Science & Solutions #20 Ošípané (Slovenčina)

Číslo 20 • Ošípané

Prekonávanie tepelného stresu Zvyšovanie úžitkovosti prasníc

Photo: fotostorm_iStockphoto

Photo: iStockphoto/Tinik

Časopis spoločnosti

Aký problém majú moje ošípané?

2. časť: Potrat

Editoriál Správny čas na výživu Nastáva obdobie leta a opäť sa stretávame so situáciou, kedy prasnice doplácajú na tepelný stres nižšou plodnosťou a slabšou úžitkovosťou. Každým rokom stále viac fariem vo svete vybavuje svoje prevádzky klimatizáciou s cieľom zmierniť škodlivé účinky vysokých teplôt. V tomto čísle časopisu Science & Solutions sa pozrieme na niekoľko tipov ako ochrániť ošípané.

V prvom rade si dávajte pozor na otravu mykotoxínmi, predovšetkým v oblastiach so zvýšeným rizikom, napr. v južnej Európe, keďže tieto toxíny majú negatívny vplyv na funkciu pečene (ako aj črevnej steny a tkanív imunitného systému), čo sa prejavuje zhoršeným trávením a vyššou tvorbou tepla v už aj tak príliš teplom období. Po druhé, nezabúdajte kontrolovať potrubia na prívod vody, keďže čistá a čerstvá voda je prvoradá pre dobrú kondíciu ošípaných. Po tretie, trochu vyššia strata telesnej hmotnosti počas laktácie nepredstavuje problém, pokiaľ nepresahuje 13 % hmotnosti prasnice. V opačnom prípade môže byť zotavovanie počas prvého mesiaca po odstavení mláďat naozaj problematické. Po štvrté možno kŕmnu dávku upraviť tak, aby bola ľahšie stráviteľná. Najmä fytogénne doplnkové krmivá môžu mnohostranne priaznivo ovplyvniť kŕmenie, napríklad zvyšujú chutnosť krmiva, majú karminatívne (protinadúvacie) a choleretické (zlepšujúce vylučovanie žlče) účinky, zlepšujú stráviteľnosť krmiva tým, že stimulujú tvorbu fyziologicky endogénnych enzýmov.

Ako ukazujeme v tomto čísle, obohatenie stravy prasníc o fytogénne doplnkové krmivá má za následok zvýšenie spontánneho príjmu krmiva počas laktácie a pôsobí preventívne proti črevným ťažkostiam pomocou zvýšenej antioxidačnej kapacity a schopnosti zmierňovať zápalové procesy, ako efektu používania týchto krmív.

V neposlednom rade toto číslo prináša druhú časť nášho seriálu venovaného diferenciálnej diagnóze potratov.

Horúce počasie často predstavuje stres pre zvieratá aj pracovníkov na farme. Vďaka týmto niekoľkým jednoduchým, základným opatreniam možno jeho následky výrazne zmierniť.

Diego PADOAN Technický manažér pre ošípané

Science & Solutions • Číslo 20

Photo: iStockphoto/modify260

Obsah

Prekonávanie tepelného stresu u ošípaných

2

Účinky tepelného stresu sa začínajú prejavovať pri nižších teplotách, než sa vo všeobecnosti predpokladá.

Výživa môže ošípaným pomôcť lepšie sa vyrovnať s teplom.

Autori: André van Lankveld A Simone Schaumberger

Zvyšovanie produktivity prasníc

6

Ako vyhovieť čoraz náročnejším nutričným potrebám prasníc pomocou fytogénnych doplnkových krmív.

Autor: Jose Soto

Cut & Keep

Checklist

Aký problém majú moje ošípané?

2. časť: Potrat

9

Praktický diagnostický zoznam symptómov, príčin a opatrení.

Science & Solutions je mesačník spoločnosti BIOMIN Holding GmbH, ktorý sa bezplatne distribuuje našim zákazníkom a partnerom. Každé vydanie mesačníka Science & Solutions sa venuje najnovším vedeckým poznatkom o výžive a zdraví zvierat so zameraním na jeden druh (akvakultúra, hydina, ošípané alebo prežúvavce) v každom vydaní.

ISSN: 2309-5954 Digitálnu kópiu a podrobnosti nájdete na adrese: http://magazine.biomin.net V prípade záujmu o pretlač článkov alebo predplatné mesačníka Science & Solutions nás kontaktujte na e-mailovej adrese magazine@biomin.net Redaktor: Ryan Hines Autori príspevkov: André van Lankveld, Diego Padoan,

Simone Schaumberger, Jose Soto Marketing: Herbert Kneissl, Cristian Ilea Grafická úprava: Reinhold Gallbrunner, Michaela Hössinger Výskum: Franz Waxenecker, Ursula Hofstetter Vydavateľ: BIOMIN Holding GmbH

Industriestrasse 21, 3131 Getzersdorf, Rakúsko

Tel.: +43 2782 8030 www.biomin.net ©Copyright 2015, BIOMIN Holding GmbH Všetky práva vyhradené. Na komerčné účely sa nesmie reprodukovať žiadna časť tejto publikácie v žiadnej hmotnej forme bez písomného povolenia držiteľa autorského práva. Výnimku tvoria ustanovenia zákona o autorskom práve, dizajne a patentoch z roku 1998.

Všetky fotografie v tejto publikácii sú majetkom spoločnosti BIOMIN Holding GmbH alebo sú použité s povolením.

Časopis spoločnosti BIOMIN

1

Prekonávanie tepeln u ošípaných pomoco Autori: André

van Lankveld, technický manažér pre ošípané a Simone Schaumberger, produktový manažér pre mykotoxíny

Tepelný predstavuje problém pri chove ošípaných v tropických klimatických po pásma. Len v americkom priemysle chovu ošípaných sa hospodárske straty spô 316 miliónov USD ročne.

2

Science & Solutions • Číslo 20

T

ieto straty zahŕňajú neplodné dni prasníc a ekonomické straty pri výkrme.

Dokonca aj ošípané chované v miernych klima­ tických podmienkach, napríklad v Holandsku, majú v lete problémy so zníženou úžitkovosťou, spôsobené tepelným stresom (obrázok č. 1).

Hmotnostný prírastok v gramoch/deň

Fotografie: iStockphoto/Henrik5000/Tala

Obrázok č. 1. Sezónnosť a dopady tepelného stresu na ošípané chované v miernych klimatických podmienkach.

810 805 800 795 790 785 780 775 770

Q1 Q2 Q3 Q4 — 2010 — 2011 — 2012

Zdroj: Agrovision 2013

ého stresu u výživy dmienkach, ako aj v oblastiach mierneho sobené tepelným stresom odhadujú na

Časopis spoločnosti BIOMIN

Ošípané vystavené vyššiemu stresu z tepla Ošípané sú oveľa citlivejšie na horúce počasie ako iné hospodárske zvieratá, čo je do veľkej miery spôsobené skutočnosťou, že ošípané sa takmer vôbec nepotia a ich obličky sú v porovnaní s veľkosťou tela relatívne malé. Keď sú ošípané vystavené tepelnému stresu, zvyšuje sa ich dychová frekvencia, klesá počet tepov, začína sa u nich prejavovať silná dýchavičnosť a prestanú prijímať potravu, keďže píjmanie potravy prispieva k ďalšej tvorbe tepla. Skutočnosť, že ošípané s vyššou hmotnosťou sú náchylnejšie na tepelný stres možno jasne vyčítať z parametrov rastového výkonu.

Skúmanie rôznych hmotnostných kategórií (telesná hmotnosť 75, 80 a 28 kg) preukázalo priamu negatívnu koreláciu priemerného denného hmotnostného

3

Prekonávanie tepelného stresu u ošípaných pomocou výživy

Obrázok č. 2. Prehľad reakcií ošípaných na stúpajúce teploty.

Teplé prostredie 50 – 180 dychov/min

Komfortné prostredie 20 – 30 dychov/min

• Dramatický nárast telesnej teploty • Vysoká priepustnosť črevnej steny • Zvýšený prestup endotoxínov a patogénov • Uľahnutie • Znížený príjem potravy • Zvýšený kontakt so zemou • Zvýšená telesná teplota • Vyššia potreba kúpania sa , vyššie znečistenie tela • Normal behavior

Smrť 34°C 30°C 27°C 23°C

Teplota vzduchu

Prehriate prostredie > 180 dychov/min

18°C

Zdroj: BIOMIN

prírastku (ADG) so zvyšujúcou sa teplotou v maštali.

Zatiaľ čo u ošípaných s hmotnosťou 75 kg začínal priemerný denný hmotnostný prírastok klesať pri teplote približne 23 °C, ošípané s hmotnosťou 25 kg dokázali teplo kompenzovať až do teploty 27 °C (Langridge, Západná Austrália, 2014). Pre prasnice chované v pôrodných kotercoch sa vo všeobecnosti považujú za akceptovateľné teploty v rozpätí od 21 do 25 °C – tento teplotný rozsah je však príliš vysoký.

U oprasených prasníc sa príznaky stresu spôsobeného teplom začínajú prejavovať pri teplote 22 °C (tabuľka č. 1). Keď teplota stúpne na 25 °C, príjem potravy klesne takmer o 0,5 kg/denne.

Negatívne účinky na tráviaci a imunitný systém Účinky tepelného stresu možno vysvetliť zmenami postihujúcimi črevnú bariéru. Ak dôjde k narušeniu tejto bariéry vplyvom stresu spôsobeného teplom, môže to viesť k zvýšenej priepustnosti črevnej steny pre endotoxíny, čo následne môže spôsobiť lokálne alebo systémové poškodenie alebo zápalové reakcie (Lambert, 2009) (obrázok č. 2).

Pearce a kol. (2013) preukázal významné zvýšenie koncentrácií endotoxínov v sére v prípade, že ošípané boli počas 24 hodín vystavené akútnemu tepelnému stresu (35 °C, vlhkosť 24 – 43 %). V súvislosti s cirku­ láciou endotoxínov môže dochádzať predovšetkým k negatívnym účinkom v súvislosti s tvorbu mlieka, čo sa v literatúre opisuje ako pokles koncentrácií prolaktínu v plazme po pôrode spôsobenom endotoxínmi (Smith a Wagner, 1984), s následným negatívnym vplyvom na vývoj prasiatok.

Ovplyvňovanie stresu z tepla prostredníctvom výživy Technické riešenia na zníženie tepelného stresu si často vyžadujú časovo a finančne náročné investície, napríklad vybudovanie klimatizovaných chlievov.

Riešenie tohto problému prostredníctvom výživy môže byť flexibilnejšie a rýchlejšie sa zavádza do praxe.

4

Súčasné poznatky naznačujú, že existujú niektoré aspekty, ktoré môžu pomôcť zlepšiť produktivitu ošípaných v obdobiach s vysokými teplotami.

Kŕmenie • Častejšie kŕmenie v menších dávkach počas dňa a/ alebo kŕmenie v noci.

• Dostatočný prísun čerstvej, čistej vody. Eliminácia pomnoženia baktérií vo vode pridaním kyselín, napríklad Biotronic® SE forte liquid alebo TOP liquid (obe v tekutej forme), čo pomáha predchádzať šíreniu infekcií cez systém prívodu vody. Úprava fyzikálnych vlastností kŕmnych dávok • Krmivo navlhčite vodou.

• Namiesto kašovitej formy používajte granulované krmivá.

Nižší podiel surových bielkovín Noblet, v rámci pokusu zameraného na laktáciu prasníc pri tepelnom strese preukázal, že prasnice strácajú na hmotnosti menej pri podávaní krmiva s nižším podielom surových bielkovín (pozri tabuľku č. 1: Noblet a kol., 2000). Jedným z možných vysvetlení tohto faktu je, že bielkoviny počas trávenia vytvárajú viac metabolického tepla ako tuky (26 % oproti 9 %), čo je spôsobené komplexnými reakciami pri metabo­ lizácii aminokyselín, z ktorých sa tieto bielkoviny skladajú (Church a Pond, 1982).

Tabuľka č. 1. Vplyv podielu bielkovín v kŕmnej dávke na správanie laktujúcich prasníc v prostredí s primeranými teplotnými podmienkami a v prostredí predstavujúcom kalorický stres (Noblet a kol., 2000).

Teplota

20°C

29°C

Podiel bielkovín v kŕmnej dávke v %

17,6

14,2

17,6

14,2

Príjem potravy v kg/deň

6,71

6,51

3.56

4,05

Hmotnosť prasiatok pri odstavení

10,5

10,3

10.4

10,3

Produkcia mlieka, kg/deň

10,0

9,6

7,4

7,7

16

15

41

29

Hmotnostný úbytok prasnice v kg

Science & Solutions • Číslo 20

Všetko čo potrebujete vedieť o fumonizínoch

Obrázok č. 3. Digestarom® zlepšuje príjem potravy u prasníc.

Viac informácií vám poskytne váš miestny zástupca spoločnosti BIOMIN.

Menej vlákniny Čím vyšší podiel vlákniny obsahuje určitá zložka potravy, tým horšie je stráviteľná. Nestrávená vláknina postupuje do hrubého čreva, kde stimuluje rast mikroorganizmov, ktoré následne počas fermen­ tácie vytvárajú teplo.

Udržiavanie správneho pomeru elektrolytov So stúpajúcou teplotou vzrastá u zvieraťa frekvencia dýchania. Rýchlejšia respirácia odoberá z krvného riečiska väčšie množstvo oxidu uhličitého, ktorý zviera následne vydychuje. Týmto sa mení hodnota pH krvi, čo vedie k metabolickej acidóze a následne k poklesu príjmu potravy. Krvné pufre, ako napríklad uhličitan sodný alebo draselný, pomáhajú obnoviť správny pomer elektrolytov a podporujú príjem potravy.

Použitie prípravku Digestarom® na podporu trávenia bielkovín Niektoré zlúčeniny rastlinného pôvodu podporujú sekréciu enzýmov a znižujú úbytok bielkovín tým, že u ošípaných zmierňujú zápalovú reakciu. Pokus skúmajúce účinky tepelného stresu na laktujúce prasnice v Thajsku preukázalo takmer 10 % nárast príjmu potravy pri použití fytogénneho prípravku Digestarom® P.E.P., čo viedlo k 20 % poklesu strát na hmotnosti pri jednot­ livých vrhoch mláďat (obrázok č. 3).

Bojujte s toxínmi, ktoré negatívne vplývajú na zdravie zvierat Teplé a vlhké počasie zvyšuje pravdepodobnosť mykotoxínovej kontaminácie na poli a počas sklado­ vania. Pri podmienkach spôsobujúcich tepelný stres

Časopis spoločnosti BIOMIN

6,42

6,00

6,59

5,85

6,21

2

-12,78

-16,42

-12,56

-16,48

-8

-14,14

-16,33

-3 kg Úbytok hmotnosti

Nahradenie škrobu, ako zdroja energie, tukmi Tuky sú pre ošípané vynikajúcim zdrojom energie, najmä ak je potrebné kompenzovať nižší príjem potravy. Tuky sú taktiež ľahšie stráviteľnou zložkou potravy a v porovnaní so škrobom počas trávenia vytvárajú menej metabolického tepla.

7 5,65

Kompendium spoločnosti BIOMIN o fumonizínoch vychádza z najnovších vedeckých poznatkov a čitateľom ponúka praktického sprievodcu ohľadom fumonizínov, prehľad symptómov, ktoré spôsobujú u rôznych živočíšnych druhov, a dostupné stratégie postupu pri boji proti týmto mykotoxínom.

Príjem krmiva

Naše chápanie fumonzínov, ktoré patria k najdôležitejším mykotoxínom a nebezpečenstva, ktoré predstavujú pre hospodárske zvieratá, sa od pravdepodobne prvého prípadu intoxikácie fumonizínmi v roku 1970 významne rozšírilo. Vysoké kontaminácie krmiva fumonizínmi boli odvtedy hlásené v Južnej Amerike, Južnej Európe, Spojených štátoch amerických, Ázii a Afrike.

André van Lankveld, technický manažér pre ošípané Simone Schaumberger, produktový manažér pre mykotoxíny

-13

-18

2. vrh

3. vrh 4. vrh Úbytok telesnej hmotnosti počas laktácie n Kontrolná skupina n PFA Fytogénne kŕmne aditívum

Zdroj: Univerzita Khon Kaen v Thajsku, 2008

je pečeň často vystavená zvýšenej záťaži.

To sa často prejavuje ako nedostatočná schopnosť pečene asimilovať živiny a/alebo jej chronický zápal.

Preto je dôležité udržiavať pečeň v čo najlepšom stave a chrániť ju pred ďalšou záťažou spôsobenou toxínmi, napr. mykotoxínmi. Početné pokusy dokázali, že jedným z negatívnych účinkov stresu z tepla je zvýšená tvorba endotoxínov v čreve.

Pearce a kol. (2013) preukázal významné zvýšenie koncentrácií endotoxínov v sére, keď boli ošípané počas 24 hodín vystavené akútnemu tepelnému stresu (35 °C, vlhkosť 24 – 43 %). Inovatívne doplnkové krmivá, ako napríklad Mycofix®, dokážu aktívne bojovať proti hlavným mykotoxínom a znižujú tvorbu prozápalových cytokínov.

Záver Tepelný stres negatívne ovplyvňuje úžitkovosť ošípaných takmer po celý rok v tropických klimatických podmienkach a sezónne v oblastiach s miernejším podnebím. Hoci existuje množstvo spôsobov ako zlepšiť starostlivosť o zvieratá a zloženie kŕmnej dávky tak, aby účinne zmierňovali tepelný stres, techniky uvedené vyššie predstavujú dobrý začiatok vychá­ dzajúci z najnovších vedeckých poznatkov. Tieto techniky sa viac zameriavajú na zníženie toxínov a zmiernenie gastrointestinálnych zápalov vznikajúcich v týchto stresových podmienkach.

Najlepšie stratégie sú kombináciou rôznych opatrení alebo techník, napomáhajúcich znižovať stres, ktorému sú zvieratá vystavené, zlepšujúcich úžitkovosť zvierat a prispievajúcich k lepším finančným výsledkom farmárov.

5

Photo: iStockphoto/marilyna

Výživa ako prostriedok na zvyšovanie produktivity prasníc – použitie fytogeník Autor: Jose

Soto, technický manažér pre ošípané

Zatiaľ čo zlepšenie genetickej výbavy bolo hlavným motorom zlepšenia plodnosti prasníc a viedlo k potomstvu s veľmi nízkym obsahom tuku v mäse, lepšia výživa otvára možnosti pre ďalšie úspechy.

D

nešné prasnice privádzajú na svet v jednom vrhu o tri mláďatá viac a prasiatka o 40 % ťažšie ako pred štyridsiatimi rokmi. Na zabezpečenie dostatočného rastu väčšieho počtu prasiatok s nižším podielom tuku potre­ buje prasnica vyprodukovať dostatočné množstvo mlieka.

Výživové potreby prasnice výrazne ovplyvňuje, v akej fáze produktívneho veku sa nachádza, a tiež počet predchá­ dzajúcich vrhov. Efektívny manažment stáda ošípaných a neustále aktualizova­ nie výživového programu sú základným predpokladom pre zaistenie vysokej úrovne produktivity prasníc a ziskovosti chovateľa. Fytogénne doplnkové krmivá neustále dokazujú, že majú rôzne blaho­ darné účinky: zvyšujú príjem potravy u prasníc počas laktácie a znižujú zaťaže­ nie čreva tým, že pomáhajú predchádzať oxidačnému stresu a takisto obmedzujú zápalové procesy.

Ekonomické aspekty ponechania prasníc na chov a príjmu krmiva počas laktácie Na dosiahnutie optimálnej zisko­ vosti sa odporúča zaradiť do chovu až 70 % mladých prasníc vstupujúcich do reprodukčného veku a ponechať ich v stáde počas minimálne štyroch vrhov.

6

Ziskové marže z prasníc sa v neskoršom veku optimalizujú: najvyššia návratnosť investícií (ROI) sa dosahuje medzi štvrtým a siedmym vrhom (obrázok č. 1). Mnohé komerčné farmy však 40 až 50 % prasníc vyraďujú z chovu ešte pred narodením tretieho alebo štvrtého vrhu.

Ponechanie prasníc v chove závisí od množstva faktorov, vrátane genetiky, programu kŕmenia, vývoja mladých pras­ níc a zdravotného stavu zvierat. Z pohľadu výživy, suboptimálny príjem aminokyse­ lín a/alebo energie počas laktácie súvisí s predĺženým intervalom od odstavenia po nástup ruje, čo následne vedie k zníženiu veľkosti vrhu a nižšej hmotnosti mláďat pri odstavení, spolu s nižším podielom ponechania prasníc na chov.

Výskum naznačuje, že ak prasnica počas prvých dvoch týždňov laktácie skonzumuje ≤ 3,5 kg krmiva denne, je pravdepodobnejšie, že ju bude nutné vyradiť zo stáda pred ďalším vrhom.

Nedostatočný príjem potravy počas laktácie sa stáva kritickým najmä v prípade prasníc s menším počtom pred­ chádzajúcich vrhov, keď organizmus zvieraťa prednostne používa živiny na tvorbu a udržanie tvorby mlieka, čím sa znižuje množstvo živín dostupných pre reprodukciu.

Fytogeniká pozitívne ovplyvňujú

Science & Solutions • Číslo 20

Oxidačný stres pôsobiaci na prasnicu a plod Podľa odporúčaní súčasných výživá­ rov je pre prasnice vhodnejší dvojfázový program kŕmenia vzhľadom na vyššiu potrebu prísunu aminokyselín v období neskorej gravidity, čo je spôsobené dra­ matickými zmenami v prírastku tkaniva plodu. V súčasnosti používané programy kŕmenia prasníc počas gravidity sú zalo­ žené na jednom type stravy, bez ohľadu na fázu gravidity a poradie vrhu. Táto schéma kŕmenia neposkytuje v období neskorej gravidity dostatok živín potrebných pre rast plodov a mliečnych žliaz, čo u prasníc spôsobuje vznik katabolických stavov.

Nové systémy ustajnenia alebo staršie priestory prebudované na nové modernejšie zariadenia možno navrho­ vať tak, aby v nich bolo možné zvieratám podávať krmivo v súlade s viacfázovým programom. V existujúcich zariadeniach určených pre gravidné prasnice, ktoré môžeme nájsť na mnohých farmách v USA, je kŕmenie dvoma typmi stravy nepraktické.

Pri katabolických stavoch sa zvyšuje tvorba reaktívnych foriem kyslíka, čo spôsobuje oxidačný stres, ktorý súvisí so zníženou dostupnosťou antioxidantov v období neskorej gravidity a laktácie.

Oxidačný stres sa začína normalizovať až ku koncu obdobia laktácie.

Časopis spoločnosti BIOMIN

Obrázok č. 1. Vplyv ponechania prasníc na chov na návratnosť investícií (ROI).

4% 7

6

5

4

3

2

-1%

2%

0% 9

4%

4% 2%

8

ROI, %

1

6% 4% 2% 0% -2% -4% -6% -8% -10%

-3% -8% Vrh

Zdroj: Pinilla a Lecznieski, 2010 (prispôsobená verzia) Obrázok č. 2. Účinky zaradenia prípravku Digestarom® do stravy podávanej prasniciam s viacerými vrhmi v období laktácie.

Denný príjem krmiva (kg/deň)

spontánny príjem potravy počas lak­ tácie. Okrem toho existuje dôkaz, že fytogeniká majú stabilizačný účinok na trávenie, čo vedie k lepšej konverzii krmiva. Údaje, uvedené na obrázku č. 2, pochádzajú z výskumu realizovaného v Spojených štátoch amerických. Prasnice dostávali základnú stravu s prídavkom alebo bez pridania prípravku Digesta­ rom®, fytogénneho doplnkového krmiva.

Prasnice, ktorých krmivo obsahovalo Ditgestarom®, neustále konzumovali viac krmiva v porovnaní s kontrolnou skupinou (P < 0,01). Celkový príjem potravy v sledovanom období bol 6,2 kg denne, čo je nárast o viac ako 14 % oproti kontrolnej skupine, kde príjem potravy dosahoval 5,4 kg denne.

10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 0

+14,8%

Ø = 6,2 kg Ø = 5,4 kg P < 0,01 Kontrolná kŕmna dávka

Digestarom®

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 Počet dní laktácie

Zdroj: Gorman a kol., 2005. Texaská univerzita A & M

Oxidačné poškodenie sa považuje za významný ukazovateľ zdravotného stavu a celkovej pohody zvierat v súvislosti so starnutím, stresom, stavom výživy a ochoreniami. Zvýšený oxidačný stres je zodpovedný za zníženú produk­ ciu mlieka, reprodukčnú úžitkovosť a prípadne kratšiu životnosť prasníc.

Obdobie gravidity predstavuje vysoké energetické nároky a vyššiu potrebu kyslíka, čo taktiež vedie k oxidačnému stresu. Ten sa prejavuje tvorbou reaktív­ nych foriem kyslíka, vrátane hyperoxidov a peroxidu vodíka, v placente. Nadmerná tvorba voľných radikálov môže spôsobiť oxidáciu lipidov a bielkovín a viesť k narušeniu normálnej funkcie endotelo­ vých buniek. Vysoký oxidačný stres môže taktiež poškodiť placentu a narušiť vývin kostry plodu.

Sila ukrytá v rastlinách Fytogénne doplnkové krmivá sa vyznačujú výraznou antioxidačnou

Efektívny manažment stáda ošípaných a neustále aktualizovanie výživového programu sú základným predpokladom pre zaistenie vysokej úrovne úžitkovosti prasníc a ziskovosti chovateľa.

7

Výživa ako prostriedok na zvyšovanie produktivity prasníc – použitie fytogeník

Relatívna expresia mRNA

Obrázok č. 3. Stimulácia cieľových génov transkripčného faktora Nrf2.

3.0 2.5 2.0 1.5 1.0 0.5 0.0

CYP1A1 HO-1 UGT1A1 Kontrolná kŕmna dávka Digestarom®

Zdroj: Gessner a kol., 2013

Počet somatických buniek (1 000/ml mlieka)

Obrázok č. 4. Zaradenie prípravku Digestarom® do stravy podávanej prasniciam s viacerými vrhmi a jeho účinky na počet somatických buniek.

4,000 3,500 3,000 2,500 2,000 1,500 1,000 500 0

Farrowing

Day 2

Day 7

Kontrolná kŕmna dávka

Digestarom

Day 14 ®

Zdroj: BIOMIN, 2008

schopnosťou. Antioxidačné vlastnosti niektorých fytogénnych látok sa pripi­ sujú fenolovým terpénom obsiahnutým v ich esenciálnych olejoch. Dôležitou zložkou pre bunky je transkripčný faktor Nrf2, ktorý je súčasťou jedného z najdôležitejších obranných mechaniz­ mov buniek proti oxidačnému a xeno­ biotickému stresu v tráviacom trakte.

Aktivácia dráhy Nrf2 vedie k indukcii expresie génov zodpovedných za obra­ nyschopnosť buniek proti reaktívnym formám kyslíka a tým k detoxikácii.

Pri pokusoch s prípravkom Digesta­ rom® in vitro sme dospeli k záveru, že Digestarom® – v porovnaní s kontrolnou skupinou – dokáže lepšie stimulovať cieľové gény zodpovedné za tvorbu transkripčného faktoru Nrf2 (P < 0,05) (obrázok č. 3).

Nižší výskyt zápalov a ochrana čreva Pravidelné podávanie fytogénnych doplnkových krmív zlepšuje úžitkovosť prasníc, nielen stimuláciou tvorby

8

transkripčného faktora Nrf2, ale aj pro­ fylaktickým pôsobením proti zápalovým reakciám v gastrointestinálnom trakte tým, že dochádza k utlmovaniu tvorby faktoru NF-kB. Digestarom® významne znižuje hladiny mRNA prislúchajúce cieľovým génom pre faktor NF-kB (sú to tieto gény: IL-8, ICAM-1 a MCP-1), ktoré iniciujú a udržiavajú zápalové reakcie stimulované antigénmi. Aby bolo možné zvýšiť úžitkovosť ošípaných prostredníctvom vyššieho príjmu potravy a lepšej účinnosti kŕmenia, je nutné obmedziť subklinické zápalové procesy. Len tak je možné zvýšiť dostupnosť energie a živín pre potreby úžitkovosti, namiesto obranných mecha­ nizmov.

Nižší počet somatických buniek Digestarom® významne znižuje génovú expresiu transkripčného faktora NF-kB a apoptického markera TNFα v bedrovníku a lačníku, čo pozoroval aj Kroismayr a kol., (2008) počas hodnotenia in vivo. Dosiahnuté výsledky naznačujú lepšiu úžitkovosť z hľadiska zootechnickej praxe. Údaje uvedené na obrázku č. 4 pochádzajú z pokusu realizovaného na Slovensku. Prasnice dostávali základnú stravu s prídavkom alebo bez pridania prípravku Digestarom®, fytogénneho doplnkového krmiva. Prasnice kŕmené prípravkom Digestarom® vykazovali nižší počet somatických buniek v porovnaní s kontrolnou skupinou.

Záver Čoraz väčší počet informácií potvr­ dzuje, že podávanie krmiva pre ošípané, obohatenej o fytogénne doplnkové krmivá, prinieslo lepšiu úžitkovosť a lepšie zdravotné parametre. Obohatenie krmiva prasníc o fytogénne doplnkové krmivá zvyšuje spontánny príjem krmiva počas laktácie a pôsobí preventívne proti črevným ťažkostiam tým, že spomínané kŕmne prísady majú výrazné antioxidačné vlastnosti a modulujú zápalové procesy.

Fytogeniká sa ukázali ako vysoko účinné pri zlepšovaní výživy prasníc a zaistení vyššej ziskovosti chovateľa.

Science & Solutions • Číslo 20

✂

Cut & Keep

Checklist

Aký problém majú moje ošípané?

2. časť: Potrat

V

INÉ

PATOGÉNY

MYKOTOXÍNY

o všeobecnosti sa akceptuje, že približne 2 % gravidít u ošípaných sa končí potratom. V týchto prípadoch je nutné vykonať šetrenie a identifikovať možných pôvodcov príčiny potratu – od environmentálnych faktorov, ako je napríklad tepelný stres, až po faktory výživy, ako sú napríklad toxíny. Na jeseň môže dôjsť k prirodzenému zvýšeniu potratovosti v dôsledku skracovania dní, i keď tento jav by mal byť skôr sporadický. Dá sa totiž proti nemu účinne zakročiť šikovným manažmentom umelého osvetlenia, vhodne zvoleným časovaním a intenzitou svetla. V niektorých prípadoch nastávajú potraty dôsledkom konzumácie pitnej vody kontaminovanej kvasinkami alebo bakté­ riami. V iných prípadoch môžu byť potraty spôsobené príliš nízkym príjmom vody v raných štádiách gravidity.

Ak je nárast potratovosti dramatický a postihuje veľké množstvo prasníc v stáde, je pravdepodobné, že stádo napadlo infekčné ochorenie (pozri tabuľku) bez špecifického načasovania. V takom prípade prasnice často mávajú horúčku, príčom na prasniciach, mŕtvych plodoch a novorodených prasiatkach možno pozoro­ vať ďalšie príznaky. Typickým príkladom sú potraty spôsobené reprodukčným a respiračným syndrómom ošípaných (PRRS), ktoré sa vyskytujú najmä v posled­ nom štádiu gravidity.

Na veľkých farmách môže byť náročnejšie zdoku­ mentovať nárast potratovosti, i keď dôkazom môže byť pokles príjmu potravy a hmotnosti prasníc, ako aj výtok z pošvy.

K možným príčinám potratov zaraďujeme aj mykotoxíny. Aflatoxíny, deoxynivalenol, fumonizíny, zearalenón (ZEN) a námeľové alkaloidy môžu zohrávať významnú rolu pri problémoch s plodnosťou a pri potratoch. Konzumácia krmiva obsahujúceho vysoké hladiny zearalenónu, najmä prasnicami v ranom štádiu gravidity, môže mať za následok menej početné vrhy a mumifikáciu. Obdobie medzi 7. a 10. dňom gravidity patrí k najkritickejším, s vysokou úmrtnosťou embryí.

Okrem toho, pri nízkych až stredných hladinách zea­ ralenónu v krmive podávanom počas celého obdobia gravidity prichádza k zmenšeniu veľkosti plodov a k veľkej variabilite v hmotnosti prasiatok z jedného vrhu.

Kontaminácia zearalenónom môže navyše viesť k naro­ deniu mŕtvych plodov alebo neonatálnej úmrtnosti a v najhoršom prípade môže mať za následok úhyn celého vrhu. Existujú dôkazy, že intoxikácia zearalenónom súvisí s krívaním.

Pokles príjmu krmiva a niekedy aj jeho úplné odmietanie majú pri mykotoxikóze samoobmedzujúci účinok.

Potenciálna príčina

Kontrolný zoznam

Nápravné opatrenia

• Zearalenón, deoxynivalenol, aflatoxíny, alkaloidy kyjaničky purpurovej, fumonizíny

 Pozitívne suroviny (ELISA) alebo krmivo (HPLC)

 Kontrola surovín a krmiva

 Suroviny pochádzajúce zo zdroja, ktorý bol v minulosti kontaminovaný

 Použitie prípravku Mycofix® Plus s vhodnou dávkou v krmive

 Hygiena krmiva a rozvodov vody

 Zvýšený pomer sfinganínu/ sfingozínu v sére Vírusy: • Africký mor ošípaných, klasický mor ošípaných, slintačka a krívačka, reprodukčný a respiračný syndróm ošípaných (PRRS), prasací cirkovírus (PCV) typu 2, parvovírus, chrípkový vírus A Baktérie: • Actinobacillus spp., Brucella suis, Erysipelothrix rhusiopathiae, Lawsonia intracellularis, Listeria monocytogenes, Leptospira spp., Salmonella spp., Streptococcus spp., Staphylococcus spp.

 Epidemiológia

 Biologická bezpečnosť

 Symptomatológia

 Očkovanie

 Pitva

 Antibiotiká

• Vysoká teplota prostredia • Prievan, najmä na jeseň • Nedostatok vody

 Kontrola teploty v maštali

 Teplotný rozsah: 10 – 21 °C

 Kontrola prietoku vody bezprostredne po kŕmení

 Prietok vody 1,0 – 1,2 l/min (min. 8 l/deň)

 Kultivácia baktérií  Histopatológia  PCR  ELISA  Imunohistochemické vyšetrenie (IHC)

Referencie sú k dispozícii na požiadanie Viac informácií nájdete na stránke www.mycotoxins.info

✂

ZRIEKNUTIE SA ZODPOVEDNOSTI: Táto tabuľka obsahuje všeobecné rady týkajúce sa problémov s ošípanými, ktoré najčastejšie postihujú ošípané a ktoré môžu súvisieť s prítomnosťou mykotoxínov v potrave. V tabuľke sa uvádzajú choroby ošípaných a problémy súvisiace s chovom ošípaných, nezahŕňajú však všetky existujúce možnosti. Spoločnosť Biomin sa zrieka zodpovednosti alebo záväzkov akéhokoľvek druhu vyplývajúcich alebo akýmkoľvek spôsobom súvisiacich s používaním tejto tabuľky alebo jej obsahu. Skôr ako začnete konať na základe informácií obsiahnutých v tejto tabuľke, mali by ste sa poradiť so svojím veterinárom.

Časopis spoločnosti BIOMIN

9

M

EN

T

Vaša kópia časopisu Science & Solutions

AN

AGE

M

Lepšie trávenie pre lepšiu účinnosť krmiva Pridajte silu • J edinečná zmes byliniek, esenciálnych olejov a účinných príchutí fytogeník • Vedecky preverené a v praxi overené do vašich krmív: • U šité zvieratám na mieru

digestarom.biomin.net

Naturally ahead