Illustrated Weekly
Volume: 2
No: 42
October 10, 2019
Moskotantlo Konkonn Vir Klerens Pinto Kaikamba 1 Veez Konkani
Moskotantlo Konkonn Vir Klerens Pinto Kaikamba jiemvchem bhag mhoka labl'lem tor...!!! osolea sahitik tupea thaun mekllo zaun hozarom moilam pois pavon az hamv sahitik nodren durbollom zalam tem koddu sot hamve koxttanim tori gillunkzayichch. Hea vogta thoddeo somskrot pongteo mhojea motipodd'dear nachtat.....
- Jeri D’mel'lo, Bendur Klerens pintto Kaikamba’ ’Klerens pintto Kaikamba’ - hamv ek Konknni lekok zaunko karonn zal'lo... Mhojea kallza altarir hamvem dhumpoun man korcho mhozo sahitik ’guru’, mhojea kallzak lagsilo oprotim' mitr, ek mohan Konknni vauraddi, ut'tim' vagmi, david rayacha vonxacho mukeli, unchlea denneancho punzo, probud'dh chintpi, girest utrancho kovi, unchlea vorgacho boroupi toxench mottvea kanniancho rai! suttavem sangchem tor... Hea mohan vektiche moche nikllaunko soit hamv favo noim. ’Klerens Kaikamba’ tosolea mohan Konknni vodda rukachi saulli thoddeach kallak araun hamve sahitik girest kai apnnailea tor... Tachea savottant chodd kall
"sovo sruti xirorotno virajita podom'buzoho vedatambuza suyo yah tosme xri gurave nomoho....." ("guru..." geanacho sagor to! nennarponnacho kallok paddavo kochea ujvaddachea kironnancho sureo to!! teach ’guru’k hamv man bagaitam).
2 Veez Konkani
"Klerens Kaikamba", Konknni sahiteant ek bhollvont kannyegar zaun sorvank vhollkecho. Mottvea kannianche zome
’suttka’ ani ’kothamrot’ tache edoll porgott zal'le buk. ’kallem rogat’, ’yemkonddachea vatter’, ’ye tum mhojea kallzant’, ’fasllal'lem svopann’, ani ’bhangaracho podd'do’ mholl'lle panch buk boroileat. Ek moha songhottok ani oprotim' chintpiyi zaunasa. Sorvespora devan favo kel'lim dha talenta vaporun choddit dha talenta apnnailolo, Konknni sahiteant mottvea kanniancho rai mhonn namvanddlolo Konknni mayecho suputr zaunasa gurpur koikombacho manest Klerens ddonaldd pint! "Klerens Kaikamba" likhnnenamvakhal gelelea challis vorsam thaun Konknni sahiteachea hor prokaranim apli likhnni zhoroun Konknni sahity preminchea kallza-monanim aplea vollkichi mhor chhapl'lo ho manest gurpur Kaikambachea devadhin denis fransis tosench alis pint hanchea panch zonnam bhurgeam poiki nimanno. Opunn panchvye klasint xikon astanam raknno nattok sportheak nattok boroun dhaddun Konknni sahiteachea humrar pam-i dourleli rit tachea humedichem anim talentachem mukh amkam dakoita. Konknni borpanim apurv xoili apnnaun toull thaun az poreant
konknnechea choddaut sorv hoptealleanim, mohineamlleani, zallizageanim aplim kurkurit borpam vhalloyil'lea Klerensan sumar tinxim mottveo kannio, panch kadomborio, xembhoram vory kovita Konknni matechea angnnant sobhoileat. Tachea "yomkonddachim mettam” kadomborik 1986 isvent labl'li gõy sahity okadhemichi proxosthi Klerensachea likhnnechea dharik ani unchlea sahity mott'ttak ek jivi saks zaunasa. 2006 tosench 2009 vea vorsant jen prokaxonadvarim prokott zal'le tache poyil'lo kanniam pelle ’suttka’ anim ’kothamrot’ khonddit zaun Konknni sahity bhomvarant porzollchim opurv moteam. "ujeant zolmol'lo monis kosolyai votak bavanam" mholl'lleo kovita ponkti kovirai melvin ludrigachea kovitent hamve
3 Veez Konkani
vachleat. Tosoleach vektitvacho monis mhozo khas mitr Klerens. Jivitant koxttdukh, bezarai-solvonni mholl'llea ujeant
paxar zaun sontosacho sagor apnnailolo zoiteunt vir. Moskot tosolea khadi gamvant Konknni bhim vompun bhagrallem pik luvl'li kirt manest Klerensachi. Konknne thoim vhallchea tachea humedichea zhorint kirlal'lem moskotantlem Konknni lekhokanchem songhotton - "borpi mitr moskot" hacho sthapok to. Klerens fokot't ek Konknni likpi matr noim bogar to ek Konknni lekhokank rochcho lekhok mhonnon khalteaponnan mandtat borpi mitr sangati. Klerens ek budvont anim novesamv haddcho manai. Okhkhea
Konknni somsarant namv vhel'lo 2001 isvent moskotant MCCP chea bonderakhal pon'nasam voir stholli-i kolakaram thaun
sador zal'lo "Konknni utsou" asa korunk suchavo diun karyem bharichch yoxosve ritin pontak pauvonko karonn zal'li kriatmok tokli zaunasa Klerens koikombachi! moskotant konknnechem bhim vompchheak ani tacho pos korcheak klerin khelll'lo patr vixex zaunasa. Moskotgaranim sador kel'le tin "jhelo" golf vixex onke ani ek ’kannik vixex onkeacho gourou sompadok zaun Klerensan dil'lo vaur Konknni somaz kedinch visronchinam.
Klerens fokot't likpi ani kovi noim astam ek xateunt songhottok tosench ut'tim' vagmi zaunasa ani hea tachea talenta vorvim tannem ontoraxtti-i kheatechea Toast Masters International hacho upadyokx zaun seva dilea. Klerensan Toast Masters International hachem mohineachem potr Expressionss hacho sompadok zaun inglez
4 Veez Konkani
bhaxenti aplem probhutv dakoun dilam. Moskotant ascho ekch ek Konknni somstho’mongllur kotholik kendr (MCCP) hantum vevegllea hontanim sarvozonnik karyodorxi, upadyokx ani odyokx zaun seva orpun somsarantlea vinchnnar Konknni songhottonam poiki ek zamvche dixer Klerensan dil'lo opurv mukhelponnacho
vaur vakhonn'nnecho. Okhkhea majea somsarant noulam uttoilolo zallizago daiji vorldd ddott kom' hacho bhatmidar zaun seva dil'li kirt Klerensachi. Moskotant sador zamvchea sobar kareanim karyosutari zaun tosench bholaiki magchem karyem choloun tannem dimvchi seva nizaiki vhorti! 2014 vea vorsa MCCP n moskotantlea choritrent poyil'lea pauttim sador kel'lea "Gulf Voice of Mangalore-Season 4" kareachem
mukelponn aplea xateunt khandear vauvn
hem karyem okhkhea golfant sador zal'lea oti ut'tim' kaream poiki zaunko karonn zal'lea klerichea doiradhik ani xateunt mukelponnak moskotantli Konknni porza aplem chepem ukoln man bagaita! mogasagoracho kuttma ghontter Klerens koikombacho. Hem kuttam' mhojea kallzak lagsilem. Omanantlo famad injiniyoring somstho "Prestige Projects and Engineering Suplies Company LLC" hacho zonorol meanezor zamvn aschea Klerensachi ut'tim'
talentanim porzollchi potinn jen oidda ani tankam devan favo kel'lim bhangara sarkim bhurgim talentancho handdo alisttor anim omandda. Gorjeuntank pattim fuddem pollenastanam kumke hat dimvcho vixex gunn jen oiddacho. Songitachem vixex dennem aschea tika moskotantli lotamongexkor mhonnon volaunko mhojem mon laleta. Tichea mongllurantlea tosench golfantlea songit jinnyent tinnem sobar inamam apnnaileant. Hea talentvont zoddea porim tanchim bhurgim. Olisttor xikpant tosench, khella-pondeattanim provinn. Krikett anim ttibol tten'nis khellanim sobar podokam tannem
5 Veez Konkani
6 Veez Konkani
Klerensachi ek kalliz koddomvchi kotha: pokot't kalvonik kotha
apnnaileant. Omandda aplea ovoiporinch ut'tim' gaupinn matr noim ek talentvont nachpinn zaun porzoll'llam. Songitant tosench nachpant sobar podokam tannem apnnaun moskotantlea Konknni somajek vhorti kirt tannim haddlea.
satvea
sakramentacho sakrifis -Klerens, Kaikamba
Aplea vest jivita modhem tori Konknni matechi seva korchea Klerens koikombak viz vachpeanchea namvim hamv ul'lasitam, tachea sorv muklea Konknni yozonank yox axetam ani Konknni vachpeam thaun taka borpur pattimbo melltolo mhonn bhorvostam. Tachea tintera thaun vhallchi suvadhik Konknni zhor kedinch sukanam zamv. Hench mhojem khaltem prarthon.. Tosench zamv! - Jeri D’mel'lo, Bendur ----------------------------------------------------------
bab achanok sorlo nom-i. Khorenchch sangchem tor amim tachea mornnak rakon ravol'leamv. Tachea mornnachi khobor aikon amim sorvamni somodhanen usvas soddl'lo mhonnyet. Roddchem mon konnaiki yeunko na mhonn khoremponni hamv uchartam. Itle koxtt vollvolle sosun asl'leak anyek hea jivita thaun suttka mell'lli mholl'llem somodhan amkam sorvank. Bab sorl'lea disachch ratim, hamv anim ddoroti bhugeank gheun moskot
7 Veez Konkani
thaun bair sorleamv. Amim gavak pautana bomboichem bhoinn, moisur asl'lo padri bhavo yeun pavol'le. Bahrenant asl'lem bhoinn, kuveytto bhavo anim kenoddacho bhavo matr ta-tanchea kuttmank gheun yeunko baki asl'lim. Tim-i vatter asl'lim mholl'lli khobor amim ghora pautana amkam mell'lli. Ghora paulea uprant, bab koso sorlo mhonn hamvem konnailagim vicharlemna anim mamyn ya heram konnem-i sanglem-i na. Ghorant dukachem bhogapxem asl'lem punn roddnnem natl'lem. Eka ritichem ubdesanchem mounponn. Mam-i tichenchch kam' korun asl'li. Tichea kallzant duk asl'li zaunko puro punn ti dakoinatl'li. Roddnnem ya tichea dolleamni dukham demvl'lim hamvem polloilimnant. Babachi itlea disanchim chakri kelea uprant roddnnem kiteak? hamvem motint chintlem tem khorem.
Amchea kamachem cheddum lota matr bab sorlea uprant sezarchea bosteamvkor vochon ravol'lem pattim ghora yenanchch zalem. Hamvem vochon ’ghora ye’ mhonn poratlem tor mhoje pai dhorun "hamv yena baba.... Doikorun mhaka bogsi..... Vhoddlo bab sorl'lea ghorant mhaka yeunko bilkul zaina....." mhonn kollvollon roddonk laglem.
Boilantlea tollttea maddabori discho anim ranantlea chol'le vagabori jiemvcho bab mhataro zaun, huxar nastana panch voram zal'lim tor mandrer poddon sumar tin voram zal'lim. Mamyn matr tachi seva dis rat mholl'llea bori kel'li. Tichi sosnnikai vichitr. Hem hamvem mat mhonnchem nom-i bogar sogllo surotkolcho sezar mhonntalo. Matrimonicho sakramentant devan favo kel'lea monxak, to kosoloi zamvdi, pattlea jinnient kitem-i tannem kel'lem zamvdi, morasor sangat dimvchi tichi oxa zaunasl'li. Teachch chintpan ti jiel'li anim babachi seva kel'li. Tika bhoktiponn bharichch chodd. Sokallinchea misak mirneam' hazor zaunko visrat punn ti zamvchi na. Igorjent choddaut zomoteamni ti asachch. Lizona thaun firgoz monddolle mhonnasor ti seva ditali zal'lean konn'nna mandrer poddon koxttonchea babachi seva korunk tika trann melll'lem. Jinnient zal'lem sorv visron ya bhogsun babak akrechea vellar tinnem sangat dil'lo. Bab mandrer poddlea uprant motir soma asl'lo penkdda sokoil bilkul boll natl'lem. Tonddant ulounko zainatl'lem. Hat bhas korn zai zal'lem to sangtalo. Pottak dil'lem pura khatalo tor khel'lem tem bair vetalem tor taka kollit zainatl'lem. Pattlea don voramnim don pauttim ga0vak gel'lea vellim babak dourl'lea vingodd kuddant ghann bhorl'lean bhitor vochonk zainatl'lem tem mhakach bhogl'lem. Eka mohineachea rojent hamv babachea kuddak gel'lom pokot't tin pauttim. Hamv vochonk axel'lom mam-i mhaka addaitali "tea ghannint tuji pottachi gantt uchamboll zaunko asa puta...... Tum thoim vochanaka..... Hamv zal'lean mat thoim
8 Veez Konkani
vetam mhonngi...." mamychem utor sakem disl'lem anim hamv yemvchea dis, modhem ek pauttim anim pattim vechea dis mat babak mellonk gel'lom.
polloitam.... Chakri kortam.... -ghu-mut kaddtam..... Hannem mhaka kel'lem pura chintlear hachea lagim konn0chch yemvcho na....."
Eka vora poilem, rojer ayil'lom pattim vetana besamv magonk gel'lea mhaka polloun bab roddl'lo. Ratik roddon roddon tachem huxem bizon gel'lem tem mhaka kolltalem. Baban roddl'lem hamvem kednam-i pollounko natl'lem. To jivitant kednam-i bhi0yel'lo monis nom-i. Roddl'loi nom-i. Mukhar soitan mell'llo tor taka matt korun damvddamvchea kastacho. Boro astana taka polloun lok bhi0yetalochch mhonnyet. Amim-i tachea lagim sollgen kednam-i uloyil'lem na. Tea vellim taka mellonk gel'lea mhojea lagim, to kitengi sangonk urddatalo punn mhaka kollit zal'lem na. Tachi hat bhas polloun mamyn mholl'llem - "hanga ravonk naka kom-i.... Aspotrent vorn ghalea mhonnta ..... "
punn, mamyn mhonnchem sarkem mhonn mhaka disl'lem. Babak mamyn polloyil'leabori her konn pollounko asat? "baba.... Tuka mam-i itlea boroea thoran polloita..... Anim tum mhonntai, hanga naka mhonn..... Tum tosem chintinaka baba..... Amim sorvam tuka borem korun polloitam nom-i?"
baban mhaka polloyil'lem - "vhoi" mhonncheabori. Hamv tachem utor aikatam konn'nna mholl'lli axa tachea dolleamni asl'li. Dukl'lea tonddar bolotkaracho haso haddun to mhojea lagim porat'ta tosem bhogl'lem mhaka punn hamv uloyil'lomna ya korchem mon hamvem kel'lem na..... "ospotrent vorn ghalear gamvcho lok kitem mhonnat? bail asa .... Vhodda vhodda hud'deak pavol'lim bhurgim asat... Tantu0y eklo padri..... Hanka0 bapaik pollounko zainangi mhonn mhonnchenant....? haka tem pura somzatave? hamv haka itlem borem korn polloitam...... Hamv zal'lean haka itlem
babachea tonddar huskare bhorle..... Dolleamni du:kham.... Tannem bolatkaran mhozo hat dhorlo. To porot anim porot kitengi sangonk pollemvchem somzonchea titlem somodhan mhojea thoim natl'lem. Hamv bolatkaran tacho hat lottun kudda bair ayil'lom...... Baban amkam dil'lem tor kitem? sarkem sangchem tor mamyn amkam posl'lem anim vhodd kel'lem... Babalagim kazar zal'lean0gi ya noxiban kitem kollit na, mam-i sodanchch khorgal'li anim koxttal'li....Zal'lea bhurgeank tanki promannem xikap divonko axel'li anim kottinnayen urddal'li..... Tosem mhonnchem tor babak borem kam' natl'lem mhonn nom-i.... Ponnbhur porttant kam' melll'lo poilo kiristamv to zauyet mhonn zaiteanim mholl'llem asa..... Amchem ghor surotkol asl'lem. Thoim thaun vochonk anim yeunko sulobh. Mamychea padri bhavan konnakgi vollkicheache hat pai dhon babak pottant kamak lagoyil'lem kazar zal'lea vellinchch.
9 Veez Konkani
Kazar zatana koddeall khonchagi doptorant lek dourchem kam' korun asl'lea taka hem kam' borenchch zaunasl'lem. Boro samball anim gham' pillinastana ang pitto korinastana korchem kam' padreabachea vollken melll'lem tor ’devachea doyen mell'llem’ mhonn baban mhonnchem tor, ’mhozo bhavo padri asl'lean hem kam' mell'llem’ mhonn mam-i mhonntali.
Babak porttant samball boro asl'lean amchea kuttmak rayall ritin jieuyetem asl'lem. Punn, tacheo souyo boyo khoncheoi natl'leo. Padd kitleo souyeo asl'leo titlochch taka khorch chodd asl'lo. Gol'lechim cheddvam, soro, zugarecho khell anim zaite pauttim, pavanatl'leak kombea katta tosolo burnas khell soit taka disandis asl'lo mhonnyet. Tea vorvim, zoddl'le poixe taka bilkul pavanatl'le mat nom-i thoddea pauttim mamyk to virar kortalo poixe dimvchea khatir. Mam-i mat amkam bhugeank borem xikap divonko anim boroea vatter paumvchea khatir aplo jivochch sannek dor l'leabori jiel'li. Maslli videxak daddchea surotkolchea eka kompnnent kam' korn tinnem amkam posl'lem. "kuttmant ek ya dog padri aslear, kosem punni il'li kumok zata puta.... Mhoje bhavo devache bore monniari, punn mhaka devache bore dutchch.... Devak dil'leantlem il'lem uroun mhaka ditat......" tinnem kednam-i mhonnchem. Tiche dog bhavo padri zaunasl'le zal'lean bhoinnik tannim sanddun
ghalunk na. Tanka0 mogachi bhoinn mhoji mam-i. Tiche koxtt polloun, tannim kel'li kumok vorti. Padri mama0chea kumken amim xikl'leamv anim boroea zoddir pavol'leamv. Surotkol amcheachch zagear asl'lem lhan ghor moddun vhodd ghor amim bhandl'lem. Bab nivrit't zal'lea vellay tachem horamiponn soddunk na mhonnyet. "tuka bhurgeanche poixe yetat.... Tum mozha martai..... Mhakai poixe di.. " mhonn mamyk sotoun anim thoddea pauttim dhomkun anim marn poixe vorun vetalo. Thoddea pauttim hatak melll'lem vorn koddeall vikun, melll'lea poixamni mizaski marchi tachi souy. Mhojem sonodichem xikap zaun, bomboi bair sortana, mam-i zaiti roddl'li. "hea soitana sangata kosem jiemvchem puta? tum eklo asl'loi anim tum-i porgavank bhair sorlai......" hamvem mamyk pottlun dhorlem. "mhojem jiun borem zaizoi tor hamvem gavant ravonk zaina mam-i.... Bomboi kam' korun uprant golfak paulom tor mhojem jiun borem zatelem.... Hamv tuka sanddun ghaltamve?" mamyk hamvem ghor soddun vechi bilkul khuxi natl'li. Hamv asl'lea vellim bab tika sotoitalo tor mhojea sangatant ticho vell boro paxar zatalo tosem tika bhogtalem. Punn, mhaka ga0vant ravon hem jiun sukidaddichem korunk bilkul mon
10 Veez Konkani
natl'lem. Tosem hamv bomboi gel'lom anim uprant moskot. Panch vora0 poilem bab achanok huxar na zalo. Kosoli pidda mhonn dakteranky koll'llem na. Tichch pidda tachea oskotkayechi survat. Amim sorvanim poixe daddn konknaddi bhorti kelo tor tachi pidda vichitr zali anim taka penktta sokoil boll na zalem. Huxar zaun ghora oyil'lo bab, angann soddun bair vochonk sokana zalo. Tin vora0 poilem, nannyek naunko gel'lo to nisron poddl'lem ekchch nib. Tea pauttim aspotrek gel'lo pattim yetana tannem mandrichch dhorli. Mot soma asl'li tor ulounnem bondh zal'lem. Kosem kitem konnaiki kollit na. Dakteranky somzolem na. Hat bhas korun to kitem zai tem sangtalo tor jivant zamvchi pidda sosunk zainatl'lea vellim hak bob martalo.
Babak dourl'lea kuddant ghann, ghoranty yeta mhonn, kenodda asl'lea bhavan ghorak lagon, pattlean ek vingodd kudd asa kelem anim babak vorevingodd tea kuddant dourlem. Tea kuddak vochonk babak bilkuk mon natl'lem mhonn to bhavo mhaka pon korun sangalaglo. Zaiteanim amkam sanglem ’babak vorn aspotrent dourea anim thoimsor
norsam borim korn polloitat. Ghorant kiteak itle tras...." punn mam-i mat aikana zali. "mhojea ghovan mhaka kitem kelam tor kaimchch porva na... Tachi chakri mat hamv0chch kortam... Morasor taka hamv0chch polloitam..." padri bhavan kedallai mhonnchem asl'lem - satvea sakramentacho sakrifis ho. Mam-i asa khonddit zaun santinnchch soi.. Him ghodditam chint'tana, mhaka mamycher asl'lo gourou anim obhiman mat choddon ayil'lo. Ekli stri itliy doyalli zaunko sadhy asagai mholl'llea mhojea chintpak mam-i jivi sakx zaunasl'li. Mamyk sangat diunko mhonn amim haddl'lem cheddum lota - soklexopur lagsilem. Kazar zaun ghovo soddn gel'lea uprant, lota aplea bapai sorxin pattim yetana, padri mamachea vollker amger pavol'lem. Babak, mam-i anim tem dogam-i borem korun polloitalim. ****************************** babachem mornn zaun ghora yetana, mam-i chikke somodhanen asl'li. Opnnacho khorochch dvex kel'lea potik itlem borem korun polloun akherik boroea ritin matiek pailem mholl'llem somodhan zaunko puro. Bab mel'lea disa sezara vochon ravol'lem lota, amim igorje thaun pattim yetana ghora ayil'lem. Ayil'lenchch opunn hangasor ravana anim pattim ghora vetam mhonn roddonklaglem. Dusrea disa sokallinchch sezarchea richchichem kar gheun lotak paunko hamv
11 Veez Konkani
lota atam kottinnayen roddtalem. Tachem roddnnem tannem uloyil'lea utranchem sot ugtean pachartalem tem hamv zanna zalom.
bhair sorlom. Donpar zatana, soklexpur tachea ghora paun pattim yetam mhonntana, lotan mhaka bolatkaran tanchea ghora bitor velem.
"tumvem osem kiteak kelem-i?...." hamv hallvayen bobattlom.
Lotak paunko ayil'lea toull thaun amim bailea angnnant boson asl'leamv anim thoimsorch amkam piun dil'lem. Atam poilea pauttim hamv tachea guddsulant gelom.
Lota uloilemna..... Hamvenchch taka porot porot vicharlem - "hamv tuka kamyinchch korina lota.... Tum sot sang.... Hamv tuka kamyinchch korina....."
Guddsulant sureacho ujvadd bilkul yenatl'lo. Tea vellim, kallokant lota roddchem mhaka dislem... "kitem zalem lota?" hamve taka chikke zor korun vichartana tem mhonnalem - "baba mhaka maf korizai.... Hamvem vhodd patok kelam... Vhodd chuk kelea....." mhaka somzolemna... " kitem zale0? tum kitem uloitai lota.... Tem sarkem sang...."
anim tednam, roddnnem chikke unnem korun, tannem zovab dili "vhoddlea babak tea ghorant vanchonk naka asl'lem... Taka vanchonk zai asl'lem tor aspotrent ...... Tea khatir tumchea sorvam lagim to porat'tilaglo.... Punn, tumim tachem magnnem aikalem na...... Mam-i sodamnit ratim taka osi donnsitaligi to roddon0chch mhojea lagim magtalo.....Taka moronk zai asl'lem.... Vhoddlea babak moronk zai asl'lem......"
atam lota khonddit zaun bi0yel'lem anim tacho tallo kamptalo.... "hamvem vhoddli chuk kelea..... Vhoddlea babak jivexim marlem .... Baba......" tim utram ek pauttincheak somzolimnant tor dusrea ghoddie somzatana mot pisantur zali. Lotachea kansular zata titlim thapddam vazoveam mhonn0y mhaka bhoglem. "lota .... Hamv tuka patiena..... Hem sot?"
"mam-i taka bori korun polloitali .... Lota .... Tum fotti martai...." tim utram patieunko zainastana hamv khillonchlo0. "baba, mhaka fotti marizoi mhonn gorz na......Hamv fotti marina....... Mhojea
12 Veez Konkani
kalli matechea namvan..... Hor eka ratim mam-i vhoddlea babak martali.... Kanamni, nakant.. Boddio rombun rogat haddoitali..... Vhoddlo bab dukin bob martalo.... Mam-i mhonntali..’mhojem jivit yemkondd kel'lea tuka hangach xikxa mellonk zai.....’ vhoddlea babak ti moronky dinatl'li ..... Mandrer jieunkoy..... Ratik mam-i tachea lagim yetana to bhi0yan kamptalo.... Roddtalo.....Hak bob martalo........ Kaim korinaka mhonn hat zoddun magtalo...... Punn, mam-i mat kosai garam bori taka koxttitali....." atam, mhaka lotachim utram fott mhonn dislim nant... Tantu0 sot asl'lem.... Hamv ga0vak ayil'lea vellim baban roddon mhojealagim vicharl'lem uddasant ailem... "magir kitem zalem...?" hamvenchch vicharlem.
upavo sanglo...... Hamvem tachem nak anim tondd huxem dambun bondh kortam mhollem...... Khorenchch to vopvalo...... Vhoddlea baban mhaka besamv dilem anim mam-i yemvchea poilem ..." lotak mukharun ulounko zalem na.... Tem atam kotthinnayen roddtalem. Mhojem kalliz fapsal'lea bori zalem. Lotan babak tosem kel'leak nom-i bogor amim babachem magnnem somzonk sokanatl'lea khatir......Hamvem kitenchch mhollem na. Bolsant asl'le nott kaddun lotachea hatant cheple...... "tumvem borenchch kam' kelem-i lota..... Babak hea somsarantlea yemkonddantli suttka diliy....... " hamv guddsulantlom bair ailom..... Soklexpur thaun pattim yetana sanz utron gel'li ......... Ghorant amori ters zaun, babachea atmeak mamyn magnnem suru kel'lem.... Mhoje bhavo, bhoinnim anim tanchi0 ghovo - bhurgim sangata asl'lim....... Kiteakgi sorvancho kanttallo mhaka oylo.. Ekant ddong bhoron gel'lochch dislo mhaka..... Magnnem mhonntana mam-i roddchem dislem mhaka...
"vhoddlo bab ... Hoyek dis mhojea lagim porat'tun hat bhas kortalo........ Tacho gollo chirddun kabar korunk magtalo...... Mhaka tosem korunk dhoirchch mellanatl'lem.... Hamv babak somodhan kortalim... Ek dis, tachem roddnnem pollounko zainastana, hamvem taka ek
Ti kiteak roddta tem mat mhaka koll'llenchch na..... Punn, tea vellim babak chintun mhojea dolleamni poilea pauttim du:kham mat udelim....... ----------------------------------------------------------
13 Veez Konkani
14 Veez Konkani
15 Veez Konkani
Chikon Kurma
2 vhoddle ttometto 2 vhoddle piav 1/2 inch alem 4-5 losunne boyo 1 ttispun bafat pitto 1 ttispun jiroea pitto 6 longam 5 ello 1 ttispun sakhor 1 1/2 ttispun mirsange pitto 1/2 ttispun holldi pitto 1 ttispun konnpire pitto 2 kuddke tike sal 1/2 kop dhom-i 1/2 limbo korchi rit:
1/2 kilo kombi (lhan kuddke korn, mitt, 1 kuler xirko ghaln 1 vorbhor dourchem) zai poddcheo vostu: 4 ttebl spun tel
1. Telant don piav tambso zatasor bhaz 2. Don ttometto ukddun sal kaddn dour 3. Bhazl'lo piav ani ttometto pestt kor 4. Piav bhazl'lea telant tike sal, longam, ello ghalcheo. 5. Alem ani losunnecho pestt korn teach telant bhaz ani takach mirsange pitto, bafat pitto, holldi pitto, jiroea pitto ani konnpir pitto ghaln borem bhorxi. 6. Piav-ttomettocho pestt takach ghaln bhajte ravo 16 Veez Konkani
7. Uprant masache kuddke tantum bhazun 3/4 vantto ukddon yetana taka dhom-i ghaln limbea ros, sakhor ghaln chall. Nimanne konnpir bhaji barik katorn ximpddai. ----------------------------------------------------------
Khanismar (ontim' bhag) prostaun: adlea hofeant, khanismar-2011 promannem zom'mu-kaxmir rajeachem lek-pak vixlexonn kel'lem. Dharmik xikap, oxikpiponn, gamvttiponn (rural residence). Anim tornim kazari zoddim amchea dexachea loka-khatoddek karannam mholl'llem. Hea ovosvorant, uddpi-mongllur toslea jil'leanchim hat-pustika anim mizoram', gĂľyam anim kerolla toslearajeanchim sensos lek vixlexonn kortam. Haka karonn, mizoram' kristamv bohumot rajy. GĂľyant muslim olp-sonkheat anim hindu-kristamv bohumot. Kerollant xikpiponn dexantch odhik map. Uddpimongllur kesori songhottonnanchi kormobhumi. Khanismar-2011chem lek-pak:
voili volleri polleyam: gĂľyant muslim keul 8.33%. Hindu-kristamv 91.18%, her 0.49% jeyn, bud'dh, parsi ani dhorm' natlele. Mizoram' kristamv 87.16% ani hindumuslim keul 4.1%. Urlele 8.74% sthollik dhormam pallche. Kerollant hindu koxttamnim bohumot. Mizoram': ho mizoncho rajy, amcho ek-matr kristamv bohu-sonkheat. Dekun hamvem topasnni korunk getlo. 2011 isvechea khanismare promannem, zonn-sonkho 1,097,206 aslo. Hantu 956,331 kristamv, 87.16% dekun bohu-sonkheat. 30,136 hindu, 2.75% anim muslim' 14,832, 1.35% dekun hindu-muslim' olp-sonkheat.
Ho rajy 1972 isvent ghoddlolo. Dekun, 1981 isvechea khanismarechem lek pollelear hanga zonn-sonkho 493,757 aslo. Mhollear 30 vorsamnim, hea rajeant lok 2.22 vantte vaddlo. Heach audhent sogllea inddiacho zonn-sonkho 683,329,097 thaun 1,210,854,977 zalo. Hi vaddaull 1.77 vantte zata. Dekun, mizoramant loka-khatodd dexa-pras 0.45 mapan vaddlea. 2001 khanismarechem lek dorlear dha vorsamnim rajeant lok-sonkho 22.8% vaddlo. (dexant 17.7%). Mizoramant 53% lok xerant rauta. Mizoramachem xikpiponn
17 Veez Konkani
91.33% zaun asa. Tor odhik mapan xerant ramvcho, ani xikpi kristamv lok, kiteak dexapras chodd vaddlo? hea rajeant 15.36% zonnam 0-6 prayechim bhurgim. Sogllea dexant ho ankddo 13.11% zaunasa. 19 vorsam prai bhorche poilem, kazar zal'lim bail monxam 35.6%. Sogllea dexant hea praye poilem kazar zal'lim bail monxam 61.1%. Mhonntoch, hea rajeant zoddim tornim mhonnonk-yi zaina. Tegam pras chodd bhurgim 56.51% kazari bailenk asat. Sadharnn ekye kazari bailek 3.08 bhurgim asat. Sogllea dexant 46.42% kazari bailenk 3 vo choddit bhurgim asat. Sadarnn (average) 2.69 bhurgim. Dex-bhor kristamvanchi vaddaull chodd'dd unnim asa; punn, hangachea kristamvank chodd bhurgim asat. Don karannam distat: 1) him novim kristamvam, omerikon mixonorimnim aplea mellak bhorti kel'lim. Him sogllim porixist pongddachim anim adivasi; chodd mhollear 100-125 vorsam
poilem kristamv zal'lim. 2) bhumichyer lokachi khatodd nam. Yedea vhoddlea rajeant, keul ek miliyon zonno-sonkho! ek chodor kilomittorant keul 52 zonnam. Hea rajeant bhailea rajeam thaun konnem-yi yeun ravonk vo ast gheunko nam. Tench nohim, bhomvon yeunko legun 15 disancho pas (sorkari porvonngecho) gheje poddta. Dekun lokak zonm'-nixed korije mhonn kossolo-yi dobavo nam. GĂľyam: 1,458,545 zonnanchea hea rajeant, 66.08% hindu, 25.10% kristamv anim 8.33% muslim. Hem lek voilea vollerint dilam. Punn, mizorama bhaxen ho vhodd rajy nohim. Hanga ek chodor kilomittor suvater 394 lok asa. Ho ankddo mizoramant keul 52 zonn. Dekun, loka-khatodd vaddtana, zonmanixed lokamogall zata. GĂľyanchi 2001-2011 doxokachi vaddaull keul 8.23% zaun asa. Hangachem xikpiponn 87%. Hangachem
18 Veez Konkani
xer-ponn 62.17%. Hangachea 2% bailank matr poilem kazar zatana, 19 vorsam-pras unni prai. Mhonntana tornim zoddim bharich oprup. 32.62% kazari bailank matr tegam pras chodd bhurgim asat. Sadharnn
ekye kazari bailek 2.09 bhurgim. Mhollear dogam bhurgeancho dhyey 2021 isvechea khanismare poilem sompurnn zata astolo! hanga muslimancho ankddo lhan tor-yi, ekye muslim bailek sadharnn 2.41 bhurgim
19 Veez Konkani
anim 42.18% muslim kazari baileank tegam pras chodd bhurgim asat. GĂľyanchem somossem rajea-bailea lokan yeun biddar korchem. Hanga mizoram' toslim kanunam nant. Konnem-yi yeun, ast kanngheun hangacho khayam' vostedar zauyet. Yedollch, horyeka 4 gĂľykarak eklo bhailo asa. Konknni ulomvchea kristamvamni portugola-mukantr yuropak volose vechem onyek somossem. 1851
2011-khanismare promannem, 33,406,061 zonnanchea hea rajeant pattlea doxokant lok 4.91% vaddlo. Hi vaddaull dexantch unnim. Lhan suvatecho rajy zal'lean, lokakhatodd matr chodor kilomittorant 859, bharich chodd. Hangachem xikpiponn 94% ason, dexant poilea sthanar asa. Hangacho 48% lok xerant rauta. Voilean hindvam modhem ollia sontana samajik rivaz cholon ailea zal'lean, lhan-xem kuttam' anim unnim tornim zoddim zaunko sadhy zalam. Keul
isvent portugis khanismare promannem goyant 64% kotholik kristamv asle. 2011khanismare promannem 25%. Zoxem kotholik gĂľy soddn vetat, toxem xezari rajeam thaun morathi hindu, kon'noddo hindu, urdu muslim ani telugu hindu lokan yeun hangachea grestkayecho vantteli zamvchem lekant polleunko mell'llam. Kerolla:
1.64% kazari bailo poilem kazar zatana 19 vorsom bhoronk natleleo. Hantu muslim 3.53%, hindu 1.06% anim kristamv 0.77%. Keul 34.28% kazari bailank 3 vo chodd bhurgim asat. Ekye kazari bailek sadharnn 2.34 bhurgim. Ho ankddo hindvacho 2.17, muslimancho 2.70 anim kristamvancho 2.36. Hanga 0-6 vorsam bhitorlim nenntulim bhurgim keul 9.95% asat. 60 vorsom praye voilim 12.8%. Osolim nombram progotipor ddexamnim pollyeunko melltat xivai amchea dexant kerolla bhair nohim!
20 Veez Konkani
hangachim muslimam odhik mapan xikpi tor-yi, ghor choloun vorchim chodd anim ghora-bhair kamak vechim unnim zal'lean tanka herank tall kortana chodd bhurgim asat mhonn mhojem sangnnem. Kerollant yedoll poryont komuvadi paddtinchem chodd cholana kiteak mhollear hanga liborol chintpachem sahit chodd rochlam. Toxem sorv dhormanchi somskroti choddunnem ekch (bhas, nesap, nach, songit, sinema, sahit iteadi). Hea rajeachem novem somossem mhollear, kitlo lok bhailea rajeank anim dexank kamam sodhun veta tanchea ptras chodd boddgarajeam thaun hanga kam' sodhun yeta. Andajye promannem logbog 40 lak kameli hea rajeantlea vevegllea xeramnim kam' korn asat. Dokxinno kon'noddo jil'lo: voir dil'lea vollerint hamvem uddupi anim dokxinno kon'noddo hea don-yi jil'leanche lek sangata ghaln dilam kiteak mhollear hanga hindutvachem chodd'dd cholta dekun. Toripunn, uddpi pras odhik mapan dokxinno kon'noddo jil'leant kesori toxem pachvo komuvad vaddla dekun, hea jil'leachye hat-pustikant dil'li mahet hanga vixlexonn kortam. 2011 khanismare promannem, hea jil'leant 2,089,649 zonn lekak mell'lle. 2001-11 doxokant zonn vaddaull 10.11% asli. Chodor kilomittorak loka-khatodd 430 asli. Hantu mongollur talukant 1150 anim bhirankull mhonnyet. Lokachyem xikpiponn 88.57%. Xeroponn 47.6%. 0-6 vorsam bhitorlim nenntim bhurgim 10%. Mhonntoch, tornim zoddim
unnim mhonnyet. Hanga hindu 67.18%, muslim 24.02% anim kristamv 8.2%. 2011 isvechea khanismorek tall ghaln polletana, hindvancho ankddo 1.41% demvlo. Kristamvancho ankddo 0.49% demvlo. Punn, muslimancho ankddo 1.94% vaddlo. Protyek zaun bonttvoll talukant muslimancho ankddo 32.5% poreant raulo. He ankdde polleun, kesori songottonanchi tokli tapta! uddupi jil'lo: 2011 khanismare promannem, hea jil'leant 1,117,368 zonn mejle. Oxem pattlea doxokachi vaddaull keul 5.85% zata. Hanga 0-6 vorsam bhitorli nenntim bhurgim keul 103,160 mhollear 9.2% zatat. Dekun tornim zoddim unnim mhonnyet. Xikpiponn 86.24%, xeroponn 28.4%. Muslim keul 8.22%. Kristamv 5.59%. Hindu vhodda bohumotan 85.72%. Hea jil'leant lokakhatodd 329 ason, dexa-pras unnim. Hea ankddeam vorvim, dokxinno kon'nodak tall kortana, hea jil'leant kesori komuvad titlo utton disana. Porixist zat (Scheduled Caste) anim porixist pongodd (Scheduled Tribes mizorama toslea rajeant kristamvank tanchyem konveddtor zamvchea poilenchye mull azun sorkari lekant yeta. Her rajeamnim, porixist zat anim porixist pongodd hindu somajecho vantto mhonntat. Hamvem vixlexonn kel'lea amchea don-yi jil'leamnim ho lok asa: porixist zat uddupint 6.41% anim dokxinno kon'noddant 7.09%. Hanchi vaddaull
21 Veez Konkani
uddupint 11.43% ani dokxinno kon'noddant 12.97 zaun asa dekun jeral vaddaull pras chodd asa. Porixist pongodd uddupint 4.47% anim dokxinno kon'nodant 3.94% asa. Hanchi vaddaull 27.12% anim 30.72% asa. Muslim lokak tall kortana, hanchi vaddaull chodd asa. Hachyem mukhy karann kitem? muslimam bhaxen hanchea somajyent malghoddeanchyem (ajeaajiechyem) anim dadleanchyem chodd cholta. Xikpant-yi tim muslimam bhaxen jeral ankddeam-pras sokoil astat. Dublikai (kuttmacho adai) hea zatim anim pongoddam modhem heram pras chodd asa. Oxem, dharmik dotorne bhair, kuttmacho arthik zago-yi loka-khatoddek ek karann zaun asa mhonnyet.
pras tin vantte. Pun, hem ek karann zaunko sadhy nam. Promuk zaun, hea jil'leak her jil'leancho, rajeancho anim dexancho lok yeun asa. Protyek zaun, mongolluru xer vividh karannank lagun lokak apnnaita. 7. Thoddeam ondajeam promannem, tenka inddiant zonn-sonkho thir zala. Dekun, hea rajeamnim zonm'-nixedachi gorz nam. 2021 khanismar laginch asa. Hem sot-gi mholl'llem ankdde dakoitelem.
Somapti: 1. Dhormam promannem ankdde topastanam, dexant, sorv rajeamnim anim amchea don-yi jil'leamni muslim lokachi vaddaull jeral ankddeam-pras choddit asa. 2. Porixist pongddachi vaddaull muslim loka bhaxench jeral ankddeapras odhik mapan asa. 3. Dublleanchea kuttmamnim chodd bhurgim astat. 4. Axikpi bailam 19 vorsanchea poilem kazar zatat. Tornea proyer kazar zal'leam bailank 3 vo chodd bhurgim aschem ankddeamnim dison yeta. 5. Holl'llemnim, protyek zaun kroxikanchea kuttmamnim dogam pras chodd bhurgim astat. 6. Dokxinno kon'noddo jil'leant uddupi jil'leak tall kortona, doddea mapan lokachi vaddoull zalea. Hem kiteak? dokxinno kon'noddant muslimancho ankddo uddupi
(filip mudortha) ----------------------------------------------------------
Amim himsatmok! -fa| seddrik prokax je. So. "mhojea dhormachi bunead zaunasa sot ohimsa, sot zaunasa mhozo devo. Ohimsa zaunasa vatt taka zannam zamvchi" mhonnalo mohatma gandhi. Dhonyovad
22 Veez Konkani
taka, jem kitem bharotan akhea somsarak dilam zaunasa tachi dotorn ’ohimsa’ ani ’soteagroho’ vo sotacho bolotkar. Poripurnnotekhatir zauyet, 2007 isve thaun (ten'nanchea yupie sorkarachea kamak lagon), somyukt somsthanan aplem mon kelem okttobor 2, gandhich zolma utsou hor vorsa ontorraxttri-i ohimsa divos mhonn achoronn korunk.
Amim tanchem uloupa svatontr na kelem, sangap, bhogap ani soncholon ani tanchi manovi-i hokkam. Somvidana virodh koddtileo 370 ani 35 a amim rod'dh keleo ani thoinchea nagorikank dusmanamporim pollelem! itlench sobharamni amim hem sontosan pacharlem, kaxmirachem akromonn ani amchea milittorin tankam ghuddant pichhar kel'li rit.
Hea vorsa 2019, ho dis ’ohimsa’ ek vixex divos: ho zaunasa gandhichea zononachea 150 vorsancho divos. Bezarai ki, zogot'tacho xanti dakhomvcho sonkho bharotak bharich sokoilea sthanar dourta ani bharot atam 163 dexam poiki 141 sthanar asa. Ailevar somikxa kaddl'lea prokar pattlea chear mohineamni bharotant zal'le hal-hovalch haka mukhy karonn hangasor sorv manovi-i hokkam mostun dekhun'nch bharot az namvaddlam mhonnon somsarantlem oti nich himsechem kullar! vhoi, amim himsakhar! himsa, bharotant, choddat't veta horyeka vortulant disan-disa! amche thoim na dur drixttechem chintap ani chollvollechem chintap amchye thoim vengun dhorunk ohimsa!
Amim zaunasamv himsakhar: dublleancho goll zaun'nch asa disa uprant disa! dusrea hatant grest ani odhikarar asche hankam disan disa grest zaun'nch vochonk odhikar mell'lla. Kedinch edoll zainasleporim dublleam ani grestam modhlo ontor akasak vaddon'nch asa! jea konnak ’asa’ tankam kitench guman na, zor tanchem ’lolipop’ kaddn uddounko nant. Karkhane bondh poddttat; bekarponn vaddat't veta choritrentch poilye pautti hem ontrollak tenklam; lokak kamam nastam; krixikanche ani her dublleanche jiughat graminn bharotant edoll ghoddanaschyeporim choddat't vetat. Onannyikoronn (ddimonettoijexon) ani itor chukimni bhor l'lem razkaronn dexachi arthik poristhiti kill mott'ttak demvounko soklea. Hiyi zaunasa himsa. Amkam matr vollkon gheunko zaina.
amim zaunasamv himsakhar: kaxmir zaunasa ek xrextt dakhlo az! lagim lagim don mohineamni amim himsacharan lokachem kitem asl'lem tem nirakorxilem.
Amim zaunasamv himsakhar: dolit ani adivasi sobhar ritimni tankam mohotv na zaun'nch veta. Hem sarkem kolltta ki amcho tancher na ascho husko polletana tosench tankam amim ’te’ mholl'lleaporim polletana. Amim marmik ritin tosem xida tankam sangtamv ki, ’mhellem khateleank devan'nch tancher axirvad ghalam tosem korunk’. Xikxonnant ani kamamni tankam asl'le zage kedinch bhorl'le nant. Dolit
23 Veez Konkani
cherke je rostea degamni aplea kuddichi gorz tirsitat tankam unch kulliechi marn tancho jivoch kaddttat; adivasim thaun ranam kaddn uddoileant ani nivasink dhamvddailam: tannim tanchem ghor mhonn apoyil'lem atam adlo ugddas zala.
Amim zaunasamv himsakhar: striyo ani bhurgim patriark somajek boli zaleant. Ek torunn choli la kalejint xiktana taka bollixtth razkaronnin bolatkaran ghoddye ghoddye oteachar kela, ani tikach zoilak dhaddlam! zai tor eklean disallea potrancher nodor marn hem sorv zanna zauyet ki, kosem striyo ghoramni ani somajent dadleanchea kukriteank boli zatat tem; tankam man na, tankam sthan na, asa fokot okman, ovman ani protikar ti mhonn fokot ek stri jivi. Ailevar kel'lea ontorraxttri-i sonxodonan kollit zalam ki bharot striyank sangl'lo dexch nom-i mhonn. Tench zaunasa bhurgeank; bhurgeam kameli choddat't vetat bolatkaran! amim zaunasamv himsakhar: razkaronnink ani tanchea chellank olpsonkheat xida boli zatat kitench fikir nastam! amim visortamv ki bharot zaunasa sorvancho dex - hangasor zolmal'leancho ani sorv dhormancho hench zaunasa amchem boll. Muslim' ani kristamvank pattlea podd'dea pattlean
uddoilam ani ghoddye ghoddye tancher himsa choloilea ani choloun'nch asat. Addolltea sorkarache sande olp sonkheatancho dex prem' tankam hinnsun ani dhonnsun vichartat. ’konveddttor’ mholl'lli gaddi te ken'nam ken'nam choloun'nch asat, haka kitench bondhi na; sorv zaunasa olp sonkheatancher probhavo ghalunk, zata titlem bhexttaun rauvonko ani dhonnsunk tosem koxttunk. Tankam sorkari kamam solisayen mellanant, thoddea kodden tankam zai zal'lea zagear vosti korunk sudham soddinant.
Amim zaunasamv himsakhar: herank marn boddomvchem sodanchem zalam! bharotachea maji mukhy nyaidixachim utram! ’hindutvo’ ghottokache sande lokak marn boddounko ani lokak bhexttamvn dourunk sorag proitn korun'nch asat. Tankam kitench karonnam nakat: zo kitem khata, nhesta, boroita vo uloita titlench puro. Tem chintam ki herank marn boddomvchem tankam melll'lem ’devall ’hokk kanun tancheach hatim gheun herancher bolatkar korunk. Te zannant ki tosem kelear konn'nch tankam vichartolo na, ani tankam kitench mar poddana mhonn: tanchyelagim asa odhikar ani odhikari tanchye borabor asat! eka vyoktik osolea duxkormimni marn boddoilem ani to moronn paulo sosunk sokanastam; punn
24 Veez Konkani
uprant ayil'lea polisamni tirp dilem ki to ’kalliz ravon melo’ mhonn!
Songti fokot vedir korchye tosoleo asat. ’zhuzaporim’ vatauronn nirmann korunk sorvancher okant asase keleat. Dex nyukliyor bhorcho sombhou vaddon aila, sobhar dex nyukliyora thaun poisapois ramvchea hea vella. Amim zaunasamv himsakhar: dexache
amim zaunasamv himsakhar: amchem porisor polleya! vatauronn bodlunk karonn zal'leo songti vivorunk bhilkul konni na ani tachyer krom' gheunkoyi konn'nch na. Odhikarar asche khonneom ani rukanche dolali zai zal'lea kodden khonddttat ani zai zal'lem sorv katortat ani ranam nopomych kortat tancheach khuxe prokar. Kott'ttonnam bandtele vhallchem udak poreant tanchea khuxe prokar bondh kortat ani tanchim kott'ttonnam ubhartat. Porisoracho mog mholl'llem utar thoddeank fokot tatkalik tonddak pauddor saroyil'leaporim koso zala. Tosench apunn porisaracho raknno mhonn pacharunk vedir thaun tanchi patoll jib hullvulltta udka bhair poddl'lea denkhlleaporim. Bharotant asat sobhar zogot'tantch mhellkott nogoram. Amim zaunasamv himsakhar: xostram zaunasat boll az! amim fottimni sangtamv ki amchem boll zaunasa mhonn amchem hokk. Bharot az somsarantch odhik mafan xostram apnnamvcho dex mhonn namvaddla! amchea razkaronnimni tannim chuki korchem dhampun vhorunk ’pakistanak’ amcho dusman korun dourla.
unch odhikarar asche vyokti sorv madhyomam aplea muttint dourunkch pechaddttat ani tannim kitem prosar korunk zai tem tankam techch sangtat. Oksfordd yunivorsittin ailevar ugtayil'lea vordhe prokar bharotachi bhitorli pitull bohirong kelea. Bharot kosem apleoch varta prosar korcho bolatkar vaporn lokak kosem mankodd korta mholl'llem sorvank kollit zalam. Sorkar kosem xida ulomvchea potrkortank tanchim tonddam bondh korta ani tanchye bhomvarim aplea soinikank mholl'lleaporim dhaddtta mholl'llem-i kollit zalam. Ontorzalla mukhantryi bondobost korcheak sorkar khell khelltta, bhexttaita ani bondh soit korta. Himsa sot hangasor dambun dhorta! amim zaunasamv himsakhar: jen'nam amim chintamv ulomvchem naka mhonn. Jen'nam amim herancher zamvcho bolatkar, oteachar pollemvn kitench uloinamv ten'nam, jen'nam amim vogech rautamv manovi-i hokkam khatir zhujteleam tosem
25 Veez Konkani
26 Veez Konkani
27 Veez Konkani
28 Veez Konkani
29 Veez Konkani
30 Veez Konkani
31 Veez Konkani
32 Veez Konkani
33 Veez Konkani
Gandhijichea 150 vea zononotsovak bholaike xibir
bollarantlea nimfa sodonant okttobor 2 ver gandhijichea 150vea zonma disa prayesthank bholaike xibir manddun haddl'lem. Valensia loins kloban sangata ekyu-leabs ani ddeltta oi ker hannim sthollarch bholaiki topasli. Hea topasnnent aslem ddoibittik ani blodd prexor chek, dhormarth dolleam porikxa ani unnea molar voklam zai poddl'leank. Hem xibir nimfa sodon ghorachea addolltea monddollin prayestham khatir asa kel'lem. 34 Veez Konkani
Lesli ddi’soza, osvoldd ddi’kunha, rajex lobo, zogodix em'., zon vas probhu, jesinta ddi’kunha, protap e., zossi rego, voidyoki-i adhar ani svoimseuk asle. Sarvozonikanchea bholaike sudharonnak osolim xibiram borinch upkartat. Valensia loins klobak hogllap favo. ----------------------------------------------------------
Nogorant "vixex mixonori mohino"
mongllur diesejichea bisp dda| pittor pavo; solddanhan, novoch sombhrom', "vixex mixonori mohino, okttobor 2019 papa fransisan apoyil'lo achoronn korunk ugtailo. Xembor vorsancho sombhrom' pacharunk ulo dilo. Noumbor 1919 chea apostolik potracho prosar ’meaksimom' il'lud’ achoronn kelem. Bhavaddt thiraunko
mixonori apounnem papa beneddiktt 15 vean novem prochodon dil'lem. Dhyey oso aslo: baptijm' diun dhaddlam. Kristachea igorjen ho vixex mohino amchem mullbhut kortouy" mhonn. Papa fransisachea ulea uprant, ho mohino prarthon, borem kam' anim raji lokachea gorzam prokar. Bispan
35 Veez Konkani
Rozar mai firgoz kundapur 450 vorsanchea suvallear
chuddunnem don hozar vorsam thaun kristamv dhormachi choritra asa. Jezu kristacho apostol. Sam. Tomosan bharotak pavun, poxchim' koraulli prodex ani her kodde jezuchi suvarota prosar kel'lo ul'lekh asa. Punn kristamv dhorm' vhodd mapan prochar zaunko natlo. Kenorant tea kallar igorz sthapon zal'lo dakhloi na. Poili igorz mongllurochi rozai ketheddrel 1568 isvent ani kundapur igorz 1570 isvent rozar mayechea manak bandhli mhonn dakhlo asa. 1510 isvent gĂľya puddtugezancha hatank ailem. 1569 isvent kundapurant aplem tthannem tannim sthapon kelem. Kundapurant igorz sthaponachea pattli choritra:
amcha konkonni koraulli prodexant
(porchugisamni bharotochea sobhar prodexant doreavatter aplo veapor vohivatt korochea ud'dexan dadd ghaln opnna
36 Veez Konkani
svadhin koron ghemvchem asl'lem. Oxem porchugisanim mongllurant sam| sebhasttiamvchea festa disa, 1568 isvechea zonouri 20 ver, sam. Sebasttiamvchea namvar ek kottem bhandle. Novembor 25 , 1569 isvent santa keathorinachea namvar hon'nauront tannim ek kottem bandhle.. Kundapurant 1542 isventch porchugis kundapur dadd ghaln sunk vosul korunk lagle, totkalik zaun holle kotte mhollem kodden tanchem kottem asol'le. . Punn hangache tunddu rai hanchem virodh loddai korotale. Dekun 1549 isvent raji sondhan zaun porchugisamni sunk unne kelem. Punn 1569 isvent ddon luyiz ethaida porchugis bharotacho voisorai hanne pedro da silva minezosak keptton koron 13 tarvam songata kundapurak daddta., ani hem soiny kundapurak dadd ghalta. Tedna kundapurocho tunddu rai tollar, hoso ongoddicho tunddu rai hon'noiyo kamblli ani tachi potinn kamboli (gongoll'lli) he mellon porchugisam virod zhujtat. Punn doni kuxinim zaito noxtt zatam. Sobar zonn aplo jivo hogddaitat, sangata hon'noiyo kamblli zhuzant moronn pauta. Zokhmi zal'lem porchugis soinyyi pattim gõya vochonk vot'tai korotam. Punn voisorai khud'd tachea 11 hozar soinikank gheun kundapurocher dadd ghalta. Tollar rai ani hon'noiyo kambllicho put ott'ttu mellon zhujtat, punn gamvchea rayanchem 200 sojer moronn pautat. Ani porchugisani poilo akromonn kel'lo zago ani tanchem adlem kottem (holle kotte) porchugisank soddn ditat. Porot anyek pauttim gamvchea rayache soiny eka bhari kallkea rati porchugisachemr dadd ghalta. Punn poilench rakon aslo komanddor pedro lopez
rebel'lo 200 soinikam mhukhantr gamvchea rayachea 300 soinikank logadd kaddtat. Gamvche rai solvonni manun gheun porchugisank aplem svont kottem bandunk koblat ditat. Oxem teach vorsa kundapurant santa lujia mhollea namvan porchugis kottem bandtat. Atam tea zageak kotte bagilu mhonntat. Hea zhuza velli porchugis soineak dharmik kaide pallunk ani zhuzant ghayelea soinikank chikitsa dimvchea khatir yazokank apoun haddtalem. Oxem aile jejvit yazok zaunasat bap marttin silva es.Je., zo ef estefanio es.Je. Ani sebasttiyon gonzhales es.Je. Hanni kundapur porchugis soinikam khatir ek aspotr bandhli. Hea yazoka modhlo marttin silva zhuzant moronn pauta. (soinikank chikitsa dimvn astana gamvchea soinikamnim dadd ghalea vellar) 1570 isvent gõycho provinsiyol bap kundapur igorz bandunk porvonngi potr ditam oxem porchugis “amchi mata rozor saibinn” mhonnon rozar saibinnik patron zaun igorz sthapit kortat. Poilem hi igorz porchugis kottea bhitor sthapit kel'li. Thoimsor porchugis soinik, odhikarink matr hea igorjent provex aslo. Kromenn porchugis striyo, kuttmadaram ani her kristamvancho sonkho choddlo dekun igorz kottea thaun bhair haddun atancheahonuman mondirachea boglen asa korotat. Kromenn brittix, ddoch hancheo doxi choddleo, sodamnit mhollea bori zhuzam zalean ti suvat soddije poddli. Igorz dusrea suvatek pauli. Kromenn zago pavanatlean kellodi rannien inam' bhum-i zamvn atanchi suvat dili.)
37 Veez Konkani
kellodicho xivoppo naiko rai 1645-1660 poreant rajvottki choloyil'lo. Ho rai porchugis tthanneank dadd ghalun tim tthannim aple tabent gheta. Xivoppo naik raya yuropa thaun ayil'lea yazokam virod as l'lean, 1643 isvent asl'le fransisson yazok gĂľyak patti vetat. Thoddo temp bhoktik karyim gupit urotat. 1674 dosembor 17 ver bap ddom' tomas de krastok koraulli prodexacho vigar apostolik zaun nomiarolo. Hoch kenora diesejicho poilo bisp zata. Tacho dharmik vaur kundapur thaun prarombh zata, kiteak tea velli kundapur promukh xohor ani bondor zaunasl'le. Toxem ek bollvont kristamv ttannem zaunaslem. [kundapurocho tandull bhovo ut'tim' zaunason somsar bhor kheat zal'lo. Porchugis kundapur thaun tandull, kalli miri rukadd videxak daddn veapar korotale]
Zuje vazak kundapur daddlo. Tanne 1681 isvent kundapur yeun odhikar svikar kelo. Zuje vaz porchugis nhoi ason vigarvarachi podvi opnnailo poilo dexi yazok. Tedoll mhonnasor porchugis porchugisank soddn her yazakank firgoz yazok zaun nemok korinatle, punn poilea pauttim zuje vazak vigar matr nhoi, vigarvar zamvn nemlo. Zuje vaz kundapur yeun kenorant sobhar kristamv tthannim ubharolim. Kundapurochi igorz durosthi keli. Gongoll'lli porni igorz moddn novi igorz bandhli. Pam-i vatten cholon kundapur porisorant bhavaddt punor stapit kelo) 1757 isvent atam ascha zagear kundapurant novi igorz bandli. Haka rujvat zaun atam aschea igorjecha muklea darvattear eka xilla fator asa.
1681 isvent ayil'lea sant zuje vaz (porchugis rayachea arch bispachea odhinacho) bapamni vigar apostolika (pap saibachea odhinacho) lagim, apnnak dhorm' prosar ani kristamvanchi dharmik seva korunk porvonngi dizai mhonnon vinonti korota. Misamv cholounko xorotakhal apnnak ovkas dimvchak vinonti korota. Vigar apostolik tachi vixes urba polleun hi alochon manun gheun taka porvonngi dita. S am.Zuje vaz vigarvarachi podvi opnnailo poilo dexi yazok zaunasa. (kundapur lamb kall mhonnasor yazok nastam kristamv aple dharmik kaide pallunk zainastam donddollon aslem. Toull gĂľychea arch bispan kenoracho vigarvar zaun sam.
1782 dosembracha 14 tariker zonorol mathyucha mukelponnar brittixanche soin kundapurant demvta. Punn moisurocha
38 Veez Konkani
ttippu sultan zonorol mathyuk 23-04-1783 cha zhozant solvoita ani taka jivexi marota. 1784 ver kenora ttippucha svadhin zata. Teach vellar zaitea igorjencho ttippu sultan desvatt korota. (ttippu kundapur dadd ghaltam mhollea bhian, toullchea yazokanim, kundapur igorjechem omuly dostavez gĂľya pauyle mhollo dubavo osa. Hem dostavez sant sttifon sonxodhon kendrant ma| protap naik je.So. Hankam mellta. Uprant kundapur igorjechi puraton choritra ujvaddak yetam. Toullchea dostaveza prokar sant zuje vaz kallachi (1681) igorz mhonn 300 vorsancho zublevo ochoronn kel'lo.) kundapurocha igorjeche soglle pake dvoms korotat ani inam' bhum-i kadir ali moll'llea muslimak dita. 1789 isvent ttippucha moronna uprant bondodde thaun suttka lab l'lem amche kristamv pattim yeun (sokkodd nhoi) igorz durosthi kortat. Kadir alik dil'li igorjechi bhum-i 18-06-1820 isvent modras hoikorttachea sorkari hukme pormanni igorjek pattim mellta. 1894 isvent vigar zaun ayil'lea ma|ba| es. Fernanden igorjecho vonndi ubharon novem pakem bandhle. 1903 isvent ma|ba| lorens minejesan kopelmar ark sobhoun novem rup dilem. [kundapur rozar saibinnichem bhokt keul kristamv matr nhoi. Okristamvyi man ditat, bhokt achorositat, fulam orpitat vati pettoitat. Poilem maslli pagong vetalem fulam orpun magnne koron vetalem onek zonn asol'lem. Atamyi aplea pamyachim vhanno kaddn man bagoun prarthon korotale asat]
kundapur igorz zater nhoi keul dharmikponn vaddlem songatoch zat mot pollenastam xikxonn dimvn goneanacho ujvadd dimvchea khatir xikxonn somsthe arombh zalem. Atam sointt meris hi.Pra.Iskol, sointt meris hoiskul, holi rosario angla madhyom' proimori skul, holi rosario angla madhyom' hoiskul, sonto meris pi.Yu.Kalez ani holi rosori kinddor gartton toxench podvi xikap ani vrot'tipor xikxonn somstho kundapur taluk ani bailea lokank goneanacho ujvadd dimvnoch asat. Toxench zat mot lekinastam choliank xikxonn zoddunk poxok pattim sorochea kallar cheddvam bhurgeankoch xikxonn mellchea khatir toullchea yazokani karmel mellachea bhoinneak kundapurant iskol arombh korunk ovkas koron dilo. Ho somstho eka kallar famod zaunaslo. Oxem az sointt zosef hi.Pra..Iskol, sointt zosef hoiskul cholomvn vhorochea sovem sam. Zuje kovent choloun vhortat. Toxench dubllea onath bhurgeam khatir karmel bhoinneo axrom' choloun vorotat. Itlem matr nhoi kundapurant bhovo kalla poilench prokaxonachea kxetrant kundapur namvak paule. Hangasor yazok bhavo namvak gel'lem “kundapr pres� stapit koron chhapea kxetrant famod zal'lem. Hem pres cholomvkoch mhonnon kundapur dog teg brodors hangasor astelem. Kallak sori zaun adhunikotek porivorton zainatlea karannanim ani her karannak lagon tem ollvalem 1570 isvechi igorz zalean karvar thaun uddupi poreant hachim veapt asolean kundapurochi firgoz bharichch vistar zaunasli oxem sobhar hozar kristamv proza
39 Veez Konkani
hea firgojecho zaunaslo. Kromenn kenorant don firgojeo asleo, sobhar firgojeo zaun vingodd zatot. Aniki vantte zaun bosrurochi firgoz sthapit zatana kundapur firgojent tin hozarank mikvon kotholik asl'lem.. Uprant tol'lur ani piyus nogor igorjeo ubzal'leo.. Ma|ba|lorens pais bap vigar zaunasta adhunik xoilechi atanchi igorz 1966-67 ver novean bandli. 1967 ogost 10 tariker mongllurocha dhormadhyokx o|ma|do| bajil soz bapamni ugtaunn keli. lokam sovem tem urben vavuron asat. Tankam sangat dimvn sohaik vigar ma|ba| vizoi zoison ddisoza ani pranxupal ma|ba| provinn omrot marttis sohokar divn vavurtat. Upadhyokx zaun jekob ddisozo, karyodorxi felsian ddisoza ani 18 ayogachi sonchaloki prema ddikunha seva ditat) (atanchea kundapur igorjechea doni vonndinim khursavattecheo stesamvacheo stteachus vonndi kantoun bosoileat ti oti sundor asat, osoli ek xoili khoincheayi igorjent polleunko mellana) ma|ba| stteni bi lobon kopelmar (povitrsthan) novem rup diun bolkamvanchi dhoronn ubar keli, toxench santa bhoktancheo imaje igorjecha bhailea vonnondir asl'leo teo igorje bhitorolea vonnondicher douroleo. Ma| ba| onton lobon simistrek novem rup dilem . (pattlea vorsamnim hangasor ma|ba| onil soz vigar zaun vorti seva tanni dilea. Prostut bho|ma|ma|stteani tauro firgoje khatir khillmit natol'lo vaur dimvn asat. 450 vorsancho zublevo achoronn korunk firgoz
kundapurochi rozar mai keul kundapurak matr nhoi. Ti eka kallar ordea kenorak patron zaun asli mai. Hea vorsa ticho 450 vorsacho zublevo achorositana, keul kundapurak matr nhoi ho sombhrom' okhkhea kenoracho mhonnyet. Kundapur firgoje thaun vantte fantte zal'lim ami sangata mellon 450 vorsancho ho vorto sombhrom' achorosiam. Rozar mai keul kundapurgarank matr nhoi kenorachea sorvank axirvadanim bhorum. Rozar mai zoitachi ranni mhonn porchugisanchi patyenni. Ti amchiyi zamv. Koxttant asleank solvonni bhogoleank rozar mai zoit pattomvdi, ama somesancher rozar mai apli vichnnar axirvadam votundi. “rozar maye ama pasot vinoti kor� (odharan) *bornadd je. Kosta, kundapur *zon ddisoza, kundapur *******
40 Veez Konkani
41 Veez Konkani
42 Veez Konkani
43 Veez Konkani
44 Veez Konkani
45 Veez Konkani
Vixvo konkonni kendro
Di. 23-09-2019 thauno 28-09-2019 poryonto 6 divoso chol'lele ‘kxomota yu gett in’ xibirantu xibirarthimni tan'ni ghetile onubhovo ani cholele vevegolle chottuvottika bod'dolo tangele obhiprai tillosilem. Mukhelo soiremni xibirarthinko inamo vanttuno obhinondono kelem. ----------------------------------------------------
‘kxomota yu gett in’ tisore xibiro somaropo suvallo
Kundapur kotholik sobha ghottoka thaun svosth nirmoll
porisor obhian
vixvo konkonni kendra votino kxomota yozoneri podovipurvo videarthinko ani podovidhoranko udeogo samorthyo vrid'dhi zauchako sohai zauche toxi mumboyi jeoti leaborettoriso somsthe (uzala) zontti addollito nirdexoko ani si. I. O. Xri ul'laso kamot han'ni prayozono kelele ‘kxomota yu gett in’ yozonache tisore xibirache somaropo somarombho di. 28-09-2019 tarkero vixvo konkonni kendronto chol'lem. Vixvo konkonni kendro sthapoko odhyokxo xri bosti vamono xennoi han'ni karyokromache odhyokxoponno ghetolem. ‘vixon tti. Vi. Em' 2030’ (VISIONTVM -2030) puroko zauno asuche ‘kxomota yu gett in’ xibirako dokxinno kon'noddo jil'la, uddupi ani ut'toro kon'noddo jil'lecha vevegolle kaleza takuno 81 videarthi dakholo zavanu xibirache sodupoyogo ghetolem. Mukhelo soire zauno bonttovallo sorokari kalezache hech. O. Ddi. Pro. Nondo kixoro videarthinko soloha dilem. Kxomota yugett in xibiro sonchaloko xri si. E. Giridhoro kamoto, vixvo konkonni kendro nirdexoko xri gurudot'to bonttvallokaro uposthito axilem.
kotholik sobha uddupi prodex hanchea suchonanusar uddupi jil'leantlea sorv ghottokamni nirmoll porisor amchem kortouy dhyey vakea borabor svosth tosem nirmoll porisor obhian'n kundapur kotholik sobha ghottokan kundapur igorje votthar ani igorje thaun fulanchea marketti poreant igorje rosteacho koir, kaddio, pleasttikglasacheo botli vinchun rosto nirmoll kelo. Igorje vigar kotholik sobhecho odheatmik nirdexok fa| stteani tauron hata koucham diun ’amim amchem porisor nirmoll dourunk polloveam, nirmoll porisor ut'tim' bholaikek karonn zaunasa. Pleasttik ami zata titlem nirakorsun amchem bharot svosth nirmoll bharot zaun koream.’ mhonnon hea obhianak chalon dilaglo. Hea obhianak rottaroeaktt sande tosem bhonddarkars kalez videarthimni sohokar dilo. Hea sondorbhar kundapur kotholik
46 Veez Konkani
sobhecho odhyokx valttor ddi’soza, karyodorxi vilson ddi’olmedda, khozani prema ddi’kunha, upadhyokxinn zuliett pais, kotholik sobheche her podadhikari, rottaroeaktt klobacho odhyokx alddrin ddi’soza, karyodorxi vinaik gannigo iteadi hazor asle. Karyokromacho somyozok kotholik sobhecho niojit odhyokx bornardd ddi’kostan karyokrom' niruponn kelem ani sorvank vondilem. ----------------------------------------------------------
Jenita ani vikttorak kornattoko insttittyutt roeank
tea poiki don, 7vem roeank kundapur rozori kredditt ko-oporettiv sosaittichi sibondi jenita prianka pikarddo ani 9vem roeank vikttor valttor pintto hankam mell'lleant. ----------------------------------------------------------
Oisivoiemachea voloi trobal ani valibal pondeattant poddukonne, gongoll'llik proxosti
kornattoko insttittyutt of ko-oporettiv meanezmentt somstheachea 2019 zun mohineant choloyil'lea ddiploma in kooporettiv meanezmentt torbhetint zal'lea ontim' porikxent muddbidreanchea insttittyutt of ko-oporettiv meanezmentt torbheti somstheak 7 roeankam mell'lleant,
kundapur bharoti-i kotholik yuvo soncholona thaun voloi mott'ttar puruxank ani striyank tobal pondeatt asa kel'le. Septembor 19 ver sointt meris xikxonn somstheanchea moidanar zal'lea pondeattamni kundapur igorjechea vigar
47 Veez Konkani
fa| stteani tauron he udghatton korn sorvank yox maglem. Puruxanchea valibal pondeattamni poddukonne pongodd prothom', bosrur pongodd dviti-i sthanar jikle. Striyanchea trobal pondeattant gongoll'lli prothom', tol'lur dviti-i sthanamni jikle. Valibal pondeattant ut'tom' khellghaddi poddukonnecho gleono ddi’soza, trobalant priti ut'tim' khellghaddi proxosti prapt zalim. Hea sondorbhar sointt meris kalejicho pranxupal fa| provinn omrit marttis, palon monddoll upadhyokx jekob ddi’soza, karyodorxi felsian ddi’soza, ayoganchi sonchaloki prema ddi’kunha, kundapur oisivoiem' sonchaloki rexma fernanddis, odhyokx alon tauro, karyodorxi nitin borett'tto, iteadi hazor asle. Karyokrom' xoina ddi’soza ani seamuvel luvisan choloun vhelem. Doihik xikxok rotnakoro xett'tti tirpdar zaunaslo. ----------------------------------------------------------
Kotholik sobha, rottaroeaktt thaun gandhi zointi achoronn kundapur kotholik sobha ghottok ani rottaroeaktt klob dokxinn sangata okttobor 2 ver sointt meris hoiskul auronnant gandhichi 150 vo zonma utsou achorilo.
Mukhel soiro zaun potrkort ani sahiti bornardd ddi’kosta raxttrpita mohatmo gandhijichea chitrak jhelo ghaln, ’mohatma
gandhi proponchantlea oti xrextt vyoktim poiki eklo. Tannem amkam xanti marga thaun'nch svatontr mellasem kelem, ami tacho 150 vo zonon divos achoronn kortamv. Tosem mhollear 100 vorsam poilench amkam svochchhotavixim zagoronn asa kel'lo to mohan vyokti. Aplo kakhus apnnench nitoll korn svochchhotechi gorz tannem amkam kollit kel'li, punn az 100 vorsam utorlim tori amim svochchhotent pattim asamv, ami az pleasttik yugant asamv. Pleasttika thaun zannvarank vaitt xivai monisyi apayant asa. Az gandhi zointi disa pleasttik vaporinastam, hridoipurvokim ami porisor nirmoll dourtamv mholl'lli protigonea diun gandhijik gourou diveam’ mhonnalo. Rottaroeaktt klobacho odhyokx alddrin ddi’soza uloun, ’gandhijin aplea jiunant nirmollkayek bharich pramukhyota dil'li. Poilem amchem modhem sokoilea zatiche ghu vhovam kam' kortalim, gandhijin taka aplo virodh ghaln sudharonn haddlem. Az prodhan montri svochchhotek pramukhyota diun sorv xala kalejimni svochchhota obhian korunk ulo dila, jiunant pleasttik virodh korn svochchhotek kapaddeam’ mhonnalo kotholik sobha odhyokx valttor ddi’sozan yox maglem. Upadhokxinn zuliett pais, khozanchi prema ddi’kunha, kotholi sobha itor podadhikari. Rottaroeaktt podadhikari hazor asle. Karyodorxi vilson ddi’olmeddan svagot kelo. Rottoroeaktt kaidorxi vinaiko gannikan vondon kelem. Kotholik sobhechea vinod krastton karyokrom' nirvohonn kelem. ----------------------------------------------------------
48 Veez Konkani
49 Veez Konkani
50 Veez Konkani
Kristamvanchea pattim poddl'lo ’lou jihad’ bhut kerollant uchamboll zala probol kanun jeari korunk zai mhonn kurianan agroh kelam. Hench nom-i astam, tin vorsam adim kerolla thaun oisies songhotton serval'lea 21 zonnant islamak motantor zal'lim panch kristamv cholio asl'leo mholl'lli songotyi tannem aplea potrant ul'lekh kelea.
kerollant lou jihad ub atam kristamvank marlea. Kristamv cholio lou jihad bhutak boli zamvchem dison yemvchem polleun puro zaun gel'lea raxttri-i olpsonkheat ayogachea upadhyokx zarz kurianan, kendr sorkarak aplo ulo dila. Lou jihad vixeant enoie mukhantr okhondd tonkhi korunk zai mhonn zarz kuriyon kendr grih montri omit xak potr boroilam. Lou jihad bhutak kristamv cholio saftt ttargett zaunasat. Lou jihadak boli zal'lea choliank motantor korchem ek songhottonatmok prokria. Osem boli zal'lea choliank uprant islam motandh xokti bhoyotpadon kriteank vapartat. Siria mullache oisies ugrvadi songhottonank adhar ditat mhonn potrant atonk vyokt kela. Hea vicharant kerollant somudayam modhem zhogddem zamvchi sadhyota bohutek asa. Hea vichara vixeant kendr sorkaran gombhir zaun porigonnit korun, islamik motantor kriteank kator ghalunk
Heach karonnak lagon zarz kuriyonan potr borounko karonn zaun don kristamv kuttmamni ayogak dur dilam. Doni kojhikkodd jil'leant chear mohineam adim ghoddl'lim ghottonam zaunasat. Vhoddilamni dil'lea dura prokar, 19 vorsanchi tanchi dhuv kojhikkodd nogorant aschea kristamv kalejint xiktali. Ti, pattlea
51 Veez Konkani
52 Veez Konkani
zulai 7 ver kojhikkoddchea sorourom boyo thim' parkak gel'lea vellar bhoyanok ghotton ghoddlem.
Mitram borabor parkak gel'lea vellar, tichea ttyuttoriyol sangati zaunaschea zasim mholl'llea 19 vorsancho yuvok tika mell'llo. Tika hannem mot chukomvcho jyus dilo matr nom-i, teach parkant yuvoticher oteachar choloun viddio kaddlo. Tea uprant viddio mukhar dourn tika bleakmeyl kelem matr nom-i, islam' dhormak motantr zamvcheak bolotkar kelo mhonn durant tacher opradh manddla. Heavixim gelea agost 5 ver noddokkavo polis tthanneak dur dileari, kitenchl edo ghoddl'lem na. Aropik vicharonn korn polisamni soddn soddlam mhonn vhoddilamni ayogak dil'lea durant sanglam.
videxak vhelam mhonn vhoddilamni dur dilam.
Hea doni duranchea pattlean olpsonkheat ayogachea upadhyokx zarz kuriyonan kendrak potr boroilam. Choliank motantor korn, oisies songhottonank paumvchem zall kerollant sokri-i zaunasa. Oisies serval'leo cholio thoinchea ugranchea kamukhi trixek boli zatat. Kerollant osolea kriteam dvarim rajeache ujvea paddtiche aropinchea rokxonnak pautat mhonn arop kela.
2015 isvent keroll kotholik bixops kounsil aplea mukhvanni ’zagrota’ potrant prokott kel'lea mhaheti prokar, 2008 thaun 2012 modhem kerollant chear hozar yuvoti lou jihadak boli zaun islam' dhormak motantor zaleat mhonn sangl'lem. Anyeka prokoronnant del'li mullachem kuttam' zaunason, kalez xikchi choli napot'to zalea. Tika islamak motantor korn
Tea uprnt lou jihad vicharacher razoki-i ghumvddi aili matr nom-i vidhansobhenti prostap ayil'lo. Ten'nancho mukhel montri
53 Veez Konkani
Kuddmi somsarantle bhonddar konknnet avaz nastam vaur kel'lo manest yom gopalo gouddok adeus!!!
um'mon chanddi lou jihad prokoronnam vixeant atonk vyokt kel'lo matr nom-i 20062012 audent 7713 cholio motantor zaleat mhonn vordhi dil'li. Tea uprant raxttri-i tonkhe dolla thaun lou jihad vixeant 11 prokoronnam suprim' korttachim mettam choddouni zal'lim. Atam chear vorsam uprant zarz kuriyon kendrak potr boroyil'lea pattlean lou jihad prokoronn porot chorchek ailam. Kerollant okttobor 21 ver panch kxetrank cholchea upo chunaunnent ho vicharyi ujvo rong sorkarak hun korchi sadhyota asa. ----------------------------------------------------------
Emi ddi’mel'lo, dereboil, ek konknni lekhoki gelea hofteant devadhin zali. Viz tichea mogacheank apli xrid'dhanzoli orpita.
zonon tachem 1955 isvent. Kuddmi
54 Veez Konkani
Tannem gumatt ani tonnye nachak oprotim' mohotv dilo mat nhoi to puddlea pillgek uromvki proitn kelem. Kuddmi lokacham vixim il'lem il'lem kollit aslelea maka hea zonangovixim zaitem zannam zaunko karonn gopalonn'nno zanopod kola azuni jivi dourunk kollmit nastana gopalonn'nnon vaur kela. Ek sadem vyoktitv. Gandhijicha totvo pormanne sadem mannsugechem jivit tachem.Pattlea solla vorsam thaun bovo lagsor thaun hamv tachekodden uloun,zannam. Sam luvis kalejicha konknni somstheak anim adlea myusiyont to seva ditet ailea. Tacha sevethoim manvol'lea somsthean taka nivrot'te upranti konknni somsteant seva mundarunk sanglelem tachenthoim aslelea nisvarthi sevecho boro xegunn ukoln dakoita. Hea manestan kedallai proxoste khatir, puroskaro khatir kednam-i konknnecho vaur kel'lo nam. Bogar konknni ti apnnachi mam-i bhas tichem urjit korchem apnnachem hokk anim kortouy mhonn chintun hea dixen tacho kolmit natlo vaur chol'lolo asa.Tacha sevek manun mandd sobhannan korval'lo ghoronneacho kolakor puraskar 191 vea mhohineallea manche vellim divn man kel'lo asa. Gopalonn'nnon kuddmi kolent tachoch mholl'llo kola pongodd rochlo. Ho pongodd dexacha sandimuleanim 200cheaki choddtik prodorxonam divn konknni somsorantlea kuddmi somudaintlea acharvichar kolam prokaranchi vollok somsar bhor divonko yoxosvi zala mhollear gopalonn'nnacho mull vaur karonn mhonnyet.
to kuddmi somudaintlo poilo boroupi. Tacha minoten sam luvis somstheachem "omor konkonni" potr aniki vaddlam. Tachi sonxodit borpam konknni ani kon'noddo niyotokalikanim sorag valleant. Tannem tachim sonxod iskolanim ani durodorxonor,akaxovannir pais keleat. Taka dokxinno kon'noddo thaun jil'la rajeotsovo proxosti 201 isvent ani m zanopod proxosti 2002 isvent kornattoko konkonni sahityo akaddomi thaun lableat. Hache bhair 20 vornim choddtik somstheanim taka man puraskar dileat. Tor osolo koknnecho bollvont khambo az donpara 'kallza-ghata' thaun amkam anim konknni vaurak ordhear sanddun gela. Taka ontim' adeus lamb jiom konknni ----------------------------------------------------------
Dda| ji xonkor fa| mul'lor keansor piddestank ru. 50 lakh dita ji xonkor feamili ttrostt odhyokx dda| ji. Xonkoran ru. 50 lakh nogdi keansor ani ddoyalisis piddestank aplea 64 vea zonon disa okttobor 4 ver fa| mul'lor meddikol kalejint dile.
55 Veez Konkani
Hor vorsa dda| ji. Xonkor nogdi dan dita, ru. 70 tem 75 lakh poreant gorjeunt keansor ani ddoyalisis piddestank kumok zaun.
Lagim lagim 76 keansor piddest ani 107 ddoyalisis piddest hea vorvim tachi kumok gheunko sokle.
Sobhikamlagim uloun dda| xonkor mhonnalo, " hor vorsa 1,000 voir piddestank hamv kumok kortam. Keansor zaunasa pidda ji eka vyoktichi desvatt korta, motint, kuddint, chintnant tosench arthik poristhitent. Punn amim keansor piddestank kumok korunk zai. Amim tankam tancho bhorvaso pattim mellasem korunk zai tancher aschim ponthahvanam tannem fudd korunk.’ fa| mul'lor chearittebl somstheancho
56 Veez Konkani
direktor fa| richardd kuvelho mhonnalo, ’amim sodanch keansor piddestam kumok diunko fuddem soronk zai. Vellar mellchi chikitsa mohotvacho patr khelltta ani tea marifat bholaiki bori urta. Gelea vorsa lagim lagim 48 koroddanchi dhormarth seva amim amchea piddestank dilea. Amchem misamv zaunasa bori chikitsa unnea khorchar diunko. Sarvozonik sompork odhikari ddevidd sikveran svagot kelem. Dda| zogodix yoddopodditai karyem choloun vhelem ani zanan dhonyovad orpile. Addolltedar fa| ruddolf rovi dde’sa, meddikol suporinttenddentt dda| udoi kumar ani bho| jeanett hazor aslim. ----------------------------------------------------------
Xirvam kalez novikrit sobhasalak fa| henri keastelinochem namv
namvar adlo kalejichem kott'ttonn ubharl'lo fa| henri keastelinochea omor ugddasak novikrit sal tachea namvak orpilem.
sointt meris kalez xirvanchem adlea videarthinchem songhotton tanchea
Fa| henri keastelino ugddasachem sobhasal, novikrit korun kalez sthapokachea namvar akorxil'lem udghatton okttobor 5 ver kelem. Dda| vinoi hegdde, chhansolor, nitt'tte yunivorsitti, hannem hem udghatton 57 Veez Konkani
Pro| ronaldd je. Moras, mukhel solohagar, sointt meris kalez elyuminai esosiexon, fa| henri keastelino vixeant aplo anbhog sangalaglo.
Ke. Vixvonath, odhyokx sointt meris kalez elyuminai esosiexon, haka songha torfen man kelo.
kelem ani uddupicho bisp dda| jeraldd oisak lobon axirvodit kelem. Dda| vinoi hegdde mhonnalo ki mhaka xirvamlagim boroch sompork asl'lo ani hamv fa| henri keastelinok boro korn vollkatam. To ek apurbayecho monis, hamvi kristamv somstheacho patr zaunasa kitea hamvi tea somstheamni xiklam ani zor hamv az hea sthanak paulam, tor kristamv somstheancho unch patr asa.
Fa| ddenis dde’sa, koresponddentt, sointt meris kalez, pro| razon vi. En., pranxupal, sointt meris kalez, ani fa| mohex ddi’soza, pranxupal ddon bosko xal, xirvam hazor asle. Ke. Vixvonathan svagot kelem., nilanond naikan karyem nirvohonn kelem, zogodixan dhonyovad dile. Mumboi, golf thaun adle videarthi hea kareak hazor asle. ----------------------------------------------------------
58 Veez Konkani