llustrated Weekly
Illustrated Weekly
Volume: 4
No: 43
1 Veez Konkani
Volume:3
Septembr 23, 2021
Sompadoki-i:
Aplem sorvosv tannem lokak dilem
mohondas korom'chond gandhi - ek namv
Sant tomosan 7 1/2 igorzo bandl'leo -
hea somsarant omor zamvn urlam. Brittixam
kodungol'lur,
virodh xantiyut zhuz manddun krantiyut
(porovur),
purux gandhin xanti-somadhanen kitem
nilokkol (chail), kol'lom' ani tiruvitonkodd
koryet
(1/2 igorz). Kerollantlea sobhar zudevank
mholl'llem
okhea
somsarachea
gumanak haddlam.
poloyur,
kott'ttokkavu
kokkomongollom,
nironam',
tannem baptijm' dimvn kristamv kel'lem
Sobhar vorsam thamvn somsarak kollit
mholl'llo dakhlo asa.
zal'lem ki bharoti-i bhimvkure, zhuzonk
Amcho gandhi zolmal'lo okttobor 2, 1869
samorthi nasle, rayanche gulam' zal'le
ver porbondorant ani tachi khun zali zoner
mhonn.
30, 1948 ver ddel'lint.
Heachch karonnak lagon brittix
Gandhi hindvam
hangachi grestkai luttunk veapara namvim
virodh aslo mholl'llo vad manddun asl'lea
bharotak aile ani bharotachi sompot't
aresses
luttilagle.
goddsen gandhik gullo marn lagadd kaddlo.
Tennem
lhanso
porchugis
sandeam
modhlea
pongodd gõyam bhitor ghaln, thoinchea
Gandhi
hindu nagorikank bolatkaran kristamv korn,
mholl'llochch opradh tacho jivo kaddunk
hindvanchea
korun
paulo. Az heach pongddache bharotachem
Zor hea
raz choloun asat ani bharot ek hindu raxttr
templanchi
lailutt
pordexi somskriti vompilagle.
porchugisamporim brittixanchoi xeutt aslo tor az bharotant kristamvancho sonkho bollixtt zato.
muslimank
nathuram'
Gandhi
zolmal'lem
Punn hea brittixancho hetu fokot poixe
kosem kelam.
korcho ani bharotachi grestkai luttcho matr
hatim
zal'lean
khonchleant.
porchugisamporim
tanchye
thamvn
motantor
karyim
chol'lim nant.
povitr
zativadimni
bharot ek
az
yemkonk
Thoddeachch grestancha
bharotachim
mohan
yozonam
Koroddamni poixe gillun
videxank gel'leank pattim haddunk na. Bijepi razkaronni lokak bhasaun aplench
52 isvent sant tomos - jezuchea apostolam poikintlo eklo bharotak ailo tori tannem vixex kel'lem kaim na.
dita
korunk zai mhonn ponthahvan martat.
duxkormimni,
hangasor
sohokar
Kerollant matso
khozan bhortat. Bharoti-i rakon asat atam tanchi soddvonn korunk porot gandhi yetologai mhonn.
prosar chol'lo punn uprant taka hindu puzarimni dhorn bhalio marn lagadd kaddlo.
Dr Austin Prabhu Chicago
2 Veez Konkani
0 kola sonsar 0
‘katrina’k sonvsar bhonvddayil'lo mumboyicho ‘songit samratt’ Henry DSouza 0 sijyes takodde
pattlea logbog 50 vorsa0 thaun
henri ddi’sozache0 ‘ye ye katrina’
m0glluri
ani ‘ami dogi sezara’ mholl'lli0 don
ko0knni
kotholik
somudayacha kazara sobanna0ni,
poda0
vixes zaun m0glluri ko0knni kotholik
kareacho jeox choddana. Hi0 poda0
somudayachea
aikatana
rosacha
karea0ni
3 Veez Konkani
gazonatlear
tea
tornattea0che
rosa ani
pe0ktta0 apxi0ch haltat ani dholtat. ---------------------------------------
praiv0ta0che pai nachak lagtat ani
mhoji ani henri ddi’sozachi ollok
4 Veez Konkani
kalchi porchi nhoi, logbog pa0t'tis
vorsa0chi. Ha0v mu0boi pavo l'lea
5 Veez Konkani
s0dorbar gorega0v ude0ti0t mhoza
a0ttiger rautalo0. Gorega0v igorji
6 Veez Konkani
gelear piramol nogor. Ani henri th0ysor vosti korta. 1985-0t ha0v golfacha kamak preton korun
upra0t roila patte utron tenkak
mu0boyi pavol'lo0.
7 Veez Konkani
Toull bahrena0t sador zal'lea don 8 Veez Konkani
‘ko0knni kolchorol esosiexon’ (kesi e) ba0dle0. Khotara0t ma0ddun haddlolea poyil'lea ko0knni s0git kareak mu0boyi thaun ami henri ddi’sozak apoilo. Ddoni lobo,morvin pi0tto, siril ddisoza ani hera0ni ‘henri naitt’ s0git karyoulli0k henrin
mhaka karye0 nirvahok zaun apoun vhel'lo. Amcha p0gdda0t go0ychi0 famad kolakara0 al fredd ani ritta roz,
mu0boyichi
ddo!
opornna
mayekor ani kheat s0git nirdexok raje0dor si0g asl'le. Amka0 ravo0k bahren
cha
p0chotara
hiltton
hottela0t.Ha kede0 vhorte0 bhag amche0
ko0knni
kolakara0che0,
p0chotara hottela0t vosti korche0! oxe0 mhaka bhog l'le0 asa toull.
s0gitachi zovabdari ghetli. Suma kroxnno, sima ddi’soza, jyuli ddi’soza
khotar paulo0. Th0ysor mhaka feliks roki ferna0ddis, jeri kulxekor, ddoni lobo, febi me0ddonsa, klifi ddi’soza, viviyon ddi’soza, morvin pi0tto ani haddun
sobar
novea
tale0ta0k ddoni lobo ani morvin pi0tton torbeti dili. Toull khotara0t osole0 s0git karye0 ani mhozo nattkullo
‘kube-muttli0’
sador
za0vchak
sorkari
onumoti
ghe0vchak
mostu
vavurlolo
mhollear feliks lobo. Taka thoddea arbi odhikari0chi ollok asl'lean matr yoxosvi m0gllurgar udyomi manest henri maikol ddi’sozak sonman kelo.
lobochi ollok zali. Henricho mivnno
sa0gata
her
he0 sady zale0 tea karyovelli0 ami
Teach vorsa ha0v kamak lagon
hera0k
ani
feliks
Henriche0
poile0
‘sa0gche0 kite0 hai hai’(1964)
pod al
i0ddia reddio mu0boi ke0dra thaun prosar zale0.
lobocha mukelponnar ami 1986- 0t
9 Veez Konkani
Ech.Em'.Vi.
K0penin
henri
s0sara0t
henriche0
na0v
omor
ddi’sozachi0 ‘ye ye katrina’, ‘ami
douru0k sokche0 ek matr pod
dogi
zaunasa ‘ye ye katrina’. Ko0knni
sezara’
ani
her
thoddi0
lokamogall poda0 rekordd kortana
s0sara
mu0boyicho kheat s0git nirdexok
lokamogall
enok ddeniyols hanne0 s0git dil'le0.
Ha0gacha sobar s0git p0gdda0ni
‘ye ye katrina’ podak henris0gi0
katrin bayek ek mogache0 sthan
talleak
helen
asa. Dubayi0t ascha go0ykara0cha
Upra0t tacha poda0k
resttore0tta0ni soit ‘ye ye katrina’
s0git bosoyil'lea0 poiki raji0dor si0g,
gaitana grahok aple glas sokoil
babux ani morlin, hi0 promuk.
dourn sa0gatinni0k gheun nacho0k
tallo
ddi’kruzan.
melloyil'lo
bhair
he0 zala0
pod
vixes
xril0ka0t.
lagtat. Henricho tallo ek vixixtt vorgacho. Kaxeache
vattlek
lo0kddache
kaddien boddoitana uttche tosolo
Henrichi0
thoddi0
poda0:
ek oprub punn sobit tallo. Sado, bhollo ani khaltea kallzacho mogall
ye ye katrina
kolakar to. Apunn ko0knni0tlea
ami dogi sezara
bhovo
doreacha lharari
thoddea
lokamogall
xrextt
ani
poiki
eklo
gaupea0
sa0gche0 kite0 hai hai
mholl'llo kuskutt oh0bavo soit taka
ch0drem' udeun aila
na. M0gllur cha sobar gaupea0k
rozalina
ta0cheo
abdul'la
koulleo
va
siddi
mu0boyicha sttuddio0ni rekordd
silvia
koru0k
fulvali
henrin
sorvoi
thoracho
protsavo ani sohokar dil'lo asa.
chonnevali sobit sobit rupnni0
S0sarbor gazon s0git
ghoracho divo 10 Veez Konkani
lokamogall
tu0 sopanngo fa0teache0
mellon tanne0 ‘hai’ mholl'lle0 ek
xi0vti0 aboli0
i0glix potr ar0b kel'le0. Mu0boyi0t
sobit jesi0ta
henrin ek bitt grup ba0dlo. Kheat
ebisiddi
paxchaty gaupi klif richordd, elvis
cheddu0 bo0boyiche0
prisli, rikki nelson, peatt bun ani
goso goso
hera0chi0
ch0dracha kirnna0ni
sobanna0ni
poda0 ani
kazara0 p0chotara
hottela0ni aplech xoiler gaun henri il'lo il'lo
bharich lokamogall zalo.
kallza0t tufan utt utt ko0knnea
Henri ddi’soza eklo famad
abolina
reddio ani ttivi kolakar. 1964-0t
ch0drema
‘sa0gche0 kite0 hai hai bo0boi
mogar poddon kazar
xhorache0’ mholl'lle0 tache0 poile0
pedru sima0v
pod al i0ddia reddior prosar zatoch
maria
henri ko0knni lokak ollkicho zalo.
lonnche0
Tachi0
---------------------------------------
kuveytt, khottar ani bahren reddior
---
thaun yi prosar zalea0t. Bo0boi ttivir henricho zolm' zalo 1943 march
4-ver
bosrikott'tte0t.
poda0
reddio
xril0ka,
yi tachi0 poda0 prostut zalea0t.
Xikop chik
mogllur, put'tur ani m0gllur sa0
Mu0boyi0t survilea vorsa0ni henri
luvis
tanne
ddo0gri mholl'llekodde eka ghora0t
kanun xikpa0t podvi zoddli. Ko0knni
pe0yi0g gestt zaun rautalo. Toull
potra0ni mottveo kannio boroyil'lea
ko0knni
tanne0 sobit s0sar, ghor ranni ani
rochu0k taka apounne0 ditale. Tea
ata0cho s0sar mholl'lle
vorsa0ni henrin e.Tti. Lobo, cha.Fra.
likleat.
koleji0t.
Mu0boyi0t
nattkulle
Thoddea potrkorta0 s0gi0
Dekosta,
11 Veez Konkani
nattoka0
e.Si.
khatir
Miskit,
poda0
fredd'ddi
barboza, fransis ferna0ddis kassia,
2008-0t
ma0dd
sobann
je.Bi. Ddi’soza, alfons ddi’kosta, vil
s0stean sador korun gin'nes zagotik
fredd kumar tott'ttam' ani hera0cha
daklo zoddl'lea ko0knni nir0tori
nattoka0k tanne0 poda0 rochlea0t.
gain karea0t mu0boi-mira rodd p0gddacho s0git nirdexok zaunas
Al i0ddia reddion edoll porea0t 700-
l'lo
k
vorsa0ni ma0dd sobannacha poilo
mikvon
henrichi0
poda0
vitrailea0t.
henri
ddi’soza.
Upra0tlea
vixvo ko0konni sa0skrotik mohamell ani moinealli ma0chi -ha0tu0 henri
‘henri naitt’ s0git karyoulli edoll m0gllur, moisur, be0gllur, hoidorabad,
mu0boyi,
ddisozan
poda0-s0gitacheo
karyoulli sador keleat.,
dubai,
obudhabi, khottar, bahren, kuveytt,
‘ye ye katrina’chi vixexota:
moskot, keanodda ani her ga0va0ni
sador
zaleat.
Henrin
vilfi
rajivo kopuran obinoi kel'lea ‘xukria’
rebi0bosas0gi0 sa0 luvis kolejicha
filma0t
ugtea moidanar sador kel'le0 s0git
molikan ‘ye ye katrina’ pod ghal'le0.
karye0
‘ye ye katrina’ pod m0glluri ko0knni
uddasa0t urche tosole0
mhonnta to.
namnnecho gaupi onu
Kenodda0t sador
xivai, go0yche ko0knni0t, si0holli,
zal'lea ko0knni s0git karyoulli0t
puddtugez, speanix, tomill, telugu,
go0ychi famad gaupinn lornas0gi0
i0glix ani her bhaxe0ni gaitat. Bovo
tanne poda0 gailea0t.
xa ‘ye ye katrina’ podak s0sarbor melll'le
titli
lokpriyota
edoll
Henrin ‘kazara upra0t’ ani
kh0cheayi ko0knni podak mello0k
‘uddta to poddta’ mholl'llea don
na. Henri ddisoza s0gi0 survilea
ttelefilma0k
vorsa0ni
gailea0t.
poda0
ghoddun
helen ddi’kruz poda0
gaitali. Upra0t choddunne
30
vorsa0bor henri s0gi0 poda0 gaileli 12 Veez Konkani
kirt
mu0boyicha
ddo.
Opornna
obudhabi, moskot, kuveytt ani her
mayekor, hika favo. Sukorina, lola
ga0va0ni,
ferna0ddis ani her sobar gaupea0ni
moisur, m0gllur ani her zagea0ni
ani gaupinne0ni
henrik man-sonman kela. Vorsa
henri s0gi0 talle
melloileat.
mu0boyi,
be0gllur,
adi0 taka s0dexo proxosti favo zalea,
Proxosteo-puroskar
ailevar
be0gllurchea
ef.Ke.Si.E.N taka proxosti pattoun
sonman kela. henri
ddi’sozak
edoll
sobar
proxosteo-puroskar lableat. 1988-
Henri
ddisozachi
vixexota
0t bojzoddi -prem' nogorcha xa0ti
mhollear tache0 sade0ponn ani
klobban m0gllura0t sador kel'lea
khalte0ponn.
‘henri naitt’ kareavelli0 taka ‘s0git
lokamogall
samratt’
mholl'lle0
sonman
kelo.
Apunn ani
eklo
famad
gaupi
birud
diun
mholl'llo oh0bavo za0v, vhoddponn
Mu0boyi0t
taka
za0v tachelagi0 na.
‘kolarotno’ (1995) birud diun man
kolakar
kela.
korina. Ko0knni za0v, her bhaxecha
‘daiji
dubai’
lekoka0cha
ko0knni
s0ghottonan
‘seva’brohmaur
hanni0
ddisozak
sadon
ani
za0v,
mholl'llo
Lhan vhodd
sokkodd
bhedbavo
to
kolakara0kodde
henri
henrin boro s0b0d dourla. M0gllur
proxosti
cha poda0 ghoddnnara0k mu0boyi
bhettoun man kela. Kenora vorldd
sttuddio0t poda0 rekordd korcha0t
fa0vddexon hanni0 henrik kenora
henrin
kola s0ket proxosti diun man kela.
S0dexan
Tea
ko0knni
moidanar sador kel'lea ko0knni
kuttam' bahren, es.Em'.Ke.Si. Dubai,
s0git karyoulli0t vilfi rebi0bosas0gi0
usvas dubai, bell'lle vixon dubai,
tanne0yi patr ghetl'lo.
xivai
jinnie
daiji
dubai,
di0vcho sa0
sohokar luvis
kolejicha
ko0knni kolchorol ososiexon khotar,
em'.Si.Si.
Khotar
ani
sa0gatach 13 Veez Konkani
vixes.
Kenodda0t asa kel'lea
ko0knni
s0git
karyoulli0t
tanne
mholl'llo s0tos ani tropti apnnak asa
go0ychi famad k0tarist lornas0gi0
mhonnta henri ddi’soza. Fuddlea
poda0
Vixes kite0gi
vorsa0ni tacha poda0cho ek s0groh
mhollear em'.Si.E. Khotar hanni0
ani noveo siddi kaddche0 yozon asa
ma0ddun haddl'lea golf vois af
kh0y henriche0.
gailea0t.
mea0golor’ semi fainols spordea upra0t choll'lea s0git karyoulli0t
Tache0 soponn khore0 za0v!
‘ami dogi sezara’ pod henri ddisoza
00000000000000000000
ani bap ddenis ddesan gaun loka
henrichim thoddim utram:
thaun hogllik zoddl'li. Henricha hor eka kama0t sa0gat
ani
sohokar
dil'li
tachi
mogachi potinn lina ferna0ddis,
2001-0t o0torli. Ta0chi eklich dhuv kearolain logn zaun prostut khotar asa. Jeri ddi’mel'lo be0dur hacha daijivorldd vebsaitti0tlea ‘doremifa’ vibhaga0t, daiji voroldd ttivir toxe0 raknno prokaxonacha buka0t henri ddi’sozachi ollok porgott zalea. Prostut henri ddi’soza gorega0v piramol nogora0t vosti korun asa. Apnnak dex videxa0t os0keat obhimani
asat.
apnnachi0
poda0
lokamogall
za0vk
Ta0cheurvi0 s0sarbhor
sady
zale0
mhaka bharichch ozap zalem viz mukhpan polleun.
Mhaka fesbuk
iteadi somajik madhyomamni aschi
tantrik
zannvai
bharichch
unni.
Hamve hea adim sobhar vorsam thamvn sorv mhojim sondorxonam nirakorxileant.
Zor
az
hamve
zogot'tant namve vhelam tor tem fokot mhojea obhimanimni mhojer dourl'lea mogan, hench karonn
hamv tea xikhorak choddonk. Hamv ek potrkort ani hamvem ek inglix disallem Hi mholl'llea namvar survatil'lem. Rajika kriplani borabor hem potr ujvaddak ailem. uprant
14 Veez Konkani
duddvachi
Punn
oddchonn
zal'lean rajika kriplanin chintlem ki
misamv
ami
vorsam
hea
vauracher
pordo
aitarak tin
bendurant nattok
tin
boroun
voddchochch boro mhonn. Rajika
khelloyil'le - sobit somsar, ghor
kriplani ttaims grupak servalem
ranni ani atancho somsar.
tankam varta vodgaun diunko. Tem eka oti poixilea zagear moronn
"helen
ddikruzhachye
dhuven
paulem.
fionan osem boroyil'lem: mogall
onkol henri, hamv hem pod tuka Mhojem songitachem poinn fokot
dhaddttam kitea mhollear tujim
survatilem bomboit. Devadhin vilpi
podam
rebimbos zolmal'lo 1942 isvent tor
zamvnasat tosench sobharanchea."
hamv
zolmal'lom
1943
mhojea
jivacho
vantto
isvent.
Yunaittedd yongsttors zose vilfiche
fionacho hamv podorn.
Ti atam
mitr zamvnasle tosench mhojey.
ddel'lint
myujikol
Vilfichea uleak pallo dimvn hamve
okaddemi
sobhar
hindi
grestanchea
somsarantle songitgar taka kumok
xikhoun asa.
bomboiche
diunko
mhonn
dhaddl'lem.
aplea
loreyn
xalant
200
bhurgeank
voir songit
mongllur
Hamv mongllurant
Konkonnichea choritrent zot ek pod
xiktana padva hoiskulant borddor
somsarbhor ghajlam tor fokot ’ye ye
zamvn asl'lo ani ten'nam mhoje
katrina’.
borabor
ugtaddak ayil'lem ech.Em'.Vi. (hijh
vilfi
rebimbosyi
borddingant asl'lo.
Hem pod 1971 isvent
masttors vois) ani uprant tem pod nohinch bharotant bogar, xrilonka,
Vhoi bendurant ten'nam podam
khaddi gamv, yurop tosem itor
ghoddcheant famad zal'lea val'li
dexamnim-i kheat zalem.
vasan
mhaka
eka
noveachch
kolakarak sohokar dil'lo ani hamve
Edoll voreg henrin 2,000 voir podam
15 Veez Konkani
ghoddleant ani tantlim choddttavo
henri.
podam famad zaleant.
thamvn aikonk khux pautam.
ghoddl'lim
Tannem
podam
Eka famad sadhea vyokti
divongot
hemont kumar, uxa ut'tup, dda|
Tujye tosle vyokti lamb jiom hamv
orponna mayekor (moratthi podam
tosench
ghoddnnar
sadhemponn
dot'ta
doujekarachi
mhojyetoslim mantat
tujem ani
tokli
dhuv) ji henri borabor pattlea 28
bagaitat. Tuvem fokot eka poda ’ye
vorsam thamvn gaun asa.
ye katrina’ mukhantyr sogllo somsar chch tuzo kelai.
Fiona aplea cheattant mhonntta:
bilian
porbim onkol henri, hamve zormon
zamvn aikalam.
remeddis
hachea
voloulikoran
pauttim
Hem pod kaim lokan
khonddit
vol'lobh
boroyil'lem
tujye
Mhaka vhorto sontos bhogta tuka
vixeantlem lekhon vachlem. Bharich
sangonk tumvem mhaka dil'lea
ruchlem mhaka.
sohokarak
tujye
borabor
kam'
korunk. Zor hamv az itlea un'notek Henri
mhonnalo:
devo
borem
pauleam tor tumvem dil'lem marg
korum fiona. Hamv atam mhojim
dorxon'nch taka karonn.
podam vrit'tipor ritir porgott'ttam
tuka mostu pattim diunko asa onkol
kapiroitt kaidea prokar ani mhoje
henri. Somsarantlea sorv monglluri
mitr je videxamni jietat te mhojim
somajek tum ek konknni omitab vo
podam polleun asat.
rozonikant!
Jem kitem
Hamve
mhojelagim asa tem hamv tuka dhaddttam.
Pattlea 3 vorsam
henrin sanglem ki kixor sodha
thamvn hamv hem korun asa fiona,
hamvem
ramvchea
devo borem korum.
kott'ttonnant rauta.
dusrea
Tannem ani
tacho vhodd bhavo rajendor singh
Fiona: devo borem korum onkol
sodha ani raz singh sodha hannim
16 Veez Konkani
mhojea 11 podank songit dilam.
fiona, bharichch sadhem songit
Rajendor
vaprunk.
singh
sodha
mhojye
Punn hamvem tankam
borabor poinn korn bahreyn, dubai,
sanglem ki mhaka unchlem songit
obu dhabi, bengllur, mongllur hea
zai mhonn.
gamvamni mhojea naittank songit
tuka tujem songit rekordd korunk
dilam.
ek ovkas melltta mhonn.
Ech.Em'.Vi. Mhonnale Punn
hamvem mhollem fokot ovkas matr
Henrichea
podank
Bormonachea
ar.
Ddi.
songitgaramnim-i
naka, borem songityi zai.
Enok
ddeniyols
hindi
tea
vella
aple
songit dilam kango bitts marun.
ekorddiyon
Enok ddeniyolsa borabor boson
asl'lo.
henrin
tachea
amchem hem ulounnem aikalem to
Kitem tachem
mhonnalo ki zata titlyo unnea
songit
ghoddun
podank bosoilam. talent!
uloun
Thoimsor bosl'lea tannem
bojettir apunn tuka songit ditam
mhonn. ech.Em'.Vi. Rekorddachea pattlea
beanddra
kusin songit ani utram henrichim
geleamv.
mhonn chhaplam. namva
songitavixim
flemingontlea
ghora
Haka tachea
bodlak
ddeniyolsachem
Tea uprant amim tachea
Tea
uprant
hamvem
tachea
ghalunk
songitacho peattorn pall'llo, poilem
ddeniyols
songit, dusrem songit, fil'lors tosem
mhonnalo ki sorv kam' tumvench
erenzor to notts boroitalo ani hamv
kelam-i tor mhojem namv kitea?
taka kosolim songit upokoronnam
tannem fokot notts boroyil'le ani
vaporchim tem sangtalom. Mhojea
songit inddosttrichea songitgarank
vrit'tipor jiunant 50 vorsam hamve
haddn songit dil'lem.
tacho peattorn vaporlo ani 2,000
sangl'leak
namv
enok
enok
pras choddit podam ghoddlim.
Ech.Em'.Vi.Chi songitak ek bojett asli 17 Veez Konkani
Moikol mochado mhozo kozon
nogor
bellmanncho borabor
zo
kuttma
zonon zal'lem.
asa,
podam
eloisiyos kalejint aplem ddigri xikap
helenacho
sompoun, tannem yunivorsitti of
To
sombondhik.
henrichem
atam
zormoni
ghoddttalo.
bosrikott'ttent
bomboit elel.Bi. Kelem.
Uprant
siddi jiun songit haka tannem
foinansiyol
zamvn
tachim podam sett korunk vichar
bombomyt vrit'ti dhorli. Modhem
l'lem songitak.
potrkort zamvn kam' kelem tori
songit
Tachea prothom'
Mongllur sant
Tannem ek pod
samratt
mhonnon
konsolttentt
tantum solvonni labli, nimannem
ghoddl'lem ani tea siddint ekodde
bhorvaxeachea
gayil'lem.
riglea
Poilye pauttim hamve
heranchim
podam
gailim
-
moikolachim don podam. Poilem
uprant
songit
vrit'tent
1964
isvent
bombomyt tannem ek vrit'tipor songit pongodd rochlo.
songit, dusrem songit, fil'lors iteadi
hamve ghal'lim. Atam-i mhaka to
Henri
ddisozachem
ek
vixex
ugddas asa.
prodorxon gelea vorsak mhonn manddun haddl'lem; punn kovidd
Potravo brodors mongllur, neri ani
mohamarik lagon hem karyogot
jeri obu dhabi, alon fernanddis
zalem na.
moskot,
yemvchea vorsa tacho zolma gamv
norbortt
pirera
doha,
Atam hem karyokrom'
khottar hanchea yozonamni hamve
bosrikott'ttent
sompurnn hat dimvn kam' kel'lem.
Karyokromacheo ttiketti edollchch
Sorv tanchim podam songitak tall
vikun geleat astam hem karyokrom'
korunk,
ek zoit haddttelem mhonncheant
songitgarank
zomounko,
rekordding
sangata sttuddio,
gaupeank zomounko, iteadi.
kitench dubavo na.
choltelem.
Viz henrik
tachea misamvant sorv yox axeta ani borem magta.
Chikmongllur jil'leantlem ek lhan
-dda| asttin probhu, chikago
18 Veez Konkani
Gandhijichea jivitantlim thoddim ghodditam -richordd olvaris, korddel
asl'loki tachoch hat taka disanatlo. 1. Mel'leanchem upodr:
Mohonak
tachea
kudda
thaun
anyeka kuddak vochonk asl'lem.
tea kalloki ratim bhurgo mohon
Soukas tachea kuddachea bagla
soglloch
kodde yeun paulo. Tache pai nitt
mel'leanchem
bhiel'lo. bhyem
Taka chodd.
ravanotle.
Tachea
kallzant dhol
Kedallai kallokant ekloch astana
boddoyil'lo avaz aikatalo. Tachea
khonchyai mulea thaun mel'lem
ghorchea
yeun tachea angar uddta mhonn to
baglalagim ubi asli.
bhietalo. Ani aichea ratim itlo kallok 19 Veez Konkani
kamachi
stri
rombho
“kitem gozal puta?” tinne vicharlem.
nimanne
“mhaka
mhonn prann kelo.
bhyem
dista,
dayi”
mortanam-i
‘he
ram'’
mhonnalo mohon. Amkam kaim lisamv mellta? “bhyem?
kiteachem
bhyem
bhurgea?” tinne soval kelem.
2. Mayag zal'li pensil:
“polle kitlo datt kallok! mhaka
dokxinn
mel'leanchem bhyem dista.” tacho
pattim
tallo kamptalo.
kongresachem
afrrika
thaun
ayil'loch
gandhiji
mumbomyt
mitting
apoilem.
Kaka saheb kalelkor kumok korunk “kallokak bhiemvchi gorz na puta.
thoim gelo. Tea eka disa gandhi
Tum
tachea
ramak
chint
ani
toull
ddeska
boglen
kitengi
khonchem-i mel'lem tuje lagim
sodhun ascho tanne deklem. Tachea
yemvchem
tonddar atonk distalo.
na.
Konni
tujea
mateacho ek kes poroeant apddunk sokchona. Ramo tuka raktolo.” tinne
“kitem zalem? kitem sodhun asai
taka soloha dili.
tum?”
tanne
gandhiji
lagim
vicharlem. Ramachem namv ucharit mohon ruma thaun bhair ailo. Tea disa
“ pensil bhair poddlea. Ti edich lamb
thaun gandhi zamv kallokant vo
asl'li” mhonnalo gandhi.
eksuro
astana
bhienatlo.
Ramo
apnna sangata astam poroeant
Eka lhan pensile khatir gandhiji itlo
apnne konnaiki bhiemvchi gorz na
osuntuxtt
mhonn to patyel'lo. Hoch tacho
vibhaddcho polloun kaka sahebak
bhorvoso tachea sogllea jivitant
ozap zalem. Tanne tache lagim asl'li
taka
pensil gandhijik dili.
dhoir
diunko
paulo
ani
20 Veez Konkani
zaun
tacho
vell
Punn gandhiji aikalona. “mhaka tich
gandhijik
bhettchem
lhan pensil zai.” lhan bhurgeabori to
bhurgeank
hotth korilaglo.
pauttim eka bhurgeak gandhijik
bharich
mhollear khuxi.
Ek
polloun bezar zalem. Edo vhoddlo “borem, sod'deak hi pensil upoyog
vyokti zaunyi ek xortt poroeant to
kor.” mhonnalo kaka saheb. “hamv
nesanastam asa tem polloun taka
ti uprant tuka sodhun ditam.”
ozap zalem.
“ti dakttuli pensil mhaka kitli
“ bapu, tum kitea kurta nesanam-i?”
moladik
dhoir
mhonn
Hamv
tuka
modras
somzana. astana
korn
tea
bhurgean
vicharolem.
nattesonachea dakttulea putan ti mhaka dil'li. Tanne mhaka ti itlea
“ poixe khoim asat, puta? hamv
mogan
ti
dubllo. Kurta ximvouche title poixe
nozo!”
mhoje lagim nant.” gandhiji sot
hamvem
ani
moipasan
hogddaunko
dil'li
mhonnalo gandhiji.
uloilo.
Kaka saheb fuddem kitoim uloilona.
Bhurgeachem
Ti
bhorlem.
sodhcheant
tanne
gandhijik
kalliz
bhirmoten
sangat dilo. Nimanne pensil mell'lli. Chodd mhollear don incha lamb as
“mhoji auy borem korn ximvta. Olle
l'li. Punn ti melltoch gandhijik zal'lo
mhoji
sontos itlo ani titlo nhoi! eka
ximvchi. Tuka ek kurta xivonk hamv
bhurgeachea mogachi ti kannik ani
tika sangtam.” bhurgo mhonnalo
gandhijik tea
dinponni.
bhurgeacho mog
soglli
mustaiki
tinnench
chodd moladik. “tujea auyk kitle kurta ximvonk
3. Kitle kurta zai?
zatat?” gandhijin vicharlem. 21 Veez Konkani
“tuka kitle zai? ek.. Don.. Tin... Tuka
4. Vidhvichi kannik:
kitle zai title ti tuka ximvon dita.” bhurgo dhoiran mhonnalo.
choroko songhak dan zomo korunk holl'lle thaun holl'llek gandhiji poinn
Gandhiji ek pauttim moun raulo.
kortalo. Oxench vetana ek pauttim
Uprant to mhonnalo: “ punn hamv
orissant eka zomater tanne ek
ekloch na puta. Hamvem eklean
bhaxonn dilem. Tachem bhaxonn
matr kurta neschem sarkem nhoi.”
zatoch ek prayest stri utthli. Tichea prayek lagon ti bagval'li. Pindkor
“tuka kitle kurta zai tem mhaka
vostur ti nesl'li. Svoim seukamni tika
sang.” to bhurgo vot'tai korilaglo.
oddailem
“tuvem kitle zai mhonn sanglear
zhogddon gandhiji lagim aili ani
puro. Hamv mhojea auy lagim
tache pam-i tinne apoddle. Tea
sangon ximvoun haddn ditam.”
nontor aplea palvachea pontar asl'li
gantt
tori
suttoun
tanchekodde
tantum
asl'lem
gandhiji tea bhurgeakch pollelaglo.
tambeachem
“puta,
kaddn gandhijichea pamyathollim
mhojem
kuttom'
ekdom
vhodd asa. Mhaka challis korodd
ek
ti
nannem
tinne
dourolem.
bhavo ani bhoinni asat. Tankam sokddank nesonk vostur mellta
Gandhijin tem nannem kanngheun
poroeant hamvem eklean kosem
apnnalagim zagrutayen dourolem.
kurta nescho?. Sang mhaka tujea
Choroko songhacho fondd sogllo
auyk itlea zonnank kurta ximvon
zomnalal
diunko zaitgi?”
Tanne gandhijilagim tem nannem
bhurgo chintunk poddlo.
vicharlem. Punn gandhijin diunko
Gandhijik
sogllo
dexch
tachem
bozaz
polloun
inkar kelem.
kuttom' zaunaslem.
“songhak mhonn dil'leo hozar 22 Veez Konkani
asl'lo.
rupeancheo
chekki
hamv
yerovaddo zoilant ek dis uloun
samballtam.”
zomnalal
hason
astana,
mhonnalo.
eka
soropyi
thodde
lhanxea
pauttim upkarak poddta’ mhonnalo
tambeachea nanneak tum mhojer
gandhiji. Taka purok zaun tanne ek
vixvas dourinam-i.”
kanni sangli:
“tujea hozar rupeanchea chekkim
eka prayest striechea ghora ek
pras hem nannem chodd moladhik.”
sorop ailo. Tinne kumkek bhob
mhonnalo
eka
marli. Tichi bob aikon sezarche
monxalagim lakamni duddu asa ani
dhamvon aile ani tanni soropak
to tuka ek vo don hozar rupoi dan
jivxim marlo ani te pattim gele. Hea
dita tem kaim vhoddlem nhoi. Punn
mel'lea
hem nanne tea striyechi bohuxa
uddomvchea bodlak tinne to tichea
soglli ast ani tem sogllem tinne
pakea voir uddoilo.
mhaka
“tori
‘mel'lo
gandhiji.
dilem.
Tinne
“zor
soropak
pois
vorn
udarponni
kosolo teag kelo polleya. Dekun
Thoddea vella uprant tenne voilean
hem nannem mhaka ek korodd
ubon vechea gonnin hea mel'lea
rupeam pras chodd moladhik!”
soropak
pollelem.
Gonnichea
bonchint khoim thaungi haddl'lo ek vanjelatlea vidhvichea kannikecho
motiancho nekles asl'lo. To tinne
ugddas ailo?
sokla golloilo ani ho mel'lo sorop gheun geli. Thoddea vellan bhair
5. Noxibacho khell
ayil'lyla tea mataren aplea pakea voir kitengi zhollzollchem polleun
gandhiji kannio sangcheanti huxar
eka kolan tem sokoil voddlem.
asl'lo.
Moteancho
nekles
sontosan nachli.
Gandhiji ani vol'lobhobhayi pottel 23 Veez Konkani
polloun
ti
Gandhijichi kanni aker zatana pottel
ponda
apunnyi
mhonn tanni chintlem ani ti moddki
ek
kanni
sangtam
mhonnalo.
lipoun
dourlam
zaizoi’
ukol'li. Tokxonna sorop ‘bus’ korn ubo zalo. Chorunk ayil'le apnnacho
Eka boniachea ghora eka disa ek
jivo vanchlear puro mhonn chintun
sorop ailo. Hea boniak kumok
thoim thaun dhamvle. Sorop tanchi
korunk tenne konni natl'lo. Soropak
patt dhorn gelo.
jivxim marche titlem dhoir hea boniaki
natl'lem.
khonchayi
jivik
Tea
marchem
bhair
Noxibacho khell koso asa polloya!
taka
posond natl'lem. Tache lagim ek moddki asl'li. Ti tanne sorpa voir vomti ghali ani thoinch soddli.
Tea
ratim
thodde
chor
tea
boniachea ghora rigle. Te randpa kuddantlean bhitor rigtana thoim tankam vomt'ti ghal'li moddki disli. ‘bonian kitem tori moladik hachye
(adharan)
------------------------------------------------------------------------------------
24 Veez Konkani
sompuronn kalponik kanni
1930 : ek ghoddit klerens, koikombo vorodorazu
ani
tachea
sangoddeanim
oitoppo
mol'lin
dil'lea
rukachim
pollim
podvar
ponnxi
aschea
antoni
sanz utron sadaron kallok zal'lo. angnnachea
rukamullant
itteancho
bailean ekoddeo
mero bandhun tacher eka voir ek
pollim tannim ras kel'lim.
tennem ras ghal'leo.
viliyoms
hachea biddara lagim sagsun zatana Vistar
Bandhpacheo her vostui hennem
Suggi
mohineo
aker
zaun
paggu mohino suru zal'lo matr. Disachem ang khantomvchi dhog asl'lean
sorovanchea
angantlean
sokallim thaun zhorichea udkabori gham' vallon gel'lo. Jivo pitto korun
kam' korochem doddong kuddiche 25 Veez Konkani
toronatte te. Tea xivai goroea saibak
zannto, suddsuddit ani humedicho
kam' korochem, taka khux koroche
zal'lean antoni viliyoms tosoleam
mhollear tanchea jivant eka ritichi
goroea subedharam thaun thoddi
vixes humed.
bori moroead melltali. Xabhaski favo
Kam'
aker
zal'lem
polloun
zamvchem
kam'm-i
to
korotalo.
antoni viliyoms aplea bongleachim
mettam devon soukas cholon ailo.
Az
matr
antoni
viliyoms
Lamb dig jivacho tonddacher datt
khonddit zaun khux disanatl'lo.
kalleo mixio, puddpuddit gal, lamb
Motint bhorl'lem kottinnayechem
telte kes taka vixes addomborai
vadall tachea
ditale. Sodanchea bori tachea hatim
distalem. Vallchea varoeak tache
zollchem
Eka
hatim asl'lem churutt palvoilem ani
churuttantlo
tosenchch porot tanne zolloilem.
pattlean
churutt ek
asl'lem.
korun
dhumvor to soddtalo.
sarokem
Tacho dumvor tondda-nakantlean bhair
"aichem
tonddar
kam'
zalem
saibhanom... Ani kaim chodd borim
soddtana
ujeachim
tachea
agttim
motint
zollchim
tem
torneatteamni polloilenchch.
pollim nant thoim... Oitoppo mol'lin dil'lo ruk boro asl'lo. Yemvchea
Inglez addollteancho stholli-i
sonvara-aitara roghuramo naikon
subedhar zaunascho antoni viliyoms
don palponnxi ruk ditam mhollam...
hea gavak kaim novo nhoi. Pattlea
Te chirun haddun ghaltamv... "
sumar
vorodorazu, antoni viliyomsak khux
sut'turachea
korochea iradean amsomran uloilo.
zovabdari tachi zaunasl'li. Regro
vorosam
thaun
gavank
hea
samballchi
pallun loka thaun toull-toull sunk Vorodorazu,
kodonaddko
boilantlea toronatteam poiki chikke
yekttam-i
dakxenn
26 Veez Konkani
korunk
bilkul
taka
doya
natl'li.
Sunk
dinatl'leank aplea vagtta sarkea sunneamnim
fapsun
ghalchem
Kodonaddko
gavant
udenti
kuxin nhoim vallta ani mukar vallon
kam'0y to korotalo ya pois aschea
doroeant
vilin
zoilant fichar koroun kuttmandaram
boglen pachvea rongall gadeank ani
korona sunk vosul korotalo.
madda
itlank
zata. paxar
Nhoinchea zalem
tor
ttippuchea kalar bandhl'li kallea Bandhpachea kamant boroea
fatranchi lamb ghatti suru zata. Hea
toklecho ijner to zal'lean goroea
ghattier
addolltean taka anyek choddtik
raulear rosall thondd varem matr
kam' dil'lem.
mellta nhoi astam allsayen vallchea
pontar
Tea guddeachea
boroea
zagear
goroea
nhoinchi
choddon
tudier
opurobhai,
yeun
dhortechi
subedharam khatir bhomvddecho
pachvi
sobhai
dadhoskayen
bonglo bandhchem kam'.
chakonky
labta.
Osole
zage
mhollear gore subedhar tonddant
Rukadd, fator, vostu, kam' ani
lhall golloitat. Heachch zagear vixal
vaur - goroeam khatir gamvchea
raullera saroko bonglo bandhunk
monxanim
dimvchem.
goroeamni alochon kel'li ani hea
Sorov punkeank mellon borochch
vorosa nhoi punn eka vorosa uprant
bonglo ubo zaizoi mholl'lli axa
yemvchea
goroeanchi ani protyek zaun antoni
jevann,
viliyoms hachi.
ayil'lea goroea soireank hantunchch
punkeak
notalam soroeachem
festachem gom'mot
diunko asl'lem. Antoni viliyoms - goroeanchea vorogacho tory hangachi konknni,
"saibanom tumim az kiteakgi
tullu ani il'lixi kanoddi bhas tannem
bharichch
vegginchch jikun dhorl'li ani atam
vorodorazu chikke bhielo tory dhoir
sadharon sorovam lagim to stholli-i
gheun hallvayen vicharilaglo.
bhasanim uloitalo. 27 Veez Konkani
bezarayen
asat...."
Antoni
viliyomsan
dolle
Moyeadi beari haddn ayil'lo..."
ubarun vorodorazuk polloilem punn zovab dilina. Zovab diunko mon
oxem
mhonnon
lagsar
antoni
natl'lem mhonn nhoi bogor taka
viliyoms
zokto vell zai asl'lo.
goll'llo. Ijicherachea degen asl'lea addkullea
Degen
dhoronnicher
dixtt
tannem veli.
asl'lea
mezacher
ijicherar intrun
yedollchch videxi viskeche botl ani
tambler
haddun
dourl'lo.
Tamblerant ekoddi viski votun taka Sur bhorl'leo don moddkeo,
il'lem udok ghalem tannem ani
char -panch mutt'tteo ani utoll
hallvayen don lamb ghott seun
horovannant
mittiyeo maroleo.
ukoddl'lea
tantianchim kapam bhoron asl'lim. Kam' koron ayil'lea toronatteank
Titlear intrun somrogulachim
antoni viliyomsan kedallai khannant
kapam bazun tacher limbeache
unnem
kuddke soboun utoll boxi mukar
kel'lem
na.
Goroea
karobaroeamni kul dimvchi natl'li ya
douroli.
bharichch unninchch dimvchi tory
garof
khann il'lem ditalechch. Az tory
maslle kuddko tonddant dourolo.
vorodorazu ani tachea sangateanim
Intru khalteponni rakon asl'lo, aplo
sokallim
saibh ti masllechi podd chakon
thaunnchch
vaur
suru
kel'lo.
Boxient degen asl'lem gheun
antoni
viliyomsan
kitem sangtangi? mhonn. Ti maslli intrun
bharichch
zagrutkayen,
"poilem talleachi tan bagoya...
borem annean vattun bazl'li. Saibh
Pottaky thondd kora...Xinan bori
khux zalo tor tachi mhinot sufoll
godd sur dilea... Bhukek ukoddl'lim
zal'lea bori.
tantiam asat... Intrun tarole bazunk
ghaleat.. Chorobheche tarole...
" allean borem zalam...Intru... 28 Veez Konkani
Punn, tumvem mirosang tumchea
koron kollit asl'lem tory tannim
inddiyonank
’naka’ mhollem na.
ghalcheaborichch
ghalyai... Kitlem sangl'lem tory hea narola khastachea toklent mhonni
Vorodorazu
ani
sangoddi
kamyinchch rigana... Ani mitty il'lem
mukar aile ani antoni viliyomsa
unnenchch zalam ..." chikke vhodda
mukar dhoronicher bosle. Antoni
tallean antoni viliyoms mhonntana
viliyomsan
intru chikke kamplochch.
tonddant il'li il'li viski votli. Sorov
Kaddl'li
mhinot kaim paideachi zali na
horoekleachea
piele.
mhonn tannem motint chintlem ani thoim thaun gelo.
Sorovanchea
toklent
omal
choddon yetalem. Vorodorazu ani sangateanim mutt'tteanim sur gheun, zai titli
"punn
tumkam
polloitana
pieun, denk kaddtana, intrun utoll
mhaka az bharichch bezar zata
poulent kasallecho kolo ghalun
saibhanom...Tumim aniky bezarayer
bazl'le tarle haddun dourole.
asat
saibhanom..."
vorodorazu
chikke soilapan uloilo. "amchea gamvcho, videxi soro chakchi axa asa ...???"
ugti kel'li
"amim, inglezanim
viskechi botl mukar douron antoni
dil'lem
chodd
viliyoms
chodd
zalam....
toroneatteam
lagim
vicharilaglo, petteam mukar jivem
viliyomsachim
hadd dourl'lea baxen. Vorodorazu
poddl'lea
ani
Vorodorazuk
sangateanchea
toklek
sur
yedollchch lagl'li. Tachea voir viski
nchch
bhorosilear toklent unchamboll ked
tumkam
bhorotelem mhonn tanka borem
amim...??.
29 Veez Konkani
tumkam
zalam...
Kel'lem
Raz..."
antoni
utram
kaxeabori tanne
apomvchem kitem
Xikap
khoddpar zaunasl'lim. raz
mhonn
asl'lem. divonko
" na
dimvcheak
xikpasalam kosem
bandhlim...Tumim
jiemvchem
tem
amim
xikoilem.... Ho dex konxant asl'lo
unchambolli vadall haddunk asl'lem taka ani tea unchambollayecho faido zoddunky taka zai asl'lem.
mukar haddl'lo amim nhoigi...???? kallokant asl'leank ujvadd dakoyil'lo amim....
Sunneambori
poddchea
tumkam
amim...Punn,
tumim
zhogddon ek
to
kel'lem
uddas
" amkam hea dexa thaun bhair damvddaunko tumim uroddatat... Amim
kel'lea
upkarak
onupkar
dakomvchi zat tumim..."
dourolo na... Tumim amkam vikrit korunk bhair
ekachchfora
soroleat.."
mounponn
thoimsor bhoron gelem. Omal bhor l'lea toklent ek pauttim xintid soma
"punn... Saibhanom... Amim kitem
kelam..."
vorodorazu
zal'lea
bori
vorodorazu
oplim
bhuzam haloilaglo.
modhenchch uloilo. " tumim kitem sanglam
tea
porim
amim
aikatamv....Tumim amkam zaichch
Thoddo
vell
konnnchch
kitenchch uloilenant.
mhonn amim amchem horodem boddoun amkam
mhonnchem... zaitem
Tumim
"amim dhoniam.....??? amim
dilam...
kedinkchch toxem korixenamv...."
Dhonianom...." omal zal'lea toklent
vorodorazu
kamptalo.
kitem yeta tem pura uloilaglo
kelem tor hea toklek hangasorchch
vorodorazu.
khatoron
tumchea
"toxem mukar
dourotam..." Antoni viliyoms aplea hatim asl'lim ispittachim panam bovo nazukayen
toronatteanchea
khelltalo.
Hea
motint
antoni viliyoms zugar khelltalo. Toronea motincher... Aplea oblesa
khatir.. Aplea khottea axe khatir...
30 Veez Konkani
Hem sorov vorodorazu tosolea
mholl'llem
tem
sunnem
bokreank kosem kollit? tanka hea
yeta.....Taka
goroeanim
tuminchch ... Tumchea dhoniam
uloyil'lenchch
sot.....
Dakoyil'lem khorem sot...
khatir....
bud
xherak
xikoizoi
Tumim
taka
tor budh
xikoizoi...." antoni viliyoms hallvayen "tumim nhoi....Tumim nhoi... Te
uloilaglo.
Tache
....Gandhi ani tache khotte mitr....
vorodorazucher
Amkam
sangoddeacher asl'le.
pattim
daddunk
bhair
dolle
ani
tachea
soroleat... Sunneachi zat....... Mhojea mukar mell'llo
tor taka
khaunko
bazun
"tujea khatir amim jivo divonko
asam....Basttrodd
toyar saibhanom... To khoimsor yeta
khoncho..."
anim kedalla yeta tem kolloya..........."
porot mounponn...
antoni viliyoms haslo....Moti
bhitor... Tonddacho chharo matr Intrun telant bazl'le tolkapai
bilkul bodlilo na...
haddun dourole ani to chol'lo..Hea hunoni ulounneant bhorosalom tor
Aplem
misamv
orodem
apnnak galli xirap melltele tem to
somplem mhonn tachea motint
zanna...
sustalem.
" na dhoniam... Tumkam amim rakteleamv.... Hea ponnxi rukak khatorl'lea
bori
khatorotamv...."
tanka
Botlint urul'li viski tanchea tonddamnim tannem votli...
amim
vorodorazu
*************
bhorovaso ditalo... tea xherachea
"yemvchea aitara gandhi
moidanak 31 Veez Konkani
tea vhodda
’vel'lingtton
parok’
mhonn namv douron sadaron vis -
dourotolo.
ponchvis vorosam zal'lim zauyet.
vostu
Khonchagi
hulpaitolo.....Amcheochch bharoti-i
voisrayachea
Videxi vosturam ani
heachch
vedi
vaporizoi
kuttmadarak khux korochea khatir
vostu
hem namv khannsil'lem ani azun
Tachechch dolali dubllea daktteam
tenchch namv cholon ayil'lem....
khatir dan yenkttam-i korotele ani uprant
Tea moidanar vorodorazu ani
ulo
bhair
zom'l'lea
loka
ditolo...
mukar
thoddem uloitolo... Svotontr dex
tache sangodde pautana donpar
amcho
zaunko natl'lo. Punn, tea moidana
sangata mellazoi ani goroeank dexa
voili toirai adlea disachch korun
bhair
dourl'lea bori distalem.
ditolo......
Muklean
bhandl'li.
vhodd
Tacher
ek
vedi
toronna
zamvchea damvddazoi
Vorodorazu
sangoddeanchi
khatir
lokan
mhonn
ani
pouzchch
viliyomsakhatir
ulo
tachea
asl'li.
sozoyil'lim. Tin rongache bautte
Antoni
sogllo
umkalltale. Tokler dovea rongachim
kodonaddko
gamvchch
chepim dourl'le monis hennem
mhonnyet.
Tanche
misamv
tennem damvtale. Tanchea thoim
vegllench
zaunasl'lem.
Aichem
kosoligi vixes humed asl'li tosem
karoyem
zainatl'lea
bori
bhogtalem.
pollomvchem. Tea vedi bhomvarim
ayil'lo
gandhi ayil'lochch zata titlo golatto Az don charitrik kamam tea
korocho... Golatto kel'lea fora zom'
vedicher zamvchear asl'lim mhonn
l'lo lok damvta ani karoyem thoinch
antoni viliyomsan tanka poilenchch
rauta....Gandhik loz zatachch..... Ani
tillsil'lem. Gandhi hea moidanachem
toi xher soddn damvtolo......
namv
’azad
’svotontr
moidan’
moidan’
mhollear
mhonn 32 Veez Konkani
Antoni viliyoms axel'lo
titlenchch....
nchch kaddlear borem....." antoni viliyomsan dil'li zovab.
Ani antoni
oxem
zal'lea
faido
Antoni
zamvcheary asl'lo. Tachea pranteant
tonddachea
bharoti-i monxamninchch korochea
gandhi
sobhecher
choranchea
ugtean
viliyomsak
vorovim
boro
bharotiyamninchch
ninda
korochea
vixim
viliyomsan chhaya kaim
promannem
datto
motto,
vorogacho
monis
mhonnnchch
vorodorazun
londdon taka khobor daddunk asl'li
chintl'lem
ani tea vorovim inglendda thaun
sangoddeank sangl'lem.
bhoddtechem
xifaras
kel'lea
ani
tosenchch
aplea
melltelem
mhonn to axetalo.
Moidanar lok bhoronk suru zalo. Hennem tennem gore rakvoli
"gandhi koso asa saibanom ?"
polis bhomvon asl'le.
adlea ratim vorodorazun vicharl'lea sovalak antoni viliyomsan saroki zovab dil'li na. Gandhi vixim zaitem tannem
aikal'lem
ani
ek
pauttim
kolkot'ta
gel'lea
Tednam gandhi yemvche vixim khobor bhoron geli...
don vellim
Vorodorazu ani sangati aplim
polloyil'lem tory to borem kitenchch
kamam korunk toyar zale..Antoni
sangana zalo.
viliyomsan
sangl'lea
borichch
korocheak te toyar zale.. Kitlo lok "khotto
monis
demvchara
asleary
az
borichch astolo nhoi raz ..? khotto
sobachch
demvchar to... Amkam tumchea
korochem
goroea
l'lem....
saibank
dekhlear
taka
golatto
koron
cholanatl'lea kam'
tanche
bori zaunas
zaina..Bhuroxea kallzacho ... Khotto
to..Bevaris monis.... Taka maron 33 Veez Konkani
hi
Ani tednanchch, poisilean
vhodda bobattecho avaz zalo.. Vorodorazun
tea
bagettea monxak dakoilem.... kuxin
polloilem...
Titlear goroea polisanchi toirai vingoddchch asl'li...
Zomeam
modhem
koron
Vedi
kuxin
mukar
vechea
dil'lea vatter ek bagetto jivo cholon
gandhik tannim rauylo ani dhorolo...
yemvcho taka dislo.... Penkttak ek
Tachea sangateanki arailem....
add
dovem
patoll
puddvem.....
Angar ek lhan lugtta kuddko...
Punn, gandhin zamv tachea
Hatant ek bet... Dolleank urutt
sangateamni
akarachim vokl ... Bilkul kes natl'lo
virodhponn dakoilem na.....
bor
toklo....
Miriyeo
zamv
kitenchch
poddl'lem
haskurem tondd....Tachim mettam
Bokreank vagattanim dhadd
matr soraram... Tachea pattlean
ghaln arayil'lea bori
tache
sangati goroeam polisam borabor
pattlaudar
damvonchch
yetale..........
gele......
Kamyinchch
gandhi ani virodhponn
nastana... "gandhi khoim asa??" Gandhi vorodorazun mukhar asl'lea eklea lagim vicharolem.
monxak
Amkam
soddvonn
dimvcho.... Hea dexak goroeanchea daule
thaun
sori
vichitr
korochem
ani nhoi
tosolem bollemponn...
"tochch to.... Tochch ... Amcho gandhi....
thoim
soddounko
Te poilenchch
vedicher
choddchea
goroea
polisanchea
hatim poddle.
to
uroddata...... ." tanne bott zokun tea 34 Veez Konkani
Vorodorazu thondd zalo.....
Gandhichem
bolleponn
thokottlo....
polloun
Azap
zalo...
Gandhichem sadem vyoktitv tachea motint
jvalamukhi
"amim-i
ya...
Razu...
Damveam... Na tor polis amkaim dhorunk asat...."
puttounko
laglem... Kosoleagi sokten tachea
vorodorazuchea
moticher probhavo ghalo tosem
sangoddeanim
tachea
zalem....To bodal'lo...... Sompuronn
dhorun sanglem....
bhuzank
bodal'lo..... Goroea doniamni sang l'lem pura visron gelo.... Motint kitenchch
uddasant
ailem
na....
Kallzant udel'lem ekchch bollvont
Punn,
vorodorazu
bosl'lea
koddechch fator zal'lo... To uloilo na... Hal'lo na....
soval - osolo monis khotto zaunko sadhy
asa....Kitlo
sado....
Kitlo
Sangoddeanim
porot
taka
papacho... Tannem korochem tem
haloilo.. " ya razu ... Na tor .. Saib
padd??
kitem chintunk asa....Amcher ragar zaunko asa..."
gandhik
ani
tachea
pattlaudarank polisamni vele...
punn, vorodorazuchea motint tufan
Gandhichem
karoyem
suru
uttl'lem...
Achanok
ani
birankull tufan...
zamvchea poilench aker zal'lem.. " hamv yena.... Hamv yena.. Ayil'lo
lok,
melll'lea
Hamv kodonaddkak pattim yena...."
zageantlean
davonk
laglom.
vorodorazuchim utram kottinnayen
Chel'lapil'li
zalo....
Tankai
vallon ailim... " hamv gandhi sovem
polisanchea
hatim
poddonk
zhuzonk vetam... "
nakasl'lem zaunko puro...
tanne gandhik vel'lea kuxin 35 Veez Konkani
polloilem ani ubea ravon ek mett mukar kaddlem....
Punn,
tedalla
mat
kallok
prothver bhoron yetalo.......
------------------------------------------------------------------------------------
36 Veez Konkani
Gandhi - ar.Es.Es - bazopa *ubba, muddbidri
hea vorsacha zoner 30 tarikher ho
toptat.
moron 73 vorsam somptat. Punn
sokoileo thoddeo obhiprayo vacha:
tachim hindu-muslim ekvottachim
1. "gandhik marlelea ami tukai
chintpam ozun kott'tta hindunk
(si.Em bom'mai) soddinamv" mhonn
37 Veez Konkani
Haka
purok
zaun
hea
adlea
hofteant
hindu
4. "gandhik khuni korunk vaparleli
mukheli
goddsechi pistul horaz ghalizai ani
koddeallant
to kitlo prokheat mhonn kollit zata"
mholl'llem. Moisurant onodhikrit
mhonn bazopacha oitti sel'lacho
thoran
mukheli vikki mit'talan ulo dil'lo.
mohasobhecho dhormendran bhandlelea
eka
divllak
portileak tannem osi obhiprai dil'li. 19 tarikher aitara taka polisamni
koid kelem. 2.
Onil
viz,
sorkarantlo
horiann
bazopa
malghoddo
montri.
Tannem sanglelem asem asa: modi bharotacha
svatontry
zhuzant
oslelea protixttit mukheleanchaki
"vhodd
brandd
vornnon nottancher
namv"
kelem.
Matr
ascha
mhonn nhoi,
gandhichem
pintur vochon modichim yetelim
5. 1998 veant tednancho ar es es
mhonncha
mukheli profesor rajendro singan
mott'ttok
to
gelo.
Thoddea sorkari kealenddoramni
goddsek
,ani ddoirimni modichim pinturam
pakistan,xri lonka, bangladex ani
soit chhaplim .
moyamar dexank servon okhondd bharot
3. Ut'tor prodexachi bazopa somsod
hogollsun
bhandchem
tannem
svopann
pollel'lem mhonn ugtean sanglem.
sakxi moharaz hinnem gandhik khuni kel'lea goddsek "dex bhokt"
6. 2002 veant guzoratant zal'lea
mhonn opoyil'lem.
muslim
virodhi
sondhorbhar 38 Veez Konkani
golatteacha
vixv
hindu
porixodacha
(VHP)
mukhelean
gandhicher ascho vhodd somosso
gandhichim
sid'dant
pall'llelean
mhollear tannem opunn hindu-
hem
sokkodd
zaunko
karonn
mhonn sang l'lem.
muslim
ekvott
sangon
axetam
apunny
mhonnchem.
mhonn
ek
hindu
Songhacha
hea
7. Amerikak modin bhett dil'lea
dhoronnam pattlean dog vyokti,
vellim
vinaik
maji
odhyokx
ttrompan
damodor
sovarkor
ani
”fador of inddia" mhonn apoyil'lem.
madhou sodasiv golvalkor hancho
Hem chuk mhonn got'tasoni modin
probhavo mhonn choritregar ani
hacho virodh kelona matr nhoi
boroupi ramochondro guha sangta.
montri jitendro singan somorthon
He dogi gandhik mostu dvexitale.
soit kel'lem.
Gandhicha
khunye
babtim
saurkaraki doxi mhonn mholl'llem 8. 2018 veant omit xohan chot'tis
tori taka okhrek niropradhi mhonn
ghoddant ar.Es.Es ani bazopacha
soddlo. Gandhicher dvex 1909 vea
karykortank
isve thaun'nch mhonn guha sangta.
ud'dexun
gandhi
vixeant ninda kel'li." to bharich cholaki bonia" mhonn apoyil'lem. Soval hem: ar.Es.Es, vi.Ech.Pi, bazopa ani
her
kott'tta
hindutvovadink
gandhicher kiteak itloi rag, mosor, dvex ani hogem? poilea
suvater
Saurkor ani golvalkor muslim'mak
punn tacho vorto ani chodd dvex
pattimbo diun, jin'nak addainastana
korunk karonn mostu tempa uprant
bharotak vibhozon korunk karonn
zal'lem ek ghodditch
mholl'lli
mholl'lli ek patyenni hanchi. Aressak
obhiprai
Ghoddit
39 Veez Konkani
guhachi.
gandhichi hot'tea zamvcha dha
Punn gandhicha totvank (hindu-
disam poilem zal'lem.
Pakistana
muslim ekvott) virodhi zaun 1925
niraxrit
vea vorsa bhair ayil'lo. Saurkarak
(refugee) modon lal pahvan dil'licha
bhettlea uprant ho gandhich hindu
birla bhounant ek bamb sfotton
virodhi mhonn patyelo.
kel'lo. Gandhi sodam-i sanjer birla
melea uprant aressacha ani hindu
bhounant magnnem kortana hem
mohasobhacha sandeamni
ghoddlem.
vantt l'li polletana tacher hancho
thaun
pattim
gandhin
ailelea
Hem zalea uprant hindunk
korinakat.Asem
Gandhi mittai
"
asem
dvex kitlea mott'ttacho mholl'llem
korun
hindu
somzata.
Modi prodhani zalea
dhormak, hindutvak ruta korunk
uprant goddsek divllam bhandleant.
zaina. Hindu dhormak urounko keul
Tacho zolma divos soit achoronn
hamve
korchem suru zalam. Taka friddom
korcha
(hindu-muslim
ekvott) kama vorvim matr sadhy"
foittor mhonn pintramvchem
mhonn ulo dilo. Him utram kott'tta
proiton cholte asa. Bazopacha sakxi
hindunk, aressak gillunk zalim nant.
moharaz, projna ttakur, ani uxa ttakur hannim goddsek ek xrextt
Tori bazopa ugtean gandhi vixim
dex premi mhonn vakhonnlam.
padd uloina. Ho rajiki-i ani ott apnnaunko
korcho
ek
nattok.
Sangata somvidhanak bod'dh zaun asat ( somvidhanak he virodhi mholl'lli gozal ti vegllich).
Punn
songh, VHP ani her kott'tta ani pokka hindu pongddank bazopacho pattimbo
asach.
Aressacho
somsthapok dda. Ke.Bi. Hegddevar
kangresacho sando zaunas l'lo.
Ke bi hegddevar "hindu raxttr" bhandcha vixeant songhachem
40 Veez Konkani
ani
bazopachem
svopann
mukhlea
lokosobha
chunavant portun modi jikon ailear sadhy
zamvcho
sombhou
asa
mhonnyet.
-ubbo muddbidri -----------------------------------------------------------------------------------
Gandhi vixim il'lem... Songroh: je.Vi.Karlo, hason
Ek dis gandhicho ixtt pol'lak hanne gandhicho put monnilalak sanjer ghora yetana gandhicha ofisa thaun
ek buk haddun diunko vinoti keli. bhas ti bhas!
Monnilalak tedna fokot tera vorsam
tea vogta gandhiji dokxinn afrikacha
opvalo.
prai. To khuxen buk haddn diunko
zohans borgant vokalot korun aslo. Tacha ghora thaun ofis tin moilam
pois asul'lem.
Sanjer,
chikke
kallokaxer
pol'lak buk vhorunk ailo. Punn
41 Veez Konkani
monnilal
buk
haddunk
visron
mhonnalo:
gel'lo! pol'lak tondd bauvn pattim gelo. Thoddea vella nontor gandhi
“monnilalan
vechem
ghora ailo ani taka vixoi koll'llo.
hamv vochon haddtam.”
naka,
buk
Monnilalachem bezoubdar ponn gandhik sosunk zalem na.
“bhas monnilalan dil'li, tumve nhoi!” gandhi mhonnalo.
“atanch ofisak voch ani to buk gheun
ye”
formailem.
gandhin “hamv
monnilalak
zonna,
bhair
“tor,
monnilala
songi
hamv
yi
vetam.”
kallok osa. So moilanchi vatt. Punn tumve mi. Pol'lakak buk haddn
“mhoji
odd'ddi
ditam mhonnon bhas dil'liy. Hem,
mhonnalo.
tuka
Bhasayil'le
ek lisamv zamvdi.”
gheun ailo!
borim
na.”
gandhi
monnilal
buk
ghorcha sorvank gandhicho nirnnoi bovo kotthinn mhonnon bhoglem.
***
Tera vorsancho bhurgea moticho masum' chorko. Visrala! buk faleam-
mhoji pensil?!
i haddn divyet. Mollab kaim kosllon poddchem na! punn, gandhicha
gandhiji dokxinn afrika thaun
virudh ulounko ghorchank konnaki
bharotak pattim ayil'lo. Bomboi
dhoir na! gandhin ek pauttim tirman
kongres odhivexon cholon aslem.
ghetlear
Gandhik sosai diunko kaka saheb
tem
konnaiki
bodlunk
sadhy natlem.
kellkorak
nomiarol'lo.
Kellkor
gandhi sorxim pautana, gandhi Nimanne, ghorcha sandea poikintlo
sogllo ghamant buddon aplem
koleann bhayi dhoir ekttamvn
potem 42 Veez Konkani
sodchar poddol'lo.
punn gandhik, pensilecha lambaye vorvim ti taka dil'lea bhurgeacha
“tum kitem sodun asai?” kaka saheb
mogachem mohotv mol bandhunk
kellkoran vicharlem.
zainascha tosolem zaunaslem.
“mhoji pensil distet na kellkor..” ***
eka
puchchatt
pensile
lagon
gandhin korcho tomaso, vellacho
gandhik kitle kurta zai?
vibhadd polleun kellkorak pinteg toklek choddlo.
gandhi ani bhurgeam modhem kosoligi
vivorunk
zainatli
vodd
“gandhiji, morondi tuji pensil. Dhor,
asul'li. Sakri voir muyank vodd
mhoji pensil ghe.”
asul'le borim!
“na, na! mhaka mhoji pensilch zai!”
eka cherkeak matr gandhin kuddkea
gandhi soll korilaglo. “tum nennam-
dhoti voir xortt nastam nagddem
i kellkor! hi pensil mhaka modrasant
aschem polleunko kiteak gi borem
nottexonacha putan itlea mogan
laganatlem. Ek dis tanne toddvunk
dil'li.. Mhaka tich zai!”
zaya’stam vicharlem: “gandhi
aba,
tum
kiteak
xortt
kaka saheb kellkor mukar uloilo na.
ghalnastam nagddo bhomvtai?”
To yi pensil sodchar poddlo.
“mhoje kodde kolsamvam nant
Okreki, gandhijichi pensil mell'lli.
puta.
Kellkoran tika barkayen choilem.
mhollem.
Hamv
dubllo.”
gandhin
Ti eka kirongoll botta tedi yi natli!
“ho, toxengi aba? mhoji mom'ma 43 Veez Konkani
sobit kurta ximvta. Mhoje tinnench
vhoddli
mamycho
ximvche. Tukai ek ximvonk sangom
boniacho sorop
sorop
ani
gandhi aba?” cherko mhonnalo. gandhik ani vol'lobhobhayi pottel “tuji mom'ma disak kitle kurta
doganki
yerovadda
zoilant
ximvat puta? char ...Panch..?”
kuddayil'lem.
“tuka kitle zai aba? don..?”
“tuka ek kanni sangungi pottela?” gandhin vicharlem ani sangonk suru
“na, baba! mhaka challis korodd
kelich:
kurta zai..” “ek dis ek sorop eka burgeak
challis
kitle
vhoddli mamycha ghora riglo. Hem
mhonnon koll'llem na tori te tacha
pollel'lea vhoddli mamyn kinkratt
mom'man korunk zainasche title
marn sogllea gamvcha lokak ticha
mhonn
ghora bomvti zomoilem. Thodde
taka
korodd
somzalem.
To
gandhikoch polleun raulo.
mhatarecha
ghora
viter
rigle.
Sorpak sodhun kaddn chenchaun “mhojem kuttam' bovo vhoddlem
zalant uddoun gele.
balla. Hanche poiki horyekleacha
Zalant
angar ekek kurta tori nhesonk
koxem vilevari korchem mhonnon
mell'llea xivai hamve eklean nheson
mhatarek koll'llem tori, tinne ek
kitem
boddi gheun sorpak ukol'lo ani
faido?
hanka
sokttank
kalsamva xivounko tankta poreant
poddon
aslelea
sorpak
bizaun pakear uddoilo..
hamv kalsamv nheschom na!” Teach vogta pakea voir ubon vecha ***
gonnik
sorop
dislo.
Gonnicha
bonchint kosoligi porzollik vost 44 Veez Konkani
asul'li. Tanne ti pakear golloun
ani toxench ohimsa palltalo. Tanne
mel'lea sorpak zhompoi marn vhelo.
ek moddki haddn vollu sorpa voir dampun soddli.
Ti porzollik vost kosoli mhonn polleunko
mhatarek
kutuhol
toddvolem na.
Heach ghoddye boniacha ghora luttkar rigle. Tanne moddki vomti ghal'li eklean pollel'lem. Bonian
Tinne ek lamb boddi gheun pakea
aplem
dirvem
moddke
ponda
voili porzollik vost sokoil voddli.
lipoilam mhonnon ondaz korn te moddker uddle.
“ti porzollik vost kosoli zonnam-i pottela?” gandhin vicharlem.
Moddke ponda nidon asul'lo sorop ragan ‘buss’ korn jiddem fuloun
“na!” pottelan zap dili.
ekleak khonch marnonch soddli.
“to ek motiancho har zaunaslo!”
Urlel'le luttkar vanchon urlear...
gandhin mhollem.
Mhonntat polle toxem dhamvonk lagle.!
“hamvi ek sorpachi kanni sangtam aik...”
pottel
mhonnalo.
“eka
*****
boniacha ghora ek sorop riglo. Bhomvti konnonch natle dekun thoim
lok
zomlo
na.
tambeacha nanneachem mol
Tum
zonna’sche
borim
boniyo
gandhi aplea choroka songhak
bhimvkure.
To
bhimya
vontigi
zomounko
mhonnon
bhimyanonch ghora bhiter riglo.
gamvan gamv bhomvon asul'lo.
Sorop
koullon
Oxench to orissacha eka holl'llek
nidol'lo. Bonia poilench bhimvkuro
paulo. Thoim gandhin zomlelea
eka
konxeant
45 Veez Konkani
lokak
ud'dexun
ek
sarvozonik
aplea taben kel'li!
baxonn kelem. zomon lalak ojeap zalem. Gandhiche baxonn zal'lench ekli piki, piki mhatari zomea modhlean
‘lakhom rupoi sambhallcha mhaka ti
utton
ek ruvi sambhallunk zamvchi na gi?”
vedi
sorxim
danddeacha
hollu
adharar
eka
mettam
zomon lal haslo.
kaddunk lagli. Hi konn bhikarinn mhonn chintun svoim seukanim tika
“lakhom rupoi asleleanim
addaunko proiton kelem. Punn tea
thodde hozar rupoi dan korchem
praivont
konnaichan
mhaka titlem vixes disana, zomon
addaunko zalem na. Ti vedi sorxim
lal. Punn tea mhatarechi ruvi ticha
paulich.
dubllikayecha
striyek Gandhi
sorxim
vochon
jivitachi
xrextt
tinne tacha pamyak opddun man
urounni asteli. Tich tinne choroka
kelo ani aplea palvak bandhlel'li
songhak dili mhonntana ticho teag
gantt suttoi lagli. Koxiy gantt suttli
kitlo omolik mholl'llem chintun
ani mhataren ek tambeachi ruvi
polle. Tea dekun hi ruvi hamv
bhair kaddn ti gandhicha pamya
sambhalln dhourtam. Hea ruvie
tholla dhourli
mukar korodd rupoi yi kainch nhoi!”
ani ayil'leborich
pattim geli. zomon lal portean uloilo na. Choroka
songhacho
zomon
lal
bozaz
khozondar zaunaslo.
***
Songachem lek pak sambhallchi zoubdari tachi zaunasli. Mhataren dil'li
tambeachi
ruvi
gandhicho fator
vinchunk
zomon lal bozazacho hat pamvche
purv
poilench gandhin zhompoi marn ti
pettlelea
46 Veez Konkani
bongallacha
moti-i
noukallint
songhorxacha
agtteant sobar jivo ubon gel'le. Tea
“tuji
voir
vicharlem.
hindu
loka
voir
chol'lelo
obiprai
kitem?”
gandhin
oteachar, lutt, divllanchi foddnni fokot bharotak suttka labcha eka
“mhaka bhogta, amim kal raulelea
vorsa poilem ghoddol'lem polleun
mag vollteleancha ghorach urla.” ti
gandhik bovo duklem.
kaujeun mhonnali.
Tanne noukallicho provas suru kelo.
Hoirann zal'lea lokak somodhan
“otant thoim voch ani gheun ye!”
kelem,
gandhi khemvchalo.
buzaunn
dilem.
Oxem
gandhi hor dis ekek holl'llek bhett diun lokak dhoir di laglo. Sanz
Monuk tedna fokot solla vorsam
zal'lich gandhi tea holl'llentoch vosti
prai. Ti gandhicho fator haddunk
kortalo.
bhair
sorli.
maddiencha
Holl'llecha tottam
narla
modhlean
Sanjer aplem karyokrom' tirsal'lench
monu adlea disa tombu marlelea
gandhi nhaunko vetalo. Gandhicheo
ghorak pauli. Ghorcha yejmanin
sorv voyuktik gorzo tachi bachi
tichi vollok dhorn “kitem puta?”
monu (ben) polletali. Nhaunko udak
mhonn
toyar kel'lench, sodam gandhin ang
gandhicha fatra vixim sanglem. Pap,
ghasunk gollsuncho ek fator tika
ghorchi
khoim khoim sodleari dislo na. To
gandhicha fatra kuddkeachem mol?
fator
dusrea koira songi tinne gandhicho
sobar
vorsam’dhim
mira
behenan gandhik dil'lo ani gandhi to
fator
sodamnit
vichar yejman
kelo. kitem
Monun zonna
fator yi uddoyil'lo!
nhatana
vapartalo.
atam tanni dogamyni mellon kostall mhonnon kaddn uddoyil'lea fatrak
Monun
bhimyabhimyanonch
fatrachi gozal gandhik sangli
sodunk suru kelem ani nimanne to
fator tanka mell'llo mhonneam. 47 Veez Konkani
Sumar pondra moilam cholon yeun
ponchvis vorsanchaki chodd khoim
monu
khoim
benan
gandhicho
fator
bhomvla!
zoilank
toxem
pattim haddun dil'loch suskaron
raullerank. Tea fatra vorni chodd
suskaron roddli.
tumim choliamni bhyem sanddije, atmo
nirbor
zaije,
zoubdari
“puta, tum chintunk puro eka fatra
sambhallije
mhonn
tuka
khatir hamv itlo kotthor zalom ki
kollomvchoch
mhozo
ud'dex
mhonnon! to fator mhoje songi
zaunaslo.” gandhin mhollem.
------------------------------------------------------------------------------------
48 Veez Konkani
Chiknni kotha
zali. "montrik..."
*gandhi ttopi
itoramni
munnche
poyilem munnalo chela.
"bhovo sobhit dista gandhichi imaz"
"zoi zoi" bob zali.
karyokort munnalo.
"onudan mujem" montrin dolle
Gandhik simetticha ttopi sam gata
binddam korun mullem.
zoikarachiyi ttopi dili.
Sokttam gandhi ttopi dourun az sombhramacho dis. Char rostear gandhi murti sthapon *remondd ddikuna takodde*
-----------------------------------------------------------------------------------
49 Veez Konkani
Mhojea jivita sanjer.......!
Hamve nak moddlem. Tennehenne sodhnam korotana eka konxak ek undir
moron
poddl'lo
dislo.
Bohuxyo thoim thaun hi ghann utthta astoli. -
Kudd nitoll korochye elizbayen ani
- ddolfi, kassia
yemvchem tor sanjer. Tea poroeant cheapola
thaun
hamv
pattim
mhojea kuddak ailim. Kosoligi ek
hye ghannint hamve hea kuddant koxem boschem haba?
ghann mhojea nakant rigli kuddant provex zatana.
atam
voram
saddenovo zatat matr!! 50 Veez Konkani
sokallinchim
kaim
hangasor
tondre
utthon xida ofisak gelim. Koir
Hopteak
pauttim
kaddchem plasttik tatt haddn ailim.
dakteron
yeun
Kitea mhonn klarkan vicharochea
topasonn
poilench hamv thoim thaun bhair
voktam dita.
ekli
nant. praivont
amkam
korota.
polleta,
Gorz
aslear
poddl'lim. Ami logbog bot'tis zonnam hea
Ixxoppo, undir kuson jiveo jiveo
ghorant jieun asamv. Heam poiki tin
kiddi tantlean zhoddon poddtat. Tor
zoddi-
ho az hangasor yeun morunk na.
Tanchem-i kudd mhojetlench. Punn
Kaim ek-don dis tori zaleat!?
mohineachem
ghovo
ani
bail-
rusum'
asat. matr
dogamychem-i vivingodd dizoi. Hi elizbai sodam-i yeun mhojem kudd
ta’tamnni nirvog nastam opun ghet
zaddta ani pusta. Punn ho undir tika
l'li rit, sol'lo ani regr kom-i.
koso chuklogai? Hea vixim konney soval ya hujit sandi-muleamni
saronn
korunk nozo mholl'llem amkam
vhochana zaleari tiche sorpa tosole
hangachea nivasink spoxtt thoran
churuk,
hangachem addolltem pollemvchea
tikxnn
tichi dolle
mhojea
kuddantlea konxea konxeant rigun
sisttoramni
kodd'ddayen
bhair yetat. Bohuxyo ho undir tichye
kelam. Amchea bhurogeank ani
saronnik sampddalona zaunko puro
kuttmak ami praivontam zodd ani
mhonn chintun hamve mhakach
chodd
somadhan kelem.
jinnient korall horkot-oddchonni
zaleamv,
tanchye
kollit
nirall
haddtamv mholl'llye khatir nhoigi Pattlea saddetin vorosam thaun
tamnni amkam hangasor haddn
hamv hea praivontanchea ghorant
dall'llam-ghalam-sanddlam-
jieun asam. Pottak ani bholaikek
rauylam?
51 Veez Konkani
hanchea mai-bapaporim tankichea mohinea mohineak tim amchye
mogan-moipasan polletat. Hantum
khatir thorayil'lea title poixe hea
hancho faido asa ya na mholl'llem
somstheak farik korotat ani amchye
amkam disana, tori kaido zorur him
thoim tankam asl'lo sombondhacho
palltat.
kaido tirositat. Hangasor haddn amkam dakhol korotana tamnni
Hea
kitlegi lakh rupoi hankam dileat
ghollayen
kom-i. Ami meleamv ya hem ghor
mholl'llem
soddn vhetamv tor te farik kel'le
bhurogeamporim beporova, inkar,
poixe
nogonn'nne bilkul na. Yedollcheak
pattim
mellanant
kom-i,
ghorant
amchea
uleak
pallo
mellta
tori
nokhkhi.
hankam tem ‘ddonexon’ zaun dil'le
osolem
dekun. ‘ddipojitt’ zaun ghetlear
hangasor bhogunkna ya polleunko
pattim dizoi nhoigi?
na.
asom. Zolm' divn, xikoun, vagoun
Vella vellak khann-piun, piddestank
unchlea
voktam-chikitsa, magnne-prarthon,
fuddarak
pauyil'lim
onupkarponn
Amchea
hamve
bhuroginch amchi ast-bodik, dhon-
durdorxon-monoronzon
dirvem
Amchyevixim hangachim sisttoram
boglek
gheun
onupkaroeamporim
ott'ttang
amkam
hea
kallji
dakhoitat.
asa. Amchea
ghorak paun patt korotat tor, hea
kuttmachim kannsil'lea vellar amchi
ghorant amchi zoton gheun, chakri
bhett korunk yetit tor tankam
korochim
mogacho-manacho
konn
bhuroginch
mayechim
hozar
him
vantteamni
yeukar
hangasor chukanastam mellta.
zauyet mhonn mhaka bhogta. Ami hanchye khatir kitem-i korun pun
Tanchye bhette nontor tim amkam
zoddunkna tori, kosolengi rinn farik
patt korun vhetana amchea niraxi
korochyeporim
dukhant
him
amkam
52 Veez Konkani
bhuzaunn
dimvcheak
amchinch nivasi kednam-i aitim astat. Hi fali amchye thoim toulltoull
“mhojea ofisachye gorjek mhonn
ekamekak adlibodli zal'lich asta.
hamve ti haddl'li. Tumve oxem tujye
Mhaka jivo asa dekun bhukh lagta
gorjek hangasor haddn dourolear
mhonn hamv atam chintun asam.
hamve
Mhojeo axa soglleo hamve hea
thoim vhoron dour. Ani haddinaka,
ghorant rigun thoddeach disamni
koll'llem'mu?"
kitem
koroyeta?
atanch
hulpaun soddleat. Mhojye thaun konnakyi faido na, tem hamv atam
dorog
tallean
takid
divn
spoxtt zanna zaleam. Atam konnak
pottopotto koron choltoch raulem.
yi hamve kosoliy sosai dimvcheak
Tanne
sadhy na. Kaim magnneachi kumok
korochench poddlem. Nhoi tor ani
koroyet. Punn osoli kumok azkal
kitem-i dur sisttorank tem dit tor?
konnak zai?
vhoddiln
sangl'lyeporim
yeun
mhaka
tem
hamve
jeor
korotolich! hem zaigi mhaka hye “tumve kitea moji ti kosro kaddchi
payer?
ttrey haddliy mai?” daracher ravon klarkan jeoran vicharotananch hamv
osolim
chintnam
aikunchem
somsarantlim
bhair
utram
hangasor amkam
yetoch souyer
poddlim. Hatantlem tem tatt klarkak
poddlam. Jinnyent azun aikunk nant
hamve vodd'ddailem ya dakhoilem,
dekun hye prayer aikatana kallzak
yantrik thoran.
khub duk ditat tori nirovog nastam
Klark
cheddum
urkuttaun
mhakach
pollelaglem.
dolle Tachye
hi duk amchyesthokim ami gillun jiroizoi poddta.
dixttint mhaka mog ya doyallai kuskutt dislina. Nakantlean tem
Dusri vattch na amkam!!
sorpaporim varem jeoran bhair
soddtalem. 53 Veez Konkani
mhaka hangasor dakhol kel'li mhoji
divn
dhuv moria vorosak ek pauttim
yemvcheak addaita.
aplea
kuttma
sangata
tachi
auy
taka
hangasor
gamvak
demvtana mhoji bhett kelea xivai
Punn tachi ek tosvir hamve lipoun
pattim vhochana. Mhaka gorjecheo
haddloli ti mhojea begant asa.
vost
sontosaun,
Tacho uddas mhaka dhostana hamv
somadhan korun, mhojye thoim
ti polleun mhaka somadhan koron
dhoir
ghetam.
gheun
divn,
bhorun
vheta.
Gorjek
somporokak morian tacho villas ani mobail nombor hangasor dilam.
Azkal
mhojea
hordeant
kitengi
Mhojea putan osolem borem mon
choddunne zamvchyeporim mhaka
dakhounko na, apnnacher auychi
bhogta. Hea vixim hamve amchye
kosoliyi zovabdari poddchi naka
dakteronik sangl'leak, “mai, tuka
mholl'llye chotrayen zaunko puro.
bohuxyo tujea bhurogeancho ya
natrancho uddas dhosta astolo. Ti Mhaka doganch bhurogim!!
axa
tum
hott'ttan
dhambun
dhorotai ani dukh gilltai dekun tuka mhozo put noyel vorosak ek, don
tosole ubdes, vot'todd ya fugasamv
pauttim
bhogta
ekloch,
ritea
hatamni
astolem.
Tanchi
tumve
hangasor mhaka polleunko yeta.
chinta korochi soddn sodd, tuji hi
Tonddant
haddlolim
pidda namv nastam koxi dhamvta
funkeachim don-tin utram mhaka
polle” oxem sangun hasun mhojea
uddoun, ‘borr’ koron yeun ‘purr’
bhuzak thapddun ti gelea.
bhoron
koron ubun mholl'llyeporim vheta. Tacho put, mhollear mhozo natu
Tinne sangl'leant sot asa. Hea
zoyel, mhaka polleunko axeta tori
disamni mhaka mhojea kuttmacho
pidda ani opaya thaun rakchem nib
chodd ani chodd uddas dhosta.
Mhaka 54 Veez Konkani
kollit
nastam
thodde
pauttim mhoje dolle apapim vole
utthoyil'lyeporim zag zal'li. Khottlea
zatat. Punn sot hamv zanna asam.
kuxin asl'lem mhojem hatghoddiall
Mhojea
polletana fanteachim panch zatalim.
bhurogeank
tancheach
kuttmachi zayit'ti rattaull astana mhojyevixim chintunk tankam vell
Hamv
utthlim
ani
sodanchim
ani pautt khoim mellta?
mhojim sokallinchim kamam korunk laglim.
sobar kalla uprant mhozo poti
Cheapelak vhochun hamve mis
ddenis
bhettoilam.
kalchye
ratim
mhaka
Sokallincho
sopnnant ayil'lo. Tachea tonddacher
ghetana
haso mhaka distalo tori khont-
ekachfora
bezarai thoimsor nixetali.
othvich ek duk utthli. Hamve mhoje donyi
“anjela, ani puro tumve hangasor
mezar
follhar
bosl'leakoddem
mhojea
hat
jiva
adharak
bhitor
mezacher
patllayil'lo uddas mhaka asa.
jiel'lem. Mhakai ubgonn yeta. Kitlo temp thaun tuka hamv eksuroch
Tea uprant kitem zalem mholl'llem
hangasor rakun asam. Atam tori ye
hamv nenna.
polleveam.
Tuji
konnakyi
atam
thoim gorz na. Punn mhaka tuzo
***
sangat zai. Chol, bhair sor. Hamv tuka apoun vhorunk ailam.”
aplo bhavo noyel kuttma songim don
tanne
tacho
ujvo
hat
mhaka
hopteanchye
bharotachye
vodd'ddayil'lo. Hamve to dhorl'lo,
heach
punn tokxonn soddn soddl'lo.
ayil'lem
bhomvdder
ut'tor astam,
somara
turotan
gamvak
moria
donch
disamni
mumboi pattim porotal'lem, mhaka, Tacho to hat borofaporim ekdhom'
tachye auyk matyek paun!!
thondd asl'lo. Toullch mhaka maron
**
55 Veez Konkani
56 Veez Konkani
Sokalik lekhon.
Mohatma gandhi ani tachi vatt
_jefri kumar, jeppu.
sann zhollok.
Mohatma gandhi adhunik kalacho
Akttobor 2, 1869 ver guzoratchea
sant. Sot, nit, ohimsa dvarim sogllea
por bondorant zolmal'lo mohon das
somsarak apnna teuxim voddun
korom'
ghet l'lo mohan. Az tachea maddtir
mhollear "sugondhecho veapari"
mornak pavonnxem vorsam zavun
mhonn arth zata. Gandhijicho bapoi
yetana mohatma gandhi vixim
korom' chond tea tempar por 57 Veez Konkani
chond
gandhi.
Gandhi
bondor pranteacho divan zaunas l'lo. Gandhi chea auychem namv
Svatontry dimvchea khorara sovem
put'tollibai.
"poilea mohazhozant"
gandhin
brittixank sompurnn ritir sohokar Apkem frathomik xikap raz kottant
dilo. Punn zhoz akher zal'lench
mugdun, un'not xikxonna khatir
brittixamni
1888 isvent gandhi londdonak gelo.
bhasaunne pormannem svatontry
Hea modhengat 1883 -t kosturba
dilem
songim
brittixam virodh
logn
zalem.
1891
-nt
bharotak
na.
Tea
gandhiji
chollvoll korunk
inglenddant bearisttor podvi zoddli.
mukar
1894 -nt kanun prokoronna babtim
chollvoll
to dokxinn afrikak gelo. Thoimsor
osohokaracho, upvas, kaido bhong
kalleam
korche
ani
zamvchea
goream
dourzoneank
modhem polleun
sorlo.
dekun
dil'lea
Punn
heo
pura
ohimsatmok, tosoleo.
Sota
nitiche
sot'teagroh zaunasle.
himvall'llo. Ddorbonant eka brittix odhikarin gandhik roilar thaun taka
1919 ver zari zal'lea kalett kaidea
bhair ghalo. Ani hanga thavun
virodh
gandhichem
chinton
songhotton keli. 1930 -nt mitta voir
arombh zalem. Kallea loka thoim
ghal'lo tirvo virodh korn kel'lo
zamvchea
"donddi sot'teagroho" ani kanun
razoki-i
ovman,
okmann,
ani
chollvoll
1920
dourzonea virodh "kanun bhong
bhongo
chollvoll"
brittixanchi addi kampli. Bhitorlea
arombh
keli.
Tantum
sot'teagroho
-nt
dvarim
gandhi yoxosvi zalo.
bhitor kulkulo tankam suru zalo.
1916 ver gandhi bharotak pattim
1931 ver gandhi ani irvina modhem
ailo. 1920 ver to kangres paddtik
svatontreavixim ulounneachi survat
servalea uprant raxttri-i svatontry
zali. 1942 ver "sttapordd krips" chea
zhozachem puddarponn ghetlem.
sondhana
58 Veez Konkani
mukhantr
hem
mundorun
gelem.
hem
Pi), lohia, nehoru, sordar ani her
folladhik zalem na. Hea uprant
mellon chollvoll mundorili. Akhkhea
gandhin "ddu ar ddoi.. Kor na to
dexant zhozacho uzo petton
mor" mholl'llo sondex diun "kvitt
soglleamni vistarlo. Netaji ani her
inddia chollvoll" (1942 agostt 8)
xostr zhozak demvle. Hem zhoz
lokamogall zali. Brittixamno "bharot
probol zalem. Hanchea probhol
soddn
horyek
virodhponnak pudd korunk sadhy
bharotiyamni ghoxonn suru kelem.
na mhonn ani bharotak aplea mutti
Gandhijichem "koro ya moro" ulo
bhitor dhorunk koxtt ani asadhy
akhkhea
dexachea
svatontry
mhonn arth kel'lea
zhozaream
thoim
ujeachem
agostt 14 vechea modheane ratim
kittall
l'leporim
chola"
utt
Punn
mhonn
ek
zaun
sorv
zhozonk aite zal'le. Horyek bharoti-i
to
brittixamni
tanchem odhin aslem bharot soddn diun "svotontr bharot" zalem.
brittixam thaun svatontry zoddunk
aplem jivit chch somorpit korunk
(gandhi
vixim
khas
toyar zal'le ani zhozak demv l'le.
yemvchea onkeant...)
gozali
Tedalla gandhik bondhi korun zoilant ghalem. Toull zoiprokax(je.
_ jefri kumar, jeppu.
------------------------------------------------------------------------------------
59 Veez Konkani
ek noman
svatntry
amkam zoddn dilem-i.
mohatma
Amchea dexak ani dexachea projek "ram' rajy" bhasayil'lem-i. Bohuxa tum nennam asloi ya tujea motik
gandhiji..
yeunko na astelem.. Apleach dexant, apleach sid'dhantank virod kortele zudas zolm' ghetlele. Tanchea xiram
xiramni komuvad bhor l'lo. Aplea somudaya xivai her somudayeche hea dexant asonk nozo , jieunko nozo, mholl'llim chintnam gheun, jiemvchem. Dexachea vibhozona khatir tuvem
Mohatma gandhiji,
sohomot dila, tankam bochavo kela...Mhonnon dex vasink tum
az tujea dexant kitem ghoddon asa
ragar zaloi. Osolo
tem, hamv tuka sangonk sokana.
sodhun as l'le.
1947
agost
modheaner
14
vem
brittixamni
sondhorbh te
ratim amkam,
Hea dexak svatontry mellon ekxem
amchea dexak don vantte korun
satt ani att disamni tujer gulle votun
ditana, na khuxen tori svagot korun,
jivo kaddlo. Dex vasink brittixanchea
svotontr zoddlo ho sogllo dex. Dex
gulam' ponnantlem suttka zoddn
vhodda
sontosachea
dil'lea tuka tujeach somudayechea
lok uddkeo
zudasan tuka logadd kaddlem ani
lokan svatontry svikar
tuvem "he ram'" udghara borabor
kelem. Chodd rogta kranti nastam
tea zudasak bhogsun geloi. Az
xanti somadhanen bapu tuvem
akttobor don, tuzo zolma disa...
sontosan,
unmadan bhoron marun,
60 Veez Konkani
61 Veez Konkani
62 Veez Konkani
Bezar pavanaka gandhi bezar zainaka gandhi nant mhonn tujeo yadi
tujea namvache usalltat nalli gulle az eka ghoddiek tori yeun polle bezar zainaka gandhi pallunk zaunko na tuji xikounn sadhi fokot don minuttam matr nhoi moun hor ghoddi tujevixim moun'nch moun bezar zainaka gandhi ubon gelea dekun hangachi xanti zovanan kisanacher zoit vhelam xitan nhoim, rogtan pott bhorlam bezar zainaka gandhi vikall kusam toptat dekun sandhi sandhi totvank tujea soval kelam az matr dongoch dex prem' zala. ---- lovi gonjimottho 63 Veez Konkani
porot tum ye bapu.... Namv tujem mohon das korom' chond gandhi somsar bhor namvaddloi tum zaun mohatmagandhi, raxttracho bapoi toxench bapuji.... Thir rauloi patyeun sot, ohimsa totv korunk tum sokloi svotontr amcho dex zhujloi tum dubllea dakttanchea hokkam khatir, sota niti khatir, zoilant tum koxttoloi zati dhormacho dongor kosllaunko tum vavurloi
bagetto tum tori bhiolonam-i ohimsa chollvoll tujea mhukelponnar brittixank ravunk zalena tuje mukar solvonni gheun poll'lle te soddn amcho bharot porot tum zolmun ye bapu..... Amkam amchea thaun ch rakunk tum ye..
Tuvem svotontr zoddn dil'lo dex polleunko tum ye osvosth somaz nitoll korunk porot tum ye hanga horyeklo bhomvta pangorn ves odhikarachea omalan zata lokacho goll bhroxttachar, himsa, kom' chintpa thaun bharot svotontr korunk porot tum zolmun ye
_prita mirando, 64 Veez Konkani
dex(vi)kas dex(vi)kas tum gelea uprant
chodd bodlaunn zauna gandhi tuza dexant tuza ohimsachem ‘o’ kaddn ‘o’ thaun nit suru kelea! horek dexa xetant! tondd tujem lipoun
vokl matr dourolam onyek pauttim yenaka dixtt-yi tuka aschina! -sivi, lorett'tto 65 Veez Konkani
66 Veez Konkani
cheddva mhoza... Tujea zolman mhojem jivit bhorul'lem-i az tum tujea ghorkarachem ghor bhortelem-i mhojea ani tujea ghora modhem sankovo tunch zatolem-i... Xringarayilea gaddier bosul'lem tum roddon sokla deulem-i goddie bhitor paulom hamv tujexio... Tum mhojea hordeak chiddkolem-i sodam mhojea moga pausaot naun asulea bhurgea az tum tujea duHkhani mhojem kalliz ch bhizoitai mot kaujeta... Magtao hamv...Devakodde tujea vatter fulanchi gojddi hantllun asom sugondh tuzo tanchim kallzao monao borom faleanchea tujea sukhi somsarant borem mon tujem tanka kollom mannka mojea.... Tum... Doni ghorao ujvaddaunko soktai tum matr amchea voddtantlea sobit onkrek jivo diun bhumyk haddtai! -dda flavia keasttolino
67 Veez Konkani
Polletam..Polletam
eka pinjreachi kanni
lonkddachem soroll tuttlench.
eka zoit pinjreant, ras ras suknnim choddaut nidrest bhovo thoddim xannim.
Tanche modli ek girbuji
hollu tea prayest suknnea sorxim
Ek prayest suknnem eka
lonkddachea
sorollak
tem suknnem dhornnik xeuttalem.
girbujeank ani kirank
loddai zatana, vornim
bhitorli
osthirota opayachi mhonn zannaschem tem xannem suknnem, doni paddtink somadhan kortoch Porot tench dhean. Ttok..Ttok..Ttok..
Atam tea pinjreak lonkddachim sorollam nant. Bogor
modhem
modhem
parodorxok glasacheo vonnti. Jeo dolleank disa nant.
dhamvon veta,
pattim aplea zageak veta.
Ani bollan tachea hordheak 'he ram'' mhonnat't
Modhem modhem,
pinjrea
pauli. tin pauttim tannem bonchailem.
bonchamvchant mogn.
bhailea
jeoran pakatte boddoile, sontosan.
thoddim bobattim
pinjreachea
Sokddamni ek pauttim
Sobar suknnim hea glasak aptton mortat. Tednam glasache vonnti thaun demvchem rogot bobattun sangta "ami azun pinjreant asamv"
-vilma bonttvall 68 Veez Konkani
thokanat l'lo zhuzari aidam soit lozon doddlim
upas tuvem dhortana dhorti xirxirli paulam ticher tenktana porki asddeo poreant nachleo ' gandhi' namv kanim poddtana tokli uklun dekhli somsran oskot kudd vaur mohan... Hottak hott nichevo ghott mutt voranchim voram dexachi khont 'gandhi' suttkechem anyek namv.
Sotak chiddkon nitik vengun porje ekvott sopnnel'lo... Nirasleleank roit bhandvank sosaye dhank zal'lo...
'gandhi' solis na somzonk.... felsi lobo, dereboil 69 Veez Konkani
zap naslelea bapu lagim Bapu tujea choronnank tujea pronnam' mhoje hozar tori tujea chuki vojeak koxem ghevum khandar?
chorok tujem sut vollta, sotam kiteak tuttoilim? burak rochun moreadiche, kusam kiteak usoilim? az mhojea dexak na, sobhayechi girant punn bapu sotam vinnem man ubchi bhirant zannvayecho sagor tum, udondd tuji tank tori tantlem mitt vinchun vhelem-i sang? az mhojea desant randpanchich ras punn bapu mittavinnem chukon gelea ruch. Ohimsecho rosto tum, poinn suddall khorem tuvench tantle fator vinchun boglek ghal'le dore az mhojea desant ga rosteanchichch kranti punn bapu fatramvinnem iron gelea mati. Moronnacho jivo tum, desak diloi prann tori jieunko axeteleanchem kimchun vhelem-i trann az mhojea desant ga, mornanchinch rudanam punn bapu trannavinnem roddteleank nant gineanam. He bapu... Des mhozo mhan ga... Mhan ga punn taka rogtanchichch tan ga.. Tan ga. _ loidd rego
70 Veez Konkani
Ram' rajeachem soponn dukhamnim bhorleat amche dolle bapu gandhiji tujem moronn chintun dexak amchea suttka divoyil'leak dilem inam' maddtir marun...
Afrikantlo tuzo puddar soddun pattim ailoi amchea dexak suru kelim-i andolonam brittixank pattim dhamvddaunko... Ugtea angar lokank polleun tumyi zaloi ardho vinngo mittachem soteagroh korun bapu dexi vostu vaprunk diloi ulo... 1942 vea vorsa mumboi xherant 'govalia tteank' moidanacher 'bharot chodd' diloi ulo sogllea dexant lokan tuka sangat dilo... Tujea proitnan xantiche vatten svotontr amim zoddun ghetlem ram' rajeachem soponn matr bapu padd poddon tujea pattlean gelem... _ novin, kulxekor.
71 Veez Konkani
Gandhi mhollear posond mhaka gandhi mhollear posond punn tachebori hordem ugtem soddunk naka dekun hamv tachem sobhit ek chitr khadi khomsacher chhaptam ani ang bhor nhestam! mhaka gandhi mhollear posond punn tachebori pam-i vatten chomkonk naka dekun hamv konkrittichea rund rosteank tachem namv ditam ani zoit purxamv kaddtam! mhaka gandhi mhollear posond punn tachebori upaxim ravonk naka dekun hamv khaugi devank mandtam ani tanchim festam korun pott mhojem bhortam! mhaka gandhi mhollear posond punn tachebori sotakhatir jivo diunko naka dekun hamv char zonnank baddi gardd nemtam ani bondukechea gulleam modlean ohimsa montr gaitam! -vilson kottil 72 Veez Konkani
hamv raulam goddir... Hamv raulam goddir teuxin gandi... Heuxin modi... Kitlem tache sadeponn unchle tache xikap moladik gunn dexa khatir aplem somorponn kedo vodd hud'doyi apnnayeto negarun sorv oxelo somadan diun ople bolidan pavonnxem moilam utron paulam onpodd xokilal chea gamvak ghontteak ekek sutt butt nheson fottkiri veakheanam gazoun na lokachi chintna na hatim kamam purvozamni zoddul'le vikte aila porzak kelam khorochch mankodd rat dis forok tea ujvadd oschea gandi gamvak oni omas lagul'lea modi gamvak pachvi kranti lokak kam' xikap bhavo bandotv ram' razachem sopann
zom-i rotti nesann mokhan mullaveo gorzo sorvank soman oslelem gandichem soponn ghe otam tteampordd votting mexin disak ekek ves pakatte bandun poinn ombani odanik tenko, tenchch moha sadon khud'd onpodd des zala pidd'ddear gai dorm' divllam oni mhelli gonga tonddar montram, moti kutontram dubllea ongar ongottiyi dourina kudd'ddea porjek dadd'do mukhia dekun chch dista gandhin vorsandim ongar tumchea kitenchch urjemna tuzo odar tuvenchch gheunko bauddean hati bet, kali ang dakhoun sadeaponnan fuddar dakhoilolo oz tachea mornnar odhikarachem rauller ubarul'lem dublleachea dukhanim motiam araitat rogtan tanchea tupem bhortat masam vikun haddkuttam soddun opli boska ghott korunk gandhi somadir oplo naro ubo kortat. Ten'na... He...Ram' oz.. He horam'.
-Jio ograr
73 Veez Konkani
tuka... soval
Monxea molam jieun xikoyil'lea tuka...
xanti ohimsa vixim gandhi sodam sangtalo aplea hatant mat voddlo danddo kiteak dhortalo ? --zossi pintto gandhi totv
Mhozo poilo man bharot matecho khoro suputr tum khorean!
gamvar poddlea ghann sallka pakllenchi...
_ felsi lobo. Gandhiji
Gheveam hatim saronn gandhi totvachim... Gandhichea mankddank tori xikeam borem lisamv zhujeam vaitta virodh.
Monxea molanchem mol ukoln dhor l'lea tuka...
polleun
afrikant roila thaun bhair uddoyil'lo mohon das korom' gandhi... Pleatt pormar poddlo.
chond
- promillo flavia. Gandhi
Bharotant suttke khatir zhozon
monxea molank poilo zago dil'lea
mohatma gandhi zaun uttlo gandhiji omor zalo. _ machcha, milar. 74 Veez Konkani
tin mankodd gandhichem vokl, bet dixttavo
Xeathi
gandhiji kitem tuji vhoddvik...? fokot mankodd...? tey asat...
tea kattea voilea chukoilem on'naddeamni...
tin
Ulounko, dekhunk, aikunk bhiemvche...!? polle aicheanchi xeathi ekxem tis korodd mankodd kitem-i uloitat... Nat'l'lem-i aikatat chhidhr vichitram dekhtat...! _ lovi gonjimottho
Punn poisa dixtt zokti mettam nhoi! -flavia olbukork put'tur svotontr
xantichem montr gandhicho tontr dekun zaleamv ami svotontr! -flavia olbukork put'turu
75 Veez Konkani
zanntim kayen ucharchim char borim utram. Tondd dhampul'lea mankddak dhoiran bhorta! nitin cholcha devot monxea jinnem, dolle dhampulea mankddak bhorvoso dita! borench vinchun gozali korn lisamv vanttchea kan dhampulea mankddak, usmoddcha jinnyent suxeg mellta! _ flavia olbukork, put'tur
ovosvor - 4.
vhodd
vhodd
zhozam
tarvam
korcheant soit te huxar ani porinnot Liliputt gamvcho lok ut'tim' gonnit
zaunas l'le. Axem thoinchor kel'lim
togone
tarvam
bhoglem.
mholl'llebori Thoincho
golivorak rai
svota
xikpacho obhimani zal'lean to tea kxetrak
dorea
sagsunk heo
toddi
poreant
vhodd gaddiochch
vaportale.
ani tachye udorgotek
protsah ditalo. Tea xivai thoincho
Golivor nidon astana sadharonn
lok bhovo khuxali soit zaunas l'lo.
pamyxim soixim zonn ani thodde
Rana thaun ruk, lankudd sagsunk
ijner sangata mellon vhodd ek
tannim vhoddlea rodanchi vhodd
gaddi toyar korchear mogn zal'le.
gaddi soit nirmit kel'li. Tea tanchea
Hye gaddier
mapak ani akarak somokott'tt zaun
sagsuncho tancho irado. Ti gaddi
76 Veez Konkani
golivorak raz danik
sat fitt lamb ani char fitt rund ason
gheun ravo l'lea vellar golivorachye
taka bavis rodam as l'lim.
bhomvtonni poilea pras chodd zonn paro
kortale.
Golivor
kaim
To nidon astananch ti gaddi tachea
dhamvonk preton kelear te sorv
boglek haddn novod zonnamni
tacher tir soddunk toyar zaun as l'le
mellon taka uklun te gaddier dourlo.
ani axem dhamvcheant kaim arth na
Tye gaddiek dedd hozar ghodde
mhonn golivor aramayen gaddie
band l'le. Ghodde akaran char incha
voir nidon as l'lo.
title
as
l'le.
Axem
golivorak
mileanddo gamvachye vatte teuxin
Golivorachi gaddi xherak pavo l'li
sagsunk lagle.
khobar varea vegan soglleamni pacharli. Lok harim harimni hea
Golivorachye
bhomvtonni
kitem
edea
vhodd
raksa
pura bobatt, golatto, kinkratteo ani
monzatik
kosolo pura ovaz zaleari to gott'tt
yetale. Surver thoincho rai aplea
nident aslo. Vatter tornatte gaddie
porivara somet golivorak polleunko
voir choddon golivorak polleun
ailo.
khuxi
pautale.
Punn
polleunko
kastache dhamvon
tanchea
bhitorlea eklean apnnakoddem as
Golivora
l'lea
tudien
zal'lem. Tea gamvant tem vhodd
golivorachea naka bhitor ghaln
rauller xem distalem. Hea ghorak
kitem zata mhonn aturayen astana
don'nch zonelam as l'lim. Ani tea
golivorak xink yeun zag zali. Tori tea
zonelank dorio bhandun teo hachea
tornatteank kitengi vhodd xur kam'
angak reuddaun hachi bondhodd
kel'lebori bharich morjen vatter
barich ghott kel'li. Tachea pamyank
cholon vetale. Axem don dis poinn
sot'tis khille
hannim
Sokkodd
bhorchechi
khonchea
kelem.
punni
chup
Ratichea
vellar
zagear
vixevo
khatir
ek
ghor
marn band
veustha
soma
toyar
l'lem. zalea
mhonn koll l'lea uprant golivorak
77 Veez Konkani
tye gaddiek bhandun ghal'le kott
kenkaron bollan apnnache pam-i
suttoile. Thoimsor hazor zal'lo lok
dhornnik boddoilaglo. Kuddle rai
bobo martana golivor lovo utton
ghoddea
boson tachye kuddichi barkonn
golivoralagim yeun sukxim' ritir
kaddit't hennem tennem polleunko
polleunko poddlo. Rayak polloije
laglo.
mhonn golivorak soit ek urba.
thaun
demvon
Tannem somakorn polleunko onkul
Osolem ek sobit porisor tannem
zamvche khatir golivor boson as l'lo
bilkul khoimsori polleunko nat l'lem.
addom poddlo. Rai atam tin fitt
Tachye
matr
bhomvarim
pachvem
pois
as
l'lean
golivorak
porisor distalem. Gadea xetamni
polleunko rayak solis zalem. Rai
randvoi, gomv, ani foll vostunchem
heram pras ordho inch ubar aslo.
bellem aslem. Roste ekdom' oxir
Tachea tonddar ek vixes gombhirai
asle. Ruk zhaddam chodd mhollear
ani akorxonn as l'lem. To ghott mutt
sat putt ubar aslim. Hozarom hozar
aslo.
lok hachye bhomvari zomo zal'lo.
dorbaran teuxin heuxin bhomvtalo.
To
aplea
rai
ponnachea
Ho lok so incham titloch lamb. Ghodde gayo char inch, bokre ek
Tannem nhes l'lem somoustr tem
inch, kunkddam, hasam eka lhan
sadea lugttachem zaunas l'lem.
pisolleaporim taka distalim.
Punn
mukutt
motiam,
matr
vojramni,
mhorachea
Rat ani tache porivar lagsar chch
pakamni
eka ubharayechea zagear ravon
distalo. Ekadovella golivor chukon
golivorak
dhamvonk
polletale.
Uprant
to
sozoun
moladhik
preton
bharich kelear
sobit atm'
ghoddear boson taka polleunko
rakvonnek mhonn tachyekodde tin
mhonn tachye sorxim ailo. Punn
incha titli lamb tolvar tannem
golivorak
penkttak khouyil'li. Tye tolvarichem
polleun
ghoddo
bhimyelo ani mukle pam-i ubaron,
mutt soit motiam rotnamni
78 Veez Konkani
sumrgarayil'li.
pollemvz poddle. Ho ani kitem korit gi mhonnon
te chintun astana,
Rai golivorachea bhomvarim pasayo
golivoran tea so zonnam poikint
marit't astana to golivora kodde
panch
uloilo ani golivoran taka favo ti zap
cheple. Sovea monxak hatant dhorn
dili.
taka
Rayachea
montrimni,
purohitamni,
zonnank
dhorn
bhokamvcheporim
bolsant korn
soit golivorakoddem
golivoran apnnachem tondd vidrup
sobar sovalam vicharlim. Golivor
kelem. Golivoran aplea bolsa thaun
sobar bhas zannam as l'lean tannem
suri kadd l'lichch to monis bhimyan
sobar bhasamni tankam zap dili.
kinkratteo marilaglo. Hem polleun
Punn ti tankam somzaligi nangi tem
tea rakvoli mukeleak soit kitengi
golivorak kollit na.
bhoglem. Punn golivoran matr tea monxeak bhandh l'li dori surien
Thoddea vellan rai ani tachem
katorn taka soddlem. Toxench ur
porivar
pattim
l'lta panch zonnank soit bolsantlem
portale. Punn golivora bhomvtim
ekekleak chch bhair kaddn tanche
matr sobar rakvoli asle. Golivorak
kott soit kuddke korun tankam
bhomvarim
bhandun
soddn soddlem. Hem polleun thoim
rokxonnek
hazor aslo lok toxench rakvoli
tachekodde kainch upavo nat l'lo.
mukeli soit khux paule. Golivora voir
Thodde zonn golivoracher tiracho
tankam kitengi ek vhorto obhiman
proyog korun taka dukhoitale. Punn
bhoglo. Uprant golivoraz konnench
haka
tachea angak tir marn dukounko
tanchea
ghal'lean
rakonn
ghora
sankllimni atm'
korcho
rakvolicho
mukeli matr dokx vyekti zaunas l'lo.
preton kelem na.
Tannem kuddle golivorak dhoschea so zonnank dhorn tankam dorient
(mundorunk asa)
bhandun golivorak opsilem. Te so
zonn
ghabhreun
golivorak
ch
--------------------------------------
79 Veez Konkani
him'kuvor korogalo
sobhaye ani budvontkaye vixim zanna asl'le zaite dhoiradhik yuvok tachelagim kazar zaunko axetale.
himaloi porovotalagim ek sorodar
Punn chomelin sorovank okman
asl'lo.
koron pattim dhaddlem.
To xurvir ani budhvont.
Sokddanchea
mechponnek
patr
Teach gamvant ek sahosi toronatto
zal'lo. Sokkodd obhimanan lektale.
asl'lo.
Tea sordarak chomeli namvachi
kustegar,
dhuv
huxar. Ek pauttim ixttam sovem
asl'li.
Aplea
ani
aplea
Tachem namv bela. tir
zokcheant
Boro
ekdom'
bapaichea budvontkaye vixim tiche
ranak xikarek bhair sorolo.
thoim
vhodd
gorov
bhorl'lem.
Tem
chitteallea
vagan
Ek
tacher
sokddank holk koron dektalem.
akromonn kelem. Tanne zhozon tea
Sokddam
vagak jivxim marolo. Ixttamni taka
vixim
tachea
kallzant
tiroskar bhorl'lo.
vakhonnlo.
Sorodharan aplea dhuvek mostu
“sorodharachi dhuv chomelilagim
somzamylem punn bapaichem utor
kazar zaun tacho honkar demvoi.
tanne
Toull tuka sor natl'lo vir mhonnyet”
kanar
ghalemna.
honkar choddat't gelo.
Tacho
Tachea
mhonnale
80 Veez Konkani
Sangatach
te
belak hem ek pontch zaunasl'lem.
upai chintla.
Tanne
sangata
chomeli
Sobhayechi
vixim
bauli
chintlem. zaunasl'lea
Tum otam mhoje
ye’.
Mhonn
sangon,
himaloi porovotagim taka apoun
tachelagim kazar zaunko tachem
vhoron gelo.
mon choddpoddlem. Dusrea disa
Thoimsor
himant
to xida sorodharalagim gelo. Ani
monzatinchea
haddank
chomelilagim kazar zamvchi apekxa
koron monxacho akar dilo. Himan
tanne ucharoli. Sorodhar dhuvek
tim
diunko opvalo.
asvelachi
Punn chomeli opvonk na.
haddam
asl'lea ekttam-i
bhorolim.
ttopi,
rongall
Taka thikam
Tanne
bosoun monniancho har ghalo.
belacho okman kelo. Belak niraxa
Uprant taka jivo dilo. Otam himak
zali.
Zaleari koxem punni koron
jivo yeun ek sundor yuvok ubo zalo.
tacho hat dhorije mholl'llem hotth
Belachea bapain taka him'kuvor
ubzalem. Chomelik mechvounko
mhonn namv dilem. Uprant belak
tanne
lagim apoun ‘ho mhojea tontr
sat
dhovea
asvelachim
chamddim dhaddn dilim. Gaddi
montrancho
bhor
chomelilagim apoun vhor. Ho tacho
dilim.
kosturimurogam
dhaddn
Punn chomeli probhavit
zaunko na.
Kazar zaunko tem
probhavo.
Haka
honkar jiroita” mhonn mhollem. Him'kuvor thoddeach disamni tea
opvounkona.
gamvant
Bela heach khontin jeunn khann
tache
sevinastana bhaglo. Tachea bapaik
voronnunk lagle. Tachevixim rosall
khont suru zali. Chomelivinne aplo
kannio
put vanchana mhonn taka kollit
chomelichea ghora vhorunk toyarai
zalem. Ek dis aplea puta belak lagim
keli.
apoun
khonchea
‘tum
khont
korinaka.
prosid'dh
sahos,
sobhai
pasaroleo
zalo.
Sorov
ani
gunn
belan
taka
Tachea bapain tachelagim sondorobhari
taka
Chomelin honkar soddn tujelagim
ujealagim vhorinaka. Ub chodd zait
kazar zamvcheaporim korota.
zalear to korogata mhonn sanglem.
Ek
81 Veez Konkani
Sorodharan
him'kuvorak
chomelilagim
apoun
vhelem.
chomeli atam purasannen thoklem. Tache pai futton rogot pazarolem,
Tachem sahos voronnilem. Chomeli
ghaman tem thondd mudo zalem.
tachi
sobhai
polloun
pisvalem.
Apnnem soukas chol'lear him'kuvor
zaitem
tanne
nopomych zait mhonn tem tachea
aikal'lem.
pattlean damvalaglem. Punn to
Hachelagim kazar zamvchem aplem
bakkaram pindun choltam choltam
bhag mhonn tanne chintlem ani
ekdom' pois pavol'lo. Suryachim
kazarak opvalem. ‘hamv hangasor
kironnam choddun yetana him'
kazar zaina, mhozo gamv boddga
kuvor korogonk laglo. Poilem toklo,
kuxin asa. Zai zalear chomeli mhojea
uprant bhuzam, oxem sompuronn
sangata yemvdi thoimsorch apunn
thoran to korogon korogon gelo.
tachelagim kazar zatam.’
mhonn
Nimannem
him'kuvoran
nastana
asvelachi ttopi, koudde, rongall
Tachevixim ixttinneanthaun
dakxenn
sanglem. Chomeli
opvalem.
Him'kumchea
tachea
munnio
matr
ghontto
soddn
angar
uroleo. chomeli
asl'li
Orodo thoim
rupak tem sompuronn akoroxit
paulem. Punn him'kuvor khoimsori
zal'lem. Him'kuvor veggim veggim
dislona.
mettam kaddilaglo. Chomelin tacho
sodhlem. Prezon zalemna. Tacheo
pattlavo kelo.
Gudde dongor,
vostu matr eka zoit fatrar dixttik
ranamvonam, nomyo, vhall mhonn
poddleo. Chomeli kongal zalem.
pollenastana
him'kuvor
Bhuk, tan ani nitrannen hoirann
chomkalaglo.
Ek pauttim tanne
pattim
ghumvon pollelem na.
zalem.
Chomelin soglleanitlean
Khontin rudan korilaglem.
Tacho honkar jirl'lo.
Hea nirozon
Chomeliche koxtt sukh vicharole
zagear apli got kitem mhonn khont
nant.
suru zali taka.
Tacho
samball'llem
na.
hat Ghora
dhoron bhair
choddit chomkon kollit natl'lem
Thoddo vell paxar zalo. Bela tem as
l'leakodden dhamvon ailo.
82 Veez Konkani
‘kitem
chomeli roddtaigi? tuzo honkar
apoun vhor.
jirologi? him'kuvor ani yena to sur
kazar zatam.’ mhonnon tacho hat
yachea
dhorolo chomelin. Belachem mon
davek
korogon
gela’
Hamv tujelaginch
mhonnalo. ‘bela mhoka bhogsi.
korogalem.
Tanne
Tuje tosolea dhoiradhik yuvokak
sorodharalagim
okman kel'leak mhaka poxchat'tap
Tanchem kazar bhovo god'dollayen
bhogta, mhaka mhojea bapoilagim
zalem.
apoun
taka vhelem.
Vinod:
5. Louvora songim kolez ttur _ ponchu, bonttvall.
Vorsak
ek
pauttim
kolejichea
moisuru, thoim thaun bengllur,
bhurgeank ttur asa korche porim
bengllur thaun ratim pattim bhair
hea pauttimyi ttur asa mhonn
soronk... Fokot't don dis.. Amim
khobar mell l'lench mhojem louvor
dogam-i ya..."
dhamvon ailench. "hea pauttim moisuru_
bengllur
ttur
Ratim vhochonk, dusre disa
khoim...
hamvem
'bosov'
porim
tokli
halomvchem kam' chalu dourlem. 83 Veez Konkani
Dusre "olleba...
Hamvem
ani
tuvem
ekachch sittir chiddkon boschem"
disa
louvor
roddon'nch
mhojelagim ailem. "kitem zalem ba..?"
louvor kiddkiddon hasonk laglem. "amkam don dis ani don ratim
"tturak bhurge chodd asat khoim..."
sangatachch rauyet. Hamv tujea vengent, ani tum mhojea vengent...
"tantun kitem zalem?"
Amcho sangat sodam ugddasant urtolo.."
"atam don bossam kortat khoim. Ek cheddeank,
"hem ttur korcheaki piknik kel'lem
onyek
cheddvank...
Toxem gelear ttur moza zaina ma.."
tor borem astem. Tantun dusrich moza asta"
"tor amim ek kam' koream. Amchi dogamychi
sitt keansol koruyam.
"tum hachea adim piknikak gelaigi?
Moisuru bengllur tim vochondi,
koxem zalem piknik?" louvor chikke
amim
dubaulelea porim vichari.
doganch ya"
"ek pauttim matr.. Bari borem
"na... Ba... Tantum moza yena...
zalem."
Polleyam.. Kitem pura zata tem"
'nom'muru
mogan "konna sangata ma?" "altar
bhurgeam
mongolluru'
tonganne
monganne
korilaglem. sangata"
"alleba... Amim moisuru bengllur
mhonntana louvor ek chch pauttim
geleamv mhonn chinteam... Amim
tondd lhan korn gollon gelem.
thoim kitem korchem ?"
84 Veez Konkani
"vhavo... Moisur chea 'feanttosi' nt
Novea vorsachea tisrea disa kolez
udkachea ximvorak amim sangata
ttur.
ddeans korumyam.." tem mhojea
bhurgim yeun'nch aslim. Titlear
baullear
amche
tokli
dourn
tachi
axa
sangilaglem.
Sokkodd
tturak
klasintlem
ailench.
vechim
'byutti
Kolejichem
kvin'
tornatte
bobattunk lagle. 'byutti... Byutti"... "tor bengllurchea kobbon parkant
pottlun
dhorn
mhonntana mhonnat't
louv
"xxi... tem
koruyam"
Eka bhurgeak rovichondronachea
nott'tti"
"premo loko" pikchorachem pod
Yu
mhojea
uskear
ugddasak yeun to vichari...
nidlench. "bondru sar... Ho ho ****** ******** **********
dusre
disa
sokallim
bondru sar... Ho ho"
hem
"nine na byutti kvin"
umallon'nch ailem. "alle ba.. Heppi
"il'lo... Na ddrim' kvin"
nyus... Sontos pavo.."
"ivot'tu nin'no borth dde ya" "dinalu non'no bodd'dde ya"
"kitem ma...?" titlear eklean krim' kek haddli. "don bossam nant khoim... Bhurgim
Byuttikvinan katorli. Ani ek kuddko
il'lim
frofesorak
unnim
gourmenttache
asat vhoddlem
mhonn
ditana tannem
dolle
boss
dhample. Eklean krim' frofesorachea
kelam khoim. Bori khobar ne.. Ba..
galak lagoilem. Frofesoran pustana
Hamv ani tum ekachch sittir" tem
sogllea tonddak
nachonk laglem.
Frofesor tondd dhuvonko mhonn
krim' laglem.
bossar thaun demvtana, tornatte
pura 'byutti kvina'k ul'lasun, hat 85 Veez Konkani
haloun, pottlun dhorn kis diun vixx
Frofesorak matr bos l'lea borichch
kortale. Bossam voilim cheddvam
ghott'tt nid ayil'li.
pura hankretalim. Titlear eklem uttlench. Tem yeun byutti kvina
Sompaje ghattyek pautana mhojea
lagim vichari
louvoran
lhan
nattok
kelo.
Bossache loitt pura poilench kadd "az tuzo bodd'dde gi?"
l'le asle. "vonkonk zata" mhonnon
mhojea
kuxichea
"maka sodam-i bodd'dde" tem
add'dos
tinnem
mhonntana cheddvam challvalim.
takachch
Sokddam
mholl'lleporim uttloch.
utton
mukar
yetana
cheddealagim magtana,
rakon
ravo
tovi l'lo
frofesor tondd dhuvn pattim yeun paulo.
Sokkodd
cheddvam
asa
"mhojea louvorak vonkonk khoim
toxim pattim vochon tanchea sittir
zata?" mhojea louvoracho louv suru
boslim.
zalochch. heuxin
Hamv teuxin
pattim
mukar,
polletam
konni
Atam boss bhair sorlem. Kolejichea
nidonk nant. Sokddanchoyi louv ch.
bhurgeamni
tanchem
Thoddim vengent tor ani thoddim
tanchem sett'tting kel'lem.Ekekleak
vontthak vontth... Ddroivoran loitt
ekek sett zal'lem. Toxem zal'lean
ghaltana
maka ani mhojea louvorak sangata
ghorel'lea bhaxen kortalim.
poilench
matr
sokttam
nident
bosonk zalem na. Mhojea sittichea ujveak louvor bos l'lem. Mhojea
Sokall zatana koxem-i moisurak
daveak mhozo klas mett bos l'lo.
pauleamv. Kolejint ravonk veusta
Toyi
kel'li.
ghoddye
ghoddye
pattim
ghumvon tachea louvorak polleun kitengi hat bhaxen sangtalo.
Sokallim
dha
vorank
"feanttosi
vattor parka' k vochon, hason, 86 Veez Konkani
khellon astana dhonfaram bara
Sanz zavun yetana ke. Ar. Es ddeam'
vorank udkachea ximvora songim
pollet't lal bagachea rong rongall viz
ddi.Je.
divea
Dhaddatana
chedde
khell polleunko geleamv.
cheddvam udkant bhizon nachtana
Thoim
zox
opurbayecho
antrollak
pavo
l'lo.
udkacho
ani nach
Dhonparanchem jevann zatochch
louvoran dhor l'lo
moisuru peales, chamunddi bett'tto,
soddloch na.
loittacho polletana
mhozo hat
filominachi igorz pura polletana sanz zali. Sanjer novo vhorancher
Thoim thaun 'morolli guddige'.
poilench sinemacheo ttiketti bukk
Bossar vetana kel'lea 'louva' chaki
kel'lean sokttam pikchor polleunko
pattim yetana kuchu kuchu, puchu
thiettorak ghusleamv. Pikchor suru
puchu avaz chodd aikatalo.
zatana kadd l'lo laitt inttor volak ch pettlo. Bhurgeamlagim 'khoinche
******** ******** *******
film' pollelem' mhonn vicharlear konnaiki filmachem namv ch got'tu
dusre disa kolejik ayil'lench louvor
natlem. Titlem borem aslem tem
mhojem kuskuson roddtalem.
pikchor. "kitem zalem? Dusrea
disa
dhonpar
zatana
tuka kitem opsun
dilem ye?"
bengllur pavon vidhano soudho, krikett stteddiyom polleun, kobbon
"tuji kormam.. Tuvem bari uspun
parkant kitlim pulanchi karving asat
dil'lebori
mhonn polleunko
ekek zoddi,
mhonntana.." louvor oniki chodd
ekeka mullak ghuslim. Frofesorak
roddalaglem. "tum vhodd santam
purasann
porim,
zal'li dekun to bossar
bossachi rakvonn kortalo.
dilem-i..
Vhoiga
bhageuntamporim,
kaim
got'tu natleporim kortaloi.
Tem
amchem klas mett 'byutti kvin' asa 87 Veez Konkani
polle... Tachem
polle kosolem
chhans... Taka sokkoddi pottlun
"atam klasik gelear tem byuttikvin
dhorn kis ditale... Tache sangata
maka mellat gi?"
sokkoddi bari khuxen asle... Punn hamv matr upaxim..."
"ham... Kitem?"...
------------------------------------------------------------------------------------
Ddol'la : ani kitem dakteraba... Tin pauttim kel'leach zagear oprexon kelam-i...Porot teachch zagear dukh
suru zalea.
no problem'... (dakter charli rostear cholon yetana ddol'la mukar mellta)
ddol'la : orre..Re dakteraba, hamv tujea ddispensorik mhonn bhair sor l'lom. Tumi vatter mell l'lem borem zalem...
zalea.? tor sanjer ddispensorik ye... Chek of kortam. Ddol'la : chek of korn portean
oprexon korinam-i mu? charli : gorz poddlear oporexon korijechch re... Na tor dukh ramvchi
Charli : gozal kitem? porot pottant duk suru zaleayere?...
Charli : kitem? porot dukh suru
koxi?
ddol'la : oprexon portean choute 88 Veez Konkani
pauttim... Dom'moiyo dakteraba...
edexea prayer hea bhurgeancheo
Naka.. Hem dakteraba ghoddye
ghoddamoddi polle. Ottrasi maka
ghoddye pott chirchea bodlak ek
problem' zale mu?
jip dourlear koxem? charli : tuka problem'? hamv jivo charli : jip dourchem ttoiloran re...
astana tuka kosole problem' re? tin
Tokli soma asaye tuka?
disamni hamv gunn kortamnem!
kosoli ddol'la
:
Tapanaka... putachem
ravo
dakteraba...
Mhojeaki problem'
mhojea
kosoli
ayontti
boyottiks
voktam asat. Panch disancho kors kelear zalo.
vhoddlem
zalam...
Ddol'la : kors koryet mu! septtik zalea.
Charli : putachem problem'.. Tem
mhonn
kitemre?
cheddvachi
gozal
Pidda koxi ailire
vicharlem..
chongai'
'kamachea
mhonnalo.
Hamv vanchlangi dakteraba.. ddol'la : mhojea putak marekar pidda laglea dakteraba...
Charli : te kalem vhoddlem problem' re?
Charli : oh moi godd... Marekar
no
problem'.
Kamachea
cheddvak ek kors diam.
pidda kosoli re ti? Ddol'la : kamachea cheddvak dilear ddol'la : loingik dakteraba.
puroye dakteraba... Maka ek kors nakaye?
Charli : (ozapon) ham.. Loingik.. Oi min seks...
charli : hem sem' problem'... Gozal gombhir
Ddol'la : vhoi dakteraba... Hea
zalimu?
punn
tum
bhimyenaka... Tukayi ek kors diam. 89 Veez Konkani
No problem'... charli : o godd... Kitem tujea bailek Ddol'la
:
no
dakteraba... problem'...
problem'
nhoi
Hem problema voir Makachch
yi? tor hamvem-i ek kors korije poddta.
dilear
pautaye? mhojea bailek yi ek kors
Ddol'la : ham...!
dizoi poddtane?
----------------------------------------------------------------------------------mohinea poilem hem kagat postt korunk tuka dil'lem. Az hem tujea penttachea bolsant mell'llem. Ghovo : tem sarkem... Punn teachch disa tea penttacho ek butamv ximvon di mhonn tujekodde dil'lem.
Kitem zalem sang? ************************** put
:
poppa...
Hamvem
gandhiporim zaije mhonn chintam bapui : borem puta... Za. Put : tor gandhiji bara vorsam prayer astana kazar zal'lo. Makayi veggim kazar kor. _ jefri, jeppu
**************************
bail : tujem kam' polle. Ojik eka
cheddvank kazara poilem dusrem 90 Veez Konkani
kaim naka. Nouro matr puro.
Lok : tum kiteak uddloi?
Punn kazar zal'lench tanka pura zai..
dumga : luchcha khoncho... Chor
Ghor, kar, bonglo, bhangar- xingar,
khoncho,
kapddam, vostur ani her....
chil'lor diunant.
**************************
**************************
ddeaddi
:
kitem
marks
mostu
dumga
konddekttoran maka
kodelar
choddon
ttyub
unnem aileat?
loittar tachea bapaichem namv
put : festachem sizon nhoi ve
boroitalo.
ddeaddi, mestrin ddiskountt marks
Sangati : kitem kortai?
dileat astele...
dumga
:
ddeaddache
namv
porzollcheporim kortam... **************************
************************** cholo : tujekoddem kazar zaunko zaina..
Mhojea
kuttmanchamni
ek chor dumgachem moboil usllaun
oddkoll ghalea...
piddcho zalo. Dumga hason'nch
Choli : tujea kuttmant konn konn
"dhamv, dhamv, khoim mhonnasor
asat?
dhamvtoloi polletam... Khoncheaki
cholo : mhoji bail ani tegam
charzor mhojekoddem asa ngoi ve?
bhurgim. ************************** ************************* dumga moisuru rauller pollemvz boss tolleak poddlem. Sokkodd
yeta.
upyeun toddik aile. Kuddle dumga
Tturistt : sor tem ttippuchem kodel...
tolleak uddlo.
Tacher bosanakat 91 Veez Konkani
dumga : vhodd na saiba to yetana
eka cheddean eka norsak aplta
hamv utt'tam.
rogtant mogachem kagad boroilem ani pattim zovab boroije mhonn
**************************
sanglem. Norsan zovab dili.... Blodd grup bi,
dumga bossak raktalo
ani rogtant himoglobin unnem asa.
boikacho : tuka liftt zai gi?
dumga : naka... Mhojem ghor
**************************
groundd florar asa. bail : putak kiteak hea nomunear **************************
reddeak mar l'leporim martai? ladru : tachea mobailak pon kortana
vahon
choloitalo..
Stri
utortana
rosto
khonchengi ek cheddum 'tuvem
axem
ulounko ttroi korcho monis bhijhi
mhonnta..."zagrutkayen voch"
asa' mhonntalem dekun.
dadlo rosto utortana .."kitem saiba... Moronk tuka mhojichch gaddi zai
**************************
gi?" to : fotti marchem sulobhayen **************************
sodhun kaddchem ek yontr ailam khoim. Tuvem tem pollelangi?
vattsuri : mollbak polle... Roundd
ho : koholem pollemvchem saiba
dista... To sureogi vo chondrem'?
mat'ti... Tosolea yontra koddem
sordar : maka got'tuna.. Hamv hea
hamv edoll chch kazar zalam.
gamvacho nhoi. ************************** **************************
alle baye, tujea yejmaneak ttritt 92 Veez Konkani
mentt korunk maka zamvchem na.
voddn vhorchem polleun sordarjik
Hamv monzatincho dakter.
haso toddvunk zalemna.
Dekun'nch dakteraba tuje sorxin
Vattsuri : hastai kiteak?
apoun
sordar : pixe ddroivor, ek lori
haddlem...
Haka
nident
khottamvchi souy asa...
vhorunk don lorianchi gorz asagi?
************************** **************************
eklo : eka tolleant vis maslleo asat. Tin
mortat...
Toxem
zalear
eklo : tujea dolleanchi porikxa keliy
udzachem level choddta koxem?
gi?
anyeklo : ur l'leo sotra maslleo
anyeklo
roddtat dekun.
mhojeurni chodd kudd'ddo.
:
vhoi...
Punn
dakter
Eklo : tuka koxem koll'llem? **************************
anyeklo : to mhojea dolleank ttorch
ghaln polletalo. ek padd zal'le loriek anyek lorien ------------------------------------------------------------------------------------
93 Veez Konkani
onauxyem ninda naka mel'leanchi nakach naka nindokorirobekirobeku !!po!! hondi id'dore keri heange xud'dio
hange !! o !! ondondu
maddido
papovembo
molo tindu hoguvoroiyo nindokoru vondisut'tiruvo
zonorel'loru
nom'mo pondiho punnyovo noiyuvoroiyo !!
duxtto zonoru i srixttiyol'lid'dore xixtto zonorigel'lokirtigollu
vhoddlo
ixttoprodho xrikrixnno nin'nollu
Dvoito
ixtte vorounu bedduvenoiyo !! 2 !!
modhvocharyocho pattlaudar.
durullo
horidaso
totvogoneani.
totvogoneani
sant
zonongollu
chirokaloviruvonte
Hacho
korovo mugidu vorovo bedduvenu
divonko
poripori tomosige guriyohorol'lode
kon'noddant borem sadhon korn
poromo
zannari
doyanidhi
purondoro
vittholo !! 3 !!
bhavanuvad
koxtt aschea
konknnent
bhogle
malghoddea
monxeanchi kumok gheun sokoil dila:
hem voilem kirton purondoro daso (1484 - 1565) hachem. Pondravea -
sollavea
xotomanantlo
tori
to
nindok asaje nindok asaje
eklo 94 Veez Konkani
aslear dukor, gamv keri koxem nitoll
Jezu krist somsarak yeun don hozar
toxem disadispoddtem patkamni
vorsam utraleant. Zudevo kulliecho
zal'lem mellem nitoll kortat tosole
to.
nindok somzonnen kumkedar zatat
farijevamni, xastrimni jezuchi ninda
te puneant amchea bhagidar
kel'lea vixant povitr pustokant ami
aslear srixttent duxtt zonn
vachlam.
Tachach
kulliechamni,
xixtt zonnank favo zata man gourou
mogall devo asom bhitor itloch upkar magtam hamv ogonean chukounko, motik ujvadd haddunk asole
monis
asondit
sodankall
mhonn hat zoddn dennem magtam mhojea
Raxttracho
bapoi
mohatma
gandhichi zolma porob okttobor 2
deva
tariker achoronn zata. To zolmon
nindok atam matr nhoi, purondoro
brittixancha daule thaun bochavo
dasacha
152 vorsam zalim. Bharot dexak tea
kallaryi
mhonnje
pondravea - sollavea xotomanant as l'le mhonn hem kirton sangta.
korunk
ani
dexak
soddvonn
haddunk to koxtt-vamvtt kaddn vavurlo. Tori to astam-i tachi ninda zali. To antoron 73 vorsam utraleant
tori azun tachi ninda zata. Nindok adim-i asl'le, atam-i asat: toxem mhonntana, nindok hozaro vorsam adim-i asl'le. Atam-i asat.
Apnnak 95 Veez Konkani
kollit
na
tori,
apnne
polleunko
na
tori,
voroun
melea uprantyi soddinant.
pollemvchem vyoudhan korunk na tori
asole
korchant
anyekleachi
sodam
mukar.
ninda Apnne
polloyil'leabori asole uloitat. Sogllea somsarachi obhiprai tanchak ulltti asa tori, zat-bhed nastana lokachi
obhiprai tanchak vingodd asa tori porvona.
Tankam
anyekleavixim
Haka ek udahoronn dimvchem tor
ninda korunk khuxi.
girix karnadd (me 19,1938 - zun 10,
Toxem mhonntana anyekleacheo
nott,
2019). Boro boroupi, nattok rochpi,
chuki va unneponn dakoun diunko nozogi mholl'llem soval yemvchem
vajbi. Chuki va unneponn auxy zaun dakoun dizaich. Zauyet he tthika. Heo gorz. Tthika nastana monis sudhrana. Prozaprobhutvant ani raz karonnant tthikenk vortem mohotv asa. Hangayi vixoyadharit tthika zaizai xivai monxeadharit nohim. Tthika zatat.
choddaut Punn
mukhamukhim ninda
apnnak
nirdexok
denneancho Somokalin
ani
vyokti
zaitea
to
asl'lo.
somoseancher
tanne
boroilam. Bharot sorkara thaun podmoxri
ani
podmo
bhuxonn
gourou proxosteo taka mell'lleat. Tache
vichar
poddonk
thoddeank
nant.
soma
To
astana
asoleanchem xizonk na. To melea uprant tacha vixeant zhankull'lle.
Naka
zal'lo
Karnaddacha
sombondh na tori kortat.
asoleamni
Melea uprantyi soddinant:
asolea
Karnaddacha
opoprochar mornna sontos
96 Veez Konkani
thoim pacharlo.
virodheamni
nindokanchem
khonddon kel'lem.
jivo astana koxemyi zalem'mu?
kelo.
soit
krityem
Monis amkam vhollkicho zamvdi va
Somsarant devacho protinidhi zaun
vhollok natl'lo asondi moronn paulo
(rayachi rajvoddki, prozaprobhutv
mhonntana amkam bezarai zata.
va
Axem zait tor matr eklea thoim
sorkar asta. Eka monxean somsarant
monxeaponn asa mhonnyet. Na tor
jieunko favo nhoi mhonn nirdhar
purondorodasan
kel'lea
korcho asolea sorkaran matr. Hea
monzatek ani asolea monxeaponn
xivai her konnaiki anyekleacho jivo
natl'leank
kaddcho odhikar na. Anyekleavixim
prostap
kosolo
forok?
mel'lo
her khoinchai nomuneacho)
monis fuddem somsarant aschona
padd
mholl'llem
konna
Monxean melea uprantyi hem lagu
ekleacha mornna thoim bezarayek
zata. Nirjivo kuddik soit tachench
karonn
taka
ghon asa. Rag asa mhonn nirjivo
ruprup
kuddichi vid-vaulli korunk zaina.
chintapch
mhonnyet.
bhettonk
na
asyet
Ami va
ulomvchom-i odhikar na.
polleunkoyi na asyet. To amkam
Jivont
monxeak
ascho
gourou
konn'nch nohim zauyet. Tori amkam
nirjivo kuddik lagu zata. Konni haka
axem bhogta ani ho monxea sohoz
virodh veta tor taka xikxa zauyeta.
gunn. Dusman'nch
zamvdi
va
konni
zamvdi - ek monis melo mhonntana tea khatir sontos pamvchem, tanne kel'lem chodd zalem mhonnchem va
tanne
kitem-i
korunk
na
mhonnchem va kitem kelam mhonn vanchazai asl'lem mhonnchem eka monxeacha
motichi
onnvi
kus
dakoita. Devo mholl'lli ek sokot asa.
Hea soktek ami polleunko na asyet.
Monis moronn pavol'lea uprant tacher
asl'le
opradh
(kriminol
rupache) soit pusun vetat. Apnna virodh manddl'le apradh somorthon korunk
mel'lo
mholl'llench
97 Veez Konkani
monis
hachem
sokona
karonn.
Koddtint prosekyuxon cholon asa
doftoramni
tor tem somapt zata (sivil veajy tor
kiteak?
tacho varesdaran tea prokoronnant
amchea karyokromamni taka/ tika
provex
Duddva
bosounko nangi? amchea gamvant
denneacho vixoi asa tor mel'lea
ani amchea pamyatholla bore bore
monxeachi ast va sompot'ti bhady
roste zaleat, hozaramni kamam
zata. Axem astam melea monxea
dil'le
vixant borem uloina tori vhodd nhoi.
vyoustha sudhralea. Sorkara thaun
Tacha/ticha vixant padd va negettiv
soulotayo
uloinastam ramvcho ek somprodai
poddleat - he ani asole xembor
somsarbor chalter asa.
songtim kitem prodhan montrin
zauyeta).
lokachi
khett
astoli
sodamnit mholl'lleabori
karkhane
aileat,
sompork
pamyamulla
yeun
xida amchea pamyam'mullant yeun Punn azkal zata kitem?:
dil'legi?
te - he xikpa ani her
somsthe ubhe asat ani hancho faido
amkam
eka
monxeavixim
kollit
asom va na asom. Tacha/tichavixim uloitamv.
Borem
va
somudai zoddn asat - ho vaur kitem orji pattoyil'lea kuddle zal'logi?
posittiv
ulomvchem unne. Padd va negettiv
ghor
chodd.
mhonn amkam kollit asa?:
Chinteam
-
amkam
soddeam,
doftor
khoim
protinidhitv kel'lo eklo razkaronni melo. To jivont astam, odhikarar
folanno
astam tacha thaun faido uttounko
xason sobhent protinidhi mhonn
ami
chinteam.
toyar
utt'tana
-
natl'leamvgi?. bostana
To/ti
tacha/ticha
eklo
amchea
gamvcho
Taka
sogllea
somudayancha lokan vinchun kadd
bhomvtonni lok dison yenatlogi?.
l'lo
Kamam
gamvchi
protinidhi natl'le? tanchalagim ami
progoti zalea? doxokanchi doxokam
gel'leamv? toxem vochonk amkam
vorsanchi
sulobh zal'lem? tacha / ticha uprant
zainastanangi
vorsam
tosoleancha
98 Veez Konkani
nhoi?
tea
hud'dear
adim
tea zagear protinidhi nant? tanchem
ticho uddas kaddtat. Madhyomam
ghor soddeam, tachem / tichem
tacha / tichavixim boroeo songtim
doftor khoim mhonn amkam kollit
fais kortat. Konne eka pune kel'lean
asa? amchea gorzamni doftorant to
tea
/ ti mellta? tacha / ticha thaun
boroyil'lea borpauyr mel'lea tea
amchim kamam zaleant?
xason
vyoktivixim axem - toxem mhonn
sobhent amkam soglleank vochon
ninda korn madhyomacho monis
ulounko
ami
boroit tor tem koxem? tea mel'lea
protinidhi vinchun daddchem. To /
monxeachi ani tea boroupeachi
ti
don
ninda kel'leabori zaina? vixoyacher
vakeam tori uloila / uloita? amkam
spoxttikoronn divonko to / ti mel'li
kednam punni to/ti mell'lla / ll'llea?
vyokti asa?
zaina
amchea
mholl'lleak
torfen
suddall
mukelea
/
mukelnivixim
taka / tika mellonk amkam sadhy zalam? tor, amchea mukeleamvixim
arop gal'leak mel'lea tea vyoktin
dursonchem, tanchi ninda korchem
on'nyai
sarkem
axem
sangchem? on'nyai zauna asonkyi
kel'lean fuddlea pillgek ami kosolo
puro. Tea vellar sombondhit vyoktik
sondex ditamv?
kumok korunk atam mela taka / tika
ani
niti
prokar?
kela
mhonn
koxem
sadhy zaunko na ani zal'lem tor to/ti spoxttikoronn divonko to / ti
kumok korta / korti zaunkoyi puro.
mel'li vyokti asa?:
Tea
vella
yeunko
sondorbh
na
asyet.
Kornattokant
ailevar eka potrar vachl'li gozal
thoddea
uddasak
vauraddeanchi nivrit prai pon'nas
moron
yeta. kitlingi
Mukeli/mukeln
adim
sorkari
zaleant.
ani panch vorsam zal'li. Ani thoddim
tanne/tinne
vorsam nivrit prai pon'nas ani att
kel'lea boroeaponnacho foll khatat.
zal'lim. Tea ayin'n vellim nivrit
Jeral lok, sombondh zal'le tacho /
zal'leamni sorkaran va folannea
Choddaut
vorsam
vorsam
ghoddon
xetamni
99 Veez Konkani
zonna
protinidhimni
apnnacher
aikal'leacha modhem urtolem.
hogem dourn apnnak nivrit kelo / keli mhollear sarkem zata? porigot toxi asl'li. Dekun to / ti nivrit zali nhoi? monis melea uprantyi jid'd ani tacha
/ ticha vixeant opoprochar kiteak? asolea opoprocharak somorthon korunk to / ti mel'li vyokti sokta?
Sompork - madhyomam, zalli-zage choddl'lea hea kallar toxem nohim. Korddak
uzo
pettl'leabori
asoli
gozal ghoddyen vistarta. Bori ani sot gozal bhitorch urta. Tich fott ani anyekleak holk korchi gozal tor ghoddyen vistarta. (asoleo fotti ani
nindonatmok gozali vistaramvchank dexacha
somvindhanan
ulomvchem,
vichar
porgottcho
odhikar dila mhonn nindon korcha mukantr
apli
zallkai
kaddchi
sarkem? mel'lo monis somorthon
divonko sokta? na tor kiteak asolea ritichi ninda? atam asoleo gozali choddleat: eka vellar konnem-i kitem-i sanglem tor tem tacha ani
khaddum galunk sorkaran atancha disamni
kotthinn
niyomam
haddleant ani haddchar asa). Anyek songot:
adim konni monis jiunt asondi mholl'llem bhaun asl'lem. Az hea sompork - madhyomam, zalli-zage choddl'lea astananch
kallar
monis
mornnak
jiunt dakhol
korchem choddlam. Apnnem poili khobar dili mholl'llea horbhosan 100 Veez Konkani
axem
ghoddta.
Na
tor
jivont
rauylear va unne zalear borem.
astananch konna ekleak / eklek
Teach vellar mel'lea monxeanchi
mornnant dakhol korunk dorvodd
ninda korchich naka. Kiteak jivo
kiteak? monis nizaiki mel'leavellim
asche
poilem dakter sombondhit kuttma
somorthon korunk soktit. Punn
sandeank kollit kortat. Kuttman
mel'le monis somorthon korunk
herank khobar dimvchi rivaz. Hea
sokanant
bhair sombondh natl'leamni jivo
dourlear
oschea monxeak mornnant dakhol
tankam khenddchem sarkem nhoi.
vyokti
punni
mholl'llem
borem.
Hea
tankanch
uddasant
dhoirar
korchant kitem labh mhonn mhaka kollana. Asolea fott khobre thaun mela/lea mhonn pacharl'lea ani nizaiki jivo asl'lea vyokticha kuttma sandeank
zamvchem
dukh
ani
bezarai kitli asanaka? adlea
kallar
eklean
anyekleak
onauxyem ninda korchem unne as
-ech. Ar. Allvo
l'lem.
--------------------------------------
Punn
atam
madhyomam,
sompork
-
zalli-zageancha
probhavan sombondh nastanam-i ninda
korchem
choddlam.
Hea
songtint adim kam' natl'le, vell vochanatle mukar astole tor atam asolea
songtimni
aschey
mukar
hatbor
asat
kam'
mhonntana
kitem mhonnyeta? kitem-i asom,
onauxyem peleachi ninda korchem 101 Veez Konkani
zamvnasa. "kai yemvn hofto zalo,
Mongllurchea rohon
bharichch borem asa ani soddunk
monterok 6.5
bori khuxi zata" mhonnalo rohon
koroddanchem kar
montero ek torunn udeogi. ---------------------------------------
durghottona ******* (bhago-2) bharyi
S-8,
S-9
komparttomenttantulo
loko
modotiko dhamvnu ayile. Tangelo sohayano
hamve
zominiro
pai
dourlo. Eko dirgho xvaso soll'llo. Karonno mongllur
rohon
montero
malokachem
rohon
karporexon
mongllurant sobhar kott'ttonnam bandun famad zalam. Atam hacho
malok
rohonan
6.5
korodd
molachem benttli benttaigo V8 SUV aplem kelam. Hem kar sportts yuttilitti vehikol V8 forstt eddixon oti novem kar, eksikyuttiv maddel zamvnason kornattoka rajeantchch
poilye pautti eklea haddomvchem
at'tom
makka
opai
kossolem
?
nasilem. Mukkaro
bhaileamno bochoto karyo kortole
konne ayilnamsile. Karonno tea kalantu moboil fon itlo upoyogantu nasile. Hea opoghatachi khoboro kollnu polis, fairo brigedd, sorokari aspotrentulo
meddikol
sttaf
yeucheako aniko taso, dono taso tori lagtosile.
102 Veez Konkani
Ho ghato nhoyim, opoghato.
injiniyoringo paso kel'lilem. Noukori
Opoghatantu
konnancheri
xodho gheto to mumboyi gelilo.
protikaro
urna.
Dha-bara
korcho
rokxonnecho
vicharo
Svo korcho
hat'ta
vorxo
eko
mullantu
bilddoralo
kamo
kornu
poddota. Tossim zaunu thoyim svo
nontoro svonto tanne kottrektto
rokxonneche ani somrokxonneche
gheucheako suru kelile. Bisines
bhi karyo chalu assile. Makxicho
hakitu koxtto kannu voiryi ayilo to.
surollito
assilo
komparttomenttantulo
zovano
Gel'lilo charo-pancho mhoine
provasi mukkavoilo opoghatantu
karovarontu
sirkolilo
Kamogaronko
provaseanko
modoto
kortosile.
kamo
cholilem. tanne
mumboyicheano vhelilem. Ghet'tilo
Hamvo bhi mukkavoilo dikano gel'lom.
Mukkavoilo
zonorolo
ddobbeche, tajje makxicho dono A
konttrektta kamo purnno kornu to kamogaronko
gheunu
poroto
mumboyi yet'tosilo.
C ddobbeche haloto gombhiro assili.
Pon'nasahuno
zasti
loko
teacho ddobbentule gotopranno
-Podmonabho naiko (m) 99692676
zalile. Kitloki loko zokhomi zalile. Hi batmi herdiso koll'lli.
(continue) ---------------------------------------
Ghattokoporo rabcho dollovi mhollilo eko sivil kontrattodarano karovaroche sorokari imarotanko koloringo korche kamo ghet'tilem.
chatt'tte (klosttor) bins suke
Dollovilo mullo gamvo karovaro. Tanne
karovaroche
kolezantu
politteknik
ddiploma
sivil
1/2 kilo chatt'tte bins kuddke korn
dour
103 Veez Konkani
eka kopant 1 ttispun mirsange pitto,
mirsango. Uprant bins, mitt, 1/2 kop
1/2 ttispun konnpire pitto
dhom-i ghaln bhorsi. Atam voilem
1/2 ttispun tornea limbea pitto
mixronn ghaln lovo ujear ukoddtta
chimttibhor hollod
poreant
dourn
bhum-i
dour.
1 ttebl spun gorom mosala pitto 1 ttispun sakhor 1/2 ttispun bafat pitto, il'lem udak
ghaln bhorsun dour. Atam tem hun korn 1/2 ttispun sasamv, 1/2 ttispun jirem, 3-4 sukeo ------------------------------------------------------------------------------------
104 Veez Konkani
R.S.Bhaskar, veteran Konkani writer from Kerala receiving Sahitya Akademi Award from Dr. Chandeasekhar Kambar at Award
Presentation
Ceremony held in Delhi on
18.9.2021
----------------------------------
105 Veez Konkani
Mangalorean Catholic AssociationDMV celebrates Monti Fest
Mangalorean Catholic Association had the much awaited awesome event on Saturday, September 11, 2021, celebrating birth of Mother
Mary. Aptly, the venue happened to be none other than St. Mary Star of the Sea Catholic Church at Indian Head, MD. It was not a mere
106 Veez Konkani
been pre-decided by the Mother herself. coincidence, but seems to have
We had the event despite many
107 Veez Konkani
with singing of the Konkani Hymns ‘Sokkod Sangatha Melyaan’ (ಸಕ್ಕ ಡ್ ಸಾಂಗಾತಾ ಮೆಳ್ಯಾ ) and ‘Moriyek Hogolsiyan’ (ಮರಿಯೆಕ್ ಹೊಗೊಳ್ಸಿ ಯಾಂ) and the children enjoyed showering the baby Mother with flowers. Then during the blessings, the parish priest Fr. Brian Coelho blessed the Corns(ನವಾಂ). Then we moved over to the Church in procession and had a grand mass, partly in Konkani and partly in English by Fr. Brian Coelho and Fr. Tony D’Souza. Everyone participated and sung several Konkani hymns during the mass. The President thanked the various persons involved in successfully organizing the mass. challenges that were successfully dealt with and overcome. The folks who attended really cherished the opportunity to connect with others after a long time. The event was started with the flower showers by children to Mother Mary outside the Church
Then it was time for lunch and tasting of the delicacies each family has prepared at the Church Hall. The hall was already decorated by our ladies and food tables were decorated with banana leaves and other traditional native display items by Anil and Priscilla D’Souza.
108 Veez Konkani
Once everyone settled down, our MC duo Reynel Castellino and Nicole Racadag took over and started the event. Our Vice President Clint Almeida did a warm welcome to everyone who came to celebrate the event amidst all the odds. Then Fr. Brian gave a bit of history of the parish and the vicinity and concluded with the prayer before meals. There was plenty of food with various Mangalorean home-made delicacies for people to savor and enjoy. There was a also bit of Karaoke singing during the lunch and immediately after the lunch we played a Housie game. Then it was time to socialize and mingle with each other before the freshly made tea and snacks were served straight from the kitchen. Later some of the members went fishing at the nearby pier to spend the evening time with friends and
families before returning home. Overall it was a grand event and we had this event despite many challenges that were successfully dealt with and overcome. Many thanks to our wonderful committee and their families and the volunteers who came forward to help with everything. starting from arrangement of mass, looking after the kitchen during mass, and in cleaning up of the places prior to departure. Excellent photography coverage by none other than our own Brian D’Souza during the entire event. The pictures are shared here for you to enjoy and cherish the memories --> https://drive.google.com/drive/fold ers/1Ij-oIStd08ChvMOwNCmIGGnStrKRTx?usp=sharing V James Dante, President
-----------------------------------------------------------------------------------
109 Veez Konkani
Konknni
vaprunk
bhurgeank
umed diyat : Piety Fernandes
DKA-n anik tin Romi pustokam uzvaddailim
lipintli
Chandor, Gõy : Gõyant dor eka ghorant Konknni ulounk zai ani vhoddilamni aplea bhurgeank chaltea jivitant Konknni ulounk umed diunk zai, oxem vevsayik ani Konknni mogi Piety Fernandes hannem tin pustokam uzvaddavnniechea dobajeak
Mukhel Soiro mhonn uloitanam sanglem. Dalgado Konknni Akademin (DKA) Romi lipintlim anik 3 pustokam Fr. Caitano’s House Hall, Cota, Chandor hanga 19 Setembr, 2021 disa Kushavati nodichea deger voslolea zagear uzvaddailim. Hea vellar Manacho Soiro Anthony D’ Costa, tiatrist ani Konknni mogi, DKA-cho Odheokx Vincy Quadros, Up-odheokx Daniel F. de Souza,
110 Veez Konkani
Bhanddari Celso Fernandes ani Chittnis William Fernandes hanche borabor borovpi Menino Almeida ani Antonia Mascarenhas machier hajir aslim. Mukhel soiro Piety Fernandes hachea hatantlean pustokam uzvaddailim tim oxim : ‘Kannianchem Pettul’ hem bhurgeam khatir 18 kannianchem pustok zachi borovpi Antonia Mascarenhas ; ‘Bhurguem Pormoll’ henvui 25 bhurgeam kannianchem pustok jem veg-vegllea borovpiamni surngailam ani Vincy Quadros hannem sompadit kelam zalear Xim’ ani Mer’ hem Menino Almeidachem 13 mottvea kannianchem pustok. Mukhel soirean mukhar uloitanam pustokancher-pustokam uzvaddavpachea borea karya khatir DKA-k porbim bhettoilim and hajir asloleank Inglez hi pottachi bhas mhonn sangon, ti xikonkuch zai mhunnlem punn Konknni pasun tannim ani tanchea bhurgeamni pois vechem nhoi mhonn tannem
ulo marlo. Aplea odheokxiy ulovpant Vincy Quadros hannem hajir asloleank ugddas korun dilo ki DKA novea borovpiank adhar dita ani zata title koddem chodd korun tornatteam modem vachon sonskruti fulovpacho yotn korta. Ho vaur mukhar vhoronk DKA ganvamganvamni Vachop spordha ani Konknni Zagrutai Karyavolli ghoddoun haddtta. Don dis adim DKA-n veg-vegllea borovpianchim anik tin pustokam uzvaddailoleacho tannem ugddas korun dilo. Survatek Daniel F. de Souza hannem hajir asloleank yeukar dilo zalear William Fernandes hannem soglleanche upkar mandle. Vaurpi Somiti vangddi Sonia Gomes hannem tinui pustokanchi bes-borie toren vollokh korun dili. Konknni kovi Edwin Fernandes hannem surbus toren sutrsonchealon kelem. Raxttrgit mhunnon karyavoll sompli. -----------------------------------------------------------------------------
111 Veez Konkani
The Mahatma & Mangaluru...Tulunadu
Where was Mahatma Gandhi on 15 August, 1947? Our Great history honors INDIA, our independent country, is celebrating once again August 15, 1947, - 75 years of freedom from slavery to the British rule. Proud now of our own Constitution and Republic gained in 1952 - have we
really come out of our slavery? Or have we just been serving other masters of our own skin ilk? Do we just follow a leader who we do not know and can not question - who is for all practicalities a lofty superior 'we have elected' with our hard earned sweat and vote? The people really are the rulers in our democracy that is the largest and
112 Veez Konkani
most dynamic in the world - but, in reality are we? It is not only quite
Kamala Devi Chatopadhyaya late to come out of this rut - but, at risk is the whole future for which our ancestors struggled. Will we realize after 7 decades of self Government, that we but achieved not our own 113 Veez Konkani
freedoms, independence......but, are deep into a slavery....bonded to and shackled to a shameful system of indolence, ease and disease; the whole machinery and mechanism is a monster that has practically nullified our rights and choices and we stand and walk on the legs of undesirable forces on paths that we are unable to determine. Our total failure and transformation into zombie culture is in rapid progress. Will a God we humbly worship prevent and rescue us. Gandhiji refused to participate in any celebrations on August 15, 1947 - "I cannot rejoice on August 15. I do not want to deceive you. But at the same time, I shall not ask you not to rejoice. Unfortunately, the kind of freedom we have got today also contains the seeds of future conflict between India and Pakistan. How can we therefore light the lamps?" said Gandhi. After his death in 1948, the ashes of Gandhiji arrived in a train. The vessel was placed in the government college, Hampankatta, for public viewing. The ashes were
then immersed at the point of confluence of Gurupura and Phalguni rivers off Bolar.” The Mahatma in Mangalore : Mahatma Gandhi’s name and fame in Mangalore city and regions is indelible forever. Beyond account and measure is the impact of his
three short visits to Mangalore , (it is recorded he made 18 visits to Karnataka) thousands from all communities and walks of life crowded to hear him and were inspired deeply, so there is one part of his everlasting fame.Mahatma Gandhi’s visits to Mangalore – in 1920, 1927, and 1934 – can be traced concretely reinforcing the freedom movement and social reform that paved the way for
114 Veez Konkani
independence.
The Mahatma’s
the Jnanodaya Samaj Mandir at Hoige Bazaar on February 24, 1934,
Abbakka Rani at the invitation of the Mandir founder Mohanappa Thingalaya. Gandhiji had spoken on abstinence from alcohol to people of the Mogaveera community on the occasion. On February 23, 85 years later, the Karnataka postal circle released a special cover, at the same Mandir. visits created great buzz, and inspired nationalist emotions here. His visits were a part of a larger South India tour, and Mangalore was then a gateway to Kerala and northern Karnataka. During his visits to the city, Mulki and Puttur, he spoke on social reforms, eradicating untouchability, and abstinence from alcohol. Mahatma Gandhi visited
It is always memorable that Mahatma Gandhi had truly captured the imagination of the people. Spinning chakras, picketing liquor shops all became Gandhian rituals performed here, while local Gandhian leaders became revered for the connection. For example, K. Sadashiva Rao was called Kumara
115 Veez Konkani
Gandhi, Devappa was called Kumble Gandhi......and so on point out several experts on this great leader
Karnad Sadhashiva Rao who left us early. The programmes were a part of fundraising for Gandhi Nidhi, and the affluent district traders and agriculturists of all communities contributed generously in keeping with the reputation of our folk. Situated in front of the Gandhi Park in Gandhi Nagar was 'Saraswati Niwas', which for one day was the
chosen place of stay for Mahatma Gandhi. can only reckon that the freedom fighter chose the place because it was clean and he could graze his goats in the gardens here. Unfortunately, details of Mahatma Gandhi’s stay were lost only fuzzy details from the stories
Kudmul Ranga Rao As in most tours of the Mahatma, during his travels often by train and bus, he participated in functions during his stopovers. It was stated that in 1927, the Mahatma unveiled
116 Veez Konkani
a portrait of Lokamanya Tilak in the Canara School, and in 1934 laid the foundation of Krishna Mandir in
impact of Mahatma Gandhi’s three short visits to the region and it's indelible impact and inspiration is never to fade. Evolving 'Satyagraha' :
Jochim & Violet Alva Canara Girls’ High School nearby. Although the school received his permission to use his name for the museum, the Mahatma is reported to have said in the letter, “I don’t know what purpose it (naming the Museum after him) will serve. The Mahatma Gandhi Museum now stands on the school premises. Similarly, letters written by Mahatma Gandhi to Canara High School, archival photographs of his visits there, were lost when, due to a misunderstanding, a whole trunk of papers were sent as municipal waste. Little remains in the form of documents or pictures, but the
In 1906 the father of Indian independence struggle - Mahatma Gandhi, first considered to resist the white colonial oppressors without any force whatsoever in Johannesburg, South Africa. The young Mohandas Karamchand Gandhi evolved into the 'Mahatma' as we know. The term 'Satyagraha'
117 Veez Konkani
originated in a competition in the news-sheet Indian Opinion in South Africa in 1906. "Satyagraha" is a
Cyprian & Alice Alvares Sanskrit word satya ( "truth") and Agraha ("insistence", or "holding firmly to" or 'acceptance'). For Gandhi, 'Satyagraha' went far beyond mere "passive resistance" and became a strength in practicing non-violent methods. This unique thinking got the name of 'SATYAGRAHA' . It is India's great contribution to the world which has also been included in the English dictionary as 'passive resistance introduced by Mahatma Gandhi as a method of obtaining political and social reforms' and so on. The meaning and power of 'Satyagraha' is lost today, it is not at all fasting, rioting,going to jail or such actions. It is not such; these
may be an external sign sometimes. 'Satyagraha' is more about a clear vision of 'Truth, reality', harmonious to it and merges to a great degree with truth. Gandhiji said 'God is truth and truth is God'. Spurious Satyagraha seems to manifest itself everywhere in India, postindependence. Today non-violence is absent, and has even become blackmail currency with bargaining power. Kanara became a hotbed of the freedom movement and satyagraha, with the prevailing high profile of cultures and education. Many Kanara ancestors were in the forefront as can be seen from the frequent visits of leaders like Gandhiji,Nehru,Sarojini Naidu and so on. Though some are accused of siding with the British initially, facts prove that they were in fact the momentum of the freedom effort in Mangalore, later. Tulunadu & "Satyagraha" : Tulunadu's indigenous people, every one of them original or settled from old times are an illustrious and
118 Veez Konkani
intelligent asset. Some from saraswat origins are noted for their spear heading participation in the ‘Swadeshi Satyagraha’ and other freedom movements that served to send unmistakable messages to the British Raj. Several Kanarites adopted 'Satyagraha' as their policy and ideal. According to history, one of these was a couple from Mangalore settled in Colombo for family tile business - Thomas and Helen Alvares. This pioneer couple was motivated by Gandhiji himself who was once entertained by them to tea. They were so impressed and fervent that they gave all their children Indian names (which was not usual for Christians), Helen herself became known as 'Alva Devi'. In 1932 she served a jail term for her role in the freedom struggle. Kanara has many freedom fighters seriously worthy of the name. Not many are named here, as a token to great personalities a few are recalled : Jochim & Violet Alva,
Attavar Yellappa, Leela Chattopadhyaya, Desh Bhakta Karnad Sadashiva Rao, Felix Pai, J P Rego, Gulwadi S Shankar Rao, Kudmul ranga Rao, M S Sreshta, U S Mallya, Dr.H V Adappa, S M Pinto, E A Pais., C Mascarenhas, Kundapur Uma Bai, A P Serrao, M Shiva rao, Panje Mangesh Rao, Kundapur Uma Bai, Molahally Shiva Rao, and so on, who have sacrificed for freedom. The lofty role of Jesuit priest Fr.Jerome D’souza who had a role in framing the constitution of India should not be forgotten in this land of Kanara. Undoubtedly, the great saga of freedom fighters in this ancient heroic land of humane agriculture, flowing with milk and honey due to the efforts of our ancestors, must be recognized, remembered, deeply valued and ever preserved for posterity. The landmark '75th Independence Day' that we are approaching and working to celebrate must be an all time mile stone of change and reprogramming our Indian ways to
119 Veez Konkani
progress with a measurable "HQ Happiness Quotient" and re-chart, reorient every Indians future
trajectory to a better world in this advanced 21st century !!! - Compiled : Ivan Saldanha-Shet.
M JESSY DSOUZA
One of the main dish of Monthi Fest meal. Loved by all. INGREDIENTS: Alu|Colocasia around 8 - 10 stems 2 Stem Dento Ambade 5 - 6 pieces FOR MASALA PASTE:
🔸️Alun Dento | Colocasia & Amaranth Stem Curry with Hog Plums🔸️ Monthi fest special | Nativity Feast New Harvest Fest🌾
5 long byadagi chilli 2 short chilli 1 tbsp coriander seeds 1 tsp cumin Small ball tamarind Pinch of turmeric 1 big onion 5 garlic cloves 1 cup coconut or as required Pinch of ukda rice
120 Veez Konkani
FOR TEMPERING: 1 tbsp coconut oil 1/2 sliced onion 3 crushed garlic cloves Few curry leaves Pinch if mustard seeds {optional}
▪︎Make fine paste of roasted ingredients & add to cooked Alun dento. Adjust consistency, taste salt and simmer very well. ▪︎Take it off and temper with 1/2 sliced onion, crushed garlic, pinch of mustard & curry leaves.
METHOD: ▪︎ Clean alun, remove all outer black fiber. Cut into pieces. { keep in mind some of the alun is itching..} Wash and keep aside.
Done. Your delicious aluo dento is ready to serve. Enjoy with boiled rice or idlies. ☆☆Adjust all ingredients as per your taste and spice control.👍
▪︎ Clean dento very well & cut in pieces keep aside. ▪︎ Wash and crush ambade. ▪︎ Take cooking vessel and add all above veggies, add salt, water and cook until soft. ▪︎ Dry roast all masala items except onion & garlic fry in little oil. {Tamarind to add while grinding}. Cool. ---------------------------------------
121 Veez Konkani
Sprouted moong and potato curry / delicious,
healthy, and tasty
3) 1 medium tomato, finely chopped 4) 1 big size onion cut unevenly for masala paste 5) 1 medium onion thinly sliced lengthwise 6) 2 cloves garlic
Ingredients : 1) 1 cup sprouted moong 2) 3 medium potatoes washed nicely and cut into medium size cubes ( do not peel off skin)
7) 1 cup grated coconut 8) 1 tbsp coriander seeds 9) 1 tsp cumin seeds 10) 1/2 tsp mustard seeds 122 Veez Konkani
12) 1 tsp urad dal (optional)
- once sprouted moong is almost cooked add potatoes and cook until potatoes are cooked perfect (do not overcook potatoes)
12) 4-5 red chillies (as per spicy) 13) 1/4 tsp pepper corns
- add salt and stir well 14) 1/2 tsp turmeric powder - meantime heat up a pan 15) 1 tsp oil - Add 1 tsp oil and roast coriander seeds, cumin seeds, mustard seeds, red chillies, pepper corns and urad dal. Keep aside to cool
16) salt as taste For Tadka 1) 2 tbsp oil
- In the same pan fry 1 big onion until translucent and Keep aside to cool
2) 2 cloves garlic crushed 3) 2 red chillies cut into 2 pieces
- fry for a while grated coconut by adding turmeric powder and keep aside to cool
4) 1 spring curry leaves Recipe: - take a cooking vessel and add sprouted moong, one medium onion, one medium tomato and 2 cups of water and cook on medium flame
- In a mixer grinder, make a fine paste of all above roasted ingredients, coconut, onion, garlic by adding required water - once sprouted moong and potatoes cooked well add masala
123 Veez Konkani
paste and sufficient water as per thickness of curry
- add tadka to the curry and mix well
- take a full boil of curry on medium flame and switch off the flame
Delicious Curry is ready to serve with any kind of rice and fried fish or any non veg dish as a side dish
Tadka (optional but curry tastes good with tadka) - take a saucepan and heat oil - once oil is hot add 1 tsp mustard and let it splutter - add curry leaves, 2 cloves crushed garlic, 2 red chillies cut into 2 pieces and fry on low flame till crispy (ensure not to burn)
---------------------------------------
124 Veez Konkani
605kW Rooftop Solar Power Plant installed at SAC Campus Rasquinha Hall of the College. Mr
St Aloysius Institutions mark a milestone achievement with the inauguration of 605kW Rooftop Solar Power Plant across its 4 campuses. The blessing and inauguration of the 605kW Rooftop Solar Power Plant project at St Aloysius Institutions, Mangaluru, was held on 24th September 2021 at L.F.
Sudesh Martis, Additional Chief Electrical Inspector, Department of Electrical Inspectorate, Govt of Karnataka was the Chief Guest. Rev. Fr Melwin J Pinto, SJ, Rector of St Aloysius Institutions presided over the programme. Mr Robin Rajesh from Isha Solar Energies was the Guest of Honour. Rev. Dr Praveen Martis, SJ, Principal, Dr Alwyn D’Sa,
125 Veez Konkani
Registrar of the College, Mr Steevan
Pinto, President, SACAA, Dr Vivek K, Technical Head of the project and Mr Rajan Menon were on the dais. Dr Tom George, Associate Consultant for the project, briefed about the project by a powerpoint presentation. This is the biggest educational solar power plant project at Mangalore by ISHASOL Energies installed across 4 campuses of at St Aloysius Institutions, Mangaluru. The entire
plant has been built in accordance with applicable safety, occupational health and environment regulations. ISHASOL Energies is a fully forwardintegrated and comprehensive EPC solutions provider. It deploys worldclass technology to design, install and commission benchmark solar projects countrywide. • A total of 1300 highly efficient Mono perc silicon modulesare used • The 605 kW solar plant is spread across 2600 sq meters of rooftop area using PV modules effectively reducing heat penetration through metal sheets. • SolarEdge inverter plus power optimizers which boast a maximum efficiency of 99.5 percent have been used. They are more efficient than normal string inverters because they avoid loss of power caused by individual panel shading or malfunctioning. • Besides being part of a green energy revolution in the country, this project is expected to bring immense monetary savings for the institutions by a net metering
126 Veez Konkani
arrangement with MESCOM. • The entire plant has a SCADA enabled Remote Monitoring Facility for monitoring all the solar panels’ operational data. Photovoltaic monitoring systems are softwaredriven devices which provide realtime and historical data, performance-based alerts and webbased (or cellular) monitoring. ISHASOL’s qualified and trained Operations and Maintenance team shall provide all necessary Operations and Maintenance of onsite testing of instruments and equipment.The entire plant has been built in accordance with applicable safety, occupational health and environment regulations. Robin Rajesh leads the team at ISHASOL Energies as it “Operations Head”. Ms Shilpa M DSouza, PRO of SAC compered the programme. Rev. Dr Praveen Martis, SJ, welcomed the gathering. Dr Alwyn D’Sa proposed the vote of thanks. 3 year Degree Course in Renewable Energy Management
In continuation with this ‘Green Act’ of commissioning large solar power plants, St Aloysius College (Autonomous) is offering a 3 year Degree Course in ‘Renewable Energy Management’ from the academic year 2021-22. Bachelor of Vocational Studies (B.Voc.) which is equivalent to B.A./B.Sc. degree for higher studies and employment; and also has a higher content of HoT (hands on training) and OJT (on the job training) content. This course will be the first of its kind in the region with all practical aspects. Students from any stream of plus two are eligible to take up this degree course.The college, being one among the only three ‘Kaushal Kendras’ in the country, is aiming to become the nerve centre of education, placement and R&D in the field of renewable energy and management. The need for trained hands in the field of renewable energy will be very high. As per market sources an overwhelming 20 lakh jobs in this field will be created in the near future in India. Admissions are now
127 Veez Konkani
open for Renewable Energy Management degree at St Aloysius
College (Autonomous), Mangaluru. ---------------------------------------
NCC AIR WING CADETS OF ST ALOYSIUS
COLLEGE
CLEAN
TAGORE PARK.
Tagore Park is one of the most prominent parks situated in Mangalore, near the city centre mall and adjacent to St Aloysius College. 128 Veez Konkani
statues, and views that overlook the scenic Mangalorean coast. The NCC AIR WING cadets of St Aloysius College (Autonomous), Mangaluru, 6 Kar Air Squadron NCC, under the Social Service and Community Development (SSCD) activities took up the duty to clean this beautiful park which was in bad shape due to the ongoing pandemic. The cleanliness drive was conducted between 7:30 am to 9am on 21st of September, 2021. A total of 59 cadets took up this activity under the supervision of NCC AIR WING ANO, Flying Officer Alwyn Stephen Misquith.
It contains a lighthouse, with a height of 33 feet built in the year 1900. The Park is named after the Bengali poet, Rabindranath Tagore. The Park contains beautiful plants,
The greasy statues were polished and cleaned by the hard-working cadets. All kinds of litter and waste picked up from the pedestrian path. The hard work and dedication of the cadets changed the overall outlook of the park. The cleanliness drive concluded with a march held from the park to St. Aloysius College Autonomous with the cadets holding banners and placards with
129 Veez Konkani
slogans, spreading awareness about keeping our country clean and green. The Principal of the College, Rev. Dr Praveen Martis, SJ and the Commanding Officer of 6 Kar Air
Squadron, Wing Commander Chandan Garg congratulated and appreciated the efforts of the cadets, and for the successful planning and execution of the cleanliness drive.
ST ALOYSIUS COLLEGE DOES IT AGAIN: RANKED #95 AMONG BEST COLLEGES IN INDIA BY NIRF The declaration of the results of the rankings was made by the Union Ministry of Education on Thursday, 9 September, 2021.
The National Institutional Ranking Framework (NIRF) - 2021 has ranked St Aloysius College (Autonomous), Mangaluru at 95 among Colleges in India. This is a unique and distinctive accolade to the College as more that 6,000 Colleges in the country participated in the exercise and were assessed rigorously on various parameters guiding higher education in India.
This distinction is all the more significant as the College emerged as one of the Best Colleges in the state of Karnataka standing tall among 3 Colleges in the state to secure the rank within 100. The National Institutional Ranking Framework (NIRF) has been constituted to promote quality in
130 Veez Konkani
131 Veez Konkani
higher education and encourage the best of colleges to scale newer heights by upgrading themselves to reach the global standards of higher education. The higher education institutions are subjected to rigorous review and assessment on the parameters of TeachingLearning Resources, Research & Professional Practices, Graduate Outcomes, Outreach & Inclusivity and Public Perception. St Aloysius College (Autonomous) Mangaluru has been showing steady and consistent growth in terms of its student enrolment, graduate outcomes, research & innovation activities. The diversity of student enrolments has been enhanced dynamically during the past few years. The staff-studentcivic society engagement has been responsible for the wider visibility and growing public image of the College. The College has shown higher attainments on all the parameters of NIRF leading to a significant improvement in the rankings. The College authorities expressed their deep sense of satisfaction and delight in the great news of the NIRF rankings.
Principal of the institution, Rev. Dr Praveen Martis, SJ has expressed his highest appreciation to the staff and students for showing their commitment to the ideals and vision for higher education at the institutional, regional, state, national and global levels promoting an educational paradigm that meets global standards exposing learners to internationalized curricula and acquisition of global competencies.He also expressed his gratitude to all stakeholders for always standing by the College in promoting a paradigm of higher education with a distinct difference. It is pertinent to mention here that in the recent past, the College has been awarded the UGC-STRIDE (Scheme for Transdisciplinary Research for India's Developing Economy) : Component 1 under which the College is conducting 14 Major research projects making a critical study of the Cultural Diversity of the Coastal Karnataka. Recently, the College has been awarded a research grant of Rs. 2.93 Crores under DBT-BUILDER Award for Interdisciplinary research in Biosciences.
132 Veez Konkani
All the Departments of Postgraduate Studies & Research in the College have been recognized by Mangalore University as its
Research Centres.*This is a rare accomplishment by a College for its research and innovation credentials. ---------------------------------------
Here’s Why Rapes Are on The Increase in India
+ Gerald John Mathias Bishop of Lucknow 10 Reasons Or Contributing Factors
Nirbhaya, Asifa, Gudiya or Unnao, Delhi, Shahjahanpur, Hathras, Pune, Mumbai. These are tips of the iceberg. These cases of rape or places where rapes and rapes followed by murders took place were sensational, picked up and highlighted by the media because of massive protests by general public. But there are hundreds of thousands of cases which go unnoticed or even unreported. It is estimated that a rape takes place every 15 minutes in India. That amounts to over 35,000 rapes every year. That, in my opinion, is a conservative estimate because many girls and their parents for various reasons prefer to remain silent and not report the cases.
133 Veez Konkani
In 2018 a survey conducted by Thomson Reuters Foundation ranked India as the world’s most dangerous country for women, ahead of Afghanistan (before Taliban took over), Syria and Saudi Arabia. The poll surveyed 548 experts on six different indices-healthcare, discrimination, cultural traditions, sexual and non-sexual violence and human trafficking. India topped in three of the above categories – cultural traditions, sexual violence and human trafficking – and was ranked the worst in the world. There was a hue and cry and outright rejection of the report in India but mighty little has been done to improve the lot of women. Rapes, gang rapes, gender discrimination, sexual molestation, domestic violence, human trafficking etc continue unabated only proving the Thomson Reuter Foundation survey right. In the present article I would like to present and analyse 10 reasons or factors contributing to the
prevalence and increase of rapes in India. These are either direct or indirect factors but all in someway or the other contribute to the occurrence of rape or sexual violence against women in India. 1. Male Preference: Most families in India prefer boys. This male preference has several reasons. It is believed that the family name and lineage is continued by males. If there are no male children the lineage and name stop with the current parents. A girl takes up the surname of the husband. Secondly, when a boy works and earns, he brings in money which remains within the family and when he marries, he also gets the dowry from the girl, whereas when a girl marries her earnings go to husband’s family and she has to give huge dowry to husband’s family. So, girls are not preferred as they become a financial liability or burden. A third important reason for male preference is that according to Hindu religious tradition and belief only a boy/son can light the funeral
134 Veez Konkani
pyre of his parent. A girl is not permitted to do so. Due to this mind-set or culture of male preference, girls are not wanted. They are terminated in the womb itself by abortion. If girls are born, they are just tolerated and considered as a burden to the family. They are often illtreated, not given the same opportunities given to boys, whether education, play, work etc. while boys are pampered. When boys see such discriminations against girls by parents or grandparents, they develop an attitude of lack of respect for girls. They too think it is quite alright to ill-treat girls and women as they are not equal to men. Such an attitude can lead to sexual harassment, molestation, and even rape of women and girls. 2. Anti-female Mentality: Closely related to and emanating from the attitude of male preference is the anti-female mentality among many people. This is not just because of the patriarchal mind-set in the
society but also due to the financial concerns. Unfortunately, it is not always the poor but often middle class and rich people who because of greed for money want to avoid girl children and consider them as a financial burden. This anti-female mentality in the family is seen in the way girl children are treated, despised, made to feel unwanted, even physically and verbally abused. A boy who sees the way the girls are treated in a family and neighbourhood picks up this wrong attitude and will lose all respect for girls and when grows up behaves the way the parents or elders behave with girls. Such anti-female mentality and behaviour flowing from such mentality will lead also to sexual abuse of girls, sometimes ending up in rapes. 3. Gender-discrimination: The attitudes of male preference and anti-female mentality inevitably lead to gender-discrimination. In a patriarchal society women and girls will be considered as second-class citizens. They will even be
135 Veez Konkani
considered as commodities or chattel to be used for the sexual pleasure of men or tolerated as child-bearing machines. Discrimination of the girl child begins already in the womb when through sex determination tests if the child in the womb happens to be a girl, it is aborted and eliminated, or after birth it is illtreated, neglected and left to die. This mind-set is detrimental to respect and equality that is the right of every human being. Those who are discriminated are prone to be sexually exploited or raped. 4. Menace of Dowry System: The dowry system that exists in our country in most communities is a curse. In spite of dowry being illegal, the practice is widespread. Dowry system leads to both male preference as well as to anti-female mentality. Deaths and suicides due to harassment, ill-treatment and even burning of the brides when the demanded dowry is not given, are not uncommon. Dowry system acts indirectly as a contributing factor
because it promotes and encourages a culture of male preference and anti-female mentality which in turn can easily lead to sexual exploitation and rape of women. 5. Addiction, especially to Pornography: Another major factor which is responsible for rapes in India is the easy access to and use of internet pornography. Many a youngster is addicted to pornography. Several of them watch hard-core pornography. Many youngsters and adults are also addicted to drugs and alcohol. It is often reported that before a rape has taken place the individual or the gang of accused had got high on drugs or got drunk with alcohol and also had watched violent sexual acts in pornographic videos and movies. It is rightly said that “pornography is theory and rape is practice”. A person who habitually watches pornographic content begins to fantasize and looks for opportunities to enact what he has seen in the pictures. Thus, he turns
136 Veez Konkani
out to be a predator looking out for the prey. Any known or unknown person in a car or auto, garden or field or any lonely place will be an easy prey and will be a victim of the unbridled passion aroused by pornography. Minor girls, even children are not spared. Marital rapes often happen when married men watch pornography. 6. Video Games Children/Youngsters Play: Many children and youth are addicted to video games. Some of these games involve violence, including sexual violence. People who play such games are responsible for many crimes in the society, including rapes and murders. Addiction to video games is also a big factor for increase of rapes in India. 7. A Tool for Revenge and Punishment: The greatest humiliation one can exert on a woman is to sexually violate her. It is quite common in India to humiliate, punish and take revenge on a woman or her community by
parading her naked or raping her. The so-called upper-caste men take revenge on Dalit women by resorting to this inhuman practice, when the latter violate or disobey some taboo imposed on them. Sometimes a woman belonging to a particular community is raped so that the whole community is taught a lesson to remain subdued and subservient. 8. Impact of Consumerism and Throw-Away Culture: There is a growing culture of materialism and consumerism. The business world promotes it. A consumerist mentality develops a use-and-throw culture. What is done to material things is somehow slowly and unconsciously transferred to human beings. Thus children, girls, women come to be treated as commodities available for gratification, to be used and discarded. This throwaway culture can easily foster an attitude of exploiting and using girls and women for one’s sexual gratification, including rape.
137 Veez Konkani
9. Large-scale Female-foeticide and Skewed Sex-ratio: The rampant female foeticides and infanticides caused by a culture of male preference and anti-female mentality, and the widespread dowry system, have caused a skewed sex-ratio in India. The present sex ratio is about 900 girls to 1000 boys. In certain States like Punjab, Haryana, Rajasthan and U.T. of Chandigarh etc the ratio is about 800 to 1000 and in some districts in Punjab it is even below 700 to 1000. If this trend continues many boys will not find girls to marry. In such a situation of the frustrated and sexstarved youth and adults social crimes are bound to increase and one of them is rape. 10. Lack of Proper Education and Upbringing: The reason why many of the attitudes, mentality and behaviour mentioned above exist in a society is mainly because of lack of proper education and upbringing. This is the root cause or the major factor. If the environment in which children are brought up is hostile
and discriminating against girl children and women, then boys grow up with same mentality and behaviour. If boys are not taught and if they do not see the example of parents and elders to respect girls, treat them as their equals, they will imbibe the discriminating and exploiting behaviours of elders. Children must be taught to treat everyone, boy or girl, man or woman, rich or poor with equal respect and dignity. Boys must learn from childhood to treat girls and women as their own sisters and mothers. If that attitude of respect and reverence is not learned by children they will exploit, abuse, rape and kill. Lack of proper education and upbringing is a key factor that contributes to the existence and increase of rapes in India. Conclusion: Change in mind-set Imperative We have analysed several factors which directly or indirectly contribute to the existence and
138 Veez Konkani
increase in the number of rapes in India. The situation is alarming and needs multi-pronged approach to radically change this situation. Change in mind-set is imperative. And that change does not come by itself. It will require well planned moral education and above all good example from parents and teachers who have to be role models to children. What we speak and what we do at home before our children is of paramount importance because that is what shapes their mind-set, attitudes and behaviours. Experience has proved that laws, no matter how stringent, are not enough to deter people from crimes. The provisions in the Indian Penal Code, POCSO Act etc. have already stringent provisions and penalties, even death penalty but such crimes still take place. Laws and punishment do not deter people from committing crimes. In a human society there will always be evil people and a certain amount of violation of laws. What we need to aim at in our society is reduction in crime rate and creating a safe
environment for all, especially women and girls. Laws alone cannot ensure that. Therefore, what is important is proper education, not just literacy, degrees, qualifications and competence, but educating people to be men and women of character, conscience, compassion and commitment. Children should imbibe from childhood certain human qualities of respect for elders, women, girls, poor etc.; compassion and kindness towards all in need; self-control over passions of anger and sexual urges; strength to refrain from addiction to drugs, alcohol and pornography; goodwill and harmony with people of all faiths and castes. If these and other human qualities are imbibed, automatically crimes will be reduced and a safe environment for all will be created. Obviously, it is not an easy task. Easier said than done. It requires concerted effort by all. The police and the judiciary should honestly and without favouritism enforce the existing laws to protect
139 Veez Konkani
and safeguard girls and women. And if each family educates and brings up children properly and each school, college and university contributes towards it, radical change in mind-set and attitudes can be achieved which will bring about a change in behaviour. Let us therefore, contribute our
share as parents, teachers, religious leaders, civic leaders, police and legal fraternity, to create a safe environment for the girls and women in our society, who are like our own daughters, sisters and mothers. Let us make our country a better place to live in. --------------------------------------
Wider “WE” is Witness!
-
*Fr Cedric Prakash SJ
On 23 September 2021, two civilians were killed and several others including nine policemen were injured in violence during an eviction drive in Assam’s Darrang district. The so-called ‘eviction drive’ by the State Government is another
blatant effort to ‘weed’ out ‘foreigners’ (read ‘Muslims’) from the State. Assam has not stopped targeting the Muslims (who comprise about one-third of the State’s population). Already in August 2019 the National Register of Citizenship (NRC) omitted 1.9 million people. In an exhaustive but insightful article in the New York Times (15 September 2021), ‘They Are Manufacturing Foreigners’: How India Disenfranchises Muslims’, Siddhartha Deb writes, “the Hindu right has long identified border regions like Kashmir and Assam as places to raise the specter of a Muslim threat. But while Kashmir
140 Veez Konkani
has often been used to conjure the danger of secession, Assam represents, in the rhetoric of Hindu extremists, a more insidious menace — that of a steady, cross-border influx of Muslims guaranteed to make Hindus a persecuted minority in their own country. Assam is largely peripheral to historic Indian civilizations as well as to modern India — Guwahati lies more than 1,000 miles east of Delhi, with China and Myanmar far closer. Yet Assam has become central to the question of who is — and who is not — entitled to be a citizen in India.” Almost fifty years ago in 1972, David Campton, a prolific British dramatist, wrote an apparently innocuous, straight- forward and simple oneact play, entitled ‘Us and Them’. The play begins innocently enough with two groups of wanderers looking for an ‘ideal’ place to settle. They do find this ‘ideal’ place in the midst of environmental grandeur. Ironically, their ‘places’ are adjacent to each other. After mutual agreement they draw a line (what most of us humans will find just natural and practical)
demarcating their respective territories. No problem for some time; soon however, the line becomes a fence, the fence becomes a wall, and the wall grows in size until neither side knows what the other is doing, on the ‘other side’ of the wall! Naturally, they keep wondering! They start ‘jumping to conclusions. In a matter of time, their thoughts turn to suspicion and their suspicion to mistrust and mistrust to fear, with each side believing that the other is hatching a plot against them. As fear takes hold, both sides begin preparing for a possible conflict until eventually it becomes a reality and violent. In the end, two survivors, looking at the waste they have inflicted on one other, conclude, “the wall was to blame”. The play was reflective of the growing polarisation and divisiveness that had seized several nations and groups at that time of history. It was a play meant to ridicule the abysmal depths to which human nature can fall; to highlight the absolute stupidity yet
141 Veez Konkani
the suffering caused solely by humans, which exists in society! Campton’s play is very reflective of what is happening in India today: of how divisiveness and polarisation, jingoism and xenophobia have gripped several sections of society. Thanks to the venomous hate speeches spewed out by politicians (particularly from the ruling regime) and sadly enough even by some Catholic Bishops. A significant section of society has now become ‘Us and Them’; the tendency is to exclude the other: by what they eat or wear, read or see, believe or profess, the colour of their skin or their ethnicity. Even sacred terms like ‘jihad’ are used in a derogatory way to cast aspersions on the other. It is in this painful context that Pope Francis’ message Towards an Ever Wider “We” for the 107th World Day of Migrants and Refugees which is observed by the Catholic Church on 26 September 2021, makes not only tremendous sense but provides a definite direction for all who would claim to be disciples of Jesus. The opening words of his message
makes his intention clear, “in the Encyclical Fratelli Tutti, I expressed a concern and a hope that remain uppermost in my thoughts: “Once this health crisis passes, our worst response would be to plunge even more deeply into feverish consumerism and new forms of egotistic self-preservation. God willing, after all this, we will think no longer in terms of ‘them’ and ‘those’, but only ‘us’” (No. 35). For this reason, I have wished to devote the Message for this year’s World Day of Migrants and Refugees to the theme, Towards an Ever Wider “We”, in order to indicate a clear horizon for our common journey in this world”. The Pope continues his message with a brief history of salvation and the importance of ‘we’ as it unfolds. He uses strong words when we says, “Our “we”, both in the wider world and within the Church, is crumbling and cracking due to myopic and aggressive forms of nationalism (cf. Fratelli Tutti, 11) and radical individualism (cf. ibid., 105). And the highest price is being paid by those
142 Veez Konkani
who most easily become viewed as others: foreigners, migrants, the marginalized, those living on the existential peripheries”. Pope Francis has made the care and concern for refugees and migrants a hallmark of his papacy. His homilies, messages and talks constantly refer to their plight. Recently as the Afghan crisis unfolded he called upon everyone to help those who have been so tried, especially women and children, saying solidarity brings coexistence and peace. He said that in historic moments like these, we cannot remain indifferent, specially to those who become victims of the crisis and have to seek refuge elsewhere. His message, in essence, focuses on a Church that is more and ‘Catholic’! This perhaps will not go down well with some of the ‘holy’ Catholics of today – who have made exclusivity a trademark of their rather unchristian ‘Catholicism’. With his usual candour, Pope Francis minces no words saying, “In our day, the Church is called to go out into the streets of every existential periphery
in order to heal wounds and to seek out the straying, without prejudice or fear, without proselytising, but ready to widen her tent to embrace everyone. Among those dwelling in those existential peripheries, we find many migrants and refugees, displaced persons and victims of trafficking, to whom the Lord wants his love to be manifested and his salvation preached”. The Pope is unequivocal: every Catholic has to be a Witness today! There is the case of a young Christian woman from Pakistan: as a child she was neglected and rejected. She married a Christian man when still not out of her teens; the marriage turned out to be an unhappy one and she ultimately legally separated from him and being given the custody of the two children she bore. A few years later she met an Indian Christian widower (with a daughter) on an online portal. She ultimately came to India with her two children, they married in the Catholic Church, and the couple lived happily with the three children. Thanks to the affluence of
143 Veez Konkani
the husband, the family was well received and popular in the community. Unfortunately, tragedy struck with the husband succumbing to the pandemic. There was a spontaneous outpouring of sympathy and material help for the bereaved widow and the three children. Greed for the deceased’s property however, got the better of a relative of the dead first wife of the deceased husband. He first tried to take guardianship of the minor daughter which was refused by a Court. He then filed a complaint saying that the Pakistani woman was living in India based on fraudulent documents. The fact is that whilst she entered India legally, her deceased husband had managed to get her other official Indian documents based on some fake certificates. She was totally oblivious and innocent of this. She was jailed for a month but is now out on bail, waiting for the trial to begin. In the meantime, she gave birth to another child from her late husband. Ever since she was jailed,
barring the exception of just two or three, the Christians have shunned her like a ‘pariah’; there is very little material help forthcoming and practically no signs of empathy and solidarity; what abounds however are rumours, gossip and derogatory remarks on the hapless woman, who is a victim of circumstances in a foreign land. It could be because of a ‘misplaced fear’ but certainly far from what is expected from a disciple of Jesus. Pope Francis surely has instances like these in mind when he calls upon the Church to become more and ‘Catholic’: to be witnesses! Fr Stephen Raj SJ the South Asia Regional Director of the Jesuit Refugee Service, speaking of the challenges refugees face today says, “the new influx of Myanmar Chin refugees in large scale in Manipur and Mizoram face untold hardships for survival. They are in pitiful condition and facing acute hardship in terms of food, clothing, shelter, medical aid and protection. For them to reach New Delhi based UNHCR to apply for asylum seekers
144 Veez Konkani
or refuge permits travelling thousands of kilo meters without any permits at this time of covid is the biggest challenge. Without refugee identity they remain illegal and undergo constant threat of harassment and detention. The plight of refugees or forcefully displaced people is becoming horrendous and appalling with the pandemic. It has exacerbated the preexisting vulnerabilities of the refugees. The refugees need well integrated and comprehensive rehabilitation program to address their issues to foster life and promote their dignity”. In the final part of his message Pope Francis calls for “an ever more inclusive world” saying “Ours must be a personal and collective commitment that cares for all our brothers and sisters who continue to suffer, even as we work towards a more sustainable, balanced and inclusive development. A commitment that makes no distinction between natives and
foreigners, between residents and guests, since it is a matter of a treasure we hold in common, from whose care and benefits no one should be excluded”. He ends with a dream “We are called to dream together, fearlessly, as a single human family, as companions on the same journey, as sons and daughters of the same earth that is our common home, sisters and brothers all” Do we dare dream together and act courageously as “WE” to be authentic witnesses of Jesus in the India of today? Be it for those in Assam, or the Chins or the Pakistani woman – or for that matter any migrant or refugee, the ‘other’ in our midst? 25 September 2021
*(Fr. Cedric Prakash SJ is a human right, reconciliation & peace activist/writer. Contact: cedricprakash@gmail.com
-----------------------------------------------------------------------------------
145 Veez Konkani
146 Veez Konkani
sombondh zaun zaiteo kudd'ddeo riti rivaji ani somprodai pallije as l'leo.
Vividh dhormanchka lokam
modem vividh thora0chko riti rivaji chalu asl'leo. bodol'la.
Punn atam kall
Choliank xikop mellje
aukas choddl'lea pormannem adleo
kudd'ddeo
patyenneo
kosllon
poddon tanchye thoim voigeanik monobhavo vaddonk lagla.
Tech
ritir svatontryi-i choddlam. Auypbonn ek vorte0 bhag. Horyek striyen aplea jivitant axemvchem
Nita tin moineanchi gorbhestinn.
bhag hem.
Sun gorbhest mhonn kolll'lea toull
bhurgi0 zai tor, hor zoddeank ghor
thamvn sasu mamychi ani kullara
bhorn bhurgi0 zai.
auychi kallji itli ani titli nhoim. "bhair
jivitant, ek vo dogam bhurgea0chi
vochanaka
korinaka
punni auy apnnem zaije mhonn
vot
naka,
sopnnenasl'li strich na mhonnyet.
chandne0
naka’'
Mhaka bhurgi0ch naka mhonn ti
mhonn tanchi sorborai itli ani tixli
mhonnta tor stri zatikch ti ek kollonk
nhoim. Punn itlea sorvanchi gorz
zamvnasa.
na.
Hem sorv svabhavikttonni
Punn auyponn mhollear gulobanchi
ghemvn gorjechi chotrai femvche0
gojddiy nhoim. Kanttkancho khuris
oti ovoxxk zaunasa.
y nhoim. Thoim sontos asa, dukh
puta,
puta,
sureachem
chondrachem
kam'
Thoddkank ek don Punn aplea
asa, zovabdari asa, onond asa.
Adim maga gorbhestponnak
Promukh zamvn srixtti kortachea 147 Veez Konkani
rochonechea kamant misamv vaur
gorz
tinnem korunk asa.
Toullch tika
karbohoiddretts (vo naracho onx)
tichea bhurgeak, tichea kuttmak ani
prottins, vittomins hem sorv aschem
rochl'lea rochnarak mohima labta
oti
mhonn
khannant
omi
mhonnyet.
misamv kosolem? patr
kitem
Hem
hantum amcho
mhonn
asa.
Tumchea
ovoxx.
Tumi
khannant
khamvchea
asl'lo
pouxttikanx
tumchea rogtant servata.
somzon
gheveam.
Sogllea tumchea xorirant tem rogot vhallta. Bhurgem tea rogta thaun
Pouxttik khann:
apnnak zai aschem khann seuta ani vaddta. Tumchem khann borem tor bhurgea0kyi borem khann labta na tor tumchi bholaiki bhigddal'lea porim
bhurgmachi
sthogit zata.
vaddaullyi
Tea khatir tumchea
khannant prottins, naracho onx, eka dhakttea jivokonna thamvn ubzol'lea tka ballak ek sobit sundor ' loho sri, fordar oni bholaiki. Bhurge0 zaun rupit korchi zovabdari
tumchea matear asa.
Apnnachi
vaddaullch sorvosv mhonn vhodd zamvcha tea ballak tumi kitlem khann dilearyi unnench. Sangatach tumcho jivoyi tumi samballunk asa. Tea khatir poxok onxamni bhorl'lea puxttidaik khannachi tumkam vorti
lonkadd, kkalsiyom', sakricho onx, chorbechea
telacho
vittomins asonk zai.
onx
ani
Tka khatir
jeunna sovem tumi dhom-i, tak, tup , torkari, pachvi randvoi, bhaji, foll vostu, hem sorv dharall mapan sevije. Thoddeamni mhonn'nnem asa “khamvn
khamvn
yedem vhodd zalam.
tichem
pott
Bhurgeachi
zoddai ekdom' choddlea mhonn
148 Veez Konkani
Uprantlea horoika moineant tichi zoddai moineak eka kilea lekar
dista,
hacho
bamllter
koxttancho zata''.
bhari
Punn tumi hka
utrank bhiemvchi gorz na. Khann unnem seulear auy oskot zamvn tichim haddam movo poddtat ani bamllter
koxttancho
zata.
Tea
sovem sarke0 khann labanastana bhurge0y sarkka ritir vaddana. Tea
choddonk puro. Punn mit mirval'li
vorvi0
zoddaiyi bori nhoim. Thoddeanche
sombhouyi
gorbhapat asta.
zamvcho Hea
akanta
hat pam-i suzon
thamvn utron bhurge0 zolmalear taka onimia ani riketts osoleo pidda
munnkutte zatat. Osem zamvchem
yemvchi sadhyota choddit mafan
zata titlem addaije.
astat. Zoddai ekdom' choddlear dakter
Bholaikent asl'li gorbhest stri ang
“mitt unnem kor mhonn sangonk
pang bhoron sobit sundor dista.
puro.
Tichi zoddai dha-bara kilo bhor
khamvhem
choddta.
chintinakat. Bhurgea khatir thoddo
Survilea tin moineamni
Mitt
nastana haba?
tika vorodd ani vonk aschi samany
punni sakrifis korijegi naka?
zal'lean
(mukharunk asa)
zoddai
choddana.
149 Veez Konkani
koxem mhonn
150 Veez Konkani
151 Veez Konkani
152 Veez Konkani
153 Veez Konkani
154 Veez Konkani
155 Veez Konkani
156 Veez Konkani
157 Veez Konkani
158 Veez Konkani
159 Veez Konkani
160 Veez Konkani