Chodba / Východné a západné krídlo Vodných kasární

corridor, couloir — úzky a dlhý pozdĺžny priestor v budove poskytujúci vnútorný prístup do miestností alebo iných priestorov. Slúži ako priechod, komunikácia alebo oddelenie v obytných domoch a má osobitný význam v budovách, kde je potrebné, aby jednotlivé miestnosti boli navzájom nezávislé.

Keď vystúpime na 1. poschodie Vodných kasární, máme možnosť si bližšie prehliadnuť chodby a ďalšie vnútorné priestory, ktoré slúžili ako ubytovacie kapacity a pre administratívne účely vojska. Z pôvodného pôdorysu sa dozvedáme, že obe krídla boli delené priečkami na menšie miestnosti takmer zhodne. V 40. rokoch 20. storočia v čase prevádzkovania kaviarne Taranda sa miestnosti v horných podlažiach využívali na prechodné ubytovanie, prenajímali sa aj ako príležitostné pracovné priestory a konali sa tu menšie výstavy. Dobové pramene tiež uvádzajú, že tu boli umiestnené „mestské archívy a vo svetlejšej časti našla útulok stála výstava (teraz výstava hygieny)“. Dĺžku chodieb i dnešných výstavných priestorov východného a západného krídla dnes tiež nachádzame oproti pôvodnému vzhľadu stavby v pozmenenej podobe. Obe krídla boli výrazne skrátené počas asanácie južného krídla budovy v rokoch 1940 — 1941, aby sa tak pred Vodnými kasárňami vytvoril dostatočný priestor pre zlepšenie prejazdnosti cestných komunikácií. Bočné krídla boli skrátené v šírke deviatich okenných osí až po dvojramenné schodiská, pôvodne umiestnené pravdepodobne v strede západného a východného krídla. Zo strany nábrežia boli na ich fasádach ponechané steny schodísk s otvormi arkád na všetkých podlažiach a sedlové strechy boli zakryté pseudobarokovými štítmi so slepým kruhovým oknom

v strede. Bočné krídla teda prišli oproti pôvodnej podobe približne o polovicu svojej pôvodnej dĺžky. Neskôr pred výstavbou južného spojovacieho krídla z oceľovej konštrukcie, tzv. Premostenia, boli obe bočné krídla bývalých kasární opäť skrátené z južnej strany o šírku jedného arkádového poľa. Znamená to, že zbúrali časť s pôvodnými schodiskami spolu s pseudobarokovými štítmi. Pôvodné sedlové strechy vymenili za pultové s odstránením pôvodného krovu. V rámci adaptačných prác pre priestory Slovenskej národnej galérie architektov Františka Floriansa a Karola Rosmányho v 50. rokoch boli odstránené viaceré staticky nepotrebné priečky vnútorných priestorov bočných krídel, čo umožnilo vznik výstavných priestorov v podobe, ako ich poznáme dnes. Otvory arkád boli v tom čase uzatvorené okennými rámami so šesťtabuľkovým zasklením, okrem prízemných arkád bočných krídel. To umožnilo využívať aj chodby na oboch poschodiach Vodných kasární ako expozičné priestory až do ich uzatvorenia v roku 2012. V rámci Dedečkovej fázy boli všetky šikmé strechy Vodných kasární presklené s cieľom efektného osvetlenia prirodzeným svetlom. Bohužiaľ, technické vyhotovenie stavby nebolo kvalitné a so svetlom sa časom do priestoru dostávala aj voda. Zasklenie sa preto opäť nahradilo plnou strechou. Keďže budova v minulosti slúžila účelu kasární, chodby sú veľmi silným motívom celého areálu. Po aktuálnej prestavbe bola aj tu položená terazzová podlaha. Na všetkých podlažiach je na oknách chodieb pevné tienenie predpísané vzduchotechnikom, aby sa v lete budova neprehrievala. Chodba má preto dve polohy — letnú a zimnú. V najjužnejšej časti východného krídla v mieste priechodu z Vodných kasární do Premostenia sa priestor napája na Esterházyho palác. Táto stavba z rokov 1870 — 1873 bola podľa projektu Ignáca Feiglera st. navrhnutá ako trojposchodový nájomný dom v duchu talianskych mestských palácov s odkazom na vrcholnú renesanciu. V 20. rokoch 20. storočia bol palác v parteri adaptovaný na novú spoločenskú funkciu — bola tu zriadená mestská kaviareň Berlin. Prestavba sa prejavila v zmene dispozície a vytvorenia stĺpovej siene, ale aj v podobe fasády, kde sa na prízemí otvorili veľké kaviarenské okná. Po druhej svetovej vojne budova slúžila pre účely Domu Zväzu československosovietskeho priateľstva so spoločenskými a administratívnymi priestormi bez podstatných architektonických zásahov. Od roku 1990 je palác súčasťou SNG. Na tieto účely bol prestavaný najprv v roku 1994 Ľubicou Gálikovou a neskôr v roku 2005 Rosicou Borščovou. V rámci druhej prestavby boli realizované výraznejšie stavebné zásahy do paláca, ako napríklad zastrešenie átria.

Falošná klenba

Vladimír Dedeček, Martin Kusý, Pavol Paňák 1977, 2022 prízemie Vodných kasární

Pri prestavbe sa odhalilo, že v severnej arkáde bolo šesť klenieb dokašírovaných. Keďže je jedným z princípov rekonštrukcie odkrývanie a prezentovanie starých vrstiev, architekti sa rozhodli ich celkom strhnúť a prezentovať konštrukciu stropu. Samozrejme, ponechali železné tiahla, ktoré stará kašírka skrývala.

Toto nie je okno

Vladimír Dedeček, Martin Kusý, Pavol Paňák 1977, 2022 1. a 2. poschodie Vodných kasární pri Hlavnom schodisku

Na fasáde Vodných kasární architekti ponechali a odhalili všetky zásahy, ktoré v priebehu času zaznamenala, vrátane Dedečkových stavebných otvorov pre technológiu vzduchotechniky. Tie boli zasklené a do interiéru sa nečakane premietli ako silný výtvarný prvok, ktorý pracuje s geometriou a so svetlom — a pritom je to iba pozostatok technických otvorov.

Matthias Höllrigl, Martin Kusý, Pavol Paňák 1763, 2022 1. a 2. poschodie Vodných kasární

Okrem zasklenia a podlahy sa menili aj parapety. Namiesto masívnych drevených krytov architekti navrhli dvojkombináciu. Horizontálna doska je z dreva a smerom k okraju sa zužuje, aby pôsobila subtílnejším dojmom. Vertikálne dosky sú biele a evokujú stenu, okrúhle otvory v spodnej časti predpísala vzduchotechnika. Parapet je zatlačený viac k oknu, takže je obnažený celý nábeh na oblúk už od podlahy. Toto riešenie pomáha atmosfére chodieb — pôsobia tak vzdušnejšie a vyššie. Z technického hľadiska sú za parapetmi fancoily, ktoré kúria aj chladia podľa potreby.

Zasklenie arkády

Martin Kusý, Pavol Paňák 2022 arkády vnútorných fasád Vodných kasární

Pri zasklievaní arkád na poschodí sa architekti vrátili k Dedečkovmu riešeniu: čisté nedelené sklo — to najlepšie evokuje pôvodný otvor. Rozhodli sa pre pevné zasklenie so skrytým rámom, aby sa zachovalo čo najviac zo stavebného otvoru. Súčasné arkády budú mať vďaka predpísanému tieneniu dve polohy — letnú a zimnú. Tienenie je riešené polotransparentnou tkaninou (zvnútra je polopriehľadná), ktorá je napnutá na ľahkom odnímateľnom ráme. Na jeseň sa vždy bude odstraňovať a na letnú sezónu sa zas nainštaluje.

Kút nádvoria

Martin Kusý, Pavol Paňák, duchovná spolupráca: Giorgio Vasari 2022 nárožia prízemia arkád Vodných kasární

Nielen znalcov historickej architektúry môže zaujať riešenie „renesančného“ problému: ako spojiť dve okná/ arkády v nároží? Na poschodiach je okno umiestnené tak, že piliere medzi oknami sú rovnomerné a aj v rohu je umiestnený pilier. Keďže sú Arkády na prízemí zasklené v čele fasády, tak je tam situácia iná a v nároží by sa stretli dve sklá. Architekti to vyriešili tak, že v poslednom poli arkád je sklo zasunuté viac do interiéru, aby z piliera zostalo obnažené presne toľko ako na poschodí.