Illustrated Weekly
Volume: 2
No: 43
October 17, 2019
Daijivorldd ttivicher Eurel Roddrigos nirmannacho 'roxo' 200 episoddanchea humbrar! 1 Veez Konkani
Daijivorldd ttivicher eurel roddrigos nirmannacho 'roxo' 200 episoddanchea humbrar!
Kaim vis ponchvis vorsam adim poryant kazaracho sombhrom' ghorchea angnnamni choltalo. Rosathaun dhorun portaponna poryant sogllem jeunn roxeant toyar zatalem. Zaitea lokak ghorchea kujnant randunk zainatol'lem zal'lean angnnant vixes randonneo ghaltale. Heo tatkalik 2 Veez Konkani
kazarachea randpachi soglli zovabdari kettoring komnneo voisun ghetat zal'lean 'ros' sobd amchye utraullintlo mayag zala. Pattlea chear vorsam thaun konkonnichea hea utrak jiunt dourchem kam' daijivorldd ttelivixon horyeka aitara sokallim saddeikra vorancher 'rox' namvachem, khann-jeunnpiunanchem siriyol prosar korit ailam. Eurel roddrigos hi kujna-kareavoll choloun vorta. 2015 isvent suru zal'lye hye kareavollicho 200-vo episodd (ankddo) heach okttobor 13, 2019 tariker daijivorldd ttelivixonacher
randonneo. Haka roso mhonntale. Roso mholl'llo sobd 'rosoi' mholl'llea porsiyon sobdathaun konkonnik aila. Azkal 3 Veez Konkani
prosar zata. Horyeka hofteant hi randpa kareavoll ordhea voranchi asta. Punn ho
vixes episodd eka voracho astolo. Horyeka episodda vellar eurel roddrigos don resipi svota korun dakoita. Hem randop ghorchea panch-so zonnank pamvche titlem asta. Punn hea vixes ankddeant bhaile kujner yeun randtole matr nhoi, kaim pon'nas zonnank zamvche titlem randop ekoch pauttim randchem koxem mhonnun dakoitole. Hea ankddeachi vixexota kitengi mhollear hem randop zatam zatana vixes voullig labhol'lim vis ponchvis zonnam hazor 4 Veez Konkani
asun tanche khatir khell, inamanchi ras astoli. Roxo mhollear logna mattvantlem tatkalik kujn mhonnun orth zata zaleari, ro. Xo. Mhollear 'roddrigos x' mholl'llo orthoi zata.
sompadoki zaun mhoineak tin-chear resipi dita. Heo resipi daijivorldd vachpi tika dhaddun ditat. Kaim thoddepauttim mhalgoddeank mellun, tanchelagim vicharn ti gheta.
Daijivorldd zallizagear 2003 isvent resipi vibhag suru zal'lo. Tea sondorbhar an'ni moskorenhos hea vibhagachi sompadoki asol'li. Eka vorsa uprant mhollear 2004 isvent eurel roddrigosan hi sompadokponnachi zovabdari ghetli. Az daijivorlddacher sadde-pamyxank mikvun resipi asat. Ani hantleo pamyxank mikvun resipi eurel roddrigosan svota poilem randop korun, tanchi ruch chakun, teo sarkeo asat mhonn bhoglea uprant matr lokak dileat. Heo resipi ditana, lokak randunk solis zamvchebori, bholaikecher choddit dhean diun tinnem porgott keleat. Ti atam pattlea solla vorsam hea vibhagachi
Daijivorldd ttelivixonacher 2015 isvent ho randpacho xo 'rox' tinnem prarombh kel'lo. 2019 okttobor 13 tariker donxamvo episodd prosar zatana tinnem charxim resipi lokak dil'lebori zatat. Hea ttelivixon xo-k yedoll
5 Veez Konkani
pasun khuxi, svati ani gitan eurelak sangat dila. Hi kareavoll inglix toxem kon'noddo bhaxent cholta. Kaim thoddea 6 Veez Konkani
sondorbhamni mhollear notalanchea kallar he episodd konkonni bhaxent prosar zaleat. He soglle episodd 'di roxo - daiji kichon' mholl'llea yuttyub cheanelacher polleunko melltat. Hea cheanelak yedolloch ikra hozarank mikvun vorgonnidar asat. Attra lakham pras choddit lokamni ticheo resipi polleleat. Fix mosala froi - tosoli resipi yedoll dedd lakh lokamni pollelea. Kaim 37 resipi dha hozarank mikvun lokamni pollelea mhonntana dis vetam vetana hem cheanel lokamogall zate asa.
Konkonni kovi melvin roddrigos ticho poti ani hea zoddeacho put geavin roddrigos monnipal vixvovidealoyachea velkom' grup skulant hottel meanezmenttant sonod zoddun chen'noichea meariett hottelant vaur korta. To eklo ut'tim' nachpi-i vhoi. -Viz vordegar, mongllur ----------------------------------------------------------
Miraroddant konkonni
kovitasador sort -2
Eurel roddrigos kaim randop xikomvchea xallenk gel'li nhoi. Apnnak randpant obhiruch asol'lean svotachea pretonan hi ek kuxelota tinnem apnnachi korn ghetlea. Randpachea spordheamni tinnem inamam-i zoddleant. Tea poiki 2015 isvent keaxyu grours esosiexon mongllur hamnni manddun haddol'lea 'svad kazu ka' spordheant tika poilem inam' mellol'lem. 2016 okttobrant nyuddel'lichea taz pealesant famad chef vikas khon'nan vorounni kel'lea 'bring yuvor ttesttiyostt boul' spordheant tichi vinchounni zal'li.
melvin roddrigosachea mukhelponnakhal kovita ttrosttan cholomvchea konkonni kovitasador sortechi mumboichi dusri sort axavadi prokaxonachea mukhelponnakhal, sointt zons konkonni esosiexon mirarodd oni vosoi konkonni velfer esosiexon hanchea sohoyogakhal mirarodd igorjechea 7 Veez Konkani
uprant samskritik protindhi hilori ddisilvan sorvank yeukar magun sorti choloun veli. Bhurgeanchea vorgant poilem tin sthan apnnayil'lim; poilem inam': velora kuttinho mirarodd dusrem inam': novomi marttis kandivoli tisrem inam': oxin moskorenhos vhoddanchea vibhagant poilem inam': rechol ddi’soz vosoi dusrem inam': jeoti alvaris naigamv [poilem toxench dusrem inam' zoddlelim, 2020 isvechea zonerant goyant cholunk aschea okhil bharoti-i hontachea spordheant vantto ghetolim] mirarodd firgojecho ma|ba|valttor ddi’sozan somest spordhikank borem maglem toxench inomam zoddleleank inamam vanttlim. Vedicher songhottonacho odhyokx zon krasta, karyodorxi jeraldd ddi’soz, khozanchi vikttor moskorenhos toxench her hud'dedaram richardd mothais, florin mothais ani heram hazor aslim. ----------------------------------------------------------
Jerimerint konkonni kovitasador sort -3 sobhasalant soptembor 29 tarikechea aitara donparam 3 thaun 5 poryant chol'li. Songhottonacho karyodorxi jeraldd ddi’sozan magnneamukhantr kel'lea survate
melvin roddrigosachea mukhelponnakhal kovita ttrosttan cholomvchea konkonni kovitasador sortechi mumboichi tisri sort axavadi prokaxonachea mukhelponnakhal, konkonn taram jerimeri hanchea sohoyogakhal jerimerichea igorjechea
8 Veez Konkani
mukhelik richardd ddi’sozak svagot kortoch bai flora ddi’soza kolmaddichea mukhel ponnakhal bhurgim (15 vorsam sokoilim) toxench yuvozonnam (15 thaun 30 poreantli) oxem don vibhagamni kovitasador sort choloun vheli. Bhurgeanchea vorgant poilem tin sthan apnnayil'lim; poilem inam': sviddol roddrigos (kovita: eka bhatea tupem, kovi: bab cha.Fra.De’kosta) dusrem inam': olitta pirera (kovita: obolea tuzo rong uzogo, kovi: bab cha.Fra.De’kosta) tisrem inam': melixa ddi’soza (kovita: devo koso dista, kovi: bab proson'n nidd'ddoddi) vhoddanchea vibhagant poilem inam': prinsia fernanddis (kovita: monxachem motton, kovi: bab dipraz gõye) dusrem inam': levin fernandis (kovita: nhes cheddva angbhor, kovi: bab lio fernanddis) tisrem inam': roiddon minezos (kovita: mhoji konkonni, kovi: urjita bhobe gõye) voroinnar bai filomena samfransiskon aple vichar porgottun bhurgeank ul'las pattoun, konkonni bhasethoim bhurgeanchi vodd oxich mukarun vhorunk vhoddilank ulo dilo. Dusro voroinnar vol'li kvaddrosan inamam zoddleleanchim namvam vachun sanglim. sobhasalant oktobor 6 tarikechea aitara donparam 3 thaun 5 poryant chol'li. Konkonn tarancho mukheli lio fernanddisan kovitasador sortechea voroinnorank toxench novimumboi thaun spordhikank gheun ayil'lea konkanno songhottonachea
[poilem toxench dusrem inam' zoddlelim, 2020 isvechea zonerant goyant cholunk aschea okhil bharoti-i hontachea spordheant vantto ghetolim]
9 Veez Konkani
karyem nirvahonn kel'lea liyo fernanddisan dhinvas pattoile. ----------------------------------------------------------
Goudd sarosvotancher ek charitrik nodor
soukas himaloyancher aschem borof korgol'leacho porinnam', bollvont nom-i sukon aili ani sarosvot, konkonni uloupi, tichea koraullir jieun asl'le, pachvi suvat sodhun he zageank gele. Thodde gele kaxmirak tor her gele purv bharotak. Thodde paule konkonn ani govant. Hankam apounkolagle goudd sarosvot vo dokxinnatyo sarosvot, hankam osem apoilem ut'tor bharotantlea sarosvot pongddam thaun vingodd korunk. Hea somajek apoitale mhonnon ’goudd’ kitea mhollear te zaunasle monsim' vo advoito xri gouddopadachareachea xikounneche pattlaudar dekhun, zo zaunaslo guru xri govindo padacharyo zacho
xida disipl zaunaslo kheat xri xonkoracharyo, zannem hinduvad vo vedik dhorm' punor jivont kelo bharotant. Xri gouddopadacharyo motth, poilem motth sarosvotanchem gouddopadachareak somorpil'lem gõychea keloxint sthapon kel'lem jezu moronn pavol'lea 8 vea xotomanant. To uprant gõycheam koivoleapuro vo kovalek paulo. 1564 isvent tem motth desvattl'lem. Az poreant, kovale motthache svamijink gouddopadacharyo mhonn apoitat. Kovale motth goudd sarosvot somajechem adimotth (prothom' motth) ani tin mukhy pongodd dokxinnatyo sarosvotanche - soxtikar, xennvis (karbari), ani chitrapur sarosvot (bhonop) je sorvank kollit aschye prokar goudd sarosvot vo konkonni brahmonn pattlea 300 vorsam poreant. Itor sarosvot zaunasat peddnekor, razopur sarosvot brahmonn bolovalikars ani kuddoldexkars.
10 Veez Konkani
suryo. Te zaunasle ’ponchaitona’che vo panch deute, povitr sorv sarosvotank. Sarosvot brahmonn hankam vedant, ramainno, mohabharoto, bhogouto ani bhovixeot'toro purannanti kannsilam. Zaunko puro te ayil'le bharotak senttrol exia thaun hindu-khux porvot ani khoibor pas thaun dokxinnak kaim 2,000-1,500 jezu morchea poilem vo te dexi-i lok. ’sarosvot’ mholl'lleacho orth eka pra choddit mull. Eklo mhonntta ki te mhonn ’sorosvotichem sontan xikpachi deuta mukhy zaun xikpea ani panddity vorgak. Tosench asyet ki te sarosvoti nomychea toddivoilo lok. Hea prodexantle brahmonn mohabharoto ani purannant tosench vedik xikpant ’sarosvot’ mhonn apoitat. Tannim choddttavo aplem xikap jeotixy xastr, adheatmik sid'dant, voktam ani sombondhit xikap ani prochar zannvai apli kel'li. Kaxmir thaun gova poreant goudd sarosvotanchi kulli sodhn kaddunk, ’sarosvoto’ mholl'lli ek kheat kanni gomonak haddunk zai; jen'nam ut'tor bharotant dukoll poddl'lo, ten'nam tannem vedik sobd maslli khamvn ghoxit kel'le.
13 vea xotomanant, dvoito (voixnnovo) vedant modhvacharean prosarl'li bharich lokamogall zaun sobhar sarosvotamni voixnnouvad aplo kelo. Tannim ut'tor bharota thaun haddl'lea deutenchi puza keli. He zaunasle ’mohan girix’ vo mongexi, xokti vo xanto durgo, vixnnu, gonnex ani
Goudd sarosvot amkam sorv razamni mellttat poxchim' koraullivoilea vivingodd rajy kuttmamni 6vea xotomanant kodombo, raxttrokutto, hoisollo, chalukyo xilahoro ani
11 Veez Konkani
vizoinogor rayamni sarosvotank gorjechem sthan dil'lem. Thoim asl'le tarva senadhipoti, khozandar, raibhari, senadhipoti ani videxi bhaso torzonndar. Te zaunasle famad veapari, zannim dorea veapar tancho kel'lo ixany ani poxchim' dexanchea veaparim thaun. Tancher razank bharich patyenni ani obhiman aslo. Sarosvotanchi mam-i bhas zaunasli konkonni.
Porchugis veaparim pattlean aili porchugis kristamv mixeonori. 1500 survatek porchugisamni konveddttor korchem kam' survatilem. Choddttavo sarosvot kuttmam gova soddn gelim tanchy kuttma deutem borabor, oplo jivo risker ghaln. Dokxinn goyant novim templam udelim tanchea deutenk. Vell paxar zatam imaji novea templank vheleo gĂľyant bandl'lea novea templank (divllank) tim divllam adlea prachin zagear nom-i tori. Thoddo lok kerollak vosti korunk gelo ani thoimsor divllam bandlim choddttavo vixnnu ani tachea ovotarank somorpun. Prothom' voixnnovo sarosvot motth gokornno motthachem 1475 vea vorsa varonnasint asa kelem. Gokornno motthachi survat xri palimar mottha borabor, uddupi xripad
modhvachareachea att mottham poiki ek. Kochchintlem kaxi motth vo gokornno motth 1560 isventle. Sorv voixnnou sarosvot (modhva) zaunasat kulovi (pattlavi) ekch kaxi motth vo gokornn motthache. ’smarth’ sarosvot ekch kovale motth vo chitrapur motthak nixttha dourtat. Sarosvotamni mukhel hud'de keladdi vo nogor odhikarinkhal aple kel'le. Sobhar kuttmam gova thaun bhair yeun sokla lhan nogoramni ani holl'lleamni jieunko ailim
ximoga, dokxinn ani ut'tor kon'noddo jil'leamni. Sarosvot zaunasle 1840 isvent inglix xalamni xikhounko survatitana tacho faido zoddl'le. Tosem zal'lean tanchi somaz mukhar geli ani bore poixe khamaunko lagli. Sarosvot brahmonnank tanchea alkumFa prokar vingodd kelam (vrit'ti dakhoun), gotro (pillgi) vo motth (doivik guru). Sarosvot khann ani randap: choddttavo goudd sarosvot brahmonn chitrapur sarosvot ani thodde razopur sarosvot dhorn randvoi khamvche. Tanchem khann choddttavo piav ani losunn nastam. Toripunn thodde goudd sarosvot brahmonn ut'tot kenara, gova ani
12 Veez Konkani
randvoyecho sttu, frencham thaun aplo kel'lo), patrodde (allvachim panam mosalo ghaln randchim), chonna ghoxi (chonne narla koddyent), koddgi chakko (ukoddnaslo ponnos bogle khann), ovnas ambe sasam (anas, ambeam koddi), patolli (holldi
moharaxttrantle zaunasat piskovejitteriyon (maslli khamvche). Khannaullint maslli servunchi mhollear te nanvejitteriyon mhonn nom-i mhonn chint'tat. Jen'nam sarosvoti nom-i sukon aili, sarosvot je krixi korunk zainasle, tankam maslli khaunko porvonngi dil'li khann zaun. Masllek tannim udka randvoi mhonn apomvchem aslem (zol kai). Punn tey fokot randvoi matr khatat piav ani losunn nastam sorv porbem vellar ani somarachem, mhollear to dis probhu xivak ek xubh divos. Randpak tim mostu narl ani mosala vaportat. Sorv goudd sarosvot brahmonnank tandull mukhy khann.
kholeamni narl ani godda chunn), muga molle randoi (pallam ayil'lo mug bogle khann), paisu (khir dudh ani sukhim follam ghaln kel'lo). Godd sarosvot brahmonnanche mukhel achar: her choddttavo somazamporim goudd sarosvot brahmonnank tanche mholl'lle achar tanchea jinnyent asat.
Goudd sarosvot brahmonnanchim thoddim vixex randpam zaunasat - dali toi (konkonni dal. Bharich famad randap tankam), bibe upkori (kazu moi ghaln), vol vol (bhorxik
Barso: attvea mohineant gorbhest auy aplea auychea ghora (kullara) veta aplea
13 Veez Konkani
ballachea prosutponnak. Prosutponnachea ikravea disa barso dourtat. Ballxeachea kanank toptat, hea disa ballxeak namv dourn pallnneant dourtat. Aji ballxeachem namv tachea kanant puspusta ani zatok sangtat. Bhurgeak tin mohine bhortana, divllak bhett ditat ani tea uprant, bhurgem bapai borabor veta. Chaula: ballxeak don vorsam zatana, tisrem voros bhorchea poilem "chaula" (bhurgeachem poile kes katrap) dourtat.
(mhollear ’dusre pautti zolmal'lo’ mhonn orth) ani tannem hea disa thaun tiur xist pallunk asa hea audek taka brohmocharyo mhonn apoitat. Hem zannvem vorsak ek pautti bodlitat festa sondorbhar. Goudd sarouvot brahmonn munjechye achar zaunasat deuta prarthona, gonnopoti puza, udodo murtu, matribhozono, yojnopovito dhorono, brohmochari ogni karyo, savitri upodexo, donddo dhoronno, matrabhikxo iteadi. Logon: ek aplench mholl'llem goudd sarosvot brahmonn lognant him sorv karyim astat voron appochem, nondi, nixchoitambul, yedur konsnani, urdha murthu, kaxi yatro,
Munji: ek cherko 8 vorsam prayecho zatana, taka munji (konkonni sobd uponoino) kortat. Hea seremonint, zannvem vo povitr sut bhurgeachea davea khandear dourtat. Hea disa thaun to tachea zaticho odhikrit sando zata, ani taka dvizo mhonn apoitat
logno, haun purnnauti, choutanan, tullsi puza ani monddoll virozon. 14 Veez Konkani
Mornnachi rit:
pallttat, tea prokar tankam upvas ani festam achoronnank kolloita.
goudd sarosvot brahmonnam dusro oti mukhy achar mhollear mornna seremoni. Sorv goudd sarosvot brahmonn tanchea vedik riti prokar mel'li kudd lastat, mukhy zaun mornnachea eka disa bhitor. Mornnachi rit 13 disanchi seremoni attapta. Zolll'lea kuddicho gobor don nomyom
Bharotant goudd sarosvot brahmonn somaz kitench dubavo nastam ek purann konkonni ulomvchi somaz. Tumvem chintunk sokchea hor eka vortulamni tannim promukh patr ghetla akhea bharotantch nom-i, sogllea zogot'tak tannim dil'li seva vhorti. Somsarbhor goudd sarosvot brahmonnank amim polleuyeta hor dexamni, az ami amchim bharoti-i festam somsaradyont sombhromunchem ami dekhtamv. Konkonni viz atam chear lipimni ason choddit lokak mogall zata.
sangata mellchea zagear (songom') vo doreant ximpddaitat. Her sorv hindvamporim, gonga, godauri nom-i vo kaveri nom-i. Hor vorsa tankam xarodo cholounko asa. He achar sontanantleamni (mukhy zaun sorl'leacho vhoddlo put) choloun vhorta.
-vividh mullam thaun arayil'lem oivon solddanha xettan. ----------------------------------------------------------
214 vea mohineallea manchier
sadhokank sonman ani songit somsar
Festam:
goudd sarosvot brahmonna sorv hindu festam achoritat. Tim hindu chondromano kealenddor pallttat. Ponchang sarkean
06.10.19 ver kolangonnant 214 vi mhoinealli manchi zaun ontoraxttri-i songit divos achoronn kelo. Surver ailevarochea
15 Veez Konkani
disamni devadhin zal'lea jeri bojzoddi,
gopalo gouddo ani heri boi hankam xrod'dhanzoli orpili. 16 Veez Konkani
Heach vellim sumellan, mandd sobhann, 214 vye mhoineallye manchieche kolakar ani songitgar toxench her obhimaninchea sohokaran, jeri bojzoddichea smoronnarth zomoyil'lo ru. Ek lakh lovina ddisozo hika, somell somonvoyi sunil monteron hatantor kelo. Songit vhazantram durostint nipunn ronaldd ani ddonaldd ddisilva bhavank ‘vadyo vixarodo’ birud diun, zagotik konknni songhottonacho novo odhyokx zoi fernanddis, gõy hannem sonman kelo. Vedir luvi pintto, oirin rebel'lo, kovita zorz hazor asl'lim. Hea vedir zoiful bitts hannim toyar kel'li, jeri bojzoddi hachi ye ghora kullara siddi, erik ojherion lokarponn keli.
* uprant bhurgim, yuvozonnam ani mhalgoddea kolakaranchye mellint ‘songit somsar’ karyem sador zalem. Amora monteron karyem choloilem.
17 Veez Konkani
Uddupi jil'leantli oti puraton igorz kundapur rozar mayechea igorjecho 450 vorsancho utsou
stteani lobo ani kundapur igorjecho vigar fa| stteani tauro mohotsovachem lanchhon ugtaunn korchye borabor chalon dilem. Uddupi jil'leant otyont puraton igorz, kundapurachi povitr rozar mayechi igorz aplea 450vea mohotsovachem achoronn arombhotsou rozar mayechea tarike festa disa okttobor 7 ver uddupi diesejicho chhansolor udeavor igorjecho vigar fa|
Uprant choll'lea sombhromachem povitr bolidan prodhan yazok zaun fa| stteani lobon orpun ’hi rozar mayechi igorz bharich puraton zaun, hi dhorm'sobha dhorm' yazok, sohaik dhorm' yazok, dhorm' bhoinni vixvasim borabor 450 vorsa rozar mam-i samballn ailea. Osem 450 vorsam thaun
18 Veez Konkani
amkam rozar mayen samballn haddlam. Osolo dis favo zal'lo amchem bhag rozar mam-i tichea putra mukhantr amkam axirvadam dimvn'nch ailea’ mhonnalo.
gurkar, palon monddolli sodosy, igorje bhokt tosench gamvche bhoktyi rozori mayechea hea 450 vorsanchea arombhotsovant patr gheunko ayil'le. ----------------------------------------------------------
’osolea mohotsova vellar amim ityorth korchem ovoxy zaunasa. Amim amchim kuttma kosim asat mhonn vimorso korunk zai, amchim kuttmam bhailean sobhit distat, punn bhitor pokoll zaunasat. Kuttam' mhollear xud'dh dudhaporim asonk zai, dudhak dudh bhorxilear kosem tem padd zaina tosem amchi kuttmam asonk zai. Amim bhaxonnam korn roddon dhorm' prochar korchi gorz n a. Hindu, muslim' tancho dhorm' te boroean cholomvcheaporim tankam sohokar diam, tench omchem adorx zamvdi.’ mhonnon tannem aplem prouchon dilem. Kerekott'tte sant antonichea punny kxetracho rekttor fa| kxeviyor pintton mohotsovachem prarthon potr ugtaun prarthon kelem.
Monglluri stri asttreliant
Povitr bolidana uprant poskatteamni kel'lem kont varoear ubhoilem. Uprant povitr rozar mayechem vhoddlem pintur kundapur igorje vigar fa| stteani tauron khambea voir ubhoun sanketik ritin udghatton kelem ani sorvank vondon kelem. Hea mohotsovachea povitr bolidanant sorv fa| vizoi ddi’soza, pranxupal provin omrit marttis, trasi ddon bosko somstheache yazok, ani itor yazok bhagidar zale. Sobhar dhorm' bhoinnim soloha monddolli upadhyokx jekob ddi’soza, karyodorxi felsian ddi’soza, 18 ayoganchi sonchaloki prema ddi’kunha, vaddeanche
bharoti-i randpachem pustok ugtaita
-oivon solddanha xett asttreliant vosti korun aschi monglluri stri, bharoti-i randpak apli jinni somorpil'li, lovina menddonsa, poilem kuvelo, thoddeach disamni aplem bharoti-i tosem monglluri randpachem pustok sobhar tempa thaun rakon aslem ugtaunko toyar zalea. Aplea vixixtth chintpan, yozonan ani vyousthit sadhonan, bharoti-i randpachem sonxodhon korn, monglluri sampradayik khannacher apli niga dourn tichem pustok, "ddilixosli inddiyon" pustok toyar kelam. 1980 isve thaun tinnem ramvchea
19 Veez Konkani
asttreliant tika tiche mitr keathorin mhonnon vollkatat, ti ticho poti oivon ani cherko nil borabor jieta. Ticho vaur vixixtth monglluri randap tosem bharoti-i randap, tichea somajik pongdda thaun melll'lea ut'tezonan, tika hem 230 pananchem pustok ujvaddaunko humed mell'lli. "ddilixosli inddiyon", sorv randpa mogink tanchea samprodayik randpank tosench fuddarachea zonangak ek sangl'lem. Ti mhonntta apunn rinni zaunasa mhojea potik ani putak tannim mhojye thoim dakhoyil'lea khollanaschea mogak ani sohokarak, jea vorvim hamv mhojem svopann jeari korunk mhaka preronn mell'llem.
Lovina menddonsa tichem prarthomik randpa dennem tichea auy thaun xikli sodanchye prokar. Adlo ugddas kaddun ti mhonntta, "mhojem veginch yemvchem randpa pustok "ddilixosli inddiyon" ek randpa zomo samprodayik zaun monglluri khannamvollincho, randpam bharotachea her bhaganchim hamvem hanga asttreliant randun pollel'lim - chaknnem thaun sup, sogllim khannam maslli, mas ani randvoyechim. Hea pustokant asat randpa
vidanam, tandull, unddo, solad, lonnchim, goddxem tosench thodde mosala pitte kose toyar korche mholl'llem soit. Him randpa vidanam kuvelo ani menddonsa kuttmam thaun pokka zamvchyeporim manddun haddl'lim zaunasat. Choddit vivor pustok ugtailea uprant mellttolo. Fuddarant hem randpa vidan ballvonk zai mholl'llich mhoji obhilaxa. Ti mhonntta’ "mhaka hem "ddilixosli inddiyon sobhar kalla poreant jivall uronk zai mholl'llich axa mukhlea zonangachea faideak. Torunn zonangak borem randap randun kosem bholaikebhorit ravonk zai mholl'llem gorjechem. Hem zaunasa mhojem svopann tum somsarachea khonchea bhagant asleari, tuka hea pustokantlem randap randtana osem bhogtelem ki tuka tuzo gamvchea ghorcho ugddas tujem jiun
proful'lit kortolo. Mhojea auyn ek pauttim
20 Veez Konkani
21 Veez Konkani
kam' kelem, asttrelia yemvchea poilem. Mumbomyt, mhaka sobhar vividh somskritecho ani tanchea khannam chakcho ovkas lablo. Hangasor hamvem sodhun kaddlem ki ut'tor bharotachem khann ani dokxinn bharotachea khanna modhem boroch vyoteas asa mhonn tosench itor prodexanchea khannant.
jiunbhor ek boro randpi zauyet. Bharoti-i khannam randcho sontos. Okttobor 19 ver hem pustok emazhon.Kamar vikreak poddtta, choddit vivor turthan yetolo.
Poilenchea disam vixeant ti mhonnali, "uddupi sointt sisili cholianchea hoiskulant mhojem xikap somptoch, hamve unch xikap beacholor of bisnes meanezmenttant ddigri zoddli ani yoxosvi proitn kelem. Tea uprant hamv mumboi gelim ani thoddim vorsam
Famad koddeall randpa pustok inglixant "do xef" - "randpi" konknnent - amchea kuttmak sombondhit pattlavi zaunasa, lovina keathorin kuvelok. Ti zaunasa voibhovachi dhuvddi ijidor zan kuvelochi (1878-1968), mongllurchea kheat randpa pustokancho, ani bhavo lovinachea bapaicho azo meriyon kuvelocho, he dogi thoddo temp mumbomyt vosti korun asle. Tachi auy ani aji tanchea lognak kannik zaun melll'lea
mull protientlem randpa vidan vapartalim. Ti dorbharan atamyl sangta ki "tea pustokachi mullavi proti mhojyelagim asa, mhojea auyn mhaka dil'li hamv asttrelia
22 Veez Konkani
23 Veez Konkani
ayil'lea ten'nam; tim kagda atam kumbu zaleant tori mhojea ghorant tea pustokak ek vixex sthan asa jem pustok 75 vorsam adlem zaunasa." tea pornea pustokantlim vidanam lovinachea novea pustokant nant kitea atanchem adhunik randap bharich sudharun ailam. Bharotachea khannanchi vhodd bhaunank french, brittix, ddoch, porchugis, orob, choinis ani porxiyon veaparinchea agomona nimtim tanchea khannamni amcher voxilai ghalea. Je gõy 400 vorsam rajvott korun hea vellar tannim amchye somskritechyer, khannacher voxilai ghaln sudharonn zal'lem hench mukharun pornea mumboikyi pavol'lem. Khonddit zaun hem pustok "ddilixosli inddiyon", sobhar zonangachim svopnnam niz jiunak haddun mileantor lokak tanchi jib hea khannank amvddeunko pautelem tem khonddit. ----------------------------------------------------------
Sarvozonik sompork kareagar
Kareagar udghatton kel'lo mongllurcho dakhter, somajik chintpi, lekhok ani sahiti dda| eddvordd el. Nojret, porinnam'kari somvohon tosem sarvozonik somporkachea mhahetichea unneaponnan prostut disamni bohut samajik ani itor somosea sombhoutat. Hye dixen kornattoko rajeachea vividh suvatyemni vinchl'lea protinidhi khatier kareagar asa korun progotipor somaz nirmann korunk sondexo somstheacho xrom' xlaghoni-i mhonnalo. Sondexo protixtthanacho nirdexok, soxiyol komyunikexoncho karyodorxi fa| fransis ossisi olmedda, okttobor 6 thaun 8 poreant cholchea kareagaracho dhyeyod'dhex, mukhleo chottuvottiko, karea yozonam vixeant margdorxon dilem. Sondexo somstheachea yozona somiti sodosy zaunaschea elias fernanddisan borem maglem. Somstheachi sonchaloki, sarvozonik sompork odhikarinn sovita ddi’sozan nirupon kelem. ----------------------------------------------------------
"dex urounko ek jett, limbe, narl, mirsang tem jett sondexo protixtthano mongllur ani kornattoko rizon komixon for soxiyol komyunikexon hanchye borabor ’porinnam'kari somvohon tosem sarvozonik sompork’ mholl'llea vixoyar tin disanchem kareagar okttobor 6 ver sondexo protinant arombh zalem.
urounko"
Rafayel Puza voilem xironamv somajik zalli zagear ekachchhannem udeun ailem jen'nam bharotacho rokxonn montri raznath singh rafayel jett puza kortana. Hem ghoddlem okttobor 8 tariker fransantlea dossoltt
24 Veez Konkani
eviexon suvater bharotachem prothom'
udghatton kortana tacher vain vot'tat; kotholik osoleach sondorbhamni agment xennaitat tor thoddea kangres mukheleank kitea zhuza vimanak limbo pillttana ’tomaso’ zalo? hem ek vajbi sovalch mhonnazai. Hamve hem hangasor porgottlam konnaicho tomaso korunk nom-i; bogar, kitem ghoddlem tem sangcheak.
rafayel zhogddea viman mellttoch vizoi doxomi va dosora disa. Konn mhonnale hem ek fitisponn ani konn pele mhonnale to amcho sompradai mhonn. Khonchem-i vahon, yontr puza kortana hem sorv sodanchem limbo pillcho, narl marcho, mirsang umkallamvchi, iteadi, iteadi bharoti-i sompradai prokar. Punn sorvank hea rafayel zhogddea vimanak osolich puza kortana matr somsarbhor samajik madhyomamni tomaso zalo.
Tantum-i he limbe, narl ani mirsang hea ghottonant vaporl'li khonchi - bharotachi vo fransachi vo khoim thaungi ayil'li markettintli? mholl'llem-i soval vicharlem. Hem mhonnttana mhaka uddas yeta omerikant thodde hindu bif khatat ani vicharlear ti gai bharotachi nom-i mhonn sontosan sangtat! hea lekhona borabor asat thoddim pinturam, karttun, iteadi fokot tumkam pollemvcheak.
Hem sorv fitisponn somsarachea mulyon mulea chaluch asa. Paxchaty dexamnim-i novem vahon, tarum, viman vo itor 25 Veez Konkani
Sobhar lok sudharla, tankam thoddim sarko orth naschi kriteam ’tomaso’ kosem distat; sompradayank fato ghalcho vell lagim aila! ------------------------------------------------
’robin hudd’ je. Ef. Ddi’sozachem novem pustok
heach okttobor 9 ver mongllur urvantlea dokxinno kon'noddo jil'la karyoniroto potrokortoro songhochea doftorant mongllurcho kheat sahiti je. Ef. Ddi’soza ot'taur hachem teravem kannye pustok ’robin hudd’ sahosik mini kadombori konknnicho famad kovi melvin roddrigos hannem udghatton kelem. Vedir marsel ddi’soza (machcha milar), apolinaris ddi’soza (mivnno), ttressi pintto (potinn) aslim. ----------------------------------------------------------
Nivrit bisp dda| zan beapttistt sikvera ani na o.Ma.Do. Zon beapistt sikvera (chikmogollur diesijiche nivrit't goullibap) budvarachea ratim 11.20 vorar (okttobor 9, 2019) vorar bengllurant devadin zale. Zulai 23, 1930 ver zolmal'le te 1987 isvent chikmogollur diesijiche dusre goulli zaun 56 vorsam
26 Veez Konkani
prayer nemok zal'le. Sumar 32 vorsam bisp zaun goullik seva dil'le te dosembr 2, 2006 ver nivrit't zaun bengllurant vosti korun asle. Sortana tanka 89 vorsam prai. ---------------------------------------------
Gregori minezak divllant nouratri sondorbhar
sonman
tachem namv gregori minezos tori bellmannant tachi vollok asl'leamni taka apomvchem ’odd'ddi porbulu’ mhonnon'nch. Bharich sadhem jiun jieun prayesth vo bhurgeamlagim bharich mogan uloun sorvanchim kallzam jikl'li tachi xoili lokamodhem odd'ddi porbulu mholl'llem namv taka thikaporim sobhta. Bellmann penttelagim famad glenixia fornichor somstho cholomvchea hannem apunn ek ut'tim' udyomim mhonnoni somajek dakhoun dilam. Fokot ek udyomi zaun poixe matr zomounko pechaddinastam sobhar dubllea kuttmank kam' diun somaz seva kel'lo vyokti ho. Kristamv dhormacho tori hachea somstheant hinduch kam' kortat. Zat-mot
mholl'llea somprodayachi godd utron sorvank ekachch ritin pollemvchea zateatit ruvariporim aplo vaur choloita gregori minez. Sumar chear doxokam thaun aplea glenixia fornichor somstheant xemboram voir kameleank kam' dilam matr nom-i stholli-i songh-somstheamnim-i sokri-i patr gheun pokxatit, dhormatit zaun stholliyam sangata bhorsun, loins iteadi seva somstheamni to sorvank vollkecho vyokti zala. Kosolyai klixtt sondorbhamni dharmik mogak dhokko zainaschyeporim vorton korchea hachem sadhem noddtem sorvank ek madorichem zalam. Zateatit kallzachea hea stholli-i virak nouratri sondorbhar divllant choll'lem sonman karyem sorvank hem'meak pauylam. Bhailea zogot'tak kollit naschi vixexota hachyethoim asa. Ti mhollear to gayancho mitr. Udyomachea kama oddchonnenti to aplea motik sontos haddunk sobhar gorvam posun tankam mogan polleun eka gopaloporim herank dista. Somajent osolea vyoktink man melll'li songot samany lokaki hem'mem asa, obhiman asa. Viz gregori minezak noman mhonntta. ------------------------------------------------
Sointt meris pi.Yu. Kalejint dollanchem udghatton kundapur sointt meris podovi purv kalejint okttobor 5 ver videarthi dollam hanestti, vikttori, breuri ani vijddom' hancho
27 Veez Konkani
udghatton somarombh zalo. Karyokromachem odhyokxsthan kalez
Eka mohatmak ani santak apekxunchem
pranxupal fa| provinn omrit marttisan vohsun sorvam xubh maglem. Uprant follam, randvoi vaporn kolakriti, fulanche ghos rochon, uzo nastam randap, rongoli, porneo paromporik sodam vaporcheo vostu, nannim prodorxon iteadi spordhe chol'le. Hea spordheant hanestti prothom', vikttori dviti-i, breuri triti-i ani vijddom' chouti-i sthanar jiklim. Mukhel soiro kioniks yuvo kam', spokon inglix hacho pranxupal ombhika dhiroz videarthink protibha vixeant xlaghon vyokt kelem. Anyek soiro firgojecho sohaik vigar fa| vizoi ddi’soza, "ekvott aslear kitem-i sadhon koryet’ mhonn sangalaglo. Vedir rozori kinddorgartton xalachi mukhel mestirnn xoila ddi’olmedda, sointt meris pi.Yu. Kalejichi upopranxupalinn monzulla nair, dollanchi melvicharoki binu zoichondron hazor aslim. Zoslin alfonson svagot kelem. Elvixa ddi’silvan karyem niruponn kelem. Alixan vondonarponn kelem. ------------------------------------------------
-*fa| seddrik prokax, je. So. Aitara okttobor 13 ver, papa fransis sointt pittors skverar, romant, zan henri nyumonak (1801-90) kotholik igorjecho sant mhonn pachartolo. Hea mohineachye survatek okttobor 2 ver, ami mohondas korom'chond gandhi (1869-1948) cho 150 zonon divos achoronn kelo. Khonchyai lekhar doni vixixtth ritiche sombhrom'. Amkam kitem bharich unnem kollit asa mhollear, mohatma gandhi ani karddinol nyumona modhlo sombondh, ani vixex ekotva ukoln discheo tanchea jiunant! nom-i astam, bharich kutuholachi songot ki, gandhichea jiunacher nyumonan tiur porinnam' ghal'lo.
28 Veez Konkani
zaunaslo. Vikttoriyon sthapokank ek vixex azap zaun tosem ason vixex zannvai tea
Oksfordd yunivorsitticho profesor zaun, nyumonan rizu kel'lem ki to mhonn ek prokheat xikpi ani chintpi tachea jiun kallacho. To brohot videarthincho ani xikpeancho som'mell choloun vhortalo, aplea gunddayechea zannvayen ani tyechporim sompork cholaken. To zaunaslo ek spiritacho ani budvontkayecho dhir; ek totvxastri ani kovi, ek lekhok ani bhaxonngar sorv talentancho punzo to; to ek somrid'dh lekhok, ani tachim lekhonam zaunaslim bhoudhik zaun sukxm' probhavo ghalchim. To sorvanchea gomonak ailo to mhonn ek mukheli ani ’oksfordd soncholonak to aslo vivadatmok vyokti, inglenddachea igorjent ek voxilayecho tosench torkaspodecho chintpi. Tachea igorjen taka ponthahvan ghalem tannem obheas korchea songtink ani zogoun dourunk tachi liturji ji kotholik igorjent asli. Nyumon sodanch sot sodhun asl'lo ek vyokti
kallar, nimanne to chorch of inglendd soddn kotholisisomak vengunk paulo. To okttobor 9, 1845 ver kotholik zaun konveddttor zalo; vixex zaun, (paromporea thaun pois soron santachea mornnacho dis festacho dis mhonn achoronn korn), kotholik igorz nyumonacho festa dis okttobor 9 ver sombhromita. Nyumonachem bharich ruchl'lem kovita magnnem ’lidd koinddli loitt’, (zun 16, 1833 chem) tannem boroyil'lem aplea jiunant apnnem kitem sarkem korunk zai mholl'llea sodhner astana. Tin hofte to palemro ittelint xirkon astana boroyil'lem. Taka pattim ghora yeunko soirann naslem, punn to piddest zal'lo, taka pattim inglenddak vhorunk thoimsor tarum naslem. Nyumon
29 Veez Konkani
boroita, "hamvem survatilem igorzanchi bhett korunk, tannim mhojem soirann nimvoilem, ham ekai sirvisak hazor zalom nantori. Nimannem hamv eka kesori botti thaun bhair ailom, marsil'lesak vochonk. Bonifasacha obhibhovan ek sogllo hofto amim amchem soirann samball'llem, ani thoimsor hamve heo ponkti boroileo, ’lidd koinddli loitt’, jeo uprant zaunko pauleo bharich zanna ascheo." thoddeach vella uprant, hi kovita (prothom' porgott zal'li 1834 isvent) zaunko pauli ek famad sahitik vortulamni ani inglemantlea igorje sut'turamni, omerikachea somyukt somsthanant ani tea vellachea brittix rajvottkayechea her bhagamni. Gandhi, zo alfredd hoiskul, razkottant xikhl'lo, xala bhurgo zaun hea kovite vixim zannam zal'lo asyet. To tye kovitek choddit mogacho zaunko paulo jen'nam to londdonant 1888-1891 el.El.Bi. Xiktana, ten'nanch nyumon moronn pavol'lo, soddn ek lambayecho ontor ten'nanchea zannarixikpi inglendd sut'turamni. Uprant, sout afrika, gandhicher hea koviten vixex riticho probhavo ghal'lo, heach probhavacho xikhor zaun gandhin ’lidd koinddli loitt’ aplea soteagrohachea jiknnecho dhyey korn soddl'lo tachea soncholonant. Sopttombor 11, 1906 ver, gandhin prothom' ’soteagroho’ manddun haddlem zaun cholaunn virodh zaun ttransval exiattik orddinens stholli-i bharotiyam virodh brittixamni thapl'lem. Porot, zun 1907 isvent kallea adhiniyoma virodh tannem soteagroho manddlem.
Donamyti dischi ekota gunddayechi dharmikota rombon asli nyumon ani gandhi tea kovitechea poilea pongtintlea protifolonachi: "doyamoyen dakhoi vatt divea’, ondhkar bhomvarim asleari, mhaka vatt dakhoun ravo! raticho ondhkar, asam ghora thaun poismhaka vatt dakhoun ravo! dour mhoje pam-i nitt; havo vicharinam polleunko poixili dixa-ek mett puro mhaka.!"
dogi nyumon ani gandhi lambayechem ani dukhichem poinn sodhunk gele, dharmik vivechonatmok vicharn ujvaddak ani konveddttorponnak, te tanchea
30 Veez Konkani
sonkoxttanchea jiunant sompurnnoyechea fuddlea jiunant. Him ’probhodonechim mettam’ nizaki ghumvddechim: tanchea jiunanth. yam vorvim lakhom lokacher probhavo fankhchim. 196 isvent mohatma gandhin tacho axrom' ohmodabadant sobormoti nom-i lagim, ’lidd koinddli loitt’ haka ek vixex mohotvacho zago aslo axromantlea tachea sodanchea magnneant. Gandhin hem kovita magnnem guzorathint norosimhoravo divetialagim turzumo korunk sanglem; poilenchim utram vachtat "premall jeoti (ujvaddacho divo) taro dakhovi muz jiun ponth uzal. Dur podeo niz dham'mthi hum ne ghere ghan ondhar." tis vorsam pras choddit, gandhichim sobhar borpam ani bhaxonnam asl'lo ul'lekh hea chattuktink ’lidd koinddli loitt’ vo tea ’von sttep inof for mi’. Ek pautti gandhik vichar l'lem tum kiteak nyumonachea borpank dakhoitai mholl'lleak tannem turthan sangl'lem "to zaunasa ek matr sot'ti inglix vyokti, mhojea jiunant paxar zal'lo!" march 10, 1947 ver gandhin boroilem vinobha bhavek, tacho bharich lagxilo xis, "mhojea magnneamni, hamv magtam devalagim mhaka vochonk osota thaun sotak tench nom-igi sanglam ’lidd koinddli loitt’ kovitent?" bharotant, amim az jietamv, eka najhi virodhi kovi ani nattokkar borttoltt brechtt mhonntta "kallokachea vellar." dexak kitench dubhavo nastam zai atam, nisvarthi ani bod'dh razkaronni - nyumon ani
gandhichi achchentle - zankam asa dhoiyr, dur dixtt ani ghott dourunk tanchim mouleam ani boll. Sant nyumon ani mohatma gandhik man dila polleun tanchem xannemponn, sot'tiponn, xantiponn, ani heram khatir bhettoyil'lem aplem jiun. Amim mohotma ani santachem fest achoritana, tanchye thaun xikonk pechaddeam: gunddayechem magnnem "lidd koinddli loitt". Amcho dex az mohatmank apekxita ani santank- zannim khonchem sarkem tem ugtean sodhun, kitench dhampun dourinastam koxttsonkoxtt mholl'llem pollenastam aploch jivo risker ghaln sota-niti khatir ubhe ravonk aplem puruxotv dakhoun! *(fa| seddrik prokax ek manovi-i hokkancho zhuzari ani lekhok haunasa. Somporkak: cedricprakash@gmail.com okttobor 9, 2019 ----------------------------------------------------------
Bomvtim ek nodor - 4
khell ani
khell
31 Veez Konkani
mholl'lleaporim niyom' moddtat tor, thodde pauttim ugtean. Lipoun moddl'lea niyoma vorvim mukhlea khellgaddeak mos kel'leaporim zata tor niyom' ugtean moddl'lea vorvim zhogddench zamvchi sombhauna chodd astat. Bhurgim khelltana apnnak mos kela mhonn koll'llem tor "chitting, chitting" mhonn bob martana thoim asl'lim vhoddam "no chitting" mhonn bob martelea bhurgeank somadhan kortat. Choddaut zaun horyeklim khellachea niyoma promannench khellonk apekxitat tor, jikcho ekch ud'dex dourun khelltelim thoim hanga il'lo mos korunk kaim pattim soranant; horyek khellamni azkal hem sodanchem zaun gelam mhonnyet. Khellancho ud'dex keul jikcho vo solvamvcho nhoi. Jikom vo solvom, patr ghemvchem gorjenchem, niyoma pallun khellchem gorjechem. Toxem kel'lean khellgaddeanchi obhivoೄ d'dhi zata;
-Dda| Vinsentt bi. Ddi’mel'lo hor ek monis khelltat. Hor ekleak aplech posondecho khell mholl'llo ek asta; ekch kitea? thoddeank eka vorni choddyi. Khellacho mukhyo ud'des zaunasa monoronzon. Kitlem chodd monoronzon eka khella thaun mellta, title chodd posondecho to zata.
monobol vaddta; proitn korchi ti bori souy zata. Apnnench kel'lea proitnan jiklear motichi toೄ ptiyi bhogta.
Khellamni, te khellchea suvate promanne, don thor asat mhonnyet; inddor ani outtddor; khoim bhitor boson khellchea tosole ani bhair ugtea moidanar khellchea tosole; khell lhananche bhurgeanche, khell vhoddanche. Horyek khellak tam’tanche ruli ani regro astat; horyek khellgaddean te pallizoich; te pallina zalear khellant moza na. Toxem mhonn horyek khellgaddi khellache horyek niyom' pallta mhonn nhoi. Apnnan jikazoich mhonn ekch ud'dex dourun khelltelim thodde pauttim lipoun
"bekkige atto, ilige pranno sonkotto" mhonn kanoddint ek sangnni asa. Ho ek dusreach kastacho khell! dogyi dhamvtat sokallimfuddem; vag aplea moddupasakhatir tor, soso aplo jivo vanchomvchea khatir! ekleak khell tor dusreak apnnacho jivachi khont! osole khell amcha samajik, razoki-i ani dharmik rongamniyi dison yetat. Osole khell adim thaunyi cholon aileat, atamyi cholon asat ani mukharyi kaim bondh poddchenant! monxathoim svarth ani honkar astamvoreg
32 Veez Konkani
osolea khellanchem nirmulon osadhy. Punn vividh rongamni thoddeamni khellcha osolea khellam vixim zagoruk zamvchi gorz. Pattlea thoddea vorsamni zal'lea osolea thoddea khellam vixim ami amchem il'lem dhean dilear muklea disamni amkam kaim faideak poddat. He thodde razokiyant zamvche khell polleya! he sorv lokak sulobhayen somzonchea tosole nhoi; ani dubllikayechea sagorant buddon gel'leank hem sorv somzonk vell tori khoim asa? dekun konn eklo zagorukota haddchem proitn korta tor tem choddaut zaun vyorthch zata mhonnyet. Bhroxttachara virodhi khell : ek somaz
seukan eka injiniyor ani tachea sangata mellon bhruxttachara virodh vhodd ek andholon suru kel'lem; tem nirfoll korunk hor ek proitn chol'lem. Bhroxttacharch apli vrot'ti korun ghetl'lea razokaronninchim pottam tori koxem bhorchim? itlear udelo guzoratantlem moddol gheun ek chaivala; tea moddolache ir kaddun apunn saronn kortolom ani sorv bhroxttacharacho koir zhaddun kaddtolom mhonn lokak (fottkirem) axvason dilem. Punn tem guzoratachem moddolch kidderem
mholl'llem lokak somzanastam lokan taka odhikarak haddlem ani odhikarak ayil'lench aplo bhroxttacharch xixttachar mhonn sid'dh kelem. Dekun az apunn sutt-butt ghalun daninchea vimanar bhomvta tori, keul chaivalech nhoi hor ek vrot'ti korun asl'leyi nirudeogi zaun, kitlexamni atmohotea korun kitlixim kuttmam onath zaleant! bhroxttachar bhroxttacharim thaun nirmulon korunk osadhy! khoim punni ek chor dusrea chorak dhorun ditgi? nottbondicho khell : nottbonde vorvim tem zatelem he zatelem mhonn vhoddlo dongro feraun zal'lem kitem? bhroxttachar vaddla,
oteachar choddla, atonkvad anikyi vistarla! kitlexi zonnamni lainir ravon aplo jivo hogddaila! borem zalam kitengi mhollear apleancho kallo poiso dhovo zala, voilea hudear asl'lea thoddeamni nokli nott diun osli nott gheun orobpoti zaleat; bharotant virodhi paddtch nam zalea; hittlor nhoi tori vhoddamapan hittlorgiri choltech asa! somvidhanik somsthanancho khell : khoim asat az tim somvidhanik somsthanam? zamvdi te neayaloi, chunavo ayog! sogllem
33 Veez Konkani
aple mutti bhitor; nottbondi thaun melll'lea poixanchea bollar sokddank kelam lachar! punn houddi moddi sangta bharotant soglle ek borabor, sogllem boroean asa, boroea thoran cholta mhonn. Elisamv zaun mohine char zaleari nirvachon ayogan yedoll poreant odhikrit folitanx progott korunkna mhonn kollon yeta; elisamv zal'lea eka mohinea bhitor te progott zaizoi asl'le; char mohine zaleari odhikrit folitanxcho pot'to na; ani odhikrit folitanx progott korinastanam amkam ek sorkar mell'lla ani ek prodhani! prozaprobhutvant hachea vorni vhodd khell dusro asagi? motancho khell : adim elisavamvellim kam'
korinatl'lea razokaronnink apunn solvatolom mholl'llem ek bhyem asl'lem; atam raz cholomvcha paddtik tem bilkul nanch zalam; lokan mot dina tor kitem zalem! paddtichea hoikomanddalagim konttektt sarko aslear zalem. EVM tontr gonean asa nhoingi? konn zai taka jikouyet ani konn naka taka solvouyet! il'lem sett'tting kelear zalem! loktontr, prozatontr keul somsarak dakhomvcheakhatir matr; cholta keul lutttontr, mostontr! samajik rongant zamvchea khellancho rongch dusro. Bhas ani desachea (prodesachea) konnak mukar haddlem tor ani konnak pattinch lottlem! apnnachim poilem ani heranchim uprant mhonn kelear khoinchem-i songhotton cholana, kiteak horyek talent ekach kuttmant asana; toxem aschem bovo opurv; ani asleari ekach kuttma vorvim ek songh-somstho cholana; ani cholomvchem proitn keleari kaim chodd temp tthikana. Konn ek vyokti borem kam' korta tor tem follabhorit zamvcheak itorancho sohokar oti gorz. Eklean suru kel'lem kam' nirfoll korchak thodde pauttim thoddeamni khellche khell nizaiyi viporit ani nindoni-i. Ek karyokrom' ayojit kortana vhodd mhinot kaddizoi poddta. Khell khellchim thoddim zomatevellim sorv sohokar ani bhagidarponn bhasaitat tori uprant kitem tomaso zata tem pollemvchem matr xivai korchem kaim na; okerichea ghoddiek don'nch ghonttean chem karyokrom' kel'lea ayozokank kollta ki purtem ordhea ghontteachem karyokrom' choloun vorchemyi bovo koxttanchem mhonn. Dekun konknni karyokrom'
34 Veez Konkani
mhonnon khoinchai eka bhaxechem ek dduk-dduk ghalun monchar vochon ttukttuk korun il'lem penkatt haloilear zalem; nhoi tor khoim thaungi ek bazari nattkullo haddun, monzatinchea namvar monxachem opohasy kortana lok il'lem haslear moha monoronzon mhonn dusreach disa peporamni ani vividh madhyomamni gajta. Lokak hasanastam dusro nirvog na. Monoronzona khatir provex potr ghevun ayil'lim salant astana motintch churchurtat tori monchar asl'lea kolakaranchea dubllikayek polleun lojtat. Az kal talentam spordhe vaddleat; ttivicher he sodam polleunko mellta. Lipon asl'lea talentank he sporthe ugtaddak haddtat. Thodde pauttim osole spordhe poilench nixchit monnon il'lem pusupusu aikonk mellta. Ontordexiy ya dex mott'ttar zatana hem khochit sangonk il'lem koxtt marta tori sobar pauttim stholli-i mott'ttar zamvcha spordheamni ayozokamni pordea pattlean khellcho khell dhor-dhor mhonn dista. Bhagidarponn gorjechem mhonn gazoun spordhikank zomo korchem. Vhoi bhagidarponn gorjechem punn tachea sovem bhag ghetl'lea sorv spordhikank ekach lekan som'man korchemyi gorjech em; ayozokanchem kam' tem. Voroinnar aslear pavana tea voroinnaramni voroyil'lem nixpokxponni ekotrit korun ek nixpokx folitanx dimvchi zovabdari zaunasa ayozokanchi. Nhoi tor spordhikam thoim khonddit zaun ek ghor onyai zata ani tosolea khella vorvim talentam kedinch urjit zamvchim nant!
dharmik karyokromancha namvan ani dharmik karyokromam vellimyi kitem sorv ghoddta! dhormachea namvan, devachea namvan bhomvche kitlexe vyobhichari mohan lutt'tat kitlexa chole-cholianchem tem ankvarponn, zatat kitle te oteachar striyancherch nhoi lhan lhan bhurgeancher soit. Gupit dourunk sorv proitnam nirfoll zatana, dur polisamlagim pautana modhem poddtat thodde razokaronni. Ani te razokaronniyi kosole? osolea nhoi tor ani dusrea kosolea punni oteacharacha khellant borech helll'le. Dekun oteacharak vollog zal'leank kaim il'lo nyai mellche bovo koxttanchem zalam matr nhoi neaya khatir zhujchemyi riskechem zalam; aplem matr nhoi aplea kuttmacha sandheanchea jivachiyi kaim gearontti na zalea. Khell keul jikcha ekach iradean khellchacho viporit porinnam' zaun orazokota vaddta oni oteachar anikyi choddta. Pordea pattle thoddea khellam vixim amchi somjikai bovo unne tori tea vixeant il'li zannvai apnnayil'lea vorvim ami tantum sampaddnaxem ani herank tantum sampddon poddanaxem zagoruk korunk sadhy zait! ----------------------------------------------------------
35 Veez Konkani
Horihor bholaike matechi igorz ’moinor basilika’
papa fransisan ovor leddi of helt igorz horihorant aschi ek moinor basilika mhonn zahir keli.
tisri igorz zaun famad leddi of helt igorz, horihor hea sthanak choddtteli.
Hem charitrik punnykxetr sobhar vichitrank namvaddlam. Kornattokant don'nch igorzo edoll poreant moinor basilika zaun porgottleat. Modor of meri igorz xivajinogor bengllur ani sointt larens punny kxetr at'tur, karkoll moinor basilika mhonn 1973 ani 2016 isvemni zahir keleo. Atam
Papan porgott kel'leaporim basilikak thoddeo vixex songti mellttat. Puraton dostavezam, xotokam thaun magnnea vidhi cholounko zai to zago ani charitrik pattintholl asonk zai eka igorjek moinor basilika zaun porgott korunk. Al inddia bordd of bixops hankam bordd of bixops of kornattoka hanche mukhantr dostavezam
36 Veez Konkani
papa fransisan sopttombor 18 ver moinor basilika mhonn porgottlem.
ani purave dhaddunk zai. Sorv gorjecheo songti sompurnn kel'lea horihor igorjek
Zoner 15, 2020 ver horihor igorjent hacho dobajik sombhrom' astolo, karddinol, bisp vivingodd diesejim thaun yetele, kornattokacho mukhel montri, montri, em'melye, em'melsi, em'.Pi. Ani chunayit
37 Veez Konkani
loka protinidhi hazor zatele. Hozaramni lok hea karyokromak hazor zatolo. Xivomoggacho bisp dda| fransis seravo (ailevar kesori lob, xal ghaln mis sangon varta potramni kheat zal'lo), igorje vigar fa| antoni pittor xivomoggo diesejiche yazok, dhorm' bhoinni, horihor igorje lok sorv sangata mellon ho sombhrom' choloitelim. Heaporim horihor punny kxetr vaddlem: horihor, kornattokachea modhgat asa ani haka dokxinnachem kaxi mhonnon'nch namvaddlam. 1800 isvem itleak, ek okotholik devoti bharich koxttamni jietalo. Ek pauttim to tungobhodro nomyt demvlo ani disallem magnnem mhonnttana nisron udkant poddon udka vhaleak gelo. To kotthinnayen roddalaglo punn sokallinchi survat zal'lean konnench taka kumok kelem na. Punn thoimsor taka melll'lea ankvar mayechea imajen taka vanchoilo. Tannem ti imaz ghora haddli ani tika magonk survatilem. Heavorvim tanchea kuttmant boroch sontos raz korilaglo. Ttibi zaun vollvollchi tachi potinn ani tachem ar mar l'lem bhurgem tichyelagim magtoch gunn zalim ti imaz apoddl'leakxonn. Upkar smoronnart, to moriyocho bhokt zalo, tachem kuttam' ani tachem herank seva dimvchem ghor modor of helt. Tannem opoilem mori mayek sotyom'mo mhonnon ani tannem tachem okhkhem jiun tika bhokt zaun somorpilem. Tachea ghorant 1962 poreant magnni choltechch aslim. Ek french yazok thoimsor
magnnim ani povitr bolida eka lhanxea guddsulant choloun asl'lo. Tea zageak atant lhanxi igorz mhonnon'nch apoitat. Bhoktacho fondd ani ti lhanxi igorz atam-i asat. Tea ghoddye survatil'lem mori mayechem devasamv azun cholon'nch asa. Disa uprant dis mholl'lleaporim devasamv vaddat't ailem. Moriet tanche upkar tankam dile. Igorz bharich famad zali ovor leddi of helt igorz mhonn. ----------------------------------------------------------
Sointt agnesant rajy mott'ttacho florbal pondeatt
rajy mott'ttachea florbal pondeattanchem xeuttchem karyokrom' okttobor 6 ver sant agnes pi. Yu. Kalejint somplem.
38 Veez Konkani
xabhaski dili. Tannem sanglem, tumchem poinn sorvatilam matr, fuddarant aniki borem koramhonn. Umex korkera, odhyokx, dokxinn kon'noddo pi. Yu. Kalez pranxupalanchem songhotton, sucheton zoin, dokxinn kon'noddo fijikol ddoirekttors songhotton itor soire zaunasle. Bho| norin ddi’soza, pranxupal, premonath xett'tti, dokxinn kon'noddo pondeatt somyozok, prizo zan, jeral karyodorxi, kornattoko florbal songhotton, zoixri, fijikol nirdexoki, ronaldd ddi’soza, pittie upadhyokx hannim karyem sobhoilem. ---------------------------------------------
Keanodda sisivioi hanchi Yu. Tti. Khador adlo montri gourovacho soiro zaunayil'lo. Sanjer to itor rattaullir asl'lean sokallim yeun to videarthink sondex diun gelo. Jikchem vo solvunchem, tumcho khell otyun'not ritin khella mhonnalo to videarthink.
panchvi nachpa sanz
Novin hegdde, fijikol direktor, zoin pi.Yu. Kalez, hannem nirvohonn kelem. Bho| jeanett sikvera, e.Si. Soho pranxupalan sorvank svagot kelem. Vasudevo kamot, ektting ddiddipiyu, mongllur mukhel soiro zaunaslo. Tannem pongddanchea mukheleank
2015 isvent eka bolladhik pongddan, faido naschem songhotton asa kelem ani keaneddiyon keanora vizon ink 39 Veez Konkani
Hea tanchea misamvak sohai zaun te vorsavar nachpa sanz manddun haddttat ani poixe zomoitat. Heach soptombor 28 ver tannim tanchi panchvi nachpa sanz bharich sombhroman achoronn keli keanoddantlea pail beankvett hal, mississagant. 400 voir lok hea kareak hazor oslo, sangata razkaronni ani somajik mukheli. Chyermean gilbortt ddi’sozan sorvank svagot kelem ani tanchea misamva vixeant sonkxipt sanglem. Poxokank, nirvahok, songit, ddije ani direktorank ani tanchea poti-potnincho upkar attoilo. mhonn volailem. Keaneddiyon kotholikank moronn pavol'leank favo ti simestri soulobhyota dimvchi tanchi prothom' gorz zaunasli. Az te sontos pautat ki tanchi axa jeari zalea.
Oivon ddi’lima sanjecho nirvahok zaunaslo. ’gova omigos’ beandd ani ddije zaun zan selvon aslo. Hannim zom'l'lea lokak kodelar bosonkch
40 Veez Konkani
soddlem na tanchea sumodhur songitan. Torne ani porne sorv utton nachalagle. Mukhel poxokank - xeref sobavi mississagacho em'.Pi.Pi. Ani erin mil'ls roidding, meriddiyon kredditt yuniyon tankam fulam turem diun tanchea sohokaracho upkar bavuddlo. Vixex akorxonn zaun dip dhamin hindi ani ponzabi podam dilim, amchench mongllurchem vonissa solddanha aplea modhur tallean konknni podam gaunko laglem. Dogamyni bosl'lea lokak dhornnir nachoilem. Fa| ronzon dde’sa, sointt ddominik igorjecho vigar, okvil songhottonan dil'lea sevek vakhonnilaglo, devan amkam somsarim dhaddlam tench korunk, tea uprant tannem jeunna purvilem magnnem kelem. ---------------------------------------------
Koleannpur oisivoiemak ’yulimpiks 2019’ ttrofi
bharoti-i kotholik yuvo soncholon, uddupi diesejin yulimpiks 2019 dieseji 41 Veez Konkani
mott'ttar khell-pondeatt milar kalez
moidanar okttobor 6 ver manddun haddl'le. 42 Veez Konkani
He spordhe uddupi bisp dda| jeraldd oisak lobon udghatton kele. "khell pondeatt ekleachea jiunant otyogoty zaunasat. Xikpa borabor, eklean khell pondeattancher aplo prokax fankhounko favo. Khell pondeatt kuddik urbha haddttat, bholaiki haddttat ani sontos haddttat. Jikchea vo harchea pras patr ghemvchem mohan zaunasa." adlo montri promod modhvoraz uloun mhonnalo, "zor amche videarthi tanchea xikpak dil'leaporinch khell-pondeattanki pradhanyota ditit tor tanchem tankam motik xanti labta, kuddik hurup bhorta ani kosoleoi somosea poripurnnotek yetat tanchea jiunant." ontorraxttri-i pour lifttor jeakson ddi’sozan divtti pettoun khellpondeattank svagot dilo. Dda| vinsentt allva, pranxupal milagris kalez, fa| eddvin ddi’soza, direktor, oisivoiem', uddupi diesez hazor asle. Ddion ddi’soza odhyokx oisivoiem', uddupi diesez sorvank svagot kelem. Axix minezosan dhonyovad orpile ani melixa ddi’sozan karyokrom' choloun vhelem. ---------------------------------------------
Vixv konknni kendr
xrimoti vimla vi poi vixv konknni sahity purskar –zahir
monnipal globol ezukexon sorvisos mukhel xri tti. Vi. Mohnodas poi hangele prayozoktvari xrimoti vimla vi poi vixv 43 Veez Konkani
konknni otyut'tom' konknni pustok purskar -2019” ko gõyche namneche konknni lekhok xri devidas kodom' hangele “zannouy” kadombori vinchun ailam. Haje poile hangele “dika” konknni kadomborik kendr sahity okaddemi purskar pavilem. Toxinchi xrimoti vimla vi poi vixv konknni otyut'tom' konknni kovita kriti purskar -2019 ko mongllur akaxovanni kendrache adle udghoxoki xrimoti xokuntola ar kinni hangele “thodde ekant “kovita songroh vinchun ailam. Han'ni malgodde konknni kovi bakibab borkar hangele konknni koun kon'noddak onuvad kelam. Ani svopn sarsvot nattok konknnik onuvad kornu most konknni sahity kriti kon'noddak onuvad korche vaur kelam. Toxinchi mhalgodde namneche konknni sahityokar, sonxodhok moisuroche xri roki vi. Mirandda han'ni xrimoti vimla vi. Poi vixv konknni jiun sid'dhi purskar2019” ko vinchun ailanti. Hem tini proxsteo tola ru. 1.00 lakh inam' ani man potr, smornnika, xal ani xrifol zaun asa. --------------------------------------------------------------------------
ani fon beanking vhoddiln zaunasli poilem oisioisioi beankant. Tosench ti oisioisioi pruddenxiyol loif inxurens kompen limittedd ani ech.Ddi.Ef.Si. Limittedd kompnneamni sombondhit vaurar asli.
Onita poi mongllur lagxilea monjexvoroant zolmal'li. Tinnem 29 vorsam beanking ani foinansiyol sorvis vortulamni tosem karporett oporexonamni, kosttomor sorvis ani sorvis kvalitti, tosem ettiem', breanch beanking sorvis, oporexons endd sorvis ddelivori tosem informexon kareamni hea novea hud'dear meter zaunasteli. Viz onita poik tichea mukhlea jiunant sorv yox axeta ani borem magta. ----------------------------------------------------------
Yos beank vhoddiln zaun
Dda| xantoram' balligak
mongllurchi onita poi
jiuaudi sadhok proxosti
yos beankachi chif oporetting ofisor zaun mongllurchi onita poi vinchun ailea.
mongllur nogorantlo kheat bhurgeancho dakhter dda| xantoram' balligak inddiyon okaddemi of piddiattriks nionotaloji chapttoran ’loifttaim' echiumentt evardd’ prodan kelem. Hi proxosti taka sopttombor
Onita poi siniyor zonorol meanezor zaun ettiem' veaparachi, branch beanking sorvis
44 Veez Konkani
28 ver tanchea baravea varxik sombhroma vellar chhansori pevil'liyon hottel bengllurant prodan keli.
manddun haddlam ani hea piddent sobhar boreponnam kel'lim asat. Sorkarachea bholaike vibhagan rajeantlea 19 jil'la aspotreamni vixex novinch zolmal'lea bhurgeanchi zoton ghemvchi kendram sthapon korchi zovabdari ghetlea ani hea kendramni 5000 tem 6000 bhurgeank porixilon kortele mhollam. ----------------------------------------------------------
Frendds boll'llallbag biruver
kuddlo hancho novea madoricho vagam ves
Hi proxosti dda| balligak tannem kel'lea oprotim' vaurak ani tachea sadhonam mukhant songhottonak dil'lea kumkek favo zalea. Dda| balliga kosturba meddikol kalejint profesor of piddiattriks oni vibhag vhoddil zaun kam' kelam. Dexantlea bhurgeanchi bholaiki vrid'dhi korcheak dda| balligan mohotvacho patr khell'lla. Dda| xantoram' balligan mongllur nogor karporexonant moleria konttrol karyokrom'
udoi puzari ani rakhex puzari hanchea mukhelponnar frendds boll'llallbag biruver kuddlo hancho novea madoricho vagam ves hea dosora vellar mongllurant nachonk laglo. Tegam vagam hordhear ekch zat, ekch mot,
45 Veez Konkani
ekch devo utram boroun ailevar bharotantlea zativadimni korchim hindu ghoxonnam hea mukhantr bohirong distalim. Hea vagancho purxamv boll'llallbag thaun kudrolli divlla poreant sombhroman vhelo. ---------------------------------------------
Mongllurchea dosora premink akorxil'lo dosora purxamv
46 Veez Konkani
ho purxamv survatilo kudrolli divlla thaun okttoboro 8 ver. Hantum asl'lea 12 imajim poiki 9 durga devichim, xadrodo devichi ani adhixokti gonnopotichi jeo imaji budvara sokallim divllachea tolleant akher keleo. Novo kilo mittor rostear leddi hil, pivies sorkol, homponkott'tta ani karsttritt zaun probhu gokornnonathexvoro diull kudrollik budvara sokallim yeun paulo. 47 Veez Konkani
----------------------------------------------------------
’ye ghora kullara’ di| jeri bojzoddichi siddi ugtaunn
okttobor 6 ver don suvateamni divongot jeri bojzoddichi siddi ’ye ghora kullara’ ugtaunn keli. Divongot jeraldd osvoldd ddi’soza, sorvank jeri bojzoddi mholl'llea namvan'nch
vollkicho, soptombor 3 ver izomyt
48 Veez Konkani
gonnexotsovak vedir gaun astananch kosllon poddon devadhin zal'lo.
Kundapurant nirmil'lem nirmonne dobazan prodorxonak
To jivont astam tachye thoim konknne vixeant sobhar svopnnam aslim. Heavixim tannem tachem sondorxon ttivir vo reddior ghetana ugtean sangl'lem. Tea svopnnam poiki tacho albom' ugtaunn ek hea vorsakheri bhitor. Punn to jivont astana nom-i tori tachea mornna uprant hem tachem svopann jeari zalem. Tacho albom' kolangonnant zal'lea mandd sobhannachea 214 mohineallea manchi vellar choloun vhelem. Vixvo konkonni kolarotn, mandd sobhann gurkar erik ojherion hi siddi ugtaili. Jeri bojzoddichi potinn lovina ddi’soza, bhurgim jeslitta, zoistton ani lojhitta tosem zoiful bitts beanddache sande vedir asli. Lovinak ek lakh rupeanchi chek hea vellar orpili. Teach vellar mongllurchea ddon bosko salant fa| onil ddi’soza, direktor, sant antonicho asro, jeppu ani fa| paul melvin ddi’soza, odhyokx konknni nattok sobha (ri) tanchea 76 vea varxik konknni nattok sobhechea disa ugtaili. Floidd ddi’mel'lo tacho apt mitr, ani zoiful bitts hanche sande manchier hazor asle. Dha podamni bhorl'lea hea siddintlem ek pod, ’songit urta, hamv urcho na’ tachea jiunant turthan khorem zalem. Hi siddi atam vikreak poddlea; doya korun hachi proti nokkol kaddn moronn pavol'lea jerichea hordhear tumche khille marinakat!
bharich tempa thaun rakon ravol'lea kundapur lokak konknni pintur ’nirmil'lem nirmonne’ trasi kharvi bhounant okttobor 2, gandhi zointi disa pollemvchem bhag mell'llem. Kundapur vigar fa| stteani tauron hem pintur ugtailem divo pettoun.
49 Veez Konkani
Sangata fa| charls luvis ani fa| albortt krastai asle.
Vistar vollok, villas, viztoppal villas, ttelefon nombor ani lekhokan kel'lo sahitik vaur kollounko sanglam.
Pinturachea mukhel patrachem sima butel'lo, nirmapok henri ddi’silva surotkol, narbortt zan, nott gaddvin, direktors, ar. Je. Errol, pritom' noronha ani golddmean zan kareant asle. Borimarchea nasik beanddan hazor zal'leank khux kelem. Pintur hazor zal'leank khux korilaglem.! ----------------------------------------------------------
Daiji dubain asa kel'li somiti nimanni vinchounn korteli ani dosembrant jikleleak proxosti labteli. Proxoste borabor nogdi ru. 75,000, yadistika ani proxosti potr mellttelem. Dhaddunk villas: Convener, Daiji-Dubai P.O.Box: 84772, Dubai, UAE Email: dubai@daijiworld.com
2020 daiji dubai proxostek namvam diat
----------------------------------------------------------
Uddupi diesejint dukhichi gozal:
xirvancho sohaik vigar fa| mohex ddi’soza gollpas gheun jiughat korta daiji dubai vordhe prokar 2020 vorsachea varxik daiji dubai sahitik proxostek lekhokamni tanchim namva dhaddunk ulo dila. Pattlea 20 vorsam thaun daiji dubai hi kheat proxosti diun aileat. Lekhokanchim namvam noumbor 15 tarike bhitor tankam pavonk zai mhollam.
36 vorsam prayecho fa| mohex ddi’soza, muddbell'lle firgojent zolmal'lo ailevar sohaik vigar zaun xirvam tosench pranxupal zaun xirvam ddon bosko xalant aplo vaur korun asl'lo golleak pas ghaln feanak umkallon aploch jivo hogddaunko paulo. Hi okantachi songot sukrarachi rat survatana ghoddli. Hannem kitea khatir osem kon aploch jivo hogddailo mholl'lli songot azun hem boroitana kollit zaunko na. Sonvara sokallim hi songot aikon
50 Veez Konkani
kel'lem khoim. Polis sisittivi chi topasnni korun asat. Padreabachi kudd kosturba meddikol kalez aspotrent dourlea. Fa| mohex ddi’soza muddbell'lle firgojecho. Zolmal'lo march 30, 1983 isvent zaun dusro put freddrik ani mattildda ddi’soza hankam, epril 15, 2013 ver novich asa kel'lea uddupi diesejik yazok zaun taka dikxa melll'li.
nohinch xirvancho lok bogar okhea uddupi diesejint tosench somsaradyont okant ubzalo. Sobharank osem ghoddlem tem patyeunkoch osadhy kosem zalem.
2013 isvent, taka sohaik vigar zaun milagris kathedral, koleannpur ani mountt rozori igorz sontekott'tte vaur korunk dhaddl'lo. Teach vellar to milagris inglix middiyom' xalacho heddmasttor in-charz zaun kam' kortalo.
Sorvanchea tonddar aslem itlench, "itlo mogall, movall, moipasi, sobhar talentamni bhorl'lo padreab zaunaslo fa| mohex. Lokachim kallzam ani monam tannem aplea noddtean ani xikounnen akorxil'lim. Sodam gorzank pamvcho ek ghony vyokti to zaunaslo. Ddon bosko xalachea bhurgeank to bharich mogacho....."
2016 thaun, takal xirvam firgojecho sohaik vigar zaun nemok xirvank vorg kelo ani to thoimsorchea ddon bosko sibiesi xalacho pranxyupal zalo. Tachea sadheaponnak ani doyallayek xalachim bhurgim taka bharich mogachim zal'lim.
bohuxo tachem moronn ratim 8:30 tem 9:00 voram bhitor zalam mhonnttat.
Okttobor 15 ver tachi ontim' vidhi xirvam igorjent sanjechea 3:00 vorar cholteli mhonn kollon yeta.
Fa| mohex aplea kuddak vechea poilem igorjent ek zomat zaun asli. Tea poilem to xikxokanchea torbhetichea zomatik hazor aslo.
Uddupi diesejicho bisp dda| jeraldd oisak lobo, ani sorv diesejiche yazok fa| mohex ddi’sozachea mornnak apli xrid'dhanzoli orpitat.
Polisamni kitench jiughatachi chitt tachea kuddant polleunko na. Tachem mobail lok
Osem kosem zalem? haka karonn konn?
51 Veez Konkani
uddupi diesejicho ek bollvont khambo, lokamogall yazok zaunaslo fa| mohex ddi’soza. To zaunaslo proprothom' yazok uddupi diesejicho jen'nam diesez novi rochl'li matr.
Daijivorlddlagim uloun adlo oisivoiem' xirvam karyokari sando mhonnalo "hamv fa| mohexalagim ailevaroch mhollea okttobor 11 ver sanjer uloyil'lom. Amim ek torbheti xibir manddun haddl'lem lhan kristamv somudayachea sandeank. Oisivoiemachea sorvoi chottuvottikank tacho sodam sohokar aslo. Ddon bosko xalachea videarthim khatir tachyelagim sobhar svopnnam aslim. Xal vaddonk sorvoi ritimni to vaur korun aslo."
Xirvam igorjecho lok, ddon bosko xalache videarthi ani kristamv somaz he korall khobar aikon tottosth zalea, kiteak fa| mohexan aploch jivo kaddlo mhonn chintunk soit sokanastam. Fa| mohexan uddupi diesejint sobhar somstheank tachi seva dil'li mountt rozori igorz koleannpur, milagris inglix middiyom' xa, koleannpur ani ddon bosko sibiesi xal, xirvam. Xalachi sibondi ani bhurgim taka to ek bollixtth vyokti mhonn volaitat. Fa| mohexachim videarthi somajik zallacher tachyevixim hogllap ucharn boroun asat. Ailevarch tannem xirvam firgojent jiun jeoti keamp videarthink asa kel'lem. Thoddeach disam adim hem keamp akher zal'lem. Milagris kathedralant tannem sohaik vigar zaun vaur kel'lo ani to oisivoiemacho dharmik direktor zaunaslo. Xirvant tannem to vaur sohaik direktor zaun mukharsil'lo.
ddon bosko salachi sibondi tachea mornnachi khobar aikonk trann'nch naschyeporim asli. Don disanchem inglix ulomvchi torbheti ddon bosko xalachea
52 Veez Konkani
xikxokant tannem asa kel'li. Okttobor 11 ver igorjent torbheti keamp manddun haddl'lem. Xikxokam tosem xalachea her sibondi borabor to boro sombondh dourn aslo. Fa| mohex ddi’soza zaunaslo sobhar talentancho punzo. To ek boro somyozok, somponmull vyokti, dharmik solohagar ani songitgar. Sut'turant ddon bosko xal ek unch xikxonn somstho korcheak to axel'lo. Veginch videarthink pi.Yu.Si. Asa korchi tachi alochon asli. To ek boro vyokti. To sodanch heranch sontos polletalo. To sodanch prayesthank man ditalo tosench bhurgeamlagim monxaponnan uloitalo. Tachea mornna uprant sobhar dubavo prosar zaunko suru zaleat mhonnalo eklo padreabak lagxilo. Lok mhonntta ki fa| mohex ddi’sozak tokxonn konnozar firgojek vorg zaunko pormann ayil'lem. Hem pormann tokxonn vorg zaunko boroyil'lem. Hea vixeant fa| mohex virar zal'lo. Sukrara sanjer heavixim tanchyelagim ulounko zai mhonn dogam sohaikamlagim tannem sangl'lem, tea dogam poiki eklo yazok aslo. Punn tea yazokan 8:30 vorar taka apoitana, fa| mohexan apnnak yeunko zaina apunn xala doftorant asam mhonn sanglem. Teach vellat tannem tachea mitrak sanglem konn'nch tachem kam' ani taka somzanant mhonn. Fa| mohexacho jiughat kollit zalo sohaik
vigar fa| axvin aranha to kitea ratchea jeunnak yeunko nangi mhonn sodhunk vetana. Soglleanitlean sodhlea uprant yazokanchem ghor ani igorz, xala doftorant loitt pettl'le taka disle. Fa| axvin aranha hem polleunko vetana, taka kollit zalem ki fa| mohexan tachem jiun akher kel'lem. Fa| mohex bharich sukxm' svobhavacho vyokti. Thoddo lok, tanchea voiyoktik raga khatir tachye virodh nakari varta prosar korun aslo. To ek boro yazok zaunaslo. Ailevar tannem sobhar pauttim bengllurak bhett dil'li ek vixex gorjechea videarthik porikxek bosonk kumok korunk. To sodanch sangtalo konn'nch taka ani tachem kam' somzanant mhonn. To khollanastam tacho somsto obhivrid'dhi korunk pechaddttalo," mhonnalo ek yazok fa| mohexak bhovo lagxilo. Az, uddupi diesez ek boro yazok sobhar talentamni bhorl'lo sanddun gelo mhonn dukhant bhorlea. Karonnam asyet sobhar, tim heramlagim sangon ityorth korn sarkem koryetem. Punn fa| mohex kitea amvsorlo ani aploch jivo kaddunk paulo?
eklo onamik osem mhonntta: "lokamogall, suddsuddit ani utsah toxem urben bhorl'lo fador mohex ddisoz aplea mogachea kuttmak ani teapras chodd vhodd somudoyak sanddun gela. Tachea mornnathoim taka vhollkunche horekle dukest zaleat. Xirvam, koleanpur porisoracho lok zat dhormacho bhed
53 Veez Konkani
nastam tachea mornnathoim duk pauta. Konnench nirikxonn korunk sadhy natl'lem moronn tannem svokhuxen apnnailem.
Hem kiteak zalem? fador mohexan lokamogall zaunaschem sosunk zainatl'leamni taka dhosl'lem? tachi liturji, tachim misam, tachye xermamv lokan chodd posond korochem konnak borem disunk na? tannem nisvarth vauran bandhun haddl'lea ddonbosko iskolachea vhoddponnachi kheati taka mellchem konnak mosrak karonn zalem? tachea boroeaponnak inam' zaun taka xirvanthaun tinnch vorsamni, veginch vorgaunnechi bhexttaunni taka odhir korunk sokli? hem ’xikxa ttransfor’ chea ovmoroeade pras deva hujir vechem borem mhonn taka bhoglem? hea khonchyai soulank zap tuminch sodha mhonn sangun, apnnachem boremponn vollkunk sokonascheanchea mellintlem sasnnak pois vochunk fador mohex mukar sorolo? him soulam soulanch zaun urotelim. Amchem, tachea mogachea ani lagxileanchem duk, dukch zaun urotelem."
(to mhozo fesbuk mitr zaunaslo ani viz vachpi; tachea otmeak sasnnik xant hamv magtam - dda| asttin probhu) ---------------------------------------------------------54 Veez Konkani
55 Veez Konkani
56 Veez Konkani
57 Veez Konkani
58 Veez Konkani
59 Veez Konkani
60 Veez Konkani
61 Veez Konkani
62 Veez Konkani
63 Veez Konkani
64 Veez Konkani
65 Veez Konkani
66 Veez Konkani
67 Veez Konkani
68 Veez Konkani
69 Veez Konkani
70 Veez Konkani
71 Veez Konkani
72 Veez Konkani
73 Veez Konkani