Veez Konkani Illustrated Global Weekly e-Magazine

Page 1

Illustrated Weekly

Volume: 2

No: 40

September 26, 2019

Bhitor asat: * Da. Eddvordd Nojret * Da. Vinsentt D’Mel'lo * Hemacharya * Filip Mudartha

Tteresar ponnos vaddoyil'lo vir vyokti:

Blany D’Souza Mongllu Veez Konkani 1


Tteresar ponnos vaddoyil'lo vir vyokti:

Blany D’Souza Mongllur

Blany D’Souza pachvea hatancho ek vixex roit vo krixik mhonnyet. Zo kitem to laita, tem borench paleta ani foll dita bogar to ek ponnsa zhodd eka pleasttik baldent laun tea zhodda thaun ponnos vaddoita. Taka ascho fokot 20 senttsancho zago; tacher tachem ghor soddlear urla zago 15 sentts. Hea lhan zagear tannem sobhar novalanch keleant matr nom-i, tachi randvoi-fulfollanchi zhoddam launko tanne aplea ghorchem tteres vaporn bharotantch ek pachvi kranti ubhi kelea.

Holl'lleamni samany zaun soglleanchea ghora zhalant, zai titlo zago asoni ekdon vali torkari ani follanchim zhoddam lok laita. Punn nogorant ghorcho zago matr aschea lokak tteresar krixi korunk ujvadd fankhoyil'lo Blanyn. Osem kel'lean mohineak hozarom rupeancho labh aschi torkari, follanchim zhoddam laun faido zoddyet mhonn dakhoun dilam Blanyn aplea mongllurantlea marnomikott'ttentlea 53 vorsam prayechea Blany D’Souzan.

Veez Konkani 2


Sobharanchea ghoramni mukhlea gettichea eka kundea thaun anyekak thoddeo fulancheo vali choroitat. Hachea bodlak dakancheo vali lailear khonddit zaun dako khamvyet, choddit zalear teo vikun soddyet. Pattlea 26 vorsam thaun aplea tteresar beani torkari, follam kitench zago vibhaddin astam dex-videxam thaun 200 voir thora-thoranchi randvoi, follam, panam, vali ’gro beag’ vo matyechea baldeamni laun to posta. Khonchoi ritu zamv Blanylagim randvoi tachea tottant toyar asa. Punn to hi torkari apnnem vikunk zai mhonn Blany laun pos korna.

Thoddeo ontorraxttri-i vostu Blanyn lamvn pos korcheo zaunasat - thailea ndda thaun bugori ani peram,

zomoikachem milk frutt, omerikachem sitafoll, bleak meango, asttreliachem feaxon frutt, isrel, chinache limbe, dhove sopotto, dvareamsann, omttekai, kosrichim panam, longam, miriam, konnpir baji, pudino, xrilonkache ondologo ani alem to pos korta.

Koraullir dako pos koryet mhonn dakhoun dil'lench Blanyn aplea tteres

Veez Konkani 3


tottar. Pattlea 15 vorsam thaun Blany thoraull dako aplea tottant vagoita, vorsak 50 kilo dako taka mellttat. Aplea saddetin lambayechea ponnsa zhodda thaun tannem ponnos zoddleat.

Vhoddlea gro beagamni ordhem beag mati ani url'lo vantto remv, kokopitt, xenn gobor bhorsun to zhoddam laita.

Veez Konkani 4


Pauxilea disamnim-i krixi korchea ud'dhexan tannem solar torpal ghalam. Veez Konkani 5


Sodamnit to zhoddank udak ghalta, zhoddl'lim panam to uddoina, pattim

Veez Konkani 6


zhoddachea tott'tteamni to ghalta. Kujnantlo kochro uddoinastam to vattun Veez Konkani 7


udkant bhorsun tem udak zhoddanchea mullank ghalta. Kiddi ayil'lyo zhoddank 15 disank ek pautti bevachem tel (10 mil'lilittorak ek littor udak bhorsun ek

chettike saba pauddor ghaln pananchea voir ani ponda ximpddaita.

Veez Konkani 8


Blany ek bi.Kom'. Podovidor. Bi.Kam'. Somptoch tannem hottel meanezmentt

xikon dubamyt 6 vorsam inkom' oddittor zaun kam' kelem. Taka sodan ch hosko herancho zal'lean to kam' korun astana, apunn konna khatir tosem

Veez Konkani 9


kitea khatir kam' kortam mholl'llo gondoll motint ubzal'lean to dubaichem kam' soddn xida mam-igamv mongllu rak pattinch ailo. Apunn zolmal'lea gamvacher taka aschea bohut obhimanan taka hangasor kitem tori korunk zai mholl'llem hotth ailem. Tannem tem tachem svotaHche ponthahvan zaun bodlilem ani tachea zagear to ozapam korunk bhair sorlo. Prothomot aplea ghorchea zagear tannem tenddleanchi val laili. Hi val aplea ghorchea tteresak choddttana tacho loitt pettlo ani apnnem kitea tteresar krixi korunk nozo mholl'llem chintap udeun tannem tteres garddon nirmann korunk dhorle. Blanyn ten'nam layil'li tenddleanchi val azun jivi asa mhonntta to. Hem herank aikatana ozap zamvki puro. Ten'nam tannem layil'leo tini tenddleam vali jivo ason tenddlim ditat. Blanychea onbhoga prokar zhoddanchea vaddaullik gobor udkatitloch mohotvacho ani tanchi zoton titlich gorjechi. Tankant kan, nak, dolle sorv asat mhonntta Blany. To sodanch lhan zhoddam apoddn tanchyelagim uloun yeta. Kidd dixttik poddlear tim panam katorn zhoddank somadhan korn to yeta. Amim hea bhumycher astana varem, udak ani matyeche rinnkari. Hem rinn amim pattim bhorunk zai. Osem zal'lean horyeklean pachvem launko zai mhonnalo to.

Tachea ghorchem tteres 1,200 chodor fitt vistirnn asa. Hangasor khonchem torkarichem zhodd ani follanchem zhodd asa mhonn sodhchea bodlak khonchem na mhonn sodhlear zovab solis melltta. Choddttavo zhoddam kosi korn layil'lim. Osem zal'lean unnea vellan foll ditat. Torkari zhoddam bhenddam, vamygim, touxim, ttometto, poddvollim, ghosallim, muska sango, ambadde, mogim, kuvalle, bobllim, avalle, komrbalam, mirim, mirsang, tenddlim, toram vividh ritichim, dhik nasche ponnos osem att thoranche ponnos asat. Blanyn nohinch tteresar, bogar aplea zagea ovoronnanti vividh zhoddam laileant. Tachea ghora vingodd vingodd xalachim bhurgim yeun Blanychem pachvem meajik polleun vijmit pautat. Edoll poreant 18,000 lokan hem tteres garddon pollelam ani aniki polleun'nch asat. To sobhar xalam-kalejink apli bhett diun to videarthink tteres garddonachi mhahet dita matr nom-i, tankaim tteres garddon korunk hat dita apli torbheti diun. Tannem osem 350 vory tteres garddonam korunk kumok kelea. Tankam margdorxon diun tanchich randvoi ani follam launko tannem torbheti dilea. Follanchim zhoddam kosi korn apunn'nch tim molak vikta Blany.

Veez Konkani 10


Blanychem logn renildda xantilagim zalam anim tankam dogam ddona ani dderren bhurgim asat. Tannem tachea her xikpa borabor konkonnint postt grajyuyett ddiploma zoddla. Xarza karl tton hottelant to aplo vaur korun asl'lo ani taka udeogant vixex onbhog asa. Pattlea 20 vorsam thaun to apli tottgarika korn aila. -Blanychim sadhonam: 1996 isvent ut'tim' vauraddi proxosti dokxinn kon'noddo jil'leant dako vaddoyil'lo proprothom' vyokti mhonn birud 300 voir tteres tottam mongllurant manddun haddleant. Proprothom' vhodd komrddeant ponnos vagoyil'lo vyokti mhonn birud mongllurant proprothom' dudheallim allmim pos kel'lo vyokti birud ttaims grupachea vizoi kornattoko thaun supor sttar roito proxosti 2018. raxttri-i mott'ttar potrika bollogo egrikolchurol konsolttentt roito sompodo sonman febrer 2019

ramodurgo bellogavint oisiear-krixi vigean kendr, dokxinn kon'noddo thaun manyotechi proxosti tteres tott asa kel'leak agost 23, 2017 ver sobhar somstheank ani somajek tteres tott solohagar oni somponmull vyokti zaun vaur orbon ani pri-orbon horttikolchor, kerollo sorkara thaun sonman zoner 10, 2018

Veez Konkani 11


prokottnnam: tteres tottach mhahet - xemboram voir potrikamni 90 voir cheanelamni ttivi prodorxonam prosokt misamv: xikxit korunk, adhar diunko ani soloha diunko torunnank tosem prayesthank tteres totta vixeant. Ekreancho zago aslear matr follam ani torkari launko zata mhonnttelea sorvank tem fott mhonn Blanyn dakhoun dilam. Hem khoroea dolleamni lleunko zai tor tuminch thoimsor Blanychea ghora vochon khoroea dolleamni polleun yeunko zai. Tumchyai toklentle loitt petton tumkaim tumchea tteresar torkari vo follam krixi korunk solis zait.

To sanjechem 7 thaun 8 poreant taka bhett diunko yeteleank melltta ani apli zannvai vantt'tta; tachem fon nombor asa - 9972716340. ---------------------------------------------

Veez Konkani 12


Kallzaghat ani chotrai l'lem na. Bhurgim lhan asl'lean tanchea puddharavixim tokli attounko toryi vell asa. Bailek bhangarachem pixem. Adlea vorsach novim kanknnam koroyil'lim. Atam koriyomonni bodlun novi gheje mhonnta. Sod'deak tem novea ghorachem nib sangun baki dourl'lem... Toxem pornem skuttor vikun zata tor sekendd heandd maruti800 gheunko takai mhon asl'lem. Poilem ghor zamv uprant ekekch pollemvchem..

:Dr. Eddvordd Nojret korunk baki asl'lim kamam zayit'tim. Pontak pavunk asl'lim yeuzonam ek ani don nhoi. Saitt(zago) ghetl'li, ghor bhandchevixim konttreakttorakodde ulounnem zal'lem, lon ghemvche khatir ulounko benkachea menezoran atam as l'lea bhaddeachea ghorantch melltam mhonnsangl'lem. Malghoddo cheroko panchvent ani uprantlem dhuv tisreant xikun asl'lim. Kazar zatananch prai tisank mikval'li, vellar kazar zal'lom tor apnnak challis zatana bhurgim toryi voilea klaxink pautim. Apnnem mhatarom zamvche poilem settl zatim. Tanchea puddharavixim azun svoxtt kitem-i chint

Te dis sokallim thaun'nch voilea pottant hulpal'leporim zatalem. Horxencheporim ‘geasttrik zalam’ leklem tannem ani geasttrik zal'le vellar hea poilem sevun gulli gheun udok pielo. Hulop thoddo vell unno zal'leporim bhoglem. Sokallinchi nitollai zaun yetana don sigretteo gobor zal'leo. Disak unnear don peakett sigrett taka zai asl'leo. Brekfastt gheunko taka bhuk natl'li, punn kitem-i khaina zalear bail aikonchi na mhonnlekun, amsoran don panpolle tonddant chepun cha piel'lo. Ghorathau n bhair sorotona pottant poilem hulpon asl'lem atam uzo pettla toxem zal'lem. Tea vellar dakterak bhettunk taka pursot natl'li. Amsoran amsoran to aplea doftorak gelo. Liftt kam' korinatl'lean tisrea malliek cholunk poddlem. Vixes purasonn bhogteli.

Veez Konkani 13


Doftora bhitor pavun aplea kodelar bos l'lo uprant to uttlo na! 41 vorsanche lhan prayer harttettekk zal'lem. Aspotrek voroche titlo ovkas nastam to ontorl'lo. Punn oxem zait mhonnkonne lekl'lem? doptorantlea sangateamni aspotrek voron pavamvche bhitor tacho prann kuddithaun mekllo zal'lo, sopnnel'lim sopnnam toxinch soddun, yeujil'lim yeuzonam suru koroche poilench to ontorl'lo. Zal'lem hartt ettekk. Kallzak zal'lo kallzaghat! prexxor asl'lo? kolesttrol asl'lem? harttache her kitem-i doxi as l'le?..Sovalam zayit'tim. Konne topasnni kelea? 38 vorsanche torne prayecheryi hartt ettekk zata? azkal osolim zayit'tim ghodditam zayit't asat. Aplea prayecho konn eklo hartt ettekk zaun melo mhonnaikal'lench heramni aplea kallzacher hat dourochem ani apnnak toxem zaina zamv mhonn magchem asa. Torneprayer harttettekk:

kallzaghat choddtavo 45 vorsanche praye uprant zatat. Punn az-kal amchech poikichea zayit'tea tornatteank kallzaghat zal'lem asa. Satt vorsam uprant kallzaghat zal'le moron pamvchepras, torneprayecher hartt ettekk zaun moroche chodd. Morunk sokddank asa vhoi toryi torneprayechem moron, sorl'leacher adharun asl'leanchem jivit koxttank ghalta. Heapoikim-i nirdixtt thoddea vorgachea tornatteank kallzaghat zamvchi sadhytai heram pras chodd.Kuttmant lagxilea herank- bapaik, bappunk, bhavank- 45 vorsanche praye bhitor ani auhoik, mauxek, akoik va bhoinnink 55 vorsa zamvchepoilem kallzaghat zal'le asat tor tea kuttmantlea tornatteank kallzaghat zamvchi risk chodd. Her riskechea gozalempoikim rogtant kolesttrol choddun aschem, tem-i borem kolesttrol vixes unnem aschem; blodd prexxor va rogtadab choddun ascho; sigrett, biddi va her rupar dhumtti sevun aschem; rogtant sakor chodd aschem-(va ddoyabettis mel'loittis aschem) ani kuddichi mottai chodd aschi promuk. Hantlim kaim ek don karonnam soit kallzaghat zamvchi sadhyotai choddoitat.Kallzaghatak karonn zamvche hea gozalemvixim chotrai gheun, kallzachi bholaiki rakun vhorunk jinnyechea ritint sudhrap kel'lean sadhy asa. Chotrai gheunko ekpauttim kallzaghat zataporoeant rakchem nhoi.

Veez Konkani 14


Jeral thoran kallzaghat zal'le damaxoi 15 zonn aspotrek pamvche poilench morotat tor her 15% aspotrek pavol'le uprant chikitsek protikria dakoinastam ontortat. Urlea damaxoi 70 zonnam poikim chougant eklo(25%) eka vorsa bhitor porot kallzaghat zaun aplem jivit sompoitat. Punn he sonke sorv prayecheam thoim eksarke asanant. Utor prayer surovilea oghatathaun moroche unnentor, vanchun url'leank porot harottettekk zamvchi sadhyotai chodd. 65vorsam praye uprantle poileaoghata thaun bochavo zalearyi, damaxoi 35 zonnam thoim vorsabhitor auk sompta. Omerikant vorsak logbog 5 thaun 7 lak zonn kallzaghataurovim moron pautat ani hanche poikim sumar ordheak ordhe zonn aspotrek pamvche poilench mel'le astat. Bharota tosolea gamvant hevixim svoxtt onke-sonke mellanant, bharota tosolea gamvamni chikitsa labhon morteleampras vhodd vantto chikitsa mellanastam moron pautat mhonnmatr sangyeta. Kallzan kallzak korocho ghat!

sogllea kuddik rogot dhaddn, thoim thaun rogot pattim apnnathoim haddchem amchem kalliz ek purosot nat l'lo pomp. Kallzachem hem kam' kallzachech vixixtt masall bhag korotat. Hea masall bhagankyi aple bochavekhatir kallza thaun yemvchea rogtachi gorz asa. Kallza thaun kuddichea her bhagank nitoll rogot vhorocho rogtanoll kallzauchiiin yeta. Hea rogtanollachea mullachit kallzak rogot vhorocheo rogtacheo nollio bhair sorotat ani kallzachea vochiii thaun yetat. Oxem kallzak mukutt bosayil'leporim aschea rogtanolliank koronori rogtanollio mhonnnamv asa. Kallzachea vividh bhagank rogot vhoron pavamvcheo rogtanollio nirdixtt asun, hor rogtanolli bholaikent aschi gorz. Udok vhallun yemvchea nollie bhitor vhodd kostoll va her kosoliy vost add raulear udok vhallchem bondh zata-hi samany somzonni. Kallzak rogot vhorochea koronori rogtanolliam bhitor yi oxench oddkoll zauyeta. Dodon poip nolliem chem konekxon ascheporim kuddichea her choddtavo bhagank

Veez Konkani 15


ekapras chodd nolliem thaun rogot vhallun asta, ek nolli bondh zait tor anyek nollyent choddit rogot vhallun yeta. Punn kallzant toxem na. Kallzachea eka bhagak ek matr rogtanolli. Ti bondh zali tor tea bhagak vanch na. Nirdixtt thoddea karonnamni koronori rogtanolliam bhitor vhallun asl'lem rogot ghetto zaun, ho rogtaghetto rogtauhalleak addkoll haddta.Kallzachea protyek bhagak rogtacholounni bondh zamvchench kallzaghat. Oxem zal'lench rogtacholounni ravol'lo kallzacho to nirdixtt bhag morota. Kallzacho khoncho bhag osvost zala hacher hondun kallzaghat zal'leacher porinnam' zata. Rogot ravol'lo bhag vhodd tor va kallzachea kamant gorjecho tor tokxonn onty yeuyeta. Rogtacholounni bondh zal'lo bhag lhan tor onahutyi vhodd zaina.Thoddea chikitsen boremponn zauyeta.

kallan tea nollientlean udok vhallchench rauta. Toxench rogtachea nolliam bhitor yi zauyeta.

Rogtaxiram bhitor chorob

Choddtavo zaun kallzachea nolliamni addkoll ubzonk bhitor zom'l'li chorobch karonn toryi oprup her karonnamniy addkoll yeuyeta. Almathaun kallzachea nolliamni unn, rogtanolliank logti thoddeo pidda, rogot veggim ghetto zamvche tosolo somosso kallzaghatak karonn zauyeta. Thodde pauttim pamyamni va kuddichea her bhagamni ubzol'lo rogtacho ghetto xida vochun kallzachea nolliam bhitor addkoll haddit.

lonkddache porne zal'le udkacheo nolli, bhitorolean mati khaun vetat. Thoddea

Rogtanollienchea bhitor thoravoll karonnamni chorob zomon vecho somosso suru zata. Dukrachea vobeporim asche chorbeche lhan lhan ghette rogtanolliechea bhitor zomon rogtacholounnek addkoll haddtat. Oxem kuddibhitor khonchai rogtanollient zauyeta. Hea somosseak othirosklirosis mhonnnamv. Oxem bhitorolean chorob zomun oxir zal'lea kallzachea rogtanolliam bhitoroli chorobch sutton rogtanolliebhitor addkoll haddit. Choddtavo zaun rogtanollie bhitoroli chorob chodd zaun ayil'lench rogtanollie bhitor ghai zata ani te suvater rogot ghetto zaunko lagta. Ho ghetto rogot vhallun vecheak addkoll korota. He vorvim rogta cholounnek bhadok zauyeta.

Kallzaghat ochanok zata? Veez Konkani 16


jeral thoran na, vhoir vivorayil'lea ghottonant, tachea kallzan aplea osvost ponnavixim taka vellar zagayil'lem, punnapnnak harttettekk zait mhonn tannem chintl'lench na. Tea vorvim kallzan dil'lem elarom' taka kolll'lench na. Harttettekk sokddanthoim ekanek ghoddana ani te khinnabhitor moranant. Sobharam thoim kallzaghatachim thoddim khunnam zayit'to vell thaun astat ani vellar zokte soulateo asl'lea aspotrenk va chikitsechea senttorank paulear moron addaiveta. Opayachem elarom': kallzak rogot pavamvchea rogtanolliamni addkoll ubzun, kallzachea masall bhagank rogtacholounni bondh zamvcheak kallzaghat mhonnsangtamv. Udkachea nollient kostall sampddun

udok vallun yemvchem bondh zamvcheak hem sori koroyeta. Ekavella kostallacho vhodd mudo yeun ekanek addkoll haddit tor udok ekchpauttim raut. Punn udkachea nollient kostall hollu hollu zomun yet tor, udkachol ounni teach mapan unni unni zayit't yeta

ani xeuttim bondh zata. Kallzachea rogtanolliamni choddaut toxench zamvchem. Rogtanolliamni ubzonchi addkoll hollu zayit't yeta tor, kallzachea nirdixtt bhagak vechem rogotyi holltan unnem unnem zayit't yeta. Tea vellar kalliz apnnak zamvchea opayachim thoddim khunnam dakaita. Aplea rogtanolliamni addkoll zayit't yeta mhonnchotrayechem elarom' dita. Him khunnam somzun chikitsa keli tor kalliz purotem bekar zamvchem chukaiveta. Onahmotachim khunnam: kallzaghatachim khunnam thoravoll astat. Kallzacho khoncho noll rogot vhalloita, ani teurvim khoncha bhagacher probhavo zala tacher hondun khmonnam astat. Choddtavo hordeachea davea kuxint va sogllea hordeant dambun dorolam toxem zamvchem. Bhandpas zal'leporim bhogchem. Hordeant bhorl'leporim va vollayil'le porim zamvchem. Hordheachea modhem va davea kuxin thoddo vell dukchem-topl'leporim va khatar l'leporim zamvchem. Vividh thorachi duk chodd vell asat va soddn soddn yeuyet. Hordeant thaun gomttecher, galam poroeant, bhuzank ani thoim thaun ek va donyi hatancher, voilea pattint modhem va pottant duk va barveun ayil'le tosolo onbog.

Veez Konkani 17


Hordeant matr barvemvche tosolo onrbheg ani sangata usvas kaddunk tras zamvchem. Karonn nastam soglli kudd ghamemvchi, chodd zaun muskor, kopalacher gham' yemvcho ani kudd thondd zayit't yemvchi. Hache sangata voir dil'lim ek va choddit khunnam aschim. Hordeant duk asun, sangata vorodd ani vonk. Vhoilim thoddea khunnam sangata tokli hogur zayit't yemvchim kallzaghat zamvche tosoli risk asl'leam thoim tor voir vivorayil'leantlim khonchim-i khunnam astit tor ghollai korinastam aspotrenk pavaje. Hea poikim sobhar khunnam her piddemni va her karonnamni bholaikent choddunnem zal'lea sondrapamni y yeuyeta. Gomttechim haddam kuskol'lea n va haddancheo gantti zhorl'leanyi gomtteant, bhuzant ani hatamni pazar l'li duk yeuyeta. Hordheant hulop, vorodd ani vonk geasttraittis zal'leurovim-i asyeta. Punn kallzaghat zauyet tosolea vyoktimni him khunnam kallzak logti nhoi mhonnsvoxtt kel'le xivai her piddenthaun mhonn somzonaye. Toxem mhollear gomttent va bhuzamni barvel'leporim zal'lea sorvamni harttspexolisttak dakoun i.Si.Ji. Kaddaije mhonnnhoi. Kallzaghat zamvchi risk asa

tor-- prai tis-pachichtisam voir zalea, kuddint zobbor mottai asa, sigrett va her rupar dhumtti semvchi souy asa, blodd-prexxor ani ddoyabettis asa tor tosoleank kallzaghatachi risk herampras chodd asa. Osolea konnaiki her karonn nastam voir suchayil'lim khunnam asat tor ghollai korinaye. Thoddim khunnam kallzaghatachim mhonn khonddit sangyeta. Bosun asl'le kodde karonn nastam vixes gham' sutt'ta tor, ani tea sangata usvas gheunko tras zatat tor kallzaghat zala mhonnunk dakteran yeje mhonnna. Tokxonn aspotrek vechi vilevari zaije. Dubavo asl'le hor sondrapar spexolisttankch bhettoje mhonnna. Hartt spexolisttakoddech vechi gorz na. Khonchai boroea fijisixiyonak dakaiveta. Onbog asl'le thodde sade (alopotik) dakteryi kallzaghat vhoi va nhoi tem nirdhar korunk soktit. Dakterank bhettonastam apnnayitleak ‘geasttrik astalem’, ‘khorai zalea konn'nna’ mhonn onahutanchea khunnank negar korunk nozo. Mohotvachem poilem vor: kallzaghat zal'le toull kallzachea masall bhagank rogtacholounni bondh zata. Punn tokxonn kallzache masall bhag moranachit. Rogtacholounni bondh zal'lo bhag puroto bekar zaunko unnear ek vor toryi zai poddta. Title bhitor chikitsa mell'llear kallzacher xaxvot

Veez Konkani 18


zokom' zamvchem nivaroyeta. Oxem kallzaghat zal'leank vellar chikitsa diun, kallzak zamvchem zokom' addailear uprantli bholaiki chodd somosseanchi zaina. Vanchun urolearyi chikitsa ditana ghollai zalea tor osvost zal'lo kallzacho bhag kednam-i doxi diun'nch raut. He pasot kallzaghata uprantlo poyil'lo eka voracho vell chodd mohotvacho. Hea audent piddest zayit't ayil'lem kalliz, ekanek boddomvchem rauait. Vixes thoracho kallzaghat zalearyi kallzaghata uprant kallzan kam' korochem rauvonkoyi thoddo vell zai poddta. Ho vell thoddim minuttanch zauyeta. Title bhitor kallzaghat zal'leak zokti chikitsa soulateo aschea aspotrek voron pauailear onty addaiveta. Kallzaghat zala mhonndubavo aslear kitench ghollai korinastam aspotrek vhorunk zai.

Aspotremni kallzaghat zal'lea piddestak chikitsa dimvche khatirch vixes soulateo asl'lim varddam astat. Haka ICU (Intensive Cardiac Unit), ICCU (Intensive Coronary Care Unit) mhonnnamv asta. Adhunik soulateo aschea hea varddamni kallzaghat zal'lea uprant kallachi porigot kollomvchim monittor astat. Kallzak aram' dimvchim, bondh zal'le nollio ugte korochim, usvasak adhar korochim voktam ditat. Thoddeank kritok usvasachi veustha zai poddta. Eka vellar kallzan kam' korochem rauailear yi osolea varddamni turtan kallzan porot kam' korixem chikitsa divonko soulateo astat. Zokte soulateo asl'lea aspotremni matr surovilea sukxim' vellar onahut addaunko sadhy asa. Vell padd korinaye:

Veez Konkani 19


Bhomvtim ek nodor:

Zor ami tan ani bhuk xorirak gorz ascha keul udkak ani khannak simit kortamv tor ti ek oskotkaich soi. Punn monxeachi tan ani bhuk titleacherch simit korunk zaina. Monis ek otmo asl'lo, chintna ani bhognnam asl'li ek jivi. Pottacha tan ani bhuke xivai otmik, zannvayechi ani loingik tan ani bhuk mholl'lliyi asa. Pottachi bhuk thamboyil'lea porim itor tan ani bhuk thambomvchiyi gorz.

bhukgi ya vorbos

-Dr Vincent D’Mello jivo asl'lea horyek rochnek tan ani bhuk mholl'lli ek asa. Hi ek oskotkai dda| mhonnchengi ya boll? pottachi tan ani bhuk lagtana ti tvorit thambounko hor jivo hor proitn korta; korina tor ti sosun chodd vell ravonkyi zaina. Dekun ti ek oskotkaich mhonn sangyeta. Tan ani bhuk asa dekun zanvaram udak ani khann sodun vetat, apnna vorni lhan zanvaranchi xikhari kortat. Tanek ani bhukek lago nnch monis kam' korta. Pottacha bhuke khatir hor jivi vod'daddta.

Lhan ballxem pottacha tane ani bhuke khatir auycha dudhacher hondon asta tor, dis vetam vhodd zatana zannvayechi bhukyi vaddon yeta. Cholonk, dhamvonk xiktastana vividh songtinchi zannvai apnnaita. Tan ani bhuk purti thambana tedna roddon aplea poxokanchem gomon tache thoim voddta. Zamv ti pottachi ya zannvayechi, tan ani bhuk thambl'lea uprantch lhan bhurgim xant zatat; zor thambana zait tor hott dhortat ani ragan bhorl'lem vorton kortat; ani apli ti tan ani bhuk thambhomvcheo her vatto apnnaitat.

Veez Konkani 20


tanchi jinni sugom' zamvchak ek oddkoll haddtat; sarkem xikxonn labhl'lim borem xiktat, boroea zoddik pautat ani apnnak favo tea jinnye sangati lagim voivahik jiun rochtat ani rochnaran tanche thoim ghal'lea tea loingik bhukecho sarko ud'dhex somzon tacha rochnechea kamant sohobhagi zatat. Bhurgim vhodd zatana, tanchi otmik tan ani bhuk vyokt kortat. Tannim zoddun ghetl'li ti zannvai apunn keul ek heram monzatimporim nhoi, apnnak ek otmo asa, ani tea otmea vorvim devachem svorup apnna bhitor asa mholl'llem il'lem somzata tori, prayek pautana matr hi tachi zannvai poripokvotek pauta. Apli otmik tan bhagomvchak tea vixeantlim pustokam, gronth vachcha sovem, magnne retiroeamni bhag ghevun apnnakch deva thoim lagim haddchem sorv proitn korta.

Dha pondra vorsam zalim mhonntana prokrite promanne apnnak ek loingik bhuk asa mholl'llemyi xorirant zamvcha thoddea bodlaunneni bhurgeank somzata. Tea vellar auy-bapai thaun, xikxokam thaun sarkem ani favo tem margodorxon mellanatl'lim, ani vaitt sangateancha mellik gel'lim bhurgim vankddeo vatto dhortat ani mukhar

Khanna jeunnant mit samballina taka "vorboxi" mhonntat. Osolo vorbos amkam thoddeam thoim polleunko mellta. Pott futt'tasor khamvchem - hi thoddeanchi souy; "ogolli monzonn'nno" ya "bhokasur" mholl'llea add-namvanyi tanka apoitat. Pottachea tan bhukent asl'leaporim zannvai ani otmik songtimni vorbos dison yemvcho bovo opurv. Zannvaye cho vorbos lagl'lim choddaut vachpache r ani xikpacher il'lem choddch dhean ditat mhonnyet. Pustakachi kidd ya "bukvorm'" mholl'llem tosoleank ek zoktem namv. Toxench otmik songtimni lekaurni chodd asokt dakoiteleank "sant" mhonn sangon thoddeamni tomaxe korchemyi asa. Punn sogllem ghoddboddta loingik bhuk lagtana, zor sarki somzonni na tor ani sarkem margodorxon mellana tor. Yuvozonnankch kiteak thodde pauttim prayestankyi hea bhukecho sarko motlob somzana. Aicha porisorant lhan bhurgeanthoimyi hea bhukecho porinnam' dison yeta. Hea disamni loingik oprad choddtech vetat tem

Veez Konkani 21


amkam sodam aikonk mellta. Nenntea ballxank, opraist chole-choliancher soit oteachar sodanche mholl'llaporim zaleat. Hachea karannam vixeant il'lem vichar-vimorso korchi gorz. Tan ani bhuk, zamvdi ti kuddichi, zannvayechi, otmik ya loingik, amkam asa ti noisorgik; ek aputt sot; konnem-i ti nakarunk zaina. Hor thorachi bhuk ek soman nhoi. Hor ek tan ani hor ek bhuk tea tea vellar tea tea promanne thambomvchiyi gorz; nhoi tor thoimsor vikar ubzatat ani kromenn ti ek manosikota zaun porivortit zata. Pottachi bhuk lagta mhonn chorun khaunko zaina ani pottachea bhuken vollvolltelea konnaiki toxench soddunkyi zaina. Bhukel'leank khann dimvchi amchi ek samajik zovabdari. Dexache sorkar matr nhoi thoddim udar monxamyi hem kam' hatim ghetat. Zannvai ani otmik bhuk thambounkoyi samajik ani dharmik songh-somsthe aplo vaur ditech astat. Adim keul (amkam kristavank) kazarachea dotorni vellar kaim il'li loingik xikhounn mellteli tor, azkal bhurgeank iskolamninch tanchea praye promanne il'li ili xikhounn dimvchim karyokroma asa keleant. Punn itle sorv kelearyi loingik oprad choddat't vechem ami polloitamv. Aicha porisorant haka porihar titlo sulobh nhoi. Amchi vyoktigot obhiprai kitem-i asom hokigot kitem mhonn il'lem voraun pollelear il'lo punni porihar kaim digonta titlo poisyi na.

Bukel'le kaulle kitem kortat? rostear zor kaim khaun choltai tor ami khamvchi ti vostch amchea hatantli ukoln vortat. Molak gheun khaunko osokt zal'le mukar disl'lem (!) khann lovo kaddun khaunko kaim pattim soranant; oprad vhoi toryi ek pauttim bhuk thambounko chorunkyi pattim soranant. Bhukel'lo monis khaun asl'lea monxak polletana amydde golloita mhonn sangonk zaina, bhuken kotthinn vollvollta. Mukar dischem tem khann apnnak mellchem nhoi mhonn chintana tache, bhukechi tiurota, attevitte anikyi choddtat! bhuk mholl'lli ti ek uchambollai zaun porivortit zata. Zannvai ani otmik bhuk pottachea bhukeporim nhoi; tanchi thambounni mellchea aukasancher hondon asta; he thambana tednam thoddeam thoim thodde vikar ubzonchi sadhyota asta. Punn loingik bhuk ek uchamboll poristhitek pautana onahutanch ghoddtat monnyet. Haka mukhyo karann'nch nennarponn ani nasomzonni, zamv tem bhurgeanthoim ya vhoddanthoim. Loingik aprad sodamnit choddtech asat. Haka karannam kitem mhonn somzalear matr il'lo punni

Veez Konkani 22


porihar sombhou zait. Thoddea gorjechea songtim vixim vachpeanchem dhean voddchem matr soddn sovistar porihar hea lekhonacho ud'dex nhoi. Xikxonn bovo gorjechem ghorant auybapai thaun ani uprant iskolamni. Cheddo ani cheddum, cholo ani choli, dadlo ani stri - hea donam modlo ontor, praye promanne tanche thoim zamvchi bodlaunn, iteadi vixim bhurgeank zagoruk korchem gorjechem. Donyi linganchea nhesnnant mannsugi asom. Ugtem, ordhkurem nhesann loingik udrek choddounko ek otirikt karann zata. Poilench guptim keasett, siddi, penddroiv oni mobaila mukhantr ontorzallar upolobdh naka zal'lim pinturam polleun pettl'lea ujeak ugtea, ordhkuroea nhesnna vorvim tel votl'leaporim zata. Nhesann zaizoi mannsugechem keul choliankch nhoi choleankyi, striyankch nhoi dadleankyi, bhurgeankyi. Lhan thaun'nch bhurgeank mannsugi xikhoilear mini, loveystt ani ddipnek nhesnna vorvim zamvcho gondoll kaim unno zaunko sokatgi? loingik apradachim xikar choddaut zaun stri vorgachinch chodd dekun striyank hea vixim odhik gomon dimvchi gorz. Thoddea madhyomamni zamvcho vinngea pinturancho bhongosoll polleytana loingik apradam virodh avaz utthomvchi amchim thoddim somaz sudharokam kiteak vogech asat. Vinngeponn dhampchem mhollear

pinturamni adamv-evechem vinngeponn dhampunk rukachea thoddea kole ya tallio vaparleaporingi? tea vellar vostur natlem; atam zai titlem vostur gheunko sadhy asl'limyi vostur keul thoddea koleanchea saiza titlem matr kiteak vapartat? thoddeank hem jirounko il'le koxtt martele. Tea vixim vividh madhyomamni thoddeamni apli protikria dakhoilea. Tannim sangchem sogllem sarkem. Nheschem aplea khuxechem, punn zamvdi tem herank dekichem. Monovikriti ubzal'lea vyoktik khoinchem-i razamv upkarana. Khoincha vellar, khoincha sthollar konn koxem konnak mukhar bhett'ta mholl'llem konnyi nenna. Dekun sorvotomukh zagrutkai gorjechi. ---------------------------------------------

Thoddem thoddem novem novem

don maddianchi kanni hea firgojecho vigar zaun vorg zaun ayil'lea disathaun mhoje kallzamonant eka thoracho ovyokt sontos oni teach promannan eka thorachi kaujenni ghor korun asleli gozal mhojea gineanak aileli.

Veez Konkani 23


Zoxem mhoje gamvant toxem hangasor’yi lamb dig madd-maddio vareak oplim moddlam halaitaleo tosench kemllbe opleo xiroteo var’yeak doloitale. Sakallinchea odesak suknnim sauzam mhoje voste boglen yeun mojea kuddabhitor tillun mhoka noman kortat axem mhaka bhogtalem oni mhojem mon pullokit zatalem.

*Hemacharea Sontos hea khatir ki ho gamv oni hamve zonmal'lo gamv - kaim othvo nohim, kaim tin char voranchea bossa poinna bhitorlo – zamv prokrotichea sobhayent ya her songtimni devache bhesamvamni bhorlolo. Kaim bore dongor, ruk, zhoddam, suknnim, sauzam, tottam, battam, oni her songti omche gamvabaxen dharall promannan hangasor ’yi mhaka polleunko mell'lleo.

Ek khont ji mhoji mot kantaitali ti hi ki thoddea lokan mhoje kan funk l'le, hem sangon ki - hea firgojecho lok matso nakaratmok svobhavacho, kristamv bhavaddtathoim matso xellela tosolo, firgojechea bor’yea faleathoim tanchi uposthiti matsi viroll, oni kitem kitem. Firgojecho adlo vigar ovchit kallza akantak vollog zaun devadin zalo dekun mhaka tanche zageak nomear’l'lo dekun mhoka jea purto vivor – zamv firgojechea loukik ya adheatmik jinnievixim somzon ghemvcho ovkas labhlo na. Firgojecho mirneam' dorlele, soloha somitiche upadhyokx eka vichitr kaletiche. Good Morning, Good Afternoon soddlear tanchea tonddant’thaun dusrem kitem-i yenatlem. Sakallinchea misak’yi choddtavo lokan hazor na aschem mhojea gumonak oylem.

Veez Konkani 24


“tikkem samballn ravo puta, tujea firgojechea lokavixim kitem kitem oykalam hamvem,” mhonnalagli mhoji prayest auy mhaka bhesamv diun daddtana. “adlea eka vigarachea matear firgojechea lokan nisteachem kunddlem foddlelem khoim, gozal sot ya fott tem hamv nenna.” – mhonnalagli ti. “punn to boro devo tuzo hat soddchona, toch omcho asro oni bhorvaso,” mhonnalagli ti dolleamni dhukham bhoron gheun.

Anyek gozal mhoje gomanak aili. Hea gamvcho lok soryen kazucho oni avalleancho soro ukoddta oni tankam dhorunk gel'lea sobar polisank tannim ranant – kazunchea oni avalleanchea ruka paddint chirn ghalam, mholl'lli khobar. Hi khobar aikalea uporant mhojea hordeant bhimyachi lan’xi xir faxar zaun gel'leant ajeap na.

Titlear tea vorsacho ghoram bejment korcho vell ailo. Firgojegarank lagxilean mellcho, tanchi vollok korcho, tanche atmik oni samajik somosye zanna zamvcho ho ek boro aukas mhonn hamvem leklem. Tea prokar hamve mhoji manddaull oni horyek hopteant hamvem ghor bejment korije zal'lea ghoranchi pott'tti edoll’ch lokak kolloili oni hem-i dambun sanglem ki hamv novoch hea firgojek ailam dekun, upkar korun kuttmachea hor sandean ghor – bejment korche disa oplem her kam' boglen dourun ghorant hazor aschem oni oplem kosolem-i sukh-dhukh – borem ya vaitt , khont vo bezarai mhojelagim vanttun ghemvchi. Hem oykon lokak vorti dhadoskai bhogli oni sobar zonn – je hea odim mhoka nenna asche – mhaka sangat divonko “hamv yetam, hamv yeta” - mhonn mukhar aile. Mhaka vodd koutuk zalem. Axem ghoram-ghorank vetam – yetana hamvem firgojevixeant khobar kaddli oni choddtavo zaun hamve

Veez Konkani 25


uloyil'leamnim firgojevixeant, hangache lokavixeant oni tanchea chal chomkannavixeant borich obhiprai dili. “funn padreapamno, hangasor don kuttmam asat, tanche vixeant tumi matsi zagrut sambhallunk zai,” – mhonnalaglo eklo. “te dogi eka kallar lagxile ixtt asle, punn atam ekamekache att'ttang dusman. He don matr hea firgojent soro ukoddtat ani omche firgojechem namv bhongoitat. ”

potinn kuvoitt gelea mhojea eka duvecho bamllter kaddunk. Dog put dubai kam' kortat, eklo iranant kam' korta, anyeklo bengllurant injiniyoring xikta.” “hamv’yi 25 vorsam kuvoitt telache kompenint vavurtalom, fador,” mhonnalaglo to vhodd ghomonddan. “nizaiki bhagi tujem kuttam', tumchi minot oni tumchem sadhon,” mhollem hamvem taka dusrem kitem mhonnchem tem kollanastam. Uprant ek add'dos maglo hamve tachelagim.

tea doni kuttmank bhett dimvchi alochon hamve keli. Tea ghorank bhett dimvche poilem hamve mhojea sangoddeank sanglem – “tumi mhoje sangata yenakat. Hamv eklonch vetam. Kitem kortat tem polleveam,” - oxem mhonnon hamvem tanka eka othveach tthikanneacher ravonk sanglem.

“tuje ghora uporant, robottageleanchem ghor mhonn aikalam hamve. Mhaka tikkem tanger poreant apoun vorxive? hamv hea gamvcheo vatto nenna.”

Hamv poilea ghora vetana ghorcho voddil paskal panam koullun aslolo. Mhaka polleun chodd kaim chokit zalona punn ’yeya padhor, yeya fador’ mhonn kodel voddilaglo. Hamvem mhojea souyeprokar ghor bejment kelem, oni tachea kuttmachi vollok vicharli.

“punn tumi dogi eka tempar bore ixtth osleleat mhonn oykalam hamve. Kitem zalem tumche modhem?” – hamve kopalar mirio ghalun vicharlem.

“hamv ekloch rautam fador, sod'deak,” – mhonnalaglo to. “mhoji

“maf kora fador, “mhonnalaglo to. “zai zalear hamv tumkam tanchea angnna poreant pauytam, punn bhitor yena.”

“ti vhoddli kanni, fador,” mhonnalaglo to. “golpant astana hamv taka sompurnn patyelom. Punn tannem maka vixvas ghat kelo. Tem uloun faido na atam. Tumkam hamv tachem

Veez Konkani 26


ghor dakoitam.” – axem mhonnon omi uttleamv.

Tottantlean chomkatana tannem mhollem – “polleya fador teo maddio, hamv golpant astana to mhojea baile burgeank bori mozot kortalo, tanchi fos korunk, hamv na mhonnana. Oxem korun korun tannem mhojeo don maddio ople taben keleo. Mhaka gamvant yeun raulea uporant hi gozal kollit zali. Mhoji bhail boji beppa taka kitench kollit na.”

“toxem mhaka robottacher rag na fador, hamv golpant astana tannem mhoje kuttmak borem samball'llam. Punn ek dis soro pieun omi zhogoddn poddleamv oni utrak utar mellon omchemodhem dhusman kai zali. Don maddiyanchi kanni ek nib matr.” magir to hamve kitlem poratleari roborttagelea angnnak yeunko aikalo na. Hamvem roborttager vochon ghor bejment kelea uporant, tanche dusmankaye vixeant oni don maddiam vixeant choddtik khobar kaddli.

“khoncheo teo maddio?” – vichari hamv.

“to piso zala, fador,” mhonnalo robott. “soro toklek gelea uporant kitem-i uloita. Taka poixancho honkar aila. Sokkodd bhurgim golpant asat ne, atam bailek’yi daddlea. Soddeam tachi gozal.”

To nirall haso haslo. “maddio geleat fador, porunchea pausa-vadallak mhojeo oni tacheo unnear unnem visponchvis maddio zoglannem marun meleat. Toxem zal'lean ho zago polleya atam pomnngil poddla. Hamv tea zagear magir maddio launko vochonk na.”

pattim gel'lo hamv thondd boslom na. Anyek pauttim dogamyki mellonk ailom. Koxem-i doganki somzon lagim haddle. Mhojea vot'tayek lagon koxem-i paskal nakhuxen mholl'lleap orim roborttager yeun, raji zaun, don pegg pieun, jeun mhakayi il'lo vain pieunko vot'tai korun gelo.

“maddio geleat, punn dusmankai vochonk na, nohimve paskala?” mollem hamve hason. Toyi haslo.

Mukhlea mohineant hamve dogamyki mukhar ghalun vaddeacho dis poyil'lepauttim vhodd god'dollayen Veez Konkani 27


sombhoromlo. Don maddianchi kanni

mhonnalaglo to. “kitem kelam-i tumvem,” soval mojem. “hamvem devamukhar oni monxeam mukhar vodd guneamv kela fador, “– mhonnalaglo to. “tanche dogam modhem dusmankai rochunk karonn hamv, mhoka tanche isttagateuhoir mosor oslo.”

visron geli. Dog ott'ttang dusman porot istt zale. Hi gozal ghoddlea uporant igorjethaun pois gel'le firgojegar, yuvozonn, prayest, sriyo, cholio mhaka mellonk yeunko lagleo. “tumi khorech zadugar pador,” mhonnalaglim tim. Dogam ott'ttang chorank tumi igorje bhitor haddle, zoxem jezun tea dogam chorank sorgachi bochavi dil'li.” ek dis kallok poddchea vogta eklo tornatto mhoka mellonk ailo. “hamv paskalacho oni robottacho sezari fador, mhaka tumi bhogsizai,”

“don maddianchi kanni nibak ek nivnnem, fador,” mhonnalaglo to. “kanni dusrich asa. Hamv paskalamachea dhuvecho mog kortalom. Funn tannim dogamni mhaka marankornam maroun, tache duvechem kazar kuvoitt valealagim koroilem.” “tor?” “te dogi soro ukoddtale oni sor’yachim pipam nomyt lipoitale. Hamve folisank khobar dili oni paskalamachem namv sanglem. Taka polisamni tin mohinea nk bhitor kuddailo. Zominer pattim

Veez Konkani 28


bisp, archbisp, papa fransisa sangata

-------------------------------------------------------------------------

Veez Konkani 29


Veez Konkani 30


Morvin Pinto - 58

Ramochondro

Bendur Mongllurcho

Mohabollexvoro Xett ani na

devadhin

heach soptombor 17 ver donfaram songit premincho mitr, morvin pintto aplea 58 vea prayer moronn paulo. To tachi potinna oidda, put melddrin, auy em'mibai, bhavo viviyon-sorita ani zosvin-sorita tosem sobhar kuttma sandeank ani ixttam-montrank sanddun gelo. Tachi ontim' vidhi soptembor 20 ver donfaram 3:15 vorar bendur sant sebesteamvchea igorjent choloili. Vilfi rebimbosachea songit pongddant morvin ek viz gittar khellttalo. Bharich sadhea svobhavacho, movall ani khalto podd'dea pattlean'nch mholl'lleaporim kitench namv axenastam songitgarancho, gaupeancho tosench prekxokancho mogall vyokti zaunaslo. Tachea mornnaurvim konkonni songit somsarak vhorto noxtt zala. Viz taka sasnnacho vixevo magta ani sorv mogacheank tosem kuttmak xanti somadhan axeta. ************************************************

Ramochondro Mohabollexvoro Xett, aryom, tumbebiddu, onkola, xirsicho soptembor 7 ver sonvara devadhin zalo. Hea proyukt tachea atmea xanti khatir voikuntth somaradhon sukrara soptembor 20 ver donfaram 12:30 vorar doivogone koleanno monttopo, onkolant choloilem. To tachi potinn zanoki, bhurgim, sunom, natram tosem kuttmacheank sanddum' gela. Tachea mornnaurvim konkoni somsarak vhorto noxtt zala. To ek konkonni okaddemi proxosti zoddl'lo vyokti zaunasa. Viz taka sasnnacho vixevo magta ani sorv mogacheank tosem kuttmak xanti somadhan axeta. ************

Veez Konkani 31


ixvo konkonni kendro

chopttekaro sarosvoto somazache videarthinko vixvo konkonni videarthi vetono vitoronno somarombho-2019

vitoronno somarombho ta. 15-09-2019 mongolluru vixvo konkonni kendranto chol'lem.

vixvo konkonni kendro videarthi vetono nidhi votino chopttekaro sarosvoto somazache orho videarthinko xoikxonniko xrenniri odhyoino koroche piyusi, ddigri ani uchchho xikxonnako ru. 2.96 lakho mouleache videarthivetono

Vixvo konkonni kendro sthapoko odhyokxo xri bosti vamono xennoi han'ni karyokromache odhyokxoponno ghetolem. Videarthinko jiunanto videarzonache mohotvo monouriko korono dilem. Dokxinno kon'noddo jil'la chopttekaro sarosvoto somazache odhyokxo xri provinno kumaro naiko han'ni svagoto kelem. Karyodorxi murolli monohoro naiko, khozanchi xri sotyo proxanto naiko, ani odole odhyokxo xri romanondo ravo ani xri sodanondo udeavoro, vixvo konkonni kendro karyodorxi xrimoti xokuntola ar. Kinni, vixvo konkonni songito nattoko okaddemi sodosyo ull'llalo xri

Veez Konkani 32


raghovendro kinni, chopttekaro mohilla songhache karyodorxi xrimoti smita naiko ani videarthi vetono ustuvari xrimoti surekha naiko uposthito axilinchi. Dokxinno kon'noddo jil'la chopttekaro sarosvoto somazache 76 videarthimni vixvo konkonni videarthi vetono ghetolem. Kumari modhura naikono prarthono kelem. Xri pritomo naiko han'ni karyokromo niruponno kelem ani dhonyovado somorponno kelem. ---------------------------------------------

Paduvo kalejint konkonni

sangata tosench tantrik vorga borabor somvad choloile. Sinema vixeant ut'tim' protikria vyokt zali. Vedir sinema nirdexok rajex, kalez pranxupal fa| alvin seravo, konkonn klob somyozoki promilla moskorenhos, odhyokx son'ni roddrigos, karyodorxi gleavin uposthit asle. --------------------------------------------Vixv konknni kendr

‘kxomta yu gett in” poile xibir somarop suvallo

manyota divos achoronn

konkonni bhaxok manyota melll'lea sondorbhar achoronn korchea konkonni manyota dinachoronn paduva kalejintlea konkonni songhan achoronn kelo.

Mukhel soiro zaunayil'lo modhusudon oyyor aplea sondexant videarthimlagim uloilo. Osole sinema videarthim thoim aplea jiunacho xeutt zoddunk choddit preronn dimv mhonn sangalaglo. Sobha karyokroma uprant rajexan nirdexon dil'lem ’urba’ mholl'llem mottvem pintur prodorxon kelem. Sinema uprant nottonkaram

vixv konknni kendr votin kxomta yojneri podvipurv videarthink ani podvidhorank udeog samrthy vrid'dhi zauchak sohai zauche toxi mumbyi jeoti leborettoris somsthe (uzala) zontti addllit nirdexok ani si. I.O. Xri ul'las kamot han'ni rupisile “kxomta yu gett in” yojneche poile xibirache somarop somarombh di. 14-09-2019 ko vixv konknni kendrant chol'lem. Vixv konknni kendr sthapok odhyokx xri bosti vamon xennoi han'ni karyokroma che odhyokxoponn ghetlem. Vixon tti. Vi.Em'. 2030 (VISION TVM -2030) purok zaun asche “kxomta yu gett in” xibirak dokxinn kon'nodd jil'lache vevegolle

Veez Konkani 33


kaleza takun 75 videarthim dakhol zalinti. Hem torbeti xibir videarthingele mukhauyole jiunak most upeog poddtolem oxim sanglem. Mukhel soire zaun keroll konknni okaddemiche odle odhyokx xri poiyonuru romex poi no videarthink subh sanglem. Mumbyiche namneche udyomi xri yogix molea upsthit axilinchi. Ta. 09-09-2019 takun 14-09-2019 meren 6 divs poryont cholele xibirant xibirarthi mni tan'ni ghetile onubhou ani cholele vevegolle chttuvttika bod'dol tangele obhiprai tillisile. Mukhel soiremni xibirarthink inam' vanttun obhinondon kelem. ---------------------------------------------

kovita ttrosstt hanchi okhil bharot konkonni kovita spordheanchi ponjimant survili sort konknni bhaxa monddoll gova borabor soptembor 16 ver chol'li:

Veez Konkani 34


---------------------------------------------

Agrarant konknni samprodayik podam

sohokaran 15.09.19 ver survatli. Firgoz salant chol'lolea hea torbetechem ugtaunn firgoz upadhyokx piyus el roddrigosan divo pettoun kelem. Vedir karyodorxi vinsentt karlo, si. Oidda, koir odhyokxinn klementtin noronha, prita sikvera hazor aslolim. Zasmin lobo hinnem karyem samball'llem. Uprant vixv konknni kolarotn erik ojherion torbeti choloun veli. Bonttvallcho manddo, gumttam podam, deknni, omor podanchi xinkholl xikoili. Gumttant kingsli nojret, kiborddar elron roddrigos ani gayanant jeson lobo, ddiel ddisozo ani olitta gurpur hannim sangat dilo. Lorett'tto, forla ani agrar bhomvarantlea 85 asoktvontamni bhag gheun hea torbetecho faido zoddlo. Yemvchea aitara 22.09.19 hea torbetechi sompnni choltoli. Hi torbeti edoll kolangonnmongllur, hon'naur ani gurpur chol'lea. ---------------------------------------------

mandd sobhannan choloun vorchi, konknni samprodayik podanchi don aitaranchi torbeti, agrar saib salvodor firgojichea gayan monddollichea

Amchi 5% jiddipi vaddaull: sorkarak ek somssem! Veez Konkani 35


ankhnni: adlea ovsvorant omchea dexachye arthik ovste vixeant hamvem vistarun borylam. Hea vorsachea poilea kaldea kallant jiddipi vaddaull 5% k raulea. Itli unnim vaddaull so vorsamni poile pauttim.

Oxem kiteak zalem mhonn veveglleo obhiprayo asat. Tor-yi, modi sorkarachem novembr 2016 ratarat kel'lem o-duddvikoronn (demonitiza tion) khonddit ek karann mhonn choddtavo arth-xastri mandtat. Tea

raulelean zauna tor-yi lagu korchi rit ani map sarkhi nohim mhonn atanchea virud'dh paddtink, protyek zaun kongresak, pattimbo ditelea arthxastrinchi obhiprai. Sogllea somsarantch arthik oddchonn asa; tea vorvim roftzodd demvlea mhonn sorkarachi bhasabhas. Mohine bhor nam nam mhonntelea sorkaran az mhonnje septembr 20 tariker ek mohtvachem mett kaddlem. Aplea FY-20 bojettint kompneanchea zoddi voir tirvo vaddyil'lo sorkar atam bhimyon gelo. Tirvo 30% thaun 22% k demvylo, tem-yi oprel 1 tarike thaun. Hea metta vorvim sorkarachea tizorint 1.45 lakh korodd rupiancho burak poddta. Tor-yi hem bazarak ruchchem mett kaddtoch, voram bhitor BSE Sensex 1921 ank vaddlo, ani 38, 014 k raulo; dha vorsamni poilea pauttim eka disachi itli vaddaull zali. Toxem, zun 2019nt, ho anko 40,312 aslo. Azun, bazar sorkarachi choddit mettank rakta konn'nna! atam, amchea arthik ovstechim thoddim nombram:

uprant "ek dex, ek tirvo" mholl'llea mathalleakhal dex-bhor jiestti lagu kel'lem dusrem mhohtvachyem karann mhonn thodde arth-xastri mandtat. Dexbhor jiestti lagu korchi manddoull 2000 isve thaun ulvn asle tor-yi, ani yupie sorkarak ho kaido lagu korunk protyek thoran norendr modin virud'dh

inddiachi jiddipi 2,726 miliyn omerikon ddolor ason, somsarant attvea sthanar asa. Poilea sthanar omerika 20,494 miliyn ddolranchyer ason inddia pras

Veez Konkani 36


sadde-sat vanttean mukar asa. Tisrea zagear, chaina 13,068 miliyn ddolranch yer ason, amchea pras 4.8 vanttear mukar asa. Omerikachi jiddipi vaddaulli chyem map 2.3%, mhollear vorsachi ovvol vaddaull 471 miliyn ddolor. Oni chainachi jiddipi vaddaullichyem map 6.2% mhollear vorsachi ovvol vaddaull 810 miliyn ddolor. Amchi vorsachi vaddaullichyem map 5% zalear, vorsachi ovvol vaddaull keul 136 miliyn zata. Oxem nombram sarkhi tulon kortana, somsarant ozun chaina poilea sthanar asa. Omerika ani chaina oxench vaddon vetit tor, 22 vorsam uprant chaina anim omerikachi jiddipi somasom' zateli. 22 vorsam uprant, inddiachi vaddaull 5% mapan mukar gelear, chaina ani omchye jiddipi modlo ontor vaddon-nch vetlo. Norendra modin dil'lea lokxa promann em, 2025 isvent amchi jiddipi 5000 miliyn omerikon ddolor zaije tor amchi jiddipi varsik vaddaullichem map horyeka vorsa khollanastanam 8% zaije! hem kaim sadhy nam mholl'llem map nohim. Modichea hea chear vorsam audhent arthik vyouste voir chodd guman dimvchye poddtelem.

Jiddipi vaddaull zalear pavanam. Toxem mhollear girestkai vaddchi. Dexachi sompt'ti vaddta ti thoddeach lokachea mutti bhitor geli tor paido nam. Nagrikam modem grest ani dubllo mholl'llem forok vaddtelem. Sompt'ti vantton vochaje zalear, chodd onim chodd mapan lokak kamam mellaje. Az amchi kamam natleli porza 6% mhonntat. Hea nombrant, kam' korinastana ghordar samballchim bailam yenant. Xetkar ordhea vorsa pras chodd vell kam' nastana astat, tanchyem lek yenam. Partt-ttaim' kamam kortele lekak yenant. Svont lhan dhonde kortele, chai viktele, pokodd viktele, rostea deger samagri viktele he soglle lekak yenant. Oxem zor ossol berojgari mejlear, ordheak ordho lok sodam kamar nant mhonnyet. Haka porear sorkaran'nch sodhun kaddije nohim-gi? omerikant berojgari 3.7% mhonn lek ditat. Hem lek amchea 6% mapak tulna korunk zaina. Ypoilem sanglelea p romannem, omerikant kam' korinastanna, keul ghor-dar samballn ramvchim home-maker vo housewife bharich unnim mhonnyet. Thoinchye xetkar bara mohine kamar astat. Ani omchea bhaxen lhan rosteachea udyomant oscho lok-yi unnom! amchi lokachi khatodd anim vaddaull CIA leka pramannem, chainant lokachi vaddaull 0.37% mhonn ondaz. Tancheach ondaje promannem, inddiant

Veez Konkani 37


lokachi vaddaull 1.14%. Hea 0.77% ontra vorvim, muklea novo (9) vorsamnim, inddia zonn-sonkheant chainak pattim ghaltolo. Omerikachi zonn-sonkheachi vaddaull 0.8% aslear-yi, atancho sonkho amchea pras kaldo zal'lean, tulon kortana ho ankddo 0.2% borbor. Dekun, suvate voir lokacho dobavo inddiant vaddon yetana, sompon-mullanchea odhikarachyer zhuz vaddtelem. Dekun, amchi jiddipi 8% vaddta mhonn visvas dourije tor, zonn-sonkheachyer niyontronn haddije.

Konknni mhoji mam-i-bhas: ek ugddas

Somapti: 2011 isvent kel'lea zonn-gonn'nechem lek pattlea mohineant porgottlam, 8 vorsam uprant. 2021 sensasak ani 18 mohine matr urleat. Hea 2011 sensosant mell'llelea mahitichem odyoin korn, inddiachea 640 jil'leam poiki khoinchea jil'leamnim zonn-sonkho ek somssem asa tem ani tem kiteak mhonn somzonk zata. Ami keul 5 triliyn jiddipi arthik vyousta zalear pavanam, khatelim thonddam-yi unnim korije poddtelim. Tea vixea voir mukhlea ankeamnim.

konknni mhoji mai-bhas. Mhonntoch, hamvem konknni vachunk, somzonk ani borounko zai mhonn lekchem sohoz. Hem sarkhem-gi?hea soulak zap titli sompi nam.

Mhaka kedlla budh koll'lli mhonn mhakach kollit nam. Budh koll'lli mhollear kitem? hamv lan bhurgo astana, ghorant amim chear zonnam: -(filip mudartha)

mam-i, datt'ttu, bhoinn ani hamv. Hea

Veez Konkani 38


chear zonnam modhem disam-dis

mhonnyet. Hantu, panch hindvanchim,

mhost ulvnnem khonddit zaun choltelem mhonn hamv chintam. Hem ulvnnem khanna-jeunnachem, magnneachem, vhoddilam koddhem besamv magchem, naun ang-pang nitoll dourchem, xez-sambaracheamni

ulyil'lem kan diun aikonchyem, ham-

ek adivasi ani urlelim (kotholik). Hea

nam-voi-asa oxem mottvea utramni

panch hindu ghoranneam poiki, amchea

ghora-bhaileam koddhem somvad

astik lagonch oschem ek tullu

cholomvche mhonn atam hamv lektam.

ulomvchem. Amger ulyil'lem tanger

Ghoracho vottar soddn, valla koddhe,

aikata; tonger ulyil'lem amger aikota

khoddpar, paddient, ranant ani

toxem. Dekun, budh koll'lli mhollear

xezareanchea ghora bhavo vo bhoinni

tullu bhas somzonk ani ulounko yeta

sangata vochon yemvchem, tanger

mhonn sangyet. Urlelim chear hindu

jemvchem-khamvchem-piemvchem,

ghorannim veveglleakonkonni

mhojeach prayechea tangelea bhurgeam

somudayechim.: lagsilim, tollea-

sangata khellchem, haschem, nach-

degechim, morathi-konknni mhonn

chem oslea lan kornneancho sarkho

amim lekchim. Urlelea tin kuttmam poiki

ugddas az-yi moti-podd'dear yeta

kamacho sombondh dourn ghemvchim

dekun tea hontar mhaka budh koll'lli

mhonnje kelxi (datt'ttuche oni mhoje kes

mhonn mhojem sangnnem.

katrun vorsak ek pauttim, kartichem pik lumvtoch, bhat vorn lek-pak

Atam mhojem xez-sambar mhollear

mugduncho), dog sutar-acheari ani eklo

konn? budh kollchea vella, mhojea

amcho kayam' dorji (sorv sarasvot

vaddeantli 16 ghorannim mhozo somsar

konknni, toull amim konknnem mhonn

Veez Konkani 39


volayil'lim). Amka kristamvank konnemyi

sagvollechim butt'tti kamam korchim.

konknem mholl'llem nam; ami porbhu

Oxem morathi-konknnim soddn (ani

vo porbhulu. Oxem hamv dvi-bhaxa

kristamvank), urlelim ghorannim

porisorant budh kollon iskolak bhorti

inglixant sangchem tor transactional

zaunko toyar zalom.

relationships.

Adivasink ami korge mhonn

apomvchem (toull porixist zat mholl'llo sorkari sobd ami nennamv). Amchi mandd, kurponn, kompar, gurom', kurkil, bhatti, dori ani valichim, bharik valichim, konnkechim anni fovotea vhodd koleanchi oll'llelim sorv oyvozam hea eka adivasi ghoranneachea bail

Mhojem poilem iskol pambur proimori.

monxeam thaun amim ghemvchi.

Hem bollie sam. Lores firgojechem igrje

Mhonnje, amim tanchea vottarak

iskol. Panch klasi eka holant; vevegllim

vechem nam; tannim amchea ghora

kuddam natlim. Hanga poilea klasik

muklea angnnak yeun veapar

bhorti zatoch, hamv tisri bhas xiklom:

mugduncho. Hanka-yi vorsak ek pauttim

kon'nodd. Hi bhas mhojea toullchea

tandull (bhat nohim) diun lek farik

moisuru rajeachi bhas. Klasi-bhair konn

korchem. Tullu ulomvchim amchim

punegel'lo kon'nodd ulynatlo.

xezari kumbaragelim; dekun matiechim

Mhonntoch, mhaka dista unnear chear

sorv aidanam tanger thaun yemvchi.

vorsam mhaka lagleant hi bhas xikonk,

Aidana korchem'm' kam' dadleachem;

ulounko, vachunk ani borounko.

bailanchye kam' omchea toxem

Panchvea klasint veta poreant, kon'nodd

vaddeantlea 10-12 xetkareanger

soddn lekk matr xikomvchem aslem. Veez Konkani 40


Vigean, ani somza panchvent ailem. Pambur iskolant ek lan loibreri asli.

Don vorsam elimenttorint xiktana,

Tantu kon'nodd buk matr asle.

mhojea vaddeachea 16 ghoranneam

Chondmama, ani tosle. Konknni vo tullu

bhair-yi ek vhodd somsar asa mhonn

buk bilkul natle.

gomlem. Somza patt vorvim nohim, bogar klasint aschea bhurgeam vorvim. Hanga poilye pauttim kon'nodd mam-i-

bhaxechim bhurgim mhaka isttagot korunk mell'llim. Dekun, pattchea bhair kon'nodd ulounko mell'llem. Hea vella, kon'nodachye chodd sahitik buk Soveak hamv bollie elimenttori iskolak

vachunk mell'llem. Firgojechem iskol

gelom. Lagsor morathi-konknneamchea

tor-yi hongachea laibrerint konknni buk

divllan cholomvchem iskol bonttkol

natle. Hamv satvi pas zatana, mhojea

aslem. Punn, konn kristamv bhurgim tea

khasgi sobda-koxant kon'nodd chodd

iskolak vochanatli. Bohuxa, firgojen

ani konknni unnim mhonnyet. Horyek

addvarlelem? amim panch zonnam, sorv

konknni sobdak kon'nodd kollit asle

chedde, kristamv dekun konknni

punn ulttem nohim. Hea don vorsamni,

ulvn'nch vechem. Hea vella, mhaka kitle

chouti bhas aili: hindi. Hi klasi bhitrli

konknni sobd kollit asle? most nohim;

bhas matr zaun urli. Amcho hindi sor

kaim xemboramni; hozar khonddit

kon'nodd ponddit zal'lean, hindi xiklear-

nohim. Horyeka konknni sobdak tullu

yi konknni borounko kon'nodd lipi xivai

bhasecho sobd hamv zannam;

dusri mhojea motint gelinam.

mhonntanam, konknni mhoji mai-bhas zalear-yi, amchea vortula bhair kaim

Attvi toull haiskulantli klas. Amchem

prejnachi nohim asli.

sam. Lores haiskul lagon'nch aslem. Hem Veez Konkani 41


kon'nodd madyom'. (toull inglix

xikleamv. Hea vellacho ek dados ugddas

madeam' mholl'llem amim konnem-yi

mhollear amchea 20-25 kristamv

aikol'lem nam. Hangasor klasint ani

ghoranneant bombyt aslelea ghovank

iskolachea vottrant kon'noddach ulyje

tanchea (choddtavo oxikpi vo proimori

mhonn khodd'ddai kel'lem. Laibrerint-yi

xiklelea) bailamni kagdam boromvchi,

kon'nodd sahit matr aslem. Sokkodd

zapi zaun ayil'lim kagddam vach-chim!

sorank kon'nodd ulounko solis zaun

mhojea mogachea reddeak mhonn

yetelem xivai inglix nohim. Kon'nodda

boroi mhonn ek-dogamnim sangchyem-

mam-i-bhasechye sor chodd asle dekun

yi aslem. Hamv soddn urleleani

amkam konknnechi visor poddonk nam

kon'noddant boromvchyem aslem

tor-yi, kon'nodd amchi mam-i-bhas

dekun mhaka chodd kagdam

toxem vatauronn ailem. Voyuktik ritir

boromvchem bijnes mell'llem. Hea

kon'nodd bamunn her bonnkeam-

bijnesa vorvim, anim protyek zaun

divram pras unnem aslelean mhonnyet

raknno vachlelea vorvim, mhozo khasgi

te unnea-sonkheat konknni kristamva

konknni sobda-kox odhik toran vaddlo.

koddhem isttagotent mukar aile dekun,

Kon'nodd sobdancho ani vyokronacho

kon'nodd vaprunchyem chodd anni

proyog choddtavo konknni borvpi

konknni unnim zaun aili.

kortele mhonn mhozo ugddas!

Hamv attvent astana, igrjent konknni

heach vorsa, amim poinnari

misam suru zalim. Konknni kontaram ami xikleamv. Toull poryont, latem matr aslem. Hea novesamva sangta, amim diesejichea raknno potrak vorgonni bhorli. Kon'nodd lipint konknni vachunk hamv (ani mhozo bhavo-bhoinn)

hoftealleachi Veez Konkani 42


Konknni kovita sador sortechi mumbychi sorti

konknni kovita sador sortechi mumbychi sorti axavadi prokaxonachea mukhel

melvin roddrigosachea mukhel ponnakhal kovita ttrosttan cholomvchea

ponnakhal, kandivli firgojechea

Veez Konkani 43


sobhasalant soptembor 22 tarikechea aitara donparam 3 thaun 5 poreant chol'li.

osupsamv konknni songhttonachea soheogant kandivli igrjechea iskolachea

Veez Konkani 44


heariboi hanchea otmeak xanti magun ek minuttachem moun prarthon kelem. Brodor heraldd kvaddros mukhel soiro zaun hazor asun mhonnalo; "mumboi xerant hamv zolmun vhodd zal'lom toryi, mhojea auy-bapaichea svabhimanachea minten hamv konknni ulounko soktam,

ani konknni bhasek logti zal'le osle spordhe, konknni bhurgeank aplim talentam ujvaddak haddomvchea dixen khonddit mozot ditelim".

Karyem nirvahonn kel'lea osupsamv songhttonachea karyodrxi manest vol'li paisan kovitasador sortechea teg vorynnaranchi; hilri ddi’silva, melvia fernanddis ani vol'li kvaddros vollok keli. Vol'li kvaddrosan kovitasador spordheachea regrevixim sangtoch xarol ddi’sozan kovitasador sorti cholvn veli.

Ria ani rini ddi’soza hannim konknni kantaram gaitoch spordheant inamam zoddleleanchim namvam porgott kelim; Survater ailevar onttorl'lea konknni vauraddi/kolakar sipri sompige ani

poilem inam': riana olivera orlem' Veez Konkani 45


dusrem inam': kristin minezos

ani somest konknni talentak ho ek aukas

tisrem inam': onmol pirera

favo zaixem korunk amchi minot astoli mhonnalo. Songhttonachi odhyokx

[poilem ani dusrem inam' zoddlelim,

manestinn hildda pireran kovitasador

2020 isvent gĂľyant cholunk aschea

sortent vantto ghetl'lea somest

kovitasador sortechea okhil bharti-i

bhurgeank toxench tankam zokti

hontachea spordheant vantto gheunko

torbheti dil'lea somestank ul'las pattvn

favo zal'lim]

upkar attvnnechim utram ulyli.

vorynnaram poikintle melvia

- bhatmi: vol'li pais

fernanddisan opli konknni kovita sador

--------------------------------------------

keli. Songhttonachea torfen vorynnarank kanniko divun man kortoch songhttonacho sthapok odhyokx manest ovreliyos pirera aplea ulvpant konknni talentank mukar haddchedixen ami oni thoddim kama korchi gorz asa dekun songhtton tea dixen chintun asa --------------------------------------------Vordi ani tosviryo: ddonaldd pirera belltongoddi

mongllur: konknni borynnarancho songh

konknni lekhok songh, kornattok hacho varxik dis nontur bojzoddichea sondex sobha salant aitara chol'lo. Richrdd morasachea fuddarponna khal cholchea

Veez Konkani 46


arthik vyouharacho vivr sobhe mukhar dourlo. songhachea sunkann somitin songhachea chottuvttikem vixim ani

Ddo. Eddvordd nojretan svagot maglo. Richrdd morasan lekpak prostut kelem. Veez Konkani 47


kassia, amcho sondex sompadok vilfredd lobo ani her hazor asl'lim. ---------------------------------------------

Zoison sikveracho ’chouto sur’ songit premink pixear ghalta

Hazor asl'lea lekhnamni vichar vinimoyant vantteli zaun songh aniki boro zamvcheak solha, suchnam dilam. Ddolfi kassian karyem nirvohonn kelem. Sijyes takodden dhinvas pattyle. Konknni lekhok ma.Ba. Mukti prokax soz, eddi nett'tto, je.Ef. Soz ot'taur, herolpiyus, monu bahreyn, ronroch Veez Konkani 48


torunn budvont zoison sikveran aplo chouto sur songit suvallo heach

soptombor 21 ver mongllurchea sointt Veez Konkani 49


Veez Konkani 50


Veez Konkani 51


eloisiyos kalejichea erik mothais holant sombhroman choloilo.

Ho sombhrom' sointt eloisiyos kalejichea konkonni songhachea soho somyozokponnakhal choloun vhel'lo.

Veez Konkani 52


velitta lobo ani svotaH zoisonan hantum patr ghetl'lo. Konkonni songhachea 25 zonnamni podank tancho tallo dilo ani sombhrom' doddto kelo. Blu enjelsachea ddenjhil pireran haka bharich yoxosvi ritin mukhelponn ghetl'lem.

Sobhar torunn podamni ho chouto sur bhorl'lo. Mhozo tallo gaitolo noktir

Famad ddrom'mor sochin sikveran hea yuvo songitgarank novo hurup dilo. Rossel roddrigos baz gittar, ilekttrik ani ekousttik gittarancher khell'llo, arlon roddrigos ki borddar aslo, dderik ddi’sozan ridom' gittar marlem ani xarvin fernanddis lidd khell'llo. Royubon mochado, ek yuvo songit khellghaddi mongllurcho, flutt, saksafon ani harmonika khellon hazor zal'lea lokak vijmitaunko paulo. Sounddhouzan dive sozoun novo prokax haddlo.

Veez Konkani 53


Fa| dda| provinn marttis, pranxupal, sointt eloisiyos kalez mukhel soiro zaunayil'lo. Tannem zoisonachi vamvtt vakhonnli ani mhonnalo, "chouto sur, songit premink bharich lagim haddunk soklo. Hi zaunasa ek otyut'tom' vedi yuvo gaupeank ani songitgarank sangata yeunko tosem songit premink thoddem novench songit pokvan vanttunk. Sointt eloisiyos kalez sodanch udeun yemvchea talentank sohokar dita ani tankam vedi dita. Hamv zoison ani tachea pongddak sorv yox axetam ani osolech choddit sombhrom' zamvdit mhonn axetam."

kel'leak devo borem korum mhonnalaglo. Konkonni songit somsarant zoison sikverachea ’chouto sur’ sombhroman ek novoch dakhlo sthapon kelo. Viz zoison sikverak tachea bhovixeant sorv yox axeta, zoi zoison, zoi ho! ---------------------------------------------

Mumbomyt krixchon chhembor of kamors endd inddosttris proxosteo aplo 14 vo varxik proxosti prodan sombhrom' soptombor 21 ver mumboichea krixchon chhembor of kamors endd inddosttri somsthean bharich dobazan hottel kohinur

hea sondorbhar uloyil'lo mandd sobhann gurkar erik ojherion sanglem, "zoison sikverachea noveach madorichea songita mukhantr konkonni songit somsarak ek novo mukheli mell'lla. Hi tachi survat matr, mhaka zoisonacher sompurnn patyenni asa ki to ani tacho pongodd yuvo moti tanchea xathen fuddarachem songit mukhelponn gheun, konkonni songit grest kortelem ani unchayek pauytelem mhonn."

zoison apunn'nch aplea kaveall utramni ani vivoratmok utramni prekxokanchim monam tachim bhognnam kallzant vhallounko soklo. Aplea prodorxona vellar tannem taka kumok kel'lea poxokancho, kolakarancho, kumkedarancho ani somyozokancho upkar attoilo ani chouto sur yoxosvi

kanttinenttol, ondheri istt hangasor choloilo. Sisisioi karyokari odhyokx, anttoni sikvera moddontearan

Veez Konkani 54


karyokrom' survatilem. MonsimFor vorghis mott'ttomono kareak odhyokx aslo. Profexonol tteaksos hacho soho

komixonor dda| ddevidd tomos alvaris, mukhel soiro zaunayil'lo zannem varxik proxosteo prodan keleo sisisioi jikleleank.

Veez Konkani 55


Proxosteanche poxok vinsentt mothais, albortt ddoblyu ddi’soza, ke. Xindhe, klattildda ar. Sikvera ani anttoni sikvera hazor aslim. Proxosteam poiki, ilekttronyumattiks hannim poxonn kel'li

proxosti - ut'tim' anttorpronyur keaptton tomos ddoblyu pinttok, ddeniyol endd sons hannim poxonn kel'li proxosti sarvozonik seva komanddor valenttain sikverak, vilvin inddosttris hannim poxonn kel'li proxosti - somaz seva korin

Veez Konkani 56


anttonett roskinha (voitt ddaus) hika,

pottatu brodors hannim poxonn kel'li Veez Konkani 57


proxosti - stri sadhoki xorli singhak, alddel ejyukexon ttrosttan poxonn kel'li proxosti - torunn anttorpronyur sadhok rohon montero (rohon karporexon, mongllur) haka, rilayebl eksportts hannim poxonn kel'li proxosti - ut'tim' xikxonn sadhon bisp porsivol zosef i. Fernanddisak tosench arkeddia xer endd sttak brokors hanchi proxosti samskritik, khell ani kola fa| charls vasak prodan zali. Proxosti mell'lleleamni sisisioin somajek dil'lea sevek ul'lasilem. Sisisioi sthapok adhyokx, vinsentt mothais, poilencho kama odhyokx, henri lobo, proxosti somiti somyozok zan ddi’silva, soho kama odhyokx albortt ddoblyu ddi’soza ani zan meathyu, direktor nyaivadi piyus vas, gregori ddi’soza, larens kuvelo, valttor butelo, agnelo rajex athoide, larens ddi’soza, zanson theratt'ttil ani sobhar sande tose her manest hazor asle. Survater sisisioichi 21 vi jeral zomat chol'li. Anttoni sikvera karyokari odhyokxan hi zomat choloili. Karyokari karyodorxi rohon ttel'lisan sorvank svagot kelem ani sorvancho upkar attoilo. Viram' vellar fa| charls vasan digdorxil'lem nacha karyokrom' sadhor kelem. ---------------------------------------------

VEEZ KONKANI E-MAIL ADDRESS: veezkonkani@gmail.com

Ghorant gollpas gheun moronn

apnnak kam' mellanaschea karonnak lagon ghorant dori bandun gollpas gheun heach soptombor 21 ver tirthoholl'llint ovin rebel'lon aplo jivo kaddlo. To ek udeun yemvcho kheat gaupi zaunasl'lo. Taka ’mhozo tallo gaitolo’ daijivorldd ttivi prodorxonant semai foinolak to pavol'lo. Sonvara sokallim 11 vorarxem tanne aplo jivo kaddlo. Mongllurchea eka khasgi kalejint tannem aplem em'.E. Sompoyil'lem ani kamachea bontter aslo. Taka kam' mell'llem na tosench apnnem gamvcheanti yoxosvi zoddli na mholl'llean aplea jivachich axa tannem hogddaili. Taka tachem gaupa dennem polleun sobhar obhimani ubzal'le. Tannem sobhar rialitti prodorxonamni gaun apli unch protibha prekxokank dakhoyil'li.

Tacho bhavo videxant kamar asa. Ovin je.Em'.Je. Soundds endd loitting mhalok larens-mesis hancho put zaunaslo. Hachea mornnanimtim ghorchim sompurnn konggal zaleant. Tirthoholl'lli polis tthannea veaptint hem prokoronn dakhol zalam. Ovinachea kuttma sandeank, obhimanink soiroea dhoiroeank ani ixtta montrank viz apli xrid'dhanzoli orpita.

---------------------------------------------

Veez Konkani 58


bengllur reddio krikett prosar pongddant konseptta fernanddis allva

mongllurant okhil bharoti-i reddio kendrant mukhyo zaun konknni kareakromamni apli xrexttota haddn konknni reddio aikoupeanchea tosench her bhasanchea lokachea manak patr zaun aplich mhor ghaln famad zal'lem konseptta fernanddis allva ailevar bengllur akaxvanni kendrant aplo vaur Veez Konkani 59


Vigoneani dda| gebriyol fernanddisachi jiun choritra

korunk gel'lem. Atam hangasor konseptta ol inddia reddio bengolluru akaxovannichea pongddant bol ttu bol kamenttori dimvchea tisrea tti20 krikett meach inddia-sout afrika em'. Chin'nosvami stteddiyomant kornattoko sttett krikett esosiexona torfen bengllurant khellttana reddio pongdda sando zalam ti khobar mongllurgarank bharich sontosachi zaunko paulea. Konseptta borabor pongddant xivokumar em'.Ke. Asa, tantrik kumkek mohonrazani rovix asat. Kamenttettors zaunasat inglix-xonkoroprokax, hindi xivendro choturvedi onke-sonkhe sangpi gopalo krixnno ani skoror sunil dhige zaunaslo. ---------------------------------------------

’vilez ttu kalez’ ek kheat sonxodhok, vigoneani dda| gebriyol fernanddis hachi jiun choritra daijivorldd uddupi doftorant kheat konknni kovi tosem mongllurchea kovita ttrostt hacho odhyokx kixu barkuran soptembor 18 ver sarvozonikank ugtaili. Aplea sondexant kixu mhonnalo apunn dda| gebriyolak eka viman nildannant bhettl'lom ani ti bhett mhojyethoim xasvit bhett kosi zalea mhonn. Apunn tacheaki ordhea prayecho tori dda| gebriyolan mhoji ixttagot azun jivi dourlea. "hem pustok videarthink ek preronnacho punzo koso asa. Hea pustokant asa xromachem kam' ani tacho porinnam'. Kitench natl'lea thaun

Veez Konkani 60


ek kheat vigoneani zaun omerikantlea yunivorsitti of tteksas hangasor profesor emirittos sthanar aschea dda| gebriyol fernanddisan jiunant yox haddlea bharich porixroman." mhonnalo kixu barkur dda| fernanddisa vixeant uloun.

Archibaldd furttaddo zannem dda| gebriyol fernanddisacho jiun choritra sangata ghaln sompadon kelea tannem taka kumok kel'lea sorvancho upkar bavuddlo. Vividh lekhok, dda| gebriyolache mitr, tannim tachea vixeant aplim' bhognnam ucharl'lim hea pustokant vachyetat. Osolea sadhokak amchea somajek vollok korun dimvchem amchem kortouy mhonnalo archibaldd furttaddo mukhar uloun. Mongllur yunivorsittichea hor ek kalejik hea pustokacheo protio pavit zateleo mhollam. ---------------------------------------------

Viz potracho mukhpan vyokti jerardd ttoursak miror novo man samajik vauraddi ani zhuzari mongllurcho jerardd ttours, zo

nagorikanchea koxttam vixeant aplo tallo ubharta ani favotem krom' gheunko xroman vavurta, muxkoram Veez Konkani 61


korta haka mirror novo ttivi cheanolan "lokachea somoseank porihar haddcheak vavurcho ut'tim' vyokti" mhon man kela. Miror novo bharotantlem ek kheat varta ttivi cheanol. Hannim bharotantlea panch zonnank vinchla oslo man diunko ani jerardd ttours eklo kotholik zaunasa ti songot mongllurgarank bharich sontuxtthi haddtta. Nagorikank favo ti soulobhyota mellcheak vavurcheant jerarddacho helll'lo hat ani tacho simha tallo gorzounnek. Miror novo cheanelar jerarddan xemboro somosye ugte keleat. Tea khatir hea cheanelan taka ho man diun gourovanvit kela.

Jerardd ek em'.Si.Si. Sivik pongddacho vangddi zaunasa ani to ek ar.Tti.Oi. Zhuzari. Daijivorldd ttiviri tannem sobhar somosea ugtaileat. To konnakch bhimyena ani asl'lem asl'leaporinch sangta ugtean kitench lipoinastam. Rosteamni fondd, pieunko udkacho abhavo, onitichi remv zomounni, rostea diveancho autar, iteadi, iteadivixim tannem xida ani vhodda tallean sanglam. Razkaronnim ponthahvan ugtean dilam ani kam' zaixem kelam. Viz jerarddak yox axeun borem magta. ---------------------------------------------

Omanantlea mongllurchea mohan vyoktink

em'.Si.Si.Pi. cho man meangol'lloriyon keatholik senttor op do pearix (em'.Si.Si.Pi., sant pittor ani paul firgoz) hannim ailevar aplea sthaponachea 28 vea vorsa, sat en.Ar.Oi. Udeogostank man diun sonman kelo. Jessi pirera, odhyokxinn, aplea vixex vauran hem karyokrom' manddun haddlem. Tika osem bhoglem ki amchea somazant amchech mholl'lle vinchnnar udeogost asat te zaunasat herank margdorxon, te herank kumok kortat sontosan jieunko osoleank amim man korunk favo mhonn. Te zaunasat vinchnnar udeogost; tanchea misamvan, dhyeyan tannim amkam bori vatt dakhoilea ani amim tankam obhari zaunasamv mhollem tinnem. Mongllur somazache vinchnnar mukheli, stteanli fernanddis, ddonaldd pintto, klerens pintto, zan gonsalvis sangata jessi pirera hannim hea mohan vyoktink sonman kelo. Gourou dil'leanchi mottvean vollok korchi tor: klifordd sanktis ani liddia sanktis; em'.Ddi. Hoiddrottek inttorneaxonol el.El.Si. Durdixtt asleleanchim kamam sodanch yoxosvi zatat. Hyechporim klifordd sanktisan korun'nch dakhoilem. Omanak yeun aplo boro fuddar bandunk zai mhonn axel'lea tannem

Veez Konkani 62


2003 isvent aplich svotaHchi kompeni hoiddrottek survatili. Thoddeach tempan hea kompenichi bunead thir zali. Ani az hoiddrottek horkodden zom-i kreyns asat thoimsor omanant pollouyet. 2016 isvent hoiddrottek inttorneaxonol ittaliyon kreyn utpadokam borabor sangodd gheun tanchi proprothom' mek in inddia kreyn vibhag bharotant survatilo. Bharotant sorkaracho hankam boroch sohokar mell'llo. Bharotachea milittorik hoiddroliftt kreynancho veapar zalo, te svoch bharot obhianache patr dari zale ani az tannim tanche pakatte okhea zogot'tant vistarle. Hea sorv yoxosvek klifordd mhonntta apli ordhanginn liddiacho sohokar vhorto mhonn, tosench mitr ani borem axetele. Ligori ddi’mel'lo ani margrett ddi’mel'lo; em'.Ddi. Tteknofitt el.El.Si

ligori ddi’mel'lo vrit'ten ek mekeanikol injiniyor, omanak yeun apli xathi vistaraunko paulo. Tel ani geas udeogant tannem vaur kelo. Tannem tteknoliftt kompeni ugtaili stholli-i omanisam sangata. Kompenicho meanejing ddoirekttor zaun, to zaunko paulo boll ani vinchnnar sokot tachea kompnnecho ani tannem tachea kompeniche pakatte usoun ti ek ontorraxttri-i kompeni keli. 2007 isvent ayil'lea soiklon gonucho taka azun ugddas yeta; tachea kompenichi survat sobhar mafak soiklonan nissontan kel'li. Punn tannem tem ek ponthahvan kosem gheun tachem utpadon yunitt aniki bollixtth zaun vistarailem. Ligori mhonntta tacho udeog sodanch tachea patyennen, ’kameli poile, lab uprant’. Hem tannem motim khonchomvn xemboramni kamam asa korun, dublleank kamak ovkas diun ek bollixtth kompeni ubhi keli. To monglluri somajechea doivik, samskritik karyokromank kumok dimvcheant prothom'. To durbollea bhurgeank adhar dita jea konnak unch xikpak vechi axa asa tankam. Mukhel zaun choliank. Taka rochona anttorpronyur of do iyor proxosti lablea. Ddenis moskorenhos; em'.Ddi., presttiz prajektts endd injiniyoring soplais kompeni

Veez Konkani 63


Rafayel ddi’soza; em'.Ddi., moskott golddon sorvisos

omanantlo monglluri proprothom' udeogi tosench sobharank vatt dakhoyil'lo divo koraullintlea sobharank tanchoch udeog asa korunk omanant. 30 vorsam adim ddenis omanak ayil'lo. Pattlea 24 vorsam thaun to ek omanantlo yoxosvi udeogi zaun namvaddla. Tachea xromachea vauran, to zoitachi nisonn choddon'nch aila eka metta thaun anyekak. Tache choddttavo kameli zaunasat uddupi ani mongllur koraulli jil'leantle.

To mhonntta apunn obhari zaunasa dogam somaz mukheleank - ddonaldd pintto ani klerens pintto, zannim taka vellar soloha diun zoiteunt kelo. Taka nohinch udeogant yox labli, nogar tachem devasponnyi vistarlem 1995 thaun retiramni tannem xikounn diunko survatilem. Xemboram voir firgozamni retiramni tannem xikhoilam, bharotantlea vividh firgozamni. Prosokt to daijivorldd ttivir jivitamrit konkonni karyokrom' prosar korta yuttyuba mukhantr. Dublleanche koxtt nivaruncheant tacho helll'lo hat, nohinch bharotant bogar omanant soit. Tachi kumok vetana to zat, kat, mot mholl'llem lekhina.

rafail ddi’soza sthapok, moskott golddon sorvisos kompeni el.El.Si 1993 isvent sthapon zali. Aji ti omanant ek prokheat ddisainor, soplair ani utpadok rifor ttroks ani koldd rumanchi. Poilem, rafail 15 vorsam poreant eka kompenint kameli zaun vaur korilaglo. Uprant tannem chintlem ki apnna thoim aschem boll, xathi vistaraun aplich kompeni kiteak sthapon korunk nozogi mhonn. Taka survatek bhonddvall, kameleank viza iteadi somosye asle tori to soukas team thaun sutton az omanantlo ek prokheat udeogost zaun namvaddla. Taka tachea kuttma thaun melll'lo brihot adhar taka vhorto korunk soklo mhonntta to. Aichi sthitigoti taka tannem kaddl'li vamvtt ani pilll'lo ghamnch karonn mhonntta to. Pattlea 40 vorsamni sobhar dis to disak 14 voram gholl'lla, punn he sorv tannem kaddl'le koxtt az foll diunko sokleat. Dublleank kumok korcheant rafail prothom' vyokti omanant tosench pattim mam-igamvant. Toi dan ditana zat, kat vo mot pollena.

Veez Konkani 64


Rafail kvaddros: em'.Ddi., zhohrot al roudha, el.El.Si.

Rafail kvaddrosan tachi kompeni 20 vorsam adim sthapon kel'li. Az ti omanant kheat sain korchi kompeni mhonn namvaddlea. Rafayelan tachim svopnnam karyogot korunk melll'lo ovkas soddinastam tachoch udeog tannem sthapon kelo ani to yoxosvi zalo. To mhonntta taka tachea udeogak mohan ponthahvan aslem faido haddunk. To mhonntta ki, zor ponthahvan na tor tuka tem bodlunk utsah dina mhonn. Tannem xroman vaur kelo ani takach tannem bodlilo zamvcheak ek xathecho udeogost. Tachi yox tachea kuttmachi ani tachi potinn agnesachea sohokarachi mhonntta to. Tosench tachem zoit zaunasa sohokar tachea kameleancho, je ken'nam-i ubhe ravon zai to sohokar taka ditat.

dilip ddevidd koreya, mogan mongllurgar taka apoitat dilip mhonn; hannem tachi skoi yunaittedd lojisttiks 2009 isvent sthapon keli, kosttom' kliyorens ani stholli-i ttransporttexonak. Az ti ek freytt forvaddor zaun kargo khonchyai zogot'tachea konxa thaun monxank haddunk kumok korta. Dilip mhonntta ki taka asl'lem ek svopann ek ttransporttexon udeog asa korunk bharotant tachem grajyuyexon zal'leakxonn. Osem to kam' korilaglo ttatta-407 ttrok molak ghemvcheak. Punn karonnantor taka kam' sodhun golfak yemvcheak poddlem ani to dubai yeun paulo. Hangasor to 9 vorsam kam' korilaglo 2004 tem 2009 poreant ani uprant tannem tachoch udeog sthapon kelo. To mhonntta ki, taka him utram bhangarachim zaunko paulim: "kam' melltta mhonn chintun ravanaka, chint kitlim kamam tumve herank asa koryet mholl'llem." vilbor ddi’soza; em'.Ddi., ravayi somod al xan ttredding

Dilip ddevidd koreya; em'.Ddi., skoi unaittedd lojisttiks vilbor ddi’sozan tachi vrit'ti survatili 1982 isvent ek sivil injiniyor zaun kuveyttant, hangasor to 3 1/2 vorsam vavurlo. Uprant to thoddim vorsam mumbomyt vavurlo ani 1989 isvent kto moskottak Veez Konkani 65


yeun sulttanett of omanant kam' korilaglo. 26 vorsam konsttrokxonant kam' kortoch golfant tannem chintlem ki aplich kompen hamve kiteak sthapon korunk nozo mhonn. 2008 isvent tannem tachich svotaHchi kompeni ravayi somod al xan ttredding survatili matr nom-i 2017 isvent tannem tachi dusri kompeni moddorn inttorneaxonol el.El.Si. Sthapon keli. To mhonntta, survatek tem zaunko paulem ek vhoddlem ponthahvan ek udeog sthapon korunk. To sorv adhar devacho mhonntta, tachich sosai taka zoiteunt korilagli. Tachea auy-bapain dil'lo adhar ani tachi potinn bina ddi’sozak tichea khollanaschea adharsohokarak.

Odhyokxinn jessi pirera ani tichi soglli em'.Si.Si.Pi. Karyokari somiti man sombhrom' kareak vedir asli. ---------------------------------------------

Veez Konkani 66


Veez Konkani 67


Veez Konkani 68


Veez Konkani 69


Veez Konkani 70


Veez Konkani 71


Veez Konkani 72


Veez Konkani 73


Veez Konkani 74


Veez Konkani 75


Veez Konkani 76


Turn static files into dynamic content formats.

Create a flipbook
Issuu converts static files into: digital portfolios, online yearbooks, online catalogs, digital photo albums and more. Sign up and create your flipbook.