Illustrated Weekly
Volume: 2
No: 38
September 12, 2019
Sohokari Beankingacho Vhorto Monis
Jaan D’Silva, Mumboi 1 Veez Konkani
Sohokari Beankingacho Vhorto Monis
Jaan D’Silva, Mumboi tannem zoi hind kalejint aplem bi.E. Xikap sokallinchem ani bi.Kam'. Xikap ar. E. Poddor kalez hangasor sanjechem sompoilem. Tea uprant, to elel.Bi korunk nyu la kalejik servalo ani thoimsor to grajyuyett zatoch obhyudoi nogor, ek houjing bordd kaloni, zomysor 4000 flattamni kuttmam jietali thoimsor vosti korunk gelo. Vismitkayen mholl'lleaporim tachea jiunachem vrit'tipor jiun prothomot hangasor survatilem.
Jaan Henri D’Silva me 16, 1936 ver antoni ani remedia D’Silva so bhurgeam poiki panchvo zaun zolmalo - dokxinn kon'noddantlea karkoll sanur holl'llent tankam besayachem kam'. Taka tachem prarthomik xikap holl'llentlea sointt zosef xal sanurant choutea vorga poreant lablem. Tachea uprant to es.Vi.Tti. Elimenttori xal, karkollak servalo, sodam dha kilo mittoram cholon to xalak vetalo. Osem tannem tachem xikap attvea vorga poreant sompoun to 1951 isvent mumboi paulo. Ek bharich aturayecho ani dhridd nirdharacho Jaan aplem xikap kornattoko fri noitt hoiskulant sompoilaglo. Uprant
Aplea heranchea huskean bhorl'lea kallzacho Jaan hea vellar modhyomk vorgachea lokanchem jiun apnnauxim akorxunk laglo. Lok taka bharich patyennecho tosench dhorl'lem kam' yoxosven sompomvcho vyokti mhonn manunk lagle. Taka tannim obhyudoi nogor eloiji bhaddekaranchea songhacho odhyokx zaun vinchun kaddlo 1960 isvent. Sezara eka inglix madhyom' xalachi gorz asa mhonn bhogl'lea tannem, obhyudoi ejyukexon sosaitti hoiskul survatilem. Jaanachea motik gelem ki thoinchea lokak laggim ek beank na ani tachi oti gorz asa mhonn taka bhoglem hozaramni lokak sodam gorjek kumok zaunko. Sobhar promukh vannijy beankank tannem boroun ghalem ki tea vattarant turthan eka breanchachi gorz asa mhonn. Haka konnench tanche kan haloile nant.
2 Veez Konkani
Jaanachi kirti soglleanitlean gajli pausa poilem ghorzonchea ghoddghoddeaporim.
Konnakch heavixim guman naslem kitlem gomonak haddleari. Beank nasl'lea tea vella lok aple uroyil'le poixe dukhanvaleamlagim dourtale ani gorz yetana ghetale. Hem motik gel'lea Jaanak tokxonn thoimsor ek sohokari beank asa korun lokak tanche poixe urounko ani gorjek rinn kaddunk ek soulobhyota asa korunk hotth ailem. Ek sohokari kredditt sosaitti sthapon korunk ru 5,000 zai asle ani ek beank sthapon korunk ru. 50,000 gorz asle.
1963 dosembrant 87 loka thaun ru. 5,000 zomoile ani zoner 16, 1964 ver obhyudoi sohokari kredditt sosaitti limited nondailem. Houjing borddan aplye suvater sosaittik doftorak zago dilo. Jen'nam sosaittint bonddvall ru. 50,000 laglem, Jaanan kredditt sosaitti abhyudoi sohokari beank limited zaun 1965 isvent bodlilem. Tem zaunaslem Jaanachem ek oprotim' svopann jeari zal'lem. Hantum Jaanan tachi xathi kitem ti sorv sosaittintlea lokak kolloun vhorti kheati zoddli. Murti lhan tori
Epril 1988 nt rizorv beam of inddian, beankachem sthan dilem ani hem ikravem brohot sohokari beank mhonn namvaddlem. Obhyudoi beank prayen lhan tori karbharamni tem bharotantch ikravem zalem! obhyudoi beank ek lhan zhodd, tori taka turont taka 2,000 sohokari beankam poiki tisrem zaun bharotant namvaddlem. Jaanachem svopann jeari zal'lem ani tachea okhondd vaurak bhangrallo kurovo melll'lo. Tea uprant Jaanan aplo onbhog tteakxivaleank tanchench ek sohokari beank survatunk vattailo. 1967 isvent nyu inddia sohokari beankh limited Jaanan devadhin zorz fernanddisachea patronponnakhal survatilem, ten'nam zorz mumbomyt eklo kameleancho vauraddi, beanking niyontronnacho kaido sohokari beankaki lagu zata mhonn zahir kelea uprant mumbomyt survatil'lem proprothom' sohokari beank hem zaunko paulem.
3 Veez Konkani
1920 isvent devadhin ef.E.Si. Rebel'lo, sohokari chollvollecho mohan monis hachea mukhelponnakhal, bombe kotholik orbon sohokari kredditt sosaitti limited nondayil'li. Hil 1982 poreant vanchon urli hatim fokot ru. 26,500 ason. Agost 1982 isvent Jaanak tacho odhyokx zaun chunayit zalo. Jaanan hem ponthahvan bharich bhorman aplem kelem ani 1984 isvent tem sittizon kredditt sohokari beank limited zaun bodlilem. Ten'nam beankanchea choritrentch mhonnazai hem beank fokot eka rati bhitor ek beank zaun porivortit zalem, aplea sat xakheam sangata vistarun okhea mumbomyt. Hem nizaki ek brohot ozapch soi!
1916 isvent keanora kotholik esosiexonan devadhin ef.E.Si. Rebel'lon meangolloriyon keatholik sohokari kredditt sosaitti limited sthapon kel'li. Ti 1992 poreant nidrest asli, ason poixe ru. 1,17,000. Okttobor 1993 isvent Jaan tacho odhyokx zaun chunayit zalo ani taka sompurnn hokk dil'lem ti sosaitti ek beank zaun porivortit korunk. 90vea xotokant rizorv beank of inddia aplea kanunamni sobhar bodlaunneo kel'leo ek sosaitti beank zaun porivortit korunk ani haka hea novea ruli prokar ru. Satt lakh gorz asle. Hem ek brohot ponthahvan Jaanak fudd korunk aslem. Punn aplea mongllurgarank kumok korcheak tosench hem survatil'leanchem namv uromvchea khatir, Jaanan ponthahvan svikar kelem, ani gorjechem bonddvall zomoilem. 1998
isvvent tem "moddel sohokari beank limited" zaun zolmalem. Hem zaunko paulem dusrem beank ekach rati bhitor survatlem aplea dha xakheam borabor jem vistarlem okhea mumbomyt. Hem ek dusrem ozap Jaanachea bolladhik fuddarponnakhal!!
sohokari beankamni koso vaur cholounko zai mhonn rizorv beank ken'nam ken'nam apleo ruli-regro nirdexit korta. Teo ruliregro koseo sugomayen pallun, bandpas kaddn uddoun sohokari beankam asa korunk mhonn Jaan D’Silvan 1976 isvent ek vixex madorichem pustok - sohokari beankorancho boibl porgott korun aila.
Jaan D’Silvalagim asa odhikrit Jaannvai ani onbhog sohokari beankancho asa. Tannem survatil'lim beankam: sthapok ani prothom' chermean; moddel sohokari beank limited, ani sittizon kredditt sohokari beank limited, sthapok ani prothom' meanejing
4 Veez Konkani
ddoirekttor - nyu inddia sohokari beank limited, ani obhyudoi sohokari beank limited. Tachea oprotim' kamak, taka sobharamni sonman kela, man dila ani proxosteo dileat. Team poiki prodhan ’anttorprenyur of do iyor proxosti 2006’ rochona keatholik chhembor of kamors endd inddosttri, mongllur, ’jiuaudi sadhon proxosti 2008’ feddorexon of konkonni keatholik esosiexons of kornattoko, benglluru, ’oprotim' konkonnink prokheat sadhon proxosti 2008’ dda| tti. Em'. E. Poi founddexon, monnipal, ’sondexo vixex manyota proxosti 2012’ sondexo founddexon for kolchor endd ejyukexon ’zorz fernanddis somajik proxosti 2016’ tannem kel'lea vixixtth somaz sevek, zoixrikrixnno porisoro premi somiti (ri) ’novea vorsachi proxosti 2017’monnipal yunivorsitti, okaddemi of zonorol ejyukexon ani sinddikett beank hannim sangata dil'li.
Sohokari beanking nom-i astam, Jaan D’Silvan sobhar addollteache somsthe, esosiexonam bandun haddl'lim asat:
* prodhan somyozok ani chermean: brohon mumboi nagori beanks esosiexon limited. * somyozokl ani sthapok direktor: moharaxttro orbon sohokari beankanchem feddorexon limited. * direktor: neaxonol feddorexon of orbon sohokari beankam ani kredditt sosaittis limited, nyuddel'li. * Chermean: rizorv beank of inddia komitti on eksttenxon of bambe beankors kliyoring houz. * soloha somiti sando: rizorv beank of inddia kalez of ogrikolchurol beanking. * vijitting feakoltti: (o) rizorv beank of inddia kalez of egrikolchurol beanking. * (a) voinkuntth mehta neaxonol instittyute of ko-oporettiv meanezmentt. * gourou karyodorxi ani addolltea somiti sando: inddiyon beanks esosiexon * sthapok karyodorxi: beanks sportts bordd of inddiyon beanks esosiexon. * chermean - lokmitro sohokari mudronn prokaxon sonto moreadit. * sando: mumboi houjing endd eria ddevelopmentt bordd. * sthapok karyodorxi: obhyudoi ejyukexon sosaitti. * vois chermean: al inddia konkonni porixod, gova. * direktor: novi mumboi sportts esosiexon. * direktor: moharaxttro sttett ko-oporettiv houjing foinans karporexon limited. * prodhan sompadok: orbon beanks al inddia ddoirekttori. 1965 isvent Jaan D’Silvachem logn Gleaddisalagim zalem ani tankam dogam bhurgim - omolanond ani omitanond asat. Hanchem dogamychem logn zalam ani boroea vrit'ter asat. Jaanaporim eka vhortea preronnachem jiun nizaki sarthok nom-i? zor ami sorvamni
5 Veez Konkani
monddoll moharaxttro, prodhan sompadok, ko-oporettiv beankors referens buk, ttrostti, es.Vi.Em'. Inttorneaxonol skul.
osench amchea tanki purtem korn herancho husko motim dourn devan dil'le dis sarun raulear ho somsamr faleanchea bhurgeank kitlo sontosacho zait? apunn 83 vorsancho tornatto tori Jaan D’Silvak nivritponn vogo boson ghorach sarunk bhilkul mon na; to aplo vaur korit't asa. Prostut to hea somstheank aplo vaur diun asa: sthapok odhyokx, fuddar protixtthan, soho-sthapok ani vois cher mean, krixchon chhembor of kamors endd inddosttri, odhyokx, meangolloriyon keatholik ejyukexonol sohokari kredditt sosaitti limited, odhyokx, konkonni bhaxa
Mumbomyt Jaan D’Silvachea namvar ek founddexon asa ani tem founddexon dokxinn kon'noddantlea gorjeuntank xikpak adhar zaun skalorxipam dita. Jaan D’Silva ek mohan margdorxok, somponmull vyokti, odhik preronnacho bollixtth khambo, gorjeuntank adhar zaunasa. Vhollu ulounneacho, gombhir chintpacho Jaan ek mogall ani movall vyokti, mhonnyet hamve to ek anbhogacho punzo ani addollteacho guzo, osleak konnench kedinch visronk nozo! viz Jaan D’Silvak okhondd auk ani sugomayechi bori bholaiki axeta, tukai Gleaddis, hamv Jaannam - tuzo adhar nastam hem khonddit taka solis zatem na!
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Miraroddant Konkonni talent spordhe sam. Zuje konkonni velfer esoxiexon mira rodd, hanni Konkonni manyota disak ani monti pestachi toyari zaun, firgojechea konknni loka khatir agost 18 tariker donparam 3 vorar, igorjechea salant konkonni gayan, bhaxonn, nach, kovita sador ani voveo veros spordhe manddun haddle.
Firgoje vigar bap Melvin di Kunha hanchea axirvadan, songhocheo odhyokx manest zon krasta sovem karoyodorxi manest jeraldd di sozan magnneadvarim karoeachi survat keli.
6 Veez Konkani
Voroinnar zaun namnnecho Konknni sahiti ani poinnari.Kom' sompadok manest Vol'li
Kvaddros, famad nott manest Gregori Nidodi ani konknnechi obhimani manestinn Veronika bai hazor aslim.
7 Veez Konkani
"konkonni bhurgeank konkonni bhasechi vodd urjit korunk tanchea avoi-bapoin tanka dimvche ut'tezon polleun Konknnek borem bhovixy khonddit asa, hea vorsa bhurgeanim borich vrod'dhi kelea" mhonnalo bab Val'li kvadros. "hangachi talenta polleun maka obhiman bhogta, tumcho Konknni bhase thoim ascho
mog polleun khuxi zata, jik ani solvonn eka nanneacheo don kuxi, bhag ghemvcho chukainakat"- bab gregori mhonnalo spordhikank ulhasun. "tumchi talenta urjit korunk ho avkas sodinaye, fuddlea vorsanim chodd onnanim vantto gheunko zai" ulo dilo bai Veronika hanni. Hea pauttim choddit bhurgeanim tosench vhoddanim hea spordheanim bhag ghetl'lo.
Uprant voroinnorank songhochea odhyokxean man kelo ani sorvank dhonyovad arpile.
8 Veez Konkani
Akerik jikleleanchi namvam porgott kelim. Inamam Sopttembor att tariker zamvchea Monti Fest ani manyota disachea suvallear vantt'tele mhonn songhochea somskrotik karoyodorxi Hilori di silvan sangle. Manest Henri Sikveran hem sogllem karoyem opurbayen choloun velem.
-Hillary D'silva ----------------------------------------------------------
Bori chyai zai? korunk xikeam!
pitto. Don-oddez minuttam xizoilea uprant, gaichem don kutt'ttim tajea dudh votun, kotkoto kaddcho. Uprant, cheayecho chembu bum-i dourcho. Hollt nivon yetoch, pitto ghalln, pitullechea kettlent koddokk chai bhorn dourchi. Toull, ami matyechea maltulent chyai piyemvchi. Bara vhorsanchye prayer, mhojye bhoinnin chyai korunk suru kelem. Mamychench vidhan. Chayecho kallo pitto angddi samana ott'ttuk haddcho; bonttokol penttent naikachi vo bollie penttent kinnichi angodd amkam kayamacheo. Tanchea koddem dhullibhaxen cheayecho pitto melltolo. Zaleari, udka-jinos, pendd yemvchyem tajea dudh, ani kotkoto kaddcho vell hem sorv mellon mon-posond chyai zateli. Ti mhaka bori vombteli. Mamyk ani bhoinnik chyai korchem polleun, hamv-yi hai-skulant astananch tosolich chyai korunk xiklom. Bomboit kamak lagtoch, fekttorint eka xifttant don pauttim chyai-brek asteli. Lhan pepor-kopant, 30 mi.Li zait konn'na, hunhun kotkotchi chyai so poixeank viktele. Mon aslear, bottotta vodda, vo kitem-i bhajlelem gheun khauyetem. Punn, mhaka cheayesangata bhajlelem khaun souy nam; kiteak, cheayecho pormoll ani ruchch jiber urana.
-Filip Mudartha Chyai korchim vidhanam: bhurgeaponna thaun, sokallinchi chyai piyeun mhaka souy. Toull, mamyn chyai ukoddchi asli. Tea pasvot, ek ugtea tonddacho tambeacho chembu aslo. Chembant, chear tambler bamychem nitoll piyemvchem udak kotkomvche; kotkoto yetoch, tantu chayecho kallo pitto ghalcho. Amim panch zonnam; dekun panch tambler chyai zai; dekun, panch chai-kuleram chaye-
mhaka dista, hozoಟarom thoracheo chyai korcheo riti asat. Hem mhaka koll'llem hamv khatar gel'lea vellar. Dhoim, kerollochye chyai vikchye molbari tombu choloitele. 60 mi.Li zait tedea pepor-kopant kettlintlem kotkotchem udak ot'tele ani tantu liftton yel'lo lebol ek poti buddoitele. Urlele kam', piyetelean'nch korije. Cheaye-
9 Veez Konkani
potiek sutli asta; ti sutli dhorn, hun udkant, hollu haloilear, chyai bori bhijta. Haka steeping process vo infusion mhonnyet. Tinchear minuttamni, chyai piyeunko zamvch ea titli nivta. Toull, chyai-poti kaddn uddoilelear zalem. Haka "suloi-mani" mhonn add namv. Chodd khoddokk zai tor, eka kopant don potio buddouyet. Hea suloimani cheayent, hollduvea limbeachem ek karep (slice) soddlear, ruch-ch veglli zata. Limbea-bodlak, pudinachye thodde jive khole (mint leaves) buddouyet. Thoddeank, pitto kel'lem mirim, kimchil'lem yelchi (cardomom) vo loungachi sal (cinnamon) vo loung (cloves) vo dhaddoilelem alem ghaln piyemvchi pisai asa. Osolim mosalo bhorsun toyar kel'lim (spiced) chyai-potio vevegllea bryenddacheo melltat. Teo kotkotchea udkant buddoun steep kelear, mosale-dar chyai zata. Ruchi promannem dudh ani sakor ghalchi. Vo suloi-mani piyemvchi. Hea eka pepor-kopak khatarchye 25 dhiram' (kaldem riyal) molak vikun amchye gamvbhavo mhojea injnerachea samballapras chodd zoddtele! koddokk mosaledar dudhachi chyai: rittayerdd zaun, pattim mhojea dexant ayil'lea uprant mhoji disak don pauttim chyai piemvchi pisai khayam' zali. Sokallim, dudh ghalnastana, suloimani chyai korchi. Haka zai 100 mi.Li nitoll udak, ek chyai-kuler borem khapchea bryenddacho chyai-palo (Tea leaves) oni morjechye mosale: dhaddoilelem jivem alem, vo tajea mojjige palo (lemon grass) vo pudina khole. Sakor ghalchi nam. Kiteak, sakrint solfor asta. Tachye vorvim amlann (acidity) zata. Bodlek, ek 100 mi.Li gobllea-cheayek 2 chyai-kuleram xud'dh momv bhorsilear bori goddsann yeta. Sokallinchea niralla pottak
pieun, 10-15 minuttam uprant noxtto kortam. Sanjechyi chyai koddokk mosaledar dudhachi chyai. Chear-saddechear vhora itleak. Hi chyai korunk atam mhojem zoktea promannachem (standardised) vidhan asa. Bori chyai korunk tin songti ghorjecheo: poilem, boro mosaledar chayecho palo; dusrem, nitoll udak ani tajea full cream dudh; tisrem, chai xizomvchi rit. 100 mi.Li chyai korunk 35 mi.Li dudh 65 mi.Li udkant bhorsun, holltachea ujear kotkoto kaddcho. Kotkotchea dudh-panint ek chyai-kuler mosaledar chyai-palo ghaln, sorag challun astam, lhan ujear tin minuttam ukoddcho. Sorag challinam zalear, chyai voton veteli. Uprant, bum-i dourn, chyai ghallchi ani holltt nivtana, ek chyai-kuler xud'dh momv bhorsunchem. Mhoji 100 mi.Lichi ek gobllo chyai toyar! hea cheaye sangata, kossolem tonddlamvchem ghemvchye nohim. Cheayechi ruch jiber voram ghottlean uraje zalear! boro mosaledar chayecho palo khoim mellta? inddiant, protyek zaun mumboi xerant ddozanak mikvon mosola chyai palo vo pitto chungddi mellta. Trial & Error rit vaprun, kosolea bryenddacho apnnak mechvata tem kolltoch, vinchlelo cheayepitto matr ghemvcho. Atam, hamvem sikkim' rajeachye bhette vellar ghetlolo mosale-dar chust chyai mholl'llo bryendd vaprun, bharich khux zalam. Ghorz poddtana, on-line order korn mhaka haddouyet! mhojea vostechea as-pas cheayecho dondho:
10 Veez Konkani
mhojea vostechea mukkol ki.Mi veapti bhitor, ek ddozonank mikvon cheayechye tombu asat. Eklo, mhojea prayecho logbog tis vhorsam thaun, rosteachea nukkoddachyer zopddem ghaln, chyai korn vikta; 60 mi.Li glasak 7 rupoi. Roste zaddtele, rikxa ddraiver, ani axar-paxar zatele sodanche giraik taka asat. Sakor chodd ghaln, regulor dudhachi chyai to koddoita ani ghalln eluminiyomachea kettlent punzaita. Vicharlelea tokxonn, chyai reddi. Disak 200-250 glas chyai to vikta mhonn hamvem ondaz ghalea. Oxem disak 800-1000 rupoi munafo taka zata. Tantu, munisipolittivalo ani lokol pulis kitlo hofta gheun taka to tombu cholounko soddtat tem to ugtean sangana. (Image sent in FB messenger to Dr. Austin) 150-200 chodor futt suvater, pokka hottlom choloitele asat. Hanchi chyai pieun pollelear, vhoilea nukkoddvaleachea cheaye bhaxen'nch. Te 8-10 rupoi ek glasak ghetat. Tanka 2 kameleancho samboll dije, hottlachyem bhaddem dije, ani her overhead khorch kaddije. Tori, glasak 4 rupoi munofo zata. Disak 400-450 chyai te viktat. Hea hottlamni cheaye sangata tonddlaunko iddli, vodde, dosa iteadi mellta zal'lean, hancho cheayecho dondhoch mhonn volaunko zaina.
heach mohineant, mhojea disallea bhomvdde vellar, ek novo cheayecho tombu mhaka polleunko mell'llo. Ek 150
chodor futtachea lhanxa suvate mukhar sumar 50 chodor futt vattsurancho rosto aslelea hea tombucho logo ani meskott (logo and mascot) polleun mhaka aturai zali. Ddozon-bhor giraik lainir raulele, sanjechi chyai piemvcho vell zal'lean? hamv lainir raulom; kupon komvttorar dha rupoi diun, ttokon ghetlem. Yuniformar aslelea eka kamelean, pitullechea kettlentli chyai ek porsoloin kopant votun dili. Kopont 75 mi.Li chyai asli mhonnyet. Hunhun cheayechem kop hatim gheun pietana, chyai bori lagli dekun, chyai korchem vidhan hamvem turtan polleylem. Mottvean sangchem tor, hanchi rit tanchich nousornni (innovation) mhonnyet. Vhodd eka bannoleant, mosichyem ful'l krim' dudh ukoddtele. Sai bhair vochonaxem, dudh challunk automated agitator aslem. Anyeka tambeachea topleant, chyai pitto kotkotaitele. Tisrea tosoleach topleant, kotkotchem dhudh ani kotkotchi chyai (conconction) thirayil'lea mafan bhorsun, kotkoto kaddtoch, ghalln, pitullechea kettlint punzaitele. Hea kettlint reddi aschi chyai otun giraikant turtan mellteli. Ardhem vhor ubo ravon pollel'lea promannem, disak 4,000 kopam chyai hea dukanant vikon veta
mhonn ondaz kelo. Uprant, hea cheaye vixant choddit mahetik, tanchea vebsaittochyer bhett diun polletana, xikap natlelea eka bapaichea 5 putamni ek 11 Veez Konkani
Ponnsa mud'do mud'do, ponnsa paisu, goroyi monntati am'mi. Ponnsa mud'do makka bhari priti. Tandullo timbonu, soyi, goddo, ede mitto ani ponnsa gore ghalnu vatt'ttunu ubberi xijzoyilo ponnsa mud'de voiri taza tupo, lonni ghalnu khal'leri aha!!!
- xila bhonddarkor ponnsa kallantu ponnsache mosto nomunem pollim kortati. Ponnsa happollu, gorea happollu monntati, gorem koro, mulliko, ponnsa pollo, ponnsa 12 Veez Konkani
ponnsa mud'do, sagovani pan'nantu zavo kudd champe pan'nantu zavo vatt'ttentu xijzoitati.
Hamvo tedona sani, pancha klasantu xikta axili. Am'mi te vellari eko holl'llentu vochunu rabbilim. Thoim amgele ghora laggi eko kapponnichali angoddi. Kapponni kaddtolo xexoppo monnuno axilo. Tanne eko divosu eku sanu ponnosu hannu dil'lo amka. Cham porombollu et'ta axilo. Amka sogttankoi ponnsa mud'do khauchi axi zal'li, ratri jeunno nakka ponnsa mud'do khavea monnu lekkunu ponnsa mud'de chi toyeari cholta axili.
Am'mano dankonne kannu xijla moll'llele khatri kornu eku sanu kuddko kannu bapomako khauchako dil'lo. "bhari laiko zal'la go..Kitlo chondu rongu. Porombollu yi vixexo aila" khaunu pollonu bapomano xiparoso kel'li. " voi xexoppano hannu dil'lolo ponnosu nove, vixexo porombollu" am'ma hasli. Bapomano megele bhavako aponu moll'lle. " voi re te xexoppako angoddi dhampunu ghora vochche vellari yeunu vochukakoyi monno..Voso." ponnsa mud'do khauche onopoteano to ekko usrako dhavunu vochchunu xexoppako sangunu ailo. To ailo monnche bhit'tori makxi chi xexoppa yi ailo. Mett'ttari boxile xexoppako eko vatt'ttentu hoddu ponnsa mud'do ani holl'llo lonnea mud'do ghalnu dil'lo.
Te kalantu miksor, groinddor na axile amgetoyi. Rogodderi vatt'ttunu am'mano doni hoddo hoddo vatt'ttentu ghalnu ponnsa mud'dem peddaunnantu xijzoto ghal'lem. Ani ordhogontto zauka te xijzuko monnu am'mi rakta axilim. Bapomano lonni doni tini volle udkano dhuvnu dourli.
Am'mano sangle, "to khaunu vocho. Magiri am'mi khavea". Am'mi zaito monnu mat'te hal'loile. Chango cherddumvo am'mi te kalla che.
13 Veez Konkani
ponnsa mud'de che vatt'ttentu tondd ghalnu khat'ta asso. Ek vatt'tte khali kornu tantu payu dourilo ddm-i xobdu bhayiri aikololo.
At'to cherddumvanko pizoಟa , borgora mukhari ponnsa mud'do khoim tallem demvta? " ponnosu bhari chang asso. Tumgele rukka cho ve? kitle ruko asati? ani eku melloto ki? voile varantu dhuvvele ghora vot'ta. Tuve hannu dil'leri gheunu vochuyeto" bapomali ponchadiko bhari zoru cholta axili. Xexoppa zaito ajye monnu mat'te hal'loita mitt'tti marnu hollu ponnsa mud'do khat'ta axilo. Ho eklo sott sotti khaunu vochona it'te? hem amgele bapomako kitli ponchadiko aba. Amka monantu dista axile. Koxi punni tagele khaunu zal'le. Hato dhuvchako ud'dako hannu dil'leri, vatt'tte dhuvnu dourta monnu tanne ud'dako nimgile. Maidoro bagilo kannu takka vatt'tte dhuvchako ud'dako diunu yeunu hamvo bosli. To.. Magiriyi thodde vellu ul'lonu rablo.
Ted bhit'tori... Ddhom-i monnu xobdu aikolo. Udd'ddunu vochun polloileri, udare axile baglantuleno eko sunne bhit'tori yeunu
Am'mano aiyile kopano hat'ta mell'llolo bodd'ddeno tajje fattiri eku ghal'lo. Te sunne kom-i.. Monnu ekko usrak dhaunu mai zal'le. Anyek pett'ttu makka gearontti , bhiunu khonche ki eddkentu nippounu bosli hamvo. Am'mako papo.. Itle koxtto paunu kel'lolo ponnsa mud'do sunne khaunu ghel'le. Ani itle vellari kosole randopo kornu vaddche cherddu ballanko moll'lleli yechchona. Chhe.. Hamve visornu bagilo ghalni nat'tile aji ponnsa mud'do sunne tondda ghel'lo. Kosol kamo zal'le.. Makka monantu duHkho. Bapomako tinne khal'lele te sano kuddke cho ruchi anikoi tomnnantu asso,, kosol zal'le hem monnu monantu chur churu. Anu kedollache vori sthitoprogone. Bhavu ani bhoyinni tanchitleko khellta axilim.
At'to anikoi toyim rabbile sexoppale ronnyo sur zal'le. "tum'mi nakka nakka molleriyi hamve kel'lele chukino oxxi zal'le. Tum'mi itle vamvtto kannu kel'lele tumka khauchako mellna xi gel'le"
14 Veez Konkani
amgele duHkha modhyem takka somadhano kornu pettoyile am'mano ani bapomano. Tanne vot'tori am'mako makka marnaxi soll'llele uddgas yeunu makka sod'duchak lagli. Bhayir aileri somo puza zat'ta monn kollnu hamvo usuru kanna nat'tile bosli. Am'malo kopu pollonu bapomano tikka mar na monnu bhas di monnu sangunu makka apoyile. "yo tukka marna" am'mano moll'lle.
(bapoma = an'nali am'ma)
-----------------------------------------Bhurgeachi kanni:
Daddak ani kalem zata..?
Magiri am'mi kosole khaunu nid'dolim ki uddgas na. Her divosu xexoppano kalche poxi hoddu ponnosu hannu dourleri y konnakoyi umedi na. Mud'do kel'leri y xexoppako apoyile na.
Mhozo mogacho dadda ani kale zata? mholl'llem hea nenntulea bhurgeachem bhogap hamvem khonchoilam..
Bapomano khaunu pollonu kalche itle ruchi na monntona monako vaitto disle. Tajje magiri kitle ki volle ponnsa mud'do kornu khal'leri y te diusacho am'mi khaini nat'tilo mud'dechitlo ruch dixil na. Ani hor eko volla ponnsa mud'do kel'lole tedona xexoppalo ani te sunnelo uddgasu ajikoi et'ta.
Hea somsarant hamv ani mhojem bai ddaddo ani mom'ma , amchem lanxem kuttam'. Bai satve klasint xikta ani hamv choute klasint.. Ddaddon sangl'lo uddas ..Koxtt jinniecho vantto , amim tantum vantte ghezoi, khonchey koxtt ani dukh bhogleari ddaddo mhozo dakhoinatlo.. Mom'mi mhoji.... Koxttanchi jinni sugom' zamvche khatir, golfak vaurak gel'li.. Ddaddo mhozo mhaka ani mhoza bayek borem korun polleytalo..
15 Veez Konkani
Mhoza mom'mon korchem sokallinchem kam' pura ddaddo korun aslo.. Mhozo ddaddo mhoka suppor mean ...Hamv ani mhojem bai ddaddok adar zataleamv ghorcha kamant...Oxem sobar dis chol'le.. Mom'mi mhoji golfa thaun suttier ani..
chintlem ani ddaddo mhozo kalem zata, khoim asa...?
Ddaddoche thoddim duram ani amcher dakomvcha moga vixim ..Mom'mi kodden sanglim.. Sutti kabar zali. Porot golfa k ubli..Thoddech dis utorle.. Ami sokkodd sodanchea kamar lagleamv..Chintinatli vhodd ek ghoddi aili.. Ddaddo hamv ani bai ekach hatumllnant nidleamv.. Mhodean ratim ddaddo uttlo ani kallzant dukhtago puta mhonnalo.. Apli duHkh daboun sokallim mhonnosor raulo.. Sokallim zatoch aspotrecha vatter ,mhoza mogachea ddaddon prann soddlo aspotrek gel'lo ddaddo dusra disa mornachea petter lognak nhesl'lo doglo soboun ghorachea darar haddnaile ddaddoche ixtt ..
Hi kanni dakttulem choutem klasichem bhurgem aplea bapaichi nirjivo kudd matyek pailea uprant , bhurgem ghoddie ghoddie aplea bapaicha nikepilea suvatek polleylea sondorbhar ghoddli kanni...
Ubhon gel'li mom'mi mhoji pattim aili ..Mhoje kollvolle konna laggim hamv sangum? bai sursuron dukham golloita... Mom'mi mhoji kitem ghoddlem mhonn nenna zali.. Sokkodd lok zomlo.. Igorjecha darvattear pauleamv.. Mis zalem, purxamvant mhoza ddaddok vhortat.. Simitrent ddaddocha mukhomollak dhovo kuddko ghalun ... Pettechem dhampon danklem.. Mom'min mhoka mhollem, "puta ani ddaddo tuzo polleunko mellana".
ddaddo khoim tum asleari ek ghoddi mhaka polleunko ye... Sodanch tuzo mog kortam.. Miss yu ddaddo lou yu..
Hoveasi boroinnar: Telson Fransis Noronha Anjelor ----------------------------------------------------------
Ddadda mhako kiteak soddn geloi mhonn kallza bhitor roddlim ani mhojim okhrechi tin mutt mati pette voir ximpddaili.. Ami sokla demvon aileari ..Mhoji dixtt ddaddocha ponddalaggim khonchoiteli..Tedna mhoza monant 16 Veez Konkani
17 Veez Konkani
18 Veez Konkani
19 Veez Konkani
Hamv grisachyem somorthon kortam. Oppo!
(Filip Fudartha) Sat vhorsam utorlim, hamv grisant ek hofto bhomvon yeun. Zulai 3, 2012 vyer khatar pautach boroyil'li poinna-vordhi viz konkonni vachpeam pasun onuvad kortam. Mullavem provas kothon inglesant boroyil'lem tem hea linkachyer klik korn vachyet: http://www.skalondon.com/index.php?acti on=varietymore&type=42&cat=4 mongllar, zulai 3, 2102: oddez vhorsam thaun, sorv vaitt karannam lagun gris khobrent asa. Yuropachea rinnachea sonkottant, gris luttkar toxem dista. Aplem bil'l dinastana, grik lokak fukattak khaun jeun moza marunk zai mhonntat rinn dil'le yuropian gamv, protyek zaun zormoni. Grisak vochanaka mhonn isttamnim chotrai dil'li. "tum dhoiraunt" mholl'llem eka khas mitran. " bhollo mhonn lektam." hamv mojea morjecho malik mhonn to zannam. Raz-dhani otens ani boddgachea eka vhodd xerant tinantle dog grik rautat. Hea xeram
thaun, ostomti madeamamni dongo, himsa, ddokayiti ani zollounni pintraun dakoyil'leo hozarom tosvireo mhojea gumanak gel'leo. Hamv yuro voloyacho freelancer videarthi osam tem polleya. Hamv zun 25 vyer roma thaun ek bojett eyrlainichea vimanachyer donporam bara vora itleak otens paulo. Gris dusrea elisamvant thokon gelear, rostear purxamv kaddchem' ani prodorxonam korchem bondh astele mhonn lekun hoho hofto hamvem vinchlolo. Okhrek, sokttank, protyek zaun grikank nid oni soukosai ghorjechi polleya! so vhorsam adim aslelea porim, sobhit ani bhulomvche tosolem xer otens astelengai? otensak moji poili bhett mai 2006 isvent; yea bhettyer hamv otensachea mogar poddlo. Hangachea aramachea jinsachi ruch chakonk porot yetolom mhonn mhakach hamvem bhasayil'lem.
Otensacho elipterios venijelus inttornyoxonol eyr-portt, zoxem so vorsam poilem hamvem polleyil'lo, tosoch nitoll, nirmoll, porzollcho, anim mogan svagot korcho dislo. Polleun mhaka ojeap zalem. Khorench hem gris gi? rinn kaddn, dusreanchea gustar jiemvcho girest dubllo dex hoch-gi? hamv beagez beltta lagim pamvchea poilem, mhojem beag ailem. Demvon pondra minuttam bhitor, hamv viman
20 Veez Konkani
thollachea bhailea rund ani voibhovik motoway chyer paulom. Ho moha-marg vorsak solla milian yatrink xerak vorta ani getti mukhar kossolich khatodd zaina tem polleun patieje. Grisak susvagot, oppo! viman tholla thaun parlomentt bilddinga koddem vorchyem X-95 eks-pres boss rakon
aslem. Panch yuro ttikettichem mukkal-ek vhorachyem poinn hem. Bossant boslelea tokxonn ttikett validate korije ani tea vella thaun 90 minuttam poreant, otens mhonogorichea kosolea-yi mettropolitton sonchar vyoustechea vahonamni poinn koryet. Mhojem hottel 35 ki.Mi pois aslem. Poinnachi moza chakchea iradean, 7 yuro divn itt'ttiki mettrochi ttikett hamvem ghetli. Itt'ttiki mettron ek adhunik, souai anim vellachi xist samballchi sorkari sarvozonik soncholon vyousta mhonn namv velam, polleyam. Flettformachyer sobhit ani tornea moriak ani tachea govak mell'llom. Moria sparttachem. Romant sonvar aitarachi bhomvddi marn, xopping korn tim pattim ghora yetelim. Moria proimori iskolant grik xikomvchi tticher; 26 sekunddanim, mhaka grik oksoramvoll xikoili. Mhojem fisiksachem gean upkarlem. Ticho poti sportts mestri, ailevar kam' tachyem gel'lem; bekar monis. Taka soddn ghalinaka, mholl'llem hamvem, tachi borich zoton kor.
"khonddit! hamv taka soddn ghalchinam". Ruzu korunk morian aplea potichea galar ume dile. "omim griks, amchea koddem poixe nant" tannem khont kaddli. "vhoi, protyek zaun romant handmade leather shoes xopping kelea uprant" heddailem hamvem, dolle moddn. Tem haslem. Striyanchem bhulounnem!, protyek zaun grik devinchyem!!
grik parlomentt bilddingachea sobar malliam ponda, dhornni-bhitor bandlelem otensachyem muky mettro sttexon sinttogama mettro sttexon so vhorsam poilem hamvem soddn gel'lea bhaxen'nch aslem: nitoll, vyousthit, sompem anim porzollchyem; oxengi vell thambla! horyek ttikett validate korchyem mixin kal-ch bosoyil'lea porim: bara vhorsam sorvisant ason! onim hem sttexon proivett mholl'llea apo-chintpant ravanakat. Otensant sorv sonchorit vyousta sitticho sorkar choloita, oppo! zormon-mek xiddeam-yantram voir poinn korn mukhy salak pautana koll'llem; sap kortele ani zoton ghetele korm'-cheari apaplea kamar xistent lagon asat. Don'nch hofteam poilem, sorkaran tancho samball demvoyil'lo tori, kamant tannim chukari marleli nam. Zormonichea dobavant xirkon, horyeka prodhan montrin somyomachyem promann (austerity measures) lagu kel'le.
21 Veez Konkani
Apli duk ani kollvolle hordeant lipon te nitollayechem kam' mon diun kortele. Grisachye nagrik khasgi ani sarvozonik nitollai ani bholaike vixant khub urba ani svabhiman dourtat tem somsarak pasartat polleya! hamv eka 4-sttar hottlant ravonk aslom, tea hottla-ponda mettoxurgio mettro sttexon asa. Hem hottel ani lagxilem koroi-skaki square otensant sulobhayen pot'to dhoryet tosole vollkiche gurt zaunasat. Sttexonachea xiddye-yontram voir mhoji logyez voddn bhair ailom tor, hottlachea moho-darar paulom. Hea hottlant roof-top resttorentt asa, thoim thaun otensachi vornnunk osady tosoli sobhai, protyek zaun ujvaddoilelem okropolis dolleam mukar dista. Hangasor apurbayechim grik randpaxoilichim pokvanam, mottkebhor himvall biyori sangota seuyet. Happy Hours vella ekak ek fri biyor xidi matr nohim complementary OUZO SHOTS melltat.
Mhojea tea prayer, so idrom ozo marn-yi hamv lokanastana bhomvdder vechi xeathi aslolo graik. Ozo hangachyem jeunna uprant seuchyem piun (apperetif); momva bhaxen goddxem, punn marekar amalachyem. Oppo! thoddeam disam nontor, grik kudranchi bomvddi kortanam, mostiha mholl'llem osolench piun seutoch,
jinnibhor ozo ani mostiha pieyam mhonn mon zalem. So idr ozo pielear-yi, tea uprant hamv hel'lenik parlomentta somor aschea Tomb Of Unkown Soldier chi rakvolli korchea iyuzons (grik sojer) hancho march-fastt polleunko gelom. Horyek ghontteachye ghantti vellar, sojer aplim stanam bodli kortat. Hi seremoni polleunko, film' korunk, garddam sangata tosvir kaddunk (toull selfi natli), ani hozaramni bhorlelea parveank khann khauvonko yatri zomtat. Ho sombrom' zatoch, hamv nexonol parkadvarim, prachin romon nannio, jeyusachyem diull, novean nokol kaddn bhandlelem jeppelin, polotinoiko stteddiyom' (1896 isvent poilem adhunik olimpiks khell choloyil'lo khella-sal), vattyen heddriyon arka lagim pautana, modhean rat zal'li. Cholchea ghamant, ozo uton gel'lo. Don vhoram pai-vatten bhomvddi marn, hottlak yetana, oprupachi ek tteksi soddn ek kholi-yi hala natli. Rostea deger henne tennem vonntir pintrayil'li graffiti matr, grisachea ailevarchea dongeank saks diteli. Oxem otensant mhoji poili rat suxegachi nid yeun paxar zali. Hea nontor-chye don dis, otensachye namvadd'dik prachin ovoxex polleunko ani sonxodhon korunk omanot dourle. Choddtavo yatrink hem sogllem isttammontrank dakounko tosviranchi vell-ghoddi. (toull soxiyol middia titli sodanchi zaunatli). Bhovo thodde okoddemik ani sonxodhon korchye sonxodhok, vhoram voir vhoram notts boroun ghetele asle. He soglle byokpyek anim udkacheo battleo gheun bhomvtele. Hamv modhegat yetam. Mhaka tosvireo porgottchyem vombanam; hamv sonxodhok nohim. Keul nagrikota kosi
22 Veez Konkani
bodlun ailea, tor-yi mullavi ethos koso uron veta hea vixant gundd xikchi asokt aslolo monis. Dekun, yatrim ani lokol monxeam koddhem sollaull korn obhiprai axar paxar korchi mhoji pisai. Tisrea disa, hamv tin kudranchea bhomvder bottir gelom: hoiddra, poros ani egina. Hi bhomvddi (cruise) korinastana, otensak vochon faido nam. Ejiyon doreant hamv upelom. Thoddeo uddki marleo (diving) ani snorkeling kelem. Bottir zagotik vividhota utton disteli. Mhaka hea yatrinchea nachant, gayanant bharich asokt. Kudrar soddlelea vella, gudde choddomvchea ghoddeank poxeun sontos zoddlo. Saullent soustkayen add poddlelea sunneam majramnim lokak pilli-pilli korn ordhea dolleamni pollemvchi moza dusrich. Voilean, parve, kaulle ani girbujeo yatri kitem khann ditit mholl'llea axen hennemtennem bhomvcheo. Hangachim zanvoram ani suknnim monxam-bhaxen nagorikotechim protik mhonnyet. Urlelea jeunnachyer dhadd ghaltanam-yi, mezasokoil kitench poddonk dinant! vainachye glas ani biericheo battleo kednam-yi lottun ghalnant; oppo! hangachea 4 miliyon nagrik, ordho miliyon okromi dexantori ani prachin ovoxex gudd'ddaun hennem tennem votant bhomvcho yatri lok, khoimsor mutonk veta tem aturayechem ani vajbi soval; konn-yi konxamni ani vonnodink vonnkon korchem disana. Sureo konnachi bhirmot pavana. Vot marekar; bohuxa gham' vecho soddn, konnaki mut suttana zaunko puro? lok littoro-pattlean littor battlechyem udak pieta; voilean, dha vantteamni bier seuta. Don-porachea dhavek rukachea saulle ponda vo vattsurya poinnaryank mukhel
marga degen bandl'lo xabitayen cholon vochonk zamvcho rosto (pavement) vaprun, munisipol permitt gheun cholomvchea resttorenttant boson vell paxar korunk porot bier marta. Hea allsayek ani soustkayechem dusrem namv gris. Utton dista mhollear, sarvozonik nitollai. Ek-ch ek bier battli, kyen vo pivanacho kagda-gobllo zamv, urlelea jeunnachi poti zamv kaddn uddoyil'li polleunko mellanam. Horyek kochrea-ddobbeacho sarkho upeog lok toxem yatri kortat zal'lean gris dex yatrink mechvata.
Nimannea don disank hamv glaipadda mholl'llea uponogorint dorea toddir bandlelea hottlant ravonk gelom. Penttent ramvche ani bichar ramvche most forok asa. Penttent ramvchem grisachea prachin nagrikotechi lagxilean ollok korunk. Otensachye gudde gudd'daunko. Kudranchi bhomvddi korunk, grik jeunnam-piunam xekunk ani zagotik yatrim sangota mellonk, otensachea namvodd'dik plaka moll'llea xopping voloyant suvonir sodhun kaddunk, rongall mustoiki molaunko. Glaipaddant apurbayechem 3 BHK apartment amchea mumboitlea kurla tosolea mellkuttea uponogrint vicharchea molak-ch mellta. Dekun, grisache toxem zagotik nivex kortele hanga bicharlim flettam ghetat. Bich
23 Veez Konkani
khellamni asokt aslele yatri hofto-bhor hanga rautat. Doreant natat; toddir, remver boson jeutat, pietat ani nachtat. Grik xeramni ani uponogorint poinn korunk bori moza yeta: sorkari bossam xivai, ttrolibossom, ttreyn, mettro, ani ttremam hennem-tennem bhomvon-ch astat. peak time soddn hera vella ghodd'di zaina. Hofeacho pas ghetlear sorv sonchorit vyoustent vapriet; matr horyeka poinnar, pas validate korije. Sorv torachye vyoustechea vahanamni hamvem poinn kelem: khali astana toxem lokachi khatodd zal'lea vella. Ttreynir ani mettro-karar bhik magtelim bhurgim ani prayestam polleunko melltat. Ek bharich sobhit choli, nitoll ani apurbayechem nesonn osleli holi-vudd pod gaun bhik magteli; tika polleun mhojye bailek taka kidnap korn poskem koream mhonn mon zalem! amchea bolivudd tarampras sobhit, blondd kesanchi ani gorya katichi sadharn dha vorsanchi choli. Bhikaream sangata, poinnareank aplo vikreacho mhal vikche grik toxem pakistanibongladexi polleunko melltat. Hea gorment him koxim oxem nirmoll distat tem mhoka ojeapachi gozal. Pattim, mumboit bhikareanchi toxem vikri korteleanchi mellkutti halot pollel'leak, grisantleank polleun noval-ch bhogta. Plakant suvonir ani sthollik fexonachi mustaiki vikchea eka ghovo-bailechea utramni sangchem tor, nitollai ani mansugi tanchea somskrotint asa. Hozarom vhorsamni, romon, moxedoniyon, turki ani heramni dhadd ghaln, grisachi grestkai luttlea; tor-yi grisachi nagrikota vanchon urlea. Thoddeamni sangchea promannem, atam zormon grisak desvott'tat. Prachin grik totv-xastrimni, oristtottol ani sokretts
tosoleamni, xikoilam: jinnient gunn, vorton ani svobhavo ghorjeche. Hea vorvim, jinnient sorv khuxi mellta ani most moza zata. Grisachea prachin zannvayent, tanchea chaltea rinnachea sonkotta thaun bhair yeunko vatt disteli. Grisachem ugom' sthan (fountainhead) apli prachin nagorikota zaunasa. Zormoni ani inglendd vorldd kop futtbol khell hamvem don 19-vhorsanchea yuniversitti vidhearthim sagata eka bier barkom'-jeunnasallent boson pollelo. Eklo, polittikol sayens ani inttornyexonol rilexons xiktalo. Te inglix ttimak zoikar ghaltele. Zormonin gol ghal'lea vella, kukare ghaltele. Kiteak saibamno mhonn vichari hamv: amkam onjela morkel posond nam. Atam tanchye dis; punn, amim porot yeteleamv ani sufoll zateleamv. Hi zaun asa rujvat. Tornatte ragistt zaleat punn koddsann dakoinant; tanchi molam sarkhea suvater asat. Dekun, vadall vetelem. Bore dis pattim yetele. Grik zannvai jikteli. Hamv grisachyem somorthon kortam. Ozocho ek ghott martam! oppo!! (oppo mhollear Cheers!) --------------------------------------------------------------------------
24 Veez Konkani
festacho sombhrom' asa kela. Hangasor povitr bolidan zatoch zan paul dusrea polix kolchurol senttor, mississaga hangasor sombhrom' choltolo. Bhurgeank sanjechea 3:30 vorar moriek fulam bhettounko astelem ani patr gheteleank goddxem vantt'ttele. Povitr bolidanant 6 voir yazok patr ghetele ani team poiki fa| henri allva kapuchin, provinxiyol fransiskon kapuchin ’meri modor of gudd xofordd’ provinsacho, povitr bolidanak mukhel yazok zaunastolo. Kanadantle kheat gaupi-gaupinneo koirant patr ghetelim songitgarn morlin roddrigosachea mukhelponnar.
Kanadant Em'.E.Si. Morlin Rodrigosak man kortaI Inglixant:Jjeri Di’Mel'lo, Toronto Konknnent: Da| Astin Probhu, Chikago
Hea vorsa konknni somaz grettor Torontontli tosench as-paschim "monti fest" sondorbhar morlin roddrigosak, famad ’Kanadachi konknni kogull’ mhonnon'nch namvaddleli tika tinnem somazhak dil'lea songit talentank tosench talleak man diun sonman kortele. Osem korchem em'.E.Si. N proprothom' pautti zaunasa.
kotholik somazak monti fest bharich probhavik sombhrom' hoch suvad asa Kanadantlea konknni monglluri somazant, nohinch hanga jezuchea mayecho zolma dis achoritat bogar novea lumvnnecho sombhrom'yi achoritat. Hea sombhromant amim patr gheun kotholik somajecho band, ekotv, kotholik bhavaddt, amchi grest onuvonxikotecho sombondh tosem somskriti amchi mukhlea pillgek xikhoun konknni sompradayechi vollok korun ditat. Meangolloriyon esosiexon of Kanada (em'.E.Si.) hannim heach soptembor 8 ver sointt meakximilon kolbi igorjent monti
Konknni gaupinn morlin bharich sadhea svobhavachi apnnachi kirt tichyetleakch dourta. Osem mhonnttana tinnem konknnek vixex vaur kel'lo na vo tika konnench man dil'lo na mhonn nom-i. Jea konnem tinnem gamvchem aikalam tanchea motint khonddit zaun tichi xeati khonchoun raulea ani tichi grest talentanchi ruch khonchlea. Morlin mongllurant zolmon vhodd zal'li derebelchea ligori ani alis ddi’soza hanchea so bhurgeam poiki dusri zaunasa. Tichem logn leansi roddrigosalagim zalam ani tankam dogam bhurgim asat - ek cherko ani ek cheddum tosem dogam natram. Morlinan gaunko survatil'lem tichea lhan prayer. Hoiskulant astana tinnem igorje
25 Veez Konkani
koirant gaunko survatil'lem, axoknogorant 1970 isvent novi igorz bandl'li ten'nam ani ti koir mukheli zaunasli 8 vorsam poreant obu dhabik yetana. Tea uprant aplem xikap sompoun pachvem zomomvchea iradean ti obu dhani pauli. Thoimsor ti bhettli leansi roddrigosak zannem tika tichem talent mukharunk sompurnn sohokar dilo. Ti taka tannem dil'lea sohokarak bharich rinni mhollam. Tika axoknogor vigar fa| rejinaldd korddozacho bharich abhar asa kitea tannem tika devadhin peattrik karlochi vollok korun dili ani to zaunaslo bispachea ghorcho famad songitgar mongllurchea koddeallboilant ani devadhin fa| valttor olbukerk, je. So., retir mondirantlo kheat ’dhovi kogull’ mhonnon'nch famad. Hannim tika songit vhazantrant torbheti diun tichem songit talent atanchea pamvddear pavonk vhorti kumok kel'li. Obu dhabik paulea uprant ti sointt zosef igorje koirachi sando zaun pondra vorsam tosem koir mestirnn zaun att vorsam aplo vaur dilo. Hea vellar, bisp bornardd gremolichea ponn'nnasavea yazoki-i sombhromak tosench ponchvis vorsam bisp zal'lea ul'lasak lateant koir cholomvcho ovkas labl'lo. Tosench tichem talent manun tika roma thaun papachea besamvachi sorttifikett mell'llea. Morlin obu dhabintlea konkonn kolchurol esosiexonachea karyokari somitint sando zaunasli jen'nam ti survatil'li 1995 isvent, tannim asa kel'lea samskritik sombhromamni patr gheun monti festak koir mestirnn tosench horyeka mohineantlea konknni misak Kanada yeta poreant koir mestirnn zaun vaur kel'lo. Igorje vaur nom-i astam ti obu dhabintlea her songh-somstheamni tinnem vaur kel'lo asa ani tim zaunasat: * obu dhabi korol pongodd
* inddiyon leddis esosiexon * kholiz ttaims vimens esosiexon * kornattoko songho - addolltea somiti sando. Kanadak ailea uprant ti sointt fransis kxeviyor igorje koir pongddak servali 2001 isvent ani atam poreant tea pongddant ti gavun asa. Ti meangollor esosiexon of Kanada hacho sthapok sando zaunasa ani konknni koir pondra vorsam thaun apli seva diun asa. Lorna-henri loiv noitta vellar tinnem songit samratt henri ddi’soza borabor gayan kelam ho sombhrom' Kanadantlea reddio meangon asa kel'lo. Dosembor 2018 isvent mississagantlea naitts of kolombos hannim asa kel'lea ’vaisos of kroistt’ hantum promukh konknni korol gainacho patr ghetl'lo.
Vrit'tipor zaun morlinan tichem kam' beankingant dhorl'lem. Obu dhabint kholiz komorxiyol beankant 7 vorsam ani sittibeankant 10 vorsam tinnem aplo vaur kel'lo Kanadak provex ghemvchea poilem. Atam pattlea pondra vorsaml thaun Kanadantlea roil beank of Kanadant foinanxiyol eddvazor zaun vaur korun asa. Hea sombhroma vellar nohinch morlin roddrigosak sonman ani monti fest
26 Veez Konkani
achoronn asa bogar sombhromachem samskritik karyokrom' manddun haddlam hazor zamvchea sorv prekxokank zobordost sontuxtthi korunk mhonnalo em'.E.Si. Odhyokx monohor pais daijivorlddalagim uloun. Hea vorsa zamvchea karyokromak dorobost lok hazor zatolo mhonn tannem aplo bhorvaso ucharlo. Mississaga ani sezarchea monglluri konknni lokak ascho ho ek bhangrallo ovkas konnench sanddcho nom-i mhollem monohoran. Vhodda sonkhean lokan hazor zaun mori mayecho zolma dis somarombhunk yemvcheak tannem ulo dilo. Bharich ruchichem monglluri monti festa jevann, "novem jemvchem" fokot konkonn sombhroma chem monti festak sorvank labtelem. Ttiketti bhoran vochon asat ani fokot thoddeoch urleat mholl'llea tannem turthan teo ghemvcheak sanglem niraxi zaina zamvcheak. Torontontlea konknni lokak hem oputt'tt konknni karyokrom' sontosaitelem ani dilkhux kortelem mhonn monohoran khatri kelam. ----------------------------------------------------------
Konknni manyota divos achoronn
sam. Luvis (svait'to) kalejichea konknni
songhochea torfen konknni manyota divos achoronn agostt 30 tariker sanjer 3 vorar erik mothais sobhangonnant choloun vhelem. Manestinn konseptta fernanddis, 27 Veez Konkani
karyem asa kel'lem. Songhochea sandeamni monoronzon karyem manddun haddle. Vixex akorxonn zaun sayi kriexonschea asrea khal manest rajex xettche “urba” mholl'lle mottve film' prodorxit zalem. Ku. Solomi olvarison kareak boro yeukar magon ku. Honian dhonyovad somorpilem. Ku. Priman karyem choloun vhelem. ----------------------------------------------------------
Kundapurant bhoktigitam, gonnexachem chitr soddoup spordho
gonnex choturthi proyukt rottaroeaktt klob kundapur dokxinn hanchea axroyakhal bhoktigitam ani gonnexachem chitr soddomvcho spordho bhonddarkars podve purv kalejint chol'lem. Hea sondorbhar rottaroeaktt klob kundapur dokxinn hacho odhyokx alddrin ddi’soza, karyodorxi vinaiko ganniga, khozanchi milbon tosem itor sande hazor asle.
siniyor karyokrom' odhikari, mukhel soiri zaun hazor ason manyota sondex dilo. Kalejicho arthik odhikari, ma.Ba. Vinsentt pintto odhyokx zau ason konknnechea udorgote khatir opnnachea kortovea vixim uloilem. Songhochea odhyokx zaun aschea xrimoti floro kastelino hagu ku. Renitto aranho vedicher asl'li. Konkonni manyota divos achoronn sondorbhi manddun haddl'lea vividh spordheachea vijetank bohuman vitoronn
Spordheacho prayozok ’kostas beattori’cho mhalok savik ddi’kosta hazor aslo. Choitra, gururaz, ritex spordheache tirpdar asle. Kalejichi pradheapoki sorozan vijetank inamam vanttlim. ----------------------------------------------------------
28 Veez Konkani
29 Veez Konkani
30 Veez Konkani
31 Veez Konkani
Kotholik Sobha - Jaan Di’Silva Founddexon hancho protibha puroskar diesejimnim-i asa korunk amchi soloha ghetlea’ mhonnon kolloilem tannem.
"amim konn ani amchi samorthi kitem ti amim ityorth korunk zai ten'nam matr amkanch amchi samorthi kollit zata. Chinta, zaitgi vo zamvchemnangi mhonnon chintun ami nirdhar gheunko zai, ghott nirdhar korn proitn kelear osadhy mholl'llem hea somsarant kitench na. Amchea ghott nirdharaporim proitn kelea tem amchea jivitant amim-i kitem zaunko zai mholl'llem zaun'nch veta, osem astam amim borem korchem xikon, sorkari hud'de zoddn somaz seva korunk zai" mhonnon uddupi diesejicho bisp dda| jeraldd oisak pintton divo pettoun sondex dilo. To zan ddi’silva founddexon mumboi ani kotholik sobha uddupi prodexl (ri) hanchea sohoyogant kundapur kola mondirant choll'lea brohot vantteachea protibha puroskar ani skalorxip vitoronn tosem bholaike kardd vitoronn somarombh udghatton korn uloitalo. ’kotholik sobha songhotton somazak boremponn haddchim sobhar karyokromam manddun haddtta tea poiki ek zaunasa bholaike kardd korun dimvchem. Hea ot'tyut'tom' sevechem kam' somzon, amchea rajeant matr nom-i dexachea diesejimni hem yozon aplea
Mukhel bhaxonngar zaunaslo ddepyutti farestt renz odhikari xaman keastelino, ’hamv snatokot'tor podvi gheun, thondd bosanastam, un'not mott'ttachi vrit'ti korunk zai mholl'llea nirdharan, sorkari un'not xikap xikon porikank boson ut'tirnn zaun ho hud'do gheunko sokleam. Anek ritiche sorkari hud'de asat, te amim kollit asl'leam thaun gomonak haddn xikon sorkari hud'de amche korunk zai’ mhonn vivorilagli.
Ek hozar rupeam lekhan 69 videarthink protibha puroskar dil'le dani, zan ddi’silva founddexon mumboi hacho odhyokx tosem hea hofteachea viz foracho vyokti zan ddi’silva uloun ’xikxonn, udeog, sorkari sevent ami mukhar asonk zai, svo udeog korn dhoni zamvn herank kamam dia mhonnalo to. Hea sondorbhar kotholik sobha daninchea sohokaran 5 hozar rupeam lekhar 40 videarthink skalorxip vitoronn kelem. Kotholik sobha uddupi prodex hachea adheatmik nirdexok fa| forddinandd gonsalvis, kundapur kotholik
32 Veez Konkani
33 Veez Konkani
sobheche adheatmik nirdexok fa| stteani tauro preronnachim utram uloilo. Kotholik sobha uddupi prodex odhyokx alvin kvaddros ’fokot ddigri zoddn yoxosvi zoddlear matr pavana, tem nirontor mukharun vhorn, un'not xikxonnant yoxosvi zoddunk zai mhonnon aplo ulo dilo. Puroskar melll'li sie ut'tirnn zal'li onita lobo apunn podvi zoddn, kama khatir videxak vochon logn zoddn, bhurgem zatoch gamvak yeun, hamve sie korunk mhojea potin aplem kam' soddn mhaka kumok korunk gamvak yeun apnnem sie pas kel'lem sadhon vivorilem. Kaikromant bholaike karddam vitoronn kelim. Sonchalok viviyon ani veronika kornelion vivor dilo. Vedir gleaddis ddi’silva (zanachi potinn), karyokromacho sonchalok dda| jeraldd pintto, maji kotholik sobha odhyokx valeriyon fernanddis, khozanchi jeraldd roddrigos, kundapur kotholik sobha odhyokx valttor ddi’soza hazor asle. Kotholik sobha uddupi prodex karyodorxin vondilem. Upadhyokx flaibon ddi’soza ani promilla dde’san karyokrom' niruponn kelem. -Bornardd Je. Kosta ----------------------------------------------------------
Bharotant noveo ruli-regro ani dondd soptembor ek tarike thaun mottar vahonam (tidvil'lem) kanun, 2019, jeariek yeta. Bharotadyont cholon asl'lem rosteam kanun ul'longhonnacher kator manddunk hem
kanun tidvilam. Rajeamni lokak nottisam diunko survatilam tor kendr sorkaran ul'longhonnachi pott'tti toyar kelea. Ho zaunasa novo dondd kanunam pallinant tor: jeral - poilye pauttim dhorlear ru. 500, dusrye pauttim dhorlear ru. 1.500 ttikett nastam poinn kelear - dondd ru. 500 poreant odhikarink virodh uloilear tosench tanchea ulonneak gomon korina zalear - dondd ru. 2,000 poreant loisons nastam vahon dhamvddailear dondd ru. 5,000 poreant oyogy mhonn pacharlea upranti vahon choloilear - dondd ru. 10,000 poreant oyogy mhonn pacharlea upranti konddokttor zalear - dondd ru. 10,000 poreant vahonanchem bandap, nirvohonn, vikro ani vahonanchem bodlap ani bhag - ek voros poreant zoilant/vo ru. 1,00,000 dondd eka vahonak soma cholanaschim vahonam - ek voros poreant zoilant ani/vo ru. 1,00,000 dondd eka vahonak
34 Veez Konkani
gombhir rokxonnache bhag regram virodh viklear - ek voros poreant zoilant ani/vo ru. 1,00,000 dondd eka vahonak
Assomant nagorikanchi raxttri-i
vahonank bodli bhag bosoun ruli virodh gelear - so mohineanchi soza ani/vo ru. 5,000 dondd
rejistri (NRC) porgottli
gatra pras vhodd vahonank - ru. 5,000 dondd robhosan vahon dhamvddailear - ru. 1,000 tem ru. 2,000 el.Em'.V. K; ru. 2,000 tem ru. 4,000 modhyom' vo peasenzor vo gudds vahonank; porot tosench kortana dhorlear vahon choloupa loisons rod'dh opaikari ritir vahon dhamvddailear - poilea opradhak zoila soza so mohine vo ek voros ani/vo ru. 1,000 tem ru. 5,000; porot tosench kortana dhorlear (poilye pautti dhorl'lea tin vorsam bhitor) soza don vorsam poreant ani/vo ru. 10,000 dondd soro pieun vahon choloilear - poilye pauttim dhorlear ru. 10,000 poreant ani/vo so mohine poreant soza, dusrye pautti dhorlear ru. 3,000 ani vo soza don vorsam poreant kuddint vo toklent unn ason vahon cholounko osadhy zauni vahon choloilear poilo opradh - dondd ru. 1,000 poreant; dusro opradh ru. 2,000 dondd hea kanunank virodh vochon ovghodd sombhoulear - (sekxon 132 (i), 133 ani 134) - poilo opradh - dondd ru. 5,000 poreant ani/vo soza 6 mohine; dusrye pauttinchea opradhak dondd ru. 10,000 poreant ani/vo soza eka vorsak. -Ech. Ar. Allva
(filip mudartha) prostaun: heach ogostachea 31 tariker, ossomachi rastri-i nagrorik rejistri pais keli. 1951 uprant, hi poili tidvonni. Ossomant bangladexi ghus-boitt (ghuttan bhitor riglolo) lok asa ani tankam toddipar korije mhonn 1979 thaun sthollik vidhearthinchea mukelponnar chollvoll chol'li. Thoddi himsa zali; khunio zaleo. Ani somsar bhor kuprosid'dh nel'li lok hotea kandd chol'lem. 1985 isvent rajiv gandhichea sorkaran "ossom' sol'lo kelo. Tea sol'lea promannem, 1971 isvechea march 24 tarike uprant, ossomak bhailea gamva thaun yeun riglelea sokkodd lokak, zat-kat ani dhorm'
35 Veez Konkani
pollenastanam, goddipar korchea iradean parkije. Mhollear tea chearitrik tarike poilem ossomant osleleamv mhonn dostavez dakoun ruzu korteleank inddiacho niz nagorik mhonn mandteleamv mhonn tea sol'leak doskot kel'lea ossomi rajkaronnimni mandlem. Hi cut-out tarik kiteak mhollear, dustrea disa bangladex ek novo dex ani pakistana thaun amim vegllachar ghetlo mhonn xekh mujibur rohomanan porgotlelem. 1985 thaun 2013 poreant NRC tidvonni korije mholl'llem tondda-utor zaun urlem. Atam, so vorsam utorlim, ontim' ani xeuttachi pott'tti aili. Hea pott'ttint 3.11 korodd lokachim namvam aslim; punn, orji dil'lea 19 lakh zonnamchi namvam natlim. Dekun, ossamant ek novi duvidha suru zalea.
kamam korunk ichhchha natli mhonnyet. Talentam, hikmot ani xathi apnnamvchi obhilaxa-yi natli. Dekun, toullchea udentbengall (atanchyem bongladex), poschim'bengall (atam inddiacho ek rajy), bihar ani ghurkha-leandda (otanchyem nepal) thaun brittix saukaramni lokak hariharimni haddoilem. Poilem, dadleank, uprant sogllea kuttmank. 1911 isvent bongla vibhozon kel'lea vella dharall hindu ani bud'dhist kuttmam bengalla bhitor udentithaun ostomtik ani kromenn ossomak zago bodlun gelim. 1943-44 vaideant, bengollant dukoll poddlo. Jeunko natlele ani sagvollichi bhum-i hogddayil'le xetkari, hindu ani muslim', ossomak pollon gele. 1945 isvent, dusrem zagotik zhuzozant zopani sojer brittix inddiachea bormant ayil'leavella, zayit'te bormis xetkari ossomak dhamvon aile. 1947 thaun 1971 poreantli gozal:
Vasnnukechea kallachi chyoritra: bongladexa thaun inddiachea boddga-purv voloyak, protyek zaun ossomak, kamam sodun dexantor zamvchi prikria kaim novi nohim. Visovea xekddeant, brittix inddiachea vasnnukechea kallar, ossomant cheaye tottamnim ani bhatachi sagvolli korchea gadeamnim, kamancho aukas zayit'to vaddlo. Sthollik ossamis lokak him
14 ogost 1947 vyer, brittix inddiachye tin kuddke zale. Vhodd kuttko bharot mhonnje hindustan; hindu bohumot aslelo novo dex. Hachea poddlak, poxchim' pakistan; ani muddlak purv pakistan. Pakistan muslim' bohumotecho dex, zo muslim' ligachea moham'mod ali jin'nan oxel'lo ani zhujl'lonovo dex. Oxem vibhagikoronn zatanam, miliyon gottle lok ixin-tixin
36 Veez Konkani
goddipar zalo. Nirvosit, xoronnarthi ani niradhari o-muslim' (islam dhorm' pallinatle) udentichea bengalla (purv pakistan) thaun inddiak pollon aile. Xevattak hantle zayit'te paule ossomant. 1964 isvent, purv pakistanant hinduvirud'dh dongo chol'lo. Hea komuvadi loddayent jivo urlear puro mhonn ghor-zago sodn zayit'to hindu pakistani lok inddiak pollon ailo. 1965chea inddia-pakistan zhuza uprant, purv pakistanant urdu virud'dh bongali lokachyem antorik tikkatt suru zal'lem tem 1971 isvent bongladex zaun somple mhonnyet. Hea 7-8 vorsamnim, protyek zaun 1970-71 isvent bongali ulomvchye purv pakistani inddian cholomvchea niradhari tombunt (refugee relief camp) asro ghetlele pattim vochonknant. 1971 isventch ek miliyon mikvon xoronarthi inddiak pollon ayil'le tantlo bohumot lok pattim vochonk nam. Hanka soglleank ossomachyem akorxonn (pull factor) ani novench svotontr zal'lea bongladexacho tiraskar (push factor) karann mhonnyet. 15 ogost 1975 thaun atam poreant: sadde-tin vorsam svotontr, lokxahi ani sekulor bongladex mholl'llem sopann 15 ogost 1975 tariker xekh mujibur rohomanachea hot'teakandd zal'lench somplem. Novea loxkori sorkaran, bongladex ek islamik dex mhonn porgottlem. Islam bongladexachyem odhikrit dhorm' mhonn novea somvidha nant boroun ghalem. Ubzol'lea bhimyan dharall o-muslim' porza inddiant rigli. Hea hindvam sangata most durbolli
muslim porza-yi aili. Zayit'teank ossomant soire-dhoire asle dekun thoimsor ghus-boitt zaunko sulobh zalem. Hea 100 vorsam voilea chearitrik kornen chem politanx ossomant bhair thaun ayil'lea lokak vott ghalchyem hokk mellon rajki-i odhikar "ohom’ (stollik) porjethaun niklalo. Loka sonkhea hisob (demograhy), protek zaun somskritik bodlaunn ugtyean distanam, sompradayik korkore udemvchyem sohoz. Hea babtin, muklea ovosvora0t vacheam. ----------------------------------------------------------
37 Veez Konkani
Nyuron - mhahet avex prochar - novem esosiexon
avex prochar soptembor 4 ver sointt agnes pi.Ji. Addittoriyomant udghatton kelem. Hea somfachi durdixtt ek okhondd tholl bandun ddatta sainsachi mhahet odol-bodol korchi. Mukhel soiro provinn kumar kolbhavi, em'.Ddi. Ani si.I.O. Novigo solyuxons proivett limittedd, mongllur, odhyokx sthanar pranxupal bho| dda| jesvina e.Si., onuxri raz, big ddatta onolittiks vibhag vhoddilnn, udghattonak vedir aslim. Bisie chim foinol vorsachim videarthinnim-i kareak hazor aslim.
Saint Agnes senttor for postt grajyuyett sttoddis endd risorch mongllur hanchea em'.Essi. Big ddatta onalittiks vibhagan novench aplem esosiexon - nyuron mhahet
Udghatton rozlittan aplea pongdda borabor magnnea git gaun survatilem devak orgam diunko. Okxita menon ani romona muthu hannim arttifixiyol inttelijens hacho bapoi zan mekarthicho zonon divos - ’inttelijens divos’ cho mohotv vivorilo. Tripti ravan sorvank svagot kelem. Vibhagachi mhahet diun meghna je. Em'.
38 Veez Konkani
Uloilem. Kallok pois dhamvddamvn ujvadd fankhounko nixanni zaun vedir asleleamni divo pettoilo. Mukhel soiro provinn kumaran esosiexonachem lanchhon (logo) ugtailem,
Sointt agnesant xikxokancho divos achoronn
esosiexonachim hud'dedaram: zuvoiria mul'la odhyokx zoyel skaria upadhyokx xerin obedd karyodorxi foroin obed prosarok sara afrha khozanchi protima ddi’soza karyokromam somyozok onuxri raz vibhag vhoddiln protigone svikar keli. Uprant zuvoirian esosiexonachi purv dixtt, misamv ani karyokromamvixim sobhikank sanglem. Mukhiel soiro provinn kumar kolbhavi arttifixiyol inttelijensa vixeant uloun prostut mhahet aramvchyevixim uloilo. Videarthimni robattik prasess, ottomexon ani klouddavixi choddit zannvai zoddcheak sanglem. Tannem hem novem esosiexon nyuron asa kel'leak sorvank ul'lasilem. Kareak ayil'lea mukhel soiroeak ul'lasachi kannik zaun pranxupal bho| dda| jesvina e.Si. N ugddasachi kannik zaun yadistika dili. Pranxupalan videarthink prerit korink novem chintap ani fuddarachi tantrikota apli korunk ulo dilo. Tinnem vibhagacho upkar attoilo ani hea arttifixiyol inttelijens dde k hea novea esosiexon ghoddl'leak upkar attoilo. Xerinan okhkhem karyem nirvahonn kelem, forinan dhonyovad orpile. ----------------------------------------------------------
agost 5 tariker sointt agnes kalejint perenttttichor esosiexon ani keabinett sandeamni xikxokancho divos achorilo karyokrom' blasom' regochea magnnea borabor survatilem. Upadhyyokx ronaldd pireran sorvank svagotilem.
39 Veez Konkani
Ho dis khell-mellan achorilo vhoddilam ani videarthim sangata. Bho| dda| moria rupa e.Si., supiriyor sointt agnes insttittyuxons, ttichoramlagim uloun tankam aplo sondex dilagli. Xala sibondiy disachea khellamni sangata mell'llim. Bho| dda| em'. Karmel
40 Veez Konkani
ritta e.Si., kalejichi addolltedarn, bho| dda| em'. Jesvina e.Si., pranxupal, bho| dda| venissa e.Si., soho pranxupal kaikromak hazor aslim. Da| Gita Nojretan dhonyovad orpile ani xon'nun karyokrom' choloun vhelem. Kareachea akherik sorvank khuxechem jevann aslem. ----------------------------------------------------------
Kemisttri postt grajyuyett
vibhagant "kem'-ora"
Dda| sucheton pi.E., soho pradheapoki ddiparttmentt of sttoddi endd risorch in kemisttri, tumkur yunivorsitti, hea kareachi mukhel soirinn zaunasli. Kaikrom' videarthinchea svagot nacha borabor survatilem. Divo pettoun karyem udghatton kelem - poilem soiroeamni ani uprant esosiexonachea hud'dedaranchi vollok korun dili. Dda| gita em'. Pintto, mukhelinn kemisttri vibhag hinnem protigonea svikar keli. Dda| kirti es. Ke., soho pradheapok kemisttri vibhag hinnem esosiexona vixeant vivor dilo.
Mukhel soiroean sobhikank kemisttrint zamvchea fuddarachea sonxodona vixeant kemisttank aschea ovkasa vixeant sanglem. Tosench tinnem "solidd sttett kemisttri" vixeant uponeas dilo. Kareadhyokxinn bho| dda| jesvina e.Si. N tichea vinchnnar utramni prerit kelem. Dhonyovada borabor karyem akher zalem. ---------------------------------------------------------Soptembor 3 ver sointt agnes kalejichea kemisttri postt grajyuyett vibhagan "kem'ora" tanchem esosiexon ’kem'-ora’ udghatton kelem. 41 Veez Konkani
"oiddia kanklevo for bettor mongolluru"
Soint Eloisiyos Kalejichea raxttri-i seva yozona ghottokachea sttuddent for ddeulopmentt, bengolluru hanchea somyogant "oiddia kanklevo for bettor mongolluru" mholl'llea vixoyar soptombor 5 ver eka disachem karyokrom' kalejichea rabortt sikvera sobhangnnant asa kel'lem. Mongolluru mohanogor palikecho komixonor, mohom'mod nojir udghattok zaunayil'lo. Mongllurchea keampko limitteddcho nirdexak krixnnoprosad maddtil gourou soiro zaunayil'lo. Kalejicho 42 Veez Konkani
pranxupal fa| dda| provinn marttis, es.Je. Odhyokxsthanar aslo. Sttuddentt for ddeulopmentt'tt, bengolluru hacho somyozok prem' es. N promukh bhaxonn kelem.
Kaikrom' udghatton korn uloyil'lo mohanogor palikecho komixonor mohom'mod nojer mongllurcho lokak aschea somoseam vixeant vivor dilo. Mongllur nogor gorjecheo vyoustha hondon asa tori, ghonoteajyo nirvohonn matr soma zaina mhonnalo. Disak sumar 350 tton ghonotajy songroh zaun hem nirvohonn korchi zovabdari amchea sorvanchi mhonnalo. Tosench pleasttik nixed zariek haddchea vixeant sangalaglo. Uprant uloyil'lea tannem mongllur ek xoikxonnik zall, hangasor videarthi pachvea kranti vixeant zovabdari haddcheant proitn korunk zai tose mongllur nitoll ani sundor nogor korunk zai mhollem.
Sttuddentt fro ddeulopmentt, bengolluru hacho somyozok prem' es. Aplea promukh bhaxonnant mongllurchea porisorachea somosea vixeant tannem apli obhiprai dili. "mongolluru nogor ek xoikxonnik, samskritik ani vividhotechea provasinchem ghor zaunasa. Hangacho lok samajik, razoki-i, voidyoki-i, pinturam, osem sorvoi kxetramni tancho chhapo marn asa ani aplem namv somsaradyont famad korun ailam. Punn yozon naschem ek nogor zaun lok samajik sthirota hogddaun jietat" mhonnalo. Tosem zal'lean videarthimni porisora vixeant zagrutkai ani gomon diun,
mongolluru ek madorichem nogor zaun korunk zai mhonn vinonti korilaglo.
Mongllurchea keampkocho nirdexok krixnnoprosad maddtil aplea bhaxonnant, "yuvozon upkarak poddanasl'le nom-i, bodlak tankam upkarak poddche tosle zaun bodlunk zai" mhonnalo. Karporett voloya sangata svoxai pongddachea proyozonam vixeant uloilo. Vividh sohokari songh dexachea arthik obhivrid'dhik karonn zaun, sogllea arthik vyoustha bollixtth korcheant sohokari zaunasat mhonnalo.
Pranxupal fa| dda| provinn marttisan tachea odhyokxi-i bhaxonnant, hem oiddia kanklevo mholl'llem karyokrom' yuvozonnam thaun survatun, tannim dexachea bhovixeant bodlaunn haddchem proitn koryet mhollem. Yuvozonnamni choddit zovabdari gheunko zai ani ut'tim' mongllur mholl'llem porikolponn vixeant protigonea korn amchem nogor ut'tim', nitoll nogor korunk mukhar yeya mhonn videarthimlagim vinonti korilaglo.
Hea karyokromant ’amchem mongllur, amchem bhovixy’ mholl'llea vixoyar uponeas asa kel'lo. Matr nom-i somvadatmok goxtthi ani tork kutt vividh somstheanchea ani kalejinchea mukheleamlagim choloilo. Akhrek videarthi "yuvozonn: bhovixeacho nirdhar kortele" mholl'llea vixoyar prostuti choloili.
43 Veez Konkani
Rosna rejin karyokrom' niruponn kelem, alvin ddi’sozan soiroeanchi vollok korun dili ani svagot kelem. Sttuddentt for ddevelopmentt, mongllur hacho sonchalok tuxaran vondon dilem.
Hea karyokromachea somarop somarombhak mukhel soiro zaun em'melye dda| borot xett'tti yeun, gourovanvit soiro zaun mongllur vixvvidealoyacho raxttri-i seva yozonadhikari vinuto roi ayil'li. Oi.Si.Bi.Em'. Cho sonchalok jitin kott'ttikoddin odhyokxsthan sobhoyil'lem. ----------------------------------------------------------
Milagris 151 videarthink skalorxip dita
Milagris Agost 30 ver 151 videarthink skalorxip dilem. 44 Veez Konkani
skalorxippancho zaunasa videarthink tanchem xikxonn mukharunk prerit korunk ani ravonk tannim apnnalagim poixe nant mhonn iskolak vechem bondh korina zamvcheak. Hem herank dimvchem proitn kedinch bondh zaina zamv. Hea dana pattlean sakrifis ani proitn lipon asa. Mog ani sakrifis xikxokamni dakhoyil'lo hea kalejik sobhar videarthink tanchem bhovixy sudhraunko adhar dimv," "amim amchea somazak rinnkari zaunasamv. Amkam heranchea kumke thaun upkar mell'lleat. Her vyokti amchyekhatir sakrifis kortat. Amim xalak dan dilear, somajent bodlaunn haddunk sokta. Poropokari kamam korun ami sontosacho onbhog zoddyet." mhonnalaglo bisp. Fa| dda| larens si. Ddi’soza, kalejicho koresponddentt mhonnalo, " amim svarthi zaunko favo na ani ami amchea jiunant aschem vanttunk zai." mohatmo gandhichim utram ugddasak haddn, tannem mhollem hangasor asa zai purtem horyekleachea gorjek pavonk punn svarthak nom-i.
Udupi bisp dda| jeraldd oisak lobo mhonnalo, "mukhel ud'dhex hea
Tannem skalorxip melll'lea videarthink sanglem heram videarthink kumok korunk. "adle videarthi zaunasat xoikxonnik somstheanchi ast ani te tanchea adlea xoikxonnik somstheank tanchea zoita mukhantr amchem namv vhodd kortat. Adle videarthi zaunasat 45 Veez Konkani
amche raibhari. Amim chinteam jea konnalagim poixe nant tanchyevixim ani kumok koream tanchi poristhiti sudhraunko." mhonnalo fa| dda| larens.
Konknni gaupi Jerri Bojzoddi gaitam gaitanch moronn pauta
Mohex xett'tti (1986-87 cho videarthi) chermean nemus farmasyuttikol limittedd bellur ani hottelam mhalok haka somsthean man kelo. "mhaka milagris kalejivorvim sobhar boreponnam lableant. Az vhorto spordho asa. Xikxonn matr monxachem jiun sarunk pavana. Somskriti ani chintnam choddit gorjechim. Xikxokank ani vhoddilank man dia tem oti promukh. Eklean jiunant xeutt dourunk zai ani khaltimanan kam' korun to xeutt zoddunk zai. Tumkam borem magtelim zaunasat tumchim xikxokam ani tumchim vhoddilam" mhollem mohex xett'ttin. Ru. 6,41,044 milagris pornea videarthimni kalez videarthink vanttle ani hantum 151 videarthink faido lablo. Dda| vinsentt allva, pranxupalan mukhel bhaxonn kelem ani sorvank svagot kelem. Profesot sofia ddais, pornea videarthinchi karyodorxinn, filip furttaddo ani itor hitochintok hazor aslim. Salvador noronha, pornea videarthincho odhyokxan dhonyovad orpile. ---------------------------------------------
mongllurant konknni vedir ek kheat gaupi mhonn famad zaun'nch asl'lo Jerri
46 Veez Konkani
taka stholli-i aspotrek vhelem tori tachi audi sompon ayil'li ani taka vanchounko zalem na. Jerri bojzoddin tachea jiunant chear songit sanzo asa kel'leo, mongllurant ani mumbomyt. Thoddea mohineam adinch marchant tannem tachi naitt sangati gaupi jerri bondel borabor bondelant asa kel'li jerri ani jerri naitt tachi akhrechi naitt zali. Jerri bojzoddin 60 voir konknni podam ghoddleant ani gaileant ani tachoch mholl'llo ek albom'yi asa - nach bhangara. Tachim thoddim podam, auyponna, rupa, mom'mi, rozmeri bharich lokamogall zaleant. Jerrik konknni podam somsarant boroch ovkas aslo, falem aslem, talent aslem punn devachi khuxi vingoddch asli. Jerri bojzoddi apli potinn lovinak tosench dogam bhurgeank ani odhik mafan konknni mogink sanddun gelo. ---------------------------------------------
Doha em'.Si.E. Asa korta D’soza, bojzoddi soptombor 3 ver aplea fokot 51 vorsam prayer kallzaghat zaun devadhin zalo.
bhaxonn ani kvijh spordho
To mongllur izomytlea eka gonnexotsova karyokromak vedir orkesttra borabor pod gaun'nch aslo to ekachchhanne kosllon poddlo. Tokxonn 47 Veez Konkani
doha-khottar hannim konknni bhaxonn ani kvijh spordho asa kelo. Hea spordheancho mull ud'dex aslo torunnank tanchim uloupa ani chintpa dennem urjit korunk ani somajent mukhar yeunko tosench apli mam-ibhas konknni sodankall vanchon urcheak torneam thoim humed uttounko hem ek sadhon zaunasa.
khottarantlem famad mongllurgara nchem, meangollor kolchurol esosiexon,
Praye prokar tin vantte kel'lo - 5 tem 10, 11 tem 15 ani 16 ani choddit. Loka thaun boroch sohokar melll'lo. Em'.Si.E. Anhem mukhlem karyokrom' zaunasa soptombor 19 tariker monti fest sombhrom', inddiyon kolchurol senttorantlea axoko holant, dohakhottar. ---------------------------------------------
48 Veez Konkani
49 Veez Konkani
50 Veez Konkani
51 Veez Konkani
52 Veez Konkani
53 Veez Konkani
54 Veez Konkani
55 Veez Konkani
56 Veez Konkani
57 Veez Konkani