Nádvorie

courtyard, cortile — nezastrešené voľné priestranstvo patriace k budove alebo ku komplexu budov, ktoré ho obklopujú. Jeho účelom je umožniť prienik vzduchu a svetla. Väčšinou má reprezentatívnu funkciu, umožňuje zhromaždenia za rôznym účelom, často súkromná alebo poloverejná plocha.

Arkádové nádvorie bolo už v staršej literatúre považované v porovnaní so strohosťou Vodných kasární za „prekvapivo pekné“ či „zvlášť pôsobivé“, aj keď jeho účelom bolo samozrejme v prvom rade plniť úlohu kasárenského dvora a estetická stránka bola len pridanou hodnotou. Tá sa však odrazila na kladnom vzťahu nielen laickej, ale aj odbornej verejnosti k tomuto priestoru. Už Vladimír Wagner v roku 1933 otvorene konštatuje, že „jedinou kladnou hodnotou architektúry (Vodných kasární) je arkádový dvor“. Nádvorie sa však stalo súčasťou veduty bratislavského ľavého brehu Dunaja až v 40. rokoch 20. storočia. Dovtedy zostávalo okoloidúcim skryté za južnou fasádou kasární a pre väčšinu obyvateľov bolo neprístupné. Verejnosti sa otvorilo vďaka potrebe úpravy regulácie a rozšírenia dunajského nábrežia. O asanácii južného krídla sa rozhodlo v roku 1939 a pristúpilo sa k nej v rokoch 1940 — 1941. V publikácii z roku 1943, vydanej úradom mešťanostu mesta Bratislavy, sa dozvedáme o búraní južného krídla: „... premávka v tejto časti bola — ako sa hovorí — uškrtená. Zbúraním frontálnej časti budovy bývalých Štefánikových kasární docielilo sa potrebné rozšírenie ulice podľa regulácie a naskytla sa dobrá príležitosť na upravenie uličného priestoru.“ So zbúraním južného krídla boli výrazne skrátené aj bočné krídla približne o polovicu svojej dĺžky. Takto sa pred Vodnými kasárňami smerom k Dunaju vytvoril dostatočne široký priestor, aby tadiaľto mohla prúdiť mestská doprava. V 40. rokoch v období nízkej frekvencie dopravy sa tak priestor Vodných kasární aktívne prepojil s korzom na dunajskom nábreží. Podobným spôsobom bol na tento mestotvorný priestor orientovaný aj blízky hotel Devín, ktorého terasa otočená smerom k Dunaju ponúkala obyvateľom možnosť vychutnať si pohostenie a zároveň byť súčasťou diania na nábreží. V oboch prípadoch sa situácia časom zmenila zahustením dopravy do podoby štvorprúdovej cesty, ktorá budovy od nábrežia takpovediac odrezala.

Po zbúraní južného krídla a po úprave stavby bola v priestoroch nádvoria Vodných kasární v roku 1946 otvorená letná kaviareň. Podľa dobového popisu mala k dispozícii priestranstvo dvora a chodbové arkády na poschodiach. Časť budovy v prízemí bola upravená i na zimnú kaviareň. Na nesignovanom pláne pravdepodobne z roku 1942, ešte s označením Štefánikova kasáreň, vyhotovenom zrejme pre potreby kaviarne, je na nádvorí zakreslená štvorcová tanečná plocha a miesto pre orchester pred pavilónom. Táto populárna kaviareň bola zároveň nočným podnikom a jej názov Taranda, odvodený od slova „tárať“, sa časom ujal na označenie celej budovy kasární a používal sa ešte dlho po jej zrušení v roku 1949. Prestavba a úprava Vodných kasární pre účely galérie v 50. rokoch ovplyvnila aj vzhľad nádvoria. Zvýraznili sa arkády odstránením murovaných výplní niektorých ich častí a všetky ich otvory okrem prízemných arkád bočných krídel zasklili okennými rámami. Balkón na 1. poschodí severného krídla bol nahradený kratším variantom s kovovým neorokokovým zábradlím, pôvodne z priečelia tzv. malého Csákyho paláca na dunajskom nábreží. Dedečkova prestavba z roku 1977 zasiahla do podoby nádvoria otvorením arkád prízemia severného krídla spolu s priechodmi pavilónu. V strede nádvoria vznikla podesta s trávnatou plochou. Stromy zasadené ešte pred touto prestavbou boli do jej výšky zasypané hlinou. Iné zasadili až priamo na túto plochu, čo sa dnes odzrkadľuje vo forme ich adjustácie v rámci priestoru nádvoria. Vytvorením podesty bol účel nádvoria posunutý do roviny trávnatého priestoru, viacmenej sokla na inštalovanie sôch a plastík v exteriéri. Pohyb návštevníka bol obmedzený na úzky priestor po jeho obvode a pod arkádami bočných krídel stavby. V očakávaní rekonštrukcie v stave kreatívneho provizória bol v rokoch 2012 — 2013 v priestoroch nádvoria realizovaný projekt Letný pavilón SNG architektov Martina Jančoka a Aleša Šedivca. Jeho idea bola založená na priestorovej mriežke — sieti, ktorá bola schopná absorbovať rôzne programové aktivity a meniť sa podľa dramaturgie počas celého leta. Pavilón poňal mnoho funkcií — bol kaviarňou, záhradou, čitárňou, detským ihriskom, koncertnou či divadelnou scénou, výstavným priestorom, a vytvoril tak platformu na hľadanie vzťahu medzi mestom a galériou a identifikovanie funkcií verejne dostupného oddychového priestoru galérie.

Aktuálna prestavba oddelila nádvorie od cesty otvorením suterénneho priestoru po celej šírke Premostenia, ktorý pôvodne slúžil ako depozitár maľby. Priestor je presvetlený severným svetlom a opticky prepojený s nádvorím. V úvodných fázach projektu sa s ním počítalo ako s výstavným priestorom či expozíciou sôch, neskôr však bol jeho potenciál prehodnotený a dnes sa tu nachádza študovňa knižnice. Architekti tiež odstránili vysoký sokel, ktorý bol navrhnutý ako nosič sochárskych expozícií. Zostali iba tri betónové štvorce so zasadenými stromami, nemohli byť odkopané. Povrch nádvoria bol vytvorený z mlatu, ktorého súčasťou je aj bridlica z okien vybúraných na prízemí (malé čierne bodky). Nádvorie je priestorom otvoreným pre každého, nezávisle od návštevy galérie s ambíciou — celkom v duchu Letného pavilónu — vytvoriť živé miesto na trávenie voľného času.

Vladimír Dedeček, Martin Kusý, Pavol Paňák 1977, 2022 južná fasáda Premostenia

Obnova fasád Premostenia bola zložitým ideovokonštrukčným problémom. Architekti sa rozhodli pokračovať v Dedečkovom zámere — horizontálne plochy Premostenia sú červené a čelné plochy biele. Pred fasády vyložili pozinkovaný rošt, ktorý funguje ako tienenie ľahkého obvodového plášťa, znižuje energetickú náročnosť južnej fasády a pôsobí esteticky ako dynamický prvok voči pohybujúcemu sa pozorovateľovi. Rošt vtedy vytvára tzv. efekt moiré. Fasáda je aj rýchlokurzom vysvetlenia témy svetlo v architektúre. To je najlepšie vidieť z opačného brehu alebo z mosta — podľa dopadu svetla sú obvykle spodné dve podlažia čierne a tretie je biele, pritom majú všetky tri identickú farbu.

Pri prehliadke odporúčame vyjsť aj na chodník. Vladimír Dedeček, Martin Kusý, Pavol Paňák 1977, 2022 1. poschodie Premostenia

Malé okno je vybudované na logike otvárania priehľadov v budove. Ozvláštňuje tmavé kúty v interiéri a zároveň vytrháva návštevníka zo sveta umenia a pripomína mu, že je v Bratislave, v strede mesta a na nábreží v blízkosti Dunaja. Z galérie totiž žiadny výhľad na Dunaj nebol, keďže je to teplá južná strana a okná na tejto strane by výstavné priestory neúnosne prehrievali. Zatienením fasád a iným riešením chladenia sa tento hendikep napravil.

Okná v nohách Premostenia

Vladimír Dedeček, Martin Kusý, Pavol Paňák 1977, 2022 prízemie Premostenia

Konštrukčne je celé Premostenie vystavané zo železných nosníkov, ktoré sú obalené viacerými druhmi plášťov. V prízemí architekti do „nôh“ — pylónov Premostenia navrhli zakaždým po dve okná. Cieľom kolmého chodníku bolo eliminovať nevyužitý priestor, ktorý vznikol medzi ním a priľahlou budovou (z jednej strany Esterházyho paláca a zo strany druhej obytného domu). Zároveň sa tak prezentuje časť konštrukcie. Boli tak splnené ďalšie dva leitmotívy rekonštrukcie — budovať priehľady do rôznych priestorov a upozorňovať na konštrukčné, stavebné detaily a princípy. Druhý priehľad je na konci arkád, dostáva ju na fasádu a komunikuje existenciu arkádovej chodby okoloidúcemu — v noci je zas nečakaným výkladom do bielej chodby plnej svetelného odhmotnenia. Týmto oknám kontruje posledné okno v prízemí do priestorov bývalej kaviarne Berlinka v Esterházyho paláci, ktoré opticky prepája obe budovy — z Berlinky vidíte do nádvoria. Napriek tomu, že obe budovy tvoria jeden celok, bolo veľmi ťažké presadiť otvor do štítovej steny, aj preto má v realizácii inú proporciu, než pôvodne v projekte, kde bolo horizontálne ako ostatné štyri.

Piliere s hlavicami

Martin Kusý, Pavol Paňák 2022 suterén Premostenia

Pri odkrývaní vrstiev starého depozitára sa zistilo, že strop nad ním je síce hrubý, ale betón obsahuje miestami len stopové množstvo cementu. Nevyhnutne muselo padnúť rozhodnutie pôvodný strop odrezať a postaviť na jeho mieste nový. Rez sa viedol nižšie než hneď pod stropom, preto bolo treba piliere navýšiť. Namiesto toho, aby bol pilier obnovený, architekti sa rozhodli všetky stavy ponechať — t. j. pôvodný pilier v jeho aktuálnej vizualite a nový pilier nekašírovať sadrokartónom do hrúbky starého, ale ukázať ho taký, aký je. Tak sú nové časti pilierov vizuálne a vlastne aj funkčne hlavicami starých pilierov, no vďaka súčasným stavebným technológiám a materiálom vyzerajú presne opačne ako antické tvaroslovie diktovalo („hlavice“ sú v tomto prípade užšie, než zvyšok piliera). Zaujímavosťou tiež je, že nové piliere sú v pravom uhle oproti podlahe, takže výborne vidieť krivosť pôvodných podláh, aj preto sa nadrábali iba v mieste ťažiska.

Vladimír Dedeček, Martin Kusý, Pavol Paňák 1977, 2022 prízemie Premostenia

Keďže princípom je červená farebnosť horizontál, je spodný plášť červený tiež s predstaveným roštom. Je plytší a má inú funkciu než rošt na fasáde — je tam z dôvodu akustiky, má tlmiť odraz zvuku od vozovky (frekventovanej cesty s električkami). Ten sa o rošt rozbije, potom ho pohltí perforovaná fasáda a časť sa rozplynie v mäkkom materiáli za ňou, len zvyšok sa odrazí do nádvoria.

Anglický „dvorček“

Martin Kusý, Pavol Paňák 2022 suterén Premostenia

Názov stavebného prvku anglický dvorček odkazuje na londýnsku prax suterénnych bytov s oknom do šachty okolo domu. Tento dvorček je skôr dvor či dvorisko. Vznikol odkrytím časti bývalého depozitárneho domu. Po dlhom rozhodovaní sa architekti rozhodli nechať betónovú stenu v pôvodnom stave, dokonca aj v miestach, kde vchádza do interiéru. Vykazuje totiž podobnosti s abstraktnou maľbou, konkrétne napríklad s dielom Cy Twomblyho.* Priestor bude využívaný expozične — na stálu expozíciu výberu z diela Jozefa Sušienku a ako letný študijný variant pre návštevníkov (nielen) knižnice.

Americký maliar, sochár a fotograf. Jeho najznámejšie diela sú väčšinou veľkorozmerné, voľne čmárané maľby či kresby pripomínajúce graffiti na plochách prevažne sivej, hnedej alebo sivobielej farby.

Pobytové stupne pod Premostením

Martin Kusý, Pavol Paňák 2022 nádvorie Vodných kasární

Umiestniť schodisko pod Premostením umožnilo rozhodnutie vytvoriť Depozitárny dom a bývalý depozitár čiastočne otvoriť. Pôvodne tam mali byť expozičné priestory, ale na základe rozhodnutia investora nastala zmena projektu a bola sem umiestnená Umenovedná knižnica. Nové schodisko opäť veľmi jasne manifestuje stret ortogonalít Vodných kasární s Premostením — nie sú v pravom uhle. Vďaka stupňom schodiska, a teda pozvoľnému znižovaniu nivelety sa posunula rímsa „anglického dvorčeka“ ďalej do nádvoria, a tak pomohli vnímaniu prízemia zo suterénu — keď stojíte dole v knižnici, nemáte pocit, že sa nachádzate v suteréne. V neposlednom rade tak vznikol priestor na kultúrne a „rekreačné“ využitie verejného priestoru — schody sa môžu stať hľadiskom, alebo sa návštevník môže na nich iba „povaľovať“ a pozorovať dianie na nábreží či v študovni.

Ludwig Marton a syn 1890, 50. roky 20. storočia 1. poschodie rizalitu Vodných kasární

Balkón má stále svoje, tzv. „ukradnuté“ zábradlie, ktoré pri prvej prestavbe Vodných kasární na účely SNG kolektív národnej galérie v 50. rokoch 20. storočia doniesol z búračky tzv. malého Csákyho paláca na nábreží. Kovové zábradlie bolo pravdepodobne výrobkom bratislavskej firmy Ludwig Marton a syn okolo 1890. Pri aktuálnej prestavbe je balkón doplnený len o terazzovú dlažbu.

Pamiatkarská tabuľa

Pamiatkový úrad SR 70. roky 20. storočia rizalit Vodných kasární

Pri rekonštrukcii boli zachované obe tabuľky — záznam o výške vody pri povodni v roku 1850 aj tabuľka informujúca o Národnej kultúrnej pamiatke Vodných kasární. Napriek chvályhodnej snahe autorov tabule spomenúť aj architekta prestavby a dostavby areálu sa na tabuli vyskytla chyba v Dedečkovom mene. Jeho krstné meno tu začína na "J", on bol však V(ladimír).