021-nt krixi mullsoukoream khatir nidhi zomounko pettrol, ddisel ani thoddea krixi belleancheryi ses gal'lo. Krixibellim sosai molancha ud'dexak 75,000 korodd omanot kel'lo.

Vegim padd zamvchea ttometto, piav, bottatte tosolea krixi ani tottogarik belleancha utpadonak ani tacha roft ud'dexa babtin aschem ‘oporexon grin skim'’ hea fuddem 22 belleank attaptolem. Monzati posap, ddoiri ani maslli pagpak chodd adyota melltoli mholl'llem.

2020 thaun thoddeach rajeamni zaryer aschem ‘asti hokkancho dakhlo’ dimvchem svamitvo yozon sogllea rajeank vistaraunko yojil'lem. Duddva montri sitaramonan parodorxokota choddounko ani

33 Veez Konkani


spordhatmoka haddounko 1000 choddit monddi (epiemsi va komixon ezontts) i-neam' (elekttranik egrikolchorol markett)khal haddtele mholl'llem. (hacho prostut vevar 1.14 lakh korodd). Prodhan montri kisan som'man nidhikhal (unnea adayacha xetkarank tin mohineancha tin kontamni ott'ttuk so hozar rupoi kuttmak ek lekan) mellchea yozonak 65,000 korodd dourl'le. 2020vea bojett prostapant 75,000 korodd oivoz dourl'lem tori uprant tem 65,000 koroddank demvoyil'lem. 14.5 korodd kuttmank kumok dimvchem yozon hem. Punn faido melll'lim kuttmam unni.

2021vea vorosachi bojett manddtana duddva montrin belleacha khorchacho dedd vantto

oivoz mol zaun edollch diun asamv mholl'llem. Bharotantlo sumar 60% krixik lok. Hantlo choddit vantto graminn prodexamni vosti korta. Hea son'nivexant voilem oivoz purogi mholl'llem soval uttchem sohoz. Graminn prodexantlim soukoream:

mull

2021vea bojettint graminn obhivrid'dek ott'ttuk 1,33,690 korodd dourl'lo. Ho adleavornim 64,939 korodd unno. Graminn prodexantlea mull soukory obhivrid'dek 40,000 korodd dour l'lo. Ho oivoz adleavornim 10,000 korodd chodd asleari saddeso lakhamvornim chodd holl'lleo aschea son'nivexant hea oivoza thaun kitlem boremponn zait mholl'llem soval. 2019-nt pacharl'lea zol jiun mixon (gaminn) yozonakhal edoll poreant 3 korodd ghorank nolla udkachi soulotai divonko matr divonko sadhy zalam tor 2025 itleak graminn prodexancha sogllea ghorank (graminn prodexantlim ott'ttuk ghoram 13 korodd) udak

34 Veez Konkani


paumvchem yozon zari korunk sadhygi mhonntat zannari.

voisk ani udeogak orh ascha lokak adai mellcha ud'dexan vorsant konixtt xembor dis kuxolponnrohit doihik kam' dimvchem

2021 bojettint tea yozonacha namvacho prostap kaddinastana adlea vorsa ott'ttuk khorchil'lea 1,11,500 koroddam bodlak 73,000 koroddank demvoyil'lo. Hem adlea mull oivozaurnim (61,500 korodd) chodd tori koronaurvim holl'lleank pattim ayil'le zaite anikyi xerank pattim portonknant. 2021vea vorsa konixtt 150 disanchem kam' dizai ani 2 lakh korodd dourizai mholl'llem magnnem asl'lem. Mon regak unno oivoz douril'lean koxtt zaunko puro.

mohatma gandhi raxttri-i graminn udeog khatri kaido (MGNREGA monrega) 1991 isvent zaryek ayil'lo. 2020 bojettint haka 61,500 korodd douril'le. Xeramni aplea pottacho gras zoddun asl'lea tornea zonangacho vhodd vantto koronaurvim holl'lleank pattim portal'lo.

Ek porttol asa korn tantum osonghottit voloyantlea konttrektt, bhandpam nirmann iteadi xetantlea ani tollantor (migrant) vauraddeanchi mahet songroh korn tosoleank bholaiki, ghoram, porinnoti, vimo, rinn, khannaustu tosolim skimam korchem 2021vea bojettint pacharl'lem borem yozon zaunasa.

Udeog xet ani monrega :

Heakhatir vorsamodhegat 50,000 korodd choddit dil'le. Axem 312 korodd choddtik udeog sadhy zal'le.

Graminn udeogank 73,000 korodd dourl'lo. Sokkodd xetantlea vauraddeank konixtt sambhallachem yozon asa kel'lem. Graminn prodexantleo modhyom' ani lhan koigariko zaite vaura aukas

35 Veez Konkani


ditat. Hea koigarikenk ani kovidd vorvim kamam hogddayil'lea lokak vixex yozonam rochyetim. Sarvozonik xikpa xet: hea kuxin sorkaran dil'lem gomon unne mhonnazai. Haka 2021vea bojettintlo oivoz 54,873,99 korodd rupoi. Ho 2020vea vorsaurnim 9.5% unno. Hacho probhavo graminn prodexancher chodd zamvchi sadhyota asa.

Graminn prodexantlea 46% iskolamni piemvcha toxem hat dhumvcha udkachi ani kaksanchi veustha na. Xikpa hokkacho kaido heo soulotayo dizai mhonnta. Sorkaran novi xikpa polisi (5+3+3+4) edollch pacharolea. Hacha onuxtthanak edollch mettam ghezai asl'lim. Striyancha udorgotek:

ani

bhurogeancha

hea ud'dexak sogllea montraloyam odhin 2,39,039 korodd rupoi

dourololo. Ho oivoz 2020vea vorosauronim 17% unno. Striyamni favotea surokxitayesovem sogllea voloyamni ani ratpalimni kam' koroyeta mhonnta sorokar xivai kosolim-i nighontt yozonam dil'limnant. Bharotant choddit vantto striyo ani bhurgim graminn prodexant asat mholl'llem gomonant ghetl'lem tor borem astem. Penxonam ani rexon kardd:

raxttri-i samajik kumke yozonakhal lokak vividh penxanam ani her kumok labhta. Hea yozonakyi 2021vea bojettint 33% onudan unne korn 9,200 korodd douroleat.

36 Veez Konkani


choddit lok graminn prodexantlo zaunasa.

‘ek raxttr – ek rexon kardd’ tollantor kuttmank ek borem yozon mhonnyeta. Hea odhin sumar 69 -ech. Ar. Allvo korodd lok yeta. Heapoikintlo -----------------------------------------------------------------------------------

45.

haddije, hoikomanddak kan haloun man bhagaije, oniki dharall kamam porvotabori ubhim asat. Taka vis mohine pavanant konn'nna..."

"vis mohine vis disamborim... Tache mukar sobar sovalam asat. Chodd prayechank vhodd hud'do dije, montri korinatleank nigomacho hud'do dije, iskol suru korije, korona dhamvddaije, yodd'ddichem aikaje, pittilak kaddije, bengllur valeak

"ghor montrik polis nidonk soddinant khoim... Khobar aikalie tuvem?"

"vis mohine matr khoim.. Amchea novea si. Em'mak" ttomilagim uloyit't mhollem hamvem.

"ham... Olleya... Otam pura pattim mukar nem... Ani soreachim barak bagil sanjer satank ghalije khoim, voinsak novo voram poreant khoim"

37 Veez Konkani


"ghora beggim yeun pauyet"

" ardhem anglean faisol vachlem.

"thaliam.... Thaliam" ordhem anglem hi khobar aikon tallio pettit't aili.

"aichi novichch khobar. Ang sogllem mirmirta... Tem kitem mhonn sangonk utram mellanant. Tem taliban taliban haf gon haf gon mhonn lok bhimyeun gela khoim. Ubchea vimanar umkalltat khoim, hangachea sitti bossamni umkall'lle porim."

"bharot dex novean bhandhunk aniki ponchvis vorsam zai khoim?"

"atam aslem moddn kaddn novem bhandunk gi?" "tuji kormam.." "korektt dexachea svatontreachem xotomanotsou kortana vhodd ek karyem toyar korije. Atanch suru korije.." "tem pura fotti ttomi.." "fotti mara... Odhikar apnnaya" dhyey vaky edoll chch boroun ghalam."

"boroyil'lem tem boroun zalam" "madori rajeant koronant moronn pauleancho sonko bari unno khoim.. Urlea rajeam pras unno. Sogllea dexant mel'leantlem fokot't don tthokke matr khoim..." "fotti patyeteleank sang l'lem sot. Atam to sonko don lakhanchaki chodd asa mhonn dakhle sangtat! "te koronant mel'le nhoi konn'nna...

"tem haf gon nhoi ttomi.. Tem opghan... Opghan dex. Thoim poilem omerika bhodhroti diun aslem. Atam taliban uzo vonkta.." "ho tor omerikak chch bhodhroti na mhonn zalem... Somsar kaim aker zata konn'nna... Maka bhyem dista. " "kiteak bhyem?" "vanjelant sanglam ne... Ujeacho paus vot'tolo, pattlaudarank khorgam yetelim, ... Dhorn vhortele, koxttitele, konn mhojer bhavarth dourta to vanchtolo..." vach l'lo ugddas maka. "kitem somsar aker zata?" "jezun don bottamyi dakhoileant got'tu naye tuka?" ardhem anglem chintun fimrgatana ttomi vogochch thondd zalo. _ponchu, bonttvall.

38 Veez Konkani


chovisavo odhyai: ayexachem moronn (The Passing of Ayesha) ayexa uloili ani hamvem aikalem. "mhozo rai kxonnik tempak mhaka soddn gela.Hamvem-i tacho pattlou korunk zai" uprant kitem zalem mhonn hamv nennam.Mhozo ixtt,puta bori liok hamvem hogddailem. Hamv bharich dhukhit zalom. Hamv mhataro oniki vanchon urlam, punn

fula bori asul'lo to melomu? ayexan ani orosan taka vanchamvchem proiton kelem. Nirfoll. Tinnem tonddak lugatt bhandlelean tichim bhavanank hamv somzonk soklo na. Attenachi kudd vorunk thodde puzari aile.Liok sofacher nidailem. "mhaka ek sondex vahok zai" mhonnon tinnem orosak

39 Veez Konkani


pollelem.To haslo tori tachem muskar dhouselem. "tum bhielai.Hol'li tum vetaigi?" “zait,punn veginch zamvdi" hamvem mhollem. "punn tuzo vell oniki yeunko na.Tujem kam' oniki baki asa" mhonnon khambea bori ubho aslelea simbrik tinnem pollelem. "zago za!" mhonn formailem. Tokxonn to jivont zalo. "hamv tuka aikon asam" tokli bagaun to mhonnalo. "hamvem sanglelea borich zalam. Atam' ho mukhutt khalunacha khanacho,tichea somvem ujeant zollondi" ti vikall haso hasli. "mhaka murkh mhonn chintinaka.Hea vid vaulli vixeant hamvem tumkam dogaikim zagvonni dil'li. O hes,tum hea porvotacher don vorsam thaun asai ani lekh ch natlelea atmeancher tujea simhasona mukhar tirp dilami.Hem sokkodd tujea odhikara virodh gel'leank zalam". Tinnem liocha kuddik pollelem. "kitem boroilam,tosench zalam.Hamv sontos pauleam. Tumvem tuji tolvar vaparinatlelean mhaka mhozo poti mell'llo punn amcha lognacha umeam vorvim to zollon melo. Tuka hamv man ditam simbri. Tum mhozo sondex vahok zaunasai.Punn zagrut ravo. Koryeka ghoddye mhaka sokkodd songti kollonk zai.Vhoch,khoimsor mhozo rai aicha ratim nid'dtagi polle ani taka sang to veginch sasnnacha

jinnye ujeant nhatolo. Taka mornacha getti lagsar mhaka rakon ravonk sang.Aikalem'mu>" "aikalem rannye" "anyek khobar-hamvem' tika bhogsilam mhonn sang. Attenan tichea vantteacho khell khell'lla.Getti samkhar ami amchem lekh soman korteleamv.Aikalem'mu? otam chol" tokxonn simbri zoran usvas gheun dhornir thaun uttlo.Loklo ani ami jeulelea mezak apttalo ani dusrea ghoddye sokla poddon melo. "polle hol'li.Ho simbri mhaka manvalo.Tannem ani tachea rannyen mhaka "poddlelem niketr" mhonn namv dil'lem. Punn az hamv "raticha bondhoddek suttka dil'lem neketr" zaleam. Portun uttleam ani sasnnak porzolltam. Borem to gelo.Mhaka somzana hol'li.Mhoji sokot vid vaulli korunk sokta tori mhojea mogak vanchounko zalem na. Kiteakh? taka hamvem dimvcho odhikar,som'man naka mhonnalo.To virar zalo tosem dista hol'li. Tum voch ani vixevo ghe. Faleam ratim ami pattim porvotak poinn korunk asa" hamv lagsilea , simbricha kuddak riglom. Nidlom. Ti polletali. Ticha tonddacher gorv ani honkaracho rong natul'lo. Bodlak xant ason ,bhorvoso dislo. Ti kuddak aili. "hamv poddlim mhonn chintun khorganaka hol'li. Mhojea monxea somyban taka vanchouyetem tori

40 Veez Konkani


mhozo spirita vorvim taka somsracha bondhoddethaun chukailem. Tin pauttim tannem mhaka apnnailem. Aicha ratim tacho sondex aso asa aik. "mornant ch mhojim dukham pustam ani portun xantichi rannim zatam. Hamv taka bhettonk vetam. Mogachem ghor,moronn'nch boll,mog odbhut ani nitoll ani sasnnacho." dekhun hamv taka bhettunk vetam.Tum nide" mhaka zag zatana dis udel'lo.Zonelantlean pauskhalunacha lokani mostu axel'lo paus,xirondharini vot'talo. Ayexa liocha kuddi sorxim boson aplea puzarink ani thoddea odhikarink khalunant novo sorkar rochonk sangtali. Hamv portun nidlom. Portun zag zatana sanz. Ti mhojea khottlea laginch ubhi asul'li. "sokkodd toyarai zalea.Utt ani mhojea sangata chol" ami geleamv. Amcha sangata hozar sojer asul'le. Bohuxea khalunachi ast luttunk zaunko puro. Muklean liochi kudd puzari vauytale. Ami hanga yetana kel'lem poinn ani atam korchi, koslo ontor polleya.Khalunacheo striyo mel'lea dadleank purtaleo. Ayexak polleun lok bhielo. Thoddea stio bobattleo tor ani thoddeani xirap ghalo. Mhaka choddit arth zalem na.

"hamv portun hea gamvchi vatt gudd'ddamvchi na. Tori hankam hamvem bud xikounko zai. Hol'li, hessa virodh vochonk hankam ani mukhar dhoir astelengi?" rat zatana ami sobhangonnacha altaricher ascha auycha imajelagim pauleamv. "hamv bezarayen asam" ti mhonnali. "hamv thoddo vell vixevo ghetam-pois porvotam pattlean.Ek voros ya hozar hamv sangina.Hamv pattim yetam mhonnasor papove,oros mhozo zago ghemvdit. Mogan odhikar choloya. Porvotachi hesiach khalunachi khania zaunasteli. Hes somsracha prokroticher bhirmot pauta.Oisis sorgar thaun somsracha lokantlea burgeank dud pieunko dita ani bollvont auy ponn okhrek omkam opnnaiteli. Sorginchem neketr udetelench" rat mugdun sakall zatalo. Ami chougam-ayexa,oros,papove ani hamv ujea porvotacha tudyer ubhim osul'leamv.Liochi kudd thoimsor dourul'li. Ti kuddilagim dimbi ghaln pollelagli. Tachem tondd bhorpa borim distalem tori sobhit haso asul'lo. "kallok lagim soron asa. Punn sakallincho svad haddun yeta. Hol'li tum ek vor mag. Tuzo morcho vell yetana mhaka apoi. Hamv yetelim.Hamv natleari tukach tum rak.Hamv jikleam! mhoji kanni ya boll chuklem mhonn

41 Veez Konkani


chintinaka.Hamvem portun mhojea atmeak zolm' dila. Adle borich mhozo ani liocho atmo ek." "ixtta, hem bet mhojea ugddasa khatir dour, punn vapartana zagrutkai asondi." mhonn tinnem mhaka motimyani sozoyil'lem bet dilem.’liok kopalacher umo di ani pattim soron ravo" portun kallok manddlo.Tea mounatent gamvchem hamvem aikalem.Don pakatteam bori discho uzo ayexacha tokle voir yeun raulo.Ani il'lea vellan nopomych zalo.Sakallichim' kirnna udelim.Azap! liochi kudd nopomych zal'li! ayexa soit mayag zal'li! ti khoim geli? hamv nennam. To don pakeanttacho uzo don -ayexa ani liocho mhonn mhaka bho glem. Uprantlea mohineani hamv porvotacher astana hea vixeant tednam tednam chint'talom.Ti khoim geli? hamvem mhaka,neketrank,liocha spiritak vicharlem. Punn zap mell'lli na. Koll'llench na. Ti moronk osadhy.Khoim tori dusrea grohacher asteli.Mhoje dis okher zatana apoi yetam mhonn tinnem sanglelem ugddasak ailem. Oros ani herani mhaka borench korun pollelem.Khalun gamvak boroch sorkar rochunk hamvem soloha ani kumok dili. Gimall yeun bhorop korgatana mhoje dis aile mhonn mhaka bhoglem.Hamvem vochazai. Mhaka lokani omuly

motiam kannik zaun dileo. Zoddayechem bongar vauvonko mhojean zalem na. Vetana attenachem rauller dislem tori gelom na.Nom-i lagim pautana kallok zal'lean thoinch tombu marlo. Dusrea disa sakallim hamvem orosak adeus maglo. "amim vichitr ghodditam pollelim.Tuka borench zalem oros.Rayall dhoglo tuka mell'lla" "voi,punn .Ani ek dis to mhojea thaun pattim vetolo" to mhonnalo. "mhollear ayexa moronk na?" "ti kedinch morana bodlata matr. Varem yemvchem bori ek dissakallim ya sanjer, donporam ya modheane ratim yeteli .Ani hamv ho bhaddeacho dhoglo nheson rakon rautolom." "hamvm-i tichi vatt polleun asam." mhojea poinnak mhonn zai titlem' khann dil'lem. Puzarini mhaka sudgadd utronk komok keli. Bud'dachi vhodd imaz disli. Dusrea disa sakallim hamv zago zatana puzari sorv pattim gel'le. Hamv cholon seminarik paulom. Daralagim eklo mhataro bosul'lo ani mollbak polletalo. Amcho porno ixtt kovo-en. "hamv tukach rakon asul'lom bhava.Tuka bhuk laglea dekhun hea dubllea zageak pattim ailoigi?" "mhaka viramachi bhuk kovo-en" ’tosench zamvdi. Tuzo to dusro bhavo khoim osa?" "melo" hamvem mhollem.

42 Veez Konkani


"tori portun jivont zalastolo.Taka ami khonddit mellteleamv. Ye ani jevo. Uprant tuji soglli kannim sang" tea ratim jeutach hamvem sokkodd sanglem. Tannem aikalem. "portun tum tea striyek polletoloihes ani ayexa-poddlelem neketr........" tannem zap dili.

(hangasor hol'lichi host proti okher zata). ************** (kadombori somapt zali) (viz potrak khollanastam hi kanni boroun dhaddn asl'lea hedd mestri ubba muddbidrik kallza thamvn dinvas ani devo borem korum! - som) ------------------------------------------------------------------------------------

vinod

novesamv -vizoi svatontreotsovachea poilenchea aitara pochchonaddi firgojichea vigar bapan misak zomlele devo projek oxem kolloilem : "yetato sukrar bharotacho bautto ubomvcho dis. Ami vhodd sonkean zomon amchi dexbhokt pacharije. Tea disachea karyant tumkam ek novesamv polleunko melltolem." misa uprant firgoz monddollecho upadhyokx ani karyodorxi

vigaralagim vochon mhonnale, "firgoz monddolleche hellke bhair kosolem novesamv korunk sodtat tumi?" "te atam sanglem zalear novesamv vochon pornesamv zata nhoigi?tumi kaim bhienakat. Firgoz monddollechea odhyokxachim hokkam mostun hamv kaim korunk vochana. Rakon rava, sospens, sospens...." "punn kiteakhatir novesamv?"

43 Veez Konkani

tumchem


"chodd zonnamni bautto ubounko yeje dekun, panch hozar lok aschea hea pochchonaddi firgojent purte xembor zonn bautto ubounko yenant. Kosoli loz...!" sukrara disa novesamv polleunko mhonnon dusrea misak ayil'lo chodd lok bautto ubounko raulo. Zomo polleun vigar bapachem kalliz pauxile zhoribori umall'llem. 'novesamv' folsalem? punn bautto ublona. Fulam guttlaun bandlolo bautto khambeache tudiek paulo, punn voddtam voddtam bautteachi gantt suttana. Ullttem, vigaran voddl'lea forsak bautteachem ek pont khambea mukar tudier asche mudient xirkalem. Vigaran pattim voddchea bodlak mukar voddlem. Bautto halanatl'lebori chiddkalo. Pattim-i yena, mukari vochana. Voddn voddn vigar bapak puro zalem. "henchgi novesamv?" lokamodem'm gujguzo uttlo. "xant zaya" vigaran hat ubarle. "ata'mi bautto koso ubomvcho mholl'llevixim alochon koryam. Az kuddi-otmeasongim sorgar choddon gelea ti saibinn mam-i amkam vatt dakomvdi."

"margache laitt soma korchi liftt haddoyangi korporexona thaun?" zomeantlea eklean mhollem. ""roppo vochon dusro bautto haddn uboyam." aneklean suchoilem. "kaim naka, chaniebori maddier choddon popllam kaddcho bautis asa, taka voir choddoyam. Bautisa, amcho tikke bautto uboun sodd polleyam..." bautisacho gurkar uloilo. "mhaka kaldeche bautisachem xorth.

poixe

dije."

"hamv tuka ordi ditam" mhonnalo igorjigetti mukar aschea 'ddrink laitt' baracho mhalok. "hamv soglli ditam." mhonnalo an eklo. Taka 'onddorgramvdd ddisttilori' aschi gozal sokddank kollit. "ordi, soglli ghottunk hamv kaim beuddo nhoi. Mhaka kaldi puro. Mhozo babyi kaldi matr ghaltalo. Tachi moryad hamv kaddina..." zomeantlea thoddeamni vontigi ghaln bautisak kaldeche kas dile.

Bautisan munddu voir uklun bandlo ani khambear choddlo. To khambo bautto ubomvcho 'oxoko stombh' nhoi. Tin inchancho

44 Veez Konkani


ghottmutt 'molttiporpos khambo. Bautis tacher chaniebori choddlo. Chaniek ximtti matr natl'li. Lok usvas ghemvchem visron polletalo. Borpur monoronzon. Sinemantlem sospens. Vigar bautto khadd korpun saibinnichi mozot magtalo. Bautis kaim nisorn poddlo, tachea baile bhurgeank vigaran poskem ghemvchem poddot. Ani tem khonddit novesamv zait. Mudient xirkal'lo bautto bautisan bhair kaddlo. Punn reuddaileli dori suttana. Eka hatan khambo dhorn anyeka hatan gantt suttounko pechaddlo. Gantt suttana. "khonchea beuddean gantt ghal'li hi?" to purpurlo. Gantt ghal'lo 'beudd' zomeant asl'lo. Tanne sobd kaddlona. Gantt suttounko urddotana ghamel'le hat nisorle ani bautis poddlo, tokli sokla pam-i voir! zomeam modhem akant. Vigarak 'hartt-ettek', `saibinni maye tum khoim asai?" bautisache bailechi mot chukli! punn jivitant hozar maddio choddon zoddlelea onbhogan bautisak soddn ghalem na. Payanchem khaddum korn tanne khambeak dhorlem ani umkallchea hatamni khambeak arailem. Osole porigotint tacho munddu soukas pattim koull'llo. Bautto ublo. Punn tirongo bautto

nhoi...! dusrye disa pochchonaddi firgojicho saimon soz mholl'llo eklo pochchonaddi vigaracher dur gheun bispache bhettek ailo. "kitem firyad haddnailai tum saimon soz?" sovalak zap dimvchea poilem saimonan ek fotto bispak vhodd'ddaili "hi fotto polleya saibhamno..." fottont eklo tokli sokla pam-i voir korn umkallon aslolo bispan deklo. Umkallteleacho munddu koulln penkddar asl'lo.

"mongllurant sorkos ailamve?" bisp vichari . "ho sorkos kal amche firgojent zalo saibamno." saimon sozan pochchonaddi vigarachem novesamv' mitt-mirsang laun bispak vivorailem. "axiy amchea bautteachi moryad kaddchigi saibamno? peporacheank kollat zalear kitem zait! okristamv bhavo amcher uprattonk asat..." "atam hamvem kitem mhonnchem tuvem?"

korije

"amchea vigaracher ekxon gheje..." "polle soz, khonchoi nyai sokoilea kortta thaun voilea korttak vochon

45 Veez Konkani


magir haikorttak yemvcho. Tuvem ho nyai poilem firgoji mott'ttar ityorth korunk polleje." soz mhonnalo, "lhan korttant zaina zalear kromenn haikorttak vochajech nhoigi, dekun lambai rundai naka mhonn hamv xida haikorttakch ailam." "uttl'lea bosl'leak bispamni yazokancher ekxon kannghelear seminori pura dhampije poddtit." "tem pura hamv nennam saibamno, oxem zalem zalear amchi kristamvanchi moryad khoim urli...?" "hamv 'enkvairi' korn polletam" mhonnalo bisp fotto tanne kaddn dourli ani saimonak dhaddlo. Uprant pochchonaddchea vigarak tanne aple bhettek apoilem. Vigaran yeun khori gozal kolloili. To mhonnalo "saimon soz adlo seminorist. Az khoimsori vigar zaun asto. Nimanne ghoddie taka seminorintlo dhamvddailo atam taka yazok mhollear elorji..." "hi fotto khoim thaun aili?" "tachea hatant kemora kedallai toyar asta." "atam koryam kitem? to kaim peporant vordi pattoit bi zalear bhextti ghann zaunko asa..."

"mhojenimtim ubzal'lea gottalleak hamvch poryar sodtam. Ti fotto tumi mhaka dije..." bispan fotto dili. Dusrea disa sokallim 'oposvor' vartapotr polletana saimon sozachi jhintt uddli. 'oposvor' krantikari disallem, saimonachea mogachem, tachea ud'dexank sanglele tosolem.Pochchonaddi firgojint bautto uboitana ghoddlele foramosichi vordi 'oposvora'chea mukpanar chhapun asl'li. Bautis khambear umkallchi rongall tosviresovem vordeche okrek 'vorodi mot'tu chitro: soimon ddi'soza, pochchonaddi' mhonn as l'lem. Tosvirent bautisachi ovosta polleun tea disa hasanatl'loi haslo. Zaiteamni bautisachi noklam kelim. "ani hamvem khonchea tonddan misak vechem?" mhonnon bautisachi bail roddli. "munddu gollanatlelebori pamyam modhem dambun dhorunk zaunko na tuka...?" bautisak rag ailo. Pamyachem toklek choddlo. Sanjechi kaldi sokallinch lokoili ani ek kormaracho sontto gheun bhair sorlo.

Te sokallim pochchonaddi firgojichea xeddie vaddeachea tea eka bor guddear bautisan kormaracho sontto bizaun

46 Veez Konkani


dhamvddaun vhorchem ani fottografor natl'lo. saimonan vanchlea r bhik magon khatam mhonn dhamvchem drixy _ vizoi. chitrit korunk thoimsor konnyi ------------------------------------------------------------------------------

noromon az sokallim ponnje xherak yeun pavol'lo. So vorar pauzoi asl'lem boss az toddou koron, mhollear sadaron att voram uprantchch pavol'lem. Bomboi as l'li muromuroeachi dhog hangasor natl'li. Hovo bhari boro asl'lo mhonn nhoi; dhog unni ason matxi vollsann bhorl'li. To bossar thaun sokoil demvtonanchch ponnjeche pamadh pailett tteaksi ani rikxagaranchi

khotodd tachea bhomvtonni zali tor y tanchi seva kannghemvchea poinnaroeam poiki to eklo nhoi mhonn tea pailett tteaksigarank ani rikxagarank kitem kollit ? sodanche bori bossar ayil'lea ani thoimsor demvl'lea poinnaroeank veddo ghalun bobattun vicharochea borichch, noromonaky tanchea gaddiamni bhaddear vochonk zaigi mhonn bobatton vicharolem punn to matr kitenchch aikanatl'lea bori,

47 Veez Konkani


bossachea tokle-mallear asl'li apli suttkes kulkaran kaddn dil'lichch, kulkarachea hatar ponchvis poixey ghalinastana, ujvea hatim ti umkallaun, davea hatim kompnnechem beag gheun mukhar choltochch raulo. Bos-sttenddathaun kaim vis ponchvis minuttam chol'lear ponnjechi jett'tti mellta. Thoimsor vochonk pailett tteaksi dhorolear ek rupoi ya rikxar dedd rupoi kannghetat astele. Te poixe taka uroizoi asl'le ani teachch khatir to cholonnchch gelo. Ponnjechi jett'tti pamvchea poilem, daveak ya ujveak thoddim mettam gelear sadea mott'ttachim loddzam asat. Pattlea tin bhettemvellim ravol'lea ’gova loddz’ hachea bandpa bhitor svagot salak noromon pam-i dourotana, svagot meza pattlean ubar kodelacher loddzacho mhalok sotix nagovekor boson, ’heraldd’ inglix doinik potr vachun asl'lo. Noromonak polloyil'lenchch potr moddchun, mezar douron, "ham baba ... Ye.... Ye .....Mongllurocho hiro....Ye... Ye...." kosri-pan khaun tambdde zal'le aple dant dakoun, dharall mapan hason svagot korilaglo. Aplea hottelak yemvche giraik nove zamv ya porone, sotix nagovekoran choddaut zaun svagot korochi rit chch toxi. Noromonan apnnak ramvcheak kudd mhonncheaki

nidonk pokot't ek khottlem omanot kelem. Tea khottleak eka disak dha rupoi bhaddem. Naunko hun udak zai tor eka baldek pon'nas poixe choddtik. To pattlea mohineamni sorag hea hottelakchch ayil'lean bhaddeant ek rupoi unno kel'lo tea sotix nagovekoran. Noromonan dil'lea dha rupianchea nottak bhitor ddraurant, poronea lokotteant dourun ek rupoi pattim dil'lo tanne. Noromon bharichch khux zal'lo. Ek rupoi uroyil'li voroti khuxi. ’gova loddz - rum' nombor 12’ mhonn boroyil'lo pitullecho bil'lo sotix nagovekorachea kamachea cheddean, rotnakoran hatim gheun, noromonachi suttkes khandi ubarun degechim malliechim mettam choddon poilea malliek gelo. Aplem doftorachem beag gheun tacho pattlavo koron noromon mettam choddon voir gelo. Kuddant don vonnodink lagon virodh kusinim don khottlim ghal'lim ani dogam zonnamni ramvchi vyousta ti. Don khottleank modhem kaim panch - so futtichem ontor asl'lem. Khottleachea kuxin lhan mottvem mez. Mezar udkachem tambler ani ek sttilacho lotto. Tea hottelant sovayechi ramvchi vyousta mhollear tichch. Eka kuddant ekleannchch ramvchi vyoustai asl'lim kuddam-i tea hottelant asl'lim. Dusrea mallier. Punn, tachem bhaddem chodd. Thoddeank pondra rupoi ani

48 Veez Konkani


thoddeank vis ani borim ason randchem kuddy asl'lea mharog kuddank ponchvis rupoi mhonnasor asl'le. Noromonak ravonk dil'lea kuddant asl'lea onyeka khottleak omanot kel'lo dusro giraik sokallim fuddenchch bhair gela tosenchch distalem. Tachea tea khottlear kalleachch rongachi ’oristtokratt’ suttkes asl'li. Suttkesicher mellkuttem ang puschem boiras hantollul'lem. Khottleachea sokoil khottamlagim ani bottamlagim zhoron gel'leo robboracheo vhanno uddoyil'leo. Mellkuttea mezar tambler ani sttilacho lotto; sokallim piel'lea chhayechem chikr ani pir tosichch asl'li. ’laif-bai’ sabu dour l'lem sabachem aidan ugtenchch as l'lem, dant ghaschem brex, pondds pouddoracho ddobbo, vikko tonddacho krimacho ttyub ani her lhan vostu ximpddayil'leo. Khottlea voir vonnodik marl'lea don khilleam poiki ekacher sodanchi lungi, porono jibbo umkalltalo tor onyekar kallem peantt umkalltalem. Az kaim konn punegel'lo sangati mell'llagai mhonn noromonan motint chintle. Adlea bhomvdder eklo kolkot'tacho prayest kouxik gonguli mholl'llo sels mean asl'lo. Ratbhor ghoretalo matr nhoi ghann ghann puskeoy soddtalo. ’az tosolochch monis mellana zalear puro deva’ mhonn motint maglem tanne.

******************** ek hozar noixim ekaixim; noromon bomboi ayil'lem voros. Kanoddi madhyomant sonodechem xikap kabar koron bomboi bhair sorotana auy ani keansoran vollvollchem bhoinn kottinnayen roddl'lim. "hea ghorak bochavo korizoi tor tumvenchch puta..... Hea ghorant....Ani hea kuttmant porot jivo tumvenchch haddizoi.... Bomboyant henne tenne kitenchch polleynaka.... Tujea motint tujem kuttamb matr asondi... Bomboi xher bharichch vikall zago mhonn hamve aikalam... Padd souyeo dhorunk bharichch sulobh kom-i.... Tuzo datt'ttu bomboi gel'lo ani thoinchea vadallant sampddon jivit hogddaunko paulo... Kosoleachch padd souyank sampddanaka.... Poixanchi zagrutkai kor.... Hem kuttamb tujeachch hatim asa.... " "mom'mo, hamv ek misamv gheun bomboi bhair sorolam.." auyk pottlun dhoron eka totvjzhani bori to uloyil'lo.... "amchem kuttamb borem korotolom.... Vidhin amkam damblam tor amim amchea mhinoten utton ube rauteleamv..... Vidhi amkam ani mukhar dambchi na..... Dambunk sokchina....." auychea dolleantli dukham tanne pusul'lim.

49 Veez Konkani


Bapoi roddonk natl'lo. Punn, zhuzak bhair sorl'lea sojerak borem magon daddchea bori tanne noromonak daddl'lem. "puta..... Vidhin amkam dhornnik dambun dhorolam........ Gamv sogllo mhonnta hamve sisil mendosa tosolea vidhvik bhaddeachea ghorantle kaddl'lenchch vhoddlem pap mhonn..... Tem bail hanga gelea uprant amim sorov hogddailem tem-i sot..... Hamv nenna, amkam oxem kiteak zalem ani zata mhonn..... Thoddea pauttim oxem-i bhogta.....Tachem dukchch xirap zaun amchea matear bejlam astelem....." "poppo....." noromonan bapaik y pottlun dhorl'lem ani tachim utram tuttoyil'lim. " amchea kolejichea pradhyopokan zanntikayechem ek utor sangl'lem asa - ’monxa jivitant vidhi ani noxib mholl'llem nanchch na..... Asa tor pokot't mhinot ani budvontkai matr..... Hamv zoit zoddunk mhonn bhair sorolam.....Mhojeachch budvontkayen.... Mhojeachch mhinoten..... Zoit zoddunk...... Tea sisil mendosacho kosolo xirap mhonn hamvy polloitam...... Ham poppo..... Hi vidhi kosoli-i zamv mhojer zoit vorochina...." noromon bomboi vochonk bhair sorotana tachea motint asl'lim tinchch chintnam..... Ek bollvont nichevo ..... Apnnem jikazoi ..... Aplea jivitachea vattek pokot't mhinoten

ani budvontkayen rochizoi ......Vidhichea kottinn daulent sampddon koxttonchea aplea kuttmak voir uklizoi.... Aplea ghorak dollddirponnantlem voir kaddizoi..... Udenti andherint aschea noromonachea mam'-mamiechea ghorant taka ravonk asl'lem. Mam' ani mami dogam-i kamak vetalim zal'lean tanchea ghora tanchea dogam bhurogeank pollounko ani ghorochem kam' korunk kamachem magdolin asl'lem. Mam'mamiechim dogam bhurogim-i andheri purov sekredd harott iskalak vetalim. Ek beddrumachem ghor tanche. Ek lhan hol, modhem randpa kudd, ek axir kakus, ek lhan nhanni ani nhannie bhair tondd dhuvonko soulota. Ayil'lea don mhohineamni taka bharichch lhan mott'ttachem kam' mell'llem. Pokot charoxim rupoi samball. Kompnnecho vikrea protinidhi zaun bomboi xherant kam'. Tanne tem kam' kannghelem. Tea charoxim rupoyamni mohineacho sorov khoroch vochazoi ....... Mam'-mamiechea ghorant rautalo zal'lean tanka dimvche mhohineachem devem jeunnacho khoroch ekxem ponchvis rupoi, roilacho mohineacho pas, mohineachea akerik gavak poppak moni-oroddor koroche poixe .... Axem mhonnon hatant kamyinchch poixe uranatl'le. Uronk sadhyy nat l'lem.

50 Veez Konkani


Tem kam' suru kelea uprant, don vorosamni vorolint eka kompnnent elekttrikol sadhonam vikchea kompnnent kam' taka mell'llem. Borem kam' ani boro samball. Hangasor satsim rupoi samball zalo. Tachea voir mohineant panch hozar rupiancheaki chodd vear kelear, voilea oivozacher ek tthokko komixon. Vividh rajeantlea vividh xheramni vochon, tea xherantlea vividh xikpa somstheamni, vannijy somstheank bhett diun kompnne vixeant vivor dimvcho, molanchim vichar potram yenkttam-i korochem, aslear oroddoram ghemvchem kam' tachem. "ore mhojea deva..... Tum hea sorov rajeamni, itlea pois gavamni koso vetai nola..." noromonachea novea kamachi khobor kolll'lichch maman azapon vicharl'lem. " bomboichch kotthinn gamv.... Mhaka ’senttrol roilver’ soit vochonk yedolli kollana ani tum hea sorov rajeamni, kollit natl'lea gavamni eklochch vetai ? " mam' kongal zal'lo. "mama.... Tum kaimchch bhienaka... Tum tea gavank vochonk nam-i.. Ani hamvy yedoll vochonk na.... Punn atam hamv vetolom... Hamve ujear cholonk chintlam..... Ani teachch khatir donparanchea votachi porova mhaka na..... Hamv jikonk mhonn bomboi ailam mama ani jivitant hamv jiktolonchch...."

novea kamak serovalea uprant guzorat, moharaxttro, andhro prodex rajy ani gova songhottit prodexak kamachea bhomvdder taka vochonk asl'lem. Ek kuxichem poinn zaun pattim ailea uprant ek hofto ya dha dis bomboyant doftorant kam'; bhomvdder mell l'lea hud'dedarank ani vicharpotrank zovabi divonko; melll'lim oroddoram mundorunk; ani uprant porot bhomvdder vochonk. Guzorat rajeak bhomvddek vetana vapi xhera thaun poinn suru kelem tor moharaxttrok ponvel thaun bhomvddi suru. Andhro prodex vetana hoidorabad - sekundorabad vochon thoim thaun vividh xherank poinn... Gova, songhottit prodexachea vevegllea xherank vechem tor poili bhett ponnje xherak korochi ani thoim thaun vasko, dona-paula, mapsa ani heram xherank vechem ani aplem kam' tirosunche; uprant pattim bomboi xherak. Oxem tachi manddaull. Bomboi thaun bhair kompnnechea lekar poinnar gelear taka ponchvis rupoi disachem bhatem melltalem. Tea bhateant gel'lea kodde ravonk ani disachem jevann. Henne tenne vechea bossachea ttikettiche poixe kompeni vingodd ditali. Disachea bhateant zata title uromvchem preton tachem. Chikke boroea hottelak vochon kudd ghetlem tor

51 Veez Konkani


pondra - sotra rupoi divonko poddtale. Thoddea kodde marogoyechim hottelam mhollear vis - ponchvis rupoi astale. Uprant jeunnak don thaun panch rupoi khorochatale. Khali thali jevann kelem tor dedd thaun don rupoi; mas ya masllechi biriani ya masachea nistea sangata chopati ghetli tor tin thaun panch rupoi zal'ley asat. Oxem thoddea mohineamni deddxem donxim rupoi osechch uroyil'ley asat..... Tachem misamv ekchch poixe uromvche ...... Poixe koroche.........

************* rotnakor suttkes kuddachea degen douron, khali asl'lea tamblorant udok bhoron, mezar douron bhair gelo. Noromonan sokallincho nastto kelo na. Tanchea kompnnechea niyoma prokar bhatem mellonk suru zamvchem poinnachea disa sokallim thaun. Adlea ratichem poinna vellachem bhatem mellana tory ratim jevol'lem hottelachi roxid kompnnechea lek-pollomvcheak dili tor tache poixe poinnakhorocha sangata melltale. Bomboi portta lagim suttl'lem boss, ponvel ratichea jeunnak ravol'lem. Dusrea disa sokallim nastto korunk na mhonn pokka chintun, ’pul'l biriani’ ani kunkdda masachi koddi

kannghel'li tanne. Tachea voir ’thomsop’ piel'lo. Pottant fator ghal'lea bori zal'lem. Roxid sat rupoi zal'li tory taka khont zal'li na te poixe kompnni dita zal'lean. Thondd udkannchch naun to bhair sorolo. Eka balde hun udkache pon'nas poixe url'le. Sokallinchea odesa thaun donpar utorota mhonnasor gova yunivorositti, mapsant asl'lea politteknik ani her somstheanchi bhomvddi zaun asl'lim vikrea vicharonn potram gheun zal'lim. Mukhar vear boro zamvche bhorovaso thoinchea odhikarinim dil'lo. Taka titlenchch zai asl'lem. Az donparam-i jemvchem naka mhonn chintun bomboi thaun yetana ’moddoron’ bekoricho ek bredd ani omul lonniecho komroddo sutt kesint douron haddn ayil'lo. Tosem sanz zatana kuddak yeun breddak lonni saroun khaun hottelantli chha haddoun pielo. Ponchvis poixe matr khorochale. Porot khuxi zali. Donparanchea jeunnache don - tin rupoi uroile mholl'lli khuxi. Sanjer bhair vechea poilem gavak poppo-mom'mok ani mam'mamiek apunn goyam paulam mhonn kollomvcheak kagdam tanne boroilim. Bomboi thaun yetananchch ponchvis poixanchi dha inleandd letteram to haddn nchch ayil'lo. Choddaut zaun hangathaun postt kel'lim kagdam bomboi pautana noromonm-i

52 Veez Konkani


pattim bomboi pautalo tory mam'mamiek hanga paulea uprant kagat boroun tillsunchi rivazchch zal'li. Ponchvis poixe khorochatale ani tantu kaim surat korunk zaina mhonn taka kollit asl'lem. Sanjechea jeunna khatir hottela thaun bhair yeun, kagdam lagim melll'lea postt ddobbeant ghaln, sumar dedd moil cholon vetana tennka bharotachem uddupi resttorentt taka mell'llem. Gamvcheachch ritin sozoyil'lem resttorentt. Namvy gamvcheanchenchch sila resttorentt. Mongllurgaranchem songit; tem-i mongllurochi kogull vilfi rebimbos ani moina mina rebimbosan gayil'lem - ’amim mog kelo songitacho’ pod vallon asl'lem. Ponnjent osolem, tem-i gamvcheachem resttorentt aschem polloun taka khuxi zali. Resttorentta bhitor riglo ani bhomvtonni polloilem. Resttorenttant asl'lim sorov mezam bhoroti asl'lim. Giraik bhoron gel'le. Pontar asl'lea ekoddea khali mezar bosl'lenchch kameli cheddean udka glas haddn dourolo. Mas - maslli randl'lo poromoll bhoron gel'lo... Dukra masanchim pokvonam mukhlea mezancher boson asl'lim khatalim. Zai tem borem khaunko axa dorobost aili. ’punn, na.’ - mot bud sangalaglem. Hangasor dedda rupiam bhitor jeunn tirosizoi mhonn motint tanne lek ghalenchch.

Chopati ani dal kannghelear kaim sovai ek rupoi zaunko asa ya masllechi thali ghetli tor dedd rupiancheaki unnear zata. Ya singol amlett ani porotta ghetlear kaim pavannxem poixanki ratichem jevann tirosonk asa. Resttorenttant umkallayil'lea kallea folleacher vividh jeunnachim namvam ani molam chunea fatran boroyil'lim. Choddaut zaun koddeallgaranchim jeunnam ani tinchch pokvonam. Horoyekak - char, sadde char ani panch rupianche mol. Unneanche jevann hea pott'ttent natl'lem. Nat l'lem tor kitem zalem, seva-noukora lagim vicharon ghetolom ani unneachem jevann nanchch mhonn zalem tor dusrea resttorenttak vechem - osem chintun udak pieunko glas ukoltana "datt'tto.... Tum hanga....?????" mhonn konnengi vollkinchea borichch taka apoilem. Noromonan ukol'lolo udkacho glas pattim mezar douron, tokli ghumvddaun degen polloilem. Holltacho toronatto kaim vis bavis vorosancho doddong jivacho thoimsor ubo asl'lo. Noromonak tachi vollok mell'llina. Azapon polloilem xivai kaim mhollem na. "mhoji vollok kollonk na tuka datt'tto.... Hamv jefri..... Jefri mendos...." noromonak aplea mendvant tea namvacho ani monxacho uddas sodunk preton kelem tory taka sadhy zalem na.

53 Veez Konkani


"datt'tto .....Sisil mendosacho nimanno put..... Babtte mhonn mhaka apoitale..... Tumchea zageant bhaddeachea ghorant amim as l'leamv..... Hamve lhan astana tuka polloyil'lem.... Atam tuji vollok mhaka mell'lli......." noromonan hatant dhorl'lo udka glas pattim dourolo. Tantle udok pieunko soit taka zalem na.....Mot xelleun geli. Hea monxak pollounko to khuxi voranatl'lo tor hangasor to mellazoigi? tache dolle rundale. ****************** sumar sat vorosam poilenchi gozal. Noromon tednam bhurogochch asl'lo mhonnyet. Podvacho tunddu muro utron mukar vetana mellchi tambddi ghatti utorolear mellta mondar boil. Tea boilant jiemvchea noromonachea bapaik norobhortt sikerik vis ekream voir zago asl'lo. Tachea bapai thaun vanttear melll'li ti ast. Gade, hital ani bett mhonn boroea huttvollecho zago to. Tosem, tea vaddeant, grest ani duddvadik kiristamv mhollear tochch mhonnyet asl'lem. Sisil mendos tanchea zagear eka pontar, hital, tollem utron aschea bettak lagsilea kaldea ekrea zagear asl'lea lhan guddsulant jietali. Ticho ghovo panch vorosam poilem sorl'lo tor aplea panch

zonnam bhurogeank gheun bharichch koxttamni ti asl'li. Kulichem kam' koron, zaitea pauttim norobhortt sikerichea gadeamni ani tottant kam' koron aplea bhurogeank postali. Norobhortt sikerechea bapaichea kalar thaun sisil mendosachea ghovachea bapaichem kuttamb tea zagear ani tea lhan ghorant jieun as l'lem. Tea vellar, norobhortt sikerin aplea kaldea ekrea zageant jieun aschea sisil mendosak ghor ani zago soddn vochonk takid dil'li. Ti takid aikon, itlea vorosanthaun tea ghorant ani zagear asl'lea apnnem, bhurogeank gheun khoim vechem mhonn kollanastana ti dedespar zal'lichch. Atam hem ghor soddn vechem tory khoim vechem ? bhaddeachem ghor mellonki kitle koxtt ? eksuroea vidhou bailen hea lhan bhurogeank gheun kosem ghor bodlunchem ? punn, norobhortt sikerik tem kaim poddon vochonk natl'lem. Heachch vellar sorkaran haddl'lea novea zagea kanuna prokar sisil mendos zageak ddiklerexon dit zalear apnna thaun ho kaldo ekro zago vochat mholl'llem bhyem taka. Sisil mendosan don vorosanchi audi vicharoli. Don vorosam uprant khonddit zaun ghor ani zago soddn vetelim mhonn porat'tilagli. "na sisila, amkam ho zago zai.... Amchim bhurogim vhodd zatana

54 Veez Konkani


tankai goroz asa.... Dekun, tumve ho zago ani ghor soddizoichch.." sisil mendosak novea kanuna vixeant konnengi sanglem. Teachch promanne, tinnem-i ddiklorexon dimvchi toirai keli. Ti khobor varoear ublichch.... Achanok norobhortt sikerichea ghorantle bhangar chori zalam mhonn unchambollai zali. Henne tenne bhangar sodlem. Dubavo as l'leank vicharolem. Paido zalochch na. Akhrek polisank apoun haddlem. Polisamni sodnam korotana, sisil mendosachea nannyechea pakear bhangar mell'llenchch. Sisil mendos kottinnayen roddli. Kollvoll'lli. Apnnak kitenchch kollitna mhonn add'dos magalagli. Punn, kitenchch paido zalo na. Polis kanuna prokar mukhar vochonk axetale. Sisil mendosak koid korunk toyar zatana norobhortt sikerin tika bhogsitam mholl'llem; zorotor ti ghor ani zago khali korun veta tor. Aplea bhurogeam khatir, aplea jivita khatir, sisil mendosan solvonn svikar keli. Zago ani ghor soddunk tinnem nirdhar kelo. Khoim vechem ..... Konnachea asreant ramvchem kitenchch kollit natl'lem mholl'llem matr tika kollitchch natl'lem.... Ghor sanddun vechea dis, norobortt sikerichea angnnant ravon tinnem kallzachea gunddaye thaun bobatt marl'li.... " nobba bab...... Tumve eka vidhvik

roddoileam-i..... Vidhvichea kallzak bhali toplyai.... Tuka borem zamvchem na..... Tujem kuttamb borem zamvchem na.... Az, eka vidhvichem duk tujea kuttmar voddn ghetlam-i....." sisil mendos to kaldo ekro zago ani poronem ghor soddn gel'li vhoi.... Punn, tea vorovim norobhortt sikerik kaim borem zalenchch na. . Pattlea vorosamni zaitem ghoddon gelem..... Norobhortt sikerichi eklichch dhu keansor piddent sampoddli.... Malghoddo put bomboi gel'lo khoim asa mhonnnchch kollana zalem.... Bail piddent poddli. Kitlexea daktera sorosin tim gelim; thoraull voktam kelim tory pidda gunn zalichch na. Norobhortt sikerin aplea kuttmak samballchea khatir zago viklo.... Dis rat kam' korilaglo punn, faido zal'lochch na.... Asl'lem sorov hogddaun niradhari zal'lo.... Mondar boilant grest kuttmam poiki ek mhonn asl'lea tachea ghoranneak atam kitlexea pauttim pejecho nis piemvchi got natl'li tosem zal'lem..... ******************

noromonachem jevann aker zal'lem. Ghott zaun yemvchea bhognnank anim jivitachea nixttur chintnank dambun dhoron to jevo

55 Veez Konkani


l'lo. Titlem jevann taka nakasl'lem tory to jevol'lo. Title poixe diunko taka naka asl'lem tory jevann svikar kel'lem. Jefrin vicharon ya vicharinastana mezar haddn dour l'lem jevann tanne ’na’ mholl'llem na. Patt pott koron mholl'lleabori tanne jevann sevol'lem. Aker zatana gamvchea ritichem voron haddn dil'lem ani tem-i ghetlem. Opunn dhoni ani apleachch zagear okal zaun asl'leanchea cheddo, jefri hangasor ’veyttor’ zaun kam' korotana tachea mukhar opunn unnem zaunko to toyar nat l'lo ya apnnacho ohombhavo khorochch dakomvchem preton to korotalo. Kompnnen poinnachea khorochak mhonn mungodd dil'le satxim rupoi pokettint asl'le. Tantle xembor rupoi tanne hatim ghetle. Bil'l farik koron, panch rupoi punni ’bhokxis’ ditolom mhonn tanne chintlem. Panch rupoi, vhoddle oivoz punn hea vellim apnnachem vhoddponn, aplea kuttmachem vhoddponn dakounko tanne tosem korizoichch asl'lem. " jefri.... Hea hottelachem jevann borem asa... Bhari gom'mot zalem.... Pott bhorolenchch .. Dadoxi bhorolem.... Atam.. Bil'l ditaigi... ?" noromonachea hatant asl'lea xembor rupianchea nottacher jefrichi dixtt gelichch na. "na... Dott'ttu..." bharichch thonddayen to uloilo. Bharichch

thonddai. " tum amcho soiro... Tuka kosem amim bil'l dimvchem??? ani kose poixe ghemvche ?" noromonan tokxonn mhollem "tosem korinaka jefri..... Tum hanga kam' korotai ani itlem marog jevann tuka divonko zamvchem na..... Hamve jevol'lem kaim tuzo kaim orodhea mohineacho samball zaunko asa...." jefri thoddeo ghoddio moun raulo. Kottinnayechem moun..... Kitengi to ulounko axenatl'lo tory bolatkaran taka ulounko asl'lem. To uloilo. "datt'ttu .... Hamv hanga kam' korina..." tanne oplea talleant bodlaunn haddinastana " hem amchenchch resttorentt..... Voir polloilem-i tumve ’sila’ resttorentt..... Amchea baban amchea mamyk mogan tosem apomvchem asl'lem ani tea khatir amim henchch namv amchea resttorenttanki dourolam. Goyant amkam osolim panch resttorentta asat..... Devo doyall dott'ttu ani tannenchch amkam vatt dakoilea.... Amim zoit zoddlam...." noromon nizaiki thondd zalo. Hun udkant poddl'lea bori usmoddlo. Eka lhanxa kuddkea zagear bhaddeak asl'lim monxam az sorov bodlon dusreachch sthanar, akasar ubim asat. Kamyinchch nat l'lim az zaitem zoddunk pauleant ani amim, zaite asl'lim monxam sorov hogddaun kitenchch na tory asl'lea

56 Veez Konkani


bori prodoroxon korochim.... ek lhan resttorentt ghalem.... Amim Henchch zhuz konnachem ani sorov sangata mellon hem kosem cholta ? resttorenttache bisnes kelem.... "datt'ttu.... Ek gozal tuka Hangasor amkam iskalak vochonk sangom? jivitantlea zhuzant konnak zalemna...Punn, jivitachea zhozant zoit mellta ani konnak solvonn jikonk xikapchch zai mhonn na..... mellta mhonn sangonk zaina.... Konnengi amcho hat dhorn vatt Hamv kaim xikpi nom-i.....Punn, dakoyil'lea bori amim chol'leamv.... amim tumchea bhaddeachea Amim voir aileamv..... Jivitachea ghorant asl'leamv tor tosenchch zhuzant jikleamv..... Heachch asteamv konn'nna..... Dubllikayent thorachim panch resttorenttam uroddateamv..... Punn, tumchea amkam asat.... Sila resttorentts.... " poppan, nobbaman amcher upkar noromonak ulounko zalem na. kelo..... Gomttean dhoron bhair Ulomvchem tory kitem? tachea ghal'lean amim koxttaleamv punn tonddar thalem poddl'lem.... voir aileamv.... Tumchea ghora Xembor rupiancho nott dhorl'lo hat thaun bhair ailea uprant amim atam kamptalo..... ponnje aileamv.... Bhaddeachea Boroea jivitachea eka ghorant rauleamv..... Hangasor jeunnachem mol soit hatim natl'lem mom'mon ghorant khann korun tosenchch bhoglem taka..... Ani to rostear vikunk suru kelem..... Uprant uloilo na..... -----------------------------------------------------------------------------------chiknni kotha zonnank nomiarun dhadd l'lem. Novean ayil'leank mahet dili.

devachem kam'

"sorkari kam'... Devachem kam', moladhik ran, ruk, ran monzati uromvchem amchem kam'...."

_ ponchu, bonttvall. Bonddipurachea vistar ranant pattlea vis vorsam forestt afisor hamv. Sorkaran hea pauttim renz foresttor ani forestt gardd zavun novea vis

kafi fhollarak tankam mhojea ghora apoun velem. Ghor polleun te sontosle. Bittiche darvont oni baglam, sagonnichim mezam, kodelam, manche, ghorak sobhai dimvchi sobhit altar...

57 Veez Konkani


"gondhachi altar..."

"devachem kam'"

eklo hollu puspuslo.

_ ponchu, bonttvall.

-----------------------------------------------------------------------------------Mhomvache mus postolo _ "zait meddom', khoncho mhomvacho mus chablo mhonn dakoi... Taka bori xikxa ditam" mhonnalo. ******** nirdexok : (notton korteleak sangta) atam tuvem choutea mallie thaun uddaje. Nott : ekadavella maka ghai zait zalear? vo hamv melear? nirdexok : kaim porva na. Tem filmachem nimannem drixy... ********

_ jefri, jeppu tem : hamv punni tuji bail zal'lim tor tuka vik pieunko ditim to : hamv punni tuzo ghovo zal'lom tor dil'lem vik sontosan ghetom.

ttoilor : sor peanttak bols kiteak dourije? giraik : zata titlem ghott'tt asundi. Konnem-i bolsak hat ghalinatlea bori...

********

********

tturistt striyek ek mhomvacho mus chablo. Ti ragan uchamboll zavun mhomvache mus postelea sorxim yeun "tuvem pos l'lea mhomvachea musa poiki eklean maka chablem. Hea vixim tuvem kitem punni korije" mhonnali.

solla vorsanchem cheddum ttikett gheun thiettora bhitor rigta mhonntana gett kiporan sanglem "hem eddoltt muvi... Tuvem bhitor vechepori na... "hamv mhojea bhurgeank ghora soddn aileam.." mhonnon tem bhitor riglench.

58 Veez Konkani


*********

*********

profesor : (uddas unno as l'lea hannem, igorjek yetana) hem kitem? atam uddas unno konnak sang polleyam? "tuvem tuji sotri igorjent chch sodd l'li nhoi ve? hamvem mhoji nhoi astam tujiyi sotri haddn ailam" potinn : orere molamoti... Ami igorjek yetana dogamyni sotri haddunk na nhoi ve?!

eklean aplem kar chori zalam mhonn dur dilem. Tea disa korttant vicharonn as l'lem. Ofrad kel'ltacho vokil vichari "hannench tujem kar chori kel'lem mhonn tuka khatri asagi?" kar hogddaun kannghel'lo: "hamvem poilem toxench patyel'lom. Atam tuvem vicharlim soulam polletana mhojekodde kar aslengi mholl'llevixim makachch dubavo marta" mhonnalaglo.

*********

"dakteraba, horyeka ratim ********** svopnnant sobit sundor cheddvam yeun, maka kitem pura korunk dogam bailam bhettlim. polletat... Hamv tankam mhojea Eklem : tuzo ghovo koso asa? doni hatamni lottun chch astam." anyeklem : tum kitem mhoza "tem vhoi... Taka hamvem kitem ghovak ekouchonant apoitai? korije?" eklem : toxem zalear, tuzo ghovo "plis dakteraba mhoje doni hat kott koxe asat? korn sodd." -----------------------------------------------------------------------------------

59 Veez Konkani


60 Veez Konkani


Kloddi : ye deva... Taka duvallegi? atam kitem korchem? ek kam' kor menezor... Taka mettornitti livo diun sodd. Ani sod'deak tachea ghovak anglem ghaln darar choddoi. Ham... Hea koroddik novo ghudd korizai.

sorkosant koroddi

Prem' : to hamvem korunk ghala. Faleam mellonk puro.

bhandun

Kloddi : ani to novo mankodd hadd l'lo koso asa?

kloddi : borem tor menezor, soglli toyarai zalimu? prem' : zali sor.

prem' : to mankodd bari zobbor asa. Sogllo dis cheddvanchea kuddamni vochon tanchea sangata khellon asta.

(sorkosant ghalam)

koroddi

Kloddi : hangasor faleam thaun sorkos sttartt... Sogllem toyarai zalea nhoye? prem' : ek songot sor. Tem voir darar khellchem cheddum huxar na khoim sor. Kloddi : darar khellchem cheddum huxar na... Taka kitem zata?

prem' : taka duvalle khoim. Ek zat vonkta ani kotthinn bhuk. Monzatink dourlem khann yi khata.

Kloddi : zagrut menezor, magir tim cheddvamyi mankddacho khell suru kortit. Tea mankddaki novo ghudd korn tantum ghaln sodd. Prem' : zait sor. Onyek bezarayechi gozal sor... Tem amchem jhibra as l'lem tem melem sor. Kloddi : kitem jhibra melem. Atam kitem korchem? amche koddem dusrem jhibrayi nant mu? jhibracho oittom' kedalla?

61 Veez Konkani


prem' : jhibracho oittom' panchvo sor. Kloddi : panchvo... Amchelagim kat'tim kitlim asat? prem' : kat'tim char asat sor. Kloddi : kat'tim char asat. Borem. Kat'tim amkam tin puro. Eka kat'teachi lomv tasun taka jhibracho pemytt mar. Prem' : bari ek byuttipul oiddia sor. Fenttasttik. Toxench kortam. (titlear richcha yeta) richcha : gudd morning sor kloddi : gudd morning.. Konn tum? kitem zai? richcha : hamv ek papari.. Bekari dhonea... Kosolem punni kam' asagi mhonn polleyam mhonn ailam. Hamv es. Es. El. Si. Xiklam. Kloddi : kam'? amchelagim khonchiyi vekensi na ne? asaye menezor? prem' : atam sod'deak kosolem-i kam' na sor. Richcha : khonchem-i lhan kam' aslear cholta sor. Hamv es. Es. El. Si xiklam. Kloddi : khonchem-i kam' kortai

nem? prem' : asonk ek kam' asa sor. Monzatink khaunko ghalchem. Kloddi : monzatink khaunko ghalchem. Olleya asonk ek kam' asa. Monzatink khaunko ghalchem. Kortaye tem kam'? richcha : kortam sor. Khonchem-i kam' zata. Es. Es. El. Si. Xiklam. Kloddi : menezor tor tem kam' haka di. Ani tannem kitem pura korunk asa tem taka somzai. Hamv tuka magir melltam. (kloddi cholta) prem' : olleya... Vo thoim baldeo asat. Tea ddrom'mamni udak asa. Tea kuddant torkari, prutts, mas pura asa. Thoimsor listt ghalea. Khonchea khonchea monzatink khoinche khoinche khann gi mhonnon. Atam tea listti prokar monzatink khann ghalunk suru kor. Monzatinchi il'li zagrut kor. (prem' daveak cholta. Richcha ujveak vochon kelleancho goddai kanngheun bhitor yeta.) richcha : oyeo deva... Kosoli got mhoji. Es. Es. El. Si. Xikon pottachea bhuke khatir hem kam' yi korije poddlem. He koroddi.. Polle mhoji got. Es. Es. El. Si. Xiklam es. Es. El. Si. ? az tujye tosolea monzatink khaunko ghalije poddlam. Polle

62 Veez Konkani


mhoji got... Hamv es. Es. El. Si. Xiklam.

tum es. Es. El. Si. Xiklai mu? mhoji polle got... Hamv bi. E xiklam bi. E. Richcha : ham....!

Ddol'la : (koroddi monddo kaddn) -----------------------------------------------------------------------------------chiknni viddombon "vhoigi... Tujem noxib borem asa... Mhojem noxib padd zalem nem..." to roddonk chch laglo

fojint...

"kitem zalem?"

_ ponchu, bonttvall. "kazara poilem zalear ratim ek jevann ghora jeulear pautalem.. Mhoji auy dadoxi zatali" hamvem mhojea auyk man korchea niban bonddolam soddlim mhojea mogall movall(mo. Mo.) ixttakoddem. "atam?!" "atam tini saiba.."

jeunnam

ghorachch

"mhojea bailek soma randunk kollit na.. Sodam-i ek chch randop... Sodam-i khel'lench te khaun khaun mhoji jib bellxeli..."

"magir?" "kitem korchem?...Tika sanglem... Alle ba.. Jeunna khannant il'lem chenz asondi ... Zaite... Mhonn..." "vhavo... Kaim chenz zalengi?"

"kormam... Nisteant char anne, att anne, rupeache chenz asle..."

"tem koxem?" "atam kazar zalamne.. Bailek randunk yena.. Atam hamvench bailek randun vaddinakaye?" "tuka randunk yetaye?"

"vhoi.. Atam borem yeta. Surver bailek khorara disa dil'lo sambarddo buk aslo. Tem polleun xiklom. Atam pollenastanch randtam.."

"hem kitem nisteant ? chil'lor poixe asat?" "tuvench sang l'lem ne.. Nisteant il'le chenz asondi mhonn"

maka aikon bezar zalem. "tuka bhas nhayemre... Tukachch randunk zainaye?

63 Veez Konkani


"koxem?" "mitt' mirsang, omttann aslear koxemyi jeuyet ya.. Bari sulobh..." "taka kitem saiba?"

bhorxik

ghalchem

"udak..." mhonntana arkimiddisabori 'yureka yureka' mhonn dhamvlochch. Ghora pautam pautana bailechi bobatt... "kitem zalem?"

"tujea putan eka rupeachi pauli gill'lli..." "khonchi... Nisteak ghal'ligi?"

polleun, az gill'llea...."

tannem

paulichch

tokxonn dakterak pon kelem. "ddokttor... Mhojea putan eka rupeachi pauli gill'llea.. Kitem korum?"

"bhimyenaka... Atam rupeachea paulek kaim chodd mol na. Tachea jibek il'lem addhuk saroi. To vonkare kaddtana tuzo ek rupoi pattim mellta." tannem tennem pon kott kortana hannem chimtti hing putachea jibek lailench... Tokxonn... Eka rupeachi pauli... Ghoddyen pattim pauli.

"nhoi.. Nisteak ghal'lem pura khatat _ponchu, bonttvall mhonn chintun, kal nisteantle chenz ------------------------------------------------------------------------------------

64 Veez Konkani


haddancha somoseank kitem upavo? - vividh mullam thaun novin kulxekor amchea jivantlim haddam, amcha jivak akar, rochon ani adhar dimvcheant oti mohotvachem zaunasat. Hea amchea haddanchi bholaiki rakchem bovo gorjechem. Karonn haddanchi gorz amchea jivak asach asa. Bholaike bhorit haddam naslear haddanchea durauste vorvim asttio porosis, riketts, haddanchem keansor, haddam modhem inpekxon ani her thoddea piddenche somosye amkam dhostat. Dakteralagim dhamvaje poddta. Toripunn tamnni dil'lea voktam vorvim gunn zata mholl'lli gearontti na. Zortor haddanche somosye yenaye tor amcha jiva khatir sontulit khann jevann zaije. Amcha jiun xoilint sokaratmok bodlaunn korunk zai. Xaririk drixtten sokri-i ramvchem bovo gorjechem. Tea vorvim amchea jivantlea haddanchi bholaiki bori urota, tich bholaiki vaddta. Amchea kuddint choddunne 1 kilo itlem kealsiyom mellta. Hantlem 99% kealsiyom haddam modhem

asta. Tea vorvim haddancho vichar kortana kealsiyomachem promann choddit mohotvachem zata. Tea khatir haddancha bholaike khatir amchea khannant khoncha vostuncho somavex boro mholl'llem zanna zamveam. Ddroifrutts: ek muttbhor ddroifrutts khelear haddancha bholaike sovem amche sorvangachi bholaiki sudhronk mozot zata. Tea khatir vividh ddroifrutts sodancha khanna sovem khaunko zai. Hea ddroifruttsamni kealsiyom', fasporos ghottok astat. He soglle ghottok haddancha bholaikek gorjeche zaunasat. Salmon: salmon masllent bori chorab asa sangata omega-3, fyetti asiddyi borpur asat. Hi maslli khel'lean amchea angak gorz aslele vittamin-ddi mellta ani haddanchi bholaiki bori urta. Dudh: dudh ek ut'tim' khann mhonn mandtat ani hem sorvank kollit asa. Dudhant kealsiyom' as l'lean haddank toxem jivacha vaddaullik bovo gorjechem mhonn mandtat. Fokot ek glas dudh sodam pielear pauta.

65 Veez Konkani


Tatim: tanti sovai ani boro poroyai. bholaikek oti gorjechem amchea Tantiank puxtthik ghottokanchem sodancha khannant pachvea paur hous mhonntat. Sodam ek panancha randvoyecho proyog tanti ukddun ya amlett korun ya her kelear haddanch nom-i, sompurnn khonchayi ritin khelear bovo borem. bholaiki bori urota. Bholaiki bori Palok: palok pachvea pananchi aslear tache titlem sukhi jiun dusrem randvoi. Hantum zai purtem khonchech na mhonnyet. vittamin ‘ke’ asa. Tem haddancha ------------------------------------------------------------------------------------

noisorgik bholaiki amchem daiz - 4

ನೈಸರ್ಗಿಕ್ ಭಲಾಯ್ಕಿ

ಲೇಖಕ್: ವಿನ್ಸ ೆಂಟ್ ಬಿ ಡಿಮೆಲ್ಲೊ , ತಾಕೊಡೆ. lekhok: vinsentt bi ddimel'lo, takodde.

Rogprotirodhok sokot - 1 xostrkriechea uprant aplea gomttear asl'li ti mavo lipomvcha khatir ek choli dupott'ttan aplem matea borbor sogllo golloyi sompurnn dhamptali. Hoklechea tonddar kitlim-i mumbram ya tachim vo itor khotam tim asom, kazara dis mekop korun zata ti sobhit't bauli. Amcha xorirache ovgunn oxe lipoun tatkalik punni sobhai vaddomvchem hor proitn ami kortamv. Kitlo vidrup monisyi sobhai choddomvchem hor proitn korta; konnyi apunn sobhit disazoi mhonn'nch axeta xivai vidrup nhoi. Thodde pauttim toxem korchem

onivary zata toryi sodanchem tem zalear thodde pauttim tache duxporinnam'yi bhogizoi poddtat. Amkam zolmatananch devan dil'li ti sobhai ti niz sobhai; tich ami sodam samballunk zai. Rogprotirodhok sokte vixeant koxem ani kitem boromvchem, koxem suru korchem mhonn chintun astana he sorv vixoi mhojea motint ghumvle. Zoxem kuddichi bhaili sobhai ek devachem dennengi toxench bhitorli sobhai, mhonnje bori bholaiki ani ti samballunk gorz aschi rogpotirodhok sokotyi tem devachench dennem; tem ami

66 Veez Konkani


sambhallun ti urjit koryet xivai khoim molak gheunko zaina. Zoxem mekop korun kuddiche ovgunn lipoun zoddl'li sobhai thoddeach vellachigi toxench piddechim lokxonnam dhampun (dambun) dhorun apnnayil'li bholaiki thoddeach disanchi. Zolmathaun amkam melll'li ti rogprotirodhok sokot noisorgik ritimni ti ami urjit kelear matr tacho sompurnn faido jinnbhor zoddyet xivai her khoinchai vidanamni ti apnnailear ti sobar duxporinnamam sovem tatkalik matr! hem sot ami aicha disamni polleytoch asamv.

Hea korona kallant rogprotirodhok kitem ani ti koxi vaddomvchi mhonn horyek konxanthaun aikok mellta. Hea koronak lagon rogprotirodhok soktechi poribhaxach bodol'lea. Samany zaun aichem adhunik voizoki-i gonean rogprotirodhok sokot vaddomvcha vixeant kitem sangtat polleveam mhonn ontorzallir sodna kortana ek vichitr songot thoimsor sampoddli ani temyi somsarar ek mohamari mhonn prosar korcha korona ya kovidd19 pidde vixim. Rogprotirodhok sokot vaddomvcha vidanamvixim vivoronn dimvcha eka adhunik voktam dimvcha voizanchea tea lekhonamni tannim sangchim tim vidanam hea mohamarik bilkul lagu zainant mhonn aikalear sadharonn monxan

thottakk zamvchem sohoz. Rogprotirodhok sokot vaddounko sadharonn zaun sokoil dil'leo thoddeo soloha labhtat. Tea lekhonamni asl'lem vivoronn hanga dimvchem uchit nhoi; keul thoddea vidanancho hanga ul'lekh korun motint ubzal'lem mhojem thoddem chinton hem. 1. Bori nid - hem vivorsunchi chodd gorz na. Dusrea onkonnant hacho ul'lekh yedollch zala. Choddit vivor muklea onkonnamni zorur astolo. 2. Khanna-jeunnant soseaharacho upoyog choddomvchem kiteak soseaharant pidde virodh zhuzonk zai asche enttioksiddentts borpur melltat. Hea vixeant khoinchai upocharamni kosoloi vad-vivad dison yena. Tea vixim sompurnn vivor dimvcho hea lekhonacha poridhe bairch soi.

3. Bholaikek onukul zamvchi chorab - oliv tel ani seutteamni upolobdh chorab rogprotirodhok sokot vaddounko sadhy zaunko puro sanglam xivai khochit thoran bilkul nhoi. 4. Ambxel'lem (formenttedd) khann chodd khamvchem ani proboyottiks purok ahar semvcho. Ambxel'lem somzata; ambil pez jevol'leank hem khonddit kollit. Punn proboyottiks? enttiboyottiksanchi vollok asl'leank

67 Veez Konkani


proboyottiksanchi vollok korn dimvchem sulobh. Azkal choddaut zaun enttiboyottik gheunko sanganatl'lo el'lopothik dakterch na mhonnyet; enttiboyottiksam xivai kamnch cholana; sogllem zottfott! enttiboitottiks pidda ubzamvcha sukxmannu jivink martat zaunko puro; punn tea krient amcha bholaike khatir gorz aschim, sogllea jirnnangouyuhant aschim, kitlixim sukxmannujivi nas zatat matr nhoi thoincha pexinkyi vhodd aghat zata ani thoddeo mortat. Enttiboyottiks ghetl'leanchi pidda il'li pois zata zaunko puro, punn jirvonn khonddit bhigoddta. Ho duxporinnam' kaddun ghalunk mhonnon proboyottiks! ani tancheyi duxporinnam' kaim unne nant. Ott'ttare ho ek veapar; pidda ditelea laginch tacho porihar! 5. Sakor unne korizoi - kiteak mhollear il'li sakor khaun zamvcha il'lea piddek il'lem vokat gheun il'li chodd korn ghemvcha bodlak sompurnn bondch kelear borem! 6. Thoddo veayam' korcho thoddeank he gorjechem; punn konnem, kedalla, kiteak, koxem mholl'llem muklea onkonnamni vachunk melltelem. 7. Zai purtem udak piemvchem xorirantli horyek kria boreponnim cholchak udak oti gorjechem.

Vozonachem sot'tor tthokke udakchch. Hea viximyi muklea onkonnamni vachunk melltelem. 8. Xaririk toxem manosik dabavacher niyontronn sambhallchem. Aicha disamni onek ritimni ho dabavo choddla dekun piddayi choddlea. Dabavo choddta toxem rogprotirodhok sokot unnem zata. 9. Purok ahar (soplimentts) thoddea sondorbamni purok ahar gorz poddta tori thoddea purok aharanchem, protyek zaun noisorgik nhoi asl'lem, dirghkall seono korchem opaikarich soi. Rogprotirodhok sokot vaddounko vaparcha hea sorv vidanamni chodd kaim noisorgik polleunko mellana. Thoddea vidanank sompurnn voizacherch ovolombun ravazoi poddta tor ani thoddea vidanank thoim hanga, vellavellar, bahy soloha gorz poddta. Yedollch piddent asl'leank thodde pauttim bahy soloha gorz poddta zaunko puro, punn xaxvotponni tor to ek veaparch zata; piddestak apunn piddevinn mhonn bhogcho aukas toryi khoim asa?

hor piddenk fudd korunk rogprotirodhok sokot oti gorjechi mhonn sorv mandtat toryi, hea korona vellar thoddeamni tacher

68 Veez Konkani


sompurnn bhorvoso sanddlaxem zalo? vividh svasthy somstheamni dista; vividh madhyomamniyi rogprotirodhok soktechi toxench, lokan rogprotirodhok poribhaxach kiteak bodlili? hem sokot mholl'lli ti visron keul tem ya sorv keul veaksinachem bisnes hem vokat, tem ya hem veaksin choddoun thoddea kompenink matr ek upavo mholl'lleaporim faido korun dimvchak punni lokan chintcha toxem kelanch nhoimu? ani mukar kitem piddenk mhonnyet. Kovidd piddek voir pois dourunk ya tanche thaun mukti sangl'lea khoinchai vidanamni zoddunk voktam ani veaksinam rogprotirodhok sokot vaddoun ti matr ek upaigi? kitem eka korona addaunkoch sadhy na mhonn pidden her sobar piddenk gillun sangtana loka thoim bhyem anikyi soddcha sovem rogprotirodhok chodd zamvchem tem sohoz! tor soktek osokt korun soddlangi? hea kitem hi ek elien (porki) piddagi ya sorv sovalank zovab mellazoi tor monxan kitem punni kutontr korun rogprotirodhok sokte vixeant il'lem ubzayil'li pidda? yedoll mhonnasor choddit zannam zamvchi gorz. hor ek piddenk ekathoran paddavo kel'lo monis itloyi osohaik koso (mundoruk asa) ------------------------------------------------------------------------------------

nitoll mon devak mogachem

sobar vorosam adim asttriya dexant bokharodd namvachem ek kuttom' asl'lem. Ghorant dubllikai asleari kallzant grestkai asl'li. Sobhasomarombani tomaxeancheo kannio sangon, podam gaun nachun ani zadu koron lokachem mon ul'lasit korotalim ani aplem pott tim bhorotalim. Kuttmant ghovo, bail ani daktto put titlech. Jeunn orodea pottachem zaleari hason hason jietalim. Niz koxtt krismosa vellar tankam kolltale. Inamam haddchea santaklosa khatir cheroko raktalo. Santachea namvar auy bapoich bhurogeank inamam

ditat mholl'llem taka kollit natl'lem. Horek pauttim krismosa vellar niraxen bavol'lem tachem tondd polloun auy bapaik bezar zatalem. Bapoi, bhurogeachea tondda voilem soval polloun mhonntalo. “puta titlea vhoddlea chilant titlim inamam asleari, amchea ghora kiteak to yena, amkam kiteak inamam dina? mhonn tuka bhogta ? taka ek zap oxi, inamantyi don riti asat. Ek dolleank dischea tosolem inam, anyek disanatlea tosolem inam'. Discheo vostu tatkalik ani poroteam poroteam zai mhonn bhogchea tosoleo. Punn odrixy

69 Veez Konkani


kanniko tosoleo nhoim. Bori bud, ekek moladhik vost jezu moriek bori bholaiki, borim auy bapoi, kannik zaun diunko salir raule. bhurogim somajent man, deva Hastea mukhomollan ankvar mori thoim patyenni..... Heo vostu horeklealagim uloili. Tannim dil'leo dolleank disanant. Punn xaxvot kanniko ghetleo. Vell zaun yetalo. kanniko. Heo vostu horek vorosa Tannim pattim vecho vell lagim santa amkam haddn dita nhoimgi ? pauleari, apnna kuxin axechea onyek vixoi asa. Kanniko ditanam dolleamni polloun asl'lea tea taka ek sutr asa. Konnak tea dubllea bhurogeak niraxi korunk kannikanchi chodd goroz asagi taka tika mon ailemna. Ti lagim to poilem dita. Bhouxa okhrechea ayil'leaporim to bhurogo ghorank pautana potem khali zalear ghaborolo. Tachelagim ballok jezuk ti tachi chuk nhoim!” cheroko hastea diunko kitench natl'lem. Tannem tonddan apli tokli haloitalo. heuxin teuxin polloilem laginch Thoddim vorosam oxinch paxar orodim sukl'lim matyechim dipllam zalim. To bapaichea bhuzank asl'li. To tim ukoln vorotulakarar pamvchea titlo ubar vaddlo. Taka varoear gumvddaun dhorilaglo. Ho padri zamvchi axa asl'li. Ekleach zadu khell tanne ballponnar bapai putak pois dhaddunk tanka mon nat thaun xikl'li videa. l'lem tori, putacha khuxek tannim Xisten varoear ubon cherokeachea koblat dili. Ugtea hatamni hatak pamvchea dipllank polloun seminorint taka svagot mell'llo. ballok jezu sontosan kilo kilo koron Ballponnarch to seminorik bhoroti haslo. Oxem tallio pettun haschea zalo. Thoinchim niyomam to aplea putak polloun ankvar sontosan pallilaglo. moroyechem kalliz bhorun ailem. Ek dis tea seminorint ek oloukik Tinne bhurogeak ukoln bok ghoddit ghoddlem. Ankpar mori haroddachea hatim dilo. Toull ballok jezu sovem tea seminorik poroeant ani tea upranti konna tanka pollounko aili. Seminorint as labhanatlem bhag, tea onamodhey, l'leank sontosan utranch suttonk onath bhurogeak lablem. nant. Horeklo apnnalagim asl'li -----------------------------------------------------------------------------------

70 Veez Konkani


Mahet

‘’i -rupi’’ he konnak? upoyog korchem vidhan ani ud'dex kosem??

sogllea somsarachea thoddea raxttramni ‘’kripttokorensi’’ avaz korchea hea sondorbar amchea

bharot dexan ddijittol korensi hondon ascheak poilem mett dourlam. Amchea dexant ajkal poixye nastana vohivatt cholon asa. Hye dixen protsah diunko kendr sorkaran novem karyokrom' 2021 isvechea ogost 2 tariker prarombh kelam. Viddio kanforens mukantr

amchea dexacho prodhan montri norendro modi hannem ‘’i rupi ‘’k odhikrit thoran chalon dilam. Neaxonol peymentts karrporexon

afinddiyo( NPCI) poixanche ilakhe, arogy sochivaloi, ani raxttri-i arogy pradhikarachea sohobhagita thamvn 'i-rupi' ddijittol peymentt sadhon mhonnje hater toyar kelam. Sorkarachea vividh yozonam

proyogik songti xida folanubhovik (lokank) pavit korchi hi ek vyoustha zaun asa. Hi keax less ani kantteaktt less ddijittol pementt sadhon mhonn sangyet. Kyu ar kodd tosench es.Em.Es adharit pripeydd i vauchor zaun asa. Bharot dexant khonchem-i ek karyem sokoil aschea folanubhovinonk pattlea sobhar vorsamni pavonk most villomb zatalo. Eka vyoktichea moboil fonachea nomboradvarim xida vorgaunn koryet. Sorkaran nirmulonak, pouxttikanx upoyogak keul ‘’i vauchor ‘’ zaun asa. Kendr sorkaran sobhar yozonam

71 Veez Konkani


somajechea dubllea-dhakttea lokanchea sevek haddleant. Sorkaran sod'deachea mott'ttak oyuxman bharot, prodhan montri zon arogy yozon, choildd velfer, ttyuborkulosis, nirmulonak ani pouxttikanx kannghemvchea (khorid) korchea ud'dexak matr ovkas dilo. Hatant poixe upoyog kornastana poixe ‘’i -rupi’’ ani i vauchor mukantr pavit korchi vyoustha zaun asa.

Obhivrid'dhi zal'lea dexant ‘’i vauchor’’ procholiter asa. Prostut 8 thaun 11 beankamni ‘’i -rupi’’ prokriek purnn promannan adhar dila. Thoddea beankamni ‘’i -rupi ‘’ugtaunn kelea. Zaleari stteೕ tt beank afinddia, oisioisioi beank, echddiefsi beank, ponzab neaxonol beank, eksis beank, beank af borodda ani itor beankamni ugtaunn ani sviೕ kriti doni seva dimvn asat. Omerikant xikpak toxench iskalant vauchorachi vyoustha asa. He rajeachea onudanit xikxonnak vinchoun zal'lem sorkarachea ud'dexit vitoronn promann potr zamvn asa. Modhyourti sadhonachi gorz unni korchea ud'dexan hi seva 2021 isvent karyorupok haddlea. Hi

vyoustha enpisioi aplea yupioi platt farm' mukantr nirmann kelam.

72 Veez Konkani


Sorkar atam arbioi mukantr ddijittol korensi obhivrid'di korchem kam' korn asa. I -rupi arombh ddijittol pauti mull soukorea chi samorthi dakoita. Hem bhovixeachea ani fuddarachea ddijittol korensichea yoxosvek karonn zamvn asa.

I-rupi ‘’khoim upoyog koryet?

Dhoxi chodd zatana lok vyoustha soddill zaunko koxem jiomvchem mholl'lle upai sodhun kaddtat. Oxem astana khonchiy vyoustha soroll ani surokxit nhoim mholl'lli kanni zamvn osli hea dixen soroll ani oti surokxit vidhan mhonnchyeporim nirdixtt vyokti, nirdhixtt ud'dexak i vauchor pauti vyoustha prayogik zamvn asa kelea. Bezovabdari mholl'llea tokxonna samany zamvn amchea mona bhitor ubzomvche odhikari vorg ani sorkarachea itor zagear boson korchim kamam mhonn sangyet. Honta-hontamni prostut hi vyoustha sorkaran haddlea. Hea novea vyoustheche ud'dex sarthok korchem lokanchea hatant asa!

khonchem-i kardd, ddijittol peymentt, ap ani toxench inttornett beanking, natleari hantum poixeank logti zal'lim kamam koryet, sorkarachea niyomanusar i-rupi koleann sevecha vellak upoyog koryet. Okhrek sangchem zalear onix klodd mudorongoddi bharot dexant dhoxi sobhar asat. ------------------------------------------------------------------------------------

73 Veez Konkani


Talibani atonki konn? tanche thaun somsarak bhyem kiteak?

talibanamni ofghanistana voir tabo ghetlea nontor thoinche nagorik aplo jivo vanchounko dex soddn dhamvtat. Dusrea vatten china talibana songim dosti korunk mukar yeta! otireki ya atonkink addamvche khatir pattlea vis vorsam thaun aslelim omerikachim ani nattochi soina pattim gelea uprant porot karoyokort zal'lea talibani atonkini bhorti ekach hoftea bhitor sompurnn opghanistana voir tabo ghetla. Porochea aitara dis, agost 15 ver razodhani kabula voir tabo ghetlo. Hea atonki talibanamni tabo ghetlea uprant nagorikamni dex soddn dhavonk proiton kelam, korun asat. Atam talibanam vorvim tamnni dex kiteak soddunk zai? tancho itihas ani tanche vichar kosole? hanche vixeant thoddeo mohotvacheo songtim zanna zaveam. Talibanacho itihas (choritra): taliban, hacho orth poxto bhaxent ‘vidhearthi.’ 1994 vorsa dokxinn ofghanistanacha kondhohar

xohoracha aspas ugtaddak ailo. Soviet yunienachi pattim portounnim ani tea uprant sorkar poddlea uprant dexachea niyontronn ghorzhoz zhochcho ho ek pongodd zaunaslo. Tamnni mullant “muzahidin” senanincha sodoseank akorxit kelem, zamnni omerikacha pattimbea vorvim 1980chea doxokant soviet soinak dhamvddaun soddlelem. Don vorsamninch dexacha sobar bagamni eka hatan niyontronn ghetlem ani 1996 vorsa islamik kaideancha kotthor vakeasovem islamik ami rit ghoxit kelem. 11 sopttembor 2001 disa omerikant zal'lea hol'lea uprant omerikacha soinan novembrant omerikan varoeadollacha hol'leacha namvan kabulant provex ghetlo. Tea uprant talibani ranamni liple. Pois xohor soddn te raule. Tea zageam thaun paxchaty sohokarim virodh 20 vorsam bhor guptim loddai chalu douroli. Talibanacho somsthapok ani fuddari mul'lo

74 Veez Konkani


mohom'mod umor zaunaslo, zo talibanacho paddavo zalea uprant ogoneatvasi zalo. Tacho khomyinch pot'to laglo na. 2013 vorsant tacha mornnachi khobar tacha putan dili. Talibanacho hitu kitem? : aplea panch vorsanchea rajvottkayent talibanamni xoria kaideache kotthor niyom' lagu kelem. Hantum mukhyo zaun striyank bhair kam' korunk ani xikxonn zoddunk oddvarolem. Zori striyank bhair vochazoi zalear tanche sangata tancha ghorantlo dadlo asazoi na tor ghora bhair mett dourunk natlem. Xikxa dimvchi zalear sarvozonik zagear faxi dimvchi, jerband marochem samany zal'lem. Videxi filmam ani bukancher bondhi ghal'li. Islamik nodren nindoni-i mhonn pollomvchea somskritik, kola kritiancho nas kelo. Atam te mhonntat ki osolem niyom' porot haddchemnamv. Punn virodhak ani paxcheaty dexancha moto prokar te khonddit portun tem niyom' zari korotele. Talibanamni hem negar kelam. Talibanan axem mhollam ki tankam

hea vorsacha survater ofghanistana khatir ‘osol islamik vyoustha’ zai as l'li, ji samskritik porompora ani dharmik niama prokar striyo ani olp sonkheatancha hokkanchi boddti korochem tosolem. Punn talibanacha pongddam modhem striyank bhair vochon kam' korchem posondch na axem kollon yeta. Talibanak ontorraxttri-i manyota: sezarochea pakistana sovem keul 4 dexamni talibani sorkar addollteant astana manyota dil'li. Somyukt raxttro sovem itor bohusonkhyo dexamni tea pongddak sorkar cholomvchem hokk asa mhonn man kel'lem. Amerika ani somyukt raxttramni talibana voir nirbhond ghale ani choddaut dexamni hea pongddak raznoitik drixtten manyota dimvchem mon dakoilemna. Taliban rajvottkai apnnaili ani oteachar kele tor ofghanistan ek vhalleant ghal'lo dex zamvcho dhokho asa. China sorkar her dexamni talibanak kaideakhal xason mhonnon manyota dimvchem sonket dileat. Chinant tor talibana songim

75 Veez Konkani


mitritvacho sombondh rochun sohokar dimvcho sonket edollch dila. thoim mukar fuddarch na axem Soval atam bharotachem. Bharot zalam. Amchem mongllurochem sorkar talibanak manyota dit ya na jejvit yazok thoim xirkaleat tamnni tem muklea thoddea disamni thoim xuru kel'lim thoddim borim kolltelem. Teach ofghanistanant lokopoyogi kamam bondh keleant. bharot sorkaran sumar 20000 Eka durud'dexan mohadexacha koroddancha khorchar sobar kripen hem taliban ubzal'lem atam kamam suru kel'lim asat. Talibani teach dexak marekar kantto zaunko sangtat, bharotan tim paulam. kamam rauynaye mhonn. Talibana vixim aniki sobar songtim Dusrea vatten talibanamni asat. Pautt mell'llear boroitolom. thoinchea porjecher kotthinn kromam gheunko xuru kelam mholl'lli khoboryi yeun asa. Kristamvank tor -novin kulxekor. ------------------------------------------------------------------------------------

76 Veez Konkani


bomvtim ek nodor - 8

hem kosolem vokat? mhonnyet. Dekun eka vokta vorvim ubzal'lea duxporinnamank gunn korunkyi dusrench ek vokat ditat. Choddaut zaun hi xinkoll vaddat't veta; voktanchi pott'tti lamb zatech veta.

lekhok: vinsentt bi ddimel'lo, takodde. Vokat dimvchem piddek. Pidda aslear matr vokat ghemvchem ani borem zamvchem. Borem zata mholl'llo bhorvoso asa ya vokat dimvcho voiz tachi khatri dita tor piddest vokat gheunko toyar zata ani boroyi zata. Vokat zor borem thoddeach disamni nhoi tor mhohinean punni tacho boro porinnam' dison yeta. Punn jinnbhor gheunko poddta tem vokat, vokat koxem tem zamvchem? tem zaun vortouta ek vik. Kiteak sorvank kollit ascha promanne hor ek adhunik voktank duxporinnam' (saidd-ifektt) mholl'lle astatch. He duxporinnam' anyek piddachch

Korona ek voiros. Dolleank disanatl'li ek ordhjivi! zoxem adim, toxem atam, ani sodam astelem! korona itlem samany tor hea disamni tem itlem prosid'dh koxem zalem? tem prosid'dh zalem nhoi, taka prosid'dh kelem. Konnem, koxem ani kiteak? az koronam khoimsoryi disana toryi tachem namv nennasl'lo konnyi nanch mhonnyet; dista tor tem keul sonxodhokank tanchea sukxm'dorxokant; thoim tem ek kurova (CROWN) porim dista dekun taka dilam tem bovo sobhit namv. Punn korta kam' tem monxak pidda diun tacho jivo kaddchem matr!(?). "khavo, pio, moza koro!" - hea muddar asl'lo ho somsar, kan keppe zata mhonnasor avazan bhoron gel'lea ho somsar ekachfora mholl'llea porim sompurnnponni stobdh zalo. Disak hem, ratik tem kam', ani karyokromam mhonnon khoincha vellaryi BUSY, ghorant

77 Veez Konkani


kuttmasangata vellch natl'lo monis ghora bhitorch pichar zalo. Apnnak khoim voso lagat mhonn chintun samajik ontor dourn, il'lo peleacho husko nhoi toryi khodd'ddayachem dekun mask ghalun, mukar pattim asl'leank bhiachea nhoi toryi eka thoracha dubavachea drixtten dekhon, gorjen ghora bhair vochazoi poddat toryi, pattim ghora bhitor sorotana tea sabvacho ya ani tea seanittoizoracho proyog korun kel'lea tea xud'dhachara vorvim voiros mholl'llem tem sompurnnponni morat mholl'llem xembor tthokke khatri na toryi rog protirodhok sokot holltan morta mholl'llem xembor tthokke khochit. Nidon astana rayachea nakar bosl'lea musak marunk mankddan tolvar proyog kel'leaporim! piddenk keul voktam vo veaksinexon matr ek porihar mhonn istiharam ani khobrandvarim hor ek madhyomamni eka thoracho fottkiroeo khobro gajtana, boroea bholaikek apleach rogprotirodhok soktecha patravixim lokathoim asl'lem il'lem goneanyi ollvon gelanch mhonnyet. Novem veaksin korona piddek ekch porihar mholl'lli fott choddaut lokachea motint khonchounko madhyomam yoxosvi zaleant. Korona kaim mohamari nhoi mhonn purave diun ani aplea dexant lokddaun gorz na mhonn vixv svasthy somstheacho virod

kel'le tin dexanche tornatte raxttropoti / prodhani ek niguddh moronn meleat! adhunik vokat ya veaksin monxancher proyog korcha poilem thoddea tempak thoddea monzatincher ani uprant thoddeach monxancher proyog korun thodde tthokke punni bore porinnam' labhle tor uprant tem sarvozonikank upolobdh korun ditat. Veaksin vokat nhoi; pidda addamvcha khatir pidda ubzamvcha sukxmannujivinchi (voiros ya beakttiria) sokot moddun, eka thoran maron'nch mholl'lleaporim korun dimvcha tosolem zaunasa. Khoinchi-i ek novi pidda mhonn aili tor, khoincha sukxmannujivi vorvim ti ailea mhonn poilem khatri korun, taka vegllem korun poilem monzatincher ch vorsangottlean sonxodhon zata; veaksin bhair kaddunk panch thaun bara vorsamyi lagtat. Ani hi sorv prokria adhunik voiz xastro promanne ani tachach rulim ani regram promanne. Tor, kovidd-19 ailem dosembor 2019-nt ani ek panch-so mohineambhitorch haka veaksin koxem toyar zalem mholl'llem ek soval il'lem mot attomvcha sadea monxancha motint ubzonangi? titlench nhoi, adhunik voiz xastropromanne khoinchem-i novem vokat ya veaksin

78 Veez Konkani


ghetl'leancher kosoley duxporinnam' zatit tor tea monxak ani tacha kuttmak porihar diunko tem vokat toyar kel'li kompeni badhy zaunasta ani dexacha sorkarachiyi ti zovabdari zaunasa. Punn hangasor kompeniyi badhy na ya sorkaryi hachi zovabdari ghena. Sobar songti tonddpaxim matr xivai likhit aschem vegllench! sorkaranchem kanun hem veaksin svechchhen ghemvchem ani onivary nhoi mhonn sangta tor sokoilea itor odhikarim thaun aikonk mellche todvirud'dh zaunasa! tor kosolem vokat hem? kosolem veaksin hem? hea veaksinacho ud'dex toryi kitem? thoddea mullam thaun oxemyi kollon yeta ki kovidd veaksinak tem lokacher vaparchak khoinchai voizoki-i somstheam thaun porvonngi mellonkna. Kanunamni sonxodhon korun keul emorjensi yus othoroisexon (EUA) mhonnon sangon kitlexanche jivo gele tor kitlexe jiunbhor opong zale; thodde odhikari hem nokartat toryi thodde haka opvatat; punn mel'lo monis kitem pattim yet ya zal'lea duxporinnamam khatir konnyi porihar dit? fostt ani sekendd zalem. Atam thorddvevo yeta khoim! hem kitem hi bhovixyvanni korteleam ani hea dolleank matr nhoi ilekron moikroskopak soir koxttamni discha

sukxmannujivim modhem "roundd ttebol konforens" zatech asta? hancha modhem kitem "konttreaktt" zata?! ani temyi hea thorddvevant bhurgim chodd probhavit zatelim mhonn sangtat. Hacho motlob itloch ki sorkari odhikarim ani hea voirosamodhem kitem punni sol'lo zala khonddit! ani toxem tor tisrem lar matr nhoi mukar sorokari ojenddam promanne vhodd vhodd laramyi yetelim! ani him verienttanchim laram addamvcha niban so mohineank nhoi toryi vorsak ek pauttim punni ek ddos veaksin ghemvcheak he te ofors diun lokak fuslaitele. Verientt yetech astelem ani eka verientta khatir toyarsil'lem veaksin dusreacher probhavoxali nhoi dekun veaksin gheun tancho duxporinnam' bhogizoi poddtelo. Thoddea dexamni tisro ddos diunko edollch arombh kelam mhonn khobor. Oxemyi khobor asa ki somsabhor thoim hanga mohineak eka lekar ekek verientt fiks zalam mhonn; ontorraxttri-i sonchar korteleancher vhodd sonkoxtt zale ani bharatant ontorrajy sonchar korteleankyi! korona pidde ani veaksina vixim oxem tor topasnni korcha RT-PCR ttestta vixeantyi toch vad-vivad! hea ttesttacho avixkar kel'lo sangtalo ki ho ttestt keul voigoneanik sonxodhonam khatir xivai pidda

79 Veez Konkani


topasnni korunk nhoi. Korona pidda prosarcha tin'nch mohineam poilem hea nobel paritoxok vijet sonxodhokachem zata misterabhorit moronn. Punn pidda topasunk tannem avixkar kel'lo to ttestt zata ek matr sadhon; takayi mellta porvonngi EUA-khal.

topasunk nhoi mholl'llo nobel puroskar zoddl'loyi to avixkariyi nopomych! dekun he sorv vixoi attoun polleytana, hi kosoli pidda ani hea piddek hem kosolem vokat mhonn konnaichai motint ek soval ubzonchem sohoz! (hi obhiprai lekhokachi zamvnasa)

Hea mohamarik virodh kel'leyi nopomych ani RT-PCR ttestt pidda ------------------------------------------------------------------------------------

"chourong" pustokachem moleallom' onnkar "aruddhom'" lokarponn zalo

"chourong" somuhantolem bhedbhavo ani osmotai uktaumn dakhoupi utkrixtth rochnaar.Es.Bhaskor **********

punddlik narainn naik hangelo "chourong" nattok songroh somuhant mumll dhorilem bhedbhavo ani osmotai uktaumn dakhoupi utkrixtth rochna asa oxem jyextt konknni sahityik ar.Es.Bhaskor hamnni sanglem.

Punddlik naik hangelem "chourong" nattok songrohacho kovi balokrixnn molea hamnni kel'lo moleallom' onnkar "aruddhom'" pustokachea lokarponn suvalleant en.Balokrixnn molea hanchea

80 Veez Konkani


kodden pustok uleytalem.

svikarun

te

Jyextth sahityik punddlik naik hamnni gõyche 'projecho avaz' cholloullichem fuddaroponn ghetlem heach vellar kovita kotha nattok lekhon hea prokarachem sabar pustokam rochun konknni sahiteak somrid'dh kel'le. Tanni sanglem. Punddlik babalea nattkantoli kothapatram kallak ani dexak bhair urtai. Moleallom' bhaxikam modim hea rochnek bes boro yeukar melltolo oxim bhaskor hamnni axa uktaili.

lekhok hajir axil'le. Fotto: kochint ghoddeyle pustok prokaxon suvalleant aruddhom' pustokachi poilem proti ar. Es. Bhaskor hanka diun en. Balokrixnn molea ujvaddaita.Kuxik e.Surex xennoi, goxripur horikumar, sodanond kam'mot, ke.Vizoin ani dhonea ji.Molea. ---------------------------------------

valensia firgojent brihot bautto uboilo

Onnkaropi balokrixnn molea mumll sorzonoxil kovi asun konknnint sabar lekh ani kotha boreylyai. 'horuthus molbarikus ani hantu konknni voidheanchem yogdan' pustok rochla. 'jiusonklp', 'atmogot' oxim don kovita songroham bi ujvaddak haddlyai. Atam "aruddhom'" ho onnkar mull rochna "chourong" kriti kodden bes borem natem zoddun asa oxim-i bhaskoran moll'llem. Pustok kendrii sahity okadomin ujvaddaila. Kochi cherllai vattharant sodanond kam'mot hangelea ghora kodden ghoddeylea pustok prokaxon kareavollint goxripur horikumar ani sodanond kam'mot hamnni uleyle. Suvalleant kochi vattharantolem

“ami noxibvontam. Dexacho 75 vo suttke dis hem'mean achorunchem bhag amkam mell'llam. Hozarom zonnanchea teag bolidanaurvim hem svatontry amkam mell'llam. Hem uromvchim zovabdari amcher asa’’ oxem mhollem poxchim' voloi

81 Veez Konkani


bolixtt asa. Amchea mukhlea pillgen dexacho itihas ani daiz zanna zaun jieje mhonn ulo dilo. Yeukar magun prostaun dil'lea vigar ma. Ba. Rok ddesa hannem prodhani nehorun poilea suttke disa tambddea kottea thaun kel'lea bhaxonnacho ul'lek korun toch mog, tech humedin ho 75 vo suttke divos achorumya, dex bandunk vavuroeam mhonn sanglem. Firgoz goulli porixod upadhyokx ddevidd pais hannem soireak fulam turo dilo tor, karyodorxi ritta minezos hinnem vollok korun dili. Vedir sohaik vigar ma. Leansi ddisozo, emsisi beank odhyokx onil lobo toxench osunta lijhi pintto hazor asl'lim. Peattrik ddisozan karyem choloun abhar mandlo.

bhrixttachar nigroh dollacho es.Pi. Soimon si.E. Hannem. Valensia sam vixent ferer igorojechea provex daralagim dhoronni thaun 50 fitt voir ani 8.5 fitt ani 12.5 fitt vistarayecho brihot bautto tannem fuloun aplo sondex dilo.

Kovidd-19 niyontronn niyomaulli khal thoddeach zonnam sovem hem karyem chol'lem. Punn hem humedichem voros zal'lean loka thoim humed jivallaunko, firgojechea 1100 kuttmankyi bautto diun horyeka ghoramni to uboixem manddaull kel'li. ---------------------------------------

Zogot'tantchch oti ut'tom' somvidhan amchem. Amchim hokkam ani kamam ami zanna zaun pallije. Amchea dexachi bunead 82 Veez Konkani


Vixvo konkonni kendro

‘bharoto svatontryo omritotsovo’ konkonni zalogoxtthi tisore upakheano

vixvo konkonni kendro thauno “bharoto svatontryo omritotovo” proyukto konkonni zalo goxtthiche tisore upakheano 15-19-2021 tarkeri ontorzalo yuttyub mukhantoro chol'lem. Vixvo konkonni kendro sthapoko odhyokxo bosti vamono xennoi han'ni ugtaunno korono sorvo manestanko svagoto kelem. “1857 prothomo svatontryo songramo itihaso” (poilem

bharotache svatontryo songramache itihaso 1857) che bod'dolo kenora injiniyoringo kalezache xri gonnexo kamot ani “soxostro horattogaroro kodduge” (svatontryo songramantu soxostro zhuzhache patro) vixoi bod'dolo xokti xikxonno somstheche pranxupale xrimoti videa kamot han'ni ani “mohatmagandhi mot'tu soteagroho” (mohatma gandhi ani soteagroho) vixoi bod'dolo potrokorto xri mohexo naiko ani “bharoto svatontryo songramokke konkonnigoro kodduge” (svatontryo songramantu konkonni lokanche patro) vixoi bod'dolo xrinivaso xikxonno somstheche dda. E. Romexo poi, ani “svatontryodo hostilol'li bharoto” (svatontreache humbracheri) vixoi bod'dolo mongolluru vixvovidealoi konkonni em'. E. Nirdexoko dda. Bi. Deudaso poi ani “svatontrot'toro bharotodo arthiko progoti” (veaparo ani udeogo) vixoi bod'dolo vixvo konkonni kendroche vixvostho, ani soza enttorproisos haje mukhelo xri valttor ddisoza hem sorvo manestamni vevegolle vixoyaro mahiti dilem. Vixvo konkonni kendro vixvostho ani xallento konkonni xikxonno vibhago somiti sonchaloko pro. Dda. Kosturi mohono poi han'ni konkonni zalogoxtthi karyokromo niruponno kelem. ---------------------------------------

83 Veez Konkani


Konkonni manyota dis achoronn

sam.Luvis (svait't) kolez konknni vibhag torfen ogost 20 tariker konkonni manyota dis achoronn kelo.

Kornattoko konkonni sahityo akaddemicho odhyokx ddo| zogodix poi mukel soiro zaun hazor ason E-somvohon koddtil ugtaunn kelem. Kolejicho kulosochiv do| alvin dde'san konkonni vibhag zoxem songhochem varxik potr ʻporzoll’ mokllik kelem. Somyozoki floro kastelino toxench karyo somyozok

84 Veez Konkani


kort kironn monzonoboilu haka gourou dilo.

Heach sondorbhar pingaro potracho sompadok reymondd ddikunha hacho kovita songroho pustok ’momv’ uddupi kotholik sobhechi odhyokxinn meri ddisozan ugtailo.

zokim' pintto hazor as l'lim. Viz konkonni sompadok do| asttin ddisozo hamnnim svagot kelo. Videarthi monix pintton dhonyovad somorpile. Porzoll sompadoki zoslin ddisozan karyem susutr thoran choloun vhelem. --------------------------------------ddupi diesejicho sarvozonik somporkadhikari fa| cheton, kapuchin, 1992 agost 20 ver konkonni bhaxek somvidhanachea 8vye vollerint servil'lo divos ani ho divos edoll poreant ’konkonni manyota divos’ zamvn somarombhun aileamv.

Ti mhonnali ki sahitacho patticho konno zamvnasa pustokam ani him bhax vrid'dhi zaunko gorjechim mhollem.

Konkonni nattok sobha odhyokx fa| paul melvin ddisozan svagot kelo, upadhyokx listton ddisozan vondon kelem. Pingaro sompadok reymondd ddikunhan karyem nirupon kelem. ---------------------------------------

Hea sondorbhar konkonni bhaxabhimani mhalghoddo potr 85 Veez Konkani


NCC RALLY

of

SAC ON

organised AZADI

KA

AMRUT MAHOTSAV

On 8 Aug 2021 Cadets of NCC Army Wing,

St

Aloysius

College

(Autonomous), Mangaluru organised 86 Veez Konkani


a rally on the occasion of 75th Independence Day and Azadi ka 87 Veez Konkani


Officer.

Mathrubhumi Bhushan Award presented by the Amrut Mohotsav. The main idea of

Hindi Academy

rally was to aware the local people of Mangalore about the •

Freedom fighters of India and

their struggle to make the nation independent from the British rule •

Ban on single use of plastic

Covid-19 safety Norms

Clean and green India

Pollution free

Road safety

The rally began from St. Aloysius College and went across Hampankatta market, cadets distributed 100 Indian

flags to retail shops, banks (State bank of India and Karnataka Bank) and malls. The programme was organised under the guidance and support of Col N.R. Bhide (Commanding officer-18 KAR BN NCC), Lt.Col Amitabh Singh (Administrative officer-18 KAR BN

NCC), Dr Praveen Martis, SJ, Principal of St Aloysius College (Autonomous) and Capt Shakin Raj, Associated NCC 88 Veez Konkani


Ryan's

Madam

Dr.Grace

Pinto

Awarded by 'Shiksha Bhushan'

Mukherjee, Veera Nari Karjin Mogul, wife of the late Lt. Cdr Firdaus Mogul of the Indian Navy Submarine, GP

MUMBAI (RBI): The Hindi Academy

Captain

Triloki

Bhatara,

hosted the Mathrubhumi Bhushan

Vinayak

Upadhyay,

award-giving ceremony at the Jal

M.Prasad, Major Prajal Jadhav, Captain

Bhushan Convention Center in the

KP

governor's official headquarters here

Wadhera,

on Wednesday at Malabar Hill.

Utekar and Commander B.B Mistry

Haridasan,

Sarjat

Subedar

Master

Chief

Commander

Vijay

Dattatreya

Arjun

were honored with the "Mathrubhumi Maharashtra Governor Bhagat Singh

Bhushan" Award.

Koshyari presented the awards to the veterans of the Armed Forces in

Similarly, Maya Shankar Chaubey, Pius

various

the

Shukla, Saurabh Pandey won the

Shiksha

"Shiksha Bhushan" award, Yugaraj Jain

Bhushan, Sahitya Bhushan and the

received the "Sahitya Bhushan" award,

Social Service Bhushan.

Rajabahu Sheth, Dr.Mukesh Gautam,

fields,

Mathrubhumi

including Bhushan,

Prashanth

Pulwane,

Praveen

Roy,

In the presence of former Maharashtra

Kamlesh Nahar receives the 'Samaj

Government Home Minister Kripa

Bhushan'

Shankar Singh and other dignitaries

Jadhav, Dr.Balanath Chakor, Dr.Anand

with Governor Koshyari, is an expert in

Pandey, Vedhika Chaubey and Umesh

education, Director, Ryan International

Pandey were honored with the awards.

Group of Institutions Madam Dr.Grace

The President of the Hindi Academy

Pinto received the 'Shiksha Bhushan'

Dr.Pramod Pandey and Vice President

award.

Alok

award

Chaubey,

And

Dr.Prakash

Director,

Ryan

International Group of Institutions who served in the Army Dental Corps

Dr.Snehal Pinto and other dignitaries

in the war and treated the wounded in

were

the

awardees.

war

Veeranari

Dr.Kantha

89 Veez Konkani

present

and

greeted

the

**************


Ph.D. awarded to Daniella Anne L Chyne of SAC Daniella Anne L Chyne, Assistant Professor of the Postgraduate Studies and Research in Food Science has

been awarded Doctor of Philosophy in Nutrition by the Osmania University, Hyderabad for her thesis entitled “Studies on the Biodiversity of Food Resources in Meghalaya” under the guidance of Dr R. Ananthan, Scientist-

D, Indian Council of Medical Research,

National

Institute

of

Nutrition,

Hyderabad.

------------------------------------------------------------------------------------------

90 Veez Konkani


Ovosvor _12. Bhangaracheo gonnio vhauvn vhel'lea yusufak mostu purasonn bhogli. Toxem taka gott'tt nid poddli. To kitlo vell nidlo mholl'llem takach kollit natlem. Nidentlo utton hennem tennem polletana to bhumyara bhitor as l'lo. Opunn hanga yeun ghott'tt nid l'lo polleun to kaujelo. Chhe... Hamvem nidonk nozo aslem... Itlo vell zala... Atam chor yetit tor mhoji got kitem? ott'ttare fojint zalimu? mhonn manddo hun korilaglo. Dekun vegim vegim bhumyarachea darvotteak montram sangon tem ugtem korije. Hamvem hadd l'lea sat gaddvam voir gonniamni bhor

l'lem bhangar, moladhik vojram, kuddle ghora sagsije. Itlem bhangar vojram polleun mhoji potinn kitli khuxi pavon sontosan nachta konn'nna mhonn monant chintun, aple nideche dolle pusun kuddle tea bhumyarachea darvottea kodde vochon ubho raulo. Bagil kaddije tor alibaban sang l'lim montram ucharije. Dekun montram sangonk tondd kaddtana taka te mantrik sobd ugddas zalenant. To gaborlo. Te sobd uddadak haddunk mostu preton kelem ani kitem pura tonddak ayil'le sobd mholle. Bagil kadd sesom'ma, bagil kadd xexom'ma, bagil kadd kusom'ma axem tonddak ayil'le sobd

91 Veez Konkani


sangalaglo. Tannem kitem kitem sangleari uloileari bagil matr ugtem zalemna. Atam taka bhyem dislem... To purto gabrel'lo. Ghamelo, barik kamplo.Apnnem koxem bhair vechem? hem bhangar koxem vhorchem? mhonn kalubulo zalo. Tori alibaban sangon dil'lim tim montranchi utram uddasak haddunk preton korit't aslo. Punn taka sadhy zalemna. To nizaiki thokon gel'lo. Chhe... Ott'ttare opunn atam koxttar poddlom. Atam chor yetit zalear maka khonddit logadd kaddtele. Dekun ol'lahak ulo marilaglo.

Titlear bhumyarachem bagil goddo... Goddo... Goddo abaz korit't ugtem zalem. Yusufavea hordheant ddobo.. Ddobo... Korn povo kandd l'leporim avaz zatalo. Khoim punni lipon raveam mhollear tache hat pam-i portalenant. Tori dhoiran vegim vegim kallokachea zageakodde vochon eka konxeant raulo. Chor khoim gi luttunk gel'le te pattim aile. Bhumyara bhair baglakodde rukak bhandun ghal'lea gaddvank tannim pollelem. Atam tankam koll'llem ki bhumyara bhitor konni punni rigla mhonn. Bhumyarachem bagil ugtem zal'lench te aturayen cholon doddo boddo korn bhitor rigle. Choranchea mukhelin to

leampeamv gheun tachi dondi il'li vhodd korn hennem tennem sodhunk lagle. Konxeant eka, gonniechi ras as l'lekoddem yusuf bhimyan goddo goddo korn kampon takamv pollemvchem dislem tankam. Chorancho mukeli sogllea tachea angak uzo lag l'leporim zaun tache sorxim vochon, taka dhorn buru buru korn voddn haddilaglo. Aplea pongddachea her chorank polleun haka atam kitem korchem mhonntat tumim? polleya itlea gonniamni bhangarachim nannim, bhangarache nog, bhorn dourn bhair aschea gaddvancher sagsunk hannem upavo kela. Amim koxttamni luttun hadd l'lem ho vhorunk aila. Tor taka logadd kaddchench borem nhoive? mhonn choranchea mukelin sangtana heramni soit kainch mulaz nastana, haka logadd kaddeam mholl'llench choranchea mukelin apocholea tolvarin yusufachi tokli usllaili. Tachi kudd ek koddem, tokli ek kodde zaun to vollvollon melo. Gaddvam vhorn gel'lo aplo poti ek dis zaleari pattim yenat l'lo polleun yusufachi bail goddboddli. Kitli alochon keleari he somosse koxe porihar korchem mhonn tika somzalemna. Ho ranak vochon tea bhumyarantle bhangar haddunk

92 Veez Konkani


vochon choranchea hatant punni sampoddlagai? mholl'llo dubavo tika. Ti soglli gaborli. Tiche hat pami kamponk lagle. Dekun sokallinchea bhorar alibabager dhamvlem ani taka ulo korilaglem. Alibaba gott'tt nident aslo. Yusufachye bailechi bobatt aikon to doddo boddo korun nidechea dolleant chch bhair ailo. Alibabachea pattlean tachi bail soit aili. Ott'ttare alibabacho put ani kamachem marjiana kalubulo zaun thoimsor hazor zalim. Alibabak pollelench yusufachi bail roddonk lagli. Tuzo bhavo yusuf kal gaddvank gheun gel'lo to ozuni yeunko na... Kitem punni tondreant vo onvorant sampoddla zaije. Tuvench atam maka samballije. Veggim vochon tujea bhavak sodhun to khoncheayi sonkoxttant sampoddla zalear taka soddoun haddije. Hem aikon alibaba xermelo. Tori aplea voniek dhoir diun tika tichea ghora dhaddilaglo. Hamv ranak vochon taka sodhun kaddn surokxit ritin pattim apoun haddtam. Tum bhimyenaka mhonntana yusufachi bail roddon chch ghora pattim geli. Ti gel'lichch alibaba aplea baile teuxim ghumvon bohuxea mhozo bhavo choranchea ghasak sampoddla zaije. Maka kitengi

tachye vixim mostu bhyem dista. Hamvem taka surver chch mostu somzailem. Punn to aikalona. Mhojea utrank tannem kan haloilenant. Bhangar haddchea horbhosan to sat gaddvank gheun gela. Titlear alibabachea bailen modhem dai ghali. Toxem pura tum hea sondhorbar uloinaka. Kitem mholleari to tuzo vhodd bhavo. Tachea koxttam vellar amim pavaje. Tem amchem kortouy. Vhoch vegim, vochon taka zagrutkayen pattim apoun hadd. Toxench tum soit zagrutkai samball. Tuvem soit bharich huxar asaje. Bailen axem sang l'lench alibaba kuddle aplea gaddvak gheun ranak gelo. Bhumyarachea baglakodde yeun bhomvarim dixtt ghaln konni nosot l'lem polleun "khulza sim' sim'" mholl'llem montr ucharilaglo. Thoddeach sekundamni bagil gorr gurr avaz korit't ugtem zalem. Veggim vochon bhitor tennem hennem polleunko laglo. Aplta bhavachi kudd ek kodde, tokli ek kodde kuddke zaun podd l'li. Bhomvtonni rogat as l'lem. Him kamam choranchinch mhonn tachye motik gelem. Atam hi nirjivo kudd hanga thaun velear somosye yetit. Rohosy montr konnak punni kollit zalam mhonn chorank dubavo

93 Veez Konkani


martolo. Axem aplestokim kitengi alochon korunk poddlo.

dhamplem. Alibaba xabhitayen yusufachye sangata ghora paulo.

kosoi kuddi

Nimannem tannem ek nirdhar ghetlo. Kitem-i zamv, yusufachi ti Yusuf choranchye hatim sampddon nirjivo kudd bhumyara thaun mela, choramni taka logadd kaddla khoncheaki ghora sagsije. Uprant mholl'llem kollit zatoch yusufachi herchovixoi chintlear zalem mhonn bail mot chukon poddli. Doni chintun, aplea bhavachi ti kudd ani kuttmam, dukhachea sagorant tokli eka gonnient ghaln, bhair buddlim. Punn hat bhandhun ukocholun haddn, gaddva voir vogechch boscheporim na. Kuddle dourn bhandli ani bhumyarachea alibaban tachea bhavachea darvottea mukar ravon "bond ho mornachi vilevari keli. zavo sim' sim'" mhonn sangtana, vhodd avaz korit't bagil soukasayen (aniki asa) -----------------------------------------------------------------------------------

Kolache| Meetache Ghare ani Bikna Sukka |Salted RawJack fruit with Seeds INGREDIENTS: 1- 2 cups salted jackfruit 15 - 20 Jackfruit seeds/Bikna 1 tbsp vegetable or sambar powder 1 tsp bafat powder 1 cup grated coconut

3 - 4 crushed garlic cloves 1 tsp mustard seeds 1/2 tsp cumin Pinch of hing 1 - 2 red chilli 1 chopped onion Little tamarind pulp Small pc of jaggery or sugar Few curry leaves 1 tsp urad dal 1 tbsp tomato paste (optional) Coconut Oil Salt as per taste

94 Veez Konkani


METHOD:

side dish for main meal.

︎Cut salted jackfruit into pcs, soak in water. Keep changing water every 15 mins to take out the excess salt.

NOTE: ︎Adjust all ingredients as per your taste & spice control. Increase/decrease or skip.

︎Peel jackfruit seeds, cut into small rounds or crush into pcs. keep aside.

︎Most of the time these ghare very salty. Check it out.

︎Now cook jackfruit pcs until soft, add seeds pcs and cook some time.

︎This dish can be prepared without added bikna or channa as well.

︎Take Kadai, pour oil, once hot add garlic, mustard seeds, cumin, once crackle, add urad dal, curry leaves, hing, red chilli and chopped onions fry until slight brown. Now add bafat and vegetable powder, tomato paste and stir well. Add grated coconut. Stir and mix well. ︎Now mix cooked jackfruit pcs and seeds into kadai. Put tamarind pulp and jaggery give a good stir. Once its dry and masalas well coated take it off. ︎Can be served with Pez or as 95 Veez Konkani


Delicious Mutton Palak (Spinach) 5) 1 inch ginger finely chopped 6) 2 green chillies sliced 7) 5-6 cloves garlic Ingredients :

8) 1 tbsp coriander powder

1) 750 grams Indian mutton

9) 1 tsp cumin powder

2) 2 bunch Palak (spinach) wash and

10) 1 tsp red chilli powder

chop 3) 1 big tomato finely chopped 4) 2 medium onions thinly sliced

11) 1/4 tsp turmeric powder 12) 2 cloves 13) 1/2 inch cinnamon stick 96 Veez Konkani


14) 1/2 tsp garam masala powder

- Add mutton, stir well and fry for 5 mins on high flame until water

15) 1 tbsp lemon juice

releases and dries up

16) 2 tbsp oil

- Add 2 cups of hot water stir well and cover the lid and cook until 3 whistles

17) salt as per taste

on medium flame

Recipe:

- Switch off flame and let it cool down completely

- In a kadai, cook Palak by adding tomato, garlic, ginger, green chillies

- Once pressure releases open the lid

and salt by adding one cup water until

and keep aside

palak is cooked well (approx 10 mins on medium flame)

- In a kadai, heat 1 tbsp oil

- Switch off the flame and let it cool

- Fry one Onion till golden brown

down completely - Reduce the flame to low and add

- Once cooled, make a fine paste and

coriander powder, cumin powder,

keep aside

turmeric powder, red chilli powder and garam masala powder stir well and fry

- In a pressure cooker, heat 1 tbsp oil

for 3 mins on low flame until rawness of masala goes and gets a nice aroma

- Once oil is hot fry onion till golden

of masala powder

brown - Add palak paste stir well and fry well - Add cinnamon, cloves and salt stir

on low flame for 5-6 mins

well and fry for a while 97 Veez Konkani


- Add cooked mutton and add the required

water

in which

mutton

cooked mix well and take a full boil (ensure to keep the curry medium thick) - Reduce the flame add lemon juice

mix well and cover the lid and cook for 10 mins so that mutton mix well with palak paste - Check salt and add only if needed because salt is added to mutton and Palak while cooking separately - Switch off flame and serve with parathas, chapathis, jeera rice or plain rice

98 Veez Konkani


Gulobachem pan _ zossi pintto, kin'nigolli.

nak pulta tuza pormollan

Tum mog mhozo

tum gulob mhozo

hamv lastam tuza mogan

hamv gulobachem pan....

hamv saulli tuji sodam maka tujench dhean

Tuka devan dilea sobai

hamv lhan

hamv sobit nhoi kaim

mogak mhoza di kan...

tum zaitea kallzancho rai

tuka koll'llich na mhoza Tum gulob mhozo

mogachi gunddai.

hamv gulobachem pan.... Nescha poilem logna nesann

Tuje laginch osa hamv

mog zalo ek soponn..

na tuka mhojem guman

Somplem rinn, moga

tuka mogan venguk kalliz rakta otregan fanteacha dhovant tum nhatam

sasonn...

Tum gulob mhozo

hamv gulobachem pan.

99 Veez Konkani


100 Veez Konkani


101 Veez Konkani


pinjro sobar temp svotontr oslem hem suknnem... Mog mhull'llea prinjreant az khobar nastam sampoddlam! **: Suttka suttka kitem kollit natlem pinjrea suknnem svotontreacha niban bagil ugtem dhourleari bhair yeunko aikalench na... Bhirantecha somsarar pinjroch suttke zago... Mhunn taka asa kollit. ***

102 Veez Konkani


Cheddum ya pisollem pisollem nasak ghalta tall sallio bandun asa zall devachim yozonam vichitr sodankal tannench samballizai sodankal godd utramnim cheddo naddtana solvata cheddum mogant fosoitana pisollea bori bondhi kazari besant tondd ughoddlear gamvak ghann. E pisollea tum kitlem bhagi thoddeach vellar tuka mellta mukti cheddvak zor tum polloixi jivont moddem morasori deva ughodd dolle dixtt hea kuxim polle demvchara charkeache chole parpolle cheddvank chch dile koxtt soglle obol nhoi ti zor mon kori probol vhoi... Lok nennam tori... _ jenett vas 103 Veez Konkani


Vinoti piki follam tuje bhukek ruchik tokli bagoun dilim. Tanek tujea zhori futtonk pallamni mojea pausa udak jiroilem. Kitenchch pattim visarlem na jieunko tuka zolma thaun svas dilo oz ek vinoti maka jieunko il'li suvat sodda. _ jio ograr 104 Veez Konkani


Buk... _ novin pirera, surotkol

buk ughoddtana tuza poilea bhettecho ugddas yeta...

Varear panam dholtana tuje songi ghal'lim uddkanna ugddas yetat nimanni panam vachun damptana tujem moun ugddas yeta... Tukai hamv atam ugddasant dourcha tosolo buk zalam zaije... Vhoi mu..? 105 Veez Konkani


106 Veez Konkani


tumchim borpam dhaddunk villas: veezkonkani@gmail.com or panchubantwal66@gmail.com

107 Veez Konkani


108 Veez Konkani


109 Veez Konkani


110 Veez Konkani


111 Veez Konkani


112 Veez Konkani


113 Veez Konkani


114 Veez Konkani


115 Veez Konkani


116 Veez Konkani


117 Veez Konkani


118 Veez Konkani


119 Veez Konkani


120 Veez Konkani


121 Veez Konkani


122 Veez Konkani


123 Veez Konkani


124 Veez Konkani


125 Veez Konkani


126 Veez Konkani


127 Veez Konkani


128 Veez Konkani


129 Veez Konkani


130 Veez Konkani


131 Veez Konkani


132 Veez Konkani


133 Veez Konkani


134 Veez Konkani


135 Veez Konkani


136 Veez Konkani


137 Veez Konkani


138 Veez Konkani


139 Veez Konkani


140 Veez Konkani


141 Veez Konkani


142 Veez Konkani


143 Veez Konkani


Turn static files into dynamic content formats.

Create a flipbook
Issuu converts static files into: digital portfolios, online yearbooks, online catalogs, digital photo albums and more. Sign up and create your flipbook.